NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 19. januára 2006 ^1([1]1) Vec C-301/04 P SGL Carbon proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Grafitové elektródy - Clánok 81 ods. 1 ES - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci" 1. V tomto odvolaní Komisia navrhuje ciastocné zrusenie rozsudku Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01)([2]2) (dalej len "napadnutý rozsudok"). Odvolanie je obmedzené na vec T-239/01. 2. V konaní pred Súdom prvého stupna tento súd znízil pokutu, ktorú Komisia ulozila SGL rozhodnutím Komisie 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP - vec COMP/E-1/36.490 - Grafitové elektródy [neoficiálny preklad].([3]3) 3. Odvolacie dôvody Komisie sa týkajú urcitých prvkov spolupráce podnikov s Komisiou v kontexte vysetrovacej právomoci Komisie podla nariadenia c. 17, na rozdiel od dobrovolnej spolupráce podla oznámenia o spolupráci. I - Právna úprava Nariadenie c. 17/62 4. Clánok 15 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy([4]4) (dalej len "nariadenie c. 17") stanovuje: "1. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 100 do 5 000 úctovných jednotiek, ked úmyselne alebo z nedbanlivosti: ... b) poskytli nesprávne informácie v odpovedi na ziadost podanú podla clánku 11 (3) alebo (5) ... 2. Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1000000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy, ... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." Usmernenia 5. Oznámenie Komisie nazvané "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO"([5]5) (dalej len "usmernenia") vo svojej preambule uvádza: "Zásady... nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na polahcujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." Oznámenie o spolupráci 6. Vo svojom oznámení o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad]([6]6) (dalej len "oznámenie o spolupráci") Komisia definovala podmienky, za ktorých môze byt podnik spolupracujúci s Komisiou pocas vysetrovania týkajúceho sa kartelu oslobodený od ulozenia pokuty alebo mu môze byt znízená pokuta, ktorú by inak musel zaplatit, ako je uvedené v bode 3 casti A uvedeného oznámenia. 7. Bod 5 cast A oznámenia o spolupráci uvádza: "Spolupráca podniku s Komisiou je len jeden z faktorov, ktoré Komisia berie do úvahy pri stanovení výsky pokuty..." [neoficiálny preklad]. 8. Cast D znie takto: "1. Ak podnik spolupracuje bez toho, aby splnil vsetky podmienky uvedené v castiach B alebo C, bude mu o 10 % az 50 % znízená pokuta, ktorá by mu bola ulozená, ak by nespolupracoval. 2. Také prípady môzu zahrnat: - pred zaslaním oznámenia o výhradách podnik poskytne Komisii informácie, listiny alebo iné dôkazy, ktoré podstatným spôsobom prispejú k preukázaniu existencie porusenia, - po dorucení oznámenia o výhradách podnik informuje Komisiu, ze v podstatných ohladoch nenamieta proti skutkovým okolnostiam, na ktorých Komisia zakladá svoje obvinenia." [neoficiálny preklad] II - Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie 9. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zhrnul skutkový stav, ktorý bol základom ním prejednávanej zaloby takto: "1 Rozhodnutím 2002/271/ES... Komisia zistila úcast rozlicných podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len 'dohoda EHP`) v odvetví grafitových elektród. 2 Grafitové elektródy sa pouzívajú najmä na výrobu ocele v elektrických oblúkových peciach. Výroba ocele v týchto peciach spocíva hlavne v recyklácii, pri ktorej sa na rozdiel od klasickej výroby zo zeleznej rudy vo vysokých kyslíkových peciach ocelový odpad spracúva na novú ocel. V elektrickej oblúkovej peci sa na roztavenie ocelového srotu pouzíva devät elektród spojených do stlpcov po tri. Z dôvodu intenzity tavenia je priblizne kazdých osem hodín spotrebovaná jedna elektróda. Výroba elektródy trvá asi dva mesiace. Grafitové elektródy sa nedajú v procese výroby nicím nahradit. 3 Dopyt po grafitových elektródach priamo súvisí s výrobou ocele v elektrických oblúkových peciach. Hlavnými zákazníkmi sú oceliarske podniky, ktoré predstavujú priblizne 85 % dopytu. V roku 1998 predstavovala svetová produkcia surovej ocele 800 miliónov ton, z ktorých 280 miliónov ton bolo vyrobených v elektrických oblúkových peciach... ... 5 Technologické zlepsenia v 80. rokoch umoznili podstatné znízenie spotreby elektród na tonu vyrobenej ocele. Oceliarsky priemysel presiel v tomto období významnou restrukturalizáciou. Pokles dopytu po elektródach viedol k restrukturalizácii svetového elektródového priemyslu. Mnoho závodov bolo zatvorených. 6 V roku 2001 zásobovalo európsky trh s grafitovými elektródami devät západných výrobcov: ... . 7 Podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17... vykonali úradníci Komisie 5. júna 1997 bez ohlásenia súbezné setrenia... 8 V ten istý den agenti Federal Bureau of Investigation (FBI) vykonali v Spojených státoch prehliadky priestorov niekolkých výrobcov. Po týchto prehliadkach sa zacalo trestné konanie proti SGL... za nedovolený kartel. Vsetci obvinení sa priznali ku skutkom, ktoré sa im kládli za vinu, a súhlasili so zaplatením pokuty [stanovenej] pre SGL na 135 miliónov USD, ... ... 10 Proti SGL... boli v Spojených státoch v mene skupiny odberatelov podané zaloby na náhradu trojnásobku skody a úrokov (triple damages). 11 V Kanade... [v] júli 2000 sa SGL priznal k protiprávnemu konaniu a súhlasil so zaplatením pokuty vo výske 12,5 milióna CAD za to isté porusenie zákona. V júni 1998 podali výrobcovia ocele v Kanade proti SGL... obcianskoprávnu zalobu za nedovolený kartel. 12 Dna 24. januára 2000 zaslala Komisia dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. Správne konanie skoncilo 18. júla 2001 prijatím Rozhodnutia, v ktorom bolo zalujúcim podnikom... vytknuté, ze na celosvetovej úrovni urcili ceny a rozdelili si národné a regionálne tovarové relevantné trhy podla princípu 'domáci výrobca`: UCAR a SGL zodpovedali za Spojené státy; navyse, UCAR zodpovedal za urcité casti Európy a SGL za zvysok Európy; ... . 13 Podla Rozhodnutia boli základnými princípmi kartelu tieto princípy: - ceny grafitových elektród mali byt urcované na svetovej úrovni, - cenové rozhodnutia kazdej spolocnosti mal prijímat výlucne prezident alebo generálni riaditelia, - 'domáci výrobca` mal urcit trhovú cenu na svojom 'území` a ostatní výrobcovia mali túto cenu 'dodrziavat`, - na 'nedomácich` trhoch, teda na trhoch, na ktorých nepôsobil ziaden 'domáci` výrobca, sa ceny urcovali dohodou, - 'nedomáci` výrobcovia sa mali zdrzat agresívnej hospodárskej sútaze a stiahnut z 'domácich` trhov iných výrobcov, - nesmela sa zvýsit výkonnost (od japonských výrobcov sa ocakávalo, ze znízia svoju výkonnost), - nemalo dôjst k ziadnym prevodom technológie mimo okruhu výrobcov zúcastnených na karteli. 