Vec C-308/04 P SGL Carbon AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Grafitové elektródy - Clánok 81 ods. 1 ES - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásada ne bis in idem" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Sankcie Spolocenstva a sankcie ulozené v tretej krajine za porusenie vnútrostátneho sútazného práva [Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15] 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie základnej ciastky v závislosti od samotného porusenia (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 5. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 6. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obranu 7. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Financná situácia dotknutého podniku [Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 22; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 5 písm. b)] 8. Hospodárska sútaz - Pokuty - Volná úvaha Komisie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 1. Zásada ne bis in idem, ktorej sa venuje aj clánok 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd. V prípade kartelov pôsobiacich v medzinárodnom kontexte, ktorý sa vyznacuje predovsetkým ingerenciou právnych poriadkov tretích státov na ich príslusných územiach, výkon právomoci orgánmi týchto státov zodpovednými za ochranu slobodnej hospodárskej sútaze v rámci ich územnej pôsobnosti sa riadi vlastnými poziadavkami týchto státov. Skutocnosti, ktoré sú základom právnych poriadkov iných státov v oblasti hospodárskej sútaze, totiz nezahrnajú len specifické úcely a ciele, ale vedú tiez k prijatiu osobitných hmotnoprávnych pravidiel, ako aj k rozmanitým právnym dôsledkom v správnej, trestnoprávnej alebo obcianskoprávnej oblasti v prípade, ked orgány týchto státov preukázali porusenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze cielom Komisie pri ukladaní sankcie za nedovolené správanie podniku, aj ked je jeho základom kartelová dohoda medzinárodnej povahy, je ochrana slobodnej hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu, ktorá je podla clánku 3 ods. 1 písm. g) ES základným cielom Spolocenstva. Na základe specifickosti hodnôt chránených právom na úrovni Spolocenstva sa totiz posúdenia Komisie pri výkone jej právomoci môzu znacne odlisovat od posúdení vykonaných orgánmi tretích státov. Zásada ne bis in idem sa preto neuplatní v situáciách, v ktorých dochádza k ingerencii právnych poriadkov a orgánov hospodárskej sútaze tretích státov v rámci ich vlastnej právomoci. (pozri body 26 - 29, 31, 32) 2. Kazdá úvaha zalozená na existencii pokút ulozených orgánmi tretieho státu prichádza do úvahy iba v rámci volnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovení pokút za porusenie sútazného práva Spolocenstva. V dôsledku toho nemozno vylúcit, ze Komisia z dôvodov proporcionality a spravodlivosti zohladní pokuty skôr ulozené orgánmi tretích státov, nie je vsak povinná tak urobit. Odstrasujúci úcinok, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, smeruje k zabezpeceniu dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze zavedených Zmluvou ES podnikmi pri výkone ich cinností na spolocnom trhu. V dôsledku toho nie je Komisia pri posudzovaní odstrasujúcej povahy pokuty, ktorú ukladá za porusenie týchto pravidiel, povinná zohladnit prípadné sankcie ulozené podniku za porusenie sútazných pravidiel tretích státov. (pozri body 36, 37) 3. Komisia má pri metóde výpoctu pokút sirokú mieru volnej úvahy a v tomto rámci môze zohladnit niekolko skutocností pri dodrzaní hranice obratu uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Metóda výpoctu opísaná v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO obsahuje rôzne premenné umoznujúce Komisii vykonávat jej volnú úvahu v súlade s ustanoveniami clánku 15 nariadenia c. 17. (pozri body 46, 47) 4. Zatial co základná ciastka pokuty sa stanovuje v závislosti od porusenia, jeho závaznost sa urcuje s odkazom na mnozstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia volnou úvahou. Zohladnenie pritazujúcich okolností pri stanovení pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpecit súlad s pravidlami hospodárskej sútaze. (pozri bod 71) 5. Pri konecnej výske ulozenej pokuty musí byt dodrzaná maximálna hranica 10 % stanovená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. V dôsledku toho tento clánok nezakazuje Komisii dospiet pocas rozlicných etáp výpoctu k predbeznej sume, ktorá je vyssia ako táto hranica, ak napokon konecná výska ulozenej pokuty túto hranicu neprekrocí. (pozri body 81, 82) 6. Dodrzanie práva na obranu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt zachovaná aj v prípade, ked ide o konanie správnej povahy, samotné neoznámenie listiny je porusením práva na obranu iba vtedy, ak môze dotknutý podnik preukázat po prvé, ze Komisia vychádzala z tejto listiny na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia a po druhé, ze túto výhradu mozno preukázat iba odkazom na túto listinu. Je na dotknutom podniku, aby preukázal, ze záver, ku ktorému dospela Komisia vo svojom spornom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by listina, ktorá nebola tomuto podniku oznámená a z ktorej Komisia vychádzala pri zistení porusenia, nebola pripustená ako dôkazný prostriedok. (pozri body 94, 97, 98) 7. Komisia nie je pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit jeho stratovú financnú situáciu, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu. Túto zásadu nijako nespochybnuje bod 5 písm. b) usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, podla ktorého sa musí brat do úvahy reálna platobná schopnost podniku. Táto schopnost sa totiz pouzije iba v "specifickom sociálnom [spolocenskom - neoficiálny preklad] kontexte" tvorenom dôsledkami, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mat najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku. (pozri body 105, 106) 8. Právomoc priznaná Komisii clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zahrna právomoc urcit dátum splatnosti pokút a dátum, od ktorého vzniká povinnost platit úroky, ako aj právomoc urcit sadzbu týchto úrokov a stanovit podrobnú úpravu na vykonanie jej rozhodnutia. Ak by totiz Komisia túto právomoc nemala, podniky by mohli vyuzívat výhodu z oneskoreného zaplatenia, cím by bol oslabený úcinok sankcií. Komisia bola v rozsahu potrebnom na odradenie od omeskania so zaplatením pokuty oprávnená zvolit si ako