NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 19. januára 2006 ^1([1]1) Vec C-308/04 SGL Carbon AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Grafitové elektródy - Clánok 81 ods. 1 ES - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci" 1. Toto konanie sa týka odvolania podaného SGL Carbon AG (dalej len "SGL") proti rozsudku Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004 Tokai Carbon Co. Ltd a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01) (dalej len "napadnutý rozsudok"). I - Právna úprava A - Clánok 81 ES a nariadenie c. 17/62 2. Clánok 81 ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". 3. Komisia môze také konanie sankcionovat ulozením pokút podnikom, ktoré sa do neho zapojili. 4. Clánok 15 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy([2]2) (dalej len "nariadenie c. 17") stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 100 do 5 000 úctovných jednotiek, ked úmyselne alebo z nedbanlivosti: ... b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na ziadost podanú podla clánku 11 (3) alebo (5)... . 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy, ... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." B - Usmernenia 5. Oznámenie Komisie nazvané "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO"([3]3) (dalej len "usmernenia") vo svojej preambule uvádza: "Zásady... nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." C - Oznámenie o spolupráci 6. Vo svojom oznámení o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov([4]4) [neoficiálny preklad] (dalej len "oznámenie o spolupráci") Komisia definovala podmienky, za ktorých môze byt podnik spolupracujúci s Komisiou pocas vysetrovania oslobodený od ulozenia pokuty alebo mu môze byt znízená pokuta, ktorú by inak musel zaplatit, ako je to uvedené v bode 3 casti A uvedeného oznámenia. 7. Podla casti A bodu 5 tohto oznámenia: "Spolupráca podniku s Komisiou je len jeden z faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri stanovení výsky pokuty..." [neoficiálny preklad]. D - Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd 8. Clánok 4 protokolu c. 7 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (dalej len "EDLP") uvádza: "1. Nikoho nemozno stíhat alebo potrestat v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého státu za trestný cin, za ktorý uz bol oslobodený alebo odsúdený konecným rozsudkom podla zákona a trestného poriadku tohto státu. 2. Ustanovenia predchádzajúceho odseku nie sú na prekázku obnove konania podla zákona a trestného poriadku príslusného státu, ak nové alebo novoodhalené skutocnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúcom konaní mohli ovplyvnit rozhodovanie vo veci." II - Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie 9. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zhrnul skutkový stav, ktorý bol základom ním prejednávanej zaloby takto: "1 Rozhodnutím 2002/271/ES... Komisia zistila úcast rozlicných podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len 'dohoda EHP`) v odvetví grafitových elektród. 2 Grafitové elektródy sa pouzívajú najmä na výrobu ocele v elektrických oblúkových peciach. Výroba ocele v týchto peciach spocíva hlavne v recyklácii, pri ktorej sa na rozdiel od klasickej výroby zo zeleznej rudy vo vysokých kyslíkových peciach ocelový odpad spracúva na novú ocel. V elektrickej oblúkovej peci sa na roztavenie ocelového srotu pouzíva devät elektród spojených do stlpcov po tri. Z dôvodu intenzity tavenia je priblizne kazdých osem hodín spotrebovaná jedna elektróda. Výroba elektródy trvá asi dva mesiace. Grafitové elektródy sa nedajú v procese výroby nicím nahradit. 3 Dopyt po grafitových elektródach priamo súvisí s výrobou ocele v elektrických oblúkových peciach. Hlavnými zákazníkmi sú oceliarske podniky, ktoré predstavujú priblizne 85 % dopytu. V roku 1998 predstavovala svetová produkcia surovej ocele 800 miliónov ton, z ktorých 280 miliónov ton bolo vyrobených v elektrických oblúkových peciach... ... 5 Technologické zlepsenia v 80. rokoch umoznili podstatné znízenie spotreby elektród na tonu vyrobenej ocele. Oceliarsky priemysel presiel v tomto období významnou restrukturalizáciou. Pokles dopytu po elektródach viedol k restrukturalizácii svetového elektródového priemyslu. Mnoho závodov bolo zatvorených. 6 V roku 2001 zásobovalo európsky trh s grafitovými elektródami devät západných výrobcov: ... . 7 Podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17... vykonali úradníci Komisie 5. júna 1997 bez ohlásenia súbezné setrenia v priestoroch [niekolkých výrobcov grafitu]... . 8 V ten istý den agenti Federal Bureau of Investigation (FBI) vykonali v Spojených státoch prehliadky priestorov niekolkých výrobcov. Po týchto prehliadkach sa zacalo trestné konanie proti SGL... za nedovolený kartel. Vsetci obvinení sa priznali ku skutkom, ktoré sa im kládli za vinu, a súhlasili so zaplatením pokuty [stanovenej] pre SGL na 135 miliónov amerických dolárov (USD), ... ... 10 Proti SGL... boli v Spojených státoch v mene skupiny odberatelov podané zaloby na náhradu trojnásobku skody a úrokov (triple damages). 11 V Kanade... [v] júli 2000 sa SGL priznal k protiprávnemu konaniu a súhlasil so zaplatením pokuty vo výske 12,5 milióna CAD za ten istý trestný cin. V júni 1998 podali výrobcovia ocele v Kanade proti SGL... obcianskoprávnu zalobu za nedovolený kartel. 12 Dna 24. januára 2000 zaslala Komisia dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. Správne konanie skoncilo 18. júla 2001 prijatím Rozhodnutia, v ktorom bolo zalujúcim podnikom... vytknuté, ze na celosvetovej úrovni urcili ceny a rozdelili si národné a regionálne tovarové relevantné trhy podla princípu 'domáci výrobca`: UCAR a SGL boli zodpovední za Spojené státy, UCAR bol zodpovedný za urcité casti Európy a SGL za zvysok Európy; ... . 13 Podla Rozhodnutia boli základnými princípmi kartelu tieto princípy: - ceny grafitových elektród mali byt urcované na svetovej úrovni, - cenové rozhodnutia kazdej spolocnosti mal prijímat výlucne prezident alebo generálni riaditelia, - 'domáci výrobca` mal urcit trhovú cenu na svojom 'území` a ostatní výrobcovia mali túto cenu 'dodrziavat`, - na 'nedomácich` trhoch, teda na trhoch, na ktorých nepôsobil ziaden 'domáci` výrobca, sa ceny urcovali dohodou, - 'nedomáci` výrobcovia sa mali zdrzat agresívnej hospodárskej sútaze a stiahnut sa z 'domácich` trhov iných výrobcov, - nesmela sa zvýsit výkonnost (od japonských výrobcov sa ocakávalo, ze znízia svoju výkonnost), - nemalo dôjst k ziadnym prevodom technológie mimo okruhu výrobcov zúcastnených na karteli. 14 V Rozhodnutí sa dalej uvádza, ze tieto základné princípy boli realizované stretnutiami kartelu, ktoré sa konali na niekolkých úrovniach: stretnutia 'manazérov`, 'pracovné` stretnutia, stretnutia skupiny európskych výrobcov (bez japonských podnikov), národné alebo regionálne stretnutia venované specifickým trhom a dvojstranné vztahy medzi podnikmi. ... 16 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v Rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých výska bola vypocítaná v súlade s metodológiou uvedenou v [usmerneniach]... 17 Clánok 3 výroku Rozhodnutia ukladá tieto pokuty: - SGL: 80,2 milióna eur, ... 18 Clánok 4 výroku nariaduje dotknutým podnikom, aby pokuty zaplatili do troch mesiacov od dátumu oznámenia Rozhodnutia, v opacnom prípade sú povinné zaplatit úrok vo výske 8,04 %." III - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 10. SGL, rovnako ako aj ostatné podniky, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie, podali do kancelárie Súdu prvého stupna 20. októbra 2001 zaloby o neplatnost uvedeného rozhodnutia. 11. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna najmä rozhodol a vyhlásil: "... 2. Vo veci T-239/01, SGL Carbon/Komisia: - výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 69 114 000 eur, - v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, ..." IV - Odvolanie 12. SGL navrhuje, aby Súdny dvor: - uznal zalobné dôvody uplatnené v prvostupnovom konaní a zrusil cast napadnutého rozsudku vo veci T-239/01 v rozsahu, v akom ním bola zamietnutá zaloba podaná proti clánkom 3 a 4 rozhodnutia Komisie z 18. júla 2001, - subsidiárne znízil príslusnú pokutu ulozenú odvolatelovi clánkom 3 rozhodnutia Komisie a úrok splatný pocas trvania akéhokolvek súdneho konania, ako aj úroky z omeskania urcené jeho clánkom 4 v spojení s listom Komisie z 23. júla 2001, - subsidiárnejsie, vrátil vec Súdu prvého stupna na úcely opätovného posúdenia so zretelom na právny názor Súdneho dvora, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 13. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. V - Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia úcastníkov konania 14. SGL uplatnuje sedem odvolacích dôvodov: - Prvý odvolací dôvod namieta porusenie zásady ne bis in idem. - Druhý odvolací dôvod sa týka stanovenia základnej ciastky, konkrétne jej neznízenia. - Tretí odvolací dôvod sa vztahuje na 25 % zvýsenie základnej ciastky (kvôli pritazujúcej okolnosti) z dôvodu, ze SGL upozornil ostatných clenov kartelu pred vysetrovaním v roku 1997. - Stvrtý odvolací dôvod sa týka nezohladnenia hornej hranice pokút vo výske 10 % celkového obratu, ako je upravená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. - Piaty odvolací dôvod sa vztahuje na porusenie práva na obranu z dôvodu nedostatocného prístupu k dokumentácii. - Siesty odvolací dôvod sa týka schopnosti zalobcu zaplatit pokutu (nezohladnenie jeho obmedzenej platobnej schopnosti). - Siedmy odvolací dôvod sa zaoberá urcením úrokov z omeskania. VI - Analýza Úvodné poznámky 15. Odvolatel v tejto veci, rovnako ako odvolatel vo veci C-289/04 P, v ktorej tiez dnes prednásam svoje návrhy, predlozil odvolacie dôvody vztahujúce sa na urcité prvky pokuty. Vo veci C-289/04 P sa odvolacie dôvody sústredujú najmä na koeficient odstrasenia. V tejto veci sa odvolacie dôvody vztahujú skôr na urcité aspekty procesu stanovovania pokút. 