Spojené veci C-295/04 az C-298/04 Vincenzo Manfredi a i. proti Lloyd Adriatico Assicurazioni SpA a i. (návrhy na zacatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Giudice di pace di Bitonto) "Clánok 81 ES - Hospodárska sútaz - Kartel - Skody spôsobené prevádzkou cestných motorových vozidiel, lodí a mopedov - Povinné poistenie zodpovednosti za skodu - Zvýsenie poistného - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Právo tretích osôb ziadat náhradu spôsobenej skody - Príslusný vnútrostátny súd - Premlcacia doba - Náhrada skody sankcnej povahy" Návrhy prednesené 26. januára 2006 - generálny advokát L. A. Geelhoed Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 13. júla 2006 Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora - Hranice (Clánok 234 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Charakter verejného poriadku (Clánok 81 ES a 82 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Priamy úcinok (Clánok 81 ods. 1 a 2 ES) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Zaloba o náhradu skody (Clánok 81 ods. 1 a 2 ES) 6. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Zaloba o náhradu skody (Clánok 81 ods. 1 a 2 ES) 7. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Zaloba o náhradu skody (Clánok 81 ods. 1 a 2 ES) 1. V rámci spolupráce Súdneho dvora s vnútrostátnymi súdmi ustanovenej v clánku 234 ES prislúcha iba vnútrostátnemu sudcovi, ktorý koná vo veci a ktorý musí niest zodpovednost za prijímané súdne rozhodnutie, posúdit z hladiska osobitostí prípadu jednak to, ci je na vydanie rozsudku potrebné rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, a jednak to, ci sú otázky, ktoré kladie Súdnemu dvoru, relevantné. Z toho vyplýva, ze ak sa polozené otázky týkajú výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút. Súdnemu dvoru vsak výnimocne prinálezí skúmat aj podmienky, za ktorých mu vnútrostátny sudca predlozí vec, na ten úcel, aby si overil svoju vlastnú právomoc. Odmietnutie rozhodnút o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom je mozné iba vtedy, ak je celkom zrejmé, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadny vztah k skutocnostiam alebo k predmetu konania vo veciach samých, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii podstatné skutkové alebo právne okolnosti potrebné na poskytnutie uzitocných odpovedí na otázky, ktoré mu boli polozené. (pozri body 26, 27) 2. Clánky 81 ES a 82 ES predstavujú ustanovenia na ochranu verejného poriadku a musia byt vnútrostátnymi súdmi uplatnované ex offo. (pozri bod 31) 3. Kartelová dohoda alebo zosúladený postup medzi poistovnami, spocívajúce vo vzájomnej výmene informácií, ktoré umoznujú trhovými podmienkami neopodstatnené zvýsenie poistného za poistenie obcianskoprávnej zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou cestných motorových vozidiel, lodí a mopedov a ktoré porusujú vnútrostátne normy na ochranu hospodárskej sútaze, môzu tiez porusovat clánok 81 ES, ak vzhladom na vlastnosti predmetného vnútrostátneho trhu je dostatocná pravdepodobnost, ze kartelová dohoda alebo zosúladený postup, ktoré sú predmetom konania vo veciach samých, majú priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na predaj tohto poistenia v dotknutom clenskom státe prostredníctvom hospodárskych subjektov usadených v iných clenských státoch a ze tento vplyv nebude bezvýznamný. (pozri bod 52, bod 1 výroku) 4. Clánok 81 ods. 1 ES spôsobuje priame úcinky vo vztahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútrostátne súdy povinné ochranovat. Z toho vyplýva, ze akákolvek osoba má právo namietat neplatnost kartelovej dohody alebo nedovoleného postupu zakázaného clánkom 81 ES, a ak existuje prícinná súvislost medzi kartelovou dohodou ci postupom a spôsobenou skodou, domáhat sa náhrady tejto skody. V prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby upravil spôsoby výkonu tohto práva vrátane spôsobov uplatnenia pojmu "prícinná súvislost", za predpokladu, ze takéto postupy nie sú menej výhodné ako postupy týkajúce sa obdobných vnútrostátnych konaní (zásada ekvivalencie) a ze nespôsobujú faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práv priznaných právnym poriadkom Spolocenstva (zásada efektivity). (pozri body 58, 59, 61 - 64, bod 2 výroku) 5. V prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby urcil súdne orgány príslusné pre posudzovanie zalôb o náhradu skody zalozených na porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva a stanovil procesné postupy v prípade týchto zalôb za predpokladu, ze jednak dotknuté normy nie sú menej výhodné ako normy týkajúce sa zalôb o náhradu skody zalozených na porusení vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze (zásada ekvivalencie) a jednak ze nespôsobujú faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práva na náhradu skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES (zásada efektivity). (pozri bod 72, bod 3 výroku) 6. V prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby upravil premlcaciu dobu nároku na náhradu skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES, pricom vsak musia byt respektované zásady ekvivalencie a efektivity. V tomto ohlade nálezí vnútrostátnemu súdu, aby posúdil, ci vnútrostátna právna norma, podla ktorej premlcacia doba nároku na náhradu skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES zacína plynút dnom, ked doslo k realizácii kartelovej dohody alebo nedovoleného postupu, najmä ak táto vnútrostátna norma stanovuje krátku premlcaciu dobu, pricom jej plynutie nemôze byt prerusené, spôsobuje faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práva na náhradu spôsobenej ujmy. (pozri body 81, 82, bod 4 výroku) 7. V prípade neexistencie noriem Spolocenstva v tejto oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby stanovil kritériá umoznujúce urcenie rozsahu náhrady skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES za predpokladu, ze budú respektované zásady ekvivalencie a efektivity. Z toho dôvodu musí byt na jednej strane v súlade so zásadou ekvivalencie mozné v rámci zalôb zalozených na pravidlách hospodárskej sútaze Spolocenstva priznat osobitnú náhradu skody, akou je exemplárna ci sankcná náhrada skody, ak sa takáto náhrada skody môze uplatnit v rámci vnútrostátnych zalôb, ktoré sú podobné zalobám zalozeným na pravidlách hospodárskej sútaze Spolocenstva. V kazdom prípade vsak právo Spolocenstva nebráni tomu, aby vnútrostátne súdy dbali na to, aby ochrana práv zarucených právnym poriadkom Spolocenstva nemala za následok bezdôvodné obohatenie oprávnených osôb. Na druhej strane vsak zo zásady efektivity a z práva kazdej osoby domáhat sa náhrady skody spôsobenej zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz vyplýva, ze osoby, ktoré utrpeli ujmu, musia mat moznost ziadat nielen náhradu skutocnej skody (damnum emergens), ale aj uslý zisk (lucrum cessans), ako aj zaplatenie úrokov. (pozri body 98 - 100, bod 5 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 13. júla 2006 ([1]*) "Clánok 81 ES - Hospodárska sútaz - Kartely - Skody spôsobené prevádzkou cestných motorových vozidiel, lodí a mopedov - Povinné poistenie zodpovednosti za skodu - Zvýsenie poistného - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Právo