ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata komora) z 26. júna 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Opatrenia prijaté Portugalskou republikou v prospech verejnoprávneho vysielatela RTP na úcely financovania jeho úlohy vo verejnom záujme -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje, ze niektoré opatrenia nie sú pomocou a ze iné opatrenia sú zlucitelné so spolocným trhom -- Kvalifikovanie státnej pomoci -- Zlucitelnost so spolocným trhom -- Povinnost nálezitého a nestranného preskúmania" Vo veci T-442/03, SIC -- Sociedade Independente de Comunicaçăo, SA, so sídlom v Carnaxide (Portugalsko), v zastúpení: C. Botelho Moniz, E. Maia Cadete a M. Rosado da Fonseca, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne M. Balta a F. Florindo Gijón, neskôr M. Niejahr, J. Buendía Sierra a G. Braga da Cruz, napokon B. Martenczuk a G. Braga da Cruz, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2005/406/ES z 15. októbra 2003 o docasných opatreniach, ktoré uplatnilo Portugalsko v prospech spolocnosti RTP ([2]Ú. v. EÚ L 142, 2005, s. 1) v casti, v ktorej toto rozhodnutie vyhlasuje, ze niektoré opatrenia nie sú státnou pomocou a iné opatrenia sú zlucitelné so spolocným trhom, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras (spravodajca), sudcovia E. Martins Ribeiro a K. Jürimäe, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 22. novembra 2007, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 16 ES stanovuje: "Bez toho, aby boli dotknuté clánky 73 [ES], 86 [ES] a 87 [ES], a berúc do úvahy miesto, ktoré patrí sluzbám vseobecného hospodárskeho záujmu v spolocných hodnotách únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdrznosti, Spolocenstvo a clenské státy dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti tejto zmluvy o to, aby takéto sluzby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré umoznujú splnenie ich poslania." 2 Clánok 86 ods. 2 ES stanovuje: "Podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu alebo podniky, ktoré majú povahu fiskálneho monopolu, podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva." 3 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 4 Protokol o systéme verejnoprávneho vysielania v clenských státoch ([3]Ú. v. ES C 340, 1997, s. 109, dalej len "Amsterdamský protokol"), pripojený Amsterdamskou zmluvou ako príloha k Zmluve ES stanovuje: "[Clenské státy,] domnievajúc sa, ze systém verejnoprávneho vysielania v clenských státoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami kazdej spolocnosti, a s potrebou zachovania plurality médií, dohodli sa na nasledovných ustanoveniach, ktoré budú pripojené k Zmluve [ES]: Ustanovenia Zmluvy [ES] nemajú vplyv na právomoc clenských státov pri poskytovaní financovania verejnoprávneho vysielania, pokial je takéto financovanie poskytované vysielacím organizáciám na splnenie verejnoprávneho poslania tak, ako je mu zverené, vymedzené a organizované v kazdom clenskom státe, a pokial takéto financovanie neovplyvnuje obchodné podmienky a hospodársku sútaz v Spolocenstve v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, pricom sa berie do úvahy uskutocnenie náhrad za verejnoprávnu sluzbu." 5 Dna 15. novembra 2001 Komisia uverejnila oznámenie o uplatnení pravidiel státnej pomoci na vysielanie vo verejnom záujme ([4]Ú. v. ES C 320, s. 5, dalej len "oznámenie o vysielaní vo verejnom záujme"), v ktorom vymedzila zásady, ktoré bude respektovat pri uplatnovaní clánkov 87 ES a 86 ods. 2 ES na financovanie verejnoprávnych organizácií rozhlasového vysielania jednotlivými státmi (bod 4 tohto oznámenia). Skutkové okolnosti 6 Spolocnost RTP -- Radiotelevisăo Portuguesa, SA, je verejnoprávnou akciovou spolocnostou poverenou portugalským televíznym vysielaním vo verejnom záujme na základe zmlúv nazvaných "koncesie na televízne vysielanie vo verejnom záujme", uzavretých postupne 17. marca 1993 a 31. decembra 1996 (dalej len spolocne "zmluvy o poskytovaní sluzby vo verejnom záujme"). 7 Zalobkyna, spolocnost SIC -- Sociedade Independente de Comunicaçăo, SA, je komercnou televíziou, ktorá prevádzkuje jeden z hlavných súkromných kanálov portugalskej televízie. 8 Zalobkyna predlozila Komisii tri staznosti datované 30. júla 1993 a 12. februára 1994 (NN 133/B/01), 16. októbra 1996 (NN 85/B/2001) a 18. júna 1997 (NN 94/B/99), v ktorých ju informovala o tom, ze Portugalská republika vykonala viacero ad hoc opatrení a rocných kompenzacných platieb v prospech RTP, ktoré sú státnou pomocou nezlucitelnou so spolocným trhom. 9 Dna 3. marca 1997 podala zalobkyna na Súd prvého stupna zalobu zapísanú do registra pod císlom T-46/97 na zrusenie rozhodnutia Komisie zo 7. novembra 1996, prijatého bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 2 ES), ktoré sa týka konania podla clánku 88 ES v oblasti financovania verejnoprávnych televíznych kanálov, ako aj zrusenia rozhodnutia údajne obsiahnutého v liste Komisie z 20. decembra 1996. Týmto rozhodnutím a týmto listom Komisia v súvislosti s niektorými opatreniami oznámenými v staznostiach rozhodla, ze nie sú státnou pomocou, a v súvislosti s inými opatreniami poziadala portugalské orgány o poskytnutie informácií. 10 Kedze Súd prvého stupna v rozsudku z 10. mája 2000, SIC/Komisia ([5]T-46/97, Zb. s. II-2125), zistil, ze pretrvávanie váznych tazkostí vyplývajúcich z predbezného preskúmania Komisiou, ktorého dlzka trvania znacne prekrocila bezne nevyhnutnú dlzku trvania, odôvodnovalo zacatie konania touto institúciou vo veci formálneho zistovania (body 105 az 109 rozsudku), zrusil rozhodnutie zo 7. novembra 1996. Súd prvého stupna vsak na druhej strane zamietol ako neprípustnú zalobu podanú proti listu z 20. decembra 1996, a to z dôvodu, ze tento list neobsahoval rozhodnutie (bod 49 rozsudku). 11 V nadväznosti na tento rozsudok zaslala zalobkyna Komisii tromi listami z 26. júla 2001 tri výzvy konat, týkajúce sa jej troch stazností, ktorých cielom bolo zacatie konania vo veci formálneho zistovania v súvislosti s opatreniami, o ktorých tieto staznosti informovali. 12 V nadväznosti na tieto výzvy konat podala zalobkyna na Súd prvého stupna 6. decembra 2001 dve zaloby na necinnost, ktoré boli zapísané do registra pod císlami T-297/01 a T-298/01. Konania týkajúce sa týchto dvoch zalôb boli na podnet Komisie zo 7. novembra 2001 a z dôvodu prijatia stanoviska touto institúciou 13. novembra 2001 a 30. septembra 2003 (body 13 a 14 nizsie) zastavené (rozsudok Súdu prvého stupna z 19. februára 2004, SIC/Komisia, [6]T-297/01 a T-298/01, Zb. s. II-743). 13 Listom zo 7. novembra 2001 Komisia v súvislosti s rocnými kompenzacnými platbami uvedenými v bode 8 vyssie vyzvala Portugalskú republiku podla clánku 10 ods. 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88] Zmluvy o ES ([7]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), aby jej poskytla informácie, ktoré jej umoznia urcit, ci tieto platby predstavujú existujúcu pomoc alebo novú pomoc. Potom listom z 30. septembra 2003 Komisia zaslala Portugalskej republike na základe clánku 17 ods. 2 nariadenia c. 659/1999 ziadost o predlozenie pripomienok, cím zacala prvú etapu skúmania dotknutých opatrení ako existujúcej pomoci. Ani tieto rocné kompenzacné platby, ani konanie zacaté vo vztahu k nim rozhodnutím z 30. septembra 2003 vsak nie sú predmetom tejto zaloby. 14 Listom z 13. novembra 2001 Komisia informovala Portugalskú republiku o svojom rozhodnutí zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES v súvislosti s urcitými ad hoc opatreniami prijatými portugalskou vládou v prospech RTP v období rokov 1992 az 1998. Ide o tieto opatrenia: -- oslobodenie od platby daní a poplatkov súvisiacich s registráciou úkonu zalozenia RTP vo výske 33 miliónov portugalských escudos (PTE) (dalej len "oslobodenie od daní a poplatkov"), -- poskytnutie úlav z poplatkov za pouzitie siete na sírenie televízneho signálu zo strany Portugal Telecom v prospech RTP (dalej len "úlavy z poplatkov"), -- dohoda o urovnaní medzi organizáciou sociálneho zabezpecenia a RTP o postupnom splácaní dlhu RTP voci tejto organizácii a vzdanie sa vymáhania úrokov z omeskania touto organizáciou, -- zvýsenie základného imania RTP o 5,4 miliardy PTE v roku 1993 ako náhrada za predaj siete na sírenie televízneho signálu prostredníctvom RTP, -- emisia dlhopisov v roku 1994 v celkovej sume 5 miliárd PTE, za ktoré rucila Portugalská republika (dalej len "emisia dlhopisov v roku 1994"), -- protokol medzi RTP a portugalským ministerstvom kultúry uzavretý v roku 1996 o financovaní podpory kinematografie prostredníctvom RTP, -- restrukturalizacný plán na obdobie rokov 1996 az 2000, -- zvýsenie základného imania RTP Portugalskou republikou v období rokov 1994 az 1997 vo výske 52,2 miliardy PTE, -- pôzicky poskytnuté Portugalskou republikou RTP v roku 1997 a 1998 v celkovej výske 20 miliárd PTE. 15 Rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania sa uverejnilo v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev ([8]Ú. v. ES C 85, 2002, s. 9) a bolo oznámené zalobkyni listom z 8. januára 2002. Komisia v tomto rozhodnutí vyzvala dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky. 16 Listami z 8. februára 2002, oznaceným 1543.003.CA.001, a z 9. mája 2002, oznaceným 1543.003.OB.001, predlozila zalobkyna Komisii svoje pripomienky. 17 V týchto pripomienkach ziadala Komisiu, aby poziadala portugalské orgány o poskytnutie externých audítorských správ RTP upravených clánkom 19 zmluvy o poskytovaní sluzby vo verejnom záujme z roku 1993 a clánkom 25 zmluvy o poskytovaní sluzby vo verejnom záujme z roku 1996 (dalej len "zmluvne dohodnuté externé audítorské správy"). Zalobkyna tiez ziadala o moznost vyjadrit sa k obsahu týchto správ. 18 Komisia zalobkyni na tieto ziadosti neodpovedala. 19 Od marca 2003 s cielom získat zmluvne dohodnuté externé audítorské správy alebo potvrdenie ich neexistencie zalobkyna postupne zacala na vnútrostátnej úrovni viacero konaní, najskôr pred ministrom financií, ministrom povereným vykonávaním funkcie predsedníctva a predsedom správnej rady RTP, potom pred Komisiou pre prístup k portugalským správnym dokumentom a nakoniec pred Tribunal Administrativo de Círculo de Lisboa (Správny súd pre územnú oblast Lisabon, Portugalsko). 20 Listom zo 16. mája 2003 opätovne podala Komisii ziadost, aby ulozila portugalským orgánom povinnost predlozit zmluvne dohodnuté externé audítorské správy. 21 Listom z 19. júna 2003 Komisia túto ziadost zamietla. 22 Listom zo 4. augusta 2003, zaslaným Komisii, zalobkyna kritizovala jej stanovisko. 23 Rozhodnutím 2005/406/ES z 15. októbra 2003 o docasných opatreniach, ktoré uplatnilo Portugalsko v prospech spolocnosti RTP ([9]Ú. v. EÚ L 142, 2005, s. 1, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), Komisia rozhodla, ze urcité ad hoc opatrenia sú státnou pomocou zlucitelnou so spolocným trhom (clánok 1 napadnutého rozhodnutia), kým iné ad hoc opatrenia nie sú státnou pomocou (clánok 2 napadnutého rozhodnutia). 24 Listom zo 4. decembra 2003 portugalské orgány v nadväznosti na rozhodnutie Tribunal Administrativo de Círculo de Lisboa zo 16. októbra 2003 poskytli zalobkyni jednu zo zmluvne dohodnutých externých audítorských správ vyhotovených audítorskou spolocnostou v roku 2001, ktorá sa týkala úctovného obdobia roku 1998 (dalej len "zmluvne dohodnutá externá audítorská správa za rok 1998"). Portugalské orgány informovali zalobkynu, ze co sa týka zmluvne dohodnutých externých audítorských správ za roky 1993 az 1997, "tie sa nachádzali u ministra povereného funkciou predsedníctva, a preto nebolo mozné poskytnút potvrdenie, kedze existencia alebo neexistencia týchto správ nemohla byt s istotou preukázaná". 25 Listom z 11. decembra 2003 oznámila Komisia napadnuté rozhodnutie zalobkyni. Konanie a návrhy úcastníkov konania 26 Návrhom podaným kancelárii Súdu prvého stupna 31. decembra 2003 zalobkyna podala túto zalobu. 27 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo od 13. septembra 2004 zmenené, sudca spravodajca bol pridelený ako predseda k piatej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 28 V prílohe repliky zalobkyna predlozila audítorskú správu o riadení RTP c. 08/2002 zo 6. júna 2002, vyhotovenú Tribunal de Contas (Úctovný dvor, Portugalsko) (dalej len "správa Tribunal de Contas"). Navyse zalobkyna poziadala Súd prvého stupna na základe clánku 65 písm. b) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, aby poziadal Komisiu o predlozenie podrobných informácií, ktoré podla vyjadrenia k zalobe poskytli tejto institúcii portugalské orgány. 29 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze neboli splnené podmienky nevyhnutné na uplatnenie clánku 86 ods. 2 ES, -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia z dôvodu, ze stanovuje, ze oslobodenie od daní a poplatkov, poskytnutie úlav z poplatkov a emisia dlhopisov v roku 1994 nie sú státnou pomocou, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 30 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zalobu zamietol, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 31 Táto zaloba okrem toho, ze zahrna styri zalobné dôvody zalozené po prvé na porusení povinnosti nálezitého a nestranného preskúmania, po druhé na nesprávnom posúdení skutkových okolností a porusení povinnosti odôvodnenia, po tretie na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z neoznacenia urcitých opatrení za státnu pomoc a po stvrté na nesprávnom posúdení podmienok uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES, sa v podstate spája v dvoch hlavných spochybneniach týkajúcich sa dvoch clánkov výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým zodpovedajú tretí a stvrtý dôvod na zrusenie rozhodnutia. 32 Prvé hlavné spochybnenie, ktorému zodpovedá tretí dôvod na zrusenie rozhodnutia, sa týka záveru Komisie uvedeného v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého niektoré opatrenia prijaté Portugalskou republikou nie sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 33 Druhé hlavné spochybnenie, ktorému zodpovedá stvrtý dôvod na zrusenie rozhodnutia, sa týka záveru Komisie, podla ktorého mozno na iné opatrenia, pri ktorých je nesporné, ze sú státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, uplatnit výnimku stanovenú clánkom 86 ods. 2 ES (clánok 1 napadnutého rozhodnutia). 34 Najmä v súvislosti s druhým spochybnením sa zalobca vo svojom prvom zalobnom dôvode, ako aj v niektorých castiach druhého zalobného dôvodu odvoláva na porusenie povinnosti nálezitého a nestranného preskúmania Komisiou. 35 Najskôr je teda potrebné preskúmat prvé hlavné spochybnenie a potom tretí dôvod na zrusenie rozhodnutia. