Vec T-419/03 Altstoff Recycling Austria AG proti Európskej komisii "Hospodárska sútaz - Kartely - Systém zberu a recyklovania pouzitých obalov v Rakúsku - Dohody o zbere a triedení obsahujúce dolozky výhradnosti - Rozhodnutie o udelení individuálnej výnimky - Ulozené záväzky - Zásada proporcionality" Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Predlozenie nových dôvodov pocas súdneho konania - Podmienky (Rokovací poriadok Vseobecného súdu, clánok 48 ods. 2) 2. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Siet dohôd o partnerstve obsahujúcich dolozky o územnej výhradnosti - Prístupnost trhu - Dohody, ktorých kumulatívnym úcinkom je uzavretie trhu - Zohladnenie osobitného hospodárskeho kontextu (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Siet dohôd týkajúcich sa zberu a triedenia pouzitých obalov z domácností a obsahujúcich dolozky o územnej výhradnosti - Odôvodnenie - Potenciálne restriktívny úcinok systémov zneskodnovania obalov z domácností na dodávatelský trh - Priznanie individuálnej výnimky spojenej so záväzkami (Clánok 81 ods. 1 a 3 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 8 ods. 1) 1. Podla clánku 48 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Vseobecného súdu je uvádzanie nových dôvodov prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. V tejto súvislosti dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v zalobe a ktorý má úzky vztah s týmto dôvodom, musí byt vyhlásený za prípustný. (pozri bod 44) 2. V rámci preskúmania dôvodnosti posúdenia Komisie týkajúceho sa existencie citelného obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ktoré mozno pripísat dohodám o partnerstve obsahujúcim dolozky o územnej výhradnosti, sa Vseobecný súd nemôze obmedzit na úcinky výhradnosti skúmané izolovane a s odkazom iba na obmedzenia ulozené uvedenými dohodami o partnerstve. Pokial totiz ide o otázku, ci sa na tieto dohody vztahuje zákaz clánku 81 ods. 1 ES, treba preskúmat, ci vsetky podobné dohody uzavreté na relevantnom trhu a dalsie prvky ekonomického a právneho kontextu, v ktorom boli predmetné dohody uzavreté, ukazujú, ze ich kumulatívnym úcinkom je uzavretie prístupu na tento trh novým sútazitelom. Ak z tohto skúmania vyplýva, ze to tak nie je, jednotlivé dohody zakladajúce zväzok dohôd nemôzu nezasahovat do chodu hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Naopak, ak skúmanie odhalí, ze prístup na trh je tazký, potom treba analyzovat, v akej miere sporné dohody prispievajú k vytváraniu kumulatívneho efektu, pricom sú neprípustné len zmluvy, ktoré prispievajú k prípadnému uzavretiu trhu významnou mierou. (pozri bod 56) 3. Pokial ide o siet dohôd o partnerstve uzavretých medzi podnikmi odvetvového recyklovania podnikajúcimi na trhu zneskodnovania pouzitých obalov z domácností na jednej strane a regionálnymi partnermi (akými sú podniky a miestne orgány), ktorí konkrétne zabezpecujú zber, triedenie, prepravu a zhodnotenie uvedených pouzitých obalov z domácností a ktorí de facto získali územnú výhradnost pocas obdobia troch az piatich rokov v jednom regióne zberu a triedenia, na druhej strane, praktickým následkom zavedenia tejto siete dohôd je uzavretie prístupu na trh pre vylúcené podniky zberu a triedenia a obmedzenie hospodárskej sútaze zo strany ponuky na trhu zberu a triedenia obalov z domácností pocas trvania dohody. Pokial sú totiz uvedené dohody o partnerstve uzavreté najvýznamnejsím ziadatelom o sluzby zneskodnovania odpadu a pokrývajú celé územie clenského státu, obmedzenie hospodárskej sútaze, ktorú takáto výhradnost spôsobuje na trhu zberu a triedenia, bude mat úcinky na celé toto územie a v dôsledku toho na celý geograficky relevantný trh zberu a triedenia. Vylúcené podniky tak budú mat tazkosti tak s obchádzaním siete dohôd a vstupom na vnútrostátny trh zberu a triedenia obalov z domácností, ako aj s prezitím na tomto trhu. Takéto dohody vsak môzu byt odôvodnené dôvodmi správy a výkonnosti, potrebou zabezpecit spolahlivé poskytovanie sluzieb zberu, ako aj nevyhnutnostou zabezpecit bezpecnost organizácie a investícií, ktoré sa musia uskutocnit na vykonanie dohody o zbere a triedení. Povinnost výhradnosti preto môze predstavovat nevyhnutné obmedzenie na uskutocnenie ciela racionálnej organizácie zberu a triedenia na trhu dotknutého clenského státu v zmysle clánku 81 ods. 3 ES. Záväzok podniku odvetvového recyklovania byt viazaný iba s jedným partnerom zberu a/alebo triedenia v jednom regióne zberu vsak môze viest k zablokovaniu prístupu jeho potenciálnych konkurentov k zavedeným infrastruktúram zberu a triedenia v rozsahu, v akom by mohol nanútit svojim partnerom de facto výhradnost v poskytovaní sluzieb zberu a triedenia. V takejto situácii by títo konkurenti nemali skutocnú a konkrétnu moznost obíst siet zmlúv zavedených uvedeným podnikom, pretoze na trhu zberu a triedenia obalov z domácností neexistuje iný podnik zberu a triedenia, ktorý by im mohol ponúknut tieto sluzby za konkurencieschopných podmienok od zaciatku ich cinnosti. Preto by obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu zberu a triedenia obalov z domácností mohlo viest k obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu smerom nahor, to znamená na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností. Toto obmedzenie dopytu po sluzbách zberu a triedenia by sa okamzite premietlo na trhu zberu a triedenia obalov z domácností. Komisia sa teda nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze s cielom vyhnút sa tomu, aby podnik odvetvového recyklovania mohol odstránit hospodársku sútaz na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, bolo vhodné spojit výnimku s niektorými záväzkami podla clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 17. (pozri body 58, 59, 63 - 65, 80) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá komora) z 22. marca 2011 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Kartely - Systém zberu a recyklovania pouzitých obalov v Rakúsku - Dohody o zbere a triedení obsahujúce dolozky výhradnosti - Rozhodnutie o udelení individuálnej výnimky - Ulozené záväzky - Zásada proporcionality" Vo veci T-419/03, Altstoff Recycling Austria AG, predtým Altstoff Recycling Austria AG a ARGEV Verpackungsverwertungs-Gesellschaft mbH, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: H. Wollmann, advokát, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: pôvodne W. Mölls, neskôr W. Mölls a H. Gading a napokon W. Mölls a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: EVA Erfassen und Verwerten von Altstoffen GmbH, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: A. Reidlinger a I. Hartung, advokáti, a Bundeskammer für Arbeiter und Angestellte, so sídlom vo Viedni, v zastúpení: K. Wessely, advokát, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie clánkov 2 a 3 rozhodnutia Komisie 2004/208/ES zo 16. októbra 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (veci COMP D3/35470 - ARA a COMP D3/35473 - ARGEV, ARO) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 75, 2004, s. 59), VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: K. Andová, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. júna 2010, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Altstoff Recycling Austria AG (dalej len "ARA") je súkromná akciová spolocnost, ktorá bola zalozená v roku 1993 a ktorej vlastníkom a jediným akcionárom je Altstoff Recycling Austria Verein (dalej len "skupina ARA"). Skupina ARA zdruzuje podniky z odvetvia obalov, balenia a flaskovania, ako aj obchodu. 2 ARA spravuje v Rakúsku na národnej úrovni systém zberu a zhodnotenia obalov. V rozhodnom case v rámci tohto systému uzavrela s hospodársky nezávislými podnikmi odvetvového recyklovania (dalej len "ERS") zmluvy o spracovaní odpadu, ktorými na ne previedla organizáciu zberu, triedenia, prepravy a zhodnotenia obalov. Kazdý ERS mal pôsobnost pre dané kategórie obalových materiálov. ERS dalej uzavreli zmluvy o poskytovaní sluzieb s regionálnymi partnermi, to znamená s podnikmi alebo miestnymi orgánmi, ktoré konkrétne zabezpecovali zber, triedenie, prepravu a zhodnotenie obalov (dalej len "dohody o partnerstve"). ARA a ERS spolocne predstavujú "systém ARA". 3 Systém ARA v rozhodnom case zahrnal osem ERS, a to ARGEV Verpackungsverwertungs-Gesellschaft mbH (dalej len "ARGEV"), ktorý bol zodpovedný za zber, triedenie a recyklovanie kovových obalov (zelezné kovy, hliník) a lahkých obalov (drevo, keramika, plasty, zlúceniny, textil); Österreichischer Kunststoff Kreislauf AG (dalej len "ÖKK"), ktorý bol zodpovedný za zhodnotenie plastových a textilných obalov; Aluminium-Recycling GmbH (dalej len "Alurec"), ktorý bol zodpovedný za zhodnotenie hliníkových obalov zozbieraných podnikom ARGEV; Arbeitsgemeinschaft Verbundmaterialien GmbH, ktorý bol zodpovedný za zhodnotenie obalov zo zlúcenín, s výnimkou kombinovaných kartónov na nápoje; Verein für Holzpackmittel (dalej len "VHP"), ktorý bol zodpovedný za zhodnotenie drevených obalov a scasti aj za ich zber; Ferropack Recycling GmbH (dalej len "Ferropack"), ktorý bol zodpovedný za zhodnotenie obalov zo zelezných kovov zozbieraných podnikom ARGEV; Altpapier-Recycling-Organisationsgesellschaft mbH (dalej len "ARO"), ktorý bol zodpovedný za zber a zhodnotenie obalov z papiera, kartónu a zvlneného kartónu, a nakoniec Austria Glas Recycling GmbH (dalej len "AGR"), ktorý bol zodpovedný za zber a zhodnotenie obalov zo skla. Dna 14. septembra 2009 ARA ovládla ARGEV, ako aj ostatné ERS systému ARA s výnimkou podniku AGR. 4 V case rozhodujúcich skutocností ARGEV spravoval tri systémy zberu, jeden pre lahké obaly z domácností, jeden pre kovové obaly z domácností a jeden pre lahké a kovové obaly z priemyslu. Spolocníkmi podniku ARGEV boli v case rozhodujúcich skutocností ARA s úcastou 11 % a skupina ARGEV, ktorá zahrnala stovku clenov vrátane výrobcov a dovozcov, spolocností z odvetvia obchodu, spolocností z odvetvia obalov a podnikov zberu a zhodnotenia odpadov. 5 ARA ponúka svoje sluzby vsetkým rakúskym a zahranicným podnikom, ktorých sa priamo dotýka Verordnung über die Vermeidung und Verwertung von Verpackungsabfällen und bestimmten Warenresten und die Einrichtung von Sammel- und Verwertungssystemen (dekrét rakúskeho ministra zivotného prostredia, mládeze a rodiny o prevencii a zhodnotení odpadov z obalov a niektorých rezíduí výrobkov a o zavedení systému zberu a zhodnotenia) (BGBl., 648/1996), ktorý nadobudol úcinnost 1. decembra 1996 (dalej len "dekrét"). Dekrét je zalozený na Abfallwirtschaftsgesetz (rakúsky zákon o nakladaní s odpadmi) (BGBl., 434/1996) v znení neskorsích predpisov (BGBl., 102/2002) (dalej len "zákon") a preberá smernicu Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (Ú. v. ES L 365, s. 10; Mim. vyd. 13/013, s. 349). V postavení mandatára ARA vykonáva aj práva subjektov s licenciou vo vztahu k ERS. 6 Dna 24. marca 1994 podala Bundeskammer für Arbeiter und Angestellte (Federálna komora pracovníkov a zamestnancov, dalej len "BAA") staznost proti systému ARA na Dozorný úrad Európskeho zdruzenia volného obchodu (dalej len "Úrad EZVO"). Táto staznost bola neskôr postúpená Európskej komisii. 7 Dna 30. júna 1994 ARA a ARGEV oznámili niektoré dohody Úradu EZVO s cielom získat negatívny atest alebo prípadne rozhodnutie o skupinovej výnimke. Listom z 21. marca 1995 bola právomoc preskúmat oznámené dohody prevedená na Komisiu. 8 Dna 8. mája 1996 predlozili FRS Folien-Rücknahme-Service GmbH & Co. KG a Raiffeisen Umweltgesellschaft mbH Komisii staznost vo veci návrhu zalozenia spolocného podniku s cielom zaviest systém zberu a zhodnotenia obalov. Stazovatelia vsak od tejto staznosti upustili. 9 Listom z 28. augusta 2001 ARA oznámila Komisii nové dohody a okrem toho navrhla spolocne s ARGEV spojenie ich konaní o oznámení s cielom dosiahnut negatívny atest alebo prípadne rozhodnutie o výnimke v súlade s clánkom 81 ods. 3 ES. ARO súcasne poziadal o vstup do konania ako oznamujúca strana. Toto konanie sa týkalo vsetkých dohôd, na ktorých spocíva systém ARA, to znamená: - dohody o skládkach a licenciách uzavreté medzi ARA a podnikmi podliehajúcimi dekrétu (bez sadzobníka), - zmluva o správe uzavretá medzi ARA a ARGEV ako vzor zmlúv o správe uzavretých medzi ARA a ostatnými ERS (Arbeitsgemeinschaft Verbundmaterialien GmbH, ARO, AGR, Alurec, VHP, Ferropack a ÖKK), - zmluvy o správe a spolupráci uzavreté medzi podnikmi ARGEV a ÖKK a medzi podnikmi ARGEV a Alurec ako vzory zmlúv uzavretých medzi podnikmi ARGEV a ÖKK, Alurec, Ferropack a VHP, - zmluvy uzavreté podnikmi ARGEV a ARO s ich príslusnými regionálnymi partnermi. 