NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 12. septembra 2006 ^1([1]1) Vec C-407/04 P Dalmine SpA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna (druhá komora) z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia, T-50/00, zrusujúceho v casti rozhodnutie Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúceho sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúrky) [oznámené pod císlom K(1999) 4154] a ukladajúceho pokutu zalobcovi" Obsah I - Úvod II - Rozhodnutie III - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok IV - Konanie pred Súdnym dvorom V - Dôvody odvolatelky a tvrdenia úcastníkov konania A - Prvý odvolací dôvod: protiprávnost otázok polozených Komisiou v priebehu setrenia 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupna 2. Výhrady odvolatelky 3. Odpoved Komisie 4. Posúdenie B - Druhý odvolací dôvod: porusenie a nesprávne uplatnovanie práva Spolocenstva a porusenie práva na obhajobu tým, ze dokument "Rozdelujúci klúc" bol vyhlásený za prípustný a pouzitý ako dôkaz 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupna 2. Výhrady odvolatelky 3. Tvrdenia Komisie 4. Posúdenie C - Tretí odvolací dôvod: porusenie clánku 81 ES tým, ze do rozhodnutia boli zaclenené dôvody, ktoré nesúvisia s výhradami oznámenými odvolatelke 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupna 2. Výhrady odvolatelky 3. Tvrdenia Komisie 4. Posúdenie D - Stvrtý odvolací dôvod: nesprávne právne posúdenie, nesprávne posúdenie skutkového stavu a nedostatok odôvodnenia, pokial ide o porusenie uvedené v clánku 1 rozhodnutia - Piaty odvolací dôvod: porusenie práva, nesprávne posúdenie dôkazov a nedostatok odôvodnenia, pokial ide o úcinky porusenia na obchod medzi clenskými státmi 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupna 2. Výhrady odvolatelky 3. Tvrdenia Komisie 4. Posúdenie E - Siesty, siedmy a ôsmy odvolací dôvod - Prekrocenie právomoci, nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie skutkového stavu, pokial ide o porusenie uvedené v clánku 2 rozhodnutia - Prekrocenie právomoci, nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie skutkového stavu, pokial ide o úcinky porusenia uvedeného v clánku 2 rozhodnutia - Nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie skutkového stavu, pokial ide o dolozky zmluvy o zásobovaní medzi Dalmine a British Steel 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupna 2. Výhrady odvolatelky 3. Tvrdenia Komisie 4. Posúdenie F - Deviaty a desiaty odvolací dôvod - Porusenie clánku 81 ES a nedostatok odôvodnenia pri posúdení, ci Komisia dodrzala clánok 15 nariadenia c. 17 a usmernenia k metóde stanovovania pokút, pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia vytýkaného Dalmine - Porusenie clánku 81 ES a nedostatok odôvodnenia pri posúdení, ci Komisia dodrzala clánok 15 nariadenia c. 17 a usmernenia k metóde stanovovania pokút, pokial ide o posúdenie doby trvania porusenia a polahcujúcich okolností 1. Výhrady odvolatelky 2. Tvrdenia Komisie 3. Posúdenie VI - Trovy VII - Návrh I - Úvod 1. Predmetom tejto veci je odvolanie podané Dalmine SpA (dalej len "Dalmine") proti rozsudku Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev z 8. júla 2004, Dalmine/Komisia (T-50/00)([2]2). 2. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna znízil pokutu, ktorá bola ulozená odvolatelke rozhodnutím Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúcim sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúrky)([3]3) (dalej len "rozhodnutie"), a v zostávajúcej casti návrh na zrusenie tohto rozhodnutia zamietol. II - Rozhodnutie 3. Pokial ide o skutocnosti, ktoré sú základom rozhodnutia, odkazujem na moje návrhy z tohto dna v spojených veciach Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia (C-403/04 P a C-405/04 P, body 3 az 12). 4. Pre potreby tohto odvolania je výrok rozhodnutia formulovaný takto: "Clánok 1 1. ... Dalmine SpA... porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, ze boli stranami dohody, ktorá okrem iného stanovila vzájomné respektovanie ich domácich trhov týkajúcich sa bezsvíkových závitových rúr OCTG standard a produktovodov projekt bez zvarov. 2. Porusenie trvalo v prípade... Dalmine od roku 1990 do roku 1995... Clánok 2 1. ... Dalmine SpA porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, ze v rámci porusenia predpisov uvedeného v clánku 1 uzatvorili zmluvy, v dôsledku ktorých si rozdelili dodávky hladkých rúr OCTG British Steel Limited (Vallourec SA od roku 1994). 2. ... Porusenie trvalo v prípade Dalmine SpA od 4. decembra 1991 do 30. marca 1999. ... Clánok 4 Podnikom uvedeným v clánku 1 boli z dôvodu porusenia predpisov uvedených v tom istom clánku ulozené nasledujúce pokuty: 4. Dalmine SpA 10 800 000 Eur. ..." III - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 5. Siedmimi zalobami, podanými do kancelárie Súdu prvého stupna medzi 28. februárom a 3. aprílom 2000, podalo sedem z ôsmich podnikov, ktorým boli ulozené sankcie, vrátane Dalmine, zalobu proti tomuto rozhodnutiu. 6. Dalmine navrhla zrusenie rozhodnutia v celom rozsahu alebo ciastocné zrusenie rozhodnutia, subsidiárne zrusenie ulozenej pokuty alebo znízenie jej výsky a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania. 7. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna: - zrusil clánok 1 ods. 2 rozhodnutia v rozsahu, v akom potvrdzoval existenciu porusenia vytýkaného Dalmine pred 1. januárom 1991, - stanovil výsku pokuty ulozenej Dalmine na 10 080 000 eur, - v zostávajúcej casti zalobu zamietol, - zaviazal kazdého úcastníka konania na náhradu svojich vlastných trov konania. IV - Konanie pred Súdnym dvorom 8. Vo svojom odvolaní Dalmine navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu alebo ciastocne, - zrusil rozhodnutie, - subsidiárne zrusil alebo znízil pokutu stanovenú v clánku 4 rozhodnutia, - dalej subsidiárne vrátil vec Súdu prvého stupna na nové rozhodnutie tohto súdu na základe rozhodnutia Súdneho dvora, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli na Súde prvého stupna. 9. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie v celom rozsahu ako ciastocne neprípustné a v kazdom prípade ako nedôvodné a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. V - Dôvody odvolatelky a tvrdenia úcastníkov konania 10. Odvolatelka uvádza desat odvolacích dôvodov proti napadnutému rozsudku, ktoré mozno zaradit do styroch skupín: - dva odvolacie dôvody sa týkajú procesných vád, - tri odvolacie dôvody sa vztahujú na vady v urcení porusenia uvedeného v clánku 1 rozhodnutia, - tri odvolacie dôvody sa týkajú vád v urcení porusenia uvedeného v clánku 2 rozhodnutia, - nakoniec dva odvolacie dôvody sa týkajú výsky pokuty. 11. Prvé tri odvolacie dôvody sú viac-menej samostatné. Stvrtý a piaty odvolací dôvod, siesty, siedmy a ôsmy odvolací dôvod a deviaty a desiaty odvolací dôvod spolu úzko súvisia. Dalej preskúmam rozlicné takto zaradené odvolacie dôvody. A - Prvý odvolací dôvod: protiprávnost otázok polozených Komisiou v priebehu setrenia 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupna 12. Dna 13. februára a 22. apríla 1997 Komisia poziadala odvolatelku o informácie týkajúce sa najmä údajnej úcasti Dalmine na nekalých postupoch, osobitne dohodách o respektovaní vnútrostátnych trhov a o cenách. Dalmine neodpovedala na túto ziadost úplne. 13. Dna 12. júna 1997 Komisia opät poziadala Dalmine o poskytnutie pozadovaných informácií. Kedze sa domnievala, ze odpovede Dalmine este stále neboli úplné, vyzvala ju rozhodnutím zo 6. októbra 1997([4]4), pod hrozbou pokuty, aby poskytla pozadované informácie v lehote 30 dní. Dalmine podala proti tomuto rozhodnutiu odvolanie pred Súdom prvého stupna. Táto zaloba bola vyhlásená za neprípustnú.([5]5) 14. Na prvom stupni Dalmine opät poprela platnost uz citovaného rozhodnutia a uviedla, ze ju nútilo k vlastnému obvineniu, co jej spôsobilo skodu. 15. Vo svojom posúdení predmetného odvolacieho dôvodu Súd prvého stupna najprv potvrdil, s odvolaním sa na judikatúru rozsudkov Orkem/Komisia([6]6) a Mannesmannröhren-Werke/Komisia([7]7), ze podniku, ktorému je urcené rozhodnutie o ziadosti o informácie v zmysle clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17([8]8), sa priznáva právo mlcat, pokial je povinný, pod hrozbou pokuty, poskytnút odpovede, ktoré by ho viedli k priznaniu existencie porusenia (bod 45 napadnutého rozsudku). 16. Súd prvého stupna najskôr pripomenul, ze podla ustálenej judikatúry([9]9) nie sú podniky viazané povinnostou poskytnút odpovede po dorucení jednoduchej ziadosti o informácie na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17. Preto nemôzu tvrdit, ze ich právo neprispiet k vlastnému obvineniu bolo porusené, ak na takúto ziadost dobrovolne odpovedali (bod 46 napadnutého rozsudku). 17. Bez skúmania otázky moznej prípustnosti predmetného odvolacieho dôvodu sa Súd prvého stupna obmedzil na to, ze podotkol, ze rozhodnutie nemôze byt z tohto hladiska postihnuté protiprávnostou, pokial otázky, ktoré tvoria predmet rozhodnutia zo 6. októbra 1997, viedli Dalmine k priznaniu existencie porusení potvrdených v napadnutom rozhodnutí. Takze ak Komisia vo svojej prvej ziadosti z 22. apríla 1997 polozila dlhý rad otázok, jedine otázky urcené Komisiou spolocnosti Dalmine v rozhodnutí zo 6. októbra 1997 sa týkali predlozenia dokumentov a informácií cisto objektívnej povahy, a teda nemohli viest túto spolocnost k priznaniu existencie porusenia (bod 47 napadnutého rozsudku). 2. Výhrady odvolatelky 18. Podla odvolatelky Súd prvého stupna nesprávne uplatnil právo a porusil právo na obhajobu, ked rozhodol, ze otázky, ktoré Komisia polozila v priebehu svojho setrenia sú legálne. Jej právo nebyt nútený prispiet k vlastnému obvineniu bolo tiez porusené. Na podporu svojho tvrdenia odkazuje na prvú otázku písm. d), ktorá bola prevzatá do prílohy I rozhodnutia Komisie zo 6. októbra 1997.([10]10) Podla jej názoru zodpovedaním tejto otázky by sa nepochybne sama obvinila. 19. Odvolatelka dalej na pojednávaní upozornila, ze tento odvolací dôvod nemozno skúmat mechanickým odkazom na existujúcu judikatúru, tak, ako ju Súd prvého stupna zhrnul vo svojom uz citovanom rozsudku Mannesmannröhren-Werke/Komisia. Skutkové okolnosti, ktoré predurcili rozhodnutie v tomto poslednom uvedenom rozsudku, sa tiez znacne odlisujú od skutkových okolností, ktoré sú podkladom tejto veci. 3. Odpoved Komisie 20. Komisia upozornuje na skutocnost, ze predpoklad, na ktorom sú zalozené úvahy odvolatelky, je mylný. Otázka, na ktorú Dalmine odkazuje, bola skutocne prevzatá do bodu 1 písm. d) prílohy I rozhodnutia zo 6. októbra 1997., Ako vsak vyplýva z clánku 1 výroku rozhodnutia, odvolatelka nebola povinná na nu odpovedat.([11]11) 21. Kedze Dalmine nebola povinná odpovedat na túto otázku, Súd prvého stupna správne skonstatoval, ze nemôze íst o porusenie práva na obhajobu zo strany zalovanej. 22. Komisia este dodáva, ze Dalmine nikdy neodpovedala na uvedenú prvú otázku písm. d). 4. Posúdenie 23. Právo fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá je predmetom setrenia týkajúceho sa mozného porusenia porusujúceho pravidlá Zmluvy ES o hospodárskej sútazi, nebyt nútený prispiet k vlastnému obvineniu je súcastou zásady riadneho priebehu konania, pri ktorom musí byt respektované právo na obhajobu. 24. Táto zásada bola výslovne uznaná Súdnym dvorom a Súdom prvého stupna v ich judikatúre uvedenej vyssie. 25. Taziskom tejto zásady riadneho priebehu konania je skutocnost, ze nikoho nemozno nútit,([12]12) aby prispel k vlastnému obvineniu. Ak chýba donútenie, úcastník konania, proti ktorému sa vedie setrenie, môze sám rozhodnút, ci a ako bude odpovedat na otázky, ktoré sú mu kladené. 26. Pri tomto rozhodnutí sa môze nechat viest rozlicnými úvahami, ako sú výhody a nevýhody spolupráce s Komisiou pre dalsí priebeh setrenia, povaha indícií, ktoré sú proti nemu, a ocakávania o úspechu alebo neúspechu setrenia. 27. Ak táto sloboda uvázenia chýba, pretoze dotycný má povinnost odpovedat na otázky, ktoré sú mu polozené, potom je práve obsah týchto otázok urcujúci pre rozhodnutie, ci bol zákaz donútenia prispiet k vlastnému obvineniu respektovaný. 28. Táto druhá etapa, ktorá by mohla v prejednávanej veci vyzadovat blizsie skúmanie obsahu prvej otázky písm. d) prílohy I rozhodnutia zo 6. októbra 1997, neprichádza v rámci posúdenia tohto prvého odvolacieho dôvodu absolútne do úvahy. 29. Clánok 1 výroku tohto rozhodnutia totiz obsahuje vycerpávajúci výpocet otázok, na ktoré musí Dalmine odpovedat. Prvá otázka písm. d) sa v nom nenachádza. 30. Dalmine sa preto mohla slobodne rozhodnút, ci odpovie alebo neodpovie na túto otázku. Rozhodla sa pre prvé riesenie. 31. Z toho vyplýva, ze odvolací dôvod je nedôvodný: neslo o donútenie a Dalmine neposkytla odpoved, ktorá by sa mohla povazovat za vlastné obvinenie. 32. Ak, ako odvolatelka naznacila na pojednávaní, má odvolací dôvod sirsí rozsah a jeho dôsledkom by bolo, ze zákaz klást otázky vedúce k vlastnému obvineniu, musí tiez zahrnat otázky, na ktoré dotycný nemusí odpovedat, viedlo by to in extremis k absurdnému výsledku, ze by vysetrujúci orgán uz nemohol ziadat od dotycného dobrovolné priznanie, aj keby boli dalsie dôkazy absolútne nespochybnené. 33. Taký extenzívny výklad odvolacieho dôvodu - za predpokladu, ze by bol mozný, pretoze tvrdenia odvolatelky k tejto otázke na pojednávaní neboli jasné, ani presné - preto nezvysuje moznost povazovat ho za dôvodný. B - Druhý odvolací dôvod: porusenie a nesprávne uplatnovanie práva Spolocenstva a porusenie práva na obhajobu tým, ze dokument "Rozdelujúci klúc" bol vyhlásený za prípustný a pouzitý ako dôkaz 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupna 34. Odvolatelka na prvom stupni uvádzala, ze dokument "Rozdelujúci klúc" bol neprípustný ako dôkaz porusení uvedených v clánkoch 1 a 2 rozhodnutia z dôvodu, ze Komisia nezverejnila totoznost autora tohto dokumentu ani jeho pôvod. Bez týchto informácií by existovali pochybnosti o pravosti a dôkaznej sile tohto dôkazu (bod 67 napadnutého rozsudku). 35. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna, dovolávajúc sa zásady volného hodnotenia dôkazov, ktorá podla ustálenej judikatúry platí v práve Spolocenstva,([13]13) z nej vyvodil, ze ak môzu byt tvrdenia Dalmine relevantné pre posúdenie vierohodnosti a tiez dôkaznej sily dokumentu "Rozdelujúci klúc", nemozno tento dokument povazovat za neprípustný dôkaz (body 72 a 73 napadnutého rozsudku). 36. Na prvom stupni odvolatelka dalej vytýkala, ze boli pouzité zápisnice z výsluchu bývalých clenov predstavenstva, spísané v rámci trestného konania, ktoré nesúviselo s predmetným setrením Komisie. Tieto zápisnice nie sú prípustné ako dôkaz. Svoje tvrdenie podoprela odkazom na rozsudok "Spanielske banky"([14]14), ktorý mozno uplatnovat na základe analógie v tejto veci (body 76 a 77 napadnutého rozsudku). 37. Súd prvého stupna vyvracia odkaz na rozsudok Spanielske banky konstatovaním, ze tento rozsudok sa vztahuje na pouzívanie informácií, získaných Komisiou podla clánku 11 nariadenia c. 17, vnútrostátnymi orgánmi. Táto situácia je upravená clánkom 20 nariadenia c. 17. Preto otázka postúpenia predmetných informácií Komisiou vnútrostátnym orgánom a otázka ich pouzívania ako dôkazov poslednými menovanými podliehajú právu Spolocenstva (body 84 a 85 napadnutého rozsudku). 38. Naopak, otázka zákonnosti postúpenia informácií získaných podla vnútrostátneho trestného práva príslusnými vnútrostátnymi orgánmi Komisii v zásade podlieha vnútrostátnemu právu, ktoré upravuje vedenie predmetných setrení. Táto otázka musí byt preto skúmaná vnútrostátnym sudcom.([15]15) Z tvrdení Dalmine nevyplýva, ze sa s otázkou zákonnosti pouzívania predmetných zápisníc na úrovni Spolocenstva obrátila na príslusný taliansky súd a nepredlozila dôkazy, ktoré môzu preukázat, ze toto pouzívanie bolo v rozpore s príslusným talianskym právom (body 86 a 87 napadnutého rozsudku). 39. Súd prvého stupna zakoncuje svoje úvahy konstatovaním, ze tvrdenia Dalmine sa týkajú len dôkaznej hodnoty predmetných zápisníc, nie ich prípustnosti v tomto konaní (bod 90 napadnutého rozsudku). 2. Výhrady odvolatelky 40. Výhrady odvolatelky sú namierené proti skutocnosti, ze dokument "Rozdelujúci klúc" a zápisnice z výsluchov bývalých clenov predstavenstva Dalmine boli vyhlásené za prípustné ako dôkazy. 41. Na podporu prvej výhrady odvolatelka uvádza, ze dokument "Rozdelujúci klúc" je anonymný v dvoch ohladoch: totoznost toho, kto postúpil tento dokument Komisii, nebola zverejnená a autor tohto dokumentu a okolnosti, v ktorých bol vypracovaný, nie sú dalej známe. 42. Dovolávajúc sa judikatúry vo veciach Tordeur a i.([16]16), Vela a Tecnagrind/Komisia a Met-Trans a Sagpol([17]17), odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna mal vyhlásit tento dokument za neprípustný. 43. Odvolatelka dalej zdôraznuje, ze aby mohol byt dokument vyhlásený za prípustný ako dôkazný prostriedok, bolo by v kazdom prípade potrebné preskúmat jeho relevanciu a vierohodnost. Aj v tomto prípade by takýto dokument mohol viest nanajvýs k zacatiu setrenia, ale nemohol by byt pouzívaný ako dôkaz porusenia, ktoré je v rozpore s pravidlami Zmluvy o hospodárskej sútazi. 44. Dalmine v tomto ohlade zdôraznuje, ze napadnutý rozsudok je protirecivý v rozsahu, v akom Súd prvého stupna na jednej strane tvrdí, ze tvrdenia Dalmine môzu byt relevantné na posúdenie vierohodnosti dokumentu, ale na druhej strane zabúda vykonat takéto posúdenie vo veci samej. 45. Nakoniec Súd prvého stupna bol povinný preskúmat, ci pre Komisiu skutocne existovali záväzné dôvody, aby neprezradila totoznost svojho informátora. 46. Pokial ide o druhú výhradu, odvolatelka v prvom rade upozornuje, ze Komisia ju mala, len co to bolo mozné, informovat o vlastníctve predmetných zápisníc. Takéto opomenutie predstavuje porusenie zásady spravodlivého súdneho konania, tak ako je zakotvená v clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP") a bola rozvinutá Európskym súdom pre ludské práva. 