NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA YVES BOT prednesené 11. septembra 2007 ( [1]1 ) Vec C-408/04 P Komisia Európskych spolocenstiev proti Salzgitter AG "Odvolanie -- Státna pomoc -- Schválenie Komisie na základe Zmluvy ES -- Oceliarenský podnik -- Clánok 4 písm. c) UO a clánky 67 UO a 95 UO -- Zmluva ESUO -- Zmluva ES -- Kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu -- Súcasné uplatnenie -- Nezlucitelnost pomoci -- Povinné oznámenie poskytnutej pomoci -- Neoznámenie Komisii -- Dlhodobé nekonanie Komisie -- Rozhodnutie o vrátení -- Zásada právnej istoty -- Ochrana legitímnej dôvery -- Právo na obranu -- Povinnost odôvodnenia" 1. "Vázený pán predseda, vázení páni sudcovia, vec, na ktorú sa dnes zameriava nasa pozornost, sa týka uplatnovania ustanovení Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva uhlia a ocele[ ( [2]2 )], ktoré sa zaoberajú pomocou... ... Je dôlezité... vyriesit problém systematického rozlisovania medzi zákazmi vymedzenými v clánku 4 písm. c) [UO] na jednej strane a ustanoveniami clánku 67 [UO] na druhej strane. Vázení páni, ako iste viete, ide o problém, ktorého riesenie sa uz dlho pokúsajú nájst tí, ktorí podávajú výklad Zmluvy ESUO... ..." ( [3]3 ) 2. Generálny advokát Roemer zameriava pozornost Súdneho dvora na chúlostivý problém vymedzenia pôsobnosti clánkov 4 UO a 67 UO, ako to pred ním urobil generálny advokát Lagrange vo svojich návrhoch z 5. novembra 1960, ktoré predniesol vo veci De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad ( [4]4 ). 3. V clánku 4 písm. c) UO sa stanovuje vseobecný zákaz státnej pomoci poskytovanej oceliarenským a uholným podnikom. Pokial ide o clánok 67 UO, jeho úcelom je zabránit skreslovaniu hospodárskej sútaze, ktoré by mohli spôsobovat niektoré politiky clenských státov. 4. V prejednávanej veci je Súdny dvor opätovne vyzvaný, aby rozhodol o rozsahu a uplatnitelnosti kazdého z týchto dvoch ustanovení. Hoci sa o tejto právnej otázke diskutuje uz velmi dlhý cas, Súdny dvor sa nou podla môjho názoru nikdy výslovne nezaoberal. 5. Otázka, ktorá vzniká v prejednávanom spore, sa týka dvoch problémov, ktorým boli vystavení zakladatelia Európskeho spolocenstva uhlia a ocele (dalej len "ESUO") pri zavádzaní a vykonávaní vlastného rezimu kontroly státnej pomoci. 6. Prvý problém sa týka v zásade dynamickej povahy spolocného trhu zavedeného Zmluvou ESUO. Vseobecný zákaz státnej pomoci stanovený v clánku 4 písm. c) UO tak musel byt prispôsobený potrebám politiky, ktorá predovsetkým musela celit strukturálnym problémom hospodárstva uhliarskeho a oceliarskeho priemyslu. Na tento úcel Komisia Európskych spolocenstiev prijala rozlicné kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu. ( [5]5 ) 7. Druhý problém je spojený s ciastocnou integráciou, ktorú vykonala Zmluva ESUO. Jej podpisom sa clenské státy vzdali svojich právomocí týkajúcich sa zriadovania a fungovania oceliarskeho a uhliarskeho trhu, ponechali si vsak zodpovednost za svoju celkovú hospodársku politiku. V clánku 67 UO sa teda umoznovalo zriadenie koordinácie medzi týmito dvoma rozlicnými politikami s cielom chránit spolocný trh pred akýmkolvek skreslením hospodárskej sútaze. Vznik Európskeho hospodárskeho spolocenstva (EHS) ( [6]6 )25. marca 1957 v kazdom prípade zmenil existujúci stav. Zriadenie tohto nového spolocenstva nastolilo otázku týkajúcu sa koexistencie týchto dvoch právnych poriadkov, ESUO a ES, a otázku koordinácie ich systému kontroly státnej pomoci. 8. V tomto spore vzniká aj druhá otázka, ktorá je skôr prelínajúca, kedze preklenuje odlisnosti rezimov kontroly státnej pomoci ESUO a ES. Problém je spojený s dodrziavaním zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ak Komisia nariadi vnútrostátnym orgánom vymáhanie pomoci, ktorá bola konkrétnemu podniku poskytnutá protiprávne. 9. V prejednávanej veci prijali nemecké orgány 5. augusta 1971 zákon, ktorého cielom je prispiet k rozvoju zóny pozdlz hranice s bývalou Nemeckou demokratickou republikou a bývalou Ceskoslovenskou republikou (dalej len "Zonenrandgebiet") ( [7]7 ). V tomto zákone boli upravené danové stimuly pre investície uskutocnené podnikmi v oblastiach nachádzajúcich sa v tejto zóne. Uvedený zákon, ako aj jeho následné zmeny a doplnenia Komisia schválila na základe clánkov 87 ES a 88 ES. 10. Oceliarenský podnik Salzgitter AG -- Stahl und Technologie ( [8]8 ) vyuzil na základe ZRFG mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane ( [9]9 ). Rozhodnutím 2000/797/ESUO ( [10]10 ) Komisia vyhlásila, ze sporná pomoc predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom uhlia a ocele (clánok 1) a Spolkovej republike Nemecko nariadila, aby vymáhala pomoc, ktorá bola protiprávne poskytnutá spolocnosti Salzgitter (clánky 2 a 3). 11. Proti tomuto rozhodnutiu podala spolocnost Salzgitter zalobu o neplatnost na Súd prvého stupna Európskych spolocenstiev. Súd prvého stupna svojím rozsudkom z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia ( [11]11 ) ciastocne zrusil sporné rozhodnutie, pricom rozhodol, ze Komisia nemohla pozadovat vymáhanie pomoci poskytnutej podniku, ktorý je príjemcom pomoci, bez toho, aby nedoslo k poruseniu zásady právnej istoty. 12. Proti tomuto rozsudku boli podané dve odvolania. 13. Hlavné odvolanie, ktoré podala Komisia, smeruje k zruseniu napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom boli týmto rozsudkom zrusené ustanovenia sporného rozhodnutia týkajúce sa vymáhania predmetnej pomoci. Kladú sa v nom predovsetkým tri otázky. 14. Prvá otázka sa týka jasnosti uplatnitelného právneho rámca a najmä oznamovacej povinnosti vo vztahu k tejto pomoci. 15. Druhá otázka sa týka prístupu, ktorý Komisia zaujala v rámci svojej úlohy kontroly státnej pomoci. Vzniká otázka, ci táto institúcia pri výkone svojich správnych právomocí porusila povinnost nálezitej starostlivosti, ktorá jej prinálezí, ked pri posudzovaní dokumentov, ktoré predlozil podnik, ktorý je príjemcom pomoci, neodhalila neoznámenie predmetnej pomoci a nezacala v tejto súvislosti konat. 16. Tretia otázka sa týka dodrzania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery v prípade, ze Komisia nariadi vymáhanie protiprávne poskytnutej pomoci. Vzniká otázka, ci za konkrétnych okolností prejednávanej veci, ako ich zistil Súd prvého stupna, Komisia mohla oprávnene pozadovat vymáhanie predmetnej pomoci bez toho, aby nedoslo k poruseniu zásady právnej istoty. Súdny dvor musí rozhodnút najmä o tom, ci úkony, resp. konanie Komisie mohli spôsobit vznik takej legitímnej dôvery na strane podniku, ktorý je príjemcom pomoci, ktorá by Komisii znemoznovala nariadit Spolkovej republike Nemecko vymáhat pomoc a spolocnosti Salzgitter vrátit ju. 17. Vzájomné odvolanie, ktoré podala spolocnost Salzgitter, smeruje k zruseniu napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom boli týmto rozsudkom zamietnuté zalobné dôvody smerujúce k zruseniu, ktoré sa týkali kvalifikácie predmetnej pomoci a jej zlucitelnosti so spolocným trhom. Spolková republika Nemecko vstupuje do konania ako vedlajsí úcastník na podporu tohto odvolania. 18. V rámci uvedeného odvolania spolocnost Salzgitter spochybnuje analýzu Súdu prvého stupna týkajúcu sa rozsahu a uplatnitelnosti clánkov 4 UO a 67 UO. Súdny dvor sa má vyjadrit najmä k tomu, ci je clánok 4 písm. c) UO uplatnitelný na pomoc poskytnutú oceliarenskému podniku, ak je táto pomoc súcastou rámca vseobecnej schémy pomoci, ktorý predtým schválila Komisia na základe Zmluvy ES, resp. ci sa na vykonanie tohto opatrenia vztahuje clánok 67 UO. 19. Po prvé v týchto návrhoch navrhnem zamietnutie vzájomného odvolania spolocnosti Salzgitter. Objasním, preco sa Súd prvého stupna podla môjho názoru jednak nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia bola na úcely vyhlásenia predmetnej pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom uhlia a ocele oprávnená vychádzat z clánku 4 písm. c) UO, a takisto, ked sa domnieval, ze Komisia si v spornom rozhodnutí úplne splnila svoju povinnost odôvodnenia. 20. Po druhé Súdnemu dvoru navrhnem, aby vyhovel hlavnému odvolaniu, ktoré podala Komisia. V nasledujúcich úvahách totiz budem tvrdit, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze oznamovacia povinnost vo vztahu k predmetnej pomoci jasne nevyplýva z uplatnitelného právneho rámca. Vysvetlím, preco si myslím, ze táto povinnost bola jasná a bezpodmienecná a preco sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním nariadovalo vymáhanie predmetnej pomoci, nie je v rozpore ani so zásadou právnej istoty, ani so zásadou ochrany legitímnej dôvery podniku, ktorý je príjemcom pomoci. 21. Vzhladom na tieto skutocnosti Súdnemu dvoru navrhnem, aké dôsledky je potrebné vyvodit z tohto nesprávneho právneho posúdenia v prejednávanej veci. I -- Právny rámec 22. V Zmluve ESUO sa v zásade zakazuje státna pomoc oceliarenským podnikom. V jej clánku 4 písm. c) sa stanovuje, ze so spolocným trhom uhlia a ocele sú nezlucitelné a v dôsledku toho zakázané za podmienok uvedených v tejto Zmluve "subvencie alebo pomoci poskytované státmi alebo osobitné poplatky ukladané státmi v akejkolvek forme" [neoficiálny preklad]. 23. Clánok 67 UO znie takto: "1. Kazdé opatrenie clenského státu spôsobilé citelne ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze v uholnom a oceliarskom priemysle musí dotknutá vláda oznámit [Komisii]. 2. Ak by takéto opatrenie mohlo vyvolat váznu nerovnováhu tým, ze inak ako zmenou výnosnosti podstatne zväcsí rozdiely medzi výrobnými nákladmi, [Komisia] môze po porade s Poradným výborom a s Radou prijat nasledujúce opatrenia: -- ak má opatrenie tohto státu skodlivé úcinky na uholné alebo oceliarske podniky podliehajúce právomoci tohto státu, [Komisia] mu môze povolit udelit im pomoc, ktorej výska, podmienky a trvanie sa stanovia dohodou s Komisiou... -- ak má opatrenie tohto státu skodlivé úcinky na uholné alebo oceliarske podniky podliehajúce právomoci iných clenských státov, [Komisia] mu vydá odporúcanie, aby vykonal nápravu prostredníctvom opatrení, ktoré sám uzná za najviac zlucitelné so svojou hospodárskou rovnováhou. 3. Ak opatrenie tohto státu zmensuje rozdiely medzi výrobnými nákladmi tak, ze prinása osobitné výhody alebo ukladá osobitné zátaze uholným a oceliarenským podnikom podliehajúcim jeho právomoci v porovnaní s inými priemyselnými odvetviami toho istého státu, [Komisia] môze po porade s Poradným výborom a s Radou dat tomuto státu potrebné odporúcania." [neoficiálny preklad] 24. Podla clánku 95 prvého odseku UO môze Komisia na základe súhlasného stanoviska Rady prijatého jednomyselne a po porade s Poradným výborom prijat rozhodnutie alebo odporúcanie "vo vsetkých prípadoch nepredvídaných... Zmluvou, ked sa [toto] rozhodnutie alebo [toto] odporúcanie... ukáze byt nevyhnutným na to, aby sa vo fungovaní spolocného trhu uhlia a ocele dosiahol v súlade s clánkom 5 niektorý z cielov Spolocenstva stanovených v clánkoch 2, 3 a 4" [neoficiálny preklad]. Podla clánku 95 druhého odseku UO môze uvedené rozhodnutie alebo uvedené odporúcanie prijaté rovnakým postupom prípadne stanovovat uplatnitelné sankcie. 25. Okrem toho sa v clánku 95 tretom odseku UO stanovuje, ze "ak si na základe skúseností zistené nepredvídané tazkosti v spôsoboch uplatnovania... Zmluvy alebo hlboká zmena hospodárskych alebo technických podmienok, ktorá sa priamo dotýka spolocného trhu uhlia a ocele, nevyhnutne vyziadajú zmenu pravidiel týkajúcich sa výkonu právomocí zverených [Komisii], vo vztahu k tejto právomoci môzu byt vykonané potrebné zmeny bez toho, aby tým boli dotknuté ustanovenia clánkov 2, 3 a 4 alebo vztah medzi právomocami zverenými jednak [Komisii] a takisto iným institúciám Spolocenstva" [neoficiálny preklad]. Podla clánku 95 stvrtého odseku UO budú tieto zmeny predmetom návrhov vypracovaných po vzájomnej dohode Komisiou a Radou a budú predlozené na posúdenie Súdnemu dvoru. 26. Práve na základe clánku 95 prvého a druhého odseku UO prijala Komisia sériu siestich vseobecne záväzných rozhodnutí, ktoré sa spolocne nazývajú "kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu". 27. Cielom týchto kódexov bolo reagovat na krízu, ktorá prechádzala oceliarenským odvetvím Spolocenstva, a to povolením poskytovania státnej pomoci oceliarenským podnikom v taxatívne vymedzených prípadoch, cím doslo k odchýleniu sa od prísneho a absolútneho zákazu vymedzeného v clánku 4 písm. c) UO. Uvedené kódexy boli následne niekolkokrát zmenené a doplnené v závislosti od konjunkturálnych tazkostí trhu. 28. V týchto kódexoch sa stanovujú podmienky, za akých môze clenský stát schválit pomoc oceliarskemu priemyslu, ktorá je zlucitelná s riadnym fungovaním spolocného trhu. Definuje sa v nich pojem pomoc oceliarskemu priemyslu, vymedzujú sa podmienky jej poskytovania a stanovujú sa procesné pravidlá, pokial ide o jej oznamovanie Komisii. Na pomoc, ktorá nepatrí do pôsobnosti týchto kódexov, sa aj nadalej vztahuje vseobecný zákaz vymedzený v clánku 4 písm. c) UO. 29. Prvý kódex pomoci oceliarskemu priemyslu bol zavedený rozhodnutím Komisie c. 257/80/ESUO ( [12]12 ). Uplatnoval sa az do 31. decembra 1981. Podla odôvodnenia c. 4 tohto prvého kódexu bolo jeho cielom zaviest schému povolujúcu poskytovanie osobitnej pomoci oceliarskemu priemyslu v taxatívne vymedzených prípadoch, pricom vsak uplatnovanie vseobecnej a regionálnej schémy pomoci zostalo aj nadalej pod kontrolou Komisie na základe clánku 67 UO, ako aj clánkov 87 ES a 88 ES. ( [13]13 ) 30. Prvý kódex bol nahradený druhým kódexom pomoci oceliarskemu priemyslu, ktorý bol zavedený rozhodnutím Komisie c. 2320/81/ESUO ( [14]14 ) a uplatnoval sa az do 31. decembra 1985. Tento druhý kódex vymedzuje prísnejsie pravidlá stanovujúce postupné zrusovanie pomoci. Zavádza celkový systém Spolocenstva zabezpecujúci rovnaké zaobchádzanie s "kazdou pomocou oceliarskemu priemyslu financovanou clenským státom alebo z viacerých státnych zdrojov v akejkolvek forme a bez ohladu na to, ci je alebo nie je osobitná" [neoficiálny preklad]. ( [15]15 ) 31. Dna 1. januára 1986 nadobudol úcinnost tretí kódex pomoci oceliarskemu priemyslu ( [16]16 ). Práve od tohto dna Komisia vytýka Spolkovej republike Nemecko poskytnutie predmetnej pomoci. 32. V zmysle clánku 1 ods. 1 tohto tretieho kódexu "kazdá pomoc oceliarskemu priemyslu financovaná clenským státom, ako aj územnými celkami alebo zo státnych zdrojov a bez ohladu na to, ci je alebo nie je osobitná, sa môze povazovat za pomoc Spolocenstva, a teda za zlucitelnú s riadnym fungovaním spolocného trhu, len ak je v súlade s ustanoveniami clánkov 2 az 5[ ( [17]17 )]" [neoficiálny preklad]. 33. Clánok 6 ods. 1 uvedeného kódexu znie takto: "Komisia je informovaná vcas, aby mohla predlozit svoje pripomienky k projektom na zavedenie alebo zmenu pomoci vymedzenej v clánkoch 2 az 5. Za rovnakých podmienok je informovaná o projektoch na uplatnenie schémy pomoci na oceliarske odvetvie, o ktorých uz rozhodla na základe ustanovení Zmluvy EHS... ." [neoficiálny preklad] 34. V zmysle clánku 6 ods. 2 tretieho kódexu je Komisia taktiez informovaná o kazdom návrhu financného opatrenia (akými sú nadobudnutie podielu, vklad do kapitálu alebo obdobné opatrenia) clenských státov, územných celkov alebo orgánov vyuzívajúcich na tento úcel státne zdroje v prospech oceliarenských podnikov. Komisia urcí, ci tieto opatrenia obsahujú prvky pomoci, a v prípade potreby posúdi ich zlucitelnost s ustanoveniami clánkov 2 az 5 tohto tretieho kódexu. 35. Po skoncení úcinnosti tohto tretieho kódexu, teda 31. decembra 1988, nadobudli úcinnost stvrtý a neskôr piaty kódex pomoci oceliarskemu priemyslu ( [18]18 ). 36. Tak ako tretí kódex, aj tieto kódexy sa uplatnia na kazdú pomoc oceliarskemu priemyslu financovanú clenským státom bez ohladu na to, ci je alebo nie je osobitná. Pokial ide o oznamovanie financných opatrení, tieto kódexy upravujú rovnaké procesné pravidlá, ktoré majú clenské státy v úmysle prijat v prospech podnikov z oceliarskeho odvetvia. 37. Kódex pomoci oceliarskemu priemyslu uplatnitelný v prípade, ak konanie zacne Komisia, je siestym a zároven posledným zo série. Bol zavedený rozhodnutím Komisie c. 2496/96/ESUO ( [19]19 ). Tento kódex sa uplatnoval od 1. januára 1997 do 22. júla 2002. 38. V clánku 1 tohto siesteho kódexu s názvom "Zásady" [neoficiálny preklad] sa stanovuje: "1. Pomoc oceliarskemu priemyslu financovanú clenskými státmi, územnými celkami alebo zo státnych zdrojov a bez ohladu na to, ci je alebo nie je osobitná, mozno povazovat za pomoc Spolocenstva, a teda za zlucitelnú s riadnym fungovaním spolocného trhu len vtedy, ak je v súlade s ustanoveniami clánkov 2 az 5[ ( [20]20 )]. ... 3. Pomoc uvedenú v tomto rozhodnutí je mozné poskytnút iba po skoncení postupov upravených v clánku 6 a nesmie byt vyplácaná po 22. júli 2002." [neoficiálny preklad] 39. V clánku 6 uvedeného kódexu s názvom "Postup" [neoficiálny preklad] sa stanovuje, ze kazdý projekt na poskytnutie pomoci podla clánkov 2 az 5 toho istého kódexu a kazdý návrh na prevod verejných zdrojov v prospech oceliarskych podnikov musia byt oznámené Komisii, ktorá preskúma ich zlucitelnost so spolocným trhom. Podla clánku 6 ods. 4 prvého pododseku siesteho kódexu môzu byt navrhované opatrenia vykonané len so súhlasom Komisie a v súlade s podmienkami, ktoré stanoví Komisia. 40. V clánku 6 ods. 5 siesteho kódexu sa stanovuje, ze ak Komisia po predbeznom preskúmaní zastáva názor, ze financné opatrenie by mohlo byt státnou pomocou, alebo ak má pochybnosti o zlucitelnosti tejto pomoci s ustanoveniami tohto kódexu, oznámi to dotknutému clenskému státu a vyzve zúcastnené strany, ako aj ostatné clenské státy, aby jej predlozili svoje pripomienky. Ak Komisia po tom, ako získala pripomienky a dala dotknutému clenskému státu prílezitost vyjadrit sa k nim, dospeje k záveru, ze predmetné opatrenie predstavuje pomoc nezlucitelnú vo vztahu k pravidlám tohto kódexu, prijme rozhodnutie najneskôr do troch mesiacov po získaní informácií potrebných na posúdenie predmetnej pomoci. Ak clenský stát nebude postupovat podla tohto rozhodnutia, pouzijú sa ustanovenia clánku 88 ES. 41. Od skoncenia platnosti Zmluvy ESUO, teda od 23. júla 2002, sa na posudzovanie pomoci poskytovanej oceliarenským, ako aj uholným podnikom vztahujú pravidlá Zmluvy ES. II -- Skutkové okolnosti 42. Spolocnost Salzgitter je oceliarenský podnik, ktorý patrí do pôsobnosti Zmluvy ESUO. ( [21]21 ) A -- Danové opatrenia uvedené v ZRFG 43. ZRFG bol v Nemecku prijatý 5. augusta 1971. 44. Tento zákon, ako aj jeho neskorsie zmeny a doplnenia Komisia schválila po preskúmaní opatrení, ktoré sa v nom stanovujú, vo vztahu k clánkom 87 ES a 88 ES. ( [22]22 ) Uvedený zákon sa uplatnoval na vsetky hospodárske odvetvia. Islo teda o vseobecnú schému pomoci, ktorá sa v odvetví uhlia a ocele nepovazuje za osobitnú. ZRFG prestal byt úcinný v roku 1995. 45. § 3 tohto zákona upravoval danové stimuly vo forme mimoriadnych odpisov a rezerv oslobodených od dane pre investície uskutocnené v akomkolvek mieste podnikatelskej cinnosti podniku umiestnenom pozdlz Zonenrandgebiet. Mimoriadne odpisy umoznovali podnikom, ktoré boli príjemcami pomoci, uviest v ich súvahe za prvý rok alebo prvé roky nasledujúce po investíciách podnikov, na ktoré sa mohla vztahovat pomoc, vyssie odpisy uvedených investícií, ako by to bolo mozné podla vseobecnej úpravy. Vdaka tomu mali tieto podniky nizsí danový základ, a teda vyssiu likviditu za prvý rok alebo prvé roky nasledujúce po investíciách tým, ze získali výhodu likvidity. Obdobnú výhodu uvedené podniky získali tiez prostredníctvom rezerv oslobodených od dane. Mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane vsak nebolo mozné vyuzit súcasne. 46. § 3 ZRFG sa vztahuje rovnako na vsetky odvetvia cinnosti, na vsetky druhy investícií bez ohladu na to, ci ide o investície do hnutelného alebo nehnutelného majetku, a na vsetky podniky bez rozdielu velkosti, cinnosti alebo sídla. Nevyhnutnou podmienkou vyuzitia opatrení stanovených v tomto § 3 vsak je, aby boli miesta podnikatelskej cinnosti, v ktorých sa vykonajú investície, umiestnené v Zonenrandgebiet. B -- Zacatie konania o preskúmaní upraveného v clánku 6 ods. 5 siesteho kódexu a prijatie sporného rozhodnutia 47. Komisia po tom, co v rocných úctovných závierkach Preussag Stahl AG, jednej zo spolocností súcasnej skupiny Salzgitter AG, zistila, ze v rokoch 1986 az 1995 jej boli na základe § 3 ZRFG pridelené viaceré formy pomoci, informovala listom z 3. marca 1999 Spolkovú republiku Nemecko o svojom rozhodnutí zacat konanie upravené v clánku 6 ods. 5 siesteho kódexu v súvislosti s vyssie uvedenou pomocou a pomocou poskytnutou týmto clenským státom spolocnosti Salzgitter AG. ( [23]23 ) 48. Dna 28. júna 2000 prijala Komisia sporné rozhodnutie na základe clánku 4 písm. c) UO a siesteho kódexu. 49. V clánku 1 tohto rozhodnutia Komisia skonstatovala, ze pomoc poskytnutá spolocnosti Salzgitter na základe § 3 ZRFG vo forme mimoriadnych odpisov a rezerv oslobodených od daní vo výske, na ktorú sa mohla vztahovat pomoc, a to 484 miliónov a 367 miliónov DEM, predstavuje státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 50. V súlade s clánkami 2 a 3 uvedeného rozhodnutia Komisia nariadila Spolkovej republike Nemecko, aby túto pomoc od spolocnosti Salzgitter vymáhala. III -- Konanie na Súde prvého stupna a napadnutý rozsudok 51. Spolocnost Salzgitter návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 21. septembra 2000 podala zalobu o neplatnost sporného rozhodnutia. Uznesením z 29. marca 2001 predseda stvrtej komory Súdu prvého stupna ( [24]24 ) vyhovel návrhu Spolkovej republiky Nemecko na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu spolocnosti Salzgitter. 52. Na podporu svojej zaloby uviedol podnik, ktorý je príjemcom pomoci, osem zalobných dôvodov smerujúcim k zruseniu. Po tom, ako Súd prvého stupna preskúmal prvý, druhý, tretí a siedmy zalobný dôvod, sporné rozhodnutie ciastocne zrusil. 53. Svojím prvým zalobným dôvodom spolocnost Salzgitter Komisii vytýka, ze mimoriadne odpisy a rezervy oslobodené od dane upravené v § 3 ZRFG nesprávne posúdila ako státnu pomoc. Súd prvého stupna tento zalobný dôvod zamietol, pricom sa domnieval, ze predmetná pomoc skutocne predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 4 písm. c) UO. 54. Svojím druhým zalobným dôvodom spolocnost Salzgitter Komisii vytýka, ze sa dopustila nesprávneho výkladu clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO, a najmä nesprávneho posúdenia ich pôsobnosti. Súd prvého stupna tento zalobný dôvod zamietol na základe odôvodnenia uvedeného v bodoch 103 az 118 napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna sa najprv na základe judikatúry Súdneho dvora zaoberal pôsobnostou týchto dvoch ustanovení, pricom následne pripomenul, ze clánok 4 písm. c) UO a clánok 67 UO sa týkajú dvoch odlisných oblastí s tým, ze clánok 67 UO sa nevztahuje na státnu pomoc. 55. V bodoch 112 az 115 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna okrem toho zdôraznil, ze neistota spojená s vývojom rozhodovacej praxe Komisie na tomto stave vecí nic nemení. V bode 115 napadnutého rozsudku predovsetkým zdôraznuje, ze ak sa od druhého kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu kódexy týkajú kazdej pomoci oceliarskemu priemyslu bez ohladu na to, ci je alebo nie je osobitná pre odvetvie uhlia a ocele, úcelom tohto upresnenia je navrátit clánku 4 písm. c) UO jeho pôvodnú pôsobnost, pretoze tento clánok neupravuje ziadne rozlísenie medzi druhmi pomoci, ktoré podriaduje svojmu zákazu. 56. V bode 117 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna rozhodol, ze Komisia sa v spornom rozhodnutí správne domnievala, ze sa uplatní clánok 4 písm. c) UO, a nie clánok 67 UO, a v bode 118 napadnutého rozsudku druhý zalobný dôvod zamietol. 57. Svojím tretím zalobným dôvodom spolocnost Salzgitter Komisii vytýka, ze v zmysle clánku 95 UO nepreskúmala ex offo, ci predmetná pomoc môze byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom. Súd prvého stupna tento zalobný dôvod zamietol, pricom v bodoch 136 az 147 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia sa v rámci skúmania uplatnitelnosti clánku 95 UO nedopustila ziadneho zjavne nesprávneho posúdenia. 