Vec C-237/04 Enirisorse SpA proti Sotacarbo SpA (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Cagliari) "Státna pomoc - Clánky 87 ES a 88 ES - Pojem 'pomoc` - Úcast verejnoprávneho podniku na základnom imaní súkromnej spolocnosti - Právo na vystúpenie pod podmienkou predchádzajúceho vzdania sa akéhokolvek práva na majetok spolocnosti" Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Prípustnost - Nevyhnutnost predlozit Súdnemu dvoru dostatocne presné údaje o skutkovom a právnom kontexte (Clánok 234 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 23) 2. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora - Obmedzenia (Clánok 88 ES a clánok 234 ES) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Podnik - Pojem 4. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 1. Nevyhnutnost dospiet k výkladu práva Spolocenstva, ktorý je uzitocný pre vnútrostátny súd, vyzaduje, aby tento súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého sa zaclenujú ním polozené otázky, alebo prinajmensom objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú. Informácie poskytnuté v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania majú jednak umoznit Súdnemu dvoru dat uzitocné odpovede a jednak poskytnút vládam clenských státov a iným dotknutým subjektom moznost predlozit pripomienky podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora. Súdny dvor musí dbat o to, aby bola táto moznost zachovaná, berúc do úvahy, ze podla uvedeného ustanovenia sa dotknutým subjektom oznamuje len tento návrh. Okrem toho je nevyhnutné, aby vnútrostátny súd minimálne vysvetlil dôvody volby ustanovení práva Spolocenstva, o ktorých výklad ziada, a vztah, ktorý vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnou právnou úpravou uplatnitelnou v spore. (pozri body 17, 18, 21) 2. Posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo rezimov pomocí so spolocným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Spolocenstva. Preto vnútrostátny súd nemôze v rámci prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES klást Súdnemu dvoru otázku zlucitelnosti státnej pomoci alebo rezimu pomoci so spolocným trhom. Hoci Súdnemu dvoru neprinálezí rozhodovat v rámci konania podla clánku 234 ES o zlucitelnosti noriem vnútrostátneho práva s právom Spolocenstva ani vykladat zákonné alebo iné právne predpisy vnútrostátneho práva, je príslusný poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva Spolocenstva, ktoré mu umoznia posúdit túto zlucitelnost na úcely rozsudku vo veci, o ktorej rozhoduje. (pozri body 23, 24) 3. V oblasti práva hospodárskej sútaze pojem "podnik" zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania. Hospodársku cinnost predstavuje kazdá cinnost, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo sluzieb na danom trhu. V tejto súvislosti na jednej strane spôsob financovania nie je relevantný a na druhej strane skutocnost, ze subjektu sú zverené urcité úlohy vseobecného záujmu, nemôze bránit tomu, aby tieto cinnosti boli povazované za hospodársku cinnost. (pozri body 28, 29, 33, 34) 4. Oznacenie za pomoc vyzaduje splnenie vsetkých podmienok upravených v clánku 87 ods. 1 ES. Po prvé, musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé, tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie, musí priniest výhodu tomu, v prospech koho bol vykonaný. Po stvrté, musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze. Pojem pomoc obsahuje nielen priamu pomoc, ale aj zásahy znizujúce rôznymi formami náklady, ktoré obycajne znásajú podniky a ktoré bez toho, aby boli subvenciami vo vlastnom slova zmysle, majú rovnakú povahu a zhodné úcinky. (pozri body 38, 39, 42) 5. Vnútrostátnu právnu úpravu poskytujúcu spolocníkom spolocnosti ovládanej státom ako