NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 29. novembra 2005 ^1([1]1) Vec C-368/04 Transalpine Ölleitung in Österreich GmbH proti Finanzlandesdirektion für Tirol Planai-Hochwurzen-Bahnen GmbH proti Finanzlandesdirektion für Steiermark a Gerlitzen-Kanzelbahn-Touristik GmbH & Co. KG proti Finanzlandesdirektion für Kärnten 1. Tento návrh na zacatie prejudiciálneho konania predlozený rakúskym Verwaltungsgerichtshof (správny súd) nastoluje niekolko sporných otázok v oblasti státnej pomoci. 2. V roku 1996 vrátilo Rakúsko podnikom vyrábajúcim hmotný majetok spotrebnú dan z energií v prípade, ze výska tejto spotrebnej dane z energií presiahla úroven 0,35 % cistej hodnoty ich výroby, avsak Komisii toto opatrenie ako pomoc neoznámilo. Ked v roku 2001([2]2) Súdny dvor rozhodol, ze toto vrátenie dane predstavovalo pomoc, kedze nebolo dostupné podnikom poskytujúcim sluzby a bolo selektívne, Komisia toto opatrenie preskúmala a v roku 2002 rozhodla, ze v období od roku 1996 do roku 2001 bolo zlucitelné so spolocným trhom; v tejto fáze Komisia neskúmala, ci hranica 0,35 % mohla takisto viest k selektívnosti. Následne v roku 2004 opätovne preskúmala pomoc, ktorá bola medzitým rozsírená aj na podniky poskytujúce sluzby, no v tomto prípade rozhodla, ze v dôsledku uplatnovania hranice 0,35 % zvýhodnujúcej podniky s vysokou spotrebou energií bola pomoc selektívna a v období rokov 2002 a 2003 nezlucitelná so spolocným trhom. 3. Konania vo veci samej vznikli na základe ziadostí o vrátenie spotrebných daní z energií podaných niekolkými podnikmi poskytujúcimi sluzby za obdobie rokov 1996 az 2001, pocas ktorého táto státna pomoc vo svojej pôvodnej podobe nebola oznámená. 4. Za týchto okolností sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci vo vztahu k tomuto obdobiu clánok 88 ods. 3 ES vylucuje uplatnovanie ustanovenia obmedzujúceho prípady vrátenia spotrebných daní z energií na výrobcov hmotného majetku a to i v prípade, ze Komisia medzitým rozhodla, ze táto pomoc bola v uvedenom období zlucitelná so spolocným trhom; a ak áno, ci clánok 88 ods. 3 ES takisto vyzaduje vrátenie spotrebných daní z energií tým subjektom, ktoré z jeho uplatnovania boli vylúcené aj v prípade, ze ich ziadosti boli predlozené az po rozhodnutí Komisie o zlucitelnosti. 5. Tým sa vlastne explicitne kladie otázka o oprávnení Komisie schválit pomoc s retroaktívnou úcinnostou. Popri tom bude na mieste posúdit úlohu vnútrostátnych súdov pri uplatnovaní zlucitelnosti s pravidlami o státnej pomoci, a to osobitne otázku, ci tieto súdy môzu legalizovat pôvodne protiprávnu pomoc tým, ze nariadia jej poskytnutie na neselektívnom základe a v prípade, ze áno, za akých podmienok alebo obmedzení. V konaní pred Súdnym dvorom bola napokon polozená otázka, ci rozhodnutie Komisie z roku 2004 nejakým spôsobom ovplyvnuje jej rozhodnutie z roku 2002. Pravidlá Spolocenstva týkajúce sa státnej pomoci 6. Podla clánku 87 ods. 1 ES([3]3), s výnimkou ak je Zmluvou ustanovené inak, "pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". 7. Urcité druhy pomoci sú vsak na základe clánku 87 ods. 2 ES automaticky zlucitelné so spolocným trhom a iné - tie, ktoré sú uvedené v clánku 87 ods. 3 ES - mozno za zlucitelné povazovat. Z týchto neskôr vymenovaných uvádza clánok 87 ods. 3 písm. c) ES "pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom".([4]4) 8. Clánok 88 ods. 1 ES stanovuje právomoc Komisie preskúmavat vsetky systémy pomoci poskytovanej podnikom. Podla clánku 88 ods. 2 ES môze Komisia v závislosti od stanoviska, ku ktorému dospeje po tom, co umozní príslusným stranám predlozit ich pripomienky, pozadovat, aby clenský stát urcitú pomoc zrusil alebo upravil. 9. Clánok 88 ods. 3 ES stanovuje: "Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 10. Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999([5]5) kodifikuje prax vytvorenú pri uplatnovaní clánku 88 ES. Úcinnost nadobudlo 16. apríla 1999. 11. Clánky 2 az 9 tohto nariadenia sa týkajú postupu v prípade oznámenej pomoci. Ak má Komisia pochybnosti o zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, zaháji konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánkoch 6 a 7. Tam, kde dospeje k záveru, ze pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom, prijme "záporné rozhodnutie". 12. Clánky 10 az 15 sa týkajú konania vo veci protiprávnej pomoci - t. j. v tomto kontexte v prípade uskutocnenia pomoci v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. Podla clánku 10 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, ak Komisia vlastní informácie z akéhokolvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meskania. Podla potreby poziada o informácie od daného clenského státu. Tam, kde je to na mieste, môze v zmysle clánku 13 ods. 1 toto preskúmanie viest k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánkoch 6 a 7. 13. V prípade, ze Komisia prijme za týchto okolností záporné rozhodnutie, má v súlade s clánkom 14 ulozit clenskému státu povinnost vymáhat pomoc s výnimkou toho, ak by vymáhanie pomoci bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. Vnútrostátne konania a súvisiace okolnosti 14. S úcinnostou od 1. júna 1996 zaviedlo Rakúsko súcasne i) dane z dodávania a spotreby elektrickej energie a zemného plynu, a ii) postup, na základe ktorého podniky v pozícii spotrebitelov mohli ziadat vrátenie casti daní presahujúcej 0,35 % cistej hodnoty výroby. Právo ziadat vrátenie dane vsak bolo obmedzené na podniky, ktorých hlavnou cinnostou je výroba hmotného majetku.([6]6) Toto usporiadanie budem dalej oznacovat ako "pôvodná schéma". 15. Rakúske orgány nepovazovali túto pôvodnú schému za státnu pomoc, a preto ju neoznámili Komisii tak, ako to vyzaduje clánok 88 ods. 3 ES. 16. Rakúsky Verfassungsgerichtshof (Ústavný súd), ktorý bol vyzvaný, aby rozhodol o zákonnosti zamietnutí vrátenia spotrebných daní z energií viacerým podnikom poskytujúcim predovsetkým sluzby, polozil 10. marca 1999 Súdnemu dvoru dve otázky týkajúce sa toho, ci pôvodná schéma predstavovala státnu pomoc. 17. Dna 8. novembra 2001 vydal Súdny dvor v tejto veci rozsudok, v ktorom v zásade rozhodol, ze ustanovenie o vrátení spotrebných daní z energií nepredstavuje státnu pomoc v prípade, ze sa vztahuje na vsetky podniky, avsak za takúto pomoc sa musí povazovat v prípade, ze sa vztahuje len na podniky, ktorých hlavnou cinnostou je preukázatelne výroba hmotného majetku.([7]7) 18. Tento rozsudok viedol k vývoju vo viacerých oblastiach. 19. Po prvé, 13. decembra 2001, zrusil Verfassungsgerichtshof zamietavé rozhodnutia o vrátení spotrebných daní z energií za obdobie rokov 1996 az 2001 adresované viacerým úcastníkom vrátane prvých dvoch úcastníkov konania vo veci samej predchádzajúcemu tomuto konaniu o prejudiciálnej otázke. Na základe rozsudku Súdneho dvora vo veci Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke dospel k záveru, ze vrátenie spotrebných daní z energií výrobným podnikom bolo prípustné, nie vsak zamietnutie týchto vrátení iným podnikom na základe ustanovenia, ktoré ich vylucovalo z takéhoto postupu a ktoré ako jediná cast tejto schémy, ktorej vykonanie bolo z dôvodu jej neoznámenia na základe clánku 88 ods. 3 ES zakázané, malo byt zrusené. 