Vec T-349/03 Corsica Ferries France SAS proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Zaloba o neplatnost - Pomoc na restrukturalizáciu - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom - Usmernenia Komisie - Povinnost odôvodnenia - Dodrzanie podmienok - Minimálny charakter pomoci" Rozsudok Súdu prvého stupna (tretia komora) z 15. júna 2005 Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Dôvody - Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia - Odlísenie od zjavne nesprávneho posúdenia (Clánky 230 ES a 253 ES) 2. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Rozhodnutie Komisie v oblasti státnej pomoci - Rozhodnutie týkajúce sa pomoci na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach [Clánok 87 ods. 1 a 3 písm. c) ES a clánok 253 ES; usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach] 3. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Hranice [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES] 4. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Volná úvaha Komisie - Moznost prijat pravidlá - Záväzný úcinok - Súdne preskúmanie [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES] 5. Zaloba o neplatnost - Napadnutý akt - Posúdenie zákonnosti na základe informácií dostupných v case prijatia aktu - Retrospektívne úvahy - Neexistencia vplyvu (Clánok 230 ES) 6. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Pomoc na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach - Urcenie podnikov v tazkostiach [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES; usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, body 4, 5 písm. a) a bod 6] 7. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Pomoc na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach - Podmienky - Obmedzenie sumy pomoci na striktne nevyhnutné minimum - Uplatnenie restrukturalizacného plánu obsahujúceho záväzok predat aktíva, ktoré nie sú nevyhnutne potrebné - Dôsledok - Povinnost venovat celý výnos z predaja na financovanie restrukturalizacného plánu [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES; usmernenia Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, bod 40] 8. Pomoc poskytovaná státmi - Zákaz - Výnimky - Pomoc, ktorú mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom - Pomoc na restrukturalizáciu podniku v tazkostiach - Volná úvaha Komisie - Právomoc priblizne odhadnút cistý výnos z predajov aktív stanovených restrukturalizacným plánom - Obmedzenie [Clánok 87 ods. 3 písm. c) ES] 9. Akty institúcií - Odôvodnenie - Povinnost - Rozsah - Náprava nedostatku odôvodnenia pocas sporového konania - Neprípustnost (Clánok 253 ES) 1. Zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 253 ES je odlisný od zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení. Zatial co totiz prvý z nich, ktorým sa namieta neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia, spocíva v porusení podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Spolocenstva preskúmat z úradnej povinnosti, druhý z nich, ktorý sa týka zákonnosti rozhodnutia z meritórneho hladiska, spocíva v porusení právneho pravidla súvisiaceho s uplatnovaním Zmluvy v zmysle toho istého clánku 230 ES a môze byt preskúmaný súdom Spolocenstva len vtedy, ak sa ho zalobca dovoláva. Povinnost odôvodnenia je teda otázkou odlisnou od otázky dôvodnosti odôvodnenia. Súd prvého stupna teda nesmie v súvislosti s preskúmavaním dodrzania povinnosti odôvodnenia rozhodnutia Komisie preskúmavat z meritórneho hladiska zákonnost dôvodov, ktoré posledná uvedená uviedla na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia. Z toho vyplýva, ze v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia sú výhrady a tvrdenia smerujúce k spochybneniu dôvodnosti takého rozhodnutia neúcinné a nepodstatné. (pozri body 52, 58, 59) 2. Rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu jeho prijatia. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývat úvahy institúcie, a to tak, aby sa jednak dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a jednak aby súd Spolocenstva mohol vykonat svoje preskúmanie zákonnosti. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast. Komisia predovsetkým nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ako napríklad ku skutocnostiam, ktoré sú ocividne nepodstatné, bezvýznamné alebo zjavne druhoradé, ale stací, aby vylozila skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v struktúre nou vydávaného rozhodnutia. Pri kvalifikovaní opatrenia ako pomoci povinnost odôvodnenia vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES. Pokial ide o povinnost odôvodnenia týkajúcu sa zlucitelnosti státnej pomoci na restrukturalizáciu s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES, táto je splnená, ak sú v rozhodnutí Komisie uvedené dôvody, pre ktoré sa táto domnieva, ze pomoc je odôvodnená s ohladom na podmienky stanovené usmerneniami Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, najmä s ohladom na restrukturalizacný plán, dostatocné preukázanie dlhodobej zivotaschopnosti a primeranost pomoci vzhladom na príspevok príjemcu. (pozri body 62 - 66, 132) 3. Pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 písm. c) ES disponuje Komisia sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonávané v kontexte Spolocenstva. Súdne preskúmavanie výkonu tejto volnej úvahy sa teda obmedzuje na kontrolu dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu vecnej správnosti zistených skutocností a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu alebo zneuzitia právomoci. Súdu prvého stupna teda neprislúcha, aby nahrádzal ekonomické posúdenie autora rozhodnutia svojím posúdením. (pozri body 137, 138) 4. Komisia je viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma v oblasti kontroly státnej pomoci, pokial sa neodchylujú od noriem Zmluvy a pokial ich státy akceptujú. Na Komisiu teda pri posudzovaní jednotlivého prípadu pomoci na základe takých usmernení, ktoré uz skôr prijala, nemozno hladiet tak, ze prekracuje hranice svojej volnej úvahy alebo ze upústa od jej výkonu. Komisia si totiz jednak zachováva svoju právomoc zrusit alebo zmenit usmernenia, pokial to okolnosti vyzadujú. Okrem toho sa tieto usmernenia týkajú vymedzeného sektoru a sú zdôvodnené snahou sledovat nou vytýcenú politiku. V tejto súvislosti je teda úlohou Súdu prvého stupna preskúmat, ci boli dodrzané poziadavky, ktoré si Komisia sama stanovila a ktoré uviedla v usmerneniach. (pozri body 139 - 141) 5. Zákonnost aktu Spolocenstva musí byt v rámci zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES posudzovaná na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v case prijatia aktu a nemôze závisiet od prípadných mozností, ako ho obíst, ani od retrospektívnych úvah o miere jeho úcinnosti. Predovsetkým treba komplexné hodnotenia vykonané Komisiou preskúmat len na základe informácií, ktorými disponovala v case vykonávania týchto hodnotení. (pozri body 142, 143) 6. Podla usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach sa síce podnik povazuje za podnik v tazkostiach "v kazdom prípade" vtedy, ak doslo k úbytku podstatnej casti jeho majetku, nic vsak nebráni podniku v tom, aby inými dôkazmi preukázal, ze je vo financných tazkostiach v zmysle usmernení, aj ked nestratil znacnú cast svojho majetku. (pozri bod 185) 7. Pokial sa podnik s cielom získat pomoc na restrukturalizáciu zaviazal vo svojom restrukturalizacnom pláne predat aktíva, ktoré nevyhnutne nepotrebuje, musí venovat celý výnos z predaja týchto aktív na financovanie restrukturalizacného plánu. Táto povinnost nijako nezaväzuje príjemcu pomoci na to, aby pouzil vsetky svoje zdroje na znízenie sumy poskytnutej pomoci, ale len na to, aby pouzil vsetky zdroje získané z aktív, ktoré sa nepovazujú za nevyhnutne potrebné, na pokracovanie cinností podniku v rámci jeho restrukturalizácie. Takýto príspevok príjemcu na restrukturalizacný plán z jeho vlastných zdrojov sa pozaduje na to, aby pomoc zostala v súlade s bodom 40 usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach obmedzená na striktné minimum nevyhnutné na vykonanie restrukturalizácie v závislosti od dostupných