NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 14. júla 2005 ^1([1]1) Spojené veci C-266/04 az C-270/04, C-276/04 a C-321/04 az C-325/04 Nazairdis SAS (C-266/04), Jaceli SA (C-267/04), Komogo SA (C-268/04), Tout pour la maison SARL (C-269/04), Distribution Casino France SAS (C-270/04), Bricorama France SAS (C-276/04), Distribution Casino France 3 SAS (C-321/04), Société Casino France, právny nástupca IMQEF SA, ktorý bol právnym nástupcom JUDIS SA (C-322/04), Dechrist Holding SA (C-323/04), Komogo SA (C-324/04), Tout pour la maison SARL (C-325/04) proti Caisse Nationale de l'Organisation Autonome d'Assurance Vieillesse des Travailleurs non salariés des Professions Industrielles et Commerciales (Organic) [návrhy na zacatie prejudiciálneho konania podané Tribunal des affaires de sécurité sociale de Saint-Étienne (C-266/04 az C-270/04 a C-276/04) a Cour d'appel de Lyon (C-321/04 az C-325/04) (Francúzsko)] "Clánok 87 ods. 1 ES - Dan vyrubená podla predajnej plochy - Pouzitie príjmu z dane" Obsah I - Úvod II - Vnútrostátny právny rámec A - Dan na pomoc obchodu a remeslu B - Pouzitie príjmu z dane 1. Podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti 2. Iné spôsoby pouzitia TACA a) Pouzitie v prospech Fisacu b) Pouzitie pre systémy základného dôchodkového poistenia osôb samostatne zárobkovo cinných v remeselných povolaniach a osôb samostatne zárobkovo cinných v priemyselných a obchodných povolaniach c) Pouzitie v prospech CPDC III - Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky IV - Posúdenie A - Úvodné pripomienky k prípustnosti návrhov na zacatie konaní o prejudiciálnych otázkach B - Nezdanovanie urcitých maloobchodných prevádzok 1. Význam tohto problému pre rozhodnutie veci vo svetle predmetu sporoch vo veciach samých 2. Subsidiárne: klasifikácia nezdanovania niektorých obchodov C - O existencii záväzného vztahu urcenia príjmu z TACA 1. Odpovede úcastníkov konania na písomné otázky Súdneho dvora 2. Právne posúdenie a) Judikatúra b) Právna analýza D - O rozlicných intervencných opatreniach financovaných scasti spornou platbou 1. Hlavné argumenty dotknutých úcastníkov konania 2. Právne posúdenie a) Judikatúra b) O systéme podpory pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti c) O doplnkových príspevkoch do systémov dôchodkového poistenia d) O individuálnych opatreniach poskytnutých zo strany Fisac a CPDC V - Návrh I - Úvod 1. Návrhy na zacatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu clánku 87 ods. 1 ES. Boli podané v konaniach, ktorých predmetom je napadnutie zákonnosti francúzskej dane na pomoc obchodu a remeslu. II - Vnútrostátny právny rámec A - Dan na pomoc obchodu a remeslu 2. Podla clánku 1 zákona c. 72-657 z 13. júla 1972, ktorý stanovuje opatrenia v prospech urcitých kategórií starsích obchodníkov a remeselníkov([2]2) "... pomocné opatrenia budú zavedené pre cinné osoby alebo pre dôchodcov poistených systémom dôchodkového poistenia na základe systémov dôchodkového poistenia pre osoby remeselných, priemyselných a obchodných povolaní". 3. Clánok 3 ods. 2 zákona c. 72-657, v znení zákona c. 94-1162 z 29. decembra 1994 o rozpocte na rok 1995([3]3) (dalej len "zákon c. 72-657") zavádza dan na pomoc obchodu a remeslu (dalej len "TACA"). 4. TACA je progresívna dan priamo zatazujúca maloobchody nachádzajúce sa vo Francúzsku, ktorých predajná plocha je väcsia ako 400 m^2 a ktorých rocný obrat je vyssí ako 460 000 eur. Sadzby dane sa zvysujú v závislosti od výsky rocného obratu na m^2. 5. V case skutkových okolností v prejednávaných veciach Caisse nationale de l'organisation autonome d'assurance vieillesse des travailleurs non salariés des professions industrielles et commerciales (Národná pokladna autonómnej organizácie dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo cinných v priemyselných a obchodných povolaniach, dalej len "Caisse Organic") vyberala dan TACA. B - Pouzitie príjmu z dane 1. Podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti 6. Podla clánkov 8 az 10 zákona c. 72-657 slúzi príjem z TACA na financovanie speciálnej kompenzacnej pomoci pri úplnom skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti v prospech urcitých obchodníkov a remeselníkov, len co dosiahnu vek 60 rokov za predpokladu, ze ich financné prostriedky nepresahujú urcenú hornú hranicu. 7. Podla clánku 106 zákona c. 81-1160 z 30. decembra 1981 o rozpocte na rok 1982, ktorý bol následne zmenený a doplnený zákonom c. 95-95 z 1. februára 1995 a zákonom c. 2002-1575 z 30. decembra 2002, uvedená speciálna kompenzacná pomoc bola nahradená príspevkom pri ukoncení pracovného pomeru. Uvedený clánok uvádza: "Obchodníci a remeselníci, ktorí sú minimálne pätnást rokov poistencami dôchodkového poistenia remeselných, priemyselných a obchodných povolaní, môzu byt na vlastnú ziadost, pokial sú ich príjmy nizsie ako dekrétom stanovená hranica, príjemcami pomoci cez pokladne uvedeného systému po dosiahnutí veku: a) dovrsených sestdesiat rokov, v prípade definitívneho skoncenia výkonu akejkolvek podnikatelskej cinnosti; b) dovrsených pätdesiatsedem rokov, ak môzu preukázat, ze z odchodu do dôchodku im nevzniká ziaden okamzitý osobný prospech vtedy, ked bez ujmy uspokojovania potrieb miestnych obyvatelov ich cinnost koncí: - v súvislosti so spolocnou aktivitou podla clánku 4 zákona c. 89-1008 z 31. decembra 1989 o rozvoji podnikov v odvetviach obchodu a remesiel a o zlepsovaní ich hospodárskeho, právneho a sociálneho prostredia, alebo - v súvislosti s akcnými plánmi na restrukturalizáciu odvetví obchodu a remesiel prijatých státom v súlade s clánkom 11 zákona c. 82-653 z 29. júla 1982 o reforme plánovania. Obchodníci alebo remeselníci trpiaci nespôsobilostou na výkon práce v takom rozsahu, ze sa stanú trvalo neschopnými práce, sú vynatí z poziadavky na vek uvedenej v prvom odseku. ..." 8. Dekrét c. 82-307 z 2. apríla 1982 stanovuje podmienky na pridelenie podpory pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti. Uvedený dekrét bol vykonaný ministerským výnosom z 13. augusta 1996([4]4). Clánok 10 uvedeného výnosu v znení výnosu z 3. septembra 2001 o prispôsobení niektorých súm vyjadrených vo frankoch hodnote v eurách([5]5) uvádza, ze "výska podpory bude stanovená od 3 140 eur do 18 820 eur na domácnost a od 2 020 eur do 12 100 eur u jednotlivca". 2. Iné spôsoby pouzitia TACA 9. Od zavedenia TACA sa príjem z tejto dane znacne zvýsil z dôvodu zvýsenia velkoobchodu na trhu a nárastu obchodnej plochy obchodníkov usadených na francúzskom území. Na základe uvedeného clánok 4 zákona c. 89-1008 z 31. decembra 1989 o rozvoji podnikov v odvetviach obchodu a remesiel, ktorý je zmenený a doplnený clánkom 40-I zákona c. 96-1160 z 27. decembra 1996 o financovaní sociálneho zabezpecenia na rok 1997 stanovuje: "Orgán poverený výberom [TACA] bude oprávnený pouzit prebytky príjmov z uvedenej dane na spolocné aktivity s cielom ochrany podnikatelskej cinnosti obchodníkov v odvetviach ovplyvnených spolocenskou zmenou spôsobenou vývojom obchodu, na projekty podporujúce prevod alebo restrukturalizáciu podnikov v odvetví obchodu a remesiel a na financovanie základných systémov dôchodkového poistenia pre osoby v odvetví remesiel alebo vykonávajúcich priemyselné a obchodné povolania." 10. Prebytok príjmov z TACA bol v súlade s tým poukazovaný pre Fonds d'intervention pour la sauvegarde de l'artisanat et du commerce (intervencné fondy na zachovanie remesiel a obchodu, dalej len "Fisac"), pre systémy základného dôchodkového poistenia osôb samostatne zárobkovo cinných v remeselných povolaniach a osôb samostatne zárobkovo cinných v priemyselných a obchodných povolaniach a pre Comité professionnel de la distribution des carburants (Obchodný výbor distribútorov pohonných látok, dalej len "CPDC"). a) Pouzitie v prospech Fisacu 11. Clánok 2 dekrétu c. 95-1140 z 27. októbra 1995 o spôsobe pouzitia prebytkov príjmu z dane na pomoc obchodu a remeslu([6]6) stanovuje, ze cast prebytkov príjmu z TACA má byt platená na osobitný úcet Fisacu. 12. Podla clánku 1 dekrétu c. 95-1140 Fisac financuje, na jednej strane, spolocné aktivity s cielom podporit zachovanie a prispôsobenie obchodu a remeselníctva v záujme zabezpecenia ozivenia obchodu v geografických alebo profesijných oblastiach a prepojenie vhodného lokálneho zásobovania so spolocenským zivotom a na druhej strane projekty podporujúce prevod a restrukturalizacné projekty pre podniky v odvetviach obchodu a remesiel s rocným obratom nepresahujúcim sumy urcené výnosom ministra zodpovedného za odvetvia obchodu a remeslá. 13. Podla clánku 8 dekrétu c. 95-1140 "rozhodnutia [o pridelení pomoci] prijíma minister obchodu a remesiel na základe stanoviska komisie" zriadenej uvedeným dekrétom. b) Pouzitie pre systémy základného dôchodkového poistenia osôb samostatne zárobkovo cinných v remeselných povolaniach a osôb samostatne zárobkovo cinných v priemyselných a obchodných povolaniach 14. Clánok 40-II zákona c. 96-1160 z 27. decembra 1996 o financovaní sociálneho zabezpecenia na rok 1997 doplnil do clánku L.633-9 kódexu sociálneho zabezpecenia odsek 6, ktorý stanovuje, ze cast príjmu z TACA je urcená na financovanie systémov základného dôchodkového poistenia osôb samostatne zárobkovo cinných v remeselných povolaniach a osôb samostatne zárobkovo cinných v priemyselných a obchodných povolaniach. Táto suma je rozdelená podla ich úctovného deficitu medzi Caisse Organic a Caisse nationale d'assurances vieillesse des artisans (Národná pokladna dôchodkového poistenia remeselníkov) (dalej len "Caisse Cancava"). 15. Suma TACA pridelená na financovanie predmetných poistných systémov je urcovaná kazdý rok spolocným výnosom ministra hospodárstva, financií a priemyslu a ministra zamestnanosti a solidarity. 16. Uvedený mechanizmus financovania systémov základného dôchodkového poistenia bol zrusený clánkom 35-IV zákona c. 2002-1575 o rozpocte na rok 2003. c) Pouzitie v prospech CPDC 17. CPDC bol vytvorený dekrétom c. 91-284 z 19. marca 1991([7]7). V súlade s clánkom 2 dekrétu c. 91-284 v znení clánku 1 dekrétu c. 98-132 z 2. marca 1998([8]8) je CPDC poverený: "1. Vypracovávat a realizovat akcné programy s cielom vytvorit distribucnú siet pre pohonné látky, zlepsit jej produktivitu, modernizovat jej podmienky obchodovania a riadenia a zachovat vyvázené zásobovanie na celom vnútrostátnom území; 2. Poskytnút dotknutým podnikom pomoc s cielom ulahcit realizáciu schválených programov a s týmto úcelom uskutocnit vsetky potrebné prieskumy; 3. Zhromazdovat informácie prospesné pre vyssie uvedené ciele a poskytovat ich jednotlivým povolaniam." 