Vec C-148/04 Unicredito Italiano SpA proti Agenzia delle Entrate, Ufficio Genova 1 (návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Commissione tributaria provinciale di Genova) "Státna pomoc - Rozhodnutie 2002/581/ES - Danové výhody poskytnuté bankám - Odôvodnenie rozhodnutia - Kvalifikovanie státnej pomoci - Podmienky - Zlucitelnost so spolocným trhom - Podmienky - Clánok 87 ods. 3 písm. b) a c) ES - Dôlezitý projekt spolocného európskeho záujmu - Rozvoj urcitých cinností - Predtým poskytnuté danové výhody - Vymáhanie pomoci - Zásada ochrany legitímnej dôvery - Zásada právnej istoty - Zásada proporcionality" Návrhy prednesené 8. septembra 2005 - generálna advokátka C. Stix-Hackl Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 15. decembra 2005 Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Pojem - Selektívna povaha opatrenia - Danové opatrenie výlucne v prospech podnikov v bankovom sektore uskutocnujúcich niektoré operácie - Zahrnutie (Clánok 87 ods. 1 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Ovplyvnenie obchodu medzi clenskými státmi - Narusenie hospodárskej sútaze - Kritériá posúdenia (Clánok 87 ods. 1 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Celkové preskúmanie schémy pomoci - Prípustnost - Dôsledok (Oznámenie Komisie 96/C 68/06) 4. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného záujmu - Pomoc smerujúca k rozvoju odvetvia hospodárskej cinnosti - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Obmedzenia [Clánok 87 ods. 3 písm. b) a c) ES] 5. Pomoc poskytovaná státmi - Plánovaná pomoc - Vykonanie bez predchádzajúceho oznámenia Komisii - Rozhodnutie Komisie nariadujúce vrátenie pomoci - Povinnost odôvodnenia - Rozsah (Clánok 88 ods. 3 ES a clánok 253 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami clánku 88 ods. 3 ES - Prípadná legitímna dôvera príjemcov - Právna istota - Ochrana - Podmienky a obmedzenia (Clánok 88 ods. 3 ES) 7. Pomoc poskytovaná státmi - Vymáhanie protiprávnej pomoci - Porusenie zásady proporcionality - Neexistencia - Sumy, ktoré sa majú vrátit - Skutocnosti, ktoré treba zohladnit (Clánok 88 ods. 3 ES) 8. Pomoc poskytovaná státmi - Rozhodnutie Komisie konstatujúce nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom - Vnútrostátne opatrenie nariadujúce vrátenie pomoci - Spochybnenie platnosti vykonávacieho vnútrostátneho opatrenia týkajúceho sa právnych predpisov Spolocenstva ak neexistujú skutocnosti, ktoré by mohli mat vplyv na platnost rozhodnutia Komisie - Vylúcenie (Clánok 87 ES; nariadenie Rady c. 659/1999, clánok 14) 1. Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", t. j. selektívnu pomoc. Pomoc môze byt z hladiska tohto ustanovenia selektívna, aj ked sa týka celého hospodárskeho odvetvia. To je prípad znízenia dane, ktoré sa uplatnuje len v bankovom sektore a v rámci bankového sektora, a majú z neho prospech výlucne podniky uskutocnujúce niektoré operácie. Kedze sa neuplatnuje na vsetky hospodárske subjekty a v skutocnosti sa odchyluje od vseobecnej danovoprávnej úpravy, nemozno nan hladiet ako na vseobecné opatrenie danovej alebo hospodárskej politiky. Takéto znízenie dane musí byt teda podla clánku 87 ods. 1 ES zakázané, pokial nie je adaptáciou vseobecného systému osobitných charakteristík bankových podnikov, ale bolo zavedené ako prostriedok zlepsenia konkurencieschopnosti urcitých podnikov v konkrétnom case vývoja uvedeného odvetvia. (pozri body 44 - 51) 2. Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa alebo hrozí narúsaním hospodárskej sútaze. V rámci svojho posúdenia týchto dvoch podmienok nie je Komisia povinná zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz. Nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom treba konstatovat s konecnou platnostou, ked mala alebo môze mat dosah na obchod v Spolocenstve a úcinok skreslenia v nom existujúcej hospodárskej sútaze. Osobitne, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci iným konkurujúcim podnikom, treba na tieto konkurujúce podniky hladiet ako na ovplyvnené pomocou. V tejto súvislosti môze skutocnost, ze hospodárske odvetvie bolo predmetom liberalizácie na úrovni Spolocenstva, charakterizovat skutocný alebo mozný dosah pomoci na hospodársku sútaz, ako aj jej úcinok na obchod medzi clenskými státmi. Navyse nie je nevyhnutné, aby sa podnik príjemca pomoci sám zúcastnil na obchode v rámci Spolocenstva. Ak totiz clenský stát poskytne podniku pomoc, mozno cinnost v rámci státu udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sa sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu znízia. Dalej, posilnením podniku, ktorý sa az do tej doby nezúcastnoval na obchode v rámci Spolocenstva, ho mozno uviest do postavenia, ktoré mu umozní preniknút na trh iného clenského státu. Preto musí byt znízenie dane posilnujúce postavenie podnikov príjemcov pomoci voci iným podnikom cinným v obchode v rámci Spolocenstva zakázané, najmä v kontexte významného liberalizacného procesu na úrovni Spolocenstva v odvetví financných sluzieb, ktorý zvýsil hospodársku sútaz, ktorá mohla uz byt dôsledkom volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve. (pozri body 53 - 60) 3. V prípade schémy pomoci sa môze Komisia, aby overila, ci tento rezim obsahuje prvky pomoci, obmedzit na skúmanie vseobecných charakteristík predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad uplatnenia, najmä aby overila, ze nevedie k prekroceniu najvyssej sumy pomoci de minimis stanovenej v jej oznámení 96/C 68/06. (pozri body 67, 69) 4. Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna hodnotenie hospodárskeho a sociálneho usporiadania, ktoré sa musí uskutocnit v kontexte Spolocenstva. Súd Spolocenstva nemôze pri kontrole zákonnosti výkonu tejto slobody nahradit posúdenie príslusného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale sa musí obmedzit na skúmanie toho, ci posúdenie príslusného orgánu nie je postihnuté zjavnou chybou alebo zneuzitím právomoci. Vylúcením kvalifikovania "projektu spolocného európskeho záujmu" v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. b) ES, pokial ide o opatrenie znízenia dane, z ktorého vyplýva, ze jeho úcelom je najmä zlepsit konkurencieschopnost subjektov so sídlom v clenskom státe tak, ze sa posilní len ich konkurencné postavenie na vnútornom trhu, sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Nemozno úcinne namietat, ze takéto opatrenie spadá do rámca dokoncenia privatizacného procesu, takýto proces zacatý clenským státom nemôze byt sám osebe povazovaný za projekt spolocného európskeho záujmu. Navyse sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, povazujúc, ze opatrenie, ktoré má v podstate za ciel najmä zlepsit konkurencieschopnost príjemcov pomoci v odvetví, pre