10 Listami z 19. februára 1996 a 22. marca 2002 BAA podala Komisii pripomienky týkajúce sa systému ARA, odkazujúc na staznost, ktorú v tejto súvislosti podala 24. marca 1994 na Úrad EZVO. Okrem toho listom z 27. apríla 2000 EVA Erfassen und Verwerten von Altstoffen GmbH (dalej len "EVA") podal staznost proti spolocnostiam systému ARA, ktorá prevzala a doplnila pôvodnú staznost podanú 8. mája 1996 zo strany podnikov FRS Folien-Rücknahme-Service a Raiffeisen Umweltgesellschaft. 11 Dna 24. júla 2002 Komisia prijala rozhodnutie o zacatí konania v tejto veci. 12 Komisia svojím oznámením z 19. októbra 2002 (Ú. v. ES C 252, s. 2) dala dotknutým tretím osobám prílezitost oboznámit ju s ich názorom v súlade s clánkom 19 ods. 3 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962, Prvého nariadenia implementujúceho clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) v znení zmien a doplnení. 13 V nadväznosti na poznámky formulované Komisiou v tomto oznámení ARA a ARGEV oznámili styri záväzky, medzi ktorými treba spomenút tieto: - záväzok c. 1: od 29. novembra 2000 ARGEV a ARO upustia od uplatnovania doloziek o prednostnom zaobchádzaní dohodnutých s podnikmi zberu, - záväzok c. 3: ARGEV nebude bránit regionálnym partnerom pracovat s konkurentmi systému ARA ani uzavierat a uskutocnovat s nimi zmluvy týkajúce sa spolocného pouzitia kontajnerov alebo iných zariadení urcených na zber a/alebo na triedenie pouzitých obalov z domácností; tento záväzok vsak neobmedzuje právo podniku ARGEV presadit svoje zmluvné moznosti organizácie pre systém zberu a zhodnotenia pouzitý spolocne a prijat vsetky opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohol splnit povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona a rozhodnutia o schválení, - záväzok c. 4: ARGEV a ARO odstúpia od svojich zmlúv s regionálnymi partnermi po uplynutí zmluvného obdobia troch rokov, ak úcastníci konania na základe spolocnej dohody nerozhodli o predlzení platnosti zmluvy o maximálne dva roky; najneskôr po uplynutí zmluvného obdobia piatich rokov ARGEV a ARO pridelia nové zmluvy o sluzbách prostredníctvom vyhlásenia transparentného a objektívneho výberového konania (obchodná verejná sútaz rôzneho druhu, ziadosti o úcast, atd.). 14 Dna 16. októbra 2003 Komisia prijala rozhodnutie 2004/208/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP (Veci COMP D3/35470 - ARA a COMP D3/35473 - ARGEV, ARO) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 75, 2004, s. 59, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 15 V rámci uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES boli v napadnutom rozhodnutí identifikované rôzne dotknuté trhy. Predovsetkým trh, na ktorom pôsobia systémy zberu a individuálne systémy spätného odberu a zhodnotenia, je oznacený ako "trh so systémami". Systémy zberu sledujú podniky podliehajúce povinnostiam ulozeným dekrétom na úcely ich oslobodenia od týchto povinností, a to zavedením spolocnej sluzby spätného odberu a zhodnotenia. Individuálne systémy organizujú osobitné sluzby spätného odberu a zhodnotenia pre kazdý z podnikov, ktoré nechcú pristúpit k zavedeným systémom zberu. Vzhladom na povinnosti ulozené dekrétom je dotknutý trh obmedzený na odpady z obalov. 16 V napadnutom rozhodnutí sa uvádza, ze ak sluzby nie sú funkcne zamenitelné, treba v rámci trhu so systémami rozlisovat medzi trhom so systémami zneskodnovania obalov z domácností a trhom s obalmi z velkých podnikov a z priemyslu. 17 Dalej, vzhladom na to, ze samotné ERS nemajú za úlohu zneskodnovat pouzité obaly, napadnuté rozhodnutie berie do úvahy existenciu druhej úrovne trhov, trhov zberu a triedenia pouzitých obalov, na ktorých ERS vystupujú ako ziadatelia o sluzby zberu a triedenia a podniky, ako aj miestne orgány ako poskytovatelia týchto sluzieb. Ak dotknuté sluzby nie sú funkcne zamenitelné, rozlisuje sa v závislosti od miesta vzniku odpadov medzi na jednej strane trhom zberu a triedenia pouzitých obalov z domácností a na druhej strane trhom pouzitých obalov z priemyslu. Rovnako v odvetví obalov z domácností s prihliadnutím na osobitosti niektorých materiálov mozno rozlisovat tri trhy, a to trh zberu starého papiera, trh zberu pouzitého skla a trh zberu a triedenia lahkých obalov. 18 Nakoniec sa v napadnutom rozhodnutí rozlisuje medzi trhmi zberu a triedenia a trhmi sluzieb zhodnotenia zozbieraných materiálov a druhotných surovín, kedze organizácia a zhodnotenie zozbieraných materiálov a ponuka druhotných surovín sú rozdielne úrovne toho istého trhu výrobkov. V napadnutom rozhodnutí sa tiez uvádza, ze existuje tolko trhov so sluzbami zhodnotenia a druhotných surovín, kolko existuje kategórií materiálov. Okrem toho je spresnené, ze pre tú istú kategóriu materiálov nemozno nijako rozlisovat medzi obalmi z domácností a priemyselnými obalmi. 19 Z geografického hladiska, pokial ide o trh so systémami a trh zberu a triedenia, územie Rakúska je územím, ktoré sa podla napadnutého rozhodnutia berie do úvahy. Naopak, pokial ide o trhy sluzieb zhodnotenia a druhotných surovín, je územím, na ktoré sa prihliada, Európsky hospodársky priestor (EHP). 20 Po definovaní dotknutých trhov Komisia preskúmala dohody o partnerstve a dospela k záveru, ze spôsobovali citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES na jednej strane na trhoch zberu a triedenia obalov z domácností s výnimkou zmluvy medzi podnikom ARO a miestnymi orgánmi a na druhej strane na trhoch zberu a triedenia priemyselných obalov. Toto obmedzenie vyplývalo z existencie dolozky územnej výhradnosti v prospech kazdého regionálneho partnera podnikov ARGEV alebo ARO. Vzhladom na dominantné postavenie podnikov ARGEV a ARO na trhu dopytu pocas platnosti zmlúv bol totiz kazdému inému poskytovatelovi sluzieb zberu a triedenia odpadov z obalov z domácností a priemyselných obalov zamietnutý prístup na dôlezité trhy alebo mu bol upretý nie nezanedbatelný odbyt. 21 Pokial ide o obaly z domácností, podla napadnutého rozhodnutia zistené obmedzenie bolo citelné v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Vzhladom na to, ze v case rozhodujúcich skutocností bol ARGEV hlavným ziadatelom o sluzby zberu a triedenia, siet zmlúv o sluzbách, ktoré obsahovali dolozku výhradnosti, vytvárala na celom geografickom trhu kumulatívny úcinok uzavretia trhu pred vylúcenými podnikmi zberu a triedenia. Co sa týka ponuky, dôvody vyplývajúce z územného rozdelenia a logistiky nevyhnutnej na spracovanie odpadov bránili zavedeniu druhej infrastruktúry zberu. Podla napadnutého rozhodnutia tak bolo realistické domnievat sa, ze kazdý systém zberu spôsobilý vstúpit do hospodárskej sútaze so systémom ARA by musel pracovat s regionálnymi partnermi systému ARA, co by robilo nepravdepodobnou akúkolvek moznost vstupu na trh pre vylúcené podniky zberu a triedenia. V dôsledku toho boli zivotaschopné odbytiská uzavreté na obdobie, ktoré mohlo dosiahnut az pät rokov, teda maximálne trvanie zmlúv. 22 Pokial ide o priemyselné obaly, v napadnutom rozhodnutí sa konstatuje, ze v case rozhodujúcich skutocností ARGEV a ARO neboli hlavnými ziadatelmi o sluzby zberu a triedenia. V tejto oblasti existovali iné systémy prítomné na trhu dopytu po sluzbách spracovania odpadov a podniky zneskodnovania odpadov mohli tiez ponúknut svoje sluzby velkým pôvodcom odpadu. Podla napadnutého rozhodnutia vsak konkurencné systémy a velkí pôvodcovia odpadu neboli z hladiska hospodárskeho významu porovnatelní so systémom ARA a v tomto kontexte zistené obmedzenie zbavilo vylúcené podniky pocas platnosti dohôd nie zanedbatelných odbytísk, cize malo citelné úcinky na hospodársku sútaz. 23 Podla napadnutého rozhodnutia vsak bola dolozka výhradnosti uvedená v zmluvách o sluzbách potrebná na fungovanie a zavedenie infrastruktúr zberu a triedenia, ktoré vyzadovali znacné investície zo strany regionálnych partnerov a umoznili priame vykonanie ustanovení o zivotnom prostredí. Rovnako zverenie celého zberu jedinému podniku v jednej zóne zberu pocas maximálneho obdobia piatich rokov umoznilo úcastníkom na jednej strane z dlhodobého hladiska plánovat a organizovat poskytované plnenia a na druhej strane uskutocnit úspory z rozsahu a ponuky, co spôsobovalo zvýsenie efektívnosti. Výhradnost v prospech regionálnych partnerov tak prispievala k zlepseniu výroby a k podpore technického alebo hospodárskeho pokroku a bola v prospech uzívatelov, ktorí získali rovnomerný podiel na zisku, ktorý z toho vyplýval v zmysle clánku 81 ods. 3 ES. Dolozka výhradnosti v trvaní aspon tri roky sa tiez ukázala ako nevyhnutná z ekonomických dôvodov, aby sa zabezpecilo trvalé a spolahlivé poskytovanie sluzieb zberu a triedenie a aby sa zabezpecili investície, ktoré museli byt uskutocnené regionálnymi partnermi na úcely vykonania dohôd o zbere a triedení. 24 Podla napadnutého rozhodnutia zistené obmedzenie nebolo spôsobilé odstránit hospodársku sútaz na dotknutých trhoch. Pokial vsak ide o sluzby zberu a triedenia odpadov z domácností, Komisia poskytla spresnenia vysvetlené nizsie. 25 Pokial ide v prvom rade o zber odpadov z domácností, v napadnutom rozhodnutí sa uznáva, ze uzavretie nových zmlúv o sluzbách prostredníctvom obchodnej verejnej sútaze najneskôr po piatich rokoch zabezpecí situáciu slobodnej hospodárskej sútaze na úcely získania zón zberu. Konstatuje sa vsak, ze v praxi nie je mozné zaviest druhú infrastruktúru zberu z domácností z dôvodu problémov súvisiacich s miestami, právnych problémov spojených s ochranou zivotného prostredia a krajiny a z dôvodu zvykov spotrebitelov v oblasti zberu odpadov. Vzhladom na túto osobitost ponuky na dotknutom trhu sa Komisia domnievala, ze kontajnery na pouzité obaly umiestnené v blízkosti domácností predstavovali okolnost, pre ktorú je akákolvek hospodárska sútaz nemozná. 26 Vzhladom na vyssie uvedené Komisia dospela k záveru, ze úplne volný prístup k uz existujúcim infrastruktúram zberu predstavoval nevyhnutnú podmienku na zintenzívnenie hospodárskej sútaze nielen, z hladiska dopytu, v odvetví sluzieb zberu z domácností, ale tiez na vertikálnom trhu nad organizáciou spätného odberu a zhodnotenia pouzitých obalov ulozených jednotlivcami. Podla napadnutého rozhodnutia tak mohla existovat hospodárska sútaz z hladiska dopytu v oblasti sluzieb zberu iba vtedy, ak by ARGEV nebránil regionálnym partnerom uzavriet zmluvy týkajúce sa spolocného pouzitia kontajnerov s konkurentmi systému ARA. 27 V napadnutom rozhodnutí sa vsak konstatuje, ze v záväzku c. 3 si ARGEV zelal spojit toto spolocné pouzitie s významnými obmedzeniami. Komisia teda povazovala za nevyhnutné ulozit urcité záväzky s cielom zabezpecit, aby podmienky umoznujúce priznat výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES boli splnené. V prvom rade ARGEV nemohol bránit podnikom zberu uzavriet a vykonávat s konkurentmi podnikov ARA a ARGEV zmluvy týkajúce sa spolocného pouzitia kontajnerov alebo iných zariadení zberu a triedenia pouzitých predajných obalov. V druhom rade s cielom vyhnút sa tomu, aby si ARGEV pridelil vsetky zozbierané obaly a zabránil konkurentom dodrziavat predpísané úrovne, mohol vyzadovat dôkazy od regionálnych partnerov iba pre mnozstvá obalov zodpovedajúce podielu drzanému systémom ARA z celého mnozstva obalov zozbieraných na základe licencie rôznymi systémami zberu. Táto druhá povinnost sa týkala vsetkých podnikov, ktoré uzavreli dohodu o partnerstve na zber s podnikom ARGEV a uplatnovala sa v rozsahu, v akom konkurencný systém ziadal o výhodu spolocného pouzitia v dotknutej zóne zberu a odo dna, ked bol dotknutý systém schválený. 28 Pokial ide v druhom rade o sluzby triedenia odpadov z domácností, v napadnutom rozhodnutí sa konstatuje, ze triedenie odpadov v závislosti od pouzitých materiálov vyzadovalo zlozité technické postupy, ako aj investície, ktoré mohli byt pre iné operácie triedenia vyuzívané iba v obmedzenom mnozstve. Významné investície potrebné na zavedenie nových zariadení predstavovali pre konkurentov systému ARA nie zanedbatelnú prekázku ich vstupu na trh. 29 Hoci ARGEV vyhlásil, ze podniky spracovania odpadov mohli slobodne sprístupnit zariadenia na triedenie konkurencným systémom, Komisia sa domnievala, ze v rámci záväzku c. 3 mal napriek tomu v úmysle zaviest znacné obmedzenia spolocného pouzívania. Vzhladom na význam slobodného prístupu k zariadeniam na triedenie na úcely existencie hospodárskej sútaze teda Komisia povazovala za potrebné podriadit výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES záväzku, podla ktorého ARGEV nemohol bránit podnikom spracovania odpadov uzavriet a vykonat zmluvy týkajúce sa spolocného pouzitia zariadení na triedenie. 