NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 8. decembra 2005 ^1([1]1) Vec C-105/04 P Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied proti Komisii Európskych spolocenstiev, dalsí úcastníci konania: Technische Unie BV, CEF City Electrical Factors BV, CEF Holdings Ltd "Odvolanie proti rozsudku Súdu prvého stupna - Právo hospodárskej sútaze - Clánok 81 ods. 1 ES - Trh s elektrotechnikou v Holandsku - Zdruzenie velkoobchodných podnikov - Kolektívna dohoda o výhradnom obchodovaní a dohody o cenách a zlavách - Neprimeraná dlzka konania" I - Úvod 1. Táto vec vychádza z protimonopolného konania, ktoré zacala Komisia vo veci velkoobchodného trhu s elektrotechnikou v Holandsku. V uvedenom konaní, ktorého dlzka od prvého vysetrovania az po rozhodnutie Komisie presiahla osem rokov, ulozila Komisia Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied (dalej len "FEG"), ako aj Technische Unie BV (dalej len "TU"), ktorá je jedným z clenov tohto zdruzenia, pokuty za porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 2. Toto rozhodnutie Komisie z 26. októbra 1999([2]2) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Súd prvého stupna rozsudkom zo 16. decembra 2003 v spojených veciach T-5/00 a T-6/00([3]3) v celom rozsahu potvrdil (dalej len "napadnutý rozsudok"). 3. FEG podalo na Súdny dvor proti tomuto prvostupnovému rozsudku([4]4) odvolanie. Okrem viacerých odvolacích dôvodov, ktorými FEG v podstate namieta nedostatok odôvodnenia a porusenie clánku 81 ES, vytýka Súdu prvého stupna najmä, ze nevyvodil nevyhnutné dôsledky z neprimeranej dlzky konania pred Komisiou. II - Právny rámec 4. Clánok 81 ES zakazuje "vsetky dohody medzi podnikatelmi, rozhodnutia zdruzení podnikatelov a zosúladené postupy, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu...". 5. Komisia môze takéto správanie potrestat ulozením pokuty podnikom, ktoré boli úcastníkmi týchto dohôd. V tejto súvislosti clánok 15 ods. 2 nariadenia Rady c. 17([5]5) (dalej len "nariadenie c. 17") stanovuje: "Komisia môze rozhodnutím ulozit podnikom alebo zdruzeniam podnikov pokuty od 1 000 do 1 000 000 úctovných jednotiek alebo viac, ale nepresahujúcej 10 % obratu v predchádzajúcom obchodnom roku kazdého podniku, ktorý sa zúcastnil porusenia, ak bud úmyselne, alebo z nedbalosti: a) porusili clánok [81 ods. 1 ES]... ... Pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie." III - Skutkový stav a konanie A - Skutkový stav a konanie pred Komisiou 6. Otázka práva hospodárskej sútaze, z ktorej vychádza tento spor sa týka holandského velkoobchodného trhu s elektrotechnikou, ako napríklad drôtov a káblov a tiez trubiek z polyvinylchloridu (PVC). Zo zistení Komisie vyplýva, ze na tomto trhu existoval tzv. kolektívny rezim výlucného obchodovania, na ktorom sa zdruzenie podnikov FEG dohodlo okrem iného so zdruzením podnikov NAVEG([6]6) v podobe tzv. "gentlemen's agreement", a ze jeho cielom bolo zabránit dodávkam podnikom nepatriacim do FEG. Okrem iného sa zistilo, ze FEG obmedzilo moznost svojich clenov slobodne a nezávisle si urcovat svoje predajné ceny. 7. V bodoch 3 az 5 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna zhrnuje skutkové okolnosti tejto veci takto: "3 Spolocnost CEF Holdings Ltd (dalej len ,CEF UK`), velkoobchodník s elektrotechnickým materiálom, usadená v Spojenom královstve sa rozhodla pôsobit na holandskom trhu, kde si na ten úcel zalozila v máji 1989 dcérsku spolocnost CEF City Electrical Factors BV (dalej len ,CEF BV`). Kedze sa CEF BV a CEF UK domnievali, ze majú problémy so zásobovaním v Holandsku, 18. marca 1991 predlozili Komisii Európskych spolocenstiev staznost, ktorá bola do registra zapísaná nasledujúci den. 4 Táto staznost sa vztahovala na tri zdruzenia podnikov pôsobiace na trhu s elektrotechnikou, ako na ich clenov. Okrem FEG islo o Nederlandse Vereniging van Alleenvertegenwoordigers op Elektrotechnisch Gebied (dalej len ,NAVEG`) a o Unie van de Elektrotechnische Ondernemers (dalej len ,UNETO`). 5 CEF sa domnievala, ze tieto zdruzenia a ich clenovia uzavreli kolektívne dohody o vzájomnom výlucnom obchodovaní na vsetkých úrovniach distribucných kanálov elektrotechnického materiálu v Holandsku. V dôsledku toho sa vstup velkoobchodníka s elektrotechnickým materiálom, ktorý nebol clenom FEG, na holandsky trh stal takmer nemozným. Výrobcovia a ich obchodní zástupcovia alebo dovozcovia dodávali elektrotechnický materiál len clenom FEG a elektroinstalatéri sa mohli zásobovat len u nich. Listom z 22. októbra 1991 CEF rozsírila rozsah svojej staznosti s cielom zrusenia dohôd o cenách a znízení cien uzavretých medzi FEG a jej clenmi, ako aj dohôd, ktorých cielom bolo zabránit CEF zúcastnit sa na urcitých projektoch. Od januára 1992 CEF namietala tiez vertikálne dohody o cenách medzi urcitými výrobcami elektrotechnického materiálu a velkoobchodníkmi, ktorí sú clenmi FEG." 8. Okrem toho v bodoch 6 az 14 napadnutého rozsudku sa vo vztahu k vykonávaniu setrenia a ku konaniu pred Komisiou uvádza toto: "6 [Komisia v období od júna do augusta 1991 poslala FEG okrem iného rôzne ziadosti o informácie na základe clánku 11 nariadenia c. 17]. 7 Dna 16. septembra 1991 zaslala Komisia FEG upovedomenie týkajúce sa najmä tlaku, vyvíjaného na mnohých dodávatelov elektrotechnického materiálu, aby nezásobovali CEF, dohôd o cenách a znízení cien uplatnovanými clenmi FEG, ako aj úrovne obratu pouzitej ako kritérium na vstup do FEG. 8 Dna 27. apríla 1993 Komisia vypocula niektorých dodávatelov elektrotechnického materiálu podla clánku 11 nariadenia c. 17. 9 Dna 10. júna 1994 poziadala Komisia FEG o informácie podla clánku 11 nariadenia c. 17. 10 V dnoch 8. a 9. decembra 1994 vykonala Komisia podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 niektoré setrenia FEG a niektorých jej clenov, medzi ktorými aj TU. 11 Dna 3. júla 1996 oznámila Komisia svoje výhrady FEG a jej siedmim clenom [medzi ktorými bola aj TU] (dalej len "oznámenie o výhradách"). FEG a TU poslali v uvedenom poradí vyjadrenie k tomuto oznámeniu 13. decembra 1996 a 13. januára 1997. 12 FEG a TU poslali Komisii niekolko ziadostí o nahliadnutie do spisu. Po tom, ako im boli 16. septembra 1997 dorucené niektoré dalsie dokumenty nachádzajúce sa v spise, obaja zaslali Komisii 10. októbra 1997 doplnujúce vyjadrenie k oznámeniu o výhradách. 13 Dna 19. novembra 1997 sa konalo vypocutie za prítomnosti vsetkých adresátov oznámenia o výhradách ako aj CEF. 14 Preto Komisia prijala 26. októbra 1999 napadnuté rozhodnutie..." B - Napadnuté rozhodnutie 9. V napadnutom rozhodnutí Komisia v podstate zistila, ze FEG dvomi konaniami porusilo clánok 81 ods. 1 ES, na základe coho mu ulozila pokutu. Výnatok z výroku napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 FEG porusilo clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze na základe zmluvy uzavretej s NAVEG, ako aj na základe zosúladeného postupu s dodávatelmi nezastúpenými v NAVEG vytvorilo kolektívny rezim výlucného obchodovania s cielom zabránit dodávkam podnikom nepatriacim do FEG. Clánok 2 FEG porusilo clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze priamo ci nepriamo obmedzilo moznost svojich clenov slobodne a nezávisle si urcovat svoje predajné ceny. S týmto cielom prijalo záväzné rozhodnutie o pevných cenách a záväzné rozhodnutie o zverejnovaní cien, ktoré rozsírilo medzi svojimi clenmi prostredníctvom odporúcaní týkajúcich sa hrubých a cistých cien a vytvorilo im fórum, ktoré im umoznovalo viest diskusie o cenách a zlavách. ... Clánok 4 1. FEG je povinné bez zbytocného odkladu ukoncit protiprávne konanie uvedené v clánkoch 1 a 2, ak tak uz neurobilo. ... Clánok 5 1. Za porusenia uvedené v clánkoch 1 a 2 bola FEG ulozená pokuta vo výske 4,4 milióna eur. ..." 10. Pokial ide o výpocet pokuty, Komisia sa vzhladom na pochybenia v správnom konaní, ktoré sama pripustila, ako aj vzhladom na znacnú dlzku konania rozhodla znízit výsku pokuty o 100 000 eur.([7]7) C - Konanie na Súde prvého stupna 11. Proti napadnutému rozhodnutiu podali FEG([8]8) aj TU([9]9) zalobu na Súd prvého stupna, v ktorých obe navrhovali, aby Súd prvého stupna - zrusil napadnuté rozhodnutie([10]10), - subsidiárne zrusil napadnuté rozhodnutie v casti, v ktorej urcovalo výsku príslusných pokút, - dalej subsidiárne znízil sumu ulozenej pokuty a - zaviazal Komisiu a vedlajsích úcastníkov, ktorí vstúpili do konania na podporu návrhov Komisie nahradit trovy konania. 12. Návrh na predbezné opatrenie, ktoré podalo FEG, bol zamietnutý.([11]11) 13. Predseda prvej komory Súdu prvého stupna rozhodol o povolení vstupu CEF BV a CEF UK (dalej len spolu "CEF") na podporu návrhov Komisie.([12]12) 14. Po tom, ako boli veci T-5/00 a T-6/00 spojené na úcely spolocného ústneho konania a rozsudku, vyhlásil Súd prvého stupna 16. decembra 2003 napadnutý rozsudok, v ktorom - zamietol zaloby a - zaviazal kazdého zalobcu znásat vlastné trovy konania. 15. Odvolaním doruceným do kancelárie Súdneho dvora 26. februára 2004 FEG navrhuje, aby Súdny dvor: - zrusil napadnutý rozsudok v spojených veciach T-5/00 a T-6/00 alebo aspon vo veci T-5/00 a sám v novom rozhodnutí úplne alebo ciastocne zrusil napadnuté rozhodnutie Komisie a nariadil podstatné znízenie pokuty, ktorá mu bola ulozená, - subsidiárne zrusil napadnutý rozsudok v spojených veciach T-5/00 a T-6/00 alebo aspon vo veci T-5/00 a vrátil vec Súdu prvého stupna na dalsie konanie a - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania v oboch stupnoch. 16. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako celok ako neprípustné alebo prinajmensom ako nedôvodné, - zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. 17. Vedlajsí úcastníci konania CEF navrhujú, aby Súdny dvor: - zamietol odvolanie ako celok ako zjavne neprípustné alebo neprípustné alebo prinajmensom ako nedôvodné a - zaviazal odvolatela na náhradu trov konania. 18. Konanie vo veci sa uskutocnilo na Súdnom dvore najskôr v rámci písomnej casti a následne pokracovalo 22. septembra 2005 spolocne s vecou C-113/04 P ústnou castou konania. IV - Druhý, tretí, stvrtý, piaty a siesty odvolací dôvod 19. Druhým az siestym odvolacím dôvodom FEG namieta proti rôznym castiam napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna jednotlivo analyzuje zistenia Komisie týkajúce sa porusení protimonopolnej právnej úpravy, ako aj dlzku ich trvania. 20. Skôr ako pristúpim k rozboru jednotlivých odvolacích dôvodov je vhodné pripomenút hodnotiace kritérium, ktoré vyplýva z clánku 225 ods. 1 ES a z clánku 58 prvého odseku Statútu Súdneho dvora, ktoré Súdny dvor vo svojej ustálenej judikatúre pouzíva v konaniach o odvolaní([13]13): odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Súd prvého stupna je preto výlucne príslusný na konstatovanie a posúdenie relevantného skutkového stavu, ako aj na posúdenie dôkazných prostriedkov. Posúdenie tohto skutkového stavu a dôkazných prostriedkov teda nezakladá, s výnimkou ich skreslenia, právnu otázku, ktorá ako taká podlieha preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolacieho konania. 21. Okrem toho odvolanie, kde sa iba opakujú zalobné dôvody a tvrdenia uz raz uvedené pred Súdom prvého stupna a ktoré neobsahuje argumentáciu smerujúcu osobitne k odstráneniu právnych vád, ktoré má napadnutý rozsudok, túto poziadavku nesplna. Takéto odvolanie totiz v skutocnosti sleduje iba opakované posúdenie zaloby podanej na Súd prvého stupna, co nepatrí do právomoci Súdneho dvora.([14]14) 22. Na základe toho je potrebné dalej pristúpit k preskúmaniu druhého az siesteho odvolacieho dôvodu. A - Druhý odvolací dôvod: neprihliadnutie na dôkazy v prospech zalobcu týkajúce sa kolektívnej dohody o výlucnom obchodovaní 23. Svojím druhým odvolacím dôvodom FEG vytýka Súdu prvého stupna, ze porusil zásady prezumpcie neviny a povinnosti odôvodnenia, kedze neuznal ako dôkazy v prospech zalobcu dokumenty, ktoré boli vyhotovené po zacatí vysetrovania Komisie alebo po zaslaní jej upovedomenia, ale v kazdom prípade pred oznámením o výhradách. 