NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 1. februára 2007 ( [1]1 ) Vec C-525/04 P Spanielske královstvo proti Lenzing AG "Odvolanie -- Státna pomoc -- Nevymáhanie dlzného poistného, poplatkov a úrokov z omeskania -- Prípustnost -- Kritérium súkromného veritela" I -- Úvod 1. Táto vec vychádza z konania v oblasti státnej pomoci, ktoré sa zacalo na podnet Komisie proti Spanielskemu královstvu, ktoré opakovane poskytlo výhody spanielskemu výrobcovi celulózových vláken Sociedad nacional de Industrias y Aplicaciones de Celulosa Espańola SA (dalej len "Sniace"). Komisia napokon v dvoch rozhodnutiach stanovila, ze ziadne z týchto opatrení by sa nemalo povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 2. Na základe zaloby podanej rakúskym výrobcom celulózových vláken Lenzing AG proti obom týmto rozhodnutiam Komisie z 28. októbra 1998 ( [2]2 ) a z 20. septembra 2000 ( [3]3 ) Súd prvého stupna rozsudkom z 21. októbra 2004 vo veci T-36/99 ( [4]4 ) tieto rozhodnutia ciastocne zrusil. 3. Spanielske královstvo sa obrátilo na Súdny dvor s odvolaním proti rozsudku prvého stupna. Konanie vyvoláva v podstate dve otázky. 4. V prvom rade, pokial ide o prípustnost, je potrebné objasnit, ci sa Lenzingu ako konkurenta rozhodnutia Komisie osobne týkajú v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. Je potrebné zistit, ci bolo postavenie tohto podniku na trhu podstatne ovplyvnené sporným opatrením pomoci. 5. V druhom rade je v tejto veci potrebné zistit, ci sa môze podnik povazovat za zvýhodnený v prípade, ak sa verejné institúcie, ktoré s ním uzavreli dohody o splácaní dlzných súm a o splátkových kalendároch, ktoré potom dotknutý podnik nedodrzal, rozhodnú nepristúpit k nijakému vymáhaniu. Na ten úcel je potrebné spresnit kritérium súkromného veritela. V tejto súvislosti Komisia namieta rozsah preskúmania, ktorý vykonal Súd prvého stupna vo veci jej výkladu a uplatnovania tohto kritéria. II -- Skutkový stav a konanie na Súde prvého stupna A -- Skutkový stav 6. V rozsudku Súdu prvého stupna, napadnutého týmto odvolaním, je skutkový stav, ktorý je základom konania opísaný takto ( [5]5 ): "8. Lenzing AG (dalej len 'zalobca`) je rakúska spolocnost, ktorá vyrába a predáva vlákna z celulózy (viskóza, modal a lyocell). 9. Sniace SA..., je spanielska spolocnost, ktorá vyrába celulózu, papier, viskózne vlákna, syntetické vlákna a sulfáty sodíka. ... 10. V marci 1993 spanielske súdy ulozili Sniace, ktoré malo uz niekolko rokov ekonomické a financné tazkosti, zastavenie platieb. V októbri 1996 súkromní veritelia Sniace uzatvorili dohodu o premene 40 % svojich pohladávok proti tejto spolocnosti na akcie tejto spolocnosti, ktorá viedla k zruseniu zastavenia platieb. Verejní veritelia Sniace sa rozhodli vyuzit právo zdrzat sa úcasti na tejto dohode. 11. Dna 5. novembra 1993 a 31. októbra 1995 uzavrelo Sniace s Fogasa dohody o splácaní nedoplatkov miezd a náhrad, ktoré Fogasa vyplatil zamestnancom Sniace. Prvá dohoda stanovila splatenie sumy 897652789 spanielskych pesiet (ESP), spolu s úrokmi vypocítanými podla zákonom stanovenej sadzby 10 % vo výske 465055911 ESP vo forme polrocných splátok pocas ôsmich rokov (dalej len 'dohoda z 5. novembra 1993`). Druhá dohoda stanovila splatenie sumy 229424860 ESP, spolu s úrokmi vypocítanými podla zákonom stanovenej sadzby 9 % vo výske 110035018 ESP vo forme polrocných splátok pocas ôsmich rokov (dalej len 'dohoda z 31. októbra 1995`). Na zabezpecenie splátok zriadilo Sniace v prospech Fogasa 10. augusta 1995 zálozné právo na dve zo svojich nehnutelností. Do júna 1998 takýmto spôsobom Sniace v rámci týchto dvoch dohôd splatilo sumu vo výske 186963594 ESP. 12. Správa pokladnice sociálneho zabezpecenia (dalej len 'TGSS`) uzavrela 8. marca 1996 so Sniace dohodu o splácaní dlznej sumy poistného na sociálne zabezpecenie vo forme splátkového kalendára, ktorá predstavovala 2903381848 ESP a vztahovala sa na obdobie od februára 1991 do februára 1995 (dalej len 'dohoda z 8. marca 1996`). Táto dohoda predpokladala splatenie tejto sumy zvýsenej o úroky v zákonom stanovenej výske 9 % v 96 mesacných splátkach az do marca 2004. Dohoda bola zmenená dohodou zo 7. mája 1996, ktorá stanovila odlozenie splácania o jeden rok, splácanie v 84 mesacných splátkach a úroky v zákonom stanovenej výske 9 % (dalej len 'dohoda zo 7. mája 1996`). Kedze Sniace tieto dohody nedodrzalo, boli nahradené novou dohodou, uzavretou 30. septembra 1997 medzi touto spolocnostou a TGSS (dalej len 'dohoda z 30. septembra 1997`). Splácanie sa týkalo sumy 3510387323 ESP, co zodpovedalo nedoplatkom na poistnom na sociálne zabezpecenie za obdobie od februára 1991 do februára 1997, zvýseným o poplatok z omeskania vo výske 615056349 ESP, a bolo rozlozené na obdobie desiatich rokov. Pocas dvoch prvých rokov mali byt uhrádzané iba úroky vypocítané podla sadzby 7,5 % rocne a pocas nasledujúcich rokov mali byt splácané tak istina, ako aj úroky. Do apríla 1998 Sniace splatilo 216118863 ESP v rámci dohody z 30. septembra 1997." 7. Na základe staznosti Lenzingu pristúpila Komisia v zmysle clánku 88 ods. 2 ES k preskúmaniu tohto a ostatných opatrení prijatých v prospech spolocnosti Sniace, aby zistila, ci ide o zakázanú pomoc v zmysle clánku 87 ES. V rozhodnutí z 28. októbra 1998 Komisia rozhodla, ze dohody, ktoré uzavreli TGSS a Fogasa so Sniace, predstavujú pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, kedze tam upravená zákonom stanovená sadzba úrokov bola nizsia ako úroková sadzba na trhu, a preto nariadila jej vrátenie. 8. Následne bol vyhlásený rozsudok Tubacex ( [6]6 ), v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze uplatnovanie zákonnej úrokovej sadzby sa v zásade nemôze povazovat za státnu pomoc. Po tomto rozsudku Komisia zmenila svoje predchádzajúce rozhodnutie, ktoré este nenadobudlo právoplatnost, kedze bolo napadnuté tak Lenzingom, ako aj Spanielskom, a nahradila ho nasledujúcim rozhodnutím z 20. septembra 2000, v ktorom rozhodla, ze ani dohody, ktoré uzavreli TGSS a Fogasa so Sniace nepredstavujú státnu pomoc, a preto sumy nemusia byt vrátené. B -- Napadnutý rozsudok 9. Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 11. februára 1999 podal Lenzing zalobu a navrhoval ciastocné zrusenie rozhodnutia z 28. októbra 1998. Následne rozsíril svoju zalobu o znenie rozhodnutia vyplývajúce z rozhodnutia z 20. septembra 2000. 10. Komisia navrhla, aby Súd prvého stupna zamietol zalobu ako neprípustnú a v kazdom prípade nedôvodnú. Vyhovelo sa návrhu na vstup Spanielskeho královstva do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov Komisie. 11. Súd prvého stupna vo svojom rozsudku, ktorý je teraz napadnutý, zrusil clánok 1 ods. 1 rozhodnutia Komisie 1999/395/ES z 28. októbra 1998, zmeneného rozhodnutím Komisie 2001/43/ES z 20. septembra 2000. Podla Súdu prvého stupna totiz Komisia nemala prihliadat na to, ze spanielske institúcie sa správali ako súkromní veritelia. V obdobnej situácii by totiz súkromní veritelia netolerovali porusenie dohôd o splátkovom kalendári spolocnostou Sniace. C -- Odvolanie 12. Odvolaním proti rozsudku Súdu prvého stupna podaným do kancelárie Súdneho dvora 27. decembra 2004 Spanielske královstvo navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil rozsudok Súdu prvého stupna ako celok, -- v novom rozsudku vyhovel v celom rozsahu jeho návrhom predlozeným v konaní na prvom stupni, -- zaviazal úcastníka konania, proti ktorému smeruje odvolanie, na náhradu trov konania v zmysle clánku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku. 13. Komisia vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník na podporu odvolania Spanielska a navrhuje, aby Súdny dvor: -- zrusil napadnutý rozsudok ako celok, -- v celom rozsahu vyhovel návrhom predlozeným Komisiou v konaní na prvom stupni a -- zaviazal zalobkynu v konaní na prvom stupni na náhradu trov konania. 