NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA F. G. JACOBS prednesené 26. mája 2005 ^1([1]1) Vec C-71/04 Administración del Estado proti Xunta de Galicia 1. V danom konaní polozil spanielsky Tribunal Supremo Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa rozsahu povinnosti oznámenia vopred podla clánku 88 ods. 3 ES v spojení so smernicou Rady 90/684/EHS z 21. decembra 1990 o pomoci pri stavbe lodí (dalej len "siedma smernica")([2]2). Tribunal Supremo poziadal Súdny dvor o objasnenie, ci pomoc pri stavbe alebo prestavbe námorných plavidiel alebo remorkérov, na ktoré sa neuplatnuje siedma smernica z toho dôvodu, ze plavidlá nedosahujú tonáz alebo výkon uvedený v smernici, je potrebné vopred oznámit Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES. Ustanovenia Zmluvy 2. Podla clánku 87 ods. 1 ES "ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 3. Clánok 87 ods. 3 ES stanovuje: "Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom; ... e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté kvalifikovanou väcsinou na návrh Komisie." 4. Clánok 88 ods. 3 ES znie: "Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci. ... Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 5. Clánok 89 ES stanovuje: "Na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom môze Rada kvalifikovanou väcsinou vydat akékolvek nariadenia potrebné na uplatnenie clánkov 87 a 88 a najmä môze stanovit podmienky uplatnenia clánku 88 ods. 3 ako aj uviest druhy pomoci, ktoré sú vynaté z tohto postupu." 6. Siedma smernica je jednou zo smerníc o pomoci pre lodné stavitelstvo datovaných od roku 1969.([3]3) Obsahuje pouzitelné ustanovenia práva Spolocenstva v rozhodnom case a bola prijatá na základe clánku 92 ods. 3 písm. d) a clánku 113 Zmluvy ES [teraz clánok 87 ods. 3 písm. e) a clánok 133]. Stanovuje, ze státna pomoc pre podniky pôsobiace v lodnom stavitelstve na ich prevádzku, investovanie, zatvorenie a na výskum a vývoj môze byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom za predpokladu, ze sú splnené podmienky stanovené v smernici. 7. Podla clánku 1 smernice sa "na úcely tejto smernice sa uplatnia tieto definície: a) 'stavba lodí`: stavba týchto námorných plavidiel s kovovým trupom v rámci Spolocenstva: - obchodné lode na prepravu cestujúcich alebo tovaru nie mensie ako 100 gt, - rybárske lode nie mensie ako 100 gt, - plávajúce rýpadlá a iné lode nie mensie ako 100 gt, s výnimkou vrtných platforiem, - remorkéry nie s výkonom mensím ako 365 kW; b) 'prestavba lodí`: prestavba námorných plavidiel s kovovým trupom tak, ako sú definované v písmene a), nie mensie ako 1 000 gt, v rámci Spolocenstva pod podmienkou, ze vykonanie prác zahrna radikálne zmeny plánu rozlozenia nákladu, trupu lode, pohonného systému alebo infrastruktúr pre ubytovanie cestujúcich; c) 'lodné opravárenstvo`: oprava plavidiel uvedených v bode a); d) 'pomoc`: státna pomoc v zmysle clánkov [87 a 88] Zmluvy, zahrnujúc nielen pomoc poskytnutú samotným státom, ale takisto pomoc poskytnutú regionálnymi alebo miestnymi úradmi a akékolvek prvky pomoci obsiahnuté vo financných opatreniach prijatých clenskými státmi, pokial ide o podniky pôsobiace v lodnom stavitelstve alebo lodnom opravárenstve, ktoré priamo alebo nepriamo kontrolujú a ktoré nezahrnajú ustanovenia kapitálového rizika súvisiaceho s beznými praktikami podniku v trhovom hospodárstve. Takúto pomoc je mozné povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom za predpokladu, ze splna kritériá odchýlky uvedenej v tejto smernici." [neoficiálny preklad] 8. Clánky 2 az 10 siedmej smernice stanovujú kritériá, na základe ktorých je mozné pomoc poskytnutú pri stavbe alebo prestavbe plavidiel podla clánku 1 povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom. 9. Clánok 11 vyzaduje, aby okrem ustanovení clánkov 87 ES a 88 ES sa na pomoc podnikom pôsobiacim v lodnom stavitelstve, prestavbe a lodnom opravárenstve, spadajúcu pod túto smernicu vztahovali pravidlá