47. Odvolatelka v druhom rade uvádza, ze Súd prvého stupna sa urcite vyjadril k otázke, ci sa zápisnice dostali do vlastníctva Komisie v súlade s právom, ale neodpovedal na ústrednú otázku, ci môzu byt takéto dokumenty pouzívané Komisiou v rámci jej vlastného setrenia. Domnieva sa, ze Komisia môze tieto dokumenty pouzívat len ako indície, nie vsak ako dôkazy existencie porusenia, ktorého sa mala dopustit.([18]18) Dalej v tomto ohlade zdôraznuje, ze predmetné dokumenty boli len docasné a ze ich vierohodnost nebola este skonstatovaná v rámci trestného konania, na ktorého úcely boli vypracované. 3. Tvrdenia Komisie 48. Pokial ide o prvú výhradu, Komisia popiera, ze Súd prvého stupna mal vyhlásit dokument "Rozdelujúci klúc" za neprípustný. Toto tvrdenie odvolatelky nie je vôbec podlozené judikatúrou, na ktorú odkazuje. 49. Z bodu 29 rozsudku Met-Trans a Sagpol nie je mozné vyvodit([19]19) ziadny argument v prospech tvrdenia, podla ktorého dôkazné prostriedky, ktoré sú neprípustné v procesnom práve clenských státov, nemôzu byt vyhlásené za prípustné na úrovni Spolocenstva. Aj keby bolo toto tvrdenie správne, co vsak nie je, "podobné konanie", ktoré prichádza do úvahy na úcely posúdenia prípustnosti dôkazných prostriedkov v konaniach zacatých Komisiou v oblasti hospodárskej sútaze, sa urcite nemôze týkat výlucne trestného práva procesného jediného clenského státu, ale prinajmensom trestného práva procesného a hmotného rôznych clenských státov. 50. Na tvrdenie, podla ktorého pred vyhlásením dokumentu "Rozdelujúci klúc" za prípustný a pouzitelný mal Súd prvého stupna prinajmensom preskúmat tvrdenia odvolatelky týkajúce sa vierohodnosti, Komisia odpovedá, ze odvolatelka vôbec nepredlozila tieto tvrdenia v konaní na prvom stupni. Preto nemôze vytýkat Súdu prvého stupna, ze nepreskúmal vierohodnost tohto dokumentu. 51. Komisia dalej pre doplnenie v tejto súvislosti podotýka, ze v oboch súcasných konaniach na prvom stupni bola vierohodnost dokumentu "Rozdelujúci klúc" výslovne spochybnená.([20]20) 52. Súd prvého stupna v tejto veci skonstatoval, ze vierohodnost tohto dokumentu je nepopieratelne znízená skutocnostou, ze kontext, v ktorom sa uskutocnilo jeho vyhotovenie, je do znacnej miery neznámy a ze tvrdenia Komisie v tomto ohlade nemôzu byt preverené".([21]21) "Dokument 'Rozdelujúci klúc` si vsak zachováva urcitú dôkaznú hodnotu, aby v rámci súhrnu vzájomne sa zhodujúcich dôkazov zhromazdených Komisiou posilnil niektoré z podstatných tvrdení nachádzajúcich sa vo vyhláseniach pána Verlucu vo vztahu k existencii dohody o rozdelení trhov týkajúcej sa bezsvíkových rúr OCTG".([22]22) 53. Pokial ide o tvrdenie odvolatelky, podla ktorého Súd prvého stupna nepreveril, ci skutocne existovali naliehavé dôvody pre neprezradenie totoznosti informátora, Komisia upozornuje, ze Súdny dvor toto tvrdenie zamietol v rozsudku Adams/Komisia([23]23). 54. Pokial ide o druhú výhradu, Komisia pripomína, ze tvrdenie, podla ktorého mala okamzite informovat odvolatelku, hned ako získala predmetné zápisnice, nemá ziadny právny základ. Takýto právny základ nemozno dalej vyvodit z EDLP ani z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva. 55. Nakoniec podla právnej úpravy Spolocenstva odvolatelka má právo na prístup k spisu od zaslania oznámenia o výhradách alebo ihned po tomto zaslaní. To predstavuje dostatocnú záruku pre právo na obhajobu. Odvolatelka nepreukázala prípustným spôsobom, preco oboznámenie sa zo zápisnicami neporusilo jej právo na obhajobu pred oznámením o výhradách, ale výlucne v okamihu tohto oznámenia. 56. Pokial ide o druhé tvrdenie odvolatelky, Komisia tvrdí, ze ak je podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17 oprávnená získat vsetky potrebné informácie od vlád a príslusných orgánov clenských státov, môze tieto informácie aj pouzívat. 57. Nakoniec Súd prvého stupna správne potvrdil, ze ani on, ani Komisia nie sú oprávnení na skúmanie zákonnosti pôvodu takýchto informácií vo svetle príslusného vnútrostátneho procesného práva.([24]24) Toto posúdenie spadá do právomoci príslusného vnútrostátneho súdu. 58. Preto, ako uvádza Súd prvého stupna,([25]25) odvolatelka nepredlozila na prvom stupni ziadne tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, ze sa obrátila na príslusný taliansky súd so ziadostou o preskúmanie zákonnosti postúpenia a pouzívania predmetných zápisníc na úrovni Spolocenstva. 4. Posúdenie 59. Pri prvom odvolacom dôvode stací odkázat na moje návrhy z tohto dna vo veci Salzgitter Mannesmann (predtým Mannesmannröhren-Werke GmbH)/Komisia([26]26). 60. V bodoch 50 az 70 týchto návrhov som preskúmal a zamietol analogické tvrdenia odvolatelky v tejto veci proti prípustnosti dokumentu "Rozdelujúci klúc", aj ked boli rozvinuté vycerpávajúcim spôsobom. 61. Podla môjho názoru úvahy, ktorých som sa v tom case pridrzal, mozno plne uplatnovat na tvrdenia, ktoré Dalmine predlozila na podporu svojej prvej výhrady. 62. Nie je dalej potrebné, aby som sa dlho zdrziaval s druhou výhradou uplatnenou v rámci tohto odvolacieho dôvodu. 63. Rovnako ako Súd prvého stupna v bode 83 napadnutého rozsudku ani ja v príslusnom práve Spolocenstva nenachádzam ziadnu nadväznost v prospech prvého tvrdenia odvolatelky, teda ze Komisia ju mala informovat hned po tom, co získala predmetné zápisnice. 64. Podla mna nie je dalej dôvod chápat zásadu riadneho konania v tom zmysle, ze môze zahrnat povinnost Komisie, ktorú má na mysli odvolatelka. Ak je Komisia ako príslusný orgán povinná oznámit v prvej fáze svojho setrenia informácie, ktoré môzu viest k predpokladu porusenia pravidiel Zmluvy o hospodárskej sútazi predpokladaným páchatelom tohto porusenia, takáto povinnost by závazne narusila, ba dokonca znemoznila pokracovanie a ukoncenie setrenia. 65. Dotknuté podniky by takto mohli este v prvej fáze setrenia prijat opatrenia, ktoré by zabránili zhromazdovaniu dalsích dôkazov Komisiou.([27]27) 66. Druhé tvrdenie je trochu zlozitejsie. 67. Odvolatelka v podstate tvrdí, ze ak Súd prvého stupna preskúmal, ci boli predmetné zápisne prípustné a pouzitelné ako dôkazy, nemal sa obmedzit na otázku, podla akého práva a ktorý súd by mal posúdit zákonnost oznámenia týchto materiálov zhromazdených v rámci vnútrostátneho trestného konania Komisii a ci ho mozno pouzit ako dôkaz údajného porusenia. 68. Súd prvého stupna si tiez mal polozit otázku, ci materiál, ktorý Komisia získala od vnútrostátnych orgánov a pri ktorom môze existovat predpoklad, ze nebol oznámený riadnym spôsobom, je ako taký prípustný a pouzitelný ako dôkaz. 69. Práve v tomto ohlade sa odvolatelka odvoláva na viackrát citovaný rozsudok Spanielske banky a na základe analógie tvrdí, ze informácie získané Komisiou od vnútrostátnych orgánov môzu byt pouzité len na vnútrostátnej úrovni a len ako indície mozného porusenia, ako je to podla tohto rozsudku v prípade informácií oznámených Komisiou vnútrostátnym orgánom. 70. Podla môjho názoru nemôzu byt tieto dômyselné úvahy úspesné, pretoze neberú do úvahy skutocnost, ze uz citovaný rozsudok Súdneho dvora je zalozený na systematickej analýze právomocí Komisie získat tieto informácie, na rozsahu týchto právomocí a na záujmoch dotycných osôb, ktoré je Komisia povinná chránit pri výkone svojich právomocí. Na tomto základe dospel Súdny dvor k záveru, ze pouzívanie informácií oznámených vnútrostátnym orgánom Komisiou môze byt obmedzené. 71. Preto je len vnútrostátny súd oprávnený na základe príslusného vnútrostátneho práva odpovedat na otázky, ci je vnútrostátny orgán oprávnený poskytnút informácie Komisii, aké obmedzenia a podmienky sa vztahujú na pouzívanie tohto materiálu Komisiou a ci môze byt zverejnený, ako to správne uviedol Súd prvého stupna v bode 86 napadnutého rozsudku. 72. Z toho vyplýva, ze ak Komisia ziada podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17 od vnútrostátnych orgánov informácie, môze vychádzat z myslienky, ze ak je to mozné a nevyhnutné, mohla by pouzívat tieto informácie ako dôkazy, ak vnútrostátny orgán nespojil pouzívanie týchto informácií s obmedzeniami a podmienkami na základe vnútrostátneho práva. Tieto informácie sú preto prípustné a pouzitelné ako dôkazy bez ujmy na obmedzeniach a podmienkach, ktoré s nimi spájajú príslusné vnútrostátne orgány. 73. Tento výsledok nie je v rozpore s právom zalobcov na spravodlivé konanie. Tí si zachovávajú dve moznosti preukázat tak pred Komisiou, ako aj pred Súdom prvého stupna, ze informácia bola podla vnútrostátneho práva poskytnutá neoprávnene a ze sa na jej pouzívanie neprávom nevztahujú stanovené podmienky a obmedzenia. 74. Podobné úvahy vsak musia vychádzat z predchádzajúcich opatrení pred vnútrostátnym súdom oprávneným na výklad predmetného vnútrostátneho práva a z jeho judikatúry. 75. Preto na preukázanie neprípustnosti predmetnej vnútrostátnej informácie ako dôkazu sa nestací dovolávat výlucne vnútrostátneho práva. To by sa totiz rovnalo automatickej neprípustnosti predmetného dôkazu, z coho by súdu Spolocenstva vyplývala povinnost vykonat posúdenie, na ktoré nie je oprávnený. 76. Vzhladom na to, ze v tejto veci zo spisu v konaní na prvom stupni nevyplýva, ze by odvolatelka pred príslusným vnútrostátnym súdom podnikla akýkolvek krok, aby tento preskúmal zákonnost oznámenia predmetných zápisníc a ich pouzívania Komisiou, a ze nie sú dané osobitné skutocnosti, z ktorých by mohlo vyplývat, ze toto pouzívanie je v rozpore s príslusným talianskym právom, bol Súd prvého stupna oprávnený skonstatovat, ze tieto zápisnice boli prípustné a pouzitelné ako dôkazy porusenia vytýkaného Dalmine. 77. Druhá výhrada uplatnená v tomto odvolacom dôvode musí byt preto tiez zamietnutá ako nedôvodná. C - Tretí odvolací dôvod: porusenie clánku 81 ES tým, ze do rozhodnutia boli zaclenené dôvody, ktoré nesúvisia s výhradami oznámenými odvolatelke 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupna 78. Na prvom stupni sa odvolatelka postavila proti tomu, ze rozhodnutie uvádza niektoré skutocnosti, ktoré nemajú ziadnu súvislost zo zistenými poruseniami, ale ktoré jej napriek tomu môzu spôsobit ujmu, ako sú zistenia v oblasti pravidiel hospodárskej sútaze na trhoch mimo Spolocenstva a stanovenia ceny,([28]28) úplne vzdialené poruseniam zisteným v clánkoch 1 a 2 rozhodnutia. 79. V bode 134 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna skonstatoval, ze "neexistuje právny princíp, ktorý by umoznil adresátovi rozhodnutia namietat niektoré podklady tohto rozhodnutia na základe zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES, iba ak tieto podklady tvoria záväzné právne úcinky, ktoré postihujú záujmy tejto osoby.^[([29]29)^] Podklady pre toto rozhodnutie nie sú v podstate schopné vyvolat takéto úcinky. V danom prípade zalobca neuviedol, ako môzu napadnuté podklady vyvolat úcinky, ktoré zmenia jej zákonné postavenie". 2. Výhrady odvolatelky 80. Na podporu tohto odvolacieho dôvodu odvolatelka v podstate uvádza jedinú výhradu, teda ze v bode 134 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna neoprávnene neprihliadal na clánok 21 ods. 2 nariadenia c. 17. Podla tohto ustanovenia sa Komisia mala obmedzit na zopakovanie podstaty rozhodnutia s prihliadnutím na oprávnený záujem podnikov, aby ich obchodné tajomstvo nebolo prezradené. 3. Tvrdenia Komisie 81. Podla Komisie Súd prvého stupna oprávnene skonstatoval na jednej strane, ze adresát rozhodnutia nemôze napadnút v rámci zaloby o neplatnost niektoré z dôvodov tohto rozhodnutia, iba ak by tieto dôvody vyvolávali záväzné právne úcinky spôsobilé zasiahnut tieto záujmy, a na druhej strane, ze Dalmine nepreukázala, preco boli napadnuté casti odôvodnenia spôsobilé vyvolat úcinky, ktoré môzu zmenit jej právne postavenie. 4. Posúdenie 82. Tento odvolací dôvod nemôze byt zavrsený úspechom. Ak odvolatelka namieta proti prevzatiu niektorých skutkových okolností do rozhodnutia, ktoré nepovazuje za vierohodné na úcely zistenia porusenia Komisiou, nemôze ich, podla toho, co Súd prvého stupna správne konstatuje, napadnút v rámci zaloby smerujúcej práve k zruseniu rozhodnutia konstatujúceho porusenie. 83. Ak sa odvolatelka domnieva, ze zverejnenie týchto skutkových okolností jej spôsobí skodu preto, lebo obchodné tajomstvo, ktoré si zaslúzi byt chránené, je takto prezradené, alebo preto, ze by sa tak stala zranitelnou zalobami o náhradu skody podanými tretími osobami, môze poziadat Komisiu, aby na to prihliadala pri zverejnení rozhodnutia v úradnom vestníku.([30]30) 84. Ak by sa odvolatelka napriek tomu domnievala, ze rozhodnutie, tak ako bolo zverejnené, jej spôsobuje skodu, môze na základe tohto dôvodu podat na Súdny dvor zalobu o náhradu skody v zmysle clánku 288 druhého odseku ES, ak okrem toho splní podmienky pre podanie takejto zaloby. Pri posúdení tohto odvolacieho dôvodu v rámci tohto odvolania som sa viac touto vecou nezdrziaval. D - Stvrtý odvolací dôvod: nesprávne právne posúdenie, nesprávne posúdenie skutkového stavu a nedostatok odôvodnenia, pokial ide o porusenie uvedené v clánku 1 rozhodnutia - Piaty odvolací dôvod: porusenie práva, nesprávne posúdenie dôkazov a nedostatok odôvodnenia, pokial ide o úcinky porusenia na obchod medzi clenskými státmi 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupna 85. V konaní na prvom stupni Dalmine napadla clánok 1 rozhodnutia dovolávaním sa dvoch zalobných dôvodov: - rozhodnutie nesplna poziadavku odôvodnenia uvedenú v clánku 253 ES a je postihnuté nesprávnym uplatnením clánku 81 ES; konkrétne Komisia neuskutocnila hlbkové skúmanie relevantného trhu, a preto nebola schopná posúdit, ci podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES boli splnené, takze toto ustanovenie porusila (bod 137 napadnutého rozsudku), - jej úcast na porusení uvedenom v clánku 1 rozhodnutia nemala znacný vplyv na hospodársku sútaz, najmä z dôvodu jej skromného postavenia na talianskom trhu rúr OCTG standard a "produktovodov projekt" a jej nedisciplinovaného správania pri dodrziavaní pravidiel hospodárskej sútaze (bod 159 napadnutého rozsudku). 86. Zalobný dôvod citovaný v prvom rade je dalej rozvinutý tromi tvrdeniami v bodoch 138 az 141 napadnutého rozsudku: - Komisia neuviedla osobitné údaje týkajúce sa rúr OCTG standard a "produktovodov projekt", svoju analýzu trhu zalozila na ovela sirsom rade tovarov. Tabulka uvedená v bode 68 odôvodnenia rozhodnutia preto dáva úplne skreslený opis situácie na talianskom trhu s rúrami OCTG standard. Analýza relevantného trhu Komisie preto nie je platná (body 138 a 139 napadnutého rozsudku), - ak je pravda, ze Dalmine sa tesí skôr silnému postavenia na talianskom trhu "produktovodov projekt", tieto rúry predstavujú len malý pomer produktovodov predávaných na talianskom trhu (bod 141 napadnutého rozsudku). 87. V bodoch 145 az 158 Súd prvého stupna preskúmal tieto tvrdenia vycerpávajúcim spôsobom. 88. Súd prvého stupna skúma prvé tvrdenie v bodoch 145 az 151 napadnutého rozsudku. Po tom, co v bodoch 145 a 146 zhrnul relevantnú judikatúru týkajúcu sa poziadaviek, ktoré musí splnit odôvodnenie, a judikatúru týkajúcu sa výhrad proti nadbytocným dôvodom v bode 147, potvrdzuje ustálenú judikatúru, podla ktorej na úcely preukázania porusenia clánku 81 ES nie je potrebné preukázat existenciu nepriaznivého úcinku na hospodársku sútaz, ak je preukázaná existencia dohody alebo zosúladeného postupu, ktorého úcelom je obmedzit hospodársku sútaz. 89. Súd prvého stupna dalej v bode 148 uvádza ústrednú cast svojich úvah: "v danom prípade sa Komisia pri preukázaní porusenia clánku 1 napadnutého rozhodnutia odvolávala najmä na obsah dohody o rozdelení trhu porusujúci pravidlá hospodárskej sútaze pokrývajúcej trhy v Nemecku, Spojenom královstve a Taliansku a na tento úcel sa odvoláva na písomné dôkazy (pozri osobitne odôvodnenia 62 az 67 napadnutého rozhodnutia a rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie, body 173 az 337)".([31]31) 90. V bodoch 149 a 151 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna z toho vyvodzuje nasledujúce závery: - v bode 68 odôvodnenia rozhodnutia o úcinkoch uvedenej dohody uvádza alternatívny dôvod existencie porusenia, takze v uzsom zmysle slova je tento bod vo vseobecnom systéme odôvodnenia rozhodnutia nadbytocný. Za predpokladu, ze by Dalmine mohla preukázat nedostatocnost tohto alternatívneho odôvodnenia, nemalo by to pre nu ziaden úzitok, pretoze protisútazný úcel dohody bol uz v prejednávanej veci preukázaný, - kedze na úcely preukázanie porusenia clánku 81 ES Komisia nie je povinná preukázat existenciu nepriaznivého úcinku na hospodársku sútaz, ak je preukázaná existencia dohody alebo zosúladeného postupu, ktorého úcelom je obmedzit hospodársku sútaz, tvrdenia Dalmine o úcinkoch dohody nemajú význam. 91. Súd prvého stupna posúdil druhé tvrdenie v bodoch 152 az 155 napadnutého rozsudku: - Komisia zalozila úcel predmetnej dohody na súhrne dôkazov, ktorýchvýznamDalmine nepopiera,([32]32), a to o vyhlásenia pána Verlucu, a nie na jedinej skutocnosti, ktorej dôkaznú hodnotu Dalmine spochybnuje. Aj keby boli tieto pochybnosti dôvodné, nemôzu samy osebe viest k zruseniu rozhodnutia (bod 152), - okrem toho svedecká výpoved pána Biasizza je potvrdená dalsími svedeckými výpovedami jeho kolegov; navyse v prejednávanej veci je nepochybné, ze pán Biasizzo bol zodpovedný za predaj výrobkov citovaných v rozhodnutí (body 153 a 154), - svedecká výpoved pána Biasizza je preto spolahlivá v rozsahu, v akom potvrdzuje vyhlásenia pána Verlucu o existencii dohody o rozdelení domácich trhov (bod 155). 92. Súd prvého stupna zamietol tretie tvrdenie, podla ktorého dohoda o rozdelení trhov nemá ziadny vplyv na obchod medzi clenskými státmi, pricom jednoducho skonstatoval, ze dohoda o rozdelení trhov Spolocenstva, ako je dohoda v prejednávanej veci, má nevyhnutne potenciálny úcinok - ktorý sa konkretizuje, ak je dohoda vykonaná - na znízenie objemu obchodu v rámci Spolocenstva([33]33) (body 156 a 157 napadnutého rozsudku). 