ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 10. februára 2009 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Rozhodnutie o nevznesení námietok -- Zaloba o neplatnost -- Aktívna legitimácia -- Prípustnost -- Vázne tazkosti" Vo veci T-388/03, Deutsche Post AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), DHL International, so sídlom v Diegeme (Belgicko), v zastúpení: J. Sedemund a T. Lübbig, advokáti, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a M. Niejahr, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2003) 2508 v konecnom znení z 23. júla 2003 o nepodaní námietok v nadväznosti na konanie vo veci predbezného zistovania podla clánku 88 ods. 3 ES proti viacerým opatreniam, ktoré prijali belgické orgány v prospech La Poste SA, belgického verejnoprávneho postového podniku, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: predsednícka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe a S. Soldevila Fragoso (spravodajca), tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 14. mája 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 La Poste SA je verejnoprávny podnik poverený vseobecnou postovou sluzbou v Belgicku. S liberalizáciou postového trhu vstúpila La Poste 1. októbra 1992 do Régie des Postes, ktorá patrila priamo pod belgické ministerstvo pôst. La Poste je odvtedy samostatným verejnoprávnym podnikom, ktorého 100% vlastníkom je Belgicko. 2 Úlohy La Poste vo verejnom záujme, ich sadzobník, pravidlá správania sa k zákazníkom a dotácie sú stanovené zákonom a podrobnejsie upravené v zmluve o správe uzavretej so státom. Od roku 1992 boli medzi státom a La Poste uzavreté 4 zmluvy. 3 Okrem úlohy prevádzkovatela vseobecnej postovej sluzby je La Poste poverená mnohými dalsími úlohami vo verejnom záujme, ako sú základné bankové cinnosti ponúkané vsetkým, distribúcia tlace za znízené sadzby, distribúcia volebných tlacovín, výplata dôchodkov v domácnostiach, predaj rybárskych lístkov a výber správnych pokút. Zmluva o správe stanovuje najmä pravidlá náhrady dodatocných cistých nákladov sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "SVHZ"). 4 La Poste dosahuje 84% svojho obratu v oblasti vseobecných postových sluzieb. Oblast expresných balíkov predstavuje 4% jej obratu, co zodpovedá 18% trhovému podielu v tejto oblasti. 5 Zalobcovia Deutsche Post AG a jej belgická dcérska spolocnost DHL International (dalej len spolocne "skupina Deutsche Post") pôsobia v oblasti postových sluzieb a najmä na trhu sluzieb dorucovania expresných balíkov. Skupina Deutsche Post má 35 az 45% podiel na belgickom trhu sluzieb dorucovania expresných balíkov. Konanie vo veci predbezného zistovania 6 V roku 1999 belgický stát rozhodol o zásade financného príspevku La Poste, ktorý bol podmienený vyhotovením podnikového plánu schváleného jej riadiacimi orgánmi a zosúladeného so sociálnym plánom. Tento podnikový plán prijatý 28. júna 2002, ktorého cielom bolo zvýsenie produktivity podniku a jeho rentability, zlepsenie kvality ponúkaných sluzieb a rozvoj nových cinností, si vyzadoval významné investície. 7 Dna 8. októbra 2002 belgická vláda odsúhlasila zvýsenie základného imania La Poste o 297,5 milióna eur. Toto zvýsenie základného imania sa malo uskutocnit vo forme zvýsenia základného imania upísaním akcií predstavujúcich toto základné imanie, pricom práva s nimi spojené mali byt rovnaké ako pri uz vydaných akciách. 8 Listom z 3. decembra 2002 Belgické královstvo oznámilo Komisii plán zvýsenia základného imania La Poste o 297,5 milióna eur v súlade s ustanoveniami clánku 88 ods. 3 ES. Komisia a belgické orgány sa stretli tri krát, a to , a a vymenili si viacero listov. 9 Po zistení existencie konania vo veci zistovania z vyhlásenia belgického ministerstva telekomunikácií z 1. júla 2003 a v nadväznosti na vydanie clánku v belgickom denníku Le Soir , zalobcovia faxom z zapísaným do registra poziadali Komisiu o poskytnutie informácie o stave konania s cielom prípadne don vstúpit v súlade s ustanoveniami clánku 20 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z stanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([2]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339). 10 Dna 23. júla 2003 Komisia v nadväznosti na konanie vo veci predbezného zistovania podla clánku 88 ods. 3 ES [rozhodnutie K(2003) 2508, v konecnom znení, dalej len "napadnuté rozhodnutie"] rozhodla o nepodaní námietok, kedze oznámené opatrenie nepredstavovalo státnu pomoc. Napadnuté rozhodnutie 11 Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla argumentáciu belgických orgánov týkajúcu sa ich plánu zvýsit základné imanie La Poste. Belgické orgány tvrdia, ze konali ako súkromný investor v trhovom hospodárstve. Predmetný vklad je súcastou programu opatrení na zvýsenie produktivity podniku v kontexte otvorenia postových trhov a jeho cielom je posilnit vlastné zdroje s ocakávaním návratnosti investície. Domnievajú sa, ze perspektívy rastu podniku v týchto nových cinnostiach sú reálne. 12 Belgické orgány sa navyse domnievajú, ze La Poste musela od roku 1992 znásat náklady na urcité povinnosti v rámci SVHZ (postové cinnosti, bankové cinnosti pre osoby, ktoré nemali konto v banke), ktoré boli len ciastocne nahrádzané státnymi príspevkami. Sluzobný rezim styroch pätín zamestnancov La Poste tiez spôsobil výrazné dodatocné náklady (výplata dôchodkov v rokoch 1992 az 1997 namiesto výberu poistného), ako aj realizácia predcasných odchodov na dôchodok. 13 Pri právnom posudzovaní oznámeného opatrenia Komisia vychádzala zo zistenia, ze osobitné úlohy vseobecného hospodárskeho záujmu odzrkadlujúce úlohy La Poste vo verejnom záujme jej boli zverené státom prostredníctvom jednotlivých zmlúv o správe. Komisia zdôraznila, ze podla judikatúry, ak státne kompenzácie poskytnuté La Poste nepresiahli cisté dodatocné náklady SVHZ, ktoré zabezpecovala, takéto opatrenia nepredstavovali státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Aj za predpokladu, ze uvedené kompenzácie by predstavovali státnu pomoc, boli by zlucitelné so spolocným trhom na základe clánku 86 ods. 2 ES. 14 Predtým ako Komisia pristúpila k posúdeniu oznámeného opatrenia, ubezpecila sa v napadnutom rozhodnutí, ze La Poste nemala od svojej transformácie na samostatný verejnoprávny podnik prospech z opatrení, ktoré by mohli byt oznacené ako státna pomoc nezlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ES. V rámci tohto preskúmania zistila sest opatrení spocívajúcich v oslobodení od platby dane z príjmov právnických osôb, v zmene úcelového urcenia rezervy na dôchodky vo výske 100 miliónov eur v roku 1997, v moznosti vyuzitia státnej záruky na dohodnuté úvery, v oslobodení od dane z nehnutelností pre nehnutelnosti slúziace na výkon sluzieb vo verejnom záujme, v nadmernej kompenzácii financných sluzieb vseobecného záujmu v rámci prvej zmluvy o správe (1992-1997) a dve neoznámené zvýsenia základného imania uskutocnené v roku 1997 v celkovej výske 62 miliónov eur. Okrem toho Komisia zistila nedostatocnú kompenzáciu dodatocných nákladov SVHZ. 15 Komisia sa domnievala, ze v prvom rade musí posúdit týchto sest opatrení, ktoré podmienujú legálnost oznámeného zvýsenia základného imania. Opatrenie 1: oslobodenie od platby dane z príjmov právnických osôb 16 Kedze Komisia zistila, ze La Poste vykázala v rokoch 1992 az 2002 celkovú cistú stretu 238,4 milióna eur, domnievala sa, ze vo vztahu k tomuto obdobiu nemozno toto opatrenie kvalifikovat ako státnu pomoc, pretoze nespôsobilo ziaden presun státnych zdrojov. Opatrenie 2: zmena úcelového urcenia rezervy na dôchodky v roku 1997 17 Komisia konstatovala, ze rezerva vo výske 100 miliónov eur bola vytvorená v roku 1992 pri transformácii La Poste na samostatný verejnoprávny podnik s cielom kryt cast výplat dôchodkov týkajúcich sa nárokov nadobudnutých zamestnancami v rokoch 1972 az 1992. Ako protihodnota sa na La Poste previedli nehnutelnosti nevyhnutné na výkon sluzieb vo verejnom záujme, ktoré nebolo mozné dalej predat. V roku 1997 pri zjednotení dôchodkového systému zamestnancov