financných prostriedkov tohto príjemcu, jeho akcionárov alebo obchodnej skupiny, ku ktorej patrí. (pozri body 266, 313) 8. Komisia nie je pri posudzovaní zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu so spolocným trhom povinná odhadnút konkrétne náklady na kazdé z opatrení, ktoré má dotknutý podnik prijat. Odhliadnuc od toho, ze presné ohodnotenie rôznych nákladových poloziek je v kazdom prípade riskantné z dôvodu budúceho charakteru zamýslaných opatrení, Komisia sa môze pri výkone sirokej miery svojej volnej úvahy obmedzit na celkové ohodnotenie. Z toho vyplýva, ze Komisia je pri výkone sirokej miery svojej volnej úvahy v zásade oprávnená priblizne odhadnút cistý výnos z predajov aktív stanovených v restrukturalizacnom pláne vzhladom na tazkosti spojené s presným ohodnotením takého výnosu. Pokial vsak aktíva, ktorých predaj bol stanovený uvedeným plánom, boli uz skutocne predané, a Komisia z tohto dôvodu pozná skutocnú výsku cistého výnosu z tohto predaja, Komisia sa predovsetkým vo svetle zásady zákazu státnej pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES nemôze pri urcovaní minimálneho charakteru pomoci obmedzit na vykonanie "hrubého" odhadu objemu volných financných prostriedkov dotknutého podniku. (pozri body 272, 273, 278, 282, 283) 9. Odôvodnenie rozhodnutia musí byt uvedené v samotnom rozhodnutí a neskorsie vysvetlenia poskytnuté Komisiou môzu byt zohladnené iba za mimoriadnych okolností. Z toho vyplýva, ze rozhodnutie musí stacit samo osebe a ze jeho odôvodnenie nemôze vychádzat z neskorsích písomných alebo ústnych vysvetlení poskytnutých v case, ked je proti dotknutému rozhodnutiu uz podaná zaloba pred súdom Spolocenstva. (pozri bod 287) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 15. júna 2005 ([1]*) "Státna pomoc - Zaloba o neplatnost - Pomoc na restrukturalizáciu - Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlucitelnú so spolocným trhom - Usmernenia Komisie - Povinnost odôvodnenia - Dodrzanie podmienok - Minimálny charakter pomoci" Vo veci T-349/03, Corsica Ferries France SAS, so sídlom v Bastii (Francúzsko), v zastúpení: S. Rodrigues a C. Scapel, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: C. Giolito a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Francúzska republika, v zastúpení: G. de Bergues a S. Ramet, splnomocnení zástupcovia, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, a Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) SA, so sídlom v Marseille (Francúzsko), v zastúpení: pôvodne H. Tassy, neskôr O. d'Ormesson a A. Bouin, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2004/166/ES z 9. júla 2003 o pomoci na restrukturalizáciu, ktorú Francúzsko zamýsla poskytnút spolocnosti Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 61, 2004, s. 13), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a O. Czúcz, tajomník: I. Natsinas, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 18. novembra 2004, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 87 ES stanovuje: "1. Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi. ... 3. Za zlucitelné so spolocným trhom mozno povazovat: ... c) pomoc na rozvoj urcitých hospodárskych cinností alebo urcitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, ze táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, ze by to bolo v rozpore so spolocným záujmom..." 2 Bod 8 usmernení Spolocenstva pre státnu pomoc námornej doprave [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 205, 1997, s. 5) stanovuje, ze Komisia uplatní usmernenia pre státnu pomoc na restrukturalizáciu a záchranu podnikov v tazkostiach na pomoc na restrukturalizáciu námorných spolocností. 3 Podla usmernení Spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach [podnikov v tazkostiach - neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 288, 1999, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322, dalej len "usmernenia"), pouzitelných od 9. októbra 1999, Komisia urcuje podmienky, za ktorých je mozné príslusnú pomoc vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom v súlade s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES. Podla bodu 3.2.2 týchto usmernení sa tieto podmienky týkajú posúdenia príjemcu ako podniku v tazkostiach, obnovenia zivotaschopnosti, vyhnutia sa nevhodným naruseniam hospodárskej sútaze, obmedzenia pomoci na minimum, ulozenia podmienok a povinností potrebných na to, aby hospodárska sútaz nebola narusená spôsobom, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom, a úplného vykonania restrukturalizacného plánu. 4 Nariadenie Rady EHS c. 3577/92 zo 7. decembra 1992, ktorým sa uplatnuje zásada slobody poskytovania sluzieb na námornú dopravu v rámci clenských státov (námorná kabotáz) (Ú. v. ES L 364, s. 7; Mim. vyd. 06/002, s. 10) ukladá clenským státom povinnost, aby otvorili vnútrostátne trhy kabotáze. Clánok 4 tohto nariadenia stanovuje, ze kedykolvek clenský stát uzatvorí zmluvu o výkone vo verejnom záujme, bude to na nediskriminacnom základe vsetkých majitelov lodí Spolocenstva. Skutkové okolnosti 1. Dotknuté námorné spolocnosti 5 Zalobkynou je námorná spolocnost, ktorá ponúka pravidelné námorné spojenia na Korziku z kontinentálneho Francúzska (Toulon a Nice) a Talianska (Savone a Livorno). 6 Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) je námorná spolocnost, ktorá zabezpecuje pravidelné spojenia na Korziku z kontinentálneho Francúzska (Nice, Toulon a Marseille) a do severnej Afriky (Tunisko a Alzírsko) z kontinentálneho Francúzska, ako aj sezónne spojenie od apríla do septembra na Sardíniu. 7 SNCM je dnes z 80 % vo vlastníctve Compagnie générale maritime et financičre (CGMF) a z 20 % vo vlastníctve Société nationale des chemins de fer (SNCF). Predmetom podnikania CGMF, ktorej 100 % priamym vlastníkom je francúzsky stát, je povolovanie vsetkých cinností týkajúcich sa námornej dopravy, vybavenia a prenájmu lodí, ako aj úcast na vsetkých obchodných alebo priemyselných cinnostiach priamo alebo nepriamo súvisiacich s týmto predmetom podnikania. 8 SNCM má mensinový podiel v Compagnie méridionale de navigation (CMN), námornej spolocnosti pôsobiacej medzi Marseille a Korzikou, ktorá je kontrolovaná Compagnie méridionale de participation zo skupiny Stef-TFE. 2. Záväzky verejnej sluzby spojené s námornými spojeniami medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou 9 Od roku 1948 sú sluzby pravidelnej námornej dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou zabezpecované v rámci záväzkov verejnej sluzby. 10 Do roku 1976 boli tieto sluzby poskytované v systéme ciastocne upravenom francúzskou právnou úpravou, pricom lode plaviace sa pod francúzskou vlajkou mali monopol na kabotáz. V tomto systéme stát vyplácal spolocnostiam poskytujúcim sluzbu pausálnu dotáciu ako vyrovnanie za poziadavky verejnej sluzby týkajúce sa spájaných prístavov, pravidelnosti, frekvencie, objemu poskytovania sluzby, pouzívaných cenníkov a posádky lode. 11 Roku 1976 Francúzsko nanovo definovalo podmienky poskytovania verejnej sluzby námornej dopravy na Korziku na základe zásady územnej kontinuity. Úcelom tejto zásady je obmedzit nevýhody ostrovnej polohy a zabezpecit dopravné spojenie s ostrovom za podmienok co najblizsích podmienkam cisto kontinentálnych spojení. Bol zavedený rezim koncesií, pricom rámcové podmienky verejnej sluzby boli zahrnuté do zadávacích podmienok. So spolocnostami SNCM a CMN bola 31. marca 1976 uzatvorená rámcová zmluva na dobu 25 rokov, ktorej platnost uplynula 31. decembra 2001. 12 Od roku 1976 do roku 1982 urcovala francúzska vláda na základe tejto rámcovej zmluvy podmienky dopravného spojenia. 13 Zákon z 30. júla 1982 o osobitnom postavení regiónu Korzika preniesol na regionálny parlament Korziky správu územnej kontinuity v rámci zmluvného rámca s francúzskym státom. Následne zákon z 13. mája 1991 o postavení územnosprávneho celku Korzika priznal uvedenému regionálnemu parlamentu úplnú právomoc pre dopravné spojenie s týmto ostrovom. Od toho casu je za jeho organizáciu zodpovedný Office des transports de la Corse (OTC). 