14 V Rozhodnutí sa dalej uvádza, ze tieto základné princípy boli realizované stretnutiami kartelu, ktoré sa konali na niekolkých úrovniach: stretnutia 'manazérov`, 'pracovné` stretnutia, stretnutia skupiny európskych výrobcov (bez japonských podnikov), národné alebo regionálne stretnutia venované specifickým trhom a dvojstranné vztahy medzi podnikmi. ... 16 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v Rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých výska bola vypocítaná v súlade s metodológiou uvedenou v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO..., ako aj podla oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov. 17 Clánok 3 výroku Rozhodnutia ukladá tieto pokuty: SGL: 80,2 milióna eur; ... 18 Clánok 4 výroku nariaduje dotknutým podnikom, aby pokuty zaplatili do troch mesiacov od dátumu oznámenia Rozhodnutia, v opacnom prípade sú povinné zaplatit úrok vo výske 8,04 %." III - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 10. SGL, rovnako ako aj ostatné podniky, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie, podal do kancelárie Súdu prvého stupna 20. októbra 2001 zalobu proti uvedenému rozhodnutiu. 11. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna okrem iného vyslovil toto: "... 2. Vo veci T-239/01, SGL Carbon/Komisia: - výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 69 114 000 eur, - v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, ..." 12. V bodoch 401 az 412 Súd prvého stupna rozhodol, ze SGL nebol povinný odpovedat na urcité otázky polozené Komisiou, ani predlozit urcité listiny. Skutocnost, ze SGL napriek tomu pozadované informácie poskytol, treba povazovat za dobrovolnú spoluprácu a treba ju odmenit podla bodu 2 prvej zarázky casti D oznámenia o spolupráci. IV - Odvolanie 13. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok, pokial ide o bod 2 jeho výroku, - zaviazal SGL Carbon na náhradu trov konania. 14. SGL Carbon navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. V - Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia úcastníkov konania 15. Komisia tvrdí, ze urcité zistenia Súdu prvého stupna v bodoch 401 az 412 porusujú právo Spolocenstva, najmä clánok 15 v spojení s clánkom 11 nariadenia c. 17 a oznámenie o spolupráci. Dalej, napadnutá cast rozsudku obsahuje tiez nesprávne posúdenie zo strany Súdu prvého stupna v odôvodnení rozsudku. 16. Komisia predkladá jeden odvolací dôvod rozdelený na dve casti a jeden subsidiárny odvolací dôvod. 17. Hlavný odvolací dôvod, v ktorom sa Komisia pýta, ci urcité odpovede na ziadost o informácie musia v zásade viest k znízeniu pokuty, sa vztahuje na: 1. ziadost o informácie z 31. marca 1999 (body 407 az 409 a prvé tri vety bodu 410 napadnutého rozsudku); 2. ziadost o informácie z 30. júna 1997 (bod 412 napadnutého rozsudku). 18. Druhý, subsidiárny, odvolací dôvod sa vztahuje na rozsah znízenia pokuty v prípade prispení [k vysetrovaniu] nasledujúcich po predchádzajúcej ziadosti o informácie (bod 410). 19. V krátkosti, boli predlozené tieto tvrdenia. 20. Co sa týka prvej casti hlavného odvolacieho dôvodu vztahujúcej sa na listiny, Komisia argumentuje, ze je vzdy oprávnená pozadovat predlozenie listín a ze taká poziadavka neporusuje právo na obranu. Nezaoberá sa otázkami, ktoré by mohli obsahovat priznanie existencie porusenia. Teda v bodoch 408 a 409 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna poprel ustálenú judikatúru, navyse toto popretie je v rozpore s bodmi 403, 406 a 407, v ktorých Súd prvého stupna na uvedenú judikatúru odkazoval. 21. Okrem toho, Súd prvého stupna sa mal uistit o rozsahu, v ktorom SGL skutocne odpovedal na ziadost Komisie o predlozenie takto pozadovaných listín, ktorú sám spochybnil. Znenie odpovede z 8. júna 1999 naznacuje, ze tomu tak nebolo. SGL odpovedal, ze nemá vsetky pozadované listiny. Preto niet dôvodu na väcsie znízenie, ako uz bolo priznané. Napriek neexistencii listín sa SGL usiloval vysvetlit skutkový stav. Komisia uvedenú spoluprácu zohladnila. Jediné odpovede, ktoré Komisia nezohladnila na úcely svojej politiky zhovievavosti, boli odpovede predstavujúce odpoved na formálnu ziadost o informácie. Informácie, ktoré prekracovali rozsah povinnosti spolupracovat, boli zohladnené. 22. SGL tvrdí, ze celok jeho vyjadrení v memorande z 8. júla 1999, rovnako ako aj odpovede na ziadost o informácie z 30. júna 1997 by mali byt povazované za úplne kooperatívne, pretoze nemozno nijako rozlisovat medzi výslovným pripustením porusenia a prvkami listín alebo predlozením listín obsahujúcich dôkazy. Podla jeho názoru existuje absolútne právo odopriet výpoved. 23. Ak by Súdny dvor tento názor nezdielal, SGL argumentuje, ze napadnutý rozsudok je v kazdom prípade v súlade s judikatúrou. 24. Co sa týka druhej casti odvolacieho dôvodu týkajúcej sa ziadosti o informácie z 30. júna 1997, Komisia tvrdí, ze bod 412 rozsudku tiez obsahuje viaceré nesprávne posúdenia. Zdá sa, ze Súd prvého stupna pripisuje Komisii názor, ktorý sama nikdy nevyjadrila. Komisia zdôraznila, ze SGL neodmenila menej preto, lebo SGL nevymenoval vsetky spolocnosti, ktoré upozornil ale ze skôr SGL neodmenila viac preto, lebo odpoved skutocne poskytnutá SGL neprekrocila rámec povinnosti SGL spolupracovat podla clánku 11 nariadenia c. 17. Dalej, k znízeniu pokuty môzu viest iba príspevky, ktoré umoznili Komisii dokázat porusenie s mensími tazkostami. 25. SGL súhlasí so zisteniami Súdu prvého stupna. Podla jeho tvrdenia neexistuje ziaden právny základ pre ziadosti o informácie vzhladom na skutocnost, ze upozornenia iných clenov kartelu nie sú základnými súcastami porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Clánok 11 nariadenia c. 17 nepriznáva Komisii právomoc také otázky klást. V prípade, ze upozornenie iných clenov kartelu mozno kvalifikovat ako pritazujúcu okolnost, priznanie z jeho strany treba kvalifikovat ako spoluprácu. V kazdom prípade Súd prvého stupna správne konstatoval, ze SGL nebol povinný odpovedat. 26. Napokon Komisia namieta, ze Súd prvého stupna vyslovil, ze príspevok odpovedajúci na ziadost o informácie spôsobuje také isté znízenie ako spontánny príspevok. V uvedenom ohlade podla Komisie Súd prvého stupna poprel to, ze znízenie pokuty mozno priznat iba pre príspevok, ktorý ulahcil úlohu Komisie. Je zrejmé, ze uvedené platí a fortiori vtedy, ked je príspevok spontánny, pretoze sa objavuje v pociatocnej fáze, a preto setrí Komisiu pred prijímaním urcitých vysetrovacích opatrení, ako je napríklad spisovanie ziadosti o informácie. 