Vec C-105/04 P Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Kartely - Trh s elektrotechnikou v Holandsku - Celostátne zdruzenie velkoobchodníkov - Dohody a zosúladené postupy s cielom vytvorenia kolektívneho rezimu výlucného obchodovania a urcenia cien - Pokuty" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Povinnosti Komisie (Nariadenie Rady c. 17) 2. Odvolanie - Dôvody - Nesprávne posúdenie skutkového stavu - Neprípustnost - Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom - Vylúcenie s výnimkou skreslenia (Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58 prvý odsek) 3. Odvolanie - Dôvody - Nedostatocné alebo rozporné odôvodnenie 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Porusenia - Dôkaz (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Porusenia - Dohody a zosúladené postupy s moznostou posúdenia ako takých, ktoré predstavujú jedno porusenie (Clánok 81 ods. 1 ES) 6. Odvolanie - Právomoc Súdneho dvora (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 1. Dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej respektovanie zabezpecujú súdy Spolocenstva. Napriek tomu zistenie neprimeranej dlzky konania, ktoré nemozno pripísat dotknutým podnikom, môze viest z dôvodu porusenia uvedenej zásady k zruseniu rozhodnutia konstatujúceho porusenie len v prípade, ak uvedená dlzka mohla mat porusením práva na obhajobu dotknutých podnikov vplyv na výsledok konania. Vo svojej analýze súd Spolocenstva musí zohladnit celé konanie od zaciatku vysetrovania Komisie az do prijatia konecného rozhodnutia. Je potrebné zabránit, aby mohlo dôjst k nenapravitelnému poskodeniu práv na obhajobu z dôvodu neprimeranej dlzky fázy vysetrovania predchádzajúceho oznámeniu o výhradách a aby táto dlzka konania bránila zabezpeceniu dôkazov s cielom vyvrátit existenciu takých správaní, pre ktoré by voci dotknutým podnikom mohla byt vyvodzovaná zodpovednost. Z tohto dôvodu sa preskúmanie prípadných prekázok výkonu práv na obhajobu z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania nemôze obmedzit výlucne na jeho druhú fázu, ale rovnako sa musí zamerat na fázu pred oznámením o výhradách a osobitne urcit, ci neprimeraná dlzka mohla ovplyvnit budúce moznosti obhajoby dotknutých podnikov. (pozri body 35, 42, 43, 49 - 51) 2. Z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, ze len Súd prvého stupna má právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna. Súdny dvor teda nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal za preukazujúce tento skutkový stav. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú je potrebné priznat predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká, podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom. (pozri body 69, 70) 3. Otázka, ci si odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna protirecí alebo je nedostacujúce, je právnou otázkou, pricom preskúmania tejto otázky ako takej sa mozno dovolávat v rámci konania o odvolaní. V tejto súvislosti povinnost odôvodnenia neukladá Súdu prvého stupna uviest odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi konania. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré doslo k prijatiu predmetných opatrení a príslusnému súdu poskytne dostatocné podklady na výkon jeho preskúmania. (pozri body 71, 72) 4. Vo väcsine prípadov musí byt existencia protisútazného postupu alebo dohody logicky vyvodená z urcitého mnozstva zhôd indícií a okolností, ktoré skúmané ako celok môzu v prípade absencie iného rozumného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Takéto indície a zhody okolností umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale taktiez dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie uplatnenia dohody uzavretej v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. Súd prvého stupna teda môze bez dopustenia sa nesprávneho právneho posúdenia zalozit svoje posúdenie existencie protisútaznej dohody alebo postupu na celkovom hodnotení vsetkých takých relevantných dôkazov a indícií. Otázka, akú dôkaznú hodnotu pridelil Súd prvého stupna kazdému z týchto dôkazov alebo indícií predlozených Komisiou, je otázkou posúdenia skutkových okolností, ktorá sa ako taká vymyká preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania. Skutocnost, ze dôkaz o existencii pokracujúceho porusenia nebol predlozený pre urcité stanovené obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie chápalo ako existujúce pocas celkového obdobia dlhsieho ako toto obdobie, pokial toto zistenie vyplýva z objektívnych a jednoznacných indícií. Skutocnost, ze sa kartel v rámci porusenia pokracujúceho viacero rokov prejaví v rôznych obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými medzerami, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia majúceho jednotný a pokracujúci charakter. (pozri body 94 - 96, 98, 135) 5. Porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale tiez zo skupiny aktov alebo z pokracujúceho správania sa. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viacero z tejto skupiny aktov alebo jedna alebo viacero súcastí tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku. Zohladnovat konkrétne dôsledky takýchto cinností je v tejto súvislosti zbytocné, pokial sa ukáze, ze tie, ktoré spocívajú na dohodách alebo zosúladených postupoch, majú za ciel vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu. Zo samotného znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze rovnako ako dohody medzi podnikmi a rozhodnutia zdruzení podnikov, aj zosúladené postupy sú v prípade, ze majú protisútazný ciel, zakázané bez ohladu na akékolvek ich úcinky. Okrem toho, pokial pojem zosúladeného postupu predpokladá urcité správanie sa zúcastnených podnikov na trhu, nevyplýva z toho, ze toto správanie má konkrétny úcinok v podobe obmedzovania, vylucovania alebo skreslovania hospodárskej sútaze. (pozri body 110, 125, 136 -139, 160, 161, 179) 6. Jedine Súd prvého stupna má právomoc preskúmavat spôsob, akým Komisia v kazdom osobitnom prípade posudzovala závaznost nedovolených správaní vzhladom na pravidlá Zmluvy týkajúce sa hospodárskej sútaze. V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane skutocnost, do akej miery Súd prvého stupna z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti správania konkretizovaného vo vztahu k clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17, a na druhej strane overit, ci Súd prvého stupna po právnej stránke dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia na podporu návrhu na zrusenie alebo znízenie pokuty. (pozri bod 217) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora) z 21. septembra 2006 ([1]*) Obsah Skutkové okolnosti Zaloba podaná Súdu prvého stupna a napadnutý rozsudok Návrhy úcastníkov konania podané Súdnemu dvoru Odvolacie dôvody O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady respektovania primeranej lehoty Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O druhom odvolacom dôvode zalozenom na údajnom neuznaní dôkazov svedciacich v jeho prospech nasledujúcich po zaslaní upovedomenia Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom - Úvodné pripomienky - Preskúmanie druhého odvolacieho dôvodu O tretom odvolacom dôvode zalozenom na posúdení dôkazu o dlzke kolektívneho rezimu výlucného obchodovania Súdom prvého stupna predlozeného Komisiou Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na posúdení tvrdení FEG o zosúladených postupoch v oblasti cien Súdom prvého stupna O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa kvalifikácie zosúladených postupov v oblasti cien ako postupov predstavujúcich jedno pokracujúce porusenie - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa beznej zlavy pri predaji elektrotechnického instalacného materiálu skolám - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa postupov komisie pre výrobky "drôt a kábel" a údajných dalsích prípadov výmeny informácií - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa záväzného rozhodnutia o pevných cenách a rozhodnutia o zverejnovaní cien - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O piatej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zaslania cenových odporúcaní FEG svojim clenom - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O piatom odvolacom dôvode zalozenom na pripísaní zodpovednosti zdruzeniu FEG za rozsírenie kolektívneho rezimu výlucného obchodovania Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O siestom odvolacom dôvode zalozenom na urcení dlzky trvania porusení, za ktoré Komisia pripisuje zodpovednost FEG Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O siedmom odvolacom dôvode týkajúcom sa ziadosti o znízenie výsky pokuty Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O trovách "Odvolanie - Kartely - Trh s elektrotechnikou v Holandsku - Celostátne zdruzenie velkoobchodníkov - Dohody a zosúladené postupy s cielom vytvorenia kolektívneho rezimu výlucného obchodovania a urcenia cien - Pokuty" Vo veci C-105/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 26. februára 2004, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied, so sídlom v Haagu (Holandsko), v zastúpení: E. Pijnacker Hordijk a M. De Grave, advocaten, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Technische Unie BV, so sídlom v Amstelveene (Holandsko), v zastúpení: P. Bos a C. Hubert, advocaten, zalobca v prvostupnovom konaní, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Wils, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci H. Gilliams, advocaat, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, CEF City Electrical Factors BV, so sídlom v Rotterdame (Holandsko), CEF Holdings Ltd, so sídlom v Kenilworthe (Spojené královstvo), v zastúpení: J. Stuyck, C. Vinken-Geijselaers a M. Poelman, advocaten, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastníci konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (prvá komora), v zlození: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Schiemann (spravodajca), N. Colneric, E. Juhász a E. Levits, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. septembra 2005, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 8. decembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied (Holandské federálne zdruzenie velkoobchodu v oblasti elektrotechniky, dalej len "FEG") vo svojom odvolaní navrhuje zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia (T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, dalej len "napadnutý rozsudok") alebo aspon zrusenie tohto rozsudku v casti týkajúcej sa veci T-5/00, v ktorej Súd prvého stupna zamietol jeho zalobu na zrusenie rozhodnutia Komisie 2000/117/ES z 26. októbra 1999, týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES [Vec IV/33.884 - Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie (FEG a TU)] [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 39, 2000, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"). Skutkové okolnosti 2 Dna 18. marca 1991 spolocnost CEF Holdings Ltd, velkoobchodník s elektrotechnickým materiálom, usadená v Spojenom královstve, ako aj jej dcérska spolocnost CEF City Electrical Factors BV, zalozená na úcely vstupu materskej spolocnosti na holandský trh (dalej spolu nazývané len "CEF") predlozili Komisii Európskych spolocenstiev staznost v súvislosti s problémami so zásobovaním, s ktorými sa stretli v Holandsku. 3 Táto staznost sa vztahovala na tri zdruzenia podnikov pôsobiace na holandskom trhu s elektrotechnikou. Okrem FEG islo o Nederlandse Vereniging van Alleenvertegenwoordigers op Elektrotechnisch Gebied (Holandské zdruzenie výhradných zástupcov v oblasti elektrotechniky, dalej len "NAVEG") a o Unie van de Elektrotechnische Ondernemers (Únia elektrotechnických podnikov, dalej len "UNETO"). 