Vec C-95/04 P British Airways plc proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Zneuzitie dominantného postavenia - Letecká spolocnost - Dohody uzavreté s cestovnými kanceláriami - Prémie viazané na rast predaja lístkov vydaných touto spolocnostou pocas obdobia urceného vo vztahu k referencnému obdobiu - Prémie priznané nielen za lístky predané po splnení ciela predajov, ale za vsetky lístky predané pocas zohladnovaného obdobia" Návrhy prednesené 23. februára 2006 - generálna advokátka J. Kokott Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 15. marca 2007 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Zlavy spojené s dosiahnutím cielov (Clánok 82 ES) 2. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Pojem [Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES a clánok 82 ES] 3. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Uplatnenie nerovnakých podmienok na rovnaké plnenia [Clánok 82 druhý odsek písm. c) ES] 4. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Uplatnenie nerovnakých podmienok na rovnaké plnenia [Clánok 3 ods. 1 písm. g) ES a clánok 82 druhý odsek písm. c) ES] 1. Na úcely rozhodnutia o prípadnej zneuzívajúcej povahe systému zliav ci prémií podniku v dominantnom postavení, ktoré nie sú ani mnozstevnými zlavami ci prémiami, viazucimi sa výlucne na objem predaja, ani vernostnými zlavami ci prémiami, kedze systém zo strany zmluvných partnerov nezahrna ziaden záväzok výlucnosti alebo záväzok pokryt urcité mnozstvo svojich potrieb prostredníctvom podniku v dominantnom postavení, je potrebné posúdit vsetky okolnosti, najmä kritériá a spôsoby poskytnutia týchto zliav ci prémií. Je potrebné najskôr overit, ci tieto zlavy a prémie môzu mat vylucujúci úcinok, teda ci môzu na jednej strane stazit, respektíve znemoznit vstup konkurentov podniku v dominantnom postavení na trh a na druhej strane stazit, respektíve znemoznit zmluvným partnerom výber medzi viacerými zdrojmi zásobovania alebo viacerými obchodnými partnermi. Dalej je potrebné zistit, ci existuje objektívne hospodárske odôvodnenie dohodnutých zliav a prémií. Podnik má totiz moznost preukázat, ze jeho systém zliav s vylucujúcim úcinkom je hospodársky odôvodnený. Co sa týka vylucujúceho úcinku, ten môze vyplývat zo zliav a prémií za dosiahnutie cielov, teda zliav a prémií, ktorých poskytnutie sa viaze na uskutocnenie individuálne stanoveného predaja, kedze sadzba prémií závisela od vývoja obratu z kúpy alebo predaja výrobkov podniku v dominantnom postavení u kazdého jedného zmluvného partnera pocas urceného obdobia. Záväzok zmluvných partnerov voci podniku v dominantnom postavení a tlak, ktorý je na nich vyvíjaný, môzu byt osobitne silné v prípade zliav ci prémií uplatnovaných na celkový obrat týkajúci sa výrobkov tohto podniku, teda v prípade, ze tieto zlavy ci prémie nezodpovedajú len zvýseniu kúpy alebo predaja týchto výrobkov pocas zohladnovaného obdobia, ale tiez nárastu celkového objemu tejto kúpy ci tohto predaja. Týmto spôsobom aj pomerne malá zmena - ci uz zvýsenie alebo znízenie - obratu týkajúceho sa výrobkov podniku v dominantnom postavení má neprimerané úcinky na zmluvných partnerov. O takýto prípad ide vtedy, ked uskutocnenie cielov spôsobuje zvýsenie prémie vyplácanej z predaja alebo kúpy týchto výrobkov pocas zohladnovaného obdobia, a nielen z predaja alebo kúpy uskutocnenej po dosiahnutí uvedených cielov. Rastúca povaha sadzieb zvýsenej prémie má teda znacne citelný úcinok na rozpätie prémie a tiez radikálne úcinky na sadzby prémií za dosiahnutý výsledok, ako dôsledok nepatrného znízenia dosiahnutého obratu. Tlak vyvíjaný na zmluvných partnerov prostredníctvom podniku v dominantnom postavení, ktorý poskytuje zlavy alebo prémie takejto povahy, sa este posilnuje v prípade, ak podiel tohto podniku na trhu je omnoho väcsí, ako sú podiely jeho konkurentov. Za týchto podmienok je pre konkurentov tohto podniku osobitne tazké príst s ponukou, ktorá bude výhodnejsia ako zlavy alebo prémie zalozené na celkovom obrate. Z dôvodu svojho citelne väcsieho trhového podielu predstavuje podnik v dominantnom postavení vo vseobecnosti nezanedbatelného obchodného partnera na trhu. Zlavy alebo prémie poskytované takýmto podnikom na základe celkového obratu majú najcastejsie, v absolútnych císlach, väcsí význam ako stedrejsie ponuky jeho konkurentov. Na to, aby títo konkurenti pritiahli zmluvných partnerov podniku v dominantnom postavení alebo aby od nich dostali dostatocný objem objednávok, museli by im ponúknut jasne vyssie zlavy alebo prémie. Co sa týka posúdenia hospodárskej odôvodnenosti systému zliav ci prémií zavedeného podnikom v dominantnom postavení, uskutocnuje sa na základe vsetkých okolností prejednávanej veci. Je dôlezité urcit, ci vylucujúci úcinok, ktorý vyplýva z takéhoto systému a neprospieva hospodárskej sútazi, mozno vyrovnat alebo prekonat prostredníctvom výhod v zmysle efektívnosti, z ktorých má prospech aj spotrebitel. Ak vylucujúci úcinok takéhoto systému nie je spojený s výhodou pre trh a spotrebitela alebo ak presahuje rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie takýchto výhod, musí sa takýto systém povazovat za zneuzitie. (pozri body 65, 67 - 75, 86) 2. Clánok 82 ES sa týka nielen postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu na úkor spotrebitelov, ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru úcinnej hospodárskej sútaze v zmysle clánku 3 ods. 1 písm. g) ES. Z toho vyplýva, ze pre posúdenie prípadnej zneuzívajúcej povahy správania podniku v dominantnom postavení nie je nevyhnutné skúmat, ci toto správanie spôsobilo ujmu spotrebitelom v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES, ale stací overit, ci malo obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz. (pozri body 106, 107) 3. Systém zliav ci prémií za dosiahnutie cielov poskytovaných podnikom v dominantnom postavení, v rámci ktorého v prípade dosiahnutia stanovených cielov zmluvnými partnermi dochádza k zvýseniu predmetných zliav a prémií vyplácaných nielen z kúpy alebo predaja výrobkov podniku v dominantnom postavení po dosiahnutí prahových hodnôt presahujúcich stanovené ciele, ale z celkového objemu kúpy alebo predaja uskutocneného v dotknutom období, vedie k rôznym úrovniam odmenovania predaja rovnakého plnenia v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. c) ES, konkrétne kúpy alebo predaja rovnakého mnozstva výrobkov podniku v dominantnom postavení, v závislosti od toho, ci zmluvní partneri oproti referencnému obdobiu dosiahli alebo nedosiahli svoje ciele. (pozri body 138, 139) 4. Osobitný zákaz diskriminácie uvedený v clánku 82 druhom odseku písm. c) ES je súcastou rezimu, ktorý v súlade s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES zabezpecuje, ze na vnútornom trhu nedôjde k skreslovaniu hospodárskej sútaze. Obchodné správanie podniku v dominantnom postavení nesmie skreslovat hospodársku sútaz na trhu na vstupe alebo výstupe, teda hospodársku sútaz medzi dodávatelmi alebo zákazníkmi tohto podniku. Zmluvní partneri tohto podniku nesmú byt zvýhodnovaní alebo znevýhodnovaní v rámci ich vzájomnej hospodárskej sútaze. Na splnenie podmienok uplatnenia clánku 82 druhého odseku písm. c) ES je preto dôlezité zistit, ze správanie podniku v dominantnom postavení na trhu je nielen diskriminacné, ale navyse aj smeruje k skresleniu tohto sútazného vztahu, teda k naruseniu sútazného postavenia jednej casti obchodných partnerov tohto podniku oproti ostatným. V tomto ohlade nic nebráni tomu, aby sa diskriminácia obchodných partnerov, ktorí sú v sútaznom vztahu, mohla povazovat za zneuzitie od okamihu, ked správanie podniku v dominantnom postavení vzhladom na vsetky okolnosti prípadu smeruje k naruseniu hospodárskej sútaze medzi týmito obchodnými partnermi. V takej situácii nemozno pozadovat, aby sa navyse predlozil dôkaz vycísleného skutocného zhorsenia sútazného postavenia jednotlivých obchodných partnerov. (pozri body 143 - 145) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 15. marca 2007 ([1]*) Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok Návrhy úcastníkov konania O odvolaní O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení vylucujúceho úcinku sporných systémov prémií Súdom prvého stupna O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa kritéria umoznujúceho posúdit prípadný vylucujúci úcinok sporných systémov prémií - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa posúdenia relevantnosti objektívneho hospodárskeho odôvodnenia sporných systémov prémií Súdom prvého stupna - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna neskúmal pravdepodobné úcinky provízií poskytovaných BA ani nezohladnil dôkazy preukazujúce, ze provízie priznané BA nemali ziaden skutocný úcinok na konkurencné letecké spolocnosti Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna neskúmal, ci bol postup BA uskutocnený "na úkor spotrebitelov" v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna nesprávne dospel k záveru, ze nový systém prémií za dosiahnutý výsledok mal rovnaký úcinok ako obchodné dohody napriek rozdielu vztahujúcemu sa na dlzku trvania zohladnovaného obdobia, a na neexistencii analýzy a vycíslenia úcinkov sporných systémov prémií na konkurentov BA O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa odlisností medzi obchodnými dohodami a novým systémom prémií za dosiahnutý výsledok - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa poziadaviek v súvislosti s dôkazom vylucujúceho úcinku sporných systémov prémií - Argumentácia úcastníkov konania - Posúdenie Súdnym dvorom O piatom odvolacom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil clánok 82 druhý odsek písm. c) ES v súvislosti s posúdením diskriminacného úcinku sporných systémov prémií voci cestovným kanceláriám usadeným v Spojenom královstve Argumentácia úcastníkov konania Posúdenie Súdnym dvorom - O prvej casti piateho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa rovnakej povahy plnení cestovných kancelárií - O druhej casti piateho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa poziadaviek na zistenie znevýhodnenia v hospodárskej sútazi O trovách "Odvolanie - Zneuzitie dominantného postavenia - Letecká spolocnost - Dohody uzavreté s cestovnými kanceláriami - Prémie viazané na rast predaja lístkov vydaných touto spolocnostou pocas obdobia urceného vo vztahu k referencnému obdobiu - Prémie priznané nielen za lístky predané po splnení ciela predajov, ale za vsetky lístky predané pocas zohladnovaného