výnimku zo vseobecného práva moznost z nej vystúpit pod podmienkou vzdania sa vsetkých práv na jej majetok nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. (pozri bod 51) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 23. marca 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Clánky 87 ES a 88 ES - Pojem 'pomoc` - Úcast verejnoprávneho podniku na základnom imaní súkromnej spolocnosti - Právo na vystúpenie pod podmienkou predchádzajúceho vzdania sa akéhokolvek práva na majetok spolocnosti" Vo veci C-237/04, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Tribunale di Cagliari (Taliansko) zo 14. mája 2004 a dorucený Súdnemu dvoru 7. júna 2004, ktorý súvisí s konaním: Enirisorse SpA proti Sotacarbo SpA, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Schintgen (spravodajca), R. Silva de Lapuerta, P. Kuris a G. Arestis, generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: K. Sztranc, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 27. októbra 2005, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Enirisorse SpA, v zastúpení: G. Dore a C. Dore, avvocati, - Sotacarbo SpA, v zastúpení: F. Angioni, D. Scano, G. M. Roberti a I. Perego, avvocati, - talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Di Bucci a E. Righini, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 12. januára 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 43 ES, 44 ES, 48 ES, 49 ES a nasl. v súvislosti so slobodou usadit sa a volným pohybom sluzieb, ako aj clánku 87 ES. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Enirisorse SpA (dalej len "Enirisorse") a Sotacarbo SpA (dalej len "Sotacarbo") v súvislosti so zamietnutím spolocnosti Sotacarbo nahradit spolocnosti Enirisorse protihodnotu akcií, ktorých bola táto spolocnost drzitelkou v case svojho vystúpenia zo spolocnosti Sotacarbo. Vnútrostátny právny rámec 3 Clánok 2437 talianskeho obcianskeho zákonníka stanovuje: "Spolocníci, ktorí namietajú proti rozhodnutiam týkajúcim sa zmeny predmetu podnikania alebo právnej formy spolocnosti, alebo presunu sídla do zahranicia, majú právo vystúpit zo spolocnosti a dostat náhradu za ich akcie vo výske priemernej ceny pocas posledných siestich mesiacov, ak sú akcie kótované na burze, alebo v opacnom prípade vo výske pomernej casti základného imania vyplývajúceho z úctovnej závierky za posledný úctovný rok. Vyhlásenie o vystúpení zo spolocnosti musia spolocníci, ktorí sa zúcastnili na valnom zhromazdení, oznámit doporuceným listom do troch dní po skoncení valného zhromazdenia a v prípade spolocníkov, ktorí sa na valnom zhromazdení nezúcastnili, do 15 dní po dátume zápisu rozhodnutia do obchodného registra. Ustanovenie, ktoré vylucuje právo na vystúpenie alebo ho stazuje, je neplatné." 4 V zmysle clánku 5 zákona c. 351 z 27. júna 1985 (GURI c. 166 zo 16. júla 1985, s. 5019, dalej len "zákon c. 351/1985"): "1. ENI, ENEL a ENEA sa splnomocnujú na zalozenie akciovej spolocnosti, ktorá má za ciel vývoj inovacných a pokrokových technológií pri pouzívaní uhlia (obohatenie, techniky spalovania, skvapalnenie, splynovanie, uhlíkový priemysel atd.) prostredníctvom: a) vytvorenia výskumného centra na Sardínii uvedeného v clánku 1 bode m) zákona c. 110 z 9. marca 1985; b) naplánovania a vytvorenia zariadení umoznujúcich technologické inovácie pri pouzívaní uhlia; c) vytvorenia priemyselných zariadení na iné vyuzitie uhlia, ako je jeho spalovanie. 2. Náklady na zalozenie akciovej spolocnosti uvedenej v tomto clánku budú zapocítané oproti polozkám uvedeným v clánku 6 tohto zákona. ... 4. Subjekty uvedené v prvom odseku tohto clánku sa môzu bud zo svojich vlastných zdrojov, alebo prostredníctvom zdrojov, ktoré sú im pridelené na základe zákona, zúcastnit na nevyhnutných investíciách urcených na realizáciu priemyselnej fázy projektu vývoja pokrokových technológií pouzitia uhlia. ..." 