NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 30. marca 2006 ^1([1]1) Vec C-526/04 Laboratoires Boiron SA proti Agence centrale des organismes de sécurité sociale (ACOSS) [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Cour de Cassation (Francúzsko)] "Státna pomoc - Danová výhoda poskytnutá velkoobchodným distribútorom - Vrátenie súm zaplatených poplatníkom z dôvodu asymetricky ulozeného poplatku - Dôkazné bremeno" I - Úvod 1. Rozhodnutím zo 14. decembra 2004 Cour de Cassation (Kasacný súd) polozil Súdnemu dvoru v zmysle clánku 234 ES dve prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu clánku 88 ods. 3 ES a vseobecných zásad práva Spolocenstva v oblasti dokazovania. 2. Tieto prejudiciálne otázky boli predlozené v rámci konania zacatého na návrh Laboratoires Boiron SA (dalej len "Boiron") s cielom dosiahnut vrátenie súm zaplatených v prospech Agence centrale des organismes de sécurité sociale (Centrálna agentúra organizácií sociálneho zabezpecenia, dalej len "ACOSS") ako poplatok z priamych predajov liekov. II - Právny rámec Právo Spolocenstva 3. Na úcely prejednávanej veci je potrebné odvolat sa predovsetkým na clánok 87 ods. 1 ES, ktorý, ako je známe, stanovuje, ze okrem niektorých výnimiek uvedených v Zmluve pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 4. Je tiez vhodné spomenút clánok 88 ods. 3 ES, ktorý, pokial ide o to, co je teraz podstatné, stanovuje: "Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky." Vnútrostátne právo 5. Ustanovenia vnútrostátneho práva podstatné na úcely tohto konania sú totozné s tými, ktoré som uz opísal vo svojich návrhoch vo veci Ferring([2]2) a na ktoré odkazujem na úcely podrobnejsieho skúmania. Obmedzím sa preto na odkaz na okolnosti, ktoré sú na tieto úcely podstatné. 6. Distribúcia liekov lekárnam vo Francúzsku sa uskutocnuje prostredníctvom dvoch odlisných kanálov: takzvaných velkoobchodných distribútorov ("grossistes répartiteurs") alebo prostredníctvom priamych predajov farmaceutických laboratórií. 7. Podla clánku R. 5124-2 Code de la santé publique (zákonník verejného zdravia, dalej len "CSP") pojem "velkoobchodný distribútor" oznacuje "akýkolvek podnik zaoberajúci sa nákupom a skladovaním iných liekov ako liekov urcených na experimentálne pouzitie na cloveku s cielom ich distribúcie vo velkom a v pôvodnom stave". 8. Pri výkone tejto cinnosti sú velkoobchodní distribútori povinní plnit osobitné záväzky verejnej sluzby ulozené francúzskymi orgánmi s cielom zabezpecit primeranú distribúciu liekov na príslusnom území([3]3). 9. Je vhodné zdôraznit, ze takéto záväzky verejnej sluzby sa ukladajú iba velkoobchodným distribútorom a nevztahujú sa na farmaceutické laboratóriá, ktoré sa rozhodnú predávat svoje výrobky priamymi predajmi bez ohladu na to, ci sa uskutocnujú samostatne (prostredníctvom vnútorného oddelenia alebo dcérskej spolocnosti) alebo prostredníctvom príslusných mandatárov. 10. Na úcely tejto veci je potom potrebné odvolat sa na zákon o financovaní sociálneho zabezpecenia na rok 1998 ("Loi de financement de la sécurité sociale pour 1998" c. 97-1164 z 19. decembra 1997([4]4); dalej len "zákon z 19. decembra 1997"), ktorý ustanovil osobitný poplatok z priamych predajov liekov farmaceutickými laboratóriami lekárnam. Najmä clánok 12 tohto zákona doplnil do zákonníka sociálneho zabezpecenia clánok L. 245-6-1, ktorý znie: Podniky, ktoré zabezpecujú predaj jedného alebo viacerých druhov liekov podla clánku L. 596 zákonníka verejného zdravia sú povinné platit poplatok, ktorý sa vypocíta z obratu bez dane dosiahnutého vo Francúzsku na základe predajov lekárnam, lekárnam spolupracujúcim s poistovnami doplnkového zdravotného poistenia a lekárnam banských spolocností vzájomnej pomoci z dôvodu velkoobchodných predajov druhov liekov uvedených v zozname podla clánku L. 162-17 s výnimkou druhov generických liekov vymedzených v clánkoch L. 601-6 zákonníka verejného zdravia. Sadzba tohto poplatku sa stanovuje na 2,5 %". 11. Dotknutý poplatok urcený na financovanie Caisse nationale d'assurance maladie (Národná zdravotná poistovna) bol úmyselne ustanovený iba s odkazom na priame predaje farmaceutických laboratórií (a teda s vylúcením predajov uskutocnovaných velkoobchodnými distribútormi) na úcely vyvázenia podmienok hospodárskej sútaze medzi jednotlivými okruhmi distribúcie liekov. 12. Jasne to vyplýva z dôvodovej správy k návrhu zákona z19. decembra 1997: "Velmi rýchly rozvoj priamych predajov v priebehu posledných rokov hrozí narusením rovnováhy systému distribúcie liekov hradených poistovnami. Predmetom tohto clánku je ustanovit rovnaké zaobchádzanie s okruhmi distribúcie, pricom sa umozní dodatocné vrátenie casti velkoobchodnej marze farmaceutickými laboratóriami. ... Poplatok, ktorý sa platí stvrtrocne, sa vypocíta z obratu uskutocneného v priebehu predchádzajúceho stvrtroka. Vyberá a kontroluje ho Agence centrale des organismes de sécurité sociale. Výtazok je urcený v prospech CNAMTS (Caisse nationale d'assurance maladie des travailleurs salariés, Národná zamestnanecká zdravotná poistovna)". 13. Je potrebné si vsimnút, ze s úcinnostou od 1. januára 2003 bol clánok L 245-6-1 zákonníka sociálneho zabezpecenia zrusený a nahradený clánkom 16 zákona c. 2002-1487 z 20. decembra 2002([5]5). III - Skutkový stav a konanie 14. Boiron je farmaceutické laboratórium specializované na výrobu homeopatických liekov, ktoré vo Francúzsku distribuuje prostredníctvom systému priamych predajov alebo prostredníctvom velkoobchodných distribútorov. 