Vec T-48/03 Schneider Electric SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Opätovné zacatie kontrolného konania po zrusení rozhodnutia zakazujúceho koncentráciu Súdom prvého stupna - Zacatie fázy podrobného preskúmania - Vzdanie sa koncentrácie - Ukoncenie kontrolného konania - Zaloba o neplatnost - Akty spôsobujúce ujmu - Záujem na konaní - Neprípustnost" Uznesenie Súdu prvého stupna (stvrtá komora) z 31. januára 2006 Abstrakt uznesenia Zaloba o neplatnost - Fyzické alebo právnické osoby - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou [Clánok 230 stvrtý odsek ES; nariadenie Rady c. 4064/89, clánok 6 ods. 1 písm. c)] Podnik, ktorý po tom, ako dosiahol to, ze Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie Komisie, ktoré mu zakazovalo koncentráciu, previedol podnik, ktorý nadobudol pocas lehoty, ktorou Komisia v kazdom prípade disponovala na základe uvedeného rozsudku na prijatie nového rozhodnutia, nemôze tvrdit, ze rozhodnutie Komisie prijaté po rozhodnutí o prevode opätovne zacat podla clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89 fázu podrobného prieskumu koncentrácie alebo neskorsie rozhodnutie Komisie o formálnom ukoncení konania, ktoré sa stalo bezpredmetným, mu spôsobili ujmu. (pozri body 61, 67, 72 - 74, 84, 96, 97, 101) UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) z 31. januára 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Koncentrácie - Opätovné zacatie kontrolného konania po zrusení rozhodnutia zakazujúceho koncentráciu Súdom prvého stupna - Zacatie fázy podrobného preskúmania - Vzdanie sa koncentrácie - Ukoncenie kontrolného konania - Zaloba o neplatnost - Akty spôsobujúce ujmu - Záujem na konaní - Neprípustnost" Vo veci T-48/03, Schneider Electric SA, so sídlom v Rueil-Malmaison (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne A. Winckler, M. Pittie a É. de La Serre, advokáti, neskôr M. Pittie a A. Winckler, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne P. Oliver a F. Leličvre, neskôr P. Oliver a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie na jednej strane rozhodnutia Komisie zo 4. decembra 2002 o zacatí fázy podrobného prieskumu koncentrácie spolocností Schneider a Legrand (vec COMP/M.2283 - Schneider/Legrand II) a na druhej strane rozhodnutia Komisie z 13. decembra 2002 o ukoncení kontrolného konania týkajúceho sa tejto koncentrácie, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (stvrtá komora), v zlození: predseda komory H. Legal, sudcovia P. Mengozzi a I. Wiszniewska-Bial/ecka, tajomník: E. Coulon, vydal toto Uznesenie Okolnosti predchádzajúce sporu 1 V súlade s nariadením Rady (EHS) c. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi [Ú. v. ES L 395, s. 1, korigendá v Ú. v. ES L 257, 1990, s. 13; Mim. vyd. 08/001, s. 31, zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES) c. 1310/97 z 30. júna 1997 (Ú. v. ES L 180, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 164), dalej len "nariadenie c. 4064/89"] spolocnosti Schneider Electric SA (dalej len "spolocnost Schneider" alebo "zalobca") a Legrand SA, dve spolocnosti usadené vo Francúzsku a cinné v odvetví distribúcie elektriny, oznámili 16. februára 2001 Komisii návrh spolocnosti Schneider predlozit verejnú ponuku na výmenu akcií vsetkých cenných papierov spolocnosti Legrand (dalej len "koncentrácia"). 2 Podla bodu 1.7 listu z 12. januára 2001, ktorý si predsedovia oboch spolocností medzi sebou vymenili: "... [Spolocnosti Schneider] a Legrand sa budú co najviac snazit, aby povolenie Európskej komisie dostali v co mozno najkratsom case, a okrem toho budú v rámci konania o preskúmaní vo veci koncentrácie spolocností [Schneider] a Legrand [vedeného] Európskou komisiou dodrziavat nasledujúce zásady: ... iv) predseda správnej rady spolocnosti Legrand sa osobne zúcastní vypracovania vsetkých riesení navrhovaných Európskou komisiou, najmä v prípade, ze by predpokladom povolenia Komisie pre koncentráciu bolo obmedzenie investícií; v) vsetky záväzky týkajúce sa spolocnosti Legrand, nech sú akékolvek, a predovsetkým vsetky záväzky obmedzit investície dotýkajúce sa jedného alebo viacerých aktív (vrátane majetkových úcastí) vlastnených spolocnostou Legrand alebo ktoroukolvek jej dcérskou spolocnostou nebudú môct byt navrhnuté alebo schválené ktoroukolvek spolocnostou bez predchádzajúceho súhlasu predsedov správnej rady spolocností Schneider a Legrand v duchu hladania vyvázeného riesenia, pokial ide o obmedzenie investícií medzi oboma skupinami. ..." 3 Dna 30. marca 2001 zacala Komisia fázu podrobného preskúmania koncentrácie na základe clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89. 4 Pretoze podla clánku 7 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 je mozné uskutocnit oznámené verejné ponuky na výmenu pod podmienkou, ze nie sú vykonávané hlasovacie práva spojené s nadobúdanými akciami, spolocnost Schneider predlozila svoju verejnú ponuku na výmenu akcií 21. júna 2001 a uzavrela ju 25. júla 2001. 