NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 27. októbra 2005 ^1([1]1) Vec C-222/04 Ministero dell'Economia e delle Finanze proti Cassa di Risparmio di Firenze SpA a Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato a Cassa di Risparmio di San Miniato SpA 1. V tejto veci kladie taliansky Corte Suprema di Cassazione Súdnemu dvoru niekolko prejudiciálnych otázok týkajúcich sa súladu danového rezimu uplatnitelného na subjekty, ktoré vznikli z privatizácie talianskych bánk vo verejnom sektore a, presnejsie, na bankové nadácie, ktoré nahradili tradicné sporitelne, s právom Spolocenstva. 2. Vnútrostátny súd sa v zásade predovsetkým domáha po prvé objasnenia toho, ci uvedené bankové nadácie splnajú podmienky na to, aby boli povazované za podniky na úcely pravidiel Zmluvy ES týkajúcich sa hospodárskej sútaze a najmä ustanovení o státnej pomoci. 3. V závislosti od odpovede na uvedenú otázku si potom vnútrostátny súd zelá vediet, ci sa predmetný danový rezim rovná státnej pomoci na úcely Zmluvy ES. V uvedenom kontexte tiez spochybnuje platnost rozhodnutia Komisie vyhlasujúceho, ze urcité aspekty sporného danového rezimu nie sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 4. Vnútrostátny súd napokon Súdny dvor ziada, aby posúdil sporný danový rezim vo svetle clánku 12, clánku 43 a nasl. a clánku 56 a nasl. ES. Relevantná právna úprava Spolocenstva 5. Clánok 12 ods. 1 ES uvádza, ze "v rámci pôsobnosti tejto zmluvy a bez toho, aby boli dotknuté jej osobitné ustanovenia, akákolvek diskriminácia na základe státnej príslusnosti je zakázaná". 6. Clánky 43 ES a 56 ES patria pod tretiu cast hlavu III Zmluvy, "Volný pohyb osôb, sluzieb a kapitálu". Clánok 43 sa nachádza v kapitole 2, "Právo usadit sa", a clánok 56 v kapitole 4, "Kapitál a platby". 7. Clánok 43 ES stanovuje: "V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadit sa státnych príslusníkov jedného clenského státu na území iného clenského státu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizacných zloziek a dcérskych spolocností státnymi príslusníkmi jedného clenského státu na území iného clenského státu. Sloboda usadit sa zahrna aj právo zacat vykonávat samostatnú zárobkovú cinnost, zalozit a viest podniky, najmä spolocnosti v zmysle druhého pododseku clánku 48 za podmienok stanovených pre vlastných státnych príslusníkov právom státu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokial ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak." 8. Clánok 56 ods. 1 a ods. 2 ES stanovuje, ze "v rámci ustanovení tejto kapitoly" sú zakázané vsetky obmedzenia pohybu kapitálu a platieb medzi clenskými státmi a medzi clenskými státmi a tretími krajinami. 9. V súlade s clánkom 87 ods. 1 ES, "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi". Relevantná vnútrostátna právna úprava 10. Príslusnú vnútrostátnu právnu úpravu mozno zhrnút nasledujúcim spôsobom. 11. Dve vnútrostátne ustanovenia danovej právnej úpravy, o ktoré v tejto veci ide, sú clánok 10a zákona c. 1745 z 29. decembra 1962([2]2) (dalej len "zákon c. 1745/62") a clánok 6 dekrétu prezidenta republiky c. 601 z 29. septembra 1973 o úprave danových výhod (dalej len "dekrét c. 601/73").([3]3) 12. Zákon c. 1745/62 zaviedol okrem iného zrázku preddavku splatnej dane z dividend rozdelovaných spolocnostami. Clánok 10a zákona vsak z uvedeného opatrenia oslobodzuje verejnoprávne právnické osoby a nadácie, ktoré sú oslobodené od dane z príjmu právnických osôb a ktoré sledujú výlucne charitatívne, vyucovacie, vzdelávacie, studijné a vedeckovýskumné ciele.([4]4) 13. Clánok 6 dekrétu c. 601/73 stanovuje znízenie dane z príjmov právnických osôb o 50 % pre subjekty pôsobiace v oblasti sociálnej pomoci, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry a v podobných oblastiach. 14. Vnútrostátne konanie sa týka uplatnenia uvedených ustanovení na subjekty, ktoré vznikli z privatizácie talianskych verejnoprávnych bankových institúcií a, presnejsie, na bankové nadácie, ktoré nahradili tradicné sporitelne. Uvedený proces zacal v roku 1990, dlho po tom, ako boli obe uvedené ustanovenia danovej právnej úpravy prijaté, a proces prebehol v dvoch hlavných fázach. 15. Prvá fáza bola zacatá zákonom c. 218 z 30. júla 1990 a s ním súvisiacim legislatívnym dekrétom c. 356 z 20. novembra 1990 (dalej len "dekrét c. 356/90"), ktoré upravovali restrukturalizáciu bánk vo verejnom sektore na bankové akciové spolocnosti (dalej len "pôvodný právny rezim"). 16. Clánok 1 dekrétu c. 356/90 umoznil verejnoprávnym bankovým institúciám vrátane sporitelní (dalej len "prevádzajúce subjekty") previest svoje podniky vykonávajúce bankovú cinnost na nimi vytvorené akciové spolocnosti, ktorých jedinými akcionármi zostali prevádzajúce subjekty. Novovytvorené verejné akciové spolocnosti (dalej len "nadobúdajúce banky") vykonávali bankové cinnosti predtým vykonávané prevádzajúcimi subjektmi. 17. Clánok 12 toho istého dekrétu od prevádzajúcich subjektov vyzadoval, aby sledovali ciele verejného záujmu a sociálnej pomoci, najmä v sektoroch vedeckého výskumu, vzdelávania, umenia a zdravotníctva. 18. To isté ustanovenie dalej stanovovalo, ze prevádzajúce subjekty môzu vykonávat vsetky financné a obchodné operácie, operácie s nehnutelnostami a majetkom nevyhnutné na plnenie ich cielov. Mohli spravovat svoje akcionárske podiely v nadobúdajúcej banke, ale mali zakázané priamo vykonávat akúkolvek bankovú cinnost alebo mat akýkolvek kontrolný podiel na kapitále iných bankových alebo financných podnikov, ako je samotná nadobúdajúca banka. 19. Prevádzajúce subjekty vsak boli oprávnené nadobúdat alebo scudzovat minoritné podiely v iných bankových alebo financných podnikoch. Na prechodnom základe, aby sa zabezpecila prevádzková kontinuita, clenovia riadiaceho výboru alebo ekvivalentného orgánu prevádzajúceho subjektu mali byt vymenovaní do správnej rady banky a clenovia kontrolného orgánu v prevádzajúcom subjekte mali byt vymenovaní do dozornej rady nadobúdajúcej banky. 20. Clánok 13 dekrétu c. 356/90 upravoval zrieknutie sa akciových podielov prevádzajúcich subjektov v nadobúdajúcich bankách. Verejný predaj akcií sa musel uskutocnit na základe verejnej ponuky na predaj, hoci predaj akcií kótovaných na burze prostredníctvom burzy cenných papierov bol neobmedzený, az do celkovej hranice 1 % kapitálu nadobúdajúcej banky. Predaj prostredníctvom akéhokolvek iného postupu podliehal predchádzajúcemu schváleniu ministerstva financií. Schválenie sa tiez vyzadovalo kedykolvek, ked v dôsledku zrieknutia sa akcií prevádzajúci subjekt stratil, hoci aj docasne, kontrolu nad väcsinou akcií, s ktorými boli spojené hlasovacie práva na riadnom valnom zhromazdení nadobúdajúcej banky. Napokon, ked prevádzajúci subjekt previedol svoj kontrolný akcionársky podiel, mohol nadobudnút kontrolný akcionársky podiel v inej bankovej spolocnosti po predchádzajúcom súhlase ministerstva financií. 21. Druhá hlavná fáza procesu privatizácie zacala zmenami zavedenými do pôvodného právneho rezimu zákonom c. 461 z 23. decembra 1998.([5]5) Legislatívny dekrét c. 153 zo 17. mája 1999 (dalej len "dekrét c. 153/99"), ktorý bol prijatý na základe uvedeného zákona, obsahoval podrobné vykonávajúce ustanovenia (dalej len "nový právny rezim"). 22. Nový právny rezim zaviedol podstatné zmeny do regulácie bankových nadácií vrátanie sprísnenej kontroly. 23. Clánok 1 dekrétu c. 153/99 kodifikuje existujúcu prax a premenováva prevádzajúce subjekty na nadácie (dalej len "bankové nadácie"). 24. Clánok 2 ods. 1 toho istého dekrétu definuje bankové nadácie ako neziskové právnické osoby súkromného práva, ktoré pozívajú úplnú riadiacu autonómiu a majú výlucne ciele sociálnej pomoci a podpory hospodárskeho rozvoja v súlade so svojimi príslusnými statútmi. 25. Clánok 3 stanovuje, ze bankové nadácie môzu sledovat svoje ciele vsetkými prostriedkami, ktoré sú zlucitelné s ich právnou povahou, ako je definovaná v clánku 2; môzu kontrolovat iba podniky, ktoré sú priamo "nápomocné" splneniu ich statutárnych cielov a ktoré pôsobia výlucne v takzvaných "príslusných sektoroch" (dalej len "operatívne podniky"); nie sú oprávnené vykonávat bankové funkcie a majú zakázané dotovat bud priamo, alebo nepriamo, iné subjekty alebo podniky, ako sú operatívne podniky. 26. "Príslusné sektory" boli v súlade s clánkom 1 dekrétu c. 153/99 v jeho pôvodnom znení: vedecký výskum, vzdelávanie, umenie, konzervácia a podpora kultúrnych statkov a aktivít, ako aj zivotné prostredie, zdravie a pomoc sociálne slabým skupinám. Mnozstvo mozných príslusných sektorov bolo neskôr rozsírené na konci roku 2001.([6]6) 27. V súlade s pôvodným znením clánku 4 ods. 3 dekrétu c. 153/99 clenovia riadiaceho orgánu bankovej nadácie majú zakázané stat sa clenmi správnej rady nadobúdajúcej banky. Uvedené ustanovenie bolo upravené koncom roku 2003([7]7) tak, ze zakázalo osobám majúcim správne, riadiace alebo kontrolné funkcie v bankovej nadácii zastávat rovnaké funkcie v nadobúdajúcej banke alebo v nou kontrolovaných spolocnostiach, alebo v spolocnostiach, v ktorých má akcionársky podiel. Navyse osoby vykonávajúce funkcie vztahujúce sa na definovanie stratégie (orientácie) v bankovej nadácií mali zakázané zastávat uvedené funkcie v nadobúdajúcej banke. 