15. Z tohto dôvodu a na úcely platenia poplatku ustanoveného zákonom z 19. decembra 1997 za roky 1998 a 1999 (dalej len "namietaný poplatok") Boiron nahlásil ACOSS obrat dosiahnutý prostredníctvom priamych predajov lekárnam, ale nie obrat dosiahnutý prostredníctvom velkoobchodných distribútorov. 16. ACOSS, ktorý sa domnieval, ze na úcely výpoctu poplatku by sa malo prihliadat aj na tento obrat, pristúpil k oprave. 17. Boiron zaplatil pozadovanú sumu, ale kedze namietal proti jej zákonnosti, podal návrh v správnom konaní na Správnu radu ACOSS. 18. Kedze Boiron od tohto orgánu nedostal odpoved, obrátil sa na Tribunal des affaires de sécurité sociale de Lyon s cielom dosiahnut vrátenie zaplatených súm, pricom uviedol, ze oslobodenie od platenia namietaného poplatku ustanovené v prospech velkoobchodných distribútorov je nezlucitelnou státnou pomocou v zmysle clánku 92 ES (teraz clánok 87 ES). 19. Tento súd 3. júna 2000 zaviazal ACOSS vrátit spolocnosti Boiron namietané sumy. Ale na základe odvolania odporkyne jeho rozsudok následne Cour d'appel de Lyon zrusil. 20. Boiron sa teda obrátil na Cour de Cassation, ktorý mal pochybnosti o pôsobnosti judikatúry Spolocenstva v oblasti státnej pomoci, a preto rozhodnutím zo 14. decembra 2004 prerusil konanie, ktoré pred ním prebiehalo, a rozhodol polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Musí sa právo Spolocenstva vykladat v tom zmysle, ze farmaceutické laboratórium, ktoré je povinné zaplatit taký poplatok, akým je poplatok podla clánku 12 zákona c. 97-1164 z 19. decembra 1997 o financovaní systému sociálneho zabezpecenia na rok 1998, sa môze s cielom vrátit poplatok odvolat na to, ze skutocnost, ze velkoobchodní distribútori nie sú povinní odvádzat takýto poplatok, je státnou pomocou? 2. Ak je odpoved na prvú otázku kladná a kedze úspech ziadosti o vrátenie poplatku môze závisiet výlucne na dôkazoch, ktoré predlozí jej autor, musí sa právo Spolocenstva vykladat v tom zmysle, ze vnútrostátne právne normy, ktoré podmienujú toto vrátenie dôkazom predlozeným autorom ziadosti o tom, ze výhoda, ktorú získali velkoobchodní distribútori, presahuje náklady, ktoré znásajú pri vykonávaní povinností verejnej sluzby, ktoré im vyplývajú z vnútrostátnej legislatívy, alebo dôkazom, ze podmienky stanovené Súdnym dvorom v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark, nie sú splnené, predstavujú úpravu dôkazov, v dôsledku ktorej je prakticky nemozné alebo nadmerne tazké dosiahnut vrátenie takéhoto povinného poplatku, ako je poplatok podla clánku 245-6-1 zákonníka sociálneho zabezpecenia, ktoré bolo predmetom ziadosti pred príslusným orgánom podanej z dôvodu, ze oslobodenie od poplatku, z ktorého mali prospech velkoobchodní distribútori, je státnou pomocou, ktorá nebola oznámená Komisii Európskych spolocenstiev?" 21. Je potrebné spresnit, ze v priebehu konania sa Union de recouvrement des cotisations de sécurité sociale et d'allocations familiales (Únia pre vyberanie poplatkov sociálneho zabezpecenia a pre rodinné prídavky, dalej len "URSSAF") stala právnym nástupcom ACOSS. 22. V takto vymedzenom konaní Boiron, URSSAF, francúzska vláda a Komisia predlozili svoje písomné pripomienky a vystúpili na pojednávaní 13. októbra 2005. IV - Právna analýza O prvej otázke Úvod 23. Na úvod musím pripomenút, ze povaha poplatku, o ktorý ide v konaní vo veci samej, uz bola preskúmaná v uz citovanej veci Ferring. V uvedenej veci uz Súdny dvor rozhodol, ze kedze tento poplatok zatazoval výlucne priame predaje liekov uskutocnené farmaceutickými laboratóriami, predstavoval státnu pomoc velkoobchodným distribútorom, pokial výhoda, ktorú získali zo skutocnosti, ze nepodliehali tomuto poplatku, presahovala náklady, ktoré znásali pri vykonávaní povinností verejnej sluzby([6]6). 24. Je tiez vhodné pripomenút, ze Francúzsko tento poplatok zrusilo zákonom z 20. decembra 2002. 25. Problém, ktorý bol vznesený v rámci tohto konania, sa teda týka výlucne prípadných protikonkurencných úcinkov vyvolaných ulozením poplatku v rokoch, ktoré predchádzali jeho zruseniu. Prvou otázkou sa totiz Cour de Cassation pýta, ci podniky, ktoré zaplatili tento poplatok, môzu súdnou cestou ziadat o jeho vrátenie, pokial sa zistí, ze má povahu státnej pomoci. 26. Podla vnútrostátneho súdu nie je judikatúra Súdneho dvora v tejto súvislosti jasná. V rozsudku Banks sa totiz zdá, ze Súdny dvor v zásade vylúcil, aby sa osoby povinné zaplatit poplatok mohli na to, aby sa vyhli plateniu tohto poplatku alebo získali jeho vrátenie, dovolávat toho, ze oslobodenie, z ktorého majú prospech iné osoby, predstavuje státnu pomoc,([7]7). Toto riesenie dalej potvrdil rozsudok Sea-Land([8]8). 27. Vnútrostátny súd vsak tiez zdôraznuje, ze vo veciach Ferring a Gemo([9]9), ktoré riesia podla jeho názoru podobnú problematiku, aká sa riesila vo veciach Banks a Sea-Land, Súdny dvor túto moznost výslovne nevylúcil. V kazdom prípade v rozsudku Van Calster pripustil, ze za urcitých okolností môzu vnútrostátne súdy nariadit vrátenie poplatkov alebo príspevkov, ktoré sú neoddelitelnou súcastou opatrenia státnej pomoci([10]10). Posúdenie 28. Zdá sa mi, ze práve teraz je potrebné najskôr pripomenút, ze cielom kontroly Spolocenstva v oblasti státnej pomoci je vyhnút sa úcinkom narúsajúcim sútaz, ktoré môzu vyvolávat urcité vnútrostátne opatrenia v hospodárskej sútazi medzi podnikmi v tej istej oblasti. Ked sa teda zistí, ze vnútrostátne opatrenie má povahu nezlucitelnej státnej pomoci, je potrebné odstránit úcinky narúsajúce sútaz, ktoré vyvoláva toto opatrenie, navrátením do pôvodného stavu([11]11). Takéto navrátenie sa spravidla dosiahne tak, ze sa príjemcom pomoci ulozí vrátenie protiprávnej pomoci poskytovatelovi; podla ustálenej judikatúry je totiz vrátenie pomoci logickým následkom konstatovania jej protiprávnosti([12]12). 