NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 12. januára 2006 ^1([1]1) Vec C-237/04 Enirisorse SpA proti Sotacarbo SpA [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Cagliari (Taliansko)] "Pojem státna pomoc - Úcast verejnoprávneho podniku na základnom imaní spolocnosti - Moznost vystúpenia pod podmienkou predchádzajúceho vzdania sa akéhokolvek práva na majetok spolocnosti" 1. Uznesením zo 14. mája 2004 polozil Tribunale di Cagliari (Taliansko) Súdnemu dvoru dve prejudiciálne otázky týkajúce sa výkladu clánkov 87 ES a 88 ES a clánkov 43 ES, 44 ES, 48 ES a 49 ES. Skúmanie prvej z týchto otázok vedie opät k prediskutovaniu podmienok, ktoré upravujú pojem státnej pomoci. I - Skutkový a právny rámec sporu vo veci samej 2. Návrh bol podaný v rámci sporu medzi Enirisorse SpA (dalej len "Enirisorse") a Societŕ Tecnologie Avanzate Carbone SpA (dalej len "Sotacarbo"). Tento spor vznikol za nasledujúcich okolností. Enirisorse je dcérskou spolocnostou skupiny Ente Nazionale Idrocarburi (dalej len "ENI"), verejnoprávneho subjektu povereného správou státnych podielov v energetickom sektore. Zákonom c. 351 z 27. júna 1985 (GURI c. 166 zo 16. júla 1985, s. 5019, dalej len "zákon c. 351/85") bola ENI splnomocnená, aby spolocne s dalsími dvoma verejnoprávnymi orgánmi, ENEL a ENEA, zalozila akciovú spolocnost na úcely vývoja inovacných a pokrokových technológií pri pouzívaní uhlia. Ten istý zákon stanovoval, ze táto operácia je v plnom rozsahu financovaná zo státneho rozpoctu. Takto bola zalozená spolocnost Sotacarbo. S cielom pomôct vytvorit centrum pre výskum uhlia v Sardínii zaplatila ENI spolocnosti Sotacarbo sumu 12 708 900 033 ITL ako kapitálový vklad. 3. V roku 1992 boli ENI a ENEL privatizované a zmenené na akciové spolocnosti. Pri tejto zmene bolo zákonom c. 140 z 11. mája 1999 (GURI c. 117, z 21. mája 1999, s. 4, dalej len "zákon c. 140/1999") týmto dvom spolocnostiam povolené vystúpit zo Sotacarbo pod podmienkou, ze zaplatia nesplatené casti svojich vkladov. Po tom, co ENI získala podiely v Sotacarbo, vyuzila Enirisorse právo na vystúpenie poskytnuté zákonom c. 140/1999. V dôsledku toho zaplatila nesplatené vklady a poziadala Sotacarbo, aby vzala toto vystúpenie do úvahy a nahradila jej akcie v súlade s clánkom 2437 talianskeho obcianskeho zákonníka. 4. Tento clánok stanovuje: "Spolocníci, ktorí namietajú proti rozhodnutiam týkajúcim sa zmeny predmetu podnikania alebo právnej formy spolocnosti, alebo presunu sídla do zahranicia, majú právo vystúpit zo spolocnosti a dostat náhradu za ich akcie vo výske priemernej ceny pocas posledných siestich mesiacov, ak sú akcie kótované na burze, alebo v opacnom prípade vo výske pomernej casti základného imania vyplývajúceho z úctovnej závierky za posledný úctovný rok." 5. Na mimoriadnom valnom zhromazdení, ktoré sa konalo 12. februára 2001, vzala Sotacarbo vystúpenie do úvahy a rozhodla o zrusení akcií Enirisorse. Odmietla vsak vyhoviet ziadosti o náhradu z dôvodu, ze takáto náhrada by sa dotkla pokracovania jej úlohy vseobecného záujmu, tak ako je stanovená v zákone. Zalobou podanou 8. júna 2001 bol Tribunale di Cagliari predlozený návrh Enirisorse smerujúci k náhrade sumy zodpovedajúcej hodnote jej akcií. 6. Takto bol stanovený rámec sporu, ked bol 12. decembra 2002 prijatý zákon c. 273 (bezný dodatok GURI c. 293 zo 14. decembra 2002, dalej len "zákon c. 273/2002"). Vo svojom clánku 33 stanovuje: "S cielom zabezpecit pre Sotacarbo nevyhnutné financné zdroje na implementáciu programu cinností uvedeného v clánku 7 ods. 5 zákona c. 140 z 11. mája 1999 sú akcionári spolocnosti povinní uhradit nesplatené casti akcií do 60 dní po nadobudnutí úcinnosti tohto zákona a majú moznost vystúpit zo spolocnosti pod podmienkou, ze sa vzdajú vsetkých práv na majetok spolocnosti a uhradia nesplatené casti vkladov. Vyhlásenia o vystúpení, ktoré uz boli oznámené Sotacarbo SpA v súlade s uz uvedeným clánkom 7 ods. 4 zákona c. 140 z 11. mája 1999, môzu byt odvolané do 30 dní od nadobudnutia úcinnosti tohto zákona. Po uplynutí tejto lehoty je vystúpenie povazované za definitívne s bezpodmienecným prijatím vyssie uvedených podmienok zo strany vystupujúceho spolocníka." 7. Enirisorse vyjadrila pred vnútrostátnym súdom pochybnosti, pokial ide o zlucitelnost tohto zákona s urcitými ustanoveniami zmluvy ES. Kedze sa vnútrostátny súd domnieval, ze sú tieto pochybnosti dôvodné, rozhodol sa prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru podla clánku 234 ES tieto otázky: "1. Predstavuje ustanovenie clánku 33 zákona c. 273/2002 státnu pomoc v prospech Sotacarbo SpA, ktorá je nezlucitelná s clánkom 87 ES a nezákonná z dôvodu neoznámenia podla clánku 88 ods. 3 ES? 2. Je uvedené ustanovenie v rozpore s clánkami 43 ES, 44 ES, 48 ES, 49 ES a nasl. týkajúcimi sa slobody usadit sa a volného pohybu sluzieb?" 