tretích osôb ziadat náhradu spôsobenej skody - Príslusný vnútrostátny súd - Premlcacia doba - Náhrada skody sankcnej povahy" V spojených veciach C-295/04 az C-298/04, ktorej predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podané rozhodnutím Giudice di pace di Bitonto (Taliansko) z 30. júna 2004 a dorucené Súdnemu dvoru 13. júla 2004, ktoré súvisia s konaniami: Vincenzo Manfredi (C-295/04) proti Lloyd Adriatico Assicurazioni SpA, Antonio Cannito (C-296/04) proti Fondiaria Sai SpA, a Nicolň Tricarico (C-297/04), Pasqualina Murgolo (C-298/04) proti Assitalia SpA, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský, S. von Bahr (spravodajca), A. Borg Barthet a A. Ó Caoimh, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 10. novembra 2005, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Assitalia SpA (C-297/04 a C-298/04), v zastúpení: A. Pappalardo, M. Merola a D. P. Domenicucci, avvocati, - talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Fiorilli, avvocato dello Stato, - nemecká vláda, v zastúpení: C. Schulze-Bahr, splnomocnená zástupkyna, - rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyna, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: T. Christoforou a F. Amato, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 26. januára 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 81 ES. 2 Tieto otázky boli predlozené v rámci konaní o zalobách o náhradu skody, ktoré podali pán Manfredi proti Lloyd Adriatico Assicurazioni SpA, pán Cannito proti Fondiaria Sai SpA a spolocne pán Tricarico a pani Murgolo proti Assitalia SpA (dalej len "Assitalia") s cielom zaviazat tieto poistovne na náhradu zvýsenia poistného za poistenie obcianskoprávnej zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou cestných motorových vozidiel, lodí a mopedov (dalej len "poistenie zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel") zaplateného z dôvodu, ze tieto spolocnosti na základe kartelu, ktorý bol vnútrostátnym orgánom pre ochranu hospodárskej sútaze a trhu (Autoritŕ garante della concorrenza e del mercato, dalej len "AGCM"), vyhlásený za nedovolený, pristúpili k zvysovaniu poistného. Vnútrostátny právny rámec 3 Clánok 2 ods. 2 zákona c. 287 z 10. októbra 1990 o pravidlách ochrany hospodárskej sútaze a trhu (Legge 10 ottobre 1990, n. 287, Norme per la tutela della concorrenza e del mercato, GURI c. 240 z 13. októbra 1990, s. 3, dalej len "zákon c. 287/90") zakazuje kartely, ktoré majú za ciel alebo za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo podstatné skreslovanie hospodárskej sútaze na vnútrostátnom trhu alebo na jeho podstatnej casti. 4 V zmysle odseku 1 tohto clánku sa za "kartely" povazujú dohody a/alebo zosúladené postupy podnikov, ako aj rozhodnutia konzorcií, zdruzení podnikov alebo iných podobných institúcií, aj ked sú prijaté na základe statutárnych ustanovení a predpisov. 5 Na základe clánku 2 ods. 3 zákona c. 287/90 sú zakázané kartely neplatné a neúcinné. 6 Clánok 33 ods. 2 tohto zákona upresnuje, ze zaloby o neplatnost a o náhradu skody, ako aj zaloby smerujúce k prijatiu nevyhnutných opatrení v súvislosti s porusením ustanovení upravených v castiach I az IV tohto zákona vrátane clánku 2 sa podávajú na miestne príslusný Corte d'appello. Spor vo veciach samých a prejudiciálne otázky 7 Rozhodnutiami z 8. septembra 1999 a 10. novembra 1999, ako aj z 3. februára 2000, AGCM zacal proti rôznym poistovniam vrátane troch poistovní zalovaných vo veciach samých konanie o porusení povinnosti podla clánku 2 zákona c. 287/90. Týmto poistovniam sa vytýkalo, ze sa zúcastnili na kartely s cielom "viazaného predaja rozlicných produktov a výmeny informácií medzi konkurencnými podnikmi". V súvislosti s prejednávanými vecami je relevantný len kartel týkajúci sa výmeny informácií medzi konkurencnými podnikmi. 8 AGCM zistil, ze na rozdiel od vývoja v ostatnej casti Európy v Taliansku doslo pocas obdobia rokov 1994 az 1999 k neobycajnému a rastúcemu zvysovaniu povinného poistného za poistenie zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. 9 AGCM takisto zistil, ze vstupu na trh poistenia zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel bránia znacné prekázky, ktoré vznikli najmä z dôvodu nutnosti vytvorit úcinnú distribucnú siet a siet centier urcených na vyplácanie náhrad za skody spôsobené v celej krajine. 10 Pocas tohto konania AGCM získal dokumentáciu, z ktorej vyplývalo, ze doslo k rozsiahlej a sirokej výmene informácií medzi mnohými poistovnami ponúkajúcimi poistenie zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa týkajú vsetkých aspektov poistovacej cinnosti, konkrétne najmä cien, zrázok, výberu poistného, výsky skôd a distribúcie sluzieb. 11 Vo svojom konecnom rozhodnutí c. 8546 (I377) z 28.júla 2000 (Bolletino 30/2000, zo 14. augusta 2000) AGCM uviedol, ze predmetné poistovne realizovali nedovolenú dohodu, ktorej cielom bola výmena informácií týkajúcich sa oblasti poistovníctva. Táto dohoda umoznila týmto podnikom zladit a stanovit poistné za poistenie zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel takým spôsobom, ze spotrebitelom ulozili znacné zvýsenie poistného, ktoré vsak nebolo odôvodnené podmienkami trhu, pricom spotrebitelia tomuto zvýseniu nemohli nijak zabránit. 12 Rozhodnutie AGCM, ktoré poistovne napadli, bolo v podstate potvrdené Tribunale amministrativo regionale per il Lazio a Consiglio di Stato. 13 Zalobcovia vo veciach samých podali na Giudice di pace di Bitonto svoje jednotlivé zaloby s cielom zaviazat kazdú z dotknutých poistovní na náhradu zvýsenia poistného zaplateného na základe kartelu vyhláseného AGCM za nedovolený. 14 Z pripomienok Assitalia vyplýva, ze podla zalobcov vo veciach samých vysetrovanie uskutocnené AGCM odhalilo priemernú cenu poistenia zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel vyssiu o 20 % oproti cenám, ktoré by toto poistenie malo, ak by konkurencné správanie poistovní nebolo narúsané ich zosúladeným postupom. Porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorého sa dopustili poistovne podielajúce sa na tomto postupe, teda spôsobilo konecným spotrebitelom ujmu, ktorá spocíva práve v zaplatení poistného za poistenia zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, ktoré bolo v priemere o 20 % vyssie ako poistné, ktoré by museli zaplatit, ak by nedoslo k tomuto poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze. 15 Poistovne v prvom rade namietali najmä nedostatok právomoci Giudice di pace di Bitonto na základe clánku 33 zákona c. 287/90, ako aj premlcanie práva na vrátenie a/alebo náhradu spôsobenej skody. 16 Vnútrostátny súd sa domnieva, ze kedze sa na zmluve sankcionovanej AGCM podielali aj poistovne z iných clenských státov vykonávajúce svoju cinnost aj v Taliansku, dotknutý kartel porusuje nielen clánok 2 zákona c. 287/90, ale aj clánok 81 ES, podla ktorého sú vsetky zakázané dohody a ostatné kartely neplatné. 17 Preto sa kazdá tretia osoba vrátane konecného spotrebitela a príjemcu sluzby môze domnievat, ze má právo namietat neplatnost kartelu zakázaného clánkom 81 ES a ziadat náhradu skody za spôsobenú ujmu, ak existuje prícinná súvislost medzi touto ujmou a zakázaným kartelom. 