Spojené veci C-94/04 a C-202/04 Federico Cipolla a i. proti Rosaria Portolese, vyd. Fazari, a Roberto Meloni (návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané Corte d'appello di Torino a Tribunale di Roma) "Pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze - Vnútrostátna právna úprava sadzobníka odmien advokátov - Stanovenie profesijného sadzobníka - Slobodné poskytovanie sluzieb" Abstrakt rozsudku 1. Prejudiciálne otázky - Právomoc Súdneho dvora (Clánok 234 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Povinnosti clenských státov (Clánky 10 ES, 81 ES a 82 ES) 3. Slobodné poskytovanie sluzieb - Ustanovenia Zmluvy - Pôsobnost (Clánok 49 ES) 4. Slobodné poskytovanie sluzieb - Obmedzenia (Clánok 49 ES) 1. Ked sa v rámci prejudiciálnej otázky vsetky rozhodné okolnosti sporu vo veci samej odohrali v jedinom clenskom státe, môze byt odpoved pre vnútrostátny súd v kazdom prípade uzitocná, najmä ak mu jeho vnútrostátne právo v takom konaní ukladá, aby danému clenskému státu umoznil pozívanie tých istých práv, aké v rovnakej situácii pozíva státny príslusník iného clenského státu na základe práva Spolocenstva. (pozri bod 30) 2. Hoci je pravda, ze clánky 81 ES a 82 ES sa samy osebe týkajú iba správania podnikov a nie zákonov alebo iných právnych predpisov clenských státov, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto clánky v spojení s clánkom 10 ES zavádzajúcim povinnost spolupráce ukladajú clenským státom, aby neprijímali alebo nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky. K poruseniu clánkov 10 ES a 81 ES dôjde najmä vtedy, ak clenský stát nariadi alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES, alebo posilní úcinky takýchto dohôd, alebo zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty. V tejto súvislosti nie je mozné tvrdit, ze clenský stát preniesol zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do ekonomickej oblasti na súkromné subjekty, co by malo za následok odnatie státneho charakteru právnej úprave, ked na jednej strane je dotknutá profesijná organizácia poverená iba vypracovaním návrhu sadzobníka, ktorý ako taký nie je záväzný, pritom minister má právomoc zmenit návrh predlozený uvedenou organizáciou, a ze na druhej strane vnútrostátna právna úprava stanovuje, ze vycíslenie odmien vykonáva súdny orgán na základe kritérií uvedených v tejto úprave a oprávnuje za urcitých výnimocných okolností súd odchýlit sa riadne odôvodneným rozhodnutím od stanovenej maximálnej a minimálnej hranice. Za týchto podmienok nemozno clenskému státu vytýkat, ze nariadil alebo zvýhodnil uzatvorenie dohôd obmedzujúcich sútaz v rozpore s clánkom 81 ES, alebo ze posilnil úcinky takýchto dohôd, alebo ze nariadil alebo zvýhodnil zneuzitie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 82 ES, alebo posilnil úcinky takéhoto zneuzitia. Z toho vyplýva, ze clánky 10 ES, 81 ES a 82 ES nebránia clenskému státu prijat právny predpis, ktorý na základe návrhu vypracovaného advokátskou komorou schváli sadzobník stanovujúci minimálnu hranicu odmien clenov advokátskej profesie, sadzobník, od ktorého sa v zásade nemozno odchýlit, pokial ide tak o sluzby vyhradené jej clenom, ako aj o poskytovanie mimosúdnych sluzieb, ktoré môze rovnako vykonávat iný hospodársky subjekt nepodliehajúci tomuto sadzobníku. (pozri body 46, 47, 50 - 54, bod 1 výroku) 3. Clánok 49 ES vyzaduje nielen vylúcenie akejkolvek diskriminácie voci poskytovatelovi sluzieb usadenému v inom clenskom státe z dôvodu jeho státnej príslusnosti, ale rovnako odstránenie vsetkých obmedzení, dokonca ak sa uplatnujú bez rozdielu na vnútrostátnych poskytovatelov a poskytovatelov z iných clenských státov, pokial môzu zabranovat alebo stazovat vykonávanie cinnosti poskytovatela usadeného v inom clenskom státe, kde legálne poskytuje obdobné sluzby. Dalej, dotknutý clánok 49 ES odporuje uplatneniu akejkolvek vnútrostátnej právnej úpravy, v dôsledku ktorej je stazené poskytovanie sluzieb medzi clenskými státmi oproti poskytovaniu sluzieb len v rámci jedného clenského státu. (pozri body 56, 57) 4. Zákaz, stanovený clenským státom, odchýlit sa dohodou od minimálnych odmien stanovených sadzobníkom odmien advokátov, ktoré sú na jednej strane súdnej povahy a na druhej strane sú vyhradené advokátom, je spôsobilý stazit vstup advokátov usadených v inom clenskom státe na trh právnych sluzieb a obmedzit výkon ich cinností poskytovania sluzieb v tomto clenskom státe. Z tohto dôvodu uvedený zákaz predstavuje obmedzenie v zmysle clánku 49 ES. Uvedený zákaz odníma advokátom usadeným v inom clenskom státe moznost prostredníctvom odmien nizsích ako stanovených sadzobníkom úcinnejsie konkurovat advokátom trvalo usídleným v dotknutom clenskom státe, ktorí tak majú väcsie výhody ako advokáti usadení v cudzine na to, aby si udrzali klientelu. Takto stanovený zákaz rovnako obmedzuje výber adresátov sluzieb v uvedenom clenskom státe, pretoze tí nemôzu vyuzit sluzby advokátov usadených v iných clenských státoch, ktorí by ponúkali v tomto clenskom státe svoje sluzby za nizsiu cenu ako tú, ktorá vyplýva z minimálnych odmien stanovených sadzobníkom. Napriek tomu takýto zákaz mozno odôvodnit, ak zodpovedá naliehavým dôvodom vseobecného záujmu pod podmienkou, ze je spôsobilý zarucit uskutocnenie ciela, ktorý