20. Po druhé, v odpovedi na oficiálnu poziadavku poskytlo Rakúsko Komisii v listoch z 15. januára a 1. marca 2002 podrobnosti o pôvodnej schéme. Po jej preskúmaní prijala Komisia 22. mája 2002 rozhodnutie ("rozhodnutie z roku 2002")([8]8). Uviedla, ze táto schéma bola zjavne selektívna a predstavovala pomoc, kedze sa vztahovala len na výrobné podniky; ([9]9) Komisia preto výslovne neposudzovala, ci bola selektívna taktiez z dôvodu hranice 0,35 %. Následne Komisia posudzovala obsah pomoci z pohladu pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia [neoficiálny preklad]([10]10), a dospela okrem iného k záveru, ze táto pôvodná schéma bola zlucitelná s bodom 3.4 týchto pravidiel([11]11) v tom zmysle, ze docasné oslobodenie z nových environmentálnych daní je prípustné v prípade, ze je to nevyhnutné na kompenzáciu znízenej konkurencieschopnosti a to osobitne v medzinárodnom kontexte. Komisia preto konstatovala - s "polutovaním", ze pomoc bola poskytnutá v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES - zlucitelnost pôvodnej schémy s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES. Výslovne uviedla, ze toto hodnotenie sa týka obdobia od 1. júna 1996 do 31. decembra 2001. 21. Po tretie, 8. októbra 2002, avsak s úcinnostou od 1. januára 2002 novelizovali rakúske orgány pôvodnú schému v tom zmysle, ze odstránili obmedzenie práva ziadat vrátenie spotrebných daní z energií len na výrobné podniky (dalej len "novelizovaná schéma").([12]12) Táto zmena bola oznámená Komisii, ktorá 30. apríla 2003 oznámila Rakúsku svoje rozhodnutie zacat vysetrovacie konanie. 22. Vsetci odvolatelia v konaniach predchádzajúcich tomuto návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sú podniky, ktorých hlavnou cinnostou je poskytovanie sluzieb. 23. Prví dvaja, Transalpine Ölleitung in Österreich GmbH (dalej len "TAL") a Planai-Hochwurzen-Bahnen GmbH (dalej len "Planai") boli úcastníkmi vyssie uvádzaných konaní pred Verfassungsgerichtshof. Zamietavé rozhodnutia o vrátení spotrebných daní z energií za obdobie rokov 1996 az 1998, resp. 1996 az 1997 v druhom prípade boli rozsudkom tohto súdu z 13. decembra 2001 zrusené. TAL a Planai následne na príslusných danových orgánoch podali nové ziadosti o vrátenie spotrebných daní z energií, tie vsak boli na základe rozhodnutia z roku 2002 zamietnuté. Danové orgány v zásade zastávali názor, ze toto rozhodnutie zmenilo s retroaktívnou úcinnostou a vseobecnou záväznostou právnu úpravu, ktorá bola východiskom pre rozsudok Verfassungsgerichtshof, ktorý v dôsledku toho uz nebol v tejto casti relevantný. 24. Tretí odvolatel, Gerlitzen-Kanzelbahn-Touristik GmbH & Co. KG (dalej len "Gerlitzen") podal v septembri 2002 ziadost o vrátenie spotrebných daní z energií za obdobie rokov 1999 az 2001; jeho ziadost bola obdobne zamietnutá. 25. Planai a Gerlitzen napadli tieto zamietavé rozhodnutia pred Verfassungsgerichtshof, ktorý zastával názor, ze daná vec sa uz nevyznacuje ziadnou zjavnou nezákonnostou, o ktorej by mohol rozhodnút, avsak ktorý na ziadost odvolatelov postúpil vec na konanie pred Verwaltungsgerichtshof.([13]13) TAL sa vo svojom konaní odvolal priamo na Verwaltungsgerichtshof, ktorý 12. augusta 2004 polozil Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Je zákaz uskutocnenia pomoci upravenej v clánku 88 ods. 3 ES v rozpore s uplatnením vnútrostátnej právnej normy, ktorá vylucuje z vrátenia spotrebných daní z energií podniky, ktorých hlavnou cinnostou nie je preukázatelne výroba hmotného majetku a ktorá v dôsledku toho musí byt oznacená za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, a to aj vtedy, ak táto norma nebola pred nadobudnutím úcinnosti oznámená Komisii, avsak Komisia na základe uplatnenia clánku 87 ods. 3 ES vyhlásila zlucitelnost pomoci so spolocným trhom v urcitom období v minulosti a ziadost o vrátenie sa týka daní vztahujúcich sa na toto obdobie? 2. V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: Vyzaduje zákaz uskutocnenia pomoci v takejto situácii vrátenie spotrebných daní z energií z energií aj v prípadoch, ked ziadosti podnikov poskytujúcich sluzby boli podané po prijatí rozhodnutia Komisie týkajúceho sa referencných období predchádzajúcich tomuto prijatiu?" 26. Medzitým vsak Komisia prijala 9. marca 2004 dalsie rozhodnutie týkajúce sa zlucitelnosti novelizovanej schémy v období rokov 2002 a 2003 (dalej len "rozhodnutie z roku 2004")([14]14). 27. Dospela k záveru, ze táto schéma bola selektívna a predstavovala pomoc vzhladom na to, ze i ked sa teoreticky vztahovala na vsetky podniky dosahujúce hranicu 0,35 % cistej hodnoty výroby, fakticky bola sitá na mieru energeticky nárocných spotrebitelov a navyse ani nezodpovedala vnútornej logickej struktúre dane z energií.([15]15) 28. Komisia posúdila túto pomoc z hladiska jej zlucitelnosti s pravidlami Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia([16]16) a to osobitne s bodmi 45, 46([17]17) a 51 az 53 týchto pravidiel,([18]18) a dospela k záveru, ze táto pomoc nesplnala kritériá týchto pravidiel. Neexistoval ziaden dôkaz o tom, ze táto dan mala významnejsí pozitívny vplyv z hladiska ochrany zivotného prostredia, alebo ze sa toto vrátenie spotrebných daní z energií stalo nevyhnutným v dôsledku podstatných zmien ekonomických podmienok, ktoré stavali dotknuté podniky do osobitne zlozitej situácie z hladiska ich konkurencieschopnosti; uvedená dan nebola významnejsím spôsobom zvýsená; vrátenie nebolo ani obmedzené na úroven 50 % zvýsených nákladov, ani nebolo degresívne; a napokon neexistoval nijaký dôkaz o tom, ze podniky platili významnejsiu cast tejto dane.([19]19) 29. Komisia preto rozhodla o nezlucitelnosti novelizovanej schémy so spolocným trhom a Rakúsko zaviazala, aby ju zrusilo. 30. V súlade s clánkom 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 vsak nepozadovala vrátit pomoc v prípade, ze toto vrátenie môze zasiahnut do legitímnych ocakávaní. Osobitne uviedla, ze "si mozno predstavit, ze... formulácia odpovede Súdneho dvora... v rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke mohla viest niektorých príjemcov v dobrej viere k presvedceniu, ze vnútrostátne opatrenia, ktoré boli predmetom konania pred vnútrostátnym súdom, prestanú byt selektívnymi a stratia charakter státnej pomoci v prípade, ak by úzitok z nich plynúci bol rozsírený aj na iné oblasti ako výroba hmotného majetku".([20]20) 31. Vo svojich písomných, ako aj ústnych pripomienkach sa TAL, Planai, Rakúsko a Komisia zaoberali nielen otázkami polozenými vnútrostátnym súdom (alebo otázkami, o ktorých sa úcastníci domnievali, ze mali byt polozené), ale aj významom rozhodnutia Komisie z roku 2004 o novelizovanej schéme. Posúdenie 32. Z tejto systematiky mozno odvodit, ze sporné problémy explicitne predlozené v tomto konaní do urcitej miery závisia od iných, súvisiacich otázok. 