18 V takomto prípade by bolo mozné také ustanovenie, akým je ustanovenie clánku 33 zákona c. 287/90, povazovat za odporujúce právu Spolocenstva. Súdne konanie by následne mohlo trvat omnoho dlhsie a trovy vztahujúce sa nan by mohli byt vyssie, ako by boli výdavky na konanie pred Giudice di pace, co by mohlo ohrozit úcinnost clánku 81 ES. 19 Vnútrostátny súd má tiez pochybnosti o súlade premlcacích dôb na podanie zalôb o náhradu skody a výsky náhrady skody, ktorú treba uhradit, stanovených vnútrostátnym právom s clánkom 81 ES. 20 Za týchto okolností sa Giudice di pace di Bitonto vo veciach C-295/04 az C-297/04 rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze kartelová dohoda alebo zosúladený postup medzi poistovnami spocívajúce vo vzájomnej výmene informácií, ktoré umoznujú zvýsenie poistného za poistenie obcianskoprávnej zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, ktoré nie je opodstatnené trhovými podmienkami, sú podla neho neplatnými vzhladom na skutocnost, ze na tejto kartelovej dohode alebo zosúladenom postupe sa podielajú podniky z rôznych clenských státov? 2. Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze oprávnuje tretie osoby, ktoré majú relevantný právny záujem, domáhat sa neplatnosti takejto kartelovej dohody a postupu zakázaného týmto ustanovením práva Spolocenstva a pozadovat náhradu skody za ujmu, ak existuje prícinná súvislost medzi kartelovou dohodou ci zosúladeným postupom a ujmou? 3. Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze premlcacia doba nároku na náhradu skody podla tohto clánku zacína plynút dnom, ked doslo k realizácii kartelovej dohody alebo zosúladeného postupu, alebo dnom, ked sa prestali uplatnovat? 4. Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze ak vnútrostátny sudca zistí, ze náhrada skody, ktorú je mozno priznat na základe vnútrostátneho práva, je nizsia ako ekonomická výhoda, ktorú získal podnik, ktorý uzavrel kartelovú dohodu alebo sa dopustil zosúladeného postupu, môze ex offo priznat poskodenej osobe dalsiu náhradu skody sankcnej povahy tak, aby táto nahraditelná skoda bola vyssia ako ekonomická výhoda získaná takýmto podnikom, a tým odradit od realizácie kartelových dohôd a zosúladených postupov zakázaných clánkom 81 ES?" 21 Vo veci C-298/04 sa Giudice di pace di Bitonto rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze kartelová dohoda alebo zosúladený postup medzi poistovnami spocívajúci vo vzájomnej výmene informácií, ktoré umoznujú zvýsenie poistného za poistenie obcianskoprávnej zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, ktoré nie je opodstatnené trhovými podmienkami, sú podla neho neplatnými vzhladom na skutocnost, ze na tejto kartelovej dohode alebo zosúladenom postupe sa podielajú podniky z rôznych clenských státov? 2. Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze bráni uplatneniu vnútrostátnej normy s analogickým obsahom ako clánok 33 talianskeho zákona [c. 287/90], na základe ktorého tretie osoby musia podat aj návrh na náhradu skody pre porusenie noriem práva Spolocenstva a vnútrostátneho práva týkajúcich sa kartelových dohôd obmedzujúcich sútaz, a to na iný súd, ako je ten, ktorý je obvykle príslusný pre posudzovanie obdobných návrhov, cím sa citelne zvysujú trovy a doba konania? 3. Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze oprávnuje tretie osoby, ktoré majú relevantný právny záujem, domáhat sa neplatnosti takejto dohody a postupu zakázaného týmto ustanovením práva Spolocenstva a pozadovat náhradu skody za ujmu, ak existuje prícinná súvislost medzi kartelovou dohodou ci zosúladeným postupom a ujmou? 4. Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze je potrebné sa domnievat, ze premlcacia doba nároku na náhradu skody podla tohto clánku zacína plynút dnom, ked doslo k realizácii kartelovej dohody alebo zosúladeného postupu, alebo dnom, ked sa prestali uplatnovat? 5. Má sa clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze ak vnútrostátny sudca zistí, ze náhrada skody, ktorú mozno priznat na základe vnútrostátneho práva, je nizsia ako ekonomická výhoda, ktorú získal podnik, ktorý uzavrel kartelovú dohodu alebo sa dopustil zosúladeného postupu, môze ex offo priznat poskodenej osobe dalsiu náhradu skody sankcnej povahy tak, aby táto nahraditelná skoda bola vyssia ako ekonomická výhoda získaná takýmto podnikom, a tým odradit od realizácie kartelových dohôd a zosúladených postupov zakázaných clánkom 81 ES?" 22 Uznesením predsedu Súdneho dvora z 28. septembra 2004 boli veci C-295/04 az C-298/04 spojené na úcely písomnej casti konania, ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku. O prípustnosti prejudiciálnych otázok Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 23 Assitalia v prvom rade tvrdí, ze výklad skutkových a právnych okolností, z ktorého vychádzajú prejudiciálne otázky, je nedostacujúci a nejednoznacný, co neumoznuje vsetkým prípadne dotknutým úcastníkom konania primerane v tomto ohlade vyjadrit svoje pripomienky ani Súdnemu dvoru poskytnút vhodnú odpoved na tieto otázky. 24 V druhom rade sa Assitalia domnieva, ze prejudiciálne otázky predlozené Giudice di pace di Bitonto sú neprípustné, pretoze sa týkajú výkladu ustanovenia Zmluvy ES, ktoré sa zjavne nevztahuje na konania vo veciach samých. 25 Kartelová dohoda, ktorá je predmetom konania vo veciach samých, mala úcinky obmedzené na talianske územie, a preto nespôsobila znatelnú ujmu obchodu medzi clenskými státmi v zmysle clánku 81 ES (pozri najmä rozsudok z 21. januára 1999, Bagnasco a i., C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135). Neuplatnitelnost clánku 81 ES navyse nebola namietaná v konaní pred vnútrostátnym súdom a rozhodnutie AGCM zalozené na clánku 2 zákona c. 287/90 sa stalo právoplatným. Okrem toho clánok 1 ods. 1 zákona c. 287/90 upresnuje, ze ustanovenia tohto zákona sa vztahujú na kartely, zneuzitie dominantného postavenia a koncentrácie podnikov, ktoré nepatria do pôsobnosti... clánkov [81 ES] a/alebo [82 ES], nariadení... alebo aktov Spolocenstva majúcich obdobné normatívne úcinky". Posúdenie Súdnym dvorom 26 Treba pripomenút, ze v rámci spolupráce Súdneho dvora s vnútrostátnymi súdmi ustanovenej v clánku 234 Zmluvy prislúcha iba vnútrostátnemu sudcovi, ktorý koná vo veci a ktorý musí niest zodpovednost za prijímané súdne rozhodnutie, posúdit z hladiska osobitostí prípadu jednak to, ci je na vydanie rozsudku potrebné rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, a jednak to, ci sú otázky, ktoré kladie Súdnemu dvoru, právne relevantné. Z toho vyplýva, ze ak sa polozené otázky týkajú výkladu práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnút (pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59, a z 10. novembra 2005, Stichting Zuid-Hollandse Milieufederatie, C-316/04, Zb. s. I-9759, bod 29). 27 Súdny dvor vsak súcasne naznacil, ze výnimocne mu prinálezí skúmat aj podmienky, za ktorých mu vnútrostátny sudca predlozí vec, s cielom posúdit svoju vlastnú právomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, Zb. s. 3045, bod 21). Odmietnutie rozhodnút o prejudiciálnej otázke polozenej vnútrostátnym súdom je mozné iba vtedy, ak je celkom zrejmé, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadny vztah k skutocnostiam alebo k predmetu konania vo veciach samých, ak ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nemá k dispozícii podstatné skutkové alebo právne okolnosti potrebné na poskytnutie uzitocných odpovedí na otázky, ktoré mu boli polozené (pozri najmä rozsudky Bosman, uz citovaný, bod 61, a Stichting Zuid-Hollandse Milieufederatie, uz citovaný, bod 30). 