Vec C-167/04 P JCB Service proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Kartely - Clánok 81 ES - Dohody o distribúcii - Zosúladené postupy - Oznámenie - Formulár A/B - Ziadost o udelenie výnimky - Zamietnutie - Dlzka trvania preskúmania konania o oznámení - Právo na obhajobu - Prezumpcia neviny - Staznost - Porusenie - Vseobecný zákaz pasívnych predajov - Obmedzenie zásobovacích zdrojov - Nové dôvody a tvrdenia - Pokuty - Usmernenia - Závaznost porusenia - Trvanie - Polahcujúce okolnosti - Vzájomné odvolanie - Pritazujúce okolnosti" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Povinnosti Komisie (Nariadenie Rady c. 17) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Oznámenie 3. Právo Spolocenstva - Zásady - Prezumpcia neviny 4. Odvolanie - Dôvody - Nesprávne posúdenie skutkového stavu - Neprípustnost - Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom - Vylúcenie s výnimkou skreslenia (Clánok 225 ods. 1 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58 prvý odsek) 5. Odvolanie - Dôvody - Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní - Neprípustnost 6. Odvolanie - Dôvody - Odôvodnenie rozsudku postihnuté porusením práva Spolocenstva - Výrok zalozený na iných právnych dôvodoch - Zamietnutie 7. Akty institúcií - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených pri porusení pravidiel hospodárskej sútaze (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 1. Porusenie zásady primeranej lehoty pri prijatí rozhodnutia v oblasti hospodárskej sútaze zo strany Komisie nemôze spôsobit jeho protiprávnost, pokial neporusuje právo podniku na obhajobu. (pozri body 64, 72) 2. Pouzitie formulára A/B je povinné v prípade oznamovania dohôd v oblasti hospodárskej sútaze a je nevyhnutnou predbeznou podmienkou platnosti oznámenia. (pozri body 86, 135) 3. Prezumpcia neviny je súcastou právneho poriadku Spolocenstva a vztahuje sa na konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze týkajúce sa podnikov, ktoré môzu vyústit do ulozenia pokút alebo penále. V tejto súvislosti zaslanie oznámenia o výhradách Komisiou nie je mozné v ziadnom prípade povazovat za dôkaz prezumpcie viny dotknutého podniku. V opacnom prípade zacatie akéhokolvek konania v tejto oblasti by potenciálne mohlo ohrozit prezumpciu neviny. (pozri body 90, 99) 4. Z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, ze len Súd prvého stupna má právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna. Okrem toho Súdny dvor nemá právomoc vyslovit sa ku skutocnostiam a v zásade ani nemôze preskúmavat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna povazoval za preukazujúce tieto skutocnosti. Kedze tieto dôkazy boli získané v súlade s právom a boli respektované vseobecné zásady práva a procesné pravidlá v oblasti dôkazných prostriedkov, prinálezí iba Súdu prvého stupna posúdit dôkaznú silu prvkov, ktoré mu boli predlozené. Toto posúdenie teda nepredstavuje s výhradou skreslenia týchto prvkov právnu otázku predlozenú na preskúmanie Súdnym dvorom. Také nesprávne posúdenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. (pozri body 106 - 108) 5. Keby sa úcastníkovi povolilo predlozit zalobný dôvod po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom, ktorý nebol predlozený v konaní pred Súdom prvého stupna, znamenalo by to, ze sa mu povolí predlozit Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, vec sirsiu, ako bola tá, ktorou sa zaoberal Súd prvého stupna. V rámci odvolacieho konania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právnych riesení zalobných dôvodov pojednávaných pred Súdom prvého stupna. (pozri bod 114) 6. Ak v odôvodnení rozsudku Súdu prvého stupna doslo k poruseniu práva Spolocenstva, ale jeho výroková cast sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, musí byt odvolanie zamietnuté. (pozri bod 186) 7. Aj keby usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nebolo mozné kvalifikovat ako právne pravidlá, ktoré by bol správny orgán povinný v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa správny orgán musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania. Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnakého zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery. Okrem toho usmernenia stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút podla clánku 15 nariadenia c. 17. Tieto usmernenia, pri ktorých koncipovaní Komisia pouzila kritériá urcené judikatúrou Súdneho dvora, zaistujú právnu istotu podnikov. (pozri body 207 - 209) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 21. septembra 2006 ([1]*) "Odvolanie - Kartely - Clánok 81 ES - Dohody o distribúcii - Zosúladené postupy - Oznámenie - Formulár A/B - Ziadost o udelenie výnimky - Zamietnutie - Dlzka trvania preskúmania konania o oznámení - Právo na obhajobu - Prezumpcia neviny - Staznost - Porusenie - Vseobecný zákaz pasívnych predajov - Obmedzenie zásobovacích zdrojov - Nové dôvody a tvrdenia - Pokuty - Usmernenia - Závaznost porusenia - Trvanie - Polahcujúce okolnosti - Vzájomné odvolanie - Pritazujúce okolnosti" Vo veci C-167/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 5. apríla 2004, JCB Service, v zastúpení: E. Morgan de Rivery a E. Friedel, advokáti, odvolatel, dalsí úcastník konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: A. Whelan, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia J. Makarczyk, R. Silva de Lapuerta, P. Kuris a G. Arestis (spravodajca), generálny advokát: F. G. Jacobs, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. októbra 2005, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. decembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Svojím odvolaním sa spolocnost JCB Service domáha úplného alebo ciastocného zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia (T-67/01, Zb. s. II-49, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým sa ciastocne vyhovelo jej návrhu na zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/190/ES z 21. decembra 2000, o uplatnovaní clánku 81 ES (vec COMP.F.1/35.918 - JCB) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 69, 2002, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Právny rámec 2 Clánok 2 nariadenia Rady (EHS) c. 17 prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3, dalej len "nariadenie c. 17") stanovuje, ze na poziadanie príslusných podnikov alebo zdruzení podnikov môze Komisia Európskych spolocenstiev na základe faktov, ktoré má k dispozícii, potvrdit, ze podla clánku 85 ods. 1 alebo clánku 86 Zmluvy neexistujú ziadne dôvody na to, aby zasiahla proti dohodám, rozhodnutiam alebo postupom. 3 Podla clánku 3 ods. 1 tohto nariadenia, ked Komisia na návrh alebo z vlastnej iniciatívy zistí, ze ide o porusenie clánku 85 alebo clánku 86 Zmluvy, môze rozhodnutím poziadat príslusné podniky alebo zdruzenia podnikov, aby takéto porusovanie ukoncili. 4 Clánok 4 ods. 1 nariadenia c. 17 stanovuje, ze druhy dohôd, rozhodnutí a dohodnutých postupov popísané v clánku 85 ods. 1 Zmluvy, ktoré vzniknú po tom, co toto nariadenie nadobudne úcinnost, a v ktorých strany ziadajú uplatnovanie clánku 85 ods. 3, musia byt oznámené Komisii. 5 Podla clánku 4 ods. 1 a 2 nariadenia Komisie c. 27 z 3. mája 1962 prvého nariadenia, ktorým sa vykonáva nariadenie c. 17 zo 6. februára 1962 (Forma, obsah a a dalsie podrobnosti týkajúce sa ziadostí a oznámení) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1962, 35, s. 1118) zmenenom a doplnenom nariadením Komisie (EHS) c. 1133/68 z 26. júla 1968 (Ú. v. ES L 189, s. 1, dalej len "nariadenie c. 27"), ziadosti podla clánku 2 nariadenia c. 17 týkajúce sa clánku 85 ods. 1 Zmluvy, ako aj oznámenia uvedené v clánku 4 tohto nariadenia sa predlozia na formulári A, ako je uvedené v prílohe k tomuto nariadeniu. 6 Clánok 15 nariadenia c. 17 týkajúci sa pokút stanovuje: "... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok 85 (1) alebo clánok 86 zmluvy; alebo b) porusili ktorýkolvek záväzok ulozený na základe clánku 8 (1). Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie. ... 5. Pokuty podla odseku 2 a) sa nebudú ukladat v prípade cinností uskutocnených: a) po oznámení Komisii a pred jej rozhodnutím podla clánku 85 (3) zmluvy za predpokladu, ze spadajú pod aktivity popísané v oznámení;..." 7 Oznámenie Komisie zo 14. januára 1998 s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), uvádzajú najmä: "Zásady... nacrtnuté v usmerneniach by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." 8 Na základe bodu 1 usmernení sa základná ciastka urcuje podla závaznosti a dlzky trvania porusovania pravidiel, co sú jediné kritériá uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 9 Pokial ide o posúdenia závaznosti porusovania, podla týchto usmernení sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh, tam, kde je ho mozné merat a velkost relevantného zemepisného trhu. 10 V tejto súvislosti bod 1A usmernení delí priestupky na mierne priestupky, závazné priestupky a velmi závazné priestupky. Pokial ide o velmi závazné priestupky tento bod upresnuje, ze ide vo vseobecnosti o horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu, ako napríklad delenie národných trhov a nesporné zneuzívanie dominantného postavenia zo strany podnikov, ktoré drzia faktický monopol. 11 Pokial ide o trvanie porusovania bod 1 B usmernení krátkodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok): bez zvýsenia výsky pokuty, strednodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov) a dlhodobými poruseniami (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov): zvýsenie az do 10 % za rok vo výske pokuty stanovenej podla závaznosti. 12 Bod 2 týchto usmernení stanovuje zvýsenie výsky pokuty z dôvodu pritazujúcich okolností, akými sú najmä odvetné opatrenia proti iným podnikom s úmyslom posilnovat praktiky, ktoré predstavujú porusenie. Bod 3 usmernení tiez stanovuje znízenie výsky pokuty z dôvodu osobitných polahcujúcich okolností. Skutkové okolnosti 13 JCB Service je spolocnostou podla anglického práva, ktorej základné imanie je vo vlastníctve spolocnosti Transmissions and Engineering Services Netherlands BV. Táto spolocnost menovaná ako posledná vlastní alebo ovláda priamo alebo nepriamo spolocnosti skupiny JCB, do ktorej patrí 28 spolocností, medzi ktorými najmä JC Bamford Excavators, JCB Sales, JCB SA, JCB Germany a JCB Spain. Skupina JCB vyrába a uvádza na trh stavebné stroje, odhrnacie a stavebné zariadenia, ako aj polnohospodárske stroje a príslusné náhradné diely k týmto rôznym výrobkom. 14 Distribucná siet skupiny JCB sa skladá z národnej základne, ktorú predstavuje vzdy jedna dcérska spolocnost so sídlom v konkrétnom státe (Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Spanielsko, Taliansko) alebo z výhradného dovozcu. 15 Dve spolocnosti skupiny JCB (JC Bamford Excavators a JCB Sales) oznámili v júni 1973 Komisii na formulári A/B podla nariadenia c. 27 niekolko typizovaných distribucných dohôd, ktoré chceli uzavriet s koncesionármi alebo hlavnými predajcami prepojenými na skupinu. Tieto dohody sa týkali clenských státov spolocného trhu s výnimkou Francúzskej republiky. Spolocnosti skupiny JCB zároven oznámili dohody uplatnitelné v iných státoch, ktoré sa medzi tým stali clenskými státmi Európskej únie, konkrétne Svédske královstvo, Fínska republika, Spanielske královstvo, Portugalská republika, Rakúska republika a Helénska republika, alebo clenskými státmi Európskeho hospodárskeho priestoru (RHS), konkrétne Islandská republika a Nórske královstvo. 16 Tieto dohody boli zaevidované sluzbami Komisie 30. júna 1973. 17 Listom z 27. októbra 1975 generálne riaditelstvo Komisie (GR) "Hospodárska sútaz" uviedlo JCB Sales, ze oznámené dohody obsahujú niekolko obmedzení v rozpore s clánkom 81 ES a poziadalo o ich zmenu. Komisia sústredila svoju pozornost na dohody týkajúce sa spolocného trhu, pokial islo o ostatné dohody, uviedla, ze neohrozovali obchodovanie medzi clenskými státmi. 18 Pocas stretnutia clenov GR "Hospodárska sútaz" s JCB Service 18. decembra 1975 táto spolocnost predlozila zmenené znenia dohôd týkajúcich sa Spojeného královstva a iných clenských státov spolocného trhu v case skutkového stavu, s výnimkou Francúzskej republiky. 19 Listom z 13. januára 1976 Komisia potvrdila prijatie týchto nových znení a uviedla JCB Sales, ze niektoré z predtým uvádzaných nesúladov boli odstránené, pricom iné pretrvávajú. Okrem toho ziadala o upresnenia týkajúce sa viacerých zmluvných ustanovení týchto dohôd. 20 JCB Sales odpovedala na túto ziadost listom z 11. marca 1976 a predlozila detailné informácie týkajúce sa údajných pretrvávajúcich nesúladov oznacených Komisiou v jej liste z 13. januára 1976. 21 Okrem toho JCB Service uviedol Komisii na stretnutí z 18. marca 1976 urcité dodatocné informácie bez toho, aby predlozil nové znenie predmetných dohôd. 22 V ten istý den JCB Service tiez predlozil kópiu dohody, ktorú uzavrel so svojou francúzskou dcérskou spolocnostou JCB SA a ktorá bola podobná s uz oznámenými dohodami. 23 Vo veci týkajúcej sa oznámení skupiny JCB nedoslo k zmene az do 6. marca 1980, ked JCB Sales poslala Komisii typizovanú dohodu uzavretú so svojimi koncesionármi v Spojenom královstve, ktorá nahrádzala dohody oznámené v rokoch 1973 a 1975, ktorých platnost sa skoncila a ktoré podla tejto spolocnosti obsahovali iba malé zmeny. 24 Listom z 29. decembra 1995 JCB Sales poslala Komisii inú typizovanú dohodu uzavretú s koncesionármi v Spojenom královstve, ktorá mala nahradit dohodu oznámenú v roku 1980. 25 Obidve uvedené dohody neboli oznámené Komisii na formulári A/B a Komisia na zaslanie týchto dohôd nereagovala. 