30 Napadnuté rozhodnutie obsahuje predovsetkým tieto ustanovenia: "Clánok 2 Ustanovenia clánku 81 ods. 1... ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP sa v súlade s clánkom 81 ods. 3... ES a clánkom 53 ods. 3 Dohody EHP neuplatnia na rôzne zmluvy o zbere a triedení, ktoré ARGEV a ARO uzavreli so svojimi príslusnými regionálnymi partnermi, ktoré obsahujú dolozku výhradnosti a ich platnost uplynie najneskôr 31. decembra 2006. Výnimka bude platná od 30. júna 1994 do 31. decembra 2006. Clánok 3 Výnimka uvedená v clánku 2 je spojená s týmito záväzkami: a) ARGEV nebude bránit podnikom zberu uzavierat s konkurentmi systému ARA zmluvy o spolocnom pouzití kontajnerov alebo iných zariadení na zber a triedenie pouzitých predajných obalov z domácností ani vykonávat tieto zmluvy; b) ARGEV môze pozadovat od podnikov zberu, aby mu poskytli potvrdenie iba pre mnozstvá obalov zodpovedajúce podielu drzanému systémom ARA, pokial ide o vsetky obaly z domácností povolené systémom pre niektoré kategórie materiálov. V tomto prípade ARGEV bude môct znízit odmenu uvedenú v odseku 3.1.1 dohody o zbere v pomere uvedenom v prvej vete tohto bodu. Co sa týka odmien uvedených v odsekoch 3.1.2 a 3.1.3 dohody o zbere, sú rozhodujúce mnozstvá, ktoré sa podniku ARGEV preukázali. Táto povinnost sa uplatnuje na vsetky podniky zberu, s ktorými ARGEV podpísal dohodu o partnerstve." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 31 ARA a ARGEV návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. decembra 2003 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 32 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna v ten istý den ARA a ARGEV podali návrh na odklad vykonatelnosti clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia (vec T-419/03 R). Listom z 11. marca 2004 vzali tento návrh spät. Uznesením predsedu Súdu prvého stupna z 26. marca 2004 bola vec T-419/03 R vymazaná z registra Súdu prvého stupna s tým, ze o trovách konania bude rozhodnuté neskôr. 33 Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 19. februára a 23. apríla 2004 podali EVA a BAA návrhy na vstup vedlajsieho úcastníka konania do konania na podporu návrhov Komisie. Uznesením z 20. januára 2005 predseda prvej komory Súdu prvého stupna vyhovel týmto návrhom podnikov EVA a BAA. Vedlajsí úcastníci konania podali svoje vyjadrenia 17. mája 2005. 34 Dna 16. septembra 2007 bola vec pridelená druhej komore Súdu prvého stupna v nadväznosti na jej ciastocné obnovenie a bol urcený nový sudca spravodajca. 35 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (druhá komora) 8. júla 2009 rozhodol o otvorení ústnej casti konania. Dna 12. augusta 2009 bola úcastníkom konania dorucená správa pre pojednávanie a pojednávanie bolo nariadené na 29. septembra 2009. 36 Dna 14. septembra 2009 ARA (dalej len "zalobca") informovala Súd prvého stupna, ze ovládla ARGEV, ako aj ostatné ERS systému ARA s výnimkou AGR. 37 Dna 21. septembra 2009 bol Súdu prvého stupna dorucený návrh na prerusenie konania podaný zalobcom podla clánku 77 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Uznesením z 22. septembra 2009 Súd prvého stupna prerusil konanie na obdobie sest mesiacov. 38 Konanie pokracovalo od 23. marca 2010 a pojednávanie sa konalo 15. júna 2010. 39 Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil clánky 2 a 3 napadnutého rozhodnutia, - subsidiárne zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 40 Komisia, EVA a BAA navrhujú, aby Vseobecný súd: - zalobu zamietol, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 41 Komisia na pojednávaní vyhlásila, ze berie spät svoj návrh týkajúci sa neprípustnosti zaloby v rozsahu, v akom bol podaný zo strany podniku ARA, co sa zaznamenalo do zápisnice z pojednávania. 42 Zalobca uvádza sest zalobných dôvodov na podporu svojej zaloby. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 81 ES a clánku 2 nariadenia c. 17. Druhý zalobný dôvod je zalozený na súlade zmlúv o sluzbách s podmienkami nariadenia Komisie (ES) c. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 [ES] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364). Tretí zalobný dôvod je zalozený na skutocnosti, ze clánky 2 a 3 napadnutého rozhodnutia nedodrziavajú poziadavky teórie "essential facilities". Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na skutocnosti, ze záväzky upravené v napadnutom rozhodnutí nie sú uskutocnitelné. Piaty zalobný dôvod je zalozený na neprimeranosti povinností upravených v napadnutom rozhodnutí a siesty zalobný dôvod je zalozený na rozporoch existujúcich medzi výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 43 Na úvod sa Komisia domnieva, ze tvrdenia týkajúce sa nedostatku súvislosti medzi obmedzením hospodárskej sútaze a ulozenou povinnostou, práva zalobcu usporiadat svoj systém a nedostatku presnosti napadnutého rozhodnutia predstavujú nové dôvody vznesené v stádiu repliky, ktoré sú z tohto dôvodu neprípustné. Rovnako sa domnieva, ze tvrdenie vznesené zalobcom, ktoré sa týka rozdelenia nákladov, predstavuje nový dôvod vznesený na pojednávaní, a je teda neprípustný. 44 Vseobecný súd v tejto súvislosti pripomína, ze podla clánku 48 ods. 2 prvého pododseku rokovacieho poriadku uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania. V tejto súvislosti dôvod, ktorý predstavuje rozsírenie dôvodu skôr uvedeného priamo alebo implicitne v zalobe a ktorý má úzky vztah s týmto dôvodom, musí byt vyhlásený za prípustný (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. apríla 2003, Travelex Global and Financial Services a Interpayment Services/Komisia, T-195/00, Zb. s. II-1677, body 33 a 34, a z 24. mája 2007, Duales System Deutschland/Komisia, T-151/01, Zb. s. II-1607, bod 71). 45 V predmetnej veci treba konstatovat, ze dôvody povazované za nové predstavujú rozsírenie tvrdení uvedených zalobcom v odpovedi na argumentáciu Komisie v jej vyjadrení k zalobe v rámci stvrtého zalobného dôvodu týkajúceho sa uskutocnitelnosti povinností, piateho zalobného dôvodu týkajúceho sa primeranosti povinností a siesteho zalobného dôvodu týkajúceho sa existencie rozporov medzi výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia. 46 Tvrdenie Komisie o neprípustnosti nových dôvodov tak musí byt zamietnuté. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES a clánku 2 nariadenia c. 17 Tvrdenia úcastníkov konania 47 Zalobca sa domnieva, ze dohody o partnerstve neobsahujú nijaké ustanovenie umoznujúce dospiet k záveru, ze existuje výslovne alebo implicitne povinnost výhradnosti na jeho úcet. Domnieva sa, ze hoci sa obmedzil a rozhodol spolupracovat iba s jedným regionálnym partnerom v zóne zberu, nic mu nebráni zverit iným podnikom zber a/alebo triedenie obalov v kazdej zmluvnej zóne. Údajné obmedzujúce úcinky hospodárskej sútaze vyplývajú z existencie zámennej zmluvy, ktorou súkromný alebo profesionálny spotrebitel pokrýva svoje potreby, a nepatria tak do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. 48 Zalobca sa tiez domnieva, ze jeho rozhodnutie obmedzit sa nebude mat za následok zachovanie iba jedného partnera na zónu zberu, ktorý môze vykonávat svoju cinnost v rámci alternatívneho systému zberu. Na podporu svojho tvrdenia uvádza, ze v praxi bude výber potenciálnych partnerov zvýsený skutocnostou, ze pocas zneskodnovania priemyselných obalov si môze pôvodca odpadov slobodne zvolit podnik zberu, ktorý prepraví obaly do centier systému ARA. To znamená, ze v rôznych regiónoch zberu okrem regionálneho partnera zalobcu na zber z domácností sú cinné viaceré iné podniky zberu. Zalobca doplna, ze pocas zneskodnovania odpadov z domácností AGR a ARO organizovali v kazdej zóne zberu systémy zberu, ktoré casto vyuzívali iných regionálnych partnerov. Neexistovali tak "miestne monopoly podnikov zberu" a Komisia mohla týmto zmluvám vydat podla clánku 2 nariadenia c. 17 negatívny atest. 49 Komisia a vedlajsí úcastníci konania odmietajú vsetky tvrdenia, ktoré uvádza zalobca. Posúdenie Vseobecným súdom 50 Podla zalobcu dohody o partnerstve neobsahujú nijaké ustanovenie umoznujúce dospiet k záveru, ze existuje výslovne alebo implicitne povinnost výhradnosti na jeho úcet. Na úvod treba preskúmat toto tvrdenie. 51 Z preskúmania dohôd o partnerstve vyplýva, ze neobsahujú nijakú formálnu dolozku územnej výhradnosti v prospech partnerov zberu a/alebo triedenia. Nijaké ustanovenie totiz nenútilo zalobcu, aby sa zaviazal spolupracovat iba s jedným partnerom zberu a/alebo triedenia v jednom regióne. Je teda úlohou Vseobecného súdu preskúmat, ci Komisia dostatocne a za specifických okolností relevantného trhu preukázala, ze tieto zmluvy uzavreté na urcité obdobie s jediným partnerom zberu a/alebo triedenia v skutocnosti fungujú ako výhradnost zakladajúca obmedzenie hospodárskej sútaze. Dalej bude potrebné prípadne preskúmat, ci je zistené obmedzenie hospodárskej sútaze dostatocne významné na to, aby predstavovalo porusenie clánku 81 ods. 1 ES. V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla judikatúry súdne preskúmanie aktov Komisie obsahujúcich zlozité hospodárske posúdenia sa musí obmedzit na preskúmanie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na preskúmanie vecnej správnosti skutkových okolností, nedostatku zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 80 a tam citovanú judikatúru). 52 Podla preskúmania týchto dohôd Komisiou zalobca má v úmysle byt viazaný iba s jedným partnerom zberu a/alebo triedenia v jednom regióne zberu pocas obdobia troch az piatich rokov (pozri odôvodnenia c. 95, 111 a 220 napadnutého rozhodnutia), co je podla zalobcu vysvetlené vzhladom na to, ze jeho potreby týkajúce sa dotknutých sluzieb sú dostatocne pokryté jediným partnerom. 53 Z dohôd o partnerstve totiz vyplýva vôla zalobcu zadat poskytovanie sluzieb zberu a triedenia obalov z domácností jedinému partnerovi v jednom regióne zberu pocas obdobia od troch do piatich rokov. Nijaká okolnost v týchto dohodách neumoznuje dospiet k záveru, ze zalobca môze pocas tohto obdobia odstúpit od obmedzenia, na ktoré sa zaviazal, a ziadat od ostatných podnikov zberu a triedenia, aby mu súcasne poskytli tieto sluzby v dotknutom regióne zberu, napríklad, aby sa vysporiadal so zvýsením mnozstva obalov, na ktoré sa vztahuje licencia. 54 Okrem toho iné skutocnosti týkajúce sa dohôd o partnerstve umoznujú stanovit, ze úcast dalsieho partnera na dotknutom území je vylúcená. Predpokladá sa tak zmena odmenovania regionálnych partnerov, ak sa zmení systém zberu alebo kvantitatívny sadzobník, pricom sa ale prípad vstupu nového partnera zberu nepredpokladá. Rovnako standardné ponuky, ktoré majú predlozit podniky majúce záujem o uzavretie zmluvy, sa musia vzdy týkat celého dotknutého regiónu zberu. 55 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze pocas trvania dohôd o partnerstve nemôzu vylúcené podniky predkladat zalobcovi ponuky (pozri odôvodnenia c. 221 az 223, 228 a 236 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho aj bez toho, aby dohody o partnerstve obsahovali formálnu dolozku v tomto zmysle, majú rovnaké úcinky ako zahrnutie dolozky územnej výhradnosti v prospech kazdého partnera zberu a/alebo triedenia. Tvrdenie uvedené zalobcom, ktoré sa týka neexistencie povinnosti výhradnosti, je teda nepodlozené. 56 Pokial ide o analýzu obmedzujúcich úcinkov dohôd o partnerstve na hospodársku sútaz, treba spresnit, ze v zmysle judikatúry v rámci preskúmania dôvodnosti posúdenia Komisie týkajúceho sa existencie citelného obmedzenia v zmysle clánku 81 ods. 1 ES sa Vseobecný súd nemôze obmedzit na úcinky výhradnosti skúmané izolovane a s odkazom iba na obmedzenia ulozené dohodami o partnerstve v rôznych regiónoch zberu (pozri v tomto zmysle rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný, bod 82). Pokial totiz ide o otázku, ci sa na dohody o partnerstve zalobcu vztahuje zákaz clánku 81 ods. 1 ES, treba v súlade s judikatúrou preskúmat, ci vsetky podobné dohody uzavreté na relevantnom trhu a dalsie prvky ekonomického a právneho kontextu, v ktorom boli predmetné dohody uzavreté, ukazujú, ze ich kumulatívnym úcinkom je uzavretie prístupu na tento trh novým sútazitelom. Ak z tohto skúmania vyplýva, ze to tak nie je, jednotlivé dohody zakladajúce zväzok dohôd nemôzu nezasahovat do chodu hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Naopak, ak skúmanie odhalí, ze prístup na trh je tazký, potom treba analyzovat, v akej miere sporné dohody prispievajú k vytváraniu kumulatívneho efektu; pochopitelne sú neprípustné len zmluvy, ktoré prispievajú k prípadnému uzavretiu trhu významnou mierou (rozsudok Súdneho dvora z 28. februára 1991, Delimitis, C-234/89, Zb. s. I-935, body 23 a 24, a rozsudok Van den Bergh Foods/Komisia, uz citovaný, bod 83). 