5 Clánok 6 zákona c. 351/1985 stanovuje, ze "náklady vyplývajúce z uplatnovania tohto zákona budú vo výske 80 miliárd ITL na rok 1985, 90 miliárd ITL na rok 1986 a 100 miliárd ITL na rok 1987 pokryté zodpovedajúcim znízením predpokladaného rozpoctu upraveného na úcely trojrocného rozpoctu 1985 - 1987 v kapitole 9001 predpokladu ministerstva financií na úctovný rok 1985 za pomoci rezervného fondu ,Pomoc v prospech regiónu Sardínia v oblasti minerálnej energie jej výmenou za vseobecnú schému metanizácie`". 6 Clánok 7 ods. 4 a 5 zákona c. 140 z 11. mája 1999 (GURI c. 117 z 21. mája 1999, s. 4, dalej len "zákon c. 140/1999") stanovuje: "4. ENI a ENEL môzu vystúpit z akciovej spolocnosti uvedenej v clánku 5 ods. 1 zákona c. 351 z 27. júna 1985, zalozenej s cielom vývoja inovacných a pokrokových technológií pri pouzívaní uhlia pochádzajúceho z uholnej panvy Sulcis, po zaplatení nesplatených castí ich vkladov. 5. Spolocnost uvedená v ods. 4 je povinná predlozit do 90 dní od nadobudnutia úcinnosti tohto zákona nový podnikatelský plán na úcely pokracovania jej cinnosti." 7 Clánok 33 zákona c. 273 z 12. decembra 2002 (bezný dodatok GURI c. 293 zo 14. decembra 2002, dalej len "zákon c. 273/2002") znie: "S cielom zabezpecit pre Sotacarbo nevyhnutné financné zdroje na implementáciu programu cinností uvedeného v clánku 7 ods. 5 zákona c. 140 z 11. mája 1999 sú akcionári spolocnosti povinní uhradit nesplatené casti akcií do 60 dní po nadobudnutí úcinnosti tohto zákona a majú moznost vystúpit zo spolocnosti pod podmienkou, ze sa vzdajú vsetkých práv na majetok spolocnosti a uhradia nesplatené casti akcií. Vyhlásenia o vystúpení, ktoré uz boli oznámené Sotacarbo SpA v súlade s uz uvedeným clánkom 7 ods. 4 zákona c. 140 z 11. mája 1999, môzu byt odvolané do 30 dní od nadobudnutia úcinnosti tohto zákona. Po uplynutí tejto lehoty je vystúpenie povazované za definitívne s bezpodmienecným prijatím vyssie uvedených podmienok zo strany vystupujúceho akcionára." Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 8 Spolocnost uvedená v clánku 5 zákona c. 351/1985 bola zalozená pod menom Sotacarbo. Troma akcionármi boli, v tomto poradí, verejnoprávne subjekty (Ente nazionale idrocarburi, dalej len "ENI" a Ente nazionale per l'energia elettrica, dalej len "ENEL") a verejnoprávny orgán (Comitato nazionale per la ricerca e lo sviluppo dell'energia nucleare e delle energie alternative, dalej len "ENEA"). Ako vyplýva z clánku 6 tohto zákona, zalozenie Sotacarbo bolo financované státom. 9 V roku 1987 ENI zaplatila Sotacarbo sumu 12 708 900 033 ITL ako kapitálový vklad s cielom vytvorit centrum pre výskum uhlia na Sardínii. 10 V roku 1992 boli ENI a ENEL privatizované a zmenené na akciové spolocnosti. ENI, ktorá dalej nemala záujem na úcasti v Sotacarbo, previedla svoju úcast na svoju dcérsku spolocnost Enirisorse. Táto spolocnost vyuzila uplatnením clánku 7 ods. 4 zákona c. 140/1999 svoju moznost vystúpit zo Sotacarbo a uhradila sumu zodpovedajúcu nesplatenej casti svojich akcií. V rovnakom case poziadala Sotacarbo o náhradu svojich akcií v pomere k základnému imaniu Sotacarbo. 11 Sotacarbo na túto ziadost nereagovala a 12. marca 2001 informovala Enirisorse, ze mimoriadne valné zhromazdenie z 12. februára toho istého roku rozhodlo o zrusení akcií Enirisorse bez toho, aby bola nahradená ich protihodnota. 12 Enirisorse podala zalobu na Tribunale di Cagliari s cielom získat náhradu hodnoty sporných akcií. Na podporu svojej zaloby tvrdila, ze clánok 7 ods. 4 zákona c. 140/1999 jej priznáva právo vystúpit zo Sotacarbo a ze v súlade s clánkom 2437 obcianskeho zákonníka bola Sotacarbo povinná jej nahradit hodnotu predmetných akcií. 