Vec T-443/03 Sociedad Operadora de Telecomunicaciones de Castilla y León, SA (Retecal) a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Staznost týkajúca sa údajného nesplnenia povinnosti spanielskymi orgánmi - Rozhodnutie o odlození staznosti - Neprípustnost" Uznesenie Súdu prvého stupna (piata komora) z 25. mája 2005 Abstrakt uznesenia 1. Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Postúpenie preskúmania koncentrácie príslusným orgánom clenského státu - Úcinky - Výlucná právomoc vnútrostátnych orgánov na vydanie rozhodnutia o koncentrácii - Nemoznost Komisie vykonat priamu kontrolu - Moznost kontroly zacatím konania o nesplnení povinnosti (Clánok 226 ES; nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 9 ods. 8) 2. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - Odmietnutie Komisie zacat konanie o nesplnení povinnosti - Vylúcenie (Clánky 226 ES a 230 stvrtý odsek ES) 1. Nariadenie c. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi nestanovuje osobitný rezim rozdelenia právomocí po rozhodnutí o postúpení koncentrácie príslusným orgánom clenského státu, ktorý by predstavoval výnimku zo systému stanoveného Zmluvami. Clánok 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89 totiz výslovne nevylucuje právomoc Komisie kontrolovat respektovanie povinností stanovených v pravidlách Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze clenskými státmi, pricom postúpenie nezbavuje clenské státy týchto povinností. Pokial totiz tento clánok ukladá dotknutému clenskému státu urcitú povinnost, ani Zmluvy, ani sekundárne právo neupravujú osobitný spôsob kontroly, ktorú by Komisia musela vykonávat. Komisia preto nemôze dozerat na respektovanie tejto povinnosti inak ako spôsobom stanoveným Zmluvami pre prípad koncentrácie patriacej do právomoci tohto clenského státu. Vo vztahu ku koncentrácii, nad ktorou po jej postúpení vnútrostátnym orgánom nevykonáva Komisia priamu kontrolu, môze Komisia dalej konat len v rámci clánku 226 ES tým spôsobom, ze prípadne podá zalobu o nesplnenie povinnosti proti tomuto clenskému státu. (pozri body 40, 42, 43) 2. Nie je prípustné, aby jednotlivci namietali proti odmietnutiu Komisie zacat konanie o nesplnení povinnosti proti clenskému státu. Komisia totiz nie je povinná zacat konanie o nesplnení povinnosti, kedze má diskrecnú právomoc, ktorá vylucuje právo jednotlivcov pozadovat, aby zaujala stanovisko urcitým spôsobom, a ich právo podat zalobu proti jej odmietnutiu konat vo veci. (pozri bod 44) UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 25. mája 2005 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Staznost týkajúca sa údajného nesplnenia povinnosti spanielskymi orgánmi - Rozhodnutie o odlození staznosti - Neprípustnost" Vo veci T-443/03, Sociedad Operadora de Telecomunicaciones de Castilla y León, SA (Retecal), so sídlom v Boecillo (Spanielsko), Euskaltel, SA, so sídlom v Zamudio-Vizcaya (Spanielsko), Telecable de Asturias, SA, so sídlom v Oviede (Spanielsko), R Cable y Telecomunicaciones Galicia, SA, so sídlom v La Corogne (Spanielsko), Tenaria, SA, so sídlom v Cordoville (Spanielsko), v zastúpení: J. Jiménez Laiglesia, advokát, zalobkyne, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Spanielske královstvo, v zastúpení: L. Fraguas Gadea, splnomocnená zástupkyna, a Sogecable, SA, so sídlom v Tres Cantos, Madrid (Spanielsko), v zastúpení S. Martínez Lage a H. Brokelmann, advokáti, a