NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 30. marca 2006 ^1([1]1) Spojené veci C-393/04 S.A. Air Liquide Belgium proti Ville de Seraing a Vec C-41/05 S.A. Air Liquide proti La Province de Ličge [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný rozhodnutím Cour d'Appel de Ličge a Tribunal de premičre instance de Ličge (Belgicko)] "Státna pomoc - Pojem - Dan z hybnej sily - Oslobodenie, ktoré sa vztahuje na motory pouzívané v staniciach zemného plynu - Prípadná nezlucitelnost - Právomoc vnútrostátnych súdov - Pôsobnost clánkov 25 ES a 90 ES" I - Úvod 1. Dvomi samostatnými rozhodnutiami polozili Cour d'appel de Ličge (dalej len "cour d'appel") a Tribunal de premičre instance de Ličge (dalej len "tribunal de premičre instance") podla clánku 234 ES Súdnemu dvoru niekolko prejudiciálnych otázok o zlucitelnosti opatrenia týkajúceho sa oslobodenia od miestnej dane z hybnej sily, ktorá sa vztahuje výlucne na motory pouzívané v kompresorových staniciach pre zemný plyn, s clánkami 25 ES, 87 ES a 90 ES, ako aj dôsledkov prípadného rozhodnutia o nezlucitelnosti tohto opatrenia. II - Právny rámec Právo Spolocenstva 2. Na úcely tejto veci je potrebné odvolat sa predovsetkým na clánok 87 ods. 1 ES, ktorý, ako je známe, stanovuje, ze ak nie je Zmluvou ustanovené inak, vyhlasuje za nezlucitelnú so spolocným trhom pomoc poskytovanú clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 3. Je tiez vhodné spomenút clánok 88 ods. 3 ES, ktorý, pokial ide o podstatu tejto veci, stanovuje: "Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky." 4. Na tieto úcely je tiez podstatný clánok 25 ES, podla ktorého: "Clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým úcinkom sa medzi clenskými státmi zakazujú. Tento zákaz sa vztahuje taktiez na clá fiskálnej povahy." 5. Napokon treba spomenút clánok 90 ES, ktorý stanovuje: "Ziaden clenský stát nezdaní výrobky z iných clenských státov nijakou priamou alebo nepriamou vnútrostátnou danou prevysujúcou dane ukladané priamo ci nepriamo na podobné domáce výrobky. Dalej, ziaden clenský stát nezdaní výrobky iných clenských státov nijakou vnútrostátnou danou, ktorá nepriamo ochranuje iné výrobky." Vnútrostátne právo Vec C-393/04 6. Mestské zastupitelstvo mesta Seraing vydalo 13. decembra 1999 nariadenie o zavedení dane z hybnej sily (dalej len "miestne nariadenie"). Toto nariadenie ukladá priemyselným, obchodným, financným alebo polnohospodárskym podnikom usadeným na území tohto mesta rocnú dan z motorov pouzívaných pri cinnosti prevádzkarne alebo k nej pripojených zariadení bez ohladu na médium alebo zdroj energie, ktorá tieto motory pohána. Výska tejto dane je úmerná výkonu pouzitého motora. 7. Clánok 3 tohto miestneho nariadenia vsak uvádza, ze niektoré situácie zakladajú oslobodenie od tejto dane. Pokial ide o podstatu tejto veci, clánok 3 deviaty odsek najmä stanovuje, ze dani z hybnej sily nepodliehajú "motory pouzívané v staniciach na stlácanie zemného plynu na pohon kompresorov vytvárajúcich stav tlaku v zásobovacích rozvodoch". Vec C-41/05 8. Zastupitelstvo provincie Ličge vydalo 30. októbra 1998 a 29. októbra 1999 nariadenie (dalej len "provincné nariadenie") o zavedení dane z hybnej sily. 9. Toto nariadenie má totozný rozsah pôsobnosti ako citované nariadenie prijaté mestom Seraing a ako toto stanovuje, ze tejto dani nepodliehajú motory pouzívané v staniciach na stlácanie zemného plynu. III - Skutkový stav a konanie Úvod 10. Air Liquide je priemyselná skupina, ktorá sa specializuje na výrobu a prepravu technických a medicinálnych plynov. Do tejto skupiny patrí aj Air Liquide Industries Belgium S.A. (dalej len "Air Liquide"). 11. Air Liquide zabezpecuje prepravu technických plynov prostredníctvom podzemnej siete vysokotlakových potrubí z rôznych svojich výrobných zariadení vybudovaných v Belgicku k svojim zákazníkom usadeným v Belgicku, vo Francúzsku a v Holandsku. 12. V rámci svojej cinnosti Air Liquide vyuzíva zariadenie na výrobu technického plynu na území mesta Seraing v provincii Ličge. Súcastou tohto zariadenia je stanica na stlácanie tohto plynu, nevyhnutná na vpústanie plynu do príslusných potrubí a umoznovanie jeho prepravy. Vec C-393/04 13. Dna 28. júna 2000 Air Liquide dostal platobný výmer mesta Seraing, ktorým mu bola nariadená úhrada sumy 41 275 757 BEF (1 023 199,20 eur) ako dane z hybnej sily týkajúcej sa cinností za rok 1999. 14. Listom z 22. septembra 2000 Air Liquide podal na mestský úrad mesta Seraing staznost proti tejto dani. Táto staznost vsak bola rozhodnutím z 15. marca 2001 zamietnutá. 15. Stazovatel teda podal na Tribunal de premičre instance de Ličge zalobu, ktorou sa domáhal zrusenia tohto rozhodnutia, pricom sa okrem iného dovolával diskriminacného charakteru tejto dane, pretoze zatazuje spolocnosti, ktoré vyrábajú a prepravujú technický plyn, a oslobodzuje tie, ktoré prepravujú zemný plyn. 16. Tento súd rozhodnutím z 28. novembra 2002 rozhodol, ze zaloba je prípustná, ale nedôvodná. Air Liquide sa teda odvolal na cour d'appel, ktorý rozsudkom z 15. septembra 2004 rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku: "Má sa oslobodenie od miestnej dane z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané na staniciach zemného plynu a vylucuje motory pouzívané pre iné technické plyny, povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 [ES] úplného znenia Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva?" Vec C-41/05 17. V dnoch 20. apríla 2000 a 9. mája 2001 zastupitelstvo provincie Ličge zaslalo Air Liquide dva platobné výmery, ktorými mu nariadilo zaplatit sumu 4 744 980 BEF (117 624,98 eur) za zdanovacie obdobie roku 1999 (cinnosti za rok 1998) a 2 403 360 BEF (59 577,74 eur) za zdanovacie obdobie roku 2000 (cinnosti za rok 1999) ako dan z hybnej sily. 18. Kedze staznost, ktorú Air Liquide podal proti tomuto rozhodnutiu, bola orgánmi provincie Ličge zamietnutá, podal tento na tribunal de premičre instance zalobu, ktorou sa domáhal zrusenia tohto zamietavého rozhodnutia a vrátenia uz zaplatených daní v celkovej výske 30 788 100 BEF (763 217,06 eur). 