NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA ANTONIO TIZZANO prednesené 17. novembra 2005 ([1]1) Vec C-74/04 P Komisia Európskych spolocenstiev proti Volkswagen AG "Hospodárska sútaz - Predaj motorových vozidiel - Clánok 81 ES - Dohoda o cenách - Pojem dohoda - Dôkaz o existencii dohody" 1. Rozsudkom z 3. decembra 2003, Volkswagen/Komisia (T-208/01, Zb. s. II-5141, dalej len "napadnutý rozsudok"), Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie 2001/711/ES z 29. júna 2001 v "konaní podla clánku 81 Zmluvy ES" (dalej len "sporné rozhodnutie")([2]2), ktoré postihovalo spolocnost Volkswagen za to, ze uzavrela dohodu s koncesionármi patriacimi do jej nemeckej siete predajcov, ktorej úcelom bolo stanovenie ceny pri predaji automobilov modelu Passat. Komisia sa tým domáha zrusenia tohto rozsudku. I - Skutkový stav a konanie A - Skutkové okolnosti sporu 2. V napadnutom rozsudku sú skutkové okolnosti sporu uvedené takto: "1. Volkswagen AG (dalej len "spolocnost Volkswagen" alebo "zalobkyna") je holdingová spolocnost a najväcsí podnik skupiny Volkswagen pôsobiaci v odvetví automobilovej výroby. Motorové vozidlá, ktoré zalobkyna vyrába, sú predávané v Európskom spolocenstve v rámci systému selektívneho a výhradného predaja prostredníctvom predajcov, s ktorými táto spolocnost uzatvorila koncesionársku zmluvu. 2. Podla clánku 4 ods. 1 koncesionárskej zmluvy v zneniach zo septembra 1995 a januára 1998 spolocnost Volkswagen vyclenila predajcovi zmluvnú oblast na úcely programu dodávok a popredajného servisu. Na druhej strane sa predajca zaviazal úcinne podporovat predaj a popredajný servis v oblasti trhu, ktorá mu bola zverená, a optimálne vyuzit trhový potenciál. Podla clánku 2 ods. 6 (znenia z januára 1989) alebo ods. 1 (znenia zo septembra 1995 a januára 1998) koncesionárskej zmluvy je predajca povinný 'chránit a vsemozne podporovat záujmy spolocnosti Volkswagen, organizácie predaja motorových vozidiel Volkswagen a ochrannej známky Volkswagen`. Rovnako sa tam uvádza, ze 'predajca bude na tie úcely respektovat vsetky poziadavky, ktoré si vyzaduje realizácia zmluvy, týkajúce sa predaja nových vozidiel Volkswagen, dodávania náhradných dielov, popredajného servisu, podpory predaja, reklamy a skolenia, ako aj zabezpecenia technickej úrovne v príslusných oblastiach obchodnej cinnosti spolocnosti Volkswagen`. Nakoniec podla clánku 8 ods. 1 koncesionárskej zmluvy' [spolocnost Volkswagen] vydá nezáväzné cenové odporúcania pre konecné ceny a cenové zlavy`." B - Napadnuté rozhodnutie 3. Komisia v nadväznosti na staznost kupujúceho motorových vozidiel zacala správne konanie na úcely zistenia prípadného porusenia clánku 81 ods. 1 ES, pokial ide o stanovenie predajnej ceny modelu vozidla Volkswagen Passat v Nemecku. Na záver konania prijala Komisia napadnuté rozhodnutie, v ktorom: - sa uvádza, ze spolocnost Volkswagen porusila ustanovenia clánku 81 ods. 1 ES tým, ze "stanovila predajné ceny modelu VW Passat, ked vyzvala svojich nemeckých zmluvných predajcov, aby pri predaji tohto modelu vôbec neposkytovali zákazníkom cenové zlavy alebo ich poskytovali iba v obmedzenom rozsahu" (clánok 1), - ulozila spolocnosti Volkswagen pokutu vo výske 30,96 miliónov eur (clánok 2). 4. V odôvodnení rozhodnutia sa Komisia snazila preukázat: i) ze spolocnost Volkswagen uzavrela dohodu s nemeckými koncesionármi o cene pri predaji modelov Passat (body 56 az 69); ii) ze predmetom tejto dohody bolo obmedzenie hospodárskej sútaze (body 70 az 74); iii) ze spôsobila znacnú skodu v obchode medzi clenskými státmi (body 81 az 91) a iv) ze sa na spornú dohodu nevztahovala výnimka pre individuálne dohody alebo kategórie dohôd podla clánku 81 ods. 3 Zmluvy (body 93 az 96). 5. Pokial ide konkrétne o prvé hladisko, ktoré je predmetom tohto odvolania, Komisia odvodila existenciu dohody v oblasti cien z troch obezníkov, ktoré zaslala spolocnost Volkswagen vsetkým nemeckým koncesionárom, a z piatich listov od nich (dalej len "sporné výzvy"), v ktorých ako výrobca automobilov vyzývala svojich predajcov, aby neposkytovali zlavy (alebo aby ich poskytovali iba vo velmi obmedzenom rozsahu) na predaj vozidiel Passat, pricom im hrozila právnymi následkami v prípade nedodrzania týchto pokynov (body 29 az 55). 6. Podla Komisie neboli tieto pokyny výlucne jednostranným konaním spolocnosti Volkswagen, ale dohodou v zmysle clánku 81 ES, kedze patrili do rámca dlhodobejsích obchodných vztahov medzi výrobcom a jeho koncesionármi na základe príslusných koncesionárskych zmlúv (body 57 az 59). Ako totiz vyplýva z "ustálenej judikatúry Súdneho dvora, zo vstupu do siete koncesionárov vyplýva, ze zmluvné strany výslovne alebo mlcky akceptujú politiku predaja stanovenú výrobcom. Obezníky sa teda stali súcastou dohôd spolocnosti Volkswagen AG a jej zmluvných koncesionárov, kedze sa povazovali za súcast bezných obchodných vztahov na základe existujúcej vseobecnej dohody (koncesionárska zmluva)" (bod 57). 