obdobia" Vo veci C-95/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 25. februára 2004, British Airways plc, so sídlom vo Waterside (Spojené královstvo), v zastúpení: R. Subiotto, solicitor, R. O'Donoghue, barrister, a W. Wood, QC, odvolatel, dalsí úcastníci konania: Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: P. Oliver, A. Nijenhuis a M. Wilderspin, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovaná v prvostupnovom konaní, Virgin Atlantic Airways Ltd, so sídlom v Crawley (Spojené královstvo), v zastúpení: J. Scott, solicitor, C. West, barrister, a N. Green, QC, vedlajsí úcastník konania v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas (spravodajca), sudcovia A. Borg Barthet a J. Malenovský, generálna advokátka: J. Kokott, tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. decembra 2005, po vypocutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 23. februára 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 British Airways plc (dalej len "BA") svojím odvolaním navrhujú zrusit rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia (T-219/99, Zb. s. II-5917, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým sa zamietla ich zaloba smerujúca k zruseniu rozhodnutia Komisie 2000/74/ES zo 14. júla 1999 týkajúceho sa konania podla clánku 82 Zmluvy ES (IV/D-2/34.780 Virgin/British Airways, Ú. v. ES L 30, 2000, s. 1, dalej len "sporné rozhodnutie"), ktorým sa BA ulozila pokuta vo výske 6,8 milióna eur za zneuzitie dominantného postavenia na trhu sluzieb cestovných kancelárií v Spojenom královstve sprostredkujúcich leteckú dopravu. Okolnosti predchádzajúce sporu 2 Skutkové okolnosti tohto sporu, ktoré vyplývajú zo spisu predlozeného Súdu prvého stupna a sú vyjadrené v bodoch 4 az 19 napadnutého rozsudku, mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 3 BA, ktoré sú najväcsou leteckou spolocnostou Spojeného královstva, uzavreli s cestovnými kanceláriami usadenými na území tohto clenského státu a akreditovanými International Air Transport Association (IATA) dohody, podla ktorých im vzniká nárok na základnú províziu z predaja leteniek na lety uskutocnované BA (dalej len "letenky BA"), s ktorými tieto kancelárie obchodujú, pricom tieto dohody obsahovali tiez tri samostatné systémy financnej motivácie: "obchodné dohody", "svetové dohody" a následne "systém prémií za dosiahnutý výsledok", ktoré sa uplatnovali od 1. januára 1998. 4 Obchodné dohody umoznovali niektorým cestovným kanceláriám, konkrétne tým, ktoré uskutocnovali rocný predaj leteniek BA vo výske viac ako 500 000 GBP, aby k základnej provízii dostávali dalsiu odmenu, najmä prémiu za dosiahnutý výsledok vypocítanú podla sadzobníka zvysovania prémií urceného v závislosti od vývoja príjmov z predaja leteniek BA uskutocneného cestovnou kanceláriou, ktorého podmienkou bol rocný nárast tohto predaja. 5 Dna 9. júla 1993 Virgin Atlantic Airways Ltd (dalej len "Virgin") podali Komisii Európskych spolocenstiev staznost týkajúcu sa najmä týchto obchodných dohôd. 6 Komisia rozhodla o zacatí konania týkajúceho sa týchto dohôd a 20. decembra 1996 prijala oznámenie o výhradách smerujúce proti BA. Ústne pripomienky BA boli vypocuté v rámci vypocutia úcastníka konania, ktoré sa konalo 12. novembra 1997. 7 Druhý typ motivacných dohôd, teda "svetové dohody", bol uzavretý s troma cestovnými kanceláriami, ktorým umoznoval poberat dodatocné provízie vypocítané na základe rastu podielu BA na ich celosvetovom predaji. 8 Dna 17. novembra 1997 zaslali BA vsetkým cestovným kanceláriám usadeným v Spojenom královstve list, v ktorom vysvetlili moznosti tretieho typu motivacných dohôd, konkrétne nového systému prémií za dosiahnutý výsledok. 9 Na základe tohto systému sa základná provízia zo vsetkých leteniek BA znízila na 7 % (kým predtým bola výska provízie z predaja medzinárodných leteniek 9 % a z predaja leteniek na lety vnútri Spojeného královstva 7,5 %), pricom vsak kazdá cestovná kancelária mohla získat dodatocnú províziu az do výsky 3 % v prípade medzinárodných leteniek a az do výsky 1 % v prípade leteniek na vnútrostátne lety. Výska dodatocnej pohyblivej zlozky závisela od vývoja výsledkov dosiahnutých cestovnými kanceláriami pri predaji leteniek BA. Tieto výsledky sa merali porovnaním celkových príjmov z leteniek BA vydaných cestovnou kanceláriou pocas urceného kalendárneho mesiaca s obdobnými príjmami dosiahnutými v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roku. Táto dodatocná pohyblivá zlozka sa stala splatnou vtedy, ak pomer medzi príjmami dosiahnutými v urcenom období a príjmami dosiahnutými v referencnom období dosiahol 95 %, a jej maximálna úroven bola dosiahnutá, ak tento pomer zodpovedal 125 %. 10 Dna 9. januára 1998 podali Virgin doplnujúcu staznost týkajúcu sa tohto nového systému prémií za dosiahnutý výsledok. Dna 12. marca 1998 prijala Komisia dodatocné oznámenie o výhradách týkajúce sa tohto systému. 11 Dna 14. júla 1999 vydala Komisia sporné rozhodnutie, v ktorom v bode c. 96 jeho odôvodnenia uviedla, ze BA tým, ze uplatnovali obchodné dohody a nový systém prémií za dosiahnutý výsledok (spolu dalej len "sporné systémy prémií") vo vztahu k cestovným kanceláriám usadeným v Spojenom královstve, zneuzili svoje dominantné postavenie, ktoré majú v tomto clenskom státe na trhu sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu. Predmetom a následkom tohto zneuzitia bolo vytlacenie konkurentov BA z trhov leteckej dopravy v Spojenom královstve prostredníctvom odmenenia vernosti cestovných kancelárií a uskutocnenia diskriminácie medzi nimi. Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 12 Návrhom doruceným do kancelárie Súdu prvého stupna 1. októbra 1999 podali BA zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia. 13 Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom zamietol zalobu BA proti spornému rozhodnutiu. 14 Na podporu svojej zaloby BA uviedli osem zalobných dôvodov zalozených na nedostatku právomoci Komisie, na porusení zásady zákazu diskriminácie, na nesprávnom vymedzení sektorového a geografického relevantného trhu, na neexistencii súvislosti medzi údajne dotknutými sektorovými trhmi, na prijatí sporného rozhodnutia na nesprávnom právnom základe, na neexistencii dominantného postavenia, na neexistencii zneuzitia dominantného postavenia a nakoniec na neprimeranosti výsky pokuty. 15 Toto odvolanie sa týka len siedmeho zalobného dôvodu. Týmto zalobným dôvodom zalozeným na neexistencii zneuzitia dominantného postavenia BA namietali proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého sporné systémy prémií spôsobili diskrimináciu medzi cestovnými kanceláriami usadenými v Spojenom královstve a mali vylucovací úcinok vo vztahu ku konkurencným leteckým spolocnostiam. 16 Po prvé, Súd prvého stupna v súvislosti s diskriminacnou povahou týchto systémov v bode 233 napadnutého rozsudku pripomenul, ze zneuzívanie dominantného postavenia môze spocívat v uplatnovaní nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, cím sú títo partneri v hospodárskej sútazi znevýhodnení, tak ako to stanovuje clánok 82 druhý odsek písm. c) ES. 17 V nasledujúcom bode tohto rozsudku Súd prvého stupna dospel k záveru, ze zvýsenie sadzieb provízií vyplácaných BA sa uplatnovalo nielen na letenky BA predané po splnení ciela predajov, ale na vsetky letenky BA, ktoré cestovná kancelária predala pocas zohladnovaného obdobia. V nadväznosti na to dospel Súd prvého stupna v bode 236 tohto rozsudku k záveru, ze sporné systémy prémií tým, ze rôzne odmenovali rovnaké sluzby poskytované pocas rovnakého obdobia, skreslovali úroven odmien dosahovaných cestovnými kanceláriami vo forme provízií vyplácaných BA. 18 V bode 238 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze tieto diskriminacné podmienky odmenovania mali vplyv na schopnost cestovných kancelárií usadených v Spojenom královstvo navzájom si konkurovat v rámci poskytovania sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu cestujúcim a vyvolat u konkurencných leteckých spolocností dopyt po takýchto sluzbách. 19 V bode 240 tohto rozsudku dospel Súd prvého stupna k záveru, ze Komisia oprávnene dospela k zisteniu, ze sporné systémy prémií predstavujú v prípade BA zneuzitie dominantného postavenia na trhu sluzieb cestovných kancelárií v Spojenom královstve sprostredkujúcich leteckú dopravu, a to tým, ze majú diskriminacné úcinky voci cestovným kanceláriám usadeným v tomto clenskom státe, a preto niektoré z nich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. c) ES. 20 Po druhé, Súd prvého stupna v bodoch 245 a 246 napadnutého rozsudku v súvislosti s vylucovacím úcinkom vo vztahu k leteckým spolocnostiam, ktoré sú konkurentmi BA, vyplývajúcim z úcinkov vernostného vztahu, ktorý je dôsledkom sporných systémov prémií, pripomenul, ze podla judikatúry Súdneho dvora sa systémy mnozstevných zliav, ktoré sa viazu výlucne na objem nákupov uskutocnených u jedného dominantného výrobcu, síce vo vseobecnosti povazujú za systémy, ktoré nemajú za úcinok zabránit v rozpore s clánkom 82 ES zásobovaniu zákazníkov tohto výrobcu u jeho konkurentov, ale systém zliav viazuci sa na dosiahnutie ciela nákupov, ktorý takýto výrobca uplatnuje, porusuje tento clánok (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 71). 21 V bode 270 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze s cielom urcit, ci BA zneuzili svoje dominantné postavenie, ked voci cestovným kanceláriám usadeným v Spojenom královstve uplatnili sporné systémy prémií, je potrebné skúmat ich podmienky, ako aj spôsoby poskytovania prémií a posúdit, ci úcelom týchto prémií bolo prostredníctvom zvýhodnenia, ktoré nebolo odôvodnené ziadnym plnením hospodárskej povahy, odobrat alebo obmedzit cestovným kanceláriám moznost predávat svoje sluzby leteckým spolocnostiam podla vlastného výberu, a tým bránit prístupu leteckých spolocností, ktoré sú konkurentmi BA, na trh sluzieb cestovných kancelárií v Spojenom královstve sprostredkujúcich leteckú dopravu. 22 Súd prvého stupna sa v bode 271 napadnutého rozsudku domnieval, ze v prejednávanej veci je potrebné urcit, ci sporné systémy prémií mali na cestovné kancelárie usadené v Spojenom královstve vernostný úcinok, prípadne, ci tieto systémy spocívali na hospodársky odôvodnenom protiplnení. 