93. Súd prvého stupna zamietol druhý odvolací dôvod uvádzaný v konaní na prvom stupni na základe dvoch nasledujúcich tvrdení: - Komisia prihliadala na protisútazný úcel dohody o rozdelení trhov, na ktorej sa zúcastnila Dalmine, takze prípadný nedostatok dôkazov o protisútazných úcinkoch individuálneho správania Dalmine nemá vplyv na urcenie existencie porusenia potvrdeného v clánku 1 rozhodnutia([34]34) (bod 161 odôvodnenia rozhodnutia), - v súvislosti so skutocnostou, ze Dalmine tvrdí, ze si v praxi zachovala slobodu konania, Súd prvého stupna pripomína, ze podla ustálenej judikatúry([35]35) ak sa podnik zúcastnuje na schôdzach medzi podnikmi, ktoré majú protisútazný úcel, a ak sa verejne nedistancuje od obsahu týchto schôdzí, takze u dalsích úcastníkov vyvoláva domnienku, ze sa podiela na karteli, ktorý je výsledkom týchto schôdzí, a ak koná v súlade s ním, mozno sa domnievat, ze sa zúcastnuje na predmetnom karteli (bod 162 napadnutého rozsudku). 2. Výhrady odvolatelky 94. Odvolatelka predkladá dve výhrady na podporu stvrtého odvolacieho dôvodu. 95. Prvou výhradou, ktorú podrobne rozvádza, odvolatelka vytýka Súdu prvého stupna nesprávne opísanie skutkového stavu, ako aj nedostatky odôvodnenia, pokial ide o existenciu porusenia uvedeného v clánku 1 rozhodnutia. 96. Podla nej tvrdenia predlozené v konaní na prvom stupni majú v podstate za ciel - v rozpore s tým, ako rozhodol Súd prvého stupna - spochybnit skutocnost, ze údajná dohoda má citelné úcinky na trh predmetných tovarov, ale predovsetkým oslabit tvrdenie o existencii tejto dohody o rozdelení trhov, alebo prinajmensom ho závazne spochybnit. 97. Súd prvého stupna sa teda dopustil dvojakého pochybenia, ked v uz citovaných castiach napadnutého rozsudku bez dalsieho pripustil, bez toho, aby skúmal dôkazné prostriedky uvedené v bodoch 53, 54 a 62 az 67 rozhodnutia, ze existencia dohody o rozdelení trhov je preukázaná, a domnieval sa, ze preto odpadá povinnost analyzovat trhové vztahy, z ktorých môze byt prípadne existencia takejto dohody vyvodená. 98. Súd prvého stupna mal povazovat argumenty predlozené odvolatelkou v konaní na prvom stupni za riadny dôvod na skúmanie, ci vsetky dôkazné prostriedky výslovne citované v rozhodnutí dostatocne potvrdzujú existenciu dohody o rozdelení trhov Spolocenstva. 99. Odvolatelka postupne cituje nasledujúce dôkazné prostriedky, ktoré Súd prvého stupna neoprávnene nepreskúmal: - vyhlásenie pána Verlucu (rozhodnutie, bod 53 odôvodnenia), - rozhovor BSC (rozhodnutie, bod 62 odôvodnenia), - odpoved British Steel z 31. októbra 1997 na ziadost Komisie o informácie (rozhodnutie, bod 54 odôvodnenia), - vyhlásenie pána Biasizza pre prokurátora mesta Bergamo (rozhodnutie, body 54 a 64 odôvodnenia), - vyhlásenie pána Bechera (rozhodnutie, bod 63 odôvodnenia ), - písomná odpoved Dalmine zo 4. apríla 1997 na ziadost Komisie o informácie z 13. februára 1997 (rozhodnutie, bod 65 odôvodnenia). 100. Podla nej podrobnejsia analýza vsetkých týchto dôkazných prostriedkov mala viest k záveru, ze nie je mozné na základe týchto dôkazov dospiet k záveru o existencii dohody o rozdelení trhov uvedenej v clánku 1 rozhodnutia. 101. Druhou výhradou odvolatelka uvádza, ze analýza trhov predmetných tovarov v Spolocenstve, ktorú Súd prvého stupna nevykonal, mala viest k záveru, ze dohoda o rozdelení domácich trhov v Spolocenstve nemohla existovat. 102. Takze existencia dohody o rozdelení domácich trhov by mohla byt vyvodená z údajov predlozených v tomto ohlade odvolatelkou, ktoré odporujú tabulke v bode 68 odôvodnenia rozhodnutia, ak ide o "produktovody projekt", ale urcite nie, ak ide o rúry OCTG standard. 103. Z predchádzajúceho je potrebné vyvodit, ze aj za predpokladu, ze medzi európskymi a japonskými výrobcami existovala dohoda akejkolvek povahy, a dokonca aj za predpokladu, ze sa takáto dohoda týkala trhu Spolocenstva, táto dohoda nebola uplatnovaná a v kazdom prípade nemala vplyv na vývoj trhu. 104. Odvolatelka dalej tvrdí, ze clánok 81 ES nesmie byt vykladaný a uplatnovaný v tom zmysle, ze konkrétne úcinky zakázanej dohody sa rovnajú cielom tejto dohody, aj ked sa nekonkretizujú, a nemohli teda mat ani najmensí dopad. Ak by bol úcel údajnej dohody kladený na rovnakú úroven ako jej úcinky, mohlo by to viest k neprimeranej sankcii vo vsetkých prípadoch, ked dohody, ktorých úcelom je obmedzit hospodársku sútaz, nie sú vykonávané, a ktoré by v kazdom prípade nemali podstatné úcinky. 105. Odvolatelka na základe týchto dvoch výhrad navrhuje zrusenie bodov 145 az 155 a 161 a 162 napadnutého rozsudku so vsetkými dôsledkami, ktoré z tohto vyplývajú pre rozhodnutie a pre pokutu, ktorú jej ukladá. 106. Piaty odvolací dôvod obsahuje jedinú výhradu, teda, kedze existencia dohody o rozdelení trhov nebola dokázaná Komisiou v jej rozhodnutí a nebola skonstatovaná Súdom prvého stupna v napadnutom rozsudku, tvrdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého takáto dohoda mala automaticky vplyv na obchod medzi státmi, sa stáva neudrzatelné. 107. Aj keby bola existencia takejto dohody preukázaná - co sa vsak nestalo - Súd prvého stupna mal preverit, ci skutocne mala úcinky na obchod medzi státmi, a to tým skôr, ze sám Súd prvého stupna potvrdil, ze tieto úcinky, ci uz skutocné alebo potenciálne, nemôzu byt zanedbatelné. 108. Kedze takéto nezanedbatelné úcinky neboli v rozhodnutí preukázané, Súd prvého stupna nemohol dospiet k záveru, ze podmienky uplatnovania clánku 81 ods. 1 ES boli splnené. 3. Tvrdenia Komisie 109. Komisia popiera prvú výhradu v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu tvrdením, podla ktorého Dalmine v konaní na prvom stupni nevzniesla svoje výhrady proti písomným dôkazom, prostredníctvom ktorých Komisia v bodoch 53 a 54 a 62 az 67 odôvodnenia rozhodnutia preukázala existenciu dohody o rozdelení trhov. 110. Namiesto toho svoje výhrady v podstate namierila proti údajnej neprípustnosti a údajnému nedostatku vierohodnosti niektorých dôkazných prostriedkov, obzvlást dokumentu "Rozdelujúci klúc" a svedeckých výpovedí pána Biasizza. Dalej sa v konaní na prvom stupni snazila najmä preukázat, ze Komisia nebola schopná: - správne posúdit úcinky dohody medzi výrobcami na hospodársku sútaz a závaznost porusenia a úlohu rôznych úcastníkov pri jej vykonaní, - preverit, ci dohoda mala akýkolvek protisútazný úcinok, bola v skutocnosti respektovaná, ci dokonca spôsobilá obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz, - vziat na vedomie, ze postavenie Dalmine na trhu je slabé, ze úloha, ktorú zohrala v rámci dohody, bola obmedzená a ze výhody, ktoré jej z nej vznikli, boli zanedbatelné. 111. Ani zaloba, ani replika v konaní na prvom stupni neobsahovali akýkolvek argument, ktorým sa Dalmine snazí vyvrátit dôkaznú hodnotu alebo vierohodnost dôkazných prostriedkov, ktoré teraz po prvýkrát dáva do pozornosti súdu. 112. Odvolatelka preto nemôze tvrdit, ze napadnutý rozsudok obsahoval nesprávne posúdenie predmetných dôkazných prostriedkov, pretoze nikdy nevyzvala Súd prvého stupna, aby sa k nim vyjadril. 113. Komisia sa preto na základe ustálenej judikatúry Súdneho dvora,([36]36) podla ktorej úcastníci konania nemôzu v odvolacom konaní uvádzat dôkazy, ktoré neuvádzali na prvom stupni, domnieva, ze táto výhrada je prípustná len v rozsahu, v akom sa týka svedeckých výpovedí pána Biasizza. 114. Takze vo svetle zistenia Súdu prvého stupna nachádzajúceho sa na konci bodu 152, ze "aj keby boli tieto pochybnosti dôvodné, samotné nemôzu viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia", pricom tvrdenia, ktoré odvolatelka predkladá proti tým castiam napadnutého rozsudku, ktoré sa vztahujú na svedecké výpovede, nemôzu mat úspech. 115. Podla Komisie druhá výhrada na podporu tohto odvolacieho dôvodu nemôze byt úspesná s ohladom na ustálenú a pocetnú judikatúru Súdneho dvora a Súdu prvého stupna,([37]37) podla ktorej je zohladnenie konkrétnych úcinkov zakázanej dohody zbytocné, ak sa zdá, ze má za ciel obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz. 116. O piatom odvolacom dôvode odvolatelky Komisia podotýka, ze nikdy pred Súdom prvého stupna nepoprela, ze cielom kartelu je rozdelenie vnútrostátnych trhov. Preto Súd prvého stupna oprávnene vychádzal z judikatúry, podla ktorej na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES nie je potrebné dokázat skutocnú existenciu skody spôsobenej obchodu v Spolocenstve, ak stací dokázat, ze dohoda je potenciálne spôsobilá vyvolat takýto úcinok.([38]38) 4. Posúdenie 117. Podstatná cast prvej výhrady na podporu stvrtého odvolacieho dôvodu musí byt zamietnutá ako zjavne neprípustná. Posúdenie vo veci samej je odôvodnenie len v rozsahu, v akom sa vztahuje na body 152 az 155 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna zamietol výhrady vznesené Dalmine proti svedeckým výpovediam pána Biasizza. 118. Podla môjho názoru tento záver nesporne vyplýva z preverenia skutkového zistenia, ktoré Súd prvého stupna vykonal v druhej vete bodu 152 napadnutého rozsudku: "v tomto ohlade to postacuje na poznamenanie, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí odvolávala na zväzok nepriamych dôkazov týkajúcich sa obsahu predmetnej dohody, ktorýchdôlezitost Dalmine nespochybnila^[([39]39)^], a osobitne na strucné ale jednoznacné vyhlásenie pána Verlucu, a nie len na jeden dôkaz, ktorého dôkazná sila je spolocnostou Dalmine spochybnená". 119. Takze s ohladom na procesné dokumenty predlozené na prvom stupni sa zdá nepopieratelné, ze Dalmine v priebehu tohto konania nepoprela existenciu dohody uvedenej v clánku 1 rozhodnutia Komisie, ale tvrdila, ze táto dohoda sa nevztahovala na domáce trhy Spolocenstva, a preto nepodliehala zákazu uvedenému v clánku 81 ods. 1 ES. 120. Na podporu tohto tvrdenia Dalmine v písomnej casti konania na prvom stupni uvádzala dva zalobné dôvody: a) nedostatocné a rozporuplné odôvodnenie a porusenie clánku 81 ES, pokial ide o analýzu trhu a správanie sa predmetných podnikov, zvlást o úlohu Dalmine v tomto ohlade, ako aj pri hodnotení obmedzujúcej povahy dohody, ktorá bola uzavretá v rámci Európsko-japonského klubu([40]40); b) slabá úloha Dalmine v rámci dohôd medzi výrobcami.([41]41) 121. Vo vycerpávajúcom vysvetlení na podporu prvého zalobného dôvodu v zalobe na prvom stupni Dalmine najprv kritizuje nedostatok starostlivosti, s ktorou Komisia, podla nej, vymedzila relevantný trh, ako zrejme vyplýva z tabulky v bode 68 odôvodnenia rozhodnutia a z tabulky v prílohe I tohto rozhodnutia. Komisia neoprávnene nerobila rozdiel medzi rúrami OCTG standard a rúrami OCTG vo vseobecnosti, ani medzi "produktovodmi projekt" a produktovodmi vo vseobecnosti.([42]42) Dalmine dalej podrobne skúma taliansky trh a postavenie, ktoré na nom zaujíma, a konstatuje, ze Komisia nesprávne analyzovala faktické správanie podnikov na osobitných trhoch rúr OCTG standard a "produktovodov projekt".([43]43) Dalej popiera vierohodnost svedeckých výpovedí pána Biasizza.([44]44) Nakoniec este podotýka, ze v rámci spolocného trhu predala urcité mnozstvo "produktovodov projekt" mimo Talianska a ze Komisia nepreskúmala dostatocne konkurencné vztahy medzi zváranými a bezsvíkovými rúrami.([45]45) 122. Argumenty na podporu posledného uvedeného odvolacieho dôvodu sa týkajú postupne postavenia Dalmine na relevantných trhoch, z ktorého vyplýva, ze nemohla pôsobit ako líder trhu, co je skutocnost, na ktorú rozhodnutie neprávom neprihliadalo.([46]46) Dalej vo svojom správaní na trhu Dalmine nedodrziavala uzavreté dohody, ktoré okrem toho neboli velmi záväzné a mali obmedzené dôsledky. Okrem toho dohody neboli opatrené sankcným mechanizmom.([47]47) Nakoniec s ohladom na vývoj cien dohody nespôsobili ziadnu skodu spotrebitelom a mali pre celkový obchod na predmetných trhoch len druhoradý význam.([48]48) 123. Z týchto castí zaloby a repliky na prvom stupni nevyplýva, ze Dalmine v nich výslovne poprela existenciu dohody o rozdelení trhov ako takej, tak ako je preukázaná v rozhodnutí dôkaznými prostriedkami citovanými v bodoch 53, 54 a 62 az 67 odôvodnenia. 124. Pokial mali tieto argumenty na pojednávaní za ciel popriet skutocnost, ze existencia dohody o rozdelení trhov v Spolocenstve nemôze byt vyvodená z iných dôkazných prostriedkov, citovaných v bodoch 53, 54 a 62 az 67 odôvodnenia,([49]49) odvolatelka sa pokúsila dovolávat nového odvolacieho dôvodu.([50]50) Súd prvého stupna sa správne zdrzal jeho posúdenia. 125. Pravidlo, podla ktorého predlozenie nových odvolacích dôvodov v priebehu konania nie je povolené, tak ako je zakotvené v clánku 48, ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, totiz musí byt vykladané striktne.([51]51) 126. Dôvodom toho je, ze pre riadny priebeh konania musí byt protistrana odvolatelky bez dalsieho schopná viest svoju obranu proti výhradám, ktoré boli proti nej vznesené. V dôsledku toho predlozenie nových odvolacích dôvodov v neskorsom stádiu konania nie je dovolené, pokial sa tak nerobí v rámci obmedzenej výnimky vymedzenej v clánku 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, a to ani vo forme "výkladu" zaloby.([52]52) 127. Mimochodom este podotýkam, ze zalobcovia v súbezných veciach Mannesmannröhren-Werke/Komisia([53]53) a JFE Engeneering a i./Komisia([54]54) popreli dôkaznú hodnotu dôkazných prostriedkov predlozených Komisiou na úcely preukázania existencie dohody o rozdelení trhov. Odvolacie dôvody, ktoré s nou súviseli, formulované výslovným spôsobom, boli podrobne preskúmané Súdom prvého stupna.([55]55) 128. Preto konstatujem, ze Súd prvého stupna mohol v druhej vete bodu 152 napadnutého rozsudku správne skonstatovat, ze Dalmine nepoprela dôkaznú hodnotu súhrnu dôkazov týkajúcich sa úcelu predmetnej dohody. Z toho vyplýva, ze predmetné casti prvej výhrady uvádzanej v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu boli po prvýkrát vznesené az na odvolacom konaní a z tohto dôvodu sú neprípustné.([56]56) 129. Podla môjho názoru zostávajúca cast prvej výhrady, ktorá je namierená proti odôvodneniu, na základe ktorého Súd prvého stupna zamietol výhrady odvolatelky proti svedeckým výpovediam pána Biasizza, je takisto neprípustná. 130. Ako uz sám Súd prvého stupna skonstatoval v bode 152 napadnutého rozsudku, aj keby boli pochybnosti Dalmine o dôkaznej hodnote svedeckých výpovedí pána Biasizza dôvodné, samy nemôzu viest k zruseniu rozhodnutia, ktoré totiz vychádza zo súhrnu dôkazov, najmä z výslovných vyhlásení pána Verlucu. 131. Kedze uz bolo skonstatované, ze relevancia dôkazných prostriedkov nebola na prvom stupni platne popretá, a preto nemôze byt dalej popretá v odvolacom konaní, vyplýva z toho, ze aj keby boli pochybnosti odvolatelky proti dotknutej casti napadnutého rozsudku dôvodné, nemôzu viest k zruseniu tohto rozsudku. V dôsledku toho musí byt prvá cast prvej výhrady tiez vyhlásená za neprípustnú.([57]57) 132. Druhou výhradou, uvádzanou na podporu stvrtého odvolacieho dôvodu, odvolatelka popiera klasické dogmy doktríny týkajúcej sa výkladu a uplatnovania clánku 81 ods. 1 ES,([58]58) podla ktorých nie je potrebné skúmat úcinok dohody, ktorá svojím obsahom sleduje obmedzenie hospodárskej sútaze medzi úcastníkmi a/alebo tretími osobami, na hospodársku sútaz. 133. Výhrada odvolatelky proti tejto judikatúre spocíva v tom, ze neumoznuje alebo nedostatocne umoznuje odstupnované uplatnovanie, ak podnik, ktorý sa podiela na tejto dohode, ju nevykonal alebo ju vykonal len v obmedzenom rozsahu, alebo ak jeho správanie na trhu nemôze podstatne ovplyvnit konkurencné vztahy na predmetnom trhu. 134. Súdny dvor a Súd prvého stupna az doteraz prejavovali výnimocnú prísnost vo vztahu k dohodám, ktorých zjavným cielom je obmedzit alebo skreslit hospodársku sútaz. Známe prípady sa týkajú horizontálnych dohôd o cenách([59]59) a dohôd o ochrane regiónov,([60]60) ako je dohoda, ktorá je predmetom prejednávanej veci. 135. Dôvody obrany, ktoré úcastník takých dohôd uvádza, teda ze ich nevykonal alebo ich vykonal len ciastocne,([61]61) alebo ze jeho prínos k tejto dohode mohol byt len neúcinný,([62]62) judikatúra odmieta ako irelevantné na úcely skonstatovania porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Takéto dôvody obrany môzu byt nanajvýs zohladnené na úcely stanovenia pokuty. 136. Dôvod tohto prísneho prístupu spocíva v okolnosti, ze dohody, ktorých cielom je obmedzit hospodársku sútaz, sa vo vseobecnosti týkajú závazných porusení clánku 81 ods. 1 ES, ktoré ako také znamenajú vázne nebezpecenstvo pre konkurencné vztahy a obchod medzi státmi. Kazdý subjekt, ktorý sa podiela na takýchto dohodách, si musí byt vedomý jej protiprávnosti per se. 137. V tejto súvislosti nie je podla môjho názoru ziadny dôvod pridrzat sa návrhu obsiahnutého v tejto výhrade. To platí tým skôr, ze dôsledky, ktoré by z toho vyplývali - znacné stazenie setrenia a dôkazného bremena pre Komisiu, pretoze by musela tiez skúmat a preukázat dôsledky predmetných porusení, ktoré sú samy osebe závazné, vo vztahu k clánku 81 ods. 1 ES - by vázne narusili úcinnost tohto ústredného ustanovenia Zmluvy. 138. Preto navrhujem vyhlásit túto výhradu za nedôvodnú. 139. Piaty odvolací dôvod, ktorý je namierený osobitne proti bodom 156 az 158 napadnutého rozsudku, sa mi tiez javí ako nedôvodný. 140. Dohoda uvedená v clánku 1 rozhodnutia v prvom stupni mala za ciel rozdelenie trhu mimo a v rámci Spolocenstva. 141. Kedze sa Dalmine na prvom stupni obmedzila na tvrdenie, ze táto dohoda nenarusila obchod medzi clenskými státmi a, ako uz bolo skonstatované vyssie, platne nespochybnila urcenie existencie tohto narusenia, Súd prvého stupna sa mohol v bode 156 obmedzit na dovolávanie sa ustálenej judikatúry,([63]63) podla ktorej dohoda môze narusit obchod medzi clenskými státmi, ak na základe viacerých okolností mozno s takýmto úcinkom pocítat. 142. Kedze táto vec sa týka dohody, ktorej samotným úcelom je rozdelenie trhov, Súd prvého stupna mohol v bode 157 napadnutého rozsudku bez dalsieho pripustit, ze znacné ovplyvnenie obchodu medzi státmi mohlo predstavovat úcinok sledovaný touto dohodou.([64]64) 143. Aj keby táto dohoda nemala iný úcel okrem vzájomnej ochrany trhu Spolocenstva a domáceho trhu japonských výrobcov, mohla by mat podstatný vplyv na obchod medzi státmi. Obmedzenie dovozu niektorých výrobkov na spolocný trh sa totiz nevyhnutne odrazí na zlození a tiez vo vseobecnosti na objeme tokov obchodu s predmetnými výrobkami medzi státmi. 