NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA L. A. GEELHOED prednesené 19. januára 2006 ([1]1) Vec C-289/04 P Showa Denko KK proti Komisii Európskych spolocenstiev "Odvolanie - Hospodárska sútaz - Grafitové elektródy - Clánok 81 ods. 1 ES - Pokuty - Usmernenia k metóde stanovovania pokút - Oznámenie o spolupráci" I - Úvod 1. Svojím odvolaním sa Showa Denko KK (dalej len "SDK" alebo "odvolatel") domáha zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia (T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, dalej len "napadnutý rozsudok") v casti, v ktorej úplne neodstranuje "koeficient odstrasenia", ktorý Komisia uplatnila na pokutu ulozenú odvolatelovi. 2. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna znízil pokutu ulozenú odvolatelovi rozhodnutím Komisie 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúcim sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES a clánku 53 Dohody EHP - vec COMP/E 1/36.490 - Grafitové elektródy [neoficiálny preklad]([2]2) (dalej len "sporné rozhodnutie"). II - Právny rámec Nariadenie c. 17 3. Clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy([3]3) (dalej len "nariadenie c. 17") stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81] (1) alebo clánok [82] zmluvy, ... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie..." Usmernenia k metóde stanovovania pokút 4. Oznámenie Komisie s názvom "Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO" (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"), vo svojej preambule uvádza: "Zásady... nacrtnuté by mali zabezpecit priehladnost a nestrannost rozhodnutí Komisie, rovnako v ociach podnikov, ako aj v ociach Súdneho dvora, pricom právomoci Komisie stanovovat pokuty v rozmedzí 10 % celkového obratu, ktoré jej prislúchajú na základe relevantnej legislatívy, ostávajú zachované. Tieto právomoci sa vsak musia riadit koherentnou a nediskriminacnou politikou, konzistentnou s cielmi sledovanými penalizáciou porusení pravidiel sútaze. Nová metóda urcovania výsky pokuty sa bude pridrzat nasledujúcich pravidiel, ktoré zacínajú od základnej ciastky, ktorá sa bude zvysovat s ohladom na pritazujúce okolnosti, alebo znizovat s ohladom na polahcujúce okolnosti." III - Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie 5. V napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zhrnul skutkový stav, ktorý bol základom ním prejednávanej zaloby takto: "1 Rozhodnutím 2002/271... Komisia zistila úcast rozlicných podnikov na sérii dohôd a zosúladených postupov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o Európskom hospodárskom priestore [z 2. mája 1992 (dalej len 'dohoda EHP`) v odvetví grafitových elektród. 2 Grafitové elektródy sa pouzívajú najmä na výrobu ocele v elektrických oblúkových peciach. Výroba ocele v týchto peciach spocíva hlavne v recyklácii, pri ktorej sa na rozdiel od klasickej výroby zo zeleznej rudy vo vysokých kyslíkových peciach ocelový odpad spracúva na novú ocel. V elektrickej oblúkovej peci sa na roztavenie ocelového srotu pouzíva devät elektród spojených do stlpcov po tri. Z dôvodu intenzity tavenia je priblizne kazdých osem hodín spotrebovaná jedna elektróda. Výroba elektródy trvá asi dva mesiace. Grafitové elektródy sa nedajú v procese výroby nicím nahradit. 3 Dopyt po grafitových elektródach priamo súvisí s výrobou ocele v elektrických oblúkových peciach. Hlavnými zákazníkmi sú oceliarske podniky, ktoré predstavujú priblizne 85 % dopytu. V roku 1998 predstavovala svetová produkcia surovej ocele 800 miliónov ton, z ktorých 280 miliónov ton bolo vyrobených v elektrických oblúkových peciach... ... 5 Technologické zlepsenia v 80. rokoch umoznili podstatné znízenie spotreby elektród na tonu vyrobenej ocele. Oceliarsky priemysel presiel v tomto období významnou restrukturalizáciou. Pokles dopytu po elektródach viedol k restrukturalizácii svetového elektródového priemyslu. Mnoho závodov bolo zatvorených. 6 V roku 2001 zásobovalo európsky trh s grafitovými elektródami devät západných výrobcov: ... . 7 Podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17... vykonali úradníci Komisie 5. júna 1997 bez ohlásenia súbezné setrenia... 8 V ten istý den agenti Federal Bureau of Investigation (FBI) vykonali v Spojených státoch prehliadky priestorov niekolkých výrobcov. Po týchto prehliadkach sa zacalo trestné konanie proti... SDK... za nedovolený kartel. Vsetci obvinení sa priznali ku skutkom, ktoré sa im kládli za vinu, a súhlasili so zaplatením pokuty [stanovenej] pre SDK na 32,5 milióna amerických dolárov (USD), ... . ... 10 Proti... SDK boli v Spojených státoch v mene skupiny odberatelov podané zaloby na náhradu trojnásobku skody a úrokov (triple damages). 11 ... v júni 1998 podali výrobcovia ocele v Kanade proti... SDK obcianskoprávnu zalobu za nedovolený kartel. 12 Dna 24. januára 2000 zaslala Komisia dotknutým podnikom oznámenie o výhradách. Správne konanie skoncilo 18. júla 2001 prijatím Rozhodnutia, v ktorom bolo zalujúcim podnikom... vytknuté, ze na celosvetovej úrovni urcili ceny a rozdelili si národné a regionálne tovarové relevantné trhy podla princípu 'domáci výrobca`:... SDK... [zodpovedal] za Japonsko a niektoré casti Dalekého východu... 