NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 8. decembra 2005 ^1([1]1) Vec C-113/04 P Technische Unie BV proti Komisii Európskych spolocenstiev, dalsí úcastníci konania: CEF City Electrical Factors BV, CEF Holdings Ltd, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied "Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna - Právo hospodárskej sútaze - Clánok 81 ods. 1 ES - Trh s elektrotechnikou v Holandsku - Zdruzenie velkoobchodných podnikov - Kolektívna dohoda o výhradnom obchodovaní a dohody o cenách a zlavách - Neprimeraná dlzka konania" I - Úvod 1. Táto vec vychádza z protimonopolného konania, ktoré zacala Komisia vo veci velkoobchodného trhu s elektrotechnikou v Holandsku. V uvedenom konaní, ktorého dlzka od prvého vysetrovania az po rozhodnutie Komisie presiahla osem rokov, ulozila Komisia Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied (dalej len "FEG"), ako aj Technische Unie BV (dalej len "TU"), ktorá je jedným z clenov tohto zdruzenia, pokuty za porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 2. Toto rozhodnutie Komisie z 26. októbra 1999([2]2) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Súd prvého stupna rozsudkom zo 16. decembra 2003 v spojených veciach T-5/00 a T-6/00([3]3) v celom rozsahu potvrdil (dalej len "napadnutý rozsudok"). 3. TU podala na Súdny dvor proti tomuto prvostupnovému rozsudku([4]4) odvolanie. Okrem viacerých odvolacích dôvodov, ktorými TU v podstate namieta nedostatok odôvodnenia a porusenie clánku 81 ES, vytýka Súdu prvého stupna najmä, ze nevyvodil nevyhnutné dôsledky z neprimeranej dlzky konania pred Komisiou. II - Právny rámec 4. Clánok 81 ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu...". 5. Komisia môze takéto správanie potrestat ulozením pokuty podnikom, ktoré boli úcastníkmi týchto dohôd. V tejto súvislosti clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17([5]5) (dalej len "nariadenie c. 17") stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81 ods. 1 ES]... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." III - Skutkový stav a konanie A - Skutkový stav a konanie pred Komisiou 6. Otázka práva hospodárskej sútaze, z ktorej vychádza tento spor sa týka holandského velkoobchodného trhu s elektrotechnikou, ako napríklad drôtov a káblov a tiez trubiek z polyvinylchloridu (PVC). Zo zistení Komisie vyplýva, ze na tomto trhu existoval tzv. kolektívny rezim výlucného obchodovania, na ktorom sa zdruzenie podnikov FEG dohodlo okrem iného so zdruzením podnikov NAVEG([6]6) v podobe tzv. "gentlemen's agreement", a ze jeho cielom bolo zabránit dodávkam podnikom nepatriacim do FEG. Okrem iného sa zistilo, ze FEG obmedzilo moznost svojich clenov slobodne a nezávisle si urcovat svoje predajné ceny. 7. V bodoch 3 az 5 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zhrnuje skutkové okolnosti tejto veci takto: "3 Spolocnost CEF Holdings Ltd (dalej len ,CEF UK`), velkoobchodník s elektrotechnickým materiálom, usadená v Spojenom královstve sa rozhodla pôsobit na holandskom trhu, kde si na ten úcel zalozila v máji 1989 dcérsku spolocnost CEF City Electrical Factors BV (dalej len ,CEF BV`). Kedze sa CEF BV a CEF UK domnievali, ze majú problémy so zásobovaním v Holandsku, 18. marca 1991 predlozili Komisii Európskych spolocenstiev staznost, ktorá bola do registra zapísaná nasledujúci den. 4 Táto staznost sa vztahovala na tri zdruzenia podnikov pôsobiacich na trhu s elektrotechnikou, ako aj na ich clenov. Okrem FEG islo o Nederlandse Vereniging van Alleenvertegenwoordigers op Elektrotechnisch Gebied (dalej len ,NAVEG`) a o Unie van de Elektrotechnische Ondernemers (dalej len ,UNETO`). 5 CEF sa domnievala, ze tieto zdruzenia a ich clenovia uzavreli kolektívne dohody o vzájomnom výlucnom obchodovaní na vsetkých úrovniach distribucných kanálov elektrotechnického materiálu v Holandsku. V dôsledku toho sa vstup velkoobchodníka s elektrotechnickým materiálom, ktorý nebol clenom FEG, na holandsky trh stal takmer nemozným. Výrobcovia a ich obchodní zástupcovia alebo dovozcovia dodávali elektrotechnický materiál len clenom FEG a elektroinstalatéri sa mohli zásobovat len u nich. Listom z 22. októbra 1991 CEF rozsírila rozsah svojej staznosti s cielom zrusenia dohôd o cenách a znízení cien uzavretých medzi FEG a jej clenmi, ako aj dohôd, ktorých cielom bolo zabránit CEF zúcastnit sa na urcitých projektoch. Od januára 1992 CEF namietala tiez vertikálne dohody o cenách medzi urcitými výrobcami elektrotechnického materiálu a velkoobchodníkmi, ktorí sú clenmi FEG." 8. Okrem toho v bodoch 6 az 14 napadnutého rozsudku sa vo vztahu k vykonávaniu vysetrovania a ku konaniu pred Komisiou uvádza toto: "6 [Komisia v období od júna do augusta 1991 poslala FEG okrem iného rôzne ziadosti o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17]. 7 Dna 16. septembra 1991 zaslala Komisia FEG upovedomenie týkajúce sa najmä tlaku, vyvíjaného na mnohých dodávatelov elektrotechnického materiálu, aby nezásobovali CEF, dohôd o cenách a znízení cien uplatnovaných clenmi FEG, ako aj úrovne obratu pouzitej ako kritérium na vstup do FEG. 8 Dna 27. apríla 1993 Komisia vypocula niektorých dodávatelov elektrotechnického materiálu podla clánku 11 nariadenia c. 17. 9 Dna 10. júna 1994 poziadala Komisia FEG o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17. 10 V dnoch 8. a 9. decembra 1994 vykonala Komisia podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 niektoré vysetrovania u FEG a niektorých jej clenov, medzi ktorými aj TU. 11 Dna 3. júla 1996 oznámila Komisia svoje výhrady FEG a jej siedmim clenom [medzi ktorými bola aj TU] (dalej len "oznámenie o výhradách"). FEG a TU poslali v uvedenom poradí vyjadrenie k tomuto oznámeniu 13. decembra 1996 a 13. januára 1997. 12 FEG a TU poslali Komisii niekolko ziadostí o nahliadnutie do spisu. Po tom, ako im boli 16. septembra 1997 dorucené niektoré dalsie dokumenty nachádzajúce sa v spise, obaja zaslali Komisii 10. októbra 1997 doplnujúce vyjadrenie k oznámeniu o výhradách. 13 Dna 19. novembra 1997 sa konalo vypocutie za prítomnosti vsetkých adresátov oznámenia o výhradách ako aj CEF. 14 Preto Komisia prijala 26. októbra 1999 napadnuté rozhodnutie..." B - Napadnuté rozhodnutie 9. V napadnutom rozhodnutí Komisia v podstate zistila, ze FEG dvomi konaniami porusilo clánok 81 ods. 1 ES, na základe coho mu ulozila pokutu. Súcasne zistila, ze TU sa aktívne zúcastnila na poruseniach FEG. Výnatok z výroku napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 FEG porusilo clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze na základe zmluvy uzavretej s NAVEG, ako aj na základe zosúladeného postupu s dodávatelmi nezastúpenými v NAVEG vytvorilo kolektívny rezim výlucného obchodovania s cielom zabránit dodávkam podnikom nepatriacim do FEG. Clánok 2 FEG porusilo clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze priamo ci nepriamo obmedzilo moznost svojich clenov slobodne a nezávisle si urcovat svoje predajné ceny. S týmto cielom prijalo záväzné rozhodnutie o pevných cenách a záväzné rozhodnutie o zverejnovaní cien, ktoré rozsírilo medzi svojimi clenmi prostredníctvom odporúcaní týkajúcich sa hrubých a cistých cien a vytvorilo im fórum, ktoré im umoznovalo viest diskusie o cenách a zlavách. Clánok 3 TU svojou aktívnou úcastou na poruseniach uvedených v clánkoch 1 a 2 sporného rozhodnutia porusila clánok 81 ods. 1 ES. Clánok 4 ... 2. TU je povinné bez zbytocného odkladu ukoncit protiprávne konanie uvedené v clánku 3, ak tak uz neurobila. Clánok 5 1. Za porusenia uvedené v clánkoch 1 a 2 bola FEG ulozená pokuta vo výske 4,4 milióna eur. 2. Za porusenia uvedené v clánku 3 bola TU ulozená pokuta vo výske 2,15 milióna eur. ..." 10. Pokial ide o výpocet pokuty, Komisia sa vzhladom na pochybenia v správnom konaní, ktoré sama pripustila, ako aj vzhladom na znacnú dlzku konania rozhodla znízit výsku pokuty o 100 000 eur.([7]7) C - Konanie na Súde prvého stupna 11. Proti napadnutému rozhodnutiu podali FEG([8]8) aj TU([9]9) zalobu na Súd prvého stupna, v ktorých obe navrhovali, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie([10]10), - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej urcovalo výsku príslusných pokút, - dalej subsidiárne znízil sumu ulozenej pokuty a - zaviazal Komisiu a vedlajsích úcastníkov, ktorí vstúpili do konania na podporu návrhov Komisie nahradit trovy konania. 12. Návrh na predbezné opatrenie, ktoré podalo FEG, bol zamietnutý.([11]11) 13. Predseda prvej komory Súdu prvého stupna rozhodol o povolení vstupu CEF BV a CEF UK (dalej len spolu "CEF") na podporu návrhov Komisie.([12]12) 14. Po tom, ako boli veci T-5/00 a T-6/00 spojené na úcely spolocného ústneho konania a rozsudku, vyhlásil Súd prvého stupna 16. decembra 2003 napadnutý rozsudok, v ktorom - zamietol zaloby a - zaviazal kazdého zalobcu znásat vlastné trovy konania. 15. Odvolaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 3. marca 2004 TU navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v spojených veciach T-5/00 a T-6/00 alebo aspon vo veci T-6/00, a s prihliadnutím na petit uvedený v druhej zarázke aby rozhodol o návrhu na zrusenie napadnutého rozhodnutia, alebo subsidiárne zrusil tento rozsudok a vrátil vec na rozhodnutie Súdu prvého stupna, - zrusil sporné rozhodnutie ako celok, alebo aspon v casti, alebo sám v novom rozhodnutí rozhodol o podstatnom znízení pokuty, ktorá jej bola ulozená a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, vrátane trov viazucich sa na konanie na Súde prvého stupna. 16. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako celok ako neprípustné alebo prinajmensom ako nedôvodné, - zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. 17. Vedlajsí úcastníci konania CEF navrhujú, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako celok ako zjavne neprípustné alebo prinajmensom ako nedôvodné a - zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. 18. Konanie vo veci sa uskutocnilo na Súdnom dvore najskôr v rámci písomnej casti a následne pokracovalo 22. septembra 2005 spolocne s vecou C-105/04 P ústnou castou konania. IV - Druhý, tretí a stvrtý odvolací dôvod, ako aj prvá a tretia cast piateho odvolacieho dôvodu 19. Druhým, tretím a stvrtým odvolacím dôvodom, ako aj prvou a tretou castou piateho odvolacieho dôvodu TU namieta proti rôznym castiam napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna jednotlivo analyzuje zistenia Komisie týkajúce sa porusení právnej úpravy v oblasti hospodárskej sútaze, ako aj dlzku ich trvania. 20. Skôr ako pristúpim k rozboru jednotlivých odvolacích dôvodov je vhodné pripomenút hodnotiace kritérium, ktoré vyplýva z clánku 225 ods. 1 ES a z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, ktoré Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre pouzíva v konaniach o odvolaní([13]13): odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Súd prvého stupna je preto výlucne príslusný na konstatovanie a posúdenie relevantného skutkového stavu, ako aj na posúdenie dôkazných prostriedkov. Posúdenie tohto skutkového stavu a dôkazných prostriedkov teda nezakladá, s výnimkou ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. 21. Okrem toho odvolanie, kde sa iba opakujú zalobné dôvody a tvrdenia uz raz uvedené pred Súdom prvého stupna a ktoré neobsahuje argumentáciu smerujúcu osobitne k odstráneniu právnych vád, ktoré má napadnutý rozsudok, túto poziadavku nesplna. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti sleduje iba opakované posúdenie zaloby podanej na Súd prvého stupna, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora.([14]14) 22. Na základe toho je potrebné dalej pristúpit k preskúmaniu druhého, tretieho a stvrtého odvolacieho dôvodu, ako aj prvej a tretej casti piateho odvolacieho dôvodu. A - Druhý odvolací dôvod: nezohladnenie dôkazov svedciacich v prospech zalobcu pred dorucením oznámenia o výhradách 23. Svojím druhým odvolacím dôvodom TU zdôraznuje, ze Súd prvého stupna odôvodnil svoj rozsudok nedostatocne a vnútorne odporujúcim si spôsobom, kedze neuznal ako dôkazy v prospech zalobcu dokumenty, ktoré boli vyhotovené po zacatí vysetrovania Komisie alebo po zaslaní jej upovedomenia, ale v kazdom prípade pred oznámením o výhradách. 24. Tento odvolací dôvod, ktorý úzko súvisí s prvým, odkazuje najmä na body 196 a 208 napadnutého rozsudku. V týchto bodoch Súd prvého stupna skúma dôkaznú hodnotu rôznych dokumentov vyhotovených tretími osobami a predlozených Komisii, ktoré podla názoru TU svedcia proti dôvodom uvedeným v súvislosti s kolektívnym rezimom výlucného obchodovania. Súd prvého stupna tu dospel k záveru, ze dotknuté dokumenty nemajú vplyv na tvrdenie Komisie, podla ktorej sa "gentlemen's agreement", existujúca medzi FEG a NAVEG, naozaj realizovala.([15]15) 25. TU proti tomuto záveru namieta a tvrdí, ze napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný. Na jednej strane totiz Súd prvého stupna neuznal ako dôkazy v prospech zalobcu dokumenty, ktoré boli vyhotovené po zacatí vysetrovania Komisie alebo po zaslaní jej upovedomenia. V rámci hodnotenia dôkazov sa teda TU povazovala za obvinenú uz od okamihu upovedomenia. Na druhej strane vsak Súd prvého stupna nepovazuje TU za formálne obvinenú, pokial ide o urcenie pociatocného okamihu na úcely uplatnenia zásady primeranej dlzky konania. V tejto súvislosti povazuje Súd prvého stupna za rozhodujúce iba oznámenie o výhradách. Závery Súdu prvého stupna týkajúce sa okamihu upovedomenia teda nie sú vo vnútornom súlade. Súd prvého stupna pri hodnotení nepouzíva rovnaký meter. 26. Posúdenie rozporu v odôvodnení rozsudku Súdu prvého stupna je právnou otázkou, ktorej sa ako takej mozno dovolávat v rámci konania o odvolaní.([16]16) Z tohto hladiska je teda odvolanie TU prípustné. 27. Na rozdiel od toho, co, ako sa zdá, navrhuje TU, vsak nemá posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentov nic spolocné s posúdením primeranosti dlzky konania. V súlade s tým dve casti napadnutého rozsudku, v ktorých sa Súd prvého stupna zaoberá dlzkou konania a dôkaznou hodnotou sporných dokumentov, spolu logicky nesúvisia, a teda na rozdiel od toho, co tvrdí TU, nemôzu si ani protirecit, pokial ide o ich obsah. 28. Najmä samotná skutocnost, ze urcitý dokument bol vyhotovený pred oznámením o výhradách nevyhnutne nespôsobuje, ze tento dokument je dôkazom v prospech obvineného. Ani dokument, ktorý bol vyhotovený po oznámení o výhradách nie je nevyhnutne dôkazom v neprospech zalobcu. Naopak, dôkazná hodnota dokumentu sa musí vzdy skúmat s prihliadnutím na vsetky okolnosti daného prípadu. V dôsledku toho môze byt údajný dôkaz v prospech obvineného neplatný napríklad preto, ze bol vyhotovený na základe iniciatívy adresátov obvinení a v okamihu, ked uz bolo jasné, ze Komisia mala pociatocné podozrenie z porusenia protimonopolnej právnej úpravy, a teda ze dotknuté podniky uz boli oboznámené ("in tempore suspecto"). V tomto prípade Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku vykonal práve takéto posúdenie bez toho, aby sa dopustil akéhokolvek nesprávneho právneho posúdenia. 29. V konecnom dôsledku je preto druhý odvolací dôvod síce prípustný, ale nedôvodný. B - Tretí odvolací dôvod: posúdenie dôkazov týkajúcich sa zodpovednosti TU za zistené porusenia 30. Svojím tretím odvolacím dôvodom TU namieta, ze Súd prvého stupna sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo prinajmensom, ze odôvodnil napadnutý rozsudok nezrozumitelným spôsobom v casti, kde rozhodol, ze Komisia odôvodnene povazovala TU za zodpovednú za porusenia vytýkané v clánkoch 1 a 2 napadnutého rozhodnutia. 31. Tento odvolací dôvod sa vztahuje najmä na cast napadnutého rozsudku týkajúcu sa nadpisu "o návrhoch na zrusenie [napadnutého rozhodnutia]" a jeho casti III. Tam Súd prvého stupna dôkladne skúma otázku, ci sa mohli porusenia clánku 81 ods. 1 ES uvedené v clánkoch 1 a 2 napadnutého rozhodnutia pripísat TU. Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia odôvodnene vytýkala TU jej aktívnu úcast, a to konkrétne nielen na kolektívnom rezime výhradného obchodovania medzi FEG a NAVEG ("gentlemen's agreement"), ale aj na zosúladených postupoch týkajúcich sa rozsírenia tohto rezimu na podniky, ktoré nie sú clenmi NAVEG, ako aj systému urcovania cien.([17]17) 32. Proti týmto záverom TU predkladá v podstate tri argumenty, ktoré zároven tvoria tri casti tohto odvolacieho dôvodu. 1. Úcast TU na kolektívnom rezime výhradného obchodovania (prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu) 33. V prvej casti tretieho odvolacieho dôvodu TU v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna pri posudzovaní otázky, ci Komisia správne vytýkala TU jej aktívnu úcast na kolektívnom rezime výhradného obchodovania nezohladnil mnohé hladiská. 34. V prvom rade Súd prvého stupna nezobral do úvahy skutocnost, ze zástupcovia TU v správnej rade FEG boli v skutocnosti nezávislí a boli viazaní iba záujmom tohto zdruzenia, ale nie záujmom TU; Súd prvého stupna nezohladnil ustanovenia statútu FEG ani holandskú právnu úpravu uplatnujúcu sa v oblasti zdruzení. V druhom rade Súd prvého stupna nesprávne predpokladal, ze medzi FEG a jedným z podnikov, ktoré sú jej clenmi, TU, existovala uz od zaciatku rozsiahla zhoda záujmov.([18]18) V tretom rade pre predpoklad osobnej a aktívnej úcasti TU na kolektívnom rezime výhradného obchodovania nestací skutocnost, ze TU roky nominovala clena správnej rady FEG, cím sa tak zúcastnovala na väcsine príslusných schôdzí, aj ked nie na vsetkých; medzi stálou prítomnostou v riadiacich orgánoch FEG a priamou úcastou na výkone politiky FEG je významný rozdiel. TU zároven vytýka Súdu prvého stupna, ze primerane neodôvodnil napadnutý rozsudok, ako aj ze sa dopustil zjavného omylu, ked v bode 351 napadnutého rozsudku tvrdil, ze TU mala vo FEG "klúcovú úlohu v rámci kolektívneho rezimu výhradného obchodovania": Komisia nepouzila výraz "klúcovú úlohu" v napadnutom rozhodnutí. 35. Komisia, ktorú podporila CEF, namieta prípustnost takéhoto tvrdenia TU, pretoze sa ním domáha, aby Súdny dvor iba opätovne preskúmal skutkový stav, ktorý uz posúdil Súd prvého stupna. 36. Tvrdenia TU sa totiz v podstate týkajú posúdenia konkrétnych okolností tohto prípadu, ktoré vykonal Súd prvého stupna: ci TU bola alebo nebola jedným z najvýznamnejsích podnikov, ktoré sú clenmi FEG, a ci zohrávala klúcovú úlohu v rámci tohto zdruzenia, ci mala bez ohladu na platné ustanovenia statútu a práva v oblasti zdruzení roky vplyv na riadiacich zamestnancov FEG a ci by sa dala predpokladat podstatná zhoda jej záujmov so záujmami FEG, vsetky tieto otázky sa týkajú posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov, ktoré v rámci odvolacieho konania nemôzu byt preskúmané Súdnym dvorom.([19]19) Z tohto dôvodu je teda tvrdenie TU neprípustné.([20]20) 37. Pri dôkladnejsom rozbore sa vsak tvrdenie TU nevycerpá iba kritikou posúdenia skutkového stavu, vykonaného Súdom prvého stupna, ani opakovaním dôvodov, uvedených na prvom stupni.([21]21) TU naopak tvrdí, ze Súd prvého stupna vo svojom rozsudku nezohladnil zákonné nálezitosti dôkazov úcasti zalobkyne na poruseniach clánku 81 ods. 1 ES, a ze preto Súd svoj rozsudok správne neodôvodnil. Aké sú nálezitosti dôkazov, ktoré musí Komisia splnit pri rozhodnutí v oblasti protimonopolného práva, a najmä, o aký druh dôkazov môze opriet zistenie aktívnej úcasti podniku na kartelovej dohode, je právna otázka, ktorú mozno Súdnemu dvoru predlozit v rámci konania o odvolaní. 38. Takto vykladaná prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu je teda prípustná. Nedá sa jej vsak vo svojej podstate vyhoviet. 39. Súd prvého stupna sa totiz správne domnieva, ze clenom profesijného zdruzenia nemozno automaticky pripísat zodpovednost za prípadné protiprávne správanie zdruzenia.([22]22) Naopak, Komisia musí predlozit dôkaz, ze podnik, ktorý je clenom profesijného zdruzenia, sa aktívne zúcastnoval na protiprávnom správaní zdruzenia, a teda sám sa dopustil porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 40. Dôkaz o takejto úcasti vsak môze byt v neposlednom rade predlozený aj na základe indícií. Súdny dvor totiz výslovne uznáva, ze z dôvodu svojej povahy sú casto protisútazné postupy a dohody utajované a ze dokumentácia, ktorá sa ich týka, sa obmedzuje na nevyhnutné minimum. Napríklad také dokumenty, ako sú zápisnice zo schôdze, sú vo vseobecnosti nielen zriedkavo dostupné, ale nevyhnutne sú aj neúplné, a teda casto je potrebné rekonstruovat urcité rozhodujúce osobitosti pomocou dedukcií. Preto vo väcsine prípadov musí byt existencia protisútazného postupu alebo dohody vyvodená z indícií a z urcitého mnozstva zhôd okolností, ktoré skúmané ako celok môzu v prípade absencie iného rozumného vysvetlenia predstavovat dôkaz o porusení pravidiel hospodárskej sútaze.([23]23) 41. Podla ustálenej judikatúry ako dostatocný dôkaz úcasti podniku na karteli stací, ak Komisia preukáze, ze dotknutý podnik sa zúcastnil na stretnutiach, pocas ktorých boli uzatvorené dohody protisútazného charakteru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak je dokázaná úcast podniku na takých stretnutiach, podniku prinálezí predostriet skutocnosti potvrdzujúce, ze jeho úcast na daných stretnutiach nemá protisútazný charakter, a preukázat, ze oznámil svojim konkurentom, ze sa zúcastnil na týchto stretnutiach z iných dôvodov ako oni.([24]24) 42. Na schôdzach, ktoré sa konajú v rámci správnej rady zdruzenia, napríklad profesijného zdruzenia, môze byt prípadne podnik nepriamo zastúpený "svojím clenom správnej rady". Takýto prípad je dostatocný napríklad, ked má clen správnej rady profesijného zdruzenia osobitne úzky vztah s dotknutým podnikom, napríklad z dôvodu, ze v tomto podniku vykonáva svoju hlavnú pracovnú cinnost, ze má od tohto podniku svoj mandát v správnej rade a ze tam aj ked nie v právnom zmysle, aspon fakticky zastupuje záujmy tohto podniku. V skutocnosti nezálezí na tom, ci zastáva oficiálne miesto zástupcu podniku, na existencii riadiacej právomoci alebo dokonca na preukázaní, ze podnik tomuto clenovi správnej rady udeluje konkrétne pokyny. 43. Súd prvého stupna sa teda nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked povazoval dôkazy formou indícií predlozené Komisiou o aktívnej úcasti TU na porusení protisútazných predpisov, ktorých sa dopustil FEG, za dôvodné. Na rozdiel od tvrdení TU nebolo ani nesprávne povazovat úcast zamestnancov TU na schôdzach správnej rady FEG, ako aj týmto spôsobom vykonávaný vplyv na urcovanie politiky FEG, za aktívnu a nielen za pasívnu úcast na jeho poruseniach právnych predpisov v oblasti hospodárskej sútaze. Vsetko ostatné je otázkou, týkajúcou sa posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov v konkrétnom prípade, na preskúmanie ktorých nemá Súdny dvor právomoc. 44. Prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu je preto ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. 2. Úcast na rozsírení kolektívneho rezimu výlucného obchodovania na podniky, ktoré nie sú clenmi NAVEG (druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu) 45. Druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu zhruba zodpovedá tvrdeniam uvedeným v prvej casti toho istého odvolacieho dôvodu. TU sa domnieva, ze aj pokial ide o rozsírenie kolektívneho rezimu výlucného obchodovania na podniky, ktoré nie sú clenmi NAVEG, sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo prinajmensom odôvodnil napadnutý rozsudok nezrozumitelným spôsobom, ked povazoval aktívnu úcast TU za preukázanú. TU najmä kritizuje Súd prvého stupna, ze za indície vedúce k jej úcasti na protiprávnom správaní povazoval tieto okolnosti: okolnost, ze TU bola jedným z najvýznamnejsích podnikov, ktoré sú clenom FEG a ze bez prestávky pocas dlhého obdobia mala svojich zástupcov v správnej rade FEG a prispela k urcovaniu jeho politiky bez toho, aby sa od nej verejne distancovala. Samotná prítomnost zástupcov TU v správnej rade FEG nemôze v ziadnom prípade preukázat úcast samej TU na protiprávnom správaní po roku 1991. 