8. Pripomínam, ze podla clánku 87 ods. 1 ES, "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". Podla clánku 88 ods. 3 ES "Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87, zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou". II - O prípustnosti prejudiciálnych otázok A - O návrhu vo vseobecnosti 9. Zalovaná vo veci samej vnútrostátnemu súdu vytýka, ze neuviedol dostatocne jasne a nestranne okolnosti sporu, ked opomenul uviest presné údaje o skutkových a právnych okolnostiach sporu a priklonil sa k tvrdeniam, ktoré predlozila zalobkyna. V dôsledku toho usudzuje, ze návrh je neprípustný. 10. Je pravdou, ze "potreba dospiet k výkladu práva Spolocenstva, ktorý by bol uzitocný pre vnútrostátny súd, vyzaduje, aby tento súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého patrí otázka, ktorú predkladá, alebo aspon aby vysvetlil skutkové domnienky, na ktorých sa táto otázka zakladá"([2]2). Naopak, pokial Súdnemu dvoru poskytuje skutocnosti dostatocné na to, aby mu Súdny dvor mohol poskytnút uzitocnú odpoved, nemozno mu vytýkat, ze v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania uviedol svoje vlastné posúdenie tvrdení, ktoré boli pred ním prednesené. Takáto prax je úplne v súlade s povahou súdnej spolupráce stanovenej v clánku 234 ES, ktorá vyzaduje aktívnu spoluprácu vnútrostátnych súdov([3]3). 11. V prejednávanej veci uvádza návrh na zacatie prejudiciálneho konania, síce strucne, ale presne pôvod a povahu sporu, ako aj relevantný vnútrostátny právny rámec. Aj ked je v znení polozených otázok obsiahnutá materiálna chyba týkajúca sa císlovania spochybnenej vnútrostátnej právnej úpravy([4]4), nemôze táto chyba sama osebe spôsobit neprípustnost zaloby. 12. Tvrdenia zalovanej týkajúce sa formy návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa teda musia zamietnut. Ostatné závaznejsie tvrdenia sa týkajú obsahu polozených otázok. B - O prvej otázke 13. Svojou prvou otázkou ziada vnútrostátny súd Súdny dvor, aby rozhodol o zlucitelnosti vnútrostátneho predpisu s clánkami 87 ES a 88 ES. 14. Táto otázka sa musí preformulovat. Je nesporné, ze v rámci konania zacatého podla clánku 234 ES nemá Súdny dvor právomoc vykladat vnútrostátne právo a rozhodovat o zlucitelnosti vnútrostátneho opatrenia s právom Spolocenstva([5]5). Okrem toho je potrebné pripomenút, ze posúdenie zlucitelnosti opatrení pomoci so spolocným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie, ktorej cinnost je preskúmatelná súdom Spolocenstva. V dôsledku toho vnútrostátny súd nemôze v rámci prejudiciálneho konania polozit Súdnemu dvoru otázku o zlucitelnosti státnej podpory so spolocným trhom([6]6). 15. Naopak, ak má vnútrostátny súd pochybnosti o kvalifikácii predmetného vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci, môze alebo prípadne musí Súdnemu dvoru polozit prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu clánku 87 ES([7]7). V prípade, ze by takéto opatrenie predstavovalo státnu pomoc, mal by povinnost overit, ci sa predbezný kontrolný postup zavedený clánkom 88 ods. 3 ES skutocne dodrziaval. Ak tomu tak nie je, má vnútrostátny súd povinnost zabezpecit osobám podliehajúcim jeho právomoci, aby podla jeho vnútrostátneho práva doslo k vyvodeniu vsetkých dôsledkov porusenia tohto ustanovenia v súvislosti jednak s platnostou vykonávacích aktov opatrení pomoci, ako aj s vymáhaním financných podpôr poskytnutých v rozpore s týmto ustanovením([8]8). 16. Z predchádzajúceho vyplýva, ze Súdny dvor nemôze odpovedat na prvú otázku, ako ju formuloval vnútrostátny súd, musí ju naopak chápat tak, ze sa pýta, ci taký rezim, ako je rezim stanovený v clánku 33 zákona c. 273/2002, ktorý priznáva spolocníkom spolocnosti ovládanej státom moznost vystúpit pod podmienkou vzdania sa vsetkých práv na majetok uvedenej spolocnosti, sa musí kvalifikovat ako státna pomoc v zmysle clánku 87 ES a mal sa oznámit Komisii v súlade s clánkom 88 ods. 3 ES. C - O druhej prejudiciálnej otázke 17. Svojou druhou prejudiciálnou otázkou vnútrostátny súd ziada Súdny dvor, aby rozhodol o súlade predmetnej právnej úpravy s clánkami 43 ES, 44 ES, 48 ES a 49 ES týkajúcimi sa slobody usadit sa a volného pohybu sluzieb v Spolocenstve. 18. Okrem vyssie spomenutej skutocnosti, ze Súdny dvor nemá právomoc rozhodovat o zlucitelnosti vnútrostátneho ustanovenia s právom Spolocenstva, z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania jasne nevyplýva relevantnost výkladu ustanovení práva Spolocenstva, na ktoré sa v tejto otázke poukazuje na úcely vyriesenia sporu vo veci samej. 19. Súdny dvor uz mal prílezitost rozhodnút, ze je nevyhnutné, aby vnútrostátny súd aspon v minimálnej miere objasnil dôvody výberu ustanovení práva Spolocenstva, ktorých výklad ziada, a súvislost, ktorá existuje medzi týmito ustanoveniami a ustanoveniami vnútrostátneho práva vztahujúcimi sa na konanie vo veci samej([9]9). 