24. Tento druhý odvolací dôvod, ktorý úzko súvisí s prvým, odkazuje najmä na body 196 a 208 napadnutého rozsudku. V týchto bodoch Súd prvého stupna skúma dôkaznú hodnotu rôznych dokumentov vyhotovených tretími osobami a predlozených Komisii, ktoré podla názoru FEG svedcia proti dôvodom uvedeným v súvislosti s kolektívnym rezimom výlucného obchodovania. Súd prvého stupna tu dospel k záveru, ze dotknuté dokumenty nemajú vplyv na tvrdenie Komisie, podla ktorej sa "gentlemen's agreement", existujúca medzi FEG a NAVEG, naozaj realizovala.([15]15) 25. FEG proti tomuto záveru namieta a tvrdí, ze napadnutý rozsudok je vnútorne rozporný. Na jednej strane sa totiz na upovedomenie Komisie neprihliada, pokial ide o urcenie pociatocného okamihu na úcely uplatnenia zásady primeranej dlzky konania. V tejto súvislosti teda Súd prvého stupna povazoval FEG za obvineného na základe formálneho obvinenia iba od okamihu oznámenia o výhradách a nie uz od upovedomenia. Na druhej strane sa vsak v súvislosti s hodnotením dôkazov FEG povazuje za formálne obvineného uz od okamihu upovedomenia. Týmto spôsobom Súd prvého stupna neuznal za dôkazy v prospech zalobcu dokumenty, ktoré siahajú do obdobia po zacatí setrenia Komisie, alebo jej upovedomenia. Súd prvého stupna sporným dokumentom automaticky a bez dalsích vysvetlení nepriznáva povahu dôkazov v prospech zalobcov. 26. Posúdenie rozporu v odôvodnení rozsudku Súdu prvého stupna je právnou otázkou, ktorej sa ako takej mozno dovolávat v rámci konania o odvolaní.([16]16) Z tohto hladiska je teda odvolanie FEG prípustné. 27. Na rozdiel od toho, co, ako sa zdá, navrhuje FEG, vsak nemá posúdenie dôkaznej hodnoty dokumentov nic spolocné s posúdením primeranosti dlzky konania. V súlade s tým dve casti napadnutého rozsudku, v ktorých sa Súd prvého stupna zaoberá dlzkou konania a dôkaznou hodnotou sporných dokumentov, spolu logicky nesúvisia, a teda na rozdiel od toho, co tvrdí FEG, nemôzu si ani protirecit, pokial ide o ich obsah. 28. Najmä samotná skutocnost, ze urcitý dokument bol vyhotovený pred oznámením o výhradách nevyhnutne nespôsobuje, ze tento dokument je dôkazom v prospech obvineného. Ani dokument, ktorý bol vyhotovený po oznámení o výhradách nie je nevyhnutne dôkazom v neprospech zalobcu. Naopak, dôkazná hodnota dokumentu sa musí vzdy skúmat s prihliadnutím na vsetky okolnosti daného prípadu. V dôsledku toho môze byt údajný dôkaz v prospech zalobcu neplatný napríklad preto, ze bol vyhotovený na základe iniciatívy adresátov obvinení a v okamihu, ked uz bolo jasné, ze Komisia mala pociatocné podozrenie z porusenia protimonopolnej právnej úpravy, a teda ze dotknuté podniky uz boli oboznámené ("in tempore suspecto"). V tomto prípade Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku vykonal práve takéto posúdenie bez toho, aby sa dopustil akéhokolvek právneho omylu. 29. V konecnom dôsledku je preto druhý odvolací dôvod síce prípustný, ale nedôvodný. B - Tretí odvolací dôvod: posúdenie dôkazov týkajúcich sa dlzky kolektívnej dohody o výlucnom obchodovaní 30. Svojím tretím odvolacím dôvodom FEG vytýka Súdu prvého stupna porusenie clánku 81 ods. 1 ES a povinnosti odôvodnenia, kedze povazoval za dôvodné dôkazy, ktoré uviedla Komisia, týkajúce sa existencie, ale najmä dlzky kolektívnej dohody o výlucnom obchodovaní. 31. Tento odvolací dôvod sa vztahuje najmä na cast napadnutého rozsudku týkajúcu sa nadpisu "o návrhoch na zrusenie [napadnutého rozhodnutia]" a jeho casti II.B.1.b. Tam Súd prvého stupna dôkladne skúma otázku, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí splnila poziadavky dôkazného bremena, ked konstatuje existenciu kolektívneho systému výlucného obchodovania v podobe "gentlemen's agreement" medzi FEG a NAVEG.([17]17) Súdny dvor dospel k záveru, ze zalobné dôvody predlozené FEG a TU nie sú spôsobilé "spochybnit presvedcivost, objektívnost a jednoznacnost dôkazných prostriedkov, na ktoré sa odvoláva napadnuté rozhodnutie".([18]18) 32. Okrem toho sa tretí odvolací dôvod odvoláva na body 401 az 406 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna opisuje dotknuté protimonopolné správanie ako "závazné porusenie clánku 81 ES"([19]19) a pokial ide o jeho dlzku, zdôraznuje jednotný charakter týchto porusení.([20]20) 33. FEG tvrdí, ze dôkazy Komisie na podporu svojich tvrdení sú nedostatocné, ako aj nepriame. Nedokázala by nimi ani zákonným spôsobom, ani presvedcivo preukázat pokracujúce porusenie protimonopolného právneho predpisu v období od 11. marca 1986 do 25. februára 1994. FEG najmä kritizuje, ze Súd prvého stupna pripustil dôkazy zalozené výlucne na niekolkých indíciách, a teda na zápisniciach zo zasadnutí a výmeny korespondencie medzi dotknutými zdruzeniami podnikov. Súd prvého stupna nevzal do úvahy, ze pokial ide o obdobia od 12. marca 1986 do 28. februára 1989, ako aj od 18. novembra 1991 do 25. februára 1994 Komisia nepredlozila ziadne dôkazy o existencii kolektívnej dohody o výlucnom obchodovaní. 34. Komisia tvrdí, ze tento odvolací dôvod je neprípustný, pretoze FEG iba opakuje zalobné dôvody, ktoré uz uviedlo pocas prvostupnového konania na Súde prvého stupna a ktoré tento súd zamietol. Napríklad body 169 az 186 napadnutého rozsudku sa totiz venujú hlavne tvrdeniam zalobcov, ktorými uz na prvom stupni namietali dôkaznú hodnotu dokumentov prelozených Komisiou týkajúcich sa schôdzí medzi FEG a NAVEG. Jednoduché opakovanie dôvodov, ktoré uz boli uvedené na Súde prvého stupna je neprípustné.([21]21) 35. Okrem toho CEF namieta, ze uvedený odvolací dôvod má za ciel dosiahnut výlucne opakované posúdenie skutkového stavu, ktoré vykonal Súd prvého stupna. Zdá sa totiz, ze podrobný kritický rozbor, ktorý vykonalo FEG vo vztahu k jednotlivým dokumentom a ich dôkaznej hodnote nasvedcuje takejto ziadosti.([22]22) Aj to svedcí proti prípustnosti tretieho odvolacieho dôvodu.([23]23) 36. Pri dôkladnejsom preskúmaní sa vsak tento tretí odvolací dôvod nevycerpáva iba kritikou posúdenia skutkového stavu, vykonaného Súdom prvého stupna, ani opakovaním dôvodov, uvedených na prvom stupni. FEG naopak tvrdí, ze Súd prvého stupna vo svojom rozsudku nezohladnil zákonné nálezitosti dôkazov v prípade porusenia clánku 81 ods. 1 ES a ze preto Súd svoj rozsudok správne neodôvodnil. Aké sú nálezitosti dôkazov, ktoré musí Komisia splnit pri rozhodnutí v oblasti protimonopolného práva a najmä, o aký druh dôkazov môze opriet zistenie porusenie pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v Zmluve, je právnou otázkou, ktorú mozno Súdnemu dvoru predlozit v rámci konania o odvolaní. 37. Takto vykladaný tretí odvolací dôvod je teda prípustný. Nedá sa mu vsak v jeho podstate vyhoviet. 38. Je pravda, ze Komisia musí preukázat nielen existenciu dohody, ale aj jej dlzku.([24]24) Súdny dvor vsak uznáva, ze z dôvodu svojej povahy sú casto protisútazné postupy a dohody utajované a ze dokumentácia, ktorá sa ich týka, sa obmedzuje na nevyhnutné minimum. Napríklad také dokumenty ako zápisnice zo schôdze sú vo vseobecnosti nielen zriedkavo dostupné, ale nevyhnutne sú aj neúplné, a teda casto je potrebné rekonstruovat urcité rozhodujúce osobitosti pomocou dedukcií. Preto vo väcsine prípadov musí byt existencia protisútazného postupu alebo dohody logicky vyvodená z indícií a z urcitého mnozstva zhôd okolností, ktoré skúmané ako celok môzu v prípade absencie iného rozumného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze.([25]25) Tieto vyssie uvedené indície a zhody okolností jasne poskytujú informácie nielen o existencii protisútazných správaní a dohôd, ale taktiez o dlzke pokracujúceho protisútazného správania a období uplatnovania dohody uzavretej v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. 39. Práve k tomu doslo v tomto prípade. Komisia vyvodila existenciu a dlzku trvania kolektívnej dohody o výlucnom obchodovaní v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze z mnohých indícií. Na základe citovanej judikatúry mohol Súd prvého stupna dospiet bez toho, aby sa dopustil akéhokolvek právneho omylu, k záveru, ze takýto spôsob pripustenia dôkazu splnil zákonom ustanovené nálezitosti. Preto napadnutý rozsudok neobsahuje ziadnu vadu odôvodnenia. Preto je tretí odvolací dôvod nedôvodný. 40. Napokon otázka, aká je dôkazná sila, ktorú mozno pripísat v konkrétnom prípade jednotlivým indíciám pouzitým Komisiou tiez a práve pokial ide o dlzku trvania porusení pravidiel hospodárskej sútaze, je otázkou posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov. Ako som uviedla, táto otázka s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, na ktoré sa v tomto prípade nepoukazovalo, patrí do výlucnej právomoci Súdu prvého stupna a Súdny dvor ju v odvolacom konaní nemôze preskúmat. 41. Preto je tretí odvolací dôvod síce prípustný, ale nedôvodný. C - Stvrtý odvolací dôvod: zosúladené postupy týkajúce sa urcenia cien 42. Svojím stvrtým odvolacím dôvodom FEG vytýka Súdu prvého stupna porusenie povinnosti odôvodnenia. Súd prvého stupna údajne opakovane nepreskúmal tvrdenia FEG, alebo ich zohladnil nesprávne. Okrem toho Súd prvého stupna porusil clánok 81 ods. 1 ES, kedze mu vytýkal dohody ako zosúladené postupy bez toho, aby zároven uviedol, ze tieto dohody sa prejavili v konkrétnom správaní. 43. Tento odvolací dôvod sa týka najmä hlavy II.D (body 279 az 339) napadnutého rozsudku, v ktorých sa Súd prvého stupna zaoberá zosúladenými postupmi, ktoré zistila Komisia, týkajúcimi sa urcenia cien medzi FEG a jej clenskými podnikmi. Súd prvého stupna dospel k záveru, ze FEG a jeho clenovia "prostredníctvom skupiny postupov, dohôd a rozhodnutí sa... snazili obmedzit hospodársku sútaz prostredníctvom cien a zliav, ktoré voci sebe uplatnovali, ako aj prijatím záväzných rozhodnutí v oblasti cien a reklamy na úrovni FEG", a ze Komisia v plnom rozsahu preukázala, ze tieto postupy boli v rozpore s clánkom 81 ES.([26]26) Tento stvrtý odvolací dôvod je zároven namierený proti bodom 403 az 412 napadnutého rozsudku, ktoré sa zaoberajú jednotným a pokracujúcim charakterom porusení. 44. FEG osobitne uvádza pät dôvodov, ktoré tvoria zároven pät castí tohto odvolacieho dôvodu. 1. O pokracujúcom charaktere zosúladených postupov týkajúcich sa tvorby cien (prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu) 45. FEG v prvom rade tvrdí, ze Súd prvého stupna uvádza nejasné a nedostatocné odôvodnenie, ked v bodoch 403 az 412 napadnutého rozsudku dospel k záveru, ze zosúladené postupy týkajúce sa tvorby cien zistené Komisiou predstavujú jedno pokracujúce porusenie. Súd prvého stupna nespecifikoval, v com spocíva "spolocný plán" a "rovnaký ciel", prostredníctvom ktorého sa výlucne môzu rôzne cinnosti stat jediným pokracujúcim správaním. 46. Aby sa rôzne cinnosti mohli povazovat za jedno porusenie, je totiz potrebné, aby boli "súcastou ,spolocného plánu` z dôvodu ich rovnakého ciela narusenia hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu".([27]27) 47. Súd prvého stupna vôbec nezabudol zohladnit toto kritérium. Naopak, v bodoch 340 az 343 napadnutého rozsudku venoval príslusnú cast celkovému posúdeniu dotknutých porusení. Súd prvého stupna tam najmä uviedol, ze obe porusenia vytýkané FEG, a teda aj kolektívna dohoda o výlucnom obchodovaní aj zosúladený postup týkajúci sa urcenia cien "sledujú rovnaký protisútazný ciel", ktorý spocíva v "udrzaní cien na mimosútaznej úrovni".([28]28) Zároven s týmto konstatovaním Súd prvého stupna implicitne vyvodzuje, ze kazdé z porusení, konkrétne kolektívny rezim výlucného obchodovania a zosúladené postupy v oblasti cien, sleduje samo osebe tento jediný ciel. Na to odkazuje Súd prvého stupna, ked napríklad v bode 406 napadnutého rozsudku zdôraznuje jednotnost sporných porusení. 48. Ked sa obe casti napadnutého rozsudku cítajú vo vzájomnej súvislosti, jasne z nich vyplýva, ze tvrdenia Súdu prvého stupna splnajú právne nálezitosti dostatocného odôvodnenia jeho rozsudku. Umoznujú dotknutej osobe porozumiet napadnutému rozsudku a Súdnemu dvoru preskúmat ho v odvolacom konaní. 