ktoré je charakteristická silná medzinárodná konkurencia, a má posilnit postavenie príjemcov pomoci voci konkurentom, ktorí z neho výhody nemajú, nevyhovuje podmienke neovplyvnit nepriaznivo podmienky obchodu tak, aby to bolo v rozpore so spolocným záujmom, ktorej musí vyhoviet pomoc na rozvoj urcitých cinností v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. (pozri body 71, 72, 74 - 77, 79, 82, 83) 5. Povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 253 ES sa musí v podstate posúdit podla okolností konkrétneho prípadu, najmä podla obsahu aktu, povahy dovolávaného sa odôvodnenia a záujmu, ktorý jeho adresát môze mat na získaní vysvetlení. V oblasti státnej pomoci, v rozpore s ustanoveniami clánku 88 ods. 3 ES, ak uz bola pomoc poskytnutá, vsak Komisia, ktorá môze vnútrostátnym orgánom nariadit, aby prikázali jej vrátenie, nie je povinná uviest osobitné dôvody na úcely odôvodnenia svojej cinnosti. Preto teda, pokial jej clenský stát neoznámil schému pomoci upravujúcu znízenie dane pred jej vykonaním, Komisia nebola povinná uviest osobitné dôvody na podporu svojho príkazu na vrátenie. (pozri body 99 - 101) 6. Vzhladom na imperatívnu povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou na základe clánku 88 ES môzu mat podniky príjemcovia pomoci legitímnu dôveru v oprávnenost pomoci v podstate len vtedy, ak sa táto poskytla v súlade s postupom stanoveným v uvedenom clánku, a dalej ak je starostlivý hospodársky subjekt za normálnych okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný. Osobitne, ak sa pomoc poskytla bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, na základe coho je podla clánku 88 ods. 3 ES protiprávna, príjemca pomoci nemôze mat v tomto prípade legitímnu dôveru v zákonnost jej poskytnutia. Ani dotknutý clenský stát, ani dotknutý subjekt sa navyse nemôzu dovolávat zásady právnej istoty ako prekázky vrátenia pomoci, kedze riziko vnútrostátneho sporu bolo mozné predpokladat uz od jej poskytnutia. Vymáhanie pomoci poskytnutej v rozpore s postupom stanoveným v clánku 88 ods. 3 ES totiz predstavuje riziko, ktoré môze subjekt prijímajúci pomoc predvídat, a teda sa nemôze dovolávat ochrany legitímnej dôvery pri jej odnatí. Dalej, podniky, ktoré prijali protiprávnu pomoc, berú vo vseobecnosti do úvahy jej výsku pri svojich hospodárskych volbách a neskorsie vymáhanie tejto pomoci má obvykle nepriaznivý dosah na ich financie. Ak by taká situácia mala bránit vymáhaniu, pomoci by zostali nenávratne u svojich príjemcov v podstate vo vsetkých prípadoch a kontrola státnej pomoci Spolocenstvom by zostala bez úcinku. Vzhladom na tieto skutocnosti sa príjemca protiprávnej pomoci nemôze domáhat moznosti odvolávat sa na výnimocné okolnosti, o ktoré by mohol oprávnene opriet svoju dôveru v súlad tejto pomoci s právom. (pozri body 104, 108 - 111) 7. Zrusenie protiprávnej pomoci jej vymáhaním je logickým následkom konstatovania jej protiprávnosti. Toto vymáhanie nemozno v zásade posudzovat z hladiska skorsej situácie ako neprimerané opatrenie vzhladom na úcel ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci. Vrátením pomoci jej príjemca stratí výhodu, ktorú na trhu pozíval voci svojim konkurentom, a nastolí sa nanovo skorsia situácia, existujúca pred poskytnutím pomoci. Sumy, ktoré sa majú vrátit, nemozno urcit na základe rôznych operácií, ktoré mohli podniky vykonat, keby si nezvolili formu operácie spojenú s pomocou. Túto volbu totiz urobili s vedomím rizika vymáhania pomoci poskytnutej v rozpore s postupom stanoveným v clánku 88 ods. 3 ES. Uvedené podniky sa tomuto riziku mohli vyhnút tým, ze by sa rovno rozhodli pre odlisne struktúrované operácie. Pokial ide o opatrenie pomoci poskytnutej vo forme znízenia dane, navrátenie do pôvodného stavu umoznuje, v stádiu vymáhania pomoci vnútrostátnymi orgánmi, zohladnit len danové zaobchádzanie, v prípade potreby výhodnejsie ako podla vseobecného práva, poskytnuté pri neexistencii protiprávnej pomoci a podla vnútrostátnych noriem zlucitelných s právom Spolocenstva na základe skutocne vykonanej operácie. (pozri body 113 - 116, 119) 8. Clánok 87 a nasl. ES, clánok 14 nariadenia c. 659/1999, ako aj zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality, nemôzu bránit vnútrostátnemu opatreniu, ktoré nariaduje vrátenie pomoci v rámci výkonu rozhodnutia Komisie, ktorá túto pomoc kvalifikovala ako nezlucitelnú so spolocným trhom a ktorej skúmanie vzhladom na tie isté ustanovenia a vseobecné zásady neodhalilo skutocnosti, ktoré by mohli mat vplyv na platnost. (pozri bod 125, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora) z 15. decembra 2005 ([1]*) "Státna pomoc - Rozhodnutie 2002/581/ES - Danové výhody poskytnuté bankám - Odôvodnenie rozhodnutia - Kvalifikovanie státnej pomoci - Podmienky - Zlucitelnost so spolocným trhom - Podmienky - Clánok 87 ods. 3 písm. b) a c) ES - Dôlezitý projekt spolocného európskeho záujmu - Rozvoj urcitých cinností - Predtým poskytnuté danové výhody - Vymáhanie pomoci - Zásada ochrany legitímnej dôvery - Zásada právnej istoty - Zásada proporcionality" Vo veci C-148/04, ktorej predmetom je návrh na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podaný rozhodnutím Commissione tributaria provinciale di Genova (Taliansko) z 11. februára 2004 a dorucený Súdnemu dvoru 23. marca 2004, ktorý súvisí s konaním: Unicredito Italiano SpA proti Agenzia delle Entrate, Ufficio Genova 1, SÚDNY DVOR (druhá komora), v zlození: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia C. Gulmann (spravodajca), R. Schintgen, G. Arestis a J. Klucka, generálna advokátka: C. Stix-Hackl, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 3. februára 2005, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - Unicredito Italiano SpA, v zastúpení: A. Santa Maria, C. Biscaretti di Ruffia a G. Pizzonia, avvocati, - talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci M. Fiorilli, avvocato dello Stato, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: R. Lyal a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 8. septembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrh na zacatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti rozhodnutia Komisie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 o systéme státnej pomoci pre banky, ktorý uplatnuje Taliansko [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 184, 2002, s. 27, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ako aj výkladu clánku 87 a nasl. ES, clánku 14 nariadenia Rady c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a vseobecných zásad práva Spolocenstva. 