33. V tejto súvislosti sa mi zdá dôlezité nestrácat zo zretela základnú otázku, ktorú Verwaltungsgerichtshof potrebuje v konaní pred ním zodpovedat: do akej miery je z pohladu práva Spolocenstva oprávnený a/alebo povinný neuplatnovat ustanovenie vnútrostátneho práva obmedzujúce oprávnenie na vrátenie spotrebných daní z energií na podniky vyrábajúce hmotný majetok? 34. Navrhujem posúdit túto otázku v niekolkých krokoch. Situácia pred rozhodnutím z roku 2002 35. Prvý krok spocíva v urcení situácie, ktorá existovala pocas obdobia od zavedenia pôvodnej schémy po prijatie rozhodnutia z roku 2002. 36. Pocas celého tohto obdobia predstavovali vrátenia spotrebných daní z energií priznané na základe pôvodnej schémy neoznámenú pomoc. 37. Z toho vyplýva, ze podla clánku 88 ods. 3 ES neboli rakúske orgány oprávnené túto pomoc uskutocnit. 38. Napriek tomu tak urobili, domnievajúc sa, ze islo o vseobecné opatrenie. 39. Po tom, ako Súdny dvor vo veci Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke rozhodol, ze vrátenie spotrebných daní z energií bolo naozaj selektívne, a preto predstavovalo pomoc, obvyklý postup vyzadovaný od rakúskych orgánov mal spocívat v spätnom vymáhaní tejto pomoci. 40. Tie vsak takto nepostupovali a namiesto toho boli na rakúskych súdoch este predtým, nez Komisia posúdila zlucitelnost tejto pomoci so spolocným trhom, iniciované súdne konania. 41. Ako uviedol Súdny dvor vo veci Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke([21]21), za týchto okolností sa vnútrostátne súdy podielajú na systéme posudzovania státnej pomoci na základe priamej úcinnosti zákazu vykonania zamýslanej pomoci stanoveného v poslednej vete clánku 88 ods. 3 ES. Tieto súdy musia zabezpecit vo vztahu k individuálnym subjektom istotu, ze z porusenia tohto ustanovenia budú v súlade s vnútrostátnym právom vyvodené vsetky primerané dôsledky, pokial ide o platnost opatrení vykonávajúcich túto pomoc, vymozenie financnej pomoci pridelenej v rozpore s týmto ustanovením a mozné predbezné opatrenia. 42. Alebo ako to v poslednej dobe uviedol Súdny dvor v rozsudku Streekgewest Westelijk Noord-Brabant:([22]22) "Je úlohou vnútrostátnych súdov, aby ochranovali práva osôb podliehajúcich ich právomoci voci prípadnému porusovaniu zákazu vykonania navrhovaných opatrení, ktorého sa dopustia vnútrostátne orgány. Ak sa na takéto porusenie odvolajú osoby podliehajúce súdnej právomoci, ktoré sú na to oprávnené, a ak vnútrostátne súdy takéto porusenie skonstatujú, musí toto porusenie viest dané vnútrostátne súdy k vyvodeniu vsetkých dôsledkov v súlade s ich vnútrostátnym právom." 43. Tieto výroky sú zalozené na velmi jasnom výklade, podla ktorého je posledná veta clánku 88 ods. 3 ES "zárukou preskúmavacieho mechanizmu zavedeného týmto clánkom, ktorý je zase nevyhnutný pre zabezpecenie riadneho fungovania spolocného trhu".([23]23) 44. V tomto zmysle v období pred prijatím rozhodnutia z roku 2002 bolo úlohou rakúskych súdov zabezpecit ochranu práv dotknutých subjektov tým, ze zo skutocnosti, ze pôvodná schéma bola uplatnovaná v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES vyvodia vsetky primerané dôsledky a v zmysle vnútrostátneho práva prijmú vsetky opatrenia vyplývajúce z tejto skutocnosti. 45. Otázka v tomto konaní vsak stojí tak, ako by mali súdy konat v súcasnej situácii a v tejto súvislosti je potrebné posúdit mozné úcinky rozhodnutí Komisie z rokov 2002 a 2004. Úcinok rozhodnutia z roku 2002 46. Dalsia otázka je teda tá, ci, ako sa zjavne domnievajú rakúske danové orgány, rozhodnutie Komisie z roku 2002 o zlucitelnosti pôvodnej schémy so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. c) ES v období od 1. júna 1996 do 31. decembra 2001, ovplyvnilo celkovú právnu situáciu vyplývajúcu zo skutocnosti, ze táto schéma bola vykonaná v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 47. Z ustálenej rozhodovacej cinnosti Súdneho dvora vyplýva, ze odpoved na túto otázku musí byt záporná. 48. V prípade, ze si je Komisia vedomá prípadu státnej pomoci, ktorá nebola oznámená, musí posúdit zlucitelnost takejto pomoci so spolocným trhom a nemôze rozhodnút o jej nezlucitelnosti len z dôvodu nesplnenia povinnosti oznámit takúto pomoc.([24]24) 49. No rozhodnutie, ktoré za týchto okolností Komisia prijíma, "nemá za následok ex post facto konvalidáciu vykonávacích opatrení, ktoré boli neplatné, kedze boli prijaté v rozpore so zákazom uvedeným v poslednej vete clánku [88 ods. 3 ES], vzhladom na to, ze inak by bola porusená priama úcinnost tohto zákazu a neboli by zohladnené záujmy jednotlivcov, ktoré majú byt chránené vnútrostátnymi súdmi. Akýkolvek iný výklad by mal za následok nesankcionovanie nedodrziavania tohto ustanovenia zo strany dotknutého clenského státu, co by toto ustanovenie zbavovalo jeho úcinnosti".([25]25) 50. A naozaj, ak v prípade akéhokolvek plánu pomoci, ci uz zlucitelného so spolocným trhom alebo nie, nerespektovanie clánku 88 ods. 3 ES so sebou nenesie väcsie riziko alebo sankciu ako povinnost uviest vzniknutý stav do súladu s právnou úpravou, potom je motivácia clenských státov oznámit túto pomoc a pockat na rozhodnutie o jej zlucitelnosti znacne znízená - rovnako, ako je v dôsledku toho znízený rozsah kontrolnej právomoci Komisie. 51. Tento záver nevyhnutne vyplývajúci zo systematiky pravidiel státnej pomoci obsiahnutých v Zmluve nie je podla môjho názoru spochybnený ani vo vyjadrení Súdu prvého stupna v rozsudku RJB Mining([26]26), podla ktorého povinnost Komisie ex post facto posúdit pomoc nevyhnutne znamená jej právomoc ex post facto schválit pomoc vyplatenú este pred týmto schválením. Hoci sa toto vyjadrenie týkalo situácie spadajúcej v súcasnosti pod clánok 88 ods. 3 ES, bolo len ilustratívnou zmienkou, kedze spor, ktorým sa Súd prvého stupna v danom prípade zaoberal, sa týkal odlisných pravidiel podla Zmluvy o ESUO a rezimu pomoci prijatého zástupcami uholného priemyslu podla tejto Zmluvy. Nemyslím si, ze takéto vyjadrenie má väcsiu silu ako velmi jasné právne vety Súdneho dvora predstavujúce nevyhnutný doplnok k úcinnosti zákazu uvedeného v clánku 88 ods. 3 ES. 52. Mozno sa vsak pozastavit nad tým, aký úcel vlastne sleduje poziadavka, aby Komisia prijala rozhodnutie o zlucitelnosti neoznámenej pomoci, ked takéto rozhodnutie nemôze napravit pôvodnú protiprávnost vyplývajúcu z neoznámenia tejto pomoci. 53. Po prvé, ak ide o pomoc poskytovanú priebezne, takéto rozhodnutie, bez ohladu na jeho obsah, zabezpecí plnú úcinnost jeho dôsledkov do budúcnosti. Ak by sa v spore vo veci samej rakúske orgány nerozhodli novelizovat existujúcu schému od 1. januára 2002, rozhodnutie Komisie týkajúce sa obdobia do 31. decembra 2001 by zrejme bolo úcinné aj vo vztahu k nasledujúcemu obdobiu - co je vo svetle rozhodnutia z roku 2004 istým spôsobom ironická hypotéza. 