východisko vyssiu sadzbu, ako je príslusná trhová sadzba uplatnovaná voci priemernému dlzníkovi. (pozri body 113 - 115) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 29. júna 2006 ([1]*) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Grafitové elektródy - Clánok 81 ods. 1 ES - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásada ne bis in idem" Vo veci C-308/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 19. júla 2004, SGL Carbon AG, so sídlom vo Wiesbadene (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann a K. Beckmann, Rechtsanwälte, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Bouquet a M. Schneider, ako aj H. Gading, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Tokai Carbon Co. Ltd, so sídlom v Tokiu (Japonsko), Nippon Carbon Co. Ltd, so sídlom v Tokiu, Showa Denko KK, so sídlom v Tokiu, GrafTech International Ltd, predtým UCAR International Inc., so sídlom vo Wilmingtone (Spojené státy), SEC Corp., so sídlom v Amagasaki (Japonsko), The Carbide/Graphite Group Inc., so sídlom v Pittsburgu (Spojené státy), zalobcovia v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), P. Kuris, G. Arestis a J. Klucka, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: K. Sztranc, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. septembra 2005, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. januára 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Vo svojom odvolaní SGL Carbon AG (dalej len "SGL Carbon") navrhuje ciastocné zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "napadnutý rozsudok") v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá zaloba podaná proti clánkom 3 a 4 rozhodnutia Komisie 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP - Vec COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec Nariadenie c. 17 2 Clánok 15 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 100 do 5 000 úctovných jednotiek, ked úmyselne alebo z nedbanlivosti: ... b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na ziadost podanú podla clánku 11 (3) alebo (5)... ... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy;... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie. ..." Usmernenia 3 Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") vo svojej preambule uvádza: "Zásady... nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." Oznámenie o spolupráci 4 Vo svojom oznámení o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") Komisia definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky spolupracujúce s Komisiou pocas vysetrovania týkajúceho sa kartelu oslobodené od ulozenia pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorú by inak museli zaplatit. 5 Podla bodu 5 casti A tohto oznámenia: "Spolupráca podniku s Komisiou je len jeden z faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri stanovení pokuty..." [neoficiálny preklad] Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd 6 Clánok 4 protokolu c. 7 európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, znie takto: "Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého státu za trestný cin, za ktorý uz bol oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom podla zákona a trestného poriadku tohto státu. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekázku obnove konania podla zákona a trestného poriadku príslusného státu, ak nové alebo novoodhalené skutocnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvnit rozhodovanie vo veci. Od tohto clánku nemozno odstúpit podla clánku 15 dohovoru." Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie 7 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zhrnul skutkový stav, ktorý bol základom ním prejednávanej zaloby takto: "1 Rozhodnutím 2002/271/ES... Komisia zistila úcast rozlicných podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore [z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, dalej len 'dohoda EHP`)] v odvetví grafitových elektród. 2 Grafitové elektródy sa pouzívajú najmä na výrobu ocele v elektrických oblúkových peciach. Výroba ocele v týchto peciach spocíva hlavne v recyklácii, pri ktorej sa na rozdiel od klasickej výroby zo zeleznej rudy vo vysokých kyslíkových peciach ocelový odpad spracúva na novú ocel. V elektrickej oblúkovej peci sa na roztavenie ocelového srotu pouzíva devät elektród spojených do stlpcov po tri. Z dôvodu intenzity tavenia je priblizne kazdých osem hodín spotrebovaná jedna elektróda. Výroba elektródy trvá asi dva mesiace. Grafitové elektródy sa nedajú v procese výroby nicím nahradit. 3 Dopyt po grafitových elektródach priamo súvisí s výrobou ocele v elektrických oblúkových peciach. Hlavnými zákazníkmi sú oceliarske podniky, ktoré predstavujú priblizne 85 % dopytu. V roku 1998 predstavovala svetová produkcia surovej ocele 800 miliónov ton, z ktorých 280 miliónov ton bolo vyrobených v elektrických oblúkových peciach... ... 5 Technologické zlepsenia v 80. rokoch umoznili podstatné znízenie spotreby elektród na tonu vyrobenej ocele. Oceliarsky priemysel presiel v tomto období významnou restrukturalizáciou. Pokles dopytu po elektródach viedol k restrukturalizácii svetového elektródového priemyslu. Mnoho závodov bolo zatvorených. 6 V roku 2001 zásobovalo európsky trh s grafitovými elektródami devät západných výrobcov... 7 Podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17... vykonali úradníci Komisie 5. júna 1997 bez ohlásenia súbezné setrenia v priestoroch [niekolkých výrobcov grafitu]. 8 V ten istý den agenti Federal Bureau of Investigation (FBI) vykonali v Spojených státoch prehliadky priestorov niekolkých výrobcov. Po týchto prehliadkach sa zacalo trestné konanie proti SGL... za nedovolený kartel. Vsetci obvinení sa priznali ku skutkom, ktoré sa im kládli za vinu, a súhlasili so zaplatením pokuty [stanovenej] pre SGL na 135 miliónov amerických dolárov (USD)... ... 10 Proti SGL... boli v Spojených státoch v mene skupiny odberatelov podané zaloby na náhradu trojnásobku skody a úrokov (triple damages). 11. V Kanade... [v] júli 2000 sa SGL priznal k protiprávnemu konaniu a súhlasil so zaplatením pokuty vo výske 12,5 milióna CAD za... porusenie [kanadského zákona o hospodárskej sútazi]. V júni 1998 podali výrobcovia ocele v Kanade proti SGL... obcianskoprávnu zalobu za nedovolený kartel. 