sleduje, a ze nepresahuje rámec toho, co je potrebné na jeho dosiahnutie. V tejto súvislosti, na jednej strane ochrana spotrebitelov, najmä adresátov právnych sluzieb poskytovaných osobami napomáhajúcimi súdny výkon spravodlivosti, a na druhej strane riadny výkon spravodlivosti sú také ciele, ktoré mozno povazovat za naliehavé dôvody vseobecného záujmu spôsobilé ospravedlnit obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb pod dvojitou podmienkou, ze vnútrostátne opatrenie vo veci samej bude spôsobilé zabezpecit dosiahnutie sledovaného ciela a nepôjde nad rámec toho, co je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. Je úlohou vnútrostátneho súdu rozhodnút, ci obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb zalozené vnútrostátnou právnou úpravou dodrziava tieto podmienky. Na tento úcel je jeho povinnostou prihliadat na faktory uvedené v nasledujúcich bodoch. Osobitne bude treba preskúmat, ci existuje spojitost medzi úrovnou odmien a kvalitou sluzieb poskytovaných advokátmi a ci najmä stanovenie týchto minimálnych odmien predstavuje primerané opatrenie umoznujúce dosiahnut sledované ciele, a to ochranu spotrebitelov a riadny výkon spravodlivosti. Hoci je pravda, ze sadzobník ukladajúci minimálne odmeny nemôze zabránit clenom profesie ponúkat nekvalitné sluzby, nemozno a priori vylúcit, ze takýto sadzobník umozní vyhnút sa tomu, aby boli advokáti, v kontexte trhu, ktorý charakterizuje mimoriadne vysoký pocet zapísaných a cinných advokátov, podnecovaní do toho, aby sa ich hospodárska sútaz prejavila ponukou sluzieb za znízenú cenu s rizikom zhorsenia kvality poskytovaných sluzieb. Rovnako bude potrebné prihliadat na osobitosti vlastné dotknutému trhu, ako aj predmetným sluzbám, a najmä na skutocnost, ze v oblasti sluzieb advokátov pravidelne existuje nesúmernost informácií medzi "klientmi spotrebitelmi" a advokátmi. Advokáti disponujú vysokou úrovnou technických kompetencií, ktoré spotrebitelia nevyhnutne nemajú, a preto majú tazkosti pri ohodnotení kvality sluzieb, ktoré sú im poskytované. Bude teda úlohou vnútrostátneho súdu preskúmat, ci profesijné pravidlá týkajúce sa advokátov, najmä pravidlá organizácie, kvalifikácie, profesionálnej etiky, kontroly a zodpovednosti sú postacujúce na dosiahnutie cielov ochrany spotrebitelov a riadneho výkonu spravodlivosti. Z toho vyplýva, ze právna úprava absolútne zakazujúca odchýlit sa dohodou od minimálnych odmien stanovených sadzobníkom odmien advokáta pre sluzby, ktoré sú na jednej strane súdnej povahy a na druhej strane sú vyhradené advokátom, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb podla clánku 49 ES. Je úlohou vnútrostátneho súdu preskúmat, ci takáto právna úprava vzhladom na konkrétne podmienky uplatnenia skutocne zodpovedá cielom ochrany spotrebitelov a riadneho výkonu spravodlivosti spôsobilým ju odôvodnit a ci sa obmedzenia, ktoré ukladá, nejavia ako neprimerané vzhladom na jej ciele. (pozri body 58 - 61, 64 - 70, bod 2 výroku) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (velká komora) z 5. decembra 2006 ([1]*) "Pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze - Vnútrostátna právna úprava sadzobníka odmien advokátov - Stanovenie profesijného sadzobníka - Slobodné poskytovanie sluzieb" V spojených veciach C-94/04 a C-202/04, ktorých predmetom sú návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES, podané rozhodnutiami Corte d'appello di Torino (Taliansko) a Tribunale di Roma (Taliansko) zo 4. februára a 5. mája 2004 na jednej strane a 7. apríla 2004 na druhej strane a dorucené Súdnemu dvoru 25. februára a 18. mája 2004, ako aj 6. mája 2004, ktoré súvisia s konaniami: Federico Cipolla (C-94/04) proti Rosaria Portolese, vyd. Fazari a Stefano Macrino, Claudia Capodarte (C-202/04) proti Roberto Meloni, SÚDNY DVOR (velká komora), v zlození: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, R. Schintgen, J. Klucka, sudcovia J. Malenovský, U. Lo9?hmus (spravodajca) a E. Levits, generálny advokát: M. Poiares Maduro, tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 25. októbra 2005, so zretelom na pripomienky, ktoré predlozili: - F. Cipolla, v zastúpení: G. Cipolla, avvocatessa, - R. Meloni, v zastúpení: S. Sabbatini, D. Condello, G. Scassellati Sforzolini a G. Rizza, avvocati, - talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci: P. Gentili, avvocato dello Stato, - nemecká vláda, v zastúpení: A. Dittrich, C.-D. Quassowski a M. Lumma, splnomocnení zástupcovia, - rakúska vláda, v zastúpení: E. Riedl, splnomocnený zástupca, - Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: E. Traversa, R. Wainwright a F. Amato, ako aj K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 1. februára 2006, vyhlásil tento Rozsudok 1 Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánkov 10 ES, 49 ES, 81 ES a 82 ES. 2 Tieto návrhy boli predlozené v rámci sporu medzi dvomi advokátmi a ich klientmi z dôvodu vymáhania odmien. Právny rámec 3 Podla královského zákonného dekrétu c. 1578 z 27. novembra 1933 (GURI c. 281 z 5. decembra 1933), prevedeného do zákona c. 36 z 22. januára 1934 (GURI c. 24 z 30. januára 1934), v znení neskorsích predpisov (dalej len "královský zákonný dekrét"), Consiglio nazionale forense (Národná rada advokátskej komory, dalej len "NRAK"), zriadená pri ministrovi spravodlivosti, je zlozená z advokátov zvolených ich kolegami v pocte jeden zvolený za kazdý obvod odvolacieho súdu. 4 Clánok 57 královského zákonného dekrétu stanovuje, ze kritériá slúziace na urcenie odmien a náhrad advokátov a "procuratori" v obcianskoprávnej, trestnoprávnej a mimosúdnej oblasti sú stanovené kazdé dva roky rozhodnutím NRAK. Po tom, co bol sadzobník odmien advokátov (dalej len "sadzobník") predmetom porady NRAK, musí ho podla talianskej právnej úpravy schválit minister spravodlivosti po vydaní stanoviska Comitato interministeriale dei prezzi (Medzirezortný výbor pre ceny, dalej len "MVC") a po konzultácii s Consiglio di Stato (Státna rada). 