28. Pôvodné znenie clánku 5 ods. 1 dekrétu c. 153/99 stanovovalo, ze majetok bankovej nadácie musí byt v plnej miere urcený na sledovanie jej statutárnych cielov a ze bankové nadácie musia v rámci správy svojho majetku dbat na kritériá obozretného podnikania tak, aby sa zachovala hodnota majetku a aby sa dosiahla primeraná rentabilita. Clánok 11 zákona c. 448/01 neskôr doplnil, ze správa majetku musí byt v súlade s povahou bankových nadácií ako neziskových subjektov a so zásadami transparentnosti a morálky. 29. Clánok 6 ods. 1 stanovuje, ze bankové nadácie môzu mat kontrolné podiely len v subjektoch a spolocnostiach, ktorých výlucným cielom je správa operatívnych podnikov. 30. Clánok 25 ods. 1 a 2 dekrétu c. 153/99 stanovil vo svojom pôvodnom znení, ze kontrolné podiely v nadobúdajúcich bankách mohli byt drzané pocas obdobia najviac styroch rokov odo dna nadobudnutia úcinnosti dekrétu. Pri neuskutocnení predaja v uvedenej lehote sa podiely mohli drzat pocas dodatocného obdobia nepresahujúceho dva roky. 31. Bankové nadácie sa mali zriect kontrolných podielov v iných spolocnostiach ako nadobúdajúce banky, s výnimkou operatívnych podnikov, v lehote stanovenej dozorným úradom a v kazdom prípade do konca vyssie uvedeného stvorrocného obdobia. 32. Podla zmien a doplnení zavedených v roku 2001 a 2003 bola pôvodná stvorrocná lehota nahradená hranicným dátumom 31. decembra 2005. V kazdom prípade bolo potrebné zriect sa kontrolných podielov v iných spolocnostiach, ako sú nadobúdajúce banky, s výnimkou operatívnych podnikov, pred 31. decembrom 2005.([8]8) 33. V súlade s clánkom 25 ods. 3 dekrétu c. 153/99, ak bankové nadácie uvedené hranicné dátumy nedodrzia, dozorný úrad je oprávnený pristúpit k zbaveniu dispozicných práv ku kontrolným podielom v miere nevyhnutnej na ukoncenie kontroly. 34. V prípade uplatnitelného danového rezimu clánok 12 ods. 1 dekrétu c. 153/99 stanovuje, ze bankové nadácie, ktoré svoje stanovy prispôsobili jeho ustanoveniam, sa povazujú za neobchodné subjekty, aj ked svoje statutárne ciele sledujú prostredníctvom operatívnych podnikov. 35. Clánok 12 ods. 2 toho istého dekrétu rozsíril rezim uvedený v clánku 6 dekrétu c. 601/73, teda 50 % znízenie dane z príjmu právnických osôb,([9]9) na bankové nadácie, ktoré svoje stanovy prispôsobili ustanoveniam dekrétu c. 153/99 a pôsobili v "príslusných sektoroch". To isté sa uplatnovalo az dovtedy, dokedy boli ich stanovy prispôsobené poziadavkám dekrétu c. 153/99, na bankové nadácie, ktoré nemali povahu obchodného subjektu a ktoré sledovali zásadne ciele verejného záujmu a sociálnej pomoci v sektoroch uvedených v clánku 12 dekrétu c. 356/90, v znení jeho neskorsích zmien a doplnení. 36. Napokon clánok 12 ods. 3 dekrétu c. 153/99 uvádza, ze bankové nadácie stratia povahu neobchodného subjektu a stratia prospech zo stanovených oslobodení od daní, ak po 31. decembri 2005 budú stále kontrolovat nadobúdajúcu banku. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky 37. Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato, banková nadácia,([10]10) poziadala podla clánku 10a zákona c. 1745/62 o oslobodenie od danovej zrázky pre rok 1998 na splatnú dan z príjmu vyplývajúcu z jej akcionárskeho podielu v Cassa di Risparmio di San Miniato SpA a Casse Toscane SpA, dvoch bankách. Ziadost bola zamietnutá danovou správou v Toskánsku z dôvodu, ze správa jej podielov v nadobúdajúcej banke bankovou nadáciou je obchodnou cinnostou, ktorá je nezlucitelná s oslobodením podla clánku 10a zákona c. 1745/62. 38. Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato spolu s Cassa di Risparmio di San Miniato SpA a Cassa di Risparmio di Firenze SpA, ktorá prevzala Casse Toscane SpA (dalej len "zalovaní v spore vo veci samej"), ako subjekty zodpovedné za uskutocnenie zrázky z dividend, ktoré majú byt zaplatené v prospech Fondazione, uvedené rozhodnutie neúspesne napadli na Commissione tributaria provinciale di Firenze (Danový súd mesta Florencie). 39. V odvolacom konaní Commissione tributaria regionale della Toscana (Oblastný danový súd Toskánska) rozhodnutie súdu nizsieho stupna zrusil a vyslovil, ze nový právny rezim výslovne stanovil uplatnovanie predmetných danových výhod na bankové nadácie. Kedze neexistoval ziaden dôkaz, ze obchodné cinnosti Fondazione Cassa di Risparmio di San Miniato prevazovali nad jej cielmi verejného záujmu a sociálnej pomoci, súd vyslovil, ze Fondazione bola oprávnená mat prospech z 50 % znízenia dane z príjmov právnických osôb na základe clánku 6 dekrétu c. 601/73 a v dôsledku toho bola oprávnená na oslobodenie od zrázky na splatnú dan z dividend v súlade s clánkom 10a zákona c. 1745/62, výlucne co sa týka jej cielov verejného záujmu a sociálnej prospesnosti v urcitých sektoroch.([11]11) 40. Ministero dell'Economia e delle Finanze sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolalo na Corte Suprema di Cassazione, ktorý je názoru, ze na rozhodnutie ním prejednávanej veci je najskôr nevyhnutné uistit sa, ci sú danové výhody pre bankové nadácie zlucitelné s pravidlami a zásadami Zmluvy ES, tak vo vztahu k hospodárskej sútazi - najmä clánkom 87 ES a 88 ES o státnej pomoci -, ako aj vo vztahu k zásadám zákazu diskriminácie (clánok 12 ES), slobody usadit sa (clánok 43 ES a nasl.) a volného pohybu kapitálu (clánok 56 ES a nasl.). 41. Co sa týka clánku 87 ES a nasl., vnútrostátny súd poznamenáva, ze vo svojom rozhodnutí 2003/146/ES z 22. augusta 2002 o danových opatreniach pre bankové nadácie vykonaných Talianskom [neoficiálny preklad] (dalej len "rozhodnutie Komisie")([12]12) Komisia preskúmala danové opatrenia upravené clánkom 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99 vo svetle ustanovení o státnej pomoci Zmluvy ES. V uvedenom rozhodnutí bola Komisia názoru, ze v prípade bankových nadácií, ktoré priamo nevykonávali ziadnu cinnost v príslusných sektoroch, nepredstavovali preskúmavané vnútrostátne opatrenia státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pretoze príjemcovia pomoci nesplnali podmienky na to, aby boli povazovaní za podniky na úcely uvedeného ustanovenia. 42. Vnútrostátny súd poukazuje na to, ze na vnútrostátnej úrovni neexistuje zhoda v tom, ci majú bankové nadácie obchodnú povahu. 43. Zatial co talianska danová správa sústavne tvrdí, ze bankové nadácie majú obchodnú povahu, a podliehajú preto obvyklému danovému rezimu, talianska vláda argumentovala v rámci konania vedúceho k prijatiu rozhodnutia Komisie, ze bankové nadácie nemohli byt povazované za podniky na úcely pravidiel ES o hospodárskej sútazi. V kontexte súdnictva vnútrostátne súdy poukazujú na to, ze dokonca aj ich vlastná judikatúra prejavuje v uvedenom ohlade nejednotnost. 44. Vnútrostátny súd dalej poukazuje na to, ze urcitá vnútrostátna judikatúra povazuje clánok 12 ods. 2 dekrétu c. 153/99 rozsirujúci danové výhody podla clánku 6 dekrétu c. 601/73 na bankové nadácie za ustanovenie, ktoré má len interpretacnú povahu, cize danové výhody by sa uplatnili tiez na rocné zdanovacie obdobia pred nadobudnutím úcinnosti dekrétu c. 153/99. 45. Dalej sa domnieva, ze je nevyhnutné preskúmat platnost rozhodnutia Komisie. V podstate zastáva názor, ze Komisia nesprávne uplatnila Zmluvu ES a nesprávne zhodnotila povinnosti, povahu a úlohu bankových nadácií na talianskom bankovom trhu. Vnútrostátny súd tiez zastáva názor, ze Komisia svoje rozhodnutie primerane neodôvodnila a nevykonala riadnu analýzu cinnosti bankových nadácií vo vztahu k nadobudnutiu a riadeniu akcionárskych podielov v iných podnikoch, ako je nadobúdajúca banka. 46. Podla názoru vnútrostátneho súdu existencia hospodárskej cinnosti je tiez jasná zo skutocnosti, ze kontrolné podiely v bankových spolocnostiach sú prenásané na osobitne vytvorené subjekty, ze uvedená situácia je udrziavaná pocas znacného obdobia a ze príjmy zo scudzenia týchto podielov sú pouzívané na úcely nadobudnutia a správy výrazných podielov v iných podnikoch s rôznymi cielmi, medzi ktorými je hospodársky rozvoj systému. 47. Navyse vnútrostátny súd zaujíma, ci sa predmetný danový rezim nerovná diskriminácii na ujmu iným podnikom pôsobiacim na predmetnom trhu a zároven poruseniu zásady práva usadit sa a zásady volného pohybu kapitálu. 48. Vzhladom na vyssie uvedené sa vnútrostátny súd rozhodol prerusit konanie a polozit Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky: "1. Majú sa právne subjekty (takzvané bankové nadácie) vytvorené na základe zákona [c. 218/90] a [dekrétu c. 356/90] v znení neskorsích zmien, aby boli majitelmi kontrolných podielov spolocností vykonávajúcich bankové cinnosti a aby spravovali takéto podiely týkajúce sa dost významnej casti sútazitelov na trhu, spolu s priznaním zisku kontrolovaných spolocností týmto subjektom povazovat za subjekty, na ktoré sa vztahujú pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva, aj ked sú poverené úlohami sociálnej prospesnosti? Pokial ide o ustanovenie zavedené [dekrétom c. 153/99], predstavuje moznost týchto subjektov ovplyvnit výnos z predaja takýchto podielov na získanie a správu významných podielov v iných podnikoch, najmä bankových, vrátane kontrolných podielov v nebankových podnikoch s inými cielmi, okrem iného na hospodársky rozvoj systému, výkon cinnosti podniku na úcely uplatnenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva? 2. Vztahuje sa v dôsledku toho na takéto subjekty spravované ustanoveniami [zákona c. 218/90] a [dekrétu c. 356/90] v znení neskorsích zmien, ako aj ustanoveniami vyplývajúcimi zo vseobecnej reformy vykonanej [zákonom c. 461/98] a [dekrétom c. 153/99] úprava Spolocenstva týkajúca sa státnej pomoci (clánky 87 az 88 ES), pokial ide o prospesný danový rezim, ktorého sú adresátmi? 