54. Po druhé, posúdenie urcitého druhu pomoci, a to i uz neaktuálnej pomoci, zo strany Komisie pomôze clenským státom pri rozhodovaní o tom, ci budúca plánovaná pomoc rovnakého druhu je povolená. 55. Po tretie, procesné dôsledky sa na základe rozhodnutia Komisie môzu zmenit aj vo vztahu k obdobiu predchádzajúcemu tomuto rozhodnutiu. V prípadoch, kde doslo k vykonaniu pomoci v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, musia vnútrostátne súdy zo záveru o jej protiprávnosti vyvodit primerané dôsledky tak, ako bolo uvedené vyssie. Aké majú byt tieto dôsledky, je otázka, ktorou sa budem podrobnejsie zaoberat nizsie.([27]27) Akékolvek dostupné moznosti sa vsak v prípade, ze to Komisia vo svojom konecnom rozhodnutí pozaduje, budú obmedzovat na vymáhanie pomoci.([28]28) 56. Preto nie je dôvod domnievat sa, ze rozhodnutie Komisie z roku 2002, ktoré konstatovalo zlucitelnost spornej pomoci so spolocným trhom, a preto nenariadilo jej vymáhanie, malo v spore vo veci samej vplyv na právomoci alebo povinnosti rakúskych súdov vyvodzujúcich primerané dôsledky zo skutocnosti, ze pôvodná schéma bola este v case pred týmto rozhodnutím vykonaná v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. Úcinok rozhodnutia z roku 2004 57. Dalsia otázka, ktorá bola v priebehu konania nastolená, sa týkala toho, ci rozhodnutie Komisie z roku 2004 o nezlucitelnosti novelizovanej schémy so spolocným trhom má nejaké dôsledky na platnost jej rozhodnutia z roku 2002, podla ktorého bola pôvodná schéma zlucitelná so spolocným trhom, a to vzhladom na to, ze okolnosti, z ktorých vychádzala Komisia pri svojom druhom posúdení sa v oboch verziách tejto schémy od seba podstatným spôsobom neodlisovali. 58. Domnievam sa, ze ziadne takéto dôsledky neexistujú. 59. Rozhodnutie z roku 2002 bolo prijaté na základe pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci na ochranu zivotného prostredia z roku 1994, zatial co rozhodnutie z roku 2004 vychádzalo z pravidiel z roku 2001.([29]29) Tieto neskorsie pravidlá boli prijaté najmä s cielom zohladnit stále castejsie a rôznorodejsie druhy pomoci v energetickom sektore, a to obzvlást vo forme danových úlav a výnimiek.([30]30) Obsah týchto dvoch pravidiel sa navzájom znacne lísi. Osobitne pokial ide o cast týkajúcu sa operacnej pomoci, ktorá v pravidlách z roku 1994 pozostáva z troch odsekov zaberajúcich menej nez pol strany úradného vestníka, zatial co identická cast pravidiel z roku 2001 siaha od bodu 42 po bod 67 v rozsahu priblizne tri a pol strany úradného vestníka. Kritériá, na ktorých zalozila Komisia svoje rozhodnutie o nezlucitelnosti z roku 2004, v rámci pravidiel z roku 1994 z velkej casti chýbajú. Za týchto okolností sa mi nezdá, ze by hodnotenie uvedené v rozhodnutí z roku 2004 mohlo akokolvek spochybnovat rozhodnutie z roku 2002. 60. To vsak neznamená, ze závery uvedené v rozhodnutí z roku 2004 nemôzu byt relevantné pre posúdenie situácie existujúcej v rokoch 1996 az 2001 a nemá sa na ne prihliadat v prípade, ze sa týkajú okolností, ktoré sa v rámci pôvodnej, ako aj novelizovanej schémy nemenili. Konkrétne sa domnievam, ze záver o tom, ze daná schéma bola selektívna z dôvodu uplatnovania hranice 0,35 % cistej hodnoty výroby, môze byt do istej miery relevantný.([31]31) Primerané dôsledky 61. Právo Spolocenstva v zásade nepredpisuje primerané následné opatrenia, ktoré majú vnútrostátne súdy prijat - tie zálezia na druhoch nápravného prostriedku dostupného vo vnútrostátnom práve.([32]32) 62. Primeraný postup môze závisiet od povahy danej pomoci - ci je poskytovaná napríklad v podobe dotácie, alebo výnimky z danovej povinnosti. Takisto môze ciastocne závisiet aj od obmedzení vyplývajúcich z vnútrostátneho procesného práva a od druhu nápravy, o ktorú sa v danom prípade usiluje. Navyse je pravdepodobné, ze ak sa má dosiahnut konzistentný výsledok, priznanie jedného druhu nápravy v jednom prípade povedie k vylúceniu priznávania iných druhov nápravy v iných konaniach. 63. Nech sa vsak zvolí akýkolvek postup, mal by byt pokial je to len mozné taký, aby smeroval k dosiahnutiu ciela odstránenia protiprávne poskytnutej pomoci, alebo aspon jej dôsledkov, ako aj zabezpecenia úcinnosti clánku 88 ods. 3 ES a ochrany práv dotknutých tretích strán. 64. Zrejmou moznostou tak v prípade selektívneho vrátenia spotrebných daní z energií obdobného tomu, ktorý je predmetom tohto sporu, môze byt zrusenie celého opatrenia alebo série opatrení zavádzajúcich toto vrátenie spotrebných daní z energií, co by zrejme zahrnovalo spätné vrátenie takýchto uz poskytnutých vrátení spotrebných daní z energií, a teda vymáhanie pomoci. 65. V tomto ohlade nesúhlasím s názorom Komisie, podla ktorého sa po rozhodnutí z roku 2002 pomoc dalej nemala vymáhat. Ako som uz uviedol vyssie, toto stanovisko je v rozpore s judikatúrou týkajúcou sa úcinnosti clánku 88 ods. 3 ES, a to osobitne s rozsudkom Van Calster.([33]33) 66. Dalsou moznostou by mohlo byt priznanie náhrady skody tým subjektom, ktoré nemali podla prijatých pravidiel nárok na vrátenie. 67. Sledované nápravné opatrenie v spore vo veci samej spocíva v zrusení ustanovení, ktoré viedli k selektívnosti vrátenia spotrebných daní z energií, cím by sa aj pre ostatné hospodárske subjekty otvorila moznost ziadat vrátenie spotrebných daní z energií. 68. Zdôvodnenie takéhoto postupu zjavne spocíva v úvahe, potvrdenej v rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, podla ktorej vrátenie spotrebných daní z energií nepredstavuje státnu pomoc v prípade, ak sa vztahuje na vsetky podniky na danom území státu. Odstránením podmienky selektívnosti a sprístupnením moznosti vrátenia spotrebných daní z energií vsetkým podnikom sledujú rakúske súdy zámer odstránenia pomoci. 69. Voci takémuto postupu vsak mozno uplatnit dva druhy námietok. 70. Po prvé, zdá sa, ze rakúske súdy mali v úmysle vyhlásit za neplatnú len tú cast právnej úpravy, ktorá priznáva nárok na vrátenie spotrebných daní z energií len výrobným podnikom, hoci aj iné ustanovenie vedie z iných dôvodov k selektívnosti tohto vrátenia: hranica 0,35 % cistej hodnoty výroby. 71. Skutocnost, ze súdy nemali v úmysle vyhlásit za neplatné aj toto druhé ustanovenie, vsak môze jednoducho vyplývat z toho, ze takéto návrhy im neboli predlozené na rozhodnutie. Rovnako je zrejme v tejto súvislosti relevantné, ze hranica 0,35 % nebola predmetom posudzovania Súdneho dvora v rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ani Komisie v rozhodnutí z roku 2002. 72. Napriek tomu sa vsak zdá byt pravdepodobné, ze pôvodná schéma bola z tohto hladiska rovnako selektívna. Argumentácia Komisie uvedená v jej rozhodnutí z roku 2004, pokial ide o selektívny charakter hranice 0.35 % obsiahnutej v novelizovanej schéme, je dostatocne presvedcivá a v tomto rozhodnutí, resp. v súvisiacom spise sa nenachádza nic také, co by naznacovalo, ze rozdiely medzi pôvodnou a novelizovanou schémou sú také, ze na základe tohto dôvodu vedú len k selektívnosti novelizovanej schémy. 