13 Podla Rozhodnutia boli základnými princípmi kartelu tieto princípy: - ceny grafitových elektród mali byt urcované na svetovej úrovni, - cenové rozhodnutia kazdej spolocnosti mal prijímat výlucne prezident alebo generálni riaditelia, - 'domáci výrobca` mal urcit trhovú cenu na svojom 'území` a ostatní výrobcovia mali túto cenu 'dodrziavat`, - na 'nedomácich` trhoch, teda na trhoch, na ktorých nepôsobil ziaden 'domáci` výrobca, sa ceny urcovali dohodou, - 'nedomáci` výrobcovia sa mali zdrzat agresívnej hospodárskej sútaze a stiahnut z 'domácich` trhov iných výrobcov, - nesmela sa zvýsit výkonnost (od japonských výrobcov sa ocakávalo, ze znízia svoju výkonnost), - nemalo dôjst k ziadnym prevodom technológie mimo okruhu výrobcov zúcastnených na karteli. 14 V Rozhodnutí sa dalej uvádza, ze tieto základné princípy boli realizované stretnutiami kartelu, ktoré sa konali na niekolkých úrovniach: stretnutia 'manazérov`, 'pracovné` stretnutia, stretnutia skupiny európskych výrobcov (bez japonských podnikov), národné alebo regionálne stretnutia venované specifickým trhom a dvojstranné vztahy medzi podnikmi. ... 16 Na základe skutkových zistení a právneho posúdenia vykonaného v Rozhodnutí Komisia ulozila dotknutým podnikom pokuty, ktorých výska bola vypocítaná v súlade s metodológiou uvedenou v Usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO..., ako aj podla oznámenia o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov. 17 Clánok 3 výroku Rozhodnutia ukladá tieto pokuty: ... SDK: 17,4 milióna eur; ... 18 Clánok 4 výroku nariaduje dotknutým podnikom, aby pokuty zaplatili do troch mesiacov od dátumu oznámenia Rozhodnutia, v opacnom prípade sú povinné zaplatit úrok vo výske 8,04 %." IV - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 6. Showa Denko, rovnako ako aj ostatné podniky, ktorým bolo urcené sporné rozhodnutie, podal do kancelárie Súdu prvého stupna 4. októbra 2001 zalobu proti uvedenému rozhodnutiu. 7. Napadnutým rozsudkom Súd prvého stupna najmä rozhodol a vyhlásil: "... 4. Vo veci T-245/01, Showa Denko/Komisia: - výska pokuty ulozenej zalobcovi clánkom 3 rozhodnutia 2002/271 sa stanovuje na 10 440 000 eur, - v zostávajúcej casti sa zaloba zamieta, ..." V - Odvolanie 8. Showa Denko navrhuje, aby Súdny dvor: - ciastocne zrusil rozsudok Súdu prvého stupna vo veci T-245/01, - znízil na sumu 6 960 000 eur pokutu, ktorá mu bola ulozená, alebo znízil túto pokutu o sumu, ktorú bude Súdny dvor povazovat za vhodnú pri výkone svojej volnej úvahy, - prijal akékolvek opatrenie, ktoré bude Súdny dvor povazovat za vhodné, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 9. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. VI - Odvolacie dôvody 10. Na podporu svojho odvolania predkladá SDK styri odvolacie dôvody, z ktorých mozno niektoré dalej rozdelit. Odvolacie dôvody opisuje takto: Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, porusil zásady proporcionality a zákazu diskriminácie a rozsudok primerane neodôvodnil tým, ze neodstránil svojvolný "koeficient odstrasenia" uplatnený na odvolatela, tým, ze urcil "koeficient odstrasenia" na základe celosvetového obratu skupiny podnikov zalobcu na neovplyvnených trhoch a tým, ze urcil "základnú ciastku" na základe podielu na celosvetovom trhu a na celosvetovom obrate bez toho, aby upravil pokutu tak, aby zohladnovala pokuty a povinnosti v Spojených státoch. 11. Odvolacie dôvody sú tieto: - V prvom odvolacom dôvode sa namieta proti nesprávnemu právnemu posúdeniu a neuvedeniu odôvodnenia, pretoze Súd prvého stupna uznal, ze v zásade môze byt uplatnený na odvolatela koeficient "odstrasenia" zalozený na celosvetovom obrate. - Druhý odvolací dôvod sa týka nesprávneho právneho posúdenia a neuvedenia odôvodnenia Súdom prvého stupna o koeficiente "odstrasenia" uplatneného na odvolatela. - Tretí odvolací dôvod sa vztahuje na nesprávne právne posúdenie a na neuvedenie odôvodnenia, pretoze Súd prvého stupna zamietol tvrdenie, ze Komisia nemusela pri výpocte "základnej" ciastky zohladnit pokuty a povinnosti ulozené odvolatelovi v Spojených státoch. - Stvrtý odvolací dôvod sa týka porusenia základného práva odvolatela na spravodlivý proces. VII - Analýza Úvodné poznámky 12. V návrhoch, ktoré som dnes predniesol vo veci C-308/04, som uz uviedol, ze odstrasenie je ako prvok závaznosti jedným z faktorov, ktoré treba pri urcovaní výsky pokuty zohladnit. 13. Z ustálenej judikatúry([4]4) vyplýva, ze úcelom pokút za porusenia clánku 81 ES, ako sú uvedené v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a teraz v clánku 23 ods. 2 nariadenia c. 1/2003([5]5), je potrestat nezákonné správanie dotknutých podnikov, rovnako ako aj odradit tak dotknuté podniky, ako aj iné podniky od budúceho porusovania európskych pravidiel hospodárskej sútaze. 14. Dnes je skutocnost, ze Komisia by mala zohladnit odstrasujúci aspekt pokuty tiez výslovne premietnutá v usmerneniach. 15. V tejto veci SDK nenamieta, ze by Komisia nebola oprávnená zabezpecit, aby mali pokuty odstrasujúci úcinok ale presadzuje urcité zásady, ktoré by mali v jeho prípade viest k inému záveru. 