16. Preto zacnem niektorými vseobecnými poznámkami o judikatúre v súvislosti s praxou Komisie pri stanovovaní pokút. 17. Predovsetkým Súdny dvor v casto citovanom rozsudku vo veci Musique Diffusion française([5]5) uviedol, ze medzi úlohy Komisie nepochybne patrí povinnost presetrit a potrestat jednotlivé porusenia, ale tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze stanovených v Zmluve a v zmysle týchto zásad orientovat aj správanie podnikov.([6]6) 18. Dalej, pri posudzovaní závaznosti porusenia na úcely stanovenia sumy pokuty musí Komisia vziat do úvahy nielen konkrétne okolnosti prípadu, ale aj kontext, v ktorom k poruseniu dochádza, a musí zabezpecit, aby malo jej konanie potrebný odstrasujúci úcinok, najmä v súvislosti s tými druhmi porusenia, ktoré sú osobitne skodlivé pre dosiahnutie cielov Spolocenstva.([7]7) 19. Takto Súdny dvor v uvedenom rozsudku uviedol, ze dôvodom ukladania pokút je zabezpecit uskutocnovanie politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. 20. Z uvedeného rozsudku a z nasledujúcich rozsudkov jasne vyplynulo, ze musia byt zohladnené mnohé faktory; ze Komisia nemusí uplatnovat presný matematický vzorec; ze Komisia môze zohladnit tak celkový obrat podniku, ako aj obrat z hladiska územia a výrobkov, pokial nie je jeden faktor neprimeraný vo vztahu k ostatným faktorom; a teda, ze stanovenie primeranej pokuty nemôze byt výsledkom jednoduchého výpoctu celkového obratu. 21. Navyse má Komisia pri svojej politike udelovania pokút sirokú mieru volnej úvahy, hoci musí zohladnit vseobecné zásady práva Spolocenstva a nesmie prekrocit strop obratu stanovený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Navyse, ak Komisia zverejní usmernenia stanovujúce pravidlá postupu, nemôze sa od nich v individuálnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Je jasné, ze Komisia môze svoje usmernenia upravit, pricom takto upravené usmernenia môzu byt uplatnované az odo dna ich prijatia. 22. Medzicasom Komisia zverejnila usmernenia. Usmernenia viac-menej odrázajú judikatúru súdov Spolocenstva. Metóda výpoctu uvedená v usmerneniach bola predmetom nedávneho rozsudku, takzvaného rozsudku vo veci "Tepelnoizolacných vedení"([8]8). V tomto ohlade Súdny dvor poznamenal, ze "metóda výpoctu odporúcaná usmerneniami, kedze stanovuje, ze pri posúdení závaznosti porusenia sa má, s cielom urcit výsku pokuty, prihliadnut na velké mnozstvo faktorov, medzi ktorými figuruje najmä prospech získaný porusením alebo potreba zaistit odradzujúci úcinok pokút, zdá sa, ze viac vyhovuje zásadám zakotveným nariadením c. 17 vo svetle výkladu Súdneho dvora, najmä uz citovaného rozsudku Musique Diffusion française a i./Komisia, ako údajný predchádzajúci postup Komisie uvádzaný odvolatelmi, v ktorom relevantný obrat hral prevaznú a relatívne mechanickú úlohu."([9]9) Tiez uviedol, ze "...usmernenia obsahujú rozlicné flexibilné prvky umoznujúce Komisii vykonávat svoju diskrecnú právomoc v súlade s ustanoveniami clánku 15 nariadenia c. 17 vo svetle interpretácie Súdneho dvora...".([10]10) 23. Podla usmernení vypocítava Komisia pokutu v niekolkých krokoch. Prvým krokom je stanovenie základnej ciastky zalozenej na závaznosti porusenia (mierne, závazné alebo velmi závazné) a jeho trvania (krátkodobé, strednodobé, dlhodobé). Komisia zacína stanovením základnej ciastky podla závaznosti porusenia. Pokial existuje medzi dotknutými podnikmi podstatná nerovnomernost z hladiska velkosti, Komisia ich môze zoskupit podla ich velkosti a urcit rozdielnu základnú ciastku pre kazdú skupinu tak, aby sa zohladnila osobitná váha, a teda reálny dopad protiprávneho správania kazdého podniku. Po posúdení závaznosti daného porusenia a pred posúdením doby jeho trvania môze Komisia pokutu zvýsit, aby sa zabezpecilo, ze pokuta bude mat dostatocný odstrasujúci úcinok (uplatnujúc takto "koeficient odstrasenia"). Po zvýsení pokuty za dobu trvania Komisia pokracuje dalsím krokom, pritazujúcimi alebo polahcujúcimi faktormi. 24. Dalej, pokial splna spolupráca zo strany podniku s Komisiou podmienky spolupráce na úcely oznámenia o spolupráci, dalsím krokom bude uplatnenie uvedeného oznámenia. 25. Ak je prekrocený strop 10 %, uvedený v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, Komisia môze najskôr znízit sumu pokuty (ktorá je výsledkom výpoctu zalozeného na usmerneniach) na uvedenú maximálnu úroven pred tým, ako uplatní oznámenie o spolupráci tak, aby zabezpecila úplnú úcinnost uvedeného oznámenia. 26. V tejto veci Komisia rozdelila dotknuté podniky do troch kategórií podla ich relatívneho významu na dotknutom trhu, na základe celosvetového obratu vychádzajúceho z predaja výrobkov a trhového podielu. Primerané východiskové body pre pokuty boli stanovené na 40 miliónov eur, 16 miliónov eur a 8 miliónov eur. Spolocnost SGL bola zaradená do najvyssej kategórie. Pociatocná ciastka bola zvýsená o 55 % vzhladom na dobu trvania porusenia zo strany SGL. V dalsom kroku Komisia zvýsila základnú ciastku o 85 % pre pritazujúce okolnosti; z týchto bolo 25 % pripísaných skutocnosti, ze SGL upozornil ostatných clenov kartelu na blíziace sa setrenie. Neexistovali ziadne polahcujúce okolnosti. Komisia potom znízila pokutu o 30 % na základe oznámenia o spolupráci. Súd prvého stupna sumu pokuty znízil, pretoze Komisia správne neocenila spoluprácu zo strany SGL. Uvedený aspekt predstavuje predmet odvolania vo veci C-301/04 P, v ktorom tiez dnes prednesiem svoje návrhy. Toto odvolanie, ako som uz uviedol, sa do znacnej miery sústreduje na rozlicné kroky v procese stanovenia pokuty. 27. Pred tým, ako sa budem zaoberat rozlicnými odvolacími dôvodmi, by som poznamenal, ze úcelom preskúmania Súdneho dvora v rámci odvolania je preskúmat, na strane jednej, akým spôsobom Súd prvého stupna vzal do úvahy, z právneho hladiska správne, vsetky faktory podstatné pre posúdenie závaznosti správania vo svetle clánku 81 ES a clánku 15 nariadenia c. 17 a na strane druhej overit, ci Súd prvého stupna odpovedal, z právneho hladiska dostatocne, na vsetky tvrdenia uvedené zalobcom, ktorých cielom je zrusenie alebo znízenie pokuty. 28. Dalej, Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat svojím posúdením, z dôvodov spravodlivosti, posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút udelených podnikom za porusenie práva Spolocenstva v rámci plnej rozhodovacej právomoci. 29. Teda zalobné dôvody musia byt oznacené za neprípustné v rozsahu, v akom sa domáhajú opätovného vseobecného preskúmania pokút. A - Prvý odvolací dôvod: porusenie zásady ne bis in idem 30. V konaní na prvom stupni SGL tvrdil, ze Komisia tým, ze odmietla odpocítat z pokuty ulozenej svojím sporným rozhodnutím sumu pokút, ktoré uz boli ulozené v Spojených státoch a v Kanade, porusila pravidlo zakazujúce dvojité sankcie za to isté porusenie. 31. Ako odpoved na toto tvrdenie najskôr Súd prvého stupna poukázal na skorsiu judikatúru, v ktorej bolo konstatované, ze zásada ne bis in idem je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva a ze v oblasti hospodárskej sútaze uvedená zásada bráni tomu, aby bol podnik druhý raz sankcionovaný Komisiou alebo aby sa stal druhý raz zalovaným v konaní zacatom Komisiou v súvislosti s protisútazným správaním, za ktoré uz bol sankcionovaný. 32. Súd prvého stupna potom v bode 134 napadnutého rozsudku konstatoval, ze zásada ne bis in idem sa v tejto veci neuplatnuje, pretoze konania vedené a pokuty ulozené na jednej strane Komisiou a na druhej strane orgánmi Spojených státov a Kanady jasne nesledovali rovnaké ciele. Cielom prvých uvedených konaní a pokút bolo zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze v rámci Európskej únie alebo EHP, zatial co cielom neskôr uvedených konaní a pokút bolo chránit trh Spojených státov alebo Kanady. Uplatnenie zásady ne bis in idem je podmienené nielen totoznostou porusení a sankcionovaných osôb, ale tiez jednotnostou chránených práv. Uvedený záver je podporený rozsahom pôsobnosti zásady, ze druhá sankcia nemôze byt ulozená za ten istý trestný cin, ako je uvedená v clánku 4 protokolu c. 7 EDLP. Zo znenia clánku 4 je jasné, ze zamýslaným úcinkom zásady je výlucne zabránit súdom ktoréhokolvek daného státu, aby stíhali alebo potrestali dotknutú osobu za trestný cin, za ktorý uz bola v tom istom státe oslobodená alebo odsúdená. Na druhej strane zásada ne bis in idem nebráni viacnásobnému trestnému stíhaniu alebo potrestaniu osoby v dvoch alebo viacerých rozlicných státoch za to isté správanie.([11]11) 33. Súd prvého stupna tiez zdôraznil, ze zalobcovia sa neodvolávali na ziadny dohovor, ani pravidlo medzinárodného práva verejného, ktoré by bránili orgánom alebo súdom rôznych státov v stíhaní a usvedcení tej istej osoby na základe rovnakých skutkových okolností a konstatoval, ze "taký zákaz by mohol dnes vzniknút iba prostredníctvom velmi tesnej medzinárodnej spolupráce vedúcej k prijatiu takých spolocných pravidiel, ako sú tie, ktoré sú obsiahnuté v uvedenom dohovore, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda. Zalobcovia nepoukázali na ziadnu záväznú dohodu medzi Spolocenstvom a tretími státmi, ako napríklad Spojené státy alebo Kanada, ktorá by takýto zákaz stanovovala".([12]12) 34. Súd prvého stupna uznal, ze "clánok 50 Charty základných práv Európskej únie uvádza, ze nikto nemôze byt opätovne stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní za trestný cin, za ktorý uz bol právoplatne oslobodený alebo odsúdený v rámci únie v súlade so zákonom. Je vsak jasné, ze úmyslom bolo to, aby sa uvedená charta uplatnovala iba v rámci územia únie a rozsah práva uvedeného v clánku 50 je výslovne obmedzený na prípady, kedy bolo o prvom oslobodení alebo odsúdení rozhodnuté v rámci únie."