Vec C-301/04 P Komisia Európskych spolocenstiev proti SGL Carbon AG "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Grafitové elektródy - Clánok 81 ods. 1 ES - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci - Predlozenie dokumentov pocas vysetrovania Komisie" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Ziadost o informácie - Právomoci Komisie (Nariadenie Komisie c. 17, clánok 11) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Znízenie pokuty ako výmena za spoluprácu obvineného podniku (Nariadenie Komisie c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, cast D bod 2) 1. Nariadenie c. 17 nepriznáva podniku, ktorý je predmetom vysetrovacieho opatrenia na základe tohto nariadenia, ziadne právo vyhýbat sa výkonu tohto opatrenia. Tento podnik má naopak povinnost aktívnej spolupráce, ktorá znamená, ze je povinný sprístupnit Komisii vsetky informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. Pokial ide o to, ci sa táto povinnost vztahuje aj na ziadosti o informácie, ktoré mozno pouzit proti podniku, ktorý ich poskytuje, na preukázanie existencie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, na zabezpecenie potrebného úcinku clánku 11 ods. 2 a 5 nariadenia c. 17 je Komisia oprávnená ulozit tomuto podniku povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré mu môzu byt známe, a oznámit jej v prípade potreby súvisiace listiny, ktoré má v drzbe, aj ked tieto listiny môzu slúzit proti nemu alebo proti inému podniku na preukázanie protisútazného správania. Povinnost spolupráce totiz neumoznuje podniku, aby sa vyhýbal ziadostiam o predlozenie listín z dôvodu, ze v prípade, ak by im vyhovel, bol by nútený svedcit proti sebe samému. Aj ked je zrejmé, ze je potrebné dodrzat právo na obhajobu, dotknutý podnik stále môze tvrdit, ci uz v správnom konaní alebo v konaní pred súdmi Spolocenstva, ze predlozené listiny majú iný význam, ako im pripisuje Komisia. (pozri body 40, 41, 48, 49) 2. Znízenie podla oznámenia o neulození alebo znízení výsky pokút v prípadoch kartelov môze byt opodstatnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie dotknutého podniku mozno v tejto súvislosti povazovat za preukazujúce skutocný úmysel podniku spolupracovat. Správanie podniku, ktorý nebol povinný odpovedat na otázku polozenú Komisiou, odpovedal na nu neúplne a nepravdivo, nemozno povazovat za prejav úmyslu spolupracovat. (pozri body 68, 69) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 29. júna 2006 ([1]*) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Grafitové elektródy - Clánok 81 ods. 1 ES - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci - Predlozenie dokumentov pocas vysetrovania Komisie" Vo veci C-301/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 14. júla 2004, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Mölls a W. Wils, ako aj H. Gading, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastníci konania: SGL Carbon AG, so sídlom vo Wiesbadene (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann, Rechtsanwalt, zalobca v prvostupnovom konaní, Tokai Carbon Co. Ltd, so sídlom v Tokiu (Japonsko), Nippon Carbon Co. Ltd, so sídlom v Tokiu, Showa Denko KK, so sídlom v Tokiu, GrafTech International Ltd, predtým UCAR International Inc., so sídlom vo Wilmingtone (Spojené státy), SEC Corp., so sídlom v Amagasaki (Japonsko), The Carbide/Graphite Group Inc., so sídlom v Pittsburgu (Spojené státy), zalobcovia v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), P. Kuris, G. Arestis a J. Klucka, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: K. Sztranc, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. septembra 2005, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. januára 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Vo svojom odvolaní Komisia Európskych spolocenstiev navrhuje zrusenie bodu 2 výroku rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "napadnutý rozsudok") v rozsahu, v akom ním bola na sumu 69 114 000 eur znízená pokuta ulozená spolocnosti SGL Carbon AG (dalej len "SGL Carbon") rozhodnutím Komisie 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP - Vec COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec Nariadenie c. 17 2 Clánok 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovuje: "1. Pri výkone svojich povinností na základe clánku [85] a ustanovení prijatými na základe clánku [83] zmluvy môze Komisia získat vsetky nevyhnutné informácie od vlád a kompetentných orgánov clenských státov ako aj od podnikov a zdruzení podnikov. 2. Ak Komisia poziada o informácie podniky alebo zdruzenia podnikov, súcasne posle kópiu ziadosti kompetentným orgánov clenských státov, na ktorých území je situované sídlo podniku alebo zdruzenia podnikov. 3. Vo svojej ziadosti Komisia uvedie právny základ a úcel ziadosti ako aj pokuty za predlozenie nesprávnych informácií na základe clánku 15 (1) b). 4. Pozadované informácie budú poskytovat majitelia podnikov alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb, spolocností alebo firiem alebo zdruzení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby splnomocnené alebo oprávnené zákonom. 5. Ak podnik alebo zdruzenie podnikov neposkytne pozadované informácie v dobe stanovenej Komisiou alebo poskytne neúplné informácie, Komisia rozhodnutím poziada, aby boli takéto informácie poskytnuté. Rozhodnutie bude specifikovat pozadované informácie, stanoví vhodný casový limit a uvedie pokuty podla clánku 15 (1) b) a clánku 16 (1) a právo na revíziu rozhodnutia Súdnym dvorom. 