5 Podla clánku 58 královského zákonného dekrétu sú tieto kritériá stanovené vzhladom na hodnotu sporov a stupen orgánu, ktorý koná vo veci a v trestných konaniach, aj vzhladom na ich dlzku. Sadzobník stanovuje pre kazdý úkon alebo sériu úkonov maximálnu hranicu a minimálnu hranicu výsky odmien. 6 Clánok 60 královského zákonného dekrétu stanovuje, ze vycíslenie odmien na základe týchto kritérií vykonáva súdny orgán s prihliadnutím na zlozitost a pocet riesených otázok. Tento výpocet sa musí pohybovat v rámci vopred stanovenej maximálnej a minimálnej hranice. V prípadoch výnimocnej dôlezitosti, vzhladom na osobitný charakter sporov a ak to skutocná hodnota poskytovanej sluzby odôvodnuje, môze súd prekrocit maximálnu hranicu stanovenú sadzobníkom. V opacnom prípade, ak vec nie je zlozitá, môze stanovit odmeny nizsie ako minimálna hranica. V oboch prípadoch musí byt rozhodnutie súdu odôvodnené. 7 Podla clánku 2233 talianskeho Obcianskeho zákonníka odmenu podla zmluvy o poskytovaní sluzieb, ak nie je dohodnutá úcastníkmi zmluvy a nemozno ju stanovit podla platných sadzobníkov a zvyklostí, vseobecne stanovuje súd po vypocutí stanoviska profesijného zdruzenia, ktorého je poskytovatel sluzieb clenom. Pokial vsak ide o advokátske povolanie, clánok 24 zákona c. 794 z 13. júna 1942 (GURI c. 172 z 23. júla 1942) stanovuje, ze sa nemozno odchýlit od minimálnych odmien stanovených sadzobníkom za sluzby advokáta pod hrozbou neplatnosti akejkolvek odchylnej dohody. Podla judikatúry Corte suprema di cassazione (Kasacný súd) sa toto pravidlo uplatnuje aj na mimosúdne úkony advokátov. 8 Sadzobník vo veci C-202/04 bol stanovený rozhodnutím NRAK z 12. júna 1993, zmeneným 29. septembra 1994, a bol schválený vyhláskou ministerstva c. 585 z 5. októbra 1994 (GURI c. 247 z 21. októbra 1994). Clánok 2 tejto vyhlásky stanovuje, ze "zvýsenie upravené v sadzobníkoch v prílohe sa pouzije vo výske 50 % od 1. októbra 1994 a zostávajúcich 50 % od 1. apríla 1995". Toto zvýsenie rozvrhnuté v casovom období vychádza z pripomienok MVC s tým, ze tento výbor prihliadal najmä na zvýsenie inflácie. Minister spravodlivosti sa este pred schválením sadzobníka opät poradil s NRAK, ktorá na svojom zasadnutí 29. septembra 1994 schválila návrh odlozit nadobudnutie úcinnosti sadzobníka. 9 Sadzobník sa vztahuje na tri kategórie odmien, a to odmeny, poplatky a náhrady za súdne úkony v obcianskoprávnej a správnej oblasti, odmeny za súdne úkony v trestnoprávnej oblasti a odmeny a náhrady za mimosúdne úkony. Spory vo veci samej a prejudiciálne otázky Vec C-94/04 10 Pani Portolese, vyd. Fazari, a dvaja dalsí vlastníci prilahlých pozemkov v obci Moncalieri sa obrátili na advokáta Cipollu v úmysle zacat konanie proti tejto obci, aby získali náhradu za naliehavé zabratie týchto pozemkov nariadené jediným rozhodnutím starostu obce Moncalieri bez toho, aby doslo k vyvlastneniu. Pán Cipolla spísal tri oddelené výzvy na zaplatenie a do registra Tribunale di Torino podal tri návrhy na zacatie konania proti uvedenej obci. 11 Následne bol spor urovnaný vdaka dohode, ku ktorej doslo na priamy podnet jedného z dotknutých vlastníkov, avsak bez zásahu pána Cipollu. 12 Tento advokát, ktorý pred spísaním a dorucením troch výziev na zaplatenie dostal sumu 1 850 000 ITL od kazdej z troch zalobkýn vo veci samej, zjavne z dôvodu zaplatenia vopred za odborné sluzby, vystavil pani Portolese úcet v celkovej výske 4 125 000 ITL, pokrývajúci jeho odmeny a rôzne náklady. Pani Portolese odmietla zaplatit túto sumu. Tribunale di Torino, na ktorý bola podaná zaloba vyplývajúca z tohto sporu, rozsudkom z 12. júna 2003 potvrdil správnost zaplatenia sumy 1 850 000 ITL a zamietol zalobu pána Cipollu týkajúcu sa zaplatenia sumy 4 125 000 ITL. Pán Cipolla podal odvolanie proti tomuto rozsudku na Corte d'appello di Torino a osobitne sa domáhal uplatnenia sadzobníka. 13 Z rozhodnutia vnútrostátneho súdu vyplýva, ze v rámci sporu, ktorý pred ním prebieha, vzniká otázka, ci za predpokladu, ze sa preukáze existencia dohody medzi úcastníkmi o pausálnej odmene advokáta, by takáto údajná dohoda o pausálnej sume 1 850 000 ITL bola napriek talianskej právnej úprave povazovaná za platnú, kedze jej nahradenie z úradnej povinnosti vycíslením odmeny advokáta na základe sadzobníka nie je v súlade s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 14 Vnútrostátny súd tvrdí, ze v prípade, ak by odborník, ktorý nesídli v Taliansku, poskytoval právne sluzby príjemcovi usadenému v tomto clenskom státe a zmluva, ktorá sa na ne vztahuje, by podliehala talianskemu zákonu, poskytovanie právnych sluzieb by podliehalo absolútnemu zákazu odchýlit sa od súm odmien stanovených sadzobníkom. V takom prípade by tiez bolo potrebné uplatnit povinnú minimálnu výsku. Uvedený zákaz by mal za následok prekázku vstupu ostatných advokátov na taliansky trh sluzieb. 