posty v sluzobnom pomere so vseobecným dôchodkovým systémom bola táto rezerva, z ktorej sa od jej vytvorenia nikdy necerpalo, premenená na valorizacnú rezervu. Kedze Komisia mala za to, ze zmena úcelového urcenia rezervy neposkytla La Poste ziadnu výhodu, domnievala sa, ze toto opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. Opatrenie 3: moznost vyuzitia státnej záruky na dohodnuté úvery 18 Komisia konstatovala, ze La Poste si rovnako ako Régie des Postes zachovala moznost pouzitia státnej záruky pri dohodovaní úveru a v prípade, ze by vyuzila túto moznost, musela by platit do státnej pokladnice rocný poplatok vo výske 0,25%. Kedze La Poste túto moznost od roku 1992 nikdy nevyuzila, Komisia sa domnievala, ze sa jej neposkytla ziadna výhoda a ze toto opatrenie nepredstavuje státnu pomoc. Opatrenie 4: oslobodenie od dane z nehnutelností pre nehnutelnosti slúziace na výkon sluzieb vo verejnom záujme 19 Komisia uviedla, ze La Poste bola oslobodená od platby dane z nehnutelností, ktoré vlastnila a ktoré boli urcené na výkon sluzieb vo verejnom záujme. Domnievala sa, ze toto oslobodenie od dane z nehnutelností, ktoré jej a priori poskytovalo financnú výhodu, by mohlo predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Opatrenie 5: nadmerná kompenzácia financných sluzieb vseobecného záujmu v rámci prvej zmluvy o správe (1992-1997) 20 Komisia zistila, ze z oddeleného úctovníctva za obdobie 1992-1997 vyplýva, ze stát poskytol La Poste nadmernú kompenzáciu za financné sluzby vseobecného záujmu a ze táto nadmerná kompenzácia môze potenciálne predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Opatrenie 6: neoznámené zvýsenia základného imania uskutocnené v roku 1997 v celkovej výske 62 miliónov eur 21 Komisia uviedla, ze tieto dve zvýsenia základného imania, ku ktorým doslo v marci a decembri 1997, urcené na vyrovnanie nedostatocnej kompenzácie SVHZ potenciálne predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 22 Komisia následne pristúpila k preskúmaniu opatrení, ktoré by mohli predstavovat státnu pomoc (opatrenia 4 az 6) vzhladom na ustanovenia clánku 86 ods. 2 ES. Po zapocítaní nadmerných kompenzácií zodpovedajúcich týmto dvom opatreniam a nedostatocných kompenzácií SVHZ, ktoré sama odhalila, Komisia dospela k záveru, ze výsledkom je nedostatocná kompenzácia cistých dodatocných nákladov SVHZ a ze z tohto dôvodu tri dotknuté opatrenia nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 23 Komisia sa tiez domnievala, ze nedostatocná kompenzácia cistých dodatocných nákladov SVHZ v období 1992-2002 bola vyssia ako úroven oznámeného zvýsenia základného imania, takze toto zvýsenie ako také nepredstavovalo státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pretoze neposkytovalo La Poste výhodu. Komisia teda rozhodla o nepodaní námietok proti tomuto opatreniu. Konanie a návrhy úcastníkov konania 24 Návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 27. novembra 2003 zalobcovia podali túto zalobu. 25 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 18. februára 2004 Komisia vzniesla námietku neprípustnosti na základe clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 26 Dna 14. apríla 2004 predlozili zalobcovia k tejto námietke neprípustnosti svoje pripomienky. 27 Uznesením Súdu prvého stupna z 15. decembra 2004 bolo konanie o námietke neprípustnosti spojené s konaním vo veci samej. 28 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 29 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako neprípustnú, -- subsidiárne, zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav O prípustnosti 30 Námietka neprípustnosti podaná Komisiou sa zakladá na nedostatku aktívnej legitimácie zalobcov a nedostatku ich záujmu na konaní. O aktívnej legitimácii -- Tvrdenia úcastníkov konania 31 Komisia tvrdí, ze zaloba nie je prípustná, pretoze zalobcovia nie sú osobne dotknutí v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 32 Komisia v prvom rade vo svojich úvahách predlozených pred vyhlásením rozsudku Súdneho dvora z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum ([3]C-78/03 P, Zb. s. I-10737) uvádza, ze judikatúra si na úcely prípustnosti podania zaloby konkurentom osoby, vo vztahu ku ktorej bolo vydané rozhodnutie o nepodaní námietok prijaté v nadväznosti na konanie vo veci predbezného zistovania podla clánku 88 ods. 3 ES, vyzaduje, aby postavenie dotknutého zalobcu na relevantnom trhu bolo podstatným spôsobom ovplyvnené opatrením pomoci (rozsudky Súdneho dvora z , Cook/Komisia, [4]C-198/91, Zb. s. I-2487, body 20 az 26, a z , Matra/Komisia, [5]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 19). 33 V druhom rade sa Komisia domnieva, ze napadnuté rozhodnutie, aj za predpokladu, ze by sa z urcitého dôvodu dotýkalo zalobcov, nedotýka sa ich osobne v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES a judikatúry vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia ([6]25/62, Zb. s. 197), v tom zmysle, ze nie sú napadnutým rozhodnutím dotknutí o nic viac, ako akýkolvek iný podnik, ktorý sa nachádza vo vztahu hospodárskej sútaze s osobou, vo vztahu ku ktorej sa rozhodnutie vydalo, na niektorom z trhov, na ktorých táto osoba pôsobí. 34 Komisia uvádza, ze tvrdenie zalobcov, podla ktorého v ods. 27 a 28 napadnutého rozhodnutia odkazuje na vztah priamej hospodárskej sútaze existujúcej medzi jedným podnikom skupiny Deutsche Post a La Poste, je irelevantné, kedze táto okolnost sa uvádza v opisnej casti napadnutého rozhodnutia a nemozno jej priznat ziaden právny úcinok. Podla Komisie sa povolená pomoc nijako netýka oblastí cinností uvedených v ods. 27 napadnutého rozhodnutia, ktoré pre La Poste nemajú skoro ziaden význam. 35 Komisia nakoniec na pojednávaní zdôraznila, ze podla nedávnej judikatúry Súdneho dvora (rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 32 vyssie, a z 29. novembra 2007, Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, C-176/06 P, neuverejnený v Zbierke) zaloba nie je prípustná, kedze zalobcovia sa na porusenie svojich procesných práv odvolávali len velmi vseobecným spôsobom a vo svojich návrhoch ziadajú o zrusenie napadnutého rozhodnutia a nie o zacatie konanie vo veci formálneho zistovania. Domnieva sa preto, ze zalobcovia na to, aby ich zaloby boli prípustné, mali preukázat, ze boli napadnutým rozhodnutí podstatným spôsobom dotknutí. 36 Zalobcovia najskôr uvádzajú, ze judikatúra priznáva konkurentom príjemcu opatrenia pomoci právo napadnút rozhodnutie Komisie o zlucitelnosti tohto opatrenia so spolocným trhom vydané v nadväznosti na konanie vo veci predbezného zistovania podla clánku 88 ods. 3 ES (rozsudky Súdneho dvora Cook/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 20 az 24; Matra/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 15 az 20, a z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [7]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 45). Táto judikatúra potvrdzuje aktívnu legitimáciu podnikov dotknutých správnym konaním za predpokladu, ze Komisia uzavrie konanie v stádiu konania vo veci predbezného zistovania bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES z dôvodu, ze v prípade, ze by uvedené podniky nemali aktívnu legitimáciu, nemohli by zabezpecit dodrzanie procesných záruk spojených s konaním vo veci formálneho zistovania (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 24, Matra/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 17, a Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný, bod 40). 