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z neoznacenia niektorých opatrení za státnu pomoc O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na neoznacení oslobodenia od daní a poplatkov za státnu pomoc -- Tvrdenia úcastníkov konania 36 Podla zalobkyne sa opatrením stanoveným v clánku 11 ods. 1 Lei no 21/92, transforma a Radiotelevisăo Portuguesa, E. P., em sociedade anónima, zo 14. augusta 1992 (portugalský zákon c. 21/92 o zmene právnej formy Radiotelevisăo Portuguesa, E. P., na akciovú spolocnost) (Diário da República I, cast I-A, c. 187, zo 14. augusta 1992, dalej len "zákon c. 21/92"), ktoré bez potreby notárskej zápisnice umoznuje úradný zápis zmeny právnej formy RTP na akciovú spolocnost, poskytla RTP výhoda, ktorá nebola poskytnutá iným hospodárskym subjektom prítomným na trhu. Táto výhoda sa totiz prejavila prostredníctvom oslobodenia RTP od platby daní, registracných poplatkov a odmien súvisiacich s takouto zmenou právnej formy. Výska tohto oslobodenia je 33 miliónov PTE. 37 Okrem toho clánok 11 ods. 2 zákona c. 21/92 taktiez bez akéhokolvek obmedzenia stanovuje, ze RTP je v prípade akéhokolvek aktu zápisu, registrácie alebo zmeny údajov na akomkolvek oddelení registra alebo na akomkolvek správnom alebo verejnom orgáne oslobodená od platby akýchkolvek poplatkov. 38 Tieto státne normy poskytujúce výhody dotknutému podniku, ktoré sú selektívnej povahy, kedze sa uplatnujú len na verejnoprávneho operátora, sú státnou pomocou, a to na rozdiel od toho, co sa domnieva Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 125 a nasl. napadnutého rozhodnutia). 39 Nie je teda zjavné, ako by vseobecné zásady a celková struktúra právneho systému uplatnujúceho sa v Portugalsku mohli odôvodnovat poskytnutie takýchto privilégií RTP, ako to, zdá sa, tvrdí Komisia. 40 Komisia odpovedá odkazom na svoje úvahy obsiahnuté v odôvodnení c. 125 a nasl. napadnutého rozhodnutia. 41 Pripomína, ze zmena právnej formy RTP na akciovú spolocnost nebola nevyhnutnou operáciou, a preto ju nemozno povazovat za poskytnutie výhody. Jej cielom bolo len priblízit fungovanie verejnoprávneho vysielatela fungovaniu súkromných vysielatelov. 42 Pripomína, ze ak by aj stanovisko zalobkyne bolo správne, a v prípade, ze by RTP mala znásat vsetky dane, notárske a registracné poplatky spojené so zmenou jej právnej formy, náklady, ktoré by takto vznikli, by znásala Portugalská republika ako taká bez toho, aby sa takáto "pomoc" mohla povazovat za nezákonnú, lebo vzhladom na to, ze táto pomoc bola pre vznik podniku nevyhnutná, priamo súvisela so splnením úlohy RTP vo verejnom záujme. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 43 Podla ustálenej judikatúry si oznacenie za státnu pomoc vyzaduje splnenie vsetkých podmienok uvedených v clánku 87 ods. 1 ES (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, [10]C-142/87, Zb. s. I-959, bod 25; zo 14. septembra 1994, Spanielsko/Komisia, [11]C-278/92 az C-280/92, Zb. s. I-4103, bod 20, a zo 16. mája 2002, Francúzsko/Komisia, [12]C-482/99, Zb. s. I-4397, bod 68). 44 Zásada zákazu státnej pomoci upravená clánkom 87 ods. 1 ES zahrna nasledujúce podmienky. Po prvé musí íst o intervenciu zo strany státu alebo zo státnych prostriedkov. Po druhé táto intervencia musí priniest výhodu tomu, v prospech koho bola vykonaná. Po tretie musí byt spôsobilá ovplyvnit obchod medzi státmi. Po stvrté musí narúsat hospodársku sútaz alebo hrozit jej narusením. 45 Prvá z týchto podmienok týkajúca sa pouzitia státnych prostriedkov nie je v prejednávanej veci predmetom diskusií. Je nesporné, ze je splnená. 46 Tvrdenia zalobkyne sa sústredujú na druhú z týchto podmienok. Oslobodenie od daní a poplatkov poskytlo a nadalej poskytuje RTP selektívnym spôsobom hospodársku výhodu, ktorú iné hospodárske subjekty nemajú. 47 Súd prvého stupna konstatuje, ze zalobkyna rozlisuje v podstate dve výhody. 48 Po prvé RTP sa poskytla konkrétna výhoda spocívajúca v oslobodení od daní, registracných poplatkov a odmien súvisiacich so zmenou právnej formy na akciovú spolocnost. 49 Po druhé RTP sa poskytla trvalá výhoda spocívajúca v oslobodení od vsetkých poplatkov a odmien bez obmedzenia súvisiacich so zápisom, s registráciou alebo vykonaním zmien na akomkolvek správnom orgáne. 50 Najskôr je potrebné preskúmat konkrétnu výhodu, ktorá sa podla zalobkyne poskytla RTP. 51 Táto výhoda zahrna v skutocnosti dva okruhy: na jednej strane bola RTP oslobodená od vyhotovenia bezne pozadovanej notárskej zápisnice a v nadväznosti na to aj od notárskej odmeny s tým spojenej (oznacovanej aj "notárske poplatky"). Na druhej strane bola oslobodená od registracného poplatku a s tým spojeného poplatku za uverejnenie, pricom formálne úkony spojené so zápisom zmeny právnej formy RTP na akciovú spolocnost boli vykonané ex offo a formálne úkony spojené s uverejnením podla Komisie neboli potrebné z dôvodu uverejnenia zákona c. 21/92 v Diário da República (bod 36 vyssie). 52 V napadnutom rozhodnutí Komisia v súvislosti s týmito dvoma okruhmi konkrétnej výhody uvádza, ze clánok 11 ods. 1 zákona c. 21/92, na základe ktorého bola RTP oslobodená od platby daní, notárskych a registracných poplatkov, neposkytuje RTP osobitnú výhodu. Jeho znenie jednoducho potvrdzuje uplatnitelnost Lei no 84/88 transformaçăo das empresas públicas em sociedades anónimas z 20. júla 1988 (portugalský zákon c. 84/88 o zmene právnej formy státnych podnikov na akciové spolocnosti) (Diário da República I, cast I, c. 166, z 20. júla 1988, dalej len "zákon c. 84/88"), zákona, ktorý stanovoval, ze státne podniky mozno zmenit na akciové spolocnosti prostredníctvom zákonného dekrétu, ktorým sa schvalujú stanovy akciovej spolocnosti a ktorý sa povazuje za dokument postacujúci na splnenie vsetkých povinností v oblasti zápisu do registra, na osobitný prípad RTP (odôvodnenie c. 127 napadnutého rozhodnutia). Odlisné zaobchádzanie, ktorému podliehajú státne podniky, ktorých právne postavenie sa mení, aby ich bolo mozné zmenit na akciové spolocnosti, je dôsledkom vnútornej logiky systému, a teda neposkytuje týmto podnikom osobitnú výhodu, kedze v nom chýbajú faktory spôsobujúce poplatky (odôvodnenie c. 128 napadnutého rozhodnutia). 53 Pred preskúmaním odôvodnenia Komisie je potrebné citovat relevantné úryvky z portugalskej právnej úpravy: 54 Clánok 1 zákona c. 84/88 stanovuje: "Státne podniky... sa môzu prostredníctvom zákonného dekrétu zmenit na státne akciové spolocnosti alebo akciové spolocnosti, v ktorých väcsinu akcií vlastní stát, a to v súlade s Ústavou a týmto zákonom." 55 Clánok 3 ods. 3 zákona c. 84/88 stanovuje, ze "[zákonný dekrét, ktorým dochádza k tejto zmene právnej formy] je dostatocným dôvodom na vsetky potrebné registracné úkony". 56 Clánok 11 ods. 1 a 2 zákona c. 21/92 stanovuje: "1. Týmto sa schvalujú stanovy RTP, SA, ktoré tvoria prílohu tohto zákona, pricom nie je potrebné, aby boli vyhotovené vo forme notárskej zápisnice, zápisy do registra týkajúce sa týchto stanov sa vykonajú ex offo, sú oslobodené od akýchkolvek daní a poplatkov, a to na základe Diário da República, v ktorom boli uverejnené. 2. Vsetky akty zápisu, registrácie alebo zmeny údajov na akomkolvek oddelení registra alebo na akomkolvek správnom alebo verejnom orgáne, najmä na státnom registri právnických osôb, na oddelení registra hypoték a oddelení vlastníctva automobilov, sa vykonajú na základe jednoduchej ziadosti podpísanej dvoma clenmi správnej rady spolocnosti a sú oslobodené od akýchkolvek daní a poplatkov." 57 Uz zo samotného názvu zákona c. 84/88 (pozri bod 52 vyssie), ako aj z clánku 1 tohto zákona (pozri bod 54 vyssie) vyplýva, ze nevytvára vseobecné pravidlo, ktoré by sa uplatnovalo na vsetky hospodárske subjekty. Tento zákon sa uplatnuje výlucne na zmenu právnej formy státnych podnikov na akciové spolocnosti. Súkromné spolocnosti sú teda vynaté z výhod, ktoré poskytuje. 58 Zalobkyna navyse vo svojej zalobe konkrétne tvrdí, ze súkromný podnik, na ktorý sa uplatnujú pravidlá trhu, nie je v prípade, ze mení svoju právnu formu, oslobodený od daní a poplatkov, ako je to v prípade RTP. 59 Co sa týka Komisie, ak v odôvodnení c. 125 napadnutého rozhodnutia uznáva, ze jej prinálezí "urcit, ci opatrenie... bolo uplatnené specificky voci RTP (alebo len voci státnym podnikom), a nie voci súkromným spolocnostiam", v dalsej casti napadnutého rozhodnutia nijako neriesi túto otázku, a to ani v súvislosti s konkrétnou výhodou. 60 Odôvodnenia c. 126 az 129 napadnutého rozhodnutia preto nijako nespochybnujú zistenie uvedené v bode 57 vyssie, podla ktorého sa ustanovenia zákona c. 84/88 uplatnujú výlucne na státne podniky. 61 Odôvodnenie c. 126 napadnutého rozhodnutia síce uvádza, ze na RTP sa neuplatnuje vseobecné oslobodenie od registracných poplatkov. To vsak nijako nespochybnuje skutocnost, ze toto oslobodenie, aj ked nie je vseobecné, priznáva zákon c. 84/88 výlucne státnym podnikom, a nie vsetkých subjektom. 62 Co sa týka odôvodnenia c. 127 napadnutého rozhodnutia, ak uvádza, ze clánok 11 zákona c. 21/92 len potvrdzuje uplatnitelnost zákona c. 84/88 na RTP, a teda ze zákon c. 21/92 nepriznáva konkrétne výhody RTP, ale iba na nu uplatnuje vseobecný systém upravený v zákone c. 84/88, pravdou o to viac ostáva, ze tento systém je "vseobecným" len vo vztahu k státnym podnikom. Na iné hospodárske subjekty sa neuplatnuje. V zmysle pravidiel uplatnujúcich sa v oblasti státnej pomoci teda dochádza k poskytnutiu výhod konkrétne niektorým podnikom. 63 V odôvodnení c. 128 napadnutého rozhodnutia Komisia vsak tvrdí, ze "odlisný prístup k státnym podnikom, ktorých právny statút sa mení na akciovú spolocnost, vyplýva z vnútornej logiky systému a neposkytuje im nijakú specifickú výhodu, kedze v nom chýbajú faktory spôsobujúce poplatky". 64 Je zrejmé, ze podmienku selektívnosti nesplna také státne opatrenie, ktoré sa, hoci poskytuje výhodu konkrétnemu druhu hospodárskych subjektov, neodchyluje od bezného uplatnenia systému, ale práve naopak je súcastou tohto systému a tým predstavuje opatrenie vlastné tomuto systému, alebo tiez vtedy, ked rozdiely v zaobchádzaní vyvolané týmto opatrením mozno odôvodnit povahou alebo struktúrou systému (pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano k rozsudku Súdneho dvora z 3. marca 2005, Heiser, [13]C-172/03, Zb. s. I-1627, I-1631, bod 47; generálny advokát Jacobs k rozsudku Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra, [14]C-379/98, Zb. s. I-2099, I-2103, bod 130, a generálny advokát Léger k rozsudku Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, [15]C-159/01, Zb. s. I-4461, I-4463, body 36 a 37; rozsudky Súdu prvého stupna z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, [16]T-55/99, Zb. s. II-3207, bod 52 a tam citovanú judikatúru, a z 1. júla 2004, Salzgitter/Komisia, [17]T-308/00, Zb. s. I-1933, bod 42 a tam citovanú judikatúru). 65 Napriek tomu, aby bolo mozné dospiet k záveru, ze oslobodenie od notárskych poplatkov, ktoré je prvým okruhom konkrétnej výhody, nie je v danom prípade státnou pomocou, ale mozno ho odôvodnit vseobecnou povahou a struktúrou systému, ktorého je súcastou, nestací konstatovat, ako to urobila Komisia, ze z dôvodu pouzitia zákona o zmene právnej formy státnych podnikov na akciové spolocnosti neexistovalo plnenie, ktoré by bolo dôvodom na zaplatenie notárskych poplatkov. Takéto zistenie bolo totiz len uvedením dôkazu. 66 Komisia totiz mala preskúmat, ci bolo v súlade s logikou portugalského právneho systému, aby sa zmena právnej formy státnych podnikov na akciové spolocnosti uskutocnovala prostredníctvom zákona, alebo ci pouzitie zákona na takéto operácie predstavuje výnimku, ktorej cielom v skutocnosti bolo, a to z dôvodu z toho vyplývajúcich následkov (nepotrebnost notárskeho úkonu a následne neexistencia nákladov s tým súvisiacich), poskytnút státnym podnikom výhodu oproti iným podnikom. 67 Súd prvého stupna sa teda domnieva, ze Komisia tým, ze neskúmala, ci oslobodenie od notárskych poplatkov napriek svojej osobitosti nie je státnou pomocou z dôvodu, ze pouzitie legislatívneho nástroja, ktorý umoznil toto oslobodenie, nebolo zvolené s cielom, aby sa státne podniky vyhli výdavkom, ale je jednoducho v súlade s logikou portugalského právneho systému, legálne neodôvodnila svoj záver, podla ktorého oslobodenie od notárskych poplatkov nie je státnou pomocou. 68 Co sa týka druhého okruhu konkrétnej výhody, cize oslobodenia od registracných poplatkov a nákladov na uverejnenie oznámení týkajúcich sa zmeny právnej formy státneho podniku na akciovú spolocnost, Súd prvého stupna zdôraznuje, ze Komisia v odôvodnení c. 129 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze sa musí uplatnit rovnaká úvaha, ako to bolo v odôvodnení c. 128 tohto rozhodnutia. V podstate uvádza, ze z dôvodu uverejnenia zákona c. 21/92 (obsahujúceho v prílohe stanovy RTP) v Diário da República by bolo nadbytocným ulozit RTP povinnost uverejnenia oznámení podla vseobecného práva. Uverejnenie v Diário da República malo rovnaké úcinky ako zápis do registra. 69 Za predpokladu, ze by tieto tvrdenia týkajúce sa úcinkov uverejnenia v Diário da República boli správne -- o com vsak mozno pochybovat, kedze znenie portugalského zákona (uz citovaného v bode 55 vyssie) právne naopak naznacuje, ze formálne registracné úkony sú nadalej nevyhnutné, aj ked k zmene právnej formy RTP na akciovú spolocnost doslo legislatívnym aktom -- pravdou tiez ostáva, ze aj v tomto prípade je sporné, ci bolo v súlade s logikou portugalského právneho systému, aby sa zmena právnej formy RTP na akciovú spolocnost neuskutocnila spôsobom bezne stanoveným pre súkromné spolocnosti, cize prostredníctvom notárskeho úkonu (so vsetkými dôsledkami podla vseobecného práva, ktoré z toho vyplývajú v zmysle formálnych registracných úkonov a uverejnenia oznámení), ale prostredníctvom zákona. 70 Kedze Komisia v napadnutom rozhodnutí na túto otázku neodpovedala, je potrebné dospiet k záveru, rovnako ako to bolo v prípade oslobodenia od notárskych poplatkov, ze táto institúcia z právnej stránky dostatocne nepreukázala, co sa týka oslobodenia od registracných poplatkov a poplatkov za uverejnenie oznámení súvisiacich so zmenou právnej formy RTP na akciovú spolocnost, ze toto oslobodenie neposkytovalo RTP konkrétnu výhodu a ze z tohto dôvodu nie je státnou pomocou. 71 Co sa dalej týka stálej výhody, ktorá sa poskytla RTP, zalobkyna tvrdí, ze RTP sa poskytla moznost neobmedzeného oslobodenia od poplatkov za akýkolvek akt zápisu, registrácie alebo zmeny údajov na vsetkých správnych orgánoch. 72 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe odpovedá, ze clánok 11 ods. 2 zákona c. 21/92 (pozri bod 56 vyssie) jednoducho potvrdzuje uplatnitelnost na RTP vseobecne záväzného predpisu, clánku 1 Decreto-Lei no 404/90 z 21. decembra 1990 (portugalský zákonný dekrét c. 404/90) (Diário da República I, cast I, c. 293, z 21. decembra 1990, dalej len "zákonný dekrét c. 404/90") o schválení systému oslobodenia od dane z prevodu ("systém isençăo de sisa") podnikov, ktoré pristúpia k spolupráci alebo ku koncentrácii (pozri tiez odôvodnenie c. 130 napadnutého rozhodnutia). 