Vec C-289/04 P Showa Denko KK proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Grafitové elektródy - Clánok 81 ods. 1 ES - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásada ne bis in idem" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Odstrasujúci charakter (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Pokuty - Sankcie Spolocenstva a sankcie ulozené v tretej krajine za porusenie vnútrostátneho sútazného práva [Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15] 3. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 4. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Respektovanie práva na obranu - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Nariadenie Rady c. 17, clánok 19 ods. 1) 1. Do výpoctu pokuty ukladanej podniku za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze mozno zahrnút prvok odstrasenia. Tento prvok sa posudzuje zohladnením mnozstva okolností a nielen osobitnej situácie dotknutého podniku. (pozri bod 23) 2. Zásada ne bis in idem, ktorej sa venuje aj clánok 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ludských právach, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd. V prípade kartelu pôsobiaceho v medzinárodnom kontexte, ktorý sa vyznacuje predovsetkým ingerenciou právnych poriadkov tretích státov na ich príslusných územiach, výkon právomoci orgánmi týchto státov zodpovednými za ochranu slobodnej hospodárskej sútaze v rámci ich územnej pôsobnosti, sa riadi vlastnými poziadavkami týchto státov. Skutocnosti, ktoré sú základom právnych poriadkov iných státov v oblasti hospodárskej sútaze, totiz nezahrnajú len specifické úcely a ciele, ale vedú tiez k prijatiu osobitných hmotnoprávnych pravidiel, ako aj k rozmanitým právnym dôsledkom v správnej, trestnoprávnej alebo obcianskoprávnej oblasti v prípade, ked orgány týchto státov preukázali porusenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze cielom Komisie pri ukladaní sankcie za nedovolené správanie podniku, aj ked je jeho základom kartelová dohoda medzinárodnej povahy, je ochrana slobodnej hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu, ktorá je podla clánku 3 ods. 1 písm. g) ES základným cielom Spolocenstva. Na základe specifickosti hodnôt chránených právom na úrovni Spolocenstva sa totiz posúdenia Komisie pri výkone jej právomoci môzu znacne odlisovat od posúdení vykonaných orgánmi tretích státov. Preto sa zásada ne bis in idem neuplatní v situáciách, v ktorých dochádza k ingerencii právnych poriadkov a orgánov hospodárskej sútaze tretích státov v rámci ich vlastnej právomoci. (pozri body 50 - 53, 55, 56) 3. Kazdá úvaha zalozená na existencii pokút ulozených orgánmi tretieho státu prichádza do úvahy iba v rámci volnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovení pokút za porusenie sútazného práva Spolocenstva. V dôsledku toho nemozno vylúcit, ze Komisia, z dôvodu proporcionality a spravodlivosti, zohladní pokuty skôr ulozené orgánmi tretích státov, nie je vsak povinná tak urobit. Odstrasujúci úcinok, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, smeruje k zabezpeceniu dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze zavedených Zmluvou podnikmi pri výkone ich cinností na spolocnom trhu. V dôsledku toho nie je Komisia pri posudzovaní odstrasujúcej povahy pokuty, ktorú ukladá za porusenie týchto pravidiel, povinná zohladnit prípadné sankcie ulozené podniku za porusenie sútazných pravidiel tretích státov. (pozri body 60, 61) 4. Dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt zachovaná aj v prípade, ked ide o konanie správnej povahy. V tejto súvislosti sa povinnost vypocut podniky, proti ktorým je vedené konanie podla clánku 81 ES povazuje za splnenú, ked Komisia vo svojom oznámení o výhradách vysloví, ze preskúma, ci je potrebné ulozit pokuty uvazovaným podnikom, a ked uvedie základné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, ako závaznost a trvanie predpokladaného porusenia. (pozri body 68, 69) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 29. júna 2006 ([1]*) "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Kartel - Grafitové elektródy - Clánok 81 ods. 1 ES - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci - Zásada ne bis in idem" Vo veci C-289/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 30. júna 2004, Showa Denko KK, so sídlom v Tokiu (Japonsko), v zastúpení: M. Dolmans a P. Werdmuller, advocaten, ako aj