NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY JULIANE KOKOTT prednesené 23. februára 2006 ^1([1]1) Vec C-95/04 P British Airways plc proti Komisii Európskych spolocenstiev vedlajsí úcastník konania: Virgin Atlantic Airways Ltd "Odvolanie - Zneuzitie dominantného postavenia na trhu (clánok 82 ES) - British Airways - Dohody uzavreté s cestovnými kanceláriami - Prémie a iné zlavy v závislosti od individuálneho obratu z predaja leteniek spolocnosti British Airways" I - Úvod 1. Táto vec sa týka konania Komisie týkajúceho sa hospodárskej sútaze v súvislosti s urcitými prémiami a zlavami, ktoré poskytla britská letecká spolocnost British Airways plc (dalej len "spolocnost BA") cestovným kanceláriám v Spojenom královstve v závislosti od ich obratu z predaja leteniek spolocnosti BA. V konaní Komisia dospela k záveru, ze spolocnost BA zneuzila svoje dominantné postavenie na trhu (clánok 82 ES) a ulozila tomuto podniku penaznú pokutu vo výske 6 800 000 eur. 2. Toto rozhodnutie Komisie zo 14. júla 1999([2]2) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Súd prvého stupna rozsudkom zo 17. decembra 2003 vo veci T-219/99([3]3) (dalej len "napadnutý rozsudok") v celom rozsahu potvrdil. 3. Súdny dvor sa teraz zaoberá odvolaním podaným spolocnostou BA proti tomuto prvostupnovému rozsudku. V podstate je potrebné vyjasnit, za akých okolností je mozné poskytovanie prémií zo strany podniku s dominantným postavením na trhu povazovat za zneuzitie podla clánku 82 ES. II - Právny rámec 4. Právny rámec je v tomto prípade definovaný clánkom 82 ES, ktorý znie: "Akékolvek zneuzívanie dominantného postavenia na spolocnom trhu ci jeho podstatnej casti jedným alebo viacerými podnikatelmi sa zakazuje ako nezlucitelné so spolocným trhom, ak sa tým ovplyvní obchod medzi clenskými státmi. Takéto zneuzívanie môze zahrnat najmä: a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok; b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebitelov; c) uplatnovanie nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú; d) podmienovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatocných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podla obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv." III - Skutkový stav a konanie A - Skutkový stav 5. Tento prípad hospodárskej sútaze súvisí so staznostami spolocnosti Virgin Atlantic Airways Ltd (dalej len "spolocnost Virgin"), konkurenta spolocnosti BA.([4]4) Týka sa poskytovania leteckých sluzieb na trhu v Spojenom královstve, na ktorom bola podla skutkových zistení Komisie dominantným nákupcom spolocnost BA([5]5). 6. Na tomto trhu ponúkajú cestovné kancelárie leteckým spolocnostiam sluzby spocívajúce v propagovaní dopravných sluzieb leteckých spolocností, v pomoci cestujúcim pri výbere vhodných leteckých dopravných sluzieb a v prevzatí administratívnych úloh (vystavenie leteniek, prijatie platby od cestujúceho a jej prevod na leteckú spolocnost). Ako protisluzbu za tieto sluzby platia letecké spolocnosti cestovným kanceláriám prémie podla obratu dosiahnutého z predaja leteniek([6]6). 7. Spolocnost BA uzatvorila s cestovnými kanceláriami uznanými International Air Transport Association (Medzinárodná asociácia leteckej dopravy, dalej len "IATA") zmluvy, ktorými sa zakladá nárok na základnú standartnú prémiu za nimi dosiahnuté obraty z predaja leteniek spolocnosti BA. Táto prémia predstavovala od roku 1976 do 1997 9 % z trzby z medzinárodnej dopravy a 7,5 % z trzby z vnútrostátnej dopravy([7]7). Neskôr doslo k zjednoteniu prémie na 7 % za vsetky letenky predané v Spojenom královstve Velkej Británie a Severného Írska([8]8). 8. Dodatocne k tomuto systému základných prémií uzatvorila spolocnost BA s cestovnými kanceláriami uznanými IATA zmluvy, ktoré zahrnali tri rozlicné prémiové systémy: marketingové zmluvy ("Marketing Agreements"), globálne zmluvy ("Global Agreements") a nakoniec systém osobitného príplatku za výsledok ("Performance Reward Scheme")([9]9). 9. V súvislosti s marketingovými zmluvami a globálnymi zmluvami urcil Súd prvého stupna toto([10]10): "6. Prvý prémiový systém zavedený spolocnostou BA pozostával z marketingových zmlúv, ktoré dali urcitým cestovným kanceláriám uznaným IATA v Spojenom královstve moznost získat dodatocne k ich základnej prémii platby, a síce: - príplatok za výsledok, ku ktorému boli poskytnuté aj urcité osobitné prémie v súvislosti s rozsahom leteckých segmentov spolocnosti BA, - penazné sumy z fondu, ktoré cestovné kancelárie museli pouzit na skolenie svojho personálu; - penazné sumy z fondu na podporu podnikov, ktorý zriadila spolocnost BA, aby zvýsila svoje príjmy, a ktorého prostriedky pouzili cestovné kancelárie na financovanie reklamných opatrení pre spolocnost BA. 7. Marketingové zmluvy zaväzovali cestovné kancelárie v Spojenom královstve aj k tomu, aby nezaobchádzali so spolocnostou BA v prípade oznamovania letových casov a cien letov, ako aj produktov a brozúr menej výhodne nez s kazdou inou leteckou spolocnostou. 8. Marketingové zmluvy uzatvorené na dobu jedného roka boli v zásade vyhradené pre cestovné kancelárie uznané IATA v Spojenom královstve s rocným obratom z predaja leteniek spolocnosti BA (dalej len ,trzba za letenky`) vyse 500 000 GPB. Cestovné kancelárie s trzbou za letenky nad 500 000 GBP, ale pod 10 miliónov GBP rocne mohli uzatvorit standartnú marketingovú zmluvu. Cestovné kancelárie, ktorých rocná trzba za letenky presahovala 10 miliónov GBP, uzatvárali individuálne dojednané marketingové zmluvy so spolocnostou BA. 9. Systém príplatku za výsledok bol vypocítaný pohyblivo podla objemu, o ktorý cestovná kancelária zvýsila trzby za letenky. Dodatocne k vseobecnému príplatku za výsledok vznikol v súvislosti s urcitými leteckými trasami nárok na osobitnú prémiu. 10. Platenie príplatku za výsledok alebo osobitnej prémie záviselo od zvýsenia obratov z predaja prostredníctvom cestovnej kancelárie z jedného roka na nasledujúci rok. Vo vseobecnosti síce nebola uskutocnená ziadna z týchto dvoch dodatocných platieb za segmenty, ktoré boli nalietané na vnútrostátnych leteckých trasách v Spojenom královstve; tieto segmenty vsak boli zapocítané na úcely dosiahnutia cielových prahových hodnôt, kedze posledné uvedené sa pocítali ako globálne trzby za letenky, ktoré zahrnujú dialkové, krátke a vnútrostátne lety. 11. Okrem marketingových zmlúv uzatvorila spolocnost BA s troma cestovnými kanceláriami uznanými IATA druhý typ prémiového systému (dalej len ,globálne zmluvy`). Pre zimnú sezónu 1992/93 dohodla spolocnost BA s troma cestovnými kanceláriami globálne podporné programy, na základe ktorých týmto kanceláriám vznikol nárok na získanie dodatocných prémií, ktorých výska bola vypocítaná podla nárastu podielu spolocnosti BA na jej celosvetových predajoch." 10. Pokial ide o nový systém príplatku za výsledok, ktorý spolocnost BA pouzívala od roku 1998, Súd prvého stupna konstatoval([11]11): "14. Dna 17. novembra 1997 zaslala spolocnost BA vsetkým cestovným kanceláriám v Spojenom královstve list, v ktorom ich informovala o podrobnostiach súvisiacich s tretím typom prémiového systému pozostávajúceho z nového systému príplatku za výsledok, platného od 1. januára 1998 (Performance Reward Scheme; dalej len ,nový systém príplatku za výsledok`). 15. Okrem novej jednotnej prémie vo výske 7 % za vsetky predané letenky v Spojenom královstve mohla kazdá cestovná kancelária získat dodatocnú prémiu az do výsky 3 % za medzinárodné letenky a az do výsky 1 % za vnútrostátne letenky. Velkost variabilných prvkov za vnútrostátne a zahranicné letenky závisela od výsledku cestovnej kancelárie za predaj leteniek spolocnosti BA. Výska výsledku cestovných kancelárií bola meraná tak, ze sa porovnala celková trzba za letenky spolocnosti BA, ktoré vystavila cestovná kancelária v jednom kalendárnom mesiaci, s trzbou za rovnaký mesiac predchádzajúceho roku. 16. V rámci nového systému príplatku za výsledok zarobila cestovná kancelária s kazdým percentuálnym bodom presahujúcim hranicnú smerodajnú hodnotu výsledku trzby vo výske 95 % k svojej standardnej prémii vo výske 7 % za medzinárodné letenky navyse variabilný prvok vo výske 0,1 %. Pri predajoch vnútrostátnych leteniek predstavoval variabilný prvok 0,1 % za zvýsenie predaja o 3 % nad hranicnú smerodajnú hodnotu vo výske 95 %. Najvyssí variabilný prvok, ktorý mohla cestovná kancelária v rámci nového systému príplatku za výsledok získat, predstavoval 3 % za medzinárodné letenky a 1 % za vnútrostátne letenky, vzdy pri minimálnom výsledku trzby vo výske 125 %. 17. Pokial napríklad cestovná kancelária dosiahla v urcitom mesiaci výsledok vo výske 112 %, predstavoval variabilný prvok pre tento mesiac za medzinárodné letenky 1,7 % ([112 - 95] x 0,1 %) z medzinárodnej trzby za letenky [spolocnosti BA]. Variabilný prvok za vnútrostátne letenky bol pri tomto výsledku 0,5 % ([112 - 95] ÷ 3 x 0,1 %) z vnútrostátnej trzby za letenky [spolocnosti BA] za tento kalendárny mesiac. Platenie variabilných prvkov nového systému príplatku za výsledok sa uskutocnovalo v mesacných intervaloch. 18. Nový systém príplatku za výsledok mal platit az do 31. marca 1999. Na mesiac december 1997 plánovala spolocnost BA prechodné obdobie, v ktorom platil nový systém príplatku za výsledok popri uz existujúcom systéme standardných prémií vo výske 9 % a 7,5 % za medzinárodné a vnútrostátne letenky. Dna 8. februára 1999 zverejnila spolocnost BA informáciu, ze túto úpravu na obdobie 1999/2000 neobnoví." 11. Podla vyjadrení Komisie, z ktorých Súd prvého stupna cituje([12]12), je mozné úcinok opísaných systémov prémií objasnit takto: "29. Vyssie popísané systémy prémií majú jednu spolocnú charakteristickú crtu. V kazdom prípade vedie dosiahnutie poziadaviek na zvýsenie predaja k nárastu vyplatenej prémie za vsetky letenky predané cestovnou kanceláriou a nie len za tie, ktoré predala po dosiahnutí týchto poziadaviek. Dochádza tak [v systéme marketingových zmlúv] k zvýseniu penaznej prémie, ktorá sa vypláca cestovnej kancelárii za kazdú predanú letenku, a ktorá sa [podla tejto zmluvy] bude vztahovat na vsetky predané letenky. Pri systéme príplatku za výsledok rastie vyplácaná podielová prémia za letenky, ktoré cestovná kancelária celkovo predá. Pokial sa teda cestovná kancelária nachádza tesne pred dosiahnutím prahovej hodnoty pre zvýsenie sadzby prémie, môze mat predaj niekolkých leteniek spolocnosti BA rozhodujúci vplyv na príjem cestovnej kancelárie z prémií. V opacnom prípade musí konkurent spolocnosti BA, ktorý chce cestovnú kanceláriu motivovat k tomu, aby niektoré rezervácie previedla zo spolocnosti BA na konkurencnú leteckú spolocnost, zaplatit za vsetky predané letenky podstatne vyssiu sadzbu prémie nez spolocnost BA, aby sa tento efekt zrusil. 30. Tento úcinok systémov prémií spolocnosti BA treba znázornit na príklade. Vychádzajme z predpokladu, ze cestovná kancelária predala v referencnom roku medzinárodné letenky za celkovo 100 000 GBP. Ak predá cestovná kancelária mesacne medzinárodné letenky spolocnosti BA v hodnote 100 000 GBP, získa základnú prémiu 7 % a "odmenu za výsledok" vo výske 0,5 % ([100 - 95] x 0,1 %), co znamená celkové príjmy z prémií za predané medzinárodné letenky vo výske 7 500 GBP (100 000 x [7 % + 0,5 %]). Ak predala cestovná kancelária 1 % medzinárodných leteniek v prospech konkurenta spolocnosti BA, klesne jej "odmena za výsledok" na 0,4 % ([99 - 95] x 0,1 %) a táto znízená sadzba prémie sa pouzije na vsetky letenky spolocnosti BA, ktoré táto cestovná kancelária predala. Jej príjmy z prémií z predaja medzinárodných leteniek spolocnosti BA tak klesnú na 7 326 GBP (99 000 x [7 % + 0,4 %]). Znízenie o 1 000 GBP pri predajoch medzinárodných leteniek spolocnosti BA znamená pokles príjmov z prémií o 174 GBP. ,Hranicnú prémiovú sadzbu` predstavuje výska 17,4 %. V praxi to znamená, ze konkurent spolocnosti BA schopný ponúknut lety, ktoré by nahradili cestovnej kancelárii 1 000 GBP z predajov leteniek spolocnosti BA, by musel ponúknut prémiu 17,4 % za tieto letenky, aby odskodnil cestovnú kanceláriu za uslú prémiu od spolocnosti BA. Aj spolocnost BA síce musí ponúknut túto vysokú hranicnú prémiovú sadzbu na to, aby zvýsila predaj svojich leteniek, ale konkurent na rozdiel od tejto spolocnosti je znevýhodnený tým, ze túto vysokú prémiovú sadzbu musí platit za vsetky svoje rezervácie. ... Tento úcinok sa este zosilnuje, pokial pocet dotknutých leteniek predstavuje mensí podiel na smerodajných hodnotách predajov leteniek spolocnosti BA cestovnou kanceláriou. Tento úcinok sa zosilní, ked dotknutá cestovná kancelária okrem dodatocných prémií udelených v rámci [nového systému príplatku za výsledok] dostane aj prémie z [marketingovej zmluvy]." B - Napadnuté rozhodnutie 12. V napadnutom rozhodnutí Komisia konstatuje, ze spolocnost BA zneuzila svoje dominantné postavenie na trhu sluzieb leteckej dopravy v Spojenom královstve tým, ze pouzila svoje systémy prémií, to znamená tak marketingové zmluvy, ako aj nový systém príplatku za výsledok([13]13), na cestovné kancelárie v Spojenom královstve.([14]14) 13. Oba systémy prémií([15]15) predstavovali jednak financnú motiváciu pre cestovné kancelárie, aby svoje trzby za letenky spolocnosti BA udrzali alebo zvýsili a nie aby svoje sluzby predali jej konkurentom, pretoze tieto príplatky nie sú závislé od objemu dosiahnutej trzby cestovných kancelárií za predaj leteniek spolocnosti BA v absolútnych císlach.([16]16) Okrem toho by sa nimi ukladali dotknutým cestovným kanceláriám rozdielne podmienky pri rovnocenných plneniach.([17]17) Nakoniec dospela Komisia k názoru, ze zneuzitie dominantného postavenia na trhu sluzieb leteckej dopravy spolocnostou BA znamená narusenie hospodárskej sútaze na trhoch leteckej dopravy v Spojenom královstve.