73 Komisia namieta, ze oslobodenie poskytnuté clánkom 11 ods. 2 zákona c. 21/92 by bolo "vseobecné" v zmysle casovo trvalého oslobodenia. Tvrdí, ze RTP pri viacerých prílezitostiach platilo dane, notárske a registracné poplatky viazuce sa na zmeny, ku ktorým doslo po zmene jej právnej formy na akciovú spolocnost (pozri tiez odôvodnenie c. 126 napadnutého rozhodnutia). 74 Súd prvého stupna zdôraznuje, ze tvrdenie Komisie spocíva predovsetkým v tom, ze clánok 11 ods. 2 zákona c. 21/92 je len uplatnením vseobecného predpisu na jeden osobitný prípad, a ze teda podmienka osobitosti vyzadovaná clánkom 87 ods. 1 ES na oznacenie za státnu pomoc nie je v prejednávanej veci splnená. 75 Toto tvrdenie Komisie nie je presvedcivé, ak sa odkáze na znenie zákonného dekrétu c. 404/90, ktorého clánky 1 a 2 stanovujú: "Clánok 1 Podnikom, ktoré do 31. decembra 1993 pristúpia k spolupráci alebo ku koncentrácii, mozno priznat oslobodenie od daní z prevodu týkajúcich sa prevodov nehnutelností nevyhnutných pre túto koncentráciu alebo spoluprácu, ako aj od iných poplatkov súvisiacich s uskutocnením týchto transakcií. Clánok 2 1. Na úcely tohto zákonného dekrétu sa pod koncentráciou rozumie: a) splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikov a/alebo spolocností do jednej novej akciovej alebo kapitálovej podielovej spolocnosti [a. s. alebo s. r. o.], ktorá bude zahrnat vsetok majetok uvedených podnikov alebo spolocností; b) vklad celého alebo casti majetku jednej spolocnosti, ku ktorej zániku nemusí dôjst, do druhej spolocnosti prostredníctvom prevodu v jej prospech. 2. Na úcely tohto zákonného dekrétu sa pod spoluprácou rozumie: a) zalozenie zdruzení podnikov podla platnej právnej úpravy, ktorých cielom je poskytovanie spolocných sluzieb, spolocný nákup alebo predaj alebo spolupráca pri nákupe a predaji, specializácia alebo racionalizácia výroby, stúdium trhu, podpora predaja, nadobúdanie alebo odovzdávanie uplatnovaných technických alebo organizacných poznatkov, vývoj nových technológií alebo nových výrobkov, vzdelávanie a zvysovanie odbornosti zamestnancov, vykonanie osobitných prác a poskytnutie osobitných sluzieb a uskutocnenie vsetkých spolocných cielov relevantnej povahy; b) zalozenie neziskových právnických osôb podla súkromného práva prostredníctvom zdruzenia státnych podnikov, státnych akciových spolocností alebo akciových spolocností, v ktorých väcsinu akcií vlastní stát, spolocností a iných právnických osôb podla súkromného práva s cielom, aby vo svojich jednotlivých oblastiach prevádzkovali sluzbu technickej podpory, organizovali informacný systém, podporovali normalizáciu a kvalitu výrobkov a tiez správnu technológiu výrobných procesov, ako aj vo vseobecnosti studovali moznosti dalsieho rozvoja dotknutého odvetvia." 76 Zdá sa vsak, ze tento zákonný dekrét, ktorý sa pri prvej analýze skutocne javí ako vseobecne platná právna norma, sa nijako nevztahuje na prejednávanú vec, konkrétne na zmenu právnej formy verejnoprávnej spolocnosti na akciovú spolocnost. Týka sa prípadu koncentrácie alebo spolupráce dvoch alebo viacerých podnikov. Zalobkyna navyse na pojednávaní v odpovedi na otázku Súdu prvého stupna uviedla, bez toho, aby proti tomu Komisia vázne namietala, ze tento zákonný dekrét nemozno nijako uplatnit na prejednávanú vec. 77 Preto sa nezdá, ze by sa súkromný podnik, ktorý by chcel zmenit svoju právnu formu na akciovú spolocnost, mohol dovolávat tohto predpisu s cielom priznania oslobodenia od daní a správnych poplatkov súvisiacich s touto zmenou. Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie v odôvodnení c. 130 z právnej stránky dostatocným spôsobom nepreukazuje, ze oslobodenie stanovené clánkom 11 ods. 2 zákona c. 21/92 je len osobitným uplatnením vseobecného pravidla na RTP. 78 Aj v tejto súvislosti Súd prvého stupna rovnako ako v prípade konkrétnej výhody dospel k zisteniu, ze Komisia z právnej stránky dostatocne nepreukázala, ze dotknuté opatrenie neposkytuje RTP osobitnú výhodu, a ze preto nie je státnou pomocou. 79 Co sa týka tvrdenia Komisie, ze oslobodenie nie je trvalé (pozri bod 73 vyssie), je pravdepodobne dôvodné, nic vsak nemení na zistení, ze vseobecná povaha tohto oslobodenia sa z právnej stránky dostatocne nepreukázala, a teda nebolo mozné za súcasného stavu dospiet k záveru, ze toto oslobodenie nie je státnou pomocou. 80 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe uvádza tvrdenie, v zmysle ktorého, ak by aj Súd prvého stupna rozhodol, ze RTP mala znásat dane, notárske poplatky, registracné poplatky a poplatky súvisiace s uverejnením oznámení, ktoré sa uplatnujú na súkromné podniky, náklady, ktoré by z toho vyplývali, by bol znásal samotný stát, pricom táto "pomoc" by sa nemohla povazovat za nezákonnú, lebo tieto poplatky, vzhladom na to, ze boli nevyhnutné pre vznik podniku, priamo súvisia so splnením jej úlohy vo verejnom záujme. 81 Ak je pravdivým tvrdenie Komisie, podla ktorého sa zmena právnej formy RTP na akciovú spolocnost uskutocnila z dôvodu, ze portugalská vláda ju povazovala za nevyhnutnú pre riadny výkon úlohy vo verejnom záujme prostredníctvom RTP, je tiez logické, aby v prípade nevyhnutnosti uskutocnenia notárskeho úkonu a bezných formálnych úkonov na úcely takejto zmeny právnej formy a v prípade, ze takáto zmena právnej formy nie je sama osebe pre RTP výhodná, znásal náklady s tým súvisiace v plnom rozsahu stát. 82 Toto tvrdenie Komisie, ktoré nie je uvedené v napadnutom rozhodnutí, vsak nie je podlozené ziadnym dôkazom. Preto nemozno vylúcit, ze portugalská vláda zmenila právnu formu RTP na akciovú spolocnost z iných dôvodov, ako sú dôvody týkajúce sa riadneho výkonu jej úlohy vo verejnom záujme. Samotná Komisia sa vo vyjadrení k zalobe domnieva, ze táto zmena právnej formy nebola nevyhnutná. 83 Za týchto podmienok je potrebné toto posledné uvedené tvrdenie Komisie zamietnut. 84 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa Súd prvého stupna domnieva, ze prvá cast tohto zalobného dôvodu týkajúca sa oslobodenia od daní a poplatkov je právne dôvodná, a preto sa musí prijat. O druhej casti tohto zalobného dôvodu zalozenej na neoznacení úlav z poplatkov za státnu pomoc -- Tvrdenia úcastníkov konania 85 Zalobkyna tvrdí, ze podla clánku 13 ods. 1 písm. f) Lei no 58/90 regime da actividade de televisăo zo 7. septembra 1990 (portugalský zákon c. 58/90 o systéme televíznej cinnosti) (Diário da República, cast I, c. 207, zo 7. septembra 1990, dalej len "zákon c. 58/90") omeskanie pri úhrade poplatku v prospech Portugal Telecom súkromným vysielatelom je dôvodom na zrusenie licencie. Závaznost uplatnovanej sankcie je v rozpore so zhovievavostou uplatnenou v rámci zaobchádzania s RTP. Táto skutocnost odporuje tvrdeniu Komisie, podla ktorého by neexistoval nijaký rozdiel v poplatkoch, ktoré Portugal Telecom ulozil RTP a súkromným vysielatelom, ak by sa za rozhodujúcu skutocnost povazovala maximálna primeraná lehota na uskutocnenie úhrady. Súhlas Portugal Telecom, ktorého väcsinovým akcionárom v rokoch 1991 az 1997 bola Portugalská republika, s oneskorením úhrad poplatku prostredníctvom RTP, je teda státnou pomocou. Uvádzaná skutocnost, na základe ktorej sa Portugal Telecom nevzdal vymáhania svojich pohladávok a úrokov z omeskania, sama osebe nespochybnuje toto posúdenie. 86 V replike zalobkyna zdôraznuje, ze Portugalská republika ovládala Portugal Telecom najmenej do roku 1997 a ze dohody uzavreté medzi Portugal Telecom a RTP sa vztahujú na marec 1996 a december 1997. RTP sa nachádzala v situácii technického konkurzu. 87 Komisia tvrdí, ze tento bod skúmala, zalobkyna vsak konstatuje, ze napadnuté rozhodnutie neodpovedá na otázky, ktoré polozila v rámci správneho konania, týkajúce sa dátumu, ku ktorému sa prípadne zaplatil dlh voci Portugal Telecom, výsky úrokov z omeskania skutocne zaplatených a výsky dlhu RTP voci Portugal Telecom ku dnu podania ziadosti. 88 Skutocnost, ze Autoridade Nacional de Comunicaçőes (portugalský státny telekomunikacný úrad, dalej len "Anacom"), poverený dohladom nad uplatnovaním sadzobných pravidiel pre vysielaciu siet, v roku 2003 rozhodol o znízení poplatku zaplateného televíznymi vysielatelmi Portugal Telecom za rok 2002, nemá nijaký význam na preskúmanie obdobia od roku 1992 do roku 1998. 89 Komisia spochybnuje stanovisko zalobkyne, podla ktorého Portugalská republika vedela o súhlase Portugal Telecom s oneskorením úhrad, a teda údajne s poskytnutím takých platobných podmienok, ktoré boli pre konkurentov RTP nedostupné. 90 Komisia a priori nevylúcila, ze doslo k pouzitiu verejných prostriedkov. Kedze vsak konstatovala absenciu indícií o skutocnej úcasti portugalských orgánov pri prijímaní dohôd týkajúcich sa súhlasu s odlozením úhrad, nemohla dospiet k záveru, ze doslo k pouzitiu takýchto prostriedkov v zmysle clánku 87 ES. 91 Navyse správanie Portugal Telecom pred jeho privatizáciou v roku 1997 a po nej sa nezmenilo. Portugal Telecom aj po svojej privatizácii dalej uzatváral dohody s RTP, v ktorých súhlasil s oneskorením úhrad zo strany RTP. Hlavným dôvodom týchto dohôd bol spor týkajúci sa výsky rocného poplatku, ktorý sa spájal so vzájomnou závislostou týchto dvoch podnikov. Táto skutocnost je okrem toho zdôraznená v rozhodnutí Anacomu prijatom v roku 2003, podla ktorého musel Portugal Telecom podstatne znízit svoje sadzby. To preukazuje, ze správanie Portugal Telecom voci RTP bolo správaním súkromného veritela. 92 Vo svojej duplike Komisia uvádza, ze jej odkaz na rozhodnutie Anacomu prijaté v roku 2003 odôvodnuje len okolnost, ze toto rozhodnutie zdôraznuje skutocnost, ze hlavným dôvodom dohôd medzi RTP a Portugal Telecom, zdá sa, bol spor týkajúci sa výsky rocného poplatku, co predstavuje dalsiu indíciu toho, ze Portugal Telecom sa správal tak, ako by sa správal súkromný veritel v obdobnej situácii. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 93 Na to, aby zvýhodnenie mohlo byt povazované za pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, musí byt na jednej strane priznané priamo alebo nepriamo zo státnych prostriedkov a na druhej strane musí byt pripísatelné státu (rozsudky Súdneho dvora, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 24 a tam citovaná judikatúra; z 22. mája 2003, Freskot, [18]C-355/00, Zb. s. I-5263, bod 81, a z 15. júla 2004, Pearle a i., [19]C-345/02, Zb. s. I-7139, bod 35; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku Súdneho dvora z 3. júla 2003, Belgicko/Komisia, [20]C-457/00, Zb. s. I-6931, [21]s. I-6934, body 67 a 69; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, [22]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 179, a z 5. apríla 2006, Deutsche Bahn/Komisia, [23]T-351/02, Zb. s. II-1047, bod 101). 94 Podla judikatúry nemozno pripísatelnost urcitého opatrenia státu vyvodit výlucne z okolnosti, ze dotknuté opatrenie prijal státny podnik (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, body 51 a 57). 95 Hoci je stát spôsobilý kontrolovat státny podnik a mat rozhodujúci vplyv na jeho cinnosti, skutocný výkon kontroly nemozno totiz automaticky predpokladat. Státny podnik môze konat s väcsou alebo mensou mierou nezávislosti, a to v závislosti od stupna samostatnosti, ktorú mu stát ponechal. Samotná skutocnost, ze státny podnik je pod státnou kontrolou, nestací na pripísanie opatrení prijatých týmto podnikom státu. Je este nevyhnutné skúmat, ci sa státne orgány nejakým spôsobom podielali na prijatí týchto opatrení (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 52). 96 V tomto ohlade nemozno pozadovat, aby sa na základe konkrétneho vysetrovania preukázalo, ze státne orgány konkrétne podnietili státny podnik, aby prijal dotknuté opatrenia pomoci. Na jednej strane totiz vzhladom na to, ze vztahy medzi státom a státnymi podnikmi sú úzke, existuje skutocné riziko, ze státna pomoc sa prostredníctvom nich poskytne málo transparentným spôsobom, v rozpore so systémom státnej pomoci stanoveným Zmluvou (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 53). 97 Na druhej strane by vo vseobecnosti bolo pre tretiu osobu velmi zlozité, práve z dôvodu existencie privilegovaných vztahov medzi státom a státnym podnikom, aby v konkrétnom prípade preukázala, ze k prijatiu opatrení pomoci takýmto podnikom skutocne doslo na príkaz státnych orgánov (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 54). 98 Z týchto dôvodov sa Súdny dvor v bode 55 rozsudku Francúzsko/Komisia, uz citovaného v bode 43 vyssie, domnieva, ze je potrebné pripustit, ze pripísatelnost opatrenia pomoci prijatého státnym podnikom státu mozno vyvodit zo skupiny indícií vyplývajúcich z okolností veci samej a z kontextu, v ktorom bolo toto opatrenie prijaté. V tejto súvislosti Súdny dvor pripomína, ze uz zohladnil skutocnost, ze dotknutá organizácia nemohla prijat napadnuté rozhodnutie bez zohladnenia poziadaviek státnej moci (pozri najmä rozsudok Súdneho dvora z 2. februára 1988, Van der Kooy a i./Komisia, [24]67/85, 68/85 a 70/85, Zb. s. 219, bod 37), a ze okrem prirodzených okolností, ktoré spájajú státne podniky so státom, museli státne podniky, prostredníctvom ktorých doslo k poskytnutiu pomoci, zohladnit usmernenia pochádzajúce od spolocného výboru ministerstiev (rozsudky Súdneho dvora z 21. marca 1991, Taliansko/Komisia, [25]C-303/88, Zb. s. I-1433, body 11 a 12, a [26]C-305/89, Zb. s. I-1603, body 13 a 14). 99 Okrem toho by prípadne mohli byt pre pripísatelnost opatrenia pomoci prijatého státnym podnikom státu relevantné aj iné indície, ako sú predovsetkým jeho zaclenenie do struktúr státnej správy, povaha jeho cinností a ich uskutocnenie na trhu v rámci bezných podmienok hospodárskej sútaze so súkromnými subjektmi, právne postavenie podniku, ktorý sa riadi bud verejným právom, alebo vseobecným právom spolocností, intenzita dozoru vykonávaného státnymi orgánmi nad riadením spolocnosti a akákolvek dalsia indícia, ktorá by v konkrétnom prípade svedcila o úcasti státnych orgánov alebo o tom, ze neexistencia ich úcasti pri prijímaní urcitého opatrenia je nepravdepodobná, zohladniac pritom rozsah tohto opatrenia, jeho obsah alebo podmienky, ktoré zahrna (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 56). 100 Samotnú okolnost, ze státny podnik bol zalozený vo forme akciovej spolocnosti podla vseobecného práva, vsak nemozno ani vzhladom na samostatnost, ktorú mu je táto právna forma schopná poskytnút, povazovat za dostatocnú na to, aby sa vylúcila moznost pripísania opatrenia pomoci státu. Existencia kontroly a skutocné moznosti vykonávania rozhodujúceho vplyvu, ktoré so sebou v praxi prinása, bránia tomu, aby sa naraz vylúcila akákolvek pripísatelnost opatrenia prijatého takouto spolocnostou státu a v dôsledku toho riziko obchádzania pravidiel Zmluvy týkajúcich sa státnej pomoci, a to napriek relevantnosti právnej formy státneho podniku ako takej, ktorá je jednou z indícií umoznujúcich v jednotlivých prípadoch preukázanie úcasti ci neúcasti státu (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 43 vyssie, bod 57 a tam citovaná judikatúra). 