2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Unicredito Italiano SpA (dalej len "Unicredito") so sídlom v Janove (Taliansko) a Agenzia delle Entrate, Ufficio Genova 1, ktorý sa týkal danovej výhody v prospech Unicredito v období rokov 1998, 1999 a 2000. I - Vnútrostátny právny rámec 3 V Taliansku sa reforma bankového systému vykonala zákonom c. 218 z 30. júla 1990, ktorý obsahuje ustanovenia o restrukturalizácii a posilnení majetkových podielov verejnoprávnych úverových institúcií (GURI c. 182 zo 6. augusta 1990, s. 8, dalej len "zákon c. 218/90"). 4 Tento zákon umoznil transformáciu verejnoprávnych úverových institúcií na akciové spolocnosti. Na tieto úcely bola verejnoprávna banka splnomocnená postúpit bankovú institúciu akciovej spolocnosti tak, aby sa oddelila postupujúca právnická osoba, nazývaná v praxi "banková nadácia" (dalej len "banková nadácia"), vlastník podielov, od postupníckej akciovej spolocnosti, ktorá bola jediným subjektom oprávneným vykonávat bankovú cinnost. Banková nadácia spravovala podiely v postupníckej banke a z neho získané príjmy pouzívala na sociálne úcely. 5 Clánok 2 zákona c. 489 z 26. novembra 1993, týkajúceho sa najmä predlzenia lehoty stanovenej v clánku 7 ods. 6 zákona c. 218/90 (GURI c. 284 z 3. decembra 1993, s. 4), stanovil pre verejnoprávne bankové institúcie povinnost transformovat sa na akciové spolocnosti najneskôr do 30. júna 1994. 6 Zákon c. 461 z 23. decembra 1998, ktorým sa na vládu deleguje právomoc reorganizácie obcianskoprávnej a danovej právnej úpravy týkajúcej sa subjektov uvedených v clánku 11 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 356 z 20. novembra 1990, ako aj danového rezimu restrukturalizácie bánk (GURI c. 4 zo 7. januára 1999, s. 4, dalej len "zákon c. 461/98"), splnomocnil taliansku vládu uskutocnit novú reformu právnej úpravy bankového sektora, osobitne v oblasti restrukturalizácie. 7 Splnomocnenie stanovené v zákone c. 461/98 z 23. decembra 1998 vykonal legislatívny dekrét c. 153 zo 17. mája 1999 o obcianskoprávnej a danovej právnej úprave týkajúcej sa subjektov uvedených v clánku 11 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 356 z 20. novembra 1990 a danového rezimu restrukturalizácie bánk v súlade s clánkom 1 zákona c. 461 (GURI c. 125 z 31. mája 1999, s. 4, dalej len "dekrét c. 153/99"). 8 Osobitne svojím clánkom 22 ods. 1 a clánkom 23 ods. 1 zaviedol danovú výhodu spocívajúcu v znízení sadzby dane z príjmov (IRPEG) na 12,5 % (dalej len "znízenie dane") pre banky, ktoré sa v priebehu piatich po sebe nasledujúcich zdanovacích období zlúcia, resp. podstúpia obdobnú restrukturalizáciu, pod podmienkou, ze sa zo ziskov vytvorí osobitná rezerva podliehajúca zákazu rozdelenia pocas obdobia troch rokov. Ustanovil, ze zisk vyclenený do osobitnej rezervy nesmie prekrocit 1,2 % rozdielu medzi celkovou sumou pohladávok a záväzkov bánk, ktoré sa zúcastnili na zlúcení, a analogickým agregátom najväcsej z bánk zúcastnených na tejto operácii. II - Okolnosti predchádzajúce sporu vo veci samej 9 Na základe parlamentnej otázky poziadala Komisia Európskych spolocenstiev listom z 24. marca 1999 zaslaným v rámci svojich právomocí v oblasti státnej pomoci talianske orgány, aby jej poskytli informácie potrebné na posúdenie rozsahu pôsobnosti a úcinkov zákona c. 461/98. 10 Talianske orgány jej poskytli informácie týkajúce sa tohto zákona a dekrétu c. 153/99 listami z 24. júna a 2. júla 1999. 11 Listom z 23. marca upozornila Komisia talianske orgány na to, ze podla nej zákon c. 461/98 a dekrét c. 153/99 môzu obsahovat prvky pomoci a vyzvala ich, aby predmetné opatrenia nevykonávali. Dna 12. apríla 2000 jej talianske orgány odpovedali, ze ich uplatnovanie pozastavili, a potom jej 14. júna 2000 poskytli doplnujúce informácie. 12 Talianske orgány odhadli najvyssiu teoretickú sumu danovej výhody získanej na základe znízenia dane na 5 358 miliárd ITL, t. j. 2 767 miliónov eur, a to zo 76 operácií uskutocnených pocas rokov 1998, 1999 a 2000. 13 Listom z 25. októbra 2000 oznámila Komisia talianskej vláde svoje rozhodnutie zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Toto rozhodnutie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES C 44, 2001, s. 2). 14 Na záver konania dosla Komisia k záveru, ze Talianska republika v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES uplatnovala zákon c. 461/98 a dekrét c. 153/99 protiprávne. Uviedla, ze s výnimkou opatrenia stanoveného v clánku 27 ods. 2 dekrétu c. 153/99 tvorili vykonávané danové opatrenia, medzi nimi znízenie dane, schému státnej pomoci nezlucitelnú so spolocným trhom. Uvedené opatrenia zvýhodnovali banky tým, ze im umoznovali sa zväcsit a pozívat pritom výhody z úspor zo znízených nákladov. 15 Komisia preto prijala sporné rozhodnutie, v ktorom spresnila, ze zákon c. 461/98 a dekrét c. 153/99 zavádzajú danové výhody rovnako v prospech bankových nadácií, ale ze tieto výhody toto rozhodnutie neskúma. 16 Sporné rozhodnutie znie: "Clánok 1 ... schéma státnej pomoci, ktorú Taliansko vykonalo na základe [zákona c. 461/98] a [dekrétu c. 153/99], osobitne na základe... clánku 22 ods. 1, clánku 23 ods. 1... [dekrétu c. 153/99], je nezlucitelná so spolocným trhom. ... Clánok 3 Taliansko zrusí schému pomoci uvedenú v clánku 1. Clánok 4 1. Taliansko prijme vsetky opatrenia potrebné na vymáhanie, od jej príjemcov, pomoci poskytnutej na základe schémy uvedenej v clánku 1 a danej im k dispozícii protiprávne. 2. Vymáhanie sa uskutocní bezodkladne v súlade s postupmi vnútrostátneho práva pod podmienkou, ze tieto umoznujú okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vymáhat, zahrna úroky pocítané odo dna dania pomoci k dispozícii príjemcom az do dna jej skutocného vrátenia. Úroky sa vypocítajú podla referencnej sadzby pouzívanej pre výpocet ekvivalentnej subvencie v rámci regionálnej pomoci. ..." [neoficiálny preklad] 17 Na vykonanie uvedeného rozhodnutia zrusil clánok 5 zákonného dekrétu c. 63 z 15. apríla 2002 o naliehavých financných a danových ustanoveniach v oblasti vymáhania, racionalizácie systému tvorby nákladov pri farmaceutických výrobkoch, povinností Spolocenstva, sekuritizácie, zhodnocovania majetku a financovania infrastruktúr (GURI c. 90 zo 17. apríla 2002, s. 5), ktorý bol zmenený na zákon c. 112 z 15. júna 2002 (GURI c. 139 z 15. júna 2002, s. 3), danové výhody poskytnuté bankám podla zákona c. 461/98, najmä znízenie dane. 18 Zákonný dekrét c. 282 z 24. decembra 2002 o naliehavých ustanoveniach v oblasti povinností voci Spolocenstvu, danových záväzkov, vymáhania a úctovného postupu (GURI c. 301 z 24. decembra 2002, dalej len "dekrét c. 282/02"), ktorý bol zmenený na zákon c. 27 z 21. februára 2003 (riadna príloha ku GURI c. 44 z 22. februára 2003), ulozil bankám, ktoré boli príjemcami pomoci, aby najneskôr do 31. decembra 2002 uhradili sumu rovnajúcu sa dani nevyrovnanej v dôsledku schémy pomoci, a to spolu s úrokmi v rocnej sadzbe 5,5 %. III - Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky 19 Na základe dekrétu c. 282/02 uhradilo Unicredito sumu 244 712 646,05 eur zodpovedajúcu dani a úrokom dlzným z dôvodu danovej výhody, ktorú vyuzilo z titulu znízenia dane pocas období rokov 1998, 1999 a 2000. 