23 Súd prvého stupna v prvom rade v bodoch 272 a 273 tohto rozsudku dospel v súvislosti s vernostným úcinkom sporných systémov prémií k záveru, ze takýto úcinok existuje, a to z dvoch dôvodov. Na jednej strane sa vzhladom na ich rastúcu povahu, ktorá má znacne citelný úcinok na rozpätie prémie, mohli sadzby zvýsenia provízie z obdobia na obdobie zvysovat exponenciálnym spôsobom. Na druhej strane Súd prvého stupna usúdil, ze o co viac boli príjmy z predaja leteniek BA vyssie pocas referencného obdobia, o to podstatnejsí bol financný postih cestovných kancelárií vo forme neprimeraného znízenia sadzby prémií za dosiahnutý výsledok v prípade znízenia tohto predaja, aj ked nepatrného, pocas obdobia zohladnovaného vo vztahu k tomuto referencnému obdobiu. 24 Navyse v súvislosti s námietkou BA, podla ktorej sporné systémy prémií nebránili ich konkurentom, aby uzavreli podobné zmluvy s cestovnými kanceláriami usadenými v Spojenom královstve, Súd prvého stupna v bode 277 napadnutého rozsudku pripomenul, ze pocet leteniek BA predaných týmito cestovnými kanceláriami v rámci vsetkých leteckých spojení s odletom alebo príletom na letiská, ktoré sa nachádzajú v tomto clenskom státe, nemenne predstavoval násobok tak predaja leteniek uskutocneného ktorýmkolvek z piatich hlavných konkurentov BA, ako aj ich celkového spolocného predaja. Súd prvého stupna z toho v bode 278 tohto rozsudku vyvodil, ze po právnej stránke sa dostatocne preukázalo, ze konkurencné podniky neboli spôsobilé dosiahnut v Spojenom královstve také príjmy, ktoré by mohli predstavovat dostatocne velké financné zázemie na to, aby mohli úcinne zaviest systém prémií porovnatelný so spornými systémami prémií, ktorý by bol schopný celit vylucovaciemu úcinku týchto systémov. 25 V druhom rade Súd prvého stupna v súvislosti s otázkou, ci sporné systémy prémií spocívajú na hospodársky odôvodnenom protiplnení v bode 279 napadnutého rozsudku, pripomenul, ze existencia dominantného postavenia nebráni podniku v takomto postavení uskutocnit v rozumnej miere také cinnosti, ktoré povazuje za primerané na ochranu svojich vlastných obchodných záujmov v prípade, ze sú ohrozené. V bode 280 tohto rozsudku vsak upresnil, ze na to, aby bola ochrana konkurencného postavenia takéhoto podniku legitímna, musí vychádzat z kritérií hospodárskej výkonnosti. 26 V bode 281 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze BA nepreukázali, ze vernostný úcinok sporných systémov prémií spocíval na hospodársky odôvodnenom protiplnení. V bodoch 282 a 283 tohto rozsudku v tomto ohlade uviedol, ze kedze splnenie cielov zvýsenia predaja leteniek BA cestovnými kanceláriami usadenými v Spojenom královstve malo za následok uplatnenie vyssej sadzby provízie nielen na letenky BA predané po splnení týchto cielov, ale na vsetky letenky BA, ku ktorých predaju doslo v zohladnovanom období, nemalo toto dodatocné odmenenie týchto kancelárií ziadnu objektívnu súvislost s protiplnením, ktorým bol pre BA predaj dalsích leteniek. 27 Navyse Súd prvého stupna v bode 285 tohto rozsudku uviedol, ze ak by aj ktorákolvek letecká spolocnost mala skôr záujem predávat dalsie letenky na svoje lety, ako ponechat miesta neobsadené, zvýhodnenie, ktoré by predstavovala lepsia úroven naplnenia lietadiel by bolo v tomto prípade znacne zmensené z dôvodu nárastu nákladov BA v podobe zvýsenia odmeny cestovnej kancelárie, ktorá pristúpila k spätnému uplatneniu zvýsenej provízie. 28 Preto Súd prvého stupna v bodoch 286 az 288 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze sporné systémy prémií je nutné z dôvodu, ze nespocívajú na hospodársky odôvodnenom protiplnení, povazovat za smerujúce výlucne k odmeneniu nárastu predaja leteniek BA z obdobia na obdobie a v nadväznosti na to k upevneniu vernostného vztahu cestovných kancelárií usadených v Spojenom královstve voci BA. V dôsledku toho tieto systémy bránia leteckým spolocnostiam, ktoré sú konkurentmi BA, aby vstúpili na britský trh sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu alebo rozsírili svoje pôsobenie na nom, a tým sú prekázkou udrzania existujúcej úrovne hospodárskej sútaze a rozvoja tejto sútaze na uvedenom trhu. 29 Súd prvého stupna okrem toho v bode 290 tohto rozsudku zdôraznil, ze BA na pojednávaní pripustili, ze neexistovala priama súvislost medzi prípadnými úsporami realizovanými vdaka predaju dalsích leteniek BA, ku ktorému doslo po splnení cielov predaja, a zvýsením sadzieb provízií, ktoré boli z tohto dôvodu vyplatené cestovným kanceláriám usadeným v Spojenom královstve. 30 Nakoniec v bode 293 tohto rozsudku Súd prvého stupna zamietol tvrdenie BA, podla ktorého Komisia nepreukázala, ze sporné systémy prémií mali vylucujúci úcinok. V tomto ohlade Súd prvého stupna na jednej strane uviedol, ze na úcely preukázania porusenia clánku 82 ES nie je nutné preukázat, ze posudzované zneuzitie má konkrétny úcinok na dotknuté trhy, postacuje totiz, ak sa preukáze, ze zneuzívajúce správanie podniku v dominantnom postavení smeruje k obmedzeniu hospodárskej sútaze. 31 V nasledujúcom bode napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze sporné systémy prémií nielenze mohli mat obmedzujúci úcinok na trhy sluzieb cestovných kancelárií sprostredkujúcich leteckú dopravu a na leteckú dopravu v Spojenom královstve ako takú, ale aj to, ze Komisia konkrétnym spôsobom preukázala obmedzujúci úcinok sporných postupov na uvedených trhoch. 32 V tomto ohlade Súd prvého stupna uviedol, po prvé, ze kedze v období, ked doslo k inkriminovaným skutocnostiam, bolo 85 % vsetkých predaných leteniek v Spojenom královstve predaných prostredníctvom cestovných kancelárií, správanie BA na trhu sluzieb cestovných kancelárií v tomto clenskom státe sprostredkujúcich leteckú dopravu "nemohlo nemat vylucujúci úcinok z britských trhov leteckej dopravy na úkor konkurencných leteckých spolocností" (bod 295 napadnutého rozsudku). Po druhé, Súd prvého stupna sa domnieval, ze "ak sa podnik v dominantnom postavení skutocne dopustí takého postupu, ktorý má na jeho konkurentov vylucujúci úcinok, okolnost, ze ocakávaný výsledok sa nedosiahne, nestací na vyvrátenie oznacenia tohto postupu za zneuzitie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES" (bod 297 tohto rozsudku). 33 Nakoniec v bode 298 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze zvýsenie trhového podielu niektorých konkurentov BA - v absolútnych hodnotách obmedzené zvýsenie vzhladom na skromnost ich pôvodných trhových podielov - neznamená, ze postup BA nemal ziaden úcinok, pretoze v prípade, ze by k nemu nedoslo, "sa mozno domnievat, ze trhové podiely jeho konkurentov by sa mohli zväcsit podstatnejsím spôsobom". 34 Súd prvého stupna z toho teda v bode 300 napadnutého rozsudku vyvodil, ze siedmy zalobný dôvod sa musí zamietnut. Návrhy úcastníkov konania 35 BA navrhujú, aby Súdny dvor: - úplne alebo ciastocne zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil alebo znízil výsku pokuty vyplývajúcu zo sporného rozhodnutia v rozsahu, v ktorom to v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci povazuje za primerané, - prijal vsetky ostatné opatrenia, ktoré povazuje za primerané, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 36 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako celok, - zaviazal BA na náhradu trov konania vynalozených Komisiou v tomto konaní. 37 Virgin navrhujú, aby Súdny dvor: - vyhlásil odvolanie za neprípustné alebo v kazdom prípade za zjavne nedôvodné a zamietol ho odôvodneným uznesením podla clánku 119 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, - subsidiárne, zamietol odvolanie a potvrdil napadnutý rozsudok ako celok, - v kazdom prípade, zaviazal BA na náhradu trov odvolacieho konania vrátane trov konania vynalozených Virgin. O odvolaní 38 Na podporu svojho odvolania BA uvádzajú pät odvolacích dôvodov zalozených na: - nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna pri posúdení vylucujúceho úcinku sporných systémov prémií uplatnil nesprávne kritérium a dospel k záveru, ze tieto systémy neboli objektívne hospodársky odôvodnené, - nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna nezohladnil dôkazy preukazujúce, ze provízie priznané BA nemali ziaden skutocný úcinok na ich konkurentov, - nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna neskúmal, ci bol sporný postup uskutocnený "na úkor spotrebitelov" v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES, - nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna nesprávne dospel k záveru, ze nový systém prémií za dosiahnutý výsledok mal rovnaký úcinok ako obchodné dohody napriek rozdielu vztahujúcemu sa na dlzku trvania zohladnovaného obdobia a ze ani neanalyzoval, ani nevycíslil úcinky tohto systému na konkurentov BA, - nesprávnom uplatnení clánku 82 druhého odseku písm. c) ES v súvislosti s posúdením diskriminacného úcinku sporných systémov prémií voci cestovným kanceláriám usadeným v Spojenom královstve. O prvom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení vylucujúceho úcinku sporných systémov prémií Súdom prvého stupna 39 V rámci tohto odvolacieho dôvodu BA namietajú proti zisteniam uvedeným v bodoch 270 az 298 napadnutého rozsudku, podla ktorých prémie priznané BA na jednej strane majú "vernostný úcinok", a teda aj vylucovací úcinok, a na druhej strane nie sú odôvodnené z hospodárskeho hladiska. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa kritéria umoznujúceho posúdit prípadný vylucujúci úcinok sporných systémov prémií - Argumentácia úcastníkov konania 40 BA v prvom rade tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sporné systémy prémií posúdil podla nesprávneho kritéria, konkrétne podla kritéria týkajúceho sa vernostného úcinku uvedených systémov. 41 Podla BA clánok 82 ES zakazuje podniku v dominantnom postavení len pouzitie odlisných prostriedkov od tých, ktorými sa spravuje bezná sútaz výrobkov a sluzieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi, alebo pouzitie iných metód, ako je hospodárska sútaz na základe zásluh, do ktorej patrí legitímna cenová hospodárska sútaz. Do oblasti tejto legitímnej sútaze patrí aj sloboda podniku poskytnút svojim obchodným partnerom vyssie zlavy, ako im poskytujú jeho konkurenti. 42 Súd prvého stupna vsak pri svojom skúmaní vernostného úcinku sporných systémov prémií nerozlisoval medzi vernostou zákazníkov vyplývajúcou z najstedrejsej provízie a najnizsích cien a vernostou zákazníkov spôsobenou protisútaznými alebo vylucujúcimi postupmi, ktoré vytlácajú konkurentov tým, ze im spôsobujú tazkosti alebo vytvárajú umelé prekázky. 