4 V tejto staznosti spolocnost CEF vytýkala týmto trom zdruzeniam a ich clenom, ze uzavreli kolektívne dohody o vzájomnom výlucnom obchodovaní na vsetkých úrovniach distribucných kanálov elektrotechnického materiálu v Holandsku, v dôsledku coho sa vstup velkoobchodu s elektrotechnickým materiálom, ktorý nebol clenom FEG, na holandsky trh stal kvázi nemozným. Výrobcovia a ich obchodný zástupcovia alebo dovozcovia dodávali elektrotechnický materiál len clenom FEG a elektroinstalatéri sa mohli zásobovat len u nich. 5 Následne v rokoch 1991 a 1992 spolocnost CEF rozsírila rozsah svojej staznosti s cielom zrusenia dohôd o cenách a znízení cien uzavretých medzi FEG a jej clenmi, dohôd, ktorých cielom bolo zabránit CEF zúcastnit sa na urcitých projektoch, ako aj vertikálnych dohôd o cenách medzi urcitými výrobcami elektrotechnického materiálu a velkoobchodníkmi, ktorí sú clenmi FEG. 6 Komisia po tom ako 16. septembra 1991 zaslala FEG a jej clenom upovedomenie (dalej len "upovedomenie"), ako aj viacero ziadostí o informácie a po uskutocnení kontroly jej oddeleniami s cielom zistit údajné dojednania uskutocnené clenmi FEG, 3. júla 1996 oznámila svoje výhrady FEG a jeho siedmim clenom, medzi ktorými bola aj Technische Unie BV (dalej len "TU"). Vypocutie dotknutých osôb sa uskutocnilo 19. novembra 1997 za prítomnosti vsetkých adresátov oznámenia o výhradách, ako aj CEF. 7 Dna 26. októbra 1999 Komisia prijala sporné rozhodnutie, v ktorom je uvedené, ze: - FEG tým, ze na základe zmluvy uzavretej s NAVEG, ako aj na základe zosúladeného postupu s dodávatelmi nezastúpenými v tomto zdruzení vytvorilo kolektívny rezim výlucného obchodovania s cielom zabránit dodávkam podnikom nepatriacim do FEG, porusilo clánok 81 ods. 1 ES (clánok 1 sporného rozhodnutia), - FEG tým, ze priamo ci nepriamo obmedzilo moznost svojich clenov slobodne a nezávisle si urcovat svoje predajné ceny, a to na základe záväzných rozhodnutí o pevných cenách a zverejnovaní cien, prostredníctvom odporúcaní týkajúcich sa hrubých a cistých cien, ktoré rozsírilo medzi svojimi clenmi, ako aj vytvorením fóra pre svojich clenov, ktoré im umoznovalo viest diskusie o cenách a zlavách, porusilo clánok 81 ods. 1 ES (clánok 2 sporného rozhodnutia), - TU svojou aktívnou úcastou na poruseniach uvedených v clánkoch 1 a 2 sporného rozhodnutia porusila clánok 81 ods. 1 ES (clánok 3 tohto rozhodnutia). 8 Za porusenia uvedené v predchádzajúcom bode boli FEG a TU ulozené pokuty vo výske 4,4 milióna eur a 2,15 milióna eur (clánok 5 sporného rozhodnutia). 9 Vzhladom na znacnú dlzku konania (102 mesiacov) sa vsak Komisia z vlastnej iniciatívy rozhodla znízit výsku pokuty o 100 000 eur. Sporné rozhodnutie v tomto ohlade uvádza: "152 ... Komisia pripústa, ze dlzka konania v tejto veci, ktoré zacalo v roku 1991, bola znacná. Príciny tejto situácie sú rôzne a mozno ich pripísat Komisii aj úcastníkom konania. V prípade, ze budú Komisii v tomto bode podané výhrady, Komisia v tomto ohlade uzná svoju zodpovednost. 153 Z tohto dôvodu Komisia znizuje výsku pokuty [zo 4,5 milióna] na 4,4 milióna eur pre FEG a [z 2,25 milióna] na 2,15 milióna eur pre TU." Zaloba podaná Súdu prvého stupna a napadnutý rozsudok 10 Návrhom predlozeným Súdu prvého stupna 14. januára 2000 (T-5/00) podalo zdruzenie FEG zalobu s cielom dosiahnut v prvom rade zrusenie sporného rozhodnutia a subsidiárne zrusenie jeho clánku 5 ods. 1 a podporne znízenie výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená, na 1 000 eur. 11 Návrhom predlozeným Súdu prvého stupna v ten istý den (T-6/00) podal TU zalobu s rovnakým predmetom, ako mala zaloba zdruzenia FEG. 12 Uznesením predsedu prvej komory Súdu prvého stupna zo 16. októbra 2000 sa rozhodlo o povolení vstupu CEF do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov Komisie. 13 Zaloby FEG a TU, ktoré boli spojené na úcely ústnej casti konania a vyhlásenia rozsudku, boli napadnutým rozsudkom zamietnuté. Zalobcovia boli zaviazaní znásat vlastné trovy konania, ako aj nahradit trovy vynalozené Komisiou a vedlajsími úcastníkmi na prvom stupni v kazdej z vecí, v ktorých zalobcovia vzájomne podali svoje zaloby. Návrhy úcastníkov konania podané Súdnemu dvoru 14 Vo svojom odvolaní FEG navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok alebo ho zrusil prinajmensom v casti týkajúcej sa veci T-5/00 a sám v novom rozhodnutí úplne alebo ciastocne zrusil sporné rozhodnutie alebo prinajmensom nariadil podstatné znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok alebo ho zrusil prinajmensom v casti týkajúcej sa veci T-5/00 a vrátil ho na rozhodnutie Súdu prvého stupna, - zaviazal Komisiu na náhradu trov prvostupnového a odvolacieho konania. 15 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako celok ako neprípustné alebo prinajmensom ako nedôvodné, - zaviazal FEG na náhradu trov konania. Odvolacie dôvody 16 Na podporu svojho odvolania uvádza FEG sedem odvolacích dôvodov zalozených na porusení: - zásady respektovania primeranej lehoty, pretoze Súd prvého stupna rozhodol, ze neprimeraná dlzka správneho konania nemôze spôsobit zrusenie sporného rozhodnutia, - zásady prezumpcie neviny a povinnosti odôvodnenia, pretoze Súd prvého stupna neuznal niektoré dokumenty vyhotovené po zaslaní varovného listu za dôkazy svedciace v jeho prospech, - clánku 81 ods. 1 ES, ako aj povinnosti odôvodnenia, pretoze Súd prvého stupna rozhodol o prijatelnosti dôkazov poskytnutých Komisiou v súvislosti s dlzkou trvania údajného kolektívne rezimu výlucného obchodovania, - clánku 81 ods. 1 ES, ako aj povinnosti odôvodnenia, pretoze Súd prvého stupna nepreskúmal tvrdenia FEG týkajúce sa zmlúv v oblasti cien alebo tieto tvrdenia vylozil nesprávnym spôsobom, - povinnosti odôvodnenia v súvislosti s tým, ze FEG pripísal zodpovednost za údajné rozsírenie kolektívneho rezimu výlucného obchodovania na dodávatelov, ktorí neboli clenmi NAVEG, - clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), zásady proporcionality pri stanovovaní pokút a povinnosti odôvodnenia, pretoze Súd prvého stupna zamietol tvrdenia uvádzané FEG a TU v súvislosti s dlzkou trvania porusenia, - clánku 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17, zásady proporcionality pri stanovovaní pokút a povinnosti odôvodnenia, pretoze Súd prvého stupna rozhodol, ze FEG a TU nepredlozili ziaden dôkaz odôvodnujúci znízenie pokuty, a to napriek neprimerane dlhej dlzke správneho konania. O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na porusení zásady respektovania primeranej lehoty Argumentácia úcastníkov konania 17 FEG tvrdí, ze na základe vseobecnej zásady práva Spolocenstva je Komisia pri prijímaní svojich rozhodnutí povinná respektovat primeranú lehotu. Súd prvého stupna poprel túto zásadu, ked v bode 94 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze súhrn tvrdení zalozených na porusení zásady respektovania primeranej lehoty je nutné zamietnut a ze neprimeraná dlzka správneho konania nemôze viest k zruseniu sporného rozhodnutia. 18 FEG sa domnieva, ze podla ustálenej judikatúry je potrebné rozlisovat na jednej strane medzi fázou vysetrovania a na druhej strane obdobím od oznámenia Komisie o výhradách az do prijatia rozhodnutia Komisiou. 19 V súvislosti s fázou vysetrovania sa Súd prvého stupna v bode 79 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, ze samotné predlzenie tejto etapy správneho konania sa nemôze samo osebe dotknút práv na obhajobu, pretoze osoby zúcastnené na konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva neboli az do prijatia oznámenia o výhradách formálne obvinené. 20 Okrem toho FEG namieta výklad judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva, uskutocnený Súdom prvého stupna v súvislosti s okamihom zacatia plynutia primeranej lehoty stanovenej v clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme, lehoty ktorá podla Súdu prvého stupna "zacína plynút od okamihu, ked dôjde k obvineniu osoby" (bod 79 napadnutého rozsudku). 21 FEG z tejto judikatúry vyvodzuje, ze v rozpore s tým, ako rozhodol Súd prvého stupna, zacala primeraná lehota plynút v júni 1991, v den ked mu Komisia zaslala prvú ziadost o informácie a oboznámila ho o obsahu staznosti CEF, ktorá bola pripojená k tejto ziadosti, a zároven samotným dôvodom tejto ziadosti alebo najneskôr 16. septembra 1991, teda v den, ked Komisia zaslala upovedomenie. 22 Okrem toho sa FEG domnieva, ze z bodu 87 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna si neuvedomil povahu tazkostí spôsobených neprimeranou dlzkou konania. FEG sa odvoláva na nemoznost kontaktovat v prípade takéhoto dlhého konania dotknuté osoby s cielom objasnit urcité body zápisníc a iných dokumentov vztahujúcich sa na zasadnutia správnych rád dotknutých podnikov, a to vzhladom na castú zmenu clenov ich vedení a ich zamestnancov. Nejde preto o stratu písomných dôkazov, ako to nesprávne naznacil Súd prvého stupna v bode 87. 23 Navyse FEG pozoruje, ze vzhladom na to, ze k väcsine skutkových okolnosti doslo v tak vzdialenej minulosti, ze ziadna z priamo zúcastnených osôb si na ne dostatocne presne nepamätá, mu je mimoriadne stazené, respektíve znemoznené, úcinne sa bránit. 24 Nakoniec sa FEG domnieva, ze Súd prvého stupna neprávom úplne zanedbal dôlezitost, ktorú FEG prikladalo rýchlemu priebehu konania, kedze jeho dalsia existencia bola priamo ohrozená týmto sporom. Od prijatia sporného rozhodnutia nemohlo FEG vykonávat ziadnu cinnost a pocet jeho clenov sa znízil zo 60 na 19. 25 Komisia tvrdí, ze prvý odvolací dôvod spocíva v nesprávnom pochopení bodu 79 napadnutého rozsudku, ktorý je potrebné chápat v kontexte bodov 77 a 78, na ktoré nadväzuje. 26 Súd prvého stupna podla Komisia v bode 77 napadnutého rozsudku uviedol, ze prvá fáza správneho konania bola neprimerane dlhá. Tým Súd prvého stupna zohladnil prvú fázu tohto konania pri svojom posúdení primeranosti ci neprimeranosti lehoty, ktorá uplynula medzi prvými aktmi v tomto konaní a prijatím sporného rozhodnutia. 27 Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna, zistiac, ze tak prvá, ako aj druhá fáza správneho konania trvali neprimerane dlho a skúmajúc následne, ci takéto prekrocenia primeranej lehoty poskodzovalo práva FEG na obhajobu, postupoval spôsobom, ktorý je v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora, podla ktorej neprimeraná dlzka rozlicných fáz vysetrovania nespôsobuje automaticky porusenie zásady respektovania primeranej lehoty. Preto je taktiez nevyhnutné, aby dotknuté podniky preukázali, ze táto neprimeraná dlzka konania poskodila ich práva na obhajobu (rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 173 az 178). 28 V tejto veci FEG podla Komisie nepredlozilo presvedcivý dôkaz o svojom tvrdení, podla ktorého neprimeranou dlzkou správneho konania doslo k poruseniu práva na obhajobu. Komisia sa odvoláva na body 87 az 92 napadnutého rozsudku s cielom preukázat, ze Súd prvého stupna pocas skúmania otázky, ci neprimeraná dlzka tohto konania, ktorú zistil, narusila v danom prípade právo FEG na obhajobu, zameral svoju analýzu rovnako na prvú, ako aj na druhú fázu tohto konania. Súd prvého stupna zamietol postupne kazdú z okolností uvádzaných FEG, ktorých cielom bolo preukázat porusenie práva na obhajobu a toto zamietnutie by bolo zalozené bud na správnych právnych zisteniach alebo na skutkových zisteniach, ktoré nemozno opätovne preskúmat v rámci odvolania. 29 V súvislosti s výhradami FEG voci Súdu prvého stupna z dôvodu, ze nezohladnil problémy, ktoré FEG malo pri zhromazdovaní dôkazov svedciacich v jeho prospech z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania, odkazuje Komisia na bod 87 napadnutého rozsudku, v ktorom sa pripomína, ze na základe vseobecnej povinnosti obozretnosti sú podniky povinné dbat na riadne uchovanie skutocností týkajúcich sa ich cinnosti vo svojich knihách a archívoch, povinnost ktorá sa a fortiori uplatnuje od okamihu, ked je podniku dorucená ziadost o informácie alebo upovedomenie. 30 V súvislosti so záujmom FEG na rýchlom priebehu konania Komisia odkazuje na bod 80 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna výslovne potvrdil, ze akonáhle je podniku dorucené oznámenie o výhradách, má osobitný záujem na tom, aby táto etapa konania bola vedená Komisiou s osobitnou obozretnostou bez toho, aby doslo k poskodeniu práv na obhajobu. Komisia tvrdí, ze práve vzhladom na túto skutocnost Súd prvého stupna následne skúmal, ci prekrocenie primeranej lehoty konania poskodilo obhajobu FEG. 31 Komisia uzatvára, ze prvý odvolací dôvod je zjavne neprípustný, pretoze má za ciel spochybnit posúdenie skutkových okolností Súdom prvého stupna v súvislosti s otázkou, ci prekrocenie primeranej lehoty prekázalo FEG pri príprave jeho obhajoby, a ze je zjavne nedôvodný, pretoze spocíva na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. 32 CEF taktiez vo svojej odpovedi na zaslané odvolanie tvrdí, ze prvý odvolací dôvod FEG vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku. V rámci posudzovania primeranej lehoty Súd prvého stupna správne skúmal obdobie zacínajúce odo dna prijatia ziadosti o informácie, konkrétne od 25. júla 1991. 33 V súvislosti s primeranou lehotou a porusením práv na obhajobu odkazuje CEF na bod 49 rozsudku zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia (C-185/95 P, Zb. s. I-8417) s cielom podporit tvrdenie, ze Súd prvého stupna neaplikoval nesprávnu právnu úvahu, ked sa domnieval, ze aj keby prvá fáza správneho konania bola prílis dlhá, nedoslo k popretiu zásady respektovania primeranej lehoty, s výnimkou toho, ak by sa preukázalo, ze doslo k poruseniu práva na obhajobu. 