15 Za týchto okolností Corte d'appello di Torino rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Uplatní sa zásada hospodárskej sútaze práva Spolocenstva uvedená v clánkoch 10 ES, 81 ES a 82 ES aj na ponuku právnych sluzieb? 2. Zahrna v sebe táto zásada moznost dohodnút medzi úcastníkmi zmluvy odmenu advokáta so záväzným úcinkom? 3. V kazdom prípade, je táto zásada prekázkou absolútneho zákazu odchýlit sa od odmien advokátov? 4. Uplatní sa zásada slobodného poskytovania sluzieb uvedená v clánkoch 10 ES a 49 ES aj na ponuku právnych sluzieb? 5. V prípade kladnej odpovede je táto zásada zlucitelná so zásadou absolútneho zákazu odchýlit sa od odmien advokátov?" Vec C-202/04 16 Na základe stanoviska advokátskej komory a podla sadzobníka advokát Meloni ziadal a domohol sa proti pani Capodarte a pánovi Macrinovi vydania platobného rozkazu súdu na zaplatenie odmien za niektoré mimosúdne úkony, ktoré vykonal v ich prospech, týkajúce sa oblasti autorských práv, a ktoré spocívali najmä v ústne vyjadrených stanoviskách a zásielkach zaslaných advokátovi druhej strany. 17 Pani Capodarte a pán Macrino podali odpor proti tomuto rozkazu na Tribunale di Roma a zvlást poukázali na neprimeranost odmien pozadovaných pánom Melonim vzhladom na dôlezitost prejednávanej veci a sluzieb, ktoré skutocne vykonal. 18 Na úcely stanovenia výsky odmien pre pána Meloniho za tieto sluzby sa Tribunale di Roma domnieva, ze musí posúdit, ci je sadzobník, tak ako sa uplatnuje na advokátov v mimosúdnej oblasti, zlucitelný s pravidlami Zmluvy ES, najmä vzhladom na skutocnost, ze zainteresované strany sa nemuseli obrátit na advokáta, aby im boli poskytnuté sluzby mimosúdneho poradenstva v predmetnej veci. 19 V dôsledku toho Tribunale di Roma rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Odporujú clánky 5 a 85 Zmluvy ES (teraz clánky. 10 ES a 81 ES) tomu, aby clenský stát prijal zákonné alebo vykonávacie predpisy, ktoré na základe návrhu vypracovaného advokátskou komorou stanovujú minimálne a maximálne tarifné odmeny pre clenov komory za sluzby, ktorých predmetom sú (tzv. 'mimosúdne`) cinnosti, ktorých výkon nie je vyhradený clenom komory a ktoré môze vykonávat ktokolvek?" 20 Vzhladom na súvislost týchto dvoch vecí treba v súlade s clánkom 43 rokovacieho poriadku v súcinnosti s clánkom 103 uvedeného poriadku spojit tieto veci na spolocné konanie na úcely vyhlásenia rozsudku. O prejudiciálnych otázkach O prípustnosti Vec C-94/04 - Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 21 Podla pána Cipollu sú otázky predlozené vnútrostátnym súdom neprípustné preto, lebo na jednej strane nie sú podstatné pre rozhodnutie sporu vo veci samej a na druhej strane sú hypotetické. 22 Co sa týka prvej námietky neprípustnosti, pán Cipolla tvrdí, ze uplatnitelné vnútrostátne právo nevyzaduje od vnútrostátneho súdu, aby posúdil existenciu alebo prípustnost dohody medzi advokátom a jeho klientkou, v rozpore s tým, co je uvedené v rozhodnutí vnútrostátneho súdu. Neexistencia dohody medzi týmito stranami, ako aj posúdenie tejto sumy zaplatenej klientkou ako "záloha" za sluzby, za ktoré má byt poskytnutá odmena, majú právne úcinky právoplatne rozhodnutej veci, pretoze neboli napadnuté odvolaním. 23 Pokial ide o druhú námietku neprípustnosti, pán Cipolla tvrdí, ze platnost dohody uzavretej medzi advokátom a jeho klientkou by bola súca na preskúmanie iba vtedy, ak by sa preukázalo, ze takáto dohoda existuje. O taký prípad vsak v predmetnej veci nejde. Otázky, ktoré predlozil Corte d'appello di Torino, mozno prirovnat k ziadosti o poradné stanovisko. 24 Nemecká vláda sa domnieva, ze vzhladom na to, ze faktická situácia vo veci samej neobsahuje cudzí prvok, clánok 49 ES nie je uplatnitelný. Komisia Európskych spolocenstiev, ktorá sa opiera o nedávnu judikatúru Súdneho dvora, sa domnieva, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania v casti, v ktorej sa týka výkladu clánku 49 ES, je prípustný. - Odpoved Súdneho dvora 25 Pokial ide o námietky neprípustnosti vznesené pánom Cipollom, treba pripomenút, ze pri otázkach týkajúcich sa výkladu práva Spolocenstva polozených vnútrostátnym súdom v rámci právnej úpravy a skutkových okolností, ktoré tento vymedzí na svoju vlastnú zodpovednost a ktorých presnost neprinálezí preverovat Súdnemu dvoru, platí prezumpcia relevantnosti (pozri rozsudok z 15. mája 2003, Salzmann, C-300/01, Zb. s. I-4899, body 29 a 31). Odmietnutie návrhu podaného vnútrostátnym súdom je mozné len vtedy, ak je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva nemá ziadnu súvislost s existenciou alebo predmetom sporu vo veci samej, pokial ide o hypotetický problém alebo ak Súdny dvor nedisponuje skutkovými ani právnymi okolnostami potrebnými na uzitocnú odpoved na otázky, ktoré sa mu polozili (pozri najmä rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39, a z 15. júna 2006, Acereda Herrera, C-466/04, Zb. s. I-5341, bod 48). 