19. Kedze sa zalobca okrem iného dovolával rozporu dane z hybnej sily s clánkami 25 ES, 87 ES a 90 ES, prvostupnový súd rozsudkom z 24. januára 2005 rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Má sa oslobodenie od provincnej dane z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané na staniciach zemného plynu a vylucuje motory pouzívané pre iné technické plyny, povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 [ES] úplného znenia Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva? 2. V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, má vnútrostátny súd konajúci o zalobe podanej danovníkom, ktorý nebol oslobodený od provincnej dane z hybnej sily, nariadit orgánu verejnej moci, ktorý túto dan vybral, aby ju tomuto danovníkovi vrátil, pokial zistí, ze právne ani skutkovo nie je pre orgán verejnej moci, ktorý túto dan vybral, mozné, aby ju pozadoval od danovníka, ktorý bol oslobodený od dane z hybnej sily? 3. Má sa dan z hybnej sily, ktorej podliehajú motory pouzívané na prepravu technického plynu, ktorá sa uskutocnuje vysokotlakovými rozvodmi vyzadujúcimi prevádzkovanie kompresorových staníc, povazovat za poplatok s rovnakým úcinkom zakázaný clánkom 25 a nasl. úplného znenia Zmluvy ES, pokial je zrejmé, ze provincia alebo obec ju v skutocnosti vyberá za prepravu technického plynu za hranice ich územia, zatial co preprava zemného plynu za rovnakých podmienok je od takej dane oslobodená? 4. Má sa dan z hybnej sily, ktorej podliehajú motory pouzívané na prepravu technického plynu, ktorá sa uskutocnuje vysokotlakovými rozvodmi vyzadujúcimi prevádzkovanie kompresorových staníc, povazovat za opatrenie vnútrostátneho zdanenia zakázané clánkom 90 a nasl. ES, pokial je zrejmé, ze preprava zemného plynu je od tejto dane oslobodená? 5. V prípade, ak by predchádzajúce otázky boli zodpovedané kladne, je danovník, ktorý zaplatil dan z hybnej sily, oprávnený pozadovat jej vrátenie od 16. júla 1992, dátumu vyhlásenia rozsudku Legros [a i.]([2]2)?" Konanie pred Súdnym dvorom 20. Uznesením predsedu druhej komory Súdneho dvora z 21. júla 2005 boli veci C-393/04 a C-41/05 spojené na úcely ústnej casti konania a rozsudku. 21. Písomné pripomienky v jednom aj v druhom prípade predlozili zalobkyna, Province de Ličge (provincia Ličge), Ville de Seraing (mesto Seraing), belgická vláda a Komisia, ktorí potom 13. októbra 2005 na ústnom pojednávaní predniesli dalsie pripomienky. IV - Právna analýza O prvej otázke (veci C-393/04 a C-41/05) 22. Jedinou otázkou, ktorú polozil cour d'appel, a prvou otázkou, ktorú Súdnemu dvoru polozil tribunal de premičre instance, sa vnútrostátne súdy v podstate Súdneho dvora pýtajú, ci sa oslobodenie od daní (miestnej v prvom prípade a provincnej v druhom) z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané v kompresorových staniciach zemného plynu (dalej len "sporné opatrenia"), povazuje za státnu pomoc v zmysle Zmluvy. O právomoci Súdneho dvora 23. Mesto Seraing, provincia Ličge, belgická vláda (dalej len "belgické orgány") a Komisia totiz predovsetkým spochybnujú prípustnost prejudiciálnej otázky a namietajú, ze v oboch vnútrostátnych konaniach Air Liquide neziadal vnútrostátny súd o vrátenie údajnej nezákonnej pomoci od jej príjemcov, ale o vrátenie príspevkov, ktoré zaplatil ako dane, ktoré sú ako také zákonné. 24. Podla ich názoru pritom tento druh vrátenia vylucuje presná judikatúra Súdneho dvora, podla ktorej "danovníci sa nemôzu dovolávat toho, ze oslobodenie iných podnikov predstavuje státnu pomoc, aby sa vyhli zaplateniu uvedenej dane".([3]3) Kedze teda vnútrostátne súdy nemohli vyhoviet ziadostiam zalobcu, nemal by podla belgických orgánov a Komisie rozsudok Súdneho dvora o prípadnej povahe sporných opatrení ako státnej pomoci ziadny vplyv na riesenie konaní vo veciach samých. 25. Práve z tohto dôvodu napokon aj sám Súdny dvor v niekolkých veciach týkajúcich sa ziadostí o vrátenie podobných daní, akými sú dane v tomto prípade, rozhodol, ze nie je príslusný rozhodnút o prejudiciálnych otázkach týkajúcich sa kvalifikácie opatrenia vo veci samej ako státnej pomoci.([4]4) 26. Pokial ide o mna, najskôr pripomeniem, ze podla známej ustálenej judikatúry Súdneho dvora v prejudiciálnych konaniach prinálezí výlucne vnútrostátnemu súdu, aby zhodnotil vzhladom na osobitosti veci tak potrebu prejudiciálneho rozhodnutia, ako aj relevantnost otázok, ktoré kladie Súdnemu dvoru. Ten môze iba výnimocne odmietnut svoju právomoc, a to vtedy, ak "je úplne zrejmé, ze ziadaný výklad práva Spolocenstva alebo posúdenie jeho platnosti... vnútrostátnym súdom nemá ziadny reálny základ alebo s predmetom sporu vo veci samej nesúvisí."([5]5) 27. Je teda potrebné sa pýtat, ci je táto podmienka splnená aj v tomto prípade a najmä, ci otázka povahy sporných opatrení ako státnej pomoci je zjavne irelevantná pre riesenie konaní pred vnútrostátnymi súdmi. 28. Pritom sa mi zdá, ze na otázku sa musí odpovedat záporne, rovnako, ako som odpovedal záporne vo veci Ferring na rovnakú námietku neprípustnosti, ktorú podala francúzska vláda (ktorej potom nevyhovel ani Súdny dvor).([6]6) 29. Rovnako ako v uvedenom prípade, aj teraz totiz zdôraznujem, ze vnútrostátne konania sa týkajú výlucne (vec C-393/04) alebo najmä (vec C-41/05) otázky povahy sporných opatrení ako státnej pomoci, a teda rozsudok Súdneho dvora by v tejto súvislosti ako taký mohol byt uzitocný na úcely vydania rozhodnutia v týchto veciach. 30. Okrem toho vsak verím, ze táto uzitocnost by existovala aj vtedy, keby sa malo dospiet k záveru, ako to navrhujem spolu s belgickými orgánmi a Komisiou, (pozri nizsie body 58 az 76), ze nie je mozné vyhoviet takej ziadosti o vrátenie, akú podal Air Liquide. 31. Pripomínam totiz, ze podla ustálenej judikatúry "je platnost aktov zahrnajúcich vykonanie opatrení, ktoré majú charakter pomoci, dotknutá nedodrziavaním [clánku 88 ods. 3] poslednej vety ES vnútrostátnymi orgánmi. Vnútrostátne súdy musia obcanom Spolocenstva, ktorí sú spôsobilí poukázat na toto nedodrziavanie, zabezpecit, ze z toho vyvodia vsetky dôsledky v súlade s vnútrostátnymi procesnými postupmi, a to pokial ide o platnost aktov, ktoré zahrnajú vykonanie opatrení, ako aj pokial ide o vymáhanie financnej podpory poskytnutej v rozpore s týmto predpisom alebo prípadnými prechodnými opatreniami".([7]7) 32. To znamená, ze ak sa zistí povaha sporných opatrení ako státnej pomoci, vnútrostátne súdy by mali prijat vsetky potrebné opatrenia na úcel ochrany subjektov poskodených poskytnutím oslobodenia od dane. Znamená to tiez, ze ak, ako je tomu v tomto prípade, súdy nemôzu prijat pozadované osobitné opatrenie, nezaniká tým povinnost zabezpecit ostatné prípadné formy ochrany, ktoré ponúka vnútrostátne právo (myslím tým napríklad vydávanie predbezných opatrení, ktorými sa pozastavuje úcinnost nezákonných oslobodení). 