28 V tejto veci nejde o ziaden z týchto prípadov. 29 V tomto ohlade je potrebné na jednej strane konstatovat, ze rozhodnutie vnútrostátneho súdu, ako aj písomné a ústne pripomienky poskytli Súdnemu dvoru dostacujúce informácie, ktoré mu umoznujú vykladat pravidlá práva Spolocenstva vo vztahu k situácii, ktorá je predmetom sporu vo veciach samých (pozri najmä rozsudky z 3. marca 1994, Vaneetveld, C-316/93, Zb. s. I-763, bod 14, a z 21. septembra 1999, Wijsenbeek, C-378/97, Zb. s. I-6207, bod 21). 30 Na druhej strane na rozdiel od toho, co tvrdí Assitalia, nie je zjavné, ze by výklad clánku 81 ES nemal ziadnu súvislost so situáciou a predmetom sporu vo veciach samých. Preto sa námietka predlozená Assitalia zalozená na neuplatnitelnosti tohto clánku na veciach samých nevztahuje na prípustnost týchto vecí, ale spadá pod podstatu prvej otázky. 31 Dalej je potrebné pripomenút, ze clánky 81 ES a 82 ES predstavujú ustanovenia na ochranu verejného poriadku a musia byt vnútrostátnymi súdmi uplatnované ex offo (pozri v tomto zmysle rozsudok z 1. júna 1999, Eco Swiss, C-126/97, Zb. s. I-3055, body 39 a 40). 32 Z toho vyplýva, ze prejudiciálne otázky sú prípustné. O prvej otázke vo veciach C-295/04 az C-298/04 33 Svojou prvou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci taká kartelová dohoda alebo zosúladený postup medzi poistovnami, ako sú kartelová dohoda alebo zosúladený postup vo veciach samých spocívajúce vo vzájomnej výmene informácií, ktoré umoznujú zvýsenie poistného za poistenie obcianskoprávnej zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, ktoré je neopodstatnené trhovými podmienkami, a ktoré porusujú vnútrostátne normy na ochranu hospodárskej sútaze, môzu tiez porusovat clánok 81 ES vzhladom na skutocnost, ze na tejto kartelovej dohode alebo zosúladenom postupe sa podielajú podniky z rôznych clenských státov. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 34 Assitalia navrhuje Súdnemu dvoru, aby odpovedal, ze vzhladom na výhradne vseobecnú a instrumentálnu povahu otázky nie je mozné poskytnút vhodnú odpoved v súvislosti s uplatnením clánku 81 ES. 35 Talianka vláda sa domnieva, ze clánok 81 ES sa nevztahuje na taký kartel, akým je kartel vo veciach samých. Na to, aby protisútazné správanie spadalo pod právnu úpravu Spolocenstva, musí dôjst k splneniu radu podmienok, ktoré idú dalej ako len prostá úcast podnikov z iných clenských státov. 36 Komisia Európskych spolocenstiev tvrdí, ze clánok 81 ES je potrebné vykladat v tom zmysle, ze zakazuje kartelovú dohodu alebo zosúladený postup medzi podnikmi, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, pokial je mozné na základe skupiny právnych a skutkových okolností s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze predmetná kartelová dohoda alebo zosúladený postup majú priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Okolnost, ze na tejto kartelovej dohode alebo na tomto zosúladenom postupe sa zúcastnili aj urcité podniky z iných clenských státov, nie je sama osebe postacujúcou podmienkou na prijatie záveru, ze táto kartelová dohoda alebo zosúladený postup majú takýto vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Posúdenie Súdnym dvorom 37 Najskôr je potrebné konstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Assitalia, táto otázka je dostatocne urcitá na to, aby umoznila Súdnemu dvoru poskytnút vnútrostátnemu súdu vhodnú odpoved. 38 Potom je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou sa právo Spolocenstva a vnútrostátne právo v oblasti hospodárskej sútaze uplatnujú paralelne, pretoze upravujú odlisné aspekty postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz. Hoci clánky 81 ES a 82 ES zohladnujú postupy obmedzujúce hospodársku sútaz z dôvodu prekázok, ktoré z nich môzu vyplývat pre obchod medzi clenskými státmi, vnútrostátne právne úpravy vychádzajúce z dôvodov vlastných kazdej z nich zohladnujú tieto postupy len v tomto svojom rámci (pozri najmä rozsudky z 13. februára 1969, Wilhelm a i., 14/68, Zb. s. 1, bod 3; z 10. júla 1980, Giry a Guerlain a i., 253/78 a 1/79 az 3/79, Zb. s. 2327, bod 15, a z 9. septembra 2003, Milk Marque a National Farmers' Union, C-137/00, Zb. s. I-7975, bod 61). 39 Takisto je potrebné pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 ES a clánok 82 ES spôsobujú priame úcinky vo vztahoch medzi jednotlivcami a zakladajú dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútrostátne súdy povinné ochranovat (pozri rozsudky z 30. januára 1974, BRT a SABAM, nazývaný "BRT I", 127/73, Zb. s. 51, bod 16; z 18. marca 1997, Guérin automobiles/Komisia, C-282/95 P, Zb. s. I-1503, bod 39, a z 20. septembra 2001, Courage a Crehan, C-453/99, Zb. s. I-6297, bod 23), a ze prednost práva Spolocenstva vyzaduje, aby sa nepouzilo ziadne ustanovenie vnútrostátneho práva, ktoré je v rozpore s normou Spolocenstva, ci uz bola prijatá skôr, alebo neskôr ako toto ustanovenie (pozri najmä rozsudok z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 48). 40 V kazdom prípade, tak ako uz vyplýva zo znenia clánkov 81 ES a 82 ES, na to, aby sa normy Spolocenstva týkajúce sa hospodárskej sútaze uplatnovali na kartel alebo zneuzitie dominantného postavenia, je potrebné, aby mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 41 Pri výklade a uplatnení tejto podmienky týkajúcej sa vplyvu na obchod medzi clenskými státmi je potrebné zvolit si ako východiskový bod skutocnost, ze jej cielom je urcit v rámci právnej úpravy hospodárskej sútaze pôsobnost práva Spolocenstva a právnych poriadkov clenských státov. Preto do pôsobnosti práva Spolocenstva patria vsetky kartelové dohody a postupy, ktoré by mohli ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by mohol skodit naplnaniu cielov jednotného trhu medzi clenskými státmi, najmä rozdelením vnútrostátnych trhov alebo zmenou struktúry hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 31. mája 1979, Hugin/Komisia, 22/78, Zb. s. 1869, bod 17, a z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 47). 42 Aby boli rozhodnutie, dohoda alebo postup spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, musia na základe objektívnych právnych alebo skutkových dôvodov umoznit s dostatocnou pravdepodobnostou predpokladat, ze by mohli mat priami ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, a to takým spôsobom, ze by bolo mozné obávat sa, ze budú bránit vytvoreniu spolocného trhu medzi clenskými státmi (pozri rozsudky z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 22, a Ambulanz Glöckner, uz citovaný, bod 48). Okrem iného je vsak potrebné, aby tento vplyv nebol bezvýznamný (rozsudok z 28. apríla 1998, Javico, C-306/96, Zb. s. I-1983, bod 16). 43 Preto ovplyvnenie obchodu vo vnútri Spolocenstva vo vseobecnosti vyplýva zo súcasného výskytu viacerých faktorov, ktoré by nemuseli byt nevyhnutne urcujúcimi faktormi takéhoto vplyvu, pokial by boli posudzované samostatne (pozri rozsudky Bagnasco a i., uz citovaný, bod 47, a z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 27). 