144. Práve z tohto dôvodu nemôze byt piaty odvolací dôvod úspesný. 145. V rozsahu, v akom odvolatelka vo svojom piatom odvolacom dôvode tvrdí, ze v predmetných bodoch napadnutého rozsudku Súd prvého stupna nesprávne vychádzal z myslienky, ze odvolatelka nepoprela na prvom stupni existenciu dohody o rozdelení trhov, odkazujem na moje úvahy o prvej výhrade v rámci stvrtého odvolacieho dôvodu. V nej som dospel k záveru, ze s ohladom na tvrdenia obsiahnuté v zalobe a replike Súd prvého stupna mohol a musel v konaní na prvom stupni vychádzat z myslienky, ze Dalmine nepoprela existenciu dohody ako takej. E - Siesty, siedmy a ôsmy odvolací dôvod - Prekrocenie právomoci, nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie skutkového stavu, pokial ide o porusenie uvedené v clánku 2 rozhodnutia - Prekrocenie právomoci, nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie skutkového stavu, pokial ide o úcinky porusenia uvedeného v clánku 2 rozhodnutia - Nesprávne právne posúdenie a nesprávne posúdenie skutkového stavu, pokial ide o dolozky zmluvy o zásobovaní medzi Dalmine a British Steel 1. Súvislosti a úvahy Súdu prvého stupna 146. Súvislosti porusenia zisteného v clánku 2 sú opísané v bodoch 78 az 97 rozhodnutia napadnutého na prvom stupni. 147. Pokial ide o ochranu vnútrostátnych trhov, tento problém sa objavil v roku 1990, pretoze British Steel v tomto case uvazoval o zastavení výroby bezsvíkových rúr valcovaných za tepla. Britský trh by tak stratil svoj vnútrostátny charakter. 148. Na úcely vyriesenia tohto problému British Steel po odstavení svojej továrne v Clydesdale uzavrel zmluvy o zásobovaní hladkých rúr pre TSSL, svoju dcérsku spolocnost pre tepelné spracúvanie a závitovanie, s Vallourec a Dalmine v roku 1991, a s Mannesmann v roku 1993, pricom kazdá z týchto zmlúv znela na pevnú percentuálnu sadzbu celkových potrieb British Steel. 149. V zmluvách záviseli ceny hladkých rúr, ktoré sa Vallourec, Dalmine a Mannesmann zaviazali dodat, od cien závitových rúr predávaných British Steel. Tento sa dalej zaviazal oznámit kazdý stvrtrok svojím dodávatelom hladkých rúr ceny, ktoré uplatnuje. 150. Zo svojej strany sa Vallourec, Dalmine a Mannesmann medzi iným zaviazali dodat neurcené mnozstvá hladkých rúr (pretoze neboli dopredu známe), ako aj neuplatnovat s ohladom na British Steel diskriminacné predajné ceny a podmienky vo vztahu k dalsím klientom zo Spojeného královstva. 151. Tieto zmluvy boli uzavreté na dobu pät rokov. Po uplynutí tejto doby zostávali nadalej v platnosti, az kým jedna zo zmluvných strán nepodala výpoved s dvanástmesacnou výpovednou lehotou. 152. Zaciatkom roka 1993 sa uskutocnila restrukturalizácia európskeho priemyslu bezsvíkových rúr. V rámci tejto restrukturalizácie sa British Steel rozhodol úplne ukoncit svoje cinnosti v tomto odvetví. Tieto cinnosti prevzal Vallourec, ktorý v roku 1994 získal kontrolu nad skótskymi zariadeniami British Steel specializovanými na závitovanie. Dcérska spolocnost, ktorá takto vznikla, sa stala lídrom na trhu dodávky závitových rúr so závitom v prevedení prémium alebo standard v oblasti Severného mora. 153. Dna 31. marca 1994 Vallourec obnovil zmluvy o zásobovaní hladkých rúr s Dalmine a Mannesmann. 154. Z dokumentu "Rozdelujúci klúc" vyplýva, ze restrukturalizácia európskeho priemyslu mala priaznivý vplyv na rokovania s japonskými výrobcami: Európa zostala pri európskych výrobcoch. 155. Porusenie uvedené v clánku 2 rozhodnutia je centrom záujmu bodov 164 az 246 napadnutého rozsudku. 156. Siesty, siedmy a ôsmy odvolací dôvod je namierený proti niektorým castiam tejto casti rozsudku vydaného na prvom stupni. 157. Siesty odvolací dôvod je zvlást namierený proti bodom 210, 234 a 244 tohto rozsudku. 158. V tej casti rozsudku, ktorá sa týka týchto bodov, Súd prvého stupna preskúmal tvrdenie, ktorým Dalmine poprela, ze zmluvy o zásobovaní; ktoré výrobcovia uzavreli s British Steel, boli výsledkom kartelu. Jej zmluva o zásobovaní s British Steel bola prinajmensom uzavretá s oprávneným cielom zvýsit predaj hladkých rúr OCTG na britskom trhu (bod 193 napadnutého rozsudku ). 159. Dalmine zvlást odmietala výklad Komisie, podla ktorého zmluvy o zásobovaní British Steel mali za ciel udrzat na európskom trhu umelo vysoké ceny. Napadla závery, ktoré Komisia vyvodila z dlzky lehôt na dodávky. Dalej napadla dôkaznú silu viacerých dôkazných prostriedkov a odmietla predpoklad existencie dohody o rozdelení britského trhu medzi európskymi výrobcami a, aj v prípade, ze by takáto dohoda existovala, poprela svoju úcast na nej (body 194 az 198 napadnutého rozsudku ). 160. Dalmine dalej zdôraznila, ze dôkazné prostriedky uvádzané Komisiou sa týkali výlucne Vallourec a British Steel. Vyvrátila aj tvrdenie Komisie, ze k uz existujúcej dohode medzi Vallourec a British Steel pristúpila dodatocne. Dalej rozhodnutie Vallourec, ze po prebratí výroby bezsvíkových rúr British Steel prevezme aj zmluvy o zásobovaní British Steel s Dalmine a Mannesmann, podla nej nepredstavuje náznak existencie dohody týkajúcej sa hospodárskej sútaze. Nakoniec poukazuje aj na velmi zanedbatelné úcinky zmluvy o zásobovaní, ktorú uzavrela s British Steel, na trh (body 199 az 202 napadnutého rozsudku). 161. Proti týmto argumentom Komisia dalej trvala na svojej koncepcii, podla ktorej sa zmluvy o zásobovaní zaclenili do kontextu základných pravidiel týkajúcich sa respektovania vnútrostátnych trhov, ktoré boli prijaté v rámci toho, co sa nazývalo "Európsko-japonský klub". Uzavretím tejto dohody o zásobovaní Dalmine vedome prispela k vykonaniu dohody o respektovaní vnútrostátnych trhov a ku koordinácii svojej cinnosti s cinnostou konkurentov (body 203 az 208 napadnutého rozsudku). 162. V bodoch 209 az 225 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna a posúdil tvrdenia Dalmine a skonstatoval, ze boli nedôvodné. 163. V rámci tohto odvolania si bod 210 zaslúzi osobitnú pozornost, pretoze siesty odvolací dôvod odvolatelky je namierený najmä proti nemu. Je formulovaný takto: "Treba skonstatovat, ze bez ohladu na presný rozsah tajnej zmluvy medzi styrmi európskymi výrobcami kazdý z nich podpísal jednu zmluvu o zásobovaní obmedzujúcu hospodársku sútaz a vytvoril cast porusenia clánku 81 ods. 1 ES uvedenú v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Kým clánok 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze zmluvy o zásobovaní boli uzatvorené ,v zmysle porusenia uvedeného v clánku 1`, odôvodnenie 111 objasnuje, ze je pravdou, ze úcast na týchto dohodách obmedzujúcich hospodársku sútaz zakladá porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia".([65]65) 164. Okrem toho siesty odvolací dôvod je tiez osobitne namierený proti bodom 234 a 244 napadnutého rozsudku, ktoré sa nachádzajú v casti rozsudku venovanej odvolacím dôvodom Dalmine týkajúcim sa relevantného trhu a súvisiacim s porusením uvedeným v clánku 1 rozhodnutia. 165. Body 234 a 244 sú formulované takto: "234 Predovsetkým je potrebné poznamenat, ze v clánkoch 1 a 2 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze existovali dve samostatné porusenia ovplyvnujúce dva susediace trhy. Preto nie je nic nesprávne na tvrdení, ze relevantným trhom na úcely porusenia uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia je trh s hladkými rúrami, zatial co trhom na úcely porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia je trh s rúrkami OCTG standard, v súlade s definíciami relevantného trhu uvedenými v [bode] 29 [odôvodnenia] napadnut[ého] rozhodnut[ia]. ... 244. Treba uviest, pokial je to relevantné, ze tvrdenie Komisie v prvej vete [bodu] 164 [odôvodnenia] napadnutého rozhodnutia,^[([66]66)^] podla ktorého zmluvy o zásobovaní zakladajúce porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, boli iba prostriedkom na realizovanie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, je prílis siroké, kedze táto realizácia bola cielom druhého porusenia spolu s niekolkými samostatnými, ale spojenými protisútaznými cielmi a úcinkami. Súd prvého stupna v rozsudku JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný v bode 111 vyssie (bod 569 a nasl.) uviedol, ze Komisia nedodrzala zásadu rovnakého zaobchádzania tým, ze nezohladnila porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia pri stanovení výsky pokút ulozených európskym výrobcom napriek tomu, ze ciel a úcinky tohto porusenia isli nad rámec ich prispenia k pokracovaniu európsko-japonskej dohody (pozri osobitne bod 571 toho rozsudku)." 166. Siedmym odvolacím dôvodom odvolatelka popiera cast napadnutého rozsudku, ktorá je venovaná posúdeniu doloziek zmluvy o zásobovaní uzavretej medzi British Steel a Dalmine Súdom prvého stupna v bodoch 164 az 193. 167. V bodoch 164 az 174 Dalmine poprela výklad niekolkých doloziek zmluvy o zásobovaní Komisiou, podla ktorého tieto naznacujú, ze predmetom zmluvy je obmedzenie hospodárskej sútaze tak ako spôsob, akým boli urcené mnozstvá hladkých rúr dodaných prostredníctvom Dalmine a iných výrobcov a spôsob stanovenia zmluvnej ceny. 168. V bodoch 179 az 187 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna preskúmal tvrdenia Dalmine týkajúce sa spôsobu stanovenia mnozstiev dodaných kazdým dodávatelom British Steel a skonstatoval, ze boli nedôvodné. Z predmetných doloziek zmluvy o zásobovaní nespochybnitelným spôsobom vyplýva protisútazný predmet v prípade zásobovania British Steel prostredníctvom dodávky hladkých rúr a zrieknutia sa moznosti mat priamy zisk z prípadného rozvoja britského trhu závitových rúr. 169. V bodoch 188 az 191 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna dalej skonstatoval, ze matematický vztah medzi cenami závitových rúr predávaných spolocnostou Corus a cenou, ktorá bola zaplatená jeho trom dodávatelom za hladké rúry, umoznoval s presnostou urcit tendenciu, okamih a rozsah zmeny ceny závitových rúr predávaných spolocnostou British Steel. Domnieval sa, ze oznámenie takýchto informácií konkurentom bolo v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. 170. Ôsmy odvolací dôvod sa takisto týka castí napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú doloziek zmluvy o zásobovaní uzavretej medzi British Steel a Dalmine. 2. Výhrady odvolatelky 171. Siestym odvolacím dôvodom odvolatelka osobitne kritizuje tri body napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna v nich uviedol svoje posúdenie skutkového stavu opísané v clánku 2 rozhodnutia, namiesto skutkového stavu opísaného Komisiou. Týmto cinom prepísal toto rozhodnutie v základných bodoch, a tak prekrocil právomoci, ktoré mu zveruje Zmluva. 172. Tercom tejto kritiky je v prvom rade bod 210 napadnutého rozsudku, ked Súd prvého stupna potvrdzuje, ze ",v zmysle porusenia uvedeného v clánku 1`, [bod] 111 [odôvodnenia] objasnuje, ze úcast na týchto dohodách obmedzujúcich hospodársku sútaz zakladá porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia". Naproti tomu odvolatelka sa domnieva, ze z uvedeného bodu 111 vyplýva, ze nie uzavretie predmetných zmlúv zakladá porusenie, ale ich úcel "dosiahnut dodrziavanie základných pravidiel v rámci Európsko-japonského klubu". Týmto cinom Súd prvého stupna transformoval jednoduché vykonávacie akty základných pravidiel na samostatné porusenie v rozpore s clánkom 81 ES. 173. V druhom rade si bod 244 napadnutého rozsudku podla odvolatelky zaslúzi serióznu kritiku: "treba uviest, ... ,ze tvrdenie Komisie v prvej vete [bodu] 164 [odôvodnenia] [sporného] rozhodnutia, podla ktorého zmluvy o zásobovaní zakladajúce porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, boli iba prostriedkom na realizovanie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, je prílis siroké...".([67]67) Súd prvého stupna mal z tohto zistenia vyvodit jediný mozný dôsledok a zrusit bod 164 odôvodnenia a takisto clánok 2 napadnutého rozhodnutia. 174. Previazaním tohto zistenia s dôsledkom, ze "toto vykonanie bolo len jedným z viacerých spolu navzájom prepojených, ale odlisných cielov a protisútazných úcinkov druhého porusenia" si Súd prvého stupna uzurpoval úlohu, ktorá mu nepatrila. 175. V tretom rade odvolatelka svojím siestym odvolacím dôvod napáda bod 234 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna, este zretelnejsie ako v bode 210, oddeluje clánok 2 rozhodnutia od jeho clánku 1 tým, ze potvrdzuje, ze v prejednávanej veci ide o dve odlisné porusenia, ktoré zasahujú príbuzné tovarové trhy. Tým, ze z vlastného podnetu pridal k relevantným trhom so standardnými závitovými rúrami OCTG a "produktovodmi projekt" vymedzenými v rozhodnutí aj tretí trh, a to trh s hladkými rúrami, Súd prvého stupna znacne prekrocil svoje právomoci. 176. Dalmine v tejto súvislosti dalej poznamenáva, ze opätovný výklad Súdu prvého stupna týkajúci sa vztahu medzi clánkami 1 a 2 rozhodnutia sa ukázal ako priaznivý pre japonských výrobcov, ktorí neboli povazovaní za zodpovedných za "samostatné" porusenie uvedené v clánku 2, a z tohto dôvodu mali prospech zo znízenia ulozenej pokuty. 177. Svojím siedmym odvolacím dôvodom odvolatelka popiera záver Súdu prvého stupna, podla ktorého uzavretím zmlúv o zásobovaní hladkých rúr s British Steel, Dalmine, Mannesmann a Vallourec si de facto zamietli prístup na britský trh so závitovými rúrami (tak rúry OCTG " prémium," ako aj rúry OCTG standard). 178. V prvom rade odvolatelka tvrdí, ze kedze nemá licenciu pozadovanú pre výrobu závitových rúr podla procesu VAM, nikdy by nemohla samostatne preniknút na britský trh. 179. V druhom rade odvolatelka opakuje, ze zmluvy o zásobovaní sa vztahovali na hladké rúry, teda na trh, ktorý nie je uvedený v rozhodnutí. 180. V tretom rade Súd prvého stupna vykonal nesprávne posúdenie skutkového stavu, ked v bodoch 219 a 229 pripustil, ze medzi predmetnými podnikmi existovala dohoda o rozdelení dodávok hladkých rúr pre British Steel. 181. V stvrtom rade Súd prvého stupna prehliadal skutocnost, ze zmluva o zásobovaní uzavretá Dalmine s British Steel bola zalozená na zrejmých obchodných úvahách. 182. Svojím ôsmym odvolacím dôvodom odvolatelka popiera posúdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého boli samotné dolozky zmluvy o zásobovaní medzi Dalmine a British Steel protiprávne. 183. Odvolatelka oprela tento odvolací dôvod o nasledujúce tvrdenia: - záväzok Dalmine dodat neurcené mnozstvá hladkých rúr British Steel bol v záujme tejto spolocnosti povolený, - Súd prvého stupna mal vziat na vedomie, ze British Steel mal na trhu dost silné postavenie na to, aby mohol vnútit svoju vôlu potenciálnym dodávatelom, - Súd prvého stupna nesprávne vykladal clánok 4 zmluvy o zásobovaní, ked pripustil, ze zmluvným stranám ukladá povinnost dodat a zakúpit hladké rúry do urcitej vopred urcenej percentuálnej sadzby celkových potrieb British Steel, - pri nedostatku dôkazov o horizontálnom zosúladenom postupe dodávatelov bolo úplne dovolené predávat British Steel hladké rúry v takých mnozstvách, ktoré záviseli od jeho predaja závitových rúr, - ani rozhodnutie, ani rozsudok nevysvetlujú, aké by boli protisútazné úcinky cenových vzorcov nachádzajúcich sa v zmluve o zásobovaní, - kedze Dalmine nepredávala rúry OCTG "premium" na britskom trhu, a teda nebola konkurentom British Steel na tomto trhu, výmena informácií týkajúcich sa cien rúr OCTG jej nemôze byt vytýkaná, - nakoniec, tvrdenie Súdu prvého stupna nachádzajúce sa v bode 189 napadnutého rozsudku, podla ktorého skutocnost, ze British Steel neoznámil svojim dodávatelom dôverné informácie, nemôze zbavit podpisovatelov zmlúv o zásobovaní v okolnostiach prejednávanej veci zodpovednosti, je rovnako nezvratné, ako nepreskúmatelné. 3. Tvrdenia Komisie 184. Pokial ide o siesty odvolací dôvod, Komisia tvrdí, ze je úplne nedôvodný. 185. Presnejsie, kritika odvolatelky k bodu 210 napadnutého rozsudku je neodôvodnená, pretoze: - Komisia uz vo svojom rozhodnutí jednoznacne skonstatovala, ze zmluvy o zásobovaní uvedené v clánku 2 rozhodnutia zakladajú osobitné porusenie clánku 81 ES. Práve táto skutocnost jasne vyplýva zo znenia výroku rozhodnutia, v ktorom v prípade clánku 2 je tomuto "poruseniu" venované osobitné ustanovenie, a v prípade clánku 3 je predmetným podnikom prikázané ukoncit "zistené porusenia". To je dalej potvrdené v bode 112 rozhodnutia,([68]68) - skutocnost, ze clánok 2 ods. 1 rozhodnutia hovorí o porusení clánku 81 ods. 1 ES "v rámci porusenia uvedeného v clánku 1" nic nemení na skutocnosti, ze ide o osobitné porusenia, - Súd prvého stupna mohol z bodu 111 odôvodnenia rozhodnutia oprávnene vyvodit, ze uzavretie zmlúv o zásobovaní zakladá porusenie zistené v clánku 2 toho istého rozhodnutia. Ak je totiz preukázané, ze tieto zmluvy zakladajú osobitné porusenie clánku 81 ods. 1 ES, tak je ich uzavretie aktom, ktorým sa vykonáva porusenie. 186. Kritika odvolatelky k bodu 244 napadnutého rozsudku je neúcinná, ak by Súd prvého stupna skonstatoval, ze tvrdenie Komisie nachádzajúce sa v bode 164 odôvodnenia rozhodnutia nesmie byt "prílis siroké", potom dôsledok, ze tento bod má byt zrusený, by nemal ziadny vplyv na clánok 2 rozhodnutia. V uz citovanom bode totiz Komisia len vysvetlila, preco neulozila za porusenie clánku 2 rozhodnutia európskemu podniku osobitnú pokutu. Za tohto predpokladu body 110 az 117 odôvodnenia rozhodnutia, ktoré obsahujú tvrdenia, na základe ktorých Komisia skonstatovala toto porusenie, zostávajú v platnosti. 187. Kritika odvolatelky k bodu 234 napadnutého rozsudku zacína opakovaním tvrdení predlozených proti bodu 210 tohto rozsudku. Tieto tvrdenia nie sú dôvodné, a to pre dôvody uz uvedené v bode 185 týchto návrhov. 188. Výhrada proti tomu, ze Súd prvého stupna v bode 234 vymedzil pre hladké rúry osobitný trh, zatial co v rozhodnutí boli relevantnými trhmi len trhy rúr OCTG standard a "produktovodov projekt", je, ako vyplýva z bodov 28, 29 a 31 odôvodnenia rozhodnutia, nepresná.([69]69) 189. Podla Komisie je siedmy odvolací dôvod takisto nedôvodný. 