57 Komisia v odôvodnení c. 176 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze v oblasti obalov z domácností je systém ARA jediným systémom zberu a zhodnotenia, ktorý pokrýva celé rakúske územie a vsetky druhy materiálov s výnimkou kombinovaných kartónov na nápoje. Ako vyplýva z odôvodnenia c 182 napadnutého rozhodnutia a bez toho, aby to spochybnil zalobca, je najvýznamnejsím ziadatelom o sluzby zneskodnovania odpadu. 58 Vzhladom na to, ze dohody o partnerstve sú uzavreté najvýznamnejsím ziadatelom o sluzby zneskodnovania odpadu, to znamená zalobcom, praktickým následkom zavedenia tejto siete dohôd je uzavretie prístupu na trh pre vylúcené podniky zberu a triedenia a obmedzenie hospodárskej sútaze zo strany ponuky na trhu zberu a triedenia obalov z domácností pocas trvania dohody, to znamená tri az pät rokov. 59 Kedze siet dohôd o partnerstve zavedená zalobcom pokrýva celé rakúske územie, toto obmedzenie hospodárskej sútaze sa nemôze zamerat na jeden región zberu. Bude mat úcinky na celé toto územie a v dôsledku toho na celý geograficky relevantný trh zberu a triedenia (pozri odôvodnenie c. 226 napadnutého rozhodnutia). Vylúcené podniky tak budú mat tazkosti tak s obchádzaním siete dohôd a vstupom na rakúsky trh zberu a triedenia obalov z domácností, ako aj s prezitím na tomto trhu. 60 Túto situáciu zhorsuje existencia dalsích prekázok prístupu na trh zberu a triedenia obalov z domácností. Dôvody vyplývajúce z územného rozdelenia a logistiky nevyhnutnej na správu odpadov bránia zavedeniu iných infrastruktúr zberu odpadov z domácností (pozri odôvodnenie c. 227 napadnutého rozhodnutia), co potvrdzujú pripomienky rakúskych orgánov v tomto ohlade (pozri odôvodnenie c. 285 napadnutého rozhodnutia). S cielom zabezpecit si poskytovanie sluzieb zberu a triedenia od zaciatku ich cinnosti tak nemôzu prípadní konkurenti systému ARA uzavriet dohody s inými podnikmi zberu pre zavedenie dalsích infrastruktúr zberu vedla uz umiestnených kontajnerov, a budú preto nútení spojit sa s partnermi zberu zalobcu. Napríklad konkurencný systém Öko-Box musí ciastocne vyuzívat infrastruktúry zberu zalobcu na to, aby rozvíjal svoju cinnost zberu a zhodnotenia kombinovaných kartónov na nápoje (pozri odôvodnenia c. 177 a 227 napadnutého rozhodnutia), co zalobca nespochybnuje. 61 Pokial ide o infrastruktúry triedenia, zalobca nespochybnuje konstatovanie Komisie, podla ktorého prístup na trh bol stazený skutocnostou, ze zavedenie nových zariadení na triedenie vyzaduje významné investície, co predstavuje nie zanedbatelnú prekázku vstupu na trh zberu a triedenia obalov z domácností (pozri odôvodnenie c. 318 napadnutého rozhodnutia). 62 Vsetky tieto okolnosti viedli Komisiu v odôvodnení c. 227 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze "je nepravdepodobné, ze pocas trvania platnosti dohôd o regionálnom partnerstve budú vylúceným podnikom zberu a triedenia ponúknuté na dotknutom trhu na rôznych zmluvných územiach nové odbytiská citelného, teda znacného významu" [neoficiálny preklad]. Podla odôvodnenia c. 236 napadnutého rozhodnutia platí tento záver aj pre podniky triedenia. 63 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze obmedzenie, ktoré si ukladá zalobca, nemá ako jediný úcinok obmedzenie jeho vlastnej slobody cinnosti. Obmedzuje totiz zo strany ponuky prístup na trh zberu a triedenia obalov z domácností vylúceným podnikom zberu a triedenia, kedze obmedzuje moznosti týchto podnikov pôsobit na tomto trhu. V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, tak tieto úcinky idú nad rámec úcinkov zámennej zmluvy, ktorou súkromný alebo profesionálny spotrebitel pokrýva svoje potreby. Komisia sa tak bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievala, ze siet dohôd o partnerstve uzavrela relevantný trh pred uvedenými podnikmi, cím zaviedla citelné obmedzenie hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Siet dohôd o partnerstve oznámených Komisii preto nemôze získat negatívny atest podla clánku 2 nariadenia c. 17. 64 Po tom, co Komisia konstatovala existenciu citelného obmedzenia hospodárskej sútaze, v odôvodneniach c. 275, 276 a 316 napadnutého rozhodnutia pripustila, ze dohody o partnerstve boli odôvodnené z hladiska organizácie cinností zberu a triedenia dôvodmi správy a výkonnosti, potrebou zabezpecit spolahlivé poskytovanie sluzieb zberu, ako aj nevyhnutnostou zabezpecit bezpecnost organizácie a investícií, ktoré sa musia uskutocnit na vykonanie dohody o zbere a triedení. Podla Komisie je preto táto povinnost výhradnosti nevyhnutným obmedzením na uskutocnenie ciela racionálnej organizácie zberu a triedenia na rakúskom trhu v zmysle ustanovení clánku 81 ods. 3 ES (pozri odôvodnenia c. 268 az 287 a 316 napadnutého rozhodnutia). 65 Komisia sa napriek tomu domnievala, ze toto obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu zberu a triedenia obalov z domácností by mohlo viest k obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu smerom nahor, to znamená na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, ak sa zalobcovi podarí nanútit svojim partnerom de facto výhradnost v poskytovaní sluzieb zberu a triedenia (pozri odôvodnenia c. 230, 234 a 286 napadnutého rozhodnutia). Táto výhradnost mu umozní blokovat prístup jeho potenciálnych konkurentov k zavedeným infrastruktúram zberu a triedenia. V takejto situácii by títo konkurenti nemali skutocnú a konkrétnu moznost obíst siet zmlúv zavedených zalobcom, pretoze na trhu zberu a triedenia obalov z domácností neexistuje iný podnik zberu a triedenia, ktorý by im mohol ponúknut tieto sluzby za konkurencieschopných podmienok od zaciatku ich cinnosti. Záväzok zalobcu byt viazaný iba s jedným partnerom zberu a/alebo triedenia v jednom regióne zberu môze viest k obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, ktoré sa prostredníctvom obmedzenia dopytu po sluzbách zberu a triedenia okamzite premietne na trhu zberu a triedenia obalov z domácností (pozri odôvodnenie c. 287 napadnutého rozhodnutia). 66 V rozpore s tým, co tvrdí zalobca, problém nespocíva v skutocnosti, ze dohody o partnerstve vedú k "miestnym monopolom podnikov zberu" v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES, ale v skutocnosti, ze obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu zberu a triedenia obalov z domácností umoznuje za okolností uvedených v bode 65 vyssie odstránit hospodársku sútaz na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, cím sa obmedzí dopyt po sluzbách zberu a triedenia na trhu zberu a triedenia obalov z domácností. 67 V predmetnej veci Komisia v odôvodneniach c. 231, 234 a 236 napadnutého rozhodnutia uznala, ze zalobca nezakazuje spolocné pouzitie infrastruktúr zberu a triedenia. Komisia sa vsak domnievala, ze niektoré moznosti, ktoré si zalobca priznal v zmysle záväzku c. 3, mohli byt pouzité na stazenie prístupu jeho potenciálnych konkurentov na trh. S cielom neutralizovat toto nebezpecenstvo Komisia sa rozhodla ulozit zalobcovi dva záväzky upravené v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, zmienené v bode 27 vyssie, podla clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 17 (pozri odôvodnenia c. 287, 288 a 318 napadnutého rozhodnutia). 68 Podla Komisie totiz moznost, ze zalobca môze profitovat z existencie jediného partnera v jednom regióne zberu, a z mozností, ktoré si priznal v záväzku c. 3 na odstránenie hospodárskej sútaze na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, odôvodnuje ulozenie povinností uvedených v clánku 3 napadnutého rozhodnutia. Tieto záväzky, ktorých cielom je zabránit zalobcovi zakázat spolocné pouzitie infrastruktúr zberu a triedenia a privlastnit si v prípadoch spolocného pouzitia cast zozbieraných obalov, ktorá mu nepatrí, umoznia vyhnút sa tomu, ze zalobca zabráni prístupu konkurencných systémov k uz zavedeným infrastruktúram zberu a triedenia a ze by tak mohol obmedzit hospodársku sútaz na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, cize obmedzit dopyt po sluzbách zberu a triedenia na trhu zberu a triedenia obalov z domácností. 69 Zalobca spochybnuje tento záver, tvrdiac, ze výber potenciálnych partnerov je siroký, kedze, pokial ide o zneskodnovanie priemyselných obalov, pôvodcovia odpadu si volne vyberajú svojich regionálnych partnerov a ze pokial ide o zneskodnovanie odpadov z domácností, AGR a ARO organizujú v kazdom regióne zberu systémy zberu, ktoré casto vyuzívajú iných regionálnych partnerov. 70 V prvom rade, co sa týka trhu zberu priemyselných obalov, na jednej strane treba zdôraznit, ze ako vyplýva zo spisu a na rozdiel od tvrdení zalobcu, existuje jediná dohoda o partnerstve na zber priemyselných obalov a obalov z domácností, prostredníctvom ktorej jediný partner zalobcu zabezpecuje sluzby zberu týchto dvoch druhov obalov. Podla tejto dohody tieto dva druhy obalov môzu byt tiez zbierané súcasne. Skutocnost, ze jediný partner musí zabezpecit zber dvoch druhov obalov, tak vylucuje akúkolvek moznost pre podniky, ktoré sú specializované iba na zber jedného z týchto obalov, stat sa partnerom zberu. Podla zalobcu im vsak táto okolnost nebráni vstúpit na trh, pretoze môzu navrhnút prepravné sluzby alebo sluzby zberu priemyselných obalov pôvodcom týchto odpadov tak, ako je uvedené v bode 75 nizsie. 71 Na druhej strane treba spresnit, ze trhy zberu a triedenia obalov z domácností a priemyselných obalov vykazujú dostatocne významné rozdiely na to, aby plnenia podnikov zberu a triedenia specializovaných na jeden z týchto dvoch trhov neboli zamenitelné a aby tieto podniky nemohli poskytovat svoje sluzby na inom trhu. Ako to konstatovala Komisia bez toho, aby zalobca preukázal opak, sluzby zberu a triedenia musia byt zariadené iným spôsobom vzhladom na rozdielne potreby specifické pre zber a pre triedenie (pozri odôvodnenie c. 161 napadnutého rozhodnutia). 72 Co sa totiz týka triedenia, velké podniky vytvárajú väcsie mnozstvá obalov, ktoré sú ulozené v mieste výroby po tom, co sa triedia podla druhu materiálu. Z tohto dôvodu nie je nevyhnutné zaviest infrastruktúru triedenia pre priemyselné obaly, ako je infrastruktúra zavedená pre obaly z domácností a okrem toho dohoda o partnerstve umoznuje partnerovi zberu penalizovat dodávatelov obalov, ktorí dovezú pomiesané obaly. 73 Rovnako pokial ide o zber, ako vyplýva z dohody o partnerstve, zber priemyselných obalov predstavuje urcité osobitnosti vo vztahu k zberu obalov z domácností. V prípade priemyselných obalov partner zberu koná ako správca regionálneho preberacieho centra. Jeho hlavná cinnost spocíva v prijímaní materiálov dodaných velkými pôvodcami priemyselných odpadov, ktorí konajú ako dodávatelia odpadov, a v registrácii vsetkých kupónov vázenia materiálov dodaných v súlade s rakúskou právnou úpravou s cielom preskúmat, ci sú dosiahnuté minimálne mnozstvá (pozri tiez odôvodnenie c. 166 napadnutého rozhodnutia). Pôvodcovia odpadu sú teda povinní vypravit triedené materiály az do preberacieho centra. Podporne, v prípade silno priemyselných regiónov, partner zberu ponúka tiez sluzbu vyzbierania umoznujúcu zberat obaly na základe licencie v miestach výroby, ktorá môze byt, ako to uviedol zalobca, odmietnutá pôvodcami odpadu. Naopak, v prípade obalov z domácností z dohody o partnerstve vyplýva, ze plnenie zberu zahrna systematické vyprázdnovanie zberných kontajnerov a vyzbieranie zberných vriec, poskytovaných partnerom zberu v súlade s ním vypracovaným presným denným plánom vyzbierania, ako aj prepravu odpadov zozbieraných z domácností az do zariadenia na triedenie, pricom partner zberu je za kvalitu zozbieraných obalov zodpovedný voci podniku ARA. 74 V dôsledku toho existujú výrazné rozdiely medzi sluzbami zberu a triedenia obalov z domácností a priemyselných obalov. Preto, ako sa konstatovalo v napadnutom rozhodnutí, neexistuje funkcná nahraditelnost medzi sluzbami zberu a triedenia obalov z domácností a priemyselných obalov (pozri odôvodnenie c. 162 napadnutého rozhodnutia). 