14 Od roku 1991 boli prijaté dve pätrocné zmluvy medzi OTC a oboma koncesionárskymi spolocnostami na základe rámcovej zmluvy. Prvá z týchto zmlúv (dalej len "zmluva z roku 1991") spresnovala podmienky výkonu verejnej sluzby pre roky 1991 az 1996 a druhá zmluva (dalej len "zmluva z roku 1996") spresnovala tieto podmienky pre roky 1996 az 2001. Týmito zmluvami boli taktiez definované zásady vyplácania pausálnej dotácie poskytovanej vo forme dotácie na územnú kontinuitu ako vyrovnania za ulozené záväzky. Záväzky verejnej sluzby sa v tom case vztahovali na vsetky spojenia medzi Korziku a tromi prístavmi kontinentálneho Francúzska, a to Nice, Toulon a Marseille. 15 Roku 2001 územnosprávny celok Korzika vyhlásil podla nariadenia c. 3577/92 verejnú sútaz s cielom vybrat podnikatelský subjekt, ktorý by bol od 1. januára 2002 poverený plnením záväzkov verejnej sluzby medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou v rámci zmluvy na pät rokov za financnú náhradu. Vzhladom na vývoj hospodárskej sútaze na spojeniach z Toulonu a Nice územnosprávny celok Korzika usúdil, ze záväzku verejnej sluzby musia podliehat len spojenia z Marseille. 16 Táto zákazka bola pridelená spolocne SNCM a CMN, pricom zalobkyna sa verejnej sútaze nezúcastnila. 17 Podla "zmluvy o zverení verejnej sluzby" (dalej len "zmluva z roku 2002") uzatvorenej s územnosprávnym celkom Korzika a OTC sú SNCM a CMN ako splnomocnenci zaviazaní zabezpecovat od 1. januára 2002 poskytovanie pravidelných námorných sluzieb na linkách medzi Marseille a Korzikou pod podmienkou dodrziavania niektorých záväzkov verejnej sluzby týkajúcich sa frekvencie, kapacity, cestovného poriadku, cestovného (maximálna cena podla sezóny, povinné zlavy pre niektoré kategórie osôb) a kvality sluzby. Podla tejto zmluvy sú tieto záväzky plnené za kazdorocne klesajúcu "referencnú" financnú náhradu, ktorej výska urcená na základe predpokladaných príjmov je predmetom úprav na konci kazdého roka v závislosti od odchýlky medzi týmito predpokladmi a skutocnými príjmami. Podla zmluvy predstavuje maximálna suma financnej náhrady za celé dotknuté obdobie 326,85 miliónov eur pre SNCM a 128,2 miliónov eur pre CMN, teda celkovo 455,05 miliónov eur. Zmluva z roku 2002 okrem toho stanovuje, ze konecná rocná financná náhrada pre kazdého zo splnomocnencov je obmedzená na prevádzkovú stratu vzniknutú z dôvodu záväzkov verejnej sluzby pri zohladnení primeraného výnosu úmerného skutocnému pouzívaniu nasadeného plavebného kapitálu, pricom primeraný výnos je stanovený na 15 % z predajnej hodnoty lodí, ako ju definuje dohoda. Platnost zmluvy z roku 2002 uplynie 31. decembra 2006, pokial neuplynie uz skôr na základe dohody vsetkých zmluvných strán. Správne konanie 1. Pomoc v prospech SNCM ako náhrada záväzkov verejnej sluzby v rámci zmluvy z roku 1991 a zmluvy z roku 1996 18 V dôsledku stazností proti pomoci poskytnutej Corsica Marittima, dcérskej spolocnosti SNCM pre dopravu cestujúcich medzi Korzikou a Talianskom, Komisia 22. decembra 1998 oznámila Francúzskej republike svoje rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania pomoci podla clánku 93 ods. 2 Zmluvy ES (teraz clánok 88 ods. 2 ES) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 62, 1999, s. 9). Táto vec bola zaregistrovaná pod císlom C-78/98. 19 Dna 28. februára 2001 Komisia po nových staznostiach týkajúcich sa pomoci prijatej SNCM na pokrytie nákladov na plnenie jej záväzkov verejnej sluzby oznámila Francúzskej republike svoje rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania pomoci podla clánku 88 ods. 2 ES [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 117, 2001, s. 9). Táto vec bola zaregistrovaná pod císlom C-14/01. 20 Rozhodnutím 2002/149/ES z 30. októbra 2001 o státnej pomoci vyplatenej Francúzskou republikou spolocnosti SNCM [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 50, 2002, s. 66) Komisia skoncila konania zacaté vo veciach C-78/98 a C-14/01, pricom usúdila, ze pomoc vo výske 787 miliónov eur poskytnutá SNCM na roky 1999 az 2001 ako náhrada za plnenie záväzkov verejnej sluzby zabezpecovaných na Korziku z troch prístavov kontinentálneho Francúzska, teda z Nice, Toulonu a Marseille, je podla clánku 86 ods. 2 ES zlucitelná so spolocným trhom. Toto rozhodnutie nebolo predmetom zaloby o neplatnost pred Súdom prvého stupna. 2. Pomoc na záchranu a restrukturalizáciu v prospech SNCM 21 Dna 20. decembra 2001 francúzske úrady oznámili Komisii, ze CGMF poskytla SNCM ako pomoc na záchranu pôzicku vo výske 22,5 miliónov eur. Táto pomoc, ktorá uz bola SNCM ciastocne vyplatená, bola zaregistrovaná pod císlom NN 27/2002 (predtým N 849/2001). 22 Listom z 18. februára 2002 Francúzska republika oznámila Komisii plán pomoci na restrukturalizáciu v prospech SNCM. Navrhovaná pomoc na restrukturalizáciu spocívala v navýsení kapitálu SNCM o 76 miliónov eur spolocnostou CGMF, co by znamenalo zvýsenie základného imania SNCM z 30 miliónov eur na 106 miliónov eur. Táto pomoc bola Komisiou zaregistrovaná ako oznámená pomoc pod císlom N 118/2002. 23 Rozhodnutím K (2002) 2611, konecné znenie, zo 17. júla 2002, Komisia schválila pomoc na záchranu v prospech SNCM v rámci konania o predbeznom preskúmaní pomoci upraveného clánkom 88 ods. 3 ES. Komisia vo svojom rozhodnutí uviedla, ze oznámená pomoc splna pät kritérií ustanovených v tomto smere v usmerneniach, predovsetkým záväzok Francúzskej republiky oznámit restrukturalizacný plán. Toto rozhodnutie nebolo predmetom zaloby o neplatnost pred Súdom prvého stupna. 24 Listom z 19. augusta 2002, adresovaným Francúzskej republike, sa Komisia rozhodla, potom, ked po predbeznom preskúmaní vyslovila, ze oznámená pomoc na restrukturalizáciu vyvoláva pochybnosti, pokial ide o jej zlucitelnost so spolocným trhom, zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES v súlade s clánkom 4 ods. 4 a clánkom 6 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku 93 Zmluvy o ES (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339, dalej len "rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania"). Oznámená pomoc bola zaregistrovaná pod novým císlom C-58/2002. 25 Listom z 8. októbra 2002, ktorý bol odoslaný spolu s prílohami 15. októbra 2002, francúzske orgány oznámili Komisii svoje pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. 26 Dna 11. decembra 2002 bolo rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania spolu so súhrnom uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev (Ú. v. ES C 308, s. 29). Dotknuté osoby boli vyzvané, aby podali svojej pripomienky k oznámenému návrhu pomoci v lehote jedného mesiaca od tohto uverejnenia. 27 Listom z 8. januára 2003 zalobkyna predlozila Komisii svoje písomné pripomienky k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Komisia okrem toho dostala pripomienky od skupiny Stef-TFE a rôznych územnosprávnych celkov. Komisia zaslala vsetky prijaté pripomienky Francúzskej republike a poskytla jej moznost vyjadrit sa k nim. 28 Dna 4. februára 2003 sa na ziadost zalobkyne uskutocnilo stretnutie medzi nou a Komisiou, na ktorom táto odovzdala Komisii dodatocné dokumenty. 29 Listom z 10. februára 2003 francúzske orgány zaslali Komisii svoje tvrdenia na preukázanie toho, ze návrh pomoci bol v súlade s usmerneniami, ako aj opis aktuálneho vývoja poctu zamestnancov a platov, znizovania výrobných nákladov a tarifnej politiky SNCM. 30 Listom z 13. februára 2003 francúzske orgány zaslali Komisii svoje pripomienky k pripomienkam zalobkyne a Stef-TFE. 31 Listom z 21. februára 2003 francúzske orgány odpovedali na doplnujúce otázky polozené v liste Komisie z 10. februára 2003. 32 Faxom z 27. mája 2003 francúzske orgány zaslali Komisii svoje pripomienky k dokumentom, ktoré zalobkyna odovzdala Komisii 4. februára 2003 a ktoré Komisia následne listom z 21. februára 2003 zaslala francúzskym orgánom. 