20 Následne, 4. februára 2003, podalo tri ziadosti o vrátenie súm uhradených v súvislosti s týmito obdobiami. Tieto ziadosti boli zamietnuté implicitnými rozhodnutiami, ktoré vydala Agenzia delle Entrate, Ufficio Genova 1. 21 Unicredito podalo proti uvedenému orgánu na Commissione tributaria provinciale di Genova zalobu, pricom sa dovolávalo najmä protiprávnosti sporného rozhodnutia. 22 Vnútrostátny súd sa domnieva, ze rozhodnutie o prejudiciálnej otázke je odôvodnené najmä vzhladom na súlad dekrétu c. 282/02 so zásadami Spolocenstva v oblasti ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality. 23 Pokial ide o zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty, domnieva sa, ze znízenie dane z príjmov spadá pod logiku kontinuity a rozsírenia vzhladom na normatívnu cast skorsieho zákona c. 218/90 v rámci privatizacného procesu talianskeho bankového systému. 24 Tvrdí, ze zákon c. 218/90 vo svojom clánku 7 ods. 3 obsahoval opatrenie vyjadrené v podstate obdobným spôsobom ako clánok 22 ods. 1 a clánok 23 ods. 1 dekrétu c. 153/99. 25 Vnútrostátny súd uvádza, ze toto skorsie opatrenie bolo výhodnejsie nez znízenie dane, o ktoré ide v spornom rozhodnutí, pretoze sumy ulozené do osobitnej rezervy boli jednoducho odpocítatelné a oslobodené od dane, a nie len podliehajúce znízenej sadzbe dane. Tiez uvádza, ze úhrady do osobitnej rezervy bolo mozné uskutocnit pocas piatich rokov, do výsky najvyssej sumy za celé toto obdobie rovnajúcej sa 1,2 % rozdielu medzi vsetkými investíciami a vkladmi klientov bánk, ktoré sa zúcastnili na fúzii resp. na vkladoch, na jednej strane a analogickou sumou figurujúcou v poslednej súvahe úverovej institúcie zúcastnenej na fúzii alebo na vkladoch na druhej strane. 26 Pritom Komisia uz vykonala výslovné posúdenie zákona c. 218/90 v rámci svojich rozhodnutí 1999/288/ES z 29. júla 1998 o podmienecnom schválení pomoci poskytnutej Talianskom v prospech Banco di Napoli [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 116, 1999, s. 36) a 2000/600/ES z 10. novembra 1999 o podmienecnom schválení pomoci poskytnutej Talianskom sicílskym verejnoprávnym bankám Banco di Sicilia a Sicilcassa (Ú. v. ES L 256, 2000, s. 21). V týchto rozhodnutiach dala zretelne najavo, ze uznáva vseobecnú zlucitelnost zákona c. 218/90 s clánkom 87 ES. 27 Moznost vyuzitia danových výhod poskytnutých zákonom c. 461/98 a dekrétom c. 153/99 bola navyse jedným z predpokladov, na ktorých jednotlivé banky zakladali svoje posúdenie hospodárskej uskutocnitelnosti svojich koncentrácií. Retroaktívne zrusenie týchto výhod v tomto prípade spochybnuje, berúc ohlad na výsku sumy pozadovanej platby, ich financnú stabilitu a spôsobuje a posteriori nerovnováznu zmenu parametrov posúdenia, ktoré viedli k strategickým volbám uz vyjadrených v aktoch. Zásada ochrany legitímnej dôvery teda vylucuje retroaktivitu sporného rozhodnutia. 28 Pokial ide o zásadu proporcionality, vnútrostátny súd zdôraznuje, ze banky mohli vykonat vseobecné danové predpisy v rámci odlisne struktúrovaných operácií, cím by usetrili na daniach. Na úcely príkazu na vrátenie pomoci totiz zásada proporcionality ukladá porovnat zvýhodnujúci rezim vseobecného práva s rezimom podla zákona c. 461/98 a dekrétu c. 153/99. 29 Za týchto okolností Commissione tributaria provinciale di Genova rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Je [sporné rozhodnutie] neplatné a nezlucitelné s právom Spolocenstva v tom rozsahu, v akom ustanovenia zákona [c. 461/98 a dekrétu c. 153/99] týkajúce sa bánk sú, v rozpore s tvrdením Komisie, zlucitelné so spolocným trhom alebo v kazdom prípade spadajú pod odchýlky stanovené clánkom 87 ods. 3 písm. b) a c) ES? 2. Osobitne, je clánok 4 [sporného rozhodnutia] neplatný a nezlucitelný s právom Spolocenstva v tom rozsahu, v akom Komisia a) porusila povinnost poskytnút riadne odôvodnenie podla clánku 253 ES a/alebo b) porusila zásadu legitímnej dôvery a/alebo c) porusila zásadu proporcionality? 3. Subsidiárne, bráni presný výklad clánku 87 a nasl. ES, clánku 14 [nariadenia c. 659/1999] a vseobecných zásad práva Spolocenstva, najmä [ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality], uplatnovaniu clánku 1 [dekrétu c. 282/02]?" IV - Iné konania prebiehajúce pred súdmi Spolocenstva 30 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 21. februára 2002 (C-66/02) podala Talianska republika proti Komisii zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia, o ktorej Súdny dvor rozhodne samostatným rozsudkom z dnesného dna. 31 Návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 21. februára 2002 a 11. apríla 2002 podali proti Komisii zaloby o neplatnost toho istého rozhodnutia tiez Associazione Bancaria Italiana (ABI) (T-36/02), Banca Sanpaolo IMI SpA (T-37/02), Banca Intesa Banca Commerciale italiana SpA (T-39/02), Banca di Roma SpA (T-40/02), Mediocredito Centrale SpA (T-41/02), Banca Monte dei Paschi di Siena SpA (T-42/02), ako aj Compagnia di San Paolo Srl (T-121/02). Komisia vzniesla pred Súdom prvého stupna námietku neprípustnosti zalôb zalozenú na neexistencii osobného záujmu zalobcov, kedze predmetné pomoci nie sú podla jej názoru individuálnymi pomocami, ale spadajú pod schému pomoci. Uzneseniami z 9. júla 2003 Súd prvého stupna sedem konaní prerusil az do vynesenia rozsudku Súdneho dvora vo veci C-66/02. Zalobcovia sa proti uzneseniam o prerusení konaní vo veciach T-36/02, T-37/02, T-39/02, T-40/02, T-41/02 a T-42/02 odvolali. Uznesením Súdneho dvora z 26. novembra 2003, ABI a i./Komisia (C-366/03 P az C-368/03 P, C-390/03 P, C-391/03 P a C-394/03 P, neuverejnené v Zbierke) boli uvedené odvolania zamietnuté z dôvodu ich zrejmej neprípustnosti. V - O prejudiciálnych otázkach 32 Na úvod treba konstatovat, ze Komisia síce poukazuje vo svojich písomných pripomienkach na otázku prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podaného na návrh Unicredito, príjemcu jedného z opatrení skúmaných sporným rozhodnutím, ktorého v konaní vo veci T-36/02 pred Súdom prvého stupna zastupuje ABI, ale pripústa, ze tento návrh je prípustný vzhladom na situáciu dotknutej banky. Dovoláva sa vsak neprípustnosti prvej polozenej otázky (pozri bod 42 tohto rozsudku). 33 Dalej treba zdôraznit, ze zaloba vo veci samej smeruje proti trom implicitným rozhodnutiam o zamietnutí ziadostí o vrátenie súm v súvislosti s danovou výhodou, ktorú Unicredito vyuzilo z titulu znízenia dane pocas období rokov 1998, 1999 a 2000. 