29. Kedze údajná pomoc spocíva v asymetrickom ulození sporného poplatku iba voci farmaceutickým laboratóriám, pricom tak zvýhodnuje velkoobchodných distribútorov (na ktorých sa poplatok nevztahuje), v prípade, ktorý je teraz podstatný, by mohlo navrátenie hospodárskej sútaze do pôvodného stavu nastat tak, ze by títo distribútori zaplatili sumy zodpovedajúce sumám, vo vztahu ku ktorým mali výhodu podstatnej danovej úlavy. 30. Ako som okrem iného pripomenul vyssie, Boiron nepostupoval týmto spôsobom, ale zvolil si tak povediac obrátený postup. Namiesto toho, aby ziadal, aby aj velkoobchodní distribútori zaplatili sumy zodpovedajúce poplatku, podal zalobu na vnútrostátny súd, ktorou sa domáhal vrátenia súm, ktoré sám zaplatil, podla jeho názoru protiprávne. Ide teda o zistenie, ci je v takom prípade, akým je skúmaný prípad, takáto náprava prípustná na úcely odstránenia úcinkov narusenia hospodárskej sútaze spôsobených prípadnou státnou pomocou a na úcely navrátenia do pôvodného stavu. 31. V tejto súvislosti úcastníci konania predlozili úplne rozdielne tvrdenia. Boiron tvrdí, ze v tomto prípade by bolo vrátenie poplatkov zaplatených podnikmi, ktoré podliehajú namietanému poplatku, najvhodnejsím spôsobom vylúcenia údajných narusení hospodárskej sútaze. Pokracuje, ze v tomto prípade nevyplýva státna pomoc ani tak z toho, ze velkoobchodní distribútori nepodliehajú poplatku, ako skôr z ulozenia poplatku farmaceutickým laboratóriám, ktorého výlucným úcelom je z dôvodu údajného vyvázenia vytvorit nerovnost v danovom zaobchádzaní medzi dvomi kategóriami podnikov. 32. Komisia, URSSAF a francúzska vláda sa naopak domnievajú, ze takáto náprava nie je prípustná, pretoze neumoznuje odstránenie prípadných protikonkurencných úcinkov opatrenia, ale naopak, zdôraznilo by sa hladisko porusenia práva Spolocenstva, pretoze by sa rozsíril rozsah osôb, ktoré sú od platenia poplatku oslobodené, a teda príjemcov pomoci. Podla názoru Komisie mal teda Boiron podat návrh, ktorým by sa domáhal, aby bol stát zaviazaný vybrat spät protiprávnu pomoc poskytnutú velkoobchodným distribútorom. 33. Pokial ide o mna, zdôraznujem predovsetkým, ze tento Súdny dvor uz rozhodol vo veci ziadostí o vrátenie, ktoré by sa mohli na prvý pohlad zdat podobné ziadosti v tejto veci. 34. Ako som uz pripomenul, Súdny dvor skutocne objasnil, ze v prípade státnej pomoci poskytnutej prostredníctvom oslobodenia od dane osoby povinné zaplatit poplatok "sa nemôzu odvolávat pred vnútrostátnymi súdmi na eventuálnu nezákonnost oslobodenia s cielom vyhnút sa plateniu tejto dane"([13]13) alebo "dosiahnut jej vrátenie"([14]14). 35. Je to tak preto, ze v takýchto prípadoch nie je podporným opatrením, ktoré je prípadne v rozpore s pravidlami Spolocenstva v oblasti státnej pomoci, danové opatrenie ako také - v konecnom dôsledku takéto danové opatrenie patrí k zákonnému výkonu právomocí clenského státu v danovej oblasti -, ale oslobodenie, ktoré sa vztahuje na niektorých poplatníkov([15]15). 36. Zalobcovia, ktorí sa stazujú na existenciu státnej pomoci, teda musia namietat práve proti tomuto oslobodeniu a iba tomuto hladisku danového opatrenia. Súdny dvor preto objasnil, ze v takýchto prípadoch sa musia narusenia hospodárskej sútaze odstranovat vzdy prostredníctvom vrátenia poskytnutej pomoci, pricom tiez spresnil spôsoby takéhoto vrátenia: "orgány [budú musiet] jednoducho prijat opatrenia prikazujúce podnikom, ktoré sú príjemcami pomoci, aby zaplatili sumy zodpovedajúce sumám, vo vztahu ku ktorým bolo protiprávne poskytnuté oslobodenie od dane"([16]16). 37. Skúmaný prípad sa vsak od práve opísaného prípadu odlisuje. 38. Vnútrostátna právna úprava, ktorou sa stanovil poplatok z priamych predajov, sa totiz nejaví ako (zákonne ustanovená) dan vseobecnej povahy so sporným (a protiprávnym) oslobodením od tejto dane pre urcité podniky. Ide naopak o poplatok ulozený "asymetricky", a teda poplatok, ktorý zatazuje iba niektoré podnikatelské subjekty (farmaceutické laboratóriá) a nie iné, ktoré sú s nimi v konkurencnom vztahu (velkoobchodní distribútori), aby sa vyvázilo údajné zatazenie, ktoré musia tieto iné subjekty znásat. 39. Skúmaný prípad sa teda týka úplne osobitnej situácie, v ktorej, ako tiez zdôraznil Súdny dvor v rozsudku Ferring (navyse bez toho, aby to niektorý úcastník konania namietal), bol sporný poplatok ustanovený hlavne na úcely vyrovnania údajnej asymetrie medzi dvoma skupinami podnikov spôsobom rozdielneho zaobchádzania v oblasti daní. 40. Z prípravných prác na zákone z 19. decembra 1997 [ale aj z rozsudku francúzskeho Conseil constitutionnel (Ústavný súd)] totiz jasne vyplýva, ze cielom ulozenia poplatku iba z priamych predajov farmaceutickými laboratóriami bolo práve ustanovit danový rezim výhodnejsí pre velkoobchodných distribútorov, pricom sa tak vyvázi konkurencná nevýhoda, ktorá podla francúzskeho zákonodarcu vyplýva z ulozenia záväzkov verejnej sluzby týmto subjektom([17]17). 