101 Komisia sa vsak v prejednávanej veci aj po tom, ako uviedla, ze minimálne do prvej polovice roka 1997 bola Portugalská republika schopná kontrolovat Portugal Telecom (odôvodnenie c. 109 napadnutého rozhodnutia), domnievala, ze nic nenasvedcuje úcasti portugalských státnych orgánov na rozhodnutí o poskytnutí úlav z poplatkov (odôvodnenie c. 116 napadnutého rozhodnutia). 102 Komisia v tomto kontexte zdôraznila, ze úprava týkajúca sa sadzieb a sluzieb ponúkaných Portugal Telecom nerozlisovala medzi súkromnými televíznymi vysielatelmi a verejnoprávnym vysielatelom a ze Portugal Telecom nebol povinný v rámci povinnosti poskytovania vseobecnej sluzby poskytnút sluzbu vyuzitia siete RTP (odôvodnenie c. 111 napadnutého rozhodnutia). 103 Zdôraznila, ze Portugal Telecom, ktorý je akciovou spolocnostou podla súkromného práva, nebol zaclenený do struktúr státnej správy (odôvodnenie c. 113 napadnutého rozhodnutia). 104 Konstatovala, ze v odpovedi na jej otázku portugalské orgány výslovne vyhlásili, ze sa ani priamo, ani nepriamo nepodielali na poskytnutí úlav z poplatkov. Okrem toho ziadna tretia osoba neposkytla nijaké informácie o takejto úcasti státu (odôvodnenie c. 114 napadnutého rozhodnutia). 105 Nakoniec Komisia na jednej strane tvrdí, ze správanie Portugal Telecom sa od druhej polovice roka 1997 nezmenilo, lebo pokracoval v uzatváraní dohôd s RTP o úlavách z poplatkov, a na druhej strane upresnila, ze hlavným dôvodom týchto dohôd bol spor týkajúci sa výsky uvedeného poplatku. To potvrdzuje aj rozhodnutie Anacomu prijaté v roku 2003 (odôvodnenie c. 115 napadnutého rozhodnutia). 106 Súd prvého stupna konstatuje, ze námietky, ktoré predkladá zalobkyna proti úvahám a skutocnostiam uvedeným Komisiou v napadnutom rozhodnutí, sú obmedzené. 107 Co sa týka tvrdenia zalobkyne, podla ktorého je Portugal Telecom kontrolovaný Portugalskou republikou ako väcsinovým akcionárom, ide síce o nespornú skutocnost v rámci sporu, ale vzhladom na judikatúru uvedenú vyssie nepostacuje na to, aby sa sporné opatrenie pripísalo státu. 108 Zalobkyna tvrdí, ze zákon porusuje zásadu rovnosti medzi súkromnými vysielatelmi a verejnoprávnym vysielatelom v súvislosti so sankciou za omeskanie pri úhrade poplatku. Výlucne vo vztahu k súkromným vysielatelom mohlo totiz v prípade oneskorenia pri úhrade poplatkov dôjst k zruseniu licencie. 109 Súd prvého stupna konstatuje, ze hoci sa clánok 13 ods. 1 písm. f) zákona c. 58/90, ako tvrdí zalobkyna, týkal výlucne súkromných vysielatelov, túto skutocnost nemozno povazovat za indíciu úcasti Portugalskej republiky na poskytnutí úlavy z poplatkov RTP. Komisia v tejto súvislosti tvrdí, bez toho, aby zalobkyna namietala, ze Portugal Telecom v kazdom prípade nebol nijako povinný poskytnút vysielaciu sluzbu RTP v rámci povinnosti poskytnutia vseobecnej sluzby. Inými slovami, hoci zákon formálne upravil zrusenie licencie v prípade omeskania pri úhrade poplatkov výlucne vo vztahu k súkromným vysielatelom, nic nezakazovalo Portugal Telecom, aby prerusil alebo pozastavil poskytovanie svojich sluzieb RTP, ak by doslo k takémuto prípadu. 110 Súd prvého stupna nakoniec konstatuje, ze neodporuje posúdeniu Komisie, podla ktorého boli úlavy z poplatkov predovsetkým dôsledkom sporu medzi RTP a Portugal Telecom týkajúceho sa výsky poplatku. Zalobkyna vsak okrem toho tvrdí, ze rozhodnutie prijaté Anacomom v roku 2003 je pre prejednávanú vec irelevantné. Táto námietka, ktorá koniec koncov nespochybnuje posúdenie Komisie, vsak nie je relevantná. Nic totiz Komisii nezakazuje, aby sa odvolala na toto rozhodnutie z roku 2003 ako na síce vzdialenú, no napriek tomu relevantnú skutocnost na podporu svojho posúdenia, podla ktorého bol dôvodom úlav z poplatkov spor medzi RTP a Portugal Telecom týkajúci sa sadzieb. 111 Co sa týka tvrdenia zalobkyne, podla ktorého údajná skutocnost, ze Portugal Telecom sa nevzdal zaplatenia dlhu a úrokov z omeskania, sama osebe nestací na neoznacenie za státnu pomoc, je nutné konstatovat, ze sa netýka otázky pripísatelnosti sporného opatrenia státu, ale otázky, ci doslo k pouzitiu státnych zdrojov. Táto otázka vsak nie je predmetom diskusie, lebo Komisia v odôvodnení c. 107 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze sa v podstate domnieva, ze mohlo dôjst k pouzitiu státnych prostriedkov. 112 Co sa týka odkazu zalobkyne na skutocnost, ze RTP sa nachádzala v technickom konkurze, odkaz, ktorý mozno pochopit ako tvrdenie, ze Portugal Telecom poskytol RTP úlavy z poplatkov len z dôvodu zásahu zo strany Portugalskej republiky, sám osebe nijako nevyvracia tvrdenie Komisie, podla ktorého mozno úlavy z poplatkov vysvetlit existenciou sporu o sadzbách medzi RTP a Portugal Telecom. 113 Za týchto podmienok sa Súd prvého stupna domnieva, ze zalobkyni sa nepodarilo spochybnit posúdenie Komisie uvedené v napadnutom rozhodnutí, podla ktorého jej ziadna indícia neumoznuje dospiet k záveru, ze poskytnutie úlav z poplatkov mozno pripísat Portugalskej republike. 114 Preto je potrebné túto cast zalobného dôvodu zamietnut. O tretej casti tohto zalobného dôvodu zalozenej na neoznacení emisie dlhopisov v roku 1994 za státnu pomoc -- Tvrdenia úcastníkov konania 115 Zalobkyna spochybnuje, ze domnienka Komisie, podla ktorej sa v oznámení o emisii dlhopisov v roku 1994 uviedlo, ze RTP rucí za vyplatenie pôzicky svojimi príjmami, umoznila tejto institúcii dospiet k zisteniu, ze nedoslo k státnej pomoci. 116 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze financná situácia RTP sa v roku 1994 velmi zhorsila. Emisia dlhopisov v roku 1994 mohla byt na trhu prijatá výlucne z dôvodu, ze celé jej základné imanie vlastnil stát a bolo mozné sa domnievat, ze stát nedopustí, aby jeho podnik vstúpil do konkurzu. Táto skutocnost mala byt nálezite zohladnená pri posúdení dotknutého opatrenia. 117 Zalobkyna v replike cituje správu Tribunal de Contas, z ktorej vyplýva, ze úroven bankového zadlzenia RTP mozno vysvetlit skutocnostou, ze RTP je státnym podnikom povereným televíznym vysielaním vo verejnom záujme, ktorému stát pravidelne poskytuje financnú podporu, co je dostatocnou zárukou pre veritelov RTP. 118 Komisia sa domnieva, ze stanovisko zalobkyne je nesprávne. Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnení c. 121) vysvetlila, preco sa domnieva, ze emisia dlhopisov v roku 1994 nebola státnou pomocou. Nedoslo totiz k formálnemu poskytnutiu ziadnej záruky, co pripústa aj zalobkyna. RTP samotná rucila za vyrovnanie dlhu. RTP bola v danom období akciovou spolocnostou, a teda nemala také postavenie, z ktorého by nepriamo vyplývala státna záruka. 119 V dôsledku toho sa Komisia domnieva, ze emisia dlhopisov v roku 1994 sa uskutocnila za trhových podmienok a ze stát sa príjmov nevzdal. Nakoniec skutocnost, ze RTP vlastnil stát, nijako nemení toto zistenie vzhladom na neutralitu Zmluvy vo vztahu k verejnému ci súkromnému vlastníctvu dotknutého podniku. 120 Komisia tvrdí, ze správa Tribunal de Contas je neprípustná, lebo nebola predlozená v rámci zaloby, a poznamenáva, ze zo samotnej citácie tejto správy, na ktorú odkazuje zalobkyna, vyplýva, ze Portugalská republika neposkytla nijakú záruku. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 121 V odôvodnení c. 121 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze neprijala ziadne informácie, ktoré by potvrdzovali, ze emisiu dlhopisov v roku 1994 sprevádzala nejaká státna záruka. V súlade s prospektom k tejto emisii dlhopisov samotná RTP rucila za splatenie dlhu. RTP nemala také právne postavenie, z ktorého by implicitne vyplývala státna záruka. 122 Je nesporné, ze RTP bola v case emisie dlhopisov v roku 1994 akciovou spolocnostou. Vzhladom na túto formu spolocnosti Portugalská republika ako vlastník RTP nepodliehala povinnosti neobmedzeného splatenia dlhov tejto spolocnosti. 123 Takisto je nesporné, ze prospekt emisie dlhopisov v roku 1994 neobsahuje ziadne ustanovenie o státnej záruke. 124 Zalobkyna vsak uvádza, ze zo skutocnosti, ze stát bol 100 %-ným akcionárom RTP, vyplýva existencia implicitnej státnej záruky, ktorou ako jedinou mozno vysvetlit, ze sa tejto spolocnosti napriek jej zlej financnej situácii podarilo uviest emisiu dlhopisov v roku 1994 na trh. 125 V kazdom prípade si netreba mýlit otázku a pýtat sa, ci stát poskytol záruku výslovne, alebo implicitne, pretoze jedinou relevantnou otázkou v tejto veci je to, ako trh reagoval na skutocnost, ze vydavatel dlhopisov nebol ktorýkolvek zo súkromných vysielatelov, ale RTP. 126 Skutocnost, ze trh prijal emisiu dlhopisov v roku 1994 preto, lebo sa podla názoru zalobkyne domnieval, ze stát de facto rucí za ich vyplatenie, neumoznuje dospiet k záveru, ze doslo k státnej pomoci, pretoze je nesporné, ze stát neposkytol záruku ani výslovne, ani implicitne. Existenciu státnej záruky by totiz umoznili preukázat výlucne objektívne zistenia vedúce k záveru, ze stát v prípade platobnej neschopnosti RTP je právne povinný vyplatit túto emisiu. 127 Zo spisu ani z podaní zalobkyne vsak nevyplýva, ze by Portugalská republika mala takúto povinnost. 128 Co sa týka správy Tribunal de Contas predlozenej v replike, táto správa, ako sa konstatuje v bodoch 186 az 193 nizsie, je pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia irelevantná. 129 Kedze teda zalobkyna neuviedla vo svojich podaniach ziadnu skutocnost, ktorá by mohla spochybnit posúdenie Komisie vyjadrené v odôvodnení c. 121 napadnutého rozhodnutia, treba výhradu zalobkyne týkajúcu sa emisie dlhopisov v roku 1994 zamietnut. Závery k tretiemu zalobnému dôvodu 130 Vzhladom na predchádzajúce úvahy je potrebné ciastocne vyhoviet tomuto zalobnému dôvodu a zrusit clánok 2 napadnutého rozhodnutia v casti, kde stanovuje, ze oslobodenie od daní, notárskych a registracných poplatkov nie je státnou pomocou. 131 V zostávajúcej casti, cize v casti týkajúcej sa úlav z poplatkov a emisie dlhopisov v roku 1994, sa vsak tento zalobný dôvod zamieta. 132 Teraz je potrebné preskúmat druhé hlavné spochybnenie uvedené v bode 33 vyssie, a teda stvrtý dôvod na zrusenie rozhodnutia. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení podmienok uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES 133 Tento zalobný dôvod sa delí na dve casti. V prvej casti sa zalobkyna domnieva, ze pridelenie televízneho vysielania vo verejnom záujme Portugalskou republikou RTP bez verejného obstarávania zabránilo poskytnutiu výnimky podla clánku 86 ods. 2 ES. V druhej casti zalobkyna tvrdí, ze údajne doslo k poruseniu clánku 86 ods. 2 ES, ktoré vyplýva z toho, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí porusila kritériá uplatnenia tohto ustanovenia, tak ako sú definované v oznámení o vysielaní vo verejnom záujme. O prvej casti zalozenej na pridelení televízneho vysielania vo verejnom záujme RTP bez verejného obstarávania -- Tvrdenia úcastníkov konania 134 Zalobkyna po tom, ako uviedla, ze verejnoprávne televízne vysielanie nebolo pridelené RTP na základe sútaze, vytýka Komisii, ze neskúmala zákonnost tohto pridelenia. Domnieva sa, ze ak by Komisia pristúpila k takémuto skúmaniu, musela by dospiet k záveru, ze toto pridelenie nerespektovalo poziadavky práva Spolocenstva, a preto financie poskytnuté RTP nemôzu spadat pod ziadnu výnimku podla clánku 86 ods. 2 ES. Odkazuje na výkladové oznámenie Komisie o koncesiách v práve Spolocenstva ([27]Ú. v. ES C 121, 2000, s. 2, dalej len "oznámenie o koncesiách") a na výklad rozsudku Súdneho dvora zo 7. decembra 2000, Telaustria a Telefonadress ([28]C-324/98, Zb. s. I-10745), ktorý Komisia poskytla vo svojej XXXI. správe o politike hospodárskej sútaze [SEC(2002) 462 v konecnom znení]. Zalobkyna sa tiez odvoláva na rozsudok Súdneho dvora z 18. novembra 1999, Teckal ([29]C-107/98, Zb. s. I-8121). 135 Zalobkyna v replike v podstate tvrdí, ze stvrtá z podmienok uvedených v bodoch 88 az 93 rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([30]C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "stvrtá podmienka Altmark"), vzhladom na neexistenciu verejného obstarávania ukladá Komisii povinnost overit, ci úroven kompenzácie poskytnutej RTP bola urcená na základe kritéria priemerného dobre spravovaného a primerane vybaveného podniku. 136 Komisia tvrdí, ze v prípade pridelenia úlohy televízneho vysielania vo verejnom záujme RTP ide o otázku, ktorá nikdy nevznikla v rámci konania vo veci formálneho zistovania, odlisujúcu sa od otázky zlucitelnosti kompenzácií poskytnutých tomuto podniku s pravidlami týkajúcimi sa státnej pomoci. 137 Ani z ustanovení clánku 86 ods. 2 ES, ani z judikatúry vsak v nijakom prípade nevyplýva, ze clenské státy sú povinné pri výbere podnikov poverovaných výkonom sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ") dodrziavat urcité postupy. 138 V kazdom prípade, co sa týka SVHZ spocívajúcej vo vysielaní, právo Spolocenstva nevyzaduje otvorené a sútazné postupy, ktoré sa vo vseobecnosti bezne pozadujú pri koncesných zmluvách na sluzby vo verejnom záujme. 139 Odkazy zalobkyne na rezimy uplatnujúce sa na bezné koncesie a na judikatúru Súdneho dvora sú preto irelevantné. 140 Co sa týka stvrtej podmienky Altmark, zalobkyna si mýli jej úlohu. Táto podmienka sa týka otázky, ci je opatrenie státnou pomocou, a nie otázky, ci mozno na toto opatrenie uplatnit výnimku stanovenú clánkom 86 ods. 2 ES. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 141 Najskôr, co sa týka úvodnej pripomienky Komisie, podla ktorej otázka podmienok pridelenia SVHZ spocívajúcej v televíznom vysielaní RTP po prvýkrát vznikla pre súdom Spolocenstva, je potrebné pripomenút, ze hoci si osoba dotknutá konaním v oblasti státnej pomoci nemôze uplatnovat pred súdom Spolocenstva tvrdenia týkajúce sa skutkových okolností neznámych Komisii a neoznacených v priebehu tohto konania, nic naopak nebráni tomu, aby si osoba ako v prejednávanej veci uplatnila proti konecnému rozhodnutiu taký zalobný dôvod, ktorý nebol uplatnený v stádiu správneho konania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Kneissl Dachstein/Komisia, [31]T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 102 a tam citovanú judikatúru; zo 16. septembra 2004, Valmont/Komisia, [32]T-274/01, Zb. s. II-3145, bod 102, a z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, [33]T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, bod 68). 142 Stanovisko Komisie zalozené na novosti tvrdenia zalobkyne teda neumoznuje toto tvrdenie zamietnut. 143 Súd prvého stupna sa vsak rovnako ako Komisia domnieva, ze toto tvrdenie neumoznuje spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. 