([18]18) 14. Cast napadnutého rozhodnutia, ktorá je k dispozícii, znie: "Clánok 1 Spolocnost British Airways Plc porusila clánok 82 Zmluvy o ES tým, ze pri cestovných kanceláriách, od ktorých nakupuje v Spojenom královstve sluzby leteckej dopravy, pouzila systémy prémií a iné motivacné prvky, ktorých cielom a úcinkom je prostredníctvom odmeny za vernost cestovnej kancelárie a odlisného zaobchádzania s týmito kanceláriami vylúcenie konkurentov spolocnosti British Airways z britského trhu leteckej dopravy. Clánok 2 Kvôli poruseniam uvedeným v clánku 1 sa spolocnosti British Airways Plc ukladá penazná pokuta vo výske 6,8 miliónov eur. ..." C - Konanie pred Súdom prvého stupna 15. Proti napadnutému rozhodnutiu podala spolocnost BA 1. októbra 1999 zalobu na Súd prvého stupna, v ktorej navrhuje, aby bolo napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrusené a aby bola Komisia zaviazaná na náhradu trov konania. Komisia navrhuje zalobu zamietnut a zaviazat spolocnost BA na náhradu trov konania. 16. Uznesením z 9. februára 2001 bolo vyhovené návrhu spolocnosti Virgin na vstup do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov Komisie. Naopak, návrh spolocnosti Air France na vstup do konania ako vedlajsieho úcastníka na podporu návrhov spolocnosti BA bol zamietnutý. 17. Vo svojom napadnutom rozsudku Súd prvého stupna zalobu spolocnosti BA zamietol a zaviazal ju na náhradu vlastných trov konania, ako aj trov konania Komisie a vedlajsieho úcastníka konania. 18. Odvolaním, ktoré bolo dorucené do kancelárie Súdneho dvora 26. februára 2004, spolocnost BA teraz navrhuje: - napadnutý rozsudok v celom rozsahu alebo ciastocne zrusit, - zrusit alebo znízit výsku penaznej pokuty ulozenej spolocnosti BA v takom rozsahu, aký Súdny dvor pri výkone svojej rozhodovacej cinnosti povazuje za primeraný, - prijat iné opatrenie, ktoré Súdny dvor povazuje za primerané. 19. Komisia navrhuje: - odvolanie v celom rozsahu zamietnut, - spolocnost BA zaviazat na náhradu trov konania. 20. Spolocnost Virgin navrhuje: - vyhlásit odvolanie spolocnosti BA za neprípustné a/alebo zjavne nedôvodné a zamietnut ho odôvodneným uznesením podla clánku 119 rokovacieho poriadku, - subsidiárne, zamietnut odvolanie spolocnosti BA a napadnutý rozsudok ponechat v celom rozsahu v platnosti, - v kazdom prípade zaviazat spolocnost BA na náhradu trov konania súvisiacich s odvolaním vrátane nákladov trov konania spolocnosti Virgin. 21. Súdny dvor prejednal odvolanie najprv písomne a potom, 15. decembra 2005, ústne. IV - Posúdenie Súdnym dvorom 22. Vo svojom odvolaní sa spolocnost BA nezaoberá vsetkými témami, ktoré boli predmetom konania pred Súdom prvého stupna, najmä nie hodnoteniami Komisie o vymedzení trhu a dominantnom postavení spolocnosti BA na trhu. Vo vsetkých piatich odvolacích dôvodoch sa venuje tvrdeniam Súdu prvého stupna o zneuzití dominantného postavenia spolocnosti BA na trhu v zmysle clánku 82 ES, tak ako sa uvádzajú v bodoch 227 az 300 napadnutého rozsudku. A - Úvodné poznámky 23. Podnik s dominantným postavením na trhu podlieha v rozsahu pôsobnosti clánku 82 ES urcitým obmedzeniam, ktoré v takejto forme pre iné podniky neplatia. Na základe existencie podniku s dominantným postavením na trhu totiz dochádza k oslabeniu hospodárskej sútaze na dotknutom trhu.([19]19) Preto nesie takýto podnik bez ohladu na príciny jeho dominantného postavenia na trhu osobitnú zodpovednost za to, ze jeho konanie nenarusí úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu.([20]20) Prax, ktorá by za normálnych okolností v hospodárskej sútazi nebola namietaná, môze predstavovat zneuzitie dominantného postavenia na trhu, pokial ju uplatnuje podnik s dominantným postavením na trhu.([21]21) 24. Podla ustálenej judikatúry je síce podnik s dominantným postavením na trhu oprávnený chránit si svoje vlastné hospodárske záujmy, ked sú ohrozené, a v primeranom rozsahu môze konat tak, ako povazuje v záujme ochrany svojich záujmov za správne.([22]22) Môze najmä vyuzívat prostriedky normálnej hospodárskej sútaze na trhu výrobkov a sluzieb v zmysle hospodárskej sútaze plnení; zneuzitím dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES, a teda zakázané je také podnikatelské konanie ktoré sa od normálneho konania na trhu odlisuje a ktoré je spôsobilé oslabit existujúcu hospodársku sútaz.([23]23) Nie kazdá cenová hospodárska sútaz je preto podla clánku 82 ES prípustná.([24]24) 25. Pokial ide o zlavy a prémie, je ocividné, ze v jednotlivých prípadoch je velmi tazké nájst hranicu medzi legitímnym konaním a zakázaným zneuzitím dominantného postavenia na trhu. 26. Súdy Spolocenstva uz niekolkokrát dospeli k názoru, ze urcité zlavy a prémie, ktoré poskytuje podnik s dominantným postavením na trhu, môzu byt v zmysle clánku 82 ES zneuzitím takéhoto postavenia.([25]25) Najmä prostredníctvom vernostných zliav a vernostných prémií môzu byt v praxi obchodní partneri viazaní na podnik s dominantným postavením na trhu tak silne (takzvaný "vernost podporujúci úcinok" prémií a zliav), ze pre jeho konkurentov je prílis tazké nájst si odbyt pre svoje výrobky (takzvané "vytlacenie konkurenta" nazývané aj "vylúcenie konkurenta"), co v konecnom dôsledku skodí hospodárskej sútazi ako takej, a z coho môzu vzniknút nevýhody aj pre spotrebitela. 27. Sporné ale nadalej zostáva, za akých okolností je poskytnutie zliav alebo prémií od podniku s dominantným postavením na trhu zneuzitím v zmysle clánku 82 ES. Uvedený prípad je podnetom na blizsie osvetlenie niektorých súvisiacich otázok: - Za akých okolností sú zlavy alebo prémie podniku s dominantným postavením na trhu vo vseobecnosti zneuzitím takéhoto postavenia? (prvý odvolací dôvod) - Je potrebné pri tom preskúmat konkrétne úcinky zliav alebo prémií podniku s dominantným postavením na jeho konkurentov a spotrebitelov? (druhý, tretí a stvrtý odvolací dôvod) - Za akých okolností je potrebné povazovat zlavy alebo prémie podniku s dominantným postavením na trhu za diskrimináciu obchodných partnerov, ktorá má za následok ich znevýhodnené postavenie v hospodárskej sútazi? (piaty odvolací dôvod) 28. V tejto súvislosti nie je vôbec dôlezité, ako plánuje Komisia zabezpecit svoju politiku hospodárskej sútaze v súvislosti s clánkom 82 ES pre budúcnost([26]26). Jednak môzu iné nové pohlady na uplatnovanie clánku 82 ES nadobudnút význam iba pre budúce rozhodnutia Komisie, ale nie pre právne posúdenie uz prijatého rozhodnutia. A jednak sa Komisia musí aj v prípade zmeny svojej správnej praxe nadalej pohybovat v rámci, ktorý jej vymedzuje clánok 82 ES vylozený Súdnym dvorom. B - O prvom odvolacom dôvode: Vseobecné kritériá posúdenia systémov prémií 29. Prvý odvolací dôvod spolocnosti BA je v rámci odvolania najrozsiahlejsí. Týka sa bodov 272 az 298 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna - tak ako pred ním uz aj Komisia - dospel k zisteniu, ze prémie, ktoré poskytla spolocnost BA, mali "vernost podporujúce" úcinky, a preto by mohli vylúcit (vytlacit) konkurenta z hospodárskej sútaze; navyse neboli ani hospodársky odôvodnitelné.([27]27) 30. V podstate sa spolocnost BA v tomto odvolacom dôvode pýta, za akých okolností je mozné povazovat zlavy alebo prémie podniku s dominantným postavením na trhu vo vseobecnosti za zneuzitie tohto postavenia. Tento odvolací dôvod doplna druhý a stvrtý odvolací dôvod, ktoré je potrebné preskúmat následne, v ktorých sa spolocnost BA zaoberá právnymi poziadavkami na preskúmanie úcinkov takýchto zliav alebo prémií na konkurentov a spotrebitelov. 1. Podstatné tvrdenia úcastníkov konania 31. Predmetom sporu úcastníkov konania je skutocnost, ci Súd prvého stupna na uvedený prípad správne aplikoval judikatúru Súdneho dvora, najmä tú, ktorá vyplýva z rozsudkov Hoffmann-La Roche a MichelinI([28]28). 32. Spolocnost BA si myslí, ze sa Súd prvého stupna dopustil právneho omylu, pretoze jej systémy prémií posúdil podla nesprávneho kritéria. Súd prvého stupna nerozlisuje pri svojom preskúmaní "podpory vernosti" medzi vernostou zákazníkov, ktorá sa zabezpecuje vylúcením konkurenta z hospodárskej sútaze zneuzitím svojho postavenia, a vernostou zákazníkov, ktorá vyplýva z legitímnej cenovej hospodárskej sútaze. K podstate legitímnej cenovej hospodárskej sútaze patrí fakt, ze podnik musí mat moznost slobodne priznat svojim zmluvným partnerom vyssie zlavy nez jeho konkurenti. Kritériá, ktoré stanovil Súd prvého stupna, vedú podla spolocnosti BA k výraznej právnej neistote o rozsahu povolenej cenovej hospodárskej sútaze a pôsobia odstrasujúco na podniky; preto obmedzujú zásadný úcel práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. 33. Podla názoru spolocnosti BA mal Súd prvého stupna v tomto prípade aplikovat clánok 82 druhý odsek písm. b) ES a preskúmat, ci spolocnost BA skutocne obmedzila odbytové moznosti svojich konkurentov a ci tým spotrebitelom vznikla skoda. Podla nej predpokladom takéhoto obmedzenia odbytových mozností konkurentov je viac nez len samotné poskytovanie velkorysých prémií. Do úvahy prichádza vlastne iba v dvoch skupinách prípadov, ktoré sa ale uvedeného prípadu netýkajú: - jednak v prípadoch, ked závisí poskytovanie prémií od toho, ci príjemca prémií vykonáva cinnost výlucne alebo prevazne pre podnik s dominantným postavením na trhu, resp. prijíma jeho dodávky([29]29), a - jednak v prípadoch, ked sa príjemca prémií nemôze slobodne rozhodnút medzi podnikom s dominantným postavením na trhu a jeho konkurentmi, napríklad z dôvodu, ze môze ocakávat zisky, iba ak bude v prevaznej miere obchodne viazaný na takýto podnik, alebo z dôvodu, ze takýto podnik realizuje nekalú cenovú hospodársku sútaz ("predatory pricing") a jeho konkurenti nemôzu takémuto tlaku celit. 34. Komisia a spolocnost Virgin zastávajú naproti tomu zhodné stanovisko, ze kritériá ktoré stanovil Súd prvého stupna, sú výstizné a v súlade s doterajsou judikatúrou. Pri svojom preskúmaní sa Súd prvého stupna nedopustil právneho omylu. Spolocnost Virgin si okrem toho myslí, ze názor spolocnosti BA o clánku 82 ES by v prípade jej úspechu viedol k zmene judikatúry, ktorej rozsah by bol porovnatelný s rozsahom zmeny v rozsudku Keck a Mithouard([30]30). 2. Posúdenie 35. Pokial ide o názor spolocnosti BA, ze chýba orientácia na kritériá clánku 82 druhého odseku písm. b) ES, postacuje konstatovanie, ze toto ustanovenie predstavuje iba príklad zneuzitia dominantného postavenia na trhu.([31]31) Zlavy a prémie podniku s dominantným postavením na trhu môzu byt v rozpore s clánkom 82 ES aj vtedy, ked nesplnajú ziadny z príkladov uvedených v druhom odseku.([32]32) Preto nie je mozné tvrdit, ze sa Súd prvého stupna dopustil právneho omylu. 36. Aj obsahovo sa Súd prvého stupna pri posúdení právnej situácie, ako sa vykladá v doterajsej judikatúre Súdneho dvora, nedopustil nijakého omylu. a) Neexistencia taxatívne vymedzených skupín prípadov zneuzívania zliav a prémií 37. Je zrejmé, ze Súdny dvor dospel v oboch rozsudkoch uvádzaných spolocnostou BA k názoru, ze zlavy a prémie, ktoré poskytli dva podniky s dominantným postavením na trhu, mali charakter zneuzitia. 38. Napríklad Hoffmann-La Roche sa týkal zliav, ktorých poskytovanie bolo väcsinou výslovne viazané na podmienku, ze zmluvný partner pocas referencnej doby, spravidla jednorocnej alebo polrocnej, pokrýva svoju celkovú alebo podstatnú cast potreby urcitých vitamínov dodávkami od spolocnosti Hoffmann-La Roche([33]33). Takýto systém zliav povazoval Súdny dvor za zneuzitie dominantného postavenia na trhu([34]34) a uviedol, ze "poskytovanie takých vernostných zliav, ktoré majú za následok, ze odberatelia sa orientujú výlucne na spoluprácu s podnikom s dominantným postavením na trhu,... nie je zlucitelné s cielom neskreslenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu"([35]35). 39. Aj vo veci Michelin I dospel Súdny dvor k záveru, ze doslo k zneuzitiu dominantného postavenia na trhu.([36]36) Na rozdiel od veci Hoffmann-La Roche neboli síce zmluvní partneri podniku s dominantným postavením na trhu povinní kryt svoju potrebu výlucne alebo z urcitej casti dodávkami tohto podniku.([37]37) Variabilné rocné zlavy poskytované spolocnostou Michelin vsak boli "cielovými zlavami": aby ich mohli získat, museli zmluvní partneri spolocnosti Michelin splnit individualizované predajné ciele. Tieto predajné ciele sa orientovali na obrat, ktorý dosiahli konkrétni zmluvní partneri pri predaji pneumatík Michelin v predchádzajúcom roku.([38]38) Okrem toho sa prípad Michelin I vyznacoval celým zväzkom faktorov, ktoré v konecnom dôsledku doviedli Súdny dvor k záveru, ze systém zliav zavedený spolocnostou Michelin predstavuje zneuzitie dominantného postavenia na trhu. Základom sporného systému zliav bola najmä "pomerne dlhá referencná doba" jedného roka([39]39), spôsob fungovania systému bol pre zmluvných partnerov neprehladný, a odstupy medzi podielmi na trhu spolocnosti Michelin a jeho najdôlezitejsími konkurentmi boli velké. 40. Na rozdiel od názoru spolocnosti BA sa vsak z týchto rozsudkov nedajú odvodit ziadne taxatívne vymedzené skupiny prípadov zneuzívajúcich systémov prémií a zliav. V ziadnom prípade nie je mozné z uvedených rozsudkov vyvodit, ze iba v blizsie oznacených prípadoch v týchto rozsudkoch môze dôjst k zneuzitiu dominantného postavenia na trhu zo strany podniku poskytujúceho prémie a zlavy. Tým by sa totiz poprelo, ze jednotlivé hospodárske odvetvia a trhy sa môzu od seba velmi odlisovat, a okrem toho hospodárske podmienky podliehajú permanentnej zmene, ktorá môze priniest so sebou aj nové obchodné praktiky. 41. V ovela väcsej miere sú rozhodujúce základné zásady, ktorými sa doterajsia judikatúra Súdneho dvora riadila a ktoré sa dajú preniest aj na uvedený prípad. 42. Podla toho je potrebné preskúmat, ci môzu zlavy a prémie poskytnuté podnikom s dominantným postavením na trhu spôsobit vytlacenie konkurenta z hospodárskej sútaze, to znamená, ci sú spôsobilé konkurentom podniku s dominantným postavením na trhu stazit alebo dokonca znemoznit prístup na trh a zmluvným partnerom tohto podniku stazit alebo dokonca znemoznit výber medzi viacerými zdrojmi dodávok alebo obchodnými partnermi; dalej treba preskúmat, ci pre poskytnuté zlavy a prémie existuje z ekonomického hladiskaobjektívne odôvodnenie([40]40). 