7. Súd Spolocenstva najmä objasnil, ze "uz výzvy výrobcu motorových vozidiel adresované jeho zmluvným predajcom predstavujú dohodu, ak 'ich úcelom je ukladat koncesionárom podmienky... pri plnení ich zmluvy s (výrobcom alebo dovozcom)`". Táto podmienka bola podla Komisie v tomto prípade jasne splnená (bod 62). 8. Komisia sa následne domnievala, ze "n[ebolo] potrebné zistit, ci a v akom rozsahu nemeckí koncesionári spolocnosti Volkswagen skutocne zmenili svoje urcenie cien na základe obezníkov a výziev" (bod 68). 9. Komisia napokon odmietla tvrdenia spolocnosti Volkswagen, podla ktorých dotknutá cenová politika nemohla byt koncesionármi akceptovaná ani mlcky, pretoze nielenze nebola uvedená v koncesionárskej zmluve, ale bola dokonca v rozpore s clánkom 8 ods. 1 tejto zmluvy. 10. Podla Komisie sa naopak sporné výzvy opierali o ustanovenie tejto zmluvy: clánok 2 ods. 6 (bod 64). Okrem toho sa nedá hovorit o "rozpore" medzi dotknutou výzvou a clánkom 8 ods. 1 zmluvy. Tento clánok ustanovuje, ze "[spolocnost Volkswagen] vydáva nezáväzné cenové odporúcania na konecné ceny a cenové zlavy". Podla nasledujúcich odsekov tohto clánku sa tieto odporúcania týkajú výpoctu cien a protihodnôt, ktoré sa majú uplatnovat medzi koncesionárom a výrobcom. Kedze tento mechanizmus obsahuje aj právo výrobcu vydávat nezáväzné cenové odporúcania, pre koncesionára neexistujú osobitné záruky, ze sa výrobca v budúcnosti zdrzí vydávania záväzných cenových odporúcaní napríklad na základe clánku 8 ods. 1 zmluvy" (bod 65). C - Konanie pred Súdom prvého stupna a napadnutý rozsudok 11. Zalobou podanou 10. septembra 2001 spolocnost Volkswagen navrhla, aby Súd prvého stupna v prvom rade zrusil rozhodnutie Komisie a, subsidiárne, aby znízil pokutu ulozenú týmto rozhodnutím. 12. Rozsudkom z 3. decembra 2003 Súd prvého stupna vyhovel hlavnému zalobnému dôvodu spolocnosti Volkswagen týkajúcemu sa skutocnosti, ci sa na tento prípad vztahuje clánok 81 ods. 1, a zrusil napadnuté rozhodnutie, kedze podla jeho názoru "Komisia neposkytla... dôkaz o zhode vôle zalobkyne a jej koncesionárov, pokial ide o sporné výzvy"([3]3). 13. Pri posudzovaní zalobného dôvodu zalobkyne Súd prvého stupna s odvolaním sa najmä na rozsudok Bayer([4]4) predovsetkým pripomenul, ze "pojem dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES sa viaze na existenciu zhody vôle najmenej dvoch úcastníkov, ktorej forma prejavu nie je dôlezitá, pokial verne vyjadruje vôlu týchto úcastníkov"([5]5), a teda ze do pôsobnosti tohto ustanovenia nepatrí rozhodnutie výrobcu, [ktoré] je jednostranným konaním podniku"([6]6). 14. Súd prvého stupna dalej uvádza, ze na úcely pouzitia clánku 81 ES je teda potrebné "rozlisovat prípady, ked urcitý podnik prijme skutocne jednostranné opatrenie bez výslovnej alebo konkludentnej spoluúcasti iného podniku, od prípadov, ked jednostranný charakter je iba zdanlivý. Kým prvý prípad nespadá pod clánok 81 ods. 1 ES, druhý prípad musí byt povazovaný za dohodu medzi podnikmi, a teda môze patrit do pôsobnosti tohto clánku. Tak tomu bude najmä v prípade praktík a opatrení obmedzujúcich hospodársku sútaz, ktoré výrobca prijal zdanlivo jednostranne v rámci svojich zmluvných vztahov s predajcami, ktorí s nimi minimálne konkludentne súhlasili"([7]7). 15. V tejto súvislosti vsak Súd prvého stupna zdôraznil, ze z ustálenej judikatúry Spolocenstva([8]8) "vyplýva..., ze Komisia sa nemôze domnievat, ze zdanlivo jednostranný postup výrobcu prijatý v rámci zmluvných vztahov so svojimi predajcami môze byt v skutocnosti zdrojom dohody medzi podnikmi v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ak sa nepreukáze, ze ostatné zmluvné strany výslovne alebo mlcky s postupom prijatým výrobcom súhlasili"([9]9). 16. Po tomto pripomenutí potom Súd prvého stupna pristúpil k posúdeniu, ci sa na skúmaný prípad vztahuje clánok 81 ods. 1, a uviedol, ze sama Komisia pripustila, ze "nebolo preukázané, ze sporné výzvy boli realizované v praxi". A to preto, ze takéto zistenie nepovazovala za potrebné, kedze podla jej názoru bola dotknutá politika predaja mlcky a vopred prijatá koncesionármi v okamihu podpisu koncesionárskej zmluvy.([10]10) 17. Súd prvého stupna vsak toto tvrdenie odmietol. Podla jeho názoru predchádzajúci súhlas "s vývojom zmluvy v dôsledku uzatvorenia koncesionárskej zmluvy, ktorá je v súlade s právom, mozno predpokladat vtedy, ak ide o vývoj zmluvy v súlade s právom, ktorý zmluva predvída alebo ktorý predajca s ohladom na obchodné zvyklosti alebo právny stav nemôze odmietnut"([11]11). Naopak, nemozno prijat názor, ze "na základe koncesionárskej zmluvy uzatvorenej v súlade s právom" vyjadrili koncesionári súhlas vopred.([12]12) V takom prípade "súhlas s protiprávnym vývojom zmluvy môze byt vyjadrený iba vtedy, ked koncesionár pozná vývoj, o ktorý má predajca záujem"([13]13). 18. Podla názoru Súdu prvého stupna tá istá judikatúra, na ktorú Komisia odkázala, ale potom ju nesprávne vylozila, potvrdzuje, ze: - "na konstatovanie existencie dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je nevyhnutné predlozenie dôkazu o zhode vôle" a ze - "táto zhoda vôle sa musí vztahovat na urcité konanie, ktoré preto musí byt úcastníkom známe pri jeho schválení"([14]14). 