37 Zalobcovia pripomínajú, ze uz pred prijatím napadnutého rozhodnutia 22. júla 2003 ziadali Komisiu, aby im priznala postavenie dotknutých osôb v zmysle clánku 1 písm. h) a clánku 20 nariadenia c. 659/1999, a ze Komisia ich ziadost pri prijímaní napadnutého rozhodnutia z nezohladnila, cím zabránila uplatneniu ich procesných práv. 38 Zalobcovia tiez poukazujú na to, ze opatrenia vyhlásené napadnutým rozhodnutím za zlucitelné so spolocným trhom narúsajú hospodársku sútaz na ich úkor, kedze majú na belgickom trhu postavenie priamych konkurentov La Poste, a to najmä v oblasti expresného dorucovania balíkov. Na podporu tohto tvrdenia uvádzajú, ze skupina Deutsche Post dosiahla v Belgicku celkový konsolidovaný obrat 124,8 milióna eur v priebehu úctovného obdobia predchádzajúceho prijatiu napadnutého rozhodnutia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne odkazuje na správu o priamej hospodárskej sútazi existujúcej medzi skupinou Deutsche Post a La Poste, ze majú 35 az 45% podiel na belgickom trhu expresného dorucovania balíkov a dokumentov [rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2002 vyhlasujúce koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom (Vec N IV/M.2908 -- Deutsche Post/DHL (II), bod 23], kým La Poste má v tejto oblasti len 18% trhový podiel, a tiez to, ze na liberalizovaných postových trhoch v Belgicku pôsobí len jedna skupina spomedzi vedúcich styroch medzinárodných podnikov, konkrétne DHL/DPAG, UPS, TPG/TNT a FedEx (rozhodnutie Deutsche Post/DHL, uz citované, bod 26). -- Posúdenie Súdom prvého stupna 39 Podla clánku 230 stvrtého odseku ES môze fyzická alebo právnická osoba podat zalobu proti rozhodnutiu urcenému inej osobe iba vtedy, ked sa jej toto rozhodnutie priamo a osobne dotýka. 40 Podla ustálenej judikatúry môzu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich rozhodnutie osobne dotýka, iba vtedy, ked sa ich týka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky Plaumann/Komisia, uz citovaný v bode 33 vyssie, 223, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 33). 41 Kedze ide o rozhodnutie Komisie vo veci státnej pomoci, je potrené pripomenút, ze v rámci konania vo veci zistovania pomoci Komisiou upraveného clánkom 88 ES treba rozlisovat medzi predbeznou fázou zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou podrobného zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Len v tejto fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva ES povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 22; Matra/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 16; Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 38, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 34). 42 Ak Komisia bez zacatia zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES konstatovala rozhodnutím zalozeným na odseku 3 tohto clánku, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v ktorých prospech je táto procesná záruka stanovená, môzu presadit jej dodrzanie, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Spolocenstva (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 23; Matra/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 17; Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 40, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 35). Z týchto dôvodov je zaloba o zrusenie takéhoto rozhodnutia podaná dotknutou osobou v zmysle clánku 88 ods. 2 ES prípustná len vtedy, ked chce zalobca jej podaním zachovat svoje procesné práva, ktoré mu vyplývajú z posledného uvedeného ustanovenia (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 23 az 26, Matra/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 17 az 20, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 35). 43 Dotknutými osobami v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ktoré teda podla clánku 230 stvrtého odseku ES môzu podat zalobu o neplatnost, sú osoby, podniky alebo zdruzenia, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci, t. j. najmä podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a obchodné zdruzenia (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 41, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 36). 44 Ak vsak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená táto pomoc, samotná skutocnost, ze sa môze povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle rozsudku Plaumann, uz citovaného v bode 33 vyssie. Je to tak najmä vtedy, ak je zalobcovo postavenie na trhu podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom sporného rozhodnutia (rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 37). 45 V prejednávanej veci zalobcovia uvádzajú sedem zalobných dôvodov na podporu svojich zalôb. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na porusení práv na obranu, pretoze Komisia im poskytla len nedôvernú verziu napadnutého rozhodnutia, v ktorej bola väcsina císelných údajov skrytá v mene respektovania zásady obchodného tajomstva. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení ustanovení clánku 88 ods. 3 ES, pretoze Komisia sa rozhodla nezacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES, hoci mala vázne tazkosti pri posúdení zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom. V tretom, stvrtom a piatom zalobnom dôvode zalobcovia tvrdia, ze preskúmanie Komisiou opatrení zodpovedajúcich oslobodeniu od dane z príjmu právnických osôb, zmene úcelového urcenia rezervy a moznosti vyuzitia státnej záruky na dohodnuté úvery bolo nedostatocné alebo neúplne a namietajú proti neoznaceniu týchto opatrení za státnu pomoc. Svoj siesty zalobný dôvod zalobcovia opierajú o spochybnenie metódy a obsahu výpoctu rozdielu nadmerných kompenzácií a nedostatocných kompenzácií dodatocných nákladov SVHZ uskutocneného Komisiou. Nakoniec na podporu svojho siedmeho odvolacieho dôvodu zalobcovia tvrdia, ze v rozpore so zásadami stanovenými v rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg ([8]C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark") Komisia neoverila, ci sa SVHZ poskytli za najnizsiu moznú cenu pre spolocenstvo. 46 Kedze teda zalobcovia jednak namietajú proti zamietnutiu Komisie zacat konanie vo veci formálneho zistovania a jednak proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, je potrebné analyzovat po prvé aktívnu legitimáciu zalobcov na napadnutie dôvodnosti napadnutého rozhodnutia a po druhé aktívnu legitimáciu zalobcov na úcely zabezpecenia ich procesných práv, aby sa urcilo, ze sú tieto ich zaloby prípustné. 47 V prvom rade zalobcovia nepreukázali, ze by ich postavenie na trhu mohlo byt podstatne ovplyvnené pomocou, ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia. 48 Takéto podstatné ovplyvnenie totiz nie je dané len samotnou okolnostou, ze predmetné rozhodnutie by mohlo mat urcitý vplyv na sútazné vztahy na relevantnom trhu a ze dotknuté podniky sa nachádzali v sútaznom vztahu s podnikom, ktorý mal z tohto rozhodnutia prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. decembra 1969, Eridania a i./Komisia, [9]10/68 a 18/68, Zb. s. 459, bod 7). Preto nepostacuje, ked sa podnik odvoláva len na svoje postavenie konkurencného podniku vo vztahu k podniku, ktorý mal z predmetného opatrenia prospech, ale musí okrem toho preukázat aj rozsah zásahu do svojho postavenia na trhu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z , Comité d'entreprise de la Société française de production a i./Komisia, [10]C-106/98 P, Zb. s. I-3659, body 40 a 41). 49 Je teda potrebné konstatovat, ze zalobcovia nepredlozili ziaden dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázat osobitost ich konkurencného postavenia na belgickom postovom trhu, pretoze sa len obmedzili na tvrdenie, ze sú súcastou skupiny niekolkých podnikov pôsobiacich na dotknutom trhu. Samotná skutocnost, ze boli výslovne oznacení v napadnutom rozhodnutí, nestací na preukázanie toho, ze zalobcovia boli podstatne ovplyvnení opatreniami v prospech La Poste, ktoré boli napadnutým rozhodnutím schválené, pretoze Komisia sa v dotknutých castiach rozhodnutia len obmedzila na to, ze uviedla, ze belgický postový trh bol relatívne otvorenejsí ako trh iných clenských státov, kedze La Poste mala len 18% podiel na trhu dorucovania expresných balíkov, kým zvysok bol v rukách medzinárodných poskytovatelov sluzieb a prevádzková marza La Poste týkajúca sa tradicnej postovej sluzby, najmä dorucovania listových zásielok, bola podstatne nizsia ako marza holandského poskytovatela postových sluzieb TPG alebo Deutsche Post World Net (pozri v tomto zmysle uznesenie Súdu prvého stupna z 27. mája 2004, Deutsche Post a DHL/Komisia, [11]T-358/02, Zb. s. II-1565, body 39 az 41). 