26 Tribunal de commerce de Paris svojím rozsudkom z 11. decembra 1995 ciastocne zamietol zalobu dcérskej spolocnosti JCB Service vo Francúzsku, JCB SA, oznacujúcej sa za výhradného dovozcu výrobkov spolocnosti JCB do Francúzska, ktorú podala 28. novembra 1990 proti spolocnosti Central Parts SA (dalej len "Central Parts") a ktorou sa domáhala urcenia, ze zalovaná sa dopustila nekalej sútaze tým, ze obstarávala v Spojenom královstve náhradné diely tejto skupiny s cielom predávat ich vo Francúzsku. JCB SA obvinila Central Parts z neoprávneného pouzívania oznacenia "JCB" a "koncesionár". Tento rozsudok bol následne zrusený rozsudkom cour d'appel de Paris z 8. apríla 1998 z dôvodu, ze Central Parts sa dopustila nekalej sútaze voci JCB SA. 27 Dna 15. februára 1996 Central Parts podal na Komisii staznost namierenú proti obchodným praktikám "spolocnosti JCB Velká Británia" týkajúcim sa distribúcie jej výrobkov. 28 Na úcely overenia a doplnenia informácií, ktorými disponovala, Komisia vykonala v súlade s clánkom 14 ods. 3 nariadenia c. 17 setrenie v priestoroch JCB Service, jej francúzskej dcérskej spolocnosti JCB SA, a dvoch z jej koncesionárov v Spojenom královstve, Gunn JCB Ltd so sídlom v Altrincham a Watling JCB Ltd so sídlom v Leicester. 29 Dna 24. marca 1998 Komisia zaslala JCB Bamford Excavators prvé oznámenie o výhradách, ktoré nezohladnilo oznámenie dohôd z roku 1973, na co dotknutý subjekt upozornil 6. júla 1998 vo svojich písomných pripomienkach, ktorými reagoval na oznámenie o výhradách, a tiez vo svojej výpovedi pred Komisiou 16. októbra 1998. 30 Dna 30. júla 1999 bolo JCB Service zaslané druhé oznámenie o výhradách zohladnujúce oznámenie dohôd z roku 1973, na ktoré JCB Bamford Excavators odpovedalo písomnými pripomienkami 13. decembra 1999 a následne reagovalo ústnymi vyjadreniami v rámci pojednávania v januári 2000. Sporné rozhodnutie a konanie pred Súdom prvého stupna 31 Dna 21. januára 1998 Komisia prijala sporné rozhodnutie. Po uvedení skutkového rámca daného prípadu sa Komisia vyjadrila najprv k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES zo strany JCB Service a jej dcérskych spolocností (sto tridsiate siedme az sto devätdesiate sieste odôvodnenie sporného rozhodnutia). 32 Komisia predovsetkým preskúmala, ci cielom a úcinkom sporných dohôd je obmedzit alebo skreslit pravidlá hospodárskej sútaze. Po zhodnotení, ze ciel a úcinok skúmaných dohôd a praktík sú ako také obmedzujúce, Komisia preskúmala, ci doslo k uzavretiu národných trhov a k absolútnej územnej ochrane. Vzhladom na postavenie JCB Service a jej dcérskych spolocností na dotknutom trhu a na povahu obmedzení, ktoré predstavujú uzatváranie trhov medzi viacerými clenskými státmi prostredníctvom absolútnej územnej ochrany a urcovaním cien, Komisia upresnila, ze obmedzenie volnej sútaze a nepriaznivé úcinky na obchod medzi clenskými státmi sú znacné. 33 Osobitne, pokial ide o otázku, ci sporné dohody majú za ciel alebo úcinok obmedzit alebo skreslit volnú sútaz, Komisia v sto styridsiatom odôvodnení sporného rozhodnutia uvádza, ze JCB Service a jej koncesionári uplatnili rôzne dohody a zosúladené praktiky s cielom alebo jednotlivým úcinkom obmedzit hospodársku sútaz v rôznych clenských státoch v zmysle clánku 81 ES. Ide o prvky sirsej dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz v zmysle tohto clánku, ktorý upravuje distribúciu strojov a dielov skupiny JCB v Spolocenstve. 34 Ide o tieto prvky, ktoré podla Komisie, nie je potrebné presnejsie definovat ako dohody alebo zosúladené postupy, kedze patria do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES: - zákaz alebo obmedzenie pre koncesionárov skupiny JCB predávat mimo územných oblastí, ktoré im boli zverené, a najmä v iných clenských státoch, vrátane aktívneho a pasívneho predaja konecným spotrebitelom a autorizovaným a neautorizovaným predajcom, - stanovenie poplatku z popredajných sluzieb za predaje uskutocnené koncesionármi mimo ich príslusných územných oblastí a najmä v iných clenských státoch, - uplatnovanie systému odmenovania nazvaného "Multiple Deal Trading Support" v Spojenom královstve, ktorý spôsobuje, ze zlavy sa poskytujú v závislosti na miesto urcenia predajov a obmedzuje ich na predaj konecnému spotrebitelovi, - urcovanie velkoobchodných a maloobchodných cien alebo zliav z cien výrobkov kúpených od skupiny JCB s cielom ich predaja koncesionármi tejto skupiny a - povinnost pre koncesionárov kupovat výlucne od skupiny JCB vsetky ich stroje a diely urcené na predaj so zákazom najmä kupovat od koncesionárov z iných clenských státov. 35 Pokial ide o obmedzujúci ciel a úcinok rôznych prvkov dohôd ako takých, Komisia sa v sto osemdesiatom odôvodnení sporného rozhodnutia domnieva, ze kontext rozdielov v cenách a ziskoch medzi clenskými státmi, pokial ide o stroje a diely skupiny JCB, vysvetluje záujem tejto skupiny a urcitých jej koncesionárov na uzavretí delení národných trhov a na urcovaní predajných cien alebo zliav v rámci spolocného trhu s cielom zabránit nákupcom vyuzit velké rozdiely v cenách v Spolocenstve. 36 V devätdesiatom prvom odôvodnení tohto rozhodnutia Komisia upresnuje, ze obmedzenia stanovené dohodou medzi skupinou JCB a jej koncesionármi má nemenný ciel delenie národných trhov v rámci spolocného trhu, aby sa dosiahla absolútna územná ochrana. 37 V sto osemdesiatom druhom odôvodnení sporného rozhodnutia Komisia tvrdí, ze ich povahou, podmienkami uplatnovania zliav, ako aj cielom optimalizovat hrubé rabaty, o ktorých rozhodla skupina JCB a jej anglickí koncesionári, skreslujú a harmonizujú trhové ceny na vsetkých územiach. Podla Komisie je to tak aj v prípade osobitnej financnej podpory, ktorú poskytla vo Francúzsku skupina JCB koncesionárom, ktorí konkurovali paralelným predajcom. 38 Komisia uviedla v sto osemdesiatom piatom odôvodnení sporného rozhodnutia, ze disponovanie územnou oblastou ako predbezná podmienka, a teda obmedzenie v prípade, ze by sa subjekt mohol stat koncesionárom skupiny JCB, nemá priamu súvislost s kvalitou poskytovanej sluzby. Koncesionár, ktorý je etablovaný v urcitej oblasti, alebo koncesionár skupiny JCB konajúci ku spokojnosti skupiny nemá sancu stat sa koncesionárom tejto skupiny bez ohladu na jeho potenciál alebo ozajstné zásluhy. V dôsledku tohto obmedzenia sú pocet koncesionárov a z toho vyplývajúca sútaz kvantitatívne obmedzené podmienkou, ze im musí byt zverená územná oblast. Toto obmedzenie podla systému selektívnej distribúcie skupiny JCB, ktoré nemá kvalitatívny charakter a ani nie je jednotne stanovené pre vsetkých potenciálnych predajcov, môze patrit do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. 39 Navyse v zmysle sto osemdesiateho siedmeho odôvodnenia sporného rozhodnutia od anglických koncesionárov, ktorým bráni v predaji nových strojov iný neautorizovaný predajca, sa tiez pozaduje platenie poplatku z popredajných sluzieb z predajov uskutocnených mimo ich územnej oblasti. Tento poplatok je urcený na udrzanie úrovne kvality popredajných sluzieb skupiny JCB, pricom sa odskodní miestny koncesionár za poskytnutie sluzby pre stroj, ktorý sám nepredal. 40 Za týchto podmienok a v zmysle sto osemdesiateho ôsmeho odôvodnenia sporného rozhodnutia zákaz predaja strojov priamo alebo nepriamo neautorizovaným predajcom usadeným v iných clenských státoch ide nad rámec ciela zabezpecit vysokú úroven kvality popredajných sluzieb a má za úcinok obmedzenie volnej sútaze. 41 V zmysle sto osemdesiateho deviateho odôvodnenia sporného rozhodnutia úcinky delenia trhov výrobkov spojením územnej výlucnosti, ktorá obmedzuje cezhranicný predaj, a selektívnych zmluvných ustanovení sú posilnené tromi dalsími obmedzeniami, konkrétne po prvé zákazom alebo obmedzením vzájomného zásobovania v rámci oficiálnej siete, po druhé poplatkom z popredajných sluzieb plateným z predajov uskutocnených mimo zverenej územnej oblasti a po tretie v Spojenom královstve systémom Multiple Deal Trading Support. 42 V tomto kontexte Komisia dospela v prvom rade v sto devätdesiatom prvom odôvodnení sporného rozhodnutia k záveru, ze ciele a obmedzujúce úcinky rôznych castí dohody sa doplnajú, aby zabránili alebo obmedzili dovoz do distribucnej siete skupiny JCB alebo vývoz z nej s cielom zabezpecit absolútnu územnú ochranu. Spojenie selektívnej distribúcie (zákaz predaja neautorizovaným predajcom) stanovenej v koncesionárskych dohodách skupiny JCB predovsetkým s uvedenými tromi kategóriami obmedzení, s inými obmedzeniami umelo harmonizujúcimi ceny a zlavy v rôznych územných oblastiach a územnej ochrany porusujúcej pravidlá sútaze a obmedzujúcej pasívne predaje, má zjavne za ciel delenie národných trhov Spolocenstva v rozpore s pravidlami sútaze, a preto patrí do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. 43 Po druhé Komisia preskúmala, ci sú splnené podmienky podla clánku 81 ods. 3 ES, a dospela k záveru, ze v tomto prípade neboli splnené (sto devätdesiate siedme az dvesto dvadsiate druhé odôvodnenie sporného rozhodnutia). 44 Po tretie po zistení, ze nemá ziadny dôkaz o ukoncení porusovania ustanovení clánku 81 ES, a po konstatovaní, ze skupina JCB popiera porusovanie pravidiel sútaze, Komisia v súlade s clánkom 3 ods. 1 nariadenia c. 17 uviedla v dvesto dvadsiatom stvrtom odôvodnení sporného rozhodnutia, ze je dôvodné vyzvat skupinu JCB, aby ukoncila porusovanie pravidiel sútaze. 45 Napokon sa Komisia vyjadrila k pokute. Pred vyjadrením sa k tejto pokute Komisia konstatovala v dve stodvadsiatom ôsmom odôvodnení sporného rozhodnutia, ze iba dohody oznámené 30. júna 1973 na formulári A/B boli riadne oznámené. Preto podla Komisie ostatné dohody, ktoré jej boli oznámené bez pouzitia formulárov, nie je mozné vziat do úvahy v rámci uplatnenia clánku 15 ods. 5 nariadenia c. 17. 46 Pokial ide o výsku pokuty, Komisia pripomenula v dve stostyridsiatom siedmom odôvodnení sporného rozhodnutia, ze závaznost porusenia a jeho trvanie musia byt zohladnené s prihliadnutím, prípadne, na pritazujúce a polahcujúce okolnosti. 47 Pokial ide predovsetkým o závaznost porusenia, Komisia v dvesto pätdesiatom prvom odôvodnení sporného rozhodnutia posúdila porusovanie pravidiel sútaze ako "velmi závazné" a z tohto dôvodu stanovila pokutu vo výske 25 000 000 eur. 48 Pokial ide o trvanie porusovania, Komisia v dvesto pätdesiatom druhom odôvodnení tohto rozhodnutia uviedla, ze dôkazy preukázali platnost rôznych prvkov porusovania v rokoch 1988 az 1998. 49 Za týchto okolností Komisia v dvesto pätdesiatom tretom odôvodnení sporného rozhodnutia upresnila, ze jedenástrocné obdobie, pocas ktorého sa uplatnoval aspon jeden z prvkov týchto dohôd a praktík, sa musí povazovat za dlhé obdobie. V dvesto pätdesiatom stvrtom odôvodnení tohto rozhodnutia dospela k záveru, ze výska pokuty vyplývajúca zo závaznosti a trvania porusovania mala byt stanovená na 38 750 000 eur. 50 Napokon zohladniac pritazujúce okolnosti, konkrétne penaznú sankciu, ktorú skupina uplatnila voci jednému koncesionárovi ako odvetné opatrenie za predaj uskutocnený mimo územnej oblasti, Komisia zvýsila pokutu o 864 000 eur upresniac v dvesto pätdesiatom siedmom odôvodnení, ze nie sú dané polahcujúce okolnosti, ktoré by bolo mozné vziat do úvahy. Celková výska pokuty, ktorú Komisia udelila podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, predstavuje 39 614 000 eur. 51 Sporné rozhodnutie obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 JCB Service a jeho dcérske spolocnosti porusili ustanovenia clánku 81 Zmluvy ES tým, ze uzavreli s koncesionármi dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na vnútornom trhu, aby dosiahli delenie národných trhov a zabezpecili absolútnu územnú ochranu vo výlucných územných oblastiach, mimo ktorých nemohli koncesionári uskutocnovat aktívne predaje, a ktoré obsahujú tieto prvky: a) obmedzenia pasívnych predajov koncesionárov usadených v Spojenom královstve, Írsku, Francúzsku a Taliansku, ktoré zahrnajú predaje neautorizovaným predajcom alebo koncesionárom mimo výlucných územných oblastí a najmä do iných clenských státov; b) obmedzenia zásobovacích zdrojov týkajúcich sa nákupu zmluvných výrobkov koncesionármi usadenými vo Francúzsku a v Taliansku, ktoré bránia vzájomnému zásobovaniu medzi koncesionármi; c) urcovanie predajných cien alebo zliav poskytovaných koncesionármi v Spojenom královstve a vo Francúzsku; d) stanovenie poplatkov z popredajných sluzieb z predajov do iných clenských státoch, ktoré uskutocnili koncesionári usadení mimo výlucných územných oblastí v Spojenom královstve na podnet JC Bamford Excavators Ltd alebo iných dcérskych spolocností JCB Service a v súlade so sadzbami urcenými týmito spolocnostami, co spôsobilo závislost zisku koncesionárov od územného urcenia predajov; e) zrusenie rabatov v závislosti od toho, ci sa predaje v Spojenom královstve uskutocnili v rámci výlucnej územnej oblasti alebo mimo nej alebo ci koncesionári, na ktorých území sa zmluvné výrobky pouzívajú, dospejú k dohode s koncesionármi predajcami, co spôsobilo závislost zisku koncesionárov od územného urcenia predajov". Clánok 2 Ziadost o udelenie výnimky podaná JC Bamford Excavators Ltd 30. júna 1973 sa zamieta. Clánok 3 Dorucením tohto rozhodnutia sú JCB Service a jej dcérske spolocnosti povinné ukoncit porusovanie uvedené v clánku 1. JCB Service alebo jeho dcérske spolocnosti a najmä JC Bamford Excavators Ltd musia v lehote dvoch mesiacov od dorucenia tohto rozhodnutia: a) informovat svojich koncesionárov usadených v Spolocenstve o tom, ze môzu uskutocnovat pasívne predaje konecným spotrebitelom a koncesionárom; b) zmenit dohody uzavreté s ich koncesionármi umozniac neautorizovaným predajcom uskutocnovat pasívne predaje v rámci výlucných územných oblastí iných koncesionárov a aktívne a pasívne predaje v rámci ich vlastnej územnej oblasti alebo oprávniac týchto koncesionárov na aktívne a pasívne predaje iným koncesionárom, konecným spotrebitelom alebo ich obchodným zástupcom mimo ich výlucnej územnej oblasti; c) zmenit dohody uzavreté s ich koncesionármi v Taliansku a vo Francúzsku umozniac nákupy zmluvných výrobkov od iných koncesionárov usadených v Spolocenstve a informovat následne vsetkých koncesionárov v Spolocenstve; d) informovat svojich koncesionárov usadených v Spolocenstve, ze ziadosti dcérskych spolocnosti, ktoré pozadujú od koncesionárov zaplatenie poplatku z popredajných sluzieb bez dôkazu o nesúhlase medzi dotknutými koncesionármi, sú neplatné a nesmie sa im vyhoviet; e) informovat svojich koncesionárov usadených v Spojenom královstve, ze zlavy z dôvodu Multiple Deal Trading Support sa poskytujú nezávisle od skutocnosti, ze predaje sa uskutocnili na území koncesionárov alebo mimo neho alebo od toho, ze sa uzavrela dohoda s inými koncesionármi mimo tohto územia; f) dorucit Komisii kópie listov a uvedených zmenených dohôd. Clánok 4 JCB Service sa udeluje pokuta 39 614 000 eur za porusovanie uvedené v clánku 1, s výnimkou obmedzení týkajúcich sa predajov neautorizovaným predajcom v Spojenom královstve, za co sa pokuta neudeluje." 