Vec C-222/04 Ministero dell'Economia e delle Finanze proti Cassa di Risparmio di Firenze SpA a i. (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Corte suprema di cassazione) "Státna pomoc - Clánky 87 ES a 88 ES - Banky - Bankové nadácie - Pojem podniku - Úlava na priamej dani z dividend prijatých bankovými nadáciami - Kvalifikovanie státnej pomoci - Zlucitelnost so spolocným trhom - Rozhodnutie Komisie 2003/146/ES - Posúdenie platnosti - Neprípustnost - Clánky 12 ES, 43 ES a 56 ES - Zásada nediskriminácie - Sloboda usadit sa - Volný pohyb kapitálu" Návrhy prednesené 27. októbra 2005 - generálny advokát F. G. Jacobs Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 10. januára 2006 Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Posúdenie platnosti - Otázka týkajúca sa platnosti rozhodnutia, ktoré nebolo napadnuté na základe clánku 230 ES (Clánky 230 ES a 234 ES) 2. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora - Hranice - Zjavne nerelevantná otázka (Clánok 234 ES) 3. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Adresáti - Podniky - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Adresáti - Podniky - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 5. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Selektívna povaha opatrenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 8. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem (Clánok 87 ods. 1 ES) 1. Kedze prejudiciálna otázka týkajúca sa posúdenia platnosti rozhodnutia Komisie bola polozená z úradnej povinnosti vnútrostátnym súdom, a nie na základe ziadosti právneho subjektu, ktorý aj ked mal moznost podat zalobu o neplatnost proti tomuto rozhodnutiu, túto moznost nevyuzil v lehote stanovenej v clánku 230 ES, nemozno túto prejudiciálnu otázku z dôvodu tejto okolnosti vyhlásit za neprípustnú. (pozri body 72 - 74) 2. Súdny dvor môze rozhodnút, ze neodpovie na prejudiciálnu otázku o posúdení platnosti aktu Spolocenstva, ak je zrejmé, ze posúdenie pozadované vnútrostátnym súdom nemá ziadnu súvislost so skutocnostou alebo predmetom sporu vo veci samej. (pozri bod 75) 3. V oblasti práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania. Hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu. Hoci sa najcastejsie hospodárska cinnost vykonáva priamo na trhu, nie je vylúcené, ze môze íst o prípad sútazitela priamo cinného na trhu a nepriamo iného subjektu, ktorý tohto sútazitela kontroluje v rámci hospodárskej jednotky, ktorú spolu tvoria. V tejto súvislosti jednoduchá drzba podielov, aj kontrolných, nepostacuje na charakterizovanie hospodárskej cinnosti subjektu, ktorý drzí tieto podiely, pretoze umoznuje len výkon práv spojených s postavením akcionára alebo spolocníka, rovnako ako napríklad prijímanie dividend, obycajných plodov vlastníctva majetku. Naopak, subjekt, ktorý drzí kontrolné podiely v spolocnosti a skutocne priamo alebo nepriamo vykonáva túto kontrolu vplyvom na jej správu, sa musí povazovat za zúcastneného na hospodárskej cinnosti vykonávanej kontrolovaným podnikom, a musí byt preto sám kvalifikovaný ako podnik v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Ak tomu tak nie je, jednoduché rozdelenie podniku do dvoch odlisných subjektov, z ktorých jeden priamo vykonáva predchádzajúcu hospodársku cinnost a druhý subjekt kontroluje prvý plným zapojením sa do jeho riadenia, postacuje na odnatie potrebného úcinku pravidlám Spolocenstva o státnej pomoci. Umoznilo by to druhému subjektu mat prospech z dotácií a iných výhod priznaných státom alebo z prostriedkov státu a pouzit ich vcelku alebo scasti v prospech prvého subjektu aj v záujme hospodárskej jednotky tvorenej týmito dvoma subjektmi. Preto je mozné právnickú osobu, ako je banková nadácia, ktorá kontroluje kapitál bankovej spolocnosti a ktorej rezim zahrna pravidlá vyjadrujúce úlohu, ktorá presahuje jednoduché ulozenie kapitálu investorom, teda pravidlá umoznujúce výkon kontrolnej funkcie, ale aj funkciu dávania impulzov a financnej podpory a ilustrujúce tak existenciu organickej a funkcnej spojitosti medzi bankovými nadáciami a bankovými spolocnostami, kvalifikovat ako "podnik" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a podriadit ju tak pravidlám Spolocenstva týkajúcim sa státnej pomoci. (pozri body 107 - 118, 125, bod 1 výroku) 4. Právnickú osobu, akou je banková nadácia, ktorej cinnost sa obmedzuje na poskytnutie príspevkov neziskovým organizáciám, nemozno kvalifikovat ako "podnik" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Táto cinnost má totiz výlucne sociálnu povahu a nevykonáva sa na trhu v konkurencii s inými sútazitelmi. V rámci tejto cinnosti koná banková nadácia ako dobrocinný subjekt alebo ako charitatívna organizácia a nie ako podnik. Naopak, ak banková nadácia, ktorá je sama cinná v oblasti verejného záujmu a sociálnej prospesnosti, vyuzíva oprávnenie dané vnútrostátnym zákonodarcom na vykonávanie financných a obchodných operácií, ako aj operácií s nehnutelným a hnutelným majetkom potrebných alebo vhodných na uskutocnenie stanovených cielov, je spôsobilá ponúkat tovary alebo sluzby na trhu v konkurencii s inými sútazitelmi, napríklad v oblasti, ako je vedecký výskum, vzdelávanie, umenie alebo zdravie. V takom prípade sa takáto banková nadácia musí povazovat za podnik, pretoze vykonáva hospodársku cinnost, bez ohladu na skutocnost, ze tovary alebo sluzby neponúka s cielom zisku, pretoze táto ponuka konkuruje ponuke sútazitelov, ktorých cielom je zisk, a musia sa preto na nu uplatnovat pravidlá Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci. (pozri body 119 - 125, bod 1 výroku) 5. Pojem pomoc je sirsí ako pojem subvencia, pretoze neobsahuje len pozitívne plnenia, ako napríklad subvencie samotné, ale aj opatrenia, ktoré rozlicnými spôsobmi znizujú zatazenia, ktoré obvykle podnik znása, a tak síce nepredstavujú subvencie v úzkom zmysle slova, ale sa im svojou povahou a úcinkom rovnajú. Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, stavia príjemcu do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Rovnako môze státnu pomoc predstavovat opatrenie, ktoré niektorým podnikom prizná znízenie dane alebo odklad platby normálne splatnej dane. (pozri body 131, 132) 6. Danová výhoda priznaná urcitým podnikom v závislosti od ich právnej formy verejnoprávnej právnickej osoby alebo nadácie a od sektora, v ktorom vykonávajú svoju cinnost, sa neuplatnuje na vsetky hospodárske subjekty, a nemozno na nu preto hladiet ako na vseobecné opatrenie danovej alebo hospodárskej politiky, z coho vyplýva, ze je selektívna. (pozri body 135, 136, 138) 7. Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. Na úcely kvalifikovania vnútrostátneho opatrenia ako zakázanej státnej pomoci sa nemusí zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz. Osobitne, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci iným konkurujúcim podnikom, treba na tieto konkurujúce podniky hladiet ako na podniky ovplyvnené pomocou. V tejto súvislosti môze skutocnost, ze hospodárske odvetvie bolo predmetom liberalizácie na úrovni Spolocenstva, charakterizovat skutocný alebo mozný dosah pomoci na hospodársku sútaz, ako aj jej úcinok na obchod medzi clenskými státmi. Navyse nie je nevyhnutné, aby sa podnik, príjemca pomoci, sám zúcastnil na obchode v rámci Spolocenstva. Ak totiz clenský stát poskytne podniku pomoc, mozno cinnost v rámci státu udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sa sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu znízia. Okrem toho posilnením podniku, ktorý sa az do tej doby nezúcastnoval na obchode v rámci Spolocenstva, ho mozno uviest do postavenia, ktoré mu umozní preniknút na trh iného clenského státu. (pozri body 139 - 143) 8. Oslobodenie od danovej zrázky z dividend pre bankové nadácie, ktoré sú vlastníkmi podielov v bankových spolocnostiach a ktoré sledujú výlucne charitatívne, vyucovacie, vzdelávacie, studijné a vedeckovýskumné ciele, mozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Takéto vnútrostátne opatrenie vyplýva zo státneho financovania. Okrem toho je selektívne. Napokon, uvedená výhoda zasahuje do odvetvia financných sluzieb ovplyvneného významným liberalizacným procesom na úrovni Spolocenstva, ktorý zvýsil hospodársku sútaz, ktorá mohla