NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY CHRISTINE STIX-HACKL prednesené 8. septembra 2005 ^1([1]1) Vec C-148/04 Unicredito Italiano SpA proti Agenzia delle Entrate Ufficio Genova 1 [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Commissione tributaria di Genova (Taliansko)] "Zrusenie rozhodnutia Komisie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 - Státna pomoc - Clánok 87 ES - Danové výhody poskytnuté bankám - Vymáhanie - Proporcionalita - Ochrana legitímnej dôvery" Obsah I - Úvod II - Skutkový stav a konanie A - Pozadie napadnutého rozhodnutia B - Konanie pred Komisiou, napadnuté rozhodnutie a uskutocnenie napadnutého rozhodnutia C - Konanie vo veci samej a polozené otázky D - Konania pred súdmi Spolocenstva III - Predmet a prípustnost konania a prejudiciálnych otázok A - O prípustnosti konania so zretelom na zalobu na Súde prvého stupna B - Predmet a prípustnost prejudiciálnych otázok IV - O prvej a druhej prejudiciálnej otázke (preskúmanie platnosti) A - Porusenie clánku 87 ES 1. O otázke legality kvalifikovania sporného opatrenia ako pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a) Vyjadrenia vnútrostátneho súdu a hlavné tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie c) O otázke legality napadnutého rozhodnutia so zretelom na uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES i) Vyjadrenia vnútrostátneho súdu a hlavné tvrdenia úcastníkov konania ii) Posúdenie 2. Porusenie zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty a) Vyjadrenia vnútrostátneho súdu a hlavné tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie 3. Porusenie zásady proporcionality a) Vyjadrenia vnútrostátneho súdu a hlavné tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie 4. Porusenie povinnosti odôvodnenia podla clánku 253 ES a) Vyjadrenia vnútrostátneho súdu a hlavné tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie 5. Výsledok skúmania platnosti V - O tretej prejudiciálnej otázke (výklad) VI - Rozhodnutie o trovách VII - Návrh I - Úvod 1. Commissione tributaria di Genova podala rozhodnutím z 11. februára 2004, ktoré bolo dorucené kancelárii Súdneho dvora 23. marca 2004, návrh na zacatie konania o viacerých prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú jednak platnosti rozhodnutia Komisie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 o systéme státnej pomoci pre banky, ktorý uplatnuje Taliansko [neoficiálny preklad]([2]2), jednak výkladu clánku 87 ES, clánku 14 nariadenia (ES) c. 659/1999([3]3), ako aj rôznych vseobecných zásad práva Spolocenstva. 2. Tieto otázky sú polozené v rámci sporu medzi Unicredito Italiano SpA so sídlom v Janove (dalej len "Unicredito") a Agenzia delle Entrate, Ufficio Genova 1 (dalej len "Agenzia") o vrátení doplatkov na dani, ktoré Unicredito uhradil na základe talianskych opatrení vydaných na vykonanie napadnutého rozhodnutia. II - Skutkový stav a konanie A - Pozadie napadnutého rozhodnutia 3. Az do 80. rokov bol taliansky bankový sektor ciastocne vo vlastníctve státu, pricom podliehal vo vseobecnosti silnému státnemu vplyvu a to pri jeho súcasnej specializácii a regionalizácii. Zaciatkom 80. rokov zacali talianske orgány privatizacný proces bánk, ktorý mal okrem iného viest v priemere k zväcseniu bánk, pricom malo súcasne dôjst k zruseniu ich specializácie. Talianska vláda prijala zásadné opatrenia k postupnej privatizácii bankového sektora prostredníctvom zákona c. 218/90 z 30. júla 1990, takzvaného "zákona Amato" (dalej len "zákon Amato"). 4. Banky, ktoré vlastnil stát, mohli byt transformované na akciové spolocnosti a roku 1993 boli k tomu zaviazané. Ich akcie boli umiestnené na trh alebo prevedené na organizácie zalozené na úcely dosahovania zisku oznacované ako "bankové nadácie". V rámci spomenutých procesov doslo k nasledujúcemu rozdeleniu: novozalozené banky (vo vseobecnosti dalej len "banky") prevzali bankovú cinnost, zatial co bankové nadácie vlastnili a spravovali podiely v bankách, a tak ich kontrolovali. Na základe urcitých danových ustanovení obsiahnutých v zákone Amato mohli bankové nadácie previest na banky aj urcité aktíva a iný majetok, ktoré banky nepotrebovali nevyhnutne na svoju cinnost. 5. Koncom 90. rokov prijala talianska vláda nové opatrenia na podporu restrukturalizácie a konsolidácie bankového sektora. Zákon c. 461/98 z 23. decembra 1998 (dalej len "zákon Ciampi") splnomocnil vládu okrem iného na prijatie fiskálnych opatrení na ulahcenie spätného prevodu aktív a dalsieho majetku bánk, ktoré neboli nevyhnutne potrebné na ich cinnost, na bankové nadácie a taktiez opatrení na ulahcenie restrukturalizácie bankového sektora prostredníctvom zlucovania bánk alebo podobných restrukturalizacných opatrení. 6. Zákon Ciampi bol vykonaný zákonným dekrétom c. 153/99 zo 17. mája 1999 (dalej len "dekrét c. 153/99"), ktorý stanovuje zvlástne danové pravidlá pre urcité transakcie pri restrukturalizácii a spätnom prevode. Tieto opatrenia zavedené zákonom Ciampi a dekrétom c. 153/99 (dalej len "sporná schéma pomoci") sú opísané v bode 5 napadnutého rozhodnutia. 7. Podla údajov vnútrostátneho súdu sa konanie vo veci samej týka opatrenia uvedeného v bode 5 císle 1 napadnutého rozhodnutia (dalej len "sporné opatrenie"), ktoré je opísané takto: znízenie sadzby dane z príjmov (IRPEG) na 12,5 % pre banky, ktoré uskutocnia fúziu alebo podobnú restrukturalizáciu pocas piatich po sebe nasledujúcich zdanovacích období pod podmienkou, ze sa zo ziskov vytvorí osobitná rezerva podliehajúca zákazu rozdelenia pocas obdobia troch rokov. Zisk vyclenený do osobitnej rezervy nesmie prekrocit 1,2 % rozdielu medzi celkovou sumou pohladávok a záväzkov bánk, ktoré sa zúcastnili na zlúcení, a analogickým agregátom najväcsej z bánk zúcastnených na tejto operácii (clánok 22 ods. 1 a clánok 23 ods. 1 dekrétu c. 153/99). B - Konanie pred Komisiou, napadnuté rozhodnutie a uskutocnenie napadnutého rozhodnutia 8. Na základe parlamentnej otázky zacala Komisia v marci 1999 predbezné zistovanie týkajúce sa spornej schémy pomoci. V rámci konania v oblasti státnej pomoci Komisia listom z 23. marca 2000 oznámila talianskym orgánom, ze sporná schéma pomoci by mohla obsahovat prvky státnej pomoci a vyzvala ich na docasné pozastavenie uplatnovania tejto schémy. Talianske orgány listom z 12. apríla 2000 Komisii oznámili, ze pozastavili uplatnovanie spornej schémy pomoci, a preto môzu byt danové úlavy poskytnuté iba za roky 1998, 1999 a 2000. 9. Komisia listom z 25. októbra 2000 talianskej vláde oznámila zacatie konania o státnej pomoci. V rámci tohto konania predlozil okrem iných bánk aj Unicredito svoje pripomienky listom z 10. marca 2001. 10. Dna 11. decembra 2001 Komisia vydala napadnuté rozhodnutie, v ktorom uviedla, ze opatrenia obsiahnuté v spornej schéme pomoci v prospech bánk - az na opatrenie uvedené v bode 5 napadnutého rozhodnutia pod císlom 5 - predstavujú státnu pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom (clánky 1 a 2 rozhodnutia). Komisia okrem toho talianskej vláde nariadila, aby zrusila spornú schému pomoci (clánok 3 rozhodnutia), vymáhala státnu pomoc poskytnutú na základe protiprávnej úpravy spolu s úrokmi (clánok 4 rozhodnutia) a informovala Komisiu do dvoch mesiacov od dorucenia rozhodnutia o uskutocnených opatreniach (clánok 5 rozhodnutia). 11. Clánok 4 napadnutého rozhodnutia (dalej len "príkaz na vymáhanie") znie takto: "1. Taliansko prijme vsetky opatrenia potrebné na vymáhanie, od jej príjemcov, pomoci poskytnutej na základe schémy uvedenej v clánku 1 a danej im k dispozícii protiprávne. 