34 V kazdom prípade sa CEF domnieva, ze v prejednávanej veci ide o zistenie skutkového stavu Súdom prvého stupna, ktoré nemôze byt predmetom preskúmania Súdnym dvorom. Prvý odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut ako neprípustný, alebo kazdopádne ako nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 35 Dodrzanie primeranej lehoty pri vedení správnych konaní v oblasti politiky hospodárskej sútaze predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej respektovanie zabezpecujú súdy Spolocenstva (rozsudky z 18. marca 1997, Guérin automobiles/Komisia, C-282/95 P, Zb. s. I-1503, body 36 a 37, ako aj Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, body 167 az 171). 36 Taktiez je potrebné preskúmat, ci sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zamietol tvrdenia zalozené na údajnom porusení tejto zásady Komisiou. 37 V rozpore s tým, co tvrdí FEG, Súd prvého stupna na úcely uplatnenia zásady primeranej lehoty rozlisoval medzi dvoma fázami správneho konania, konkrétne fázou vysetrovania predchádzajúcou oznámeniu o výhradách a fázou vztahujúcou sa na zvysok správneho konania (pozri bod 78 napadnutého rozsudku). 38 Tento postup je úplne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora. Preto v bodoch 181 az 183 uz citovaného rozsudku Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia Súdny dvor predovsetkým rozhodol, ze správne konanie môze viest k preskúmaniu dvoch po sebe idúcich období, pricom kazdé z ich má vlastnú vnútornú logiku. Prvé obdobie, ktoré trvá az do oznámenia o výhradách, zacína plynút odo dna, ked Komisia na základe právomocí zverených jej zákonodarcom Spolocenstva prijala opatrenia zahrnujúce výhradu, ze doslo k poruseniu a musí Komisii umoznit zaujat postoj k dalsiemu smerovaniu konania. Druhé obdobie samo osebe trvá od oznámenia výhrad az po prijatie konecného rozhodnutia. Toto obdobie má Komisii umoznit v konecnom stádiu rozhodnút o vytýkanom porusení. 39 Po rozlísení medzi dvoma fázami správneho konania pristúpil Súd prvého stupna k preskúmaniu primeranosti ci neprimeranosti dlzky trvania kazdej z nich. 40 V súvislosti s prvou fázou Súd prvého stupna dospel v bode 76 napadnutého rozsudku k záveru, ze medzi zaslaním upovedomenia zdruzeniu FEG 16. septembra 1991 a kontrolou, ku ktorej doslo 8. decembra 1994, uplynula znacná doba. Súd prvého stupna pripustil, ze takáto dlzka trvania je neprimeraná a vyplýva z necinnosti, ktorú mozno pripísat Komisii. 41 V súvislosti s druhou fázou správneho konania Súd prvého stupna v bode 85 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze uplynulo priblizne 23 mesiacov od vypocutia úcastníkom konania po sporné rozhodnutie, teda znacná doba, a to bez toho, aby bolo mozné zodpovednost za nu pripísat FEG a TU. Súd prvého stupna preto dospel k záveru, ze Komisia prekrocila lehotu obycajne potrebnú na prijatie takéhoto rozhodnutia. 42 Kedze zistenie neprimeranej dlzky konania, zodpovednost za ktorú nemozno pripísat FEG a TU, nie je samo osebe dostacujúce na to, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze doslo k poruseniu zásady respektovania primeranej lehoty, posudzoval Súd prvého stupna vplyv takejto dlzky trvania na práva na obhajobu FEG. Predpoklad pre takýto prístup vyplýva z bodu 74 napadnutého rozsudku, kde Súd prvého stupna rozhodol, ze prekrocenie primeranej lehoty môze byt dôvodom zrusenia rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie, len v prípade, ak bolo preukázané, ze porusením tejto zásady sa zasiahlo do práva na obhajobu dotknutých podnikov. Preto podla Súdu prvého stupna, s výnimkou tohto osobitného predpokladu, nemá nerespektovanie povinnosti konat v primeranej lehote vplyv na platnost správneho konania podla nariadenia c. 17. 43 Odvolanie sa na toto kritérium na úcely zistenia porusenia zásady respektovania primeranej lehoty je úplne legitímne. Preto v bode 49 uz citovaného rozsudku Baustahlgewebe/Komisia v rámci posudzovania dlzky konania na Súde prvého stupna Súdny dvor rozhodol, ze zistenie skutocnosti, ze dlzka konania mala vplyv na výsledok sporu, môze viest k zruseniu napadnutého rozsudku. Rovnaký prístup je zjavný aj v úvahe Súdu prvého stupna, ked sa tento domnieval, ze neprimeraná dlzka konania pred Komisiou by spôsobila zrusenie sporného rozhodnutia v prípade, ak by právo FEG na obhajobu bolo ohrozené, za predpokladu, ze by nevyhnutne dochádzalo k moznému ovplyvneniu výsledku konania. 44 Preto je potrebné posudzovat analýzu tohto údajného popretia práva FEG na obhajobu uskutocnenú Súdom prvého stupna v tomto kontexte. 45 Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze táto analýza sa obmedzuje na posúdenie vplyvu dlzky druhej fázy správneho konania na výkon práv FEG na obhajobu. Predovsetkým v bode 93 uvedeného rozsudku dospel Súd prvého stupna k záveru, ze neprimerané predlzenie správneho konania po vypocutí úcastníkov konania nemalo vplyv na práva FEG a TU na obhajobu. 46 V súvislosti s fázou vysetrovania, ktorá predchádzala oznámeniu o výhradách, Súd prvého stupna v bode 79 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze samotné predlzenie tejto fázy správneho konania nebolo samo osebe spôsobilé zasiahnut do práva na obhajobu, pretoze FEG a TU neboli az do prijatia oznámenia o výhradách formálne obvinené. 47 Tento záver je správny v casti, kde sa Súd prvého stupna domnieva, ze az po zaslaní oznámenia o výhradách doslo k oboznámeniu FEG a TU s poruseniami, ktoré im Komisia v nadväznosti na svoje vlastné vysetrovania vytýka. Myslienkou v pozadí úvahy Súdu prvého stupna je, ze len pocas druhej fázy administratívneho konania môzu dotknuté podniky v plnom rozsahu uplatnit právo na obhajobu, co nie je prípad fázy predchádzajúcej oznámeniu o výhradách z dôvodu, ze Komisia este nevyjadrila svoje výcitky v súvislosti s údajnými poruseniami, ktoré zistila. 48 V kazdom prípade vsak zistenie Súdu prvého stupna v bode 79 napadnutého rozsudku nezohladnuje moznost, ze by neprimeraná dlzka fázy vysetrovania mohla mat vplyv na výkon práva FEG na obhajobu v rámci druhej fázy správneho konania, konkrétne po zaslaní oznámenia o výhradách. 49 Neprimeraná dlzka prvej fázy správneho konania môze mat vplyv na moznosti budúcej obhajoby dotknutých podnikov, najmä znízením úcinnosti práv na obhajobu, ked dôjde k ich uplatneniu v rámci druhej fázy konania. Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 129 svojich návrhov, cím viac casu uplynie medzi vysetrovacími úkonmi, akými sú v tomto prípade zaslanie upovedomenia a oznámenie o výhradách, tým je pravdepodobnejsie, ze prípadné dôkazy svedciace v jeho prospech v súvislosti s poruseniami vytýkanými v tomto oznámení nebude mozné zabezpecit, alebo ak aj áno, tak len s tazkostami, osobitne v prípade dôkazov svedkami svedciacimi v jeho prospech, a to najmä z dôvodu zmien, ktoré mohli nastat v zlození riadiacich orgánov dotknutých podnikov a presunov týkajúcich sa ostatných zamestnancov týchto podnikov. Vo svojej analýze zásady respektovania primeranej lehoty Súd prvého stupna nedostatocne zohladnil tento aspekt jej uplatnovania. 50 Kedze respektovanie práv na obhajobu, základnej zásady, ktorej povaha bola opätovne zdôraznená v judikatúre Súdneho dvora (pozri najmä rozsudok z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 7), má zásadnú dôlezitost v takých konaniach, akým je konanie v tejto veci, je potrebné zabránit, aby mohlo dôjst k nenapravitelnému poskodeniu týchto práv z dôvodu neprimeranej dlzky fázy vysetrovania a aby táto dlzka trvania mohla bránit zabezpeceniu dôkazov s cielom vyvrátit existenciu takých konaní, pre ktoré by voci dotknutým podnikom mohla byt vyvodzovaná zodpovednost. Z tohto dôvodu sa preskúmanie prípadných prekázok výkonu práv na obhajobu nesmie obmedzovat na samotnú fázu, v ktorej dochádza k plnému uplatneniu týchto práv, teda na druhú fázu správneho konania. Posúdenie zdroja prípadného oslabenia úcinnosti práv na obhajobu sa musí vztahovat na celé konanie, opierajúc sa o celkovú dlzku tohto konania. 51 Preto sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, ked v napadnutom rozsudku obmedzil rozsah skúmania domnelého porusenia práv na obhajobu z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania výlucne na jeho druhú fázu. Súd prvého stupna opomenul preskúmat, ci neprimeraná dlzka celého správneho konania, ktorú mozno pripísat Komisii, teda vrátane fázy pred oznámením o výhradách, mohla ovplyvnit budúce moznosti obhajoby TU a FEG a najmä, ci FEG túto skutocnost presvedcivo preukázalo. 52 Z toho vyplýva, ze prvý odvolací dôvod FEG je nutné prijat v casti, kde sa zakladá na nesprávnom právnom posúdení uplatnenia zásady respektovania primeranej lehoty. Preto je potrebné napadnutý rozsudok ciastocne zrusit, a to v casti, kde sa rozhodlo, ze predlzenie prvej fázy správneho konania nebolo samo osebe spôsobilé poskodit práva FEG na obhajobu. 53 V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna, môze Súdny dvor sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 54 Kedze otázka údajného popretia práv na obhajobu skúmaná v tomto prípade vo vztahu k neprimeranej dlzke správneho konania bola prerokovaná na prvom stupni a FEG teda malo v tomto ohlade moznost vyjadrit svoje tvrdenia, môze Súdny dvor sám rozhodnút o veci samej. 55 Vo svojej zalobe na Súde prvého stupna FEG tvrdí, ze nerespektovanie primeranej lehoty malo za následok porusenie práv na obhajobu. Z dôvodu uplynutia casu malo preto FEG coraz viac tazkostí so získaním informácií v súvislosti s výhradami Komisie. Velká väcsina osôb, ktoré v období, ktorého sa týkalo vysetrovania Komisie, pôsobili vo vedení tohto zdruzenia, uz roky nevykonávala svoje funkcie v riadiacich orgánoch a cast bývalých riadiacich pracovníkov bud odvtedy odisla do dôchodku, alebo pôsobí v zahranicí, a preto ju uz nemozno kontaktovat s cielom získat presnejsie informácie. 56 V tomto ohlade je potrebné zdôraznit, ze argumentácia, o ktorú sa na podporu údajného popretia svojich práv na obhajobu opiera FEG, je abstraktná a nejasná. S cielom preukázat porusenie týchto práv, a to aj z dôvodu neprimeranej dlzky fázy vysetrovania vsak prislúcha FEG, aby preukázalo, ze v den oznámenia o výhradách, teda 3. júla 1996, boli jeho moznosti vyvrátit výhrady Komisie obmedzené z dôvodov vyplývajúcich zo skutocnosti, ze prvá fáza správneho konania trvala neprimerane dlho. 57 Vo svojej zalobe na Súde prvého stupna FEG neupresnilo, ktoré osoby pracovali v tomto zdruzení a odchod ktorých osôb mu zabránil získat vysvetlenia v súvislosti s udalostami, na ktoré sa vztahujú výcitky Komisie. 58 Okrem toho FEG neuvádza ani den odchodu týchto osôb, ani povahu a rozsah informácií alebo upresnení, ktoré boli nutné na jeho obhajobu, ani len okolnosti znemoznujúce svedectvá týchto osôb, absencia ktorých obmedzila úcinný výkon práva na obhajobu. 59 Takáto vseobecná argumentácia nemôze viest k zisteniu, ze doslo k poruseniu práva na obhajobu, ktoré je potrebné skúmat v závislosti od osobitných okolností kazdého prípadu. 60 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tvrdenia FEG týkajúce sa popretia práva na obhajobu nie sú podlozené presvedcivými dôkazmi, na základe ktorých by bolo mozné preukázat, ze takéto popretie práva na obhajobu by mohlo vyplývat z neprimeranej dlzky fázy správneho konania predchádzajúcej oznámeniu o výhradách a ze v den, ked k tomuto oznámeniu doslo, boli uz moznosti FEG úcinne sa obhajovat z tohto dôvodu oslabené. 61 Preto zalobný dôvod predlozený FEG na podporu svojej zaloby podanej na Súde prvého stupna zalozený na porusení zásady respektovania primeranej lehoty nie je dôvodný a musí byt z tohto dôvodu zamietnutý. 62 Z tohto dôvodu je preto potrebné v casti, ktorá sa zakladá na tomto zalobnom dôvode, zamietnut aj zalobu FEG podanú na Súde prvého stupna. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na údajnom neuznaní dôkazov svedciacich v jeho prospech nasledujúcich po zaslaní upovedomenia Argumentácia úcastníkov konania 63 FEG kritizuje údajný vnútorný rozpor ovplyvnujúci posúdenie Súdu prvého stupna spocívajúci v tom, ze pri posudzovaní primeranosti dlzky správneho konania nebolo zohladnené obdobie predchádzajúce oznámeniu o výhradách, pretoze k uplatneniu zodpovednosti voci tomuto zdruzeniu doslo podla Súdu prvého stupna az po zaslaní tohto oznámenia, kým dôkazy svedciace v jeho prospech, týkajúce sa tohto obdobia, boli automaticky zamietnuté, co svedcí o tom, ze správanie sa zdruzenia FEG bolo napadnuté uz v prvej fáze správneho konania. 