26 Táto prezumpcia relevantnosti nemôze byt vyvrátená iba okolnostou, ze jeden z úcastníkov konania vo veci samej popiera urcité skutocnosti, ako je uvedené v bode 22 tohto rozsudku, ktorých presnost neprinálezí preverovat Súdnemu dvoru a od ktorých závisí vymedzenie predmetu tohto sporu. 27 Treba teda dalej skúmat, ci sa spor vo veci samej, ako to vyplýva z rozhodnutia vnútrostátneho súdu, týka otázky, ci dohoda uzavretá medzi klientkou a jej advokátom o pausálnej odmene pre tohto advokáta existuje a musí sa povazovat za platnú preto, lebo jej nahradenie z úradnej povinnosti vycíslením odmeny advokáta na základe platného sadzobníka v dotknutom clenskom státe nie je v súlade s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. 28 V tejto súvislosti treba konstatovat, ze nie je zjavné, ze by výklad pravidiel Spolocenstva, o ktorý ziada vnútrostátny súd, nemal súvis s existenciou alebo predmetom konania vo veci samej a ze by otázky týkajúce sa výkladu týchto pravidiel boli hypotetické. 29 Aj keby nebola existencia dohody vo veci samej preukázaná, nemozno vylúcit, ze výklad práva Spolocenstva ziadaný vnútrostátnym súdom, ktorý mu môze umoznit posúdenie zlucitelnosti sadzobníka vzhladom na pravidlá hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou, bude pre tento súd potrebný v súvislosti s rozhodovaním sporu, o ktorom koná. Ten sa vsak vztahuje predovsetkým na vycíslenie odmien advokáta, ktoré, ako je naznacené v bode 6 tohto rozsudku, vykonáva súdny orgán, a to - okrem výnimiek - v rámci maximálnej a minimálnej hranice vopred stanovenej ministrom spravodlivosti. 30 Napokon, pokial ide konkrétnejsie o otázky výkladu clánku 49 ES, hoci je nepochybné, ze vsetky rozhodné okolnosti sporu vo veci samej sa odohrali v jedinom clenskom státe, odpoved môze byt pre vnútrostátny súd v kazdom prípade uzitocná, najmä ak mu jeho vnútrostátne právo v takom konaní, akým je konanie vo veci samej, ukladá, aby talianskemu státnemu príslusníkovi umoznil pozívanie tých istých práv, aké v rovnakej situácii pozíva státny príslusník iného clenského státu ako Talianska republika na základe práva Spolocenstva (pozri najmä rozsudok z 30. marca 2006, Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, C-451/03, Zb. s. I-2941, bod 29). 31 Preto je potrebné preskúmat, ci ustanovenia Zmluvy o slobodnom poskytovaní sluzieb, ktorých výklad ziada uvedený súd, bránia uplatneniu vnútrostátnej právnej úpravy vo veci samej v takom rozsahu, v akom by sa uplatnil na osoby s pobytom v inom clenskom státe ako Talianska republika. 32 Vzhladom na uvedené treba konstatovat, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania je prípustný. Vec C-202/04 - Pripomienky predlozené Súdnemu dvoru 33 Pán Meloni sa dovoláva neprípustnosti otázky predlozenej Tribunale di Roma z dôvodu, ze niet nijakej spojitosti medzi touto otázkou a rozhodnutím v spore, o ktorom koná, kedze jeho predmetom je uplatnenie sadzobníka na poskytovanie mimosúdnych sluzieb vykonávaných advokátom zapísaným v komore. 34 Okrem toho vnútrostátny súd neuviedol konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k predlozeniu otázok týkajúcich sa výkladu práva Spolocenstva. 35 Talianska vláda tvrdí, ze ak úcastníci konania nestanovili odmeny zmluvou a klient popiera odmeny jednostranne fakturované odborníkom, je, ako vo veci samej, podla talianskeho práva úlohou súdu konajúceho v tomto spore slobodne ich stanovit. Otázka zlucitelnosti sadzobníka na poskytovanie mimosúdnych sluzieb advokátov s clánkami 10 ES a 81 ES je preto na úcely rozhodnutia sporu vo veci samej nepodstatná. 36 Táto vláda rovnako popiera relevantnost otázky predlozenej vnútrostátnym súdom vzhladom na skutocnost, ze vo veci samej ani pri vypracovávaní sadzobníka nejde o ziadny protisútazný postup z dôvodu správania sa subjektov. - Odpoved Súdneho dvora 37 Pokial ide o prvú námietku neprípustnosti vznesenú pánom Melonim, treba pripomenút, ze spor sa vztahoval na uplatnenie sadzobníka na poskytovanie mimosúdnych sluzieb vykonávaných advokátom zapísaným v komore. Polozenou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci pravidlá hospodárskej sútaze odporujú takémuto uplatneniu, kedze ten istý sadzobník nemozno pouzit na poskytovanie mimosúdnych sluzieb vykonávaných osobou nezapísanou v advokátskej komore. Za týchto podmienok nemôze byt prezumpcia relevantnosti otázok týkajúcich sa výkladu práva Spolocenstva predlozených vnútrostátnym súdom vyvrátená. 38 Co sa týka námietky neprípustnosti zalozenej na skutocnosti, ze vnútrostátny súd neuviedol konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k predlozeniu otázok týkajúcich sa výkladu práva Spolocenstva, tá uz nemôze uspiet. Podla judikatúry Súdneho dvora je nevyhnutné, aby vnútrostátny súd v minimálnej miere objasnil dôvody výberu ustanovení práva Spolocenstva, ktorých výklad ziada, ako aj súvislost, ktorá existuje medzi týmito ustanoveniami a vnútrostátnou právnou úpravou uplatnitelnou na spor (pozri najmä uznesenie z 28. júna 2000, Laguillaumie, C-116/00, Zb. s. I-4979, bod 16). Rozhodnutie vnútrostátneho súdu vsak dostatocne splna túto poziadavku, ako to uviedol aj generálny advokát v bode 24 svojich návrhov. 39 Co sa týka prvej námietky neprípustnosti vznesenej talianskou vládou, treba uviest, ze vnútrostátny súd vychádza z predpokladu, ze v rámci sporu, o ktorom koná, musí podla talianskeho práva stanovit odmeny advokáta vzhladom na sadzobník uplatnitelný na advokátov v mimosúdnej oblasti. 