NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA M. POIARES MADURO prednesené 1. februára 2006 ^1([1]1) Vec C-94/04 Federico Cipolla proti Rosaria Portolese, vydatá Fazari [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Corte d'appello di Torino (Taliansko)] Vec C-202/04 Stefano Macrino, Claudia Capodarte proti Roberto Meloni [návrh na zacatie prejudiciálneho konania podaný Tribunale di Roma (Taliansko)] "Clánok 81 ES - Státne opatrenia - Vnútrostátna právna úprava sadzobníka odmien advokátov - Stanovenie profesijného sadzobníka - Slobodné poskytovanie sluzieb" 1. Vo veci Arduino([2]2) Súdny dvor posudzoval v súvislosti s clánkami 10 ES a 81 ES taliansku právnu úpravu, ktorou sa stanovujú odmeny advokátov. V nadväznosti na tento rozsudok sa dva talianske súdy pýtajú Súdneho dvora, ci je táto právna úprava v súlade s pravidlami hospodárskej sútaze a zásadou slobodného poskytovania sluzieb. I - Skutkový stav, právny rámec a prejudiciálne otázky 2. Vo veci C-94/04 sa 4. februára a 5. mája 2004 v súvislosti so sporom o zaplatenie odmien medzi advokátom pánom Cipollom a jeho klientkou pani Portolese obrátil Corte d'appello di Torino (Taliansko) na Súdny dvor s otázkou, ci je vnútrostátna právna úprava stanovujúca odmeny advokátov zlucitelná s clánkami 10 ES, 49 ES a 81 ES. V marci 1991 sa pani Portolese obrátila na advokáta pána Cipollu v záujme získat náhradu za naliehavé zabratie pozemkov v jej vlastníctve z rozhodnutia obce Moncalieri. Na jednom stretnutí poziadal pán Cipolla svoju klientku o zaplatenie zálohy za odborné sluzby vo výske 1 850 000 ITL, ktorá mu aj bola uhradená. V rámci svojho mandátu podal pán Cipolla proti uvedenej obci zalobu na Tribunal di Torino. Následne doslo medzi touto obcou a vlastníkmi k dohode bez úcasti advokáta. Na základe notárskej zápisnice z 27. októbra 1993 tak pani Portolose previedla svoj pozemok na obec. 3. Vo vyúctovaní odmien z 18. mája 1995 pozadoval pán Cipolla od svojej klientky sumu v celkovej výske 4 125 400 ITL (2 130,38 eura) po odrátaní zaplatenej zálohy. Pani Portolese túto sumu napadla na Tribunale di Torino, ktorý rozsudkom z 12. a 20. júna 2003 potvrdil zaplatenie 1 850 000 ITL, pricom ostatné poziadavky pána Cipollu zamietol. Ten proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie na Corte d'apello di Torino s odôvodnením, ze sa riadil sadzobníkom odmien advokátov vyplývajúcim z rozhodnutia Consiglio nazionale forense (Národná rada advokátskej komory, dalej len "NRAK") z 30. marca 1990, ktorý bol schválený vyhláskou ministerstva c. 392 z 24. novembra 1990 (dalej len "vyhláska ministerstva z roku 1990"). Podla pána Cipollu si advokát s klientom nemôzu dohodnút inú odmenu nez urcuje sadzobník, ktorý by sa mal povinne pouzívat. 4. V Taliansku upravuje advokátske povolanie královský dekrét c. 1578 z 27. novembra 1933([3]3), prevedený do zákona c. 36 z 22. januára 1934([4]4) v znení neskorsích predpisov (dalej len "zákonný dekrét"). Na základe tejto právnej úpravy a najmä § 57 zákonného dekrétu sú kritériá slúziace na urcenie odmien a náhrad advokátov a obhajcov v obcianskoprávnej, trestnoprávnej a mimosúdnej oblasti stanovované kazdé dva roky rozhodnutím NRAK. Tento sadzobník odmien advokátov potom po konzultácii s Comitato interministeriale dei prezzi (medzirezortný výbor pre ceny) a Consiglio di Stato (Státna rada) schvaluje minister spravodlivosti.([5]5) Podla § 58 zákonného dekrétu sú kritériá vymedzené v § 57 stanovené vzhladom na hodnotu sporu a stupen orgánu, ktorý koná vo veci, a v trestných veciach aj vzhladom na dlzku konania. Pre kazdý úkon alebo sériu úkonov je stanovená horná a dolná hranica odmeny. 5. Podla § 24 zákona c. 794 z 13. júna 1942, ktorý v Taliansku upravuje advokátske povolanie, "sa nemozno odchýlit... od minimálnych odmien za sluzby advokáta. V opacnom prípade je dohoda neplatná". Táto zásada sa v judikatúre vykladala znacne siroko. Vnútrostátny súd sa pozastavuje nad tým, ci je tento zákaz odchýlit sa od odmien stanovených v sadzobníku odmien advokátov, tak ako ho vykladá judikatúra, v súlade s právom Spolocenstva. Podla neho sa totiz Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Arduino vyjadril len k spôsobu, akým sa sadzobník zostavuje, a nie k tomuto osobitnému bodu. 6. Z toho dôvodu Corte d'appello di Torino (Taliansko) polozil Súdnemu dvoru tieto otázky: "1. Uplatní sa zásada hospodárskej sútaze práva Spolocenstva uvedená v clánkoch 10 ES, 81 ES a 82 ES aj na ponuku právnych sluzieb? 2. Zahrna v sebe táto zásada moznost dohodnút medzi úcastníkmi zmluvy odmenu advokáta so záväzným úcinkom? 3. V kazdom prípade je táto zásada prekázkou absolútneho zákazu odchýlit sa od odmien advokátov? 4. Uplatní sa zásada slobodného poskytovania sluzieb uvedená v clánkoch 10 ES a 49 ES aj na ponuku právnych sluzieb? 5. V prípade kladnej odpovede je táto zásada zlucitelná so zásadou absolútneho zákazu odchýlit sa od odmien advokátov?" 7. Zároven vo veci C-202/04 polozil Tribunale di Roma (Taliansko) Súdnemu dvoru otázku, ci je s clánkami 10 ES a 81 ES zlucitelná aj dalsia stránka tej istej vnútrostátnej právnej úpravy. Skutkový stav konania vo veci samej je nasledujúci. Pán Macrino a pani Capodarte vedú spor so svojím advokátom pánom Melonim, ktorý od nich pozaduje zaplatenie odmeny, s výskou ktorej nesúhlasia. R. Meloni sa proti nim domohol vydania platobného rozkazu vo veci mimosúdnych úkonov týkajúcich sa oblasti autorského práva. Výska odmeny bola stanovená na základe zákonnej tarifnej odmeny platnej pre tento druh úkonov. Podla uvedených klientov sa úkony ich advokáta obmedzili len na zaslanie beznej upomienky a krátku výmenu korespondencie s advokátom protistrany, a preto je podla nich pozadovaná odmena neprimeraná v porovnaní s poskytnutými sluzbami. 8. Tarifné odmeny, ktoré sa na tieto prípady uplatnia, boli stanovené rozhodnutím NRAK z 12. júna 1993, zmeneným 29. septembra 1994, ktorý bol schválený vyhláskou ministerstva c. 585 z 5. októbra 1994 (dalej len "vyhláska ministerstva z roku 1994")([6]6). Sadzobník odmien advokátov pokrýva tri kategórie úkonov: odmeny za úkony v súdnom konaní v obcianskoprávnych a správnych veciach, odmeny za úkony v súdnom konaní v trestných veciach a odmeny za mimosúdne úkony. Podla vnútrostátneho súdu sa uz citovaný rozsudok Arduino týkal iba úkonov v súdnom konaní, pricom v nom Súdny dvor nerozhodol o tom, ci môze taliansky zákonodarca stanovovat odmeny aj za mimosúdne úkony. 9. Práve z týchto dôvodov polozil Tribunale di Roma Súdnemu dvoru nasledujúcu otázku: "Odporujú clánky 5 a 85 Zmluvy ES (teraz clánky 10 ES a 81 ES) tomu, aby clenský stát prijal zákonné alebo vykonávacie predpisy, ktoré na základe návrhu vypracovaného advokátskou komorou stanovujú minimálne a maximálne tarifné odmeny pre clenov komory za sluzby, ktorých predmetom sú (tzv. 'mimosúdne`) cinnosti, ktorých výkon nie je vyhradený clenom komory a ktoré môze vykonávat ktokolvek?" 10. Pojednávanie sa konalo 25. októbra 2005 za prítomnosti zástupcov pána Meloniho, talianskej a nemeckej vlády, ako aj Komisie Európskych spolocenstiev. 11. Predtým, nez zacnem so samotnou analýzou meritórnej stránky otázok polozených vnútrostátnymi súdmi, je vhodné zaoberat sa najprv ich prípustnostou, voci ktorej vo veci C-94/04 vzniesli námietky pán Cipolla a nemecká vláda a vo veci C-202/04 pán Meloni a talianska vláda. II - Prípustnost prejudiciálnych otázok 12. Podla pána Cipollu sú otázky predlozené vnútrostátnym súdom neprípustné jednak preto, ze nie sú podstatné pre rozhodnutie sporu vo veci samej, a jednak preto, ze sú hypotetické. 13. Vo svojej prvej námietke pán Cipolla tvrdí, ze uplatnitelné vnútrostátne právo nevyzaduje od vnútrostátneho súdu, aby posúdil existenciu alebo prípustnost dohody medzi advokátom a jeho klientkou, v protiklade s tým, co sa uvádza v návrhu vnútrostátneho súdu na zacatie prejudiciálneho konania. Neexistencia dohody medzi advokátom a klientkou a oznacenie zaplatenej sumy ako "zálohy" za sluzby, za ktoré nálezí odmena, majú podla navrhovatela vo veci samej vzhladom na to, ze neboli napadnuté odvolaním, právne úcinky právoplatne rozhodnutej veci. 14. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze opodstatnenost prejudiciálnej otázky musí v prvom rade posúdit vnútrostátny súd.([7]7) Súdny dvor môze z tohto dôvodu vyslovit neprípustnost nejakej otázky len vtedy, ked je neopodstatnenost zjavná alebo ked niet ziadneho súvisu medzi polozenou otázkou a predmetom sporu. 15. No otázka, ci prvá suma, ktorú klientka zaplatila advokátovi, predstavuje úplnú úhradu za poskytnuté sluzby, má v konaní vo veci samej význam pre výsledok sporu, pretoze z odpovede na túto otázku vyplynie, ci mozno dohodu o odmene uzavretú medzi advokátom a klientom stavat nad sadzobník odmien advokátov. 16. F. Cipolla dalej argumentuje hypotetickostou polozenej otázky. Podla neho by platnost dohody uzavretej medzi advokátom a klientkou bolo mozné skúmat iba vtedy, ak by sa preukázalo, ze takáto dohoda existuje, co sa vsak nestalo. Preto otázky, ktoré predlozil Corte d'appello di Torino, sa podla jeho názoru dajú prirovnat k ziadosti o poradné stanovisko. 17. Úlohou súdneho dvora skutocne nie je podávat vseobecné usmernenia k teoretickým problémom.([8]8) Cielom sporu vo veci samej je vsak zistit, ci odmenu mozno urcit dohodou strán alebo len na základe sadzobníka odmien advokátov. Polozená otázka s tým súvisí, preto ju za hypotetickú pokladat nemozno. 18. Po zistení, ze otázka predostretá uvedeným súdom nie je hypotetická, Súdnemu dvoru neprinálezí, aby sa vyslovoval k vnútrostátnym procesným pravidlám, ktoré sa uplatnia na spor. 19. Poslednú námietku vzniesli Komisia a nemecká vláda, ktoré vo svojich písomných pripomienkach vo veci Cipolla poukazujú na to, ze skutkové okolnosti vo veci samej neobsahujú cezhranicný prvok. Rovnakú poznámku mozno urobit aj vo veci Macrino a Capodarte. Vo vztahu k vyslovene vnútrostátnej situácii si mozno a priori klást otázku o uplatnitelnosti clánku 49 ES, ktorého úcelom je nepripustit obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb z jedného clenského státu do druhého, t. j. o prípustnosti otázky polozenej vnútrostátnym súdom. Na otázku týkajúcu sa volného pohybu tovaru vsak Súdny dvor v bode 23 rozsudku Guimont([9]9) predsa len odpovedal, ze sa nedá povedat, ze by pozadovaný výklad práva Spolocenstva nebol pre vnútrostátny súd uzitocný, i keby skutkové okolnosti vo veci mali vyslovene vnútrostátny charakter, pretoze "táto odpoved by pren mohla byt uzitocná v prípade, ze by v takom konaní, ako je konanie vo veci samej, vnútrostátne právo ukladalo, aby boli tuzemskému výrobcovi poskytnuté rovnaké práva ako tie, ktoré by pre výrobcu z iného clenského státu vyplývali z práva Spolocenstva v rovnakej situácii". Na túto judikatúru nadviazal rozsudok Anomar a i.([10]10), v ktorom sa otázky zaslané vnútrostátnym súdom tiez týkali slobodného poskytovania sluzieb. Hoci boli otázky Corte d'appello di Torino predlozené v rámci sporu, ktorý neobsahuje ziadny cezhranicný prvok, vnútrostátny súd sa mohol právom domnievat o uzitocnosti odpovede, pokial by mu z talianskeho práva vyplývala povinnost rozsírit výhody, ktoré právo Spolocenstva poskytuje obcanom iných clenských státov, aj na obcanov Talianska.