NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 12. septembra 2006 ^1([1]1) Spojené veci C-403/04 P a C-405/04 P Sumitomo Metal Industries Ltd a Nippon Steel Corp. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna (druhá komora) z 8. júla 2004, JFE Engineering Corp. a i./Komisia Európskych spolocenstiev (T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00), ktorým sa ciastocne zrusuje rozhodnutie Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúce sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúrky), a znizuje výska pokuty ulozenej zalobcom" Obsah I - Úvod II - Rozhodnutie III - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok IV - Konanie pred Súdnym dvorom V - Opravný prostriedok Sumitomo A - Rozsah opravného prostriedku B - Prvý odvolací dôvod: porusenie práva Spolocenstva urcením porusenia clánku 81 ods. 1 ES týkajúceho sa produktovodov "projekt" 1. Úvahy Súdu prvého stupna 2. Tvrdenia odvolatela a) Vyhlásenie pána Bechera 3. Tvrdenia Komisie a) Predbezná poznámka b) Tvrdenia týkajúce sa vyhlásenia pána Bechera c) Tvrdenia týkajúce sa prenesenia dôkazného bremena: bod "Gruber + Weber" d) Tvrdenia týkajúce sa vyhlásení pána Verlucu 4. Posúdenie a) Predbezné poznámky b) Vyhlásenia pána Verlucu c) Vyhlásenie pána Bechera d) Bod "Gruber + Weber" C - Druhý odvolací dôvod - neprimerané trvanie konania 1. Tvrdenia odvolatela Tvrdenia Komisie 3. Posúdenie VI - Odvolanie Nippon Steel A - Prvý odvolací dôvod: Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pouzil nesprávny dôkazný standard, aj ked sa preukázalo, ze tvrdenia Komisie sa nezhodujú s obchodnými záujmami odvolatela, a preto sú nelogické 1. Relevantné casti napadnutého rozsudku 2. Tvrdenia odvolatela 3. Tvrdenia Komisie 4. Posúdenie B - Druhý odvolací dôvod: Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pouzil nesprávny dôkazný standard vo veci, v ktorej sú listinné dôkazy nejednoznacné, zatial co odvolatel predlozil prijatelné alternatívne vysvetlenie sporného správania C - Tretí odvolací dôvod: Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze uplatnil nesprávny dôkazný standard na úrovni dôkazu, ktorý musí byt poskytnutý na podoprenie sporných vyhlásení, ktoré Komisia predlozila ako hlavné dôkazy, ktoré vsak boli málo vierohodné, úplne nejednoznacné a v rozpore s dalsími dôkazmi D - Stvrtý odvolací dôvod: Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze svoje tvrdenie, podla ktorého vyhlásenie pána Bechera z 21. apríla 1997 potvrdzuje vyhlásenia pána Verlucu týkajúce sa údajného porusenia vo veci produktovodov "projekt", zalozil na protirecivom a nesprávnom odôvodnení 1. Tvrdenia odvolatela 2. Tvrdenia Komisie 3. Posúdenie VII - Trovy VIII - Návrh I - Úvod 1. Predmetom tejto veci sú odvolania spolocnostami Sumitomo Metal Industries Ltd (dalej len "Sumitomo") a Nippon Steel Corp. (dalej len "Nippon Steel") proti rozsudku Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering Corp. a i./Komisia (T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00) v rozsahu, v akom sa na nich tento rozsudok vztahuje([2]2). 2. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna znízil pokuty ulozené zalujúcim spolocnostiam rozhodnutím Komisie 2003/382/ES z 8. decembra 1999 vztahujúcim sa na konanie o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES (vec IV/E-1/35.860-B - Bezsvíkové ocelové rúrky)([3]3) (dalej len "rozhodnutie"), a v zostávajúcej casti zamietol zaloby o neplatnost tohto rozhodnutia. II - Rozhodnutie 3. Adresátmi tohto rozhodnutia sú ôsmi výrobcovia bezsvíkových rúr z nelegovanej ocele. Medzi týmito ôsmimi výrobcami sa nachádzajú aj styri európske podniky (dalej len "výrobcovia Spolocenstva"), a to Mannesmannröhren-Werke AG (dalej len "Mannesmann"), Vallourec SA (dalej len "Vallourec"), Corus UK Ltd (predtým British Steel, dalej len "Corus") a Dalmine SpA (dalej len "Dalmine"). Styria dalsí adresáti rozhodnutia sú japonské podniky (dalej len "japonskí výrobcovia"), a to NKK Corp., Nippon Steel, Kawasaki Steel Corp. a Sumitomo. 4. Bezsvíkové rúry z nelegovanej ocele sa pouzívajú v naftovom a plynovom priemysle. Tieto tovary zahrnajú dve skupiny tovarov. 5. Prvá skupina tovarov obsahuje prieskumné rúry, vseobecne nazývané "Oil Country Tubular Goods" alebo "OCTG". Tieto rúry sa môzu predávat bez závitu ("hladké rúry") alebo so závitom. Závitovanie má umoznit spájanie rúr OCTG. Môze sa vykonat v súlade so standardmi urcenými American Petroleum Institut (API). Závitové rúry podla tejto metódy sa budú dalej oznacovat ako "rúry OCTG standard". Závitovanie sa môze robit podla speciálnych, zvycajne patentovaných techník. V poslednom uvedenom prípade hovoríme o závitovaní alebo spojoch "prvej kvality" alebo "prémium". Rúry závitované podla tejto metódy sa dalej oznacujú ako "rúry OCTG premium". 6. Druhú skupinu tovarov tvoria bezsvíkové produktovody (ropovody a plynovody) z nelegovanej ocele ("line pipe"), medzi ktorými rozlisujeme, na jednej strane, rúry, ktoré sa vyrábajú v súlade so standardizovanými normami, a na druhej strane, rúry, ktoré sa vyrábajú na mieru na úcely realizácie zvlástnych projektov (dalej len "produktovody 'projekt`"). 7. V novembri 1994 Komisia Európskych spolocenstiev rozhodla o presetrení postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz týkajúcich sa rúr z nelegovanej ocele pouzívaných v ropnom priemysle. V decembri 1994 pristúpila k previerkam u viacerých výrobcov, vrátane Sumitomo. Medzi septembrom 1996 a decembrom 1997 vykonala dodatocné previerky v spolocnostiach Vallourec, Dalmine a Mannesmann. Pocas previerky v spolocnosti Vallourec 17. septembra 1996 riaditel spolocnosti Vallourec Oil & Gas, pán Verluca, urobil vyhlásenie (dalej len "vyhlásenie pána Verlucu"), ktoré zohralo významnú úlohu v rozhodnutí. Pocas previerky v spolocnosti Mannesmann, riaditel tejto spolocnosti, pán Becher, odpovedal na niektoré otázky, ktoré mu boli polozené Komisiou (dalej len "vyhlásenie pána Bechera"). Táto odpoved tiez tvorí výslovný podklad rozhodnutia. 8. Osem spolocností, ktoré sú adresátom rozhodnutia, podla neho uzavrelo dohodu, ktorá zahrnala najmä to, ze respektovali svoje domáce trhy (body 62 az 67 rozhodnutia). Podla tejto dohody sa kazdá spolocnost zaviazala zdrzat sa predaja rúr OCTG standard a produktovodov "projekt" na domácom trhu iného úcastníka dohody. Dohoda bola uzavretá v rámci toho, co sa nazývalo "Európsko-japonský klub". Zásada respektovania domácich trhov bola oznacená výrazom "základné pravidlá" ("Fundamentals"). Komisia tiez zistila, ze základné pravidlá sa skutocne dodrziavali, a preto mala dohoda protisútazné úcinky na spolocnom trhu. 9. Dohoda pozostávala z troch castí: prvú cast tvorili základné pravidlá týkajúce sa respektovania domácich trhov, ktoré zakladali porusenia clánku 1 rozhodnutia, druhou castou bolo stanovenie cien pri výzvach na predlozenie ponúk a minimálnych cien pre "osobitné trhy" a tretou castou bolo rozdelenie svetových trhov, s vylúcením Kanady a Spojených státov amerických, prostredníctvom rozdelujúcich klúcov ("sharing keys") (bod 61 odôvodnenia rozhodnutia). 10. Na úcely preukázania existencie základných pravidiel Komisia vychádza zo súhrnu listinných dôkazov vymenovaných v bodoch 62 az 67 odôvodnenia rozhodnutia, ako aj z tabulky uvedenej v bode 68 odôvodnenia rozhodnutia. Podla Komisie z tejto tabulky vyplýva, ze podiel domáceho výrobcu na dodávkach rúr OCTG a produktovodov "projekt" uskutocnených adresátmi napadnutého rozhodnutia do Japonska a na domáci trh kazdého zo styroch výrobcov Spolocenstva je velmi vysoký. Komisia z toho vyvodzuje, ze v celku boli domáce trhy skutocne respektované úcastníkmi dohody. Pokial ide o dve dalsie casti predmetnej dohody, Komisia opisuje dôkazné prostriedky, ktoré sa na ne vztahujú, v bodoch 70 az 77 odôvodnenia rozhodnutia. 11. Podla Komisie (body 59 a 60 odôvodnenia rozhodnutia) sa Európsko-japonský klub schádzal dvakrát do roka medzi rokmi 1977 a 1994. 12. Komisia vsak potvrdila existenciu porusenia az po roku 1990, s ohladom na dohody o dobrovolnom obmedzení vývozu uzavreté medzi Komisiou a japonskou vládou medzi rokmi 1977 a 1990 (bod 108 odôvodnenia rozhodnutia). Podla Komisie porusenie skoncilo v roku 1995 (body 96 a 97 odôvodnenia rozhodnutia). 13. Pre potreby tohto odvolania je výrok rozhodnutia formulovaný takto: "Clánok 1 1. ... Sumitomo Metal Industries Limited, [a] Nippon Steel Corporation... porusili ustanovenia clánku 81 ods. 1 Zmluvy ES tým, ze boli stranami dohody, ktorá okrem iného stanovila vzájomné respektovanie ich domácich trhov týkajúcich sa bezsvíkových závitových rúr OCTG standard a produktovody projekt bez zvarov. 2. Porusenie trvalo v prípade... Sumitomo Metal Industries Limited [a] Nippon Steel Corporation od roku 1990 do roku 1995... ... Clánok 4 Podnikom uvedeným v clánku 1 boli z dôvodu porusenia predpisov uvedených v tom istom clánku ulozené nasledujúce pokuty: ... 5. Sumitomo Metal Industries Limited 13 500 000 Eur 6. Nippon Steel Corporation 13 500 000 Eur ... ." III - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 14. Siedmimi zalobami, podanými do kancelárie Súdu prvého stupna medzi 28. februárom a 3. aprílom 2000 podalo sedem z ôsmich podnikov, ktorým boli ulozené sankcie, vrátane Sumitomo a Nippon Steel, zalobu proti tomuto rozhodnutiu. Vsetky spolocnosti navrhovali zrusenie rozhodnutia v celom rozsahu alebo ciastocne a zrusenie pokuty, ktorá im bola ulozená, alebo, subsidiárne, v prípade úplného alebo ciastocného potvrdenia rozhodnutia znízenie uvedenej pokuty. 15. Súd prvého stupna napadnutým rozsudkom: - zrusil clánok 1 ods. 2 rozhodnutia v rozsahu, v akom potvrdzoval existenciu vytýkaného porusenia pred 1. januárom 1991 a po 30. júni 1994, - stanovil výsku pokuty ulozenej kazdému zo zalobcov na 10 935 000 eur, - v zostávajúcej casti zalobu zamietol, - zaviazal kazdého z úcastníkov konania znásat vlastné trovy konania. IV - Konanie pred Súdnym dvorom 16. Sumitomo navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v celom rozsahu alebo ciastocne, - v celom rozsahu alebo ciastocne zrusil clánok 1 a clánky 3 az 6 rozhodnutia v rozsahu, v akom sú urcené Sumitomo, - v prípade potreby nariadil Komisii, aby odskodnila Sumitomo za neprimeranú dlzku trvania konania pred Súdom prvého stupna v tomto prípade zaplatením sumy vo výske najmenej 1 012 332 eur, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 17. Nippon Steel navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, - zrusil rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka Nippon Steel, - subsidiárne, v prípade ze by bolo odvolanie vyhlásené za dôvodné len v casti, v akej sa týka zvlástnych produktovodov, znízil ulozenú pokutu o dve tretiny, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom. 18. Komisia navrhuje zamietnut obe odvolania a zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania. 19. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 15. marca 2005 boli konania o odvolaniach zacaté Sumitomo a Nippon Steel spojené na úcely ústneho konania a vyhlásenia rozsudku. 20. Prednesy úcastníkov konania boli vypocuté na pojednávaní 8. decembra 2005. V - Opravný prostriedok Sumitomo A - Rozsah opravného prostriedku 21. Vo svojom podaní (bod 2.3) Sumitomo uvádza, ze v snahe o dosiahnutie hospodárnosti konania prijíma tvrdenia vyjadrené Nippon Steel v jeho odvolaní, ktoré sa zároven vztahujú na standardné rúry a produktovody "projekt". Tvrdenia predlozené v tomto konaní samotným Sumitomo sa vztahujú len na odôvodnenie Súdu prvého stupna, ktoré viedlo k záveru, ze sa zúcastnil na porusení clánku 81 ods. 1 ES vo vztahu k produktovodom "projekt". Sumitomo okrem toho navrhuje spojenie oboch vecí. 22. Zdá sa mi, ze tento pokus Sumitomo rozsírit rozsah jeho odvolania "naskocením na vlak" opravného prostriedku dalsieho úcastníka nemozno prijat. 23. Podla clánku 112 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora musí odvolanie obsahovat právne dôvody a právne tvrdenia. 24. V rozsiahlej ustálenej judikatúre Súdny dvor stanovil, ze právne dôvody musia smerovat proti rozsudku Súdu prvého stupna([4]4) a ze odvolanie musí presne uvádzat body rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna porusil právo Spolocenstva, inak bude vyhlásené za neprípustné.([5]5) Z tejto poziadavky presnosti vyplýva to, ze len samotné abstraktné vyjadrenie odvolacieho dôvodu bez dalsích úvah nezodpovedá tejto poziadavke.([6]6) 25. Podla môjho názoru vseobecný odkaz na odvolacie dôvody a tvrdenia uvádzané odvolatelom na úrovni odvolania v rámci podobného konania nezodpovedá tejto poziadavke presnosti a jasnosti, a to ani ked sú samotné tvrdenia a odvolacie dôvody vyjadrené v podobnom odvolaní predmetom dalsích úvah. 26. Aj ked je totiz medzi dvoma alebo viacerými odvolaniami velká obsahová podobnost, ktorá môze viest k ich spojeniu na úcely konania a vyneseného rozsudku, kazdý odvolatel je povinný podla clánku 112 rokovacieho poriadku vo svojom odvolaní presne uviest výhrady a tvrdenia, ktorých sa dovoláva na úcely spochybnenia niektorých bodov napadnutého rozsudku, ako aj závery, ktoré z toho podla neho musia vyplývat.