34 Ako zdôraznuje Komisia, zaloba sa netýka iných opatrení stanovených dekrétom c. 153/99, ktoré boli rovnako skúmané sporným rozhodnutím a povazované za nezlucitelné so spolocným trhom. 35 Preto treba prvé dve prejudiciálne otázky chápat ako smerujúce k posúdeniu platnosti clánkov 1 a 4 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa dotýkajú samotného znízenia dane. Pokial ide o tretiu otázku, treba ju chápat ako smerujúcu k spresneniu, ci treba clánok 87 a nasl. ES, clánok 14 nariadenia c. 659/1999, ako aj vseobecné zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality vykladat tak, ze bránia takému vnútrostátnemu opatreniu, akým je dekrét c. 282/02. A - O prvej otázke 36 Svojou prvou otázkou, ktorá sa na rozdiel od druhej otázky netýka clánku 253 ES, sa vnútrostátny súd pýta vo veci samej, ci je clánok 1 sporného rozhodnutia neplatný vzhladom na clánok 87 ES v tom rozsahu, v akom Komisia povazuje znízenie dane za nezlucitelné so spolocným trhom. 1. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 37 Unicredito tvrdí, ze zákon c. 461/98 a dekrét c. 153/99 predstavujú historickú kontinuitu a dokoncenie procesu restrukturalizácie a privatizácie bankového systému zacatého v roku 1990 zákonom c. 218/90. 38 Tvrdí, ze sporné rozhodnutie porusuje clánok 87 ods. 1 a 3 písm. b) a c) ES, kedze znízenie dane: - nie je selektívnym opatrením, ale opatrením vseobecnej povahy, a v kazdom prípade rozlisovanie, ktoré zavádza, je odôvodnené povahou a usporiadaním danového systému, - neovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a nenarúsa, ani nehrozí narusením hospodárskej sútaze, - malo byt predmetom konkrétneho skúmania v rámci kazdej z uskutocnených operácií, - sa malo skúmat z hladiska pojmu "pomoc de minimis", moznosti, ktorú Komisia zamietla ihned bez akéhokolvek setrenia, - je zlucitelné so spolocným trhom v tom rozsahu, v akom nan mozno hladiet ako na pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu významného spolocného európskeho záujmu, pretoze znízenie dane spadá do rámca privatizácie talianskeho bankového systému, alebo ako na pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností. 39 Talianska vláda sa rovnako domnieva, ze sporné rozhodnutie je neplatné. Podla nej priznané danové zvýhodnenie nie je zakázanou státnou pomocou. 40 Spadá pod logiku kontinuity a rozsírenia historického precedensu vytvoreného zákonom c. 218/90, ktorý stanovil najvýznamnejsie výhody v podstate v podobnom znení. Jeho cielom bolo dokoncit privatizacný proces verejnoprávnych bánk ukoncením nadmernej segmentácie talianskeho bankového systému, ktorá bola priamym dôsledkom statusu verejnoprávnej institúcie pôvodných bánk a ktorú zákon c. 218/90 odstránil len ciastocne. 41 Talianska vláda zdôraznuje, ze znízenie dane sa rovnako uplatní na operácie zahrnujúce pobocky bánk Spolocenstva umiestnené v Taliansku. 42 Komisia sa domnieva, ze prvá otázka je neprípustná preto, lebo vnútrostátny súd navrhuje Súdnemu dvoru nahradit svojím rozhodnutím rozhodnutie Komisie. Pritom podla ustálenej judikatúry prinálezí posúdenie zlucitelnosti opatrení alebo schém pomoci so spolocným trhom do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Spolocenstva. Preto vnútrostátny súd nemôze v rámci konania o prejudiciálnej otázke podla clánku 234 ES klást Súdnemu dvoru otázku zlucitelnosti státnej pomoci alebo schémy pomoci so spolocným trhom (uznesenie z 24. júla 2003, Sicilcassa a i., C-297/01, Zb. s. I-7849, bod 47). 2. Posúdenie Súdnym dvorom 43 Na rozdiel od tvrdenia Komisie vnútrostátny súd nenavrhuje Súdnemu dvoru, aby posúdil zlucitelnost znízenia dane so spolocným trhom namiesto Komisie. Polozená otázka smeruje iba ku kontrole platnosti rozhodnutia skutocne prijatého Komisiou o tejto zlucitelnosti. Je preto prípustná. a) O selektívnosti znízenia dane 44 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá "zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru", t. j. selektívnu pomoc. 45 Pomoc môze byt z hladiska tohto ustanovenia selektívna, aj ked sa týka celého hospodárskeho odvetvia (pozri najmä rozsudok zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 33). 46 V tomto prípade sa znízenie dane uplatnuje v bankovom sektore. Nie je prospesné pre podniky v iných hospodárskych odvetviach. 47 Dalej v rámci bankového sektora z neho majú prospech výlucne podniky uskutocnujúce uvedené operácie. 48 Bez toho, aby bolo potrebné posúdit, ci majú zo znízenia dane, ako to tvrdí Komisia v odôvodnení c. 33 sporného rozhodnutia, väcsí prospech velké podniky, treba teda konstatovat, ze toto opatrenie je vo vztahu k ostatným hospodárskym odvetviam a tiez v rámci samotného bankového sektora selektívne. 49 Kedze sa neuplatnuje na vsetky hospodárske subjekty, nemozno nan hladiet ako na vseobecné opatrenie danovej alebo hospodárskej politiky. 50 V skutocnosti sa odchyluje od vseobecnej danovoprávnej úpravy. Zvýhodnené podniky pozívajú výhody z danovej úlavy, na ktorú by nemali nárok v rámci bezného uplatnovania tohto rezimu a ktorej by sa nemohli domáhat podniky iných odvetví uskutocnujúce obdobné operácie alebo podniky bankového sektora, ktoré neuskutocnili uvedené operácie. 51 Znízenie dane nie je odôvodnené povahou a usporiadaním predmetného danového systému (pozri analogicky rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 33). Nie je adaptáciou vseobecného systému na osobitné charakteristiky bankových podnikov. Zo spisu vyplýva, ze ho vnútrostátne orgány zaviedli výslovne ako prostriedok zlepsenia konkurencieschopnosti urcitých podnikov v konkrétnom case vývoja uvedeného odvetvia. 52 Zalobný dôvod zalozený na absencii selektívnosti znízenia dane je teda nedôvodný. b) O ovplyvnovaní obchodu medzi clenskými státmi a skreslení hospodárskej sútaze 53 Clánok 87 ods. 1 ES zakazuje pomoc, ktorá ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi a narúsa alebo hrozí narúsaním hospodárskej sútaze. 54 V rámci svojho posúdenia týchto dvoch podmienok nie je Komisia povinná zistit skutocný dosah pomoci na obchod medzi clenskými státmi a skutocné skreslenie hospodárskej sútaze, ale len preskúmat, ci uvedená pomoc môze tento obchod ovplyvnit a narusit hospodársku sútaz (rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 44). 55 Nezlucitelnost pomoci so spolocným trhom treba konstatovat s konecnou platnostou, ked má alebo môze mat dosah na obchod v Spolocenstve a úcinok skreslenia v nom existujúcej hospodárskej sútaze. 56 Osobitne, ak pomoc, ktorú clenský stát poskytne, posilnuje v rámci obchodu v Spolocenstve postavenie jedného podniku voci iným konkurujúcim podnikom, treba na tieto konkurujúce podniky hladiet ako na ovplyvnené pomocou (pozri najmä rozsudky zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, bod 11; z 22. novembra 2001, Ferring, C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 21, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 52). 