52 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. marca 2001 (vec T-67/01) podal JCB Service na základe clánku 230 ES zalobu smerujúcu jednak k zruseniu sporného rozhodnutia a subsidiárne návrh na ciastocné zrusenie tohto rozhodnutia a súcasné znízenie ulozenej pokuty. 53 Prvým bodom výroku napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zrusil clánok 1 písm. c), d) a e) sporného rozhodnutia. Okrem iného v zmysle bodu 1 výroku napadnutého rozsudku clánok 4 tohto rozhodnutia znízil výsku pokuty ulozenej JCB Service na 30 miliónov eur. Podla bodu 4 výroku sa zaloba JCB Service vo zvysnej casti zamieta. Návrhy úcastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom 54 Vo svojom odvolaní JCB Service navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil v celom rozsahu napadnutý rozsudok z dôvodu porusenia práv JCB Service na obhajobu, - zrusil napadnutý rozsudok v casti zakazujúcej sporné vseobecné obmedzenia pasívneho predaja koncesionármi v Spojenom královstve, Írsku, Francúzsku a Taliansku, ako aj údajné obmedzenie zásobovacích zdrojov koncesionárov usadených vo Francúzsku a v Taliansku, ktoré bránili vzájomným dodávkam medzi koncesionármi, a v casti, v ktorej sa JCB Service ulozila pokuta za uvedené porusenia, - vydal konecný rozsudok vo veci T-67/01 na základe clánku 61 Statútu Súdneho dvora, a teda zrusil v celom rozsahu alebo ciastocne sporné rozhodnutie a na základe svojej právomoci zrusil alebo znízil pokutu 30 miliónov eur, ktorú ulozil v napadnutom rozsudku Súd prvého stupna spolocnosti JCB Service, - zaviazal podla clánku 69 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora Komisiu na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom, - subsidiárne, v prípade, ak Súdny dvor sám nerozhodne o veci, rozhodnút o trovách konania samostatným rozhodnutím a vrátit vec Súdu prvého stupna na nové konanie. 55 Komisia vo svojom vyjadrení k odvolaniu predlozenom 23. júna 2004 podla clánku 115 ods. 1 rokovacieho poriadku, ktorým zároven podala vzájomné odvolanie proti napadnutému rozsudku, navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie v plnom rozsahu, - zrusil napadnutý rozsudok z dôvodu, ze znízil ulozenú pokutu, a aby prihliadol na pritazujúce okolnosti (864 000 eur), a vzhladom na to zvýsil o príslusnú sumu pokutu stanovenú napadnutým rozsudkom, - zaviazal JCB Service na náhradu trov odvolacieho konania. 56 Listom z 26. júla 2004 poziadal JCB Service v súlade s clánkom 117 ods. 1 rokovacieho poriadku o povolenie podat repliku. 57 Predseda Súdneho dvora rozhodnutím z 5. augusta 2004 povolil podanie repliky, v ktorej JCB Service trval na svojich návrhoch týkajúcich sa hlavného odvolania a navrhol, aby Súdny dvor vzájomné odvolanie zamietol. O hlavnom odvolaní 58 Na podporu svojich návrhov smerujúcich k zruseniu napadnutého rozsudku JCB Service uvádza tri dôvody. Prvý sa zakladá na porusení jeho práva na obhajobu, druhý na porusení clánku 81 ES a posledný na porusení clánku 15 nariadenia c. 17. O prvom dôvode 59 Tento prvý dôvod sa delí na dve casti. JCB Service na jednej strane uvádza neprimeranú dlzku konania pred Komisiou, co poskodilo jeho právo na obhajobu, a na druhej strane nerespektovanie prezumpcie neviny zo strany Súdu prvého stupna. Kazdá z týchto dvoch castí uvádza osobitné dôvody. O prvej casti 60 Je potrebné uviest, ze Súd prvého stupna najprv pripomenul v bode 36 napadnutého rozsudku ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie zarucujú súdne orgány Spolocenstva (pozri rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 167 az 171). 61 Predtým ako zaujal stanovisko k tvrdeniam JCB Service, Súd prvého stupna uviedol v bode 37 napadnutého rozsudku rozdiel medzi dvomi predmetnými správnymi konaniami, konkrétne na jednej strane preskúmanie dohôd oznámených v roku 1973, ktorých platnost sa v dôsledku rozhodnutia zamietajúceho udelenie výnimky skoncila, a na druhej strane setrenie vo veci staznosti podanej v roku 1996, ktorého závery sú zalozené na iných clánkoch výroku sporného rozhodnutia, týkajúcich sa porusenia. 62 Pokial ide o konanie, ktoré nasledovalo po oznámení v roku 1973, Súd prvého stupna konstatoval v bode 38 napadnutého rozsudku, ze Komisia klasifikovala v roku 1992 oznámené dohody bez prijatia rozhodnutia a ze iba odpoved JCB Bamford Excavators na prvé oznámenie o výhradách viedla zalovanú k preskúmaniu týchto dohôd v rámci setrenia vo veci staznosti. 63 V tom istom bode napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze "lehota 27 rokov, pocas ktorej trvalo toto konanie, porusuje povinnost správneho orgánu zaujat stanovisko a skoncit v primeranej lehote zacaté konanie", upresnil vsak, ze "napriek tomu, ze je to polutovaniahodné, toto nerespektovanie nemohlo mat vplyv na zákonnost zamietnutia ziadosti o udelenie výnimky a ani na zákonnost konania o zistení porusenia". 64 Za týchto okolností Súd prvého stupna v bode 40 napadnutého rozsudku uviedol, ze porusenie zásady primeranej lehoty, za predpokladu preukázania takéhoto porusenia, neodôvodnuje zrusenie rozhodnutia prijatého v správnom konaní v oblasti hospodárskej sútaze, pokial nebolo porusené právo podniku na obhajobu. Pokial nie je preukázané, ze neprimerane dlhá lehota mala vplyv na schopnost dotknutých podnikov úcinne sa bránit, nedodrzanie zásady primeranej lehoty nemá vplyv na platnost správneho konania. 65 V bode 42 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna tiez uviedol, ze JCB Service sa neodvolával na to, ze dlzka lehoty mala za následok osobitné procesné vady, ale obmedzil sa len na tvrdenie, ze správanie Komisie poukazovalo na nesprávny postup v danej veci. Podla Súdu prvého stupna nebolo mozné z lehoty uplynutej od oznámení uskutocnených v roku 1973 vyvodit ziadne dôsledky na úcely preskúmania návrhov na zrusenie. 66 Pokial ide o setrenie vo veci staznosti, ktorým bola Komisia poverená 15. februára 1996, Súd prvého stupna konstatoval v bode 43 napadnutého rozsudku, ze celková lehota konania, 4 roky, 10 mesiacov a 6 dní sa nezdá byt prehnaná vzhladom na komplexnost veci, ktorá sa týka viacerých clenských státov a 5 skutkových podstát porusovaní, a vzhladom na nevyhnutnost vypracovania druhého oznámenia o výhradách. 67 Okrem toho Súd prvého stupna v bode 45 napadnutého rozsudku poukázal na to, ze JCB Service neuviedol, ze tvrdené nedodrzanie primeranej lehoty pri vysetrovaní zo strany Komisie by v danom prípade malo za následok porusenie práva na obhajobu. Súd prvého stupna dodal: "ako sa potvrdilo na pojednávaní, JCB Service sa obmedzuje na tvrdenie, ze dlzka konania poukazuje na zaujatost a nesprávny postup v danej veci Komisiou, a poukazuje preto na nezákonnost napadnutého rozhodnutia. Za týchto podmienok a bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k neprimeranosti trvania setrenia vo veci staznosti, je nutné konstatovat, ze zalobný dôvod, tak ako je formulovaný, nie je spôsobilý dosiahnut zrusenie v celom rozsahu alebo ciastocné zrusenie výroku napadnutého rozhodnutia". 68 Napokon Súd prvého stupna dospel v bode 46 napadnutého rozsudku k záveru, ze dôvod uvádzaný JCB Service nie je spôsobilý spochybnit zákonnost sporného rozhodnutia, pokial ide o ziadost o udelenie výnimky a ani pokial ide o porusenie, a je preto potrebné ho zamietnut ako nepouzitelný. 69 V prvom rade JCB Service vytýka Súdu prvého stupna, ze zamietol prvý zalobný dôvod uvádzaný na podporu zaloby proti spornému rozhodnutiu a zalozený na nesplnení si povinnosti Komisie konat v primeranej lehote, bez toho, aby sa vyjadril k poruseniu práva na obhajobu, ktoré výslovne uviedol. Tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil právneho omylu tým, ze nezohladnil objektívne ohrozenie práva na obhajobu, ktoré podla neho vyplývalo iba z konstatovania zjavne neprimeranej dlzky trvania konania ako takého. 70 Vzhladom na to je potrebné pripomenút, ako to vyplýva z bodov 32 a 33 napadnutého rozsudku, ze JCB Service pred Súdom prvého stupna uviedol, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost konat v primeranej lehote, ktorá vyplýva zo vseobecných zásad práva Spolocnosti a z clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ludských právach (dalej len"EDLP"). Podla JCB Service dohody týkajúce sa jeho distribucného systému boli oznámené pocnúc 30. júnom 1973 a Komisia ukoncila toto konanie 27 rokov potom zamietnutím ziadosti o udelenie výnimky. Okrem iného podla tejto spolocnosti konanie o porusení, zacaté v nadväznosti na staznost spolocnosti Central Parts, trvalo skoro pät rokov, co predstavuje tiez neprimerane dlhé obdobie. 71 Je potrebné konstatovat, ze v rozpore s tvrdením uvádzaným JCB Service odvolatel dost vseobecným spôsobom uviedol pred Súdom prvého stupna porusenie svojho práva na obhajobu vo vztahu k údajne neprimerane dlhému trvaniu dvoch správnych konaní (oznámenie a porusenie) bez toho, aby konkrétne upresnil ako bola jeho schopnost bránit svoje postavenie v jednotlivých stádiách obmedzená, v jednom alebo druhom konaní. 72 Osobitne, pokial ide o konanie o oznámení JCB Service, sa obmedzil na napadnutie neprimerane dlhej lehoty tohto konania. Súd prvého stupna oprávnene tvrdí v bode 39 napadnutého rozsudku, ze sama skutocnost prijatia rozhodnutia po primeranej lehote nemôze spôsobit nezákonnost rozhodnutia prijatého Komisiou v nadväznosti na oznámenie dohody. 73 Samotné toto oneskorenie nebolo na ujmu záujmov JCB Service. Po oznámení dohôd v roku 1973 a pocas celého obdobia az do prijatia sporného rozhodnutia JCB Service vyuzívalo ustanovenia clánku 15 ods. 5 nariadenia c. 17. 74 Pokial ide o okolnost, ze Komisia konstatovala porusenie clánku 81 ods. 1 ES a ulozila JCB Service pokutu, je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna zdôraznil skutocnost, ze JCB Service sa obmedzil na obhajovanie tvrdenia, podla ktorého trvanie konania poukázalo na zaujatost a zlé vedenie konania zo strany Komisie, a teda postacovalo na preukázanie nezákonnosti sporného rozhodnutia. 75 Je nutné konstatovat, ze Súd prvého stupna mohol uviest svoje odôvodnenie bez toho, aby porusil právo Spolocenstva, a bez toho, aby prekrútil tvrdenia JCB Service. 76 JCB Service vsak tvrdí, ze bol zbavený práva iniciovat sankcionovanie necinnosti Komisie v rámci konania pre necinnost podla clánku 232 ES a v kazdom prípade bránit svoje postavenie proti nesprávnemu názoru Komisie v rámci procesného dialógu medzi oznamovatelom a Komisiou a v rámci konania o porusení. 77 Za predpokladu, ze JCB Service môze uviest tieto tvrdenia pred Súdnym dvorom, je potrebné upresnit, ze výkon práva na obhajobu nie je dotknutý dlzkou lehoty, ktorá uplynula medzi oznámením dohôd v roku 1973 a prijatím sporného rozhodnutia. Pocas tohto obdobia JCB Service mohol na jednej strane podat zalobu pre necinnost proti Komisii s cielom, aby rozhodla o spornej ziadosti o udelenie výnimky, a na druhej strane oznámit Komisii na formulári A/B dohody a postupy, ktorými bol viazaný. V danom prípade sa vsak tak nestalo. 78 Z toho vyplýva, ze JCB Service nemôze v ziadnom prípade namietat porusenie svojho práva na obhajobu v rámci konania o oznámení. 79 Pokial ide o konanie o porusení, je potrebné uviest, ze JCB Service neuviedol ziadne konkrétne tvrdenie na preukázanie porusenia práva na obhajobu v kontexte spracovania staznosti Central Parts sluzbami Komisie. Okrem iného JCB Service nenamietal pred Súdnym dvorom dôvody zamietnutia jeho zalobného dôvodu zo strany Súdu prvého stupna zalozeného na nerespektovaní jeho práva prístupu k dokumentom zalozeným do spisu a uzitocným na jeho obranu Komisiou. 80 Je preto potrebné toto tvrdenie zamietnut a prvý dôvod uvádzaný JCB Service vyhlásit za neopodstatnený. 81 Po druhé JCB Service vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze nesankcionoval rozdiel, ktorý robí Komisia v spornom rozhodnutí medzi konaním o oznámení a konaním o porusení. Takýto rozdiel je nepodlozený a popiera negatívny dopad neprimeranej dlzky rozhodovacieho procesu na celé konanie. 82 Je potrebné konstatovat, ze aj ked formálne sporné rozhodnutie nerobí rozdiel medzi konaním o oznámení a konaním o porusení, vyplýva z neho jasne, ze posúdenie Komisie sa týka oddelene ziadosti o udelenie výnimky a konania o porusení. 83 Predovsetkým, pokial ide o cast sporného rozhodnutia týkajúcu sa zamietnutia ziadosti o udelenie výnimky z roku 1973, zo sto devätdesiateho siedmeho az dvesto dvadsiateho druhého odôvodnenia tohto rozhodnutia jasne vyplýva, ze pred zamietnutím ziadosti o udelenie výnimky Komisia preskúmala, ci by táto výnimka mohla byt udelená podla clánku 81 ods. 3 ES alebo v rezime nariadení prijatých na vykonanie tohto clánku, konkrétne nariadenia Komisie c. 1983/83 z 22. júna 1983 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 Zmluvy na skupinu dohôd o výlucnej distribúcii [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 173 s. 1), Komisie (ES) c. 1475/95 z 28. júna 1995 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 Zmluvy na skupinu dohôd o výlucnej distribúcii a predajných a popredajných sluzbách motorových vozidiel [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 145, s. 25) a nariadenia Komisie (ES) c. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364). 84 Je to tak, aj pokial ide o cast sporného rozhodnutia konstatujúceho porusenie. Ako vyplýva zo sto styridsiateho az sto sedemdesiateho odôvodnenia sporného rozhodnutia, posúdenie Komisie je jednoznacne zalozené na dohodách JCB Service alebo na ich zmluvných ustanoveniach, ktoré neboli predmetom riadneho oznámenia, konkrétne na formulári A/B podla nariadenia c. 27. Okrem iného zo sporného rozhodnutia vyplýva, ze Komisia zohladnila správanie sa JCB Service, ktoré nesúviselo s dohodami oznámenými v roku 1973. 85 K tomuto bodu JCB Service pred Súdom prvého stupna a v rámci tohto konania uviedol, ze neskorsie zmeny dohôd oznámených v roku 1973 napriek tomu, ze neboli oznámené Komisii na formulári A/B, mali byt zohladnené vzhladom na okolnosti daného prípadu a mal sa na ne uplatnit clánok 15 ods. 5 nariadenia c. 17. 86 Takéto tvrdenie sa musí kazdopádne zamietnut. Je potrebné pripomenút, ze pouzitie uvedeného formulára A/B je povinné a je nevyhnutnou predbeznou podmienkou platnosti oznámenia (pozri rozsudok z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, body 61 a 62). 87 Súd prvého stupna teda oprávnene konstatoval v bode 41 napadnutého rozsudku, ze pokial ide o rozhodnutie konstatujúce porusenie, toto sa nezakladá na skutocnostiach, ktoré neboli predmetom oznámenia, a uvádza, ze postupy vytýkané JCB Service sa odlisujú od ustanovení oznámených dohôd. Súd prvého stupna oprávnene dospel k záveru, ze niekolkorocná existencia oznámenia nemá vplyv na zákonnost konania o porusení zalozenom na iných skutocnostiach, ktoré neboli oznámené. 88 Napokon pokial ide o pokutu ulozenú Komisiou JCB Service, z tohto rozhodnutia jednoznacne vyplýva a najmä z jeho dvesto dvadsiateho siedmeho a dvesto dvadsiateho ôsmeho odôvodnenia, ze dohody z 1973, ktoré boli oznámené v súlade s formálnymi poziadavkami nariadenia c. 27, boli vylúcené z posudzovania Komisie pri stanovení výsky pokuty. 89 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhý dôvod uvedený JCB Service je potrebné zamietnut, a teda vyhlásit prvú cast toho dôvodu za neopodstatnenú. O druhej casti 90 Je potrebné upresnit, ze Súd prvého stupna v bode 50 napadnutého rozsudku pripomenul, ze prezumpcia neviny je súcastou právneho poriadku Spolocenstva a vztahuje sa na konania o porusení pravidiel hospodárskej sútaze týkajúce sa podnikov, ktoré môzu vyústit do ulozenia pokút alebo penále (rozsudky z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, body 149 a 150, ako aj Montecatini/Komisia, C-235/92 P, Zb. s. I-4539, body 175 a 176). 91 Na základe tejto judikatúry Súd prvého stupna v bode 53 napadnutého rozsudku uviedol, ze samotná skutocnost, ze Komisia prijala dve po sebe nasledujúce oznámenia o výhradách, nemôze stacit na urcenie, ze prezumpcia neviny bola porusená. 92 V tom istom bode Súd prvého stupna dodal, ze vseobecná prezumpcia viny daného podniku môze byt prípadne pripísaná Komisii, iba ak skutkové závery, ktoré uviedla v spornom rozhodnutí, neboli podopreté dôkazmi, ktoré predlozila. 93 Ale vzhladom na existenciu správy riaditela oddelenia predajov zo 16. mája 1995 zaslanej riadiacim pracovníkom spolocností skupiny JCB, ktorá uvádza, ze zákaz paralelných dovozov je v rozpore s rozhodnutiami Komisie a judikatúrou Súdneho dvora, Súd prvého stupna konstatoval v bode 54 napadnutého rozsudku, ze JCB Service nemôze tvrdit, ze nepoznal poziadavky práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, o com svedcí napokon aj oznámenie týchto dohôd vstupom Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska do Spolocenstva. 94 V tom istom kontexte vo vztahu k listu Berkeley JCB adresovanému 13. apríla 1995 JCB Sales Súd prvého stupna uviedol v bode 55 napadnutého rozhodnutia, ze táto korespondencia obsahuje vela ziadostí namierených voci koncesionárovi jednak zo strany konecných spotrebitelov a tiez zo strany obchodných zástupcov, dodajúc, ze za predpokladu, ze Komisia sa dopustila chybného výkladu tejto casti vety tým, ze uviedla v napadnutom rozhodnutí, ze boli urcené zahranicným konecným spotrebitelom a ich riadne splnomocneným obchodným zástupcom, pricom táto prípadná nepresnost nepreukazovala sama osebe zaujatost, ale poukazovala skôr na zlé pochopenie dokumentu. 95 Okrem iného Súd prvého stupna uviedol v bode 56 napadnutého rozsudku vo vztahu k rozsudku cour d'appel de Paris z 8. apríla 1998 a rozsudku tribunal de commerce de Nîmes z 22. júna 1999, ze skutocnost, ze stazovatel sa v konaní o uplatnení nariadenia c. 17 mohol prípadne správat odsúdeniahodne, za co bol odsúdený súdnym rozhodnutím, nemá vplyv na skutocnost porusení zistených vo vztahu k JCB Service, ktoré sú odlisné. 96 Napokon, co sa týka nahrávky stretnutia konaného 6. novembra 1996 v priestoroch koncesionára Watling JCB medzi zástupcami GR "Hospodárska sútaz" a zodpovednými pracovníkmi tohto koncesionára, Súd prvého stupna v bode 58 napadnutého rozsudku uviedol, ze z popisu vztahov v skupine JCB jedným z jej koncesionárov podaného na stretnutí nemozno jasne urcit ziadnu skutocnost, ktorá by bola záporným alebo kladným dôkazom nezákonnej povahy praktík distribucnej siete. Podla Súdu prvého stupna nie je mozné uviest, ze Komisia zamietla dokument pri posudzovaní dôkazov o porusení s cielom odstránit dôkaz svedciaci v prospech. 97 Podla JCB Service napadnutý rozsudok poskodzuje prezumpciu neviny, ktorá predpokladá, ze kazdá oprávnená pochybnost, pokial ide o dôkazy musí byt v prospech obvineného. Vo vztahu k tomu sa podla odvolatela Súd prvého stupna dopustil zjavného nesprávneho posúdenia tým, ze porusil svoju povinnost zohladnit urcité dôkazy, ktoré JCB Service predlozil, a preskúmat ich v kontexte iných dôkazov tak, aby sa mohol opriet o solídne, presné a koherentné dôkazy. Okrem toho Súd prvého stupna podla JCB Service neoprávnene zamietol alebo neuznal dôkazy, ktoré potvrdzovali porusenie prezumpcie neviny zo strany Komisie. 98 JCB Service po prvé tvrdí, ze nesprávny postup v danej veci vydaním dvoch oznámení o výhradách poukazuje na zaujatost Komisie, a teda namietanie porusenia prezumpcie neviny je dôvodné. Za týchto podmienok JCB Service v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne konstatoval v bode 53 napadnutého rozsudku, ze samotná skutocnost, ze Komisia prijala dve po sebe idúce oznámenia o výhradách, nepostacuje na urcenie, ze v danom prípade nebola dodrzaná prezumpcia neviny. 99 Vo vztahu k tomu je potrebné uviest, ze vydanie oznámenia o výhradách Komisiou nie je mozné v ziadnom prípade povazovat za dôkaz prezumpcie viny dotknutého podniku. V opacnom prípade zacatie akéhokolvek konania v tejto oblasti by potenciálne mohlo ohrozit prezumpciu neviny. 100 Okrem iného je potrebné pripomenút, ze prvé oznámenie o výhradách nezohladnovalo oznámenie z roku 1973, na co JCB Service poukázal 6. júla 1998 vo svojich písomných pripomienkach ako odpoved na toto oznámenie, potom pocas vypocutia sluzbami Komisie 16. októbra 1998. V tomto kontexte a s cielom napravit nedostatky prvého oznámenia Komisia prijala v nadväznosti na vyjadrenia JCB Service druhé oznámenie o výhradách. 101 Z toho vyplýva, ze rozdielne od tvrdení JCB Service v danom prípade vydanie dvoch po sebe nasledujúcich oznámení o výhradách v kontexte uvedenom v predchádzajúcom bode nepredstavuje v ziadnom prípade porusenie prezumpcie neviny. 102 Je preto potrebné prvý dôvod uvedený JCB Service zamietnut ako neopodstatnený. 103 Po druhé JCB Service vytýka Súdu prvého stupna, ze nesankcionoval posúdenie Komisie zalozené na interných dokumentoch JCB Service, konkrétne na správe zo 16. mája 1995, liste z 13. apríla 1995 Berkeley JCB adresovanom JCB Sales a zápisnici zo stretnutia s Watling JCB, ktoré sa konalo 6. novembra 1996. Podla JCB Service Komisia posúdila tieto dokumenty zaujato, zanedbajúc dôkazy v prospech odvolatela a prezumujúc jeho vinu. 104 V tomto kontexte JCB Service tiez uvádza, ze Súd prvého stupna nesprávne podla vzoru Komisie zamietol alebo nerespektoval urcité rozhodnutia súdnych orgánov alebo vnútrostátnych orgánov, ktoré poukazovali na platnost dohôd, ktoré JCB Service uzavrel, ako aj na platnost ich uplatnovania, konkrétne rozhodnutia: a) cour d'appel de Paris z 8. apríla 1998; b) tribunal de commerce de Nîmes z 22. júna 1999; c) conseil français de la concurrence z 20. júla 2001 a d) írskeho protimonopolného úradu z 22. septembra 1994. 105 Je potrebné vopred konstatovat, ze aj napriek tomu, ze sa formálne odvoláva na chyby v posúdení a odôvodnení, JCB Service sa v podstate snazí spochybnit posúdenie skutkového stavu vykonané Súdom prvého stupna a predovsetkým spochybnit dôkaznú hodnotu urcitých skutocností a dokumentov, ktoré viedli Súd prvého stupna k záveru, ze Komisia nebola voci nemu zaujatá. 106 Vzhladom na to je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, ze len Súd prvého stupna má právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna (pozri najmä rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 23, a zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51). 107 Okrem toho z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze Súdny dvor nemá právomoc vyslovit sa ku skutocnostiam a v zásade ani nemôze preskúmavat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna povazoval za preukazujúce tieto skutocnosti. Kedze tieto dôkazy boli získané v súlade s právom a boli respektované vseobecné zásady práva a procesné pravidlá v oblasti dôkazných prostriedkov, prinálezí iba Súdu prvého stupna posúdit dôkaznú silu prvkov, ktoré mu boli predlozené. Toto posúdenie teda nepredstavuje s výhradou skreslenia týchto prvkov právnu otázku predlozenú na preskúmanie Súdnym dvorom (pozri rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 24; zo 14. júla 2005, Rica Foods/Komisia, C-40/03 P, Zb. s. I-6811, bod 60; General Motors/Komisia, uz citovaný, bod 52, a z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 85). 108 Je tiez potrebné pripomenút, ze také nesprávne posúdenie musí zjavne vyplývat z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonat nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov (rozsudok General Motors/Komisia, uz citovaný, bod 54). 109 Je nutné konstatovat, ze posúdenie Súdu prvého stupna uvedené v bodoch 54 az 59 napadnutého rozsudku predstavuje posúdenie skutocnosti, ktoré nemôze byt spochybnované v rámci odvolania, pretoze JCB Service nepreukázal, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil dôkazy, ktoré mu boli predlozené. Súd prvého stupna sa obmedzil na skúmanie, ci nakladanie Komisie s týmito dôkazmi mohlo byt povazované za zaujaté, pricom dospel napokon k záveru, ze to tak v danom prípade nebolo. 110 Je preto potrebné tieto prvé tvrdenia uvádzané JCB Service v rámci druhého dôvodu zamietnut ako neprípustné. 111 JCB Service sa tiez odvoláva v rámci prvého dôvodu na rozhodnutie conseil français de la concurrence z 20. júla 2001 a na rozhodnutie írskeho protimonopolného úradu z 22. septembra 1994, ktoré boli v jeho prospech. 112 Pokial ide o prvé z citovaných rozhodnutí, za predpokladu, ze sa mozno na ne v danom prípade odvolávat, je nutné konstatovat, ze boli vydané az po spornom rozhodnutí. Nemôze preto samotné spochybnit zákonnost napadnutého rozsudku a ani sporného rozhodnutia. 113 Pokial ide o citované rozhodnutie írskeho protimonopolného úradu, je potrebné uviest, ze sa nan neodvolávalo pred Súdom prvého stupna v kontexte porusenia prezumpcie neviny. 114 Za týchto podmienok by znamenalo, ze ak sa úcastníkovi povolí predlozit zalobný dôvod po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom, ktorý nebol predlozený v konaní pred Súdom prvého stupna, povolí sa mu predlozit Súdnemu dvoru, ktorý má obmedzené právomoci v odvolacom konaní, vec sirsiu, ako bola tá, ktorou sa zaoberal Súd prvého stupna. V rámci odvolacieho konania je právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právnych riesení zalobných dôvodov pojednávaných pred Súdom prvého stupna (pozri rozsudok z 30. marca 2000, VBA/VGB a i., C-266/97 P, Zb. s. I-2135, bod 79). 115 Tvrdenia JCB Service zalozené na rozhodnutí írskeho protimonopolného úradu musia byt preto zamietnuté ako neprípustné. 116 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je dôvodné zamietnut druhý dôvod uvádzaný JCB Service ako neprípustný. 117 V poslednom rade JCB Service tvrdí, ze Súd prvého stupna neuznal v napadnutom rozsudku niektoré dôkazy, ktoré preukazovali porusenie prezumpcie neviny, konkrétne faxovú správu z 2. júna 1997 a vyjadrenia marektingového riaditela JCB Sales z 26. januára 1996. 118 Pokial ide o vyjadrenie z 26. januára 1996, je potrebné uviest, ze tak ako v citovanom rozhodnutí írskeho protimonopolného úradu, aj na toto vyjadrenie sa tiez neodvolávalo pred Súdom prvého stupna v kontexte porusenia prezumpcie neviny, a teda ako vyplýva z bodu 114 tohto rozsudku, zalobný dôvod zalozený na tomto vyjadrení je potrebné zamietnut ako neprípustný. 119 Co sa týka faxu z 2. júna 1997 zaslaného úradníkom GR IV predstavitelovi Central Parts, ktorý mal údajne preukazovat zámer Komisie zbierat dôkazy v neprospech JCB Service, je potrebné konstatovat, ze v kazdom prípade tvrdenia zalozené na faxových správach nie sú spôsobilé preukázat, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil dôkazy, ktoré mu boli predlozené. 