73. Preto ako uvádza Komisia, priznanie práva na vrátenie len podnikom poskytujúcim sluzby (popri výrobných podnikoch) nevylúcených z okruhu oprávnených subjektov na základe uplatnenia hranice 0,35 % by len jednoducho rozsírilo tento okruh príjemcov pomoci. Nezbavovalo by vsak túto pomoc jej charakteru ako takého, kedze kritérium selektívnosti by aj nadalej zostalo zachované. 74. Vnútrostátne súdy musia preto pri rozhodovaní o priznávaní nápravných opatrení venovat pozornost tomu, aby tieto opatrenia naozaj viedli k odstráneniu úcinkov pomoci priznanej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES([34]34) a aby túto pomoc len jednoducho nerozsirovali na sirsí, avsak stále obmedzený okruh príjemcov. 75. Po druhé, mozno vzniest námietku vseobecnejsieho charakteru. Komisia sa odvoláva na výrok Súdneho dvora v rozsudku Banks([35]35), v zmysle ktorého nemoznost vymáhania pomoci priznanej vo forme výnimky z danovej povinnosti nemôze viest k spätnému oslobodeniu ostatných subjektov od tejto dane: "Osoby podliehajúce danovej povinnosti sa nemôzu odvolávat na argument, ze výnimka priznaná iným subjektom predstavuje státnu pomoc, s cielom vyhnutia sa platbe tejto dane." Komisia na podporu svojho stanoviska takisto cituje rozsudky EKW, Idéal Tourisme, a Sea-Land Service([36]36) a vyvodzuje, ze umoznenie nárokovatelnosti vrátenia spotrebných daní z energií pre vsetky podniky zrejme nebude v rámci práva Spolocenstva najvhodnejsie riesenie. 76. Z viacerých dôvodov sa mi naozaj zdá byt spochybnitelné, ci zásada vyzadujúca od vnútrostátnych súdov zabezpecenie vymáhania neoznámenej pomoci bez ohladu na jej dodatocné schválenie môze odôvodnovat moznost iných podnikov pozadovat výhody vyplývajúce z tej istej pomoci. 77. Po prvé, posledná veta clánku 88 ods. 3 ES stanovuje povinnost v zásade negatívneho charakteru alebo prikazujúcu zdrzat sa urcitého konania. Jej cielom je zabezpecit, aby az do rozhodnutia Komisie o jej zlucitelnosti so spolocným trhom pomoc nebola poskytnutá, a nie pozadovat od vnútrostátnych orgánov a súdov odstránenie tých znakov daného opatrenia, ktoré podla ich názoru vedú k jeho klasifikácii ako státnej pomoci. 78. Po druhé, právomoci zverené Komisii v prípade protiprávnej (t. j. neoznámenej) pomoci sa v zmysle clánku 14 nariadenia c. 659/1999 obmedzujú na pozadovanie vymáhania tejto pomoci. Moznost pozadovat, aby clenský stát takúto pomoc v zmysle clánku 88 ods. 2 ES upravil, je preto v takýchto prípadoch uvedeným nariadením explicitne vylúcená a mozno ju povazovat za implicitne vylúcenú uz na základe struktúry clánku 88 ES. Bolo by zvlástne, ak by právomoci vnútrostátnych súdov vyplývajúce v zásade z preventívneho charakteru clánku 88 ods. 3 ES mali byt sirsie ako právomoci zverené Komisii vo fáze nasledujúcej po hmotnoprávnom posúdení. 79. Po tretie, cielom clánkov 87 ES a 88 ES je zabránit naruseniu hospodárskej sútaze ovplyvnujúcemu obchod medzi clenskými státmi. Rozsírenie okruhu oprávnených subjektov na vsetky podniky v danom clenskom státe takéto narusenie neodstranuje, ale naopak rozsiruje jeho rozsah. 80. Po stvrté, aj v prípade, ze by takéto rozsírenie bolo inak zdôvodnitelné, jeho uskutocnenie prostredníctvom súdneho rozhodnutia sa nezdá byt najvhodnejsím spôsobom na jeho efektívne dosiahnutie. Lahko sa môze stat, ze nie vsetci mozní "príjemcovia z rozsíreného okruhu" dosiahnu, alebo sa vôbec budú usilovat o dosiahnutie súdnej alebo úradnej nápravy, alebo budú dotknutí opatrením, ktoré bude v tejto súvislosti prijaté. A naozaj, ako bude zretelné z dalej uvádzanej diskusie([37]37), môze byt zlozité rozhodnút o tom, kto má byt aktívne legitimovaný na uplatnovanie tohto nároku. V prípade, ze by sa uvazovalo o moznosti takéhoto rozsírenia, potom by vhodnejsím spôsobom jeho uskutocnenia bola skôr legislatívna úprava nez súdne rozhodnutie. 81. Po piate, charakteristickým znakom oznamovacej povinnosti a povinnosti zdrzat sa uskutocnovania dalsích úkonov uvedených v clánku 88 ods. 3 ES v spojitosti s povinnostou vymáhania pomoci podla clánku 14 nariadenia c. 659/1999 je, ze hrozba takéhoto vymáhania motivuje podniky - príjemcov preverit si, ci pomoc, ktorú obdrzali, bola oznámená Komisii. Ak by maximum toho, coho sa títo príjemcovia môzu obávat, spocívalo v tom, ze ostatní sútazitelia vo svojich clenských státoch môzu takisto profitovat z takejto pomoci, potom by táto motivácia a spolu s nou celý systém monitorovania pomoci, boli oslabené. 82. Po sieste, hoci sa z tohto dôvodu ulozenie povinnosti vymáhania neoznámenej pomoci môze javit ako vhodné aj po tom, ako bolo rozhodnuté, ze pomoc ako taká je zlucitelná, tazko mozno rozumiet úcelu, ktorý by sa takýmto rozsírením pomoci, ci uz za týchto okolností, alebo do prijatia rozhodnutia o zlucitelnosti, sledoval. 83. A napokon, hoci ide o myslienku na trochu inej úrovni, praktická úvaha aplikovatelná na spor vo veci samej môze byt tá, ze rozsírenie moznosti uplatnovania vrátenia spotrebných daní z energií na vsetky rakúske podniky by pravdepodobne malo znacný dopad na systém spotrebných daní z energií a pravdepodobne aj na verejné financie, takze z tohto dôvodu by zrejme boli vhodnejsie iné prostriedky nápravy. 84. Pripústam, ze mozno nájst aj iné argumenty proti obmedzovaniu úlohy vnútrostátnych súdov na nariadovanie vymáhania pomoci priznanej v spore vo veci samej namiesto toho, aby iným podnikom bolo takisto umoznené pozadovat toto vrátenie. 85. Po prvé, z vyjadrení Súdneho dvora o úlohe vnútrostátnych súdov v prípade porusenia clánku 88 ods. 3 ES sa mozno domnievat, ze prostriedky nápravy, ktoré sa v takých prípadoch majú priznat, sú stanovené vnútrostátnym právom; výrok Súdneho dvora o tom, ze takéto súdy musia prijat "vsetky vhodné opatrenia", mozno vnímat tak, ze naznacuje, ze takéto opatrenia nemozno obmedzovat na jeden druh. Takéto opatrenie vsak musí byt primerané; pricom z uz uvádzaných dôvodov sa rozsírenie moznosti vrátenia spotrebných daní z energií nejaví byt vhodným prostriedkom nápravy v zmysle clánku 88 ods. 3 ES. 86. Po druhé, za urcitých okolností - napríklad v prípade, ze sa pomoc v skutocnosti nedá vymáhat spät - mozno za najvhodnejsie opatrenie povazovat priznanie náhrady skody v prospech sútazitela negatívne postihnutého poskytnutou pomocou, pricom vsak z ekonomického hladiska môze byt vcelku zlozité rozlisovat medzi takouto náhradou skody a rozsírením okruhu subjektov oprávnených na príjem pomoci. Takýto ekonomický rozdiel tam vsak existuje, kedze je nepravdepodobné, ze výska kompenzácie potrebná na náhradu vzniknutej skody sa bude rovnat výske nevrátenej dane a zároven sú oba prostriedky nápravy výrazne odlisné, pokial ide o ich právnu povahu - priznanie náhrady skody nemá nijakú súvislost s priamym úcinkom clánku 88 ods. 3 ES. 87. Po tretie, v spore vo veci samej mozno rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke povazovat za rozhodnutie schvalujúce - hoci len implicitne - postup, ktorý stanovil Verfassungsgerichtshof a ktorého si bol Súdny dvor v plnej miere vedomý. V kazdom prípade sa zdá, ze to je záver, ku ktorému dospeli a na základe ktorého konali nielen odvolatelia v konaní vo veci samej (a nepochybne aj iní nachádzajúci sa v obdobnej situácii), ale aj Verfassungsgerichtshof a Verwaltungsgerichtshof. Napriek tomu vsak tazko z tejto skutocnosti odvodzovat nejaký záver vzhladom na to, ze tento problém nebol v rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ani len nastolený. 