18. Clánok 4 dekrétu c. 91-284 a nasl. uvádza, ze rozhodnutia CPDC prijíma správna rada tohto výboru, oznamujú sa vládnemu komisárovi a státnemu kontrolórovi a sú vykonatelné, ak ziaden z nich neuplatní právo veta v lehote pätnástich dní. 19. Clánok 1 dekrétu c. 98-132 posilnil prostriedky CPDC doplnením jeho príjmov castou prebytku z TACA. Podla uvedeného ustanovenia "spolocným výnosom ministra priemyslu, ministra obchodu a remesiel a ministra pre rozpocet sa kazdorocne stanoví maximálna výska príjmov pouzitých v rámci profesijného výboru pre predaj pohonných látok". 20. Také poskytnutie dodatocných zdrojov pre CPDC bolo schválené Komisiou Európskych spolocenstiev rozhodnutím c. N 294/97 z 18. júna 1997 pre obdobie rokov 1997 az 2000 a pre rozpocet 60 miliónov francúzskych frankov (okolo 9 147 000 eur).([9]9) III - Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky 21. Dna 11. apríla 2001 podala kazdá zo spolocností, ktoré sú zalobkynami vo veciach C-321/04 az C-325/04 zalobu proti Caisse Organic na Tribunal des affaires de sécurité sociale de Saint-Étienne (Francúzsko). Cielom týchto zalôb je dosiahnut vrátenie súm zaplatených predmetnými spolocnostami ako TACA v rokoch 1999 a/alebo 2000. Podla ich názoru bola TACA zavedená v rozpore s ustanoveniami clánku 87 ods. 1 ES a clánku 88 ods. 3 ES. 22. Rozsudkami z 27. januára 2003 Tribunal des affaires de sécurité sociale de Saint-Étienne tieto zaloby zamietol. Zalobkyne vo veci samej teda podali odvolanie na cour d'appel de Lyon (Francúzsko). 23. Dna 7. apríla 2003 zalobkyna vo veci C-276/04 podala zalobu proti Caisse Organic na Tribunal des affaires de sécurité sociale de Saint-Étienne s cielom dosiahnut vrátenie súm zaplatených ako TACA za roky 2000 az 2002. 24. Dna 11. apríla 2003 zalobkyne vo veciach C 266/04 az C 270/04 podali pät rôznych zalôb proti Caisse Organic na uvedený vnútrostátny súd s cielom dosiahnut vrátenie súm, ktoré zaplatili ako TACA za rok 2001. 25. Vnútrostátne súdy sa v predmetných veciach zaoberali otázkou, ci TACA bola zavedená v rozpore s clánkom 87 ods. 1 ES a clánkom 88 ods. 3 ES poslednou vetou. 26. Z tohto dôvodu Cour d'appel de Lyon uzneseniami z 24. februára 2004 rozhodol o prerusení konania a poziadal Súdny dvor, aby "sa vyjadril, ci [TACA] zaplatená [zalobkynami vo veciach C-321/04 az C-325/04] predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES alebo nie". 27. Uzneseniami z 5. apríla 2004 Tribunal des affaires de sécurité sociale de Saint-Étienne rozhodol o prerusení konania a polozil Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku vo veciach C-266/04 az C-270/04 a C-276/04: "Má sa clánok 87 ES vykladat v tom zmysle, ze verejné podpory, ktoré poskytlo Francúzsko v rámci CPDC..., Fisacu..., ako pomoc pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti remeselníkov a obchodníkov a dotácia do systému dôchodkového poistenia osôb samostatne zárobkovo cinných v priemyselných a obchodných povolaniach, ako aj systému dôchodkového poistenia osôb samostatne zárobkovo cinných v remeselných povolaniach, predstavuje rezim státnej pomoci?" IV - Posúdenie 28. Z písomných pripomienok, najmä z tých predlozených Komisiou, zalobkynami v sporoch vo veciach samých a francúzskou vládou je zrejmé, ze v týchto veciach mozno klasifikovat ako státnu pomoc na úcely clánku 87 ods. 1 ES dva typy opatrení. Sú to po prvé nezdanovanie urcitých maloobchodných prevádzok danou TACA a po druhé rozlicné opatrenia financované prostredníctvom príjmov z TACA. Pred analýzou podstaty je vsak nevyhnutné zvázit, ci sú dva súbory návrhov na zacatie prejudiciálneho konania prípustné. A - Úvodné pripomienky k prípustnosti návrhov na zacatie prejudiciálneho konania 29. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 24. septembra 2004 boli vsetky vyssie uvedené konania spojené na úcely konania a rozsudku. 30. Predovsetkým treba uviest, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania týkajúci sa TACA bol tiez Súdnemu dvoru podaný Cour de cassation (Kasacný súd) (Francúzsko) 16. novembra 2004.([10]10) Konanie v uvedenej veci bolo prerusené az do vydania rozsudku v týchto veciach. 31. Prípustnost návrhov na zacatie prejudiciálneho konania nebola pocas písomnej casti konania spochybnovaná. Mala by som vsak poukázat na to, ze nie je mozné postihnút skutocný význam otázok týkajúcich sa práva Spolocenstva vztahujúcich sa na dotknuté vnútrostátne ustanovenia ani z uznesenia Tribunal des affaires de sécurité sociale de Saint-Étienne o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, ani z uznesenia Cour d'appel de Lyon o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania pretoze, na jednej strane, Tribunal des affaires de sécurité sociale de Saint-Étienne neuvádza ziadne podrobnosti o uvedených ustanoveniach a vo svojich prejudiciálnych otázkach iba odkazuje na osobitné úcely, na ktoré sa príjem z napadnutej dane pouzíva a, na druhej strane, Cour d'appel de Lyon nevysvetluje, ako je príjem z dane, o ktorú ide, rozdelovaný. Teda iba cítaním dvoch uznesení vnútrostátnych súdov o návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania v ich vzájomnej súvislosti je mozné dostatocne pochopit vnútrostátny kontext. 32. V tomto ohlade treba napriek tomu poznamenat, ze v súlade s ustálenou judikatúrou informácie, ktoré majú byt poskytnuté v rozhodnutiach kladúcich prejudiciálnu otázku, "neslúzia len na to, aby umoznili Súdnemu dvoru poskytnút uzitocné odpovede, ale tiez aby umoznili vládam clenských státov a iným dotknutým subjektom predlozenie pripomienok v súlade s clánkom 20 Protokolu o Statúte Súdneho dvora".([11]11) Vo svetle uvedenej zásady sa uznesenia Tribunal des affaires de sécurité sociale de Saint-Étienne o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania zdajú byt neprimerane krátke v tom, ze neobsahujú ziadne informácie o vnútrostátnych ustanoveniach, o ktoré ide. Za uvedených okolností nemozno potom poukazovat na písomné pripomienky úcastníkov konania alebo francúzskej vlády, kedze tieto nie sú dostupné vládam iných clenských státov, ked vypracúvajú - ak sa tak rozhodnú urobit - svoje vlastné pripomienky. 33. Na také nedostatky uznesení vnútrostátnych súdov o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania treba poukázat, hoci nebránia Súdnemu dvoru - najmä preto, lebo uvedené veci boli spojené s vecami vyplývajúcimi z návrhov na zacatie prejudiciálneho konania vydaných Cour d'appel de Lyon - v tom, aby vnútrostátnym súdom dal uzitocnú odpoved. B - O nezdanovaní urcitých maloobchodných prevádzok 1. Význam tohto problému pre rozhodnutie veci vo svetle predmetu sporov vo veciach samých 34. Co sa týka otázky, ci skutocnost, ze niektoré obchodné zariadenia nie sú povinné platit TACA, predstavuje státnu pomoc, pochybujem o tom, ci uvedená otázka má akýkolvek význam pre predmet sporov vo veciach samých. Napokon, uvedené zaloby sa týkajú ziadostí o vrátenie súm zaplatených ako TACA velkokapacitnými prevádzkami. Ak by oslobodenie od dane pozívané niektorými obchodmi predstavovalo státnu pomoc, bolo by povinnostou uvedených obchodov, ako príjemcov pomoci, vrátit ju. Ak by bolo oslobodenie klasifikované ako státna pomoc, uvedené by preto nemalo ziaden význam pre to, ci bolo vyrubenie TACA zákonné. Preto nepovazujem pre rozhodnutie veci za podstatné, aby Súdny dvor rozhodoval o tomto prvom aspekte. 35. Spojitost, ktorú sa snazia zalobkyne v zalobách vo veciach samých preukázat medzi nezdanovaním urcitých obchodov a zákonnostou zdanovania ich samých, podla môjho názoru vyplýva z nedorozumenia, ktoré by mohlo byt spôsobené prílis doslovným chápaním judikatúry Súdneho dvora. Niet sporu o tom, po prvé, ze oslobodenie od dane alebo oslobodenie od platieb sociálneho zabezpecenia môze predstavovat pomoc v zmysle Zmluvy ES, ak je povazované za opatrenie, ktoré sa svojou samotnou podstatou odchyluje od struktúry celkového systému, ktorého je súcastou([12]12) a, po druhé, ze "metóda, ktorou je pomoc financovaná, môze spôsobit nesúlad celého systému pomoci so spolocným trhom. Preto nemozno pomoc posudzovat oddelene od úcinkov jej metód financovania... Naopak posudzovanie opatrenia pomoci Komisiou musí nevyhnutne tiez vziat do úvahy spôsob financovania pomoci v prípade, ked uvedená pomoc tvorí neoddelitelnú súcast opatrenia."([13]13) Podla môjho názoru z cítania uvedených rozsudkov v ich vzájomnej súvislosti nemozno tvrdit, ze oslobodenie - ako spôsob financovania pomoci - musí byt systematicky povazované za neoddelitelnú súcast opatrenia pomoci. 36. V tomto ohlade je nevyhnutné citovat rozsudok z 13. januára 2005, Streekgewest([14]14), v ktorom Súdny dvor urcil, ze neexistoval ziadny záväzný vztah medzi danou a financovaním oslobodenia od dane. Súdny dvor dalej urcil, ze "výnos tejto dane ziadnym spôsobom neovplyvnuje výsku pomoci. Uplatnovanie oslobodenia od dane a jeho rozsah totiz nezávisia od výnosu uvedenej dane". 37. Zalobkyne v sporoch vo veciach samých pocas ústnej casti konania tvrdili, ze vyssie uvedená vec nemôze byt v tomto prípade urcujúca vzhladom na okolnosti uvedeného konkrétneho prípadu. V tejto súvislosti vysvetlili, ako sa uvedená vec týkala vseobecných danových právnych predpisov urcených na ochranu zivotného prostredia, platby príjmu z dane do rozpoctu, neexistencie akéhokolvek vztahu hospodárskej sútaze medzi podnikatelskými subjektmi povinnými dan platit a tými, ktorí boli od nej oslobodení, a neexistencie akejkolvek priamej a neoddelitelnej spojitosti medzi danou a konkrétnym spôsobom pouzitia, zatial co vec, o ktorú ide v prejednávanej veci, sa týka osobitnej danovej právnej úpravy, ktorej príjem pocas predmetného obdobia nebol platený do vseobecného státneho rozpoctu. Dalej tvrdia, ze príjem z TACA je rozdelovaný na pozitívne opatrenia, z ktorých majú prospech konkurenti zalobkýn, a existuje priama a neoddelitelná spojitost medzi danou a pomocou, ktorú mozno pripísat oslobodeniu od dane. 38. Nepopieram, ze existujú rozdiely medzi opatrením v danovej oblasti, na základe ktorého bol vyhlásený uz citovaný rozsudok vo veci Streekgewest, a TACA, ale zostáva skutocnostou, ze ak by mali byt oslobodenia upravené v príslusnej vnútrostátnej právnej úprave povazované za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, to by neznamenalo, ze zalobkyne by boli oprávnené odmietnut zaplatit TACA. Vtedy, ked pomoc spocíva v oslobodení od dane pre konkrétnych platitelov dane, nie je podla clánku 87 ES a nasl. nezákonným ulozenie dane, ale skutocnost, ze niektoré podnikatelské subjekty boli od nej oslobodené. Preto zastávam názor, ze napriek odlisnostiam medzi opatrením v danovej oblasti, o ktoré ide vo vyssie citovanom rozsudku a TACA, uvedený rozsudok zaviedol vseobecnú zásadu, ze neexistuje dostatocná spojitost medzi danou a opatrením v oblasti pomoci vo forme oslobodenia. V prejednávanej veci, dokonca ak by aj ciele oslobodení upravených zákonom c. 72-657 boli v súlade s cielmi sledovanými rozlicnými spôsobmi pouzívania príjmov z TACA, stále neexistuje dostatocná spojitost medzi rozlicnými oslobodeniami a ukladaním dane. Odôvodnenie uvádzané zalobkynami v sporoch vo veciach samých - ze existuje úzka spojitost medzi oslobodeniami a pozitívnymi opatreniami financovanými prostredníctvom príjmu z TACA a ze, ak má mat clánok 88 ods. 3 ES potrebný úcinok, malo by byt mozné vrátit platby TACA uvedeným úcastníkom - je podla môjho názoru zmätocné. Kedze spôsob, akým treba klasifikovat pozitívne opatrenia financované prostredníctvom príjmov z TACA, nemá ziaden vplyv na klasifikáciu oslobodení podla clánku 87 ods. 1 ES, nie je dôlezité urcovanie rozsahu, v akom sa clenské státy stretávajú s praktickými tazkostami pri vracaní poskytnutej pomoci vo forme oslobodení, v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 2. Subsidiárne: klasifikácia nezdanovania niektorých obchodov 39. V kazdom prípade skutocnost, ze nie je vôbec úcelné posudzovat, ako by malo byt nezdanovanie niektorých maloobchodných prevádzok klasifikované podla clánku 87 ods. 1 ES v tomto prípade, by sa nemala vykladat ako schvalovanie predmetnej vnútrostátnej právnej úpravy. 