14. Lenzing AG naopak navrhuje, aby Súdny dvor: -- zamietol odvolanie Spanielskeho královstva proti rozsudku Súdu prvého stupna, -- zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. III -- Posúdenie 15. V odvolaní proti rozsudku Súdu prvého stupna Spanielske královstvo a Komisia uvádzajú dva dôvody. V prvom rade Súd prvého stupna nesprávne rozhodol, ze Lenzingu sa osobne týkajú napadnuté rozhodnutia, a preto je oprávnený podat zalobu. ( [7]7 ) V druhom rade Súd prvého stupna nesprávne vylozil a uplatnil kritérium súkromného veritela. ( [8]8 ) A -- O prípustnosti repliky Lenzingu z 20. júna 2005 16. Este pred posúdením odvolania je potrebné strucne preskúmat, ci je mozné prihliadat na repliku Lenzingu z 20. júna 2005, dorucenú Súdnemu dvoru 20. júla 2005. Touto replikou, opierajúcou sa o clánok 117 ods. 2 rokovacieho poriadku, Lenzing reagoval na vyjadrenie Komisie k odvolaniu. Na základe citovaného ustanovenia môzu vedlajsí úcastníci konania bez povolenia predsedu Súdneho dvora (po prvýkrát) podat repliku k vyjadreniu k odvolaniu, ktoré obsahuje vzájomné odvolanie. 17. V tomto prípade vsak nie je potrebné zistit, ci Komisia skutocne podala vzájomné odvolanie, alebo iba navrhla dalsie tvrdenia na podporu odvolania Spanielska. Predseda totiz následne v zmysle clánku 117 ods. 1 rokovacieho poriadku povolil repliku Spanielska a dupliky Lenzingu a Komisie. Kedze replika, ktorú podal Lenzing, bola dorucená pred uplynutím lehoty stanovenej na tento úcel, v kazdom prípade je prípustná a môze sa na nu prihliadat. To isté platí pre dupliku Lenzingu, ktorá bola v lehote dorucená Súdnemu dvoru 20. decembra 2005 a v ktorej sa v celom rozsahu odkazuje na repliku z 20. júna 2005. B -- O prvom odvolacom dôvode: skutocnost, ze zalobca na prvom stupni je osobne dotknutý 18. Prvým odvolacím dôvodom Spanielsko a Komisia tvrdia, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vyhlásil, ze Lenzingu sa napadnuté rozhodnutia Komisie v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES osobne týkajú. 1. O podmienkach, ktoré je potrebné splnit, aby bolo mozné povazovat subjekt za osobne dotknutý 19. Na základe ustálenej judikatúry môzu iné osoby, ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES osobne týka, iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené. ( [9]9 ) 20. V práve státnej pomoci sa podmienky existencie osobnej dotknutosti konkurenta zjavne odlisujú podla stádia konania, v ktorom sa zaloba podáva, ako aj podla jej úcelu. 21. Nedávno Súdny dvor v rozsudku ARE zhrnul podmienky, po ktorých splnení môzu (potenciálni) konkurenti príjemcov pomoci podat zalobu proti rozhodnutiam Komisie, ked sama Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES a nenamietala proti opatreniam prijatým clenským státom. ( [10]10 ) V tejto súvislosti existujú dve moznosti: na jednej strane sa môze sledovat dosiahnutie zacatia konania vo veci formálneho zistovania, na druhej strane môze mat zaloba za ciel napadnutie rozhodnutia Komisie o veci samej. 22. Ked je cielom zaloby zacatie konania vo veci formálneho zistovania, pretoze v takom konaní môzu konkurenti uplatnit svoje procesné práva, stací, ze zalobcovia sú osobami, podnikmi alebo zdruzeniami, ktorých záujmy sú prípadne dotknuté, a teda najmä konkurujúce podniky príjemcov tejto pomoci a profesijné zdruzenia. ( [11]11 ) Oprávnenost podat zalobu sa teda rozsiruje relatívne rozsiahlym spôsobom na úcely dodrzania procesných práv potenciálnych konkurentov, ktoré sa im priznávajú v rámci konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. ( [12]12 ) 23. Inak je to v prípade, ked sa zalobou proti rozhodnutiu prijatému bez konania vo veci formálneho zistovania sleduje dosiahnutie zrusenia sporného rozhodnutia vo veci samej. V takom prípade nestací, aby sa zalobca mohol povazovat za potenciálne dotknutého podla clánku 88 ods. 2 ES. Musí naopak preukázat, ze sa ho rozhodnutie osobne týka. To predpokladá, ze jeho postavenie na trhu je podstatne ovplyvnené rezimom státnej pomoci, ktorý je predmetom sporného rozhodnutia. ( [13]13 ) 24. Toto prísnejsie kritérium platí aj po skoncení konania na úcely formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. V tomto prípade sa podla rozsudku Cofaz schválenie pomoci poskytnutej ako výsledok konania na úcely formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES osobne týka zalujúceho konkurenta, pokial hral aktívnu úlohu v rámci tohto konania a pokial je jeho postavenie na trhu podstatne ovplyvnené opatrením pomoci, ktoré je predmetom napadnutého rozhodnutia. ( [14]14 ) Na základe tohto kritéria sa teda musí posúdit osobná dotknutost Lenzingu. 25. V tomto prípade je nepochybné, ze Lenzing bol úcastníkom konania. Preto na tomto stupni nie je dôlezité zistit, ci Súd prvého stupna v iných konaniach správne právne posúdil, ze osobná dotknutost môze existovat aj bez úcasti na konaní. ( [15]15 ) 26. Spanielsko a Komisia vsak majú pochybnosti o tom, ci opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Sniace skutocne podstatným spôsobom ovplyvnili postavenie Lenzingu na trhu. 2. O dôkaznom bremene týkajúcom sa podstatného zásahu 27. Komisia predovsetkým zdôraznuje, ze Súd prvého stupna v konaní o zalobe v oblasti státnej pomoci podanej konkurentom nesprávne posúdil povinnost tvrdenia a dôkazné bremeno. Povinnost tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie prípustnosti svojej zaloby totiz znása sám zalobca. 28. Podla napadnutého rozsudku postacuje, aby konkurent presvedcivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré môze rozhodnutie Komisie poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze podstatne ovplyvnuje jeho postavenie na predmetnom trhu. ( [16]16 ) 29. Na rozdiel od názoru Komisie sa v tom nedá vidiet iné chápanie povinnosti tvrdenia a dôkazného bremena, nez je vyjadrené v rozsudku Cofaz. Je pravda, ze v iných, predovsetkým vo francúzskych zneniach rozhodnutí sa namiesto jednoduchého uvádzania ("indiquer") vyzaduje preukázanie ("démontrer"). ( [17]17 ) Z napadnutého rozsudku vsak nevyplýva, ze by Súd prvého stupna vyvodil z pojmu "uviest", ktorý sa pouzíva v napadnutom rozsudku, ako aj v rozsudku Cofaz ( [18]18 ) menej prísne podmienky ako podmienky vyplývajúce z pojmu "preukázanie". Súd prvého stupna skôr konstatoval, ze nastal podstatný zásah do postavenia Lenzingu na trhu, a to na základe opisu skutkových okolností, ktoré neboli sporné, a preto boli uznané ako pravdivé. 3. O dôvode zalozenom na hypotetickom preskúmaní 30. Komisia sa tiez mýli, ked kritizuje preskúmanie, ktoré vykonal Súd prvého stupna, a povazuje ho za hypotetické. Zistenie zásahu do postavenia na trhu spôsobeného poskytnutím pomoci totiz nevyhnutne predpokladá posúdenie hypotetických okolností, kedze je potrebné porovnat skutocnú situáciu so situáciou, ktorá by nastala, keby pomoc nebola poskytnutá. ( [19]19 ) Konkrétne údaje o trhu týkajúce sa situácie, v akej pomoc nebola poskytnutá, ktoré Komisia vyzaduje, neexistujú. 