88. Na základe uvedeného sa domnievam, ze dôvody pre vylúcenie moznosti rozsirovania okruhu príjemcov neoznámenej státnej pomoci prostredníctvom súdneho rozhodnutia sú ovela presvedcivejsie ako dôvody svedciace v prospech takéhoto rozsírenia. Takéto rozsírenie sa zdá byt v rozpore so systematikou pravidiel Spolocenstva o státnej pomoci, a to osobitne s ich základnými cielmi spocívajúcimi v zabezpecení toho, aby pomoc nebola poskytnutá predtým, ako sa rozhodne o jej zlucitelnosti so spolocným trhom a aby nebola poskytnutá vôbec v prípade, ze by mohla viest k naruseniu hospodárskej sútaze v obchode medzi clenskými státmi. 89. V tomto stádiu preto dospievam k názoru, ze pokial ide o obdobie platnosti pôvodnej schémy, rakúske súdy majú aj nadalej povinnost priznávat v adekvátnych prípadoch také prostriedky nápravy, ktoré sú spôsobilé viest k odnatiu pomoci vykonanej v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, alebo aspon k odstráneniu jej dôsledkov; a ze rozsah povinností, ktoré súdy v tomto smere majú a ani rozsah prostriedkov nápravy, ktoré môzu priznat, nie sú nijako dotknuté rozhodnutím Komisie z roku 2002, resp. z roku 2004. Tieto prostriedky nápravy vsak nezahrnajú moznost priznat podnikom vylúceným z pôvodnej schémy nárok na vrátenie spotrebných daní z energií. 90. Ak by vsak na druhej strane Súdny dvor povazoval takýto prostriedok nápravy za prípustný, musel by byt dostupný vsetkým podnikatelským subjektom a nielen tým, ktoré splnajú podmienku 0,35 % hranice. Navyse by vnútrostátne súdy pri prijímaní svojho rozhodnutia mali vziat do úvahy znacné hospodárske dôsledky, ktoré z ich konania velmi pravdepodobne vyplynú. Individuálna aktívna legitimácia na uplatnovanie nároku na vrátenie spotrebných daní z energií 91. V kazdom prípade vsak zostáva posúdit, ktoré subjekty by mohli byt oprávnené na zacatie konania s cielom ochrany svojich práv. 92. Rakúska vláda a Komisia uvádzajú, ze vrátenia spotrebných daní z energií priznané výrobným podnikom sa nedotýkajú ani odvolatelov v konaní vo veci samej, ani iných subjektov v obdobnom postavení a ziadne z práv priznaných právom Spolocenstva neboli porusené. Ako podniky poskytujúce sluzby neboli v postavení sútazitelov s výrobnými podnikmi, ktoré získali oprávnenie na vrátenie spotrebných daní z energií; neboli povinní platit akékolvek dane alebo príspevky vyberané na úcely financovania týchto vrátení;([38]38) spotrebná dan z energií, ktorú boli povinní uhradit, sama osebe nebola v rozpore s právom Spolocenstva. 93. V tejto súvislosti platí, ze rozhodnutie o aktívnej legitimácii urcitého subjektu ako aj o právnom záujme na zacatí konania je vecou vnútrostátneho práva; právo Spolocenstva iba vyzaduje, aby vnútrostátna právna úprava neobmedzovala právo na úcinnú právnu ochranu.([39]39) 94. Otázka aktívnej legitimácie je preto, osobitne v prípade, ze vyplýva z postavenia sútazitela, vecou rozhodnutia vnútrostátneho súdu posudzujúceho túto problematiku individuálne prípad od prípadu. 95. Vôbec sa mi vsak nezdá byt zrejmé, tak ako to tvrdia Rakúsko a Komisia, ze podniky vylúcené zo zvýhodnenia vyplývajúceho z moznosti vrátenia spotrebných daní z energií nemôzu byt sútazitelmi s podnikmi, ktoré si takéto zvýhodnenie môzu uplatnit. 96. V pôvodnej schéme spocívalo kritérium rozlisujúce výrobné podniky od podnikov poskytujúcich sluzby v cinnosti pozostávajúcej primárne z výroby hmotného majetku. Preto môzu byt dva podniky, ktoré vyrábajú rovnaký hmotný majetok a poskytujú rovnaké sluzby, vzájomnými sútazitelmi v celom rozsahu ich cinnosti a napriek tomu získajú vrátenie spotrebných daní z energií v závislosti od ich primárnej cinnosti. Iné prípady ciastocnej vzájomnej sútaze budú podstatne castejsie a jej narusenie nastane aj v prípade, ze oprávnenie na vrátenie spotrebných daní z energií nezávisí od vykonávania cinnosti v odvetví, v rámci ktorého sú podniky vzájomnými sútazitelmi. V kazdom prípade vsak môzu existovat odvetvia, v rámci ktorých predstavujú urcité sluzby náhradu za urcitý hmotný majetok, a teda sa nachádzajú vo vzájomnej sútazi. Pritom je zrejmé, ze podniky vylúcené na základe uplatnovania 0,35 % hranice budú pravdepodobne v pozícii sútazitelov s tými, ktorí nie sú takto vylúcení. Navyse v rozsahu, v ktorom budú niektoré zvýhodnené podniky sútazitelmi (aj ked i ciastocnými) s niektorými nezvýhodnenými podnikmi, tieto nezvýhodnené podniky budú dalej sútazitelmi (aj ked i ciastocnými) s inými nezvýhodnenými podnikmi, co povedie k "retazovej reakcii" zasahujúcej vsetky hospodárske subjekty. 97. Ak teda mozno dospiet k záveru, ze v dôsledku vykonania pomoci v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES doslo k znevýhodneniu urcitého podniku v porovnaní s iným podnikom - k comu dôjde vzdy v prípade, ze jeden profitoval z moznosti vrátenia spotrebných daní z energií a druhý nie - a obaja sa nachádzajú vo vzájomnej sútazi - teda situácii, ktorá pravdepodobne v dôsledku uz spomínanej retazovej reakcie bude mat vseobecný charakter, potom sa mi zdá, ze znevýhodnený podnik musí pozívat práva vyplývajúce z práva Spolocenstva, ktoré sú vnútrostátne súdy povinné chránit. 98. V prípade, ze z týchto úvah vyplýva, ze vsetky podniky so sídlom na území daného clenského státu sú aktívne legitimované namietat zamietavé rozhodnutia nepriznávajúce im moznost vrátenia spotrebných daní z energií, je takýto záver v súlade s podmienkou vyjadrenou vyssie, podla ktorej by súdy prostredníctvom obmedzeného rozsirovania moznosti uplatnovat vrátenie spotrebných daní z energií, nemali rozsirovat okruh príjemcov namiesto toho, aby odstranovali dopady tejto pomoci. 99. Význam takéhoto záveru vsak závisí od toho, ci sa zrusenie ustanovení obmedzujúcich okruh subjektov oprávnených na vrátenie spotrebných daní z energií bude povazovat za prípustný prostriedok nápravy a ja som sa vyjadril v tom smere, ze nejde o takýto prostriedok. Casové obmedzenia 100. Verwaltungsgerichtshof vo svojej druhej otázke nastoluje problematiku týkajúcu sa toho, ci by sa ziadost o vrátenie spotrebných daní z energií podaná podnikom vylúceným z pôvodnej schémy mala posudzovat odlisne v závislosti od toho, ci bola podaná pred rozhodnutím z roku 2002 alebo po nom. 101. Táto otázka vyvstáva len v prípade, ze z clánku 88 ods. 3 ES vyplýva, ze vrátenie spotrebných daní z energií sa musí priznat aj subjektom vylúceným z pôvodnej schémy. 