13 Vzhladom na nadobudnutie úcinnosti zákona c. 273/2002 prijatom po podaní zaloby Enirisorse a najmä na jeho clánok 33, Enirisorse tento súd poziadala, aby sa obrátil na Súdny dvor s otázkou, ci opatrenie, ako je to, ktoré je uvedené v clánku 33 uvedeného zákona, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. 14 Kedze Tribunale di Cagliari sa na jednej strane domnieva, ze Sotacarbo má na základe clánku 33 zákona c. 273/2002 prospech z podpory, ktorú je potrebné posúdit s ohladom na ustanovenia zmluvy ES o státnej pomoci, a na druhej strane má pochybnosti, pokial ide o súlad tohto clánku so zásadou rovnakého zaobchádzania "v trhovom hospodárstve", rozhodol sa prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Predstavuje ustanovenie clánku 33 zákona c. [273/2002] státnu pomoc v prospech Sotacarbo SpA, ktorá je nezlucitelná s clánkom 87 ES a nezákonná z dôvodu neoznámenia podla clánku 88 ods. 3 ES? 2. Je uvedené ustanovenie v rozpore s clánkami 43 ES, 44 ES, 48 ES, 49 ES a nasl. týkajúcimi sa slobody usadit sa a volného pohybu sluzieb?" O prípustnosti prejudiciálnych otázok Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 15 Na úvod Sotacarbo tvrdí, ze pokial ide o kritériá Súdneho dvora v súvislosti s prípustnostou návrhov na zacatie prejudiciálneho konania, musia byt otázky predlozené v tomto prípade vyhlásené za neprípustné. Po prvé vnútrostátny súd neopísal osobitnú právnu povahu spolocnosti Sotacarbo, úlohy vseobecného záujmu, ktoré jej boli zverené, alebo osobitný rezim, ktorému je táto spolocnost podriadená. Dalej, vnútrostátny súd dostatocne neopísal vnútrostátny právny rámec, ktorého súcastou je clánok 33 zákona c. 273/2002. Nakoniec, uznesenie o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje ziadne vysvetlenie vztahu medzi clánkami Zmluvy, ktoré sú predmetom prvej otázky, a clánkami Zmluvy uvedenými v druhej otázke. Okrem toho druhá otázka je absolútne irelevantná pre vyriesenie sporu vo veci samej. 16 Talianska vláda a Komisia Európskych spolocenstiev pripomínajú, ze ako to vyplýva z rozsudku zo 17. júna 1999, Piaggio (C-295/97, Zb. s. I-3735, body 29 az 33), Súdnemu dvoru v rámci prejudiciálneho konania neprinálezí, aby sa vyjadril k súladu potenciálnej státnej pomoci so spolocným trhom. Súdny dvor môze len posúdit, ci vnútrostátne ustanovenie, ktorého sa týka vec sama, spadá do pôsobnosti pojmu "státna pomoc" alebo nie. Za týchto okolností sa talianska vláda domnieva, ze cast prvej prejudiciálnej otázky smerujúcej k objasneniu, ci opatrenie vo veci samej predstavuje státnu pomoc, ktorá je nezlucitelná so spolocným trhom, je neprípustná. Komisia navrhuje preformulovanie tejto otázky tak, aby Súdny dvor mohol dat odpoved, ktorá bude mat úzitok pre vnútrostátny súd. Pokial ide o druhú prejudiciálnu otázku, talianska vláda a Komisia sa domnievajú, ze pokial vnútrostátny súd presne neodôvodnil, co ho k tejto otázke priviedlo, je táto otázka neprípustná. Odpoved Súdneho dvora 17 Predovsetkým je vhodné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry nevyhnutnost dospiet k výkladu práva Spolocenstva, ktorý je uzitocný pre vnútrostátny súd, vyzaduje, aby tento súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého sa zaclenujú ním polozené otázky, alebo prinajmensom objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú (pozri najmä rozsudky z 21. septembra 1999, Brentjens', C-115/97 az C-117/97, Zb. s. I-6025, bod 38; z 11. septembra 2003, Altair Chimica, C-207/01, Zb. s. I-8875, bod 24, a z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, bod 10). 