43 Podla BA z nejednoznacnosti konceptu "prehlbovania vernostného vztahu" pouzitého Súdom prvého stupna vyplýva, ze bolo prakticky nevyhnutné odsúdit sporné systémy prémií, pokial mali vernostný úcinok v tom zmysle, ze provízie boli pre cestovné kancelárie stedrejsie a zaujímavejsie. 44 Takýto prístup Súdu prvého stupna je nezlucitelný s judikatúrou Súdneho dvora. BA sa totiz domnievajú, ze z rozsudkov z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia (85/76, Zb. s. 461), a Michelin/Komisia, uz citovaného, vyplýva, ze poskytnutie vyssích provízií podnikom majúcim dominantné postavenie mozno povazovat za zneuzitie len v prípade, ak je podmienené tým, ze zmluvný partner bude povinný de iure alebo de facto obchodovat výlucne alebo predovsetkým s týmto podnikom, alebo ak obmedzuje moznost zmluvného partnera slobodne si vybrat podnik, s ktorým chce obchodovat. Tieto rozsudky vsak, práve naopak, neodsúdili poskytnutie vyssích provízií z celkového predaja v prípade prekrocenia urcitej úrovne, pretoze aj ked vyssia provízia silne podnecuje zmluvného partnera, aby viac predával výrobky podniku v dominantnom postavení, nevyplýva z nej, ze tento zmluvný partner súhlasil s címkolvek, co je v rozpore s hospodárskou sútazou, a nebráni tomu, aby konkurencné podniky poskytli akýkolvek typ provízií, ktoré povazujú za vhodné. 45 BA sa domnievajú, ze takéto rozlisovanie má zásadnú povahu. Stedrá provízia je jednoducho len formou cenovej sútaze s výnimkou prípadu, ze by bola podmienená tým, aby druhá strana obchodovala výlucne (alebo predovsetkým) s podnikom v dominantnom postavení, alebo prípadu, ked by obmedzovala odbyt tovarov alebo sluzieb jeho konkurentov. 46 Podla BA mal Súd prvého stupna na rozlísenie medzi legitímnou cenovou sútazou a nezákonným protisútazným alebo vylucujúcim správaním uplatnit clánok 82 druhý odsek písm. b) ES, podla ktorého postupy tvoriace zneuzitie dominantného postavenia môzu spocívat najmä v obmedzovaní výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebitelov. Preto mal overit, ci BA skutocne obmedzovali odbyt sluzieb konkurencných leteckých spolocností a ci sa tak dialo na úkor spotrebitelov. 47 Podla BA totiz takéto obmedzenie odbytu sluzieb konkurentov prostredníctvom podniku v dominantnom postavení predpokladá viac ako len jednoduché priznanie stedrých prémií. Do úvahy prichádza len v dvoch situáciách, pricom k ziadnej z nich v prejednávanej veci nedoslo, a to: - v prípade, ked je poskytnutie prémií podmienené tým, ze príjemca obchoduje výlucne alebo predovsetkým s podnikom v dominantnom postavení, alebo - v prípade, ked si príjemca prémií nemôze slobodne vybrat medzi podnikom majúcim dominantné postavenie a jeho konkurentmi. O takýto prípad by islo vtedy, ak by takýto príjemca mohol ocakávat dosiahnutie zisku len prostredníctvom prevazujúceho obchodného vztahu s podnikom v dominantnom postavení alebo ak by takýto podnik uskutocnoval nezákonnú cenovú sútaz ("predátorské ceny") a jeho konkurenti by nemohli takémuto tlaku odolávat. 48 Okrem týchto situácií clánok 82 druhý odsek písm. b) ES zakazuje len to, aby podnik v dominantnom postavení prijal urcitú obchodnú politiku v oblasti cien, sluzieb alebo provízií výlucne z dôvodu, ze jeho konkurenti povazujú za tazké alebo nemozné prispôsobit sa jej. 49 BA nakoniec tvrdia, ze z dôvodu urcitých odlisností by sa judikatúra uz citovaného rozsudku Michelin/Komisia nemala na prejednávanú vec uplatnovat. V tomto ohlade tvrdia, ze cestovné kancelárie boli na rozdiel od predajcov podniku Michelin prostredníctvom BA vopred a písomne informované o prahových hodnotách a zvýsení percentuálneho podielu na províziách, ze neprisli o zisk, ak nedostali províziu zvýsenú zo strany BA, pretoze vsetky cestovné kancelárie dostávali základnú províziu za akýchkolvek okolností a ze BA na ne nevyvíjali ziaden tlak, aby splnili ciele, od ktorých záviselo poskytnutie zvýsenej provízie. Podla BA, jediným dôsledkom pre cestovné kancelárie spojeným s nesplnením týchto cielov bola strata moznosti získat vyssiu sadzbu provízie. V tomto prípade vsak nejde o zneuzitie. 50 Komisia a Virgin naopak spolocne tvrdia, ze na posúdenie vylucujúceho úcinku sporných systémov prémií Súd prvého stupna uplatnil správne kritériá, ktoré sú v súlade s judikatúrou a najmä s uz citovanými rozsudkami Hoffmann-La Roche/Komisia a Michelin/Komisia. 51 Uz citovaný rozsudok Michelin/Komisia je podla Komisie v súvislosti s touto vecou mimoriadne relevantný. Tento rozsudok sa týka zliav, ktoré sa na jednej strane viazu na podmienku dosiahnutia istých mnozstevných cielov vypocítaných vo vztahu k predchádzajúcemu obdobiu predaja a na druhej strane sa uplatnuje na vsetok predaj uskutocnený pocas dotknutého obdobia a nielen na predaj uskutocnený po splnení ciela. 52 O rovnaký prípad ide aj pri sporných systémoch prémií, kedze prémie poskytované cestovným kanceláriám, ktoré dosiahli mnozstevné ciele, sa pocítali z ich celkového predaja a nielen z leteniek predaných po dosiahnutí týchto cielov. Súd prvého stupna správne oznacil túto osobitost ako "citelný úcinok na rozpätie prémie" z dôvodu, ze len co bola cestovná kancelária na dosah od splnenia týchto cielov, nemala záujem ponúkat letenky iných leteckých spolocností ako BA, pretoze inak by nemusela získat zvýsenú províziu nielen za predaj uskutocnený po splnení ciela, ale za celkový predaj leteniek BA uskutocnený pocas dotknutého obdobia. Preto má predaj niekolkých leteniek, niekedy len jednej dalsej letenky, pre cestovnú kanceláriu násobiaci úcinok vo vztahu k odmene vyplývajúcej z celkového predaja leteniek BA uskutocneného v dotknutom období. 53 Komisia namieta proti tvrdeniu BA, podla ktorého nemozno z dôvodu niekolkých nepodstatných odlisností na prejednávanú vec uplatnovat závery uz citovaného rozsudku Michelin/Komisia. 54 Najskôr uvádza, ze obe veci majú spolocný základ. Systémy provízií vytvorené BA sú totiz rovnakej povahy ako zlavy, ktoré boli predmetom sporu v uvedenom rozsudku Michelin/Komisia, konkrétne, odmenovali viac vernost ako objem predaja. Nevyhnutným dôsledkom takýchto systémov je skutocnost, ze cestovná kancelária si nemôze slobodne vybrat leteckú spolocnost, s ktorou chce obchodovat, co je práve postup, ktorý Súdny dvor odsúdil v uvedenom rozsudku. 55 Následne Komisia namieta proti tvrdeniu BA, podla ktorého sa vec, v ktorej sa rozhodlo rozsudkom Michelin/Komisia, uz citovaným, odlisuje od tejto veci v tom, ze zisk predajcov závisel od Michelin, kým v prípade cestovných kancelárií obchodujúcich s BA v Spojenom královstve, tomu tak nie je. Komisia preto tvrdí, ze systémy provízií vytvorené BA umoznujú vykonávat znacný tlak na cestovné kancelárie, kedze tie nebudú riskovat, ze utrpia straty, ak nedosiahnu ciel predaja. V skutocnosti chcú BA obmedzit dosah uvedeného uz citovaného rozsudku Michelin/Komisia na velmi obmedzený pocet prípadov, a to napriek tomu, ze tento rozsudok neobsahuje ziadnu skutocnost, ktorá by podporila takúto analýzu. 56 Podla Komisie a Virgin pri preskúmaní, ku ktorému pristúpil Súd prvého stupna, nedoslo k ziadnemu nesprávnemu právnemu posúdeniu. Preto sa správne rozhodlo, ze sporné systémy prémií mali vo vztahu k cestovným kanceláriám usadeným v Spojenom královstve vernostný úcinok z dôvodu ich vlastností skúmaných v bodoch 272 az 292 napadnutého rozsudku, ze nespocívali na hospodársky odôvodnenom protiplnení, obmedzovali slobodu cestovných kancelárií obchodovat s ostatnými leteckými spolocnostami, v dôsledku coho spôsobovali vylucujúci úcinok a mohli obmedzovat hospodársku sútaz. - Posúdenie Súdnym dvorom 57 V súvislosti s výhradou zalozenou na tom, ze Súd prvého stupna pri posudzovaní zneuzívajúcej povahy sporných systémov prémií nevychádzal, co bolo nesprávne, z kritérií clánku 82 druhého odseku písm. b) ES, je potrebné zdôraznit, ze zoznam zneuzití uvedený v clánku 82 druhom odseku ES nie je vycerpávajúci, v dôsledku coho zneuzitia, ktoré sú tam uvedené, sú len príkladmi zneuzitia dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C-333/94 P, Zb. s. I-5951, bod 37). Podla ustálenej judikatúry totiz vymenovanie zneuzití obsiahnuté v tomto ustanovení nevycerpáva vsetky spôsoby zneuzitia dominantného postavenia, ktoré Zmluva ES zakazuje (rozsudky z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 26, a zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 112). 58 Z toho vyplýva, ze zlavy a prémie poskytnuté podnikmi v dominantnom postavení môzu byt v rozpore s clánkom 82 ES taktiez v prípade, ak nezodpovedajú ziadnemu príkladu uvedenému v druhom odseku tohto clánku. Práve preto Súdny dvor pri zistení existencie vylucujúceho úcinku vernostných zliav vychádzal v uz citovaných rozsudkoch Hoffmann-La Roche/Komisia a Michelin/Komisia z clánku 86 Zmluvy EHS (zmenený na clánok 86 Zmluvy ES, teraz clánok 82 ES) ako celku, a nie výlucne z jeho druhého odseku písm. b). Navyse v rozsudku zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia (40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 523), týkajúcom sa vernostných zliav Súdny dvor výslovne odkazoval na clánok 86 druhý odsek písm. c) Zmluvy EHS, podla ktorého postupy predstavujúce zneuzitie dominantného postavenia môzu spocívat najmä v uplatnovaní nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú. 59 Výhrada, podla ktorej sa mal Súd prvého stupna dopustit nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nevychádzal z kritérií clánku 82 druhého odseku písm. b) ES, preto nie je dôvodná. 60 Navyse sa nezdá, ze by posúdenie vylucujúceho úcinku sporných systémov prémií Súdom prvého stupna vychádzalo z nesprávneho uplatnenia judikatúry Súdneho dvora. 61 Súdny dvor v uz citovaných rozsudkoch Hoffmann-La Roche/Komisia a Michelin/Komisia konstatoval zneuzívajúcu povahu istých zliav poskytnutých dvomi podnikmi v dominantnom postavení. 62 Prvý z týchto dvoch rozsudkov sa týkal zliav poskytnutých podnikom uskutocnujúcim výrobu alebo predaj vitamínov, ktorých poskytnutie sa vo väcsine casu viazalo na podmienku, ze zmluvný partner sa bude pocas urceného obdobia v úplnom alebo podstatnom rozsahu svojej celkovej potreby niektorých vitamínov zásobovat od spolocnosti Hoffmann-La Roche. Súdny dvor povazoval takýto systém zliav za zneuzitie dominantného postavenia a stanovil, ze poskytnutie vernostných zliav v snahe podnietit kupujúceho, aby sa zásoboval výlucne od podniku v dominantnom postavení, je nezlucitelné s cielom neskreslenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 90). 