58. Svojím stvrtým zalobným dôvodom spolocnost Salzgitter Komisii vytýka, ze sa dopustila nesprávneho posúdenia v súvislosti s kvalifikáciou niektorých investicných projektov. Táto spolocnost v rámci siesteho zalobného dôvodu tvrdila, ze Komisia sa dopustila takisto nesprávneho posúdenia pri urcení rozhodujúcej miery diskontácie. Súd prvého stupna sa týmito zalobnými dôvodmi nezaoberal. 59. Svojím siedmym zalobným dôvodom sa spolocnost Salzgitter domnievala, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty tým, ze Spolkovej republike Nemecko nariadila, aby vymáhala pomoc vyhlásenú za nezlucitelnú so spolocným trhom. Súd prvého stupna v prvom rade v bode 161 napadnutého rozsudku rozhodol, ze neexistencia premlcacej doby, resp. predbezné neoznámenie predmetnej pomoci nevylucujú moznost, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty. V bode 163 tohto rozsudku takisto zdôraznil, ze spolocnosti Salzgitter nemôze byt priznaná zodpovednost za neoznámenie tejto pomoci, kedze podnik, ktorý je príjemcom pomoci, nie je institucionálnym komunikacným partnerom Komisie v oblasti státnej pomoci. Dalej v bodoch 165 a 166 uvedeného rozsudku Súd prvého stupna pripomenul, ze hoci by Súdny dvor naozaj pripustil, ze príjemca pomoci sa nemôze odvolávat na legitímnu dôveru týkajúcu sa riadneho poskytnutia tejto pomoci, pokial boli jej poskytnutím porusené procesné predpisy, spolocnost Salzgitter sa v prejednávanej veci neodvoláva na legitímnu dôveru týkajúcu sa riadneho poskytnutia pomoci, ale namieta porusenie princípu právnej istoty, ktorú nie je mozné obmedzit na podmienky pozadované na vznik legitímnej dôvery zo strany príjemcu pomoci. 60. Súd prvého stupna v bodoch 168 az 173 napadnutého rozsudku pripomenul vývoj prístupu Komisie v rámci prvých troch kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu a v bode 174 tohto rozsudku rozhodol, ze: "... situácia vyplývajúca z vydania druhého a tretieho kódexu... bola tak poznacená týmito neistotami a nejasnostami pripísatelnými Komisii: -- implicitný charakter -- a tým nedostatocná jasnost -- povolenia obsiahnutého v rozhodnutí Komisie z 1971 [zo 4. augusta 1971, dalej len 'rozhodnutie Komisie z roku 1971`]; -- nejasnost o rozsahu ciastocného spätvzatia tohto povolenia vo vztahu k otázke, ci bolo treba oznámit neskorsie pouzitie § 3 ZRFG ako 'projekt` [neoficiálny preklad] v zmysle clánku 6 tretieho kódexu..." 61. Súd prvého stupna dalej v bodoch 176 az 179 napadnutého rozsudku uviedol osobitnú povinnost, ktorú Komisia ulozila oceliarenským podnikom, aby dokázali celit kríze v odvetví. Tieto podniky mali odborom Komisie oznamovat informácie o svojej produkcii ocele a svojich investíciách v rámci systémov kontroly, ktoré zaviedla Komisia. V tejto súvislosti Súd prvého stupna poznamenal, ze medzi týmito odlisnými rezimami existuje právny vztah, a uviedol, ze Komisia bola pri skúmaní dokumentov, ktoré predlozili podniky, nevyhnutne vedená k tomu, aby overila, ci udrzanie, resp. zvýsenie výrobných kapacít nevyplývalo z nepovolenej státnej pomoci. Vzhladom na tieto okolnosti a s ohladom na informácie, ktoré spolocnost Salzgitter poskytla od roku 1988, sa Súd prvého stupna domnieval, ze Komisia mala zistit a konstatovat chýbajúce oznámenie tejto pomoci a zacat príslusné konanie. Takisto pripomenul, ze Komisia opätovne skúmala schému pomoci stanovenú v ZRFG v roku 1988 a v decembri 1988 prijala rozhodnutie o nevznesení námietok na základe Zmluvy ES. 62. V bode 180 napadnutého rozsudku teda Súd prvého stupna dospel k záveru, ze: "Neistá a nejasná situácia opísaná v bode 174... v spojení s okolnostou, ze Komisia napriek svojej vedomosti o pomoci poskytnutej [spolocnosti Salzgitter] dlho nereagovala, cím porusila svoju povinnost starostlivosti a spôsobila tým nejasnú právnu situáciu, ktorú mala povinnost vyjasnit skôr, nez podnikla akékolvek opatrenia s cielom nariadit vrátenie uz poskytnutej pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 1970, Komisia/Francúzsko, [25]26/69, Zb. s. 565, body 28 az 32)." 63. V bode 181 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skonstatoval, ze Komisia takéto objasnenie nevykonala a v bode 182 tohto rozsudok dospel k záveru, ze Komisia preto nemôze ziadat o vrátenie pomoci poskytnutej spolocnosti Salzgitter medzi rokmi 1986 a 1995 bez porusenia zásady právnej istoty. 64. V dôsledku toho Súd prvého stupna v bode 183 uvedeného rozsudku vyhovel siedmemu zalobnému dôvodu a zrusil clánky 2 a 3 sporného rozhodnutia v rozsahu, v akom sa v nich Spolkovej republike Nemecko ukladá povinnost vymáhat pomoc protiprávne poskytnutú spolocnosti Salzgitter. 65. Vzhladom na tieto skutocnosti Súd prvého stupna v bode 184 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze nie je potrebné zaoberat sa zalobnými dôvodmi, ktoré sa v podstate týkajú krátenia a výpoctu výsky pomoci, ktorá sa má vrátit. Okrem toho Súd prvého stupna zamietol ôsmy zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia. Domnieval sa totiz, ze súdne preskúmanie, ktoré vykonal pri skúmaní prvých troch zalobných dôvodoch, ktoré predkladá spolocnost Salzgitter, dostatocne preukázalo, ze Komisia túto povinnost dodrzala. IV -- Konanie na Súdnom dvore a návrhy úcastníkov konania 66. Komisia návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 23. septembra 2004 podala toto odvolanie. Navrhuje, aby bol napadnutý rozsudok zrusený, aby bola vec vrátená na konanie Súdu prvého stupna a napokon, aby bola spolocnost Salzgitter zaviazaná na náhradu trov konania. 67. Spolocnost Salzgitter navrhuje, aby bolo odvolanie zamietnuté. Okrem toho svojím vzájomným odvolaním navrhuje jednak zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Súd prvého stupna ciastocne zamietol jej zalobu v konaní na prvom stupni, a takisto zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia. Spolocnost Salzgitter takisto navrhuje, aby Súdny dvor zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli na obidvoch stupnoch konania. 68. Spolková republika Nemecko, ktorá vstúpila do konania ako vedlajsí úcastník na podporu vyjadrenia k odvolaniu a vzájomného odvolania, ktoré podala spolocnost Salzgitter, navrhuje zrusenie hlavného odvolania, zrusenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom sa ním zamietla zaloba spolocnosti Salzgitter v konaní na prvom stupni a napokon zrusenie clánku 1 sporného rozhodnutia. 69. Odvolania podané proti napadnutému rozsudku nastolujú v podstate dva právne problémy. 70. Komisia v rámci hlavného odvolania v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked vzhladom na osobitné okolnosti prejednávanej veci rozhodol, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty tým, ze Spolkovej republike Nemecko nariadila, aby vymáhala pomoc neoprávnene poskytnutú spolocnosti Salzgitter. 71. Spolocnost Salzgitter v rámci vzájomného odvolania tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil rozsah a uplatnitelnost clánku 4 písm. c) UO a clánkov 67 UO a 95 UO na úcely súdneho preskúmania sporného rozhodnutia. Súdu prvého stupna predovsetkým vytýka, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnieval, ze skúmanie spornej pomoci patrí do pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO. 72. Kedze sa otázka, ktorá sa kladie vo vzájomnom odvolaní, týka právneho základu sporného rozhodnutia, zastávam názor, ze je potrebné ju preskúmat pred hlavným odvolaním. V -- O vzájomnom odvolaní 73. Na podporu svojho vzájomného odvolania spolocnost Salzgitter uvádza dva odvolacie dôvody. 74. Svojím prvým odvolacím dôvodom spolocnost Salzgitter spochybnuje analýzu Súdu prvého stupna týkajúcu sa materiálnej zákonnosti sporného rozhodnutia. Tvrdí, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku nesprávne vylozil clánok 4 písm. c) UO a clánky 67 UO a 95 UO. 75. Svojím druhým odvolacím dôvodom spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne posúdil odôvodnenie sporného rozhodnutia, ktoré sa vyzaduje v zmysle clánku 5 druhého odseku stvrtej zarázky UO a clánku 15 prvého odseku UO. ( [26]25 ) A -- O prvom odvolacom dôvode vzájomného odvolania zalozenom na nesprávnom právnom posúdení pri výklade clánku 4 písm. c) UO a clánkov 67 UO a 95 UO 76. Prvý odvolací dôvod sa skladá z troch castí zalozených na rozlicných nesprávnych právnych posúdeniach Súdu prvého stupna, a to po prvé, pokial ide rozsah a uplatnitelnost clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO, po druhé, pokial ide o rozsah právomocí Komisie vymedzený v clánku 95 UO, a po tretie, pokial ide o opis jej rozhodovacej praxe. 1. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o rozsah a uplatnitelnost clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO. 77. V prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia mohla pri posudzovaní predmetnej pomoci platne vychádzat z clánku 4 písm. c) UO. ( [27]26 ) a) Tvrdenia úcastníkov konania 78. Na podporu svojej argumentácie sa spolocnost Salzgitter odvoláva na judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej pomoc, ktorá nie je osobitná pre odvetvie uhlia a ocele, nepatrí do pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO. Poukazuje najmä na rozsudok z 10. mája 1960, Compagnie des hauts fourneaux et fonderies de Givors a i./Vysoký úrad ( [28]27 ); na uz citovaný rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, na uz citovaný rozsudok Holandsko/Komisia, a na rozsudok z 20. septembra 2001, Banks ( [29]28 ). Spolocnost Salzgitter takisto spochybnuje tvrdenie Komisie, podla ktorého sa v rozsudku z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko ( [30]29 ) stanovuje, ze pomoc ktorá nie je osobitná pre oceliarenské podniky, bola zakázaná uz clánkom 4 písm. c) UO, teda pred prijatím prvého kódexu. 79. Spolková republika Nemecko podporuje analýzu spolocnosti Salzgitter, pricom vychádza v prvom rade zo systematiky Zmluvy ESUO. Konstatuje, ze poplatky a subvencie, ktoré sa týkajú osobitne uhlia a ocele, mali byt povazované za prísne zakázané clánkom 4 písm. c) UO, zatial co clánok 67 UO bol urcený na to, aby sa uplatnoval na vseobecné státne opatrenia. Rozsírenie pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO na pomoc, ktorá nie je osobitná pre odvetvie uhlia a ocele, by bolo nielen v rozpore so zásadou ciastocnej integrácie, na ktorej sa zakladá Zmluva ESUO, ale takisto by zbavilo clánok 67 UO akéhokolvek potrebného úcinku. 80. Spolková republika Nemecko vychádza v druhom rade z pôsobnosti Zmluvy ESUO a Zmluvy ES. Zatial co kontrola pomoci vymedzená v Zmluve ES sa, ako vyplýva z clánku 87 ods. 3 písm. a) az e) ES, týka vseobecných opatrení pomoci, v Zmluve ESUO sa upravuje len kontrola pomoci urcenej pre odvetvie uhlia a ocele. Ak by sa teda pripustilo uplatnenie clánku 4 písm. c) UO na vseobecné schémy pomoci, doslo by k obmedzeniu pôsobnosti Zmluvy ES, ako aj k obmedzeniu právomoci rozhodovat o výnimke, ktorá sa Komisii zveruje v clánku 87 ES. 81. Spolková republika Nemecko tvrdí, ze jej výklad neoslabuje kontrolu státnej pomoci zo strany Komisie, pretoze vplyv vseobecných schém pomoci na oceliarske a uholné odvetvie sa posudzuje z hladiska clánkov 87 ES a 88 ES, ako aj clánku 67 UO. 82. Vzhladom na tieto rozlicné skutocnosti teda Spolková republika Nemecko tvrdí, ze právna koncepcia, ktorú Komisia presadzuje uz od tretieho kódexu, je nesprávna a ze ustanovenia uvedeného kódexu sú nezlucitelné s clánkom 4 písm. c) UO a clánkom 67 UO. 83. Komisia v podstate tvrdí, ze clánok 67 UO sa neuplatnuje na státnu pomoc. Toto ustanovenie sa vztahuje iba na vseobecné opatrenia, ktoré môzu clenské státy prijat v rámci svojej hospodárskej a sociálnej politiky, resp. na sektorové opatrenia, ktoré sa netýkajú osobitne oceliarskeho a uholného priemyslu. Clánok 4 písm. c) UO sa podla jej názoru vztahuje na pomoc, ktorá nie je osobitná pre spolocný trh uhlia a ocele. b) Posúdenie 84. V prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania spolocnost Salzgitter navrhuje, aby Súdny dvor rozhodol o rozsahu a uplatnitelnosti clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO. Ako som uz uviedol, Súdny dvor sa má vyjadrit k tomu, ci je clánok 4 písm. c) UO uplatnitelný na pomoc poskytnutú oceliarenskému podniku, ak je táto pomoc súcastou vseobecnej schémy pomoci, ktorú predtým schválila Komisia na základe Zmluvy ES, alebo ci sa na vykonanie tohto opatrenia vztahuje clánok 67 UO. 85. Pripomínam totiz, ze v prejednávanej veci vseobecnú schému pomoci, ktorú prijala Spolková republika Nemecko na základe ZRFG, Komisia schválila v roku 1971 na základe clánkov 87 ES a 88 ES. Ako vyplýva zo skutkových okolností predlozených Súdu prvého stupna, poslednú zmenu a doplnenie tohto zákona Komisia schválila ako státnu pomoc zlucitelnú so Zmluvou ES. 86. Práve na základe tejto vseobecnej schémy Spolková republika Nemecko poskytla pomoc spolocnosti Salzgitter. Pripomínam, ze tento podnik patrí do pôsobnosti Zmluvy ESUO. V spornom rozhodnutí sa Komisia domnievala, ze táto pomoc, ktorá bola vyplatená v rokoch 1986 a 1995, ( [31]30 ) bola nezlucitelná so spolocným trhom uhlia a ocele v zmysle clánku 4 písm. c) UO. Súdny dvor sa má vyjadrit k tomu, ci predmetná pomoc skutocne patrila do pôsobnosti uvedeného ustanovenia. 87. V tomto konaní boli obhajované dva názory. 88. Podla prvého názoru, ktorý zastáva Komisia, je rozhodujúci doslovný výklad clánku 4 písm. c) UO. Toto ustanovenie sa teda vztahuje na kazdú pomoc, ktorej príjemcom by mohli byt oceliarenské alebo uholné podniky. 89. Druhý názor, ktorý zastáva spolocnost Salzgitter a Spolková republika Nemecko, spocíva v uplatnení restriktívneho výkladu rozsahu clánku 4 písm. c) UO. Tento clánok by sa mal uplatnovat iba na osobitnú pomoc v prospech podnikov v odvetví uhlia a ocele, to znamená na pomoc, ktorú tieto podniky vyuzívajú osobitne alebo predovsetkým z dôvodu svojho pôsobenia v oceliarskom alebo uholnom odvetví. Naproti tomu sa toto ustanovenie neuplatnuje na pomoc poskytnutú oceliarskemu alebo uholnému priemyslu na základe vseobecných alebo regionálnych schém pomoci. Zlucitelnost tejto pomoci sa má v kazdom prípade preskúmat na základe clánku 67 UO v spojení a clánkami 87 ES a 88 ES. 90. Na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Salzgitter a Spolková republika Nemecko, zastávam názor, ze skúmanie predmetnej pomoci naozaj patrilo do pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO. 91. Predtým, ako objasním dôvody, ktoré ma vedú k takémuto názoru, najprv opísem stav problému na úcely správneho pochopenia systematiky Zmluvy ESUO. V rámci tohto objasnenia najskôr preskúmam rozsah a uplatnitelnost clánkov 4 UO a 67 UO. Následne uvediem návrhy generálnych advokátov týkajúce sa pôsobnosti obidvoch týchto ustanovení. Na záver upresním hranice rezimu kontroly státnej pomoci, ktorý vypracovala Komisia v rámci Zmluvy ESUO. 92. Následne vzhladom na takto vyvodené skutocnosti vysvetlím, preco sa domnievam, ze na posudzovanie predmetnej pomoci sa naozaj vztahuje clánok 4 písm. c) UO. i) Stav problému -- Pravidlá upravené v Zmluve ESUO 93. Zo znenia clánkov 4 UO a 67 UO nevyplýva jasne, ci je zlucitelnost takej pomoci, o akú ide v tomto spore, potrebné posudzovat z hladiska jedného alebo druhého ustanovenia. Ich výklad je o to chúlostivejsí, ze v rámci Zmluvy ESUO neexistujú nijaké prípravné dokumenty alebo spolocné podklady vsetkých signatárov, ktoré by mali význam z hladiska výkladu. ( [32]31 ) Je teda potrebné odkázat na struktúru a ciele, ktoré táto Zmluva sleduje. 94. V prvom rade je potrebné pripomenút, ze Zmluva ESUO vykonala iba ciastocnú hospodársku integráciu, a to vytvorením spolocného trhu, ktorý sa obmedzoval na odvetvie uhlia a ocele. 95. V rámci tejto Zmluvy sa clenské státy vzdali svojich právomocí týkajúcich sa zavedenia a fungovania spolocného trhu uhlia a ocele. Naproti tomu si clenské státy ponechali zodpovednost za svoju vseobecnú hospodársku politiku, ako sa uvádza v clánku 26 UO. ( [33]32 ) 96. Hospodárska sútaz na trhu uhlia a ocele môze byt teda ovplyvnená dvoma spôsobmi. Môzu ju narúsat vnútrostátne opatrenia, ktoré sa osobitne a výlucne týkajú uholného a oceliarskeho priemyslu, ako sú subvencie alebo státna pomoc poskytovaná podnikom. Narusená vsak môze byt aj v dôsledku rozdielov medzi vseobecnými politickými opatreniami, ktoré clenské státy prijali v rámci právomocí, ktoré si ponechali. 97. V Zmluve ESUO sa teda vymedzujú rôzne formy opatrení proti takémuto narúsaniu hospodárskej sútaze: clánok 4 písm. c) UO a clánok 67 UO. Clánok 4 písm. c) UO 98. V clánku 4 písm. c) UO sa v zásade zakazuje státna pomoc vo vnútri spolocného trhu uhlia a ocele v rozsahu, v akom môze narusit realizáciu jedného z jeho základných cielov, a síce zavedenie rezimu volnej hospodárskej sútaze. 99. V zmysle tohto ustanovenia sa "subvencie alebo pomoci poskytované státmi alebo osobitné poplatky ukladané státmi v akejkolvek forme" [neoficiálny preklad] povazujú za nezlucitelné so spolocným trhom uhlia a ocele a v dôsledku toho za zakázané vnútri Spolocenstva za podmienok uvedených v Zmluve ESUO. 100. Clánok 4 písm. c) UO je formulovaný striktne. Súdny dvor od zaciatku poukazoval na jeho "výnimocne vseobecný charakter" ( [34]33 ) a uznal jeho bezprostrednú uplatnitelnost. ( [35]34 ) Tento clánok sa týka priamych zásahov clenských státov do fungovania spolocného trhu uhlia a ocele a stanovuje bezpodmienecný zákaz, pri ktorého porusení sa clenský stát dostáva do úplného rozporu so Zmluvou ESUO. 101. Uvedené ustanovenie zakazuje kazdú pomoc bez akéhokolvek obmedzenia v tom zmysle, ze táto pomoc sa povazuje za nezlucitelnú so spolocným trhom uhlia a ocele bez toho, aby bolo na rozdiel od clánku 87 ods. 1 ES potrebné preukázat, ci vplýva na obchod medzi clenskými státmi, resp. ci narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze. ( [36]35 ) 102. Okrem toho, ako vyplýva zo znenia clánku 4 písm. c) UO, v tomto clánku sa nezavádza ziadne rozlisovanie medzi individuálnou pomocou a schémami pomoci, ani medzi schémami pomoci, ktoré sú alebo nie sú osobitné pre odvetvie uhlia a ocele. 103. V kazdom prípade vsak, ako sa presvedcíme neskôr, zákaz vymedzený v tomto ustanovení neznamená, ze kazdá státna pomoc poskytnutá vo vnútri spolocného trhu uhlia a ocele sa povazuje za nezlucitelnú s cielmi Zmluvy ESUO. V struktúre tejto Zmluvy totiz clánok 4 písm. c) UO nebráni tomu, aby Komisia povolila ako výnimku na základe clánku 95 prvého a druhého odseku UO státnu pomoc, ktorá by v súlade s cielmi Zmluvy ESUO umoznovala celit nepredvídaným situáciám. Clánok 67 UO 104. Cielom clánku 67 UO je vytvorit politickú koordináciu medzi clenskými státmi. Jeho úcelom je zabránit skreslovaniu hospodárskej sútaze, ktoré je výsledkom rozdielov medzi opatreniami vnútrostátnej politiky, ktoré clenské státy prijali v rámci svojich právomocí, ktoré si ponechali a ktoré by mohlo postihnút trh Spolocenstva ocele a uhlia. 105. V uvedenom ustanovení sa clenskému státu, ktorý prijíma opatrenie, ktoré by mohlo mat citelný vplyv na podmienky hospodárskej sútaze v uholnom a oceliarskom priemysle, ukladá povinnost takéto opatrenie oznámit Komisii. Ak má takéto opatrenie skodlivé úcinky pre oceliarenské alebo uholné podniky pôsobiace na trhu tohto státu alebo iného clenského státu, Komisia môze po porade s Poradným výborom a s Radou poskytnút týmto podnikom pomoc, ktorej výska, podmienky a trvanie sa stanovia na základe dohody s Komisiou, alebo môze uvedenému státu vydat odporúcanie, aby vykonal nápravu skodlivých úcinkov svojho opatrenia prostredníctvom opatrení, ktoré sám uzná za najviac zlucitelné so svojou hospodárskou rovnováhou. 106. Súdny dvor toto ustanovenie od zaciatku vykladal restriktívne. Dospel k záveru, ze clánok 67 UO je korekciou vo vztahu k ciastocnej povahe integrácie, ktorá sa vykonala prostredníctvom Zmluvy ESUO. 107. V uz citovanom rozsudku Groupement des industries sidérurgiques luxembourgeoises/Vysoký úrad Súdny dvor rozhodol, ze clánok 67 UO je "kompenzacným ustanovením", ktoré umoznuje "zrusit úcinky narúsania hospodárskej sútaze, ktoré neboli odstránené ustanoveniami Zmluvy, a tým zabránit tomu, aby toto narúsanie... aj ked by pretrvalo do vytvorenia spolocného trhu, ohrozovalo poslanie, ktoré clánok 2 Zmluvy zveril Spolocenstvu 'v súlade s celkovým hospodárstvom clenských státov`". ( [37]36 ) 108. V uz citovanom rozsudku Compagnie des hauts fourneaux et fonderies de Givors a i./Vysoký úrad Súdny dvor následne dospel k záveru, ze v clánku 67 UO sa stanovujú iba "ochranné opatrenia" proti státnym opatreniam, ktoré sa netýkajú priamo a bezprostredne priemyslu. Tieto ochranné opatrenia majú za úlohu iba "kompenzovat hospodárske nevýhody na spolocnom trhu, ktoré sú spôsobené státnym opatrením, ktoré [Komisia] nemá právomoc priamo ukoncit". ( [38]37 ) 109. Práve v uz citovanom rozsudku De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad Súdny dvor rozlísil pôsobnost clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO, pricom zastával názor, ze sa týkajú "dvoch odlisným oblastí". ( [39]38 ) Súd Spolocenstva dospel k záveru, ze clánok 67 UO sa nemôze týkat tých istých opatrení, ktoré sú v clánku 4 písm. c) UO vyhlásené za zrusené a zakázané, a to z dvoch dôvodov. 110. Prvý dôvod je spojený s potrebným úcinkom ustanovení Zmluvy ESUO. Súdny dvor totiz zdôraznuje, ze ak by pomoc poskytnutá clenskými státmi, ktorá je zrusená alebo zakázaná na základe clánku 4 písm. c) UO, mohla byt prípustná na základe clánku 67 UO (s výnimkou opatrení odporúcaných Komisiou), znacne by to podla neho narucilo rozsah zákazu, ktorý vyplýva z clánku 4 UO. 111. Druhý dôvod sa týka rozdielnych prostriedkov, ktoré má Komisia k dispozícii na úcely vykonania clánku 67 UO. Na rozdiel od clánku 4 UO, v ktorom sa Spolocenstvu zveruje výlucná právomoc, totiz clánok 67 UO vyhradzuje Spolocenstvu iba právomoc "vydávat odporúcania". 112. Súd prvého stupna napokon v nedávnejsom rozsudku z 5. júna 2001, ESF Elbe-Stahlwerke Feralpi/Komisia ( [40]39 ), pripomenul, ze clánok 67 UO "sa týka iba výhod v prospech oceliarskeho priemyslu, ktoré vyplývajú z uplatnovania zákonov a iných právnych predpisov státu súvisiacich s celkovou hospodárskou politikou dotknutého clenského státu, nie vsak verejných subvencií poskytnutých osobitne uholnému a oceliarskemu priemyslu alebo, ako je to v prejednávanej veci, konkrétnemu oceliarenskému podniku, na ktoré sa vztahuje clánok 4 písm. c) [UO]". ( [41]40 ) 113. Z tejto judikatúry vyplýva, ze clánok 67 UO má za ciel umoznit Komisii, aby schválila poskytnutie kompenzacných opatrení alebo "ochranných opatrení" oceliarenským podnikom, ak sú tieto podniky postihnuté opatreniami celkovej hospodárskej politiky. -- Návrhy generálnych advokátov, pokial ide o pôsobnost clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO 114. Skúmanie návrhov, ktoré predniesli generálni advokáti, preukazuje tazkosti, ktoré nastali pri vymedzovaní pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO vo vztahu k pôsobnosti clánku 67 UO. 115. Generálni advokáti Lagrange, Roemer a Geelhoed sa vsetci zhodujú na tom, ze clánok 4 písm. c) UO sa vztahuje iba na osobitné subvencie, ktoré sa týkajú výlucne uholného a oceliarskeho priemyslu, zatial co výhody, ktoré vyplývajú zo vseobecných právnych predpisov, je potrebné posudzovat vo vztahu k clánku 67 UO. ( [42]41 ) 116. Generálny advokát Lagrange vo svojich návrhoch, ktoré predniesol 5. novembra 1960 vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, zastával názor, ze nie je mozné "právoplatne vylúcit z právomoci clenských státov vsetko, co sa v právnych predpisoch tohto druhu osobitne týka, ci uz celkom alebo scasti, priemyslových odvetví v rámci [ESUO]". Podla neho by to znamenalo "neoprávnené rozsírenie pôsobnosti ESUO na oblast, ktorá je vyhradená právomoci státu". Na úcely odlísenia opatrení podla clánku 4 písm. c) UO od opatrení podla clánku 67 UO navrhol generálny advokát Lagrange pouzit kritérium zalozené na "skutocnom predmete opatrenia". Na zobrazenie svojho návrhu uviedol ako príklad legislatívne opatrenie, ktorým sa menia spôsoby financovania sociálneho zabezpecenia a ktoré obsahuje osobitné pravidlá pre niektoré profesie (napríklad banský priemysel). Podla neho takéto opatrenie nie je mozné povazovat a priori za pomoc alebo subvenciu, ktoré sú zakázané v zmysle clánku 4 písm. c) UO. Kedze je predmet tohto opatrenia sociálnej povahy a prijatie osobitných pravidiel financovania pre vymedzené profesie je odôvodnené zákonnými dôvodmi spojenými s cielmi, ktoré sledujú vseobecné právne predpisy, toto opatrenie zostáva vo vnútrostátnej právomoci a vztahuje sa nan iba clánok 67 UO. ( [43]42 ) 117. Pokial ide o generálneho advokáta Roemera, ten vo svojich návrhoch, ktoré predniesol 10. júna 1971 vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Holandsko/Komisia, dospel k záveru, ze zámerom autorov Zmluvy ESUO nemohlo byt priznanie absolútneho úcinku zákazu, ktorý je vymedzený v clánku 4 písm. c) UO. 118. Po prvé, kedze subvencie sú velmi castým nástrojom hospodárskej, sociálnej a priemyselnej politiky, nebolo by rozumné pripravit uholný a oceliarsky priemysel o vsetok priaznivý úcinok, ktorý pre ne vyplýva z opatrení, ktoré prijímajú clenské státy v rámci svojej vseobecnej právnej úpravy, a domnievat sa, ze vo vztahu k týmto priemyslovým odvetviam existuje bezpodmienecný zákaz subvencií. Takýto systém by vytváral zjavnú medzeru vo výkone právomocí celkovej hospodárskej politiky clenských státov. 