57 V tejto súvislosti môze skutocnost, ze hospodárske odvetvie bolo predmetom liberalizácie na úrovni Spolocenstva, charakterizovat skutocný alebo mozný dosah pomoci na hospodársku sútaz, ako aj jej úcinok na obchod medzi clenskými státmi (pozri rozsudok z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 75). 58 Navyse nie je nevyhnutné, aby sa podnik príjemca pomoci sám zúcastnil na obchode v rámci Spolocenstva. Ak totiz clenský stát poskytne podniku pomoc, mozno cinnost v rámci státu udrzat alebo zvýsit s takým následkom, ze sa sance podnikov so sídlom v iných clenských státoch vstúpit na trh tohto clenského státu znízia (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 84). Dalej, posilnením podniku, ktorý sa az do tej doby nezúcastnoval na obchode v rámci Spolocenstva, ho mozno uviest do postavenia, ktoré mu umozní preniknút na trh iného clenského státu. 59 V tejto veci treba konstatovat, ze znízenie dane posilnuje postavenie podnikov príjemcov pomoci voci iným podnikom cinným v obchode v rámci Spolocenstva. 60 Rovnako treba konstatovat, ze odvetvie financných sluzieb je predmetom významného liberalizacného procesu na úrovni Spolocenstva, ktorý zvýsil hospodársku sútaz, ktorá mohla uz byt dôsledkom volného pohybu kapitálu stanoveného v Zmluve. 61 Zo spisu pritom vyplýva, ze v case svojho prijatia bolo znízenie dane predstavené v dôvodovej správe k návrhu zákona c. 461/98 ako prostriedok zamedzenia toho, aby z dôvodu významného zaostania talianskeho bankového systému vo vztahu k jeho európskym konkurentom nespôsobilo uskutocnenie menovej únie v skutocnosti drobenie talianskeho systému v prospech najstabilnejsích európskych bánk. 62 Konkurencná výhoda, ktorú znízenie dane poskytlo subjektom so sídlom v Taliansku, môze stazit vstup na taliansky trh subjektom z iných clenských státov, a dokonca ulahcit subjektom so sídlom v Taliansku vstup na trh v iných clenských státoch. 63 Skutocnost, na ktorú sa odvoláva talianska vláda, ze znízenie dane je v Taliansku rovnako prístupné pobockám bánk z iných clenských státov, nemôze bránit uvedeným úcinkom. 64 Preto treba vyvodit záver, ze výhrady zalozené na nedostatku ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a absencii skreslenia hospodárskej sútaze sú nedôvodné. c) O nedostatku konkrétneho skúmania vsetkých uskutocnených operácií Komisiou 65 Je nesporné, ze Talianska republika Komisii neoznámila: - individuálne pomoci týkajúce sa konkrétnych bánk, - zákon c. 461/98 a dekrét c. 153/99 ako schému pomoci. 66 Pokial ide o zákon c. 461/98 a dekrét c. 153/99, skúmané ako schému pomoci, zacala Komisia z vlastnej iniciatívy konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. 67 V prípade schémy pomoci sa môze Komisia obmedzit na skúmanie vseobecných charakteristík predmetnej schémy bez toho, aby bola povinná skúmat kazdý osobitný prípad uplatnenia (pozri najmä rozsudky z 19. októbra 2000, Taliansko a Sardegna Lines/Komisia, C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, bod 51, a z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 24), aby overila, ci táto schéma obsahuje prvok státnej pomoci. 68 Výhrada zalozená na nedostatku skúmania kazdej operácie zahrnujúcej znízenie dane je teda nedôvodná. d) O skúmaní znízenia dane z hladiska pojmu "pomoc de minimis" 69 Pri skúmaní schémy pomoci a nie individuálnych pomocí nebola Komisia povinná skúmat kazdý osobitný prípad uplatnenia schémy, ktorý neviedol k prekroceniu najvyssej sumy pomoci de minimis stanovenej v jej oznámení 96/C 68/06 o pomoci de minimis (Ú. v. ES C 68, 1996, s. 9). 70 Výhrada zalozená na nedostatku skúmania znízenia dane z hladiska "pomoci de minimis" je teda nedôvodná. e) O uplatnení clánku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES 71 Na úvod je vhodné pripomenút, ze Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna hodnotenie hospodárskeho a sociálneho usporiadania, ktoré sa musí uskutocnit v kontexte Spolocenstva. Súdny dvor nemôze pri kontrole zákonnosti výkonu tejto slobody nahradit posúdenie príslusného orgánu svojím posúdením v dotknutej oblasti, ale sa musí obmedzit na skúmanie toho, ci posúdenie príslusného orgánu nie je postihnuté zjavnou chybou alebo zneuzitím právomoci (pozri rozsudok z 12. decembra 2002, Francúzsko/Komisia, C-456/00, Zb. s. I-11949, bod 41 a citovanú judikatúru). i) O pojme "pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu" 72 Clánok 87 ods. 3 písm. b) ES umoznuje Komisii vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu. 73 V odôvodnení c. 45 sporného rozhodnutia Komisia podotýka, ze predmetné opatrenia smerujú k posilneniu talianskeho systému bankovníctva zvýhodnujúc hlavne hospodárske subjekty jedného clenského státu a nie celého Spolocenstva. 74 Z tohto hladiska postací konstatovat, ze z dôvodovej správy návrhu zákona c. 461/98 okrem iného vyplýva, ze úcelom znízenia dane je najmä zlepsit konkurencieschopnost subjektov so sídlom v Taliansku tak, ze sa posilní len ich konkurencné postavenie na vnútornom trhu. 75 Komisia sa preto tým, ze vylúcila kvalifikovanie "projektu spolocného európskeho záujmu", nedopustila zjavnej chyby v posúdení. 76 Unicredito a talianska vláda nemôzu úspesne tvrdit, ze sporné opatrenia spadajú do rámca dokoncenia privatizacného procesu, ktorý by mohol byt projektom spolocného európskeho záujmu. 77 Privatizacný proces zacatý clenským státom totiz nemozno sám osebe povazovat za projekt spolocného európskeho záujmu. 78 Preto je výhrada zalozená na clánku 87 ods. 3 písm. b) ES nedôvodná. ii) O pojme "pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností" 79 Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES umoznuje Komisii vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností. 80 V odôvodnení c. 47 sporného rozhodnutia Komisia pripomína, ze ziadna z charakteristík skúmanej schémy pomoci ho neumoznuje povazovat za zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 81 Zdôraznuje, ze podla nej nie je splnené kritérium zavedené týmto ustanovením, podla ktorého predmetná pomoc nesmie nepriaznivo ovplyvnit podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom. 82 K tomuto poslednému bodu Komisia podotýka, ze znízenie dane má v podstate za ciel najmä zlepsit konkurencieschopnost príjemcov pomoci v odvetví, pre ktoré je charakteristická silná medzinárodná konkurencia, a znovu zdôraznuje, ze znízenie dane má posilnit postavenie príjemcov pomoci voci konkurentom, ktorí z neho výhody nemajú, a tým implicitne vylucuje, ze by znízenie dane viedlo k "rozvoju" bankovej cinnosti vo vseobecnosti. 