63 Na rozdiel od uvedenej veci, v ktorej bolo rozhodnuté predchádzajúcim rozsudkom, vo veci, ktorá viedla k druhému spomínanému rozsudku, neboli zmluvní partneri spolocnosti Michelin povinní zásobovat sa úplne alebo ciastocne od tohto podniku. Napriek tomu sa rocné meniace sa zlavy poskytnuté týmto podnikom viazali na splnenie cielov v tom zmysle, ze na to, aby im tieto zlavy boli poskytnuté, museli zmluvní partneri dosiahnut individualizované výsledky predaja. V tejto veci stanovil Súdny dvor skupinu faktorov, ktoré ho viedli k tomu, ze dotknutý systém zliav povazoval za zneuzitie dominantného postavenia. Tento systém spocíval predovsetkým na zohladnení relatívne dlhého obdobia, konkrétne obdobia jedného roku, jeho fungovanie bolo vo vztahu k zmluvným partnerom netransparentné a rozdiel v trhových podieloch spolocnosti Michelin a jej hlavných konkurentov bol znacný (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, body 81 az 83). 64 Na rozdiel od toho, co tvrdia BA, z týchto dvoch rozsudkov nemozno vyvodit, ze prémie a zlavy poskytnuté podnikmi v dominantnom postavení majú povahu zneuzitia len za tam opísaných okolností. Tak ako to vyjadrila generálna advokátka v bode 41 svojich návrhov, sporné systémy prémií je potrebné skúmat vo vztahu k skutocnostiam, z ktorých Súdny dvor vychádzal a z ktorých mozno vychádzat aj v takom prípade, akým je prejednávaná vec. 65 V tomto ohlade je uz citovaný rozsudok Michelin/Komisia osobitne relevantný vo vztahu k tejto veci, pretoze sa týka systému zliav, ktoré závisia od dosiahnutia individuálnych cielov predaja, pricom vsak nepredstavujú ani mnozstevné zlavy viazuce sa výlucne na objem predaja, ani vernostné zlavy v zmysle uz citovaného rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, kedze systém zavedený spolocnostou Michelin neobsahoval zo strany predajcov ziaden záväzok výlucnosti alebo záväzok pokryt urcité mnozstvo svojich potrieb prostredníctvom podniku v dominantnom postavení. 66 V súvislosti s uplatnením clánku 82 ES na systém bonusov závisiacich od splnenia cielov predaja z bodu 70 uz citovaného rozsudku Michelin/Komisia vyplýva, ze tento clánok sa tým, ze zakazuje zneuzívanie dominantného postavenia na trhu v rozsahu, v ktorom by to mohlo mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi, vztahuje na správania, ktoré by mohli ovplyvnit struktúru trhu, na ktorom je uz stupen hospodárskej sútaze oslabený najmä z dôvodu prítomnosti podniku majúceho takéto postavenie a ktoré by v dôsledku toho mohli byt prekázkou udrzania stupna hospodárskej sútaze, ktorý este na trhu existuje, alebo prekázkou rozvoja tejto hospodárskej sútaze pouzitím prostriedkov odlisujúcich sa od tých prostriedkov, ktorými sa riadi bezná sútaz výrobkov alebo sluzieb poskytovaných hospodárskymi subjektmi. 67 Na úcely stanovenia, ci podnik majúci dominantné postavenie tým, ze uplatnoval taký systém zliav, ako je systém opísaný v bode 65 tohto rozsudku, toto svoje postavenie zneuzil, Súdny dvor rozhodol, ze je potrebné posúdit vsetky okolnosti, najmä kritériá a spôsoby poskytnutia zlavy, a skúmat, ci táto zlava prostredníctvom zvýhodnenia, ktoré nespocíva na ziadnom hospodárskom plnení, ktoré by ho odôvodnovalo, smeruje k tomu, aby kupujúcemu vzala alebo obmedzila moznost výberu jeho zdrojov zásobovania, zamedzila vstup konkurentov na tento trh, uplatnovala voci obchodným partnerom nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach alebo posilnovala dominantné postavenie prostredníctvom skreslovania hospodárskej sútaze (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 73). 68 Z toho vyplýva, ze na rozhodnutie o prípadnej zneuzívajúcej povahe systému zliav ci prémií podniku v dominantnom postavení, ktoré nie sú ani mnozstevnými zlavami ci prémiami, ani vernostnými zlavami ci prémiami v zmysle uz citovaného rozsudku Hoffmann-La Roche/Komisia, je potrebné najskôr overit, ci tieto zlavy ci prémie môzu mat vylucujúci úcinok, teda ci môzu na jednej strane stazit, respektíve znemoznit vstup konkurentov podniku v dominantnom postavení na trh a na druhej strave stazit, respektíve znemoznit zmluvným partnerom výber medzi viacerými zdrojmi zásobovania alebo viacerými obchodnými partnermi. 69 Dalej je potrebné zistit, ci existuje objektívne hospodárske odôvodnenie dohodnutých zliav a prémií. Podla analýzy uskutocnenej Súdom prvého stupna v bodoch 279 az 291 napadnutého rozsudku má totiz podnik moznost preukázat, ze jeho systém zliav s vylucujúcim úcinkom je hospodársky odôvodnený. 70 V súvislosti s prvým aspektom obsahuje judikatúra ukazovatele týkajúce sa prípadov, v ktorých systémy zliav ci prémií poskytnutých podnikom v dominantnom postavení nie sú len výrazom osobitne výhodnej ponuky na trhu, ale majú vylucujúci úcinok. 71 Vylucujúci úcinok môze vyplývat zo zliav a prémií spojených s dosiahnutím cielov, teda zliav a prémií, ktorých poskytnutie sa viaze na uskutocnenie individuálne stanoveného predaja (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, body 70 az 86). 72 Zo zistení Súdu prvého stupna uvedených v bodoch 10 a 15 az 17 napadnutého rozsudku vyplýva, ze sporné systémy prémií boli vyhotovené v závislosti od individuálnych cielov predaja, kedze sadzba prémií závisela od vývoja obratu z predaja leteniek BA kazdej jednej cestovnej kancelárie pocas urceného obdobia. 73 Z judikatúry taktiez vyplýva, ze záväzok zmluvných partnerov voci podniku v dominantnom postavení a tlak, ktorý je na nich vyvíjaný, môzu byt osobitne silné v prípade, ze zlava ci prémia nezodpovedajú len zvýseniu obratu týkajúcemu sa kúpy alebo predaja výrobkov tohto podniku uskutocnených jeho zmluvnými partnermi pocas zohladnovaného obdobia, ale vztahujú sa tiez na celkový obrat týkajúci sa tejto kúpy ci tohto predaja. Týmto spôsobom aj pomerne malá zmena - ci uz zvýsenie alebo znízenie - obratu týkajúceho sa výrobkov podniku v dominantnom postavení má neprimerané úcinky na zmluvných partnerov (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 81). 74 Súd prvého stupna dospel k záveru, ze sporné systémy prémií vyvolajú podobnú situáciu. Uskutocnenie cielov rastu predaja spôsobí zvýsenie provízie vyplácanej z celkového predaja leteniek BA uskutocneného cestovnou kanceláriou, a nielen z leteniek, ktoré sa predali po dosiahnutí uvedených cielov (bod 23 napadnutého rozsudku). Pre celkové príjmy z provízií cestovnej kancelárie môze byt teda rozhodujúce, ci po dosiahnutí urcitého obratu este predala alebo nepredala niekolko dalsích leteniek BA (body c. 29 a 30 odôvodnenia rozhodnutia Komisie, reprodukované v bode 23 napadnutého rozsudku). Súd prvého stupna, ktorý opisuje túto osobitost a jej dôsledky v bodoch 272 a 273 napadnutého rozsudku, zdôraznuje, ze rastúca povaha sadzieb zvýsenej provízie má "znacne citelný úcinok na rozpätie prémie", a zdôraznuje mozné radikálne úcinky nepatrného znízenia predaja leteniek BA na sadzby prémií za dosiahnutý výsledok. 75 Nakoniec Súdny dvor usúdil, ze tlak vyvíjaný na predajcov prostredníctvom podniku v dominantnom postavení, ktorý poskytuje zlavy takejto povahy, sa este posilnuje v prípade, ak podiel tohto podniku na trhu je omnoho väcsí, ako sú podiely jeho konkurentov (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 82). Súdny dvor rozhodol, ze za týchto podmienok je pre konkurentov tohto podniku osobitne tazké príst s ponukou, ktorá bude výhodnejsia ako zlavy alebo prémie zalozené na celkovom objeme predaja. Z dôvodu svojho citelne väcsieho trhového podielu predstavuje podnik v dominantnom postavení vo vseobecnosti nezanedbatelného obchodného partnera na trhu. Zlavy alebo prémie poskytované takýmto podnikom na základe celkového obratu majú najcastejsie, v absolútnych císlach, väcsí význam ako stedrejsie ponuky jeho konkurentov. Na to, aby títo konkurenti pritiahli zmluvných partnerov podniku v dominantnom postavení alebo aby od nich dostali dostatocný objem objednávok, museli by im ponúknut jasne vyssie zlavy alebo prémie. 76 V prejednávanej veci Súd prvého stupna v bode 277 napadnutého rozsudku uviedol, ze trhový podiel BA bol jasne väcsí ako podiely jeho piatich hlavných konkurentov v Spojenom královstve. Z toho v bode 278 uvedeného rozsudku vyvodil, ze konkurencné letecké spolocnosti neboli schopné poskytnút cestovným kanceláriám také výhody ako BA, pretoze neboli spôsobilé dosiahnut v Spojenom královstve také príjmy, ktoré by mohli predstavovat dostatocne velké financné zázemie, ktoré by im umoznilo úcinne zaviest systém prémií porovnatelný so systémom BA (bod 278 napadnutého rozsudku). 77 V dôsledku toho Súd prvého stupna v bodoch 270 az 278 napadnutého rozsudku po právnej stránke oprávnene skúmal, ci sporné systémy prémií mali vernostný úcinok, ktorý by mohol spôsobovat prípadný vylucujúci úcinok. 78 V súvislosti s posúdením údajov o trhu a stave hospodárskej sútaze je potrebné pripomenút, ze Súdnemu dvoru neprinálezí, aby v rámci konania o odvolaní nahrádzal posúdenie Súdu prvého stupna svojím vlastným posúdením. Na základe znenia clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora sa odvolanie musí obmedzovat na právne otázky. Posúdenie skutkových okolností nepredstavuje s výnimkou nesprávneho posúdenia skutkových okolností alebo dôkazov, ktoré sa v prejednávanej veci neuplatnovalo, právnu otázku, ktorá by ako taká podliehala preskúmaniu Súdnym dvorom (pozri v tomto zmysle najmä rozsudky z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C-37/03 P, Zb. s. I-7975, body 43 a 53; z 21. septembra 2006, Technische Unie/Komisia, C-113/04 P, Zb. s. I-8725, bod 83, ako aj uznesenie z 28. septembra 2006, Unilever Bestfoods/Komisia, C-552/03 P, neuverejnené v Zbierke, bod 57). Výhrada BA, podla ktorej boli jej konkurenti po financnej stránke schopní predlozit cestovným kanceláriám sútazné protiponuky, je teda neprípustná. 79 To isté platí aj v prípade tvrdenia BA, podla ktorého Súd prvého stupna precenil "znacne citelný úcinok [sporných systémov prémií] na rozpätie prémie". BA tým totiz spochybnuje posúdenie skutkových okolností a dôkazov uskutocnené Súdom prvého stupna, co v rámci odvolania predstavuje neprípustnú výhradu. 80 Z predchádzajúcich úvah ako celku vyplýva, ze prvá cast prvého odvolacieho dôvodu je ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa posúdenia relevantnosti objektívneho hospodárskeho odôvodnenia sporných systémov prémií Súdom prvého stupna - Argumentácia úcastníkov konania 81 BA povazujú za nesprávne zistenie, ku ktorému dosiel Súd prvého stupna v bode 279 a nasledujúcich napadnutého rozsudku, podla ktorého sa provízie BA nezakladali na hospodársky odôvodnenom protiplnení. Podla BA je hospodársky odôvodnené, ak urcitá letecká spolocnost odmení cestovné kancelárie, ktoré jej umoznia zvýsit predaj a pomôzu pokryt jej vysoké fixné náklady vdaka prísunu dalsích cestujúcich. 