([7]7) 27. Presné vymedzenie a spresnenie odvolania predstavuje základnú podmienku správnosti a primeranosti konania zacatého výlucne na úcely preskúmania právnych otázok. Táto presnost sa tiez pozaduje v záujme protistrany, ktorá musí byt jasne informovaná o výhradách a tvrdeniach uvádzaných proti nej. 28. Na základe tohto vyvodzujem záver, ze odvolanie Sumitomo nie je prípustné v rozsahu, v akom sa v nom uvádzajú výhrady a tvrdenia, ktoré dalej rozviedol Nippon Steel vo svojom odvolaní podanom proti rozhodnutiu. B - Prvý odvolací dôvod: porusenie práva Spolocenstva urcením porusenia clánku 81 ods. 1 ES týkajúceho sa produktovodov "projekt" 1. Úvahy Súdu prvého stupna 29. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna posúdil prvý zalobný dôvod uvádzaný zalobcami na prvom stupni zalozený na tom, ze Komisia dostatocne nepreukázala porusenia zistené v clánku 1 rozhodnutia, nasledujúcim spôsobom. 30. V bodoch 173 az 188 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna vyjadruje kritériá, ktoré musí Komisia pri hodnotení dôkazov respektovat. 31. Dalej Súd prvého stupna skúma druhú cast prvého zalobného dôvodu, ktorá vychádza zo skutocnosti, ze predlozené dôkazy nemajú ziadnu dôkaznú silu, a subsidiárne prvú cast tohto istého zalobného dôvodu, podla ktorého sa existencia predmetnej dohody nezlucuje s britským offshore trhom a situáciou prevládajúcou na iných trhoch (body 189 az 337). 32. Súd prvého stupna prisudzuje osobitný význam vyhláseniu pána Verlucu zo 17. septembra 1996, ako je doplnené vyhlásením zo 14. októbra 1996 a dokumentom z názvom "previerky v spolocnosti Vallourec" (dalej len spolocne "vyhlásenia pána Verlucu"). Význam týchto vyhlásení spocíva v skutocnosti, ze sú jedinými dôkaznými prostriedkami, ktoré preukazujú vsetky aspekty porusenia, najmä jeho trvanie a výrobky, ktorých sa týka (teda rúry OCTG standard a produktovody "projekt" ) (bod 189). 33. V bodoch 205 az 212 Súd prvého stupna vyjadruje dôvody, pre ktoré povazuje vyhlásenia pána Verlucu za spolahlivé, a prikladá im osobitný význam. 34. V bodoch 219 az 221 Súd prvého stupna koncí skúmanie tohto zalobného dôvodu takto: "219. Navyse je potrebné pripomenút, ze na základe ustálenej judikatúry nemozno vyhlásenie podniku obvineného z toho, ze sa zúcastnil na dohode porusujúcej hospodársku sútaz, ktorej správnost je napadnutá niekolkými ostatnými obvinenými podnikmi, povazovat za postacujúci dôkaz existencie porusenia, ktorého sa dopustili tieto podniky, bez toho, aby bolo podporené iným dôkazom... . Je preto mozné dospiet k záveru, ze aj napriek ich spolahlivej povahe, musia byt vyhlásenia pána Verlucu na úcely preukázania existencie porusenia sankcionovaného v clánku 1 napadnutého rozhodnutia potvrdené inými dôkazmi. 220. Stupen potvrdenia vyzadovaného v danom prípade je nizsí, tak pokial ide o presnost, ako aj o intenzitu, vzhladom na spolahlivost vyhlásenia pána Verlucu, nez by tomu bolo v prípade, keby intenzita nebola osobitne vierohodná. Je preto nutné dospiet k záveru, ze pokial má byt rozhodnuté, ze súbor zhodných nepriamych dôkazov umoznil potvrdit existenciu a urcité specifické aspekty dohody o rozdelení trhu spomenuté pánom Verlucom a uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia mohli na základe tejto hypotézy vyhlásenia pána Verlucu samé osebe postacovat na preukázanie ostatných aspektov rozhodnutia ... . Navyse, pokial písomnost nie je zjavne v rozpore s vyhlásením pána Verlucu týkajúcim sa existencie alebo podstatného obsahu dohody o rozdelení trhu, ktorú opísal, je postacujúce, ak preukazuje významné prvky dohody na to, aby mala urcitú hodnotu v rámci súboru obvinujúcich dôkazov...". 35. V bodoch 222 az 331 Súd prvého stupna dalej skúma dalsie dôkazy predlozené v rozhodnutí. V bodoch 294 az 302 prikladá Súd prvého stupna osobitný význam vyhláseniu pána Bechera v mene spolocnosti Mannesmann. 36. Vo vztahu k spolahlivosti vyhlásenia pána Bechera, popretej na prvom stupni z dôvodu, ze uvedené vyhlásenie sa neopiera o informácie z prvej ruky, Súd prvého stupna v bode 297 vyhlásil: "... ked totiz v prípade, ako je tomu v danej veci, pokial ide o spolocnost Mannesmann, osoba, ktorá priamo nepoznala relevantné okolnosti, robí vyhlásenie ako zástupca spolocnosti, na základe ktorého uznáva existenciu porusenia za seba, ako aj za iné podniky, táto osoba sa nutne opiera o informácie poskytnuté jej spolocnostou a osobitne jej zamestnancami, ktorí predmetné konanie priamo poznali...". 37. Pokial ide o spolahlivost vyhlásenia pána Bechera, Súd prvého stupna v bode 302 poznamenal: "Je pravdou, ze skutocnost, na základe ktorej pán Becher poprel existenciu casti Základných pravidiel v rámci Európy, v zmysle záväzku k vzájomnému respektovaniu domácich trhov medzi európskymi výrobcami oslabuje v urcitom rozsahu jeho vyhlásenie ako dôkazného prostriedku umoznujúceho doplnit vyhlásenia pána Verlucu. V kazdom prípade je nutné uviest, ze pán Becher jednoznacne potvrdil existenciu dohody o rozdelení trhu s rúrkami OCTG a produktovodmi 'projekt` medzi európskych a japonských výrobcov... . Jeho vyhlásenie tak podporuje vyhlásenie pána Verlucu, pokial ide o tento aspekt porusenia a teda aj o skutocnost, ze japonskí zalobcovia boli stranami dohody o rozdelení trhu, na základe ktorej súhlasili s tým, ze nebudú predávat rúrky OCTG standard a produktovody 'projekt` na trhoch Spolocenstva...". 38. A Súd prvého stupna posúdil dôkazy predlozené Komisiou v rozhodnutí takto: "332. Z väcsiny informácií tvoriacich uvedený súbor nepriamych dôkazov jasne nevyplýva, ktoré bezsvíkové ocelové rúrky boli pokryté rozdelujúcou dohodou, avsak niet pochýb o tom, ze tieto výrobky zahrnovali rúrky OCTG standard. Specifické odkazy na tieto výrobky v poznámkach 'Strategické úvahy` a 'Úvahy o zmluve VAM` v dokumente Rozdelujúci klúc a v odpovedi spolocnosti Mannesmann, ako aj vseobecné odkazy na rúrky OCTG v iných dokumentoch, o ktoré sa opiera Komisia, totiz primerane a jasne potvrdzujú vyhlásenie pána Verlucu týkajúce sa skutocnosti, ze Základné pravidlá sa vztahovali na tieto výrobky. 333. Pokial ide o produktovody 'projekt`, jediný dôkaz, a to odpoved spolocnosti Mannesmann urobená pánom Becherom, potvrdzuje vyhlásenie pána Verlucu, podla ktorého sa protiprávna dohoda týkala aj produktovodov 'projekt`. Vzhladom na osobitnú povahu tejto odpovede, ako je uvedené v bodoch 294 az 302 vyssie, je nutné dospiet k záveru, ze postacuje na potvrdenie vyhlásení pána Verlucu, ktoré sú samé osebe velmi vierohodné..., pokial ide o tieto výrobky. 334. V kazdom prípade uz bolo rozhodnuté, ze ak súbor zhodných nepriamych dôkazov, o ktorý sa opiera Komisia, umoznuje preukázat existenciu a urcité specifické aspekty dohody o rozdelení trhu uvedenej pánom Verlucom a stanovenej v clánku 1 napadnutého rozhodnutiam, mohli by tieto vyhlásenia za tohto predpokladu samé osebe postacovat na preukázanie iných aspektov napadnutého rozhodnutia v súlade s pravidlom vyplývajúcim z rozsudku Cement... (bod 1838), o ktorý sa opiera Komisia... . Pritom uz bolo v bodoch 330 a 332 vyssie skonstatované, ze súbor nepriamych dôkazov, o ktorý sa opiera Komisia, postacuje na potvrdenie vyhlásení pána Verlucu v mnohých ohladoch, osobitne pokial ide o rúrky OCTG standard. 335. Za týchto okolností je nutné skonstatovat, ze pán Verluca vo svojich vyhláseniach hovoril cistú pravdu, a preto tieto vyhlásenia postacujú na to, aby boli dôkaznými prostriedkami na preukázanie toho, ze dohoda o rozdelení domácich trhov clenmi Európsko-japonského klubu pokrývala nielen rúrky OCTG standard, ako vyplýva z niekolkých iných dôkazov, ale tiez produktovody 'projekt`. Nie je totiz ziadny dôvod na to, aby pán Verluca, ktorý priamo poznal skutocný stav, urobil nesprávne vyhlásenia týkajúce sa produktovodov, ak ostatné dôkazy potvrdzujú jeho tvrdenia týkajúce sa existencie dohody a ich aplikáciu na rúrky OCTG standard. 336. Nakoniec, i za predpokladu, ze japonskí zalobcovia mohli vyvolat pochybnost, pokial ide o specifické výrobky dotknuté dohodou sankcionovanou v clánku 1 napadnutého rozhodnutia - co nebolo preukázané - je potrebné uviest, ze ak rozhodnutie brané ako celok ukazuje, ze predmetné porusenie sa týkalo zvlástneho druhu výrobkov, a uvádza dôkazy na podporu tohto záveru, skutocnost, ze toto rozhodnutie neobsahuje presný a úplný zoznam vsetkých druhov výrobkov dotknutých porusením nemôze sama osebe postacovat na jeho zrusenie (pozri v súvislosti zalobného dôvodu nedostatok odôvodnení rozsudok Gruber + Weber/Komisia, uz citovaný v bode 203 vyssie, bod 214). Ak by neslo o takýto prípad, mohol by sa podnik vyhnút vsetkým sankciám aj napriek skutocnosti, ze Komisia s istotou preukázala, ze sa dopustil porusenia za okolností, za ktorých nebola preukázaná zhoda specifických výrobkov uvedených v oblasti podobných výrobkov predávaných predmetnými podnikmi." 2. Tvrdenia odvolatela 39. Tvrdenia odvolatela, ktoré majú podopriet odvolací dôvod zalozený na tom, ze Súd prvého stupna porusil právo Spolocenstva tým, ze vyvodil záver, ze japonskí zalobcovia, ktorí boli úcastníkmi porusenia clánku 81 ods. 1 ES vo vztahu k produktovodom "projekt", sa rozdelujú do troch skupín: a) tvrdenia namierené proti záveru Súdu prvého stupna, podla ktorého vyhlásenie pána Bechera dostatocne potvrdzuje vyhlásenia pána Verlucu; b) tvrdenia namierené proti preneseniu dôkazného bremena, ktoré vyplýva z bodu 33 napadnutého rozsudku (ktorý sa nazýva bod "Gruber + Weber"); c) tvrdenia namierené proti záveru Súdu prvého stupna, ze vyhlásenia pána Verlucu musia byt oznacené za spolahlivé. 40. Týmito troma castami prvého odvolacieho dôvodu sa budem zaoberat v poradí, v akom sú uvedené v odvolaní: a) Vyhlásenie pána Bechera 41. Pokial ide o vyhlásenie pána Bechera, odvolatelia v prvom rade uvádzajú, ze Súd prvého stupna mu prisúdil nesprávnu dôkaznú hodnotu tým, ze skonstatoval, ze toto vyhlásenie jednoznacne potvrdzovalo existenciu dohody o rozdelení trhov vo vztahu k produktovodom "projekt". 42. Osobitne Súd prvého stupna mal prihliadat na skutocnost, ze pán Becher vyjadril dve výhrady vo svojom vyhlásení: a to, ze hovorí o skutocnostiach, ktoré sa odohrali predtým, nez sa stal riaditelom spolocnosti Mannesmann, a ze zo slov, ktoré pouzíva, vyplýva urcitá miera neistoty alebo pochybností vo vztahu k tomu, co mu bolo o týchto udalostiach povedané.([8]8) Predpoklad Súdu prvého stupna v bode 97 napadnutého rozsudku, podla ktorého sa vyhlásenie pána Bechera opiera o informácie poskytnuté jeho spolocnostou a najmä jeho zamestnancami, ktorí priamo poznali predmetné postupy, je v tomto ohlade cisto spekulatívny a takisto predstavuje nesprávne posúdenie dôkaznej hodnoty. 43. Druhý omyl spocíval v tom, ze Súd prvého stupna oznacil vyhlásenie pána Bechera za spolahlivý dôkazný prostriedok, ktorý podopiera prvé vyhlásenie pána Verlucu, napriek skutocnosti, ze Súd prvého stupna pripustil, ze popretie vnútroeurópskeho aspektu základných pravidiel pánom Becherom bolo mylné.([9]9) 44. Po tom, co Súd prvého stupna skonstatoval, ze vyhlásenie pána Bechera obsahuje závaznú chybu v súvislosti s jeho obsahom, uz nemohol z tohto vyhlásenia oddelit niektoré casti na úcely podoprenia vyhlásenia pána Verlucu. 45. V tomto ohlade odvolatelia zdôraznujú, ze v kazdom prípade vyhlásenie pána Bechera alebo niektoré jeho casti nemôzu viac poslúzit na výslovné podoprenie vyhlásenia pána Verlucu (pozri tvrdenie uvádzané v prvom rade vyssie), dalej ze nemalo ziadnu dôkaznú silu, ktorá by potvrdila "Rozdelujúci klúc" pre produktovody "projekt" , kedze sa tento klúc vztahoval len na rúry OCTG standard, ako to Súd prvého stupna zdôraznil v bode 278 napadnutého rozsudku.([10]10) 46. Tretí omyl spocíva v protirecivosti a nedostatocnosti tvrdení predkladaných Súdom prvého stupna na úcely vyvodenia záveru, ze toto vyhlásenie mohlo slúzit na podoprenie zisteného porusenia vo vztahu k produktovom "projekt". 47. Okrem uz vyssie zopakovaných tvrdení proti tomuto záveru je prístup Súdu prvého stupna sám osebe rozporuplný, kedze v bode 220 napadnutého rozsudku (bod 34 vyssie) vychádzal zo zásady, ze predmetné dokumenty mozno pripustit ako potvrdzujúce dôkazy len v rozsahu, v akom nie sú v zjavnom rozpore s vyhláseniami pána Verlucu o podstatných castiach dohody o rozdelení trhov. 48. Pokial ide o vyhlásenie pána Bechera, Súd prvého stupna ho potvrdil ako potvrdzujúci dôkaz napriek skutocnosti, ze toto vyhlásenie v podstatnej casti protirecilo tvrdeniu pána Verlucu, podla ktorého islo o vnútroeurópsku dohodu. Súd prvého stupna neposkytol ziadne odôvodnenie, ktoré by zdôvodnilo také významné rozdiely v posúdení dôkaznej hodnoty dokumentov a vyhlásení. b) Bod "Gruber + Weber" 49. Z bodu 336 napadnutého rozsudku (citovaný v bode 38 vyssie) vyplýva neprípustné prenesenie dôkazného bremena. 50. Podla úvah v tomto bode môze Komisia preukázat porusenie týkajúce sa výrobku X, aj ked nie je spôsobilá toto porusenie presne dolozit, pokial mohla preukázat porusenie vo vztahu k podobným výrobkom, ktoré predmetný podnik uvádza na trh. Súd prvého stupna spôsobil prenesenie dôkazného bremena tým, ze sa pridrzal týchto úvah na podporu svojej tézy, podla ktorej Komisia preukázala porusenie týkajúce sa produktovodov "projekt". 