2. Vymáhanie sa uskutocní bezodkladne v súlade s postupmi vnútrostátneho práva pod podmienkou, ze tieto umoznujú okamzité a úcinné vykonanie rozhodnutia. Pomoc, ktorá sa má vymáhat, zahrna úroky pocítané odo dna dania pomoci k dispozícii príjemcom az do dna jej skutocného vrátenia. Úroky sa vypocítajú podla referencnej sadzby pouzívanej pre výpocet ekvivalentnej subvencie v rámci regionálnej pomoci." 12. Aby sa vyhovelo napadnutému rozhodnutiu, bola sporná schéma pomoci najprv od danového roku 2001 pozastavená. Potom zákonný dekrét c. 282/02 z 24. decembra 2002, ktorý bol zmenený na zákon c. 27 z 21. februára 2003 o naliehavých ustanoveniach v oblasti "povinností voci Spolocenstvu, danových záväzkov, vymáhania a úctovného postupu"([4]4), ulozil bankám, ktoré mali prospech zo spornej schémy pomoci, aby uhradili sumu dane zvýsenú o úroky, ktorá zodpovedá nezaplatenej dani z dôvodu sporných opatrení v danových rokoch, v ktorých sa uplatnovali (dalej len "vnútrostátne vymáhanie dane"). C - Konanie vo veci samej a polozené otázky 13. Unicredito vznikol zlúcením siestich predtým samostatných bánk, ktoré mali prospech z danových úlav zavedených sporným opatrením, a je jednou z bánk, ktorej sa týka vymáhanie. 14. V konaní vo veci samej sa rozhoduje o zalobe, ktorú podal Unicredito proti implicitnému rozhodnutiu, ktorým Agenzia zamietla jeho ziadost o vrátenie doplatku daní a úrokov v celkovej výske 244 712 646,05 eur, ktoré predtým uhradil z dôvodu vnútrostátneho vymáhania dane. 15. Unicredito na podporu svoje ziadosti o vrátenie v konaní vo veci samej tvrdí, ze sporná schéma pomoci je iba pokracovaním zákonov, ako bol zákon Amato, ktoré boli prijaté pred niekolkými rokmi, a hospodárskej sútazi neskodia, lebo z danových úlav mohli mat prospech vsetky banky vrátane pobociek zahranicných bánk, zatial co nerovnaké zaobchádzanie vo vztahu k iným sektorom je objektívne odôvodnené. Unicredito okrem toho kritizuje retroaktivitu danových zákonov nariadujúcich spätnú úhradu, ktorá je v talianskom právnom poriadku v rozpore s obmedzeniami kladenými zásadami ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s výkladom, ktorým sa obhajoval zákon Amato. Unicredito napokon tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie, ktoré spocíva vo vnútrostátnom vymáhaní neuhradených daní, je protiprávne. Subsidiárne Unicredito v konaní vo veci samej navrhol, aby Súdnemu dvoru boli predlozené otázky o platnosti a výklade, k comu aj doslo. 16. Vnútrostátny súd zastáva názor, ze prejudiciálne otázky týkajúce sa vnútrostátneho vymáhania dane sú odôvodnené z hladiska zlucitelnosti vnútrostátnych ustanovení so zásadami práva Spolocenstva v oblasti ochrany legitímnej dôvery a proporcionality. 17. Vnútrostátny súd skúma sporné opatrenie a jeho ciele z hladiska existencie legitímnej dôvery a pritom odkazuje najmä na kontinuitu, ktorá existuje medzi týmto opatrením a zákonom Amato, a okolnost, ze Komisia voci zákonu Amato nenamietala. 18. Vnútrostátny súd tiez spresnuje, ze moznost mat prospech zo spornej schémy pomoci bola jednou z podmienok, podla ktorých banky skúmali hospodárske hladiská moznosti uskutocnenia predmetných zlúcení. Vzhladom na výsku vymáhanej sumy by teda mala zmena danového rezimu zavedená spornou schémou pomoci negatívne dôsledky na stabilitu financného sektora a v kazdom prípade by viedla k protiprávnej zmene kritérií posúdenia zohladnených pri uvedených rozhodnutiach podnikov. Legitímna dôvera preto vylucuje spätný úcinok napadnutého rozhodnutia. 19. Co sa týka zásady proporcionality, vnútrostátny súd okrem iného spresnuje, ze nemozno racionálne vysvetlit, preco by k obnove pôvodného stavu malo viest vymáhanie celého rozdielu dane, a nie jeho casti. 20. Z týchto dôvodov polozila Commissione tributaria provinciale di Genova Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky: "1. Je rozhodnutie Komisie Európskych spolocenstiev 2002/581/ES z 11. decembra 2001 neplatné a nezlucitelné s právom Spolocenstva v tom rozsahu, v akom ustanovenia zákona Ciampi a zodpovedajúceho zákonného dekrétu týkajúce sa bánk sú, v rozpore s tvrdením Komisie, zlucitelné so spolocným trhom alebo v kazdom prípade spadajú pod odchýlky stanovené clánkom 87 ods. 3 písm. b) a c) ES? 2. Osobitne, je clánok 4 uvedeného rozhodnutia neplatný a nezlucitelný s právom Spolocenstva v tom rozsahu, v akom Komisia a) porusila povinnost poskytnút riadne odôvodnenie podla clánku 253 ES a/alebo b) porusila zásadu legitímnej dôvery a/alebo c) porusila zásadu proporcionality? 3. Subsidiárne, bráni presný výklad clánku 87 a nasl. ES, clánku 14 nariadenia (ES) c. 659/1999 a vseobecných zásad práva Spolocenstva, najmä tých, ktoré sú uvedené v odôvodnení, uplatnovaniu clánku 1 zákonného dekrétu c. 282/02 z 24. decembra 2002 (zmeneného na zákon c. 27 z 21. februára 2003 o naliehavých ustanoveniach v oblasti 'povinností voci Spolocenstvu, danových záväzkov, vymáhania a úctovného postupu`, riadna príloha c. 29 ku GURI c. 44 z 22. februára 2003)?" D - Konania pred súdmi Spolocenstva 21. Treba zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie je predmetom viacerých konaní tak pred Súdnym dvorom, ako aj pred Súdom prvého stupna. 22. Vo veci C-66/02, v ktorej dnes takisto prednásam svoje návrhy - a na ktorú aj budem v niektorých bodoch odkazovat -, sa rozhoduje o zalobe o neplatnost, ktorú Talianska republika podala proti Komisii do kancelárie Súdneho dvora 28. februára 2002.([5]5) Táto vec a aktuálna vec boli prejednávané na spolocnom pojednávaní pred Súdnym dvorom. 23. Okrem toho boli Súdnemu dvoru vo veci C-336/04 polozené uznesením Commissione Tributaria Provinciale di Pordedone zo 14. júla 2004 v podstate rovnaké prejudiciálne otázky ako v aktuálnej veci.([6]6) Toto konanie bolo prerusené uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. septembra 2004 az do rozhodnutia vo veciach C-66/02 a C-148/04. 24. Napokon 21. februára 2002 podala Associazione Bancaria Italia (ABI), bankové zdruzenie, ktoré zastupuje aj Unicredito, rovnako ako sest dalsích bánk, zalobu o neplatnost proti napadnutému rozhodnutiu na Súd prvého stupna.([7]7) Konanie o kazdej z týchto siedmich zalôb o neplatnost bolo uznesením Súdu prvého stupna z 9. júla 2003 prerusené do rozhodnutia Súdneho dvora vo veci C-66/02. 25. Unicredito, Komisia, ako aj talianska vláda podali v tejto veci svoje písomné i ústne pripomienky. Tvrdenia Unicredito uvádzam dalej oddelene iba vtedy, ak je to potrebné. V prípade potreby sa v rámci svojho posúdenia odvolávam na tvrdenia Komisie a talianskej vlády, ktoré uviedli vo svojich vyjadreniach vo veci C-66/02. III - Predmet a prípustnost konania a prejudiciálnych otázok A - O prípustnosti konania so zretelom na zalobu na Súde prvého stupna 26. Prvý aspekt, ktorý Komisia skúmala a môze spochybnit prípustnost tohto konania, sa týka samotnej moznosti, ze fyzické alebo právnické osoby nastolia otázku platnosti rozhodnutia, ktoré je urcené clenskému státu, v rámci prejudiciálneho konania, ako sa stalo v tejto veci. 27. K tomu je potrebné predovsetkým poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry patrí prejudiciálne konanie týkajúce sa platnosti aktu orgánu Spolocenstva, ako aj zaloba o neplatnost podla clánku 230 ES a námietka neuplatnitelnosti podla clánku 241 ES do úplného systému právnych prostriedkov a konaní, ktoré sú urcené na zabezpecenie kontroly legality aktov institúcií zverenej súdom Spolocenstva. V tomto systéme majú fyzické alebo právnické osoby, ktoré z dôvodu podmienok prípustnosti podla clánku 230 stvrtého odseku ES nemôzu napadnút vseobecne záväzné akty Spolocenstva, moznost namietat neplatnost takých aktov, a to podla okolností veci bud pred súdom Spolocenstva v incidencného konania podla clánku 241 ES, alebo pred vnútrostátnym súdom, ktorý nemôze sám rozhodnút o neplatnosti uvedených aktov, ale môze v tomto ohlade polozit Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky.([8]8) 28. To znamená, ze v systéme právnej ochrany Spolocenstva závisí prípustnost nepriamej zaloby fyzickej alebo právnickej osoby proti aktu orgánu Spolocenstva prostredníctvom prejudiciálneho konania od otázky, ci táto osoba mala moznost napadnút tento akt priamo pred Súdom prvého stupna na základe clánku 230 stvrtého odseku ES. Systém právnej ochrany Spolocenstva bol v tomto smere opísaný ako systém "spojených nádob", v rámci ktorého právomoc súdu Spolocenstva standardne vylucuje právomoc vnútrostátnych súdov a opacne.([9]9) 29. Komisia v tejto súvislosti odkazovala na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-188/92 TWD Deggendorf([10]10). V tomto rozsudku Súdny dvor rozhodol, ze treba "vylúcit moznost, aby príjemca pomoci tvoriacej predmet rozhodnutia Komisie prijatého na základe clánku 93 Zmluvy EHS, ktorý mohol toto rozhodnutie napadnút, ale nechal uplynút lehotu stanovenú v tomto ohlade clánkom 173 tretím odsekom Zmluvy EHS, spochybnil jeho legalitu pred vnútrostátnymi súdmi prostredníctvom zaloby podanej proti opatreniam na vykonanie tohto rozhodnutia, ktoré uskutocnili vnútrostátne orgány".([11]11) 30. Ako sa uvádza v tomto rozsudku, týmto vylúcením moznosti napadnút rozhodnutie Komisie prostredníctvom prejudiciálneho konania sa sleduje zásada právnej istoty; treba sa vyhnút tomu, aby sa obchádzal konecný charakter rozhodnutia po uplynutí lehoty na podanie zaloby, ktorá je stanovená pre dotknuté osoby podla clánku 230 stvrtého odseku ES.([12]12) 31. To vsak neplatí v prípade, ak dotknutá osoba podala v lehote zalobu na Súd prvého stupna([13]13), k comu v tejto veci doslo vo forme zaloby podanej na Súd prvého stupna ABI, ktorá zastupuje aj Unicredito. 32. V tomto prípade teda nic nebráni prípustnosti návrhu na zacatie prejudiciálneho konania. B - Predmet a prípustnost prejudiciálnych otázok 33. So zretelom na formuláciu prejudiciálnych otázok a vyjadrenia vnútrostátneho súdu v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vyjadrila Komisia pochybnosti o prípustnosti prvej z týchto otázok a tvrdí, ze Súdny dvor v tomto konaní nemá skúmat porusenie clánku 87 ES. Komisia v tomto kontexte nastolila aj otázku, v akom rozsahu sa majú v tomto konaní brat do úvahy tvrdenia, ktoré uviedol Unicredito, pri posúdení Súdnym dvorom. 34. Predovsetkým treba konstatovat, ze Súdny dvor v ustálenej judikatúre vzdy zdôraznoval, ze v rámci postupu spolupráce medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom, ktorý zaviedol clánok 234 ES, je úlohou Súdneho dvora, aby vnútrostátnemu súdu poskytol úcelnú odpoved, ktorá mu umozní rozhodnút predlozený spor.([14]14) 35. V tejto súvislosti prinálezí Súdnemu dvoru, aby v prípade nejasne formulovaných otázok alebo otázok prekracujúcich rámec jeho právomocí stanovených clánkom 234 ES, vybral z celého spisu predlozeného vnútrostátnym súdom, a najmä z odôvodnenia rozhodnutia vnútrostátneho súdu, tie prvky práva Spolocenstva, ktoré vzhladom na predmet sporu vyzadujú výklad alebo posúdenie platnosti.([15]15) 36. V zmysle oddelenia funkcií medzi vnútrostátnymi súdmi a Súdnym dvorom je rámec, v ktorom Súdny dvor uskutocnuje svoje posúdenie v súdnych konaniach, v zásade stanovený vnútrostátnym súdom a vyplýva z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania.([16]16) V prejudiciálnych konaniach týkajúcich sa otázky platnosti Súdny dvor v tomto rámci([17]17) a vo svetle tvrdení úcastníkov konania([18]18) skúma, ci existujú faktory, ktoré ovplyvnujú platnost predmetného aktu Spolocenstva. V tomto kontexte treba takisto poznamenat, ako Súdny dvor uviedol, ze údaje uvedené v návrhoch na zacatie prejudiciálneho konania neslúzia iba na to, aby Súdnemu dvoru umoznili dat úcelnú odpoved, ale tiez poskytujú vládam clenských státov a iným oprávneným subjektom ako napr. Komisii moznost predlozit Súdnemu dvoru pripomienky podla clánku 20 jeho statútu.([19]19) 37. Súdny dvor vsak v tomto ohlade rozhodol, ze postacuje, aby návrh na zacatie prejudiciálneho konania preukázal, ze vnútrostátny súd má pochybnosti o platnosti aktu orgánu Spolocenstva, pricom prihliadal na skutocnost, ze písomné pripomienky môzu byt doplnené v priebehu ústnej casti konania.([20]20) 38. Napokon treba pripomenút, ze Súdny dvor nie je príslusný na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, pokial je zjavné, ze pozadovaný výklad práva Spolocenstva alebo rozhodnutie o jeho platnosti nemá ziaden súvis s realitou alebo predmetom sporu vo veci samej.([21]21) 39. Komisia vo vztahu k prvej prejudiciálnej otázke v podstate tvrdila, ze v konaní vo veci samej ide iba o neplatnost príkazu na vymáhanie, ktorý sa nachádza v napadnutom rozhodnutí, a nie o jeho platnost ako celku. 40. Unicredito v konaní vo veci samej tvrdil, ze napadnuté rozhodnutie, ktoré sa transformovalo do vnútrostátneho vymáhania dane, je protiprávne, pricom, ako vyplýva z návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, sa dovoláva aj tvrdení, ktoré sa netýkajú iba príkazu na vymáhanie, ale aj kvalifikovania sporného opatrenia za státnu pomoc. K tomu treba uviest, ze povinnost vrátit danovú úlavu poskytnutú prostredníctvom sporného opatrenia je zjavne prepojená s otázkou kvalifikovania tohto opatrenia za státnu pomoc. Prvá prejudiciálna otázka teda nie je zjavne bez akéhokolvek vztahu s predmetom konania vo veci samej. 41. Okrem toho zo znenia prvej prejudiciálnej otázky, ako aj z údajov uvedených v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania - predovsetkým z tvrdení Unicredito, ktoré sú v nom reprodukované - vyplýva, ze vnútrostátny súd má pochybnosti o platnosti napadnutého rozhodnutia z hladiska jeho zlucitelnosti so spolocným trhom alebo uplatnenia clánku 87 ES. 42. Preto neexistuje ziaden dôvod pre neprípustnost prvej prejudiciálnej otázky. 43. Komisia dalej tvrdila, ze v rámci prejudiciálneho konania podla clánku 234 ES nie je prípustné klást Súdnemu dvoru otázku o zlucitelnosti státnej pomoci alebo vnútrostátnej schémy státnej pomoci so spolocným trhom. 44. Iste treba súhlasit s Komisiou, ze Súdnemu dvoru vo vseobecnosti nemozno klást otázky o zlucitelnosti vnútrostátnej schémy pomoci so spolocným trhom a posúdenie zlucitelnosti opatrení pomoci alebo schém pomoci so spolocným trhom patrí do výlucnej právomoci Komisie.([22]22) Pri konstatovaní, ze ide o pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom, sa vsak treba v skutocnosti opierat - odhliadnuc od v praxi menej významnej otázky splnenia legálnych výnimiek uvedených v clánku 87 ods. 2 ES([23]23) - o dve zlozky, a to jednak o kvalifikovanie schémy ako pomoci podla znakov skutkovej podstaty zakázanej pomoci uvedených v clánku 87 ods. 1 ES a jednak o posúdenie, ci boli dodrzané podmienky uplatnenia výnimiek uvedených v clánku 87 ods. 3 ES.([24]24) Súdny dvor môze v tomto kontexte v prvom rade overit, ci predmetné opatrenie pomoci alebo schému pomoci treba kvalifikovat ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. V druhom rade má Komisia v rámci uplatnenia výnimiek podla clánku 87 ods. 3 ES siroké právo volnej úvahy, ktorého výkon zahrna komplexné hospodárske a sociálne hodnotenia([25]25), a Súdny dvor teda nesmie nahradit posúdenie Komisie svojím posúdením([26]26) a takisto nesmie z tohto dôvodu s konecnou platnostou rozhodnút, ci je opatrenie pomoci zlucitelné so spolocným trhom. Toto posúdenie Komisie vsak podlieha - aj ked velmi obmedzenému - preskúmaniu Súdnym dvorom.