6. Komisia rovnako zasle kópiu svojho rozhodnutia kompetentnému orgánu clenského státu, na ktorého území je situované sídlo podniku alebo zdruzenia podnikov." 3 Clánok 15 tohto nariadenia stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 100 do 5 000 úctovných jednotiek, ked úmyselne alebo z nedbanlivosti: ... b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na ziadost podanú podla clánku 11 (3) alebo (5)... ... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy;... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie. ..." Usmernenia 4 Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") vo svojej preambule uvádza: "Zásady... nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." Oznámenie o spolupráci 5 Vo svojom oznámení o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci") Komisia definovala podmienky, za ktorých môzu byt podniky spolupracujúce s Komisiou pocas vysetrovania týkajúceho sa kartelu oslobodené od ulozenia pokuty alebo im môze byt znízená pokuta, ktorú by inak museli zaplatit. 6 Podla bodu 5 casti A tohto oznámenia: "Spolupráca podniku s Komisiou je len jeden z faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri stanovení pokuty..." [neoficiálny preklad] Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie 7 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zhrnul skutkový stav, ktorý bol základom ním prejednávanej zaloby takto: "1 Rozhodnutím 2002/271/ES... Komisia zistila úcast rozlicných podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore [z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, dalej len 'dohoda EHP`)] v odvetví grafitových elektród. 2 Grafitové elektródy sa pouzívajú najmä na výrobu ocele v elektrických oblúkových peciach. Výroba ocele v týchto peciach spocíva hlavne v recyklácii, pri ktorej sa na rozdiel od klasickej výroby zo zeleznej rudy vo vysokých kyslíkových peciach ocelový odpad spracúva na novú ocel. V elektrickej oblúkovej peci sa na roztavenie ocelového srotu pouzíva devät elektród spojených do stlpcov po tri. Z dôvodu intenzity tavenia je priblizne kazdých osem hodín spotrebovaná jedna elektróda. Výroba elektródy trvá asi dva mesiace. Grafitové elektródy sa nedajú v procese výroby nicím nahradit. 3 Dopyt po grafitových elektródach priamo súvisí s výrobou ocele v elektrických oblúkových peciach. Hlavnými zákazníkmi sú oceliarske podniky, ktoré predstavujú priblizne 85 % dopytu. V roku 1998 predstavovala svetová produkcia surovej ocele 800 miliónov ton, z ktorých 280 miliónov ton bolo vyrobených v elektrických oblúkových peciach... ... 5 Technologické zlepsenia v 80. rokoch umoznili podstatné znízenie spotreby elektród na tonu vyrobenej ocele. Oceliarsky priemysel presiel v tomto období významnou restrukturalizáciou. Pokles dopytu po elektródach viedol k restrukturalizácii svetového elektródového priemyslu. Mnoho závodov bolo zatvorených. 6 V roku 2001 zásobovalo európsky trh s grafitovými elektródami devät západných výrobcov... 7 Podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17... vykonali úradníci Komisie 5. júna 1997 bez ohlásenia súbezné setrenia v priestoroch [niekolkých výrobcov grafitu]. 8 V ten istý den agenti Federal Bureau of Investigation (FBI) vykonali v Spojených státoch prehliadky priestorov niekolkých výrobcov. Po týchto prehliadkach sa zacalo trestné konanie proti SGL... za nedovolený kartel. Vsetci obvinení sa priznali ku skutkom, ktoré sa im kládli za vinu, a súhlasili so zaplatením pokuty [stanovenej] pre SGL na 135 miliónov amerických dolárov (USD)... ... 10 Proti SGL... boli v Spojených státoch v mene skupiny odberatelov podané zaloby na náhradu trojnásobku skody a úrokov (triple damages). 11 V Kanade... [v] júli 2000 sa SGL priznal k protiprávnemu konaniu a súhlasil so zaplatením pokuty vo výske 12,5 milióna CAD za... porusenie [kanadského zákona o hospodárskej sútazi]. V júni 1998 podali výrobcovia ocele v Kanade proti SGL... obcianskoprávnu zalobu za nedovolený kartel. 12 Dna 24. januára 2000 zaslala Komisia dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. Správne konanie skoncilo 18. júla 2001 prijatím [sporného] rozhodnutia, v ktorom bolo zalujúcim podnikom... vytknuté, ze na celosvetovej úrovni urcili ceny a rozdelili národné a regionálne tovarové relevantné trhy podla princípu 'domáci výrobca`:... SGL... [zodpovedal za cast] Európy;... 13 Podla [sporného] rozhodnutia boli základnými princípmi kartelu tieto princípy: - ceny grafitových elektród mali byt urcované na svetovej úrovni, - cenové rozhodnutia kazdej spolocnosti mal prijímat výlucne prezident alebo generálni riaditelia, - 'domáci výrobca` mal urcit trhovú cenu na svojom 'území` a ostatní výrobcovia mali túto cenu 'dodrziavat`, - na 'nedomácich` trhoch, teda na trhoch, na ktorých nepôsobil ziaden 'domáci` výrobca, sa ceny urcovali dohodou, - 'nedomáci` výrobcovia sa mali zdrzat agresívnej hospodárskej sútaze a stiahnut z 'domácich` trhov iných výrobcov, - nesmela sa zvýsit výkonnost (od japonských výrobcov sa ocakávalo, ze znízia svoju výkonnost), - nemalo dôjst k ziadnym prevodom technológie mimo okruhu výrobcov zúcastnených na karteli. 14 V [spornom] rozhodnutí sa dalej uvádza, ze tieto základné princípy boli realizované stretnutiami kartelu, ktoré sa konali na niekolkých úrovniach: stretnutia 'manazérov`, 'pracovné` stretnutia, stretnutia skupiny európskych výrobcov (bez japonských podnikov), národné alebo regionálne stretnutia venované specifickým trhom a dvojstranné vztahy medzi podnikmi. ... 