33 Dna 9. júla 2003 Komisia vydala rozhodnutie 2004/166/ES o pomoci na restrukturalizáciu, ktorú Francúzsko zamýsla poskytnút spolocnosti Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 61, 2004, s. 13), ktoré je predmetom prejednávanej zaloby o neplatnost (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 34 Napadnuté rozhodnutie znie takto: "Clánok 1 Pomoc, ktorú Francúzsko zamýsla poskytnút na restrukturalizáciu [SNCM] je zlucitelná so spolocným trhom za podmienok upravených v clánkoch 2 az 5. Clánok 2 SNCM sa v case od oznámenia tohto rozhodnutia do 31. decembra 2006 zdrzí obstarávania nových plavidiel a podpisovania zmlúv o stavbe, objednávkach alebo prenájme nových plavidiel alebo plavidiel po generálnej oprave. SNCM môze od oznámenia tohto rozhodnutia az do 31. decembra 2006 prevádzkovat len tých jedenást lodí, ktoré podnik SNCM uz vlastní, teda: Napoléon Bonaparte, Danielle Casanova, Île de Beauté, Corse, Liamone, Aliso, Méditerranée, Pascal Paoli, Paglia Orba, Monte Cinto a Monte d'Oro. Ak by SNCM musela z dôvodu udalostí nezávislých na jej vôli vymenit niektorú z lodí pred 31. decembrom 2006, môze Komisia povolit takúto výmenu na základe riadne zdôvodneného oznámenia Francúzska. Clánok 3 Skupina SNCM prevedie vsetky svoje priame alebo nepriame podiely v týchto spolocnostiach: - Amadeus France, - Compagnie Corse Méditerranée, - realitná spolocnost podla obcianskeho práva Schuman, - Société méditerranéenne d'investissements et de participations, - Someca. Namiesto prevodu svojho podielu v Société méditerranéenne d'investissements et de participations môze SNCM predat jediný majetok tejto spolocnosti, Southern Trader, a zrusit túto dcérsku spolocnost. Prevody môzu byt uskutocnené podla výberu francúzskych úradov bud verejnou ponukou na predaj, alebo výzvou na podávanie ponúk s predchádzajúcim uverejnením a minimálne dvojmesacnou lehotou na podávanie ponúk. Francúzsko poskytne Komisii dôkazy o vsetkých týchto prevodoch. Nevyhovujúce ponuky, ktoré SNCM dostane, nemôzu byt uvádzané ako dôvod nevykonania prevodov. V prípade, ze neexistuje ponuka a Francúzsko môze dokázat, ze boli uskutocnené vsetky potrebné opatrenia na uverejnenie, povazuje sa podmienka uvedená v prvom odseku za splnenú. Clánok 4 Na vsetkých spojeniach na Korziku sa SNCM zdrzí od oznámenia tohto rozhodnutia do 31. decembra 2006 akejkolvek cenovej politiky v súvislosti s ponúkanými cenami s cielom ponúkat nizsie ceny ako vsetci jej konkurenti pre rovnaké ciele a sluzby a v rovnakých dátumoch. Komisia si vyhradzuje právo zacat vysetrovanie akéhokolvek zisteného nesplnenia podmienok upravených týmto rozhodnutím a predovsetkým podmienky uvedenej v prvom odseku. Podmienka uvedená v prvom odseku je splnená, ak sú najnizsie ceny SNCM na kazdý den vyssie ako najnizsie akciové ceny ponúkané kazdým z jej konkurentov pre rovnaké ciele a sluzby. Podmienka uvedená v prvom odseku sa neuplatní vtedy, ak o infláciu ocistené ceny týchto konkurentov prekrocia ceny SNCM platné v priebehu referencného roka 1996. Francúzsko do 30. júna kazdého roka oznámi Komisii vsetky skutocnosti potrebné na preukázanie toho, ze táto podmienka bola v predchádzajúcom kalendárnom roku splnená na vsetkých spojeniach na Korziku alebo z Korziky. Clánok 5 V súlade so záväzkami prevzatými francúzskymi orgánmi v restrukturalizacnom pláne je rocný pocet spiatocných ciest lodí na jednotlivých námorných spojeniach s Korzikou az do 31. decembra 2006 obmedzený na hornú hranicu stanovenú v tabulke 3 tohto rozhodnutia, pokial nenastanú výnimocné okolnosti nevyvolané SNCM, ktoré by ju donútili preniest niektoré spojenia do iných prístavov, a pokial nedôjde k zmenám záväzkov verejnej sluzby ulozených tomuto podniku. Clánok 6 Francúzsko je po oznámení tohto rozhodnutia oprávnené navýsit základné imanie SNCM vyplatením sumy 66 miliónov eur. Az do konca obdobia restrukturalizácie, teda az do 31. decembra 2006 môze Komisia na návrh francúzskych orgánov rozhodnút o schválení druhej platby pre SNCM, ktorej výska zodpovedá rozdielu medzi zostávajúcimi 10 miliónmi eur a výnosom z prevodov vyzadovaných v clánku 3 za podmienok stanovených uvedeným clánkom. Toto rozhodnutie mozno prijat len vtedy, ak boli vykonané cinnosti vyzadované v clánku 3, ak výnos z prevodov neprevýsi 10 miliónov eur a pokial boli splnené podmienky stanovené v clánkoch 2, 4 a 5, bez toho aby bola dotknutá právomoc Komisie zacat v prípade potreby konanie vo veci formálneho zistovania pre nesplnenie niektorej z nich. V prípade porusenia nebude druhá cast pomoci vyplatená. Clánok 7 Francúzsko v lehote siestich mesiacov od oznámenia tohto rozhodnutia informuje Komisiu o opatreniach prijatých na dosiahnutie súladu s rozhodnutím. ..." [neoficiálny preklad] Konanie a návrhy úcastníkov konania 35 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 13. októbra 2003 podala túto zalobu. 36 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 3. februára 2004 Francúzska republika podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. 37 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 26. februára 2004 SNCM podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu Komisie. 38 Uznesením z 10. marca 2004 sa vyhovelo návrhu Francúzskej republiky na vstup do konania ako vedlajsí úcastník konania. 39 Uznesením z 30. marca 2004 sa vyhovelo návrhu SNCM na vstup do konania ako vedlajsí úcastník konania. 40 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania vyzval úcastníkov, aby odpovedali na písomné otázky. Úcastníci konania vyhoveli tejto výzve v stanovených lehotách. 41 Vo svojich odpovediach úcastníci konania oznámili Súdu prvého stupna skutocnost, ze Komisia 8. septembra 2004 prijala rozhodnutie K (2004) 3359, konecné znenie (dalej len "rozhodnutie z 8. septembra 2004"), ktorým sa mení napadnuté rozhodnutie. Na doplnujúcu písomnú otázku Súdu prvého stupna úcastníci konania zaujali stanovisko k dosahu tohto rozhodnutia na prejednávanú zalobu. 42 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 18. novembra 2004. 43 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 44 Komisia podporovaná Francúzskou republikou a SNCM, vedlajsími úcastníkmi konania, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 45 Na podporu podanej zaloby o neplatnost zalobkyna uvádza dva zalobné dôvody. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 253 ES, ktoré spocíva v tom, ze napadnuté rozhodnutie bolo nedostatocne odôvodnené. Druhý zalobný dôvod vychádza z porusenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES nariadenia c. 659/1999 a usmernení v tom, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje skutkové omyly a zjavné omyly v posúdení. 46 Na úvod je vsak potrebné preskúmat prípadný dopad rozhodnutia z 8. septembra 2004 na prejednávanú zalobu. 1. Úvodná poznámka k dosahu rozhodnutia z 8. septembra 2004 na prejednávanú zalobu 47 Je potrebné konstatovat, ze Komisia rozhodnutím z 8. septembra 2004 zmenila napadnuté rozhodnutie, aby ako uvádza v odôvodnení c. 2 tohto nového rozhodnutia, umoznila SNCM jednak nahradit lod Asco lodou Aliso na zozname lodí uvedených v clánku 2 napadnutého rozhodnutia, teda na zozname lodí, ktoré SNCM môze pouzívat v priebehu restrukturalizácie, jednak previest bud lod Asco alebo lod Aliso vzhladom na tazkosti spojené s predajom lode Asco. 48 Je vsak nutné pripomenút, ze podla judikatúry musí byt v rámci zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES posudzovaná zákonnost aktov Spolocenstva na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v case prijatia tohto aktu (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. júna 1998, British Airways a i./Komisia, T-371/94 a T-394/94, Zb. s. II-2405, bod 81). 49 Okrem toho nie je v prejednávanej veci zjavné, zeby kvôli rozhodnutiu z 8. septembra 2004 boli niektoré zalobné dôvody a tvrdenia uvádzané zalobkynou na podporu prejednávanej zaloby bezpredmetné. Toto navyse na písomnú otázku Súdu prvého stupna k tomuto bodu netvrdila ani Komisia, ani zalobkyna. 50 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze rozhodnutie z 8. septembra 2004 nijako neovplyvnuje prejednávanú zalobu o neplatnost podanú proti napadnutému rozhodnutiu. 