49. Prvá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je preto nedôvodná. 2. O bezných zlavách pre skoly (druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu) 50. Pokial ide o predaj elektrotechnického materiálu skolám, FEG v druhom rade tvrdí, ze Súd prvého stupna v bodoch 324, 409 a 412 napadnutého rozsudku neuznal osobitný a z politicko-sociálneho hladiska odôvodnený charakter takzvaných bezných zliav dohodnutých medzi FEG a podnikmi, ktoré sú jeho clenmi. Je pritom zrejmé, ze islo iba o dodávky zanedbatelného rozsahu, ktorých vplyv na obchod medzi clenskými státmi nebol preukázaný. 51. FEG touto castou stvrtého odvolacieho dôvodu iba zdanlivo namieta proti vade odôvodnenia. Podla môjho názoru je jeho tvrdenie v skutocnosti pokusom, aby Súdny dvor opätovne preskúmal skutkový stav, co uz vykonal Súd prvého stupna. Preto je odvolanie v rozsahu, v akom sa druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu opiera o toto tvrdenie, neprípustné, kedze sa ním nekladie ziadna právna otázka.([29]29) 52. FEG okrem toho tvrdí, ze pokial ide o obdobie po roku 1991, neexistuje ziadny dôkaz o existencii dohody o cenách. Týmto spôsobom teda znova namieta tvrdenia Súdu prvého stupna týkajúce sa dlzky trvania porusení. Z rovnakých dôvodov uvedených k tretiemu odvolaciemu dôvodu je tento argument síce prípustný, ale nedôvodný.([30]30) 53. Druhej casti stvrtého odvolacieho dôvodu preto nie je mozné vyhoviet. 3. O úlohe komisie pre výrobky "drôty a káble" (tretia cast stvrtého odvolacieho dôvodu) 54. FEG v tretom rade tvrdí, ze v bodoch 317 az 323 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna neobjasnil, v akom rozsahu sa v rámci komisie FEG pre výrobky "drôty a káble" skutocne v praxi uplatnili postupy obmedzujúce hospodársku sútaz. Súd prvého stupna sa na jednej strane uspokojil iba s indíciami a na druhej strane prehliadol skutocnost, ze konkrétny vplyv protisútazného správania na trh sa musí preukázat. 55. Na jednej strane, pokial ide o poukázanie na indície, uz bolo objasnené, ze podla judikatúry k clánku 81 ods. 1 ES je tento spôsob pripustenia dôkazu prípustný.([31]31) Z tohto hladiska je preto tretia cast stvrtého odvolacieho dôvodu síce prípustná, ale nedôvodná. 56. Na druhej strane, pokial ide o nedostatocné preukázanie konkrétneho vplyvu opatrení v oblasti urcenia cien na trhu, na ktoré poukázal FEG, je potrebné rozlisovat toto. 57. Ked ide o protisútazné dohody alebo rozhodnutia, podla judikatúry nie je vôbec potrebné preukázat konkrétne dôsledky na trh. Ich protisútazný ciel stací na to, aby sa povazovali za porusenie clánku 81 ods. 1 ES.([32]32) 58. Ako najmä vyplýva z clánku 323 napadnutého rozsudku, Súd prvého stupna sa v tomto prípade skutocne domnieval, ze komisia pre výrobky "drôty a káble" ako výmenný systém informácií medzi svojimi clenmi slúzila ako fórum na rozhodovanie o urcení pravidiel udelovania zliav. Preto nebol vôbec potrebný konkrétny dôkaz prejavu zosúladeného postupu na trhu. 59. Ak ide naopak o zosúladené postupy v skutocnom a vlastnom zmysle, a teda nie o protisútazné dohody alebo rozhodnutia, clánok 81 ods. 1 ES vyzaduje preukázanie dohody medzi podnikmi, správanie na trhu, ktoré odzrkadluje túto dohodu, ako aj prícinnú súvislost medzi nimi.([33]33) Tento predpoklad sa vsak nemá vykladat v tom zmysle, ze kazdá jednotlivá udalost, z ktorej by sa mohla vyvodzovat koncentrácia medzi úcastníkmi, musí mat nevyhnutne vplyv na trh. Naopak, aj rôzne indície môzu vo svojom celku predstavovat zosúladené správanie úcastníkov. V tomto prípade stací preukázat, ze táto koncentrácia medzi úcastníkmi sa celkove prejavuje zodpovedajúcim správaním na trhu. 60. Z právneho hladiska teda v tomto prípade nebolo potrebné vytvorit priamu súvislost medzi kazdým prvkom koncentrácie medzi úcastníkmi a ich zodpovedajúcim správaním na trhu. Naopak, z mnohých zistených indícií svedciacich o výmene informácií o zlavách, cenách, obrate a marziach zisku postacovalo vyvodit, ze úcastníci si z celkového hladiska dohodli svoje správanie, aby sa potom preukázalo, ze takáto koncentrácia sa celkovo prejavila zodpovedajúcim správaním na trhu. 61. Práve toto urobil Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku. V bode 317 a nasl. predovsetkým rozobral rôzne indície týkajúce sa existencie zosúladeného správania clenov FEG. Z bodu 330 napadnutého rozsudku teda jasne vyplýva, hoci strucne, ze Súd prvého stupna pristúpil aj ku konstatovaniu vo veci vykonania zosúladeného postupu na trhu: Súd prvého stupna odkazuje najmä na úvahy vykonané v napadnutom rozhodnutí, pokial ide o uverejnenie cenníkov a katalógov patriacich do FEG. 62. Na základe týchto predpokladov dochádzam k záveru, ze Súd prvého stupna svoj rozsudok primerane odôvodnil. Preto aj z tohto druhého hladiska je síce tretia cast stvrtého odvolacieho dôvodu prípustná, ale nedôvodná. 63. Preto tejto tretej casti stvrtého odvolacieho dôvodu nie je mozné vyhoviet. 4. O záväzných rozhodnutiach týkajúcich sa pevných cien a o rozhodnutiach o zverejnovaní cien (stvrtá cast stvrtého odvolacieho dôvodu) 64. FEG v stvrtom rade kritizuje napadnutý rozsudok z rôznych hladísk v casti, v ktorej sa zaoberá dvomi záväznými rozhodnutiami FEG o pevných cenách a o zverejnovaní cien (body 289 az 301). 65. Na jednej strane tvrdí, ze takzvané záväzné rozhodnutie FEG o pevných cenách sa prestalo uplatnovat zanedlho po jeho prijatí v roku 1984. Súd prvého stupna nemohol platne dospiet k záveru, ze porusenie týkajúce sa tohto rozhodnutia trvalo az do dna jeho formálneho spätvzatia, konkrétne do 23. novembra 1993. 66. V rozsahu, v akom sa odvolanie opiera o toto tvrdenie, Komisia správne tvrdí, ze je neprípustné. FEG sa totiz snazí pomocou odvolania predlozit na preskúmanie posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ktoré vykonal Súd prvého stupna. Súdny dvor nemá v tejto súvislosti právomoc.([34]34) 67. Na druhej strane FEG tvrdí, ze z dôvodu ich právneho charakteru sa obe záväzné rozhodnutia privelmi jasne odlisujú od ostatných údajných porusení v oblasti koordinácie cien, aby ich mohol Súd prvého stupna povazovat v celku za jedno porusenie. V tejto súvislosti obvinuje Súd prvého stupna, ze svoj rozsudok odôvodnil nezrozumitelne. 68. Hoci je odvolanie v rozsahu, v akom sa opiera o toto tvrdenie, prípustné, je vo svojej podstate nedôvodné. Je totiz nepodstatné, ci majú vsetky jednotlivé zlozky jednotného obvinenia zo zosúladeného postupu, akými sú napríklad zlozky uvedené v bodoch 289 az 339 napadnutého rozsudku (záväzné rozhodnutia, konzultácie o cenách a zlavách, pouzitie rovnakých cenníkov) rovnakú právnu povahu. Naopak, je nevyhnutné, aby bol kazdý z týchto prvkov správne zistený a preukázaný a aby z celku týchto prvkov mohlo vyplývat obvinenie z pokracujúceho zosúladeného postupu v oblasti tvorby cien. 69. Preto ani tejto stvrtej casti stvrtého odvolacieho dôvodu nie je mozné vyhoviet. 5. O zaslaní cenových odporúcaní FEG svojim clenom (piata cast stvrtého odvolacieho dôvodu). 70. Pokial ide napokon o cenové odporúcania pre výrobky patriace do kategórie "plastové trubky", ktoré zaslalo FEG podnikom, ktoré sú jeho clenmi, FEG v prvom rade v tejto súvislosti zdôraznuje, ze v bode 326 a nasl. napadnutého rozsudku Súd prvého stupna absolútne ignoroval výnimocný charakter týchto odporúcaní a mlcal tiez o ich obmedzenom dosahu, cím sa dopustil omylu v odôvodnení. 71. FEG iba zdanlivo touto castou stvrtého odvolacieho dôvodu namieta vadu odôvodnenia. V skutocnosti sa jeho tvrdenia javia aj v tomto prípade ako pokus predlozit Súdnemu dvoru na posúdenie skutkový stav, ktorý vykonal Súd prvého stupna. Preto v rozsahu, v akom sa piata cast stvrtého odvolacieho dôvodu opiera o tieto tvrdenia, je odvolanie neprípustné, pretoze sa ním nekladie ziadna právna otázka.([35]35) 72. FEG okrem toho kritizuje bod 337 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupna s odkazom na úroven cien na velkoobchodnom trhu v Holandsku tvrdí: "FEG odmietlo v celom rozsahu tvrdenie, podla ktorého boli ceny vyssie v Holandsku ako v blízkych krajinách, ale nepredlozilo platné dôkazy, aby to vyvrátilo". Podla FEG Súd prvého stupna týmto spôsobom nesprávne uplatnil zásadu dôkazného bremena, lebo namiesto toho, aby vyzadoval od Komisie dôkaz o úrovni cien, ktorú uvádzala, pozadoval naopak od FEG opacný dôkaz. 73. Týmito tvrdeniami si FEG mýli povinnosti zistovania týkajúce sa podmienok na trhu, ktoré môze Komisia rozumne ukladat v konaní v oblasti hospodárskej sútaze. FEG najmä nesprávne vykladá mechanizmus striedania bremena tvrdenia, ktoré predchádza dôkaznému bremenu. Komisia tak totiz samozrejme musí znásat dôkazné bremeno, pokial ide o vsetky tvrdenia, ktoré uviedla vo svojom rozhodnutí. No skôr ako je skutocne potrebné pristúpit k rozdeleniu dôkazného bremena, znása kazdý úcastník bremeno vysvetlenia svojich tvrdení. Odôvodnené tvrdenie Komisie môze byt vyvrátené iba rovnako odôvodneným tvrdením protistrán. Iba v prípade, ak obaja úcastníci pouzijú presvedcivú argumentáciu, ktorá dospeje k rozdielnym záverom, pouzijú sa pravidlá o dôkaznom bremene. 74. Preto ked Komisia na základe objektívne overitelných vyhlásení a citujúc pouzité zdroje dospeje vo svojom rozhodnutí k záveru týkajúcemu sa podmienok existujúcich na urcitom trhu, nemôzu dotknuté podniky vyvrátit tvrdenia Komisie iba neodôvodnenou námietkou. Naopak, je ich povinnostou podrobne preukázat dôvody, pre ktoré sú informácie pouzité Komisiou nepresné alebo prípadne irelevantné, alebo dôvody, pre ktoré nie sú závery, ku ktorým dospela Komisia správne. V tejto poziadavke sa neprejavuje obrátenie dôkazného bremena, ako tvrdí FEG, ale normálny mechanizmus striedania bremena tvrdenia. 75. V tomto prípade sa úvahy, ktoré uskutocnila Komisia v napadnutom rozhodnutí týkajúcom sa cenovej úrovne v Holandsku,([36]36) vôbec neopierali výlucne o samotné tvrdenia alebo o subjektívne posúdenie. Naopak, zakladali sa na konkrétnych vyhláseniach obsiahnutých v správach a v brozúrach, v neposlednom rade v tých, ktoré vydalo práve FEG alebo TU. Na oslabenie týchto úvah Komisie o cenovej úrovni bolo potrebné odôvodnené vyjadrenie FEG. To vsak, ako to Súd prvého stupna uviedol v bode 337 napadnutého rozsudku, neposkytlo "geen serieuze bewijzen" [ziadne platné dôkazy] na vyvrátenie vyhlásení Komisie. Inými slovami teda nepredlozilo ziadne odôvodnené vyjadrenie. 76. Na základe týchto okolností mohol Súd prvého stupna bez toho, aby sa dopustil akéhokolvek právneho omylu a najmä bez porusenia platných pravidiel o dôkaznom bremene dospiet k záveru, ze kritika tvrdení Komisie o cenovej úrovni, ktorú prednieslo FEG, bola nedôvodná. 77. Ani tejto piatej casti stvrtého odvolacieho dôvodu teda nie je mozné vyhoviet. 78. Zo súhrnu týchto skutocností vyplýva, ze stvrtý odvolací dôvod je ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. D - Piaty odvolací dôvod: pripísanie zodpovednosti FEG za rozsírenie kolektívnej dohody o výlucnom obchodovaní 79. Svojím piatym odvolacím dôvodom FEG tvrdí, ze Súd prvého stupna porusil právo Spolocenstva alebo aspon nedodrzal príslusnú judikatúru v rozsahu, v akom obvinil FEG z rozsírenia kolektívnej dohody o výlucnom obchodovaní na dodávatelov, ktorí nie sú clenmi NAVEG. Okrem toho Súd prvého stupna odôvodnil svoje úvahy nezrozumitelne. 80. Tento odvolací dôvod odkazuje najmä na body 231, 236 a 393 napadnutého rozsudku.([37]37) V nich Súd prvého stupna dospel k záveru, ze tvrdenia uvádzané okrem iného FEG nie sú dostatocné, aby vyvrátili konstatovania Komisie o rozsírení kolektívnej dohody o výlucnom obchodovaní na dodávatelov, ktorí nie sú clenmi NAVEG. 81. FEG naproti tomu v podstate tvrdí, ze Súd prvého stupna zabudol prihliadnut na to, ze FEG pri vykonávaní vytýkaných protisútazných postupov nehralo ziadnu samostatnú úlohu, odlísitelnú od úlohy podnikov, ktoré sú jeho clenmi, ktorá by odôvodnovala jej obvinenie z takýchto postupov. Okrem toho sa neprihliadalo na nijaké dôkazy v jeho prospech, nachádzajúce sa v spise Komisie. 