46. Rovnako ako prvá cast tretieho odvolacieho dôvodu, aj táto druhá cast v podstate sleduje dosiahnutie opätovného preskúmania skutkového stavu a dôkazov, ktoré posúdil Súd prvého stupna. Z tohto dôvodu je teda tvrdenie TU neprípustné.([25]25) 47. Keby vsak TU chcela tvrdit, ze Súd prvého stupna vo svojom rozsudku nezohladnil zákonné nálezitosti dôkazu úcasti na zistených poruseniach, jej tvrdenie by bolo síce prípustné, ale vo svojej podstate nedôvodné. Pouzitie indícií je totiz, ako uz bolo uvedené, legitímne.([26]26) Medzi takéto indície patrí v tomto prípade najmä úcast TU na schôdzach prebiehajúca prostredníctvom úcasti jej blízkych osôb v správnej rade FEG a v tejto súvislosti tiez jej úcast na urcovaní politiky FEG, a to nepochybne aj po roku 1991.([27]27) 48. Aj druhá cast tretieho odvolacieho dôvodu je preto ciastocne neprípustná a ciastocne nedôvodná. 3. Úcast TU na systéme urcovania cien (tretia cast tretieho odvolacieho dôvodu) 49. Tretou castou svojho tretieho odvolacieho dôvodu TU vytýka Súdu prvého stupna, ze neodôvodnene potvrdil dokazovanie Komisie týkajúce sa aktívnej úcasti zalobkyne na systéme urcovania cien. 50. TU najmä uvádza, ze jej bola len z dôvodu jej clenstva vo FEG pripísaná zodpovednost za záväzné rozhodnutia tohto zdruzenia podnikov o pevných cenách a o zverejnovaní cien. Podla TU mala byt jej aktívna úcast na týchto rozhodnutiach, ako aj na kazdom dalsom protiprávnom správaní FEG týkajúcom sa urcovania cien, konkrétne preukázaná. 51. Tento predpoklad sa opiera o nesprávny výklad napadnutého rozsudku. Súd prvého stupna totiz vôbec nevychádzal z predpokladu automatickej zodpovednosti TU za protiprávne správanie zdruzenia, akým je FEG, pretoze je podnikom, ktorý je jeho clenom. Súd prvého stupna sa naopak k otázke aktívnej úcasti TU výslovne vyjadril. Zdôraznil predovsetkým úcast TU prostredníctvom clenov správnej rady FEG, ktorí sú na nu naviazaní,([28]28) a okrem toho zvýraznil, ze konkrétnou úcastou na protiprávnom správaní boli informácie o cenách, ktoré TU poskytla FEG.([29]29) 52. Aj tretia a posledná cast tretieho odvolacieho dôvodu je preto nedôvodná. C - Stvrtý odvolací dôvod: posúdenie dlzky správania v rozpore s hospodárskou sútazou 53. Stvrtým odvolacím dôvodom TU vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, alebo prinajmensom ze odôvodnil napadnutý rozsudok nezrozumitelným spôsobom, pokial ide o tvrdenia o dlzke zistených porusení a ich pokracujúcej povahe. 54. Tento odvolací dôvod sa odvoláva predovsetkým na body 406 az 413 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Súd prvého stupna zaoberá dlzkou sporných porusení právnej úpravy v oblasti hospodárskej sútaze. Súd prvého stupna tam v podstate potvrdil konstatovania Komisie a predpokladá existenciu jednotných a svojím charakterom pokracujúcich porusení.([30]30) 55. TU proti týmto tvrdeniam namieta v troch bodoch, ktoré tvoria jej stvrtý odvolací dôvod.([31]31) V rozsahu, v akom TU v iných bodoch svojho odvolania uvádza podobné tvrdenia, najmä v rámci druhej casti svojho tretieho odvolacieho dôvodu,([32]32) ako aj v rámci prvej casti piateho odvolacieho dôvodu, sa budem dalej venovat týmto tvrdeniam spolocne. 56. TU v podstate tvrdí, ze napadnutý rozsudok Súdu prvého stupna vychádzal z nesprávneho názoru o dlzke a pokracujúcom charaktere porusení a neprihliada najmä na rôznorodý charakter jednotlivých okolností, ktoré tvoria systém urcovania cien. Okrem toho úcast TU na systéme urcovania cien bola mimoriadne obmedzená. 57. Je zrejmé, ze TU sa týmto spôsobom snazí najmä predlozit posúdenie skutkového stavu vykonané Súdom prvého stupna na opätovné preskúmanie Súdnym dvorom. Jej tvrdenie je preto neprípustné.([33]33) 58. Ale kritika TU sa tu nevycerpáva. Uvádza totiz este dve tvrdenia týkajúce sa právnych kritérií, ktoré by mal Súd prvého stupna dodrziavat pri posudzovaní dlzky trvania porusení. Kedze ich predmetom sú právne otázky, sú jej tvrdenia prípustné. 59. TU v prvom rade tvrdí, ze Súd prvého stupna nespecifikoval, v com spocíva "spolocný plán" a "rovnaký ciel", výlucne prostredníctvom ktorého sa môzu rôzne cinnosti stat jediným pokracujúcim správaním. 60. Aby sa rôzne cinnosti mohli povazovat za jedno porusenie, je totiz potrebné, aby boli "súcastou ,spolocného plánu` z dôvodu ich rovnakého ciela narusenia hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu".([34]34) 61. Súd prvého stupna nepozabudol na toto kritérium. Naopak, v bodoch 340 az 343 napadnutého rozsudku venoval príslusnú cast celkovému posúdeniu dotknutých porusení. Súd prvého stupna tam najmä uviedol, ze obe porusenia vytýkané TU, a teda aj kolektívna dohoda o výlucnom obchodovaní aj zosúladený postup týkajúci sa urcenia cien "sledujú rovnaký protisútazný ciel", ktorý spocíva v "udrzaní cien na mimosútaznej úrovni".([35]35) Zároven s týmto konstatovaním Súd prvého stupna implicitne vyvodzuje, ze kazdé z porusení, konkrétne kolektívny rezim výlucného obchodovania a zosúladené postupy v oblasti cien, sleduje samo osebe tento jediný ciel. Na to odkazuje Súd prvého stupna, ked napríklad v bode 406 napadnutého rozsudku zdôraznuje jednotnost sporných porusení. 62. Tvrdenia TU týkajúce sa "spolocného plánu" a "rovnakého ciela" sú preto nedôvodné. 63. TU v druhom rade namieta, ze Súd prvého stupna neodôvodnene potvrdil dokazovanie Komisie týkajúce sa dlzky porusení, ktoré sa opieralo výlucne o neúplné a nepriame dôkazy. 64. Ako som uz uviedla o tretom odvolacom dôvode, v konaní vo veci hospodárskej sútaze je dokazovanie pomocou dôkazov opierajúcich sa o indície a zhody okolností prípustné.([36]36) Je zrejmé, ze takéto indície a zhody okolností, v tomto prípade trvalá úcast zamestnancov TU na schôdzach v rámci správnej rady FEG, ktorá sa uskutocnila aj po roku 1991, môze objasnit nielen samotnú existenciu správania alebo dohôd v rozpore s hospodárskou sútazou, ale aj dlzku pokracujúceho protisútazného správania alebo dlzku uplatnovania protisútazných dohôd. 65. Aj z tohto hladiska sú teda tvrdenia TU nedôvodné. 66. Stvrtý odvolací dôvod TU je preto ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. D - Prvá a tretia cast piateho odvolacieho dôvodu: úvahy o výske pokuty 67. Svojím piatym odvolacím dôvodom TU namieta proti úvahám Súdu prvého stupna o výske pokuty. Tento odvolací dôvod má tri casti, pricom nasledujúce úvahy sa obmedzujú na prvú a tretiu cast. Druhá cast, ktorá sa týka mozných dopadov na výsku pokuty za neprimeranú dlzku správneho konania, bude dalej osobitne preskúmaná v súvislosti s prvým odvolacím dôvodom.([37]37) 1. Rozsah preskúmania 68. Ked sú Súdnemu dvoru v súvislosti s odvolaním predlozené námietky voci výske pokuty, ktoré patria do neobmedzenej súdnej právomoci Súdu prvého stupna (clánok 229 ES v spojení s clánkom 17 nariadenia c. 17), je potrebné, pokial ide o rozsah preskúmania, prihliadat na toto. 69. Je pravda, ze podla ustálenej judikatúry v rámci odvolacieho konania Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva nahrádzat z dôvodov spravodlivého zaobchádzania svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút ulozených v rámci svojej rozhodovacej právomoci.([38]38) Súdny dvor vsak môze zistit, ci sa Súd prvého stupna nedopustil zjavného omylu alebo ci neporusil povinnost zásady proporcionality alebo rovnosti zaobchádzania.([39]39) 2. Vplyv dlzky porusení na výsku pokuty (prvá cast piateho odvolacieho dôvodu) 70. V prvej casti piateho odvolacieho dôvodu, v ktorej namieta najmä proti bodu 413 napadnutého rozsudku, TU tvrdí, ze pri urcovaní výsky pokuty sa dostatocne neprihliadalo na dlzku porusení. Preto Komisia a Súd prvého stupna porusili clánok 15 nariadenia c. 17, ako aj príslusné metodické usmernenia.([40]40) TU v tejto súvislosti vytýka Súdu prvého stupna nesprávne právne posúdenie alebo prinajmensom nedostatok odôvodnenia. 71. Pri dôkladnejsom preskúmaní vsak TU vytýka aj v tomto prípade v podstate podla jej názoru nesprávne posúdeniedlzky porusení a ich pokracujúceho charakteru, ktoré vykonal Súd prvého stupna. V dôsledku toho sa tvrdenia prednesené TU, pokial ide o ich obsah, rozsiahlym spôsobom zhodujú s tvrdeniami, ktoré uviedla vo vztahu k stvrtému odvolaciemu dôvodu. Ako som uz uviedla skôr,([41]41) toto tvrdenie TU neobsahuje ziadny dôvodný odkaz na nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupna. Preto mohol Súd prvého stupna aj vo svojich úvahách o výske pokuty odkázat na svoje úvahy o dlzke a pokracujúcom charaktere porusení. Z tohto hladiska sa nezistuje ziadne zjavné nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupna. 72. Na rozdiel od toho, co tvrdí TU, Súd prvého stupna nemusel vo svojich úvahách o výske pokuty vychádzat z predpokladu, ze úcast TU na systéme urcovania cien mala výlucne okrajový význam. Súd prvého stupna totiz výslovne uviedol konstatovanie o aktívnej úcasti TU na tomto porusení, pricom tak dospel k vylúceniu cisto "pasívnej úlohy" TU.([42]42) V dôsledku toho sa aj z tohto hladiska nezistuje ziadne zjavné nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupna. 73. Napokon TU nepredlozila ziadne indície, z ktorých by sa dal vyvodit zjavný omyl, porusenie zásady proporcionality alebo porusenie zásady rovnosti zaobchádzania. 74. Prvá cast piateho odvolacieho dôvodu je preto nedôvodná. 3. Vztah medzi pokutou ulozenou FEG a pokutou ulozenou TU (tretia cast piateho odvolacieho dôvodu) 75. Tretou castou piateho odvolacieho dôvodu sa TU stazuje, ze ulozená pokuta je neprimeraná oproti pokute ulozenej FEG. 76. Na jednej strane TU znova zdôraznuje, ako to uz urobila vo vztahu k prvej casti piateho odvolacieho dôvodu, ze jej aktívna úcast na kolektívnom rezime výlucného obchodovania bola obmedzená na obdobie do 2. júla 1991 a napokon z hladiska významu bola vedlajsia. 77. Ako vsak uz bolo uvedené vyssie, Súd prvého stupna bez toho, aby sa dopustil akéhokolvek nesprávneho právneho posúdenia, uviedol, ze aktívna úcast TU trvala aj po roku 1991 a nebola obmedzená iba na vedlajsiu a pasívnu úlohu.([43]43) V dôsledku toho mohol tento súd vychádzat z tohto konstatovania aj pri preskúmaní otázky týkajúcej sa výsky pokuty. V tejto súvislosti sa nezistuje ziadne zjavné nesprávne právne posúdenie Súdu prvého stupna. 78. Na druhej strane TU namieta najmä proti bodom 431 az 434 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna popiera, ze by doslo k poruseniu zásady rovnosti zaobchádzania. 79. TU vsak v tejto súvislosti podrobne nevysvetluje, v com by mala spocívat diskriminácia medzi FEG a nou a v akom rozsahu Súd prvého stupna neprihliadol na tvrdenia, ktoré uvádzala na prvom stupni. 80. Jednoduchý percentuálny rozdiel v zatazení ulozenom TU oproti zatazeniu ulozenom FEG s prihliadnutím na ich príslusný obrat vsak nepredstavuje sám osebe porusenie zásady rovnosti zaobchádzania.([44]44) Ako totiz správne uviedol Súd prvého stupna,([45]45) Komisia nie je povinná zarucit, aby pri ukladaní pokút viacerým podnikom alebo zdruzeniam podnikov, ktoré sú úcastníkmi rovnakého porusenia, konecné ciastky pokút vyplývajúce z jej výpoctov pre dotknuté podniky presne zodpovedali ich príslusnému obratu. Naopak, v takej súvislosti zohrávajú úlohu mnohé faktory, pricom sa hodnotiacemu kritériu zalozenému na obrate nesmie pripisovat väcsí význam, ako je potrebné. 