oznamovania uvedené v bode 2. Tento bod v podstate vyzaduje, aby clenské státy Komisii vopred oznámili kazdú pomoc, ktorá je predmetom siedmej smernice. Konanie pred vnútrostátnym súdom a prejudiciálne otázky 10. Podla návrhu na zacatie prejudiciálneho konania prijala Xunta de Galicia, vláda Autonómneho spolocenstva Galície, v rámci výkonu svojich právomoci stanovených vnútrostátnym ústavným právom, dekrét c. 217/1994 z 23. júna 1994 (dalej len "galícijsky dekrét") zavádzajúci "nový systém pomoci" pre odvetvie stavby a prestavbu lodí v Galícii. Ako je uvedené v úvodných ustanoveniach galícijského dekrétu, systém pomoci sa vztahuje na lodné stavitelstvo a prestavbu námorných plavidiel, ktoré "pre ich celkovú tonáz, výkon, pokial ide o remorkéry, alebo pre materiál ich trupu, typu, velkosti a/alebo vlastnostiam ich stavby alebo prestavby" nespadajú do pôsobnosti siedmej smernice tak, ako bola zavedená do spanielskeho právneho poriadku. Galícijsky dekrét sa v podstate týka pomoci pre námorné plavidlá mensie ako 100 gt a remorkéry s výkonom mensím ako 365 kW. 11. Spanielsko napadlo galícijsky dekrét na prvom stupni pred príslusným vnútrostátnym súdom, Tribunal Superior de Justicia de Galicia, na tom základe, ze je okrem iného v rozpore s právom Spolocenstva. Tribunal Superior de Justicia de Galicia zalobu Spanielska vo svojom rozsudku zo 16. decembra 1996 zamietol. 12. Spanielsko sa proti rozsudku odvolalo na Tribunal Supremo. Okrem iného tvrdilo, ze systém pomoci je státnou pomocou podla clánku 87 ES, ale ze bol v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES zavedený bez toho, aby bol vopred oznámený. Nizsí vnútrostátny súd sa tak dopustil nesprávneho právneho posúdenia, pretoze mal vyhlásit, ze galícijsky dekrét porusil právo Spolocenstva, a preto je neplatný. S takýmto výkladom nesúhlasil zástupca Xunta de Galicia. 13. Vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania Tribunal Supremo uviedol, ze otázka nie je z hladiska práva Spolocenstva jasná, pretoze sú podla neho mozné dva opacné výklady. 14. Na jednej strane je mozné siedmu smernicu vykladat tak, ze vseobecná oznamovacia povinnost sa netýka pomoci pri stavbe alebo prestavbe námorných plavidiel, ktoré spadajú pod minimálnu prahovú hodnotu stanovenú siedmou smernicou. Dôvodom takéhoto výkladu je podla Tribunal Supremo to, ze ak zákonodarca Spolocenstva uvádza, ze pomoc týkajúca sa väcsích námorných plavidiel spadajúca do pôsobnosti siedmej smernice je zlucitelná so spolocným trhom, potom z toho vyplýva, ze neuvedenie pomoci týkajúcej sa mensích plavidiel v siedmej smernici je vyhlásením, ze opatrenia takéhoto typu neovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi, a preto nepredstavujú státnu pomoc na úcely clánku 87 ods. 1 ES. 15. Na druhej strane je mozné tvrdit, ze cielom siedmej smernice nebolo zbavit clenské státy povinnosti oznámit podla clánku 88 ods. 3 ES pomoc týkajúcu sa mensích alebo menej výkonných námorných plavidiel, ktoré nespadajú do jej pôsobnosti. 16. Tribunal Supremo preto ziada, aby Súdny dvor rozhodol o tejto prejudiciálnej otázke: "Umoznuje clánok 87 ods. 1 a ods. 3 písm. c) a e)[([4]4)]... a clánok 88 ods. 3... Zmluvy ES vykladaný spolu so smernicou 90/684/EHS z 21. decembra 1990 o pomoci pri stavbe lodí prijat, bez oznámenia vopred Komisii Európskych spolocenstiev, vnútrostátnu právnu úpravu - akou je úprava v dekréte Xunta de Galicia c. 217/1994 z 23. júna 1994 - ktorá zavádza 'nový systém pomoci` pre osobitné odvetvie stavby a prestavby lodí, ktoré z dôvodu tonáze, výkonu a iných vlastností predmetných plavidiel nespadá do pôsobnosti vyssie citovanej smernice 90/684?" 17. Xunta de Galicia, Spanielsko, Holandsko a Komisia predlozili písomné pripomienky. Pojednávanie sa neuskutocnilo. Posúdenie 18. Je ustálenou judikatúrou, ze pre klasifikáciu státnej pomoci je potrebné, aby boli splnené vsetky podmienky stanovené v clánku 87 ods. 1 ES, a to, ze musí existovat zásah zo strany státu alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, ze zásah musí byt schopný ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, ze musí byt zvýhodnený príjemca a musí byt narusená hospodárska sútaz alebo musí hrozit jej narusenie.