75 Nepochybne sa zalobca domnieva, ze vylúcené podniky zberu môzu ponúkat svoje sluzby na trhu zberu a triedenia priemyselných obalov pôvodcom odpadu, ktorí musia prepravit svoje odpady az do preberacieho centra alebo im aj ponúkat sluzby vyzbierania v konkurencii so sluzbami, ktoré ponúka partner zberu v silne priemyselných regiónoch. Vzhladom na neexistenciu funkcnej nahraditelnosti medzi zberom obalov z domácností a priemyselných obalov sa vsak treba domnievat, ze podniky specializované v odvetví domácností nebudú v zásade schopné poskytovat sluzby zberu priemyselných obalov. Skutocnost, ze pôvodcovia priemyselného odpadu si môzu slobodne vybrat svojho partnera, preto nemôze zohrávat v predmetnej veci nijakú úlohu. 76 V druhom rade, pokial ide o zneskodnovanie starého papiera z domácností, Komisia v odôvodnení c. 157 napadnutého rozhodnutia konstatovala bez toho, aby to zalobca spochybnil, ze "ARO kupuje iba mnozstvá urcené pre mestské systémy zberu starého papiera" [neoficiálny preklad], ktoré existovali skôr, ako bol zavedený systém ARA. Podla odôvodnenia c. 158 napadnutého rozhodnutia je situácia zhodná, pokial ide o zneskodnovanie pouzitého skla. 77 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze sa nepredpokladá, ze vylúcené podniky zberu a triedenia obalov z domácností môzu na jednej strane lahko vstúpit na trh zberu a triedenia priemyselných obalov a na druhej strane môzu poskytnút svoje sluzby, ci uz na trhu zberu starého papiera alebo na trhu zberu pouzitého skla, pretoze tieto trhy fungujú vdaka existencii mestských systémov zberu, a sú teda uzavreté pred vstupom prípadných konkurentov. V dôsledku toho napriek tvrdeniam uvádzaným zalobcom existencia týchto trhov nie je relevantná na úcely rozsírenia dopytu po sluzbách zberu a triedenia obalov z domácností a zabezpecenia prezitia podnikov, ktoré konkurujú regionálnym partnerom zalobcu. 78 Tieto závery nemôze vyvrátit tvrdenie zalobcu uvedené na pojednávaní, podla ktorého obmedzenie hospodárskej sútaze môze byt spochybnené, ak sa dohoda zdala byt nevyhnutná na vstup podniku do oblasti, kde nepôsobil [rozsudok Súdu prvého stupna z 2. mája 2006, O2 (Germany)/Komisia, T-328/03, Zb. s. II-1231, bod 68]. 79 V tomto ohlade treba zdôraznit, ze v predmetnej veci na rozdiel od veci, ktorá viedla k uz citovanému rozsudku O2 (Germany)/Komisia, nebolo preukázané, ze siet dohôd o partnerstve zavedená zalobcom umoznovala vstup konkurencného podniku na trh. Naopak, ako bolo uvedené v bode 65 vyssie, kumulatívny úcinok tejto siete bol spôsobilý uzavriet pred konkurentmi systému ARA prístup na trh systémov zneskodnovania obalov z domácností. Je preto opodstatnené zamietnut toto tvrdenie. 80 Komisia tak mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, dospiet na jednej strane k záveru, ze existovalo obmedzenie hospodárskej sútaze na trhu zberu a triedenia lahkých obalov z domácností a ze toto obmedzenie mohlo získat individuálnu výnimku vzhladom na jeho pozitívne úcinky na organizáciu zberu a triedenia obalov z domácností a na druhej strane, ze toto obmedzenie môze mat úcinky na trh systémov zneskodnovania obalov z domácností, a teda na dopyt po sluzbách zberu a triedenia na trhu obalov z domácností. Komisia sa okrem toho nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze s cielom vyhnút sa tomu, aby zalobca mohol odstránit hospodársku sútaz na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, bolo vhodné spojit výnimku s dvoma záväzkami citovanými v bode 27 vyssie. Tento zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na súlade dohôd o partnerstve s podmienkami nariadenia c. 2790/1999 Tvrdenia úcastníkov konania 81 Zalobca sa domnieva, ze aj ked dohody o partnerstve obsahujú povinnost výhradnosti na jeho úcet, táto bude oslobodená od uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES podla clánku 2 ods. 1 a clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 2790/1999, ktorý okrem iného nepripústa ulozenie záväzkov prijímatelom výnimky. Podla definície relevantného trhu stanovenej Komisiou v odôvodnení c. 155 a nasl. napadnutého rozhodnutia totiz nijaký regionálny partner zalobcu v Rakúsku nemá na trhu zberu a/alebo triedenia lahkých obalov podiel vyssí ako 30 %. Navyse zalobca zdôraznuje, ze nariadenie c. 2790/1999 priznáva výnimku distribucným systémom, ktoré vyhradzujú výlucné územia niektorým distribútorom, a preto sa domnieva, ze to nemôze byt inak v rámci siete dohôd o partnerstve, v ktorej zadávatel vyhradí svojim partnerom výlucné územia. 82 Zalobca rovnako spochybnuje definíciu relevantného geografického trhu zo strany Komisie, tvrdiac, ze regióny zberu nezodpovedajú nijakej oblasti hospodárskej cinnosti, pretoze ním boli definované pocas jeho výziev na predlozenie ponuky. Tiez sa domnieva, ze rozhodujúcim kritériom na urcenie podielu dodávatela na trhu je situácia existujúca pred uzavretím dohôd o partnerstve a nie situácia po ich uzavretí. 83 Zalobca nakoniec uvádza, ze dôvod, pre ktorý neodkazoval na nariadenie c. 2790/1999 pred podaním zaloby je, ze Komisia neuverejnila oznámenie o výhradách. 84 Komisia a vedlajsí úcastníci konania odmietajú vsetky tvrdenia, ktoré uvádza zalobca. Posúdenie Vseobecným súdom 85 Na úvod treba preskúmat tvrdenia zalobcu, podla ktorých nemal moznost skôr uviest tvrdenia zalozené na nariadení c. 2790/1999. 86 V tejto súvislosti treba v prvom rade pripomenút, ze listom z 28. augusta 2001 ARA a ARGEV ziadali o negatívny atest pre oznámené dohody alebo prípadne rozhodnutie o výnimke v súlade s clánkom 81 ods. 3 ES. Táto ziadost bola predlozená v súlade s poziadavkami clánku 2 nariadenia Komisie (ES) c. 3385/94 z 21. decembra 1994 o forme, obsahu a iných podrobnostiach ziadostí a oznámení stanovených nariadením Rady c. 17 (Ú. v. ES L 377, s. 28; Mim. vyd. 08/001, s. 75) a formuláru A/B, ktorý je k nemu pripojený, bez toho, aby Komisia formulovala nejakú pripomienku v tomto ohlade. 87 V druhom rade podla odseku 139 oznámenia z 19. októbra 2002 (pozri bod 12 vyssie) Komisia zamýslala nepodat výhrady proti oznámeným dohodám na základe clánku 81 ES a clánku 53 Dohody EHP alebo priznat úcastníkom individuálnu výnimku podla clánku 81 ods. 3 ES a clánku 53 ods. 3 Dohody EHP, prípadne spojenú so záväzkami. 88 V tretom rade Komisia 1. apríla 2003 zaslala zalobcovi list, v ktorom uviedla, ze zamýsla moznost prijat pozitívne rozhodnutie podla clánku 81 ES a podla clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 17 spojit toto rozhodnutie s urcitými záväzkami týkajúcimi sa spolocného pouzitia zariadení zberu. V casti nazvanej "Odôvodnenie" Komisia podrobne vysvetlila dôvody, pre ktoré bolo mozné priznat individuálnu výnimku v prospech dohody o partnerstve, ako aj dôvody, pre ktoré sa domnievala, ze niektoré dohody systému ARA mohli mat úcinok odstránenia hospodárskej sútaze, ktorý by odôvodnil ulozenie týchto záväzkov. Nakoniec tento list informoval zalobcu o moznosti predlozit pripomienky v lehote jedného mesiaca od prijatia tohto listu. V druhom liste zo 6. júna 2003 Komisia informovala zalobcu o zmene upravených záväzkov s cielom odpovedat na jeho otázky, ako aj na otázky rakúskych orgánov. 89 Za týchto okolností nemozno spochybnit, ze zalobca mohol mat v priebehu správneho konania vedomost o mozných následkoch odstránenia hospodárskej sútaze oznámenými dohodami, ako aj o záväzkoch, ktoré mu Komisia zamýslala ulozit v rámci individuálnej výnimky. Ako vsak vyplýva z listov zo 16. mája a z 25. júna 2003 zalobcom zaslaných Komisii ako odpoved na listy z 1. apríla a zo 6. júna 2003, výslovne neziadal uplatnenie nariadenia c. 2790/1999 ani nevzniesol nijakú námietku týkajúcu sa nedostatku uplatnenia clánku 3 ods. 1 uvedeného nariadenia v predmetnej veci alebo definície relevantného trhu v tomto ohlade. Ako uviedla Komisia, táto okolnost vysvetluje, ze tvrdenia zalozené na nariadení c. 2790/1999 nemajú oporu v napadnutom rozhodnutí. Nedostatok akéhokolvek odkazu na tieto tvrdenia v napadnutom rozhodnutí preto nemôze spochybnit jeho zákonnost. 90 V kazdom prípade aj za predpokladu, ze zalobca ziadostou o získanie výnimky podla clánku 81 ods. 3 ES implicitne ziadal uplatnenie nariadenia c. 2790/1999, zalobný dôvod v podstate zalozený na neuplatnení uvedeného nariadenia nemôze mat za následok nezákonnost napadnutého rozhodnutia. 91 Dohody o partnerstve sú totiz zmluvami o poskytovaní sluzieb, ktoré zaväzujú zalobcu výlucne pre kazdý región zberu vo vztahu k partnerovi zberu a/alebo triedenia, pricom kazdý z nich pôsobí na rozdielnej úrovni retazca zneskodnovania obalov z domácností. Týmito zmluvami úcastníci stanovujú podmienky, za ktorých sa majú vykonat zber a triedenie obalov z domácností patriacich zalobcovi v kazdom regióne zberu. Ide teda o subdodávatelské dohody medzi nekonkurencnými podnikmi, na ktoré sa uplatnuje clánok 2 ods. 1 nariadenia c. 2790/1999. 92 Ako vyplýva z odôvodnenia c 173 napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby to zalobca spochybnil, geografickým trhom relevantným na úcely posúdenia existencie citelného obmedzenia hospodárskej sútaze v zmysle clánku 81 ods. 1 ES je v prípadoch trhu so systémami a trhov zberu a triedenia celé rakúske územie, pretoze objektívne podmienky dopytu a ponuky na tomto trhu sú citelne rozdielne od podmienok prevazujúcich v iných regiónoch vnútorného trhu. Rakúska právna úprava v oblasti zneskodnovania obalov citovaná v bode 5 vyssie totiz urcuje podmienky, za ktorých sa musí táto cinnost vyvíjat na celom rakúskom území, a tieto podmienky preto predstavujú osobitné podmienky vo vztahu k tým v iných regiónoch v rámci vnútorného trhu. Okrem toho práve na celom tomto území zalobca zavádza svoju siet dohôd o partnerstve, ktorá z dôvodu kumulatívneho úcinku zmlúv týkajúcich sa kazdého regiónu zberu môze narusit hospodársku sútaz tak na trhu so systémami zneskodnovania obalov z domácností, ako aj na trhu zberu a triedenia týchto obalov. 93 Naopak relevantným územím na úcely posúdenia, ci je v predmetnej veci hranica 30 % upravená v clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 2790/1999 prekrocená, je región zberu ako územie, na ktorom sa partneri zberu a/alebo triedenia zaväzujú so zalobcom a ako miesto, kde poskytujú svoje sluzby. Zalobca totiz vyhlasuje svoje obchodné verejné sútaze pre kazdý z týchto regiónov a partneri ponúkajú svoje sluzby organizovaním infrastruktúry zberu a triedenia v kazdom z týchto regiónov. Okrem toho bod 7 standardného oznámenia o vyhlásení výberového konania dokazuje existenciu osobitostí v kazdom regióne zberu, ktoré sú opísané v dokumente nazvanom "Select Regional, Teil L". Rovnako správa o cinnosti zalobcu týkajúca sa roku 2002 konkrétnejsie uvádza, ze obvody a obce sú zoskupené v rámci regiónov zberu a pre kazdý z nich zalobca vypracoval vhodný a úplne specifický koncept zberu. 94 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze kazdý región zberu predstavuje homogénne podmienky poskytovania sluzieb a môze sa odlisovat od susedných regiónov z dôvodu svojich osobitostí a podmienok poskytovania sluzieb v súlade s kritériami stanovenými v odseku 90 oznámenia Komisie 2000/C 291/01 - Pokyny o vertikálnych obmedzeniach (Ú. v. ES C 291, 2000, s. 1) na urcenie relevantného geografického trhu s cielom vypocítat hranicu upravenú nariadením c. 2790/1999. 95 Skutocnost, ze Komisia sa domnievala, ze relevantným geografickým trhom na úcely preskúmania antikonkurencných úcinkov oznámených dohôd je celé rakúske územie, nevyvracia tento záver. Táto okolnost totiz nebráni nájst v rámci tohto územia z hladiska poskytovatelov sluzieb zberu a triedenia obmedzenejsie geografické trhy, v ktorých sú podmienky poskytovania sluzieb homogénne a odlisné od podmienok v susedných regiónoch. Ako bolo uvedené v bode 93 vyssie, sú to preto regióny zberu, ktoré predstavujú relevantné trhy na urcenie, ci zalobca môze získat skupinovú výnimku upravenú nariadením c. 2790/1999. 96 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého rozhodujúcou okolnostou na urcenie podielu trhu poskytovatela je situácia existujúca pred uzavretím dohôd o partnerstve, a nie po tomto uzavretí, treba pripomenút, ze podla clánku 9 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 2790/1999 na úcely uplatnenia clánku 3 "podiel na trhu sa vypocíta na základe údajov vztahujúcich sa k predchádzajúcemu kalendárnemu roku". Rovnako treba zdôraznit, ako uviedla Komisia, ze v prípade nových trhov sa má prihliadat na okamih, ked bol trh vytvorený. Az od tohto okamihu je mozné stanovit, v akom rozsahu poskytovatel pozíva silu na trhu, a to vypocítaním podielu trhu, ktorý mu zodpovedá v súlade s clánkom 9 ods. 2 písm. a) nariadenia c. 2790/1999. 