5 Dna 6. augusta 2001 zverejnila komisia pre burzové operácie výsledok verejnej ponuky predlozenej spolocnostou Schneider na výmenu akcií spolocnosti Legrand. Spolocnost Schneider následne získala 98,7 % akcií spolocnosti Legrand bez toho, aby mohla vykonávat zodpovedajúce hlasovacie práva. 6 Po tom, ako dvakrát zamietla nápravné opatrenia, ktoré navrhla spolocnost Schneider s cielom urobit koncentráciu zlucitelnú so spolocným trhom, rozhodnutím z 10. októbra 2001 prijatým na základe clánku 8 ods. 3 nariadenia c. 4064/89 vyhlásila Komisia koncentráciu za nezlucitelnú so spolocným trhom (dalej len "rozhodnutie o nezlucitelnosti"). 7 Na základe ziadosti predlozenej spolocnostou Schneider 22. novembra 2001 prijala Komisia 4. decembra 2001 rozhodnutie, ktorým dovolila spolocnosti Schneider na základe clánku 7 ods. 4 nariadenia c. 4064/89 vykonávat hlasovacie práva spojené s jej úcastou v spolocnosti Legrand, a to prostredníctvom splnomocnenca vymenovaného spolocnostou Schneider a za podmienok ustanovených v mandátnej zmluve schválenej Komisiou. 8 Dna 10. decembra 2001 podpísali spolocnost Schneider a Salustro Reydel Management ako splnomocnenec mandátnu zmluvu. 9 Dna 13. decembra 2001 podala spolocnost Schneider na Súde prvého stupna zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu o nezlucitelnosti (vec T-310/01). 10 Kedze rozhodnutie o nezlucitelnosti bolo vydané az po spojení oboch spolocností, Komisia 30. januára 2002 prijala na základe clánku 8 ods. 4 nariadenia c. 4064/89 rozhodnutie, v ktorom nariadila spolocnosti Schneider oddelit sa od spolocnosti Legrand v lehote devät mesiacov, ktorá uplynula 5. novembra 2002, bez toho, aby sa spolocnost Schneider mohla zretelne oddelit od istých cinností spolocnosti Legrand (dalej len "rozhodnutie o oddelení"). 11 Dna 18. marca 2002 podala spolocnost Schneider zalobu o neplatnost rozhodnutia o oddelení (vec T-77/02) na návrh na odklad výkonu tohto istého aktu (vec T-77/02 R). 12 Po pojednávaní o nariadení predbezného opatrenia 23. apríla 2002 Komisia súhlasila na návrh spolocnosti Schneider s predlzením lehoty vytýcenej na vykonanie oddelenia oboch spolocností az do 5. februára 2003. 13 Spolocnost Schneider následne svoj návrh na odklad výkonu rozhodnutia o oddelení vzala spät. 14 Spolocnost Schneider pripravila postup prevodu, ktorý mal byt vykonaný v prípade, ze jej zaloby budú zamietnuté, pretoze bola toho názoru, ze nie je mozné predlzovat obdobie neistoty vo veci osudu spolocnosti Legrand az do obdobia po 10. decembri 2002. 15 Dna 26. júla 2002 uzavrela spolocnost Schneider s konzorciom tvoreným spolocnostami Wendel Investissements a Kohlberg Kravis Roberts & Co. (dalej len "konzorcium Wendel/KKR") zmluvu o prevode spolocnosti Legrand (dalej len "zmluva o prevode"). Táto zmluva, ktorá mala vyt vykonaná najneskôr do 10. decembra 2002, obsahovala ustanovenie umoznujúce spolocnosti Schneider za zaplatenie odskodného spôsobeného výpovedou v maximálnej výske 180 miliónov eur vypovedat zmluvu o prevode az do 5. decembra 2002 v prípade, ak by Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie o nezlucitelnosti. 16 Dna 12. septembra 2002 spolocnost Schneider oznámila Komisii svoj návrh na prevod. 17 Dna 14. októbra 2002 Komisia vyhlásila navrhnutý prevod zlúcitelný so spolocným trhom. 18 Rozsudkom z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia (T-310/01, Zb. s. II-4071, dalej len "rozsudok Schneider I"), Súd prvého stupna zrusil rozhodnutie o nezlucitelnosti. 19 V bodoch 464 a 465 rozsudku Schneider I Súd prvého stupna presne uviedol: "464 Na základe clánku 233 ES je Komisia povinná... prijat opatrenia zabezpecujúce vykonanie tohto rozsudku o zrusení. 465 Tieto opatrenia na vykonanie musia respektovat dôvody, ktoré sú nevyhnutnou oporou výroku rozsudku (rozsudok Súdneho dvora z 26. apríla 1988, Asteris a i./Komisia, 97/86, 99/86, 193/86 a 215/86, Zb. s. 2181, bod 27). Relevantné dôvody tohto rozsudku zahrnajú najmä, ze v prípade, ze bude znovu zacaté preskúmanie zlucitelnosti [koncentrácie], spolocnost Schneider bude schopná vo vztahu k dotknutým národným odvetvovým trhom, pri ktorých nebola týmto rozsudkom zrusená ekonomická analýza obsiahnutá v [rozhodnutí o nezlucitelnosti], a to francúzskym odvetvovým trhom, uzitocné uplatnit svoju obranu a prípadne navrhnút nápravné opatrenia odpovedajúce na výhrady, ktoré Komisia prijala a uz skôr upresnila." 20 Rozsudkom z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia (T-77/02, Zb. s. II-4201, dalej len "rozsudok Schneider II"), Súd prvého stupna následne zrusil rozhodnutie o rozdelení, pretoze bolo vykonávacím opatrením zruseného rozhodnutia o nezlucitelnosti. 