81. Na základe toho je tretia cast piateho odvolacieho dôvodu nedôvodná. V - O prvom odvolacom dôvode, ako aj o druhej casti piateho odvolacieho dôvodu: neprimeraná dlzka konania 82. Prvý odvolací dôvod TU, ako aj druhá cast jej piateho odvolacieho dôvodu zaberajú v kontexte odvolania najväcsí priestor. Venujú sa dôsledkom, ktoré sa musia vyvodit z neprimeranej dlzky niektorých castí správneho konania pred Komisiou, ktoré zistil Súd prvého stupna. Tieto dva dôvody sa teda musia preskúmat spolocne. 83. TU v podstate vytýka Súdu prvého stupna, ze porusil právo Spolocenstva a EDLP,([46]46) alebo prinajmensom nezrozumitelne odôvodnil napadnutý rozsudok, ked neprihliadal na to, ze prekrocenie primeranej dlzky konania môze odôvodnit zrusenie sporného rozhodnutia alebo dodatocné znízenie výsky pokuty. A - Napadnutý rozsudok 84. Vsetky tri casti prvého odvolacieho dôvodu odkazujú najmä na body 73 az 94 napadnutého rozsudku. 85. Súd prvého stupna v nich najmä potvrdzuje povinnost Komisie rozhodnút v primeranej lehote v správnych konaniach, ktoré sa zacínajú v oblasti hospodárskej sútaze na základe nariadenia c. 17 a ktoré môzu vyústit do tam uvedených postihov. Súd prvého stupna okrem toho pripomína, ze ak je prekrocenie tejto lehoty preukázané, neodôvodnuje nevyhnutne zrusenie napadnutého rozhodnutia. Zrusenie je mozné iba pod podmienkou, ze sa preukáze, ze porusenie zásady primeranej dlzky konania poskodilo práva dotknutých podnikov na obhajobu.([47]47) 86. V konkrétnom prípade Súd prvého stupna rozlisuje v rámci správneho konania pred Komisiou tri fázy, pricom kazdú z nich posudzuje osobitne. - Súd prvého stupna povazuje za neprimerane dlhú cast konania predchádzajúcu oznámeniu o výhradách z 3. júla 1996, pricom výslovne uznáva, ze doslo aj k necinnosti zaprícinenej Komisiou, ktorá trvalo dlhsie ako tri roky.([48]48) Podla jeho názoru vsak neprimeraná dlzka tejto casti konania nebola sama o sebe spôsobilá ovplyvnit práva na obhajobu, pretoze v tom case este úcastníkom neboli oznámené ziadne výhrady. Az po oznámení o výhradách existovalo formálne obvinenie a mohlo nastat poskodenie práva na obhajobu.([49]49) - Súd prvého stupna nepovazuje cast konania medzi oznámením a vypocutím dotknutých podnikov v trvaní sestnástich mesiacov za neprimerane dlhú.([50]50) - Súd prvého stupna povazuje naopak za neprimerane dlhú cast konania v celkovej dlzke dvadsattri mesiacov - ktorá uplynula od vypocutia úcastníkov az do prijatia napadnutého rozhodnutia.([51]51) Po dôkladnejsom posúdení vsak tento súd dospel k záveru, ze práva zalobcov na obhajobu neboli dlzkou tejto casti konania poskodené.([52]52) 87. Následne v bode 438 napadnutého rozsudku, na ktorý sa odkazuje v druhej casti piateho odvolacieho dôvodu, rozhodol Súd prvého stupna o moznosti súdneho znízenia pokuty ulozenej Komisiou. Súd prvého stupna zdôraznuje, ze zalobcovia nepreukázali ziadne hladisko, ktoré by mohlo odôvodnit prípadné dalsie znízenie pokuty, a teda znízenie presahujúce znízenie o 100 000 eur, ktoré uz vykonala sama Komisia. V dôsledku toho sa príslusnej ziadosti zalobcov nemôze vyhoviet. B - Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 88. TU tvrdí, ze Súd prvého stupna nemal pri posudzovaní dlzky konania rozlisovat medzi fázami konania pred a po oznámení o výhradách. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru súdov Spolocenstva, ale najmä na judikatúru Európskeho súdu pre ludské práva.([53]53) Vzhladom na túto judikatúru([54]54) je v tomto prípade pre posúdenie primeranosti dlzky konania urcujúci uz okamih zaslania prvej ziadosti o informácie FEG a TU v roku 1991 alebo aspon okamih zaslania prvého upovedomenia FEG zo16. septembra 1991. 89. Ako tvrdí TU, uz iba na základe neprimeranej dlzky konania mal Súd prvého stupna vyhlásit napadnuté rozhodnutie za neplatné. Dalsie poskodenie práv na obhajobu nemôze byt predpokladom na zrusenie napadnutého rozhodnutia. 90. Okrem toho Súd prvého stupna neprihliadal na tazkosti, ktoré vznikli TU pokial ide o prípravu svojej obhajoby z dlhej dlzky vysetrovania (prvá fáza konania). Uz nebolo mozné vysledovat dokumenty, ktoré mohli umoznit preukázanie jej cinnosti a z dôvodu zmien, ktoré mohli nastat v zlození riadiacich orgánov a presunov týkajúcich sa ostatných zamestnancov podniku z dôvodu striedania clenov ich vedenia a iných zamestnancov na základe plynutia casu sa stáva stále tazsím rekonstruovat udalosti, ktoré sa stali v minulosti a zaradit ich do správneho casového rámca. Okrem toho TU popiera, ze porusenia, ktoré sa jej vytýkajú trvali aj po roku 1991. 91. V kazdom prípade mal Súd prvého stupna umoznit TU dalsie znízenie jej pokuty s prihliadnutím na neprimeranú dlzku správneho konania. Súd prvého stupna nezohladnil, ze také zanedbatelné znízenie pokuty v napadnutom rozhodnutí Komisie sa opieralo o domnienku spolocnej zodpovednosti Komisie a dotknutých podnikov.([55]55) Práve jej námietka, ze zodpovednost za neprimeranú dlzku konania sa mala pripísat v celom rozsahu Komisii mala viest Súd prvého stupna k dalsiemu znízeniu pokuty. 92. Komisia sa naopak domnieva, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku vychádzal z ustálenej judikatúry, ktorú tiez na tento prípad správne pouzil. Súd prvého stupna posúdil najmä dlzku konania pred a po oznámení o výhradách. 93. Podla Komisie sa nemôzu kritériá EDLP vypracované judikatúrou ESLP uplatnovat bez rozdielu na právo hospodárskej sútaze. Az do okamihu oznámenia o výhradách este neexistovalo formálne obvinenie. Upovedomenie, akým bolo upovedomenie zaslané sluzbami Komisie v tomto prípade sa jasne odlisuje od oficiálneho oznámenia o výhradách, a je preto irelevantné pre skúmanú otázku, od ktorého okamihu môze neprimeraná dlzka konania poskodit práva na obhajobu dotknutých osôb. 94. Komisia zdôraznuje, ze podla judikatúry nemôze dlzka správneho konania sama osebe urcovat nezákonnost, a teda mat za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia. Naopak, bol by potrebný konkrétny dôkaz, ze práva úcastníkov na obhajobu boli poskodené. Zalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno, presvedcivým spôsobom nepreukázal existenciu takéhoto poskodenia. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sám vycerpávajúco rozobral vplyv dlhého trvania konania na práva obhajoby TU, a to vo vztahu k dlzke vsetkých castí konania. 95. Pokial ide o prípadné znízenie pokuty, Komisia sa domnieva, ze Súd prvého stupna primerane odôvodnil napadnutý rozsudok a ze v rámci svojej neobmedzenej súdnej právomoci dospel k záveru, ze ulozená pokuta je primeraná. 96. Tvrdenia, ktoré predlozila CEF, sú v súlade s tvrdeniami Komisie. Podla názoru CEF je k tomu potrebné dodat, ze TU nesie hlavnú zodpovednost za samotné konanie a ze tomuto konaniu sa mohlo predíst, keby TU vcas ukoncila vytýkané porusenia. C - Posúdenie 97. Podla uz ustálenej judikatúry sa musí dodrziavat zásada primeranej dlzky konania v oblasti hospodárskej sútaze, ked sa zacne v zmysle nariadenia c. 17 správne konanie spôsobilé dospiet k ulozeniu sankcií, ktoré sa v tomto nariadení upravujú.([56]56) 98. Zásada primeranej dlzky konania je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá vychádza z clánku 6 ods. 1 EDLP([57]57) a ktorá bola medzi tým ustanovená aj do clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie([58]58) (právo na dobrú správu).([59]59) 1. O rozlísení dvoch fáz konania (prvá cast prvého odvolacieho dôvodu) 99. Prvou castou svojho prvého odvolacieho dôvodu TU vytýka Súdu prvého stupna, pokial ide o posúdenie dlzky konania, ze neodôvodnene rozlísil dve fázy konania a uplatnil zásadu primeranej dlzky konania iba od okamihu oznámenia o výhradách, a teda v rámci druhej fázy konania. 100. Hoci nemajú protimonopolné konania podla nariadenia c. 17 trestnoprávny charakter([60]60) a nesmerujú proti jednotlivcom, ale proti podnikom, Súdny dvor sa pri uplatnovaní zásady primeranej dlzky konania voci nim orientuje striktne podla ustálenej judikatúry ESLP týkajúcej sa clánku 6 ods. 1 EDLP.([61]61) Na jej základe sa môze zásada primeranej dlzky konania uplatnit ovela skôr, ako sa vznesie formálne obvinenie. Stací totiz, aby bola osoba oficiálne obvinená z dôvodu urcitého správania, alebo aby opatrenia, ktoré sa prijímajú z dôvodu indícií v jej neprospech, mali významný vplyv na jej postavenie.([62]62) 101. V súlade s tým sa aj v protimonopolnom konaní môze uplatnit zásada primeranej dlzky konania uz ovela skôr ako od oznámenia o výhradách, co je podobné formálnemu obvineniu. Okrem toho je teraz mozné vynechat otázku, ci a prípadne kedy pred oznámením o výhradách je mozné hovorit o oficiálnom obvinení. V kazdom prípade totiz uz pri prílezitosti predbezného vysetrovania Komisie mohlo mat jej zistovanie na základe clánku 14 nariadenia c. 17, ako aj jej ziadosti o informácie v zmysle clánku 11 nariadenia c. 17 "významný vplyv" na postavenie dotknutých podnikov.([63]63) 102. Tieto vysetrovacie nástroje totiz spravidla vyvolávajú u dotknutých osôb dojem, ze Komisia ich podozrieva z porusenia clánku 81 ES alebo clánku 82 ES. O to viac to platí, ked Komisia tak ako v tomto prípade upovedomí, ze jej bola predlozená staznost tretej osoby a ze táto staznost mohla vyvolat dostatocné pociatocné podozrenie spôsobilé odôvodnit zacatie takýchto vysetrovaní. Za takýchto okolností je ziadost o informácie adresovaná dotknutému podniku porovnatelná uz s prvým vypocutím adresáta výhrad, pricom zistovania v dotknutom podniku sa môzu prirovnat k prehliadke priestorov adresáta výhrad. 103. V dôsledku takýchto vysetrovacích úkonov adresáti spravidla uz odvtedy vyvíjajú znacné úsilie, aby si pripravili svoju obhajobu, pricom najmä vyhladávajú právnu pomoc. Ak je to ten prípad, je potrebné tiez vytvárat rezervy pre prípadné platenie pokuty, ako aj prihliadat na mozné reakcie obchodných partnerov a verejnej mienky. Od tohto momentu musia dotknuté osoby celit aj neistote súvisiacej jednak s dlzkou a jednak s výsledkom konania, pricom sa teda nachádzajú pod znacným tlakom. V takom postavení im zásada primeranej dlzky konania zarucuje väcsiu ochranu, rozsiahlejsiu ako ochranu, ktorú im ponúka premlcanie postihnutelného konania.([64]64) 104. Na základe toho pokial ide o otázku, ci trvanie protimonopolného konania pred Komisiou bolo alebo nebolo neprimerané, zacína rozhodné obdobie plynút nie od okamihu oznámenia o výhradách, ale uz od prvých vysetrovacích úkonov Komisie, ktoré mali významný vplyv na postavenie dotknutých podnikov.([65]65) 105. Pokial vsak ide o posúdenie dlzky správneho konania, je potrebné rozlisovat dve po sebe nasledujúce casti: prvá cast, ktorá zacína výkonom vysetrovacích právomocí zverených Komisii a trvá az do oznámenia o výhradách a druhá cast, ktorá plynie od oznámenia o výhradách do prijatia konecného rozhodnutia.([66]66) 106. Ako vyplýva z rozsudku PVC II([67]67), je síce pravda, ze v oboch castiach konania sa uplatnuje zásada primeranej dlzky konania. Kazdá z týchto dvoch castí vsak má svoju vlastnú vnútornú logiku: cast predchádzajúca oznámeniu o výhradách, ktorá zacína výkonom vysetrovacích právomocí, musí umoznit Komisii na záver vysetrovacej cinnosti zaujat stanovisko týkajúce sa pokracovania konania, pricom nasledujúca cast jej musí umoznit, aby po vypocutí dotknutých osôb rozhodla s konecnou platnostou o namietanom porusení. Tento rozdiel v cieloch má vplyv na posúdenie primeranosti dlzky konania v kazdej casti konania, co je dôvod, pre ktorý sa musí vzdy vykonat dôkladné posúdenie vsetkých okolností jednotlivého skúmaného prípadu.([68]68) 107. S ohladom na prvú cast konania sa pri prílezitosti tohto posúdenia musí prihliadat na skutocnost, ze Komisia potrebuje pre svoje predbezné vysetrovanie dostatocný cas, aby mohla dôkladne zistit existenciu porusenia clánku 81 ES alebo clánku 82 ES. V opacnom prípade by hrozilo nenapravitelné oslabenie úlohy Komisie, aby ako institúcia zarucujúca hospodársku sútaz a trh dohliadala na dodrziavanie protimonopolnej právnej úpravy uvedenej v zmluve. Okrem toho je potrebné priznat Komisii moznost rozhodnút o uprednostnení urcitých konaní, ktoré sa pred nou vedú, pred inými konaniami([69]69); a to najmä, ale nielen platí v obdobiach docasného nadmerného pracovného zatazenia príslusných sluzieb. 