([11]11) Okrem toho, pôsobnost práva hospodárskej sútaze, na ktorú sa odvolal vnútrostátny súd, je mimoriadne siroká, pretoze sa môze vztahovat na akékolvek obmedzenie hospodárskej sútaze ovplyvnujúce obchod medzi clenskými státmi. Sadzobník tarifných odmien advokátov, ktorý je predmetom otázky, by sa mal tiez skúmat v intenciách clánku 49 ES, aj ked skutkové okolnosti opísané uvedeným súdom predstavujú vyslovene vnútrostátnu situáciu, kedze tento sadzobník môze mat dopad na slobodné poskytovanie sluzieb tým, ze zvýhodní právne sluzby poskytované z tuzemska.([12]12) 20. Za súcasného stavu judikatúry teda nic nenasvedcuje tomu, ze by vznesené námietky mohli svojou povahou spochybnit prípustnost otázok polozených Corte d'appello di Torino. 21. Vo veci Macrino a Capodarte sa R. Meloni a talianska vláda dovolávajú aj neprípustnosti otázky polozenej Tribunale di Roma. 22. V prvom rade namietajú neprípustnost otázky vznesenej vnútrostátnym súdom z dôvodu, ze na vyriesenie sporu vo veci samej nie je podstatná. Ak by strany neuzavreli dohodu o výske odmeny pre advokáta, taliansky súd by musel na základe § 2233 talianskeho obcianskeho zákonníka (Codice civile) stanovit jej výsku bez toho, aby bol povinný riadit sa sadzobníkom odmien advokátov.([13]13) Ako sa vsak uvádza v návrhu na zacatie prejudiciálneho konania, prebiehajúci spor sa týka odmeny za sluzby, poskytnutú pánom Melonim, v súvislosti s ktorou bol v jeho prospech vydaný platobný rozkaz opierajúci sa o tarifné odmeny advokátov za mimosúdne úkony a ktorej výsku namietajú jeho klienti. Ukazuje sa tak, ze otázka, ci je tarifná odmena advokáta za mimosúdne úkony oprávnená z hladiska práva Spolocenstva, s daným sporom súvisí. 23. Talianska vláda okrem toho namieta bezpredmetnost otázky polozenej vnútrostátnym súdom z dôvodu, ze k ziadnemu protisútaznému konaniu nedochádza, a to ani pri vyhotovovaní sadzobníka, ako sa konstatovalo v uz citovanom rozsudku Arduino, ani vzhladom na konanie hospodárskych subjektov. V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rámci konania o spolupráci medzi vnútrostátnym súdom a súdom Spolocenstva zalozeného na prejudiciálnom konaní urcuje relevantnost polozenej otázky z hladiska skutkových okolností a právneho rámca prebiehajúceho sporu vnútrostátny súd,([14]14) takze námietka talianskej vlády sa musí zamietnut. 24. Pán Meloni dalej uvádza, ze vnútrostátny súd neuviedol konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k predlozeniu otázok týkajúcich sa výkladu práva Spolocenstva. Tento argument nie je presvedcivý, kedze vnútrostátny súd naopak podrobne rozvádza, do akej miery je výklad práva Spolocenstva na vyriesenie sporu vo veci samej uzitocný. 25. Za týchto okolností sa ukazuje, ze ziadne z tvrdení pána Meloniho alebo talianskej vlády nepreukazuje neprípustnost otázky polozenej vo veci Macrino a Capodarte. III - Posúdenie 26. Prvé tri otázky formulované vo veci Cipolla a otázka vznesená vo veci Macrino a Capodarte smerujú vsetky k vymedzeniu pôsobnosti uz citovaného rozsudku Arduino. Výklad tohto rozsudku je nevyhnutný pre zodpovedanie otázok o jeho prípadných medziach, pokial ide jednak o zahrnutie mimosúdnych úkonov a jednak o zákaz, podla ktorého advokáti s klientmi nesmú uzatvárat dohody odchylujúce sa od sadzobníka. 27. V tomto smere Komisia vo veci Macrino a Capodarte výslovne ziada Súdny dvor, aby prehodnotil svoju ustálenú judikatúru, pokial ide o uplatnenie clánkov 10 ES, 81 ES a 82 ES, a aby hlavne uskutocnil zvrat v uz citovanom rozsudku Arduino. 28. Súdny dvor vzdy konal s rozvahou, pokial slo o zvrat vo výklade práva podaného v skorsích rozsudkoch. Nehovoriac síce, ci tieto rozsudky majú povahu právnych precedensov, k ustálenému smerovaniu judikatúry pristupoval Súdny dvor vzdy s respektom. Autoritu, ktorú Súdny dvor priznal rozsudkom, ktoré v minulosti vydal, si mozno vykladat tak, ze vychádza z potreby zarucit hodnoty vlastné kazdému právnemu systému, t. j. ucelenost, jednotnost a právnu istotu. Tieto hodnoty sú o to dôlezitejsie v systéme decentralizovaného uplatnovania práva, akým je aj právny poriadok Spolocenstva. To, ze sa v rozsudku Cilfit a i. uznalo, ze povinnost podat návrh na prejudiciálne konanie zanikne, ak polozená otázka uz bola predmetom výkladu Súdneho dvora,([15]15) a to, ze Súdny dvor môze na základe clánku 104 ods. 3 rokovacieho poriadku vydat uznesenie, pokial sa "prejudiciálna otázka zhoduje s otázkou, o ktorej uz Súdny dvor rozhodol", mozno vnímat len vo svetle výkladovej autority priznanej do budúcnosti Súdnemu dvoru.([16]16) I ked Súdny dvor nie je svojimi vlastnými rozsudkami formálne viazaný, respektom, ktorý im preukazuje, uznáva význam stálosti svojej judikatúry pre svoju výkladovú autoritu a v rámci právneho poriadku Spolocenstva prispieva k zachovaniu jednotnosti, celosti a právnej istoty. 29. Je pravda, ze stálost nie je a ani by nemala byt absolútnou hodnotou. Súdny dvor rovnako uznal dôlezitost prispôsobovat judikatúru zmenám, ktoré nastali v iných oblastiach právneho poriadku, resp. v spolocenskej situácii, v ktorej sa právne normy uplatnujú. Navyse pripustil, ze nové skutocnosti môzu byt dôvodom na prispôsobenie ci dokonca prehodnotenie jeho judikatúry. Taký zásadný zvrat oproti skorsím rozsudkom, aký v tomto prípade pozaduje Komisia, vsak Súdny dvor v minulosti pripústal len s velkou rozvahou.([17]17) 30. S ohladom na len nedávne prijatie uz citovaného rozsudku Arduino a dopad, aký bude mat prejednávaná vec na tú istú právnu úpravu, t. j. na sadzobník tarifných odmien advokátov, a vzhladom na to, ze Komisia nepredlozila ziadny nový argument, sa nedomnievam, ze by bolo vhodné, aby Súdny dvor svoju judikatúru Arduino prehodnocoval. Okrem toho z dôvodov, ktoré rozvediem nizsie, si myslím, ze úvahy, ktorými sa v uvedenom rozsudku riadil Súdny dvor, sú zlucitelné s výkladom práva, ktorý dáva odpoved na niektoré z obáv, ktoré vyslovili generálni advokáti Léger a Jacobs vo svojich návrhoch k uz citovanej veci Arduino, resp. k veci Pavlov a i.([18]18), ktoré sú uvedené nizsie. A - Preskúmanie státnych opatrení z hladiska clánkov 10 ES a 81 ES 31. Clánok 81 ES je súcastou pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré sa vztahujú na konanie podnikov. Tento clánok sa teda na vnútrostátne opatrenia vztahuje len výnimocne a iba v rámci povinnosti clenských státov riadne spolupracovat pri uplatnovaní práva Spolocenstva. Ak aj snaha o zachovanie neutrality Zmluvy o ES vo vztahu k právomociam vyhradeným clenským státom([19]19) preskúmavaniu státnych opatrení z hladiska clánkov 10 ES a 81 ES nebráni, vo svojom dôsledku ho vsak jednako obmedzuje. Zo vzájomného spojenia oboch týchto noriem v rozsudku GB-Inno-BM([20]20) bola v judikatúre vyvodená zásada s pozoruhodne dalekosiahlym záberom: "To, ze sa clánok 86 [Zmluvy ES (teraz clánok 82 ES)] skutocne týka iba podnikov, nemení nic na tom, ze Zmluva ukladá clenským státom, aby nestanovili ani neponechali v úcinnosti opatrenia, ktoré sú spôsobilé zmarit pozitívny úcinok tohto ustanovenia". Pouzitím takto vyslovenej zásady by sa dalo pod právo hospodárskej sútaze zahrnút kazdé vnútrostátne opatrenie, ktoré má na hospodársku sútaz obmedzujúci úcinok. Neskôr vsak Súdny dvor predsa len uzsie konkretizoval poziadavky vyplývajúce z clánkov 10 ES a 81 ES. Podla judikatúry dôjde k poruseniu týchto clánkov len v dvoch prípadoch: ak clenský stát nariadi alebo zvýhodní uzatváranie kartelových dohôd v rozpore s clánkom 81 ES, alebo posilní úcinky takýchto dohôd([21]21), alebo zbaví svoju vlastnú právnu úpravu jej státneho charakteru tým, ze prenesie zodpovednost za prijatie rozhodnutí zasahujúcich do oblasti hospodárstva na súkromné subjekty.([22]22) 32. Medzi týmito dvoma prípadmi mozno lahko nájst rozdiel. V prvom prípade kartelová dohoda medzi podnikmi predchádza státnemu opatreniu, ktoré ju potvrdzuje alebo posilnuje. Zodpovednost státu je daná tým, ze týmto krokom stupnuje uz beztak protisútazné konanie. V druhom prípade, kedy je právomoc státu prenesená na súkromné osoby, prijímajú podniky rozhodnutia, ktoré sú následne uzákonené v podobe právneho predpisu. Uplatnením clánkov 10 ES a 81 ES sa má teda zabránit tomu, aby sa urcitý akt ocitol mimo pôsobnosti práva hospodárskej sútaze len kvôli svojej forme. Podla môjho názoru to znamená, ze koncepciu prenosu právomoci treba z vecného hladiska chápat tak, ze sa pri nej vyzaduje posúdenie rozhodovacieho procesu, ktorého výsledkom je prijatie právnej úpravy na úrovni státu. V koncepcii vecného prenosu právomocí sú zahrnuté dva prípady: prenos oprávnení prijat akt zo státu na súkromný subjekt a tiez prenos verejnej právomoci kontrolovat rozhodovací proces vedúci k prijatiu právneho aktu na súkromný subjekt. Mozno sa totiz domnievat, ze doslo k prenosu právomocí státu, ak sa konanie státu obmedzuje len na formálne prijatie aktu, hoci zohladnenie verejného záujmu sa odvíja od toho, akým spôsobom sú prijímané rozhodnutia. Koncipovat pojem "prenos" tak, ze zahrna oba tieto prípady, znamená zdôraznit poziadavku na systémovost, ktorej je konanie státu podriadené. Táto zásada systémovosti zarucuje, ze ked stát koná vo vseobecnom záujme, jeho konanie podlieha mechanizmom politickej a demokratickej kontroly a pokial zverí dosiahnutie niektorých cielov súkromným hospodárskym subjektom, musí potom tieto subjekty podriadit pravidlám hospodárskej sútaze, ktoré predstavujú mechanizmy kontroly právomoci v rámci trhu. Naproti tomu stát nesmie na súkromné hospodárske subjekty preniest právomoci a zároven ich oslobodit od povinnosti dodrziavat pravidlá hospodárskej sútaze. Touto rozsírenou koncepciou prenosu právomocí mozno zarucit, ze neuplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze vychádza práve z verejného záujmu, a nie z prisvojenia si verejnej moci na súkromné záujmy.([23]23) 33. Preto je nepochybne nevyhnutné vyssie uvedenú judikatúru chápat tak, ze vyzaduje posúdit ciele, aké clenský stát sleduje, aby sa dalo urcit, kedy sa na jeho konanie môze vztahovat právo hospodárskej sútaze. Treba urcit, ci konanie státu pri prijímaní právneho predpisu je vedené snahou chránit verejný záujem alebo naopak, ci sa na súkromné záujmy nedbá natolko, ze hrozí premena prvoradého úcelu státneho opatrenia s tým, ze napokon by ním bola ochrana týchto súkromných záujmov. Úcast súkromných hospodárskych subjektov na procese prijímania právnej úpravy ci uz v stádiu navrhovania právnej normy alebo prítomnostou týchto subjektov v orgáne poverenom vypracovaním právnej normy môze mat rozhodujúci vplyv na jej obsah. Nebezpecenstvo by spocívalo v tom, ze jediným úcelom normy vo forme právneho predpisu by bola len ochrana urcitých súkromných záujmov pred mechanizmami hospodárskej sútaze, a to na úkor vseobecného záujmu.([24]24) 34. Niet pochýb o tom, ze by tým pádom nebolo primerané uplatnovat clánky 10 ES a 81 ES na kazdé vnútrostátne opatrenie. Obavy, ktoré vyjadrili generálni advokáti Jacobs a Léger vo svojich návrhoch v uz citovaných veciach Pavlov a i.([25]25), resp. Arduino([26]26), sa týmto smerom neuberajú, ale drzia sa judikatúry. Obaja rozvíjajú dve kritériá, ktorými mozno stanovit, ci sú státne opatrenia fakticky pod vplyvom súkromných subjektov. Podla nich nepredstavuje posudzované opatrenie porusenie clánkov 10 ES a 81 ES, ak je po prvé jeho prijatie zdôvodnené sledovaním legitímneho verejného záujmu a po druhé ak clenské státy vykonávajú aktívny dohlad nad úcastou súkromných subjektov na rozhodovacom procese.