3. V prípade kladnej odpovede na otázku 2, predstavuje rezim úlavy z priamej dane z prijatých dividend, ktorý je predmetom sporu v tejto veci, státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES? 4. Stále v prípade kladnej odpovede na otázku uvedenú [v bode 2], je platné rozhodnutie Európskej komisie z 22. augusta 2002 uznávajúce neuplatnitelnost ustanovení týkajúcich sa státnej pomoci na bankové nadácie, ak sa posudzuje z pohladu zákonnosti a z pohladu chýbajúceho alebo nedostatocného odôvodnenia uvedeného v tomto uznesení vnútrostátneho súdu o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania? 5. Nezávisle na uplatnitelnosti úpravy týkajúcej sa státnej pomoci, predstavuje priznanie výhodnejsieho danového rezimu na rozdelenie zisku výlucne vnútrostátnych zvýhodnených bánk kontrolovaných nadáciami, teda zisku prijatého nadáciami alebo zisku podnikov, ktorých podiely sa získali vdaka výnosu z predaja podielov vo zvýhodnenej bankovej spolocnosti, diskrimináciu v prospech podnikov, ktorých podiely sú takto drzané, na úkor iných podnikov prítomných na relevantnom trhu a zároven porusenie zásad slobody usadit sa a volného pohybu kapitálu na základe clánkov 12 ES, 43 ES a nasl. a 56 ES a nasl.?" Právny stav Prípustnost 49. Úcastníci predkladajúci pripomienky vzniesli námietky k prípustnosti vsetkých prejudiciálnych otázok polozených vnútrostátnym súdom. Prvá, druhá a tretia otázka 50. Zalovaní v spore vo veci samej argumentujú, ze prvé tri otázky by mali byt vyhlásené za neprípustné z týchto dôvodov. 51. Po prvé, na rozdiel od toho, co uvádza vnútrostátny súd vo svojom uznesení o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, výnimka podla clánku 10a zákona c. 1745/62 sa netýka zrázkovej dane ako takej, ale zrázky na zaplatenie splatnej dane; po druhé, ani uvedený clánok, ktorý predchádzal zriadeniu bankových nadácií, ani ziadne iné ustanovenie nestanovuje uplatnovanie tam obsiahnutej výnimky na bankové nadácie; a po tretie, polozené prejudiciálne otázky sú výlucne otázkami vnútrostátneho záujmu, kedze sa iba domáhajú urcenia toho, ci bankové nadácie pozívajú právo vyuzit danové výhody poskytnutých clánkom 10a zákona c. 1745/62. 52. Prvá a druhá z uvedených námietok sa týka údajného nesprávneho výkladu domácich pravidiel uplatnitelných na skutkové okolnosti sporu vo veci samej vnútrostátnym súdom. 53. V súlade s ustálenou judikatúrou podla clánku 234 ES prekracuje výklad vnútrostátneho práva právomoc Súdneho dvora, pretoze je úlohou vnútrostátneho súdu, aby posúdil rozsah pôsobnosti vnútrostátnych ustanovení a spôsob, akým musia byt uplatnované.([13]13) 54. Co sa týka tretej námietky zalovaných, z ustálenej judikatúry tiez vyplýva, ze je výlucne úlohou vnútrostátnych súdov, aby urcili tak potrebu rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ako aj význam otázok polozených Súdnemu dvoru pre rozhodnutie vo veci. V dôsledku toho vtedy, ked sa otázky predlozené vnútrostátnymi súdmi týkajú výkladu ustanovenia práva Spolocenstva, Súdny dvor je v zásade povinný vydat rozhodnutie.([14]14) 55. Z uznesenia vnútrostátneho súdu o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyplýva, ze vnútrostátny súd sa Súdneho dvora nepýta, ci sa vnútrostátne ustanovenia, o ktoré ide, uplatnujú na bankové nadácie v Taliansku - co je otázka, na ktorú, zdá sa, si uz vnútrostátny súd vytvoril názor -, ale aké je postavenie uvedených vnútrostátnych ustanovení týkajúcich sa pravidiel ES o hospodárskej sútazi. Za takých okolností je Súdny dvor povinný vnútrostátnemu súdu pomôct. 56. Komisia tvrdí, ze Súdny dvor by mal ignorovat tie casti prvej a tretej prejudiciálnej otázky, ktoré sa týkajú dekrétu c. 153/99. Uvedený dekrét nadobudol úcinnost po tom, co v roku 1998 doslo k skutkovým okolnostiam v spore vo veci samej, a nemá preto ziaden vztah s vecou prejednávanou vnútrostátnym súdom. 57. V súlade s ustálenou judikatúrou môzu byt prejudiciálne otázky zamietnuté, len ak je "celkom zrejmé, ze výklad práva Spolocenstva, ktorý sa vyzaduje, nemá ziadnu súvislost so skutocnostou alebo predmetom sporu vo veci samej [alebo] vtedy, ked je problém hypotetický"([15]15). 58. Nemyslím si, ze je to tak v tomto prípade. Hoci úcastníci konania predkladajúci pripomienky jeho názor nemusia zastávat, zostáva skutocnostou, ze príslusný vnútrostátny súd sa domnieva, ze dekrét c. 153/99 má význam pre rozhodnutie ním prejednávaného sporu. Zo súdneho spisu tiez vyplýva, ze o ustanoveniach dekrétu týkajúcich sa danového rezimu talianske súdy v niektorých prípadoch rozhodli, ze majú retroaktívny úcinok v prípade bankových nadácií, spôsobiac ich uplatnitelnost pred rokom 1998. Otázka výkladu podla práva Spolocenstva týkajúceho sa dekrétu c. 153/99 sa uz na prvý pohlad zdá byt významná pre spor vo veci samej. 59. Vzhladom na uvedené podla môjho názoru podmienky stanovené v judikatúre Súdneho dvora na vyhlásenie prvej, druhej a tretej otázky za neprípustné nie sú splnené. Stvrtá otázka 60. Zalovaní v spore vo veci samej sa domnievajú, ze proti rozhodnutiu Komisie uz nie je prípustný opravný prostriedok, pretoze Taliansko ho nenapadlo v rámci lehôt stanovených podla clánku 230 ES. Na podporu svojho záveru poukazujú na rozsudok vo veci TWD Textilwerke Deggendorf.([16]16) 61. Nemyslím si, ze okolnosti tejto veci sú analogické okolnostiam vo veci TWD Textilwerke Deggendorf. 62. V uvedenej veci bolo otázkou to, ci zalobcovi vo vnútrostátnom konaní uplynula prekluzívna lehota na domáhanie sa nezákonnosti rozhodnutia Komisie na podporu zaloby podanej proti správnemu aktu, ktorým vnútrostátny orgán, vykonávajúc uvedené rozhodnutie Komisie, odvolal pomoc, ktorú ziadatel dostal. Súdny dvor, zdôraznujúc potrebu chránit právnu istotu, dospel k záveru, ze osoba, ktorá mohla napadnút rozhodnutie a ktorá nechala uplynút zákonnú lehotu v tretom odseku clánku 230 ES, nemôze spochybnit zákonnost uvedeného rozhodnutia na vnútrostátnych súdoch v zalobe podanej proti vnútrostátnemu vykonávaciemu opatreniu. 63. Prejednávaná vec sa na rozdiel od uvedenej veci týka rozhodnutia Komisie adresovaného Taliansku, ktoré je svojou povahou vseobecné a ktorého platnost nebola spochybnená na vnútrostátnom súde ziadnym z úcastníkov konania zúcastnujúcich sa sporu vo veci samej. Otázka platnosti bola nastolená ex proprio motu vnútrostátnym súdom pri výkone jeho právomocí podla clánku 234 ES. V prejednávanej veci teda nie je prítomné mozné zneuzitie konania úcastníkom, ktorý mal napadnút rozhodnutie priamo na Súdnom dvore, ale tak neurobil, co podla mna lezí v centre judikátu vo veci TWD Textilwerke Deggendorf. 64. Clánok 234 ES neukladá vnútrostátnym súdom ziadnu lehotu na to, aby poziadali o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa platnosti aktov institúcií ES. V súlade s judikatúrou sú prejudiciálne otázky prípustné, ak sa zdajú byt relevantné pre rozhodnutie vo vnútrostátnych konaniach a právny a skutkový kontext je dostatocne vysvetlený. Práve pri hodnotení platnosti dotknutého aktu Spolocenstva, co je podstatou veci, bude Súdny dvor posudzovat vsetky faktory, ktoré môzu ovplyvnit platnost aktu, vrátane poziadaviek vyplývajúcich zo zásady právnej istoty. 65. Komisia tiez tvrdí, ze stvrtá otázka je neprípustná. Rozhodnutie Komisie skúmalo zlucitelnost oslobodení od dane vyplývajúcich z dekrétu c. 153/99, ktorý nadobudol úcinnost po case rozhodnom v spore vo veci samej, s pravidlami o státnej pomoci v Zmluve. Okrem toho sa vztahovalo na iné oslobodenia od dane, ako je oslobodenie od dane upravené v clánku 10a zákona c. 1745/62, co je ustanovenie, o ktoré ide v spore vo veci samej. Rozhodnutie Komisie nemá preto ziaden význam pre rozhodnutie sporu prejednávaného vnútrostátnym súdom. 66. Taliansko argumentuje tým istým spôsobom ako Komisia a poukazuje na to, ze kedze rozhodnutie Komisie neposudzovalo situáciu bankových nadácií podla pôvodného právneho rezimu, otázka jeho platnosti nemá pre spor vo veci samej význam. 67. To, ci sa clánok 12 dekrétu c. 153/99 uplatnuje retroaktívne, alebo nie, ci clánok 6 dekrétu c. 601/73 a clánok 10a zákona c. 1745/62 sú akýmkolvek spôsobom prepojené podla vnútrostátneho práva a ci sú významné pre rozhodnutie sporu vo veci samej, sú otázky, o ktorých môze rozhodnút iba vnútrostátny súd. Navyse, ako bolo analyzované vyssie, nie je zjavné, ze polozené otázky nemajú ziadnu súvislost so skutocnostou alebo predmetom sporu vo veci samej.([17]17) 68. Z uvedeného vyplýva, ze stvrtá otázka by tiez mala byt vyhlásená za prípustnú. Piata otázka 69. Zalovaní v spore vo veci samej namietajú, ze piata otázka je prílis neurcitá. Vnútrostátny súd nespresnil, ktoré aspekty predmetnej vnútrostátnej právnej úpravy by mohli predstavovat prekázku výkonu slobôd garantovaných Zmluvou ES alebo ktoré bankové spolocnosti alebo nadácie by mali prospech z moznej diskriminácie. 70. Je pravdou, ze sama osebe je piata otázka akosi nepresná. Ak sa to vsak posudzuje ako celok, rozsiahle uznesenie vnútrostátneho súdu o prejudiciálnej otázke poskytuje skutkový a právny podklad nevyhnutný na to, aby umoznil Súdnemu dvoru poskytnút uzitocnú a pre vec významnú odpoved týkajúcu sa predmetu piatej otázky.