([5]5) 19. V prípade, ze sú splnené vsetky tieto prvky, mal by byt systém pomoci v zásade oznámený pred jeho zavedením na základe clánku 88 ods. 3 ES, pokial sa nanho nevztahuje výnimka z oznamovania ci uz na základe automatických výnimiek stanovených v clánku 87 ods. 2 ES alebo v akýchkolvek iných relevantných ustanoveniach práva Spolocenstva. 20. V danom prípade sa vnútrostátny súd v podstate pýta, ci siedma smernica implicitne stanovuje takúto výnimku pre "nový systém pomoci", ako ho stanovuje galícijsky dekrét urcený pre námorné plavidlá, ktoré nespadajú do pôsobnosti siedmej smernice. 21. Xunta de Galicia tvrdí, ze kedze je podla siedmej smernice mozné povazovat urcitú pomoc týkajúcu sa námorných plavidiel väcsej velkosti a výkonu za zlucitelnú so spolocným trhom, vyplýva z toho, ze pomoc mensím a menej výkonným plavidlám neovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. Táto pomoc je siedmou smernicou, ktorá v tomto ohlade obsahuje pravidlo de minimis, implicitne vyhlásená za zlucitelnú so spolocných trhom. 22. S týmto tvrdením nesúhlasím z niekolkých dôvodov. 23. Siedma smernica bola okrem iného prijatá na základe terajsieho clánku 87 ods. 3 písm. e) ES, ktorý splnomocnuje Radu, aby na návrh Komisie urcila akékolvek kategórie pomoci, ktoré môzu byt vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom. Kedze ide o výnimku zo vseobecného zákazu uvedeného v clánku 87 ods. 1 ES, musia byt ustanovenia siedmej smernice vykladané restriktívne, a nie je teda mozné predpokladat ziadny implicitný úmysel vylúcit zo zákazu celú kategóriu.([6]6) 24. Tak ako Komisia a Holandsko zdôraznujú, znenie siedmej smernice v ziadnom prípade nenaznacuje, ze úmyslom zákonodarcu bolo vynat z povinnosti oznámit vopred pomoc, ktorá nespadá do jej pôsobnosti z dôvodu mensej velkosti predmetných plavidiel. Siedma smernica neobsahuje pravidlo de minimis ani ziadne iné ustanovenie vzdialene smerujúce k takémuto úcelu, a ani by ich, ako uvediem nizsie, nemohla vzhladom na právny základ obsahovat. Siedma smernica navyse z oznamovacej povinnosti nevyníma pomoc spadajúcu do jej pôsobnosti. Clánok 11 ods. 1 tejto smernice stanovuje, aby akákolvek pomoc spadajúca do jej pôsobnosti bola okrem splnenia podmienok stanovených v clánkoch 87 ES a 88 ES oznámená Komisii. 25. Skutocnost, ze siedma smernica stanovuje, ze pomoc týkajúcu sa konkrétnej kategórie plavidiel a remorkérov je mozné vyhlásit za zlucitelnú, predstavuje politickú volbu zákonodarcu Spolocenstva. Z jej úvodných ustanovení vyplýva, ze siedma smernica sa súhlasne s predchádzajúcimi smernicami snazí o posilnenie a zlepsenie efektivity a konkurencieschopnosti európskeho lodného priemyslu v kontexte globálnej sútaze a to tým, ze okrem iného vylucuje nadmernú strukturálnu kapacitu lodeníc v Európskom spolocenstve.([7]7) So zretelom na toto úsilie nie je mozno prekvapením, ze sa zákonodarca Spolocenstva sústredil na tie kategórie plavidiel v rámci európskeho lodného priemyslu, ktoré sú z dôvodu ich vlastností predmetom globálnej sútaze.([8]8) 26. Toto vsak neznamená, ako tvrdí Xunta de Galicia, ze stavitelia a opravári mensích námorných plavidiel a menej výkonných remorkérov sa nezúcastnujú na konkurencnom trhu v rámci celého Spolocenstva a ze obchod medzi clenskými státmi nemôze byt ovplyvnený pomocou poskytnutou tejto kategórii plavidiel. Podla ustálenej judikatúry Súdneho dvora "neexistuje prah alebo percento, nedosiahnutím ktorého je mozné usúdit, ze obchod medzi clenskými státmi nie je ovplyvnený. Relatívne nízka dôlezitost pomoci alebo relatívne malá velkost podniku, ktorý prijíma pomoc, nevylucuje prima facie moznost, ze bude ovplyvnený obchod v rámci Spolocenstva alebo ze bude narusená hospodárska sútaz".