([27]27) Úcelom týchto kritérií je stanovit, do akej miery stát vykonáva dohlad nad prenosom právomocí na súkromné subjekty. I ked sa predkladané kritériá vnímajú kumulatívne, dá sa podla mna druhé kritérium zahrnút pod kritérium verejného záujmu. Svojou povahou by mohlo dokonca Súdny dvor doviest k tomu, ze by skúmal vsetky opatrenia spôsobilé obmedzit hospodársku sútaz. Azda kvôli tomu Súdny dvor takéto kritérium odmietol prijat. 35. Podla môjho názoru sú ale obavy, ktoré boli základom návrhov generálnych advokátov, oprávnené. Zároven sa domnievam, ze za pomoci súcasnej judikatúry sa na ne dá odpovedat. Mozno si dokonca polozit otázku, ci Súdny dvor kritérium státneho dohladu implicitne neprijal, aby tak overil, ci má státne opatrenie charakter právneho predpisu, vzhladom na to, ze nan odkazuje v bode 10 uz citovaného rozsudku Arduino. Nadalej vsak pretrvávajú pochybnosti o tom, akým spôsobom toto kritérium hodnotí Súdny dvor, najmä pokial ide o cinnost dohladu vykonávaného státom, kedze formálna kontrola povahy aktu sa ukazuje ako nedostatocná.([28]28) 36. K tomu istému dôjdeme aj pri porovnaní s americkým antitrustovým právom, ktoré pozná teóriu o konaní státu ("state action doctrine") a ktoré podrobuje státne opatrenia obmedzenej kontrole z hladiska práva hospodárskej sútaze. V americkom práve vychádza táto "state action doctrine" z rozsudku Najvyssieho súdu Spojených státov amerických Parker v. Brown([29]29), ktorý vylúcil uplatnenie Sherman Act na opatrenia prijaté státmi v rámci ich zvrchovanej právomoci. Judikatúra a prax protimonopolných úradov presli od doby, kedy bol prijatý tento rozsudok, znacným vývojom.([30]30) Opatrenie v podobe právneho predpisu je tak vylúcené z pôsobnosti antitrustového práva iba vtedy, ak splna dve kumulatívne stanovené podmienky. Po prvé musí byt sporné opatrenie, ktoré obmedzuje hospodársku sútaz, jasne formulované ako státne opatrenie a po druhé musí jeho realizáciu zabezpecovat stát. 37. S dalsími tazkostami sa stretneme vtedy, ked sú totozné oblasti upravené rôznym spôsobom podla toho, o ktorý clenský stát ide. Kým sa totiz právo hospodárskej sútaze nadalej vztahuje na samoregulacné opatrenia vzhladom na ich pramen, státne opatrenia sa mu vymykajú. V praxi Súdny dvor skúmal vo veci Wouters a i.([31]31), ci je s clánkom 81 ES zlucitelné profesijné pravidlo zakazujúce vytváranie multidisciplinárnych skupín, pricom ale v uz citovanom rozsudku Arduino rozhodol, ze na vnútrostátne opatrenie, ktorým sa ustanovuje sadzobník tarifných odmien advokátov, sa clánky 10 ES a 81 ES vo vzájomnom spojení nevztahujú. Jediným spôsobom, ako z hladiska práva zarucit systematickú kontrolu týchto dvoch druhov opatrení, je prijatie kritéria o úcinnom státnom dohlade, vrátane preskúmania rozhodovacieho procesu vedúceho k prijatiu predmetnej normy. 38. Nepochybne vsak nie je vhodné odklánat sa v prejednávanej veci od judikatúry, pretoze taliansky právny predpis, ktorý je predmetom konania vo veci samej, uz bol skúmaný vo vyssie uvedenom rozsudku Arduino. Skutkový stav sporu, v ktorom bol rozsudok vydaný, sa podobá tomu, ktorý je základom veci Cipolla. Po beznej autonehode spôsobenej pánom Arduinom poziadal pána Dessi o priznanie náhrady skody, ako aj o náhradu nákladov na právne zastúpenie pred Pretore di Pinerolo. Taliansky súd síce vyhovel návrhom obete nehody, ale výsku náhrady nákladov na právne zastúpenie stanovil pod minimálnou sadzbou upravenou vyhláskou ministerstva z roku 1994. Tento rozsudok bol zrusený talianskym dovolacím súdom, ktorý konstatoval, ze v danom prípade bolo odchýlenie sa od tarifnej odmeny nedôvodné, a vec vrátil súdu prvého stupna. Ten polozil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, na základe ktorej bol vydaný uvedený rozsudok Arduino. 39. V tomto rozsudku Súdny dvor skúmal, ci clánky 10 ES a 81 ES bránia alebo nebránia tomu, aby bolo prijaté a zachované v úcinnosti také vnútrostátne opatrenie, akým je vyhláska ministerstva z roku 1994. Súdny dvor rozhodol, ze Talianska republika nepreniesla na súkromné hospodárske subjekty reguláciu ziadnej cinnosti, pretoze v danom prípade NRAK iba predkladala návrh sadzobníka ministrovi spravodlivosti, ktorý mál právomoc tento návrh zmenit alebo odlozit jeho úcinnost.([32]32) V bode 10 toho istého rozsudku vsak Súdny dvor poukázal na úcinnost kontrolnej právomoci státu, v dôsledku ktorej napríklad doslo k odlozeniu úcinnosti sadzobníka schváleného vyhláskou ministerstva z roku 1994.([33]33) Talianska vláda na pojednávaní pripomenula, ze v roku 1973 bolo nariadenie o schválení sadzobníka odmien advokátov prijaté jedenást mesiacov po podaní návrhu NRAK. Podobne aj v roku 2004 bola kontrola státu nad rozhodovacím procesom hmatatelná z toho pohladu, ze Consiglio di Stato ho na prvýkrát odmietla schválit so zdôvodnením, ze nemala k dispozícii vsetky podklady potrebné na vydanie stanoviska k návrhu sadzobníka, ktorý jej bol predlozený. Mohli by sme tvrdit, ze vnútrostátny súd má pre toto posúdenie z praktického hladiska lepsie predpoklady nez Súdny dvor. Súdny dvor vsak usúdil, ze má dostatok podkladov na to, aby k tomuto posúdeniu prikrocil sám. Tým, ze sa na odmeny dohodnuté v oboch veciach vztahujú vyhlásky ministerstva z rokov 1990 a 1994, nie je potrebné sa touto otázkou opätovne zaoberat. Napriek tomu, ak by sa taliansky súd obrátil v budúcnosti na Súdny dvor so sporom, na ktorého skutkový stav by sa vztahovala neskorsia vyhláska, bolo by azda vhodné ponechat na vnútrostátnom súde, aby posúdil dosah státnej kontroly na rozhodovací proces, ktorý viedol k prijatiu danej vyhlásky. 40. I ked uplatnovaním sadzobníka odmien advokátov dochádza k znacnému obmedzovaniu hospodárskej sútaze medzi advokátmi, o jeho zákonnosti v zmysle clánkov 10 ES a 81 ES nemozno pochybovat, ked Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Arduino konstatoval, ze tento sadzobník bol ustanovený státom a ze nepramenil z prenesenej právomoci státu na zdruzenie podnikov. No na druhej strane treba este overit, ci tento záver platí bez ohladu na pôsobnost sadzobníka. Práve tohto bodu sa týkajú otázky polozené vnútrostátnymi súdmi. B - Zlucitelnost zahrnutia mimosúdnych úkonov do pôsobnosti sadzobníka tarifných odmien advokátov s právom hospodárskej sútaze Spolocenstva 41. Mimosúdne úkony treba odlisovat od úkonov v súvislosti so súdnym sporom. Clánok 4 ods. 1 smernice Rady 77/249/EHS z 22. marca 1977 na ulahcenie úcinného výkonu slobody právnikov poskytovat sluzby([34]34) okrem toho tiez robí rozdiel medzi cinnostami tykajúcimi sa zastupovania klienta v konaní pred súdom alebo verejnými orgánmi a vsetkými ostatnými cinnostami. Mohli by sme argumentovat tým, ze trh s mimosúdnymi právnymi sluzbami je iný nez trh s právnymi sluzbami v súdnom konaní. V prvom prípade je totiz asymetria informácií medzi advokátom a klientmi mensia, pretoze príjemcovia sluzieb sa tu na advokátov obracajú castejsie a dokázu tak lepsie posúdit kvalitu poskytovanej sluzby. 42. Pritom sadzobník odmien advokátov upravený vo vyhláskach ministerstva z roku 1990, resp. 1994 obsahuje ako taký osobitné ustanovenia tak o sluzbách poskytovaných v súdnom konaní, ci uz ide o obcianskoprávne, správne alebo trestné konanie, ako aj o sluzbách poskytovaných mimosúdne. Právne sluzby poskytované v rámci súdneho konania majú priamy vplyv na prístup úcastníkov k spravodlivosti. V praxi sa pritom právna pomoc neraz obmedzuje práve na tento druh sluzieb.([35]35) 43. Komisia bez toho, aby konkrétne odkazovala na pojmové vlastnosti mimosúdnych úkonov, obhajuje vo svojich písomných pripomienkach vo veci Macrino a Capodarte i na pojednávaní myslienku, ze treba prehodnotit riesenie, ktoré prijal Súdny dvor v uz citovanom rozsudku Arduino, a konstatovat, ze státnym opatrením obmedzujúcim hospodársku sútaz dochádza k poruseniu clánkov 10 ES a 81 ES, s výnimkou toho, ak by sa toto opatrenie mohlo zdôvodnit cielmi vo verejnom záujme a ak je týmto cielom aj primerané. Komisia sa pritom opiera o argumenty generálnych advokátov Légera a Jacobsa uvádzané v bode 30 týchto návrhov. 44. Z uvedených dôvodov sa domnievam, ze uz citovaný rozsudok Arduino nedovoluje iný výklad nez vylúcit uplatnovanie clánku 81 ES v spojení s clánkom 10 ES na takýto druh státneho opatrenia, i ked je jeho protisútazný úcinok závaznejsí v porovnaní so sadzobníkom, ktorý by sa týkal len úkonov na súde. Závery urobené v tomto rozsudku sa totiz zakladajú na státnom charaktere predmetnej právnej úpravy, teda sadzobníka tarifných odmien advokátov, a nie na osobitnej povahe jeho potenciálnych protisútazných úcinkov podla toho, o aký druh právnych sluzieb ide. 45. Naproti tomu, ak má v danej oblasti vnútrostátny súd priestor na volnú úvahu, musí si pri výklade vnútrostátneho práva zvolit taký výklad, ktorý bude co najviac v súlade s právom Spolocenstva a ktorý najskôr umozní dosiahnutie jeho cielov.([36]36) Z § 60 zákonného dekrétu pritom vyplýva, ze súd môze svojou volnou úvahou stanovit výsku odmien za mimosúdne úkony v medziach horných a dolných hraníc aj bez uvedenia dôvodov; navyse ak uvedie príslusné dôvody, nemusí dbat na horné a dolné hranice sadzobníka.([37]37) Preto, a zároven aby nedoslo k zintenzívneniu protisútazných úcinkov sadzobníka, bude pri rozhodovaní v spore o výsku odmien stanovenú za mimosúdne úkony v uvedenom sadzobníku musiet vnútrostátny súd vyuzit v co mozno najsirsej miere priestor, ktorý mu je daný na zvázenie. 46. Na záver navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol, ze z uz citovaného rozsudku Arduino vyplýva, ze nie je v rozpore s clánkom 81 ES v spojení s clánkom 10 ES státne opatrenie, ktorým sa stanovuje sadzobník tarifných odmien advokátov, aj pokial ide o mimosúdne právne sluzby, za predpokladu, ze toto opatrenie bolo podrobené úcinnému dohladu státu a ze sa právomoc súdu odchýlit sa od súm stanovených v sadzobníku realizuje v súlade s právom Spolocenstva takým spôsobom, aby sa obmedzil protisútazný úcinok daného opatrenia. C - Zlucitelnost zákazu odchýlit sa od profesijného sadzobníka tarifných odmien advokátov s právom hospodárskej sútaze Spolocenstva 47. Otázka polozená vo veci Cipolla sa týka zákazu, podla ktorého sa advokáti s klientmi nesmú odchýlit od sadzobníka odmien advokátov stanoveného vo vyhláske ministerstva z roku 1994. Ako sa pripomína v bode 5 týchto návrhov, ukazuje sa, ze v zmysle § 24 zákona c. 794 "sa nemozno odchýlit... od minimálnych odmien za sluzby advokáta. V opacnom prípade je dohoda neplatná". Treba vsak poznamenat, ze tento zákaz platí bezvýhradne len vo vztahu medzi klientom a advokátom, kedze súd má právo sa od sadzobníka odchýlit.([38]38) 48. Z § 60 zákonného dekrétu citovaného v bode 45 vyssie vyplýva, ze vnútrostátny súd môze volnou úvahou stanovit výsku odmien v medziach hornej a dolnej hranice. Navyse ak uvedie príslusné dôvody, na horné a dolné hranice sadzobníka nemusí dbat. Právomoc súdu je rovnaká aj pokial ide o právne sluzby poskytované v súvislosti so súdnym konaním. 49. Je pravda, ze otázka zlucitelnosti zákazu odchýlit sa od sadzobníka tarifných odmien advokátov s clánkami 81 ES a 10 ES sa v uz citovanom rozsudku Arduino konkrétne nespomína. Restriktívny výklad moznosti vnútrostátneho súdu odchýlit sa od daného sadzobníka by vsak posilnoval protisútazné úcinky tohto sadzobníka tým, ze by znacne potlacoval cenovú konkurenciu medzi advokátmi. V záujme dbat na efektívnost práva Spolocenstva je preto vnútrostátny súd povinný vykladat vnútrostátne právo tak, aby jeho protisútazné úcinky boli co najviac oslabené.