41. V tomto prípade teda nejde o prvý právny predpis, ktorý ustanovuje poplatok, a druhý právny predpis, ktorý protiprávne ustanovuje nejaké oslobodenia od tohto poplatku. Hypoteticky je protiprávny naopak ten istý predpis, ktorým sa ukladá poplatok, kedze je upravený takým spôsobom, ze poskytuje konkurencnú výhodu urcitým podnikom, ktoré poplatku nepodliehajú. Dôsledkom toho je, ze práve asymetrické ulozenie poplatku (iba) jednej kategórii podnikov predstavuje prípadnú státnu pomoc. 42. V tejto situácii sa mi zdá, ze v zásade neexistujú prekázky, aby tieto podniky nemohli namietat zákonnost poplatku pred príslusnými vnútrostátnymi súdmi a ziadat jeho vrátenie. 43. Zdá sa, ze toto riesenie je nepriamo potvrdené judikatúrou týkajúcou sa ukladania takzvaných parafiskálnych daní, a teda prípadu, ked protiprávnu státnu pomoc predstavuje poskytnutie podpory v prospech niektorých subjektov z fondov získaných prostredníctvom dane zavedenej osobitne na tento úcel (a teda parafiskálnej dane). Sumy zaplatené podnikmi z dôvodu tejto dane v týchto prípadoch tvoria prostriedok financovania opatrenia verejnej pomoci. 44. V tejto súvislosti pripomínam, ze v spomínanom rozsudku Van Calster, na ktorý sa odvoláva aj zalobca, Súdny dvor uviedol, ze "ak opatrenie pomoci, ktorého neoddelitelnou súcastou je jeho financovanie, bolo vykonané v rozpore s povinnostou oznámenia, vnútrostátne súdy sú v zásade povinné nariadit vrátenie poplatkov alebo specifických odvodov ulozených na financovanie tejto pomoci"([18]18). Iba takým spôsobom sa podla Súdneho dvora môze navrátit predchádzajúci stav voci podnikom, ktoré mali neoprávnenú výhodu z pomoci, ako aj voci podnikom, ktoré museli financovat protiprávnu pomoc([19]19). 45. Rovnako ako v prípade parafiskálnych daní je teda aj v skúmanom prípade podla môjho názoru mozné zistit úzku a nevyhnutnú súvislost (ak nie naozajstnú totoznost) medzi danou a danovou výhodou([20]20). Za predpokladu, ze výhoda je poskytnutá selektívne velkoobchodným distribútorom, táto výhoda vyplýva, ako uz bolo zdôraznené, z asymetrie ustanovenej zákonom z 19. decembra 1997, pretoze práve asymetrické ulozenie tohto poplatku len urcitým podnikom hypoteticky vyvoláva situáciu relatívnej výhody pre podniky, na ktoré sa tento poplatok nevztahuje. 46. Inými slovami, ulozenie poplatku farmaceutickým laboratóriám a skutocnost, ze na velkoobchodných distribútorov sa poplatok nevztahuje, sú skrátka dva neoddelitelné aspekty francúzskeho opatrenia, ktoré tento poplatok ustanovil. 47. Nielen to. Navyse je potrebné pripomenút, ze aj ked nepriamo, poplatok zaplatený farmaceutickými laboratóriami ovplyvnuje aj výsku pomoci, ktorú dostávajú velkoobchodní distribútori. Prospech, ktorý majú z toho, ze ich konkurenti podliehajú namietanému opatreniu, totiz nutne závisí od výsky sporného poplatku, kedze je zrejmé, ze cím je vyssí, tým je väcsia konkurencná výhoda, ktorú získavajú konkurencné podniky, ktoré poplatku nepodliehajú. 48. A teda v rozpore s tým, co tvrdia Komisia a URSSAF, sa musí dotknutý poplatok povazovat za neoddelitelnú a nevyhnutnú súcast opatrenia pomoci, pretoze, opakujem este raz, práve ustanovenie tohto asymetrického poplatku v roku 1997 vytvorilo velkoobchodným distribútorom konkurencnú výhodu, a teda spôsobilo narusenie hospodárskej sútaze v tejto oblasti. 49. Ale ak je to tak, zdá sa mi, ze náprava, ktorej sa dovoláva zalobca a ktorá je v otázke odnatia úcinkov poplatku (prostredníctvom vrátenia poplatkov zaplatených podnikmi, ktoré poplatkom podliehajú) konzistentná, by mohla predstavovat osobitne úcinný spôsob navrátenia do pôvodného stavu([21]21). 50. Odnatím úcinkov poplatku sa totiz iba navráti k situácii, ktorá existovala pred jeho ustanovením, a teda k situácii, v ktorej velkoobchodní distribútori a laboratóriá nepodliehali rozdielnemu danovému zaobchádzaniu. 51. Okrem toho, ak je asymetrické ulozenie poplatku protiprávnym opatrením pomoci, zdá sa mi presvedcivé tvrdenie, ktoré uvádza Boiron, ked povazuje úkony, prostredníctvom ktorých francúzske orgány vyberali protiprávne ulozené poplatky (len) od farmaceutických laboratórií, za neplatné. 52. V tejto súvislosti totiz pripomínam, ze podla ustálenej judikatúry "vnútrostátne súdy musia zabezpecit obcanom Spolocenstva, ktorí sa môzu dovolávat [nedodrziavania clánku 88 ods. 3 ES zo strany vnútrostátnych orgánov], aby sa v súlade s vnútrostátnym právom vyvodili vsetky dôsledky spojené s touto skutocnostou, jednak pokial ide o platnost úkonov, ktorými sa vykonávajú opatrenia pomoci, jednak pokial ide o vrátenie financnej pomoci, poskytnutej v rozpore s týmto ustanovením alebo prípadnými prechodnými opatreniami"([22]22). 53. Táto právomoc/povinnost vnútrostátneho súdu konat s cielom ochrany práv týchto subjektov vyplýva, ako je známe, z priameho úcinku clánku 88 ods. 3 ES([23]23). A ako je lahko pochopitelné z práve citovanej casti, ukladá súdu prijat vsetky právne nástroje, ktoré mu jeho vnútrostátne právo umoznuje na ochranu zalobcov. 54. Z tohto hladiska pri splnení takých osobitných podmienok, akými sú podmienky ako v tomto prípade, nevidím dôvod, preco by vnútrostátny súd nemohol chránit podniky poskodené protiprávnou pomocou tým, ze by vyhovel ziadosti o vrátenie, akú predlozil Boiron. 