102. V kazdom prípade som vsak uz objasnil, ze podla môjho názoru rozhodnutie z roku 2002 nemá ziaden vplyv na právomoci a povinnosti vnútrostátnych súdov, a teda ani na situáciu individuálnych subjektov uplatnujúcich si svoje nároky, pokial ide o nároky týkajúce sa obdobia, v rámci ktorého táto pomoc nebola oznámená alebo s konecnou platnostou schválená, a pocas ktorého teda rakúske orgány neboli oprávnené ju vykonat. 103. Otázka casového ohranicenia moznosti podania návrhu na zacatie konania - nech uz by jeho povaha bola akákolvek - vsak môze napriek tomu vzniknút, osobitne vzhladom na to, ze od zavedenia spotrebných daní z energií a systému vracania spotrebných daní z energií uplynulo v súcasnosti uz takmer desat rokov. 104. Mozno poznamenat, ze neistota existujúca v súvislosti s touto schémou ako aj v súvislosti s právami, ktorých sa bolo mozné v súvislosti s nou domáhat, bola rozsudkom Súdneho dvora vo veci Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, ako aj následnými rozsudkami Verfassungsgerichtshof z decembra 2001 odstránená, neskôr vsak v dôsledku rozhodnutia Komisie z roku 2002 a druhého kola zamietavých rozhodnutí rakúskych danových orgánov odmietajúcich priznat vrátenia spotrebných daní z energií vyvstala znovu. 105. Navyse o selektívnej povahe 0,35 % hranice, o ktorej sa bolo mozné domnievat, ze ju Súdny dvor v rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke odmietol,([40]40) Komisia az do svojho rozhodnutia z roku 2004 nerozhodla. 106. Práva mnohých ziadatelov, resp. potenciálnych ziadatelov tak az do doby, pokial Súdny dvor v tomto prípade rozhodne a Verwaltungsgerichtshof vynesie rozsudok vo veci samej, nebudú jasné. 107. Za týchto okolností by mozno bolo vhodné zvázit, ci by niektorý, alebo viaceré z práve uvádzaných udalostí nemali byt dôvodom na opätovné zacatie plynutia lehôt stanovených pre podanie návrhov na zacatie konania. A skutocne sa z toho, co bolo na ústnom pojednávaní prezentované právnym zástupcom TAL a Planai, zdá, ze následne po vynesení rozsudkov Verfassungsgerichtshof v roku 2001 rakúske orgány predlzili lehotu na podanie ziadosti o vrátenie spotrebných daní z energií. 108. Rozhodnutie o tejto otázke je vecou vnútrostátnych súdov v súlade s vnútrostátnym právom. Pritom vsak musia pamätat na to, ze vnútrostátne pravidlá nemôzu mat za následok praktické znemoznenie alebo neprimerané stazenie moznosti uplatnovania práv vyplývajúcich z práva Spolocenstva a takisto tieto pravidlá nemôzu byt menej priaznivé nez pravidlá týkajúce sa obdobných nárokov vyplývajúcich z vnútrostátneho práva. Návrh 109. Vo svetle uvedených úvah sa domnievam, ze Súdny dvor by mal na otázky polozené Verwaltungsgerichtshof odpovedat takto: V prípade, ze je vnútrostátne opatrenie upravujúce vrátenie spotrebných daní z energií selektívne z dôvodu, ze z neho majú prospech iba urcité podniky, a preto musí byt v zmysle clánku 87 ES klasifikované ako pomoc a zároven takéto opatrenie v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES nebolo pred jeho nadobudnutím úcinnosti oznámené Komisii, sú vnútrostátne súdy povinné priznat také prostriedky nápravy, ktoré odstránia protiprávne poskytnutú pomoc, alebo aspon jej úcinky a poskytnú ochranu právam dotknutých tretích strán. Rozsah ich povinností v tomto ohlade ani rozsah prostriedkov nápravy, ktoré môzu priznat, nie sú, pokial ide o obdobie, pocas ktorého bola pomoc protiprávne vykonaná v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES, dotknuté neskorsím rozhodnutím Komisie o zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom. Takýto rozsah prostriedkov nápravy vsak nezahrna moznost priznat podnikom vylúceným z pôvodnej schémy nárok na vrátenie spotrebných daní z energií. __________________________________________________________________ [41]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [42]2 - Rozsudok z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365. __________________________________________________________________ [43]3 - Clánky 87 ES a 88 ES boli pred vstupom Amsterdamskej zmluvy do platnosti 1. mája 1999, cize pocas väcsej casti pre tento prípad relevantného obdobia, oznacené ako clánky 92 a 93 Zmluvy ES. V rámci celého textu vsak budem pouzívat nové císlovanie; hoci doslo k urcitým zmenám, ked bol clánok 92 precíslovaný na clánok 87 ES, ziaden podstatný rozdiel na úcely tohto prípadu medzi oboma verziami neexistuje. __________________________________________________________________ [44]4 - Rovnako ako clánok 93 ods. 3 Zmluvy ES zahrna takisto iné druhy pomoci, ktoré vsak pre tento prípade nie sú relevantné. __________________________________________________________________ [45]5 - Z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [46]6 - O nieco podrobnejsí výklad pozri v rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, v bodoch 3 az 8 rozsudku a v bodoch 2 az 7 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mischo. __________________________________________________________________ [47]7 - Rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2. __________________________________________________________________ [48]8 - K(2002) 1890 v konecnom znení; Státna pomoc NN 165/2001 - Rakúsko. __________________________________________________________________ [49]9 - Domnienka Komisie, podla ktorej sa vztahovala na výrobcov v primárnych odvetviach polnohospodárstva, lesníctva a rybolovu, sa nezdá byt celkom v súlade s pouzívaním spojenia "výroba hmotného majetku" v rozsudku Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke ("fabrication de biens corporels" vo francúzstine; namiesto "Herstellung von körperlichen Gütern" pouzívaného v rakúskej právnej úprave), nemá vsak nijaký vplyv na skutocnost, ze podniky poskytujúce sluzby boli vylúcené. __________________________________________________________________ [50]10 - Ú. v. ES C 72, 1994, s. 3. __________________________________________________________________ [51]11 - Konkrétne castou oznacenou ako "Operacná pomoc". __________________________________________________________________ [52]12 - Bundesgetsetz Nr 158/2002, BGBl. I 1643. __________________________________________________________________ [53]13 - Na vysvetlenie vnútrostátnej procesnej situácie pozri rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 15. __________________________________________________________________ [54]14 - Rozhodnutie Komisie z 9. marca 2004 o úprave pomoci uplatnenej v Rakúsku v súvislosti s náhradou dane za energie na zemný plyn a elektrinu v rokoch 2002 a 2003 [oznámené pod císlom dokumentu K(2004) 325] (Ú. v. EÚ L 190, 2005, s. 13). __________________________________________________________________ [55]15 - Body 45 az 55 rozhodnutia, osobitne body 46 a 53. __________________________________________________________________ [56]16 - Ú. v. ES C 37, 2001, s. 3; Mim. vyd. 08/002, s. 