43. Otázka objektívneho ekonomického odôvodnenia sa nesporne môze stat dôlezitou, iba ked sa poskytujú zlavy a prémie spôsobilé vytlacit konkurenta z hospodárskej sútaze. V kazdom prípade je cielom oboch krokov preskúmania odlísit protiprávne zneuzitie od legitímneho konania, a tým zabezpecit, aby legitímna cenová hospodárska sútaz nestroskotala na clánku 82 ES. b) Prvý krok preskúmania: Úcinok vytlacenia 44. Súd prvého stupna správne vychádzal najprv z predpokladu, ze porusit clánok 82 ES môzu aj také systémy zliav, ktoré sa na rozdiel od prípadu Hoffmann-La Roche neviazu na podmienku výlucnosti, to znamená, v ktorých sa od príslusného zmluvného partnera neocakáva, ze svoju potrebu pokryje výlucne alebo z urcitej casti z dodávok podniku s dominantným postavením, resp. ze svoje vlastné plnenia poskytne výlucne alebo z urcitej casti podniku s dominantným postavením na trhu([41]41). K vytlaceniu konkurenta z hospodárskej sútaze spôsobenému systémom zliav a prémií môze totiz dôjst aj pri absencii takejto podmienenej súvislosti v dôsledku ostatných okolností konkrétneho prípadu([42]42). Na rozdiel od toho, co si myslí spolocnost BA, nie je rozhodujúce, ci zmluvní partneri podniku s dominantným postavením na trhu môzu vôbec este slobodne volit medzi rozlicnými odberatelskými zdrojmi. Clánok 82 ES sa totiz v ziadnom prípade neuplatnuje az vtedy, ked uz na trhu neexistuje prakticky ziadna hospodárska sútaz. Zmyslom a úcelom clánku 82 ES je takisto ochrana este existujúcej hospodárskej sútaze na trhu, ktorá je prítomnostou podniku s dominantným postavením na trhu oslabená([43]43). Tomu zodpovedá aj sirsí rozsah pôsobnosti tohto predpisu, ktorý presahuje druhú skupinu prípadov vytvorenú spolocnostou BA.([44]44) 45. Ci je teda mozné konstatovat, ze vplyvom zliav a prémií poskytovaných podnikom s dominantným postavením na trhu doslo k vytlaceniu konkurenta z hospodárskej sútaze, závisí od posúdenia vsetkých okolností konkrétneho prípadu.([45]45) Táto súvislost s okolnostami konkrétneho prípadu zároven garantuje, ze nebudú zahrnuté ziadne zlavy a prémie, ktoré by bolo mozné na príslusnom trhu povazovat za súcast legitímnej cenovej hospodárskej sútaze. 46. Východiskovým bodom preskúmania sú príslusné kritériá a spôsoby poskytovania zliav a prémií.([46]46) Okrem toho je potrebné preskúmat, ci je systém sporných zliav a prémií v celom svojom rozsahu spôsobilý stazit alebo dokonca celkom znemoznit konkurentom podniku s dominantným postavením prístup na trh a zmluvným partnerom podniku s dominantným postavením na trhu výber medzi viacerými odberatelskými zdrojmi.([47]47) 47. Aj ked judikatúra nemôze definovat nijaké taxatívne skupiny prípadov zliav a prémií s úcinkami vytlacenia, môze predsa podat záchytné body, kedy takýto úcinok v normálnom prípade nastane. V tomto smere sú dôlezité najmä tri hladiská, z ktorých podla judikatúry môze vyplývat, ze zlavy alebo prémie poskytnuté podnikom s dominantným postavením na trhu nie sú iba prejavom osobitne výhodnej ponuky na trhu. 48. Po prvé, úcinok vytlacenia konkurenta z hospodárskej sútaze môzu mat vsetky zlavy a prémie, ktorých poskytnutie sa viaze na splnenie individuálne definovaných odberových cielov ("cielové zlavy" alebo "cielové prémie").([48]48) Ak sa napríklad zmluvnému partnerovi slubuje zlavu alebo prémia v prípade, ze docieli s výrobkami podniku s dominantným postavením na trhu v porovnaní s rovnakou dobou predchádzajúceho roka pocas urcitej referencnej doby([49]49) rovnaký alebo dokonca vyssí obrat, môze sa tak pre neho stat co i len ciastocný prechod k výrobkom konkurenta menej atraktívny. Podnik s dominantným postavením na trhu môze týmto spôsobom vyvíjat tlak na zmluvného partnera a zároven ho tým na seba viazat. Tým si môze upevnit svoje postavenie na trhu a prípadne ho este posilnit.([50]50) 49. Systémy prémií pouzívané spolocnostou BA boli podla konstatovania Súdu prvého stupna postavené na takýchto individuálnych odberatelských cieloch, boli vsak predsa len závislé od vývoja obratov z predaja leteniek spolocnosti BA, ktoré dosiahli príslusné cestovné kancelárie v urcitej dobe.([51]51) 50. Po druhé, viazanie zmluvných partnerov na podnik s dominantným postavením na trhu a na nich vyvíjaný tlak je spravidla zvlást silný, pokial sa zlava alebo prémia nevztahuje iba na príslusný nárast obratu v referencnej dobe, ale sa vztahuje spätne na celkový objem obratu dosiahnutý zmluvným partnerom za príslusnú dobu s výrobkami podniku s dominantným postavením na trhu. Týmto spôsobom môzu totiz mat uz aj pomerne malé zmeny v obrate z predaja výrobkov dominantnej firmy bez ohladu na to, ci smerom nahor alebo nadol, nepomerne velké úcinky na príslusného zmluvného partnera. Pokial napríklad odoberie zmluvný partner iba o nieco menej výrobkov podniku s dominantným postavením v porovnaní s rovnakou dobou predchádzajúceho roka, tak uz podlieha riziku, ze nebude môct získat zlavu alebo prémiu alebo v kazdom prípade bude môct získat iba nizsiu zlavu alebo nizsiu prémiu. Pokial by naopak odobral iba o nieco viac takýchto výrobkov v porovnaní s rovnakou dobou predchádzajúceho roka, môze profitovat z vyssej zlavy alebo prémie, a to aj spätne za svoj celkový rozsah obratu z predaja týchto výrobkov, a nie len pre budúcnost v súvislosti s dodatocne odobratými výrobkami.([52]52) Týmto spôsobom si nemôze byt zmluvný partner pocas referencnej doby istý, aký bude na konci jeho reálny nárast zisku z výrobkov podniku s dominantným postavením na trhu; toto je silná motivácia pre neho, aby ani ciastocne nepresiel ku konkurencii. 51. Toto isté konstatoval Súd prvého stupna aj v tomto prípade v súvislosti s systémami prémií spolocnosti BA. Tak sa najvýhodnejsie sadzby prémií vztahujú spätne na vsetky letenky spolocnosti BA predané príslusnou cestovnou kanceláriou a nie len na tie, ktoré boli predané po dosiahnutí cielového obratu; pre príjmy z prémií cestovnej kancelárie v celom ich rozsahu mohlo teda mat rozhodujúci význam, ci po dosiahnutí urcitého obratu táto kancelária predala alebo nepredala aj ked len relatívne malý pocet dalsích leteniek spolocnosti BA([53]53). Presne z toho vychádza Súd prvého stupna, ked poukazuje na "velmi citelný úcinok v okrajovej zóne" systémov prémií a zdôraznuje rozhodujúce úcinky na sadzby príplatku za výsledok, ktoré by mohli vyvolat nepatrný pokles obratu z predaja leteniek spolocnosti BA cestovnou kanceláriou([54]54). Ci bolo v tejto súvislosti zmysluplné postavit obávanú nevýhodnú prémiovú sadzbu na rovnakú úroven s "potrestaním", môze zostat nerozhodnuté; nezávisle od volby slov je jasné, co chcel Súd prvého stupna vyjadrit: co len nepatrný pokles obratu z predaja leteniek spolocnosti BA môze podla názoru Súdu prvého stupna pre cestovnú kanceláriu znamenat citelné financné straty a tým jej môze byt úcinne znemoznené prejst ku konkurencii. 52. Po tretie, pre konkurenta podniku s dominantným postavením na trhu je velmi tazké ponúknut vyssie zlavy a prémie, aké vyplývajú z celkového objemu obratu. Na základe zretelne vyssieho podielu na trhu je totiz podnik s dominantným postavením pre konkurenta spravidla obchodným partnerom, ktorého nemozno obíst.([55]55) Spravidla aj zlavy a prémie závislé od celkového obratu, ktoré poskytuje podnik s dominantným postavením na trhu, majú v absolútnych císlach väcsí význam, nez by mohli mat v beznom prípade velkorysejsie ponuky konkurencie. Aby teda dosiahli prechod zmluvných partnerov na svoju stranu alebo od nich v kazdom prípade získali dostatocný rozsah zákaziek, musia konkurenti podniku s dominantným postavením ponúknut nerovnako vysoké zlavy alebo prémie([56]56), co je aj pre rovnako efektívnych konkurentov casto nehospodárne. 53. Aj v tomto prípade bol podla posúdenia Súdu prvého stupna podiel spolocnosti BA na trhu výrazne vyssí nez podiely jeho piatich hlavných konkurentov v Spojenom královstve; títo konkurenti preto neboli schopní ponúknut cestovným kanceláriám rovnaké výhody ako spolocnost BA.([57]57) 54. Z tohto hladiska sa Súd prvého stupna pohyboval v rámci doterajsej judikatúry a prijal za normálnych okolností potrebné konstatovania, ked preskúmal úcinok vytlacenia (vylúcenia) systémov prémií pouzitých spolocnostou BA. 55. Pokial ide o posúdenie zistených daností trhu a situácie v hospodárskej sútazi, nie je úlohou Súdneho dvora v odvolacom konaní nahradit svojím hodnotením posúdenie Súdu prvého stupna. Odhliadnuc od mozného skreslenia skutocností alebo dôkazných prostriedkov, ktoré v tomto prípade nebolo uplatnované, nejde totiz o ziadne právne otázky, na ktoré sa obmedzuje výlucne odvolacie konanie (clánok 225 ods. 1 ES a clánok 58 ods. 1 Statútu Súdneho dvora).([58]58) Námietka spolocnosti BA, ze jej konkurenti boli financne schopní ponúknut cestovným kanceláriám konkurencné protinávrhy, je preto nerelevantná. Rovnako to platí aj pre tvrdenia spolocnosti BA, ze Súd prvého stupna precenil "velmi citelný úcinok [systému prémií] v okrajovej zóne". Týmto spôsobom spochybnuje spolocnost BA v konecnom dôsledku posúdenie skutocností alebo dôkazov Súdom prvého stupna v prvostupnovom konaní, co v odvolacom konaní nie je prípustné. c) Druhý krok preskúmania: Objektívne ekonomické odôvodnenie 56. Správne sa Súd prvého stupna následne po preskúmaní úcinku vytlacenia (vylúcenia) konkurenta z hospodárskej sútaze venuje otázke, ci je mozné spolocnostou BA pouzívaný systém prémií objektívne ekonomicky odôvodnit. 57. Nie vsetky zlavy a prémie, ktoré poskytuje podnik s dominantným postavením na trhu svojim zmluvným partnerom a ktoré majú úcinok vytlacenia konkurenta z hospodárskej sútaze, sú nevyhnutne zneuzívajúce, a preto podla clánku 82 ES zakázané. Podla ustálenej judikatúry sa ovela skôr povazujú za zneuzívajúce len také zlavy a prémie, ktoré nesúvisia s odôvodnitelným hospodárskym plnením.([59]59) Naopak, ak je zretelné objektívne ekonomické odôvodnenie zliav alebo prémií, tak ich napriek ich úcinku vytlacenia nemozno povazovat za zneuzívajúce. 58. Na objasnenie rozdielu medzi objektívne ekonomickým odôvodnenými a zneuzívajúcimi zlavami, resp. prémiami sa casto porovnávajú mnozstevné a vernostné zlavy([60]60). V tejto súvislosti uvádza Súdny dvor v rozsudku Hoffmann-La Roche([61]61) toto: "Na rozdiel od mnozstevných zliav, ktoré závisia výlucne od rozsahu nákupov uskutocnených u príslusného výrobcu, slúzi vernostná zlava na to, aby zdrzal zákazníkov prostredníctvom poskytnutia financnej výhody od odoberania výrobkov od konkurencných výrobcov." Ako charakteristický znak hospodársky odôvodnitelnej mnozstevnej zlavy vidí Súdny dvor v tom istom rozsudku to, ze sa poskytuje na objektívne stanovené a pre vsetkých odberatelov platné mnozstvá, a ze na rozdiel od cielovej zlavy pre ne nie sú rozhodujúce cielové obraty podmienené zmluvným partnerom a jeho schopnostou odberu.([62]62) 59. Nezávisle od pouzívania pojmov "mnozstevná zlava" a "vernostná zlava" je vsak potrebné posúdit otázku hospodárskeho odôvodnenia takýchto zliav a prémií vzdy na základe vsetkých okolností jednotlivého prípadu. Rozhodujúce je, ci môze byt vyrovnaný alebo dokonca prekonaný nepriaznivý úcinok vytlacenia konkurenta z hospodárskej sútaze prostredníctvom zliav alebo prémií na základe výhod hospodárnosti, ktoré zjavne slúzia aj spotrebitelovi.([63]63) Takze v konecnom dôsledku to závisí od posúdenia a porovnania vzájomných výhod a nevýhod pre hospodársku sútaz a spotrebitela. Pokial nie je úcinok vytlacenia konkurenta z hospodárskej sútaze spôsobený systémom prémií alebo zliav podniku s dominantným postavením na trhu v zjavnej súvislosti s výhodami pre hospodársku sútaz a spotrebitela alebo ak je neprimeraný k tomu, co je potrebné na dosiahnutie takýchto výhod, musí sa tento systém prémií alebo zliav povazovat za zneuzívajúci. 60. Napríklad zlava súvisiaca s objektívnymi mnozstvami odberu, ktoré platia pre vsetkých zmluvných partnerov v rovnakej miere, je v beznom prípade mozné odôvodnit usetrením nákladov, ktoré môze výrobca pri výrobe väcsieho mnozstva docielit.([64]64) Iný prípad predstavuje spravidla zlava, ktorá závisí od dosiahnutia individuálne definovaných cielových obratov zo strany daného zmluvného partnera a ktorá primárne smeruje k viazaniu tohto partnera na podnik s dominantným postavením na trhu, ako aj k zabráneniu jeho prechodu ku konkurencnému podniku. 61. V uvedenom prípade Súd prvého stupna výstizne vychádzal z kritérií, ktoré sa dajú odvodit z doterajsej judikatúry. Venoval sa podrobne hospodárskemu odôvodneniu systémov prémií pouzívaných spolocnostou BA.([65]65) Oprávnene sa pritom neobmedzil iba na schematické zaclenenie týchto systémov medzi mnozstevné alebo vernostné zlavy, ale zaujal aj súhrnné stanovisko k tvrdeniam spolocnosti BA, najmä k významu fixných nákladov a vyuzitia kapacít v leteckej doprave. Na základe svojho zhodnotenia okolností konkrétneho prípadu dospel Súd prvého stupna k záveru, ze prémie poskytované spolocnostou BA neboli hospodársky odôvodnené. 62. V tejto súvislosti je opätovne potrebné poukázat na to, ze nie je úlohou Súdneho dvora v odvolacom konaní svojím vlastným hodnotením daností trhu a situácie v hospodárskej sútazi nahradit posúdenie Súdu prvého stupna. Najmä opätovné výklady spolocnosti BA významu fixných nákladov a vyuzitia kapacít v leteckej doprave sú preto nepodstatné. Totiz týmto spôsobom spolocnost BA spochybnuje v konecnom dôsledku posúdenie skutocností a dôkazov Súdu prvého stupna v prvoinstancnom konaní, co nie je v odvolacom konaní prípustné([66]66). d) Ciastkový záver 63. Súd prvého stupna sa tým pri preskúmaní systému prémií poskytovaných spolocnostou BA v súvislosti so stanovenými kritériami nedopustil nijakého právneho omylu. V dôsledku uvedeného treba prvý odvolací dôvod zamietnut ako nedôvodný. C - K druhému odvolaciemu dôvodu: Úcinky systémov prémií na úcastníkov hospodárskej sútaze 64. Druhý odvolací dôvod spolocnosti BA úzko súvisí s prvým. Vztahuje sa na body 293 az 298 napadnutého rozsudku a opätovne sa týka konstatovaní Súdu prvého stupna o úcinkoch systémov prémií pouzívaných spolocnostou BA. V nich Súd prvého stupna vychádza z toho, ze nebolo potrebné preukázat konkrétny úcinok systémov prémií na dotknuté trhy([67]67); v kazdom prípade vsak boli systémy prémií v uvedenom prípade zjavne spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz na britskom trhu so sluzbami sprostredkovania leteckej dopravy a v leteckej doprave a Komisia takýto úcinok aj konkrétne preukázala.