18 Informácie poskytnuté v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania majú jednak umoznit Súdnemu dvoru dat uzitocné odpovede a jednak poskytnút vládam clenských státov a iným dotknutým subjektom moznost predlozit pripomienky podla clánku 23 Statútu Súdneho dvora. Súdny dvor musí dbat o to, aby bola táto moznost zachovaná, berúc do úvahy, ze podla uvedeného ustanovenia sa dotknutým subjektom oznamuje len tento návrh (pozri najmä uznesenia z 30. apríla 1998, Testa a Modesti, C-128/97 a C-137/97, Zb. s. I-2181, bod 6; z 11. mája 1999, Anssens, C-325/98, Zb. s. I-2969, bod 8, a rozsudok Altair Chimica, uz citovaný, bod 25). 19 V tomto prípade návrh na zacatie prejudiciálneho konania obsahuje strucný, ale presný opis relevantného vnútrostátneho právneho rámca, ako aj pôvodu a povahy sporu. Z toho vyplýva, ze vnútrostátny súd dostatocne definoval skutkový a právny rámec, v ktorom poziadal o výklad práva Spolocenstva, a poskytol Súdnemu dvoru vsetky potrebné informácie, aby mu umoznil uzitocne odpovedat na polozené otázky. 20 Tvrdenie Sotacarbo, ktorým sa domáha vyhlásenia návrhu na zacatie prejudiciálneho konania za neprípustný ako celok, sa preto musí zamietnut. 21 Dalej, pokial ide o druhú prejudiciálnu otázku, je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor rozhodol, ze je nevyhnutné, aby vnútrostátny súd minimálne vysvetlil dôvody volby ustanovení práva Spolocenstva, o ktorých výklad ziada, a vztah, ktorý vidí medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnou právnou úpravou uplatnitelnou v spore (uznesenie z 28. júna 2000, Laguillaumie, C-116/00, Zb. s. I-4979, bod 16, a rozsudok Carbonati Apuani, uz citovaný, bod 11). 22 Je vsak nutné uviest, ze v tomto prípade vnútrostátny súd neposkytol ziadne informácie v súvislosti s dôvodmi svojej volby ustanovení práva Spolocenstva uvedených v druhej otázke. Je preto potrebné túto otázku zamietnut ako neprijatelnú. 23 Nakoniec, pokial ide o prvú prejudiciálnu otázku, podla ustálenej judikatúry prinálezí posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo rezimov pomocí so spolocným trhom do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Spolocenstva (rozsudky z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 14; z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 42, a Piaggio, uz citovaný, bod 31). Preto vnútrostátny súd nemôze v rámci prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES klást Súdnemu dvoru otázku zlucitelnosti státnej pomoci alebo rezimu pomoci so spolocným trhom (uznesenie z 24. júla 2003, Sicilcassa a i., C-297/01, Zb. s. I-7849, bod 47). 24 Súdny dvor tiez opakovane rozhodol, ze hoci mu neprinálezí rozhodovat v rámci konania podla clánku 234 ES o zlucitelnosti noriem vnútrostátneho práva s právom Spolocenstva ani vykladat zákonné alebo iné právne predpisy vnútrostátneho práva, je príslusný poskytnút vnútrostátnemu súdu vsetky výkladové prvky spadajúce do rámca práva Spolocenstva, ktoré mu umoznia posúdit túto zlucitelnost na úcely rozsudku vo veci, o ktorej rozhoduje (pozri najmä rozsudky z 15. decembra 1993, Hünermund a i., C-292/92, Zb. s. I-6787, bod 8; z 3. mája 2001, Verdonck a i., C-28/99, Zb. s. I-3399, bod 28; z 12. júla 2001, Ordine degli Architetti a i., C-399/98, Zb. s. I-5409, bod 48, ako aj z 27. novembra 2001, Lombardini a Mantovani, C-285/99 a C-286/99, Zb. s. I-9233, bod 27). 25 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze prvá otázka je prípustná len v rozsahu, v akom sa vnútrostátny súd pýta, ci vnútrostátne opatrenie, ako je to, ktorého sa týka vec sama, ktoré spolocníkom spolocnosti ovládanej státom poskytuje ako výnimku zo vseobecného práva moznost vystúpit z tejto spolocnosti pod podmienkou vzdania sa vsetkých práv na majetok spolocnosti, sa musí povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. O prvej otázke 26 Na úvod je potrebné pripomenút, ze takto formulovaná otázka sa týka len výkladu clánku 87 ods. 1 ES. Preto je potrebné preskúmat, ci sú splnené podmienky na uplatnenie tohto ustanovenia. 