64 Najmä z bodov 196 a 208 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna nepriznal ziadnu hodnotu dôkazom svedciacim v prospech zalobcu, ktoré nasledovali az po dorucení prvých ziadostí o informácie, v danom prípade listom pochádzajúcim od podniku Spaanderman Licht, ktorý je clenom NAVEG, listom z 22. mája a 14. augusta 1991, ktoré spochybnovali zistenia Komisie o existencii kolektívneho rezimu výlucného obchodovania a mohli vyvrátit jej výhrady voci FEG. 65 FEG sa domnieva, ze skutocnost, ze Súd prvého stupna zamietol tento dôkaz svedciaci v jeho prospech, ktorý nasledoval az po zacatí konania, pricom jediným dôvodom tohto zamietnutia bol dátum predlozenia tohto dôkazu, predstavuje podstatný nedostatok odôvodnenia napadnutého rozsudku a popiera zásadu prezumpcie neviny. 66 Komisia v prvom rade tvrdí, ze odvolací dôvod je neprípustný, pretoze FEG sa snazí, aby Súdny dvor v rámci konania o odvolaní znova preskúmal posúdenie skutkových okolností uskutocnené Súdom prvého stupna v súvislosti s dôkaznou hodnotou spisových dokumentov. 67 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze druhý odvolací dôvod FEG je nedôvodný. Súd prvého stupna totiz v bodoch 196 a 208 napadnutého rozsudku dostatocne odôvodneným spôsobom rozhodol o nepresvedcivosti týchto listov. Posúdenie Súdnym dvorom - Úvodné pripomienky 68 Je potrebné pripomenút, ze existujú obmedzenia súdneho preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom v rámci konania o odvolaní. 69 Z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora v tejto súvislosti vyplýva, ze len Súd prvého stupna má právomoc jednak zistit skutkový stav, okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, jednak tento skutkový stav posúdit. Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor má na základe clánku 225 ES právomoc preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna (pozri najmä rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 23, a zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C-551/03 P, Zb. s. I-3173, bod 51). 70 Súdny dvor teda nemá právomoc zistovat skutkový stav a v zásade ani skúmat dôkazy, ktoré Súd prvého stupna uznal za preukazujúce tento skutkový stav. Pokial totiz tieto dôkazy boli riadne získané a boli respektované vseobecné právne zásady a procesné pravidlá uplatnitelné v oblasti dôkazného bremena a vykonávania dôkazných prostriedkov, prislúcha samotnému Súdu prvého stupna posúdit hodnotu, ktorú je potrebné priznat predlozeným dôkazom. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, právnu otázku, ktorá ako taká, podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom (rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 24, a General Motors/Komisia, uz citovaný, bod 52). 71 Dalej je potrebné pripomenút, ze otázka, ci si odôvodnenie rozsudku Súdu prvého stupna protirecí alebo je nedostacujúce, je právnou otázkou, pricom preskúmania tejto otázky ako takej sa mozno dovolávat v rámci konania o odvolaní (rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53, a z 13. decembra 2001, Cubero Vermurie/Komisia, C-446/00 P, Zb. s. I-10315, bod 20). 72 V súvislosti s povinnostou odôvodnenia z ustálenej judikatúry vyplýva, ze táto povinnost neukladá Súdu prvého stupna vypracovat také odôvodnenie, ktoré by vycerpávajúcim spôsobom rozoberalo jednotlivo vsetky úvahy vyjadrené úcastníkmi konania. Odôvodnenie teda môze byt implicitné, avsak pod podmienkou, ze umozní zúcastneným osobám oboznámit sa s dôvodmi, pre ktoré doslo k prijatiu predmetných opatrení a príslusnému súdu poskytne dostatok prostriedkov na výkon jeho preskúmania (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 372). - Preskúmanie druhého odvolacieho dôvodu 73 V casti, kde sa FEG svojím druhým odvolacím dôvodom snazí preukázat, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa odmietnutia dôkaznej hodnoty urcitých dokumentov je nedostacujúce, teda si protirecí, je tento dôvod prípustný. 74 V rámci svojich zalôb podaných na Súde prvého stupna FEG a TU namietali proti dôkazom, o ktoré sa opierala Komisia v spornom rozhodnutí, napríklad proti dôkazu uplatnenia gentlemen's agreement uzavretej medzi NAVEG a FEG v súvislosti so zásobovaním clenov FEG (dalej len "gentlemen's agreement"). V tomto ohlade sa FEG odvolávalo najmä na dva listy pochádzajúce od podniku Spaanderman Licht. 75 V bodoch 196 a 208 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna pristúpil k preskúmaniu dôkaznej hodnoty týchto listov. 76 Najmä v súvislosti s listom zo 14. augusta 1991 Súd prvého stupna v spomínanom bode 196 posudzoval jeho dôkaznú hodnoty tak, ze zvazoval znenie tohto listu v kontexte, v ktorom doslo k jeho vyhotoveniu. V prvom rade zdôraznil, ze tento list bol zaslaný NAVEG ako odpoved na otázku zaslanú NAVEG dva dni predtým. Bolo to teda NAVEG, ktoré prevzalo iniciatívu a pýtalo sa Spaanderman Licht na dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby nezásobovalo CEF. V druhom rade Súd prvého stupna uviedol, ze tento list bol vyhotovený az po ziadostiach o informácie, ktoré 25. júla 1991 zaslala Komisia FEG a TU, a z tohto dôvodu nebol presvedcivý. 77 V súvislosti s listom, ktorý Spaanderman Licht zaslal CEF 22. mája 1991, Súd prvého stupna zistil, ze tento list sa obmedzoval na konstatovanie, ze Spaanderman Licht si nezelá rozsírit siet svojich predajcov. Súd prvého stupna v kazdom prípade zdôraznil, ze tento list bol vyhotovený v case, ked uz prebiehalo vysetrovanie Komisie. 78 Preto z bodov 196 a 208 napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna dostatocne odôvodnil nepresvedcivost týchto listov a ich odmietnutie ako dôkazov svedciacich v prospech zalobcu. 79 V súvislosti s údajným rozporom v odôvodnení napadnutého rozsudku, voci ktorému FEG namietalo, je potrebné uviest, ze, ako zdôraznila generálna advokátka v bode 27 svojich návrhov, pri neexistencii logickej súvislosti medzi posúdením primeranosti dlzky správneho konania a dôkaznou hodnotou dokumentov predlozených ako dôkazov Súdu prvého stupna, si tento rozsudok vôbec neprotirecí. 80 Okrem toho dôkazná hodnota dôkazov predlozených úcastníkmi konania, ktorej posúdenie nálezí len samotnému Súdu prvého stupna, nemusí nutne závisiet od etapy správneho konania, v rámci ktorej boli vyhotovené. Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 28 svojich návrhov, pri skúmaní tejto dôkaznej hodnoty je potrebné zohladnit okolnosti daného prípadu. Z bodov 196 a 208 napadnutého rozsudku vyplýva, ze skutocnost, ze Komisia uz zacala svoje vysetrovanie, nie je jediným urcujúcim ukazovatelom, na základe ktorého Súd prvého stupna odmietol predovsetkým listy Spaanderman Licht z 22. mája a 14. augusta 1991 ako nespôsobilé spochybnit dôkazy predlozené Komisiou v súvislosti s výkonom gentlemen's agreement. Preto body 196 a 208 nemozno vykladat v tom zmysle, ze dokumentom vyhotoveným v case, ked vysetrovanie Komisie uz prebieha, nemozno prirodzene priznat ziadnu dôkaznú hodnotu. 81 S prihliadnutím na vyssie uvedené je potrebné druhý odvolací dôvod uvádzaný na podporu odvolania zamietnut ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na posúdení dôkazu o dlzke kolektívneho rezimu výlucného obchodovania Súdom prvého stupna predlozeného Komisiou Argumentácia úcastníkov konania 82 Svojím tretím odvolacím dôvodom FEG napáda posúdenie Súdu prvého stupna týkajúce sa dôkazov, na ktorých Komisia zalozila svoje zistenia o hlavnom porusení clánku 81 ods. 1 ES, ktoré sa mu vytýka, konkrétne zavedenie kolektívneho rezimu výlucného obchodovania, ktorý v období od 11. marca 1986 do 25. februára 1994 upravoval vztahy medzi FEG a NAVEG. Tieto dôkazy sú natolko bezvýznamné a nepriame, ze ich ziadnym spôsobom nemozno oznacit za zákonné a presvedcivé dôkazy pokracujúceho porusenia. 83 FEG sa odvoláva najmä na bod 141 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia zalozila svoje posúdenie "na celkovom hodnotení vsetkých relevantných dôkazov a indícií". Domnieva sa, ze v danom prípade ide o nedostatocný právny základ pre vykonanie dôkazov a ze nestacia "indície", ale je nutné predlozit zákonné a presvedcivé dôkazné prostriedky o zistenom porusení a jeho dlzke. 84 Okrem toho FEG vytýka Súdu prvého stupna, ze nezohladnil skutocnost, ze Komisia vo svojej úvahe neuviedla ziaden dôkaz o existencii takéhoto rezimu výlucného obchodovania v obdobiach od 12. marca 1986 do 28. februára 1989 a od 18. novembra 1991 do 25. februára 1994. 85 FEG napáda bod 411 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna naopak rozhodol, ze "Komisia predlozila dôkaz existencie pokracujúceho porusenia pocas obdobia rokov 1986 az 1994". Jediným odôvodnením vyplývajúcim z bodu 406 tohto rozsudku je, ze Súd prvého stupna sa v súvislosti s poruseniami vytýkanými TU domnieval, ze "na základe svojej podstaty majú pokracujúci charakter". FEG napáda túto úvahu, tvrdiac, ze nenaplna povinnost odôvodnenia. 86 Komisia sa naopak domnieva, ze tretí odvolací dôvod je neprípustný, pretoze vyzaduje od Súdneho dvora, aby znova preskúmal dôvody a tvrdenia, ktoré Súd prvého stupna uz analyzoval a zamietol. 87 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod nie je dôvodný. V súvislosti s tým, ze FEG vytýka Súdu prvého stupna, ze pouzil nesprávne právne kritérium, ked svoje rozhodnutie zalozil na "indíciách", Komisia tvrdí, ze vhodnost takéhoto kritéria bola potvrdená Súdnym dvorom v bode 57 uz citovaného rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia. 88 V súvislosti s údajnou absenciou dôkazu o existencii kolektívneho rezimu výlucného obchodovania pocas urcitých období Komisia namieta proti takémuto chápaniu napadnutého rozsudku a uvádza, ze Súd prvého stupna vyhlásil, ze porusenie je potrebné oznacit za "pokracujúce porusenie" (pozri body 90, 406 a 411 uvedeného rozsudku). 89 Na rozdiel od toho, co tvrdí FEG, sa Komisia domnieva, ze pri zistovaní dlzky kolektívneho rezimu výlucného obchodovania Súd prvého stupna nevychádzal výlucne z "pokracujúceho" charakteru porusenia. Komisia odkazuje na body 192 a 408 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna opísal konkrétne indície, ktoré viedli Komisiu k urceniu dlzky porusenia. Posúdenie Súdnym dvorom 90 V rámci svojho tretieho zalobného dôvodu FEG v podstate namieta proti právnym kritériám, z ktorých Súd prvého stupna vychádzal pri posudzovaní dôkazných prostriedkov predlozených Komisiou na podporu zistenia, ku ktorému dospela v súvislosti s dlzkou porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Okrem toho sa FEG domnieva, ze napadnutý rozsudok nie je dostatocne odôvodnený v súvislosti s "pokracujúcim" charakterom kolektívneho rezimu výlucného obchodovania. Z tohto pohladu sa tretí odvolací dôvod týka právnych otázok, ktoré mozno Súdnemu dvoru predlozit v rámci odvolania, a preto je potrebné ho povazovat za prípustný. 91 Kedze FEG a TU namietali proti existencii gentlemen's agreement, Súd prvého stupna sa v bode 141 napadnutého rozsudku domnieval, ze je potrebné posúdit, ci sa Komisia v spornom rozhodnutí vyrovnala s dôkazným bremenom, tak ako jej prinálezalo, kedze rozhodla, ze existujú dôkazy o gentlemen's agreement, od 11. marca 1986. Súd prvého stupna uviedol, ze toto posúdenie spocívalo v celkovom hodnotení vsetkých relevantných dôkazov a indícií. 92 Po preskúmaní vývoja výkonu tejto gentlemen's agreement Súd prvého stupna v bode 210 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze v zmysle celkového posúdenia sa FEG a TU nepodarilo spochybnit presvedcivost, objektívnost a jednoznacnost indícií, z ktorých Komisia vychádzala vo svojom spornom rozhodnutí. 93 V rámci tohto odvolania FEG namieta voci nevhodnosti odkazu na "indície" ako na dôkazy existencie kolektívneho rezimu výlucného obchodovania. 94 Toto tvrdenie vsak nemozno prijat. Súdny dvor uz rozhodol, ze vo väcsine prípadov existencia protisútazného postupu alebo dohody musí byt logicky vyvodená z urcitého mnozstva zhôd okolností a indícií, ktoré skúmané ako celok môzu v prípade absencie iného rozumného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 57). 95 Ako zdôraznila generálna advokátka v bode 38 svojich návrhov, takéto indície a zhody okolností umoznujú odhalit nielen existenciu protisútazných správaní a dohôd, ale taktiez dlzku pokracujúceho protisútazného správania a obdobie uplatnenia dohody uzavretej v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. 96 Vzhladom na túto judikatúru sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked zalozil svoje posúdenie existencie kolektívneho rezimu výlucného obchodovania a jeho dlzky na "celkovom hodnotení vsetkých relevantných dôkazov a indícií". Otázka, akú dôkaznú hodnotu pridelil Súd prvého stupna kazdému z týchto dôkazov alebo indícií predlozených Komisiou, je otázkou posúdenia skutkových okolností, ktorá sa ako taká vymyká preskúmaniu Súdneho dvora v rámci odvolania. 97 V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu FEG taktiez Súdu prvého stupna vytýka, ze ignoroval absenciu dôkazu o existencii kolektívneho rezimu výlucného obchodovania pocas urcitých stanovených období. 