97 V predmetnej veci to znamená, ze na úcely vypocítania podielu trhu kazdého z partnerov zberu a/alebo triedenia treba prihliadat na situáciu po uzavretí dohôd o zbere a triedení obalov z domácností a nie, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, na skorsiu situáciu. 98 Ako poskytovatelia sluzieb zberu a triedenia, s ktorými sa zalobca výlucne zaväzuje, partneri zberu a triedenia citelne prekracujú hranicu 30 % podielu na trhu stanovenú clánkom 3 ods. 1 nariadenia c. 2790/1999. Na jednej strane podla odôvodnenia c. 225 napadnutého rozhodnutia, ktoré nebolo spochybnené zalobcom, v oblasti lahkých obalov z domácností iba Öko-Box zaviedol konkurencný systém pre jeden druh obalov z domácností, a to kombinované kartóny na nápoje. Na druhej strane, ako to zalobca uznal vo svojich písomnostiach, Öko-Box vyvinul systém, ktorý pouzíva infrastruktúry zberu iba pre cast obalov, vyuzívajúc v tomto prípade partnerov zberu zalobcu. Podiel na trhu regionálnych partnerov zberu a/alebo triedenia môze preto lahko dosiahnut 100 % a clánok 2 ods. 1 nariadenia c. 2790/1999 teda neumoznuje priznat oznámeným dohodám skupinovú výnimku bez akéhokolvek záväzku. 99 Vzhladom na predchádzajúce okolnosti je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení teórie "essential facilities" clánkami 2 a 3 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 100 Zalobca sa domnieva, ze Komisia priznala rozhodujúci význam volnému prístupu bez prekázok iných systémov zberu k jeho infrastruktúram zberu s cielom zintenzívnit hospodársku sútaz, a tvrdí, ze clánok 2 a najmä clánok 3 napadnutého rozhodnutia predstavujú pokus o ulozenie povinnosti systému ARA bez dodrzania poziadaviek teórie "essential facilities". 101 Na podporu tohto dôvodu zalobca na jednej strane tvrdí, ze jeho dohody o partnerstve v zásade nebránia spolocnému pouzitiu kontajnerov, a z týchto zmlúv preto nevyplýva nijaká výhradnost v jeho prospech, pokial ide o kontajnery. Za týchto okolností neexistujú materiálne obmedzenia hospodárskej sútaze a záväzky ulozené Komisiou sa nemôzu zakladat na clánku 81 ods. 3 ES a clánku 8 ods. 1 nariadenia c. 17. 102 Na druhej strane zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie mu v skutocnosti ukladá povinnost "uvolnit" kapacity svojim konkurentom, co patrí do pôsobnosti clánku 82 ES. Takýto záväzok môze byt vzhladom na judikatúru Súdneho dvora legitímny iba vtedy, ak zariadenia na zber organizované pre zalobcu boli hlavnými zariadeniami (rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1998, Bronner, C-7/97, Zb. s. I-7791). O takýto prípad vsak v predmetnej veci nejde, pretoze z technického hladiska je mozné zdvojit existujúce struktúry systému zberu zalobcu tým, ze sa konkurencným systémom vyzbierania umozní zaviest systém vyzbierania na miestach, kde spravuje systém uskladnenia a naopak. 103 Komisia popiera vsetky tvrdenia predlozené zalobcom. Posúdenie Vseobecným súdom 104 V súlade s ustálenou judikatúrou bola za zneuzívajúcu povazovaná skutocnost, ze podnik v dominantnom postavení na danom trhu odmietol poskytnút podniku, s ktorým je v hospodárskej sútazi na susednom trhu, bud suroviny alebo sluzby nevyhnutné na jej výkon, kedze dotknuté správanie bolo spôsobilé odstránit akúkolvek hospodársku sútaz zo strany tohto podniku (rozsudky Súdneho dvora Bronner, uz citovaný, bod 38, a z 29. apríla 2004, IMS Health, C-418/01, Zb. s. I-5039, body 40 az 45). V týchto prípadoch môze Komisia, ktorá konstatuje existenciu porusenia, a to najmä zneuzitia dominantného postavenia, zabezpecit podla clánku 3 nariadenia c. 17 potrebný úcinok svojho rozhodnutia ulozením urcitých povinností (rozsudok Súdneho dvora zo 6. apríla 1995, RTE a ITP/Komisia, C-241/91 P a C-242/91 P, Zb. s. I-743, body 90 a 91). 105 V súlade s dohodami o partnerstve sú partneri zberu a triedenia poverení zaviest infrastruktúry nevyhnutné na vykonanie svojich zmluvných povinností (pozri odôvodnenie c. 98 napadnutého rozhodnutia). Tieto infrastruktúry patria partnerom zberu a triedenia a nie zalobcovi, ktorý sa obmedzuje na dohodnutie ich umiestnenia s miestnymi orgánmi. Zalobca tvrdí, ze nemá nijaké vlastnícke právo alebo právo kontroly k týmto zariadeniam, ktoré by mu umoznilo odmietnut zneuzívajúcim spôsobom poskytovanie sluzieb zberu jeho konkurentom s cielom vylúcit ich z trhu zneskodnovania obalov. 106 Podla dohôd o partnerstve a mozností organizácie, ktoré si priznal v záväzku c. 3, je vsak zalobca spôsobilý kontrolovat spolocne so svojimi partnermi prístup k infrastruktúram zavedeným v kazdom regióne zberu. Zalobca tak môze blokovat prístup svojich konkurentov k infrastruktúram zberu a triedenia patriacim jeho partnerom. 107 Ako totiz Komisia zdôraznila v odôvodnení c. 234 napadnutého rozhodnutia, problém v tejto veci spocíva v tom, ze podla mozností organizácie, ktoré si zalobca priznal v záväzku c. 3, môze zabránit spolocnému pouzívaniu infrastruktúr zberu a triedenia. Vyuzívajúc tieto moznosti organizácie môze zalobca najmä zabránit partnerom zberu, ktorí sa o to snazia, otvorit ich infrastruktúry konkurentom systému ARA a stazit tak ich vstup na trh systémov zneskodnovania obalov z domácností. Toto správanie môze viest k obmedzeniu hospodárskej sútaze na tomto trhu a obmedzit tak dopyt po sluzbách zberu a triedenia na trhu zberu a triedenia obalov z domácností. 108 Ako bolo uvedené v bode 67 vyssie, s cielom odstránit toto nebezpecenstvo Komisia povazovala za nevyhnutné spojit individuálnu výnimku so záväzkami upravenými v clánku 3 napadnutého rozhodnutia v súlade s clánkom 8 ods. 1 nariadenia c. 17. 109 V predmetnej veci tak nejde o jednostranné odmietnutie zo strany zalobcu poskytnút konkurencným podnikom sluzbu nevyhnutnú na rozvíjanie susedného trhu, ktoré by bolo v rozpore s clánkom 82 ES a ktoré by tak legitimovalo uplatnenie teórie "essential facilities". Ide o prípad, ked postavenie, ktoré si vyhradzuje zalobca podla dohôd o partnerstve s podnikmi zberu a triedenia, môze viest k obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, cím sa obmedzí dopyt po sluzbách zberu a triedenia na trhu zberu a triedenia obalov z domácností. V dôsledku toho Komisia v tomto prípade správne neuplatnila teóriu "essential facilities" a judikatúru Súdneho dvora, ktorá sa na nu vztahuje. 110 Z vyssie uvedeného na jednej strane vyplýva, ze Komisia neskúsala uplatnit v predmetnej veci teóriu "essential facilities" a na druhej strane, ze teória "essential facilities", ako aj judikatúra Súdneho dvora, ktorá sa na nu vztahuje, nie sú uplatnitelné v predmetnom prípade na úcely preskúmania zákonnosti záväzkov, ktoré sú spojené s individuálnou výnimkou priznanou zalobcovi Komisiou. Je preto opodstatnené tento zalobný dôvod zamietnut. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na neuskutocnitelnosti povinností upravených napadnutým rozhodnutím Tvrdenia úcastníkov konania 111 Zalobca uvádza, ze záväzky ulozené napadnutým rozhodnutím porusujú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa zásady proporcionality, pretoze nie sú primerané na dosiahnutie sledovaného ciela a nepredstavujú najmensí mozný záväzok. 112 Zalobca sa okrem toho domnieva, ze Komisia dostatocne neprihliadla na osobitnosti systému ARA, pretoze na rozdiel od systému zneskodnovania odpadov existujúceho v Nemecku zber, triedenie a zhodnotenie sú z podstatnej casti uskutocnované rôznymi podnikmi a títo partneri nemôzu poskytnút dôkazy a posteriori preukazujúce zozbieraný, vytriedený a zhodnotený objem obalov, ale majú stálu povinnost odovzdat fyzicky zozbierané obaly do preberacích centier zalobcu. V dôsledku toho záväzok ulozený v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia má za jediný ciel zabránit zalobcovi ziadat vyssí podiel z vyzbieraných výrobkov, ako mu zodpovedá. Tento záväzok teda v sebe zahrna, ze zalobca bude informovaný o podiele trhu systému ARA v okamihu odovzdania zozbieraných obalov, co nie je mozné z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, ze vonkajsie systémy zberu, to znamená systémy, ktoré nemajú záujem na spolocnom pouzívaní infrastruktúr zberu, nie sú povinné informovat zalobcu o ich objemoch na základe licencie, co znemoznuje výpocet podielu zalobcu z pohladu celého objemu obalov z domácností. Druhý dôvod je ten, ze informácie týkajúce sa podielov na trhu sú dostupné az a posteriori, po pravidelných vyhláseniach o objemoch na základe licencie uskutocnených výrobcami a dovozcami. Zalobca sa tak domnieva, ze na to, aby mohol rozdelit vyzbierané výrobky medzi rôznych prevádzkovatelov systému, treba pouzit metódy rozdelenia, ktoré sú známe vopred od okamihu dodania urceného objemu obalov. 113 Nakoniec zalobca doplna, ze neexistuje nijaká súvislost medzi obmedzením hospodárskej sútaze a záväzkom ulozeným v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia a zdôraznuje, ze 28. augusta 2003 zaslal Komisii návrh s cielom urcit inú metódu rozdelenia, ktorá predpokladá, ze rôzne systémy zberu vyhradzujú kazdý rok vopred urcené mnozstvo prevzatia pri podniku zberu v závislosti od ocakávaných objemov na základe licencie. Komisia vsak na tento model údajne neprihliadla. 114 Komisia a vedlajsí úcastníci konania odmietajú vsetky tvrdenia, ktoré uvádza zalobca. Posúdenie Vseobecným súdom 115 Najskôr treba uviest, ze zalobca poukazuje na zásadu proporcionality jednak na podporu svojho stvrtého zalobného dôvodu týkajúceho sa uskutocnitelnosti záväzkov upravených v napadnutom rozhodnutí, jednak ako na autonómny dôvod (piaty zalobný dôvod). V rámci piateho zalobného dôvodu preto treba preskúmat proporcionalitu záväzkov, a to najmä záväzku upraveného v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia a preskúmat v rámci tohto zalobného dôvodu uskutocnitelnost dotknutého záväzku. 116 Na úcely odpovede na tvrdenia vznesené zalobcom v prvom rade, a ako vyplýva zo spisu, treba uviest, ze objemy na základe licencie vonkajsích systémov nehrajú v predmetnej veci nijakú úlohu na výpocet podielu zalobcu vo vsetkých objemoch obalov z domácností. Treba totiz zdôraznit, ze problém rozdelenia zozbieraných obalov vzniká iba v prípade spolocného pouzitia infrastruktúr zberu. V takom prípade, kedze zalobca si nemôze nárokovat vlastníctvo vsetkých zozbieraných obalov, treba vypocítat cast obalov zodpovedajúcu kazdému zo systémov zberu, ktoré zdielajú tieto infrastruktúry, s cielom rozdelit medzi nich zozbierané obaly. V dôsledku toho je tvrdenie uvedené zalobcom, týkajúce sa disponibility údajov o objemoch na základe licencie vonkajsích systémov, úplne bezdôvodné. 117 V druhom rade napriek jeho tvrdeniam zalobca nepreukázal dôvody, pre ktoré nebude mozné vypocítat jeho podiel vo vsetkých objemoch obalov z domácností v case odovzdania zozbieraných obalov v preberacích centrách, kedze rozdelenie zozbieraných obalov vyzaduje metódu rozdelenia stanovenú vopred a platnú pocas jedného roka. Naopak, z dohody o odpadoch a o licencii, ktorá zaväzuje zalobcu a pôvodcov odpadu, vyplýva, ze na vypocítanie výsky rocného poplatku zalobcovi musia pôvodcovia odpadu prihlásit presné mnozstvá uvedené na trh mesacne a stvrtrocne najneskôr desiaty den druhého mesiaca po skoncení obdobia, ktoré je predmetom odpoctu podla toho, ci ide o velkého alebo malého pôvodcu. To znamená, ze objemy odpadov pokryté licencnými zmluvami o odpadoch môzu byt zalobcom vypocítané na základe týchto zmlúv a údajov, ktoré pravidelne dostáva. 118 Nepochybne, konecné údaje týkajúce sa uplynutého kalendárneho roka budú dostupné az v prvých desiatich dnoch druhého mesiaca po skoncení posledného mesiaca a posledného stvrtroka uvedeného roka. To vsak neznamená, ako tvrdí zalobca, ze rozdelenie obalov sa bude môct uskutocnit az pätnást mesiacov po zacatí obchodnej cinnosti, brániac tým "priebeznému rozdeleniu" zozbieraných obalov. Rozdelenie zozbieraných obalov sa môze vykonat podla zberu na základe skutocných objemov obalov na základe licencie uvedených na trh pocas predchádzajúcich mesiacov. Výsledok tohto rozdelenia bude opravený na konci roka kompenzáciou na základe konecných skutocných objemov oznámených pôvodcami odpadu. Ako uviedla Komisia, rozdelenie sa môze tiez systematicky zakladat na predpokladaných mnozstvách, ktoré môzu byt prispôsobené iba v urcitých presných momentoch. Ako vyplýva zo spisu, táto posledná uvedená moznost bola navrhnutá zalobcom a prijatá Komisiou pocas konania o nariadení predbezného opatrenia pred Vseobecným súdom. 