Vec C-74/04 P Komisia Európskych spolocenstiev proti Volkswagen AG "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Clánok 81 ods. 1 ES - Distribúcia motorových vozidiel - Pojem ,dohody medzi podnikmi` - Dôkaz o existencii dohody" Návrhy prednesené 17. novembra 2005 - generálny advokát A. Tizzano Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 13. júla 2006 Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Kartely - Dohody medzi podnikmi - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Odvolanie - Dôvody - Nesprávne posúdenie skutkového stavu - Neprípustnost (Clánok 225 ES; Statút Súdneho dvora, clánok 58) 1. Na konstatovanie existencie dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES postacuje, ak zdanlivo jednostranný akt alebo správanie je výrazom zhodnej vôle aspon dvoch úcastníkov, pricom forma, v ktorej je táto zhoda vyjadrená, nie je ako taká rozhodujúca. Opacné riesenie by malo za následok, ze dôkazné bremeno existencie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze by niesol druhý úcastník a ze by sa porusila zásada prezumpcie neviny. Výzva výrobcu motorových vozidiel adresovaná jeho zmluvným predajcom nepredstavuje jednostranný akt, ale dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ak je vydaná v rámci dlhodobejsích obchodných vztahov podliehajúcich vseobecnej dohode prijatej vopred. To vsak neznamená, ze kazdá výzva výrobcu vozidiel adresovaná jeho predajcom predstavuje dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a Komisiu nezbavuje povinnosti preukázat v kazdom konkrétnom prípade existenciu zhody vôle úcastníkov koncesionárskej zmluvy. Vôla úcastníkov môze vyplývat tak z ustanovení spornej koncesionárskej zmluvy, ako aj zo správania úcastníkov, najmä z konkludentne udeleného súhlasu predajcov s opatrením prijatým výrobcom motorových vozidiel. Preto je potrebné konkrétne preskúmanie, v rámci ktorého je nevyhnutne rozhodujúca otázka súladu alebo nesúladu sporných ustanovení koncesionárskej zmluvy s pravidlami hospodárskej sútaze, pretoze nemozno od samého zaciatku vylúcit, ze výzvu, ktorá je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, bude mozné povazovat za prípustnú v dôsledku navonok neutrálnych ustanovení koncesionárskej zmluvy. (pozri body 35 - 39, 43 - 46) 2. Z clánku 225 ES a clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze len Súd prvého stupna je príslusný jednak konstatovat skutkový stav, okrem prípadu, v ktorom by obsahová nepresnost jeho zistení vyplývala z jemu predlozeného spisového materiálu, a jednak tento skutkový stav posúdit. Ak Súd prvého stupna skutkový stav konstatoval alebo posúdil, Súdny dvor je podla uvedeného clánku 225 ES oprávnený preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne závery, ktoré z nich Súd prvého stupna vyvodil. (pozri bod 49) ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 13. júla 2006 ([1]*) Odvolanie - Hospodárska sútaz - Clánok 81 ods. 1 ES - Predaj motorových vozidiel - Pojem ,dohody medzi podnikatelmi` - Dôkaz existencie dohody" Vo veci C-74/04 P, ktorej predmetom je odvolanie podla clánku 56 Statútu Súdneho dvora, podané 16. februára 2004, Komisia Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Mölls, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci H.-J. Freund, Rechtsanwalt, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, odvolatelka, dalsí úcastník konania: Volkswagen AG, so sídlom vo Wolfsburgu (Nemecko), v zastúpení: R. Bechtold a S. Hirsbrunner, Rechtsanwälte, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna v prvostupnovom konaní, SÚDNY DVOR (tretia komora), v zlození: predseda tretej komory A. Rosas, sudcovia J. Malenovský, J.