98 V tomto ohlade je potrebné upresnit, ze Súd prvého stupna v bode 411 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia predlozila dôkaz pokracujúceho porusenia v rámci obdobia rokov 1986 az 1994. Skutocnost, ze takýto dôkaz nebol predlozený pre urcité stanovené obdobia, nebráni tomu, aby sa porusenie chápalo ako existujúce pocas celkového obdobia dlhsieho ako toto obdobie, pokial toto zistenie vyplýva z objektívnych a jednoznacných indícií. Skutocnost, ze sa kartel v rámci porusenia pokracujúceho viacero rokov prejaví v rôznych obdobiach, ktoré môzu byt oddelené kratsími alebo dlhsími casovými medzerami, nemá vplyv na existenciu tohto kartelu, pokial rôzne cinnosti tvoriace toto porusenie majú jediný ciel a spadajú do rámca porusenia majúceho jednotný a pokracujúci charakter. 99 FEG napáda taktiez zistenie existencie "pokracujúceho porusenia" Súdom prvého stupna. Domnieva sa, ze zistenie takéhoto porusenia je v bode 406 napadnutého rozsudku odôvodnené jedine skutocnostou, ze Súd prvého stupna sa v súvislosti s poruseniami vytýkanými TU domnieval, ze "na základe svojej podstaty majú pokracujúci charakter". FEG napáda túto úvahu z dôvodu, ze nenaplna povinnost odôvodnenia, pretoze samotný odkaz na "podstatu" porusení nemôze tvorit dostacujúce faktické odôvodnenie. 100 Toto tvrdenie zjavne nezohladnuje bod 411 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia predlozila dôkaz existencie pokracujúceho porusenia v priebehu obdobia rokov 1986 az 1994. Súd prvého stupna odkázal v tomto ohlade na svoju úvahu rozvinutú v predchádzajúcich bodoch tohto uvedeného rozsudku, najmä v jeho bode 408, v ktorom detailným spôsobom vysvetlil právny základ dlzky trvania tohto porusenia. Tento bod znie takto: "V súvislosti s porusením uvedeným v clánku 1 [sporného] rozhodnutia nebola Komisia schopná presne urcit dátum, kedy doslo k vytvoreniu kolektívneho rezimu výlucného obchodovania. Napriek tomu mohla predlozit dôkaz existencie tohto rezimu pocnúc zasadnutím uskutocneným 11. marca 1986, pocas ktorého správne rady FEG a NAVEG odkázali na gentlemen's agreement. Komisia taktiez získala viacero indícií pochádzajúcich z obdobia po tomto zasadnutí, na základe ktorých sa domnievala, ze gentlemen's agreement bola nadalej uplatnovaná clenmi NAVEG (pozri [sporné] rozhodnutie, odôvodnenia c. 47 az 49). Komisia dalej odhalila viacero indícií preukazujúcich, ze clenovia NAVEG nasledovali odporúcania svojho zdruzenia a vykonávali gentlemen's agreement ([sporné] rozhodnutie, odôvodnenia c. 50 az 52). Poslednou z týchto indícií je zápisnica z vnútorného zasadnutia spolocnosti Hemmink z 25. februára 1994, v rámci ktorého tento clen NAVEG uviedol, ze odmietol zásobovat velkoobchodníka nepatriaceho do FEG. ..." 101 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné zamietnut ako nedôvodný tretí odvolací dôvod uvedený FEG na podporu jeho odvolania, týkajúci sa údajného nesprávneho právneho posúdenia a údajného nedostatku odôvodnenia v súvislosti s posúdením dlzky trvania kolektívneho rezimu výlucného obchodovania Súdom prvého stupna v zmysle, ako uviedla Komisia v spornom rozhodnutí. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na posúdení tvrdení FEG o zosúladených postupoch v oblasti cien Súdom prvého stupna 102 Vo svojom stvrtom odvolacom dôvode FEG tvrdí, ze Súd prvého stupna v súvislosti s viacerými aspektmi porusenia, ktoré je mu vytýkané, nepreskúmal podstatu tvrdení, ktoré FEG uvádzalo, alebo ich zohladnil zjavne nesprávne, pricom poprel povinnost odôvodnenia, ktorá tomuto súdnemu orgánu prinálezí. Tento odvolací dôvod sa skladá z piatich castí. O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa kvalifikácie zosúladených postupov v oblasti cien ako postupov predstavujúcich jedno pokracujúce porusenie - Argumentácia úcastníkov konania 103 FEG oznacuje za nezrozumitelné a nezlucitelné s povinnostou odôvodnenia zistenie Súdu prvého stupna uvedené v bodoch 403 az 412 napadnutého rozsudku, podla ktorého rôzne dohody v oblasti cien predstavujú jedno pokracujúce porusenie. 104 FEG tvrdí, ze podla ustálenej judikatúry na to, aby bolo mozné zistit, ze ide o jedno pokracujúce porusenie, je potrebné preukázat, ze rôzne vytýkané cinnosti sú súcastou "spolocného plánu" z dôvodu ich "rovnakého ciela" (pozri v tomto zmysle rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 258). 105 V tomto prípade islo o rôznorodé rozhodnutia a postupy majúce úplne odlisné ciele a Komisia sa nemala uspokojit s tým, ze z nich vyvodí existenciu spolocného plánu, ale mala preukázat, ze tieto postupy sú po vecnej stránke prepojené. Súd prvého stupna mal preto overit, ci Komisia riadne preukázala existenciu takéhoto prepojenia. 106 FEG namieta proti existencii takéhoto "spolocného plánu" a domnieva sa, ze závery, ku ktorým dospel Súd prvého stupna, majú tolko medzier, ze sú nezlucitelné s povinnostou odôvodnenia. 107 V tomto ohlade Komisia v prvom rade tvrdí, ze FEG sa týmto odvolacím dôvodom snazí, aby Súdny dvor preskúmal posúdenie skutkových okolností uskutocnené Súdom prvého stupna v súvislosti s dôkazmi existencie "spolocného plánu". Táto cast stvrtého odvolacieho dôvodu je preto neprípustná. 108 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. V bode 342 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna jasne a odôvodnene dospel k záveru, ze dve zistené porusenia, konkrétne kolektívny rezim výlucného obchodovania a dohody v oblasti cien, tvoria súcast "spolocného plánu" vzhladom na skutocnost, ze sledujú rovnaký protisútazný ciel. Komisia tvrdí, ze co platí pre tieto dve porusenia, musí rovnako platit aj pre ich hlavné súcasti. - Posúdenie Súdnym dvorom 109 Prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu uvádzaného FEG smeruje proti právnym kritériám, z ktorých Súd prvého stupna vychádzal, aby mohol oznacit rôzne postupy týkajúce sa urcenia cien za jedno pokracujúce porusenie a taktiez proti odôvodneniu tohto bodu rozsudku. Táto cast je preto prípustná. 110 Porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale tiez zo skupiny aktov alebo z pokracujúceho správania sa. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viacero z tejto skupiny aktov alebo jedna alebo viacero súcastí tohto pokracujúceho správania by taktiez mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 258). 111 Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze práve táto úvaha stojí v pozadí toho, ze Súd prvého stupna oznacil zosúladené postupy v oblasti cien za jedno pokracujúce porusenie. 112 Predovsetkým v bode 342 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zistil, ze kolektívny rezim výlucného obchodovania a postupy týkajúce sa urcenia cien sledujú rovnaký protisútazný ciel spocívajúci v udrzaní cien na mimosútaznej úrovni, a to na jednej strane znízením sútazivosti podnikov, ktoré sa snazia pôsobit na holandskom trhu velkoobchodu s elektrotechnickým materiálom v Holandsku, a tým aj sútazit s clenmi FEG bez toho, aby sa stali clenmi tohto zdruzenia podnikov, a na druhej strane ciastocne koordinovat ich cenovú politiku. 113 Ako v bode 47 svojich návrhov zdôraznila generálna advokátka, z tohto zistenia taktiez vyplýva, ze kazdé z porusení, konkrétne kolektívny rezim výlucného obchodovania a zosúladené postupy v oblasti cien, sleduje samo osebe tento jediný ciel. 114 V bodoch 403 az 412 napadnutého rozsudku chápaných vo vztahu k zisteniu Súdu prvého stupna uvedenému v bode 342 preto nedoslo k ziadnemu nesprávnemu právnemu posúdeniu ani k ziadnemu nedostatku v odôvodnení tohto rozsudku. 115 V dôsledku toho je potrebné prvú cast stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa beznej zlavy pri predaji elektrotechnického instalacného materiálu skolám - Argumentácia úcastníkov konania 116 V tejto casti stvrtého odvolacieho dôvodu vytýka FEG Súdu prvého stupna, ze v bode 412 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze bezné zlavy poskytované pri predaji elektrotechnického instalacného materiálu skolám predstavujú dôkaz "pokracovania v zosúladovaní v oblasti cien po roku 1991". 117 FEG tvrdí, ze kazdopádne islo o ojedinelý prípad, v ktorom bolo clenom tohto zdruzenia na ziadost UNETO dané konkrétne odporúcanie týkajúce sa výlucne dodávok velkoobchodníkom, aj to len úplne nepatrného mnozstva, teda o prípad, ktorý má svoje osobitné sociálne dôvody a opodstatnenost. Podla FEG islo o osobitné, velmi vysoké zlavy na materiál na výucbu, ktorý kupovali verejné vzdelávacie zariadenia, ktorých ziaci sú cielovou skupinou instalacných podnikov. Tieto zlavy teda zodpovedali poziadavke osobitnej podpory, ktorá mala sociálny ciel. 118 FEG vytýka Súdu prvého stupna, ze ignoroval tieto tvrdenia, ked v bode 324 napadnutého rozsudku rozhodol, ze údajný sociálny ciel tohto tajného dohovoru nemozno v rámci clánku 81 ods. 1 ES zohladnit. Tým Súd prvého stupna porusil toto ustanovenie, pretoze neskúmal, ci rezim osobitných zliav splnal vsetky podmienky jeho uplatnenia, osobitne podmienky vplyvu na obchod vo vnútri Spolocenstva. 119 Dalej sa FEG domnieva, ze odôvodnenie poskytnuté v tomto ohlade Súdom prvého stupna je nedostacujúce. 120 Komisia v prvom rade tvrdí, ze v tejto casti stvrtého odvolacieho dôvodu sa FEG snazí spochybnit posúdenie skutkových okolností súvisiacich s protisútazným cielom zliav udelených skolám Súdom prvého stupna, a preto je táto cast neprípustná. 121 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze táto cast stvrtého odvolacieho dôvodu je nedôvodná. V bode 324 napadnutého rozsudku totiz Súd prvého stupna správne analyzoval tvrdenia FEG, ktoré boli uvedené v bode 311 tohto rozsudku. Okrem toho, skutocnost, ze dohoda o zlavách, tak ako tvrdí FEG, bola "ojedinelým prípadom", je irelevantná. Preto sa správanie, ktoré má zjavne protisútazný ciel a týka sa velkej väcsiny velkoobchodu s elektrotechnikou v Holandsku, nevymyká zákazu uvedenému v clánku 81 ods. 1 ES z dôvodu, ze islo o ojedinelý prípad. - Posúdenie Súdnym dvorom 122 Táto cast stvrtého odvolacieho dôvodu je prípustná, pretoze sa týka na jednej strane právnych kritérií stojacich v pozadí uznania bezných zliav udelovaných pri predaji elektrotechnického instalacného materiálu skolám za dôkaz pokracovania zosúladených postupov v oblasti cien po roku 1991 a na druhej strane údajnej nedostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku v súvislosti s touto otázkou. 123 V bode 317 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze TU a FEG nenamietali existenciu rokovaní o zlavách, cenách, marziach a obratoch svojich clenov, ale v podstate tvrdili, ze tieto rokovania neporusovali clánok 81 ods. 1 ES, pretoze neovplyvnovali trh, kedze neboli realizované a nemali viditelné úcinky. 124 Súd prvého stupna tieto tvrdenia zamietol. V bode 324 napadnutého rozsudku uviedol toto: "V súvislosti s beznými zlavami pri predaji elektrotechnického materiálu skolám ([sporné] rozhodnutie, odôvodnenie c. 83) je preukázané, ze FEG, TU a ostatní clenovia tohto zdruzenia sa dohodli na jednotnej úrovni zliav vo výske 35 %. Takéto zosúladenie vôle má zjavne za ciel obmedzit slobodné urcovanie hospodárskej politiky clenov FEG. Údajný sociálny ciel tohto tajného dohovoru nemozno v rámci clánku 81 ods. 1 ES zohladnit." 125 V tomto bode napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, kedze na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je zbytocné zohladnovat konkrétne dôsledky predmetnej dohody, pokial sa ukáze, ze jej cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 261). 126 Kedze Súd prvého stupna zistil, ze tajný dohovor týkajúci sa bezných zliav poskytovaných skolám má protisútazný ciel, ani ojedinelost, ani sociálny ciel týchto zliav nemôzu takúto dohodu vynat spod uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES. 127 S prihliadnutím na vyssie uvedené je potrebné zamietnut tvrdenie FEG, ktoré je zalozené na údajnej nedostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto bode. 128 V dôsledku toho je potrebné druhú cast stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut. O tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa postupov komisie pre výrobky "drôt a kábel" a údajných dalsích prípadov výmeny informácií - Argumentácia úcastníkov konania 129 Táto cast stvrtého odvolacieho dôvodu smeruje proti bodom 317 az 323 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna posudzoval porusenie vyplývajúce z postupov komisie pre výrobky "drôt a kábel". 130 FEG tvrdí, ze z tohto posúdenia vyplýva, ze Súd prvého stupna nepovazoval za preukázané, ze v rámci tejto komisie doslo k postupom úcinne obmedzujúcim hospodársku sútaz, avsak aj tak v bode 323 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia správne opísala tieto postupy ako "indície postupov s cielom obmedzit hospodársku sútaz v zmysle clánku 81 ods. 1 ES". 