50 Nakoniec zalobcovia kladú dôraz na císelné údaje týkajúce sa ich trhového podielu v odvetví dorucovania expresných balíkov v Belgicku. 51 Tieto skutocnosti vsak ako také nie sú spôsobilé preukázat, ze ich konkurencné postavenie bolo v porovnaní s postavením iných konkurentov La Poste, podstatné ovplyvnené napadnutým rozhodnutím. 52 Na druhej strane vsak zalobcovia ako priamy konkurenti La Poste na trhu dorucovania expresných balíkov majú postavenie dotknutých osôb v zmysle clánku 88 ods. 2 ES. 53 Po druhé teda treba overit, ci zalobcovia svojimi zalobami zamýslajú skutocne bránit svoje procesné práva vyplývajúce z clánku 88 ods. 2 ES. 54 V tomto ohlade treba pripomenút, ze Súd prvého stupna musí vykladat zalobné dôvody zalobcu skôr na základe ich obsahu, ako ich kvalifikácie (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 1961, Fives Lille Cail a i./Vysoký úrad, [12]19/60, 21/60, 2/61 a 3/61, Zb. s. 588). Môze teda preskúmat dalsie tvrdenia predlozené zalobcom s cielom overit, ci obsahujú aj uvedenie skutocností na podporu zalobného dôvodu, v ktorom zalobca výslovne uvádza, ze existujú pochybnosti, ktoré by odôvodnovali zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Súdu prvého stupna z , Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, [13]T-158/99, Zb. s. II-1, body 141, 148, 155, 161 a 167, a z , Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T-254/05, neuverejnený v Zbierke, bod 48). Súdu prvého stupna vsak neprinálezí, aby vykladal zalobu zalobcu spochybnujúceho výlucne dôvodnost urcitého rozhodnutia o posúdení pomoci tak, ze má v skutocnosti za ciel chránit procesné práva, ktoré zalobcovi vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, pokial zalobca výslovne neuviedol zalobný dôvod sledujúci tento ciel. V takomto prípade by totiz výklad zalobného dôvodu viedol k rekvalifikácii predmetu zaloby (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 44 a 47, a Stadtwerke Schwäbisch Hall a i./Komisia, uz citovaný v bode 35 vyssie, bod 25). Súd prvého stupna sa vsak v takomto prípade musí prinajmensom opierat o skutocnosti uvedené zalobcom, ktoré umoznujú dospiet k záveru, ze jeho cielom je v podstate ochrana jeho procesných práv. 55 Zalobcovia vo svojom druhom zalobnom dôvode výslovne tvrdia, ze prijatím napadnutého rozhodnutia boli porusené ich procesné práva, ktoré im vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES. 56 Zo zaloby navyse vyplýva, ze tretí, stvrtý, piaty a siedmy zalobný dôvod obsahujú skutocnosti na podporu druhého zalobného dôvodu, pretoze zalobcovia v nich tvrdia, ze preskúmanie Komisie bolo v urcitých aspektoch nedostatocné a neúplne a ze sa malo zacat konanie vo veci formálneho zistovania (body 29, 37, 41 a 42 zaloby). Tiez siedmy zalobný dôvod zalozený na neexistencii overenia toho, ci sa SVHZ poskytli za najmensiu moznú cenu pre spolocenstvo, je skutocnostou, ktorá by mohla pomôct preukázat, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania. V dôsledku toho chcú zalobcovia týmito zalobnými dôvodmi, ktoré majú za ciel odhalit, ze dotknuté opatrenia nemohli byt primerane preskúmané v rámci konania vo veci predbezného zistovania, preukázat, ze procesné práva, ktoré im vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, boli pri prijímaní napadnutého rozhodnutia porusené. 57 Z predchádzajúceho vyplýva, ze zalobcovia sú aktívne legitimovaní. O záujme na konaní -- Tvrdenia úcastníkov konania 58 Komisia tvrdí, ze zaloba podaná zalobcami nie je prípustná, pretoze zalobcovia nemajú ziaden záujem na vyriesení sporu. Judikatúra totiz vyzaduje, aby zalobca vzdy preukázal, ze má vlastný záujem na konaní. Otázka existencie tohto záujmu by sa mala posudzovat v závislosti od predmetu zaloby. 59 Komisia sa v prejednávanej veci domnieva, ze v prípade zrusenia napadnutého rozhodnutia sa zalobcovia vystavujú riziku potvrdenia jej rozhodnutia 2002/753/ES, z 19. júna 2002 o opatreniach prijatých Spolkovou republikou Nemecko v prospech Deutsche Post ([14]Ú. v. ES L 247, s. 27), ktoré ich vyhlasuje za nezlucitelné so spolocným trhom. 60 Zalobcovia poukazujú na to, ze predmetom ich zaloby je ochrana ich záujmov ako priamych konkurentov La Poste, ktorá je príjemcom dotknutej pomoci, a ze ich zaloba je úplne nezávislá od ostatných sporov, ktoré môzu viest na Súde prvého stupna. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 61 Co sa týka rozhodnutí Komisie v oblasti státnej pomoci, treba pripomenút, ze az v rámci fázy podrobného zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch týkajúcich sa veci, upravuje Zmluva ES povinnost Komisie poskytnút úcastníkom moznost predlozit svoje pripomienky (rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 22; Matra/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 16; Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 38, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 34). 62 Ako dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES majú zalobcovia záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia prijatého v rámci konania vo veci predbezného zistovania, pokial by takéto zrusenie na základe ustanovení clánku 88 ES ukladalo Komisii povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania a umoznilo by im predlozit ich pripomienky a týmto spôsobom vplývat na nové rozhodnutie Komisie. 63 Na druhej strane, na úcely urcenia, ci zalobcovia majú záujem na konaní, Súdu prvého stupna neprislúcha, aby porovnával zalobné dôvody predlozené zalobcami v rámci tejto zaloby s tvrdeniami predlozenými zalobcami na obranu v odlisnom spore. 64 Z predchádzajúceho vyplýva, ze zalobcovia majú záujem na konaní. 65 Zaloba je teda prípustná a námietka neprípustnosti predlozená Komisiou sa preto musí zamietnut. O predmete súdneho preskúmania Súdom prvého stupna a prípustnosti zalobných dôvodov O predmete súdneho preskúmania Súdom prvého stupna 66 Co sa týka predmetu preskúmania, ktoré musí Súd prvého stupna uskutocnit, treba upresnit, ze zalobca, ktorý sa snazí o ochranu procesných práv, ktoré mu vyplývajú z clánku 88 ods. 2 ES, môze uviest akýkolvek z dôvodov vymenovaných v clánku 230 druhom odseku ES, pokial smerujú k zruseniu napadnutého rozhodnutia a v konecnom dôsledku k tomu, aby Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. marca 2004, Danske Busvognmćnd/Komisia, [15]T-157/01, Zb. s. II-917, bod 41). Na druhej strane vsak Súdu prvého stupna v tomto stádiu konania o preskúmaní pomoci Komisiou neprinálezí, aby rozhodoval o existencii pomoci alebo jej zlucitelnosti so spolocným trhom (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mengozzi vo veci British Aggregates/Komisia, [16]C-487/06 P, Zb. s. I-10515, bod 71). 67 Preto sa ako neprípustné musia zamietnut tie zalobné dôvody uvedené v zalobe, ktorých cielom je, aby Súd prvého stupna rozhodol o existencii pomoci ci o jej zlucitelnosti so spolocným trhom. V prejednávanej veci ide jednak o siesty zalobný dôvod zalozený na údajne nesprávnej metóde pouzitej Komisiou na výpocet rozdielu medzi nadmernými kompenzáciami a nedostatocnými kompenzáciami dodatocných nákladov SVHZ a jednak o tretí, stvrtý a piaty zalobný dôvod v casti, v ktorej je ich cielom preukázat, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze skúmané opatrenia nie sú státnou pomocou. 68 Rovnako sa za neprípustný musí vyhlásit tiez prvý zalobný dôvod zalozený na porusení práv na obranu, pretoze zalobcovia nepreukázali, ba ani len netvrdili, ze císelné údaje skryté v nedôvernom vyhotovení napadnutého rozhodnutia boli pre nich nevyhnutné na úcely dosiahnutia toho, aby Komisia zacala konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Zo zaloby totiz vyplýva, ze zamýslali tieto údaje pouzit výlucne na overenie, ci sa Komisia nedopustila nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze skúmané opatrenia nepredstavujú státnu pomoc. 