J. Temple-Lang, solicitor, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: P. Hellström a H. Gading, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Tokai Carbon Co. Ltd, so sídlom v Tokiu, SGL Carbon AG, so sídlom vo Wiesbadene (Nemecko), Nippon Carbon Co. Ltd, so sídlom v Tokiu, GrafTech International Ltd, predtým UCAR International Inc., so sídlom vo Wilmingtone (Spojené státy), SEC Corp., so sídlom v Amagasaki (Japonsko), The Carbide/Graphite Group Inc., so sídlom v Pittsburgu (Spojené státy), zalobcovia v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Silva de Lapuerta (spravodajkyna), P. Kuris, G. Arestis a J. Klucka, generálny advokát: L. A. Geelhoed, tajomník: K. Sztranc, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. septembra 2005, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. januára 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Vo svojom odvolaní spolocnost Showa Denko KK (dalej len "SDK") navrhuje ciastocné zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "napadnutý rozsudok") v rozsahu, v akom ním bola na sumu 10 440 000 eur stanovená výska pokuty ulozenej odvolatelovi rozhodnutím Komisie 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP - Vec COMP/E 1/36.490 - Grafitové elektródy [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec Nariadenie c. 17 2 Clánok 15 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 100 do 5 000 úctovných jednotiek, ked úmyselne alebo z nedbanlivosti: ... b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na ziadost podanú podla clánku 11 (3) alebo (5)... ... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy;... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie. ..." Usmernenia 3 Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), vo svojej preambule uvádza: "Zásady... nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd 4 Clánok 4 protokolu c. 7 európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, znie takto: "Právo nebyt opakovane súdený alebo trestaný Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého státu za trestný cin, za ktorý uz bol oslobodený alebo odsúdený právoplatným rozsudkom v súlade so zákonom a trestným poriadkom tohto státu. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekázku obnove konania v súlade so zákonom a trestným poriadkom príslusného státu, ako nové alebo novoodhalené skutocnosti alebo podstatná chyba v prechádzajúcom konaní mohli ovplyvnit rozhodnutie vo veci. Od tohto clánku nemozno odstúpit podla clánku 15 dohovoru." Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie 5 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zhrnul skutkový stav, ktorý bol základom ním prejednávanej zaloby takto: "1 Rozhodnutím 2002/271/ES... Komisia zistila úcast rozlicných podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore [z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3, dalej len 'dohoda EHP`)] v odvetví grafitových elektród. 2 Grafitové elektródy sa pouzívajú najmä na výrobu ocele v elektrických oblúkových peciach. Výroba ocele v týchto peciach spocíva hlavne v recyklácii, pri ktorej sa na rozdiel od klasickej výroby zo zeleznej rudy vo vysokých kyslíkových peciach ocelový odpad spracúva na novú ocel. V elektrickej oblúkovej peci sa na roztavenie ocelového srotu pouzíva devät elektród spojených do stlpcov po tri. Z dôvodu intenzity tavenia je priblizne kazdých osem hodín spotrebovaná jedna elektróda. Výroba elektródy trvá asi dva mesiace. Grafitové elektródy sa nedajú v procese výroby nicím nahradit. 3 Dopyt po grafitových elektródach priamo súvisí s výrobou ocele v elektrických oblúkových peciach. Hlavnými zákazníkmi sú oceliarske podniky, ktoré predstavujú priblizne 85 % dopytu. V roku 1998 predstavovala svetová produkcia surovej ocele 800 miliónov ton, z ktorých 280 miliónov ton bolo vyrobených v elektrických oblúkových peciach... ... 5 Technologické zlepsenia v 80. rokoch umoznili podstatné znízenie spotreby elektród na tonu vyrobenej ocele. Oceliarsky priemysel presiel v tomto období významnou restrukturalizáciou. Pokles dopytu po elektródach viedol k restrukturalizácii svetového elektródového priemyslu. Mnoho závodov bolo zatvorených. 6 V roku 2001 zásobovalo európsky trh s grafitovými elektródami devät západných výrobcov... 7 Podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17... vykonali úradníci Komisie 5. júna 1997 bez ohlásenia súbezné setrenia v priestoroch [niekolkých výrobcov grafitu]. 