16 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v [spornom] rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých výska bola vypocítaná v súlade s metodológiou uvedenou v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO..., ako aj podla oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov... 17 Clánok 3 výroku [sporného] rozhodnutia ukladá tieto pokuty: SGL: 80,2 milióna eur; ... 18 Clánok 4 výroku nariaduje dotknutým podnikom, aby pokuty zaplatili do troch mesiacov od dátumu oznámenia [sporného] rozhodnutia, v opacnom prípade sú povinné zaplatit úrok vo výske 8,04 %." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 8 SGL Carbon a ostatné podniky, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie, proti nemu podali zalobu o neplatnost na Súd prvého stupna. 9 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna najmä rozhodol a vyhlásil: "... 2. Vo veci T-239/01, SGL Carbon/Komisia: - výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 69 114 000 eur, - v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, ..." 10 Pokial ide o výpocet ulozených pokút, Súd prvého stupna v bodoch 401 az 412 napadnutého rozsudku rozhodol: "401 Dalej je potrebné uviest, ze hlavný dôvod, pre ktorý Komisia znízila pokutu SGL iba o 30 %, je uvedený v odôvodnení c. 174 [sporného] rozhodnutia: podla Komisie si podnik zaslúzi znízenie pokuty iba vtedy, ak je jeho spolupráca 'dobrovolná` a nedochádza k nej pri 'výkone vysetrovacej právomoci`; so zretelom na to, ze 'podstatná cast informácií poskytnutých [SGL] je v skutocnosti odpovedou SGL na formálnu ziadost Komisie o informácie, [boli] za dobrovolné prispenie v zmysle oznámenia povazované len informácie obsiahnuté vo vyhlásení nad rozsah informácii, ktoré boli pozadované podla clánku 11`. Okrem toho SGL odovzdal svoje vyhlásenie z 8. júna 1999 az po zaslaní upomienky, v ktorej si Komisia vyhradila právo prijat formálne rozhodnutie podla clánku 11 ods. 5 (odôvodnenie c. 173 [sporného] rozhodnutia). Vychádzajúc z rozsudku Súdneho dvora z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia (374/87, Zb. s. 3283, body 27, 28 a 32 az 35) teda Komisia nezohladnila informácie, o ktorých sa domnievala, ze ich bol SGL v kazdom prípade povinný poskytnút ako odpoved na ziadost o informácie alebo rozhodnutie nariadujúce pod hrozbou sankcie oznámenie pozadovaných informácií. 402 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze nemozno uznat absolútne právo odopriet výpoved, na ktoré sa SGL odvolal pri tvrdení, ze nebol povinný odpovedat na ziadnu ziadost o informácie. Uznanie takéhoto práva by totiz prekracovalo hranice toho, co je potrebné na zachovanie práva na obhajobu podnikov, a predstavovalo by pre Komisiu neopodstatnenú prekázku pri plnení úlohy dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Právo odopriet výpoved mozno uznat iba v rozsahu, v akom by bol dotknutý podnik nútený poskytnút odpovede, ktoré by ho viedli k tomu, aby priznal existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. februára 2001, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-112/98, Zb. s. II-729, body 66 a 67). 403 Na zabezpecenie potrebného úcinku clánku 11 nariadenia c. 17 je teda Komisia oprávnená ukladat podnikom povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré im môzu byt známe, a oznámit jej v prípade potreby súvisiace listiny, ktoré majú v drzbe, aj ked tieto listiny môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania (pozri rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 402 vyssie, bod 65, a tam citovanú judikatúru). 404 Tejto právomoci Komisie pozadovat informácie, ktorou sa zaoberajú rozsudky Orkem/Komisia, uz citovaný v bode 401 vyssie a Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 402 vyssie, neodporuje ani clánok 6 ods. 1 a 2 EDLP [Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950] (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný, bod 75), ani judikatúra Európskeho súdu pre ludské práva. 405 Aj ked totiz Súdny dvor rozhodol [rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 274], ze po rozsudku Orkem/Komisia, uz citovanom v bode 401 vyssie, doslo v judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva, ktorú musí súd Spolocenstva zohladnovat, k novému vývoju v rozsudku Funke... rozsudku Saunders v. Spojené královstvo zo 17. decembra 1996 (Recueil des arręts et décisions, 1996-VI, s. 2044, [§§] 69, 71 a 76) a rozsudku J. B. v. Svédsko z 3. mája 2001 (Recueil des arręts et décisions, 2001-III, s. 455, [§§] 64 az 71), Súdny dvor sa v uz citovanom rozsudku Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia neodchýlil od svojej judikatúry. 406 V kazdom prípade povinnost odpovedat na výlucne skutkové otázky polozené Komisiou a vyhoviet jej ziadostiam na predlozenie existujúcich listín nemôze porusit základnú zásadu dodrziavania práva na obhajobu, ako aj základnú zásadu práva na spravodlivý proces, ktoré v oblasti práva hospodárskej sútaze ponúkajú ochranu rovnocennú ochrane zarucenej clánkom 6 EDLP. Nic totiz nebráni príjemcovi takejto ziadosti o informácie, aby neskôr v správnom konaní alebo v konaní pred súdom Spolocenstva preukázal, ze skutocnosti uvedené v jeho odpovediach alebo v oznámených listinách majú iný význam, ako im pripisuje Komisia (rozsudok Mannesmannröhren-Werke/Komisia, uz citovaný v bode 402 vyssie, body 77 a 78). 407 Pokial ide o rozsah, v akom bol SGL povinný v súlade s vyssie uvedenou judikatúrou odpovedat na ziadost o informácie z 31. marca 1999, je potrebné uviest, ze okrem výlucne skutkových otázok a ziadosti o predlozenie existujúcich listín, Komisia pozadovala opis predmetu a priebehu niekolkých stretnutí, na ktorých sa SGL zúcastnil, ako aj výsledky/závery týchto stretnutí, pricom bolo zrejmé, ze Komisia má podozrenie, ze predmetom týchto stretnutí bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze táto ziadost mohla od SGL vyzadovat, aby sa priznal k úcasti na porusení sútazných pravidiel Spolocenstva. 