108. Pokial ide o druhú cast konania, pri posúdení je potrebné prihliadat na to, ze od oznámenia o výhradách sú spravidla vysetrovania Komisie ukoncené a neostáva iná moznost ako pri formulácii rozhodnutia prihliadat na informácie získané pri vypocutí dotknutých podnikov. V tomto stádiu Komisia dospela do tak dalekého bodu, ze od tohto okamihu by bolo nespravodlivé ponechat dotknuté podniky v neistote o ich výsledku dlhsie ako nevyhnutne dlhý cas. Tomu teda zodpovedajú prísnejsie kritériá posúdenia, ktoré je potrebné pouzit pri posúdení dlzky konania. 109. Preto sa musí tvrdenie TU, podla ktorého Súd prvého stupna vo svojom posúdení dlzky konania neodôvodnene rozlísil dve fázy konania, zamietnut ako nedôvodné. Je potrebné tiez zamietnut kritiku TU, podla ktorej Súd prvého stupna uplatnil zásadu primeranej dlzky konania iba pokial ide o druhú cast konania, a teda po oznámení o výhradách. Súd prvého stupna totiz otvorene uviedol, ze s prihliadnutím na necinnost, ktorá trvala viac ako tri roky, aj predbezné vysetrovanie Komisie bolo neprimerane dlhé.([70]70) 110. V tomto prípade je nepochybné, ze dlzka trvania kazdej casti konania pred Komisiou, ktorú zistil Súd prvého stupna([71]71) - jednak cast predchádzajúca oznámeniu o výhradách a jednak cast od vypocutia úcastníkov do prijatia napadnutého rozhodnutia - bola neprimeraná. 111. Pri dôkladnom uvázení preto nie je ani tak sporná otázka, ci bolo legitímne rozlísit dve fázy konania a ako mala byt posúdená dlzka konania v týchto dvoch fázach. Naopak, sporné sú dôsledky, ktoré sa mali vyvodit z neprimeranej dlzky správneho konania. Je teda potrebné objasnit, ci mohol Súd prvého stupna rozhodnút bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ze neprimeraná dlzka správneho konania pred aj po oznámení o výhradách nespôsobovala ani zrusenie, ani dalsie znízenie pokuty. Tieto otázky sa kladú v súvislosti s druhou a tretou castou prvého odvolacieho dôvodu, ako aj s druhou castou piateho odvolacieho dôvodu, a preto sa musia posudzovat spolocne. 2. O vztahu medzi neprimeranou dlzkou konania a zrusením (druhá a tretia cast prvého odvolacieho dôvodu) 112. Druhá a tretia cast prvého odvolacieho dôvodu sa venujú otázkam, za akých predpokladov, ktoré ked sú splnené v prípade neprimerane dlhého správneho konania, treba zrusit rozhodnutie Komisie. a) Zrusenie iba v prípade poskodenia moznosti obhajoby (druhá cast prvého odvolacieho dôvodu) 113. Druhou castou prvého odvolacieho dôvodu TU namieta právne vady alebo prinajmensom nedostatok odôvodnenia, pretoze hoci Súd prvého stupna uznal, ze konanie malo neprimeranú dlzku, aj tak nezrusil napadnuté rozhodnutie. 114. Východiskom úvah by mala byt skutocnost, ze akékolvek neprimerané prietahy v priebehu konania spôsobené Komisiou predstavujú porusenie procesného práva dotknutých podnikov chráneného ako základné právo. Potvrdenie takéhoto porusenia nepredpokladá preukázanie nejakej skody.([72]72) 115. Nie vsetky vady konania vsak musia nevyhnutne spôsobovat rovnaké dôsledky.([73]73)Zrusenie rozhodnutia Komisie pre porusenie procesných práv úcastníkov je nevyhnutné iba v prípade, ak by absencia takéhoto porusenia mohla spôsobit iný výsledok([74]74) konania.([75]75) 116. Podla ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej sútaze má porusenie procesných práv vzdy vplyv na výsledok konania, ked toto porusenie zabránilo dotknutým podnikom v ich obhajobe.([76]76) 117. Preto sa aj zrusenie rozhodnutia Komisie pre neprimeranú dlzku konania berie do úvahy iba vtedy, ked dotknuté podniky môzu podrobne preukázat, ze z dôvodu neprimeranej dlzky konania bolo poskodené ich právo na obhajobu.([77]77) Hoci Súdny dvor este nemal prílezitost o tom výslovne rozhodnút vo veci v oblasti hospodárskej sútaze([78]78), môzu sa úvahy v takomto zmysle vyvodit z jeho judikatúry v podobných konaniach, v ktorých uz stanovil takúto súvislost medzi zásadou primeranej dlzky konania a právami na obhajobu.([79]79) 118. A teda argumentujúc a contrarionie je zrusenie rozhodnutia Komisie aj v prípade neprimeranej dlzky konania právne nevyhnutné, pokial sa podrobne nepreukáze poskodenie moznosti obhajoby dotknutých podnikov a ak teda neexistujú okolnosti, na základe ktorých sa dá domnievat, ze neprimeraná dlzka konania môze mat vplyv na obsah rozhodnutia Komisie.([80]80) V takých prípadoch je vsak vzdy mozné uvazovat o znízení pokuty z dôvodu spravodlivého zaobchádzania([81]81), alebo prípadného priznania primeranej náhrady([82]82) na základe príslusnej ziadosti. 119. Preto nie je mozné vyhoviet tvrdeniu TU, podla ktorého je zrusenie napadnutého rozhodnutia automatické uz len z dôvodu neprimeranej dlzky konania, a teda bez ohladu na prípadné poskodenie jeho moznosti obhajoby. Druhá cast jej prvého odvolacieho dôvodu je teda nedôvodná. b) O porusení moznosti obhajoby v tomto prípade (tretia cast prvého odvolacieho dôvodu) 120. Ostáva vsak zistit, ci Súd prvého stupna v tomto prípade môze bez toho, aby sa dopustil akéhokolvek nesprávneho právneho posúdenia, posúdit, ci TU nebola poskodená vo svojich moznostiach obhajoby. Táto otázka je predmetom tretej casti prvého odvolacieho dôvodu TU, ktorým vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo prinajmensom nezrozumitelne odôvodnil napadnutý rozsudok. V casti, kde uviedol, ze práva TU na obhajobu neboli dotknuté neprimerane dlhým trvaním správneho konania. TU v podstate tvrdí, ze jej práva na obhajobu boli poskodené uz z dôvodu neprimeranej dlzky prvej fázy správneho konania, a teda v období medzi prvými vysetrovacími úkonmi alebo medzi upovedomením Komisie a oznámením o výhradách. Okrem toho objasnuje, akým spôsobom podla jej názoru Súd prvého stupna podcenil konkrétne tazkosti, ktorým je podnik vystavený pri príprave svojej obhajoby. 121. V napadnutom rozsudku sa Súd prvého stupna správne domnieva, ze zainteresované podniky sa v prípade protimonopolného konania môzu bránit voci dôvodom, ktoré im adresovala Komisia iba po oznámení o výhradách. Iba v tejto (druhej) casti konania, v ktorej sú vysetrovania Komisie ukoncené a správne konanie nadobúda kontradiktórny charakter, môzu sa práva na obhajobu konecne vykonávat.([83]83) Osobitne iba v tejto casti majú dotknuté podniky moznost nahliadat do spisu a môzu tiez zaujat postoj pokial ide o výhrady Komisie. Naopak, prvá cast konania je venovaná vysetrovaniu Komisie a v dôsledku toho neposkytuje dotknutým podnikom ziadne právo na obhajobu. Pokial sa Komisia pocas tejto prvej casti konania obracia na dotknuté podniky napríklad vo forme ziadosti o informácie, ide o cisto vysetrovací úkon a nie o úkon vypocúvania. Aj pripustenie nahliadnutia do spisu nie je v tomto stádiu konania zo zrejmých dôvodov upravené, lebo by mohlo vázne ohrozit vysetrovanie a prispiet k spomaleniu a nie k zrýchleniu konania. 122. Aj ked práva na obhajobu dotknutých podnikov nepochybne nadobúdajú význam iba po oznámení o výhradách, a teda výlucne pocas druhej casti konania, predchádzajúca prvá cast správneho konania má vplyv, hoci vzdy len v urcitom rozsahu, na moznosti obhajoby dotknutých podnikov. 123. Cím viac casu totiz uplynie od prvých vysetrovacích úkonov a od oznámenia o výhradách, tým stúpa moznost, ze sa zvýsia tazkosti pri zistovaní prípadných dôkazov v prospech obvinených, ktorými sa môzu bránit proti obvineniam vzneseným vo výhradách. Nepochybne je mozné uchovávat v knihách a v archívoch dôkazy, ktoré umoznujú dokumentovat vlastnú cinnost najmä na úcel nakladania s nevyhnutnými dôkazmi v prípade správneho alebo súdneho konania.([84]84) Ako vsak správne naznacila TU, plynutím casu bez ohladu na skutocnost, ci plynie pred alebo po oznámení o výhradách, sa môze stazit predkladanie dôkazov svedkami svedciacimi v jej prospech, a to najmä z dôvodu zmien, ktoré mohli nastat v zlození riadiacich orgánov dotknutých podnikov a presunov týkajúcich sa ostatných zamestnancov týchto podnikov. Súd prvého stupna na toto hladisko napadnutého rozsudku dostatocne neprihliadol.([85]85) 124. Práve neprimeraná dlzka prvej casti konania môze mat vplyv na budúce moznosti obhajoby dotknutých podnikov a v konecnom dôsledku môze upriet význam ich právu na obhajobu, ked sa tieto práva skutocne stanú vykonatelnými v druhej casti konania. Súd prvého stupna sa dopústa nesprávneho právneho posúdenia, ked tvrdí, ze neprimeraná dlzka prvej casti konania "nie je sama osebe spôsobilá" poskodit práva na obhajobu dotknutých podnikov.([86]86) 125. Preto sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 86 az 93 napadnutého rozsudku obmedzil rozsah svojho zistovania na otázky, ci boli práva obhajoby poskodené [neprimeranou] dlzkou tejto [poslednej] casti konania".([87]87) Súd prvého stupna mal okrem toho zistit, ci by neprimeraná dlzka prvej casti konania, ktorá sa uskutocnila pred oznámením o výhradách, mohla spôsobit skodu na budúcich moznostiach obhajoby dotknutých podnikov a najmä, ci TU presvedcivým spôsobom preukázala takéto poskodenie. 126. Takýto spôsob konania nie je vôbec porovnatelný s casovým predstihom výkonu práv na obhajobu. Vypocutie dotknutých podnikov a ich právo na nahliadnutie do spisu sú a ostanú vyhradené druhej casti konania, a teda tej, ktorá nasleduje po oznámení o výhradách. To vsak nevylucuje, ze poskodenie mozností obhajoby a spolu s ním aj porusenie práv na obhajobu majú svoj pôvod práve v neprimeranej dlzke predbezných vysetrovaní alebo dokonca v dlhej necinnosti Komisie pocas prvej casti konania. 127. Kedze napadnutý rozsudok neobsahuje v tejto súvislosti ziadne konstatovanie, musí sa zrusit a kedze sa vec nemôze rozhodnút s týmto stavom spisu, je potrebné, aby sa vrátila na Súd prvého stupna v zmysle clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora na úcely rozhodnutia. 3. O znízení pokuty (záverecné pripomienky v prvom odvolacom dôvode, ako aj v druhej casti piateho odvolacieho dôvodu) 128. Kedze na základe predchádzajúcich tvrdení uz tretia cast prvého odvolacieho dôvodu spôsobuje zrusenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu, predkladám dalej svoj názor na otázku prípadného znízenia pokuty, ktorá tvorí predmet druhej casti piateho odvolacieho dôvodu len subsidiárne. 129. TU vytýka Súdu prvého stupna, ze sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia alebo prinajmensom nedostatocným spôsobom v tomto bode odôvodnil napadnutý rozsudok v casti výsky pokuty. Podla TU mal Súd prvého stupna znízit túto výsku z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania. Súd prvého stupna najmä nevzal do úvahy okolnost, ze zodpovednost za neprimeranú dlzku konania znása výlucne Komisia a nemôze byt rozdelená medzi nu a dotknuté podniky, ako to najprv tvrdila táto institúcia.([88]88) 130. Ako uz bolo predtým uvedené, je síce pravda, ze v rámci odvolacieho konania Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat z dôvodov spravodlivého zaobchádzania svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút ulozených v rámci svojej rozhodovacej právomoci.([89]89) Súdny dvor vsak môze zistit, ci sa Súd prvého stupna nedopustil zjavného omylu alebo ci neporusil povinnost zásady proporcionality alebo rovnosti zaobchádzania.([90]90) 131. Vo veci samej je v prvom rade mozné predpokladat takýto zjavný omyl iba vtedy, ked Súd prvého stupna nesprávne posúdi rozsah svojej súdnej právomoci podla clánku 229 ES v spojení s clánkom 17 nariadenia c. 17. V druhom rade ide o zjavný omyl aj vtedy, ak Súd prvého stupna este pred svojím rozhodnutím o výske pokuty podrobne neposúdi kazdú skutocnost alebo tvrdenie, ktoré je v konkrétnom prípade podstatné pre jeho rozhodnutie o výske pokuty.