([27]27) 45. Pokial ide o konstatovanie zlucitelnosti opatrenia pomoci so spolocným trhom, Súdny dvor musí byt - najmä s ohladom na nevyhnutný vnútorný súlad medzi zalobou o neplatnost a prejudiciálnym konaním týkajúcim sa platnosti aktu orgánu Spolocenstva v rámci systému právnej ochrany Spolocenstva - oprávnený na opísané preskúmanie aj v rámci prejudiciálneho konania týkajúceho sa platnosti aktu Spolocenstva.([28]28) 46. Preto sa domnievam, ze prvá prejudiciálna otázka nie je neprípustná a vnútrostátny súd nou smeruje k tomu, aby Súdny dvor preskúmal platnost napadnutého rozhodnutia so zretelom na porusenie clánku 87 ods. 1 ES a clánku 87 ods. 3 ES. 47. Druhou prejudiciálnou otázkou chce vnútrostátny súd zjavne zistit, ci neplatnost napadnutého rozhodnutia vyplýva z porusení povinnosti odôvodnenia, zásady ochrany legitímnej dôvery a/alebo zásady proporcionality. 48. Tretou otázkou, ktorá je formulovaná ako otázka na výklad práva Spolocenstva, sa vnútrostátny súd zjavne opätovne pýta na zlucitelnost s ustanoveniami a zásadami práva Spolocenstva, ktoré uz boli uvedené v rámci prvých dvoch otázok, ale tentoraz s ohladom na vnútrostátne vymáhanie dane. 49. Dalej teda predovsetkým preskúmam, ci by neplatnost napadnutého rozhodnutia mala vyplynút z nasledujúcich dôvodov: porusenie clánku 87 (ods. 1 a 3) ES, porusení povinnosti odôvodnenia, ako aj zásad ochrany legitímnej dôvery a proporcionality. IV - O prvej a druhej prejudiciálnej otázke (preskúmanie platnosti) A - Porusenie clánku 87 ES 1. O otázke legality kvalifikovania sporného opatrenia ako pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a) Vyjadrenia vnútrostátneho súdu a hlavné tvrdenia úcastníkov konania 50. Vnútrostátnemu súdu ide predovsetkým o platnost napadnutého rozhodnutia z toho aspektu, ci Komisia správne kvalifikovala sporné opatrenie ako pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Unicredito uvádza v podstate tie isté tvrdenia ako talianska vláda vo veci C-66/02, na ktorú teda mozno odkázat([29]29), a to, ze sporné opatrenie nevykazuje znaky poskytnutia výhody, státneho charakteru zdrojov, selektivity poskytnutých výhod, ani narusenia hospodárskej sútaze alebo obchodu medzi clenskými státmi. Osobitne spochybnuje tvrdenie uvedené v bode 33 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sporné opatrenie nie je neutrálne z hladiska relatívnej velkosti dotknutých podnikov. Okrem toho Komisia nesprávne nepouzila koncept pomoci de minimis, aj ked sama uznáva, ze niektoré opatrenia nemuseli v urcitých prípadoch prekracovat prahy pomoci de minimis. b) Posúdenie 51. Predovsetkým treba konstatovat, ze - ako aj uviedla Komisia v bode 29 napadnutého rozhodnutia - predmetom napadnutého rozhodnutia nie sú individuálne pomoci, ale (sporná) schéma pomoci ako taká. Podla judikatúry sa totiz Komisia môze obmedzit iba na "abstraktné" preskúmanie schémy pomoci podla jej vseobecných znakov, pricom skúma, ci podla týchto znakov obsahuje prvky státnej pomoci.([30]30) Platnost napadnutého rozhodnutia preto nemozno spochybnit odkazom na individuálne prípady pomoci alebo jej uplatnenie ako napríklad pomoc alebo uplatnenie v prospech Unicredito. Predmetom skúmania je teda skutocnost, ci cast spornej schémy pomoci tvoriaca sporné opatrenie, z ktorého mal Unicredito prospech, bola na základe jej vseobecných znakov Komisiou oprávnene kvalifikovaná ako státna pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES. 52. Co sa tejto otázky týka, je potrebné najskôr pripomenút, ze clánok 87 ods. 1 ES definuje státnu pomoc upravenú v Zmluve ES ako pomoc poskytovanú clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovarov, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. 53. Podla ustálenej judikatúry je pre zaradenie urcitého opatrenia ako státnej pomoci v zmysle tohto clánku rozhodujúce splnenie nasledujúcich kumulatívnych podmienok: i) opatrenie musí poskytovat jednostrannú výhodu niekolkým podnikatelom alebo výrobe urcitých druhov tovarov; ii) výhoda musí byt poskytnutá priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov; iii) opatrenie musí narusovat hospodársku sútaz alebo také narusenie musí hrozit; a iv) opatrenie musí ovplyvnovat obchod medzi clenskými státmi.([31]31) 54. V mojich návrhoch vo veci C-66/02 som uz preskúmala, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí riadne preukázala existenciu týchto znakov skutkovej podstaty v prípade spornej schémy pomoci, ktorá zahrna aj sporné opatrenie, a dospela som ku kladnej odpovedi na túto otázku. 55. Mozno tu teda odkázat na zodpovedajúce pasáze: pokial ide o existenciu zvýhodnenia, odkazujem na moje úvahy v bodoch 47 az 57 uvedených návrhov, v ktorých sa vyjadrujem aj k spornému opatreniu; co sa týka znaku poskytnutia výhody zo státnych prostriedkov, odkazujem na moje úvahy v bodoch 63 a 64 uvedených návrhov. Z dôvodov, ktoré som potom uviedla v bodoch 65 az 84 uvedených návrhov, povazujem sporné opatrenie aj za - v kazdom prípade sektorovo - selektívne. Ako som dalej uviedla v bodoch 82 a 83 uvedených návrhov, je preto nadbytocné osobitne skúmat, ci sporné opatrenie pôsobí selektívne vnútri sektora, teda v závislosti od velkosti bánk. Co sa týka napokon otázky, ci Komisia mohla oprávnene usúdit, ze doslo k naruseniu hospodárskej sútaze a k ovplyvneniu obchodu, odkazujem na moje úvahy v bodoch 89 az 99 uvedených návrhov. 56. Napokon pokial ide o tvrdenie Unicredito, podla ktorého urcité opatrenia nemusia v niektorých jednotlivých prípadoch prekracovat prah de minimis, postacuje poznamenat, ako som to uz urobila, ze predmetom napadnutého rozhodnutia nie sú individuálne pomoci, ale schéma pomoci ako taká, a okolnost, ze pomoc, ktorá bola poskytnutá na základe tejto schémy, nemusí v jednotlivých prípadoch prípadne prekracovat prah de minimis, je irelevantná.([32]32) 57. Preto treba konstatovat, ze zalobný dôvod neplatnosti zalozený na porusení clánku 87 ods. 1 ES je nedôvodný. c) O otázke legality napadnutého rozhodnutia so zretelom na uplatnenie clánku 87 ods. 3 písm. b) a c) ES i) Vyjadrenia vnútrostátneho súdu a hlavné tvrdenia úcastníkov konania 58. Unicredito okrem toho zastáva názor - na ktorý sa aj vnútrostátny súd odvolával v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania -, ze Komisia porusila clánok 87 ods. 3 písm. b) a c) ES. Sporné opatrenie totiz smerovalo k tomu, aby sa podporila úplná a konecná privatizácia talianskeho bankového sektora, a preto malo byt povazované za "pomoc na podporu vykonávania dôlezitého projektu spolocného európskeho záujmu" alebo "pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností", ktorá je zlucitelná so spolocným trhom v zmysle spomenutých ustanovení. ii) Posúdenie 59. Ako som uz uviedla vyssie, Komisia má pri uplatnení clánku 87 ods. 3 ES siroké právo volnej úvahy, ktorého výkon zahrna komplexné hospodárske a sociálne hodnotenia, takze Súdny dvor nesmie nahradit posúdenie príslusného orgánu svojím vlastným posúdením.([33]33) 60. Preto nie je úlohou Súdneho dvora, aby urcil, ci státna pomoc má byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom, alebo by za takú vyhlásená byt mohla.([34]34) 61. Súdne preskúmanie výkonu práva volnej úvahy Komisie sa naopak obmedzuje na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu vecnej správnosti uvádzaného skutkového stavu a absencie právnej chyby, zjavnej chyby v posúdení skutkového stavu a zneuzitia právomoci.([35]35) 62. Pokial ide o tvrdenie Unicredito o nedostatocnom odôvodnení rozhodnutia, odkazujem na moje úvahy v bodoch 89 a nasl. V dalsích bodoch zodpovedajú tvrdenia Unicredito v spojitosti s clánkom 87 ods. 3 ES v podstate tvrdeniam talianskej vlády, ktoré som uz skúmala v bodoch 113 az 125 mojich návrhov vo veci C-66/02, kde som dospela k záveru, ze napadnuté rozhodnutie je z tohto uhla pohladu v súlade s právom. 