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES, ktoré spocíva v tom, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené 51 Týmto zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o charakter dotknutého opatrenia pomoci a povahu náhrady za verejnú sluzbu ako casti pomoci, pominutie pochybností, ktoré viedli k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania, posúdenie obnovenia zivotaschopnosti, realistickost predpokladaných restrukturalizacných scenárov a urcenie nestrategických podielov. Úvodné poznámky k rozsahu zalobného dôvodu 52 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry je zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 253 ES odlisný od zalobného dôvodu zalozeného na zjavne nesprávnom posúdení. Zatial co totiz prvý z nich, ktorým sa namieta neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia, spocíva v porusení podstatných formálnych nálezitostí v zmysle clánku 230 ES a predstavuje dôvod týkajúci sa verejného poriadku, ktorý musí súd Spolocenstva preskúmat z úradnej povinnosti, druhý z nich, ktorý sa týka zákonnosti rozhodnutia z meritórneho hladiska, spocíva v porusení právneho pravidla súvisiaceho s uplatnovaním Zmluvy v zmysle toho istého clánku 230 ES a môze byt preskúmaný súdom Spolocenstva len vtedy, ak sa ho zalobca dovoláva. Povinnost odôvodnenia je teda otázkou odlisnou od otázky dôvodnosti odôvodnenia (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 67; z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35, a z 29. apríla 2004, Holandsko/Komisia, C-159/01, Zb. s. I-4461, bod 65; rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, T-158/99, Zb. s. II-1, bod 97). 53 V prejednávanej veci je nutné konstatovat, ze pri svojom prvom zalobnom dôvode sa zalobkyna obmedzila na tvrdenie, ako to výslovne vyplýva z názvu tohto zalobného dôvodu v zalobnom návrhu ("Porusenie podstatných formálnych nálezitostí: nedostatocnost odôvodnenia) a z obsahu zalobného návrhu, predovsetkým z jeho bodov 17, 18 a 43 - ktoré spomínajú porusenie podstatných formálnych nálezitostí, judikatúru týkajúcu sa clánku 253 ES a potrebu zrusit napadnuté rozhodnutie s ohladom na jeho "formálnu zákonnost" -, ako aj z tretieho a stvrtého odseku zhrnutia zalobného návrhu vypracovaného zalobkynou - ktoré zdôraznujú "nedostatocnost odôvodnenia" vo vyssie uvedených bodoch -, ze napadnuté rozhodnutie je z urcitých hladísk v rozpore s clánkom 253 ES nedostatocne odôvodnené. 54 Je potrebné konstatovat, ze takto stanovený rozsah tohto zalobného dôvodu nie je úcastníkmi konania spochybnovaný. Je totiz potrebné poukázat na to, ze v odpovedi na pripomienky Komisie a Francúzskej republiky v tomto zmysle zalobkyna pripomína, ako vyplýva z bodu 3 repliky, ze uvedeným zalobným dôvodom vytýka Komisii "porusenie" alebo "nesplnenie" povinnosti odôvodnenia. 55 Zo zalobného návrhu napokon vyplýva, ze rozdiel medzi povinnostou odôvodnenia a zjavným omylom v posúdení zalobkyna dobre pozná, pretoze potom, co prvý zalobný dôvod venovala spochybneniu dostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, vo svojom druhom zalobnom dôvode (nazvanom "Porusenie Zmluvy ES a vykonávacích predpisov: skutkové omyly a zjavné omyly v posúdení"), zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 ES a usmernení, tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje zjavné omyly v posúdení. Rovnaké rozlísenie sa objavuje v zhrnutí zalobného návrhu, kde zalobkyna v odseku 3 uvádza, ze "návrhom na zacatie konania sa sleduje zrusenie napadnutého rozhodnutia z dvoch dôvodov, jednak z dôvodu nedostatocného odôvodnenia, jednak z dôvodu, ze je postihnuté skutkovými omylmi a zjavnými omylmi v posúdení". Podobne v replike zalobkyna znovu potvrdzuje, potom co bola oboznámená s pripomienkami Komisie a Francúzskej republiky k tomuto bodu, ze namieta jednak porusenie povinnosti odôvodnenia, jednak zjavné omyly v posúdení. 56 Za týchto okolností treba prvý zalobný dôvod uvádzaný zalobkynou na podporu prejednávanej zaloby chápat ako zalobný dôvod zalozený výlucne na porusení clánku 253 ES, ktoré spocíva v tom, ze napadnuté rozhodnutie je vo viacerých bodoch nedostatocne odôvodnené, kedze výhrady zalobkyne sledujúce spochybnenie dôvodnosti napadnutého rozhodnutia sú znovu uvedené v rámci druhého zalobného dôvodu. 57 Je vsak potrebné konstatovat, ako správne uvádza Komisia podporovaná v tomto bode Francúzskou republikou, ze cielom viacerých výhrad a tvrdení zalobkyne uvedených v rámci prvého zalobného dôvodu je dokázat vadnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nie jeho nedostatocnost. Zalobkyna tak len domnelo spochybnuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v skutocnosti vsak spochybnuje jeho dôvodnost. 58 Ako uz ale Súdny dvor skôr rozhodol, Súd prvého stupna nesmie v súvislosti s preskúmavaním dodrzania povinnosti odôvodnenia rozhodnutia Komisie preskúmavat z meritórneho hladiska zákonnost dôvodov, ktoré posledná uvedená uviedla na odôvodnenie uvedeného rozhodnutia (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 38). 59 Z toho vyplýva, ze v rámci zalobného dôvodu zalozeného na neexistencii alebo nedostatku odôvodnenia sú výhrady a tvrdenia smerujúce k spochybneniu dôvodnosti takého rozhodnutia neúcinné a nepodstatné (pozri v tomto zmysle rozsudok Thermenhotel Stoiser Franz a i./Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 97; rozsudky Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 389; z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 425, a z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, body 1175 a 1176). 60 Kedze zalobkyna okrem toho výslovne potvrdila, ze prvý zalobný dôvod je zalozený výlucne na nedostatocnosti odôvodnenia a zo struktúry zalobného návrhu vyplýva, ze zalobkyna si je vedomá rozdielu medzi chýbajúcim odôvodnením a vadným odôvodnením, Súdu prvého stupna neprislúcha, aby prekvalifikoval výhrady uvedené v rámci tohto zalobného dôvodu, ktoré v skutocnosti smerujú proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Táto úvaha platí o to viac v prípade, kde, podobne ako v prejednávanej veci, zalobkyna uvádza druhý zalobný dôvod zalozený na zjavných omyloch v posúdení, v rámci ktorého sú niektoré z týchto výhrad znova uvedené s cielom spochybnit dôvodnost napadnutého rozhodnutia. 61 V dôsledku toho je v rámci tohto zalobného dôvodu potrebné preskúmat len to, ci je napadnuté rozhodnutie dostatocne odôvodnené z právneho hladiska. Výhrady a tvrdenia zalobkyne uvedené v rámci tohto zalobného dôvodu, ktorými sa v skutocnosti sleduje spochybnenie dôvodnosti uvedeného rozhodnutia, musia byt odmietnuté ako nepodstatné. O výhradách týkajúcich sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Úvodné poznámky 62 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy dotknutého aktu a od kontextu jeho prijatia. Z odôvodnenia musia jasne a nepochybne vyplývat úvahy institúcie, a to tak, aby sa jednak dotknuté osoby mohli oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva a overit, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a jednak aby súd Spolocenstva mohol vykonat svoje preskúmanie zákonnosti (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 63; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale/Komisia, T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 278, a zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, T-109/01, Zb. s. II-127, bod 119). 63 Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie specifikovalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na vsetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 36; rozsudky Súdu prvého stupna z 15. júna 2000, Alzetta a i./Komisia, T-298/97, T-312/97, T-313/97, T-315/97, T-600/97 az T-607/97, T-1/98, T-3/98 az T-6/98 a T-23/98, Zb. s. II-2319, bod 175, a Westdeutsche Landesbank Girozentrale/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 279). 64 Komisia predovsetkým nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, aby vylozila skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia zásadný význam (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júna 1995, Siemens/Komisia, T-459/93, Zb. s. II-1675, bod 31, a Westdeutsche Landesbank Girozentrale/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 280). Súdny dvor teda uz skôr rozhodol, ze Komisia nie je povinná zaujat stanovisko k skutocnostiam, ktoré sú ocividne nepodstatné, bezvýznamné alebo zjavne druhoradé (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 64). 