([39]39) 50. Preto navrhujem odpovedat na otázku polozenú vo veci Cipolla tak, ze z uz citovaného rozsudku Arduino vyplýva, ze s clánkom 81 ES v spojení s clánkom 10 ES nie je v rozpore vnútrostátne opatrenie, ktoré advokátom a ich klientom zakazuje odchýlit sa od sadzobníka tarifných odmien advokátov, za predpokladu, ze toto opatrenie bolo podrobené úcinnému dohladu státu a ze sa právomoc súdu odchýlit sa od súm stanovených v sadzobníku realizuje v súlade s právom Spolocenstva takým spôsobom, aby sa obmedzil protisútazný úcinok daného opatrenia. D - Zlucitelnost profesijného sadzobníka tarifných odmien advokátov so zásadou slobodného poskytovania sluzieb 51. Právne sluzby poskytované advokátmi sú sluzbami v zmysle clánku 50 ES.([40]40) Clánok 49 ES zakazuje obmedzovat slobodu poskytovat sluzby vo vztahu k státnym príslusníkom clenských státov, ktorí sa usadili v niektorom inom státe Spolocenstva ako príjemca sluzieb. Vo vseobecnosti vyslovila judikatúra nesúhlas s obmedzeniami slobodného poskytovania sluzieb, vrátane pohybu príjemcu sluzby,([41]41) resp. vlastného pohybu sluzieb.([42]42) 52. Clánok 52 ods. 1 ES oprávnuje Radu Európskej únie na vydanie smerníc s cielom dosiahnut liberalizáciu urcitého typu sluzieb. Práve na tomto základe bola prijatá smernica 77/249. Clánok 4 ods. 1 tejto smernice osobitne hovorí, ze cinnosti týkajúce sa zastupovania klienta v súdnom konaní alebo pred verejnými orgánmi sa vykonávajú v kazdom clenskom státe za podmienok stanovených pre právnikov usadených v tomto státe s výnimkou akýchkolvek podmienok, ktoré si vyzadujú trvalý pobyt alebo registráciu v profesijnej organizácii v danom státe. 53. Podla ustálenej judikatúry sa za obmedzenia povazujú "vnútrostátne opatrenia spôsobilé bránit výkonu základných slobôd zarucených Zmluvou alebo robit ich vykonávanie menej prítazlivým".([43]43) 54. Aby bolo mozné stanovit, ci je v rozpore s clánkom 49 ES a smernicou 77/249 taká vnútrostátna úprava, aká je predmetom konania vo veci samej, treba najprv overit, ci táto úprava v sebe obsahuje obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb, a následne skúmat, ci toto obmedzenie mozno podlozit dôvodmi uvedenými v clánku 46 ods. 1 ES v spojení s clánkom 55 ES, resp. naliehavými dôvodmi vseobecného záujmu. 1. Existencia obmedzenia slobody poskytovat sluzby 55. Podobne ako ostatné slobody, aj zásada slobodného poskytovania sluzieb má za úcel napomáhat odstranovaniu bariér medzi vnútrostátnymi trhmi tým, ze poskytovatelom sluzieb a ich zákazníkom dáva moznost naplno vyuzívat výhody vnútorného trhu Spolocenstva. Ide o to umoznit poskytovatelom sluzieb podnikat na nadnárodnej úrovni a zároven otvorit spotrebitelom prístup k sluzbám poskytovatelov usadených v iných clenských státoch. Slobodné poskytovanie sluzieb sa tak zaclenuje do "základného postavenia státnych príslusníkov clenských státov"([44]44) tvoreného európskym obcianstvom, ktorého nadnárodný rozmer predstavuje. 56. Na dosiahnutie tohto ciela musia clenské státy zvázit úcinky, aké budú mat ich opatrenia pri regulácii vnútrostátneho trhu na výkon práva na slobodné poskytovanie sluzieb poskytovatelmi usadenými v iných clenských státoch. V tejto súvislosti nie je zakázaná iba diskriminácia z dôvodu státnej príslusnosti, ale aj diskriminácia, z ktorej pre podnikanie na nadnárodnej úrovni vyplynú pre poskytovatelov usadených v iných clenských státoch dodatocné náklady, resp. náklady stazujúce ich prístup na vnútrostátny trh.([45]45) 57. Pre vsetky styri slobody sa crtá rovnaký rámec posudzovania. Vo veci volného pohybu tovaru Súdny dvor v rozsudku Deutscher Apothekerverband([46]46) rozhodol proti vnútrostátnemu opatreniu z dôvodu, ze malo negatívnejsí dosah na lekárne nachádzajúce sa mimo Nemecka nez na tie na území Nemecka, cím tie prvé toto opatrenie pripravilo o dôlezitý spôsob, ako sa dostat na nemecký trh. Na kritérium prístupu na trh sa poukazovalo aj v rozsudku CaixaBank France([47]47), ktorý sa týkal slobody usadit sa. Obdobná úvaha sa pouzila aj na okruh sluzieb v uz citovanom rozsudku Alpine Investments([48]48). Bolo tiez vyslovené, ze vnútrostátna právna úprava, na základe ktorej sa s kapitálovými príjmami nefínskeho pôvodu zachádza menej priaznivým spôsobom nez s dividendami vyplácanými spolocnostami usadenými vo Fínsku, predstavuje obmedzenie volného pohybu kapitálu.([49]49) 58. Myslienka spolocná týmto rozsudkom podla vsetkého spocíva v tom, ze obmedzením slobody pohybu je akákolvek vnútrostátna politika, v dôsledku ktorej sa v prípadoch s nadnárodným prvkom zaobchádza menej priaznivým spôsobom nez vo výhradne vnútrostátnych prípadoch.([50]50) Pri dodrzaní tejto výhrady vsak môzu clenské státy nadalej slobodne regulovat hospodársku cinnost na svojom území, pretoze uplatnovanie slobôd volného pohybu nepredpokladá harmonizáciu právnej úpravy.([51]51) 59. Menej priaznivé zaobchádzanie v prípadoch s nadnárodným prvkom môze mat rôzne formy. Neraz sa prejavuje ako brzda v ceste na vnútrostátny trh tým, ze bud chráni pozície nadobudnuté na tomto trhu, alebo stazuje cezhranicným poskytovatelom sluzieb ich prítomnost na nom. Taliansky právny predpis, ktorý je predmetom konania vo veci samej, treba skúmat v intenciách tohto kritéria. 60. Aj ked v rámci prejednávanej veci sa sadzobník tarifných odmien advokátov zavedený predmetnou právnou úpravou vztahuje bez rozdielu na advokátov usadených v Taliansku i advokátov usadených v iných clenských státoch, ktorí majú v úmysle poskytovat sluzby v Taliansku, vytvára obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb v mnohých prípadoch, kedy sú advokáti z iných clenských státov postavení do menej výhodnejsej pozície nez ich talianski kolegovia. 61. V prvom rade mozno konstatovat, ze sadzobník je vypracovaný len so zretelom na pomery talianskych advokátov a neberie do úvahy prípady s nadnárodným prvkom.([52]52) Je preto potrebné posúdit, ci kritériá zvolené na úcely stanovenia výsky odmien sú specifické len pre advokátov usadených v Taliansku, alebo ci ich mozno pouzit aj na advokátov usadených v iných clenských státoch. Hrozí totiz, ze niektoré ustanovenia sadzobníka povedú k obmedzeniam volného pohybu. To sa týka predovsetkým dolných a horných hraníc odmien stanovených v sadzobníku. Bude rec aj o dalsích ustanoveniach sadzobníka v tom zmysle, ze by sa tiez mohli ukázat ako problematické z hladiska zásady slobodného poskytovania sluzieb. Aby som zistil, ci tieto ustanovenia obmedzujú slobodné poskytovanie sluzieb, budem sa postupne zaoberat úcinkami, ktoré má na cezhranicné situácie kazdé z nich. a) Minimálna výska odmien stanovená v sadzobníku 62. Je minimálna výska odmien stanovená v sadzobníku prekázkou slobodného poskytovania sluzieb advokátmi usadenými mimo Talianska? 63. Zo starsej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, ze státne rezimy cenovej regulácie vrátane zákazu predaja pod minimálnu cenu "nie sú samy osebe opatreniami s úcinkom rovnocenným mnozstevnému obmedzeniu, ale môzu taký úcinok vyvolat vtedy, ked sa ceny nachádzajú na takej úrovni, ze by dovázané výrobky boli znevýhodnené v porovnaní s takými istými tuzemskými výrobkami, bud preto, ze by sa za stanovených podmienok nemohli predávat so ziskom, alebo preto, ze by sa tým úplne zmazala konkurencná výhoda vyplývajúca z nizsích nákladov".([53]53) 64. Túto úvahu o volnom pohybe tovaru previedol Súdny dvor na oblast práva usadit sa v uz citovanom rozsudku CaixaBank France. Súdny dvor konstatoval, ze francúzska právna úprava zakazujúca úrocenie bezných vkladových úctov je pre zahranicné spolocnosti "váznou prekázkou výkonu ich cinností..., ovplyvnujúcou ich prístup na trh" tým, ze im odníma moznost ponúkat "úcinnejsie konkurencné podmienky voci tradicným úverovým institúciám usadeným v hostitelskom clenskom státe".([54]54) Rovnakým spôsobom je v súvislosti so slobodným poskytovaním sluzieb potrebné zabezpecit, aby konkurencná výhoda advokátov usadených mimo Talianska nebola zmazaná v dôsledku právnej úpravy daného clenského státu. Porovnanie sa musí urobit medzi prípadom advokátov usadených v iných clenských státoch a prípadom ich kolegov usadených v Taliansku. 65. Minimálna výska odmien stanovená v sadzobníku bráni advokátom usadeným v inom clenskom státe nez v Talianskej republike, aby v tomto státe poskytovali právne sluzby za odmeny v nizsej nez danej minimálnej výske, aj keby na to mali moznosti, napríklad vdaka svojej specializácii v urcitej konkrétnej oblasti.([55]55) Diskriminacný úcinok minimálnej výsky odmien je zvýraznený tým, ze jej úroven vyplýva zo sadzobníka vypracovaného NRAK zlozenou výlucne z advokátov zapísaných v talianskej advokátskej komore, a ako na pojednávaní uznala aj talianska vláda, do úvahy berie iba náklady vynalozené talianskymi advokátmi.([56]56) Minimálna výska odmien je teda obmedzením slobodného poskytovania sluzieb, pretoze vedie k zmazaniu konkurencnej výhody advokátov usadených mimo Talianska. V protiklade s tým, co tvrdí nemecká vláda, na tomto zistení nemení nic ani to, ze si advokáti navzájom nekonkurujú len cenami, ale aj kvalitou poskytovaných sluzieb. Talianski obcania, ktorí chcú vyuzit sluzby advokáta usadeného v inom clenskom státe, sú v dôsledku toho zbavení moznosti naplno vyuzívat výhody spolocného trhu, kedze im je znemoznený prístup k právnym sluzbám za nizsiu cenu, nez akú stanovuje taliansky sadzobník, hoci tieto sluzby sú dostupné v inom clenskom státe. b) Maximálna výska odmien stanovená v sadzobníku 66. Predmetný sadzobník obsahuje aj maximálnu výsku odmien, ktorú advokáti pôsobiaci v Taliansku nemôzu prekrocit, kdekolvek by boli usadení. 67. V judikatúre uz boli skúmané cenové rezimy s maximálnymi cenami. Vyplýva z nej, ze ked má maximálna cena za následok znízenie obchodnej marze dovozcov, ktorí si z tejto ceny musia odrátat náklady na dovoz, potom je taká cena v rozpore s volným pohybom tovaru.([57]57) Nesúhlas s maximálnymi cenami je vyjadrený vseobecným spôsobom: existencia obmedzenia volného pohybu je preukázaná vtedy, "ked sa ceny nachádzajú na takej úrovni, ze odbyt dovázaných výrobkov sa stáva nemozným alebo komplikovanejsím v porovnaní s tuzemskými výrobkami".([58]58) 68. Rozsudok AMOK([59]59), ktorý na pojednávaní citovala nemecká vláda v úmysle popriet, ze by sadzobník vytváral obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb, nie je pre prejednávanú vec relevantný. V tomto rozsudku totiz Súdny dvor skúmal nemecký predpis procesného práva, podla ktorého súd nemôze priznat náhradu nákladov za právne zastúpenie vo väcsej výske, nez by platila pre advokátov usadených v Nemecku. Na rozdiel od prejednávanej právnej úpravy vsak nemecký sadzobník nebráni tomu, aby si zahranicní advokáti so svojimi klientmi urcili odmeny v lubovolnej výske.([60]60) 69. Advokátom môzu vznikat dodatocné náklady tým, ze poskytujú sluzby v Taliansku, ked sú usadení v inom clenskom státe, ci by uz slo len o náklady vynalozené na cesty za klientmi alebo kvôli vedeniu obhajoby na talianskom súde.