40. Teda, ak by mal Súdny dvor stále v úmysle rozhodnút o tom, ako by malo byt klasifikované nezdanovanie konkrétnych maloobchodných prevádzok na jednej strane a - kvôli dátumu, v ktorý boli zriadené - niektorých velkokapacitných prevádzok, na strane druhej([15]15), musel by podrobne preskúmat vzájomný súlad dotknutých oslobodení vo svetle cielov sledovaných príslusnou vnútrostátnou právnou úpravou. 41. Prvý bod, na ktorý tu treba poukázat, je ten, ze v súlade s ustálenou judikatúrou sociálny charakter státnej pomoci nepostacuje na to, aby bolo úplne vylúcené jej zaradenie pod pomoc na úcely clánku 87 ES.([16]16) Uvedený clánok "nerobí rozdiely podla dôvodov alebo cielov státnych intervencných opatrení, ale ich definuje podla ich úcinkov".([17]17) 42. Co sa týka zaradenia pod státnu pomoc, clánok 87 ods. 1 ES uvádza styri podmienky v súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora. Po prvé musí dôjst k zásahu zo strany státu alebo formou zo státnych prostriedkov. Po druhé musí byt zásah spôsobilý ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Po tretie musí prijímatelovi priznávat výhodu a po stvrté musí narúsat alebo byt spôsobilý narusit hospodársku sútaz.([18]18) Tiez v súlade s ustálenou judikatúrou splnenie vsetkých podmienok uvedených v clánku 87 ods. 1 ES je predpokladom na zaradenie pod státnu pomoc.([19]19) 43. Co sa týka oslobodení od dane, ktorej príjem je pouzívaný na financovanie státnych intervencných opatrení, niet pochybností o tom, ze skúmané ustanovenia mozno pricítat státu.([20]20) Majúc na zreteli mechanizmus vytvorený francúzskym právnym poriadkom, sporná dan predstavuje zdroj príjmov státom urcených organizácií, vrátane, najmä, Caisse Organic a v dôsledku toho by vzdanie sa niektorých z uvedených príjmov vo forme oslobodenia pre konkrétne podnikatelské subjekty mohlo spôsobit straty zdrojov státu. 44. Podla ustálenej judikatúry je preto koncept pomoci sirsí ako koncept dotácie, pretoze zahrna nielen pozitívne formy prospechu, ako sú samotné dotácie, ale tiez zásahy, ktoré v rozlicných formách zmiernujú platby, ktoré sú za normálnych okolností zahrnuté do rozpoctu podniku a ktoré, bez toho, aby preto boli dotáciami v striktnom zmysle slova, sú charakterom podobné a majú rovnaký úcinok. Z toho vyplýva, ze na to, aby bola výhoda priznaná jednému alebo viacerým podnikom povazovaná za státnu pomoc na úcely clánku 87 ods. 1 ES, nebude vzdy nevyhnutné preukázat, ze doslo k prevodu zdrojov státu.([21]21) 45. Preto v prejednávanej veci nemozno vylúcit, ze oslobodenie niektorých obchodov od spornej dane môze byt povazované za pouzitie zdrojov státu. Treba urcit, ci s ohladom na konkrétne vlastnosti napadnutých vnútrostátnych právnych úprav rozdielnosti pri zdanovaní podla právnej úpravy, o ktorú ide, v skutocnosti zahrnajú pouzitie zdrojov a v súvislosti s tým, ci existuje selektívna výhoda, teda, ci právna úprava zvýhodnuje konkrétne podniky. 46. K uvedenému problému generálny advokát Tizzano uviedol vo svojich návrhoch vo veci Ferring([22]22), ze "nemozno a priori ani pripustit, ani vylúcit, ze neulozenie dane urcitým subjektom sa rovná priznaniu selektívnej výhody v zmysle clánku [87 ES]. Riesenie treba hladat od prípadu k prípadu, majúc na zreteli konkrétne okolnosti prípadu a predovsetkým konkurencný vztah medzi dotknutými podnikatelskými subjektmi, dôvod dane a jej úcinky." 47. Súdny dvor urcil, ze "koncept pomoci nezahrna opatrenia zakladajúce odlisné zaobchádzanie s podnikmi vo vztahu k platbám vtedy, ked mozno uvedenú odlisnost pripísat povahe a struktúre systému prejednávaných platieb".([23]23) 48. S ohladom na tento aspekt Komisia, Caisse Organic a francúzska vláda tvrdili, ze nezdanovanie malých maloobchodných prevádzok a niektorých iných obchodov je opodstatnené povahou a vseobecnou struktúrou predmetnej danovej úpravy.([24]24) Teda neexistujú ziadne selektívne opatrenia na úcely clánku 87 ods. 1 ES. Komisia na uvedený úcel vysvetluje, ze vzhladom na tazkosti zakúsané malými obchodníkmi po rozvoji nových foriem distribúcie francúzske verejné orgány vyzvali velkokapacitné prevádzky, aby vyjadrili svoju solidaritu prostredníctvom svojej schopnosti platit dan. Teda, vysvetluje, TACA je vyberaná podla rozpätia progresívnych sadzieb v závislosti od rocného obratu na stvorcový meter a je stanovené oslobodenie pre predajné plochy pokrývajúce menej ako 400 m^2 alebo majúce rocný obrat menej ako 460 000 eur a je zavedená znízená sadzba pre predajné plochy merajúce medzi 400 a 600 m^2. Argumentuje, ze v súlade s povahou a struktúrou systému zalozeného na solidarite v rámci jedného povolania a v súlade s cielom prerozdelovania je to, ze osoby povinné platit dan by mali byt urcené na základe svojej schopnosti platit. Francúzska vláda uvádza podobnú argumentáciu. Co sa týka Caisse Organic, je v súlade s celkovou struktúrou systému, zakladajúcou zásadou ktorého je zabezpecit, aby velkokapacitné prevádzky prispievali na podporu miestnych podnikov, to, ze platitelia dane by mali byt urcení v zásade podla velkosti ich predajnej plochy, zahrnajúc úpravu zalozenú na ich obrate a naopak, ze podniky, ktoré príslusné kritériá nesplnajú, by mali byt od dane oslobodené.([25]25) 49. Zalobkyne v sporoch vo veciach samých poznamenávajú, ze hoci je v súlade so zákonom oslobodit obchody, ktoré majú iba slabú schopnost platit dan, menovite podnikatelské subjekty s nízkym obratom, nie je to tak v prípade obchodov, ktoré sú castou velkých distribucných sietí - navyse bez ohladu na ich predajnú plochu - a v prípade velkokapacitných obchodov umiestnených v centrách miest, ktoré splnajú podmienky na oslobodenie, pretoze boli zriadené pred 1. januárom 1960 (clánok 3 prvý odsek zákona c. 72-657). 50. Len scasti súhlasím s analýzou presadzovanou Komisiou, francúzskou vládou a Caisse Organic: podla môjho názoru sa tak trochu prenáhlujú v záveroch, ktoré odvodzujú zo sociálneho ciela dotknutej právnej úpravy o tom, ako by mali byt rozlicné prípady nezdanovania klasifikované. 51. Povazujem za nevyhnutné rozlisovat, ako to pozadujú zalobkyne v sporoch vo veciach samých, medzi uvedenými rozlicnými prípadmi, majúc popri tom na zreteli to, ze hoci pôvodným cielom zákona bolo umoznit poskytovanie pomoci pri odchode do dôchodku remeselníkom a obchodníkom, ktorí splnia príslusné podmienky vztahujúce sa na ich príjmy, mnozstvo zdrojov získaných prostredníctvom dane umoznilo po urcitom case stanovit dalsie pouzitia príjmov zo spornej platby, vrátane predovsetkým platby v prospech Fisacu. Precíznejsia analýza cielov sledovaných rozlicnými intervencnými opatreniami financovanými najmä prostredníctvom pridelovania prebytkov príjmu z TACA naznacuje, ze existuje velké mnozstvo cielov. Teda, zatial co pomoc udelovaná remeselníkom a obchodníkom pri ich odchode do dôchodku sa jasne týka prerozdelovacieho ciela systému, ktorý viedol k vytvoreniu TACA, zdá sa, ze státne intervencné opatrenia v rámci Fisacu sú v zásade urcené na zachovanie atraktivity - najmä z hladiska obchodu - centier miest, tvárou v tvár rozvoju maloobchodných nákupných centier nachádzajúcich sa mimo centier miest, co sa iba nepriamo týka prerozdelovacej logiky daného systému. 52. Vo vseobecnejsej rovine sa zdá, ze otázka, ktorá je v pozadí diskusie, sa týka otázky, do akej miery je nezdanovanie niektorých podnikatelských subjektov prijímajúcich opatrenia pomoci financované prostredníctvom príjmu z uvedenej dane v súlade s celkovou struktúrou systému vtedy, ked existuje konkurencný vztah medzi podnikatelskými subjektmi podliehajúcimi dani a tými, ktorí sú od nej oslobodení. Podla môjho názoru uvedená otázka vyzaduje precíznu odpoved. Vskutku, hoci sa môze zdat, ze nezdanovanie niektorých podnikatelských subjektov je v súlade s celkovou logikou prerozdelovania systému podporujúceho solidaritu medzi príslusníkmi toho istého povolania vtedy, ked sú predmetné podnikatelské subjekty príjemcami pomoci financovanej prostredníctvom príjmu z uvedenej dane, takýto súlad predpokladá prinajmensom to, ze kritériá definujúce oslobodené podnikatelské subjekty sa týkajú uvedenej prerozdelovacej logiky. 53. Je preto nevyhnutné preskúmat, ci rozdiely zakotvené vo vnútrostátnej právnej úprave o povinnosti platit dan sú jednoducho zalozené na odlisnostiach v schopnosti platit([26]26), a preto sa zdajú byt objektívne odôvodnené, co znamená, ze nedochádza k ziadnemu narusenie rovnosti medzi konkurujúcimi si podnikatelskými subjektmi. 54. V prejednávanom prípade sa mi nezdá byt isté, ze rozdiely robené v spornej vnútrostátnej právnej úprave mozno pricítat výlucne na úcet rozdielom v schopnosti platit. Teda, podla kritéria predajnej plochy, obchodníci s predajnou plochou merajúcou menej ako hranicné hodnoty upravené vnútrostátnou právnou úpravou ale s velkým obratom, pretoze sú castou dobre známej distribucnej znacky, sa môzu zdrzat príspevku k úsiliu o solidaritu. Ani ciel "revitalizovat" centrá miest nemôze opodstatnit taký rozdiel v zaobchádzaní s "velkými" a "malými" plochami, kedze také znacky mozno nájst v nákupných galériách zdruzujúcich velké mnozstvo "velkých plôch". 