([68]68) 1. Podstatné tvrdenia úcastníkov konania 65. Spolocnost BA je presvedcená, ze Súd prvého stupna nevzal do úvahy, ze clánok 82 ES vyzaduje preskúmanie úcinkov systémov prémií na trh. Kazdopádne bola argumentácia Súdu prvého stupna v tomto ohlade neúplná a rozporná. Súdu prvého stupna jednak stacilo ako dôkaz úcinku obmedzenia hospodárskej sútaze spôsobeného systémami prémií skutocnost, ze konanie podniku s dominantným postavením na trhu "môze mat takýto úcinok na základe jeho druhu alebo spôsobilosti"([69]69). Na druhej strane zo samotnej skutocnosti, ze 85 % leteniek v Spojenom královstve v danej dobe bolo predaných cestovnými kanceláriami, dochádza Súd prvého stupna k záveru, ze systémy prémií pouzívané spolocnostou BA sa svojím úcinkom vytlacenia konkurenta z hospodárskej sútaze "vôbec [nemohli] vyhnút tomuto efektu"([70]70). Okrem toho povazuje skutocný vznik efektu systémov prémií, ktoré sú v rozpore s hospodárskou sútazou, za bezvýznamný. A nakoniec prehliadol dôkazy opaku, z ktorých vyplýva, ze systémy prémií spolocnosti BA nemali ziadny podstatný úcinok vytlacenia jej konkurentov z hospodárskej sútaze: podiel spolocnosti BA na trhu v danom období poklesol, zatial co súcasne podiely jej konkurentov na trhu stúpli. 66. Spolocnost Virgin povazuje tento odvolací dôvod za neprípustný, Komisia za nedôvodný. 2. Posúdenie 67. Hlavná cast druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti BA sa zaoberá otázkou, ci domnienka zneuzitia podla clánku 82 ES predpokladá, ze budú preukázané aj skutocné a podstatné úcinky konania podniku s dominantným postavením na trhu voci jeho konkurentom. Pritom ide o právnu otázku, ktorej polozenie je v rámci odvolacieho konania prípustné. 68. Východiskom týchto úvah by mal byt ochranný úcel clánku 82 ES. Predpis je súcastou systému, ktorý má chránit hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu pred narusením hospodárskej sútaze (clánok 3 ods. 1 písm. g) ES). V tejto súvislosti úcelom clánku 82 ES, ako aj ostatných pravidiel hospodárskej sútaze je nielen, a ani nie v prvom rade, ochrana priamych záujmov jednotlivých úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj ochrana struktúry trhu a tým hospodárskej sútaze ako takej (ako institútu), ktorá je uz aj bez toho oslabená prítomnostou podniku s dominantným postavením na trhu.([71]71) Nepriamo sa týmto spôsobom chráni aj spotrebitel.([72]72) Totiz tam, kde sa obmedzuje hospodárska sútaz, musí sa obávat nevýhod aj spotrebitel. 69. Konanie podniku s dominantným postavením na trhu teda nie je zneuzitím v zmysle clánku 82 ES az vtedy, ked má konkrétne úcinky na jednotlivých úcastníkov, ci uz konkurentov, alebo spotrebitelov. Skôr uz aj konanie podniku s dominantným postavením na trhu, ktoré je v rozpore s cielom ochrany hospodárskej sútaze v rámci vnútorného trhu, je zneuzitím (clánok 3 ods. 1 písm. g) ES).([73]73) Totiz podnik s dominantným postavením na trhu má, ako uz bolo uvedené, osobitnú zodpovednost za to, ze jeho konanie neobmedzí úcinnú a nenarusenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu.([74]74) 70. Výstizne preto spolocnost BA sama uvádza([75]75), ze nie je potrebné preukázat v kazdom prípade skutocné úcinky systému zliav alebo prémií, ktoré sú v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze. Úsilie, ktoré by museli vynalozit príslusné úrady, súdy a prípadne súkromní zalobcovia, aby mohli hoci len náznakom uviest takýto dôkaz, by bolo v mnohých prípadoch úplne neprimerané. 71. Ovela viac je potrebné preukázat spôsobilost príslusného konania byt prekázkou zachovania este existujúcej hospodárskej sútaze na trhu alebo jeho vývoja inými prostriedkami nez hospodárskou sútazou a tým poskodit ciel úcinnej a nenarusenej hospodárskej sútaze na spolocnom trhu. V súvislosti s zlavami a prémiami podniku s dominantným postavením na trhu je potrebné preukázat, ze sú spôsobilé([76]76) stazit alebo dokonca znemoznit konkurentom podniku s dominantným postavením na trhu prístup na trh a jeho zmluvným partnerom volbu medzi viacerými odberatelskými zdrojmi alebo obchodnými partnermi.([77]77) 72. Pritom je potrebné posúdit, ako je uz uvedené v prvom odvolacom dôvode([78]78), vzdy vsetky okolnosti jednotlivého prípadu. Z týchto okolností, najmä z kritérií a modalít na poskytnutie zliav a prémií, ako aj z urcitých trhových daností totiz môze vyplynút, ze konanie podniku s dominantným postavením na trhu vôbec nebolo spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz na dotknutom trhu. 73. Povedané inými slovami, zálezí na tom, ci sú zlavy alebo prémie poskytované podnikom s dominantným postavením na trhu nielen abstraktne, ale aj konkrétne spôsobilé stazit alebo dokonca znemoznit konkurentom podniku s dominantným postavením prístup na trh a jeho zmluvným partnerom volbu medzi viacerými odberatelskými zdrojmi alebo obchodnými partnermi. 74. Skutocnost, ci naproti tomu doslo k efektu zneuzívajúcich cenových praktík podniku s dominantným postavením, ktorý smeruje proti pravidlám hospodárskej sútaze, formou obmedzenia alebo dokonca úplného vyradenia jeho konkurentov, môze byt dôlezitá v kazdom prípade pri výpocte výsky penaznej pokuty, ktorú je potrebné ulozit([79]79). Spolocnost BA v uvedenom odvolacom konaní vsak nevytýka Súdu prvého stupna právny omyl pri výpocte penaznej pokuty. 75. Súd prvého stupna v uvedenom prípade správne vychádzal zo zásad uvádzaných vyssie v bodoch 67 az 73 a uspokojil sa právom s dôkazom, ze zneuzívajúce konanie podniku s dominantným postavením na trhu "vo svojej podstate obmedzuje hospodársku sútaz alebo, inak povedané, ze na základe svojho druhu alebo spôsobilosti taký úcinok môze mat."([80]80) 76. Kritika, ktorú vyjadrila spolocnost BA v súvislosti s vysvetlujúcim poukazom Súdu prvého stupna na "druh a spôsobilost" konania, nie je opodstatnená. Prílis sa obmedzuje na doslovné znenie jednej casti rozsudku a okrem toho spocíva na cisto sémantickej spekulácii, totiz na rozdieloch medzi "druhom" a "spôsobilostou", resp. - v smerodajnom anglickom znení napadnutého rozsudku - medzi výrazmi "capable of having" a "likely to have". Samotné kritérium, ktoré Súd prvého stupna v uvedenom prípade pouzil, vychádza totiz z formulácie "tends to restrict competition", o ktorú sa uz oprel Súd prvého stupna najmä v rozsudku Michelin I([81]81). 77. Pokial ide okrem toho o niektoré iné casti napadnutého rozsudku, je jasné, ze Súd prvého stupna v uvedenom prípade nezostal pri cisto abstraktnom preskúmaní systémov prémií pouzívaných spolocnostou BA, ale posúdil aj celkom konkrétne ich spôsobilost obmedzit hospodársku sútaz, na základe okolností daného prípadu. Osobitne Súd prvého stupna zohladnil konkrétne danosti trhu, napríklad vývoj podielov spolocnosti BA na trhu a jej konkurentov a skutocnost, ze v referencnej dobe bolo 85 % vsetkých predaných leteniek v Spojenom královstve predaných cestovnými kanceláriami.([82]82) 78. Celkovo teda Súd prvého stupna správne posúdil právne poziadavky súvisiace s preukázaním spôsobilosti obmedzit hospodársku sútaz konaním podniku s dominantným postavením. Prvá cast druhého odvolacieho dôvodu je teda prípustná, ale nedôvodná. 79. Svojím dalsím tvrdením k druhému odvolaciemu dôvodu v podstate spolocnost BA tvrdí, ze Súd prvého stupna nedostatocne posúdil opacné dôkazy, akým je aj pokles podielu na trhu spolocnosti BA, z ktorého vyplýva neexistencia úcinkov jej prémií na úcastníkov hospodárskej sútaze. Okrem toho Súd prvého stupna oprel svoje argumenty neprávom o okolnost, ze v referencnej dobe bolo 85 % vsetkých predaných leteniek v Spojenom královstve predaných cestovnými kanceláriami. 80. V tejto veci postací poznámka, ze nie je úlohou Súdneho dvora v odvolacom konaní svojím vlastným hodnotením daností trhu a situácie v hospodárskej sútazi nahradit posúdenie Súdu prvého stupna. Totiz posúdenie skutocností a dôkazov - s výhradou ich skreslenia, ktoré v tomto prípade nebolo uplatnované - je výlucne úlohou Súdu prvého stupna a nemôze byt spochybnené odvolaním.([83]83) Pokial Súd prvého stupna zistil alebo posúdil skutocnosti, Súdny dvor je podla clánku 225 ES oprávnený vykonat iba kontrolu právnej kvalifikácie týchto skutocností a právnych následkov, ktoré z nich Súd prvého stupna odvodil.([84]84) 81. Otázka, ci systémy prémií, ktoré pouzíva spolocnost BA, boli v súvislosti s úcastou cestovných kancelárií na odbyte 85 % vsetkých leteniek spôsobilé vytlacit konkurenta z hospodárskej sútaze, patrí rovnako k posúdeniu konkrétnych daností trhu, ako aj závery, ktoré vyvodil Súd prvého stupna z poklesu podielu na trhu spolocnosti BA v referencnej dobe. Takto postavené úvahy Súdu prvého stupna sa netýkajú právnej kvalifikácie konania spolocnosti BA ako zneuzívajúceho, ale týkajú sa predbeznej otázky skutocného druhu pre túto kvalifikáciu. 82. Táto cast tvrdenia druhého odvolacieho dôvodu spolocnosti BA je uz neprípustná. 83. Inak by to bolo vtedy, ak by Súd prvého stupna vo svojich výkladoch o poklese podielu na trhu spolocnosti BA ocividne porusil základné zásady. Totiz námietka takéhoto porusenia musí byt v odvolacom konaní podobne ako námietka sfalsovania skutocností alebo dôkazných prostriedkov prípustná. Aj ked by sa vsak tvrdenie spolocnosti BA dalo vykladat v tomto zmysle, bolo by v kazdom prípade nedôvodné. Ako Súd prvého stupna výstizne uvádza([85]85), nie je prinajmensom vylúcené, ze by bez systémov prémií spolocnosti BA podiely jej konkurentov na trhu stúpli este výraznejsie. Zistený pokles podielu spolocnosti BA na trhu teda nie je bezpodmienecne indíciou neúcinnosti jej systémov prémií. 84. Preto je potrebné druhý odvolací dôvod v celku zamietnut. D - O tretom odvolacom dôvode: Skoda spôsobená spotrebitelovi v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES 85. Aj tretí odvolací dôvod spolocnosti BA je úzko spojený s prvým dôvodom. Spolocnost BA v nom vycíta Súdu prvého stupna, ze sa dopustil právneho omylu, pretoze nepreskúmal, ci postup spolocnosti BA spôsobil spotrebitelom skodu v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. b) ES. 86. Ako uz bolo uvedené([86]86), clánok 82 ES je nielen, ani nie v prvom rade, urcený na to, aby chránil priame záujmy jednotlivých úcastníkov hospodárskej sútaze alebo spotrebitelov, ale aj aby chránil struktúru trhu a tým hospodársku sútaz ako takú (ako institút), ktorá je uz aj tak oslabená prítomnostou podniku s dominantným postavením na trhu. Tomu zodpovedajúco sa clánok 82 ES aplikuje nie len na tie druhy konaní, ktorými môze vzniknút spotrebitelom priama skoda, ale aj na také konania, ktoré ich nepriamo znevýhodnujú tým, ze obmedzujú úcinnú hospodársku sútaz v zmysle clánku 3 ods. 1 písm. g) ES.([87]87) 87. Postacuje teda uz dôkaz, ze systém zliav alebo prémií podniku s dominantným postavením je spôsobilý stazit alebo znemoznit jeho konkurentom prístup na trh a jeho zmluvným partnerom volbu medzi viacerými odberatelskými zdrojmi alebo obchodnými partnermi, okrem prípadu, ze by na to existovalo objektívne ekonomické odôvodnenie. V prípade takéhoto obmedzenia existujúcej hospodárskej sútaze je mozné predpokladat, ze budú nepriamo znevýhodnení aj spotrebitelia. 88. Skutocnost, ze sa v clánku 82 druhom odseku písm. b) ES hovorí výslovne o obmedzení výroby, odbytu alebo technického vývoja na úkor spotrebitelov, nie je prekázkou. Totiz v tomto ustanovení ide iba o príklad zneuzitia dominantného postavenia na trhu([88]88), z ktorého v uvedenom prípade nevychádzala ani Komisia, ani Súd prvého stupna. Zlavy a prémie podniku s dominantným postavením by mohli byt v rozpore s clánkom 82 ES aj vtedy, ked nesplnajú ziadny z príkladov uvedených v druhom odseku([89]89). 89. Aj keby sa v prípade, akým je tento prípad, pouzil clánok 82 druhý odsek písm. b) ES, pre domnienku skody vzniknutej spotrebitelom by postacoval dôkaz, ze zlavy alebo prémie podniku s dominantným postavením stazujú alebo znemoznujú svojim konkurentom bez objektívneho ekonomického odôvodnenia, aby mu konkurovali([90]90). Aj v tomto prípade platí, ze vznik nepriamej skody pre spotrebitela sa predpokladá, az ked sa preukáze, ze postup podniku s dominantným postavením je spôsobilý obmedzit hospodársku sútaz v jej struktúre, okrem prípadu, ze by na to existovalo objektívne ekonomické odôvodnenie. 90. Presne túto argumentáciu pouzil aj Súd prvého stupna v napadnutom rozsudku.([91]91) 91. Z tohto pohladu nie je mozné preukázat Súdu prvého stupna právny omyl. Aj tretí odvolací dôvod je preto potrebné zamietnut ako nedôvodný. E - O stvrtom odvolacom dôvode: Dlzka trvania referencnej doby a chýbajúca kvalifikácia úcinkov systémov prémií na úcastníkov hospodárskej sútaze 92. Stvrtý odvolací dôvod spolocnosti BA sa skladá z dvoch castí, prvá cast sa zaoberá rozdielmi medzi marketingovými zmluvami a novým systémom osobitného príplatku za výsledok, zatial co druhá cast sa venuje opätovne poziadavkám na dôkaz úcinkov vytlacenia konkurenta z hospodárskej sútaze týchto systémov prémií. 93. V prvej casti svojho stvrtého odvolacieho dôvodu kritizuje spolocnost BA, ze Súd prvého stupna priradil neprávom marketingovým zmluvám a systému osobitného príplatku za výsledok rovnaké úcinky. Pre oba systémy totiz platili predovsetkým odlisné podmienky a minimálne jeden z dvoch, systém osobitného príplatku za výsledok, nemohol mat predovsetkým z dôvodu svojej krátkej referencnej doby jedného mesiaca v ziadnom prípade úcinky vytlacenia konkurenta z hospodárskej sútaze. 