65 Pri kvalifikovaní opatrenia ako pomoci povinnost odôvodnenia vyzaduje, aby sa uviedli dôvody, pre ktoré sa Komisia domnieva, ze dotknuté opatrenie patrí do rozsahu pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 281). 66 Pokial ide o zlucitelnost státnej pomoci na restrukturalizáciu s clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES, z judikatúry vyplýva, ze povinnost odôvodnenia je splnená, ak sú v rozhodnutí Komisie uvedené dôvody, pre ktoré sa táto domnieva, ze pomoc je odôvodnená s ohladom na podmienky stanovené usmerneniami, najmä s ohladom na restrukturalizacný plán, dostatocné preukázanie dlhodobej zivotaschopnosti a primeranost pomoci vzhladom na príspevok jej príjemcu (pozri v tomto zmysle rozsudok Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 37, a rozsudok Súdu prvého stupna z 30. apríla 1998, Vlaamse Gewest/Komisia, T-214/95, Zb. s. II-717, bod 102; pozri, pokial ide o dalsiu úpravu Spolocenstva v oblasti státnej pomoci, rozsudok Fleuren Compost/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 125). 67 Vo svetle týchto zásad je potrebné preskúmat, ci je napadnuté rozhodnutie v prejednávanej veci dostatocne odôvodnené. O povahe dotknutého opatrenia a charaktere náhrady za verejnú sluzbu ako casti pomoci 68 Zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, pokial ide o urcenie výsky náhrady za verejnú sluzbu. Uvádza, ze Komisia ju neoboznámila so znaleckým posudkom pouzitým na tento úcel, ze v napadnutom rozhodnutí nevysvetluje, preco sa zohladnila dotácia na znehodnotenie Liamone, aj ked táto lod nebola potrebná na plnenie prevzatých záväzkov verejnej sluzby, a neumoznila urcit skutocný podiel náhrady za verejnú sluzbu na celkovej sume pomoci. 69 Najskôr je potrebné konstatovat, ze v odôvodnení c. 259 napadnutého rozhodnutia Komisia usúdila, ze nezávisle od potreby posudzovat pomoc ako pomoc na restrukturalizáciu je cast pomoci zodpovedajúca náhrade za verejnú sluzbu za obdobie rokov 1991 - 2001 zlucitelná so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES. 70 Zdá sa, ze na úcely urcenia výsky náhrady za verejnú sluzbu Komisia v odôvodneniach c. 256 a c. 257 napadnutého rozhodnutia vypocítala sumu strát, ktoré utrpela SNCM v rokoch 1991 az 2001 na vsetkých dopravných spojeniach na Korziku, ktoré sú predmetom záväzku verejnej sluzby. Komisia v tejto súvislosti vysvetluje, ze za obdobie rokov 1991 - 2001 sa pri dopravnom spojení na Korziku opierala o hospodársky výsledok pred zdanením, ako bol stanovený znaleckým posudkom pouzitým v rámci rozhodnutia 2002/149, znízený o zisk z predaja plavidiel, zatial co za obdobie rokov 2000 - 2001, na ktoré sa vyssie spomínaný posudok nevztahuje, sama podla postupu uvedeného v rozhodnutí 2002/149 znova vypocítala hospodársky výsledok pred zdanením na dopravnom spojení na Korziku, odpocítala príspevky na restrukturalizáciu uz zahrnuté v oznámených nákladoch na restrukturalizáciu, pricom v období týchto dvoch rokov nedoslo k ziadnemu predaju námorného materiálu. Pokial ide o prípadné straty roku 2002 na dopravnom spojení medzi Marseille a Korzikou, Komisia uvádza, ze tieto straty nemôzu byt pouzité "vzhladom na skutocnost, ze od 1. januára 2002 boli ceny za prevádzku na dopravnom spojení z Marseille na Korziku a výska financných náhrad urcované zmluvne medzi verejnými orgánmi a SNCM, co je v rozpore s ustanoveniami zmlúv z rokov 1991 a 1996." 71 Na tomto základe prisla Komisia v odôvodnení c. 258 napadnutého rozhodnutia k záveru, ze celková suma opravených výsledkov nárastu hodnoty plavidiel predaných pocas tohto obdobia a restrukturalizacných nákladov za celé obdobie rokov 1991 - 2001 dosiahla výsku 53,48 miliónov eur. Prehlad výpoctu Komisie je uvedený v tabulke 11 odôvodnenia c. 257 napadnutého rozhodnutia. 72 V odôvodnení c. 260 napadnutého rozhodnutia vsak Komisia usúdila, ze vzhladom na to, ze francúzske orgány oznámili ako pomoc na restrukturalizáciu pomoc vo vyssej sume, rovnajúcej sa 76 miliónom eur, a v tejto súvislosti bolo zacaté konanie vo veci formálneho zistovania upravené v clánku 88 ods. 2 ES, bolo potrebné preskúmat celú dotknutú pomoc ako pomoc na restrukturalizáciu. Tento prieskum je predmetom odôvodnení c. 261 az c. 367 napadnutého rozhodnutia. 73 Za týchto okolností je potrebné odmietnut ako neúcinnú výhradu zalobkyne zalozenú na tom, ze napadnuté rozhodnutie nie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené, pokial ide o dodrziavanie podmienok upravených clánkom 86 ods. 2 ES. Pokial totiz Komisia usúdila, ze bolo potrebné posúdit celú pomoc vo výske 76 miliónov eur, vrátane casti zodpovedajúcej náhrade za verejnú sluzbu vo výske 53,48 miliónov eur, ako pomoc na restrukturalizáciu v rámci prieskumu, ktorý je predmetom odôvodnení c. 261 az c. 367 napadnutého rozhodnutia, nedostatocnost odôvodnenia týkajúceho sa zlucitelnosti výsky uvedenej náhrady s clánkom 86 ods. 2 ES nemôze ako také viest k zruseniu napadnutého rozhodnutia, pretoze toto rozhodnutie je vysvetlené v odôvodneniach týkajúcich sa posúdenia pomoci ako pomoci na restrukturalizáciu. 74 Je naopak potrebné preskúmat výhradu zalobkyne týkajúcu sa nedostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pokial ide o urcenie výsky náhrady za verejnú sluzbu. V odôvodnení c. 327 napadnutého rozhodnutia totiz Komisia v rámci posudzovania minimálneho charakteru pomoci s ohladom na usmernenia usúdila, ze cast pomoci zodpovedajúca uvedenej náhrade je potrebná na restrukturalizáciu SNCM. Za týchto okolností môze prípadná nedostatocnost odôvodnenia týkajúceho sa urcenia výsky náhrady za verejnú sluzbu ovplyvnit posúdenie pomoci ako pomoci na restrukturalizáciu. 75 V tomto ohlade je vsak nutné konstatovat, ze odôvodnenie uvedené v odôvodneniach c. 256 az c. 260 napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplývajú tak kritéria zohladnené Komisiou pre urcenie výsky náhrady za verejnú sluzbu, ako aj metóda výpoctu pouzitá v tejto súvislosti, umoznuje dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva a preskúmat, ci napadnuté rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a sudcovi Spolocenstva umoznuje vykonat príslusnú kontrolu zákonnosti. 76 Ziadne z tvrdení a výhrad zalobkyne nespochybnuje tento záver. 77 Po prvé, pokial ide o to, ze Komisia neoboznámila zalobkynu so znaleckým posudkom, Súd prvého stupna konstatuje, ze toto tvrdenie je nepodstatné pre preukázanie prípadného porusenia povinnosti odôvodnenia. Aj keby sa totiz dokázalo, ze k tomuto oboznámeniu nedoslo, nemozno z toho vyvodit záver o neexistencii alebo nedostatocnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Týmto tvrdením by sa zalobkyna mohla domáhat nanajvýs prípadného porusenia svojho práva na oboznámenie sa so spisom, ktorého porusenie by nesúviselo s odôvodnením, ale s dodrziavaním práv na obhajobu. Je vsak nutné konstatovat, a to sa nespochybnuje, ze zalobkyna sa nedovolávala takého porusenia svojich práv na obhajobu. Taký zalobný dôvod pritom nepredstavuje porusenie podstatných formálnych nálezitostí a nemusí byt preskúmaný z úradnej povinnosti (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, JFE Engineering/Komisia, T-67/00, T-68/00, T-71/00 a T-78/00, Zb. s. II-2501, bod 425 a tam citovanú judikatúru). 78 Pokial zalobkyna chcela týmto tvrdením uplatnit, ze nebola schopná pochopit úvahy, ktoré viedli Komisiu k urceniu výsky náhrady za verejnú sluzbu, stací skonstatovat, ze úvahy Komisie v tomto smere sú, ako bolo uvedené vyssie, jasne a výslovne uvedené v odôvodneniach c. 256 az c. 258 napadnutého rozhodnutia. 79 Pokial ide o tvrdenie, ze Komisia sa za roky 2000 a 2001 nesmela opierat o dotknutý posudok, a o skutocnost, ze predbezné údaje z úctovníctva pouzité Komisiou pre tieto dva roky boli odlisné od uverejnených konecných údajov v úctovníctve, ide o námietky, ktoré sa týkajú opodstatnenosti metódy pouzitej Komisiou, a sú teda nepodstatné v rámci tohto zalobného dôvodu zalozeného na nedostatocnosti odôvodnenia. 