16. Pred tým, ako sa budem zaoberat jednotlivými odvolacími dôvodmi, nacrtnem spôsob, akým Komisia urcila pokuty úcastníkom kartelu. 17. V tejto veci Komisia urcila pokutu v súlade s metódou výpoctu uvedenou v usmerneniach. Ako je známe, toto zahrna niekolko krokov. 18. Po prvé, Komisia stanovuje základnú ciastku. Základná ciastka je urcovaná podla kombinácie závaznosti porusenia a doby jeho trvania. Komisia najskôr posudzuje závaznost, potom dobu trvania. 19. Po druhé, táto základná ciastka je potom upravovaná s poukázaním na akékolvek pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti uplatnitelné na kazdý jednotlivý podnik. 20. Po tretie, ak je presiahnutá horná hranica 10 % celosvetového obratu dotknutého podniku, Komisia takto vypocítanú sumu pokuty znízi pod uvedenú hornú hranicu. 21. Po stvrté, pokial podnik splna podmienky na uplatnenie oznámenia o spolupráci([6]6), Komisia pokutu upraví smerom dole, podla stupna spolupráce. 22. Pre úplnost, pokuta môze byt tiez v závislosti od okolností upravená z takých dôvodov, ako je napríklad obmedzená platobná schopnost podniku alebo ekonomické alebo financné výhody získané vinníkmi [pozri bod 5 písm. b) usmernení]. 23. Co sa týka prvého kroku, najmä závaznosti, Komisia povazovala porusenie za velmi závazné. Hoci v prípade takého kolektívneho porusenia, ako je kartel, kde je závaznost podobná v prípade kazdého úcastníka, by sa dalo tvrdit, ze pre vsetky podniky zúcastnené na karteli by mala byt stanovená spolocná východisková suma, usmernenia uznávajú, ze Komisia môze uplatnit diferencované zaobchádzanie s clenmi kartelu tak, aby zohladnila skutocnú hospodársku kapacitu vinníkov spôsobit podstatnú ujmu hospodárskej sútazi, rovnako ako aj stanovit pokutu na úrovni, ktorá zabezpecí, aby mala dostatocný odstrasujúci úcinok. 24. V tejto veci Komisia povazovala za nevyhnutné zohladnit konkrétnu váhu, teda skutocný dosah protiprávneho správania vzhladom na znacnú nerovnomernost vo velkosti medzi podnikmi. Preto rozdelila clenov kartelu na tri odlisné skupiny tak, aby pre kazdú skupinu urcila primeranú východiskovú sumu. Urobila tak na základe celosvetového obratu vychádzajúceho z predaja výrobkov a trhového podielu. Komisia vypocítala základnú ciastku pripocítavaním [x] eur za kazdých [y] % prírastku celosvetového trhu. Výsledkom bola základná ciastka pokuty vo výske 40 miliónov eur pre najvyssiu skupinu, 16 miliónov eur pre strednú skupinu a 8 miliónov eur pre najnizsiu skupinu. 25. SDK bol zaradený do strednej skupiny. Aby sa zabezpecil dostatocný odstrasujúci úcinok pokuty, Komisia zastávala názor, ze základná ciastka musí byt dalej upravená smerom hore a zvýsila ju o koeficient 2,5 (dalej len "koeficient odstrasenia") na 40 miliónov eur. Uvedená suma bola zvýsená o 45%, aby odrázala dobu trvania úcasti SDK na karteli, coho výsledkom bola základná ciastka 58 miliónov eur. V prípade SDK neboli zistené ziadne pritazujúce ani polahcujúce okolnosti. Po uplatnení oznámenia o spolupráci bola konecná suma pokuty stanovená na 17,4 milióna eur. 26. Suma takto stanovenej pokuty bola upravená Súdom prvého stupna. Súd prvého stupna konstatoval v súvislosti s koeficientom 2,5 uplatneným Komisiou na pokutu pre SDK na zabezpecenie dostatocného odstrasujúceho úcinku pokuty, ze rozhodnutie Komisie neobsahovalo ziadne iné zistenia, ako sú zistenia týkajúce sa velkosti podniku a globálnych zdrojov, ktoré by opodstatnovali uplatnenie vyssieho koeficientu ako je 1,5 na SDK. Najmä Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia nevysvetlila, preco by mali okolnosti prípadu vyzadovat uplatnenie sestkrát tak vysokého koeficientu na SDK, ako je koeficient uplatnený na VAW([7]7), hoci relevantný obrat SDK na úcely dotknutého výpoctu bol iba dvakrát taký vysoký ako obrat VAW. Súd prvého stupna preto namiesto toho uplatnil váhový koeficient 1,5, coho výsledkom bola znízená základná ciastka vo výske 24 miliónov eur.([8]8) 27. Toto odvolanie sa týka iba koeficientu odstrasenia. V podstate SDK tvrdí, ze neexistuje ziadne opodstatnenie pre individualizáciu SDK a pre uplatnenie osobitného koeficientu odstrasenia na SDK. Tvrdí, ze velkost skupiny podnikov a jej financné prostriedky nie sú relevantné pre výpocet akéhokolvek zvýsenia, ktoré je potrebné pre odstrasenie. A - Prvý odvolací dôvod 28. Týmto odvolacím dôvodom SDK tvrdí, ze Komisia uz zohladnila velkost podniku a jeho celosvetový obrat, a nie obrat dosiahnutý vdaka tovarom dotknutým dohodami medzi clenmi kartelu, ked ich pouzila ako základ pre rozdelenie základných ciastok do troch pásiem. SDK tvrdí, ze uvedené faktory preto nemôzu odôvodnit osobitné dodatocné zvýsenie. Podla jeho názoru mozno "koeficient odstrasenia" uplatnit iba z dôvodov odstrasenia, a nie pre "skutocný dosah". 29. SDK tvrdí, ze v bodoch 241, 242 a 370 napadnutého rozsudku pridáva Súd prvého stupna mnozstvo hladísk, ktoré nie sú zmienované v usmerneniach, a z ktorých sa ziadne nevztahuje na faktor odstrasenia. V uvedenom ohlade SDK okrem iného tvrdí, ze prístup k financným prostriedkom sa na odstrasenie nevztahuje, ze Komisia nemala zvýsit pokutu jednoducho z dôvodu, ze SDK má financné prostriedky na zaplatenie pokuty, a ze pokial majú nejaké spolocnosti tazkosti pri získavaní financných prostriedkov na zaplatenie pokuty, nemohlo to odôvodnit osobitné zvýsenie pokuty pre iné spolocnosti. 30. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna bol oprávnený rozhodnút, ze pokuta ulozená SDK mohla byt zalozená na jeho svetovom obrate. Posúdenie 31. Ako je uz vysvetlené v úvodných poznámkach, odstrasenie je dôlezitým aspektom v praxi Komisie týkajúcej sa ukladania pokút na úcely zvýsenia povedomia o dôsledkoch vyplývajúcich zo správania, ktoré je v rozpore s právom hospodárskej sútaze Spolocenstva. Komisia je preto oprávnená stanovit základnú ciastku pokuty na dostatocne odstrasujúcej úrovni. 32. Odstrasenie sa týka závaznosti porusenia. Táto vec predstavuje velmi závazné porusenie a Komisia v súlade s tým urcila základnú ciastku pokuty. Komisia uplatnila diferencované zaobchádzanie. Rozdelila vinníkov do troch skupín s cielom zostavit poradie podla skutocného dosahu. Také zatriedenie neznamená, ze bola úplne zohladnená dostatocná úroven odstrasenia. Nebolo to tak v prípade dvoch z ôsmich vinníkov, kvôli ich velkosti a celkovým zdrojom. 33. SDK tvrdí, ze velkost sa vztahuje na skutocný dosah a nie na odstrasenie a ze Komisia uz jeho velkost a celkový obrat zohladnila pri urcovaní troch kategórií. To vsak nie je pravda. 34. Ako je uvedené vyssie, Komisia prihliadla k celosvetovému obratu vychádzajúcemu z predaja výrobkov a trhovému podielu na úcely diferenciácie a prihliadla na celkový celosvetový obrat ako na základ koeficientu odstrasenia. Na úcely diferenciácie zohladnila celosvetový obrat vychádzajúci z predaja výrobkov, pretoze obrat vychádzajúci z predaja výrobkov lepsie odráza schopnost vinníka spôsobit ujmu a posúdit dopad správania na hospodársku sútaz. Pouzila celosvetový obrat ako zástupnú velicinu za velkost tak, aby zabezpecila dostatocné odstrasenie. Teda SDK nemá pravdu, ked tvrdí, ze celkový celosvetový obrat alebo velkost uz boli zohladnené. 35. Tvrdenie SDK, ze Komisia nemôze pri hodnotení odstrasujúceho úcinku zohladnit celosvetový obrat, nemozno uznat. 36. Ako pripomenul Súd prvého stupna,([9]9) z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia môze pri výpocte pokuty zohladnit, okrem iného, velkost a hospodársku silu dotknutého podniku. Judikatúra tiez uznala význam celosvetového obratu na úcely merania financnej spôsobilosti clenov kartelu. Teda údaje celkového celosvetového obratu môzu naznacovat velkost a celkové zdroje rozlicných podnikov zúcastnujúcich sa na karteli.([10]10) 37. Dalej je zjavné, ze velký podnik s diverzifikovanými zdrojmi bude v inej situácii ako malý podnik, ktorého existencia závisí od jediného výrobku. Pre velký, diverzifikovaný podnik by bola akákolvek pokuta vztahujúca sa iba na ovplyvnený trh mensia v porovnaní s jeho celkovými zdrojmi, ako by bola pokuta pre podnik, ktorého vsetky výrobky sú dotknuté kartelovou dohodou. Teda obdobná pokuta za to isté porusenie nemá rovnaký odstrasujúci úcinok. 38. Súd prvého stupna v bode 241 uznal, ze odlisné financné zdroje môzu vyzadovat odlisné pokuty, ked uviedol, ze kvôli svojmu obrovskému celosvetovému obratu v porovnaní s obratom ostatných clenov kartelu, SDK lahsie zhromazdí financné prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty. Teda schopnost zhromazdit financné prostriedky, ktorá sa lísi podla velkosti a hospodárskej sily dotknutého podniku, môze byt zohladnená pri posudzovaní vhodného odstrasenia. Súd prvého stupna si neodporoval v dalsom bode, kde je uvedené, ze samotná velkost podniku nie je automaticky synonymom financnej sily. Vskutku, aj väcsie spolocnosti môzu byt financne nezdravé alebo môzu mat negatívne cash flow. Súd prvého stupna vsak dospel k záveru, ze SDK nenaznacil, ze by bol v takej situácii; a SDK jasne neoznacil, v com sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia. 39. Co sa týka ostatných tvrdení presadzovaných SDK a uvedených v bode 28 vyssie, ani v rozhodnutí a ani v rozsudku nic nenaznacuje tomu, ze by Komisia zvýsila pokutu pre SDK kvôli financným tazkostiam urcitých iných clenov kartelu. To by vskutku neodôvodnovalo zvýsenie pokuty pre SDK. Dalej nie je pravda, ze kedze Komisia nemusí zohladnit znízenú platobnú schopnost, ktorú mozno vziat do úvahy na konci procesu stanovovania pokuty, ze to isté platí pre platobnú schopnost (schopnost zhromazdit zdroje), ktorá je zohladnená v prvom kroku procesu stanovovania pokuty. 40. SDK tiez poukázal na rozsudok vo veci Parker Pen([11]11), v ktorom Súd prvého stupna uviedol, ze "primeraná pokuta nemôze byt urcená iba jednoduchým výpoctom celkovej sumy". Uvedený rozsudok varoval proti prílisnému spoliehaniu sa na celkový obrat, ako to bolo v prípade veci Musique Diffusion Française. Vo veci Parker Pen vsak islo o konecnú sumu, zatial co v tejto veci ide o východiskovú sumu urcenú vo svetle závaznosti porusenia. Ako Súd prvého stupna uviedol,([12]12) v tejto veci Komisia neurcila konecnú sumu pokút iba na základe celosvetového obratu, ale zohladnila celý súbor iných faktorov, ako je obrat. B - Druhý odvolací dôvod 41. SDK poznamenáva, ze Súd prvého stupna neuviedol ziadne relevantné kritérium, ktoré by mohlo odôvodnit pouzitie koeficientu odstrasenia na SDK. V skutocnosti Súd prvého stupna nezohladnil mnozstvo relevantných vseobecných zásad, ktoré boli uplatnitelné. V uvedenom ohlade rozdeluje SDK svoje tvrdenia do styroch castí. 