19. Naopak, "v protiklade s tým, co uvádza[la] Komisia, z judikatúry nevyplýva, ze rozhodujúcim prvkom na to, aby výzva tvorila súcast zmluvy, je skutocnost, ze úcelom tejto výzvy je ovplyvnenie koncesionára pri plnení uvedenej zmluvy. Keby to tak bolo, zaslanie výzvy predajcu svojim koncesionárom by systematicky viedlo k existencii dohody, kedze táto výzva je vo svojej podstate urcená na ovplyvnenie koncesionárov pri plnení ich zmluvy"([15]15). 20. Na základe týchto úvah dospel Súd prvého stupna k záveru, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého "podpis zmluvy... predpoklad[al] predchádzajúci a tichý súhlas [so] [spornými] výzvami", takze nebolo potrebné "poskytnút dôkaz o skutocnom súhlase koncesionárov s týmito výzvami", bolo nedôvodné.([16]16) 21. Napokon Súd prvého stupna zamietol zalobný dôvod, ktorý subsidiárne uviedla Komisia, podla ktorého súhlas koncesionárov s dotknutými opatreniami mohol aj tak vyplývat z ustanovenia clánku 2 v spojení s clánkom 8 koncesionárskej zmluvy. 22. Súd prvého stupna sa totiz na jednej strane domnieval, ze "clánok 2 ods. 1 alebo 6 koncesionárskej zmluvy, podla ktorého sa koncesionár zaväzuje ,vsemozne podporovat záujmy spolocnosti Volkswagen, organizácie predaja motorových vozidiel Volkswagen a ochrannej známky Volkswagen`, nemozno vykladat iba tak, ze sa vztahuje iba na zákonné prostriedky. Tvrdit opak by totiz malo za následok, ze z neutrálne formulovaného zmluvného ustanovenia by sme vyvodili, ze predajcovia by boli viazaní protiprávnou zmluvou"([17]17). 23. Súd prvého stupna dalej uvádza, ze k inému záveru by nemohla viest ani "skutocnost, ze v sporných výzvach sa spolocnost Volkswagen [opierala] o clánok 2 koncesionárskej zmluvy... Existencia prípadného vzájomného vztahu medzi clánkom 2 koncesionárskej zmluvy a spornými výzvami sa totiz môze preukázat iba objektívne, na základe rozboru dotknutého ustanovenia a nezávisle na tom, co následne tvrdí jedna zo zmluvných strán. Ako bolo uvedené vyssie, zo znenia samotného clánku 2 vyplýva, ze toto ustanovenie vôbec neupravuje vývoj zmluvy v rozpore s hospodárskou sútazou"([18]18). 24. Na druhej strane Súd prvého stupna zdôraznil, ze clánok 8 ods. 1 zmluvy "je rovnako neutrálne formulovaný a dokonca takým spôsobom, ze spolocnosti Volkswagen zakazuje vydávat záväzné cenové odporúcania"([19]19). 25. Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy dospel Súd prvého stupna k záveru, ze Komisia nepreukázala, ze nemeckí koncesionári súhlasili s cenovou politikou spolocnosti Volkswagen, a preto bolo napadnuté rozhodnutie prijaté v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES.([20]20) D - Konanie pred Súdnym dvorom 26. V odvolaní podanom 16. februára 2004 Komisia navrhuje, aby Súdny dvor i) zrusil napadnutý rozsudok; ii) vrátil vec na rozhodovanie Súdu prvého stupna a iii) zaviazal spolocnost Volkswagen na náhradu trov konania. 27. Spolocnost Volkswagen samozrejme s takýmito návrhmi nesúhlasila a navrhla, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal odvolatelku na náhradu trov konania. 28. Po skoncení písomnej casti konania, ktorej súcastou bola aj druhá výmena vyjadrení, boli úcastníci konania vypocutí na pojednávaní 29. septembra 2005. II - Právna analýza 29. Svojím jediným odvolacím dôvodom Komisia spochybnuje posúdenie Súdu prvého stupna, podla ktorého neboli výzvy, ktorými spolocnost Volkswagen navádzala svojich koncesionárov, aby neposkytovali zlavy pri predaji modelov Passat, dohodami v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Podla jej názoru Súd prvého stupna poskytol prílis zuzujúci výklad pojmu "dohoda", a preto porusil uvedené ustanovenie. Tvrdenia úcastníkov konania 30. Odvolatelka najmä tvrdí, ze výklad, ktorý poskytol Súd prvého stupna, je v rozpore s ustálenou judikatúrou([21]21), na základe ktorej ide o "dohodu" v zmysle clánku 81 iba na základe skutocnosti, ze takéto výzvy vydával výrobca v rámci dlhodobejsích obchodných vztahov so svojimi predajcami podliehajúcich vseobecnej dohode prijatej vopred. Rovnako podla toho istého smerovania judikatúry zaradenie predajcu do selektívneho systému predaja zahrna skutocnost, ze tento predajca výslovne alebo mlcky akceptuje politiku predaja stanovenú výrobcom.([22]22) 31. V týchto prípadoch teda na úcel zistenia existencie dohody nie je na rozdiel od toho, co tvrdí Súd prvého stupna, potrebné preukázat, ze predajcovia osobitne s dotknutým opatrením súhlasili. Nie je ani mozné sa domnievat, ze podpisom koncesionárskej zmluvy prijal koncesionár politiku predaja výrobcu, iba pokial ide o jej vývoj v súlade s právom, alebo o opatrenia, o ktorých má vedomost. 32. Podla odvolatelky teda na rozdiel od predchádzajúcej judikatúry napadnutý rozsudok ulozil prílis prísne podmienky na úcel preukázania existencie dohôd týkajúcich sa vertikálnych obmedzení hospodárskej sútaze. 33. Komisia pokracuje, ze okrem toho, ze výklad pojmu dohoda uvedený v napadnutom rozsudku je v rozpore s ustálenou judikatúrou, prehliada tiez povahu a vlastnosti zmlúv o selektívnom predaji. Tieto zmluvy totiz ustanovujú vseobecný rámec, ktorý sa má pouzívat urcitý pocet rokov, a teda má sa postupne doplnat a upresnovat podla poziadaviek zmluvných strán, podmienok trhu, technického rozvoja, atd. Kedze taký vývoj nemozno predvídat v okamihu uzavretia koncesionárskej zmluvy, ponechávajú takéto dohody nevyhnutne niektoré aspekty na dalsie rozhodnutie výrobcu, ako to uznal aj Súdny dvor v rozsudku Ford. Podpis dohody o predaji teda zahrna predchádzajúci súhlas predajcu s týmito opatreniami. 34. Komisia napokon kritizuje, ze Súd prvého stupna rozlisoval medzi vývojom zmluvy "v súlade s právom" a "protiprávnym" vývojom (bod 17 vyssie), pricom podla odvolatelky z tohto rozlisovania nesprávne vyvodil, ze: i) v okamihu podpisu zmluvy o predaji v súlade s právom predajca súhlasí iba s vývojom zmluvy v súlade s právom a ze ii) neutrálne formulované ustanovenie sa môze týkat iba opatrení "v súlade s právom". 35. Podla Komisie nie je toto rozlísenie podstatné na úcely preukázania, ze predajca akceptoval opatrenie, ktoré prijal výrobca. Naopak, ako to napokon potvrdili aj prípady, ktorých sa týkali rozsudky Súdneho dvora v oblasti zmlúv o predaji, protiprávne opatrenia môzu byt prijaté na základe úplne zákonných alebo neutrálnych zmluvných ustanovení. 36. Komisia dodáva, ze by islo o kritérium tazko uplatnitelné v praxi, pretoze pre predajcu nie je vzdy lahké odlísit opatrenia v súlade s právom od protiprávnych opatrení, najmä ak si také posúdenie vyzaduje výklad predpisov o oslobodeniach vztahujúcich na túto oblast. 37. Spolocnost Volkswagen sa naopak domnieva, ze Súd prvého stupna na tento prípad správne pouzil clánok 81 ods. 1 ES a najmä, ze výklad pojmu "dohoda", ktorý poskytol v napadnutom rozsudku, nie je v rozpore s ustálenou judikatúrou Spolocenstva. Posúdenie 38. V tomto odvolaní sa znova otvára citlivá otázka uplatnovania clánku 81 ods. 1 ES a najmä pojmu "dohoda", ktorý sa v nom pouzíva pre zdanlivo jednostranné správanie výrobcov v rámci obchodných vztahov so svojimi predajcami.([23]23) 39. Presnejsie ide o urcenie, ci je mozné predpokladat, ako to tvrdí Komisia a v protiklade s tým, co tvrdí Súd prvého stupna, ze podpisom dohody o predaji predajca vopred súhlasí so vsetkými opatreniami, ktoré výrobca prijme v rámci následného vztahu, vrátane takého protisútazného správania, akým je skúmané správanie. 40. Kedze aj Komisia, aj spolocnost Volkswagen odpovedali na túto otázku s odkazom na pocetné rozsudky Súdneho dvora v oblasti dohôd o predaji, pricom dospeli k opacným záverom, zdá sa mi predovsetkým vhodné pokúsit sa objasnit význam a pôsobnost tejto judikatúry. 41. Pokial ide o hladisko, ktoré je v tomto prípade podstatné, zdá sa mi, ze Súdny dvor uz ako zdanlivo jednostranné, a teda v skutocnosti ako pravé dohody kvalifikoval dva druhy opatrení prijímaných v rámci vztahov medzi výrobcami a predajcami. 42. V prvom prípade ide o opatrenia, ktoré sú upravené v samotnej dohode o predaji. V tejto súvislosti sa súd Spolocenstva domnieval, ze pristúpením k dohode, ktorá obsahuje, alebo aspon umoznuje prijímanie dalsích opatrení zo strany výrobcu, predajca vopred súhlasí, ze sa týmto opatreniam podriadi. Inými slovami, tie sa povazujú za opatrenia patriace do rámca pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES, kedze sú pokryté súhlasom so zmluvou o predaji, pricom by v podstate mali byt jej "neoddelitelnou súcastou". 43. Zdá sa mi, ze táto logika je základom rozsudkov Ford, AEG a Bayerische Motorenwerke, na ktoré sa odvoláva na podporu svojho tvrdenia Komisia.([24]24) V rozsudku Ford totiz Súdny dvor zamietol tvrdenie zalujúcich spolocností vzhladom na zdanlivo jednostrannú povahu týchto opatrení obmedzujúcich dodávky, pricom zdôraznil, ze koncesionárska zmluva spolocnosti Ford "prenecha[la] urcité aspekty neskorsím rozhodnutiam výrobcu", medzi ktoré patria práve rozhodnutia v oblasti dodávania modelov motorových vozidiel, ako je to výslovne uvedené v prílohe I tejto zmluvy.([25]25) Aj ked to mozno tak jasne nevyplýva z odôvodnenia príslusných rozsudkov, rovnako vo veciach AEG a Bayerische Motorenwerke sa dotknuté obmedzujúce opatrenia povazovali za opatrenia, ktoré sú spôsobilé viest k príslusným zmluvám o predaji([26]26), a preto mohol Súdny dvor dospiet k záveru, ze správanie alebo rozhodnutie výrobcu nebolo jednostranným aktom, pretoze patrilo do "existujúcich zmluvných vztahov medzi podnikom a predajcami"([27]27). 44. Z rovnakého hladiska je tiez potrebné spomenút nedávny rozsudok Volkswagen, v ktorom Súdny dvor rozhodol, ze clánok 81 Zmluvy sa vztahuje na obmedzenia dodávok, o ktorých rozhodol tento výrobca automobilov, pokial ide o jeho talianskych akcionárov, pricom sa opieral predovsetkým o skutocnost, ze "koncesionárska zmluva upravuje moznost obmedzit dodávky"([28]28). V dôsledku toho "prijatím [takejto] zmluvy... talianski koncesionári súhlasili s opatrením, ktoré bolo následne pouzité s cielom zabránit spätnému vývozu z Talianska"([29]29). 