Vec T-410/03 Hoechst AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania - Oprávnený záujem na rozhodnutí veci - Kartel" Uznesenie Súdu prvého stupna (piata komora) zo 16. decembra 2004 Abstrakt uznesenia Konanie - Vedlajsie úcastníctvo - Podmienky prípustnosti - Oprávnený záujem na rozhodnutí veci - Spor týkajúci sa zrusenia rozhodnutia Komisie konstatujúceho porusenie clánku 81 ods. 1 ES - Spor obmedzujúci sa na zrusenie alebo znízenie pokút ulozených zalobcovi - Nespochybnenie úplného oslobodenia poskytnutého osobe, ktorá podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania - Nedostatok záujmu (Statút Súdneho dvora, clánok 40 druhý odsek a clánok 53 prvý odsek) Pojem oprávnený záujem na rozhodnutí veci sa v zmysle clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora, ktorý sa na základe clánku 53 prvého odseku tohto statútu uplatní na konania pred Súdom prvého stupna, musí definovat vzhladom na samotný predmet daného sporu a je potrebné ho chápat ako priamy a skutocný záujem na tom, ako sa o samotných zalobných návrhoch rozhodne, a nie ako záujem vo vztahu k predlozeným zalobným dôvodom alebo tvrdeniam. "Rozhodnutie" veci sa má totiz chápat ako konecné rozhodnutie, o ktorého vydanie úcastníci konania ziadajú, ako by bolo vyjadrené vo výroku rozsudku. Na rozhodnutie o prípustnosti návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania je osobitne potrebné zistit, ci sa napadnutý akt priamo dotýka vedlajsieho úcastníka konania a ci jeho záujem na rozhodnutí veci je nepochybný. V tomto kontexte je potrebné rozlisovat medzi osobami, ktoré podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, preukazujúcimi priamy záujem na rozhodnutí o urcitom akte, ktorého zrusenie sa ziada, a tými, ktorí len vdaka podobnostiam medzi ich situáciami a situáciami niektorého z úcastníkov konania preukázu iba nepriamy záujem na rozhodnutí veci. Priamy a skutocný záujem neexistuje pri podniku, ktorý sa zúcastnil na karteli, ale ktorému bolo rozhodnutím Komisie poskytnuté úplné oslobodenie, pretoze bol prvý, kto v priebehu vysetrovania poskytol rozhodujúce dôkazy, pokial ide o zalobu o neplatnost, ktorú proti rovnakému rozhodnutiu Komisie podal iný podnik, ktorý sa zúcastnil na karteli, z dôvodu, ze mu za túto úcast ukladá pokutu, a v rámci ktorej tento podnik uplatnuje, ze spolupracoval ako prvý. Kedze totiz ustanovenia rozhodnutia poskytujúce úplné oslobodenie osobe, ktorá podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, nie sú predmetom sporu vo veci samej, rozsudok, ktorým by bolo zrusené alebo zmenené rozhodnutie v casti týkajúcej sa zalobcu, by neovplyvnilo ustanovenia rozhodnutia týkajúce sa osoby, ktorá podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. (pozri body 14, 19, 22) UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) zo 16. decembra 2004 ([1]*) "Návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania - Oprávnený záujem na rozhodnutí veci - Kartel" Vo veci T-410/03, Hoechst AG, so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko), v zastúpení: M. Klusmann, M. Rüba, advokáti, a V. Turner, solicitor, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: W. Mölls, O. Beynet a K. Mojzesowicz, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Böhlke, advokát, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K (2003) 3426, konecné znenie, z 1. októbra 2003, ktoré sa týka konania podla clánku 81 ES a clánku 53 Dohody o EHP (vec COMP/E-1/37.370 - Sorbáty), v casti, ktorá sa týka zalobkyne, alebo prípadne na primerané znízenie výsky pokuty ulozenej zalobkyni, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora) v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia F. Dehousse a D. Sváby, tajomník: H. Jung, vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Vo svojom rozhodnutí K (2003) 3426, konecné znenie, z 1. októbra 2003 (vec COMP/E-1/37.370 - Sorbáty) (dalej len "rozhodnutie") Komisia vyhlásila, ze niekolko podnikov porusilo clánok 81 ods. 1 ES a clánok 53 Dohody o európskom hospodárskom priestore (EHP) tým, ze sa zúcastnili na karteli na trhu sorbátov. K týmto podnikom patrili najmä Hoechst AG (dalej len "Hoechst") a Chisso Corporation (dalej len "Chisso") so sídlom v Tokiu (Japonsko). 