([13]13) 35. SGL sa tiez stazoval, ze Komisia nesprávne vylozila rozsudok vo veci Boehringer([14]14), v ktorom bolo konstatované, ze Komisia je povinná zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu, ak je konanie, z ktorého zalobcu obvinuje Komisia, rovnaké, ako je konanie, z ktorého ho obvinujú uvedené orgány. 36. V spojitosti s tým Súd prvého stupna pripomenul, ze v uvedenom rozsudku Súdny dvor vyslovil (bod 3), ze "je iba nevyhnutné rozhodnút otázku, ci môze mat aj Komisia povinnost zapocítat pokutu ulozenú orgánmi tretieho státu proti inej pokute, ak je v predmetnej veci konanie zalobcu, ktoré mu vytýka Komisia, na jednej strane a konanie zalobcu, ktoré mu vytýkajú orgány [Spojených státov] na strane druhej, totozné" a poznamenal, ze "z uvedenej pasáze je jasné, ze Súdny dvor - ani zdaleka nerozhodujúc o otázke, ci má Komisia zapocítat sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu vtedy, ked sú skutkové okolnosti, z ktorých Komisia obvinuje podnik rovnaké, ako sú skutkové okolnosti, ktoré uvádzajú uvedené orgány - povazoval totoznost skutkových okolností uvádzaných Komisiou a orgánmi tretieho státu za predbeznú podmienku uvedenej otázky".([15]15) 37. Súd prvého stupna potom poznamenal, ze "práve vzhladom na konkrétnu situáciu, ktorá vyplýva z tesnej vzájomnej závislosti vnútrostátnych trhov clenských státov a spolocného trhu a z osobitného systému pre rozdelenie právomocí medzi Spolocenstvom a clenskými státmi v súvislosti s kartelmi na tom istom území, menovite spolocnom trhu, Súdny dvor, uznajúc moznost dvojitého konania a zohladniac moznost z neho vyplývajúcich dvojitých sankcií konstatoval, ze je nevyhnutné, aby bolo v súlade s poziadavkou prirodzenej spravodlivosti zohladnené prvé rozhodnutie ukladajúce sankciu... okolnosti tejto veci sú vsak zjavne odlisné. Vzhladom na to, ze zalobcovia nepoukazujú na ziadne výslovné ustanovenie dohovoru pozadujúce od Komisie, aby pri urcovaní sumy pokuty zohladnila sankcie uz ulozené tomu istému podniku v súvislosti s tým istým správaním orgánmi alebo súdmi tretieho státu, ako napríklad Spojené státy alebo Kanada, nemôzu platne vytýkat, ze v tejto veci si Komisia nesplnila akúkolvek takú údajnú povinnost."([16]16) 38. V kazdom prípade Súd prvého stupna dalej uviedol, ze "ak by sa aj malo a contrario z rozsudku vo veci Boehringer vyvodit, ze Komisia je v skutocnosti povinná zapocítat akúkolvek sankciu ulozenú orgánmi tretieho státu vtedy, ked sú skutkové okolnosti, z ktorých je predmetný podnik obvinovaný Komisiou rovnaké, ako sú tie, z ktorých ho obvinujú prvé uvedené orgány, treba zdôraznit, ze bez ohladu na to, ze rozsudok vynesený proti SGL v Spojených státoch uvádza, ze úcelom kartelu výrobcov grafitových elektród bolo obmedzit výrobu a zvýsit ceny uvedených výrobkoch 'v Spojených státoch a inde`, nebolo nijako preukázané, ze by sa sankcia ulozená v Spojených státoch vztahovala na uplatnovanie kartelu alebo jeho úcinky inde ako v Spojených státoch (pozri v uvedenom zmysle rozsudok vo veci Boehringer, bod 6) a konkrétne v EHP, co je rozsírenie pôsobnosti, ktoré by navyse jasne zasahovalo do územnej pôsobnosti Komisie. Uvedená pripomienka sa rovnako uplatnuje na rozsudok vynesený v Kanade".([17]17) 39. V tomto odvolaní sa SGL stazuje, ze Súd prvého stupna vo svojom rozsudku nekonstatoval, ze Komisia porusila zásadu ne bis inidem (alebo, subsidiárne, vseobecnú poziadavku prirodzenej spravodlivosti) vzhladom na skutocnost, ze nebola nijako zohladnená sankcia, ktorá bola pred prijatím sporného rozhodnutia Komisie uz SGL ulozená v Spojených státoch. 40. SGL tvrdí, ze Komisia bola povinná zapocítat pokuty uz ulozené orgánmi tretích státov za rovnaké porusenie. To vyplýva zo zásady ne bis in idem a v kazdom prípade zo zásady proporcionality. V uvedenom ohlade sa SGL stazuje, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil rozsudok vo veci Boehringer. SGL tvrdí, ze zásadu ne bis in idem mozno vyjadrit dvoma spôsobmi, jedným doslovným a dalsím sirsím. Doslovný výklad - aspon tak, ako je uplatnitelný v Spolocenstve - sa týka skutocného zákazu v tom zmysle, ze druhé stíhanie a sankcie sú zakázané vtedy, ked bola za to isté porusenie ulozená predoslá sankcia. Pri sirsom výklade, ktorý je relevantný najmä v prípadoch, ktorými sa zaoberajú orgány tretích státov, sa zásada ne bis in idem prekladá ako povinnost zapocítat alebo zohladnit sankcie ulozené v zahranicí. 41. Dalej SGL tvrdí, ze tri podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby sa uplatnila zásada ne bis in idem (totozný páchatel, totozné skutkové okolnosti a to isté právo, ktoré treba chránit) sú splnené. Pokuty sú adresované SGL, ktorý je jedinou a samostatnou právnickou osobou; skutkové okolnosti sú totozné (globálny kartel) a právom chránené záujmy v Európe a Spojených státoch sú totozné. 42. SGL namieta proti konstatovaniu Súdu prvého stupna, ze konania uskutocnené a sankcie ulozené Komisiou na jednej strane a orgánmi Spojených státov na druhej strane jasne nesledujú rovnaký ciel. V uvedenom ohlade SGL poukazuje na návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Italcementi([18]18). SGL tvrdí, ze túto argumentáciu mozno preniest na tretie státy. Podla jeho názoru sa oba právne poriadky usilujú zabezpecit slobodnú hospodársku sútaz. SGL namieta, ze zásada územnej príslusnosti nie je relevantná pre otázku, ci existuje "idem", ale je relevantná iba pre právomoc Komisie stíhat porusenia. Zatial co niet pochýb o tom, ze môzu existovat paralelné pravidlá uplatnovania právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze, pokuty uz ulozené orgánmi tretích státov by mali byt zohladnené. 43. Dokonca ak sa aj ne bis in idem neuplatnuje v súvislosti s tretími státmi, Komisia a Súd prvého stupna mali zohladnit uz ulozené pokuty. To vyplýva zo zásady proporcionality alebo z poziadavky zalozenej na prirodzenej spravodlivosti vyjadrenej v rozsudku vo veci Walt Wilhelm([19]19). 44. SGL tiez namieta, ze na to, aby sa uplatnila zásada ne bis in idem sa nevyzaduje ziadna medzinárodná zmluva. V uvedenom ohlade poukazuje na niekolko vnútrostátnych právnych poriadkov, v ktorých je zásada uznaná, kde preto neexistuje ziadna vzájomná medzinárodná zmluva. 45. Komisia súhlasí s konstatovaním Súdu prvého stupna. Posúdenie 46. Otázkou pravdepodobného porusenia zásady ne bis in idem sa nedávno zaoberal generálny advokát Tizzano vo svojich návrhoch vo veci Archer Daniels Midland([20]20). Uvedená vec sa tiez týkala situácie, v ktorej boli sankcie ulozené tak Komisiou, ako aj orgánmi Spojených státov a Kanady. Vo svojom rozsudku v uvedenej veci([21]21) Súd prvého stupna dospel k rovnakému záveru ako v tejto veci, konkrétne, ze zásada ne bis in idem sa neuplatnuje a ze neexistujú ziadne dôvody, ktoré by od Komisie vyzadovali, aby zapocítala sankcie uz ulozené uvedenými orgánmi. 47. Vo svojich návrhoch generálny advokát Tizzano uviedol, ze nemozno uznat, ze by existovalo akékolvek pravidlo medzinárodného práva verejného, ktoré by bránilo orgánom alebo súdom rozlicných státov v stíhaní a usvedcení osoby na základe tých istých skutkových okolností a ze viacstranné nástroje, ktoré potvrdzujú zásadu ne bis in idem vo vseobecnosti obmedzujú svoju uplatnitelnost na súdne rozhodnutia v rámci toho istého státu. V spojitosti s tým poukázal na clánok 14 ods. 7 Medzinárodného paktu o obcianskych a politických právach z roku 1966, na clánok 4 protokolu c. 7 k EDLP a na judikatúru Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu a mnozstva národných ústavných súdov. Tiez poukázal na to, ze dokonca aj v rámci takého integrovaného rámca, ako je to v prípade Spolocenstva bola zásada ne bis in idem uznaná iba preto, lebo je v uvedenom zmysle upravená pravidlami v dohodách ako sú, okrem iného, dohovor, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda. 48. Generálny advokát Tizzano dalej uviedol, ze ak by aj taká vseobecná právna zásada existovala (konkrétne, ze osoba nemôze byt potrestaná niekolkokrát v rôznych státoch za ten istý trestný cin), museli by byt splnené tri podmienky, ako sú uvedené v judikatúre Súdneho dvora. Súhlasil so Súdom prvého stupna, ze jedna z týchto podmienok, jednota chráneného právneho záujmu, nebola splnená, pretoze nemozno povedat, ze protimonopolné právo Spojených státov a právo hospodárskej sútaze Spolocenstva chránia ten istý právny záujem. Uviedol, a ja s tým súhlasím, ze politika ukladania pokút Komisie sa usiluje chránit slobodnú hospodársku sútaz na spolocnom trhu, co je z hladiska definície odlisné od právneho záujmu chráneného orgánmi tretích státov. 49. S uvedenými konstatovaniami súhlasím. Neexistuje ziadne pravidlo zakazujúce Spolocenstvu ukladanie pokút vtedy, ked iný orgán uz ulozil pokuty za porusenie ustanovení o hospodárskej sútazi alebo zakazujúce ulozenie znízenej pokuty. Po druhé, ne bis in idem sa zvycajne uplatnuje iba v rámci jedného státu. Po tretie, nemozno povedat, ze by existovala dvojstranná zmluva medzi Spolocenstvom a Spojenými státmi alebo Kanadou. Existujúce zmluvy o spolupráci vo vztahu k otázkam hospodárskej sútaze([22]22) sa týmto aspektom nezaoberajú. Ale ak by aj zásada ne bis inidem mala byt uplatnitelná, tri vyssie zmienené podmienky musia byt splnené kumulatívne. Súhlasím s Komisiou a so Súdom prvého stupna, ze tretia podmienka, totozný právny záujem, splnená nie je. Kartel sa dopústa porusení v kazdej z jurisdikcií, v ktorých pôsobí. Teda skutocnost, ze kartel pôsobí v celosvetovom meradle, nic nemení na skutocnosti, ze protimonopolné právo Spojených státov a právo hospodárskej sútaze Spolocenstva sa predovsetkým zaoberajú úcinkami kartelu na ich príslusných územiach. Preto, kedze tri podmienky nie sú splnené, nie je relevantný odkaz SGL na mnozstvo vnútrostátnych právnych poriadkov, v ktorých by bolo zahranicné rozhodnutie povazované za porovnatelné s domácim rozsudkom. 