63. Preto podla môjho názoru nic v tomto prípade nepreukazuje, ze by rozhodnutie bolo so zretelom na uplatnenie clánku 87 ods. 3 ES protiprávne. 2. Porusenie zásad ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty a) Vyjadrenia vnútrostátneho súdu a hlavné tvrdenia úcastníkov konania 64. Vnútrostátny súd sa dalej pýta, ci príkaz na vymáhanie nachádzajúci sa v napadnutom rozhodnutí neporusuje zásady ochrany legitímnej dôvery a právnej istoty. V návrhu na zacatie prejudiciálneho konania k tomu poznamenáva, ze sporné opatrenie spadá pod logiku a kontinuitu zákona Amato, o ktorom sa samotná Komisia vyslovila, ze je v súlade s právom a je zlucitelný s clánkom 87 ES. Zjavný problém spojený s ochranou legitímnej dôvery a právnou istotou spocíva v tom, ze moznost mat prospech zo spornej schémy pomoci bola jednou z podmienok, podla ktorých banky skúmali hospodárske hladiská moznosti uskutocnenia predmetných zlúcení. 65. Vnútrostátny súd pritom v podstate zopakoval argumenty Unicredito k tomuto aspektu, v ktorých tvrdí, ze podobnost úcelu a obsahu spornej schémy pomoci a zákona Amato zdôvodnuje domnienku zlucitelnosti s clánkom 87 ES. Postoj Komisie vo vztahu k zákonu Amato odôvodnuje podla Unicredito "mimoriadny prípad" legitímnej dôvery, ktorý by podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 mohol chránit podnik od vymáhania pomoci. Okrem toho sa Komisia chybne domnievala, ze dôvodom vzniku legitímnej dôvery môzu byt iba ustanovenia clánku 7 ods. 1 a 2 zákona Amato. Legitímna dôvera môze ovela skôr vzniknút v súvislosti s danovým opatrením podla clánku 7 ods. 3 zákona Amato, kedze toto ustanovenie sa uplatnuje velmi podobným spôsobom ako clánky 22 a 23 zákona Ciampi. b) Posúdenie 66. Súdny dvor v ustálenej judikatúre oznacil vymáhanie protiprávnej pomoci za "logický dôsledok" jej protiprávnosti.([36]36) Podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 nesmie Komisia vyzadovat vymáhanie pomoci, ak by to bolo v rozpore so vseobecnou zásadou práva Spolocenstva. 67. Pokial ide o zásadu ochrany legitímnej dôvery, treba predovsetkým poznamenat, ze podla ustálenej judikatúry sa clenský stát, ktorého orgány poskytli pomoc v rozpore s konaním podla clánku 88 ES, nemôze odvolávat na legitímnu dôveru príjemcu, aby sa zbavil povinnosti uskutocnit opatrenia na vykonanie rozhodnutia Komisie, na základe ktorého sa nariadilo vymáhanie pomoci. V opacnom prípade by boli clánky 87 ES a 88 ES bez potrebného úcinku, kedze vnútrostátne orgány by sa mohli opierat o vlastné protiprávne správanie, aby zbavili rozhodnutia Komisie podla týchto ustanovení ich úcinku.([37]37) 68. Podla ustálenej judikatúry vsak nemozno vylúcit, ze podnik príjemca protiprávnej pomoci sa môze dovolat mimoriadnych okolností, na základe ktorých bude chránená jeho dôvera v súlad tejto pomoci s právom.([38]38) Berúc vsak do úvahy imperatívny charakter kontroly státnych pomocí, vykonávanej Komisiou podla clánku 93 ES, podniky, ktorým je pomoc poskytovaná, v zásade môzu mat legitímnu dôveru v to, ze pomoc je v súlade s právom len vtedy, ak bola poskytnutá s tým, ze bolo dodrzané konanie stanovené v uvedenom clánku; starostlivý podnikatelský subjekt totiz "musí zvycajne byt schopný uistit sa, ze toto konanie bolo dodrzané".([39]39) 69. Obzvlást príjemca pomoci, ktorá bola poskytnutá bez toho, aby to bolo predbezne oznámené Komisii, takze je protiprávna v zmysle clánku 88 ods. 3 ES, nemôze mat v tom case legitímnu dôveru v to, ze pomoc je poskytnutá v súlade s právom.([40]40) 70. V tomto prípade je nesporné, ze sporná schéma pomoci bola v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES zavedená bez predchádzajúceho oznámenia. 71. Okrem toho podla mna neexistuje ziadna okolnost, ktorá by výnimocne odôvodnovala legitímnu dôveru. 72. V zásade treba totiz po prvé usúdit, ze zaradenie urcitého státneho opatrenia medzi státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES, pri naplnení skutkovej podstaty tohto ustanovenia, závisí od mnozstva faktorov a vyzaduje si presnú analýzu technických a právnych vlastností konkrétneho státneho opatrenia a jeho hospodárskeho kontextu od prípadu k prípadu.([41]41) 73. Okrem toho Komisia po druhé disponuje, ako som uz uviedla vyssie([42]42), pri skúmaní zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom sirokým právom volnej úvahy, ktorého výkon zahrna komplexné hospodárske a sociálne hodnotenia, ktoré sa musia uskutocnovat v kontexte Spolocenstva.([43]43) 74. Práve preto, ze sa právna úprava státnej pomoci musí, ako talianska vláda správne uvádza, podriadit ekonomickej realite, nejde po tretie pri kontrole státnej pomoci v zmysle Zmluvy ani o statickú koncepciu. To uviedla aj Rada v odôvodnení c. 4 nariadenia (ES) c. 659/1999 takto: "... ukoncenie a rozsírenie vnútorného trhu je postupným procesom, ktorý sa odráza v trvalom vývoji politiky státnej pomoci;... so zretelom na tento vývoj sa niektoré opatrenia, ktoré nepredstavovali státnu pomoc v momente, ked nadobudli úcinnost, mohli následne stat pomocou." 75. Vzhladom na tento aspekt právnej úpravy státnej pomoci nemôze okolnost, ze Komisia nevyslovila skôr námietky voci zákonu Amato, postacovat na vznik legitímnej dôvery podniku príjemcu v súlad spornej schémy pomoci s právom, ani keby bola táto schéma v istej casovej a/alebo logickej kontinuite so zákonom Amato a obidve schémy mali spolocné vseobecné ciele, ktorými sú privatizácia bankového sektoru. Zo spisu okrem toho vyplýva, ze Komisia skúmala zákon Amato iba so zretelom na urcité aspekty, predovsetkým s ohladom na zvýsenie kapitálu. 76. Vzhladom na to treba uviest, ze pokial ide o príkaz na vymáhanie, nedoslo k ziadnemu poruseniu zásady ochrany legitímnej dôvery. Kedze navyse neboli predlozené ziadne argumenty, ktoré by mohli zdôvodnit porusenie zásady právnej istoty, musí byt podla môjho názoru táto výhrada zamietnutá ako nedôvodná. 77. Preto je potrebné uviest, ze v tomto prípade nic nenasvedcuje tomu, ze by príkaz na vymáhanie porusil zásady ochrany legitímnej dôvery alebo právnej istoty. 3. Porusenie zásady proporcionality a) Vyjadrenia vnútrostátneho súdu a hlavné tvrdenia úcastníkov konania 78. Vnútrostátny súd sa dalej pýta, ci príkaz na vymáhanie porusil zásadu proporcionality. Je nesporné, ze racionálne nemozno vysvetlit, preco by vymáhanie celého rozdielu na dani a nie iba jeho casti malo viest k obnove pôvodného stavu. Okrem iného treba brat do úvahy skutocnost, ze sporná schéma pomoci mala bankám poskytnút stimul na zlucovanie a spätné zrusenie výhod zlúcenia by zásadne zmenilo hospodárske vztahy medzi súkromnými hospodárskymi subjektmi. Vnútrostátny súd tiez poukazuje na otázku stability financného sektora. 79. Unicredito tvrdí, ze Komisia tým, ze nenariadila postupné, ale úplné a okamzité vymáhanie pomoci, porusila zásadu proporcionality uplatnitelnú podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999. Spätné vymáhanie je tak pre Unicredito, ako aj pre celý taliansky bankový sektor velkou nevýhodou, lebo zásadne mení hospodárske vztahy, ktoré vznikli na základe sporných opatrení. Dôsledky vymáhania sú pre dotknuté podniky zretelne váznejsie, nez keby sporné opatrenie nebolo nikdy uplatnované. b) Posúdenie 80. Uz som zdôraznila, ze vymáhanie protiprávnej pomoci - celej pomoci - je logickým dôsledkom zistenia jej protiprávnosti.([44]44) Podla ustálenej judikatúry nemozno z tohto dôvodu vymáhanie protiprávne poskytnutej státnej pomoci s cielom obnovenia skorsieho stavu v zásade povazovat za opatrenie, ktoré je v nepomere k cielom ustanovení Zmluvy, ktoré sa týkajú státnej pomoci.([45]45) 81. Spätným uhradením pomoci stráca príjemca výhodu, ktorú mal voci svojim konkurentom na trhu, a obnovuje sa situácia pred poskytnutím pomoci.