2 Na tomto základe sa Komisia rozhodla ulozit predmetným podnikom pokuty. Pri urcovaní výsky týchto pokút Komisia pouzila usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 [UO] (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) a jej oznámenie o neulození alebo o znízení pokút v prípadoch kartelov (Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4). 3 Za svoju úcast na karteli bola spolocnosti Hoechst ulozená pokuta vo výske 99 miliónov eur [clánok 3 písm. b) rozhodnutia]. Táto pokuta odrázala najmä vedúce postavenie v karteli, ktoré mala spolocnost Hoechst spolu so spolocnostou Daicel, so sídlom v Tokiu (Japonsko) (odôvodnenia c. 363 az 375 rozhodnutia). Výska pokuty bola spolocnosti Hoechst napriek tomu znízená o 50 %, a to z dôvodu spolupráce pri vysetrovaní (odôvodnenia c. 455 az 466 rozhodnutia). 4 Pokial ide o spolocnost Chisso, Komisia bola toho názoru, ze bola prvou, ktorá v priebehu vysetrovania poskytla rozhodujúce dôkazy. Z týchto dôvodov jej bola poskytnuté úplné oslobodenie a nebola jej ulozená ziadna pokuta (odôvodnenia c. 439 az 447 rozhodnutia). Konanie 5 Spolocnost Hoechst podala 18. decembra 2003 do kancelárie Súdu prvého stupna zalobu o neplatnost rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, alebo subsidiárne o primerané znízenie výsky pokuty, ktorá jej bola ulozená. 6 Dna 26. apríla 2004 podala spolocnost Chisso návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov Komisie. 7 V podaní podanom do kancelárie Súdu prvého stupna 1. júna 2004 Komisia uviedla, ze proti vstupu vedlajsieho úcastníka do konania nemá pripomienky. 8 Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 15. júna 2004 spolocnost Hoechst navrhla, aby Súd prvého stupna návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania zamietol a zaviazal spolocnost Chisso na náhradu trov konania. 9 V súlade s clánkom 116 ods. 1 tretím pododsekom Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna predseda piatej komory predlozil predmetný návrh na rozhodnutie piatej komore. Právny stav Tvrdenia úcastníkov konania 10 Spolocnost Chisso predovsetkým zdôraznuje, ze zaloba v konaní vo veci samej smeruje k zruseniu rozhodnutia, ktorého adresátom je speciálne ona. Spolocnost Chisso v tomto zmysle tvrdí, ze dobrovolne informovala Komisiu o existencii kartelu na trhu sorbátov a poskytla jej k tomu rozhodujúce dôkazy. Táto okolnost sama osebe preukazuje dostatocný záujem. 11 Spolocnost Chisso poukazuje okrem toho na skutocnost, ze je priamo dotknutá tvrdením spolocnosti Hoechst, podla ktorého sa Komisia dopustila omylu, ked ju nepovazovala za prvý podnik, ktorý spolupracoval. Spolocnost Chisso v tejto súvislosti uvádza mnoho skutocností, na základe ktorých ju Komisia správne povazovala za podnik, ktorý ako prvý spolupracoval. V dôsledku toho, ak by Súd prvého stupna súhlasil s tvrdeniami spolocnosti Hoechst, spolocnost Chisso by viac nesplnala podmienky nutné na poskytnutie úplného oslobodenia a na znízenie pokuty. 