-P. Puissochet, S. von Bahr (spravodajca) a U. Lőhmus, generálny advokát: A. Tizzano, tajomník: K. Sztranc, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. septembra 2005, po vypocutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 17. novembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok 1 Komisia Európskych spolocenstiev sa svojím odvolaním domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 3. decembra 2003, Volkswagen/Komisia (T-208/01, Zb. s. II-5141, dalej len "napadnutý rozsudok"), ktorým Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie 2001/711/ES z 29. júna 2001 v konaní podla clánku 81 Zmluvy ES (vec KOMP/F-2/36.693 - Volkswagen) (Ú. v. ES L 262, s. 14, dalej len "sporné rozhodnutie"). Skutkové okolnosti a právny rámec 2 Skutkové okolnosti sporu a právny rámec sporu, tak ako vyplývajú z napadnutého rozsudku, mozno zhrnút nasledujúco. 3 Volkswagen AG (dalej len "Volkswagen") je holdingová spolocnost a najväcsí podnik skupiny Volkswagen, pôsobiaci v odvetví automobilovej výroby. Motorové vozidlá, ktoré Volkswagen vyrába, sú predávané v Európskom spolocenstve v rámci systému selektívneho a výhradného predaja prostredníctvom predajcov, s ktorými táto spolocnost uzatvorila standardnú koncesionársku zmluvu (dalej len "koncesionárska zmluva"). 4 Podla clánku 4 ods. 1 koncesionárskej zmluvy v zneniach zo septembra 1995 a januára 1998 spolocnost Volkswagen vyclenila predajcovi zmluvnú oblast na úcely programu dodávok a popredajného servisu. Na druhej strane sa predajca zaviazal úcinne podporovat predaj a popredajný servis v oblasti trhu, ktorá mu bola zverená, a optimálne vyuzit trhový potenciál. Podla clánku 2 ods. 6 (znenie z januára 1989) alebo ods. 1 (znenia zo septembra 1995 a januára 1998) koncesionárskej zmluvy je predajca povinný "chránit a vsemozne podporovat záujmy spolocnosti Volkswagen AG, organizácie predaja motorových vozidiel Volkswagen a ochrannej známky Volkswagen". Rovnako sa tam uvádza, ze "predajca bude na tie úcely respektovat vsetky poziadavky, ktoré si vyzaduje realizácia zmluvy, týkajúce sa predaja nových vozidiel Volkswagen, dodávania náhradných dielov, popredajného servisu, podpory predaja, reklamy a skolenia, ako aj zabezpecenia technickej úrovne v príslusných oblastiach obchodnej cinnosti spolocnosti Volkswagen". Nakoniec podla clánku 8 ods. 1 koncesionárskej zmluvy "Volkswagen AG vydá nezáväzné cenové odporúcania pre konecné ceny a cenové zlavy". 5 Dna 17. júla 1997 a 8. októbra 1998 Komisia v nadväznosti na staznost kupujúceho s odvolaním sa na clánok 11 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES, 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) adresovala spolocnosti Volkswagen ziadosti o informácie o cenovej politike tejto spolocnosti, predovsetkým informácie o stanovení predajnej ceny modelu vozidla Volkswagen Passat v Nemecku. Spolocnost Volkswagen odpovedala na tieto ziadosti 22. augusta 1997 a 9. novembra 1998. 6 Dna 22. júna 1999 Komisia na základe získaných informácií zaslala spolocnosti Volkswagen oznámenie o výhradách, v ktorom jej vytýkala porusenie clánku 81 ods. 1 ES, kedze sa s nemeckými predajcami v rámci svojej distribucnej siete dohodla na prísnej cenovej disciplíne pri predaji modelu Volkswagen Passat. 7 Komisia v tomto oznámení poukázala predovsetkým na tri obezníky, ktoré spolocnost Volkswagen adresovala 26. septembra 1996, 17. apríla 1997 a 26. júna 1997 nemeckým predajcom, ako aj na pät listov zaslaných niektorým z týchto predajcov 24. septembra 1996, 2. októbra 1996, 16. októbra 1996, 18. apríla 1997 a 13. októbra 1998 (dalej len spolocne "sporné výzvy"). 