69 Naopak druhý zalobný dôvod, zalozený na porusení ustanovení clánku 88 ods. 3 ES a tretí, stvrtý, piaty a siedmy zalobný dôvod v casti, v ktorej sa snazia preukázat, ze zistovanie uskutocnené Komisiou vo fáze predbezného zistovania bolo nedostatocné a neúplné, môze Súd prvého stupna preskúmat. O prípustnosti zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnosti preskúmania uskutocneného Komisiou vzhladom na kritéria stanovené rozsudkom Altmark 70 Kedze Komisia tvrdí, ze ide o nový zalobný dôvod, treba prípustnost tohto siedmeho zalobného dôvodu, ktorý sa snazí preukázat nedostatocnost zistovania uskutocneného Komisiou, skúmat vzhladom na kritériá stanovené rozsudkom Altmark, uz citovaný v bode 45 vyssie. 71 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku "uvádzanie nových dôvodov je prípustné pocas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody zalozené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo v priebehu konania". Naopak zalobný dôvod, ktorý priamo alebo nepriamo doplna zalobný dôvod uz predtým uvedený v zalobe a je s ním úzko spojený, musí byt vyhlásený za prípustný (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. marca 1999, Hubert/Komisia, [17]T-212/97, Zb. VS s. I-A-41 a II-185, bod 87, a uznesenie Súdu prvého stupna z , RJB Mining/Komisia, [18]T-110/98, Zb. s. II-2971, bod 24). 72 V prejednávanej veci zalobcovia vo svojej replike v casti nazvanej "Porusenie kritérií stanovených rozsudkom [Altmark]" tvrdia, ze Komisia prijala nepresný výklad pojmu státna pomoc a uvádzajú argumentáciu s cielom preukázat, ze Komisia opomenula v napadnutom rozhodnutí preskúmat, ci náklady SVHZ kompenzované Belgickom boli ekvivalentné alebo nizsie ako náklady, ktoré by mala priemerný dobre spravovaný podnik, ako to stanovuje rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 45 vyssie. Snazia sa tým preukázat, ze zistovanie uskutocnené Komisiou v rámci konania podla clánku 88 ods. 3 ES jej neumoznilo prekonat v rámci svojho predbezného zistovania tazkosti spojené s posúdením primeranosti výsky kompenzácie poskytnutej La Poste Belgickom. 73 Treba konstatovat, ze tento zalobný dôvod je úzko spojený s druhým zalobným dôvodom zalozeným na porusení ustanovení clánku 88 ods. 3 ES a na nevyhnutnosti zacatia konania vo veci formálneho zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES. Zalobcovia sa totiz tvrdením, ze Komisia nedisponovala dostatocnými informáciami, ktoré by jej umoznili urcit, ci sa sluzby vo verejnom záujme poskytli za primeranú cenu, snazia preukázat, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Za týchto podmienok sa tento zalobný dôvod, ktorý je implicitne castou druhého zalobného dôvodu, musí povazovat za prípustný. O veci samej Tvrdenia úcastníkov konania -- O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na nevyhnutnosti zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES 74 Zalobcovia sa domnievajú, ze Komisia porusila ustanovenia clánku 88 ods. 3 ES, ked rozhodla, ze nezacne konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Z judikatúry vyplýva, ze zacatie konania vo veci formálneho zistovania je nevyhnutné vtedy, ak má Komisia vázne tazkosti pri svojom posúdení zlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom a nie je schopná prekonat vsetky tazkosti, ktoré vznikli pri tomto posúdení v rámci predbezného zistovania (rozsudok Súdneho dvora z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, [19]C-204/97, Zb. s. I-3175, body 33 az 35). V prejednávanej veci neprimeraná dlzka konania vo veci predbezného zistovania, rozsah otázok, ktoré sa mali v jej rámci riesit, ako aj obsah dokumentov týkajúcich sa tohto konania predlozených Komisiou na ziadost Súdu prvého stupna preukazuje, ze sa malo zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 75 Zalobcovia sa tiez odvolávajú na bod 35 rozsudku Portugalsko/Komisia, uz citovaného v bode 74 vyssie, podla ktorého je Komisia povinná preskúmat vsetky skutkové a právne okolnosti, s ktorými ju oboznámili tretie osoby, a najmä podniky, ktorých záujmy sú dotknuté poskytnutím pomoci. 76 Zalobcovia nakoniec zdôraznujú, ze ziadosti o informácie zaslané Komisiou v priebehu konania vo veci predbezného zistovania môzu slúzit len na doplnenie oznámenia a ze kompletné informácie mozno zhromazdit len v rámci konania vo veci formálneho zistovania. V prejednávanej veci bol osobitne velký jednak objem predlozených dokumentov, ako aj záber vysetrovania Komisie. 77 Komisia sa domnieva, ze zalobcom prinálezí, aby preukázali, ze mala vázne tazkosti pri posúdení zlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom. Komisia sa tiez domnieva, ze dlzka konania vo veci predbezného zistovania nebola neprimeraná a ze ju mozno vysvetlit mnozstvom informácií, ktoré musela zozbierat, pricom kazdý raz poskytla belgickej vláde lehotu na ich predlozenie. -- O tretom zalobnom dôvode v rozsahu, v ktorom sa zakladá na neúplnosti zistovania uskutocneného Komisiou v súvislosti s oslobodením od dane z príjmu právnických osôb 78 Zalobcovia konstatujú, ze Komisia odmietla kvalifikovat toto opatrenie ako státnu pomoc len z toho dôvodu, ze La Poste vykázala za obdobie rokov roku 1992 az 2002 cistú stratu. Domnievajú sa totiz, ze preskúmanie opatrenia, ktoré by potenciálne mohlo predstavovat státnu pomoc sa musí uskutocnit posúdením jeho budúcich úcinkov (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1988, Grécko/Komisia, [20]57/86, Zb. s. 2855, bod 10). 79 Komisia pripomína, ze cielom napadnutého rozhodnutia nebolo preskúmat oslobodenie od dane z príjmov právnických osôb vzhladom na predpisy týkajúce sa státnej pomoci, ale len preukázat, ci toto oslobodenie poskytlo La Poste výhodu, ktorá sa musí zohladnit pri výpocte kompenzácie medzi cistými dodatocnými nákladmi a celkovými verejnými výdavkami. -- O stvrtom zalobnom dôvode v rozsahu, v ktorom sa zakladá na neúplnosti zistovania uskutocneného Komisiou v súvislosti so zmenou úcelového urcenia rezervy na dôchodky 80 Zalobcovia tvrdia, ze prevod nehnutelností Belgickom predstavuje znacnú hospodársku výhodu, aj ak sú tieto nehnutelnosti nescudzitelné a ze tento bod nebol predmetom dostatocného zistovania Komisiou. Domnievajú sa, ze La Poste týmto spôsobom nadobudla nehnutelnosti bezodplatne, co ju zbavuje znacných nákladov na kúpu ci nájom nehnutelností. 81 Komisia sa domnieva, ze La Poste sa nikdy neposkytla skutocná dotácia urcená na pomoc pri financovaní dôchodkov jej zamestnancov, mala len prospech z jednoduchej úctovnej operácie -- rezervy, ktorej protihodnotou bol prevod nescudzitelných nehnutelností státom. Zrusenie rezervy na dôchodky podla Komisie neposkytlo La Poste ziadnu výhodu. Naopak zrusenie povinnosti znásat bremeno dôchodkov jej zamestnancov od roku 1997 predstavovalo výhodu, ktorá vsak bola kompenzovaná povinnostou La Poste platit zamestnávatelské príspevky do sociálneho zabezpecenia. -- O piatom zalobnom dôvode v rozsahu, v ktorom sa zakladá na nekompletnosti zistovania uskutocneného Komisiou v súvislosti s moznostou vyuzitia státnej záruky na dohodnuté úvery 82 Zalobcovia sa domnievajú, ze samotná existencia moznosti La Poste vyuzit státnu záruku na svoje úvery, jej poskytuje také podmienky financovania, ku ktorým ostatné podniky nemajú prístup a ze Komisia sa navyse drzala podobnej úvahy vo veciach týkajúcich sa záruk ponúknutých Spolkovou republikou Nemecko svojim verejnoprávnym bankám a Francúzskom vo vztahu ku záväzkom Électricité de France. Zalobcovia sa domnievajú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí neuvádza, v com mechanizmus, ktorého výhodu pozíva La Poste, nemá automatickú povahu. Nakoniec sa domnievajú, ze Komisia mala porovnat výsku rocného poplatku, ktorý je La Poste povinná platit státu, so sumou, ktorú by musela platit v bezných trhových podmienkach. 