12 Dna 24. januára 2000 zaslala Komisia dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. Správne konanie skoncilo 18. júla 2001 prijatím [sporného] rozhodnutia, v ktorom bolo zalujúcim podnikom... vytknuté, ze na celosvetovej úrovni urcili ceny a rozdelili si národné a regionálne tovarové relevantné trhy podla princípu 'domáci výrobca`:... SGL... [zodpovedal za cast] Európy;... 13 Podla [sporného] rozhodnutia boli základnými princípmi kartelu tieto princípy: - ceny grafitových elektród mali byt urcované na svetovej úrovni, - cenové rozhodnutia kazdej spolocnosti mal prijímat výlucne prezident alebo generálni riaditelia, - 'domáci výrobca` mal urcit trhovú cenu na svojom 'území` a ostatní výrobcovia mali túto cenu 'dodrziavat`, - na 'nedomácich` trhoch, teda na trhoch, na ktorých nepôsobil ziaden 'domáci` výrobca, sa ceny urcovali dohodou, - 'nedomáci` výrobcovia sa mali zdrzat agresívnej hospodárskej sútaze a stiahnut z 'domácich` trhov iných výrobcov, - nesmela sa zvýsit výkonnost (od japonských výrobcov sa ocakávalo, ze znízia svoju výkonnost), - nemalo dôjst k ziadnym prevodom technológie mimo okruhu výrobcov zúcastnených na karteli. 14 V [spornom] rozhodnutí sa dalej uvádza, ze tieto základné princípy boli realizované stretnutiami kartelu, ktoré sa konali na niekolkých úrovniach: stretnutia 'manazérov`, 'pracovné` stretnutia, stretnutia skupiny európskych výrobcov (bez japonských podnikov), národné alebo regionálne stretnutia venované specifickým trhom a dvojstranné vztahy medzi podnikmi. ... 16 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v [spornom] rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých výska bola vypocítaná v súlade s metodológiou uvedenou v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO..., ako aj podla oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov... 17 Clánok 3 výroku [sporného] rozhodnutia ukladá tieto pokuty: SGL: 80,2 milióna eur; ... 18 Clánok 4 výroku nariaduje dotknutým podnikom, aby pokuty zaplatili do troch mesiacov od dátumu oznámenia [sporného] rozhodnutia, v opacnom prípade sú povinné zaplatit úrok vo výske 8,04 %." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 8 SGL Carbon a ostatné podniky, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie, proti nemu podali zalobu o neplatnost na Súd prvého stupna. 9 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna najmä rozhodol a vyhlásil: "... 2. Vo veci T-239/01, SGL Carbon/Komisia: - výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 69 114 000 eur, - v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, ..." Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 10 SGL Carbon navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok vo veci T-239/01 v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá zaloba podaná proti clánkom 3 a 4 sporného rozhodnutia, - subsidiárne znízil pokutu ulozenú odvolatelovi clánkom 3 tohto rozhodnutia, ako aj úroky z omeskania urcené jeho clánkom 4 v spojení s listom Komisie z 23. júla 2001, - tiez subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna na úcely vyhlásenia nového rozsudku so zretelom na právny názor Súdneho dvora, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 11 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. O ziadosti o opätovné otvorenie ústnej casti konania 12 Listom doruceným Súdnemu dvoru 24. februára 2006 poziadal SGL Carbon na základe clánku 61 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora o opätovné otvorenie ústnej casti konania. 13 Na podporu tejto ziadosti SGL Carbon tvrdí, ze návrhy generálneho advokáta v tomto odvolacom konaní nie vzdy správne reprodukujú skutkové tvrdenia úcastníkov konania, ako aj zistenia Súdu prvého stupna. Obsahujú aj tvrdenia a domnienky, ktoré úcastníci konania doteraz vo svojich vyjadreniach neuplatnili a ktoré neboli predmetom pojednávania. Tieto návrhy teda podla odvolatela dostatocne neumoznujú prijatie rozhodnutia, ale výnimocne vyzadujú dodatocné pripomienky skôr, ako Súdny dvor definitívne rozhodne. 14 V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenút, ze Statút Súdneho dvora a jeho rokovací poriadok nepriznáva úcastníkom konania moznost podat pripomienky ako odpoved na návrhy prednesené generálnym advokátom (pozri najmä uznesenie zo 4. februára 2000, Emesa Sugar, C-17/98, Zb. s. I-665, bod 2). 15 Pokial ide o argumentáciu SGL Carbon, treba zdôraznit, ze Súdny dvor môze z úradnej moci alebo na návrh generálneho advokáta, ako aj na základe ziadosti úcastníkov konania nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania v súlade s clánkom 61 svojho rokovacieho poriadku, pokial sa domnieva, ze potrebuje dalsie vysvetlenia, alebo ze vec musí byt rozhodnutá na základe tvrdenia, ktoré nebolo medzi úcastníkmi konania prejednané (pozri najmä rozsudky z 13. novembra 2003, Schilling a Fleck-Schilling, C-209/01, Zb. s. I-13389, bod 19, ako aj zo 17. júna 2004, Recheio - Cash & Carry SA, C-30/02, Zb. s. I-6051, bod 12). 16 V tomto prípade sa Súdny dvor domnieva, ze má k dispozícii vsetky podklady, ktoré potrebuje na rozhodnutie o podanom odvolaní. 17 Z tohto dôvodu nie je potrebné nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania. O odvolaní 18 SGL Carbon uplatnuje na podporu svojho odvolania sedem dôvodov, a to nerespektovanie povinnosti zohladnit skôr ulozené sankcie (zásada ne bis in idem), nesprávne stanovenie základnej ciastky pri urcení výsky pokuty ulozenej odvolatelovi, nesprávne potvrdené zvýsenie za telefonické pokyny predchádzajúce setreniu v roku 1997, nesprávne nerespektovanie hornej hranice sankcie stanovenej na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 na 10 % konsolidovaného svetového obratu, obmedzenie práva odvolatela na obranu z dôvodu nedostatocného prístupu k spisu, nezákonnost nezohladnenia platobnej neschopnosti zalobcu, ako aj nezákonnost urcenej sadzby úrokov. O prvom dôvode zalozenom na nerespektovaní povinnosti zohladnit sankcie skôr ulozené orgánmi tretích státov: zásada ne bis in idem Argumentácia úcastníkov konania 19 SGL Carbon tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne spochybnil uplatnitelnost zásady ne bis in idem vo vztahoch medzi Spojenými státmi americkými a Kanadou na jednej strane a Spolocenstvom na druhej strane tým, ze sa odvolal na tri nesprávne tvrdenia obsiahnuté v bodoch 134, 136, 137, 140, 142 a 143 napadnutého rozsudku. 20 Na podporu svojej argumentácie sa odvolatel opiera predovsetkým o rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 1972, Boehringer Mannheim/Komisia (7/72, Zb. s. 1281). 