119 V tretom rade treba uviest, ako vyplýva z pojednávania, ze napadnuté rozhodnutie bolo pre úcastníkov konania predbezne vykonané dostatocne. 120 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze priebezné rozdelenie zozbieraných obalov nepredstavuje prekázku uskutocnitelnosti záväzku upraveného v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia a v rozpore s tým, co tvrdí zalobca, neukladá pouzitie metódy rozdelenia stanovenej vopred a platnej na obdobie jedného roka. 121 Dalsie tvrdenia uvádzané zalobcom nemôzu vyvrátit tento záver. 122 Pokial ide v prvom rade o tvrdenie, podla ktorého neexistuje nijaká súvislost medzi obmedzením hospodárskej sútaze a ulozeným záväzkom, treba ho povazovat za bezdôvodné. Z odôvodnení c. 290 a 293 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze existuje jasná súvislost medzi na jednej strane ulozeným záväzkom a na druhej strane nebezpecenstvom uzavretia vertikálneho trhu smerom nahor pred konkurentmi zalobcu a znízenia dopytu po sluzbách zberu a triedenia na trhu zberu a triedenia obalov z domácností. Toto nebezpecenstvo vyplýva z priznania individuálnej výnimky dohodám, ktorými sa zalobca zaväzuje iba s jediným partnerom v jednom regióne zberu a priznáva si moznosti, ktoré môzu zabránit spolocnému pouzitiu infrastruktúr zberu a triedenia. Cielom tohto záväzku je teda vyhnút sa tomu, aby zalobca mohol získat potvrdenia alebo dôkazy týkajúce sa mnozstiev obalov zodpovedajúcich konkurencným systémom, ktoré s ním zdielajú infrastruktúry zberu, a aby si privlastnil mnozstvá, ktoré zodpovedajú týmto systémom, najmä vo vztahu k rakúskemu dozornému orgánu. Takéto správanie zo strany zalobcu bráni konkurencným systémom dodrzat úrovne odovzdania a stazuje ich prezitie na trhu. Ich odchod z trhu by viedol k znízeniu dopytu po sluzbách zberu a triedenia na trhu zberu a triedenia obalov z domácností. V rozpore s tvrdeniami zalobcu a vzhladom na clánok 8 ods. 1 nariadenia c. 17 tak Komisia správne ulozila dotknutý záväzok s cielom vyhnút sa tomu, ze individuálna výnimka priznaná zalobcovi bude viest k obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, a teda k znízeniu dopytu po sluzbách zberu a triedenia obalov z domácností. 123 Pokial ide v druhom rade o tvrdenie zalobcu, podla ktorého Komisia skopírovala velkú cast textu záväzku uvedeného v clánku 3 písm. b) rozhodnutia o nemeckom systéme zneskodnovania odpadov bez prihliadnutia na osobitosti systému ARA, treba ho rovnako povazovat za bezdôvodné. Preskúmanie dvoch dotknutých rozhodnutí totiz dokazuje, ze ich odseky sa medzi sebou nezhodujú. Okrem toho na rozdiel od tvrdení zalobcu preskúmanie napadnutého rozhodnutia dokazuje, ze potvrdenia alebo dôkazy, na ktoré odkazuje záväzok ulozený v clánku 3 písm. b) tohto rozhodnutia, nemajú nahradit fyzické odovzdanie zozbieraných obalov, ale majú osvedcit, aká cast obalov patrí zalobcovi. Podla clánku 11 ods. 8 dekrétu a záväzku c. 2 schválenia na úcely zavedenia a prevádzky systému zberu a zhodnotenia majú tieto potvrdenia pred rakúskym dozorným orgánom preukázat, ze zalobca splna tieto úrovne zberu. Podla odôvodnenia c. 291 napadnutého rozhodnutia môzu byt tiez pouzité na znízenie odmeny partnerov v prípadoch spolocného pouzitia infrastruktúr zberu. 124 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze metódy rozdelenia navrhnuté Komisiou sú zalozené na údajoch, ktoré sú lahko dostupné zalobcovi v okamihu rozdelenia zozbieraných obalov, ako sú predpokladané mnozstvá alebo objemy na základe licencie týkajúce sa predchádzajúcich mesiacov, a ze tieto metódy teda prihliadajú na osobitnosti systému ARA rovnako ako metóda navrhovaná zalobcom. Jediný rozdiel spocíva v skutocnosti, ze v metódach navrhnutých Komisiou môzu byt predpokladané mnozstvá alebo objemy na základe licencie týkajúce sa predchádzajúcich mesiacov opravené a posteriori, napríklad na základe skutocných a konecných mnozstiev obalov na základe licencie uvedených na trh a oznámených pôvodcami odpadu. Ako bolo uvedené v bode 118 vyssie, táto oprava a posteriori nie je nezlucitelná z priebezným rozdelením zozbieraných obalov medzi systémami zberu, ktoré zdielajú infrastruktúry zberu. Na rozdiel od tvrdení zalobcu tak záväzok nie je neuskutocnitelný. 125 Tento zalobný dôvod teda musí byt zamietnutý. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania 126 Zalobca tvrdí, ze záväzok upravený v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia je neprimeraný z dôvodu, ze mu ukladá záväzky, ktoré mu môzu zabránit v dodrzaní stanovených úrovní, a ohrozujú tak jeho existenciu. Tento záväzok totiz znizuje prístup zalobcu ku kapacitám zberu, ktorými disponuje. Z tohto dôvodu si zalobca priznal právo usporiadat svoj systém tak, ze zmluvne zakázal podnikom zberu konat vo svojom mene. Neprimeranost je osobitne zrejmá v dvoch prípadoch, ktorými sú nadobudnutie dodatocných objemov na základe licencie iným systémom zberu a zavedenie, inými systémami zberu, zariadení zberu, ktoré sú celkom alebo scasti ich vlastníctvom. 127 V prvom prípade sa zalobca domnieva, ze príchod iného systému zberu na trh znízi podiel systému ARA na celkových objemoch obalov z domácností, cize jeho podiel na trhu. Konkurenti sa totiz neobmedzia na prevzatie klientov systému ARA, ale okrem iného zavedú na trh dodatocné objemy obalov na základe licencie, ktoré aktuálne nie sú prevzaté ani výrobcami, ani distribútormi, a ktoré nazýva "objemy obalov parazitujúcich podnikov". V takejto situácii je podiel výrobkov zozbieraných regionálnymi partnermi, ktorý si môze nárokovat zalobca, obmedzený, co mu neumoznuje dodrzat stanovené úrovne, takze Bundesministerium für Umwelt, Jugend und Familie (rakúske ministerstvo zivotného prostredia, mládeze a rodiny) by mu mohlo odnat jeho schválenie. Záväzok ulozený Komisiou tak znizuje prístup zalobcu ku kapacitám zberu. 128 Navyse sa domnieva, ze riesenie navrhnuté Komisiou spocívajúce v prispôsobení objemov kontajnerov s cielom celit väcsím objemom zberu nie je uspokojujúce. Zalobca tak môze vediet az a posteriori, ze kapacity zberu nie sú dostatocné, a opravné opatrenia nemôzu byt úcinne prijaté pred uplynutím dvoch rokov. To je dôvod, pre ktorý sa domnieva, ze na to, aby mohli zdielat kontajnery, musia konkurencné systémy zberu kazdý rok vopred urcit nevyhnutné objemy kontajnerov, ako aj príslusné objemy zberu. 129 Zalobca spresnuje, ze stanovenie kapacít zberu a prístup k zozbieraným mnozstvám predstavujú rovnakú problematiku a ze ak by ho dotknutý záväzok nútil uvolnit objemy zberu konkurentom, vsetky odhady jeho kapacít by sa stali bezpredmetnými. 130 Pokial ide o druhý prípad, zalobca uvádza, ze konkurencnými systémami sú najmä poskytovatelia specializovaní na urcité presné druhy obalov, ktoré sú spôsobilé zaviest iné zariadenia zberu doplnkovo vyuzívajúce zariadenia, ktoré prevádzkuje. To je najmä prípad systémov Öko-Box a Bonus. Podla zalobcu je toto správanie konkurencných systémov úplne predvídatelné, pretoze spolocné pouzitie infrastruktúr zberu nevytvára skutocnú konkurenciu cien, ktorá môze vzniknút iba pri zavedení vlastných infrastruktúr zberu. Domnieva sa preto, ze aj v prípade len ciastocného spolocného pouzitia infrastruktúr zberu je nútený pre ulozený záväzok odstúpit od prebratia zozbieraných objemov v rozsahu väcsom ako v tom, ktorý zodpovedá potrebám konkurencného systému, co je zjavne neracionálne. 131 Zalobca sa okrem toho stazuje na skutocnost, ze Komisia neponúkla nijaké riesenie problému ciastocného spolocného pouzitia infrastruktúr zberu a ze ani neskúmala predlozený kompromisný návrh. 132 Zalobca nakoniec uvádza, ze záväzok uvedený v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia ho núti reorganizovat zber obalov, co spôsobuje zvýsenie nákladov zberu a v dôsledku toho stratu úcinnosti systému ARA. Domnieva sa preto, ze tieto náklady sa musia prejavit u tých, ktorí majú prospech zo spolocného pouzitia infrastruktúr zberu, teda na konkurencných systémoch a partneroch zberu. Rovnako zastáva názor, ze náklady fungovania systému (alebo systémové náklady) musia tiez znásat konkurencné systémy. 133 Komisia a vedlajsí úcastníci konania odmietajú vsetky tvrdenia, ktoré uvádza zalobca. Posúdenie Vseobecným súdom 134 Treba pripomenút, ze zásada proporcionality, ktorá je jednou zo vseobecných zásad práva Spolocenstva, podla ustálenej judikatúry vyzaduje, aby akty institúcie nepresahovali hranicu toho, co je vhodné a nevyhnutné na dosiahnutie stanoveného ciela, pricom sa rozumie, ze v prípade, ak existuje moznost volby medzi viacerými vhodnými opatreniami, treba zvolit moznost, ktorá je najmenej tazivá (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 2002, Käserei Champignon Hofmeister, C-210/00, Zb. s. I-6453, bod 59; z 9. septembra 2004, Spanielsko a Fínsko/Parlament a Rada, C-184/02 a C-223/02, Zb. s. I-7789, bod 57, a zo 7. júla 2009, S P C M a i., C-558/07, Zb. s. I-5783, bod 41). 135 V predmetnej veci je cielom sledovaným Komisiou prostredníctvom ulozenia záväzku uvedeného v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia vyhnút sa odstráneniu hospodárskej sútaze na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, ku ktorému by mohlo dôjst, ak by sa priznala individuálna výnimka dohodám o zbere a triedení oznámeným zalobcom, a ktoré by znízilo dopyt po sluzbách zberu a triedenia na trhu zberu a triedenia obalov z domácností. Z odôvodnení c. 290 a 292 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva, ze v prípadoch spolocného pouzitia infrastruktúr zberu by sa zalobca mohol pokúsit privlastnit si vsetky zozbierané obaly a zabránit tak konkurencným systémom dodrzat úrovne odovzdania. Ako bolo uvedené v bode 122 vyssie, zakázat zalobcovi ziadat o potvrdenia alebo dôkazy o mnozstvách obalov zodpovedajúcich podielu drzanému jeho konkurentmi vo vsetkých obaloch z domácností by umoznilo vyhnút sa tomu, ze si privlastní vsetky zozbierané obaly, najmä vo vztahu k rakúskemu dozornému orgánu, ktorému bude musiet predlozením dôkazov preukázat, ze dosiahol svoju úroven odovzdania. Rovnako, ako vyplýva z bodu 123 vyssie, tento zákaz je zlucitelný s osobitostami systému ARA. 136 S cielom vyhnút sa tomu, ze zalobca sa pokúsi privlastnit si vsetky zozbierané obaly, sa musí stanovit rozdelenie týchto obalov. V tejto súvislosti Komisia navrhla metódy rozdelenia zalozené na presných podieloch zodpovedajúcich mnozstvám kazdého systému na základe licencie, co neutralizuje nebezpecenstvo monopolizácie obalov zozbieraných zo strany zalobcu. Tieto metódy rozdelenia totiz bránia zalobcovi pokúsit sa oslabit postavenie konkurencných systémov umelým zvýsením mnozstiev oznámených partnerom zberu. Tieto metódy sa teda zdajú ako dostatocné z hladiska sledovaného ciela, ktorým je vyhnút sa akémukolvek odstráneniu hospodárskej sútaze na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností, a tak sa vyhnút znízeniu dopytu po sluzbách zberu a triedenia na trhu zberu a triedenia obalov z domácností. 137 Záväzok ulozený v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia tak nie je neprimeraný vo svetle ciela sledovaného Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Käserei Champignon Hofmeister, uz citovaný, body 60 az 64). 138 Tento záver nemôzu vyvrátit tvrdenia uvedené zalobcom týkajúce sa nadobudnutia dodatocných objemov na základe licencie iným systémom zberu a ciastocného pouzitia ním zavedených zariadení zberu. 139 V prvom rade, pokial ide o tvrdenie týkajúce sa nadobudnutia dodatocných objemov na základe licencie iným systémom zberu, na jednej strane treba zdôraznit, ze clánok 11 ods. 7 dekrétu v znení relevantnom v tejto veci stanovuje, ze percentuálne podiely musia byt stanovené tak, aby sa vyzbieralo aspon 50 % mnozstva kazdého materiálu obalov, pre ktorý sa predpokladá úcast na systéme. Na druhej strane podla záväzku c. 1 schválenia na úcely zavedenia a prevádzky systému zberu a zhodnotenia minimálne úrovne zberu a zhodnotenia pre zalobcu budú vypocítané "vzhladom na mnozstvá obalov, ktoré sú v priebehu kalendárneho roka predmetom zmluvy podla clánku 11 ods. 7 [dekrétu]" [neoficiálny preklad]. Vstup "parazitujúcich obalov", to znamená obalov, ktoré az doposial neboli prevzaté nijakým systémom zneskodnovania, preto nebude mat nijaký vplyv na úrovne zberu zalobcu, ktoré budú aj nadalej vypocítané spôsobom uvedeným vyssie. Okrem toho je nepochybne pravda, ze skutocnost, ze parazitujúce obaly sa môzu stat obalmi na základe licencie konkurencných systémov zalobcu, má za následok, ze tieto obaly mu nebudú k dispozícii na dosiahnutie jeho úrovne zberu. Vzhladom na struktúru uplatnitelnej vnútrostátnej právnej úpravy vsak v situácii spolocného pouzitia infrastruktúr zberu s cielom vyzbierat mnozstvo obalov nevyhnutných na dosiahnutie ich úrovne zberu, systémy nemôzu pocítat s parazitujúcimi obalmi, ale musia zvýsit svoje kapacity zberu, napríklad zvýsením frekvencie odvozu kontajnerov. 