([9]9) Aj v prípade, ked pomoc zvýhodnuje podniky, ktoré fungujú na miestnej alebo regionálnej úrovni a ktoré neposkytujú sluzby alebo tovar mimo ich státu pôvodu, môze dôjst k ovplyvneniu obchodu v rámci Spolocenstva.([10]10) Dalej, tak ako uvádza Spanielsko vo svojich pripomienkach, úvodné ustanovenia galícijského dekrétu predpokladajú existenciu zahranicnej konkurencie voci dotknutým galícijským lodeniciam. 27. Podla môjho názoru má Komisia pravdu, ked tvrdí, ze skutocnost, ze systém pomoci schválený galícijským dekrétom nespadá do pôsobnosti siedmej smernice jednoducho znamená, ze systém pomoci nemôze mat prospech z ustanovení smernice a ze pri neexistencii akéhokolvek pravidla v opacnom zmysle podlieha vseobecnému rezimu státnej pomoci stanovenému Zmluvou ES. 28. Navyse ako poznamenáva Komisia, právny základ siedmej smernice, clánok 87 ods. 3 písm. e) ES, umoznuje Rade urcit, ktoré kategórie opatrení, uz kvalifikované ako státna pomoc, môzu byt vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom, ale ktoré neoprávnujú zákonodarcu Spolocenstva vymedzit samotný pojem státnej pomoci. Siedma smernica preto nemôze, ako sa to snazí naznacit Xunta de Galicia implicitne (alebo v skutocnosti výslovne), vyhlásit pomoc za zlucitelnú so spolocným trhom na základe toho, ze neovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi; smernica ani nemôze na tomto základe vynat pomoc z oznamovacej povinnosti. Takéto vynatie môze byt uskutocnené len na základe clánku 89 ES, ktorý Radu oprávnuje na to, aby upravila uplatnenie clánkov 87 ES a 88 ES a osobitne urcila kategórie pomoci, ktoré sú vynaté z povinnosti predchádzajúceho oznámenia podla clánku 88 ods. 3 ES.([11]11) 29. Dospel som preto k záveru, ze clánok 87 ods. 1 a 3 písm. c) ES v spojení so siedmou smernicou nevyníma takú vnútrostátnu právnu úpravu, aká je uvedená v galícijskom dekréte, zo vseobecných ustanovení Zmluvy ES o státnej pomoci, vrátane oznamovacej povinnosti podla clánku 88 ods. 3 ES. 30. Ak vzhladom na vyssie uvedené vnútrostátny súd rozhodne, ze pomoc stanovená galícijským dekrétom bola zavedená v rozpore s povinnostou oznámit pomoc vopred podla clánku 88 ods. 3 ES, musí v súlade s ustálenou judikatúrou pouzit priamo úcinný zákaz stanovený v poslednej vete clánku 88 ods. 3 ES, ktorý sa vztahuje na vsetky druhy pomoci zavedené bez oznámenia. Ustálená judikatúra vyzaduje, aby vnútrostátne súdy vyvodili "vsetky primerané dôsledky... z porusenia poslednej vety clánku 88 ods. 3 Zmluvy v súlade s ich vnútrostátnym právom, pokial ide o platnost opatrení na uskutocnenie pomoci, vrátenie financných prostriedkov priznaných v rozpore s týmto ustanovením a prípadné predbezné opatrenia".([12]12) 31. Predtým nez dôjdem k záveru, by som chcel spomenút jednu stránku veci, ktorá by mohla vyvolat niekolko zaujímavých otázok. 32. Podla spanielskeho ústavného práva majú autonómne spolocenstvá výlucnú právomoc v urcitých oblastiach, ktoré spadajú do pôsobnosti práva Spolocenstva. Kedze vsetky autonómne spolocenstvá sú na úcely práva Spolocenstva povazované za územnosprávny celok clenského státu, je Spanielsko voci Spolocenstvu zodpovedné za zabezpecenie dodrziavania práva Spolocenstva v oblastiach, ktoré v rámci vnútrostátneho právneho poriadku nespadajú do jeho právomoci a kde sa tak, ako je tomu v danom prípade, jeho záujmy a záujmy autonómnych spolocenstiev nezhodujú. 33. V oblasti ustanovení Zmluvy ES o státnej pomoci je vsak, pokial ide o právo Spolocenstva, zodpovednostou Spanielska, aby dodrzalo povinnost oznámit vopred kazdú novú pomoc spadajúcu do pôsobnosti ustanovení Zmluvy. Táto povinnost vsak môze byt v rozpore s vnútrostátnym clenením právomoci, ako to dokazuje daný prípad, co by mohlo vyvolat zaujímavé otázky týkajúce sa práva Spolocenstva. 34. Ak by Spanielsko ziadalo, aby vnútrostátne súdy zrusili napadnutú pomoc z dôvodu jej neoznámenia Komisii, mohlo by sa zdat, ze sa vo vnútrostátnom právnom kontexte odvoláva na vlastné nesplnenie povinnosti, ktorá mu vyplýva zo Zmluvy, aby tak dosiahlo zrusenie aktu prijatého podstátnou jednotkou z dôvodu jeho rozporu s právom Spolocenstva. 