51. Týmto úskokom Súd prvého stupna podal nesprávny výklad svojej vlastnej judikatúry vo veci Gruber + Weber/Komisia([11]11), ked pripustil, ze tento rozsudok sa vztahuje na túto vec, kým nejde o to, ci bol stanovený výrobok súcastou skupiny výrobkov s ohladom, na ktoré sa preukázalo porusenie clánku 81 ods. 1 ES, ale skôr o to, ci sa v rozhodnutí Komisii podarilo preukázat takéto porusenie týkajúce sa urceného výrobku, teda produktovodov "projekt". 52. Okrem toho nemozno pripustit, ze rúry OCTG standard a produktovody "projekt" patria do rovnakej skupiny výrobkov. Ide o dve skupiny úplne odlisných výrobkov, ktorých pouzívanie a geografické urcenie nemozno porovnávat, a ku ktorým Komisia právom pristupovala vo svojom rozhodnutí Mannesmann/Vallourec([12]12) ako k dvom rozlicným trhom výrobkov. c) Vyhlásenia Vallourec 53. Tretia cast prvého odvolacieho dôvodu je osobitne namierená proti skutkovému zisteniu Súdu prvého stupna v bodoch 219 a 220 napadnutého rozsudku (citované v bode 34 vyssie) v rozsahu, v akom z neho vyplýva, ze jedine na základe vyhlásení pána Verlucu mozno potvrdit, ze postupy vytýkané japonským výrobcom sa takisto vztahovali na produktovody "projekt". 54. V prvom rade sa Súd prvého stupna nemohol dovolávat bodu 1838 rozsudku Cement([13]13) na podporu svojho stanoviska. V rozpore s touto vecou, v ktorej sa prejednávala dôkazná hodnota dokumentu, protokolu, vypracovaného bezprostredne po schôdzi - boli vyhlásenia pána Verlucu urobené dávno po udalostiach, na ktoré sa vztahovali. Úvahy Súdu prvého stupna boli v tomto ohlade v rozpore s jeho skorsím stanoviskom vyjadreným v bode 91 rozsudku Enso-Gutzeit/Komisia([14]14), podla ktorého vyhlásenia jediného podniku nemozno, bez toho aby boli podopreté dalsími dôkaznými prostriedkami, povazovat za dostatocný dôkaz o úcasti dalsích podnikov na predmetnom porusení. 55. V tomto ohlade bol záver, ktorý Súd prvého stupna prijal v bode 220 svojho rozsudku (citovaný v bode 34 vyssie) vo vztahu k spolahlivosti vyhlásení pána Verlucu takisto spochybnitelný. Súd prvého stupna výslovne skonstatoval, ze vo vyhláseniach pána Verlucu sa v dvoch bodoch nachádzali omyly (v bode 281 az 284 napadnutého rozsudku) alebo nepresnosti (v bode 349 napadnutého rozsudku). 56. Rovnako bola cast vyhlásenia pána Verlucu z 18. decembra 1997, z ktorej by bolo mozné vyvodit, ze vyhlásenia posledného menovaného o uplatnení dohôd na produktovody "projekt" neboli správne, zastretá Súdom prvého stupna vdaka obratnému výkladu. 57. S ohladom na skutocnost, ze Súd prvého stupna skonstatoval, ze oznámenia pána Verlucu neboli v dvoch bodoch spolahlivé, nebolo normálne pridrzat sa iného prístupu vo vztahu k tretiemu bodu, pre ktorý mohli pretrvávat závazné pochybnosti. A to tým viac, ze ak si spomenieme, ze podla dokumentu "Rozdelujúci klúc" sa dohody o rozdelení trhov vztahovali len na rúry OCTG standard, a ze podla svedectva zamestnanca spolocnosti Dalmine, pána Jachiu, "tichá" dohoda sa týkala len rúr OCTG standard. 58. Tento prístup podla odvolatela predstavuje vo viacerých ohladoch porusenie práva Spolocenstva: - v prvom rade Súd prvého stupna nesprávne zhodnotil dôkaznú hodnotu zápisu týkajúceho sa schôdze s JF, - prehliadol dôkazy, ktoré tvorí dokument "Rozdelujúci klúc" a vyhlásenie pána Jachiu, podla ktorých sa predmetné dohody netýkali produktovodov "projekt", - odôvodnenie je nedostatocné a vnútorne protirecivé, - Súd prvého stupna neprávom pouzil pri výklade vyhlásenia pána Verlucu z 18. decembra 1997 úskok, ktorý spôsobil prenesenie dôkazného bremena na ujmu odvolatela. 59. Na záver odvolatel uvádza, ze Súd prvého stupna porusil právo, ked pripustil existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES vo vztahu k produktovodom "projekt", hoci na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii, nebol schopný uviest dátum zaciatku a konca uvedeného porusenia. 3. Tvrdenia Komisie a) Predbezná poznámka 60. Pokial ide o tvrdenia odvolatela týkajúce sa dôkaznej hodnoty vyhlásenia pána Bechera na úcely potvrdenia vyhlásení pána Verlucu, Komisia na úvod podotýka, ze Súd prvého stupna skôr podcenil, ako precenil pozitívne nepriame dôkazy, ktoré potvrdzujú vyhlásenie pána Verlucu o produktovodoch "projekt" v bode 333 (citované v bode 38 vyssie) napadnutého rozsudku. 61. Osobitne Súd prvého stupna nepovazoval za skutocnost, ktorá potvrdzuje vyhlásenia pána Verlucu to, ze sa viacerí úcastníci kartelu priznali k postupom uvedeným v rozhodnutí, vrátane konaní týkajúcich sa produktovodov "projekt". V tomto ohlade Komisia hovorí o výslovnom alebo implicitnom uznaní skutocností preukázaných v rozhodnutí spolocnostou Vallourec, Dalmine a Corus. b) Tvrdenia týkajúce sa vyhlásenia pána Bechera 62. Komisia sa domnieva, ze tri tvrdenia odvolatela, ktorých cielom je podopriet jeho tézu, zalozenú na tom, ze Súd prvého stupna neprávom pripísal urcitú dôkaznú hodnotu vyhláseniu pána Bechera na úcely potvrdenia vyhlásení pána Verlucu týkajúcich sa uplatnovania dohody (dohôd) o rozdelení trhov produktovodov "projekt", predstavujú zastretý pokus prinútit Súdny dvor k opätovnému preskúmaniu skutkového stavu v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu musia byt vyhlásené za neprípustné. 63. V prípade, ak by boli vyhlásené za prípustné, musia byt zamietnuté ako zjavne nedôvodné. 64. Prvé tvrdenie naznacuje odlisný výklad výhrady oznacenej ako "podla mojich vedomostí" (v pôvodnej verzii "nach meiner Kenntnis"), ako odôvodnuje kontext. V prejednávanej veci pán Becher komentoval odlisný výklad skutkového stavu, nez jeho výklad, ktorý sa objavil v dokumente, ktorý mu bol predlozený. Táto cast nepoukazuje na ziadnu výhradu k spolahlivosti jeho vlastného vyhlásenia. 65. Aj keby pán Becher zalozil svoje vyhlásenie na informáciách, ktoré mu oznámili pracovníci jeho podniku Mannesmann, ktorí boli sami priamo oboznámení s predmetným správaním, táto skutocnost neovplyvní vierohodnost jeho vyhlásenia. V tomto ohlade sa Komisia odvoláva na bod 205 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna konstatuje bez protirecenia "... Odpovede poskytnuté v mene podniku ako takého sú vierohodnejsie nez odpovede poskytnuté jeho zamestnancom bez ohladu na jeho skúsenosti alebo názor". 66. Podla Komisie nie je druhé tvrdenie koherentné. Napriek skutocnosti, ze vyhlásenie pána Bechera zatajuje to, ze dohoda o rozdelení trhov sa vztahovala aj na európskych úcastníkov, je vierohodná v rozsahu, v akom sa týka produktovodov "projekt". Táto cast vyhlásenia totiz urcite nebola v súlade so záujmami spolocnosti Mannesmann, podniku, ktorého súcastou bol aj pán Becher. Aj ked vyhlásenie neobvinuje svojho autora natolko, nakolko by mohlo, priznania, ktoré sú v nom obsiahnuté, nie sú celkom nedôveryhodné. 67. Okrem toho skutocnost, ze pán Becher popiera existenciu dohody o rozdelení trhov medzi európskymi výrobcami, nie je ako taká nezlucitelná s dokumentom "Rozdelujúci klúc". Tento dokument sa netýka dohôd uzavretých na jednej strane medzi európskymi výrobcami a na druhej strane japonskými výrobcami. O existencii vnútroeurópskych dohôd sa nezmienuje. 68. Tretie tvrdenie je úplne neobhájitelné. Na úcely obhájenia svojho hladiska zalozenom na tom, ze Súd prvého stupna pripustil, ze vyhlásenie pána Bechera potvrdzovalo vyhlásenia pána Verlucu na základe nedostatocných a rozporuplných úvah, odvolatel odkazuje na svoje prvé a druhé tvrdenia, ktoré sú tiez neobhájitelné. c) Tvrdenia týkajúce sa prenesenia dôkazného bremena: bod "Gruber + Weber" 69. Stanovisko odvolatela, podla ktorého rúry OCTG standard a produktovody "projekt" nemozno povazovat za súcast sortimentu porovnatelných výrobkov v zmysle rozsudku Gruber + Weber/Komisia([15]15), je skutkovej povahy. Oboznámenie sa a preskúmanie tohto tvrdenia patrí do právomoci Súdu prvého stupna. Preto nie je prípustné v rámci tohto odvolania. 70. Okrem toho toto tvrdenie sa netýka neprípustného prenesenia dôkazného bremena, ako tvrdí odvolatel, ale rozdielu v koncepcii hodnotenia dôkazov medzi odvolatelom a Súdom prvého stupna. Tento rozdiel v názore na skutkový stav nepatrí do právomoci Súdneho dvora. d) Tvrdenia týkajúce sa vyhlásení pána Verlucu 71. Komisia uvádza, ze táto cast odvolacieho dôvodu je neprípustná, pretoze je namierená proti bodu 220 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna skonstatoval, ze "... pokial má byt rozhodnuté, ze súbor zhodných nepriamych dôkazov umoznil potvrdit existenciu a urcité specifické aspekty dohody o rozdelení trhu spomenuté pánom Verlucom a uvedené v clánku 1 napadnutého rozhodnutia mohli na základe tejto hypotézy vyhlásenia pána Verlucu samé osebe postacovat na preukázanie ostatných aspektov rozhodnutia...". 72. Táto cast sa mala vztahovat na bod 335 rozsudku, v ktorom sa Súd prvého stupna vo vztahu k produktovodom "projekt" právom domnieval, ze "... je nutné skonstatovat, ze pán Verluca vo svojich vyhláseniach hovoril cistú pravdu, a preto tieto vyhlásenia postacujú na to, aby boli dôkaznými prostriedkami na preukázanie toho, ze dohoda o rozdelení domácich trhov clenmi Európsko-japonského klubu pokrývala nielen rúrky OCTG standard, ako vyplýva z niekolkých iných dôkazov, ale tiez produktovody 'projekt`". 73. Kedze odvolatel neuvádza s dostatocnou presnostou skutocnosti, ktoré v rámci tejto prvej casti odvolacieho dôvodu vytýka, ani právne tvrdenia, ktoré v tomto ohlade rozvinul, je potrebné vyhlásit ich za neprípustné.([16]16) 74. Ak Súdny dvor v tejto veci s Komisiou nesúhlasí, Komisia sa v kazdom prípade domnieva, ze táto cast dôvodu, a tvrdenia, ktoré ju majú podopriet, nie sú prípustné. 75. Cielom odvolatela bolo napadnút zákonnost rozhodnutia Súdu prvého stupna, pricom vychádzal najmä z vyhlásení pána Verlucu, aby mohol dalej subsidiárne tvrdit, ze toto vyhlásenie nie je v ziadnom prípade dostatocne spolahlivé na to, aby mohlo dolozit dôkaz porusenia clánku 81 ods. 1 ES vo vztahu k produktovodom "projekt". 76. Prvá etapa tohto prístupu je odsúdená na neúspech, pretoze uplatnovanie judikatúry rozsudku Enso-Gutzeit/Komisia([17]17) podporované odvolatelmi závisí práve od posúdenia skutkového stavu z hladiska existencie dalsích dôkazov potvrdzujúcich vyhlásenie jedinej osoby. 77. Druhá etapa by mala takisto viest k vysloveniu neprípustnosti, pretoze nutne zahrna opätovné preskúmanie skutocností posúdených na prvom stupni Súdom prvého stupna, Súdnym dvorom. To platí tak pre posúdenie vyhlásenia pána Jachiu, ako aj pre uvádzaný rozpor medzi vyhláseniami pána Verlucu a pána Bechera, ako aj pre nezlucitelnost medzi dokumentom "Rozdelujúci klúc" trhu a vyhláseniami pána Verlucu. 78. Odvolatel uvádza nie menej ako styri porusenia práva pri hodnotení dôkaznej hodnoty vyhlásení pána Verlucu, ale nedarí sa mu opísat povahu týchto porusení, iba ak popretím skutkových zistení Súdu prvého stupna. 79. Subsidiárne, v prípade, ze by Súdny dvor povazoval tvrdenia Sumitomo za prípustné, Komisia uvádza, ze v ziadnom z piatich prípadov uvedených odvolatelom Súd prvého stupna neposúdil dôkaznú hodnotu dokumentov alebo vyhlásení nesprávne a nepovazoval ich neprávom ako dôkazné prostriedky. 80. V prvom rade Súd prvého stupna nevyvodil zo zjavného protirecenia medzi vyhláseniami pána Verlucu a dokumentom "Rozdelujúci klúc" nesprávne závery: - hoci Súd prvého stupna v 278 rozsudku skonstatoval,([18]18) ze dokument "Rozdelujúci klúc" sa nevztahuje na rúry OCTG, z toho nemusí vyplývat ze vo vztahu k produktovodom "projekt" nedoslo k ziadnemu poruseniu, - aj ked sa zdá, ze medzi dokumentom "Rozdelujúci klúc" a vyhláseniami pána Verlucu je vo vztahu k úcasti juhoamerických výrobcov urcitý rozpor, tento rozpor je len zdanlivý, pretoze uvedený dokument sa predovsetkým týka dohôd o rozdelení trhov nachádzajúcich sa mimo Európy s juhoamerickými výrobcami, zakial co pán Verluca sa zameriaval najmä na európske trhy, pre ktoré dohody o rozdelení trhov medzi výrobcami nefungujú, - v dôsledku toho v bodoch 283 a 284 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna prijal závery, ktoré so sebou prinásajú zrejmý rozpor skonstatovaním, ze tento rozpor v skutocnosti nemá ziadny vplyv na vierohodnost vyhlásenia pána Verlucu.([19]19) 81. V druhom rade posúdenie vyhlásení urobených pre prokurátora mesta Bergamo Súdom prvého stupna nevykazuje ziadne porusenie práva: - v skutocnosti názor odvolatela zalozený na tom, ze Súd prvého stupna nevzal do úvahy vyhlásenie pána Jachiu, znamená, ze nesúhlasí s hodnotením dôkazov uskutocneným Súdom prvého stupna, ale viac nedokladá skutocnosti, ktoré zakladajú toto údajné porusenie práva. Toto samo osebe stací na zamietnutie tohto tvrdenia, alebo na jeho vyhlásenie za neprípustné, - okrem toho, sám odvolatel uz na prvom stupni vyhlásil, ze nie je potrebné prihliadat na vyhlásenie pána Jachiu, kedze Komisia sa nan odvolala, - Súd prvého stupna mohol povazovat vyhlásenie pána Biasizza za významné, pretoze tento pán bol s problematikou priamo oboznámený, bol totiz vedúcim príslusného oddelenia spolocnosti Dalmine a s ohladom na jeho priznania týkajúce sa úplatkov zaplatených pracovníkom spolocnosti Agip ho bolo mozné povazovat za vierohodného svedka (porovnaj body 311 a 312 napadnutého rozsudku). 