80 Po druhé, pokial ide o údajnú nedostatocnost odôvodnenia v otázke zohladnenia dotácie na znehodnotenie Liamone, aj ked táto lod nebola potrebná na vykonávanie zverenej verejnej sluzby, je nutné konstatovat, ze toto tvrdenie je zalozené na nesprávnom pochopení napadnutého rozhodnutia. Z tabulky 11 v odôvodnení c. 257 napadnutého rozhodnutia totiz jasne vyplýva, ze v rozpore s tvrdením zalobkyne Komisia nezohladnila uvedenú dotáciu pri urcovaní výsky náhrady za verejnú sluzbu. Suma 14,771 miliónov eur zodpovedajúca tomuto znehodnoteniu je totiz odpocítaná od strát súvisiacich s cinnostami verejnej sluzby a nie pripocítaná k nim. Na otázku polozenú na pojednávaní Súdom prvého stupna okrem toho zalobkyna výslovne pripustila, ze jej pochopenie napadnutého rozhodnutia v tomto bode bolo chybné. Komisii teda zjavne nemozno vycítat, ze nezdôvodnila úvahy, ktoré nie sú uvedené v jej rozhodnutí. 81 Ako Komisia vysvetluje vo svojich písomných vyjadreniach, výska znehodnotenia Liamone je naopak zohladnená v nákladoch restrukturalizacného plánu, ktorý je predmetom prieskumu v odôvodneniach c. 261 az c. 367, kedze mimoriadne znehodnotenie tohto plavidla bolo zaradené do tohto plánu, ako to vyplýva najmä z odôvodnení c. 126, c. 144, c. 302 a c. 330 napadnutého rozhodnutia. 82 V stádiu repliky a na pojednávaní potom zalobkyna uviedla, ze touto výhradou sa v skutocnosti snazila zdôraznit, ze je protirecivé, ak Komisia usudzuje, ze Liamone bola potrebná pred rokom 2002 na plnenie záväzkov verejnej sluzby, a pritom pripústa, ze vylúcila dotácie na znehodnotenie tejto lode z výpoctu nevyrovnaných zvýsených nákladov súvisiacich so záväzkami verejnej sluzby. Kedze vsak Liamone nebola potrebná na plnenie záväzkov verejnej sluzby, zalobkyna sa domnieva, ze Komisia neoprávnene zohladnila znehodnotenie tohto plavidla v nákladoch restrukturalizacného plánu. 83 Je vsak potrebné konstatovat, ze tieto tvrdenia, ktorými sa mení rozsah výhrady pôvodne vyjadrený v zalobnom návrhu, spochybnujú dôvodnost posúdení napadnutého rozhodnutia, takze musia byt v rámci tohto zalobného dôvodu odmietnuté ako nepodstatné. 84 Po tretie, pokial ide o údajnú nemoznost urcit skutocný podiel náhrady za verejnú sluzbu na celkovej výske pomoci, stací skonstatovat, ze Komisia v rozpore s tvrdeniami zalobkyne v odôvodnení c. 258 a v tabulke 11 odôvodnenia c. 257 napadnutého rozhodnutia výslovne uvádza, ze tento podiel predstavuje 53,48 miliónov eur, potom co v odôvodneniach c. 256 a c. 257 tohto rozhodnutia vysvetlila výpocet tejto sumy. 85 Pokial zalobkyna v tejto súvislosti Komisii vytýka, ze nezdôvodnila "nevyhnutnú mieru" náhrady za verejnú sluzbu a neoverila mozný prehnaný rozsah zvýsených nákladov súvisiacich so záväzkami verejnej sluzby, a predovsetkým dôvod, preco k 50 % strát SNCM doslo v rokoch 2000 a 2001, je potrebné konstatovat, ze touto výhradou sa zalobkyna snazí spochybnit výpocet výsky náhrady vykonaný Komisiou v rozsahu, v akom sa opiera o výsku strát, ktoré utrpela SNCM. Táto výhrada, ktorá smeruje proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia v tomto bode, je v rámci tohto zalobného dôvodu nepodstatná. 86 Okrem toho, pokial by táto výhrada mala byt chápaná tak, ze sa nou Komisii vytýka, ze nedostatocne odôvodnila napadnuté rozhodnutie v tomto bode, je nutné poukázat na to, ze zalobkyna v priebehu správneho konania takúto výhradu nevzniesla, ci uz vo svojich pripomienkach k rozhodnutiu o zacatí konania vo veci formálneho zistovania alebo na stretnutí konanom 4. februára 2003, takze Komisii nemozno vycítat, ze na túto výhradu vo svojom rozhodnutí neodpovedala. 87 V kazdom prípade je nutné konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie z právneho hladiska dostatocne uvádza tak dôvody, preco straty, ktoré utrpela SNCM, podla Komisie umoznujú urcit výsku náhrady za verejnú sluzbu, ako aj dôvody existencie týchto strát. 88 Pokial ide o dôvody, preco straty, ktoré utrpela SNCM, umoznujú urcit výsku náhrady za verejnú sluzbu, je nutné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 257 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze na urcenie tejto sumy pouzíva "rovnaký postup a rovnaké predpoklady ako v rozhodnutí 2002/149", ked toto rozhodnutie bolo prijaté na konci konania, ktorého sa zalobkyna zúcastnila ako dotknutá osoba a ktoré sa týkalo pomoci poskytnutej tomu istému podniku v rámci zmlúv týkajúcich sa tých istých záväzkov verejnej sluzby, ktoré sa vztahovali na rovnaké obdobie, kedze zmluva z roku 1996 bola platná do roku 2001. 89 Za týchto okolností je potrebné pripustit, ze rozhodnutie 2002/149 môze vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie nan výslovne odkazuje a vzhladom na skutocnost, ze bolo vydané za okolností dobre známych zalobkyni, doplnit odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa otázky urcenia výsky náhrady za verejnú sluzbu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 22. júna 2004, Portugalsko/Komisia, C-42/01, Zb. s. I-6079, body 69 a 70, a rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 217). 90 V odôvodneniach c. 87 az c. 105 rozhodnutia 2002/149 Komisia uvádza, opierajúc sa o závery svojho znalca za obdobie rokov 1991 - 1999, ze takto urcený objem strát primerane odráza náklady na plnenie záväzkov verejnej sluzby. S ohladom na tieto straty Komisia v tomto rozhodnutí aj napriek vyplateniu náhrad podla zmluvy z roku 1991 a zmluvy z roku 1996 prisla k záveru, ze nejde o nadmernú náhradu. 91 Pokial ide o dôvody existencie strát SNCM, je nutné poukázat na to, ze tak v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 281, c. 282 a c. 326), ako aj v rozhodnutí 2002/149 (odôvodnenie c. 123), na ktoré odkazuje odôvodnenie c. 257 napadnutého rozhodnutia, Komisia objasnila, ze financné náhrady podla zmluvy z roku 1991 a zmluvy z roku 1996 by nestacili na pokrytie vsetkých nákladov na plnenie záväzkov verejnej sluzby predovsetkým preto, ze boli relatívne nezávislé od príjmov. Komisia okrem toho v odôvodnení c. 282 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze vstup zalobkyne na trh roku 1996 mal negatívny vplyv na hospodárske výsledky SNCM. 92 Z toho vyplýva, ze výhrady zalobkyne týkajúce sa odôvodnenia výsky náhrady za verejnú sluzbu v napadnutom rozhodnutí musia byt odmietnuté ako celok. O zániku pochybností, ktoré viedli k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania 93 Zalobkyna sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie nevysvetluje z právneho hladiska dostatocne dôvody, pre ktoré Komisia odmietla pochybnosti, ktoré viedli k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania a ktoré sa týkali súvislosti medzi stratami SNCM a jej záväzkami verejnej sluzby, dosahu politiky nákupu plavidiel SNCM na jej výsledkové úcty, opatrenia plánované pre zvýsenie produktivity SNCM a opatrenia pre znízenie prevádzkových nákladov, ako aj budúca tarifná politika SNCM. 94 Aby bolo mozné preskúmat, ci Komisia v tomto smere dostatocne z právneho hladiska vysvetlila napadnuté rozhodnutie, je potrebné urcit rozsah pochybností vznesených Komisiou v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania, aby potom bolo mozné overit, v akom rozsahu napadnuté rozhodnutie objasnuje dôvody, pre ktoré mohli tieto pochybnosti odpadnút. 95 Po prvé, pokial ide o súvislost medzi stratami SNCM a jej záväzkami verejnej sluzby, je potrebné konstatovat, ze v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania Komisia vzniesla pochybnosti o obnovení zivotaschopnosti SNCM, z dôvodu, ze analytické údaje v restrukturalizacnom pláne neumoznovali urcit strukturálne príciny chronických strát SNCM v priebehu ostatných rokov. Komisia usúdila, ze musí overit, ci pomoc na restrukturalizáciu neslúzila na pokrytie prevádzkových strát z minulosti a ci zodpovedajúci restrukturalizacný plán umozní podniku dosahovat v budúcnosti zisk. V tejto súvislosti Komisia v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania zdôraznila jednak to, ze restrukturalizacný plán neuvádza, ako chce SNCM znízit svoje straty na linkách, ktoré boli doteraz predmetom záväzku verejnej sluzby, jednak, ze uvedený plán má umoznit zarucenie zivotaschopnosti podniku aj za predpokladu, zeby SNCM po roku 2006 nezískala zákazku na plnenie záväzku verejnej sluzby na spojení medzi Marseille a Korzikou. 