35. Kedze vsak Tribunal Supremo tieto otázky vo svojom návrhu na zacatie prejudiciálneho konania nepolozil ani o nich úcastníci konania nediskutovali a kedze v kazdom prípade nesúvisia s odpovedou, ktorá sa má dat vnútrostátnemu súdu, nebudem sa nimi podrobnejsie zaoberat. Návrh 36. Vzhladom na vyssie uvedené zastávam názor, ze Súdny dvor by mal na otázky polozené vnútrostátnym súdom odpovedat takto: - clánok 87 ods. 1 a 3 písm. c) a e) ES a clánok 88 ods. 3) ES v spojení so smernicou Rady 90/684/EHS z 21. decembra 1990 o pomoci pri stavbe lodí nevyníma zo vseobecného uplatnenia ustanovení Zmluvy ES týkajúcich sa státnej pomoci taký systém pomoci, aký je uvedený v dekréte Xunta de Galicia c. 217/1994 z 23. júna 1994, ktorý zavádza "nový systém pomoci" pre osobitné odvetvie stavby a prestavby lodí, ktoré z dôvodu tonáze, výkonu a iných vlastností predmetných plavidiel nespadajú do pôsobnosti tejto smernice, - ak vnútrostátny súd rozhodne, ze predmetná pomoc bola zavedená v rozpore s povinnostou oznámenia pomoci vopred podla clánku 88 ods. 3 ES, musí z tohto porusenia vyvodit príslusné dôsledky v súlade s vnútrostátnym právom, a to pokial ide o platnost opatrení na uskutocnenie pomoci, vrátenie financných prostriedkov priznaných v rozpore s týmto ustanovením a prípadné predbezné opatrenia. __________________________________________________________________ [13]1 - Jazyk prednesu: anglictina. __________________________________________________________________ [14]2 - Ú. v. ES L 380, s. 27. __________________________________________________________________ [15]3 - Pre prehlad opatrení az do nariadenia Rady (ES) c. 1540/98 z 29. júna 1998, ktorým sa ustanovujú nové pravidlá pomoci pre lodné stavitelstvo [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 202, s. 1), pozri HANCHER, L., OTTERVANGER, T., SLOT, P. J.: EC State Aids. Londýn 1999. Od skoncenia platnosti tohto nariadenia 31. decembra 2003 je prax Komisie v tejto oblasti upravená Rámcovou úpravou státnej pomoci pre lodné stavitelstvo (2003/C 317/06) (Ú. v. EÚ C 317, s. 11; Mim. vyd. 08/002, s. 201). __________________________________________________________________ [16]4 - Tribunal Supremo vo svojom návrhu na zacatie konania o prejudiciálnej otázke citoval clánok 87 ods. 3 písm. d) ES, pricom z kontextu je zrejmé, ze sa chcel odvolat na clánok 87 ods. 3 písm. e) ES ako na relevantné ustanovenie. Budem sa preto dalej odvolávat na neskôr uvedené ustanovenie. __________________________________________________________________ [17]5 - Pozri okrem iného rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans, C-280/00, Zb. s. I-7747, body 74 a 75, a tam citovanú judikatúru. __________________________________________________________________ [18]6 - Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Capotorti vo veci Philip Morris/Komisia (rozsudok zo 17. septembra 1980, 730/79, Zb. s. 2671, osobitne s. 2701). __________________________________________________________________ [19]7 - Tretie odôvodnenie sa týka "významného zlepsenie pre lodné stavitelstvo z hladiska svetového trhu" ku ktorému vsak v kazdom prípade nedoslo "v uspokojivej rovnováhe medzi ponukou a dopytom" alebo v obnovení "beznej trhovej situácie". Stvrté odôvodnenie stanovuje "pozitívny medzinárodný trend"; piate a sieste odôvodnenie sa týka medzinárodného úsilia v rámci OECD o dosiahnutie mnohostrannej dohody medzi najvýznamnejsími krajinami sveta v oblasti lodného stavitelstva na vypracovaní verejných podporných opatrení v oblasti a o zabezpecenie riadnej hospodárskej sútaze na medzinárodnej úrovni prostredníctvom "vyrovnaného a spravodlivého vylúcenia vsetkých existujúcich prekázok, ktoré bránia bezným konkurencným podmienkam"; ôsme odôvodnenie stanovuje, ze konkurencieschopné odvetvie lodného stavitelstva je zivotným záujmom Spolocenstva...; deviate