NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 15. decembra 2005 ^1([1]1) Vec C-167/04 P JCB Service proti Komisii 1. V tomto odvolaní sa JCB Service domáha úplného alebo ciastocného zrusenia rozsudku Súdu prvého stupna JCB Service/Komisia, T-67/01([2]2). 2. Uvedený rozsudok v zásade potvrdil rozhodnutie Komisie([3]3) konstatujúce rozlicné porusenia právnej úpravy Spolocenstva týkajúcej sa hospodárskej sútaze zo strany JCB Service, ale znízil ulozenú pokutu z 39 614 000 eur na 30 000 000 eur. 3. Odvolatel namieta porusenie svojho práva na obhajobu kvôli neprimeranej dlzke konania pred Komisiou, nerespektovaniu prezumpcie neviny, nesprávnej právnej kvalifikácii skutkového stavu, nesprávnemu posúdeniu dôkazov, vnútorným rozporom v odôvodnení, nesprávnemu uplatneniu príslusnej právnej úpravy Spolocenstva, poruseniu základných zásad upravujúcich pokuty a poruseniu pravidiel upravujúcich ich výpocet. 4. Komisia proti vsetkým uvedeným tvrdeniam namieta a podala vzájomné odvolanie domáhajúce sa ulozenia pokuty v jej pôvodnej výske. Právny rámec 5. Clánok 81 ods. 1 ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu". Podla clánku 81 ods. 2 sú také dohody neplatné. 6. Clánok 81 ods. 3 vsak umoznuje, aby bolo uvedené ustanovenie vyhlásené za neuplatnitelné na dohody, rozhodnutia alebo zosúladené postupy, "ktoré prispievajú k zlepseniu výroby alebo distribúcie tovaru, alebo k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku, pricom umoznujú spotrebitelom primeraný podiel na výhodách z toho vyplývajúcich, a ktoré: a) neukladajú príslusným podnikatelom obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie týchto cielov, a b) neumoznujú týmto podnikatelom vylúcit hospodársku sútaz vo vztahu k podstatnej casti daných výrobkov". 7. V rozhodnom case boli uvedené pravidlá vykonané najmä nariadením Rady c. 17([4]4) a nariadeniami Komisie c. 27([5]5) a c. 99/63([6]6). 8. Clánok 2 nariadenia c. 17 uvádzal: "Na poziadanie príslusných podnikov alebo zdruzení podnikov môze Komisia na základe faktov, ktoré má k dispozícii potvrdit, ze podla [clánku 81 ods. 1) alebo clánku 82 ES] neexistujú ziadne dôvody preto, aby zasiahla proti dohodám, rozhodnutiam alebo postupom." 9. Ziadost bolo treba podat na tlacive A/B, ktoré bolo prílohou nariadenia c. 27, a mala obsahovat podrobné informácie pozadované v uvedenom tlacive. Ako je vsak vysvetlené v úvode tlaciva A/B, ako bolo následne vclenené do nariadenia c. 3385/94, ako jeho príloha, "[Komisia nie je] povinná negatívny atest vydat. Clánok 2 nariadenia c. 17 uvádza, ze ,... Komisia môze potvrdit...`. Komisia vydáva rozhodnutia o negatívnych atestoch iba vtedy, ak sa musí riesit významný interpretacný problém. V ostatných prípadoch reaguje na ziadosti zaslaním doporucujúceho listu"([7]7) [neoficiálny preklad]. 10. V prípadoch, ked bola Komisia názoru, ze doslo k poruseniu pravidiel hospodárskej sútaze, bola povinná v súlade s clánkom 2 ods. 1 nariadenia c. 99/63 písomne informovat dotknuté podniky o námietkach vznesených proti nim. Uvedené oznámenie je známe ako oznámenie o výhradách. 11. Clánok 15 nariadenia c. 17 sa týkal pokút. Clánok 15 ods. 2 Komisii umoznoval ulozit pokuty neprevysujúce 10 % obratu v predchádzajúcom úctovnom roku podnikom alebo zdruzeniam podnikov, ktoré porusili clánok 81 ods. 1 ES, berúc do úvahy tak závaznost, ako aj trvanie porusenia. 12. Na zabezpecenie transparentnosti a objektívnosti svojich vlastných rozhodnutí o predmetných zálezitostiach Komisia vydala v roku 1998 usmernenia,([8]8) podla ktorých je suma pokuty urcovaná v jednotlivých po sebe nasledujúcich fázach. 13. Po prvé, Komisia stanovuje základnú ciastku podla toho, ci je porusenie mierne, závazné alebo velmi závazné([9]9) vo svetle jeho povahy, jeho skutocného dopadu na trh a velkosti relevantného zemepisného trhu, a môze uvedenú pokutu zvýsit o urcité percento podla dlzky trvania porusovania.([10]10) Komisia potom posudzuje, ci by mala byt uvedená suma dalej zvýsená na základe pritazujúcich okolností alebo znízená na základe polahcujúcich okolností([11]11); dalsie úpravy môzu byt zalozené na urcitých objektívnych faktoroch.([12]12) 14. Clánok 15 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 17 stanovoval, ze pokuty nemali byt ukladané v prípade cinností uskutocnených po oznámení Komisii a pred jej rozhodnutím uplatnujúcim ustanovenia, ktoré sú teraz clánkom 81 ods. 3 ES, za predpokladu, ze spadali pod aktivity popísané v oznámení. 15. Nariadenie Komisie (EHS) c. 1983/83([13]13) upravilo blokovú výnimku pre dohody o výlucnej distribúcii. Clánok 2 uvedeného nariadenia upravil prípustné obmedzenia hospodárskej sútaze v uvedenom kontexte, konkrétne povinnost získavat zmluvné výrobky na maloobchodný predaj iba od jednej strany a zdrzat sa aktívnych predajov. Clánok 3 vsak stanovil, ze clánok 1 sa nebude uplatnovat okrem iného vtedy, ked: "c) môzu spotrebitelia získat zmluvné výrobky na zmluvnom území iba od výlucného distribútora a nemajú ziaden alternatívny zdroj dodávky mimo zmluvného územia; d) jeden alebo obaja úcastníci stazujú sprostredkovatelom alebo spotrebitelom získavanie zmluvných výrobkov od iných predajcov v rámci spolocného trhu, najmä vtedy, ked jeden z nich alebo obaja: ... 2. vykonávajú iné práva alebo prijímajú iné opatrenia na to, aby bránili predajcom alebo spotrebitelom v získavaní zmluvného tovaru mimo zmluvného územia alebo v predaji zmluvného tovaru na zmluvnom území." [neoficiálny preklad] Skutkový a procesný rámec 16. JCB Service je spolocnostou zriadenou podla anglického práva, ktorá priamo alebo nepriamo vlastní alebo ovláda 28 spolocností skupiny JCB.([14]14) JCB vyrába a uvádza na trh stavebné stroje, odhrnacie a stavebné zariadenia, ako aj polnohospodárske stroje a príslusné náhradné diely k týmto rôznym výrobkom. Jej distribucná siet je postavená na národnom základe, s jednou dcérskou spolocnostou a jedným výhradným dovozcom v kazdej krajine. 17. Dna 30. júna 1973, pouzijúc tlacivo A/B vyplnené v súlade s nariadením c. 27, oznámila spolocnost JCB Komisii osem typizovaných distribucných dohôd, ktoré mali byt uzatvorené s distribútormi alebo hlavnými predajcami prepojenými na skupinu, konkrétne v Spojenom královstve, Írsku, Nemecku, státoch Beneluxu, Dánsku a Taliansku. 18. Dna 27. októbra 1975 Komisia informovala JCB, ze oznámené dohody obsahujú niekolko obmedzení porusujúcich ustanovenie, ktoré je teraz clánkom 81 ES. Pozadovala ich zmenu a doplnenie a polozila spolocnosti rozlicné otázky. 19. Zmenené typizované dohody uplatnitelné na Spojené královstvo a Írsko boli Komisii zaslané 18. decembra 1975. 20. Dna 13. januára 1976 informovala Komisia spolocnost JCB Sales, ze urcité problémy boli vyriesené, zatial co iné pretrvávajú, a ziadala spresnenia viacerých ustanovení. 21. V marci 1976 JCB Sales na uvedené výhrady odpovedala a poskytla podrobné informácie týkajúce sa zvysných problémov; na stretnutí s Komisiou poskytla dalsie informácie spolu s dohodou so svojou francúzskou dcérskou spolocnostou. 22. K ziadnej zmene vo veci nedoslo az do 6. marca 1980, ked JCB Sales zaslala Komisii zmenenú typizovanú dohodu o distribúcii v Spojenom královstve nahrádzajúcu dohodu oznámenú v roku 1975. Potom, 29. decembra 1995, JCB Sales zaslala Komisii dalsiu typizovanú dohodu o distribúcii v Spojenom královstve nahrádzajúcu dohodu z roku 1980. Komisia na uvedené oznámenia, ktoré nepouzili tlacivo A/B, ako bolo predpísané v nariadení c. 27, neodpovedala. 23. Dna 11. decembra 1995 Tribunal de Commerce (Obchodný súd) v Parízi ciastocne zamietol zalobu, ktorou sa francúzska dcérska spolocnost JCB domáhala urcenia, ze spolocnost Central Parts SA, ktorá získala náhradné diely JCB zo Spojeného královstva s cielom predávat ich vo Francúzsku sa dopustila nekalej sútaze. JCB obvinila spolocnost Central Parts z neoprávneného pouzívania oznacenia "JCB" a z toho, ze sa neoprávnene oznacovala ako "koncesionár". Uvedený rozsudok bol neskôr v roku 1998 zrusený cour d'appel (Odvolací súd) v Parízi, ktorý vyslovil, ze spolocnost Central Parts sa dopustila nekalej sútaze voci JCB. 24. Dna 15. februára 1996 podala spolocnost Central Parts Komisii staznost týkajúcu sa praktík spolocnosti JCB pri distribúcii jej výrobkov. 25. Dna 5. novembra 1996 Komisia vykonala setrenie v priestoroch francúzskej dcérskej spolocnosti JCB a dvoch z jej koncesionárov v Spojenom královstve. 26. Komisia potom zaslala JCB prvé oznámenie o výhradách, v ktorom vsak prehliadla oznámenie zaslané v roku 1973, na co spolocnost JCB poukázala. Druhé oznámenie o výhradách zohladnujúce oznámenie z roku 1973 bolo zaslané 30. júla 1999; spolocnost JCB odpovedala 13. decembra 1999 a opät vypovedala dna 16. januára 2000. 27. Dna 21. decembra 2000 Komisia prijala rozhodnutie.([15]15) Preskúmala dohody oznámené v roku 1973, zmenené a doplnené dohody oznámené po uvedenom dni a dohody a praktiky spolocnosti JCB, ako ich odhalili rôzne dôkazy. 28. Zistila, ze existovali rozlicné obmedzenia predajov pre koncesionárov JCB mimo územných oblastí, ktoré im boli zverené, a v prípade uskutocnenia takých predajov existovala povinnost platit pokuty, ze dochádzalo k zosúladovaniu postupov v rámci udrziavania predajných cien a ze existovali poziadavky nakupovat výhradne od urcených subjektov brániace dodávkam napriec sietou. Vsetky uvedené dohody mali za ciel alebo úcinok obmedzenie hospodárskej sútaze a ovplyvnovali obchod medzi clenskými státmi, cím porusili clánok 81 ods. 1 ES. Komisia posudzovala, ci boli podmienky clánku 81 ods. 3 ES splnené, a dospela k záveru, ze neboli. Na úcely clánku 15 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 17 bola Komisia názoru, ze riadne oznámené boli iba dohody oznámené tlacivom A/B 30. júna 1973; ostatné dohody tak oznámené neboli a rozlicné praktiky bud patrili mimo rozsah pôsobnosti oznámených dohôd, alebo predstavovali ich vykonanie zneuzívajúcim spôsobom. Oznámené ustanovenia boli v rozsahu, v akom mali obmedzujúce úcinky, posilnené neoznámenými obmedzeniami. Napokon Komisia preskúmala závaznost a dobu trvania porusení a zohladnila jednu pritazujúcu okolnost - sankcnú pokutu ukladanú koncesionárovi za predaje mimo vymedzeného územia -, ale konstatovala, ze neexistovali ziadne polahcujúce okolnosti. 