byt dôsledkom uz volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve, a táto výhoda je spôsobilá jednak financne a/alebo likvidne posilnit postavenie hospodárskej jednotky, ktorá je cinná v bankovom odvetví, tvorenej bankovou nadáciou a bankovou spolocnostou, a jednak posilnit postavenie bankovej nadácie vo vykonávanej cinnosti, najmä v sociálnej, vedeckej alebo kultúrnej oblasti. (pozri body 133, 138, 145, 146, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 10. januára 2006 ([1]*) "Státna pomoc - Clánky 87 ES a 88 ES - Banky - Bankové nadácie - Pojem podniku - Úlava na priamej dani z dividend prijatých bankovými nadáciami - Kvalifikovanie státnej pomoci - Zlucitelnost so spolocným trhom - Rozhodnutie Komisie 2003/146/ES - Posúdenie platnosti - Neprípustnost - Clánky 12 ES, 43 ES a 56 ES - Zásada nediskriminácie - Sloboda usadit sa - Volný pohyb kapitálu" Vo veci C-222/04, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Corte suprema di cassazione (Taliansko) z 23. marca 2004 a dorucený Súdnemu dvoru 28. mája 2004, ktorý súvisí s konaním: Ministero dell'Economia e delle Finanze proti Cassa di Risparmio di Firenze SpA, Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato, Cassa di Risparmio di San Miniato SpA, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann (spravodajca), R. Schintgen, R. Silva de Lapuerta a G. Arestis, generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. júla 2005, so zretelom na písomné pripomienky, ktoré predlozili: - Cassa di Risparmio di Firenze SpA, v zastúpení: P. Russo a G. Morbidelli, avvocati, - Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato a Cassa di Risparmio di San Miniato SpA, v zastúpení: A. Rossi a G. Roberti, avvocati, - talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Gentili, avvocato dello Stato, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: R. Lyal a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 27. októbra 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu clánkov 12 ES, 43 ES a nasl., 56 ES a nasl., 87 ES a 88 ES, ako aj platnosti rozhodnutia Komisie 2003/146/ES z 22. augusta 2002 o danových opatreniach ktoré Taliansko zaviedlo v prospech bankových nadácií [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 55, 2003, s. 56). 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu Cassa di Risparmio di Firenze SpA (dalej len "Cassa di Risparmio di Firenze"), la Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato a la Cassa di Risparmio di San Miniato SpA (dalej len "Cassa di Risparmio di San Miniato"), so sídlom v Taliansku, proti Ministero dell'Economia e delle Finanze (talianske ministerstvo hospodárstva a financií), ktorý sa týka ziadosti Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato o oslobodenie od danovej zrázky z dividend za danový rok 1998. I - Vnútrostátny právny rámec 3 V Taliansku podliehajú dividendy rozdelované akciovými spolocnostami zrázke ako preddavku splatnej dane podla clánku 1 zákona c. 1745 z 29. decembra 1962 o zavedení preddavkovej zrázky alebo zrázky z dane z dividend rozdelovaných spolocnostami a o zmene úpravy povinného oznacenia majitela akcií (GURI c. 5 zo 7. januára 1963, s. 61), v znení zákonného dekrétu c. 22 z 21. februára 1967 o nových ustanoveniach v oblasti preddavkovej zrázky alebo zrázky z dane z dividend rozdelovaných spolocnostami (GURI c. 47 z 22. februára 1967, s. 1012), transformovaného do zákona so zmenami zákonom c. 209 z 21. apríla 1967 (GURI c. 101 z 22. apríla 1967, s. 2099) (dalej len "zákon c. 1745/62"). 4 Clánok 10 zákona c. 1745/62 stanovuje, ze dividendy plynúce zdruzeniam osôb alebo majetku, ktoré nepodliehajú dani právnických osôb v rozsahu, v akom sú vylúcení z rozsahu pôsobnosti tejto dane, ako aj subjektom, ktoré sú na základe svojej bilancie povinní platit dan, ale sú oslobodené od dane právnických osôb, nepodliehajú preddavkovej zrázke stanovenej v clánku 1 tohto zákona, ale od danovej zrázky vo výske 30 %. 5 Clánok 10a zákona c. 1745/62 oslobodzuje od danovej zrázky stanovenej v clánku 10 dividendy plynúce verejnoprávnym právnickým osobám alebo nadáciám, ktoré sú oslobodené od dane právnických osôb a ktoré sledujú výlucne charitatívne, vyucovacie, vzdelávacie, studijné a vedeckovýskumné ciele. 6 Clánok 6 dekrétu prezidenta republiky c. 601 z 29. septembra 1973 o úprave danových výhod (riadny dodatok GURI c. 268 zo 16. októbra 1973, s. 3, dalej len "dekrét c. 601/73") stanovuje znízenie polovice dane z príjmov právnických osôb pre subjekty a zariadenia sociálnej pomoci, spolocnosti vzájomnej pomoci, nemocnicné zariadenia, zariadenia pre pomoc a charitu, neziskové vzdelávacie ustanovizne a neziskové studijné a experimentálne ustanovizne vo verejnom záujme, vedecké ústavy, akadémie, nadácie a historické, literárne, vedecké, experimentálne a výskumné zdruzenia sledujúce výlucne kultúrne ciele, ako aj subjekty, ktorých ciele sú spojené s charitatívnymi a vzdelávacími cielmi podla zákona. 7 Privatizacný proces talianskeho bankového systému sa vykonal zákonom c. 218 z 30. júla 1990, ktorý obsahuje ustanovenia o restrukturalizácii a posilnení majetkových podielov verejnoprávnych úverových institúcií (GURI c. 182 zo 6. augusta 1990, s. 8, dalej len "zákon c. 218/90") a legislatívnym dekrétom c. 356 z 20. novembra 1990, ktorý obsahuje ustanovenia o restrukturalizácii a úprave bankovej skupiny (riadny dodatok ku GURI c. 282 z 3. decembra 1990, s. 5, dalej len "dekrét c. 356/90"). 8 Clánok 1 dekrétu c. 356/90 osobitne stanovil verejnoprávnym bankovým institúciám vrátane sporitelní moznost prevodu bankového podniku na nimi vytvorené akciové spolocnosti. Prevádzajúci subjekt, v praxi nazývaný "banková nadácia" (dalej len "banková nadácia"), sa stal jediným akcionárom tejto spolocnosti (dalej len "banková spolocnost"), ktorej predmetom boli bankové cinnosti, ktoré predtým vykonávala verejnoprávna banková institúcia. 9 Clánok 11 tohto dekrétu stanovil, ze bankové nadácie sa riadia podla tohto dekrétu, ako aj podla svojich stanov, ze majú plnú právnu spôsobilost v oblasti verejného i súkromného práva a ze sa na nich nadalej vztahujú právne ustanovenia týkajúce sa menovania správnych a kontrolných orgánov. 10 Clánok 12 upresnil, ze bankové nadácie, ktoré nemajú akcionárske kapitálové fondy, musia sledovat ciele verejného záujmu a sociálne ciele, hlavne v oblasti vedeckého výskumu, vzdelávania, umenia a zdravia, a ze pôvodné úcely pomoci a ochrany znevýhodnených sociálnych skupín sa môzu ponechat. 11 Ten istý clánok osobitne doplnil, ze: - bankové nadácie mohli vykonávat operácie financné, obchodné, s nehnutelnými a hnutelnými vecami potrebné alebo vhodné na uskutocnenie týchto cielov, - spravovali svoje podiely v bankovej spolocnosti, kým zostávali ich vlastníkmi, - nemohli vsak priamo vykonávat bankovú cinnost ani drzat kontrolné podiely na kapitále bankových alebo financných podnikov iných, ako sú bankové spolocnosti, - naopak mohli získat a scudzit minoritné podiely na kapitále iných bankových alebo financných podnikov, - prechodne sa mala operatívna kontinuita zabezpecit ustanoveniami, podla ktorých sa clenovia riadiaceho výboru alebo ekvivalentného orgánu bankovej nadácie vymenujú do správnej rady a clenovia kontrolného orgánu do dozornej rady bankovej spolocnosti, - bankové nadácie museli ukladat urcitú cast príjmov z podielov v bankových spolocnostiach do rezervy urcenej na upísanie zvýsenia kapitálu týchto spolocností, - táto rezerva sa mohla investovat do cenných papierov spolocností, v ktorých drzali bankové nadácie podiel, alebo do cenných papierov emitovaných alebo garantovaných státom, - bankové nadácie sa mohli za urcitých obmedzení zadlzit voci bankovým spolocnostiam alebo od nich získat zábezpeky. 12 Podla clánku 13 dekrétu c. 356/90: - verejný predaj akcií bankových spolocností sa musel uskutocnit prostredníctvom verejnej ponuky, - v celkovej hranici jedného percenta z kapitálu bankovej spolocnosti predaj kótovaných akcií na burze mozno uskutocnit volne, - boli iné postupy podrobené schváleniu ministra financií, - ak by banková nadácia stratila aj docasne z dôvodu predaja alebo akejkolvek inej operácie kontrolu nad väcsinou akcií s právom hlasovat na riadnom valnom zhromazdení bankovej spolocnosti, musela sa operácia schválit dekrétom ministra financií, - mohla banková nadácia, ktorá predala kontrolný podiel, získat iný kontrolný podiel v bankovej spolocnosti po získaní schválenia dekrétom ministra financií. 