([46]46) 82. Vzhladom na túto funkciu Súdny dvor konstatoval, ze Komisia vo vseobecnosti nemôze - pokial neexistujú výnimocné okolnosti - prekrocit rámec volnej úvahy, ktorú jej priznáva judikatúra Súdneho dvora, ked clenskému státu nariadi, aby vymáhal sumu protiprávne poskytnutej pomoci, pretoze tým iba obnovuje skorsiu situáciu.([47]47) 83. Za výnimocné okolnosti, ktoré by mohli robit príkaz na vymáhanie neproporcionálnym, Súdny dvor vo veci C-372/97([48]48) nepovazoval skutocnost, ze spätné zaplatenie pomoci by pre podniky príjemcov znamenalo významnú tarchu, ktorá by viedla k vytlaceniu mnohých z nich z trhu, a tým k tazkej kríze v oblasti zamestnanosti a sociálnych vecí. 84. Vo svetle tejto judikatúry Súdneho dvora nie sú podla môjho názoru nevýhody, ktoré má za následok sporné spätné zaplatenie pre dotknuté banky, bankový sektor ako taký alebo taliansky financný sektor, okolnostami, ktoré by robili príkaz na vymáhanie obsiahnutý v napadnutom rozhodnutí neproporcionálnym. Podnik na základe pomoci, a to predovsetkým stimulacných opatrení, vskutku casto uskutocnuje hospodárske rozhodnutia. To vsak nemôze robit vymáhanie pomoci neproporcionálnym, lebo v opacnom prípade by - ako Komisia správne poznamenala - bola poskodená úcinnost v práve Spolocenstva stanoveného zákazu státnej pomoci vo vseobecnosti a funkcia vymáhania osobitne. 85. Napokon sa v tomto konaní netvrdilo, ze vymáhanie by bolo absolútne nemozné.([49]49) 86. Preto nic nenasvedcuje tomu, ze by príkaz na vymáhanie porusoval zásadu proporcionality. 4. Porusenie povinnosti odôvodnenia podla clánku 253 ES a) Vyjadrenia vnútrostátneho súdu a hlavné tvrdenia úcastníkov konania 87. Vnútrostátny súd sa v rámci svojej druhej prejudiciálnej otázky bez dalsích vysvetlení v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania pýta na porusenie povinnosti odôvodnenia vo vztahu k spornému príkazu na vymáhanie v napadnutom rozhodnutí. 88. Unicredito v tomto ohlade namieta, ze Komisia neodôvodnila, preco nevyuzila moznost nevyzadovat pomoc spät podla clánku 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999, ked také vymáhanie porusuje zásadu ochrany legitímnej dôvery uznávanú v práve Spolocenstva. Odôvodnenie je nedostatocné aj so zretelom na selektivitu a narusenie hospodárskej sútaze. Komisia mala na konstatovanie narusenia hospodárskej sútaze vymedzit relevantný trh. Odôvodnenie absentuje aj vo vztahu k neuplatneniu pravidla de minimis Komisiou. Napokon Komisia nemala skúmat spornú schému pomoci abstraktne, ale so zretelom na kazdý jednotlivý prípad uplatnenia. b) Posúdenie 89. Predovsetkým je potrebné pripomenút, ze povinnost odôvodnenia je podstatnou formálnou nálezitostou, ktorú treba odlísit od otázky vecnej správnosti odôvodnenia, ktorá patrí do hmotnoprávnej správnosti sporného aktu.([50]50) 90. Co sa týka poziadaviek na odôvodnenie, toto musí byt prispôsobené povahe predmetného aktu a musí jasne a jednoznacne uvádzat úvahy institúcie, autora aktu, spôsobom, ktorý umoznuje zainteresovaným spoznat odôvodnenie prijatého opatrenia a príslusnému súdu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená v závislosti od okolností prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, aký môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka, na tom, aby dostali vysvetlenie. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretoze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat s ohladom nielen na jeho znenie, ale tiez na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich predmetnú oblast.([51]51) 91. Pokial ide v tejto veci o odôvodnenie príkazu na vymáhanie, je namieste konstatovat, ze Komisia v bode 49 napadnutého rozhodnutia odkazuje na clánok 14 nariadenia c. 659/1999, podla ktorého Komisia v zápornom rozhodnutí týkajúcom sa protiprávnej pomoci nariadi vymáhanie. V bodoch 50 az 56 napadnutého rozhodnutia sa dalej uvádza, preco podla názoru Komisie nebráni vymáhaniu ziadna vseobecná zásada práva Spolocenstva. Otázky narusenia hospodárskej sútaze a ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi spornou schémou pomoci boli skúmané v bodoch 30 a 41 napadnutého rozhodnutia. 92. Co sa týka výhrady, ze Komisia mala na konstatovanie narusenia hospodárskej sútaze vymedzit relevantný trh, podla ustálenej judikatúry postacuje dôkaz, ze predmetná pomoc bola schopná ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a hrozila narusit hospodársku sútaz bez toho, aby bolo nevyhnutné vymedzit trh a jeho struktúru a skúmat z toho vyplývajúce súvislosti hospodárskej sútaze.([52]52) 93. Komisia napokon v bodoch 32 az 37 vycerpávajúco vysvetlila dôvody, preco povazovala spornú schému pomoci a osobitne sporné opatrenie za selektívne. V bode 44 Komisia navyse preskúmala otázku prekrocenia prahov de minimis. 94. Napadnuté rozhodnutie teda vyhovuje poziadavkám na dostatocné odôvodnenie. 95. Pokial napokon ide o tvrdenie, ze Komisia mala spornú schému pomoci skúmat a odôvodnit so zretelom na kazdý jednotlivý prípad uplatnenia, uz som uviedla, ze predmetom napadnutého rozhodnutia je skúmanie schémy pomoci ako takej a Komisia sa môze podla judikatúry obmedzit iba na "abstraktné" preskúmanie schémy pomoci podla jej vseobecných znakov, pricom skúma, ci podla týchto znakov obsahuje prvky státnej pomoci.([53]53) Napadnuté rozhodnutie preto nepotrebuje odôvodnenie vo vztahu k prípadom individuálneho uplatnenia spornej schémy pomoci. 96. Z toho vyplýva, ze nezávisle od otázky hmotnoprávnej správnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemozno konstatovat ziadne porusenie povinnosti odôvodnenia. 5. Výsledok skúmania platnosti 97. Vzhladom na vsetky uvedené skutocnosti treba konstatovat, ze z uskutocneného skúmania nevyplýva nic, co by odôvodnovalo neplatnost napadnutého rozhodnutia a osobitne príkazu na vymáhanie, ktorý sa v nom nachádza. V - O tretej prejudiciálnej otázke (výklad) 98. Tretia prejudiciálna otázka bola polozená ako otázka výkladu, a to opät vo vztahu k ustanoveniam a zásadám práva Spolocenstva, na ktoré sa vnútrostátny súd odvolával v rámci obidvoch otázok o platnosti napadnutého rozhodnutia a osobitne príkazu na vymáhanie. Vnútrostátny súd sa touto otázkou výkladu pýta, ci tieto ustanovenia a zásady práva Spolocenstva, predovsetkým zásady ochrany legitímnej dôvery a proporcionality (ako zásady práva Spolocenstva, na ktoré odkazuje clánok 14 ods. 1 nariadenia c. 659/1999), ako aj clánok 87 ES, bránia vnútrostátnemu vymáhaniu dane. 99. K tejto otázke, na ktorú podla Komisie netreba odpovedat samostatne, je potrebné uviest, ze vnútrostátne vymáhanie dane predstavuje podla údajov vnútrostátneho súdu iba vykonanie príkazu na vymáhanie. Z predoslého skúmania ale vyplýva, ze tento príkaz na vymáhanie neporusuje ustanovenia a zásady práva Spolocenstva, na ktoré sa odvoláva vnútrostátny súd, predovsetkým clánok 87 ES, ako aj zásady ochrany legitímnej dôvery a proporcionality, a je teda platný. Tieto zásady preto tiez nemôzu byt prekázkou pre vnútrostátne vymáhanie dane, a to tým skôr, ze vnútrostátny súd neuviedol ziadne okolnosti týkajúce sa dôvery alebo iné skutocnosti, nez tie, ktoré som uz skôr skúmala v rámci skúmania platnosti. Okrem toho treba zdôraznit, ze z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze pokial existuje platné rozhodnutie Komisie o vymáhaní, vnútrostátne orgány nie sú oprávnené rozhodnút inak; kedze nemajú ziaden priestor na volnú úvahu, ich úloha sa obmedzuje na vykonanie rozhodnutia Komisie.