83 Vzhladom na dôvody uvedené pri skúmaní predchádzajúcich výhrad, pokial ide o charakteristiky znízenia dane, treba pripustit, ze táto analýza Komisie nespocíva na zjavnej chybe v posúdení. 84 Preto je výhrada zalozená na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) nedôvodná. B - O druhej otázke 85 Svojou druhou otázkou cítanou vo svetle odôvodnenia návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci je clánok 4 sporného rozhodnutia neplatný v tom rozsahu, v akom sa v nom obsiahnutý príkaz na vrátenie pomoci neopiera o odôvodnenie v súlade s clánkom 253 ES a v akom porusuje zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality. 1. Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 86 Unicredito sa domnieva, ze Komisia nedostatocne odôvodnila svoje rozhodnutie nevyuzit moznost, ktorú mala podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, nevyzadovat vymáhanie pomoci, kedze by také vymáhanie odporovalo vseobecnej zásade práva Spolocenstva o ochrane legitímnej dôvery. 87 Tvrdí, ze Komisia povazovala zákon c. 218/90 za legálny a ze obsah zákona c. 461/98 je rozhodne v súlade s obsahom prvého uvedeného zákona. Talianska republika teda musela mat prospech z prezumpcie zákonnosti, pokial ide o zákon c. 461/98. 88 Zalobca vo veci samej sa dovoláva lehoty uplynutej od prijatia zákona c. 218/90. 89 Správanie Komisie vzhladom na tento zákon vytvorilo "výnimocnú" domnienku legitímnej dôvery, ktorá súkromných príjemcov pomoci oslobodzuje od jej vrátenia. 90 Existencia legitímnej dôvery vyplýva z opatrenia podla clánku 7 ods. 3 zákona c. 218/90 obsahujúceho mechanizmus uplatnenia v podstate zhodný s mechanizmom znízenia dane. 91 Legitímnu dôveru mohla dalej posilnit skutocnost, ze pokial ide o banky, vsetky uskutocnované operácie, ktoré vyuzili výhody z danových opatrení, o ktoré ide v spornom rozhodnutí, boli predmetom povolení, ktoré vydala Banca d'Italia, orgán s osobitnou právomocou kontroly dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze v bankovom sektore. 92 Za okolností tohto prípadu Komisia tiez nesprávne vylozila zásadu právnej istoty, ked nevzala do úvahy konkrétne riziko významného vnútrostátneho sporu. 93 Unicredito vo svetle clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 tvrdí, ze Komisia mala zabezpecit dodrzanie zásady proporcionality v stádiu príkazu na vrátenie pomocí. 94 Nariadením nie postupného, ale úplného, nezvratného a okamzitého vymáhania pomoci Komisia nepristúpila k legalizácii v súlade s touto zásadou. 95 Komisia mala porovnat znízenie dane s výhodami, ktoré mohli banky získat zo vseobecného danového rezimu, ak by pristúpili k odlisne struktúrovaným operáciám. 96 Talianska vláda tvrdí, ze pred znízením dane nebola spochybnovaná legálnost obdobných ustanovení zákona c. 218/90, t. j. jeho clánku 7 ods. 3, vo vztahu k clánku 87 ES. 97 Komisia sa domnieva, ze otázku vymáhania pomoci preskúmala v spornom rozhodnutí dôkladne. Dodáva, ze v kazdom prípade nebola podla judikatúry povinná uviest osobitné dôvody na úcely odôvodnenia výkonu svojej právomoci nariadit vnútrostátnym orgánom vymáhanie pomoci. 98 V ostatnej casti sa Komisia domnieva, ze výhrady zalozené na porusení zásad ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality sú nedôvodné. 2. Posúdenie Súdnym dvorom a) O odôvodnení príkazu na vrátenie 99 Povinnost odôvodnenia stanovená v clánku 253 ES sa musí v podstate posúdit podla okolností konkrétneho prípadu, najmä podla obsahu aktu, povahy uvádzaného odôvodnenia a záujmu, ktorý jeho adresát môze mat na získaní vysvetlení. V oblasti státnej pomoci, v rozpore s ustanoveniami clánku 88 ods. 3 ES, ak uz bola pomoc poskytnutá, vsak Komisia, ktorá môze vnútrostátnym orgánom nariadit, aby prikázali jej vrátenie, nie je povinná uviest osobitné dôvody na úcely odôvodnenia svojej cinnosti (rozsudky Belgicko/Komisia, uz citovaný, body 81 a 82; zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 106, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 129). 100 Je nesporné, ze Talianska republika neoznámila Komisii schému upravujúcu znízenie dane pred jej vykonaním. 101 Komisia teda nebola povinná uviest osobitné dôvody na podporu svojho príkazu na vrátenie. 102 V kazdom prípade sa zdá, ze v rozpore s tvrdením zalobcu vo veci samej, sporné rozhodnutie obsahuje vo svojich odôvodneniach c. 49 az 57 a 62 dôkladné odôvodnenie rozhodnutia Komisie ziadat vrátenie predmetnej pomoci vo vztahu k clánku 14 nariadenia c. 659/1999 a zásade ochrany legitímnej dôvery. 103 Výhradu zalozenú na nedostatocnosti odôvodnenia príkazu na vymáhanie teda nemozno uznat. b) O výhrade zalozenej na porusení zásad legitímnej dôvery a právnej istoty 104 Vzhladom na imperatívnu povahu kontroly státnej pomoci vykonávanej Komisiou na základe clánku 88 ES môzu mat podniky príjemcovia pomoci legitímnu dôveru v oprávnenost pomoci v podstate len vtedy, ak sa táto poskytla v súlade s postupom stanoveným v uvedenom clánku, a starostlivý hospodársky subjekt je za normálnych okolností schopný sa ubezpecit, ze uvedený postup bol dodrzaný. Osobitne, ak sa pomoc poskytla bez predchádzajúceho oznámenia Komisii, na základe coho je podla clánku 88 ods. 3 ES protiprávna, príjemca pomoci nemôze mat v tomto prípade legitímnu dôveru v zákonnost jej poskytnutia (rozsudok z 11. novembra 2004, Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, body 44 a 45, ako aj citovaná judikatúra). Ani dotknutý clenský stát, ani dotknutý subjekt sa navyse nemôzu dovolávat zásady právnej istoty ako prekázky vrátenia pomoci, kedze riziko vnútrostátneho sporu, ktorého sa dovoláva Unicredito, bolo mozné predpokladat uz od poskytnutia pomoci. 105 Je nesporné, ze opatrenia obsiahnuté v zákone c. 218/90 neboli nikdy Komisii oznámené. Preto, pokial ide o tvrdenie, ze opatrenie obsiahnuté v clánku 7 ods. 3 tohto zákona zaviedlo velmi blízku obdobu znízenia dane, postací konstatovat, ze dovolávané opatrenie Komisia nepreskúmala. V tejto súvislosti lehota, ktorá uplynula od prijatia uvedeného zákona, na ktorú sa odvoláva Unicredito, nie je relevantná. Okrem toho, aj keby obe po sebe nasledujúce opatrenie spadali, ako to tvrdí vnútrostátny súd, pod logiku kontinuity a rozsírenia jedného vo vztahu druhému, skutocnost, ze Komisia nezasiahla vo vztahu k prvému, je irelevantná, pretoze predmetný rezim v tejto veci, skúmaný nezávisle od starého, urcité podniky zvýhodnuje (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, 57/86, Zb. s. 2855, bod 10). 