([61]61) Maximálna výska odmien je vsak stanovená iba so zretelom na pomery advokátov usadených v Taliansku. Takáto maximálna výska odmien preto znizuje ziskovú marzu advokátov usadených mimo Talianska v porovnaní s tou, ktorú majú advokáti usadení v Taliansku. Prinajmensom v tomto rozsahu je stanovenie maximálnej výsky odmien v sadzobníku obmedzením cezhranicného poskytovania právnych sluzieb. 70. Okrem toho by mohla horná hranica podla predmetného sadzobníka predstavovat pre slobodné poskytovanie sluzieb brzdu tým, ze by bránila nálezitému odmenovaniu kvality sluzieb poskytovaných advokátmi usadenými v iných clenských státoch nez v Taliansku, co by niektorých advokátov pozadujúcich vysoké odmeny odradzovalo od poskytovania sluzieb v Taliansku. c) Dalsie prípadné obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb vyplývajúce zo zákazu odchýlit sa od sadzobníka 71. V zmysle vyhlások ministerstva z roku 1990, resp. 1994 sú advokáti pôsobiaci v Taliansku povinní fakturovat svoje sluzby podla taxatívneho zoznamu právnych úkonov uvedeného v sadzobníku. V zásade sa im teda zakazuje stanovit výsku odmien inou metódou, napríklad podla casu, ktorý stúdiom spisu strávia jednotliví spolupracovníci podla stupna odbornosti. Oba tieto systémy pritom klientovi umoznujú porozumiet výske odmien, ktoré musí uhradit, a prispievajú rovnakým spôsobom k znizovaniu asymetrie informácií medzi advokátom a jeho klientom. Povinnost fakturovat odmeny podla kategórií sluzieb stanovených sadzobníkom v kazdom prípade spôsobuje advokátom usadeným mimo Talianska, ktorí tam vyuzívaním svojej slobody poskytujú sluzby, dodatocné náklady. Ak bezne pouzívajú iný systém fakturácie, budú, prinajmensom pokial ide o sluzby poskytované v Taliansku, nútení od neho upustit. Preto povinnost ulozená advokátom usadeným v iných clenských státoch, ktorí poskytujú svoje sluzby v Taliansku, aby svoje úkony fakturovali podla kategórií sluzieb stanovených sadzobníkom, by tým, ze im spôsobuje dodatocné náklady, mohla byt obmedzením ich slobody poskytovat sluzby. 72. § 15 vyhlásky ministerstva z roku 1994 týkajúci sa sporov na obchodnom, civilnom a správnom súde,([62]62) podla ktorého advokáti môzu svoje náklady fakturovat v pausálnej výske 10 % zo sumy odmeny a súdnych poplatkov neberie do úvahy rôznorodost faktických situácií.([63]63) Tento § neberie zretel na cezhranicné situácie, v ktorých by vynalozené náklady mohli tento pausál prekrocit. Hrozí tak, ze je nevýhodný pre advokátov, ktorí vyuzili svoje slobody a slobodne poskytujú sluzby v Taliansku. 73. Vyhláska ministerstva z roku 1990 vztahujúca sa na spory na obchodnom, civilnom a správnom súde upravuje aj stanovenie podielových odmien, ked § 5 ods. 3 tejto vyhlásky hovorí, ze výska takých odmien nesmie presahovat dvojnásobok stanovených maximálnych sadzieb.([64]64) Zahranicným advokátom poskytujúcim sluzby v Taliansku toto opatrenie bráni v stanovovaní lubovolných odmien úctovaných klientom. Advokáti usadení v iných clenských státoch sú tak pripravení o osobitne úcinný spôsob, ako sa dostat na taliansky trh.([65]65) 74. Vo vseobecnosti teda platí, ze kým advokáti usadení v Taliansku môzu prispôsobovat rozpis nákladov svojej kancelárie v závislosti od odmien stanovených v sadzobníku, pre advokátov usadených v iných clenských státoch je naopak moznost zariadit sa podla talianskeho sadzobníka vylúcená, kedze v Taliansku pôsobia zákonite len scasti. 75. V kazdom z týchto prípadov je pre advokátov usadených v iných clenských státoch sadzobník odmien advokátov prekázkou slobodného poskytovania sluzieb na talianskom trhu. V konecnom dôsledku sa ukazuje, ze zákonný dekrét predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb v zmysle clánku 49 ES, a prichádza teda na to overit, ci toto obmedzenie mozno zdôvodnit. Kedze nebol predlozený ziadny argument, ktorý by sa týkal clánku 46 ods. 1 ES v spojení s clánkom 55 ES,([66]66) budem sa dalej zaoberat len zdôvodnením z pohladu naliehavých dôvodov vseobecného záujmu. Kedze sa zúcastnení vo svojich argumentoch sústredili na otázku minimálnych odmien, budem sa najprv zaoberat práve nou. 2. Prípadné zdôvodnenie obmedzenia slobody poskytovat sluzby v dôsledku stanovenia minimálnej výsky odmien 76. Pán Meloni, talianska aj nemecká vláda vo svojich písomných pripomienkach i na pojednávaní predlozili tvrdenia na zdôvodnenie zásahu do slobody poskytovat sluzby stanovením minimálnej výsky odmien v talianskej právnej úprave, ktorá je predmetom konania vo veci samej. Ich tvrdenia sa týkajú dvoch aspektov. a) Zásada prístupu k spravodlivosti 77. Pán Meloni a nemecká vláda sa odvolali na zásadu prístupu k spravodlivosti a na dodrziavanie práv na obhajobu ako naliehavý dôvod vseobecného záujmu. Pán Meloni poukazuje na clánok 6 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (EDLP), ako aj na clánok 24 talianskej ústavy. 78. Právo na súd bolo totiz uznané ako základná zásada práva Spolocenstva.([67]67) Súdny dvor rozhodol, ze v trestných veciach môze toto právo zahrnat aj právo na obhajobu prostredníctvom advokáta.([68]68) Clánok 47 ods. 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie([69]69) hovorí, ze "kazdý má moznost získat poradenstvo, obhajobu a zastúpenie. Právna pomoc bude poskytnutá osobám, ktoré nemajú dostatok zdrojov, ak je táto pomoc potrebná na zabezpecenie efektívneho prístupu k spravodlivosti". 79. Nemecká vláda namieta, ze ak by bola zrusená minimálna výska odmien, odmeny by sa pocítali podla casu stráveného nad prípadom, co by malo za následok to, ze by odmeny za zaloby o náhradu v nizsej sume boli vysoké v pomere k hodnote sporu. Osoby s nízkymi príjmami by takýto systém znevýhodnoval. Nemecká vláda na pojednávaní vysvetlila, ze minimálna výska odmien vo veciach s nízkou hodnotou síce môze byt stanovená pod úrovnou vlastných nákladov, ale ze existuje moznost vyrovnat ich prostredníctvom minimálnych odmien uplatnovaných v iných veciach. 80. Nie je vsak úplne zrejmé, cím by stanovenie minimálnej výsky odmien mohlo prispiet k tomu, aby si vsetci obcania boli zarucene rovní v prístupe k spravodlivosti. Naopak, ako uz na pojednávaní zdôraznila Komisia, ak by toto malo byt cielom talianskej právnej úpravy, ktorá je predmetom konania vo veci samej, stacilo by stanovit maximálnu výsku odmien a zabránit tak, aby výska odmien neprekrocila urcitú hranicu. V uvedenej právnej úprave inak nevidím jasnú spojitost medzi stanovením minimálnej výsky odmien a tým, ze advokáti majú moznost zachovávat rovnomernú výsku odmeny zapocítaním nekrytých nákladov v niektorých veciach s odmenami prijatými v iných veciach. Zdôvodnenie, ktoré v tejto súvislosti predkladá nemecká vláda, je z môjho pohladu vyslovene hypotetické. Za týchto okolností sa zdá, ze zakotvením minimálnej výsky odmien za sluzby poskytované advokátmi sa nedá dosiahnut legitímny ciel, ktorým je zarucit kazdému prístup k spravodlivosti. Problematickejsou otázkou je urcit, ci sa tým rovnému prístupu k spravodlivosti napomáha. Táto otázka súvisí s druhým predkladaným zdôvodnením, cize riadnym výkonom advokácie. b) Riadny výkon advokácie 81. Talianska vláda súcasne zakladá svoju argumentáciu na poziadavkách stanovit podmienky výkonu advokácie, o ktorých sa zmienujú body 97 a 122 uz citovaného rozsudku Wouters a i. Z nich vyplýva, ze ciel spocívajúci "vo vytváraní organizacných, kvalifikacných, etických, kontrolných a zodpovednostných pravidiel, ktoré poskytujú nevyhnutnú záruku bezúhonnosti a odbornosti pre konecných spotrebitelov právnych sluzieb a pre riadny výkon spravodlivosti", môze byt dôvodom obmedzenia slobodného poskytovania sluzieb.([70]70) 82. Clenské státy síce môzu lubovolne usporiadat svoj procesný a súdny systém([71]71) a vymedzit podmienky výkonu advokácie,([72]72) ich manévrovací priestor je vsak ohranicený právom Spolocenstva. Preto je na nich, aby preukázali, akým spôsobom dokáze stanovenie minimálnej výsky zarucit riadny výkon tohto povolania. 83. Hlavný argument predlozený na pojednávaní talianskou i nemeckou vládou sa týka rizika, aby ostré sútazenie medzi advokátmi neviedlo k cenovej konkurencii, ktorá by priniesla zhorsenie kvality poskytovaných sluzieb na úkor spotrebitelov. Toto riziko je o to váznejsie, ze trh s právnymi sluzbami sa vyznacuje asymetriou informácií medzi advokátmi a spotrebitelmi a ze zároven títo spotrebitelia nedisponujú parametrami nevyhnutnými na posúdenie kvality poskytovaných sluzieb.([73]73) 84. Talianska vláda dodáva, ze len minimálnymi cenami mozno dosiahnut oddelenie záujmov advokátov od záujmov ich klientov. Poskytovanie nekvalitných sluzieb za nízku cenu by totiz mohlo byt v záujme advokáta, ale napokon by sa mohlo ukázat v rozpore so záujmom klienta. Táto vláda poukazuje aj na potrebu zachovávat dôstojnost advokátskeho povolania, ktorá si vyzaduje stanovit minimálnu úroven odmien. V súvislosti s týmto argumentom táto vláda neobjasnuje ani akým spôsobom by toto opatrenie mohlo chránit dôstojnost advokátskeho povolania, ani preco by takéto opatrenie malo byt potrebné len pre advokátske povolanie a nie aj pre ostatné slobodné povolania. 85. Hoci sa Súdny dvor touto otázkou v uz citovanom rozsudku Arduino nezaoberal, generálny advokát Léger si vo svojich návrhoch polozil otázky o moznosti zdôvodnit stanovenie minimálnej výsky odmien zarucením kvality sluzieb poskytovaných advokátmi. V bode 117 svojich návrhov vyjadril svoje pochybnosti takto: "Nevedno, cím môze rezim záväzných cien bránit clenom profesie ponúkat sluzby chabej kvality, ked im tak ci onak chýba kvalifikácia, schopnosti ci zmysel pre morálku". 86. Otázky, ktoré si polozil generálny advokát Léger, si kladie aj ekonomická teória, podla ktorej nie je nijako preukázané, ze zrusenie minimálnej výsky odmien povedie systematicky k následnému zhorseniu kvality poskytovaných právnych sluzieb.([74]74) I ked bez moznosti predlozit dôkazy, nemecká vláda sa predsa len pokúsila poukázat na "negatívnu prícinnú súvislost", ktorá podla nej vyplýva z toho, ze pod urcitou výskou odmien uz nie je kvalita sluzieb zarucená. To by ale znamenalo, ze nad urcitú výsku odmien uz táto kvalita zarucená je. To by ale samo osebe nestacilo ako dôvod pre stanovenie minimálnej výsky odmien. Bolo by este potrebné preukázat, ze zrusenie minimálnej výsky odmien by automaticky viedlo k znízeniu kvality právnych sluzieb. 87. Aby mohlo zdôvodnenie uvádzané talianskou vládou svojou povahou vyvázit obmedzenie slobody poskytovat sluzby spôsobené právnou úpravou, ktorá je predmetom konania vo veci samej, je nevyhnutné preukázat priamu súvislost medzi touto právnou úpravou a riadnym výkonom advokácie. Diskriminacný dopad tejto právnej úpravy kvôli tomu, ze minimálna výska odmien je vypocítaná vo vztahu k materiálnym pomerom, v ktorých sa nachádzajú talianski advokáti, a berúc do úvahy zásadnú úcast NRAK na vypracovaní tohto predpisu, si vyzaduje sirsie zdôvodnenie. Cize hoci je ciel, ktorým je zabezpecit riadny výkon advokácie, legitímny, talianska vláda nepreukázala, cím by stanovenie minimálnej výsky odmien tento ciel umoznilo dosiahnut. Napriek tomu, ze medzi najnizsími a najvyssími odmenami existuje znacné rozpätie, nenabáda to k tomu, aby boli za nízke ceny poskytované právne sluzby nízkej kvality. Talianska republika nepreukázala, ze by medzi výskou odmien a kvalitou poskytovaných sluzieb existovala spojitost, a najmä ze by sluzby poskytované za nízke ceny boli nekvalitnejsie. V tomto závere sa môzeme este utvrdit, ak vezmeme do úvahy situáciu v clenských státoch, ktoré nemajú rezim cenovej regulácie. Odmeny advokátov sú podla vsetkého stanovované na základe viacerých faktorov: stupni specializácie, vnútornej organizácii, úsporách z rozsahu, a nie iba alebo prevazne v závislosti od kvality poskytovaných sluzieb. 