82 Komisia a Virgin proti tomuto stanovisku namietajú. Komisia zdôraznuje strohost argumentácie BA v tomto ohlade. Nestací totiz vyhlásit, ze letecké odvetvie charakterizujú vysoké fixné náklady, aby sa tým odôvodnili postupy leteckej spolocnosti s cielom pokryt cast týchto nákladov. V kazdom prípade musia konkurencné spolocnosti taktiez znásat vysoké fixné náklady. Vylucujúce postupy podniku v dominantnom postavení, akým je BA, znizujú príjmy týchto spolocností a stazujú im moznost pokrytia týchto nákladov. 83 Virgin uvádzajú, ze systém mnozstevných zliav viazucich sa výlucne na objem nákupu uskutocneného u podniku v dominantnom postavení je v zásade hospodársky odôvodnený, ak sú mnozstevné zlavy urcené na to, aby odzrkadlovali nárast efektívnosti a úspory z rozsahu dosiahnuté týmto podnikom. Kazdopádne vsak BA pred Súdom prvého stupna samé pripustili, ze neexistovala väzba medzi prípadnými úsporami z rozsahu dosiahnutými vdaka letenkám BA predaným po dosiahnutí cielov predaja na jednej strane a zvýseniami sadzieb provízií, ktoré boli ako protihodnota za splnenie uvedených cielov poskytnuté cestovným kanceláriám usadeným v Spojenom královstve, na strane druhej. - Posúdenie Súdnym dvorom 84 Zlavy ci prémie poskytované podnikom v dominantnom postavení jeho zmluvným partnerom nemusia byt nevyhnutne zneuzívaním, a teda nemusia byt zakázané clánkom 82 ES. Podla ustálenej judikatúry je nutné povazovat za zneuzitie výlucne zlavy alebo prémie, ktoré nespocívajú na ziadnom hospodárskom plnení, ktoré by ich odôvodnovalo (pozri v tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný, bod 90, a Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 73). 85 Tak ako to bolo uvedené v bode 69 tohto rozsudku, Súd prvého stupna po tom, ako dospel k zisteniu, ze sporné systémy prémií majú vylucujúci úcinok, správne skúmal, ci tieto systémy boli objektívne hospodársky odôvodnené. 86 Posúdenie hospodárskej odôvodnenosti systému zliav ci prémií zavedeného podnikom v dominantnom postavení sa uskutocnuje na základe vsetkých okolností prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný, bod 73). Je dôlezité urcit, ci vylucujúci úcinok, ktorý vyplýva z takéhoto systému a neprospieva hospodárskej sútazi, mozno vyrovnat alebo prekonat prostredníctvom výhod v zmysle efektívnosti, z ktorých má prospech aj spotrebitel. Ak vylucujúci úcinok takéhoto systému nie je spojený s výhodou pre trh a spotrebitela alebo ak presahuje rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie takýchto výhod, musí sa takýto systém povazovat za zneuzitie. 87 V prejednávanej veci Súd prvého stupna, vychádzajúc z kritérií takto stanovených judikatúrou, správne zistoval, ci boli sporné systémy prémií hospodársky odôvodnené. V bodoch 284 a 285 napadnutého rozsudku zaujal stanovisko voci tvrdeniam uvádzaným BA, ktoré sa týkali najmä vysokej úrovne fixných nákladov v oblasti leteckej dopravy a dôlezitosti miery naplnenia lietadiel. Na základe posúdenia okolností veci samej dospel Súd prvého stupna k záveru, ze uvedené systémy neboli nijako objektívne hospodársky odôvodnené. 88 V tomto kontexte je potrebné uviest, ze tvrdenia BA týkajúce sa vysokej úrovne fixných nákladov v leteckej doprave a dôlezitosti naplnenia lietadiel sú neprípustné z dôvodov vyjadrených v bode 78 tohto rozsudku, kedze BA svojimi tvrdeniami v skutocnosti namietajú proti posúdeniu skutkových okolností a dôkazov Súdom prvého stupna. Súdnemu dvoru totiz neprinálezí, aby v rámci konania o odvolaní nahrádzal posúdenie údajov o trhu a stave hospodárskej sútaze Súdom prvého stupna svojím vlastným posúdením. 89 Preto sa druhá cast prvého odvolacieho dôvodu musí zamietnut ako neprípustná. 90 V nadväznosti na to Súd prvého stupna bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, dospel k zisteniu, ze sporné systémy prémií mali vernostný úcinok, vyvolávali vylucujúci úcinok a ze z hospodárskeho hladiska neboli odôvodnené. 91 Z tohto dôvodu je potrebné prvý odvolací dôvod ako celok zamietnut. O druhom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna neskúmal pravdepodobné úcinky provízií poskytovaných BA ani nezohladnil dôkazy preukazujúce, ze provízie priznané BA nemali ziaden skutocný úcinok na konkurencné letecké spolocnosti Argumentácia úcastníkov konania 92 Svojím druhým odvolacím dôvodom BA v podstate Súdu prvého stupna vytýkajú, ze neskúmal pravdepodobné úcinky sporných systémov prémií, konkrétne existenciu ci neexistenciu vylucujúceho úcinku, zatial co clánok 82 ES vyzaduje, aby sa v kazdom prípade skôr skúmali skutocné ci pravdepodobné úcinky sporných postupov namiesto toho, aby sa vychádzalo z ich formy alebo z domnienky takéhoto úcinku. 93 V tomto ohlade BA s upresnením, ze vôbec netvrdia, ze by bolo v kazdej veci potrebné preukázat existenciu skutocných protisútazných úcinkov, uvádzajú, ze v tejto veci existovali dôkazy jasne preukazujúce, ze sporné systémy prémií nemali ziaden skutocný protisútazný úcinok. Tieto dôkazy by preukázali, ze trhové podiely konkurencných leteckých spolocností v Spojenom královstve sa pocas obdobia trvania údajného porusenia zväcsili a ze podiel leteniek BA na celkovom predaji cestovných kancelárií sa zmensil. Podla BA Súd prvého stupna mal zohladnit tieto jednoznacné dôkazy neexistencie vylucujúceho úcinku. Kedze v rámci iných vecí na úcely potvrdenia existencie zneuzitia zohladnil dôkazy týkajúce sa zväcsenia trhových podielov podniku v dominantnom postavení a zmensenia trhových podielov jeho konkurentov, mal naopak v prejednávanej veci pripustit relevantnost dôkazov opaku, aby sa tvrdenia o zneuzití mohli vyvrátit. 94 V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna totiz zamietol tieto dôkazy, ked v bode 295 uviedol, ze kedze cestovné kancelárie usadené v Spojenom královstve zabezpecovali v období, ked doslo k sporným skutocnostiam, predaj 85 % vsetkých leteniek predaných na území tohto clenského státu, správanie BA "nemohlo nemat" vylucujúci úcinok na úkor konkurencných leteckých spolocností, a v bode 298 toho istého rozsudku dospel k zisteniu, ze konkurenti BA by v prípade neexistencie takéhoto správania dosiahli lepsí výsledok. Súd prvého stupna dalej v bode 297 napadnutého rozsudku nesprávne uviedol, ze ak podnik v dominantnom postavení uskutocní postup s cielom vylúcit svojich konkurentov, okolnost, ze výsledok sa nedosiahol, nestací na vyvrátenie zistenia existencie zneuzitia. 95 Virgin povazujú tento odvolací dôvod za neprípustný a Komisia za nedôvodný. Komisia najmä tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 271 a nasledujúcich napadnutého rozsudku dlho skúmal pravdepodobné úcinky sporných systémov prémií, kým v bodoch 294 a 295 pristúpil k ich zhodnoteniu. Dalej uvádza, ze podla ustálenej judikatúry na stanovenie toho, ci urcitý postup predstavuje zneuzitie, stací preukázat, ze by mohol obmedzit hospodársku sútaz, bez toho, aby bolo potrebné preukázat, ze skutocne mal takýto úcinok. Komisia zdôraznuje, ze v bode 73 uz citovaného rozsudku Michelin/Komisia Súdny dvor taktiez rozhodol, ze bolo potrebné skúmat, ci sporné zlavy "smerovali" k urcitým obmedzujúcim úcinkom. Posúdenie Súdnym dvorom 96 V súvislosti s tvrdením BA, podla ktorého Súd prvého stupna neskúmal pravdepodobné úcinky sporných systémov prémií, stací uviest, ze v bodoch 272 a 273 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vysvetlil fungovanie týchto systémov. 97 Po tom, ako zdôraznil znacne citelný úcinok na rozpätie prémie viazuci sa k rastúcej povahe sadzieb zvýsených provízií, opísal exponenciálny úcinok zvýsenia poctu leteniek BA predaných pocas nasledujúcich období na tieto sadzby a naopak neprimerané znízenie týchto sadzieb za predpokladu mierneho poklesu predaja leteniek BA oproti predchádzajúcemu obdobiu. 98 Na základe toho mohol Súd prvého stupna bez dopustenia sa nesprávneho právneho posúdenia dospiet k záveru, ze sporné systémy prémií mali vernostný úcinok. Z toho vyplýva, ze výhrada, ktorou BA vytýkajú Súdu prvého stupna, ze neskúmal pravdepodobné úcinky týchto systémov, je nedôvodná. 99 Dalej je potrebné zdôraznit, ze BA v bode 99 svojho odvolania pripustili, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku správne dospel k zisteniu, ze cestovné kancelárie boli nabádané k zvýseniu predaja leteniek vydávaných BA. Okrem toho v bode 113 svojho odvolania uviedli, ze ak by Súd prvého stupna skúmal skutocný a pravdepodobný vplyv sporných systémov prémií na hospodársku sútaz medzi cestovnými kanceláriami, dospel by k záveru, ze tento vplyv bol zanedbatelný. 100 Z toho vyplýva, ze BA vázne nenamietajú proti tomu, ze tieto systémy smerovali k prehlbovaniu vernostného vztahu s cestovnými kanceláriami, a tým aj k ovplyvneniu situácie konkurencných cestovných kancelárií. 101 V súvislosti s tvrdeniami BA týkajúcimi sa dôkazov, ktoré preukazujú neexistenciu vylucovacieho úcinku vyplývajúceho zo sporných systémov prémií a ktoré Súd prvého stupna dostatocne nezohladnil, stací uviest, ze táto cast druhého odvolacieho dôvodu je v rámci konania o odvolaní neprípustná z dôvodov, ktoré uz boli vyjadrené bode 78 tohto rozsudku. 102 Preto sa druhý odvolací dôvod musí zamietnut ciastocne ako neprípustný a ciastocne ako nedôvodný. O tretom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna neskúmal, ci bol postup BA uskutocnený "na úkor spotrebitelov" v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES Argumentácia úcastníkov konania 103 Vo svojom tretom odvolacom dôvode sa BA domnievajú, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze neskúmal, ci sporné systémy prémií boli realizované na úkor spotrebitela, tak ako to vyzaduje clánok 82 druhý odsek písm. b) ES, v zmysle výkladu uskutocneného Súdnym dvorom v uz citovanom rozsudku Suiker Unie a i./Komisia. Bez akejkolvek analýzy tejto podmienky sa Súd prvého stupna v bode 295 napadnutého rozsudku obmedzil na preskúmanie vplyvu správania BA na jeho konkurentov na trhu leteckej dopravy v Spojenom královstve. 104 Komisia a Virgin sa s odkazom na uz citovaný rozsudok Europemballage a Continental Can/Komisia domnievajú, ze tento zalobný dôvod je nedôvodný, pretoze clánok 82 ES sa týka nielen postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu na úkor spotrebitelov, ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru úcinnej hospodárskej sútaze. Posúdenie Súdnym dvorom 105 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze tak ako to bolo uvedené v bodoch 57 a 58 tohto rozsudku, zlavy a prémie poskytnuté podnikmi v dominantnom postavení môzu byt v rozpore s clánkom 82 ES aj v prípade, ze nezodpovedajú ziadnemu príkladu uvedenému v druhom odseku tohto clánku. 