42. V prvej casti SDK tvrdí, ze pokuty majú byt na úcely odstrasenia zvysované iba mierne a len z konkrétnych relevantných dôvodov, ktoré uvedené zvýsenie podporujú, najmä preto, lebo odstrasenie nie je zmienované v nariadení c. 17. SDK poznamenáva, ze Súd prvého stupna v uvedenom ohlade neposkytol odôvodnenie, ani vysvetlenie. 43. V druhej casti SDK tvrdí, ze koeficient je opodstatnený iba vo svetle skutocného alebo preukázaného postoja spolocnosti a nie jej velkosti. SDK uvádza, ze neboli oznacené ziadne okolnosti umoznujúce individualizovat odvolatela s cielom zvýsit mu pokutu na úcely odstrasenia. 44. V tretej casti tohto odvolacieho dôvodu SDK poznamenáva, ze ekonomické analýzy odstrasenia potvrdzujú, ze koeficient odstrasenia je svojvolný a neopodstatnený. 45. Podla SDK, ak je zvýsená pokuta opodstatnená na úcely odstrasenia, nemôze byt pokuta na dosiahnutie odstrasujúceho úcinku urcená svojvolne, ale mala by byt vypocítaná s poukázaním na: i) výhody alebo zisky, ktoré dotknutý podnik mohol zamýslat získat z porusenia, ak by nezákonné správanie nebolo odhalené (ktoré závisia od obratu spolocnosti ovplyvnenom porusením); a ii) pravdepodobnosti odhalenia. 46. SDK namieta, ze Súd prvého stupna zamietol jeho tvrdenie v uvedenom zmysle tým, ze v bode 242 nezohladnil skutocnost, ze velké spolocnosti vyrábajúce viacero výrobkov - s "financnou" silou alebo bez nej - nie sú menej citlivé na pokuty ako spolocnosti vyrábajúce jediný výrobok. Ekonomická teória preukazuje, ze velké podniky sú prinajmensom tak náchylné k maximálnemu obmedzovaniu svojich právnych povinností a iných výdavkov ako mensie podniky. 47. SDK uvádza, ze rozsudok nie je v súlade s postojom Komisie v iných veciach, kde Komisia urcila sumu "dodatocného zisku" a vzala ho do úvahy pri stanovovaní pokuty. 48. SDK tiez tvrdí, ze je nesprávne zapocítat zvýsenie na odstrasenie a neskôr zvýsit takto zvýsenú sumu s poukázaním na dobu trvania, pritazujúce okolnosti alebo cokolvek iné. Podla jeho názoru by mala byt otázka toho, ci je potrebné odstrasenie, rozhodnutá na konci výpoctu. 49. Napokon, v stvrtej casti SDK tvrdí, ze suma zvýsenia bola neprimeraná. V uvedenom ohlade poukazuje na svoj malý trhový podiel v EHP. Dalej uvádza, ze analýza upravenej pokuty odhaluje, ze pokuta ulozená SDK je neprimeraná v porovnaní s pokutou ulozenou ostatným úcastníkom. Posúdenie 50. SDK v podstate tvrdí, ze individualizovanie podniku práve kvôli jeho velkosti nie je relevantné. SDK pripomína, ze úcelom vseobecného odstrasenia je zabezpecit, aby boli náklady a pokuta dostatocne vysoké na to, aby odrádzali od porusenia zákona. Tvrdí, ze spolocnosti budú pri porusovaní zákona uskutocnovat racionálnu volbu, budú vlastne dosadzovat údaje do rovnice. Inými slovami, aké sú náklady a zisk, aké sú sance byt prichytený? Najlepsím spôsobom merania zisku, ktorý môze spolocnost ocakávat, je pozriet sa na velkost trhu (kolko penazí je dostupných v dôsledku zvýsenia cenovej úrovne na trhu) a na velkost jej podielu na uvedenom trhu (kolko penazí môze konkrétna spolocnost ocakávat). Iné cinnosti, mimo relevantného trhu, netvoria súcast uvedenej analýzy. Výsledkom uvedených cinností nie sú dodatocné výnosy, a preto nie je potrebné tieto výnosy vyvazovat v pokute. Dalej, SDK nesúhlasí s údajným prvotným dôvodom uvazovania Komisie a Súdu prvého stupna, konkrétne, ze väcsie spolocnosti pokuty pocitujú menej, a preto by mali byt potrestané prísnejsie. SDK tvrdí, ze spolocnosti s mnozstvom rozlicných cinností nemôzu byt lahostajné, pretoze vsetky malé riziká v rozlicných cinnostiach by spolocne dávali velké sumy penazí. 51. V skutocnosti SDK tiez tvrdí, ze existujú okolnosti, za ktorých by mala velká skupina spolocností dostat mensiu pokutu na odstrasenie ako mensia spolocnost, pretoze napríklad je väcsia pravdepodobnost, ze velká spolocnost bude zalovaná o náhradu [skody] ako malá spolocnost, a preto potrebuje menej odstrasenia. 52. Uvedené posledné tvrdenie musí byt hned na zaciatku zamietnuté. Ak by sa aj predpokladalo, ze väcsie spolocnosti budú zalované skôr ako mensie spolocnosti, je to dodatocné riziko, ktoré podstupujú za nedodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze a ako také toto riziko nesúvisí s povinnostou uvedené pravidlá dodrziavat. 53. Dalej, vo vztahu k prvej casti sa zdá, ze SDK rozlisuje medzi "vseobecným odstrasením" (definovaným SDK ako úkon na odradenie vsetkých spolocností vo vseobecnosti, vrátane tretích osôb a potenciálnych porusovatelov, od zapojenia sa do predmetného porusenia) a "konkrétnym odstrasením" (na odradenie konkrétneho zalovaného od opätovného porusovania pravidiel v budúcnosti) a ze iba konkrétne odstrasenie môze odôvodnit koeficient. No ani v napadnutom rozhodnutí a ani v napadnutom rozsudku ziadne také rozlísenie nie je. SDK nie je individualizovaný kvôli konkrétnemu odstraseniu. Komisia uplatnila koeficient na SDK a jedného dalsieho clena zúcastnujúceho sa porusenia, aby vyjadrila zásadu, ze rozdielne financné zdroje vyzadujú rozdielne pokuty, pokial majú mat rovnocenný odstrasujúci úcinok. 