40 Tak, ako je to pripomenuté v bode 25 tohto rozsudku, úlohou Súdneho dvora je preskúmat presnost skutkového a právneho rámca stanoveného vnútrostátnym súdom, do ktorého sa zaclenujú otázky týkajúce sa výkladu práva Spolocenstva, ktoré tento súd predkladá Súdnemu dvoru. 41 Za týchto podmienok nebola prezumpcia relevantnosti, ktorá sa viaze na otázku predlozenú Súdnemu dvoru, vyvrátená. 42 Pokial ide o druhú námietku neprípustnosti vznesenú talianskou vládou, je dôlezité pripomenút, ako bolo uvedené v bode 37 tohto rozsudku, ze vnútrostátny súd sa svojou otázkou pýta, ci pravidlá hospodárskej sútaze stanovené Zmluvou odporujú uplatneniu sadzobníka v spore, o ktorom koná. Otázka, ci doslo k protisútaznému postupu vo veci samej, vyplýva zo samotného predmetu otázky predlozenej vnútrostátnym súdom a nemôze byt v danom prípade povazovaná za irelevantnú. 43 Z toho vyplýva, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania Tribunale di Roma je prípustný. O veci samej O troch prvých otázkach predlozených vo veci C-94/04 a otázke predlozenej vo veci C-202/04 44 Týmito otázkami, ktorými sa treba zaoberat spolocne podla nového formulovania berúceho do úvahy relevantné prvky oboch vecí, a najmä skutocnost, ze v rámci sporov vo veci samej sú predmetom konania minimálne odmeny, sa vnútrostátne súdy v podstate pýtajú, ci clánky 10 ES, 81 ES a 82 ES bránia clenskému státu prijat právny predpis, ktorý na základe návrhu vypracovaného advokátskou komorou, ako je NRAK, schvaluje sadzobník stanovujúci minimálnu hranicu odmien pre clenov advokátskej profesie, sadzobník, od ktorého sa v zásade nemozno odchýlit, pokial ide o sluzby vyhradené jej clenom, ako aj o poskytovanie mimosúdnych sluzieb, ktoré tiez môze vykonávat kazdý hospodársky subjekt nepodliehajúci tomuto sadzobníku. 45 Na úvod treba uviest, ze sadzobník s pôsobnostou pre celé územie jedného clenského státu je spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi v zmysle clánkov 81 ods. 1 ES a 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Commission, 8/72, Zb. s. 977, bod 29; z 10. decembra 1991, Merci convenzionali porto di Genova, C-179/90, Zb. s. I-5889, body 14 a 15, ako aj z 19. februára 2002, Arduino, C-35/99, Zb. s. I-1529, bod 33). 46 Podla ustálenej judikatúry, hoci je pravda, ze clánky 81 ES a 82 ES sa samy osebe týkajú iba správania podnikov a nie zákonov alebo iných právnych predpisov clenských státov, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto clánky v spojení s clánkom 10 ES zavádzajúcim povinnost spolupráce ukladajú clenským státom, aby neprijímali alebo nezachovávali v úcinnosti opatrenia, a to ani vo forme zákonov alebo iných právnych predpisov, spôsobilé zmarit potrebný úcinok pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa uplatnujú na podniky (pozri najmä uznesenie zo 17. februára 2005, Mauri, C-250/03, Zb. s. I-1267, bod 29, a citovanú judikatúru). 47 Ako uz Súdny dvor rozhodol, k poruseniu clánkov 10 ES a 81 ES dôjde najmä vtedy, ak clenský stát nariadi alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES, alebo posilní úcinky takýchto dohôd, alebo zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty (uznesenie Mauri, uz citované, bod 30 a citovaná judikatúra). 48 V tejto súvislosti skutocnost, ze jeden clenský stát nariadi profesijnej organizácii zlozenej z advokátov, ako je NRAK, vypracovat návrh sadzobníka odmien, sa za okolností v prejednávaných veciach nejaví tak, ze clenský stát odnal prijatému sadzobníku jeho státny charakter tým, ze preniesol na advokátov zodpovednost prijat rozhodnutia v tejto oblasti. 49 Aj ked vnútrostátna právna úprava vo veci samej neobsahuje procesné podmienky ani základné ustanovenia spôsobilé s primeranou pravdepodobnostou zabezpecit, ze NRAK sa bude správat pri vypracovaní návrhu sadzobníka ako oddelený vykonávatel verejnej moci vo vseobecnom záujme, nezdá sa, ze by sa taliansky stát vzdal výkonu svojej rozhodovacej právomoci v poslednom stupni alebo kontroly zavedenia tohto sadzobníka (pozri rozsudok Arduino, uz citovaný, body 39 a 40). 50 Na jednej strane je NRAK poverená iba vypracovaním návrhu sadzobníka, ktorý ako taký nie je záväzný. V prípade, ak nie je schválený ministrom spravodlivosti, nenadobudne tento návrh sadzobníka úcinnost a úcinným zostane pôvodný, uz schválený sadzobník. Z toho dôvodu má tento minister právomoc zmenit návrh predlozený NRAK. Okrem toho ministrovi pomáhajú dva verejné orgány, a to Státna rada a MVC, od ktorých musí získat stanovisko pred kazdým schválením sadzobníka (pozri rozsudok Arduino, uz citovaný, bod 41). 51 Na druhej strane clánok 60 královského zákonného dekrétu stanovuje, ze vycíslenie odmien vykonáva súdny orgán na základe kritérií uvedených v clánku 57 tohto královského zákonného dekrétu s prihliadnutím na zlozitost a pocet riesených otázok. Navyse za urcitých výnimocných okolností sa súd môze riadne odôvodneným rozhodnutím odchýlit od minimálnej hranice stanovenej podla clánku 58 tohto královského zákonného dekrétu (pozri v tomto zmysle rozsudok Arduino, uz citovaný, bod 42). 