119. Po druhé uplatnovanie clánku 37 UO a clánku 95 prvého odseku UO, ktoré umoznujú zmiernit zákaz vymedzený v clánku 4 písm. c) UO, predstavuje tazkopádny postup (súhlasné stanovisko Rady rozhodujúcej jednohlasne a po porade s Poradným výborom) a vyzaduje existenciu tazko uskutocnitelných podmienok (podstatné a pretrvávajúce hospodárske problémy). 120. Napokon ak by sa pripustilo, ze clánok 4 písm. c) UO sa týka kazdej pomoci, ktorú môzu vyuzívat oceliarenské podniky, bolo by to na ujmu harmonického rozvoja Spolocenstva, pretoze ustanovenia zaoberajúce sa pomocou v Zmluve ES takisto stanovujú rozsiahle výnimky zo zákazu subvencií, a to opät zo zretelom na právomoci, ktoré si clenské státy ponechali. 121. Konecne generálny advokát Geelhoed vo svojich návrhoch, ktoré predniesol 8. februára 2001 vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Moccia Irme a i./Komisia ( [44]43 ), dospel k záveru, ze vzhladom na judikatúru Súdneho dvora ( [45]44 ) existujú iba dve obmedzenia zákazu pomoci vymedzeného v clánku 4 písm. c) UO. Prvé obmedzenie vychádza z toho, ze "opatrenie musí patrit do kategórie 'subvencií alebo pomoci poskytnutých státmi`" a druhé z toho, ze "sa musí týkat osobitne a výlucne odvetvia uhlia a ocele". ( [46]45 ) -- Zavedenie rezimu kontroly státnej pomoci ESUO 122. Napriek vseobecnému zákazu státnej pomoci vymedzenému v clánku 4 písm. c) UO sa Komisia rozhodla zaviest rezim povolujúci poskytovanie státnej pomoci oceliarskemu priemyslu, aby bolo mozné celit kríze, ktorej bolo toto odvetvie vystavené od konca 70. rokov. Fungovanie tohto rezimu muselo byt koordinované so systémom kontroly státnej pomoci, ktorý bol zavedený Zmluvou ES. Kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu 123. Zásady a prostriedky cinnosti stanovené v rámci Zmluvy ESUO zodpovedali situáciám, ktoré existovali v case jej podpisu. Boli zamerané v prvom rade na zvysovanie výroby a rovnaký prístup uzívatelov k výrobkom ESUO bez akejkolvek diskriminácie. ( [47]46 ) Toto zameranie vysvetluje rigoróznost pravidiel spojených s fungovaním spolocného trhu uhlia a ocele, akým sú vseobecný zákaz subvencií a státnej pomoci, povinnost uverejnovat cenové sadzobníky a dopravné tarify alebo aj zákaz akejkolvek diskriminácie. 124. Toto prvé integracné spolocenstvo vsak malo v zásade dynamický charakter. Niektoré pravidlá trhu, ktoré stanovovala Zmluva ESUO, museli byt prispôsobené potrebám politiky, ktorá musela celit predovsetkým strukturálnym hospodárskych problémom uholného a oceliarskeho priemyslu. ( [48]47 ) 125. Na úcely splnenia poziadaviek na restrukturalizáciu oceliarskeho odvetvia zaviedla Komisia na základe clánku 95 prvého a druhého odseku UO rezim Spolocenstva, ktorý povoloval poskytovanie státnej pomoci oceliarskemu priemyslu v niektorých taxatívne vymedzených prípadoch. ( [49]48 ) Ako som uz uviedol, rezim, ktorý Komisia prijala na základe uvedeného ustanovenia, mal formu vseobecne záväzných rozhodnutí nazývaných "kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu". 126. Tieto kódexy povolujú za urcitých podmienok a po schválení zo strany Komisie výnimky zo vseobecného zákazu vymedzeného v clánku 4 písm. c) UO v prospech vymedzených kategórií pomoci, ktoré sú v nich taxatívne vymenované. Súdny dvor teda zastáva názor, ze je ich potrebné vykladat restriktívne. ( [50]49 ) Uvedené kódexy majú taktiez obmedzenú casovú pôsobnost, pretoze stanovujú pravidlá na prispôsobenie oceliarskeho priemyslu cielom uvedeným v Zmluve ESUO v závislosti od potrieb existujúcich v danom období. ( [51]50 ) 127. V prvom kódexe sa nachádza upresnenie, ktoré je potrebné zdôraznit v prejednávanom spore. Podla jeho clánku 1 sa totiz tento kódex vztahuje iba na pomoc poskytnutú osobitne podnikom uhlia a ocele. V zmysle uvedeného kódexu teda uplatnovanie vseobecných a regionálnych schém na oceliarsky priemysel aj nadalej podlieha kontrole Komisie na základe clánku 67 UO a clánkov 87 ES a 88 ES. ( [52]51 ) Kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu, ktoré boli prijaté následne, zavádzajú odlisný rezim kontroly, pretoze kazdá pomoc patriaca do oslobodených kategórií, ktoré sú v týchto kódexoch vymedzené, podlieha jednotnému zaobchádzaniu v rámci jediného postupu podla Zmluvy ESUO. 128. Na pomoc, ktorá nepatrí do kategórií vymedzených v uvedených kódexoch, sa aj nadalej vztahuje výlucne clánok 4 písm. c) UO. V prípade takejto pomoci sa vsak môze uplatnit individuálna výnimka zo zákazu stanoveného v uvedenom ustanovení, ak Komisia v rámci výkonu svojej diskrecnej právomoci v zmysle clánku 95 UO dospeje k záveru, ze takáto pomoc je nevyhnutná na úcely dosiahnutia cielov Zmluvy ESUO. ( [53]52 ) Koordinácia rezimov pomoci ES a ESUO 129. Otázka, na ktorú mám odpovedat, odráza takisto tazkosti vyplývajúce z koexistencie dvoch právnych poriadkov, ktorými sú Zmluva ES a Zmluva ESUO. Zvysujúci sa rozvoj ES a vytvorenie systému pravidiel hospodárskej sútaze v najrozlicnejsích oblastiach hospodárskej cinnosti v rámci ES totiz odhalili, ze v oblastiach spolocného záujmu dochádza k prekrývaniu. Koexistencia týchto dvoch spolocenstiev teda nastolila otázku týkajúcu sa koordinácie ich rezimov kontroly státnej pomoci. 130. Obidve spolocenstvá spolu s Európskym spolocenstvom pre atómovú energiu sú prvkami jediného celku. Ustanovenia vyplývajúce zo zmlúv ES, ESUO a ESAE je teda potrebné vykladat a uplatnovat v závislosti od tohto spolocného ciela, to znamená ako súcast jednotného právneho poriadku, ktorého cielom je úplná hospodárska integrácia. V kazdom prípade je vsak potrebné dbat o to, aby sa respektovala osobitost právnych úprav nachádzajúcich sa v kazdej z týchto zmlúv, ak sa to v týchto zmluvách stanovuje. 131. Pokial ide o Zmluvu ESUO, toto pravidlo je jasne a zretelné vymedzené v clánku 305 ods. 1 ES. V tomto ustanovení sa totiz stanovuje, ze "ustanovenia [Zmluvy ES] sa nedotýkajú ustanovení Zmluvy [ESUO], najmä v oblasti práv a povinností clenských státov... a pravidiel stanovených uvedenou zmluvou pre fungovanie spolocného trhu uhlia a ocele". 132. Súdny dvor teda opakovane rozhodol, ze pravidlá Zmluvy ESUO a vsetky ustanovenia prijaté na ich uplatnenie si napriek nadobudnutiu platnosti Zmluvy ES zachovávajú svoju vlastnú pôsobnost. ( [54]53 ) Z ustálenej judikatúry teda vyplýva, ze ustanovenia Zmluvy ES sa uplatnujú iba subsidiárne, ak sa v Zmluve ESUO nenachádza osobitná právna úprava. ( [55]54 ) 133. Pokial ide konkrétnejsie o kontrolu státnej pomoci, Súdny dvor zastáva názor, ze v Zmluve ESUO sa stanovujú osobitné pravidlá, takze právna úprava odvodená zo Zmluvy ES sa neuplatní. 134. Súdny dvor tak v uz citovanom rozsudku Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia dospel k záveru, ze "jasný rozdiel vo formulácii medzi ustanoveniami clánku 4 písm. c) [UO] a ustanoveniami clánku [88] ods. 1 [ES] postacuje na úcely preukázania toho, ze clenské státy nemali vo vztahu k otázke státnej pomoci v úmysle uplatnovat rovnaké pravidlá, ani rovnakú pôsobnost zásahov Spolocenstiev". ( [56]55 ) 135. Súdny dvor túto analýzu potvrdil v uz citovanom rozsudku Spanielsko/Komisia. V tejto veci Spanielske královstvo Komisii vytýkalo, ze zlucitelnost vnútrostátnej právnej úpravy týkajúcej sa dane z príjmu právnických osôb posudzovala z hladiska clánku 4 písm. c) UO. ( [57]56 ) Táto právna úprava, ktorá bola uplatnitelná pred pristúpením Spanielskeho královstva k Európskym spolocenstvám, umoznovala ponúknut podnikom danový odpocet za ich výdavky a investície vykonané v zahranicí. Po tom, ako bola Komisia upozornená zo strany konkurencných podnikov príjemcov, zacala konanie smerujúce k preskúmaniu zákonnosti spornej pomoci iba vo vztahu k pravidlám Zmluvy ESUO. Zmluva ESUO totiz na rozdiel od Zmluvy ES nepozná pojem "existujúca pomoc". Po tom, ako Komisia skonstatovala, ze predmetný rezim danového odpoctu mohol zvýhodnovat oceliarenské podniky, rozhodla, ze kazdá pomoc, ktorú poskytlo Spanielske královstvo podla predmetnej právnej úpravy oceliarenským podnikom ESUO, je nezlucitelná so spolocným trhom uhlia a ocele v zmysle clánku 4 písm. c) UO. 136. Spanielske královstvo vo svoje zalobe najmä tvrdilo, ze ak by oceliarenským podnikom neboli priznané výhody, ktoré poskytuje predmetná právna úprava, doslo by k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania medzi podnikmi. Súdny dvor rozhodol, ze tento zalobný dôvod nie je dôvodný, pretoze "oceliarenské podniky sa nenachádzajú v rovnakej situácii ako ostatné podniky z dôvodu, ze sa na ne vztahujú osobitné ustanovenia Zmluvy ESUO". ( [58]57 ) 137. Vzhladom na túto judikatúru sa teda podniky, ktoré vykonávajú výrobné cinnosti, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO, nachádzajú v odlisnej situácii ako ostatné podniky, na ktoré sa vztahuje Zmluva ES. To vyplýva z osobitných pravidiel vymedzených v Zmluve ESUO na zabezpecenie riadneho fungovania spolocného trhu uhlia a ocele a na riesenie jeho strukturálnych problémov. Hoci sa v Zmluve ES zavádza ovela pruznejsí systém kontroly státnej pomoci ako v Zmluve ESUO, tieto podniky aj nadalej podliehajú osobitným pravidlám, ktoré Zmluva ESUO stanovila. ( [59]58 ) 138. Zo skutocností, ktoré boli uvedené, je mozné v prejednávanej veci vyvodit tieto závery. -- V Zmluve ESUO sa upravuje osobitný rezim kontroly státnej pomoci poskytovanej oceliarenským podnikom, ktorý je prispôsobený podmienkam fungovania spolocného trhu uhlia a ocele. Tento rezim je upravený v clánku 4 písm. c) UO a v jednotlivých kódexoch pomoci oceliarskemu priemyslu. V zmysle clánku 305 ods. 1 ES a vzhladom na ustálenú judikatúru Súdneho dvora sa ustanovenia Zmluvy ES uplatnia subsidiárne. -- Podla clánku 4 písm. c) UO je pomoc poskytnutá oceliarenským podnikom nezlucitelná so spolocným trhom uhlia a ocele, s výnimkou toho, ze sa na nu vztahujú výnimky výslovne stanovené a riadne schválené Komisiou v rámci kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. ( [60]59 ) -- Kedze Zmluva ESUO vykonáva iba ciastocnú integráciu, clánok 67 UO umoznuje Komisii schválit kompenzacné opatrenia v prospech oceliarenského podniku, ak je tento podnik postihnutý opatrením clenského státu prijatým v rámci jeho celkovej hospodárskej politiky. Od nadobudnutia platnosti Zmluvy ES sa musí pri jej uplatnovaní zohladnit existencia systému kontroly státnej pomoci ES. 139. Na základe takto priblízeného názorového rámca teraz vysvetlím, preco si myslím, ze Súd prvého stupna mohol rozhodnút, ze skúmanie predmetnej pomoci patrí do pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO. ii) Navrhované riesenie 140. Pripomínam, ze v prejednávanej veci predstavuje predmetná pomoc individuálnu pomoc, ktorá bola poskytnutá oceliarenskému podniku v súlade s rezimami, ktoré predtým schválila Komisia na základe Zmluvy ES. 141. Z údajov nachádzajúcich sa v spise vyplýva, ze predmetná pomoc patrí do rámca celkovej politiky, ktorej cielom je napravit konkrétne hospodárske nevýhody, ktoré postihli Zonenrandgebiet. Práve v ZRFG sa stanovujú ciele a rámec, v akom sa prijímajú vykonávacie opatrenia, o ktoré ide v prejednávanej veci. Je teda tazké posúdit spornú pomoc oddelene, kedze je vyjadrením ucelenej politiky Spolkovej republiky Nemecko. Inými slovami, ZRFG predstavuje právny základ, na ktorom sa prijímajú vsetky konkrétne vykonávacie opatrenia a na základe ktorého je mozné sa domnievat, ze tieto opatrenia sú na sebe navzájom závislé. Z tohto pohladu môzem iba súhlasit s tým, ze uplatnenie predmetnej pomoci na spolocnost Salzgitter má prispiet k realizácii sirsieho zámeru, ktorým je starat sa o vyvázený rozvoj hospodárstva tejto pohranicnej oblasti. Zastávam názor, ze najmä tieto vseobecné ciele boli rozhodujúce pre prijatie ZRFG a predmetnej pomoci. Vzhladom na informácie, ktoré mám k dispozícii, môzem iba tazko tvrdit, ze cielom bol oceliarsky priemysel ako taký a ze Spolková republika Nemecko ho chcela podporit osobitne v závislosti od jeho vlastných potrieb. Oceliarsky priemysel v kazdom prípade nebol jediný, ktorý mal prospech z danových ponúk vymedzených v ZRFG, a mimoriadne odpisy, ako aj rezervy oslobodené od dane neboli urcené výhradne pren. 142. V dôsledku toho nejde o opatrenia prijaté osobitne a výlucne v prospech oceliarenských podnikov. Ak by to tak bolo, o uplatnitelnosti clánku 4 písm. c) UO by neboli nijaké pochybnosti. 143. Akú povahu teda má predmetná pomoc? 144. V prejednávanom spore totiz spolocnost Salzgitter tvrdí, ze pomoc, ktorá jej bola poskytnutá, je individuálnym vykonávacím opatrením vseobecnej schémy pomoci, ktorú uz predtým schválila Komisia. Tvrdí teda, ze na základe Zmluvy ESUO nebola povinná toto individuálne opatrenie oznámit a v tejto súvislosti sa opiera o rozsudok z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia ( [61]60 ). 145. V tejto veci Súdny dvor rozhodol, ze individuálne vykonávacie opatrenia vseobecnej schémy pomoci, ktorú schválila Komisia, jej nemusia byt oznamované, okrem prípadu, ze by v schvalovacom rozhodnutí boli v tomto zmysle stanovené výhrady. Súdny dvor totiz dospel k záveru, ze "[kedze] je individuálna pomoc iba vykonávacím opatrením vseobecnej schémy pomoci, faktory, ktoré by mala Komisia zohladnit pri jej posudzovaní, sú tie isté ako faktory, ktoré pouzila pri skúmaní vseobecnej schémy". Súdny dvor teda dospel k záveru, ze by bolo zbytocné, aby individuálna pomoc podliehala opätovnému skúmaniu zo strany Komisie. ( [62]61 ) 146. V prejednávanom spore teda vyvstáva otázka, ci pomoc vyplatená spolocnosti Salzgitter predstavuje iba individuálne vykonávacie opatrenie ZRFG, ktoré by sa z hladiska uz citovanej judikatúry nemuselo oznamovat Komisii, alebo ci sa táto pomoc naopak musí posudzovat bez ohladu na ZRFG. 147. Hoci by predmetná pomoc mohla byt povazovaná za jeden z prvkov celkovej politiky v hospodárskej, priemyselnej, regionálnej a sociálnej oblasti, nemyslím si, ze by islo iba o individuálne vykonávacie opatrenie, ktoré by z hladiska judikatúry, na ktorú sa odvoláva spolocnost Salzgitter, nebolo potrebné oznámit Komisii. 148. Zastávam totiz názor, ze vyssie citovanú judikatúru nie je mozné uplatnit v prejednávanej veci. Vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Taliansko/Komisia, sa predmetná individuálna pomoc, ako aj vseobecná schéma pomoci, v rámci ktorej bola táto pomoc poskytnutá, týkali iba podnikov, na ktoré sa vztahuje Zmluva ES. 149. V prejednávanom spore to tak vsak nie je. Podniky, ktoré vyuzívajú ZRFG, totiz patria do pôsobnosti obidvoch zmlúv, teda Zmluvy ES aj Zmluvy ESUO. Ako som uz uviedol, Zmluva ESUO a právne úpravy prijaté na jej základe stanovujú osobitný rezim kontrol státnej pomoci, ktorému podliehajú oceliarenské podniky. Faktory, ktoré musí Komisia zohladnit pri posudzovaní zlucitelnosti predmetnej pomoci, sa teda lísia podla toho, ci sa na opatrenia poskytnuté podnikom vztahuje Zmluva ES alebo Zmluva ESUO. 150. Poskytnutie predmetnej pomoci spolocnosti Salzgitter teda nie je iba individuálnym vykonávacím opatrením ZRFG, pretoze skúmanie zlucitelnosti tejto pomoci musí podliehat osobitným pravidlám na kontrolu státnej pomoci, ktoré sú stanovené v Zmluve ESUO. 151. Cielom samozrejme nie je pripravit oceliarsky alebo uholný priemysel o prípadné výhody vyplývajúce z opatrenia celkovej politiky. Takisto nemám v úmysle pripustit, ako tvrdí Spolková republika Nemecko, uplatnenie clánku 4 písm. c) UO na vseobecné schémy pomoci. Moja analýza sa zakladá výlucne na úcelnosti systému, ktorý bol zriadený Zmluvou ESUO, a na potrebe posudzovat zlucitelnost takých opatrení, o aké ide v konaní vo veci samej, vo vztahu k osobitnej situácii oceliarskeho trhu a osobitným pravidlám vymedzeným v tejto Zmluve. Práve po tejto stránke sa úplne naplna zmysel clánku 6 tretieho kódexu, v ktorom sa od clenských státov pozaduje, aby Komisiu informovali "o projektoch na uplatnenie schémy pomoci na oceliarske odvetvie, o ktorých uz rozhodla na základe ustanovení Zmluvy [ES]" [neoficiálny preklad]. 152. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti sa teda domnievam, ze skúmanie predmetnej pomoci, hoci táto pomoc patrí do rámca vseobecnej schémy pomoci, ktorú uz predtým schválila Komisia na základe Zmluvy ES, je potrebné vykonat samostatne a podla pravidiel Zmluvy ESUO. 153. Teraz teda vyvstáva otázka, ci je posúdenie spornej pomoci potrebné vykonat z hladiska clánku 4 písm. c) UO alebo clánku 67 UO. 154. Zastávam názor, ze clánok 67 UO sa v prejednávanom prípade neuplatnuje. 155. Ako som uz uviedol, ( [63]62 ) Súdny dvor od zaciatku podával restriktívny výklad tohto ustanovenia, kedze ho povazoval za "ochranné opatrenie" proti státnym opatreniam, ktoré sa netýkajú priamo a bezprostredne uholného a oceliarskeho priemyslu, ale ktoré môzu svojimi úcinkami ovplyvnit jeho konkurencné postavenie. ( [64]63 ) Uvedené ustanovenie umoznuje clenským státom poskytnút pomoc oceliarenským podnikom, ktoré boli postihnuté státnym opatrením prijatým v rámci jeho celkovej hospodárskej politiky. Táto pomoc predstavuje nápravu, ktorej výska, podmienky a trvanie sa ponechávajú na posúdenie Komisii. Nemyslím si, ze by clánok 67 UO mohol odôvodnovat systém subvencií, ktoré sa poskytujú oceliarenským podnikom, iba z dôvodu, ze ide o pomoc, ktorá nie je osobitná, teda o pomoc týkajúcu sa odvetvia uhlia a ocele a zároven iných hospodárskych odvetví. ( [65]64 ) 156. V prejednávanej veci je podla môjho názoru zrejmé, ze pomoc poskytnutá spolocnosti Salzgitter nie je kompenzacným opatrením v zmysle tohto ustanovenia. Z údajov uvedených v spise totiz nevyplýva, ze by jej bola táto pomoc poskytnutá ako náprava za skreslovanie hospodárskej sútaze, ktoré musela znásat v dôsledku prijatia ZRFG. 157. V dôsledku toho zastávam názor, ze clánok 67 UO sa na posudzovanie predmetnej pomoci nevztahuje. Rovnako ako Komisia sa naopak domnievam, ze zlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom uhlia a ocele je potrebné posudzovat z hladiska clánku 4 písm. c) UO a pravidiel uvedených v siestom kódexe. 158. Tento výklad potvrdzuje siroká formulácia clánku 4 písm. c) UO, ktorý sa, pripomínam, vztahuje na "subvencie alebo pomoci poskytované státmi... v akejkolvek forme" [neoficiálny preklad]. ( [66]65 ) Vzhladom na skutocnosti, ktorými som sa zaoberal vyssie, zastávam názor, ze toto ustanovenie sa vztahuje na kazdú pomoc poskytovanú oceliarenským podnikom bez ohladu na jej formu alebo pôvod, ci uz je poskytovaná konkrétne niektorému oceliarenskému podniku alebo prijatá na základe vseobecnej alebo regionálnej schémy pomoci. Netreba zabudnút, ze toto ustanovenie bolo vypracované v roku 1951, teda este pred vznikom EHS a zriadením kontroly vseobecnej alebo regionálnej schémy státnej pomoci. 159. Výklad uvedeného ustanovenia, ktorý navrhujem, umoznuje zabezpecit jednotné zaobchádzanie s kazdou pomocou poskytnutou oceliarskemu odvetviu, tak aby kazdá pomoc podliehala koherentnej a úcinnej disciplíne. 160. Toto riesenie okrem toho umoznuje zabezpecit rovnost zaobchádzania medzi clenskými státmi a hospodárskymi subjektmi. Zastávam totiz názor, ze by bolo v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, ak by sa povolilo poskytovanie pomoci oceliarenskému podniku z dôvodu, ze táto pomoc bola prijatá na základe vseobecnej schémy pomoci, a zároven podla clánku 4 písm. c) UO zamietlo poskytovanie pomoci, ktorej výska, podmienky a trvanie by boli takmer zhodné, a to iba z toho dôvodu, ze ide o pomoc osobitne poskytnutú oceliarenskému podniku. Ak by existovala takáto situácia, clenské státy by to mohlo podnecovat k prijímaniu vseobecných schém pomoci, ktoré by vsak v praxi poskytovali výhody iba podnikom, ktoré patria do oceliarskeho a uholného odvetvia. Clenský stát by mohol napríklad prijat regionálnu schému pomoci, ktorú by Komisia schválila na základe Zmluvy ES, ale z ktorej by mali prospech iba oblasti, v ktorých sú usadené podniky, ktoré patria prevazne do odvetvia uhlia a ocele. Táto situácia by nevyhnutne predstavovalo riziko, ze vseobecný zákaz státnej pomoci vymedzený v clánku 4 písm. c) UO bude zbavený akéhokolvek potrebného úcinku a bude obchádzaný uplatnovaním pruznejsích pravidiel Zmluvy ES. 161. Pokial ide o pôsobnost clánku 67 UO, zastávam názor, ze tento clánok sa vztahuje na vsetky opatrenia, ktoré umoznujú kompenzovat skodlivé úcinky, ktoré vznikli oceliarenským podnikom z dôvodu právnej úpravy celkovej hospodárskej politiky, s výnimkou státnej pomoci, ktorej podmienky poskytovania sú osobitne upravené v clánku 4 písm. c) UO a v kódexoch pomoci oceliarskemu priemyslu. 162. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti teda zastávam názor, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked v bode 116 napadnutého rozsudku rozhodol, ze predmetná pomoc patrí do pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO. 163. Vzhladom na to navrhujem, aby Súdny dvor zamietol prvú cast prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania. 2. O druhej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o posúdenie právomocí Komisie 164. V druhej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Komisia nemala právomoc rozsírit v rámci pomoci oceliarskemu priemyslu pôsobnost clánku 4 písm. c) UO na pomoc poskytovanú oceliarenským podnikom na základe vseobecnej schémy pomoci, ktorá bola schválená na základe Zmluvy ES. Súd prvého stupna tým, ze rozhodol, ze Komisia mohla pri posudzovaní predmetnej pomoci platne vychádzat z clánku 4 písm. c) UO, nesprávne posúdil rozsah právomoci Komisie. a) Tvrdenia úcastníkov konania 165. Spolocnost Salzgitter, ktorá, pripomínam, presadzuje restriktívny výklad clánku 4 písm. c) UO, sa domnieva, ze Komisia nemala právomoc rozsírit v rámci kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu pôsobnost tohto ustanovenia na schémy pomoci, ktoré nie sú osobitné pre odvetvie uhlia a ocele. To by totiz vyzadovalo zmenu Zmluvy ESUO. Clánok 95 prvý a druhý odsek UO, z ktorého vychádzajú jednotlivé kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu, vsak nie sú vhodným právnym základom pre takúto zmenu. Podla spolocnosti Salzgitter mala Komisia na tento úcel dodrzat postup vymedzený bud v clánku 95 tretom a stvrtom odseku UO, alebo v clánku 96 UO. 166. Komisia tvrdí, ze nezmenila pôsobnost clánku 4 písm. c) UO, kedze znenie tohto ustanovenie sa od 23. júla 1952 nezmenilo. Nevykonala teda nijakú zmenu Zmluvy ESUO. ( [67]66 ) b) Posúdenie 167. V tejto casti spolocnost Salzgitter spochybnuje postup, ktorý prijala Komisia, ktorým sa podla nej rozsírila v rámci kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu pôsobnost clánku 4 písm. c) UO. Predtým, ako preskúmam dôvodnost tejto výhrady, je podla mna zaujímavé pripomenút si rozlicné mechanizmy právnych zmien, ktoré sú vymedzené v Zmluve ESUO a na ktoré sa odvoláva spolocnost Salzgitter. 168. Zvycajný postup upravujúci zmenu tejto Zmluvy je vymedzený v clánku 96 UO. Toto ustanovenie vo svojom pôvodnom znení, ktoré bolo platné este pri prijatí druhého a tretieho kódexu, umoznovalo kazdému clenskému státu a Komisii navrhnút zmeny uvedenej Zmluvy. O týchto zmenách sa rozhodovalo na základe spolocnej dohody na stretnutí stálych zástupcov clenských státov. 