83 Podla Komisie táto moznost vyuzit státnu záruku nepredstavuje státnu pomoc, pretoze La Poste túto záruku nemusí vyuzit. Navyse dalej tvrdí, ze samotnú moznost vyuzitia záruky nemozno v rámci jej posúdenia zlucitelnosti takéhoto opatrenia so spolocným trhom zamienat so skutocnou zárukou. -- O siedmom zalobnom dôvode v rozsahu, v ktorom sa zakladá na nedostatocnosti zistovania uskutocneného Komisiou vzhladom na kritériá stanovené rozsudkom Altmark 84 Zalobcovia vo svojej replike tvrdia, ze Komisia nesprávne vykladala rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 45 vyssie, v ktorom Súdny dvor spresnil, ze kompenzácia nákladov SVHZ je len jedným z kritérií, ktoré musia byt splnené na to, aby financná výhoda nepredstavovala státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. Tvrdia, ze Komisia mala najmä overit, ci sa sluzby vseobecného záujmu poskytli za co najnizsiu cenu pre spolocenstvo (rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 95), co zdá sa nebol prípad prejednávanej veci. 85 Komisia sa obmedzuje na zdôraznenie, ze tento zalobný dôvod zalobcovia neuviedli vo svojej zalobe a je preto neprípustný. Posúdenie Súdom prvého stupna -- Vseobecné pravidlá týkajúce sa konania podla clánku 88 ES 86 Najskôr treba pripomenút vseobecné pravidlá týkajúce sa systému kontroly státnej pomoci zavedené Zmluvou, ktoré boli potvrdené judikatúrou (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 33 az 39; rozsudky Súdu prvého stupna z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, [21]T-95/96, Zb. s. II-3407, body 49 az 53; BP Chemicals/Komisia, [22]T-11/95, Zb. s. II-3235, body 164 az 166, a z , Prayon-Rupel/Komisia, [23]T-73/98, Zb. s. II-867, body 39 az 49). 87 V rámci ustanovení clánku 88 ods. 3 ES Komisia uskutocní predbezné zistovanie státnej pomoci, ktorého cielom je umoznit jej, aby vyjadrila svoje prvé stanovisko k ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti dotknutej pomoci so spolocným trhom. Konanie vo veci formálneho zistovania upravené clánkom 88 ods. 2 ES má za ciel chránit práva tretích potenciálne dotknutých osôb (pozri body 42 a 43 vyssie) a musí navyse Komisii umoznit dostatocne sa oboznámit so vsetkými údajmi týkajúcimi sa danej veci predtým, ako príjme rozhodnutie, a to najmä prijatím pripomienok od tretích dotknutých osôb a clenských státov (rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1984, Nemecko/Komisia, [24]84/82, Zb. s. 1451, bod 13). Napriek tomu, ze Komisia je viazaná rozhodnút o zacatí tohto konania, disponuje urcitou mierou volnej úvahy pri vyhladávaní a prieskume okolností daného prípadu s cielom urcit, ci tieto okolnosti predstavujú vázne tazkosti. Komisia môze v súlade s úcelom clánku 88 ods. 3 ES a povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorými je viazaná, viest rokovania s clenským státom, ktorý oznámil pomoc, alebo s tretími osobami, s cielom prekonat pocas predbezného konania prípadné tazkosti, s ktorými sa stretla (rozsudok Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 45). 88 V zmysle ustálenej judikatúry konanie podla clánku 88 ods. 2 ES je nevyhnutné, akonáhle má Komisia vázne tazkosti pri posudzovaní, ci pomoc je zlucitelná so spolocným trhom (rozsudky Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 13; Cook/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 29, a Matra/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 33; pozri tiez rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1995, SIDE/Komisia, [25]T-49/93, Zb. s. II-2501, bod 58). 89 Zhodnotenie toho, ci si tazkosti, s ktorými sa stretla pri skúmaní zlucitelnosti pomoci, vyzadujú zacatie tohto konania, prinálezí Komisii (rozsudok Cook/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 30). Toto posúdenie musí splnat tri poziadavky. 90 Po prvé clánok 88 ES ohranicuje právomoc Komisie vyjadrit sa k zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom na konci konania vo veci predbezného zistovania iba vo vztahu k opatreniam, ktoré nepredstavujú vázne tazkosti. Toto kritérium je výlucnej povahy. Komisia preto nemôze odmietnut zacat konanie vo veci formálneho zistovania dovolávajúc sa iných okolností, akými sú záujem tretích osôb, hospodárnost konania alebo akýkolvek iný administratívny alebo politický dôvod (rozsudok Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 44). 91 Po druhé, pokial sa Komisia stretne s váznymi tazkostami, je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, pricom v tomto ohlade nedisponuje diskrecnou právomocou. 92 Po tretie pojem vázne tazkosti je objektívnej povahy. Existencia takýchto tazkostí musí byt skúmaná tak vo vztahu k okolnostiam prijatia napadnutého aktu, ako aj vo vztahu k jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, dajúc do vztahu odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti sporných pomocí so spolocným trhom (rozsudok SIDE/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, bod 60). Z toho vyplýva, ze kontrola zákonnosti vykonaná Súdom prvého stupna, týkajúca sa existencie váznych tazkostí svojou povahou prekracuje rámec hladania zjavne nesprávneho posúdenia (pozri v tomto zmysle rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 31 az 38, a Matra/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, body 34 az 39; rozsudky SIDE/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 60 az 75; BP Chemicals/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, body 164 az 200, a Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 47). 93 Zalobcovia znásajú dôkazné bremeno existencie váznych tazkostí, pricom takýto dôkaz mozno predlozit na základe súboru do seba zapadajúcich indícií týkajúcich sa jednak okolností a dlzky konania vo veci predbezného zistovania, a jednak obsahu napadnutého rozhodnutia. 94 Podla judikatúry uplynutie doby znacne presahujúcej lehotu, ktorá sa bezne uplatní na prvé preskúmanie v rámci ustanovení clánku 88 ods. 3 ES, môze spolu s ostatnými skutocnostami viest k uznaniu toho, ze Komisia sa pri posúdení stretla s váznymi tazkostami vyzadujúcimi zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudok Nemecko/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, body 15 a 17; rozsudky Súdu prvého stupna z 10. mája 2000, SIC/Komisia, [26]T-46/97, Zb. s. II-2125, bod 102, a Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 93). 95 Z judikatúry tiez vyplýva, ze nedostatocnost alebo neúplnost zistovania uskutocneného Komisiou v rámci konania vo veci predbezného zistovania je indíciou existencie váznych tazkostí (pozri v tomto zmysle rozsudky Cook/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 37, a Portugalsko/Komisia, uz citovaný v bode 74 vyssie, body 46 az 49; rozsudky SIDE/Komisia, uz citovaný v bode 88 vyssie, body 61, 67 a 68, a Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 108). -- O indíciách váznych tazkostí vyplývajúcich z dlzky a okolností konania vo veci predbezného zistovania 96 Súdu prvého stupna najskôr prinálezí, aby preskúmal, ci dlzka a okolnosti konania vo veci predbezného zistovania predstavujú indície existencie váznych tazkostí, a to tak, ze overí, ci konania uskutocnené Komisiou zjavne presiahlo to, co bezne spadá do predbezného zistovania vykonaného v rámci ustanovení clánku 88 ods. 3 ES. 97 Po prvé, co sa týka dlzky casu, ktorý uplynul medzi oznámením plánu pomoci a prijatím rozhodnutia Komisiou v nadväznosti na konanie vo veci predbezného zistovania, treba pripomenút, ze ustanovenia clánku 4 ods. 5 nariadenia c. 659/1999 stanovujú pre toto konanie lehotu dvoch mesiacov, ktorá môze byt predlzená na základe vzájomnej dohody alebo v prípade, ze Komisia potrebuje doplnujúce informácie. 98 V prejednávanej veci bola pomoc oznámená Belgickom Komisii 5. decembra 2002 a napadnuté rozhodnutie bolo prijaté , teda o nieco viac ako o sedem mesiacov neskôr. V tomto období sa uskutocnili tri stretnutia medzi Komisiou a belgickými orgánmi, a to , a a Komisia zaslala Belgickému královstvu tri ziadosti o doplnujúce informácie, a to , a . Táto dlzka konania v trvaní siedmych mesiacov zjavne prekrocila lehotu, ktorú je Komisia v zásade povinná dodrziavat, co sa týka ukoncenia predbezného zistovania. 