82. Ako Komisia správne odpovedá, týmto odvolacím dôvodom FEG najmä spochybnuje posúdenie skutkového stavu a dôkazov, ktoré bolo vykonané v konaní na prvom stupni. To je napríklad zrejmé v bode 78 a v prvej vete bodu 81 odvolania: FEG v podstate namieta proti podla jeho názoru nepatrnému poctu indícií a proti správnosti záverov, ktoré z nich boli vyvodené. Posúdenie skutkového stavu a dôkazov vsak, ako som uz povedala, nie je právnou otázkou, ktorá by mohla byt predmetom odvolania; naopak, s výnimkou prípadu nesprávneho posúdenia týchto dôkazov, na ktoré sa v tomto prípade nepoukazovalo, patrí do výlucnej právomoci Súdu prvého stupna.([38]38) Preto je z tohto hladiska piaty odvolací dôvod od zaciatku neprípustný. 83. Naopak, keby FEG chcelo týmto odvolacím dôvodom tvrdit, ze Súd prvého stupna neprihliadol na právne relevantné kritérium na úcely zistenia jeho úcasti na protisútazných postupoch, boli by jeho staznosti prípustné, ale nedôvodné. 84. Právne relevantné kritérium je toto: aby mohla Komisia postihnút úcast zdruzenia a zároven jeho clenov na tom istom porusení, musí preukázat existenciu správania zdruzenia odlisného od správania uvedených clenov.([39]39) 85. Aj ked Súd prvého stupna bohuzial v ziadnej casti napadnutého rozsudku výslovne neuviedol, ze toto kritérium predstavovalo východisko jeho úvah, aj tak je mozné vyvodit, ze odkazuje na casti rozsudku, kritizované FEG. Najmä z indícií, ktoré boli predmetom konania na prvom stupni, Súd prvého stupna výslovne odvodil "priamu úcast"([40]40) FEG a uviedol, ze z urcitých spolocných úkonov clenov jeho správnej rady sa musí vyvodit, "ze nekonali individuálne, ale na úcet celku clenov tohto zdruzenia".([41]41) Tlak vyvinutý na urcitých dodávatelov, ktorí nie sú clenmi NAVEG, nepochádzal iba od TU, ale "od FEG a TU".([42]42) Z toho jasne vyplýva, ze Súd prvého stupna vôbec nepriznal rovnakú hodnotu správaniu FEG a správaniu podnikov, ktoré sú jeho clenmi, najmä TU, ale osobitne posúdil úcast zdruzenia podnikov na protisútazných postupoch. Napokon, pokial ide o uplatnovanie právne relevantných kritérií, Súd prvého stupna sa nedopustil ziadneho právneho omylu. 86. Zo súhrnu týchto skutocností vyplýva, ze piaty odvolací dôvod je ciastocne neprípustný a ciastocne nedôvodný. E - Siesty odvolací dôvod: urcenie dlzky trvania porusení pravidiel hospodárskej sútaze 87. Svojím siestym odvolacím dôvodom FEG vytýka Súdu prvého stupna porusenie práva Spolocenstva, najmä clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, alebo aspon povinnosti odôvodnenia, ako aj zásady proporcionality pri ukladaní pokút. 88. Tento odvolací dôvod, ktorý je potrebné preskúmat spolocne s tretím odvolacím dôvodom,([43]43) sa odvoláva na body 406 az 413 napadnutého rozsudku, v ktorých sa Súdny dvor zaoberá dlzkou trvania sporných porusení protimonopolnej právnej úpravy. V uvedených bodoch Súd prvého stupna na záver potvrdzuje tvrdenia Komisie a predpokladá existenciu pokracujúceho porusenia jednotného charakteru.([44]44) 89. FEG v podstate tvrdí, ze toto hladisko je nesprávne a neprihliada na rôznorodý charakter jednotlivých sporných porusení. 90. Je jasné, ze FEG sa týmto odvolacím dôvodom snazí predlozit Súdnemu dvoru na opätovné preskúmanie posúdenie skutkového stavu vykonané na Súde prvého stupna. Kedze sa ním teda nekladie ziadna právna otázka, siesty odvolací dôvod je neprípustný.([45]45) V - O prvom a siedmom odvolacom dôvode: neprimeraná dlzka konania 91. Prvý a siedmy odvolací dôvod zaberajú v kontexte odvolania najväcsí priestor. Venujú sa dôsledkom, ktoré sa musia vyvodit z neprimeranej dlzky niektorých castí správneho konania pred Komisiou, ktoré zistil Súd prvého stupna. Tieto dva dôvody sa teda musia preskúmat spolocne. 92. Svojím prvým odvolacím dôvodom v podstate FEG obvinuje Súd prvého stupna, ze porusil zásadu primeranej dlzky konania, kedze uviedol, ze v tomto prípade nie je neprimeraná dlzka niektorých castí konania spôsobilá mat za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia. Svojím siedmym odvolacím dôvodom FEG okrem toho namieta proti tomu, ze Súd prvého stupna odmietol s prihliadnutím na neprimeranú dlzku konania znízit pokutu ulozenú Komisiou; tvrdí, ze v tejto súvislosti bol porusený clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 alebo aspon povinnost odôvodnenia, ako aj zásada proporcionality pri ukladaní pokút. A - Namietaný rozsudok 93. Prvý odvolací dôvod sa týka bodov 73 az 94 namietaného rozsudku. 94. Súd prvého stupna v nich predovsetkým uvádza povinnost Komisie rozhodnút v primeranej lehote v správnych konaniach, ktoré sa zacínajú v oblasti hospodárskej sútaze na základe nariadenia c. 17 a ktoré môzu vyústit do tam uvedených postihov. Súd prvého stupna okrem toho pripomína, ze ak je prekrocenie tejto lehoty preukázané, neodôvodnuje nevyhnutne zrusenie napadnutého rozhodnutia. Zrusenie je mozné iba pod podmienkou, ze sa preukáze, ze porusenie zásady primeranej dlzky konania poskodilo práva dotknutých podnikov na obhajobu.([46]46) 95. V konkrétnom prípade Súd prvého stupna rozlisuje v rámci správneho konania pred Komisiou tri fázy, pricom kazdú z nich posudzuje osobitne. - Súd prvého stupna povazuje za neprimerane dlhú cast konania predchádzajúcu oznámeniu o výhradách z 3. júla 1996, pricom výslovne uznáva, ze doslo aj k nekonaniu zaprícinenému Komisiou, ktoré trvalo dlhsie ako tri roky.([47]47) Podla jeho názoru vsak neprimeraná dlzka tejto casti konania nebola sama osebe spôsobilá zasiahnut práva na obhajobu, pretoze v tom case este úcastníkom neboli oznámené ziadne výhrady. Az po oznámení o výhradách existovalo formálne obvinenie a mohlo nastat poskodenie práva na obhajobu.([48]48) - Súd prvého stupna nepovazuje cast konania medzi oznámením a vypocutím dotknutých podnikov v trvaní sestnástich mesiacov za neprimerane dlhú.([49]49) - Súd prvého stupna povazuje naopak za neprimerane dlhú cast konania v celkovej dlzke dvadsattri mesiacov - ktorá uplynula od vypocutia úcastníkov az do prijatia napadnutého rozhodnutia.([50]50) Po dôkladnejsom posúdení vsak tento Súd dospel k záveru, ze práva zalobcov na obhajobu neboli dlzkou tejto casti konania poskodené.([51]51) 96. Následne v bode 438 napadnutého rozsudku, na ktorý sa odkazuje v siedmom odvolacom dôvode, rozhodol Súd prvého stupna o moznosti súdneho znízenia pokuty ulozenej Komisiou. Súd prvého stupna zdôraznuje, ze zalobcovia nepreukázali ziadne hladisko, ktoré by mohlo odôvodnit prípadné dalsie znízenie pokuty, a teda znízenie presahujúce znízenie o 100 000 eur, ktoré uz vykonala sama Komisia. V dôsledku toho sa príslusnej ziadosti zalobcov nemôze vyhoviet. B - Hlavné tvrdenia úcastníkov konania 97. FEG tvrdí, ze Súd prvého stupna mal zrusit napadnuté rozhodnutie Komisie iba z dôvodu neprimeranej dlzky konania bez ohladu na poskodenie jeho práv na obhajobu. 98. Podla FEG mal Súd prvého stupna, pokial ide o otázku zrusenia, v kazdom prípade prihliadat aj na obdobie predchádzajúce oznámeniu o výhradách z 3. júla 1996. Z judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva([52]52) vyplýva, ze uz oznámenie adresátovi výhrad o zacatí predbezného vysetrovania proti nemu sa môze povazovat za obvinenie v zmysle clánku 6 EDLP.([53]53)^, ([54]54) Na základe toho je v tomto prípade pre posúdenie primeranosti dlzky konania urcujúci uz okamih zaslania prvej ziadosti o informácie FEG a TU v roku 1991 alebo aspon okamih zaslania prvého upovedomenia FEG zo16. septembra 1991. 99. Pokial ide o práva na obhajobu, Súd prvého stupna neposúdil tazkosti, akým musí na základe plynutia casu celit podnik pri príprave svojej obhajoby. Najmä z dôvodu striedania clenov ich vedenia a iných zamestnancov na základe plynutia casu sa stáva stále tazsím rekonstruovat udalosti, ktoré sa stali v minulosti, a zaradit ich do správneho casového rámca. Okrem toho FEG popiera, ze porusenia, ktoré sa mu vytýkajú, trvali aj po roku 1991. 100. Pokial ide o výsku pokuty, FEG namieta skutocnost, ze neuviedol ziadne konkrétne tvrdenia, ktoré by odôvodnili podstatné znízenie pokuty. Súd prvého stupna sa okrem toho dopustil zjavného omylu, ked odmietol dalej znízit pokutu oproti znízeniu, ktoré uz pripustila Komisia. Nepatrné znízenie pokuty stanovené v napadnutom rozhodnutí Komisie sa totiz opiera o domnienku existencie spolocnej zodpovednosti Komisie a dotknutých podnikov za neprimeranú dlzku konania.([55]55) Sám Súd prvého stupna vsak zistil, ze zodpovednost za neprimeranú dlzku konania sa mala pripísat v celom rozsahu Komisii. 101. Komisia sa naopak domnieva, ze Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku vychádzal z ustálenej judikatúry, ktorú tiez na tento prípad správne pouzil. Súd prvého stupna posúdil najmä dlzku konania pred a po oznámení o výhradách. 102. Podla Komisie sa nemôzu kritériá EDLP vypracované judikatúrou ESLP bez rozdielu uplatnovat na právo hospodárskej sútaze. Az do okamihu oznámenia o výhradách este neexistovalo formálne obvinenie. Upovedomenie, akým bolo upovedomenie zaslané sluzbami Komisie v tomto prípade, sa jasne odlisuje od oficiálneho oznámenia o výhradách, a je preto irelevantné pre skúmanú otázku, od ktorého okamihu môze neprimeraná dlzka konania poskodit práva na obhajobu dotknutých osôb. 103. Komisia zdôraznuje, ze podla judikatúry nemôze dlzka správneho konania sama osebe urcovat nezákonnost, a teda mat za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia. Naopak, bol by potrebný konkrétny dôkaz, ze práva úcastníkov na obhajobu boli poskodené. Zalobca, ktorý nesie dôkazné bremeno, presvedcivým spôsobom nepreukázal existenciu takéhoto poskodenia. Komisia tvrdí, ze Súd prvého stupna sám vycerpávajúco rozobral vplyv dlhého trvania konania na práva obhajoby FEG, a to vo vztahu k dlzke vsetkých castí konania. 104. Pokial ide o prípadné znízenie pokuty, Komisia sa domnieva, ze návrh FEG je neprípustný alebo aspon nedôvodný. 105. Tvrdenia, ktoré predlozila CEF, sú v súlade s tvrdeniami Komisie. Podla názoru CEF je k tomu potrebné dodat, ze FEG nesie hlavnú zodpovednost za samotné konanie a ze tomuto konaniu sa mohlo predíst, keby FEG vcas ukoncilo vytýkané porusenia. C - Posúdenie 106. Podla uz ustálenej judikatúry sa musí dodrziavat zásada primeranej dlzky konania v oblasti hospodárskej sútaze, ked sa zacne v zmysle nariadenia c. 17 správne konanie spôsobilé dospiet k ulozeniu sankcií, ktoré sa v nom upravujú.([56]56) 1. Úvodné úvahy 107. Zásada primeranej dlzky konania je vseobecnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá vychádza z clánku 6 ods. 1 EDLP([57]57) a ktorá bola medzi tým ustanovená aj do clánku 41 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie([58]58) (právo na dobrú správu).([59]59) 108. Hoci nemajú protimonopolné konania podla nariadenia c. 17 trestnoprávny charakter([60]60) a nesmerujú proti jednotlivcom, ale proti podnikom, Súdny dvor sa pri uplatnovaní zásady primeranej dlzky konania voci nim orientuje striktne podla ustálenej judikatúry ESLP týkajúcej sa clánku 6 ods. 1 EDLP.([61]61) Na jej základe sa môze zásada primeranej dlzky konania uplatnit ovela skôr, ako sa vznesie formálne obvinenie. Stací totiz, aby bola osoba oficiálne obvinená z dôvodu urcitého správania, alebo aby opatrenia, ktoré sa prijímajú z dôvodu indícií v jej neprospech, mali významný vplyv na jej postavenie.([62]62) 109. V súlade s tým sa aj v protimonopolnom konaní môze uplatnit zásada primeranej dlzky konania uz ovela skôr ako od oznámenia o výhradách, co je podobné formálnemu obvineniu. Okrem toho je teraz mozné vynechat otázku, ci a prípadne kedy pred oznámením o výhradách je mozné hovorit o oficiálnom obvinení. V kazdom prípade totiz uz pri prílezitosti predbezného vysetrovania Komisie mohlo mat jej zistovanie na základe clánku 14 nariadenia c. 17, ako aj jej ziadosti o informácie v zmysle clánku 11 nariadenia c. 17 "významný vplyv" na postavenie dotknutých podnikov.