131 FEG napáda toto zistenie, pretoze je zalozené na nesprávnom kritériu. Podla FEG sa Komisia nemôze uspokojit s oznacením indícií, ale musí preukázat, ze skutocne doslo k postupom obmedzujúcim hospodársku sútaz. Domnieva sa, ze odôvodnene a detailne preukázalo, ze ziaden konkrétny postup zodpovedajúci cielu zistenému Komisiou, ktorým je obmedzit hospodársku sútaz, nebol uskutocnený, a teda ani podmienky umoznujúce preukázat existenciu zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES neboli platne splnené. 132 Komisia v tomto ohlade tvrdí, ze táto cast stvrtého odvolacieho dôvodu popiera body 321 a 323 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna dospel k záveru, ze predmetný systém výmeny informácií je doplnujúcou indíciou k skupine postupov s cielom obmedzit hospodársku sútaz prostredníctvom cien. Podla Komisie z ustálenej judikatúry vyplýva, ze rozhodnutia a dohody, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz, sú zakázané clánkom 81 ods. 1 ES bez toho, aby bolo potrebné zohladnit ich konkrétne úcinky (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 261). 133 Komisia dalej uvádza, ze judikatúra Súdneho dvora stanovuje, ze zákaz uvedený v tomto ustanovení Zmluvy ES sa uplatnuje na zosúladené postupy bez toho, aby úcinok alebo správanie obmedzujúce hospodársku sútaz muselo byt preukázané, vzhladom na to, ze obycajné správanie sa na trhu úplne postacuje (rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, body 122 az 124). - Posúdenie Súdnym dvorom 134 Tak ako predchádzajúce casti stvrtého odvolacieho dôvodu, aj tretia cast tohto dôvodu sa vztahuje na posúdenie tvrdení zdruzenia FEG Súdom prvého stupna, podla ktorých zosúladené postupy v oblasti cien a zliav poskytnutých skolám, ktorých existenciu odhalila Komisia, neodporovali clánku 81 ods. 1 ES, pretoze neovplyvnovali trh, kedze neboli uskutocnené a nemali viditelné úcinky. Z tohto pohladu sa táto cast stvrtého odvolacieho dôvodu týka právnej otázky, a preto musí byt vyhlásená za prípustnú. 135 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze existencia protisútaznej dohody alebo postupu musí logicky vyplývat z urcitého mnozstva zhôd okolností a indícií, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného rozumného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 57). 136 Okrem toho je na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES zbytocné zohladnovat konkrétne dôsledky predmetnej dohody, pokial sa zdá, ze jej cielom je vylúcit, obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz vo vnútri spolocného trhu (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný, bod 261). 137 Rovnako tak sa clánok 81 ods. 1 ES uplatnuje aj na zosúladený postup, a to aj v prípade absencie protisútazných úcinkov na trh. 138 Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze rovnako ako dohody medzi podnikmi a rozhodnutia zdruzení podnikov, tak aj zosúladené postupy sú v prípade, ze majú protisútazný ciel, zakázané bez ohladu na akékolvek ich úcinky. 139 Následne, pokial pojem zosúladeného postupu predpokladá urcité správanie sa zúcastnených podnikov na trhu, nevyplýva z toho, ze toto správanie má konkrétny úcinok v podobe obmedzovania, vylucovania alebo skreslovania hospodárskej sútaze (rozsudok z 8. júla 1999, Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 165). 140 Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze práve na týchto zásadách zalozil Súd prvého stupna svoje posúdenie zosúladených postupov v oblasti cien a zliav poskytnutých skolám, ktoré konstatovala Komisia v spornom rozhodnutí. 141 V rámci tohto posúdenia Súd prvého stupna v bode 321 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze Komisia správne usúdila, ze cielom systému výmeny predmetných informácií bolo ovplyvnit trh. Súd prvého stupna z toho logicky vyvodil, ze Komisia sa mohla domnievat, ze ide o dalsiu indíciu existencie postupov s cielom obmedzit hospodársku sútaz medzi clenmi FEG prostredníctvom stanovenia cien. 142 A nakoniec v bode 322 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna v súvislosti s komisiou pre výrobky "drôt a kábel" pripomenul, ze podla sporného rozhodnutia bolo jej cielom "zachovat na trhu pokoj a udrzat cenovú hladiny". Súd prvého stupna usúdil, ze ide o ciel, ktorý clánok 81 ods. 1 ES zjavne zakazuje, pretoze vedie k nahradeniu samostatných rozhodnutí podnikov výsledkom ich tajného dohovoru v oblasti cien. 143 Kedze Súd prvého stupna zistil protisútazný ciel zosúladených postupov v oblasti výmeny informácií o cenách, nebol povinný skúmat ich konkrétne úcinky na trh. 144 Z tohto dôvodu je potrebné tretiu cast stvrtého odvolacieho dôvodu zamietnut ako nedôvodnú. O stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa záväzného rozhodnutia o pevných cenách a rozhodnutia o zverejnovaní cien - Argumentácia úcastníkov konania 145 FEG zdôraznuje, ze kedze sa záväzné rozhodnutie o pevných cenách prestalo uplatnovat zanedlho po jeho prijatí v roku 1984, Súd prvého stupna nemohol platne preukázat, ze porusenie týkajúce sa tohto rozhodnutia trvalo az do dna jeho formálneho spätvzatia, konkrétne do 23. novembra 1993. 146 Okrem toho FEG tvrdí, ze sa platne nepreukázalo, ze by sa záväzné rozhodnutie o pevných cenách a rozhodnutie o vydávaní odporúcaní uplatnovali. FEG tvrdí, ze k zosúladenému postupu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES mohlo dôjst len v prípade, ak by takýto postup bol skutocne na trhu realizovaný. Napriek tomu, ze Súd prvého stupna nezistil uskutocnenie takéhoto postupu, uspokojil sa v bode 291 napadnutého rozsudku s vyhlásením, ze nie je nutné skúmat, ci skutocne doslo k vykonaniu týchto rozhodnutí, vzhladom na to, ze ich cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. 147 Navyse tieto záväzné rozhodnutia sú podla FEG uz svojou samotnou podstatou natolko odlisné od ostatných údajných porusení spôsobených FEG v oblasti cien, ze Súd prvého stupna ich mohol povazovat za jedno porusenie len preto, ze nerespektoval povinnost odôvodnenia. Komisia sa mala k týmto dvom záväzným rozhodnutiam stavat ako k dvom samostatným rozhodnutiam vo vztahu k zákazu uvedenému v clánku 81 ods. 1 ES a Súd prvého stupna ich mal skúmat v súvislosti s ich vplyvom na obchod medzi státmi. 148 V tomto ohlade Komisia v prvom rade tvrdí, ze táto cast stvrtého zalobného dôvodu má za ciel spochybnit zistenie skutkových okolností uskutocnené Súdom prvého stupna, a preto musí byt vyhlásená za neprípustnú. 149 Subsidiárne Komisia zdôraznuje, ze táto cast zalobného dôvodu je nedôvodná. Podla jej názoru aj keby záväzné rozhodnutie o pevných cenách, ako tvrdí FEG, nemalo potrebný úcinok, v ziadnom prípade by to nebránilo tomu, aby Súd prvého stupna dospel k zisteniu, ze toto rozhodnutie predstavuje zakázané správanie sa, ktoré trvalo az do jeho spätvzatia, ku ktorému doslo 23. novembra 1993. 150 Komisia v bode 295 napadnutého rozsudku zistila, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze záväzné rozhodnutie o pevných cenách je záväzným rozhodnutím zdruzenia podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES s cielom obmedzit hospodársku sútaz. Takéto rozhodnutia sú týmto ustanovením zakázané bez toho, aby bolo nutné skúmat ich skutocné úcinky. 151 Dalej sa Komisia domnieva, ze námietka FEG týkajúca sa zistenia Súdu prvého stupna, podla ktorého obe sporné záväzné rozhodnutia predstavujú jedno a to isté porusenie, nie je podlozená. Súd prvého stupna zalozil svoje posúdenie na správnom právnom kritériu, konkrétne na cieli týchto rozhodnutí, ktorým bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. - Posúdenie Súdnym dvorom 152 Stvrtú cast stvrtého odvolacieho dôvodu je potrebné zamietnut ako neprípustnú, v casti, kde namieta proti posúdeniu skutkových okolností Súdom prvého stupna, podla ktorého úcinky záväzného rozhodnutia o cenách trvali az do dna jeho formálneho spätvzatia. Takéto opätovné preskúmanie skutkových okolností a dôkazov konstatovaných Súdom prvého stupna sa totiz vymyká právomoci Súdneho dvora v rámci konania o odvolaní. 153 Na druhej strane je vsak potrebné preskúmat dôvodnost tejto casti stvrtého odvolacieho dôvodu v casti, kde namieta proti odôvodneniu napadnutého rozsudku týkajúcemu sa kvalifikácie oboch predmetných záväzných rozhodnutí ako rozhodnutí predstavujúcich "jedno porusenie" a proti údajnému nesprávnemu právnemu posúdeniu Súdu prvého stupna z dôvodu, ze neskúmal, ci tieto rozhodnutia boli úcinne realizované. 154 V bode 289 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zdôraznil, ze Komisia hovorila v clánku 2 sporného rozhodnutia o dvoch "záväzných rozhodnutiach" zdruzenia FEG, jedno sa týkalo pevných cien a druhé zverejnovania cien. Súd prvého stupna na základe stanov tohto zdruzenia upresnil, ze tieto rozhodnutia mali voci jeho clenom záväznú povahu a ze nerespektovanie týchto rozhodnutí mohlo viest bud k pozastaveniu, alebo zruseniu clenstva v zdruzení (bod 72 odôvodnenia sporného rozhodnutia). 155 Z bodu 290 napadnutého rozsudku vyplýva, ze FEG a TU na Súde prvého stupna tvrdili, ze az do dna ich spätvzatia, ku ktorému doslo 23. novembra 1993, neboli tieto rozhodnutia uplatnované. Z tohto dôvodu doslo k vylúceniu vsetkých úcinkov obmedzujúcich hospodársku sútaz. 156 V bode 291 spomínaného rozsudku Súd prvého stupna vyhlásil, ze bolo potrebné preskúmat ci cielom sporných záväzných rozhodnutí bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Z tohto dôvodu je na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES v prípade kladnej odpovede akákolvek analýza úcinkov týchto rozhodnutí zbytocná. 157 Presne k tomuto záveru dospel Súd prvého stupna v bodoch 292 az 300 napadnutého rozsudku. 158 Preto v súvislosti so záväzným rozhodnutím o pevných cenách Súd prvého stupna v bode 295 konstatoval, ze toto rozhodnutie zdruzenia podnikov obmedzuje slobodu stanovovania cien jeho clenmi a má za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 159 V súvislosti so záväzným rozhodnutím o zverejnovaní cien Súd prvého stupna v bode 300 dospel k záveru, ze toto rozhodnutie má za ciel obmedzenie samostatného správania sa clenov FEG v súvislosti s ich obchodnou politikou v oblasti zverejnovania cien s cielom chránit ich pred dôsledkami hospodárskej sútaze, ktoré títo clenovia povazovali za znicujúce. Súd prvého stupna zdôraznil, ze rozhodnutie takejto povahy pochádzajúce od zdruzenia podnikov malo ocividne za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle uvedeného ustanovenia Zmluvy. 160 Kedze Súd prvého stupna zistil, ze obe záväzné rozhodnutia majú protisútazný ciel, nie je mozné, na rozdiel od toho co tvrdí FEG, pozadovat, aby Súd prvého stupna preukázal aj ich konkrétne úcinky na trh. Z tohto dôvodu, ako bolo pripomenuté v bode 136 tohto rozsudku, je zbytocné na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES zohladnovat konkrétne úcinky dohody, kedze je zjavné, ze táto dohoda má za ciel vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vo vnútri spolocného trhu. 161 V súvislosti s tvrdením zalozeným na údajne nedostatocnom odôvodnení napadnutého rozsudku v casti týkajúcej sa kvalifikácie záväzného rozhodnutia o pevných cenách a rozhodnutia o zverejnovaní cien ako "jediného porusenia" je potrebné odkázat na ustálenú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa porusenia clánku 81 ods. 1 ES, tak ako bolo pripomenuté v bode 110 tohto rozsudku. 162 Zo znenia bodu 338 napadnutého rozsudku vyplýva, aj ked len nepriamo, ze Súd prvého stupna riadne zistil existenciu "spolocného plánu". Preto aj zdôraznil, ze prostredníctvom skupiny postupov, dohôd a rozhodnutí sa clenovia FEG a toto zdruzenie samotné majúci na predmetnom trhu rozhodujúcu hospodársku moc na základe dohody snazili obmedzit hospodársku sútaz prostredníctvom cien a zliav, ktoré voci sebe uplatnovali, ako aj prijatím záväzných rozhodnutí v oblasti cien a reklamy na úrovni FEG. 163 Rozdiely existujúce medzi týmito záväznými rozhodnutiami uvádzané FEG nemajú vplyv na ich kvalifikáciu ako "jedno porusenie", pretoze spadajú do rámca skupiny postupov s rovnakým cielom, konkrétne obmedzit hospodársku sútaz prostredníctvom cien. 164 Z predchádzajúceho vyplýva, ze stvrtá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je v casti neprípustná a v casti nedôvodná. O piatej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa zaslania cenových odporúcaní FEG svojim clenom - Argumentácia úcastníkov konania 165 Piatou a poslednou castou stvrtého odvolacieho dôvodu vytýka FEG Súdu prvého stupna, ze ignoroval velmi obmedzený dosah a osobitnú povahu cenových odporúcaní týkajúcich sa výrobkov "plastové trubky", ktoré zaslalo svojim clenom, a uspokojil sa s tým, ze potvrdil Komisiou zistený ciel týchto odporúcaní spocívajúci v obmedzení hospodárskej sútaze, pricom porusil povinnost odôvodnenia, ktorá tomuto súdnemu orgánu prinálezí. 