odôvodnenie zdôraznuje zachovanie pomoci pre toto odvetvie na úcely zabezpecenia "dostatocnej úrovne cinnosti v európskych lodeniciach a teda, prezitia výkonného a konkurencieschopného európskeho lodného stavitelstva". Pozri tiez rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 2002, Kvaerner Warnow Werft/Komisia, T-227/99 a T-134/00, Zb. s. II-1205, bod 96. __________________________________________________________________ [20]8 - To isté platí pre smernicu, ktorá predchádzala siedmej smernici: pozri úvodné ustanovenia smernice Rady 87/167/EHS z 26. januára 1987 o pomoci pri stavbe lodí [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 69, s. 55). __________________________________________________________________ [21]9 - Rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 69 a tam citovaná judikatúra. __________________________________________________________________ [22]10 - Rozsudky Altmark, uz citovaný v poznámke pod ciarou 5, bod 77 a tam citovaná judikatúra, a zo 17. júna 1999, Belgicko/Komisia, C-75/97, Zb. s. I-3671, bod 47. __________________________________________________________________ [23]11 - Rada túto právomoc podla clánku 89 ES uplatnila okrem iného aj prijatím nariadenia (ES) c. 994/98 zo 7. mája 1998 o uplatnovaní clánkov 92 [87] a 93 [88] Zmluvy o zalození Európskeho spolocenstva na urcité kategórie horizontálnej státnej pomoci (Ú. v. ES L 142, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 312). Clánky 1 a 2 nariadenia oprávnujú Komisiu na to, aby prostredníctvom nariadenia rozhodla, ze urcité kategórie pomoci sú zlucitelné so spolocným trhom a ze urcité kategórie pomoci nesplnajú kritériá clánku 87 ods. 1 ES a sú v takom prípade vynaté z oznamovacej povinnosti stanovenej clánkom 88 ods. 3 ES. Na základe toho prijala Komisia nariadenie (ES) c. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES na státnu pomoc malým a stredným podnikov (Ú. v. ES L 10, s. 33; Mim. vyd. 08/002, s. 141) a nariadenie (ES) c. 69/2001 z 12. januára 2001 o uplatnovaní clánkov 87 a 88 Zmluvy ES pri pomoci de minimis (Ú. v. ES L 10, s. 30; Mim. vyd. 05/002, s. 138). Pomoc, ktorá je v súlade s ustanoveniami týchto nariadení, nemusí byt oznámená podla clánku 88 ods. 3 ES. Tieto nariadenia vsak neboli v rozhodnom case v platnosti. __________________________________________________________________ [24]12 - Rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a i., C-39/94, Zb. s. I-3547, body 39 a 40 a tam citovaná judikatúra. References 1. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote1 2. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote2 3. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote3 4. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote4 5. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote5 6. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote6 7. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote7 8. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote8 9. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote9 10. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote10 11. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote11 12. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footnote12 13. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref1 14. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref2 15. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref3 16. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref4 17. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref5 18. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref6 19. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref7 20. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref8 21. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref9 22. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref10 23. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref11 24. file:///tmp/lynxXXXXQ1heB0/L98322-9772TMP.html#Footref12