Telefónica, SA, so sídlom v Madride, v zastúpení: pôvodne M Merola a S. Moreno Sánchez, neskôr M. Merola, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie z 21. októbra 2003 o odlození staznosti zalobkýn týkajúcej sa údajného porusenia clánku 9 ods. 8 nariadenia Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (korigendum v Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31) spanielskymi orgánmi v rámci koncentrácie medzi Vía Digital a Sogecable (vec COMP/M.2845 - Sogecable/Canal Satélite Digital/Vía Digital), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Sváby, tajomník: H. Jung, vydal toto Uznesenie Právny rámec 1 Nariadenie Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, s.1; Mim. vyd. 08/001, s. 31) v znení korigenda (Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13) a zmenené a doplnené nariadením Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164) (dalej len "nariadenie c. 4064/89") upravuje systém kontroly koncentrácií s "význam[om] pre celé spolocenstvo" Komisiou (clánok 1 ods. 2 a 3). 2 Clánok 9 nariadenia c. 4064/89 umoznuje Komisii postúpit preskúmanie koncentrácie na clenské státy. Toto ustanovenie stanovuje najmä toto: "1. Komisia môze formou rozhodnutia oznámeného bezodkladne úcastníkom koncentrácie [dotknutým podnikom - neoficiálny preklad] a príslusným úradom ostatných clenských státov dat na vedomie koncentráciu oznamovanú [postúpit prípad oznámenej koncentrácie - neoficiálny preklad] príslusným orgánom dotknutého clenského státu za nasledujúcich podmienok. 2. Do troch týzdnov od dátumu prijatia kópie oznámenia clenský stát môze informovat Komisiu, ktorá informuje dané podniky, ze: a) koncentrácia hrozí vytvorením alebo posilnením dominantného postavenia, v dôsledku ktorého by bola výrazne narusená efektívna hospodárska sútaz na trhu v tomto clenskom státe, ktorý má vsetky charakteristiky osobitného trhu, alebo b) koncentrácia má vplyv na hospodársku sútaz na trhu v tomto clenskom státe, ktorý má vsetky charakteristiky osobitného trhu a ktorý nepredstavuje podstatnú cast spolocného trhu. 3. Ak je názorom Komisie, ze vzhladom na trh príslusných výrobkov alebo sluzieb a na geografický referencný trh v zmysle odseku 7 takýto relevantný trh [osobitný trh - neoficiálny preklad] existuje a takéto nebezpecenstvo existuje, potom bud: a) bude konat v tomto prípade sama s cielom udrzat alebo obnovit úcinnú [efektívnu - neoficiálny preklad] hospodársku sútaz na dotknutom trhu, alebo b) postúpi celý prípad alebo jeho cast príslusným orgánom daného clenského státu s cielom uplatnenia vnútrostátnych právnych predpisov tohto státu pokial ide o hospodársku sútaz. Ak vsak je názorom Komisie, ze takýto relevantný trh [osobitný trh - neoficiálny preklad] alebo nebezpecenstvo neexistuje, prijme v tom zmysle rozhodnutie, ktoré adresuje dotknutému clenskému státu. V prípadoch, ked clenský stát informuje Komisiu, ze koncentrácia má vplyv na hospodársku sútaz na osobitnom trhu na území, ktoré netvorí podstatnú cast spolocného trhu, Komisia postúpi celý prípad alebo jeho cast týkajúcu sa daného osobitného trhu, ak sa domnieva, ze je dotknutý takýto osobitný trh. ... 6. Zverejnenie kazdej správy alebo oznámenie výsledkov preskúmania koncentrácie príslusným orgánom dotknutého clenského státu nadobúda platnost najneskôr styri mesiace po postúpení Komisiou. ... 