82. V tretom rade pripomienky pána Verlucu k zápisom urobeným pri prílezitosti schôdze s JF nepodkopávajú vierohodnost týchto vyhlásení týkajúcich sa produktovodov "projekt": - pán Verluca totiz v odpovedi na prvú otázku, ktorá mu bola polozená v decembri 1997, potvrdil tieto dalsie oznámenia, - vo svojich pripomienkach k zápisom vypracovaným pri prílezitosti schôdze s JF v roku 1994 ozrejmil, ze v rámci vseobecnej struktúry Európsko-japonského klubu existoval "Rozdelujúci klúc" pre výzvy na predkladanie ponúk týkajúcich sa standardných výrobkov, a to rúr OCTG standard, - to vsak nedokazuje, ze nedoslo k ziadnemu poruseniu týkajúcemu sa produktovodov "projekt". Dokument, ktorý predstavuje nepriamy dôkaz pre dané porusenie, totiz nemôze automaticky preukázat neexistenciu dalsieho porusenia, - okrem toho, ak by rozhodnutie nesprávne vykladalo vyhlásenie pána Verlucu, spolocnost Vallourec by v tomto ohlade podala zalobu o neplatnost v rozsahu, v akom sa uvedené rozhodnutie týkalo produktovodov "projekt". 83. V stvrtom rade je zrejmé, ze Súd prvého stupna odoprel Komisii prospech z pochybností a viac nepreniesol dôkazné bremeno: - vysvetlenie, ktoré Súd prvého stupna nesprávne podal v bode 217 napadnutého rozsudku, nie je viac podlozené.([20]20) V skutocnosti sa Súd prvého stupna uspokojuje s potvrdením - co nie je spochybnené - ze táto cast vyhlásení pána Verlucu sa týkala zápisnice zo schôdze s JF, teda zápisnice, ktorá sa týkala výlucne rúr OCTG standard, a z ktorej vyvodil, ze predmetná cast sa obmedzuje na tieto výrobky, - tvrdenie, podla ktorého Súd prvého stupna v tejto casti preniesol dôkazné bremeno odlisným hodnotením vyhlásení pána Verlucu ako odvolatelia, je v skutocnosti výzvou, aby Súdny dvor pristúpil k opätovnému preskúmaniu skutkového stavu pod zámienkou právnej otázky. 84. V piatom rade Komisia tvrdí, ze skutocnost, ze vyhlásenia pána Verlucu boli vágne v súvislosti s okamihom ukoncenia porusenia, nemôze predstavovat argument proti vierohodnosti uvedených vyhlásení. V bode 349 napadnutého rozsudku([21]21) Súd prvého stupna vyvodil správne dôsledky z tohto nedostatku presnosti: predmetné vyhlásenia nie sú v tomto ohlade dost jasné a samy osebe nestacia. Okrem toho, ak sa aj domnievame, ze porusenie týkajúce sa produktovodov "projekt" bolo v rámci Európsko-japonského klubu preukázané, je potrebné z toho vyvodit záver, ze doba, pocas ktorej bolo toto zoskupenie aktívne, urcuje trvanie porusenia pre tento výrobok. V tomto ohlade sa Komisia domnieva, ze odôvodnenie napadnutého rozsudku je nevyvrátitelné. 4. Posúdenie a) Predbezné poznámky 85. Z bodov 333 az 336 napadnutého rozsudku uvedených vyssie v bode 38 týchto návrhov vyplýva, ze Súd prvého stupna zakladá úcast odvolatelov na porusení clánku 81 ods. 1 ES pre produktovody "projekt" na troch skutocnostiach predlozených ako alternatívnych: - samotné vyhlásenia pána Verlucu predstavujú dostatocný dôkaz (body 334 a 335), - vyhlásenia pána Verlucu sú v kazdom prípade potvrdené odpovedou poskytnutou pánom Becherom v mene spolocnosti Mannesmann (bod 33), - nedostatok specifickejsieho dôkazu týkajúceho sa specifického výrobku, a to produktovodov "projekt", nemá ziadny vplyv na preukázanie porusenia týkajúceho sa tohto výrobku, ak sú predlozené dostatocné dôkazy vo vztahu k skupine, ku ktorej tento výrobok patrí ("bod Gruber + Weber", bod 336). 86. V tomto poradí preskúmam rôzne casti uvádzaného odvolacieho dôvodu. 87. Casti odvolacieho dôvodu, ktoré sa zvlást vztahujú na vyhlásenia pána Verlucu a pána Bechera, majú spolocné to, ze sa snazia spochybnit dôkaznú hodnotu, ktorú týmto vyhláseniam priznal Súd prvého stupna na základe argumentov, ktorých cielom bolo preukázat, ze nie sú spolahlivé, alebo aspon menej vierohodné, ako sa Súd prvého stupna domnieval. 88. Po dôkladnej úvahe sa na tomto mieste odvolatel snazí preukázat odlisnou analýzou vyhlásení pána Verlucu a pána Bechera, ze Súd prvého stupna z nich vyvodil nesprávne dôsledky, a tým sa dopustil právneho omylu nesprávnym posúdením ich dôkaznej hodnoty. 89. Na úcely zhodnotenia tvrdení odvolatela je potrebné presne ich zopakovat (body 39 az 59 vyssie). 90. Na tomto mieste je potrebné podciarknut dalsiu zásadnú námietku, a to ze ak by Súdny dvor pripustil tento prístup, musel by sa ciastocne znova podujat na preskúmanie a zhodnotenie skutkového stavu. Takéto opätovné preskúmanie skutkového stavu je vsak výslovne vylúcené clánkom 225 ES a clánkom 58 Statútu Súdneho dvora. 91. Preto je potrebné kriticky skúmat odvolacie dôvody a tvrdenia, ktoré sú namierené proti dôkaznej hodnote priznanej Súdom prvého stupna predlozeným dôkazom, s cielom zabránit tomu, aby sa stali zastretým odvolacím dôvodom, ktorý má umoznit dosiahnutie opätovného preskúmania skutkového stavu Súdnym dvorom. 92. Len vtedy a v rozsahu, v akom by mohli tvrdenia zalozené odvolatelom na skutocnostiach a dôkazoch na preukázanie uvádzaného odvolacieho dôvodu vyvolat urcité pochybnosti o posúdení, ktoré na základe toho vykonal Súd prvého stupna, by mohli byt tieto tvrdenia vyhlásené za prípustné a mohli by byt posúdené. 93. Na základe tohto kritéria vyvodeného z judikatúry Súdneho dvora([22]22) posúdim prípustnost rôznych castí tohto odvolacieho dôvodu. b) Vyhlásenia pána Verlucu 94. Táto cast odvolacieho dôvodu je namierená proti posúdeniu dôkaznej hodnoty vyhlásení pána Verlucu Súdom prvého stupna (body 219 a 220 napadnutého rozsudku([23]23)). 95. Nestotoznujem sa s názorom Komisie, podla ktorého odvolatel mal namierit svoje výhrady proti bodu 335 napadnutého rozsudku, a ze v dôsledku toho nemôze byt odvolací dôvod prijatý v celom rozsahu, pretoze záver Súdu prvého stupna k tomuto bodu nie je spochybnený. 96. V bodoch 219 a 220 totiz Súd prvého stupna vymedzil predpoklady, na základe ktorých mohol po preskúmaní dalsích dôkazov vyvodit záver, ze vo vztahu k produktovodom "projekt" sú samotné vyhlásenia pána Verlucu dostatocné na preukázanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 97. Casti uvedeného odvolacieho dôvodu sú namierené proti tomuto predpokladu, a to ze vyhlásenia pána Verlucu sú natolko spolahlivé, ze stací dodatocný dôkaz, aby bolo mozné povazovat porusenie ako také za preukázané, a v dôsledku toho aj porusenie týkajúce sa urceného výrobku, aj ked v tomto ohlade neexistuje ziadny dalsí dodatocný dôkaz. Ak by tento predpoklad nebol obhájitelný, vytratil by sa nielen základ záverov formulovaných v bode 335, ale aj záverov v bodoch 333 a 336. 98. Rozlicné tvrdenia, ktoré odvolatel uvádzal proti uvedenému predpokladu, sú podla môjho názoru ciastocne nedôvodné a ciastocne neprípustné. 99. Tvrdenie, podla ktorého Súd prvého stupna nesprávne vykladal a uplatnoval "pravidlo" nachádzajúce sa v bode 1838 rozsudku Cement([24]24), nie je podla môjho názoru dôvodné. 100. Podla tohto "pravidla" sa Komisia môze opierat o dôkaz, aby mohla preukázat porusenie clánku 81 ods. 1 ES, pokial jeho dôkazná hodnota nevyvoláva ziadne pochybnosti, a ak jednoznacne potvrdí existenciu predmetného porusenia. 101. Úloha preverit dôkaznú hodnotu dokumentu alebo vyhlásenia a na tomto základe ich kvalifikovat v zásade prislúcha Súdu prvého stupna. 102. Toto pravidlo, tak ako je zakotvené v bode 1838 uz citovaného rozsudku, nemôze podopriet názor zalozený na tom, ze sa bude uplatnovat len na dokumenty alebo vyhlásenia, ktoré boli poskytnuté alebo vypracované bezprostredne po udalostiach, na ktoré sa vztahujú. Rozhodujúce je len to, ze neexistuje ziadna dvojznacnost o dôkaznej hodnote, teda ze vôbec neexistujú najmensie pochybnosti. 103. Pokus odvolatela dovolávat sa skutocnosti, ze vyhlásenia pána Verlucu boli urobené po predmetných postupoch, aby mohol tvrdit, ze uvedené vyhlásenia nerespektujú pravidlo vymedzené v rozsudku Cement, je podla mna skutkovej povahy, a preto je neprípustný. 104. Ak pripustíme, ze Súd prvého stupna mohol oznacit vyhlásenia pána Verlucu za spolahlivé, mohol sa tiez v súlade s rozsudkom Enso-Gutzeit/Komisia([25]25) domnievat, ze tieto vyhlásenia stacia na preukázanie porusenia v rozsahu, v akom boli podlozené dalsími dôkazmi, a ze v tomto prípade boli tieto vyhlásenia dostatocné na vyvodenie záveru o existencii porusenia týkajúceho sa urceného výrobku, ktorý patrí do skupiny predmetných výrobkov. 105. Tvrdenia, ktorými sa odvolatel snazí preukázat, ze Súd prvého stupna neprávom oznacil vyhlásenia pána Verlucu za spolahlivé v rozsahu, v akom sa týkali produktovodov "projekt", nie sú podla môjho názor prípustné. To sa vztahuje aj na tvrdenia, ktoré odvolatel vyvodzuje z posúdenia údajných rozporov medzi vyhláseniami pána Verlucu a dokumentom "Rozdelujúci klúc" Súdom prvého stupna s ohladom na to, ze neprihliadal na vyhlásenia pána Jachiu a údajné rozpory medzi vyhláseniami pána Verlucu a vyhlásením pána Bechera. 106. Nijaké skutkové tvrdenie uvádzané odvolatelom ani zdaleka nepodporuje podozrenie, ze sa Súd prvého stupna dopustil pri skúmaní predmetných vyhlásení a dokumentov takých chýb, ze nesprávne posúdil dôkaznú hodnotu. 107. Týmito tvrdeniami odvolatel stavia hodnotenie predmetných vyhlásení a dokumentov, aké by si sám prial, proti dôkaznej hodnote, ktorú Súd prvého stupna priznal týmto vyhláseniam. Z rozdielov medzi jeho vlastným hodnotením a hodnotením Súdu prvého stupna vyvodil, ze Súd prvého stupna nesprávne hodnotil dôkazy, a takto sa pokúsa dosiahnut opätovné preskúmanie skutkového stavu v odvolacom konaní, ku ktorému by viedlo vyhlásenie prípustnosti týchto tvrdení. 108. Ako som uz uviedol v bodoch 90 az 93 vyssie, takýto výsledok by bol v rozpore so zásadou, podla ktorej musí byt odvolanie obmedzené na preskúmanie právnej stránky veci. 109. Takisto sa domnievam, ze tvrdenie, podla ktorého Súd prvého stupna podal v bode 217 neprípustné vysvetlenie vyhlásenia pána Verlucu, a tak preniesol dôkazné bremeno, nie je prípustné. 110. Aj tu odvolatel porovnáva svoje hodnotenie s hodnotením Súdu prvého stupna, aby mohol z tohto vyvodit, ze doslo k preneseniu dôkazného bremena, a v dôsledku toho ziadat, aby Súdny dvor pristúpil k opätovnému preskúmaniu skutkového stavu. Takýto manéver nie je prípustný.([26]26) 111. Okrem toho nerozumiem, preco skutkové zistenie, ktoré sa nachádza v bode 217 napadnutého rozsudku, a ktoré upresnuje, ze "... pán Verluca, robiac toto vyhlásenie, odpovedal osobitne na otázku, ktorá sa týkala správy zo stretnutia s JF..." znamená prenesenie dôkazného bremena. To isté platí pri zistení, podla ktorého sa schôdza s JF týkala len rúr OCTG a záver, ktorý z nej vyplýva, ze toto vyhlásenie pána Verlucu sa vztahuje len na tento výrobok. V prípade, ze tieto zistenia a tento záver potvrdzujú spolahlivost vyhlásení pána Verlucu, tak ide len o cisté posúdenie skutkového stavu Súdom prvého stupna, ktoré nemozno napadnút v odvolacom konaní. 112. Vo vztahu k piatemu bodu tejto casti skúmaného odvolacieho dôvodu budem takisto dost strucný. Aj keby bolo toto tvrdenie prípustné, je v kazdom prípade nedôvodné. 113. Skutocnost, ze v bode 349 Súd prvého stupna konstatuje, ze vyhlásenie pána Verlucu je dostatocne presné v súvislosti s dátumom ukoncenia porusenia, nemá ziadny vplyv na spolahlivost tohto vyhlásenia, pokial ide o jeho obsah, ktorá bola preukázaná v napadnutom rozsudku a potvrdená dalsími dôkazmi. 114. Okrem toho sa mi dôsledok, ktorý bol vyvodený z nepresnosti dátumu skoncenia porusenia, a to ze vyhlásenie pána Verlucu je v tomto ohlade prílis málo spolahlivé, a preto nie je dostatocné na preukázanie tohto dátumu v súlade s poziadavkami práva, zdá nepopieratelný. c) Vyhlásenie pána Bechera 115. Tvrdenia predlozené odvolatelom proti spolahlivosti vyhlásenia pána Bechera a proti jeho hodnoteniu Súdom prvého stupna ako dôkazov, ktoré potvrdzujú vyhlásenia pána Verlucu, sú podla môjho názoru ciastocne neprípustné a ciastocne nedôvodné. 116. Prvé tvrdenie je zalozené na tom, ze Súd prvého stupna neprihliadaním na dve výhrady podané pánom Becherom v jeho vyhlásení nesprávne posúdil jeho dôkaznú hodnotu. 117. Výhrada pána Bechera "nach meiner Kenntnis" je vzhladom na nedostatok priamych poznatkov o predmetnom porusení pochopitelná tým skôr, ze odkazuje na pramene poznatkov, a to na skorsie zápisnice, s ktorými sa oboznámil, ked bol poziadaný, aby sa vyjadril k dokumentu, ktorý mu bol predlozený. Túto výhradu obmedzenú na osobitný kontext stanovenej casti jeho vyhlásenia nemozno povazovat za vseobecnú výhradu, ktorá spochybnuje toto vyhlásenie v celom rozsahu. 118. Spolahlivost tohto vyhlásenia uz nepodkopáva skutocnostou, ze vychádza z informácií, ktoré boli poskytnuté pracovníkmi podniku, ktorého bol riaditelom. Ako uviedol Súd prvého stupna v bode 205 napadnutého rozsudku s odkazom na skorsiu judikatúru([27]27) bez toho, aby to bolo spochybnené, odpovede poskytnuté v mene podniku majú vyssiu vierohodnost, ako by mohla mat odpoved poskytnutá clenom personálu. 119. Preto zistenie, ze ak osoba, ktorá priamo nepozná predmetné okolnosti, urobí vyhlásenie ako zástupca spolocnosti, ktorým uznáva existenciu porusenia v tejto spolocnosti, ako aj v iných podnikoch, sa musí opierat o informácie poskytnuté svojou spolocnostou a zvlást zamestnancami tejto spolocnosti, ktorí sami priamo poznajú predmetné postupy, nie je spekulatívne. S ohladom na znacné právne a hospodárske riziká vyplývajúce z takéhoto vyhlásenia by bolo mimoriadne riskantné urobit takéto vyhlásenie a nemat tieto informácie k dispozícii. 120. Toto tvrdenie - aj keby bolo prípustné - nemá ziadny vplyv na dôkaznú hodnotu, ktorú Súd prvého stupna pripísal vyhláseniu pána Bechera. 