33. A to bez toho, aby som pocítal s moznostou, ze zalobca mohol mat tiez záujem na dosiahnutí len deklaratórneho rozsudku o povahe opatrenia ako nezákonnej státnej pomoci, pretoze taký rozsudok okrem iného umoznuje ziadat Komisiu o nariadenie vrátenia pomoci, alebo v prípade, ak sú splnené podmienky, podat vnútrostátnemu súdu zalobu proti nekalej sútazi proti podnikom, ktoré sú príjemcami pomoci, alebo zalobu o náhradu skody proti státu z dôvodu porusenia povinností vyplývajúcich z práva Spolocenstva.([8]8) 34. Zdá sa mi teda, ze otázku, ktorú polozili vnútrostátne súdy, nemozno povazovat za zjavne nesúvisiacu s predmetmi sporov vo veciach samých, a teda ze námietky neprípustnosti, ktoré podala Komisia a belgické orgány, sa musia zamietnut. O veci samej 35. Pristúpim teda k posúdeniu, ci sporné opatrenia predstavujú státnu pomoc v prospech podnikov, ktoré sú oslobodené od dane z hybnej sily v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 36. Na túto otázku odpovedá Air Liquide kladne, pretoze v tomto prípade sú podmienky, ktoré sa zvycajne vyzadujú pre podobné posúdenie, splnené. Dotknuté oslobodenie od dane je totiz na jednej strane financované prostredníctvom verejných prostriedkov, na druhej strane je spôsobilé poskytnút selektívnu hospodársku výhodu prijímajúcim podnikom (v tejto súvislosti zalobca upresnuje, ze tieto oslobodenia sa môzu vztahovat len na dva podniky: S.A. Fluxys, pokial ide o provincnú dan, a S.A. Distrigaz, pokial ide o miestnu dan). Okrem toho je spôsobilé vyvolat narusenie hospodárskej sútaze a mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi, kedze s liberalizáciou energetickej oblasti predstavuje trh výroby, prepravy a distribúcie zemného plynu dôlezitý cezhranicný obchod, takze pomoc poskytnutá niektorým podnikom vykonávajúcim cinnost v týchto oblastiach by nemohla nemat uvedené úcinky. 37. Mesto Seraing a provincia Ličge, ako aj belgická vláda, ktoré uvádzajú vo velkej miere obdobné tvrdenia, vsak tvrdia, ze tieto opatrenia nepredstavujú státnu pomoc v zmysle Zmluvy. To najmä preto, ze nie sú spôsobilé vyvolat narusenie hospodárskej sútaze, ani mat vplyv na obchod medzi clenskými státmi. Podniky, ktoré vykonávajú cinnost na miestnej úrovni v oblasti plynu v Belgicku, totiz pôsobia stále v monopolnom postavení, v dôsledku coho neexistuje skutocná hospodárska sútaz. 38. Pokial ide o mna, musím predovsetkým pripomenút, ze v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora je na posúdenie, ci verejné opatrenie predstavuje státnu pomoc, potrebné zistit, ci sú splnené styri kumulatívne podmienky: i) opatrenie musí priznávat selektívnu výhodu niektorým podnikom alebo výrobe urcitých druhov tovaru; ii) výhoda musí byt poskytnutá priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov; iii) opatrenie musí narúsat alebo hrozit narusením hospodárskej sútaze a iv) musí byt spôsobilé ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi.([9]9) 39. i) Pritom pokial ide o prvú z týchto podmienok, zdá sa mi jasné, ze sporné opatrenia priznávajú výhodu podnikom, na ktoré sa vztahuje dotknuté oslobodenie. Pripomínam totiz, ze podla ustálenej judikatúry "pojem státna pomoc zahrna nielen pozitívne plnenia, ako sú subvencie, ale aj zásahy znizujúce rôznymi formami náklady, ktoré obycajne zatazujú rozpocet podniku a ktoré bez toho, aby boli subvenciami vo vlastnom slova zmysle, majú rovnakú povahu a zhodné úcinky".([10]10) 40. To je najmä prípad opatrení, ktoré ako v tomto prípade, aj ked nezahrnajú prevod státnych prostriedkov, poskytujú "urcitým podnikom oslobodenie od dane, ktoré stavajú príjemcov do výhodnejsej financnej situácie ako iných danovníkov".([11]11) 41. Okrem toho ide o selektívnu výhodu, kedze oslobodenie sa vztahuje iba na podniky, ktoré vykonávajú cinnost v oblasti zemného plynu. 42. V tejto súvislosti sa mi nezdá, ze by sa mohla uplatnit judikatúra - na ktorú sa zalované orgány ani neodvolávajú -, podla ktorej také rozdiely, ktoré hoci v skutocnosti zvýhodnujú urcité podniky alebo oblasti, sú "odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému, v ktorom sa nachádza[jú]"([12]12), nemajú selektívny charakter (a preto nepatria do pojmu státnej pomoci podla clánku 87 ES). Do tejto kategórie môzu okrem iného patrit odlisnosti v danovej oblasti pod podmienkou, ze vyplývajú z potrieb týkajúcich sa logiky danového systému([13]13) a nie jednoducho zo vseobecných úcelov a cielov, ktoré stát sledoval prijatím predmetného opatrenia.([14]14) 43. V tomto prípade sú pritom sporné opatrenia odôvodnené úvahami, ktoré mozno len tazko spájat s dôvodmi týkajúcimi sa danového systému. Ako totiz výslovne na pojednávaní uviedla belgická vláda, ide o opatrenia, ktoré boli prijaté od zaciatku 70. rokov (a teda po ropnej kríze) výlucne na úcel zvýhodnenia alternatívnych zdrojov energie nahrádzajúcich ropu, pricom sa na podniky, ktoré vykonávajú cinnost v oblasti zemného plynu vztahuje výhodnejsie danové zaobchádzanie. 44. ii) Zdá sa mi tiez zrejmé, ze predmetná výhoda bola financovaná zo státnych prostriedkov. V tejto súvislosti stací uviest, ze sa belgické orgány na základe týchto oslobodení v podstate vzdali danových príjmov, ktoré by inak získali. Tieto opatrenia preto spôsobili státu dodatocné bremeno. 45. iii) Zlozitejsie sa mi vsak zdá posúdenie splnenia podmienky týkajúcej sa protisútazných úcinkov skúmaných opatrení. 46. V zásade by odpoved mala byt kladná, najmä ak sa vychádza z úvahy, ze Súdny dvor v tejto súvislosti pouzíva ovela rozsiahlejsí prístup. Podla ustálenej judikatúry totiz také opatrenia - akými sú práve dotknuté oslobodenia v tomto prípade -, ktoré sú "zamerané na oslobodenie podniku od nákladov, ktoré musí obvykle znásat pri beznom riadení alebo obvyklej cinnosti, v zásade narúsajú podmienky hospodárskej sútaze".([15]15) Súdny dvor tiez spresnil, ze táto podmienka je splnená aj vtedy, ak narusenie hospodárskej sútaze iba hrozí.([16]16) 47. Musím ale pripomenút, ze v tomto prípade belgické orgány namietajú proti moznosti narusenia hospodárskej sútaze, kedze trvajú na tom, ze podniky, ktoré sú príjemcami údajnej pomoci (Distrigaz a Fluxys) pôsobia v oblastiach, akými je preprava, distribúcia a poskytovanie plynu, ktoré charakterizuje zákonný monopol, a teda svojou podstatou nepodliehajú hospodárskej sútazi. 48. Hoci vsetky údaje, ktoré sú v tejto súvislosti k dispozícii, neumoznujú dat bezpecnú odpoved, zdá sa mi, ze niektoré okolnosti uvedené v spise vedú k opacnému záveru, nez aký zastávajú belgické orgány, kedze z nich vyplýva, ze na relevantných trhoch sa podniky, ktoré majú prospech zo sporného opatrenia, nachádzajú v hospodárskej sútazi s inými sútazitelmi, aj ked v obmedzenej miere. 