13 Clánok 14 dekrétu c. 356/90 podrobil bankové nadácie kontrole ministerstva financií, ktorému museli predkladat predbezné rozpocty a rocné závierky. 14 Podla toho istého ustanovenia: - museli bankové nadácie okrem toho predkladat ministerstvu financií a Talianskej banke informácie, aj periodicky, ktoré sa od nich ziadali, - mohlo ministerstvo financií nariadit inspekcie. 15 Clánok 1 ods. 7a zákonného dekrétu c. 332 z 31. mája 1994 obsahujúceho ustanovenia o zrýchlení predajov podielov státu a verejných subjektov v akciových spolocnostiach (GURI c. 126 z 1. júna 1994, s. 38), transformovaného do zákona so zmenami zákonom c. 474 z 30. júla 1994 (GURI c. 177 z 30. júla 1994, s. 5), zrusil tie ustanovenia clánku 13 dekrétu c. 356/90, uvedené v bode 12 tohto rozsudku, ktoré stanovovali súhlas ministra financií so vsetkými operáciami, ktorými bankové nadácie stratili kontrolu bankovej spolocnosti, a so získaním iného kontrolného podielu v bankovej spolocnosti. 16 Rezim zavedený zákonom c. 218/90 a dekrétom c. 356/90 zmenil zákon c. 461 z 23. decembra 1998, ktorým sa na vládu deleguje právomoc reorganizácie obcianskoprávnej a danovej právnej úpravy týkajúcej sa subjektov uvedených v clánku 11 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 356 z 20. novembra 1990, ako aj danového rezimu restrukturalizácie bánk (GURI c. 4 zo 7. januára 1999, s. 4, dalej len "zákon c. 461/98"), a legislatívny dekrét c. 153 zo 17. mája 1999 o obcianskoprávnej a danovej právnej úprave týkajúcej sa subjektov uvedených v clánku 11 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 356 z 20. novembra 1990 a danového rezimu restrukturalizácie bánk v súlade s clánkom 1 zákona c. 461 z 23. decembra 1998 (GURI c. 125 z 31. mája 1999, s. 4, dalej len "dekrét c. 153/99"). 17 Clánok 30 dekrétu c. 153/99 zrusil najmä clánky 11, 12, 13 a 14 dekrétu c. 356/90. 18 Clánok 1 dekrétu c. 153/99 stanovuje prijatím pojmu pouzívaného v praxi, ze pod "nadáciou" sa rozumie subjekt, ktorý previedol bankový podnik v zmysle dekrétu c. 356/90. 19 Clánok 2 ods. 1 dekrétu c. 153/99 stanovuje, ze: - bankové nadácie sú neziskové právnické osoby súkromného práva s plnou statutárnou a riadiacou autonómiou, - sledujú výlucne ciele sociálnej prospesnosti a podpory hospodárskeho rozvoja v súlade so svojimi statútmi. 20 Clánok 3 dodáva, ze: - bankové nadácie môzu sledovat svoje ciele vsetkými prostriedkami, ktoré sú zlucitelné s ich právnou povahou, ako je definovaná v clánku 2, - pri svojej cinnosti zohladnujú zásadu hospodárnej správy, - môzu spravovat len operatívne podniky slúziace priamo na uskutocnenie ich statutárnych cielov a výlucne v príslusných sektoroch, - nie sú oprávnené vykonávat bankové funkcie, - majú zakázanú akúkolvek formu priameho alebo nepriameho financovania, prevodu alebo dotácie subjektom vytvoreným na úcely zisku alebo v prospech podnikov bez ohladu na ich povahu, s výnimkou operatívnych podnikov a sociálnych druzstiev. 21 V súlade s clánkom 1 dekrétu c. 153/99 v jeho pôvodnom znení sa "príslusné sektory" museli zvolit z týchto sektorov: vedecký výskum, vzdelávanie, umenie, konzervácia a podpora kultúrnych statkov a aktivít ako aj zivotného prostredia, zdravie a pomoc sociálne slabým skupinám. 22 Po zmene tohto ustanovenia clánkom 11 zákona c. 448 z 28. decembra 2001 obsahujúceho ustanovenia o vytvorení rocného a viacrocného rozpoctu státu (financný zákon 2002) (riadny dodatok GURI c. 301 z 29. decembra 2001, s. 1, dalej len "zákon c. 448/01") mozno príslusné sektory teraz zvolit z týchto sektorov: rodina a s nou spojené hodnoty, vyucovanie a skolenie mladých ludí, vyucovanie, vzdelávanie a skolenie vrátane nákupu publikácií pre skolu, dobrovolnícka, filantropická a charitatívna cinnost, nábozenstvo a dusevný rozvoj, pomoc starým osobám, obcianske práva, prevencia kriminality a verejná bezpecnost, potravinová bezpecnost a kvalitné polnohospodárstvo, miestny rozvoj a výstavba sociálnych bytov na miestnej úrovni, ochrana spotrebitela, civilná ochrana, verejné zdravie, preventívna a rehabilitacná medicína, sportové aktivity, prevencia a liecenie toxikománie, patológie a psychické a mentálne poruchy, vedecký a technologický výskum, ochrana a kvalita zivotného prostredia, umenie, kultúrne aktivity a statky. 23 Clánok 4 ods. 3 dekrétu c. 153/99 vo svojom pôvodnom znení stanovoval, ze clenovia riadiaceho orgánu nesmú byt clenmi správnej rady bankovej spolocnosti. 24 V znení vyplývajúcom zo zákona c. 350 z 24. decembra 2003 obsahujúceho ustanovenia o vytvorení rocného a viacrocného rozpoctu státu (financný zákon 2004) (riadny dodatok GURI c. 299 z 27. decembra 2003, s. 1) to isté ustanovenie uvádza, ze: - jednotlivci, ktorí vykonávajú správne, riadiace alebo kontrolné funkcie v bankovej nadácii, nemôzu vykonávat správne, riadiace alebo kontrolné funkcie v bankovej spolocnosti alebo spolocnostiach, ktoré banková nadácia kontroluje alebo v ktorých má úcast, - jednotlivci, ktorí vykonávajú funkcie strategického plánovania v bankovej nadácii, nemôzu vykonávat správne, riadiace alebo kontrolné funkcie v bankovej spolocnosti. 25 Vo svojom pôvodnom znení stanovoval clánok 5 ods. 1 dekrétu c. 153/99, ze majetok bankovej nadácie musí byt v plnej miere urcený na sledovanie statutárnych cielov a ze bankové nadácie musia v rámci správy svojho majetku dbat na prísne kritériá tak, aby sa zachovala jeho hodnota a získala primeraná rentabilita. Clánok 11 zákona c. 448/01 upresnil toto ustanovenie tak, ze správa musí byt v súlade s povahou bankových nadácií ako neziskových subjektov konajúcich podla zásad transparentnosti a morálky. 26 Clánok 6 ods. 1 dekrétu c. 153/99 stanovuje, ze bankové nadácie môzu mat kontrolné podiely len v subjektoch a spolocnostiach, ktorých výlucným cielom je správa operatívnych podnikov. 27 Pokial ide o podiel v bankových spolocnostiach, clánok 25 ods. 1 a 2 vo svojom pôvodnom znení stanovoval, ze: - kontrolné podiely bolo mozné v týchto spolocnostiach na úcely ich predaja drzat pocas styroch rokov odo dna nadobudnutia úcinnosti dekrétu, - pri neuskutocnení predaja v tejto lehote sa podiely mohli drzat nie dlhsie ako dalsie dva roky, - kontrolné podiely v iných ako bankových spolocnostiach s výnimkou podielov drzaných bankovými nadáciami v operatívnych podnikoch sa museli predat v lehote stanovenej Dozorným úradom pri zohladnení poziadavky zachovania hodnoty majetku a v kazdom prípade ku koncu stanovenej lehoty styroch rokov. 28 V dôsledku zmeny týchto ustanovení clánkom 11 zákona c. 448/01, dalej clánkom 4 zákonného dekrétu c. 143 z 24. júna 2003 (GURI c. 144 z 24. júna 2003) transformovaného do zákona so zmenami zákonom c. 212 z 1. augusta 2003 (riadny dodatok GURI c. 185 z 1. augusta 2003) (dalej len "zákonný dekrét c. 143/03"): - maximálna lehota styroch rokov na drzanie kontrolných podielov sa nahradila hranicným dátumom 31. decembra 2005, - sa zaviedla moznost zverit podiely v bankových spolocnostiach sporitelským správcovským spolocnostiam vybraným v súlade s postupmi hospodárskej sútaze a povereným spravovat tieto podiely vo svojom mene v súlade s kritériami profesionality a nezávislosti, pricom si bankové nadácie zachovali v urcitých prípadoch moznost dat pokyny z dôvodov mimoriadneho valného zhromazdenia a pricom predaj týchto podielov sa v kazdom prípade musel uskutocnit najneskôr do konca tretieho roka od 31. decembra 2005, - minister hospodárstva a financií, ako aj Talianska banka vykonávajú právomoci, ktoré sú im zverené ustanoveniami uplatnitelnými v oblasti bánk a úverov, - kontrolné podiely v iných ako bankových spolocnostiach, s výnimkou podielov drzaných bankovými nadáciami v operatívnych podnikoch, sa museli predat v lehote stanovenej Dozorným úradom pri zohladnení poziadavky zachovania hodnoty majetku a v kazdom prípade najneskôr do 31. decembra 2005. 29 Clánok 25 ods. 3 dekrétu c. 153/99 vo svojom pôvodnom znení nezmenenom zákonom c. 448/01 stanovoval, ze ak bankové nadácie po uplynutí lehôt stanovených na zachovanie kontrolných podielov ich stále drzali, Dozorný úrad pristúpi k ich predaju v miere nevyhnutnej na ukoncenie kontroly. 