54. Ako bolo uvedené predtým, pokuty sú dôlezitým nástrojom v rukách Komisie pri vymáhaní politiky hospodárskej sútaze. Pokuta má nielen retribucný, ale tiez odstrasujúci aspekt. Prvotnou myslienkou je zabránit (vsetkým) podnikom v porusovaní pravidiel hospodárskej sútaze v budúcnosti. 55. Teda odstrasujúcu povahu pokuty nemozno urcit iba v závislosti od osobitnej situácie dotknutého podniku. 56. To ma privádza k aspektu velkosti spolocnosti a odstrasenia. 57. V ekonomickej teórii môze byt pravda, ze pre optimálne odstrasenie sú relevantnými urcujúcimi faktormi spôsobená ujma alebo nadobudnutý zisk, spolu s moznostou prichytenia. Skutocnostou vsak je, ze v realite je tazké tak pre vinníkov, ako aj pre Komisiu v jej kazdodennej praxi ekonomickú teóriu optimálneho odstrasenia uplatnovat. Predovsetkým, výpocet pokuty zalozený na "nadobudnutom zisku" môze mat odstrasujúci úcinok iba vtedy, ak môze byt urcený s úplnou presnostou. Komisii jednoducho chýbajú potrebné informácie na výpocet pokuty v uvedenom ohlade. To isté platí o pravdepodobnosti odhalenia a stíhania. Ako Komisia uviedla, pre clena kartelu bude tiez mimoriadne tazké kvantitatívne vyjadrit pravdepodobnost odhalenia. Ked podnik zvazuje, ci sa pripojí ku kartelu, výpocty (ocakávaného) zisku a strát môzu byt iba priblizné. 58. Dalej, ak je aj presnejsí výpocet mozný, bude predstavovat iba spodnú úroven, pod ktorou pokuty urcite nemôzu mat odstrasujúci úcinok. Teda, úprava smerom nahor, bezpecnostná rezerva, bude pravdepodobne nevyhnutná na vyhnutie sa riziku nedostatocného odstrasenia. 59. Okrem toho, tento kartel nie je iba o urcovaní cien, ale zaoberá sa aj rozdelením trhu a rovnako aj inými podobami tajných dohovorov (pozri bod 13 napadnutého rozsudku). To môze dalej skomplikovat zvazovanie ocakávaného zisku a odhalenia. 60. Na okraj poznamenávam, ze velmi málo rozhodnutí, v ktorých Komisia odkazovala na "nadobudnutý zisk" vinníkom, zvýraznuje tazkosti v uvedenom ohlade. Hladiac na usmernenia, sa zdá byt jasné, ze "nadobudnutý zisk" nie je prvkom východiskovej sumy. V súlade s usmerneniami ho môze Komisia vziat do úvahy ako pritazujúcu okolnost ("potreba zvýsit pokutu s cielom prekrocenia zisku zarobeného nenálezite v dôsledku porusenia pravidiel v prípadoch, kde je mozné objektívne stanovit túto výsku"([13]13)), rovnako ako aj mozný faktor, ktorý treba zohladnit pre konecnú úpravu výpoctu pokuty ("ekonomické alebo financné výhody odvodené vinníkmi"([14]14)). Nezohladnuje ho pri stanovovaní východiskovej sumy. 61. Po druhé, teória, na ktorú poukazuje SDK([15]15), sa uplatnuje na jednotlivého vinníka; jedného vinníka vypocítavajúceho náklady, výhody a riziko pokuty alebo iných sankcií. Ako na to poukázala Komisia na pojednávaní, uvedená teória nezohladnuje komplexný proces v prípade kolektívneho porusenia. Skupinová dynamika vyzaduje odlisný prístup k odstraseniu. Napríklad môze byt dostatocné odstrasit iba jedného z (velkých) hrácov na odradenie od vytvorenia kartelu. Dalej, v prípade kolektívneho porusenia, ako je kartel, na rozdiel od porusenia jednotlivým vinníkom, Komisia musí tiez uvazovat o následných úcinkoch pokút a musí zohladnit velkost danej spolocnosti.([16]16) 62. Napokon, co sa týka tvrdenia, ze väcsie spolocnosti sa o mensie sumy nestarajú menej ako malé spolocnosti, to predovsetkým predpokladá dokonalé informácie a dokonalú racionalitu. To je tazké pre jednotlivca vypocítavajúceho riziko prítomné v porusení a je to tiez tazké pre podniky zapojené do kartelu. Dalej nemozno popriet, ze existuje rozdiel medzi malými a velkými spolocnostami v tom zmysle, ze malá pokuta môze uniknút pozornosti predstavenstva materskej spolocnosti skupiny, zatial co obrovská suma tejto pozornosti neunikne. Obrovská pokuta pravdepodobne pritiahne pozornost predstavenstva, a preto bude pravdepodobne podnecovat dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze v súvislosti s budúcim správaním. 63. Na záver treba uviest, ze Súd prvého stupna sa nedopustil nesprávneho posúdenia, ked v bode 242 rozsudku uviedol, ze "tým, ze tvrdil, ze cielom spravodlivej pokuty môze byt iba náhrada skody spôsobenej slobodnej hospodárskej sútazi a ze na tento úcel treba posúdit pravdepodobnost odhalenia kartelu, ako aj zisk, s ktorým pocítali jeho clenovia, SDK sa odvoláva na hypotetické parametre, ktoré sú prílis neurcité pre posúdenie skutocných financných zdrojov podniku". 64. Ako je uvedené vyssie, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia môze zohladnit velkost a hospodársku silu podniku a ze údaje o celosvetovom obrate môzu poskytnút náznak o velkosti a celkových zdrojoch rozlicných podnikov zúcastnujúcich sa na karteli. Súd prvého stupna sa preto nedopustil nesprávneho posúdenia ani vtedy, ked uviedol, ze aby dala pokute dostatocne odstrasujúci úcinok, Komisia bola oprávnená uplatnit koeficient. 