55. V súlade s vysvetleniami poskytnutými zalobkynami v sporoch vo veciach samých, ktoré neboli vyvrátené, sú to hlavne velké obchody v centrách miest, ktoré majú prospech z oslobodenia uplatnovaného na velkokapacitné obchody zahájené pred 1. januárom 1960. Preto sa zdá, ze velkokapacitné obchody sú posudzované odlisne v závislosti od lokality, v ktorej sa usadili. Treba vsak poukázat na to, ze udrzanie takých obchodov v centrách miest môze mat pozitívny úcinok na nedaleké malé podniky, a teda oslobodenie by mohlo byt povazované za opodstatnené nielen z hladiska prerozdelovacieho ciela zavedeného systému, ale tiez z hladiska ciela revitalizácie centier miest. 56. V kazdom prípade by bolo na vnútrostátnom súde, aby uskutocnil zistenia skutkového stavu nevyhnutné na porovnanie situácie obchodov podliehajúcich dani so situáciou obchodov oslobodených od dane. 57. Co sa týka podmienok vztahujúcich sa na úcinky na obchod medzi clenskými státmi a na dopad na hospodársku sútaz, Komisia má - podla môjho názoru - pravdu v tom, ze sa odvoláva na rozsudok zo 7. marca 2002 vo veci Taliansko/Komisia([27]27), podla ktorého "vtedy, ked pomoc poskytnutá státom posilnuje pozíciu podniku vo vztahu k iným podnikom sútaziacim v obchode v rámci Spolocenstva, neskôr uvedený podnik musí byt povazovaný za podnik ovplyvnený uvedenou pomocou. Na uvedený úcel nie je nevyhnutné, aby samotný podnik dostávajúci pomoc vyvázal svoje výrobky... Obdobne vtedy, ked clenský stát poskytuje pomoc podnikom pôsobiacim v odvetviach sluzieb a distribúcie, na to, aby mala pomoc vplyv na obchod Spolocenstva nie je nevyhnutné, aby samotné podniky, ktoré pomoc dostávajú, uskutocnovali svoje podnikatelské cinnosti mimo clenského státu, najmä v prípade podnikov usadených blízko hraníc medzi dvoma clenskými státmi. Pomerne malá suma pomoci alebo pomerne malá velkost podniku, ktorý sumu dostáva, sama osebe nevylucuje moznost, aby bol ovplyvnený obchod v rámci Spolocenstva." 58. Preto skutocnost, ze sú to hlavne mensie podniky, ktoré nie sú povinné platit TACA, nebráni splneniu podmienok vztahujúcich sa na úcinky na obchod medzi clenskými státmi a vztahujúcich sa na dopad na hospodársku sútaz. 59. Na záver zastávam názor, predovsetkým, ze nie je nevyhnutné skúmat, ako by mali byt rozlicné prípady nezdanovania podla predmetnej vnútrostátnej právnej úpravy klasifikované vo svetle clánku 87 ods. 1 ES. Subsidiárne, vnútrostátny súd by mal byt vyzvaný na porovnanie situácie obchodov podliehajúcich dani so situáciou oslobodených obchodov z hladiska ich príslusnej schopnosti platit dan, majúc na zreteli ciele sledované predmetnou vnútrostátnou právnou úpravou na to, aby sa uistil, ci je splnená podmienka selektívnosti. C - O existencii záväzného vztahu urcenia príjmu z TACA 60. Este pred preskúmaním toho, ako by mali byt vo svetle clánku 87 ods. 1 ES klasifikované rozlicné opatrenia financované, aspon scasti, prostredníctvom príjmov z TACA, je na úvod nevyhnutné posúdit, ci existuje záväzný vztah urcenia medzi TACA a uvedenými rozlicnými opatreniami. Ak taký záväzný vztah urcenia neexistuje, predmetnú dan nemozno povazovat za neoddelitelnú súcast uvedených opatrení a klasifikácia týchto opatrení by preto nemala ziaden význam pre zaloby podané na vnútrostátne súdy o vrátenie zaplatených daní. 61. Kedze Súdny dvor vyhlásil rozsudky objasnujúce uvedený pojem záväzného vztahu urcenia potom, co boli v tejto veci podané vyjadrenia v písomnej casti konania, písomne poziadal, aby úcastníci konania uviedli svoje stanoviská na pojednávaní "o tom, ci existuje záväzný vztah urcenia v zmysle rozsudkov Súdneho dvora z 13. januára 2005, Streekgewest (C-174/02, Zb. s. I-85, bod 26) a Pape (C-175/02, Zb. s. I-127, bod 15) medzi TACA a rôznymi opatreniami financovanými prostredníctvom príjmu z uvedenej dane". 1. Odpovede úcastníkov konania na písomné otázky Súdneho dvora 62. Zalobkyne v sporoch vo veciach samých zastávajú názor, ze tieto veci sa odlisujú najmä od uz citovanej veci Streekgewest. Tvrdia, ze neexistenciu záväzného vztahu urcenia v uvedenej veci mozno pripísat skutocnosti, ze zálezitost sa týkala vseobecných pravidiel v oblasti daní na ochranu zivotného prostredia, ze príjem z dane bol platený do rozpoctu, ze podnikatelské subjekty povinné platit dan a podnikatelské subjekty oslobodené od jej platenia si navzájom nekonkurovali a ze neexistoval ziadny priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a konkrétnym spôsobom pouzitia. V týchto veciach vsak tvrdia, ze zálezitost sa týka osobitných pravidiel na pomoc konkrétnym kategóriám obchodníkov, ktorí konkurujú obchodníkom povinným platit TACA, príjem z TACA nebol pocas rozhodných období platený do rozpoctu a TACA je pouzívaná na financovanie pozitívnych opatrení, z ktorých majú prospech konkurenti zalobkýn. 63. Co sa týka pomoci platenej prostredníctvom Fisacu, zalobkyne v sporoch vo veciach samých poukazujú na to, ze v prospech Fisacu sa poukazuje prebytok príjmu z dane, pricom medziministerský výnos stanovuje hornú hranicu pre zdroje urcené na uvedený úcel. Tvrdia, ze to isté sa vztahuje na príspevky poskytované systémom dôchodkového poistenia obchodníkov a remeselníkom a na financovanie CPDC. 64. Zalobkyne v sporoch vo veciach samých dalej tvrdia, ze existuje tiez priamy a neoddelitelný vztah medzi danou a pomocou vo forme oslobodenia, co znamená, ze je potrebné pripustit záväzný vztah urcenia medzi TACA a oslobodením uplatnujúcim sa na malé podniky. Caisse Organic a rovnako aj francúzska vláda uvedenú analýzu odmietajú, citujúc vyssie uvedený rozsudok vo veci Streekgewest. 65. Zalovaná v sporoch vo veciach samých za seba tvrdí, ze cast príjmu z TACA, ktorá nie je urcená na financovanie podpory pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti, závisí od - meniacej sa - celkovej sumy pridelenej na podporu pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti a ze rozhodnutie o rozlicných spôsoboch pouzitia, na ktoré sa pouzíva kazdý rok uvedená cast príjmu, podlieha diskrecnému posúdeniu vnútrostátnych orgánov. Prebytok, ktorý je dostupný na financovanie iných opatrení, ako je systém podpôr pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti, sa preto môze lísit; uvedený prebytok je scasti urcený na financovanie takých verejných intervencných opatrení, ktoré tak ci tak nemozno klasifikovat ako státnu pomoc, ako sú opatrenia zo strany Epareca([28]28). Dalej, Fisac rovnako ako aj CPDC majú aj iné zdroje, ako je pridelená cast príjmu z TACA. Zalovaná v sporoch vo veciach samých napokon poznamenáva, ze cast príjmu z TACA môze byt napriek tomu zadrzaná a zaplatená priamo do státneho rozpoctu. Za uvedených okolností nemá príjem z TACA priamy dopad na sumu konkrétnej pomoci, ktorá by mohla byt prípadne poskytnutá prostredníctvom Fisacu alebo CPDC. 66. Francúzska vláda a Komisia v zásade odporujú uvedenej analýze presadzovanej zalovanou v sporoch vo veciach samých, poukazujúc na to, ze horná hranica sumy pomoci, ktorá môze byt platená prostredníctvom Fisacu alebo CPDC, je urcená ustanoveniami zákonov a iných právnych predpisov a v ziadnom prípade nezávisí od príjmu z dane. Komisia dodáva, ze príslusné sumy pre rozlicné spôsoby pouzitia prebytku príjmu z TACA sú stanovované na zaciatku roka a zostávajú rovnaké bez ohladu na príjem z dane. Neexistuje tiez podla Komisie ziaden osobitný vzorec pre rozdelovanie prebytku príjmu z dane medzi rozlicné spôsoby jej pouzitia. 2. Právne posúdenie a) Judikatúra 67. Súdny dvor urcil, ze pojem státna pomoc zahrna nielen urcité parafiskálne dane, v závislosti od spôsobu pouzitia príjmov z takých daní([29]29), ale tiez skutocné vyberanie príspevku tvoriaceho parafiskálnu dan.([30]30) 68. V súlade s citovanými rozsudkami([31]31) "na to, aby sa dan alebo cast dane povazovala za tvoriacu neoddelitelnú cast opatrenia pomoci, musí existovat záväzný vztah urcenia medzi danou a opatrením pomoci podla príslusných vnútrostátnych pravidiel v tom zmysle, ze príjem z dane je nevyhnutne pridelovaný na financovanie pomoci. V prípade takéhoto vztahu má príjem z dane priamy dopad na sumu pomoci a, v dôsledku toho, na posúdenie súladu pomoci so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júna 1970, Francúzsko/Komisia, 47/69, Zb. s. 487, body 17, 20 a 21). Súdny dvor teda urcil, ze vtedy, ked existuje takýto vztah medzi opatrením pomoci a jeho financovaním, upovedomenie o pomoci upravené v clánku 93 ods. 3 Zmluvy musí tiez pokrývat metódu financovania tak, aby ju mohla Komisia posúdit na základe vsetkých skutkových okolností. Ak nie je táto poziadavka splnená, je mozné, ze Komisia by mohla vyhlásit opatrenie pomoci za v súlade s právom, ktoré by za takéto nemohlo byt vyhlásené, ak by Komisia poznala spôsob jeho financovania (rozsudky Van Calster a i., uz citovaný, body 49 a 50, rovnako ako aj z 15. júla 2004, Pearle a i., C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 30)." b) Právna analýza 69. Rôzni úcastníci konania podali zhodné opisy procesu pridelovania príjmu z TACA, ale lísia sa v záveroch, ktoré z toho treba vyvodzovat, s ohladom na záväzný vztah urcenia. 70. Co sa týka vztahu, ktorý zalobkyne v sporoch vo veciach samých robia medzi oslobodením a príjmom z TACA, jednoducho by som poukázala na moje skorsie pripomienky.([32]32) 71. Co sa týka vztahu medzi TACA a rozlicnými spôsobmi pouzitia príjmov z nej, treba predovsetkým poznamenat, ze záväzný vztah urcenia medzi príjmami z TACA a financovaním systému podpôr pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti nemozno vázne spochybnovat, berúc do úvahy skutocnost, ze TACA bola zavedená na úcely financovania najmä poskytovania uvedených výhod remeselníkom a obchodníkom, ktorí boli svedkami znízenia hodnoty svojich obchodov z dôvodu rozmachu velkokapacitných obchodov. 72. Odlisnosti v názoroch sa preto vztahujú konkrétne k mechanizmu pre pridelovanie prebytkov príjmov, ktoré môzu zostat z uvedenej dane potom, co bola podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti vyplatená osobám splnajúcim podmienky stanovené právnou úpravou. 73. Záväzný vztah urcenia by mohol existovat ako dôsledok pouzitia príjmu z TACA na financovanie rozlicných intervencných opatrení prostredníctvom verejných zdrojov. V uvedenom ohlade treba urcit, ci nejasnost o tom, ci existuje v skutocnosti nejaký prebytok a neexistencia osobitného vzorca na distribúciu akéhokolvek prebytku, ktorý môze byt medzi jeho rozlicnými spôsobmi pouzitia vytvorený, bránia akémukolvek záväznému vztahu urcenia medzi danou a uvedenými spôsobmi pouzitia. 