8 V ten istý den agenti Federal Bureau of Investigation (FBI) vykonali v Spojených státoch prehliadky priestorov niekolkých výrobcov. Po týchto prehliadkach sa zacalo trestné konanie proti... SDK... za nedovolený kartel. Vsetci obvinení sa priznali ku skutkom, ktoré sa im kládli za vinu, a súhlasili so zaplatením pokuty [stanovenej] pre SDK na 32,5 milióna amerických dolárov (USD)... ... 10 Proti... SDK boli v Spojených státoch v mene skupiny odberatelov podané zaloby na náhradu trojnásobku skody a úrokov (triple damages). 11 ... V júni 1998 podali výrobcovia ocele v Kanade proti... SDK obcianskoprávnu zalobu za nedovolený kartel. 12 Dna 24. januára 2000 zaslala Komisia dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. Správne konanie skoncilo 18. júla 2001 prijatím [sporného] rozhodnutia, v ktorom bolo zalujúcim podnikom... vytknuté, ze na celosvetovej úrovni urcili ceny a rozdelili národné a regionálne tovarové relevantné trhy podla princípu 'domáci výrobca`:... SDK... [zodpovedal] za Japonsko a niektoré casti Dalekého východu... 13 Podla [sporného] rozhodnutia boli základnými princípmi kartelu tieto princípy: - ceny grafitových elektród mali byt urcované na svetovej úrovni, - cenové rozhodnutia kazdej spolocnosti mal prijímat výlucne prezident alebo generálni riaditelia, - 'domáci výrobca` mal urcit trhovú cenu na svojom 'území` a ostatní výrobcovia mali túto cenu 'dodrziavat`, - na 'nedomácich` trhoch, teda na trhoch, na ktorých nepôsobil ziaden 'domáci` výrobca, sa ceny urcovali dohodou, - 'nedomáci` výrobcovia sa mali zdrzat agresívnej hospodárskej sútaze a stiahnut z 'domácich` trhov iných výrobcov, - nesmela sa zvýsit výkonnost (od japonských výrobcov sa ocakávalo, ze znízia svoju výkonnost), - nemalo dôjst k ziadnym prevodom technológie mimo okruhu výrobcov zúcastnených na karteli. 14 V [spornom] rozhodnutí sa dalej uvádza, ze tieto základné princípy boli realizované stretnutiami kartelu, ktoré sa konali na niekolkých úrovniach: stretnutia 'manazérov`, 'pracovné` stretnutia, stretnutia skupiny európskych výrobcov (bez japonských podnikov), národné alebo regionálne stretnutia venované specifickým trhom a dvojstranné vztahy medzi podnikmi. ... 16 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v [spornom] rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých výska bola vypocítaná v súlade s metodológiou uvedenou v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO..., ako aj podla oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov... 17 Clánok 3 výroku [sporného] rozhodnutia ukladá tieto pokuty: ... SDK: 17,4 milióna eur; ... 18 Clánok 4 výroku nariaduje dotknutým podnikom, aby pokuty zaplatili do troch mesiacov od dátumu oznámenia [sporného] rozhodnutia, v opacnom prípade sú povinné zaplatit úrok vo výske 8,04 %." Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 6 SDK a ostatné podniky, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie, proti nemu podali zalobu o neplatnost na Súd prvého stupna. 7 Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna najmä rozhodol a vyhlásil: "... 4. Vo veci T-245/01, Showa Denko/Komisia: - výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 10 440 000 eur, - v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, ..." Návrhy úcastníkov konania pred Súdnym dvorom 8 SDK navrhuje, aby Súdny dvor: - ciastocne zrusil napadnutý rozsudok, - znízil na sumu 6 960 000 eur pokutu, ktorá mu bola ulozená alebo znízil túto pokutu o sumu, ktorú bude Súdny dvor povazovat za vhodnú pri výkone svojej volnej úvahy, - prijal akékolvek opatrenie, ktoré bude Súdny dvor povazovat za vhodné, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 9 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. O odvolaní 10 SDK uplatnuje na podporu svojho odvolania styri dôvody, a to nesprávne zohladnenie "násobitela odstrasenia" zalozeného na svetovom obrate, nesprávne uplatnenie kritérií týkajúcich sa urcenia "násobitela odstrasenia", nesprávne právne posúdenie a nedostatok odôvodnenia vo vztahu k zohladneniu pokút a povinností ulozených odvolatelovi v tretích státov, ako aj porusenie základného práva odvolatela na spravodlivý proces. O prvom dôvode týkajúcom sa uplatnenia "násobitela odstrasenia" zalozeného na svetovom obrate Argumentácia úcastníkov konania 11 SDK tvrdí, ze Komisia zohladnila velkost podniku, ako aj jeho svetový obrat, a nie obrat dosiahnutý vdaka tovarom dotknutým dohodami medzi clenmi kartelu, uz pri stanovení troch kategórií základných pokút, ktoré zamýslala ulozit rozlicným dotknutým podnikom. Tieto okolnosti teda nemohli odôvodnit osobitné dodatocné zvýsenie pokuty. Okrem toho "násobitel odstrasenia" mozno uplatnit iba z dôvodov odstrasenia. 