27. Porovnanie uskutocnené Súdom prvého stupna s castou C oznámenia o spolupráci nepodporuje názor Súdu prvého stupna, ale názor Komisie. Názor, ze príspevok odpovedajúci na ziadost o informácie by mal byt odmenený rovnako ako spontánny príspevok, je nezlucitelný s týmto oznámením. Ak Súd prvého stupna zastáva názor, ze obe situácie by mali byt posudzované rovnako, porusuje tým clánok 15 nariadenia c. 17 v spojení s oznámením o spolupráci. VI - Príslusné casti rozsudku 28. V prvej casti Súd prvého stupna zacal takto: - poukázal na to, ze nemozno uznat absolútne právo odopriet výpoved, ze by to prekracovalo hranice toho, co je potrebné na zachovanie práva podnikov na obranu a predstavovalo by to pre Komisiu neopodstatnenú prekázku pri plnení úlohy dbat na dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. Dalej pripomenul, ze právo odopriet výpoved mozno uznat iba v rozsahu, v akom by bol dotknutý podnik nútený poskytnút odpovede, ktoré by ho viedli k tomu, aby priznal existenciu porusenia, ktoré má preukázat Komisia (bod 402), - pripomenul judikatúru, v ktorej sa uvádza, ze na zabezpecenie úcinku clánku 11 nariadenia c. 17 je Komisia oprávnená ukladat podnikom povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré im môzu byt známe, a oznámit jej v prípade potreby súvisiace listiny, ktoré majú v drzbe, aj ked tieto listiny môzu slúzit na preukázanie existencie protisútazného správania a ze táto právomoc Komisie pozadovat informácie neodporuje ani clánku 6 EDLP, ani judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva (body 403 a 404), - potom poznamenal, ze hoci Súdny dvor vyslovil v rozsudku vo veci Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia([7]7), ze po rozsudku z 18. októbra 1989, Orkem/Komisia([8]8) doslo v judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva k novému vývoju s rozsudkami vo veciach Funke, Saunders/Spojené královstvo a J.B./Svajciarsko, Súdny dvor sa v rozsudku vo veci LVM od svojej predchádzajúcej judikatúry neodchýlil (bod 405), - napokon dospel k záveru, ze samotná povinnost odpovedat na výlucne skutkové otázky polozené Komisiou a vyhoviet jej ziadostiam na predlozenie existujúcich listín nemôze porusit základnú zásadu dodrziavania práva na obranu, ako aj základnú zásadu práva na spravodlivý proces, ktoré v konkrétnej oblasti práva hospodárskej sútaze ponúkajú ochranu rovnocennú ochrane zarucenej clánkom 6 Dohovoru (bod 406). 29. Pokracoval takto: - v rozsahu, v akom bol SGL povinný v súlade s vyssie uvedenou judikatúrou odpovedat na ziadost o informácie z 31. marca 1999, je potrebné uviest, ze okrem výlucne skutkových otázok a ziadosti o predlozenie existujúcich listín Komisia pozadovala opis predmetu a priebehu niekolkých stretnutí, na ktorých sa SGL zúcastnil, ako aj výsledky/závery týchto stretnutí, pricom bolo zrejmé, ze Komisia má podozrenie, ze predmetom týchto stretnutí bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Z toho vyplýva, ze táto ziadost mohla od SGL vyzadovat, aby sa priznal k úcasti na porusení sútazných pravidiel Spolocenstva (bod 407). 30. No v nasledujúcich bodoch, ktoré sú predmetom tohto odvolania Súd prvého stupna uviedol: "408 To sa vztahuje aj na ziadosti smerujúce k získaniu zápisníc z týchto stretnutí, pracovných a prípravných dokumentov, ktoré sa ich týkajú, rukopisných poznámok, poznámok a záverov, ku ktorým dospeli tieto stretnutia, projektov a diskusných materiálov, ako aj realizacných projektov týkajúcich sa zvýsení cien vykonaných medzi rokmi 1992 a 1998. 409 Kedze SGL nebol povinný odpovedat na tento druh otázok obsiahnutých v ziadosti o informácie z 31. marca 1999, treba skutocnost, ze k nim napriek tomu informácie poskytol, povazovat za dobrovolnú spoluprácu podniku spôsobilú odôvodnit znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. 410 Tento záver nemôze vyvrátit tvrdenie Komisie, ze tieto informácie neboli poskytnuté dobrovolne, ale ako odpoved na ziadost. Cast D ods. 2 prvá zarázka oznámenia o spolupráci ani zdaleka nevyzaduje dobrovolný úkon uskutocnený výlucne z iniciatívy dotknutého podniku, ale uspokojuje sa s pozadovaním informácií, ktoré prispejú k 'potvrdeniu` [neoficiálny preklad] existencie spáchaného porusenia. Okrem toho aj cast C, ktorá sa týka významnejsieho znízenia pokuty, ako je znízenie uvedené v casti D, umoznuje zohladnit spoluprácu poskytnutú 'po tom, ako Komisia pristúpila na základe rozhodnutia k setreniu v podnikoch, ktoré sú úcastníkmi kartelu` [neoficiálny preklad]. Z tohto dôvodu okolnost, ze SGL bola zaslaná ziadost o informácie podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17, nemôze byt urcujúca pre znízenie významu spolupráce poskytnutej podnikom podla casti D ods. 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci, tým skôr, ze takáto ziadost je menej donucujúca ako setrenie vykonané na základe rozhodnutia. 411 Z toho vyplýva, ze Komisia nezohladnila význam spolupráce poskytnutej v tejto súvislosti zo strany SGL." 31. Co sa týka ziadosti o informácie vztahujúce sa na upozornenia, Súd prvého stupna vyslovil: "412 Pokial Komisia vytýka SGL, ze jej dal neúplnú odpoved na otázku týkajúcu sa totoznosti podnikov, ktoré informoval o blíziacom sa setrení Komisie v júni 1997, je pravda, ze listom z 30. júla 1997 SGL priznal, ze informoval VAW a jeden dalsí podnik bez toho, aby uviedol, ze informoval aj UCAR. Komisia vsak sama zdôraznila, ze upozornenie SGL zvýsilo závaznost porusenia, viedlo k ulozeniu pokuty, ktorej odstrasujúci úcinok bol významnejsí ako obvykle a odôvodnilo jeho posúdenie ako pritazujúcej okolnosti, kedze toto správanie SGL vytváralo potrebné podmienky na zachovanie cinnosti kartelu a predlzenie jeho nepriaznivých úcinkov. To teda preukazuje, ze SGL nebol povinný informovat Komisiu o tom, ze upozornil dalsie podniky. Tieto informácie boli totiz spôsobilé sprísnit sankciu, ktorú Komisia zamýslala ulozit SGL. Komisia teda aj v tomto bode nezohladnila správanie SGL, ked mu vytýkala poskytnutie neúplnej odpovede." VII - Právne posúdenie 32. Ako je uvedené vyssie, odvolanie Komisie sa vztahuje najmä na body 408, 409, 410 a 412. 33. Vo svojom rozhodnutí Komisia priznala SGL na základe casti D bodu 2 prvej zarázky oznámenia o spolupráci znízenie pokuty o 30 % sumy, ktorú by inak ulozila SGL. Ako je uvedené v napadnutom rozsudku, názor Komisie je taký, ze "podnik [si] zaslúzi znízenie pokuty iba vtedy, ak je jeho spolupráca ,dobrovolná` a nedochádza k nej pri 'výkone vysetrovacej právomoci`": Komisia sa domnievala, ze podstatná cast informácií poskytnutých SGL v skutocnosti predstavovala odpoved SGL na formálnu ziadost Komisie o informácie a ze vyhlásenie SGL by bolo povazované za dobrovolné prispenie [k vysetrovaniu] v zmysle oznámenia o spolupráci, iba ak by poskytnuté informácie prekracovali rozsah informácií, ktoré boli pozadované podla clánku 11. Okrem toho, SGL zaslal svoje vyhlásenie z 8. júna 1999 az po tom, co dostal upomienku, v ktorej si Komisia vyhradila právo prijat formálne rozhodnutie podla clánku 11 ods. 5.