21 Komisia uverejnila v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev oznámenie o opätovnom zacatí kontrolného konania vo veci koncentrácie (Ú. v. ES C 279, 2002, s. 22). Toto oznámenie upresnovalo, ze podla clánku 10 ods. 5 nariadenia c. 4064/89 zacnú lehoty na preskúmanie plynút od 23. októbra 2003, teda od nasledujúceho dna po vyhlásení rozsudku, ktorý zrusil rozhodnutie o nezlucitelnosti vo veci T-310/01. Komisia tiez po predbeznom preskúmaní bez toho, aby bolo dotknuté jej konecné rozhodnutie v tomto bode, uviedla, ze koncentrácia môze spadat pod nariadenie c. 4064/89, a vyzvala dotknuté tretie osoby, aby jej poslali ich prípadné pripomienky ku koncentrácii. 22 Listom z 13. novembra 2002 informovala Komisia spolocnost Schneider, ze koncentrácia mohla narusit hospodársku sútaz na francúzskych odvetvových trhoch z dôvodu významného prekrývania podielov na trhu spolocností Schneider a Legrand, ukoncenia ich sútazenia, významu ochranných známok vlastnených dotknutými podnikmi, moci subjektu tvoreného spolocnostami Schneider a Legrand nad velkoobchodníkmi a nemoznosti kazdého konkurenta nahrádzat konkurencný tlak, aký vykonávala spolocnost Legrand pred koncentráciou. 23 Dna 14. novembra 2002 spolocnost Shneider Komisii predlozila návrh nápravných opatrení urcených na odstránenie prekrývania cinností medzi spolocnostami Schneider a Legrand na dotknutých francúzskych odvetvových trhoch. 24 Komisia zacala u konkurentov a zákazníkov spolocnosti Schneider prieskum trhu smerujúci k zisteniu dosahu navrhnutých nápravných opatrení. Hranicný dátum pre odpovede na dotazníky zaslané v rámci tohto prieskumu bol stanovený na 22. novembra 2002. 25 Listom z 25. novembra 2005 spolocnost Schneider Komisii oznámila, ze vzhladom na nepreskúmanie úcinkov koncentrácie na vsetkých trhoch majú výhrady predlozené Komisiou jej listom z 13. novembra 2002 len neurcitú povahu a dosah a nijakým spôsobom necharakterizujú existenciu protisútazného úcinku na dotknuté trhy. Okrem iného vseobecné úvahy Komisie boli skutocnostou popreté. Spolocnost Schneider teda navrhla zamietnutie výhrad predlozených Komisiou. 26 Spolocnost Schneider doplnila svoje nápravné nariadenia novými návrhmi z 27. a 29. novembra 2002. 27 Rozsudkom z 29. novembra 2002 v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia, v ktorom sa rozhodovalo o odvolaní proti rozhodnutiu sudcu príslusného na rozhodovanie o nariadení predbezného opatrenia Obchodného súdu v Nanterre, Odvolací súd vo Versailles konstatoval, ze návrhy na prevod predlozené spolocnostou Schneider neboli predlozené na predchádzajúce schválenie predsedovi spolocnosti Legrand, cím boli porusené ustanovenia bodu 1.7 listu z 12. januára 2001, citovaného v bode 2 vyssie. Odvolací súd teda prikázal spolocnosti Schneider vziat spät návrhy na prevod, ktoré neboli schválené predsedom spolocnosti Legrand. 28 Listom z 29. novembra 2002 Komisia informovala spolocnost Schneider, ze navrhnuté nápravné opatrenia nepostacujú na odstránenie vsetkých problémov narúsajúcich hospodársku sútaz, ktoré vyvolala koncentrácia, a to z dôvodu pretrvávajúcich pochybností o uskutocnitelnosti a samostatnosti postupovaných cinností, ako aj z nespôsobilosti nápravných opatrení vytvorit sútaznú silu, ktorá by bola schopná celit postaveniu subjektu tvoreného spolocnostami Schneider a Legrand. 29 Listom z 2. decembra 2002 spolocnost Schneider Komisii vytýkala, ze spochybnila uskutocnitelnost navrhovaných nápravných opatrení a ich schopnost zarucit zachovanie konkurencného prostredia na dotknutých francúzskych trhoch. Podla spolocnosti Schneider vo velmi pokrocilom stádiu, do akého sa konanie dostalo, nie je pokracovanie v diskusiách kvôli stanovisku Komisie realistické. V dôsledku toho s cielom ukoncit neistotu, ktorej boli vystavené spolocnosti Schneider a Legrand uz dlhsie nez rok, spolocnost Schneider oznámila Komisii, ze sa rozhodla spolocnost Legrand predat konzorciu Wendel/KKR. 30 Spolocnost Schneider Komisii faxom z 3. decembra 2002 potvrdila, ze sa rozhodla spolocnost Legrand predat konzorciu Wendel/KKR. Pri tejto prílezitosti spolocnost Schneider upresnila, ze v súlade s ustanoveniami kúpnej zmluvy z 26. júla 2002 tento predaj neznamená uz ziadnu iniciatívu z jej strany a mal by sa uskutocnit 10. decembra 2002. 31 Listom zo 4. decembra 2002 Komisia spolocnosti Schneider potvrdila, ze v stádiu, v akom sa konanie nachádzalo, neumoznovali jej návrhy nápravných opatrení vyvrátit vyvolané vázne pochybnosti o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom z dôvodu jeho úcinku na niektoré francúzske odvetvové trhy. Komisia preto vyhlásila, ze zacína fázu podrobného preskúmania koncentrácie na základe clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89. 32 Dna 10. decembra 2002 previedla spolocnost Schneider svoje podiely v spolocnosti Legrand na konzorcium Wendel/KKR. 33 Komisia presvedcená o tom, ze spolocnost Schneider uz spolocnost Legrand nekontroluje a ze kontrolné konanie vo veci koncentrácie je teda uz bezpredmetné, informovala listom z 13. decembra 2002 spolocnost Schneider o ukoncení tohto konania. Konanie a návrhy úcastníkov konania 34 Spolocnost Schneider návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 10. februára 2003 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 35 Dna 16. apríla 2003 vzniesla Komisia námietku neprípustnosti zaloby na základe clánku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 36 Spolocnost Schneider predlozila svoje pripomienky k tejto námietke 18. júna 2003. 