94. Pravdou je, ze dlzka trvania referencnej doby, ktorá sa vztahuje na zlavy alebo prémie poskytnuté podnikom s dominantným postavením, môze mat vplyv na ich mozný úcinok vytlacenia konkurenta z hospodárskej sútaze.([92]92) Totiz cím je dlzka trvania referencnej doby dlhsia, tým väcsia môze byt pre zmluvného partnera neistota, ci na konci tejto doby docieli dostatocný obrat, aby mohol získat zlavu alebo prémiu.([93]93) Az do tejto doby nemá ziadnu istotu, akú cistú cenu za tovar bude musiet zaplatit v referencnej dobe a aký velký bude následne jeho vlastný nárast zisku. 95. Pre spôsobilost systémov zliav a prémií mat úcinok vytlacenia konkurenta z hospodárskej sútaze na trhu je vsak - ako uz bolo uvedené - rozhodujúce celkové posúdenie vsetkých okolností konkrétneho prípadu.([94]94) Ako Komisia správne zdôraznuje, nerozhoduje iba absolútna dlzka trvania referencnej doby, v ktorej musia byt dosiahnuté obraty, ale aj to, ako daleko do minulosti daná porovnávaná doba siaha. Nie je vylúcené, ze aj systém, v ktorom sa mesiac po mesiaci berú do úvahy casové obdobia spred roka, na základe svojej stálej motivácie k zvýseniu obratu povedie v konecnom dôsledku k dlhodobému viazaniu daných zmluvných partnerov na podnik s dominantným postavením a stazí im prechod ku konkurencii. 96. V uvedenom prípade Súd prvého stupna vychádzal výslovne pri novom systéme osobitného príplatku za výsledok z "vernosti podporujúceho úcinku"([95]95), hoci v súvislosti s referencnou dobou vypracoval - ako predtým Komisia - rozdiely v porovnaní s marketingovými zmluvami([96]96). Podla posúdenia Súdu prvého stupna nebola vsak rozhodujúca dlzka trvania referencných dôb, ale skutocnost, ze oba systémy na základe svojho "velmi citelného úcinku v okrajovej zóne" mohli spôsobit od jednej referencnej doby k dalsej zásadné zmeny v sadzbách prémií([97]97), a ze konkurenti spolocnosti BA na základe svojho podstatne mensieho podielu na trhu neboli schopní vyrovnat absolútny úcinok týchto prémií prostredníctvom protiponúk.([98]98) Súd prvého stupna v uvedenom prípade pripísal týmto spolocným znakom oboch systémov prémií spolocnosti BA rozhodujúci význam. 97. Takto uskutocnené posúdenie okolností jednotlivého prípadu je súcastou posúdenia skutocností a dôkazov a je výlucne v právomoci Súdu prvého stupna. Ako uz bolo uvedené, nie je úlohou Súdneho dvora v odvolacom konaní svojím vlastným hodnotením daností trhu a situácie v hospodárskej sútazi nahradit posúdenie Súdu prvého stupna.([99]99) V súlade s uvedeným nemôze Súdny dvor svojím hodnotením týkajúcim sa trvania referencných dôb v tomto konkrétnom prípade a ich významu pre úcinky systémov prémií spolocnosti BA vytlacujúcich konkurenta z hospodárskej sútaze nahradit posúdenie Súdu prvého stupna. 98. Kedze týmto posúdením nebol zistený ziadny právny omyl, prvá cast stvrtého odvolaciemu dôvodu je nedôvodná. 99. V druhej casti stvrtého odvolaciemu dôvodu kritizuje spolocnost BA Súd prvého stupna, ze nekvalifikoval svoje výroky o úcinku vytlacenia jej systémov prémií a tým nepreskúmal vsetky okolnosti jednotlivého prípadu. Obmedzil sa vsak iba na vseobecné tvrdenia ako "velmi citelný úcinok v okrajovej zóne" a na moznost "zásadného rastu" sadzieb prémií od jednej referencnej doby k dalsej.([100]100) 100. Na rozdiel od názoru Komisie nie je mozné tento argument zamietnut na základe clánku 42 ods. 2 v spojení s clánkom 118 rokovacieho poriadku ako oneskorený z dôvodu, ze spolocnost BA omeskala napadnút v prvostupnovom konaní dotknutú cast rozhodnutia Komisie, menovite výpocty uvedené v odôvodnení c. 30. Momentálny útok spolocnosti BA totiz nesmeruje proti matematickým príkladom Komisie ako takým, ale proti spolocnostou BA kritizovaným tvrdeniam Súdu prvého stupna v súvislosti s systémom prémií spolocnosti BA. Druhá cast stvrtého odvolacieho dôvodu je teda prípustná. 101. Obsahovo vsak nie je argument spolocnosti BA odôvodnený. Tvrdenia Súdu prvého stupna, ktoré spolocnost BA kritizuje, je totiz potrebné vidiet v súvislosti s matematickými príkladmi, ktoré uskutocnila Komisia, Súd prvého stupna predsa cituje vo svojom napadnutom rozsudku výslovne z odôvodnenia c. 30 napadnutého rozhodnutia a doslovne tieto príklady opakuje. Z tohto hladiska sú tvrdenia Súdu prvého stupna, ktoré spolocnost BA kritizuje, dostatocne kvalifikované. Vyjadrenie, ze sú prílis nepresné, nie je pravdivé. 102. Preto je potrebné stvrtý odvolací dôvod v oboch jeho castiach zamietnut ako nedôvodný. F - O piatom odvolacom dôvode: Diskriminacný úcinok systémov prémií [clánok 82 druhý odsek písm. c) ES] 103. Piaty odvolací dôvod spolocnosti BA sa týka bodov 233 az 240 napadnutého rozsudku, v ktorých Súd prvého stupna potvrdil zistenie Komisie, ze systémy prémií spolocnosti BA majú diskriminacný charakter. Súd prvého stupna v nich prisiel k záveru, ze systémy prémií spolocnosti BA spôsobili medzi cestovnými kanceláriami v Spojenom královstve diskriminacné úcinky a tým boli niektoré z nich v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. c) ES v hospodárskej sútazi znevýhodnené.([101]101) 1. Podstatné tvrdenia úcastníkov konania 104. Podla názoru spolocnosti BA clánok 82 druhý odsek písm. c) ES nevyzaduje, aby vsetci zmluvní partneri podniku s dominantným postavením na trhu museli pozívat výhody z rovnakých cien a podmienok. Takýto výklad by bol v rozpore s rozumnou politikou hospodárskej sútaze. Rozdiely sú zakázané iba vtedy, ked porovnávané obchody sú rovnocenné, ale podmienky pouzité na tieto obchody sú rozdielne a jeden z obchodných partnerov v dôsledku takýchto rozdielov je voci druhému v nevýhode v hospodárskej sútazi. Za týchto okolností si spolocnost BA myslí, ze Súd prvého stupna aplikoval clánok 82 druhý odsek písm. c) ES v tomto prípade nesprávne. 105. Po prvé, Súd prvého stupna nesprávne posúdil, ze situácia cestovných kancelárií, ktorých obrat z predaja leteniek spolocnosti BA sa v urcitom casovom období zvýsi, nie je porovnatelná so situáciou, v ktorej sa nachádzajú iné cestovné kancelárie, ktoré nemohli zaznamenat ziadny takýto rast obratu. V podstate spolocnost BA argumentuje, ze cestovná kancelária, ktorá svoj obrat z predaja leteniek urcitej leteckej spolocnosti zvýsi, je pre túto spolocnost velmi uzitocná, a je preto odôvodnené ju za to odmenit. 106. Po druhé, Súd prvého stupna namiesto pouzitia výslovného znenia clánku 82 druhého odseku písm. c) ES skrátka uviedol, ze obmedzenie hospodárskej sútaze medzi cestovnými kanceláriami je "prirodzené"([102]102). V napadnutom rozsudku chýba podrobnejsie preskúmanie tejto nevýhody v hospodárskej sútazi. 107. Naproti tomu si Komisia a spolocnost Virgin spolocne myslia, ze systémy prémií pouzívané spolocnostou BA zaobchádzali s porovnatelnými skutkovými okolnostami bez vecného dôvodu odlisne. Okrem toho Komisia uvádza, ze podrobnejsia analýza nevýhod v hospodárskej sútazi pre dotknutú cestovnú kanceláriu sa právne nevyzaduje; spolocnost Virgin uvádza, ze takáto nevýhoda je aj tak zjavná. 2. Posúdenie 108. Clánok 82 druhý odsek písm. c) ES obsahuje príklad zneuzitia dominantného postavenia na trhu, ktoré spocíva v "uplatnovaní nerovnakých podmienok voci obchodným partnerom pri rovnocenných plneniach, cím ich v hospodárskej sútazi znevýhodnujú". 109. V uvedenom prípade je nesporné, ze spolocnost BA pouzila voci cestovným kanceláriám pôsobiacim v Spojenom královstve odlisné sadzby prémií, vzdy podla toho, ci splnili svoje individuálne ciele odbytu v porovnaní s obdobím predchádzajúceho roku. 110. Je potrebné zistit, ci Súd prvého stupna právom vychádzal z porovnatelnosti skutkových okolností ("rovnocenné plnenia") a ci sa mohol bez právneho omylu zaobíst bez podrobných posúdení existencie nevýhody v hospodárskej sútazi. a) Rovnocennost plnení cestovných kancelárií (prvá cast piateho odvolacieho dôvodu) 111. Napadnutý rozsudok vychádza z predpokladu, ze dve cestovné kancelárie, ktoré dosiahli v referencnej dobe s letenkami spolocnosti BA "rovnako vysokú sumu príjmov", to znamená, ktorých obraty z predaja leteniek spolocnosti BA v danej dobe boli v absolútnych císlach rovnako vysoké, poskytli rovnocenné sluzby ("identické sluzby")([103]103). 112. Potrebné posúdenie okolností jednotlivého prípadu, z ktorých sa dá odvodit porovnatelnost alebo rozdielnost plnení cestovných kancelárií pre leteckú spolocnost akou je spolocnost BA([104]104), patrí v zásade do posúdenia skutocností a dôkazov a je výlucne v právomoci Súdu prvého stupna. Ako uz bolo uvedené, Súdny dvor nemôze svojím vlastným hodnotením daností trhu a situácie v hospodárskej sútazi nahradit posúdenie Súdu prvého stupna([105]105). 113. Naproti tomu môze Súdny dvor zaujat stanovisko ku kritériám stanoveným Súdom prvého stupna, pretoze ide o právnu otázku, ci Súd prvého stupna pri svojom posúdení okolností jednotlivého prípadu vychádzal z prípustných alebo neprípustných kritérií alebo ci prípadne naozaj zohladnil kritériá, ktorým mal z právneho hladiska venovat pozornost. 114. Rovnako ako vsetky zákazy diskriminácie obsiahnuté v Zmluve je aj osobitný zákaz zneuzívania v clánku 82 druhom odseku písm. c) ES vyjadrením vseobecnej zásady rovnakého zaobchádzania a vyzaduje, aby nebolo s porovnatelnými skutkovými okolnostami zaobchádzané rozdielne a s odlisnými skutkovými okolnostami rovnako, pokial takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené([106]106). Inými slovami, iba legitímne hospodárske úvahy môzu odôvodnit odlisné zaobchádzanie podniku s dominantným postavením na trhu s obchodnými partnermi([107]107). Na takýchto legitímnych úvahách môzu spocívat napríklad mnozstevné zlavy([108]108). Naopak, v ziadnom prípade nemôzu obchodné úvahy, ktoré sú podla okolností konkrétneho prípadu výrazom konania v rozpore s hospodárskou sútazou, odôvodnit nerovnaké zaobchádzanie s obchodnými partnermi. 115. V uvedenom prípade v podstate kritizuje spolocnost BA Súd prvého stupna, ze - z pohladu danej leteckej spolocnosti - bol povinný zohladnit väcsí hospodársky úzitok plnení takých cestovných kancelárií, ktoré vzdy splnili svoj individuálny cielový obrat, resp. svoje obraty zvýsili. 116. Právom Súd prvého stupna toto kritérium nezohladnil. Za okolností uvedeného prípadu podla posúdení Súdu prvého stupna boli individuálne cielové obraty, ako aj podnety k ich zvýseniu súcastou podnikatelského konania spolocnosti BA, ktorý bol v rozpore s hospodárskou sútazou. Následne nemohla spolocnost BA legitímnym spôsobom opriet obchodné úvahy o splnenie alebo nesplnenie práve týchto individuálnych cielových obratov. Splnenie alebo nesplnenie cielových obratov, z ktorých vychádzali systémy prémií spolocnosti BA, nemohlo predstavovat ziadny vecný dôvod na rozlisovanie medzi plneniami cestovných kancelárií cinných v Spojenom královstve. 117. Inak by sa Súd prvého stupna dostal do rozporu so svojím vlastným posúdením, ze prémie poskytnuté spolocnostou BA majú, na základe ich "vernost podporujúcich úcinkov", efekt vylúcenia konkurenta z hospodárskej sútaze, ktorý je v rozpore s hospodárskou sútazou, a ze ich teda nie je mozné z ekonomického hladiska objektívne odôvodnit.([109]109) Jedna a tá istá okolnost nemôze byt na jednej strane oznacená ako v rozpore s hospodárskou sútazou a zároven na druhej strane byt uznaná ako vecný rozlisovací dôvod. Ak je viazanie zmluvného partnera pomocou urcitých individuálnych cielových obratov v rozpore s hospodárskou sútazou, tak nemôze byt legitímne rozlisovat plnenia tých istých zmluvných partnerov podla tohto kritéria, ktoré je v rozpore s hospodárskou sútazou, teda podla toho, ci splnili alebo nesplnili individuálne stanovené cielové obraty.([110]110) 118. Skutocnost, ze bolo splnenie individuálnych cielových obratov cestovných kancelárií z pohladu spolocnosti BA hodné úsilia a zaslúzilo si odmenu, nie je rozhodujúca. Totiz vyuzitie dominantného postavenia na trhu v rozpore s hospodárskou sútazou je objektívnym pojmom.([111]111) Vzhladom na to je potrebné posúdit otázku diskriminácie obchodných partnerov podla objektívnych a nie subjektívnych kritérií. 119. Súd prvého stupna sa teda nedopustil ziadneho právneho omylu, ked uznal plnenia cestovných kancelárií, ktorých obraty z predaja leteniek spolocnosti BA boli v urcitej dobe v absolútnych císlach rovnako vysoké, ako rovnocenné. b) Poziadavky na urcenie nevýhody v hospodárskej sútazi (druhá cast piateho odvolacieho dôvodu) 120. Je navyse otázne, ci samotné konstatovanie Súdu prvého stupna, ze cestovné kancelárie vo svojej schopnosti vstúpit do vzájomnej hospodárskej sútaze "sú zákonite poskodené diskriminacnými podmienkami odmeny", postacilo alebo ci bolo potrebné konkrétne preukázat nevýhodu v hospodárskej sútazi. 121. V konecnom dôsledku je otázne, ci clánok 82 druhý odsek písm. c) ES predpokladá dvojstupnový test, ci má teda formulácia "cím sú títo [konkurenti] v hospodárskej sútazi znevýhodnení" samostatný obsah alebo iba povahu vysvetlujúceho dodatku s deklaratórnym úcinkom. 122. Doterajsia judikatúra k tomuto predpisu je nedostatocná.([112]112) 123. Východiskovým bodom súvisiacich úvah by mal byt zmysel a úcel clánku 82 druhého odseku písm. c) ES. Osobitne upravený zákaz diskriminácie v tomto predpise je súcastou systému, ktorý má podla clánku 3 ods. 1 písm. g) ES chránit hospodársku sútaz v rámci vnútorného trhu pred narusením. Konaním podniku s dominantným postavením by sa nemala zdeformovat hospodárska sútaz na dodávatelskom a odberatelskom trhu, teda hospodárska sútaz medzi dodávatelmi alebo odberatelmi tohto podniku. V rámci hospodárskej sútaze medzi sebou by zmluvní partneri podniku s dominantným postavením na trhu nemali byt uprednostnovaní alebo znevýhodnovaní. 