([9]9) 34. V konaní pred Súdom prvého stupna SGL tvrdil, ze Komisia nedostatocne ocenila jeho spoluprácu v kontexte oznámenia o spolupráci. Tvrdil, ze na urcité otázky v ziadosti Komisie o informácie odpovedat nemusel, pretoze by inak musel sám seba usvedcovat. Argumentoval, ze vo svetle judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva bol dokonca oprávnený namietat voci akémukolvek príspevku preukazujúcemu jeho vlastnú vinu. 35. Súd prvého stupna vyslovil, ze Komisia v mnohých ohladoch nezhodnotila význam spolupráce poskytnutej SGL a preto pokutu znízila. 36. Po pripomenutí ustálenej judikatúry (body 402, 403 a 404) sa Súd prvého stupna najskôr zaoberal ziadostou o informácie z 31. marca 1999 (body 407, 408 a 409) a potom ziadostou o informácie z 30. júna 1997 (bod 412). 37. Ziadost o informácie z 31. marca 1999 sa týkala otázok o stretnutiach uskutocnených medzi konkurentmi v odvetví grafitových elektród. Komisia okrem iného ziadala opis predmetu a priebehu niekolkých stretnutí, na ktorých sa SGL zúcastnil a výsledkov/záverov týchto stretnutí. Dalej ziadala o predlozenie urcitých listín, okrem iného kópií pozvánok, programov, zoznamov úcastníkov, rukopisných poznámok, pracovných, prípravných a realizacných dokumentov týkajúcich sa zvýsení cien pocas daného obdobia.([10]10) 38. Vo svojej ziadosti o informácie z 30. júna 1997 sa Komisia po tom, co uviedla, ze sa od inej spolocnosti dozvedela, ze uvedená spolocnost bola upozornená zo strany SGL na mozné nadchádzajúce vysetrovania, spýtala, ci SGL túto informáciu dostal od spolocnosti pôsobiacej v dotknutom odvetví a ak áno, poziadala o názov uvedenej spolocnosti. Svojou druhou otázkou sa Komisia pýtala na názvy spolocností, ktorým SGL dal toto upozornenie.([11]11) Ziadost z 31. marca 1999 39. V konaní pred Súdom prvého stupna Komisia uznala, ze otázka vztahujúca sa na predmet a priebeh niekolkých stretnutí prekracovala rámec toho, na co sa bola oprávnená pýtat na základe clánku 11 nariadenia c. 17. Toto zistenie netvorí súcast tohto odvolania. 40. Teda Súd prvého stupna v bodoch 407 az 409 a v bode 412 napadnutého rozsudku konstatoval, ze odpovede SGL na ziadosti o informácie adresované mu v súlade s clánkom 11 ods. 2 nariadenia c. 17 uvedenú spolocnost oprávnovali - na rozdiel od názoru vyjadreného Komisiou v rozhodnutí - na znízenie pokuty, v súlade s oznámením o spolupráci. 41. Dalej Súd prvého stupna zamietol tvrdenie Komisie, ze akékolvek znízenie kvôli odpovediam SGL by v kazdom prípade muselo byt mensie ako by bolo v prípade, ak by podnik sám informácie dobrovolne odhalil (bod 410). 42. Komisia tvrdí, ze citované pasáze predstavujú nesprávne právne posúdenie a ze rozsudok je v uvedenom rozsahu v rozpore s clánkom 15 v spojení s clánkom 11 nariadenia c. 17 a s oznámením o spolupráci. Dalej, odôvodnenie je tiez nesprávne (je vnútorne rozporné) a ako také predstavuje dalsie nesprávne právne posúdenie. 43. Hoci je tento odvolací dôvod predkladaný v kontexte uplatnenia oznámenia o spolupráci, týka sa najmä zistení Súdu prvého stupna o rozsahu práva podnikov nebyt nútení k priznaniu. 44. Je dobre známe, ze je úlohou Komisie vysetrovat a trestat porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Zmluvy ES. Aby túto úlohu vykonávala, Komisia môze, v súlade s clánkom 11 ods. 1 nariadenia c. 17, pozadovat vsetky nevyhnutné informácie. Po prvé musí o uvedené informácie ziadat prostredníctvom jednoduchej formálnej ziadosti o informácie (clánok 11 ods. 2) a vtedy, ked podnik tejto ziadosti nevyhovie, prostredníctvom formálneho rozhodnutia (clánok 11 ods. 5).([12]12) 45. V dobre známej veci Orkem/Komisia([13]13), v ktorej musel Súdny dvor zhodnotit vysetrovacie právomoci Komisie vo svetle práva na obranu, Súdny dvor preukázal, ze spolocnosti sú povinné aktívne spolupracovat pri vysetrovacích opatreniach. 46. Povinnost aktívne spolupracovat s Komisiou vsak neznamená, ze podnik sa musí sám usvedcit tým, ze prizná porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. 47. V uvedenom ohlade Súdny dvor rozlísil medzi poskytovaním odpovedí na otázky na jednej strane a predkladaním listín na druhej strane. V súvislosti s poskytovaním odpovedí na otázky Súdny dvor uskutocnil dodatocné rozlísenie. Konstatoval, ze Komisia má právomoc donútit podnik odpovedat na otázky skutkovej povahy, ale ze nemá právomoc donútit podnik, aby jej poskytol odpovede, ktoré by ho viedli k tomu, aby priznal existenciu porusenia. Práve proti neskôr uvedenému prípadu sa podnik môze dovolávat svojho práva odopriet výpoved ako casti svojho práva na obranu. Co sa týka listín, Súdny dvor vysetrovaciu právomoc Komisie neobmedzil. Ak je o to poziadaný, dotknutý podnik musí sprístupnit existujúce listiny, ktoré sa vztahujú na predmet vysetrovania, dokonca ak aj tieto listiny môzu byt pouzité na preukázanie existencie porusenia.([14]14) 48. Dalej, aby odhalila niektoré z najzávaznejsích kartelov, Komisia vyvinula politiku zhovievavosti. Táto politika je zakotvená v oznámení o spolupráci. Ako výmenu za spoluprácu (poskytnutie príslusných informácií, dôkazov) mozno priznat znízenie pokuty - v závislosti od stupna zhovievavosti. 49. Treba poznamenat, ze politika zhovievavosti neobsahuje ziadne donútenie. Naopak, je zalozená na dobrovolnej spolupráci. Preto je znízenie pokuty ako protihodnota spolupráce v súlade s právom na obranu a najmä so zásadou, ze nikoho nemozno nútit k priznaniu.([15]15) 50. Dalej, znízenie pokuty bude za príspevok [k vysetrovaniu] pocas správneho konania priznané iba vtedy, ak uvedený príspevok umoznil Komisii preukázat porusenie s mensími tazkostami a prípadne uvedené porusenie ukoncit.([16]16) 51. V tomto odvolaní Komisia tvrdí, ze informácie pozadované na základe clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 17 splnali kritériá z rozsudku vo veci Orkem/Komisia a nemohli byt povazované za spoluprácu v zmysle oznámenia o spolupráci. 52. Otázkou z právneho hladiska teda je, ci by mala byt reakcia SGL na ziadost Komisie kvalifikovaná ako dobrovolná spolupráca alebo ako dodrzanie povinnosti.([17]17) Preto je prvým krokom preskúmanie povahy otázok predlozených Komisiou. Inými slovami, mohla Komisia získat pozadované informácie na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17? Ak je odpoved kladná, informácie poskytnuté dotknutým podnikom jednoducho zodpovedajú povinnosti dodrzat povinnosti podla clánku 11 nariadenia c. 17. Taká "spolupráca" sa nerovná spolupráci v zmysle oznámenia o spolupráci. Ak je vsak odpoved na túto otázku záporná a dotknutý podnik napriek tomu informácie poskytol, jeho správanie by malo byt povazované za spoluprácu v zmysle oznámenia o spolupráci. 