37 Návrhom podaným 10. októbra 2003 a zaregistrovaným pod císlom T-351/03 podala spolocnost Schneider aj zalobu o náhradu skody údajne utrpenej v dôsledku protiprávností, ktoré boli formálne zistené Súdom prvého stupna v rozsudku Schneider I a ktorých úcinky boli posilnené nezrovnalostami, ktorými bolo dotknuté správne konanie Komisiou opätovne zacaté po vydaní rozsudkov Schneider I a Schneider II. 38 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - vyhlásil zalobu za prípustnú, - zrusil rozhodnutie obsiahnuté v liste Komisie zo 4. decembra 2002 o zacatí fázy podrobného preskúmania podla clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89, ako aj rozhodnutie obsiahnuté v liste Komisie z 13. decembra 2002, ktoré informuje spolocnost Schneider o ukoncení kontrolného konania vo veci koncentrácie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu ako neprípustnú, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 40 Podla clánku 114 rokovacieho poriadku ak, ako v prejednávanej veci, niektorý úcastník konania o to poziada, vydá Súd prvého stupna rozhodnutie o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V súlade s odsekom 3 toho istého clánku, ak Súd prvého stupna nerozhodne inak, ziadost sa dalej prejednáva v rámci ústnej casti konania. V prejednávanej veci Súd prvého stupna na základe písomných materiálov a vysvetlení poskytnutých pocas písomnej casti konania úcastníkmi konania pokladá vec za dostatocne objasnenú. Súd prvého stupna disponuje vsetkými potrebnými dôkazmi na rozhodnutie a v dôsledku toho rozhodol, ze nie je potrebné vypocut si ústne vysvetlenia úcastníkov konania. O prípustnosti zaloby v rozsahu, v akom smeruje k súcasnému zruseniu dvoch napadnutých aktov 41 Súd prvého stupna úvodom poznamenáva, ze zalobca môze v zásade, tak ako v tomto prípade, napadnút dva akty jednou a tou istou zalobou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1959, Nold/Haute autorité, 18/57, Zb. s. 89). 42 Z toho vyplýva, ze táto zaloba je prípustná v rozsahu, v akom smeruje k súcasnému zruseniu dvoch napadnutých aktov. O dôvodnosti námietky neprípustnosti 43 Na podporu svojej námietky neprípustnosti Komisia na jednej strane uplatnuje, ze dva napadnuté akty nemôzu byt predmetom zaloby o neplatnost, a na druhej strane, ze zalobca nemá ziadny právny záujem na podaní zaloby o neplatnost. 44 V tejto súvislosti je na úvod potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry môze fyzická osoba alebo právnická osoba podat zalobu podla clánku 230 stvrtého odseku ES len proti aktom s právne záväznými úcinkami, ktorými môzu byt dotknuté záujmy zalobcu a ktoré podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (pozri uznesenie Súdu prvého stupna z 30. apríla 2003, Schmitz-Gotha Fahrzeugwerke/Komisia, T-167/01, Zb. s. II-1873, bod 46 a tam citovanú judikatúru). 45 Pokial ide o akty, ktoré sú prijímané v niekolkých fázach interného konania, v zásade sú za napadnutelné akty povazované také opatrenia, ktoré vyjadrujú konecné stanovisko institúcie na konci tohto konania s vylúcením prechodných opatrení, ktorých cielom je príprava konecného rozhodnutia a ktorých protiprávnost môze byt úcinne spochybnená v rámci zaloby smerujúcej proti tomuto konecnému rozhodnutiu (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, body 10 az 12, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. júna 1995, Guérin automobiles/Komisia, T-186/94, Zb. s. II-1753, bod 39). 46 Okrem toho fyzická alebo právnická osoba má právny záujem na podaní zaloby proti aktu len vtedy, ak zrusenie tohto aktu môze mat samo osebe právne následky (pozri rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 1986, AKZO Chemie/Komisia, 53/85, Zb. s. 1965, bod 21). 47 Je teda namieste skúmat, ci sú dvoma napadnutými aktmi dotknuté záujmy zalobcu tým, ze podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie a ako také sú pre neho aktmi spôsobujúcimi ujmu. O prípustnosti zaloby v rozsahu, v akom smeruje proti rozhodnutiu zo 4. decembra 2002 o zacatí fázy podrobného prieskumu koncentrácie - Tvrdenia úcastníkov konania 48 Komisia tvrdí, ze podla predbezného stanoviska prijatého Komisiou na základe nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. marca 2002, Satellimages TV5/Komisia, T-95/99, Zb. s. II-1425), má napadnutý akt len docasný charakter v rozsahu, v akom potvrdzuje pochybnosti o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom, a v dôsledku toho zacína fázu podrobného preskúmania na základe clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89. 