106 Okrem toho, tak ako uz Súdny dvor uviedol v bode 26 uz citovaného rozsudku Europemballage a Continental Can/Komisia, clánok 82 ES sa týka nielen postupov, ktoré by mohli spôsobit okamzitú ujmu na úkor spotrebitelov, ale aj takých postupov, ktoré im spôsobujú ujmu tým, ze poskodzujú struktúru úcinnej hospodárskej sútaze v zmysle clánku 3 ods. 1 písm. g) ES. 107 Súd prvého stupna preto bez dopustenia sa nesprávneho právneho posúdenia nemusel skúmat, ci správanie BA bolo na úkor spotrebitelov v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES, ale stacilo overit v bodoch 294 a 295 napadnutého rozsudku, ci sporné systémy prémií mali obmedzujúci úcinok na hospodársku sútaz, a dospiet k záveru, ze Komisia existenciu takéhoto úcinku v spornom rozhodnutí preukázala. 108 Vzhladom na tieto úvahy sa tretí odvolací dôvod musí zamietnut ako nedôvodný. O stvrtom odvolacom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení spocívajúcom v tom, ze Súd prvého stupna nesprávne dospel k záveru, ze nový systém prémií za dosiahnutý výsledok mal rovnaký úcinok ako obchodné dohody napriek rozdielu vztahujúcemu sa na dlzku trvania zohladnovaného obdobia, a na neexistencii analýzy a vycíslenia úcinkov sporných systémov prémií na konkurentov BA 109 Stvrtý odvolací dôvod uvádzaný BA sa skladá z dvoch castí, pricom prvá sa týka odlisností medzi obchodnými dohodami a novým systémom prémií za dosiahnutý výsledok a druhá sa vztahuje na poziadavky v súvislosti s dôkazom vylucujúceho úcinku sporných systémov prémií. O prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa odlisností medzi obchodnými dohodami a novým systémom prémií za dosiahnutý výsledok - Argumentácia úcastníkov konania 110 V prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu BA vycítajú Súdu prvého stupna, ze dospel k zisteniu, ze obchodné dohody a nový systém prémií za dosiahnutý výsledok mali rovnaký vylucujúci úcinok na hospodársku sútaz, a to napriek tomu, ze sa vzhladom na dôlezité odlisnosti od seba lísia. Osobitne, v rámci obchodných dohôd bolo obdobím zohladnovaným na poskytnutie zlavy obdobie jedného roka, kým v prípade nového systému prémií za dosiahnutý výsledok to bolo obdobie jedného mesiaca. Zohladnenie takého krátkeho obdobia, ako je jeden mesiac, totiz nemôze spôsobit citelný vylucujúci úcinok. 111 Virgin sa domnievajú, ze stvrtý odvolací dôvod je ako celok neprípustný, pretoze sa týka posúdenia skutkových okolností, avsak v kazdom prípade je aj nedôvodný. 112 Komisia uvádza, ze tvrdenie, podla ktorého nový systém prémií za dosiahnutý výsledok nemôze mat vylucujúci úcinok, je nedôvodné. - Posúdenie Súdnym dvorom 113 Je potrebné uviest, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku výslovne pripustil existenciu vernostného úcinku jednak obchodných dohôd, ako aj nového systému prémií za dosiahnutý výsledok (body 271 az 273 tohto rozsudku), hoci zdôraznil odlisnosti medzi týmto systémom a týmito dohodami týkajúce sa dlzky zohladnovaných období (body 11 a 15 uvedeného rozsudku). Z napadnutého rozsudku vyplýva, ze Súd prvého stupna nezávisle od odlisností v dlzke zohladnovaných období povazoval za rozhodujúcu skutocnost, ze na jednej strane ako uvedené dohody, tak aj uvedený systém, mohli z obdobia na obdobie spôsobit exponenciálne zvýsenie sadzieb provízie z dôvodu ich znacne citelného úcinku na rozpätie prémie (bod 272 napadnutého rozsudku), a na druhej strane, ze konkurenti BA neboli schopní vzhladom na ich podstatne mensie trhové podiely svojimi protiponukami celit absolútnemu úcinku týchto dohôd a tohto systému (bod 278 napadnutého rozsudku). 114 V kazdom prípade vsak toto posúdenie okolností tejto veci patrí do posúdenia skutkových okolností a dôkazov, ktoré prinálezí výlucne Súdu prvého stupna. Z dôvodov uz uvedených v bode 78 tohto rozsudku Súdnemu dvoru neprinálezí, aby v rámci konania o odvolaní nahrádzal posúdenie údajov o trhu a stave hospodárskej sútaze Súdom prvého stupna svojím vlastným posúdením, najmä v súvislosti s dlzkou zohladnovaných období a prípadným vplyvom tejto skutocnosti na vylucujúci úcinok sporných systémov prémií. 115 V dôsledku toho je prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu neprípustná. O druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu týkajúcej sa poziadaviek v súvislosti s dôkazom vylucujúceho úcinku sporných systémov prémií - Argumentácia úcastníkov konania 116 V druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu BA tvrdia, ze Súd prvého stupna neoprávnene opomenul preskúmat vsetky okolnosti prejednávanej veci na úcely urcenia, ci boli letecké spolocnosti, ktoré sú konkurentmi BA, negatívne dotknuté spornými systémami prémií. Súd prvého stupna sa nijako nesnazil urcit, ci a v akom rozsahu bolo týmto spolocnostiam bránené predlozit protiponuky, ale vychádzal len zo vseobecných predpokladov. Preto sa obmedzil na vseobecné tvrdenia, akými sú "znacne citelný úcinok na rozpätie prémie" a moznost "exponenciálneho zvýsenia" sadzieb provízie z obdobia na obdobie. 117 Podla BA sa tento povrchný prístup lísi od prístupu prijatého Súdnym dvorom v rozsudkoch Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovanom, a Michelin/Komisia, uz citovanom. V týchto rozsudkoch Súdny dvor nedospel k záveru, ze doslo k zneuzitiu dominantného postavenia, z jediného dôvodu, a síce ze výsledkom dosiahnutia urcitej prahovej hodnoty bol v dotknutých systémoch vysoký bonus. Práve naopak, Súdny dvor skúmal súhrn osobitných skutocností, z ktorých ako celku vyplývalo, ze motivacné systémy spôsobovali konkrétne vylúcenie. 118 Podla BA mal aj Súd prvého stupna zaujat takýto prístup a skúmat absolútnu a relatívnu výsku zisku dosiahnutého v prípade dosiahnutia prahových hodnôt, pocet prahových hodnôt, otázku, ci sa jedna alebo viac prahových hodnôt blízia k celkovej potrebe kupujúceho, otázku, ci môze alebo nemôze dochádzat k rozvoju trhu, dlzku dotknutého obdobia a percentuálny podiel celého trhu, ktorý podlieha znízeniu cien (v prejednávanej veci trhu sluzieb cestovných kancelárií). V napadnutého rozsudku vsak nedoslo k zohladneniu ziadnej z týchto skutocností. Súd prvého stupna skôr predpokladal, ze moznost získania vyssej sadzby priemernej provízie ako protiplnenia za zvýsenie predaja leteniek BA nevyhnutne spôsobuje neoprávnený vylucujúci úcinok vo vztahu ku konkurencným leteckým spolocnostiam. 119 Podla Komisie je tvrdenie týkajúce sa neexistencie vycíslenia obmedzenia odbytu konkurentov BA podla clánku 42 ods. 2 a clánku 118 rokovacieho poriadku neprípustné, pretoze takéto vycíslenie uskutocnila Komisia v bode 30 odôvodnenia sporného rozhodnutia, pricom BA na prvom stupni nenamietali proti tejto casti argumentácie Komisie. - Posúdenie Súdnym dvorom 120 Prostredníctvom druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu BA vytýkajú Súdu prvého stupna povrchný prístup v rámci jeho analýzy úcinkov sporných systémov prémií, osobitne neexistenciu vycíslenia jeho odhadov týkajúcich sa vylucujúceho úcinku týchto systémov a pouzitia vseobecných tvrdení ako "znacne citelný úcinok na rozpätie prémií", respektíve sadzieb provízií z obdobia na obdobie. 121 Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, nie je táto cast odvolacieho dôvodu neprípustná podla clánku 42 ods. 2 a clánku 118 rokovacieho poriadku z dôvodu, ze BA na prvom stupni nenamietali proti predmetnej casti sporného rozhodnutia, konkrétne proti výpoctom obsiahnutým v bode 30 odôvodnenia tohto rozhodnutia, ktoré boli urcené na znázornenie znacne citelného úcinku na provízie získané cestovnou kanceláriou z predaja niekolkých dalsích leteniek BA. 122 Výhrada BA sa totiz netýka príkladu výpoctu poskytnutého Komisiou ako takého, ale posúdenia uskutocneného Súdom prvého stupna týkajúceho sa sporných systémov prémií. Druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je preto prípustná. 123 Táto cast vsak nie je dôvodná, pretoze posúdenia Súdu prvého stupna, proti ktorým BA namietajú, je potrebné posudzovat vo vztahu k výpoctom obsiahnutým v spornom rozhodnutí. Súd prvého stupna totiz v bode 23 napadnutého rozsudku doslovne cituje odôvodnenie c. 30 tohto rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze zistenia Súdu prvého stupna, proti ktorým BA namietajú, sú dostatocným spôsobom vycíslené. Výhrada neexistencie odôvodnenia posúdenia Súdu prvého stupna, podla ktorého konkurenti BA neboli schopní predlozit protiponuky, ktoré by mohli celit sporným systémom prémií, preto nezodpovedá skutkovým okolnostiam. 124 V dôsledku toho sa musí druhá cast stvrtého zalobného dôvodu zamietnut ako nedôvodná. 125 Preto sa stvrtý odvolací dôvod musí zamietnut ako scasti neprípustný a scasti nedôvodný. O piatom odvolacom dôvode zalozenom na skutocnosti, ze Súd prvého stupna nesprávne uplatnil clánok 82 druhý odsek písm. c) ES v súvislosti s posúdením diskriminacného úcinku sporných systémov prémií voci cestovným kanceláriám usadeným v Spojenom královstve 126 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze nezávisle od zistení Súdneho dvora týkajúcich sa prvých styroch odvolacích dôvodov predlozených BA, ktoré sa týkajú zneuzívajúcej povahy sporných systémov prémií vyplývajúcej z vylucujúceho úcinku vo vztahu ku konkurencným podnikom BA vzhladom na neexistenciu objektívneho hospodárskeho odôvodnenia, je potrebné skúmat piaty odvolací dôvod v rozsahu, v ktorom BA namietajú proti tomu, ze tieto systémy sú podla clánku 82 druhého odseku písm. c) ES zakázané, kedze výsku ulozenej pokuty mozno znízit, ak sa zistí, ze nedoslo k zneuzitiu podla uvedeného ustanovenia. Argumentácia úcastníkov konania 127 Svojím piatym odvolacím dôvodom týkajúcim sa bodov 233 az 240 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna potvrdzuje zistenia Komisie týkajúce sa diskriminacného úcinku sporných systémov prémií, BA v zásade Súdu prvého stupna vytýkajú, ze dospel k záveru, ze tieto systémy majú diskriminacný úcinok voci cestovným kanceláriám usadeným v Spojenom královstve, z dôvodu, ze vychádzal z nesprávneho uplatnenia clánku 82 druhého odseku písm. c) ES. 128 Podla BA Súd prvého stupna vychádzal len z predpokladu uvedeného v bode 238 napadnutého rozsudku, ze samotná skutocnost, ze dve cestovné kancelárie dostali provízie na základe odlisných sadzieb napriek tomu, ze dosiahli rovnakú výsku príjmov z predaja leteniek BA, mala "prirodzene" citelný vplyv na ich spôsobilost sútazit. 