([18]18) 71. Piata otázka by mala byt tiez vyhlásená za prípustnú. O veci samej Prvá a druhá otázka 72. Svojou prvou a druhou otázkou vnútrostátny súd v podstate ziada objasnenia toho, ci bankové nadácie z dôvodu skutocnosti, ze vlastnia a riadia kontrolné podiely v nadobúdajúcich bankách a iných podnikoch, splnajú podmienky na to, aby boli "podnikmi" na úcely pravidiel o hospodárskej sútazi Zmluvy ES, najmä tých pravidiel, ktoré sa týkajú státnej pomoci. 73. Myslím si, ze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora bankové nadácie splnajú podmienky na to, aby boli povazované za podniky na úcely práva Spolocenstva v dvoch prípadoch: po prvé, ak samotné vykonávajú "hospodársku cinnost" v zmysle judikatúry, a/alebo po druhé, ak sú priamo alebo nepriamo zapojené do riadenia podnikov, ktoré vykonávajú takú hospodársku cinnost. Vykonávajú bankové nadácie hospodársku cinnost? 74. Je vseobecne známe, ze Súdny dvor prijal funkcný pojem podniku na úcely pravidiel ES o hospodárskej sútazi. Ci subjekt splna podmienky na to, aby bol povazovaný za podnik, je urcené tým, ci vykonáva "hospodársku cinnost" nezávisle od svojho právneho statusu a spôsobu financovania.([19]19) Podla judikatúry vykonáva subjekt "hospodársku cinnost" vtedy, ked "ponúka tovary alebo sluzby na trhu". Súdny dvor dalej vyslovil, ze nezisková povaha predmetného subjektu alebo skutocnost, ze sleduje neobchodné ciele, je bezvýznamná pri urcovaní, ci subjekt splna podmienky na to, aby bol povazovaný za podnik.([20]20) 75. Aby sa urcilo, ci talianske bankové nadácie samotné vykonávajú "hospodársku cinnost" v zmysle uvedenej judikatúry, treba preskúmat ich rozlicné úlohy a cinnosti podla dvoch právnych rezimov nacrtnutých vyssie. Riadenie kontrolných podielov 76. Podla pôvodného právneho rezimu sa zdá, ze riadenie kontrolného podielu v nadobúdajúcej banke je obmedzené na predaj a/alebo nadobudnutie podielov, výkon akcionárskych práv a pouzitie výnosov z nich pri sledovaní statutárnych cielov verejného záujmu a sociálnej pomoci bankových nadácií. 77. Ako argumentujú Komisia a zalovaní v spore vo veci samej, ziadnu z uvedených cinností nemozno postavit na roven s "ponúkaním tovarov alebo sluzieb na trhu". Pri prísnom výklade judikatúry teda nepredstavujú hospodársku cinnost na úcely pravidiel o hospodárskej sútazi v Zmluve ES. 78. Ja by som vsak isiel nad rámec uvedeného výkladu. Súhlasím s pripomienkami talianskej vlády, ze subjekt by mal splnat podmienky na to, aby bol podnikom na úcely pravidiel ES o hospodárskej sútazi, a to nie iba vtedy, ked ponúka tovary alebo sluzby na trhu, ale tiez vtedy, ked vykonáva iné cinnosti, ktoré sú svojou povahou hospodárske a ktoré by mohli viest k naruseniam trhu, na ktorom existuje hospodárska sútaz. Ako som navrhol v predchádzajúcich návrhoch, pri výklade toho, ci je cinnost svojou povahou hospodárska, by mal byt kladený dôraz na to, ci by uvedená cinnost "mohla, aspon v zásade, byt vykonávaná súkromným podnikom na úcel dosiahnutia zisku"([21]21). 79. Uvedený výklad je opodstatnený potrebou zabezpecit úplnú úcinnost pravidiel Zmluvy o hospodárskej sútazi najmä vtedy, ked sú vykladané vo svetle ich konecného zmyslu, konkrétne, vyhnút sa akýmkolvek naruseniam hospodárskej sútaze na trhu spôsobeným správaním akéhokolvek subjektu, ci uz verejného alebo súkromného. Súdny dvor sa o uvedený výklad oprel vtedy, ked, uplatnujúc pravidlá Zmluvy o hospodárskej sútazi vrátane clánku 3 ods. 1 písm. g) ES v spojení s clánkom 10 ES, rozsíril zákaz protisútazného správania na cinnost verejných orgánov.([22]22) 80. V tejto veci, ako poznamenáva Taliansko a ako je to navrhnuté v rozhodnutí Komisie,([23]23) nemozno vylúcit moznost, ze existuje konkurencný trh kontrolných podielov v bankových spolocnostiach. Pri spravovaní svojich podielov by boli bankové nadácie na takom trhu dôlezitými hrácmi, najmä preto, lebo by po schválení ministerstvom financií mohli predat svoj kontrolný podiel v jednej nadobúdajúcej banke na to, aby nadobudli nový kontrolný podiel v inej. Uvedené cinnosti by mohli viest k naruseniam hospodárskej sútaze, ak by napríklad postavenie bankových nadácií ako kupujúcich bolo posilnené státnou pomocou alebo ak by konali v zhode s inými podnikmi tak, aby zmenili cenu svojich kontrolných podielov. Predsa len pri zuzujúcom výklade judikatúry, ako ho navrhuje Komisia a zalovaní v spore vo veci samej, uvedené protisútazné správanie by pravidlám ES o hospodárskej sútazi uniklo. Je jasné, ze takému výkladu sa treba vyhnút. 81. Zdá sa, ze situácia je odlisná po nadobudnutí úcinnosti dekrétu c. 153/99. Podla nového právneho rezimu - ktorý, ako vyplýva z pripomienok úcastníkov na pojednávaní, bol scasti odôvodnený skutocnostou, ze predchádzajúci rezim nedosiahol svoj ciel zabezpecit úplné odclenenie bankových nadácií a nadobúdajúcich bánk - môzu bankové nadácie priamo alebo nepriamo drzat a riadit iba kontrolné podiely v "operatívnych podnikoch", ktoré priamo podporujú realizáciu ich statutárnych cielov verejného záujmu a pôsobia výlucne v definovaných "príslusných sektoroch". Podielov v nadobúdajúcich bankách a v akýchkolvek iných spolocnostiach sa treba zriect do stanoveného hranicného dátumu, neskôr predlzeného do 31. decembra 2005. Ak nebudú uvedené hranicné dátumy splnené, dozorný úrad bude oprávnený nariadit povinné zbavenie dispozicných práv na ukoncenie kontroly nad spolocnostou. 82. Ulozením uvedených povinností nový rezim do znacnej miery odstránil moznost bankových nadácií ovplyvnovat trh kontrolných podielov, ak taký trh vôbec existuje. Zdá sa byt teraz nepravdepodobné, ze na uvedenom trhu narusia hospodársku sútaz. 83. Je samozrejme úlohou vnútrostátneho súdu, aby urcil, ci sú podmienky v bodoch 81 a 82 vyssie splnené a najmä ci existuje relevantný trh kontrolných podielov. Cinnosti vykonávané priamo bankovými nadáciami pri uskutocnovaní ich cielov v oblasti verejného záujmu a sociálnej pomoci 84. Súhlasím s Komisiou, ze pri sledovaní svojich cielov v oblasti verejného záujmu a sociálnej pomoci môzu bankové nadácie vykonávat cinnosti zahrnajúce ponúkanie tovarov alebo sluzieb na trhoch, na ktorých existuje konkurencia. Sektory, v ktorých pôsobia bankové nadácie, tak podla pôvodného, ako aj nového rezimu, ako je vedecký výskum, vzdelávanie, umenie a zdravotníctvo, casto fungujú za trhových podmienok a pôsobia v nich navzájom si konkurujúce podniky usilujúce sa o zisk. 85. Kedze neprítomnost motívu dosiahnutia zisku nie je dôvodom pre oslobodenie, bankové nadácie by za uvedených okolností mohli splnat podmienky na to, aby boli povazované za podniky v zmysle judikatúry. 86. Je úlohou vnútrostátneho súdu posúdit, ci bankové nadácie tým, ze vykonávajú svoje statutárne ciele, priamo vykonávajú hospodársku cinnost pozostávajúcu z ponúkania tovarov alebo sluzieb na trhu, na ktorom existuje hospodárska sútaz. Ci je to tak, musí byt urcené podla okolností konkrétneho prípadu. Bankové nadácie ako materské subjekty podnikov 87. V judikatúre Súdneho dvora treba chápat "podnik" ako oznacenie "hospodárskej jednotky" na úcely práva hospodárskej sútaze.([24]24) Ked dcérska spolocnost slobodne neurcuje svoje správanie na trhu, ale vykonáva pokyny udelené jej priamo alebo nepriamo materskou spolocnostou, ktorou je celkom kontrolovaná, tvoria tieto spolocnosti hospodársku jednotku a mali by byt na úcely práva ES týkajúceho sa hospodárskej sútaze posudzované ako jeden subjekt.([25]25) 88. O podobné zdôvodnenie sa opiera judikatúra týkajúca sa pojmu hospodárska cinnost vyvinutého judikatúrou Súdneho dvora v súvislosti so siestou smernicou o DPH, ktorú Komisia cituje na podporu svojich tvrdení, podla ktorých spolocnost, ktorej jediný úcel je nadobúdat podiely v iných podnikoch a ktorá sa sama priamo alebo nepriamo nezapája do riadenia uvedených podnikov, bez toho, aby boli dotknuté jej práva ako akcionára, nevykonáva hospodársku cinnost v zmysle siestej smernice.([26]26) Z toho vyplýva, ze spolocnost, ktorá priamo alebo nepriamo riadi také podniky, vykonáva hospodársku cinnost. 89. Kedze nadobúdajúce banky jasne predstavujú podniky na úcely pravidiel Zmluvy o hospodárskej sútazi, bankové nadácie podla pôvodného právneho rezimu by tiez splnali podmienky na to, aby boli povazované za podniky vtedy, ked bol ich akcionársky podiel sprevádzaný priamym alebo nepriamym zapojením sa do riadenia uvedených nadobúdajúcich bánk. Súdny dvor ako mozný dôkaz takého zapojenia oznacil dodávku správnych a úctovníckych sluzieb, ako aj sluzieb informacných technológií dcérskym spolocnostiam.([27]27) 90. Ci sú uvedené podmienky prítomné, je skutkovou otázkou, o ktorej musí vnútrostátny súd rozhodnút podla okolností konkrétneho prípadu. Pritom by mal vnútrostátny súd zhodnotit právomoci, ktoré vo vztahu k nadobúdajúcim bankám bankové nadácie pozívali a ako by uvedené právomoci mohli byt, alebo v skutocnosti boli, vykonávané na základe uplatnitelných vnútrostátnych pravidiel. Skutocnost, ze bankové nadácie drzali väcsinový podiel, mohli vymenovat niektorých clenov svojich vlastných riadiacich a dozorných orgánov do správnej rady a dozornej rady ich nadobúdajúcich bánk a ze, hoci len na prechodné obdobie, musela byt zabezpecená prevádzková kontinuita medzi bankovými nadáciami a kontrolovanými nadobúdajúcimi bankami, treba podla môjho názoru posudzovat zohladnujúc zákaz, ktorý je ulozený bankovým nadáciám, "priamo" sa zapojit do akejkolvek bankovej cinnosti alebo do akejkolvek inej cinnosti nevztahujúcej sa na ich statutárne ciele v oblasti verejného záujmu a sociálnej pomoci. 