21 SGL Carbon upresnuje, ze na rozdiel od posúdenia vykonaného Súdom prvého stupna, existuje v tomto prípade potrebná zhoda právom chránených hodnôt. Okrem toho skutocnost, ci v tejto oblasti existuje alebo neexistuje zmluva, nemá význam vo vztahu k povinnosti zohladnit uz ulozené sankcie. 22 Aj keby bol Súd prvého stupna oprávnený odmietnut uplatnenie zásady ne bis in idem vo veciach majúcich spojitost s tretími státmi, mal podla názoru odvolatela zohladnit tresty skôr ulozené v týchto státoch v súlade so zásadami proporcionality a spravodlivosti. 23 Podla názoru Komisie sa odvolatel nemôze odvolávat na zákaz kumulácie konaní. Zásada ne bis in idem nie je totiz pouzitelná vo veciach, v ktorých boli sankcie ulozené aj tretími státmi. 24 Komisia sa domnieva, ze z hladiska práva hospodárskej sútaze Spojené státy americké a Spolocenstvo nesledujú rovnaké ciele. Okrem toho príslusné právne úpravy nechránia hospodársku sútaz ako svetový institút. Americká úprava v tejto oblasti sa týka hospodárskej sútaze na trhu Spojených státov, zatial co cielom predpisov úcinných na území Spolocenstva je zabránit skresleniu hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. 25 Na základe toho Komisia dochádza k záveru, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze zásada ne bis in idem sa v tomto prípade neuplatní. Posúdenie Súdnym dvorom 26 Na úvod je potrebné pripomenút, ze zásada ne bis in idem, ktorej sa venuje aj clánok 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd (pozri najmä rozsudky z 5. mája 1966, Gutmann/Komisia ESAE, 18/65 a 35/65, Zb. s. 149, 172, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 59). 27 Na úcely preskúmania dôvodnosti odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení tejto zásady je tiez potrebné zdôraznit, ako to Súd prvého stupna správne uviedol v bode 140 napadnutého rozsudku, ze Súdny dvor este nerozhodoval o otázke, ci je Komisia povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu za predpokladu, ze skutocnosti pouzité proti podniku Komisiou a týmito orgánmi, sú totozné, ale ze stanovil totoznost skutkov, ktoré podniku vytýka Komisia a orgány tretieho státu ako predbeznú podmienku uvedenej otázky. 28 Pokial ide o pôsobnost zásady ne bis in idem v situáciách, v ktorých orgány tretieho státu konajú na základe ich sankcnej právomoci v oblasti práva hospodárskej sútaze uplatnitelného na území tohto státu, je dôlezité pripomenút, ze sporný kartel pôsobí v medzinárodnom kontexte, ktorý sa vyznacuje predovsetkým ingerenciou právnych poriadkov tretích státov na ich príslusných územiach. 29 V tomto ohlade je namieste uviest, ze výkon právomoci orgánmi týchto státov zodpovednými za ochranu slobodnej hospodárskej sútaze v rámci ich územnej pôsobnosti sa riadi vlastnými poziadavkami týchto státov. Skutocnosti, ktoré sú základom právnych poriadkov iných státov v oblasti hospodárskej sútaze, totiz nezahrnajú len specifické úcely a ciele, ale vedú tiez k prijatiu osobitných hmotnoprávnych pravidiel, ako aj k rozmanitým právnym dôsledkom v správnej, trestnoprávnej alebo obcianskoprávnej oblasti v prípade, ked orgány týchto státov preukázali porusenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze. 30 Právna situácia je naopak úplne iná v prípade, ked sa na podnik v oblasti hospodárskej sútaze uplatnuje výlucne právo Spolocenstva a právo jedného alebo niekolkých clenských státov, teda v prípade, ked sa kartel obmedzuje výlucne na oblast územnej pôsobnosti právneho poriadku Európskeho spolocenstva. 31 Z toho vyplýva, ze cielom Komisie pri ukladaní sankcie za nedovolené správanie podniku, aj ked je jeho základom kartelová dohoda medzinárodnej povahy, je ochrana slobodnej hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu, ktorá je podla clánku 3 ods. 1 písm. g) ES základným cielom Spolocenstva. Na základe specifickosti hodnôt chránených právom na úrovni Spolocenstva sa totiz posúdenia Komisie pri výkone jej právomoci môzu znacne odlisovat od posúdení vykonaných orgánmi tretích státov. 32 Súd prvého stupna teda v bode 134 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní v situáciách, v ktorých dochádza k ingerencii právnych poriadkov a orgánov hospodárskej sútaze tretích státov v rámci ich vlastnej právomoci. 33 Súd prvého stupna okrem toho rovnako správne rozhodol, ze neexistuje ziadna právna zásada, ktorá by Komisiu zaväzovala zohladnit konania vedené proti zalobcovi v tretích státoch a tam ulozené sankcie. 34 V tomto ohlade je potrebné uviest, ako to Súd prvého stupna správne poznamenal v bode 136 napadnutého rozsudku, ze neexistuje zásada medzinárodného práva verejného, ktorá by zakazovala verejným orgánom rôznych státov, vrátane súdov, aby stíhali a odsúdili fyzickú alebo právnickú osobu za rovnaký skutok ako je ten, za ktorý uz táto osoba bola odsúdená v inom státe. Okrem toho neexistuje zmluva medzinárodného práva verejného, na základe ktorej by Komisii mohla vzniknút povinnost zohladnit pri stanovení pokuty podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 pokuty ulozené orgánmi tretích státov v rámci ich právomoci v oblasti práva hospodárskej sútaze. 35 Je dôlezité dodat, ze dohody uzavreté medzi Spolocenstvami a vládou Spojených státov amerických 23. septembra 1991 a 4. júna 1998 o uplatnovaní zásad dobrých mravov pri vykonávaní ich právnych predpisov o hospodárskej sútazi (Ú. v. ES L 95, 1995, s. 47, a Ú. v. ES L 173, 1998, s. 28; Mim. vyd. 08/001, s. 318) sa obmedzujú na praktické procesné otázky ako výmena informácií a spolupráca medzi orgánmi hospodárskej sútaze a nijakým spôsobom sa netýkajú zapocítania alebo zohladnenia sankcií ulozených jednou zo zmluvných strán týchto dohôd. 36 Napokon, pokial ide o nerespektovanie zásad proporcionality a spravodlivosti Súdom prvého stupna, ktoré odvolatel uplatnil subsidiárne, je dôlezité poznamenat, ze kazdá úvaha zalozená na existencii pokút ulozených orgánmi tretieho státu prichádza do úvahy iba v rámci volnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovení pokút za porusenie sútazného práva Spolocenstva. V dôsledku toho nemozno vylúcit, ze Komisia zohladní pokuty skôr ulozené orgánmi tretích státov, nie je vsak povinná tak urobit. 37 Odstrasujúci úcinok, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, smeruje k zabezpeceniu dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze zavedených Zmluvou ES podnikmi pri výkone ich cinností na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, body 173 az 176). V dôsledku toho nie je Komisia pri posudzovaní odstrasujúcej povahy pokuty, ktorú ukladá za porusenie týchto pravidiel, povinná zohladnit prípadné sankcie ulozené podniku za porusenie sútazných pravidiel tretích státov. 