8. Pri uplatnovaní ustanovení tohto clánku môze dotknutý clenský stát prijat iba opatrenia nevyhnutne potrebné na ochranu alebo obnovu úcinnej [efektívnej - neoficiálny preklad] hospodárskej sútaze na dotknutom trhu." Okolnosti predchádzajúce sporu 3 Dna 3. júla 2002 obdrzala Komisia na základe nariadenia c. 4064/89 oznámenie o koncentrácii spocívajúcej v zlúcení Distribuidora de Televisión Digital, SA (dalej len "Vía Digital") do Sogecable, SA, na základe zmluvy uzavretej 8. mája 2002 medzi Sogecable a Grupo Admira Media, SA, spolocnostou ovládanou Telefónica, SA. 4 Dna 14. augusta 2002 prijala Komisia rozhodnutie o postúpení prípadu koncentrácie spanielskym orgánom, ktoré túto koncentráciu 29. novembra 2002 povolili, pricom jej uskutocnenie podmienili splnením urcitých podmienok. 5 Zalobkyne podali proti rozhodnutiu o postúpení zalobu, ktorá vsak bola zamietnutá rozsudkom Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia (T-346/02 a T-347/02, Zb. s. II-4251, dalej len "rozsudok Cableuropa"). 6 Dna 29. januára 2003 Sogecable a Telefónica uzavreli novú dohodu o zlúcení Vía Digital do Sogecable, dohodu, proti ktorej zalobkyne podali staznost, pricom tvrdili, ze ide o novú koncentráciu, ktorá mala byt oznámená Komisii. Komisia svojím rozhodnutím zo 14. marca 2003 ich staznost zamietla. 7 Zalobkyne preto podali proti tomuto rozhodnutiu zalobu (vec T-180/03). Následne vzali túto zalobu spät a uznesením Súdu prvého stupna zo 4. decembra 2003, Auna Operadores de Telecomunicaciones a i./Komisia (T-180/03, neuverejnené v Zbierke) doslo k vymazaniu zaloby. 8 Listom z 22. apríla 2003 podali zalobkyne Komisii novú staznost. Navrhovali jej, aby okamzite poziadala spanielske orgány o kópiu podrobného plánu uskutocnenia dohôd o koncentrácii, aby na základe clánku 10 ES a clánku 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89 nariadila spanielskym orgánom, aby okamzite zmenili podmienky, ktoré stanovili na úcely vykonania týchto dohôd s cielom zarucit efektívnu hospodársku sútaz na relevantných trhoch v Spanielsku a v prípade ich odmietnutia, aby na základe clánku 226 ES podala zalobu proti Spanielskemu královstvu. 9 Vzorovým listom z 8. mája 2003 Komisia zalobkyniam oznámila, ze ich staznost zapísala pod císlom 2003/4504 SG (2003) A/4540. Súcastou tohto listu bola príloha opisujúca konanie o nesplnení povinnosti proti clenskému státu. 10 Dna 11. júla 2003 zaslali zalobkyne Komisii nový list, v ktorom zdôraznili, ze ich staznost nemozno vykladat ako výlucne smerujúcu proti Spanielskemu královstvu pre nesplnenie povinností, ktoré mu prinálezia na základe clánku 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89. Dalej uviedli, ze ich staznost vyzývala Komisiu, aby konala v súlade s týmto clánkom nariadenia. Zalobkyne taktiez Komisii pripomenuli jej povinnost posudzovat staznosti obozretne a nestranne a prípadne odôvodnit jej rozhodnutie nezasiahnut. 11 Listom zo 14. júla 2003 odpovedala Komisia na tri návrhy uvedené v staznosti zalobkýn z 22. apríla 2003. V odpovedi na prvý návrh oznámila zalobkyniam, ze skutocne poziadala spanielske orgány o kópiu podrobného plánu vykonania dohôd o koncentrácii. V súvislosti s druhým návrhom Komisia uviedla, ze ani clánok 10 ES, ani clánok 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89 jej neukladajú, aby clenskému státu nariadila okamzite zmenit akt prijatý jeho vládou. Zdôraznila, ze rozhodnutie, ktoré povolovalo koncentráciu medzi Sogecable a Vía Digital, bolo len o styri mesiace