49 Napadnutý akt sa odlisuje od niektorých konecných záväzných aktov, ktorými Komisia rozhoduje o uplatnitelnosti nariadenia c. 4064/89 (rozsudok Súdu prvého stupna z 24. marca 1994, Air France/Komisia, T-3/93, Zb. s. II-121), pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 1978, BP/Komisia, 77/77, Zb. s. 1513, a rozsudok Súdu prvého stupna z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia, T-125/97 a T-127/97, Zb. s. II-1733), alebo rezimu Spolocenstva v oblasti státnej pomoci (rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1992, Spanielsko/Komisia, C-312/90, Zb. s. I-4117, a z 9. októbra 2001, Taliansko/Komisia, C-400/99, Zb. s. I-7303). 50 Predlzenie odkladu uskutocnenia koncentrácie a povinnosti spolocností spolupracovat s Komisiou, ktorá vyplýva zo zacatia fázy podrobného prieskumu, je len dôsledkom obdobných úcinkov procesného aktu a nie je ním, okrem procedurálnej situácie, dotknutá právna situácia zalobcu (rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, bod 17). 51 Spolocnost Schneider nepravdivo tvrdí, ze obmedzenia ulozené zmluvou o prevode spolocnosti Legrand z 26. júla 2002 premenili napadnutý akt na rozhodnutie o zákaze koncentrácie. Na jednej strane je povaha aktu urcená jeho právnym základom a nie zvlástnymi okolnostami kazdého prípadu. Na druhej strane spolocnost Schneider uzavrela predmetnú zmluvu slobodne, pretoze lehota, ktorú mala spolocnost Schneider na výkon rozhodnutia o rozdelení, mala uplynút 5. februára 2003. 52 Hoci Komisia oznámila spolocnosti Schneider, ze musí pokracovat v príprave na prevod spolocnosti Legrand napriek podaniu zaloby o neplatnost rozhodnutia o zákaze (vec T-310/01) a rozhodnutia o rozdelení (vec T-77/02), nebola preto este spolocnost Schneider nútená uzavriet zmluvu o prevode pred vyhlásením predmetných rozsudkov, ocakávaným v septembri alebo októbri 2002. Okrem toho spolocnost Schneider mohla podriadit predaj spolocnosti Legrand odkladnej podmienke vydania konecného rozhodnutia Komisie konstatujúceho zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom. 53 Nakoniec sa Komisia pýta, ako môze zalobca este mat právny záujem na podaní zaloby proti napadnutému aktu, ked sa uz pred jeho prijatím dotknutá osoba sama neodvolatelne vzdala koncentrácie tým, ze pristúpila k definitívnemu prevodu spolocnosti Legrand bez toho, aby si nad nou ponechala kontrolu. 54 Spolocnost Schneider namieta, ze napadnutý akt, nezávisle od svojej kvalifikácie ako procesný akt alebo rozhodnutie, mal za úcinok nie len zacatie fázy podrobného prieskumu zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom, ale aj definitívny záver o uplatnitelnosti nariadenia c. 4064/89 na koncentráciu, zákaz akéhokolvek konkludentného povolenia tejto koncentrácie, odklad uskutocnenia koncentrácie na obdobie minimálne styroch dodatocných mesiacov, ulozenie oznamujúcim stranám povinnosti spolupracovat s Komisiou pocas podrobného prieskumu a nakoniec obsahoval obmedzujúce a chybné opatrenia na výkon rozsudkov Schneider I a Schneider II. 55 Napadnutý akt po viac ako jeden a pol roku neistoty a znacného mnozstva návrhov nápravných opatrení zbavil zalobcu predovsetkým perspektívy prevzatia kontroly nad spolocnostou Legrand v primeranej lehote. Zachovanie odkladu uskutocnenia koncentrácie malo skodlivý úcinok uz tým, ze zachovalo vo vedení spolocnosti Legrand predstavenstvo, ktoré malo osobné záujmy v priamom konflikte so záujmami akcionárov. 56 Zmluva o prevode zaväzovala spolocnost Schneider vykonat svoje právo na vypovedanie zmluvy najneskôr 5. decembra 2002, co bol v skutocnosti posledný den lehoty, ktorú mala Komisia na prijatie rozhodnutia podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 4064/89. Vzhladom na to, ze Komisia pri preskúmaní zmluvy o prevode vedela o tomto hranicnom dátume a znacnej výske odskodnenia, nemohla ignorovat fakt, ze napadnutý akt prijatý 4. decembra 2002 mal za následok definitívny zákaz koncentrácie. 57 Úcinky napadnutého aktu boli tak porovnatelné s úcinkami rozhodnutí, ktoré so sebou prinásajú v oblasti státnej pomoci pozastavenie platby financovania a zákaz pre stát, ktorý je adresátom rozhodnutia, platit plánované pomoci skôr, nez konanie dospeje ku konecnému rozhodnutiu. 58 Nakoniec sa spolocnost Schneider domnieva, ze napriek vzdaniu sa koncentrácie, ku ktorému ju prinútila Komisia, jej záujem na poziadavke zrusenia sporného aktu ostáva nezmenený. Spolocnost Schneider sa vzdala výkonu ustanovenia o predcasnom vypovedaní zmluvy o prevode len preto, ze uz vedela, ze Komisia prijala rozhodnutie, ktoré uz de facto, ak nie aj de iure zakázalo koncentráciu. - Posúdenie Súdom prvého stupna 59 Podla clánku 10 ods. 5 nariadenia c. 4064/89, ked Súdny dvor vydá rozsudok, ktorý úplne alebo ciastocne zrusí rozhodnutie prijaté Komisiou podla tohto nariadenia, zacnú lehoty stanovené uvedeným nariadením plynút nanovo odo dna vyhlásenia rozsudku. 