12 Pokial ide o spolocnost Hoechst, tá tvrdí, ze spolocnost Chisso nie je adresátom voci nej vydaného rozhodnutia, ktoré samotné je predmetom prejednávanej zaloby. Spolocnost Hoechst tvrdí, ze aj keby bolo vydané rozhodnutie adresované spolocnosti Chisso a jej, Chisso nemá oprávnený záujem vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník. Spolocnost Hoechst v tomto ohlade zdôraznuje, ze ak by bola v danej zalobe úspesná, zmena clánku 3 písm. b) rozhodnutia by nijakým spôsobom nezmenila ostatné ustanovenia rozhodnutia vrátane tých, ktoré sa týkajú spolocnosti Chisso. Spolocnost Hoechst rovnako tvrdí, osobitne so zretelom na uznesenie Súdu prvého stupna z 25. februára 2003 (BASF/Komisia, T-15/02, Zb. s. II-213), ze zásada ne bis in idem zakazuje Komisii urobit nové meritórne urcenie porusenia, ktoré je predmetom rozhodnutia. V kazdom prípade, aj keby bola Komisia schopná zmenit rozhodnutie týkajúce sa osobitne spolocnosti Chisso, záujem neskôr menovanej na zabránení takéhoto nového urcenia by nebol priamy a skutocný, ale iba nepriamy a potenciálny. Posúdenie Súdom prvého stupna 13 Podla clánku 40 druhého odseku Statútu Súdneho dvora, ktorý sa na základe clánku 53 prvého odseku tohto statútu uplatní na konania pred Súdom prvého stupna, môze akákolvek iná osoba, ktorá preukáze oprávnený záujem na rozhodnutí danej veci, s výnimkou sporov medzi clenskými státmi, medzi orgánmi Spolocenstiev alebo medzi clenskými státmi a orgánmi Spolocenstiev, vstúpit do konania ako vedlajsí úcastník. 14 Podla ustálenej judikatúry sa pojem oprávnený záujem na rozhodnutí veci v zmysle tohto ustanovenia musí definovat vzhladom na samotný predmet daného sporu a je potrebné ho chápat ako priamy a skutocný záujem na tom, ako sa o samotných zalobných návrhoch rozhodne, a nie ako záujem vo vztahu k predlozeným zalobným dôvodom alebo tvrdeniam. "Rozhodnutie" veci sa má totiz chápat ako konecné rozhodnutie, o ktorého vydanie úcastníci konania ziadajú, ako by bolo vyjadrené vo výroku rozsudku. Osobitne je potrebné zistit, ci sa napadnutý akt priamo dotýka vedlajsieho úcastníka konania a ci jeho záujem na rozhodnutí veci je nepochybný. Podla ustálenej judikatúry je takisto potrebné rozlisovat medzi osobami, ktoré podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, preukazujúcimi priamy záujem na rozhodnutí o urcitom akte, ktorého zrusenie sa ziada, a tými, ktorí len vdaka podobnostiam medzi ich situáciami a situáciami niektorého z úcastníkov konania preukázu iba nepriamy záujem na rozhodnutí veci (uznesenie predsedu Súdneho dvora zo 17. júna 1997, National Power a PowerGen, C-151/97 P(I) a C-157/97 P(I), Zb. s. I-3491, body 51 az 53 a 57; uznesenie BASF/Komisia, uz citované v bode 12 vyssie, body 26 a 27, a uznesenie Súdu prvého stupna zo 4. februára 2004, Ulestraten, Schimmert en Hulsberg a i./Komisia, T-14/00, Zb. s. II-497, body 11 a 12). 15 V danom prípade je potrebné predovsetkým poznamenat, ze spolocnost Hoechst svojimi návrhmi "navrhuje, aby Súd prvého stupna... 1. zrusil [rozhodnutie] v casti, ktorá sa [jej] týka;... 2. subsidiárne primerane znízil výsku pokuty ulozenej... v [rozhodnutí]". 16 Po druhé je potrebné zdôraznit, ze hoci je rozhodnutie vyhotovené vo forme jediného rozhodnutia, musí sa povazovat za súbor samostatných rozhodnutí, ktorými sa stanovili porusenia proti podnikom, ktoré sú adresátmi rozhodnutia, a tam, kde je to primerané, sa stanovili pokuty; okrem toho je toto urcenie dolozené znením výroku rozhodnutia a osobitne clánkami 1 a 3 (pozri v tomto zmysle uznesenie BASF/Komisia, uz citované v bode 12 vyssie, bod 31 a v nom citovaná judikatúra). 17 Po tretie je potrebné pripomenút, ze vzhladom na to, ze súd Spolocenstva, príslusný pre rozhodovanie o zalobe o neplatnost, nesmie rozhodovat ultra petita, rozsah vyhláseného zrusenia nesmie íst nad rámec toho, coho sa zalobca domáha. Preto ak sa jeden z adresátov rozhodnutia rozhodne podat zalobu o neplatnost, má sa súd Spolocenstva zaoberat iba tými castami rozhodnutia, ktoré sa týkajú tohto adresáta. Na druhej strane, casti rozhodnutia, ktoré sú ponechané bez námietok a ktoré sa týkajú ostatných adresátov, netvoria predmet sporu, ktorým sa má súd Spolocenstva zaoberat (rozsudky Súdneho dvora zo 14. septembra 1999, Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., C-310/97 P, Zb. s. I-5363, body 52 a 53, a z 15. februára 2001, Nachi Europe, C-239/99, Zb. s. I-1197, body 24 a 25). 