408 To sa vztahuje aj na ziadosti smerujúce k získaniu zápisníc z týchto stretnutí, pracovných a prípravných dokumentov, ktoré sa ich týkajú, rukopisných poznámok, poznámok a záverov, ku ktorým dospeli tieto stretnutia, projektov a diskusných materiálov, ako aj realizacných projektov týkajúcich sa zvýsení cien vykonaných medzi rokmi 1992 a 1998. 409 Kedze SGL nebol povinný odpovedat na tento druh otázok obsiahnutých v ziadosti o informácie z 31. marca 1999, treba skutocnost, ze k nim napriek tomu informácie poskytol, povazovat za dobrovolnú spoluprácu podniku spôsobilú odôvodnit znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. 410 Tento záver nemôze vyvrátit tvrdenie Komisie, ze tieto informácie neboli poskytnuté dobrovolne, ale ako odpoved na ziadost. Cast D ods. 2 prvá zarázka oznámenia o spolupráci ani zdaleka nevyzaduje dobrovolný úkon uskutocnený výlucne z iniciatívy dotknutého podniku, ale uspokojuje sa s pozadovaním informácií, ktoré prispejú k 'potvrdeniu` [neoficiálny preklad] existencie spáchaného porusenia. Okrem toho aj cast C, ktorá sa týka významnejsieho znízenia pokuty, ako je znízenie uvedené v casti D, umoznuje zohladnit spoluprácu poskytnutú 'po tom, ako Komisia pristúpila na základe rozhodnutia k setreniu v podnikoch, ktoré sú úcastníkmi kartelu` [neoficiálny preklad]. Z tohto dôvodu okolnost, ze SGL bola zaslaná ziadost o informácie podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17 nemôze byt urcujúca pre znízenie významu spolupráce poskytnutej podnikom podla casti D ods. 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci, tým skôr, ze takáto ziadost je menej donucujúca ako setrenie vykonané na základe rozhodnutia. 411 Z toho vyplýva, ze Komisia nezohladnila význam spolupráce poskytnutej SGL v tejto súvislosti. 412 Pokial Komisia vytýka SGL, ze jej dal neúplnú odpoved na otázku týkajúcu sa totoznosti podnikov, ktoré informoval o blíziacom sa setrení Komisie v júni 1997, je pravda, ze listom z 30. júla 1997 SGL priznal, ze informoval VAW a jeden dalsí podnik bez toho, aby uviedol, ze informoval aj UCAR. Komisia vsak sama zdôraznila, ze upozornenie SGL zvýsilo závaznost porusenia, viedlo k ulozeniu pokuty, ktorej odstrasujúci úcinok bol významnejsí ako obvykle a odôvodnilo jeho posúdenie ako pritazujúcej okolnosti, kedze toto správanie SGL vytváralo potrebné podmienky na zachovanie cinnosti kartelu a predlzenie jeho nepriaznivých úcinkov. To teda preukazuje, ze SGL nebol povinný informovat Komisiu o tom, ze upozornil dalsie podniky. Tieto informácie boli totiz spôsobilé sprísnit sankciu, ktorú Komisia zamýslala ulozit SGL. Komisia teda aj v tomto bode nezohladnila správanie SGL, ked mu vytýkala poskytnutie neúplnej odpovede." Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 11 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, pokial ide o bod 2 jeho výroku, - zaviazal SGL Carbon na náhradu trov konania. 12 SGL Carbon navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. O ziadosti o opätovné otvorenie ústnej casti konania 13 Listom doruceným Súdnemu dvoru 24. februára 2006 poziadal SGL Carbon na základe clánku 61 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora o opätovné otvorenie ústnej casti konania. 14 Na podporu tejto ziadosti SGL Carbon tvrdí, ze návrhy generálneho advokáta v tomto odvolacom konaní nie vzdy správne reprodukujú skutkové tvrdenia úcastníkov konania, ako aj zistenia Súdu prvého stupna. Obsahujú aj tvrdenia a domnienky, ktoré úcastníci konania doteraz vo svojich vyjadreniach neuplatnili a ktoré neboli predmetom pojednávania. Tieto návrhy teda podla odvolatela dostatocne neumoznujú prijatie rozhodnutia, ale výnimocne vyzadujú dodatocné pripomienky skôr, ako Súdny dvor definitívne rozhodne. 15 V tejto súvislosti je potrebné najprv pripomenút, ze Statút Súdneho dvora a jeho rokovací poriadok nepriznáva úcastníkom konania moznost podat pripomienky ako odpoved na návrhy prednesené generálnym advokátom (pozri najmä uznesenie zo 4. februára 2000, Emesa Sugar, C-17/98, Zb. s. I-665, bod 2). 16 Pokial ide o argumentáciu SGL Carbon, treba zdôraznit, ze Súdny dvor môze z úradnej moci alebo na návrh generálneho advokáta, ako aj na základe ziadosti úcastníkov konania nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania v súlade s clánkom 61 svojho rokovacieho poriadku, pokial sa domnieva, ze potrebuje dalsie vysvetlenia alebo ze vec musí byt rozhodnutá na základe tvrdenia, ktoré nebolo medzi úcastníkmi konania prejednané (pozri najmä rozsudky z 13. novembra 2003, Schilling a Fleck-Schilling, C-209/01, Zb. s. I-13389, bod 19, ako aj zo 17. júna 2004, Recheio - Cash & Carry SA, C-30/02, Zb. s. I-6051, bod 12). 17 V tomto prípade sa Súdny dvor domnieva, ze má k dispozícii vsetky podklady, ktoré potrebuje na rozhodnutie o podanom odvolaní. 18 Z tohto dôvodu nie je potrebné nariadit opätovné otvorenie ústnej casti konania. O odvolaní 19 Komisia tvrdí, ze body 401 az 412 napadnutého rozsudku porusujú právo Spolocenstva, predovsetkým clánok 15 nariadenia c. 17 v spojení s jeho clánkom 11, ako aj oznámenie o spolupráci. Domnieva sa, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posudzovaní odpovedí SGL Carbon na ziadosti Komisie o informácie, pokial ide o prípadné znízenie výsky pokuty. Okrem toho je napadnutý rozsudok v týchto bodoch postihnutý nedostatkom odôvodnenia. Na podporu svojich návrhov rozdeluje Komisia svoj jediný odvolací dôvod na dve casti. 