starsie ako rozhodnutie Newscorp/Telepiů (COMP/M.2876), a preto bolo pre spanielske orgány tazké ulozit rovnaké podmienky, ako prijala Komisia v tejto veci. Komisia taktiez pripomenula, ze obe tieto rozhodnutia boli výsledkom posúdenia, ktoré je pre kazdý trh specifické. Nakoniec, v súvislosti s tretím návrhom zalobkýn, Komisia zdôraznila, ze nebola povinná zacat konanie podla clánku 226 ES, kedze má v tomto ohlade diskrecnú právomoc. Komisia ukoncila svoj list tým, ze uviedla, ze má v úmysle spis odlozit a poskytla zalobkyniam lehotu jedného mesiaca na podanie ich pripomienok. 12 Zalobkyne na túto výzvu odpovedali listom z 25. júla 2003, v ktorom sa bod po bode venovali otázkam predostretým Komisiou. Najmä v nom vysvetlili dôsledky podmienok stanovených spanielskou vládou a dôvody, pre ktoré tieto podmienky nemohli zarucit efektívnu hospodársku sútaz na dotknutých trhoch. Pripomenuli Komisii jej povinnost posúdit ich staznost obozretne a nestranne a najmä odôvodnit rozhodnutie nepresetrit existenciu prípadného porusenia clánku 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89. Zalobkyne nakoniec vyzvali Komisiu, aby v lehote dvoch mesiacov zacala konat. 13 Listom z 21. októbra 2003 zaslala Komisia zalobkyniam svoje rozhodnutie o odlození ich staznosti. Zdôraznila, ze nebola povinná zacat konanie podla clánku 226 ES, ale ze v tomto ohlade disponuje diskrecnou právomocou, co vylucuje právo jednotlivcov podat zalobu proti odmietnutiu konat. Dalej uviedla, ze najvhodnejsím riesením pre zalobkyne je pouzit vnútrostátne opravné prostriedky. Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Zalobkyne návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 31. decembra 2003 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 15 Navrhujú, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu za prípustnú a dôvodnú, - zrusil rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2003, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 16 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 15. marca 2004 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti podla clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu za neprípustnú, - zaviazal zalobkyne na náhradu trov konania. 17 Samostatnými podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 1. apríla 2004 Spanielske královstvo a Sogecable podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Predseda tretej komory Súdu prvého stupna vyhovel ich návrhu uznesením z 15. júna 2004, respektíve uznesením z 9. júla 2004. Spanielske královstvo, ako aj Sogecable predlozili svoje vyjadrenia vedlajsích úcastníkov konania 4. októbra 2004. 18 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. apríla 2004 podala Telefónica návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. Predseda tretej komory Súdu prvého stupna vyhovel jej návrhu uznesením z 27. júla 2004. Svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania predlozila Telefónica 15. novembra 2004. O prípustnosti 19 V zmysle znenia clánku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak o to niektorý úcastník konania poziada, Súd prvého stupna rozhodne o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. Podla odseku 3 tohto clánku, ak Súd prvého stupna nerozhodne inak, ziadost sa dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania. Prejednávanú vec povazuje Súd prvého stupna za dostatocne objasnenú spisovými písomnostami