99 Po druhé, co sa týka okolností, za akých sa uskutocnilo konanie, treba upresnit, ze v súlade s úcelom clánku 88 ods. 3 ES a povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorá jej prislúcha, sa môze Komisia v rámci konania vo veci predbezného zistovania dostat do situácie, ze musí poziadat oznamujúci stát o doplnujúce informácie (pozri v tomto zmysle rozsudok Matra/Komisia, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 38). Ak aj takéto kontakty nie sú dôkazom existencie váznych tazkostí môzu spolu s dlzkou predbezného zistovania byt ich indíciou. 100 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Súd prvého stupna ziadal Komisiu o predlozenie ziadostí o informácie zaslaných belgickým orgánom 23. decembra 2002, a , odpovedí poskytnutých Belgickom , a , ako aj zápisníc zo stretnutí s belgickými orgánmi z , a . 101 Viacero skutocností obsiahnutých v dokumentoch predlozených Komisiou si zaslúzi, aby boli zdôraznené. Najskôr z týchto dokumentov vyplýva, ze záber vysetrovania Komisie v rámci konania vo veci predbezného zistovania bol velmi siroký. Stretnutia, ako aj výmena informácií medzi Komisiou a belgickými orgánmi, sa totiz týkali nie len oznámených opatrení, ale aj zvýsení základného imania, ktoré sa udiali v roku 1997 a neboli oznámené Komisii, moznosti existencie krízových dotácií medzi cinnostami vo verejnom záujme a konkurencnými cinnostami a osobitného danového rezimu La Poste, hoci niektoré z týchto skutocností sa nenachádzajú v napadnutom rozhodnutí. 102 Tieto dokumenty navyse potvrdzujú, ze Komisia viac krát v rámci konania vo veci predbezného zistovania zdôraznila zlozitost prípadu, najmä v zápisnici zo stretnutia z 12. decembra 2002, ktoré spresnuje, ze "Komisia uviedla, ze vzhladom na zlozitost situácie La Poste, najmä tej minulej, a potreby právnej istoty, aj pre nu samotnú, najmä v rámci perspektívy prípadnej privatizácie, vzniká potreba zacatia konania", pricom rovnako to bolo aj na stretnutí zo . 103 Z týchto dokumentov tiez vyplýva, ze Komisia pocas viacerých mesiacov váhala nad výberom právneho základu pre prijatie svojho rozhodnutia. Od prvého stretnutia uskutocneného 12. decembra 2002 Komisia totiz tvrdila, "ze dohoda o pomoci môze mat z jej strany rôznu formu, ci uz pôjde o rozhodnutie, ze dotknuté opatrenia nepredstavujú státnu pomoc, ze sú pomocou urcenou na podporu sluzby vo verejnom záujme, alebo pomocou na restrukturalizáciu". Na druhom stretnutí uskutocnenom a po písomnej výmene informácií si Komisia dalej kládla otázku moznosti zalozenia svojho prístupu na prístupe súkromného investora v trhovom hospodárstve, teda na clánku 87 ES alebo na clánku 86 ods. 2 ES. Ako vyplýva zo zápisnice zo stretnutia uskutocneného , belgické orgány uviedli, ze uprednostnujú prvé riesenie, pricom chceli podporit myslienku rentabilnej investície, kým Komisia mala, zdá sa, pochybnosti o správaní sa La Poste pri rozvoji svojich konkurencných cinností, ako to uvádza zápisnica zo stretnutia zo , ako aj mnohé opakované otázky z informácií Komisie týkajúcich sa hypotéz vývoja cinností La Poste. 104 Zápisnica zo stretnutia uskutocneného 6. februára 2003 umoznuje okrem iného konstatovat, ze belgické orgány trvali na nevyhnutnosti získat rozhodnutie Komisie v krátkej dobe z dôvodu uplynutia volebného obdobia, ku ktorému malo dôjst , co by mohlo ohrozit predpokladané zvýsenie základného imania. 105 Nakoniec sa Komisia, zdá sa, chcela vyhnút zaslaniu tretej ziadosti o informácie, pretoze zo zápisnice zo 6. februára 2003 vyplýva, ze jej zástupca "sa v najväcsej moznej miere a napriek zlozitosti prípadu pokúsi, aby bol druhý zoznam otázok co najkompletnejsí, aby sa vyhlo tretej ziadosti o informácie". Komisii sa to vsak nepodarilo, pretoze belgickým orgánom zaslala tretiu a poslednú ziadost o informácie, ktorá sa týkala nezanedbatelného poctu bodov, ako napríklad hypotéz vývoja cinností La Poste, jej financných vyhliadok, podrobnosti o zaradení financných sluzieb vo verejnom záujme medzi sluzby vo verejnom záujme, podielu investícií priradených na cinnosti poskytovania vseobecnej sluzby, rizika spojeného s koncentráciou 85% výsledkov dcérskych spolocností na dve cinnosti a zohladnenia zrusenia rezervy na predcasné odchody do dôchodku. 106 Zo vsetkých týchto skutocností vyplýva, ze je potrebné uznat, ze konanie vedené Komisiou v prejednávanej veci znatelne prekrocilo to, co bezne spadá do prvého zistovania uskutocneného v rámci ustanovení clánku 88 ods. 3 ES a ze táto okolnost je indíciou svedciacou o existencii váznych tazkostí. 107 Je teda potrebné skúmat, ci skutocnosti týkajúce sa obsahu napadnutého rozhodnutia môzu tiez byt indíciami svedciacimi o tom, ze Komisia sa pri skúmaní dotknutých opatrení stretla s váznymi tazkostami. -- O nedostatocnosti preskúmania zmeny úcelového urcenia rezervy na dôchodky v napadnutom rozhodnutí 108 Treba pripomenút, ze La Poste vytvorila v roku 1992 pri svojej transformácii na samostatný podnik rezervu vo výske 100 miliónov eur na úcely krytia casti dôchodkových dávok týkajúcich sa práv nadobudnutých zamestnancami v rokoch 1972 az 1992. Ako protihodnotu na nu Belgicko previedlo nehnutelnosti nevyhnutné pre výkon sluzieb vo verejnom záujme, ktoré sú nescudzitelné. V roku 1997 pri zjednotení dôchodkového systému zamestnancov posty v sluzobnom pomere so vseobecným dôchodkovým systémom bola táto rezerva, z ktorej sa od jej vytvorenia nikdy necerpalo, premenená na valorizacnú rezervu. 109 Z napadnutého rozhodnutia a z dokumentov predlozených Komisiou na ziadost Súdu prvého stupna vsak vyplýva, ze Komisia neobdrzala informácie, ktoré by jej umoznili rozhodnút o kvalifikácii prevodu nehnutelností Belgickom na La Poste vzhladom na clánok 87 ES, hoci takéto opatrenia jej mohli poskytnút urcitú výhodu. Komisia totiz prijala napadnuté rozhodnutie bez toho, aby disponovala dôkazmi, ktoré by jej najmä mohli umoznit ohodnotit výhodu poskytnutú bezodplatným prevodom nehnutelností. Komisia vsak este predtým, ako rozhodla o kvalifikácii státnej pomoci, mala podrobne zistit úcinky tohto opatrenia. 110 Skutocnost, ze Komisia nebola v rámci konania vo veci predbezného zistovania spôsobilá dostatocne preskúmat prevod nehnutelností Belgickom v prospech La Poste, je dalsou indíciou existencie váznych tazkostí. -- O neúplnosti zistovania nákladov na poskytnutie SVHZ v napadnutom rozhodnutí 111 Na úvod treba pripomenút, ze tvrdenie zalobcov, ze Komisia nedostatocne preskúmala úroven nákladov na poskytnutie SVHZ, sa zakladá na podmienkach uvedených Súdnym dvorom v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 45 vyssie, ku ktorého vyhláseniu doslo az po prijatí napadnutého rozhodnutia a ktorého obsah nemohla Komisia v case prijímania rozhodnutia poznat. 112 Je vsak nutné konstatovat, ze Súdny dvor pôsobnost zistení uskutocnených v rozsudku Altmark, uz citovanom v bode 45 vyssie, casovo neobmedzil. V prípade neexistencie takého casového obmedzenia sa tieto zistenia vyplývajúce z výkladu clánku 87 ods. 1 ES plne uplatnujú na skutkový a právny stav v prejednávanej veci, tak ako ho Komisia zistila v case, ked prijala napadnuté rozhodnutie (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. februára 2008, BUPA a i./Komisia, [27]T-289/03, Zb. s. II-741, bod 158). 113 V tomto ohlade treba pripomenút, ze výklad ustanovenia práva Spolocenstva, ktorý podáva Súdny dvor, sa obmedzuje na objasnenie a spresnenie jeho významu a dosahu, ako ho treba chápat a uplatnovat, a to od nadobudnutia úcinnosti tohto ustanovenia. Z toho vyplýva, ze takto vykladané ustanovenie sa môze a musí uplatnovat na právne vztahy, ktoré vnikli alebo boli zalozené pred vyhlásením predmetného rozsudku, a len výnimocne môze Súdny dvor pri uplatnovaní vseobecnej zásady právnej istoty obsiahnutej v právnom poriadku Spolocenstva byt vedený k tomu, aby obmedzil moznost vsetkých oprávnených osôb odvolávat sa na vykladané ustanovenie s cielom spochybnit právne vztahy, ktoré vznikli v dobrej viere. Takéto obmedzenie mozno pripustit len v samotnom rozsudku, v ktorom sa rozhoduje o pozadovanom výklade (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora z 15. marca 2005, Bidar, [28]C-209/03, Zb. s. I-2119, body 66 a 67, a zo , Meilicke a i., [29]C-292/04, Zb. s. I-1835, body 34 az 36 a tam citovanú judikatúru). Súd prvého stupna sa domnieva, ze zistenia vyplývajúce z judikatúry, ktorá sa týka najmä povinnosti uplatnenia práva Spolocenstva vnútrostátnym súdom, sa uplatnujú mutatis mutandis na institúcie Spolocenstva, ked ako také vykonávajú ustanovenia práva Spolocenstva, ktoré sú predmetom neskorsieho výkladu Súdneho dvora (rozsudok BUPA a i./Komisia, uz citovaný v bode 112 vyssie, bod 159). 