29. Komisia povazovala porusenia za "velmi závazné", sankcionované pokutou vo výske 25 000 000 eur z dôvodu závaznosti, ktorá mala byt zvýsená o 5 % za kazdý z jedenástich rokov zistenej doby trvania (teda 13 750 000 eur) a o 864 000 eur z dôvodu ukladanej sankcnej pokuty. 30. Clánok 1 sporného rozhodnutia znie takto: "JCB Service a jeho dcérske spolocnosti porusili ustanovenia clánku 81 Zmluvy ES tým, ze uzavreli s koncesionármi dohody alebo zosúladené postupy, ktorých cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze na vnútornom trhu, aby dosiahli delenie národných trhov a zabezpecili absolútnu územnú ochranu vo výlucných územných oblastiach, mimo ktorých nemohli koncesionári uskutocnovat aktívne predaje, a ktoré obsahujú tieto prvky: a) obmedzenia pasívnych predajov koncesionárov usadených v Spojenom královstve, Írsku, Francúzsku a Taliansku, ktoré zahrnajú predaje neautorizovaným predajcom alebo koncesionárom mimo výlucných územných oblastí a najmä do iných clenských státov; b) obmedzenia zásobovacích zdrojov týkajúcich sa nákupu zmluvných výrobkov koncesionármi usadenými vo Francúzsku a v Taliansku, ktoré bránia vzájomnému zásobovaniu medzi koncesionármi; c) urcovanie predajných cien alebo zliav poskytovaných koncesionármi v Spojenom královstve a vo Francúzsku; d) stanovenie poplatkov z popredajných sluzieb z predajov do iných clenských státoch, ktoré uskutocnili koncesionári usadení mimo výlucných územných oblastí v Spojenom královstve na podnet JC Bamford Excavators Ltd alebo iných dcérskych spolocností JCB Service a v súlade so sadzbami urcenými týmito spolocnostami, co spôsobilo závislost zisku koncesionárov od územného urcenia predajov; e) zrusenie rabatov v závislosti od toho, ci sa predaje v Spojenom královstve uskutocnili v rámci výlucnej územnej oblasti alebo mimo nej alebo ci koncesionári, na ktorých území sa zmluvné výrobky pouzívajú, dospejú k dohode s koncesionármi predajcami, co spôsobilo závislost zisku koncesionárov od územného urcenia predajov." 31. Clánok 2 sporného rozhodnutia zamietol ziadost o udelenie výnimky podanú 30. júna 1973. 32. Clánok 3 ulozil JCB povinnost ukoncit porusovanie, konkrétne "a) informovat svojich koncesionárov usadených v Spolocenstve o tom, ze môzu uskutocnovat pasívne predaje konecným spotrebitelom a koncesionárom; b) zmenit dohody uzavreté s ich koncesionármi umozniac neautorizovaným predajcom uskutocnovat pasívne predaje v rámci výlucných územných oblastí iných koncesionárov a aktívne a pasívne predaje v rámci ich vlastnej územnej oblasti alebo oprávniac týchto koncesionárov na aktívne a pasívne predaje iným koncesionárom, konecným spotrebitelom alebo ich obchodným zástupcom mimo ich výlucnej územnej oblasti; c) zmenit dohody uzavreté s ich koncesionármi v Taliansku a vo Francúzsku umozniac nákupy zmluvných výrobkov od iných koncesionárov usadených v Spolocenstve a informovat následne vsetkých koncesionárov v Spolocenstve; d) informovat svojich koncesionárov usadených v Spolocenstve, ze ziadosti dcérskych spolocnosti, ktoré pozadujú od koncesionárov zaplatenie poplatku z popredajných sluzieb bez dôkazu o nesúhlase medzi dotknutými koncesionármi, sú neplatné a nesmie sa im vyhoviet; e) informovat svojich koncesionárov usadených v Spojenom královstve, ze zlavy z dôvodu Multiple Deal Trading Support sa poskytujú nezávisle od skutocnosti, ze predaje sa uskutocnili na území koncesionárov alebo mimo neho, alebo od toho, ze sa uzavrela dohoda s inými koncesionármi mimo tohto územia." 33. Clánkom 4 bola ulozená pokuta vo výske 39 614 000 eur. 34. Dna 22. marca 2001 podala spolocnost JCB Service na Súd prvého stupna zalobu smerujúcu k zruseniu sporného rozhodnutia. 35. Súd prvého stupna vyhlásil rozsudok 13. januára 2004. Zistil, ze niekolko porusení nebolo preukázaných dôkazmi a ze zvýsenie pokuty z dôvodu sankcnej pokuty ukladanej koncesionárovi nebolo odôvodnené, pretoze pokuta predstavovala vykonanie oznámenej dohody. V dôsledku toho zrusil clánok 1 písm. c), d) a e) a clánok 3 písm. d) a e) sporného rozhodnutia, znízil pokutu na 30 miliónov eur a zamietol zvysok zaloby. 36. Spolocnost JCB podala toto odvolanie 5. apríla 2004, pricom navrhla, aby Súdny dvor v podstate: - zrusil v celom rozsahu napadnutý rozsudok z dôvodu porusenia práv JCB na obhajobu, - subsidiárne, zrusil rozsudok v casti, ktorá i) konstatuje, ze existovali vseobecné obmedzenia pasívneho predaja koncesionármi a obmedzenia zásobovacích zdrojov koncesionárov vo Francúzsku a Taliansku, ktoré bránili vzájomným dodávkam, a ii) ukladá pokutu za také porusenia, - vydal konecný rozsudok úplne alebo scasti zrusujúci sporné rozhodnutie a zrusujúci alebo znizujúci pokutu. 37. Komisia vo svojom vyjadrení navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol v celom rozsahu, a vo vzájomnom odvolaní navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v casti, v ktorej rozsudok znizuje pokutu o sumu zvýsenia v prípade pritazujúcej okolnosti predstavovanej pokutou ukladanou koncesionárovi. Úvodné poznámky 38. Pred preskúmaním odvolacích dôvodov treba upozornit na dva vseobecné aspekty týkajúce sa prístupu spolocnosti JCB v jej tvrdeniach, v ktorých rozsiahlo poukazuje na dôkazy preskúmavané Komisiou a Súdom prvého stupna a kladie znacný dôraz na necinnost Komisie v rokoch 1975 az 1996. 39. Po prvé, co sa týka úloh Komisie a súdov Spolocenstva pri posudzovaní porusení pravidiel Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze, vtedy, ked Komisia prijme rozhodnutie konstatujúce porusenie a ukladajúce pokutu, dotknutý podnik môze napadnút na Súde prvého stupna tak platnost zistenia porusenia, ako aj sumu pokuty. 40. Co sa týka prvého aspektu, právomoc uvedeného súdu Spolocenstva sa obmedzuje na preskúmanie súladu s právom, pricom v tomto kontexte môze overovat, ci sa Komisia dopustila akéhokolvek zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu, ale co sa týka druhého aspektu, má neobmedzenú právomoc zmenit pokutu. Nie je vsak úlohou Súdu prvého stupna opakovane vec posudzovat, ako keby bol Komisiou, ale skôr overovat, ci je rozhodnutie postihnuté nejakými vadami, na ktoré bud upozornil zalobca, alebo sú vecou verejného poriadku, a ktoré by mal súd Spolocenstva zohladnit bez návrhu. 41. Pri odvolaní je právomoc Súdneho dvora znacne obmedzenejsia. Nemôze preskúmavat skutkové okolnosti, ibaze doslo k skresleniu jasného významu dôkazov alebo k nesprávnej právnej kvalifikácii skutkových okolností;([16]16) jeho úloha je obmedzená na urcenie toho, ci odvolatel identifikoval nejaké prípady nesprávneho právneho posúdenia, ktorých by sa dopustil Súd prvého stupna pri svojom vlastnom preskúmavaní platnosti rozhodnutia Komisie. 42. V tomto odvolaní sa v mnohých prípadoch zdá, ze spolocnost JCB povazuje Súd prvého stupna za autora zistenia, ze porusila právo hospodárskej sútaze, a za ukladatela pokuty a ze ziada od Súdneho dvora opätovné preskúmanie vsetkých dôkazov. Rozsah preskúmania týmto súdom je vsak obmedzený, ako je opísané vyssie. 43. Po druhé, z procesných ustanovení upravených nariadeniami c. 17, c. 27 a c. 99/63([17]17) je jasné, ze hoci Komisia môze vydat negatívny atest (alebo odporúcajúci list) ako odpoved na oznámenie, ktoré neodhaluje ziadne porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, nie je povinná tak urobit. Kedze vsak existujú ustanovenia upravujúce také oznámenia, iba z takých oznámení môze vzniknút legitímna viera v to, ze oznámené praktiky nepredstavujú porusenie; nemozno vyvodzovat ziaden záver iba z mlcania na strane Komisie, ako poznamenal Súd prvého stupna v bode 80 svojho rozsudku. A fortiori nemozno vyvodzovat ziaden záver z mlcania Komisie, pokial ide o zálezitostí, ktoré jej boli oznámené, týkajúci sa zlucitelnosti zálezitostí, na ktoré také oznámenie výslovne nepoukazovalo, s právnou úpravou. Prvý odvolací dôvod: právo na obhajobu a prezumpcia neviny 44. Spolocnost JCB tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil právo Spolocenstva tým, ze porusil i) jej právo na obhajobu a ii) nerespektoval prezumpciu neviny. Právo na obhajobu Napadnutý rozsudok 45. V konaní na prvom stupni spolocnost JCB uviedla, ze Komisia porusila svoju povinnost konat v primeranej lehote, co je povinnost odvodená tak zo vseobecnej zásady práva Spolocenstva zakotvenej v judikatúre, ako aj z clánku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv. 46. Súd prvého stupna rozlisoval medzi preskúmaním dohôd oznámených v roku 1973 vedúcim k zamietnutiu ziadosti o výnimku a setrením staznosti podanej v roku 1996, ktorým sa zaoberá zvysok výrokovej casti sporného rozhodnutia.([18]18) 47. Co sa týka oznámení z roku 1973, uznal, ze tým, ze prijatie rozhodnutia trvalo 27 rokov, Komisia nekonala v primeranej lehote, ale bol názoru, ze porusenie nemohlo ovplyvnit zákonnost ci uz zamietnutia ziadosti o výnimku, alebo konstatovania toho, ze doslo k poruseniu.([19]19) Samotná skutocnost, ze ziadost o výnimku nebola zamietnutá v primeranej lehote, nemohla spôsobit nezákonnost zamietnutia.([20]20) Nekonanie v primeranej lehote nemôze odôvodnit zrusenie, ak nie je preukázané, ze omeskanie nepriaznivo ovplyvnilo schopnost dotknutých podnikov úcinne sa bránit.([21]21) Sporné rozhodnutie nezalozilo ziadne konstatovanie porusenia na oznámených zálezitostiach, ale na praktikách, ktoré sa lísili od praktík uvedených v oznámených dohodách; omeskanie teda nemohlo ovplyvnit zákonnost konania vztahujúceho sa k uvedeným praktikám.([22]22) V kazdom prípade spolocnost JCB neargumentovala, ze výsledkom omeskania bola akákolvek konkrétna procesná vada, argumentovala iba, ze správanie Komisie odhalilo nesprávny postup v danej veci.([23]23) 48. Co sa týka staznosti z roku 1996, celková doba trvania konania sa nezdá byt prehnaná vzhladom na zlozitost veci, ale opät by mohla mat za následok zrusenie, iba ak by bolo preukázané, ze porusila práva zalobcu na obhajobu; spolocnost JCB argumentovala iba, ze dlzka konania odhalila zaujatost Komisie a nesprávny postup.