na to, aby ziadost prejednal bez zacatia ústnej casti konania. Tvrdenia úcastníkov konania 20 Komisia podporovaná vedlajsími úcastníkmi konania tvrdí, ze Súd prvého stupna uz skúmal situáciu, ktorá je predmetom tohto konania, vo svojich rozsudkoch z 3. apríla 2003, Royal Philips Electronics/Komisia (T-119/02, Zb. s. II-1433) a Cableuropa. Z týchto rozsudkov vyplýva, ze jediným právnym prostriedkom, ktorý by Komisia mohla pouzit proti clenskému státu, ktorý porusil clánok 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/86, je zaloba o nesplnenie povinnosti. Zalobkyne vsak mali moznost podat zalobu na vnútrostátny súd, co aj urobili. 21 Podla Komisie podporovanej vedlajsími úcastníkmi konania nie je podla ustálenej judikatúry prípustné, aby jednotlivci namietali proti odmietnutiu Komisie zacat konanie o nesplnení povinnosti proti clenskému státu. Komisia má totiz v tomto ohlade diskrecnú právomoc. 22 Komisia uvádza, ze tvrdenie zalobkýn, podla ktorého má Komisia vseobecnú povinnost obozretnosti pri presetrovaní stazností, je v úplnom rozpore s touto judikatúrou. Komisia, podporovaná Telefónica a Sogecable, dalej uvádza, ze procesné postavenie úcastníkov konania, ktorí jej podali staznost, je v zásade odlisná v rámci konania podla clánku 226 ES a v rámci konania podla nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). 23 Komisia tvrdí, ze rozlisovanie zalobkynami medzi údajným odmietnutím preskúmat, ci spanielska vláda porusila nariadenie c. 4064/89, a odmietnutím zacat konanie o porusení proti Spanielskemu královstvu nemá právny základ a chýba mu akákolvek logika. Právna úprava, potom ako dôjde k uskutocneniu presetrenia, nerozoznáva dve odlisné rozhodnutia, jedno o odmietnutí presetrenia a druhé o odmietnutí zacat konanie. V oboch prípadoch je jediným mozným rozhodnutím odlozenie staznosti. 24 Zalobkyne tvrdia, ze námietka neprípustnosti podaná Komisiou spocíva v "úcelovom skreslení" zaloby a na osobitnom výklade clánku 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89. 25 Komisia podla zalobkýn nielen zanedbala riadne a nestranné preskúmanie ich staznosti, ale aj priamo konala proti záujmu Spolocenstva, ked umoznila, aby priamym následkom postúpenia upraveného clánkom 9 nariadenia c. 4064/89 bolo rozdelenie vnútrostátnych trhov, a to v rozpore s jej povinnostou zabezpecit koherentné uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, ktorú toto nariadenie stanovuje. 26 Zalobkyne uvádzajú, ze Komisia zakladá svoju námietku neprípustnosti na obiter dictum Súdu prvého stupna v rozsudku Cableuropa. Tento rozsudok sa podla nich netýka uplatnenia clánku 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89 a Komisia z neho nemohla vyvodit, ze Súd prvého stupna zastával názor, ze jediným právnym prostriedkom, ktorý Komisia mohla pouzit proti clenskému státu, ktorý porusil clánok 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89, je zaloba o nesplnenie povinnosti. Komisia preto nemôze na podporu svojej námietky neprípustnosti tvrdit, ze návrh zalobkýn má vplyv na uz rozhodnutú vec. 27 V súvislosti s tvrdením Komisie, podla ktorého by nimi podaná zaloba na Tribunal Supremo mala zabezpecit úcinnú ochranu ich práv, sa zalobkyne odvolávajú na jednej strane na judikatúru, podla ktorej podmienky prípustnosti zaloby na základe clánku 230 ES nie sú nijakým spôsobom dotknuté existenciou ci neexistenciou vnútrostátnych opravných prostriedkov. Na druhej strane tvrdia, ze nie je isté, ci môzu úcinne namietat proti poruseniu clánku 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89 v rámci vnútrostátneho konania. Vnútrostátne konanie sa totiz obmedzuje na otázku platnosti správneho aktu týkajúceho sa povolenia koncentrácie ako celku bez toho, aby bolo mozné jednotlivo uznat alebo zrusit podmienky ulozené spanielskymi orgánmi. 