121. Druhým tvrdením odvolatel opät poskytuje svoj vlastný výklad spolahlivosti, cize dôkaznej hodnoty vyhlásenia pána Bechera, ktoré dalej konfrontuje s výkladom Súdu prvého stupna, a z toho vyvodzuje, ze tento súd nesprávne hodnotil túto dôkaznú hodnotu. 122. Tazko by som v tomto mohol vidiet nieco iné ako zastretý pokus doviest Súdny dvor k opätovnému preskúmaniu skutkového stavu v odvolacom konaní. Toto tvrdenie musí byt preto vyhlásené za neprípustné na základe úvah vyjadrených v bodoch 91 az 93.([28]28) 123. Len pre úplnost na tomto mieste uvádzam, ze vecné námietky vznesené týmto tvrdením, aj ked sú na prvý pohlad relevantné, sú úplne nedostatocné ako dôkaz o tom, ze by sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho posúdenia dôkaznej hodnoty vyhlásenia pána Bechera. To platí pre dôsledky, ktoré Súd prvého stupna spája s údajným rozporom medzi vyhlásením pána Bechera a dokumentom "Rozdelujúci klúc", a pre úvahy, ktorých sa pridrzal Súd prvého stupna vo vztahu k dôsledkom utajenia vnútroeurópskeho aspektu porusenia pre vierohodnost dalsích castí tohto vyhlásenia. 124. Tretie tvrdenie má za ciel potvrdit predpoklad zalozený na tom, ze záver Súdu prvého stupna - podla ktorého vyhlásenie pána Bechera potvrdzuje vyhlásenie pána Verlucu vo vztahu k produktovodom "projekt" - vychádza z neúplného a rozporuplného odôvodnenia, ktoré odvolatel predlozil na podporu prvého a druhého odvolacieho dôvodu. 125. V rozsahu, v akom sú tu opätovne uvádzané skutkové tvrdenia v tom zmysle, ze zakladajú nedostatok odôvodnenia, sú tieto tvrdenia zjavne neprípustné. 126. To isté platí pre tvrdenie predlzené ako dodatocné a zalozené na tom, ze Súd prvého stupna nesprávne pripísal vyhláseniu pána Bechera inú dôkaznú hodnotu ako hodnotu, ktorú sám Súd prvého stupna povazoval za prípustnú (bod 220 napadnutého rozsudku). 127. Takto je opät spochybnené posúdenie Súdom prvého stupna, pokial ide o dosah popretia vnútroeurópskeho aspektu pánom Becherom na vierohodnost dalsích castí jeho vyhlásenia. 128. Z toho vyvodzujem, ze táto cast prvého odvolacieho dôvodu nemôze byt prijatá, a ze v dôsledku toho neovplyvnuje v bode 333 napadnutého rozsudku záver, ze vyhlásenie pána Verlucu sa týkalo aj produktovodov "projekt". d) Bod "Gruber + Weber" 129. Tretia cast prvého odvolacieho dôvodu je namierená proti úvahám, ktorých sa pridrzal Súd prvého stupna, zalozeným na analogickom uplatnovaní bodu 214 rozsudku Gruber + Weber/Komisia([29]29), a ktoré vedú k záveru, ze aj keby sa odvolatelom podarilo v konaní na prvom stupni vyvolat urcité pochybnosti v súvislosti s výrobkami, na ktoré sa vztahuje dohoda, za ktorú rozhodnutie ukladá sankcie, aj tak nie je mozné zrusit toto rozhodnutie. 130. Z formulácie uvedenej na zaciatku tohto bodu "... aj za predpokladu, ze..., co nebolo preukázané...", zrejme vyplýva, ze ide o hypotetické úvahy, ktoré nijako neprispievajú k záveru, ktorý Súd prvého stupna vyvodil z bodov 333 a 335. 131. Kedze podla môjho názoru dve casti tohto odvolacieho dôvodu, ktoré sa postupne týkajú záveru v bodoch 333 a 335 nemozno prijat, tretia cast týkajúca sa bodu 336 sa stáva neúcinnou, teda aj keby bola prijatá, nemala by na výrok napadnutého rozsudku ziadny vplyv. 132. Podla ustálenej judikatúry sú takéto výhrady uvádzané proti doplnujúcemu právnemu odôvodneniu neúcinné.([30]30) 133. Preto sa domnievam, ze tretiu cast prvého odvolacieho dôvodu nie je potrebné preskúmat, pretoze je neúcinná. C - Druhý odvolací dôvod - neprimerané trvanie konania 1. Tvrdenia odvolatela 134. Podla odvolatela trvanie konania pred Súdom prvého stupna bolo v prípade styroch rokov a troch mesiacoch neprimerané. Obdobie dvoch rokov medzi koncom písomnej casti konania a rozhodnutím o otvorení ústnej casti konania, ako aj sestnást mesiacov, ktoré oddelovali ústnu cast konania od vyhlásenia rozsudku, bolo obzvlást neprimerané. 135. Súd prvého stupna sa tak dopustil porusenia clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP"). 136. Pri porovnaní s vecou Baustahlgewebe/Komisia([31]31), v ktorej Súdny dvor skonstatoval, ze obdobie piatich rokov a siestich mesiacov v konaní na prvom stupni predstavovalo porusenie zásady uvedenej v clánku 6 ods. 1 EDLP, ktorej cielom je zarucit skutocný prístup k súdu v primeranej lehote, je súcasné konanie, ktoré zahrna osem podnikov, z ktorých sedem podalo zalobu, a tri jazyky konania, jednoduchsie, ako vec Baustahlgewebe/Komisia, ktorá sa týkala ôsmich zalôb. 137. V kazdom prípade obdobie dvoch rokov medzi koncom písomnej casti konania a otvorením ústnej casti konania v týchto veciach musí byt kvalifikované ako neprimerane dlhé tým skôr, ze opatrenia na zabezpecenie priebehu konania nevyzadovali viac ako dva mesiace. 138. V porovnaní s priemernou dlzkou konaní zacatých pred Súdom prvého stupna v skupine podobných vecí trvalo vybavovanie tejto veci neprimerane dlho.([32]32) 139. Odvolatel vyhlasuje, ze utrpel financné skody vzhladom na dlzku konania vo forme dodatocných úrokov dlzných v dôsledku omeskania sa s úhradou ulozených pokút a dodatocných nákladov na zriadenie pozadovanej bankovej záruky, ktoré sa podla jeho výpoctu rovnajú 827 332 eur. 140. Okrem toho sa odvolatel domnieva, ze náhrada skody vo výske 175 000 eur je primeraná s ohladom na zmiernenie pokút Súdnym dvorom. Tvrdenia Komisie 141. Komisia upozornuje na skutocnost, ze Súdny dvor je pri výkone svojej neobmedzenej právomoci oprávnený znízit pokutu, aby tak poskytol primeranú náhradu za porusenie právnej zásady nezávislého súdneho konania v primeranej lehote. 142. No v hypotetickom prípade, ked by Súdny dvor úplne zrusil ulozenú pokutu, by neexistoval viac základ, na ktorom by bolo mozné skodu, ktorá bola spôsobená odvolatelovi, vypocítat. Kedze konanie na úrovni odvolania nemôze nikdy slúzit ako prostriedok na podanie samostatnej zaloby o náhradu skody, v tomto prípade musí odvolatel zacat konanie na základe clánku 235 ES. Okrem toho, ako podotýka Komisia, v takom prípade by bolo neprimerané zaviazat odvolatela na náhradu skody, ak mu nemozno pripísat dlzku konania. 143. S ohladom na okolnosti, a to pocet úcastníkov konania, vedlajsie úcastníctvo Dozorného orgánu EZVO, pocet jazykov konania, ako aj rozsah a zlozitost spisu, ktoré viedli k rozhodnutiu, nebola dlzka konania neprimeraná, a to aj pri porovnaní tohto trvania s trvaním podobných konaní zacatých pred Súdom prvého stupna v priebehu predmetného obdobia, teda medzi rokom 2000 a 2004. 144. Komisia okrem toho spochybnuje názor, podla ktorého v dôsledku údajnej neprimeranej dlzky konania odvolatel utrpel financné skody: - odvolatel neprihliadal na príjmy z výsky pokuty, ktorá mu bola ponechaná v priebehu konania, - odvolatel nepodnikol kroky potrebné na co najväcsie obmedzenie nákladov súvisiacich s ulozenou pokutou. 145. Nakoniec, odvolatel vychádzal pri svojom dodatocnom návrhu na náhradu skody vo výske 175 000 eur ako primeranej náhrady za porusenie zásady riadneho súdneho konania, z nesprávneho výkladu predmetných castí rozsudku Baustahlgewebe/Komisia. Z bodu 31 tohto rozsudku vyplýva, ze Súdny dvor prihliadal na skodu, ktorá bola spôsobená odvolatelovi v dôsledku úhrady zbytocných úrokov. 3. Posúdenie 146. V rozsudku Baustahlgewebe/Komisia pouzil Súdny dvor tieto kritériá na odôvodnenie neprimeranej dlzky konania na prvom stupni([33]33): - absolútna dlzka konania, - význam sporu pre zúcastnené stany, - pocet zalôb a pocet jazykov konania, - rozsah dokumentov a zlozitost vznesených právnych a skutkových otázok, - prípadné konania odvolatelov a príslusných orgánov, ktoré prispeli k dlzke konania, - obdobie, ktoré oddeluje skoncenie písomnej casti konania a rozhodnutia o otvorení ústnej casti konania, - prípadné docasné opatrenia na zabezpecenie priebehu konania a opatrenia na zabezpecenie dôkazov, - obdobie, ktoré oddeluje skoncenie ústnej casti konania a vyhlásenie rozsudku. 147. V porovnaní s vecou Baustahlgewebe/Komisia bolo trvanie tohto konania na prvom stupni podstatne kratsie, a to styri roky a tri mesiace v porovnaní s piatimi rokmi a siestimi mesiacmi. 148. Pokial ide o záujem odvolatela, situácia nie je zásadne odlisná od situácie vo veci Baustahlgewebe/Komisia. Aj ked trvanie konania nijako neohrozuje kontinuitu podnikania odvolatela, môze poskodit jeho financné záujmy. Toto zistenie nijako nemení skutocnost, ze vo vztahu k významu nákladov, ktoré boli spôsobené nadmerným trvaním konania, boli medzi odvolatelom a Komisiou rozdielne názory. 149. Pocet podaných zalôb (sedem) je nizsí ako vo veci Baustahlgewebe/Komisia (jedenást); pocet jazykov konania je totozný (tri). 150. Porovnanie zlozitosti skutkových a právnych otázok, ako aj významu spisových dokumentov by bolo riskantné. Napriek tomu som sa po preskúmaní rozsudkov vydaných na prvom stupni pokúsil zhodnotit zlozitost skutkových a právnych otázok vznesených v tejto veci ako vyssiu nez zlozitost tých istých otázok vo veci Baustahlgewebe/Komisia. 151. Takmer vsetky skutocnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie Komisie, boli spochybnené v prvom stupni, a preto mali byt preverené. Dôkazná hodnota vyhlásení a dokumentov, ktoré boli v tejto súvislosti k dispozícii, mala byt posúdená. 152. Okrem toho toto konanie je charakteristické velkou rozmanitostou zlozitých právnych otázok, ako úcast Dozorného orgánu EZVO alebo postavenie offshore trhov Spolocenstva a osobitne Spojeného královstva. Nie vsetky právne otázky boli nové, avsak odpoved na ne v kontexte skutkových okolností tejto veci vyzadovala dôkladnú predchádzajúcu analýzu. 153. V spise konania na prvom stupni sa nenachádza ziadny údaj o tom, ze odvolatel sa podujal na urcité kroky, alebo ze by o ich vykonanie poziadal Súd prvého stupna, co mohlo prispiet k predlzeniu konania. 154. Medzi skoncením písomnej casti konania 1. februára 2001 a zacatím ústnej casti konania 4. februára 2003 uplynuli dva roky. 155. Súd prvého stupna prijal opatrenia na zabezpecenie priebehu konania 18. júna, 11. júla a 31. júla 2002. 156. Medzi skoncením ústnej casti konania 21. marca 2003 a vyhlásením rozsudku 8. júla 2004 uplynulo takmer pät a pol mesiaca. 157. Z predchádzajúcich úvah som vyvodil záver, ze co do pracovného vytazenia predstavovali tieto konania vo svojom súhrne priblizne rovnakú zátaz ako skupina vecí, do ktorej patrí vec Baustahlgewebe/Komisia, ale ze celková dlzka konania na prvom stupni bola v prejednávanej veci podstatne kratsia, a to rok a tri mesiace. 158. Podla môjho názoru skutocnosti, ze medzi formálnym otvorením ústnej casti konania a skoncením písomnej casti konania uplynuli dva roky, netreba pripisovat rozhodujúci význam. Skúmanie rozsiahlych spisov konania a dôkazných listín, ako aj ich zhrnutie v podrobnej správe na úcely pojednávania - 135 strán, ktoré musia byt prelozené z pracovného jazyka Súdu prvého stupna do troch jazykov konania - nevyhnutne spôsobuje to, ze prípravné cinnosti musia zacat este predtým, nez mozno prijat rozhodnutie o otvorení ústnej casti konania. 159. Rozlicné opatrenia, ktoré Súd prvého stupna prijímal od polovice júna 2002 na úcely úpravy konaní, predpokladajú predchádzajúcu analýzu spisov konania, alebo aspon niektorých ich castí. 160. Obdobie sestnástich mesiacov medzi pojednávaním a vyhlásením rozsudku je dlhé, ale váham s jeho oznacením za neprimerané, vzhladom na to, ze pojednávania trvali dva a pol dna a na samotné rozsudky, ktorých dlzka a clenenie odráza právnu a skutkovú zlozitost týchto vecí. 161. K tomu este pristupuje okolnost, na ktorú poukázala Komisia a ktorá vyzaduje dôkladnejsie skúmanie. 162. V priebehu obdobia, pocas ktorého boli tieto veci prejednávané pred Súdom prvého stupna - od roku 2000 do roku 2004 - pracovné vytazenie Súdu prvého stupna sa priblizne zdvojnásobilo, co do poctu prejednávaných vecí z 520 na 1 012. Tento nárast ukazuje, ze v priebehu tohto obdobia dopyt voci Súdu prvého stupna zjavne prekrocil jeho disponibilnú kapacitu. 163. Úmerne s nárastom pracovného vytazenia súdneho orgánu rastie aj priemerná dlzka konaní. Statistiky Súdu prvého stupna odzrkadlujú tento jav. Priemerná dlzka skupiny konaní, ktorej súcastou sú aj veci v oblasti hospodárskej sútaze, sa postupne zvýsila medzi rokom 2001 a 2005 z 30 mesiacov na viac ako 35 mesiacov.([34]34) 164. Tento jav, ktorý vedie k znízeniu rýchlosti vybavovania vecí súdnym orgánom, ktorého pracovné vytazenie presahuje jeho kapacity, vyplýva z "úcinku cakárne", ktorý sa prejavuje predovsetkým po skoncení písomnej casti konania a po skoncení ústnej casti konania. Práve v týchto okamihoch musí súdne kolégium najskôr pripravit predchádzajúce veci na ústnu cast konania, alebo ich uzavriet vyhlásením rozsudku prv, nez sa môze zaoberat dalsími vecami. V tejto súvislosti skutocnost, ze vybavenie predmetných vecí zabralo podstatne menej casu ako vybavenie vecí, ktoré viedli k rozsudku Baustahlgewebe/Komisia([35]35), naznacuje, ze Súd prvého stupna konal s akoukolvek moznou starostlivostou. 165. V tejto súvislosti nemôze byt obdobie styroch rokov a troch mesiacov na vybavenie týchto rozsiahlych a zlozitých vecí oznacené za neprimerane dlhé. 166. Z toho vyvodzujem záver, ze tento odvolací dôvod nemôze byt prijatý. 