190. Komisia v prvom rade popiera tvrdenie Dalmine, podla ktorého nemohla samostatne vstúpit na britský trh so závitovými rúrami: - v rozsahu, v akom islo o rúry OCTG "prémium", pre ktoré nevlastnila pozadovanú licenciu, Komisia odkazuje na bod 186 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna konstatuje, ze nemozno vylúcit, ze Dalmine mohla získat takúto licenciu, - okrem toho sa preukázalo, ze Dalmine uz predávala rúry OCTG standard, pre ktoré nebola potrebná licencia, mimo Talianska. 191. Súd prvého stupna preto mohol dospiet k záveru, ze uzavretím zmluvy o zásobovaní najprv s British Steel a potom s Vallourec sa Dalmine sama pripravila o moznost vstúpit na britský trh so závitovými rúrami. 192. Tvrdenie odvolatelky, podla ktorého pri zásobovaní hladkých rúr nemozno hovorit o hospodárskej sútazi medzi výrobcami z európskeho kontinentu, pretoze si sami zabezpecujú závitovanie a vyvázajú ich len v obmedzených mnozstvách, nemozno brat vázne, a to vo svetle skutocnosti, ze odvolatelka uzavrela zmluvu o zásobovaní pre potenciálne neobmedzené mnozstvo hladkých rúr, aby mohla takto pokryt 30 % potrieb British Steel. 193. Námietky odvolatelky proti bodom 219 a 229 sú vo svetle súcasnej judikatúry nedôvodné: - Súd prvého stupna mohol vyvodit v bodoch 219 a 220 svojho rozsudku záver, ze existuje horizontálny kartel pre rozdelenie dodávok hladkých rúr pre British Steel,([70]70) - úvahy Súdu prvého stupna, podla ktorých skutocnost, ze Dalmine mohla mat obchodný záujem na svojej zmluve s British Steel, sama osebe nic nemení na jej protiprávnosti, mozno vyvrátit len s tazkostami. 194. Pokial ide o ôsmy odvolací dôvod, Komisia poznamenáva, ze výhrady, ktoré obsahuje, sú opakovaním argumentov predlozených na prvom stupni na úcely vyvrátenia protisútaznej povahy niektorých doloziek zmluvy o zásobovaní uzavretej s British Steel. Preto sa musia povazovat za neprípustné. 195. Subsidiárne sa Komisia domnieva, ze tieto výhrady sú nedôvodné. Pripomína, ze medzi iným obchodné záujmy a rokovacia sila zmluvných strán nic nemenia na protiprávnej povahe zmluvy porusujúcej clánok 81 ods. 1 ES. 4. Posúdenie 196. Silné argumenty, ktorými odvolatelka útocí (tazké delostrelectvo, ktoré odvolatelka dáva do pohybu) v siestom odvolacom dôvode proti bodom 210, 224 a 244 napadnutého rozsudku a ktorými sa neobáva obvinit Súd prvého stupna zo skreslenia skutkového stavu a vôle Komisie, vrátane jeho právneho posúdenia výcitiek obsiahnutých v rozhodnutí, ktoré by sa rovnalo zjavnému poruseniu práva na obhajobu, sa pri pozornejsom skúmaní zdajú byt menej pôsobivé, ako to, co by naznacovali zvucné slová týchto argumentov a s nimi súvisiacich kvalifikácií. 197. Pred skúmaním troch castí tohto odvolacieho dôvodu - ktoré navzájom súvisia, alebo sa prekrývajú - pripomínam súvislosti predmetného porusenia v clánku 2 rozhodnutia, tak ako sú vyjadrené v bodoch 148 az 158 týchto návrhov. 198. Podla prezentácie skutkového stavu Komisiou Vallourec, Dalmine, Mannesmann a British Steel spolupracovali, aby zabezpecili vstup európskych výrobcov na britský trh, v prvom rade tým, ze Vallourec, Dalmine a následne Mannesmann - kazdý v stanovenej ciastke - dodávali hladké rúry, ktoré British Steel potreboval na ich transformáciu na závitové rúry "prémium" alebo standard po tom, co sám prestal vyrábat hladké rúry. Po tom, co v roku 1994 British Steel úplne vystúpil z odvetvia, na jeho miesto na britskom trhu nastúpil Vallourec. 199. Nasledujúca právna otázka je taziskom sporu na prvom stupni: bola Komisia oprávnená kvalifikovat toto správanie sa európskych výrobcov, ktorí si chceli vyhradit britský trh pre seba, porusením clánku 81 ods. 1 ES? 200. V predmetných bodoch napadnutého rozsudku Súd prvého stupna bezpochyby na túto otázku odpovedal kladne a to tiez v tom zmysle, ze porusenie uvedené v clánku 2 porusujúce clánok 81 ods. 1 ES, ktoré aj keby bolo spáchané "v zmysle porusenia uvedeného v clánku 1", by mohlo byt napriek tomu posudzované samostatne. 201. Odvolatelka predkladá tvrdenia, ktorými popiera zistenie skutkového stavu Súdom prvého stupna v bodoch 210 a 234, zvlást v bode 111 odôvodnenia rozhodnutia,([71]71) teda túto cast: "predmetom týchto zmlúv bolo zásobovania lídra na trhu OCGT v oblasti Severného mora hladkými rúrami a ich úcelom bolo zachovat vnútrostátneho výrobcu v Spojenom královstve tak, aby sa dosiahlo respektovanie 'základných pravidiel` v rámci Európsko-japonského klubu". Podla nej z toho vyplývalo, ze nie skutocnost, ze boli uzavreté zmluvy o zásobovaní ako také, ale skutocnost, ze boli uzavreté, aby sa dosiahlo respektovanie "základných pravidiel", je urcujúca pre to, aby sa im priznala povaha porusenia v zmysle bodu 111 odôvodnenia rozhodnutia. 202. Podla môjho názoru toto zistenie vôbec nevyplýva zo súvislosti medzi bodmi 111 a 112([72]72) odôvodnenia rozhodnutia. V bode 112 v prvej vete totiz Komisia lakonicky konstatuje: "Clánok 81 ods. 1 Zmluvy ES výslovne uvádza, ze dohody, ktorých predmetom a úcinkom je rozdelenie trhov, sú nezlucitelné so spolocným trhom". 203. Kedze zmluvy o zásobovaní mali za ciel prispiet k ochrane britského trhu proti outsiderom, teda k rozdeleniu trhov, mozno ich samy osebe povazovat za porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 204. Podla toho, co uz vyplýva zo znenia clánku 2 ods. 1 rozhodnutia a je este raz potvrdené v clánku 3 tohto rozhodnutia, Komisia uz kvalifikovala ako samostatné porusenie clánku 81 ES správanie sa európskych výrobcov smerujúce k vyhradeniu si britského trhu po restrukturalizácii v odvetví bezsvíkových rúr v rámci Spolocenstva. 205. Táto kvalifikácia bola zalozená na skúmaní skutkového stavu v rozhodnutí. Z toho vyplýva, ze ak British Steel zastavil výrobu bezsvíkových rúr tým, ze uzavrel svoju továren v Clydesdale, ale este docasne pokracoval vo výkone svojich cinností v oblasti tepelného spracúvania a závitovania prostredníctvom svojej dcérskej spolocnosti TSSL - pricom táto zostala v období od roku 1990 do roku 1994 hlavným dodávatelom rúr OCTG "premium" a standardných rúr s OCTG v oblasti Severného mora - na britskom trhu sa objavil samostatný trh s medzivýrobkom, teda trh hladkých bezsvíkových rúr s British Steel ako hlavným klientom. 206. Vo svetle tejto kvalifikácie tvrdenie odvolatelky, podla ktorého Súd prvého stupna prekrocil svoje právomoci tým, ze v bode 234 napadnutého rozsudku rozhodol, ze porusenia uvedené v clánkoch 1 a 2 rozhodnutia sa uskutocnili na odlisných trhoch, teda na trhu s rúrami OCTG standard a hladkými bezsvíkovými rúrami, je nedôvodné. 207. Podla toho, co mohol Súd prvého stupna skonstatovat v bodoch 235 a 236, ide totiz o dva samostatné, avsak navzájom súvisiace trhy, ktoré sú zasiahnuté dvoma samostatnými navzájom súvisiacimi poruseniami: "Komisia opísala situáciu, ktorou boli dohody medzi európskymi výrobcami, ovplyvnujúcimi trh s hladkými rúrami v Spojenom královstve formulované, minimálne v casti, ktorej predmetom bola ochrana upadajúceho trhu Spojeného královstva pred dovozmi rúr OCTG standard od Japoncov". 208. Z toho je potrebné vyvodit, ze závazné obvinenia odvolatelky, podla ktorých v bode 234 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna a posteriori skreslil nielen skutkový stav, ale aj vôlu Komisie, nie sú zalozené na pravde. 209. Výhrada proti bodu 244 napadnutého rozsudku sa v podstate rovná tomu, ze zo zistenia, ze "tvrdenie Komisie v prvej vete [bodu] 164 [odôvodnenia] [sporného] rozhodnutia, podla ktorého zmluvy o zásobovaní zakladajúce porusenie uvedené v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, boli iba prostriedkom na realizovanie porusenia uvedeného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia, je prílis siroké, kedze táto realizácia bola cielom druhého porusenia spolu s niekolkými samostatnými, ale spojenými protisútaznými cielmi a úcinkami", mal Súd prvého stupna vyvodit záver o "zrusení" tohto bodu. 210. Skúmanie Súdu prvého stupna v tomto bodu napadnutého rozsudku je logickým dôsledkom zistenia uskutocneného v bode 210 a, este aj jasne v bode 234, ze clánky 1 a 2 rozhodnutia sa vztahujú na dve samostatné porusenia clánku 81 ES, aj ked je medzi nimi podstatná súvislost. 211. V dôsledku toho mohol Súd prvého stupna v uz citovanom bode 164 vytýkat Komisii jednostrannost jej tvrdenia, podla ktorého predmetné porusenie v clánku 2 jej rozhodnutia bolo len prostriedkom na vykonanie porusenia skonstatovaného v clánku 1. 212. Takze táto výcitka Komisii v rámci jeho posúdenia závaznosti porusenia nic nemení na zistení Komisie, ktoré Súd prvého stupna prv v bodoch 210 a 244 povazoval za správne, podla ktorého sa rozhodnutie v skutocnosti vztahuje na dve samostatné navzájom súvisiace porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 213. Úvahy, ktorých sa pridrzala Komisia v bode 164 odôvodnenia rozhodnutia, vedú k záveru, ze úzka súvislost medzi dvoma poruseniami, ktorú priznala ("prostriedok vykonania zásady respektovania vnútrostátnych trhov v rámci Európsko-japonského klubu"), nemá za následok ze by bolo z tohto dôvodu potrebné ulozit európskym výrobcom dodatocnú pokutu. 214. "Zrusenie" tohto bodu rozhodnutia by malo za následok, ze úzka súvislost medzi oboma poruseniami, ktorú Komisia priznala, by dalej nemohla byt dôvodom pre oslobodenie porusenia, skonstatovaného v clánku 2 rozhodnutia, od osobitnej pokuty. 215. Skutocnost, ze ako vyplýva z bodu 245 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna nechcel vyvodit tento dôsledok zo svojho zistenia, ze Komisia v bode 164 odôvodnenia svojho rozhodnutia uskutocnila prílis jednostranné posúdenie porusenia uvedeného v clánku 2, odvolatelke skôr vyhovovala, ako by jej skodila. Ak totiz Komisia musela poruseniu uvedenému v clánku 2 rozhodnutia priznat samostatný význam, aby mohla stanovit výsku pokuty, muselo by to viest k vyssej pokute, pricom vsetky ostatné veci by zostali rovnaké. 216. Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze výhrada proti bodu 244 napadnutého rozsudku je nedôvodná, pretoze nemôze viest k odlisnému rozsudku o existencii dvoch samostatných, aj ked navzájom súvisiacich porusení clánku 81 ES, a ze nemôze byt úspesná, pokial zrusenie bodu 164 odôvodnenia rozhodnutia nemá pre toto zistenie dôsledky, a navyse by mohlo viest k samostatnému zohladneniu porusenia vymedzeného v clánku 2 rozhodnutia na úcely stanovenia pokuty. 217. Z troch výhrad na podporu siedmeho odvolacieho dôvod má prvá výhrada výrazný skutkový charakter, pretoze odvolatelka popiera skutkové zistenia Súdu prvého stupna, teda ze British Steel zviazal svojich troch konkurentov takým spôsobom, ze akákolvek skutocná alebo potenciálna hospodárska sútaz - vo vztahu k závitovým rúram - z ich strany na domácom trhu zmizla, za cenu obetovania svojej slobody zásobovania,([73]73) a ze ak by neboli existovali zmluvy o zásobovaní, iní európski výrobcovia ako British Steel by mali za normálnych okolností bez ohladu na základné pravidlá, skutocný alebo aspon potenciálny obchodný záujem konkurovat mu na britskom trhu so závitovými rúrami, ako aj navzájom si konkurovat v zásobovaní British Steel hladkými rúrami.([74]74) 218. Táto výhrada je prípustná len v rozsahu, v akom sa odvolatelka touto výhradou snazí preukázat, ze sa Súd prvého stupna dopustil zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu.([75]75) Takze v tomto prípade musia byt skutkové tvrdenia odvolatelky presné a podstatné, aby mohli podopriet podobné zjavne nesprávne posúdenie. 219. Odvolatelka má velmi daleko k úspechu v tomto bode. Aj keby sa pripustilo, ze prístup Dalmine na britský trh so standardnými rúrami OCGT a s rúrami OCTG "prémium", teda s konecnými výrobkami, nebol jednoduchý s ohladom na rozdiely v struktúre jej radu výrobkov a v struktúre dopytu na britskom trhu (predovsetkým rúry OCTG "prémium" so speciálnou kombináciou VAM, ktoré majú licenciu), odvolatelka nepotrebovala uzavriet dohodu na dodávku hladkých rúr, medzivýrobku, s British Steel, ktorej dohoda na jednej strane stanovila jej podiel na trhu s medzivýrobkom na 30 % v priebehu najmenej piatich rokov a na druhej strane odnala konecným výrobkom prístup na trh pocas toho istého obdobia. 220. Skutocnosti a okolnosti predkladané odvolatelkou, struktúra jej radu výrobkov a skutocnost, ze jej výroba hladkých rúr bola z velmi velkej casti urcená na spracúvanie v jej vlastnom podniku, nevyvracajú to, ze skutkové zistenie Súdu prvého stupna bolo odôvodnené, teda ze Dalmine prispela uzavretím dohody o zásobovaní s British Steel, ak nie k vylúceniu tak prinajmensom k závaznému obmedzeniu skutocnej a potenciálnej hospodárskej sútaze na britskom trhu predmetných výrobkov. 221. Táto výhrada je preto nedôvodná. 222. Skutocnost, ze druhá výhrada na podporu siedmeho odvolacieho dôvodu je nedôvodná, tým viac, ze je zalozená na predpoklade, ze trh s hladkými rúrami je trhom, na ktorý sa rozhodnutie nevztahuje, uz vyplýva z môjho posúdenia siesteho odvolacieho dôvodu vyssie. 223. Takze táto výhrada je takisto nedôvodná, pokial ide o to, ze dohoda o zásobovaní hladkých rúr nemôze mat podstatné úcinky na trh s rúrami OCTG standard uvedený v clánku 1 rozhodnutia, kedze hladké rúry, ktoré boli dodané, boli na 80 % spracované na rúry OCTG "prémium". Toto tvrdenie nebráni tomu, aby znacná cast dodaných hladkých rúr, teda 20 %, bola spracovaná na rúry OCTG standard. 224. Tretou výhradou odvolatelka popiera zistenie Súdu prvého stupna, podla ktorého je základom zmlúv o zásobovaní horizontálna stratégia medzi predmetnými podnikmi, podla ktorej bola aj Dalmine zapojená v tejto stratégii. 225. Táto výhrada sa mi zdá zjavne neprípustná, pretoze znamená, ze pri posúdení rozsiahleho súhrnu dôkazných prostriedkov Súdom prvého stupna, ktoré Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla, aby preukázala existenciu takejto stratégie, bude potrebné aj druhé posúdenie v odvolacom stádiu. Toto posúdenie sa nachádza v bodoch 214 az 225 napadnutého rozsudku. 226. Táto výhrada je prípustná, len pokial odvolatelka svojou výhradou preukáze, ze Súd prvého stupna sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia vo svojom posúdení dôkaznej hodnoty dôkazných prostriedkov uvádzaných Komisiou v jej rozhodnutí. Takze tvrdenia predlozené na podporu tejto výhrady majú natolko vseobecný a nepresný charakter, ze neposkytujú ani východiskový bod pre domnienku o nesprávnosti tohto posúdenia. 227. Týmto sa dostávam k ôsmemu odvolaciemu dôvodu, ktorého neprípustnost Komisia namieta, z dôvodu ze by bol zbytocným opakovaním výhrad uvádzaných v konaní na prvom stupni proti jej rozhodnutiu. 228. Kedze tento odvolací dôvod je podopretý nie menej, ako ôsmimi výhradami, ktoré sa scasti týkajú právneho posúdenia Súdu prvého stupna a scasti právnej kvalifikácie skutkového stavu Súdom prvého stupna, uprednostním skúmanie otázky prípustnosti v rámci kazdej z týchto výhrad. 229. V prvom a v druhom rade navrhujem vyhlásit za neprípustné výhrady, ktorými odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna mal prihliadat na: a) obchodné záujmy British Steel na dolozke týkajúcej sa mnozstiev, ktoré má dodat Dalmine, vyjadrené percentom (30 %) z meniacich potrieb hladkých rúr; b) prednostné postavenie, ktoré má British Steel ako zmluvná strana dohody o zásobovaní. 230. Pokial to mozno overit, tieto výhrady neboli výslovne([76]76) uvádzané na prvom stupni, takze Súdu prvého stupna nemozno vytýkat, ze sa k tejto veci vo svojom rozsudku nevyjadril. 231. Tieto dve výhrady sú okrem toho v kazdom prípade nedôvodné. 232. British Steel mal v skutocnosti zrejmý záujem na tom, aby boli jeho meniace sa potreby hladkých rúr pokryté, to vsak nie je dôvod, aby bol pre uspokojenie týchto potrieb zvolený zmluvný mechanizmus, ktorý de facto vylucuje hospodársku sútaz medzi jeho dodávatelmi a ktorý ho este aj chráni pred potenciálnou hospodárskou sútazou zo strany týchto dodávatelov na trhu konecných výrobkov. 233. Dovolávanie sa prednostného postavenia British Steel pri uzavretí zmluvy o zásobovaní uz nie je presvedcivé, pretoze nic nemení na protiprávnosti predmetnej dolozky o dodávke. Okrem toho, aj keby takáto prednostné postavenie existovalo, mohlo by byt vyuzívané az po rozhodnutí odvolatelky nadviazat zmluvný vztah s British Steel. 234. Tretia výhrada, ktorou odvolatelka tvrdí, ze clánok 4 zmluvy o zásobovaní nemôze byt skonstruovaný tak, ze zaväzuje obe zmluvné strany, pokial ide o vopred stanovené percento hladkých rúr, ktoré má byt dodané a odkúpené, nie je podopretá skutkovými tvrdeniami. Komisia oprávnene poznamenala, ze odkaz na odpoved odvolatelky na oznámenie o výhradách([77]77) neponúka nijaký stycný bod pre toto tvrdenie. V zalobe, ani v replike na prvom stupni nemozno nájst ziadny skutkový základ v prospech tejto výhrady. 235. Táto výhrada je preto neprípustná, pretoze bola uvádzaná oneskorene, a v kazdom prípade je nedôvodná, pretoze vôbec neobsahuje odôvodnenie alebo ho obsahuje len nedostatocne. 236. Stvrtá výhrada je opakovaním tvrdenia, ktoré uz bolo predlozené v rámci siedmeho odvolacieho dôvodu - a uz zopakované v bodoch 225 a 226 týchto návrhov -, podla ktorého existencia horizontálneho kartelu medzi styrmi európskymi výrobcami pred uzavretím zmluvy o zásobovaní nie je dokázaná. Z toho dôvodu je nedôvodná. 237. Piatu výhradu, ktorou odvolatelka tvrdí, ze Súd prvého stupna nevysvetlil, v com spocívali údajné protisútazné úcinky cenového vzorca prevzatého do zmluvy o zásobovaní, vyvracajú body 181 a 188 az 191 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna vysvetluje, ze v dôsledku pouzívania uvedeného cenového vzorca dostali traja predmetní dodávatelia presné údaje o trende, okamihu a rozsahu kazdej zmeny cien závitových rúr, ktoré British Steel predáva. Okrem toho tento cenový vzorec mal za následok, ze dodávatelia British Steel uz nemali záujem navzájom sútazit v cene závitových rúr na britskom trhu. Pokles cien rúr, ktorý by z toho mohol vyplývat, by sa totiz okamzite prejavil v poklese cien hladkých rúr, ktoré dodávali British Steel.([78]78) 238. Pre nedostatok riadneho odôvodnenia je piata výhrada zjavne nedôvodná. 