([91]91) 132. Pokial ide o to, co sa týka rozsahu právomoci Súdu prvého stupna v zmysle clánku 229 ES, je potrebné vziat do úvahy, ze neobmedzená súdna právomoc nepodlieha rovnakým kritériám, ktoré platia pre zrusenie napadnutého rozhodnutia. Najmä v prípade neobmedzenej súdnej právomoci nejde iba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Komisie. Naopak, pri výkone tejto právomoci mozno prihliadat aj na hladiská primeranosti a spravodlivosti. O to viac je potrebné prihliadat na vady konania, akými je napríklad porusenie zásady primeranej dlzky konania, ktorá ako uz bolo predtým uvedené,([92]92) predstavuje porusenie základných práv, aj ked nemali vplyv na obsah rozhodnutia Komisie, a teda nespôsobujú ich zrusenie. 133. V tomto prípade Súd prvého stupna vzal toto hladisko podrobne do úvahy, ked vyhlásil, ze môze pripustit dalsie znízenie ulozenej pokuty uz iba z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania, za ktorú je zodpovedná Komisia.([93]93) V dôsledku toho sa v tejto súvislosti Súd prvého stupna nedopustil ziadneho zjavného omylu. 134. Iné je vsak jeho postavenie pokial ide o jeho povinnost prihliadat celkovo na vsetky okolnosti a vsetky tvrdenia podstatné na úcely rozhodnutia. 135. Medzi okolnosti, ktoré sa majú posudzovat v rámci neobmedzenej súdnej právomoci na úcely rozhodnutia, patrila v tomto prípade najmä zodpovednost Komisie za neprimeranú dlzku dvoch castí správneho konania, a teda nielen z dôvodu prekrocenia bezne potrebného casu od vypocutia úcastníkov konania do prijatia sporného rozhodnutia, ale aj pre fázu necinnosti, ktorá trvala viac ako tri roky pocas predbezného vysetrovania pred oznámením o výhradách. 136. Hoci Súd prvého stupna na zaciatku napadnutého rozsudku este uvádza zodpovednost Komisie za neprimeranú dlzku oboch castí správneho konania,([94]94) následne vsak pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci berie do úvahy iba zodpovednost Komisie za neprimeranú dlzku jednej z dvoch castí, najmä za cas, ktorý uplynul medzi vypocutím úcastníkov a prijatím napadnutého rozhodnutia. To je zrejmé najmä z bodu 436 napadnutého rozsudku, v ktorom sa zacínajú úvahy Súdu prvého stupna o výske pokuty. Odkazuje sa tam iba na bod 85 napadnutého rozsudku, a teda na tú cast, ktorá je venovaná zodpovednosti Komisie za neprimeranú dlzku konania po oznámení o výhradách. Naproti tomu chýba akýkolvek odkaz na bod 77 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva zodpovednost Komisie za neprimeranú dlzku konania pred oznámením o výhradách. 137. Kedze teda Súd prvého stupna neprihliadol vo vztahu k moznému súdnemu znízeniu pokuty aj na neprimeranú dlzku konania pred oznámením o výhradách, dopustil sa pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci v zmysle clánku 229 ES v spojení s clánkom 17 nariadenia c. 17 zjavného nesprávneho právneho posúdenia. 138. Preto aj v prípade, ze by na rozdiel od toho, co tu tvrdím,([95]95) nebol napadnutý rozsudok zrusený v celom rozsahu uz na základe prvého odvolacieho dôvodu, bude musiet byt aj tak zrusený v casti, kde Súd prvého stupna zamietol návrh TU na znízenie ulozenej pokuty. V takom prípade by sa mohol spor rozhodnút podla stavu spisu a Súdny dvor by na základe clánku 61 prvého odseku statútu mohol sám s konecnou platnostou rozhodnút o spore, Súdny dvor by mohol najmä sám rozhodnút s konecnou platnostou o znízení pokuty ulozenej Komisiou.([96]96) 139. V tomto prípade Komisia pri výpocte výsky pokuty v napadnutom rozhodnutí uz vykonala zo svojej iniciatívy znízenie o 100 000 eur. Nerozlisovala vsak medzi rôznymi vadami konania uvedenými v napadnutom rozhodnutí, takze nie je jasné, aká je cast sumy 100 000 eur, ktorá odkazuje najmä na neprimeranú dlzku konania. Komisia ani nerozlisovala medzi dvoma castami správneho konania. A ani nepripustila svoju výlucnú zodpovednost za neprimeranú dlzku oboch castí konania,([97]97) ako to naopak zistil Súd prvého stupna. Na základe toho sa nezdá, ze porusenie procesných práv TU bolo dostatocne odskodnené znízením, ktoré vykonala sama Komisia pri prílezitosti výpoctu pokuty. 140. Na základe tohto predpokladu sa zdá, ze dalsie znízenie pokuty je legitímne. Východiskom by mohla byt suma 25 000 eur, a teda znízenie, ktoré sám Súdny dvor vykonal vo veci Baustahlgewebe([98]98); v tom prípade bola pokuta pôvodne ulozená Komisiou v priblizne v dvojnásobnej výske ako pokuta ulozená TU v tomto prípade. 141. Okrem toho je v tomto prípade potrebné prihliadat na skutocnost, ze Komisia je podla toho, co uviedol Súd prvého stupna, zodpovedná za fázu necinnosti, ktorá trvala viac ako tri roky. Zdalo by sa teda vhodné vykonat znízenie pokuty v rovnakom rozsahu ako v spomínanej sume 25 000 eur za kazdý celý rok necinnosti pocas casti konania pred oznámením o výhradách, a teda spolu o 75 000 eur. Okrem toho by sa malo uznat dalsích 25 000 eur aj po zohladnení neprimeranej dlzky casti konania nasledujúcej po oznámení o výhradách. Z toho by vyplývalo, ze by Súdny dvor mohol dalej znízit pokutu, ktorá sa momentálne rovná výske 2 150 000 eur o celkovú sumu vo výske 100 000 eur. D - Predbezný návrh pokial ide o prvý odvolací dôvod a druhú cast piateho odvolacieho dôvodu 142. Podla odpovede, ktorú tu navrhujem vo vztahu k prvému odvolaciemu dôvodu,([99]99) sa musí napadnutý rozsudok zrusit v celom rozsahu a vec sa musí vrátit Súdu prvého stupna. 143. Ked Súdny dvor na rozdiel od odlisného názoru, aký je tu uvedený, dospeje k záveru, ze táto cast odvolania je nedôvodná, tak by mal aj tak zrusit napadnutý rozsudok v casti, kde zamietol návrh TU o znízenie ulozenej pokuty.([100]100) V tomto prípade by mal Súdny dvor znízit pokutu a vo zvysnej casti odvolanie zamietnut. VI - O trovách 144. Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 145. Kedze sa má táto vec na základe tu navrhnutého riesenia vo vztahu k prvému odvolaciemu dôvodu vrátit v celom rozsahu na Súd prvého stupna, Súdny dvor by mal o trovách konania rozhodnút v rozhodnutí vo veci samej.([101]101) VII - Návrh 146. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 16. decembra 2003 v spojených veciach T-5/00 a T-6/00 sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 3. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. __________________________________________________________________ [102]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [103]2 - Rozhodnutie Komisie 2000/117/ES z 26. októbra 1999, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES, vec IV/33.884 - Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie (FEG a TU) [neoficiálny preklad], oznámené pod císlom K(1999) 3439 (Ú. v. ES L 39, 2000, s. 1). __________________________________________________________________ [104]3 - Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a i./Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761. __________________________________________________________________ [105]4 - Proti tomu istému rozsudku bolo podané na Súdny dvor aj odvolanie, ktoré podalo FEG (vec C-105/04 P); pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som dnes predniesla. __________________________________________________________________ [106]5 - Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Toto nariadenie bolo v skutocnosti medzicasom nahradené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Toto druhé uvedené nariadenie sa vsak uplatnuje od 1. mája 2004, a teda na tento prípad sa uplatnuje výlucne nariadenie c. 17. __________________________________________________________________ [107]6 - Nederlandse Vereniging van Alleenvertegenwoordigers op Elektrotechnisch Gebied (Holandské zdruzenie výhradných zástupcov v oblasti elektrotechniky). __________________________________________________________________ [108]7 - Pozri odôvodnenia c. 151 az 153 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [109]8 - Vec T-5/00. __________________________________________________________________ [110]9 - Vec T-6/00. __________________________________________________________________ [111]10 - Vo veci T-6/00 TU okrem toho subsidiárne navrhovala zrusenie tvrdenia, ze porusila clánok 81 ES, uvedené v clánku 3 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [112]11 - Pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2000, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, T-5/00 R, Zb. s. II-4121, a predsedu Súdneho dvora z 23. marca 2001, FEG/Komisia, C-7/01 P (R), Zb. s. I-2559. __________________________________________________________________ [113]12 - Pozri uznesenie zo 16. októbra 2000, spojené veci T-5/00 a T-6/00. __________________________________________________________________ [114]13 - Pozri rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, nazývaný "Cement", C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 47 az 49, a z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C-37/03 P, Zb. s. I-7975, body 43 a 53. __________________________________________________________________ [115]14 - Rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 35; z 23. marca 2004, Európsky ombudsman/Lamberts, C-234/02 P, Zb. s. I 2803, bod 77, a z 30. júna 2005, Eurocermex/ÚHVT, C-286/04 P, Zb. s. I 5797, bod 50. __________________________________________________________________ [116]15 - Pozri tiez bod 209 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [117]16 - Rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53, a zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 25. Pozri tiez v rovnakom zmysle rozsudok zo 7. júla 2005, Le Pen/Parlament, C-208/03 P, Zb. s. I-6051, bod 45. __________________________________________________________________ [118]17 - Pozri najmä body 360, 367 a 379 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [119]18 - V odôvodnení c. 69 napadnutého rozhodnutia, ako aj v bode 353 napadnutého rozsudku bol pouzitý výraz "viac menej zhodné záujmy". __________________________________________________________________ [120]19 - Pozri bod 20 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [121]20 - V kazdom prípade, ak by sa aj malo prihliadat na tvrdenie TU týkajúce sa pouzitia výrazu "klúcová úloha" ako na obvinenie zo skreslenia skutkového stavu, a preto by povazovalo za prípustné, v kazdom prípade by bolo nedôvodné. Výraz "klúcová úloha", ktorý pouzil Súd prvého stupna je totiz v podstate zhodný s výrazom, ktorý pouzila Komisia v napadnutom rozhodnutí "významná úloha, ktorá sa ma posudzovat jednotlivo" (pozri v tejto súvislosti odôvodnenie c. 69 napadnutého rozhodnutia). __________________________________________________________________ [122]21 - Pozri v tejto súvislosti bod 351 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna vychádza z podobných dôvodov uvedených TU na prvom stupni pri svojich úvahách týkajúcich sa úcasti TU na kolektívnom rezime výlucného obchodovania. __________________________________________________________________ [123]22 - Bod 355 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [124]23 - Pozri rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 55 az 57. __________________________________________________________________ [125]24 - Pozri rozsudky z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri/Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, body 142, ako aj 143 a 144, a Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, najmä bod 81, ako aj body 82 az 85, ako aj rozsudky z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazione, C-49/92 P, Zb. s. I-4145, body 87 a 96, a Hüls/Komisia, C-199/92 P, Zb. s. I-4287, bod 155. __________________________________________________________________ [126]25 - Pozri body 20 a 36 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [127]26 - Pozri body 40 az 43 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [128]27 - Pozri v tejto súvislosti napríklad bod 365 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [129]28 - Pozri bod 377 napadnutého rozsudku; pozri tiez bod 