169. V stanovisku, ktoré bolo vydané 17. decembra 1959 ( [68]67 ), Súdny dvor na základe clánku 95 tretieho a stvrtého odseku UO uviedol, ze od tohto postupu sa je mozné odchýlit "iba v prípade, ak tým nie je dotknutá ani vseobecná struktúra Zmluvy a ani vztahy medzi Spolocenstvom a clenskými státmi, a konkrétnejsie vztahy medzi právomocami prenesenými na Spolocenstvo a právomocami, ktoré si clenské státy ponechali, a ze iba v takýchto prípadoch [je mozné] prijat postup nazývaný 'malá zmena`"[neoficiálny preklad]. 170. Postup nazývaný "malá zmena" je vymedzený v clánku 95 tretom odseku UO. Zmeny, ktoré navrhujú Komisia a Rada, sa predkladajú na posúdenie Súdnemu dvoru, ktorý rozhodne o právnych, ako aj skutkových otázkach súladu návrhov s ustanoveniami uvedeného odseku. 171. V clánku 95 tretom odseku UO sa stanovuje, ze: -- predmetom týchto zmien musí byt "zmena pravidiel týkajúcich sa výkonu právomocí zverených [Komisii]" [neoficiálny preklad], -- takéto zmeny môzu byt navrhované iba vtedy, "ak si na základe skúseností zistené nepredvídané tazkosti... alebo hlboká zmena hospodárskych alebo technických podmienok, ktorá sa priamo dotýka spolocného trhu uhlia a ocele, nevyhnutne vyziadajú [takúto] zmenu" [neoficiálny preklad], -- okrem toho musí takáto zmena viest k vykonaniu potrebných zmien a napokon -- tieto zmeny sa nemôzu dotýkat ustanovení clánkov 2 UO az 4 UO, a ani vztahov medzi právomocami zverenými Komisii a iným institúciám Spolocenstva. 172. V clánku 95 prvom odseku UO sa Komisii umoznuje prijat rozhodnutie alebo odporúcanie vo vsetkých prípadoch nepredvídaných Zmluvou ESUO, ked sa toto rozhodnutie alebo toto odporúcanie ukáze byt nevyhnutným nato, aby sa vo fungovaní spolocného trhu uhlia a ocele dosiahol v súlade s ustanoveniami clánku 5 UO niektorý z cielov Spolocenstva stanovených v clánkoch 2 UO az 4 UO. Komisia prijíma rozhodnutie alebo odporúcanie na základe súhlasného stanoviska Rady prijatého jednomyselne a po porade s Poradným výborom. 173. Bez väcsích tazkostí je vidiet formálne rozdiely medzi obidvoma prípadmi vymedzenými v clánku 95 UO. V clánku 95 prvom odseku UO ide o to, aby sa Komisii umoznilo vyplnit medzeru v Zmluve ESUO, ktorá ochromuje jej cinnost, a to tým, ze jej umoznuje prijat rozhodnutie alebo odporúcanie v prípade nepredvídanom touto Zmluvou bez toho, aby bola táto Zmluva zmenená. Okrem toho je potrebné predchádzajúce súhlasné stanovisko Rady prijaté jednomyselne. V clánku 95 tretom odseku UO ide o zmenu ustanovenia uvedenej Zmluvy"týkajúcu sa výkonu právomocí zverených Komisii" [neoficiálny preklad]. Nepozaduje sa jednomyselné rozhodnutie Rady, je vsak potrebné kladné stanovisko Súdneho dvora a hlasovanie Európskeho parlamentu. 174. V prejednávanej veci spolocnost Salzgitter Komisii vytýka, ze vychádzala z clánku 95 prvého a druhého odseku UO, a to aby rozsírila pôsobnost clánku 4 písm. c) UO v rámci rozlicných kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu, zatial co mala dodrzat postup vymedzený bud v clánku 96 UO, alebo v clánku 95 tretom a stvrtom odseku UO. 175. Vzhladom na závery, ktoré som vyvodil v rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania, zastávam názor, ze táto výhrada nie je dôvodná. 176. Ak je totiz clánok 4 písm. c) UO uplatnitelný na pomoc, ktorá sa poskytuje oceliarenským podnikom na základe vseobecnej schémy pomoci, co je aj môj názor, tak Komisia tým, ze prijala pravidlá stanovené v kódexoch pomoci oceliarskemu priemyslu, nerozsírila pôsobnost tohto ustanovenia. Kedze sa Komisia ocitla v situácii nepredvídanej Zmluvou ESUO, v ktorej vsak napriek tomu musela konat, zdá sa mi, ze mohla oprávnene vychádzat z clánku 95 prvého a druhého odseku UO, aby tak prostredníctvom uvedených pravidiel odpovedala na potrebu restrukturalizácie oceliarenského trhu. 177. Zastávam teda názor, ze Súd prvého stupna sa v tejto súvislosti nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia a navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhú cast prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania. 3. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania zalozenej na nesprávnom právnom posúdení, pokial ide o opis rozhodovacej praxe Komisie 178. V tretej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 112 a nasl. napadnutého rozsudku nesprávne opísal rozhodovaciu prax Komisie. ( [69]68 ) a) Tvrdenia úcastníkov konania 179. Spolocnost Salzgitter tvrdí, ze uz vstupom do platnosti Zmluvy ESUO v roku 1952, a nie zaciatkom 70. rokov, Komisia zastávala názor, ze clánok 4 písm. c) UO sa uplatnuje iba na osobitnú pomoc v prospech oceliarenských podnikov. V tejto súvislosti vychádza spolocnost Salzgitter zo správy, ktorú uverejnil Vysoký úrad ESUO v roku 1963, s názvom "Zmluva ESUO v rokoch 1952 az 1962", o znení odôvodnenia c. 4 a clánku 1 prvého kódexu, o postoji, ktorý zastávala Komisia v rámci svojej IX. správy o politike hospodárskej sútaze, ako aj o rozhodovacej praxi Komisie v oblasti uhlia. Spolocnost Salzgitter Súdu prvého stupna najmä vytýka, ze v bode 115 napadnutého rozsudku uviedol, ze úcelom druhého kódexu bolo vrátit clánku 4 písm. c) UO jeho pôvodný rozsah, hoci v skutocnosti islo o nepovolenú zmenu Zmluvy ESUO. 180. Komisia tvrdí, ze to, ze pred tretím kódexom mala odlisný názor na rozsah clánku 4 písm. c) UO, je irelevantné v prípade pomoci poskytnutej spolocnosti Salzgitter, kedze tento názor nebol prezentovaný v nijakom individuálnom akte, ktorý by mohol mat konecné úcinky voci podniku, ktorý je príjemcom pomoci, pred 1. januárom 1986. ( [70]69 ) b) Posúdenie 181. V bodoch 112 az 117 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna opísal pravidlá, ktoré Komisia prijala v rámci prvého a druhého kódexu. Hoci sa tento opis netýka pravidiel uplatnitelných v prejednávanej veci, umoznuje posúdit právny kontext sporu a objasnuje zmeny vo výklade Komisie. 182. Na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, toto nie je v prejednávanej veci irelevantné. 183. V bode 112 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze "od zaciatku 70-tych rokov az do prijatia [druhého kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu] Komisia predpokladala, ze clánok 4 písm. c) UO sa uplatnoval iba na osobitnú pomoc v prospech oceliarenských podnikov". Dalej v bode 115 uvedeného rozsudku poznamenal, ze "od [uvedeného kódexu sa] kódexy týkajú 'kazdej pomoci oceliarskemu priemyslu..., bez ohladu na to, ci sú alebo nie sú osobitné` [neoficiálny preklad], [pricom] úcelom tohto upresnenia je navrátit clánku 4 písm. c) UO jeho pôvodný rozsah". ( [71]70 ) 184. V tejto casti spolocnost Salzgitter Súdu prvého stupna opätovne vytýka jeho analýzu týkajúcu sa "pôvodného rozsahu" clánku 4 písm. c) UO. Tvrdí totiz, ze pôsobnost tohto ustanovenia obmedzovala na osobitnú pomoc v prospech oceliarenských podnikov uz od vstupu do platnosti Zmluvy ESUO, a nie az od 70. rokov do prijatia druhého kódexu. 185. Vzhladom na závery, ktoré som vyvodil v rámci prvej casti prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania, zastávam názor, ze Súd prvého stupna správne opísal rozhodovaciu prax Komisie, a v dôsledku toho si myslím, ze argumentácia spolocnosti Salzgitter nemôze obstát. 186. Navrhujem teda, aby Súdny dvor zamietol tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania ako nedôvodnú, a teda aby zamietol prvý odvolací dôvod vzájomného odvolania v celom rozsahu. B -- O druhom odvolacom dôvode vzájomného odvolania zalozenom na nedostatku odôvodnenia sporného rozhodnutia 187. Svojím druhým odvolacím dôvodom vzájomného odvolania spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 184 napadnutého rozsudku rozhodol, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia splna poziadavky vymedzené v Zmluve ESUO. ( [72]71 ) 1. Tvrdenia úcastníkov konania 188. Spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Komisia neuvádza dôvody, pre ktoré sa odchýlila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedze uplatnila clánok 4 písm. c) UO na pomoc, ktorá nie je osobitná pre odvetvie uhlia a ocele, a to v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora a s clánkom 67 UO. 189. Spolocnost Salzgitter takisto tvrdí, ze Komisia nevysvetlila, preco sa jej posúdenie odlisovalo od jej rozhodovacej praxe týkajúcej sa odvetvia uhlia. 190. Spolocnost Salzgitter Komisii napokon vytýka, ze neuviedla dôvody, pre ktoré sa sporné rozhodnutie odchyluje od jej rozhodovacej praxe v podobných veciach, akou je napríklad vec týkajúca sa rozhodnutia Komisie 2002/347/ESUO. ( [73]72 ) 191. Spolková republika Nemecko zdôraznuje, ze z vývoja právnej koncepcie Komisie týkajúcej sa pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO vyplýva, ze v spornom rozhodnutí bolo potrebné venovat zvýsenú pozornost odôvodneniu a objasneniu. ( [74]73 ) 192. Komisia tvrdí, ze jej prax sa zmenila az pri vydaní tretieho kódexu a ze tento kódex je v tejto súvislosti dostatocne odôvodnený. ( [75]74 ) Vyvracia teda existenciu osobitnej povinnosti odôvodnenia, pricom sa domnieva, ze jej povinnosti sú taxatívne vymedzené v clánku 15 tretom odseku UO a clánku 95 prvom odseku UO (porada s Poradným výborom a súhlasné stanovisko Rady). 2. Posúdenie 193. Na úvod pripomínam, ze otázka rozsahu povinnosti odôvodnenia je právnou otázkou, ktorá môze byt predlozená na preskúmanie Súdnemu dvoru v rámci odvolania. Odvolací dôvod zalozený na nedodrzaní rozsahu tejto povinnosti je teda prípustný, ak ked by nevyhnutne znamenal zohladnenie skutkových okolností, na ktorých Súd prvého stupna zalozil svoj záver. ( [76]75 ) 194. Zo znenia clánku 5 druhého odseku stvrtej zarázky UO a clánku 15 prvého odseku UO vyplýva, ze Spolocenstvo "zverejnuje dôvody svojich opatrení" [neoficiálny preklad] a ze "rozhodnutia, odporúcania a stanoviská [Komisie] musia byt odôvodnené a musí sa v nich prihliadat na stanoviská, ktoré bolo potrebné získat" [neoficiálny preklad]. Z týchto ustanovení, ako aj zo vseobecných zásad Zmluvy ESUO teda vyplýva, ze Komisia je povinná odôvodnit vseobecné alebo individuálne rozhodnutia, ktoré prijíma, a to bez ohladu na právny základ zvolený v tejto súvislosti. Okrem toho je chýbajúce alebo nedostatocné odôvodnenie porusením podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 33 UO a predstavuje zalobný dôvod verejného poriadku, ktorým sa musí súd Spolocenstva zaoberat ex offo. ( [77]76 ) 195. Podla ustálenej judikatúry musí povinnost odôvodnenia, ktorú má Komisia na základe clánku 15 UO, splnat tie isté zásady, aké Súdny dvor vymedzil v rámci clánku 253 ES. ( [78]77 ) 196. Ide o tieto zásady. Odôvodnenie musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy institúcie, ktorá je autorom aktu, tak, aby súd Spolocenstva mohol vykonat svoje preskúmanie zákonnosti a aby sa dotknuté osoby, teda osoby, ktorým je akt urcený, resp. iné osoby dotknuté aktom v zmysle clánku 33 druhého odseku UO, mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia. Nepozaduje sa vsak, aby odôvodnenie upresnovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázku, ci toto odôvodnenie splna poziadavky vymedzené v clánkoch 5 UO a 15 UO, je potrebné posúdit nielen vzhladom na znenie aktu, ale takisto vzhladom na jeho kontext a vsetky právne pravidlá upravujúce predmetnú oblast. ( [79]78 ) V rámci kontroly státnej pomoci je pri skúmaní odôvodnenia rozhodnutia Komisie potrebné zohladnit takisto komplexné hodnotenia, ktoré musí institúcia vykonat, a rozhodnutia diskrecnej povahy, ktoré môze táto institúcia prijat. 197. Pokial ide najprv o výhradu zalozenú na chýbajúcom odôvodnení týkajúcom sa vývoja rozhodovacej praxe Komisie v súvislosti s pôsobnostou clánku 4 písm. c) UO a clánku 67 UO, zastávam názor, ze táto výhrada nie je relevantná. 198. Posúdenie zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom uhlia a ocele zo strany Komisie sa totiz o tento vývoj neopiera. Z kontextu sporného rozhodnutia a najmä z jeho bodov 59 az 66 a 109 az 133 totiz vyplýva, ze podla názoru Komisie sa clánok 4 písm. c) UO vztahuje na uvedenú pomoc od zaciatku. Práve to som presadzoval v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu vzájomného odvolania. 199. V kazdom prípade zo sporného rozhodnutia jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy Komisie týkajúce sa rozsahu a uplatnitelnosti obidvoch týchto ustanovení. 200. Komisia totiz podrobne vysvetluje, preco "musí byt preskúmanie zlucitelnosti predmetnej protiprávnej pomoci so spolocným trhom vykonané z hladiska clánku 4 písm. c) [UO] a následne prijatých [kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu]" [neoficiálny preklad]. ( [80]79 ) Po prvé Komisia v rámci skúmania povahy predmetnej pomoci uvádza dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze clánok 67 UO nie je uplatnitelný (bod 66). Po druhé v rámci skúmania zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom uhlia a ocele vysvetluje, preco je a priori vylúcené uplatnenie clánku 87 ods. 2 písm. c) ES na oceliarenský podnik (body 110 az 120). Po tretie upresnuje dôvody, pre ktoré v prejednávanom prípade nebolo odôvodnené prijímat individuálne rozhodnutie v zmysle clánku 95 UO (body 121 az 125). Napokon po stvrté Komisia uvádza osobitné pravidlá týkajúce sa predovsetkým lehôt na oznámenie, ktoré boli prijaté v rámci kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu od roku 1986 (body 67 az 76 a 126 az 133). 201. Vzhladom na tieto dôvody sa spolocnost Salzgitter a Spolková republika Nemecko mohli oboznámit s dôvodmi, pre ktoré sa Komisia domnievala, ze podmienky vymedzené v clánku 4 písm. c) UO boli v prejednávanom prípade splnené. Spolocnost Salzgitter a Spolková republika Nemecko mohli navyse dôkladnejsie spochybnit posúdenie Komisie. Okrem toho, ako to preukazuje súdne preskúmanie, ktoré mohol vykonat Súd prvého stupna v rámci napadnutého rozsudku, uvedené dôvody umoznujú súdu Spolocenstva overit dôvodnost tohto posúdenia. 202. Vzhladom na to si nemyslím, ze Komisia mala v akte, ktorý má, pripomínam, individuálny dosah, uviest este aj vývoj svojej rozhodovacej praxe od prijatia prvého a druhého kódexu, kedze tieto dva kódexy sú okrem toho v prejednávanom prípade neuplatnitelné. 203. Pokial ide o druhú výhradu, zastávam názor, ze takisto nie je relevantná, pretoze pravidlá upravujúce zásahy clenských státov v prospech uholného priemyslu sa odlisujú od pravidiel stanovených v rámci kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu. 204. Pokial ide napokon o tretiu výhradu, nemyslím si, ze Komisia mala uviest dôvody, pre ktoré sa jej posúdenie odlisuje od posúdenia, ktoré vykonala v rámci predchádzajúcich rozhodnutí. Pojem "státna pomoc" totiz v Zmluve ES rovnako ako v Zmluve ESUO zodpovedá objektívnej situácii a dôvody, pre ktoré Komisia vykonala vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach odlisné posúdenie, nie sú relevantné na preskúmanie otázky, ci predmetná pomoc patrí, resp. nepatrí do pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO. 205. Vzhladom na tieto skutocnosti zastávam názor, ze odvolací dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia musí byt zamietnutý v rozsahu, v akom sa zakladá na vyssie uvedených výhradách. Domnievam sa totiz, ze odôvodnenie sporného rozhodnutia splna poziadavky týkajúce sa jasnosti a preskúmatelnosti vyplývajúce z clánkov 5 UO a 15 UO, pretoze skutkové a právne súvislosti sú v nom opísané dostatocne presným spôsobom. 206. Zastávam preto názor, ze Súd prvého stupna mohol v bode 184 napadnutého rozsudku oprávnene vyslovit záver, ze Komisia odôvodnila sporné rozhodnutie dostatocne. 207. Vzhladom na tieto okolnosti navrhujem, aby Súdny dvor zamietol druhý odvolací dôvod vzájomného odvolania. 208. Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze vzájomné odvolanie, ktoré podala spolocnost Salzgitter, je podla môjho názoru potrebné zamietnut v celom rozsahu. VI -- O hlavnom odvolaní 209. Na podporu svojho odvolania uvádza Komisia dva odvolacie dôvody zalozené po prvé na porusení clánku 4 písm. c) UO, ako aj tretieho, stvrtého, piateho a siesteho kódexu, a po druhé na porusení práva na obranu. A -- O prvom odvolacom dôvode hlavného odvolania zalozenom na porusení clánku 4 písm. c) UO, ako aj tretieho, stvrtého, piateho a siesteho kódexu 210. Prvý odvolací dôvod hlavného odvolania sa skladá zo siestich castí, ktoré sú zalozené po prvé na nesprávnej analýze neistej a nejasnej povahy uplatnitelného právneho rámca, po druhé na nesprávnom právnom posúdení pri zohladnovaní prvých dvoch kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu, po tretie na nesprávnom výklade judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa zásady právnej istoty, po stvrté na rozpore v odôvodnení napadnutého rozsudku, po piate na nesprávnom posúdení toho, ci Komisia vedela o uplatnení ZRFG na oceliarenské podniky, a po sieste na spochybnení judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 20. marca 1997, Alcan Deutschland ( [81]80 ). 211. Komisia v podstate spochybnuje analýzu, ktorú Súd prvého stupna vykonal v bodoch 158 az 183 napadnutého rozsudku, týkajúcu sa zalobného dôvodu uvádzaného v konaní na prvom stupni, zalozenom na údajnom porusení zásady právnej istoty (siedmy zalobný dôvod). Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze za konkrétnych okolností prejednávanej veci Komisia tým, ze pozadovala vymáhanie pomoci poskytnutej spolocnosti Salzgitter v rokoch 1986 a 1995, porusila zásadu právnej istoty. 212. Súd prvého stupna vyhovel zalobnému dôvodu zalozenému na porusení zásady právnej istoty a svoje odôvodnenie rozdelil na tri casti. 213. Súd prvého stupna najprv preskúmal jasnost právneho rámca. V bode 174 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze situácia, ktorá nastala po prijatí druhého a tretieho kódexu, bola neistá a nejasná. Túto analýzu Komisia spochybnuje v prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania. 214. Súd prvého stupna potom skúmal správanie Komisie. Najprv skonstatoval, ze Komisia získala od spolocnosti Salzgitter niekolko informácií, a takisto ze vydala rozhodnutie o nevznesení námietok týkajúce sa uplatnovania ZRFG, a následne v bodoch 176 az 180 napadnutého rozsudku uviedol, ze Komisia porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti, ked v priebehu skúmania týchto dokumentov neodhalila neoznámenie predmetnej pomoci a nezacala v tejto súvislosti konat. Toto konstatovanie Komisia spochybnuje v piatej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania. 215. Súd prvého stupna napokon na základe týchto zistení v bodoch 181 a 182 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia tým, ze Spolkovej republike Nemecko nariadila vymáhanie pomoci poskytnutej spolocnosti Salzgitter, porusila zásadu právnej istoty. Dôsledky, ktoré Súd prvého stupna vyvodzuje z uvedených zistení, Komisia spochybnuje v tretej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania. 216. Vzhladom na tieto skutocnosti si myslím, ze je potrebné analyzovat dôvodnost prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania a postupne posúdit jeho prvú, piatu a tretiu cast, kedze v týchto castiach sa spochybnujú tri posúdenia, ktoré Súd prvého stupna vykonal v napadnutom rozsudku. 1. O prvej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania zalozenej na nesprávnej analýze jasnosti predmetnej právnej situácie 217. V prvej casti svojho prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania Komisia spochybnuje analýzu Súdu prvého stupna, podla ktorej bola právna situácia, ktorá vyplynula z prijatia druhého a tretieho kódexu, neistá a nejasná. a) Tvrdenia úcastníkov konania 218. Komisia tvrdí, ze analýza Súdu prvého stupna v bode 174 napadnutého rozsudku, podla ktorej bolo povolenie pomoci uvedené v rozhodnutí z roku 1971 konkludentne ciastocne spätvzaté prijatím druhého kódexu, resp. prinajmensom tretieho kódexu, je nesprávne. 219. Komisia tvrdí, ze toto povolenie, ktoré bolo zalozené na Zmluve ES, nemohlo mat úcinky v rámci Zmluvy ESUO. Clánok 4 písm. c) UO bol uplatnitelný a v súlade s uz citovaným rozsudkom z 10. decembra 1969, Komisia/Francúzsko, bola pomoc oceliarenským podnikom prísne zakázaná pred nadobudnutím úcinnosti prvého kódexu. ( [82]81 ) Komisia sa domnieva, ze uvedené povolenie, ako aj povolenia, ktoré nasledovali, boli vyhlásené za uplatnitelné v oblasti pôsobnosti Zmluvy ESUO az na základe prvého kódexu a ze toto vseobecné docasné povolenie prestalo platit vtedy, ked prestal byt úcinný prvý kódex, teda 31. decembra 1981. 220. Komisia okrem toho spochybnuje analýzu Súdu prvého stupna uvedenú v bodoch 173 a 174 napadnutého rozsudku, podla ktorej nebolo jasné, ci neskorsie uplatnenie § 3 ZRFG na spolocnost Salzgitter podlieha oznamovacej povinnosti vo vztahu k "projektom" [neoficiálny preklad], ktoré sú vymedzené v clánku 6 tretieho kódexu. Podla Komisie je toto ustanovenie celkom jasné. 221. Komisia vo svojej replike takisto tvrdí, ze clánok 67 UO nie je uplatnitelný na státnu pomoc, pretoze clenské státy nemôzu prijímat opatrenia pomoci v rámci svojej hospodárskej a sociálnej politiky. ( [83]82 ) Zdôraznuje, ze v clánku 4 písm. c) UO sa zakazuje pomoc "v akejkolvek forme" [neoficiálny preklad] a ze judikatúra, na ktorú poukazuje Spolková republika Nemecko, nikdy neodkazovala, pokial ide o clánok 67 UO, na vseobecne uplatnitelné "schémy pomoci" [neoficiálny preklad]. Komisia takisto tvrdí, ze tento clenský stát jej neoznámil pomoc poskytnutú spolocnosti Salzgitter, a teda ze nemôze tvrdit, ze ju schválil na základe clánku 67 UO. 222. Spolocnost Salzgitter tvrdí, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked konstatoval, ze právne postavenie vyplývajúce z prijatia druhého a tretieho kódexu je nejasné. Domnieva sa, ze Komisia mala v tomto druhom a tretom kódexe alebo v akomkolvek inom oznámení vyjadrit zmenu svojej právnej koncepcie týkajúcej sa pôsobnosti clánku 4 písm. c) UO. ( [84]83 ) Predovsetkým uvádza, ze Komisia tým, ze nevzniesla nijakú námietku voci uplatneniu ZRFG, vzbudila na strane podnikov legitímnu dôveru o zákonnosti tejto právnej úpravy. 223. Spolocnost Salzgitter dalej tvrdí, ze clánok 4 písm. c) UO nie je uplatnitelný na vseobecné opatrenia clenských státov týkajúce sa vsetkých hospodárskych odvetví, akým je aj ZRFG, co Komisia potvrdila v prvej casti odôvodnení prvého a druhého kódexu. Takisto tvrdí, ze Komisia uplatnila clánok 4 písm. c) UO retroaktívne, co je v rozpore s právom Spolocenstva a môze to spochybnit dlhodobé investicné rozhodnutia podniku, ktorý je príjemcom pomoci. ( [85]84 ) 224. Spolocnost Salzgitter dodáva, ze rozhodovacia prax Komisie v uholnom odvetví, ktorá pozostáva z uplatnovania clánku 67 UO na pomoc, ktorá nie je osobitná pre uvedené odvetvie, túto analýzu potvrdzuje. 225. Spolocnost Salzgitter tvrdí, ze clánok 6 tretieho kódexu neumoznoval urcit, ci uplatnenie danových pravidiel vymedzených v ZRFG na oceliarenské podniky malo byt opätovne oznámené napriek predchádzajúcemu schváleniu, ktoré udelila Komisia na základe Zmluvy ES. Dodáva, ze na takú existujúcu pomoc, akou je pomoc upravená v ZRFG, sa nemohla vztahovat oznamovacia povinnost vymedzená v uvedenom ustanovení. V tejto súvislosti spolocnost Salzgitter odkazuje na uz citovaný rozsudok Taliansko/Komisia týkajúci sa oznamovania individuálnych vykonávacích opatrení vseobecnej schémy pomoci. ( [86]85 ) Zastáva názor, ze kedze Komisia bez výhrad schválila uplatnenie ZRFG na základe Zmluvy ES a nevzniesla nijakú námietku v zmysle clánku 67 UO, uplatnenie ZRFG v prospech podniku nie je mozné posudzovat ako "novú pomoc" [neoficiálny preklad], a v dôsledku toho za "projekt" [neoficiálny preklad] v zmysle clánku 6 tretieho kódexu. 