30 S ohladom na danový rezim uvádza clánok 12 ods. 1 dekrétu c. 153/99, ze bankové nadácie, ktoré svoje stanovy prispôsobili ustanoveniam tohto dekrétu, sa povazujú za neobchodné subjekty, aj ked svoje statutárne ciele sledujú prostredníctvom operatívnych podnikov. 31 V case zaslania prejudiciálnej otázky stanovoval clánok 12 ods. 2, ze: - rezim stanovený v clánku 6 dekrétu c. 601/73 bol uplatnitelný na bankové nadácie, ktoré svoje stanovy prispôsobili ustanoveniam dekrétu c. 153/99 a sú cinné v príslusných sektoroch, - ten istý rezim sa az do prijatia ustanovení o úprave stanov v dekréte c. 153/99 uplatnil na bankové nadácie, ktoré nemali povahu obchodného subjektu a ktoré sledovali zásadne ciele verejného záujmu a sociálnej prospesnosti v sektoroch uvedených v clánku 12 dekrétu c. 356/90 a jeho neskorsích zmenách. 32 Clánok 12 ods. 3 dekrétu c. 153/99 v znení zákonného dekrétu c. 143/03 stanovuje, ze bankové nadácie stratia povahu neobchodného subjektu a stratia prospech zo stanovených danových úlav, ak po 31. decembri 2005 este vlastnia kontrolný podiel na bankových spolocnostiach. II - Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 33 Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato poziadala na základe clánku 10a zákona c. 1745/62 taliansku danovú správu o oslobodenie od danovej zrázky z dividend za danový rok 1998, ktoré dostala z dôvodu jej podielu v Cassa di Risparmio di San Miniato, ako aj v spolocnosti Casse Toscane SpA, právnej predchodkyne Cassa di Risparmio di San Miniato. 34 Táto ziadost sa zamietla z dôvodu, ze správa svojich podielov v bankovej spolocnosti bankovou nadáciou sa musí povazovat za obchodnú cinnost, ktorá je nezlucitelná s oslobodením stanoveným v clánku 10a zákona c. 1745/62. 35 Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato, ako aj Cassa di Risparmio di Firenze a Cassa di Risparmio di San Miniato napadli zamietavé rozhodnutie na Commissione tributaria provinciale di Firenze. 36 Ich zaloba sa zamietla. 37 Traja zalobcovia napadli rozhodnutie Commissione tributaria provinciale di Firenze na Commissione tributaria regionale di Firenze, ktorá prijala ich návrh. 38 Podla vnútrostátneho súdu rozhodla Commissione tributaria regionale di Firenze, ze Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato musí z dôvodu svojho úcelu verejného záujmu alebo sociálneho ciela v urcitých sektoroch mat prospech zo znízenia polovice dane z príjmov právnických osôb podla clánku 6 dekrétu c. 601/73 a ze toto znízenie je spojené s oslobodením od danovej zrázky podla clánku 10a zákona c. 1745/62 nezávisle od okolnosti, ze banková nadácia môze vykonávat mimo svojej hlavnej cinnosti cinnost podniku. 39 Rovnako podla vnútrostátneho súdu sa Commissione tributaria regionale di Firenze v tejto súvislosti oprela o nový rezim, ktorý vyplýva zo zákona c. 461/98 a dekrétu c. 153/99, pretoze výslovne stanovoval uplatnitelnost predmetnej danovej výhody na bankové nadácie. 40 Usúdil, ze v prípade, ktorý sa mu predlozil, nebol prelozený dôkaz, ze hospodárska cinnost podniku prevazuje sociálne ciele. 41 Ministero dell'Economia e delle Finanze podalo proti prijatému rozhodnutiu dovolanie. 42 Osobitne uvádza porusenie clánku 10a zákona c. 1745/62, clánku 6 dekrétu c. 601/73 a clánku 14 úvodných ustanovení talianskeho obcianskeho zákonníka, podla ktorého sa zákony, ktoré stanovujú výnimku zo vseobecných pravidiel alebo iných zákonov, uplatnujú len v prípade a okolnostiach, pre ktoré sa prijali. 43 Corte suprema di cassazione vo svojom rozhodnutí o zaslaní prejudiciálnej otázky uvádza, ze riesenie sporu vo veci samej na základe vnútrostátneho práva musí zohladnit otázku zlucitelnosti danového rezimu bankových nadácií s právom Spolocenstva, predovsetkým s clánkami 12 ES, 43 ES a nasl., 56 ES a nasl., ako aj 87 ES a 88 ES. Zdôraznuje, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora majú vnútrostátne orgány povinnost uplatnovat z úradnej povinnosti pravidlá práva Spolocenstva, pricom, ak je to potrebné, neuplatnia im odporujúce vnútrostátne pravidlá. 44 Pokial ide o clánky 87 ES a 88 ES, uvádza, ze ak by sa mali danové opatrenia, ktoré sú predmetom sporu vo veci samej, povazovat za státnu pomoc v prospech niektorých podnikov alebo niektorých výrob, nemozno ich vykonat bez predchádzajúceho rozhodnutia Komisie o ich zlucitelnosti. Az do prijatia takéhoto rozhodnutia musia vnútrostátne súdy z dôvodu priameho úcinku clánku 88 ods. 3 ES odmietnut ich uplatnenie. 45 V tejto súvislosti vnútrostátny súd konstatuje, ze rozhodnutie 2003/146 preskúmalo danové opatrenia stanovené v clánku 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99 vo vztahu k clánkom 87 ES a 88 ES. 46 Na základe tohto rozhodnutia nepredstavujú skúmané opatrenia v prospech bankových nadácií, ktoré nevykonávajú priamo cinnost v sektoroch uvedených v clánku 1 tohto dekrétu v znení zákona c. 448/01, státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu, ze nie sú urcené "podnikom" v zmysle tohto ustanovenia. 47 Vnútrostátny súd upresnuje, ze otázka obchodnej povahy bankových nadácií sa posudzovala rozlicne. 48 Talianska danová správa stále tvrdila, ze bankové nadácie majú obchodnú povahu, takze sa na nich vztahuje riadny danový rezim. 49 Talianska vláda tvrdila v rámci konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie 2003/146, ze bankové nadácie nemozno povazovat za "podniky" na úcely hospodárskej sútaze. 50 Odlisnosti existujú aj v rámci Corte suprema di cassazione. Niektoré rozhodnutia pripustili neobchodnú povahu bankových nadácií z dôvodu, ze správa podielov v bankových podnikoch, ako aj podielov v iných podnikoch ako bankových spolocnostiach predstavuje len nástroj urcený na získanie financných prostriedkov nevyhnutných na sledovanie sociálnych a kultúrnych cielov zverených subjektu. Iné rozhodnutia dospeli k opacnému záveru, pricom sociálnym a kultúrnym úlohám nepriznali význam vo vztahu k úlavám danového rezimu, pretoze predmetné subjekty mohli konat na bankovom trhu a na iných trhoch v konkurencii s inými podnikmi. 51 Vnútrostátny súd zdôraznuje, ze clánok 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99 rozsiruje rezim podla clánku 6 dekrétu c. 601/73 na bankové nadácie, ktoré nemajú povahu obchodného subjektu a ktoré prednostne sledovali ciele verejného záujmu a sociálne ciele, az kým neprijmú ustanovenia o prispôsobení svojho postavenia dekrétu c. 153/99. 52 Dodáva, ze podla casti vnútrostátnej judikatúry sa clánok 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99 môze vykladat tak, ze predmetný danový rezim sa vztahuje aj na danové roky predchádzajúce nadobudnutiu úcinnosti dekrétu c. 153/99. 53 Domnieva sa, ze preto treba preskúmat otázku platnosti rozhodnutia 2003/146. Ak sa majú bankové nadácie zo svojej povahy kvalifikovat ako podniky, toto rozhodnutie nie je platné. 54 Súcasný prenos výrazného väcsinového podielu v bankových podnikoch na právne subjekty vytvorené osobitne na tento úcel na základe zákonnej povinnosti a zachovanie tohto stavu pocas dlhého obdobia, ako aj pouzitie príjmov zo scudzenia týchto podielov na úcely nadobudnutia a správy výrazných podielov v iných podnikoch s rôznymi cielmi, medzi ktorými je hospodársky rozvoj systému, predstavuje vsak podla vnútrostátneho súdu hospodársku cinnost, z ktorej sa získava príjem, aj ked sa tento príjem nemôze rozdelit a musí prednostne slúzit na neziskové ciele. 55 Vnútrostátny súd uvádza, ze na konci úctovného obdobia 1995 - 1996 mali bankové nadácie majetok vo výske 50 000 miliárd ITL a ze k 31. decembru 2002 predstavoval ich úctovný majetok 37 000 miliárd eur bez nárastu hodnoty vlastnených podielov, ktoré sú spravidla zapísané podla ich obstarávacej hodnoty. 56 Vnútrostátny súd zdôraznuje, ze výkon neziskových úloh bankovými nadáciami nemôze zakryt charakteristický prvok systému, ze tieto bankové nadácie tak systémovo, ako aj funkcne preberajú vlastníctvo a správu velkého poctu bankových podnikov tým, ze voci nim vykonávajú kontrolné právomoci, medzi ktorými je právomoc nominovat a odvolat clenov predstavenstva. 