28 V súvislosti s povinnostou obozretnosti a nestrannosti Komisie v rámci skúmania porusenia clánku 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89 vnútrostátnymi orgánmi zalobkyne uvádzajú, ze je pravda, ze právomoc clenského státu je výlucná akonáhle sa mu vec postúpi, z coho vyplýva, ze uplatnuje vnútrostátne právo, co vsak neznamená, ze je zbavený povinnosti respektovat právo Spolocenstva. Preto podla zalobkýn prinálezí Komisii, aby v súlade s nariadením kontrolovala plnenie tejto povinnosti. 29 Zalobkyne sa domnievajú, ze vyhlásenie ich zalôb za neprípustné by znamenalo negáciu ich práva na súdnu ochranu a ich práva na obozretné a nestranné preskúmanie ich staznosti týkajúcej sa porusenia pravidiel hospodárskej sútaze. Posúdenie Súdom prvého stupna 30 Na úvod je potrebné si vsimnút, ze úcastníci konania sa nezhodujú vo veci predmetu zaloby. Komisia sa odvoláva na clánok 226 ES, kým zalobkyne sa dovolávajú uplatnenia clánku 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89 a respektovania pravidiel hospodárskej sútaze, ako aj povinnosti obozretného a nestranného preskúmania stazností. 31 Zalobkyne upriamujú svoje zaloby na odmietnutie Komisie preskúmat, ci spanielske orgány respektujú svoje povinnosti. V tomto ohlade sa odvolávajú na povinnost obozretného a nestranného preskúmania stazností v oblasti hospodárskej sútaze, z coho by mohla vyplývat prípustnost ich zaloby v casti týkajúcej sa nesplnenia tejto povinnosti Komisiou. 32 Argumentácia zalobkýn v tomto ohlade spocíva predovsetkým na rozsudku Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, max.mobil/Komisia (T-54/99, Zb. s. II-313). V tomto rozsudku Súd prvého stupna vyhlásil zalobu za prístupnú tak, ze povinnost obozretného a nestranného preskúmania potvrdenú judikatúrou vo vztahu k clánkom 81 ES a 82 ES na jednej strane a k clánkom 87 ES a 88 ES na strane druhej rozsíril na clánok 86 ES. Kazdopádne vsak vo svojom rozsudku z 22. februára 2005, Komisia/max.mobil (C-141/02 P, Zb. s. I-1283) vyhlásenom v konaní o odvolaní, Súdny dvor zrusil rozsudok Súdu prvého stupna a zamietol zalobu max.mobil podanú proti rozhodnutiu Komisie. 33 Z toho vyplýva, ze judikatúra uvádzaná zalobkynami je v prejednávanej veci úplne irelevantná. 34 Okrem toho sa táto vec týka koncentrácie a ku konaniu v tejto veci dochádza az po rozhodnutí o postúpení prípadu koncentrácie vnútrostátnym orgánom. 35 Zalobkyne podali proti tomuto rozhodnutiu o postúpení zalobu, Súd prvého stupna ju vsak vo svojom rozsudku Cableuropa zamietol. Proti tomuto rozsudku nebolo podané ziadne odvolanie. Postúpenie prípadu koncentrácie vnútrostátnym orgánom je preto konecné. 36 V rámci svojho posúdenia týkajúceho sa prípustnosti uvedenej zaloby Súd prvého stupna v bodoch 56 az 59 tohto rozsudku uviedol: "56 Komisia tým, ze v tejto veci postúpila preskúmanie predmetnej koncentrácie spanielskym orgánom príslusným v oblasti hospodárskej sútaze, ukoncila konanie podla nariadenia c. 4064/89, ktoré zacalo oznámením dohody upravujúcej zlúcenie Vía Digital do Sogecable. Na základe clánku 9 ods. 3 prvého pododseku písm. b) nariadenia c. 4064/89 totiz príslusné orgány dotknutého clenského státu po postúpení uplatnujú svoje vnútrostátne právo hospodárskej sútaze. 