91. Zdá sa, ze zavedenie nového právneho rezimu na druhej strane oslabilo prostriedky, ktorými mohli bankové nadácie vykonávat "rozhodujúci vplyv" na svoje nadobúdajúce banky. Je samozrejme úlohou vnútrostátneho súdu rozhodnút, ci tomu tak je. Pri utváraní si svojho záveru by mal vnútrostátny súd podla môjho názoru vziat do úvahy skutocnost, ze clenovia riadiacich orgánov bankových nadácií majú teraz výslovne zakázané konat ako clenovia správnej rady banky a ze uvedený zákaz bol neskôr v roku 2003 rozsírený na riadiace alebo dozorné funkcie v spolocnostiach kontrolovaných nadobúdajúcou bankou alebo v spolocnostiach, v ktorých má nadobúdajúca banka podiel, a na osoby urcujúce stratégiu bankovej nadácie. Vnútrostátny súd by tiez mal vziat do úvahy, ze bankové nadácie majú výslovne zakázané vykonávat bankové funkcie a uskutocnovat bud priamo, alebo nepriamo, akúkolvek formu financovania, úhrady nákladov alebo dotácie v prospech subjektov, ktorých cielom je dosahovanie zisku alebo v prospech iných podnikov, bez ohladu na ich povahu, ako sú operatívne podniky. 92. Co sa týka vztahov s operatívnymi podnikmi podla nového právneho rezimu, ak na základe práv vyplývajúcich z ich akcionárskeho podielu bankové nadácie môzu vykonávat rozhodujúci vplyv na uvedené podniky, potom budú, v súlade s vyssie uvedenou judikatúrou([28]28) splnat podmienky na to, aby boli povazované za podniky, samozrejme za predpokladu, ze operatívne podniky samotné takého podmienky splnajú. Skutocnost, ze operatívne podniky nesmú dosahovat zisk a musia pôsobit v jednom z príslusných sektorov, nevylucuje moznost, ze môzu fungovat ponúkajúc tovary alebo sluzby v sektoroch, kde medzi súkromnými sútazitelmi existuje hospodárska sútaz. Ak je to tak, bankové nadácie by z dôvodu svojho rozhodujúceho vplyvu na operatívne podniky tiez vykonávali hospodársku cinnost a podliehali by pravidlám Zmluvy ES o hospodárskej sútazi. 93. Napokon, ako na to poukazuje talianska vláda, vtedy, ked bankové nadácie neprispôsobili svoje stanovy novému právnemu rezimu alebo ked sa nezriekli svojich kontrolných podielov tak, ako to vyzadoval nový právny rezim, úvahy, ktoré som rozvinul v súvislosti so starým právnym rezimom, zostávajú platné. Tretia otázka 94. Svojou tretou otázkou sa vnútrostátny súd pýta, ci systém danových výhod a úlav, ako je opísaný v uznesení vnútrostátneho súdu o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, predstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. 95. Komisia tvrdí, ze ak by príjemcovia oslobodenia od dane - bankové nadácie - splnali podmienky na to, aby boli povazovaní za podniky, danový rezim by v zásade splnal podmienky na to, aby bol povazovaný za státnu pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES, ibaze by bol danový rezim odôvodnený povahou vseobecnej struktúry systému, ktorého cast tvorí. 96. Taliansko uznáva, ze ak sa clánok 12 dekrétu c. 153/99 vykladá ako rozsírenie danových výhod obsiahnutých v clánku 6 dekrétu c. 601/73 v spojení s clánkom 10a zákona c. 1745/62 retroaktívne na bankové nadácie podla pôvodného právneho rezimu, uvedené danové výhody predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 97. Zalovaní v spore vo veci samej tvrdia, ze sporný danový rezim nesplna podmienku selektivity nevyhnutnú na to, aby predstavoval státnu pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES. 98. Podla môjho názoru, ak sú predmetné danové výhody udelené podnikom definovaným v zmysle judikatúry analyzovanej v kontexte prvej a druhej otázky,([29]29) predstavovali by státnu pomoc podla clánku 87 ods.1 ES. 99. Podla judikatúry opatrenia, ktoré v rôznych formách zmiernujú platby, ktoré sú obvykle zahrnuté do rozpoctu podniku a ktoré bez toho, aby preto boli dotáciami stricto sensu, sú svojich charakterom podobné a majú rovnaký úcinok, sú povazované za opatrenia predstavujúce pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES.([30]30) 100. Uvedené opatrenia zahrnajú danové výhody udelované clenskými státmi, hoci nezahrnajú prevod zdrojov státu. Danové výhody splnajú kritérium poskytovania bezdôvodnej výhody v tom, ze dostávajú osoby, na ktoré sa uplatnujú do výhodnejsej financnej situácie, nez v akej sú ostatní platitelia daní.([31]31) Zdá sa, ze rozsírením danovej úlavy na bankové nadácie poskytujú napadnuté opatrenia práve takýto prospech pre svojich príjemcov. 101. Pre vec nie je dôlezité, ci danová výhoda spocíva v oslobodení bankových nadácií od zrázkovej dane, ako to uvádza uznesenie vnútrostátneho súdu o zacatí prejudiciálneho konania, alebo od zrázky na splatnú dan, ako argumentujú úcastníci konania predkladajúci pripomienky. V oboch prípadoch sa príjemcom oslobodenia priznáva bezdôvodná výhoda - ci uz je nou nezaplatenie celej sumy daní, alebo podstatný odklad platenia. 102. Co sa týka kritéria selektivity, podla ktorého musia mat z opatrenia prospech urcité podniky alebo výroba urcitých tovarov, Komisia podla môjho názoru správne tvrdí, ze tým, ze z nich majú prospech urcité podniky na základe svojej právnej povahy (verejnoprávne nadácie alebo subjekty) a konkrétny sektor (vzdelávanie, verejné zdravie, atd.), v ktorom pôsobia, clánok 10a zákona c. 1745/62 uvedené kritérium uz na prvý pohlad splna. 103. Rovnaká argumentácia sa uplatnuje aj pri clánku 12 dekrétu c. 153/99 v spojení s clánkom 6 dekrétu c. 601/73 v rozsahu, v akom rozsiruje 50 % znízenie dane z príjmov právnických osôb na bankové nadácie za podmienky, ze obmedzia svoje cinnosti na príslusné sektory. 104. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora by vsak vnútrostátny súd mal posúdit, ci uvedené ustanovenia danovej právnej úpravy môzu byt odôvodnené povahou vseobecnej struktúry systému, ktorého sú súcastou; v takom prípade by nepatrili do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES.([32]32) Zdá sa, ze rozsírenie sporných danových výhod na bankové nadácie vyplýva z ciela sledovaného vnútrostátnou právnou úpravou, ktorým je to, aby z nich mali prospech urcité subjekty majúce ciele v oblasti verejného záujmu alebo sociálnej pomoci a nie z vnútornej logiky danových pravidiel alebo techniky zdanovania. Ak je to tak, výhody udelené bankovým nadáciám by splnili kritérium selektivity. 105. Napokon v súlade s judikatúrou nie je skutocnost, ze predmetné opatrenia sledujú ciele sociálnej prospesnosti a verejného záujmu, rozhodujúca, co sa týka ich kvalifikácie ako státnej pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES.([33]33) 106. Za predpokladu, ze sú prítomné ostatné prvky pojmu státnej pomoci - konkrétne, narusenie hospodárskej sútaze a vplyv na obchod medzi clenskými státmi - a ze danové výhody nie sú odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému, co musí posúdit vnútrostátny súd, danové výhody, o ktoré ide v spore vo veci samej, ci uz oslobodenie od zrázky na splatnú dan alebo znízenie dane z príjmov právnických osôb, splnajú podmienky na to, aby boli povazované za státnu pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES, ak sú udelené "podnikom" v zmysle pravidiel Zmluvy o hospodárskej sútazi, ako to bolo analyzované v kontexte prvej a druhej otázky. Stvrtá otázka 107. Svojou stvrtou otázkou ziada vnútrostátny súd, aby Súdny dvor rozhodol o platnosti rozhodnutia Komisie. 108. Platnost rozhodnutia Komisie musí byt zhodnotená s odkazom na jeho osobitný predmet, teda analýzu nového právneho rezimu. 109. Urcité predbezné poznámky sa zdajú byt nevyhnutné. Judikatúra nie je celkom jednotná v prípade nálezitého rozsahu preskúmavania Súdnym dvorom v tejto oblasti. Vtedy, ked rozhodnutie Komisie zahrna komplikované ekonomické hodnotenia, judikatúra vo vseobecnosti obmedzila úlohu Súdneho dvora na overenie toho, ci boli dodrzané procesné pravidlá a pravidlá týkajúce sa odôvodnovania rozhodnutí, ci boli skutkové okolnosti presne uvedené a ci doslo k nejakej zjavnej chybe v posúdení alebo k zneuzitiu právomocí, a zakázala súdom Spolocenstva nahrádzat ekonomické hodnotenie Komisie svojím vlastným ekonomickým hodnotením.([34]34) Uvedená judikatúra sa týka rozhodnutí Komisie prijatých podla clánku 81 ods. 3 a clánku 87 ods. 3 ES, kde sa Komisia tesí sirokému oprávneniu volnej úvahy, ale tiez podla clánku 87 ods. 1 ES.([35]35) 110. V iných prípadoch vsak Súdny dvor vyslovil, ze kedze státna pomoc je "právnym pojmom, ktorý treba vykladat na základe objektívnych faktorov [,...] súdy Spolocenstva v zásade musia, majúc na zreteli tak osobitné crty nimi prejednávanej veci, ako aj technickú alebo komplikovanú povahu hodnotení Komisie, uskutocnit dôkladné preskúmanie toho, ci opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku [87 ods. 1] Zmluvy".([36]36) 111. V súvislosti s otázkou, ci opatrenie státu predstavuje státnu pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES, by som sa priklánal k intenzívnejsiemu overovaniu rozhodnutí Komisie Súdnym dvorom, hoci treba pripustit, ze to môze predstavovat praktické problémy v konaniach podla clánku 234 ES. Objektívna povaha pojmu státnej pomoci a skutocnost, ze na rozdiel od výlucnej a sirokej diskrecnej právomoci Komisie podla clánku 87 ods. 3 ES alebo clánku 81 ods. 3 ES Komisia zdiela úlohu vykladat a uplatnovat clánok 87 ods. 1 ES, hoci na odlisné úcely, s vnútrostátnymi súdmi, podla môjho názoru vyzadujú, aby neboli preskúmavacie právomoci Súdneho dvora obmedzené na isté konkrétne dôvody. V dôsledku uvedeného môzu súdy Spolocenstva, kde je to vhodné, nahradit ekonomické hodnotenie Komisie svojím vlastným ekonomickým hodnotením, akokolvek môze byt prv uvedené hodnotenie komplikované. 