8 Volkswagen odpovedala na uvedené oznámenie o výhradách listom z 10. septembra 1999, v ktorom uviedla, ze skutkový stav bol v podstate správne opísaný. Volkswagen neziadal o vyuzitie práva byt vypocutý. 9 Dna 15. januára 2001 a 7. februára 2001 Komisia adresovala spolocnosti Volkswagen dve nové ziadosti o informácie, na ktoré táto spolocnost odpovedala 30. januára 2001 a 21. januára 2001. 10 Dna 6. júla 2001 Komisia oznámila spolocnosti Volkswagen sporné rozhodnutie. Výrok tohto rozhodnutia znie: "Clánok 1 Volkswagen AG porusila ustanovenia clánku 81 ods. 1 zmluvy ES tým, ze stanovila predajné ceny modelu Volkswagen Passat, ked vyzvala svojich nemeckých zmluvných predajcov, aby pri predaji tohto modelu vôbec neposkytovali zákazníkom cenové zlavy alebo iba v obmedzenom rozsahu. Clánok 2 Z dôvodu porusenia uvedeného v clánku 1 sa spolocnosti Volkswagen AG ukladá pokuta vo výske 30,96 miliónov eur. ... Clánok 4 Toto rozhodnutie je adresované spolocnosti Volkswagen AG, D-38436 Wolfsburg. ..." Napadnutý rozsudok 11 Návrhom podaným 10. septembra 2001 do kancelárie Súdu prvého stupna spolocnost Volkswagen podala zalobu, v ktorej navrhla v prvom rade zrusit sporné rozhodnutie a subsidiárne znízit výsku pokuty, ktorá jej bola ulozená týmto rozhodnutím. 12 V bode 32 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna s odvolaním sa na bod 69 svojho rozsudku z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia (T-41/96, Zb. s. II-3383), konstatoval, ze pojem dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, tak ako ho vylozila judikatúra, sa viaze na existenciu zhody vôle najmenej dvoch úcastníkov, ktorej forma prejavu nie je dôlezitá, pokial ju verne vyjadruje. 13 V bode 33 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna poznamenal, ze z judikatúry rovnako vyplýva, ze ak rozhodnutie výrobcu je jednostranným konaním podniku, potom toto rozhodnutie nepatrí pod zákaz uvedený v clánku 81 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151, bod 38, a zo 17. septembra 1985, Ford/Komisia, 25/84 a 26/84, Zb. s. 2725, bod 21, ako aj rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný, bod 66). 14 Súd prvého stupna v bode 35 napadnutého rozsudku upresnil, ze je potrebné rozlisovat prípady, ked urcitý podnik prijme skutocne jednostranné opatrenie bez výslovnej alebo konkludentnej spoluúcasti iného podniku, od prípadov, ked jednostranný charakter je iba zdanlivý. Kým prvý prípad nespadá pod clánok 81 ods. 1 ES, druhý prípad musí byt povazovaný za dohodu medzi podnikatelmi, a teda môze patrit do pôsobnosti tohto clánku. Tak tomu bude najmä v prípade praktík a opatrení obmedzujúcich hospodársku sútaz, ktoré výrobca pravdepodobne prijal jednostranne v rámci svojich zmluvných vztahov s predajcami, ktorí s nimi minimálne konkludentne súhlasili (rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný, bod 71). 15 V bode 38 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna konstatoval, ze nebolo preukázané, ze sporné výzvy boli realizované v praxi. 16 V bode 39 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze Komisia pri konstatovaní existencie dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES sa v prvom rade opierala o argument, podla ktorého predajcovia pri uzatváraní koncesionárskej zmluvy mlcky súhlasili s politikou predaja motorových vozidiel Volkswagen. 17 V bode 43 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zdôraznil, ze tvrdenie Komisie spocíva v tom, ze ak predajca uzatvoril koncesionársku zmluvu v súlade s právom hospodárskej sútaze, mozno predpokladat, ze predajca pri uzatvorení tejto zmluvy vopred vyjadril súhlas s neskorsím protiprávnym vývojom tejto zmluvy, a to aj vtedy, ak z dôvodu súladu zmluvy s právom hospodárskej sútaze nemá moznost tento vývoj predvídat. 