4. O podstatnej povahe zásahu 31. Prvý odvolací dôvod v podstate smeruje proti tvrdeniu, podla ktorého je zásah do postavenia Lenzingu na trhu podstatný. 32. Súd prvého stupna konstatuje, ze Lenzing presvedcivým spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré mohlo napadnuté rozhodnutie poskodit jeho legitímne záujmy tým, ze podstatne ovplyvnilo jeho postavenie na trhu. Súd prvého stupna v tejto súvislosti vychádzal z cinností, ktoré Lenzing a Sniace vykonávajú na trhu viskózových vláken, ktorý je typický velmi obmedzeným poctom výrobcov, silnou hospodárskou sútazou a prebytkom kapacít. Nie je vylúcené, ze spolocnost Sniace mohla vdaka pomoci predávat svoje výrobky za nizsie ceny ako jej konkurenti. 33. Podla názoru Súdu prvého stupna nie je relevantné, ze v priebehu sporného obdobia mohol mat Lenzing dobré výsledky a zlepsit svoje postavenie na trhu. Podstatný zásah do postavenia dotknutého subjektu na trhu sa totiz nemusí nevyhnutne prejavit poklesom rentability, znízením jeho podielu na trhu alebo zaznamenaním prevádzkových strát. Pre Súd prvého stupna je dôlezitá otázka, ci by sa dotknutý subjekt nachádzal vo výhodnejsej situácii v prípade, ak by neexistovalo rozhodnutie, ktorého zrusenie navrhol. To môze zahrnat aj prípad, ked jej vznikne uslý zisk z dôvodu poskytnutia výhody jednému z jeho konkurentov verejným orgánmi. ( [20]20 ) 34. Kritika Spanielska a Komisie vychádza z tohto posledného bodu. Dominantné postavenie Lenzingu na trhu viskózových vláken a jeho dobrá hospodárska situácia podla nich vylucujú moznost, ze opatrenia prijaté v prospech spolocnosti Sniace mali podstatný vplyv na jej postavenie na trhu. 35. Spanielsko najmä zdôraznuje, ze úcinky opatrení prijatých v prospech spolocnosti Sniace na postavenie Lenzingu na trhu neboli uvedené s dostatocnou presnostou. Uslý zisk, ktorý predpokladá Súd prvého stupna, mal byt vyjadrený specificky a konkrétne. V kazdom prípade uslý zisk sám osebe nepostacuje na preukázanie podstatného zásahu do postavenia na trhu. 36. Komisia sa k tejto argumentácii pripája v celom rozsahu a dalej ju rozvíja. Prípustnost zaloby podanej konkurentom predpokladá preukázanie vázneho osobného a konkrétneho vplyvu, z hladiska prícinnej súvislosti priamo spôsobeného spornou státnou pomocou. 37. Podstata tohto dôvodu spocíva v zistení okolností, ktoré musia byt na základe rozsudku Cofaz splnené, aby bola situácia na trhu podstatne ovplyvnená ("substantiellement affectée"). Spanielsko a Komisia tvrdia, ze konkurent musí utrpiet významné straty. 38. Toto tvrdenie vsak nevyplýva ani z judikatúry, ani z právnych predpisov. Naopak, ako dalej objasním, stací preukázat, ze bez státnej pomoci by sa situácia konkurenta vyvíjala priaznivejsie, a to presne zistitelným spôsobom. 39. Poziadavka podstatného zásahu slúzi na urcenie tých konkurentov, ktorí sú schválenou pomocou individualizovaní tak, ze môzu byt splnené podmienky prípustnosti uvedené v rozsudku Plaumann ( [21]21 ). Preto sú oprávnení podat zalobu tí konkurenti, ktorí sú prostredníctvom pomoci vynatí z okruhu vsetkých ostatných osôb a takto sú individualizovaní podobným spôsobom ako adresáti napadnutého rozhodnutia. Tento individualizujúci úcinok umoznuje odlísit podstatný zásah do postavenia na trhu, ktorý na základe rozsudku Cofaz oprávnuje podat zalobu, od vplyvu, ktorý sa nemôze povazovat za podstatný. 40. V zásade kazdá výhoda selektívne poskytnutá urcitým subjektom na trhu ovplyvnuje postavenie vsetkých ostatných konkurentov na trhu, ktorí z nej nemajú prospech. To platí najmä pre státnu pomoc, proti ktorej namietal Lenzing. Postavenie konkurentov na trhu vsak kladne alebo záporne ovplyvnujú aj mnohé iné faktory. Preto len okolnost, ze opatrenie mohlo mat urcitý vplyv na konkurencné vztahy jestvujúce na relevantnom trhu, sama osebe nepostacuje na vytvorenie záveru, ze toto opatrenie sa osobne týka akéhokolvek hospodárskeho subjektu, ktorý sa nejakým spôsobom nachádza v konkurencnom vztahu s príjemcom tohto opatrenia. ( [22]22 ) 41. Úcinok pomoci spôsobilý individualizovat konkurenta sa môze povazovat za splnený len v prípade, ked táto pomoc zvýhodnuje príjemcu oproti konkurentovi tak, ze tento faktor nadobúda osobitnú úlohu. Táto osobitná úloha musí súdu Spolocenstva umoznit odlísit úcinky výhody pre príjemcu od vsetkých ostatných okolností, ktoré ovplyvnujú postavenie zalujúceho konkurenta na trhu, a umoznit posúdenie ich osobitného dosahu na tohto konkurenta. Takto sa dá rozumiet formulácii, ktorú Súd prvého stupna pouzil v uznesení Deutsche Post a DHL, podla ktorej musí zalobca preukázat rozsah zásahu do jeho postavenia na trhu. ( [23]23 ) 42. Preto Komisia správne zdôraznuje, ze podstatný zásah do postavenia zalujúceho konkurenta na trhu sa nemôze zamienat s narusením, prípadne iba s hrozbou narusenia hospodárskej sútaze podla clánku 87 ES, ktorá charakterizuje zakázanú pomoc. Zákaz pomoci sa totiz neobmedzuje iba na pomoc, ktorej úcinok narusenia hospodárskej sútaze identifikuje urcitých konkurentov. ( [24]24 ) 43. V dôsledku toho nie je mozný nijaký vseobecný záver o tom, ako sa má preukázat podstatný zásah do postavenia na trhu. Bezvýznamné je najmä, ci sa situácia konkurenta zmenila na lepsiu, alebo na horsiu. Tieto ci uz pozitívne, alebo negatívne zmeny pôsobiace na podnik ako celok totiz môzu rozhodným spôsobom vyplývat z úplne odlisných faktorov, takze státna pomoc pre iné podniky len posilnuje negatívny vývoj, prípadne oslabuje pozitívny vývoj. Preto je podstatné iba to, ci by sa bez státnej pomoci situácia zalujúceho konkurenta zlepsila osobitne zistitelným spôsobom. 44. Z toho vyplýva, ze je potrebné vziat do úvahy struktúru predmetného trhu a úcinok údajnej pomoci. ( [25]25 ) Na trhoch charakterizovaných vysokým poctom ponúkajúcich subjektov, napríklad podnikov, ktoré v Spolocenstve pôsobia v oblasti polnohospodárstva a lesného hospodárstva, ( [26]26 ) je dost nepravdepodobné, ze pomoc poskytnutá iným podnikom bude mat podstatný vplyv na jednotlivých konkurentov. Na postavenie jednotlivého subjektu na trhu má totiz vplyv správanie velkého poctu iných subjektov. Preto je tazko mozné, aby výhody poskytnuté jednému z týchto subjektov mali identifikovatelné úcinky na jeho konkurentov. ( [27]27 ) 45. Aj na trhoch s malým mnozstvom subjektov, ale s relatívne rozptýleným dopytom môze byt pre konkurentov tazké preukázat, ze státna pomoc vyvolala citelné úcinky. Inak je to naopak v prípade, ak subjekt na takomto transparentnom trhu môze vdaka státnej pomoci znacne zvýsit svoju výrobu. ( [28]28 ) 46. Obdobne sa javí aj situácia v prejednávanej veci. Na trhu viskózy je relatívne málo subjektov. Okrem toho v case okolností prejednávanej veci vznikol na tomto trhu prebytok kapacít a státna pomoc umoznila spolocnosti Sniace, subjektu na tomto trhu, prezit. Preto aj ked pomoc nevyvolala nijaké zvýsenie kapacít, pokracovanie vyuzívania uz existujúcich kapacít, ktoré by boli inak nevyuzité, vyvoláva na trhu s malým poctom ponúkajúcich subjektov a s prebytkom kapacít osobitne výrazné úcinky na postavenie konkurentov na trhu. Keby totiz nastalo nevyuzitie kapacít, mohli by títo konkurenti eventuálne získat zodpovedajúce podiely na trhu alebo v prípade znízenia ponuky aspon dosiahnut vyssie ceny. 47. Komisia vsak poskytla Súdu prvého stupna niektoré dôkazy, z ktorých sa dalo vyvodit, ze Lenzing by vôbec nebol spôsobilý vyuzit krízu spolocnosti Sniace. Kým Sniace podla zistení Súdu prvého stupna predávala svoje výrobky za nizsie ceny, ako boli ceny jej európskych konkurentov, ( [29]29 ) Lenzing ohlásil "svoju rastúcu nezávislost od tlaku cien na svetovom trhu" a potrebu dovázat s cielom uspokojenia dopytu. ( [30]30 ) Sám Lenzing pripústa, ze jeho kapacity boli v prvom polroku 1996 ( [31]31 ) úplne vyuzité. Okrem toho tlak cien nevychádzal iba od spolocnosti Sniace, ale aj od ázijských konkurentov. 