12 SDK sa domnieva, ze Súd prvého stupna v bodoch 241, 242 a 370 napadnutého rozsudku opomenul vysvetlit teóriu, podla ktorej je pri výpocte "násobitela odstrasenia" potrebné zohladnit dosiahnutý svetový obrat, a nie obrat dotknutý dohodami medzi podnikmi. Súd prvého stupna vyslovil niekolko hladísk, ktoré sa nenachádzajú v usmerneniach a z ktorých ziadne sa netýka odstrasenia. 13 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna v bodoch 241 a 242 napadnutého rozsudku rozhodol správne, ze pokuta ulozená odvolatelovi mohla byt zalozená na jeho svetovom obrate. 14 Komisia pripomína, ze Súd prvého stupna rozhodol, ze velké podniky majú vo vseobecnosti k dispozícii rozsiahlejsie ekonomické zdroje a lepsiu znalost práva hospodárskej sútaze ako mensie podniky. V dôsledku toho sa Súd prvého stupna odvolal na pravidlo, podla ktorého môze byt za porusenie spáchané podnikom disponujúcim znacnými financnými zdrojmi v zásade ulozená pomerne vyssia pokuta, ako je pokuta ulozená podniku, ktorý spáchal to isté porusenia, ale ktorý nedisponuje takýmito zdrojmi. Posúdenie Súdnym dvorom 15 Na úvod je potrebné zdôraznit, ako to generálny advokát uviedol v bodoch 24 a 34 svojich návrhov, ze Komisia zohladnila obrat na svetovej úrovni iba na úcely urcenia "násobitela odstrasenia". Naopak pri stanovení základnej sumy pokuty Komisia zohladnila výlucne svetový obrat týkajúci sa tovarov, ktoré boli predmetom kartelovej dohody. 16 Pokial ide o pojem "odstrasenie", je potrebné pripomenút, ze odstrasenie je jednou z okolností, ktoré sa majú zohladnit pri výpocte výsky pokuty. Je totiz ustálenou judikatúrou (pozri najmä rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 105 a 106), ze cielom pokút ulozených z dôvodu porusení clánku 81 ES a stanovených v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 je potrestat nezákonné konania dotknutých podnikov, ako aj odradit tieto podniky, ako aj iné hospodárske subjekty od budúceho porusenia pravidiel sútazného práva Spolocenstva. Komisia tak pri výpocte výsky pokuty môze zohladnit najmä velkost a hospodársku silu dotknutého podniku (pozri rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, body 119 az 121). 17 Je dôlezité dodat, ako to urobil Súd prvého stupna v bode 239 napadnutého rozsudku, ze Súdny dvor zdôraznil predovsetkým význam zohladnenia svetového obratu kazdého podniku zúcastneného na karteli na úcely stanovenia výsky pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, body 85 a 86, a zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C-57/02 P, Zb. s. I-6689, body 74 a 75). 18 Za týchto podmienok sa Súd prvého stupna v bode 241 napadnutého rozsudku dôvodne domnieval, ze odvolatel kvôli svojmu "obrovskému" celkovému obratu v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu, lahsie zhromazdí prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, co z pohladu jej dostatocného odstrasujúceho úcinku odôvodnovalo pouzitie násobitela. 19 Prvý odvolací dôvod uplatnený SDK je teda potrebné zamietnut. O druhom dôvode týkajúcom sa pouzitia "násobitela odstrasenia" 20 SDK tvrdí, ze Súd prvého stupna neuviedol ziadne závazné kritérium spôsobilé odôvodnit spôsob, akým bol v prípade odvolatela pouzitý "násobitel odstrasenia". Tento druhý odvolací dôvod sa delí na styri casti. Prvá cast: kritériá zvýsenia pokút - Argumentácia úcastníkov konania 21 SDK tvrdí, ze pokuty mali byt na úcely odstrasenia zvýsené iba mierne a len zo závazných dôvodov. V tomto prípade totiz existujú osobitné okolnosti odôvodnujúce nizsiu pokutu ako bola ulozená. 22 Komisia zdôraznuje, ze odstrasujúci úcinok pokuty a moznost pouzit násobitel majú za ciel predovsetkým zabránit iným podnikom, aby v budúcnosti porusili sútazné pravidlá Spolocenstva. V dôsledku toho nemozno odstrasujúcu povahu pokuty urcit iba v závislosti od osobitnej situácie dotknutého podniku. - Posúdenie Súdnym dvorom 23 Je potrebné uviest, ako to vyplýva z ustálenej judikatúry a z návrhov generálneho advokáta (pozri ich body 53 az 55), ze do výpoctu pokuty ukladanej podniku mozno zahrnút prvok odstrasenia a ze tento prvok sa posudzuje zohladnením mnozstva okolností a nielen osobitnej situácie dotknutého podniku. 