20. Takáto poziadavka vsak nie je v prejednávanej veci splnená. Vnútrostátny súd neposkytuje ziaden uzitocný údaj o súvislosti, ktorú vidí vo svojej otázke medzi clánkami 43 ES, 44 ES, 48 ES a 49 ES a vnútrostátnou právnou úpravou uplatnitelnou na spor. V tejto súvislosti iba vyjadruje pochybnosti o zlucitelnosti tejto právnej úpravy "so zásadou rovnakého zaobchádzania v trhovom hospodárstve". 21. Za týchto okolností sa musí druhá otázka, ktorú polozil vnútrostátny súd, vyhlásit za neprípustnú. Rezim zavedený zákonom c. 273/2002 sa tak preskúma iba vzhladom na ustanovenia zmluvy týkajúce sa státnej pomoci. III - O kvalifikácii státnej pomoci 22. Aby sa vnútrostátne opatrenie kvalifikovalo ako státna pomoc v zmysle Zmluvy, musí splnat styri kumulatívne podmienky([10]10). Pred rozhodnutím o uplatnitelnosti týchto podmienok je vsak potrebné overit, ci sú pravidlá týkajúce sa státnej pomoci v prejednávanej veci skutocne uplatnitelné. A - O kvalifikácii predmetnej spolocnosti ako podniku 23. Je nesporné, ze uplatnitelnost pravidiel Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze, ktorých neoddelitelnú súcast tvoria pravidlá týkajúce sa státnej pomoci, podlieha podmienke, ze uvedený subjekt je podnikom. V prejednávanej veci je vsak toto postavenie spochybnené. Zalovaná vo veci samej a talianska vláda, ktorá je vedlajsím úcastníkom v konaní pred Súdnym dvorom, tvrdia, ze takúto spolocnost, akou je Sotacarbo, ktorá sleduje cinnosti vseobecného záujmu stanovené zákonom, nemozno kvalifikovat ako podnik, ak tieto cinnosti nesmerujú k dosahovaniu ziskov a sú úplne financované státom. 24. Toto tvrdenie nie je presvedcivé. Súdny dvor uz rozhodol, ze neziskový verejnoprávny subjekt mozno v zásade kvalifikovat ako podnik v zmysle clánku 87 ES([11]11). V kazdom prípade medzi úcastníkmi konania prítomnými na pojednávaní sa uz nespochybnovalo, ze Sotacarbo bola zalozená na úcel dosahovania ziskov. Je rovnako nesporné, ze v tejto súvislosti je právny status alebo spôsob financovania predmetného subjektu bezvýznamný([12]12). Okrem toho skutocnost, ze tomuto subjektu zveril zákon urcité poslanie vseobecného záujmu, nemozno povazovat za rozhodujúcu([13]13), pokial tieto poslania nesledujú zásadu solidarity, tak ako bola definovaná Súdnym dvorom([14]14). 25. Podnik v zmysle pravidiel hospodárskej sútaze charakterizuje to, ze vykonáva "hospodársku cinnost". Súdny dvor rozumie pod hospodárskou cinnostou kazdú "cinnost, ktorá pozostáva z ponuky tovarov alebo sluzieb na danom trhu"([15]15). V tomto prípade sa zdá, ze úlohou Sotacarbo je najmä rozvoj nových technológií pouzitia uhlia a poskytovanie podporných odborných sluzieb pre administratívu, verejnoprávne orgány a spolocnosti, ktoré majú záujem o rozvoj týchto technológií. S výnimkou informácií a doplnujúcich overení, ktoré spadajú do výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu, mi pripadá legitímne sa domnievat, ze takéto cinnosti pozostávajúce z úcasti na vývoji nových priemyselných výrobkov a ponuke tovarov na danom trhu majú hospodársku povahu. 26. Pravidlá o státnej pomoci tak mozno povazovat za uplatnitelné na predmetnú vec, a je teda potrebné overit, ci sú jednotlivé podmienky zakladajúce pomoc splnené. B - O existencii hospodárskej výhody 27. Na úcely posúdenia, ci uplatnenie predmetného rezimu predstavuje státnu pomoc, je potrebné v prvom rade overit, ci priznáva svojmu príjemcovi hospodársku výhodu. Zdá sa byt nepochybné, ze zákon c. 273/2002 priznáva podniku výhodu. V tejto veci sa diskusia týka skôr pôvodu a príjemcu tejto výhody. Podla Enirisorse vyplýva predmetná výhoda v tejto veci z opatrenia spocívajúceho v oslobodení Sotacarbo od jej povinnosti nahradit akcie jej spolocníkom v prípade ich vystúpenia. Naopak, ostatní úcastníci konania tvrdia, ze výhoda spocíva vo výnimocnej moznosti vystúpenia, ktorú Enirisorse priznáva taliansky zákon. 28. Podla môjho názoru je zlozitost následkom nejasností vnútrostátneho právneho rámca, ako to vyplýva z písomností v spise. 29. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze v oblasti posúdenia výhody zakladajúcej státnu pomoc majú osobitný význam konkrétne okolnosti kazdej veci([16]16). V prejednávanej veci zostáva neistota v tom, ci sa na predmetné vystúpenie v tejto veci vztahuje vseobecné právo v oblasti vystúpenia z obchodných spolocností, ako to vyplýva z clánku 2437 obcianskeho zákonníka. V tomto bode si úcastníci konania odporujú, návrh na zacatie prejudiciálneho konania neobsahuje rozhodujúce skutocnosti a pojednávanie neprinieslo objasnenie. Toto upresnenie vsak z velkej casti urcí odpoved, ktorú musí na otázku polozenú vnútrostátnym súdom dat Súdny dvor. Aby sa zachovala uzitocnost rozhodnutia o predbeznej otázke, zdá sa mi teda potrebné rozlísit dva prípady. 30. V prípade, ze sa preukáze, ze vystúpenie Enirisorse vyplýva z moznosti vystúpenia ako výnimky zo vseobecného práva, bude podla môjho názoru potrebné vyhlásit, ze sporné ustanovenie zákona c. 273/2002 nemá charakter státnej pomoci. 