65. SDK tiez tvrdí, ze koeficient je opodstatnený iba v závislosti od skutocného a preukázaného postoja spolocnosti. SDK nebol vodcom skupiny, nevyvíjal nátlak na ostatných, aby sa na dohode zúcastnovali, nemal ziadnu stratégiu na vylúcenie akejkolvek konkurencie, nevyvíjal úsilie na zatajenie dohôd atd. Tieto tvrdenia nie sú v tomto kontexte relevantné, pretoze taký postoj bude zohladnený ako pritazujúca okolnost v neskorsej fáze procesu urcovania výsky pokuty. Nie je relevantná pre hodnotenie závaznosti. 66. Co sa týka tvrdenia SDK, ze pokuta musí byt zvýsená najskôr z dôvodu doby trvania, pritazujúcich okolností alebo cohokolvek iného a az potom môze byt pokuta zvýsená na zabezpecenie toho, aby mala dostatocný odstrasujúci úcinok, uvedené tvrdenie treba v súlade s clánkom 113 ods. 2 rokovacieho poriadku zamietnut. Netvorilo súcast konania pred Súdom prvého stupna. 67. Vo stvrtej casti SDK uvádza, ze suma zvýsenia bola neprimeraná vo svetle jeho malého trhového podielu v EHP. Dalej tvrdí, ze analýza základnej ciastky pokuty po jej úprave odhaluje, ze pokuta ulozená SDK je neprimeraná vo vztahu k pokutám ulozeným ostatným úcastníkom kartelu. 68. Ako Komisia tiez uvádza, uvedené tvrdenie odvolatela je zalozené na porovnaní so základnými ciastkami pokút v upravenej výske ostatných úcastníkov a s rocným obratom odvolatela v EHP. Takéto porovnania nie sú relevantné. Predlozené výpocty v celom rozsahu spocívajú na nesprávnom predpoklade, ze ekonomická sila SDK mala byt posúdená na základe obratu dosiahnutého na relevantnom tovarovom trhu v EHP. 69. V uvedenej súvislosti, ako poznamenal Súd prvého stupna, ak by Komisia vypocítala východiskovú sumu na základe nízkeho obratu dosiahnutého SDK v EHP týkajúceho sa dotknutého výrobku, odmenila by japonských výrobcov, vrátane SDK, za dodrziavanie jednej zo základných zásad kartelu a za to, ze sa dohodli, ze nebudú vstupovat do hospodárskej sútaze na trhu EHP, cím ich správanie v súlade s uvedenou zásadou kartelu umoznilo domácim výrobcom v Európe jednostranne v EHP urcovat ceny. Týmto konaním japonskí zalobcovia, vrátane SDK, bránili konkurencii v EHP bez ohladu na ich skutocný obrat.([17]17) C - Tretí odvolací dôvod 70. SDK tvrdí, ze Súd prvého stupna neodôvodnene konstatoval, ze Komisia bola oprávnená na jednej strane vychádzat pri výpocte základnej ciastky pokuty, ako aj koeficientu odstrasenia zo svetového obratu a na druhej strane nezohladnit skutocnost, ze proti SDK uz boli vedené konania v Spojených státoch, Kanade, ako aj Japonsku, a ze tieto státy mu uz ulozili pokuty. 71. Ak mal byt podla SDK na úcely odstrasenia pouzitý celosvetový obrat, konzistentné uplatnovanie právnych predpisov by vyzadovalo zohladnenie pokút a nákladov, ktoré majú byt zaplatené v iných státoch na úcely urcenia výsky dodatocnej pokuty, ktorá sa vyzaduje na vhodný odstrasujúci úcinok. Odstrasujúci úcinok závisí od celkových výdavkov vyplývajúcich z nezákonného správania, ktoré zahrnajú nielen pokuty ulozené v EHP, ale aj pokuty ulozené inde. 72. Tým, ze nezohladnil pokuty a platby náhrady skody, ktoré musel zalobca uhradit v Spojených státoch, a tým, ze zároven urcil koeficient odstrasenia na základe celosvetového obratu, Súd prvého stupna ulozil pokutu majúcu za následok dvojitý trest, ktorá je neprimeraná vo vztahu k dôvodnému odstrasujúcemu úcinku. 73. Komisia namieta, ze nedoslo k ziadnemu poruseniu zásady ne bis in idem. Posúdenie 74. Ako som uz vysvetlil vo svojich návrhoch vo veci C-308/04, pokuty ulozené orgánmi tretích státov sú ukladané s ohladom na porusenia ich práva hospodárskej sútaze a pokuty ukladané Komisiou sú ukladané s ohladom na porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. Nedochádza k ziadnemu prekrývaniu sa jurisdikcií. 75. Teda Komisia nie je ani povinná zohladnit pokuty uz ulozené v tretích státoch z hladiska odstrasujúceho prvku pokuty. D - Stvrtý odvolací dôvod: základné právo na spravodlivý proces 76. V tomto odvolacom dôvode Showa Denko tvrdí, ze Súd prvého stupna v bode 240 napadnutého rozsudku nesprávne zamietol tvrdenie zalobcu týkajúce sa prílezitosti byt vypocutý Komisiou v súvislosti s jej úmyslom individualizovat SDK a uplatnit koeficient odstrasenia. Okrem toho, Súd prvého stupna v uvedenom ohlade neposkytol ziadne odôvodnenie alebo vysvetlenie. 77. Komisia namieta, ze Súd prvého stupna neporusil právo odvolatela na obranu a ze dostatocne odôvodnil uplatnenie koeficientu na pokutu. Posúdenie 78. V bode napadnutého rozsudku, na ktorý SDK odkazuje, Súd prvého stupna zamietol staznost SDK, pretoze Komisia uz predtým uviedla, ze navrhuje "stanovit pokuty na úrovni, ktorá bude dostatocná na zabezpecenie odstrasenia", ze SDK si bol "jednoznacne vedomý... clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a svojho vysokého celosvetového obratu" a ze SDK "mohol vyvodit z [rozhodnutia vo veci ABB z 21. októbra 1998], v ktorom bol koeficient presne vo výske 2,5 uplatnený na [ABB], ze nie je vylúcené, ze Komisia tiez na SDK uplatní koeficient v uvedenej velkosti". Súd prvého stupna dospel k záveru, ze SDK preto nic nebránilo v tom, aby poukázal pocas správneho konania na svoju velkost a svoje financné zdroje, alebo aby vyjadril svoje názory na odstrasujúci úcinok pokuty, ktorou ho postihne Komisia. 