24 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna v bodoch 241 az 243 napadnutého rozsudku nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri posúdení kritérií, na základe ktorých Komisia urcila "násobitel odstrasenia", ktorým upravila pokutu ulozenú odvolatelovi. 25 Prvej casti tohto odvolacieho dôvodu teda nemozno vyhoviet. Druhá cast: "Individualizácia" podniku na úcely "odstrasenia" - Argumentácia úcastníkov konania 26 SDK sa domnieva, ze Súd prvého stupna neobjasnil okolnosti umoznujúce individualizovat odvolatela s cielom zvýsit mu pokutu na úcely odstrasenia. Potreba individualizovat podnik na tieto úcely sa totiz musí posudzovat so zretelom na jeho specifický postoj, a nie so zretelom na jeho velkost. 27 Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna správne zohladnil osobitné okolnosti odvolatela, ktoré boli pouzité na stanovenie výsky pokuty na úcely odstrasenia. V tomto prípade sú velkost a sila dotknutého podniku závaznými okolnostami, ktoré treba zohladnit. - Posúdenie Súdnym dvorom 28 Na úvod je potrebné pripomenút, ze z bodov 241 az 247 napadnutého rozsudku právne dostatocným spôsobom vyplýva, ze Komisia pri svojich posúdeniach týkajúcich sa zvýsenia pokuty na úcely odstrasenia zohladnila osobitné okolnosti odvolatela. 29 Je tiez potrebné zdôraznit, ako to vyplýva z judikatúry Súdneho dvora, ze velkost dotknutého podniku je jednou z okolností, ktoré mozno zohladnit na úcely výpoctu pokuty, a teda urcenia "násobitela odstrasenia" (pozri najmä rozsudky Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 242 a 243). 30 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 242 napadnutého rozsudku rozhodol, ze odvolatel sa odvolal na hypotetické parametre, ktoré sú prílis neurcité pre posúdenie skutocných financných zdrojov podniku tým, ze tvrdil, ze cielom spravodlivej pokuty môze byt iba náhrada skody spôsobenej slobodnej hospodárskej sútazi a ze na tento úcel treba posúdit pravdepodobnost odhalenia kartelu, ako aj zisk, s ktorým pocítali jeho clenovia. 31 Druhú cast druhého odvolacieho dôvodu je preto potrebné zamietnut. Tretia cast: Svojvolná a neopodstatnená povaha pouzitého "násobitela odstrasenia" - Argumentácia úcastníkov konania 32 SDK uvádza, ze ekonomický rozbor odstrasenia potvrdzuje, ze pouzitý "násobitel odstrasenia" je svojvolný a neopodstatnený. Ak je totiz zvýsená pokuta opodstatnená na úcely odstrasenia, musí byt pokuta, ktorá má vyvolat takýto úcinok, vypocítaná v závislosti od zisku alebo výhod, ktoré dotknutý podnik mohol zamýslat získat z porusenia, ak by nezákonné správanie nebolo odhalené, a v závislosti od pravdepodobnosti tohto odhalenia. 33 SDK sa domnieva, ze Súd prvého stupna nezohladnil skutocnost, ze velké spolocnosti vyrábajúce viac druhov výrobkov, ci uz sú "financne silné" alebo nie, nie sú menej citlivé voci pokutám ako spolocnosti vyrábajúce jeden druh výrobkov. Ekonomická teória totiz preukazuje, ze velké podniky sú prinajmensom tak náchylné k maximálnemu obmedzovaniu svojich právnych povinností a iných výdavkov ako mensie podniky. "Násobitel odstrasenia" je teda opodstatnený iba v závislosti od skutocného a preukázaného postoja dotknutého podniku. SDK sa vsak aktívne nezúcastnoval na cinnosti kartelu a nevyvíjal ziadnu stratégiu na vylúcenie hospodárskej sútaze v dotknutom odvetví. 34 Komisia tvrdí, ze tvrdenia odvolatela sú bezvýznamné a ze správanie podniku je okolnostou, ktorá sa má zohladnit v neskorsom stádiu stanovenia pokút ako pritazujúca alebo polahcujúca okolnost. 35 Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna správne preukázal, ze ocakávané zisky z porusenia a pravdepodobnost jeho odhalenia sú prílis nejasnými a spekulatívnymi okolnostami na to, aby boli základom pre stanovenie "násobitela odstrasenia". - Posúdenie Súdnym dvorom 36 Je potrebné pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou disponuje Komisia mimoriadne rozsiahlou volnou úvahou pri výbere okolností, ktoré zohladní na úcely urcenia výsky pokút, ako sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné odkazovat na záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnovat (pozri najmä uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, a rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33). 