140 Tvrdenie, podla ktorého zalobca môze az a posteriori vediet, ze predpokladané kapacity zberu nie sú dostatocné, nemôze vyvrátit tento záver. Ako bolo totiz uvedené v bode 118 vyssie, zalobca môze vopred odhadnút objem obalov na základe licencie a môze, vychádzajúc z tohto císla, stanovit, aké sú jeho potreby zberu a rozhodnút, ci treba zvýsit kapacity zberu. Rovnako bude môct opravit predpokladané kapacity zberu v závislosti od objemov obalov skutocne uvedených na trh a priebezne oznámených subjektmi s licenciou. 141 Nakoniec, v rozpore s tvrdeniami zalobcu, spolocné pouzitie infrastruktúr zberu nepredstavuje skutocné uvolnenie kapacít zberu v prospech nových konkurentov, ktoré by mu skodilo. V skutocnosti spolocné pouzitie neznizuje jeho kapacity zberu, pretoze kapacity zberu závisia od objemu obalov na základe licencie, ktorý kazdý systém zberu oznámi partnerom zberu, a prihliadajú tak na zvýsenie objemu obalov na základe licencie na kazdom území zberu. Ako uz bolo naznacené v bode 139 vyssie, zalobca na to, aby zabezpecil dodrzanie úrovní zberu, musí prispôsobit zber novým potrebám, napríklad tým, ze poziada partnerov o zvýsenie kapacity kontajnerov alebo zvýsením frekvencie odvozov. 142 V dôsledku toho musí byt tvrdenie o nadobudnutí dodatocných objemov na základe licencie konkurencným systémom zberu zamietnuté. 143 V druhom rade tvrdenie týkajúce sa ciastocného pouzitia infrastruktúr zberu zavedených zalobcom systémami, ktoré majú svoje vlastné infrastruktúry zberu, nemôze spochybnit proporcionalitu dotknutého záväzku. Ako vyplýva zo spisu, záväzok ulozený zalobcovi v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia nedáva právo konkurencným systémom, ktoré ziadajú o ciastocné pouzitie infrastruktúr zberu, privlastnit si mnozstvo obalov rovnajúce sa celkovému objemu obalov na základe licencie uvedenému na trh, ktorého sú drzitelmi. Naopak, konkurencné systémy musia vopred oznámit cast objemu obalov na základe licencie, ktorého sú drzitelmi, pre ktorý chcú vyuzit spolocné pouzitie, a iba na túto cast mozno prihliadnut pri rozdelení zozbieraných obalov. Navyse treba zdôraznit, ze táto moznost bola navrhnutá zalobcom a prijatá Komisiou v rámci konania o nariadení predbezného opatrenia pred Vseobecným súdom. 144 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého spolocné pouzitie infrastruktúr zberu, celkové alebo ciastocné, nevytvára skutocnú hospodársku sútaz cien, treba pripomenút, ze napadnuté rozhodnutie umoznuje zalobcovi znízit odmenu stanovenú v dohodách o partnerstve. Jeho konkurenti tak budú znásat tak náklady týkajúce sa sprístupnenia kontajnerov a zberných vriec, ako aj náklady týkajúce sa zberu z domácností a od pouzívatelov s podobným objemom obalov a prepravy príslusných obalov na základe licencie, ktoré im prislúchajú. Nepochybne, táto okolnost ich stavia z hladiska niektorých nákladov do tej istej situácie ako zalobcu. Napriek tomu z pohladu mozných rozdielov, pokial ide o organizáciu a správu systému, rentabilné zhodnotenie a uvádzanie surovín na trh, ako aj obchodnú politiku rôznych podnikov, hospodárska sútaz v oblasti cien nemôze byt vylúcená. 145 Pokial ide o nevyhnutnú povahu dotknutého záväzku, z odôvodnení c. 290 a 293 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze bez tohto záväzku by sa zalobca mohol pokúsit kontrolovat rozdelenie zozbieraných obalov, privlastniac si cast obalov, ktorá mu v skutocnosti nepatrí. Aj ked zalobca navrhol inú metódu rozdelenia zalozenú na urcenej kapacite odovzdania, vopred stanovenej kazdý rok v závislosti od ocakávaných objemov na základe licencie, nedokázal preukázat existenciu iných opatrení, ktoré by spôsobili zbytocnost tohto záväzku. Vzhladom na silné postavenie zalobcu na trhu mu totiz ním navrhovaná metóda rozdelenia nezabráni zmenit mnozstvá ziadané kazdý rok umelým zvýsením ocakávaných mnozstiev na základe licencie s cielom oslabit postavenie konkurencných systémov, a znízit tak cast kontajnerov dostupných pre konkurentov. Ako uviedla Komisia vo svojich podaniach bez toho, aby zalobca úspesne spochybnil toto tvrdenie, konkurencné systémy skúsia odpovedat zvýsením ziadaných mnozstiev, co bude viest k pretekom za podielmi medzi konkurencnými systémami, najmä v hospodársky prítazlivejsích regiónoch, v ktorých bude mat zalobca velmi dobré postavenie vzhladom na jeho silnú pozíciu na trhu. Naopak, rozdelenie predpokladané v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia je zalozené na vhodných, objektívnych a overitelných metódach, ktoré chránia záujmy nových konkurentov pri súcasnom dodrzaní postavenia zalobcu na trhu. 146 V dôsledku toho neexistuje iné opatrenie umoznujúce vyhnút sa rovnako úcinne odstráneniu hospodárskej sútaze na vertikálnom trhu smerom nahor. Záväzok uvedený v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia je tak nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného ciela [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Käserei Champignon Hofmeister, uz citovaný, bod 66, a z 10. decembra 2002, British American Tobacco (Investments) a Imperial Tobacco, C-491/01, Zb. s. I-11453, bod 139]. 147 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze dotknutý záväzok neporusuje zásadu proporcionality, kedze predstavuje opatrenie spôsobilé uskutocnit ciel sledovaný napadnutým rozhodnutím, a to vyhnút sa obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu systémov zneskodnovania obalov z domácností a následnému znízeniu dopytu po sluzbách zberu a triedenia obalov z domácností, a nejde nad rámec toho, co je nevyhnutné na dosiahnutie tohto ciela. 148 Tvrdenie zalozené na strate úcinnosti systému ARA vyplývajúcej zo skutocnosti, ze v prípadoch spolocného pouzitia infrastruktúr zberu zalobca nie je oprávnený preniest niektoré náklady na konkurencné systémy a na partnerov zberu, nemôze vyvrátit tento záver. Na jednej strane, pokial ide o systémové náklady, podla odôvodnení c. 139 a 304 napadnutého rozhodnutia vyplývajú zo zavedenia systému ARA a zodpovedajú osobitostiam tohto systému. V prípade spolocného pouzitia zalobca nepreukázal, ze konkurenti, ktorí majú prospech zo spolocného pouzitia infrastruktúr zberu, majú výhody aj z celého systému ARA na úcely rozvoja svojej cinnosti zneskodnovania odpadov. Naopak, mozno si predstavit, ze na základe spolocného pouzitia iba infrastruktúr zberu konkurenti zavedú svoju vlastnú technológiu zneskodnovania odpadov. Preto skutocnost, ze zalobca musí znásat tieto náklady, nespôsobuje nijakú stratu úcinnosti pre systém ARA, a preto nie je odôvodnené preniest ich na tretie osoby. Na druhej strane, pokial ide o náklady vyplývajúce zo spolocného pouzitia infrastruktúr zberu, treba zdôraznit, ze zalobca nepreukázal, v akom rozsahu spolocné pouzitie infrastruktúr zberu zmení náklady na jedno kilo zozbieraných obalov. Z tohto dôvodu nemozno stanovit pomer, v ktorom môze znízit úcinnost systému ARA, ak zalobca nebol oprávnený preniest ich na tretie osoby. 149 Tento zalobný dôvod teda musí byt zamietnutý. O siestom zalobnom dôvode zalozenom na rozporoch existujúcich medzi výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania 150 Zalobca tvrdí, ze existuje rozpor medzi odôvodneniami c. 301 a 313 napadnutého rozhodnutia a jeho výrokom, osobitne clánkom 3 písm. b). Tento clánok nepredpokladá moznost neuplatnit záväzok v prípade, ked konkurencné systémy neziadajú o spolocné pouzitie infrastruktúr zberu, a neobsahuje ziadny údaj o okamihu, ku ktorému sa má záväzok uplatnit. Podla neho výrok napadnutého rozhodnutia musí byt opravený tak, ze jeho znenie objasní vztah existujúci medzi ulozením záväzku, spolocným pouzitím zariadení zberu a okamihom, od ktorého sa má záväzok uplatnovat. Zalobca nakoniec uvádza, ze napadnuté rozhodnutie nie je ani dostatocne presné, ani relevantné. 151 Komisia popiera vsetky tvrdenia predlozené zalobcom. Posúdenie Vseobecným súdom 152 Treba konstatovat, ze hoci je pravda, ze clánok 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia stanovuje, ze zalobca "môze pozadovat od podnikov zberu, aby mu poskytli potvrdenie iba pre mnozstvá obalov zodpovedajúce podielu drzanému systémom ARA, pokial ide o vsetky obaly z domácností povolené systémom pre niektoré kategórie materiálov" [neoficiálny preklad], nic to nemení na skutocnosti, ze podla judikatúry výrok rozhodnutia musí byt vykladaný vo svetle odôvodnenia, ktoré ho podporuje, a to, v predmetnej veci, odôvodnení c. 301 a 313 napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 211). Z odôvodnenia c 301 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze "ak konkurencný systém neziada o spolocné pouzitie, ale nainstaluje svoju vlastnú infrastruktúru zberu, záväzky sa neuplatnia" [neoficiálny preklad], a z odôvodnenia c. 313, ze "odmena sa znízi iba vtedy, ak konkurencný systém poziada o spolocné pouzitie v danom regióne zberu a výlucne odo dna schválenia systému" [neoficiálny preklad]. 153 Rovnako hoci je pravda, ze clánok 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia uvádza, ze "táto povinnost sa uplatnuje na vsetky podniky zberu, s ktorými ARGEV podpísal dohodu o partnerstve" [neoficiálny preklad], nic to nemení na skutocnosti, ze podla judikatúry citovanej v bode 152 vyssie táto cast uvedeného clánku musí byt tiez vykladaná vo svetle odôvodnenia c 292 napadnutého rozhodnutia. Toto odôvodnenie na jednej strane spresnuje, ze záväzok sa týka vsetkých podnikov, ktoré uzavreli dohodu o partnerstve so zalobcom nezávisle na skutocnosti, ze povolujú spolocné pouzitie infrastruktúr s cielom podnietit ich uzavriet dohody s konkurencnými systémami, a na druhej strane, ze záväzok upravený v clánku 3 písm. b) napadnutého rozhodnutia platí výlucne v prípadoch, ked konkurencný systém ziada o výhodu spolocného pouzitia infrastruktúr zberu v súlade s povinnostou upravenou v clánku 3 písm. a) tohto rozhodnutia. 154 V dôsledku toho v rozpore s tvrdeniami zalobcu výrok napadnutého rozhodnutia vykladaný vo svetle jeho dôvodov jasne a presne uvádza, ze na jednej strane je dotknutý záväzok ulozený iba v prípade, ked konkurencný systém ziada o spolocné pouzitie infrastruktúr zberu, a na druhej strane relevantným dátumom na uplatnenie záväzku je den schválenia systému. Preto je opodstatnené zamietnut tento zalobný dôvod a zalobu v celom rozsahu. O trovách 155 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech a Komisia, EVA a BAA navrhli zaviazat zalobcu na náhradu trov konania, je potrebné rozhodnút, ze zalobca znása svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradit trovy konania, ktoré vznikli Komisii, podnikom EVA a BAA, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o návrhu na odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Altstoff Recycling Austria AG znása svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Európskej komisie, EVA Erfassen und Verwerten von Altstoffen GmbH a Bundeskammer für Arbeiter und Angestellte, vrátane trov konania súvisiacich s konaním o návrhu na odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. marca 2011. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES a clánku 2 nariadenia c. 17 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O druhom zalobnom dôvode zalozenom na súlade dohôd o partnerstve s podmienkami nariadenia c. 2790/1999 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení teórie "essential facilities" clánkami 2 a 3 napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na neuskutocnitelnosti povinností upravených napadnutým rozhodnutím Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O siestom zalobnom dôvode zalozenom na rozporoch existujúcich medzi výrokom a odôvodnením napadnutého rozhodnutia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Vseobecným súdom O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXTrDvu5/L95472-7905TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXTrDvu5/L95472-7905TMP.html#Footref*