226. Spolocnost Salzgitter napokon dodáva, ze Spolková republika Nemecko tým, ze Komisii v roku 1971 oznámila ZRFG v súlade so Zmluvou ES, ho Komisii oznámila aj podla clánku 67 UO. Domnieva sa, ze Komisia tým, ze schválila danové opatrenia oznámené podla Zmluvy ES, takisto implicitne vyhlásila, ze tieto opatrenia nie sú spôsobilé "citelne ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze" [neoficiálny preklad] v uholnom a oceliarskom priemysle v zmysle clánku 67 ods. 1 UO. 227. Spolková republika Nemecko v podstate uvádza rovnakú argumentáciu ako spolocnost Salzgitter. Tvrdí, ze vseobecná pomoc nepodlieha oznamovacej povinnosti v zmysle clánku 67 ods. 1 UO, ak nie je spôsobilá citelne ovplyvnit podmienky hospodárskej sútaze v uholnom a oceliarskom priemysle, co Komisia implicitne potvrdila tým, ze niekolkokrát schválila opatrenia stanovené v ZRFG. V kazdom prípade sa domnieva, ze tieto opatrenia je mozné povazovat za opatrenia existujúcej pomoci, ktoré nepodliehajú osobitnej oznamovacej povinnosti v zmysle Zmluvy ESUO. b) Posúdenie 228. Ako som uz uviedol, ( [87]86 ) Súd prvého stupna v bode 174 napadnutého rozsudku rozhodol, ze: "Situácia vyplývajúca z vydania druhého a tretieho kódexu... bola tak poznacená týmito neistotami a nejasnostami pripísatelnými Komisii: -- implicitný charakter -- a tým nedostatocná jasnost -- povolenia obsiahnutého v rozhodnutí Komisie z 1971, -- nejasnost o rozsahu ciastocného spätvzatia tohto povolenia vo vztahu k otázke, ci bolo treba oznámit neskorsie pouzitie § 3 ZRFG ako 'projekt` [neoficiálny preklad] v zmysle clánku 6 tretieho kódexu..." 229. V rámci tejto prvej casti Komisia na jednej strane tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pokial ide o úcinky druhého a tretieho kódexu na rozhodnutie o nevznesení námietok, ktoré Komisia prijala vzhladom na § 3 ZRFG 4. augusta 1971. Komisia na druhej strane spochybnuje analýzu Súdu prvého stupna, pokial ide o jasnost oznamovacej povinnosti vo vztahu k projektom predmetnej pomoci, ktorá je stanovená v clánku 6 tretieho kódexu. 230. Zastávam názor, ze táto výhrada je dôvodná, a to z nizsie uvedených dôvodov. 231. Po prvé sa na rozdiel od Súdu prvého stupna domnievam, ze prijatie druhého a tretieho kódexu neviedlo k ciastocnému a implicitnému spätvzatiu rozhodnutia Komisie z roku 1971. Ako som totiz uviedol v rámci preskúmania vzájomného odvolania, myslím si, ze toto rozhodnutie, ktoré je zalozené na clánkoch 87 ES a 88 ES, sa týkalo iba podnikov, na ktoré sa vztahuje Zmluva ES, a teda sa netýkalo podnikov, na ktoré sa vztahuje Zmluva ESUO. ( [88]87 ) Prijatie druhého a tretieho kódexu teda nemohlo viest k spätvzatiu povolenia, ktoré Komisia udelila v roku 1971, pretoze podla môjho názoru sa toto povolenie na oceliarenské podniky nevztahovalo. 232. Po druhé zastávam názor, ze oznamovacia povinnost vo vztahu k predmetnej pomoci celkom jasne vyplýva zo znenia clánku 6 tretieho kódexu. 233. V tomto clánku 6 sa upravuje postup predbezného preskúmania vsetkých projektov pomoci zavedených clenskými státmi zo strany Komisie, a to s cielom zabránit zavedeniu pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom. Na tento úcel sa v clánku 6 ods. 1 prvej vete tretieho kódexu pozaduje, aby clenské státy vcas informovali Komisiu o projektoch na zavedenie alebo zmenu pomoci vymedzenej v tomto kódexe, aby mohla Komisia vcas predlozit svoje pripomienky. ( [89]88 ) Okrem toho musí byt Komisia v zmysle clánku 6 ods. 1 druhej vety tohto kódexu "za rovnakých podmienok... informovaná o projektoch na uplatnenie schémy pomoci na oceliarske odvetvie, o ktorých uz rozhodla na základe ustanovení Zmluvy [ES]" [neoficiálny preklad]. ( [90]89 ) Oznámenie sa má vykonat v lehote, ktorú Súdny dvor oznacil za "prekluzívnu lehotu". ( [91]90 ) V súlade s clánkom 6 ods. 4 tohto istého kódexu clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia bez ohladu na to, ci sú osobitné alebo prijaté na základe vseobecnej schémy pomoci, ktorá bola schválená na základe Zmluvy ES, ak ich Komisia neschválila. Ako uviedol Súdny dvor v rámci clánku 88 ods. 3 ES, táto kontrola má zásadný význam na zabezpecenie fungovania spolocného trhu. ( [92]91 ) 234. Zo znenia clánku 6 ods. 1 druhej vety tretieho kódexu jasne vyplýva, ze odo dna, ked tento kódex nadobudol úcinnost, teda od 1. januára 1986, bola povinnost oznámit také financné opatrenia, aké sú predmetom prejednávaného sporu, jasná a bezpodmienecná. 235. Túto analýzu potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora. 236. Táto povinnost je totiz v rovnakom zmysle uvedená v clánku 6 ods. 1 stvrtého, piateho a siesteho kódexu. Na základe otázky týkajúcej sa rozsahu takéhoto ustanovenia v rámci piateho kódexu teda súd Spolocenstva dospel k záveru, ze toto ustanovenie vzhladom na svoje znenie "[nenecháva] orgánom verejnej moci nijakú pochybnost o ich povinnosti oznámit predmetnú pomoc a poskytnút ju az na základe predchádzajúceho stanoviska Komisie bez ohladu na to, ci bude prípadne posúdená ako pomoc". ( [93]92 ) 237. V dôsledku toho na rozdiel od toho, co tvrdí Súd prvého stupna v bode 174 napadnutého rozsudku, zastávam názor, ze oznamovacia povinnost, ktorú Komisia zaviedla v clánku 6 ods. 1 druhej vete tretieho kódexu, sa jasne týkala takej pomoci, akou je pomoc, o ktorú ide v prejednávanom spore. Spolková republika Nemecko vzhladom na svoju úcast v Poradnom výbore ESUO a spolocnost Salzgitter vzhladom na svoje silné hospodárske postavenie mohli v kazdom prípade rozpoznat, ze táto povinnost bola zavedená v rámci tretieho kódexu a ponechaná v nasledujúcich kódexoch pomoci oceliarskemu priemyslu. V dôsledku toho si na rozdiel od toho, co Súd prvého stupna rozhodol v bode 181 napadnutého rozsudku, nemyslím, ze Komisia bola povinná poskytnút akékolvek vysvetlenie pravidiel v rámci tretieho kódexu, resp. nasledujúcich kódexov. 238. Vzhladom na tieto skutocnosti zastávam názor, ze spolocnost Salzgitter a Spolková republika Nemecko boli schopné presne si uvedomit rozsah svojich povinností, a to od prijatia tretieho kódexu v roku 1986. Na rozdiel od toho, co tvrdí Súd prvého stupna, teda existovala jasná a jednoznacná oznamovacia povinnost vo vztahu k predmetnej pomoci v zmysle clánku 6 tretieho, stvrtého, piateho a siesteho kódexu. 239. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené skutocnosti sa domnievam, ze Súd prvého stupna sa pri analýze jasnosti uplatnitelného právneho rámca dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 240. Toto zistenie v zásade stací na to, aby sa vyhovelo odvolaniu, ktoré podala Komisia a aby sa Súdnemu dvoru navrhlo, aby zrusil napadnutý rozsudok. V kazdom prípade si myslím, ze je potrebné preskúmat piatu a tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania, aby bolo mozné posúdit následky, ktoré je potrebné v prejednávanej veci vyvodit z tohto nesprávneho právneho posúdenia. 2. O piatej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania zalozenej na nesprávnom posúdení, pokial ide o to, ci Komisia vedela o poskytnutí predmetnej pomoci 241. V piatej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bode 179 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia vedela o uplatnovaní ZRFG na spolocnost Salzgitter niekolko rokov predtým, ako zacala konat, a tým si nesplnila svoju povinnost nálezitej starostlivosti. a) Tvrdenia úcastníkov konania 242. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna v bodoch 175 az 179 napadnutého rozsudku uvádza iba to, aké dokumenty boli predlozené Komisii, neupresnuje vsak, ci sa v nich nachádzali informácie o pomoci, ktorá nebola oznámená. Okrem toho Súd prvého stupna neuviedol nijaké zákonné ustanovenie, ktoré by správnemu aparátu Komisie nariadovalo zohladnovat tieto dokumenty mimo postupu, v ktorom boli predlozené. 243. Komisia upresnuje, ze uz z dôvodu samotnej existencie schémy státnej pomoci oceliarskemu priemyslu nie je ani stanovené a ani potrebné, aby si medzi sebou poskytovali informácie odbory Komisie, ktoré sú poverené kontrolou systému výrobných kvót ocele a odbory Komisie, ktoré sú poverené kontrolou státnej pomoci. Dodáva, ze Spolková republika Nemecko nedodrzala povinnost informovat o pomoci poskytnutej v zmysle clánku 7 kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu, ktoré boli úcinné v rokoch 1986 a 2002, a ze odborom poverených vykonávaním týchto kódexov neboli poskytnuté nijaké informácie. 244. Komisia zdôraznuje, ze oceliarenské podniky nie sú povinné predkladat jej svojej správy o cinnosti alebo úctovné závierky v rámci rezimu výrobných kvót ocele, takze ani Komisia v zásade nie je povinná sa takými dokumentmi zaoberat. 245. Komisia spochybnuje konstatovanie Súdu prvého stupna uvedené v bode 179 napadnutého rozsudku, podla ktorého zo správ o cinnosti a úctovných závierok spolocnosti Salzgitter, ktoré táto spolocnost predlozila Komisii, vyplýva, ze existovali osobitné rezervy, ktoré spolocnost Salzgitter vyuzívala. Komisia dodáva, ze v kazdom prípade v systéme kvót nie sú rozhodujúce sumy, resp. rezervy pouzité na investície, ale úcinky, aké mali investície na výrobnú kapacitu a následne na samotnú výrobu. Upresnuje, ze hoci by sa pripustilo, ze tvrdenie Súdu prvého stupna v bode 178 napadnutého rozsudku, podla ktorého mali byt financné zdroje Komisii naozaj oznámené v rámci rezimu kvót, predmetné rezervy nezodpovedajú financným zdrojom, ale odkladu dane poskytnutému na konkrétne investície. 246. Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna neuviedol nijaké ustanovenie, z ktorého by mohlo vyplývat, ze Komisia má povinnost oboznámit sa s dokumentmi mimo postupu, v rámci ktorého jej boli predlozené. Dodáva, ze spontánne poskytnutie dokumentov zo strany spolocnosti Salzgitter nemôze preukazovat, ze Komisia sa oboznámila s ich obsahom. Podnik, ktorý je príjemcom pomoci, túto skutocnost ani nepreukázal. 247. V rámci svojich písomných a ústnych pripomienok Komisia zdôraznovala riziká, ktoré môze zaprícinit analýza Súdu prvého stupna tak na systém kontroly státnej pomoci, ako aj na jeho správne usporiadanie. 248. Na jednej strane totiz uviedla, ze ak by sa spontánne predlozenie dokumentov niektorému z odborov Komisie, ktoré môzu obsahovat iba nejasné vyjadrenia týkajúce sa poskytnutia státnej pomoci, postacovalo ako dôvod k tomu, aby jej bol odnatý jediný prostriedok, ktorý môze uplatnovat vo vztahu k poskytovaniu protiprávnej pomoci alebo pomoci nezlucitelnej so spolocným trhom, hrozilo by, ze dôjde k zrúteniu kontroly státnej pomoci zalozenej na oznamovacej povinnosti. 249. Na druhej strane uviedla, ze analýza Súdu prvého stupna by mohla spochybnit jednu z podstatných vymozeností moderného správneho usporiadania Komisie, a síce jasné a zretelné rozdelenie právomocí, co by uprednostnilo správny systém, v ktorom by kazdý zamestnanec Komisie musel bezodkladne oznámit príslusnému orgánu kazdé ním zistené porusenie právneho poriadku. 250. Spolocnost Salzgitter tvrdí, ze táto cast sa vztahuje na posúdenie skutkových okolností, ktorými sa Súdny dvor nemôze zaoberat v rámci odvolania. Subsidiárne tvrdí, ze z povinnosti Komisie zohladnit skôr poskytnutú pomoc, ktorá bola stanovená v rámci systému kontroly nad kvótami ocele, vyplýva povinnost oboznámit sa so správami o cinnosti, ktoré jej boli predlozené. Dodáva, ze z rocných závierok uvedených v týchto správach jasne vyplýva, ze spolocnost Salzgitter vyuzívala danové opatrenia vymedzené v ZRFG a ze napokon na základe týchto správ o cinnosti jej Komisia v roku 1998 zaslala ziadost o informácie. Tvrdí, ze táto problematika bola predmetom diskusií na rokovaní s Komisiou v roku 1982, na ktorom sa zúcastnili aj odbory poverené správou kvót ocele a odbory poverené kontrolou státnej pomoci. Domnieva sa, ze povinnost Komisie oboznámit sa s informáciami, ktoré jej boli predlozené, vyplýva z práva byt vypocutý ( [94]93 ) a ze Komisia v kazdom prípade nemôze voci obcanovi namietat to, ze zásielku zaslal na nepríslusný odbor. 251. Spolková republika Nemecko tvrdí, ze Komisia je ako orgán kontroly státnej pomoci povinná zohladnit vsetky informácie, ktoré jej môzu byt oznámené. Dodáva, ze správne odbory poverené správou kvót ocele sú vzhladom na svoju pôsobnost schopné rozpoznat informácie získané na kontrolu pomoci oceliarskemu priemyslu a ze sú povinné odovzdat relevantné informácie odborom povereným kontrolou pomoci. b) Posúdenie 252. Na rozdiel od toho, co tvrdí spolocnost Salzgitter, zastávam názor, ze táto piata cast je prípustná. 253. Platí, ze v zmysle clánku 32d Zmluvy ESUO, ktorý sa zhoduje s clánkom 225 ES, sa musí odvolanie obmedzovat na právne otázky, pretoze na posudzovanie skutkového stavu je v zásade príslusný iba Súd prvého stupna. ( [95]94 ) 254. Zastávam názor, ze analýza uvedenej casti nenastoluje iba problém týkajúci sa posúdenia skutkového stavu. Domnievam sa totiz, ze preskúmanie jej dôvodnosti nastoluje z hladiska návrhov, ktoré som predniesol v rámci prvej casti, naozajstný právny problém. 255. Otázkou teda je, ci sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia si tým, ze nezistila existenciu predmetnej pomoci a túto pomoc neoznámila, porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti, hoci clenský stát mal jasnú a bezpodmienecnú oznamovaciu povinnost. 256. Na úvod je potrebné uviest, ze závery, ku ktorým dospel Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku, pokial ide o prípadnú povinnost vzájomného poskytovania informácií medzi odbormi Komisie, sú osobitné pre prejednávaný prípad. Súd prvého stupna to viackrát zdôraznil, a to najmä v bodoch 179 a 182 uvedeného rozsudku. Jeho závery sú zalozené na osobitných povinnostiach, ktoré Komisia ulozila oceliarenským podnikom na úcely prekonania zjavnej krízy európskeho oceliarskeho odvetvia. 257. V bodoch 176 a 177 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna opísal povinnosti oceliarenských podnikov, ktoré pre ne vyplývajú zo zavedenia systému kontroly nad ich výrobou ocele. ( [96]95 ) Pokial ide o uplatnovanie tohto rezimu, ktorý bol zavedený v roku 1980, Súd prvého stupna najmä uviedol, ze Komisia má pravidelné informácie o výrobe a dodávkach predmetných podnikov. Takisto poznamenal, ze v rámci úprav uvedeného rezimu Komisia ustanovila jasné spojenie medzi poskytnutím nepovolenej pomoci a výrobnými kvótami, aby zamedzila kumuláciu týchto opatrení. Clánok 15a ods. 1 rozhodnutia Komisie c. 2177/83/ESUO ( [97]96 ) teda Komisiu oprávnoval "znízit kvóty podniku, akonáhle [zistila], ze [bola] dotknutému podniku poskytnutá pomoc, ktorú Komisia v rámci [druhého kódexu] nepovolila, alebo ze [neboli] dodrzané podmienky spojené s povolením pomoci" [neoficiálny preklad]. 258. Vzhladom na tieto skutocnosti a na judikatúru Súdneho dvora ( [98]97 ) Súd prvého stupna v bode 178 napadnutého rozsudku rozhodol, ze "Komisia preto nutne preskúmala údaje o produkcii v oceliarskych podnikoch, ktoré od nich dostávala, najmä preto, aby mohla zistit, ci treba udrzanie alebo zvýsenie výrobných kapacít spájat s nepovolenou státnou pomocou, ktorá by mohla byt v rozpore s úcelom restrukturalizácie oceliarskeho priemyslu". 259. Súd prvého stupna takisto zdôraznil existenciu prísnych poziadaviek na investicné programy oceliarenských podnikov ( [99]98 ) a pripomenul, ze Komisia v roku 1988 opätovne preskúmala schému pomoci stanovenú v ZRFG a ze v priebehu decembra 1988 prijala rozhodnutie o nevznesení námietok na základe Zmluvy ES. 260. Vzhladom na tieto skutocnosti a informácie, ktoré spolocnost Salzgitter predlozila Komisii na základe vyssie uvedených povinností, Súd prvého stupna v bode 179 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze Komisia mala "objavit a konstatovat chýbajúce oznámenie [spornej] pomoci a zacat príslusné konanie". Vzhladom na dlhotrvajúce nekonanie Komisie a neistú a nejasnú právnu situáciu teda Súd prvého stupna v bode 180 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia tým, ze "porusila svoju povinnost nálezitej starostlivosti""spôsobila... nejasnú právnu situáciu", ktorú mala povinnost vyjasnit skôr, nez nariadila vrátenie poskytnutej pomoci. 261. Na rozdiel od toho, co rozhodol Súd prvého stupna, zastávam názor, ze v prejednávanom prípade je mozné iba tazko vytýkat Komisii porusenie jej povinnosti nálezitej starostlivosti, kedze poskytnutie predmetnej pomoci nebolo vôbec oznámené nijakým spôsobom, hoci táto povinnost bola jasná a bezpodmienecná. 262. Svoje posúdenie zakladám na analýze právomocí a úloh Komisie a clenských státov v rámci rezimu kontroly státnej pomoci. 263. Na Komisiu sa tak ako na vsetky institúcie Spolocenstva vztahuje pri výkone jej správnych úloh zásada riadnej správy vecí verejných. 264. Uz od prvých rozsudkov Súdneho dvora je táto zásada integrálnou súcastou nepísaných pravidiel zákonnosti v zmysle práva Spolocenstva. ( [100]99 ) Judikatúra Súdneho dvora postupne vymedzila poziadavky týkajúce sa tejto zásady, ktoré boli následne zakotvené v clánku 41 Charty základných práv Únie. ( [101]100 ) 265. V zmysle zásady riadnej správy vecí verejných sa vyzaduje, aby Komisia vykonala riadne a vycerpávajúce preskúmanie vsetkých právnych alebo skutkových údajov, ktoré by mohli ovplyvnit priatie aktu. ( [102]101 ) Okrem toho, kedze má Komisia výlucnú právomoc na posudzovanie zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom, je povinná nálezite a nestranne posúdit kazdý prípad, o ktorom sa dozvie. Povinnost nálezitej starostlivosti, ktorej porusenie Súd prvého stupna Komisii vytýka, sa posudzuje ako poziadavka na správne vybavenie "v primeranej lehote". Podla ustálenej judikatúry je túto lehotu potrebné "posúdit vo vztahu k okolnostiam vlastnými pre kazdú vec a najmä vo vztahu k jej kontextu, rôznym fázam postupu, ktoré musí Komisia dodrzat, zlozitosti veci, ako aj jej významu pre rôzne dotknuté strany". ( [103]102 ) Institúcie teda nemôzu neobmedzene predlzovat konania a svojím spôsobom sú postihované za svoju pasivitu, ak sú povinné konat v primeranej lehote. 266. Dodrziavanie tejto zásady riadnej správy vecí verejných v praxi vyzaduje, aby Komisia prijala vsetky interné opatrenia vhodné na zabezpecenie riadneho fungovania svojich odborov. ( [104]103 ) Na tento úcel má vnútorné organizacné právomoci. Komisia vytvára jednotný organizacný a funkcný celok. ( [105]104 ) Tieto odbory sú vsak rozclenené na generálne riaditelstvá, jednotky a divízie podla plánu rozdelenia právomocí, ktorý je koncipovaný tak, ze pokial je to mozné, snazí sa zabránit prekrývaniu právomocí, resp. zdvojeným právomociam. ( [106]105 ) Na zabezpecenie efektívnosti svojej cinnosti teda Komisia v clánku 21 ods. 1 svojho rokovacieho poriadku z roku 1963 stanovuje, ze tieto odbory "pracujú v co najuzsej spolupráci" [neoficiálny preklad]. V zmysle tohto ustanovenia platí, ze pred predlozením dokumentu Komisii ho jej zodpovedný odbor prerokuje s ostatnými odbormi podla plánu rozdelenia právomocí alebo z dôvodu povahy veci, aby sa tak zabránilo zdvojeniu právomocí a aby sa získal ich súhlas, resp. pripomienky. ( [107]106 ) 267. V prejednávanom spore z opisu skutkového stavu, ktorý vykonal Súd prvého stupna, vyplýva, ze Komisii boli od roku 1988 predkladané správy o cinnosti a úctovné závierky spolocnosti Salzgitter, z ktorých vyplývalo, ze táto spolocnost vyuzila osobitné rezervy v zmysle § 3 ZRFG. Podla Súdu prvého stupna mohli tieto údaje vyplynút aj z preskúmania, ktoré Komisia vykonala v roku 1988, ktoré sa týkalo zlucitelnosti vseobecnej schémy pomoci so Zmluvou ES. 268. Rovnako ako Súd prvého stupna aj ja zastávam názor, ze Komisia sa mohla oboznámit s existenciou predmetnej pomoci. Ako totiz jasne vyplýva z napadnutého rozsudku, Komisia sa snazila zabezpecit kontrolu nad cinnostou oceliarenských podnikov prostredníctvom "protikrízových" opatrení, ktoré jej umoznovali získat co najviac informácií o financnej situácii spolocnosti Salzgitter. ( [108]107 ) 269. Vztah medzi rezimom výrobných kvót ocele a schémou státnej pomoci je jasný. Vyplýva z clánku 15a rozhodnutí, ktorými sa zaoberal Súd prvého stupna, ako aj z ich clánku 14. ( [109]108 ) Ci uz Komisia uplatní jedno alebo druhé z týchto ustanovení, je povinná preskúmat úctovníctvo podniku na základe informácií, ktoré jej tento podnik predlozil. ( [110]109 ) 270. Súdny dvor rozhodol, ze vsetky opatrenia vytvárajú súvisiaci celok a nie je mozné kritizovat skutocnost, ze do rezimu výrobných kvót boli zavedené kritériá týkajúce sa schémy pomoci oceliarskemu priemyslu, pretoze obidva rezimy si kladú za ciel restrukturalizáciu bez ohladu na rozdiely v ich právnom základe a v kritériách ich uplatnovania. Podla Súdneho dvora teda nie je ani svojvolné, ani diskriminacné, ak boli údaje, ktoré vyplývajú z uplatnenia jedného z týchto rezimov, prevzaté do druhého rezimu formou odkazu. ( [111]110 ) 271. V kazdom prípade Komisia nemá ziadnu povinnost týkajúcu sa následkov, ktoré by mala vyvodit, ak by sa prípadne zistilo, ze pomoc bola neoznámená. Súdny dvor napokon zaujal osobitne opatrný prístup, ktorý respektuje rozlicné postupy, ktoré zaviedla Komisia v rámci protikrízových opatrení. V tejto súvislosti odkazujem na rozsudok zo 7. júla 1982, Klöckner-Werke/Komisia ( [112]111 ). V tejto veci zalujúci podnik Komisii vytýkal najmä to, ze pri výpocte výrobných kvót nezohladnila verejné subvencie, ktoré vyuzilo niekolko podnikov vo viacerých clenských státoch v rozpore so Zmluvou ESUO. Podla Klöckner-Werke AG mala Komisia v súvislosti s poskytnutím týchto verejných subvencií konat. Súdny dvor dospel k záveru, ze Komisia nebola "povinná zohladnit v rámci opatrení stanovených v clánku 58 [UO][ ( [113]112 )] skreslovanie, ku ktorému doslo na oceliarskom trhu z dôvodu poskytnutia pomoci prípadne nezlucitelnej so Zmluvou". ( [114]113 ) Uviedol, ze uplatnenie clánku 58 UO, ktorý uz vzhladom na svoju povahu vyzaduje rýchly zásah zalozený na jednoduchých kritériách, bolo nezlucitelné so zohladnením takých skutocností, akou je verejná pomoc, ktorej posúdenie si vyzaduje osobitne nárocné vysetrovanie. Súdny dvor takisto rozhodol, ze "hoci nie je mozné vylúcit, ze Komisia pri úprave výrobných kvót môze zohladnit situácie, ktoré sú v rozpore s clánkom 4 písm. c) [UO] a normami stanovenými v jej rozhodnutiach v tejto oblasti a ktoré boli riadne preukázané v rámci postupov stanovených na tento úcel, rovnako ako uz zohladnuje svoju kontrolnú cinnost v investicnej oblasti, nie je mozné zájst az tak daleko, ze by sa pozadovalo, aby sa protikrízové opatrenia clánku 58 [UO] pouzívali ako korekcia úcinkov protiprávnej pomoci, ktorú poskytli clenské státy". ( [115]114 ) 272. Vzhladom na tieto skutocnosti teda Komisia nemá nijakú povinnost týkajúcu sa následkov, ktoré by mala vyvodit v rámci úpravy výrobných kvót z prípadného neoznámenia státnej pomoci. Nic to vsak nemení na tom, ze Komisia ako kontrolný orgán bola povinná konat so vsetkou pozadovanou starostlivostou. 273. Nedomnievam sa vsak, ze tento nedostatok nálezitej starostlivosti mohol v prejednávanom prípade clenský stát oslobodit od povinnosti vymáhat protiprávne poskytnutú pomoc a podnik, ktorý je príjemcom pomoci, oslobodit od povinnosti túto pomoc vrátit. 274. Zastávam totiz názor, ze ani Spolková republika Nemecko, ani spolocnost Salzgitter nie sú oprávnené tvrdit, ze zo strany Komisie doslo k poruseniu zásady riadnej správy vecí verejných, kedze poskytnutie predmetnej pomoci nebolo vôbec oznámené nijakým spôsobom, hoci táto povinnost bola jasná a bezpodmienecná. 275. Je totiz potrebné pripomenút, ze právo na riadnu správu vecí verejných nie je absolútnou výsadou, ktorú by bolo mozné voci správnemu orgánu Spolocenstva namietat za akýchkolvek okolností. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze hoci zásada riadnej správy vecí verejných ukladá institúciám Spolocenstva urcité povinnosti, vyplýva z nej aj urcitá starostlivost zo strany dotknutej osoby. ( [116]115 ) V dôsledku toho záruky poskytnuté osobe, ktorá rokuje so správnym orgánom Spolocenstva, nemôze vyuzívat osoba, ktorá by konala nedbanlivo alebo so zlým úmyslom. 