114 V prejednávanej veci treba teda skúmat, ci Komisia vykonala zistovanie, ktoré by jej umoznilo urcit, ci bola úroven kompenzácie poskytnutej La Poste urcená na základe analýzy nákladov, aké by priemerný, dobre spravovaný podnik, ktorý je primerane vybavený nevyhnutnými prostriedkami, potreboval na to, aby bol schopný vyhoviet poziadavkám verejnej sluzby, ktoré by boli na tento podnik kladené pri výkone daných povinností, pricom treba vziat do úvahy dosiahnuté príjmy a primeraný zisk z plnenia týchto povinností (pozri v tomto zmysle rozsudok Altmark, uz citovaný v bode 45 vyssie, bod 93). 115 Z napadnutého rozhodnutia, ako aj zo vzájomnej korespondencie a zápisníc zo stretnutí Komisie s belgickými orgánmi vyplýva, ze Komisia nikdy neoverila, ze La Poste poskytla sluzby vseobecného záujmu za cenu, akú by znásal priemerný dobre spravovaný podnik v súlade so zásadou stanovenou rozsudkom Altmark, uz citovaným v bode 45 vyssie. Komisia sa obmedzila na to, ze vychádzala z negatívneho rozdielu medzi vsetkými zlozkami nadmerných kompenzácií a nedostatocných kompenzácií dodatocných nákladov SVHZ, aby dospela k záveru, ze skúmané opatrenia nepredstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 116 Na základe týchto skutocností je preto potrebné dospiet k záveru, ze Komisia neporovnala náklady sluzby vseobecného záujmu poskytnutej La Poste s nákladmi, ktoré by znásal priemerný podnik, co by jej prípadne mohlo umoznit dospiet k záveru, ze skúmané opatrenia nepredstavujú státnu pomoc. 117 Skutocnost, ze Komisia nebola spôsobilá v rámci konania vo veci predbezného zistovania uskutocnit úplné zistovanie, co sa týka posúdenia primeranosti úrovne kompenzácie poskytnutej Belgickom La Poste, je novou indíciou existencie váznych tazkostí. 118 Z preskúmania druhého zalobného dôvodu, ako aj stvrtého a siedmeho zalobného dôvodu v casti, v ktorej sa snazia preukázat, ze zistovanie Komisie vo fáze predbezného zistovania bolo nedostatocné a neúplné, vyplýva, ze existuje súbor objektívnych a do seba zapadajúcich indícií, zalozených na neprimeranej dlzke konania vo veci predbezného preskúmania, na dokumentoch, ktoré zdôraznujú rozsah a zlozitost zistovania, ktoré treba uskutocnit, a na obsahu ciastocne neúplného a nedostatocného napadnutého rozhodnutia, ktoré potvrdzujú, ze Komisia prijala napadnuté rozhodnutie napriek existencii váznych tazkostí. Bez toho, aby bolo treba rozhodnút o tretom a piatom zalobnom dôvode v rozsahu, v ktorom sa snazia preukázat, ze zistovanie Komisie mohlo byt, co sa týka oslobodenia od dane z príjmov právnických osôb a moznosti vyuzit státnu záruku na dohodnuté úvery, neúplne a nedostatocné, je potrebné dospiet k záveru, ze posúdenie zlucitelnosti oznámeného opatrenia so spolocným trhom vyvolalo vázne tazkosti, ktoré mali Komisiu viest k zacatiu konania podla clánku 88 ods. 2 ES. 119 Napadnuté rozhodnutie sa preto musí zrusit. O trovách 120 Podla clánku 87 ods. 2 prvého pododseku Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech, je namieste zaviazat ju, aby znásala vlastné trovy konania a nahradila trovy konania zalobcov. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie K(2003) 2508, v konecnom znení, z 23. júla 2003, o nepodaní námietok v nadväznosti na konanie vo veci predbezného zistovania podla clánku 88 ods. 3 ES proti viacerým opatreniam, ktoré prijali belgické orgány v prospech La Poste SA, belgického verejnoprávneho postového podniku, sa zrusuje. 2. Komisia znása vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania vynalozené Deutsche Post AG a DHL International. Pelikánová Jürimäe Soldevila Fragoso Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. februára 2009. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu Konanie vo veci predbezného zistovania Napadnuté rozhodnutie Opatrenie 1: oslobodenie od platby dane z príjmov právnických osôb Opatrenie 2: zmena úcelového urcenia rezervy na dôchodky v roku 1997 Opatrenie 3: moznost vyuzitia státnej záruky na dohodnuté úvery Opatrenie 4: oslobodenie od dane z nehnutelností pre nehnutelnosti slúziace na výkon sluzieb vo verejnom záujme Opatrenie 5: nadmerná kompenzácia financných sluzieb vseobecného záujmu v rámci prvej zmluvy o správe (1992-1997) Opatrenie 6: neoznámené zvýsenia základného imania uskutocnené v roku 1997 v celkovej výske 62 miliónov eur Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav O prípustnosti O aktívnej legitimácii -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O záujme na konaní -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O predmete súdneho preskúmania Súdom prvého stupna a prípustnosti zalobných dôvodov O predmete súdneho preskúmania Súdom prvého stupna O prípustnosti zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnosti preskúmania uskutocneného Komisiou vzhladom na kritéria stanovené rozsudkom Altmark O veci samej Tvrdenia úcastníkov konania -- O druhom zalobnom dôvode, zalozenom na nevyhnutnosti zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES -- O tretom zalobnom dôvode v rozsahu, v ktorom sa zakladá na neúplnosti zistovania uskutocneného Komisiou v súvislosti s oslobodením od dane z príjmu právnických osôb -- O stvrtom zalobnom dôvode v rozsahu, v ktorom sa zakladá na neúplnosti zistovania uskutocneného Komisiou v súvislosti so zmenou úcelového urcenia rezervy na dôchodky -- O piatom zalobnom dôvode v rozsahu, v ktorom sa zakladá na nekompletnosti zistovania uskutocneného Komisiou v súvislosti s moznostou vyuzitia státnej záruky na dohodnuté úvery -- O siedmom zalobnom dôvode v rozsahu, v ktorom sa zakladá na nedostatocnosti zistovania uskutocneného Komisiou vzhladom na kritériá stanovené rozsudkom Altmark Posúdenie Súdom prvého stupna -- Vseobecné pravidlá týkajúce sa konania podla clánku 88 ES -- O indíciách váznych tazkostí vyplývajúcich z dlzky a okolností konania vo veci predbezného zistovania -- O nedostatocnosti preskúmania zmeny úcelového urcenia rezervy na dôchodky v napadnutom rozhodnutí -- O neúplnosti zistovania nákladov na poskytnutie SVHZ v napadnutom rozhodnutí O trovách __________________________________________________________________ ( [30]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXX88TXPd/L96664-14TMP.html#t-ECRT12009SKA.0100020301-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 4. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61968??0010&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0106&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0358&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61960??0019&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0158&locale=SK 14. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:247:TOC 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0157&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62006C?0487&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0212&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0110&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0204&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0057&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0095&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0011&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0073&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0084&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0049&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0046&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0289&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0209&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0292&locale=SK 30. file:///tmp/lynxXXXX88TXPd/L96664-14TMP.html#c-ECRT12009SKA.0100020301-E0001