37 Okrem toho, pokial ide o tvrdenie odvolatela, ze pouzitie "násobitela odstrasenia" nie je opodstatnené, kedze sa aktívne nezúcastnoval na karteli, je namieste pripomenút, ako to generálny advokát správne uviedol v bode 65 svojich návrhov, ze táto okolnost, za predpokladu, ze je preukázaná, sa zohladní iba v neskorsom stádiu konania, v ktorom sa stanovuje pokuta, ale sama osebe nemá ziaden vplyv na posúdenie samotnej závaznosti kartelu. 38 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia pri svojom hodnotení situácie odvolatela nachádzajúcom sa v bodoch 242 a 243 napadnutého rozsudku. 39 Tretiu cast druhého odvolacieho dôvodu je teda potrebné zamietnut. Stvrtá cast: neprimeraná povaha zvýsenia pokuty - Argumentácia úcastníkov konania 40 SDK uvádza, ze sadzba zvýsenia pokuty bola neprimeraná z dôvodu jeho malého trhového podielu v EHP. Okrem toho rozbor základnej pokuty v upravenej výske preukazuje, ze pokuta, ktorá sa ho týka, je neprimeraná vo vztahu k pokutám ulozeným ostatným úcastníkom kartelu. 41 Komisia vysvetluje, ze argumentácia odvolatela je zalozená na porovnaní základnej pokuty v upravenej výske s pokutami ostatných úcastníkov a s rocným obratom odvolatela v EHP. Takéto porovnanie vsak nemá význam, pretoze predlozené výpocty v celom rozsahu spocívajú na nesprávnom predpoklade, ze ekonomická sila odvolatela mala byt posúdená na základe obratu dosiahnutého na relevantnom tovarovom trhu v EHP. - Posúdenie Súdnym dvorom 42 Je potrebné uviest, ako to správne zdôraznil generálny advokát v bode 68 svojich návrhov, ze argumentácia odvolatela spocíva na nesprávnom predpoklade, ze "násobitel odstrasenia" sa nemôze zakladat na svetovom obrate dotknutého podniku. 43 Je potrebné dodat, ako to Súd prvého stupna správne uviedol v bode 198 napadnutého rozsudku, ze odvolatel by bol odmenený, ak by Komisia vypocítala základnú sumu pokuty na základe nízkeho obratu dosiahnutého SDK v EHP, pretoze tento podnik v rámci sporného kartelu súhlasil, ze nebude vstupovat do hospodárskej sútaze na trhu EHP, cím ostatným výrobcom umoznil, aby sa dohodli o svojich cenách na tomto trhu. 44 V dôsledku toho nemozno vyhoviet ani stvrtej casti tohto odvolacieho dôvodu. 45 Druhý odvolací dôvod musí byt teda v celom rozsahu zamietnutý. O tretom dôvode týkajúcom sa nesprávneho právneho posúdenia a nedostatku odôvodnenia vo vztahu k zohladneniu pokút a povinností ulozených odvolatelovi v tretích státoch Argumentácia úcastníkov konania 46 SDK tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked dospel k záveru, ze Komisia bola oprávnená na jednej strane vychádzat pri výpocte základnej pokuty, ako aj "násobitela odstrasenia" zo svetového obratu a na druhej strane nezohladnit skutocnost, ze proti SDK uz boli vedené konania v Spojených státoch, Kanade, ako aj Japonsku, a ze tieto státy mu uz ulozili pokuty. 47 Ak mal byt podla odvolatela na úcely odstrasenia pouzitý svetový obrat, mali byt pri urcení výsky dodatocnej pokuty ulozenej v Spolocenstve, ktorá sa vyzaduje na vhodný odstrasujúci úcinok, zohladnené pokuty, ktoré majú byt zaplatené v iných státoch. Odstrasujúci úcinok totiz závisí od celkových výdavkov vyplývajúcich z nezákonného správania, ktoré zahrnajú nielen pokuty ulozené v EHP, ale aj pokuty ulozené inde. 48 SDK sa teda domnieva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked potvrdil pokutu majúcu za následok dvojité úctovanie, ktorá je neprimeraná vo vztahu k dôvodnému odstrasujúcemu úcinku. 49 Komisia uvádza, ze Súd prvého stupna neporusil zásadu ne bis in idem. Zdôraznuje, ze orgány tretích státov ulozili pokuty za porusenie ich práva hospodárskej sútaze a nedochádza ku kolízii medzi nimi a právomocou Komisie ulozit podnikom pokuty za obmedzenia hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Komisia a Súd prvého stupna totiz rozhodujú iba o takýchto obmedzeniach a cinnosti týkajúce sa tretích státov nepatria do pôsobnosti práva Spolocenstva. Posúdenie Súdnym dvorom 50 Na úvod je potrebné pripomenút, ze zásada ne bis in idem, ktorej sa venuje aj clánok 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaného v Ríme 4. novembra 1950, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zabezpecuje súd (pozri najmä rozsudky z 5. mája 1966, Gutmann/Komisia CEEA, 18/65 a 35/65, Zb. s. 149, 172, a z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 59). 51 Na úcely preskúmania dôvodnosti odvolacieho dôvodu zalozeného na porusení tejto zásady je tiez potrebné zdôraznit, ako to Súd prvého stupna správne uviedol v bode 140 napadnutého rozsudku, ze Súdny dvor este nerozhodoval o otázke, ci je Komisia povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu za predpokladu, ze skutocnosti pouzité proti podniku Komisiou a týmito orgánmi, sú totozné, ale ze stanovil totoznost skutkov, ktoré podniku vytýka Komisia a orgány tretieho státu ako predbeznú podmienku uvedenej otázky. 