52 Za týchto podmienok sa nemozno domnievat, ze taliansky stát sa vzdal výkonu právomoci tým, ze preniesol zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do ekonomickej oblasti na súkromné subjekty, co by malo za následok odnatie státneho charakteru právnej úprave vo veci samej (pozri rozsudok Arduino, uz citovaný, bod 43, a uznesenie Mauri, uz citované, bod 36). 53 Z dôvodov vysvetlených v bodoch 50 a 51 tohto rozsudku nemozno tomuto státu vytýkat, ze prostredníctvom NRAK nariadil alebo zvýhodnil uzatvorenie dohôd obmedzujúcich sútaz v rozpore s clánkom 81 ES, alebo ze posilnil úcinky takýchto dohôd, alebo ze nariadil alebo zvýhodnil zneuzitie dominantného postavenia v rozpore s clánkom 82 ES, alebo posilnil úcinky takéhoto zneuzitia (pozri v tomto zmysle rozsudok Arduino, uz citovaný, bod 43, a uznesenie Mauri, uz citované, bod 37). 54 Na prvé tri otázky predlozené vo veci C-94/04 a na otázku predlozenú vo veci C-202/04 je preto potrebné odpovedat tak, ze clánky 10 ES, 81 ES a 82 ES neodporujú tomu, aby clenský stát prijal právny predpis, ktorý na základe návrhu vypracovaného advokátskou komorou, akou je NRAK, schváli sadzobník stanovujúci minimálnu hranicu odmien clenov advokátskej profesie, sadzobník, od ktorého sa v zásade nemozno odchýlit, pokial ide tak o sluzby vyhradené jej clenom, ako aj o poskytovanie mimosúdnych sluzieb, ktoré môze rovnako vykonávat iný hospodársky subjekt nepodliehajúci tomuto sadzobníku. O stvrtej a piatej otázke predlozenej v rámci veci C-94/04 55 Týmito dvoma otázkami sa Corte d'appello di Torino v podstate pýta, ci clánok 49 ES odporuje právnej úprave absolútne zakazujúcej odchýlit sa dohodou od minimálnych odmien stanovených sadzobníkom ako vo veci samej pre sluzby, ktoré sú na jednej strane súdnej povahy a na druhej strane sú vyhradené advokátom. 56 Je potrebné pripomenút, ze clánok 49 ES vyzaduje nielen vylúcenie akejkolvek diskriminácie voci poskytovatelovi sluzieb usadenému v inom clenskom státe z dôvodu jeho státnej príslusnosti, ale rovnako odstránenie vsetkých obmedzení, dokonca ak sa uplatnujú bez rozdielu na vnútrostátnych poskytovatelov a poskytovatelov z iných clenských státov, pokial môzu zabranovat alebo stazovat vykonávanie cinnosti poskytovatela usadeného v inom clenskom státe, kde legálne poskytuje obdobné sluzby (pozri najmä rozsudky z 29. novembra 2001, De Coster, C-17/00, Zb. s. I-9445, bod 29, a z 8. septembra 2005, Mobistar a Belgacom Mobile, C-544/03 a C-545/03, Zb. s. I-7723, bod 29). 57 Dalej Súdny dvor uz rozhodol, ze dotknutý clánok 49 ES odporuje uplatneniu akejkolvek vnútrostátnej právnej úpravy, v dôsledku ktorej je stazené poskytovanie sluzieb medzi clenskými státmi oproti poskytovaniu sluzieb len v rámci jedného clenského státu (pozri rozsudky De Coster, uz citovaný, bod 30, a citovanú judikatúru, a Mobistar a Belgacom Mobile, uz citovaný, bod 30). 58 Zákaz odchýlit sa dohodou od minimálnych odmien stanovených sadzobníkom, ako to stanovuje talianska právna úprava, je spôsobilý stazit vstup advokátov usadených v inom clenskom státe ako v Talianskej republike na taliansky trh právnych sluzieb a obmedzit výkon ich cinností poskytovania sluzieb v posledne spomenutom clenskom státe. Z tohto dôvodu uvedený zákaz predstavuje obmedzenie v zmysle clánku 49 ES. 59 Uvedený zákaz odníma advokátom usadeným v inom clenskom státe ako v Talianskej republike moznost prostredníctvom odmien nizsích ako stanovených sadzobníkom úcinnejsie konkurovat advokátom trvalo usídleným v dotknutom clenskom státe, ktorí tak majú väcsie výhody ako advokáti usadení v cudzine na to, aby si udrzali klientelu (pozri analogicky rozsudok z 5. októbra 2004, CaixaBank France, C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 13). 60 Takto stanovený zákaz rovnako obmedzuje výber adresátov sluzieb v Taliansku, pretoze tí nemôzu vyuzit sluzby advokátov usadených v iných clenských státoch, ktorí by ponúkali v Taliansku svoje sluzby za nizsiu cenu ako tú, ktorá vyplýva z minimálnych odmien stanovených sadzobníkom. 61 Napriek tomu takýto zákaz mozno odôvodnit, ak zodpovedá naliehavým dôvodom vseobecného záujmu pod podmienkou, ze je spôsobilý zarucit uskutocnenie ciela, ktorý sleduje, a ze nepresahuje rámec toho, co je potrebné na jeho dosiahnutie (pozri najmä rozsudky z 5. júna 1997, SETTG, C-398/95, Zb. s. I-3091, bod 21, a Servizi Ausiliari Dottori Commercialisti, uz citovaný, bod 37). 62 Talianska vláda, aby odôvodnila obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb vyplývajúce zo sporného zákazu, tvrdí, ze nadmerná konkurencia medzi advokátmi by mohla viest k cenovej sútazi, co by mohlo spôsobit zhorsenie kvality poskytovaných sluzieb na skodu spotrebitelov, najmä ako osôb podliehajúcich súdnej právomoci, ktoré potrebujú kvalitné poradenstvo pred súdnymi orgánmi. 63 Podla Komisie sa nepreukázala ziadna prícinná súvislost medzi stanovením minimálnej úrovne odmien a vysokou úrovnou kvality profesionálnych sluzieb poskytovaných advokátmi. V skutocnosti státne opatrenia upravujúce zastupovanie, ako najmä pravidlá prístupu k profesii advokáta, disciplinárne pravidlá umoznujúce dodrziavat profesionálnu etiku a pravidlá v oblasti zodpovednosti za skodu, majú tým, ze udrzujú vysokú úroven kvality sluzieb poskytovaných týmito odborníkmi, ktoré uvedené opatrenia zarucujú, priamy vztah príciny a následku s ochranou klientov advokátov a riadnym výkonom spravodlivosti. 