112. Opacný prístup by bol tiez v rozpore so skutocnostou, ze Súdny dvor od vnútrostátnych súdov pozadoval, aby pri urcovaní toho, ci opatrenie státu predstavuje státnu pomoc podla Zmluvy, uplatnovali úplnú ekonomickú analýzu vsetkých relevantných faktorov.([37]37) 113. Tento problém vsak nie je nevyhnutné vyriesit na tomto mieste, pretoze rozhodnutie Komisie by podla môjho názoru v ziadnom prípade nemohlo byt povazované za neplatné. 114. Je zrejmé, ze bol respektovaný správny procesný postup. Kroky, ktoré boli uskutocnené, a dôvody na zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES sú jasne vysvetlené v rozhodnutí Komisie.([38]38) 115. Podla judikatúry "odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES musí byt primerané aktu, o ktorý ide, a jasným a nepochybným spôsobom musí odhalovat argumentáciu sledovanú institúciou, ktorá prijala predmetné opatrenie, takým spôsobom, aby to dotknutým osobám umoznilo urcit dôvody opatrenia a aby to príslusnému súdu umoznilo vykonávat svoju preskúmavaciu právomoc. ... Nie je nevyhnutné, aby odôvodnenie obsahovalo vsetky príslusné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie splna poziadavky clánku 253 ES musí byt posúdená s ohladom nie len na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext a vsetky právne pravidlá upravujúce predmetnú zálezitost"([39]39). 116. Rozhodnutie zacína úvodným zhodnotením napadnutých opatrení, ktoré viedlo Komisiu k zacatiu konania podla clánku 88 ods. 2 ES. Potom pristupuje k podrobnému opisu právomocí, úloh a funkcií bankových nadácií podla nového rezimu a dotknutých danových výhod. Tiez obsahuje pripomienky adresáta rozhodnutia, Talianska, a zhrnutie pripomienok predlozených dotknutými tretími osobami. 117. Na pozadí uvedeného rámca Komisia pristupuje k rozvinutiu právnej argumentácie, na ktorej sú zalozené jej závery, vrátane krátkej analýzy judikatúry podporujúcej jej závery a nie len odkazu na nu.([40]40) Podla môjho názoru je argumentácia vyjadrená "jasným a nepochybným spôsobom", a teda splna standardy stanovené Súdnym dvorom. 118. Co sa týka povinnosti presne uviest skutkové okolnosti, treba poznamenat, ze uznesenie vnútrostátneho súdu o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nespochybnuje tvrdenia týkajúce sa skutkových okolností prednesené Komisiou, ale skôr ich právne hodnotenie vo svetle pravidiel Zmluvy o hospodárskej sútazi. V kazdom prípade, ako je uvedené vyssie, je zjavné, ze skutkový rámec je riadne opísaný, a preto rozhodnutie Komisie nezlyháva ani v tomto ohlade. 119. Podla môjho názoru nie sú ziadne dôvody dospiet k záveru, ze Komisia pochybila vo svojom ekonomickom posúdení preverovaných vnútrostátnych opatrení. V podstate vnútrostátny súd kritizuje Komisiu za to, ze nevzala riadne do úvahy úcinky, ktoré by mohlo mat na bankový trh spravovanie kontrolných podielov a prípadné nakladanie s kontrolnými podielmi bankových nadácií v nadobúdajúcich bankách, najmä vo svetle ich úlohy "hospodárskeho rozvoja systému". Vnútrostátny súd tiez kritizuje Komisiu za to, ze riadne nepreskúmala vztah medzi bankovými nadáciami a ich "operatívnymi podnikmi". 120. Body 36 az 39, 43 az 45 a 48 az 50 rozhodnutia Komisie sú venované preskúmaniu uvedených problémov. 121. Na základe uvedeného preskúmania Komisia dospela k záveru, ze povinnost zriect sa akéhokolvek kontrolného podielu v rámci urcenej lehoty spolu s povinnostami a obmedzeniami ulozenými novým právnym rezimom clenom vnútorných orgánov a vedúcim výkonným pracovníkom bankových nadácií v súvislosti s ich vztahmi s nadobúdajúcimi bankami - najmä zákaz vykonávania správnych, riadiacich alebo dozorných funkcií v nadobúdajúcich bankách alebo akomkolvek inom financnom alebo bankovom podniku - a obmedzenia týkajúce sa riadenia ich majetku posilnili oddelenie bankových nadácií a financných institúcií, cím pomohli "zmiernit zodpovedajúce obavy vyjadrené v rozhodnutí zacat konanie"([41]41). Komisia dospela k záveru, ze riadenie ich majetku nebolo hospodárskou cinnostou, a preto nevytvorilo z bankových nadácií podniky v zmysle clánku 87 ods. 1 ES.([42]42) 122. Komisia tiez poznamenala, ze bankové nadácie nie sú oprávnené vlastnit ziaden kontrolný podiel v iných podnikoch ako operatívne podniky. Komisia vyslovila, ze vtedy, ked cinnosti operatívnych podnikov spocívajú v poskytovaní sluzieb na trhu, na ktorom existuje hospodárska sútaz, schopnost bankových nadácií "kontrolovat podniky môze narusit hospodársku sútaz a ich cinnosti nemôzu byt celkom imúnne voci dohladu nad hospodárskou sútazou"([43]43). Komisia dospela k záveru, ze "moznost nadobudnutia kontroly nad operatívnymi podnikmi... by z [bankových] nadácií nevytvorila podniky v rozsahu, v akom by z toho nevyplývalo priame zapojenie sa do cinnosti kontrolovaného podniku"([44]44). 123. Na uvedenom základe Komisia rozhodla, ze bankové nadácie nesplnali podmienky na to, aby boli povazované za podniky na úcely clánku 87 ods. 1 ES, ibaze by vykonávali hospodársku cinnost v zmysle judikatúry, teda ponúkaním tovarov alebo sluzieb na trhu, na ktorom existuje hospodárska sútaz, dokonca aj v jednom z "príslusných sektorov". 124. Napriek pochybnostiam vnútrostátneho súdu, a ako to naznacuje moja argumentácia uvedená vyssie,([45]45) v podstate súhlasím s hodnotením Komisie a s jej záverom týkajúcim sa povahy bankových nadácií podla nového právneho rezimu. Uznesenie vnútrostátneho súdu o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania podla môjho názoru neponúka dodatocné právne alebo hospodárske prvky alebo alternatívnu analýzu, ktoré by mohli spochybnit hodnotenie uskutocnené Komisiou. 125. Co sa týka obavy vnútrostátneho súdu, ze analýza Komisie dáva nedostatocnú váhu úlohe bankových nadácií, "hospodárskeho rozvoja systému", z ustálenej judikatúry vyplýva, ze opatrenia státu splnajú podmienky na to, aby boli povazované za státnu pomoc nie pre ich ciele, ale pre ich úcinky. Skutocnost, ze bankové nadácie majú ako jednu zo svojich úloh "hospodársky rozvoj systému", ich sama osebe nemení na podniky na úcely pravidiel Zmluvy ES o hospodárskej sútazi. 126. Dospievam preto k záveru, ze rozhodnutie Komisie nie je postihnuté nesprávnym posúdením. 127. Vzhladom na vyssie uvedené je odpoved na stvrtú otázku taká, ze neexistujú ziadne dôvody na vyhlásenie rozhodnutia Komisie 2003/146 za neplatné. Piata otázka 128. Znenie piatej otázky nie je celkom jasné. V kontexte uznesenia vnútrostátneho súdu o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa vsak zdá, ze vnútrostátny súd sa v zásade usiluje zistit, ci by sa danové výhody, o ktoré ide v spore vo veci samej, mohli rovnat diskriminácii zakázanej podla clánku 12 alebo ci by mohli porusit právo usadit sa podla clánku 43 ES a nasl. a volný pohyb kapitálu podla clánku 56 ES a nasl., teda práva predstavujúce konkrétne vyjadrenia zásady zákazu diskriminácie. 129. Aj ked pri súcasnom stave práva Spolocenstva priame dane nepatria ako také do právomoci Spolocenstva, v zmysle judikatúry clenské státy musia napriek tomu vykonávat im ponechané právomoci v súlade s právom Spolocenstva, co zahrna respektovanie ustanovení o práve usadit sa a o volnom pohybe kapitálu.([46]46) 130. Hoci je v konecnom dôsledku úlohou vnútrostátneho súdu, aby rozhodol o rozsahu pôsobnosti vnútrostátnych ustanovení, zo súdneho spisu vyplýva, ze danové výhody, o ktoré ide, nie sú osobitne koncipované pre bankové nadácie. Clánok 10a zákona c. 1745/62 nepokrýva len dividendy vyplývajúce z bankových cinností ale uplatnuje sa vseobecne na dividendy získané v Taliansku neobchodnými subjektmi sledujúcimi sociálne ciele alebo ciele verejného záujmu. Uvedené ustanovenie sa uplatnuje na akúkolvek dividendu získanú v Taliansku akýmkolvek subjektom, ktorý splna kritériá uvedené v tomto zákone bez rozlísenia z dôvodu ich miesta usadenia sa. 131. To isté platí pre 50 % znízenie dane z príjmov právnických osôb v prospech neobchodných subjektov sledujúcich ciele sociálneho a verejného záujmu, ktoré clánok 12 dekrétu c. 153/99 rozsiruje na bankové nadácie, ktoré prispôsobili svoje stanovy jeho vseobecným ustanoveniam a pôsobia v "príslusných sektoroch". Bankové nadácie môzu mat prospech z týchto výhod, pretoze sa stávajú subjektmi výlucne sa venujúcimi sledovaniu cielov verejného záujmu a sociálnej pomoci. Zdá sa, ze také danové výhody sa udelujú ktorémukolvek subjektu podliehajúcemu dani z príjmov právnických osôb v Taliansku, ktorý splna podmienky, bez ohladu na státnu príslusnost alebo miesto usadenia sa. 132. Na záver mozno konstatovat, ze nic v uznesení o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nesvedcí o tom, ze predmetné vnútrostátne ustanovenia sú samé osebe, priamo alebo nepriamo diskriminujúce spôsobom, ktorý by bol v rozpore s clánkom 12 ES, alebo ze predstavujú prekázky práva usadit sa alebo prekázky volného pohybu kapitálu podla clánkov 43 ES a nasl. a 56 ES a nasl. 133. Vzhladom na vyssie uvedené na piatu otázku treba odpovedat v tom zmysle, ze danový rezim poskytujúci bankovým nadáciám danové výhody z ich príjmu nadobudnutého v Taliansku kvôli ich cielom verejného záujmu a sociálnej pomoci bez toho, aby rozlisoval z dôvodu státnej príslusnosti alebo miesta usadenia sa, neporusuje clánky 12 ES, 43 ES a nasl. a clánok 56 ES a nasl. Návrh 134. Vzhladom na vyssie uvedené treba na otázky Corte Suprema di Cassazione odpovedat takto: 1. (Otázky 1 a 2) Bankové nadácie, tak ako sú upravené zákonom c. 218 z 30. júla 1990 a súvisiacim legislatívnym dekrétom c. 356 z 20. novembra 1990 v znení následných zmien a doplnení a zákonom c. 461 z 23. decembra 1998 a legislatívnym dekrétom c. 153 zo 17. mája 1999 v znení následných zmien a doplnení, by splnali podmienky na to, aby boli povazované za podniky na úcely pravidiel hospodárskej sútaze v Zmluve ES a najmä clánku 87 ods. 1 ES o státnej pomoci, ak by vykonávali hospodársku cinnost v zmysle judikatúry Súdneho dvora. Tak by to bolo v prípade, ak: - pri spravovaní svojich kontrolných podielov v nadobúdajúcich bankách alebo v akomkolvek inom podniku existuje relevantný trh, na ktorom môzu súkromné podniky vykonávat tú istú cinnost na úcel dosiahnutia zisku, alebo - pri uskutocnovaní svojich statutárnych cielov verejného záujmu a sociálnej pomoci ponúkajú tovary alebo sluzby na trhu, na ktorom existuje hospodárska sútaz, alebo - na základe práv vyplývajúcich z ich kontrolných podielov alebo iným spôsobom sa priamo alebo nepriamo zapájajú do riadenia podnikov, ktoré samotné vykonávajú hospodársku cinnost v zmysle judikatúry. 