20 SGL Carbon sa podla vzoru posúdení vykonaných Súdom prvého stupna domnieva, ze ziadost Komisie o informácie z 30. júna 1997, ako aj prvá az piata otázka a druhá zarázka siedmej otázky v ziadosti z 31. marca 1999, prekracovali právomoc Komisie v oblasti vysetrovania. Tieto ziadosti totiz porusovali zásadu, podla ktorej nikoho nemozno donucovat k priznaniu (nemo tenetur se ipsum accusare). V dôsledku toho bolo potrebné na základe oznámenia o spolupráci znízit výsku pokuty este najmenej o 8 %. V kazdom prípade nie je rozsudok Súdu prvého stupna v tomto bode postihnutý nesprávnym posúdením. Prvá cast: ziadost o informácie z 31. marca 1999 - Argumentácia úcastníkov konania 21 Podla názoru Komisie je napadnutý rozsudok vo svojich bodoch 408 a 409 postihnutý nesprávnym právnym posúdením spocívajúcim v nesprávnom výklade clánku 15 nariadenia c. 17 v spojení s jeho clánkom 11, ako aj oznámenia o spolupráci. Komisia je totiz vzdy oprávnená pozadovat predlozenie listín a takáto ziadost neporusuje právo na obhajobu. 22 Komisia zdôraznuje, ze body uvedené v ziadosti o informácie z 31. marca 1999 sa týkali "predlozenia" listín nachádzajúcich sa v drzbe SGL Carbon a ze neslo o otázky smerujúce k získaniu "odpovede" od SGL Carbon. Za týchto podmienok sa záver Súdu prvého stupna, ze niektoré casti tejto ziadosti mohli od SGL vyzadovat, aby sa priznal k úcasti na porusení, neuplatní na ziadosti smerujúce k získaniu existujúcich listín. 23 Komisia tvrdí, ze ziadost o existujúce listiny je vzdy zlucitelná s právom na obhajobu, aj ked tieto listiny môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania, ako to Súd prvého stupna výslovne zdôraznil v bodoch 403, 406 a 407 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna teda nerespektoval judikatúru Súdneho dvora a dostal sa do rozporu so svojimi vlastnými závermi. 24 Podla Komisie bol Súd prvého stupna povinný preukázat, v akom rozsahu SGL Carbon skutocne vyhovel rozlicným bodom ziadosti o informácie, ktoré Súd prvého stupna osobitne napadol, tým, ze predlozil v nich uvedené listiny. Z odpovede tohto podniku z 8. júna 1999 vsak podla Komisie vyplýva, ze to nebol tento prípad. Naopak SGL Carbon v tejto odpovedi uviedol, ze nemá listiny pozadovaného druhu. 25 Komisia z toho vyvodzuje, ze tieto casti ziadosti o informácie z 31. marca 1999 nemôzu spôsobit väcsie znízenie pokuty, ako uz bolo priznané. Komisia totiz zohladnila okolnost, ze SGL Carbon sa napriek neexistencii pozadovaných listín snazil prispiet k objasneniu skutkového stavu. Jediné skutocnosti, ktoré Komisia nezohladnila pri urcení tohto znízenia, boli tie, ktoré predstavovali odpoved SGL Carbon na formálnu ziadost o informácie. Naopak, pri 30 % znízení výsky ulozenej pokuty zobrala do úvahy informácie, ktoré boli rozsiahlejsie ako tie, ktoré pozadovala podla clánku 11 nariadenia c. 17. 26 Podla Komisie sa vsak Súd prvého stupna v bode 409 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, ze SGL Carbon vyhovel týmto castiam ziadosti o informácie ako takým a ze Komisia toto prispenie nezohladnila. 27 Komisia dodáva, ze napadnutý rozsudok je postihnutý aj nedostatkom odôvodnenia. Body 408 a 409 tohto rozsudku sú totiz zjavne v rozpore s jeho bodmi 403, 406 a 407, v ktorých Súd prvého stupna zhrnul kritériá uvedené v judikatúre Súdneho dvora. Súd prvého stupna okrem toho neuviedol, ako mohol so zretelom na znenie odpovede SGL Carbon z 8. júna 1999 na jednej strane a sporné rozhodnutie na druhej strane, dospiet k záveru, ze tento podnik prispel k vysetrovaniu Komisie, co táto nezohladnila. 28 SGL Carbon uvádza, ze vsetky skutocnosti v jeho memorande z 8. júna 1999, ako aj jeho odpovede na ziadost o informácie z 30. júna 1997 treba povazovat za prispenie predstavujúce spoluprácu, pretoze nemozno robit ziadny rozdiel medzi výslovným priznaním porusenia a skutkových okolností a predlozením listín preukazujúcich porusenie. 29 SGL Carbon tvrdí, ze cielom prvej az piatej otázky, ako aj druhej zarázky siedmej otázky v ziadosti o informácie z 31. marca 1999 nebolo len donútit ho k priznaniu porusenia, ale mali ho okrem toho viest k tomu, aby oznámil dôkazné prostriedky preukazujúce jeho vlastné porusenie. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ludské práva vsak nemohol byt nútený, aby na tieto otázky odpovedal. Za týchto podmienok musí byt skutocnost, ze dobrovolne oznámil pozadované informácie a dôkazné prostriedky, posúdená ako prispenie odôvodnujúce znízenie pokuty. 30 Subsidiárne, teda pre prípad, ze Súdny dvor neuzná existenciu neobmedzeného práva odopriet výpoved, SGL Carbon tvrdí, ze rozsudok Súdu prvého stupna nie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora v tejto oblasti. Podnik totiz nemôze byt povinný poskytnút odpovede spocívajúce v priznaní existencie porusenia, dôkaz ktorého musí predlozit Komisia. V zmysle tejto judikatúry je podla SGL Carbon rozsudok Súdu prvého stupna dôvodný, kedze tento súd povazoval na základe preskúmania vyzadovaného podla hmotnoprávnych pravidiel za skutocnost vedúcu k znízeniu pokuty, skutocnost, ze SGL Carbon odpovedal na ziadost o informácie z 31. marca 1999 nad rámec svojej povinnosti. 31 SGL Carbon sa domnieva, ze ak vysetrovaný podnik predlozí - bez toho, aby mal túto povinnost - listinné dôkazy v uvazovanej oblasti, ide v zmysle oznámenia o spolupráci o iniciatívu, ktorá musí byt ako taká uznaná, ako to správne rozhodol Súd prvého stupna v bode 409 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna totiz správne preukázal, ze posúdenie spolupráce spocíva v urcení skutocnej pridanej hodnoty poskytnutej dobrovolne. 