55. Na rozdiel od toho, co naopak uviedli francúzska vláda, URSSAF a Komisia, sa mi zdá, ze úcinkom tohto riesenia nie je zhorsenie protiprávneho stavu tým, ze sa zvýsi pocet príjemcov opatrenia na skodu podnikov, ktoré podliehajú namietanému poplatku. Práve naopak. Toto riesenie by totiz viedlo k znízeniu poctu podnikov poskodených údajnou pomocou, a teda zmensil by sa priestor asymetrického uplatnovania poplatku a v dôsledku toho aj jeho protikonkurencné úcinky. 56. Na druhej strane poukazujem na to, ze rozsudok Súdneho dvora, ktorý by pripústal vrátenie namietaného poplatku, by bol velmi pravdepodobne signálom aj pre iné farmaceutické laboratóriá, ktoré sa povazujú za poskodené poskytnutím dotknutej pomoci. Kazdý informovaný podnikatelský subjekt by mohol rovnako, ako to urobil Boiron, konat tak, aby dosiahol vrátenie toho, co nedôvodne zaplatil ako poplatok. 57. Takéto riesenie sa mi napokon zdá byt výhodnejsie z dôvodu hospodárnosti konania, kedze spôsobuje, ze súdna ochrana práv jednotlivcov poskodených protiprávnymi opatreniami pomoci, akými sú opatrenia v tejto veci, je financne menej nárocná. Opacné riesenie, ktoré navrhuje Komisia, by totiz vyvolalo zamietnutie ziadosti o vrátenie, ktorú podal Boiron, a nevyhnutnost tohto podniku podat znova návrh na vnútrostátny súd s cielom, aby ulozil príslusným vnútrostátnym orgánom rozsírit povinnost platit namietané poplatky so spätnou úcinnostou na tie podniky, ktoré pôvodne poplatku nepodliehali. Je vsak tazké popierat, ze toto riesenie by spôsobilo, ze odstránenie protikonkurencných úcinkov namietaného poplatku by bolo ovela zlozitejsie, financne nárocné a neisté. O to viac, pokial sa vezme do úvahy, ze francúzske orgány sa rozhodli zrusit tento poplatok zákonom z 20. decembra 2002 namiesto jeho rozsírenia aj na velkoobchodných distribútorov. 58. Po tomto posúdení sa mi zdá dôlezité spresnit, ze pokial by sa mal vnútrostátny súd orientovat v tu navrhnutom zmysle, nebude musiet nariadit vrátenie vsetkých poplatkov zaplatených spolocnostou Boiron, ale iba tú ich cast, ktorá prevysuje takzvané nadmerné náklady. Ako totiz stanovil Súdny dvor v rozsudku Ferring, prípadná výhoda protiprávne získaná velkoobchodnými distribútormi nezodpovedá v celom rozsahu výske poplatkov, ktorých príjmu sa stát vzdal, ale iba sume, ktorá presahuje náklady, ktoré tieto podniky museli znásat pri plnení záväzkov verejnej sluzby, ktoré sú im ulozené([24]24). 59. Neprimerané danové zatazenie pre farmaceutické laboratóriá a protiprávnu výhodu pre velkoobchodných distribútorov teda predstavuje iba tá cast zaplatených poplatkov, ktoré zodpovedajú údajnej nadmernej kompenzácii záväzkov verejnej sluzby. 60. Samozrejme bude prislúchat vnútrostátnemu súdu, aby v prvom rade zistil existenciu prvku pomoci v úlave poskytnutej velkoobchodným distribútorom, a v druhom rade, aby urcil prípadnú presnú výsku pomoci. V tejto súvislosti sa obmedzím na pripomenutie, ze v uz citovanom rozsudku Altmark Súdny dvor spresnil, ze ked podniky poverené plnením záväzkov verejnej sluzby nie sú vybraté postupom verejného obstarávania, úroven potrebnej kompenzácie sa urcí na základe analýzy nákladov, ktoré by musel priemerný podnik, dobre spravovaný a primerane vybavený prostriedkami na plnenie povinností pozadovanej verejnej sluzby, znásat pri plnení týchto povinností s ohladom na s tým súvisiace príjmy, ako aj na primeraný zisk z tohto plnenia([25]25). 61. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prvú otázku, ktorú mu polozil Cour de Cassation, tak, ze právo Spolocenstva nebráni tomu, aby sa farmaceutické laboratórium povinné platit poplatky, akými sú poplatky uvedené v clánku 12 zákona c. 97-1164 z 19. decembra 1997, odvolávalo na to, ze skutocnost, ze velkoobchodní distribútori nie sú povinní odvádzat takýto poplatok, je státnou pomocou, s cielom dosiahnut vrátenie casti zaplatených súm, ktorá zodpovedá ekonomickej výhode nespravodlivo získanej velkoobchodnými distribútormi. O druhej otázke Úvod 62. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku sa vnútrostátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, ci právo Spolocenstva bráni takým ustanoveniam vnútrostátneho práva, ktoré ukladajú zalobcovi odvolávajúcemu sa na to, ze kompenzácia poskytnutá podnikom za vykonávanie verejných sluzieb (v tomto prípade úlava poskytnutej velkoobchodným distribútorom) má povahu státnej pomoci, aby predlozil dôkaz, ze táto kompenzácia presahuje náklady vzniknuté zo záväzkov verejnej sluzby, ktoré sú im ulozené. 63. Vo formulácii skúmanej otázky vnútrostátny súd poukazuje predovsetkým na clánok 1315 francúzskeho obcianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje, ze "kto namieta vykonanie povinnosti, musí to preukázat". Okrem toho podciarkuje, ze podla clánku 9 nového obcianskeho súdneho poriadku prinálezí kazdému z úcastníkov, aby spôsobom, ktorý je v súlade so zákonom, preukázal skutocnosti na podporu svojho tvrdenia. 64. Cour de Cassation dalej uvádza, ze na základe týchto ustanovení je subjekt, ktorý koná proti verejnému opatreniu, povinný preukázat, ze toto opatrenie predstavuje státnu pomoc v zmysle Zmluvy. Vo veci týkajúcej sa verejných opatrení na podporu subjektov poverených verejnou sluzbou by teda mal zalobca preukázat, ze podmienky, ktoré vylucujú existenciu pomoci (najmä podmienky vyzadované judikatúrou Altmark([26]26)), nie sú splnené. 