167. Len pre úplnost podciarkujem, ze ak dopyt po súdnych rozhodnutiach voci súdnemu orgánu Spolocenstva prekrocí kapacitu tohto súdu a ak uz nie je mozné prijat vnútorné opatrenia, ktoré zvýsia jeho výkonnost bez toho, aby sa to dotklo poziadaviek na kvalitu, ktoré musí judikatúra tohto súdneho orgánu nadalej splnat, tak za zachovanie podmienok nevyhnutných na to, aby mohol Súdny dvor nadalej plnit úlohu, ktorá mu bola zverená clánkom 220 ES zodpovedá zákonodarca Spolocenstva. 168. Zmluva z Nice([36]36) svedcí o tom, ze zákonodarca Spolocenstva uznáva túto zodpovednost, ked prijíma rozlicné opatrenia týkajúce sa Súdu prvého stupna na úcely zachovania kapacity, ktorá je primeraná dopytu. Tu mám na mysli zvlást moznost, ktorú poskytuje clánok 224 ES, nominovat viac ako jedného sudcu na clenský stát a na právomoc Rady stanovenú v clánku 225 A ES zriadit súdne komory na prvom stupni. VI - Odvolanie Nippon Steel A - Prvý odvolací dôvod: Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pouzil nesprávny dôkazný standard, aj ked sa preukázalo, ze tvrdenia Komisie sa nezhodujú s obchodnými záujmami odvolatela, a preto sú nelogické 1. Relevantné casti napadnutého rozsudku 169. Tento odvolací dôvod sa týka bodov 173 az 188 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna vyjadruje zásady týkajúce sa dôkazného bremena, ako aj standardu, ktorý v tejto oblasti pouzil v rámci svojho skúmania tvrdení predlozených japonskými výrobcami. 170. Pokial ide o právnu normu, ktorá sa vztahuje na dôkaz, ktorý má byt predlozený na úcely zistenia porusenia clánku 81 ods. 1 ES, Súd prvého stupna vyhlasuje v bodoch 179 a 180: "179 Ako to japonskí zalobcovia správne uvádzajú, Komisia je na úcel odôvodnenia tvrdenia, ze k poruseniu doslo, povinná predlozit dostatocne presné a zhodujúce sa dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudky CRAM a Rheinzink/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 20; Celulóza II, uz citovaný v bode 56 vyssie, bod 157; SIV a i./Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 193 az 195, 198 az 202, 205 az 210, 220 az 232, 249, 250 a 322 az 328, a Volkswagen/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, body 43 a 72).^[([37]37)^] 180 Predsa je potrebné zdôraznit, ze kazdý dôkaz predlozený Komisiou nemusí so zretelom na kazdý bod porusenia nutne zodpovedat týmto kritériám. Postacuje, ak súbor dôkazov, o ktoré sa institúcia opiera, zodpovedá v celom posúdení tejto poziadavke (pozri v tomto zmysle rozsudok PVC II, uz citovaný v bode 61 vyssie, body 768 az 778, a osobitne bod 777, potvrdený v predmetnom bode Súdnym dvorom na základe odvolania v jeho rozsudku z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 513 az 523)." 171. Odvolací dôvod je dalej namierený proti podstatným skutocnostiam, ktoré musia byt podla Súdu prvého stupna dokázané, aby bolo mozné pripustit existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES. V tomto ohlade odvolatel kladie dôraz na nasledujúce casti v bodoch 181 a 185 napadnutého rozsudku: "181 ... na základe znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané napriek ich úcinku, ak majú protisútazný ciel... 185 ... pokial ide o existenciu porusenia, nie je podstatné, ze uzavretie dohody s protisútazným cielom uvedeným Komisiou v clánku 1 napadnutého rozhodnutia bolo alebo nebolo v obchodnom záujme japonských zalobcov, ak je na základe dôkazov uvedených v spise Komisie preukázané, ze japonskí zalobcovia predmetnú dohodu skutocne uzavreli." 2. Tvrdenia odvolatela 172. Odvolatel tvrdí, ze Súd prvého stupna sa pomýlil v tom, ze nevyvodil správne právne dôsledky zo skutocnosti, ze japonskí výrobcovia nemali ziadny ekonomický záujem na spáchaní údajného porusenia. Konkrétne, omyl spocíval v tom, ze Súd prvého stupna neprispôsobil právny standard, ktorý musí respektovat dôkaz o porusení clánku 81 ods. 1 ES v prípade zjavnej neexistencie hospodárskeho záujmu. Súd prvého stupna sa jednoducho domnieval, ze neexistencia hospodárskeho záujmu nemá ziadny osobitný význam, ak mozno na základe dôkazných materiálov v spisoch Komisie preukázat, ze sporná dohoda bola naozaj uzavretá. 173. Odvolatel sa naopak domnieva, ze: (1) neexistencia hospodárskych dôvodov odvolatela k uzavretiu dohody mala viest k tomu, aby sa vyzadovali presvedcivejsie dôkazy o existencii uvedenej dohody, nez by to bolo v inom prípade; (2) neexistencia hospodárskych dôvodov mala mat vplyv na dôsledky, ktoré mohli byt vyvodené z jednoznacných dôkazov predlozených Komisiou vo vztahu k existencii dohody. V kazdom prípade existencia iného vysvetlenia sporného správania odvolatela na trhu neumoznuje vyvodit porusenie clánku 81 ods. 1 ES; (3) neexistencia hospodárskych dôvodov mala mat dôsledky v súvislosti s prípustnostou vyhlásení urobených v mene iného úcastníka údajne zapojeného v porusení ako dôkazu preukazujúceho tvrdenia Komisie. Takýto dôkaz mozno pripustit len vtedy, ak boli vsetky podstatné aspekty dohody (ako úcastníci, trvanie, predmetné výrobky, a povaha porusenia) uz preukázané na základe dôkazných materiálov nezávislých na týchto vyhláseniach. V tomto ohlade odvolatel odkazuje na bod 91 rozsudku Enso-Gutzeit/Komisia([38]38). 3. Tvrdenia Komisie 174. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod je neprípustný a v kazdom prípade nedôvodný. 175. Komisia uvádza proti prípustnosti tohto odvolacieho dôvodu hlavne dve tvrdenia: (1) odvolací dôvod nemozno prijat bez dôkladnejsieho skúmania skutkového posúdenia správnosti a dôkaznej hodnoty vyhlásení, zápisníc a dalsích predlozených dokumentov Súdom prvého stupna (toto tvrdenie podla Komisie takisto svedcí proti prípustnosti druhého a tretieho odvolacieho dôvodu); (2) odvolací dôvod rozsiruje rozsah odvolania nad rámec zalobných dôvodov uvádzaných na prvom stupni, pretoze v tomto prípade odvolatel rozvinul svoje tvrdenia týkajúce sa neexistencie hospodárskeho záujmu na vývoze rúr OCTG a produktovodov "projekt" do Európy úplne nezávisle od posúdenia dôkaznej hodnoty skutocností predlozených Komisiou. 176. Komisia sa domnieva, ze tento odvolací dôvod nie je dôvodný pre tieto dôvody: (1) Tvrdenia odvolatela sa týkajú úcinkov a vseobecnejsie významu obchodných záujmov predmetných podnikov na preukázanie porusenia. V bode 184 napadnutého rozsudku sa Súd prvého stupna v súlade s platnou judikatúrou([39]39) domnieval, ze dohody, ktorých predmetom je obmedzit hospodársku sútaz a ktoré sú výslovne zakázané clánkom 81 ods. 1 ES, nemôzu byt odôvodnené prostredníctvom analýzy ekonomického kontextu v rozsahu, v akom predmet týchto dohôd zakladajúcich obmedzenie hospodárskej sútaze nepopieratelne preukazujú listinné dôkazy;([40]40) (2) Bez ohladu na to, ze tvrdenie odvolatela, podla ktorého nemal ziadny obchodný záujem na spornej dohode, bolo na prvom stupni spochybnené, Súd prvého stupna, konfrontovaný so spisom obsahujúcim priame dôkazy týkajúce sa porusenia odvolatela, sa mohol uspokojit so skúmaním dôkazov a na tomto základe skonstatovat, ze zákaz v clánku 81 ods. 1 ES bol porusený; (3) Tvrdenia, ktoré si odvolatel vypoziciava z uz citovaného rozsudku Enso-Gutzeit/Komisia, sú nesprávne, pokial sa týkajú prípustnosti vyhlásení ako obvinujúcich dôkazov. V prejednávanej veci neslo o prípustnost dôkazov, ale o ich vierohodnost v rámci uplatnovania zásady volného hodnotenia dôkazov.([41]41) 4. Posúdenie 177. Tvrdenia, ktoré Komisia predkladá proti tomuto odvolaciemu dôvodu, ma nepresviedcajú. Otázka, ci Súd prvého stupna uplatnoval správnu právnu normu pri skúmaní dôkazov uvádzaných na podporu predmetného porusenia je právnou otázkou par excellence. 178. Okrem toho spôsob, akým odvolatel predlozil a podoprel tento odvolací dôvod, teda vypozicaním niektorých tvrdení zo skutkového posúdenia predlozených dôkazov vykonaného Súdom prvého stupna, môze vyvolávat dojem, ze sa najskôr zameriava na opätovné preskúmanie týchto dôkazov Súdnym dvorom v odvolacom konaní. Táto neobratnost nemôze, podla môjho názoru, spôsobit neprípustnost. 179. O nic viac ma nepresvedcilo tvrdenie, podla ktorého odvolatel rozsíril rozsah dôkazov uvádzaných na prvom stupni tvrdením, ze Súd prvého stupna mal pri svojom posúdení dôkazov prihliadat na okolnost, ze odvolatel nemal na spornej dohode ziadny obchodný záujem. Odvolatel mal bezpochyby toto tvrdenie uvádzat na prvom stupni, avsak v súlade so zásadou volného hodnotenia dôkazov sa musí na takéto okolnosti vyplývajúce z kontextu odôvodnene prihliadat. 180. Pri posúdení vecnej stránky tohto odvolacieho dôvodu sa obmedzím na otázku, ci údajný nedostatok obchodných záujmov na spáchaní porusenia clánku 81 ods. 1 ES preukázaného v rozhodnutí Komisie mal viest Súd prvého stupna k odlisnému hodnoteniu dôkazov ako to, ktoré uskutocnil v napadnutom rozsudku. 181. V tomto ohlade je potrebné preskúmat, ci mozno podporit úvahy, ktorých sa pridrzal Súd prvého stupna v bodoch 179 az 188 napadnutého rozsudku, a to, ci je správne rozhodnutie o tom, ze sa najskôr posúdia dôkazy predlozené Komisiou, a len subsidiárne, ci je existencia predmetnej dohody zlucitelná so situáciou na predmetných trhoch. 182. Zdá sa mi, ze prístup Súdu prvého stupna je jednoznacný a vo svetle platnej judikatúry mu nemozno nic vycítat. 183. V bode 179 Súd prvého stupna najskôr pripomína zásadu, ktorá vyplýva z rozsiahlej judikatúry([42]42), a podla ktorej je Komisia povinná zhromazdit dostatocne presné a súhlasné dôkazy, aby mohla odôvodnit presvedcenie, ze doslo k spáchaniu porusenia. Dalej Súd prvého stupna v bode 180 na základe ustálenej judikatúry opät zdôraznuje,([43]43) ze stací, aby súhrn nepriamych dôkazov, ktorých sa dovoláva Komisia, v celom rozsahu zodpovedal tejto poziadavke. V bode 181 Súd prvého stupna ukoncuje prvú cast svojich úvah pripomínaním ustálenej judikatúry([44]44), podla ktorej zo samotného znenia clánku 81 ods. 1 ES vyplýva, ze dohody medzi podnikmi sú zakázané bez ohladu na ich úcinky, ak je ich cielom obmedzit hospodársku sútaz. V prejednávanej veci Komisia v prvom rade vychádza z ciela dohody, ktorým je obmedzit hospodársku sútaz, ktorého existenciu a rozsah sa snazí preukázat vdaka velkému poctu listinných dôkazov. 184. V bode 182 Súd prvého stupna na základe tejto prvej casti svojich úvah dospel k zisteniu, ze vsetky tieto skutocnosti môzu so sebou niest vzhladom na prvú cast prvého odvolacieho dôvodu, zalozeného v podstate na nedostatku úcinkov obmedzujúcich hospodársku sútaz vyplývajúcich z porusenia sankcionovaného v clánku 1 rozhodnutia, závazné dôsledky. 185. Druhú cast úvah Súd prvého stupna zacína konstatovaním, ze tvrdenia odvolatela zalozené na neexistencii predmetnej dohody by samotné, aj keby boli dôvodné, nemohli spôsobit neplatnost clánku 1 rozhodnutia (bod 183).([45]45) 186. Konkrétne, pokial ide o specifický prípad dohôd, ktoré ako dohoda zistená Komisiou v prejednávanej veci majú za ciel respektovanie domácich trhov, Súd prvého stupna uz vo svojom rozsudku Cement rozhodol, ze sami osebe majú za ciel obmedzit hospodársku sútaz a patria do skupiny dohôd, ktoré clánok 81 ods. 1 ES výslovne zakazuje, a ze tento ciel, ktorého existencia bola v rozsudku Cement nepopieratelne preukázaná listinnými dôkazmi, nemozno odôvodnit prostredníctvom skúmania hospodárskeho kontextu, do ktorého sa predmetné protisútazné správanie zaclenuje (bod 184). 187. V tomto ohlade preto nie je relevantné, pokial ide o existenciu porusenia, ci bolo uzavretie spornej dohody v záujme odvolatelov, ak sa na základe dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise Komisie, preukáze, ze skutocne uzavreli uvedenú dohodu (bod 185). 188. V prejednávanej veci nie je argumentácia zalozená na tom, ze odvolatelia preukázali existenciu okolností, ktoré skutkový stav dolozený Komisiou vysvetluje v inom svetle a ktoré ich tak nahradzujú iným prijatelným vysvetlením, relevantná. Judikatúra, z ktorej táto argumentácia vychádza, sa vztahuje na situáciu, v ktorej sa Komisia opiera výlucne o správanie sa predmetných podnikov na trhu na úcely vyvodenia záveru o existencii porusenia([46]46) (bod 186). 189. V prejednávanej veci Komisia uvádzala listinné dôkazy na podporu svojho zistenia existencie protisútaznej dohody. Z toho vyplýva, ze judikatúra, ktorej sa odvolatel dovolával, môze byt v prejednávanej veci relevantná, len ak by sa Komisii na základe listinných dôkazov, ktorých sa dovoláva, nepodarilo preukázat existenciu porusenia. Preto nestací, ak odvolatel predlozí k tvrdeniu Komisie prijatelnú alternatívu, musí namietat aj nedostatocnost dôkazov uvedených na úcely preukázania existencie porusenia (bod 187). 190. Úvahy, ktoré sledoval Súd prvého stupna, sú v plnom súlade s judikatúrou Súdu prvého stupna a Súdneho dvora. Argumentácia odvolatela zalozená na tom, ze existencia prijatelného vysvetlenia predmetných postupov, teda neexistencia akéhokolvek obchodného záujmu, by viedla k stanoveniu prísnejsích poziadaviek v súvislosti s dôkazmi, ktoré majú byt predlozené, a do znacnej miery aj k reformulácii judikatúry. 191. Podla môjho názoru nie je ziadny dôvod menit judikatúru. Súdny dvor este nedávno v rozsudku Aalborg Portland a i./Komisia([47]47) (body 55 az 57) vyhlásil, ze dokazovanie vo veciach hospodárskej sútaze sa môze ukázat ako znacne zlozité, kedze sú si úcastníci plne vedomí zákazu postupov obmedzujúcich sútaz a pokút, ktoré im hrozia. Práve preto musí byt vo väcsine prípadov existencia postupu alebo dohody, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, vyvodená z viacerých zhôd okolností a nepriamych dôkazov, posudzovaných ako celok, ktoré môzu pri nedostatku iného súvislého vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. 