64 V tejto súvislosti treba uviest, ze na jednej strane ochrana spotrebitelov, najmä adresátov právnych sluzieb poskytovaných osobami napomáhajúcimi súdny výkon spravodlivosti, a na druhej strane riadny výkon spravodlivosti sú také ciele, ktoré mozno povazovat za naliehavé dôvody vseobecného záujmu spôsobilé ospravedlnit obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb (pozri v tomto zmysle rozsudky z 12. decembra 1996, Reisebüro Broede, C-3/95, Zb. s. I-6511, bod 31, a citovanú judikatúru, ako aj z 21. septembra 1999, Läärä a i., C-124/97, Zb. s. I-6067, bod 33) pod dvojitou podmienkou, ze vnútrostátne opatrenie vo veci samej bude spôsobilé zabezpecit dosiahnutie sledovaného ciela a nepôjde nad rámec toho, co je nevyhnutné na jeho dosiahnutie. 65 Je úlohou vnútrostátneho súdu rozhodnút, ci vo veci samej obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb zalozené vnútrostátnou právnou úpravou dodrziava tieto podmienky. Na tento úcel je jeho povinnostou prihliadat na faktory uvedené v nasledujúcich bodoch. 66 Osobitne bude treba preskúmat, ci existuje spojitost medzi úrovnou odmien a kvalitou sluzieb poskytovaných advokátmi a ci najmä stanovenie týchto minimálnych odmien predstavuje primerané opatrenie umoznujúce dosiahnut sledované ciele, a to ochranu spotrebitelov a riadny výkon spravodlivosti. 67 Hoci je pravda, ze sadzobník ukladajúci minimálne odmeny nemôze zabránit clenom profesie ponúkat nekvalitné sluzby, nemozno a priori vylúcit, ze takýto sadzobník umozní vyhnút sa tomu, aby boli advokáti, v kontexte talianskeho trhu, ktorý ako vyplýva z rozhodnutia vnútrostátneho súdu charakterizuje mimoriadne vysoký pocet zapísaných a cinných advokátov, podnecovaní do toho, aby sa ich hospodárska sútaz prejavila ponukou sluzieb za znízenú cenu s rizikom zhorsenia kvality poskytovaných sluzieb. 68 Rovnako bude potrebné prihliadat na osobitosti vlastné dotknutému trhu, ktoré boli pripomenuté v predchádzajúcom bode, ako aj predmetným sluzbám, a najmä na skutocnost, ze v oblasti sluzieb advokátov pravidelne existuje nesúmernost informácií medzi "klientmi spotrebitelmi" a advokátmi. Advokáti disponujú vysokou úrovnou technických kompetencií, ktoré spotrebitelia nevyhnutne nemajú, a preto majú tazkosti pri ohodnotení kvality sluzieb, ktoré sú im poskytované (pozri najmä Správu o hospodárskej sútazi v sektore slobodných povolaní uvedenú v oznámení Komisie z 9. februára 2004 [KOM(2004) 83 v konecnom znení, s. 10]). 69 Bude teda úlohou vnútrostátneho súdu preskúmat, ci profesijné pravidlá týkajúce sa advokátov, najmä pravidlá organizácie, kvalifikácie, profesionálnej etiky, kontroly a zodpovednosti sú postacujúce na dosiahnutie cielov ochrany spotrebitelov a riadneho výkonu spravodlivosti. 70 Vzhladom na vyssie uvedené je opodstatnené odpovedat na stvrtú a piatu otázku predlozenú vo veci C-94/04 tak, ze právna úprava absolútne zakazujúca odchýlit sa dohodou od minimálnych odmien stanovených sadzobníkom odmien advokáta ako vo veci samej pre sluzby, ktoré sú na jednej strane súdnej povahy a na druhej strane sú vyhradené advokátom, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb podla clánku 49 ES. Je úlohou vnútrostátneho súdu preskúmat, ci takáto právna úprava vzhladom na konkrétne podmienky uplatnenia skutocne zodpovedá cielom ochrany spotrebitelov a riadneho výkonu spravodlivosti spôsobilým ju odôvodnit a ci sa obmedzenia, ktoré ukladá, nejavia ako neprimerané vzhladom na jej ciele. O trovách 71 Vzhladom na to, ze konanie pred Súdnym dvorom má vo vztahu k úcastníkom konaní vo veci samej incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkami postupu v konaniach pred vnútrostátnymi súdmi, o trovách konania rozhodnú tieto vnútrostátne súdy. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predlozením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených úcastníkov konania, nemôzu byt nahradené. Z týchto dôvodov Súdny dvor (velká komora) rozhodol takto: 1. Clánky 10 ES, 81 ES a 82 ES nebránia clenskému státu prijat právny predpis, ktorý na základe návrhu vypracovaného advokátskou komorou, akou je Consiglio nazionale forense (Národná rada advokátskej komory), schváli sadzobník stanovujúci minimálnu hranicu odmien clenov advokátskej profesie, sadzobník, od ktorého sa v zásade nemozno odchýlit, pokial ide tak o sluzby vyhradené jej clenom, ako aj o poskytovanie mimosúdnych sluzieb, ktoré môze rovnako vykonávat iný hospodársky subjekt nepodliehajúci tomuto sadzobníku. 2. Právna úprava absolútne zakazujúca odchýlit sa dohodou od minimálnych odmien stanovených sadzobníkom odmien advokáta ako vo veci samej pre sluzby, ktoré sú na jednej strane súdnej povahy a na druhej strane sú vyhradené advokátom, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb podla clánku 49 ES. Je úlohou vnútrostátneho súdu preskúmat, ci takáto právna úprava vzhladom na konkrétne podmienky uplatnenia skutocne zodpovedá cielom ochrany spotrebitelov a riadneho výkonu spravodlivosti spôsobilým ju odôvodnit a ci sa obmedzenia, ktoré ukladá, nejavia ako neprimerané vzhladom na jej ciele. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: taliancina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXcAj7dy/L97679-9353TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXcAj7dy/L97679-9353TMP.html#Footref*