120 Vo vztahu k tomu je potrebné dodat, ze táto faxová správa bola zaslaná predstavitelovi stazovatela, Central Parts, 2. júna 1997, teda viac ako sest mesiacov po inspekcii vykonanej sluzbami Komisie 5. novembra 1996 v priestoroch spolocností skupiny JCB a jeho koncesionárov v Spojenom královstve. Za týchto okolností skutocnost, ze úradník Komisie, ktorý sa podla tvrdení JCB Service zúcastnil setrenia vo veci staznosti Central Parts, môze mat názor, ze treba zaradit túto staznost alebo zacat konanie o porusení, nemôze viest k záveru, ze sluzby Komisie konali vo veci zaujato, a teda k záveru, ze bola porusená prezumpcia neviny. 121 Z predchádzajúcich tvrdení vyplýva, ze Súd prvého stupna oprávnene dospel v bode 60 napadnutého rozsudku k záveru, ze z postupu v správnom konaní nevyplýva, ze Komisia urobila výklad jednostranne a vyhýbavo a nepreukázal zaujatost vo vztahu k odvolatelovi. 122 Z toho vyplýva, ze je nutné posledný dôvod uvádzaný JCB Service a druhú cast tohto dôvodu, a teda aj prvý dôvod v celom rozsahu zamietnut ako neprípustný a ciastocne neopodstatnený. O druhom dôvode 123 Tento druhý dôvod sa delí na dve casti. JCB Service tvrdí na jednej strane, ze Súd prvého stupna porusil clánok 81 ods. 1 ES, a na druhej strane, ze porusil clánok 81 ods. 3 ES tým, ze zamietol zrusenie sporného rozhodnutia, ktoré zamietlo ziadost JCB Service o udelenie výnimky z roku 1973. Kazdá z týchto dvoch castí uvádza osobitné dôvody. O prvej casti 124 JCB Service vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil právneho omylu, pokial ide jednak o prvý prvok porusenia uvedený v clánku 1 písm. a) sporného rozhodnutia, týkajúci sa obmedzení pasívnych predajov koncesionármi skupiny JCB usadenými v Spojenom královstve, Írsku a Francúzsku neautorizovaným predajcom, konecným spotrebitelom alebo koncesionárom mimo výlucnej územnej oblasti, najmä do iných clenských státov, a na druhej strane o druhý prvok porusenia uvedený v tom istom clánku písm. b) tohto rozhodnutia a týkajúci sa obmedzení zásobovacích zdrojov stanovených koncesionárom usadeným vo Francúzsku a v Taliansku a zakazujúcich vzájomné dodávky medzi nimi. - O prvom prvku porusenia týkajúcom sa obmedzení pasívnych predajov koncesionárov usadených v Spojenom královstve, Írsku a Francúzsku 125 Pokial ide po prvé o Spojené královstvo, Súd prvého stupna v bode 86 napadnutého rozsudku uviedol, ze oznámené dohody týkajúce sa koncesionárov a hlavných predajcov dotknutého clenského státu v ich upravenom znení z roku 1975 obsahujú ustanovenie 4. Toto ustanovenie stanovujúce zákaz predaja neautorizovaným obchodným zástupcom neobsahovalo vseobecný zákaz predaja konecným predajcom a ani autorizovaným obchodným zástupcom mimo zverenej územnej oblasti. Komisia ho vsak vylozila ako ustanovenie obsahujúce vseobecný zákaz predajov mimo územnej oblasti. 126 Vo vztahu k tomu a po preskúmaní rôznych dokumentov v bode 88 napadnutého rozsudku, konkrétne listu Watling JCB adresovaného 26. októbra 1992 tajomníkovi "Queen's Award Office", listu Berkeley JCB adresovaného 13. apríla 1995 JCB Sales, listu TC Harrison JCB z 21. novembra 1995 a listu Gunn JCB adresovaného JCB Sales, Súd prvého stupna konstatoval, ze uvedené dokumenty svorne preukazovali, ze koncesionári dospeli k názoru, ze ich dohody s JCB ich zaväzovali k obchodným praktikám obmedzujúcim sútaz, a následne sa zacali aj tak správat. Okrem iného Súd prvého stupna upresnil, ze nad rámec obmedzenia predaja neautorizovaným obchodným zástupcom, obsiahnutého v ustanovení 4 predmetnej dohody, koncesionári sa správali tak, ako by boli podriadení vseobecnému zákazu predaja mimo ich územnej oblasti, najmä pokial ide o vývoz. 127 Na základe týchto konstatovaní Súd prvého stupna v bode 89 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze v Spojenom královstve sa uplatnovali obmedzujúce postupy odlisné od obsahu oznámených dohôd a teda ze prvý prvok porusenia týkajúci sa obmedzení pasívnych predajov bol preukázaný. 128 JCB Service tvrdí, ze po zjavne chybnej analýze skutkových okolností sa Súd prvého stupna dopustil právneho omylu tým, ze sankcionoval povinnost koncesionára neuskutocnovat velkopredaj s cielom predaja neautorizovaným koncesionárom, uvedenú v ustanovení 4 predmetnej dohody. 129 Je potrebné vopred konstatovat, ze vo svojom dôvode sa JCB Service obmedzuje na vseobecné spochybnenie posúdenia skutkového stavu a dôkazov, ktoré vykonal Súd prvého stupna v bode 88 napadnutého rozsudku, ako aj záveru, ktorý je uvedený v bode 89 toho istého rozsudku, tvrdiac v podstate, ze Súd prvého stupna mal dospiet k opacnému záveru vzhladom na skutkové okolnosti daného prípadu. JCB Service vsak neuvádza ziadny seriózny argument umoznujúci dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil obsah spisového materiálu, ktorý mu bol predlozený, a dopustil sa právneho omylu. 130 Za týchto podmienok a v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 106 az 108 tohto rozsudku je nutné zamietnut prvé tvrdenie prvého dôvodu ako neprípustné. 131 Po druhé, pokial ide o Írsko, Súd prvého stupna v bode 90 napadnutého rozsudku uviedol, ze oznámené typizované dohody neobsahovali ustanovenie zakazujúce velkopredaj neautorizovaným obchodným zástupcom takej povahy, ako bolo ustanovenie skúmané v súvislosti so Spojeným královstvom, ale ze dohoda uzavretá v roku 1992 medzi JCB Sales a Earthmover Commercial Industrial (ECI) JCB, jeho koncesionárom pre Írsko, obsahovala ustanovenie 4 týkajúce sa velkopredajov, ktoré bolo obdobné s ustanovením 4 dohôd týkajúcich sa koncesionárov a hlavných predajcov v Spojenom královstve. Podla tohto bodu napadnutého rozsudku predmetná dohoda nebola oznámená. 132 Vo vztahu k tomu a po preskúmaní rôznych dokumentov, na ktorých Komisia zalozila svoje rozhodnutie, konkrétne faxová správa JCB Sales adresovaná 31. januára 1995 JCB SA a dve iné faxové správy ECI JCB adresované 31. januára a 30. marca 1995 JCB Sales, Súd prvého stupna v bode 92 napadnutého rozsudku uviedol, ze v kontexte zmluvných dojednaní, ktoré sú v danom prípade zhodné s tými uplatnovanými v Spojenom královstve, ale ktoré neboli oznámené, skutocnosti, ktoré mu boli predlozené podporené vseobecným obmedzujúcim sa správaním, pokial ide o predaje mimo územnej oblasti v rámci distribucnej siete skupiny JCB, vykazujú prvky porusenia, konkrétne stanovené obmedzenia pasívnych predajov mimo územnú oblast. 133 JCB Service tvrdí, ze opacne, ako to vyplýva z bodov 90 a 91 napadnutého rozsudku, ustanovenie 4 distribucnej dohody týkajúcej sa Írska neporusuje clánok 81 ES. Vo vztahu k tomu sa odvoláva na to, ze zákaz predaja obsiahnutý v dohode uzavretej v roku 1992 s koncesionármi a predajcami v Írsku je formulovaný rovnako ako ustanovenie 4 znení dohôd týkajúcich sa Spojeného královstva. Vzhladom na skutocnost, ze Súd prvého stupna v bode 86 napadnutého rozsudku uviedol, ze toto ustanovenie týkajúce sa dohôd uplatnovaných v Spojenom královstve neporusuje clánok 81 ES, nie je dôlezité, ze dohoda týkajúca sa Írska obsahujúca rovnaké ustanovenie nebola oznámená Komisii. Okrem iného JCB Service tvrdí, ze dokumenty uvedené v bode 92 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna posúdil zjavne nesprávne. 134 Je potrebné konstatovat na jednej strane, ze odlisne od tvrdenia JCB Service Súd prvého stupna neuviedol v bode 86 napadnutého rozsudku, ze ustanovenie 4 znení dohôd s koncesionármi a s predajcami v Spojenom královstve nepredstavuje problém vo vztahu k clánku 81 ods. 1 ES. Súd prvého stupna uviedol, ze napriek skutocnosti, ze dohoda uplatnovaná v Spojenom královstve neobsahovala vseobecný zákaz predaja, predmetné ustanovenie bolo vykladané ako ustanovenie obsahujúce vseobecný zákaz predajov mimo územnej oblasti. 135 Na druhej strane vo vztahu k judikatúre citovanej v bode 86 tohto rozsudku je nutné pripomenút, ze na to, aby bolo oznámenie dohody platné podla clánku 81 ES, musí sa urobit na formulári A/B. V danom prípade je nepochybné, ze dohoda z roku 1992 uzavretá JCB Service a uplatnovaná v Írsku nebola nikdy oznámená Komisii. 136 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze druhé tvrdenie prvého dôvodu uvádzaného JCB Service je nedôvodné, a musí byt preto zamietnuté. 137 Pokial ide o údajné nesprávne posúdenie spisového materiálu Súdom prvého stupna v bode 92 napadnutého rozsudku, je nutné konstatovat, ze JCB Service svojím dôvodom namieta posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ktoré vykonal Súd prvého stupna, bez toho, aby uviedol argumenty umoznujúce dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil obsah spisového materiálu, ktorý mu bol predlozený, a dopustil sa právneho omylu. 138 Za týchto podmienok a v súlade s judikatúrou citovanou v bodoch 106 az 108 tohto rozsudku je nutné zamietnut toto tvrdenie ako neprípustné. 139 Po tretie, pokial ide o Francúzsko, Súd prvého stupna v bode 96 napadnutého rozsudku uviedol, ze typizovaná distribucná dohoda z roku 1991 obsahuje vo svojom clánku 2 ustanovenie o vzájomnej výlucnosti, ktoré zakazuje najmä koncesionárovi predávat, sírit alebo podporovat priamo alebo nepriamo výrobky a náhradné diely skupiny JCB mimo zverenej územnej oblasti. Podla tohto istého bodu napadnutého rozsudku táto neoznámená dohoda zakazuje aktívne predaje a svojím znením tiez zakazuje pasívne predaje mimo zverenej územnej oblasti. 140 Po preskúmaní dokumentov, o ktoré sa Komisia oprela vo svojom rozhodnutí, aby preukázala existenciu vytýkaných obmedzení, konkrétne faxovej správy JCB SA adresovanej 21. júna 1988 autorizovanému koncesionárovi, listu JCB SA adresovaného 10. januára 1995 spolocnosti Philippe MPT a listu Pinault équipement adresovaného 31. januára 1996 JCB SA, Súd prvého stupna v bode 98 napadnutého rozsudku konstatoval, ze tieto dokumenty potvrdzujú v sirokom rozsahu obmedzujúce a praktiky a praktiky smerujúce k uzatváraniu trhu, ktoré sú uvedené v typizovanej distribucnej dohode. 141 Vo vztahu k tomu JCB Service tvrdí, ze Súd prvého stupna sledoval zjavne mylnú analýzu clánku 2 dohody týkajúcej sa Francúzska tým, ze uviedol toto: "zakazuje aktívne predaje a svojím znením tiez zakazuje pasívne predaje mimo zverenej územnej oblasti". Okrem iného podla JCB Service Súd prvého stupna uviedol zjavne irelevantné dôkazy s cielom preukázat namietané obmedzenie. 142 Je nutné konstatovat, ze sporné rozhodnutie nie je zalozené na tvrdenom zákaze výslovne uvedenom v koncesionárskej dohode, ale na skutocnom uplatnovaní tohto zákazu. Tento záver vyplýva zo stojedenásteho az stostrnásteho odôvodnenia sporného rozhodnutia a, osobitne, zo sto styridsiateho siesteho odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorom Komisia konstatovala, ze "dohoda medzi skupinou JCB a jej koncesionármi, tak ako sa skutocne uplatnuje, obmedzuje alebo bráni koncesionárom predávat mimo zverenej územnej oblasti". 143 Za týchto podmienok nic nemôze spochybnit platnost sporného rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze tvrdenie uvádzané v danom prípade JCB Service je nepouzitelné, a preto musí byt zamietnuté. 144 Pokial ide o tvrdenia JCB Service, ze Súd prvého stupna uviedol irelevantné dôkazy na preukázanie existencie porusenia, konkrétne faxovú správu JCB Service z 21. júna 1988 zaslanú autorizovanému koncesionárovi a list Pinault Equipement adresovaný 31. januára 1996 JCB SA, je potrebné konstatovat, ze JCB Service opätovne spochybnuje posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Súd prvého stupna vo veci existencie zakázaných postupov, bez toho, aby preukázal nesprávne posúdenie dôkazov. 145 To isté tiez platí, pokial ide o paralelné vývozy na celom dotknutom geografickom trhu, v prípade tvrdenia, ze Súd prvého stupna v bodoch 106 a 107 napadnutého rozsudku nesprávne posúdil dokumenty, ktoré preskúmaval, konkrétne list JCB Sales adresovaný 2. júna 1992 Watling JCB a dve faxové správy nemeckej dcérskej spolocnosti JCB Germany z 11. a 15. mája 1995. 146 V bode 107 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna oprávnene tvrdil bez toho, aby nesprávne posúdil, ze predmetné dokumenty preukazovali, ze JCB Service uskutocnoval politiku delenia územných oblastí svojich koncesionárov a národných trhov, ktorá vedie k vseobecnému zákazu predaja mimo územnej oblasti nezávisle od toho, ci ide o paralelné vývozy mimo jeho distribucnej siete alebo nie, a na druhej strane takéto konanie posilnuje obmedzenie pasívnych predajov. 147 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je dôvodné odmietnut vsetky tvrdenia uvádzané JCB Service, ktoré popierajú prvý prvok porusenia. - O druhom prvku porusenia týkajúcom sa obmedzenia zásobovacích zdrojov koncesionárov usadených vo Francúzsku a v Taliansku a zákazu vzájomných dodávok medzi koncesionármi 148 Súd prvého stupna v bode 112 napadnutého rozsudku uviedol, ze pokial ide o Francúzsko, clánok 2 typizovanej koncesionárskej dohody stanovuje ako podstatnú podmienku tejto dohody zásobovanie výrobkami a náhradnými dielmi skupiny JCB výlucne u francúzskej dcérskej spolocnosti JCB SA a JCB Service. 149 Podla toho istého bodu v Taliansku clánok 4 koncesionárskej dohody zakazuje koncesionárom predávat alebo sa zúcastnovat priamo alebo nepriamo na predaji iných výrobkov ako výrobkov skupiny JCB, a clánok 6 tejto dohody im ukladá povinnost zásobovat sa náhradnými dielmi alebo inými doplnkovými výrobkami skupiny JCB výlucne u JCB SpA, pokial nemajú predchádzajúci písomný súhlas JCB Service, v prípadoch uvedených v týchto dvoch clánkoch. 