18 Súd prvého stupna v bode 45 napadnutého rozsudku usúdil, ze predchádzajúci súhlas s vývojom zmluvy v dôsledku uzatvorenia koncesionárskej zmluvy, ktorá je v súlade s právom, mozno predpokladat vtedy, ak ide o vývoj zmluvy v súlade s právom, ktorý zmluva predvída alebo ktorý predajca s ohladom na obchodné zvyklosti alebo právny stav nemôze odmietnut. Naproti tomu vsak podla Súdu prvého stupna nemozno prijat názor, ze na základe koncesionárskej zmluvy uzatvorenej v súlade s právom bol vopred daný súhlas s protiprávnym vývojom zmluvy. 19 Súd prvého stupna z toho v bode 46 napadnutého rozsudku vyvodil, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze uzatvorenie koncesionárskej zmluvy predajcami spolocnosti Volkswagen zahrnalo ich súhlas so spornými výzvami. 20 V bode 47 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna usúdil, ze Komisia nepochopila judikatúru, ktorú oznacila na podporu svojho tvrdenia, ked uviedla, ze podla rozsudkov Súdneho dvora AEG/Komisia, uz citovaný; Ford/Komisia, uz citovaný, a z 24. októbra 1995, Bayerische Motorenwerke (C-70/93, Zb. s. I-3439), ako aj podla rozsudku Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia (T-62/98, Zb. s. II-2707), prinajmensom v prípade selektívnych systémov predaja ako v prejednávanej veci nebude potrebné hladat súhlas predajcu s výzvou výrobcu v krokoch, ktoré predajca v súvislosti s výzvou, napríklad v nadväznosti na nu, podnikne, a ze tento súhlas predajca v zásade udeluje uz pri svojom vstupe do distribucnej siete výrobcu, a ze teda je potrebné povazovat ho za vopred udelený. 21 V bode 56 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna upresnil, ze názor, ktorý Komisia zastáva, jednoznacne popierajú rozsudky Súdneho dvora z 12. júla 1979, BMW Belgium a i./Komisia (32/78, 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435), a z 11. januára 1990, Sandoz prodotti farmaceutici/Komisia (C-277/87, Zb. s. I-45), ako aj rozsudok Súdu prvého stupna, Bayer/Komisia, uz citovaný, ktoré uviedla spolocnost Volkswagen na podporu svojej zaloby. Vsetky tieto rozsudky totiz na konstatovanie existencie dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES vyzadovali predlozenie dôkazu zhody vôle. Okrem toho by sa táto zhoda vôle musela vztahovat na urcité konanie, ktoré by preto muselo byt úcastníkom známe pri jeho schválení. 22 V bode 61 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zdôraznil argument, ktorý Komisia subsidiárne uvádza a podla ktorého ak sa na konstatovanie, ze sporné výzvy boli vlozené do zmluvy, vyzaduje výhrada v koncesionárskej zmluve, potom za takúto výhradu treba povazovat clánok 2 ods. 1 alebo 6 tejto zmluvy. 23 Súd prvého stupna odmietol tento subsidiárny argument, ked v bode 63 napadnutého rozsudku uviedol, ze clánok 2 ods. 1 alebo 6 koncesionárskej zmluvy nemozno vykladat iba tak, ze ten sa vztahuje iba na zákonné prostriedky. Tvrdit opak by podla Súdu prvého stupna malo za následok, ze z neutrálne formulovaného zmluvného ustanovenia by sme vyvodili, ze predajcovia by boli viazaní protiprávnou zmluvou. Súd prvého stupna v bode 64 tohto rozsudku dodal, ze clánok 8 ods. 1 koncesionárskej zmluvy je rovnako neutrálne formulovaný a dokonca takým spôsobom, ze spolocnosti Volkswagen zakazuje vydávat záväzné cenové odporúcania. 24 Za týchto okolností Súd prvého stupna zrusil sporné rozhodnutie. Návrhy úcastníkov konania a dôvod odvolania 25 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok, vec vrátil na rozhodovanie Súdu prvého stupna a zaviazal Volkswagen na náhradu trov konania. 