18 Nakoniec je potrebné uviest, ze hoci sa záväznost zrusovaného rozsudku súdu Spolocenstva týka ako jeho výroku, tak aj odôvodnení, ktoré sú jeho nevyhnutným podkladom, nemôze to mat za následok neplatnost aktu, ktorý nebol namietaný pred súdom Spolocenstva a ktorý má byt z rovnakého dôvodu protiprávny. Za daných okolností odôvodnenie, ktoré vytycuje presné dôvody protiprávnosti urcenej súdom Spolocenstva, má za ciel iba urcit presný význam toho, co bolo rozhodnuté vo výroku. Závaznost odôvodnenia zrusovaného rozsudku sa nemôze uplatnovat na postavenie osôb, ktoré neboli úcastníkmi konaní a pre ktoré preto rozsudok nemôze urcovat cokolvek iné (rozsudok Komisia/AssiDomän Kraft Products a i., uz citovaný v bode 17 vyssie, body 54 a 55). 19 Za daných okolností by rozsudkom Súdu prvého stupna, ktorým by bolo zrusené rozhodnutie v casti týkajúcej sa spolocnosti Hoechst alebo ktorým by bola zmenená výska jej ulozenej pokuty, neboli dotknuté tie ustanovenia rozhodnutia, ktoré sa týkajú spolocnosti Chisso. 20 Spolocnost Chisso má preto záujem na tom, aby boli návrhy predlozené spolocnostou Hoechst v konaní vo veci samej zamietnuté len do tej miery, pokial by vyssie spomenuté zrusenie alebo zmena, ktoré by spochybnili platnost záverov alebo urcení, ktoré sa jej týkajú a ktoré sú uvedené v rozhodnutí, mohli priviest Komisiu k tomu, aby obmedzila oslobodenie, ktorá jej bolo poskytnuté. 21 Aj za predpokladu vsak, ze by Komisia zmenila ustanovenia rozhodnutia udelujúce oslobodenie spolocnosti Chisso, záujem uvedený v bode 20 vyssie by nebol v zmysle judikatúry priamy a skutocný, ale nepriamy a potenciálny. Navyse za takejto hypotézy by spolocnost Chisso mohla stále predlozit svoje tvrdenia v rámci zaloby o neplatnost, ktorú by mohla proti takémuto nepriaznivému rozhodnutiu Komisie podat na Súd prvého stupna (pozri v tomto zmysle uznesenie BASF/Komisia, uz citované v bode 12 vyssie, bod 37). 22 Na základe vsetkých týchto úvah je potrebné dospiet k záveru, ze záujem spolocnosti Chisso nemozno povazovat za priamy a skutocný záujem na rozhodnutí veci, tak ako je uvedený v clánku 40 druhom odseku Statútu Súdneho dvora. Jej návrh na vstup do konania ako vedlajsí úcastník musí byt preto zamietnutý. O trovách 23 Podla clánku 87 ods. 1 rokovacieho poriadku o trovách konania rozhoduje Súd prvého stupna v rozsudku alebo v uznesení, ktorým sa konanie koncí. Vzhladom na to, ze týmto uznesením sa konanie koncí vo vztahu k spolocnosti Chisso, je potrebné rozhodnút o trovách konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s podaním návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. 24 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze spolocnost Chisso nemala vo veci úspech, je potrebné zaviazat ju na náhradu vlastných trov konania, ako aj trov konania spolocnosti Hoechst súvisiacich s konaním o návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle podala spolocnost Hoechst. Vzhladom na to, ze Komisia nepodala návrh na náhradu trov konania, znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) nariadil: 1. Návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania sa zamieta. 2. Spolocnost Chisso je povinná nahradit trovy konania vzniknuté spolocnosti Hoechst v súvislosti s konaním o návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania, ako aj svoje vlastné trovy konania. 3. Komisia znása svoje vlastné trovy, ktoré jej vznikli v súvislosti s konaním o návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. V Luxemburgu 16. decembra 2004 Tajomník Predseda komory H. Jung M. Vilaras __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX7rLWuO/L98296-34TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXX7rLWuO/L98296-34TMP.html#Footref*