48. V tejto súvislosti je predovsetkým potrebné pripomenút, ze odvolanie sa podla clánku 225 ES a 58 ods. 1 Statútu Súdneho dvora obmedzuje iba na právne otázky. Len Súd prvého stupna má teda právomoc zistovat a posudzovat skutkové okolnosti, ako aj hodnotit dôkazy. Posúdenie skutkových okolností a dôkazov teda nie je právnou otázkou, ktorá je ako taká podriadená preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností a dôkazov. ( [32]32 ) 49. Preto otázka, ci Lenzing dostatocne preukázal, ze kríza spolocnosti Sniace by zlepsila jeho postavenie na trhu, je otázkou skutkového stavu, ktorá v zásade nepatrí do rozsahu skúmania Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. 50. Okrem toho sa nezdá, ze by nastalo nesprávne posúdenie skutkového stavu. Okolnosti, na ktoré sa odvoláva Komisia, totiz môzu spochybnit podstatný zásah do postavenia Lenzingu na trhu nanajvýs v obmedzenom casovom období. Hoci Lenzing od zaciatku nemohol získat podiely spolocnosti Sniace na trhu, kedze nemal vlastné kapacity, jeho vyssí ako priemerný rast v priebehu predchádzajúcich rokov vyvoláva predpoklad, ze v strednodobom horizonte by mohol získat aspon cast podielov spolocnosti Sniace na trhu. 51. Pokial ide o vplyv prezitia spolocnosti Sniace na vývoj cien, Súd prvého stupna v bode 88 správne vychádza z clánku odborného casopisu, ktorý k spisu pripojila Komisia, podla ktorého má Sniace nadalej negatívny vplyv na cenu, co prekracuje jeho slabú kapacitu vo vztahu k postaveniu na trhu. Bez ohladu na dalsie vplyvy napríklad zo strany ázijských konkurentov by tento negatívny vplyv v prípade krízy Sniace nebol nastal. 52. Preto sa mohol Súd prvého stupna bez toho, aby nesprávne posúdil skutkový stav, domnievat, ze hlavný konkurent pôsobiaci na tomto trhu, Lenzing, by mal bez státnej pomoci poskytnutej spolocnosti Sniace väcsie zisky, a teda ze z dôvodu tejto pomoci jeho zisk poklesol. Je pravda, ze tento pokles nie je vycíslený, ale to by nebolo mozné, ani to nie je nevyhnutné. Na základe dostupných informácií je totiz zrejmé, ze prezitie spolocnosti Sniace nadobúda oproti dalsím faktorom, ktoré majú vplyv na postavenie Lenzingu na trhu, osobitný význam. 53. V dôsledku toho Súd prvého stupna správne urcil, ze Lenzing bol rozhodnutím Komisie individualizovaný. Námietky uplatnené Spanielskom a Komisiou sa teda musia povazovat za nedôvodné a tento dôvod sa musí zamietnut. C -- O druhom odvolacom dôvode: kritérium súkromného veritela 54. Druhým odvolacím dôvodom Spanielsko a Komisia namietajú uplatnovanie kritéria súkromného veritela Súdom prvého stupna. V tomto prípade je toto kritérium rozhodujúce na urcenie, ci ide o státnu pomoc. Medzi úcastníkmi konania je sporné, ci sa za státnu pomoc môze povazovat skutocnost, ze TGSS a Fogasa nenavrhli nútené vymáhanie svojich zabezpecených pohladávok, hoci spolocnost Sniace porusila dohody o restrukturalizácii záväzkov týkajúcich sa nezaplateného poistného na sociálne zabezpecenie, ako aj dohôd o splátkovom kalendári týkajúcich sa miezd a náhrad vopred vyplatených spolocnostou Fogasa. Podla rozhodnutia Komisie z 28. októbra 1998 sa týmto spôsobom poskytla Sniace citelná výhoda, pretoze v prípade núteného vymáhania týchto pohladávok by pravdepodobne musela ukoncit cinnost. ( [33]33 ) 1. O porusení rozsudku Tubacex 55. V prvej casti tohto dôvodu Spanielsko a Komisia tvrdia, ze Súdny dvor v rozsudku Tubacex ( [34]34 ) uz rozhodol o tom, ze podobné správanie nepredstavuje státnu pomoc. Súd prvého stupna teda neprihliadal na tento rozsudok a dokonca sporné dohody o restrukturalizácii záväzkov a splátkovom kalendári ako také kvalifikoval ako státnu pomoc. 56. Clánok 87 ods. 1 ES definuje státnu pomoc upravenú v Zmluve ako pomoc poskytovanú clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Pojem státnej pomoci v zmysle tohto ustanovenia je vseobecnejsí ako pojem subvencie, kedze nezahrna iba skutocné plnenia ako samotné subvencie, ale takisto zásahy, ktoré v rôznych formách zmiernujú náklady bezne zatazujúce rozpocty urcitého podniku. ( [35]35 ) Je isté, ze najmä správanie verejnej institúcie, ktorá má právomoc, pokial ide o výber poistného na sociálne zabezpecenie, a ktoré toleruje, aby sa toto poistné platilo oneskorene, poskytuje takto zvýhodnenému podniku ocenitelnú obchodnú výhodu, kedze znizuje jeho náklady vyplývajúce z normálneho uplatnovania systému sociálneho zabezpecenia. ( [36]36 ) 57. Na posúdenie, ci takáto výhoda predstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ES je potrebné urcit, ci podnik, ktorý je jej príjemcom, získava hospodársku výhodu, ktorú by za normálnych podmienok na trhu nezískal. ( [37]37 ) Dohody uzavreté s verejnými veritelmi o spôsoboch splácania alebo o restrukturalizácii záväzkov sa preto musia porovnat so správaním hypotetického súkromného veritela, ktorý sa voci svojmu dlzníkovi nachádza v rámci mozností v rovnakej situácii ako verejný veritel a ktorý sa snazí získat spät dlzné ciastky. ( [38]38 ) 58. Potrebu takého porovnania potvrdzuje tvrdenie Spanielska a Komisie, podla ktorého sa správanie TGSS a Fogasa nemusí ako také nevyhnutne povazovat za státnu pomoc. Súd prvého stupna vsak proti tomuto tvrdeniu vôbec nenamieta, kedze v bode 149 napadnutého rozsudku pristupuje práve k takémuto porovnaniu. Tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uvádzajú Spanielsko a Komisia, preto nie sú presvedcivé. 59. V minulosti Komisia na úcely posúdenia správania verejných veritelov zvycajne vychádzala najmä zo skutocnosti, ci úroky v prípade omeskania dlzníka zodpovedajú úrokovej sadzbe na trhu. V tomto prípade, ako aj vo veci Tubacex sa uplatnila iba zákonná úroková sadzba, ktorá bola zjavne nizsia ako úroková sadzba na trhu. Rozsah státnej pomoci, ktorá sa má v týchto dvoch veciach vrátit, vyplýval podla Komisie z rozdielu úrokových sadzieb. ( [39]39 ) 60. V rozsudku Tubacex vsak Súdny dvor toto hodnotiace kritérium zamietol, kedze aj súkromný veritel by mohol ziadat od dlzníkov, ktorí sú v omeskaní, iba zákonnú úrokovú sadzbu. ( [40]40 ) Po tomto rozhodnutí Komisia 20. septembra 2000 zmenila svoje rozhodnutie z 28. októbra 1998, pricom stanovila, ze dohody, ktoré boli uzavreté medzi spolocnostou Sniace na jednej strane a TGSS a Fogasa na strane druhej, nepredstavujú státnu pomoc. 61. Na rozdiel od toho, co tvrdí Spanielsko a Komisia, Súd prvého stupna nespochybnuje rozsudok Tubacex, ale rovnako ako Lenzing vytýka Komisii, ze neriesila problém, ci ústupky, ktoré poskytli Fogasa a TGSS, pokial ide o nútené vymáhanie ich pohladávok, predstavujú výhody, ktoré by sa dali povazovat za státnu pomoc. Takéto výhody vôbec nie sú predmetom rozsudku Tubacex. Preto sa táto cast odvolania musí zamietnut. 2. O uplatnovaní kritéria súkromného veritela 62. Podla Spanielska a Komisie sa Komisia správne domnievala, ze TGSS a Fogasa sa v tomto prípade správali ako súkromní veritelia. 63. Súd prvého stupna naopak toto tvrdenie odmietol, pricom spochybnil najmä tri dôvody, o ktoré sa opierala Komisia. 