239. To isté platí pre siestu výhradu. Ak je pravda, ze odvolatelka môze tvrdit, ze výmena informácií o cene nemala pre nu význam, pretoze sa týkala rúr OCTG "prémium", ktoré sú výrobkom, pri ktorom nemala prístup na britský trh z dôvodu licencie, nic to nemení na skutocnosti, ze tieto informácie mali pre jej obmedzené cinnosti na tomto trhu v oblasti rúr OCTG standard význam. Disponovanie týmito informáciami ju mohlo de facto viest k prispôsobeniu cien tohto výrobku na britskom trhu. 240. Siedma výhrada je len holým tvrdením. Nie je dovolené vytrhnút bod (189) rozsudku z jeho kontextu a potom oznacit tvrdenie Súdu prvého stupna za "nezvratné a tajomné", zatial co sa odôvodnenie tohto tvrdenia nachádza v nasledujúcich bodoch napadnutého rozsudku. Táto výhrada preto musí byt vyhlásená pre nedostatok odôvodnenia za zjavne nedôvodnú. 241. Ôsma výhrada len opakuje výhrady, ktoré odvolatelka uvádzala na podporu siesteho odvolacieho dôvodu. Z môjho posúdenia týchto výhrad vyplýva, ze táto výhrada musí byt takisto vyhlásená za nedôvodnú. F - Deviaty a desiaty odvolací dôvod - Porusenie clánku 81 ES a nedostatok odôvodnenia pri posúdení, ci Komisia dodrzala clánok 15 nariadenia c. 17 a usmernenia k metóde stanovovania pokút([79]79), pokial ide o posúdenie závaznosti porusenia vytýkaného Dalmine - Porusenie clánku 81 ES a nedostatok odôvodnenia pri posúdení, ci Komisia dodrzala clánok 15 nariadenia c. 17 a usmernenia k metóde stanovovania pokút, pokial ide o posúdenie doby trvania porusenia a polahcujúcich okolností 1. Výhrady odvolatelky 242. Vo vycerpávajúcom vysvetlení, ktorým odvolatelka zdôvodnuje deviaty odvolací dôvod, treba odlísit tri hlavné výhrady: a) Súd prvého stupna neprávom neprihliadal na to, ze velkost relevantného trhu ako jediné objektívne kritérium musí byt základom pre posúdenie závaznosti porusenia; b) Súd prvého stupna neprávom neprihliadal na to, ze Komisia sa dopustila nesprávneho uplatnovania bodu 1 A usmernení; c) Súd prvého stupna neprávom nevzal do úvahy aj správanie a velkost predmetných podnikov na úcely stanovenia výsky pokút. 243. Tvrdenia, ktoré odvolatelka predkladá na podporu prvej výhrady, mozno zhrnút takto: - velkost relevantného trhu je jediným objektívnym kritériom, ktoré môze byt zohladnené pri posúdení závaznosti porusenia. V dôsledku toho akékolvek posúdenie závaznosti porusenia musí byt v prvom rade zalozené na tejto skutocnosti, - Súd prvého stupna preto neprávom rozhodol, ze velkost zasiahnutého trhu je len jedným z relevantných faktorov,([80]80) - zistenie Súdu prvého stupna, ze "pokuta ulozená podniku z titulu porusenia predpisov v oblasti hospodárskej sútaze musí byt primeraná poruseniu, zhodnotená z celkového pohladu, berúc do úvahy najmä závaznost porusenia predpisov...",([81]81) je preto tautologické a úplne neobjektívne. 244. Tvrdenia, ktorými odvolatelka rozvinula druhú výhradu, sú v podstate tieto: - podla usmernení musí byt závaznost porusenia vyvodená z troch kritérií: z povahy porusenia, z jeho skutocného dopadu na trh tam, kde je ho mozné zmerat, a z velkosti zasiahnutého trhu, - v prvom rade sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho posúdenia povahy porusenia, ked pripustil, ze sa zameriavala na dohodu o rozdelení trhov medzi európskymi výrobcami, - v druhom rade Súd prvého stupna neprávom vychádzal z tabulky podielov na trhu predmetných výrobcov,([82]82) ktorá sa nachádza v bode 68 odôvodnenia rozhodnutia, pretoze táto tabulka nemohla mat pre posúdenie úcinkov údajných porusení na predmetné tovarové trhy ziadny význam, - v tretom rade Súd prvého stupna neprávom neprihliadal na obmedzenú velkost geografických trhov a relevantných tovarových trhov pri posúdení tvrdenia Komisie, podla ktorého v prejednávanej veci ide o "velmi závazné" porusenie, - nakoniec Súd prvého stupna dostatocne neodôvodnil svoje posúdenie, podla ktorého Komisia mohla tvrdené porusenia kvalifikovat ako velmi závazné. Preto je jeho posúdenie o ulozenej pokute nepodlozené. 245. Tretia výhrada je v podstate zalozená na nasledujúcich tvrdeniach: - pri svojom posúdení pokút ulozených Komisiou sa Súd prvého stupna nevyjadril k velkosti podnikov, ktorých sa porusenie týka, vyjadrenej v ich obratoch. Nízka pokuta pre velmi velký podnik by totiz mohla lahko prekrocit strop 10 % v prípade mensieho podniku, alebo byt v kazdom prípade nadmerne vysoká. Na podporu tohto tvrdenia odvolatelka argumentuje bodom 1 hlavou A siestym pododsekom usmernení,([83]83) - dalej Súd prvého stupna nepreskúmal tvrdenia Dalmine([84]84) v súvislosti s nepomerom medzi výskou pokuty a jej obratom, týkajúcim sa predmetných tovarov na svetovom trhu, spolocnom trhu a na francúzskom, nemeckom, talianskom a anglickom trhu, - "nezanedbatelný dopad na trh Spolocenstva", o ktorý ide v bode 290 napadnutého rozsudku, musí byt podla odvolatelky posudzovaný nielen podla velkosti trhu, ale predovsetkým podla konkrétneho dopadu na konkurencné vztahy. Naproti tomu, ak ide o stanovenie výsky pokuty a posúdenie jej primeranosti, je faktorom, ktorý sa má vziat do úvahy, relatívna výska obratov predmetných podnikov, - nakoniec odvolatelka popiera tvrdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého len co sa preukáze, ze podnik koná v súlade so svojimi konkurentmi pri rozdelení trhov, skutocnost, ze sa na trhu nesprával tak, ako bolo dohodnuté s jeho konkurentmi, nie je okolnostou, ktorá sa má vziat do úvahy pri stanovení výsky pokuty. 246. Desiaty odvolací dôvod obsahuje styri výhrady: - Súd prvého stupna neprávom neuznal, ani nesankcionoval skutocnost, ze Komisia vo svojom rozhodnutí nevysvetlila, preco neprihliadala na polahcujúce okolnosti tvrdené odvolatelkou, - Súd prvého stupna neprávom nepreskúmal tvrdenia odvolatelky, podla ktorých mala pri vypracovaní dohôd o rozdelení trhov len obmedzenú úlohu a tieto dohody dodrziavala len ciastocne, - dalej sa odvolatelka domnieva, ze Súd prvého stupna neprávom nepovazoval za polahcujúcu okolnost skutocnost, ze okamzite ukoncila svoje porusenie po prvých krokoch Komisie, - nakoniec Súd prvého stupna nedostatocne ohodnotil spoluprácu Dalmine v priebehu správneho konania ako polahcujúcu okolnost. 2. Tvrdenia Komisie 247. Komisia sa domnieva, ze deviaty odvolací dôvod je úplne nedôvodný. 248. Pokial ide o prvú výhradu, podotýka, ze predpoklad, na ktorom odvolatelka zakladá svoje tvrdenie, teda ze pre posúdenie závaznosti porusenia je jediným objektívnym, a preto rozhodujúcim kritériom velkost zasiahnutého trhu, je vyvrátené samotným znením usmernení. Zaciatok bodu 1 hlavy A usmernení totiz neponecháva ziadne pochybnosti o skutocnosti, ze velkost trhu je len jedným z faktorov, na ktoré sa bude prihliadat: "Pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy ich povaha, skutocný dosah na trh tam, kde je ho mozné merat, a velkost relevantného zemepisného trhu [geografického trhu - neoficiálny preklad]". 249. Pokial ide o druhú výhradu, poznamenáva, ze prvé tvrdenie, ktoré odvolatelka predkladá na jej podporu, teda ze Komisia dostatocne nepreukázala, ze porusenie malo za ciel rozdelenie trhov, nie je prípustné, pretoze odvolatelka nepoprela toto tvrdenie v konaní na prvom stupni.([85]85) 250. Výhrada, podla ktorej Súd prvého stupna neprávom pouzil v bode 296 svojho rozsudku tabulku nachádzajúcu sa v bode 68 rozhodnutia, aby dolozil konkrétny dopad porusenia na trhové vztahy, je klamlivá, pretoze tento bod rozsudku sa nevztahuje na urcenie úcinkov porusenia na trh, ale na otázku, ci je pri stanovení výsky pokuty potrebné prihliadat aj na správanie a velkost podnikov. 251. Nakoniec Komisia dodáva, ze judikatúra citovaná odvolatelkou([86]86) nepotvrdzuje jej tvrdenie, podla ktorého pri posúdení závaznosti porusenia musí Komisia vzdy skúmat jeho dopad na trh. 252. Tvrdenie, podla ktorého je napadnutý rozsudok vo svojom bode 263 vnútorne protirecivý, uz nie je správne, pretoze Súd prvého stupna sa v jednom prípade jasne zameriava na významnú geografickú velkost trhu a v druhom prípade na trh standardných rúr OCGT a "produktovodov projekt", ktorý je uvedený v clánku 1 rozhodnutia, ktorý je len obmedzeným podielom celkového trhu rúr OCGT a bezsvíkových produktovodov. 253. Komisia dalej pripomína, ze pri stanovení výsky pokuty - 10 miliónov eur - skutocne prihliadala na túto poslednú uvedenú skutocnost, co skonstatoval aj Súd prvého stupna. 254. Pokial ide o tretiu výhradu, Komisia podotýka, ze v súlade s usmerneniami([87]87) je oprávnená, nie vsak povinná, stanovit výsku pokuty s ohladom na rozdiely vo velkosti predmetných podnikov. 255. Nech je to akokolvek, Súd prvého stupna sa pri výkone svojej plnej právomoci posúdit ulozené pokuty nedomnieval, ze by bolo potrebné vykonat posúdenie v závislosti od velkosti predmetných podnikov.([88]88) 256. Komisia nerozumie, preco by mal relatívny obrat predmetných tovarov citovaný odvolatelkou spôsobit to, ze ulozená pokuta je neprimeraná. To platí aj pre údajnú povinnost Komisie stanovit výsku pokút v závislosti od obratu podnikov, ktorých sa kartelová dohoda týka. 257. Tvrdenia, ktoré odvolatelka vyvodzuje zo svojho správania pri respektovaní dohody o rozdelení trhov, sa prekrývajú s výhradami, ktoré uvádzala na podporu desiateho odvolacieho dôvodu. Komisia navrhuje, aby boli posúdené v tomto rámci. 258. Komisia strucne skúma styri výhrady uvádzané v rámci druhého odvolacieho dôvodu. 259. Podla nej je prvá výhrada nedôvodná, pretoze Súd prvého stupna v bode 327 a nasl. napadnutého rozsudku pri výkone svojej neobmedzenej právomoci sám jasne vysvetlil, preco polahcujúce okolnosti citované odvolatelkou nemohli byt prijaté. 260. Nakoniec podla toho, co Komisia este uvádza vo svojej duplike, v odôvodnení svojho rozhodnutia nie je povinná vyjadrit sa k tvrdeniam, ktoré odvolatelka predlozila v priebehu správneho konania o polahcujúcich okolnostiach.([89]89) 261. Pokial ide o druhú výhradu, podla ktorej Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku nedostatocne zohladnil to, ze odvolatelka v skutocnosti nekonala na trhu v súlade s dohodami uzavretými so svojimi konkurentmi, co je v rozpore s usmerneniami, Komisia pripomína, ze tieto usmernenia nie sú pre Súd prvého stupna záväzné. 262. Pokial ide o tretiu výhradu, Komisia pripomína, ze Súd prvého stupna v bodoch 331 a 332 napadnutého rozsudku správne skonstatoval, ze porusenie bolo bezpochyby ukoncené, alebo bolo práve ukoncované, ked Komisia 1. a 2. decembra 1994 vykonávala posúdenie, a ze tvrdenie odvolatelky, podla ktorého odvolatelka ukoncila svoje porusenie po prvých krokoch Komisie, nie je dôvodom pre akékolvek znízenie ulozenej pokuty. 263. Podla Komisie nie je stvrtá výhrada dôvodná, a to pre nasledujúce dôvody: - spolupráca odvolatelky pri setrení bola omnoho mensia ako spolupráca Vallourec, s ktorou sa porovnáva, - odvolatelka zamiena svoje správanie pri odpovedi na otázky polozené Komisiou s jej neskorsou reakciou na oznámenie o výhradách. Komisia uz odvolatelku odmenila za jej spoluprácu, ktorá spocíva v tom, ze nepoprela oznámenie o výhradách, znízením výsky pokuty o 20 %. Bod 345 napadnutého rozsudku treba chápat v tomto zmysle. 3. Posúdenie 264. Pre posúdenie deviateho a desiateho zalobného dôvodu je potrebných niekolko úvodných pripomienok. 265. Pripomínam, ze existuje zásadný rozdiel medzi na jednej strane povinnostami Komisie pri stanovení sankcií a ich odôvodnenia v rozhodnutiach, ktorými konstatuje porusenia pravidiel hospodárskej sútaze v Zmluve a, na druhej strane povinnostami Súdu prvého stupna pri výkone neobmedzenej právomoci podla clánku 17 nariadenia c. 17 pri posúdení pokút a penále ulozených Komisiou. 266. Podla ustálenej judikatúry pri stanovení výsky pokút je Komisia povinná uplatnovat metódu výpoctu, ktorú si sama ulozila v usmerneniach. Ak totiz Komisia prijme usmernenia urcené na to, aby sa pri súcasnom respektovaní Zmluvy upresnili kritériá, ktoré má v úmysle uplatnovat pri výkone svojej volnej úvahy, vyplýva z tohto samo-obmedzenie tejto právomoci v rozsahu, v akom je jej úlohou konat v súlade s indikatívnymi pravidlami, ktoré si sama ulozila.([90]90) Táto judikatúra je zalozená na vseobecnej právnej zásade ochrany legitímnej dôvery právnych subjektov. 267. Naproti tomu sa od Komisie nevyzaduje, aby v odôvodnení svojich rozhodnutí výslovne prebrala vsetky otázky, ktoré boli predmetnými podnikmi vznesené v priebehu správneho konania.([91]91) Na úcely splnenia povinnosti odôvodnenia zakotvenej v clánku 253 ES musí odôvodnenie individuálneho rozhodnutia na jednej strane umoznit svojmu adresátovi, fyzickej alebo právnickej osobe, oboznámit sa so skutkovým stavom a okolnostami, ktoré sú dôvodom prijatia opatrenia, aby sa mohol v prípade potreby dovolávat svojich práv a overit, ci je alebo nie je rozhodnutie dôvodné, a na druhej strane súdu Spolocenstva umoznit vykonat preskúmanie zákonnosti.([92]92) 268. Pri výkone svojej neobmedzenej právomoci nie je Súd prvého stupna viazaný usmerneniami, ktoré si Komisia ulozila pri výkone svojej volnej úvahy pri stanovení primeranej výsky pokuty alebo penále.([93]93) Táto skutocnost musí byt zohladnená pri posúdení rozsudkov Súdu prvého stupna v oblasti stanovenia pokút v konaní o odvolaní. 269. Naopak, od Súdu prvého stupna mozno vyzadovat, aby sa výslovne vyjadril k tvrdeniam, ktoré sú pred neho predlozené, proti pokute ulozenej rozhodnutím. 270. Nakoniec je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor zaujíma v odvolacom konaní rezervovaný postoj pri rozhodnutí o posúdení Súdu prvého stupna o jeho vyjadreniach o výske pokuty.([94]94) To nebráni tomu, aby Súdny dvor opravil predmetné rozsudky Súdu prvého stupna, ktoré sú zalozené na zjavne nesprávnom posúdení skutkového stavu([95]95) alebo vytvárajú nesprávnu právnu koncepciu.([96]96) 271. Pokial ide o posúdenie deviateho odvolacieho dôvodu, bez dalsieho konstatujem, ze prvá výhrada je zjavne nedôvodná. Súdu prvého stupna totiz nemozno vytýkat, ze uskutocnil nesprávne posúdenie uplatnovania usmernení Komisiou, pretoze znenie bodu I hlavy A prvého pododseku výslovne naznacuje, ze pri hodnotení závaznosti porusenia je potrebné prihliadat nielen na velkost predmetného geografického trhu, ale aj na vlastnú povahu porusenia a jeho konkrétny dopad na trh tam, kde ho mozno zmerat. Znenie usmernení neumoznuje vyvodit z nich akýkolvek argument v prospech toho, aby sa kritériu velkosti trhu pripisovala osobitná váha. 272. Pokial ide o druhú cast druhej výhrady, zdielam hladisko Komisie, podla ktorého je neprípustná. Odvolatelka tu prekladá tvrdenie, ktoré nepredlozila na prvom stupni, vo vztahu ku ktorému som uz v týchto návrhoch skonstatoval,([97]97) ze musí byt zamietnuté ako neprípustné. 273. Druhá cast druhej výhrady sa mi zdá trochu záhadná. Odvolatelka v nej svoje pochybnosti smeruje proti bodu 296 napadnutého rozsudku. Tento bod tvorí súcast posúdenia, v ktorom sa Súd prvého stupna zaoberal výcitkou odvolatelky urcenou Komisii, ze stanovila výsky pokút, pricom neprávom nerozlisovala podla velkosti podnikov a rozsahu ich úcasti na porusení. 274. Svojím obsahom teda táto cast zahrna výhradu Súdu prvého stupna pri jeho posúdení, ako Komisia uplatnovala usmernenia, spocívajúcu v tom, ze si neoveril, ci Komisia riadne prihliadala na "konkrétny dopad tvrdeného porusenia na trh" ako kritérium urcenia závaznosti porusenia. 275. Súd prvého stupna uskutocnil toto posúdenie v bodoch 258 a 272. Pre kritérium "konkrétneho dosahu tvrdeného porusenia na trh" sú zvlást dôlezité práve body 264 az 268. 276. Súd prvého stupna v nich najskôr potvrdzuje, ze Komisia vo svojom rozhodnutí([98]98) výslovne naznacila obmedzený dosah porusenia na trh, pretoze oba osobitné výrobky, ktorých sa porusenie týka, predstavovali len 19 % spotreby rúr OCGT a bezsvíkových produktovodov v Spolocenstve, a ze zvárané rúry môzu dnes vdaka technologickému pokroku pokryt cast dopytu pre bezsvíkové rúry (bod 264). 277. Súd prvého stupna dalej uvádza dôsledky, ktoré z toho Komisia vyvodila pri stanovení výsky pokuty na základe závaznosti porusenia([99]99) na 10 miliónov eur, zatial co podla usmernení bola mozná suma 20 miliónov alebo viac (bod 265). 278. V bodoch 267 a 268 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vyjadruje, ze z rozhodnutia([100]100) vyplýva, ze bez protiprávnych dohôd by existoval svetový trh pre rúry OCTG a európsky trh pre produktovody. Dalej, ze správanie adresátov malo za ciel, ako aj aspon do urcitej miery za následok vylúcenie vsetkých uvedených adresátov z vnútrostátnych trhov dalsích adresátov, vrátane trhu styroch najväcsích clenských státov Európskych spolocenstiev.([101]101) Táto skutocnost z neho podla rozhodnutia robí "velmi závazné porusenie". 279. Zo strucne uvedených castí napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, ze Súd prvého stupna s presnostou overil, ci Komisia vo svojom rozhodnutí pri posúdení závaznosti porusenia preskúmala jeho konkrétny dopad na trh, a ci mohla z toho vyvodit, ze islo o "velmi závazné porusenie". 280. Na základe toho mohol Súd prvého stupna skonstatovat, ze okolnosti citované Dalmine - podiel rúr OCTG standard a produktovodov "prémium" na celkovom trhu rúr OCTG a produktovodov, jej slabé trzby rúr OCTG standard a objavujúca sa konkurencia zváraných rúr - nemohli ovplyvnit záver Komisie o závaznosti porusenia. 281. Aj keby boli tvrdenia, ktoré odvolatelka vyvodzuje z rozsudkov Komisia/Anic Partecipazioni a CMA CGM a i./Komisia([102]102) správne, nemohli by byt úspesné, pretoze Komisia skutocne preskúmala konkrétny dopad porusenia na trh, a Súd prvého stupna z toho vyvodil správny záver, ze Komisia mohla skonstatovat, ze islo o "velmi závazné" porusenie. 282. Táto cast druhej výhrady je preto nedôvodná. 283. Tretia cast druhej výhrady, podla ktorej Komisia vo svojom rozhodnutí a Súd prvého stupna vo svojom rozsudku urobili protikladné tvrdenia o posúdení tretieho kritéria usmernení, teda "velkosti predmetného geografického trhu", je tiez nedôvodná. 284. Pokial ide o toto kritérium, Komisia a Súd prvého stupna mohli bez dalsieho skonstatovat, ze porusenie, ktoré postihuje trhy styroch najväcsích clenských státov, pokrýva "velký geografický trh". 