50. Co sa týka prirodzenej vseobecnej poziadavky na prirodzenú spravodlivost, rád by som poukázal na to, ze podla môjho názoru nie sú rozsudky vo veciach Walt Wilhelm alebo Boehringer bez dalsieho prenositelné na situácie, v ktorých ide o tretie státy. Okrem skutocnosti, ze v pravom zmysle slova rozsudok vo veci Walt Wilhelm sa nezaoberá otázkou ne bis in idem - a nezaoberá sa nou ani rozsudok vo veci Boehringer - osobitostou uvedenej veci, aj vzhladom na skutocnost, ze orgány sa na nu pozerali z odlisného uhla, bolo to, ze k poruseniu doslo na území Spolocenstva. Existoval teda platný dôvod pre zohladnenie územného presahu, a teda na poziadavku, aby druhý orgán hospodárskej sútaze zohladnil prvú pokutu ked následne ukladal akúkolvek dalsiu penaznú sankciu.([23]23) Taký dôvod neexistuje vo vztahu k tretím státom, pretoze z územného hladiska sú odlisné. Skutocnost, ze Komisia nemá ziadnu povinnost zohladnit skorsie pokuty ulozené v tretom státe, neznamená, ze na základe svojho oprávnenia volnej úvahy to nemôze urobit; avsak za predpokladu, ze neexistuje vzájomnost, nemozno povedat, ze Komisia je povinná takú pokutu zapocítat. 51. Ako záverecnú poznámku by som rád podciarkol, ze právne poriadky sa lísia a ze z uvedených rozdielnych právnych poriadkov vyplývajú právne parametre pre trhové správanie s rozdielnym obsahom a rozsahom; teda porusenie má nielen rozlicné alebo rozchádzajúce sa dôsledky v rozdielnych právnych poriadkoch, ale dokonca aj v tom istom právnom poriadku musia byt dôsledky posudzované podla ich dopadu v uvedenom právnom poriadku. 52. Zo stanoviska presadzovaného SGL by vyplývalo, ze koncept územnej príslusnosti, ktorý je vlastný hospodárskemu právu verejnému, by stratil svoj význam. Znamenalo by to, ze predpisy upravujúce podmienky trhového správania podnikov by boli na celom svete totozné, co zo zjavných dôvodov nie je pravda. B - Druhý odvolací dôvod 53. Svojím druhým odvolacím dôvodom, ktorý sa týka konstatovaní Súdu prvého stupna o stanovení základných ciastok pokuty, SGL tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, ze neznízil základnú ciastku vo vztahu k SGL, hoci k tomu malo dôjst, pokial by boli definitívne kritériá výpoctu stanovené Súdom prvého stupna uplatnené nediskriminacne. 54. V uvedenom ohlade poukazuje SGL na reklasifikáciu iných clenov kartelu, ktorej výsledkom boli nizsia základná ciastka pokuty. Predovsetkým SGL spochybnuje, ci je prípustný výpocet priemerného obratu a trhových podielov v rámci tej istej kategórie, pretoze podla jeho názoru by mala byt váha dopadu kazdého podniku na trh hodnotená podla jednotlivých podnikov a nie na konsolidovanom základe. Po druhé, SGL tvrdí, ze rozdiel medzi jeho trhovým podielom a trhovým podielom UCAR je prílis podstatný na to, aby opodstatnil zaradenie SGL do tej istej kategórie ako UCAR. Maximálny rozdiel v trhových podieloch, ktorý mohol byt zistený, je väcsí ako percentuálne úpravy pouzité Komisiou v rozhodnutí. Preto by mala byt východisková suma upravená. Po tretie, reklasifikácia niektorých iných clenov by sa uskutocnila za okolností, kedy bol rozdiel v trhových podieloch mensí. Posúdenie 55. Predovsetkým treba mat na pamäti, ze Komisia má rozsiahlu mieru volnej úvahy pri stanovovaní sumy pokuty a ze nemá ziadnu povinnost uplatnovat na uvedený úcel presný matematický vzorec. Napriek tomu je úlohou súdov Spolocenstva uistit sa, ze Komisia neprekrocila svoju mieru volnej úvahy. Napokon aj z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat svojím posúdením, z dôvodov spravodlivosti, posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút udelených podnikom za porusenie práva Spolocenstva v rámci plnej rozhodovacej právomoci.([24]24) 56. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna vyslovil, ze rozdelenie do urcitých kategórií je ako také povolené. Tiez vyslovil, ze vtedy, ked sú podniky rozdelené do kategórií na úcely stanovenia východiskových súm, prahy pre kazdú z takto oznacených kategórií musia byt koherentné a objektívne odôvodnené. Súd prvého stupna potom preskúmal, ci boli prahy oddelujúce tri kategórie urcené spôsobom, ktorý bol koherentný a objektívne odôvodnený. 57. Ako vysvetlil Súd prvého stupna a ako je to jasné z rozhodnutia Komisie, pri zaradení do troch kategórií a pri stanovovaní rôznych základných ciastok sa Komisia oprela o jediné kritérium, konkrétne skutocný obrat a trhové podiely, ktoré dosiahli clenovia kartelu prostredníctvom predajov príslusného výrobku na svetovom trhu. Pouzila údaje o obrate za rok 1998 a zmeny v trhovom podiele medzi rokmi 1992 a 1998. Pouzila metódu výpoctu zalozenú na násobkoch urcitých percent trhových podielov, pricom tieto percentá zodpovedali pevnej ciastke v eurách. Východisková suma sa teda zvysovala v "krokoch". Výsledkom bolo to, ze SGL bola vzhladom na jeho trhové podiely stanovená východisková suma 40 miliónov eur, rovnako ako spolocnosti UCAR. Súd prvého stupna dospel k záveru, ze výber východiskových súm predstavujúci kroky, ktoré vyústili do základnej ciastky 40 miliónov eur pre podniky v prvej kategórii, nebol svojvolný a neprekracoval hranice volnej úvahy, ktorú má Komisia v tomto ohlade. Súd prvého stupna dalej schválil skutocnost, ze Komisia zaradila SGL a UCAR do tej istej kategórie vzhladom na ich relevantný obrat a ich príslusné trhové podiely. 58. SGL nespochybnuje východiskovú sumu prvej kategórie ale de facto skutocnost, ze bol zaradený do prvej kategórie. Tvrdí, ze Súd prvého stupna sa odklonil od ním samým zavedenej metódy, co predstavuje bud porusenie pravidla nediskriminácie alebo nesprávne posúdenie. 59. Uvedený názor nezdielam. Predovsetkým, Súd prvého stupna nenahradil svojou vlastnou metódou metódu Komisie. Vsetko, co Súd prvého stupna urobil, bolo to, ze sa uistil o tom, ci Komisia svoju metódu uplatnila riadne a koherentne. Ako je uvedené vyssie, schválil metódu, ktorou sú clenovia kartelu zaradení do niekolkých kategórií, coho výsledkom je rovnaká sadzba ako východisková suma pre vsetky podniky v kazdej konkrétnej kategórii. Overil a schválil prahy medzi kategóriami. Tiez preskúmal, ci sa zlozenie v rámci kategórie javilo ako dostatocne koherentné z hladiska odlisností vo velkosti a v porovnaní s nasledujúcou kategóriou. Tým ostal v rámci vseobecnej logiky systému pouzitého Komisiou na clenov kartelu. 60. Co sa týka prvej kategórie, Súd prvého stupna vzhladom na pomery velkosti schválil zaradenie SGL a UCAR do tej istej kategórie Komisiou. Súd prvého stupna iba opätovne klasifikoval urcitých clenov zaradených do druhej kategórie, pretoze pomery velkosti sa prílis lísili v porovnaní s ostatnými clenmi v uvedenej kategórii. V dôsledku toho boli uvedení clenovia zaradení do tretej kategórie. Takto musela byt pôvodná tretia kategória dalej rozdelená a vytvorená stvrtá kategória tak, aby sa zachovala rovnováha v metóde pouzitej Komisiou. To vsak neovplyvnuje SGL. 61. V skutocnosti sa vsak SGL usiluje spochybnit systém kategorizácie, pretoze podla jeho tvrdenia by sa mal kazdý rozdiel v trhovom podiele alebo obrate premietnut do osobitnej "kategórie" pre kazdý podnik zúcastnujúci sa kartelu, a teda do osobitnej východiskovej sumy. To by vsak podkopalo pouzitie systému kategórií, z ktorého vyplýva pouzitie urcitých rozsahov. Ako správne uviedol Súd prvého stupna, nie je nic nesprávne na rozdelovaní clenov kartelu do kategórií pri urcovaní závaznosti porusení, hoci taký prístup nezohladnuje rozdiely vo velkosti medzi podnikmi v tej istej kategórii, pokial je metóda pouzitá pre zostavenie kategórií v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania, a teda poziadavkou, aby boli prahy pre kazdú z oznacených kategórií koherentné a objektívne odôvodnené. 62. Druhý odvolací dôvod treba zamietnut. C - Tretí odvolací dôvod 63. SGL namieta, ze osobitné 25 % zvýsenie základnej ciastky pokuty, co sa rovná 15,5 milióna eur, kvôli upozorneniu ostatných clenov kartelu pred zacatím kontroly Komisie je nezákonné. Potvrdením konstatovania Komisie Súd prvého stupna porusil zásadu nullapoena sine lege, zásadu in dubio pro reo a zásadu rovnosti zaobchádzania. 64. Uvedené dôvody sa týkajú bodov 312 az 317 a 436 az 438 napadnutého rozsudku. Vo svojom rozhodnutí Komisia zvýsila základnú ciastku o 25 %, pretoze zastávala názor, ze pokusy SGL bránit konaniu Komisie upozornením ostatných spolocností na blíziace sa presetrovania predstavovali podstatnú pritazujúcu okolnost. 65. Na Súde prvého stupna SGL tvrdil, ze upozornenia nemohli byt sankcionované zvýsením pokuty, pretoze nepredstavovali porusenie zákona. Dalej zdôraznil, ze upozornenia boli zalozené na informáciách, ktoré prezradil úradník Komisie. Navyse UCAR, ktorý po upozorneniach skontroloval svoje spisy a znicil alebo odstránil inkriminujúce dokumenty, nebol Komisiou za uvedené správanie potrestaný. 66. Súd prvého stupna konstatoval, ze "skutocnost, ze SGL upozornil ostatné podniky na blíziace sa vysetrovania, mozno správne povazovat za pritazujúcu okolnost (pozri v uvedenom zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Sarrió/Komisia, T-334/94, Zb. s. II-1439, bod 320). Na rozdiel od tvrdenia SGL, uvedené správanie nepredstavuje osobitné a samostatné porusenie, ktoré nie je nijako upravené v Zmluve alebo v nariadení c. 17, ale správanie, ktoré zvýsilo závaznost pôvodného porusenia. Upozornením ostatných clenov kartelu sa SGL usiloval zatajit existenciu kartelu a zachovat ho v cinnosti, co sa mu do marca 1998 darilo."([25]25) 67. V tomto kontexte tiez bolo uvedené, ze odkaz SGL na clánok 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17 nie je relevantný, kedze toto ustanovenie sa týka obstrukcií ako samostatných porusení nezávislých od existencie kartelu, zatial co cielom upozornení SGL bolo zabezpecenie dalsieho trvania kartelu, o ktorom je isté, ze predstavoval zjavné a nesporné porusenie sútazného práva Spolocenstva.