144 Ako to bolo pripomenuté v bode 29 oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme, priznanie výnimky zo zákazu státnej pomoci stanovenej v clánku 86 ods. 2 ES si podla judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1991, Merci Convenzionali Porto di Genova, [34]C-179/90, Zb. s. I-5889, bod 26; rozsudky Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, [35]T-106/95, Zb. s. II-229, body 173 a 178, a z 13. júna 2000, EPAC/Komisia, [36]T-204/97 a T-270/97, Zb. s. II-2267, body 125 a 126) vyzaduje splnenie troch podmienok: po prvé dotknutá sluzba musí byt SVHZ a ako taká musí byt jasne definovaná clenským státom; po druhé dotknutý podnik musí byt výslovne poverený clenským státom poskytovaním tejto SVHZ; po tretie uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze obsiahnutých v Zmluve, cize v prejednávanej veci uplatnenie zákazu státnej pomoci, by muselo bránit vykonávaniu osobitných úloh zadaných podniku, pricom výnimka z takýchto pravidiel nesmie ovplyvnit rozvoj obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva. 145 Clánok 86 ods. 2 ES neobsahuje medzi podmienkami svojho uplatnenia takú poziadavku, podla ktorej by clenský stát musel dodrzat urcitý postup verejného obstarávania pri zadávaní SVHZ. Súd prvého stupna v rozsudku z 15. júna 2005, Olsen/Komisia ([37]T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 239), navyse výslovne zdôraznil, ze ani z clánku 86 ods. 2 ES, ani z judikatúry týkajúcej sa tohto ustanovenia nevyplýva, ze by SVHZ mohli byt prevádzkovatelovi zverené výlucne na základe verejného obstarávania. 146 Vzhladom na predchádzajúce úvahy výhrada zalobkyne zalozená na tom, ze Komisia mala v rámci svojho setrenia podla clánku 86 ods. 2 ES overit, ci SVHZ spocívajúca v televíznom vysielaní mala byt zadaná RTP na základe verejného obstarávania, sa musí zamietnut. 147 Z uvedeného záveru, podla ktorého Komisia nemala v rámci svojho setrenia podla clánku 86 ods. 2 ES povinnost skúmat, ci k zadaniu SVHZ spocívajúcej v televíznom vysielaní RTP doslo v rámci verejného obstarávania, tiez vyplýva, ze aj za predpokladu, ze SVHZ spocívajúca v televíznom vysielaní mala byt z iných dôvodov, ako sú dôvody uvedené zalobkynou a pripomenuté vyssie v posledných dvoch vetách bodu 134, predmetom takého verejného obstarávania, neexistencia takého verejného obstarávania mohla v kazdom prípade odôvodnit zacatie konania o nesplnení si povinnosti podla clánku 226 ES proti Portugalskej republike, ktoré mohlo prípadne donútit tento clenský stát ukoncit takéto priame zadávanie a uskutocnit verejné obstarávanie. Dôsledkom neexistencie verejného obstarávania vsak na druhej strane nemôze byt to, ze státne financovanie povinností vo verejnom záujme poskytovatela SVHZ by sa malo napriek tomu, ze podmienky vymedzenia SVHZ, poverenia a priemernosti boli dodrzané, povazovat za pomoc nezlucitelnú so spolocným trhom. 148 Súd prvého stupna sa vsak v kazdom prípade domnieva, ze Portugalská republika nebola, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, na základe dôvodov pripomenutých v posledných dvoch vetách bodu 134 vyssie nijako povinná uskutocnit verejné obstarávanie, ktoré by predchádzalo zadaniu SVHZ spocívajúcej v televíznom vysielaní RTP. 149 Zalobkyna v tomto ohlade odkazuje najskôr na oznámenie o koncesiách (bod 134 vyssie). Aj ked sú zmluvy vo verejnom záujme uzavreté medzi Portugalskou republikou a RTP nazvané "koncesiami", nezdá sa, pricom zalobkyna v tomto ohlade neuvádza ziadne skutocnosti, ze by RTP bola koncesionárom v zmysle tohto oznámenia (pozri najmä bod 2.2 siesty odsek a bod 2.4 tretí odsek oznámenia o koncesiách), cize ze by poberala príjmy z prevádzky (ako televízia, ktorá vysiela pre svojich predplatitelov), a teda znásala prevádzkové riziká. 150 Právne naopak, zdá sa, ze RTP je verejnoprávnym televíznym vysielatelom, ktorý vysiela programy v prospech a pre vsetkých obyvatelov a ktorého náklady vo verejnom záujme znása stát. 151 Okrem toho, ak by aj RTP bola koncesionárom v zmysle oznámenia o koncesiách, je potrebné zdôraznit, ze hoci toto oznámenie uvádza, ze "v zásade upravuje vztahy medzi státnymi orgánmi a státnymi podnikmi poverenými úlohami vo vseobecnom hospodárskom záujme" (bod 2.4 ôsmy odsek oznámenia o koncesiách), tak výslovne upresnuje, ze "v audiovizuálnej oblasti je potrebné zohladnit [Amsterdamský protokol]" (poznámka 29 k bodu 2.4 ôsmemu odseku oznámenia o koncesiách). Oznámenie o koncesiách týmto uznáva osobitost vysielania vo verejnom záujme a stanovuje výnimku pre túto oblast. 152 Nakoniec je potrebné poznamenat, ze podla oznámenia o koncesiách koncesie "podliehajú pravidlám a zásadám Zmluvy v rozsahu, v ktorom... je ich predmetom výkon hospodárskej cinnosti" (bod 2.4 prvý odsek). V dalsej casti oznámenie o koncesiách uvádza, ze "sa nevztahuje na úkony... týkajúce sa cinností, ktoré nemajú hospodársku povahu, ako je povinná skolská dochádzka alebo sociálne zabezpecenie" (bod 2.4 piaty odsek druhá zarázka). 153 Ak je aj pravda, ze vysielanie vo verejnom záujme sa povazuje za SVHZ, a nie za sluzbu vseobecného záujmu nehospodárskej povahy, napriek tomu je potrebné uviest, ze takéto oznacenie za SVHZ sa vysvetluje skôr dosahom, ktorý vysielanie vo verejnom záujme de facto má na dané odvetvie vysielania, ktoré je konkurencné a obchodné, ako domnelým obchodným rozmerom vysielania vo verejnom záujme. Z Amsterdamského protokolu jasne vyplýva, ze vysielanie vo verejnom záujme je "priamo spojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami kazdej spolocnosti". V tom istom smere rezolúcia Rady a clenských státov z 25. januára 1999 o vysielaní vo verejnom záujme ([38]Ú. v. ES C 30, s. 1) zdôraznuje, ze táto sluzba vo verejnom záujme "vzhladom na jej kultúrne, sociálne a demokratické funkcie, ktoré vykonáva pre spolocné dobro, má zásadný význam na zabezpecenie demokracie, plurality, sociálnej súdrznosti, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti [a] musí byt schopná nadalej poskytovat sirokú skálu programov... spolocnosti ako celku" (odôvodnenie B bod 7 rezolúcie). 154 Táto osobitost vysielania vo verejnom záujme je navyse základom slobody, ktorú Amsterdamský protokol priznáva clenským státom pri zadávaní SVHZ spocívajúcej vo vysielaní. Vysvetluje a odôvodnuje skutocnost, ze od clenského státu nemozno pozadovat, aby pri zadávaní tejto SVHZ pouzil verejné obstarávanie, o to menej, ak sa rozhodne zabezpecit túto sluzbu vo verejnom záujme sám prostredníctvom ním vlastnenej spolocnosti, ako je to v prejednávanej veci. 155 Na základe rovnakých úvah sa potom zdajú byt irelevantné aj odkazy zalobkyne na XXXI. správu o politike hospodárskej sútaze a výklad rozsudku Telaustria a Telefonadress, uz citovaného v bode 134 vyssie, ako aj rozsudku Teckal, uz citovaného v bode 134 vyssie, prostredníctvom Komisie. Týmito odkazmi, ktoré sa týkajú cinností úplne sa odlisujúcich od vysielania vo verejnom záujme, zalobkyna totiz opätovne opomína osobitosti vlastné odvetviu vysielania a osobitným cielom sledovaným clenskými státmi v prípadoch, ked vymedzujú a zabezpecujú vysielanie vo verejnom záujme. 156 Zo vsetkých prechádzajúcich úvah vyplýva, ze nielenze Komisia nemusela na úcely poskytnutia výnimky podla clánku 86 ods. 2 ES skúmat, ci poskytovanie SVHZ spocívajúcej v televíznom vysielaní bolo zadané na základe verejného obstarávania (bod 146 vyssie), ale ze ani Portugalská republika v ziadnom prípade nemusela pouzit verejné obstarávanie. 157 Co sa týka výhrady zalobkyne zalozenej na stvrtej podmienke Altmark (bod 135 vyssie), treba zdôraznit, ze na základe clánku 113 rokovacieho poriadku Súd prvého stupna môze kedykolvek aj bez návrhu rozhodnút o prekázke konania z dôvodu verejného záujmu. Z tohto dôvodu sa podla clánku 48 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku musia vyhlásit za neprípustné dôvody uvedené po prvýkrát v replike, pokial nie sú zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania (rozsudky Súdu prvého stupna z 28. novembra 2002, Scan Office Design/Komisia, [39]T-40/01, Zb. s. II-5043, bod 96, a z 27. septembra 2005, Common Market Fertilizers/Komisia, [40]T-134/03 a T-135/03, Zb. s. II-3923, bod 51). Dôvod alebo tvrdenie, ktoré predstavuje doplnenie dôvodu uvedeného uz predtým v zalobe, vsak musia byt vyhlásené za prípustné (rozsudok Súdneho dvora z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, [41]C-412/05 P, Zb. s. I-3569, body 38 az 40; rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. marca 2007, Aluminium Silicon Mill Products/Rada, [42]T-107/04, Zb. s. II-669, bod 60 a tam citovaná judikatúra). 158 Súd prvého stupna konstatuje, ze táto výhrada bola predlozená az v replike (body 14 az 22), pricom sa nezakladala na právnych a skutkových okolnostiach, ktoré by vysli najavo az v priebehu konania na Súde prvého stupna. Skutocnost, ze Komisia v tomto ohlade z vlastnej iniciatívy uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe (najmä v bode 37) stvrtú podmienku Altmark, s cielom vyvrátit zalobné tvrdenie zalozené na nevyhnutnosti verejného obstarávania pre zadanie dotknutej SVHZ, neznamená, ze by v priebehu konania vysla najavo nová skutková alebo právna okolnost v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode, ktorá by umoznila zalobkyni uzitocne uviest v replike túto výhradu. 159 Súd prvého stupna okrem toho zdôraznuje, ze táto výhrada tým, ze odkazuje na povinnost Komisie overit, ci úroven nevyhnutnej kompenzácie bola stanovená na základe analýzy nákladov, ktoré by priemerný riadne spravovaný a primerane vybavený podnik vynalozil na splnenie povinností vo verejnom záujme, nepredstavuje doplnenie dôvodu uvedeného v zalobe. Zalobkyna sa totiz v zalobe obmedzila, bez akéhokolvek odkazu na stvrtú podmienku Altmark, na kritiku neexistencie verejného obstarávania pri zadávaní SVHZ spocívajúcej v televíznom vysielaní RTP (pozri body 175 az 183 zaloby) a nijako neuviedla výhradu, o ktorú teraz ide, pricom táto výhrada je úplne odlisná, a podla ktorej, kedze sa neuskutocnilo verejné obstarávanie, mala Komisia pred priznaním výnimky podla clánku 86 ods. 2 ES overit, podla zalobkyne v súlade so stvrtou podmienkou Altmark, ze výska kompenzácií priznaných RTP bola na úrovni potrieb priemerného riadne spravovaného a primerane vybaveného podniku. 160 Z toho vyplýva, ze výhrada zalobkyne zalozená na stvrtej podmienke Altmark je neprípustná. 161 Z uvedených úvah vyplýva, ze prvú cast tohto zalobného dôvodu je potrebné zamietnut. O druhej casti tohto zalobného dôvodu zalozenej na porusení podmienok uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES -- Tvrdenia úcastníkov konania 162 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nedodrzala kritériá na uplatnenie clánku 86 ods. 2 ES, ako sú pripomenuté v oznámení o vysielaní vo verejnom záujme, podla ktorých po prvé stát musí vymedzit úlohy vo verejnom záujme zverené dotknutému podniku, po druhé musí dôjst k skutocnému poskytnutiu sluzby, po tretie skutocné poskytnutie sluzby, ktoré je predmetom zmluvy, musí podliehat nezávislej kontrole a po stvrté financné kompenzácie udelené státom musia respektovat zásady transparentnosti a primeranosti. 163 Co sa týka prvého z týchto kritérií, ak stát tak ako v prejednávanej veci rozhodne o pridelení sluzby vo verejnom záujme podniku, ktorý zároven vykonáva obchodné cinnosti v rámci sútaze s inými prevádzkovatelmi, nemôze si zvolit "extenzívnu" definíciu pojmu sluzby vo verejnom záujme. Takáto definícia by totiz neumoznovala jasne rozlísit medzi cinnostou v rámci sútaze a cinnostou vo verejnom záujme a znemoznovala jednak kontrolu skutocného poskytnutia sluzby vo verejnom záujme, jednak rozdelenie nákladov znásaných spolocnostou medzi jej obchodné cinnosti a cinnosti vo verejnom záujme. Portugalská republika jasne, transparentne a kontrolovatelne nedefinovala úlohu vo verejnom záujme zverenú RTP a prostriedky pridelené na jej financovanie. 164 Táto kritika nie je nepodlozená. Vychádza konkrétne z neúcinnosti kontrolných mechanizmov. Medzi kontrolnými mechanizmami opísanými v odôvodneniach c. 56 az 59 napadnutého rozhodnutia, jedinými, ktoré príslusné orgány Portugalskej republiky a RTP uskutocnili, boli mechanizmy uskutocnené kontrolnou radou zlozenou zo zástupcov verejnosti a z externých audítorov. 165 Komisia v napadnutom rozhodnutí nielenze vôbec neodkázala na uskutocnenie nezávislých kontrol, ale sa ani nesnazila zistovat, ci k takýmto kontrolám v skutocnosti doslo. Komisia vsak je povinná nielen oboznámit sa s teoreticky predpokladanými mechanizmami, ale aj overit ich skutocné uplatnenie. 166 Hoci Komisia na tento úcel disponovala vsetkými vysetrovacími právomocami, vôbec sa nechopila iniciatívy a nevyhovela ziadnej z opakovaných ziadostí zalobkyne smerujúcich k získaniu zmluvne dohodnutých externých audítorských správ od portugalských orgánov alebo k zisteniu, ze takéto správy neexistujú. Informácie, ktoré zalobkyna získala vlastnými prostriedkami, odhalujú, ze v období rokov 1992 az 1997 sa v RTP nevykonal nijaký nezávislý audit. Na druhej strane prístupné informácie týkajúce sa externého zmluvne dohodnutého auditu uskutocneného v roku 1998 odhalujú závazné nedostatky. 167 Okrem toho, co sa týka kritéria zalozeného na poziadavke skutocného poskytnutia sluzby vo verejnom záujme, ani toto kritérium Komisia nerespektovala. Napadnuté rozhodnutie totiz nie je podlozené ziadnym písomným dôkazom, ze RTP by skutocne uskutocnila úlohy vo verejnom záujme, ktoré jej boli zverené. Okrem toho v období rokov 1992 az 1997 sa neuskutocnil nijaký nezávislý audit a zmluvne dohodnutá externá audítorská správa za rok 1998 odhalila mnohé nedostatky v poskytovaní sluzby vo verejnom záujme prostredníctvom RTP. 168 Kedze sa teda nedodrzali kritériá uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES, ako ich vymedzila samotná Komisia, musí sa napadnuté rozhodnutie zrusit. 169 Zalobkyna dalej uvádza, ze oznámenie o vysielaní vo verejnom záujme zakazuje konstatovat, ak sú kontrolné mechanizmy splnenia povinností vo verejnom záujme nefunkcné, ze sluzba vo verejnom záujme sa skutocne poskytla. Okrem toho, ak je kontrola funkcná a príslusné orgány sa domnievajú, ze sluzba vo verejnom záujme sa neposkytla alebo ze urcité náklady sa na túto sluzbu nevztahujú, Komisia nemôze odmietat takúto kontrolu a domnievat sa, ako to urobila v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení odporcu, ze v konecnom dôsledku sa vsetka cinnost týkala sluzby vo verejnom záujme a ze vsetky náklady vynalozené podnikom vyplývali z jeho úlohy vo verejnom záujme. 170 Bolo by vhodné vrátit sa k správe Tribunal de Contas prijatej viac ako rok pred napadnutým rozhodnutím, ktorej obsah bol Portugalskej republike a RTP zjavne známy a musel byt tiez známy Komisii. Komisia totiz vzhladom na dlzku vysetrovania RTP, ako aj na povinnost lojálnej spolupráce clenských státov voci institúciám Spolocenstva nemohla opomenút, ze Tribunal de Contas viedol hlbkové setrenie, a ignorovat existenciu tejto správy. 