192. Ak sa ako v prejednávanej veci Komisii podarilo zhromazdit velký pocet listinných dôkazov na podporu predmetného porusenia, je zrejmé, ze súd musí v prvom rade posúdit tieto dôkazy. Iba ak by sa tieto dôkazy ukázali ako nedostatocné, bude nevyhnutné preskúmat, ci mozno existenciu tohto porusenia vyvodit zo zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré sú úzko späté so správaním na trhu. 193. Odvolatel ilustroval svoju pozíciu vdaka metafore vypozicanej z rozhodnutia House of Lords([48]48): je pravdepodobné, ze velké hnedé zviera, ktoré bolo spozorované v Regent's Parku bude skôr ovciarsky pes, ako lev, a preto je tvrdenie, ze ide o leva, potrebné osobitne preukázat. 194. Táto metafora nie je v prejednávanej veci primeraná, pretoze tu nejde o posúdenie dvoch pravdepodobností, z ktorých je jedna v danom kontexte pravdepodobnejsia ako druhá, ale o preukázanie jedinej moznosti na základe zhromazdených dôkazov. 195. Ak sa zdá, ze tieto dôkazy sú na preukázanie existencie vytýkaného porusenia dostatocné, potom sú v súlade s poziadavkou presvedcivých dôkazov. 196. Inými slovami, ak sa na základe skutkových charakteristík preukáze, ze urcitý vták je kacica, potom pôjde o kacicu a nie o vranu, aj keby sa v okolí nenachádzala ziadna vodná plocha. 197. Preto vyvodzujem záver, ze prvý odvolací dôvod odvolatela nemôze byt prijatý. B - Druhý odvolací dôvod: Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze pouzil nesprávny dôkazný standard vo veci, v ktorej sú listinné dôkazy nejednoznacné, zatial co odvolatel predlozil prijatelné alternatívne vysvetlenie sporného správania C - Tretí odvolací dôvod: Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze uplatnil nesprávny dôkazný standard na úrovni dôkazu, ktorý musí byt poskytnutý na podoprenie sporných vyhlásení, ktoré Komisia predlozila ako hlavné dôkazy, ktoré vsak boli málo vierohodné, úplne nejednoznacné a v rozpore s dalsími dôkazmi 198. Nebudem opakovat tvrdenia odvolatela na podporu týchto dvoch odvolacích dôvodov. 199. Oboma odvolacími dôvodmi odvolatel najprv tvrdí, ze Súd prvého stupna uplatnil nesprávny, cize prílis nízky dôkazný standard pri svojom hodnotení dôkazov, teda vyhlásení a dokumentov, ktoré Komisia uvádzala na úcely preukázania predmetného porusenia. 200. V rámci skúmania prvého odvolacieho dôvodu som uz konstatoval, ze metóda, ktorej sa pridrzal Súd prvého stupna pri svojom posúdení otázky, ci Komisia poskytla dostatocné dôkazy o existencii porusenia, bola správna: Súd prvého stupna tak mohol konat v súlade s platnou judikatúrou. 201. Oboma odvolacími dôvodmi sa odvolatel z posúdenia dôkaznej hodnoty dôkazov Súdom prvého stupna pokúsa vyvodit, ze tento súd uplatnil prílis nízky dôkazný standard. 202. Podla mna nemôze byt tento pokus donútit Súdny dvor k tomu, aby pristúpil ku skúmaniu posúdenia skutkového stavu Súdom prvého stupna, prijatý, kedze presahuje rámec odvolania, ktorý sa obmedzuje na skúmanie právnych otázok. 203. Preto vyvodzujem záver o zjavnej neprípustnosti týchto dvoch odvolacích dôvodov. D - Stvrtý odvolací dôvod: Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze svoje tvrdenie, podla ktorého vyhlásenie pána Bechera z 21. apríla 1997 potvrdzuje vyhlásenia pána Verlucu týkajúce sa údajného porusenia vo veci produktovodov "projekt", zalozil na protirecivom a nesprávnom odôvodnení 1. Tvrdenia odvolatela 204. Odvolatel odkazuje na bod 220 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna uvádza: "... Navyse, pokial písomnost nie je zjavne v rozpore s vyhlásením pána Verlucu týkajúcim sa existencie alebo podstatného obsahu dohody o rozdelení trhu, ktorú opísal, je postacujúce, ak preukazuje významné prvky dohody na to, aby mala urcitú hodnotu v rámci súboru obvinujúcich dôkazov...". 205. Pri svojom posúdení významu vyhlásenia pána Bechera na úcely potvrdenia vyhlásení pána Verlucu sa Súd prvého stupna odchýlil od standardu, ktorý sám formuloval v bode 220 napadnutého rozsudku. Tvrdením, ze medzi európskymi výrobcami neexistuje ziadna dohoda o rozdelení trhu, sa pán Becher dostal do rozporu s vyhláseniami pána Verlucu v podstatnej otázke. Súd prvého stupna zjavne neprihliadal na túto otázku, kým v bode 302 tvrdí, ze tento rozpor má vplyv na vierohodnost vyhlásenia pána Bechera. Súd prvého stupna sa napriek tomu domnieval, ze toto vyhlásenie potvrdzuje vyhlásenie pána Verlucu s ohladom na uplatnovanie dohody o rozdelení trhov na produktovody "projekt". 206. Súd prvého stupna teda v skutocnosti prijíma rozporuplné dôkazy vo vztahu k vyhláseniu pána Bechera, zatial co by v súlade so svojím vlastným standardom pravdepodobne vylúcil rovnako rozporuplné vyhlásenia, ak by boli obsiahnuté v dokumentoch. Súd prvého stupna tak zacal svojvolne rozlisovat medzi vyhláseniami a dôkazmi zaclenenými v týchto dokumentoch. 207. Týmto svojvolným rozlisovaním sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia posúdením dôkaznej hodnoty vyhlásenia pána Bechera. Toto vyhlásenie teda nemozno pouzit na úcely potvrdenia existencie dohody o rozdelení trhu týkajúcej sa produktovodov "projekt". 2. Tvrdenia Komisie 208. Komisia poznamenáva, ze tento odvolací dôvod nie je prípustný, kedze sa týka jedine jedného z troch samostatných záverov Súdu prvého stupna (body 333, 334, 335 a 336), vrátane predmetného porusenia vo vztahu k produktovodom "projekt". 209. Subsidiárne Komisia tvrdí, ze odvolací dôvod je nedôvodný, pretoze Súd prvého stupna mohol riadne preukázat rozdiel medzi vyhláseniami urobenými vo vztahu k predmetným poruseniam a k súcasným listinným dôkazom. 210. Dokumenty vyhotovené v priebehu obdobia, pocas ktorého sa odohrali porusenia, a prv, nez zacali setrenia, majú v zásade rovnakú dôkaznú hodnotu vo vztahu k vsetkým aspektom, na ktoré sa vztahujú. V tomto stádiu je vsak menej pravdepodobné, ze ich obsah bude ovplyvnený taktickými úvahami s ohladom na setrenie. Ak by obsah týchto dokumentov jasne odporoval následne urobeným vyhláseniam, bolo by namieste dôvodne pochybovat o vierohodnosti týchto vyhlásení. V tomto prípade nemozno dospiet k záveru, ze dôkazy sú súvislé. 211. Inak je to v prípade vyhlásení, ktoré boli urobené následne po setrení. Niektoré skutocnosti sú v nich uznané a iné popreté, pretoze dotknutá osoba v priebehu setrenia Komisie môze predpokladat, ze táto je uz informovaná o niektorých skutocnostiach a okolnostiach. Okolnosti priznané v takomto vyhlásení, ktoré sú pre dotknutú osobu rovnako nespochybnitelné, urcite majú nejakú dôkaznú hodnotu. 212. Tvrdenie odvolatela by znamenalo ziadat Súdny dvor, aby skonstatoval, ze vyhláseniu, ktoré je rovnako nespochybnitelné pre toho, kto ho urobil, nemozno pripísat ziadnu dôkaznú hodnotu, pretoze je neúplné alebo zmiernené ciastocným popretím. Takéto tvrdenie je nezlucitelné s nespochybneným stanoviskom Súdu prvého stupna v bodoch 211 a 297 napadnutého rozsudku, ktoré stanovujú, ze vyhlásenia, ktoré sú v rozpore so záujmami toho, kto ich robí, musia sa v zásade povazovat za zvlást vierohodné dôkazy. 3. Posúdenie 213. Z formulácie prvej vety bodu 334([49]49) napadnutého rozsudku - "v kazdom prípade uz bolo rozhodnuté, ze ak..., mohli by tieto vyhlásenia... za tohto predpokladu samé osebe postacovat na preukázanie iných aspektov napadnutého rozhodnutia..." - mozno vyvodit, ze záver formulovaný v bode 333, ktorý sa opiera o vyhlásenie pána Bechera na úcely potvrdenia vyhlásení pána Verlucu vo vztahu k produktovodom "projekt" , má subsidiárnu povahu vo vztahu k záveru formulovanému v bodoch 334 a 335, podla ktorého vyhlásenia pána Verlucu mohli stacit ako dôkaz toho, ze sa sporné porusenie takisto vztahuje na tieto výrobky. 214. Vzhladom na to, ze sa odvolacie dôvody výslovne netýkajú záveru formulovaného v bodoch 334 a 335, mozno vyvodit, ze tento odvolací dôvod, aj keby bol prijatý, nemôze viest k zruseniu napadnutého rozsudku, a preto ho nie je potrebné skúmat, pretoze nie je úcinný.([50]50) 215. Preto tento dôvod podrobne skúmam len pre úplnost. 216. Odvolatel v skutocnosti vytýka Súdu prvého stupna, ze pouzil dvojaký meter, ked dôkazom obsiahnutým v dokumentoch, ktorým protirecili vyhlásenia pána Verlucu, pripísal vyssiu dôkaznú hodnotu, ako hodnotu, ktorú pripisuje vyhláseniam, ktoré sa ciastocne odchylujú od týchto vyhlásení. 217. Stotoznujem sa s Komisiou, ked tvrdí, ze na vyhlásenia urobené v mene podnikov v priebehu konania o setrení, po tom, co doslo k poruseniu, nemozno z hladiska hodnotenia dôkazov hladiet rovnako ako na písomné dokumenty vypracované v okamihu porusenia pred zacatím setrení. 218. Z uvedeného vyplýva, ze osoby, ktoré robia takéto vyhlásenia, sa pokúsia zastriet skutocnosti, ktoré podla nich môzu zostat skryté. Tieto vyhlásenia sa preto javia ako neúplné a casto zastreté. Pokial vsak obsahujú informácie, ktoré sú na tarchu tomu, kto ich robí, môzu byt oznacené za spolahlivé, ako to Súd prvého stupna právom uviedol v bodoch 211 a 297 napadnutého rozsudku. 219. Tak je to skôr v prípade, ked sú rôzne skutocnosti v týchto rôznych vyhláseniach zjavne nezávislé na skutocnostiach, ktorými sa navzájom potvrdzujú alebo posilnujú. 220. V prejednávanej veci sa vyhlásenia pána Verlucu a vyhlásenia pána Bechera navzájom odlisujú v územnej pôsobnosti porusenia, zhodujú sa vo vecnej pôsobnosti porusenia. 221. Skutocnost, ze pán Becher svojím vyhlásením potvrdzuje, ze jeho podnik sa zúcastnil dohody o rozdelení trhov, ktorá sa tiez týkala produktovodov "projekt", a ktorá ho obvinuje, by tak mohla byt dostatocným dôvodom pre to, aby Súd prvého stupna povazoval uvedené vyhlásenie za spolahlivé v rozsahu, v akom sa vztahovalo na produktovody "projekt". 222. Z toho teda vyvodzujem záver, ze ak nie je tento stvrtý odvolací dôvod odvolatela, neúcinný, tak je v kazdom prípade nedôvodný. VII - Trovy 223. Z predchádzajúcich úvah vyvodzujem záver, ze odvolania Sumitomo a Nippon sú nedôvodné v celom rozsahu. 224. Vzhladom na to, ze Komisia navrhovala zaviazat odvolatelov na náhradu trov konania, je potrebné ich na nu zaviazat v súlade s clánkom 122 prvým odsekom Rokovacieho poriadku Súdneho dvora. VIII - Návrh 225. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby Súdny dvor: A. Vo veci C-403/04 P: 1. vyhlásil odvolanie za nedôvodné; 2. zaviazal Sumitomo Metal Industries Ltd na náhradu trov odvolania. B. Vo veci C-405/04 P: 1. vyhlásil odvolanie za nedôvodné; 2. zaviazal Nippon Steel Corp. na náhradu trov odvolania. __________________________________________________________________ [51]1 - Jazyk prednesu: holandcina. __________________________________________________________________ [52]2 - Zb. s. II-2501, dalej len "napadnutý rozsudok". __________________________________________________________________ [53]3 - Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 1. __________________________________________________________________ [54]4 - Neprípustné sú dôvody, ktoré v skutocnosti smerujú proti aktom alebo nekonaniu institúcie. Jednoduché prevzatie uvádzaných zalobných dôvodov by znamenalo, ze ide o "normálne" odvolanie. Pozri najmä rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 49, a z 22. apríla 1999, Kernkraftwerke Lippe-Ems/Komisia, C-161/97 P, Zb. s. I-2057, body 76 a 77. __________________________________________________________________ [55]5 - Pozri najmä rozsudky z 10. decembra 1998, Schröder a i. /Komisia, C-221/97 P, Zb. s. I-8255, body 35 a 38 az 42, a z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C-257/98 P, Zb. s. I-5251, body 61 a 62. __________________________________________________________________ [56]6 - Rozsudok z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, bod 113. __________________________________________________________________ [57]7 - Aj v zalobách na prvom stupni Súdny dvor a Súd prvého stupna zaujali restriktívny prístup s ohladom na rozsírenie rozsahu odvolania prostredníctvom vseobecných odkazov. Pozri výslovne rozsudok z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia (T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 113 a citovanú judikatúru), ako aj zásady vymenované Súdnym dvorom v rozsudku zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i. (C-310/97 P, Zb. s. I-5363, body 52 az 63). Nedávno Súd prvého stupna opätovne vyjadril tieto zásady vo svojom rozsudku zo 14. decembra 2005, Honeywell International/Komisia (T-209/01, Zb. s. II-5523, body 53 az 68). __________________________________________________________________ [58]8 - Predmetná cast vyhlásenia pána Bechera znie v slovenskom preklade takto: "Moje vedomosti o pojme 'Základné pravidlá` pochádzajú zo skorsieho pôsobenia európskych a japonských výrobcov (teda predtým, nez som sa stal riaditelom spolocnosti Mannesmann 1. apríla 1995). Podla mojich vedomostí na základe skorsích správ týkajúcich sa 'Základných pravidiel`...". __________________________________________________________________ [59]9 - Podla odvolatelov je relevantná cast vyhlásenia pána Bechera nasledujúca: "V dokumente spolocnosti Dalmine, ktorý mi poslala, sa pojem 'Základné pravidlá` pouzíva na oznacenie cinností tovární na výrobu bezsvíkových výrobkov v Európe. Podla mojich vedomostí je