53. Na okraj poznamenávam, ze v prípade, ak podnik kontaktoval Komisiu, vyjadriac svoju ochotu spolupracovat, Komisia môze potrebovat dalsie informácie nad rámec informácií, ktoré uz dotknutý podnik poskytol. Komisia môze uvedené informácie získat prostredníctvom písomnej ziadosti. Je zrejmé, ze taká ziadost a odpovede na nu by mali byt zohladnené pri celkovom posudzovaní kooperatívneho postoja dotknutého podniku podla oznámenia o spolupráci. 54. Aby zhodnotil, ci bolo znízenie pokuty myslitelné, Súd prvého stupna uskutocnil vyssie uvedený test. Preskúmal, ci bol SGL povinný predlozit pozadované listiny. 55. Pri preskúmavaní toho, ci ziadost o informácie obsahuje otázky, na ktoré sa Komisia nebola oprávnená pýtat na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17, Súd prvého stupna správne poznamenal, ze otázka týkajúca sa predmetu a výsledku urcitých stretnutí bola neprípustná. Odpoved na také otázky by nevyhnutne znamenala priznanie. Ako je uvedené vyssie, Komisia to pred Súdom prvého stupna uznala. Uvedené zistenie netvorí cast tohto odvolania. 56. Súd prvého stupna potom poznamenal, ze to isté platí pre konkrétne listiny. Zastával názor, ze ziadost o predlozenie uvedených listín bola takého druhu, ze mohla od SGL vyzadovat, aby sa priznal k úcasti na porusení sútazných pravidiel Spolocenstva. Zdá sa teda, ze rozlisuje medzi "prípustnými" a "neprípustnými" listinami. Inými slovami, kedze Komisia nemohla donútit SGL odpovedat na otázky o predmete a výsledkoch/záveroch uvedených stretnutí, nemohla pozadovat ani listiny vztahujúce sa na stretnutia. 57. Podla môjho názoru je toto posúdenie nesprávne alebo prinajmensom chybné z troch rôznych dôvodov. 58. Po prvé, kedze sa informácie, ktorými sa zaoberajú body 408 a 409 týkajú "listín" a nie ziadostí o "odpovede", Súd prvého stupna opomenul konstatovat rozdiel, ktorý sa v judikatúre robí medzi listinami na jednej strane a odpovedami na otázky na strane druhej. Prinajmensom neuplatnil zásady zakotvené v uvedenej judikatúre na skutkové okolnosti prípadu. 59. Po druhé, ako na to správne poukázala Komisia, odôvodnenie Súdu prvého stupna obsahuje vnútorné protirecenie. Najskôr Súd prvého stupna výslovne zopakoval a potvrdil zásady uvedené v rozsudku vo veci Orkem/Komisia a jeho vlastnom rozsudku vo veci Mannesmannröhren-Werke/Komisia([18]18). Takto v bodoch 403, 406 a 407 odkazuje na ustálenú judikatúru, ale potom v bode 408 postupuje proti uvedenej judikatúre. Uvedená judikatúra bola velakrát potvrdená, naposledy v takzvaných veciach "prirázky za legovanie"([19]19). 60. Súdny dvor naozaj v rozsudku vo veci Limburgse Vinyl Maatschappij a i.([20]20), tiez známom ako rozsudok PVC II, poznamenal, ze po rozsudku vo veci Orkem/Komisia doslo k dalsiemu vývoju judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva v rozsudku Funke, Saunders/Spojené královstvo a J.B./Svajciarsko. Napriek tomu, ako poznamenal sám Súd prvého stupna, nevidel ziaden dôvod odchýlit sa od svojej predchádzajúcej judikatúry.([21]21) Preto sú zistenia Súdu prvého stupna jasne v rozpore s existujúcou judikatúrou. Okrem toho clovek márne hladá akékolvek osobitné zdôvodnenie tejto skutocnosti v príslusných bodoch rozsudku, co je samo osebe pozoruhodné. 61. Teda hoci Súd prvého stupna dospel k záveru, ze v rozsudku vo veci LVM nedoslo k ziadnemu odchýleniu sa od ustálenej judikatúry, napriek tomu dospel k odlisnému výsledku. Pre uvedené nemozno v napadnutom rozsudku nájst ziaden dôvod. Ako je uvedené vyssie, rozsudok je tiez vnútorne rozporný. Uz len z týchto dôvodov by malo byt zistenie Súdu prvého stupna v bode 408 zrusené. 62. Súdny dvor pripisuje velkú dôlezitost judikatúre Európskeho súdu pre ludské práva. Je tiez pravdou, ze vzhladom na odvolací dôvod udávajúci porusenie výsady nebyt nútený k priznaniu sa Súdny dvor v skutocnosti touto zálezitostou nemusel v uvedenej veci zaoberat.([22]22) Vseobecnejsie by sa dalo pýtat, ci existujú vôbec dôvody na zmenu judikatúry ustálenej v rozsudku vo veci Orkem/Komisia a nasledujúcich rozsudkoch vo svetle neskorsej judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva. Vysvetlím, ze podla môjho názoru neexistujú ziadne presvedcivé dôvody. 63. Po prvé treba mat na pamäti, ze uvedená judikatúra sa týkala fyzických osôb v kontexte "klasického" trestného konania. Právo hospodárskej sútaze sa týka podnikov. Komisia je oprávnená ulozit za porusenia clánkov 81 ES a 82 ES podnikatelom a zdruzeniam podnikatelov iba pokuty. Nie je mozné jednoducho bez dalsieho preniest zistenia Európskeho súdu pre ludské práva na právnické osoby alebo podniky.([23]23) V uvedenom ohlade by som poukázal na iné právne poriadky, v ktorých je zásada, ze nikoho nemozno donucovat k priznaniu, vyhradená výlucne fyzickým osobám a nemôzu sa jej dovolávat právnické osoby.([24]24) Takto sa v Spojených státoch spolocnosti nemôzu dovolávat piateho dodatku Ústavy Spojených státov. Ustanovenie piateho dodatku uvádza, ze "ziadna osoba nebude nútená k tomu, aby svedcila v akejkolvek trestnej veci sama proti sebe". Toto právo alebo výsada nebyt nútený k priznaniu je osobným právom alebo výsadou. Uplatnuje sa iba na jednotlivé fyzické osoby. Obchodná spolocnost sa piateho dodatku na úcely odopretia výpovede dovolávat nemôze. Inými slovami, obchodná spolocnost musí predlozit listiny, ak je o to poziadaná. 64. Po druhé, niet sporu o tom, ze Európsky súd pre ludské práva rozsíril urcité práva a slobody na obchodné spolocnosti a iné právnické osoby zaoberajúce sa podnikaním. To isté platí v práve Spolocenstva a podla Charty základných práv Európskej únie. Vzhladom na uvedené tiez Európsky súd pre ludské práva rozlisuje medzi úrovnou ochrany priznanej fyzickým osobám na jednej strane a právnickými osobám na strane druhej. To mozno vyvodit z iných základných práv v Dohovore, ako je napríklad clánok 8. Napríklad v rozsudku vo veci Niemietz([25]25) Európsky súd pre ludské práva uviedol, ze ochrana podnikatelských priestorov môze byt mensia, ako je to v prípade súkromných obydlí. Súd rozhodol, ze význam pojmu "obydlie" mozno rozsírit na kanceláriu podnikatela a ze taký výklad by neprimerane neobmedzoval zmluvné státy, pretoze by im ostalo oprávnenie zasiahnut v rozsahu povolenom clánkom 8 ods. 2. Uvedený rozsudok bol neskôr potvrdený v rozsudku vo veci Colas Est([26]26). V uvedenom rozsudku Európsky súd pre ludské práva vyslovil, rovnako ako v rozsudku vo veci Niemietz, ze za urcitých okolností mozno práva zarucené clánkom 8 vykladat ako práva zahrnajúce právo na respektovanie sídla spolocnosti, pobocky alebo iných podnikatelských priestorov. V dôsledku toho, v súlade s uvedenou judikatúrou, Súdny dvor vyslovil v rozsudku vo veci Roquette Frčres([27]27), ze "na úcely urcenia rozsahu pôsobnosti uvedenej zásady vo vztahu k ochrane podnikatelských priestorov treba zohladnit judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva nasledujúcu po rozsudku vo veci Hoechst. Podla uvedenej judikatúry, po prvé, ochrana obydlia upravená v clánku 8 EDLP môze byt za istých okolností rozsírená tak, ze bude také priestory pokrývat [odkaz na rozsudok vo veci Colas Est, § 41] a, po druhé, právo na zásah zavedené clánkom 8 ods. 2 EDLP by mohlo siahat ovela dalej v prípade, ak by sa v priestoroch vykonávali profesijné alebo podnikatelské cinnosti, alebo ak by islo o priestory na podnikanie, ako by to bolo v iných prípadoch [odkaz na rozsudok vo veci Niemietz, § 31]". 