([54]54) 100. Preto treba podla mna odpovedat na tretiu prejudiciálnu otázku tak, ze ustanovenia a zásady práva Spolocenstva, ktoré uvádza vnútrostátny súd, nebránia uplatneniu opatrenia, akým je vnútrostátne vymáhanie dane, ktorým sa vykonáva napadnuté rozhodnutie, predovsetkým príkazu na vymáhanie, ktorý sa v nom nachádza. VI - Rozhodnutie o trovách 101. Trovy konania talianskej vlády ani Komisie nemôzu byt nahradené. Vo vztahu k úcastníkom konania vo veci samej má konanie pred Súdnym dvorom incidencný charakter a bolo zacaté v súvislosti s prekázkou postupu v konaní pred vnútrostátnym súdom; o trovách konania teda rozhodne tento súd. VII - Návrh 102. Vzhladom na vsetko uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby odpovedal na otázky, ktoré polozila Commissione tributaria di Genova, takto: 1. Zo skúmania polozených otázok nevyplýva nic, co by mohlo mat za následok neplatnost rozhodnutia Komisie 2002/581/ES z 11. decembra 2001 o systéme státnej pomoci pre banky, ktorý uplatnuje Taliansko, predovsetkým príkazu na vymáhanie, ktorý sa v nom nachádza. 2. Clánok 87 ES, clánok 14 nariadenia (ES) c. 659/1999, ako ani zásady ochrany legitímnej dôvery a proporcionality nebránia uplatnovaniu opatrenia, akým je vnútrostátne vymáhanie dane, ktorým sa vykonáva napadnuté rozhodnutie, predovsetkým príkazu na vymáhanie, ktorý sa v nom nachádza. __________________________________________________________________ [55]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [56]2 - Ú. v. ES L 184, 2002, s. 27 (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). __________________________________________________________________ [57]3 - Nariadenie Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). __________________________________________________________________ [58]4 - Riadna príloha c. 29 ku GURI c. 44 z 22. februára 2003. __________________________________________________________________ [59]5 - Ú. v. ES C 109, 2002, s. 33; návrhy z 8. septembra 2005 v prebiehajúcej veci C-66/02 (Taliansko/Komisia). __________________________________________________________________ [60]6 - Banca Popolare FriulAdria (Ú. v. EÚ C 251, s. 5). __________________________________________________________________ [61]7 - Vec T-36/02. __________________________________________________________________ [62]8 - Pozri rozsudky z 23. apríla 1986, Les Verts/Parlament, 294/83, Zb. s. 1339, bod 23; z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 40, ako aj z 1. apríla 2004, Jégo-Quéré, C-263/02 P, Zb. s. I-3425, bod 30. __________________________________________________________________ [63]9 - Pozri LENAERTS, K.: The Legal Protection of Private Parties under the EC Treaty: A Coherent and Complete System of Judicial Review?. In: Scritti in onore di Giuseppe Federico Mancini, Zv. II (1998), 591 (598). __________________________________________________________________ [64]10 - Rozsudok z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C-188/92, Zb. s. I-833. __________________________________________________________________ [65]11 - Tamze, bod 17. __________________________________________________________________ [66]12 - Tamze, bod 18. __________________________________________________________________ [67]13 - Pozri v tomto zmysle jednoznacne pozri rozsudok z 30. januára 1997, Wiljo, C-178/95, Zb. s. I-585, body 20 az 22. __________________________________________________________________ [68]14 - Pozri najmä rozsudok zo 17. júla 1997, Krüger, C-334/95, Zb. s. I-4517, body 22 a 23. __________________________________________________________________ [69]15 - Pozri rozsudky zo 17. júna 1997, Codiesel, C-105/96, Zb. s. I-3465, bod 13, a z 29. novembra 1978, Pigs Marketing Board, 83/78, Zb. s. 2347, bod 26. __________________________________________________________________ [70]16 - Pozri rozsudky Codiesel, uz citovaný v poznámke pod ciarou 15, bod 12; zo 4. júla 1985, Drünert, 167/84, Zb. s. 2235, bod 12, a z 1. marca 1973, Bollmann, 62/72, Zb. 269, bod 4. __________________________________________________________________ [71]17 - Fyzická alebo právnická osoba je teda v prejudiciálnych konaniach týkajúcich sa moznosti dovolávat sa dôvodov neplatnosti do istej miery závislá od vnútrostátneho súdu. Ide tu o jedno z obmedzení prejudiciálnych konaní vo vztahu k zalobám o neplatnost, ktoré viedlo generálneho advokáta Jacobsa v návrhoch, ktoré predniesol 21. marca 2002 vo veci Unión de Pequeńos Agricultores (rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 8), k spochybneniu restriktívnej judikatúry Súdneho dvora o práve jednotlivcov na podanie zaloby podla clánku 230 stvrtého odseku ES. __________________________________________________________________ [72]18 - Pozri napríklad rozsudok z 22. októbra 1991, Detlef Noelle, C-16/90, Zb. s. I-5163, body 14 az 35; výslovne tiez rozsudok z 25. októbra 1978, Royal Scholten-Honig, 103/77 a 145/77, Zb. s. 2037, body 16 a 17. __________________________________________________________________ [73]19 - Pozri najmä rozsudok z 1. apríla 1982, Gerrit Holdijk a i., 141/81 az 143/81, Zb. s. 1299, bod 6. __________________________________________________________________ [74]20 - Tamze, bod 7; pozri tiez bod 67 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs 4. decembra 1997 vo veci Racke (rozsudok zo 16. júna 1998, C-162/96, Zb. s. I-3655). __________________________________________________________________ [75]21 - Pozri najmä rozsudky z 13. marca 2001, PreussenElektra, C-379/98, Zb. s. I-2099, bod 39; z 22. januára 2002, Canal Satélite Digital, C-390/99, Zb. s. I-607, bod 19, ako aj zo 6. júna 2000, Angonese, C-281/98, Zb. s. I-4139, bod 18. __________________________________________________________________ [76]22 - Pozri uznesenie z 24. júla 2003, Sicilcassa a Graci, C-297/01, Zb. s. I-7849, bod 47. __________________________________________________________________ [77]23 - Pozri HEIDENHAIN: Handbuch des Europäischen Beihilfenrechts. 2003, s. 192, bod 2. __________________________________________________________________ [78]24 - Heidenhain ich tamze oznacuje ako "fakultatívne" výnimky. __________________________________________________________________ [79]25 - Rozsudky z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 18; z 8. marca 1988, Exécutif regional wallon a SA Glaverbel/Komisia, 62/87 a 72/87, Zb. s. 1573, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 83. __________________________________________________________________ [80]26 - Pozri najmä rozsudok zo 14. januára 1997, Spanielsko/Komisia, C-169/95, Zb. s. I-135, bod 34. __________________________________________________________________ [81]27 - K tomu pozri najmä rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 83. __________________________________________________________________ [82]28 - Pozri rozsudok z 27. februára 1985, Société des produits de maďs, 112/83, Zb. s. 719, bod 17. __________________________________________________________________ [83]29 - Pozri najmä body 40 az 46 a 85 az 88 mojich návrhov vo veci C-66/02, uz citované v poznámke pod ciarou 5. __________________________________________________________________ [84]30 - Pozri najmä vo veci skúmania takých "programov pomoci" rozsudky zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, nazývaný "Maribel", C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 48, a zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 18. __________________________________________________________________ [85]31 - Pozri najmä rozsudky z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, C-280/00, Zb. s. I-7747, bod 75, a z 3. marca 2005, Heiser, C-172/03, Zb. s. I-1627, bod 27. __________________________________________________________________ [86]32 - Pozri bod 51 vyssie. __________________________________________________________________ [87]33 - Pozri bod 44 vyssie a v nom citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [88]34 - Pozri uznesenie Sicilcassa a i., uz citované v poznámke pod ciarou 22, bod 47. __________________________________________________________________ [89]35 - Pozri najmä rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 83. __________________________________________________________________ [90]36 - Rozsudky Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 64, a z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, 142/87, Zb. s. I-959, bod 66. __________________________________________________________________ [91]37 - Pozri rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 48. __________________________________________________________________ [92]38 - Pozri najmä rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 111. __________________________________________________________________ [93]39 - Pozri najmä rozsudky z 11. novembra 2004, Daewoo Electronics a Territorio Histórico de Álava/Komisia, C-183/02 P a C-187/02 P, Zb. s. I-10609, s. 44; z 20. septembra 1990, Komisia/Nemecko, C-5/89, Zb. s. I-3437, bod 14; Komisia/Spanielsko, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 51, a z 20. marca 1997, Alcan Deutschland, C-24/95, Zb. s. I-1591, bod 25. __________________________________________________________________ [94]40 - Pozri rozsudok Alcan Deutschland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 39, body 30 a 31. __________________________________________________________________ [95]41 - Pozri v súvislosti s otázkou jednostranného poskytnutia výhody vyjadrenia, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo svojich návrhoch z 8. mája 2001 vo veci Ferring (rozsudok z 22. novembra 2001, C-53/00, Zb. s. I-9067) bod 39. __________________________________________________________________ [96]42 - Pozri body 44 a 59 vyssie. __________________________________________________________________ [97]43 - Pozri najmä rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 34. __________________________________________________________________ [98]44 - Pozri najmä rozsudok Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 66. __________________________________________________________________ [99]45 - Pozri najmä rozsudky Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 103; Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 36, bod 66, a Spanielsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 26, bod 47. __________________________________________________________________ [100]46 - Rozsudok zo 4. apríla 1995, Komisia/Taliansko, C-350/93, Zb. s. I-699, bod 22. __________________________________________________________________ [101]47 - Pozri najmä rozsudky Belgicko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 66, a zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 99. __________________________________________________________________ [102]48 - Rozsudok uz citovaný v poznámke po ciarou 25, bod 105. __________________________________________________________________ [103]49 - Pozri v súvislosti s tým najmä rozsudok Belgicko/Komisia (uz citovaný v poznámke pod ciarou 30, bod 86), podla ktorého je neplatné rozhodnutie Komisie, ktoré ukladá povinnost, ktorej splnenie je od pociatku objektívne a absolútne nemozné. __________________________________________________________________ [104]50 - Pozri najmä rozsudok Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke po ciarou 47, bod 48. __________________________________________________________________ [105]51 - Pozri najmä rozsudky z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63; z 30. marca 2000, VBA/Florimex a i., C-265/97 P, Zb. s. I-2061, bod 93; z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, body 35 a 36, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 47, bod 48. __________________________________________________________________ [106]52 - Pozri okrem iného rozsudok zo 17. septembra 1980, Philip Morris/Komisia, 730/79, Zb. s. 2671, body 9 az 12. __________________________________________________________________ [107]53 - Pozri bod 51 vyssie. __________________________________________________________________ [108]54 - Pozri rozsudok Alcan Deutschland, uz citovaný v poznámke pod ciarou 39, bod 34. References 1. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref1 56. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref2 57. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref3 58. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref4 59. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref5 60. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref6 61. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref7 62. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref8 63. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref9 64. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref10 65. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref11 66. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref12 67. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref13 68. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref14 69. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref15 70. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref16 71. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref17 72. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref18 73. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref19 74. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref20 75. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref21 76. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref22 77. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref23 78. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref24 79. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref25 80. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref26 81. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref27 82. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref28 83. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref29 84. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref30 85. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref31 86. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref32 87. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref33 88. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref34 89. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref35 90. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref36 91. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref37 92. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref38 93. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref39 94. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref40 95. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref41 96. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref42 97. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref43 98. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref44 99. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref45 100. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref46 101. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref47 102. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref48 103. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref49 104. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref50 105. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref51 106. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref52 107. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref53 108. file:///tmp/lynxXXXXljXbem/L98161-1259TMP.html#Footref54