45. Iný prípad iba zdanlivo jednostranných opatrení uvedený v judikatúre Spolocenstva odkazuje naopak na prípady absencie príslusných zmluvných ustanovení alebo dokonca neexistencie ziadnej zmluvy a vychádza z predpokladu, ze súhlas s poziadavkami výrobcu môze byt poskytnutý nielen výslovným spôsobom, ale aj mlcky. V týchto prípadoch teda prijatie týchto poziadaviek vyplýva zo správania osôb, ktorým sú urcené, s tým dôsledkom, ze dohoda sa povazuje za uzavretú aj vtedy, ak predajcovia ako odpoved na uvedené poziadavky prejavia svoj súhlas konkrétnym správaním.([30]30) 46. Práve z tohto hladiska sa súd Spolocenstva v rozsudku Sandoz domnieval, pricom prijal osobitne siroký výklad pojmu dohoda, ze "opakované objednávky, po ktorých nasledovali platby bez toho, aby zákazník namietal cenu uvedenú vo faktúrach obsahujúcich slová zakázaný vývoz, sú prejavom konkludentného súhlasu [s týmto obmedzujúcim ustanovením]"([31]31). Inými slovami, Súdny dvor dokonca bez toho, aby overil, ci potom v konkrétnom prípade boli dotknuté výrobky vyvezené, alebo nie, uznal formu "tichého súhlasu", a teda povazoval "dohodu" za uzavretú iba na základe skutocnosti, ze po uvedení dotknutých slov vo faktúrach velkoobchodníci proti týmto slovám nenamietali a dalej sa pravidelne zásobovali u tohto farmaceutického výrobcu. 47. Na rozdiel od tvrdenia Komisie teda z práve preskúmaných rozsudkov nevyplýva, ze na zistenie existencie dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES stací iba konstatovanie, ze opatrenie bolo prijaté výrobcom v rámci dlhodobejsích obchodných vztahov s vlastnými predajcami a/alebo títo predajcovia tvoria súcast urcitého systému predaja.([32]32) Naopak, dôlezité je, ze predajcovia súhlasili s urcitým dotknutým opatrením, pricom sa tento súhlas mohol dohodnút vopred, v zmluvných ustanoveniach (prvý prípad), alebo následne, vo forme viac alebo menej výslovného súhlasu (druhý prípad). 48. Inými slovami, uplatnenie clánku 81 ES nie je mozné bez toho, aby sa zistila existencia zhody vôle dotknutých hospodárskych subjektov prijat urcité správanie alebo opatrenie. Táto zhoda vôle zmluvných strán totiz neznamená iba hranicu medzi pôsobnostou clánkov 81 ES a 82 ES, a teda medzi úpravou, ktorá sa vztahuje na oblast dohôd, a úpravou, ktorá sa vztahuje na jednostranné opatrenia, ale charakterizuje sám pojem dohoda. 49. Ak teda teraz prejdem k tomuto prípadu a pokúsim sa vyvodit záver z práve vykonanej analýzy, zdá sa mi predovsetkým, ze nie je mozné vytýkat Súdu prvého stupna, ako to robí Komisia, ze nesprávne pouzil clánok 81 ods. 1 ES, ked vyzadoval dôkaz o vôli nemeckých koncesionárov súhlasit s urcitými poziadavkami spolocnosti Volkswagen v oblasti cien, aj ked tieto poziadavky patrili do rámca dlhodobejsích obchodných vztahov upravených uz existujúcou dohodou o predaji a ked boli koncesionári clenmi systému selektívneho predaja. Tým, ze vyzadoval "dôkaz o skutocnom súhlase koncesionárov [so] [spornými] výzvami"([33]33), totiz Súd prvého stupna neurobil nic iné, nez uplatnil zásady, ktoré, ako uz bolo uvedené, vyplývajú z judikatúry Spolocenstva v tejto oblasti. 50. Na predlozenie takéhoto dôkazu sa mohla Komisia opriet o dva rozdielne prístupy v súlade s vyssie uvedenými smerovaniami judikatúry. 51. Prvý prístup, ktorý sa môze definovat ako formálnejsí, vyzadoval, aby odvolatelka preukázala, ze ustanovenia koncesionárskej zmluvy umoznovali spolocnosti Volkswagen prijat také opatrenia, o aké ide v tejto veci. 52. Druhý prístup, ktorý sa môze povazovat za lepsie zohladnujúci skutocnú váhu kazdého úcastníka vztahu, posunul analýzu inde: do roviny konkrétneho správania nemeckých koncesionárov po zaslaní pokynov v oblasti zliav. Komisia sa tak mohla snazit preukázat, ze splnením alebo v kazdom prípade urcitým spôsobom súhlasom s poziadavkami spolocnosti Volkswagen prejavili predajcovia svoj konkludentný súhlas s novou politikou výrobcu. 53. Dodávam, ze volba tohto druhého prístupu mohla vyvolat citlivý problém výkladu významu a pôsobnosti spomínanej judikatúry Sandoz. A to preto, ze by sa muselo posúdit, ci Komisia mohla odvodit súhlas koncesionárov výlucne z (prípadnej) absencie ich námietok proti sporným výzvam alebo ci naopak mohla tiez posúdit, ci existujú také okolnosti, na základe ktorých by sa dalo domnievat, ze také automatické a skutocne trochu zjednodusujúce odvodzovanie nie je v tomto prípade odôvodnené. 54. Hned vsak poviem, ze v rámci preskúmania tohto odvolania nebude Súdny dvor musiet riesit takúto problematiku, pretoze Komisia nepouzila toto práve uvedené hladisko na preukázanie súhlasu koncesionárov. Tým, ze svoju analýzu zalozila výlucne na existencii zmluvy o selektívnom predaji, ktorej podpis mal vyvolat predchádzajúci súhlas s namietanými opatreniami([34]34), teda odvolatelka nepovazovala za "nevyhnutné zistit, ci a v akom rozsahu nemeckí koncesionári spolocnosti Volkswagen skutocne zmenili svoje urcenie cien na základe obezníkov a výziev (bod 68 napadnutého rozhodnutia)" alebo ci sa v kazdom prípade zdrzali námietok proti sporným výzvam.([35]35) 55. Ostáva teda zistit, ci ide o druhý vyssie uvedený prípad, a teda ci sa Komisia mohla skutocne opriet o dotknutú koncesionársku zmluvu, aby mohla dohodu v oblasti cien medzi spolocnostou Volkswagen a nemeckými predajcami povazovat za uzavretú. 