31. Z ustálenej judikatúry síce vyplýva, ze "pojem pomoci obsahuje nielen priamu pomoc, ale aj zásahy znizujúce rôznymi formami náklady, ktoré obycajne znásajú podniky a ktoré bez toho, aby boli subvenciami vo vlastnom slova zmysle, majú rovnakú povahu a zhodné úcinky"([17]17). Z tohto hladiska sa zdá, ze ustanovenie, ktoré umoznuje oslobodit spolocnost od jej povinnosti nahradit sumu akcií, ktorých sú jej spolocníci drzitelmi z dôvodu ich vkladu do tejto spolocnosti, priznáva svojmu príjemcovi hospodársku výhodu, kedze takéto oslobodenie by bolo v rámci uplatnenia vseobecných pravidiel v oblasti vystúpenia vylúcené. 32. Takáto analýza vsak nie je dostacujúca. Spocíva na ciastocnom pohlade na okolnosti problému. Je zalozená iba na porovnaní situácie vyplývajúcej z uplatnenia zákona c. 273/2002 (vzdanie sa práva na náhradu akcie v prípade vyuzitia moznosti vystúpenia) so situáciou vyplývajúcou z uplatnenia clánku 2437 obcianskeho zákonníka (zásada práva na náhradu akcií v prípade vystúpenia). Zdá sa vsak, ze zákon c. 273/2002 je v prejednávanej veci neoddelitelný od zákona c. 140/1999. Obe tieto ustanovenia tvoria jediný rezim. Práve tento rezim je potrebné na úcely kvalifikácie, ktorá sa má vykonat, vziat do úvahy. Podla zákona c. 140/1999 je vsak spolocníkom Sotacarbo priznaná výnimocná moznost vystúpenia. V tomto prípade nemajú títo spolocníci podla vseobecného práva právo na vystúpenie. V dôsledku toho by sa Sotacarbo za bezných podmienok nemusela obávat ziadnej straty majetku. Nemozno sa teda domnievat, ze taký zákon, akým je zákon c. 273/2002, ktorý obmedzuje právo na náhradu v prípade výnimocného vystúpenia spolocníkov tejto spolocnosti, znizuje náklady tejto spolocnosti, ktoré by za normálnych okolností musela znásat. Cielom tohto zákona je jednoducho zabezpecit, ze výhoda takto poskytnutá niektorým jej akcionárom neovplyvní majetkovú situáciu Sotacarbo. V skutocnosti iba neutralizuje výhodu danú Enirisorse vo forme výnimocnej moznosti vystúpenia. Jeho úcinkom teda nie je vytvorenie hospodárskej výhody v zmysle pravidiel Zmluvy v prospech Sotacarbo. 33. Naopak, posúdenie bude úplne iné v prípade, ak by vystúpenie Enirisorse bolo mozné za podmienok vseobecného práva. V tomto druhom prípade sa totiz musí zákon c. 140/1999 chápat tak, ze potvrdzuje právo na vystúpenie niektorých spolocníkov podla ustanovení vseobecného práva. Jediným úcinkom zákona c. 273/2002 je teda vynatie Sotacarbo z rezimu náhrady stanoveného vseobecným právom v danej oblasti. Takéto oslobodzujúce opatrenie zjavne poskytuje hospodársku výhodu spolocnosti, ktorá je jeho príjemcom. Kedze toto opatrenie neodpovedá výnimocnej moznosti vystúpenia, je nevyhnutné preskúmat, ci sú splnené ostatné podmienky pomoci. 34. Podotýkam, ze s ohladom na písomnosti v spise sa prvý prípad javí ako najpravdepodobnejsí. Obciansky zákonník obsahuje taxatívny výpocet prípadov vystúpenia([18]18) a nezdá sa, ze by sa niektorý z nich vztahoval na vystúpenie Enirisorse. V návrhu, ktorý podal Enirisorse na vnútrostátny súd, sa snazí domáhat uplatnenia podmienok vystúpenia stanovených v clánku 2437 obcianskeho zákonníka, a to náhrady výsky svojich akcií, mimo rozsahu pôsobnosti práva na vystúpenie, ktoré je stanovené v tomto ustanovení. Ak by tento naposledy uvedený výklad potvrdil súd a quo, bolo by potrebné vyvodit záver, ze kedze predmetné opatrenie neposkytuje ziadnu výhodu svojmu adresátovi, nemozno ho kvalifikovat ako státnu pomoc. 35. Súdnemu dvoru vsak neprislúcha, aby rozhodoval o výklade a uplatnovaní vnútrostátneho práva na prejednávaný prípad. To patrí do výlucnej právomoci vnútrostátneho súdu. Ak vnútrostátny súd dospeje k záveru, ze k vystúpeniu doslo skutocne v súlade s clánkom 2437 obcianskeho zákonníka, bude musiet pripustit, ze zákon c. 273/2002 poskytuje Sotacarbo výhodu, a overit, ci sú splnené ostatné podmienky kvalifikácie ako státnej pomoci. C - Dalsie podmienky pomoci 36. Za predpokladu, ze by bola splnená podmienka výhody, sa talianska vláda domnieva, ze v kazdom prípade nie je v prejednávanej veci splnená tretia a stvrtá stanovená podmienka. Pokial bude Súdny dvor povazovat za uzitocné rozhodnút o tomto bode, je potrebné pripomenút, ze výhody, ktoré ako výhoda poskytnutá predmetnou právnou úpravou smerujú k oslobodeniu podniku od nákladov, ktoré by obvykle musel znásat pri beznom riadení alebo obvyklej cinnosti, v zásade narusujú podmienky hospodárskej sútaze([19]19). Kedze nie je preukázané, ze cinnosti spolocnosti, ktorá je príjemcom, nemajú na vnútornom trhu ziaden ekvivalent, mozno predpokladat skreslenie hospodárskej sútaze. Z toho istého dôvodu nemozno spochybnit vplyv opatrení na obchod medzi clenskými státmi. 37. V prípade, ze sa preukáze existencia výhody, bude potrebné sa venovat najmä skúmaniu prvej podmienky nevyhnutnej na kvalifikáciu ako státnej podpory. Pripomínam, ze podla Súdneho dvora "sa vsak zvýhodnenie môze povazovat za státnu pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES iba vtedy, ak bolo jednak poskytnuté priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a jednak sa realizovalo na tarchu státu"([20]20). 