([24]24) Tvrdenia úcastníkov konania 49. Podla tvrdenia odvolatela sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze nevzal do úvahy následky porusenia jeho práva na obhajobu Komisiou. Prijal neprimerane zuzujúci výklad argumentov JCB, porusiac i) svoju povinnost odpovedat na polozené otázky a ii) zásadu iura novit curia, podla ktorej by mal Súd prvého stupna vtedy, ked je jeho pozornost upriamovaná na konkrétne porusenie, sám posúdit obrysy takého porusenia a povahu práv, ku ktorých obhajobe sa smeruje. Spolocnost JCB tvrdí, ze výslovne uviedla nerespektovanie jej práva na obhajobu Komisiou vo vztahu ku konaniu o oznámení; zdôraznila povinnost vziat do úvahy trvanie kazdej fázy konania o oznámení; a podciarkla, ze prehnaná doba trvania konania v jeho celosti bola neprimeraná. Jasne sa preto odvolávala na svoju nemoznost úcinne sa bránit. 50. Komisia je názoru, ze spolocnost JCB sa domáhala svojho práva na obhajobu na Súde prvého stupna iba vseobecným spôsobom vo vztahu k údajnej prehnanej dobe trvania konania o oznámení a konania o porusení bez toho, aby definovala, ako bola v ktoromkolvek z uvedených konaní ovplyvnená jej schopnost bránit svoje postavenie. Jej pokusy rozsirovat argumenty v odvolacom konaní sú neprípustné. Maxima iura novit curia nemôze vyzadovat od Súdneho dvora, aby doplnal úsecné argumenty, ktoré môzu byt prijaté iba vtedy, ak sú podporené dôkazmi o skutkovom stave. Tvrdenie odvolatela sa týka nerespektovania riadneho procesného postupu, co sa nevztahuje na omeskanie pri ukoncení konania o udelení výnimky alebo na argument predlozený v konaní na prvom stupni. 51. Subsidiárne JCB tvrdí, ze prehnané omeskanie mal Súd prvého stupna nastolit bez návrhu ako vec verejného záujmu, pretoze zo svojej samotnej povahy islo o porusenie podstatnej procedurálnej poziadavky. 52. Komisia je názoru, ze Súd prvého stupna nemohol bez návrhu nastolit ziaden konkrétny problém týkajúci sa práva na obhajobu, ktorý mozno pricítat dobe trvania konania, pretoze také zálezitosti nie sú vo vseobecnosti zjavné a neboli zjavné v tejto veci. Posúdenie 53. Súd prvého stupna povazoval omeskanie medzi prvými oznámeniami podanými spolocnostou JCB Komisii v roku 1973 a prijatím sporného rozhodnutia v roku 2000 za polutovaniahodné, ale nie za také, ktoré by ovplyvnilo práva spolocnosti JCB ako zalovanej. 54. Uvedený názor sa mi zdá byt správny. 55. V casti, v ktorej rozhodnutie konstatovalo, ze spolocnost JCB porusila clánok 81 ES, je jasné, ze ziaden aspekt zistenia nebol zalozený výlucne na jednoduchom uplatnení dohôd správne oznámených v rokoch 1973 a 1975. Hoci Komisia bola názoru, ze obmedzujúce úcinky oznámených ustanovení boli posilnené neoznámenými obmedzeniami,([25]25) je jasné, ze vsetky praktiky, pri ktorých bolo konstatované porusenie a pri ktorých bola ulozená pokuta, boli zalozené bud na zmluvných podmienkach, ktoré neboli správne oznámené, alebo na správaní, ktoré sa nevztahovalo na ziadnu zmluvu.([26]26) 56. V casti, v ktorej rozhodnutie zamietlo ziadost o výnimku z roku 1973 a poziadalo JCB o ukoncenie urcitých praktík, bolo jediným úcinkom omeskania to, ze umoznilo spolocnosti JCB, aby pokracovala vo svojom konaní dlhsie. 57. V casti, v ktorej rozhodnutie ukladalo spolocnosti JCB pokutu, je jasné, ze dohody správne oznámené v roku 1973 boli vynaté z výpoctu sumy, ktorý bol zalozený výlucne na ostatných dohodách alebo konaní.([27]27) 58. Spolocnost JCB ani neposkytla ziadne iné uspokojujúce vysvetlenie toho, ako mohlo byt jej právo na obhajobu ovplyvnené predmetným omeskaním. Zmienuje svoje právo zapojit sa do dialógu s Komisiou a podat zalobu na Komisiu za jej nekonanie, ale ziadne z uvedených práv nemohlo byt ovplyvnené samotným plynutím casu a spolocnost JCB mohla nadalej oznámit, v správnej podobe, ktorej si bola vedomá, dalsie dohody a praktiky, do ktorých sa zapojila. 59. V dôsledku toho dlzka casu, ktorý uplynul medzi úvodnými oznámeniami a prijatím sporného rozhodnutia, nemala vôbec ziaden vplyv na práva JCB na obhajobu a nie je potrebné posudzovat, ci mal Súd prvého stupna bez návrhu nastolit akúkolvek dalsiu otázku v uvedenom ohlade. Mozno jednoducho poukázat na to, ze Súd prvého stupna posúdil argumenty spolocnosti JCB a rozhodol, ze o jej právo na obhajobu neslo.([28]28) 60. Nic v uvedenom hodnotení by nemalo byt povazované za akékolvek prepácenie mimoriadneho omeskania Komisie pri zaoberaní sa so ziadostou JCB o výnimku, ktoré bolo daleko za hranicami prijatelnej administratívnej praxe; avsak uvedené omeskanie neovplyvnilo práva JCB na obhajobu tak, ako sa to uvádza. Prezumpcia neviny Napadnutý rozsudok 61. V konaní na prvom stupni spolocnost JCB tvrdila, ze Komisia nedodrzala zásadu prezumpcie neviny a posudzovala skutkové okolnosti zaujato, neberúc do úvahy dôkazy v jej prospech a predpokladajúc jej vinu, v rozpore so zásadou in dubio pro reo. 62. Súd prvého stupna bol názoru, ze vseobecnú prezumpciu viny by bolo mozné pripísat Komisii iba vtedy, ak by skutkové závery, ktoré uviedla v rozhodnutí, neboli podopreté dôkazmi, ktoré predlozila. 63. Súd prvého stupna tiez preskúmal styri príklady údajnej zaujatosti uvádzané spolocnostou JCB - interné memorandum zo 16. mája 1995, interný list z 13. apríla 1995, dva rozsudky francúzskych súdov a prepis rozhovoru medzi úradníkmi Komisie a koncesionárom JCB zo 6. novembra 1996 - a dospel k záveru, ze v priebehu správneho konania nie je nic, co by naznacovalo, ze Komisia vykladala dokumenty a skutkové okolnosti tendencne alebo zaujato alebo ze by vo svojom konaní voci JCB ukázala zaujatost.([29]29) Tvrdenia úcastníkov konania 64. Spolocnost JCB tvrdí, ze napadnutý rozsudok narusil jej právo na prezumpciu neviny, ktoré predpokladá, ze pokial ide o dôkazy, musí byt kazdá oprávnená pochybnost v prospech obvineného, v súlade s tým súvisiacou zásadou in dubio pro reo. 65. Po prvé, Súd prvého stupna z vydania druhého oznámenia o výhradách nesprávne vyvodil, ze Komisii by bolo mozné pripísat vseobecnú prezumpciu viny iba vtedy, ak by neboli skutkové zistenia v rozhodnutí podporené dôkazmi, ktoré predlozila. Skôr mal Súd prvého stupna uznat, ze úvodné oznámenie o výhradách zalozené na oznámených zmluvách uz porusuje prezumpciu neviny, pokial aspon neprinása dôkazy, ze predmetné správanie nepatrilo "pod aktivity popísané v oznámení"([30]30). 66. Po druhé, v prípade memoranda z roku 1995 a listu a nahrávky z roku 1996([31]31) Súd prvého stupna nevzal do úvahy dôkazy, ktoré neboli uznané alebo boli nesprávne vylozené Komisiou, cím porusil svoju povinnost zabezpecit respektovanie prezumpcie neviny. 67. Po tretie, Súd prvého stupna zamietol význam rozhodnutí rozlicných vnútrostátnych súdov pre vec a uvedené zamietnutie primerane neodôvodnil. Odvolací súd v Parízi uznal, ze odmietnutie dodávky pre spolocnost Central Parts malo korene výlucne v protiprávnom správaní spolocnosti Central Parts. Súd prvého stupna sa nemôze opierat o údajné správanie JCB vo vztahu k paralelným dovozom zo strany spolocnosti Central Parts s cielom konstatovat, ze JCB porusila clánok 81 ES([32]32), a zároven popierat význam rozhodnutia odvolacieho súdu. Spolocnost JCB tiez cituje rozsudok obchodného súdu v Nîmes a rozhodnutia írskych a francúzskych orgánov na ochranu hospodárskej sútaze, pricom tvrdí, ze vsetky vyznievali v prospech jej obhajoby. 68. Po stvrté, spolocnost JCB argumentuje, ze Súd prvého stupna nezohladnil fax z roku 1996 a memorandum z roku 1997, pricom tvrdí, ze oba dôkazy predstavovali dôkazy jej neviny, cím bola opät porusená prezumpcia neviny. 69. Komisia je názoru, ze spolocnost JCB si mýli maximu in dubio pro reo, ktorá je pre posudzovanie dôkazov standardom, a vseobecnejsie pravidlo prezumpcie neviny, o ktoré ide v tejto veci. Porusenie neskôr uvedeného pravidla vyzaduje viac ako iba nesprávne posúdenie dôkazov. 70. Memorandum z roku 1995([33]33) nepredstavuje pri neexistencii dôkazov, ze sa na základe neho konalo, dôkaz zbavujúci viny a Súd prvého stupna vyslovil, ze existoval dostatok dôkazov pokracujúcich obmedzení pasívnych predajov na vývoz az do roku 1998. Dalej Súd prvého stupna zistil, ze vysvetlenie Komisie v súvislosti s vylúcením nahrávky z roku 1996 bolo úplne prijatelné. 71. Vnútrostátne rozhodnutia, na ktoré sa odkazovalo, boli Súdom prvého stupna posudzované, ale správne bolo konstatované, ze sú irelevantné pre odlisné porusenia, o ktoré v tejto veci ide. Rozhodnutia francúzskych a írskych orgánov na ochranu hospodárskej sútaze neboli v tejto spojitosti zmienované pred Súdom prvého stupna; argumenty v uvedenom ohlade sú teda neprípustné. Vo zvysných tvrdeniach sa navrhuje preskúmanie posúdenia skutkových okolností Súdom prvého stupna a sú tiez neprípustné. Posúdenie 72. Tvrdenie spolocnosti JCB je v podstate také, ze Súd prvého stupna vyvodil z dôkazov nesprávny záver, ze Komisia nebola voci spolocnosti JCB zaujatá, porusiac prezumpciu neviny, ktorú mala JCB priznat. 73. Prinajmensom v sirokom zmysle slova sa teda spolocnost JCB domáha nového posúdenia dôkazov predlozených Súdu prvého stupna. Kedze odvolania sú obmedzené na otázky práva, nie je v zásade úlohou Súdneho dvora, aby také posúdenie vykonal. Bude len posudzovat, ci Súd prvého stupna skreslil jasnú povahu dôkazov alebo ci je vecná nesprávnost jeho zistení zrejmá z dokumentov, ktoré sú súcastou súdneho spisu.([34]34) 74. Zdá sa, ze tu nejde ani o jednu z uvedených situácií. Hoci spolocnost JCB cituje judikatúru týkajúcu sa skreslenia jasnej povahy dôkazov a zjavnej vecnej nesprávnosti, aspekty rozsudku, ktoré kritizuje, sa týkajú záverov, ktoré Súd prvého stupna vyvodil zo svojho preskúmavania dôkazov a ktoré sú podla môjho názoru úplne v rámci obvyklého posúdenia a nenasvedcujú ziadnemu skresleniu. V ziadnom ohlade neoznacuje spolocnost JCB nejakú vecnú nepresnost vo výklade dokumentov predlozených Súdu prvého stupna - na rozdiel od prípadov, v ktorých Súdny dvor konstatoval, ze doslo k skresleniu dôkazov.([35]35) 75. S konkrétnymi argumentmi spolocnosti JCB sa mozno vyrovnat rýchlo. 