65. Pre úplnost vnútrostátny súd pripomína, ze clánok 10 nového obcianskeho súdneho poriadku poskytuje príslusnému súdu moznost, aby súd z úradnej moci nariadil vykonat vsetky právne prípustné dôkazy. Podciarkuje vsak, ze toto ustanovenie dáva vnútrostátnemu súdu iba moznost konat a neukladá mu povinnost doplnit prípadný nedostatok informácií zalobcu. 66. Z tohto dôvodu sa Cour de Cassation pýta Súdneho dvora, ci sa v tomto prípade majú vnútrostátne ustanovenia s takým obsahom, aký majú spomínané ustanovenia, povazovat za nezlucitelné s právom Spolocenstva, kedze predstavujú úpravu dôkazov, v dôsledku ktorej je prakticky nemozné alebo nadmerne tazké dosiahnut ochranu svojho práva. Posúdenie 67. Pripomínam predovsetkým, ze podla ustálenej judikatúry v prípade neexistencie právnej úpravy Spolocenstva prinálezí vnútrostátnemu právnemu poriadku kazdého clenského státu, aby urcil príslusné súdy a upravil procesné podmienky zalôb urcených na zabezpecenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Spolocenstva. A to za predpokladu, ze takéto podmienky jednak nie sú menej výhodné ako podmienky vztahujúce sa na obdobné zaloby vnútrostátnej povahy a ze jednak nevedú k praktickej nemoznosti alebo nadmernému stazeniu výkonu práv priznaných právom Spolocenstva([27]27). 68. Ked pristúpime k skúmaniu vnútrostátnych procesných ustanovení, na ktoré poukázal vnútrostátny súd, pripomínam, ze tieto predpisy nie sú nicím iným ako ustanoveniami, ktoré podla ustálenej vseobecnej právnej zásady stanovujú, ze kto chce uplatnit právo pred súdom, musí preukázat skutocnosti, ktoré tvoria jeho základ, co je pravidlo, ktoré sa casto vyjadruje slávnym latinským výrokom ei incumbit probatio qui dicit, non qui negat([28]28). 69. Je teda potrebné opýtat sa, ci táto základná zásada môze v konkrétnom prípade pre zalobcu v takom konaní, akým je skúmané konanie, viest k nadmerným tazkostiam. 70. Urcite je mozné súhlasit so spolocnostou Boiron a s Komisiou, ze niekedy môze byt zlozité, aby konkurent podniku, ktorý je údajným príjemcom pomoci, preukázal, ze kompenzácia presahuje náklady vyplývajúce z plnení záväzkov verejnej sluzby. Informácie týkajúce sa nákladov na prevádzku podnikov majú totiz bezne prísne dôvernú povahu. 71. Skúmanie príslusných ustanovení francúzskeho nového obcianskeho súdneho poriadku vsak ukazuje, ze vnútrostátnemu súdu sa ponecháva siroká právomoc pri nariadovaní vykonania vsetkých dôkazov, ktoré sú uzitocné na zistenie potrebných okolností na úcely rozhodnutia vo veci samej. 72. Ten istý vnútrostátny súd totiz uviedol, ze clánok 10 nového obcianskeho súdneho poriadku umoznuje vnútrostátnemu súdu, aby ex offo nariadil vykonat vsetky právne prípustné dôkazy, ak to povazuje za vhodné. 73. Okrem toho, ako zdôraznuje vo svojich pripomienkach URSSAF, clánky 143 - 146 nového obcianskeho súdneho poriadku umoznujú súdu aj na ziadost úcastníka konania nariadit vykonanie dôkazov v ktoromkolvek okamihu konania, pokial sa domnieva, ze nemá dostatok podkladov potrebných na rozhodnutie sporu. Vykonanie dôkazov zahrna aj moznost nariadit úcastníkovi konania alebo tretím osobám predlozit v konaní listinu alebo dôkaz (clánok 138 nového obcianskeho súdneho poriadku). 74. Na základe týchto ustanovení sa teda domnievam, ze existuje konkrétna moznost, aby vnútrostátny súd zasiahol, ci uz na ziadost úcastníka konania, alebo z úradnej moci, a nariadil vykonanie potrebných dôkazov, aby sa prekonali prípadné tazkosti úcastníka konania predkladat urcité druhy dôkazov (napríklad dôkazy týkajúce sa prevádzkových nákladov konkurenta). 75. Okrem toho pripomínam, ze podmienky, ktoré Súdny dvor uviedol v uz citovanom rozsudku Altmark([29]29) na vylúcenie existencie pomoci v skúmaných veciach, majú kumulatívny charakter. Preto zalobcovi na to, aby vnútrostátny súd mohol dospiet k záveru, ze takáto kompenzácia predstavuje státnu pomoc v zmysle Zmluvy, stací preukázat, ze ktorákolvek spomedzi týchto podmienok nie je splnená. Je síce pravda, ze niekedy by mohlo byt pre zalobcu zlozité preukázat, ze kompenzácia zaplatená poskytovatelovi sluzieb presahuje náklady vzniknuté z verejnej sluzby, nezdá sa mi vsak, ze by podobné tazkosti s dokazovaním mohli nastat v prípade, ak sa má preukázat nesplnenie jednej z dalsích troch podmienok ulozených rozsudkom Altmark. 76. Zdôraznujem napríklad, ze stvrtá podmienka ukladá povinnost posúdenia kompenzácie z hladiska analýzy nákladov, ktoré priemerný podnik vynalozí na splnenie svojich povinností spocívajúcich v plnení týchto sluzieb. Nezdá sa mi, ze skúmanie tejto podmienky vyzaduje prístup k údajom dôvernej povahy, ktoré môze mat k dispozícii iba podnik, ktorý je príjemcom pomoci, alebo stát. Naopak, údaje potrebné na takúto analýzu sú obvykle okolnostami, o ktorých by mal mat podnik, ktorý vykonáva cinnost alebo má v úmysle vykonávat cinnost na dotknutom trhu, vedomost. 77. Napokon doplním, ze nepovazujem za presvedcivé tvrdenie Komisie, ktoré charakterizuje tento dôkaz ako "dôkaz negatívneho charakteru", a teda ze by bolo prirodzené ziadat ho od clenského státu alebo od údajného príjemcu pomoci. Zdá sa mi, ze toto tvrdenie sa sústreduje iba na terminologickú otázku. Zdá sa mi teda, ze skutocnosti, ktoré má pred vnútrostátnym súdom preukázat Boiron, sa vsetky môzu kvalifikovat aj ako pozitívne skutocnosti: nadmerná kompenzácia vo vztahu k nákladom vynalozeným na verejnú sluzbu, existencia ekonomickej výhody pre poskytovatela sluzby atd. 78. Po uvázení vyssie uvedených skutocností sa mi nezdá, ze vseobecné ustanovenia vnútrostátneho práva v oblasti dôkazného bremena s takým obsahom, aký uvádza vnútrostátny súd, sú spôsobilé viest "k praktickej nemoznosti alebo nadmernému stazeniu" ochrany práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z právnych predpisov Spolocenstva v oblasti státnej pomoci. 