38. Podmienka pripísatelnosti je v prejednávanej veci lahko splnená. Predmetná výhoda vyplýva z legislatívneho zásahu. V ziadnom prípade nie je urcujúce, ze toto opatrenie poskytuje len hypotetickú výhodu podliehajúcu vyuzitiu moznosti vystúpenia. Bez ohladu na to, ci sa táto moznost vyuzije, z toho vyplýva, ze práva spolocníkov ako veritelov sú skrátené a súcasne sú zmiernené povinnosti spolocnosti voci jej spolocníkom. Spolocnost tak má k dispozícii nevyplatitelný kapitál, ktorý uz nemá povahu záväzku a pri ktorom sa nemusí obávat, ze o neho v prípade vystúpenia príde. Z toho vyplýva, ze tento legislatívny zásah je bez ohladu na akékolvek rozhodnutie dotknutých spolocníkov priamym základom výhody Sotacarbo. 39. V zásade zostáva zistit, ci túto výhodu mozno povazovat za výhodu pochádzajúcu z prevodu státnych prostriedkov. 40. V tejto súvislosti talianska vláda tvrdí, ze predmetný rezim nevytvára "dodatocné náklady" pre státny rozpocet. Tento rezim má totiz zmenit rámec vztahov medzi verejnoprávnou spolocnostou a jej súkromnými spolocníkmi v prospech verejnoprávnej spolocnosti. Financovanie výhody poskytnutej tejto spolocnosti teda pochádza zo súkromných prostriedkov. Okrem toho, kedze bol kapitál Sotacarbo úplne vytvorený vdaka státnym prostriedkom, neprinása toto vynatie z povinnosti náhrady nové náklady pre státny rozpocet. Výhoda nie je financovaná financným príspevkom státu, ktorý by bol nezávislý na príspevku, ktorý sa poskytol pri zalození podniku. 41. Je pravdou, ze ak sa uplatní prístup prijatý Súdnym dvorom v jeho rozsudku Sloman Neptun, je teda potrebné sa domnievat, ze predmetná výhoda je "inherentná" prijatému právnemu rezimu([21]21). Z toho by vyplývalo, ze by prvá podmienka zakladajúca státnu pomoc nebola splnená. 42. Domnievam sa vsak, ze takýto prístup nie je uspokojivý. 43. Akékolvek vnútrostátne opatrenie, ktorého úcinkom je priznanie hospodárskej výhody podnikom a ovplyvnenie podmienok hospodárskej sútaze na spolocnom trhu, nemozno kvalifikovat ako státnu pomoc. Je nesporné, ze zákaz stanovený v clánku 87 ods. 1 ES sa netýka výhod, ktoré vyplývajú zo samotných rozdielov medzi právnymi predpismi clenských státov. Z toho vyplýva, ze je dôlezité dobre vymedzit prípady, v ktorých musí poskytnutie výhody podliehat rezimu státnej pomoci Spolocenstva. 44. Zdá sa, ze sa Súdny dvor vo svojej judikatúre snazil rozlisovat medzi naruseniami, ktoré vyplývajú z prijatia opatrení upravujúcich hospodárske cinnosti, a tými opatreniami, ktorých základom je prevod verejných prostriedkov v prospech urcitých podnikov([22]22). Podmienky hospodárskej sútaze môzu narusit iba tieto naposledy uvedené opatrenia. Opatrenia, ktoré boli uvedené ako prvé, sa musia prijat v rozsahu, v akom je ich jediným úcelom stanovit podmienky výkonu cinnosti podnikov a podmienky výroby tovarov a poskytovaných sluzieb. 45. Toto rozlisovanie sa chápe lahko. Súdny dvor sa tak snazí zabránit rozsíreniu uplatnenia pravidiel Spolocenstva na narusenia hospodárskej sútaze, ktoré sú jednoducho výsledkom rozdielov medzi legislatívnymi politikami clenských státov. Táto obozretnost vychádza zo snahy nespochybnovat právomoci vyhradené clenským státom. Treba sa totiz obávat, ze prílis velké rozsírenie rezimu pomoci by malo za dôsledok podriadenie vsetkých rozhodnutí hospodárskej politiky clenských státov kontrole orgánov Spolocenstva, a to bez rozlísenia, ci majú formu priameho zásahu na trhu alebo vseobecného opatrenia upravujúceho hospodárske cinnosti. Okrem toho by z toho vyplývalo výrazne zvýsenie zatazenia kontrolných orgánov Spolocenstva v tejto oblasti, a to Komisie a Súdneho dvora. 46. Je zjavné, ze rezim Spolocenstva týkajúci sa státnej pomoci nie je urcený na kontrolu úcinku vsetkých legislatívnych opatrení clenských státov na hospodársku sútaz na vnútornom trhu. Jeho cielom je len zistovat narusenie hospodárskej sútaze, ktorá vyplýva z vôle clenského státu priznat niektorým podnikom, odchylne od jeho vseobecných politických orientácií, osobitnú výhodu. 47. Obmedzenia stanovené Súdnym dvorom sú teda úplne oprávnené. Zdá sa mi vsak, ze kritérium prevodu státnych prostriedkov bezne pouzívané Súdnym dvorom neumoznuje tieto obmedzenia uplatnit a správne odôvodnit. V tejto súvislosti je potrebné pouzit kritérium výberu, ako to tiez vyplýva z judikatúry Súdneho dvora. Táto preferencia je zalozená na troch hlavných dôvodoch. 48. V prvom rade nie je kritérium prevodu prostriedkov vzdy relevantné. Môze sa totiz stat, ze regulacné opatrenie zahrna nepriame náklady pre státny rozpocet, ktoré môzu byt vyssie ako náklady vyplývajúce z opatrenia prevádzajúceho verejné prostriedky([23]23). 