([26]26) 68. Co sa týka spoliehania sa SGL na zásadu rovnosti zaobchádzania v porovnaní s UCAR, ktorého znicenie dokumentov nebolo zohladnené ako pritazujúca okolnost, Súd prvého stupna vyslovil, ze to nemohlo zmenit charakterizáciu upozornení ako pritazujúcej okolnosti. Podla Súdu prvého stupna: "Kedze boli oznámené iným podnikom, upozornenia prekracovali cisto vnútornú sféru SGL a usilovali sa zmarit celé vysetrovanie Komisie, aby sa zabezpecilo pokracovanie kartelu, zatial co UCAR znicil svoje dokumenty, aby zabránil odhaleniu jeho zapojenia sa do kartelu. To sú dva úplne odlisné typy správania a z uvedeného dôvodu nemozno Komisiu kritizovat za to, ze posudzovala podobné situácie odlisne." 69. Ako je uvedené vyssie, na podporu svojho tvrdenia, ze táto cast napadnutého rozsudku by mala byt zrusená, sa SGL opiera o tri právne dôvody. 70. V súvislosti s údajným porusením zásady nulla poena sinelege SGL poukazuje na clánok 7 EDLP a clánok 49 ods. 1 Charty základných práv. Poukazuje tiez na judikatúru Súdneho dvora, v ktorej je ustálené, ze sankciu, dokonca aj netrestnej povahy, nemozno ulozit, pokial nespocíva na jasnom a jednoznacnom právnom základe. SGL tvrdí, ze zvýsenie základnej ciastky za upozornenie ostatných clenov kartelu je v rozpore s touto zásadou, pretoze uvedené upozornenie neporusuje ziaden zákaz. Nie je ani prvkom clánku 15 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 17 a ani ho nemozno povazovat za prvok zákazu uvedeného v clánkoch 81 ES a 82 ES a clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Odvolatel namieta, ze nariadenie c. 17 a nové nariadenie c. 1/2003 upravujú sankcie iba v prípade obstrukcií pocas vysetrovania na mieste. Pokial neexistuje ziaden príkaz na kontrolu, neexistuje ziadne pravidlo zakazujúce znicenie dokumentov. Neexistuje vôbec ziadne pravidlo, ktoré by zakazovalo varovanie ostatných clenov kartelu. Teda Komisia a Súd prvého stupna nemôzu uvedenú právnu situáciu obíst zvýsením pokuty, nesprávne klasifikujúc toto správanie ako pritazujúcu okolnost. 71. SGL tvrdí, ze Súd prvého stupna tiez porusil zásadu in dubio pro reo, pretoze svoje hodnotenie zalozil na domnienkach. V uvedenom ohlade poukazuje na to, ze rozsudok vo veci Sarrió nie je uplatnitelný na túto vec, pretoze zatajenie nie je prvkom kartelových dohôd medzi clenmi kartelu. Po druhé, domnienky Súdu prvého stupna, konkrétne, ze SGL varoval ostatných clenov kartelu v snahe zatajit existenciu kartelu a zabezpecit jeho dalsie pôsobenie a darilo sa mu to do marca 1998, neboli preukázané a nie sú ani pravdepodobné. 72. Napokon SGL tvrdí, ze zvýsenie pokuty za upozornenie ostatných clenov kartelu, v porovnaní so skutocnostou, ze spolocnosti UCAR nebola ulozená pokuta za znicenie dokumentov, predstavuje diskrimináciu. 73. Podla tvrdení Komisie je prvý a tretí právny dôvod neprípustný. V kazdom prípade by mali byt tri právne dôvody zamietnuté. Co sa týka údajnej neexistencie právneho základu, Komisia tvrdí, ze SGL zabúda na to, ze Komisia neulozila pokutu konkrétne za upozornenie ostatných clenov kartelu, ale ze povazovala uvedené správanie za pritazujúcu okolnost na úcely výpoctu pokuty. Co sa týka údajného diskriminujúceho zaobchádzania, Komisia poukazuje na to, ze upozornovanie ostatných clenov kartelu nie je porovnatelné so znicením dokumentov. V uvedenom ohlade Komisia tvrdí, ze SGL sa neobmedzil na zatajenie alebo znicenie svojich vlastných dokumentov alebo na vyhnutie sa vypracúvaniu kompromitujúcich dokumentov, ale pomáhal tiez marit vysetrovanie ostatných podnikov. Napokon Komisia tvrdí, ze dôvod týkajúci sa údajných domnienok Súdu prvého stupna nie je presvedcivý. Posúdenie 74. Pri odvolaní je úlohou Súdneho dvora uistit sa, ze Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho odôvodnenia a ze ani neskreslil dôkazy. 75. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna vyslovil, ze zvýsenie pokuty za upozornenie ostatných podnikov sa nezdá byt neprimerané alebo diskriminujúce, a potvrdil hodnotenie obstrukcného správania SGL zo strany Komisie. 76. Otázka, na ktorú treba odpovedat, je, ci SGL má pravdu, ked tvrdí, ze neexistuje ziaden právny základ pre sankcionovanie obstrukcií, okrem prípadu kontroly zo strany Komisie nariadenej rozhodnutím v súlade s clánkom 14 ods. 3 nariadenia c. 17. 77. Podla môjho názoru mal Súd prvého stupna pravdu, ked vyslovil, ze predmetné správanie nebolo osobitným a samostatným porusením ale správaním, ktoré zvýsilo závaznost pôvodného porusenia. Skutocnost, ze clánok 15 ods. 1 odkazuje na urcité obstrukcie v konkrétnom kontexte, ktoré predstavujú samostatné porusenia, neznamená, ze správanie mimo uvedeného kontextu nemôze prispiet k závaznosti porusenia clánku 81 ES alebo clánku 82 ES. 78. Vskutku, s ohladom na neskôr uvedené správania treba právny základ zvýsenia pokuty hladat v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17.([27]27) Teda SGL nemá pravdu, pokial ide o údajnú neexistenciu právneho základu. Nedochádza k ziadnemu poruseniu zásady nulla poena sine lege. 79. V tomto kontexte pripomínam ustálenú judikatúru, podla ktorej je suma pokuty stanovovaná podla závaznosti (pôvodného) porusenia, závaznost porusenia má byt urcená s odkazom na mnozstvo faktorov, Komisia má právomoc volnej úvahy pri stanovovaní (prvkov) pokút a môze tiez kedykolvek upravit úroven pokút, aby zabezpecila súlad s pravidlami hospodárskej sútaze. Zohladnenie pritazujúcich okolností pri urcovaní pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpecovat dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze. V tomto kontexte tiez poukazujem na zoznam príkladov pritazujúcich okolností uvedených v bode 2 usmernení. 80. Ako mozno vidiet z poslednej zarázky, zoznam pritazujúcich okolností odôvodnujúcich zvýsenie pokuty nie je vycerpávajúci; to ale nie je ani nevyhnutné. Odpoved na otázku, ci existuje pritazujúca okolnost odôvodnujúca zvýsenie pokuty, bude závisiet od kazdého konkrétneho prípadu. Je celkom zjavné, ze pritazujúca okolnost opodstatnujúca zvýsenie pokuty musí [byt prvkom porusenia alebo] dostatocne súvisiet s porusením. Teda napríklad v prípade recidívy musí byt jasné, ze dotknutý podnik uz spáchal porusenie toho istého druhu. Ak je to tak, jeho zapojenie sa do podobného porusenia po druhý raz zvysuje závaznost predmetného porusenia. To isté platí o zisku nadobudnutom ako výsledok porusenia. Uvedený zisk predstavuje jeden z faktorov, ktorý treba posudzovat pri hodnotení závaznosti porusenia. Ked je objektívne mozné odhadnút sumy dosiahnutých nezákonných ziskov, premietnu sa do zvýsenia pokuty. To isté mozno povedat, co sa týka obstrukcných reakcií alebo upozornení ostatným clenom kartelu, ktoré majú obstrukcný úcinok. 81. Clen kartelu, ktorý je akýmkolvek spôsobom informovaný o moznom blíziacom sa vysetrovaní, môze reagovat rôznymi spôsobmi: 1. môze upozornit ostatných clenov a navrhnút ukoncenie kartelu, 2. môze upozornit ostatných clenov a navrhnút pokracovanie kartelu, z coho potom tiez vyplýva prijatie opatrení urcených na zatajenie kartelu, ako je napríklad znicenie inkriminujúcich dokumentov, a 3. namiesto upozornovania ostatných clenov sa môze rozhodnút vyuzit politiku zhovievavosti Komisie a spolupracovat s Komisiou. 82. Nemozno teda povedat, ze upozornenie ostatných clenov kartelu na blíziace sa vysetrovanie nevyhnutne zvysuje závaznost porusenia; avsak podla môjho názoru boli v tejto veci Komisia a Súd prvého stupna oprávnené konstatovat, ze tomu tak bolo. Vo svojej skorsej judikatúre Súd prvého stupna potvrdil konstatovania Komisie, ze skutocnost, ze podniky si nielen boli vedomé nezákonnosti svojho správania, ale podnikli aj kroky na jeho zatajenie, zvysovala závaznost porusenia. Upozornenia vydané v tejto veci sú v súlade s tým. V tejto veci boli upozornenia na blíziace sa vysetrovanie vydané spolocnostou SGL, dôlezitým európskym clenom kartelu, ostatným (európskym) clenom kartelu. Je tiez preukázané, ze uvedené upozornenia mali dopad na vysetrovanie uvedeného kartelu Komisiou, pretoze v case, kedy Komisia uskutocnila prekvapujúce kontrolné návstevy v priestoroch podnikov zapojených do kartelu, bolo mnozstvo dôkazov stratených. Pre Komisiu predstavovali uvedené skutocnosti objektívne dôvody na zhodnotenie upozornení ako pritazujúcej okolnosti, ktorá opodstatnovala zvýsenie pokuty. Podla môjho názoru tvrdeniu SGL, ze jediným cielom upozornenia ostatných clenov kartelu bolo urobit na nich dojem, chýba presvedcivost. Úcinok upozornení jasne ukazuje iným smerom. Súd prvého stupna bol teda bez porusenia zásady in dubio pro reo oprávnený dospiet k záveru, ze cielom upozornení bolo zatajenie kartelu a zabezpecenie jeho pokracovania a ze sa to clenom kartelu az do istého okamihu darilo. Len na okraj, ako som poznamenal v predchádzajúcom bode, SGL sa tiez mohol rozhodnút, po tom, co sa dozvedel o moznom blíziacom sa vysetrovaní, spolupracovat s Komisiou v kontexte oznámenia o spolupráci, v prípade ktorého by mohol vyuzit ovela väcsie znízenie. Jeho rozhodnutie spolupracovat bolo prijaté v ovela neskorsej fáze. Tiez sa az v neskorsej fáze rozhodol kartel ukoncit. 83. Dôvod uvádzajúci diskrimináciu musí byt tiez zamietnutý. Je dôlezité rozlisovat, ako to urobil Súd prvého stupna, medzi vonkajsími a vnútornými úcinkami správania. Vskutku neexistuje ziadna vseobecná povinnost uchovávat inkriminujúce dokumenty v spise. Teda, aby zabránil odhaleniu zapojenia do kartelu, môze sa dotknutý podnik ako vnútornú vec rozhodnút také dokumenty znicit (ak nie je, ako to bolo vo veci Sarrió, systematické zatajovanie súcastou plánu). Uvedené správanie nemôze byt ako také povazované za pritazujúcu okolnost. Upozornenia ostatných clenov kartelu vsak vyvolávajú úcinky, ktoré presahujú cisto vnútornú sféru. Ich cielom je zmarit celé vysetrovanie Komisie. Preto Súd prvého stupna správne vyslovil, ze toto sú úplne odlisné druhy správania, a teda ze Komisia nemôze byt kritizovaná za to, ze posudzovala obdobné situácie odlisne. D - Stvrtý odvolací dôvod 84. Týmto odvolacím dôvodom SGL tvrdí, 1. ze Súd prvého stupna v bodoch 366 az 368 napadnutého rozsudku nezohladnil, ze (predbezná úroven pokuty) pokuta stanovená Komisiou prekracuje hornú hranicu pokuty uvedenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia; 2. ze toto predstavuje porusenie zásady nulla poena sine lege, a 3. zásady rovnosti zaobchádzania; a, okrem toho, ze v uvedenom ohlade 4. je odôvodnenie nedostatocné. 