64. V bodoch 155 a 156 Súd prvého stupna vylucuje porovnatelnost situácie Fogasa a TGSS so situáciou súkromných veritelov, ktorí sa pri dohode o restrukturalizácii záväzkov vzdali 40 % svojich pohladávok, kedze pohladávky týchto veritelov neboli zabezpecené. Preto neboli v porovnatelnej situácii ako Fogasa a TGSS. 65. V druhom rade v bodoch 157 a 158 Súd prvého stupna odmieta porovnanie so správaním iného súkromného veritela, ktorý má pohladávku zabezpecenú a rovnako ako verejní veritelia nepristúpil k nútenému vymáhaniu svojich pohladávok. Nie je totiz známe, ci bola spolocnost Sniace v omeskaní aj voci tomuto veritelovi, alebo ci porusila dohody o restrukturalizácii záväzkov. Preto sa podla Súdu prvého stupna nedalo zistit, ci bol tento veritel v porovnatelnej situácii ako TGSS a Fogasa. 66. Napokon Súd prvého stupna v bodoch 159 a 160 zamieta úvahu, podla ktorej obaja veritelia zvýsili svoje sance, ze im budú splatené vsetky dlzné sumy. Po prvé totiz existovali dostatocné zábezpeky a také zvýsenie nebolo potrebné a po druhé Komisia nemohla posúdit sance spolocnosti Sniace na prezitie. 67. Na základe uvedených okolností dospel Súd prvého stupna k záveru, ze Komisia sa pri posudzovaní kritéria súkromného veritela dopustila zjavného nesprávneho posúdenia. 68. Na to Komisia odpovedá tvrdením, ze Súd prvého stupna nepouzil kritérium preskúmania, ktoré mal pouzit. Súd prvého stupna totiz nepreskúmal rozhodnutie Komisie z hladiska zjavne nesprávneho posúdenia, ale vykonal podrobné preskúmanie. 69. Komisia a Spanielsko okrem toho tvrdia, ze aj súkromní veritelia by uzavreli dohody o splátkovom kalendári a urobili by to najmä za podmienok prejednávanej veci. a) O preskúmaní zjavne nesprávneho posúdenia 70. Podla môjho názoru Súd prvého stupna v bode 150 svojho rozsudku správne urcil, ze Komisia disponuje rozsiahlou právomocou volnej úvahy, ked uplatnuje kritérium súkromného veritela. Toto preskúmanie si totiz vyzaduje komplexné ekonomické posúdenie z hladiska hypotetického súkromného veritela. Ak sa berie do úvahy, ze preskúmanie dodrzania clánku 87 ods. 1 ES si vyzaduje zo strany Komisie takéto posúdenie, tak sa preskúmanie súdom Spolocenstva ( [41]41 ) musí obmedzit na overenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnej presnosti skutkových okolností, ktoré sú základom prijatého rozhodnutia, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia tohto skutkového stavu alebo neexistencie zneuzitia právomoci. ( [42]42 ) 71. Ako správne tvrdí Komisia, jej prognóza sa môze povazovat za zjavne nesprávnu len v prípade, ked nie je odôvodnená nijakým predstavitelným hladiskom, a teda keby sa nijaký skutocný súkromný veritel, ktorý koná racionálne za podmienok ako v tomto prípade, nesprával tak, ako sa správal verejný veritel. 72. Ak je naopak mozné, aby sa súkromný veritel správal tak, ako predpokladá Komisia v záveroch svojho posúdenia, nemozno povazovat jej posúdenie za zjavne nesprávne. Zistenie zjavného nesprávneho posúdenia by sa inak skoncilo nahradením prognózy o správaní súkromného veritela, ktorú vykonala Komisia, prognózou súdov Spolocenstva. 73. Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku presvedcivo vyjadril dôvody, na základe ktorých nemohli dôvody uvádzané Komisiou odôvodnit záver, ze TGSS a Fogasa sa správali ako súkromní veritelia. ( [43]43 ) Na základe toho Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia sa dopustila zjavného nesprávneho posúdenia. 74. Medzi dôvodmi, ktoré Súd prvého stupna zamietol, vsak bolo aj tvrdenie, podla ktorého sa iný, hoci zabezpecený súkromný veritel tiez vzdal postupu núteného vymáhania, hoci spolocnost Sniace bola v omeskaní aj s jeho pohladávkou. V tejto súvislosti Súd prvého stupna v bodoch 157 a 158 napadnutého rozsudku správne zdôraznuje, ze dôvody tohto správania neboli dostatocne objasnené na to, aby preukázali, ze súkromný veritel nachádzajúci sa v rovnakej situácii ako TGSS a Fogasa by konal rovnako. Nie je vsak tiez preukázané, ze súkromný veritel by tak nekonal. Na základe dostupných informácií preto správanie tohto súkromného veritela poukazuje na to, ze je aspon mozné, ze hypotetický súkromný veritel by sa správal tak, ako predpokladala Komisia. 75. Konstatovanie v bode 154 a nasl. napadnutého rozsudku o zjavne nesprávnom posúdení Komisie je preto postihnuté právnou vadou a nemôze byt potvrdené. b) O posúdení vady odôvodnenia a preskúmania skutkového stavu 76. V kazdom prípade vsak porusenie práva Spolocenstva Súdom prvého stupna nie je takej povahy, aby viedlo k zruseniu napadnutého rozsudku, ak je výrok tohto rozsudku dôvodný z iných právnych dôvodov. ( [44]44 ) Kedze Lenzing v konaní na prvom stupni napadol aj odôvodnenie rozhodnutia Komisie, je potrebné zistit, ci je tento dôvod mozné prijat. 77. Odôvodnenie aktov Spolocenstva vyzadované clánkom 253 ES musí zrozumitelným a jednoznacným spôsobom uvádzat názor institúcie, autora aktu, umoznujúci zainteresovaným osobám poznat zdôvodnenie prijatého opatrenia a Súdnemu dvoru tiez umoznit vykonávat jeho preskúmanie. ( [45]45 ) Odôvodnenie musí byt dotknutej osobe oznámené súcasne s rozhodnutím, ktorým sa ovplyvnuje jeho postavenie, a porusenie clánku 253 ES nie je mozné v konaní na Súdnom dvore napravit. ( [46]46 ) 78. Povinnost odôvodnenia je skutocne potrebné odlisovat od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá sa vztahuje na vecnú zákonnost sporného aktu. ( [47]47 ) Kedze sa vsak súdne preskúmanie vzhladom na rozsiahlu právomoc volnej úvahy Komisie obmedzuje, respektovanie záruk poskytnutých právnym poriadkom Spolocenstva v správnych konaniach má este zásadnejsiu dôlezitost. Na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, medzi týmito zárukami figuruje najmä povinnost príslusnej institúcie starostlivo a nestranne skúmat vsetky relevantné prvky daného prípadu a primerane odôvodnit svoje rozhodnutie. ( [48]48 ) 79. Komisia musí preto poskytnút logické a jednoznacné odôvodnenie toho, preco spomedzi mnohých mozných správaní súkromného veritela zvolila práve to, ktoré zodpovedá správaniu verejných veritelov. Z odôvodnenia tiez musí vyplývat, v akom rozsahu Komisia podrobne preskúmala skutkové okolnosti, o ktoré sa táto volba opiera. 80. V tejto súvislosti je potrebné predovsetkým zdôraznit, ze odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vôbec neodkazuje na súkromného veritela, ktorý sa napriek omeskaniu spolocnosti Sniace nerozhodol pristúpit k nútenému vymáhaniu svojich zabezpecených pohladávok. Týmto spôsobom chýbal základný prvok potrebný na to, aby sa mohol výsledok posúdenia Komisie povazovat za mozný. Ale aj keby bol býval tento dôvod uvedený, nebol by mohol primerane odôvodnit rozhodnutie, kedze Komisia dovtedy nebola schopná stanovit, ci sa tento veritel nachádza v porovnatelnej situácii so situáciou verejných veritelov. Ako zdôraznil Súd prvého stupna v bode 158 napadnutého rozsudku, Komisia túto otázku neobjasnila. 81. Na dalsie dva dôvody uvedené v rozhodnutí Súd prvého stupna odpovedal správne. 82. Pokial ide o porovnanie s inými súkromnými veritelmi, ktorí sa na základe dohody medzi veritelmi vzdali 40 % svojich pohladávok, pricom Súd prvého stupna toto porovnanie zamietol v bodoch 155 a 156 napadnutého rozhodnutia, sama Komisia vo svojom rozhodnutí z 20. septembra 2000 uviedla, ze ich situácia nebola porovnatelná so situáciou TGSS a Fogasa, najmä pokial ide o zabezpecenie príslusných pohladávok. ( [49]49 ) 83. Väcsí význam má úvaha, ktorú Súd prvého stupna zamietol v bodoch 159 a 160, podla ktorej tým, ze sa TGSS a Fogasa vyhli úpadku spolocnosti Sniace, zvýsili svoje sance, ze im budú splatené vsetky dlzné sumy bez toho, aby utrpeli financné straty. 