79. Navrhujem teda, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku v tom zmysle, ze právo Spolocenstva nebráni uplatneniu predpisov vnútrostátneho práva, ktoré ukladajú zalobcovi odvolávajúcemu sa na to, ze kompenzácia poskytnutá podnikom za vykonávanie verejných sluzieb má povahu státnej pomoci, aby predlozil dôkaz, ze táto kompenzácia presahuje náklady vzniknuté zo záväzkov verejnej sluzby, ktoré sú týmto podnikom ulozené. V - Návrh 80. Vzhladom na predlozené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré polozil Cour de Cassation, takto: 1. Právo Spolocenstva nebráni tomu, aby sa farmaceutické laboratórium povinné platit poplatky, akými sú poplatky uvedené v clánku 12 zákona c. 97-1164 z 19. decembra 1997, odvolávalo na to, ze skutocnost, ze velkoobchodní distribútori nie sú povinní odvádzat takýto poplatok, je státnou pomocou, s cielom dosiahnut vrátenie casti zaplatených súm, ktorá zodpovedá ekonomickej výhode nespravodlivo získanej velkoobchodnými distribútormi. 2. Právo Spolocenstva nebráni uplatneniu predpisov vnútrostátneho práva, ktoré ukladajú zalobcovi odvolávajúcemu sa na to, ze kompenzácia poskytnutá podnikom za vykonávanie verejných sluzieb má povahu státnej pomoci, aby predlozil dôkaz, ze táto kompenzácia presahuje náklady vzniknuté zo záväzkov verejnej sluzby, ktoré sú týmto podnikom ulozené. __________________________________________________________________ [30]1 - Jazyk prednesu: taliancina. __________________________________________________________________ [31]2 - Návrhy prednesené 8. mája 2001 (rozsudok z 22. novembra 2001, Ferring, C-53/00, Zb. s. I-9067). __________________________________________________________________ [32]3 - Az do februára 1998 boli tieto záväzky upravené dekrétom z 3. októbra 1962 (JORF z 12. októbra 1962, s. 9999). Táto úprava bola potom zmenená a doplnená dekrétmi c. 98-79 z 11. februára 1998 (JORF z 13. februára 1998, s. 2287) a c. 99-144 zo 4. marca 1999 (JORF z 5. marca 1999, s. 3294). __________________________________________________________________ [33]4 - JORF z 23. decembra 1997, s. 18635. __________________________________________________________________ [34]5 - "Loi de financement de la sécurité sociale pour 2003" (JORF z 24. decembra 2002, s. 21482). __________________________________________________________________ [35]6 - Rozsudok z 22. novembra 2001, Ferring, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, body 14 az 29. __________________________________________________________________ [36]7 - Rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 80. __________________________________________________________________ [37]8 - Rozsudok z 13. júna 2002, Sea-Land Service a Nedlloyd Lijnen, C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, bod 47. __________________________________________________________________ [38]9 - Rozsudok z 20. novembra 2003, GEMO, C-126/01, Zb. s. I-13769. __________________________________________________________________ [39]10 - Rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster a Cleeren, C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, body 53 a 54. __________________________________________________________________ [40]11 - Pozri medzi inými rozsudky zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 75, a zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-348/93, Zb. s. I-673, bod 26. __________________________________________________________________ [41]12 - Pozri najmä rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C-142/87, Zb. s. I-959, bod 66, a Komisia/Taliansko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 11, body 26 a 27. __________________________________________________________________ [42]13 - Rozsudok Banks, uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, bod 80; kurzívou zvýraznil generálny advokát. V rovnakom zmysle pozri rozsudky z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co., C-437/97, Zb. s. I-1157, bod 52, a z 13. júla 2000, Idéal tourisme, C-36/99, Zb. s. I-6049, bod 20. __________________________________________________________________ [43]14 - Rozsudok z 27. októbra 2005, Nazairdis a i., C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, bod 44. __________________________________________________________________ [44]15 - V tejto súvislosti pozri najmä návrhy, ktoré 14. júla 2005 predniesla generálna advokátka Stix-Hackl vo veci Nazairdis a i., uz citované v poznámke pod ciarou 14, bod 38. __________________________________________________________________ [45]16 - Rozsudok z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, C-183/91, Zb. s. I-3131, bod 17. __________________________________________________________________ [46]17 - Pozri rozsudok Ferring, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 19. Pozri tiez bod 12 vyssie. __________________________________________________________________ [47]18 - Rozsudok Van Calster, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, body 53 a 54; kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [48]19 - V tejto súvislosti