76. Na jednej strane vydanie oznámenia o výhradách nemozno samo osebe za ziadnych okolností povazovat za dôkaz prezumpcie viny; ak by to tak bolo, mohlo by sa namietat proti zacatiu akéhokolvek trestného alebo kvázi trestného konania, alebo presetrovania. Iba následný priebeh konania môze taký dôkaz poskytnút a v tomto prípade bolo prehliadnutie v prvom oznámení o výhradách napravené v druhom oznámení o výhradách. 77. Na druhej stane Súd prvého stupna preskúmal dôkazy, ktoré spolocnost JCB citovala ako príklady údajnej zaujatosti Komisie (v tom zmysle, ze Komisia nevzala do úvahy ich údajnú povahu zbavujúcu JCB viny). Záver, ktorý vyvodil, nebol ten, ze dôkazy neboli v ziadnom prípade dôkazmi zbavujúcimi viny, ale ze v prístupe Komisie k JCB nebolo nic, co by poukazovalo na zaujatost. Argument spolocnosti JCB v odvolacom konaní vsak smeruje k preukázaniu toho, ze dôkazy boli v jej prospech, co je úplne odlisná zálezitost. Samotná existencia dôkazov v jej prospech nevyzaduje vzdy pre nu priaznivé zistenie, a to vtedy, ked existujú iné dôkazy odlisnej povahy; a ani nemôze viest nevyhnutne k záveru o zaujatosti v prípade nepriaznivého rozhodnutia. 78. Som preto názoru, ze prvý odvolací dôvod je neprípustný a/alebo nedôvodný a treba ho zamietnut. Druhý odvolací dôvod: porusenie clánku 81 ES 79. Spolocnost JCB tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, ze i) ju "odsúdil" za ukladanie vseobecného zákazu pasívnych predajov vo Francúzsku, Spojenom královstve a Írsku, ii) ju "odsúdil" za obmedzovanie zásobovacích zdrojov koncesionárov vo Francúzsku a Taliansku a iii) odmietol zrusit zamietnutie jej ziadosti o výnimku. Zákaz pasívnych predajov vo Francúzsku, Spojenom královstve a Írsku Napadnutý rozsudok 80. V prvostupnovom konaní spolocnost JCB argumentovala, ze Komisia nepreukázala existenciu obmedzenia pasívnych predajov koncesionárov usadených v Spojenom královstve, Írsku, Francúzsku a Taliansku konecným spotrebitelom a koncesionárom mimo ich výlucných územných oblastí a ze jediný výslovný zákaz v dohodách sa týkal predajov neautorizovaným predajcom. 81. Pokial ide o Spojené královstvo, Súd prvého stupna poznamenal, ze clánok 4 dohody zmenenej a doplnenej v roku 1975 neobsahoval ziaden taký vseobecný zákaz, ale ze tvrdenie Komisie bolo také, ze dohoda bola vykladaná tak, ze z nej zákaz vyplýva. Súd prvého stupna preskúmal rozlicné dokumenty, na základe ktorých Komisia dospela k svojmu záveru([36]36), a dospel k záveru, ze "v Spojenom královstve sa uplatnovali obmedzujúce postupy odlisné od obsahu oznámených dohôd"([37]37). 82. Pokial ide o Írsko, Súd prvého stupna sledoval podobnú analýzu. Dohody oznámené v roku 1973 a 1975 neobsahovali ziadne ustanovenie zakazujúce velkoobchodné predaje neautorizovaným obchodným zástupcom, ale neoznámená dohoda z roku 1992 zakazovala tak aktívne, ako aj pasívne predaje s výnimkou predajov schválenému závislému predajcovi. Opät Súd prvého stupna preskúmal dokumenty, na ktorých Komisia zalozila svoje rozhodnutie,([38]38) a zistil, ze sú dostatocné na to, aby preukázali obmedzenia ulozené na pasívne predaje mimo územných oblastí. Výnimka udelená írskym protimonopolným úradom, ktorej sa dovoláva JCB, bola pre výkon právomocí Komisie zverených jej právom Spolocenstva irelevantná, ale bola v kazdom prípade zalozená na dohode, ktorá nebola Komisii oznámená.([39]39) 83. Pokial ide o Francúzsko, Súd prvého stupna zistil, ze neoznámená typizovaná distribucná dohoda neobsahovala výslovný zákaz pasívnych predajov mimo výlucných územných oblastí. V kazdom prípade dokumenty citované Komisiou([40]40) preukázali existenciu obmedzenia v praxi. Rozhodnutie Francúzskej rady pre hospodársku sútaz citované spolocnostou JCB bolo irelevantné, pretoze sa týkalo odlisnej distribucnej siete a distribucnej dohody.([41]41) Tvrdenia úcastníkov konania 84. Pokial ide o Francúzsko, spolocnost JCB argumentuje, ze distribucnú dohodu nemozno vykladat tak, ze výslovne zakazuje pasívne predaje, ze jeden z troch posudzovaných dokumentov - list týkajúci sa poplatkov z popredajných sluzieb - bol inde([42]42) Súdom prvého stupna povazovaný za nedostatocný dôkaz; a ze dalsí z uvedených dokumentov uznával existenciu konkurencného tlaku medzi koncesionármi prenikajúcimi na územia iných koncesionárov. 85. Komisia odpovedá, ze v kazdom prípade nebolo sporné rozhodnutie zalozené na tvrdení o výslovnom zákaze v distribucnej dohode, ale na skutocnom uplatnovaní dohody; ze Súd prvého stupna nespochybnil dôkaznú hodnotu listu týkajúceho sa poplatkov z popredajných sluzieb, ze dalsí dokument, na ktorý sa odkazuje, jasne uvádza existenciu dohôd o predajoch na urcitom území, a ze spolocnost JCB nepredkladá ziadne tvrdenia, co sa týka tretieho dokumentu, ktorý bol preskúmaný tak v rozhodnutí, ako aj v rozsudku. 86. Pokial ide o Spojené královstvo a Írsko, spolocnost JCB v podstate argumentuje tak, ze Súd prvého stupna nesprávne vylozil rozlicné výmeny informácií, ktoré preskúmaval, ze v tvrdení Komisie ide o maskovaný pokus docielit opätovné posúdenie dôkazov. Posúdenie 87. V tejto casti argumentov spolocnosti JCB nenachádzam nic, co by sa týkalo akéhokolvek mozného porusenia clánku 81 ES. Odvolatel sa usiluje preukázat, ze Súd prvého stupna vyvodil nesprávne závery z dôkazov. Ako som pripomenul, Súdny dvor nie je oprávnený preskúmat vyvodenie takých dôkazov, ak nedoslo k skresleniu jasného zmyslu dôkazov. 88. V tomto prípade sa zdá byt mozné, ze Súd prvého stupna skreslil zmysel francúzskej distribucnej dohody vtedy,([43]43) ked dospel k záveru, ze existoval výslovný zákaz pasívnych predajov. 89. Ako na to vsak poukázala Komisia, uvedené mozné skreslenie sa týka aspektu, ktorý nemá význam pre platnost sporného rozhodnutia, ktoré bolo zalozené nie na zmluvných podmienkach, ale na ich uplatnovaní. 90. Vo zvysnej casti je jasné, ze spolocnost JCB sa iba usiluje o opätovné posúdenie dôkazov predlozených Súdu prvého stupna a nie je úlohou tohto Súdneho dvora takéto opätovné posúdenie pri odvolaní uskutocnit. Obmedzenie zásobovacích zdrojov vo Francúzsku a Taliansku Napadnutý rozsudok 91. V konaní na prvom stupni spolocnost JCB tvrdila, ze Komisia nesprávne vylozila dohody vo Francúzsku a v Taliansku tak, ze zaväzujú koncesionárov na získavanie dodávok výlucne od príslusnej dcérskej spolocnosti JCB v danom státe a zakazujú vzájomné zásobovania, zatial co úcelom predmetných zmluvných ustanovení bolo iba zabezpecit, aby koncesionári predávali iba výrobky spolocnosti JCB, a ze Komisia nepreskúmala, ci boli sporné zmluvné ustanovenia skutocne uplatnované. 92. Súd prvého stupna zistil, ze neoznámené dohody mali obmedzujúci úcel, ze boli uplatnované vo Francúzsku, ak aj nie v Taliansku, ale ze vzhladom na úcel bol ich skutocný úcinok irelevantný,([44]44) preto konala Komisia správne, ked zastala názor, ze tento prvok porusenia bol preukázaný.([45]45) Tvrdenia úcastníkov konania 93. Spolocnost JCB tvrdí, ze zistenie Súdu prvého stupna v uvedenom ohlade bolo v rozpore s blokovou výnimkou podla nariadenia c. 1983/83([46]46) a predtým podla nariadenia c. 67/67,([47]47) ktorá by sa mohla vztahovat na príslusné zmluvné ustanovenia dohôd. 94. Komisia namieta, ze toto tvrdenie je úplne nové, a preto neprípustné, ze v konaní na prvom stupni spolocnost JCB mlcky pripustila, ze na jej francúzske a talianske dohody sa nevztahovala bloková výnimka, a ze v kazdom prípade clánok 3 písm. c) a clánok 3 písm. d) bod 2 nariadenia c. 1983/83 vyzaduje prístup k alternatívnym zásobovacím zdrojom mimo zmluvného územia. Posúdenie 95. Spolocnost JCB sa neusilovala popierat, ze toto je nový argument, ktorý nebol predlozený Súdu prvého stupna, alebo tvrdit, ze sa týka zálezitosti verejného poriadku, ktorú mal Súd prvého stupna nastolit bez návrhu. Argument jasne smeruje k platnosti rozhodnutia Komisie a Súd prvého stupna nemozno kritizovat za to, ze ho nepreskúmal. V dôsledku toho nie je len neprípustný([48]48), ale tiez kazdopádne neidentifikuje ziadne nesprávne právne posúdenie v napadnutom rozsudku. Odmietnutie zrusenia zamietnutia ziadosti o výnimku Napadnutý rozsudok 96. V konaní na prvom stupni spolocnost JCB argumentovala, ze jej ziadost o výnimku bola opodstatnená, pretoze v súlade s poziadavkami clánku 81 ods. 3 ES([49]49) spojenie územnej výlucnosti a selektivity predajcov neposkodzovalo spotrebitelov, ale naopak, zlepsovalo distribúciu výrobkov, a ze Komisia nepredlozila ziaden reálny dôvod na zamietnutie ziadosti. Spolocnost JCB citovala ako porovnatelné najmä dve veci - BMW a Ivoclar([50]50) -, v ktorých boli výnimky udelené. 97. Súd prvého stupna konstatoval, ze spolocnost JCB sa obmedzila na vseobecné vyhlásenia, ze predmetná dohoda (typizovaná dohoda o distribúcii a exporte pre Írsko, Svédsko a Normanské ostrovy oznámená v roku 1973) splnala poziadavky na výnimku bez toho, aby presne oznacila, aké presné výhody by také rozhodnutie odôvodnovali. Dôvody Komisie na zamietnutie ziadosti boli dostatocne uvedené v bodoch 201 az 222 sporného rozhodnutia. Okrem toho v prípade rozhodnutí o výnimkách, na ktoré odkazovala spolocnost JCB, Komisia preukázala, ze neboli porovnatelné.([51]51) Tvrdenia úcastníkov konania 98. Spolocnost JCB po prvé tvrdí, ze Súd prvého stupna nesprávne obmedzil svoje hodnotenie iba na jednu oznámenú dohodu, zatial co ziadost o výnimku pokrývala vsetky uvedené dohody, spolu so zmenenými a doplnenými verziami, oznámenými v rokoch 1973 az 1995. 99. Po druhé, Súd prvého stupna sám sebe odporoval, ked si osvojil odôvodnenie Komisie v bodoch 201 az 222 sporného rozhodnutia, ktoré boli zalozené okrem iného na troch údajných poruseniach, v prípade ktorých Súd prvého stupna inde dospel k názoru([52]52), ze neboli dostatocne preukázané. 100. Po tretie, Súd prvého stupna nesprávne vylozil pravidlá výnimiek. Neexistovalo ziadne obmedzenie pasívnych predajov, cize zásady, ktoré tvoria základ rozhodnutí vo veci BMW a Ivoclar, mali byt uplatnené analogicky a mali viest k výnimke. 101. Napokon Súd prvého stupna sa mýlil, ked uviedol,([53]53) ze spolocnost JCB neoznacila presné výhody poskytované jej distribucnou sietou. Uvedené výhody boli vymenované v bodoch 207 a 208 sporného rozhodnutia samotného a zalobca bol oprávnený z nich mat prospech. 