([63]63) 110. Tieto vysetrovacie nástroje totiz spravidla vyvolávajú u dotknutých osôb dojem, ze Komisia ich podozrieva z porusenia clánku 81 ES alebo clánku 82 ES. O to viac to platí, ked Komisia tak ako v tomto prípade dá na vedomie, ze jej bola predlozená staznost tretej osoby a ze táto staznost mohla vyvolat dostatocné pociatocné podozrenie spôsobilé odôvodnit zacatie takýchto vysetrovaní. Za takýchto okolností je ziadost o informácie adresovaná dotknutému podniku porovnatelná uz s prvým vypocutím adresáta výhrad, pricom zistovania v dotknutom podniku sa môzu prirovnat k prehliadke priestorov adresáta výhrad. 111. V dôsledku takýchto vysetrovacích úkonov adresáti spravidla vyvíjajú uz odvtedy znacné úsilie, aby si pripravili svoju obhajobu, pricom najmä vyhladávajú právnu pomoc. Ak je to ten prípad, je potrebné tiez vytvárat rezervy pre prípadné platenie pokuty, ako aj prihliadat na mozné reakcie obchodných partnerov a verejnej mienky. Od tohto momentu musia dotknuté osoby celit aj neistote súvisiacej jednak s dlzkou a jednak s výsledkom konania, pricom sa teda nachádzajú pod znacným tlakom. V takom postavení im zásada primeranej dlzky konania zarucuje väcsiu ochranu, sirsiu ako ochranu, ktorú im ponúka premlcanie postihnutelného konania.([64]64) 112. Na základe toho pokial ide o otázku, ci trvanie protimonopolného konania pred Komisiou bolo alebo nebolo neprimerané, zacína rozhodné obdobie plynút nie od okamihu oznámenia o výhradách, ale uz od prvých vysetrovacích úkonov Komisie, ktoré mali významný vplyv na postavenie dotknutých podnikov.([65]65) 113. Pokial vsak ide o posúdenie dlzky správneho konania, je potrebné rozlisovat dve po sebe nasledujúce casti: prvá cast, ktorá zacína výkonom vysetrovacích právomocí zverených Komisii a trvá az do oznámenia o výhradách, a druhá cast, ktorá plynie od oznámenia o výhradách do prijatia konecného rozhodnutia.([66]66) 114. Ako vyplýva z rozsudku PVC II([67]67), je síce pravda, ze v oboch castiach konania sa uplatnuje zásada primeranej dlzky konania. Kazdá z týchto dvoch castí vsak má svoju vlastnú vnútornú logiku: cast predchádzajúca oznámeniu o výhradách, ktorá zacína výkonom vysetrovacích právomocí, musí umoznit Komisii na záver vysetrovacej cinnosti zaujat stanovisko týkajúce sa pokracovania konania, pricom nasledujúca cast jej musí umoznit, aby po vypocutí dotknutých osôb rozhodla s konecnou platnostou o namietanom porusení. Tento rozdiel v cieloch má vplyv na posúdenie primeranosti dlzky konania v kazdej casti konania, co je dôvod, pre ktorý sa musí vzdy vykonat dôkladné posúdenie vsetkých okolností jednotlivého skúmaného prípadu.([68]68) 115. S ohladom na prvú cast konania sa pri prílezitosti tohto posúdenia musí prihliadat na skutocnost, ze Komisia potrebuje pre svoje predbezné vysetrovanie dostatocný cas, aby mohla pozorne zistit existenciu porusenia clánku 81 ES alebo clánku 82 ES. V opacnom prípade by hrozilo nenapravitelné oslabenie úlohy Komisie, aby ako institúcia zarucujúca hospodársku sútaz a trh dohliadala na dodrziavanie protimonopolnej právnej úpravy uvedenej v zmluve. Okrem toho je potrebné priznat Komisii moznost rozhodnút o uprednostnení urcitých konaní, ktoré sa pred nou vedú, pred inými konaniami([69]69); a to najmä, ale nielen platí v obdobiach docasného nadmerného pracovného zatazenia príslusných sluzieb. 116. Pokial ide o druhú cast konania, pri posúdení je potrebné prihliadat na to, ze od oznámenia o výhradách sú spravidla vysetrovania Komisie ukoncené a neostáva iná moznost ako pri formulácii rozhodnutia prihliadat na informácie získané pri vypocutí dotknutých podnikov. V tomto stádiu Komisia dospela do tak dalekého bodu, ze od tohto okamihu by bolo nespravodlivé ponechat dotknuté podniky v neistote o ich výsledku dlhsie ako nevyhnutne dlhý cas. Tomu teda zodpovedajú prísnejsie kritériá posúdenia, ktoré je potrebné pouzit pri posúdení dlzky konania. 117. V tomto prípade je nepochybné, ze dlzka trvania kazdej casti konania pred Komisiou, ktorú zistil Súd prvého stupna([70]70) - jednak cast predchádzajúca oznámeniu o výhradách a jednak cast od vypocutia úcastníkov do prijatia napadnutého rozhodnutia - bola neprimeraná. 118. Sporná je len otázka, ci Súd prvého stupna môze alebo nemôze bez toho, aby sa dopustil právneho omylu, rozhodnút, ze neprimeraná dlzka správneho konania pred aj po oznámení o výhradách nespôsobovala ani zrusenie (prvý odvolací dôvod), ani dalsie znízenie pokuty (siedmy odvolací dôvod). 2. O prvom odvolacom dôvode: neprimeraná dlzka konania a zrusenie 119. Pokial ide o prvý odvolací dôvod, FEG na jednej strane a Komisia a vedlajsí úcastníci konania na druhej strane si protirecia v otázke, ci napadnuté rozhodnutie malo byt zrusené z dôvodu neprimeranej dlzky niektorých castí správneho konania. a) Zrusenie iba v prípade poskodenia moznosti obhajoby 120. Východiskom úvah by mala byt skutocnost, ze akékolvek neprimerané prietahy v priebehu konania spôsobené Komisiou predstavujú porusenie procesného práva dotknutých podnikov chráneného ako základné právo. Potvrdenie takéhoto porusenia nepredpokladá preukázanie nejakej skody.([71]71) 121. Nie vsetky vady konania vsak musia nevyhnutne spôsobovat rovnaké dôsledky.([72]72)Zrusenie rozhodnutia Komisie pre porusenie procesných práv úcastníkov je nevyhnutné iba v prípade, ak by absencia takéhoto porusenia mohla spôsobit iný výsledok([73]73) konania.([74]74) 122. Podla ustálenej judikatúry v oblasti práva hospodárskej sútaze má porusenie procesných práv vzdy vplyv na výsledok konania, ked toto porusenie stazilo dotknutým podnikom ich obhajobu.([75]75) 123. Preto sa aj zrusenie rozhodnutia Komisie pre neprimeranú dlzku konania berie do úvahy iba vtedy, ked dotknuté podniky môzu podrobne preukázat, ze z dôvodu neprimeranej dlzky konania bolo poskodené ich právo na obhajobu.([76]76) Hoci Súdny dvor este nemal prílezitost o tom výslovne rozhodnút vo veci v oblasti hospodárskej sútaze([77]77), môzu sa úvahy v takomto zmysle vyvodit z jeho judikatúry v podobných konaniach, v ktorých uz stanovil takúto súvislost medzi zásadou primeranej dlzky konania a právami na obhajobu.([78]78) 124. A teda argumentujúc a contrarionie je zrusenie rozhodnutia Komisie aj v prípade neprimeranej dlzky konania právne nevyhnutné, pokial sa podrobne nepreukáze poskodenie moznosti obhajoby dotknutých podnikov a ak teda neexistujú okolnosti, na základe ktorých sa dá domnievat, ze neprimeraná dlzka konania môze mat vplyv na obsah rozhodnutia Komisie.([79]79) V takých prípadoch je vsak vzdy mozné uvazovat o znízení pokuty z dôvodu spravodlivého zaobchádzania ([80]80) alebo prípadného priznania primeranej náhrady([81]81) na základe príslusnej ziadosti. 125. Preto nie je mozné vyhoviet tvrdeniu FEG, podla ktorého je zrusenie napadnutého rozhodnutia automatické uz len z dôvodu neprimeranej dlzky konania, a teda bez ohladu na prípadné poskodenie jeho moznosti obhajoby. b) O existencii poskodenia mozností obhajoby v tomto prípade 126. Ostáva vsak zistit, ci Súd prvého stupna v tomto prípade môze bez toho, aby sa dopustil akéhokolvek právneho omylu, posúdit, ci FEG nebol poskodený vo svojich moznostiach obhajoby. V tejto súvislosti FEG tvrdí, ze Súdny dvor na jednej strane nevzal do úvahy obdobie predchádzajúce oznámeniu o výhradách a na druhej strane podcenil konkrétne tazkosti, ktorým musel podnik celit pri príprave svojej obhajoby. 127. V napadnutom rozsudku sa Súd prvého stupna správne domnieva, ze zainteresované podniky sa v prípade protimonopolného konania môzu bránit voci dôvodom, ktoré im adresovala Komisia iba po oznámení o výhradách. Iba v tejto (druhej) casti konania, v ktorej sú vysetrovania Komisie ukoncené a správne konanie nadobúda kontradiktórny charakter, môzu sa práva na obhajobu konecne vykonávat.([82]82) Osobitne iba v tejto casti majú dotknuté podniky moznost nahliadat do spisu a môzu tiez zaujat postoj, pokial ide o výhrady Komisie. Naopak, prvá cast konania je venovaná vysetrovaniu Komisie a v dôsledku toho neposkytuje dotknutým podnikom ziadne právo na obhajobu. Pokial sa Komisia pocas tejto prvej casti konania obracia na dotknuté podniky napríklad vo forme ziadosti o informácie, ide o cistý vysetrovací úkon, a nie o úkon vypocúvania. Aj pripustenie nahliadnutia do spisu nie je v tomto stádiu konania zo zrejmých dôvodov upravené, lebo by mohlo vázne ohrozit vysetrovanie a prispiet k spomaleniu a nie k zrýchleniu konania. 128. Aj ked práva na obhajobu dotknutých podnikov nepochybne nadobúdajú význam iba po oznámení o výhradách, a teda výlucne pocas druhej casti konania, predchádzajúca prvá cast správneho konania má vplyv, hoci vzdy len v urcitom rozsahu, na moznosti obhajoby dotknutých podnikov. 129. Cím viac casu totiz uplynie od prvých vysetrovacích úkonov a od oznámenia o výhradách, tým stúpa moznost, ze sa zvýsia tazkosti pri zistovaní prípadných dôkazov v prospech zalobcov, ktorými sa môzu bránit proti obvineniam vzneseným vo výhradách. Nepochybne je mozné uchovávat v knihách a v archívoch dôkazy, ktoré umoznujú dokumentovat vlastnú cinnost najmä na úcel nakladania s nevyhnutnými dôkazmi v prípade správneho alebo súdneho konania.([83]83) Ako vsak správne naznacilo FEG, plynutím casu bez ohladu na skutocnost, ci plynie pred alebo po oznámení o výhradách, sa môze stazit predkladanie dôkazov svedkami svedciacimi v jeho prospech, a to najmä z dôvodu zmien, ktoré mohli nastat v zlození riadiacich orgánov dotknutých podnikov a presunov týkajúcich sa ostatných zamestnancov týchto podnikov. Súd prvého stupna na toto hladisko napadnutého rozsudku dostatocne neprihliadol.([84]84) 130. Práve neprimeraná dlzka prvej casti konania môze mat vplyv na budúce moznosti obhajoby dotknutých podnikov a v konecnom dôsledku môze upriet význam ich právu na obhajobu, ked sa tieto práva skutocne stanú vykonatelnými v druhej casti konania. Súd prvého stupna sa dopústa omylu v posúdení, ked tvrdí, ze neprimeraná dlzka prvej casti konania "nie je sama osebe spôsobilá" poskodit práva na obhajobu dotknutých podnikov.([85]85) 131. Preto sa Súd prvého stupna dopustil nesprávneho právneho posúdenia, ked v bodoch 86 az 93 napadnutého rozsudku obmedzil rozsah svojho zistovania na otázky, ci boli práva obhajoby poskodené [neprimeranou] dlzkou tejto [poslednej] casti konania".([86]86) Súd prvého stupna mal okrem toho zistit, ci by neprimeraná dlzka prvej casti konania, ktorá sa uskutocnila pred oznámením o výhradách, mohla spôsobit skodu na budúcich moznostiach obhajoby dotknutých podnikov a najmä, ci FEG presvedcivým spôsobom preukázalo takéto poskodenie. 132. Takýto spôsob konania nie je vôbec porovnatelný s casovým predstihom výkonu práv na obhajobu. Vypocutie dotknutých podnikov a ich právo na nahliadnutie do spisu sú a ostanú vyhradené druhej casti konania, a teda tej, ktorá nasleduje po oznámení o výhradách. To vsak nevylucuje, ze poskodenie mozností obhajoby a spolu s ním aj porusenie práv na obhajobu majú svoj pôvod práve v neprimeranej dlzke predbezných vysetrovaní alebo dokonca v dlhej necinnosti Komisie pocas prvej casti konania. 133. Kedze napadnutý rozsudok neobsahuje v tejto súvislosti ziadne konstatovanie, musí sa zrusit a kedze sa vec nemôze rozhodnút s týmto stavom spisu, je potrebné, aby sa vrátila na Súd prvého stupna v zmysle clánku 61 prvého odseku Statútu Súdneho dvora na úcely rozhodnutia. 3. O siedmom odvolacom dôvode: znízenie pokuty 134. Kedze na základe predchádzajúcich tvrdení spôsobuje prvý odvolací dôvod zrusenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu, predkladám dalej svoj názor na otázku prípadného znízenia pokuty, ktorá tvorí predmet siedmeho odvolacieho dôvodu len subsidiárne. 135. Týmto odvolacím dôvodom FEG namieta, ze Súd prvého stupna sa pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci (clánok 229 ES a clánok 17 nariadenia c. 17) dopustil zjavného omylu. Súd prvého stupna najmä nevzal do úvahy okolnost, ze zodpovednost za neprimeranú dlzku konania znása výlucne Komisia a nemôze byt rozdelená medzi nu a dotknuté podniky, ako to najprv tvrdila táto institúcia.