44 V tomto ohlade je potrebné na jednej strane konstatovat, tak ako to správne urobil generálny advokát v bode 37 svojich návrhov, ze samotná skutocnost, ze medzi úcastníkmi vnútrostátneho kartelu sa nachádzajú aj hospodárske subjekty z iných clenských státov, je dôlezitým prvkom v posúdení, ktoré treba vykonat, ale sám osebe nie je urcujúcim faktorom na to, aby sa dospelo k záveru, ze podmienka vplyvu na obchod medzi clenskými státmi je splnená. 45 Na druhej strane skutocnost, ze predmetom kartelu je predaj produktov len v jednom clenskom státe, nepostacuje na to, aby bolo mozné vylúcit moznost vplyvu na obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, 246/86, Zb. s. I-2117, bod 33). Kartel s pôsobnostou na celom území jedného clenského státu má vo svojej podstate za následok upevnenie rozdelenia trhu na vnútrostátnej úrovni, cím bráni vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou (rozsudky zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia, 8/72, Zb. s. 977, bod 29; Remia a i./Komisia, uz citovaný, bod 22, a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 48). 46 Okrem toho Súdny dvor v oblasti sluzieb uz rozhodol, ze vplyv na obchod medzi clenskými státmi môze spocívat v skutocnosti, ze predmetné cinnosti sú organizované takým spôsobom, ze spolocný trh je rozdelený, cím sa zamedzuje slobode poskytovania sluzieb, ktorá je jedným z cielov Zmluvy (pozri rozsudky zo 4. mája 1988, Bodson, 30/87, Zb. s. 2479, bod 24, a Ambulanz Glöckner, uz citovaný, bod 49). 47 Je preto úlohou vnútrostátneho súdu, aby posúdil, ci vzhladom na vlastnosti predmetného vnútrostátneho trhu je dostatocná pravdepodobnost, ze kartelová dohoda alebo zosúladený postup, ktoré sú predmetom konania vo veciach samých, majú priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na predaj poistenia zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel v dotknutom clenskom státe prostredníctvom hospodárskych subjektov z iných clenských státov a ze tento vplyv nebude bezvýznamný. 48 Súdny dvor vsak pri rozhodovaní o prejudiciálnej otázke môze v prípade potreby vydat upresnenia, ktorých cielom je viest vnútrostátny súd pri jeho výklade (pozri najmä rozsudok zo 17. októbra 2002, Payroll a i., C-79/01, Zb. s. I-8923, bod 29). 49 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora v prípade, ak ide o trh otvorený pre poskytovanie sluzieb hospodárskymi subjektmi z iných clenských státov, úcastníci kartelu vnútrostátnej povahy si môzu zachovat svoje podiely na trhu, len ak sa chránia proti zahranicnej konkurencii (pozri v súvislosti s dovozmi rozsudky Belasco a i./Komisia, uz citovaný, bod 34, a British Sugar/Komisia, uz citovaný, bod 28). 50 Rozhodnutie vnútrostátneho súdu naznacuje, ze AGCM zistil, ze vstupu na trh poistenia zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel bránia znacné prekázky, ktoré vznikli najmä z dôvodu nutnosti vytvorit úcinnú distribucnú siet a siet centier urcených na vyplácanie náhrad za skody spôsobené v celom Taliansku. V kazdom prípade vsak vnútrostátny súd tiez zdôraznuje, ze poistovne z iných clenských státov, ktoré vykonávajú svoje cinnosti v Taliansku, sa takisto zúcastnili na dohode, za ktorú AGCM ulozil sankciu. Zdá sa teda, ze ide o trh otvorený pre poskytovanie sluzieb hospodárskymi subjektmi z iných clenských státov, hoci spomínané prekázky stazujú poskytovanie týchto sluzieb. 51 Za týchto podmienok nálezí osobitne vnútrostátnemu súdu, aby posúdil, ci uz samotná existencia kartelovej dohody alebo zosúladeného postupu bola spôsobilá vyvolat odstrasujúci úcinok v poistovniach z iných clenských státov nevykonávajúcich svoju cinnost v Taliansku, a to najmä tým, ze umoznila zladit a stanovit poistné za poistenie zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel na takej úrovni, ktorá by pre tieto poistovne nebola výnosná (pozri v tomto zmysle rozsudok British Sugar, uz citovaný, body 29 a 30). 52 Z toho dôvodu je potrebné na prvú otázku vo veciach C-295/04 az C-298/04 odpovedat, ze taká kartelová dohoda alebo zosúladený postup medzi poistovnami, ako sú kartelová dohoda alebo zosúladený postup vo veciach samých, spocívajúce vo vzájomnej výmene informácií, ktoré umoznujú trhovými podmienkami neopodstatnené zvýsenie poistného za poistenie obcianskoprávnej zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel a ktoré porusujú vnútrostátne normy na ochranu hospodárskej sútaze, môzu tiez porusovat clánok 81 ES, ak vzhladom na vlastnosti predmetného vnútrostátneho trhu je dostatocná pravdepodobnost, ze kartelová dohoda alebo zosúladený postup, ktoré sú predmetom konania vo veciach samých, majú priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na predaj tohto poistenia v dotknutom clenskom státe prostredníctvom hospodárskych subjektov usadených v iných clenských státoch a ze tento vplyv nebude bezvýznamný. O druhej otázke vo veciach C-295/04 az C-297/04 a o tretej otázke vo veci C-298/04 53 Touto otázkou, ktorú je potrebné posúdit pred druhou otázkou vo veci C-298/04, sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze oprávnuje akúkolvek tretiu osobu domáhat sa neplatnosti takejto kartelovej dohody a postupu zakázaného týmto clánkom a pozadovat náhradu skody za spôsobenú ujmu, ak existuje prícinná súvislost medzi kartelovou dohodou ci postupom a takouto ujmou. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 54 Assitalia navrhuje Súdnemu dvoru, aby na túto otázku odpovedal kladne, pripomenúc vsak, ze v prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby urcil príslusné súdne orgány a upravil procesné postupy v prípade zalôb urcených na zabezpecenie ochrany práv, ktoré dotknutým osobám vyplývajú z priameho úcinku práva Spolocenstva, pricom vsak tieto postupy musia respektovat zásady ekvivalencie a efektivity (pozri rozsudok Courage a Crehan, uz citovaný, bod 29). 55 Podla nemeckej vlády a Komisie je potrebné vykladat clánok 81 ES v tom zmysle, ze oprávnuje tretie osoby, ktoré majú relevantný právny záujem, domáhat sa neplatnosti takejto kartelovej dohody a postupu zakázaného týmto ustanovením práva Spolocenstva a pozadovat náhradu skody za ujmu, ak existuje prícinná súvislost medzi kartelovou dohodou ci zosúladeným postupom a ujmou. Posúdenie Súdnym dvorom 56 Najskôr je potrebné pripomenút, ze clánok 81 ods. 2 ES oznacuje za neplatné vsetky dohody a rozhodnutia zakázané na základe clánku 81 ES. 57 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze sudca je povinný túto neplatnost, ktorú môze kazdý namietat, zohladnit, akonáhle dôjde k splneniu podmienok na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES a dotknutá dohoda neodôvodnuje poskytnutie výnimky na základe clánku 81 ods. 3 ES (pozri v súvislosti s posledným bodom najmä rozsudok z 9. júla 1969, Portelange, 10/69, Zb. s. 309, bod 10). Kedze v prípade neplatnosti upravenej clánkom 81 ods. 2 ES ide o absolútnu neplatnost, dohoda, ktorá je na základe tohto ustanovenia neplatná, je neúcinná aj vo vztahoch medzi jej úcastníkmi a nemozno ju uplatnit voci tretím osobám (pozri rozsudok z 25. novembra 1971, Béguelin, 22/71, Zb. s. 949, bod 29). Okrem toho táto neplatnost môze ovplyvnit vsetky minulé aj budúce úcinky dotknutej dohody alebo rozhodnutia (pozri rozsudky zo 6. februára 1973, Brasserie de Haecht, 48/72, Zb. s. 77, bod 26, a Courage a Crehan, uz citovaný, bod 22). 