74. Je nevyhnutné urcit rozsah, v akom príjem z dane priamo ovplyvnuje sumu rozlicných udelených pomocí alebo, v súlade s návrhmi, ktoré predniesol generálny advokát Geelhoed vo svojich návrhoch v uz citovaných veciach Streekgewest a Pape([33]33), rozsah, v akom vymiznutie dane tiez odstranuje osobitný zdroj financovania pomoci". V uvedenom ohlade generálny advokát Geelhoed preskúmal kritériá vhodné na preukázanie existencie toho, co oznacuje ako "priamy a neoddelitelný vztah" medzi danou a pomocou financovanou prostredníctvom uvedenej dane, vysvetlujúc, ze vztah uvedeného druhu by bol "ovela menej zrejmý v tých prípadoch, kedy by pouzitie príjmu z dane podliehalo posudzovaniu príslusných vnútrostátnych orgánov, kedy by bola pomoc financovaná iba scasti prostredníctvom dane, kedy by bol príjem z dane urcený na viac pouzití, ako je iba predmetná pomoc a keby dan osobitne neovplyvnovala odvetvie, ktoré pomoc dostáva". 75. Hoci tu niet pochýb o tom, ze podnikatelské subjekty podliehajúce dani a podnikatelské subjekty, ktoré majú prospech z opatrení financovaných prostredníctvom prebytku príjmu z dane si navzájom konkurujú, zdá sa, ze mnozstvo faktorov poukazuje na neexistenciu priameho a neoddelitelného vztahu medzi TACA a rozlicnými spôsobmi pouzitia prebytkov príjmov z nej. 76. Skutocnost, ze iba cast príjmu z TACA, menovite jeho prebytok, je pouzívaná na financovanie státnych intervencných opatrení, nie je sama osebe rozhodujúca. V rozsudku vo veci Enirisorse([34]34) Súdny dvor urcil, ze vyberanie platby, cast príjmu z ktorej bola platená verejnému podniku, by mohlo predstavovat státnu pomoc, ktorá nie je v súlade so spolocným trhom, vysvetlujúc v uvedenom kontexte, ze "skutocnost, ze vyberanie a pridelovanie casti platieb môze byt nezákonné... sa týka iba uvedenej casti platieb platených predmetnému verejnému podniku a neovplyvnuje platby ako celok". 77. Zdá sa vsak byt podstatné to, ze hoci sú rozlicné spôsoby pouzitia prebytkov príjmu z TACA vskutku upravené predmetnou vnútrostátnou právnou úpravou, spôsob ich distribúcie je ponechaný na volnú úvahu zodpovedných ministrov, ktorí výnosom stanovujú horné hranice príslusných spôsobov pouzitia. Pre fondy poskytujúce opatrenia pomoci, menovite Fisac a CPDC sú dostupné rozlicné zdroje. 78. Okrem toho Komisia správne poznamenáva, ze sumy pridelené Fisacu a CPDC medzirezortným výnosom zostávajú rovnaké bez ohladu na príjem z dane. 79. Napokon je nesporné, ze suma pomoci financovanej prostredníctvom Fisacu a CPDC je urcovaná ustanoveniami právnych predpisov a nijako nezávisí od sumy príjmov z TACA urcených na takú pomoc. 80. Za týchto okolností nemôze byt urcený ziadny záväzný vztah urcenia medzi TACA a pomocou financovanou prostredníctvom Fisacu a CPDC. 81. Co sa týka pomoci údajne poskytovanej obchodníkom do tej miery, ze nemusia poskytovat zvýsené príspevky, pretoze cast prebytku TACA je pouzívaná na financovanie základných systémov dôchodkového poistenia osôb samostatne zárobkovo cinných v remeselných povolaniach a osôb samostatne zárobkovo cinných v priemyselných a obchodných povolaniach, postacuje uviest, ze úroven príspevkov je urcovaná diskrecným rozhodnutím správcov uvedených systémov dôchodkového poistenia. Pri neexistencii priameho alebo nepriameho vztahu medzi sumou prebytku príjmu z TACA pouzitého na uvedený úcel a celkovým rozvrhom penazí platených do predmetných fondov dôchodkového poistenia treba nevyhnutne dospiet k záveru, ze neexistuje ziadny záväzný vztah urcenia medzi TACA a pridelením casti prebytku príjmov z nej do uvedených fondov. D - O rozlicných intervencných opatreniach financovaných scasti spornou platbou 82. Po prvé je nevyhnutné posúdit, ako môze podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti pre obchodníkov a remeselníkov trvalo ukoncujúcich svoju cinnost predstavovat pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 83. Co sa týka intervencných opatrení financovaných scasti prebytkom príjmu z TACA, iba subsidiárne zhodnotím, ci môzu byt povazované za státnu pomoc na úcely clánku 87 ods. 1 ES, pretoze nedochádza k ziadnemu záväznému vztahu urcenia medzi danou a rozlicnými predmetnými intervencnými opatreniami. 1. Hlavné argumenty dotknutých úcastníkov konania 84. Zalobkyne v sporoch vo veciach samých tvrdia, po prvé, ze podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti predstavuje státnu pomoc, ako je definovaná v clánku 87 ods. 1 ES. Opierajú sa o skutocnost, ze výhoda sa priznáva niektorým podnikom, menovite cinným obchodníkom a remeselníkom (pozri výnos z 13. augusta 1996 o vseobecných pravidlách vyplácania pomoci obchodníkom a remeselníkom zavedenej clánkom 106 zákona o rozpocte na rok 1982([35]35), ktorý uvádza, ze "ziadatelia musia poskytnút dôkaz... prebiehajúcej podnikatelskej cinnosti v odvetví obchodu alebo remeselných povolaní v case ziadosti"). Dospievajú k záveru, ze podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti narúsa hospodársku sútaz. Vysvetlujú, ze skutocnost, ze niektorí obchodníci a remeselníci vedia, ze dostanú podporu pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti vtedy, ked prestanú vykonávat cinnost, je dostatocná na to, aby mala úcinok na platby, ktoré platia pocas svojho pracovného zivota. Vediac, ze dostanú podporu pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti, mohli by znízit svoje príspevky do systému doplnkového dôchodkového poistenia, a teda znízit svoje náklady na sociálne zabezpecenie. Cinní obchodníci alebo remeselníci by v takom prípade mohli pouzit uvedené financné úspory, aby uskutocnili investície nevyhnutné pre ich podnikatelské cinnosti, na rozdiel od podnikov, ktoré takú výhodu nedostávajú.([36]36) Argumentujú, ze v kazdom prípade v rozsahu, v akom podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti podporuje tých, ktorí majú nárok na jeho získanie, aby prestali pracovat, má priamy dopad na hospodársku sútaz, pretoze znizuje mnozstvo podnikatelských subjektov na danom trhu. 85. Po druhé, co sa týka platenia casti príjmu z TACA do Fisacu, zalobkyne v sporoch vo veciach samých tvrdia, ze cielom uvedeného fondu je financovat, pouzívajúc zdroje státu, opatrenia pomoci pre konkrétne kategórie obchodníkov a remeselníkov. Tvrdia, ze uvedené opatrenia sú na ujmu hospodárskej sútazi a obchodu medzi clenskými státmi. Obdobne ako podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti, opatrenia vykonané zo strany Fisacu predstavujú opatrenia státnej pomoci, ktoré podliehajú povinnosti predchádzajúceho upovedomenia Komisie v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES. 86. Po tretie, co sa týka financovania systémov základného dôchodkového poistenia osôb samostatne zárobkovo cinných v remeselných povolaniach a osôb samostatne zárobkovo cinných v priemyselných a obchodných povolaniach, zalobkyne tvrdia, ze pridelenie casti príjmu z TACA pre uvedené systémy má tiez charakter státnej pomoci. Tvrdia, ze také financovanie zmiernuje náklady spojené s financovaním systémov dôchodkového poistenia pre prijímajúcich remeselníkom a obchodníkov, pretoze je pouzívané namiesto zvysovania príspevkov, ktoré by inak bolo nevyhnutné vzhladom na existujúce deficity dotknutých systémov dôchodkového poistenia. Uvedené znízenie financných nákladov preto posilnuje konkurencnú pozíciu remeselníkom a obchodníkov vo vztahu k podnikom náleziacim k iným systémom dôchodkového poistenia. 87. Po stvrté, co sa týka platenia casti príjmov z TACA v prospech CPDC, zalobkyne argumentujú, ze z vnútrostátnych právnych ustanovení je zrejmé, ze vyssie uvedený výbor, rovnako ako Fisac, poskytuje státnu pomoc na úcely clánku 87 ods. 1 ES. Tiez tvrdia, ze podmienky stanovené v rozhodnutí Komisie z 18. júna 1997 neboli splnené. Vysvetlujú, ze CPDC na jednej strane pokracoval v platení pomoci po 31. decembri 2000 bez toho, aby dostal osobitné povolenie na predlzenie trvania platieb pomoci, ktoré boli uz do uvedeného dna povolené. Na druhej strane rozpocet CPDC tiez sústavne prekracoval sumy povolené rozhodnutím Komisie. 88. Co sa týka uplatnovania pravidla de minimis, zalobkyne poukazujú na to, ze pravidlo - zmienované v oznámeniach Komisie z roku 1992 a 1996 a následne podrobne upravené v nariadení Komisie (ES) c. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis([37]37) - bolo zavedené po tom, co boli vykonané napadnuté opatrenia pomoci.([38]38) V kazdom prípade francúzske orgány nesplnili podmienky nevyhnutné na uplatnenie pravidla de minimis. Neinformovali spolocnosti prijímajúce pomoc o de minimis povahe pomoci a tiez nezaviedli kontrolné postupy na zabezpecenie toho, aby nebola horná hranica de minimis prekrocená.([39]39) 89. Zalobkyne napokon tvrdia, ze sociálny ciel sledovaný francúzskymi orgánmi pri vykonávaní rozlicných opatrení financovaných prostredníctvom príjmu z TACA nie je dostatocný na to, aby vylúcil klasifikáciu uvedených opatrení ako státnej pomoci, ako je definovaná clánkom 87 ods. 1 ES, a preto nemôze opodstatnit neposkytnutie predchádzajúceho upovedomenia Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES.([40]40) 90. Zalovaná v sporoch vo veciach samých zdôraznuje, po prvé, ze podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti je výhodou priznávanou jednotlivcom - nie podnikom - ktorí predtým ukoncili vsetku hospodársku cinnost. Nie je preto podla jej názoru pravdepodobné, ze by uvedený spôsob pouzitia TACA narusil hospodársku sútaz alebo ovplyvnil obchod medzi clenskými státmi. 91. Co sa týka platby casti prebytkov príjmu z TACA do Fisacu, Caisse Organic poukazuje na to, ze Fisac predovsetkým financuje miestne projekty plánovania miest a regionálneho rozvoja. Tvrdí, ze financovanie uvedeného druhu spadá mimo rozsah pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Akékolvek dotácie platené prostredníctvom Fisacu podnikom predstavujú malé sumy pomoci, ktoré sú oslobodené od poziadavky upovedomenia Komisii.([41]41) V uvedenej spojitosti zalovaná vysvetluje, ze podla dekrétu c. 95-1140 nemohla maximálna suma priamych dotácií podniku prekrocit 60 000 francúzskych frankov (priblizne 9 150 eur). Podla dekrétu c. 2003-107 z 5. februára 2003 bola horná hranica uvedenej sumy stanovená na 10 000 eur (alebo, za výnimocných okolností, na 20 000 eur). 92. Co sa týka pouzitia casti prebytku príjmu z TACA na systémy dôchodkového poistenia, zalovaná tvrdí - majúc na zreteli, ze dotknuté systémy sú základnými povinnými systémami - ze také pouzitie spadá pod systematický ciel, ktorý je vlastný vsetkým systémom sociálneho zabezpecenia zalozených na solidarite v rámci státu alebo v rámci jedného povolania. Poznamenáva, ze právo Spolocenstva neobmedzuje slobodu clenských státov organizovat svoje systémy sociálneho zabezpecenia.