60 Podla odseku 6 toho istého clánku, ak Komisia neprijme rozhodnutie podla clánku 6 ods. 1 písm. b) alebo c), alebo podla clánku 8 ods. 2 alebo 3 v lehotách stanovených v odsekoch 1 a 3 clánku 10, tak sa predpokladá, ze koncentrácia je zlucitelná so spolocným trhom bez toho, aby bol dotknutý clánok 9. 61 Z toho vyplýva, ze od 22. októbra 2002, dna vyhlásenia rozsudku, ktorým sa rusí rozhodnutie o nezlucitelnosti, ktoré bolo predmetom zaloby vo veci T-310/01, zacali lehoty pouzitelné na kontrolu koncentrácie vo vztahu ku koncentrácii plynút odznova. 62 V dôsledku toho mala Komisia od 22. októbra 2002 bud lehotu jedného mesiaca ci siestich týzdnov na zacatie konania podla clánku 6 ods. 1 nariadenia c. 4064/89, alebo lehotu styroch mesiacov na prijatie rozhodnutia podla clánku 8 ods. 3 predtým, ako doslo k prijatiu konkludentného rozhodnutia o zlucitelnosti koncentrácie v prospech oznamujúcich spolocností. 63 Ked Komisia 4. decembra 2002 prijala rozhodnutie zacat na základe clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89 fázu podrobného prieskumu koncentrácie, vychádzala z toho, ze v dôsledku vyhlásenia rozsudku o zrusení bolo namieste pokracovat v konaní od fázy pôvodného preskúmania oznámenia. 64 Taký výber nemohol v okolnostiach prejednávanej veci mat na situáciu oznamujúcich spolocností iný vplyv ako z dôvodu nevyhnutných dôsledkov vykonania nariadenia Rady c. 4064/89. 65 Predovsetkým, aj keby Komisia zvolila inú domnienku, uvedenú v bode 62, a bola toho názoru, ze zrusenie rozhodnutia o nezlucitelnosti so sebou nieslo pokracovanie v konaní od fázy podrobného preskúmania bez toho, aby bolo v tomto ohlade nevyhnutné nové rozhodnutie o zacatí konania, bola by v jej prospech predpísaná lehota styroch mesiacov pred prijatím jej rozhodnutia s prihliadnutím na prípadné odklady. 66 Pritom hranicný dátum, ku ktorému musela byt vykonaná zmluva o prevode spolocnosti Lehrand na konzorcium Wendel/KKR, bol zmluvne stanovený na 10. decembra 2002, co je ovela skôr ako dátum uplynutia lehoty styroch mesiacov, ktorá zacala plynút od vyhlásenia zrusujúceho rozsudku. 67 V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie, aj ked jeho úcinkom bolo, ze lehota styroch mesiacov zacala plynút az od 4. decembra 2002 a nie skôr, od 22. októbra, nemohlo podstatným spôsobom zmenit situáciu spolocnosti Schneider vo vztahu k lehotám, ktoré museli byt v konaní dodrzané, ak za doporucenie povazujeme dátum 10. december 2002. 68 Casový sled skutocností nasledujúcich po zrusení rozhodnutia o nezlucitelnosti dalej ukazuje, ze napadnuté rozhodnutie nemohlo inak ovplyvnit právnu situáciu zalobcu. 69 Spolocnost Schneider po vyhlásení rozsudku Schneider II uz nebola povinná vykonat rozhodnutie o rozdelení z 30. januára 2002, zrusené v dôsledku zrusenia rozhodnutia o nezlucitelnosti koncentrácie rozsudkom Schneider I, voci ktorému bolo rozhodnutie o rozdelení vykonávacím opatrením. 70 Okrem toho prislúcha spolocnosti Schneider, aby po tom, ako Komisia znovu zacala kontrolné konanie vo veci koncentrácie, a na základe výhrad, ktoré Komisia pred tým upresnila, navrhla institúcii prevody aktív, ktoré by mohli urobit koncentráciu zlúcitelnú so spolocným trhom vo vztahu k dotknutým národným odvetvovým trhom, pri ktorých Súd prvého stupna nevyvrátil ekonomickú analýzu obsiahnutú v rozhodnutí o nezlucitelnosti, a síce francúzskym odvetvovým trhom (pozri bod 19 vyssie). 71 Mimochodom je to, co v odpovedi na list Komisie z 13. novembra 2002, ktorý upresnoval jej výhrady, urobil zalobca, ked 14. novembra a potom 27. a 29. novembra 2002 navrhol nápravné opatrenia, ktoré mali zabránit prekrývaniu na dotknutých trhoch (pozri body 22, 23 a 26 vyssie). 72 Spolocnost Schneider vsak aj tak Komisiu listom z 2. decembra 2002 informovala o svojom rozhodnutí predat spolocnost Legrand konzorciu Wendel/KKR, cím sa vzdala vyuzitia ustanovenia o odstúpení od zmluvy o prevode. Spolocnost Schneider Komisii potvrdila svoje rozhodnutie faxom z 3. decembra 2002 a pri tejto prílezitosti upresnila, ze predaj spolocnosti Legrand konzorciu Wendel/KKR nepredstavuje ziadnu iniciatívu zo strany spolocnosti Schneider. 73 Spolocnost Schneider sa spontánne rozhodla, a to este pred samotným prijatím napadnutého aktu, predat spolocnost Legrand konzorciu Wendel/KKR, cím urobila pokracovanie kontrolného konania vo veci koncentrácie bezpredmetným. 74 Z toho vyplýva, ze zalobca nemohol mat ziadny vplyv na zrieknutie sa koncentrácie vzhladom na to, ze sa prevod stal este pred prijatím napadnutého rozhodnutia na základe jeho vlastného rozhodnutia neodvolatelným. 75 Na úcely tohto sporu sú okolnosti, ze podla svojho názoru bola spolocnost Schneider podmienkami ulozenými Komisiou nútená previest spolocnost Legrand alebo ze spolocnost Schneider nemohla za neexistencie súhlasu predsedu spolocnosti Legrand navrhnút nápravné opatrenia nevyhnutné na získanie súhlasu Komisie s koncentráciou, irelevantné. 