57 Z toho vyplýva, ze dôsledkom napadnutého rozhodnutia, ktoré je predmetom tejto zaloby, je postúpenie tejto koncentrácie na výlucnú kontrolu spanielskymi orgánmi príslusnými v oblasti hospodárskej sútaze, ktoré vo veci rozhodujú na základe svojho vnútrostátneho práva hospodárskej sútaze. 58 Je potrebné konstatovat, ze týmto spôsobom napadnuté rozhodnutie ovplyvnuje právne postavenie zalobkýn... 59 Napadnuté rozhodnutie totiz tým, ze odkazom na vnútrostátne právo hospodárskej sútaze stanovilo kritériá na posúdenie zákonnosti predmetnej koncentrácie, ako aj konania a prípadných uplatnitelných sankcií, mení právne postavenie zalobkýn, pretoze ich zbavuje moznosti preskúmania zákonnosti predmetnej koncentrácie Komisiou z hladiska nariadenia c. 4064/89..." 37 S cielom vyhlásit zalobu podanú zalobkynami za prípustnú Súd prvého stupna vychádzal zo skutocnosti, ze posúdenie predmetnej koncentrácie bolo postúpené vnútrostátnym orgánom uplatnujúcim svoje vnútrostátne právo, co bránilo Komisii v preskúmaní zákonnosti koncentrácie z hladiska nariadenia c. 4064/89. 38 Z bodu 198 rozsudku Cableuropa navyse jasne vyplýva, ze po rozhodnutí o postúpení prípadu koncentrácie vnútrostátnym orgánom, môze Komisia konat len v rámci zaloby o nesplnenie povinnosti smerujúcej proti týmto orgánom. Jednotlivci sa vsak v prípade, ze chcú namietat proti akémukolvek rozhodnutiu prijatému po postúpení vnútrostátnymi orgánmi, musia obrátit na vnútrostátne súdy. 39 Je potrebné zdôraznit, ze zalobkyne skutocne napadli rozhodnutie spanielskych orgánov na spanielskom súde. Nemôzu preto namietat, ze ich súdna ochrana nie je zarucená. 40 Po rozhodnutí o postúpení prípadu koncentrácie vnútrostátnym orgánom prinálezí práve týmto orgánom, aby uplatnovali svoje vnútrostátne právo v súlade s právom Spolocenstva. Zalobkyne správne tvrdia, ze skutocnost, ze právomoc clenského státu je výlucná akonáhle sa mu vec postúpi, z coho vyplýva, ze clenský stát uplatnuje vnútrostátne právo, co vsak neznamená, ze je zbavený povinnosti respektovat právo Spolocenstva týkajúce sa hospodárskej sútaze. Zalobkyne taktiez správne uvádzajú, ze prinálezí Komisii, aby kontrolovala plnenie tejto povinnosti vnútrostátnymi orgánmi. 41 V kazdom prípade, ak si vnútrostátne orgány v rámci systému zavedenom Zmluvami nesplnia svoje povinnosti, clánok 226 ES stanovuje, ze Komisia môze predlozit vec na posúdenie Súdnemu dvoru. Nie je vsak povinná tak urobit. 42 Este je potrebné zdôraznit, ze nariadenie c. 4064/89 nestanovuje osobitný rezim rozdelenia právomocí po rozhodnutí o postúpení, ktorý by predstavoval výnimku zo systému stanoveného Zmluvami. Ako totiz tvrdia zalobkyne, clánok 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89 výslovne nevylucuje právomoc Komisie kontrolovat respektovanie povinností stanovených v pravidlách Spolocenstva týkajúcich sa hospodárskej sútaze clenskými státmi. Pokial totiz tento clánok ukladá dotknutému clenskému státu urcitú povinnost, ani Zmluvy, ani sekundárne právo neupravujú osobitný spôsob kontroly, ktorú by Komisia musela vykonávat. 