pouzívanie týchto pojmov nesprávne...". __________________________________________________________________ [60]10 - Relevantná cast tohto bodu stanovuje: "V tomto zmysle je potrebné uviest, ze v rozpore s tým, co tvrdí Komisia, sa dokument Rozdelujúci klúc týka iba bezsvíkových OCTG rúrok a nie produktovodov...". __________________________________________________________________ [61]11 - Rozsudok zo 14. mája 1998, T-310/94, Zb. s. II-1043, bod 214. __________________________________________________________________ [62]12 - Rozhodnutie Komisie z 3. júna 1997 o vyhlásení koncentrácie za zlucitelnú so spolocným trhom (vec N IV/M.906 - MANNESMANN/VALLOUREC) na základe nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 238, 1997, s. 15). __________________________________________________________________ [63]13 - Rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia , nazývaný "Cement", T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491. __________________________________________________________________ [64]14 - Rozsudok zo 14. mája 1998, T-337/94, Zb. s. II-1571. __________________________________________________________________ [65]15 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 11. __________________________________________________________________ [66]16 - V tomto ohlade Komisia odkazuje na rozsudok zo 17. apríla 1997, Campo Ebro Industrial a i./Rada (C-138/95 P, Zb. s. I-2027, body 60 a 61). __________________________________________________________________ [67]17 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 14. __________________________________________________________________ [68]18 - Predmetná cast bodu 278 stanovuje: "V tomto zmysle je potrebné uviest..., ze... sa dokument Rozdelujúci klúc týka iba bezsvíkových OCTG rúrok a nie produktovodov". __________________________________________________________________ [69]19 - Pokial je to potrebné, body 283 a 284 znejú takto: __________________________________________________________________ "283 ... Ak rozpor uvedený v bode 281 vyssie, jasne zoslabuje dôkaznú hodnotu dokumentu Rozdelujúci klúc a v urcitom rozsahu aj dôkaznú hodnotu vyhlásenia pána Verlucu, je jeho význam zminimalizovaný skutocnostou uvedenou na zaciatku tohto bodu. Ak by aj latinskoamerickí výrobcovia súhlasili s pouzitím Rozdelujúceho klúca na iných trhoch nez na európskom trhu, je nutné skonstatovat, ze rokovania s týmito výrobcami boli z hladiska európskych výrobcov neúspesné, takze negatívne hodnotenie pána Verlucu, pokial ide o ich výsledok, vo vztahu k tejto podstatnej otázke skutocne zodpovedá opisu uvedenému v dokumente Rozdelujúci klúc. __________________________________________________________________ 284 Je nutné dospiet k záveru, ze rozpor medzi tvrdeniami pána Verlucu v jednom z týchto vyhlásení a dokumentom Rozdelujúci klúc, ktorý Komisia sama uvádza v odôvodnení 86 napadnutého rozhodnutia, neznizuje podstatným spôsobom vierohodnost týchto dvoch dôkazných prostriedkov." __________________________________________________________________ [70]20 - Bod 217 stanovuje: "Pokial ide o tvrdenie spolocnosti Sumitomo vychádzajúce z odkazu v dokumente 'Vysetrovanie v spolocnosti Vallourec` na skutocnost, ze sa Rozdelujúci klúc aplikoval 'iba na standardné výrobky`, takze produktovod, ktorý nebol standardným výrobkom, nebol postihnutý, je nutné podotknút, ze pán Verluca, robiac toto vyhlásenie, odpovedal osobitne na otázku, ktorá sa týkala správy zo stretnutia s JF. Z tejto správy je zrejmé, ze sa týka výlucne rúrok OCTG a nie produktovodov, co umoznuje predpokladat, ze vysvetlenia pána Verlucu sa týkajú iba rúrok OCTG". __________________________________________________________________ [71]21 - Relevantná cast bodu 349 je nasledujúca: "... Ak je totiz pravda to, co tvrdil pán Verluca vo vztahu k trvaniu porusenia, z nejasnej povahy informácie týkajúcej sa jeho skoncenia vyplýva, ze sama osebe nepostacuje na to, aby dostatocne právne preukázala tento dátum". __________________________________________________________________ [72]22 - Pozri najmä rozsudky zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23, body 47 a 48, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-135, body 48 az 51. __________________________________________________________________ [73]23 - Uz citovaný v bode 34. __________________________________________________________________ [74]24 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 13. __________________________________________________________________ [75]25 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 14. __________________________________________________________________ [76]26 - Pozri rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 132. __________________________________________________________________ [77]27 - Rozsudok z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 45. __________________________________________________________________ [78]28 - Generálny advokát Tizzano sa pridrzal tých istých úvah vo svojich návrhoch vo veci BAI a Komisia /Bayer (uz citovanej v poznámke pod ciarou 22, bod 36). __________________________________________________________________ [79]29 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 11. __________________________________________________________________ [80]30 - Medzi významnou judikatúrou odkazujem na rozsudky z 18. marca 1993, Parlament/Frederiksen, C-35/92 P, Zb. s. I-991, bod 31; zo 16. septembra 1997, Blackspur DIY a i./Rada a Komisia, C-362/95 P, Zb. s. I-4775, body 18 az 23, a na uznesenie z 13. septembra 2001, Comité du personnel de BCE a i./ECB, C-467/00 P, Zb. s. I-6041, body 34 az 36. __________________________________________________________________ [81]31 - Rozsudok zo 17. decembra 1998, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, body 26 az 49. __________________________________________________________________ [82]32 - Odvolatel tu odkazuje na údaje z výrocnej správy - Prehlad cinnosti Súdneho dvora a Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev (2003), príloha 12. __________________________________________________________________ [83]33 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, body 28 az 45. __________________________________________________________________ [84]34 - Neprihliadol som na rok 2000, pretoze statistiky ktoré súvisia s týmto rokom, sú skreslené prílis rozsiahlymi vecami Cement (uz citovanými v poznámke pod ciarou 13). Vybavenie týchto vecí trvalo priblizne pät rokov. Ich výsledkom bolo rozsudok v rozsahu 1 265 strán. __________________________________________________________________ [85]35 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 31. __________________________________________________________________ [86]36 - Ú. v. ES C 80, 2001, s. 1. __________________________________________________________________ [87]37 - Rozsudky Súdneho dvora z 28. marca 1984, CRAM a Rheinzink/Komisia, 29/83 a 38/83, Zb. s. 1679; z 31. marca 1993, Ahlström/Komisia, nazývaný "Celulóza II", 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. I-1307, I-1445, bod 127, a rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Siv a i./Komisia, T-68/89, T-77/89 a T-78/89, Zb. s. II-1403, a zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707. __________________________________________________________________ [88]38 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 14. __________________________________________________________________ [89]39 - V tej istej súvislosti sa Komisia takisto odvoláva na rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, body 55 az 57). __________________________________________________________________ [90]40 - Bod 184 napadnutého rozsudku znie takto: "Pokial ide o osobitný prípad dohôd, ktoré podobne ako dohoda uvádzaná Komisiou v danom prípade majú za ciel respektovanie domácich trhov, Súd prvého stupna vo svojom rozsudku Cement, uz citovanom v bode 66 vyssie (body 1085 az 1088), rozhodol, ze tieto dohody majú samé osebe za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze, a patria tak do skupiny dohôd výslovne zakázaných clánkom 81 ods. 1 ES, a ze tento ciel, ktorého existencia bola v danom prípade dostatocne právne preukázaná listinnými dôkazmi, nemôze byt ospravedlnený analýzou ekonomického kontextu, na ktorý sa protisútazné konanie vztahuje". __________________________________________________________________ [91]41 - V tomto ohlade sa Komisia odvoláva na návrhy generálneho advokáta Vesterdorfa vo veci Rhône-Poulenc/Komisia (rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, T-1/89, Zb. s. II-867, cast E, bod 2). __________________________________________________________________ [92]42 - Uz citovaná v poznámke pod ciarou 37. __________________________________________________________________ [93]43 - Uz citovaná v bode 170 vyssie, v ktorom je prevzatý bod 180 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [94]44 - Pozri najmä rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 123. __________________________________________________________________ [95]45 - Na podporu tohto tvrdenia Súd prvého stupna odkazuje na rozsudok Súdneho dvora z 11. januára 1990, Sandoz prodotti farmaceutici/Komisia (277/87, Zb. s. I-45), a Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia (T-143/89, Zb. s. II-917, bod 30). __________________________________________________________________ [96]46 - Súd prvého stupna sa tu osobitne odvoláva na rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia , nazývaný "PVC II" (T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, body 727 a 728). __________________________________________________________________ [97]47 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 22. __________________________________________________________________ [98]48 - Secretary of State for the Home Department/Rehman [2001] UKHL47, príloha D.4, bod 5 (Lord Hoffman). __________________________________________________________________ [99]49 - Citovaná v celom rozsahu v bode 38 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [100]50 - Pozri judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 30. References 1. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref1 52. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref2 53. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref3 54. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref4 55. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref5 56. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref6 57. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref7 58. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref8 59. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref9 60. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref10 61. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref11 62. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref12 63. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref13 64. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref14 65. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref15 66. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref16 67. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref17 68. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref18 69. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref19 70. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref20 71. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref21 72. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref22 73. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref23 74. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref24 75. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref25 76. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref26 77. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref27 78. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref28 79. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref29 80. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref30 81. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref31 82. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref32 83. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref33 84. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref34 85. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref35 86. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref36 87. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref37 88. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref38 89. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref39 90. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref40 91. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref41 92. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref42 93. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref43 94. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref44 95. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref45 96. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref46 97. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref47 98. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref48 99. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref49 100. file:///tmp/lynxXXXXCsw0Qw/L97523-9452TMP.html#Footref50