38 Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 144 az 148 napadnutého rozsudku rozhodol, ze výska ulozenej pokuty bola stanovená v súlade s právom. 39 So zretelom na predchádzajúce úvahy musí byt prvý odvolací dôvod v celom rozsahu zamietnutý. O druhom dôvode zalozenom na nesprávnom stanovení základnej ciastky pri urcení výsky pokuty ulozenej odvolatelovi Argumentácia úcastníkov konania 40 SGL Carbon sa domnieva, ze pri výpocte pokuty Súd prvého stupna nesprávne uplatnil kritériá urcenia základnej ciastky, co predstavuje bud porusenie zásady rovnosti zaobchádzania, alebo nesprávne posúdenie. 41 Odvolatel vysvetluje, ze úvaha Súdu prvého stupna v tejto súvislosti je nesprávna v troch ohladoch. Po prvé, výpocet vykonaný Súdom prvého stupna v kategórii podnikov, pri ktorom boli najprv scítané trhové podiely a obraty rozlicných subjektov, aby sa napokon získal priemerný obrat alebo trhový podiel, nie je opodstatnený. Po druhé, rozdiely medzi trhovými podielmi zistené Súdom prvého stupna sú také významné, ze tento súd nebol oprávnený posudzovat uvedené podniky jednotne v tej istej kategórii. Po tretie, v prípade ostatných podnikov, ktorým bolo sporné rozhodnutie urcené, Súd prvého stupna posúdil ovela menej významné rozdiely v trhových podieloch ako "naliehavý dôvod" opodstatnujúci ulozenie odstupnovanejsej a primeranejsej pokuty bez toho, aby uplatnil rovnaké hladiská na odvolatela. 42 SGL Carbon z toho vyvodzuje, ze bol osobitne znevýhodnený posúdením vykonaným Súdom prvého stupna pri matematickom vyjadrení zásad výpoctu pokút. Z dôvodu týchto pochybení pri výpocte musí byt teda pokuta potvrdená Súdom prvého stupna znízená este o dalsích 5,1 az 12,2 milióna eur podla pouzitej metódy výpoctu. 43 Komisia pripomína, ze podla ustálenej judikatúry existuje pri stanovení výsky pokuty diskrecná právomoc, ktorej odporuje pouzitie presného matematického vzorca. Ak sa, ako v tomto prípade, porusenia dopustili viaceré podniky, je podla Komisie potrebné posúdit význam úcasti kazdého z nich na karteli. 44 Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna správne vykonal svoj súdny prieskum v tejto veci, co bolo najmä na prospech odvolatela. Súd prvého stupna totiz preukázal, ze Komisia nie je pri rozdelovaní clenov kartelu do kategórií povinná vychádzat výlucne a matematicky z obratu kazdého podniku. Predovsetkým Súd prvého stupna posúdil ako zákonné rozdelenie clenov kartelu do viacerých kategórií, co viedlo k pausalizácii základnej ciastky stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie. 45 Napokon Komisia zdôraznuje, ze zisteniami týkajúcimi sa metódy výpoctu pokút, ktoré vykonal Súd prvého stupna, nebola porusená ani zásada rovnosti zaobchádzania. Posúdenie Súdnym dvorom 46 Je namieste pripomenút, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry (pozri najmä rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 240 az 243, a tam citovanú judikatúru), ze Komisia má pri metóde výpoctu pokút sirokú mieru volnej úvahy a ze v tomto rámci môze zohladnit niekolko skutocností pri dodrzaní hranice obratu uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 47 Súdny dvor dalej zdôraznil, ze metóda výpoctu opísaná v usmerneniach obsahuje rôzne premenné umoznujúce Komisii vykonávat jej volnú úvahu v súlade s ustanoveniami clánku 15 nariadenia c. 17 tak, ako sú vykladané Súdnym dvorom (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 267). 48 Napriek tomu je na Súdnom dvore, aby overil, ci Súd prvého stupna správne posúdil výkon tejto volnej úvahy Komisiou. 49 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Súd prvého stupna podrobne preskúmal otázku, ci kvantitatívne prahy odlisujúce tri kategórie podnikov na úcely urcenia základnej ciastky pokút boli urcené koherentne a objektívne. 50 Ako to Súd prvého stupna vysvetlil v bodoch 217 az 219 napadnutého rozsudku, pri rozdelení podnikov zúcastnených na karteli do troch kategórií a stanovení rôznych základných ciastok vychádzala Komisia z obratov a trhových podielov dosiahnutých clenmi kartelu prostredníctvom predajov predmetného tovaru na svetovom trhu pocas obdobia uvedeného v spornom rozhodnutí. 51 Súd prvého stupna dospel v bodoch 224 az 226 napadnutého rozsudku k záveru, ze výber základných ciastok dosahujúcich výsku 40 miliónov eur pre podniky patriace do prvej kategórie, do ktorej bol zaradený SGL Carbon, nebolo svojvolné a neprekracovalo hranice diskrecnej právomoci, ktorú má Komisia v tejto oblasti. 52 K tomuto bodu je dôlezité uviest, ze odvolatel sa svojou argumentáciu usiluje spochybnit systém zaradenia pouzitý Komisiou a potvrdený Súdom prvého stupna, kedze podla jeho názoru sa kazdý rozdiel v obratoch alebo trhových podieloch medzi dotknutými podnikmi má prejavit samostatnou kategóriou pre kazdý podnik zúcastnený na karteli, a teda odstupnovanou základnou ciastkou. 53 Tejto argumentácii nie je mozné vyhoviet. 54 Ako vyplýva z úvah Súdu prvého stupna uvedených vyssie, tento súd overil, ci Komisia pouzila svoju metódu zaradenia podnikov, ako aj urcenie kvantitatívnych prahov pre kazdú kategóriu riadne a koherentne. Súd prvého stupna tiez preskúmal, ci zoskupenie podnikov do tej istej kategórie bolo dostatocne koherentné a objektívne v porovnaní s ostatnými kategóriami. 55 Je potrebné dodat, ze skutocnost, ze ostatní clenovia kartelu boli v závislosti od im vlastných okolností zaradení do iných kategórií, nemôze vyvrátit dôvodnost posúdení Súdu prvého stupna so zretelom na zaradenie odvolatela. 56 Z toho vyplýva, ze rozdelenie do kategórií vykonané Komisiou a potvrdené Súdom prvého stupna je v súlade aj so zásadou rovnosti zaobchádzania. 57 Za týchto podmienok nie je napadnutý rozsudok v tomto bode postihnutý nesprávnym právnym posúdením. 58 Druhému odvolaciemu dôvodu teda nemozno vyhoviet. O tretom dôvode zalozenom na 25 % zvýsení základnej ciastky Argumentácia úcastníkov konania 59 SGL Carbon sa domnieva, ze osobitné, Súdom prvého stupna potvrdené, zvýsenie základnej ciastky o 25 % t. j. o 15,5 milióna eur z dôvodu, ze upozornil ostatné podniky na blíziacu sa kontrolu Komisie, nie je opodstatnené. Posúdenia Súdu prvého stupna v tomto bode sú totiz postihnuté vadami, pretoze odvolatelovi sú vytýkané urcité nepreukázané skutocnosti, ktoré mu nikdy predtým vytýkané neboli ani v oznámení o výhradách, ani v spornom rozhodnutí. 