49. Napríklad z nedávneho rozhodnutia belgickej rady pre hospodársku sútaz, ktoré k svojim pripomienkam pripojilo mesto Seraing vyplýva, ze kým Distrigaz "mal pred zavedením liberalizácie trhu s plynom monopol na poskytovanie plynu", po liberalizácii sa nachádza v postavení "faktického monopolu". V tom istom rozhodnutí rada pre hospodársku sútaz tiez uviedla, ze Fluxys "má na trhu prepravy... zemného plynu faktický monopol, ktorý vsak nevyplýva z právnych predpisov".([17]17) 50. V tomto zmysle potom este pripomínam, ze rozhodnutie Európskej komisie, na ktoré odkazuje mesto Seraing vo svojich pripomienkach, zdôraznuje, ako sa v oblasti distribúcie plynu Distrigaz stretáva s rastúcou hospodárskou sútazou zo strany rôznych podnikov, ktoré vykonávajú cinnost na belgickom trhu, a predpokladá mozný budúci vstup dalsích sútazitelov na tento trh.([18]18) 51. Je potrebné dodat, ze podniky, ktoré majú prospech z oslobodenia, nevykonávajú v Belgicku iba cinnost prepravy, distribúcie a poskytovania zemného plynu, ale ponúkajú aj rôzne doplnkové a dodatocné sluzby (napríklad sluzby skladovania, pomoc a poradenstvo zákazníkom), pricom tieto sluzby nepochybne poskytujú v rezime slobodnej hospodárskej sútaze. 52. Zo spisu napokon vyplýva, ze tie isté infrastruktúry, ktoré pouzívajú Distrigaz a Fluxys pre cinnosti, ktoré údajne prevádzkujú v monopolnom rezime, sa tiez pouzívajú v rámci ponuky sluzieb tranzitu cez belgické územie na úcely poskytovania zemného plynu iným clenským státom, a teda v rámci sluzieb medzinárodnej prepravy, pri ktorých sú podniky, ktoré majú prospech z oslobodenia, jasne v hospodárskej sútazi s rôznymi poskytovatelmi usadenými v iných krajinách Únie. 53. Vzhladom na tieto úvahy sa skôr domnievam, ze podporné opatrenia poskytované podnikom, ktoré majú prospech z oslobodenia, sú aspon potenciálne spôsobilé vyvolat narusenie hospodárskej sútaze v hospodárskych oblastiach, v ktorých pôsobí bezná hospodárska sútaz, a to na vnútrostátnej, ako aj na medzinárodnej úrovni. Tým, ze sa tieto podniky oslobodia od danového zatazenia, ktoré by inak museli znásat, môze mat oslobodenie od dane vplyv na konecnú cenu rôznych výrobkov a sluzieb, ktoré tieto podniky ponúkajú. 54. iv) Pokial napokon ide o vplyv dotknutých opatrení na obchod medzi clenskými státmi, pripomínam, ze na rozdiel od toho, co navrhujú belgické orgány, pomoc môze byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, aj ked je príjemca pomoci aktívny len na miestnej alebo regionálnej úrovni a nezúcastnuje sa na cezhranicnom obchode. Na základe pomoci totiz cinnost vykonávaná uvedeným príjemcom môze zostat nezmenená alebo narást, v dôsledku coho sa znízia moznosti podnikov so sídlom v iných clenských státoch preniknút na trh dotknutého clenského státu.([19]19) 55. To najmä nastane na takom trhu, akým je trh s plynom, ktorý je po nadobudnutí úcinnosti druhej smernice Spolocenstva o liberalizácii trhu s plynom([20]20) charakterizovaný narastajúcim stupnom hospodárskej sútaze aj na cezhranicnej úrovni. Pomoc, akokolvek obmedzená, poskytnutá na takom trhu je teda spôsobilá vytvorit dalsiu prekázku skutocnému otvoreniu tejto oblasti a v dôsledku toho aj narusit obchod medzi clenskými státmi. 56. Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa domnievam, ze sú splnené vsetky podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES, a preto dotknuté oslobodenia tvoria státnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia. 57. Navrhujem teda, aby Súdny dvor odpovedal vnútrostátnym súdom v tom zmysle, ze oslobodenie od miestnej a provincnej dane z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané na kompresorových staniciach zemného plynu, sa povazuje za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. O druhej otázke (vec C-41/05) 58. Druhou otázkou sa tribunal de premičre instance pýta Súdneho dvora, ci má vnútrostátny súd konajúci o zalobe podanej danovníkom, ktorý nebol oslobodený od dotknutej dane, nariadit orgánu verejnej moci, ktorý túto dan vybral, aby ju tomuto danovníkovi vrátil, pokial zistí, ze právne ani skutkovo nie je pre orgán verejnej moci mozné, aby ju pozadoval od danovníka, ktorý bol oslobodený od dane. 59. Otázka vychádza zo skutocnosti, ze podla Air Liquide nastala v tomto prípade absolútna nemoznost pozadovat vrátenie nezákonnej pomoci. Kedze totiz pomoc spocíva v oslobodení od dane, pozadovat jej vrátenie od spolocností, ktoré sú jej príjemcami, by znamenalo, ze by týmto spolocnostiam boli ulozené dane, od ktorých sú v súcasnosti oslobodené. Podla jeho názoru by bol takýto príkaz súdu v rozpore s belgickou ústavou, najmä s jej clánkom 170 ods. 1, ktorý stanovuje, ze dane v prospech státu musia byt ulozené zákonom. Jediným prostriedkom na navrátenie do predchádzajúceho stavu by teda bolo prikázat orgánu verejnej moci, aby vrátil dane, ktoré nezákonne zaplatili podniky, ktoré nemali prospech z oslobodenia. 60. Pokial ide o belgické orgány a Komisiu, tieto odmietajú toto riesenie a tvrdia, ze úcinkom vrátenia vybratých daní by nebolo odstránenie prípadných protisútazných úcinkov opatrenia, ale naopak rozsírenie priestoru príjemcov pomoci, a teda v urcitom zmysle zhorsenie porusovania pravidiel hospodárskej sútaze. Komisia upresnuje, ze namiesto ziadania o vrátenie toho, co bolo zaplatené na základe spornej dane, sa mal Air Liquide domáhat, aby bolo státu nariadené vymáhat spät pomoc nezákonne poskytnutú podnikom, ktoré mali neoprávnený prospech z oslobodenia od dane. 61. Hned poviem, ze sa mi tvrdenia Air Liquide nezdajú byt presvedcivé, a to z dvoch dôvodov. 62. V prvom rade sa mi nezdá, ze okolnosti, na ktoré sa odvoláva zalobkyna, spôsobujú nemoznost spätného vymáhania prípadného nezákonného podporného opatrenia. 63. Ako je totiz známe, Súdny dvor uz vo vseobecnosti objasnil práve v súvislosti s vymáhaním nezákonnej pomoci, ze "clenský stát sa nemôze odvolávat na predpisy, praktiky alebo situácie podla svojho právneho poriadku, aby odôvodnil nedodrziavanie povinností, ktoré mu vyplývajú z práva Spolocenstva".([21]21) 64. Osobitne mohol potom odpovedat na obdobnú námietku, akú v tomto prípade podal Air Liquide. Po tom, ako Súdny dvor pripomenul, ze "zrusenie protiprávnej pomoci jej vymáhaním je logickým následkom konstatovania jej protiprávnosti", totiz uviedol, ze "pokial ide... o pomoc poskytnutú vo forme oslobodenia od dane a ktorej nezákonnost bola riadne zistená, je nepresné tvrdit, ... ze spätné vymáhanie nadobudne nevyhnutne formu ulozenia retroaktívneho danového bremena a bude absolútne nemozné ho vykonat". V skutocnosti "budú musiet orgány iba prijat potrebné opatrenia, aby mohli nariadit podnikom, ktoré majú prospech z pomoci, aby zaplatili sumy zodpovedajúce sumám, voci ktorým bolo nezákonne poskytnuté oslobodenie od dane".