52 Pokial ide o pôsobnost zásady ne bis in idem v situáciách, v ktorých orgány tretieho státu konajú na základe ich sankcnej právomoci v oblasti práva hospodárskej sútaze uplatnitelného na území tohto státu, je dôlezité pripomenút, ze sporný kartel pôsobí v medzinárodnom kontexte, ktorý sa vyznacuje predovsetkým ingerenciou právnych poriadkov tretích státov na ich príslusných územiach. 53 V tomto ohlade je namieste uviest, ze výkon právomoci orgánmi týchto státov zodpovednými za ochranu slobodnej hospodárskej sútaze v rámci ich územnej pôsobnosti, sa riadi vlastnými poziadavkami týchto státov. Skutocnosti, ktoré sú základom právnych poriadkov iných státov v oblasti hospodárskej sútaze, totiz nezahrnajú len specifické úcely a ciele, ale vedú tiez k prijatiu osobitných hmotnoprávnych pravidiel, ako aj k rozmanitým právnym dôsledkom v správnej, trestnoprávnej alebo obcianskoprávnej oblasti v prípade, ked orgány týchto státov preukázali porusenie pravidiel v oblasti hospodárskej sútaze. 54 Právna situácia je naopak úplne iná v prípade, ked sa na podnik v oblasti hospodárskej sútaze uplatnuje výlucne právo Spolocenstva a právo jedného alebo niekolkých clenských státov, teda v prípade, ked sa kartel obmedzuje výlucne na oblast územnej pôsobnosti právneho poriadku Európskeho spolocenstva. 55 Z toho vyplýva, ze cielom Komisie pri ukladaní sankcie za nedovolené správanie podniku, aj ked je jeho základom kartelová dohoda medzinárodnej povahy, je ochrana slobodnej hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu, ktorá je podla clánku 3 ods. 1 písm. g) ES základným cielom Spolocenstva. Na základe specifickosti hodnôt chránených právom na úrovni Spolocenstva sa totiz posúdenia Komisie pri výkone jej právomoci môzu znacne odlisovat od posúdení vykonaných orgánmi tretích státov. 56 Súd prvého stupna teda v bode 134 napadnutého rozsudku správne rozhodol, ze zásada ne bis in idem sa neuplatní v situáciách, v ktorých dochádza k ingerencii právnych poriadkov a orgánov hospodárskej sútaze tretích státov v rámci ich vlastnej právomoci. 57 Súd prvého stupna okrem toho rovnako správne rozhodol, ze neexistuje ziadna právna zásada, ktorá by Komisiu zaväzovala zohladnit konania vedené proti zalobcovi v tretích státoch a tam ulozené sankcie. 58 V tomto ohlade je potrebné uviest, ako to Súd prvého stupna správne poznamenal v bode 136 napadnutého rozsudku, ze neexistuje zásada medzinárodného práva verejného, ktorá by zakazovala verejným orgánom rôznych státov, vrátane súdov, aby stíhali a odsúdili fyzickú alebo právnickú osobu za rovnaký skutok ako je ten, za ktorý uz táto osoba bola odsúdená v inom státe. Okrem toho neexistuje zmluva medzinárodného práva verejného, na základe ktorej by Komisii mohla vzniknút povinnost zohladnit pri stanovení pokuty podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 pokuty ulozené orgánmi tretích státov v rámci ich právomoci v oblasti práva hospodárskej sútaze. 59 Je dôlezité dodat, ze dohody uzavreté medzi Spolocenstvami a vládou Spojených státov amerických 23. septembra 1991 a 4. júna 1998 o uplatnovaní zásad dobrých mravov pri vykonávaní ich právnych predpisov o hospodárskej sútazi (Ú. v. ES L 95, 1995, s. 47, a Ú. v. ES L 173, 1998, s. 28; Mim. vyd. 08/001, s. 318) sa obmedzujú na praktické procesné otázky ako výmena informácií a spolupráca medzi orgánmi hospodárskej sútaze a nijakým spôsobom sa netýkajú zapocítania alebo zohladnenia sankcií ulozených jednou zo zmluvných strán týchto dohôd. 60 Napokon, pokial ide o nerespektovanie zásad proporcionality a spravodlivosti Súdom prvého stupna, ktoré odvolatel uplatnil subsidiárne, je dôlezité poznamenat, ze kazdá úvaha zalozená na existencii pokút ulozených orgánmi tretieho státu prichádza do úvahy iba v rámci volnej úvahy, ktorú má Komisia pri stanovení pokút za porusenie sútazného práva Spolocenstva. V dôsledku toho nemozno vylúcit, ze Komisia zohladní pokuty skôr ulozené orgánmi tretích státov, nie je vsak povinná tak urobit. 