166 Dalej FEG namieta proti bodu 333 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna zamietol námietky, ktoré podalo proti zisteniam Komisie týkajúcim sa pouzitia rovnakých cenníkov hrubých cien urcitým mnozstvom dôlezitých clenov tohto zdruzenia, pricom tvrdí, ze Komisia neoznacila tieto postupy za samostatné porusenia práva hospodárskej sútaze, ale za úcinky zistených postupov. FEG tvrdí, ze dôvod, pre ktorý Súd prvého stupna zamietol jeho námietky, je nezlucitelný so skutocnostou, ze Súd prvého stupna následne uznal detailné vysvetlenia týkajúce sa obmedzenia hospodárskej sútaze na trhu s elektrotechnickým materiálom v Holandsku na to, aby v bode 339 tohto rozsudku dospel k záveru, ze "Komisia z právneho hladiska dostacujúcim spôsobom preukázala, ze tieto postupy boli v rozpore s clánkom 81 ES". 167 FEG povazuje za nezrozumitelné stanovisko Súdu prvého stupna vyjadrené v bode 337 napadnutého rozsudku, podla ktorého ono samo a TU nepredlozili dostatok pádnych dôkazov vyvracajúcich tvrdenie Komisie, podla ktorého ceny uplatnované velkoobchodmi v Holandsku boli vyssie ako ceny platné v ostatných clenských státoch. Komisii prinálezalo, aby preukázala existenciu takýchto vyssích cien, dôkaz coho Komisia nepredlozila. Súd prvého stupna sa nemal uspokojit s úvahou uvedenou v bode 337, ale mal od Komisie pozadovat, aby podlozila svoje "indície" a "domnienky" konkrétnymi dôkazmi existencie spolocných zosúladených postupov FEG s cielom obmedzit hospodársku sútaz. 168 Na záver FEG tvrdí, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa údajných porusení FEG v oblasti cien obsahuje natolko závazné medzery, ze je potrebné tento rozsudok zrusit, a to prinajmensom v casti týkajúcej sa týchto porusení. Okrem toho Súd prvého stupna viackrát porusil clánok 81 ods. 1 ES, ked oznacil dohodu za zosúladený postup bez toho, aby preukázal, ze táto dohoda skutocne viedla k takémuto postupu. 169 Komisia sa domnieva, ze táto cast stvrtého odvolacieho dôvodu je neprípustná, pretoze sa snazí spochybnit posúdenie skutkových okolností uskutocnené Súdom prvého stupna na základe pouzitelných dôkazov. 170 Subsidiárne Komisia odkazuje na body 327 a 328 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna odôvodneným spôsobom zamietol tvrdenie FEG a TU, podla ktorého inkriminované správanie nemalo za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. 171 Dalej Komisia na rozdiel od toho, co tvrdí FEG, nezistila ziaden rozpor medzi bodom 333 a bodmi 334 az 339 napadnutého rozsudku. 172 Súd prvého stupna podla Komisie v bode 333 správne uviedol, ze FEG nesprávne pochopilo sporné rozhodnutie, pretoze toto dáva dôraz na podobnosti zistené medzi katalógmi najdôlezitejsích velkoobchodov na úcely zobrazenia nízkeho stupna hospodárskej sútaze existujúcej na trhu a v bode 334 taktiez správne uviedol, ze hospodársku sútaz obmedzujúci charakter dohôd v oblasti cien bol z právneho hladiska dostatocne preukázaný a z tohto dôvodu bolo zbytocné skúmat ich úcinky na trh. 173 Následne v bodoch 335 az 338 Súd prvého stupna preskúmal pokus TU vysvetlit nápadné podobnosti medzi katalógmi. Potom Súd prvého stupna v bodoch 338 a 339 uviedol vseobecný záver tejto casti rozsudku venovanej výhradám týkajúcim sa právnej kvalifikácie skutkových okolností, ked rozhodol, ze "prostredníctvom skupiny postupov, dohôd a rozhodnutí sa clenovia FEG a toto zdruzenie samotné majúci na predmetnom trhu rozhodujúcu hospodársku moc snazili na základe dohody obmedzit hospodársku sútaz prostredníctvom cien, ktoré voci sebe uplatnovali tým, ze pristúpili k dohodám v oblasti cien a zliav, ako aj prijatím záväzných rozhodnutí v oblasti cien a reklamy na úrovni FEG" a ze Komisia "teda z právneho hladiska dostacujúcim spôsobom preukázala, ze tieto postupy boli v rozpore s clánkom 81 ES". 174 Nakoniec v súvislosti s námietkami FEG voci bodu 337 napadnutého rozsudku sa Komisia domnieva, ze FEG sa v skutocnosti snazí spochybnit zistenie skutkových okolností Súdom prvého stupna. V kazdom prípade vsak tvrdí, ze tento bod je potrebné chápat v nadväznosti na bod 334 uvedeného rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna zistil, ze postupy v oblasti cien mali za ciel obmedzit hospodársku sútaz, a preto teda bolo zbytocné skúmat ich úcinky na trh. 175 Komisia uzatvára, ze táto cast stvrtého odvolacieho dôvodu je neprípustná alebo prinajmensom nedôvodná rovnako ako tento dôvod ako celok. - Posúdenie Súdnym dvorom 176 Je potrebné uviest, ze piata cast stvrtého odvolacieho dôvodu je prípustná v casti, v ktorej sa týka najmä právnej kvalifikácie cenových odporúcaní adresovaných FEG jej clenom, kedze tieto predstavujú indíciu existencie obmedzenia hospodárskej sútaze, ako aj v casti, v ktorej sa týka údajne chybného odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto ohlade. 177 V bode 326 napadnutého rozsudku dospel Súd prvého stupna k týmto zisteniam: "V súvislosti s odporúcaniami v oblasti cien, ktoré FEG zaslalo svojim clenom, je preukázané, ze TU spolupracovala s FEG pri konverzii odporúcaných cistých cien pouzívaných dodávatelmi urcitých plastových materiálov na odporúcané hrubé ceny. Rovnako je preukázané, ze FEG pravidelne zasielalo svojim clenom najnovsie cenníky týchto materiálov. [FEG a TU] nenamietali, ze v prípade trubiek z PVC zaslalo FEG svojim clenom, po úprave cien stanovených výrobcami, aktualizované cenníky uvádzajúce taktiez percentá znízenia alebo zvýsenia cien, ktorých pouzitie odporúcalo svojim clenom ([sporné] rozhodnutie odôvodnenie c. 85). V konecnom dôsledku [FEG a TU] nenamietali ani pravdivost zápisnice z regionálneho zhromazdenia FEG z 2. marca 1989, ani jej výklad uskutocnený Komisiou v odôvodnení c. 87 [sporného] rozhodnutia. Z tohto dokumentu vyplýva, ze FEG po zvýsení ceny plastových trubiek odporucilo svojim clenom, aby respektovali odporúcané ceny." 178 V bode 328 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna zamietol námietku, ktorou FEG a TU spochybnovali skutocnost, ze úsilie vynalozené na konverziu cien malo za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze. Zistil, ze FEG a TU mali moznost ovplyvnovat slobodnú tvorbu cien prostredníctvom clenov FEG tým, ze pristúpili k výmene a rozsirovaniu informácií o cenách a zlavách týkajúcich sa urcitých elektrotechnických materiálov z plastu. Súd prvého stupna z toho vyvodil záver, ze Komisia sa teda mohla oprávnene opriet o tieto skutocnosti ako o indície existencie obmedzovania hospodárskej sútaze. 179 V tomto ohlade stací uviest, ze Súd prvého stupna len uplatnil ustálenú judikatúru Súdneho dvora, podla ktorej zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody je zbytocné v prípade, ked je zrejmé ze mala za ciel obmedzovanie, vylucovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze. 180 Dalej je potrebné zamietnut tvrdenie FEG zalozené na údajnom rozpore medzi zisteniami Súdu prvého stupna v bodoch 333 a 339 napadnutého rozsudku, pretoze toto tvrdenie vyplýva z nesprávneho pochopenia týchto bodov. Z bodu 339 tohto rozsudku chápaného vo vztahu k jeho bodu 338 vyplýva, ze obsahuje vseobecný záver tejto casti rozsudku, pricom kvalifikuje zosúladené postupy týkajúce sa stanovovania cien za odporujúce clánku 81 ES. Toto zistenie sa teda neodvoláva na podobnosti medzi cenami a zlavami, ktoré tak ako to jasne naznacuje znenie bodu 333, boli uvádzané ako príklad urcený na opísanie úcinkov sporných postupov na trh a nie ako porusenie odlisné od porusení uvedených vo výroku sporného rozhodnutia. 181 V súvislosti s námietkou FEG voci bodu 337 napadnutého rozsudku je potrebné uviest, ze Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho nenálezitého presunu dôkazného bremena. Kedze Komisia v bode 119 odôvodnenia sporného rozhodnutia odôvodneným spôsobom konstatovala, ze neexistencia hospodárskej sútaze prostredníctvom cien, ktoré voci sebe uplatnovali clenovia FEG, vyplývala taktiez z hladiny cien uplatnovaných na holandskom trhu velkoobchodu a ze rôzne skutocnosti naznacujú, ze úroven cien elektrotechnického materiálu v Holandsku je vyssia ako úroven cien v ostatných clenských státoch, nálezalo FEG, aby predlozilo dôkaz, ktorý by vyvracal tieto zistenia. 182 Kedze bol napadnutý rozsudok v tomto ohlade dostatocne odôvodnený, je potrebné zamietnut piatu cast stvrtého odvolacieho dôvodu ako nedôvodnú a následne zamietnut tento odvolací dôvod ako celok. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na pripísaní zodpovednosti zdruzeniu FEG za rozsírenie kolektívneho rezimu výlucného obchodovania Argumentácia úcastníkov konania 183 FEG vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho výkladu práva Spolocenstva, ked v bodoch 231, 236 a 393 napadnutého rozsudku bez dostatocných dôkazov preukazujúcich jeho priamu úcast na tomto porusení rozhodol, ze Komisia na to, aby pripísala FEG zodpovednost za toto posledné zistené porusenie, mohla oprávnene vychádzat z aktov jednotlivých clenov tohto zdruzenia. Podla neho Súd prvého stupna ignoroval skutocnost, ze pri realizácii vytýkaných postupov nemalo FEG vlastnú úlohu, ktorá by sa odlisovala od úlohy jeho clenov. 184 FEG teda tvrdí, ze na to, aby bolo mozné zohladnit súcasnú úcast zdruzenia podnikatelov a urcitých jeho clenov na jednom a tom istom porusení, musí Komisia preukázat, ze konanie tohto zdruzenia sa odlisuje od konania jeho clenov. 185 FEG odkazuje na bod 227 napadnutého rozsudku v nadväznosti na jeho bod 226, v ktorom Súd prvého stupna uznal, ze Komisia nepredlozila iné dôkazy priamej úcasti FEG na udalostiach týkajúcich sa rozsírenia kolektívneho rezimu výlucného obchodovania ako internú správu pochádzajúcu od jedného z jeho clenov. Podla FEG interná správa takejto povahy, ktorá bola vyhotovená bez jeho vedomia, nemôze slúzit na preukázanie vlastnej úlohy FEG v rámci týchto udalostí, ktorá by sa odlisovala od úlohy jeho clenov. 186 V súvislosti s tým, co Súd prvého stupna v bodoch 230 a 392 napadnutého rozsudku oznacil za spolocné konanie 26 clenov FEG sa FEG domnieva, ze Komisia nepreukázala, ze toto zdruzenie by výslovne alebo mlcky vyjadrilo svoj súhlas s obsahom konania. Samotná skutocnost, ze zúcastnené podniky boli clenmi FEG, nepostacuje na to, aby mu bolo mozné pripísat zodpovednost za takéto konanie. Podla neho Súd prvého stupna navyse ani nepreskúmal, ci sa FEG zúcastnilo alebo nezúcastnilo na vykonávacích opatreniach viazucich sa k spolocnému konaniu jeho clenov. 187 FEG taktiez namieta proti vyhláseniu Súdu prvého stupna v bode 392 napadnutého rozsudku, podla ktorého jej 26 clenov, ktorí sa podielali na tomto spolocnom konaní, konalo vo vseobecnom záujme ostatných clenov tohto zdruzenia a domnieva sa, ze takéto vyhlásenie je nezrozumitelné, pretoze nepostacuje na to, aby sa mu mohla pripísat zodpovednost za toto konanie. 188 FEG sa taktiez domnieva, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil judikatúru, ked v bode 391 napadnutého rozsudku rozhodol, ze samotná skutocnost, ze obmedzený pocet zástupcov 26 clenov FEG zastával v urcitej dobe funkcie v jeho riadiacich orgánoch, umoznuje pripísat mu zodpovednost za zosúladené postupy. Táto okolnost nemôze v súvislosti s týmito postupmi predstavovat dôkaz vlastnej úlohy FEG, ktorá sa odlisuje od úlohy jeho clenov. 189 Komisia sa v prvom rade domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze sa snazí spochybnit posúdenie skutkových okolností uskutocnené Súdom prvého stupna. 190 Subsidiárne Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod vychádza z nesprávneho pochopenia napadnutého rozsudku a ze je nesprávne sa domnievat, ze Súd prvého stupna zalozil pripísanie zodpovednosti za tieto zosúladené postupy FEG len na aktoch jeho jednotlivých clenov. 191 Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 236 napadnutého rozsudku dospel k zisteniu, ze obe zdruzenia, FEG aj TU, mali v rámci predmetného porusenia osobitné a odlisné úlohy. Na preukázanie spolocnej úcasti zdruzenia a jeho clenov na tom istom porusení teda postacuje, aby Komisia dokázala v prípade takéhoto zdruzenia existenciu správania sa, ktoré sa odlisuje od správania sa jeho clenov. Komisia sa domnieva, ze práve takýmto spôsobom postupoval aj Súd prvého stupna. 192 Okrem toho Komisia tvrdí, ze FEG opomína skutocnost, ze podla Súdu prvého stupna predmetné zakázané konanie bolo súcastou jedného porusenia (pozri body 391 a 406 napadnutého rozsudku). Podla Komisie teda stací preukázat, ze FEG prispelo k realizácii cielov ním vytvoreného kolektívneho rezimu výlucného obchodovania a bolo alebo muselo byt oboznámené so snahami ostatných podnikov zúcastnených na porusení smerujúcimi k rozsíreniu tohto rezimu na podniky, ktoré nie sú clenmi NAVEG. V bodoch 391 az 393 spomínaného rozsudku Súd prvého stupna dospel k zisteniu, ze Komisia v tomto ohlade uplatnila primerané kritérium. 