pozri rozsudok z 27. novembra 2003, Enirisorse, C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, body 44 a 45. __________________________________________________________________ [49]20 - K podstatnému významu súvislosti medzi danou a opatrením pomoci pozri rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest, C-174/02, Zb. s. I-85, body 22 a nasl. __________________________________________________________________ [50]21 - Pripomínam, ze som uz takúto moznost naznacil vo svojich návrhoch vo veci Ferring, uz citovaná v poznámke pod ciarou 2, body 22 a 23. __________________________________________________________________ [51]22 - Rozsudok z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, nazývaný "Saumon", C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12; kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri tiez rozsudok z 11. júla 1996, SFEI, C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 40. __________________________________________________________________ [52]23 - Pozri rozsudok z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, bod 7. __________________________________________________________________ [53]24 - A stále len vtedy, ak sú splnené ostatné podmienky uvedené v judikatúre Ferring a Altmark. Pripomínam, ze v rozsudku z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-208/00, Zb. s. I-7747, body 89 az 93), Súdny dvor objasnil podmienky, ktoré sa musia splnit, aby sa kompenzácia priznaná podniku poverenému plnením záväzkov verejnej sluzby nemohla povazovat za státnu pomoc: 1) podnik - prijímatel musí byt skutocne poverený plnením povinností verejnej sluzby a tieto povinnosti musia byt jasne definované; 2) parametre, na základe ktorých sa kompenzácia vypocíta, musia byt vopred stanovené objektívnym a transparentným spôsobom; 3) kompenzácia nemôze prekrocit to, co je nevyhnutné na pokrytie úplných alebo ciastocných nákladov vzniknutých plnením povinností verejnej sluzby s ohladom na príjmy súvisiace s týmto plnením, ako aj primeraný zisk z plnenia týchto povinností; 4) ak sa podnik, ktorý má plnit povinnosti verejnej sluzby, nevyberie v rámci verejného obstarávania, úroven potrebnej kompenzácie sa urcí na základe analýzy nákladov, ktoré priemerný dobre spravovaný podnik vynalozí na plnenie predmetnej verejnej sluzby. __________________________________________________________________ [54]25 - Rozsudok Altmark, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 93. __________________________________________________________________ [55]26 - Pozri poznámku pod ciarou 24 vyssie. __________________________________________________________________ [56]27 - Pozri medzi inými rozsudok zo 16. decembra 1976, Rewe, 33/76, Zb. s. 1989, bod 5; z 9. novembra 1983, San Giorgio, 199/82, Zb. s. 3595, bod 12, a z 24. septembra 2002, Grundig Italiana, C-255/00, Zb. s. I-8003, bod 33. V oblasti státnej pomoci pozri rozsudky Saumon, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 12, a z 2. februára 1989, Komisia/Nemecko, 94/87, Zb. s. 175, bod 12. __________________________________________________________________ [57]28 - Pokial ide o výslovné uznanie platnosti tejto zásady aj v konaní v rámci Spolocenstva, pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 10. mája 1990, Sens/Komisia, T-117/89, Zb. s. II-185, bod 20. Pozri tiez rozsudky z 28. júna 1988, Komisia/Taliansko, 3/86, Zb. s. 3369, bod 13, a z 5. októbra 1989, Komisia/Holandsko, 290/87, Zb. s. 3083, body 11 a 20. __________________________________________________________________ [58]29 - Pozri poznámku pod ciarou 24 vyssie. References 1. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref1 31. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref2 32. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref3 33. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref4 34. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref5 35. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref6 36. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref7 37. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref8 38. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref9 39. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref10 40. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref11 41. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref12 42. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref13 43. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref14 44. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref15 45. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref16 46. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref17 47. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref18 48. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref19 49. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref20 50. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref21 51. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref22 52. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref23 53. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref24 54. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref25 55. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref26 56. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref27 57. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref28 58. file:///tmp/lynxXXXXB21RCm/L97871-2304TMP.html#Footref29