49. Následne je kritérium selektivity dokonca na odôvodnenie obmedzení stanovených Súdnym dvorom vhodnejsie. Je zrejmé, ze rozdiely medzi hospodárskymi a danovými politikami clenských státov môzu urcitým podnikom na spolocnom trhu priznávat relatívnu hospodársku výhodu. Podnik, ktorý podlieha danovej sadzbe vo výske 20 % jeho ziskov, získava hospodársku výhodu v porovnaní so subjektmi nachádzajúcimi sa v inom clenskom státe, ktorý uplatnuje 30 % danovú sadzbu. Na takúto oblast vsak nie je mozné uplatnit rezim pomoci. V tomto prípade totiz sútazné výhody jednoducho vyplývajú z právnych a hospodárskych rozdielov, ktoré zodpovedajú beznému výkonu legislatívnej autonómie priznanej clenským státom. Naopak, ak sa tomu istému podniku znízi dan o 5 % v prípade, ked subjekty z iných clenských státov podliehajú tej istej danovej sadzbe vo výske 20 %, bude potrebné dospiet k záveru o existencii pomoci, aj ked relatívna výhoda tohto podniku bude mensia ako v prvom prípade. Dôvodom toho je, ze v tomto naposledy uvedenom prípade, priznáva clenský stát odchýlením sa od svojej vseobecnej legislatívnej politiky zvýhodnené zaobchádzanie podniku alebo skupine podnikov. Potrestat sa majú iba narusenia, ktoré vyplývajú z takýchto zaobchádzaní. 50. Nakoniec, kedze v hospodárskej oblasti dochádza k narastajúcemu prelínaniu státnych cinností so súkromnými cinnostami, je dôvod na obavu, ze sa clenské státy budú pokúsat vyuzívat dostupné prostriedky právnej úpravy na úcely podnecovania súkromných subjektov alebo ulozenia povinností súkromným subjektom tak, aby doslo k znízeniu nákladov niektorých podnikov. Pokial takéto opatrenia nestanovujú priamy prevod verejných prostriedkov, treba sa domnievat, ze nemajú povahu státnej pomoci? Ak by tomu tak malo byt, významná cast státnych opatrení majúcich vsetky úcinky státnej pomoci by sa mala vynat z kontroly orgánov Spolocenstva. Takýto výsledok by bol zjavne v rozpore s cielmi sledovanými Zmluvou a zásadami stanovenými judikatúrou Súdneho dvora. Preto navrhujem vrátit sa ku kritériu selektivity. 51. Ako navrhol generálny advokát Darmon Súdnemu dvoru vo veci Sloman Neptun, len kritérium selektivity umoznuje rozlisovat vseobecné opatrenia upravujúce hospodárske cinnosti, ktoré nemozno spochybnit ustanoveniami Zmluvy o státnej pomoci, a hospodárske a financné zásahy, ktoré je potrebné kontrolovat([24]24). Súdny dvor napokon uznal, ze "pomoc nemusí byt nevyhnutne financovaná zo státnych prostriedkov, aby sa kvalifikovala ako státna pomoc"([25]25). 52. Je este potrebné starostlivo definovat pojem selektivity. Z judikatúry vyplýva, ze akékolvek opatrenie poskytujúce osobitnú výhodu skupine podnikov sa nemusí nevyhnutne povazovat za "selektívne" opatrenie. Musí sa vykonat rozlísenie. Akékolvek opatrenie osobitného zaobchádzania s urcitými situáciami, ktoré vedie k poskytnutiu hospodárskej výhody subjektom v uvedených situáciách, sa musí posúdit v rámci vseobecného rezimu, ktorého je súcastou. Ak sa dotknutému clenskému státu podarí preukázat, ze toto opatrenie je odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou právneho systému, ktorého je súcastou, za predpokladu, ze tento systém sleduje legitímny ciel, nemôze sa povazovat za selektívne opatrenie v zmysle Zmluvy([26]26). Iba v prípade, ak toto osobitné zaobchádzanie nemôze byt odôvodnené vseobecným systémom alebo ak nevyplýva zo súdrzného uplatnovania systému, ktorého je súcastou, môze sa povazovat za selektívne. V tomto prípade je totiz oprávnené predpokladat, ze toto opatrenie je odôvodnené iba tým, ze urcitej skupine subjektov poskytuje zvýhodnené zaobchádzanie. Samotný odchylný právny charakter opatrenia z neho teda nerobí státnu pomoc([27]27). V tejto oblasti nie je analýza z hladiska formy postacujúca; je potrebné zvolit analýzu z hladiska obsahu. Za selektívne opatrenie sa povazuje kazdé opatrenie, ktoré prispieva k tomu, ze niektoré podniky sú vo výhodnejsej hospodárskej situácii ako podniky nachádzajúce sa v porovnatelnej situácii, bez toho, aby náklady ktoré z toho pre spolocnost vseobecne vyplývajú, boli jasne odôvodnené systémom spravodlivo rozdelených nákladov([28]28). 53. Ak sa prijme tento prístup, je zrejmé, ze opatrenie oslobodzujúce Sotacarbo od povinnosti poskytnút náhradu spolocníkom, ktorí vyuzili svoje právo na vystúpenie, zatial co bezné uplatnenie relevantných ustanovení obcianskeho zákonníka stanovuje takúto náhradu, predstavuje neodôvodnenú selektívnu výhodu v prospech tejto spolocnosti. Takéto opatrenie splnuje vsetky podmienky státnej pomoci. Pripomínam vsak, ze tento záver je platný, iba ak sa vopred preukáze, ze toto vystúpenie bolo mozné za podmienok upravených vseobecným právom. IV - Zhrnutie 54. Z tejto analýzy vyplýva, ze na to, aby sa vnútrostátnemu súdu poskytla uzitocná odpoved, je potrebné rozlísit dva prípady. 