85. SGL namieta, ze Súd prvého stupna nezohladnil to, ze cast obratu v roku 2000 mala byt pripísaná inej spolocnosti, ktorú SGL nadobudol zaciatkom roku 2000, a preto po tom, co doslo k ukonceniu porusovania (v marci 1998). V uvedenom ohlade poukazuje SGL na rozsudok vo veci Cement([28]28). SGL tiez poukazuje na svoju staznost týkajúcu sa dlzky správneho konania, pricom z toho vyplývajúce omeskanie nepriaznivo ovplyvnilo jeho financné záujmy. Preto mala Komisia vziat do úvahy údaje obratu z roku 1999. 86. Dalej, napriek rozsiahlym zalobným dôvodom predlozeným Súdu prvého stupna ponechal uvedený súd otvorenou otázku, ci mala Komisia odkazovat na údaje o obrate za rok 1999 (980 miliónov eur) alebo za rok 2000 (1,08 alebo 1,26 miliardy eur). Tým, ze odpovedal, ze zálezí len na tom, ze nakoniec ulozená pokuta nepresahuje 10 % celosvetového obratu, teda po zohladnení akýchkolvek pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností a po uplatnení akéhokolvek znízenia za zhovievavost, a ze predkladané tvrdenia týkajúce sa prehnane dlhého správneho konania a rozsudok vo veci Cement neboli relevantné,([29]29) Súd prvého stupna prehliadol skutocnost, ze Komisia uplatnila 10 % strop obratu v predchádzajúcom obchodnom roku na UCAR pred tým, ako uplatnila oznámenie o spolupráci. Teda Súd prvého stupna v bode 353 napadnutého rozsudku mylne zastával názor, ze SGL nebol v tej istej situácii ako UCAR. SGL tvrdí, ze domnienka Súdu prvého stupna je nesprávna. Celkový obrat SGL za rok 1999, rovnako ako aj jeho obrat v roku 2000, znízený o obrat pripísaný spolocnosti Keramchemie, bol taký, ze 10 % strop bol prekrocený pred uplatnením oznámenia o spolupráci. Teda Súd prvého stupna nebol oprávnený ponechat otázku relevantného roku pre výpocet obratu otvorenú. 87. Po druhé, SGL namieta proti konstatovaniam Súdu prvého stupna v bode 368 napadnutého rozsudku, kde Súd prvého stupna uviedol, ze ziadne ustanovenie práva Spolocenstva neobsahuje správne sankcie, ci uz minimálne alebo maximálne, za rozlicné kategórie porusení a ze Komisia preto môze v zásade slobodne urcit sumu pokút podla závaznosti a doby trvania porusení, za predpokladu, ze konecná suma pokuty neprevysuje 10 % hranicu, na ktorú odkazuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. V uvedenom ohlade SGL tvrdí, s odkazom na clánok 7 EDLP a clánok 49 ods. 1 Charty základných práv, ze 10 % strop, ktorý predstavuje pevnú maximálnu sankciu, nesmie byt prekrocený za ziadnych okolností a ze sa uplatnuje taktiez na predbezné výpocty pokuty. 88. Po tretie, SGL tiez namieta porusenie rovnosti zaobchádzania, pretoze Komisia znízila sumu prevysujúcu 10 % hranicu obratu pred tým, ako uplatnila oznámenie o spolupráci vo veci UCAR. V uvedenom ohlade SGL poukazuje na okolnost, tiez uvedenú Súdom prvého stupna v bode 232 napadnutého rozsudku, ze Komisia musí uplatnovat svoju vlastnú metódu spôsobom, ktorý je správny, koherentný a najmä nediskriminacný. Teda Komisia nemala pravdu, ked uviedla, ze len v prípade UCAR prekrocila základná ciastka urcená pred uplatnením oznámenia o spolupráci maximálnu dovolenú hranicu. 89. Napokon SGL tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze poprel existenciu porusenia povinnosti odôvodnenia. Na rozdiel od názoru vyjadreného Súdom prvého stupna SGL tvrdí, ze Komisia mala v rozhodnutí uviest dôvody, preco uplatnila na UCAR znízenie pred pouzitím politiky zhovievavosti a neurobila tak v prípade SGL. Tvrdí, ze prístup Komisie znevýhodnil SGL, pretoze jeho situácia bola obdobná. Preto Komisia porusila clánok 253 ES. 90. Komisia poznamenáva, ze Súd prvého stupna uz správne zamietol tieto tvrdenia v bodoch 366 az 368 napadnutého rozsudku. Tvrdí, ze ani pokuta ulozená Komisiou, ani znízená pokuta ulozená Súdom prvého stupna neprevysuje 10 % prah clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Posúdenie 91. Co sa týka údajného nesprávneho výkladu zo strany Súdu prvého stupna, poznamenal by som toto. Prístup Komisie k urcovaniu pokút bol uz vysvetlený. Ako Súd prvého stupna správne uviedol, rozdelenie do troch skupín bolo zalozené na údajoch o obrate za rok 1998, rok, v ktorý bolo porusovanie ukoncené a na trhových podieloch v predchádzajúcich rokoch. Preto nemozno povedat, ze Súd prvého stupna sa touto otázkou nezaoberal. Dalej, ako na to tiez poukázala Komisia, existuje rozdiel medzi výpoctom pokuty na jednej strane a zabezpecením toho, pri dokoncení výpoctu, aby pokuty neprevysovali 10 % strop uvedený v nariadení c. 17, na strane druhej. Referencný rok pre uvedený výpocet nemusí byt ten istý. Ako uz bolo vysvetlené, výpocet pokuty je zalozený na údajoch za rok 1998. Aby zistila, ci bol horný strop dosiahnutý, Komisia vzala do úvahy údaje o obrate za rok 2000, ktoré boli správnym východiskovým bodom podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Teda nie je tu ani ziaden nesúlad s rozsudkom vo veci Cement. 92. Súd prvého stupna zamietol tvrdenie, ze konanie bolo prehnane dlhé. SGL neuvádza nijaké presvedcivé nové tvrdenie o tom, ako sa mal Súd prvého stupna v uvedenom ohlade dopustit nesprávneho posúdenia. 93. Co sa týka tvrdení o porusení zásady nullapoena sine lege, poukazujem na nedávny rozsudok v odvolacom konaní vo veci Tepelnoizolacné vedenia.([30]30) Uvedený rozsudok jasne uvádza, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nezakazuje Komisii, aby na úcely nou uskutocnovaného výpoctu odkazovala na docasnú sumu prevysujúcu uvedenú hranicu a nebráni ani uplatneniu docasných výpoctov, ktoré zohladnujú závaznost a dobu trvania porusenia, na sumu nad uvedenou hranicou.([31]31) Teda je to len suma, ktorá je v konecnom dôsledku ulozená podniku, ktorá nemôze prekrocit 10 % hranicu. 94. Nedoslo ani k ziadnemu poruseniu pravidla nediskriminácie. Súd prvého stupna jednoducho konstatoval, ze na základe údajov o obrate SGL a údajov o obrate UCAR nebola situácia SGL podobná. 95. Skutocnost, ze Komisia v rozhodnutí samotnom nevysvetlila, ze znízila sumu pokuty pre UCAR pred uplatnením oznámenia o spolupráci, neovplyvnuje SGL. E - Piaty odvolací dôvod 96. Týmto odvolacím dôvodom SGL kritizuje skutocnost, ze nebola venovaná dostatocná pozornost významu urcitých dokumentov, ku ktorým mu nebol poskytnutý prístup. Navyse k svojim tvrdeniam v konaní na prvom stupni SGL namieta, ze nové inkriminujúce dokumenty, ktorých si nebol vedomý a ku ktorým nemal predtým prílezitost sa vyjadrit, boli dokonca prvýkrát pouzité v rozhodnutí Súdu prvého stupna. 97. SGL tvrdí, ze konstatovania Súdu prvého stupna sú vnútorne rozporné. Po prvé, Súd prvého stupna konstatoval, ze dokumenty týkajúce sa spolupráce podnikov neboli súcastou interného spisu, ale nachádzali sa vo vysetrovacom spise Komisie, ku ktorému mali podniky prístup.([32]32) Následne sa vsak ukázalo, ze interný spis obsahoval informácie poskytnuté spolocnostou UCAR a vztahujúce sa na spoluprácu podnikov, ktoré mali dôkaznú hodnotu alebo ktoré v kazdom prípade Súd prvého stupna pouzil ako dôkazy, a ktoré mohli byt uzitocné pri obrane SGL.([33]33) 98. Az pocas konania pred Súdom prvého stupna si zacal SGL byt vedomý toho, ze UCAR informoval Komisiu o tom, ze Európsky úrad pre boj proti podvodom zasiahol v súvislosti s úradníkom, ktorý bol údajne zodpovedný za prezradenie informácií a ze v Taliansku sa proti dotknutému úradníkovi zacalo trestné stíhanie.([34]34) SGL predpokladá, ze uvedená informácia tiez tvorila súcast interného spisu Komisie a predstavuje prvky, ktoré by boli na jeho obranu dôlezité. 99. Uvedené dokumenty podla SGL tiez nemôzu byt klasifikované ako interné, a teda neprístupné dokumenty. To vyplýva z Oznámenia Komisie o interných pravidlách spracovania ziadostí o prístup k spisu([35]35). SGL tiez z uvedeného oznámenia a judikatúry([36]36) vyvodzuje, ze listinné dôkazy musia byt v primeranom case sprístupnené. Teda, na rozdiel od názoru vyjadreného Súdom prvého stupna,([37]37) nebolo nevyhnutné pozadovat zoznam dokumentov obsahujúcich tajné alebo dôverné zálezitosti alebo ich zhrnutie obsahujúce informácie, ktoré nie sú dôverné. Teda Komisia mala oznacit neprístupné dokumenty. 100. Z toho istého dôvodu obsahuje podla tvrdenia SGL správa úradníka povereného vypocutím nesprávne posúdenia. Podla vyssie uvedeného oznámenia, co sa týka prístupu k spisu, podlieha klasifikácia interných spisov (neprístupných) kontrole úradníka povereného vypocutím, ktorý v prípade nevyhnutnosti osvedcí, ze v nich obsiahnuté dokumenty sú "internými dokumentmi".([38]38) Správa nijako nezmienuje výhrady vznesené SGL. Teda Súd prvého stupna nesprávne konstatoval, ze úradník poverený vypocutím má oznámit Kolégiu clenov Komisie iba výhrady významné pre posúdenie zákonnosti vedenia správneho konania. Podla tvrdenia SGL by bola záverecná správa nadbytocná, ak by mala obsahovat iba opodstatnené výhrady. Posúdenie 101. Co sa týka tvrdenia SGL, ze jeho list Komisii obsahuje, okrem poziadavky na prístup k interným dokumentom Komisie, poziadavku na zoznam dokumentov obsahujúcich tajné alebo dôverné zálezitosti alebo ich zhrnutie obsahujúce informácie, ktoré nie sú dôverné, jeho tvrdenie musí byt zamietnuté. Odvolatel nespochybnuje právnu otázku, ale skutkové zistenia. V uvedenom ohlade Súd prvého stupna preukázal, ze poziadavka SGL sa nevztahovala na zoznam alebo na zhrnutie neobsahujúce dôverné informácie. 