88. V kazdom prípade talianska vláda neskúmala, ci neexistuje alternatívne riesenie, ktoré by obmedzovalo slobodné poskytovanie sluzieb menej nez toto opatrenie.([75]75) Predovsetkým treba zdôraznit, ze aby sa zabezpecil riadny výkon advokácie pri súcasnom znízení asymetrie informácii medzi advokátom a klientom, je kvalitu mozné regulovat aj inými mechanizmami nez stanovením výsky odmien verejnými orgánmi. Komisia sa zmienuje o troch takýchto mechanizmoch. Prvou cestou je kontrola prístupu k advokátskemu povolaniu pomocou prísnych kritérií výberu. Dalsím spôsobom je, aby mali klienti lepsiu moznost napadnút výsku advokátom pozadovanej odmeny. Nakoniec, aj striktné uplatnovanie disciplinárnych pravidiel by advokátov odrádzalo od toho, aby sa k svojim klientom správali v rozpore s etikou advokátskeho povolania. 89. V tomto smere je pravda, ze nie je rozhodujúce poukazovat na to, ze vo väcsine clenských státov, ako aj v mnohých tretích státoch neexistuje minimálna výska odmien za právne sluzby poskytované advokátmi.([76]76) Talianska a nemecká vláda voci tomuto argumentu právom namietali, ze by ich vo svojom dôsledku pripravil o ich právo vymedzit podmienky výkonu právnického povolania v ich vnútrostátnom práve. Pri neexistencii jasného dôkazu o riziku, o ktorom hovorí Talianska republika a Spolková republika Nemecko, vsak môzu mat skúsenosti z iných clenských státov význam na to, aby bola do istej miery spochybnená existencia prícinnej súvislosti medzi stanovením minimálnej výsky odmien a najvyssou kvalitou poskytovaných sluzieb. 90. Nemecká vláda sa podobne snazí prezentovat pravidlo o minimálnej výske odmien ako súcasti sirsieho systému. Domnieva sa, ze odmeny platené advokátom sa musia v súvislosti s úhradou trov chápat tak, ze spotrebitelovi umoznujú predvídat náklady spojené so súdnym konaním. V tomto smere poukazuje na uz citovaný rozsudok AMOK, v ktorom sa skúmala nemecká právna norma, podla ktorej odmena uhradená úcastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech, nemôze prevysovat tarifnú odmenu platnú pre advokátov usadených v Nemecku. Kým vsak zavedenie hornej hranice, ako to bolo pri nemeckej právnej norme, ktorá bola predmetom konania vo veci AMOK, umoznuje skutocne zvýsit právnu istotu, obdobný záver sa nedá vyvodit z právnej normy, ktorá upravuje minimálnu výsku odmien, pretoze advokáti si svoje odmeny môzu zákonite stanovit nad túto sumu. S cielom splnit túto poziadavku by bolo menej obmedzujúce pozadovat, aby bol spotrebitel vopred informovaný o spôsobe výpoctu odmeny, ktorú bude musiet uhradit. Asymetria informácií by tak bola vyvázená prostriedkami menej obmedzujúcimi slobodné poskytovanie sluzieb, nez je stanovovanie minimálnych súm. 91. Nemecká vláda vo svojich písomných pripomienkach dodáva, ze zákaz odchýlit sa od minimálnej výsky odmien zabezpecuje jednoduché a úcinné uplatnovanie zásady náhrady trov konania. Pokial by sa advokátom dovolilo stanovit odmeny pod istou hranicou, hrozilo by, ze by úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, nakoniec musel nahradit vyssiu sumu, nez akú by uhradil úcastník konania, ktorý mal vo veci úspech, a komplikovalo by sa tým zabezpecovanie dôkazov po tejto stránke. V tejto súvislosti stací poznamenat, ze zrusenie minimálnej výsky odmien by nepochybne nemalo za následok to, co opisuje nemecká vláda, ale naopak, viedlo by k znízeniu nákladov pripadajúcich na úcastníka konania nemajúceho vo veci úspech, ktorý nemôze byt povinný nahradit sumu, ktorá nebola vynalozená. 92. Aj keby medzi minimálnou výskou tarifných odmien a kvalitou poskytovaných právnych sluzieb existovala spojitost, nemôzu tieto sadzby platit pre vsetky právne sluzby. Totiz tým, ze neadvokáti môzu pri splnení urcitých podmienok poskytovat mimosúdne poradenstvo bez toho, aby sa na nich vztahovala minimálna výska odmien, nezdá sa, ze by zachovanie týchto odmien bolo pre tento druh sluzieb dôvodné. Nesystémovost, ktorá sa prejavuje tým, ze na trhu existujú popri sebe osoby, na ktoré sa vztahuje minimálna výska odmien, a osoby bez tejto povinnosti, sa prieci úvahe, ze by bolo obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb mozné zdôvodnovat kvalitou sluzieb poskytovaných spotrebitelom. 93. S ohladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor konstatoval, ze obmedzenie volného pohybu sluzieb spocívajúce v stanovení minimálnej výsky odmien nemozno zdôvodnit naliehavým dôvodom vseobecného záujmu. 94. Na záver sa treba dotknút este dvoch otázok. Ako uz bolo uvedené vyssie, talianska právna úprava, ktorá je predmetom konania vo veci samej, vyvoláva otázky tým, ze stanovuje minimálnu výsku odmien, ale aj kvôli maximálnej výske odmien. O tejto druhej stránke veci sa vsak vnútrostátny súd nezmienil. K tomu treba dodat, ze analýza prípadného zdôvodnenia maximálnej výsky odmien je zlozitejsia a problematickejsia, nez je tomu v prípade minimálnej výsky odmien([77]77) a ze o tejto otázke sa nepojednávalo. Podla môjho názoru je teda vhodnejsie nezaoberat sa touto castou talianskej právnej úpravy, co nie je napokon ani potrebné pre rozhodnutie sporu vo veci samej. Zákaz odchýlit sa od minimálnej výsky odmien vsak nepriamo nastoluje tiez otázku zákazu podielových odmien. V skutocnosti by tieto odmeny mohli byt nizsie nez minimálne odmeny, a preto by boli aj zakázané. Rovnako je pravda, ze vyssie uvedenou úvahou by sa zrejme dalo riadit aj pri týchto odmenách, pretoze nejestvuje spojitost medzi nizsou kvalitou poskytovaných sluzieb a umoznením podielových odmien. Okrem toho, pokial ide o zdôvodnenie súvisiace s prístupom k spravodlivosti, moznost stanovit podielové odmeny môze naopak tento prístup zlepsit tak, ze úcastníkom konania bez financných prostriedkov umozní prístup k spravodlivosti s tým, ze riziko ponesú advokáti. V niektorých prípadoch je dokonca len vdaka podielovým odmenám vôbec mozné podat skupinovú zalobu. Analýza tejto stránky veci v kazdom prípade nie je podstatná pre rozhodnutie súdu in concreto, a aj ked je neoddelitelne spätá s analýzou minimálnej výsky odmien, z dôvodov uvedených vyssie v súvislosti s maximálnou výskou odmien je podla môjho názoru vhodnejsie o tomto bode nerozhodovat. IV - Návrh 95. Vo svetle vyssie uvedených úvah navrhujem, aby Súdny dvor vyslovil: Vo veci C-202/04: Ako vyplýva z rozsudku z 19. februára 2002, Arduino (C-35/99, Zb. s. I-1529), nie je v rozpore s clánkom 81 ES v spojení s clánkom 10 ES vnútrostátne opatrenie, také ako v danom prípade, ktorým sa stanovuje sadzobník tarifných odmien advokátov, aj pokial ide o mimosúdne právne sluzby, za predpokladu, ze toto opatrenie bolo podrobené úcinnému dohladu státu a ze sa právomoc súdu odchýlit sa od súm stanovených v sadzobníku realizuje v súlade s právom Spolocenstva takým spôsobom, aby sa obmedzil protisútazný úcinok daného opatrenia. Vo veci C-94/04: Ako vyplýva z uz citovaného rozsudku Arduino, nie je v rozpore s clánkom 81 ES v spojení s clánkom 10 ES vnútrostátne opatrenie, také ako v danom prípade, ktoré advokátom a ich klientom zakazuje odchýlit sa od sadzobníka tarifných odmien advokátov, za predpokladu, ze toto opatrenie bolo podrobené úcinnému dohladu státu a ze sa právomoc súdu odchýlit sa od súm stanovených v sadzobníku realizuje v súlade s právom Spolocenstva takým spôsobom, aby sa obmedzil protisútazný úcinok daného opatrenia. Nie je v rozpore s clánkom 49 ES také vnútrostátne opatrenie, ktorým sa v sadzobníku stanovuje minimálna výska odmien advokátov, aké je premetom prejednávanej veci. __________________________________________________________________ [78]1 - Jazyk prednesu: portugalcina. __________________________________________________________________ [79]2 - Rozsudok z 19. februára 2002, C-35/99, Zb. s. I-1529. __________________________________________________________________ [80]3 - GURI c. 281 z 5. decembra 1933. __________________________________________________________________ [81]4 - GURI c. 24 z 30. januára 1934. __________________________________________________________________ [82]5 - Bod 6 rozsudku Arduino, uz citovaný. __________________________________________________________________ [83]6 - GURI c. 247 z 21. októbra 1994, s. 5. __________________________________________________________________ [84]7 - Rozsudky z 18. októbra 1990, Dzodzi, 297/88 a C-197/89, Zb. s. I-3763, body 33 a 34; zo 17. júla 1997, Leur-Bloem, C-28/95, Zb. s. I-4161, bod 24, a z 30. septembra 2003, Inspire Art, C-167/01, Zb. s. I-10155, bod 43. __________________________________________________________________ [85]8 - Rozsudky zo 16. decembra 1981, Foglia, 244/80, Zb. s. 3045, bod 18; z 15. júna 1995, Zabala Erasun a i., C-422/93 az C-424/93, Zb. s. I-1567, bod 29, a z 5. februára 2004, Schneider, C-380/01, Zb. s. I-1389, bod 22. __________________________________________________________________ [86]9 - Rozsudok z 5. decembra 2000, C-448/98, Zb. s. I-10663. __________________________________________________________________ [87]10 - Rozsudok z 11. septembra 2003, C-6/01, Zb. s. I-8621, bod 41. __________________________________________________________________ [88]11 - Vyplýva to z clánku 3 talianskej ústavy týkajúceho sa zásady rovnosti, tak ako ho vylozil Corte costituzionale (Ústavný súd) vo svojich rozsudkoch c. 249 zo 16. júna 1995 (GURI, 1^a serie speciale Corte costituzionale, c. 26 z 21. júna 1995), a c. 443 z 30. decembra 1997 (GURI, 1^a serie speciale Corte costituzionale, c. 1 zo 7. januára 1998). __________________________________________________________________ [89]12 - Co sa týka tovaru, Súdny dvor nasledoval túto úvahu vo svojom rozsudku zo 7. mája 1997, Pistre a i. (C-321/94 az C-324/94, Zb. s. I-2343, body 44 a 45), ktorú dalej rozsíril na sluzby vo svojich rozsudkoch z 5. júna 1997, SETTG (C-398/95, Zb. s. I-3091); z 29. apríla 1999, Ciola (C-224/97, Zb. s. I-2517, body 11 a 12), ako aj z 8. marca 2001, Gourmet International Products (C-405/98, Zb. s. I-1795, body 37 a 38). __________________________________________________________________ [90]13 - § 2233 obcianskeho zákonníka upravuje odmenu na základe zmluvy o poskytovaní sluzieb a stanovuje: "Ak sa strany nedohodnú na odmene a nemozno ju urcit ani podla tarifných sadzieb alebo zvyklostí, urcí ju súd po vypocutí stanoviska profesijného zdruzenia, ku ktorému patrí poskytovatel" (s. 3 francúzskeho prekladu návrhu na zacatie prejudiciálneho konania vo veci Cipolla). __________________________________________________________________ [91]14 - Pozri rozsudky Dzodzi, uz citovaný, Leur-Bloem, uz citovaný, a Inspire Art, uz citovaný. __________________________________________________________________ [92]15 - Rozsudok zo 6. októbra 1982, 283/81, Zb. s. 3415, bod 21. __________________________________________________________________ [93]16 - Základnou logikou systému je zarucit jednotné uplatnovanie práva Spolocenstva bez toho, aby vnútrostátne súdy museli predkladat prejudiciálne otázky vzdy, ked nastane problém súvisiaci s právom Spolocenstva, ale aj tak, aby zároven vnútrostátnym súdom nebolo odopreté prejudiciálne otázky predkladat, ak