26 Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza jediný dôvod odvolania zalozený na porusení clánku 81 ods. 1 ES Súdom prvého stupna. 27 Volkswagen navrhuje zamietnut odvolanie a Komisiu zaviazat na náhradu trov konania. O odvolaní Argumentácia úcastníkov konania 28 Komisia vo svojom odvolaní uvádza, ze Súd prvého stupna porusil clánok 81 ods. 1 ES tým, ze sporné výzvy nepovazoval za dohody medzi podnikatelmi v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora. 29 Komisia uvádza, ze podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora zaradenie predajcu do selektívneho systému predaja zahrna skutocnost, ze tento predajca výslovne alebo mlcky akceptuje politiku predaja stanovenú výrobcom (rozsudky AEG/Komisia, uz citovaný, bod 38; Ford/Komisia, uz citovaný, bod 21, ako aj zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, bod 144). 30 Komisia dodáva, ze takisto podla ustálenej judikatúry výzva výrobcu vozidiel adresovaná jeho zmluvným predajcom nepredstavuje jednostranný akt, ktorý je vynatý z pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES, ale je dohodou v zmysle tohto ustanovenia, ak je vydaná v rámci dlhodobejsích obchodných vztahov podliehajúcich vseobecnej dohode prijatej vopred (pozri rozsudky Ford/Komisia, uz citovaný, bod 21; Bayerische Motorenwerke, uz citovaný, body 15 a 16, ako aj z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 60). 31 Komisia tvrdí, ze napadnutý rozsudok bol vydaný v rozpore s touto judikatúrou a nie je zlucitelný s povahou selektívneho systému predaja. 32 Podla Komisie predajca uzatvorením koncesionárskej zmluvy súhlasil s budúcimi opatreniami, ktoré mozno zaradit do rámca vymedzeného touto zmluvou. Domnieva sa, ze aby sa napriek konstatovaniu Súdu prvého stupna v bodoch 45 a 56 napadnutého rozsudku tieto opatrenia mohli povazovat za dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, nemusia byt nutne upravené v koncesionárskej zmluve alebo byt v súlade so zákonom. 33 Volkswagen tvrdí, ze výklad pojmu dohoda Súdom prvého stupna je úplne v súlade s judikatúrou Súdneho dvora a s uvedeným ustanovením Zmluvy ES. Posúdenie Súdnym dvorom 34 Komisia v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna nemôze bez toho, aby sa tým nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, prehliadat skutocnost, ze predajca, ktorý uzatvára koncesionársku zmluvu, vopred súhlasí so vsetkými opatreniami, ktoré výrobca vozidiel prijme v rámci tohto zmluvného vztahu. 35 Na podporu tohto tvrdenia sa Komisia odvoláva na ustálenú judikatúru, podla ktorej výzva výrobcu motorových vozidiel adresovaná jeho zmluvným predajcom nepredstavuje jednostranný akt, ale dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ak je vydaná v rámci dlhodobejsích obchodných vztahov podliehajúcich vseobecnej dohode prijatej vopred. 36 Z judikatúry, na ktorú sa Komisia odvoláva, nevyplýva, ze kazdá výzva výrobcu vozidiel adresovaná jeho predajcom predstavuje dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a Komisiu nezbavuje povinnosti preukázat v kazdom konkrétnom prípade existenciu zhody vôle úcastníkov koncesionárskej zmluvy. 37 Je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna v bodoch 30 az 34 napadnutého rozsudku správne zdôraznil, ze na konstatovanie existencie dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES postacuje, ak zdanlivo jednostranný akt alebo správanie je výrazom zhodnej vôle aspon dvoch úcastníkov, a ze forma, v ktorej je táto zhoda vyjadrená, nie je ako taká rozhodujúca. 