56. V tejto súvislosti vsak uz Súd prvého stupna sám zistil, ze zákaz poskytovat zlavy, ktorý vydal výrobca automobilov svojim koncesionárom, nevychádza zo ziadneho ustanovenia koncesionárskej zmluvy.([36]36) Toto zistenie je posúdením dôkaznej hodnoty, ktorá sa má priznat dôkazom vykonaným na Súde prvého stupna (najmä zmluvným ustanoveniam, na ktoré sa odvoláva Komisia). Ide teda o zistenie "skutkového stavu", a teda druh posúdenia, ktorý na základe ustálenej judikatúry nemôze byt predmetom kontroly zo strany Súdneho dvora, pokial nejde o prípad skreslenia dôkazov.([37]37) V rámci tohto odvolania vsak Komisia skreslenie nenamietala. 57. Odhliadnuc od toho vsak tiez musím zdôraznit, ze uvedený záver Súdu prvého stupna sa mi zdá byt tazko spochybnitelný aj vo svojej podstate. Pripomínam totiz, ze okrem toho, ze koncesionárska zmluva má neutrálne znenie, v clánku 2 (v bode 2 vyssie), z ktorého podla Komisie mohli vychádzat sporné výzvy, sa vôbec neuvádza cenová politika, avsak osobitne sa v nom upravuje, ze vo viacerých aspektoch politiky predaja (napríklad dodávanie náhradných dielov, popredajný servis, reklama, skolenia, atd.) by koncesionári mali "respektovat vsetky poziadavky" vymedzené výrobcom automobilov. 58. Navyse opatrenie, ktoré je predmetom tohto sporu, bolo tiez výslovne vylúcené jedným z ustanovení zmluvy, ktoré sú v tejto súvislosti podstatné, konkrétne v clánku 8, podla ktorého mohla spolocnost Volkswagen poskytovat iba "nezáväzné cenové odporúcania pre konecné ceny a cenové zlavy". 59. Práve skutocnost, ze sporné výzvy neboli vôbec upravené v koncesionárskej zmluve alebo ich zmluva vôbec nepripústala, je teda podla môjho názoru tým, cím sa skúmaný prípad jasne odlisuje od predchádzajúcej vyssie spomínanej judikatúry, v ktorej sa Súdny dvor domnieval, ze opatrenie prijaté výrobcom je pokryté podpisom dohody o predaji (body 42 az 44 vyssie). 60. Zo vsetkých týchto úvah podla môjho názoru vyplýva, ze Súd prvého stupna sa správne domnieval, ze "Komisia v napadnutom rozhodnutí neposkytla dôkaz o zhode vôle medzi [spolocnostou Volkswagen] a jej koncesionármi v prípade sporných výziev"([38]38) s tým dôsledkom, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. 61. Navrhujem preto, aby Súdny dvor toto odvolanie zamietol. III - O trovách 62. Vzhladom na clánok 69 ods. 2 rokovacieho poriadku a vzhladom na návrh, ku ktorému som dospel vo veci zamietnutia odvolania, sa domnievam, ze Komisia by mala byt zaviazaná na náhradu trov konania. IV - Návrh 63. Vzhladom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor vyhlásil, ze: - odvolanie sa zamieta, - Komisia Európskych spolocenstiev je povinná nahradit trovy konania. __________________________________________________________________ [39]1 - Jazyk prednesu: taliancina. __________________________________________________________________ [40]2 - Rozhodnutie Komisie 2001/711/ES z 29. júna 2001 v konaní podla clánku 81 Zmluvy ES (vec COMP/F-2/36.693 - Volkswagen) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 262, s. 14). __________________________________________________________________ [41]3 - Napadnutý rozsudok, bod 68. __________________________________________________________________ [42]4 - Rozsudok Súdu prvého stupna z 26. októbra 2000, Bayer/Komisia, T-41/96, Zb. s. II-3383. __________________________________________________________________ [43]5 - Napadnutý rozsudok, bod 32. __________________________________________________________________ [44]6 - Napadnutý rozsudok, bod 33. __________________________________________________________________ [45]7 - Napadnutý rozsudok, bod 35. __________________________________________________________________ [46]8 - Súd prvého stupna odkazoval najmä na rozsudky z 12. júla 1979, BMW Belgium a i./Komisia, 32/78, 36/78 az 82/78, Zb. s. 2435; z 25. októbra 1983, AEG/Komisia, 107/82, Zb. s. 3151; zo 17. septembra 1985, Ford/Komisia, 25/84 a 26/84, Zb. s. 2725; z 11. januára 1990, Sandoz prodotti farmaceutici/Komisia, C-277/87, Zb. s. I-45, a Bayer/Komisia, uz citovaný. __________________________________________________________________ [47]9 - Napadnutý rozsudok, bod 36. __________________________________________________________________ [48]10 - Napadnutý rozsudok, body 38 az 40. __________________________________________________________________ [49]11 - Napadnutý rozsudok, bod 45. __________________________________________________________________ [50]12 - Tamze. __________________________________________________________________ [51]13 - Tamze. __________________________________________________________________ [52]14 - Napadnutý rozsudok, bod 56. __________________________________________________________________ [53]15 - Napadnutý rozsudok, bod 57. __________________________________________________________________ [54]16 - Napadnutý rozsudok, bod 59. __________________________________________________________________ [55]17 - Napadnutý rozsudok, bod 63. __________________________________________________________________ [56]18 - Napadnutý rozsudok, bod 66. __________________________________________________________________ [57]19 - Napadnutý rozsudok, bod 64. __________________________________________________________________ [58]20 - Napadnutý rozsudok, bod 68. __________________________________________________________________ [59]21 - Komisia najmä odkazuje na rozsudky AEG/Komisia, uz citovaný, Ford/Komisia, uz citovaný, a rozsudok zo 6. januára 2004, BAI a Komisia/Bayer, C-2/01 P a C-3/01 P, Zb. s. I-23. __________________________________________________________________ [60]22 - Komisia najmä odkazuje na rozsudky Súdneho dvora z 24. októbra 1995, Bayerische Motorenwerke, C-70/93, Zb. s. I-3439, a z 18. septembra 2003, Volkswagen/Komisia, C-338/00 P, Zb. s. I-9189. __________________________________________________________________ [61]23 - V mojich návrhoch prednesených v uz citovanej veci BAI a Komisia/Bayer som sa zaoberal podobnými otázkami výkladu clánku 81 ES, aj ked v iných skutkových súvislostiach. Na rozdiel od skúmanej veci totiz v uvedenej veci výrobca a predajcovia neuzavreli ziadnu zmluvu o predaji a výrobca nezasielal svojim velkoobchodníkom ziadne pokyny alebo poziadavky, ale "obmedzil sa" na ustanovenie systému mnozstva predaja na úcely zabránenia alebo obmedzenia súcasne prebiehajúcich dovozov. Tieto návrhy vsak obsahujú rozbor judikatúry Spolocenstva v oblasti vertikálnych obmedzení, ku ktorým sa vrátim, ktorý môze byt aspon ciastocne uzitocný aj na úcely preskúmania tejto veci (pozri najmä body 49 az 78). __________________________________________________________________ [62]24 - V týchto veciach islo v podstate o urcenie, ci opatrenia prijaté výrobcami boli samostatné a oddelené od dohôd o predaji alebo ci boli nejakým spôsobom týmito dohodami pokryté, a malo sa teda na ne prihliadat pri posudzovaní ich zlucitelnosti s pravidlami hospodárskej sútaze. Pre podrobnejsí rozbor týchto rozsudkov pozri moje návrhy vo veci Bayer (najmä body 68 az 74). __________________________________________________________________ [63]25 - Rozsudok Ford, uz citovaný, bod 20. __________________________________________________________________ [64]26 - Pozri rozsudky AEG/Komisia, uz citovaný, body 38 a 39, a Bayerische Motorenwerke, uz citovaný, bod 17. __________________________________________________________________ [65]27 - Rozsudky Ford/Komisia, uz citovaný, bod 21, a AEG/Komisia, uz citovaný, bod 38. Pozri tiez rozsudok Bayerische Motorenwerke, uz citovaný, bod 17. __________________________________________________________________ [66]28 - Rozsudok Volkswagen, uz citovaný, bod 64. Kurzívou zvýraznil generálny advokát. __________________________________________________________________ [67]29 - Rozsudok Volkswagen, uz citovaný, bod 65. __________________________________________________________________ [68]30 - Pozri najmä rozsudok BMW Belgium, uz citovaný, body 28, 29 a 37. __________________________________________________________________ [69]31 - Rozsudok Sandoz, uz citovaný, bod 11. Pozri tiez nedávny rozsudok BAI a Komisia/Bayer, uz citovaný, bod 142. __________________________________________________________________ [70]32 - V tejto súvislosti pozri najmä uz citovaný rozsudok BAI a Komisia/Bayer, v ktorom Súdny dvor uviedol, ze "jednoduchá skutocnost, ze existuje súcasne dohoda, ktorá je vo svojej podstate neutrálna, a opatrenie obmedzujúce hospodársku sútaz prijaté jednostranným spôsobom, neznamená dohodu zakázanú týmto ustanovením. Preto jednoduchá skutocnost, ze opatrenie prijaté výrobcom, ktorého úcinkom je obmedzenie hospodárskej sútaze patrí do rámca dlhotrvajúcejsích obchodných vztahov medzi výrobcom a jeho velkoobchodníkmi, nestací na tvrdenie, ze existuje takáto dohoda" (bod 141). __________________________________________________________________ [71]33 - Napadnutý rozsudok, bod 59. __________________________________________________________________ [72]34 - Tento prístup tiez výslovne potvrdila na pojednávaní Komisia. __________________________________________________________________ [73]35 - Napadnutý rozsudok, body 38 a 39. V napadnutom rozhodnutí sa totiz Komisia odvoláva na správanie zmluvných strán (napríklad hrozby právnymi dôsledkami zaslané spolocnostou Volkswagen jej koncesionárom v prípade nedodrzania sporných výziev) výlucne na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého patrili sporné výzvy do "rámca pôsobnosti [koncesionárskej] zmluvy", a boli teda predajcami vopred akceptované (pozri napadnuté rozhodnutie, bod 66, a napadnutý rozsudok, bod 60). Okrem toho by sa na jediné správanie reprezentatívneho poctu koncesionárov, na ktoré sa odvoláva Komisia, aj tak nedalo odkazovat na úcel preukázania nejakej formy súhlasu s dotknutým osobitným opatrením. Ako totiz vyplýva zo samotného rozhodnutia, kritika, ktorú uplatnila "rada koncesionárov" v súvislosti so zvýsenými zlavami priznanými niektorými z nich, sa vztahovala na "iný model" motorového vozidla, na Golf A4, a nie na Passat, ktorý bol predmetom sporných výziev (pozri napadnuté