124. V súlade s vyssie uvedeným je druhá cast vety clánku 82 druhý odsek písm. c) ES viac nez len vysvetlujúcim dodatkom s deklaratórnym úcinkom. Pouzitie tohto predpisu vyzaduje jednak urcit, ze existuje vztah hospodárskej sútaze medzi dotknutými obchodnými partnermi podniku s dominantným postavením na trhu([113]113), a jednak, ze postup podniku s dominantným postavením na trhu je konkrétne spôsobilýnarusit hospodársku sútaz, to znamená, zhorsit postavenie niektorých obchodných partnerov podniku s dominantným postavením v hospodárskej sútazi voci iným. 125. Naopak, nie je mozné pozadovat preukázanie skutocného vzniku vycíslitelnej skody alebo skutocného, kvantifikovaného zhorsenia postavenia jednotlivých obchodných partnerov podniku s dominantným postavením v hospodárskej sútazi. Totiz, ako to uz bolo vedené, clánok 82 ES slúzi v prvom rade na ochranu hospodárskej sútaze ako institútu.([114]114) Preto je mozné v rámci druhého odseku písm. c) povazovat vzájomnú diskrimináciu obchodných partnerov v hospodárskej sútazi uz vtedy za zneuzívajúcu, ked je konanie podniku s dominantným postavením na trhu za okolností v jednotlivom prípade konkrétne spôsobilé spôsobit porusenie hospodárskej sútaze medzi dotknutými obchodnými partnermi. 126. Pokial vychádzame z týchto kritérií, argumentácia Súdu prvého stupna v napadnutom rozsudku sa zdá ako mimoriadne strucná. 127. Kazdopádne Súd prvého stupna vsak konstatoval, ze cestovné kancelárie cinné v Spojenom královstve podliehajú intenzívnej hospodárskej sútazi([115]115). Dalej konstatoval, ze schopnost cestovných kancelárií vstupovat do vzájomnej hospodárskej sútaze závisí od dvoch okolností: po prvé od schopnosti "dodat letové miesta v súlade so zelaniami cestujúcich, a síce za primeranú cenu", po druhé od ich momentálnych financných prostriedkov([116]116). 128. Uz na zaciatku svojho rozsudku uvádza Súd prvého stupna, ze systémy prémií spolocnosti BA môzu viest k zásadným a citelným zmenám v príjmoch jednotlivých cestovných kancelárií aj v súvislosti s "vernostou podporujúcich úcinkov"([117]117). 129. Za daných skutkových okolností tejto situácie mohol Súd prvého stupna v rámci preskúmania clánku 82 druhého odseku písm. c) ES bez rozsiahlych ciastkových krokov prejst bezprostredne k svojmu záveru, ze moznosti vzájomnej hospodárskej sútaze cestovných kancelárií boli obmedzené diskriminacnými podmienkami odmeny poskytovanej spolocnostou BA([118]118) (lepsie by bolo zohladnenie konkrétnej spôsobilosti túto hospodársku sútaz obmedzit). Ci je vhodné pouzívat v tejto súvislosti výraz "prirodzene", tu nebudeme rozoberat. 130. Kedze Súdny dvor vykonal doteraz sám iba velmi sumárne preskúmanie, ci a aký vplyv mali diskriminacné obchodné podmienky na situáciu v hospodárskej sútazi obchodných partnerov podnikov s dominantným postavením na trhu([119]119), generálna advokátka dosla na záver k presvedceniu, ze Súdu prvého stupna v súvislosti s týmto prípadom nemozno vycítat ziadny právny omyl a ze sa za daných okolností mohol domnievat, ze doslo k diskriminacnému úcinku systémov prémií spolocnosti BA v zmysle clánku 82 druhého odseku písm. c) ES. 131. Preto je potrebné piaty odvolací dôvod v celku zamietnut ako nedôvodný. 132. Len kvôli úplnosti je potrebné poznamenat, ze urcenie diskriminacného úcinku zliav alebo prémií poskytnutých podnikom s dominantným postavením na trhu podla judikatúry Súdneho dvora nepredstavuje ziadny kogentný predpoklad domnienky zneuzitia dominantného postavenia na trhu. Súdny dvor v rozsudku Michelin I uznal zneuzívajúcu povahu v nom uvedených zliav, hoci ich diskriminacný úcinok nepovazoval za preukázaný.([120]120) G - Ciastkový záver 133. Kedze ziadny z odvolacích dôvodov, ktoré predlozila spolocnost BA nemá výhlad na úspech, generálna advokátka dospela k záver, ze jej odvolanie je potrebné v celku zamietnut. V - O trovách 134. Podla clánku 69 ods. 2 v spojení s clánkami 118 a 122 ods. 1 Rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia navrhla zaviazat spolocnost BA na náhradu trov konania a spolocnost BA nemala úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania. 135. V súlade s clánkom 69 ods. 4 tretím pododsekom v spojení s clánkami 118 a 122 ods. 1 rokovacieho poriadku môze Súdny dvor rozhodnút, ze spolocnost Virgin ako vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Kedze spolocnost Virgin je vedlajsím úcastníkom konania na podporu návrhov úspesného úcastníka konania, je opodstatnené zaviazat spolocnost BA v súlade s návrhom spolocnosti Virgin aj na náhradu jej trov konania. VI - Návrh 136. Na základe vyssie uvedeného navrhujem Súdnemu dvoru, aby rozhodol takto: 1. Odvolanie sa zamieta. 2. Spolocnost British Airways plc je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ [121]1 - Jazyk prednesu: nemcina. __________________________________________________________________ [122]2 - Rozhodnutie Komisie 2000/74/ES zo 14. júla 1999 v konaní podla clánku 82 Zmluvy o ES (IV/D-2/34.780 - Virgin/British Airways), uverejnené pod spisovou znackou K(1999)1973 (Ú. v. ES L 30, 2000, s. 1). __________________________________________________________________ [123]3 - British Airways/Komisia, Zb. s. II-5917. __________________________________________________________________ [124]4 - Ide o prvú staznost z 9. júla 1993 a o doplnujúcu staznost z 9. januára 1998 (pozri body 12 a 19 napadnutého rozsudku). __________________________________________________________________ [125]5 - Odôvodnenia c. 90 a 91 napadnutého rozhodnutia, ako aj bod 22 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [126]6 - Odôvodnenie c. 31 napadnutého rozhodnutia a bod 21 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [127]7 - Bod 4 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [128]8 - Bod 14 napadnutého rozsudku a bod 7 odvolania. __________________________________________________________________ [129]9 - Bod 5 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [130]10 - Body 6 az 11 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [131]11 - Body 14 az 18 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [132]12 - Odôvodnenia c. 29 a 30 napadnutého rozhodnutia a bod 23 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [133]13 - Dalej sa pouzíva pojem "systémy prémií" ako pojem zahrnujúci marketingové zmluvy uplatnené spolocnostou BA a jej nový systém príplatku za výsledok. __________________________________________________________________ [134]14 - Odôvodnenie c. 96 napadnutého rozhodnutia a bod 24 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [135]15 - Formulácia "jej systém príplatku za výsledok" v bode 25, ako aj na iných miestach napadnutého rozsudku (anglicky: "its performance reward systems", francúzsky: "ses systčmes de primes de résultat") je naopak nepresná, ale zdá sa, ze sa výlucne vztahuje na systém príplatku za výsledok. Z odôvodnení c. 29, 30, 102 a 109 napadnutého rozhodnutia je vsak zrejmé, ze sa vztahuje na oba systémy prémií - tak marketingové zmluvy, ako aj systém príplatku za výsledok. __________________________________________________________________ [136]16 - Odôvodnenie c. 102 napadnutého rozhodnutia a bod 25 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [137]17 - Odôvodnenie c. 109 napadnutého rozhodnutia a bod 25 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [138]18 - Odôvodnenia c. 103 a 111 napadnutého rozhodnutia a bod 26 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [139]19 - Napríklad rozsudky z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 91; z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, "Michelin I", 322/81, Zb. s. 3461, bod 70; z 11. decembra 1980, L'Oréal/De Nieuwe AMCK, 31/80, Zb. s. 3775, bod 27, a z 3. júla 1991, AKZO/Komisia, C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 69. __________________________________________________________________ [140]20 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 57. __________________________________________________________________ [141]21 - Rozsudok zo 16. marca 2000, Compagnie Maritime Belge Transports a i./Komisia, spojené veci C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 131. __________________________________________________________________ [142]22 - Rozsudok zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, bod 189. __________________________________________________________________ [143]23 - V tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 91 a 123; Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 70; L'Oréal, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 27, a AKZO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 69 a 70. __________________________________________________________________ [144]24 - Pozri iba rozsudok AKZO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 70. __________________________________________________________________ [145]25 - Rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, v spojených veciach 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 517 a nasl.; Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 90 a nasl.; "Michelin I", uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 62 a nasl., a z 29. marca 2001, Portugalsko/Komisia, C-163/99, Zb. s. I-2613, body 50 a nasl. Dalej pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 12. decembra 1991 Hilti/Komisia, T-30/89, Zb. s. II-1439, bod 101; z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, T-65/89, Zb. s. II-389, body 71 a 120; zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T-228/97, Zb. s. II-2969, body 198, 201 a 213, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, "Michelin II", T-203/01, Zb. s. II-4071, body 53 a nasl.; dalej tu napadnutý rozsudok British Airways/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [146]26 - V konaní pred Súdnym dvorom spolocnost BA opakovane poukázala na skutocnost, ze Komisia predpokladá reformu svojej praxe v súvislosti s clánkom 82 ES a k tomu plánuje zverejnit údaje do diskusie. __________________________________________________________________ [147]27 - Pozri najmä body 273 (posledná veta), 278 a 292 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [148]28 - Rozsudky uz citované v poznámke pod ciarou 19. __________________________________________________________________ [149]29 - Podla tohto názoru nie je relevantné, ci bola taká podmienka upravená zmluvne alebo ci bola jednostranne aplikovaná zo strany podniku s dominantným postavením na trhu. __________________________________________________________________ [150]30 - Rozsudok z 24. novembra 1993, Keck a Mithouard, spojené veci C-267/91 a C-268/91, Zb. s. I-6097. __________________________________________________________________ [151]31 - Rozsudky z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, "Continental Can", 6/72, Zb. s. 215, bod 26; zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C-333/94 P, Zb. s. I-5951, bod 37, a Compagnie Maritime Belge Transports, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 112. __________________________________________________________________ [152]32 - Súdny dvor v súvislosti s vylucujúcimi úcinkami vernostných zliav napríklad v rozsudkoch Hoffmann-La Roche a Michelin I, uz citovaných v poznámke pod ciarou 19, vychádzal vo vseobecnosti z clánku 86 Zmluvy o EHS (teraz clánok 82 ES) a v ziadnom prípade nie výlucne iba z jeho druhého odseku písm. b). Iba v rozsudku Suiker Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 526, vychádzal výslovne z druhého odseku písm. b) tohto clánku. __________________________________________________________________ [153]33 - Rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 82 az 87. Podobne rozsudok Suiker Unie týkajúci sa trhu s cukrom, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, najmä body 499 a 510. __________________________________________________________________ [154]34 - Rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 89. V rovnakom zmysle rozsudok Suiker Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, najmä body 518 a 527. __________________________________________________________________ [155]35 - Rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 90. __________________________________________________________________ [156]36 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 86. __________________________________________________________________ [157]37 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 72. __________________________________________________________________ [158]38 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 66 a nasl. __________________________________________________________________ [159]39 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 81. __________________________________________________________________ [160]40 - V tomto zmysle rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 90, a Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 85. __________________________________________________________________ [161]41 - Body 244 a 245 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [162]42 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 73, prvá veta, v spojení s bodom 72, posledná veta. __________________________________________________________________ [163]43 - Pozri k tomu judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 19. __________________________________________________________________ [164]44 - Pozri k tomu bod 33, druhá zarázka týchto návrhov. __________________________________________________________________ [165]45 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 73, prvá veta. __________________________________________________________________ [166]46 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 73, prvá veta. __________________________________________________________________ [167]47 - Rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 90, a Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 71, 73, druhá veta, a 85. Podobne aj rozsudok Suiker Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 526. __________________________________________________________________ [168]48 - Pozri rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 70 az 86. __________________________________________________________________ [169]49 - O význame dlzky referencnej doby pozri výklady o prvej casti stvrtého odvolacieho dôvodu v bodoch 94 az 98 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [170]50 - Rozsudky Suiker Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 527, a Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 90, posledná veta. __________________________________________________________________ [171]51 - Pozri najmä body 10 a 15 az 17 napadnutého rozsudku, opätovne uvádzané v bodoch 9 a 10 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [172]52 - V tomto zmysle aj rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 81. __________________________________________________________________ [173]53 - Pozri k tomu bod 11 týchto návrhov, kde sa vychádza z príslusných zistení Komisie, ktoré berie do úvahy aj Súd prvého stupna. __________________________________________________________________ [174]54 - Body 272 a 273 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [175]55 - Rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 41, a Compagnie Maritime Belge Transports, uz citovaný v poznámke pod ciarou 21, bod 132. __________________________________________________________________ [176]56 - V tomto zmysle aj rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 82. __________________________________________________________________ [177]57 - Body 276 a 277 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [178]58 - Pozri iba rozsudky z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT C-37/03 P, Zb. s. I-7975, body 43 a 53, a zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, "Cement-rozsudok", v spojených veciach C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 47 az 49. __________________________________________________________________ [179]59 - Rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 90, a Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 85. __________________________________________________________________ [180]60 - Rozsudky Suiker Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 518, Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 90 a 100, a Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 71 a 72. Pozri aj body 244 a nasl. napadnutého rozsudku, uz citovaný v poznámke pod ciarou 3. __________________________________________________________________ [181]61 - Citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 90. __________________________________________________________________ [182]62 - Rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 100. __________________________________________________________________ [183]63^ - Podobné úvahy o zohladnení výhod hospodárnosti sa nachádzajú v súvislosti s oblastou kontroly fúzií v odôvodnení c. 29 nariadenia Rady (ES) c. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (nariadenie ES o fúziách, Ú. v. EÚ L 24, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) a v bodoch 76 az 88 "Usmernenia na posudzovanie horizontálnych fúzií podla nariadenia Rady o kontrole koncentrácií medzi podnikmi" (Ú. v. EÚ C 31, 2004, s. 5; Mim. vyd. 08/003, s. 10), dalej s ohladom na clánok 81 ods. 3 ES v bodoch 135 a 141, posledná veta oznámenia Komisie "Usmernenia pre vertikálne obmedzenia" [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 291, s. 1). __________________________________________________________________ [184]64 - V tomto prípade môze ostat otvorené, ci aj mnozstevné zlavy, ktoré súvisia s objektívnymi, pre vsetkých odberatelov platnými mnozstvami, môzu v jednotlivých prípadoch na základe kritérií a okolností ich poskytovania pôsobit zneuzívajúco. Pozri k tomu rozsudky Michelin II, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, a Portugalsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, body 50 a nasl. __________________________________________________________________ [185]65 - Pozri body 279 az 291 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [186]66 - Pozri k tomu bod 55 týchto návrhov a v poznámke pod ciarou 58 citovanú judikatúru. Toto platí samozrejme iba s výhradou mozného skreslenia skutocností a dôkazných prostriedkov, ktoré ale v tomto prípade nebolo uplatnené. __________________________________________________________________ [187]67 - Bod 293 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [188]68 - Bod 294 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [189]69 - Bod 293 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [190]70 - Bod 295 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [191]71 - V tomto zmysle rozsudok Continental Can, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 26, a rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 91, 123 a 125, Michelin Michalin, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 70, a L'Oréal, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 27. __________________________________________________________________ [192]72 - V tomto zmysle pozri rozsudky Continental Can, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 26, a Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 125. __________________________________________________________________ [193]73 - Rozsudok zo 6. marca 1974, Istituto Chemioterapico Italiano a Commercial Solvents/Komisia, spojené veci 6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 25. __________________________________________________________________ [194]74 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 57. __________________________________________________________________ [195]75 - Bod 85 odvolania. __________________________________________________________________ [196]76 - V tomto zmysle rozsudky Suiker Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 526, Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 90, a Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 73, druhá veta, a bod 85, prvá veta. V súvislosti s kritériom spôsobilosti pozri aj rozsudok z 26. novembra 1998, Bronner, C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 38. __________________________________________________________________ [197]77- Ako uz bolo uvedené, nejde o zneuzitie dominantného postavenia, ked pre konanie podniku s dominantným postavením na trhu existuje objektívne ekonomické odôvodnenie (pozri vyssie body 56 az 60 týchto návrhov). __________________________________________________________________ [198]78 - Pozri vyssie body 45 a 46 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [199]79 - V tomto zmysle rozsudok AKZO, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 163, kde neexistencia výrazného ovplyvnenia jednotlivých podielov dotknutých podnikov na trhu priviedla Súdny dvor k tomu, aby znízil penazný trest ulozený Komisiou. __________________________________________________________________ [200]80 - Bod 293 napadnutého rozsudku. V záväznom anglickom znení táto veta znie: "It is sufficient in that respect to demonstrate that the abusive conduct of the undertaking in a dominant position tends to restrict competition, or, in other words, that the conduct is capable of having, or likely to have, such an effect." Francúzske jazykové znenie je nasledujúce: "Il suffit ŕ cet égard de démontrer que le comportement abusif de l'entreprise en position dominante tend ŕ restreindre la concurrence ou, en d'autres termes, que le comportement est de nature ou susceptible d'avoir un tel effet." __________________________________________________________________ [201]81 - Takto formuloval rozsudok Michelin I (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 73, druhá veta) v anglickom znení kritérium "... whether the discount tends to remove or restrict ..." a v rozhodujúcom francúzskom jazyku konania "... si le rabais tend ... ŕ enlever ... ou ŕ restreindre ..."; na francúzskej formulácii "tend ŕ ..." sa zakladal uz aj rozsudok Hoffmann-La Roche (uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 90), kurzívou zvýraznila generálna advokátka. __________________________________________________________________ [202]82 - Body 294 az 298 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [203]83 - Pozri k tomu body 55 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 58. __________________________________________________________________ [204]84 - Rozsudky z 3. marca 2005, Biegi Nahrungsmittel a Commonfood/Komisia, C-499/03 P, Zb. s. I-1751, bod 41, a zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, v spojených veciach C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s.I-23, bod 47. __________________________________________________________________ [205]85 - Bod 298 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [206]86 - Pozri bod 68 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [207]87 - Rozsudky Continental Can, uz citovaný v poznámke pod ciarou 31, bod 26, a Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 125. V porovnaní s názorom spolocnosti BA sa mi zdá, ze generálny advokát Jacobs vo svojich návrhoch z 28. mája 1998, vo veci Bronner (C-7/97, Zb. s. I-7791, bod 58) nezastáva iné stanovisko. Poukazuje vsak len na to, "ze hlavným úcelom clánku [82] je zabránit deformácii hospodárskej sútaze - a najmä ochránit záujmy spotrebitelov -", zdá sa, ze rovnako zastáva názor, ze clánok 82 ES chráni hospodársku sútaz ako institút, a tak chráni nepriamo aj záujmy spotrebitelov. __________________________________________________________________ [208]88 - Pozri bod 35 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 31. __________________________________________________________________ [209]89 - Pozri k tomu judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 32. __________________________________________________________________ [210]90 - V tomto zmysle rozsudok Suiker Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, bod 526, kde Súdny dvor v súvislosti s systémom zliav uviedol, ze je "do tej miery spôsobilý obmedzit odbyt na skodu spotrebitela v zmysle clánku [82] písm. b), ako znemoznuje alebo obmedzuje iným výrobcom a menovite výrobcom so sídlom v iných clenských státoch, moznost robit konkurenciu [podniku s dominantným postavením na trhu] pri odbyte [svojho výrobku]." __________________________________________________________________ [211]91 - Osobitne zrejmé je to v bodoch 296 a 311 napadnutého rozsudku. (Aj to, ze systémy prémií spolocnosti BA boli vôbec spôsobilé mat úcinok vytlacenia hospodárskej sútaze, a tým obmedzit hospodársku sútaz, konstatoval Súd prvého stupna bez právneho omylu; pozri najmä výklady generálnej advokátky k prvému a druhému odvolaciemu dôvodu v bodoch 35 a nasl. a v bodoch 67 a nasl. týchto návrhov). __________________________________________________________________ [212]92 - V tomto zmysle aj rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 81, kde Súd prvého stupna zdôraznuje "pomerne dlhé trvanie referencnej doby" cielových zliav (jeden rok). __________________________________________________________________ [213]93 - Táto neistota môze byt posilnená neexistenciou prehladnosti systémov prémií a zliav (pozri rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 83). __________________________________________________________________ [214]94 - Pozri najmä bod 45 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [215]95 - Pozri k tomu body 271 a nasl. napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [216]96 - Pozri opis skutkovej podstaty v bodoch 8 az 11 napadnutého rozsudku na jednej strane a v jeho bode 15 na druhej strane. __________________________________________________________________ [217]97 - Body 272 a 273 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [218]98 - Body 276 az 278 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [219]99 - Pozri k tomu bod 55 týchto návrhov a judikatúru citovanú v poznámke pod ciarou 58. Toto platí samozrejme iba s výhradou mozného sfalsovania skutocností alebo dôkazných prostriedkov, ktoré vsak s tomto prípade nebolo uplatnené. __________________________________________________________________ [220]100 - Bod 272 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [221]101 - Bod 240 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [222]102 - Bod 238 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [223]103 - Body 235 a 236 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [224]104 - Nutnost takéhoto posúdenia okolností jednotlivého prípadu zdôraznuje aj rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 87 a nasl. __________________________________________________________________ [225]105 - Pozri k tomu bod 55 týchto návrhov a v poznámke pod ciarou 58 citovanú judikatúru. Toto platí samozrejme iba s výhradou mozného sfalsovania skutocností alebo dôkazných prostriedkov, ktoré vsak s tomto prípade nebolo uplatnené. __________________________________________________________________ [226]106 - Ustálená judikatúra; pozri rozsudky zo 14. decembra 2004, Arnold André, C-434/02, Zb. s. I-11825, bod 68, a Swedish Match, C-210/03, Zb. s. I-11893, bod 70; zo 14. apríla 2005, Belgicko/Komisia, C-110/03, Zb. s. I-2801, bod 71; z 12. júla 2005, Schempp, C-403/03, Zb. s. I-6421, bod 28, a zo 6. decembra 2005, ABNA a i., spojené veci C-453/03, C-11/04, C-12/04 a C-194/04, Zb. s. I-10423, bod 63. __________________________________________________________________ [227]107 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 90. __________________________________________________________________ [228]108 - Odlisný pohlad na mnozstevné zlavy je mozné nájst v rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, body 50 a nasl. __________________________________________________________________ [229]109 - Pozri k tomu výklady generálnej advokátky k prvému odvolacieho dôvodu v bodoch 44 az 62 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [230]110 - V tomto zmysle aj rozsudok Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 90, v ktorom sa v súvislosti s