79. Podla môjho názoru je jasné, ze zohladnenie odstrasenia a prípadne uplatnenie koeficientu na úcely dosiahnutia pokuty s dostatocným odstrasujúcim úcinkom nemôze byt ako také povazované za novú politiku. Súd prvého stupna správne poukázal na znenie clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Z toho tiez vyplýva odkaz na judikatúru v súvislosti s uvedeným ustanovením. Od rozsudku vo veci Musique Diffusion Française sa uznáva, ze Komisia musí v kazdom okamihu prispôsobovat úroven pokút potrebám vykonania pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva v rámci hraníc stanovených nariadením c. 17. 80. Ako mozno odvodit z rozsudku Súdu prvého stupna, SDK si bol vedomý toho, ze Komisia so svojom oznámení o výhradách naznacila, ze navrhuje stanovit pokutu na úrovni dostatocnej na zabezpecenie odstrasenia. Uvedený náznak je ako taký dostatocný, kedze by nebolo vhodné, aby Komisia poskytovala náznak o presnej výske pokuty, ktorú navrhuje stanovit.([18]18) 81. Dalej, usmernenia samotné zdôraznujú dôlezitost odstrasujúceho úcinku pokuty, rovnako ako aj judikatúra súdov Spolocenstva. 82. Preto Súd prvého stupna odmietnutím staznosti SDK neporusil jeho právo na obranu. VIII - Návrh 83. S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie, - zaviazal SDK na náhradu trov konania. __________________________________________________________________ [19]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [20]2 - Ú. v. ES L 100, 2002, s. 1. __________________________________________________________________ [21]3 - Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3. __________________________________________________________________ [22]4 - Rozsudok zo 7. júna 1983, Musique Diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, body 105 a 106. __________________________________________________________________ [23]5 - Nariadenie Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). __________________________________________________________________ [24]6 - Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4. __________________________________________________________________ [25]7 - Vo veci VAW (VAW je dalsím clenom kartelu) tiez Komisia povazovala za nevyhnutné upravit pre odstrasenie pokutu smerom nahor. VAW sa proti napadnutému rozhodnutiu neodvolal. __________________________________________________________________ [26]8 - Pozri body 247 az 249 rozsudku. __________________________________________________________________ [27]9 - Pozri bod 239 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [28]10- R ozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4, body 119 a 121. __________________________________________________________________ [29]11 - Rozsudok zo 14. júla 1994, Parker Pen/Komisia, T-77/92, Zb. s. II-549, bod 94. __________________________________________________________________ [30]12 - Pozri bod 202 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [31]13 - Bod 2 piata zarázka usmernení. __________________________________________________________________ [32]14 - Pozri bod 5 písm. b) usmernení. __________________________________________________________________ [33]15 - SDK poukazuje na ekonomickú teóriu zlocinu a trestu vyvinutú G. S. Beckerom. __________________________________________________________________ [34]16 - Príklad daný Komisiou je kartelom pozostávajúcim z jedného velkého hráca a niekolkých malých hrácov. Velký hrác spolupracoval s Komisiou a získava beztrestnost podla oznámenia o spolupráci. V takom prípade by mohli velmi vysoké pokuty vylúcit mensích hrácov z odvetvia; v takom prípade by zásah Komisie vyústil do monopolu. __________________________________________________________________ [35]17 - Pozri bod 198 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [36]18 - Rozsudok z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 19. Pozri tiez rozsudok Musique Diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 4. References 1. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref1 20. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref2 21. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref3 22. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref4 23. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref5 24. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref6 25. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref7 26. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref8 27. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref9 28. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref10 29. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref11 30. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref12 31. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref13 32. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref14 33. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref15 34. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref16 35. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref17 36. file:///tmp/lynxXXXXJf1A5L/L97956-2672TMP.html#Footref18