171 Táto správa potvrdzuje zmluvne dohodnutú externú audítorskú správu za rok 1998, ako aj znenie zaloby týkajúce sa chýb, ktorých sa Komisia dopustila pri analýze nákladov vynalozených RTP na poskytnutie sluzby vo verejnom záujme. Potvrdzuje tiez tvrdenia zalobkyne týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia Komisie v prípade posúdenia podmienok uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES, najmä v súvislosti s neúcinnostou kontrolných mechanizmov. Nakoniec tiez potvrdzuje, ze RTP neposkytla ocakávanú sluzbu. Vzhladom na kritériá oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme teda "Komisia nebola schopná vykonávat svoje úlohy na základe clánku 86 ods. 2 [ES] a z tohto dôvodu... nemohla poskytovat ziadnu výnimku na základe uvedeného ustanovenia" (bod 43 oznámenia). 172 Podla zalobkyne Komisia nemohla nebyt oboznámená so správou Tribunal de Contas, z ktorej jasne vyplývalo, ze podmienky uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES neboli splnené. Komisia nemohla skontrolovat spôsob, akým RTP zabezpecuje sluzbu vo verejnom záujme na základe rocných úctovných uzávierok vyhotovených audítorom alebo na základe úctovných správ. Úlohou audítora navyse nie je overovat, ci urcený podnik zabezpecuje, alebo nezabezpecuje poskytovanie sluzby vo verejnom záujme, a tým menej to, ktoré sumy zodpovedajú a ktoré nezodpovedajú poskytnutiu takejto sluzby. Napadnuté rozhodnutie je teda zjavne nezákonné a musí sa zrusit. 173 Komisia odpovedá, ze na rozdiel od tvrdení zalobkyne oznámenie o vysielaní vo verejnom záujme vo vztahu k skutocnému poskytnutiu vysielania vo verejnom záujme neukladá povinnost nezávislej kontroly. V bode 29 toto oznámenie stanovuje tri kritériá, aby sa na opatrenie mohla vztahovat výnimka stanovená v clánku 86 ods. 2 ES. Tieto kritériá, týkajúce sa vymedzenia SVHZ, zverenia sluzby vo verejnom záujme a proporcionality, sa v napadnutom rozhodnutí uplatnili. 174 Bolo by nesprávne, aby "extenzívna" definícia sluzby vo verejnom záujme neumoznila rozlísit medzi cinnostou v rámci sútaze a cinnostou vo verejnom záujme ci znemoznovala kontrolu skutocného poskytnutia sluzby vo verejnom záujme, ako aj rozdelenie nákladov medzi jej obchodné cinnosti a cinnosti vo verejnom záujme. 175 Úloha Komisie sa v odvetví vysielania obmedzuje na preskúmanie prípadných zjavných chýb pri definícii sluzby vo verejnom záujme, ktorá musí byt v súlade s cielom vyhoviet demokratickým, sociálnym a kultúrnym potrebám urcitej spolocnosti. Komisia takéto chyby nezistila. 176 Za týchto podmienok pôjde skôr o otázku, ci financovanie úlohy vo verejnom záujme bolo, alebo nebolo primerané cistým nákladom na sluzbu vo verejnom záujme. Komisia teda dospela k záveru, ze celkový objem financií, ktoré dostala RTP pocas zohladnovaného obdobia, neprekrocil cisté náklady na sluzbu vo verejnom záujme. 177 Ukazuje sa, ze RTP uplatnovala osobitné úctovníctvo na sluzby vo verejnom záujme a na obchodné cinnosti, ktoré boli vykonávané z právnej stránky samostatnými podnikmi. Úctovníctvo RTP teda preukazuje, aké boli náklady a príjmy v súvislosti s úlohou vo verejnom záujme, ako aj podiely RTP v obchodných podnikoch, ktoré boli úctované ako penazné investície. Penazné úcty RTP boli vzdy predmetom rocného auditu uskutocneného audítorom. Okrem toho v rámci portugalského vnútorného systému financovania sa RTP poskytovala len ciastocná náhrada nákladov na sluzbu vo verejnom záujme. V rámci toho RTP uplatnovala druhú úroven analytického úctovníctva v súvislosti s takzvanými cinnostami vo verejnom záujme -- co sa vzdy odzrkadlovalo v správach o sluzbe vo verejnom záujme --, ktoré transparentne preukázali, ktoré náklady na cinnost vo verejnom záujme bolo mozné nahradit. 178 Je pravda, ze portugalské orgány sa spociatku rozhodli vytvorit na základe zmluvy o poskytovaní sluzby vo verejnom záujme kompenzacný mechanizmus, ktorý nepokrýval vsetky náklady na sluzbu vo verejnom záujme. Pravdou vsak tiez ostáva, ze právo Spolocenstva umoznovalo úplnú kompenzáciu uvedených nákladov. Zalobkyna preto nemôze namietat proti opatreniam následne prijatým portugalskými orgánmi s cielom kryt cast nákladov, ktoré este neboli predmetom kompenzácie. 179 Okrem toho koncepcia, podla ktorej by bolo legitímne prijat "extenzívnu" definíciu úlohy vo verejnom záujme v prípade RTP, lebo sa preukázalo, ze financovanie tejto úlohy bolo primerané jej cistým nákladom, by sa tiez potvrdila na základe skutocnosti, ze na trhu nedoslo v súvislosti s obchodnými cinnostami vyplývajúcimi z cinností vo verejnom záujme k ziadnemu naruseniu rovnováhy. 180 Tvrdenie zalozené na údajnej neúcinnosti kontrolných mechanizmov nie je relevantné. Úlohou Komisie totiz nie je posudzovat, ci RTP alebo Portugalská republika správne uplatnili vsetky portugalské vnútrostátne predpisy, ale len overit, ci bolo financovanie RTP státom zlucitelné so Zmluvou. Na tento úcel musela Komisia analyzovat a zhodnotit objektívne a vierohodné údaje týkajúce sa nákladov na cinnosti vo verejnom záujme a na obchodné cinnosti RTP. 181 Je dôlezité zdôraznit, ako to bolo podrobne uvedené v odôvodnení c. 177 a nasl. napadnutého rozhodnutia, ze vsetky uvedené údaje, ktoré Komisia analyzovala a potvrdila, boli v Portugalsku predmetom primeraných kontrolných mechanizmov. 182 Ak by sa aj neskôr zistilo, ze celý opísaný kontrolný systém nefungoval, ako mal, alebo ze údaje poskytnuté Komisii neboli správne, neznamená to, ze napadnuté rozhodnutie by obsahovalo nejaký nedostatok. Komisia totiz toto rozhodnutie prijala na základe údajov, ktorými disponovala ku dnu jeho prijatia a o ktorých nemala dôvod pochybovat. 183 Nakoniec, co sa týka tvrdenia, podla ktorého sa napadnuté rozhodnutie nezakladá na ziadnom dôkaze o tom, ze sluzba vo verejnom záujme bola RTP skutocne poskytnutá, je nesprávne. Komisii totiz neprinálezí, aby konkrétne posudzovala, ci sa zmluvy na poskytnutie sluzby vo verejnom záujme vykonali v plnom rozsahu ani ci sa dodrzali v nich vymedzené kvalitatívne normy. Jej úloha sa obmedzuje na overenie, ci cinnosti vykonávané RTP ako sluzby vo verejnom záujme mozno, alebo nemozno povazovat za SVHZ v zmysle Zmluvy. 184 Vsetky cinnosti vykonané RTP ako SVHZ boli legitímne a pri ich skúmaní nedoslo k nijakému zjavne nesprávnemu posúdeniu. Okrem toho vysetrovanie umoznilo dospiet k záveru, ze financie poskytnuté RTP boli skutocne pouzité na splnenie úlohy vo verejnom záujme. 185 Komisia zdôraznuje, ze k predlozeniu správy Tribunal de Contas v rámci repliky prislo oneskorene a bez akéhokolvek presvedcivého odôvodnenia tohto oneskorenia. Taktiez formálne namieta, ze by vedela o existencii tejto správy pred vydaním napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade vsak táto správa nespochybnuje posúdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 186 Na úvod je potrebné odpovedat na otázku, ci je správa Tribunal de Contas predlozená v replike prípustná a relevantná v rámci tohto konania na úcely posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 187 Preto sa treba zaoberat priamo otázkou relevantnosti tejto správy. 188 Podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu Spolocenstva v rámci zaloby o neplatnost podanej podla clánku 230 ES posudzovaná v závislosti od informácií existujúcich v case prijatia tohto aktu. Obzvlást komplexné posúdenia uskutocnené Komisiou môzu byt preskúmané len na základe informácií, ktorými Komisia disponovala v okamihu ich uskutocnenia (rozsudky Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, [43]15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a z 11. septembra 2003, Belgicko/Komisia, [44]C-197/99 P, Zb. s. I-8461, bod 86; rozsudky Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, [45]T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 81, a z 15. septembra 1998, BFM a EFIM/Komisia, [46]T-126/96 a T-127/96, Zb. s. II-3437, bod 88). 189 Zalobkyna sa domnieva, ze vzhladom na dlzku vysetrovania RTP Komisiou, ako aj na povinnost lojálnej spolupráce clenských státov voci institúciám Spolocenstva táto institúcia nemohla opomenút, ze Tribunal de Contas viedol hlbkové setrenie, a ignorovat existenciu tejto správy. 190 Je vsak nutné konstatovat, ze zalobkyna, ktorá znása dôkazné bremeno, nepredkladá okrem vyssie uvedených vseobecných tvrdení nijaký konkrétny dôkaz, ze by Komisia skutocne vedela co i len o existencii uvedenej správy v okamihu prijímania napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna navyse tvrdí, ze v okamihu prijatia tohto rozhodnutia o existencii tejto správy nevedela. 191 Co sa týka Komisie, tá formálne uvádza, ze v case prijímania napadnutého rozhodnutia o existencii tejto správy nevedela, a preto ani nemohla poziadat o jej predlozenie. 192 V tomto ohlade sa Súd prvého stupna domnieva, ze sa nepreukázalo, ze Komisia vedela o existencii správy Tribunal de Contas v case prijímania napadnutého rozhodnutia. 193 Z toho vyplýva, ze nezávisle od otázky, ci sa táto správa, hoci bola predlozená az v stádiu repliky, má povazovat za prípustnú podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, musí sa vyhlásit za irelevantnú a nemozno ju zohladnit pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 194 Po odpovedaní na túto predbeznú otázku sa treba zaoberat námietkou zalobkyne zalozenou na tom, ze ak sa clenský stát, ako v prejednávanej veci, rozhodne o pridelení SVHZ spocívajúcej vo vysielaní vysielatelovi, ktorý zároven vykonáva obchodné cinnosti, nemôze si zvolit "extenzívnu" definíciu pojmu sluzby vo verejnom záujme. 195 Najskôr je potrebné zdôraznit, ze tak, ako to vyjadruje judikatúra (pozri v tomto zmysle rozsudok FFSA a i./Komisia, uz citovaný v bode 144 vyssie, bod 99) a ako to uvádza aj Komisia v bode 22 oznámenia KOM(2000) 580 v konecnom znení z 20. septembra 2000 o sluzbách vseobecného hospodárskeho záujmu v Európe, clenské státy pri definovaní toho, co pokladajú za SVHZ, disponujú sirokou mierou volnej úvahy. Komisia preto môze definovanie takejto sluzby spochybnit iba v prípade zjavne nesprávneho posúdenia (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger k rozsudku Súdneho dvora z 19. februára 2002, Wouters a i., [47]C-309/99, Zb. s. I-1577, I-1583, bod 162; rozsudok Olsen/Komisia, uz citovaný v bode 145 vyssie, bod 216). 196 Dôlezitost SVHZ pre Európsku úniu a nevyhnutnost zabezpecit riadne fungovanie týchto sluzieb boli navyse zdôraznené vlozením clánku 16 ES do Zmluvy ES prostredníctvom Amsterdamskej zmluvy (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Alber k rozsudku Súdneho dvora zo 17. mája 2001, TNT Traco, [48]C-340/99, Zb. s. I-4109, [49]I-4112, bod 94; generálny advokát Jacobs k rozsudkom Súdneho dvora z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, [50]C-475/99, Zb. s. I-8089, [51]I-8094, bod 175, a z 20. novembra 2003, GEMO, [52]C-126/01, Zb. s. I-13769, [53]I-13772, bod 124, a generálny advokát Poiares Maduro k rozsudku Súdneho dvora z 11. júla 2006, FENIN/Komisia, [54]C-205/03P, Zb. s. I-6295, [55]I-6297, poznámka 35, bod 26; pozri tiez uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 28. mája 2001, Poste Italiane/Komisia, [56]T-53/01R, Zb. s. II-1479, bod 132). 197 Co sa týka konkrétne SVHZ spocívajúcej vo vysielaní, Súdny dvor v rozsudku z 30. apríla 1974, Sacchi ([57]155/73, Zb. s. 409), ktorý sa okrem iného týkal otázky, ci výlucné právo udelené clenským státom urcitému podniku, aby uskutocnoval vsetky druhy televízneho vysielania, aj na reklamné úcely, predstavuje porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, v podstate uznal, ze clenské státy mohli legitímne definovat SVHZ spocívajúcu vo vysielaní, ktoré tvorí univerzálna programová struktúra. V tomto rozsudku totiz Súdny dvor rozhodol, ze "nic v zmluve nebráni tomu, aby clenské státy z dôvodov verejného záujmu nehospodárskej povahy vynali televízne vysielanie... z rámca hospodárskej sútaze a udelili výlucné právo na jeho poskytovanie jednému ale viacerým podnikom" (rozsudok Sacchi, uz citovaný, bod 14; pozri tiez návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Reischl k tomuto rozsudku, Zb. s. 433, a s. 445 druhý az piaty odsek, a generálny advokát Léger k rozsudku Wouters a i., uz citované v bode 195 vyssie, bod 163). 198 Navyse, kedze clenské státy v Amsterdamskom protokole uviedli, ze "systém verejnoprávneho vysielania v clenských státoch je priamo spojený s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami kazdej spolocnosti a s potrebou zachovania plurality médií", priamo odkázali na nimi vytvorené systémy vysielania vo verejnom záujme, poverené vysielaním univerzálnej programovej struktúry v prospech celej populácie týchto státov. 199 Nakoniec je potrebné pripomenút znenie, v ktorom Rada a clenské státy vo svojej rezolúcii z 25. januára 1999 o vysielaní vo verejnom záujme (uz citovanom v bode 153 vyssie) opätovne potvrdili dôlezitost SVHZ spocívajúcej vo vysielaní. 200 Pretoze clenské státy v tejto rezolúcii uviedli, ze "kedze vysielanie vo verejnom záujme vzhladom na jeho kultúrne, sociálne a demokratické funkcie, ktoré vykonáva pre spolocné dobro, má zásadný význam na zabezpecenie demokracie, plurality, sociálnej súdrznosti, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti..., zdôraznujúc, ze narastajúca diverzifikácia programov ponúkaných v novom mediálnom prostredí upevnuje dôlezitost vseobecnej úlohy státnych orgánov spocívajúcej v zabezpecení vysielania [a] pripomínajúc potvrdenie právomoci clenských státov vo vztahu k povereniu na výkon sluzby uvedenej v [Amsterdamskom protokole] a k jej financovaniu", a potvrdili, ze uvedený protokol potvrdzuje "[ich] vôlu... zdôraznit úlohu vysielania vo verejnom záujme", ze "vysielanie vo verejnom záujme musí byt schopné ponúkat sirokú skálu programov v súlade s jeho úlohou, tak ako je definovaná clenskými státmi, s cielom ich smerovania na spolocnost ako celok", a ze "v tomto kontexte je legitímne, aby sa vysielanie vo verejnom záujme snazilo oslovit sirokú verejnost." 201 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze právo Spolocenstva nijako neodporuje tomu, aby clenský stát definoval SVHZ spocívajúcu vo vysielaní extenzívnym spôsobom ako obsahujúcu vysielanie univerzálnej programovej struktúry. 202 Túto moznost nemozno spochybnit na základe skutocnosti, ze verejnoprávny vysielatel vykonáva okrem toho aj obchodné cinnosti, najmä predaj reklamného priestoru. 203 Takéto spochybnenie by totiz viedlo k tomu, ze by sa samotná definícia SVHZ spocívajúcej vo vysielaní stala závislou od spôsobu financovania SVHZ. SVHZ sa vsak hypoteticky definuje vo vztahu k vseobecnému záujmu, ktorému sa snazí vyhoviet, a nie vo vztahu k prostriedkom, ktoré zabezpecujú jej poskytovanie. Ako zdôraznuje Komisia v bode 36 oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme, "otázka definície úlohy vo verejnom záujme sa nesmie zamienat s otázkou mechanizmu financovania zvoleného pre poskytovanie takýchto sluzieb". 