43 Komisia preto nemôze dozerat na respektovanie tejto povinnosti inak, ako spôsobom stanoveným Zmluvami pre prípad koncentrácie patriacej do právomoci tohto clenského státu. Vo vztahu ku koncentrácii, nad ktorou Komisia po jej postúpení na vnútrostátne orgány clenského státu nevykonáva priamu kontrolu, môze Komisia dalej konat len v rámci clánku 226 ES tým spôsobom, ze prípadne podá zalobu o nesplnenie povinnosti proti tomuto clenskému státu. 44 Ako to vyplýva z ustálenej judikatúry (rozsudky Súdneho dvora zo S 14. februára 1989, Star Fruit/Komisia, 247/87, Zb. s. 291; zo 17. mája 1990, Sonito a i./Komisia, C-87/89, Zb. s. I-1981, body 6 az 9, a z 20. februára 1997, Bundesverband der Bilanzbuchhalter/Komisia, C-107/95 P, Zb. s. I-947, bod 19; uznesenia Súdu prvého stupna z 29. novembra 1994, Bernardi/Komisia, T-479/93 a T-599/93, Zb. s. II-1115, body 27 a 28; z 23. januára 1995, Bilanzbuchhalter/Komisia, T-84/94, Zb. s. II-101, body 23 az 26, a rozsudok Súdu prvého stupna z 9. januára 1996, Koelman/Komisia, T-575/93, Zb. s. II-1, body 71 a 72), nie je prípustné, aby jednotlivci namietali proti odmietnutiu Komisie zacat konanie o nesplnení povinnosti proti clenskému státu. Komisia nie je povinná zacat konanie o nesplnení povinnosti, kedze má diskrecnú právomoc, ktorá vylucuje právo jednotlivcov pozadovat, aby urcitým spôsobom zaujala stanovisko, a ich právo podat zalobu proti jej odmietnutiu konat vo veci. 45 V tomto ohlade je nutné uviest, ze staznost zalobkýn jasne smerovala k tomu, aby Komisia prikázala spanielskym orgánom príslusným v oblasti hospodárskej sútaze zmenit urcité podmienky a prípadne podala zalobu o nesplnenie povinnosti. Je preto potrebné pripomenút, ze zalobkyne navrhovali Komisii, aby po prvé okamzite poziadala spanielske orgány o kópiu podrobného plánu splnenia podmienok prijatých spanielskou vládou v jej rozhodnutí z 29. novembra 2002, po druhé, aby nariadila spanielskym orgánom, aby okamzite zmenili podmienky, ktoré stanovili vo veci COMP/M.2845, a po tretie, v prípade ich odmietnutia, aby na základe clánku 226 ES zacala konanie proti Spanielskemu královstvu v snahe zarucit respektovanie povinností vyplývajúcich tomuto státu z clánku 9 ods. 8 nariadenia c. 4064/89. 46 Vzhladom na vsetky predchádzajúce úvahy Komisia teda správne v napadnutom akte odlozila staznost zalobkýn z dôvodu, ze nebola povinná zacat konanie na základe clánku 226 ES, kedze mala v tomto ohlade diskrecnú právomoc. 47 Je preto potrebné vyhoviet návrhom Komisie a vyhlásit zalobu za neprípustnú. O trovách 48 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ich na náhradu trov konania, ktoré vznikli Komisii v súlade s jej návrhom. Kedze Sogecable a Telefónica navrhli zaviazat zalobkyne na náhradu trov konania spojených s ich vstupom do konania ako vedlajsích úcastníkov, je opodstatnené zaviazat zalobkyne na náhradu trov konania, ktoré vznikli kazdému z týchto vedlajsích úcastníkov konania. 49 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastníci, znásajú svoje vlastné trovy konania. Preto Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) nariadil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Zalobkyne znásajú svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii a spolocnostiam Telefónica, SA a Sogecable, SA. 3. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. V Luxemburgu 25. mája 2005 Tajomník Predseda komory H. Jung M. Vilaras __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXkwE81t/L98352-1270TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXkwE81t/L98352-1270TMP.html#Footref*