([42]42) 93. Napokon dospieva k záveru, ze pomoc poskytovaná zo strany CPDC je tiez de minimis. 94. Co sa týka rozlicných spôsobov pouzitia príjmu z TACA, francúzska vláda tiez tvrdí, po prvé, ze cast pouzívaná na podporu pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti nepredstavuje státnu pomoc, pretoze predmetná platba závisí od trvalého ukoncenia cinnosti obchodníka, ako je zjavné z clánkov 5 a 10 dekrétu c. 82-307 z 2. apríla 1982. 95. Po druhé, co sa týka casti prebytku príjmu z TACA poukazovaného v prospech Fisacu a CPDC, francúzska vláda, majúc na zreteli nariadenie c. 69/2001, poukazuje na to, ze akékolvek dotácie platené prostredníctvom Fisacu a CPDC podnikom sú urcené pre miestne malé obchody v problematických oblastiach a ich hodnota nepresahuje hornú hranicu stanovenú v uvedenom nariadení. Preto nepredstavujú státnu pomoc na úcely clánku 87 ods. 1 ES. Na podporu svojho tvrdenia francúzska vláda navyse zohladnuje oznámenie Komisie zo 14. mája 1997 o usmerneniach pre státnu pomoc podnikom v zanedbaných mestských oblastiach.([43]43) 96. Po tretie, co sa týka pouzitia casti prebytku príjmu z TACA na systémy dôchodkového poistenia pre remeselníkov a obchodníkov, oba fondy získavajúce príjmy (Caisse Organic a Caisse Cancava) spravujú základný systém sociálneho zabezpecenia zalozený na zásade solidarity. Dospieva k záveru, ze kedze cinnost, do ktorej sú zapojené dotknuté fondy, nepredstavuje hospodársku cinnost([44]44), financovanie uvedenej cinnosti je mimo rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. 97. Co sa týka pouzitia príjmu z TACA, Komisia tvrdí, po prvé, ze podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti pre remeselníkov a obchodníkov sa vypláca po tom, co príjemca ukoncil hospodársku cinnost. Dospieva teda k záveru, ze dotknutá platba nemôze narusit hospodársku sútaz. Ide o sociálne opatrenie. 98. Po druhé, co sa týka platenia casti TACA v prospech Fisacu, Komisia zastáva názor, ze sumy dotknutej pomoci sú minimálne a spadajú mimo rozsah pôsobnosti nariadenia c. 69/2001. 99. Po tretie, cielom pouzitia casti príjmu z TACA na základné systémy dôchodkového poistenia pre remeselníkov a obchodníkov je zabezpecit, aby bola udrzaná rovnováha príslusných systémov. Také príspevky nepredstavujú státnu pomoc vtedy, ked verejné orgány, ktoré sú prijímatelmi a ktorým je zverená správa povinných dôchodkových systémov, nepredstavujú podniky uskutocnujúce hospodársku cinnost.([45]45) 100. Po stvrté, co sa týka platenia casti príjmov z TACA v prospech CPDC, také platby, rovnako ako pomoc pre Fisac, sú tiez pomocou de minimis. 2. Právne posúdenie a) Judikatúra 101. Definujúce prvky pojmu pomoc uz boli spomenuté.([46]46) 102. V rozsudku vo veci PreussenElektra([47]47) Súdny dvor uviedol, ze pojem pomoc pokrýval nielen tie prípady, kedy je pomoc poskytovaná priamo státom, ale tiez tie prípady, kedy je pomoc poskytovaná verejnými alebo súkromnými orgánmi, ktoré stát zriaduje alebo urcuje. "Právo Spolocenstva nemôze pripustit, aby boli pravidlá o státnej pomoci obchádzané jednoducho prostredníctvom vytvorenia autonómnych institúcií poverených pridelovaním pomoci."([48]48) b) O systéme podpory pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti 103. Nie je sporné, ze cielom predmetného systému je poskytovat výhody prostredníctvom zdrojov státu - výhoda sa v tomto prípade poskytuje orgánu, Caisse Organic, ktorý bol na uvedený úcel urcený státom. Úcastníci konania a dotknuté osoby, ktoré Súdnemu dvoru predlozili pripomienky, sa vsak nezhodujú v tom, ci príjemcovia predmetných výhod vykonávajú hospodársku cinnost a/alebo ci dotknutý systém ovplyvnuje hospodársku sútaz. 104. Mozno predlozit silné argumenty pre aj proti uvedeným stanoviskám: podla clánku 106 zákona c. 81-1160, vo verzii uplatnitelnej v case rozhodnom pre tento spor, bolo udelenie podpory pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti podmienené postavením obchodníka alebo remeselníka; mozno vsak tiez argumentovat, ze podla predmetného ustanovenia udelenie uvedenej platby závisí od ukoncenia cinnosti uvedeného obchodníka alebo remeselníka. 105. Pri podrobnejsom preskúmaní vsak neobstojí tvrdenie, ze samotná perspektíva pridelenia podpory pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti ovplyvnuje rozhodnutia uskutocnované potenciálnymi príjemcami v priebehu ich profesijnej cinnosti v tom, ze znizujú svoje príspevky do doplnkového sociálneho zabezpecenia s tým, ze podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti teda úcinne zmiernuje ich náklady. Napokon rozhodnutie prispievat do doplnkového systému sociálneho zabezpecenia sa nevztahuje na bezné prevádzkové náklady; je zálezitostou volnej úvahy dotknutých obchodníkov a remeselníkov. V kazdom prípade je udelenie podpory pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti podmienené minimálnou dobou úcasti v príslusnom základnom systéme dôchodkového poistenia. Navyse rozhodnutie prispievat do doplnkového systému sociálneho zabezpecenia je uskutocnované, ako na to na pojednávaní správne poukázala Caisse Organic, dlho pred odchodom do dôchodku, cize dotknutý obchodník alebo remeselník nie je v danom case v ziadnom prípade schopný predvídat, ci bude splnat podmienky na získanie podpory pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti. Napokon, tvrdenie presadzované zalobkynami neberie do úvahy skutocnost, ze podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti podlieha prísnym podmienkam vztahujúcim sa na financné prostriedky pre ich sociálnu povahu a v ziadnom prípade nedosahuje sumy dostatocné na podporu obchodníkov a remeselníkov ukoncujúcich svoje cinnosti pocas ich dôchodkového veku.([49]49) 106. Zostáva urcit, ci treba podporu pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti povazovat za prospesnú urcitým podnikom, na úcely práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, jednoducho preto, pretoze je udelovaný obchodníkom a remeselníkom. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora([50]50) tu povazujem za vhodné sústredit sa na úcinky dotknutej výhody. Je jasné, ako na to správne poukazuje Komisia([51]51), ze podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti sa vypláca obchodníkovi alebo remeselníkovi po ukoncení jeho cinnosti, co znamená, ze platba nemôze predstavovat výhodu s cielom dalej uskutocnovat uvedenú cinnost. V dôsledku toho, dokonca ak by sa aj dospelo k záveru, ze platba pri ukoncení pracovného pomeru je prospesná urcitým podnikom, podstatne by neovplyvnila hospodársku sútaz tiez z toho dôvodu, ze prijímajúci obchodníci a remeselníci sú vskutku príjemcami najmä kvôli ich nízkemu obratu. 107. Uvedenému záveru neodporuje rozsudok z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia([52]52). V tomto rozsudku Súdny dvor potvrdil rozsudok Súdu prvého stupna klasifikujúci pomoc pre systém ukoncovania cinnosti ako pomoc na úcely clánku 4 Zmluvy o ESUO. Poznamenajúc, ze clánok 4 písm. c) Zmluvy o ESUO prísne zakázal akúkolvek pomoc, Súdny dvor poukázal na to, ze "na rozdiel od clánku 92 ods. 1 Zmluvy ES, na to, aby sa pomoc povazovala za pomoc v rozpore so spolocným trhom podla clánku 4 písm. c) Zmluvy o ESUO, sa nevyzaduje, aby narúsala alebo bola spôsobilá narusit hospodársku sútaz"([53]53). 108. Preto treba rozhodnút, ze podpora pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti upravená v clánku 106 zákona c. 81-1160 nepatrí pod pojem pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. c) O doplnkových príspevkoch do systémov dôchodkového poistenia 109. Co sa týka pouzitia casti príjmov z TACA na financovanie systémov dôchodkového poistenia pre obchodníkov a remeselníkov, ako je upravené zákonom c. 96-1160, úcastníci konania sa na pojednávaní zhodli, ze prijímajúce pokladne nie sú podnikmi zapájajúcimi sa do hospodárskej cinnosti, pretoze spravujú základné, povinné systémy dôchodkového poistenia na základe zásady solidarity. V tomto aspekte treba len poukázat na uz citovanú judikatúru Súdneho dvora.([54]54) 110. Zalobkyne v sporoch vo veciach samých vsak zastávajú názor, ze doplnkové platby do predmetných systémov dôchodkového poistenia sú na prospech nimi poisteným obchodníkom a remeselníkom: takýmto financovaním niektorých príjmov pokladní prostredníctvom zdanovania dotknutých dôchodkových pokladní sa mozno vyhnút zvýseniu príspevkov do uvedených pokladní, s tým, ze poistení obchodníci a remeselníci v dôsledku toho majú prospech zo znizovania svojich nákladov. Ako som uz uviedla([55]55), uvedená argumentácia nemôze mat ziadnu váhu, pretoze neexistuje potrebný vztah medzi úrovnou príspevkov a doplnkovými platbami. Teda, ak by také doplnkové platby neexistovali, stát by mohol financovat príjmy uvedených pokladní prostredníctvom zdanovania bez toho, aby museli pokladne zvysovat príspevky. 111. Preto obdobne ani doplnkové platby do systémov dôchodkového poistenia nespadajú pod pojem pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. d) O individuálnych opatreniach poskytnutých zo strany Fisacu a CPDC 112. Je nesporné, ze Fisac financuje miestne projekty plánovania miest a regionálneho rozvoja, ktoré patria mimo rozsah pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, pretoze nepriznávajú selektívne výhody urcitým podnikom alebo odvetviam cinnosti. 113. Co sa týka dotácií platených na individuálnom základe podnikom, ci uz zo strany Fisacu alebo CPDC, diskusia sa neodvíja od toho, ci by uvedené opatrenia mohli byt klasifikované ako pomoc, ale skôr od toho, ci sú súcastou systému pomoci de minimis, ktorá, ak by sa pripustilo, ze existuje, by znamenala, ze neexistovala ziadna povinnost oznamovat. 114. Niet pochýb o tom, ze pojem systému pomoci de minimis sa má vykladat restriktívne, pretoze zahrna odchýlku od povinností vyplývajúcich z clánku 88 ods. 3 ES. Preto ho nemozno napríklad uplatnovat so spätnou úcinnostou.([56]56) 115. Treba poukázat na to, ze povinnost upovedomovat podla clánku 88 ods. 3 ES bola zrusená s úcinnostou od 19. augusta 1992 pre malé sumy pomoci poskytovanej malým a stredne velkým podnikom. Podla bodu 3.2 rámca Spolocenstva upravujúceho poskytovanie státnej pomoci malým a stredným podnikom z roku 1992([57]57), "v budúcnosti uz nebudú... platby pomoci ad hoc do 50 000 ECU, s ohladom na daný typ výdavku a systémov, na základe ktorých je suma pomoci, ktorú môze daný podnik získat z daného typu výdavku pocas obdobia troch rokov, obmedzená na uvedené císlo, povazované za podliehajúce oznámeniu podla clánku 93 ods. 3, za predpokladu, ze výslovnou podmienkou udelenia pomoci alebo podmienkou systému je to, ze akákolvek dalsia pomoc, ktorú môze daný podnik získat z rovnakého typu výdavku z iných zdrojov financovania alebo na základe iných systémov, nezvýsi celkovú sumu prijímanej pomoci nad hranicu 50 000 ECU" [neoficiálny preklad]. 