129 Podla BA na to, aby bolo mozné uplatnit clánok 82 druhý odsek písm. c) ES, nestací, aby doslo k obycajnej nerovnosti v zaobchádzaní, akou je skutocnost, ze dve cestovné kancelárie dostávajú provízie na základe odlisných sadzieb. Toto ustanovenie zakazuje nerovnost zaobchádzania len v prípade, ze porovnávané plnenia sú rovnaké, ak sú podmienky, ktoré sa na ne uplatnujú, odlisné a ak cestovná kancelária, ktorá dostáva nizsiu províziu, je v hospodárskej sútazi znevýhodnená oproti cestovným kanceláriám dostávajúcim vyssiu províziu. 130 BA na jednej strane tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia vo vztahu k clánku 82 druhému odseku písm. c) ES, ked sa domnieval, ze v prípade obchodného vztahu s cestovnou kanceláriou, ktorá zvýsi svoj predaj, a obchodného vztahu s cestovnou kanceláriou, ktorá ho nezvýsi, ide o "rovnaké plnenia" v zmysle tohto clánku. Postavenie cestovných kancelárií, ktorých predaj leteniek BA sa pocas stanoveného obdobia zvýsil, nie je porovnatelné s postaveniami ostatných cestovných kancelárií, ktoré nedosiahli takýto rast. Cestovná kancelária, ktorá zvýsi svoj obrat týkajúci sa predaja leteniek vydaných urcenou leteckou spolocnostou, je pre túto spolocnost zvlást potrebná, pretoze jej pomôze pokryt vysoké fixné náklady vdaka prísunu dalsích cestujúcich, co odôvodnuje jej odmenenie. 131 Na druhej strane Súd prvého stupna taktiez nesprávne opomenul preskúmat skutocnost, ci cestovné kancelárie boli v hospodárskej sútazi znevýhodnené, tak ako to vyzaduje clánok 82 druhý odsek písm. c) ES. 132 Naopak Komisia a Virgin sa zhodujú v názore, podla ktorého sa v rámci sporných systémov prémií bez existencie objektívneho dôvodu rozdielne zaobchádzalo s porovnatelnými skutocnostami. Komisia najmä tvrdí, ze plnenia cestovných kancelárií vyplývajúce z predaja leteniek BA by boli rovnaké, ak by sa zvýsenia sadzieb provízií neviazali na nárast výkonnosti v prospech BA, kedze cestovné kancelárie, ktoré vo vztahu k referencnému obdobiu zvýsili svoj predaj, neposkytli BA ziadnu sluzbu navyse. Komisia dalej uvádza, ze právo neukladá povinnost uskutocnit hlbkovú analýzu znevýhodnenia cestovných kancelárií v hospodárskej sútazi. Virgin sa domnievajú, ze toto znevýhodnenie je v kazdom prípade zjavné. Posúdenie Súdnym dvorom 133 Clánok 82 druhý odsek písm. c) ES zakazuje akúkolvek diskrimináciu zo strany podniku v dominantnom postavení, ktorá by spocívala v uplatnovaní nerovnakých podmienok pri rovnakých plneniach voci ostatným obchodným partnerom, cím by sa títo v hospodárskej sútazi znevýhodnovali (rozsudok z 29. marca 2001, Portugalsko/Komisia, C-163/99, Zb. s. I-2613, bod 46). 134 V tejto veci je nesporné, ze BA uplatnovali voci cestovným kanceláriám pôsobiacim v Spojenom královstve odlisné sadzby provízií podla toho, ci tieto vo vztahu k referencnému obdobiu splnili alebo nesplnili ciele predaja. 135 Je potrebné skúmat, ci Súd prvého stupna správne vychádzal z rovnakej povahy plnení cestovných kancelárií, ked dospel k záveru, ze sporné systémy prémií, v rámci ktorých mohlo dôjst k uplatneniu odlisných sadzieb provízií voci cestovným kanceláriám, ktoré predali rovnaké mnozstvo leteniek, boli diskriminacnej povahy a ci mohol bez dopustenia sa nesprávneho právneho posúdenia upustit od detailného zistovania týkajúceho sa existencie znevýhodnenia v hospodárskej sútazi. - O prvej casti piateho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa rovnakej povahy plnení cestovných kancelárií 136 V prvej casti piateho odvolacieho dôvodu BA namietajú proti analýze Súdu prvého stupna týkajúcej sa porovnatelnosti plnení uskutocnených cestovnými kanceláriami, ktoré dosiahli ich ciele predaja leteniek BA, a cestovnými kanceláriami, ktoré tieto ciele nedosiahli. BA Súdu prvého stupna najmä vytýkajú, ze nezohladnil z pohladu leteckej spolocnosti významnejsiu hospodársku prospesnost plnení cestovných kancelárií, ktoré dosiahli svoje ciele predaja ci zvýsili svoj obrat. 137 V súvislosti s týmto posledným bodom obsahujúcim posúdenie Súdu prvého stupna týkajúceho sa okolností, z ktorých mozno vyvodit porovnatelnost alebo naopak odlisnost medzi plneniami cestovných kancelárií pre leteckú spolocnost, akou sú BA, stací pripomenút, ze posúdenie skutkových okolností a dôkazov prinálezí výlucne Súdu prvého stupna. Súdnemu dvoru preto neprinálezí, aby v rámci konania o odvolaní nahrádzal posúdenie údajov o trhu a stave hospodárskej sútaze Súdom prvého stupna svojím vlastným posúdením. Táto výhrada je v dôsledku toho neprípustná. 138 V súvislosti s druhou výhradou zalozenou na údajom nesprávnom posúdení, ktorého sa Súd prvého stupna mal dopustit vo vztahu k clánku 82 druhému odseku písm. c) ES tým, ze sa domnieval, ze v prípade obchodného vztahu s cestovnou kanceláriou, ktorá zvýsi svoj predaj, a obchodného vztahu s cestovnou kanceláriou, ktorá ho nezvýsi, ide o "rovnaké plnenia" v zmysle tohto ustanovenia, je potrebné zdôraznit, ze Súd prvého stupna v bode 234 napadnutého rozsudku pripomenul, ze dosiahnutie cielov zvýsenia predaja leteniek BA cestovnými kanceláriami usadenými v Spojenom královstve spôsobí zvýsenie sadzieb provízií vyplácaných BA nielen z predaja po dosiahnutí prahových hodnôt, ale z celkového predaja leteniek BA uskutocneného v dotknutom období. 139 Súd prvého stupna z toho logicky vyvodil, ze sporné systémy prémií viedli k rôznym úrovniam odmenovania predaja rovnakého poctu leteniek BA cestovnými kanceláriami usadenými v Spojenom královstve, a to v závislosti od toho, ci cestovné kancelárie oproti referencnému obdobiu dosiahli alebo nedosiahli svoje ciele. 140 Preto sa nezdá, ze by sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked za rovnaké plnenia povazoval plnenia cestovných kancelárií, ktorých predaj leteniek BA bol pocas urceného obdobia v absolútnych císlach na rovnakej úrovni. Táto výhrada je preto nedôvodná. 141 V dôsledku toho sa prvá cast piateho odvolacieho dôvodu musí zamietnut ako ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. - O druhej casti piateho odvolacieho dôvodu týkajúcej sa poziadaviek na zistenie znevýhodnenia v hospodárskej sútazi 142 V druhej casti piateho odvolacieho dôvodu BA tvrdia, ze na úcely správneho uplatnenia clánku 82 druhého odseku písm. c) ES nepostacuje jednoduché zistenie Súdu prvého stupna uvedené v bode 238 napadnutého rozsudku, podla ktorého je spôsobilost cestovných kancelárií medzi sebou sútazit "prirodzene ovplyvnená diskriminacnými podmienkami odmenovania vyplývajúcimi zo [sporných] systémov prémií", kedze sa pozaduje konkrétny dôkaz znevýhodnenia v hospodárskej sútazi. 143 Osobitný zákaz diskriminácie uvedený v clánku 82 druhom odseku písm. c) ES je súcastou rezimu, ktorý v súlade s clánkom 3 ods. 1 písm. g) ES zabezpecuje, ze na vnútornom trhu nedôjde k skreslovaniu hospodárskej sútaze. Obchodné správanie podniku v dominantnom postavení nesmie skreslovat hospodársku sútaz na trhu na vstupe alebo výstupe, teda hospodársku sútaz medzi dodávatelmi alebo zákazníkmi tohto podniku. Zmluvní partneri tohto podniku nesmú byt zvýhodnovaní alebo znevýhodnovaní v rámci ich vzájomnej hospodárskej sútaze. 144 Na splnenie podmienok uplatnenia clánku 82 druhého odseku písm. c) ES je preto dôlezité zistit, ze správanie podniku v dominantnom postavení na trhu je nielen diskriminacné, ale navyse aj smeruje k skresleniu tohto sútazného vztahu, teda k naruseniu sútazného postavenia jednej casti obchodných partnerov tohto podniku oproti ostatným (pozri v tomto zmysle rozsudok Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný, body 523 a 524). 145 V tomto ohlade nic nebráni tomu, aby sa diskriminácia obchodných partnerov, ktorí sú v sútaznom vztahu, mohla povazovat za zneuzitie od okamihu, ked správanie podniku v dominantnom postavení vzhladom na vsetky okolnosti prípadu smeruje k naruseniu hospodárskej sútaze medzi týmito obchodnými partnermi. V takej situácii nemozno pozadovat, aby sa navyse predlozil dôkaz vycísleného skutocného zhorsenia sútazného postavenia jednotlivých obchodných partnerov. 146 V bode 237 a 238 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uvádza, ze cestovné kancelárie usadené v Spojenom královstve vedú intenzívnu hospodársku sútaz a ich spôsobilost sútazit medzi sebou závisí od dvoch skutocností, po prvé, "ich schopnosti zabezpecit letové miesta podla priania zákazníkov, a to za primeranú cenu", a po druhé, od ich vlastných financných prostriedkov. 147 Okrem toho Súd prvého stupna v casti napadnutého rozsudku týkajúcej sa skúmania vernostného úcinku sporných systémov prémií dospel k zisteniu, ze tieto systémy môzu viest k exponenciálnym a významným zmenám príjmov cestovných kancelárií. 148 Vzhladom na skutkové okolnosti mohol Súd prvého stupna v rámci svojho skúmania sporných systémov prémií vo vztahu k clánku 82 druhému odseku písm. c) ES priamo, bez etapy detailného skúmania, dospiet k záveru, ze moznosti uvedených cestovných kancelárií vzájomne sútazit boli ovplyvnené diskriminacnými podmienkami odmenovania zavedenými BA. 149 Preto nemozno Súdu prvého stupna vycítat, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nepreskúmal alebo preskúmal len strucným spôsobom, ci a v akom rozsahu uvedené podmienky ovplyvnili sútazné postavenie obchodných partnerov BA. V dôsledku toho Súd prvého stupna mohol správne usúdit, ze sporné systémy prémií mali diskriminacný úcinok v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. c) ES. Druhá cast piateho odvolacieho dôvodu je teda nedôvodná. 150 Z týchto dôvodov je potrebné piaty odvolací dôvod ako celok zamietnut. 151 Kedze nemozno prijat ziaden z odvolacích dôvodov uvedených BA na podporu ich odvolania, musí sa toto odvolanie zamietnut. O trovách 152 Podla clánku 122 prvého odseku Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podla clánku 69 ods. 2 tohto poriadku, ktorý sa na základe clánku 118 tohto poriadku uplatnuje na konanie o odvolaní, úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia a Virgin navrhli zaviazat BA na náhradu trov konania a BA nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. British Airways plc sú povinné nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXW1aQI9/L97473-7299TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXW1aQI9/L97473-7299TMP.html#Footref*