106 Pokial ide o rozhodnutia 1999/288 a 2000/600 uvedené vnútrostátnym súdom (pozri bod 26 tohto rozsudku), treba si vsimnút, ze sa týkajú pomocí poskytnutých identifikovaným zvýhodneným bankám a odvolávajú sa na iné opatrenia ako tie, o aké ide v tejto veci, t. j. navýsenie kapitálu, pôzicky, ktoré poskytla Banca d'Italia, vklad podielu státnej pokladnice do banky, ako aj danové úlavy na úkony týkajúce sa najmä operácií postúpenia podniku, pobocky podniku a majetku. Skutocnost, ze Komisia prípadne neposúdila niektoré opatrenia obsiahnuté v zákone c. 218/90 ako nezlucitelné so spolocným trhom, nemôze znamenat jej pozitívne rozhodnutie vo vztahu ku vsetkým opatreniam stanoveným v tomto zákone. 107 Pokial ide o povolenia, ktoré podla zalobcu vo veci samej udelila Banca d'Italia pre kazdú z operácií zahrnujúcich znízenie dane v prospech bánk, postací pripomenút, ze posúdenie zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie, takze starostlivý hospodársky subjekt si nemôze vytvorit legitímnu dôveru v rozhodnutie, ktoré od tejto institúcie nepochádza. 108 Dalej nemozno úcinne tvrdit, ze kedze dotknuté banky vzali pri posudzovaní uskutocnitelnosti nimi vykonaných operácií do úvahy pomoc poskytnutú znízením dane, vymáhanie tejto pomoci ohrozuje zásadu ochrany legitímnej dôvery. 109 Vymáhanie pomoci poskytnutej v rozpore s postupom stanoveným v clánku 88 ods. 3 ES totiz predstavuje riziko, ktoré môze subjekt prijímajúci pomoc predvídat. 110 Dalej, ako na to poukazuje Komisia, podniky, ktoré prijali protiprávnu pomoc, berú vo vseobecnosti do úvahy jej výsku pri svojich hospodárskych volbách a neskorsie vymáhanie tejto pomoci má obvykle nepriaznivý dosah na ich financie. Ak by taká situácia mala bránit vymáhaniu, pomoci by zostali nenávratne u svojich príjemcov v podstate vo vsetkých prípadoch a kontrola státnej pomoci Spolocenstvom by zostala bez úcinku. 111 Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti sa Unicredito nemôze domáhat moznosti pre prijímatela protiprávnej pomoci odvolávat sa na výnimocné okolnosti, o ktoré by mohol oprávnene opriet svoju dôveru v súlad tejto pomoci s právom (pozri rozsudok Demesa a Territorio Histórico de Álava/Komisia, uz citovaný, bod 51). 112 Treba teda konstatovat, ze výhrada zalozená na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty nie je dôvodná. c) O výhrade zalozenej na porusení zásady proporcionality 113 Zrusenie protiprávnej pomoci jej vymáhaním je logickým následkom konstatovania jej protiprávnosti. Toto vymáhanie s cielom návratu do pôvodného stavu nemozno v zásade posudzovat ako neprimerané opatrenie vzhladom na úcel ustanovení Zmluvy v oblasti státnej pomoci. Vrátením pomoci jej príjemca stratí výhodu, ktorú na trhu pozíval voci svojim konkurentom, a nastolí sa nanovo skorsia situácia, existujúca pred poskytnutím pomoci (pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, uz citovaný, body 103 a 104, ako aj citovanú judikatúru). 114 Sumy, ktoré sa majú vrátit, nemozno urcit na základe rôznych operácií, ktoré mohli podniky vykonat, keby si nezvolili formu operácie spojenú s pomocou. 115 Túto volbu totiz urobili s vedomím rizika vymáhania pomoci poskytnutej v rozpore s postupom stanoveným v clánku 88 ods. 3 ES. 116 Uvedené podniky sa tomuto riziku mohli vyhnút tým, ze by sa rovno rozhodli pre odlisne struktúrované operácie. 117 Okrem toho za okolností, ktoré nastali vo veci samej, znací návrat do pôvodného stavu co najrýchlejsí návrat k situácii, ktorá by prevládala, ak by sa predmetné operácie uskutocnili bez poskytnutia znízenia dane. 118 Takýto návrat do pôvodného stavu nezahrnuje odlisnú rekonstrukciu minulosti v závislosti od takých hypotetických okolností, akými sú volby, casto viacnásobné, ktoré mohli urobit dotknuté subjekty, kedze skutocne vykonané volby spojené s prijatím pomoci sa môzu ukázat ako nenávratné. 119 Návrat do pôvodného stavu umoznuje v stádiu vymáhania pomoci vnútrostátnymi orgánmi zohladnit len danové zaobchádzanie, prípadne výhodnejsie ako podla vseobecnej právnej úpravy, ktoré by bolo poskytnuté pri neexistencii protiprávnej pomoci a podla vnútrostátnych noriem zlucitelných s právom Spolocenstva na základe skutocne vykonanej operácie. 120 Výhrada zalozená na porusení zásady proporcionality je teda nedôvodná. 121 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze sa skúmaním prvých dvoch polozených otázok neodhalili prvky, ktoré by mohli mat vplyv na platnost sporného rozhodnutia. C - O tretej otázke 122 Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci clánok 87a nasl. ES, clánok 14 nariadenia c. 659/1999, ako aj zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality, bránia vnútrostátnemu opatreniu, ktoré nariaduje vrátenie pomoci v rámci výkonu rozhodnutia Komisie, ktorá túto pomoc kvalifikovala ako nezlucitelnú so spolocným trhom a ktorého skúmanie vzhladom na tieto isté ustanovenia a vseobecné zásady neodhalilo prvky, ktoré môzu mat vplyv na platnost. 123 Z tohto hladiska postací konstatovat, ze vnútrostátne opatrenie, ktoré nariaduje vrátenie pomoci na vykonanie rozhodnutia Komisie, je protiprávne, pretoze toto rozhodnutie je v rozpore s normou práva Spolocenstva. 124 Z toho naopak vyplýva, ze ak skúmanie negatívneho rozhodnutia Komisie vo vztahu k normám práva Spolocenstva neodhalí ziadne prvky, ktoré môzu mat vplyv na jeho platnost, uvedené normy nemôzu bránit vnútrostátnemu opatreniu prijatému v rámci výkonu predmetného rozhodnutia Komisie. 125 Na tretiu otázku treba teda odpovedat tak, ze clánok 87 a nasl. ES, clánok 14 nariadenia c. 659/1999, ako aj zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality, nemôzu bránit vnútrostátnemu opatreniu, ktoré nariaduje vrátenie pomoci v rámci výkonu rozhodnutia Komisie, ktorá túto pomoc kvalifikovala ako nezlucitelnú so spolocným trhom a ktorého skúmanie vzhladom na tie isté ustanovenia a vseobecné zásady neodhalilo skutocnosti, ktoré by mohli mat vplyv na platnost. O trovách 126 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútrostátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: 1. Skúmanie polozených otázok neodhalilo skutocnosti, ktoré by mohli mat vplyv na platnost rozhodnutia Komisie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 o systéme pomoci pre banky, ktorý uplatnuje Taliansko. 2. Clánok 87 a nasl. ES, clánok 14 nariadenia (ES) Rady c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES, ako aj zásady ochrany legitímnej dôvery, právnej istoty a proporcionality, nemôzu bránit vnútrostátnemu opatreniu, ktoré nariaduje vrátenie pomoci v rámci výkonu rozhodnutia Komisie, ktorá túto pomoc kvalifikovala za nezlucitelnú so spolocným trhom a ktorého skúmanie vzhladom na tie isté ustanovenia a vseobecné zásady neodhalilo skutocnosti, ktoré by mohli mat vplyv na platnost. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXBd0AoI/L98141-3044TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXBd0AoI/L98141-3044TMP.html#Footref*