116. Hoci pomoc poskytovaná prostredníctvom Fisacu vtedy, ked boli sporné platby ulozené, bola naozaj upravená dekrétom c. 95-1140, najmä jeho clánkami 1 a 8, bol to konkrétne clánok 4 zákona c. 89-1008 z 31. decembra 1989 o rozvoji podnikov v odvetviach obchodu a remesiel a o zlepsovaní ich hospodárskeho, právneho a sociálneho prostredia, "zákon Doubin"([58]58), ktorý prvý stanovil, ze cast akéhokolvek prebytku platby môze byt pouzitá na spolocné cinnosti zamerané na udrzanie a modernizáciu odvetví obchodu a remesiel v odvetviach znacne ovplyvnených hospodárskymi a sociálnymi zmenami, ale tiez pre cinnosti podporujúce prevod alebo restrukturalizáciu podnikov v odvetviach obchodu a remesiel. 117. Dekrét c. 95-1140 iba zmenil a doplnil podmienky upravujúce udelovanie pomoci financovanej prostredníctvom prebytku príjmu z TACA, zaloziac otvorený úcet v Caisse Organic na úcely Fisacu v súlade so zákonom Doubin. 118. V dôsledku toho zastávam názor, ze systém individuálnej pomoci spravovaný Fisacom bol zalozený na základe ustanovení, ktoré casovo predchádzali právnej úprave Spolocenstva z roku 1992, takze také opatrenia individuálnej pomoci nemozno v ziadnom prípade povazovat za opatrenia de minimis. 119. To vsak nie je prípad pomoci financovanej zo strany CPDC, kedze jediným právnym základom pre doplnanie príjmov CPDC castou prebytkov z TACA bol dekrét c. 98-132, meniaci a doplnajúci dekrét c. 91-284 vytvárajúci profesijný výbor pre predaj pohonných látok. Okrem toho uvedené zvýsené financovanie pre CPDC bolo povolené Komisiou na obdobie rokov 1997 az 2000,([59]59) ako samotné zalobkyne v sporoch vo veciach samých pripustili. 120. Otázka, ci mala pomoc poskytovaná zo strany CPDC po uvedenom období podliehat dalsiemu oznámeniu Komisii, teda závisí od pravidiel o pomoci de minimis, ktoré boli v tom case úcinné, v tomto prípade pravidiel upravených v nariadení c. 69/2001. Komisia správne poznamenala, ze horné hranice uplatnované na pomoc, ktorá mohla byt poskytnutá zo strany CPDC, boli nizsie ako horné hranice ulozené nariadením c. 69/2001, dokonca aj pred preskúmaním podielu podpory. V - Návrh 121. Z týchto dôvodov navrhujem, aby sa na prejudiciálne otázky polozené Tribunal des affaires de sécurité sociale de Saint-Étienne a Cour d'appel de Lyon odpovedalo takto: 1. Clánok 87 ods. 1 ES sa má vykladat v tom zmysle, ze za okolností sporov vo veciach samých nepatria platby podpôr pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti vyplácané za osobitných podmienok obchodníkom a remeselníkom ukoncujúcim svoje cinnosti pod pojem pomoc. 2. Za okolností sporov vo veciach samých neodhalilo preskúmanie ustanovení vnútrostátnych zákonov a iných právnych predpisov ziadny záväzný vztah urcenia medzi danou na podporu odvetví obchodu a remesla a rozlicnými opatreniami verejnej pomoci, ktoré môzu byt financované scasti prebytkom príjmu z uvedenej dane, ktorý zostáva po financovaní systému podpôr pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti. __________________________________________________________________ [60]1 - Jazyk prednesu: francúzstina. __________________________________________________________________ [61]2 - JORF zo 14. júla 1972, s. 7419. __________________________________________________________________ [62]3 - JORF z 30. decembra 1994, s. 18737. __________________________________________________________________ [63]4 - JORF z 29. augusta 1996, s. 12940. __________________________________________________________________ [64]5 - JORF z 11. septembra 2001, s. 14495. __________________________________________________________________ [65]6 - JORF z 29. októbra 1995, s. 15808. __________________________________________________________________ [66]7 - JORF z 20. marca 1991. __________________________________________________________________ [67]8 - JORF zo 7. marca 1998. __________________________________________________________________ [68]9 - Ú. v. ES C 395, s. 13. __________________________________________________________________ [69]10 - Vec Galeries de Lisieux (C-488/04). Prejudiciálna otázka polozená v uvedenej veci znie takto: "Má sa právo Spolocenstva vykladat v tom zmysle, ze znamená, ze taká dan, ako je dan na pomoc obchodu a remeslu zavedená zákonom z 13. júla 1972, ktorá je vypocítavaná na základe predajnej plochy obchodných prevádzok prevysujúcich 400 m^2 a ktorej výnosy sú platené na osobitné úcty fondov dôchodkového poistenia obchodníkov a remeselníkov na úcely vyplácania osobitnej kompenzacnej pomoci, ktorá sa stala podporou pri skoncení výkonu podnikatelskej cinnosti podla zákona c. 81-1160 z 30. decembra 1981, musí byt klasifikovaná ako státna pomoc, pretoze ju znásajú iba prevádzkarne s predajnou plochou presahujúcou 400 m^2 alebo obratom prevysujúcim 460 000 eur a pretoze zabezpecuje pre budúceho príjemcu platby znízenie platieb vyplývajúce z moznosti znízit jeho prípadné financovanie doplnkového dôchodkového systému?" __________________________________________________________________ [70]11 - Pozri najmä rozsudok z 1. apríla 1982, Holdijk a i., 141/81 az 143/81, Zb. s. 1299, bod 6. __________________________________________________________________ [71]12 - Rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, bod 33; zo 17. marca 1993, Sloman Neptun, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21, a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, nazývaný "Maribel bis/ter", C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 33). __________________________________________________________________ [72]13 - Rozsudok z 21. októbra 2003, Van Calster a i., C-261/01 a C-262/01, Zb. s. I-12249, bod 49. Pozri v tomto zmysle tiez rozsudky z 27. novembra 2003, Enirisorse, C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, bod 44, a z 15. júla 2004, Pearle a i., C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 29. __________________________________________________________________ [73]14 - C-174/02, Zb. s. I-85, bod 28. __________________________________________________________________ [74]15 - Z vnútrostátneho spisu a z ústnych prednesov na pojednávaní 2. júna 2005 je zjavné, ze zalobkyne v sporoch vo veciach samých zastávajú názor, ze ich povinnost platit dan predstavuje prekázku hospodárskej sútaze, pretoze mnozstvo distribucných sietí pozostáva z malých obchodných prevádzok, ktoré nie sú povinné platit predmetnú dan, a dalej pretoze konkurujú velkým obchodom v centrách miest, ktoré tiez splnajú podmienky na oslobodenie (pretoze boli otvorené pred 1. januárom 1960; pozri clánok 3 zákona c. 72-657). __________________________________________________________________ [75]16 - Rozsudky z 26. septembra 1996, Francúzsko/Komisia, C-241/94, Zb. s. I-4551, bod 21; z 29. apríla 1999, Spanielsko/Komisia, C-342/96, Zb. s. I-2459, bod 23, a Maribel bis/ter, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, bod 25. __________________________________________________________________ [76]17 - Rozsudky z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 79; Francúzsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 20, a Maribel bis/ter, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, bod 25. __________________________________________________________________ [77]18 - Rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 75, rovnako ako aj Pearle a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 33. __________________________________________________________________ [78]19 - Pozri rozsudky z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, nazývaný "Tubemeuse", C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 20; zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, nazývaný "Stardust", C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68; Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, uz citovaný v poznámke pod ciarou 18, bod 74, rovnako ako aj Pearle a i., uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 32. __________________________________________________________________ [79]20 - S ohladom na túto podmienku pozri rozsudky z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, 67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 35; z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-303/88, Zb. s. I-1433, bod 11; z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, C-305/89, Zb. s. I-1603, bod 13, a Stardust, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 24, 50 a nasl. __________________________________________________________________ [80]21 - Pozri najmä rozsudky z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, body 13 a 14; z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981; Stardust, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 23, a zo 14. apríla 2005, AEM a AEM Torino, C-128/03 a C-129/03, Zb. s. I-2861, bod 38. __________________________________________________________________ [81]22 - Návrhy prednesené 8. mája 2001 vo veci Ferring (rozsudok z 22. novembra 2001, C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 39). __________________________________________________________________ [82]23 - Rozsudok AEM a AEM Torino, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 39. Pozri tiez rozsudky z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, C-351/98, Zb. s. I-8031, bod 42, a z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, C-159/01, Zb. s. I-4461, bod 42. __________________________________________________________________ [83]24 - S ohladom na uvedený aspekt pozri rozsudky Sloman Neptun, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, bod 15; Maribel bis/ter, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, body 26 az 39; z 20. septembra 2001, Banks, C-390/98, Zb. s. I-6117, bod 3; z 26. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 43, a Holandsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 23, bod 42. __________________________________________________________________ [84]25 - V uvedenom ohlade sa Caisse Organic odvoláva na rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2002, Diputación Foral de Álava a i./Komisia, T-92/00 a T-103/00, Zb. s. II-1385, bod 62. __________________________________________________________________ [85]26 - S ohladom na uvedené kritérium pozri poznámku pod ciarou 18 v mojich návrhoch z 28. októbra 2004 vo veci AEM a AEM Torino (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 21). __________________________________________________________________ [86]27 - C-310/99, Zb. s. I-2289, body 84 az 86. __________________________________________________________________ [87]28 - Établissement public national d'aménagement et de restructuration des espaces commerciaux et artisanaux (Národná verejná organizácia zodpovedná za plánovanie a restrukturalizáciu priestorov obchodníkov a remeselníkov). __________________________________________________________________ [88]29 - Pozri najmä rozsudok zo 16. decembra 1992, Lornoy a i., C-17/91, Zb. s. I-6523, bod 28. __________________________________________________________________ [89]30 - Pozri rozsudky z 27. októbra 1993, Scharbatke, C-72/92, Zb. s. I-5509, bod 20, a Enirisorse, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 43. __________________________________________________________________ [90]31 - Rozsudky Streekgewest, uz citovaný, a Pape, uz citovaný. __________________________________________________________________ [91]32 - Bod 35 a nasl. __________________________________________________________________ [92]33 - Bod 32 návrhov. __________________________________________________________________ [93]34 - Uz citovaný v poznámke pod ciarou 13. __________________________________________________________________ [94]35 - JORF z 29. augusta 1996, s. 12940. __________________________________________________________________ [95]36 - V uvedenom ohlade sa zalobkyne opierajú o rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, body 29 a 30. __________________________________________________________________ [96]37 - Ú. v. ES L 10, s. 30; Mim. vyd. 08/002, s. 138. __________________________________________________________________ [97]38 - Zalobkyne citujú návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Pearle a i. (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 13), bod 87. __________________________________________________________________ [98]39 - Pozri rozsudky z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia, C-382/99, Zb. s. I-5163, a Nemecko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36. __________________________________________________________________ [99]40 - Pozri rozsudky z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12; z 15. novembra 1983, Komisia/Francúzsko, 52/83, Zb. s. 3707, a Maribel bis/ter, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12. __________________________________________________________________ [100]41 - Caisse Organic poukazuje na bod 3.2 oznámenia Komisie z 20. mája 1992 rámec Spolocenstva upravujúci poskytovanie státnej pomoci malým a stredným podnikom (SME) (Ú. v. ES C 213, s. 2) a na oznámenie Komisie zo 6. marca 1996 pomoci de minimis (Ú. v. ES C 68, s. 9). __________________________________________________________________ [101]42 - Rozsudky zo 17. februára 1993, Poucet a Pistre, C-159/91 a C-160/91, Zb. s. I-637, bod 6, a z 26. marca 1996, García a i., C-238/94, Zb. s. I-1673, bod 15. __________________________________________________________________ [102]43 - Ú. v. ES C 146, s. 6. __________________________________________________________________ [103]44 - Rozsudky Poucet a Pistre, uz citovaný v poznámke pod ciarou 42, body 15 az 18, a zo 16. marca 2004, AOK Bundesverband a i., C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493, bod 47. __________________________________________________________________ [104]45 - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. septembra 1999, Albany, C-67/96, Zb. s. I-5751, body 77 a 78. __________________________________________________________________ [105]46 - Pozri bod 42 vyssie. __________________________________________________________________ [106]47 - Rozsudok z 13. marca 2001, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 58 a tam citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [107]48 - Rozsudok Stardust, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 23. __________________________________________________________________ [108]49 - Podla clánku 10 ministerského výnosu z 13. augusta 1996 (JORF z 29. augusta 1996, s. 12940) v znení výnosu z 3. septembra 2001 o prispôsobení niektorých súm vyjadrených vo frankoch hodnote v eurách (JORF z 11. septembra 2001, s. 14495), "výska podpory bude stanovená od 3 140 eur do 18 820 eur na domácnost a od 2 020 eur do 12 100 eur u jednotlivca" (pozri tiez bod 8). __________________________________________________________________ [109]50 - Pozri najmä rozsudok Maribel bis/ter, uz citovaný v poznámke pod ciarou 12, bod 25. __________________________________________________________________ [110]51 - Komisia tiez poukazuje na svoje oznámenie o restrukturalizácii cestnej nákladnej dopravy v Taliansku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 211, 1998, s. 5), v ktorom uviedla - na strane 14 Ú. v. ES C 211 - ze "verejný príspevok poskytovaný podnikatelovi - jednotlivcovi, ktorý ukoncuje svoju cinnost, nie je na prospech podniku pôsobiacemu na trhu a, preto nemá ziaden dopad na hospodársku sútaz alebo na obchod medzi clenskými státmi. Ak je isté, ze také fondy opätovne nevstúpia do odvetvia cestnej nákladnej dopravy tovaru, ci uz priamo alebo nepriamo, ich poskytnutie v zásade nespadá pod zákaz uvedený v clánku 92 ods. 1 Zmluvy" [neoficiálny preklad]. __________________________________________________________________ [111]52 - C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717. __________________________________________________________________ [112]53 - Rozsudok uz citovaný, bod 32. Kurzívou zvýraznila generálna advokátka. __________________________________________________________________ [113]54 - Poznámky pod ciarou 44 a 45. __________________________________________________________________ [114]55 - Pozri vyssie, bod 81. __________________________________________________________________ [115]56 - Pozri v tomto ohlade návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer 1. marca 2004 vo veci Pearle a i. (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 13), bod 91: "Neexistuje vôbec ziaden právny základ pre priznanie spätného úcinku pravidlu de minimis, kedze existenciu takého úcinku nemozno predpokladat v prípade ustanovenia, ktoré zahrna výnimku zo zákonnej povinnosti." __________________________________________________________________ [116]57 - Oznámenie Komisie (Ú. v. ES C 213, 1992, s. 2). __________________________________________________________________ [117]58 - JORF z 2. januára 1990. __________________________________________________________________ [118]59 - Rozhodnutie N 294/97 z 18. júna 1997. References 1. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref1 61. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref2 62. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref3 63. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref4 64. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref5 65. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref6 66. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref7 67. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref8 68. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref9 69. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref10 70. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref11 71. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref12 72. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref13 73. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref14 74. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref15 75. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref16 76. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref17 77. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref18 78. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref19 79. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref20 80. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref21 81. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref22 82. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref23 83. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref24 84. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref25 85. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref26 86. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref27 87. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref28 88. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref29 89. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref30 90. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref31 91. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref32 92. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref33 93. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref34 94. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref35 95. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref36 96. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref37 97. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref38 98. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref39 99. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref40 100. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref41 101. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref42 102. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref43 103. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref44 104. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref45 105. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref46 106. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref47 107. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref48 108. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref49 109. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref50 110. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref51 111. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref52 112. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref53 113. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref54 114. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref55 115. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref56 116. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref57 117. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref58 118. file:///tmp/lynxXXXXClZzG6/L98217-5550TMP.html#Footref59