42 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [130]29 - Bod 378 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [131]30 - Pozri najmä body 406 a 413 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [132]31 - Prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu sa zaoberá dlzkou trvania kolektívneho rezimu výlucného obchodovania (clánok 1 napadnutého rozhodnutia), druhá cast dlzkou trvania systému urcovania cien (clánok 2 napadnutého rozhodnutia) a tretia cast dlzkou trvania úcasti TU na oboch poruseniach (clánok 3 napadnutého rozhodnutia). __________________________________________________________________ [133]32 - Bod 61 odvolania. __________________________________________________________________ [134]33 - Pozri bod 20 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [135]34 - Pozri rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 258 a 260. __________________________________________________________________ [136]35 - Pozri bod 342 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [137]36 - Pozri v tejto súvislosti body 40 a 41 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [138]37 - Pozri v tejto súvislosti body 128 az 141 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [139]38 - Pozri rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, bod 245; pozri tiez rozsudky zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 34; zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. a. I-9991, bod 73, a Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 129. __________________________________________________________________ [140]39 - Pozri rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 365. __________________________________________________________________ [141]40 - Oznámenie Komisie - Usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (98/C 9/03) Text s významom pre EHP (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171). __________________________________________________________________ [142]41 - Body 53 az 66 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [143]42 - Bod 415 v spojení s bodmi 377 az 379 napadnutého rozsudku; pozri tiez bod 51 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [144]43 - Pozri body 51 a 72 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [145]44 - Pozri rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 243, 315 a 316. __________________________________________________________________ [146]45 - Bod 432 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [147]46 - Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme. __________________________________________________________________ [148]47 - Body 73 a 74 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [149]48 - Bod 77 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [150]49 - Body 78 a 79 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [151]50 - Bod 84 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [152]51 - Body 85 a 93 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [153]52 - Body 86 az 93 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [154]53 - Dalej aj "ESLP". __________________________________________________________________ [155]54 - Vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach TU odkazuje najmä na rozsudky ESLP z 5. februára 1980, Deweer, séria A, c. 35, s. 24, bod 46; z 15. júla 1982, Eckle, séria A, c. 51, s. 33, bod 73, a z 10. decembra 1982, Corigliano, séria A, c. 57, bod 34. __________________________________________________________________ [156]55 - Odôvodnenie c. 152 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [157]56 - Pozri rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 179. __________________________________________________________________ [158]57 - Pozri v tomto zmysle rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 21, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 170 a 171. Súdny dvor vsak upozornil aj na skutocnost, "ze respektovanie zásady kontradiktórnosti ako zásady iných procesných záruk uvedených v clánku 6 ods. 1 EDLP sa týka iba súdneho konania pred ,súdom` (rozsudok Ciment, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 70). Z toho je mozné vyvodit, ze v rámci správneho konania pred Komisiou vôbec neprichádza do úvahy priame uplatnenie clánku 6 ods. 1 EDLP. __________________________________________________________________ [159]58 - Ú. v. ES 2000, C 364, s. 1. Charta základných práv este nemá sama právne záväzné úcinky porovnatelné s úcinkami primárneho práva, avsak ako pramen právneho vedomia objasnuje rozsah základných práv zarucených právom Spolocenstva. Pozri v tejto súvislosti moje návrhy z 8. septembra 2005, vo veci Parlament/Rada, C-540/03, vec v konaní, bod 108, a zo 14. októbra 2004 vo veci Berlusconi a i., C-387/02, C-391/02 a C-403/02 (rozsudok z 3. mája 2005, Zb. s. I-3565), bod 83; v rovnakom zmysle pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro 29. júna 2004 vo veci Nardone/Komisia, C-181/03 P (rozsudok z 13. januára 2005, Zb. s. I-199), bod 51; generálny advokát Mischo 20. septembra 2001 vo veci Booker Aquaculture a Hydro Seafood, C-20/00 a C-64/00 (rozsudok z 10. júla 2003, Zb. s. I-7411), bod 126; generálny advokát Tizzano 8. februára 2001 vo veci BECTU, C-173/99 (rozsudok z 26. júna 2001, Zb. s. I-4881 a I-4883), bod 28, a generálny advokát Léger 10. júla 2001 vo veci Rada/Hautala, C-353/99 P (rozsudok zo 6. decembra 2001, Zb. s. I-9565), body 82 a 83; pozri tiez nedávne návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber 24. októbra 2002 vo veci Evans, C-63/01 (rozsudok zo 4. decembra 2003, Zb. s. I-14447), bod 80. __________________________________________________________________ [160]59 - V tomto prípade sa este z casových dôvodov neuplatnuje Charta základných práv, pretoze bola vyhlásená iba po prijatí napadnutého rozhodnutia. V budúcnosti vsak bude potrebné prihliadat na skutocnost, ze v konaniach v oblasti hospodárskej sútaze sa Komisia slávnostne zaviazala dodrziavat Chartu základných práva, cím na seba jednostranne prevzala povinnost v tomto zmysle (vyhlásenie Predsedu Európskej komisie Romana Prodiho zo 7. decembra 2000 pri prílezitosti Európskej rady v Nice); okrem toho pozri odôvodnenie c. 37. nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [161]60 - Pozri v tejto súvislosti clánok 15 ods. 4 nariadenia c. 17. __________________________________________________________________ [162]61 - Pozri rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 182. __________________________________________________________________ [163]62 - Francúzska verzia: "La période ŕ prendre en considération... débute dčs qu'une personne se trouve officiellement inculpée ou lorsque les actes effectués par les autorités de poursuite en raison des soupçons qui pčsent contre elle ont des répercussions importantes sur sa situation"; anglická verzia: "The period to be taken into consideration... begins at the time when formal charges are brought against a person or when that person has otherwise been substantially affected by actions taken by the prosecuting authorities as a result of a suspicion against him"; pozri rozsudok ESLP Pedersen & Baadsgaard v. Dánsko zo 17. decembra 2004, c. 49017/99, § 44; pozri tiez v tom istom zmysle rozsudky ESLP Ringeisen zo 16. júla 1971, séria A c. 13, § 110, a Corigliano z 10. decembra 1982, séria A, c. 57, § 34, a judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 54. __________________________________________________________________ [164]63 - Pozri rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 182. __________________________________________________________________ [165]64 - O premlcaní postihnutelného konania v protimonopolnom práve pozri pre doterajsie prípady nariadenie Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61) a pre budúce prípady clánok 25 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [166]65 - Pozri rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 182. Opacný názor má generálny advokát Mischo, ktorý sa vo svojich návrhoch prednesených 25. októbra 2001 vo veci PVC II, C-250/99 P (rozsudok z 15. októbra 2002, Zb. s. I-8375), bod 40 a nasl., nedomnieva, ze sa má prihliadat na casové obdobie predchádzajúce oznámeniu o výhradách. __________________________________________________________________ [167]66 - Pozri rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 181 az 183. __________________________________________________________________ [168]67 - Tamze, body 182 az 184. __________________________________________________________________ [169]68 - O uplatnitelných kritériách pozri rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 187 a 188, a Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, najmä bod 29. __________________________________________________________________ [170]69 - Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. septembra 1992, Automatec/Komisia, T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 77, a zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C-199/97 P, Zb. s. I-1341, bod 88. __________________________________________________________________ [171]70 - Bod 77 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [172]71 - V tejto súvislosti pozri bod 86 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [173]72 - Pozri rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 191 az 200, a Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, body 26 az 48, ktorých predmetom posúdenia je výlucne primeranost dlzky konania. Pozri tiez judikatúru ESLP, napríklad rozsudok Corigliano, uz citovaný v poznámke pod ciarou 62, § 31. __________________________________________________________________ [174]73 - Aj ESLP (rozsudok Schouten & Meldrum v. Holandsko z 9.decembra 1994, séria A c. 304, § 75) v zásade uznáva, ze primeraný postih za porusenie zásady primeranej dlzky konania sa musí hladat v rámci príslusného právneho poriadku: francúzska verzia: "... il appartient en principe aux juridictions nationales de juger ce que doit ętre, en vertu de leur systčme juridique, la sanction appropriée pour une violation, imputable ŕ l'une des parties, de l'exigence d'un 'délai raisonnable`..."; anglická verzia: "... it is in principle for the national courts to decide what the appropriate sanction should be under their legal system for a breach attributable to one of the parties of the 'reasonable time` requirement...". __________________________________________________________________ [175]74 - Takýto rozdielny výsledok môze napríklad spocívat v zistení menej závazných porusení, v mensej pokute alebo aj v odmietnutí dalsieho pokracovania v konaní. __________________________________________________________________ [176]75 - Pozri medzi inými rozsudok z 10. júla 1980, Distillers Company/Komisia, 30/78, Zb. s. 2229, bod 26, o vypocutí poradnej komisie; zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, bod 31, týkajúci sa porusenia zásady kontradiktórnosti; z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/Komisia, C-465/02 a C-466/02, Zb. s. I-9115, body 36 az 40, týkajúce sa jazykového rezimu v regulacnom výbore, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 315 az 328, týkajúce sa práva na nahliadnutie do spisu. Pozri tiez, pokial ide o volbu správneho právneho základu a legislatívneho postupu, rozsudok z 11. septembra 2003, Komisia/Rada, C-211/01, Zb. s. I-8913, bod 52, ako aj moje návrhy prednesené 26. mája 2005 vo veci Komisia/Rada, C-94/03 (vec v konaní), bod 53. __________________________________________________________________ [177]76 - Pokial ide o porusenia práva na nahliadnutie do spisu, pozri napríklad rozsudky z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, body 77 a 82, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 315 az 317 a 321 