60 SGL Carbon vytýka Súdu prvého stupna, ze nesprávne posúdil jeho telefonické rozhovory, a to z troch dôvodov. Po prvé, Súd prvého stupna nezohladnil skutocnost, ze správanie odvolatela nebolo zakázané, a teda nemohlo byt sankcionované z dôvodu zásady nulla poena sine lege. Po druhé, Súd prvého stupna porusil zásadu in dubio pro reo tým, ze predpokladal existenciu skutocností, ktoré neboli podlozené ani zisteniami Komisie, ani jeho vlastnými zisteniami. Po tretie, Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania. 61 Komisia tvrdí, ze prvé a tretie tvrdenie odvolatela, teda porusenie zásady nulla poena sine lege a zásady rovnosti zaobchádzania, sú neprípustné, kedze tieto výhrady uz boli uplatnené v prvostupnovom konaní a SGL Carbon sa obmedzuje na ich opakovanie v rámci odvolania. V kazdom prípade sú uplatnené výhrady neopodstatnené. 62 Komisia uvádza, ze tvrdenie odvolatela, podla ktorého Súd prvého stupna predpokladal existenciu dôvodu nepriaznivého pre SGL Carbon, je bezvýznamné. Pri stanovení výsky pokút totiz Komisia disponuje diskrecnou právomocou bez toho, aby bola viazaná presným matematickým vzorcom. 63 Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna pri svojom prieskume výkonu tejto právomoci správne potvrdil, ze upozornenia odvolatela predstavovali závaznú prekázku vysetrovania a ze v tejto súvislosti nebolo potrebné skúmat osobitné dôvody clena kartelu, ktorý bol pôvodcom týchto upozornení. Posúdenie Súdnym dvorom 64 Je namieste pripomenút, ze Súd prvého stupna v bode 312 napadnutého rozsudku uviedol, ze skutocnost, ze odvolatel upozornil ostatné podniky na blíziace sa setrenia Komisie, mozno povazovat za pritazujúcu okolnost a ze na rozdiel od tvrdení odvolatela nejde o osobitné a samostatné porusenie sútazných pravidiel Spolocenstva, ale o správanie, ktoré zvysuje závaznost pôvodného porusenia. Súd prvého stupna dalej v tom istom bode napadnutého rozsudku uviedol, ze upozorneniami ostatných podnikov sa SGL Carbon usiloval zatajit existenciu kartelu a zachovat ho v cinnosti, co sa mu okrem iného az do marca 1998 darilo. 65 Súd prvého stupna v bode 313 napadnutého rozsudku upresnil, ze odkaz odvolatela na clánok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17 je bezvýznamný, kedze toto ustanovenie sa týka obstrukcií ako samostatných porusení nezávislých od existencie kartelu, zatial co v tomto prípade bolo cielom upozornení SGL Carbon zabezpecenie dalsieho trvania kartelu, o ktorom je isté, ze predstavoval zjavné porusenie sútazného práva Spolocenstva. 66 Napokon Súd prvého stupna v bode 315 napadnutého rozsudku poznamenal, ze tieto upozornenia tým, ze boli urcené ostatným podnikom, prekracovali cisto vnútornú sféru SGL Carbon a ich cielom bolo zmarit celé vysetrovanie Komisie s cielom zabezpecit dalsie trvanie kartelu. 67 Je potrebné uviest, ze uvedenými úvahami Súd prvého stupna vykonal niekolko skutkových posúdení správania odvolatela. 68 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou má len Súd prvého stupna právomoc na zistenie skutkového stavu, okrem prípadu, ak vecná nesprávnost jeho zistení vyplýva zo spisového materiálu, ktorý mu bol predlozený a na hodnotenie tohto skutkového stavu. Hodnotenie skutkového stavu teda nie je, s výnimkou prípadu skreslenia predlozených dôkazov, právnou otázkou, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu zo strany Súdneho dvora na základe podaného odvolania (pozri najmä rozsudok z 29. apríla 2004, Parlament/Ripa di Meana a i., C-470/00 P, Zb. s. I-4167, bod 40, a tam citovanú judikatúru). 69 Pokial ide o tvrdenie odvolatela zalozené na údajnom porusení zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania, je dôlezité pripomenút, ze Súd prvého stupna v bodoch 309 a 310 napadnutého rozsudku rozhodol, ze zvýsenie pokuty ulozenej SGL Carbon z dôvodu upozornenia ostatných podnikov sa nezdá neprimerané alebo diskriminacné. Potvrdil Komisiou vykonané posúdenie týchto upozornení ako obstrukcií zo strany SGL Carbon, ktorých cielom bolo zatajit existenciu kartelu, a ako pritazujúcej okolnosti odôvodnujúcej zvýsenie tejto pokuty. 70 Tieto posúdenia Súdu prvého stupna sú z právneho hladiska správne. 71 Z judikatúry totiz vyplýva (pozri najmä rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, body 240 az 242), ze zatial co základná ciastka pokuty sa stanovuje v závislosti od porusenia, jeho závaznost sa urcuje s odkazom na mnozstvo iných okolností, v prípade ktorých disponuje Komisia volnou úvahou. Zohladnenie pritazujúcich okolností pri stanovení pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpecit súlad s pravidlami hospodárskej sútaze. 72 Tretí odvolací dôvod musí byt teda v celom rozsahu zamietnutý. O stvrtom dôvode zalozenom na nezohladnení hornej hranice sankcie uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 Argumentácia úcastníkov konania 73 SGL Carbon zdôraznuje, ze Súd prvého stupna prehliadol skutocnost, ze pokuta stanovená Komisiou prekracuje hornú hranicu sankcie uvedenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Okrem toho je úvaha Súdu prvého stupna v tomto ohlade postihnutá nedostatkom dôvodov. 74 V prvom rade SGL Carbon tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil obrat zohladnený pri výpocte pokút. Súd prvého stupna totiz ponechal otvorenú otázku, ci mala Komisia vychádzat z obratov v roku 1999 alebo z obratov v roku 2000. 75 V druhom rade SGL Carbon vytýka Súdu prvého stupna, ze porusil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj zásadu nulla poena sine lege. Súd prvého stupna totiz nezohladnil skutocnost, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 ako ustanovenie upravujúce sankciu, podlieha zásade zákonnosti. Táto zásada sa uplatnuje tak na predbeznú, ako aj na konecnú výsku ulozenej sankcie. 76 V tretom rade odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania. V tejto súvislosti samotný Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia bola oprávnená pri urcení konecnej výsky pokuty zohladnit mnozstvo okolností. Ked si vsak podla odvolatela Komisia zvolí urcitú metódu výpoctu, je povinná pouzívat túto metódu koherentne a nediskriminacne. 