2. (Otázka 3) Za predpokladu, ze sú prítomné ostatné prvky pojmu státnej pomoci - konkrétne, narusenie hospodárskej sútaze a vplyv na obchod medzi clenskými státmi - a ze danové výhody nie sú odôvodnené povahou alebo vseobecnou struktúrou systému, co musí posúdit vnútrostátny súd, danový rezim, o ktorý ide v spore vo veci samej, by splnal podmienky na to, aby bol povazovaný za státnu pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES, ak je udelovaná "podnikom" v zmysle pravidiel Zmluvy o hospodárskej sútazi, ako to bolo analyzované v kontexte prvej a druhej otázky. 3. (Otázka 4) Neexistujú ziadne dôvody na vyhlásenie rozhodnutia Komisie 2003/146/ES za neplatné. 4. (Otázka 5) Danový rezim poskytujúci okrem iného bankovým nadáciám danové výhody z ich príjmu nadobudnutého v Taliansku kvôli ich cielom verejného záujmu a sociálnej pomoci bez toho, aby rozlisoval z dôvodu státnej príslusnosti alebo miesta usadenia sa, neporusuje clánky 12 ES, 43 ES a nasl. a clánok 56 ES a nasl. __________________________________________________________________ [47]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [48]2 - Istituzione di una ritenuta d'acconto o di imposta sugli utili distribuiti dalle societŕ e modificazioni della disciplina della nominativitŕ obbligatoria dei titoli azionari (GURI c. 5 zo 7. januára 1963, s. 61) v znení doplnení uskutocnených clánkom 6 zákonného dekrétu c. 22/1967 z 21. februára 1967, nuove disposizioni in materia di ritenuta d'acconto o di imposta sugli utili distribuiti dalle societŕ (GURI c. 47 z 22. februára 1967, s. 1012), ktorý bol do podoby zákona so zmenami a doplneniami prevedený zákonom c. 209 z 21. apríla 1967 (GURI c. 101 z 22. apríla 1967, s. 2099). __________________________________________________________________ [49]3 - Disciplina delle agevolazioni tributarie (GURI c. 268 zo 16. októbra 1973, s. 3). __________________________________________________________________ [50]4 - Vo svojom uznesení o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania opisuje vnútrostátny súd clánok 10a ako výnimku zo zrázkovej dane a nie zo zrázky platby preddavku splatnej dane. Pozri body 51 a 101 nizsie. __________________________________________________________________ [51]5 - Ktorým taliansky parlament poveril vládu úlohou reorganizovat ustanovenia obcianskeho a danového práva uplatnitelné na prevádzajúce subjekty uvedené v clánku 11 ods. 1 legislatívneho dekrétu c. 356, rovnako ako aj danový rezim cinností na restrukturalizáciu bánk. GURI c. 4 zo 7. januára 1999, s. 4. __________________________________________________________________ [52]6 - Clánok 11 zákona c. 448 z 28. decembra 2001 týkajúci sa státneho rozpoctu na rok 2002 doplnil do príslusných sektorov tieto: rodina a s nou spojené hodnoty, vyucovanie a skolenie mladých ludí, vyucovanie, vzdelávanie a skolenie vrátane nákupu publikácií pre skolu, dobrovolnícka, filantropická a charitatívna cinnost, nábozenstvo a dusevný rozvoj, pomoc starým osobám, obcianske práva, prevencia kriminality a verejná bezpecnost, potravinová bezpecnost a kvalitné polnohospodárstvo, miestny rozvoj a výstavba sociálnych bytov na miestnej úrovni, ochrana spotrebitela, civilná ochrana, verejné zdravie, preventívna a rehabilitacná medicína, sportové aktivity, prevencia a liecenie toxikománie, patológie a psychické a mentálne poruchy, vedecký a technologický výskum, ochrana a kvalita zivotného prostredia, umenie, kultúrne aktivity a statky. __________________________________________________________________ [53]7 - Zákon c. 350 z 24. decembra 2003 týkajúci sa státneho rozpoctu na rok 2004. __________________________________________________________________ [54]8 - Clánok 11 zákona c. 448/01 z 28. decembra 2001 a clánok 4 zákonného dekrétu c. 143 z 24. júna 2003, ktorý bol do podoby zákona so zmenami s doplneniami prevedený zákonom c. 212 z 1. augusta 2003. __________________________________________________________________ [55]9 - Pozri bod 13 vyssie. __________________________________________________________________ [56]10 - Popis vnútrostátneho konania uvedený v uznesení vnútrostátneho súdu o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania sa v niektorých ohladoch odlisuje od popisu uvedeného úcastníkmi, ktorí predlozili pripomienky. Tak vo svojom uznesení o návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vnútrostátny súd nespomína skutocnost, ze spor na vnútrostátnej úrovni sa týka ziadosti o oslobodenie od dane podanej za rok 1998, a preto predchádza prijatiu dekrétu c. 153/99. Uvedenú výhradu uviedli iba úcastníci predkladajúci pripomienky. Opis úlohy zohrávanej rozlicnými úcastníkmi vnútrostátneho konania sa nie vzdy zhoduje. Uznesenie vnútrostátneho súdu zmienuje napríklad Cassa di Risparmio di San Miniato SpA a nie jeho holding Fondazione ako pôvodného ziadatela. Z pripomienok predlozených inými úcastníkmi sa zdá, ze to bola v skutocnosti Fondazione, ktorá bola na pociatku pôvodnej ziadosti o oslobodenie. Uvedené odlisnosti vsak v podstatnom rozsahu neovplyvnujú podstatu veci. Pozri tiez body 51 a 101 nizsie. __________________________________________________________________ [57]11 - Zdá sa, ze medzi uvedenými dvoma ustanoveniami podla vnútrostátneho práva existuje spojitost. Pozri bod 67 nizsie. __________________________________________________________________ [58]12 - Ú. v. EÚ L 55, 2003, s. 56. __________________________________________________________________ [59]13 - Pozri okrem iného rozsudok zo 7. decembra 1995, Ayuntamiento de Ceuta, C-45/94, Zb. s. I-4385, bod 26. __________________________________________________________________ [60]14 - Pozri okrem iného rozsudok z 12. apríla 2005, Keller, C-145/03, Zb. s. I-2529, bod 33. __________________________________________________________________ [61]15 - Pozri okrem iného rozsudok z 5. februára 2004, Schneider, C-380/01, Zb. s. I-1389, bod 22 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [62]16 - Rozsudok z 9. marca 1994, C-188/92, Zb. s. I-833. __________________________________________________________________ [63]17 - Pozri body 57 a 58 vyssie a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [64]18 - Pozri rozsudok z 22. mája 2003, Korhonen a i., C-18/01, Zb. s. I-5321, bod 20 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [65]19 - Rozsudok z 23. apríla 1991, Höfner a Elser, C-41/90, Zb. s. I-1979, bod 21. Pre nedávnu judikatúru pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a. i./Komisia (C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 112 a tam citovanú judikatúru). Pozri tiez moje návrhy vo veci AOK Bundesverband a i. (rozsudok zo 16. marca 2004, C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493, bod 25). __________________________________________________________________ [66]20 - Pozri okrem iného rozsudky zo 16. novembra 1995, FFSA a i., C-244/94, Zb. s. I-4013, bod 21, a z 12. septembra 2000, Pavlov a i., C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451, bod 117 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [67]21 - Pozri moje návrhy vo veci AOK, uz citované v poznámke pod ciarou 19, bod 27 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [68]22 - Pozri rozsudky z 11. apríla 1989, Ahmed Saeed Flugreisen a SilverLine Reisebüro, 66/86, Zb. s. 803, bod 48 a tam citovanú judikatúru, a z 9. júna 1994, Delta Schiffahrts- und Speditionsgesellschaft, C-153/93, Zb. s. I-2517, bod 14 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [69]23 - V bode 9, tretia zarázka. __________________________________________________________________ [70]24 - Rozsudok z 12. júla 1984, Hydrotherm, 170/83, Zb. s. 2999, bod 11. Pozri rovnako rozsudok Dansk Rřrindustrie a i./Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 112 a tam citovanú judikatúru. Obdobne, Súd prvého stupna vyslovil, ze "clánok 85 ods. 1 Zmluvy o EHS je zameraný na hospodárske jednotky, ktoré pozostávajú z jednotnej organizácie osobných, hmotných a nehmotných prvkov, ktoré sledujú konkrétny hospodársky ciel na dlhotrvajúcom základe a môzu prispiet