61 Odstrasujúci úcinok, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výsky pokuty, smeruje k zabezpeceniu dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze zavedených Zmluvou ES podnikmi pri výkone ich cinností na spolocnom trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, body 173 az 176). V dôsledku toho nie je Komisia pri posudzovaní odstrasujúcej povahy pokuty, ktorú ukladá za porusenie týchto pravidiel, povinná zohladnit prípadné sankcie ulozené podniku za porusenie sútazných pravidiel tretích státov. 62 Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 144 az 148 napadnutého rozsudku rozhodol, ze výska ulozenej pokuty bola stanovená v súlade s právom. 63 So zretelom na predchádzajúce úvahy musí byt tretí odvolací dôvod v celom rozsahu zamietnutý. O stvrtom dôvode týkajúcom sa porusenia základného práva odvolatela na spravodlivý proces Argumentácia úcastníkov konania 64 SDK sa domnieva, ze Súd prvého stupna nesprávne a bez odôvodnenia alebo vysvetlenia zamietol jeho argumentáciu týkajúcu sa prílezitosti byt vypocutý Komisiou k urceniu "násobitela odstrasenia". 65 Komisia zdôraznuje, ze Súd prvého stupna neporusil právo odvolatela na obranu a dostatocne odôvodnil svoje posúdenie týkajúce sa pouzitia "násobitela odstrasenia". 66 Tvrdí, ze zvýsenie pokuty na zabezpecenie ekvivalentného odstrasujúceho úcinku nie je výsledkom novej politiky. Je totiz uznávané, ze úcinné uplatnovanie sútazných pravidiel Spolocenstva vyzaduje, aby bola Komisia oprávnená kedykolvek prispôsobit úroven pokút potrebám tejto politiky v hraniciach vymedzených nariadením c. 17. 67 Komisia súhlasí so záverom Súdu prvého stupna, ze odvolatel mal prílezitost poskytnút vsetky podstatné informácie o velkosti a financných zdrojoch podniku, ktoré mali byt zohladnené pri posúdení odstrasujúceho úcinku pokuty. Odvolatel mal dostatocné informácie na to, aby vedel, ze základná suma pokuty môze byt zvýsená v súlade s usmerneniami. Posúdenie Súdnym dvorom 68 Je namieste pripomenút, ze dodrzanie práva na obranu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút alebo penále, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt zachovaná aj v prípade, ked ide o konanie správnej povahy (pozri rozsudok z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 9). 69 V tomto ohlade je dôlezité dodat, ze povinnost vypocut podniky, proti ktorým je vedené konanie podla clánku 81 ES sa povazuje za splnenú, ked Komisia vo svojom oznámení o výhradách vysloví, ze preskúma, ci je potrebné ulozit pokuty uvazovaným podnikom a ked uvedie základné skutkové a právne okolnosti, ktoré môzu viest k ulozeniu pokuty, ako závaznost a trvanie predpokladaného porusenia (pozri najmä rozsudok z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, body 19 a 20). 70 Ako to uviedol Súd prvého stupna, Komisia v oznámení o výhradách opísala skutkové a právne okolnosti, o ktoré sa zamýslala opriet na úcely urcenia výsky pokút. Týmto postupom Komisia dodrzala právo dotknutých podnikov byt vypocutý nielen k podstate pokuty, ale aj ku kazdej okolnosti, ktorú mala v úmysle zohladnit pri stanovení pokút. 71 Je namieste uviest, ze v bode 240 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pri zamietnutí dôvodu týkajúceho sa práva na obranu rozhodol, ze nic nebránilo odvolatelovi, aby v správnom konaní poukázal na svoju velkost, ako aj financné zdroje a vyjadril sa k odstrasujúcemu úcinku sankcie, ktorú mu Komisia mohla ulozit. 72 Je potrebné tiez poznamenat, ze skutocnost, ze Komisia mohla pri stanovení pokuty povazovat za potrebné zohladnit prvok odstrasenia, nemozno povazovat za okolnost spôsobilú odôvodnit prijatie osobitných opatrení pocas správneho konania pred Komisiou. 73 Okrem toho, ako to vyplýva zo zistení Súdu prvého stupna, odvolatel si bol vedomý skutocnosti, ze Komisia vo svojom oznámení o výhradách a v súlade s usmerneniami uviedla, ze má v úmysle stanovit pokuty na dostatocne vysokú úroven, aby mali vhodný odstrasujúci úcinok. 74 Z uvedeného vyplýva, ze Súd prvého stupna neporusil právo SDK na obranu, ked zamietol jeho zalobný dôvod týkajúcich sa tohto práva. 75 Stvrtému odvolaciemu dôvodu uplatnenému SDK teda nemozno vyhoviet. 76 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze odvolanie SDK je potrebné v celom rozsahu zamietnut. O trovách 77 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat SDK na náhradu trov konania a SDK nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Showa Denko KK je povinný nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]*^ Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXjdFOzR/L97946-2310TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXjdFOzR/L97946-2310TMP.html#Footref*