32 SGL Carbon okrem toho upresnuje, ze v tejto súvislosti prílis nezálezí na tom, ci existovala skorsia ziadost o informácie. Je totiz potrebné polozit si otázku, ci a v akom rozsahu existovala povinnost prezradit predlozený materiál. V rozsahu, v akom táto povinnost neexistovala, mohla byt aj odpoved na ziadost o informácie dobrovolná, a teda významná z pohladu spolupráce predmetného podniku. - Posúdenie Súdnym dvorom 33 Prvá cast odvolacieho dôvodu nastoluje v podstate otázku, ci bol SGL Carbon povinný predlozit vsetky listiny, ktoré Komisia ziadala vo svojej ziadosti o informácie z 31. marca 1999, a teda, ci sú posúdenia tejto otázky vykonané Súdom prvého stupna v bodoch 408 a 409 napadnutého rozsudku v súlade s právom. 34 V dôsledku toho je potrebné urcit, ci odpoved SGL Carbon na túto ziadost Komisie predstavovala dobrovolnú spoluprácu alebo splnenie povinnosti. 35 Pokial ide o obsah uvedenej ziadosti, je potrebné uviest, ze Komisia pozadovala medzi inými listiny týkajúce sa predmetu a priebehu stretnutí, na ktorých sa SGL Carbon zúcastnil, ako aj písomnosti týkajúce sa výsledkov alebo záverov týchto stretnutí. Komisia opísala tieto listiny ako kópie pozvánok, programov, zoznamov úcastníkov, rukopisných poznámok, pracovných, prípravných a realizacných dokumentov týkajúcich sa zvýsení cien. 36 Súd prvého stupna v bode 408 napadnutého rozsudku rozhodol, ze pokial ide o právo podniku odmietnut predlozenie listín, ktoré môzu obsahovat priznanie porusenia, toto právo "sa vztahuje aj na ziadosti smerujúce k získaniu zápisníc z týchto stretnutí, pracovných a prípravných dokumentov, ktoré sa ich týkajú, rukopisných poznámok, poznámok a záverov, ku ktorým dospeli tieto stretnutia, projektov a diskusných materiálov, ako aj realizacných projektov týkajúcich sa zvýsení cien vykonaných medzi rokmi 1992 a 1998". 37 Súd prvého stupna v tomto ohlade v bode 409 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze SGL Carbon "nebol povinný odpovedat na tento druh otázok...". Domnieval sa teda, ze v rozsahu, v akom Komisia nemohla donucovat SGL Carbon, aby predlozil pozadované písomnosti, mala sa odpoved, ktorú podnik poskytol, povazovat za "dobrovolnú spoluprácu". 38 Tieto posúdenia Súdu prvého stupna sú z právneho hladiska nesprávne. 39 Najprv je potrebné pripomenút, ze v súlade s clánkom 11 ods. 1 nariadenia c. 17 môze Komisia pri plnení úloh, ktoré sú jej zverené v tejto oblasti, získavat vsetky nevyhnutné informácie od vlád a kompetentných orgánov clenských státov, ako aj od podnikov a zdruzení podnikov. Podla odseku 4 tohto clánku pozadované informácie budú poskytovat majitelia podnikov alebo ich zástupcovia a v prípade právnických osôb, spolocností alebo firiem alebo zdruzení, ktoré nemajú právnu subjektivitu, osoby splnomocnené alebo oprávnené zákonom. 40 Pokial ide o právomoc Komisie na podanie takýchto ziadostí, je dôlezité pripomenút, ze v bode 27 uz citovaného rozsudku Orkem/Komisia, Súdny dvor zdôraznil, ze nariadenie c. 17 nepriznáva podniku, ktorý je predmetom vysetrovacieho opatrenia na základe tohto nariadenia, ziadne právo vyhýbat sa výkonu tohto opatrenia a ze tento podnik má naopak povinnost aktívnej spolupráce, ktorá znamená, ze je povinný sprístupnit Komisii vsetky informácie týkajúce sa predmetu vysetrovania. 41 Pokial ide o to, ci sa táto povinnost vztahuje aj na ziadosti o informácie, ktoré mozno pouzit proti podniku, ktorý ich poskytuje, na preukázanie existencie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, Súdny dvor v bode 34 tohto rozsudku rozhodol, ze na zabezpecenie potrebného úcinku clánku 11 ods. 2 a 5 nariadenia c. 17 je Komisia oprávnená ulozit tomuto podniku povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré mu môzu byt známe, a oznámit jej v prípade potreby súvisiace listiny, ktoré má v drzbe, aj ked tieto listiny môzu slúzit proti nemu alebo proti inému podniku na preukázanie protisútazného správania. 42 Situácia je naopak úplne iná v prípade, ked chce Komisia získat od vysetrovaného podniku odpovede, ktoré by tento podnik viedli k priznaniu existencie porusenia, ktorá má preukázat Komisia (pozri rozsudok Orkem/Komisia, uz citovaný, bod 35). 43 Je potrebné dodat, ze Súdny dvor v bodoch 274 az 276 uz citovaného rozsudku Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia uviedol, ze po uz citovanom rozsudku Orkem/Komisia doslo v judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva, ktorú musí sudca Spolocenstva zohladnovat pri výklade základných práv, k novému vývoju. Súdny dvor vsak v tomto ohlade uviedol, ze tento vývoj nemôze spochybnit zásadné úvahy vyjadrené v uz citovanom rozsudku Orkem/Komisia. 44 Z tejto judikatúry nevyplýva, ze vysetrovacia právomoc Komisie je, pokial ide o predlozenie listín, ktoré sa nachádzajú v drzbe vysetrovaného podniku, obmedzená. Z toho vyplýva, ze dotknutý podnik je povinný, ak ho o to Komisia poziada, predlozit jej listiny, ktoré sa týkajú predmetu vysetrovania, aj ked tieto písomnosti môze Komisia pouzit na preukázanie existencie porusenia. 45 Je tiez dôlezité pripomenút, ze samotný Súd prvého stupna v bode 405 napadnutého rozsudku výslovne odkázal na zásady stanovené v uz citovanom rozsudku Orkem/Komisia, ako aj na skutocnost, ze Súdny dvor sa neodchýlil od svojej judikatúry v tejto oblasti. 46 Súd prvého stupna sa vsak neskôr vo svojich úvahách domnieval, ze ziadost Komisie o informácie z 31. marca 1999 mohla od SGL vyzadovat, aby sa priznal k úcasti na porusení sútazných pravidiel Spolocenstva. 