57 Takúto funkciu nemozno povazovat za funkciu mimo pravidiel hospodárskej sútaze. Táto funkcia je podstatným prvkom verejného bankového systému a podla zásad práva Spolocenstva vzdy predstavuje výkon hospodárskej cinnosti. Nesporne predstavuje faktor spôsobilý narusit trh a obchod v Spolocenstve, o to viac, ze bankové nadácie môzu nadobúdat podiely aj v iných podnikoch vrátane bankových podnikov. 58 Bankové nadácie tak zili v právnej a hospodárskej symbióze s verejným bankovým systémom tak, ze neboli cudzie tomuto systému ani relevantnému trhu. 59 Vnútrostátny súd sa okrem toho pýta, ci danový rezim, ktorý je predmetom sporu vo veci samej, neporusuje zásadu nediskriminácie zakotvenú v clánku 12 ES a zároven zásadu slobody usadit sa a zásadu volného pohybu kapitálu stanovené v clánkoch 43 ES a 56 ES. 60 Za týchto podmienok prerusil Corte suprema di cassazione konanie a polozil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Majú sa právne subjekty (takzvané bankové nadácie) vytvorené na základe zákona [c. 218/90] a [dekrétu c. 356/90] v znení neskorsích zmien, aby boli majitelmi kontrolných podielov spolocností vykonávajúcich bankové cinnosti a aby spravovali takéto podiely týkajúce sa dost významnej casti sútazitelov na trhu, spolu s priznaním zisku kontrolovaných spolocností týmto subjektom povazovat za subjekty, na ktoré sa vztahujú pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva, aj ked sú poverené úlohami sociálnej prospesnosti? Pokial ide o ustanovenie zavedené [dekrétom c. 153/99], predstavuje moznost týchto subjektov ovplyvnit výnos z predaja takýchto podielov na získanie a správu významných podielov v iných podnikoch, najmä bankových, vrátane kontrolných podielov v nebankových podnikoch s inými cielmi, okrem iného na hospodársky rozvoj systému, výkon cinnosti podniku na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva? 2. Vztahuje sa v dôsledku toho na takéto subjekty spravované ustanoveniami [zákona c. 218/90] a [dekrétu c. 356/90] v znení neskorsích zmien, ako aj ustanoveniami vyplývajúcimi zo vseobecnej reformy vykonanej [zákonom c. 461/98] a [dekrétom c. 153/99] úprava Spolocenstva týkajúca sa státnej pomoci (clánky 87 ES a 88 ES), pokial ide o prospesný danový rezim, ktorého sú adresátmi? 3. V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, predstavuje rezim úlavy z priamej dane z prijatých dividend, ktorý je predmetom sporu v tejto veci, státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES? 4. Stále v prípade kladnej odpovede na otázku uvedenú [v bode 2] je platné [rozhodnutie 2003/146] uznávajúce neuplatnitelnost ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci na bankové nadácie, ak sa posudzuje z pohladu zákonnosti a z pohladu chýbajúceho alebo nedostatocného odôvodnenia...? 5. Nezávisle na uplatnitelnosti úpravy týkajúcej sa státnej pomoci, predstavuje priznanie výhodnejsieho danového rezimu na rozdelenie zisku výlucne vnútrostátnych zvýhodnených bánk kontrolovaných nadáciami, teda zisku prijatého nadáciami alebo zisku podnikov, ktorých podiely sa získali vdaka výnosu z predaja podielov vo zvýhodnenej bankovej spolocnosti, diskrimináciu v prospech podnikov, ktorých podiely sú takto drzané, na úkor iných podnikov prítomných na relevantnom trhu a zároven porusenie zásad slobody usadit sa a volného pohybu kapitálu na základe clánkov 12 ES, 43 ES a nasl. a 56 ES a nasl.?" III - O prejudiciálnych otázkach A - O prípustnosti otázok 1. O prípustnosti prvej, druhej a tretej otázky a) Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 61 Odporcovia vo veci samej povazujú prvé tri otázky za neprípustné z dôvodu, ze: - na rozdiel od toho, co tvrdí vnútrostátny súd, oslobodenie stanovené v clánku 10a zákona c. 1745/62 sa týka len zrázky preddavku splatnej dane a nie dane, - predlozené otázky majú len cisto vnútrostátny význam, pretoze jednoducho ide o urcenie, ci s ohladom na vseobecné pravidlá uvedené v clánku 10a zákona c. 1745/62 majú bankové nadácie právo na oslobodenie stanovené týmto ustanovením. 62 Talianska vláda a Komisia nepopierajú prípustnost prvých troch polozených otázok. b) Posúdenie Súdnym dvorom 63 Podla ustálenej judikatúry nemá Súdny dvor na základe clánku 234 ES právomoc prejudiciálne rozhodovat o výklade pravidiel vnútrostátneho práva (rozsudky z 19. marca 1964, Unger, 75/63, Zb. s. 347, 365, a z 26. septembra 1996, Allain, C-341/94, Zb. s. I-4631, bod 11). Právomoc Súdneho dvora sa obmedzuje na preskúmanie ustanovení komunitárneho práva (uznesenie z 21. decembra 1995, Max Mara, C-307/95, Zb. s. I-5083, bod 5). Je povinnostou vnútrostátneho sudcu posúdit rozsah pôsobnosti vnútrostátnych pravidiel a spôsob, akým sa majú uplatnit (rozsudok zo 7. decembra 1995, Cámara de Comercio, Industria y Navegación de Ceuta, C-45/94, Zb. s. I-4385, bod 26). 64 Vo veci samej teda prinálezí vnútrostátnemu súdu urcit, ci oslobodenie stanovené v clánku 10a zákona c. 1745/62 sa týka len zrázky preddavku splatnej dane alebo ulozenej dane. 65 Takisto mu prinálezí posúdit, ci banková nadácia - odporca má na takéto oslobodenie právo v predmetnom rozpoctovom roku z dôvodu spojeného uplatnenia tohto clánku 10a zákona c. 1745/62 a clánku 6 dekrétu c. 601/73, ako aj prípadne retroaktívneho uplatnenia clánku 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99. 66 Ak je odpoved kladná, musí vnútrostátny súd rozhodnút o otázke, ci zodpovedajúca danová výhoda predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Ak je totiz tomu tak, nemozno túto danovú výhodu v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES zaviest bez oznámenia Komisii. 67 Otázka, o ktorej musí vnútrostátny súd rozhodnút, sa týka práva Spolocenstva. 68 Za týchto podmienok, kedze prvé tri polozené prejudiciálne otázky túto otázku obsahujú, sú prípustné. 2. O prípustnosti stvrtej otázky a) Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 69 Odporcovia vo veci samej tvrdia, ze stvrtá polozená otázka týkajúca sa platnosti rozhodnutia 2003/146 je neprípustná z dôvodu, ze toto rozhodnutie sa stalo konecným voci Talianskej republike, ktorá nepodala zalobu o neplatnost na základe clánku 230 ES, aj ked mala takú moznost (rozsudok z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C-188/92, Zb. s. I-833). 70 Talianska vláda usudzuje, ze stvrtá otázka nie je relevantná, pretoze rozhodnutie 2003/146 sa prijalo pri zohladnení rezimu bankových nadácií, ako bol zmenený dekrétom c. 153/99. 71 Komisia takisto usudzuje, ze táto otázka je neprípustná, pretoze spor vo veci samej sa týka situácie v roku 1998, kým rozhodnutie 2003/146 preskúmalo danové úlavy priznané bankovým nadáciám dekrétom c. 153/99, ktoré navyse zodpovedajú iným danovým výhodám, ako je oslobodenie stanovené v clánku 10a zákona c. 1745/62. b) Posúdenie Súdnym dvorom 72 Otázka týkajúca sa posúdenia platnosti rozhodnutia 2003/146 nebola polozená na základe ziadosti právneho subjektu, ktorý aj ked mal moznost podat zalobu o neplatnost proti tomuto rozhodnutiu, nevyuzil ju v lehote stanovenej v clánku 230 ES. 73 Polozil ju z úradnej povinnosti vnútrostátny súd. 74 Z tohto dôvodu sa nemôze vyhlásit za neprípustnú na základe judikatúry vyplývajúcej z citovaného rozsudku TWD Textilwerke Deggendorf. 75 Treba vsak zdôraznit, ze ako vyplýva z ustálenej judikatúry, Súdny dvor môze rozhodnút, ze neodpovie na prejudiciálnu otázku o posúdení platnosti aktu Spolocenstva, ak je zrejmé, ze posúdenie pozadované vnútrostátnym súdom nemá ziadnu súvislost so skutocnostou alebo predmetom sporu vo veci samej (rozsudok z 21. marca 2002, Cura Anlagen, C-451/99, Zb. s. I-3193, bod 16). 76 Rozhodnutie 2003/146 skúma najmä clánok 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99 týkajúci sa priznania znízenia polovice dane stanoveného v clánku 6 dekrétu c. 601/73 vo vztahu k clánkom 87 ES a nasl. 77 Toto znízenie je danovou výhodou odlisnou od oslobodenia od danovej zrázky priznaného v clánku 10a zákona c. 1745/62. 78 V bode 61 a v clánku 1 rozhodnutia 2003/146 dosla Komisia k záveru, ze opatrenie zavedené clánkom 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99 v prospech bankových nadácií, ktoré nevykonávajú priamo cinnost v sektoroch vypocítaných v clánku 1 tohto dekrétu v znení zákona c. 448/01 (pozri bod 22 tohto rozsudku), nepredstavuje státnu pomoc. 