27 Po prvé je potrebné overit, ci je Sotacarbo podnikom v zmysle tohto ustanovenia. 28 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze podla ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej sútaze pojem "podnik" zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania (pozri najmä rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21; z 21. decembra 1999, Albany, C-67/96, Zb. s. I-5751, bod 77; z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 74, a z 10. januára 2006, Cassa di Risparmio di Firenze a i., C-222/04, Zb. s. I-289, bod 107). 29 Hospodársku cinnost predstavuje kazdá cinnost, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo sluzieb na danom trhu (rozsudky zo 16. júna 1987, Komisia/Taliansko, 118/85, Zb. s. 2599, bod 7; z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 36; Pavlov a i., uz citovaný, bod 75, ako aj Cassa di Risparmio di Firenze a i., uz citovaný, bod 108). 30 Hoci v tomto prípade prinálezí definitívne posúdenie vnútrostátnemu súdu, je potrebné konstatovat, ze rôzne prvky spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, poukazujú na to, ze cinnost Sotacarbo môze mat hospodársky charakter. 31 Ako uvádza v bode 25 svojich návrhov generálny advokát, úlohou Sotacarbo je najmä rozvoj nových technológií pouzitia uhlia a poskytovanie podporných odborných sluzieb pre administratívu, verejnoprávne organizácie a spolocnosti, ktoré majú záujem o rozvoj týchto technológií. Hospodársku cinnost podniku vo vseobecnosti predstavuje práve tento typ aktivít. Okrem toho je nepochybné, ze Sotacarbo sleduje svojou cinnostou dosiahnutie zisku. 32 V rozpore s tvrdením talianskej vlády toto posúdenie nie je spochybnené skutocnostou, ze Sotacarbo bola zalozená verejnoprávnymi subjektami a financovaná z talianskych státnych zdrojov s cielom výkonu istých výskumných cinností. 33 Na jednej strane z ustálenej judikatúry vyplýva, ze spôsob financovania nie je pre urcenie, ci subjekt vykonáva hospodársku cinnost, relevantný (pozri bod 28 tohto rozsudku). 34 Na druhej strane Súdny dvor uz rozhodol, ze skutocnost, ze subjektu sú zverené urcité úlohy vseobecného záujmu, nemôze bránit tomu, aby tieto cinnosti boli povazované za hospodársku cinnost (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 21). 35 Z toho vyplýva, ze skutocnost, ze Sotacarbo bola vytvorená na úcel urcitých výskumných operácií, nie je napriek tvrdeniu tejto spolocnosti v tejto súvislosti rozhodujúca. 36 Za týchto okolností nemozno vylúcit, ze Sotacarbo vykonáva hospodársku cinnost a ze preto môze byt oznacená za podnik v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 37 Po druhé je potrebné preskúmat rôzne prvky, ktoré vytvárajú pojem státna pomoc uvedený v tomto ustanovení. 38 Súdny dvor opakovane rozhodol, ze oznacenie za pomoc vyzaduje splnenie vsetkých podmienok upravených v clánku 87 ods. 1 ES (pozri rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 20; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68, a z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74). 39 Po prvé, musí íst o zásah zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé, tento zásah musí byt spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie, musí priniest výhodu tomu, v prospech koho bol vykonaný. Po stvrté, musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze (pozri rozsudky Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný, bod 75, a z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 27). 40 Berúc do úvahy, ze v tomto prípade sa pripomienky úcastníkov konania týkajú hlavne tretej podmienky, je potrebné ju preskúmat ako prvú. 41 Hoci zalobkyna vo veci samej tvrdí, ze clánok 33 zákona c. 273/2002 predstavuje pre Sotacarbo výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, táto spolocnost tvrdí, ze tomu tak nie je, a tento postoj podporuje i Komisia. 