102. Co sa týka námietky SGL, ze záverecná správa úradníka povereného vypocutím obsahovala nesprávne posúdenia, uvedené tvrdenie treba tiez zamietnut. Po prvé, co sa týka toho, co SGL povazuje za nesprávnu klasifikáciu urcitých dokumentov ako interných dokumentov, v rozhodnom case sa úradník poverený vypocutím nemusel nijako uistovat o tom, ci bola ich klasifikácia ako interných dokumentov správna alebo nie. Taká kontrola sa uskutocní iba "ak to bude nevyhnutné", ako to vyplýva zo znenia bodu II.A.2 oznámenia. SGL uvedenú zálezitost nenastolil pred úradníkom povereným vypocutím, ale len kritizoval Komisiu za nesprístupnenie jej interného spisu alebo za neposkytnutie zoznamu, alebo zhrnutia dôverných dokumentov. Po druhé, Súd prvého stupna sa s uvedenými dôvodmi správnym spôsobom vyrovnal v bodoch 50 az 54 napadnutého rozsudku. SGL nepredlozil ziadne relevantné nové tvrdenie. 103. Co sa týka dokumentov vztahujúcich sa na spoluprácu podnikov, je relevantné mat na zreteli, ze Súd prvého stupna pouzil uvedené dokumenty na podporu nároku UCAR na väcsie znízenie pokuty vzhladom na informácie, ktoré, hoci ústne, poskytol Komisii (a ktoré boli uvedené v internom memorande spísanom úradníkmi Komisie a neboli zaradené do vysetrovacieho spisu Komisie). V uvedenom ohlade Súd prvého stupna, ktorý rozhodol, ze nepísomné dôkazy sú tiez relevantné v kontexte politiky zhovievavosti Komisie, nepouzil uvedené inkriminujúce dokumenty proti SGL. SGL nevysvetlil, ako by v uvedenom ohlade mohlo byt ovplyvnené jeho právo na obranu. To isté platí o predpokladanom internom dokumente týkajúcom sa vysetrovania uskutocnovaného OLAF-om. Okrem toho treba poznamenat, ze SGL pripustil pred Komisiou svoju úcast na karteli a sám spolupracoval s Komisiou v kontexte zhovievavosti. 104. Okrem toho, ak by aj Komisia mala oboznamovat o uvedených dokumentoch alebo aspon o ich existencii, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze neoznámenie listiny je porusením práva na obranu iba vtedy, ak dotknutý podnik preukáze, po prvé, ze Komisia vychádzala z tejto listiny na podporu svojej výhrady týkajúcej sa existencie porusenia a, po druhé, ze túto výhradu mozno preukázat iba odkazom na túto listinu. Dalej, ak existovali iné listinné dôkazy, ktorých si boli úcastníci vedomí pocas správneho konania, ktoré konkrétne podporili zistenia Komisie, skutocnost, ze inkriminujúci dokument neoznámený dotknutej osobe by bol ako dôkaz neprípustný, by neovplyvnila platnost výhrad potvrdených v napadnutom rozhodnutí. Súdny dvor tiez vyslovil, ze je na dotknutom podniku, aby preukázal, ze záver, ku ktorému dospela Komisia vo svojom spornom rozhodnutí, by bol iný v prípade, ak by listina, ktorá nebola tomuto podniku oznámená a z ktorej Komisia vychádzala pri zistení porusenia, nebola pripustená ako dôkazný prostriedok.([39]39) 105. Ako je uvedené vyssie, SGL sa stazuje, ze mu nebol poskytnutý dostatocný prístup k spisu vo vztahu k spolupráci poskytnutej ostatnými podnikmi, ale nevysvetluje, ako by toto ovplyvnilo jeho situáciu. F - Siesty odvolací dôvod (platobná schopnost) 106. Týmto odvolacím dôvodom SGL napadá bezpodmienecné rozhodnutie nezohladnit jeho oslabenú financnú spôsobilost pri výpocte pokuty. SGL tvrdí, ze také nezohladnenie predstavuje porusenie zásady proporcionality a porusuje jeho slobody nakladat so svojím majetkom. SGL tvrdí, ze sankcie ulozené podla práva hospodárskej sútaze nemôzu ohrozovat existenciu tých, ktorým sú sankcie ukladané a ze fungujúci podnik musí byt standardom, na základe ktorého musí byt posudzovaná primeranost a vhodnost sankcií v jednotlivých prípadoch. Uvádza, ze je vo vseobecnosti neprípustné sústredit sa na tie casti podniku, ktoré mozno stále zachránit po platobnej neschopnosti spôsobenej ulozením pokuty. Kazdá pokuta musí byt podla SGL vypocítaná tak, aby neboli vynásané ziadne ekonomické "rozsudky smrti". 107. V napadnutom rozhodnutí Komisia, po preskúmaní financnej situácie SGL, dospela k záveru, ze nebolo primerané upravit sumu pokuty. Toto zistenie bolo potvrdené Súdom prvého stupna. Súd prvého stupna konstatoval, poukazujúc na ustálenú judikatúru, ze Komisia nie je pri urcovaní sumy pokuty povinná zohladnovat financné straty podniku, pretoze uznanie takej povinnosti by malo za následok priznanie neoprávnenej sútaznej výhody podnikom, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu. Súd prvého stupna poukázal na to, ze povinnost zohladnit reálnu platobnú schopnost podniku, v zmysle bodu 5 písm. b) usmernení, sa uplatnuje iba v "specifickom sociálnom [spolocenskom - neoficiálny preklad] kontexte" spocívajúcom v dôsledkoch, ktoré by malo zaplatenie pokuty, najmä na zvýsenie nezamestnanosti alebo na poskodenie dodávatelských a odberatelských hospodárskych odvetví dotknutého podniku. Tiez poznamenal, ze skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Spolocenstva vedie k platobnej neschopnosti alebo k likvidácii daného podniku, nie je ako taká zakázaná právom Spolocenstva.([40]40) Posúdenie 108. Co sa týka kritiky Súdu prvého stupna zo strany SGL za zamietnutie jeho tvrdenia, ze Komisia mala zohladnit jeho schopnost zaplatit pokutu a za stanovenie sumy pokuty na úrovni, ktorá ohrozovala jeho prezitie, tomuto odvolaciemu dôvodu nemozno vyhoviet. Ako správne konstatoval Súd prvého stupna, Komisia nemusí pri urcovaní výsky pokuty zohladnovat zlú situáciu dotknutého podniku, pretoze uznanie takej povinnosti by viedlo k získaniu neoprávnenej sútaznej výhody pre podniky, ktoré sú najmenej prispôsobené podmienkam trhu.([41]41) 109. Dalej, co sa týka tvrdenia, ze Komisia mala zohladnit pokuty uz ulozené orgánmi tretích státov, ktoré predstavovali faktor spôsobujúci oslabenú platobnú schopnost, uvedenému tvrdeniu tiez nemozno vyhoviet. Hoci sa platobná schopnost lísi od pojmu ne bis in idem, ani v jednom z týchto prípadov nie je Komisia povinná zohladnit pokuty ulozené orgánmi tretích státov. 110. Teda platobná schopnost nie je relevantným kritériom pre stanovovanie pokút. To neznamená, ze Komisia nemôze zohladnit oslabenú platobnú schopnost. V rozsudkoch Súdneho dvora zaoberajúcich sa platobnou schopnostou Súdny dvor len vyslovil, ze Komisia nie je povinná zohladnit financnú situáciu dotknutého podniku. Nezakázal Komisii, aby to urobila. 111. Platobná schopnost sa teraz konkrétne zmienuje v usmerneniach Komisie, v bode 5 písm. b) pod nadpisom "Vseobecné poznámky". Ako správne uviedol Súd prvého stupna v bode 371 svojho rozsudku, uvedený bod nespochybnuje sériu rozhodnutí v uvedenom ohlade. Po druhé, tam, kde usmernenia uvádzajú, ze treba zohladnit reálnu platobnú schopnost vinníkov v specifickom kontexte a ze treba nálezite upravit pokuty, toto podlieha podmienke "závislosti od okolností" a, ako správne Súd prvého stupna poznamenal, podmienke "... specifick[ého] sociáln[eho] [spolocenského - neoficiálny preklad] kontext[u]". Teda uvedené nie je automatickým úkonom. 112. SGL tiez kritizuje názor, ze sankcie môzu viest k jeho odchodu z trhu. Tvrdí, ze to predstavuje porusenie jeho slobody nakladat s majetkom a poukazuje v uvedenom ohlade na clánky 16 a 17 Charty základných práv Európskej únie. Po druhé namieta proti paralele s judikatúrou o státnej pomoci. 113. Co sa týka odkazu na slobodný výkon hospodárskej cinnosti a vlastníckeho práva, treba poznamenat, ze táto sloboda a toto právo podliehajú obmedzeniam. Teda urcite nedávajú kartelom "carte blanche" (bianko sek) a nie sú prostriedkom obrany vtedy, ked je kartel odhalený. 114. Co sa týka paralely so státnou pomocou, Súd prvého stupna vyjadril iba vseobecnú pripomienku, poukazujúc v uvedenom ohlade na judikatúru v oblasti státnej pomoci, ze skutocnost, ze opatrenie prijaté orgánom Spolocenstva vedie k platobnej neschopnosti alebo k likvidácii daného podniku nie je zakázaná ako taká právom Spolocenstva. To je ako také správne a SGL proti tomu nemôze namietat. Len na okraj by som dodal, ze z pojmu úcinnej slobodnej hospodárskej sútaze okrem iného vyplýva, ze menej efektívni trhoví hráci za normálnych okolností opustia trh. Je tiez známe, ze vdaka kartelom môzu takí neefektívni trhoví hráci prezit dlhsie. Teda ustanovenia o státnej pomoci a ustanovenia o hospodárskej sútazi majú tú spolocnú crtu, ze cielom oboch je zarucit konkurencieschopné trhy; v uvedenom ohlade sa obe politiky snazia zabránit ujme, alebo ju napravit, hoci odlisnými spôsobmi. Komisia môze vo svojej politike ukladania pokút urcite zohladnovat úcinok jej pokút a tam, kde je to primerané, oslabenú platobnú schopnost. Vskutku pokuta, ktorá prevysuje platobnú schopnost spolocnosti, vyústujúca do neschopnosti splácat záväzky a napokon do konkurzu sa stáva neúcinnou. V tejto veci sa vsak Komisia uistila o financnej situácii odvolatela, ale nenasla ziaden dôvod odklonit sa od nou navrhovanej pokuty. Navyse, skutocnost, ze pokuta spôsobuje ujmu, pretoze je potrebné prijat interné opatrenia na získanie fondov, nie je starostou Komisie. 115. Súd prvého stupna tiez správne konstatoval, ze SGL nemôze vyvodzovat tvrdenia z takzvaného rozhodnutia o speciálnych grafitoch.([42]42) V uvedenom rozhodnutí Komisia zohladnila oslabenú platobnú schopnost. Tvrdenie SGL, ze Komisia preto musí konat obdobne v tejto veci, ide mimo podstaty veci. V tomto poslednom uvedenom rozhodnutí Komisia zohladnila platobnú schopnost SGL presne kvôli obrovskej pokute, ktorá uz bola ulozená, a pretoze sa nezdalo nevyhnutné ulozit celú sumu pokuty na to, aby sa zabezpecilo úcinné odstrasenie. Súd prvého stupna teda správne konstatoval, ze Komisia sa nedopustila ziadneho nesprávneho právneho posúdenia alebo zjavne nesprávneho posúdenia. 116. Tento dôvod odvolania musí byt zamietnutý. G - Siedmy odvolací dôvod (odvolací dôvod vztahujúci sa na úroky z omeskania) 117. V konaní pred Súdom prvého stupna SGL spochybnil zákonnost úrokovej sadzby a tiez zákonnost úrokovej sadzby uplatnenej vtedy, ked podnik zriadil bankovú záruku. SGL pripustil, ze Komisia je oprávnená uplatnit úrokové sadzby, aby zabránila zneuzívajúcim konaniam a aby zabezpecila, ze podniky, ktoré platia "neskoro", neboli zvýhodnované, ale len v rozsahu, v akom sú predmetné sadzby sadzbami skutocne uplatnovanými v praxi. Podla tvrdenia SGL neexistuje ziaden dôvod pre zvýsenie takých trhových sadzieb o dalsích 3,5 %. 