79 Je povinnostou vnútrostátneho súdu rozhodnút, ci clánok 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99 má alebo nemá vo vnútrostátnom práve vplyv na uplatnenie clánku 10a zákona c. 1745/62 v spore vo veci samej (pozri bod 65 tohto rozsudku) vo vztahu k rozpoctovému roku 1998. 80 Ak je odpoved kladná, tento súd bude musiet posúdit, ci sporná danová výhoda predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 81 Ak je odpoved záporná, bude musiet rovnako posúdit, ci rozhodne, ze clánok 10a zákona c. 1745/62 dáva prospech odporcom vo veci samej v rámci jeho uplatnenia v spojení s clánkom 6 dekrétu c. 601/73. 82 Jeho posúdenie vsak v kazdom prípade nesmie byt ovplyvnené rozhodnutím 2003/146. 83 Záver Komisie, ze opatrenie uvedené v clánku 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99 nepredstavuje státnu pomoc, je totiz zalozené na konstatovaní, ze bankové nadácie nie sú podniky v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 84 Toto konstatovane je výsledkom analýzy Komisie nového rezimu bankových nadácií vyplývajúceho zo zákona c. 461/98, dekrétu c. 153/99 a zákona c. 448/01, teda rezimu, ktorý sa zacal uplatnovat po rozpoctovom roku 1998, spornom vo veci samej. 85 Tento nový rezim zahrna, ako vyplýva z predstavenia vnútrostátneho právneho rámca v bodoch 7 az 32 tohto rozsudku, podstatné odlisnosti vo vztahu ku skorsiemu rezimu a bez ohladu na clánok 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99 sa netvrdí, ze má retroaktívnu pôsobnost. 86 Právne posúdenie Komisie, ci bankové nadácie sú podniky, vychádzalo z iného rezimu, ako je rezim uplatnitelný pocas danového roku sporného vo veci samej. 87 V tejto súvislosti uvádza Komisia v bode 43 rozhodnutia 2003/146 ako zvlást dôlezité, ze: - dekrét c. 153/9 zaviedol, pokial ide o kontrolu obchodných podnikov bankovými nadáciami, "specifické zábezpeky" analyzované v bodoch 36 az 39 tohto rozhodnutia, - zákon c. 448/01 posilnil oddelenie medzi bankovými nadáciami a financnými institúciami, a tým prispel k odstráneniu pochybností vyjadrených v tejto otázke v rozhodnutí o zacatí konania. 88 Okrem toho pokial ide o eventuálny priamy výkon cinnosti v sektoroch uvedených v uplatnitelných ustanoveniach bankovými nadáciami, Komisia v skutocnosti zohladnila opis faktickej situácie po danovom roku 1998, poskytnutý talianskymi orgánmi listom zo 16. januára 2001. 89 V bode 51 svojho rozhodnutia uvádza, ze v tomto liste talianske orgány vyhlásili, ze "v súcasnosti" ziadna z bankových nadácií nevyuzila moznost stanovenú zákonom priamo vykonávat cinnost v týchto sektoroch, a v bode 54 tohto rozhodnutia zdôraznuje, ze na základe tejto informácie "zrevidovala svoje pôvodné stanovisko vyjadrené v rozhodnutí o zacatí konania, týkajúce sa posúdenia nadácií ako podnikov". 90 V tejto súvislosti nemá posúdenie kvalifikácie bankových nadácií Komisiou v rámci ich nového rezimu takú povahu, aby urcilo posúdenie ich kvalifikácie v rámci ich predchádzajúceho rezimu, prípadne vo vztahu k odlisnému skutkovému stavu. 91 Je preto zjavné, ze otázka vnútrostátneho súdu o platnosti rozhodnutia 2003/146 nemá vztah s predmetom sporu vo veci samej, pretoze nie je relevantná na jeho vyriesenie. 92 Musí sa preto vyhlásit za neprípustnú. 3. O prípustnosti piatej otázky a) Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 93 Odporcovia vo veci samej tvrdia, ze piata otázka týkajúca sa diskriminácie alebo obmedzenia slobody usadit sa alebo volného pohybu kapitálu, je neprípustná z dôvodu svojej neurcitosti. Vnútrostátny súd neupresnil, ktoré aspekty spornej legislatívy prekázajú výkonu slobôd garantovaných Zmluvou ES. Takisto jasne neuvádza, ci sú to bankové nadácie alebo bankové spolocnosti, ktoré majú prospech z diskriminácie. 94 Talianska vláda a Komisia nepopierajú prípustnost piatej otázky. b) Posúdenie Súdnym dvorom 95 Na rozdiel od tvrdení odporcov vo veci samej vnútrostátny súd vo svojej piatej otázke výslovne upresnuje, ze: - danová výhoda, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, môze viest k diskriminácii a obmedzeniu slobody usadit sa alebo volného pohybu kapitálu, - diskriminácia a obmedzenie je na prospech podnikov, ci bankových alebo nebankových, v ktorých majú bankové nadácie podiely. 96 Piata otázka je teda prípustná. B - O výklade relevantných ustanovení práva Spolocenstva 97 V prvej a druhej otázke, ktoré je potrebné preskúmat spolocne a rozumiet im vo svetle úvah uvedených v bodoch 84 az 90 tohto rozsudku, pokial ide o nerelevantnost nového rezimu bankových nadácií vyplývajúceho zo zákona c. 461/98, dekrétu c. 153/99 a zákona c. 448/01, sa vnútrostátny súd v zásade pýta, ci právnickú osobu, ako je právnická osoba vo veci samej, mozno pri zohladnení rezimu uplatnitelného v dotknutom období kvalifikovat ako "podnik" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a v tomto období podrobit pravidlám Spolocenstva týkajúcim sa státnej pomoci. 98 V tretej otázke sa vnútrostátny súd na urcenie toho, ci sa na státne opatrenie zavedené bez ohladu na tomu predchádzajúci postup kontroly stanovený v clánku 88 ods. 3 ES má alebo nemá tento postup vztahovat, v zásade pýta, ci oslobodenie od danovej zrázky z dividend, o aké ide vo veci samej, mozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 99 Pokial ide o piatu otázku, treba pripomenút, ze clánok 12 ES, ktorý stanovuje vseobecnú zásadu zákazu akejkolvek diskriminácie z dôvodu státnej príslusnosti, sa uplatnuje samostatne len v prípadoch, pre ktoré nestanovuje Zmluva osobitné pravidlo nediskriminácie (pozri najmä rozsudok z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a i., C-397/98 a C-410/98, Zb. s. I-1727, bod 38). Zásada nediskriminácie sa vsak v oblastiach práva usadit sa a volného pohybu kapitálu zaviedla v clánkoch 43 ES a 56 ES. Piatu otázku treba preto rozumiet ako otázku, ktorá sa odvoláva len na tieto ustanovenia. 100 V tejto otázke sa vnútrostátny súd v zásade pýta, ci danová výhoda, o akú ide vo veci samej, predstavuje obmedzenie slobody usadit sa alebo volného pohybu kapitálu stanovenú v clánkoch 43 ES a 56 ES v prospech podnikov, ci bankových alebo nebankových, v ktorých majú bankové nadácie podiely, vo vztahu k iným podnikom cinným na dotknutom trhu, ktorých podiely nedrzia takéto nadácie. 1. O prvej a druhej otázke týkajúcej sa pojmu "podnik" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a) Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 101 Odporcovia vo veci samej tvrdia, ze bankové nadácie nepredstavujú "podniky" v zmysle komunitárneho práva hospodárskej sútaze. Nevztahuje sa na ne preto rezim státnej pomoci. Obmedzujú sa na prijímanie dividend zo svojich podielov rovnako, ako majitel nehnutelnosti prijíma nájomné splatné na základe nájomnej zmluvy. 102 Talianska vláda usudzuje, ze nadácie sa pocas obdobia relevantného vo veci samej musia povazovat za podniky v zmysle práva hospodárskej sútaze. Kontrolné podiely v bankových spolocnostiach predstavujú v tejto súvislosti dostatocný údaj o obchodnej povahe bankových nadácií a rezim uplatnitelný na nadácie odhalí organickú a funkcnú spojitost medzi nimi a talianskym bankovým systémom. Na bankové nadácie sa preto musia vztahovat pravidlá Zmluvy týkajúce sa státnej pomoci. 103 Komisia uvádza, ze cinnost drzby a správy majetku vykonávaná bankovými nadáciami nezahrna poskytovanie sluzieb na trhu. Podla judikatúry obycajný investor, ktorý prijíma dividendy alebo úrok zo svojho kapitálu, neponúka ani tovary, ani sluzby na trhu. Bankové nadácie preto nevykonávali hospodársku cinnost. Nemozno ich preto povazovat za podniky, pretoze nezasahovali do cinnosti kontrolovanej bankovej spolocnosti. 104 Pokial ide o cinnosti pozostávajúce z poskytovania príspevkov na neziskové organizácie v sektore sociálnej prospesnosti, nezodpovedajú cinnosti nadácií cinnostiam podniku. 