uz Súdny dvor rozhodol. Inak by vnútrostátne súdy nemohli ziadat Súdny dvor o prehodnotenie výkladu práva, co by mohlo v dlhodobom výhlade viest k absolútnej nezmenitelnosti judikatúry v niektorých oblastiach práva (pretoze pomerne casto má Súdny dvor prílezitost prehodnotit svoju judikatúru iba v prípade, ked je mu predlozená prejudiciálna otázka). Takýto zákaz neexistuje ani v právnych systémoch, kde sa pravidlo precedensu uplatnuje prísnejsie. V tomto smere by sa nemalo na clánok 104 ods. 3 rokovacieho poriadku hladiet tak, ze bráni vnútrostátnym súdom, aby Súdny dvor výslovne ziadali o revíziu ustálenej judikatúry. Súdnemu dvoru je vsak nadalej dovolené takúto moznost pripustit alebo vydat uznesenie podla uvedeného clánku 104 ods. 3, potvrdzujúc svoju judikatúru k urcitej konkrétnej právnej otázke. __________________________________________________________________ [94]17 - Výnimku z tohto prístupu Súdneho dvora mozno nájst v rozsudku z 24. novembra 1993, Keck a Mithouard (C-267/91 a C-268/91, Zb. s. I-6097), v ktorom Súdny dvor zvázil dôsledky svojej skorsej judikatúry v sociálnych súvislostiach uplatnitelných noriem a právnych systémov, v ktorých sa majú uplatnovat. Súdny dvor sa v bode 14 tohto rozsudku vyslovil takto: "Vzhladom na to, ze sa hospodárske subjekty stále castejsie dovolávajú clánku 30 Zmluvy [ES (zmenený, teraz clánok 28 ES)], aby napadli akýkolvek druh právnej úpravy, ktorej dôsledkom je obmedzenie ich slobody podnikat, i ked jej predmetom nie sú výrobky pochádzajúce z iných clenských státov, povazuje Súdny dvor za nevyhnutné prehodnotit a spresnit svoju judikatúru v danej oblasti". __________________________________________________________________ [95]18 - Rozsudok z 12. septembra 2000, C-180/98 az C-184/98, Zb. s. I-6451. __________________________________________________________________ [96]19 - TRIANTAFYLLOU, D.: Les rčgles de la concurrence et l'activité étatique y compris les marchés publics. In: Revue Trimestrielle de Droit Européen, 1996, c. 1, s. 57, pozri osobitne s. 64. __________________________________________________________________ [97]20 - Rozsudok zo 16. novembra 1977, 13/77, Zb. s. 2115, bod 31. __________________________________________________________________ [98]21 - Rozsudok z 9. septembra 2003, CIF, C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 46. __________________________________________________________________ [99]22 - Rozsudky z 3. decembra 1987, Aubert, 136/86, Zb. s. 4789, bod 23, a z 18. júna 1998, Komisia/Taliansko, C-35/96, Zb. s. I-3851; Arduino, uz citovaný, bod 35, a uznesenie zo 17. februára 2005, Mauri, C-250/03, Zb. s. I-1267, bod 30. __________________________________________________________________ [100]23 - Návrhy, ktoré predniesli generálny advokát Léger vo veci Arduino, uz citovanej, bod 91, a generálny advokát Jacobs vo veci Albany (rozsudok z 21. septembra 1999, C-67/96, Zb. s. I-5751), bod 184. __________________________________________________________________ [101]24 - Bod 91 návrhov vo veci Arduino, uz citovanej. __________________________________________________________________ [102]25 - Body 156 az 165. __________________________________________________________________ [103]26 - Body 86 az 91. __________________________________________________________________ [104]27 - Body 161 az 163 návrhov vo veci Pavlov a i., uz citovanej. __________________________________________________________________ [105]28 - Bod 106 návrhov vo veci Arduino, uz citovanej. __________________________________________________________________ [106]29 - 317 U.S. 341 (1943). __________________________________________________________________ [107]30 - DELACOURT J., ZYWICKI, T.: The FTC and State Action: Evolving views on the proper role of government. In: Antitrust Law Journal, 2005, zväzok 72, s. 1075. __________________________________________________________________ [108]31 - Rozsudok z 19. februára 2002, C-309/99, Zb. s. I-1577. __________________________________________________________________ [109]32 - Rozsudok Arduino, uz citovaný, bod 41. __________________________________________________________________ [110]33 - Pozri tiez bod 107 návrhov vo veci Arduino, uz citovanej. __________________________________________________________________ [111]34 - Ú. v. ES L 78, s. 17; Mim. vyd. 06/001, s. 52. __________________________________________________________________ [112]35 - Podla clánku 10 smernice Rady 2003/8/ES z 27. januára 2003 o zlepsení prístupu k spravodlivosti pri cezhranicných sporoch ustanovením minimálnych spolocných pravidiel týkajúcich sa právnej pomoci pri takýchto sporoch (Ú. v. ES L 26, s. 41; Mim. vyd. 19/006, s. 90) sa právna pomoc rozsíri aj na mimosúdne konania vtedy, "ak zákon pozaduje, aby ich strany v spore vyuzili, alebo ak súd nariadi stranám v spore, aby sa k nim uchýlili". __________________________________________________________________ [113]36 - O povinnosti vnútrostátneho súdu vykladat vnútrostátne právo v co najväcsej miere v súlade s právom Spolocenstva pozri rozsudky z 10. apríla 1984, Von Colson a Kamann, 14/83, Zb. s. 1891; z 13. novembra 1990, Marleasing, C-106/89, Zb. s. I-4135, a z 5. októbra 2004, Pfeiffer a i., C-397/01 az C-403/01, Zb. s. I-8835. __________________________________________________________________ [114]37 - Výklad podaný v pripomienkach talianskej vlády vo veci Macrino a Capodarte. __________________________________________________________________ [115]38 - § 60 zákonného dekrétu a bod 42 uz citovaného rozsudku Arduino. __________________________________________________________________ [116]39 - Rozsudky CIF, uz citovaný, a Pfeiffer a i., uz citovaný. __________________________________________________________________ [117]40 - Rozsudok z 3. decembra 1974, Van Binsbergen, 33/74, Zb. s. 1299. __________________________________________________________________ [118]41 - Pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 16. __________________________________________________________________ [119]42 - Rozsudky z 25. júla 1991, Collectieve Antennevoorziening Gouda, C-288/89, Zb. s. I-4007; Säger, C-76/90, Zb. s. I-4221; z 5. októbra 1994, TV10, C-23/93, Zb. s. I-4795, a z 10. mája 1995, Alpine Investments, C-384/93, Zb. s. I-1141, bod 21. __________________________________________________________________ [120]43 - Rozsudky z 30. novembra 1995, Gebhard, C-55/94, Zb. s. I-4165, bod 37, a z 3. októbra 2000, Corsten, C-58/98, Zb. s. I-7919, bod 33. Pozri tiez rozsudok z 13. júla 2004, Bacardi France, C-429/02, Zb. s. I-6613, bod 31. __________________________________________________________________ [121]44 - Rozsudok z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C-184/99, Zb. s. I-6193. __________________________________________________________________ [122]45 - Pozri body 37 az 40 mojich návrhov zo 7. apríla 2005 vo veci Marks & Spencer (rozsudok z 13. decembra 2005, C-446/03, Zb. s. I-10191). __________________________________________________________________ [123]46 - Rozsudok z 11. decembra 2003, C-322/01, Zb. s. I-14887, bod 74. __________________________________________________________________ [124]47 - Rozsudok z 5. októbra 2004, C-442/02, Zb. s. I-8961, bod 12. __________________________________________________________________ [125]48 - V bode 38 tohto rozsudku sa uvádza, ze predmetný zákaz "priamo podmienuje prístup na trh sluzieb v iných clenských státoch". V bode 59 návrhov v uz citovanej veci Bacardi France generálny advokát Tizzano poznamenáva, ze obmedzenie slobodného poskytovania sluzieb pramení z toho, ze predmetné francúzske predpisy "sú priamou prekázkou..., pokial ide o prístup na trh". __________________________________________________________________ [126]49 - Rozsudok zo 7. septembra 2004, Manninen, C-319/02, Zb. s. I-7477, bod 23. __________________________________________________________________ [127]50 - Návrhy vo veci Marks & Spencer, uz citované. __________________________________________________________________ [128]51 - Pozri bod 28 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tesauro vo veci Hünermund a i. (rozsudok z 15. decembra 1993, C-292/92, Zb. s. I-6787) a bod 60 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano vo veci CaixaBank France, uz citovanej. __________________________________________________________________ [129]52 - Rozsudky z 29. januára 1985, Cullet, 231/83, Zb. s. 305, a z 19. marca 1991, Komisia/Belgicko, C-249/88, Zb. s. I-1275, bod 10. __________________________________________________________________ [130]53 - Rozsudok z 13. novembra 1986, Edah, 80/85 a 159/85, Zb. s. 3359, bod 11. Pozri tiez rozsudky z 26. februára 1976, Tasca, 65/75, Zb. s. 291; z 24. januára 1978, Van Tiggele, 82/77, Zb. s. 25; Cullet, úz citovaný, bod 23, a zo 7. mája 1991, Komisia/Belgicko, C-287/89, Zb. s. I-2233, bod 17. __________________________________________________________________ [131]54 - Rozsudok CaixaBank France, uz citovaný, body 12 a 13. Podotýkam, ze aj keby bol uz citovaný rozsudok Keck a Mithouard uplatnitelný v oblasti práva usadzovania, dosiahnutý výsledok by bol rovnaký, pretoze by aj tak dochádzalo k faktickej diskriminácii, v dôsledku ktorej by bol pojem "spôsob predaja" nepouzitelný (bod 16 tohto rozsudku). __________________________________________________________________ [132]55 - Pozri bod 48 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Alber vo veci Komisia/Taliansko (rozsudok z 29. mája 2001, C-263/99, Zb. s. I-4195). __________________________________________________________________ [133]56 - Do úvahy napríklad neberie fakt, ze zahranicní advokáti by mohli mat nizsie fixné náklady. __________________________________________________________________ [134]57 - Rozsudky z 5. júna 1985, Roelstraete, 116/84, Zb. s. 1705, bod 21, a z 19. marca 1991, Komisia/Belgicko, uz citovaný, bod 7. __________________________________________________________________ [135]58 - Rozsudok z 19. marca 1991, Komisia/Belgicko, uz citovaný, bod 15. V rozsudku z 29. novembra 1983, Roussel Laboratoria a i. (181/82, Zb. s. 3849, body 21 a 23), Súdny dvor skúmal cenový rezim, podla ktorého sa dovázaný tovar a tovar vyrábaný namieste riadili rôznymi rezimami a ktorý viazal ceny dovázaného tovaru na index, ktorého význam sa v rôznych clenských státoch výroby lísil z dôvodu zákonných ustanovení a hospodárskych podmienok tvorby referencnej ceny. Súdny dvor rozhodol, ze odbyt dovázaného tovaru je znevýhodnený alebo stazený v kazdom prípade vzdy, ked cenová úroven, na ktorú v prípade výrobkov z iných clenských státov odkazuje právna úprava clenského státu dovozu, je nizsia nez cenová úroven platná pre tuzemské výrobky. __________________________________________________________________ [136]59 - Rozsudok z 11. decembra 2003, C-289/02, Zb. s. I-15059. __________________________________________________________________ [137]60 - Bod 46 návrhov, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci AMOK, uz citovanej. __________________________________________________________________ [138]61 - Pozri bod 44 návrhov vo veci Komisia/Taliansko (rozsudok z 29. mája 2001, uz citovaný). __________________________________________________________________ [139]62 - Príslusnými § sú pre mimosúdne spory § 11 a pre trestnoprávne spory § 8. __________________________________________________________________ [140]63 - Táto pausálna suma bola vyhláskou ministerstva z roku 2004 zvýsená na 15 %. __________________________________________________________________ [141]64 - Tento limit bol v roku 1994 zvýsený na stvornásobok maximálnej výsky odmien a od roku 2004 sa vyzaduje predchádzajúci súhlas NRAK. __________________________________________________________________ [142]65 - Rozsudok CaixaBank, uz citovaný. __________________________________________________________________ [143]66 - V rozsudku z 21. júna 1974, Reyners (2/74, Zb. s. 631) Súdny dvor odmietol domnienku, ze by sa advokáti podielali na výkone verejnej moci v zmysle clánku 45 ES. __________________________________________________________________ [144]67 - Rozsudok z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, body 17 az 19. __________________________________________________________________ [145]68 - Rozsudok z 28. marca 2000, Krombach, C-7/98, Zb. s. I-1935, bod 39. Podla judikatúry Európskeho súdu pre ludské práva sa toto právo vztahuje aj na obcianskoprávne veci. V rozsudku Golder v. Spojené královstvo (rozsudok z 21. februára 1975, séria A, c. 18) tento súd rozhodol, ze neposkytnutie zadrzanému, ktorý mal v úmysle podat obcianskoprávnu zalobu, moznosti vyuzit sluzby advokáta, je porusením práva na spravodlivé súdne konanie, tak ako ho chráni clánok 6 EDLP. __________________________________________________________________ [146]69 - Charta vyhlásená v Nice 7. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, s. 1). Pozri tiez výklad clánku 6 ods. 1 EDLP Európskym súdom pre ludské práva. V rozsudku Airey v. Írsko (rozsudok z 9. októbra 1979, séria A, c. 32, bod 26) tento súd dosiel k záveru, ze v niektorých prípadoch môze ukladat státu, aby zabezpecil úcast clena advokátskej komory, ked sa ukáze ako nevyhnutná v záujme práva na spravodlivé súdne konanie. __________________________________________________________________ [147]70 - Pozri tiez rozsudky Van Binsbergen, uz citovaný; z 25. februára 1988, Komisia/Nemecko, 427/85, Zb. s. 1123, a z 12. decembra 1996, Reisebüro Broede, C-3/95, Zb. s. I-6511. __________________________________________________________________ [148]71 - Rozsudky z 15. decembra 1971, International Fruit Company a i., 51/71 az 54/71, Zb. s. 1107, a z 8. novembra 2005, Leffler, C-443/03, Zb. s. I-9611, bod 49. __________________________________________________________________ [149]72 - Rozsudky z 12. júla 1984, Klopp, 107/83, Zb. s. 2971, bod 17; Reisebüro Broede, uz citovaný, bod 37; Wouters a i., uz citovaný, bod 99, a uznesenie Mauri, uz citované. __________________________________________________________________ [150]73 - V súvislosti s asymetriou informácií, ktorá je príznacná pre trhy s odbornými sluzbami, pozri návrhy vo veciach Arduino, uz citovaná, bod 112, a Pavlov a i., uz citovaná, bod 85. __________________________________________________________________ [151]74 - KWOKA, J.: The Federal Trade Commission and the professions: a quarter century of accomplishments and some new challenges. In: Antitrust Law Journal, 2005, s. 997. __________________________________________________________________ [152]75 - Pozri rozsudok z 15. novembra 2005, Komisia/Rakúsko, C-320/03, Zb. s. I-9871, body 87 az 89. Aby Rakúsko preukázalo, ze neexistuje opatrenie, ktoré by obmedzovalo volný pohyb tovaru menej nez zákaz prevádzky tazkých nákladných vozidiel, malo v danej veci pred prijatím tohto opatrenia hladat alternatívne riesenia. __________________________________________________________________ [153]76 - Oznámenie Komisie - Správa o hospodárskej sútazi v odvetví slobodných povolaní z 9. februára 2004 [KOM(2004)83 v konecnom znení, s. 13], oznacuje Rakúsku republiku, Spolkovú republiku Nemecko a Taliansku republiku ako clenské státy, ktoré majú este stále cenovú reguláciu (s minimálnymi a maximálnymi cenami) odmien advokátov. __________________________________________________________________ [154]77 - Najmä pokial ide o ich dôsledky pre rovný prístup k spravodlivosti. References 1. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote39 40. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote40 41. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote41 42. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote42 43. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote43 44. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote44 45. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote45 46. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote46 47. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote47 48. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote48 49. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote49 50. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote50 51. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote51 52. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote52 53. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote53 54. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote54 55. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote55 56. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote56 57. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote57 58. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote58 59. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote59 60. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote60 61. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote61 62. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote62 63. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote63 64. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote64 65. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote65 66. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote66 67. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote67 68. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote68 69. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote69 70. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote70 71. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote71 72. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote72 73. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote73 74. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote74 75. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote75 76. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote76 77. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footnote77 78. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref1 79. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref2 80. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref3 81. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref4 82. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref5 83. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref6 84. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref7 85. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref8 86. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref9 87. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref10 88. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref11 89. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref12 90. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref13 91. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref14 92. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref15 93. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref16 94. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref17 95. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref18 96. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref19 97. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref20 98. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref21 99. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref22 100. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref23 101. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref24 102. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref25 103. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref26 104. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref27 105. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref28 106. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref29 107. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref30 108. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref31 109. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref32 110. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref33 111. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref34 112. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref35 113. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref36 114. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref37 115. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref38 116. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref39 117. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref40 118. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref41 119. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref42 120. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref43 121. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref44 122. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref45 123. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref46 124. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref47 125. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref48 126. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref49 127. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref50 128. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref51 129. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref52 130. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref53 131. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref54 132. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref55 133. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref56 134. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref57 135. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref58 136. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref59 137. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref60 138. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref61 139. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref62 140. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref63 141. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref64 142. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref65 143. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref66 144. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref67 145. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref68 146. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref69 147. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref70 148. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref71 149. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref72 150. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref73 151. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref74 152. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref75 153. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref76 154. file:///tmp/lynxXXXXV0I2YM/L97683-7939TMP.html#Footref77