193 Komisia teda navrhuje, aby bol tento odvolací dôvod zamietnutý ako neprípustný alebo prinajmensom ako nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 194 V casti, kde FEG v rámci svojho piateho odvolacieho dôvodu namieta právne kritériá, na základe ktorých dospel Súd prvého stupna k záveru, ze rozsírenie kolektívneho rezimu výlucného obchodovania mozno právoplatne pripísat na zodpovednost FEG, ako aj odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto súvislosti, je piaty odvolací dôvod prípustný. 195 Ako vyplýva z bodu 213 napadnutého rozsudku, Komisia sa v spornom rozhodnutí domnievala, ze FEG a TU sa snazili rozsírit pôsobnost gentlemen's agreement na dodávatelov, ktorí neboli zastúpení obchodnými zástupcami alebo dovozcami, ktorí by boli clenmi NAVEG. Komisia vychádzala z rôznych prípadov nátlaku pocitovaného dodávatelmi, ako boli podniky Draka Polva, Holec, ABB a Klöckner Moeller (pozri body 53 az 66 a 104 az 106 odôvodnenia sporného rozhodnutia). Komisia taktiez zdôraznila, ze FEG sa snazilo rozsírit kolektívny rezim výlucného obchodovania na firmu Philips, dodávatela elektrotechnického materiálu urceného pre sirokú verejnost. 196 V bode 236 napadnutého rozsudku dospel Súd prvého stupna k záveru, ze ziadne z tvrdení skúmaných Súdom prvého stupna neumoznuje spochybnit reálnost skutocností, na ktoré sa Komisia v spornom rozhodnutí odvolávala ako na dôkazy existencie nátlaku uskutocnovaného FEG a TU voci urcitým dodávatelom, ktorí nepatrili do NAVEG. Súd prvého stupna zdôraznil, ze za týchto podmienok Komisia správne na základe objektívnych a zhodujúcich sa indícií dospela k zisteniu, ze FEG sa na jednej strane snazilo rozsírit pôsobnost gentlemen's agreement na dodávatelov, ktorí nepatrili do NAVEG, a na druhej strane, ze TU sa zúcastnovala na viacerých krokoch, ktoré viedli k dosiahnutiu tohto ciela. 197 V tomto prípade je preukázané, ze Súd prvého stupna pristúpil k preskúmaniu osobitnej úlohy, ktorú malo FEG v rozsírení pôsobnosti gentlemen's agreement. Po preskúmaní znenia zápisnice zo správnej rady FEG z 29. januára 1991 a internej správy TU z 12. septembra 1990 Súd prvého stupna v bode 226 napadnutého rozsudku zdôraznil, ze tieto návrhy v podstate predstavujú indície existencie dohody medzi clenmi FEG a jeho priamej úcasti na realizácii zamýslaného odvetného opatrenia v dôsledku vstupu CEF na holandský trh. 198 Odkaz na kritérium priamej úcasti FEG na úsilí svojich clenov s cielom rozsírenia kolektívneho rezimu výlucného obchodovania na tretích dodávatelov je taktiez uvedený v bode 231 napadnutého rozsudku. V bodoch 227 az 230 tohto rozsudku Súd prvého stupna preskúmal urcitý pocet zhodujúcich sa indícií, z ktorých vyplývalo, ze clenovia FEG sa bud samostatne alebo aj spolocne snazili, aby dodávatelia nepatriaci do NAVEG prevzali záväzky v prospech vsetkých clenov FEG, takze sa títo dodávatelia mohli oprávnene domnievat, ze k týmto krokom doslo pod zástitou FEG alebo s jeho súhlasom. 199 Na základe týchto skutocností dospel Súd prvého stupna v bode 231 napadnutého rozsudku k záveru, ze zo spolocných konaní urcitých clenov FEG, spomedzi ktorých viacero ich riadiacich pracovníkov bolo clenmi správnej rady, vyplývalo, ze nekonali vo svojom mene, ale na úcet vsetkých clenov tohto zdruzenia, avsak bez toho, aby pôsobili priamo v jeho mene. Podla Súdu prvého stupna mohla Komisia z týchto konaní správne vyvodit, ze FEG prejavilo svoj zámer rozsírit kolektívny rezim výlucného obchodovania na dodávatelov, ktorí nepatrili do NAVEG. 200 Tak ako to zdôraznila generálna advokátka v bode 85 svojich návrhov, Súd prvého stupna teda vôbec nepovazoval správanie sa FEG za správanie sa jeho clenov a najmä správanie sa TU, ale pristúpil k osobitnému posúdeniu úcasti tohto zdruzenia na protisútaznom správaní. 201 Z týchto okolností mohol Súd prvého stupna oprávnene prevziat zistenia Komisie o úcasti FEG na rozsírení kolektívneho rezimu výhradného obchodovania. Okrem toho neboli v tomto ohlade zistené ziadne nedostatky v odôvodnení. Piaty odvolací dôvod, na ktorý sa odvolávalo FEG na podporu svojho odvolania, je preto potrebné zamietnut ako nedôvodný. O siestom odvolacom dôvode zalozenom na urcení dlzky trvania porusení, za ktoré Komisia pripisuje zodpovednost FEG Argumentácia úcastníkov konania 202 FEG namieta proti napadnutému rozsudku z dôvodu, ze Súd prvého stupna zamietol tvrdenia FEG a TU smerujúce proti urceniu dlzky trvania predmetného porusenia Komisiou. Súd prvého stupna tým mal porusit clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj vseobecné zásady práva Spolocenstva v oblasti odôvodnenia súdnych rozhodnutí a proporcionality v súvislosti s výskou pokút. 203 Právna analýza Súdu prvého stupna nesprávne nerozlisovala medzi rôznymi dotknutými poruseniami a to ani napriek ich rôznorodosti. 204 FEG oznacuje za nezrozumitelné vyhlásenie Súdu prvého stupna v bode 406 napadnutého rozsudku, podla ktorého porusenia uvedené v tomto bode mali "pokracujúci" charakter. Tvrdí, ze Súd prvého stupna pocas urcovania dlzky trvania týchto porusení nezohladnil skutocnost, ze v tomto prípade neexistoval ziaden "spolocný plán". 205 Komisia v prvom rade uvádza, ze siesty odvolací dôvod sa týka posúdenia skutkových okolností Súdom prvého stupna a v dôsledku toho je neprípustný. 206 Subsidiárne sa Komisia domnieva, ze tento dôvod je zalozený na nesprávnom pochopení napadnutého rozsudku. V bode 342 tohto rozsudku Súd prvého stupna výslovne konstatoval spolocný ciel a koherentnost oboch porusení vytýkaných FEG, konkrétne kolektívneho rezimu výhradného obchodovania a zosúladených postupov týkajúcich sa stanovenia cien. 207 Komisia preto navrhuje zamietnut siesty odvolací dôvod ako neprípustný alebo prinajmensom ako nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 208 Zo znenia siesteho odvolacieho dôvodu vyplýva, ze FEG v rámci tohto dôvodu len opakuje rovnaké tvrdenia, ktoré uvádzalo v rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu zalozeného na posúdení Súdom prvého stupna dôkazu predlozeného Komisiou v súvislosti s dlzkou trvania kolektívneho rezimu výhradného obchodovania, ako aj v rámci prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, týkajúcej sa kvalifikácie zosúladených postupov v oblasti cien ako jedno pokracujúce porusenie. V dôsledku toho je potrebné odkázat na zistenia Súdneho dvora týkajúce sa tretieho odvolacieho dôvodu a prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu, ktoré boli zamietnuté v bodoch 101 a 115 tohto rozsudku. O siedmom odvolacom dôvode týkajúcom sa ziadosti o znízenie výsky pokuty Argumentácia úcastníkov konania 209 Tento odvolací dôvod FEG smeruje proti bodom 436 az 438 napadnutého rozsudku, podla ktorých neprimeraná dlzka správneho konania nemôze viest k podstatnému znízeniu pokuty, ktorá mu bola ulozená. 210 FEG sa domnieva, ze Súd prvého stupna tým, ze v bode 438 napadnutého rozsudku rozhodol, ze FEG a TU nepredlozili ziaden dôkaz odôvodnujúci dodatocné znízenie výsky pokuty, ktorá im bola ulozená, nesprávne uplatnil clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 alebo prinajmensom vseobecné zásady práva Spolocenstva v oblasti odôvodnenia súdnych rozhodnutí a proporcionality pri urcovaní výsky pokút. 211 FEG vytýka Súdu prvého stupna, ze v bodoch 85 a 436 napadnutého rozsudku stanovil, ze Komisia je zodpovedná za neprimeranú dlzku konania, avsak nezohladnil túto dlzku konania na to, aby odôvodnil dodatocné znízenie výsky pokuty. 212 V tomto ohlade Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je zjavne neprípustný, pretoze Súdnemu dvoru neprinálezí, aby svojím posúdením nahrádzal posúdenie Súdu prvého stupna v prípade, ked tento rozhodol o výske pokút ulozených podnikom z dôvodu porusenia práva Spolocenstva (pozri rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 614). Okrem toho FEG týmto odvolacím dôvodom namieta proti zisteniu skutkového stavu Súdom prvého stupna, podla ktorého porusenie zásady respektovania primeranej lehoty nemalo vplyv na moznost tohto zdruzenia bránit sa. 213 Dalej Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna skúmal, ci osobitné okolnosti tejto veci odôvodnujú znízenie penaznej pokuty ulozenej FEG a v tomto ohlade rozhodol, ze takéto znízenie nie je odôvodnené (body 436 az 438 napadnutého rozsudku). 214 Komisia sa preto domnieva, ze siedmy odvolací dôvod je zjavne neprípustný alebo prinajmensom nedôvodný. 215 CEF vo svojich pripomienkach, ktoré predlozila v odpovedi na oznámenie o odvolaní, ktoré jej bolo zaslané z dôvodu jej postavenia vedlajsieho úcastníka konania na prvom stupni taktiez tvrdí, ze siedmy odvolací dôvod nie je prípustný, pretoze sa v tomto prípade týka zistenia skutkových okolností Súdom prvého stupna, ktoré nemôze byt predmetom preskúmania v rámci tohto konania o odvolaní. 216 Subsidiárne sa CEF domnieva, ze siedmy odvolací dôvod je nedôvodný. Posúdenie Súdnym dvorom 217 Je potrebné pripomenút, ze jedine Súd prvého stupna má právomoc preskúmavat spôsob, akým Komisia v kazdom osobitnom prípade posudzovala závaznost nedovolených správaní. V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane skutocnost, do akej miery Súd prvého stupna z právneho hladiska správne zohladnil vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti správania konkretizovaného vo vztahu k clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17, a na druhej strane overit, ci Súd prvého stupna po právnej stránke dostatocne odpovedal na vsetky tvrdenia, na ktoré sa odvolával navrhovatel zrusenia alebo znízenia pokuty (pozri najmä rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný, bod 128). 218 Ako vyplýva z bodov 152 a 153 sporného rozhodnutia citovaných v bode 9 tohto rozsudku, Komisia zníziac výsku pokút, zohladnila neprimeranú dlzku správneho konania, ktorú jej mozno pripísat. 219 V bode 438 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zistil, ze "Komisia z vlastnej iniciatívy znízila pokutu. Moznost poskytnút takéto znízenie pokuty patrí do rámca výkonu právomocí Komisie. Odvolatelia nepredlozili ziaden dôkaz, ktorý by odôvodnoval, ze Súd prvého stupna pri výkone svojej súdnej právomoci mohol ulozit dodatocné znízenie výsky pokuty. Z tohto dôvodu nie je mozné v tomto ohlade vyhoviet ziadosti odvolatelov". 220 Kedze pri tomto zistení nedoslo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, je potrebné zamietnut siedmy odvolací dôvod ako nedôvodný. O trovách 221 Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 uvedeného rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 toho istého rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze FEG nemalo úspech vo svojich odvolacích dôvodoch s výnimkou dôvodu zalozeného na nedodrzaní zásady respektovania primeranej lehoty, ktorý bol vsak v kazdom prípade zamietnutý Súdnym dvorom, je opodstatnené zaviazat FEG na náhradu trov tohto konania. V súvislosti s trovami viazucimi sa ku konaniu na prvom stupni, ktoré bolo ukoncené napadnutým rozsudkom, je potrebné rozhodnút, ze bez ohladu na jeho ciastocné zrusenie bremeno týchto trov nadalej znása FEG, a to za podmienok stanovených v bode 2 výroku tohto rozsudku. Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia (T-5/00 a T-6/00) sa rusí len v casti, kde Súd prvého stupna opomenul v rámci skúmania zalobného dôvodu zalozeného na porusení zásady respektovania primeranej lehoty preskúmat, ci neprimeraná dlzka celého správneho konania, ktorú mozno pripísat Komisii Európskych spolocenstiev, vrátane fázy konania predchádzajúcej oznámeniu o výhradách, mohla ovplyvnit budúce moznosti obhajoby Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied. 2. V zostávajúcej casti sa odvolanie zamieta. 3. Zaloba podaná Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied na Súde prvého stupna sa v casti, kde je ciastocne zalozená na odvolacom dôvode týkajúcom sa porusenia zásady respektovania primeranej lehoty, zamieta. 4. Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied je povinné nahradit trovy tohto konania. Trovy prvostupnového konania, ktoré skoncilo rozsudkom zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia (T-5/00 a T-6/00), nadalej znása Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied, a to za podmienok stanovených v bode 2 výroku tohto rozsudku. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: holandcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXg4boyt/L97837-4712TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXg4boyt/L97837-4712TMP.html#Footref*