150 Po tom, co Súd prvého stupna uviedol, ze ustanovenia vyssie uvedených dohôd majú obmedzujúci úcinok, preskúmal v bode 115 napadnutého rozsudku dokumenty, na ktorých Komisia zalozila svoje konstatovanie porusenia vo Francúzsku, konkrétne list JCB SA adresovaný 21. júna 1996 spolocnosti Sem-Cedima, jednému z jeho koncesionárov, a list jedného koncesionára vo Francúzsku z 10. februára 1999. Podla toho istého bodu napadnutého rozsudku tieto dokumenty potvrdzovali uskutocnovanie dohôd a obmedzení zdrojov zásobovania autorizovaných obchodných zástupcov skupiny JCB. 151 Pokial ide o Taliansko, Súd prvého stupna v bode 116 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia pri zistovaní, ze druhý prvok porusenia je preukázaný, nevychádzala zo ziadnych iných dôkazov, ale len z ustanovení dohody, a ze JCB Service tvrdil, ze Komisia ho nemohla sankcionovat za ustanovenia, ktoré neboli striktne vykladané a uplatnované, bez toho, aby preskúmala a preukázala, ci boli skutocne uplatnené. 152 Po tomto upresnení Súd prvého stupna v bode 117 napadnutého rozsudku uviedol, ze pre preukázanie tvrdeného porusenia nemá význam, ci ustanovenia obmedzujúce hospodársku sútaz neboli striktne vykladané a uplatnované. V tom istom bode Súd prvého stupna odkázal na judikatúru Súdneho dvora a dodal, ze ak v spornom rozhodnutí neboli preskúmané úcinky dohody, neznamená to samo osebe vadu tohto rozhodnutia, a upresnil, ze protisútazný ciel alebo výsledok dohody je potrebné posudzovat alternatívne a nie kumulatívne. 153 Za týchto podmienok Súd prvého stupna v bode 118 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia oprávnene rozhodla, ze prvok porusenia týkajúci sa obmedzenia zdrojov zásobovania vztahujúceho sa na nákup zmluvných výrobkov koncesionármi pôsobiacimi vo Francúzsku je preukázaný. 154 Vo vztahu k tomu JCB Service tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil právneho omylu porusením uplatnitelnej právnej úpravy Spolocenstva, v danom prípade nariadení Komisie c. 1983/83 a c. 67/67/EHS z 22. marca 1967 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 Zmluvy na skupinu dohôd o výlucnej distribúcii [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1967, 57, s. 849). Bloková výnimka mohla byt schválená na základe nariadení c. 67/67 a c. 1983/83. 155 Je potrebné pripomenút, ze JCB Service pred Súdom prvého stupna tvrdil, ze dôvod, podla ktorého dohody zaviedli obmedzenia zásobovacích zdrojov koncesionárov vo Francúzsku a Taliansku, ktoré ich zaväzovali zásobovat sa výlucne u príslusnej domácej dcérskej spolocnosti JCB Service a ktoré im zakazovali vzájomné dodávky medzi koncesionármi, je zalozený na chybnom výklade dohôd zo strany Komisie, kedze cielom sporných ustanovení bolo len zabezpecit, aby koncesionári predávali výrobky skupiny JCB. Okrem iného JCB Service uviedol, ze Komisia nepreskúmala, ci sa kritizované ustanovenia skutocne uplatnovali. 156 Je teda nutné konstatovat, ze tvrdenia uvádzané JCB Service na podporu jeho dôvodu pred Súdnym dvorom sú nové, a teda neprípustné. Je potrebné pripomenút, tak ako sa uviedlo v bode 114 tohto rozsudku, ze právomoc Súdneho dvora je obmedzená na posúdenie právnych riesení zalobných dôvodov prejednávaných pred Súdom prvého stupna. 157 Z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze je potrebné zamietnut tvrdenia JCB Service smerujúce k spochybneniu druhého prvku porusenia, a teda zamietnut prvú cast druhého zalobného dôvodu ako ciastocne neprípustnú a ciastocne neopodstatnenú. O druhej casti 158 Súd prvého stupna v prvom rade v bode 160 napadnutého rozsudku uviedol, ze zo sporného rozhodnutia Komisie vyplýva, ze zamietla ziadost o udelenie výnimky z roku 1973 z dôvodu, ze preskúmanie tejto ziadosti vyzadovalo celkové posúdenie distribucného systému skupiny JCB, ktoré nebolo mozné vzhladom na neúplnost oznámenia a z dôvodu, ze dohody a praktiky skupiny JCB obsahovali obmedzenia hospodárskej sútaze a nesplnali kumulatívne podmienky podla clánku 81 ods. 3 ES na udelenie výnimky. Podla Súdu prvého stupna táto ziadost obsahovala iba typizované dohody týkajúce sa Írska, Svédskeho královstva a britských Normandských ostrovov a podal ju JCB Sales. 159 Po tomto upresnení Súd prvého stupna v bode 161 napadnutého rozsudku uviedol, ze úcastníci konania pred ním prejednali vseobecnú otázku, ci distribucný systém skupiny JCB mohol byt predmetom rozhodnutia podla clánku 81 ods. 3 ES a ze táto otázka bola rozobraná v dvesto prvom a dvestodvadsiatom druhom odôvodnení sporného rozhodnutia. 160 Dodal, ze výnimka vsak mohla byt v kazdom prípade udelená iba pre riadne oznámenú dohodu, pre ktorú bola ziadaná, a ze vzhladom na to, návrh JCB Service smeroval k zrusenie clánku 2 sporného rozhodnutia, ktorý zamieta ziadost podanú v roku 1973. Na úcely posudzovania dôvodnosti ziadosti o udelenie výnimky je podla Súdu prvého stupna potrebné zohladnit iba dohody uvedené v bode 160 napadnutého rozsudku bez toho, aby Súd prvého stupna musel skúmat, ci takáto výnimka mohla byt udelená pre vsetky dohody predlozené Komisii skupinou JCB. 161 Po druhé po tom, co Súd prvého stupna v bode 164 napadnutého rozsudku konstatoval, ze dohoda nemohla patrit do rezimu blokovej výnimky podla nariadenia Komisie (EHS) c. 123/85 z 12. decembra 1984 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 Zmluvy na skupinu dohôd o predaji a servise motorových vozidiel (Ú. v. ES L 15, 1985, s. 16), nahradeného nariadením c. 1475/95, preskúmal, ci dotknutá dohoda mohla byt predmetom individuálnej výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES. 162 Vo vztahu k tomu Súd prvého stupna v bode 165 napadnutého rozsudku uviedol, ze takáto moznost existuje v prípade, ak dotknuté dohody alebo postupy prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie výrobkov alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, a pokial umoznujú spotrebitelom primerane sa podielat na z toho plynúcich výhodách, neukladajú dotknutým podnikom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cielov, a neumoznujú podnikom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti dotknutých výrobkov. Okrem toho v tomto istom bode napadnutého rozsudku upresnil, ze Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, ze kombinácia selektivity a výlucnosti, ktorá je vlastná distribucnému systému skupiny JCB, so sebou prinása kumuláciu obmedzení, ktoré nie sú nevyhnutné, bez toho, aby tieto obmedzenia boli najmä pre spotrebitela vyvázené prospesnými úcinkami. 163 Podla bodu 166 napadnutého rozsudku sa vsak JCB Service obmedzuje na vseobecné tvrdenie, ze distribucné dohody splnali podmienky nevyhnutné na udelenie výnimky, bez toho, aby konkrétne uviedol, aké výhody dotknutá dohoda priniesla, aby mohla byt predmetom takéhoto rozhodnutia. Okrem toho podla toho istého bodu napadnutého rozsudku JCB Service iba tvrdí, ze táto dohoda nie je pre spotrebitelov nevýhodná a ze Komisia nepreukazuje, ze z nej nevyplývajú ziadne nevýhody, ale neuvádza nikde výhody a odôvodnenia stanovených obmedzení. 164 Napokon, pokial ide rozhodnutia Komisie o udelení individuálnych výnimiek v prípade distribucných systémov kombinujúcich výlucnost a selektivitu, na ktoré sa JCB Service odvoláva na podporu svojho dôvodu, konkrétne rozhodnutie Komisie 75/73/EHS z 13. decembra 1974 týkajúce sa konania podla clánku [81] Zmluvy ES (IV/14.650 - Bayerische Motoren Werke AG) (Ú. v. ES L 29, 1975, s. 1, dalej len "rozhodnutie BMW") a rozhodnutie Komisie 85/559/EHS z 27. novembra 1985 týkajúce sa konania podla clánku [81] Zmluvy ES (IV/30.846 - Ivoclar) (Ú. v. ES L 369, s. 1, dalej len "rozhodnutie Ivoclar"), ako aj oznámenie Komisie 93/C 275/03 podla clánku 19 ods. 3 nariadenia c.°17 - Vec c° IV/34.084 - Sony Espańa SA (Ú. v. ES C 275, 1993, s. 3), Súd prvého stupna v bode 167 napadnutého rozsudku konstatoval, ze rozhodnutia prijaté v týchto veciach nie je mozné pouzit na distribucný systém skupiny JCB. 165 Podla toho istého bodu napadnutého rozsudku v prípade rozhodnutia BMW neboli aktívne predaje mimo územnej oblasti zakázané, a teda ani pasívne predaje v rámci siete. Pokial ide o distribucný systém Ivoclar-u, Komisia od neho neskôr pozadovala, aby sa rozhodol medzi výlucným alebo selektívnym modelom. Napokon Sony Espańa obsahovala iba jeden obmedzujúci prvok spolocný s distribucným systémom skupiny JCB. 166 Na základe vyssie uvedeného Súd prvého stupna v bode 168 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze JCB Service nepreukázal, ze jeho dohoda môze patrit do rezimu blokovej výnimky podla nariadenia c. 123/85, tak ako bolo nahradené nariadením c. 1475/95, a ani nepreukázal, ze mohla byt predmetom rozhodnutia o udelení individuálnej výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES. 167 JCB Service po prvé tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil zjavného nesprávneho právneho posúdenia rozsahu pozadovanej individuálnej výnimky tým, ze sa obmedzil, ako vyplýva z bodu 161 napadnutého rozsudku, na preskúmanie ziadosti o udelenie výnimky iba na jednu z oznámených dohôd. 168 Je potrebné uviest, ze po upresnení v sto devätdesiatom siedmom az dvestom odôvodnení, ze nie je mozné udelit ziadnu blokovú výnimku podla nariadení c. 1983/83, c. 1475/95 a c. 2790/1999, Komisia preskúmala následne podla clánku 4 ods. 1 nariadenia c. 17, ci je mozné udelit individuálnu výnimku na základe clánku 81 ods. 3 ES. 169 Po tom, co pripomenula v dve stodruhom odôvodnení sporného rozhodnutia, ze vo veci obmedzujúcich dohôd alebo zosúladených postupov, ktoré neboli oznámené, nie je mozné prijat ziadne rozhodnutie podla clánku 81 ods. 3 ES, Komisia preskúmala v dvesto siedmom az dvesto dvadsiatom odôvodnení tohto rozhodnutia, ci boli splnené kumulatívne podmienky vyssie uvedeného clánku, pokial ide o platné dohody a zosúladené postupy. 170 Komisia po tom, co v dvesto dvadsiatom prvom odôvodnení sporného rozhodnutia konstatovala, ze to tak v danom prípade nie je, dospela v dalsom odôvodnení k záveru, ze nie je mozné udelit ziadnu výnimku, aj keby JCB Service oznámil svoje dohody, tak ako sa uplatnovali. 171 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia preskúmala vo veci uplatnenia clánku 91 ods. 3 ES vsetky platné dohody a zosúladené postupy. Súd prvého stupna nespochybnil posúdenie Komisie. Za týchto podmienok sa tvrdenie zalozené z uvedenia v bode 161 napadnutého rozsudku jedinej dohody týkajúcej sa Írska, Svédska a britských Normandských ostrovov musí zamietnut. 172 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze prvý dôvod uvádzaný JCB Service sa musí zamietnut. 173 JCB Service po druhé poukazuje na rozpor v rozsudku týkajúci sa zamietnutia jeho ziadosti o udelenie výnimky. 174 Na jednej strane Súd prvého stupna v bodoch 133, 145 a 154 napadnutého rozsudku uviedol, ze sa nepreukázali tieto tri porusenia: - urcovanie zliav a predajných cien uplatnovaných koncesionármi usadenými v Spojenom královstve a vo Francúzsku, - stanovenie poplatkov z popredajného servisu z predajov uskutocnených koncesionármi usadenými v Spojenom královstve do iných clenských státov podla taríf stanovených JCB Service a - zastavenie "Multiple Deal Trading Support" obchodným zástupcom v Spojenom královstve v prípade predajov mimo územnej oblasti, ktorá podmienovala odmenu koncesionárov geografickým urcením predajov. 175 Na druhej strane Súd prvého stupna potvrdil zamietnutie ziadosti o udelenie výnimky tým, ze v napadnutom rozsudku vychádzal z dvesto prvého az dvesto dvadsiateho druhého odôvodnenia sporného rozhodnutia, ktoré sa podla JCB Service týka týchto troch prvkov porusenia. 176 Je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna v bodoch 160 az 169 napadnutého rozsudku preskúmal, ci analýza Komisie týkajúca sa ziadosti o udelenie individuálnej výnimky JCB Service bola opodstatnená. 177 Vo vztahu k tomu je nutné najprv uviest, ze v dvesto devätdesiatom odôvodnení sporného rozhodnutia sa Komisia odvolala na skutocnost, ze spojenie výlucného územného zastúpenia a zákazu predaja neautorizovaným koncesionárom, ktorí môzu konkurovat koncesionárom, ako aj výlucného nákupu náhradných dielov pre koncesionárov bráni a obmedzuje rozvoj trhu v oblasti údrzby, opravy a ponuky náhradných dielov za optimálnych bezpecnostných podmienok, ktorý je odlisný od trhu v oblasti predaja nových strojov. V tom istom odôvodnení dodala, ze vzhladom na miestnu obchodnú silu, ktorú majú koncesionári, pokial ide o dodávky vo velmi krátkych lehotách, toto spojenie prevazuje nad výhodami pre spotrebitela vzhladom najmä na velký podiel rýpadiel na trhu, ktorý má JCB Service. 178 V dvesto strnástom a dvesto pätnástom odôvodnení sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze v systéme výlucnej distribúcie musia byt povolené pasívne predaje, aby sa zabránilo tomu, ze nevýhody v hospodárskej sútazi prevázia nad výhodami a ze v rámci spolocného trhu nemohlo byt spojenie výlucného územného zastúpenia, obmedzenie aktívnych a pasívnych predajov, ako aj selektívnej distribúcie vo vnútri skupiny JCB povazované za nevyhnutné pre zlepsenie distribúcie stavebných strojov a strojov pre zemné práce, v rámci ktorých má skupina JCB 45 %-ný podiel na trhu Spolocenstva, pokial ide o rýpadlá. Osobitne Komisia upresnila, ze na rozdiel od motorových vozidiel, sa tieto stroje väcsinou pouzívajú v mensích geografických územiach a nejazdia na dlhsie vzdialenosti a na rôzne miesta. 179 Napokon v dvesto osemnástom odôvodnení Komisia uviedla, ze na zlepsenie distribúcie tým, ze umozní spotrebitelom mat prospech z prísnych bezpecnostných noriem, nie je nevyhnutné obmedzovat koncesionárom alebo konecným spotrebitelom dodávky strojov a náhradných dielov skupiny JCB a ani zverit výlucné územné oblasti, mimo ktorých nie je mozné uskutocnovat aktívne a a fortiori pasívne predaje. 180 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze pri skúmaní kumulatívnych podmienok podla clánku 81 ods. 3 ES Komisia v kazdom prípade vychádzala zo skutocností, ktoré zakladajú dva prvé prvky porusenia uvedeného v clánku 1 sporného rozhodnutia. Za týchto podmienok nie je mozné spochybnit zamietnutie ziadosti o udelenie výnimky. 181 Druhú cast zalobného dôvodu uvádzaného JCB Service je preto potrebné zamietnut. 