58 Okrem toho, tak ako bolo pripomenuté v bode 39 tohto rozsudku, clánok 81 ods. 1 ES spôsobuje priame úcinky vo vztahoch medzi jednotlivcami a zakladá dotknutým osobám práva, ktoré sú vnútrostátne súdy povinné ochranovat. 59 Z toho vyplýva, ze akákolvek osoba má právo súdnou cestou namietat porusenie clánku 81 ES (pozri rozsudok Courage a Crehan, uz citovaný, bod 24) a z tohto dôvodu na základe tohto clánku namietat aj neplatnost kartelovej dohody alebo nedovoleného postupu. 60 Následne v súvislosti s moznostou domáhat sa náhrady skody spôsobenej zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz je potrebné pripomenút, ze úplná úcinnost clánku 81 ES a najmä potrebný úcinok zákazu uvedeného v jeho odseku 1 by boli spochybnené, ak by sa akákolvek osoba nemohla domáhat náhrady skody, ktorá jej bola spôsobená zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz (pozri rozsudok Courage a Crehan, uz citovaný, bod 26). 61 Z toho vyplýva, ze kazdá osoba má právo domáhat sa súdnou cestou náhrady spôsobenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi takouto skodou a kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES. 62 V prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby urcil kompetentné súdne orgány a upravil procesné postupy v prípade zalôb urcených na zabezpecenie ochrany práv, ktoré dotknutým osobám vyplývajú z priameho úcinku práva Spolocenstva za predpokladu, ze jednak takéto postupy nie sú menej výhodné ako postupy týkajúce sa obdobných vnútrostátnych konaní (zásada ekvivalencie) a jednak ze nespôsobujú faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práv priznaných právnym poriadkom Spolocenstva (zásada efektivity) (pozri najmä rozsudok z 10. júla 1997, Palmisani, C-261/95, Zb. s. I-4025, bod 27, a Courage a Crehan, uz citovaný, bod 29). 63 Preto je potrebné na druhú otázku vo veciach C-295/04 az C-297/04 a na tretiu otázku vo veci C-298/04 odpovedat, ze clánok 81 ES je potrebné vykladat v tom zmysle, ze oprávnuje akúkolvek tretiu osobu domáhat sa neplatnosti kartelovej dohody a postupu zakázaného týmto clánkom a pozadovat náhradu skody za spôsobenú ujmu, ak existuje prícinná súvislost medzi kartelovou dohodou ci postupom a takouto ujmou. 64 V prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby upravil spôsoby výkonu tohto práva vrátane spôsobov uplatnenia pojmu "prícinná súvislost", pricom vsak musia byt respektované zásady ekvivalencie a efektivity. O druhej otázke vo veci C-298/04 65 Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze bráni uplatneniu vnútrostátnej normy, akou je clánok 33 ods. 2 talianskeho zákona c. 287/1990, na základe ktorej tretie osoby musia podat aj zalobu o náhradu skody pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva a vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze, a to na iný súd, ako je ten, ktorý je obvykle príslusný pre posudzovanie zalôb o náhradu skody rovnakej hodnoty, cím sa citelne zvysujú trovy a doba konania. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 66 Assitalia zdôraznuje, ze clánok 33 ods. 2 zákona c. 287/90 sa uplatnuje len na zaloby o náhradu skody zalozené na porusení vnútrostátnych noriem na ochranu hospodárskej sútaze, a naopak, ze zaloby o náhradu skody zalozené na porusení clánkov 81 ES a 82 ES patria z dôvodu neexistencie výslovných právnych noriem do právomoci obvykle príslusného sudcu. 67 Preto vzhladom na zásadu procesnej autonómie musel vnútrostátny súd, ked bol prizvaný, aby overil respektovanie zásad ekvivalencie a efektivity v súvislosti s clánkom 33 zákona c. 287/90, zistit, ze právne postavenie zalozené na práve Spolocenstva je lepsie chránené vzhladom na záruku dvojinstancnej súdnej sústavy ako postavenie zalozené na vnútrostátnom práve. 68 Talianska vláda tvrdí, ze volba úpravy príslusnosti na posudzovanie predmetných sporov vyplýva výlucne z organizácie súdnictva kazdého z clenských státov s podmienkou, ze sú respektované zásady ekvivalencie a efektivity. 69 Komisia tvrdí, ze vnútrostátna právna úprava, ktorá stanovuje odlisné pravidlá príslusnosti na podávanie obcianskoprávnych zalôb zalozených na porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, ako sú pravidlá týkajúce sa obdobných vnútrostátnych konaní, je zlucitelná s právom Spolocenstva, ak prvé pravidlá nie sú menej výhodné ako druhé a nespôsobujú faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práv poskytnutých jednotlivcom právnym poriadkom Spolocenstva. Posúdenie Súdnym dvorom 70 Najskôr v súvislosti s otázkou, ci sa clánok 33 ods. 2 zákona c. 287/90 uplatnuje len na zaloby o náhradu skody zalozené na porusení vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze alebo aj na zaloby o náhradu skody zalozené na porusení clánkov 81 ES a 82 ES, je potrebné povedat, ze Súdnemu dvoru nenálezí vykladat vnútrostátne právo ani posudzovat jeho uplatnenia v tomto prípade (pozri najmä rozsudky z 24. októbra 1996, Dietz, C-435/93, Zb. s. I-5223, bod 39, a z 19. januára 2006, Bouanich, C-265/04, Zb. s. I-923, bod 51). 71 Následne, tak ako to vyplýva z bodu 62 tohto rozsudku, v prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby urcil príslusné súdne orgány a upravil procesné postupy v prípade zalôb urcených na zabezpecenie ochrany práv, ktoré dotknutým osobám vyplývajú z priameho úcinku práva Spolocenstva, za predpokladu, ze jednak takéto postupy nie sú menej výhodné ako postupy týkajúce sa obdobných vnútrostátnych konaní (zásada ekvivalencie) a jednak ze nespôsobujú faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práv priznaných právnym poriadkom Spolocenstva (zásada efektivity). 72 Preto je potrebné ma druhú otázku vo veci C-298/04 odpovedat, ze v prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby urcil súdne orgány príslusné pre posudzovanie zalôb o náhradu skody zalozených na porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva a stanovil procesné postupy v prípade týchto zalôb za predpokladu, ze jednak dotknuté normy nie sú menej výhodné ako normy týkajúce sa zalôb o náhradu skody zalozených na porusení vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze a jednak ze nespôsobujú faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práva na náhradu skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES. O tretej otázke vo veciach C-295/04 az C-297/04 a o stvrtej otázke vo veci C-298/04 73 Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze mu odporuje vnútrostátna právna norma, podla ktorej premlcacia doba nároku na náhradu skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES zacína plynút dnom, ked doslo k realizácii kartelovej dohody alebo nedovoleného postupu. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 74 Assitalia zdôraznuje, ze na základe zásady procesnej autonómie, respektujúc zásady ekvivalencie a efektivity, nálezí vnútrostátnemu sudcovi, aby na základe svojho vlastného právneho poriadku stanovil premlcacie doby a spôsoby ich uplatnenia (pozri rozsudok zo 14. decembra 1995, Peterbroeck, C-312/93, Zb. s. I-4599). 