204 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze právomoc clenských státov definovat SVHZ spocívajúcu vo vysielaní v tom zmysle, ze musí obsahovat vysielanie sirokej skály programov, pricom sa vysielatelovi poverenému poskytovaním tejto SVHZ umozní vykonávat také obchodné cinnosti, ako je predaj reklamného priestoru, nemozno spochybnit. 205 Súd prvého stupna napokon zdôraznuje, ze okrem námietky vyjadrenej zalobkynou voci extenzívnej definícii sluzby vo verejnom záujme v prípade vysielatela vykonávajúceho aj obchodné cinnosti, sa jej výhrady týkajú predovsetkým výkonu tejto úlohy prostredníctvom RTP a kontroly Komisie v tomto ohlade. 206 Komisia sa podla zalobkyne totiz nesnazila zistit, ci bol výkon úlohy RTP predmetom nezávislých kontrol. Komisia sa mala nielen oboznámit s teoreticky stanovenými kontrolnými mechanizmami. Mala overit aj ich skutocné uplatnenie. Zalobkyna vytýka Komisii, ze nevyhovela jej ziadostiam o sprístupnenie, prostredníctvom portugalských orgánov, zmluvne dohodnutých externých audítorských správ ani o poskytnutie informácie týmito orgánmi, ze takéto správy neexistovali. Okrem toho Komisii vytýka, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje dôkazy, ze RTP skutocne uskutocnila úlohy vo verejnom záujme, ktoré jej boli zverené. 207 Relevantnými odôvodneniami napadnutého rozhodnutia sú odôvodnenia c. 56 az 59 a 177 az 181. 208 Na úcely rozhodnutia o dôvodnosti týchto výhrad zalobkyne treba skúmat otázku kontroly splnenia poverenia na poskytnutie sluzby vo verejnom záujme verejnoprávnym vysielatelom. 209 Toto preskúmanie predpokladá rozdelenie analýzy na dve casti. V prvej casti je potrebné skúmat otázku kontroly dodrzania kvalitatívnych kritérií prostredníctvom RTP, resp. kvalitatívnych noriem, ktoré sa vo vseobecnosti uplatnujú na celé jej vysielanie vo verejnom záujme. V druhej casti je potrebné skúmat otázku kontroly skutocného poskytnutia prostredníctvom RTP sluzby vo verejnom záujme, ktorá sa od nej ocakávala, a kontroly toho, ci tejto sluzbe zodpovedajú náklady na nu vynalozené. 210 Kým prvá cast analýzy sa týka znacne subjektívneho posúdenia kvalitatívnej úrovne televízneho vysielania vo verejnom záujme, druhá cast sa týka objektívnej otázky administratívnej a úctovnej správnosti úctovníctva RTP v súvislosti s nákladovými polozkami, ktoré zahrna, a s nákladmi, ktoré uvádza. Komisia totiz môze riadne overit primeranost státneho financovania nákladov na sluzbu vo verejnom záujme len vtedy, ak je rozumne presvedcená o spolahlivosti financných a úctovných údajov, ktoré sa jej poskytnú v súvislosti s verejnoprávnym vysielatelom a jeho cinnostou. 211 V prvom rade, co sa týka otázky kontroly dodrzania kvalitatívnych kritérií prostredníctvom RTP, treba zohladnit, ze financovanie extenzívne definovaného vysielania vo verejnom záujme státom mozno vzhladom na jeho hospodársky dosah vyhlásit za taký, ktorý je v súlade s ustanoveniami Zmluvy týkajúcimi sa státnej pomoci, len vtedy, pokial sa dodrzia kvalitatívne poziadavky vyjadrené v poverení na poskytnutie sluzby vo verejnom záujme. Tieto kvalitatívne poziadavky sú totiz dôvodom existencie SVHZ spocívajúcej vo vysielaní v rámci vnútrostátneho audiovizuálneho prostredia, a preto nie je dôvod, aby SVHZ spocívajúca vo vysielaní definovaná extenzívne, v rámci ktorej by vsak dodrzanie kvalitatívnych poziadaviek ustúpilo v prospech správania obchodného subjektu spocívajúceho vo vysielaní osobitne definovanej programovej struktúry s cielom dosiahnut optimálny pocet divákov z hladiska zadávatelov reklamy, bola nadalej financovaná státom za tých istých podmienok, ako keby boli dodrzané kvalitatívne poziadavky. 212 V kazdom prípade výlucne clenský stát môze posúdit, ci verejnoprávny vysielatel respektoval kvalitatívne normy definované v poverení na výkon sluzby vo verejnom záujme. Ako zdôraznuje Komisia vo svojom oznámení Rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov KOM(1999) 657 v konecnom znení zo 14. decembra 1999 o zásadách a usmerneniach pre audiovizuálnu politiku Spolocenstva v digitálnom veku, "otázky týkajúce sa obsahu sú svojou povahou výlucne vnútrostátneho charakteru, pretoze sú priamo a úzko spojené s kultúrnymi, sociálnymi a demokratickými potrebami dotknutej spolocnosti", a "úprava takéhoto obsahu podla zásady subsidiarity teda patrí predovsetkým do právomoci clenských státov". Komisii teda neprinálezí, aby posudzovala dodrzanie kvalitatívnych noriem, v tejto otázke sa totiz musí opierat o primeranú kontrolu zo strany clenského státu (odôvodnenie c. 41 oznámenia o vysielaní vo verejnom záujme). 213 Kedze Komisia nemala právomoc konkrétne overit dodrzanie kvalitatívnych noriem, môze a musí sa v zásade obmedzit na konstatovanie existencie kontrolného mechanizmu, v rámci ktorého nezávislý orgán kontroluje, ci verejnoprávny vysielatel respektuje svoje poverenie. 214 Len v prípade, ze informácie poskytnuté Komisii pocas vysetrovania obsahujú vázne indície, ze sa kontrolný mechanizmus, ktorý síce existuje, v praxi neuplatnuje, môze byt Komisia nútená preskúmat, ci skutocne dochádza k jeho uplatneniu, pricom vsak musí dbat na to, aby nepresiahla rámec svojho skúmania a najmä aby nenahrádzala clenský stát pri konkrétnom posúdení respektovania kvalitatívnych kritérií. 215 V prejednávanej veci je nesporné, ze Komisia zistila existenciu kontrolného mechanizmu dodrziavania povinností vo verejnom záujme prostredníctvom RTP. Napadnuté rozhodnutie uvádza, ze "zmluvy o verejnej sluzbe ustanovujú Kontrolnú radu (Conselho de Opiniăo), v ktorej sú zástupcovia z viacerých oblastí verejného zivota a ktorá môze zasiahnut a skontrolovat RTP, ci si plní vseobecné povinnosti a speciálne povinnosti v rámci poskytovania verejnej sluzby v oblasti televízneho vysielania" (odôvodnenie c. 56), ze RTP musí predlozit "správu o povinnostiach verejnej sluzby za predchádzajúci rok" (dalej len "správa o sluzbe vo verejnom záujme") (odôvodnenie c. 57 druhá veta napadnutého rozhodnutia) a ze "minister financií a clen vlády zodpovedný za verejnú komunikáciu kontrolujú plnenie zmlúv o verejnej sluzbe" (odôvodnenie c. 58 prvá veta). 216 Tieto zistenia, ku ktorým sa dospelo v napadnutom rozhodnutí, dostatocne charakterizujú existenciu nezávislého kontrolného mechanizmu respektovania kvalitatívnych poziadaviek úlohy vo verejnom záujme prostredníctvom RTP. 217 Okrem toho Súd prvého stupna na doplnenie zdôraznuje, ze sa nespochybnovalo, ako to uvádza napadnuté rozhodnutie (odôvodnenia c. 178 a 179), ze RTP skutocne kazdorocne vydávala správu o sluzbe vo verejnom záujme a ze minister financií a clen vlády zodpovedný za verejnú komunikáciu uskutocnili audit vykonávania zmlúv vo verejnom záujme. 218 Vzhladom na predchádzajúce nemozno spochybnit zákonnost napadnutého rozhodnutia z dôvodov týkajúcich sa overenia existencie kontrolných mechanizmov kvalitatívnych noriem prostredníctvom Komisie. 219 V druhom rade je potrebné skúmat otázku, ci RTP skutocne poskytla konkrétne sluzby vo verejnom záujme, ktoré sa od nej ocakávali, a reálnost nákladov údajne vynalozených na poskytnutie takýchto sluzieb. 220 Podla zalobkyne sa Komisia nálezite nepresvedcila o skutocnosti a vierohodnosti informácií, ktoré jej boli poskytnuté v súvislosti s poskytnutými sluzbami vo verejnom záujme a nákladmi na ne. Komisia si bez akejkolvek dávky neutrality a nestrannosti nekládla otázku vierohodnosti císel predlozených RTP ako nákladov viazucich sa k sluzbe vo verejnom záujme. Zalobkyna najmä vytýka Komisii, ze nevyhovela nijakej z jej ziadostí s cielom poziadat Portugalskú republiku o predlozenie zmluvne dohodnutých externých audítorských správ, ktorých vyhotovenie bolo upravené v zmluvách o poskytnutí sluzieb vo verejnom záujme a ktorých cielom bolo posúdit a kontrolovat vztah medzi úlohami vo verejnom záujme a úhradou zodpovedajúcich skutocných nákladov. 221 Komisia odpovedá, ze vzhladom na úctovné mechanizmy a zavedené a uskutocnené kontroly sa mohla oprávnene domnievat, ze poskytnuté informácie boli spolahlivé. Preto jej nemozno vytýkat, ze nepovazovala za potrebné alebo nevyhnutné vyhoviet ziadosti zalobkyne s cielom predlozenia zmluvne dohodnutých externých audítorských správ Portugalskou republikou. Taktiez nebolo dôlezité, ci sa nevyhnutne dodrzali vsetky kontrolné postupy na vnútrostátnej úrovni, kedze sa dostatocne zabezpecila objektívna spolahlivost informácií poskytnutých clenským státom v súvislosti s poskytnutými sluzbami vo verejnom záujme a nákladmi na ne. 222 Treba pripomenút, ze konanie o kontrole státnej pomoci je, berúc do úvahy jeho celkový systém, konaním zacatým proti clenskému státu, ktorý je vzhladom na svoje povinnosti voci Spolocenstvu zodpovedný za poskytnutie pomoci. V rámci tohto postupu majú iné dotknuté osoby ako dotknutý clenský stát pre Komisiu predovsetkým úlohu informacných zdrojov a v tomto ohlade sa nemôzu dovolávat takého kontradiktórneho konania s Komisiou, ako je konanie zacaté voci uvedenému clenskému státu (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 10. apríla 2003, Scott/Komisia, [58]T-366/00, Zb. s. II-1763, body 52 a 53; zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, [59]T-109/01, Zb. s. II-127, body 42 a 43 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Saxonia Edelmetalle a ZEMAG/Komisia, uz citovaný v bode 141 vyssie, bod 48). Iné dotknuté osoby ako dotknutý clenský stát majú výlucné právo zúcastnit sa na správnom konaní v primeranom rozsahu, ktorý zohladnuje osobitné okolnosti prejednávanej veci (rozsudky British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 60, a Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 125). 223 V tomto kontexte dotknutá osoba, ktorá sa obráti na Komisiu so ziadostou, aby táto institúcia uplatnila svoju právomoc na získanie urcitých informácií od clenského státu, nemá nijaký právny nárok na to, aby Komisia jej ziadosti vyhovela. Komisii totiz v takomto prípade prinálezí, aby posúdila vhodnost danej ziadosti pre potreby kontroly dotknutých opatrení. V rámci tohto posúdenia môze Komisia zohladnit informácie, ktorými uz disponuje. 224 Obmedzenost práv na úcast a informovanost iných dotknutých osôb, nielen clenského státu, vsak nijako neprotirecí povinnosti nálezitého a nestranného preskúmania, ktorá prinálezí Komisii v oblasti státnej pomoci (pozri analogicky v súvislosti s rovnakým odôvodnením uplatneným na povinnost odôvodnenia rozsudok British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 64; na potvrdenie povinnosti nálezitého a nestranného preskúmania pozri rozsudok Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [60]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, body 60 az 62; rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, uz citovaný v bode 93 vyssie, bod 167). 225 Komisia vsak, aj ked disponuje urcitou mierou volnej úvahy, nemôze vzhladom na svoju povinnost nálezitého a nestranného posúdenia nepoziadat o poskytnutie informácií, o ktorých sa zdá, ze by mohli potvrdit, alebo vyvrátit iné informácie relevantné pre preskúmanie dotknutého opatrenia, ktorých spolahlivost vsak nemozno povazovat za dostatocne preukázanú. 226 V prejednávanej veci je najskôr nesporné, ze Komisia mala k dispozícii rocné úctovné uzávierky RTP (odôvodnenia c. 67 a 180 druhá veta napadnutého rozhodnutia). Taktiez je nesporné, ze tieto rocné úctovné uzávierky boli, v období od roku 1992 do roku 1998 predmetom auditu kazdorocne vykonaného externým audítorom (odôvodnenie c. 180 tretia veta napadnutého rozhodnutia), teda vo vztahu k podniku externým a nezávislým subjektom. 227 Zalobkyna nijako nespochybnuje existenciu tejto kontroly ani neuvádza, ze by odhalila chyby v rámci rocných úctovných uzávierok RTP. Obmedzuje sa na to, aby uviedla, ze Komisia "nemala kontrolovat spôsob, akým RTP zabezpecuje televízne vysielanie vo verejnom záujme na základe úctovných uzávierok vyhotovených audítorom alebo na základe úctovníctva podniku", a v tomto ohlade poznamenáva, ze na základe vymedzenia právneho postavenia audítorov [Decreto-Lei no 487/99 zo 16. novembra 1999 (portugalský zákonný dekrét c. 487/99) (Diário da República I, cast I-A, c. 267, zo 16. novembra 1999)] úlohou audítora nie je overovat, ci urcený podnik zabezpecuje, alebo nezabezpecuje poskytovanie sluzby vo verejnom záujme, a o to menej stanovovat, ktoré sumy zodpovedajú, alebo nezodpovedajú poskytnutiu tejto sluzby vo verejnom záujme. 228 V tomto ohlade je pravda, ze právnou úlohou audítora v zásade nie je overovat, ci podnik zabezpecuje, alebo nezabezpecuje poskytovanie sluzby vo verejnom záujme, ani posudzovat kvalifikáciu poskytnutých sluzieb, ktoré sú zapísané v úctovníctve ako "sluzby vo verejnom záujme", ani urcovat, aké náklady mozno priradit k poskytnutiu takejto sluzby. Právnou úlohou audítora je v zásade overit úctovníctvo, cize vyjadrit externé a nezávislé posúdenie správnosti a vernosti úctovníctva, a odpovedat na otázku, ci úctovníctvo poskytuje verný obraz stavu spolocnosti. 229 Pokial a v rozsahu, v ktorom overenie rocnej úctovnej uzávierky audítorom riadne umoznuje Komisii povazovat ju za spolahlivú, nic tejto institúcii nezakazuje, ba práve naopak, aby na úcely svojho posúdenia primeranosti pomoci podla clánku 86 ods. 2 ES preskúmala takto overené rocné úctovné uzávierky, ak obsahujú relevantné informácie na posúdenie nákladov na sluzbu vo verejnom záujme. 230 Navyse, kedze audítora mozno poverit popri jeho úlohe právneho overenia úctovníctva poskytnutím konkrétneho stanoviska k dalsím otázkam týkajúcim sa napríklad výkonu úlohy vo verejnom záujme, Komisii nic nezakazuje, aby prípadne zohladnila jeho stanoviská. 231 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze nic nedovoluje domnievat sa, ze by Komisia nemohla vo svojom posúdení legitímne vychádzat z overených rocných úctovných uzávierok RTP alebo zo stanovísk audítorov RTP. 232 Dalej, co sa týka správ o sluzbe vo verejnom záujme spomenutých v odôvodnení c. 57 druhej vete a odôvodnení c. 178 napadnutého rozhodnutia, ktoré "popisovali plnenie kazdej z povinností verejnej sluzby a specifikovali náklady spojené s plnením kazdej z týchto povinností na základe analytického úctovníctva" (odôvodnenie c. 178), nie je sporné, ze Komisia disponovala takýmito správami po celú dobu vysetrovania. 233 Informácie obsiahnuté v týchto správach sa vyznacovali nedostatkom objektívnosti, o com Komisia vedela. Tento nedostatok objektívnosti spocíval v tom, ze k týmto správam o sluzbe vo verejnom záujme neboli systematicky prikladané "audítorské správy" ("relatório de auditoria") (odôvodnenie c. 180 posledná veta napadnutého rozhodnutia). 