76. __________________________________________________________________ [57]17 - V casti pravidiel "pre kazdú operatívnu pomoc na podporu... úsporu energie". __________________________________________________________________ [58]18 - V casti pravidiel "pre operatívnu pomoc vo forme danovej úlavy alebo oslobodenia od dane". __________________________________________________________________ [59]19 - Body 56 az 59 rozhodnutia, osobitne body 57 a 58. __________________________________________________________________ [60]20 - Bod 66 rozhodnutia. __________________________________________________________________ [61]21 - V bodoch 26 a 27, citujúc rozsudok z 21. novembra 1991, Fédération Nationale du Commerce Extérieur des Produits Alimentaires a Syndicat National des Négociants et Transformateurs de Saumon (dalej len "FNCE"), C-354/90, Zb. s. I-5505, bod 12. __________________________________________________________________ [62]22 - Rozsudok z 13. januára 2005, C-174/02, Zb. s. I-85, bod 17. __________________________________________________________________ [63]23 - Rozsudok Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, uz citovaný v poznámke pod ciarou 2, bod 25. __________________________________________________________________ [64]24 - Pozri napríklad rozsudky zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Boussac", C-301/87, Zb. s. I-307, body 21 az 23, a FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, body 13 a 14. __________________________________________________________________ [65]25 - Rozsudky FNCE, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 16, a z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 63. __________________________________________________________________ [66]26 - Rozsudok z 9. septembra 1999, RJB Mining/Komisia, T-110/98, Zb. s. II-2585, bod 78. __________________________________________________________________ [67]27 - V bode 61 a nasl. __________________________________________________________________ [68]28 - Samozrejme bez toho, aby tým boli dotknuté mozné predbezné opatrenia brániace uhradeniu este nevykonanej pomoci, co je ale odlisná situácia. __________________________________________________________________ [69]29 - Pravidlá z roku 2001 boli úcinné uz v case prijatia rozhodnutia z roku 2002, avsak v zmysle bodu 82 týchto pravidiel sa nevztahovali na neoznámenú pomoc priznanú este pred zverejnením týchto pravidiel. __________________________________________________________________ [70]30 - Pozri bod 2 pravidiel z roku 2001, uz citovaného v poznámke pod ciarou 16. __________________________________________________________________ [71]31 - Pozri bod 69 a nasl. __________________________________________________________________ [72]32 - Pozri napríklad rozsudok z 11. decembra 1973, Lorenz, 120/73, Zb. s. 1471, bod 4 (a v troch nasledujúcich veciach rozhodnutých Súdnym dvorom v ten istý den). __________________________________________________________________ [73]33 - Bod 46 a nasl. __________________________________________________________________ [74]34 - Pamätajúc na to, ze tento prípad sa týka len pomoci priznanej do konca roku 2001 a nie oznámenej pomoci riesenej v rozhodnutí z roku 2004. __________________________________________________________________ [75]35 - Rozsudok z 20. septembra 2001, C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 80. __________________________________________________________________ [76]36 - Rozsudky z 9. marca 2000, EKW a Wein & Co., C-437/97, Zb. s. I-1157, body 51 az 53; z 13. júla 2000, Idéal Tourisme, C-36/99, Zb. s. I-6049, body 26 az 29 (obe veci citované aj v rozsudku Banks), a z 13. júna 2002, Sea-Land Service a Nedlloyd Lijnen, C-430/99 a C-431/99, Zb. s. I-5235, body 45 az 48 (ktorý sa samotný odvoláva na rozsudok Banks). __________________________________________________________________ [77]37 - Pozri bod 91 a nasl. __________________________________________________________________ [78]38 - Pozri rozsudok Van Calster a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 54. __________________________________________________________________ [79]39 - Rozsudky z 11. júla 1991, Verholen a i., C-87/90 az C-89/90, Zb. s. I-3757, bod 24; z 11. septembra 2003, Safalero, C-13/01, Zb. s. I-8679, bod 50, a Streekgewest, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, bod 18. __________________________________________________________________ [80]40 - Pozri bod 30 vyssie. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref1 42. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref2 43. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref3 44. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref4 45. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref5 46. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref6 47. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref7 48. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref8 49. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref9 50. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref10 51. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref11 52. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref12 53. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref13 54. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref14 55. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref15 56. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref16 57. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref17 58. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref18 59. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref19 60. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref20 61. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref21 62. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref22 63. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref23 64. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref24 65. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref25 66. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref26 67. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref27 68. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref28 69. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref29 70. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref30 71. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref31 72. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref32 73. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref33 74. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref34 75. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref35 76. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref36 77. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref37 78. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref38 79. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref39 80. file:///tmp/lynxXXXXLmPkxn/L97787-3939TMP.html#Footref40