285. Rozpor, ktorý podla odvolatelky mozno odhalit medzi týmto zistením a zistením, ze tovary postihnuté porusením predstavujú len 19 % celkového trhu rúr OCTG a produktovodov, je zalozené na porovnaní vecí, ktoré nie sú porovnatelné. 286. Urcenie príslusného geografického trhu, na ktorom bolo porusenie spáchané, je totiz nezávislé na urcení tovarových trhov, ktoré boli predmetom porusenia a na ktorých sa porusenie prejavilo. 287. Zo styroch castí tretej výhrady preskúmam poslednú - úlohu a správanie odvolatelky pri vypracovaní a dodrziavaní dohôd ako faktor na úcely stanovenia výsky pokuty - v rámci desiateho odvolacieho dôvodu, ktorým je podporované podobné tvrdenie. 288. Pokial ide o prvú cast, odvolatelka vytýka Komisii a Súdu prvého stupna, ze mali diferencovat výsku ulozených pokút podla velkosti podnikov, ktorých sa porusenie týkalo. 289. Prvá otázka, ktorá sa tu kladie, je, ci z usmernení bodu 1 hlavy A siesteho pododseku([103]103) vyplýva, ze Komisia podlieha takejto povinnosti diferencovat, ktorej dodrziavanie mal preskúmat Súd prvého stupna. 290. Odpoved na túto otázku je záporná, pretoze predmetná cast usmernení je jasne formulovaná fakultatívne: "... mohol by... v niektorých prípadoch...". 291. Súd prvého stupna dospieva k rovnakému zisteniu v bode 282 napadnutého rozsudku, ked potvrdzuje, ze Komisia si neulozila absolútnu povinnost uskutocnit zvázenie na základe jednotlivej velkosti podnikov. Citovaním neprehladnej judikatúry([104]104) Súd prvého stupna dalej pripomína, ze Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri stanovení výsky pokút. 292. Preto sa domnievam, ze tvrdenie, podla ktorého mala Komisia vo svojom rozhodnutí zvázit výsky pokút a Súd prvého stupna ich mal preskúmat, je nedôvodné. 293. V dvoch dalsích castiach, z ktorých sa táto výhrada skladá, odvolatelka napáda úvahy, ktorých sa pridrzal Súd prvého stupna v súvislosti s výskou pokuty, ktorá jej bola ulozená. Takze v podstate vytýka Súdu prvého stupna, ze v rozpore so zásadou proporcionality neprihliadal na skutocnost ze jej velkost podla obratu, poctu zamestnancov a úctovnej súvahy je omnoho mensia ako velkost iných úcastníkov porusenia. 294. Na úcely posúdenia týchto castí odkazujem na moje predchádzajúce pripomienky uvedené v bodoch 268 a 270 týchto návrhov. 295. Z nich v prvom rade vyplýva, ze pri posúdení primeranej výsky pokuty nie je Súd prvého stupna viazaný usmerneniami. Aj keby Komisii ulozili povinnost vykonat zvázenie, nemalo by to vplyv na posúdenie Súdu prvého stupna. 296. V druhom rade z týchto tvrdení vyplýva, ze nie je potrebné, aby Súdny dvor nahradil svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna, iba ak by doslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu alebo zjavne nesprávnemu právnemu posúdeniu. 297. Teda v predmetných bodoch napadnutého rozsudku mohol Súd prvého stupna najprv skonstatovat, ze Dalmine bola "velkým" podnikom (bod 286) a dalej, ze pokuta, ktorá jej bola ulozená, bola daleko pod hornou hranicou 10 % z obratu uvedenou v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 (bod 287). 298. V nasledujúcich bodoch napadnutého rozsudku nemozno viac nájst zjavný nedostatok odôvodnenia (288 az 296). 299. Nakoniec výhrada, podla ktorej Súd prvého stupna neprávom nepreskúmal tvrdenie odvolatelky, ktoré je prevzaté v bode 320 napadnutého rozsudku, nie je v tejto súvislosti namieste. Týmto tvrdením sa odvolatelka snazila podopriet skutocnost, ze existovali dôvody pre zohladnenie polahcujúcich okolností, zatial co tu ide o rozhodnutie, ci mal Súd prvého stupna pri posúdení výsky pokút zvázit velkost predmetných podnikov. 300. Dalej treba dodatocne poznamenat, ze odvolatelka nevysvetluje, preco mali byt sumy, ktoré cituje v bode 320, zohladnené v rámci takéhoto zvázenia. 301. Vzhladom na to konstatujem, ze tretia výhrada deviateho odvolacieho dôvodu je tiez v celom rozsahu nedôvodná. 302. Zjavný nedostatok dôvodnosti prvej výhrady desiateho odvolacieho dôvodu vyplýva z predbeznej pripomienky uvedenej v bode 267 týchto návrhov: Komisia nie je povinná v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne skúmat vsetky tvrdenia predlozené odvolatelkou. 303. Druhá výhrada je takisto zjavne nedôvodná. Súd prvého stupna mohol podla ustálenej judikatúry([105]105) v tomto ohlade skonstatovat, ze úloha a správanie sa odvolatelky pri vypracovaní a dodrziavaní dohôd uvedených v rozhodnutí nezakladajú ziadnu polahcujúcu okolnost, ktorá by mohla podnietit znízenie výsky pokuty. 304. Tretia výhrada je takisto zjavne nedôvodná. Nemôze totiz dôjst k ukonceniu porusenia po tom, co Komisia zacala prvé kroky, ak sa predmetné strany este pred ich zacatím rozhodli o jeho ukoncení. Súd prvého stupna totiz bez akýchkolvek pochybností skonstatoval, ze predmetné podniky rozhodli o ukoncení svojej spolupráce prv, nez Komisia 1. a 2. decembra 1994 urobila svoje prvé kroky. Preto medzi jedným a druhým nie je prícinná súvislost. 305. V rozsahu, v akom je stvrtá výhrada namierená proti porovnaniu, ktoré uskutocnil Súd prvého stupna medzi úrovnou spolupráce odvolatelky pri setrení Komisie predtým, nez táto zasle oznámenie o výhradách, a úrovnou spolupráce Vallourec, sa skôr domnievam, ze je neprípustná, pretoze sa týka zistenia a posúdenia skutkového stavu. 306. Stvrtá výhrada je nedôvodná v rozsahu, v akom odvolatelka argumentuje bodom 345 napadnutého rozsudku, ktorý konstatuje, ze nespochybnenie skutkového stavu opísaného v oznámení o výhradách mohlo významným spôsobom ulahcit prácu Komisie. Táto skutocnost uz bola zohladnená formou znízenia výsky pokuty o 20 %. VI - Trovy 307. Kedze som dospel k záveru, ze toto odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné, navrhujem zaviazat odvolatelku na náhradu trov konania. VII - Návrh 308. Vzhladom na predchádzajúce navrhujem, aby Súdny dvor: - vyhlásil, ze toto odvolanie je v celom rozsahu nedôvodné, - zaviazal Dalmine SpA na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ [106]1 - Jazyk prednesu: holandcina. __________________________________________________________________ [107]2 - Zb. s. II-2395, dalej len "napadnutý rozsudok". __________________________________________________________________ [108]3 - Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1. __________________________________________________________________ [109]4 - K(1997) 3036, IV 35.860, neuverejnené. __________________________________________________________________ [110]5 - Uznesenie Súdu prvého stupna z 24. júna 1998, Dalmine/Komisia (T-596/97, Zb. s. II-2383). __________________________________________________________________ [111]6 - Rozsudok z 18. októbra 1989, 374/87, Zb. s. 3283, bod 35. __________________________________________________________________ [112]7 - Rozsudok z 20. februára 2001, T-112/98, Zb. s. II-729, bod 67. __________________________________________________________________ [113]8 - Nariadenie Rady zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky 81 a 82 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). __________________________________________________________________ [114]9 - Súd prvého stupna tu odkazuje na svoj rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, nazývaný "Cement", T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 734. __________________________________________________________________ [115]10 - Táto prvá otázka písm. d) je formulovaná takto: "Vo vztahu k schôdzam, pre ktoré nemôzete nájst dokumenty, ktoré sa na ne vztahujú, uvedte prosím úcel týchto schôdzí, prijaté rozhodnutia, druh dokumentov prijatých pred alebo po týchto schôdzach, (,sharing keys`) prediskutované alebo stanovené rozdelenie trhov geografickými zónami a ich doba platnosti (Target Price-TP, Winning Price-WP, Proposal Price-PP, Rock Bottom Price-RBP)". __________________________________________________________________ [116]11 - Výrok rozhodnutia uvádzal: "Clánok 1. Dalmine je povinná poskytnút informácie pozadované v otázkach c. 1 písm. b), c. 3 písm. b), c. 8, ktoré sú uvedené v prílohe I tohto rozhodnutia, v lehote tridsat dní od dorucenia tejto ziadosti". __________________________________________________________________ [117]12 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [118]13 - Súd prvého stupna tu cituje návrhy sudcu Vesterdorfa, vo funkcii generálneho advokáta vo veci Rhône-Poulenc/Komisia (rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, T-1/89, Zb. s. II-867), ako aj rozsudky z 23. marca 2000, Met-Trans a Sagpol (C-310/98 a C-406/98, Zb. s. I-1797, bod 29), a zo 7. novembra 2002, Vela a Tecnagrind/Komisia (T-141/99, T-142/99, T-150/99 a T-151/99, Zb. s. II-4547, bod 223). __________________________________________________________________ [119]14 - Rozsudok zo 16. júla 1992, Asociación Espańola de Banca Privada a i., nazývaný "Spanielske banky", C-67/91, Zb. s. I-4795, bod 35 a nasl. __________________________________________________________________ [120]15 - Súd prvého stupna dalej uvádza, ze v rámci zaloby podanej na základe clánku 230 ES súd Spolocenstva nie je oprávnený preskúmavat zákonnost aktu prijatého vnútrostátnym orgánom vo vztahu k vnútrostátnemu právu. V tomto ohlade odkazuje na základe analógie, okrem iného, na rozsudok z 3. decembra 1992, Oleificio Borelli/Komisia, C-97/91, Zb. s. I-6313, bod 9. __________________________________________________________________ [121]16 - Rozsudok z 3. októbra 1985, 232/84, Zb. s. 3223. __________________________________________________________________ [122]17 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 13. __________________________________________________________________ [123]18 - V tomto ohlade odvolatelka odkazuje na základe analógie na rozsudok Spanielske banky (uz citovaný v poznámke pod ciarou 14). Z neho vyplýva zásada, podla ktorej orgán, ktorý má údaje k dispozícii, nemôze tieto údaje pouzívat na iné úcely ako na tie, pre ktoré mu boli odovzdané. Ak sú oznámené iným orgánom, tieto orgány ich môzu pouzívat len ako indície, ktoré môzu byt zohladnené pri rozhodnutí o zacatí konania o setrení. Tieto údaje musia vsak zostat vo sfére vnútrostátnych orgánov. Preto ich nemozno pouzit ako dôkazy (body 37, 39, 42 a 53 uz citovaného rozsudku). __________________________________________________________________ [124]19 - Ide osobitne o cast "... ze pri neexistencii právnej úpravy pojmu dôkaz v Spolocenstve vsetky dôkazné prostriedky, ktoré procesné právo clenských státov pripústa v podobných konaniach, sú v zásade prípustné". __________________________________________________________________ [125]20 - Rozsudky z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 94, a JFE Engineering. a i./Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 274. __________________________________________________________________ [126]21 - Rozsudok JFE Engineering a i./Komisia, uz citovaný, bod 274. __________________________________________________________________ [127]22 - Tamze, bod 288. __________________________________________________________________ [128]23 - Rozsudok zo 7. novembra 1985, 145/83, Zb. s. 3539, bod 35. __________________________________________________________________ [129]24 - Bod 86 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [130]25 - Bod 87 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [131]26 - Vec C-411/04 P, prejednávaná pred Súdnym dvorom. __________________________________________________________________ [132]27 - To je práve to, na co Súd prvého stupna odkazuje v bode 83 poslednej vete napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [133]28 - V tomto ohlade sa odvolatelka odvoláva na body 54 az 61, 70 az 77 a 121 a 122 rozhodnutia. __________________________________________________________________ [134]29 - Súd prvého stupna tu odkazuje na svoj rozsudok z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia, T-125/97 a T-127/97, Zb. s. II-1733, body 77 a 80 az 85. __________________________________________________________________ [135]30 - Komisia dalej uvádza, ze odvolatelka nepodala zalobu proti jej rozhodnutiu zverejnit takú verziu rozhodnutia, ktorá nevyzaduje dôverné nakladanie. __________________________________________________________________ [136]31 - Súd prvého stupna tu odkazuje na svoj rozsudok z toho istého dna (8. júla 2004, uz citovaný v poznámke pod ciarou 20), v ktorom musel podrobne preskúmat dôkaznú hodnotu písomných dôkazov predlozených v bodoch 62 az 67 odôvodnenia rozhodnutia. __________________________________________________________________ [137]32 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [138]33 - Súd prvého stupna tu odkazuje na svoj rozsudok z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia (T-395/94, Zb. s. II-875, body 79 a 90), a rozsudok Súdneho dvora z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner (C-479/99, Zb. s. I-8089, bod 48). __________________________________________________________________ [139]34 - Komisia v tomto ohlade odkazuje okrem iného na rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 1084 az 1088. __________________________________________________________________ [140]35 - Pozri okrem iného rozsudky zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 232; z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, bod 98, a zo 6. apríla 1995, Tréfileurope/Komisia, T-141/89, Zb. s. II-791, body 85 a 86, a Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 1353. __________________________________________________________________ [141]36 - Komisia tu odkazuje na rozsudky z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i. (C-136/92 P, Zb. s. I-1981, bod 59), a z 1. júla 1999, Alexopoulou/Komisia (C-155/98 P, Zb. s. I-4069, body 40 a 41). __________________________________________________________________ [142]37 - Komisia tu odkazuje okrem iného na rozsudky z 27. januára 1987, Verband der Sachversicherer/Komisia (45/85, Zb. s. 405, bod 39); z 10. marca 1992, Montedipe/Komisia (T-14/89, Zb. s. II-1155, bod 265), a z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia (T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136). __________________________________________________________________ [143]38 - Okrem rozsudkov citovaných v napadnutom rozsudku sa Komisia zmienuje okrem iného aj o rozsudkoch z 1. februára 1978, Miller/Komisia (19/77, Zb. s. 131), a z 21. januára 1999, Bagnasco a i. (C-215/96 a C-216/96, Zb. s. I-135, bod 48). __________________________________________________________________ [144]39 - Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [145]40 - Body 104 az 121 zaloby na prvom stupni a body 36 az 51 repliky na prvom stupni. __________________________________________________________________ [146]41 - Body 122 az 131 zaloby na prvom stupni a body 52 az 57 repliky na prvom stupni. __________________________________________________________________ [147]42 - Body 105 az 112 zaloby na prvom stupni a body 37 az 42 repliky na prvom stupni. __________________________________________________________________ [148]43 - Body 113 az 116 zaloby na prvom stupni a body 45 az 49 repliky na prvom stupni. __________________________________________________________________ [149]44 - Body 117 a 118 zaloby na prvom stupni a body 50 a 51 repliky na prvom stupni. __________________________________________________________________ [150]45 - Body 119 a 120 zaloby na prvom stupni a bod 48 repliky na prvom stupni. __________________________________________________________________ [151]46 - Body 122 az 124 zaloby na prvom stupni a body 52 az 55 repliky na prvom stupni. __________________________________________________________________ [152]47 - Body 125 az 127 zaloby na prvom stupni a body 56 a 57 repliky na prvom stupni. __________________________________________________________________ [153]48 - Body 128 az 131 zaloby na prvom stupni. __________________________________________________________________ [154]49 - Zalobné poznámky, ktoré odvolatelka pouzila na pojednávaní na prvom stupni a ktoré pripojila k replike v odvolacom konaní, sú vo velkej miere totozné s tvrdeniami ktoré vzniesla v bode 37 písm. a) svojho odvolania. __________________________________________________________________ [155]50 - Tvrdenia, ktoré odvolatelka teraz uvádza v bode 37 písm. a) svojho odvolania, sa svojím obsahom velmi podobajú tvrdeniam, ktoré uvádzala na prvom stupni v neskorsom stádiu, teda len na pojednávaní. __________________________________________________________________ [156]51 - V neprehladnej judikatúre citujem rozsudky Súdu prvého stupna z 29. februára 1996, Lopes/Súdny dvor (T-547/93, Zb. VS s. I-A-63 a II-185, bod 39), z 9. júla 1997, S/Súdny dvor (T-4/96, Zb. s. II-1125, bod 104), zo 7. februára 2001, Inpesca/Komisia (T-186/98, Zb. s. II-557, body 33 az 35), ako aj uznesenie z 21. novembra 1996, Syndicat des producteurs de viande bovine a i./Komisia (T-53/96, Zb. s. II-1579, body 20 az 26). __________________________________________________________________ [157]52 - Pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. júla 1964, Prakash/Komisia, 76/63, Zb. s. 721. __________________________________________________________________ [158]53 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 20. __________________________________________________________________ [159]54 - Tamze. __________________________________________________________________ [160]55 - Zistenia Súdu prvého stupna v tomto ohlade boli predmetom odvolania pred Súdnym dvorom vo veci Salzgitter Mannesmann (predtým Mannesmannröhren-Werke/Komisia) (C-411/04 P, Ú. v. EÚ C 273, 2004, s. 24) a v spojených veciach Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia (C-403/04 P a C-405/04 P, Ú. v. EÚ C 284, 2004, s. 9 a 10). __________________________________________________________________ [161]56 - Pozri okrem iného rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 49, a Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, body 57 az 60, a uznesenie z 25. januára 2001, Lech-Stahlwerke/Komisia, C-111/99 P, Zb. s. I-727, bod 25. __________________________________________________________________ [162]57 - Pozri okrem iného rozsudky z 11. marca 1997, Komisia/UIC, C-264/95 P, Zb. s. I-1287, bod 48, a zo 16. septembra 1997, Blackspur DIY a i./Rada a Komisia, C-362/95 P, Zb. s. I-4775, body 18 az 23. __________________________________________________________________ [163]58 - Pozri aj rozsudok z 30. júna 1966, Société technique miničre, 56/65, Zb. s. 337. Rozsudok bol neskôr viackrát potvrdený najmä súcasným rozsudkom Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia (T-213/00, Zb. s. II-913, body 175, 177 az 179 a 183). __________________________________________________________________ [164]59 - Pozri okrem iného rozsudok z 11. júla 1989, Belasco a i./Komisia, 246/86, Zb. s. 2117, bod 12. __________________________________________________________________ [165]60 - Pozri okrem iného rozsudky z 15. mája 1975, Frubo/Komisia, 71/74, Zb. s. 563, body 37 a 38, a zo 14. júla 1994, Herlitz/Komisia, T-66/92, Zb. s. II-531, bod 29. __________________________________________________________________ [166]61 - Pozri aj rozsudok Miller/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, body 6 a 7; pozri dalej okrem iného rozsudky z 11. januára 1990, Sandoz prodotti farmaceutici/Komisia, C-277/87, Zb. s. I-45, bod 13, a z 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, bod 55. __________________________________________________________________ [167]62 - Pozri okrem iného rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 1085 az 1088. __________________________________________________________________ [168]63 - Súd prvého stupna tu odkazuje na svoj rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, body 79 a 90). Táto judikatúra, este stále aktuálna v case vydania napadnutého rozsudku, vychádza z este starsej ustálenej judikatúry Súdneho dvora, teda z rozsudkov Miller/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 15); z 25. októbra 1983, AEG/Komisia (107/82, Zb. s. 3151, bod 60), a Bagnasco a i. (uz citovaný v poznámke pod ciarou 38, bod 48). __________________________________________________________________ [169]64 - Skutocnost, ze ovplyvnenie obchodu medzi státmi musí byt znacné, vyplýva z rozsudku Ambulanz Glöckner (uz citovaný v poznámke pod ciarou 33, bod 48). __________________________________________________________________ [170]65 - Bod 111 odôvodnenia rozhodnutia znie: "Predmetom tejto zmluvy boli dodávky hladkých rúr pre lídra na trhu OCTG rúr v oblasti Severného mora a ich úcelom bolo zachovat domáceho výrobcu v Spojenom královstve tak, aby sa dosiahlo dodrziavanie základných pravidiel v rámci Európsko-japonského klubu. Hlavným predmetom a úcinkom týchto zmlúv bolo rozdelenie vsetkých potrieb ich konkurenta BS medzi MRW, Vallourec a Dalmine (Vallourec od roku 1994). Tieto zmluvy viazali nákupné ceny hladkých rúr na ceny závitových rúr spolocnosti BS. Obsahovali aj obmedzenie slobody dodávok BS (Vallourec od februára 1994) a stanovovali poslednému uvedenému povinnost oznámit svojim konkurentom uplatnované predajné ceny, ako aj predané mnozstvá. Okrem toho sa MRW, Vallourec (do februára 1994) a Dalmine zaviazali dodat konkurentovi (BS, neskôr Vallourec od marca 1994) vopred neznáme mnozstvá". __________________________________________________________________ [171]66 - Tento bod znie: "Pokial ide o zmluvy uzavreté medzi BS, MRW, Dalmine a Vallourec, Komisia sa domnieva, ze v skutocnosti sú len prostriedkom na vykonanie zásady respektovania vnútrostátnych trhov, ktorá je súcastou Európsko-japonského klubu. Z tohto dôvodu Komisia nemá v úmysle ulozit sumu dodatocnej pokuty". __________________________________________________________________ [172]67 - Vo francúzskej verzii je táto cast rozsudku formulovaná takto: "... il convient de constater ... que l'affirmation de la Commission... est excessive". Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [173]68 - Tento bod znie takto: "Clánok 81 ods. 1 Zmluvy ES výslovne uvádza, ze vsetky dohody, ktoré majú za ciel a za následok rozdelenie trhov, sú nezlucitelné so spolocným trhom. Zmluvy, ktoré majú za ciel a ktorých výsledkom je rozdelenie dodávok hlavného výrobcu závitových rúr na trhu, ktorý predstavuje takmer polovicu spotreby OCTG v Spolocenstve [bod 50], spôsobujú znacné obmedzenie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". __________________________________________________________________ [174]69 - Bod 28 zacína takto: "Tovary, ktorých sa týka toto konanie, sú bezsvíkové rúry z uhlíkovej ocele (teda s vylúcením rúr s nerezovej ocele)...". Bod 29 definuje rôzne kategórie rúr OCTG. Bod 31 zacína takto: "OCTG rúry mozno predávat bez závitu (hladké rúry, ktoré sú tiez definované v norme API), alebo závitové...". __________________________________________________________________ [175]70 - Komisia tu odkazuje na rozsudok zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia (C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-135, bod 57). __________________________________________________________________ [176]71 - Úplne prevzaté v poznámke pod ciarou 65. __________________________________________________________________ [177]72 - Uz úplne prevzaté v poznámke pod ciarou 68. __________________________________________________________________ [178]73 - Bod 181 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [179]74 - Bod 185 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [180]75 - Ide o ustálenú judikatúru; pozri okrem iného rozsudky z 11. februára 1999, Antillean Rice Mills a i./Komisia, C-390/95 P, Zb. s. I-769, bod 29, a zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 49. __________________________________________________________________ [181]76 - Naopak, boli uvádzané ako dôvod obrany v odpovedi Dalmine na oznámenie o výhradách. Pozri prílohu 12 zaloby na prvom stupni, s. 19, 22 a 23. __________________________________________________________________ [182]77 - Príloha 12 zaloby na prvom stupni, s. 21 a 22. __________________________________________________________________ [183]78 - Pozri bod 181 napadnutého rozsudku, ktorý odkazuje na bod 153 odôvodnenia rozhodnutia napadnutého na prvom stupni. __________________________________________________________________ [184]79 - Usmernenia pre výpocet pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy ES (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3), dalej len "usmernenia"). __________________________________________________________________ [185]80 - Bod 259 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [186]81 - Bod 259 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [187]82 - Bod 296 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [188]83 - Predmetná cast znie takto: "v prípade protiprávnych konaní zahrnajúcich viacero podnikov... by mohlo byt v niektorých prípadoch vhodné zvázit stanovené sumy..., aby sa mohla zohladnit osobitná váha, a teda skutocný dopad protiprávneho konania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existuje znacný rozdiel vo velkosti podnikov, ktoré sú páchatelmi protiprávneho konania rovnakej povahy". __________________________________________________________________ [189]84 - Prevzaté v odseku 320 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [190]85 - O tejto otázke pozri body 118 az 128 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [191]86 - Rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 99, a CMA CGM a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 58, bod 264. __________________________________________________________________ [192]87 - Pozri bod 1 hlavu A siesty bod. __________________________________________________________________ [193]88 - Komisia tu odkazuje na body 284 az 287 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [194]89 - Na podporu tohto hladiska Komisia odkazuje na rozsudok z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia (C-338/00 P, Zb. s. I-9189, bod 127). __________________________________________________________________ [195]90 - Pozri okrem iného rozsudok z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, body 182 a 183 a citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [196]91 - Pozri okrem iného rozsudky zo 14. mája 1998, Mayr-Melnhof/Komisia, T-347/94, Zb. s. II-1751, bod 42, a z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 386 az 388, ako aj judikatúru citovanú v týchto odsekoch. __________________________________________________________________ [197]92 - Pozri okrem iného rozsudky zo 16. septembra 1998, IECC/Komisia, T-28/95, Zb. s. II-3597, bod 125, a zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 119, ako aj judikatúru, ktorá je vycerpávajúco vymenovaná v týchto bodoch. __________________________________________________________________ [198]93 - Rozsudok z 21. októbra 2003, General Motors Nederland a Opel Nederland/Komisia, T-368/00, Zb. s. II-4491, bod 188. __________________________________________________________________ [199]94 - Pozri okrem iného rozsudok Volkswagen/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 89, bod 151. __________________________________________________________________ [200]95 - Pozri napríklad rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 70, body 384 az 387. __________________________________________________________________ [201]96 - Pozri napríklad moje návrhy z 19. januára 2006 vo veci Komisia/SGL Carbon (rozsudok z 29. júna 2006, C-301/04 P, Zb. s. I-5915, body 63 az 70). __________________________________________________________________ [202]97 - Body 118 az 128 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [203]98 - Bod 160 odôvodnenia rozhodnutia. __________________________________________________________________ [204]99 - Bod 162 odôvodnenia rozhodnutia. __________________________________________________________________ [205]100 - Body 35 a 36 odôvodnenia rozhodnutia. __________________________________________________________________ [206]101 - Body 53 az 57 odôvodnenia rozhodnutia. __________________________________________________________________ [207]102 - Uz citované v poznámkach pod ciarou 86 a 58. __________________________________________________________________ [208]103 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 79. __________________________________________________________________ [209]104 - Pozri okrem iného uznesenie z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, C-137/05 P, Zb. s. I-1611, bod 54, a rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 91, bod 465. __________________________________________________________________ [210]105 - Súd prvého stupna niekolkokrát potvrdil, ze prísne kritériá sa v tomto smere uplatnujú okrem iného v rozsudkoch zo 14. mája 1998, SCA Holding/Komisia (T-327/94, Zb. s. II-1373, bod 142), a Cement (uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, bod 1389). References 1. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote97 98. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote98 99. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote99 100. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote100 101. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote101 102. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote102 103. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote103 104. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote104 105. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footnote105 106. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref1 107. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref2 108. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref3 109. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref4 110. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref5 111. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref6 112. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref7 113. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref8 114. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref9 115. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref10 116. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref11 117. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref12 118. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref13 119. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref14 120. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref15 121. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref16 122. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref17 123. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref18 124. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref19 125. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref20 126. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref21 127. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref22 128. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref23 129. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref24 130. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref25 131. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref26 132. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref27 133. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref28 134. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref29 135. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref30 136. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref31 137. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref32 138. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref33 139. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref34 140. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref35 141. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref36 142. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref37 143. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref38 144. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref39 145. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref40 146. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref41 147. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref42 148. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref43 149. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref44 150. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref45 151. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref46 152. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref47 153. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref48 154. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref49 155. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref50 156. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref51 157. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref52 158. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref53 159. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref54 160. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref55 161. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref56 162. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref57 163. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref58 164. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref59 165. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref60 166. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref61 167. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref62 168. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref63 169. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref64 170. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref65 171. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref66 172. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref67 173. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref68 174. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref69 175. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref70 176. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref71 177. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref72 178. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref73 179. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref74 180. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref75 181. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref76 182. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref77 183. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref78 184. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref79 185. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref80 186. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref81 187. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref82 188. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref83 189. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref84 190. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref85 191. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref86 192. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref87 193. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref88 194. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref89 195. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref90 196. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref91 197. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref92 198. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref93 199. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref94 200. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref95 201. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref96 202. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref97 203. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref98 204. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref99 205. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref100 206. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref101 207. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref102 208. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref103 209. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref104 210. file:///tmp/lynxXXXXoLbUT0/L97527-2137TMP.html#Footref105