az 323. __________________________________________________________________ [178]77 - V rovnakom zmysle pokial ide o porusenia práva na nahliadnutie do spisu napríklad rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 318 a 324, a rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 73 az 75 a 131. __________________________________________________________________ [179]78 - Pozri vsak návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo 25. októbra 2001 vo veci Degussa/Komisia, C-250/99, body 76, 80 a 83. __________________________________________________________________ [180]79 - Pozri rozsudky z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, body 52, 57 a 58, týkajúci sa prípadu pomoci na základe zmluvy ESUO, ako aj rozsudky vydané pri prílezitosti konaní o nesplnenie povinnosti z 21. januára 1999, Komisia/Belgicko, C-207/97, Zb. s. I-275, body 25 az 27, a zo 16. mája 1991, Komisia/Holandsko, C-96/89, Zb. s. I-2461, body 15 a 16. __________________________________________________________________ [181]80 - Pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Baustahlgewebe (uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 49), v ktorom Súdny dvor dospel k záveru, ze rozsudok Súdu prvého stupna napriek neprimeranej dlzke konania na prvom stupni nemusí byt zrusený, ked chýba akákolvek indícia o skutocnosti, ze dlzka konania mala vplyv na výsledok sporu. Okrem toho pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo, uz citované v poznámke pod ciarou 65, body 75 az 78 a 84 az 85. __________________________________________________________________ [182]81 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, body 48 a 141 az 143. Pozri tiez body 130 az 146 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [183]82 - Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Degussa/Komisia, uz citované v poznámke pod ciarou 65, bod 79. O prípadnej moznosti zaloby o náhradu skody pozri rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 122, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora PVC II, uz citovaným v poznámke pod ciarou 56, body 173 az 178. __________________________________________________________________ [184]83 - Pozri v tomto zmysle ustálenú judikatúru, najmä rozsudky Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 76, bod 75, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 315 a 316. __________________________________________________________________ [185]84 - V tomto zmysle pozri bod 87 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [186]85 - Problém striedania zamestnancov uz TU uvádzala na prvom stupni (vec T-6/00) v bodoch 213 a 214 svojej zaloby, ako aj v bodoch 235 a 237 az 239 svojej repliky, ale Súd prvého stupna sa o tom v napadnutom rozsudku nezmienuje ani nepriamo v bodoch 86 az 93. __________________________________________________________________ [187]86 - Body 78 a 79 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [188]87 - Bod 86 napadnutého rozsudku; k rozsahu preskúmania pozri aj bod 93 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [189]88 - Odôvodnenie c. 152 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [190]89 - Pozri judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 38, ako aj rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 614. __________________________________________________________________ [191]90 - Pozri rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 365. __________________________________________________________________ [192]91 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 24, body 244 a 303, a Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 128. __________________________________________________________________ [193]92 - Pozri body 114 az 118 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [194]93 - Pozri bod 436 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [195]94 - Pozri body 77 a 85 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [196]95 - V tejto súvislosti pozri moje úvahy o prvom odvolacom dôvode v bodoch 120 az 127 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [197]96 - Ako sa to stalo napríklad vo veci Cement, uz citovanej v poznámke pod ciarou 13, body 384 a 385. __________________________________________________________________ [198]97 - Odôvodnenia c. 151 az 153 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [199]98 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, najmä bod 141. __________________________________________________________________ [200]99 - Body 120 az 127 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [201]100 - Pozri v tejto súvislosti moje úvahy o záverecných pripomienkach k prvému odvolaciemu dôvodu, ako aj k druhej casti piateho odvolacieho dôvodu, uvedené v bodoch 128 az 141 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [202]101 - Pozri v tejto súvislosti napríklad rozsudky zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 82; z 3. júla 2003, Chronopost a i./Ufex a i., C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993, bod 45, a z 29. apríla 2004, Parlament/Reynolds,C-111/02 P, Zb. s. I-5475, bod 3 výroku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote97 98. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote98 99. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote99 100. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote100 101. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footnote101 102. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref1 103. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref2 104. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref3 105. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref4 106. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref5 107. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref6 108. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref7 109. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref8 110. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref9 111. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref10 112. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref11 113. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref12 114. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref13 115. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref14 116. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref15 117. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref16 118. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref17 119. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref18 120. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref19 121. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref20 122. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref21 123. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref22 124. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref23 125. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref24 126. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref25 127. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref26 128. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref27 129. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref28 130. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref29 131. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref30 132. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref31 133. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref32 134. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref33 135. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref34 136. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref35 137. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref36 138. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref37 139. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref38 140. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref39 141. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref40 142. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref41 143. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref42 144. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref43 145. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref44 146. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref45 147. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref46 148. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref47 149. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref48 150. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref49 151. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref50 152. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref51 153. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref52 154. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref53 155. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref54 156. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref55 157. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref56 158. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref57 159. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref58 160. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref59 161. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref60 162. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref61 163. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref62 164. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref63 165. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref64 166. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref65 167. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref66 168. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref67 169. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref68 170. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref69 171. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref70 172. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref71 173. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref72 174. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref73 175. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref74 176. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref75 177. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref76 178. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref77 179. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref78 180. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref79 181. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref80 182. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref81 183. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref82 184. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref83 185. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref84 186. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref85 187. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref86 188. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref87 189. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref88 190. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref89 191. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref90 192. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref91 193. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref92 194. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref93 195. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref94 196. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref95 197. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref96 198. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref97 199. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref98 200. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref99 201. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref100 202. file:///tmp/lynxXXXXLsMmqo/L97829-3325TMP.html#Footref101