118. Svojím siedmym odvolacím dôvodom SGL tvrdí, ze Súd prvého stupna sa nezaoberal vsetkými výhradami, ktoré nastolil, ale namiesto toho sa vyjadril na základe zalobného dôvodu, ktorý SGL nenastolil. 119. Tento odvolací dôvod je nedôvodný. 120. Súd prvého stupna poukázal vo svojom rozsudku na ustálenú judikatúru, v ktorej sa dlhodobo uvádza, ze právomoc zverená Komisii clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 pokrýva právomoc urcovat dátum splatnosti pokút a dátum, od ktorého vzniká povinnost platit úroky, ako aj právomoc urcit sadzbu týchto úrokov a stanovit podrobnú úpravu na vykonanie jej rozhodnutia, vyzadujúc, tam, kde je to primerané, predlozenie bankovej záruky pokrývajúcej sumu istiny ulozených pokút plus úrok. Pri neexistencii takej právomoci by podniky mohli vyuzit neskoré platby, cím by oslabili úcinok sankcií. Preto sú úroky z omeskania z pokút opodstatnené. 121. Súd prvého stupna dalej pokracoval odkazom na judikatúru, v ktorej schválil úrok z omeskania v trhovej sadzbe plus 3,5 % a vtedy, ked sa predkladá banková záruka, v trhovej sadzbe plus 1,5 %, a v ktorej schválil úroky z omeskania az do výsky 13,75 %, konstatujúc, ze Komisia je oprávnená prijat vyssí východiskový bod, ako je uplatnitelná trhová sadzba ponúkaná priemernému veritelovi, v rozsahu nevyhnutnom na odradenie od zdrzujúceho správania (pozri body 475 a 476). Napokon Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia neprekrocila svoju mieru volnej úvahy pri stanovení sadzby úrokov z omeskania. 122. Podla môjho názoru sa Súd prvého stupna nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. VII - Návrh 123. Vo svetle uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor: - zalobu zamietol, - zaviazal SGL na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ [43]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [44]2 - Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. __________________________________________________________________ [45]3 - Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171. __________________________________________________________________ [46]4 - Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4. __________________________________________________________________ [47]5 - Rozsudok zo 7. júna 1983, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825. __________________________________________________________________ [48]6 - Tamze, bod 105. __________________________________________________________________ [49]7 - Tamze, bod 106. __________________________________________________________________ [50]8 - Rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425. __________________________________________________________________ [51]9 - Bod 260. __________________________________________________________________ [52]10 - Bod 267. __________________________________________________________________ [53]11 - Pozri body 134 a 135. __________________________________________________________________ [54]12 - Bod 136. __________________________________________________________________ [55]13 - Bod 137. __________________________________________________________________ [56]14 - Rozsudok zo 14. decembra 1972, 7/72, Zb. s. 1281. __________________________________________________________________ [57]15 - Body 139 a 140. __________________________________________________________________ [58]16 - Body 141 a 142. __________________________________________________________________ [59]17 - Bod 143. __________________________________________________________________ [60]18 - Pozri body 91 az 94 návrhov (rozsudok zo 6. januára 2004, C-204/00 P, C-205/00 P az C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123). __________________________________________________________________ [61]19 - Rozsudok z 13. februára 1969, 1468, Zb. s. 1. __________________________________________________________________ [62]20 - Návrhy zo 7. júna 2005, C-397/03 P, vec v konaní. __________________________________________________________________ [63]21 - Rozsudok z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597. __________________________________________________________________ [64]22 - Dohoda uzavretá medzi Spolocenstvami a vládou Spojených státov amerických 4. júna 1998 o uplatnovaní zásad dobrých mravov pri vykonávaní ich právnych predpisov o hospodárskej sútazi (Ú. v. ES L 173, 1998, s. 28; Mim. vyd. 08/001, s. 318) a dohoda z roku 1991 (Ú. v. ES L 95, 1995, s. 47). __________________________________________________________________ [65]23 - Od nadobudnutia úcinnosti nariadenia ES c. 1/2003 bola táto judikatúra do znacnej miery prekonaná. Pozri tiez Wils, P. L.: The principles of Ne Bis inIdem in EC Antitrust Enforcement: A Legal and Economic Analysis. In: World Competition 2003. __________________________________________________________________ [66]24 - Rozsudok Tepelnoizolacné vedenia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, body 244 a 245, rovnako ako aj tam citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [67]25 - Pozri bod 312 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [68]26 - Pozri bod 313. __________________________________________________________________ [69]27 - Pozri bod 293 rozsudku Tepelnoizolacné vedenia, uz citovaného v poznámke pod ciarou 8. __________________________________________________________________ [70]28 - Rozsudok z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 5045. __________________________________________________________________ [71]29 - Bod 367 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [72]30 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 8. __________________________________________________________________ [73]31 - Pozri bod 278 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [74]32 - Bod 41 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [75]33 - Body 430 az 433 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [76]34 - Pozri bod 437 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [77]35 - Ú. v. ES C 23, 1997, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 136. __________________________________________________________________ [78]36 - Rozsudok z 29. júna 1995, Solvay/Komisia, T-30/91, Zb. s. II-1775. __________________________________________________________________ [79]37 - Pozri bod 39 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [80]38 - Pozri bod II.A.2 oznámenia. __________________________________________________________________ [81]39 - Rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, body 71 az 73, rovnako ako aj tam citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [82]40 - Pozri body 370 az 372 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [83]41 - Pozri rozsudok Tepelnoizolacné vedenia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 8, bod 327 a tam uvedený odkaz na rozsudok z 8. novembra 1983, IAZ a i./Komisia, 96/82 az 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, Zb. s. 3369. __________________________________________________________________ [84]42 - Rozhodnutie K(2002) 5083, konecné znenie, zo 17. decembra 2002. References 1. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref1 44. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref2 45. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref3 46. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref4 47. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref5 48. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref6 49. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref7 50. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref8 51. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref9 52. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref10 53. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref11 54. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref12 55. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref13 56. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref14 57. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref15 58. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref16 59. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref17 60. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref18 61. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref19 62. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref20 63. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref21 64. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref22 65. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref23 66. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref24 67. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref25 68. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref26 69. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref27 70. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref28 71. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref29 72. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref30 73. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref31 74. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref32 75. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref33 76. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref34 77. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref35 78. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref36 79. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref37 80. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref38 81. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref39 82. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref40 83. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref41 84. file:///tmp/lynxXXXXZsqqfl/L97960-8785TMP.html#Footref42