182 JCB Service po tretie tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil chybného právneho posúdenia tým, ze v bode 166 napadnutého rozsudku uviedol, ze JCB Service poukázal na konkrétne výhody svojich distribucných dohôd. Z tohto dôvodu tvrdí, ze predmetné výhody uz boli analyzované v dvesto siedmom a dvesto ôsmom odôvodnení sporného rozhodnutia a ze Súd prvého stupna zjavne túto skutocnost prehliadol. 183 Je potrebné vopred uviest, ze konstatovanie Súdu prvého stupna v bode 166 napadnutého rozsudku, podla ktorého JCB Service neuviedol presne, ktoré výhody dohoda obsahovala, aby mohla byt predmetom rozhodnutia o udelení výnimky, je nesprávne. 184 Ako vyplýva z dvesto siedmeho odôvodnenia sporného rozhodnutia, Komisia uznala, ze niektoré výhody spolocné pre niektoré kategórie distribucných dohôd ako výlucná distribúcia, výlucný predaj a distribúcia motorových vozidiel je mozné nájst v spôsoboch distribúcie skupiny JCB, ktorá v skutocnosti spája jestvujúce ustanovenia do týchto troch kategórií. 185 Okrem toho v dvesto ôsmom odôvodnení sporného rozhodnutia Komisia najmä uviedla, ze je správne, aby spotrebitelia mali primeraný podiel na uvedených objektívnych výhodách, a ze výber koncesionárov podla ich schopnosti zabezpecit zákazníkom skupiny JCB vysokú kvalitu sluzieb, je oprávnené. 186 Napriek uvedenému je vsak potrebné pripomenút, ze podla judikatúry, ak v odôvodnení rozsudku Súdu prvého stupna doslo k poruseniu práva Spolocenstva, ale jeho výroková cast sa napriek tomu javí ako dôvodná z iných právnych dôvodov, musí byt odvolanie zamietnuté (rozsudok z 2. decembra 2004, José Martí Peix/Komisia, C-226/03 P, Zb. s. I-11421, bod 29). 187 Vo vztahu k tom je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry na udelenie individuálnej výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES je potrebné kumulatívne splnenie podmienok uvedených v tomto clánku (pozri uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 34). 188 Bez ohladu vsak na opodstatnenost tvrdenia JCB Service v danom prípade odvolatel nepreukázal svojimi tvrdeniami, ze konstatovanie uvedené v dvesto dvadsiatom prvom odôvodnení sporného rozhodnutia, podla ktorého v danom prípade neboli splnené kumulatívne podmienky podla clánku 81 ods. 3 ES, je nesprávne, a teda Súd prvého stupna sa tým, ze potvrdil názor Komisie, dopustil právneho omylu. 189 Z toho vyplýva, ze je potrebné zamietnut tretiu cast dôvodu uvádzaného odvolatelom. 190 JCB Service po stvrté tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil v bode 167 napadnutého rozsudku pravidlá týkajúce sa výnimiek. Podla neho obmedzenia pasívnych predajov neexistujú, aj ked zásady stanovené vo veciach, ktoré boli predmetom rozhodnutí BMW a Ivoclar, mali byt uplatnené analogicky na daný prípad, a teda mali postacovat na udelenie pozadovanej výnimky. 191 Je potrebné konstatovat, ze JCB Service sa touto castou svojho dôvodu obmedzuje na spochybnenie posúdenia skutkového stavu Súdom prvého stupna tvrdiac, ze Súd prvého stupna mal vzhladom na vyssie uvedené rozhodnutia BMW a Ivoclar dospiet k opacnému záveru ako k tomu uvedenému v bode 167 napadnutého rozsudku. Vo vztahu k tomu vsak JCB Service neuvádza ziadne tvrdenie umoznujúce dospiet k záveru, ze Súd prvého stupna v danom prípade nesprávne posúdil skutkový stav alebo sa dopustil právneho omylu. 192 Za týchto podmienok a podla judikatúry citovanej v bodoch 106 az 108 tohto rozsudku je potrebné stvrtú cast dôvodu uvádzaného JCB Service zamietnut. 193 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je dôvodné zamietnut aj druhú cast druhého dôvodu, ako aj tento dôvod v celom rozsahu ako ciastocne neprípustný a ciastocne neopodstatnený. O tretom dôvode 194 Tento tretí dôvod sa delí na dve casti. Kazdá z týchto dvoch castí uvádza osobitné dôvody. JCB Service tvrdí, ze Súd prvého stupna nerespektoval clánok 15 nariadenia c.ş17 a vo vztahu k tomu sa odvoláva na jednej strane na porusenie niektorých základných zásad, na druhej strane na porusenie pravidiel týkajúcich sa stanovenia výsky ulozenej pokuty. O prvej casti 195 Po prvé Súd prvého stupna uviedol v bode 176 napadnutého rozsudku, ze Komisia nemohla z dôvodu dohôd oznámených v roku 1973 a 1975 ulozit JCB Service pokutu bez toho, aby porusila clánok 15 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 17. Podla odvolatela mala byt zákonnost sporného rozhodnutia skúmaná jedine vo vztahu k prvkom porusenia, ktorých sa oznámenie týkalo a ktoré Súd prvého stupna povazoval za preukázané. Ide na jednej strane o prvý prvok porusenia týkajúci sa obmedzení pasívnych predajov uvedených v clánku 1 písm. a) sporného rozhodnutia, ktoré súvisia s oznámenými dohodami pre Spojené královstvo a vyplývajú z ustanovenia 4 týchto dohôd, a na druhej strane o druhý prvok porusenia súvisiaci s obmedzeniami zásobovacích zdrojov uvedených v clánku 1 písm. b) sporného rozhodnutia, ktorý nesúvisí podla Súdu prvého stupna s oznámením. 196 Za týchto podmienok Súd prvého stupna uviedol v bode 177 napadnutého rozsudku, ze ustanovenie 4 sa uplatnovalo odlisne od jeho znenia a jeho rozsah sa rozsíril na vseobecný zákaz pre koncesionárov predávat a najmä vyvázat mimo ich územnej oblasti. Súd prvého stupna tiez upresnil, ze vzhladom na to, ze praktiky vedúce k ulozeniu pokuty isli nad rámec ustanovení oznámených dohôd, nedoslo k poruseniu ustanovení clánku 15 ods. 5 nariadenia c. 17. 197 Vo vztahu k tomu JCB Service tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil právneho omylu, kedze pri skúmaní otázky pokuty riadne nezohladnil porusenie zásady správneho úradného postupu s ohladom na povinnost Komisie prijat rozhodnutie v primeranej lehote, a na druhej strane zásady legitímnej dôvery JCB Service. List Komisie z 13. januára 1976, ako aj rozhodnutia vnútrostátnych orgánov a súdov mali podla odvolatela podnietit JCB Service verit, ze existovala reálna moznost, ze na sporné dohody sa udelí pozadovaná výnimka a ze sa teda vyhne prípadnej pokute. 198 Pokial ide o porusenie zásady správneho úradného postupu vzhladom na povinnost Komisie prijat rozhodnutie v primeranej lehote, je potrebné konstatovat, ze týmto bodom dôvodu JCB Service v podstate vytýka Súdu prvého stupna, ze nesankcionoval skutocnost, ze Komisia udelila penaznú pokutu bez toho, aby zohladnila skutocnost, ze sporné rozhodnutie bolo prijaté po uplynutí primeranej lehoty. 199 Ako bolo uvedené v bodoch 77 az 79 tohto rozsudku, JCB Service sa nemôze v danom prípade domáhat zrusenia sporného rozhodnutia z dôvodu jeho prijatia po uplynutí primeranej lehoty, kedze neboli porusené jeho práva. Táto cast dôvodu musí byt preto zamietnutá. 200 Pokial ide na druhej strane o porusenie zásady legitímnej dôvery, je potrebné upresnit, ze touto castou svojho dôvodu sa JCB dovoláva uplatnenia ustanovení clánku 15 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 17. Takéto tvrdenie sa vsak musí zamietnut ako zjavne neopodstatnené, pokial ide o dohody, ktoré neboli riadne oznámené. 201 Po druhé v odpovedi na tvrdenie JCB Service, podla ktorého bola ulozená pokuta neprimeraná, najmä v porovnaní s pokutami ulozenými v rovnakom konaní podnikom ako Volkswagen a Opel [rozhodnutie Komisie 98/273/ES z 28. januára 1998 týkajúce sa konania podla clánku [81] Zmluvy ES (IV/35.733 - VW) (Ú. v. ES L 124, s. 60) a rozhodnutie Komisie z 20. septembra 2000 týkajúce sa konania podla clánku [81] Zmluvy ES (Vec COMP/36.653 - Opel) (Ú. v. ES L 59, 2001, s. 1)], Súd prvého stupna upresnil v bode 187 napadnutého rozsudku, ze nezávisle od porovnaní, ktoré mohla Komisia povazovat za potrebné na stanovenie výsky pokuty ulozenej JCB Service, tieto skutocnosti môzu mat iba orientacný charakter, kedze konkrétne údaje o veciach ako trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia nie sú zhodné. 202 V dôsledku toho Súd prvého stupna v bode toho istého rozsudku dospel k záveru, ze okolnost, ze výska sumy pokút ulozených Volkswagen, Opel a JCB Service zodpovedá rôznym percentám ich jednotlivých obratov, v danom prípade nepoukazuje na diskriminacný prístup voci odvolatelovi. 203 Vo vztahu k tomu JCB Service tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze sa nevyjadril k jeho tvrdeniu, podla ktorého bola pokuta neprimeraná v porovnaní s pokutami ulozenými za okolností porovnatelných v rozhodnutiach Volkswagen a Opel. 204 Je potrebné vopred konstatovat, ze odlisne od toho, co tvrdí JCB Service v danom prípade, Súd prvého stupna sa v bodoch 187 a 189 napadnutého rozsudku jasne vyjadril k jeho tvrdeniam. 205 Okrem toho je potrebné uviest, ze sa JCB Service nesnazí spochybnit ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej predchádzajúca rozhodovacia prax Komisie nepredstavuje právny rámec pre pokuty v oblasti hospodárskej sútaze, a ze rozhodnutia týkajúce sa iných vecí majú orientacný charakter, pokial ide o existenciu diskriminácie. 206 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dôvody uvádzané JCB Service po druhé je potrebné zamietnut, a teda zamietnut prvú cast tohto dôvodu. O druhej casti 207 V úvode je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry Súdneho dvora, ak aj usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právne pravidlá, ktoré by bola administratíva povinná v kazdej situácii dodrziavat, vyjadrujú konvencné pravidlá postupu, ktorých sa administratíva musí vo svojej praxi pridrzat a od ktorých sa nemôze v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré by neboli v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania (pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 209). 208 Komisia sa prijatím takýchto pravidiel postupu a zverejnením, ze ich odteraz bude uplatnovat na príslusné prípady, sama obmedzuje pri výkone svojej volnej úvahy a nemôze sa od týchto pravidiel odchýlit bez toho, aby nebola prípadne sankcionovaná z dôvodu porusenia vseobecných právnych zásad, akými sú zásada rovnakého zaobchádzania alebo zásada ochrany legitímnej dôvery (pozri rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 211). 209 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze podla tej istej judikatúry usmernenia stanovujú metodológiu, ktorú sa Komisia zaviazala uplatnovat pri stanovení výsky pokút podla clánku 15 nariadenia c. 17. Tieto usmernenia, pri ktorých koncipovaní Komisia pouzila kritériá urcené judikatúrou Súdneho dvora, zaistujú právnu istotu podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný, bod 213). 210 Je preto potrebné skúmat tvrdenia uvádzané JCB Service, ktorými sa snazí preukázat, ze Súd prvého stupna sa dopustil omylu tým, ze nesankcionoval údajné porusenie usmernení Komisiou vzhladom na túto judikatúru. 211 Pokial ide predovsetkým o závaznost porusenia, je potrebné upresnit, ze vo vsetkých jazykových zneniach s výnimkou anglického, ktoré pouzíva pojem "vázne" pre dotknuté porusenia, môzu byt podla bodu 182 napadnutého rozsudku kvalifikované tieto porusenia ako "velmi závazne" z dôvodu úcinkov, ktoré majú na riadne fungovanie vnútorného trhu, najmä tým, ze delia národné trhy, co je ich cielom a úcinkom, a teda odôvodnujú samy osebe ulozenie vysokej pokuty. Podla nasledujúceho bodu toho istého rozsudku JCB Service je relatívne velkým podnikom v rámci Spolocenstva a v danom sektore, a teda Komisia sa nedopustila chybného posúdenia vplyvu porusenia na dotknuté národné trhy pri stanovení výsky pokuty. 212 Pokial ide dalej o dlzku trvania porusenia, z bodu 184 napadnutého rozsudku vyplýva, ze pokrýva obdobie desat rokov. Vo vztahu k tomu Súd prvého stupna v bode 185 napadnutého rozsudku upresnil, ze "pocas polovice tohto obdobia boli súcasne prítomné dva prvky porusenia. JCB Service zdôraznil, ze vsetky prvky porusenia obmedzené na dva existovali súcasne iba pät rokov. Obmedzenia dovozu zakladajúce prvý prvok porusenia, ktoré sú podstatou distribucného systému [skupiny] JCB, sú vsak závazné, ze z nich logicky vyplývajú aj obmedzenia zásobovacích zdrojov zakladajúce druhý prvok porusenia... vzhladom na prevazujúci charakter prvého prvku porusenia, ktoré sa vztahuje na hlavný aspekt distribucného systému [skupiny] JCB, nie je dôvodné domnievat sa, ze dlzka trvania porusenia mala byt skrátená na pät rokov". 213 Pokial ide napokon o skutocnost, ze Komisia odmietla zohladnit osobitné polahcujúce okolnosti, podla bodu 190 napadnutého rozsudku JCB Service nemôze oprávnene tvrdit, ze nezaujatie formálneho stanoviska Komisie týkajúceho sa dohôd znamenalo "konkludentné schválenie", pricom takýto prístup je právu Spolocenstva cudzí. 214 Okrem toho podla znenia toho istého bodu napadnutého rozsudku sa JCB Service nemôze odvolávat na uz citované rozhodnutie írskeho protimonopolného úradu a ani na rozsudok cour d'appel de Paris. Kedze ziadost JCB Service o udelenie výnimky bola povazovaná za nedôvodnú, v danom prípade nie je mozné uznat polahcujúcu okolnost zalozenú na údajnej zlucitelnosti distribucného systému skupiny JCB s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 215 Po prvé JCB Service v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 182 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, ze dve formy protisútazných postupov preukázané v danom prípade odôvodnovali samy osebe vysokú pokutu z dôvodu "velmi závazných" porusení. Nezávisle od ich formálnej kvalifikácie v spornom rozhodnutí predmetné postupy nie je mozné kvalifikovat vzhladom na ich skutocnú povahu a vplyv na trh ako "velmi závazné". 216 Odlisne od toho, co v danom prípade tvrdí JCB Service, zistené porusenia sú zjavne "velmi závazné" v zmysle bodu 1A usmernení, a teda môze byt za ne ulozená pokuta predpokladaná pre tento typ porusenia. 