234 Inými slovami, nebolo isté, ze tieto správy o sluzbe vo verejnom záujme, ktoré poskytovali analytické podrobnosti o nákladoch vynalozených na kazdé poskytnutie sluzby vo verejnom záujme, boli predmetom externej nezávislej kontroly prostredníctvom audítorov RTP. 235 V tomto stádiu je potrebné uviest, ze na túto nezávislú externú kontrolu správ o sluzbe vo verejnom záujme audítorom, spomenutú v odôvodnení c. 180 poslednej vete napadnutého rozhodnutia, sa odkazuje v rôznych castiach napadnutého rozhodnutia, jednak v autentickej portugalskej jazykovej verzii, ako aj v iných jazykových verziách v premenlivej a nekoherentnej terminologickej podobe: "Paracer do Gabinete de Auditoria" a "avis du conseil des commissaires aux comptes" (odôvodnenie c. 57 druhá veta), "Paracer do Gabinete de Auditoria" a "avis du conseil interne des commissaires aux comptes" (odôvodnenie c. 178 prvá veta), "controlo... pelo Gabinete de Auditoria a nível interno" a "contrôle... par le comité d'audit en interne" (odôvodnenie c. 181 prvá veta) alebo "auditoria externa sistemática" a "audit externe systématique" (odôvodnenie c. 181 druhá veta). 236 Vzhladom na tieto terminologické nepresnosti Súd prvého stupna zdôraznuje, ze Komisia sa domnieva, ze nedostatok objektívnosti konstatovaný v bodoch 233 a 234 vyssie bol vyvázený schopnostou pravidiel analytického úctovníctva, ktoré jasným a kontrolovatelným spôsobom zabezpecili urcenie poskytnutých sluzieb vo verejnom záujme a nákladov na ne (odôvodnenie c. 180 posledná veta napadnutého rozhodnutia). 237 Komisia navyse uviedla, ze "aj ked sa zdá, ze sa neuskutocnoval systematický externý audit správ o verejnej sluzbe, popísaný systém zabezpecoval, ze sluzba bola poskytovaná tak, ako bolo stanovené" (odôvodnenie c. 181 druhá veta napadnutého rozhodnutia). 238 Napriek tomu vsak ani jedno z týchto odôvodnení nemozno prijat. 239 Co sa týka prvého odôvodnenia (uz citovaného v bode 236 vyssie), stací konstatovat, ze neexistenciu externej kontroly audítormi logicky nemozno zahladit tvrdením, podla ktorého "prísne pravidlá systému úctovníctva nákladov zabezpecovali, ze náklady na plnenie kazdej z povinností verejnej sluzby... mohli byt overované a správne kontrolované" (odôvodnenie c. 180 druhá veta napadnutého rozhodnutia). 240 Toto tvrdenie by totiz v konecnom dôsledku viedlo ku konstatácii, ktorá je sama osebe rozporuplná, podla ktorej skutocnost, ze neexistovala kontrola, nemá nijaký dôsledok na spolahlivost informácií, a to napriek tomu, ze takáto kontrola bola mozná. Urcitý podnik sa totiz môze riadit presnými a jasnými pravidlami úctovníctva umoznujúcimi úcinné oznacenie a kontrolu a zároven zaúctovat vo svojom úctovníctve, ci uz omylom alebo úmyselne, císla alebo údaje, ktoré nezodpovedajú skutocným okolnostiam. Práve vinou neexistencie kontroly sa vsak takéto odchýlenia od skutocnosti jednoducho nezistia. 241 Z toho vyplýva, ze vzhladom na neexistenciu systematickej externej kontroly správ o sluzbe vo verejnom záujme audítormi RTP a v rozpore s tým, co tvrdí Komisia v odôvodnení c. 180 poslednej vete napadnutého rozhodnutia, táto institúcia nevyhnutne mala alebo musela mat pochybnosti o spolahlivosti informácií obsiahnutých v týchto správach, pochybnosti, ktoré nemozno odstránit jednoduchým tvrdením o kvalite úctovným predpisov. 242 Co sa týka druhého odôvodnenia Komisie uvedeného v odôvodnení c. 181 napadnutého rozhodnutia a pripomenutého v bode 237 vyssie, podla ktorého to okrem prvého odôvodnenia vyvodeného z kvality úctovných predpisov bolo fungovanie "systému" ("sistema") ako celku, ktoré viedlo túto institúciu k záveru, ze disponovala spolahlivými informáciami, Súd prvého stupna konstatuje, ze ho takisto nemozno prijat, lebo je taktiez samo osebe rozporuplné. 243 Toto odôvodnenie totiz v duchu vysvetlení k terminológii napadnutého rozhodnutia poskytnutých v bode 235 vyssie obsahuje nasledujúcu úvahu. 244 Komisia najskôr v odôvodnení c. 181 prvej vete napadnutého rozhodnutia v podstate uvádza, ze z predchádzajúcich odôvodnení tohto rozhodnutia vyplýva, ze kontrolný systém existoval na troch úrovniach. 245 Prvou zlozkou tohto systému, ktorú oznacuje Komisia, sú "kontrolné aktivity... odborom auditu na internej úrovni". Ide o kontrolu správ o sluzbe vo verejnom záujme uvedenú v odôvodnení c. 178 napadnutého rozhodnutia a opätovne spomenutú na zaciatku prvej vety odôvodnenia c. 180 tohto rozhodnutia prostredníctvom audítora. 246 Druhou zlozkou tohto systému, ktorú oznacuje Komisia, sú "kontrolné aktivity... zodpovednými státnymi orgánmi". Ide o kontrolu uvedenú v odôvodnení c. 179 napadnutého rozhodnutia. 247 Tretou zlozkou tohto systému, ktorú oznacuje Komisia, sú "kontrolné aktivity... externou audítorskou firmou". Ide o kontrolu uvedenú v prvej vete odôvodnenia c. 180 napadnutého rozhodnutia. 248 Komisia pokracuje v druhej vete odôvodnenia c. 181 napadnutého rozhodnutia, v podstate vyjadrujúc, ze hoci sa zdá, ze sa neuskutocnoval systematický externý audit správ o sluzbe vo verejnom záujme, teda hoci sa nezdá, ze by prvá zlozka systému fungovala správne, tento systém zabezpecoval, ze sluzba vo verejnom záujme bola poskytovaná tak, ako bolo stanovené. 249 Z tohto opisu úvah Komisie vyplýva, ze táto institúcia uvádza tvrdenie o existencii a uplatnení kontrolného systému zlozeného z troch zloziek, aby z neho vyvodila, ze sluzba vo verejnom záujme bola poskytovaná tak, ako bolo stanovené, a to napriek tomu, ze konstatovala nefunkcnost tohto systému, presnejsie jednej z jeho troch zloziek. Takýmto spôsobom je teda úvaha vyjadrená v napadnutom rozhodnutí znovu sama osebe rozporuplná. 250 Za týchto okolností Súd prvého stupna konstatuje, ze bez ohladu na vyssie uvedené dve odôvodnenia poskytnuté Komisiou táto institúcia nemohla, vzhladom na neexistenciu systematickej externej kontroly správ o sluzbe vo verejnom záujme audítorom, povazovat informácie obsiahnuté v týchto správach, ktoré neboli potvrdené audítorskou správou, za spolahlivé. 251 Okrem toho je nesporné, ze zalobkyna opakovane upozornila Komisiu na dalsie správy, konkrétne na zmluvne dohodnuté externé audítorské správy, a ziadala, aby táto institúcia poziadala Portugalskú republiku o ich predlozenie. Vo svojich pripomienkach z 8. februára 2002 zalobkyna uviedla, ze podla jej informácií zmluvne dohodnutá externá audítorská správa za rok 1998 bola velmi kritická vo vztahu k výkonu povinností vyplývajúcich zo zmluvy o poskytovaní sluzby vo verejnom záujme z roku 1996 prostredníctvom RTP. 252 Hoci tieto pripomienky zalobkyne nie sú samy osebe urcujúce vzhladom na obmedzenú úlohu, ktorá je dotknutým osobám priznaná v konaní o preskúmaní státnej pomoci, pravdou tiez ostáva, ze v kontexte neistoty, v akom sa Komisia nevyhnutne musela nachádzat, mohli tieto pripomienky zjavne potvrdit, ze je nevyhnutné, aby táto institúcia poziadala Portugalskú republiku o poskytnutie zmluvne dohodnutých externých audítorských správ. 253 Táto nevyhnutnost bola o to väcsia preto, lebo Komisia vedela, ze predmetom zmluvne dohodnutých externých audítorských správ bolo podla samotného znenia zmlúv o poskytnutí sluzby vo verejnom záujme overit, ci poskytnuté sluzby vo verejnom záujme zodpovedajú nákladom uhradeným za ich poskytnutie. Nemohla preto ignorovat, ze tieto zmluvne dohodnuté externé audítorské správy jej mohli, v kazdom prípade aspon vo vztahu k rokom, v súvislosti s ktorými neexistovala externá kontrola správ o sluzbe vo verejnom záujme, poskytnút relevantné informácie, ktoré by potvrdili, alebo vyvrátili údaje, ktorými uz disponovala. 254 Vzhladom na predchádzajúce úvahy sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia si tým, ze Portugalskú republiku nepoziadala o predlozenie zmluvne dohodnutých externých audítorských správ, nesplnila svoju povinnost nálezitého a nestranného preskúmania. 255 Týmto spôsobom sa Komisia neocitla v situácii, v ktorej by disponovala dostatocne spolahlivými informáciami týkajúcimi sa urcenia skutocne poskytnutých sluzieb vo verejnom záujme a nákladov skutocne vynalozených na poskytnutie týchto sluzieb. Kedze Komisia takýmito informáciami nedisponovala, nemohla pristúpit k potrebnému overeniu primeranosti financovania nákladov na sluzbu vo verejnom záujme, a teda nemohla platne dospiet k záveru o neexistencii nadbytocných kompenzácií nákladov na túto sluzbu vo verejnom záujme. 256 Z toho vyplýva, ze bez toho, aby bolo potrebné ulozit vykonanie dôkazu uvedeného v bode 28 vyssie alebo skúmat ostatné výhrady a zalobné dôvody zalobkyne, na ktoré sa odpoved v casti, v ktorej napádajú porusenie povinnosti preskúmania Komisiou, nachádza vyssie, je potrebné zrusit clánok 1 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia rozhodla, ze státna pomoc poskytnutá RTP, vymedzená v danom clánku, neviedla k ziadnym nadmerným kompenzáciám cistých nákladov vynalozených na túto úlohu vo verejnom záujme, ktorá bola zverená tomuto vysielatelovi. Záver 257 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, ze je potrebné zrusit jednak clánok 1 napadnutého rozhodnutia a jednak clánok 2 tohto rozhodnutia v tej casti, v ktorej stanovuje, ze "oslobodenie od daní, notárskych a registracných poplatkov" nie je státnou pomocou. 258 V ostávajúcej casti je potrebné zalobu zamietnut, konkrétne v casti, kde sa navrhuje zrusenie clánku 2 napadnutého rozhodnutia v súvislosti s úlavami z poplatkov a emisiou dlhopisov v roku 1994. O trovách 259 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. Za okolností prejednávanej veci je potrebné rozhodnút, ze Komisia znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit styri pätiny trov konania zalobkyne a ze zalobkyna znása jednu pätinu svojich trov konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Clánok 1 rozhodnutia Komisie 2005/406/ES z 15. októbra 2003 o docasných opatreniach, ktoré uplatnilo Portugalsko v prospech spolocnosti RTP, sa rusí. 2. Clánok 2 rozhodnutia 2005/406 sa rusí v casti, v ktorej stanovuje, ze oslobodenie od daní, notárskych a registracných poplatkov nie je státnou pomocou. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Komisia znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit styri pätiny trov konania SIC -- Sociedade Independente de Comunicaçăo, SA. 5. SIC znása jednu pätinu svojich trov konania. Vilaras Martins Ribeiro Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 26. júna 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení vyplývajúcom z neoznacenia niektorých opatrení za státnu pomoc O prvej casti zalobného dôvodu zalozenej na neoznacení oslobodenia od daní a poplatkov za státnu pomoc -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti tohto zalobného dôvodu zalozenej na neoznacení úlav z poplatkov za státnu pomoc -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O tretej casti tohto zalobného dôvodu zalozenej na neoznacení emisie dlhopisov v roku 1994 za státnu pomoc -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna Závery k tretiemu zalobnému dôvodu O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom právnom posúdení podmienok uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES O prvej casti zalozenej na pridelení televízneho vysielania vo verejnom záujme RTP bez verejného obstarávania -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O druhej casti tohto zalobného dôvodu zalozenej na porusení podmienok uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna Záver O trovách __________________________________________________________________ ( [61]*1 ) Jazyk konania: portugalcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXFhzsG1/L96999-5738TMP.html#t-ECRT12008SKA.0500116501-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:142:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1997:340:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:320:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0046&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0297&locale=SK 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:085:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2005:142:TOC 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0142&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0278&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0482&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0172&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0159&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0055&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0308&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0355&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0345&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0457&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0457&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0351&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985??0067&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0303&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0305&locale=SK 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:121:TOC 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0324&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0107&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0110&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0274&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0111&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0179&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0106&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0204&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0017&locale=SK 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:030:TOC 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0040&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0134&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0412&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004T?0107&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0015&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0197&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0371&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0126&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0309&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0340&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0340&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0475&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0475&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0205&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0205&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0053&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0155&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0366&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0109&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 61. file:///tmp/lynxXXXXFhzsG1/L96999-5738TMP.html#c-ECRT12008SKA.0500116501-E0001