([87]87) 136. Podla ustálenej judikatúry je síce pravda, ze v rámci odvolacieho konania Súdnemu dvoru neprinálezí pri rozhodovaní o otázkach práva v rámci odvolania nahrádzat z dôvodov spravodlivosti svojím posúdením posúdenie Súdu prvého stupna, ktorý rozhoduje o výske pokút ulozených v rámci svojej rozhodovacej právomoci.([88]88) Súdny dvor vsak môze zistit, ci sa Súd prvého stupna nedopustil zjavného omylu alebo ci neporusil povinnost zásady proporcionality alebo rovnosti zaobchádzania.([89]89) Preto v rozsahu, v akom FEG namieta zjavný omyl Súdu prvého stupna v rozsudku vo veci výsky pokuty, je jeho siedmy odvolací dôvod prípustný. 137. Vo veci samej je v prvom rade mozné predpokladat takýto zjavný omyl iba vtedy, ked Súd prvého stupna nesprávne posúdi rozsah svojej súdnej právomoci podla clánku 229 ES v spojení s clánkom 17 nariadenia c. 17. V druhom rade ide o zjavný omyl aj vtedy, ak Súd prvého stupna este pred svojím rozhodnutím o výske pokuty podrobne neposúdi kazdú skutocnost alebo tvrdenie, ktoré je v konkrétnom prípade podstatné pre jeho rozhodnutie o výske pokuty.([90]90) 138. Pokial ide o to, co sa týka rozsahu právomoci Súdu prvého stupna v zmysle clánku 229 ES, je potrebné vziat do úvahy, ze neobmedzená súdna právomoc nepodlieha rovnakým kritériám, ktoré platia pre zrusenie napadnutého rozhodnutia. Najmä v prípade neobmedzenej súdnej právomoci nejde iba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Komisie. Naopak, pri výkone tejto právomoci mozno prihliadat aj na hladiská prílezitosti a spravodlivosti. O to viac je potrebné prihliadat na vady konania, akými je napríklad porusenie zásady primeranej dlzky konania, ktorá, ako uz bolo predtým uvedené,([91]91) predstavuje porusenie základných práv, aj ked nemali vplyv na obsah rozhodnutia Komisie, a teda nespôsobujú ich zrusenie. 139. V tomto prípade Súd prvého stupna vzal toto hladisko podrobne do úvahy, ked vyhlásil, ze môze pripustit dalsie znízenie ulozenej pokuty uz iba z dôvodu neprimeranej dlzky správneho konania, za ktorú je zodpovedná Komisia.([92]92) V dôsledku toho sa v tejto súvislosti Súd prvého stupna nedopustil ziadneho zjavného omylu. 140. Iné je vsak jeho postavenie, pokial ide o jeho povinnost prihliadat celkovo na vsetky okolnosti a vsetky tvrdenia podstatné na úcely rozhodnutia. 141. Medzi okolnosti, ktoré sa majú posudzovat v rámci neobmedzenej súdnej právomoci na úcely rozhodnutia, patrila v tomto prípade najmä zodpovednost Komisie za neprimeranú dlzku dvoch castí správneho konania, a teda nielen z dôvodu prekrocenia bezne potrebného casu od vypocutia úcastníkov konania do prijatia sporného rozhodnutia, ale aj pre fázu necinnosti, ktorá trvala viac ako tri roky pocas predbezného setrenia pred oznámením o výhradách. 142. Hoci Súd prvého stupna na zaciatku napadnutého rozsudku este uvádza zodpovednost Komisie za neprimeranú dlzku oboch castí správneho konania,([93]93) následne vsak pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci berie do úvahy iba zodpovednost Komisie za neprimeranú dlzku jednej z dvoch castí, najmä za cas, ktorý uplynul medzi vypocutím úcastníkov a prijatím napadnutého rozhodnutia. To je zrejmé najmä z bodu 436 napadnutého rozsudku, v ktorom sa zacínajú úvahy Súdu prvého stupna o výske pokuty. Odkazuje sa tam iba na bod 85 napadnutého rozsudku, a teda na tú cast, ktorá je venovaná zodpovednosti Komisie za neprimeranú dlzku konania po oznámení o výhradách. Naproti tomu chýba akýkolvek odkaz na bod 77 napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva zodpovednost Komisie za neprimeranú dlzku konania pred oznámením o výhradách. 143. Kedze teda Súd prvého stupna neprihliadol vo vztahu k moznému súdnemu znízeniu pokuty aj na neprimeranú dlzku konania pred oznámením o výhradách, dopustil sa pri výkone svojej neobmedzenej súdnej právomoci v zmysle clánku 229 ES v spojení s clánkom 17 nariadenia c. 17 zjavne nesprávneho právneho posúdenia. 144. Preto aj v prípade, ze by na rozdiel od toho, co tu tvrdím,([94]94) nebol napadnutý rozsudok zrusený v celom rozsahu uz na základe prvého odvolacieho dôvodu, bude musiet byt aj tak zrusený na základe siedmeho odvolacieho dôvodu v casti, v ktorej Súd prvého stupna zamietol návrh FEG na znízenie ulozenej pokuty. V takom prípade by sa mohol spor rozhodnút podla stavu spisu a Súdny dvor by na základe clánku 61 prvého odseku statútu mohol sám s konecnou platnostou rozhodnút o spore, Súdny dvor by mohol najmä sám rozhodnút s konecnou platnostou o znízení pokuty ulozenej Komisiou.([95]95) 145. V tomto prípade Komisia pri výpocte výsky pokuty v napadnutom rozhodnutí uz vykonala zo svojej iniciatívy znízenie o 100 000 eur. Nerozlisovala vsak medzi rôznymi vadami konania uvedenými v napadnutom rozhodnutí, takze nie je jasné, aká je cast sumy 100 000 eur, ktorá odkazuje najmä na neprimeranú dlzku konania. Komisia ani nerozlisovala medzi dvoma castami správneho konania. A ani nepripustila svoju výlucnú zodpovednost za neprimeranú dlzku oboch castí konania,([96]96) ako to naopak zistil Súd prvého stupna. Na základe toho sa nezdá, ze porusenie procesných práv FEG bolo dostatocne odskodnené znízením, ktoré vykonala sama Komisia pri prílezitosti výpoctu pokuty. 146. Na základe tohto predpokladu sa zdá, ze dalsie znízenie pokuty je legitímne. Východiskom by mohla byt suma 50 000 eur, a teda znízenie, ktoré sám Súdny dvor vykonal vo veci Baustahlgewebe([97]97); v tom prípade bola pokuta pôvodne ulozená Komisiou v priblizne rovnakej výske ako pokuta ulozená FEG. 147. Okrem toho je v tomto prípade potrebné prihliadat na skutocnost, ze Komisia je podla toho, co uviedol Súd prvého stupna, zodpovedná za jednu fázu necinnosti, ktorá trvala viac ako tri roky. Zdalo by sa teda vhodné vykonat znízenie pokuty v rovnakom rozsahu ako v spomínanej sume 50 000 eur za kazdý celý rok necinnosti pocas casti konania pred oznámením o výhradách, a teda spolu o 150 000 eur. Okrem toho by sa malo uznat dalsích 50 000 eur aj po zohladnení neprimeranej dlzky casti konania nasledujúcej po oznámení o výhradách. Z toho by vyplývalo, ze by Súdny dvor mohol dalej znízit pokutu, ktorá sa momentálne rovná výske 4 400 000 eur o celkovú sumu vo výske 200 000 eur. D - Predbezný návrh pokial ide o prvý a siedmy odvolací dôvod 148. Podla odpovede, ktorú tu navrhujem vo vztahu k prvému odvolaciemu dôvodu,([98]98) sa musí napadnutý rozsudok zrusit v celom rozsahu a vec sa musí vrátit Súdu prvého stupna. 149. Ked Súdny dvor na rozdiel od odlisného názoru, aký je tu uvedený, dospeje k záveru, ze prvý odvolací dôvod je nedôvodný, tak by mal aj tak na základe siedmeho odvolacieho dôvodu([99]99) zrusit napadnutý rozsudok v casti, v akej bol zamietnutý návrh FEG o znízenie ulozenej pokuty. V tomto prípade by mal Súdny dvor znízit pokutu a vo zvysnej casti odvolanie zamietnut. VI - O trovách 150. Podla clánku 122 prvého odseku rokovacieho poriadku, ak odvolanie nie je dôvodné alebo ak je dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konecnou platnostou vo veci samej, potom rozhodne aj o trovách konania. 151. Kedze sa má táto vec na základe tu navrhnutého riesenia vo vztahu k prvému odvolaciemu dôvodu vrátit v celom rozsahu na Súd prvého stupna, o trovách konania sa rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.([100]100) VII - Návrh 152. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: 1. Rozsudok Súdu prvého stupna Európskych spolocenstiev zo 16. decembra 2003 v spojených veciach T-5/00 a T-6/00 sa zrusuje. 2. Vec sa vracia Súdu prvého stupna na dalsie konanie. 3. O trovách konania sa rozhodne v konaní vo veci samej. __________________________________________________________________ [101]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [102]2 - Rozhodnutie Komisie 2000/117/ES z 26. októbra 1999 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 Zmluvy ES, vec IV/33.884 - Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie (FEG a TU) [neoficiálny preklad], oznámené pod císlom K(1999) 3439 (Ú. v. ES L 39, 2000, s. 1). __________________________________________________________________ [103]3 - Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a i./Komisia, T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761. __________________________________________________________________ [104]4 - Proti tomu istému rozsudku bolo podané na Súdny dvor aj odvolanie, ktoré podala TU (vec C-113/04 P); pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som dnes predniesla. __________________________________________________________________ [105]5 - Nariadenie Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, Prvé nariadenie implementujúce clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Toto nariadenie bolo v skutocnosti medzicasom nahradené nariadením Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205). Toto druhé uvedené nariadenie sa vsak uplatnuje od 1. mája 2004, a teda na tento prípad sa uplatnuje výlucne nariadenie c. 17. __________________________________________________________________ [106]6 - Nederlandse Vereniging van Alleenvertegenwoordigers op Elektrotechnisch Gebied (Holandské zdruzenie výhradných zástupcov v oblasti elektrotechniky). __________________________________________________________________ [107]7 - Pozri odôvodnenia c. 151 az 153 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [108]8 - Vec T-5/00. __________________________________________________________________ [109]9 - Vec T-6/00. __________________________________________________________________ [110]10 - Vo veci T-6/00 TU okrem toho subsidiárne navrhovala zrusenie tvrdenia, ze porusila clánok 81 ES, uvedené v clánku 3 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [111]11 - Pozri uznesenia predsedu Súdu prvého stupna zo 14. decembra 2000, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, T-5/00 R, Zb. s. II-4121, a predsedu Súdneho dvora z 23. marca 2001, FEG/Komisia, C-7/01 P (R), Zb. s. I-2559. __________________________________________________________________ [112]12 - Pozri uznesenie zo 16. októbra 2000, spojené veci T-5/00 a T-6/00. __________________________________________________________________ [113]13 - Pozri rozsudky zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, nazývaný "Cement", C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 47 az 49, a z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C-37/03 P, Zb. s. I-7975, body 43 a 53. __________________________________________________________________ [114]14 - Pozri rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C-352/98 P, Zb. s. I-5291, bod 35; z 23. marca 2004, Európsky ombudsman/Lamberts, C-234/02 P, Zb. s. I-2803, bod 77, a z 30. júna 2005, Eurocermex/ÚHVT, C-286/04 P, Zb. s. I-5797, bod 50. __________________________________________________________________ [115]15 - Pozri tiez bod 209 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [116]16 - Pozri rozsudky zo 7. mája 1998, Somaco/Komisia, C-401/96 P, Zb. s. I-2587, bod 53, a zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 25. Pozri tiez v rovnakom zmysle rozsudok zo 7. júla 2005, Le Pen/Parlament, C-208/03 P, Zb. s. I-6051, bod 45. __________________________________________________________________ [117]17 - Pozri bod 141, ktorým sa uvádza cast II.B.I.b napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [118]18 - Pozri vseobecný záver uvedenej casti, najmä bod 210 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [119]19 - Bod 402 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [120]20 - Bod 406 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [121]21 - Pozri bod 21 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [122]22 - Posledná veta bodu 7 zaloby by sa tiez mohla vykladat v tomto zmysle. __________________________________________________________________ [123]23 - Pozri bod 20 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [124]24 - Pozri rozsudok zo 14. júla 2005, ThyssenKrupp/Komisia, C-65/02 P a C-73/02 P, Zb. s. I-6773, bod 