77 Napokon SGL Carbon tvrdí, ze bola porusená povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 253 ES. Súd prvého stupna totiz neprihliadol na povinnost Komisie uviest dôvody, pre ktoré neznízila pokutu odvolatelovi, ktorý sa nachádzal v situácii porovnatelnej so situáciou iného podniku. Na rozdiel od posúdenia vykonaného Súdom prvého stupna malo sporné rozhodnutie obsahovat odôvodnenie znízenia pokuty priznaného inému podniku. 78 V odpovedi na súhrn tvrdení v rámci tohto odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna správne zamietol tvrdenia na podporu tohto dôvodu, ktoré uz okrem iného boli uplatnené v prvostupnovom konaní. Ani konecná výska pokuty ulozenej Komisiou, ani výska pokuty znízenej Súdom prvého stupna totiz neprekracujú 10 % svetového obratu odvolatela. 79 Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna oprávnene potvrdil zohladnenie obratu dosiahnutého z tovarov, ktoré boli predmetom kartelovej dohody. Upresnuje, ze tento obrat bol pouzitý spolu s ostatnými skutkovými kritériami na urcenie schopnosti odvolatela ovplyvnit prostredníctvom spáchaného porusenia trh s grafitovými elektródami. 80 Pokial ide o povahu maximálnej výsky uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, Komisia zdôraznuje, ze kedze obraty dosahované dnes najväcsími multinárodnými podnikmi sú znacné, len pohyblivá maximálna výska zohladnujúca velkost podniku umoznuje dbat na to, aby pokuty ulozené za porusenie sútazných pravidiel Spolocenstva mali odstrasujúci úcinok. Okrem toho uvedené ustanovenie je v tomto ohlade dostatocne presné, takze podniky, na ktoré sa uplatnuje, môzu bez problémov urcit výsku pokuty, ktorú môzu ocakávat. Posúdenie Súdnym dvorom 81 Je namieste pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou (pozri najmä rozsudky zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 117 az 119, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 257) sa maximálna hranica 10 % uvedená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vztahuje na svetový obrat dotknutého podniku, kedze len táto okolnost urcuje jeho význam a vplyv na trh. 82 Z judikatúry okrem toho vyplýva (pozri najmä rozsudky Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, body 592 a 593, a Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 278), ze len pri konecnej výske ulozenej pokuty musí byt dodrzaná táto hranica. V dôsledku toho clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nezakazuje Komisii dospiet pocas rozlicných etáp výpoctu k predbeznej sume, ktorá je vyssia ako táto hranica, ak napokon konecná výska ulozenej pokuty túto hranicu neprekrocí. 83 Pokial ide o prejednávanú vec, je potrebné uviest, ze ako to vyplýva z bodu 367 napadnutého rozsudku, výska pokuty ulozenej Komisiou je nizsia ako uvedená maximálna hranica. 84 Pokial ide o argumentáciu odvolatela týkajúcu sa porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a povinnosti odôvodnenia výsky pokuty zo strany Súdu prvého stupna, stací pripomenút, ako to Súd prvého stupna oprávnene zdôraznil v bodoch 367 az 370 napadnutého rozsudku, ze Komisia je oprávnená urcit túto výsku v závislosti od mnohých okolností, najmä so zretelom na závaznost a trvanie spáchaného porusenia, ako aj osobitné charakteristiky kazdého podniku patriaceho ku kartelu. 85 Z toho vyplýva, ze pri výkone volnej úvahy týkajúcej sa metódy výpoctu pokút sa od Komisie vyzaduje, aby vykonala individuálne posúdenie s cielom uplatnit túto metódu na rôzne podniky. 86 Z predchádzajúcich úvah je teda zrejmé, ze Súd prvého stupna rozhodol správne, ze na úcely stanovenia výsky predmetnej pokuty nie je postavenie odvolatela podobné postaveniu ostatných podnikov, a teda ze Komisia pouzila metódu výpoctu spornej pokuty koherentne a nediskriminacne. 87 Stvrtý odvolací dôvod musí byt teda zamietnutý. O piatom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu Argumentácia úcastníkov konania 88 SGL Carbon tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia poskytla dostatocný prístup k spisu. 89 Odvolatel zdôraznuje, ze potvrdzujúce závery Súdu prvého stupna sú v tomto ohlade vnútorne rozporné v tom, ze Súd prvého stupna na jednej strane skonstatoval, ze Komisia preukázala, ze listiny týkajúce sa spolupráce podnikov neboli súcastou jej interného spisu, ale nachádzali sa vo vysetrovacom spise, ku ktorému mali podniky prístup, a na druhej strane uviedol, ze interné listiny obsahovali informácie významné pre obranu odvolatela, kedze sa týkali spolupráce podnikov a mali skutocne vplyv na urcenie pokuty. 90 Podla názoru SGL Carbon Súd prvého stupna rovnako nesprávne rozhodol, ze úradník poverený vypocutím je povinný oznámit kolégiu clenov Komisie iba výhrady významné pre posúdenie zákonnosti priebehu správneho konania, teda opodstatnené výhrady. 91 Komisia tvrdí, ze argumentácia, podla ktorej nemal odvolatel dostatocný prístup k spisu, je neprípustná z dôvodu, ze sa netýka právnej otázky, ale skutkových zistení vykonaných Súdom prvého stupna. Súdny dvor vsak nemá právomoc na preskúmanie týchto zistení, ani na preskúmanie dôkazov, ktoré Súd prvého stupna pouzil na ich podporu. V kazdom prípade je uplatnený odvolací dôvod neopodstatnený. 92 Komisia pripomína, ze odvolatel sám uznal, ze mal úcast na kartelovej dohode týkajúcej sa grafitových elektród, ze Súd prvého stupna zistil, ze SGL Carbon bol jedným z clenov kartelu a ze tento podnik pripustil porusenie. Odvolatel nielenze nespochybnil zistenia vykonané Komisiou v tomto ohlade v spornom rozhodnutí, ale vyuzil tiez ustanovenia oznámenia o spolupráci. 93 Komisia sa napokon domnieva, ze tvrdenie odvolatela týkajúce sa správy úradníka povereného vypocutím musí byt zamietnuté ako neprípustné z dôvodu neuvedenia nových skutocností k tejto otázke. Posúdenie Súdnym dvorom 94 Je namieste pripomenút, ze dodrzanie práva na obranu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt zachovaná aj v prípade, ked ide o konanie správnej povahy (pozri najmä rozsudok z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 30). 95 Pokial ide o argumentáciu odvolatela týkajúcu sa prístupu k spisu, stací uviest, ze odvolatel nenastoluje právnu otázku, ale opiera sa o skutkové zistenia. Súd prvého stupna vsak v bodoch 39 az 41 napadnutého rozsudku preukázal, ze predmetom ziadosti o prístup nebol verejný zoznam alebo prehlad listín. Okrem toho posúdenia vykonané Súdom prvého stupna v uvedených bodoch napadnutého rozsudku týkajúce sa zaobchádzania s niektorými listinami pocas správneho konania nie sú vnútorne rozporné. 