75 Talianska vláda tvrdí, ze pocínajúc dnom, ked doslo k realizácii kartelu, sa stáva úcinnou ochrana proti jeho negatívnym dôsledkom. Od tohto okamihu teda zacína plynút premlcacia doba nároku na náhradu skody zalozeného na clánku 81 ES. 76 Komisia potvrdzuje, ze v prípade neexistencie právnych noriem Spolocenstva v tejto oblasti je to práve právny poriadok kazdého clenského státu, ktorý upravuje také otázky, ako je otázka uplynutia premlcacej doby na podanie zalôb zalozených na porusení pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze jednak táto premlcacia doba nie je menej výhodná ako premlcacia doba týkajúca sa obdobných vnútrostátnych konaní a jednak ze nespôsobuje faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práv priznaných právnym poriadkom Spolocenstva. Posúdenie Súdnym dvorom 77 Tak ako bolo pripomenuté v bode 62 tohto rozsudku, v prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby upravil procesné postupy v prípade zalôb urcených na zabezpecenie ochrany práv, ktoré dotknutým osobám vyplývajú z priameho úcinku práva Spolocenstva, za predpokladu, ze takéto postupy respektujú zásady ekvivalencie a efektivity. 78 Vnútrostátna právna norma, na základe ktorej premlcacia doba na podanie zaloby o náhradu skody zacína plynút dnom, ked doslo k realizácii kartelovej dohody alebo zosúladeného postupu, by mohla spôsobit faktickú nemoznost výkonu práva na náhradu skody spôsobenej takouto nedovolenou kartelovou dohodou alebo postupom, najmä ak táto vnútrostátna norma stanovuje aj krátku premlcaciu dobu, pricom jej plynutie nemôze byt prerusené. 79 V takejto situácii v prípade trvalého alebo opakovaného porusenia nie je vylúcené, ze by premlcacia doba mohla uplynút skôr, ako dôjde k ukonceniu porusenia, pricom by kazdej osobe, ktorá by utrpela skodu po uplynutí premlcacej doby, bolo znemoznené podat zalobu. 80 Vnútrostátnemu súdu preto nálezí, aby zistil, ci aj v súvislosti s vnútrostátnou právnou normou vo veciach samých ide o takýto prípad. 81 Preto je potrebné na tretiu otázku vo veciach C-295/04 az C-297/04 a na stvrtú otázku vo veci C-298/04 odpovedat, ze v prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby upravil premlcaciu dobu nároku na náhradu skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES za predpokladu, ze budú respektované zásady ekvivalencie a efektivity. 82 V tomto ohlade nálezí vnútrostátnemu súdu, aby posúdil, ci vnútrostátna právna norma, podla ktorej premlcacia doba nároku na náhradu skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES zacína plynút dnom, ked doslo k realizácii kartelovej dohody alebo nedovoleného postupu, najmä ak táto vnútrostátna norma stanovuje krátku premlcaciu dobu, pricom jej plynutie nemôze byt prerusené, spôsobuje faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práva na náhradu spôsobenej ujmy. O stvrtej otázke vo veciach C-295/04 az C-297/04 a piatej otázke vo veci C-298/04 83 Touto otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci sa má clánok 81 ES vykladat v tom zmysle, ze ukladá vnútrostátnemu súdu povinnost priznat poskodenému dalsiu náhradu skody sankcnej povahy tak, aby táto náhrada bola vyssia ako výhoda získaná hospodárskym subjektom, ktorý porusil toto ustanovenie, a tým odradit od realizácie ním zakázaných kartelových dohôd a postupov. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 84 Assitalia tvrdí, ze otázka týkajúca sa priznania sankcného odskodnenia tretím osobám poskodeným nekonkurencným správaním opätovne spadá pod zásadu procesnej autonómie. V prípade, ak neexistuje ziadna právna úprava Spolocenstva v oblasti sankcného odskodnenia, nálezí právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby stanovil kritériá, ktoré umoznia urcit výsku náhrady skody, stále respektujúc zásady ekvivalencie a efektivity (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok z 5. marca 1996, Brasserie du pęcheur a Factortame, C-46/93 a C-48/93, Zb. s. I-1029, body 89 a 90). 85 Talianska vláda tvrdí, ze institút sankcného odskodnenia je cudzí talianskemu právnemu poriadku z dôvodu existencie institútu náhrady skody. Institút náhrady skody je koncipovaný ako prostriedok na náhradu ujmy utrpenej a preukázanej poskodeným. Nemal by mat preto v ziadnom prípade sankcnú ci represívnu funkciu, pretoze táto funkcia musí byt upravená zákonom. 86 Nemecká vláda sa domnieva, ze je potrebné na túto otázku odpovedat záporne. 87 Podla rakúskej vlády na zabezpecenie aplikácie clánku 81 ES nie je nutné ex offo priznat tretím osobám, ktoré utrpeli ujmu, náhradu skody sankcnej povahy, pretoze obohatenie osoby, ktorá utrpela ujmu, nebolo ani zamýslané, ani nie je nevyhnutné. Väcsina právnych poriadkov clenských státov neviaze s porusením clánku 81 ods. 1 ES právne dôsledky tohto typu. Skôr stanovujú práva v oblasti náhrady skody a zákazov, co by malo postacovat na úcinné uplatnenie clánku 81 ES. 88 Komisia sa domnieva, ze v prípade neexistencie noriem Spolocenstva v tejto oblasti je to práve právny poriadok kazdého clenského státu, ktorý upravuje také otázky, akou je náprava ujmy vyplývajúcej z porusenia noriem Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, pokial vsak náhrada skody za takúto ujmu nebude v takomto prípade pre poskodenú osobu menej výhodná, ako náhrada skody, ktorú by mohla dostat na základe analogických zalôb vnútrostátneho charakteru. Posúdenie Súdnym dvorom 89 Tak ako to vyplýva z ustálenej judikatúry, je úlohou vnútrostátnych súdov poverených v rámci ich právomocí uplatnovaním noriem práva Spolocenstva, aby zabezpecovali úplnú úcinnost týchto noriem a ochrany práv, ktoré poskytujú jednotlivcom (pozri najmä rozsudky z 9. marca 1978, Simmenthal, 106/77, Zb. s. 629, bod 16; z 19. júna 1990, Factortame a i., C-213/89, Zb. s. I-2433, bod 19, a Courage a Crehan, uz citovaný, bod 25). 90 Ako bolo pripomenuté v bode 60 tohto rozsudku, úplná úcinnost clánku 81 ES a najmä potrebný úcinok zákazu uvedeného v jeho odseku 1 by boli spochybnené, ak by sa akákolvek osoba nemohla domáhat náhrady skody, ktorá jej bola spôsobená zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz. 91 Takéto právo posilnuje operatívnost pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva a svojou povahou odrádza od casto utajených dohôd a postupov, ktoré sú spôsobilé obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz. S týmto cielom môzu zaloby o náhradu skody prejednávané vnútrostátnymi súdmi podstatne prispiet k zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze v Spolocenstve (rozsudok Courage a Crehan, uz citovaný, bod 27). 92 V súvislosti s priznaním náhrady skody a prípadnej moznosti poskytnút odskodnenia sankcnej povahy v prípade neexistencie noriem Spolocenstva v tejto oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby stanovil kritériá umoznujúce urcenie rozsahu náhrady za predpokladu, ze budú respektované zásady ekvivalencie a efektivity. 93 V tomto ohlade na jednej strane v súlade so zásadou ekvivalencie musí byt mozné v rámci zalôb zalozených na pravidlách hospodárskej sútaze Spolocenstva priznat osobitnú náhradu skody, akou je exemplárna ci sankcná náhrada skody, ak sa takáto náhrada skody môze uplatnit v rámci obdobných zalôb zalozených na vnútrostátnom práve (pozri v tomto zmysle rozsudok Brasserie du pęcheur a Factortame, uz citovaný, bod 90). 