38 Ako Volkswagen upresnila v bode 29 svojho vyjadrenia k odvolaniu, opacné riesenie by malo za následok, ze dôkazné bremeno existencie porusenia pravidiel hospodárskej sútaze by niesol druhý úcastník a ze by bola porusená zásada prezumpcie neviny. 39 Vôla úcastníkov môze vyplývat tak z ustanovení spornej koncesionárskej zmluvy, ako aj zo správania úcastníkov, najmä z konkludentne udeleného súhlasu predajcov v nadväznosti na výzvu výrobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, uz citovaný, body 61 az 68). 40 Pokial ide o prvý prípad, Komisia v prejednávanej veci vyvodila existenciu zhody vôle úcastníkov zo samotných sporných ustanovení koncesionárskej zmluvy. Súd prvého stupna musel následne, co aj urobil, skúmat, ci sporné výzvy sú výslovne obsiahnuté v koncesionárskej zmluve alebo ci aspon jej ustanovenia oprávnujú výrobcu motorových vozidiel vyuzit tieto výzvy. 41 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súdny dvor v bode 20 uz citovaného rozsudku Ford/Komisia odmietol tvrdenie o jednostrannej povahe niektorých opatrení týkajúce sa selektívneho predaja motorových vozidiel s odôvodnením, ze koncesionárske zmluvy musia urcité aspekty nutne prenechat neskorsím rozhodnutiam výrobcu a ze takéto rozhodnutia boli práve upravené v prílohe I spornej koncesionárskej zmluvy. 42 Rovnaký názor vyjadril Súdny dvor v bode 64 uz citovaného rozsudku z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, ked usúdil, ze Súd prvého stupna správne rozhodol, ze opatrenia, ktoré prijala Volkswagen s cielom obmedzit dodávky motorových vozidiel predajcom a ktoré boli realizované výslovne s cielom zabránit spätnému vývozu z Talianska, sa uskutocnili v rámci dlhodobejsích obchodných vztahov medzi úcastníkmi koncesionárskej zmluvy, pricom Súd prvého stupna sa opieral predovsetkým o skutocnost, ze sporná koncesionárska zmluva upravovala moznost obmedzenia týchto dodávok. 43 V tomto kontexte je potrebné pripomenút, ze z judikatúry Súdneho dvora nevyplýva, ci otázka súladu alebo nesúladu sporných ustanovení zmluvy s pravidlami hospodárskej sútaze je nevyhnutne rozhodujúca v rámci tohto skúmania. Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 45 a 46 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ustanovenia, ktoré sú v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze, nemôzu byt povazované za ustanovenia pripústajúce výzvy, ktoré sú v rozpore s týmito pravidlami. 44 Nemozno totiz od samého zaciatku vylúcit, ze výzvu, ktorá je v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, bude mozné povazovat za prípustnú v dôsledku navonok neutrálnych ustanovení koncesionárskej zmluvy. 45 Súd prvého stupna preto nemôze bez toho, aby sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, opomínat skúmanie ustanovení koncesionárskej zmluvy v kazdom jednotlivom prípade a pritom tam, kde je to vhodné, zohladnit vsetky ostatné relevantné faktory, ako napríklad ciele, ktoré sleduje táto zmluva s ohladom na hospodársky a právny kontext, v akom bola uzatvorená. 46 Pokial ide o druhý prípad, a to absenciu príslusných zmluvných ustanovení, existencia dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES predpokladá výslovný alebo konkludentný súhlas predajcu s opatrením prijatým výrobcom motorových vozidiel (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok BMW Belgium a i./Komisia, uz citovaný, body 28 az 30). 47 Kedze Komisia nepoukázala na existenciu výslovného alebo konkludentného súhlasu predajcu, druhý prípad v rámci prejednávanej veci je bezpredmetný. 