31. __________________________________________________________________ [125]25 - Pozri rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 55 az 57. __________________________________________________________________ [126]26 - Body 338 a 339 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [127]27 - Pozri rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 258 a 260. __________________________________________________________________ [128]28 - Pozri bod 342 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [129]29 - Pozri bod 20 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [130]30 - Pozri v tejto súvislosti body 30 az 41 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [131]31 - V tejto súvislosti pozri úvahy týkajúce sa tretieho odvolacieho dôvodu a najmä body 36 az 40 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [132]32 - Pozri rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 261. __________________________________________________________________ [133]33 - Pozri rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 118. __________________________________________________________________ [134]34 - Pozri bod 20 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [135]35 - Tamze. __________________________________________________________________ [136]36 - Pozri odôvodnenie c. 119. __________________________________________________________________ [137]37 - FEG sa okrem toho odvoláva aj na body 126, 225 az 231, 391 a 392 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [138]38 - Pozri bod 20 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [139]39 - Pozri rozsudky z 27. septembra 1988, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, nazývaný "Drevená pasta I", 89/85, 104/85, 114/85, 116/85, 117/85 a 125/85 az 129/85, Zb. s. 5193, bod 27, a z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 1325. __________________________________________________________________ [140]40 - Bod 226 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [141]41 - Bod 231 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [142]42 - Bod 236 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [143]43 - Pozri v tejto súvislosti body 30 az 41 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [144]44 - Pozri najmä body 406 a 413 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [145]45 - Pozri bod 20 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [146]46 - Body 73 a 74 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [147]47 - Bod 77 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [148]48 - Body 78 a 79 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [149]49 - Bod 84 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [150]50 - Body 85 a 93 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [151]51 - Body 86 az 93 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [152]52 - Dalej len aj "ESLP". __________________________________________________________________ [153]53 - Európsky dohovor o ochrane ludských práv a základných slobôd podpísaný 4. novembra 1950 v Ríme. __________________________________________________________________ [154]54 - Vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach FEG odkazuje najmä na rozsudky ESLP z 5. februára 1980, Deweer, séria A, c. 35, s. 24, bod 46, z 15. júla 1982, Eckle, séria A, c. 51, s. 33, bod 73, a z 22. mája 1998, Hozee v. Holandsko, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-III, bod 43. __________________________________________________________________ [155]55 - Odôvodnenie c. 152 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [156]56 - Pozri rozsudok z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, nazývaný "PVC II", C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 179. __________________________________________________________________ [157]57 - Pozri v tomto zmysle rozsudky Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 21, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 170 a 171. Súdny dvor vsak upozornil aj na skutocnost, "ze respektovanie zásady kontradiktórnosti ako zásady iných procesných záruk uvedených v clánku 6 ods. 1 EDLP sa týka iba súdneho konania pred ,súdom`" (rozsudok Ciment, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 70). Z toho je mozné vyvodit, ze v rámci správneho konania pred Komisiou vôbec neprichádza do úvahy priame uplatnenie clánku 6 ods. 1 EDLP. __________________________________________________________________ [158]58 - Ú. v. ES 2000, C 364, s. 1. Charta základných práv este nemá sama právne záväzné úcinky porovnatelné s úcinkami primárneho práva, avsak ako pramen právneho vedomia objasnuje rozsah základných práv zarucených právom Spolocenstva. Pozri v tejto súvislosti moje návrhy z 8. septembra 2005 vo veci Parlament/Rada, C-540/03, vec v konaní, bod 108, a zo 14. októbra 2004 vo veci Berlusconi a i., C-387/02, C-391/02 a C-403/02 (rozsudok z 3. mája 2005, Zb. s. I-3565), bod 83; v rovnakom zmysle pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro 29. júna 2004 vo veci Nardone/Komisia, C-181/03 P (rozsudok z 13. januára 2005, Zb. s. I-199), bod 51; generálny advokát Mischo 20. septembra 2001 vo veci Booker Aquaculture a Hydro Seafood, C-20/00 a C-64/00 (rozsudok z 10. júla 2003, Zb. s. I-7411), bod 126; generálny advokát Tizzano 8. februára 2001 vo veci BECTU, C-173/99 (rozsudok z 26. júna 2001, Zb. s. I-4881 a I-4883), bod 28, a generálny advokát Léger 10. júla 2001 vo veci Rada/Hautala, C-353/99 P (rozsudok zo 6. decembra 2001, Zb. s. I-9565), body 82 a 83; pozri tiez nedávne návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber 24. októbra 2002 vo veci Evans, C-63/01 (rozsudok zo 4. decembra 2003, Zb. s. I-14447), bod 80. __________________________________________________________________ [159]59 - V tomto prípade sa este z casových dôvodov neuplatnuje Charta základných práv, pretoze bola vyhlásená iba po prijatí napadnutého rozhodnutia. V budúcnosti vsak bude potrebné prihliadat na skutocnost, ze v konaniach v oblasti hospodárskej sútaze sa Komisia slávnostne zaviazala dodrziavat Chartu základných práva, cím na seba jednostranne prevzala povinnost v tomto zmysle (vyhlásenie Predsedu Európskej komisie Romana Prodiho zo 7. decembra 2000 pri prílezitosti Európskej rady v Nice); okrem toho pozri odôvodnenie c. 37. nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [160]60 - Pozri v tejto súvislosti clánok 15 ods. 4 nariadenia c. 17. __________________________________________________________________ [161]61 - Pozri rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 182. __________________________________________________________________ [162]62 - Francúzska verzia: "La période ŕ prendre en considération... débute dčs qu'une personne se trouve officiellement inculpée ou lorsque les actes effectués par les autorités de poursuite en raison des soupçons qui pčsent contre elle ont des répercussions importantes sur sa situation"; anglická verzia: "The period to be taken into consideration... begins at the time when formal charges are brought against a person or when that person has otherwise been substantially affected by actions taken by the prosecuting authorities as a result of a suspicion against him"; pozri rozsudok ESLP Pedersen & Baadsgaard v. Dánsko zo 17. decembra 2004, c. 49017/99, § 44; pozri tiez v tom istom zmysle rozsudky ESLP Ringeisen zo 16. júla 1971, séria A c. 13, § 110, a Corigliano z 10. decembra 1982, séria A, c. 57, § 34, a judikatúru uz citovanú v poznámke pod ciarou 54. __________________________________________________________________ [163]63 - Pozri rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 182. __________________________________________________________________ [164]64 - O premlcaní postihnutelného konania v protimonopolnom práve pozri pre doterajsie prípady nariadenie Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva (Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001 s. 61) a pre budúce prípady clánok 25 nariadenia c. 1/2003. __________________________________________________________________ [165]65 - Pozri rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 182. Opacný názor má generálny advokát Mischo, ktorý sa vo svojich návrhoch prednesených 25. októbra 2001 vo veci PVC II, C-250/99 P (rozsudok z 15. októbra 2002, Zb. s. I-8375), bod 40 a nasl., nedomnieva, ze sa má prihliadat na casové obdobie predchádzajúce oznámeniu o výhradách. __________________________________________________________________ [166]66 - Pozri rozsudok PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 181 az 183. __________________________________________________________________ [167]67 - Tamze, body 182 az 184. __________________________________________________________________ [168]68 - O uplatnitelných kritériách pozri rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 187 a 188, a Baustahlgewebe, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, najmä bod 29. __________________________________________________________________ [169]69 - Pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. septembra 1992, Automatec/Komisia, T-24/90, Zb. s. II-2223, bod 77, a zo 4. marca 1999, Ufex a i./Komisia, C-199/97 P, Zb. s. I-1341, bod 88. __________________________________________________________________ [170]70 - V tejto súvislosti pozri bod 95 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [171]71 - Pozri rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 191 az 200, a Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, body 26 az 48, ktorých predmetom posúdenia je výlucne primeranost dlzky konania. Pozri tiez judikatúru ESLP, napríklad rozsudok Corigliano, uz citovaný v poznámke pod ciarou 62, § 31. __________________________________________________________________ [172]72 - Aj ESLP (rozsudok Schouten & Meldrum v. Holandsko z 9.decembra 1994, séria A c. 304, § 75) v zásade uznáva, ze primeraný postih za porusenie zásady primeranej dlzky konania sa musí hladat v rámci príslusného právneho poriadku: francúzska verzia: "... il appartient en principe aux juridictions nationales de juger ce que doit ętre, en vertu de leur systčme juridique, la sanction appropriée pour une violation, imputable ŕ l'une des parties, de l'exigence d'un 'délai raisonnable`..."; anglická verzia: "... it is in principle for the national courts to decide what the appropriate sanction should be under their legal system for a breach attributable to one of the parties of the 'reasonable time` requirement...". __________________________________________________________________ [173]73 - Takýto rozdielny výsledok môze napríklad spocívat v zistení menej závazných porusení, v mensej pokute alebo aj v odmietnutí dalsieho pokracovania v konaní. __________________________________________________________________ [174]74 - Pozri medzi inými rozsudok z 10. júla 1980, Distillers Company/Komisia, 30/78, Zb. s. 2229, bod 26, o vypocutí poradnej komisie; zo 14. februára 1990, Francúzsko/Komisia, C-301/87, Zb. s. I-307, bod 31, týkajúci sa porusenia zásady kontradiktórnosti; z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/Komisia, C-465/02 a C-466/02, Zb. s. I-9115, body 36 az 40, týkajúce sa jazykového rezimu v regulacnom výbore, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 315 az 328, týkajúce sa práva na nahliadnutie do spisu. Pozri tiez, pokial ide o volbu správneho právneho základu a legislatívneho postupu, rozsudok z 11. septembra 2003, Komisia/Rada, C-211/01, Zb. s. I-8913, bod 52, ako aj moje návrhy prednesené 26. mája 2005 vo veci Komisia/Rada, C-94/03 (vec v konaní), bod 53. __________________________________________________________________ [175]75 - Pokial ide o porusenia práva na nahliadnutie do spisu, pozri rozsudky z 8. júla 1999, Hercules Chemicals/Komisia, C-51/92 P, Zb. s. I-4235, body 77 a 82, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 315 az 317 a 321 az 323. __________________________________________________________________ [176]76 - V rovnakom zmysle pokial ide o porusenia práva na nahliadnutie do spisu napríklad rozsudky PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 318 a 324, a Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, body 73 az 75 a 131. __________________________________________________________________ [177]77 - Pozri vsak návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo 25. októbra 2001 vo veci Degussa/Komisia, C-250/99, body 76, 80 a 83. __________________________________________________________________ [178]78 - Pozri rozsudky z 15. júla 2004, Spanielsko/Komisia, C-501/00, Zb. s. I-6717, body 52, 57 a 58, týkajúci sa prípadu pomoci na základe zmluvy ESUO, ako aj rozsudky vydané pri prílezitosti konaní o nesplnenie povinnosti z 21. januára 1999, Komisia/Belgicko, C-207/97, Zb. s. I-275, body 25 az 27, a zo 16. mája 1991, Komisia/Holandsko, C-96/89, Zb. s. I-2461, body 15 a 16. __________________________________________________________________ [179]79 - Pozri v tomto zmysle tiez rozsudok Baustahlgewebe (uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 49), v ktorom Súdny dvor dospel k záveru, ze rozsudok Súdu prvého stupna napriek neprimeranej dlzke konania na prvom stupni nemusí byt zrusený, ked chýba akákolvek indícia o skutocnosti, ze dlzka konania mala vplyv na výsledok sporu. Okrem toho pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo, uz citované v poznámke pod ciarou 65, body 75 az 78 a 84 az 85. __________________________________________________________________ [180]80 - Pozri v tomto zmysle rozsudok Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, body 48 a 141 az 143. Pozri tiez body 136 az 152 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [181]81 - Pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci Degussa/Komisia, uz citované v poznámke pod ciarou 77, bod 79. O prípadnej moznosti zaloby o náhradu skody pozri rozsudok z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 122, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora PVC II, uz citovaným v poznámke pod ciarou 56, body 173 az 178. __________________________________________________________________ [182]82 - Pozri v tomto zmysle ustálenú judikatúru, najmä rozsudky Hercules Chemicals/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 75, bod 75, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, body 315 a 316. __________________________________________________________________ [183]83 - V tomto zmysle pozri bod 87 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [184]84 - Problém striedania zamestnancov uz FEG uvádzalo na prvom stupni (vec T-5/00) v bode 46 svojej zaloby, ako aj v bode 49 svojej repliky, ale Súd prvého stupna sa o tom v napadnutom rozsudku nezmienuje ani nepriamo v bodoch 86 az 93. __________________________________________________________________ [185]85 - Body 78 a 79 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [186]86 - Bod 86 napadnutého rozsudku; k rozsahu preskúmania pozri aj bod 93 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [187]87 - Odôvodnenie c. 152 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [188]88 - Pozri rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri/Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 245; pozri tiez rozsudky zo 6. apríla 1995, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, C-310/93 P, Zb. s. I-865, bod 34; zo 16. novembra 2000, Sarrió/Komisia, C-291/98 P, Zb. s. I-9991, bod 73; Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 129, a PVC II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 56, bod 614. __________________________________________________________________ [189]89 - Pozri rozsudok Cement, uz citovaný v poznámke pod ciarou 13, bod 365. __________________________________________________________________ [190]90 - Pozri v tomto zmysle rozsudky Dansk Rřrindustri/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 88, body 244 a 303, a Baustahlgewebe/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 128. __________________________________________________________________ [191]91 - Pozri body 120 az 124 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [192]92 - Pozri bod 436 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [193]93 - Pozri body 77 a 85 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [194]94 - Pozri v tejto súvislosti moje úvahy o prvom odvolacom dôvode v bodoch 119 az 133 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [195]95 - Ako sa to stalo napríklad vo veci Cement, uz citovanej v poznámke pod ciarou 13, body 384 a 385. __________________________________________________________________ [196]96 - Odôvodnenia c. 151 az 153 napadnutého rozhodnutia. __________________________________________________________________ [197]97 - Rozsudok uz citovaný v poznámke pod ciarou 16, bod 141. __________________________________________________________________ [198]98 - Pozri body 119 az 133 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [199]99 - Pozri v tejto súvislosti body 134 az 147 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [200]100 - Pozri napríklad rozsudky zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, bod 82; z 3. júla 2003, Chronopost a i./Ufex a i., C-83/01 P, C-93/01 P a C-94/01 P, Zb. s. I-6993, bod 45, a z 29. apríla 2004, Parlament/Reynolds, C-111/02 P, Zb. s. I-5475, bod 3 výroku. References 1. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote97 98. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote98 99. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote99 100. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footnote100 101. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref1 102. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref2 103. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref3 104. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref4 105. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref5 106. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref6 107. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref7 108. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref8 109. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref9 110. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref10 111. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref11 112. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref12 113. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref13 114. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref14 115. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref15 116. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref16 117. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref17 118. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref18 119. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref19 120. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref20 121. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref21 122. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref22 123. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref23 124. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref24 125. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref25 126. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref26 127. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref27 128. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref28 129. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref29 130. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref30 131. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref31 132. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref32 133. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref33 134. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref34 135. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref35 136. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref36 137. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref37 138. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref38 139. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref39 140. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref40 141. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref41 142. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref42 143. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref43 144. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref44 145. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref45 146. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref46 147. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref47 148. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref48 149. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref49 150. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref50 151. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref51 152. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref52 153. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref53 154. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref54 155. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref55 156. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref56 157. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref57 158. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref58 159. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref59 160. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref60 161. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref61 162. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref62 163. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref63 164. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref64 165. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref65 166. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref66 167. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref67 168. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref68 169. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref69 170. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref70 171. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref71 172. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref72 173. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref73 174. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref74 175. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref75 176. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref76 177. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref77 178. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref78 179. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref79 180. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref80 181. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref81 182. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref82 183. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref83 184. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref84 185. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref85 186. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref86 187. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref87 188. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref88 189. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref89 190. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref90 191. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref91 192. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref92 193. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref93 194. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref94 195. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref95 196. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref96 197. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref97 198. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref98 199. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref99 200. file:///tmp/lynxXXXXzE7GY1/L97841-4743TMP.html#Footref100