94 V kazdom prípade vsak z ustálenej judikatúry vyplýva, ze právo Spolocenstva nebráni tomu, aby vnútrostátne súdy dbali na to, aby ochrana práv zarucených právnym poriadkom Spolocenstva nemala za následok bezdôvodné obohatenie oprávnených osôb (pozri najmä rozsudky zo 4. októbra 1979, Ireks-Arkady/Rada a Komisia, 238/78, Zb. s. 2955, bod 14; z 21. septembra 2000, Michaďlidis, C-441/98 a C-442/98, Zb. s. I-7145, bod 31, a Courage a Crehan, uz citovaný, bod 30). 95 Na druhej strane vsak zo zásady efektivity a z práva kazdej osoby domáhat sa náhrady skody spôsobenej zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz vyplýva potreba, aby osoby, ktoré utrpeli ujmu, mohli ziadat nielen náhradu skutocnej skody (damnum emergens), ale aj uslý zisk (lucrum cessans), ako aj zaplatenie úrokov. 96 V dôsledku toho nemozno v prípade porusenia práva Spolocenstva pripustit úplné vylúcenie náhrady uslého zisku z moznej nahraditelnej skody, pretoze osobitne v súvislosti s hospodárskymi a obchodnými spormi by takéto úplné vylúcenie uslého zisku spôsobilo znemoznenie náhrady skody (pozri rozsudky Brasserie du pęcheur a Factortame, uz citovaný, bod 87, a z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a i., C-397/98 a C-410/98, Zb. s. I-1727, bod 91). 97 V súvislosti s platením úrokov Súdny dvor v bode 31 rozsudku z 2. augusta 1993, Marshall (C-271/91, Zb. s. I-4367), pripomenul, ze ich priznanie podla platných vnútrostátnych predpisov predstavuje nevyhnutnú zlozku odskodnenia. 98 Z toho vyplýva, ze je potrebné na stvrtú otázku vo veciach C-295/04 az C-297/04 a piatu otázku vo veci C-298/04 odpovedat, ze v prípade neexistencie noriem Spolocenstva v tejto oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby stanovil kritériá umoznujúce urcenie rozsahu náhrady skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES za predpokladu, ze budú respektované zásady ekvivalencie a efektivity. 99 Z toho dôvodu musí byt na jednej strane v súlade so zásadou ekvivalencie mozné v rámci zalôb zalozených na pravidlách hospodárskej sútaze Spolocenstva priznat osobitnú náhradu skody, akou je exemplárna ci sankcná náhrada skody, ak sa takáto náhrada skody môze uplatnit v rámci vnútrostátnych zalôb, ktoré sú podobné zalobám zalozeným na pravidlách hospodárskej sútaze Spolocenstva. V kazdom prípade vsak právo Spolocenstva nebráni tomu, aby vnútrostátne súdy dbali na to, aby ochrana práv zarucených právnym poriadkom Spolocenstva nemala za následok bezdôvodné obohatenie oprávnených osôb. 100 Na druhej strane vsak zo zásady efektivity a z práva kazdej osoby domáhat sa náhrady skody spôsobenej zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz vyplýva, ze osoby, ktoré utrpeli ujmu, musia mat moznost ziadat nielen náhradu skutocnej skody (damnum emergens), ale aj uslý zisk (lucrum cessans), ako aj zaplatenie úrokov. O trovách 101 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veciach samých incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto: 1. Taká kartelová dohoda alebo zosúladený postup medzi poistovnami, ako sú kartelová dohoda alebo zosúladený postup vo veciach samých, spocívajúce vo vzájomnej výmene informácií, ktoré umoznujú trhovými podmienkami neopodstatnené zvýsenie poistného za poistenie obcianskoprávnej zodpovednosti za skody spôsobené prevádzkou cestných motorových vozidiel, lodí a mopedov a ktoré porusujú vnútrostátne normy na ochranu hospodárskej sútaze, môzu tiez porusovat clánok 81 ES, ak vzhladom na vlastnosti predmetného vnútrostátneho trhu je dostatocná pravdepodobnost, ze kartelová dohoda alebo zosúladený postup, ktoré sú predmetom konania vo veciach samých, majú priamy ci nepriamy, súcasný ci potenciálny vplyv na predaj tohto poistenia v dotknutom clenskom státe prostredníctvom hospodárskych subjektov usadených v iných clenských státoch a ze tento vplyv nebude bezvýznamný. 2. Clánok 81 ES je potrebné vykladat v tom zmysle, ze oprávnuje akúkolvek tretiu osobu domáhat sa neplatnosti kartelovej dohody a postupu zakázaného týmto clánkom a pozadovat náhradu spôsobenej skody, ak existuje prícinná súvislost medzi kartelovou dohodou ci postupom a takouto skodou. V prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby upravil spôsoby výkonu tohto práva vrátane spôsobov uplatnenia pojmu "prícinná súvislost", pricom vsak budú respektované zásady ekvivalencie a efektivity. 3. V prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby urcil súdne orgány príslusné pre posudzovanie zalôb o náhradu skody zalozených na porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva a stanovil procesné postupy v prípade týchto zalôb za predpokladu, ze jednak dotknuté normy nie sú menej výhodné ako normy týkajúce sa zalôb o náhradu skody zalozených na porusení vnútrostátnych pravidiel hospodárskej sútaze a jednak ze nespôsobujú faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práva na náhradu skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES. 4. V prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva v danej oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby upravil premlcaciu dobu nároku na náhradu skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES, pricom vsak musia byt respektované zásady ekvivalencie a efektivity. V tomto ohlade nálezí vnútrostátnemu súdu, aby posúdil, ci vnútrostátna právna norma, podla ktorej premlcacia doba nároku na náhradu skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES zacína plynút dnom, ked doslo k realizácii kartelovej dohody alebo nedovoleného postupu, najmä ak táto vnútrostátna norma stanovuje krátku premlcaciu dobu, pricom jej plynutie nemôze byt prerusené, spôsobuje faktickú nemoznost alebo výrazné stazenie výkonu práva na náhradu spôsobenej ujmy. 5. V prípade neexistencie noriem Spolocenstva v tejto oblasti nálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého z clenských státov, aby stanovil kritériá umoznujúce urcenie rozsahu náhrady skody spôsobenej kartelovou dohodou alebo postupom zakázanými clánkom 81 ES za predpokladu, ze budú respektované zásady ekvivalencie a efektivity. Z toho dôvodu musí byt na jednej strane v súlade so zásadou ekvivalencie mozné v rámci zalôb zalozených na pravidlách hospodárskej sútaze Spolocenstva priznat osobitnú náhradu skody, akou je exemplárna ci sankcná náhrada skody, ak sa takáto náhrada skody môze uplatnit v rámci vnútrostátnych zalôb, ktoré sú podobné zalobám zalozeným na pravidlách hospodárskej sútaze Spolocenstva. V kazdom prípade vsak právo Spolocenstva nebráni tomu, aby vnútrostátne súdy dbali na to, aby ochrana práv zarucených právnym poriadkom Spolocenstva nemala za následok bezdôvodné obohatenie oprávnených osôb. Na druhej strane vsak zo zásady efektivity a z práva kazdej osoby domáhat sa náhrady skody spôsobenej zmluvou alebo správaním spôsobilým obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz vyplýva, ze osoby, ktoré utrpeli ujmu, musia mat moznost ziadat nielen náhradu skutocnej skody (damnum emergens), ale aj uslý zisk (lucrum cessans), ako aj zaplatenie úrokov. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX5tyLDS/L97916-2980TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX5tyLDS/L97916-2980TMP.html#Footref*