102. Komisia tvrdí, ze spolocnost JCB sa iba domáha celkového opätovného otvorenia preskúmania vykonaného Súdom prvého stupna v súvislosti s komplexným skutkovým a ekonomickým posúdením zo strany Komisie; tvrdenia úcastníka konania by mali byt uz na uvedenom základe samotnom zamietnuté ako neprípustné. 103. Co sa týka konkrétnych argumentov, je názoru, po prvé, ze odkaz Súdu prvého stupna iba na typizovanú dohodu o distribúcii a exporte pre Írsko, Svédsko a Normanské ostrovy oznámenú v roku 1973 bol jednoduchým administratívnym omylom, ktorý nemal ziadne dôsledky, pretoze analýza Komisie sa týkala vsetkých oznámených dohôd a bola potvrdená Súdom prvého stupna, ktorý okrem toho zabezpecil, aby nebola v prípade akejkolvek oznámenej dohody ulozená ziadna pokuta. 104. Po druhé, odkaz na body 201 az 222 sporného rozhodnutia bol výlucne na úcely uvedenia odkazu v texte. Vecná analýza Súdu prvého stupna je odlisná. V kazdom prípade rozhodnutie odkazovalo([54]54) na iné porusenia, pri ktorých bol Súd prvého stupna názoru([55]55), ze majú klúcový význam, a ktoré boli relevantné pre záver, ze kritériá clánku 81 ods. 3 ES neboli splnené. 105. Po tretie, spolocnost JCB sa opätovne usiluje spochybnit zistenie o obmedzení pasívnych predajov, ktoré odlisuje jej situáciu od situácie vo veciach BMW a Ivoclar. Okrem toho dohody BMW, na ktoré bola udelená výnimka, tiez umoznovali aktívne predaje mimo územnej oblasti pri splnení záväzkov týkajúcich sa podpory predaja. Dohody spolocnosti JCB obmedzujú tak aktívne, ako aj pasívne predaje a vzájomné zásobovania a nie sú porovnatelné. Dohody spolocnosti Ivoclar sa týkali obchodov predávajúcich výrobky viacerých znaciek a výnimka nebola obnovená. 106. Napokon poukázanie Súdu prvého stupna na výhody obsiahnuté v dohodách sa vztahuje na kumulatívne poziadavky clánku 81 ods. 3 ES alebo podiel spotrebitelov na uvedených výhodách. Súd prvého stupna správne konstatoval, ze spolocnost JCB nepreukázala uspokojenie uvedených poziadaviek, ale sa v uvedenom ohlade obmedzila na vseobecné tvrdenia. Posúdenie 107. Súhlasím s Komisiou, ze nie je úlohou tohto Súdneho dvora preskúmavat argumenty spolocnosti JCB v casti, v ktorej sa iba domáhajú nového preskúmania analýzy Komisie v spornom rozhodnutí. Okrem toho sú s uvedenými argumentmi dalsie tazkosti. 108. V prvom rade sa zdá byt kritika zo strany spolocnosti JCB irelevantná. Z bodov 201 az 222, najmä z bodu 205 sporného rozhodnutia sa zdá byt jasné, ze Komisia zhodnotila vsetky oznámené dohody, v spojení so spôsobom, akým boli uplatnované. Súd prvého stupna uvedené zhodnotenie schválil bez toho, aby obmedzoval svoje skúmanie na jednu dohodu. Skutocnost, ze - mylne alebo inak - uviedol, ze ziadost sa vztahuje iba na jednu dohodu, preto nemá ziadne dôsledky. 109. V druhom rade skutocnost, ze v bode 161 svojho rozsudku Súd prvého stupna uviedol, ze "vseobecnou otázkou, ci by distribucný systém JCB mohol byt predmetom rozhodnutia podla clánku 81 ods. 3 ES,... sa zaoberajú odôvodnenia 201 az 222 sporného rozhodnutia", v spojitosti so skutocnostou, ze schválil celkový z toho vyvodený záver, nemozno brat tak, ze z nich vyplýva, ze schvaloval kazdý jednotlivý krok v odôvodnení Komisie v uvedenej casti rozhodnutia, najmä ked inde konstatoval, ze niektoré casti uvedeného odôvodnenia neboli správne. Spolocnost JCB samotná uvádza, ze rozhodnutie sa opieralo "okrem iného" - a teda iba scasti - o tri údajné porusenia, ktoré Súd prvého stupna zamietol ako nedostatocne preukázané z právneho hladiska. 110. V tretom rade tvrdenie spolocnosti JCB by mohlo byt relevantné, iba ak by bolo zamietnuté skutkové zistenie o existencii obmedzení pasívnych predajov, a nie je úlohou tohto Súdneho dvora takéto zálezitosti pri odvolaní preskúmavat. 111. Nakoniec je jasné, ze v bodoch 207 a 208 sporného rozhodnutia Komisia vymenovala urcité prospesné úcinky vytvárané distribucným systémom spolocnosti JCB a prenesené na spotrebitelov. Rozhodnutie potom pokracuje vymenovaním iných crt, ktoré sa do ziadnej takej výhody nepremietajú, spolu s obmedzeniami, ktoré nie sú nevyhnutné, vedúc ju v bodoch 221 a 222 k zisteniu, ze neboli splnené vsetky kumulatívne podmienky clánku 81 ods. 3 ES a ze výnimka nemohla byt udelená. Aby uvedený záver prekonala, spolocnost JCB by bola musela preukázat, ze vsetky kumulatívne podmienky boli splnené. Netvrdí, ze sa tak stalo a mozno nestastná formulácia bodu 166 napadnutého rozsudku nemá v tomto ohlade ziaden dopad. 112. Som preto názoru, ze druhý odvolací dôvod je neprípustný a/alebo nedôvodný a treba ho zamietnut. Tretí odvolací dôvod: ulozenie a výpocet pokuty Napadnutý rozsudok 113. V konaní na prvom stupni spolocnost JCB argumentovala, ze skutkové okolnosti nepreukázali existenciu porusenia a boli v kazdom prípade zalozené na oznámených dohodách, pri ktorých nemohla byt ulozená ziadna pokuta. Okrem toho pokuta bola neprimeraná v porovnaní s pokutami ulozenými za porovnatelných okolností spolocnostiam Volkswagen a Opel.([56]56) Komisia zvelicila závaznost údajných porusení a nevzala do úvahy ich skutocný úcinok, rozsah, v ktorom boli obmedzenia skutocne uplatnené, ich meniacu sa intenzitu v case, alebo také polahcujúce okolnosti, ako je individuálna výnimka udelená írskym protimonopolným úradom, alebo rozsudok odvolacieho súdu v Parízi. 114. Súd prvého stupna poznamenal, ze podla clánku 15 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 17 nemohli byt pokuty ukladané v prípade konaní, ktoré patrili do rámca opísaného v dohodách oznámených v rokoch 1973 a 1975. Kedze okrem toho neboli urcité porusenia preukázané, pokuta musí byt vypocítaná výlucne s poukázaním na obmedzenia pasívnych predajov uvedených v clánku 1 písm. a) sporného rozhodnutia, ktoré prekrocili rámec ustanovení oznámených dohôd, a na obmedzenia zásobovacích zdrojov uvedené v clánku 1 písm. b), ktoré neboli pokryté oznámením.([57]57) 115. Suma musí zohladnovat okolnosti a závaznost porusenia. V súlade s nariadením c. 17 a jej vlastnými Usmerneniami k metóde stanovovania pokút stanovila Komisia pokutu na 39 614 000 eur - 25 000 000 eur vzhladom na závaznost porusenia plus 13 750 000 eur (5 % rocne) vzhladom na odhadovanú dobu trvania jedenást rokov a 864 000 eur za pritazujúce okolnosti.([58]58) 116. Preukázané porusenia boli závazné, pretoze poskodzovali riadne fungovanie vnútorného trhu, a to svojím cielom a úcinkom, ktorým je delenie vnútrostátnych trhov, a preto odôvodnovali vysokú pokutu. Spolocnost JCB bola okrem toho pomerne dôlezitým podnikom v Európskom spolocenstve a v dotknutom sektore.([59]59) 117. Na základe skutkových okolností citovaných Komisiou vsak mala byt celková doba trvania porusenia 10 rokov, od roku 1989 do roku 1998 vrátane, a nie 11 rokov.([60]60) 118. Pokuty spolocnostiam Volkswagen a Opel boli ulozené za odlisných okolností a Komisia nie je povinná vypocítavat pokuty ako percento obratu, postupovat presne podla svojej predchádzajúcej praxe alebo uplatnovat presný matematický vzorec; v dôsledku toho skutocnost, ze pokuty ulozené spolocnosti Volkswagen, Opel a JCB sa rovnali odlisným percentám ich príslusných obratov, nie je dôkazom diskriminacného prístupu.([61]61) 119. Co sa týka polahcujúcich okolností, spolocnost JCB nemohla oprávnene tvrdit, ze nezaujatie formálneho stanoviska Komisiou týkajúceho sa jej dohôd znamenalo "konkludentné schválenie", pricom takýto prístup je právu hospodárskej sútaze Spolocenstva cudzí. Rozhodnutia írskeho protimonopolného úradu a odvolacieho súdu v Parízi sa týkali odlisných skutkových okolností.([62]62) 120. Pritazujúca okolnost, ktorú Komisia identifikovala v pokute ukladanej spolocnostou JCB dcérskej spolocnosti za porusene zmluvného ustanovenia riadne oznámenej dohody, vsak takto posudzovaná byt nemala.([63]63) 121. Kedze zvýsenie za pritazujúce okolnosti nebolo odôvodnené a tri prvky porusenia konstatované v spornom rozhodnutí neboli preukázané, Súd prvého stupna na základe svojej právomoci podla clánku 229 ES a clánku 17 nariadenia c. 17 vyslovil, ze pokuta by mala byt znízená na 30 miliónov eur.([64]64) 122. Spolocnost JCB teraz tvrdí, ze Súd prvého stupna i) porusil základné zásady - správneho úradného postupu, legitímnej dôvery a rovnakého zaobchádzania - uplatnitelné na ukladanie pokút a ii) nesprávne uplatnil pravidlá upravujúce výpocet pokút týkajúci sa závaznosti a doby trvania porusenia a existencie polahcujúcich a pritazujúcich okolností. Základné zásady uplatnitelné na ukladanie pokút Tvrdenia úcastníkov konania 123. Spolocnost JCB argumentuje, po prvé, ze porusenie zásady správneho úradného postupu, ktoré Súd prvého stupna rozpoznal v neprimerane velkom omeskaní pri odpovedaní na oznámenia, malo viest k podstatnému znízeniu pokuty. 124. Po druhé, Súd prvého stupna neprihliadol na legitímnu dôveru spolocnosti JCB, ze po oznámení a úvodnej korespondencii s Komisiou a vo svetle rozhodnutí vnútrostátnych súdov a orgánov na ochranu hospodárskej sútaze existovala reálna moznost, ze na jej distribucné dohody sa udelí výnimka. 125. Po tretie, Súd prvého stupna porusil zásadu rovnakého zaobchádzania tým, ze neodpovedal na tvrdenie spolocnosti JCB, ze pokuta bola neprimerane vysoká v porovnaní s pokutami ulozenými spolocnostiam Volkswagen a Opel za porovnatelných okolností, a tým, ze pokutu neznízil na úroven, na ktorej by mohla byt ulozená v skorsej fáze, ak by Komisia konala obozretne. 126. Komisia v odpovedi na prvé dva body a na druhú cast tretieho bodu zdôraznuje, ze v prípade dohôd v tej podobe, v akej boli oznámené, nebola ulozená ziadna pokuta, ale ze bola ulozená pokuta iba v súvislosti so správaním, ktoré prekracovalo rámec uvedených dohôd a ktoré nebolo oznámené. Správne konanie teda nebolo v uvedenom ohlade neprimerane dlhé; zo ziadneho prístupu prijatého alebo neprijatého Komisiou voci oznámeným dohodám sa nemohla odvodzovat ziadna legitímna dôvera; a Komisia nemohla ulozit pokutu v ziadnej fáze predtým, ako dostala staznost od spolocnosti Central Parts týkajúcu sa neoznámeného správania. 