276. V prejednávanom spore je zjavné, ze ani v roku 1988, ani v nasledujúcich rokoch nedoslo k nijakému oznámeniu spornej pomoci. Ako teda rozhodol Súdny dvor, takýto postup predstavuje "zvlást závazné porusenie, kedze je v rozpore... so systémom, ktorý má zásadný význam pre zachovanie spolocného trhu". ( [117]116 ) 277. Povinnost predchádzajúceho oznámenia je totiz klúcom systému preventívnej kontroly, ktorý Komisia zaviedla v rámci rozlicných kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu. Táto povinnost jej umoznuje zabezpecit kontrolu nad spolocným trhom uhlia a ocele v súlade s cielmi, ktoré sleduje Zmluva ESUO tak, ze povoluje poskytnutie urcitej pomoci oceliarskemu priemyslu z dôvodu osobitnej citlivosti tohto odvetvia. Uvedená povinnost takisto umoznuje odstránit prípadné pochybnosti clenského státu, ktorý má v úmysle zaviest opatrenie, ci toto opatrenie je, resp. nie je pomocou povolenou uplatnitelným kódexom pomoci oceliarskemu priemyslu. Platí teda, ze úcelom oznamovacej povinnosti je právna istota, a preto musí byt prísne dodrziavaná. ( [118]117 ) 278. Komisia si tým, ze v clánku 6 tretieho kódexu zaviedla postup oznamovania takých projektov, akým je projekt, o ktorý ide v prejednávanom spore, splnila úlohu, ktorá jej je zverená v zmysle Zmluvy ESUO v oblasti státnej pomoci, kedze sa domnievala, ze rezimy, ktoré predtým povolila na základe Zmluvy ES, mohli ovplyvnit riadne fungovanie spolocného trhu uhlia a ocele. 279. Ako jasne vyplýva z odôvodnenia c. 5 tohto kódexu, cielom bolo "zaviest celkový systém Spolocenstva zabezpecujúci jednotné zaobchádzanie s kazdou pomocou, ktorá este [môze] byt poskytnutá v rámci jediného konania" [neoficiálny preklad]. 280. Tento systém umoznuje zabránit tomu, aby vseobecná schéma pomoci, ktorú Komisia schválila na základe Zmluvy ES, mohla byt opätovne vyuzívaná v rámci Zmluvy ESUO, hoci sa zdá byt v rozpore s riadnym fungovaním spolocného trhu ocele, ako aj s pravidlami definovanými v rámci kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu. 281. Uvedený systém teda zabezpecuje rovnaké zaobchádzanie medzi clenskými státmi a hospodárskymi subjektmi podla toho, ci oznámia pomoc osobitne poskytnutú oceliarenskému podniku v zmysle clánku 6 ods. 1 prvej vety tretieho kódexu alebo pomoc poskytnutú podla vseobecnej schémy pomoci v zmysle clánku 6 ods. 1 druhej vety toho istého kódexu. Bolo by totiz v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, ak by pomoc poskytnutá podla vseobecnej schémy pomoci schválená na základe Zmluvy ES bola povolená na rozdiel od pomoci oznámenej na základe kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu. Takýto prípad by bol v rozpore s vlastnými cielmi, ktoré sleduje Zmluva ESUO a systém preventívnej kontroly, ktorý Komisia zaviedla v clánku 6 tretieho, stvrtého, piateho a siesteho kódexu, by bol zbavený akéhokolvek potrebného úcinku. Takáto situácia by takisto spôsobila riziko, ze budú obchádzané pravidlá vymedzené v Zmluve ESUO a najmä zákaz státnej pomoci stanovený v clánku 4 písm. c) UO a ze sa budú uplatnovat pruznejsie pravidlá Zmluvy ES. 282. V prejednávanom spore sa vsak nespochybnuje, ze sporná pomoc bola v rozpore s povinnostami, ktoré sa clenským státom ukladajú v clánku 6 tretieho kódexu a nasledujúcich kódexoch, poskytnutá bez toho, aby bola oznámená v akejkolvek forme. 283. Je zrejmé, ze odovzdanie správ o cinnosti alebo akýchkolvek iných dokumentov rovnakej povahy Komisii zo strany spolocnosti Salzgitter v rámci systému kontroly kvót ocele a investícií nemôze nahradit riadne oznámenie, ktoré splna poziadavky uvedeného ustanovenia. 284. Ako uz Súdny dvor rozhodol o postupe stanovenom v clánku 88 ods. 3 ES, povinnost predchádzajúceho oznámenia sa ukladá iba clenským státom. Táto povinnost napríklad nemôze byt splnená, ak tak urobí podnik, ktorý je príjemcom pomoci. ( [119]118 ) Súdny dvor teda povinnost predchádzajúceho oznámenia státnej pomoci upravenej v Zmluve ES vykladá velmi striktne. O to viac to tak musí byt v rámci Zmluvy ESUO, ktorá, pripomínam, umoznuje poskytovanie státnej pomoci iba výnimocne. 285. Z toho vyplýva, ze Spolková republika Nemecko sa nemohla zbavit oznamovacej povinnosti, ktorá sa jej ukladá na základe clánku 6 tretieho, stvrtého a piateho kódexu, na základe zistení, ku ktorým dospela Komisia pri skúmaní dokumentov, ktoré predlozila spolocnost Salzgitter alebo v rámci skúmania vseobecnej schémy pomoci, ktoré mohla Komisia vykonat na základe Zmluvy ES. 286. Ak by to tak totiz bolo, clenský stát by sa mohol vyhnút svojej povinnosti predchádzajúceho oznámenia pomoci, a tým zbavit preventívnu kontrolu Komisie jej potrebného úcinku. 287. V prejednávanom spore je nesporné, ze Spolková republika Nemecko si tým, ze Komisii pocas takmer desiatich rokov neoznámila projekty na uplatnenie § 3 ZRFG v prospech spolocnosti Salzgitter, nesplnila svoje povinnosti. 288. Vzhladom na tieto skutocnosti a za predpokladu, ze Komisia si nesplnila svoju povinnost nálezitej starostlivosti, sa teda na rozdiel od Súdu prvého stupna domnievam, ze táto okolnost nemohla clenský stát oslobodit od povinnosti vymáhat predmetnú pomoc, ktorá bola spolocnosti Salzgitter poskytnutá z dôvodu jej predchádzajúceho neoznámenia protiprávne a mala byt vrátená. 289. V rámci analýzy tretej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania preskúmam, ci Komisia predsa len mohla pozadovat vrátenie predmetnej pomoci bez toho, aby tým porusila zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. 3. O tretej casti prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania zalozenej na nesprávnom výklade zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery 290. Tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu hlavného odvolania chápem tak, ze Komisia Súdu prvého stupna vytýka, ze nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, ked rozhodol, ze Komisia tieto zásady porusila tým, ze pozadovala vrátenie pomoci poskytnutej spolocnosti Salzgitter v rokoch 1986 a 1995. a) Tvrdenia úcastníkov konania 291. Komisia sa domnieva, ze napadnutý rozsudok porusuje zásadu právnej istoty, kedze Súd prvého stupna neuznal povahu pravidiel týkajúcich sa pomoci oceliarskemu priemyslu. Tieto pravidlá sa neustále vyvíjajú podobne ako pravidlá o spolocnej organizácii trhu. Komisia pritom tvrdí, ze hospodárske subjekty musia pocítat so zmenami uplatnitelných pravidiel a nie sú oprávnené vkladat legitímnu dôveru do toho, ze im nebudú ulozené dalsie obmedzenia. ( [120]119 ) 292. Spolocnost Salzgitter v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna správne uplatnil zásady právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. 293. Pripomína, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora je mozné zásadu ochrany legitímnej dôvery uplatnit voci právnemu predpisu Spolocenstva len vtedy, ak samotné Spolocenstvo predtým vytvorilo situáciu vytvárajúcu legitímnu dôveru. ( [121]120 ) V prejednávanej veci pritom Komisia jednak niekolkokrát a bezvýhradne povolila ZRFG a takisto v rámci prvého kódexu vyhlásila, ze je povinná nadalej povazovat také schémy pomoci, akou je ZRFG, za zákonné. ( [122]121 ) 294. Spolocnost Salzgitter okrem toho upresnuje, ze Komisia zacala skúmat danové rezimy clenských státov z hladiska práva v oblasti státnej pomoci az v roku 1998. V tejto súvislosti odkazuje na niektoré rozhodnutia Komisie, v ktorých Komisia nenariadila vymáhanie pomoci poskytnutej na základe vnútrostátneho danového rezimu, a to predovsetkým z dôvodov týkajúcich sa ochrany legitímnej dôvery. ( [123]122 ) Tvrdí teda, ze sporné rozhodnutie je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania z dôvodu, ze sa v nom pozaduje vrátenie pomoci poskytnutej spolocnosti Salzgitter. 295. Spolková republika Nemecko sa domnieva, ze Súd prvého stupna správne odkázal na uz citované rozsudky Duff a i. ( [124]123 ) a Oliveira/Komisia ( [125]124 ), kedze v týchto rozsudkoch sa definuje ochrana, ktorú ponúka zásada právnej istoty vo svojom sirsom ponímaní. Spolková republika Nemecko najprv pripomína, ze v zmysle judikatúry Súdneho dvora splna právna úprava Spolocenstva poziadavku právnej istoty iba vtedy, ak dotknutým osobám umoznuje presne sa oboznámit s rozsahom povinností, ktoré im ukladá a na základe toho prijat opatrenia, a následne zdôraznuje, ze takéto posúdenie závisí od kontextu, v akom bola takáto právna úprava Spolocenstva prijatá a od porovnania s predchádzajúcimi právnymi situáciami. V prejednávanej veci sa teda Spolková republika Nemecko domnieva, ze dotknuté osoby sa nemohli presne oboznámit s rozsahom povinností, ktoré im boli ulozené, kedze nová právna úprava nebola ani jasná, ani dostatocne odôvodnená. Súd prvého stupna teda správne rozhodol, ze doslo k poruseniu zásady právnej istoty. b) Posúdenie 296. Ako som uz uviedol, Súd prvého stupna v bode 182 napadnutého rozsudku rozhodol, ze Komisia za osobitných okolností prejednávanej veci nemohla pozadovat vymáhanie pomoci poskytnutej spolocnosti Salzgitter bez toho, aby doslo k poruseniu zásady právnej istoty. Súd prvého stupna sa totiz domnieval, ze právny rámec uplatnitelný na podnik, ktorý je príjemcom pomoci, nebol jasný a ze Komisia tým, ze nereagovala na informácie, ktoré jej predlozil podnik, ktorý je príjemcom pomoci, a Spolková republika Nemecko, nepostupovala s nálezitou starostlivostou, a tak vytvorila nejednoznacnú situáciu. 297. Vzhladom na závery, ktoré som vyvodil v rámci preskúmania dvoch predchádzajúcich castí sa na rozdiel od toho, co rozhodol Súd prvého stupna, domnievam, ze Komisia tým, ze pozadovala vymáhanie predmetnej pomoci, neporusila zásadu právnej istoty ani zásadu ochrany legitímnej dôvery spolocnosti Salzgitter. i) O údajnom porusení zásady právnej istoty 298. Zo zásady právnej istoty vyplýva, ze právne predpisy Spolocenstva majú byt urcité a ich uplatnovanie má byt predvídatelné pre osoby podliehajúce súdnej právomoci. ( [126]125 ) V zmysle tejto zásady sa pozaduje, aby bol kazdý akt institúcie, ktorý spôsobuje právne úcinky, jasný a presný a aby bol dotknutej osobe oznámený takým spôsobom, aby mohla s istotou rozpoznat okamih, od ktorého uvedený akt existuje a zacína spôsobovat právne úcinky. Táto zásada sa uplatnuje osobitne prísne v prípade, ak ide o akt, ktorý môze mat financné dôsledky, aby sa dotknutej osobe umoznilo s urcitostou rozpoznat rozsah povinností, ktoré jej tento akt ukladá. ( [127]126 ) Takýto prípad môze nastat pri rozhodnutiach, ktoré Komisia prijíma v oblasti státnej pomoci. ( [128]127 ) 299. Vzhladom na uz vyvodené skutocnosti si nemyslím, ze Komisia tým, ze pozadovala vrátenie spornej pomoci, mohla porusit právnu istotu spolocnosti Salzgitter. 300. Ako som uz uviedol, Komisia prijala kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu vo forme vseobecne záväzných rozhodnutí. Z tohto dôvodu boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. Tieto kódexy za urcitých podmienok povolujú výnimky zo vseobecného zákazu státnej pomoci, ktorý je vymedzený v clánku 4 písm. c) UO, a to v prospech urcených taxatívne vymenovaných kategórií pomoci. Pravidlá, ktoré tieto kódexy stanovujú, sú podla môjho názoru jasné. K tomuto názoru som dospel uz v bodoch 232 az 238 týchto návrhov v súvislosti s povinnostou predchádzajúceho oznámenia projektov pomoci. Spolková republika Nemecko vzhladom na svoju úcast v Poradnom výbore ESUO a spolocnost Salzgitter vzhladom na svoje silné hospodárske postavenie mohli v kazdom prípade rozpoznat rozsah povinností, ktoré im ulozila Komisia v rámci systému kontroly státnej pomoci. 301. Pokial ide o predvídatelnost uplatnitelných pravidiel, aj v tomto prípade si myslím, ze spolocnost Salzgitter mohla predvídat, ze pravidlá, ktoré stanovila Komisia v rámci rozlicných kódexov pomoci oceliarskemu priemyslu, môzu byt predmetom úpravy a zmeny v závislosti od vývoja hospodárskej situácie v oceliarskom odvetví. 302. Ako totiz správne uviedla Komisia, pravidlá týkajúce sa pomoci oceliarskemu priemyslu sa neustále vyvíjajú. Kódexy pomoci oceliarskemu priemyslu a pravidlá, ktoré tieto kódexy stanovujú, platia iba vo vymedzenom období. Tieto kódexy sa navzájom rusia a kazdý kódex prinása nové znenie odchylných ustanovení, ktoré sú prispôsobené technickému a hospodárskemu rozvoju oceliarskeho priemyslu. Komisia chcela prepracovaním uvedených kódexov zabezpecit práve to, aby poskytovanie pomoci nebolo trvalým stavom, ale aby ostalo casovo obmedzenou výnimkou, ktorá zodpovedá urcitej situácii a vymedzeným potrebám. V dôsledku toho rozhodnutie Komisie, ktoré v rámci kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu povoluje poskytnutie vymedzenej pomoci niektorým oceliarenským podnikom, vytvára právnu situáciu, ktorá môze byt v rámci volnej úvahy institúcií Spolocenstva zmenená, co môze nastat predovsetkým v oblasti spolocnej organizácie trhu, ktorej predmetom je sústavné prispôsobovanie v závislosti od zmien hospodárskej situácie. ( [129]128 ) Po skoncení úcinnosti kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu tak Komisia môze prijat v rámci iného kódexu nové pravidlá, ak sa domnieva, ze takýto postup je potrebný na správne uplatnovanie pravidiel Zmluvy ESUO. 303. V dôsledku toho zastávam názor, ze skutocnost, ze v spornom rozhodnutí sa uvádza, ze predmetná pomoc nebola oznámená, a v dôsledku toho sa v nom pozaduje jej vrátenie, teda neznamená, ze Komisia porusila zásadu právnej istoty, kým Spolková republika Nemecko tým, ze uvedenú pomoc neoznámila v súlade s ustanoveniami tretieho, stvrtého a piateho kódexu, túto zásadu porusila. ii) O údajnom porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 304. Zdá sa, ze zásada ochrany legitímnej dôvery je logickým dôsledkom zásady právnej istoty. V prípade zmeny pravidla táto zásada smeruje k zabezpeceniu ochrany postavenia, ktoré oprávnene získali jedna alebo viaceré fyzické ci právnické osoby. ( [130]129 ) V kazdom prípade ak v rámci volnej úvahy institúcií Spolocenstva môze dôjst k zmene situácie, hospodárske subjekty nemôzu vkladat svoju legitímnu dôveru do zachovania existujúcej situácie. ( [131]130 ) 305. Vzhladom na závery, ktoré som vyvodil skôr, v prejednávanom spore zastávam v prvom rade názor, ze ani spolocnost Salzgitter, ani Spolková republika Nemecko sa nemôzu odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery. 306. Takisto totiz platí, ze v oblasti státnej pomoci sa clenské státy nemôzu odvolávat na legitímnu dôveru príjemcov, aby sa vyhli povinnosti vrátit protiprávne poskytnutú pomoc, ak bola táto pomoc poskytnutá v rozpore s procesnými pravidlami. Súdny dvor sa totiz domnieva, ze ak by sa tak stalo, vnútrostátne orgány by mohli na základe protiprávnosti vlastného konania marit úcinnost kontroly, ktorú vykonáva Komisia. ( [132]131 ) 307. Rovnako platí, ze vzhladom na imperatívny charakter kontroly státnej pomoci môzu mat hospodárske subjekty legitímnu dôveru týkajúcu sa riadneho poskytnutia pomoci iba vtedy, ak bola táto pomoc priznaná v súlade s postupom stanoveným na tento úcel, a najmä v súlade s právomocami zverenými Komisii. ( [133]132 ) V zmysle ustálenej judikatúry takisto platí, ze hospodársky subjekt konajúci s nálezitou starostlivostou musí byt za zvycajných okolností schopný presvedcit sa o dodrzaní tohto postupu. ( [134]133 ) 308. V rámci týchto návrhov vsak tvrdím, ze Spolková republika Nemecko tým, ze predmetnú pomoc neoznámila, nedodrzala postup zavedený od roku 1986 v jednotlivých kódexoch pomoci oceliarskemu priemyslu. Takisto zastávam názor, ze spolocnost Salzgitter bola schopná presne zistit rozsah svojich povinností v rámci kontroly státnej pomoci, ktorú zaviedla Komisia. 309. Vzhladom na vyssie uvedenú judikatúru a osobitné okolnosti prejednávanej veci teda zastávam názor, ze ani Spolková republika Nemecko, ani spolocnost Salzgitter sa nemôzu odvolávat na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, aby sa tak vyhli povinnosti vrátit predmetnú pomoc. 310. V kazdom prípade si nemyslím, ze by Komisia mohla vo vztahu k predmetnému podniku, ktorý je príjemcom pomoci, vzbudit legitímnu dôveru týkajúcu sa zlucitelnosti predmetnej pomoci z hladiska pravidiel Zmluvy ESUO. 311. Ako zdôraznil generálny advokát Léger v bodoch 365 az 370 svojich návrhov, ktoré predniesol vo veci, v ktorej bol vyhlásený uz citovaný rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery sa z hladiska judikatúry Súdneho dvora pripústa v prípade, ak sú splnené tri podmienky. 312. Po prvé musí existovat akt alebo správanie správneho orgánu Spolocenstva, ktoré môze vzbudit takúto dôveru. Tento správny orgán musel okrem toho poskytnút konkrétne záruky. ( [135]134 ) 313. Po druhé hospodársky subjekt nemusí byt schopný predvídat zmenu skôr zastavaného postoja správneho orgánu Spolocenstva. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze ak je opatrný a obozretný hospodársky subjekt schopný predvídat prijatie aktu Spolocenstva, ktorý je spôsobilý dotknút sa jeho záujmov, nemôze sa odvolávat na výhody zásady ochrany legitímnej dôvery, ak bol tento akt prijatý. ( [136]135 ) Dôvera vytvorená týmto aktom alebo konaním správneho orgánu Spolocenstva je preto "legitímna", a v dôsledku toho musí byt chránená, ak sa môze dotknutá osoba primerane spoliehat na zachovanie alebo stabilitu takto vytvorenej situácie, a takto by konal aj "opatrný a obozretný" hospodársky subjekt. 314. Po tretie záujem Spolocenstva sledovaný napadnutým aktom nesmie odôvodnovat porusenie legitímnej dôvery dotknutej osoby. Táto podmienka je teda splnená, ak sa porovnávaním miery dotknutosti záujmov preukáze, ze pri okolnostiach, o ktoré ide vo veci samej, záujem Spolocenstva neprevázi nad záujmom dotknutej osoby o zachovanie situácie, ktorú by mohol legitímne povazovat za stabilnú. ( [137]136 ) 315. V prejednávanej veci je teda potrebné preskúmat, ci úkony, resp. konanie Komisie mohli spôsobit vznik takej legitímnej dôvery na strane podniku, ktorý je príjemcom pomoci, ktorá by Komisii znemoznovala nariadit Spolkovej republike Nemecko, aby pomoc vymáhala a spolocnosti Salzgitter, aby túto pomoc vrátila. 316. Nemyslím si vsak, ze by to tak bolo. Na rozdiel od toho, co tvrdia spolocnost Salzgitter a Spolková republika Nemecko, totiz zastávam názor, ze Komisia nemohla vzbudit legitímnu dôveru, ked na základe Zmluvy ES povolila vseobecnú schému pomoci upravenú v § 3 ZRFG, resp. ked prijala prvý kódex, alebo ked nereagovala na informácie, ktoré jej oznámila spolocnost Salzgitter. 317. Pokial ide v prvom rade o rozhodnutia Komisie o nevznesení námietok voci § 3 ZRFG, myslím si, ze nemohli poskytnút urcité záruky týkajúce sa zlucitelnosti predmetnej pomoci s pravidlami Zmluvy ESUO. Ako som uz uviedol v rámci preskúmania vzájomného odvolania, tieto rozhodnutia boli prijaté výlucne na základe clánkov 87 ES a 88 ES a vztahovali sa na podniky, na ktoré sa vztahuje Zmluva ES. Kedze predmetnú pomoc vyuzil podnik, na ktorý sa vztahuje Zmluva ESUO, na jej zlucitelnost so spolocným trhom uhlia a ocele sa vztahujú osobitné pravidlá Zmluvy ESUO a akty prijaté na jej vykonanie. ( [138]137 ) 318. Pokial ide dalej o pravidlá, ktoré stanovila Komisia v rámci prvého kódexu, takisto si myslím, ze nemohli vo vztahu k spolocnosti Salzgitter vzbudit legitímnu dôveru týkajúcu sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom uhlia a ocele. 319. Ako som uz totiz uviedol, pravidlá, ktoré Komisia stanoví v rámci kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu, zodpovedajú konkrétnej situácii a potrebám a platia iba vo vymedzenom období. Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze hoci zásada ochrany legitímnej dôvery patrí medzi základné zásady Spolocenstva, hospodárske subjekty nie sú oprávnené vkladat svoju legitímnu dôveru do zachovania existujúcej situácie, ktorá môze byt zmenená v rámci volnej úvahy institúcie Spolocenstva. V uz citovanom rozsudku Wirtschaftsvereinigung Stahl a i./Komisia tak súd Spolocenstva rozhodol, ze "riadne fungovanie spolocného trhu ocele [zahrna] zjavnú potrebu neustálych úprav v závislosti od zmien hospodárskej situácie". ( [139]138 ) Pokial ide o opatrenia urcené na prekonanie krízových situácií, súd Spolocenstva rozhodol, ze hospodárske subjekty sa nemôzu odvolávat na nadobudnuté právo na zachovanie právnej situácie existujúcej v danom okamihu. ( [140]139 ) 320. Ako som uz uviedol, rozhodnutie Komisie, ktoré v rámci kódexu pomoci oceliarskemu priemyslu povoluje poskytnutie urcitej kategórie pomoci niektorým oceliarenským podnikom, preto vytvára právnu situáciu, ktorú je mozné zmenit na základe jej volnej úvahy. 321. Z toho vyplýva, ze ked Komisia v rámci odôvodnenia c. 4 prvého kódexu jednak upresnuje, ze tento kódex sa obmedzuje "iba na osobitnú pomoc" [neoficiálny preklad], pricom uplatnenie vseobecných schém pomoci na oceliarsky priemysel aj nadalej podlieha kontrole Komisie v zmysle clánku 67 UO, ako aj clánkov 87 ES a 88 ES, a takisto ked v clánku 10 uvedeného kódexu uvádza, ze tento kódex "je uplatnitelný do 31. decembra 1981" [neoficiálny preklad], je jasné, ze po tomto dátume Komisia môze prijat odlisné pravidlá. Spolocnost Salzgitter, pri ktorej sa predpokladá, ze pozná uplatnitelnú právnu úpravu, teda mala predvídat, ze táto právna úprava môze byt upravená alebo zmenená v závislosti od konjunktúry oceliarskeho trhu. Inými slovami, ked Komisia v rámci druhého kódexu rozhodla, ze zriadi jednotný postup pre kazdú pomoc oceliarskemu priemyslu, a ked v rámci tretieho kódexu stanovila konkrétnejsiu oznamovaciu povinnost vo vztahu k takej pomoci, akou je pomoc, o akú ide v prejednávanom spore, podla môjho názoru tým zásadu ochrany legitímnej dôvery neporusila. 322. Napokon, pokial ide o nekonanie Komisie v nadväznosti na odovzdanie informácií zo strany spolocnosti Salzgitter, zastávam názor, ze vo vztahu k tomuto podniku nemohlo toto nekonanie vzbudit legitímnu dôveru týkajúcu sa zlucitelnosti predmetnej pomoci so spolocným trhom uhlia a ocele. Tieto informácie totiz neboli predlozené v rámci oznámenia, ktoré by splnalo poziadavky clánku 6 tretieho kódexu a nasledujúcich kódexov, ale v rámci programov regulácie výroby ocele a programov kontroly nad investíciami. Uvedené podla môjho názoru nestací na to, aby spolocnost Salzgitter mohla primerane ocakávat, ze Komisia nemá námietky voci pomoci, ktorú táto spolocnost vyuzila. ( [141]140 ) 323. V dôsledku toho zastávam názor, ze úkony, resp. konanie Komisie v prejednávanej veci nemohli spôsobit vznik takej legitímnej dôvery na strane spolocnosti Salzgitter, ktorá by Komisii znemoznovala nariadit Spolkovej republike Nemecko, aby pomoc vymáhala, a podniku, ktorý je príjemcom pomoci, aby túto pomoc vrátil. 324. Vzhladom na vsetky tieto skutocnosti a závery, ktoré som uz vyvodil v rámci preskúmania obidvoch predchádzajúcich castí, zastávam názor, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked rozhodol, ze Komisia tým, ze pozadovala vrátenie pomoci, ktorá bola z dôvodu jej neoznámenia poskytnutá spolocnosti Salzgitter protiprávne, porusila zásadu právnej istoty. 325. V dôsledku toho Súdnemu dvoru navrhujem, aby vyhlásil prvý odvolací dôvod hlavného odvolania za dôvodný a zrusil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom sa ním zrusujú clánky 2 a 3 sporného rozhodnutia týkajúceho sa vrátenia pomoci poskytnutej spolocnosti Salzgitter v rokoch 1986 a 1995. 326. Vzhladom na vyssie uvedené skutocnosti zastávam názor, ze nie je potrebné vyjadrit sa k ostatným castiam tohto odvolacieho dôvodu. Takisto si myslím, ze nie potrebné vyjadrit sa k druhému odvolaciemu dôvodu tohto odvolanie. VII -- O vrátení veci Súdu prvého stupna 327. V clánku 61 prvom odseku Statútu Súdneho dvora sa stanovuje, ze ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. V danej veci môze vydat konecný rozsudok sám, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit na rozhodnutie Súdu prvého stupna. 328. Zastávam názor, ze v prejednávanej veci nie je mozné v spore rozhodnút. Preskúmanie zalobných dôvodov, ktoré uplatnuje spolocnost Salzgitter v rámci svojej zaloby o neplatnost, si bude totiz nevyhnutne vyzadovat overenia skutkového stavu, ktoré Súd prvého stupna v rámci napadnutého rozsudku nevykonal. Mám na mysli najmä stvrtý zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení, pokial ide o kvalifikáciu niektorých investicných opatrení patriacich do pôsobnosti Zmluvy ESUO, piaty zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení, ktoré spocíva v tom, ze Komisia nekvalifikovala niektoré investicné projekty ako opatrenia smerujúce k ochrane zivotného prostredia, a siesty zalobný dôvod zalozený na nesprávnom posúdení pri urcení rozhodujúcej miery diskontácie. 329. Tieto úvahy má vedú k tomu, aby som navrhol vrátenie prejednávanej veci Súdu prvého stupna na rozhodnutie o veci samej a aby sa o trovách konania rozhodlo neskôr. VIII -- Návrh 330. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia (T-308/00) sa zrusuje v rozsahu, v akom sa ním zrusujú clánky 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2000/797/ESUO z 28. júna 2000 o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom spolocnostiam Salzgitter AG, Preussag Stahl AG a oceliarenským dcérskym spolocnostiam skupiny, v súcasnosti zoskupeným pod názvom Salzgitter AG -- Stahl und Technologie (SAG) [neoficiálny preklad]. 2. Vec sa vracia Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev na rozhodnutie o veci samej. 3. O trovách konania sa rozhodne neskôr. __________________________________________________________________ ( [142]1 ) Jazyk prednesu: francúzstina. ( [143]2 ) Zmluvu ESUO podpísali v Parízi 18. apríla 1951 Belgické královstvo, Spolková republika Nemecko, Francúzska republika, Talianska republika, Luxemburské velkovojvodstvo a Holandské královstvo. Táto zmluva nadobudla platnost 23. júla 1952 a bola uzavretá na obdobie 50 rokov. Jej platnost skoncila 23. júla 2002. ( [144]3 ) Návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Roemer 10. júna 1971 vo veci Holandsko/Komisia (rozsudok zo 6. júla 1971, [145]59/70, Zb. s. 639). ( [146]4 ) Rozsudok z 23. februára 1961, [147]30/59, Zb. s. 1. ( [148]5 ) V nasledujúcich úvahách upresním, co predstavuje kód pomoci oceliarskemu priemyslu. ( [149]6 ) Ktoré sa stalo Európskym spolocenstvom (ES) na základe Zmluvy o Európskej únii. ( [150]7 ) Zonenrandförderungsgesetz, dalej len "ZRFG". ( [151]8 ) Dalej len "Salzgitter" alebo "podnik, ktorý je príjemcom pomoci". ( [152]9 ) Dalej len "sporná pomoc" alebo "predmetná pomoc". ( [153]10 ) Rozhodnutie z 28. júna 2000 o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom spolocnostiam Salzgitter AG, Preussag Stahl AG a oceliarenským dcérskym spolocnostiam skupiny, v súcasnosti zoskupeným pod názvom Salzgitter AG -- Stahl und Technologie (SAG) [neoficiálny preklad] ([154]Ú. v. ES L 323, s. 5, dalej len "sporné rozhodnutie"). ( [155]11 ) [156]T-308/00, Zb. s. II-1933 (dalej len "napadnutý rozsudok"). ( [157]12 ) Rozhodnutie z 1. februára 1980 o zavedení pravidiel Spolocenstva pre osobitnú pomoc oceliarskemu priemyslu [neoficiálny preklad] ([158]Ú. v. ES L 29, s. 5, dalej len "prvý kódex"). ( [159]13 ) Pozri takisto clánok 1 prvého kódexu. ( [160]14 ) Rozhodnutie zo 7. augusta 1981 o zavedení pravidiel Spolocenstva pre pomoc oceliarskemu priemyslu [neoficiálny preklad] ([161]Ú. v. ES L 228, s. 14) v znení zmien a doplnení rozhodnutia Komisie c. 1018/85/ESUO z 19. apríla 1985 ([162]Ú. v. ES L 110, s. 5, dalej len "druhý kódex"). ( [163]15 ) Pozri clánok 1 ods. 1 druhého kódexu. ( [164]16 ) Rozhodnutie Komisie c. 3484/85/ESUO z 27. novembra 1985 o zavedení pravidiel Spolocenstva pre pomoc oceliarskemu priemyslu [neoficiálny preklad] ([165]Ú. v. ES L 340, s. 1, dalej len "tretí kódex"). ( [166]17 ) V clánkoch 2 az 5 tretieho kódexu sa upresnujú podmienky poskytovania pomoci na výskum a rozvoj, ochranu zivotného prostredia, zatvorenie oceliarskych zariadení a napokon podmienky poskytovania regionálnej pomoci na investície. ( [167]18 ) Rozhodnutie Komisie c. 322/89/ESUO z 1. februára 1989 o zavedení pravidiel Spolocenstva pre pomoc oceliarskemu priemyslu [neoficiálny preklad] ([168]Ú. v. ES L 38, s. 8, dalej len "stvrtý kódex") a rozhodnutie Komisie c. 3855/91/ESUO z 27. novembra 1991 o zavedení pravidiel Spolocenstva pre pomoc oceliarskemu priemyslu [neoficiálny preklad] ([169]Ú. v. ES L 362, s. 57, dalej len "piaty kódex"). ( [170]19 ) Rozhodnutie z 18. decembra 1996 o zavedení pravidiel Spolocenstva pre pomoc oceliarskemu priemyslu [neoficiálny preklad] ([171]Ú. v. ES L 338, s. 42, dalej len "siesty kódex"). ( [172]20 ) V clánkoch 2 az 5 tohto kódexu sa upresnujú podmienky poskytovania pomoci na výskum a rozvoj, ochranu zivotného prostredia, zatvorenie oceliarskych zariadení, ako aj podmienky poskytovania regionálnej pomoci upravenej vseobecnými schémami v prospech podnikov nachádzajúcich sa v Grécku. ( [173]21 ) Podla clánku 80 UO sa podnikmi, na ktoré sa vztahuje právomoc Spolocenstva, chápu podniky, ktoré vykonávajú výrobnú cinnost v oblasti uhlia a ocele. V prejednávanej veci vyrába spolocnost Salzgitter výrobky uvedené v prílohe I Zmluvy ESUO. ( [174]22 ) [175]Ú. v. ES C 3, 1993, s. 3. ( [176]23 ) [177]Ú. v. ES C 113, s. 9. ( [178]24 ) Salzgitter/Komisia, T-308/00. ( [179]25 ) V clánku 5 druhom odseku stvrtej zarázke UO sa stanovuje, ze "[Spolocenstvo] zverejnuje dôvody svojho konania a prijíma opatrenia potrebné na zabezpecenie dodrziavania pravidiel stanovených v [Zmluve ESUO]" [neoficiálny preklad] a v clánku 15 prvom odseku UO sa stanovuje, ze "rozhodnutia, odporúcania a stanoviská [Komisie] sú odôvodnené" [neoficiálny preklad]. ( [180]26 ) Body 97 az 112 vyjadrenia k odvolaniu a vzájomného odvolania. ( [181]27 ) [182]27/58 az 29/58, Zb. s. 501. ( [183]28 ) [184]C-390/98, Zb. s. I-6117. ( [185]29 ) [186]6/69 a 11/69, Zb. s. 523. ( [187]30 ) Rok 1986 je rokom, od ktorého sa v tretom kódexe stanovuje oznamovacia povinnost vo vztahu k pomoci poskytnutej oceliarenským podnikom. V roku 1995 sa skoncila úcinnost ZRFG. ( [188]31 ) Pozri REUTER, P.: La Communauté européenne du charbon et de l'acier. Librairie générale du droit et de jurisprudence, Paríz, 1953, a najmä predhovor Róberta Schumana. Pozri takisto správu francúzskej delegácie o Zmluve a Dohovore podpísanými v Parízi 18. apríla 1951, Action des États et conditions de la concurrence, cast III, REUTER, P.: c. d., s. 111 az 116. ( [189]32 ) V clánku 26 prvom odseku UO sa stanovuje, ze "Rada vykonáva svoju právomoc v prípadoch uvedených a spôsobom stanoveným v... Zmluve najmä na úcely harmonizácie opatrení [Komisie] s opatreniami vlád zodpovedných za vseobecnú hospodársku politiku svojej krajiny" [neoficiálny preklad]. Pozri v tejto súvislosti rozsudok z 23. apríla 1956, Groupement des industries sidérurgiques luxembourgeoises/Vysoký úrad, [190]7/54 a 9/54, Zb. s. 53, 96. ( [191]33 ) Rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný, s. 42. ( [192]34 ) Rozsudok Groupement des industries sidérurgiques luxembourgeoises/Vysoký úrad, uz citovaný, s. 91. ( [193]35 ) Rozsudok z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, [194]C-501/00, Zb. s. I-6717, bod 129 a citovaná judikatúra. ( [195]36 ) S. 97. Táto vec sa týka poplatku z pevných palív urcených na pouzitie mimo domácnosti. Súdny dvor konstatoval, ze tento poplatok sa uplatní v rovnakom rozsahu na vsetky priemyselné subjekty, a nie je ho teda mozné povazovat za uplatnitelný osobitne a výlucne na odvetvie uhlia a ocele. ( [196]37 ) S. 526. ( [197]38 ) S. 47. ( [198]39 ) [199]T-6/99, Zb. s. II-1523. ( [200]40 ) Bod 85. ( [201]41 ) Tento názor zastávala takisto cast právnej vedy. Pozri najmä REUTER, P.: c. d., s. 194 a 195, ako aj MERTENS DE WILMARS, J.: Aides CECA et aides CEE: Aspects juridiques d'une convergence économique. In: Du droit international au droit de l'intégration, Liber amicorum en l'honneur de Pierre Pescatore. Nomos, Baden-Baden, 1987, s. 421. ( [202]42 ) Naproti tomu sa generálny advokát Lagrange domnieva, ze ak by sa preukázalo, ze predmet predmetného opatrenia nemá sociálnu, ale hospodársku povahu, a ak by toto opatrenie spocívalo bud v tom, ze by podnikom ukladalo poplatok, ktorý zvycajne neplatia, alebo v tom, ze by boli podniky oslobodené od poplatku, ktorý zvycajne platia, takéto opatrenie by predstavovalo osobitnú zátaz, resp. subvenciu zakázanú v zmysle clánku 4 písm. c) UO. ( [203]43 ) Rozsudok z 21. júna 2001, [204]C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717. ( [205]44 ) Generálny advokát Geelhoed odkazuje na uz citované rozsudky Groupement des industries sidérurgiques luxembourgeoises/Vysoký úrad a De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad. ( [206]45 ) Pozri najmä body 29 az 41 uvedených návrhov (kurzívou zvýraznil generálny advokát). ( [207]46 ) Pozri clánky 2 UO az 4 UO. ( [208]47 ) Mnohí komentátori kritizovali rozdiel medzi "statickou" povahou noriem Zmluvy ESUO a dynamickou povahou neustále sa vyvíjajúceho hospodárskeho sveta. Pozri najmä MUCH, W.: Principales tendances de l'évolution du droit de la Communauté européenne du charbon et de l'acier. In: Rivista di diritto europeo, Rím, 1965, s. 3, 13. ( [209]48 ) Pripomínam, ze v clánku 95 UO sa stanovujú rozlicné mechanizmy na právne prispôsobenie Zmluvy ESUO takým situáciám, ktoré jej znenie nezohladnilo, bez toho, aby bolo pritom potrebné túto Zmluvu menit, co by znamenalo ratifikáciu clenskými státmi v súlade s ich ústavnými postupmi. Pozri, pokial ide o judikatúru týkajúcu sa uplatnovania clánku 95 UO, najmä rozsudok z 23. novembra 2000, British Steel/Komisia, [210]C-1/98 P, Zb. s. I-10349, bod 40. ( [211]49 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok Moccia Irme a i./Komisia, uz citovaný, bod 40, a rozsudok Súdu prvého stupna z 25. septembra 1997, UK Steel Association/Komisia, [212]T-150/95, Zb. s. II-1433, bod 114. ( [213]50 ) Rozsudok z 24. septembra 2002, Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, [214]C-74/00 P a C-75/00 P, Zb. s. I-7869, bod 120. ( [215]51 ) Odôvodnenie c. 4 prvého kódexu. ( [216]52 ) Pozri najmä uznesenie z 3. mája 1996, Nemecko/Komisia, [217]C-399/95 R, Zb. s. I-2441, bod 20, a rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný, body 153 az 155. ( [218]53 ) Pozri najmä rozsudok Súdneho dvora zo 6. júla 1982, Francúzsko, Taliansko a Spojené královstvo/Komisia, [219]188/80 az 190/80, Zb. s. 2545, body 30 a 31, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 25. marca 1999, Forges de Clabecq/Komisia, [220]T-37/97, Zb. s. II-859, bod 132 a citovanú judikatúru. ( [221]54 ) Pozri najmä, pokial ide o právnu úpravu týkajúcu sa vrátenia dovozného alebo vývozného cla, rozsudok z 15. decembra 1987, Deutsche Babcock Handel, [222]328/85, Zb. s. 5119, body 6 az 14. ( [223]55 ) Bod 102. ( [224]56 ) Predmetom tejto veci bola zaloba o neplatnost, ktorú podalo Spanielske královstvo proti rozhodnutiu Komisie 2001/168/ESUO z 31. októbra 2000 o spanielskych zákonoch o dani z príjmu právnických osôb [neoficiálny preklad] ([225]Ú. v. ES L 60, 2001, s. 57). ( [226]57 ) Bod 127. Pozri tiez rozsudok Forges de Clabecq/Komisia, uz citovaný, bod 132. ( [227]58 ) Je nesporné, ze v clánku 87 ES je vymedzený zákaz státnej pomoci. Tento zákaz vsak v kazdom prípade nielen ze je bezprostredne spojený s rôznymi výnimkami, ale okrem toho nemá ani vo svojej podstate a napriek tomu, ze je formulovaný vseobecne, absolútny charakter tak ako zákaz upravený v Zmluve ESUO, a to uz iba z dôvodu, ze obsahuje dvojaké zmiernenie, a síce, ze musí íst o pomoc, ktorá po prvé narúsa alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze a ktorá po druhé zvýhodnuje niektoré podniky alebo niektoré odvetvia výroby. ( [228]59 ) Ako som uz uviedol vyssie, pomoc môze byt povolená aj na základe individuálneho rozhodnutia. ( [229]60 ) [230]C-47/91, Zb. s. I-4635. ( [231]61 ) Bod 21. ( [232]62 ) Pozri bod 108 týchto návrhov. ( [233]63 ) Rozsudok Compagnie des hauts fourneaux et fonderies de Givors a i./Vysoký úrad, uz citovaný, s. 526. ( [234]64 ) Pozri v tejto súvislosti MERTENS DE WILMARS, J.: c. d., s. 429. ( [235]65 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [236]66 ) Bod 61 repliky. ( [237]67 ) Zb. s. 551, 556. ( [238]68 ) Body 122 az 138 vyjadrenia k odvolaniu a vzájomného odvolania. ( [239]69 ) Bod 62 repliky. ( [240]70 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [241]71 ) Body 139 az 142 vyjadrenia k odvolaniu a vzájomného odvolania. ( [242]72 ) Rozhodnutie z 21. novembra 2001 o rezime danových zvýhodnení, ktoré stanovilo Francúzsko pre usadzovanie podnikov v zahranicí [neoficiálny preklad] ([243]Ú. v. ES L 126, 2002, s. 27). ( [244]73 ) Bod 53 vyjadrenia k odvolaniu a vyjadrenia vedlajsieho úcastníka konania na podporu vzájomného odvolania. ( [245]74 ) Odôvodnenia c. 3 a 4 tretieho kódexu. ( [246]75 ) Rozsudok z 20. novembra 1997, Komisia/V, [247]C-188/96 P, Zb. s. I-6561, bod 24 a citovaná judikatúra. ( [248]76 ) Pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 22. júna 2005, CIS/Komisia, [249]T-102/03, Zb. s. II-2357, bod 46 a citovanú judikatúru. ( [250]77 ) Pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, [251]C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 72, a rozsudky Súdu prvého stupna z 24. septembra 1996, NALOO/Komisia, [252]T-57/91, Zb. s. II-1019, body 298 az 300, ako aj z 24. októbra 1997, British Steel/Komisia, [253]T-243/94, Zb. s. II-1887, body 159 a 160. ( [254]78 ) Rozsudky z 19. septembra 1985, Hoogovens Groep/Komisia, [255]172/83 a 226/83, Zb. s. 2831, bod 24; zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, [256]C-350/88, Zb. s. I-395, body 15 a 16; Belgicko/Komisia, uz citovaný, bod 72, a Spanielsko/Komisia, uz citovaný, bod 73. ( [257]79 ) Bod 109 sporného rozhodnutia. ( [258]80 ) [259]C-24/95, Zb. s. I-1591. ( [260]81 ) Komisia odkazuje na body 41 az 44 tohto rozsudku. ( [261]82 ) Komisia odkazuje na rozsudok De Gezamenlijke Steenkolenmijnen in Limburg/Vysoký úrad, uz citovaný. ( [262]83 ) Spolocnost Salzgitter sa odvoláva na rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/Kvaerner Warnow Werft, [263]C-181/02 P, Zb. s. I-5703, bod 41. ( [264]84 ) Spolocnost Salzgitter sa odvoláva na rozsudok Falck a Acciaierie di Bolzano/Komisia, uz citovaný, bod 119 a citovaná judikatúra. ( [265]85 ) Bod 21. ( [266]86 ) Pozri bod 60 a nasl. týchto návrhov. ( [267]87 ) Pozri body 149 az 152 týchto návrhov. ( [268]88 ) Tretí kódex sa vztahuje na pomoc na výskum a rozvoj, ochranu zivotného prostredia, zatvorenie oceliarskych zariadení a napokon na regionálnu pomoc na investície upravenú vo vseobecných schémach. ( [269]89 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [270]90 ) Pozri rozsudok z 13. júla 2000, Salzgitter/Komisia, [271]C-210/98 P, Zb. s. I-5843, body 49 az 55 a citovanú judikatúru. ( [272]91 ) Pozri rozsudky zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, [273]C-301/87, Zb. s. I-307, bod 17, a z 11. júla 1996, SFEI a i., [274]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 70. ( [275]92 ) Uznesenie Nemecko/Komisia, uz citované, bod 55. ( [276]93 ) Rozsudok z 21. septembra 1989, Hoechst/Komisia, [277]46/87 a 227/88, Zb. s. 2859. ( [278]94 ) Chcem pripomenút, ze v zmysle ustálenej judikatúry má len Súd prvého stupna právomoc jednak zistit skutkový stav okrem prípadu, ked by vecná nesprávnost jeho zistení vyplývala z dokumentov v spise, ktoré mu boli predlozené, a takisto tento skutkový stav posúdit. S výnimkou prípadu skreslovania dôkazov, ktoré mu boli predlozené, teda posúdenie skutkových okolností nepredstavuje otázku práva predlozenú ako takú na preskúmanie Súdnemu dvoru v rámci odvolania. V kazdom prípade ak Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutkový stav, Súdny dvor je príslusný preskúmat právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupna (pozri najmä rozsudok zo 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, [279]C-551/03 P, Zb. s. I-3173, body 51 a 52). ( [280]95 ) Tento rezim bol zavedený na základe clánku 58 UO rozhodnutím Komisie c. 2794/80/ESUO z 31. októbra 1980 o vytvorení systému výrobných kvót ocele pre podniky oceliarskeho priemyslu [neoficiálny preklad] ([281]Ú. v. ES L 291, s. 1). Úcinnost tohto systému bola niekolkokrát predlzená az do 30. júna 1988. ( [282]96 ) Rozhodnutie z 28. júla 1983 o predlzení systému kontroly a výrobných kvót pre urcité výrobky oceliarskeho priemyslu [neoficiálny preklad] ([283]Ú. v. ES L 208, s. 1). Obsah clánku 15a tohto rozhodnutia je uvedený v takmer rovnakom znení v clánku 15a nasledujúcich rozhodnutí o predlzení, a síce v rozhodnutí Komisie c. 234/84/ESUO z 31. januára 1984 ([284]Ú. v. ES L 29, s. 1), v rozhodnutí Komisie c. 3485/85/ESUO z 27. novembra 1985 ([285]Ú. v. ES L 340, s. 5) a v rozhodnutí Komisie c. 194/88/ESUO zo 6. januára 1988 ([286]Ú. v. ES L 25, s. 1). ( [287]97 ) Súd prvého stupna odkazuje na rozsudky z 15. januára 1985, Finsider/Komisia, [288]250/83, Zb. s. 131, bod 9; z 15. októbra 1985, Krupp a Thyssen/Komisia, [289]211/83, 212/83, 77/84 a 78/84, Zb. s. 3409, bod 34, a zo 7. apríla 1987, Dillinger Hüttenwerke/Komisia, [290]226/85, Zb. s. 1621, bod 12. ( [291]98 ) Súd prvého stupna odkazuje na rozhodnutie Komisie c. 3302/81/ESUO z 18. novembra 1981 o informáciách, ktoré sú podniky oceliarskeho priemyslu povinné poskytnút v súvislosti so svojimi investíciami [neoficiálny preklad] ([292]Ú. v. ES L 333, s. 35) zmenené a doplnené rozhodnutím Komisie c. 2093/85/ESUO z 26. júla 1985 ([293]Ú. v. ES L 197, s. 19) v úcinnosti az do 16. októbra 1991. ( [294]99 ) Rozsudok z 10. decembra 1957, Société des usines ŕ tubes de la Sarre/Vysoký úrad, [295]1/57 a 14/57, Zb. s. 201, [296]220. ( [297]100 ) [298]Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1. Pozri, pokial ide o obsah a rozsah tejto zásady, SIMON, D.: Le principe de "bonne administration" ou la "bonne gouvernance concrčte". In: Le droit de l'Union européenne en principes, Liber amicorum en l'honneur de Jean Raux. Apogée, Rennes, 2006, s. 155. ( [299]101 ) Pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Technische Universität München, [300]C-269/90, Zb. s. I-5469, bod 14; rozsudok Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, [301]T-44/90, Zb. s. II-1, bod 86; z 19. marca 1997, Oliveira/Komisia, [302]T-73/95, Zb. s. II-381, bod 32, a z 11. septembra 2002, Alpharma/Rada, [303]T-70/99, Zb. s. II-3495, bod 182. ( [304]102 ) Rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, [305]T-95/96, Zb. s. II-3407, bod 75. ( [306]103 ) Pozri v rámci Zmluvy ESUO clánok 16 UO. Tieto interné organizacné opatrenia sú vymedzené v rokovacom poriadku. V rozhodnom období boli úcinné rokovací poriadok z 9. januára 1963 ([307]Ú. v. ES 1963, 17, s. 181) a rokovací poriadok zo 17. februára 1993 ([308]Ú. v. ES L 230, s. 15). Tento rokovací poriadok bol nahradený rokovacím poriadkom Komisie z 18. septembra 1999 ([309]Ú. v. ES L 252, s. 41), a neskôr rokovacím poriadkom z 29. novembra 2000 ([310]Ú. v. ES L 308, s. 26; Mim. vyd. 01/003, s. 213). ( [311]104 ) Podla clánku 17 rokovacích poriadkov z rokov 1963 a 1993 "má Komisia na prípravu a vykonávanie svojej cinnosti k dispozícii súbor odborov, ktoré vytvárajú jednotné správne sluzby" [neoficiálny preklad]. ( [312]105 ) Clánok 19 rokovacieho poriadku z roku 1963, clánok 18 rokovacieho poriadku z roku 1993, clánok 17 rokovacieho poriadku z roku 1999 a clánok 19 rokovacieho poriadku z roku 2000. ( [313]106 ) Uvedené ustanovenie bolo prevzaté v takmer rovnakom znení do clánku 20 prvého odseku rokovacieho poriadku z roku 1993, clánku 19 prvého odseku rokovacieho poriadku z roku 1999 a clánku 21 prvého odseku rokovacieho poriadku z roku 2000. Pozri takisto KINDBLOM-TÖRNELL, M.: The role of the cabinets in the decision-making process of the European Commission. In: Liber amicorum en l'honneur de Sven Norberg. Bruylant, Brusel, 2006, s. 329, 230. ( [314]107 ) Zdôraznujem, ze po odstránení rezimu kvót v júni 1988 bolo na základe clánku 47 UO prijaté rozhodnutie Komisie c. 2448/88/ESUO z 19. júla 1988 o vytvorení systému kontroly a výrobných kvót pre urcité výrobky oceliarskeho priemyslu [neoficiálny preklad] ([315]Ú. v. ES L 212, s. 1). Na základe tohto rozhodnutia, uplatnitelného od 1. júla 1988 do 30. júna 1990, boli podniky povinné kazdý mesiac oznamovat Komisii svoju produkciu a dodávky ocele. Od roku 1991 v snahe o nápravu pretrvávajúcich tazkostí trhu ocele bolo na základe clánku 54 UO prijaté rozhodnutie Komisie c. 3010/91/ESUO z 15. októbra 1991 o informáciách, ktoré sú povinné poskytnút oceliarenské podniky o svojich investíciách [neoficiálny preklad] ([316]Ú. v. ES L 286, s. 20). ( [317]108 ) Pozri clánok 14 rozhodnutí o predlzení uvedených v poznámke pod ciarou c. 96. ( [318]109 ) Pozri oznámenie Komisie o informáciách, ktoré majú poskytnút oceliarenské podniky ziadajúce o uplatnenie clánkov 14 a 15 rozhodnutia c. 1696/82/ESUO a o kritériách, ktoré na ich uplatnenie stanovila Komisia [neoficiálny preklad] ([319]Ú. v. ES C 318, 1982, s. 3). ( [320]110 ) Rozsudok Krupp a Thyssen/Komisia, uz citovaný. Pozri takisto uz citovaný rozsudok Dillinger Hüttenwerke/Komisia, v ktorom Súdny dvor upresnil, ze clánky 14a a 14b rozhodnutia c. 234/84 týkajúceho sa poskytovania dodatocných výrobných kvót sa musia uplatnovat a vykladat s ohladom na druhý kódex. Z toho vyplýva, ze podnik, ktorý má splnat kritériá na povolenie pomoci, nemôze vyuzívat dodatocné kvóty v zmysle clánku 14a uvedeného rozhodnutia (body 13 az 15). ( [321]111 ) [322]119/81, Zb. s. 2627. ( [323]112 ) Na tomto ustanovení je zalozený systém pomoci a výrobných kvót. ( [324]113 ) Rozsudok Klöckner-Werke/Komisia, uz citovaný, bod 19; kurzívou zvýraznil generálny advokát. ( [325]114 ) Tamze, kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri takisto rozsudky z 11. mája 1983, Klöckner-Werke/Komisia, [326]136/82, Zb. s. 1599, bod 36, a Klöckner-Werke/Komisia, [327]311/81 a 30/82, Zb. s. 1549, bod 36, ako aj Finsider/Komisia, uz citovaný. ( [328]115 ) Pozri najmä rozsudok Súdu prvého stupna z 8. mája 2003, Josanne a i./Komisia, [329]T-82/01, Zb. s. II-2013, bod 81. ( [330]116 ) Uznesenie Nemecko/Komisia, uz citované, bod 54 a citovaná judikatúra. ( [331]117 ) Rozsudok z 15. februára 2001, Rakúsko/Komisia, [332]C-99/98, Zb. s. I-1101, body 73 a 85. ( [333]118 ) Rozsudok z 1. júna 2006, P & O European Ferries (Vizcaya) a Diputación Foral de Vizcaya/Komisia, [334]C-442/03 P a C-471/03 P, Zb. s. I-4845, bod 103. ( [335]119 ) Komisia odkazuje na rozsudok z 15. februára 1996, Duff a i., [336]C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20. ( [337]120 ) Rozsudok zo 6. marca 2003, Niemann, [338]C-14/01, Zb. s. I-2279, bod 56. ( [339]121 ) Odôvodnenia c. 1 az 4 prvého kódexu. ( [340]122 ) Rozhodnutie Komisie 2002/347; rozhodnutie Komisie 2003/755/ES zo 17. februára 2003 o schéme pomoci, ktorú vykonalo Belgicko v prospech koordinacných stredísk usadených v Belgicku [neoficiálny preklad] ([341]Ú. v. EÚ L 282, s. 25); rozhodnutie Komisie 2003/515/ES zo 17. februára 2003 o schéme pomoci, ktorú vykonalo Holandsko pre medzinárodné financovanie [neoficiálny preklad] ([342]Ú. v. EÚ L 180, s. 52) a rozhodnutie Komisie 2003/601/ES zo 17. februára 2003 o schéme pomoci C 54/2001 (ex NN 55/2000) Írsko -- zahranicné príjmy [neoficiálny preklad] ([343]Ú. v. EÚ L 204, s. 51). ( [344]123 ) Bod 20. ( [345]124 ) Bod 29. ( [346]125 ) Rozsudok z 15. decembra 1987, Írsko/Komisia, [347]325/85, Zb. s. 5041, bod 18. ( [348]126 ) Pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 9. júla 1981, Gondrand Frčres a Garancini, [349]169/80, Zb. s. 1931, bod 17, a rozsudok Súdu prvého stupna z 3. októbra 2006, Hewlett-Packard/Komisia, [350]T-313/04, Zb. s. II-77*, bod 66 a citovanú judikatúru. ( [351]127 ) Rozsudok Duff a i., uz citovaný, bod 20. ( [352]128 ) Pozri najmä rozsudok zo 14. októbra 1999, Atlanta/Komisia a Rada, [353]C-104/97 P, Zb. s. I-6983, bod 52. ( [354]129 ) Pozri najmä rozsudok z 18. mája 2000, Rombi a Arkopharma, [355]C-107/97, Zb. s. I-3367, bod 66 a citovanú judikatúru. ( [356]130 ) Rozsudok Delacre a i./Komisia, uz citovaný, bod 33 a citovaná judikatúra, ako aj rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1997, Wirtschaftsvereinigung Stahl a i./Komisia, [357]T-244/94, Zb. s. II-1963, body 58 a 59. ( [358]131 ) Pozri najmä v rámci Zmluvy ES rozsudok zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, [359]C-169/95, Zb. s. I-135, bod 48 a citovanú judikatúru. ( [360]132 ) Pozri najmä v rámci Zmluvy ES rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, [361]C-182/03 a C-217/03, Zb. s. I-5479, body 150 az 152. ( [362]133 ) Pozri rozsudok Alcan Deutschland, uz citovaný, bod 25 a citovanú judikatúru. ( [363]134 ) Rozsudok Belgicko a Forum 187/Komisia, uz citovaný, bod 147 a citovaná judikatúra. ( [364]135 ) Tamze. ( [365]136 ) Pozri najmä rozsudok zo 17. júla 1997, Affish, [366]C-183/95, Zb. s. I-4315, bod 57. ( [367]137 ) Odkazujem na body 149 az 152 týchto návrhov. ( [368]138 ) Bod 59. ( [369]139 ) Tamze. ( [370]140 ) V prejednávanej veci nie je mozné uplatnit rozsudok Súdneho dvora z 24. novembra 1987, RSV/Komisia ([371]223/85, Zb. s. 4617). V tejto veci totiz Súdny dvor dospel k záveru, ze omeskanie, ktorého sa dopustila Komisia (26 mesiacov) pri vydaní rozhodnutia týkajúceho sa zlucitelnosti státnej pomoci, mohlo na strane príjemcu pomoci vzbudit takú legitímnu dôveru, ktorá mohla Komisii zabránit v tom, aby vnútrostátnym orgánom nariadila vrátit pomoc. V uvedenej veci vsak doslo k oznámeniu pomoci. References 1. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0001 2. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0002 3. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0003 4. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0004 5. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0005 6. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0006 7. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0007 8. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0008 9. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0009 10. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0010 11. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0011 12. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0012 13. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0013 14. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0014 15. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0015 16. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0016 17. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0017 18. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0018 19. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0019 20. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0020 21. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0021 22. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0022 23. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0023 24. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0024 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0026&locale=SK 26. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0025 27. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0026 28. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0027 29. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0028 30. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0029 31. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0030 32. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0031 33. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0032 34. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0033 35. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0034 36. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0035 37. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0036 38. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0037 39. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0038 40. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0039 41. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0040 42. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0041 43. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0042 44. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0043 45. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0044 46. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0045 47. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0046 48. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0047 49. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0048 50. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0049 51. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0050 52. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0051 53. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0052 54. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0053 55. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0054 56. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0055 57. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0056 58. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0057 59. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0058 60. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0059 61. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0060 62. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0061 63. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0062 64. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0063 65. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0064 66. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0065 67. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0066 68. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0067 69. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0068 70. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0069 71. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0070 72. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0071 73. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0072 74. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0073 75. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0074 76. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0075 77. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0076 78. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0077 79. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0078 80. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0079 81. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0080 82. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0081 83. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0082 84. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0083 85. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0084 86. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0085 87. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0086 88. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0087 89. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0088 90. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0089 91. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0090 92. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0091 93. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0092 94. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0093 95. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0094 96. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0095 97. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0096 98. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0097 99. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0098 100. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0099 101. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0100 102. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0101 103. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0102 104. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0103 105. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0104 106. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0105 107. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0106 108. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0107 109. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0108 110. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0109 111. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0110 112. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0111 113. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0112 114. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0113 115. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0114 116. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0115 117. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0116 118. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0117 119. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0118 120. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0119 121. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0120 122. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0121 123. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0122 124. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0123 125. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0124 126. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0125 127. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0126 128. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0127 129. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0128 130. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0129 131. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0130 132. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0131 133. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0132 134. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0133 135. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0134 136. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0135 137. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0136 138. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0137 139. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0138 140. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0139 141. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#t-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0140 142. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0001 143. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0002 144. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0003 145. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61970??0059&locale=SK 146. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0004 147. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61959??0030&locale=SK 148. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0005 149. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0006 150. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0007 151. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0008 152. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0009 153. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0010 154. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:323:TOC 155. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0011 156. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0308&locale=SK 157. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0012 158. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1980:029:TOC 159. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0013 160. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0014 161. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1981:228:TOC 162. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:110:TOC 163. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0015 164. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0016 165. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:340:TOC 166. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0017 167. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0018 168. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1989:038:TOC 169. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:362:TOC 170. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0019 171. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:338:TOC 172. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0020 173. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0021 174. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0022 175. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1993:003:TOC 176. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0023 177. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:113:TOC 178. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0024 179. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0025 180. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0026 181. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0027 182. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61958??0027&locale=SK 183. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0028 184. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0390&locale=SK 185. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0029 186. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0006&locale=SK 187. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0030 188. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0031 189. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0032 190. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61954??0007&locale=SK 191. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0033 192. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0034 193. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0035 194. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0501&locale=SK 195. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0036 196. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0037 197. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0038 198. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0039 199. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0006&locale=SK 200. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0040 201. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0041 202. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0042 203. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0043 204. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0280&locale=SK 205. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0044 206. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0045 207. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0046 208. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0047 209. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0048 210. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0001&locale=SK 211. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0049 212. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0150&locale=SK 213. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0050 214. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0074&locale=SK 215. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0051 216. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0052 217. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0399&locale=SK 218. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0053 219. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0188&locale=SK 220. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0037&locale=SK 221. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0054 222. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0328&locale=SK 223. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0055 224. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0056 225. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:060:TOC 226. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0057 227. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0058 228. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0059 229. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0060 230. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0047&locale=SK 231. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0061 232. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0062 233. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0063 234. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0064 235. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0065 236. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0066 237. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0067 238. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0068 239. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0069 240. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0070 241. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0071 242. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0072 243. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:126:TOC 244. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0073 245. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0074 246. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0075 247. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0188&locale=SK 248. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0076 249. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0102&locale=SK 250. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0077 251. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0197&locale=SK 252. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0057&locale=SK 253. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0243&locale=SK 254. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0078 255. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0172&locale=SK 256. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0350&locale=SK 257. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0079 258. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0080 259. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0024&locale=SK 260. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0081 261. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0082 262. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0083 263. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0181&locale=SK 264. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0084 265. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0085 266. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0086 267. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0087 268. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0088 269. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0089 270. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0090 271. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0210&locale=SK 272. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0091 273. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 274. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 275. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0092 276. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0093 277. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987??0046&locale=SK 278. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0094 279. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0551&locale=SK 280. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0095 281. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1980:291:TOC 282. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0096 283. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1983:208:TOC 284. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1984:029:TOC 285. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:340:TOC 286. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:025:TOC 287. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0097 288. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0250&locale=SK 289. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0211&locale=SK 290. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0226&locale=SK 291. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0098 292. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1981:333:TOC 293. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1985:197:TOC 294. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0099 295. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61957??0001&locale=SK 296. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61957??0001&locale=SK 297. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0100 298. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:364:TOC 299. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0101 300. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0269&locale=SK 301. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0044&locale=SK 302. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0073&locale=SK 303. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0070&locale=SK 304. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0102 305. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0095&locale=SK 306. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0103 307. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1963:017:TOC 308. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1993:230:TOC 309. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:252:TOC 310. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:308:TOC 311. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0104 312. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0105 313. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0106 314. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0107 315. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:212:TOC 316. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1991:286:TOC 317. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0108 318. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0109 319. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1982:318:TOC 320. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0110 321. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0111 322. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0119&locale=SK 323. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0112 324. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0113 325. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0114 326. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0136&locale=SK 327. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0311&locale=SK 328. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0115 329. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0082&locale=SK 330. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0116 331. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0117 332. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0099&locale=SK 333. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0118 334. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0442&locale=SK 335. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0119 336. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0063&locale=SK 337. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0120 338. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0014&locale=SK 339. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0121 340. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0122 341. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:282:TOC 342. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:180:TOC 343. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:204:TOC 344. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0123 345. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0124 346. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0125 347. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0325&locale=SK 348. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0126 349. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0169&locale=SK 350. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0313&locale=SK 351. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0127 352. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0128 353. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0104&locale=SK 354. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0129 355. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0107&locale=SK 356. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0130 357. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0244&locale=SK 358. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0131 359. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0169&locale=SK 360. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0132 361. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0182&locale=SK 362. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0133 363. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0134 364. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0135 365. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0136 366. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0183&locale=SK 367. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0137 368. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0138 369. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0139 370. file:///tmp/lynxXXXX1k8n6j/L97057-1408TMP.html#c-ECRCJ2008SKB.0400277201-E0140 371. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0223&locale=SK