rozhodnutie, body 43 a 67). Obdobne Komisia spomína rozhovory o úprave cien medzi vedením spolocnosti Volkswagen a zdruzením koncesionárov Volkswagen a Audi, avsak bez uvedenia presnejsích údajov týkajúcich sa ich výsledkov, najmä bez objasnenia, ci sa v rámci týchto rozhovorov zaoberali otázkou sporných výziev alebo nie (pozri napadnuté rozhodnutie, body 36 az 41). __________________________________________________________________ [74]36 - Pozri napadnutý rozsudok, body 62 az 67. __________________________________________________________________ [75]37 - Rozsudok z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, body 21 a 22. V rovnakom zmysle pozri najmä rozsudky z 21. júna 2001, Moccia Irme a i./Komisia, C-280/99 P az C-282/99 P, Zb. s. I-4717, bod 78; z 8. mája 2003, T. Port/Komisia, C-122/01 P, Zb. s. I-4261, bod 27; zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, body 47 a 49, a uznesenie z 9. júla 2004, Fichtner/Komisia, C-116/03 P, neuverejnené v Zbierke, bod 33. __________________________________________________________________ [76]38 - Napadnutý rozsudok, bod 68. References 1. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote13 14. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote14 15. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote15 16. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote16 17. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote17 18. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote18 19. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote19 20. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote20 21. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote21 22. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote22 23. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote23 24. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote24 25. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote25 26. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote26 27. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote27 28. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote28 29. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote29 30. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote30 31. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote31 32. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote32 33. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote33 34. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote34 35. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote35 36. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote36 37. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote37 38. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footnote38 39. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref1 40. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref2 41. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref3 42. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref4 43. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref5 44. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref6 45. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref7 46. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref8 47. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref9 48. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref10 49. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref11 50. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref12 51. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref13 52. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref14 53. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref15 54. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref16 55. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref17 56. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref18 57. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref19 58. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref20 59. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref21 60. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref22 61. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref23 62. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref24 63. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref25 64. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref26 65. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref27 66. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref28 67. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref29 68. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref30 69. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref31 70. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref32 71. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref33 72. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref34 73. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref35 74. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref36 75. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref37 76. file:///tmp/lynxXXXXNP7EU1/L97884-681TMP.html#Footref38