96 Pokial ide o tvrdenie odvolatela týkajúce sa konecnej správy úradníka povereného vypocutím, stací poznamenat, ze tento úradník nemal v rozhodnom case povinnost overit, ci bolo zaradenie interných listín správne alebo nie a ci bola Komisia povinná umoznit prístup k svojmu internému spisu alebo poskytnút zoznam alebo prehlad listín, ktoré neboli oznacené ako dôverné. 97 Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze samotné neoznámenie listiny je porusením práva na obranu iba vtedy, ak môze dotknutý podnik preukázat po prvé, ze Komisia vychádzala z tejto listiny na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia a po druhé, ze túto výhradu mozno preukázat iba odkazom na túto listinu (pozri najmä rozsudky z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, body 24 az 30, a z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, body 7 az 9). 98 Súdny dvor v tejto veci tiez upresnil, ze je na dotknutom podniku, aby preukázal, ze záver, ku ktorému dospela Komisia vo svojom spornom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by listina, ktorá nebola tomuto podniku oznámená a z ktorej Komisia vychádzala pri zistení porusenia, nebola pripustená ako dôkazný prostriedok (pozri rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 73). 99 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze ani posúdenia Súdu prvého stupna týkajúce sa správy úradníka povereného vypocutím nachádzajúce sa v bodoch 50 az 54 napadnutého rozsudku nie sú z právneho hladiska nesprávne. 100 Piaty odvolací dôvod musí byt preto zamietnutý. O siestom dôvode zalozenom na nezohladnení platobnej schopnosti odvolatela Argumentácia úcastníkov konania 101 SGL Carbon uvádza, ze Súd prvého stupna v bodoch 370 az 372 napadnutého rozsudku nezohladnil skutocnost, ze jeho platobná schopnost bola znacne oslabená vysokými pokutami ulozenými inými regulacnými orgánmi v oblasti hospodárskej sútaze, ako aj povinnostami nahradit skodu a úroky v tretích státoch. V dôsledku toho by ulozenie dalsej pokuty v znacnej výske priviedlo podnik na pokraj konkurzu. 102 Podla názoru odvolatela Súd prvého stupna tým, ze potvrdil prístup Komisie v tejto otázke, porusil zásadu proporcionality, ako aj ochranu práv podniku vyplývajúcich z hospodárskej slobody a slobody vlastníctva. V rozpore s posúdením vykonaným Súdom prvého stupna bola Komisia povinná preskúmat a zohladnit platobnú schopnost odvolatela. 103 Komisia sa domnieva, ze riadne vykonala diskrecnú právomoc, ktorú má pri urcení výsky pokuty, a ze neexistuje ziaden dôvod na znízenie ulozenej pokuty. 104 Komisia dodáva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze nebola povinná pri urcovaní výsky spornej pokuty zohladnit financnú situáciu dotknutého podniku a jeho platobnú schopnost. Posúdenie Súdnym dvorom 105 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nie je Komisia pri urcení výsky pokuty povinná zohladnit stratovú financnú situáciu podniku, kedze ulozenie takejto povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu (pozri rozsudky z 8. novembra 1983, IAZ International Belgium a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369, body 54 a 55, ako aj Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 327). 106 Treba tiez poznamenat, ze túto judikatúru nijako nespochybnuje bod 5 písm. b) usmernení, podla ktorého sa musí brat do úvahy reálna platobná schopnost podniku. Táto schopnost sa totiz pouzije iba v "specifickom sociálnom [spolocenskom - neoficiálny preklad] kontexte" tvorenom dôsledkami, ktoré by zaplatenie pokuty mohlo mat najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku. 107 Odvolatel neuviedol ziadnu skutocnost spôsobilú odôvodnit existenciu takéhoto kontextu. 108 Pokial ide o tvrdenie odvolatela zalozené na slobodnom výkone hospodárskej cinnosti a vlastníckeho práva, stací uviest, ze tieto zásady podliehajú obmedzeniam vo vseobecnom záujme a ze neprichádzajú do úvahy v kontexte urcovania pokuty za porusenia sútazného práva Spolocenstva. 109 Za týchto podmienok Súd prvého stupna správne posúdil, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietla dôvod zalozený na neistej financnej situácii odvolatela. 110 Siesty odvolací dôvod musí byt preto zamietnutý. O siedmom dôvode zalozenom na nezákonnosti stanovenia úrokov z omeskania Argumentácia úcastníkov konania 111 SGL Carbon sa domnieva, ze Súd prvého stupna nepreskúmal jeho argumentáciu týkajúcu sa stanovenia sadzby úrokov z omeskania. Napadnutý rozsudok je teda podla jeho názoru neúplný a nespôsobilý odôvodnit zamietnutie zalobného dôvodu uplatneného v tejto súvislosti. 112 Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna správne potvrdil rozhodnutie o úrokoch z omeskania a ze podrobne odôvodnil svoje posúdenie. Súd prvého stupna najmä poukázal na ustálenú judikatúru týkajúcu sa právomoci Komisie stanovit tieto úroky. Posúdenie Súdnym dvorom 113 Je namieste pripomenút, ze Súd prvého stupna pri odpovedi na uvedený dôvod v bodoch 475 a 478 napadnutého rozsudku poukázal na ustálenú judikatúru, podla ktorej právomoc priznaná Komisii clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 zahrna právomoc urcit dátum splatnosti pokút a dátum, od ktorého vzniká povinnost platit úroky, ako aj právomoc urcit sadzbu týchto úrokov a stanovit podrobnú úpravu na vykonanie jej rozhodnutia. 114 Ak by totiz Komisia túto právomoc nemala, podniky by mohli vyuzívat výhodu z oneskoreného zaplatenia, cím by bol oslabený úcinok sankcií. 115 Súd prvého stupna teda správne posúdil, ze Komisia bola v rozsahu potrebnom na odradenie od omeskania so zaplatením pokuty oprávnená zvolit si ako východisko vyssiu sadzbu, ako je príslusná trhová sadzba uplatnovaná voci priemernému dlzníkovi. 116 Súd prvého stupna napokon dospel k záveru, ze Komisia neprekrocila svoju diskrecnú právomoc pri stanovení napadnutej úrokovej sadzby. 117 Je potrebné uviest, ze tieto posúdenia Súdu prvého stupna sú z právneho hladiska správne. 118 Siedmy odvolací dôvod musí byt preto zamietnutý. 119 Z prechádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie musí byt zamietnuté v celom rozsahu. O trovách 120 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 tohto istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat SGL Carbon na náhradu trov konania a tento nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. SGL Carbon AG je povinný nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXmKpWzi/L97942-4101TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXmKpWzi/L97942-4101TMP.html#Footref*