55. V prípade, ze sa preukáze, ze predmetné vystúpenie v tejto veci vyplýva z výnimocnej moznosti, ktorá sa odchyluje od podmienok vystúpenia stanovených v relevantných ustanoveniach obcianskeho zákonníka, bude potrebné sa domnievat, ze taký rezim, ako je rezim zavedený zákonom c. 273/2002, ktorý priznáva spolocníkom spolocnosti ovládanej státom moznost vystúpenia pod podmienkou vzdania sa vsetkých práv na jej majetok, nepredstavuje státnu pomoc v prospech tejto spolocnosti. 56. V prípade, ked naopak toto vystúpenie nevyplýva z výnimocnej moznosti, ale je v kazdom prípade umoznené ustanoveniami vseobecného práva, je potrebné sa domnievat, ze takýto rezim predstavuje státnu pomoc v zmysle Zmluvy, a mal by sa teda vopred oznámit Komisii. 57. Vnútrostátnemu súdu prislúcha, aby urcil, ci v predmetnej veci doslo k vystúpeniu v súlade s podmienkami stanovenými vseobecným právom v oblasti vystúpenia z obchodných spolocností. V - Návrh 58. V dôsledku toho Súdnemu dvoru navrhujem, aby na návrh, ktorý podal Tribunale di Cagliari, odpovedal takto: Clánok 87 ods. 1 ES a clánok 88 ods. 3 ES sa majú vykladat v tom zmysle, ze taký rezim, ako je rezim zavedený zákonom c. 273/2002 z 12. decembra 2002, ktorý priznáva spolocníkom spolocnosti ovládanej státom moznost vystúpenia pod podmienkou vzdania sa vsetkých práv na majetok uvedenej spolocnosti, nepredstavuje státnu pomoc v zmysle týchto ustanovení a nemusel sa vopred oznámit Komisii Európskych spolocenstiev, pokial sa nepreukáze, ze k tomuto vystúpeniu mohlo dôjst na základe pravidiel vseobecného práva v oblasti vystúpenia. V takom prípade sa musí takýto rezim povazovat za státnu pomoc, ktorá sa mala vopred oznámit Komisii. __________________________________________________________________ [29]1 - Jazyk prednesu: portugalcina. __________________________________________________________________ [30]2 - Pozri najmä rozsudok z 26. januára 1993, Telemarsicabruzzo a i., C-320/90 az C-322/90, Zb. s. I-393, bod 6. __________________________________________________________________ [31]3 - Nedávno aktualizované vysvetlivky Súdneho dvora o zacatí konaní o prejudiciálnych otázkach zo strany vnútrostátnych súdov v tomto zmysle stanovujú, ze "vnútrostátny súd môze, ak sa domnieva, ze to tak môze urobit, uviest strucne svoje stanovisko k odpovedi na prejudiciálne otázky" (Ú. v. EÚ C 143, 2005, s. 1). __________________________________________________________________ [32]4 - Zdá sa, ze návrh na zacatie prejudiciálneho konania nesprávne odkazuje na zákon c. 240/02, zatial co jeho zámerom je odkaz na zákon c. 273/02. __________________________________________________________________ [33]5 - Pozri najmä rozsudok z 21. januára 1993, Deutsche Shell, C-188/91, Zb. s. I-363, bod 27. __________________________________________________________________ [34]6 - Pozri najmä uznesenie z 24. júla 2003, Sicilcassa a i., C-297/01, Zb. s. I-7849, bod 47. __________________________________________________________________ [35]7 - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, body 49 az 51. __________________________________________________________________ [36]8 - Pozri najmä rozsudky z 8. novembra 2001, Adria-Wien Pipeline a Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke, C-143/99, Zb. s. I-8365, bod 27, a z 13. januára 2005, Streekgewest, C-174/02, Zb. s. I-85, bod 17, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs vo veci Transalpine Ölleitung in Österreich, C-368/04, prejednávaná pred Súdnym dvorom, body 67 a nasl. __________________________________________________________________ [37]9 - Rozsudok z 9. septembra 2004, Carbonati Apuani, C-72/03, Zb. s. I-8027, bod 11. __________________________________________________________________ [38]10 - Pozri najmä rozsudok z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 75. __________________________________________________________________ [39]11 - Pozri v tomto zmysle rozsudky z 22. marca 1977, Steinike & Weinlig, 78/76, Zb. s. 595, body 16 az 18, a zo 16. novembra 1995, Fédération française des sociétés d'assurance a i., C-244/94, Zb. s. I-4013, bod 21. __________________________________________________________________ [40]12 - Rozsudok z 23. apríla 1991, Höfner a Elster, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21. __________________________________________________________________ [41]13 - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 21. __________________________________________________________________ [42]14 - Pozri v tejto súvislosti moje návrhy vo veci FENIN/Komisia, C-205/03 P, prejednávaná pred Súdnym dvorom. __________________________________________________________________ [43]15 - Rozsudok z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. p. I-6451, bod 75. __________________________________________________________________ [44]16 - Rozsudok z 1. decembra 1998, Ecotrade, C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 37. __________________________________________________________________ [45]17 - Pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 36. __________________________________________________________________ [46]18 - Pozri Campobasso, G. F.: Diritto commerciale, zv. 2, Turín, 5.