([22]22) 65. Inými slovami, na rozdiel od toho, co tvrdí Air Liquide, je potrebné sa domnievat, ze v takých prípadoch, o aké ide v tejto veci, by prípadný príkaz vnútrostátneho súdu vrátit pomoc nespôsobil, ze na oslobodený podnik by sa vztahovala "neexistujúca" dan, ale iba by sa neuplatnil predpis, ktorý upravuje oslobodenie (s následným uplatnovaním "bezného" danového rezimu) zároven s povinnostou poskytujúceho orgánu odstránit dôsledky jeho nezákonného postupu tým, ze od príjemcov pomoci vymôze sumy zodpovedajúce sumám, ktorých sa neoprávnene vzdal. 66. Súdny dvor vsak uz rozhodol aj o takých ziadostiach o vrátenie, akou je ziadost, ktorú podal zalobca v tejto veci. Zastával názor, ze je mozné im vyhoviet iba v prípade pomoci financovanej z takzvaných parafiskálnych daní, teda ked státna pomoc spocíva v rozdelovaní prostriedkov vo forme subvencií v prospech tých subjektov, ktoré boli vyzbierané vdaka dani ulozenej osobitne na tento úcel (parafiskálna dan).([23]23) 67. V takýchto prípadoch totiz príspevky, ktoré podniky zaplatili ako takúto dan, predstavujú prostriedok financovania verejného podporného opatrenia; je teda "úzka súvislost" medzi ulozenou danou a danovou výhodou poskytnutou urcitým subjektom.([24]24) A práve z tohto dôvodu Súdny dvor pripústa vrátenie dane, kedze prípadná nezákonnost pomoci sa musí rozsírit na danové opatrenie tout court, kedze tvorí "neoddelitelnú súcast" tejto pomoci. 68. Z toho vyplýva, ze na navrátenie do predchádzajúceho stavu budú musiet príslusné vnútrostátne orgány, ktoré zistia nezákonnost pomoci, nielen konat voci podnikom, ktoré majú neoprávnený prospech z pomoci (nariadením jej vrátenia), ale aj voci tým, ktoré museli financovat nezákonnú pomoc (nariadením vrátenia toho, co zaplatili).([25]25) 69. Pokial ide o prípady poskytnutia oslobodenia od dane, Súdny dvor výslovne vylúcil moznost, aby vnútrostátny súd vyhovel ziadosti o vrátenie zaplatených daní. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze v týchto prípadoch "sa dlzníci povinnej dane nemôzu odvolávat na to, ze oslobodenie, ktoré sa vztahuje na iné osoby, predstavuje nezákonnú státnu pomoc s cielom vyhnút sa plateniu tejto dane"([26]26) alebo "dosiahnut jej vrátenie".([27]27) 70. Je to tak preto, ze nezákonným opatrením podpory nie je danové opatrenie ako také, ale oslobodenie v prospech niektorých danovníkov.([28]28) A práve takéto oslobodenie a iba toto hladisko danového opatrenia musí byt predmetom stazností zalobcov, ktorí namietajú existenciu státnej pomoci.([29]29) 71. Zdá sa mi jasné, ze prípad, ktorým sa zaoberám, patrí presne do tejto poslednej kategórie. Ako som sa uz totiz presvedcil skôr, v tomto prípade spocíva pomoc práve v oslobodení od dane z hybnej sily poskytnutom provinciou Ličge podnikom, ktoré vykonávajú cinnost v oblasti zemného plynu. 72. Okrem toho uvádzam, ze sumy, ktoré zaplatil Air Liquide a iní danovníci ako dan z hybnej sily, neslúzia na financovanie podporného opatrenia, ale sú iba urcené do rozpoctu územných celkov vyberajúcich dane. Inými slovami a na rozdiel od parafiskálnych daní, nie sú sumy vybrané ako sporná dan viazané. 73. Dodávam, ze dan z hybnej sily a oslobodenie poskytnuté v prospech podnikov vykonávajúcich cinnost v oblasti zemného plynu sú jasne rozdielne a nezávislé opatrenia. Ako to totiz na pojednávaní potvrdila belgická vláda, mnohé belgické územné celky ustanovili dan z hybnej sily ovela skôr, ako sa zaviedli sporné oslobodenia. A teda na rozdiel od dane, ktorá je predmetom vo veci Boiron (ktorú som vzal do úvahy vyssie, poznámka pod ciarou 29), ulozenie spornej dane nie je opatrením, ktorého úlohou je poskytnút podporné opatrenie v prospech podnikov, ktoré vykonávajú cinnost v oblasti zemného plynu. Naopak, ako som práve uviedol, ustanovuje sa ním dan vseobecnej povahy, ktorej úcelom je zvýsit príjmy tohto celku. 74. Ide teda práve o uvedené oslobodenia (ustanovené az od 70. rokov), ktoré vytvorili hospodársku výhodu v prospech podnikov vykonávajúcich cinnost v oblasti zemného plynu. Preto mal Air Liquide namietat proti tejto casti danového opatrenia a domáhat sa jeho zrusenia a vymáhania pomoci od tých, ktorí z nej majú prospech. Tým, ze naopak zvolil ziadost o vrátenie ciastok zaplatených provincii Ličge, zalobca namietal zákonnost danového opatrenia v celom jeho rozsahu. 75. Napokon podotýkam, ze vyhlásenie neplatnosti celého danového opatrenia by v prípade dotknutom v tejto veci malo prehnaný a vôbec neodôvodnený dosah na verejné financie. Zatial co je totiz dan z hybnej sily vseobecnou danou s velmi sirokou pôsobnostou, namietané oslobodenie sa vztahuje na extrémne obmedzený pocet podnikov. Preto by volba riesenia vseobecného vrátenia tak, ako to ziada Air Liquide, namiesto vymáhania vrátenia pomoci od tých, ktorí z nej majú prospech, znamenala pre stát (alebo pre jeho územné celky) stratu významných danových príjmov, a to iba z dôvodu, ze (teoreticky) neoprávnene oslobodil od dane podniky vykonávajúce cinnost na urcitom trhu.([30]30) 76. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na druhú otázku, ktorú mu polozil tribunal de premičre instance, v tom zmysle, ze podniky, na ktoré sa vztahuje taká dan, akou je dan z hybnej sily, nemôzu tvrdit, ze oslobodenie od tejto dane, ktoré sa vztahuje na iné osoby, predstavuje státnu pomoc s cielom dosiahnutia vrátenia súm, ktoré tieto osoby zaplatili ako uvedenú dan. O tretej otázke (vec C-41/05) 77. Tretou otázkou sa tribunal de premičre instance pýta Súdneho dvora, ci sa dan z hybnej sily má povazovat za poplatok s rovnakým úcinkom ako clo, zakázaný clánkom 25 ES, ak je zrejmé, ze provincia alebo obec ju v skutocnosti vyberá za prepravu technického plynu za hranice jej územia, zatial co preprava zemného plynu za rovnakých podmienok je od takej dane oslobodená. 78. Air Liquide na jednej strane a Komisia a belgické orgány na druhej strane odpovedajú na túto otázku úplne odlisne: zatial co sa Air Liquide domnieva, ze sú splnené vsetky podmienky, ktoré vyzaduje clánok 25 ES, Komisia a belgické orgány tvrdia opak. 79. Pokial ide o mna, najskôr pripomeniem, ze podla tohto ustanovenia "clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým úcinkom sa medzi clenskými státmi zakazujú. Tento zákaz sa tiez vztahuje na clá fiskálnej povahy". 80. Podla tohto ustanovenia sa poplatkom s rovnakým úcinkom rozumie poplatok, ktorý sa obdobne ako clo uplatnuje na dovoz alebo vývoz, a teda z dôvodu prechodu urcitého tovaru cez hranice clenských státov.