65. Po tretie, pokial ide o clánok 6 Dohovoru, je vsak rozhodujúce, ze ziadost o listiny nie je v rozpore s právom odopriet výpoved. Európsky súd pre ludské práva neuznal absolútne právo odopriet výpoved. V rozsudku vo veci Saunders vyslovil, ze "zásada, ze nikoho nemozno donucovat k priznaniu, sa predovsetkým týka respektovania vôle obvinenej osoby odopriet výpoved. Ako je to vo vseobecnosti chápané v právnych systémoch zmluvných strán Dohovoru a inde, netýka sa pouzitia v trestnom konaní materiálu, ktorý mozno získat od obzalovaného prostredníctvom pouzitia donucovacej právomoci, ale materiálu, ktorý existuje nezávisle od vôle podozrivého, ako sú napríklad listiny získané prostredníctvom výzvy na vydanie veci, vzorky dychu, krvi, mocu a telesných tkanív na úcely testov DNA".([28]28) Uvedené zistenie bolo nedávno potvrdené v rozsudku vo veci J.B./Svajciarsko. 66. Teda zásada, ze nikoho nemozno donucovat k priznaniu sa nevztahuje na také informácie, ktoré existujú nezávisle od vôle podozrivého, ako sú okrem iného listiny. Predlozenie uvedených listín mozno pozadovat a môzu byt pouzité ako dôkaz. V uvedenom ohlade by som poukázal najmä na zdokumentované informácie vztahujúce sa na interné procesy a rozhodovanie podniku a informácie pri nich pouzívané, ako sú napríklad marketingové stratégie alebo stratégie tvorby cien. Také informácie, dostupné pre vnútorné pouzitie, mozno pozadovat. Môzu odhalit pravdepodobnost kartelu alebo zosúladeného postupu, ale to samo osebe nie je priznaním. Je stále mozné uvedenú pravdepodobnost vyvrátit. (Prekrocit rozsah uvedeného by znamenalo odstránit objektívny prvok judikatúry súdov, co by narusilo rovnováhu vymáhania.) 67. Napokon treba povedat, ze vzájomné ovplyvnovanie základných práv právnických osôb a vymáhania [dodrziavania pravidiel] hospodárskej sútaze zostáva zálezitostou neustáleho vyvazovania: v hre je ochrana základných práv verzus úcinné vymáhanie práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Ako vyslovil Súdny dvor v rozsudku vo veci Eco Swiss([29]29), clánok 81 ES je základným ustanovením, ktoré je zásadné pre splnenie úloh zverených Spolocenstvu a najmä pre fungovanie vnútorného trhu. Clánok 81 ES tvorí súcast verejného poriadku. Ak by Komisia prestala mat oprávnenie pozadovat predlozenie listín, vymáhanie práva hospodárskej sútaze v právnom poriadku Spolocenstva by sa stalo silne závislým bud od dobrovolnej spolupráce, alebo od pouzitia iných prostriedkov donútenia, ako sú napríklad prekvapivé setrenia na mieste. Je zrejmé, ze úcinné vymáhanie základných zásad právneho poriadku Spolocenstva by malo ostat mozné, práve tak ako je zrejmé, ze právo na obranu by malo byt tiez respektované. Podla môjho názoru platí neskôr uvedené. Podla súcasného stavu judikatúry môze zalovaný stále, ci uz pocas správneho konania alebo v konaní pred súdmi Spolocenstva, namietat, ze predlozené listiny majú význam, ktorý je odlisný od významu, ktorý im pripisuje Komisia. 68. V tejto veci boli dotknutými listinami existujúce listiny, ktoré bolo mozné v konecnom dôsledku pozadovat prostredníctvom rozhodnutia podla clánku 11 ods. 5 a ktoré bol podnik povinný predlozit, ak ich mal v drzbe. 69. Teda podla môjho názoru, kedze sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, neexistuje ziaden dôvod pre znízenie ani podla oznámenia o spolupráci. Ako Komisia v spornom rozhodnutí uviedla, nezohladnila informácie, o ktorých sa domnievala, ze ich bol SGL v kazdom prípade povinný poskytnút, odpovedajúc na ziadost o informácie. Zohladnila informácie poskytnuté SGL, ktoré prekracovali rámec toho, co bolo pozadované na základe clánku 11 ods. 2 nariadenia c. 17. Pri znízení pokuty SGL vsak Súd prvého stupna tiez zohladnil otázku týkajúcu sa ziadosti o opísanie predmetu a výsledkov niekolkých stretnutí. Kedze Komisia pripustila, ze uvedená cast ziadosti bola neprípustná, nikdy nemohla uvedenú cast vziat do úvahy pri stanovovaní pokuty. Ziadost o informácie z 30. júna 1997 70. Co sa týka ziadosti o informácie z 30. júna 1997, t. j. druhej otázky, ktorou sa od SGL ziada vymenovat podniky, ktoré upozornil, môzu byt uzitocné tieto poznámky. 71. Komisia tvrdí, ze z bodu 412 napadnutého rozsudku sa zdá, ze Súd prvého stupna zastával názor, ze cielom Komisie bolo zabezpecit priznanie porusenia, a preto sa v súlade s rozsudkom vo veci Orkem/Komisia na SGL vztahovalo právo na obranu a v dôsledku toho, na základe oznámenia o spolupráci, bol oprávnený na znízenie pokuty. 72. Komisia namieta, ze otázka, ktorú polozila, neprekracovala jej vysetrovacie právomoci, a teda ze poskytnutá odpoved neprekracovala rámec toho, co bolo pozadované podla clánku 11 nariadenia c. 17. V dôsledku toho neexistoval ziaden dôvod na znízenie pokuty podla oznámenia o spolupráci. Navyse dalsím dôvodom na to, aby nebolo priznané znízenie pokuty na základe oznámenia o spolupráci, je skutocnost, ze odpoved SGL bola neúplná a nepravdivá. 73. Komisia tvrdí, ze predmetná otázka nie je otázkou vedúcou k priznaniu porusenia. V uvedenom ohlade Komisia poznamenáva, ze sám Súd prvého stupna vyslovil, ze upozornenia nepredstavujú porusenie clánku 81 ES. Podla Komisie je otázkou to, ci by odpoved viedla k záveru, ze doslo k poruseniu takým spôsobom, ze by bol podnik vystavený sankcii výlucne na základe tejto odpovede. Podla názoru Komisie je odpoved záporná. Skutocnost, ze upozornenia sú povazované za pritazujúcu okolnost uvedený záver neovplyvnuje. Aby mohla k uvedenému záveru dospiet, Komisia musí predovsetkým preukázat, ze k poruseniu doslo. Informácie týkajúce sa upozornení to nemôzu nahradit. 74. Ako dalej Komisia uviedla, Súd prvého stupna sa dopustil logického omylu. Skutocnost, ze Komisia povazovala upozornenia za pritazujúcu okolnost, nie je súcastou preukazovania základných nálezitostí, ale je výkonom diskrecnej právomoci Komisie v politike ukladania pokút. Ak by sa malo postupovat podla logiky Súdu prvého stupna, výsledok by bol ten, ze ak by sa Komisia rozhodla neupravit pokutu z dôvodu pritazujúcej okolnosti, mohla by otázku polozit. 