76 Pokial totiz prípadný protiprávny charakter správania Komisie môze predstavovat relevantnú argumentáciu na úcely otázky, ci ním Komisia mohla zalozit mimozmluvnú zodpovednost Spolocenstva voci spolocnosti Schneider, nemôze stacit na to, aby priznal rozhodnutiu o zacatí podrobného preskúmania charakter aktu spôsobujúceho ujmu. 77 Takisto je irelevantné tvrdenie spolocnosti Schneider, podla ktorého sa vzdala výkonu ustanovenia o odstúpení obsiahnutého v zmluve o prevode len z toho dôvodu, ze uz vedela, ze Komisia prijme rozhodnutie, ktoré v praxi zakáze koncentráciu uskutocnit. 78 Tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, sa Komisia obmedzila na potvrdenie váznych pochybností, ktoré pretrvávali, pokial ide o zlucitelnost koncentrácie so spolocným trhom, a na zacatie fázy podrobného prieskumu podla clánku 6 ods. 1 písm. c) nariadenia c. 4064/89, ktorého cielom bolo umoznit jej rozhodnút túto otázku. 79 Nakoniec mozno pre úplnost povedat, ze rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, prijaté 4. decembra 2002, je len prípravným opatrením, ktorého jediným cielom je zacatie postupu urceného na preukázanie skutocností, ktoré majú Komisii umoznit v priebehu tohto konania vyslovit sa formou konecného rozhodnutia k zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom. 80 Je pravdou, ze sporný akt prinása predlzenie odkladu uskutocnenia koncentrácie podla clánkov 7 a 10 nariadenia c. 4064/89, ako aj povinnost spolocnosti Schneider spolupracovat s Komisiou pocas fázy podrobného preskúmania. 81 Tieto dôsledky, ktoré vyplývajú priamo z nariadenia c. 4064/89 a sú prirodzeným dôsledkom predchádzajúcej kontroly zlucitelnosti koncentrácie zacatej oznámením tejto koncentrácie zúcastnenými spolocnostami, vsak neprekracujú úcinky vlastné procesnému aktu a nevplývajú na právne postavenie spolocnosti Schneider (pozri v tomto zmysle rozsudok IBM/Komisia, uz citovaný, body 17 a nasl.) okrem jej procesného postavenia vyplývajúceho z ustanovení nariadenia c. 4064/89. 82 Nie je to z dôvodu prijatia napadnutého aktu, ale z dôvodu odkladného úcinku, ktorý ustanovenia nariadenia c. 4064/89 spájajú s oznámením, ze spolocnost Schneider bola zbavená, ako to sama tvrdí, perspektívy prevzatia kontroly nad spolocnostou Legrand v pozadovanej lehote a ze bola konfrontovaná s tým, ze vo vedení spolocnosti Legrand zostalo predstavenstvo, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami akcionárov. 83 Spolocnost Schneider teda nemôze úcinne tvrdit, ze prijatie napadnutého aktu bolo prekázkou konkludentného schválenia koncentrácie, ktoré by inak bolo získané na základe clánku 10 ods. 6 nariadenia c. 4064/89 uplynutím lehoty, ktorú mala Komisia na zacatie fázy podrobného prieskumu, 5. decembra 2002. 84 Z toho vyplýva, ze akt zo 4. decembra 2002 nemôze byt povazovaný za akt spôsobujúci zalobcovi ujmu. 85 Takýto záver nie je vyvrátený tvrdením zalobcu, podla ktorého je napadnutý akt porovnatelný s rozhodnutím zacat konanie o preskúmaní státnej pomoci na základe clánku 88 ods. 2 ES. 86 Takéto rozhodnutie, ak hoci aj docasne, kvalifikuje státne opatrenie v priebehu výkonu novej pomoci, zatial co je mozné, ze dotknutý clenský stát s takou kvalifikáciou nebude súhlasit, má za úcinok vznik povinnosti na tarchu tohto clenského státu, ktorá nevyplýva automaticky zo Zmluvy o ES a vyzaduje zmenu jeho správania, co prinása odklad výkonu uvedeného opatrenia (pozri rozsudky Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, body 20 a 24, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 49 vyssie, body 56 az 59). 87 Naopak napadnutý akt sám osebe nenesie ziadnu povinnost vztahujúcu sa na spôsob správania, ktorá by uz nebola vyvolaná oznámením koncentrácie Komisii z iniciatívy dotknutých spolocností. 88 Vzhladom na to, ze dôsledky napadnutého aktu na procesné postavenie spolocnosti Schneider nejdú nad rámec ustanovení nariadenia c. 4064/89, ktorého zákonnost spolocnost Schneider nespochybnuje, nemôze byt viac prijaté tvrdenie spolocnosti Schneider vychádzajúce z prípadnej nepouzitelnosti odvolania proti napadnutému aktu. 89 Súd prvého stupna uvádza, ze spolocnost Schneider mohla v kazdom prípade predlozit súdu Spolocenstva zalobu o neplatnost konecného rozhodnutia o nezlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom vychádzajúceho z kontrolného konania vo veci koncentrácie v prípade, ze by ju poskodzovalo, pokial by spolocnost Schneider v priebehu kontrolného konania uz nebola upustila od koncentrácie tým, ze spolocnost Legrand predala konzorciu Wendel/KKR, cím donútila Komisiu ukoncit konanie bez toho, aby také konecné rozhodnutie prijala. 90 Týmto sa spolocnost Schneider sama pripravila o moznost incidencne popriet prípadnú protiprávnost teraz napadnutého aktu na základe zaloby, ktorou by disponovala proti takému konecnému rozhodnutiu v prípade, ze by neodstúpila od koncentrácie. 