217 Vo vztahu k tomu je potrebné pripomenút, ze v zmysle dvesto styridsiateho ôsmeho odôvodnenia sporného rozhodnutia koncesionárske dohody ako tie, ktoré uzavrel JCB Service, majú za ciel delenie národných trhov v rámci spolocného trhu súborom obmedzení hospodárskej sútaze, ktoré ohrozujú riadne fungovanie jednotného trhu, cím odporujú základným cielom Spolocenstva, a sú niekolko desatrocí povazované v rozhodovacej praxi a v judikatúre za porusenia clánku 81 ES. 218 V dvesto styridsiatom deviatom a dvesto pätdesiatom odôvodnení sporného rozhodnutia Komisia uviedla, ze uplatnenie obmedzení sa s istotou zistilo u koncesionárov najmenej niekolkých clenských státov, co predstavuje podstatnú cast spolocného trhu, ze JCB Service je velký podnik so znacným vplyvom na urcitých trhoch s výrobkami a dotknutých geografických trhoch, ze svojím správaním môze skutocne spôsobit významné skody iným hospodárskym subjektom nachádzajúcim sa na dalsom stupni trhu a ze disponuje infrastruktúrou umoznujúcou mu vediet, ze porusuje clánok 81 ES. 219 Za týchto podmienok Komisia dospela v dvesto pätdesiatom prvom odôvodnení k záveru, ze porusenia zo strany JCB Service sú "velmi závazné" a musia z dôvodu ich závaznosti byt sankcionované pokutou vo výske 25 miliónov eur. 220 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Súd prvého stupna oprávnene nesankcionoval Komisiu za to, ze na predmetné porusenia uplatnila pokutu zodpovedajúcu porusenia kvalifikovaným ako "velmi vázne". 221 Pokial ide o skutocnost, ze v bode 182 anglického znenia napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna odvoláva na "závazne" porusenia namiesto "velmi závazných", je potrebnú upresnit, ze ide jednoducho o chybu vo vyhotovení rozsudku. Okrem toho, ze pojem "velmi" sa uvádza vo vsetkých iných jazykových zneniach napadnutého rozsudku, je potrebné uviest, ze pouzitie pojmu "závazné" je v danom prípade nepodstatné, kedze z bodu 182 napadnutého rozsudku jasne vyplýva, ze ide o "velmi závazné" porusenia v zmysle bodu 1A usmernení odôvodnujúce ulozenie vysokej pokuty. 222 Po druhé JCB Service tvrdí, ze stanovením dlzky trvania porusenia na desat rokov sa Súd prvého stupna dopustil podobne ako Komisia nesprávneho posúdenia tejto dlzky trvania. Podla neho bolo potrebné posúdit dlzku trvania predmetného protiprávneho konania vzhladom na chybu Komisie, ktorá spôsobila, ze sa JCB Service oprávnene domnieval, ze jeho distribucná siet neporusuje pravidlá hospodárskej sútaze. V takomto kontexte vzhladom na to, ze dlzka trvania porusenia je faktorom odôvodnujúcim zvýsenie sumy pokuty, dlzka trvania porusovania by nemala byt faktorom, ktorý sa pouzije na zvýsenie sumy pokuty, ktorá je neodôvodnenou pokutou. 223 Toto tvrdenie nie je relevantné. Je potrebné uviest, ze posúdenie Komisie týkajúce sa dlzky trvania zisteného porusenia sa týka neoznámených dohôd a postupov. Za týchto podmienok JCB Service nemôze v ziadnom prípade zalozit svoje tvrdenia na dohodách neoznámených podla postupov vyzadovaných judikatúrou na to, aby spochybnil opodstatnenost dlzky trvania porusenia, ktoré Komisia posúdila podla usmernení. 224 K tomuto bodu JCB Service tvrdí, ze neexistuje ziadny dôkaz umoznujúci podporit konstatovanie, podla ktorého k tvrdeným porusovaniam doslo v období desiatich rokov. Vzhladom na preskúmané dokumenty týkajúce sa porusenia povazované v napadnutom rozsudku za preukázané datované do roku 1992 nemôze Súd prvého stupna tvrdit, ze porusenie zacalo v roku 1988, a ani v bode 184 napadnutého rozsudku uvádzat, ze "Komisia poukázala na skutocnosti súvisiace s dvomi prvkami porusenia, ktoré sú preukázané", a ze "dôkazy, ktoré boli predtým skúmané, sú uvedené v spise týkajúcom sa celkového obdobia" bez toho, aby skutocne preskúmal dôkazy. 225 Je potrebné konstatovat, ze touto castou dôvodu JCB Service v podstate len vytýka Súdu prvého stupna, ze neprevzal a necitoval vsetky dôkazy umoznujúce preukázat dlzku trvania porusovania. Nepreukazuje vsak, ze sa Súd prvého stupna dopustil právneho omylu tým, ze v bode 184 napadnutého rozsudku potvrdil zistenia Komisie týkajúce sa dlzky trvania porusenia. JCB neuviedol ziadne tvrdenie na preukázanie, ze posúdenie Komisie v tejto veci nie je v súlade s bodom 1B usmernení. Toto tvrdenie sa musí preto zamietnut. 226 Napokon JCB Service tvrdí, ze Súd prvého stupna nesankcionoval skutocnost, ze Komisia neuznala v danom prípade existenciu polahcujúcich okolností v zmysle bodu 3 usmernení. JCB Service sa podla jeho vyjadrenia porusení nedopustil zámerne, ale bolo to v dôsledku nedbanlivosti a zlej správy Komisie. JCB Service sa dalej údajne nedopustila v Taliansku protiprávneho postupu, ktorý sa jej vytýka. Napokon podla neho správa zo 16. mája 1995 citovaná v bode 93 tohto rozsudku predstavuje osobitnú polahcujúcu okolnost a nie pritazujúcu okolnost. 227 Pokial ide o prvú vyssie uvedenú cast dôvodu, je potrebné uviest, ze JCB Service zakladá svoje uvazovanie na skutocnosti, ze omeskanie Komisie týkajúce sa jeho ziadosti o udelenie výnimky malo dopad na konanie o porusení, ktoré zacala Komisia vo veci neoznámených dohôd a postupov. V dôsledku toho podla neho mala byt táto skutocnost posudzovaná ako osobitná polahcujúca okolnost pri stanovení konecnej sumy pokuty. 228 Je nutné konstatovat, ze JCB Service sa snazí opät preukázat procesnú súvislost medzi oznámenými a neoznámenými dohodami s cielom spochybnit opodstatnenost rozhodnutia Komisie týkajúceho sa výsky ulozenej pokuty. Takáto súvislost je vsak zjavne nesprávna a nemôze v ziadnom prípade odôvodnit existenciu polahcujúcej okolnosti v zmysle bodu 3 usmernení. 229 Pokial ide o druhú vyssie uvedenú cast dôvodu, je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna uviedol v bode 103 napadnutého rozsudku, na ktorý odkazuje tiez bod 117 toho istého rozsudku, ze "v kazdom prípade bez ohladu na praktické uplatnovanie dohôd clánok 81 ods. 1 ES zakazuje samotnú existenciu ustanovení distribucných dohôd, ktoré majú za ciel a úcinok obmedzenie predajov. Tie predstavujú obmedzenie hospodárskej sútaze, ktoré môze byt postihnuté podla clánku 81 ods. 1 ES, ak tieto ustanovenia sú spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Skutocnost, ze ustanovenie dohody majúce za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze sa medzi zmluvnými stranami neuplatnovalo, nepostacuje na to, aby sa nan neuplatnil zákaz podla clánku 81 ods. 1 ES". 230 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze odlisne od toho, co tvrdí JCB Service, Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku nikdy netvrdil, ze JCB Service sa nikdy nedopustil v Taliansku uvedeného konania. Naopak obmedzil sa na uvedenie tvrdení JCB Service s cielom zalozit na nich odlisný záver. Za týchto podmienok je potrebné túto druhú cast dôvodu uvádzaného JCB Service zamietnut. 231 Pokial ide o vyssie uvedenú tretiu cast dôvodu, je potrebné pripomenút, ze správa zo 16. mája 1995 uvádza, ze zákaz paralelných dovozov je v rozpore s rozhodnutiami Komisie a judikatúrou Súdneho dvora. Ide teda o skutocnost, ktorá preukazuje, ze JCB Service si bol vedomý, ze jeho správanie bolo v rozpore s clánkom 81 ES, a teda nie je mozné ho povazovat za osobitnú polahcujúcu okolnost. 232 Z uvedených úvah vyplýva, ze Súd prvého stupna sa v bode 190 napadnutého rozsudku nedopustil právneho omylu alebo nesprávneho posúdenia tým, ze potvrdil stanovisko Komisie, podla ktorého na úcely stanovenia výsky pokuty nie je potrebné zohladnit osobitné polahcujúce okolnosti. 233 Je preto potrebné zamietnut druhú cast tretieho dôvodu a tento dôvod ako taký ako neopodstatnený, a teda zamietnut návrhy na zrusenie napadnutého rozsudku, kedze ziadny dôvod odvolania nebol úspesný. 234 Kedze dalsie návrhy odvolania boli podané za predpokladu, ze Súdny dvor zamietne napadnutý rozsudok, je potrebné zamietnut hlavné odvolanie v celom rozsahu. O vzájomnom odvolaní 235 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil právneho omylu, pokial ide o výklad clánku 15 ods. 5 nariadenia c. 17, tým, ze zamietol zohladnenie pritazujúcej okolnosti popísanej v spornom rozhodnutí na úcely stanovenia výsky pokuty, konkrétne odvetné opatrenia prijaté JCB Service voci koncesionárovi, ktorý porusil clánok 4 distribucnej dohody pre Spojené královstvo (zákaz predaja neautorizovaným predajcom). Komisia sa osobitne domnieva, ze ide o pritazujúcu okolnost nie na základe oznámeného ustanovenia 4, ale preto, ze obmedzujúca povaha tohto clánku bola posilnená penaznými sankciami. 236 Vo vztahu k tomu je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna v bode 191 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia zohladnila pritazujúce okolnosti, kedze za pritazujúcu okolnost povazovala penaznú sankciu ulozenú JCB Service spolocnosti Gunn JCB za porusenie ustanovenia 4, ktorú kvalifikovala ako odvetné opatrenie, a následne zvýsila sumu pokuty na 864 000 eur. Uviedol tiez, ze nebolo spochybnené, ze Gunn JCB sa správal v rozpore so zmluvnými záväzkami a ze neprávom dostal Multiple Deal Trading Support, a napokon, ze JCB Service sankcionovala porusenie zmluvného ustanovenia. Súd prvého stupna vsak upresnil, ze zákonné alebo protizákonné ustanovenie musí byt vynaté z moznosti ulozenia pokuty podla clánku 15 ods. 5 nariadenia c. 17, pokial je obsahom oznámenej dohody. 237 Za týchto podmienok Súd prvého stupna uviedol v bode 192 napadnutého rozsudku, ze Komisia nemohla oprávnene ulozit pokutu za konanie kvalifikované ako pritazujúca okolnost, ale súvisiace s uplatnovaním ustanovenia riadne oznámenej dohody. Komisia teda nemohla zvýsit sumu pokuty s cielom zohladnit tvrdené pritazujúce okolnosti. 238 JCB Service tvrdí, ze Súd prvého stupna sa nedopustil právneho omylu. Predovsetkým náhrada skody, ktorú pozadoval JCB Service od svojho koncesionára, bola podla neho sankcia ulozená podla uvedeného ustanovenia a nie na základe neoznámeného ustanovenia. Náhrada skody bola dalej nevyhnutná na zabezpecenie platnosti dohody o selektívnej distribúcii a zabránení protiprávnej diskriminácii medzi koncesionármi. Napokon Komisia predmetnú ziadost podla odvolatela nesprávne kvalifikovala ako "odvetné opatrenie" predstavujúce pritazujúcu okolnost, kedze v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút predstavujú "odvetné opatrenia" opatrenia prijaté voci "iným podnikom s cielom prinútit ich 'respektovat` protiprávne rozhodnutia alebo postupy". 239 Je potrebné pripomenút, ze Komisia v styridsiatom odôvodnení sporného rozhodnutia uviedla, ze "JCB poziadala" predlozit na dvoch výtlackoch formulára A/B pre Spojené královstvo informácie o obsahu dohôd alebo zosúladených postupov a presnejsie v casti II ods. 3 písm. f) o... sankciách, ktoré môzu byt prijaté voci zúcastneným podnikom (zmluvné pokuty, vylúcenie, zastavenie dodávok, atd.`). Na obidvoch tlacivách bola uvedená odpoved 'Nie`. Táto odpoved nebola daná z nedbanlivosti alebo mechanicky. Na formulári A/B pripojenom k dohode pre Dánsko oznámenej tiez 30. júna 1973 bola uvedená zmluvná pokuta 250 GBP alebo trojnásobok ceny náhradných dielov kúpených od iných zdrojov ako JCB". 240 Vyssie uvedené zistenia JCB Service v rámci tohto konania nenamietal a ani nespochybnil pred Súdom prvého stupna. Za týchto podmienok je potrebné uviest, ze vzhladom na odpoved "nie" v casti II ods. 3 písm. f) formulára A/B týkajúcej sa sankcií, ktoré môzu byt prijaté voci podnikom zúcastneným na karteli v Spojenom královstve, JCB Service oznámil Komisii svoj zámer neuplatnit takéto sankcie. 241 Odpoved "nie" vo vyssie uvedenej casti formulára A/B naznacuje, ze sankcie ulozené koncesionárovi v Spojenom královstve prekracovali hranice konania popísaného v oznámení, a teda v rozpore s tým, co uvádza bod 191 napadnutého rozsudku, predmetné sankcie nemôzu byt vynaté z moznosti ulozenia pokuty podla clánku 15 ods. 5 nariadenia c 17. 242 Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa v bodoch 191 a 192 napadnutého rozsudku dopustil právneho omylu tým, ze uviedol, ze Komisia nemohla ulozit pokutu 864 000 eur z dôvodu konania kvalifikovaného ako pritazujúca okolnost a ze nemohla zvýsit sumu pokuty s cielom zohladnit tvrdené pritazujúce okolnosti. 243 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze vzájomné odvolanie je prípustné v casti týkajúcej sa bodov 191 a 192 a bodu 2 výroku napadnutého rozsudku. 244 Podla clánku 61 Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. Ak to stav konania dovoluje, môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej alebo môze vec vrátit Súdu prvého stupna na dalsie konanie. Kedze stav veci dovoluje právoplatne rozhodnút vo veci, je dôvodné rozhodnút s konecnou platnostou o výske ulozenej pokuty JCB Service a urcit ju na 30 864 000 eur. O trovách 245 Podla clánku 122 prvého pododseku rokovacieho poriadku, ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou o veci samej, rozhodne aj o trovách konania. Podla ustanovenia clánku 69 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. 246 Kedze Komisia navrhla, aby bol JCB Service zaviazaný na náhradu trov konania, a JCB Service nemal úspech vo svojich dôvodoch odvolania, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov odvolacieho konania. Kedze Komisia navrhla, aby bol JCB Service zaviazaný na náhradu trov vzájomného odvolacieho konania, a JCB Service nemal úspech vo svojich dôvodoch odvolania, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov vzájomného odvolacieho konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Vzájomnému odvolaniu Komisie sa vyhovuje. 3. Bod 2 výroku rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia (T-67/01), sa zrusuje. 4. Suma pokuty ulozená JCB Service clánkom 4 rozhodnutia Komisie 2002/190/ES z 21. decembra 2000 o uplatnovaní clánku 81 ES (vec COMP.F.1/35.918,-JCB) sa stanovuje na 30 864 000 eur. 5. JCB Service znása vsetky trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTLX9p5/L97819-3113TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXTLX9p5/L97819-3113TMP.html#Footref*