k spáchaniu takého druhu porusenia, ako je uvedený v uvedenom ustanovení". Rozsudok z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 311. __________________________________________________________________ [71]25 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 12. januára 1995, Viho/Komisia, T-102/92, Zb. s. II-17, bod 51. Pozri tiez rozsudky z 24. októbra 1996, Viho/Komisia, C-73/95 P, Zb. s. I-5457, bod 16 a tam citovanú judikatúru, ako aj z 31. októbra 1974, Sterling Drug, 15/74, Zb. s. 1147, bod 41. Stojí tiez za zmienku, ze podla clánku 3 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31), dcérska spolocnost sa nepovazuje za nezávislú vtedy, ked existuje moznost, aby materská spolocnost "uplatnova[la] rozhodujúci vplyv na podnik". Pozri tiez kritériá konsolidácie úctovných závierok materských a dcérskych podnikov obsiahnuté v siedmej smernici v oblasti práva obchodných spolocností (smernica Rady 83/349/EHS z 13. júna 1983, Ú. v. ES L 193, 1983, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 58) a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner vo veci Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia (rozsudok zo 6. marca 1974, 6/73 a 7/73, Zb. s. 223 a najmä s. 262 az 268), kde ako praktické pravidlo generálny advokát navrhol, ze kedykolvek má materská spolocnost väcsinový podiel, dcérska spolocnost v zásade nie je nezávislá. __________________________________________________________________ [72]26 - Rozsudok zo 14. novembra 2000, Floridienne a Berginvest, C-142/99, Zb. s. I-9567, body 17 az 19 a tam citovaná judikatúra. Súhlasím s tým, ze kvôli zrozumitelnosti a jednotnosti by mali mat rovnaké pojmy v rozlicných oblastiach práva Spolocenstva vo vseobecnosti rovnaký význam, okrem prípadov, ak povaha alebo osobitné crty oblasti, ktorej tvorí uvedený pojem súcast, môzu odôvodnit iný význam a ad hoc výklad. V tomto konkrétnom prípade sa zdá byt primerané akceptovat návrh Komisie, ze judikatúru týkajúcu sa siestej smernice o DPH mozno analogicky uplatnit na úcely pravidiel hospodárskej sútaze. __________________________________________________________________ [73]27 - Rozsudok Floridienne a Belginvest, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, tamze. __________________________________________________________________ [74]28 - Pozri poznámky pod ciarou 24, 25 a 26. __________________________________________________________________ [75]29 - Pozri body 79 az 93 vyssie. __________________________________________________________________ [76]30 - Pozri okrem iného rozsudok z 19. mája 1999, Taliansko/Komisia, C-6/97, Zb. s. I-2981, bod 15 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [77]31 - Rozsudok z 15. marca 1994, Banco Exterior de Espańa, C-387/92, Zb. s. I-877, bod 14. Pozri tiez rozsudok z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C-156/98, Zb. s. I-6857, body 25 a 26 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [78]32 - Pozri okrem iného rozsudok z 29. apríla 2004, Gil Insurance a i., C-308/01, Zb. s. I-4777, bod 72 a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [79]33 - Pozri poznámku pod ciarou 20. __________________________________________________________________ [80]34 - Pozri okrem iného rozsudky Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, C-56/93, Zb. s. I-723, bod 11 a tam citovanú judikatúru, a zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 34, rovnako ako aj rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 56, z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-395/94, Zb. s. II-875, bod 257, a z 25. júna 1998, British Airways a i. a British Midland Airways/Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 79. __________________________________________________________________ [81]35 - Co sa týka Súdu prvého stupna, pozri rozsudky z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, T-358/94, Zb. s. II-2109, body 71 a 72; z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 81; z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia, T-296/97, Zb. s. II-3871, bod 105, a z 21. októbra 2004, Lenzing/Komisia, T-36/99, Zb. s. II-3597, bod 150. Súdny dvor tiez rovnakým smerom dôvodil vo svojom rozsudku z 8. mája 2003, Taliansko a SIM 2 Multimedia/Komisia (C-328/99 a C- 399/00, Zb. s. I-4035, bod 39). Vsetky uvedené prípady sa týkali uplatnenia kritéria súkromného investora Komisiou, ktorý zahrna komplikované ekonomické posudzovanie na urcenie toho, ci predmetné opatrenia státu predstavovali státnu pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES. Pozri tiez rozsudok vo veci Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34. __________________________________________________________________ [82]36 - Rozsudok zo 16. mája 2000, Francúzsko/Ladbroke Racing a Komisia, C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25, kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. októbra 2002, Linde/Komisia, T-98/00, Zb. s. II-3961, bod 40. Súd prvého stupna zhrnul svoj výklad judikatúry vo svojom rozsudku zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia (T-274/01, Zb. s. II-3145, bod 37), kde vyslovil, ze výnimka zo zásady dôkladného preskúmania Súdnym dvorom v súvislosti s tým, ci opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, sa uplatní vtedy, ked je zahrnuté zlozité ekonomické posudzovanie, ked je preskúmavanie Súdnym dvorom obmedzené. __________________________________________________________________ [83]37 - Rozsudok z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 62. __________________________________________________________________ [84]38 - V bode 9. __________________________________________________________________ [85]39 - Okrem iného rozsudok zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 48 a tam citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [86]40 - V bodoch 44 a 49. __________________________________________________________________ [87]41 - V bode 43. __________________________________________________________________ [88]42 - V bode 59. __________________________________________________________________ [89]43 - V bode 49. __________________________________________________________________ [90]44 - V bode 52. __________________________________________________________________ [91]45 - Pozri body 81 a 82 a 91 az 93 vyssie. __________________________________________________________________ [92]46 - Rozsudok z 11. marca 2004, de Lasteyrie du Saillant, C-9/02, Zb. s. I-2409, bod 44 a tam citovaná judikatúra. References 1. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref1 48. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref2 49. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref3 50. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref4 51. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref5 52. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref6 53. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref7 54. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref8 55. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref9 56. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref10 57. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref11 58. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref12 59. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref13 60. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref14 61. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref15 62. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref16 63. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref17 64. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref18 65. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref19 66. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref20 67. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref21 68. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref22 69. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref23 70. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref24 71. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref25 72. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref26 73. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref27 74. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref28 75. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref29 76. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref30 77. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref31 78. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref32 79. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref33 80. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref34 81. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref35 82. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref36 83. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref37 84. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref38 85. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref39 86. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref40 87. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref41 88. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref42 89. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref43 90. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref44 91. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref45 92. file:///tmp/lynxXXXXyjjs9p/L98133-7305TMP.html#Footref46