91 Zaloba teda musí byt odmietnutá ako neprípustná v rozsahu, v ktorom smeruje proti rozhodnutiu zo 4. decembra 2002 o zacatí fázy podrobného prieskumu koncentrácie. O prípustnosti zaloby v rozsahu, v ktorom smeruje proti rozhodnutiu z 13. decembra 2002 o ukoncení kontrolného konania vo veci koncentrácie - Tvrdenia úcastníkov konania 92 Podla Komisie spolocnost Schneider nepredlozila dôkaz, ze akt ukoncujúci kontrolné konanie vo veci koncentrácie, prijatý 13. decembra 2002, podstatným spôsobom zmenil jej právne postavenie. 93 Prevod spolocnosti Legrand na spolocnost Schneider mal za úcinok nie len to, ze zbavil Komisiu povinnosti rozhodnút o zlucitelnosti koncentrácie so spolocným trhom, ale aj to, ze znemoznil prijatie takého rozhodnutia, pricom sa navyse pokracovanie vo vysetrovaní stalo bezpredmetným. Skutocným rozhodnutím bolo rozhodnutie spolocnosti Schneider vzdat sa koncentrácie tým, ze prevedie spolocnost Legrand. Komisia sa obmedzila na to, ze túto skutocnost vzala do úvahy a informovala spolocnost Schneider o uzavretí jej spisu. Samotný informacný list nemôze vyvolat právne úcinky, a teda nemôze byt predmetom zaloby o neplatnost (uznesenie Súdu prvého stupna z 30. septembra 1999, UPS Europe/Komisia, T-182/98, Zb. s. II-2857, bod 44). 94 Spolocnost Schneider, ktorá zdôraznuje, ze nevzala spät oznámenie koncentrácie, je naopak toho názoru, ze akt ukoncujúci konanie môze byt predmetom zaloby o neplatnost v rozsahu, v akom Komisia, ktorá je oprávnená zistovat protiprávne konanie a ukladat zan sankcie, prijme nevyhnutne akt vyvolávajúci právne úcinky, ked koncí vysetrovanie, ktoré zacala na základe staznosti. Listy uzatvárajúce spis môzu byt predmetom zaloby, pretoze ich obsahom je rozhodnutie a vyvolávajú úcinky, tým, ze koncia zacaté vysetrovanie (uznesenie Súdu prvého stupna z 20. marca 2001, Compagnia Portuale Pietro Chiesa/Komisia, T-59/00, Zb. s. II-1019, bod 42). 95 Okrem toho v miere, v akej spolocnost Schneider nemohla spochybnit zákonnost rozhodnutia o ukoncení konania a v tomto rámci sa dovolávat protiprávnosti rozhodnutia o zacatí konania podrobného preskúmania, bola zbavená akejkolvek súdnej ochrany. - Posúdenie Súdom prvého stupna 96 V dôsledku toho, ze spolocnost Schneider previedla spolocnost Legrand konzorciu Wendel/KKR, oznámená koncentrácia mohla byt povazovaná iba za odstúpenú a kontrolné konanie vo veci tejto koncentrácie, ktoré Komisia opät zacala 22. októbra 2002 v dôsledku zrusujúcich rozsudkov, uz bolo bezpredmetné, ako to Komisia uviedla vo svojom liste z 13. decembra 2002, ktorým ukoncila konanie. 97 Týmto listom sa Komisia obmedzila na to, ze zobrala na vedomie zánik predmetu svojej kontroly a oznámila zalobcovi formálne ukoncenie konania. 98 Skutocnost, ze spolocnost Schneider nevzala formálne spät pôvodné oznámenie koncentrácie, nemá na túto analýzu vplyv, kedze fakt, ze spolocnost Schneider od koncentrácie odstúpila, stací na to, aby sa kontrolné konanie stalo bezpredmetným. 99 Dovolávanie sa vyssie uvedeného uznesenia Compagnia Portuale Pietro Chiesa/Komisia, ktoré bolo vydané vo veci nepokracovania v konaní na základe staznosti na protiprávne konanie porusujúce pravidlá Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, spolocnostou Schneider je zbytocné. 100 Uznesenie, ktorého sa dovoláva, a judikatúra, ktorú cituje v bodoch 41 a 42, totiz stanovujú, ze zastavenie konania o staznosti jednotlivca ziadajúceho Komisiu, aby konstatovala porusenie pravidiel hospodárskej sútaze a sankcionovala ho, definitívne urcuje stanovisko institúcie na konci prieskumného konania týkajúceho sa tejto staznosti. Naopak, sporný akt o ukoncení konania neobsahuje ziadne stanovisko Komisie a obmedzuje sa na vyvodenie nevyhnutných dôsledkov zo skutkových okolností, pre ktoré je kontrolné konanie bezpredmetné. 101 Rozhodnutie z 13. decembra 2002 o ukoncení kontrolného konania teda nie je aktom spôsobujúcim zalobcovi ujmu. 102 Z toho vyplýva, ze zaloba musí byt takisto odmietnutá ako neprípustná v rozsahu, v ktorom smeruje proti rozhodnutiu z 13. decembra 2002 o ukoncení kontrolného konania vo veci koncentrácie. 103 Pokial ide o právnu ochranu pozadovanú spolocnostou Schneider proti nezákonnostiam, ktorých sa Komisia mala dopustit v priebehu kontrolného konania zacatého v dôsledku rozsudkov Schneider I a Schneider II, mozno pre úplnost poznamenat, ze ako to vyplýva z uvedených skutocností predchádzajúcich sporu, zalobca uz teraz podal zalobu o náhradu skody, ktorú mal utrpiet z dôvodov týchto nezákonností. 104 Zo vsetkých dôvodov uvedených vyssie vyplýva, ze zaloba musí byt odmietnutá ako neprípustná v plnom rozsahu. O trovách 105 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (stvrtá komora) nariadil: 1. Zaloba sa odmieta ako neprípustná. 2. Zalobca znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania, ktoré vznikli Komisii. V Luxemburgu 31. januára 2006 Tajomník Predseda komory E. Coulon H. Legal __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXnjteSq/L98111-1795TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXnjteSq/L98111-1795TMP.html#Footref*