([31]31) 81. Je potrebné uviest, ze skúmaná dan sa nevyzaduje z dôvodu prekrocenia urcitej hranice. Ako to totiz jasne vyplýva z clánku 3 provincného nariadenia, skutocnostou, ktorá je dôvodom dane, nie je prechod cez hranicu, ale pouzívanie motoru pri podnikatelskej cinnosti. Na území provincie Ličge sa teda ukladá vsetkým tým, ktorí pri svojej hospodárskej cinnosti pouzívajú motory. 82. Navrhujem preto odpovedat, ze taká dan z hybnej sily, aká sa ukladá v provincii Ličge, ktorej podliehajú len motory pouzívané na prepravu technického plynu uskutocnovanú vysokotlakovými rozvodmi vyzadujúcimi prevádzkovanie kompresorových staníc, sa nepovazuje za poplatok s rovnakým úcinkom v zmysle clánku 25 ES. O stvrtej otázke (vec C-41/05) 83. Stvrtou otázkou sa potom tribunal de premičre instance Súdneho dvora pýta, ci sa má dan z hybnej sily povazovat za diskriminacné opatrenie vnútrostátneho zdanenia zakázané clánkom 90 a nasl. ES. 84. Podla Air Liquide je totiz sporná dan diskriminacná, kedze postihuje iba pouzívanie motorov nevyhnutných na vpústanie technického plynu do podzemných potrubí; postihuje teda tento druh prepravy oproti iným spôsobom prepravy technického plynu a najmä oproti kamiónovej preprave. Kedze plyn prepravovaný kamiónom je v podstate vnútrostátneho pôvodu, zatial co plyn, prepravovaný v potrubiach je z velkej casti dovezený, podla zalobkyne z toho vyplýva, ze sporné opatrenie zvýhodnuje technický plyn vyrobený v Belgicku oproti dovezenému plynu. 85. S týmto tvrdením zásadne nesúhlasí Komisia a belgické orgány na základe odôvodnenia, na ktoré o chvílu poukázem. 86. Pokial ide o mna, najskôr pripomeniem, ze ako je známe, clánok 90 ES má za ciel zabezpecit volný pohyb tovaru medzi clenskými státmi v normálnych podmienkach hospodárskej sútaze, pricom zakazuje kazdú formu ochrany, ktorá by mohla vyplývat z uplatnovania vnútrostátnych daní, ktoré majú diskriminacný charakter, voci tovarom pochádzajúcim z iných clenských státov. Inými slovami, "sleduje zabezpecenie absolútnej neutrality vnútrostátnych daní, pokial ide o hospodársku sútaz medzi vnútrostátnym a dovezeným tovarom".([32]32) Zákaz upravený v tomto ustanovení sa teda musí uplatnit, ked je úcelom ulozenia dane odradit od dovozu tovaru pochádzajúceho z iných clenských státov a zvýhodnit tým vnútrostátny tovar.([33]33) 87. Nezdá sa mi vsak, ze by toto bol prípad skúmanej dane. Touto danou sa totiz nezdanuje ziaden tovar, ale vykonávanie hospodárskej cinnosti (zahrnujúcej pouzívanie motorov) v provincii Ličge. Ako na pojednávaní potvrdila belgická vláda, hybnú silu povazujú mnohé územné celky za uzitocný ukazovatel na úcely urcenia danovej kapacity hospodárskych subjektov. 88. Zdá sa mi preto jasné, ze, ako zdôraznili belgické orgány a Komisia, sporná dan sa uplatnuje na základe objektívneho, transparentného zdanovacieho kritéria, ktoré je najmä celkom nezávislé od pôvodu (alebo aj od urcenia) tovarov alebo výrobkov pouzitých v rámci dotknutej hospodárskej cinnosti. 89. Zdá sa mi teda, ze zdanovanie plynu pochádzajúceho zo zahranicia, ktorý Air Liquide prepravuje, je úplne nepriamym a náhodným dôsledkom spôsobeným tým, ako sa Air Liquide rozhodol vykonávat svoju cinnost prepravy plynu (a teda vyuzitím potrubí, ktoré vyzadujú pouzívanie motorov). Ako pritom v minulosti správne poznamenal Súdny dvor, "okolnost, ze dan rôzne zatazuje výrobné náklady rôznych podnikov z dôvodu ich osobitnej hospodárskej struktúry, ... je na úcely [clánku 90 ES] nepodstatná".([34]34) 90. Na druhej strane, ako podotkla belgická vláda, je úplne normálne, ze rôzne dane zatazujú rôznym spôsobom sútaziace podniky, ktoré nemajú rovnakú struktúru svojej obchodnej alebo priemyselnej cinnosti. A tak cestná dan pre vozidlá, ktorej podliehajú kamióny, nevyhnutné pre cestnú prepravu plynu vyrábaného sútazitelmi Air Liquide zatazuje týchto sútazitelov, a nie Air Liquide. 91. Napokon to, ze dan nemá ziadny ochranársky úcinok, sa zdá byt jasné pri pomyslení, ze na akýkolvek tovar vyrobený na území provincie Ličge, na výrobu ktorého musí podnik pouzit motor, sa vztahuje sporná dan, pricom ten istý tovar vyrobený inde (presnejsie mimo územia provincie) a prepravovaný na úcely predaja v provincii Ličge, nie je touto danou zatazený. 92. K inému rieseniu by nemohla viest ani skutocnost, ktorú uviedol vnútrostátny súd, ze dotknutý danový systém spôsobuje rozdielne danové zaobchádzanie medzi prepravou zemného plynu a prepravou technického plynu. Keby to tak totiz bolo a pripustili by sme, ze tieto dva výrobky si skutocne konkurujú, bolo by potrebné dospiet k záveru, ze sporná dan paradoxne zvýhodnuje dovezený výrobok, teda zemný plyn, oproti iným výrobkom, ktorý sa tiez vyrába v tuzemsku, teda oproti technickému plynu. Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze taký druh danového opatrenia, ktorý by diskriminoval vnútrostátne výrobky, nepatrí do pôsobnosti clánku 90 ES.([35]35) 93. Vzhladom na predchádzajúce úvahy preto navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal vnútrostátnemu súdu v tom zmysle, ze taká dan z hybnej sily, akou je skúmaná dan, sa nepovazuje za diskriminacné opatrenie zdanenia podla clánku 90 ES. O piatej otázke (vec C-41/05) 94. Piatou otázkou sa tribunal de premičre instance snazí zistit, ci v prípade, ak by bola tretia a stvrtá otázka zodpovedané kladne, je danovník, ktorý zaplatil dan z hybnej sily, oprávnený pozadovat jej vrátenie od 16. júla 1992, teda dátumu vyhlásenia uz citovaného rozsudku Legros a i. 95. V tejto súvislosti sa obmedzím na konstatovanie, ze tým, ze sa vylúcilo, ze dotknuté opatrenie sa má povazovat za poplatok s rovnakým úcinkom ako clo podla clánku 25 ES, a teda za diskriminacné opatrenie vnútrostátneho zdanenia zakázané clánkom 90 ES, nezdá sa mi potrebné na túto otázku odpovedat. V - Návrh 96. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: - Vo veci C-393/04 a C-41/05: Oslobodenie od miestnej dane z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané na kompresorových staniciach zemného plynu, sa povazuje za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. - Vo veci C-41/05: 1. Oslobodenie od provincnej dane z hybnej sily, ktoré sa vztahuje výlucne na motory pouzívané v kompresorových staniciach zemného plynu, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 2. Subjekty, na ktoré sa vztahuje dan, akou je dan z hybnej sily ustanovená v provincii Ličge provincnými nariadeniami z 30. októbra 1998 a 29. októbra 1999, nemôzu tvrdit, ze oslobodenie od tejto dane, ktoré sa vztahuje na tretie osoby, predstavuje státnu pomoc s cielom dosiahnutia vrátenia súm, ktoré tieto osoby zaplatili ako uvedenú dan. 3. Dan z hybnej sily, aká sa ukladá v provincii Ličge provincnými nariadeniami z 30. októbra 1998 a 29. októbra 1999, predstavuje poplatok s rovnakým úcinkom v zmysle clánku 25 ES. 4. Dan z hybnej sily, akou je dan ustanovená v provincii Ličge provincnými nariadeniami z 30. októbra 1998 a 29. októbra 1999, nepredstavuje diskriminacné opatrenie zdanenia podla clánku 90 ES. __________________________________________________________________ [36]1 - Jazyk prednesu: taliancina. __________________________________________________________________ [37]2 - Rozsudok zo 16. júla 1992, Administration des douanes et droits indirects/Legros a i., C-163/90, Zb. s. I-4625. __________________________________________________________________ [38]3 - Rozsudok z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 80; zásada potvrdená rozsudkom z 13. júna 2002, Sea-Land Service a Nedlloyd Lijnen, C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, bod 47. __________________________________________________________________ [39]4 - Belgické orgány a Komisia sa odvolávajú najmä na rozsudky z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co, C-437/97, Zb. s. I-1157, body 53 a 54 a z 13. júla 2000, Idéal tourisme, C-36/99, Zb. s. I-6049, body 26 az 29. __________________________________________________________________ [40]5 - Rozsudok Idéal tourisme, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 20. V tom istom zmysle pozri najmä rozsudky z 5. októbra 1995, Aprile, C-125/94, Zb. s. I-2919, body 16 a 17; z 15. decembra 1995, Bosman, C-415/93, Zb. s. I-4921, bod 59, a z 25. októbra 2005, Schulte, C-350/03, Zb. s. I-9215, bod 43. __________________________________________________________________ [41]6 - Návrhy prednesené 18. mája 2001 vo veci Ferring (rozsudok z 22. novembra 2001, C-53/00, Zb. s. I-9067), body 22 a 23. V rovnakom zmysle pozri tiez rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365; z 29. apríla 2004, GIL Insurance a i., C-308/01, Zb. s. I-4777, a zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861. V opacnom zmysle pozri rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 4. __________________________________________________________________ [42]7 - Rozsudok z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a Syndicat national des négociants et transformateurs de saumon, C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12; kurzívou zvýraznil generálny advokát. V rovnakom zmysle pozri napríklad rozsudky z 27. novembra 2003, Enirisorse, C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 42, a z 21. júla 2005, Xunta de Galicia, C-71/04, Zb. s. I-7419, body 49 a 50. __________________________________________________________________ [43]8 - V tejto súvislosti pozri rozsudok Banks, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 80. Pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro 19. septembra 1989 vo veci Belgicko/Komisia (rozsudok z 21. marca 1990, C-142/87, Zb. s. I-959), bod 7, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 29. novembra 2005 vo veci Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, vec v konaní, bod 86. __________________________________________________________________ [44]9 - Pozri napríklad rozsudky zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 20; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68, a z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 74. __________________________________________________________________ [45]10 - Rozsudok z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 15. Pozri tiez rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14, a z 1.decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 34. __________________________________________________________________ [46]11 - Tamze, bod 16. __________________________________________________________________ [47]12 - Rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný, bod 42. Pozri tiez v rovnakom zmysle rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 33, a z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 42. __________________________________________________________________ [48]13 - Pozri najmä rozsudok GIL Insurance (uz citovaný v poznámke pod ciarou 6), v ktorom Súdny dvor povazoval za "odôvodnené povahou systému zdanenia poistenia" také opatrenie, ktorého cielom bolo "bojovat proti postupom, ktoré sledujú získanie výhody z nerovnosti medzi pomernou castou [dane z poistného plnenia] a DPH, pricom dochádza k manipulácii s cenami leasingu alebo predaja elektrospotrebicov a súvisiacich poistení" (bod 74). __________________________________________________________________ [49]14 - Pozri napríklad rozsudok z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 12), v ktorom Súdny dvor zamietol tvrdenia spanielskej vlády, podla ktorej opatrenie, ktoré sleduje podporu nahradenia úzitkových vozidiel nemusí byt povazované za státnu pomoc, kedze sleduje ciele ochrany zivotného prostredia a bezpecnosti cestnej premávky (bod 43). __________________________________________________________________ [50]15 - Rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30, ako aj tam citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [51]16 - Pozri rozsudky zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, body 11 a 12; z 10. júla 1986, Belgicko/Komisia, 40/85, Zb. s. 2321, bod 22; pozri tiez rozsudky Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaams Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 46, a z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T-35/99, Zb. s. II-261, bod 85. __________________________________________________________________ [52]17 - Rozhodnutie c. 2003-C/C-31 zo 7. apríla 2003, v Revue trimestrielle de jurisprudence 2003/02, s. 15 a nasl., bod 6.2.1; kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [53]18 - Rozhodnutie Komisie K(2003)582 z 13. februára 2003, veci c. COMP/M.3075, 3076, 3077, 3078, 3079 a 3080, ECS/Intercomunale IVEKA a i., body 39 a 40. __________________________________________________________________ [54]19 - Pozri napríklad rozsudok Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný v poznámke pod ciarou 9, body 78 a 82. __________________________________________________________________ [55]20 - Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/55/ES z 26. júna 2003 o spolocných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom, ktorou sa rusí smernica 98/30/ES (Ú. v. EÚ L 176, s. 176; Mim. vyd. 12/002, s. 230). __________________________________________________________________ [56]21 - Pozri rozsudok z 21. februára 1990, Komisia/Belgicko, C-74/89, Zb. s. I-491, bod 8; kurzívou zvýraznil generálny advokát. Rovnako rozsudok zo 14. novembra 1989, Taliansko/Komisia, 14/88, Zb. s. 3677, bod 25. __________________________________________________________________ [57]22 - Rozsudok z 10. júna 1993, Komisia/Grécko, C-183/91, Zb. s. I-3131, body 15 az 17. __________________________________________________________________ [58]23 - Pozri napríklad rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, body 53 a 54. __________________________________________________________________ [59]24 - O dôlezitosti tejto súvislosti medzi danou a opatrením pomoci pozri rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest, C-174/02, Zb. s. I-85, bod 22. Pozri tiez rozsudok z 27. októbra 2005, Casino France a i., C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04, Zb. s. I-9481, body 40 a 41. __________________________________________________________________ [60]25 - V tejto súvislosti pozri rozsudok Enirisorse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 7, body 44 a 45. __________________________________________________________________ [61]26 - Rozsudok Banks, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3, bod 80. V rovnakom zmysle pozri rozsudky EKW a Wein & Co, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 52, a Idéal tourisme, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, bod 20. __________________________________________________________________ [62]27 - Rozsudok Casino France a i., uz citovaný v poznámke 24, bod 44. __________________________________________________________________ [63]28 - V tejto súvislosti pozri najmä návrhy, ktoré predniesla 14. júla 2005 generálna advokátka Stix-Hackl vo veci Casino France a i., uz citované v poznámke pod ciarou 24, bod 38. __________________________________________________________________ [64]29 - Riesenie by vsak bolo iné, ak bolo nezákonným samotné ulozenie dane, kedze by sa ním mal vytvorit protiprávny stav zvýhodnujúci niektoré subjekty, ako je tomu vo veci Laboratoires Boiron (C-526/04), v ktorej som dnes predniesol návrhy (a na ktoré odkazujem, pokial ide o dalsí vývoj v tejto súvislosti). V uvedenom prípade totiz ide o dan koncipovanú ako "asymetrickú" dan, pretoze zatazuje iba niektoré hospodárske subjekty a nie ostatné, ktoré sú s prvými uvedenými vo vztahu hospodárskej sútaze, a je ustanovená práve a iba na úcel zvýhodnenia v prospech podnikov, na ktoré sa dan nevztahuje. Tak vzniká úzka súvislost medzi danou a pomocou ako dvoch strán jednej mince, pretoze výhoda poskytnutá podnikom, na ktoré sa dan nevztahuje, zodpovedá presne nevýhode vytvorenej voci podnikom, na ktoré sa dan vztahuje. V podobnom prípade je teda samotné ulozenie dane mozné povazovat za nezákonné z hladiska ustanovení práva Spolocenstva v oblasti státnej pomoci. __________________________________________________________________ [65]30 - V tejto súvislosti pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Transalpine Ölleitung in Österreich, uz citovanej v poznámke pod ciarou 8, body 83 a 90. __________________________________________________________________ [66]31 - Pozri najmä rozsudky z 25. januára 1977, Bauhuis, 46/76, Zb. s. 5, body 9 a 10; zo 14. septembra 1995, Simitzi, C-485/93 a C-486/93, Zb. s. I-2655, bod 15, a zo 17. septembra 1997, UCAL, C-347/95, Zb. s. I-4911, bod 18. __________________________________________________________________ [67]32 - Rozsudok z 3. marca 1988, Bergandi/Directeur général des impôts, 252/86, Zb. s. 1343, bod 24. __________________________________________________________________ [68]33 - Pozri napríklad rozsudky Bergandi, uz citovaný v predchádzajúcej poznámke pod ciarou, body 24 a 25; z 27. februára 1980, Komisia/Dánsko, 171/78, Zb. s. 447, bod 5, a zo 7. decembra 1995, Ayuntamiento de Ceuta, C-45/94, Zb. s. I-4385, bod 29. __________________________________________________________________ [69]34 - Rozsudok z 28. januára 1981, Kortmann, 32/80, Zb. s. 251, bod 29. __________________________________________________________________ [70]35 - Pozri napríklad rozsudky z 13. marca 1979, Peureux, 86/78, Zb. s. 897, body 32 a 33, a z 27. februára 1980, Just, 68/79, Zb. s. 501, body 15 a 16. References 1. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref1 37. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref2 38. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref3 39. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref4 40. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref5 41. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref6 42. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref7 43. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref8 44. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref9 45. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref10 46. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref11 47. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref12 48. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref13 49. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref14 50. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref15 51. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref16 52. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref17 53. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref18 54. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref19 55. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref20 56. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref21 57. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref22 58. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref23 59. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref24 60. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref25 61. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref26 62. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref27 63. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref28 64. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref29 65. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref30 66. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref31 67. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref32 68. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref33 69. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref34 70. file:///tmp/lynxXXXXAgARUu/L97995-4773TMP.html#Footref35