75. Ako som uz vysvetlil vo svojich návrhoch vo veci SGL Carbon/Komisia, Súd prvého stupna správne dospel k záveru, ze skutocnost, ze SGL upozornil iné podniky na nadchádzajúce vysetrovanie nepredstavovala osobitné a nezávislé porusenie, ale správanie, ktoré zvýsilo závaznost pôvodných porusení, a preto mohlo byt pri stanovovaní pokuty zohladnené ako pritazujúca okolnost. 76. Je teda pravda, ze uvedené správanie nepredstavuje samo osebe porusenie a je pravda, ze predtým, ako môze zohladnit pritazujúcu okolnost, Komisia musí najskôr preukázat pôvodné porusenie. Uvedené správanie vsak zostáva prvkom, ktorý môze viest k zvýseniu pokuty, a preto ho Komisia musí primerane odôvodnit. Skutocnost, ze Komisia má diskrecnú právomoc pri stanovovaní pokút, na tom nic nemení. Uvedená diskrecná právomoc je tiez vo vztahu k uvedenému poruseniu, ale toto nemení skutocnost, ci urcitá otázka nabáda k odpovedi, ktorá svojou povahou vedie k priznaniu. 77. V dôsledku toho, ako správne poznamenal Súd prvého stupna v bode 412 rozsudku, SGL nebol povinný informovat Komisiu, ze upozornil iné podniky. Zatial co Komisia môze polozit otázku týkajúcu sa týchto upozornení, Komisia by nikdy nemohla donútit SGL na nu odpovedat. Na rozdiel od tvrdenia Komisie sa táto otázka netýka objektívnych skutkových okolností. 78. Treba vsak poznamenat, ze hoci SGL nebol povinný na túto otázku odpovedat, odpovedal na nu, ale neúplne a nepravdivo. Nemozno povedat, ze by uvedené správanie poukazovalo na ducha spolupráce a ze by v rozsudku v uvedenom ohlade doslo k nesprávnemu posúdeniu. V uvedenom ohlade jednoducho poukazujem na nedávnu judikatúru, v ktorej Súdny dvor vyslovil, ze znízenie podla oznámenia o spolupráci môze byt opodstatnené iba vtedy, ked poskytnuté informácie a, vseobecnejsie, správanie dotknutého podniku mozno povazovat za preukazujúce skutocnú spoluprácu z jeho strany a ze zo samotného pojmu spolupráca, ako je opísaný v oznámení o spolupráci a najmä v úvode bodu 1 casti D, je jasné, ze je to tak iba vtedy, ked správanie dotknutého podniku svedcí o takom duchu spolupráce, ze znízenie môze byt priznané na základe uvedeného oznámenia.([30]30) 79. Z uvedeného dôvodu neexistuje ziadne opodstatnenie pre znízenie na základe casti D bodu 1 oznámenia o spolupráci. Záverecné pripomienky a riesenie 80. Co sa týka vztahu medzi "spoluprácou" podla nariadenia c. 17 a dobrovolnou spoluprácou podla oznámenia o spolupráci, rovnako ako aj dôsledkov pokuty, z pripomienok, ktoré som v uvedenom ohlade uviedol, a z judikatúry vyplýva, ze: - v zásade je podnik povinný spolupracovat s Komisiou podla nariadenia c. 17 (pozri rozsudok vo veci Orkem/Komisia), - pokial podnik obmedzí svoju spoluprácu na spoluprácu, ktorú je povinný poskytnút podla nariadenia c. 17 (teraz nariadenie c. 1/2003), uvedené obmedzenie nemôze nikdy predstavovat pritazujúcu okolnost, a teda predstavovat dôvod pre zvýsenie pokuty,([31]31) - pokial podnik odpovedá na ziadost o informácie v súlade s clánkom 11 nariadenia c. 17, ktorá prekracuje vysetrovacie právomoci Komisie (ked sú otázky také, ze Komisia nemôze donútit podnik, aby na ne odpovedal), uvedenú odpoved mozno povazovat za spoluprácu podla oznámenia o spolupráci, - podniku sa môze dostat priaznivého zaobchádzania podla oznámenia o spolupráci, ak preukáze ducha spolupráce a ak uvedená spolupráca umoznila Komisii preukázat porusenie s mensími tazkostami, prípadne porusenie ukoncit. 81. Z uvedených úvah je jasné, ze v napadnutom rozsudku doslo k nesprávnym právnym posúdeniam. V súlade s clánkom 61 prvým odsekom Statútu Súdneho dvora, ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zrusí rozhodnutie Súdu prvého stupna. Súdny dvor potom môze sám právoplatne rozhodnút o veci samej, ak to stav konania dovoluje, alebo môze vec vrátit Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 82. Podla môjho názoru sú podmienky na vydanie právoplatného rozsudku splnené. V podstate Súd prvého stupna priznal SGL dodatocné znízenie o 10 % podla bodu 2 casti D prvej a druhej zarázky oznámenia o spolupráci, rovnako ako to urobil v prípade urcitých iných clenov kartelu([32]32), ale následne ho znízil o 2 % na 8 % kvôli postoju SGL.([33]33) Teda kedze cast 10 % musí byt pripísaná druhej zarázke bodu 2 casti D, z rozsudku vyplýva, ze znízenie znízenia o 2 % je s uvedenou castou spojené tiez. Cielom druhej casti znízenia bolo odmenit odpovede SGL na otázku polozenú Komisiou, o ktorej bolo konstatované, ze prekrocila právomoci Komisie, a odpovede preto boli Súdom prvého stupna kvalifikované ako kooperatívne správanie podla oznámenia o spolupráci. V skutocnosti, ako uz bolo vysvetlené v bode 69 vyssie, iba mensia cast otázok predlozených Komisiou prekrocila rozsah toho, coho zodpovedanie by si mohla vynútit od dotknutého podniku. To predstavuje zhruba 1/5 predmetných pozadovaných informácií. Preto sa mi zdá, ze celkové znízenie o 4 % navyse k 30 % priznaných Komisiou je odôvodnené. To znamená, ze pokuta musí byt stanovená na 75,7 milióna eur. VIII - Návrh 83. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: - rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-139/01) sa zrusuje, - výska pokuty sa stanovuje na 75,7 milióna eur, - SGL je povinný nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ [34]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [35]2 - Zb. s. II-1181. __________________________________________________________________ [36]3 - Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1. __________________________________________________________________ [37]4 - Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. __________________________________________________________________ [38]5 - Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171. __________________________________________________________________ [39]6 - Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4. __________________________________________________________________ [40]7 - Rozsudok z 15. októbra 2002, nazývaný "PVC II", C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375. __________________________________________________________________ [41]8 - Rozsudok z 18. októbra 1989, 374/87, Zb. s. 3283. __________________________________________________________________ [42]9 - Pozri odôvodnenie c. 173 rozhodnutia Komisie, scasti citované v bode 401 rozsudku. __________________________________________________________________ [43]10 - SGL odpovedal listom z 25. mája 1999 (odpovedajúcim na otázky 8 az 10, vztahujúce sa na údaje o obrate a o predaji) a vyhlásením z 8. júna 1999 (oznamujúcim, ze nie je povinný odpovedat na otázky 1 az 5 a scasti na otázku 7, a ze by mal byt preto povazovaný za konajúceho dobrovolne. Vo vyhlásení je poskytnutý opis stretnutí a sú k nemu pripojené tie existujúce listiny, ktoré boli v jeho drzbe). __________________________________________________________________ [44]11 - SGL odpovedal listom z 30. júla 1997. Pred odpovedaním na druhú otázku napadol právny základ a poukázal na svoje právo na obranu. __________________________________________________________________ [45]12 - Od tohto dvojfázového procesu sa upustilo v nariadení c. 1/2003. Podla clánku 18 uvedeného nariadenia sa môze Komisia na zaciatku rozhodnút pozadovat informácie od podnikov rozhodnutím. __________________________________________________________________ [46]13 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 8; pozri body 22 a 27. __________________________________________________________________ [47]14 - Pozri body 34 a 35. __________________________________________________________________ [48]15 - Rozsudok zo 14. júla 2005, Acerinox/Komisia, C-57/02 P, Zb. s. I-6689, body 87 az 89. __________________________________________________________________ [49]16 - Pozri rozsudok zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 36. Pozri v kontexte oznámenia o spolupráci rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 395 a 396. __________________________________________________________________ [50]17 - Z právneho hladiska nie je podnik povinný odpovedat na ziadost podla clánku 11 ods. 2, ak vsak podnik odpovedat odmietne, Komisia má rozhodnutím podla clánku 11 ods. 5 pozadovat poskytnutie informácií. Za nedodrzanie [uvedenej povinnosti] existujú sankcie. Teda konecným výsledkom je povinnost vyhoviet poziadavke Komisie. __________________________________________________________________ [51]18 - Rozsudok z 20. februára 2001, T-112/98, Zb. s. II-729. __________________________________________________________________ [52]19 - Rozsudky Acerinox/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 86, a zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 49. __________________________________________________________________ [53]20 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 7. __________________________________________________________________ [54]21 - Pozri bod 405. __________________________________________________________________ [55]22- Rozsudok PVC II, body 274 az 276. __________________________________________________________________ [56]23 - V niektorých clenských státoch môzu orgány podla svojho vnútrostátneho práva tiez ulozit iné typy sankcií, ako je napríklad odnatie slobody riaditelom alebo manazérom zodpovedným za porusenie clánkov 81 ES a 82 ES ich spolocnostami. Mozno ocakávat, ze budú existovat zodpovedajúce silnejsie procesné práva a záruky. __________________________________________________________________ [57]24 - Najvyssí súd Spojených státov/Whit 322 U.S 694 (1944). __________________________________________________________________ [58]25 - Rozsudok zo 16. decembra 1992, séria A, c. 251-B. __________________________________________________________________ [59]26 - Rozsudok zo 16. apríla 2002, Colas Est a i./Francúzsko, c. 37971/97, ESLP 2002-III. __________________________________________________________________ [60]27 - Rozsudok z 22. októbra 2002, C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 29. __________________________________________________________________ [61]28 - § 69. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [62]29 - Rozsudok z 1. júna 1999, C-126/97, Zb. s. I-3055. __________________________________________________________________ [63]30 - Pozri v tejto súvislosti rozsudok vo veci Dansk Rřrindustri, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, body 388 az 403. __________________________________________________________________ [64]31 - Tamze, bod 352. __________________________________________________________________ [65]32 - Podla rozhodnutia Komisie (pozri odôvodnenie c. 41), ziaden z clenov kartelu v zásade nespochybnil skutkové okolnosti, na ktorých Komisia zalozila svoje oznámenie o výhradách. Znízenie priznané SGL, UCAR, C/G a VAW vsak bolo zalozené iba na prvej zarázke bodu 2 casti D. Hoci Komisia priznala, ze omylom nespomenula druhú zarázku uvedenej casti, pred Súdom prvého stupna argumentovala, ze priznané znízenie sa vztahovalo na obe zarázky bodu 2 casti D. Súd prvého stupna vyslovil, ze druhá zarázka mala byt v rozhodnutí zmienená (pozri bod 415 rozsudku). V dôsledku toho Súd prvého stupna priznal dalsie znízenia o 10 %, 10 % a 20 % (VAW sa neodvolal) pokrývajúce úpravu tak podla prvej, ako aj podla druhej zarázky bodu 2 casti D oznámenia o spolupráci: opätovné posúdenie kooperatívneho správania podla prvej zarázky a ocenenie za to, ze podnik nespochybnoval skutkové okolnosti, podla druhej zarázky. __________________________________________________________________ [66]33 - Pozri bod 418 napadnutého rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref1 35. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref2 36. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref3 37. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref4 38. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref5 39. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref6 40. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref7 41. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref8 42. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref9 43. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref10 44. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref11 45. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref12 46. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref13 47. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref14 48. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref15 49. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref16 50. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref17 51. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref18 52. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref19 53. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref20 54. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref21 55. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref22 56. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref23 57. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref24 58. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref25 59. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref26 60. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref27 61. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref28 62. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref29 63. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref30 64. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref31 65. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref32 66. file:///tmp/lynxXXXXrY62rQ/L97950-7230TMP.html#Footref33