127. Co sa týka pokút ulozených spolocnostiam Volkswagen a Opel, Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna odpovedal na argument spolocnosti JCB tým, ze poskytol zdôvodnené hodnotenie v bodoch 187 az 189 svojho rozsudku. Posúdenie 128. Súhlasím s Komisiou, ze akokolvek môze byt omeskanie odsúdeniahodné, omeskanie preskúmania a zamietnutia ziadosti o výnimku pre oznamované dohody nemôze mat ziaden vplyv na výpocet pokuty. 129. Súd prvého stupna v bodoch 175 az 177 svojho rozsudku jasne uviedol, ze v súlade s clánkom 15 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 17 nezohladní ziadne správanie spadajúce pod aktivity opísané v dohodách oznámených v roku 1973 a 1975. Preskúmal zákonnost rozhodnutia o pokute výlucne s odkazom na obmedzenia uvalované na pasívne predaje uvedené v clánku 1 písm. a) sporného rozhodnutia, ktoré presahovali rámec ustanovení oznamovaných dohôd,([65]65) a na obmedzenia zásobovacích zdrojov uvedené v clánku 1 písm. b) sporného rozhodnutia, ktoré neboli pokryté oznámením. 130. Uvedené obmedzenie rozsahu preskúmavania sa zdá byt vcelku správne. Z toho vyplýva, ze Súd prvého stupna nemohol v súlade s právom zohladnit omeskanie Komisie na úcely znízenia pokuty za správanie, pri ktorom nedoslo k ziadnemu neprimeranému omeskaniu v presetrovaní;([66]66) spolocnost JCB nemohla z uvedeného omeskania odvodzovat ziadnu legitímnu dôveru, co sa týka správania, ktoré neoznámila,([67]67) a nemôze existovat ziadne opodstatnenie pre znízenie pokuty na úroven, na ktorej by mohla byt ulozená, ak by sa Komisia o správaní dozvedela skôr. 131. Co sa týka porovnania pokút vo veci Volkswagen a Opel, je jasné, ze Súd prvého stupna odpovedal na argument spolocnosti JCB v bodoch 186 az 189 svojho rozsudku a spolocnost JCB nenapadla poukázanie Súdom prvého stupna na oprávnenie volnej úvahy Komisie pri zohladnovaní mnozstva dotknutých faktorov. Skôr sa usilovala o uplatnenie nepruzného vzorca v rozpore s judikatúrou citovanou Súdom prvého stupna,([68]68) ktorú opät spolocnost JCB nespochybnuje. Pravidlá upravujúce výpocet pokút Tvrdenia úcastníkov konania 132. Spolocnost JCB tvrdí, ze pri posudzovaní sumy ulozených pokút mal Súd prvého stupna postupovat podla Usmernení Komisie([69]69) tak, ako podla nich postupoval vo veci Archer Daniels Midland([70]70). Tým, ze tak nepostupoval, dopustil sa mnohých nesprávnych právnych posúdení. 133. Po prvé, dopustil sa formálneho omylu tým, ze uviedol, ze predmetná prax predstavovala "závazné" porusenia, zatial co potvrdil pokutu za "velmi závazné" porusenia. Ale v kazdom prípade ani povaha ani dopad údajnej praxe neodôvodnujú jej kategorizáciu ako "velmi závazn[ej]". 134. Po druhé, nesprávne dospel k záveru, ze doba trvania porusenia bola 10 rokov. Doba trvania by vsak mala byt posudzovaná vo svetle nedbanlivosti Komisie; dlhé mlcanie Komisie viedlo spolocnost JCB k oprávnenej domnienke, ze jej distribucná siet neporusuje pravidlá hospodárskej sútaze. Ak by Komisia konala obozretne, nedoslo by k ziadnej protiprávnej praxi. V uvedenom kontexte by nemala byt doba trvania pouzívaná na zvýsenie sumy akejkolvek pokuty. V kazdom prípade dôkazy, o ktoré sa Súd prvého stupna opieral pri svojom konstatovaní existencie porusení nepodporujú konstatovanie o dobe trvania 10 rokov a v bode 184 svojho rozsudku nemal odkazovat na dalsie dôkazy, o ktoré sa Komisia opierala. 135. Po tretie, Súd prvého stupna nezohladnil existenciu polahcujúcich okolností. Údajnej nezákonnej praxe sa spolocnost JCB nedopústala úmyselne, ale bola výsledkom nedbanlivosti Komisie a nesprávneho úradného postupu; spolocnost JCB neuplatnovala rovnakú prax v Taliansku a bola oprávnená mat oprávnenú pochybnost o tom, ci správanie predstavovalo porusenie. 136. Napokon Súd prvého stupna nesprávne posúdil údajné pritazujúce okolnosti, najmä interné výmeny informácií medzi zamestnancami týkajúce sa pravidiel o dohodách obmedzujúcich sútaz. 137. Komisia poznamenáva, ze usmernenia vyjadrujú jej politiku pri stanovovaní pokút vo svetle nariadenia c. 17. Nimi si Komisia sama ukladá dodatocné pravidlá vseobecnej povahy, ale neukladá ich ziadnej inej institúcii, a ukladá ich iba dovtedy, kým ich nezrusí alebo nezmení; ani Súd prvého stupna, ani Súdny dvor nimi nie je viazaný. 138. V kazdom prípade je prvý formálny bod spolocnosti JCB cisto sémantický a predmetná prax jasne patrí do kategórie "velmi závazných" porusení v zmysle usmernení. 139. Co sa týka doby trvania porusenia, prehnané omeskanie v preskúmavaní oznámených dohôd je pre presetrovanie porusení, ktoré neboli formálne oznámené, irelevantné. 140. Co sa týka polahcujúcich a pritazujúcich okolností, spolocnost JCB sa opät nesprávne usiluje prepojit omeskanie vztahujúce sa na oznámené dohody s presetrovaním neoznámenej praxe; interné výmeny informácií týkajúce sa pravidiel o dohodách obmedzujúcich sútaz ukazujú, ze spolocnost JCB si bola vedomá pravidiel, ale neexistuje ziaden dôkaz, ze podla nich konala. Posúdenie 141. Je jasné, ze usmernenia Komisie nemôzu zaväzovat Súd prvého stupna pri výkone jeho právomoci upravovat výsku pokuty. Ani spolocnost JCB netvrdí, ze by v konaní na prvom stupni uvádzala akékolvek odchýlenie sa Komisie od usmernení, ktoré by mal Súd prvého stupna sankcionovat. 142. Vzhladom na uvedené nemozno pouzitie pojmu "závazné" Súdom prvého stupna povazovat za také, ktoré odkazuje presne na kategóriu "závazné" a nie "velmi závazné" porusenia v usmerneniach. V kazdom prípade sú zistené porusenia jasne pokryté definíciou velmi závazných porusení ako: "... praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu, ako napríklad delenie národných trhov..." a ktoré majú "... [sirsí] dosah na trh,... s úcinkami v extenzívnych oblastiach spolocného trhu...".([71]71) V dôsledku toho nemal Súd prvého stupna ziaden dôvod stanovit pokutu na úrovni primeranej pre menej závazné porusenia. 143. Súhlasím s Komisiou, ze omeskanie pri odpovedaní na oznámené dohody, hoci môze byt samo osebe neuspokojujúce, neovplyvnuje dobu trvania porusení, ktoré spocívali v praxi, ktorá bud nebola oznámená, alebo presahovala rámec cinností opísaných v oznámených dohodách. Ak by aj Komisia na pôvodné oznámenia odpovedala vcas, jej odpoved by spolocnosti JCB nenaznacila, ci boli iné praktiky ako tie, ktoré boli oznámené, prípustné bud samo osebe, alebo v spojení s oznámenými dohodami. Také omeskanie ani nemôze zmiernit, priamo alebo nepriamo, závaznost neoznámenej praxe alebo odôvodnit akýkolvek predpoklad alebo neistotu v prípade jej zákonnosti. 144. Co sa týka dôkazov, ze zistené porusenie trvalo 10 rokov, spolocnost JCB sa usiluje opierat sa o dátumy dokumentov konkrétne citovaných Súdom prvého stupna v skorsej casti jeho rozsudku ako preukazujúcich porusenie. To sa zdá byt zavádzajúce. Súd prvého stupna nebol povinný pri posudzovaní toho, ci Komisia z predlozených dôkazov preukázala porusenie, chronologicky vymenovat kazdý dokument, ktorý zistenie podporoval. V dôsledku toho mohol vtedy, ked posudzoval dobu trvania porusenia, odkazovat na dalsie skutkové okolnosti citované Komisiou, ako to aj urobil v bode 184 svojho rozsudku. 145. Co sa týka údajného nezohladnenia skutocnosti zo strany Súdu prvého stupna, ze prax nebola uplatnovaná v Taliansku, spolocnost JCB tvrdí, ze uvedený súd "uznáva, ze pasívne predaje mimo výlucných územných oblastí boli bezné", citujúc dva body napadnutého rozsudku. V uvedených bodoch([72]72) vsak Súd prvého stupna iba odkazuje na vlastné argumenty spolocnosti JCB v uvedenom zmysle, ale nijako nehodnotí ich správnost. 146. Napokon, co sa týka interného memoranda, ktoré Komisia povazovala za pritazujúcu okolnost, ale o ktorom spolocnost JCB tvrdí, ze bolo polahcujúcou okolnostou,([73]73) nezdá sa mi, ze by bolo zjavne nesprávne povazovat dôkazy o jeho vedomosti o tom, ze taká prax je v rozpore s právom Spolocenstva a nemá byt uskutocnovaná za pritazujúcu okolnost, ked sa podnik zúcastnuje na protisútaznej praxi. 147. V dôsledku toho som názoru, ze ziaden z argumentov spolocnosti JCB v odvolacom konaní neoznacil ziadne nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupna v jeho rozsudku a ze odvolanie by preto malo byt zamietnuté. Vzájomné odvolanie: nezohladnenie pritazujúcej okolnosti Napadnutý rozsudok 148. V bodoch 191 a 192 svojho rozsudku Súd prvého stupna poznamenal, ze v spornom rozhodnutí Komisia zvýsila pokutu o 864 000 eur, pretoze bola názoru, ze pokuta ukladaná spolocnostou JCB koncesionárovi za porusenie clánku 4 distribucnej dohody pre Spojené královstvo (zákaz predaja neautorizovaným predajcom) a predstavujúca uslý zisk z predaja náhradných dielov vyplývajúci z predajov mimo zverenej územnej oblasti bola odvetným opatrením, a teda pritazujúcou okolnostou.([74]74) Zmluvné ustanovenie v oznámenej dohode je vsak vynaté z moznosti ulozenia pokuty podla clánku 15 ods. 5 nariadenia c. 17, cize Komisia nemohla v súlade s právom z uvedeného dôvodu zvýsit pokutu. Súd prvého stupna preto znízil pokutu o sumu zvýsenia. Tvrdenia úcastníkov konania 149. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sa dopustil omylu pri svojom výklade clánku 15 ods. 5 nariadenia c. 17. Pritazujúcou okolnostou nebol clánok 4 tak, ako bol oznámený, ale posilnenie jeho obmedzujúcej povahy penaznými sankciami, ktoré podla výslovného oznámenia spolocnosti JCB nemali byt ukladané a ktoré teda "[ne]spadajú pod aktivity popísané v oznámení" podla clánku 15 ods. 5 písm. a). Cielom uvedeného ustanovenia bolo podporit podniky, aby vo svojich oznámeniach poskytli vsetky informácie, a nemalo by byt vykladané ako ustanovenie chrániace pred pokutami neoznámenú prax, ktorá pri jej uplatnovaní spolu s oznámenými zmluvnými ustanoveniami môze posilnit obmedzujúcu povahu samotných oznámených zmluvných ustanovení. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor zrusil napadnutý rozsudok v casti, v ktorej znízil pokutu o 864 000 eur. 150. Spolocnost JCB odpovedá, po prvé, ze jej poziadavka na náhradu skody od jej koncesionára predstavovala iba uplatnenie dotknutého zmluvného ustanovenia - náhrada skody bola formou "mimosúdnej zmluvnej náhrady skody" - a nie neoznámenej praxe. Tvrdenie Komisie, ze spolocnost JCB výslovne oznámila, ze proti zmluvným stranám zmlúv uzavretých v Spojenom královstve nebudú vyvodené ziadne sankcie, bolo zalozené výlucne na skutocnosti, ze ostatné oznámené dohody také sankcie obsahovali. Ale zmluvné strany nie sú povinné konkretizovat v case spisovania zmluvy, aké sankcie sa uplatnia v prípade porusenia; ak to nekonkretizujú, môzu pozadovat náhradu skody vtedy, ked je to primerané. Náhrada skody bola nevyhnutná na zabezpecenie platnosti dohody o selektívnej distribúcii a na zabránenie protiprávnej diskriminácii medzi koncesionármi. Napokon Komisia predmetnú ziadost nesprávne kvalifikovala ako "odvetné opatrenie", pretoze podla usmernení sú takými opatreniami opatrenia prijaté voci "iným podnikom s cielom prinútit ich 'respektovat" protiprávne rozhodnutia alebo postupy". Posúdenie 151. V bode 40 sporného rozhodnutia Komisia uviedla: "Na dvoch výtlackoch formulára A/B vyplnených pre Spojené královstvo bola spolocnost JCB poziadaná o poskytnutie informácií o obsahu dohody alebo zosúladeného postupu a presnejsie, podla casti II ods. 3 písm. f), o 'sankciách, ktoré môzu byt prijaté voci zúcastneným podnikom (zmluvné pokuty, vylúcenie, zastavenie dodávok, atd.)`. Na obidvoch tlacivách bola uvedená odpoved 'Nie`. Táto odpoved nebola daná z nedbanlivosti alebo mechanicky. Na formulári A/B pripojenom k dohode pre Dánsko oznámenej tiez 30. júna 1973 bola uvedená zmluvná pokuta 250 GBP alebo trojnásobok ceny náhradných dielov kúpených od iných zdrojov ako JCB." 152. Uvedené tvrdenie nebolo v napadnutom rozsudku spochybnené a spolocnost JCB ani nespochybnuje dôkazy predstavované predmetnými formulármi A/B. 153. Zdá sa mi byt jasné, ze odpoved "nie" vo formulároch, na ktorých boli dohody pre Spojené královstvo oznámené, znamená, ze také sankcie, ako je pokuta ulozená predmetnému koncesionárovi, nespadali pod aktivity opísané v oznámení a nemohli mat teda prospech z ochrany clánku 15 ods. 5 nariadenia c. 17. V kazdom prípade príslusné zmluvné ustanovenie oznámenej dohody zakazovalo predaje neautorizovaným predajcom, zatial co predmetná pokuta bola ukladaná za predaje mimo zverenej územnej oblasti,([75]75) co jasne nespadá pod uplatnovanie oznámeného ustanovenia. 154. Súd prvého stupna sa preto v uvedenom ohlade dopustil omylu v bodoch 191 a 192 svojho rozsudku, ktorý by mal byt zrusený v casti, v ktorej znizuje z uvedeného dôvodu pokutu o 864 000 eur. O trovách 155. Podla clánku 69 v spojení s clánkom 122 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to navrhol úcastník konania, ktorý mal vo veci úspech. 156. Kedze Komisia navrhla, aby boli jej trovy konania nahradené, spolocnost JCB by mala byt zaviazaná na náhradu trov odvolacieho konania. 157. Súd prvého stupna rozhodol, ze na základe clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku spolocnost JCB má znásat tri stvrtiny svojich vlastných trov konania a Komisia má znásat svoje vlastné trovy konania a nahradit stvrtinu trov konania spolocnosti JCB, pretoze zalobe sa scasti vyhovelo. 158. Ak je vzájomné odvolanie úspesné, co sa domnievam, ze by malo byt, "pomer úspechu" v pôvodnej zalobe sa posúva trochu viac smerom ku Komisii. Rozdiel je vsak malý a podla môjho názoru neopodstatnuje ziadnu zmenu rozhodnutia o trovách konania v napadnutom rozsudku. Komisia napokon o ziadnu takú zmenu ani neziadala. Návrh 159. Navrhujem preto, aby Súdny dvor: - odvolanie podané spolocnostou JCB zamietol, - zrusil napadnutý rozsudok v casti, v ktorej znizuje výsku pokuty ulozenej v spornom rozhodnutí o 864 000 eur, a aby v dôsledku toho urcil sumu uvedenej pokuty na 30 864 000 eur, - zaviazal JCB na náhradu trov odvolacieho konania. __________________________________________________________________ [76]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [77]2 - Zb. s. II-49. __________________________________________________________________ [78]3 - Rozhodnutie Komisie 2002/190/ES z 21. decembra 2000 o uplatnovaní clánku 81 ES (vec COMP.F.1/35.918 - JCB) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 69, 2002, s. 1) (dalej len "sporné rozhodnutie"). __________________________________________________________________ [79]4 - Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3); uz zrusené, s docasnou výnimkou clánku 8 ods. 3, s úcinnostou od 1. mája 2004 nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205 - 229), na základe ktorého majú teraz vnútrostátne orgány mnozstvo povinností, ktoré boli predtým povinnostami Komisie. __________________________________________________________________ [80]5 - Prvé nariadenie, ktorým sa vykonáva nariadenie c. 17 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1962, 35, s. 1118), zrusené a nahradené nariadením Komisie (EHS) c. 1133/68 z 26. júla 1968 o forme, obsahu a ostatných nálezitostiach ziadostí a oznámení upravených nariadením Rady c. 17 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 377, 1994, s. 28). __________________________________________________________________ [81]6 - Nariadenie Komisie c. 99/63/EHS z 25. júla 1963 o pojednávaniach upravených v clánku 19 ods. 1 a 2 nariadenia Rady c. 17 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 127, 1963, s. 2268 - 2270), zrusené a nahradené nariadením Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o výsluchoch úcastníkov v urcitých konaniach podla clánku 85 a 86 Zmluvy ES (Ú. v. ES L 354, 1998, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204). __________________________________________________________________ [82]7 - Pozri tiez oznámenie Komisie o konaniach týkajúcich sa ziadostí o negatívny atest [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 343, 1982, s. 4). __________________________________________________________________ [83]8 - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). __________________________________________________________________ [84]9 - S ktorými sú spojené pokuty az do 1 milióna eur, az do 20 miliónov eur a viac ako 20 miliónov eur (bod 1.A usmernení). __________________________________________________________________ [85]10 - Bod 1.B. __________________________________________________________________ [86]11 - Body 2 a 3. __________________________________________________________________ [87]12 - Bod 5 písm. b). __________________________________________________________________ [88]13 - Z 22. júna 1983 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 Zmluvy na skupinu dohôd o výlucnej distribúcii [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 173, 1983, s. 1). __________________________________________________________________ [89]14 - V nasledujúcom texte pouzívam "JCB"/"spolocnost JCB" na oznacenie JCB Service ako úcastníka tohto konania a tiez okrem prípadov, ked by to mohlo spôsobit zmätky, na oznacenie skupiny JCB ako celku a rozlicných spolocností v skupine v rozsahu, v akom predstavovali aktivity skupiny. __________________________________________________________________ [90]15 - Uz citované v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [91]16 - Pozri rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 47 a nasl.; pozri tiez body 73 a 74 nizsie. __________________________________________________________________ [92]17 - Pozri body 7 a nasl. vyssie. __________________________________________________________________ [93]18 - Bod 37 rozsudku. __________________________________________________________________ [94]19 - Bod 38. __________________________________________________________________ [95]20 - Bod 39, ktorý cituje rozsudky zo 14. februára 2001, Trabisco/Komisia (T-26/99, Zb. s. II-633, bod 52) a Sodima/Komisia (T-62/99, Zb. s. II-655, bod 94). __________________________________________________________________ [96]21 - Bod 40, ktorý cituje rozsudok z 20. apríla 1999, LVM/Komisia (T-305/94, T 306/94, T-307/94, T 313/94, T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T 335/94, Zb. s. II-931, bod 122). __________________________________________________________________ [97]22 - Bod 41. __________________________________________________________________ [98]23 - Bod 42. __________________________________________________________________ [99]24 - Body 43 az 45. __________________________________________________________________ [100]25 - Pozri bod 205 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [101]26 - Pozri najmä body 149, 158, 163, 171, 175 a 252 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [102]27 - Pozri body 231 a nasl. sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [103]28 - Bod 45 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [104]29 - Body 53 az 60 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [105]30 - Pozri clánok 15 ods. 5 písm. a) nariadenia c. 17, uz citovaného v poznámke pod ciarou 14. __________________________________________________________________ [106]31 - Pozri bod 63 vyssie. __________________________________________________________________ [107]32 - V bodoch 92 a 98 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [108]33 - Bod 63 vyssie. __________________________________________________________________ [109]34 - Pozri napríklad rozsudky z 2. marca 1994, Hilti/Komisia, C-53/92 P, Zb. s. I-667, bod 42; z 1. júna 1994, Komisia/Brazzelli Lualdi a i., C-136/92 P, Zb. s. I-1981, body 47 az 49, a nedávno, zo 14. júla 2005, Rica Foods/Komisia, C-40/03 P, Zb. s. I-6811, bod 60. __________________________________________________________________ [110]35 - Pozri napríklad rozsudky z 27. januára 2000, DIR International Film a i./Komisia, C-164/98 P, Zb. s. I-447, body 43 az 48; z 3. apríla 2003, Parlament/Samper, C 277/01 P (Zb. s. I-3019, body 45 az 49; rozsudok Súdneho dvora z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, C-197/99 P, Zb. s. I-8461, body 64 az 67. __________________________________________________________________ [111]36 - Presne opísané v bodoch 84 az 91 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [112]37 - Body 86 az 89 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [113]38 - Bod 122 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [114]39 - Body 90 az 95 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [115]40 - Najmä v bode 113 sporného rozhodnutia. __________________________________________________________________ [116]41 - Body 96 az 100 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [117]42 - V bodoch 139 az 145 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [118]43 - Príslusné zmluvné ustanovenie, ktoré znie: "Vymenovaný koncesionár sa tiez zaväzuje nepredávat ani nedistribuovat výrobky a súciastky JCB z miesta sídla podniku, dcérskej spolocnosti alebo skladu umiestneného mimo územnej oblasti. Vymenovaný koncesionár sa zaväzuje nepodporovat predaj výrobkov a súciastok JCB priamo alebo nepriamo mimo územnej oblasti." __________________________________________________________________ [119]44 - V súlade s judikatúrou: rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia, 56/64 a 58/64, Zb. s. 429; zo 6. apríla 1995, Ferriere Nord/Komisia, T-143/89, Zb. s. II-917, body 30 a 31; zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, C-219/95 P, Zb. s. I-4411, body 13 az 15, a z 30. júna 1966, Société technique miničre, 56/65, Zb. s. 337. __________________________________________________________________ [120]45 - Body 111 az 118 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [121]46 - Pozri bod 15 vyssie. __________________________________________________________________ [122]47 - Nariadenie Komisie c. 67/67/EHS z 22. marca 1967 o uplatnovaní clánku [81] ods. 3 Zmluvy na skupinu dohôd o výlucnej distribúcii [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES 1967, 57, s. 849). __________________________________________________________________ [123]48 - Pozri napríklad rozsudok Brazzelli Lualdi, uz citovaný v poznámke pod ciarou 34, bod 59. __________________________________________________________________ [124]49 - Pozri bod 6 vyssie. __________________________________________________________________ [125]50 - Rozhodnutie Komisie 75/73/EHS z 13. decembra 1974 týkajúce sa konania podla clánku [81] Zmluvy ES (IV/14.650 - Bayerische Motoren Werke AG) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 29, 1975, s. 1) a rozhodnutie Komisie 85/559/EHS z 27. novembra 1985 týkajúce sa konania podla clánku [81] Zmluvy ES (IV/30.846 - Ivoclar) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 369, s. 1). __________________________________________________________________ [126]51 - Body 160 az 169 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [127]52 - V bodoch 133, 145 a 154 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [128]53 - V bode 166. __________________________________________________________________ [129]54 - V bodoch 209, 214, 215 a 218. __________________________________________________________________ [130]55 - V bode 185 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [131]56 - Rozhodnutie Komisie 98/273/ES z 28. januára 1998 týkajúce sa konania podla clánku [81] Zmluvy ES (IV/35.733 - VW) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 124, s. 60) a rozhodnutie Komisie z 20. septembra 2000 týkajúce sa konania podla clánku [81] Zmluvy ES (Vec COMP/36.653 - Opel) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 59, 2001, s. 1), na ktoré odkazuje bod 171 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [132]57 - Body 175 az 177 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [133]58 - Body 178 az 180. __________________________________________________________________ [134]59 - Body 182 a 183. __________________________________________________________________ [135]60 - Body 184 a 185. __________________________________________________________________ [136]61 - Body 186 az 189. __________________________________________________________________ [137]62 - Bod 190. __________________________________________________________________ [138]63 - Body 191 a 192. __________________________________________________________________ [139]64 - Body 193 a 194. __________________________________________________________________ [140]65 - Pozri tiez body 86 az 89 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [141]66 - Pozri tiez body 47 a 55 vyssie. __________________________________________________________________ [142]67 - Pozri tiez body 7 a nasl. a 43 vyssie. __________________________________________________________________ [143]68 - Rozsudky Ferriere Nord/Komisia, uz citované v poznámke pod ciarou 44; z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, a zo 14. mája 1998, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, T-354/94, Zb. s. II-2111. __________________________________________________________________ [144]69 - Pozri body 12 a nasl. vyssie. __________________________________________________________________ [145]70 - Rozsudok z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 42. __________________________________________________________________ [146]71 - Bod 1.A usmernení. __________________________________________________________________ [147]72 - 102 a 117. __________________________________________________________________ [148]73 - "... memorandum zo 16. mája 1995 riaditela oddelenia predajov, zaslané riadiacim pracovníkom spolocností v skupine, ktoré uvádza, ze zákaz paralelných dovozov je v rozpore s rozhodnutiami Komisie a judikatúrou Súdneho dvora" (bod 54 napadnutého rozsudku). __________________________________________________________________ [149]74 - Suma 864 000 eur sa rovná dvojnásobku sumy pokuty ulozenej JCB svojmu koncesionárovi. __________________________________________________________________ [150]75 - Pozri bod 191 napadnutého rozsudku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref1 77. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref2 78. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref3 79. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref4 80. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref5 81. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref6 82. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref7 83. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref8 84. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref9 85. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref10 86. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref11 87. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref12 88. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref13 89. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref14 90. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref15 91. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref16 92. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref17 93. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref18 94. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref19 95. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref20 96. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref21 97. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref22 98. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref23 99. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref24 100. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref25 101. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref26 102. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref27 103. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref28 104. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref29 105. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref30 106. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref31 107. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref32 108. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref33 109. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref34 110. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref35 111. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref36 112. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref37 113. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref38 114. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref39 115. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref40 116. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref41 117. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref42 118. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref43 119. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref44 120. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref45 121. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref46 122. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref47 123. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref48 124. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref49 125. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref50 126. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref51 127. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref52 128. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref53 129. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref54 130. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref55 131. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref56 132. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref57 133. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref58 134. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref59 135. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref60 136. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref61 137. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref62 138. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref63 139. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref64 140. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref65 141. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref66 142. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref67 143. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref68 144. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref69 145. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref70 146. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref71 147. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref72 148. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref73 149. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref74 150. file:///tmp/lynxXXXXF4C65j/L97833-8920TMP.html#Footref75