42 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pojem pomoc obsahuje nielen priamu pomoc, ale aj zásahy znizujúce rôznymi formami náklady, ktoré obycajne znásajú podniky a ktoré bez toho, aby boli subvenciami vo vlastnom slova zmysle, majú rovnakú povahu a zhodné úcinky (pozri najmä rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 38, a Heiser, uz citovaný, bod 36). 43 V tomto prípade je potrebné uviest, ze zákony c. 140/1999 a 273/2002, ktoré ako pripomína v bode 32 svojich návrhov generálny advokát, nemôzu byt posudzované oddelene, zakladajú výnimku z ustanovení vseobecného práva upravujúcich právo výstupu zo spolocnosti pre akcionárov akciových spolocností, vyplývajúce najmä z clánku 2437 obcianskeho zákonníka. Tento právny predpis priznáva právo vstupu len akcionárom, ktorí namietajú proti rozhodnutiam týkajúcim sa zmeny predmetu podnikania alebo právnej formy spolocnosti, alebo presunu sídla spolocnosti do zahranicia. 44 Zákon c. 140/1999 ponúka akcionárom Sotacarbo výnimocnú moznost výstupu prostredníctvom uhradenia nesplatenej casti ich akcií, ktorá by im neprinálezala, ak by tento zákon nebol prijatý, kedze podmienky clánku 2437 obcianskeho zákonníka neboli vo veci samej splnené. 45 Okrem toho clánok 33 zákona c. 273/2002 vylucuje náhradu v prospech akcionárov, len ak vyuzili túto moznost, ktorá je výnimkou z rezimu vseobecného práva. 46 Túto moznost vsak nemozno povazovat za výhodu pre Sotacarbo v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 47 Ako správne tvrdí Komisia, vnútrostátna právna úprava, ktorej sa týka vec sama, neponúka výhodu ani akcionárom, ktorí môzu zo Sotacarbo výnimocne vystúpit bez toho, aby získali náhradu za svoje akcie, ani uvedenej spolocnosti, kedze akcionári môzu, ale nemusia vystúpit zo spolocnosti, hoci podmienky stanovené v tejto súvislosti nie sú splnené. 48 Z toho vyplýva, ze zákon c. 273/2002 len zamedzuje zatazeniu rozpoctu Sotacarbo nákladmi, ktoré by za normálnych okolností nejestvovali. Tento zákon sa preto obmedzuje na zabezpecenie moznosti výnimocného vystúpenia priznanej akcionárom tejto spolocnosti zákonom c. 140/1999 bez toho, aby mal za ciel znízit náklady, ktoré by táto spolocnost za normálnych okolností musela znásat. 49 V tejto súvislosti je potrebné dodat, ze ak by clánok 33 zákona c. 273/2002 vylúcil právo na náhradu aj v prípade vystúpenia za podmienok clánku 2437 obcianskeho zákonníka, mohlo by toto ustanovenie predstavovat výhodu v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Zo spisu predlozeného Súdnemu dvoru vsak nevyplýva, ze ide o takúto situáciu. 50 Kedze podmienky stanovené v clánku 87 ods. 1 ES sú kumulatívne (pozri bod 38 tohto rozsudku), nie je viac v tomto prípade potrebné skúmat, ci sú splnené ostatné predpoklady uplatnenia pojmu státna pomoc. 51 Je preto potrebné na prvú otázku odpovedat, ze vnútrostátnu právnu úpravu, ako je tá, ktorej sa týka vec sama, poskytujúcu spolocníkom spolocnosti ovládanej státom ako výnimku zo vseobecného práva moznost z nej vystúpit pod podmienkou vzdania sa vsetkých práv na jej majetok, nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. O trovách 52 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: Vnútrostátnu právnu úpravu, ako je tá, ktorej sa týka vec sama, poskytujúcu spolocníkom spolocnosti ovládanej státom ako výnimku zo vseobecného práva moznost z nej vystúpit pod podmienkou vzdania sa vsetkých práv na jej majetok nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXasWL4v/L98083-1013TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXasWL4v/L98083-1013TMP.html#Footref*