47 Toto posúdenie Súdu prvého stupna vsak nerespektuje rozsah clánku 11 nariadenia c. 17 tak, ako je vykladaný Súdnym dvorom, a tým oslabuje zásadu spolupráce ulozenej podnikom, ktoré sú predmetom vysetrovania Komisie. 48 Táto povinnost spolupráce totiz neumoznuje podniku, aby sa vyhýbal ziadostiam o predlozenie listín z dôvodu, ze v prípade, ak by im vyhovel, bol by nútený svedcit proti sebe samému. 49 Okrem toho, ako to správne zdôraznil generálny advokát v bode 67 svojich návrhov, aj ked je zrejmé, ze je potrebné dodrzat právo na obhajobu, dotknutý podnik stále môze tvrdit, ci uz v správnom konaní alebo v konaní pred súdmi Spolocenstva, ze predlozené listiny majú iný význam, ako im pripisuje Komisia. 50 Súd prvého stupna sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze boli splnené podmienky na znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. 51 Prvá cast odvolacieho dôvodu je teda dôvodná. Druhá cast: ziadost o informácie z 30. júna 1997 - Argumentácia úcastníkov konania 52 Komisia tvrdí, ze bod 412 napadnutého rozsudku je postihnutý nesprávnym právnym posúdením. Súd prvého stupna totiz pripísal Komisii názor, ktorý nezastávala, a nepreskúmal tvrdenia, ktoré rozvinula vo svojich pripomienkach, co predstavuje nedostatok odôvodnenia. 53 Komisia uvádza, ze nikdy netvrdila, ze obmedzila znízenie priznané SGL Carbon podla oznámenia o spolupráci z dôvodu, ze tento podnik nevymenoval vsetky podniky, ktoré upozornil na blíziacu sa kontrolu. Komisia naopak nepriznala väcsie znízenie pokuty preto, ze sa domnievala, ze odpoved, ktorú SGL Carbon v skutocnosti poskytol, neprekracovala rámec jeho povinnosti spolupracovat v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17. 54 Komisia tvrdí, ze otázka, ktorú polozila, neprekracovala jej vysetrovacie právomoci, a teda ze poskytnutá odpoved neprekracovala rámec toho, co bolo pozadované podla clánku 11 nariadenia c. 17. V dôsledku toho neexistoval ziaden dôvod na znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. Navyse skutocnost, ze odpoved SGL Carbon bola neúplná a nepravdivá, bola dalsím dôvodom na to, aby nebolo priznané znízenie pokuty na základe tohto oznámenia. 55 Podla názoru Komisie sa Súd prvého stupna nevysporiadal ani so subsidiárnym tvrdením, podla ktorého SGL Carbon vo svojej odpovedi na ziadost o informácie z 30. júna 1997 opomenul uviest najdôlezitejsie informácie, ktoré viedli k zvýseniu pokuty z dôvodu existencie pritazujúcej okolnosti. Ako to uznal samotný Súd prvého stupna, len skutocné prispenia k vysetrovaniu Komisie môzu viest k znízeniu pokuty. 56 Komisia dalej uvádza, ze znízenie z dôvodu "ospravedlnitelného neprispenia", ak to Súd prvého stupna zamýslal, je v kazdom prípade v rozpore s clánkom 15 nariadenia c. 17 a s oznámením o spolupráci. Podla zásad, ktorými sa riadi uplatnovanie týchto ustanovení, je totiz znízenie dôvodné len vtedy, ak správanie podniku umoznilo Komisii zistit existenciu porusenia s mensími tazkostami a prípadne ho ukoncit. 57 Komisia tvrdí, ze ak sa Súd prvého stupna domnieval, ze odpoved, ktorú SGL Carbon v skutocnosti poskytol, teda ze upozornil dalsí podnik na blíziace sa setrenia, mala viest k znízeniu pokuty, dopustil sa porusenia clánku 15 nariadenia c. 17 v spojení s jeho clánkom 11 a oznámenia o spolupráci. Komisia totiz nie je povinná priznat znízenie pokuty iba na základe toho, ze podnik vyhovel ziadosti o informácie, ak táto ziadost respektuje hranice stanovené judikatúrou Súdneho dvora. Tak je tomu v tomto prípade, pretoze ziadost z 30. júna 1997 smerovala k získaniu skutkových informácií a neviedla SGL Carbon k tomu, aby priznal existenciu porusenia. 58 Komisia uznáva, ze upozornenie iného podniku nepredstavovalo porusenie clánku 81 ES a uvádza, ze samotný Súd prvého stupna rozhodol, ze tieto upozornenia neboli porusením tohto ustanovenia. Súd prvého stupna sa vsak domnieval, ze predmetné informácie boli spôsobilé sprísnit sankciu, ktorú Komisia zamýslala ulozit SGL Carbon. Z toho v bode 412 napadnutého rozsudku vyvodil, ze tento podnik nebol povinný informovat Komisiu o tom, ze upozornil dalsie podniky na blíziace sa setrenie. Tým Súd prvého stupna nezohladnil zmysel judikatúry v tejto oblasti. 59 Podla Komisie je rozhodujúcou otázka, ci pozadovaná odpoved sama osebe predpokladá predbezný záver, ze doslo k poruseniu, takze sa podnik vystavuje sankcii uz len tým, ze odpovie. Upozornenie iného hospodárskeho subjektu na blíziace sa setrenie samo osebe nevystavuje podnik tomu, ze mu bude vytknuté porusenie alebo ulozená sankcia. Na tom nic nemení okolnost, zdôraznená Súdom prvého stupna, ze Komisia povazovala toto upozornenie za pritazujúcu okolnost. Na to, aby Komisia dospela k tomuto záveru, musela totiz najprv preukázat porusenie a informácie týkajúce sa upozornenia nemôzu tento dôkaz nahradit. 60 Komisia okrem toho tvrdí, ze skutocnost, ze zistila existenciu pritazujúcej okolnosti, nie je súcastou zistenia skutku zakladajúceho porusenie, ale výkonom jej diskrecnej právomoci pri urcení výsky pokuty. Navyse okolnost, ze poskytnutá informácia bola spôsobilá prispiet k preukázaniu porusenia ako skutkovej okolnosti, je bezvýznamná. 61 Podla Komisie sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze odpoved SGL Carbon, podla ktorej tento podnik upozornil iný podnik na blízke setrenie, mala viest k znízeniu pokuty. Takýto výklad je podla Komisie v rozpore s clánkom 15 nariadenia c. 17 v spojení s jeho clánkom 11 a oznámením o spolupráci. Okrem toho je napadnutý rozsudok v tomto bode, ako aj pokial ide o predlozenie existujúcich listín, vnútorne rozporný. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora, Súd prvého stupna totiz v bodoch 402 az 406 napadnutého rozsudku pripomenul rozhodujúce kritériá, ale neuplatnil ich. 62 SGL Carbon sa domnieva, ze Súd prvého stupna v bode 412 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze ziadost Komisie o informácie z 30. júna 1997 nebola legitímna. SGL Carbon totiz dobrovolne pripustil, ze upozornil niektoré podniky na blízke setrenia a Komisia mala toto priznanie zohladnit pri posúdení spolupráce. 63 Tento podnik tvrdí, ze argumentácia Komisie musí byt zamietnutá ako neprípustná, pretoze ani Komisia, ani Súd prvého stupna nezistili existenciu dohody smerujúcej k zniceniu listín. Komisia nemôze v rámci odvolania uplatnovat nové skutocnosti. 64 SGL Carbon tvrdí, ze táto ziadost o informácie nemala právny základ, kedze upozornenia iných podnikov nepatria medzi protisútazné správania zakázané clánkom 81 ES. Práva, ktoré clánok 11 nariadenia c. 17 priznáva Komisii, ju totiz neoprávnujú klást otázky o skutocnostiach neuvedených v tomto ustanovení. Aj za predpokladu, ze by tieto upozornenie mohli predstavovat pritazujúce okolnosti, skutocnost, ze boli priznané, musí byt posúdená ako "prvok spolupráce". 65 SGL Carbon sa domnieva, ze Súd prvého stupna v kazdom prípade správne zistil, ze nebol povinný prezradit Komisii, ze vopred pripravil iné podniky na existenciu blízkych setrení. - Posúdenie Súdnym dvorom 66 Na úvod je dôlezité pripomenút, ze vo svojej ziadosti o informácie z 30. júna 1997 Komisia od SGL Carbon ziadala, aby jej okrem iného oznámil mená podnikov v priemysle s grafitovými elektródami, ktoré upozornil na moznost, ze budú podrobené vysetrovacím opatreniam Komisie. 67 Je potrebné uviest, ze Súd prvého stupna v bode 412 napadnutého rozsudku poznamenal, ze tento podnik nebol povinný na základe tejto ziadosti informovat Komisiu, ze upozornil dalsie podniky, a ze Komisia nemohla SGL Carbon nútit k odpovedi. Súd prvého stupna v tom istom bode napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia nesprávne posúdila správanie SGL Carbon, ked mu vytkla poskytnutie neúplnej odpovede. 68 Na posúdenie dôvodnosti tohto odôvodnenia Súdu prvého stupna je potrebné pripomenút, ze z nedávnej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze znízenie podla oznámenia o spolupráci môze byt opodstatnené len vtedy, ak poskytnuté informácie a vseobecnejsie správanie dotknutého podniku mozno v tejto súvislosti povazovat za preukazujúce skutocný úmysel podniku spolupracovat (pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 388 az 403, predovsetkým bod 395). 69 Ako to vsak generálny advokát zdôraznil v bode 78 svojich návrhov, hoci SGL Carbon nebol povinný odpovedat na otázku polozenú Komisiou, odpovedal na nu neúplne a nepravdivo. Správanie SGL Carbon teda nemozno povazovat za prejav úmyslu spolupracovat v zmysle uz citovaného rozsudku Dansk Rřrindustri a i./Komisia. 70 Súd prvého stupna sa teda dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze SGL Carbon svojím správaním splnil podmienky prípadného znízenia pokuty podla oznámenia o spolupráci. Bod 412 napadnutého rozsudku je teda tiez postihnutý nesprávnym právnym posúdením. Z toho vyplýva, ze druhá cast odvolacieho dôvodu je dôvodná. O dôsledkoch zrusenia napadnutého rozsudku 71 V súlade s clánkom 61 Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. Ak to stav konania dovoluje, môze sám právoplatne rozhodnút vo veci samej, alebo môze vec vrátit Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 72 Podla názoru Súdneho dvora sú v tomto prípade splnené podmienky na to, aby sám právoplatne rozhodol vo veci. 73 Je dôlezité pripomenút, ze Súd prvého stupna priznal SGL Carbon dodatocné 10 % znízenie podla casti D ods. 2 oznámenia o spolupráci, ale následne ho znízil na 8 % z dôvodu správania tohto podniku. Toto 8 % znízenie malo zohladnit odpovede SGL Carbon na otázku Komisie povazovanú za prekracujúcu jej právomoc, ktoré Súd prvého stupna posúdil ako správanie patriace do pôsobnosti oznámenia o spolupráci. 74 Ako to generálny advokát zdôraznil v bodoch 69 a 82 svojich návrhov, len nepatrná cast otázok polozených Komisiou, a to cast týkajúca sa predmetu a výsledkov stretnutí SGL Carbon s inými podnikmi, prekracovala rámec toho, k comu mohla Komisia tento podnik donucovat. 75 Súdny dvor uvádza, ze táto cast zodpovedá jednej pätine informácií pozadovaných Komisiou. 76 Za týchto podmienok sa Súdny dvor domnieva, ze okrem 30 % znízenia priznaného Komisou je opodstatnené celkové dodatocné znízenie v rozsahu 4 %. 77 Pokutu je teda potrebné stanovit na sumu 75,7 milióna eur. O trovách 78 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 prvého pododseku tohto poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat SGL Carbon na náhradu trov konania a SGL Carbon nemal úspech v podstatnej casti svojich dôvodov, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania na tomto stupni. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Bod 2 prvá zarázka výroku rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01) sa zrusuje. 2. Výska pokuty ulozenej spolocnosti SGL Carbon AG clánkom 3 rozhodnutia Komisie 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP - Vec COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy [neoficiálny preklad] sa stanovuje na 75,7 milióna eur. 3. SGL Carbon AG je povinný nahradit trovy konania na tomto stupni. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXIltBIl/L97964-6426TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXIltBIl/L97964-6426TMP.html#Footref*