^. vydanie, 2002, s. 485. Podotýkam, ze odvtedy doslo k reforme práva na vystúpenie, ktorá rozsírila zoznam dôvodov vystúpenia, avsak bez toho, aby zmenila ich taxatívnu povahu (pozri v súvislosti s týmto bodom zvlástne císlo Rivista delle societŕ, marec - jún 2005). __________________________________________________________________ [47]19 - Pozri rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 30. __________________________________________________________________ [48]20 - Rozsudok zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 23. __________________________________________________________________ [49]21 - Rozsudok zo 17. marca 1993, C-72/91 a C-73/91, Zb. s. I-887, bod 21. __________________________________________________________________ [50]22 - Pozri v tomto zmysle rozsudky Sloman Neptun, uz citovaný, bod 21; Ecotrade, uz citovaný, bod 36, a z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 62. __________________________________________________________________ [51]23 - Je tomu tak napríklad v prípade právnej úpravy ulahcujúcej prepústanie v urcitom sektore alebo právnej úpravy, ktorá podniku povoluje, aby vybudoval priestory v oblasti vyzadujúcej významnú úpravu infrastruktúry. V tejto súvislosti pripomínam, ze na úcely kvalifikácie ako státnej pomoci Súdny dvor nerozlisuje podla toho, ci sú výhody priamo alebo nepriamo poskytnuté zo státnych prostriedkov (pozri najmä rozsudok PreussenElektra, uz citovaný, bod 58). __________________________________________________________________ [52]24 - Bod 47 návrhov prednesených v uz citovanej veci Sloman Neptun. Toto kritérium uz bolo navyse v judikatúre pouzité. V uz citovanej veci Ecotrade sa javí ako urcujúce, ze predmetná právna úprava mohla podniky, na ktoré sa uplatnuje, postavit v porovnaní s inými podnikmi do výhodnejsej situácie (body 41 az 42). Pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, 173/73, Zb. s. 709, body 33. __________________________________________________________________ [53]25 - Rozsudok z 30. januára 1985, Komisia/Francúzsko, 290/83, Zb. s. 439, bod 14. __________________________________________________________________ [54]26 - Rozsudky, Taliansko/Komisia, uz citovaný, bod 33; Ecotrade, uz citovaný, bod 36, a Adria-Wien, uz citovaný, bod 42. __________________________________________________________________ [55]27 - Pozri k tomuto stanovisku návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Darmon v uz citovanej veci Sloman Neptun (bod 53), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo v uz citovanej veci Adria-Wien, (bod 43). __________________________________________________________________ [56]28 - Pre tento typ opatrení je charakteristické sústredenie zisku v skupine subjektov, zatial co náklady sú vseobecne prerozdelené na vsetky spolocnosti, a sú tak ostatnými subjektmi tazko zistitelné. V prípade opatrenia takéhoto druhu existuje najväcsia pravdepodobnost, ze budú prijaté v prospech urcitých osobitných záujmov namiesto toho, aby boli urcené na vseobecné záujmy. References 1. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref1 30. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref2 31. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref3 32. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref4 33. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref5 34. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref6 35. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref7 36. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref8 37. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref9 38. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref10 39. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref11 40. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref12 41. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref13 42. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref14 43. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref15 44. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref16 45. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref17 46. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref18 47. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref19 48. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref20 49. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref21 50. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref22 51. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref23 52. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref24 53. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref25 54. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref26 55. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref27 56. file:///tmp/lynxXXXXEjSWt0/L98087-1800TMP.html#Footref28