vernostnými zlavami píse: "Okrem toho vedú vernostné zlavy k tomu, ze sa ukladajú obchodným partnerom nerovnaké podmienky pre rovnaké plnenia, kedze dvaja odberatelia rovnakého mnozstva výrobku platia rozdielne ceny v závislosti od toho, ci sú výlucne odberatelmi podniku s dominantným postavením na trhu alebo ci svoje odberatelské zdroje diverzifikujú". __________________________________________________________________ Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 87 a nasl., nie je v rozpore s tu obhajovaným názorom. V nom Súdny dvor dospel k názoru o nepreukázaní diskriminácie najmä preto, lebo sa posúdenie Komisie o spôsobe fungovania systému zliav spolocnosti Michelin dodatocne ukázalo byt nedostatocné, a preto sa nedalo vylúcit, ze Komisia tak prehliadla legitímne obchodné rozhodnutia spolocnosti Michelin (pozri body 89 a 90 rozsudku). __________________________________________________________________ [231]111 - Rozsudky Hoffmann-La Roche, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 91, a Akro, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, bod 69. __________________________________________________________________ [232]112 - V rozsudku Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 87 a nasl., bola existencia diskriminácie popretá, takze problém znevýhodneného postavenia v hospodárskej sútazi ani nevznikol. Rozsudok Portugalsko/Komisia uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, body 50 a nasl., a rozsudok z 24. októbra 2002, Aéroports de Paris/Komisia (C-82/01 P, Zb. s. I-9297, body 114 a nasl.) sa zaoberajú výlucne iba otázkou diskriminácie; ale nie je jasné, ci bola otázka znevýhodnovania obchodných partnerov v tomto konaní sporná. V rozsudku Suiker Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, body 522 az 525, sa v kazdom prípade v krátkosti riesi konkurencný pomer medzi diskriminovanými odberatelmi.. Rozsudky United brandy, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, body 232 az 234, a z 10. decembra 1991, Merci Convenzionali Porto di Genova/Siderurgica Gabrielli (C-179/90, Zb. s. I-5889, bod 19) uvádzajú, ze Súdny dvor povazuje v kazdom prípade sumárne preskúmanie úcinkov spôsobov správania sa podnikov s dominantným postavením na trhu na postavenie ich obchodných partnerov v hospodárskej sútazi za potrebné. __________________________________________________________________ [233]113 - Pozri iba rozsudok Suiker Unie, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, body 524 a 525. __________________________________________________________________ [234]114 - Pozri k tomu výklady generálnej advokátky k druhému odvolaciemu dôvodu v bodoch 67 az 78 týchto návrhov. __________________________________________________________________ [235]115 - Bod 237 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [236]116 - Body 237 a 238 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [237]117 - Pozri na jednej strane bod 23 napadnutého rozsudku, opätovne uvádzaného v bode 11 týchto návrhov, a na druhej strane body 272 a 273 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [238]118 - Bod 238 napadnutého rozsudku. __________________________________________________________________ [239]119 - Pozri k tomu najmä rozsudky United Brands, uz citovaný v poznámke pod ciarou 22, body 232 az 234; Merci Convenzionali Porto di Genova, uz citovaný v poznámke pod ciarou 112, bod 19, a Portugalsko/Komisia, uz citovaný v poznámke pod ciarou 25, body 50 a nasl. __________________________________________________________________ [240]120 - Rozsudok Michelin I, uz citovaný v poznámke pod ciarou 19, body 86 a 91. References 1. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote78 79. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote79 80. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote80 81. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote81 82. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote82 83. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote83 84. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote84 85. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote85 86. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote86 87. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote87 88. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote88 89. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote89 90. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote90 91. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote91 92. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote92 93. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote93 94. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote94 95. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote95 96. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote96 97. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote97 98. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote98 99. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote99 100. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote100 101. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote101 102. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote102 103. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote103 104. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote104 105. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote105 106. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote106 107. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote107 108. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote108 109. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote109 110. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote110 111. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote111 112. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote112 113. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote113 114. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote114 115. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote115 116. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote116 117. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote117 118. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote118 119. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote119 120. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footnote120 121. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref1 122. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref2 123. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref3 124. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref4 125. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref5 126. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref6 127. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref7 128. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref8 129. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref9 130. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref10 131. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref11 132. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref12 133. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref13 134. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref14 135. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref15 136. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref16 137. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref17 138. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref18 139. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref19 140. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref20 141. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref21 142. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref22 143. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref23 144. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref24 145. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref25 146. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref26 147. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref27 148. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref28 149. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref29 150. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref30 151. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref31 152. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref32 153. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref33 154. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref34 155. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref35 156. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref36 157. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref37 158. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref38 159. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref39 160. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref40 161. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref41 162. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref42 163. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref43 164. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref44 165. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref45 166. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref46 167. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref47 168. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref48 169. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref49 170. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref50 171. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref51 172. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref52 173. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref53 174. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref54 175. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref55 176. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref56 177. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref57 178. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref58 179. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref59 180. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref60 181. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref61 182. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref62 183. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref63 184. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref64 185. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref65 186. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref66 187. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref67 188. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref68 189. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref69 190. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref70 191. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref71 192. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref72 193. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref73 194. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref74 195. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref75 196. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref76 197. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref77 198. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref78 199. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref79 200. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref80 201. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref81 202. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref82 203. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref83 204. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref84 205. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref85 206. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref86 207. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref87 208. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref88 209. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref89 210. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref90 211. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref91 212. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref92 213. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref93 214. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref94 215. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref95 216. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref96 217. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref97 218. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref98 219. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref99 220. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref100 221. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref101 222. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref102 223. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref103 224. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref104 225. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref105 226. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref106 227. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref107 228. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref108 229. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref109 230. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref110 231. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref111 232. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref112 233. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref113 234. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref114 235. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref115 236. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref116 237. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref117 238. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref118 239. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref119 240. file:///tmp/lynxXXXXHzP0vT/L97477-4911TMP.html#Footref120