105 Pokial ide o cinnosti financné, obchodné, v oblasti nehnutelných a hnutelných vecí nevyhnutné alebo prospesné pre ciele verejného záujmu alebo sociálnej prospesnosti bankových nadácií, cinnosti, ktoré smeli vykonávat podla clánku 12 dekrétu c. 356/90, vsak mohli obsahovat aspekty cinnosti podniku, pretoze zahrnali priamu ponuku tovarov a sluzieb na trhu. 106 Subjekty ako bankové nadácie nepredstavujú podniky v zmysle clánku 87 ES, ak priamo neponúkali tovary alebo sluzby na trhu v rámci operácií nevyhnutných alebo prospesných na dosiahnutie svojich cielov verejného záujmu a sociálnej prospesnosti. b) Odpoved Súdneho dvora 107 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej sútaze pojem podnik zahrna kazdý subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania (pozri najmä rozsudky z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21, a zo 16. marca 2004, AOK Bundesverband a i., C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493, bod 46). 108 Hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu (pozri najmä rozsudky z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851, bod 36, a z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 75). 109 Najcastejsie sa hospodárska cinnost vykonáva priamo na trhu. 110 Nie je vsak vylúcené, ze to môze byt prípad sútazitela priamo cinného na trhu a nepriamo iného subjektu, ktorý tohto sútazitela kontroluje v rámci hospodárskej jednotky, ktorú spolu tvoria. 111 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze jednoduchá drzba podielov, aj kontrolných, nepostacuje na charakterizovanie hospodárskej cinnosti subjektu, ktorý drzí tieto podiely, pretoze umoznuje len výkon práv spojených s postavením akcionára alebo spolocníka, ako aj prípadne prijímanie dividend, obycajných plodov vlastníctva majetku. 112 Naopak, subjekt, ktorý drzí kontrolné podiely v spolocnosti, skutocne priamo alebo nepriamo vykonáva túto kontrolu vplyvom na jej správu, sa musí povazovat za zúcastneného na hospodárskej cinnosti vykonávanej kontrolovaným podnikom. 113 Musí byt preto sám kvalifikovaný ako podnik v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 114 Ak tomu tak nie je, jednoduché rozdelenie podniku do dvoch odlisných subjektov, z ktorých jeden priamo vykonáva predchádzajúcu hospodársku cinnost a druhý subjekt kontroluje prvý plným zapojením sa do jeho riadenia, postacuje na odnatie potrebného úcinku pravidlám Spolocenstva o státnej pomoci. Umoznilo by to druhému subjektu mat prospech z dotácií a iných výhod priznaných státom alebo z prostriedkov státu a pouzit ich vcelku alebo scasti v prospech prvého subjektu aj v záujme hospodárskej jednotky tvorenej týmito dvoma subjektmi. 115 Treba skonstatovat, ze angazovanost subjektu, ako je banková nadácia, ktorá je úcastníkom konania vo veci samej, na riadení bankovej spolocnosti sa môze vyskytnút v rámci rezimu, ktorý vyplynul zo zákona c. 218/90 a dekrétu c. 356/90. 116 V rámci tohto rezimu totiz: - banková nadácia, ktorá kontroluje kapitál bankového podniku, aj ked nemôze priamo vykonávat bankovú cinnost, musí zabezpecit "operatívnu kontinuitu" medzi nou a kontrolovanou bankou, - na tento úcel musia ustanovenia stanovit, ze clenovia riadiaceho výboru alebo ekvivalentného orgánu bankovej nadácie sa vymenujú do správnej rady a clenovia kontrolného orgánu do dozornej rady bankovej spolocnosti, - banková nadácia musí ukladat urcitú cast príjmov z podielov v bankových spolocnostiach do rezervy urcenej na upísanie zvýsenia kapitálu tejto spolocnosti, - môze sa investovat najmä do cenných papierov kontrolovanej bankovej spolocnosti. 117 Takéto pravidlá ukazujú úlohu bankových nadácií, ktorá presahuje jednoduché ulozenie kapitálu investorom. Umoznujú výkon kontrolnej funkcie, ale aj funkciu dávania impulzov a financnej podpory. Zobrazujú existenciu organickej a funkcnej spojitosti medzi bankovými nadáciami a bankovými spolocnostami, co potvrdzuje zachovanie dozoru ministra financií, najmä podla ustanovenia, ako je clánok 14 dekrétu c. 356/90. 118 Na úcely prípadnej kvalifikácie bankovej nadácie - odporcu vo veci samej, ako "podniku", je povinnostou vnútrostátneho súdu posúdit, ci táto banková nadácia nielen drzala kontrolné podiely v bankovej spolocnosti, ale okrem toho túto kontrolu skutocne vykonávala priamym alebo nepriamym angazovaním sa do jej riadenia. 119 Okrem toho pokial ide o úlohu zverenú bankovým nadáciám vnútrostátnym zákonodarcom v oblasti verejného záujmu a sociálnej prospesnosti, musí sa rozlisovat medzi jednoduchým poskytnutím príspevkov neziskovým organizáciám a cinnostou vykonávanou priamo v týchto oblastiach. 120 Kvalifikácia bankovej nadácie ako "podnik" je vylúcená, ak sa cinnost obmedzuje na poskytnutie príspevkov neziskovým organizáciám. 121 Ako totiz uvádza Komisia, táto cinnost má výlucne sociálnu povahu a nevykonáva sa na trhu v konkurencii s inými sútazitelmi. V rámci tejto cinnosti koná banková nadácia ako dobrocinný subjekt alebo ako charitatívna organizácia a nie ako podnik. 122 Naopak, ak banková nadácia, ktorá je sama cinná v oblasti verejného záujmu a sociálnej prospesnosti, vyuzíva oprávnenie dané vnútrostátnym zákonodarcom na vykonávanie financných a obchodných operácií, ako aj operácií s nehnutelným a hnutelným majetkom potrebných alebo vhodných na uskutocnenie stanovených cielov, je spôsobilá ponúkat tovary alebo sluzby na trhu v konkurencii s inými sútazitelmi, napríklad v oblasti, ako je vedecký výskum, vzdelávanie, umenie alebo zdravie. 123 V takomto prípade, co musí posúdit vnútrostátny súd, banková nadácia sa musí povazovat za podnik, pretoze vykonáva hospodársku cinnost bez ohladu na skutocnost, ze tovary alebo sluzby neponúka s cielom zisku, pretoze táto ponuka konkuruje ponuke sútazitelov, ktorých cielom je zisk. 124 Ak sa potvrdí kvalifikácia ako podniku z dôvodu kontroly bankovej spolocnosti a angazovania sa v jej riadení alebo z dôvodu cinnosti najmä v sociálnej, vedeckej alebo kultúrnej oblasti, musia sa z toho dôvodu na bankovú nadáciu, o akú ide vo veci samej, uplatnovat pravidlá Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci. 125 Na prvú a druhú otázku preto treba odpovedat, ze právnickú osobu, akou je banková nadácia vo veci samej, je podla preskúmania vnútrostátnym súdom pri zohladnení rezimu uplatnitelného v dotknutom období mozné kvalifikovat ako "podnik" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a vztahujú sa na nu v tomto období pravidlá Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci. 2. O tretej otázke týkajúcej sa pojmu "státnej pomoci" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a) Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 126 Odporcovia vo veci samej sa domnievajú, ze opatrenie ako to uvedené v clánku 10a zákona c. 1745/62 nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Nemá selektívnu povahu. Môze totiz bez rozlisovania zvýhodnovat vsetky neobchodné subjekty majúce vlastnosti uvedené v clánku 10a zákona c. 1745/62. Zodpovedá vseobecnému opatreniu. Neodchyluje sa od vseobecného danového systému. Osobitné vlastnosti neobchodných subjektov odôvodnujú z dôvodov spojených s vnútornou koherenciou rôznych systémov zavedenie sektorovej úpravy vyhradenej tomuto druhu subjektov. 127 Podla talianskej vlády, ak vnútrostátny súd prizná bankovej nadácii - odporcovi vo veci samej - oslobodenie od danovej zrázky podla clánku 10a zákona c. 1745/62 v spojení so znízením polovice dane z príjmov právnických osôb podla clánku 6 dekrétu c. 601/73, musí sa predmetná danová úprava kvalifikovat ako státna pomoc. Podnik je totiz vo zvýhodnenom konkurencnom postavení vo vztahu k iným podnikom cinným na referencnom trhu. Znízenie splatnej dane o polovicu umozní bankovým nadáciám mat prospech z danového úveru voci státu, pretoze akcionár spolocnosti má právo odpocítat dan, ktorá bola dopredu zaplatená spolocnostou, v ktorej je akcionárom, a ktorá je vyssia ako je dan, ktorú dlhuje po znízení. 128 Komisia usudzuje, ze oslobodenie ako to uvedené v clánku 10a zákona c. 1745/62 mozno kvalifikovat ako státnu pomoc. Je selektívne, priznané v závislosti od právnej formy podniku a jeho cinnosti v urcitých sektoroch a urcené na zvýhodnenie subjektov pokladaných za sociálne zásluzné, nie je odôvodnené povahou alebo struktúrou danového systému, do ktorého je vlozené. Pokial ide o vplyv na obchod a skreslenie hospodárskej sútaze, musí ho v kazdom prípade posúdit vnútrostátny súd. b) Odpoved Súdneho dvora 129 Na úcely odpovede na tretiu polozenú otázku treba vnútrostátnemu súdu poskytnút výkladové pokyny podmienok, od ktorých závisí kvalifikovanie vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES, konkrétne: i) financovanie tohto opatrenia státom alebo zo státnych prostriedkov; ii) selektívnost tohto opatrenia, ako aj iii) ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi a z toho vyplývajúce skreslenie hospodárskej sútaze. i) O podmienke financovania opatrenia státom alebo zo státnych prostriedkov 130 Clánok 87 ods. 1 ES sa vztahuje na "pomoc poskytovan[ú] clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov". 