84. Súkromný veritel by sa totiz snazil dosiahnut splatenie svojich pohladávok, pokial je to mozné, bez strát. Ako vsak podciarkuje Lenzing, Súd prvého stupna absolútne správne zdôraznil, ze odôvodnenie rozhodnutia a vyjadrenia Komisie si v tomto bode protirecia. 85. Rozpory existujú, predovsetkým pokial ide o zabezpecenie pohladávok TGSS a Fogasa. Na jednej strane Komisia v tomto konaní zdôraznuje, ze pohladávky TGSS a Fogasa sú zabezpecené, a ciastocne to aj uviedla v odôvodnení rozhodnutí. ( [50]50 ) Na druhej strane sa zdôraznuje potreba vyhnút sa úpadku Sniace, aby sa splatili pohladávky bez strát. Strát sa vsak mozno obávat len vtedy, ak záruky nie sú dostatocné. 86. Rozpor nastáva aj vtedy, ak sa predpokladá, ze pohladávky v skutocnosti neboli dostatocne zabezpecené. Vyckávanie veritelov zvysuje ich sance, ze im budú splatené vsetky dlzné sumy bez strát len v prípade, ak dlzník prekoná krízu a zlepsí svoju situáciu. V napadnutých rozhodnutiach vsak Komisia vo viacerých bodoch vyjadruje pochybnosti o schopnosti prezitia spolocnosti Sniace ( [51]51 ) bez toho, aby vysvetlila, preco napriek tomu hodnotí budúce vyhliadky kladne. 87. V tejto súvislosti sa Komisia v konaní na Súde prvého stupna obmedzuje na tvrdenie, ze sa spoliehala na správu spanielskej vlády, z ktorej vyplývala existencia plánov restrukturalizácie a zivotaschopnosti. ( [52]52 ) Keby to bol jediný dôvod, ktorý viedol Komisiu k presvedceniu, ze existujú sance na prezitie spolocnosti Sniace, znamenalo by to, ze nedoslo iba k vade odôvodnenia napadnutých rozhodnutí, ale aj k poruseniu povinnosti starostlivo preskúmat skutkový stav. Súd prvého stupna totiz v bode 160 napadnutého rozsudku konstatoval, ze ani Spanielsko, ani Komisia nemali k dispozícii potrebné informácie na to, aby mohli posúdit, ci je spolocnost Sniace schopná prezit. Súdny dvor v konaní o odvolaní proti rozsudku Súdu prvého stupna uz nemôze preskúmat toto skutkové zistenie ako také ( [53]53 ) o to viac, ze úcastníci konania to ani nenamietali. 88. Kvôli úplnosti je potrebné zdôraznit, ze ani tvrdenie Spanielska a Komisie, o ktorom nie je v odôvodnení rozhodnutia ani zmienka a podla ktorého v prípade prezitia spolocnosti Sniace mohlo TGSS ocakávat dalsie poistné na sociálne zabezpecenie a Fogasa by sa vyhla novým výdavkom v prospech zamestnancov spolocnosti Sniace, nemôze byt základom správania hypotetického súkromného veritela. 89. V zásade by totiz takéto dôvody, teda ocakávanie budúcich obchodov alebo usetrenie budúcich nákladov, mohli opodstatnit správanie súkromných veritelov. V tomto prípade vsak ide o verejný záujem státu, ktorého vykonávanie je zverené urcitým verejným institúciám. Tieto záujmy vo vseobecnosti predstavujú dôvod na poskytnutie klasickej státnej pomoci. Ako preto správne podciarkuje Lenzing, nemôzu sa uznat ako platné dôvody na odôvodnenie výhod vyplývajúcich urcitým podnikom z rozhodnutia nevymáhat nútené pohladávky. Inak by sa dalo aj poskytnutie kapitálu zo strany verejných investorov odôvodnit dôvodom, ze tak sa zarucia pracovné miesta. Súdny dvor vsak výslovne rozhodol v opacnom zmysle. ( [54]54 ) 90. Dôvody Komisie preto bud nie sú vhodné na odôvodnenie jej napadnutého rozhodnutia, alebo si protirecia, a teda navzájom kolidujú. Tento rozpor by sa mohol napravit len v prípade, keby Komisia dostatocne podrobne zistila skutkové okolnosti, na základe ktorých by mohla stanovit, aké úvahy by boli rozhodujúce pre hypotetického súkromného veritela, a keby potom v odôvodnení uviedla tieto úvahy dostatocne podrobne. Kedze vsak takéto posúdenia chýbajú, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má vady. 3. Záver 91. Napadnutý rozsudok teda obsahuje nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia sa dopustila zjavného nesprávneho posúdenia, no napriek tomu sa z iných dôvodov musí potvrdit vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené. Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna je teda potrebné zamietnut. IV -- O trovách 92. Podla clánku 122 ods. 1 v spojení s clánkami 118 a 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla clánku 69 ods. 4 clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania vrátane trov odvolacieho konania. ( [55]55 ) 93. Spanielsko teda musí v kazdom prípade znásat svoje trovy konania. Okrem toho Lenzing navrhuje, aby nie Komisia, ale Spanielsko bolo zaviazané nahradit aj trovy odvolacieho konania. Kedze vsak Spanielsko a Komisia nemali vo veci úspech spolocne, mali by byt zaviazané na náhradu trov konania spolocne a nerozdielne. ( [56]56 ) V tejto situácii si Lenzing nemôze vybrat jedného z úcastníkov konania, pretoze obaja budú zaviazaní na náhradu trov konania spolocne a nerozdielne. V -- Návrh 94. Preto navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spanielske královstvo a Komisia znásajú svoje vlastné trovy konania a spolocne a nerozdielne trovy odvolacieho konania spolocnosti Lenzing AG. __________________________________________________________________ ( [57]1 ) Jazyk prednesu: nemcina. ( [58]2 ) Rozhodnutie Komisie 1999/395/ES z 28. októbra 1998 o státnej pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo spolocnosti Sniace SA, so sídlom v Torrelavege, Kantábria [neoficiálny preklad] oznámené pod císlom K(1998) 3437 ([59]Ú. v. ES L 149, 1999, s. 40). ( [60]3 ) Rozhodnutie Komisie 2001/43/ES z 20. septembra 2000 o zmene rozhodnutia Komisie 1999/395/ES o státnej pomoci, ktorú Spanielsko poskytlo spolocnosti Sniace SA, so sídlom v Torrelavege, Kantábria [neoficiálny preklad] oznámené pod císlom K(2000) 2741 ([61]Ú. v. ES L 11, 2001, s. 46). ( [62]4 ) Rozhodnutie Lenzing AG/Komisia, [63]Zb. s. II-3597. ( [64]5 ) Body 8 az 29 napadnutého rozhodnutia. ( [65]6 ) Rozsudok z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, [66]C-342/96, Zb. s. I-2459. ( [67]7 ) Body 4 az 23 odvolania. ( [68]8 ) Body 24 az 65 odvolania. ( [69]9 ) Rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [70]25/62, Zb. s. 199, [71]223, a z 19. mája 1993, Cook/Komisia, [72]C-198/91. Zb. s. I-2487, bod 20. ( [73]10 ) Rozsudok z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum eV., [74]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, bod 34 a nasl. ( [75]11 ) Rozsudok ARE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 35 a nasl. ( [76]12 ) Rozsudok ARE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 34 a nasl. ( [77]13 ) Rozsudok ARE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 68 a nasl., a s o nieco menej výslovnou formuláciou bod 37. ( [78]14 ) Rozsudok z 28. januára 1986, Cofaz a i./Komisia, [79]169/84, Zb. s. 391, bod 25. ( [80]15 ) Rozsudky z 27. apríla 1995, ASPEC a i./Komisia, [81]T-435/93, Zb. s. II-1281, bod 64; z 5. novembra 1997, Ducros/Komisia, [82]T-149/95, Zb. s. II-2031, bod 34, a z 15. septembra 1998, BP Chemicals/Komisia, [83]T-11/95, Zb. s. II-3235, bod 72. Na porovnanie pozri tiez uznesenie Súdneho dvora z 21. februára 2006, Deutsche Post AG a DHL/Komisia, [84]C-367/04 P, Zb. s. I-26 k dispozícii iba v nemcine a vo francúzstine, bod 41. ( [85]16 ) Bod 80 napadnutého rozsudku. ( [86]17 ) Rozsudok ARE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10, bod 37, a rozsudok Súdu prvého stupna z 21. marca 2001, Hamburger Hafen- und Lagerhaus a i./Komisia, [87]T-69/96, Zb. s. II-1037, bod 