48 Z uvedeného vyplýva, ze na urcenie, ci sporné výzvy boli vydané v rámci obchodných vztahov medzi spolocnostou Volkswagen a jej predajcami, mal Súd prvého stupna skúmat, ci tieto výzvy boli upravené v ustanoveniach koncesionárskej zmluvy alebo ci ich tieto ustanovenia pripústali, zohladnujúc ciele, ktoré táto zmluva ako taká s ohladom na hospodársky a právny kontext, v rámci ktorého bola uzatvorená, sledovala. 49 Pokial ide o výklad ustanovení koncesionárskej zmluvy Súdom prvého stupna v prejednávanej veci, treba poukázat na to, ze z clánku 225 ES a clánku 58 ods. 1 Statútu Súdneho dvora vyplýva, ze len Súd prvého stupna je príslusný jednak urcit skutkový stav okrem prípadu, v ktorom by obsahová nepresnost jeho zistení vyplývala z jemu predlozeného spisového materiálu, a jednak tento skutkový stav posúdit. Ak Súd prvého stupna skutkový stav urcil alebo posúdil, Súdny dvor je podla uvedeného clánku 225 ES oprávnený preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právne závery, ktoré z nich Súd prvého stupna vyvodil (pozri najmä rozsudok zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 23). 50 Pokial ide o ustanovenia koncesionárskej zmluvy, Súd prvého stupna v bode 2 napadnutého rozsudku autonómne urcil, ze podla clánku 2 ods. 1 alebo 6 tejto zmluvy je predajca predovsetkým povinný chránit záujmy organizácie predaja motorových vozidiel Volkswagen a ochrannej známky Volkswagen, ako aj respektovat na tie úcely vsetky poziadavky, ktoré si vyzaduje realizácia zmluvy, týkajúce sa predaja nových vozidiel Volkswagen a podpory predaja. 51 Z bodu 2 napadnutého rozsudku rovnako vyplýva, ze podla clánku 8 ods. 1 koncesionárskej zmluvy spolocnost Volkswagen vydáva nezáväzné cenové odporúcania pre konecné ceny a cenové zlavy. 52 V bodoch 62 az 68 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna v rámci konkrétneho posúdenia koncesionárskej zmluvy konstatoval, ze dotknuté ustanovenia nemozno chápat tak, ze tieto ustanovenia dovolujú spolocnosti Volkswagen adresovat predajcom záväzné odporúcania týkajúce sa ceny nových vozidiel a ze sporné výzvy nie sú dohodami v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 53 Súd prvého stupna sa pri posudzovaní obsahu ustanovení koncesionárskej zmluvy správne opieral o ich znenie. Súdny dvor vsak v odvolacom konaní v zásade nie je oprávnený preskúmat posúdenie uskutocnené Súdom prvého stupna, podla ktorého sú tieto ustanovenia formulované neutrálne alebo dokonca tak, ze spolocnosti Volkswagen zakazujú vydávat záväzné cenové odporúcania. Je vsak potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna sa pri svojej argumentácii dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze ustanovenia zlucitelné s pravidlami hospodárskej sútaze nemozno vykladat tak, ze pripústajú výzvy porusujúce tieto pravidlá. 54 Toto nesprávne posúdenie vsak nic nemení na dôvodnosti záveru Súdu prvého stupna, podla ktorého sporné výzvy v prejednávanej veci nemozno povazovat za "dohodu" v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 55 Na základe uvedeného je potrebné konstatovat, ze Súd prvého stupna dospel v bode 68 napadnutého rozsudku k správnemu záveru, ze je opodstatnené zrusit sporné dotknuté. 56 Z uvedeného vplýva, ze odvolanie je potrebné zamietnut ako nedôvodné. O trovách 57 Podla clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku uplatnitelného na konanie o odvolaní na základe clánku 118 uvedeného rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze spolocnost Volkswagen navrhla zaviazat Komisiu na náhradu trov konania a Komisia nemala úspech vo svojom dôvode, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania. Podpisy __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTqbcS6/L97928-3386TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXTqbcS6/L97928-3386TMP.html#Footref*