131 Podla ustálenej judikatúry je pojem pomoc sirsí ako pojem subvencia, pretoze neobsahuje len pozitívne plnenia, ako napríklad subvencie samotné, ale aj opatrenia, ktoré rozlicnými spôsobmi znizujú zatazenia, ktoré obvykle podnik znása, a tak síce nepredstavujú subvencie v úzkom zmysle slova, ale sa im svojou povahou a úcinkom rovnajú (pozri najmä rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline et Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 38; z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 90, ako aj citovanú judikatúru, a z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 77). 132 Z toho vyplýva, ze opatrenie, ktorým verejné orgány priznajú urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré aj ked nepredstavuje prevod státnych prostriedkov, stavia príjemcu do financnej situácie, ktorá je výhodnejsia ako situácia iných danovníkov, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Rovnako môze státnu pomoc predstavovat opatrenie, ktoré niektorým podnikom prizná znízenie dane alebo odklad platby normálne splatnej dane (rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 78). 133 Treba preto skonstatovat, ze akákolvek bude odpoved vnútrostátneho súdu na este spornú otázku, ci oslobodenie stanovené v clánku 10a zákona c. 1745/62 sa týka zrázky preddavku splatnej dane alebo ulozenej dane, vnútrostátne opatrenie, ktoré bude prípadne povazované za uplatnitelné, vyplýva zo státneho financovania. ii) O podmienke selektívnosti opatrenia 134 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", to znamená selektívnu pomoc. 135 Opatrenie, ako je sporné opatrenie vo veci samej, sa neuplatnuje na vsetky hospodárske subjekty. Nemozno nan preto hladiet ako na vseobecné opatrenie danovej alebo hospodárskej politiky (rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 99, a z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C-148/04, Zb. s. I-11137, bod 49). 136 Ako Komisia správne uvádza, dotknutá danová výhoda sa priznala v závislosti od právnej formy podniku, verejnoprávnej právnickej osoby alebo nadácie a od sektora, v ktorom tento podnik vykonáva svoju cinnost. 137 Odchyluje sa od vseobecného danového rezimu bez toho, aby bola odôvodnená povahou alebo struktúrou danového systému, do ktorého patrí. Odchýlka sa nezakladá na logike opatrenia alebo spôsobe ulozenia, ale vyplýva zo zámeru vnútrostátneho zákonodarcu financne zvýhodnit subjekty pokladané za sociálne zásluzné. 138 Takáto výhoda je preto selektívna. iii) O podmienke ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a skreslenia hospodárskej sútaze 139 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. 140 Na úcely kvalifikovania vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci sa nemusí zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudky z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 44, a rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 111, a Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 54). 141 Osobitne, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci iným konkurujúcim podnikom, treba na tieto konkurujúce podniky hladiet ako na ovplyvnené pomocou (pozri najmä rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 115, a Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 56, a citovanú judikatúru). 142 V tejto súvislosti môze skutocnost, ze hospodárske odvetvie bolo predmetom liberalizácie na úrovni Spolocenstva, charakterizovat skutocný alebo mozný dosah pomoci na hospodársku sútaz, ako aj jej úcinok na obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 75, a rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 116, a Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 57). 143 Navyse nie je nevyhnutné, aby sa podnik, príjemca pomoci, sám zúcastnil na obchode v rámci Spolocenstva. Ak totiz clenský stát poskytne podniku pomoc, mozno cinnost v rámci státu udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sa sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu znízia. Dalej posilnením podniku, ktorý sa az do tej doby nezúcastnoval na obchode v rámci Spolocenstva, ho mozno uviest do postavenia, ktoré mu umozní preniknút na trh iného clenského státu (rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 117, a Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 58). 144 V spore vo veci samej prinálezí vnútrostátnemu súdu posúdit skutkový stav vo svetle vyssie uvedených výkladových pokynov, ci sú splnené dve preskúmané podmienky. 145 Bez vplyvu na toto posúdenie treba konstatovat, ze: - odvetvie financných sluzieb je predmetom významného liberalizacného procesu na úrovni Spolocenstva, ktorý zvýsil hospodársku sútaz, ktorá mohla byt dôsledkom uz volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve (rozsudky z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 119, a Unicredito Italiano, uz citovaný, bod 60), - danová výhoda, o akú ide vo veci samej, je spôsobilá financne a/alebo likvidne posilnit postavenie hospodárskej jednotky, ktorá je cinná v bankovom odvetví, tvorenej bankovou nadáciou a bankovou spolocnostou, - je takisto spôsobilá posilnit postavenie bankovej nadácie vo vykonávanej cinnosti, najmä v sociálnej, vedeckej alebo kultúrnej oblasti. 146 Po tomto vsetkom treba na tretiu polozenú otázku odpovedat, ze oslobodenie od danovej zrázky z dividend, o aké ide vo veci samej, mozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 3. O piatej otázke týkajúcej sa pojmov "obmedzenia slobody usadit sa" a "obmedzenia volného pohybu kapitálu" v zmysle clánku 43 ES a 56 ES a) Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 147 Odporcovia vo veci samej popierajú existenciu prekázky slobode usadit sa alebo volnému pohybu kapitálu na prospech bankových spolocností, uvedenú v piatej otázke. Oslobodenie, ako to uvedené v clánku 10a zákona c. 1745/62, nezvýhodnuje tieto spolocnosti, ktoré sú iba poverené vymáhat dan dlhovanú podnikmi, ktoré dostali príjmy. Tieto spolocnosti nemajú ziadnu výhodu z oslobodenia od danovej zrázky z rozdelovaného zisku. 148 Talianska vláda uvádza, ze z dôvodu danovej výhody spornej vo veci samej môze spolocnost, v ktorej banková nadácia drzí podiely, mat prospech z vyssích investícií od bankovej nadácie, co môze spôsobit porusenie slobody usadit sa alebo porusenie volného pohybu kapitálu, spôsobilých vytvorit skreslenie na dotknutom trhu. 149 Komisia usudzuje, ze danová výhody nezvýhodnuje bankovú spolocnost, ale bankovú nadáciu. b) Odpoved Súdneho dvora 150 Na základe odpovedí, ktoré sa po zohladnení právnych a skutkových údajov sporu vo veci samej dali na prvé tri otázky, sa musí skonstatovat, ze bez ohladu na rozhodnutie vnútrostátneho súdu nie je potrebné preskúmat piatu otázku, pokial ide o kvalifikovanie predmetnej danovej výhody vo vztahu k pravidlám Spolocenstva týkajúcim sa státnej pomoci. 151 Ak totiz vnútrostátny súd kvalifikuje danovú výhodu ako státnu pomoc, bude sa táto výhoda musiet zrusit tak, aby nebol ziadny rozdiel v zaobchádzaní, ktorý by sa mohol analyzovat podla clánkov 43 ES a 56 ES. 152 Ak naopak odmietne kvalifikovanie ako státnej pomoci, nevznikne otázka existencie obmedzenia slobody usadit sa alebo volného pohybu kapitálu. O trovách 153 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Právnickú osobu, akou je právnická osoba vo veci samej, je podla preskúmania vnútrostátnym súdom pri zohladnení rezimu uplatnitelného v dotknutom období mozné kvalifikovat ako "podnik" v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a vztahujú sa na nu v tomto období pravidlá Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci. 2. Oslobodenie od danovej zrázky z dividend, o aké ide vo veci samej, mozno kvalifikovat ako státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX2988BO/L98129-343TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX2988BO/L98129-343TMP.html#Footref*