41. ( [88]18 ) Rozsudok Cofaz, uz citovaný v poznámke pod ciarou 14, bod 28. ( [89]19 ) Ked ide o pomoc, ktorá zatial nebola poskytnutá, musí sa dokonca urobit prognóza dvoch hypotetických situácií. ( [90]20 ) Bod 90 napadnutého rozsudku. ( [91]21 ) Rozsudky Plaumann/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, a Cook/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9. ( [92]22 ) Rozsudok z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, [93]10/68 a 18/68, Zb. s. 459, body 7 a 8. ( [94]23 ) Uznesenie z 27. mája 2004, Deutsche Post a DHL/Komisia, [95]T-358/02, Zb. s. II-1565, bod 37. ( [96]24 ) V tejto súvislosti pozri uznesenie Deutsche Post AG a DHL/Komisia, uz citované v poznámke pod ciarou 15, bod 47. ( [97]25 ) Súd prvého stupna tak v rozsudku z 12. decembra 2006, AEESCAM a FCEES/Komisia, [98]T-146/03, Zb. s. II-1, bod 50 a nasl., vo vztahu k státnej pomoci poskytnutej v prospech distribútorov pohonných látok odkázal na miestnych konkurentov prevádzkovatela cerpacej stanice pohonných látok, ktorý bol príjemcom pomoci. ( [99]26 ) Pozri rozsudok ARE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 10. ( [100]27 ) V tomto zmysle pozri aj uznesenie Súdu prvého stupna Deutsche Post a DHL/Komisia, uz citované v poznámke pod ciarou 23 (bod 15 a nasl.), kde bol na základe toho, co uviedla Komisia, dotknutý velký pocet trhov a velký pocet podnikov, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Vereniging Werkgroep Commerciële Jachthavens Zuidelijke Randmeren a i./Komisia, [101]T-117/04, Zb. s. II-3861, bod 60, v ktorom sa v rovnakej situácii nachádzalo 1200 podnikov. ( [102]28 ) Rozsudok ASPEC a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 70. ( [103]29 ) Bod 88 napadnutého rozsudku. ( [104]30 ) Bod 62 napadnutého rozsudku. ( [105]31 ) Pozri bod 8 repliky z 20. júna 2005. ( [106]32 ) V oblasti státnej pomoci pozri rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) SA a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [107]C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 60, a vseobecnejsie rozsudky z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills NV a i./Komisia, [108]C-390/95 P, Zb. s. I-769, bod 29; z 15. júna 2000, Dorsch Consult/Rada a Komisia, [109]C-237/98 P, Zb. s. I-4549, bod 35 a nasl., a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [110]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 49. ( [111]33 ) Odôvodnenie c. 80 rozhodnutia. ( [112]34 ) Uz citovaný v poznámke pod ciarou 6. ( [113]35 ) Rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, [114]C-387/92, Zb s. I-877, bod 13; z 29. júna 1999, DMT, [115]C-256/97, Zb. s. I-3913, bod 19; zo 14. septembra 2004, Spanielsko/Komisia, [116]C-276/02, Zb. s. I-8091, bod 24; z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline GmbH a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, [117]C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 38, a z 15. júna 2006, Air Liquide Industries Belgium, [118]C-393/04 a C-41/05, Zb. s. I-5293, bod 29. ( [119]36 ) Rozsudok DMT, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35. ( [120]37 ) Tamze, bod 22, a rozsudok Tubacex, uz citovaný v poznámke pod ciarou 6, bod 41. ( [121]38 ) Rozsudok DMT, uz citovaný v poznámke pod ciarou 35, bod 25. ( [122]39 ) V súvislosti s prejednávanou vecou pozri clánok 1 a odôvodnenia c. 83 a 90 rozhodnutia z 28. októbra 1998. ( [123]40 ) Rozsudok Tubacex, uz citovaný v poznámke pod ciarou 6, bod 48 a nasl. ( [124]41 ) Je vsak potrebné pripomenút, ze vnútrostátny súd musí vykonat obdobné posúdenie ako Komisia, ked má zistit, ci opatrenie, ktoré Komisii nebolo ohlásené, predstavuje státnu pomoc, a preto nemôze byt vykonané v zmysle clánku 88 ods. 3 ES: pozri rozsudky z 11. júla 1996, SFEI a i., [125]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 49 a nasl.; z 15. júla 2004, Pearle a i., [126]C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 31, a z 5. októbra 2006, Transalpine Ölleitung, [127]C-368/04, Zb. s. I-9957, bod 39. ( [128]42 ) Rozsudok z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [129]C-56/93, Zb. s. I-723, body 10 a 11. ( [130]43 ) Pozri bod 62 a nasl. vyssie. ( [131]44 ) Rozsudky z 9. júna 1992, Lestelle/Komisia, [132]C-30/91 P, Zb. s. I-3755, bod 28; z 30. septembra 2003, Biret International/Rada, [133]C-93/02 P, Zb. s. I-10497, bod 60, a z 2. decembra 2004, José Martí Peix/Komisia, [134]C-226/03 P, Zb. s. I-11421, bod 29. ( [135]45 ) Rozsudky z 9. júla 1969, Taliansko/Komisia, [136]1/69, Zb. s. 277, bod 9; zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, [137]C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 48; z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [138]C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 26, a z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [139]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, bod 137. ( [140]46 ) Rozsudok z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [141]C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 84. ( [142]47 ) Rozsudky z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [143]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35, a Taliansko/Komisia, C-66/02, uz citovaný v poznámke pod ciarou 45. ( [144]48 ) Rozsudky z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [145]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14, a zo 7. mája 1992, Pesquerias De Bermeo a Naviera Laida/Komisia, [146]C-258/90 a C-259/90, Zb. s. I-2901, bod 26. ( [147]49 ) Odôvodnenie c. 26. ( [148]50 ) Pozri odôvodnenie c. 26 rozhodnutia z 20. septembra 2000, a pokial ide o spolocnost Fogasa, odôvodnenie c. 89 rozhodnutia z 28. októbra 1998. ( [149]51 ) Pozri napríklad odôvodnenia c. 77, 81 a 89 rozhodnutia z 28. októbra 1998. ( [150]52 ) Pozri bod 81 vyjadrenia k odvolaniu a bod 160 napadnutého rozsudku. ( [151]53 ) Pozri bod 48 vyssie. ( [152]54 ) Rozsudok zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [153]C-278/92, C-279/92 a C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 22. ( [154]55 ) Rozsudok z 24. septembra 2002, Falck/Komisia, [155]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 191. ( [156]56 ) Pozri rozsudky z 31. mája 2001, D a Svédsko/Rada, [157]C-122/99 P a C-125/99 P, Zb. s. I-4319, bod 65, a z 13. marca 1985, Holandsko a Leeuwarder Papierwarenfabriek/Komisia, [158]296 a 318/82, Zb. s. 809, bod 32. References 1. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0024 25. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0025 26. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0026 27. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0027 28. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0028 29. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0029 30. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0030 31. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0031 32. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0032 33. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0033 34. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0034 35. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0035 36. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0036 37. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0037 38. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0038 39. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0039 40. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0040 41. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0041 42. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0042 43. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0043 44. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0044 45. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0045 46. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0046 47. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0047 48. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0048 49. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0049 50. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0050 51. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0051 52. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0052 53. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0053 54. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0054 55. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0055 56. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#t-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0056 57. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0001 58. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0002 59. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:149:TOC 60. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0003 61. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:011:TOC 62. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0004 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0036&locale=SK 64. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0005 65. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0006 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0342&locale=SK 67. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0007 68. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0008 69. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0009 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 73. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0010 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 75. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0011 76. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0012 77. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0013 78. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0014 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0169&locale=SK 80. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0015 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0435&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0149&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0011&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0367&locale=SK 85. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0016 86. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0017 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0069&locale=SK 88. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0018 89. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0019 90. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0020 91. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0021 92. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0022 93. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0010&locale=SK 94. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0023 95. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0358&locale=SK 96. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0024 97. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0025 98. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0146&locale=SK 99. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0026 100. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0027 101. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0117&locale=SK 102. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0028 103. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0029 104. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0030 105. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0031 106. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0032 107. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0442&locale=SK 108. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0390&locale=SK 109. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0237&locale=SK 110. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 111. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0033 112. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0034 113. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0035 114. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 115. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0256&locale=SK 116. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0276&locale=SK 117. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0143&locale=SK 118. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0393&locale=SK 119. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0036 120. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0037 121. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0038 122. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0039 123. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0040 124. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0041 125. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 126. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0345&locale=SK 127. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0368&locale=SK 128. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0042 129. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 130. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0043 131. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0044 132. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0030&locale=SK 133. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0093&locale=SK 134. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0226&locale=SK 135. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0045 136. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0001&locale=SK 137. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0310&locale=SK 138. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0066&locale=SK 139. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 140. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0046 141. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0351&locale=SK 142. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0047 143. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 144. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0048 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 146. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0258&locale=SK 147. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0049 148. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0050 149. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0051 150. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0052 151. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0053 152. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0054 153. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 154. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0055 155. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 156. file:///tmp/lynxXXXXbPpoK1/L97233-9746TMP.html#c-ECRCJ2007SKA.1100995001-E0056 157. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0122&locale=SK 158. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0296&locale=SK