96 Z toho vyplýva, ze pochybnosti vznesené Komisiou, pokial ide o súvislost medzi stratami SNCM a záväzkami verejnej sluzby zahrnajú dva odlisné aspekty, a to jednak otázku primeranosti pomoci vo vztahu k nákladom záväzkov verejnej sluzby v rokoch 1991 az 2001, kde pomoc má umoznit podniku pokryt minulé straty vyplývajúce len z plnenia záväzkov verejnej sluzby v rámci zmluvy z roku 1991 a zmluvy z roku 1996, jednak otázku prínosu pomoci k obnoveniu zivotaschopnosti pre obdobie rokov 2002 - 2006, kde pomoc má umoznit podniku znízit v budúcnosti jeho straty na linkách, ktoré nie sú alebo uz nebudú predmetom záväzkov verejnej sluzby. 97 Po prvé, pokial ide o primeranost pomoci vo vztahu k nákladom záväzkov verejnej sluzby v rokoch 1991 az 2001, postací pripomenút, ze uz bolo vyssie rozhodnuté, ze dôvod, preco môzu byt straty SNCM v minulosti na spojeniach na Korziku, ktoré boli v tom case vsetky predmetom záväzkov verejnej sluzby, zohladnované ako straty zodpovedajúce nákladom, ktoré SNCM vynalozila na plnenie uvedených záväzkov, bol z právneho hladiska dostatocne vysvetlený tak napadnutým rozhodnutím, a to najmä jeho odôvodneniami c. 256, c. 257, c. 281 a c. 282, ako aj rozhodnutím 2002/149, na ktoré toto rozhodnutie odkazuje. 98 V tomto ohlade je potrebné konstatovat, ze výhrady zalobkyne k odôvodneniu uvedenému v odôvodneniach c. 281 a c. 282 napadnutého rozhodnutia, teda výhrady, ktorými zalobkyna namieta, ze pokrytie strát nie je predmetom zmluvy z roku 2002 a ze príchod konkurenta roku 1996 vyplynul z liberalizácie v rámci Spolocenstva, sa v skutocnosti týkajú dôvodnost zistení Komisie a nie ich odôvodnenia. Tieto výhrady musia preto byt odmietnuté ako nepodstatné. 99 Okrem toho, pokial ide o prípadné straty v rámci plnenia záväzkov verejnej sluzby upravených zmluvou z roku 2002, napadnuté rozhodnutie je z právneho hladiska dostatocne vysvetlené v odôvodnení c. 256 uvedeného rozhodnutia, v ktorom Komisia spresnuje, ze tieto straty nemôzu byt zohladnené vzhladom na to, ze náhrada bola stanovená zmluvne. 100 Po druhé, pokial ide o prínos pomoci k obnoveniu zivotaschopnosti v rokoch 2002 - 2006, je najskôr potrebné konstatovat, ze v odôvodneniach c. 263 az c. 282 napadnutého rozhodnutia Komisia v rozpore s tvrdením zalobkyne analyzovala príciny, ktoré viedli k tazkostiam SNCM, a vycíslila náklady, ktoré SNMC vznikli z dôvodu úloh, ktoré prevzala. Komisia v tejto súvislosti v odôvodneniach c. 270 az c. 273 preskúmala predovsetkým rozumnost politiky SNCM pri nákupe nových lodí. Komisia dalej v odôvodneniach c. 299 az c. 303 uviedla dôvody, preco má restrukturalizacný plán umoznit SNCM obnovenie zivotaschopnosti tak do roku 2006, ako aj po nom. V tomto ohlade je potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach c. 142 az c. 152 napadnutého rozhodnutia podrobne objasnila financné výsledky predpokladané pouzitým "stredným scenárom" tak pre roky 2002 - 2006, ako aj pre obdobie po roku 2006. V odôvodnení c. 315 napadnutého rozhodnutia Komisia okrem toho zaznamenala, ze SNCM uskutocnuje svoje ozdravenie predajom styroch lodí. Komisia okrem toho v rozpore s tvrdením zalobkyne v odôvodneniach c. 111 a c. 113 napadnutého rozhodnutia uviedla a opísala dodatocné povinnosti navrhnuté francúzskymi orgánmi po rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania s cielom znízit personálne a prevádzkové náklady. V odôvodnení c. 114 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatovala, ze tieto povinnosti, ako aj zmensenie flotily, umoznili v rokoch 2001 a 2002 znízit prevádzkové náklady z 29,6 miliónov na 23 miliónov eur. 101 Z toho vyplýva, ze Komisia vsetkými týmito odôvodneniami z právneho hladiska dostatocne objasnila dôvody, preco SNCM bude v rámci restrukturalizacného plánu schopná v budúcnosti znízit svoje straty na linkách, ktoré nie sú alebo uz nebudú predmetom záväzkov verejnej sluzby. 102 Ziadne z tvrdení zalobkyne nemôze spochybnit tento záver. 103 Co sa najskôr týka výhrad zalozených na údajnej nespojitosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, pokial sa v nom konstatuje, ze plán úspor pri prevádzkových nákupoch je nedostatocný (odôvodnenie c. 279) alebo ze v rozpore s predpokladmi restrukturalizacného plánu nie sú výsledky za rok 2002 pozitívne (odôvodnenie c. 280), je nutné konstatovat, ze tieto výhrady sa týkajú dôvodnosti napadnutého rozhodnutia v týchto bodoch a nie jeho odôvodnenia, takze musia byt zamietnuté ako nepodstatné. 104 Pokial dalej ide o tvrdenie, podla ktorého z odôvodnení c. 258 az c. 260 napadnutého rozhodnutia nevyplývajú dôvody, preco musí byt pomoc posudzovaná podla usmernení, stací skonstatovat, ze toto tvrdenie je nesprávne, kedze napadnuté rozhodnutie v odôvodnení c. 260 uvádza, ze pomoc bola oznámená ako pomoc na restrukturalizáciu a jej výska prekracuje náhradu za verejnú sluzbu a v odôvodnení c. 326 uvádza, ze pomoc na restrukturalizáciu môze pokryt súcasne náklady rôznych cinností upravených restrukturalizacným plánom a straty znásané podnikom z dôvodu vykonávania jeho zmlúv o verejnej sluzbe do konca roku 2001. 105 Pokial nakoniec ide o tvrdenia zalozené na rozsudku Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (C-280/00, Zb. s. I-7747), je nutné poznamenat, ze vzhladom na to, ze rozsudok bol vydaný az po prijatí napadnutého rozhodnutia, Komisia ocividne nebola povinná uviest dôvody, pre ktoré boli splnené podmienky ustanovené týmto rozsudkom v prejednávanej veci. To okrem iného pripústa aj sama zalobkyna. 106 Po druhé, pokial ide o vplyv politiky nákupu plavidiel SNCM na konecné úcty, postací konstatovat, ze výhrada zalobkyne, ktorou spochybnuje zistenie v odôvodnení c. 271 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého SNCM v ostatných rokoch nevynalozila ziadne osobitne vysoké investície na obnovu svojej flotily, smeruje proti dôvodnosti posúdenia Komisie v tomto bode a na to pouzitej metódy, pricom Komisii vytýka predovsetkým to, ze nezohladnila urcitý pocet ukazovatelov, ktoré zalobkyna povazuje za podstatné, a obmedzila sa na výlucne úctovnú analýzu. Takáto výhrada je v rámci prejednávaného zalobného dôvodu nepodstatná. 107 V kazdom prípade je potrebné konstatovat, ako uz bolo uvedené vyssie, ze odôvodnenia c. 269 az c. 273 napadnutého rozhodnutia z právneho hladiska dostatocne objasnujú dôvody, preco politika nákupu plavidiel SNCM neviedla k nadmerným investíciám. 108 Po tretie, pokial ide o opatrenia plánované na zvýsenie produktivity SNCM a neexistenciu konkrétnych opatrení na znízenie prevádzkových nákladov, je znovu nutné konstatovat, ze svojimi výhradami v tomto bode zalobkyna spochybnuje dôvodnost posúdenia Komisie. Týmito výhradami sa totiz namieta, ze v týchto bodoch mohli byt vznesené pochybnosti, kedze Komisia v odôvodneniach c. 279 a c. 280 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze plán "lepsie nakupovat" je nedostatocný a hospodárske výsledky za rok 2002 nie sú pozitívne. Takéto výhrady sú v rámci tohto zalobného dôvodu nepodstatné. 109 V kazdom prípade je nutné pripomenút, ze v tomto rozsudku vyssie sa uz poukázalo na to, ze napadnuté rozhodnutie je v tomto smere dostatocne vysvetlené jeho odôvodneniami c. 113, c. 114 a c. 279. 110 Nakoniec po stvrté, pokial ide o budúcu tarifnú politiku SNCM, je opät nutné konstatovat, ze zalobkyna v skutocnosti spochybnuje dôvodnost posúdení Komisie. Zalobkyna totiz v podstate tvrdí, ze Komisia nesprávne posúdila tarifnú politiku SNCM pred prijatím napadnutého rozhodnutia a nemá k dispozícii údaje potrebné na posúdenie tejto politiky roku 2003. Tieto výhrady sú v rámci tohto zalobného dôvodu nepodstatné, a teda musia byt odmietnuté. 111 Ak by navyse výhrady zalobkyne mali byt vykladané tak, ze sa nimi Komisii vytýka, ze v napadnutom rozhodnutí osobitne neodpovedala na jej tvrdenia o predajnej cene cestovných lístkov uplatnovanej SNCM pred prijatím tohto rozhodnutia, je nutné poukázat na to, ze v odôvodnení c. 359 Komisia výslovne uviedla, ze argumenty Francúzskej republiky v tomto smere, uvedené v odôvodneniach c. 119 az c. 123 a c. 191 az c. 203, umoznujú vyvrátit tieto tvrdenia. 112 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze výhrady a tvrdenia zalobkyne týkajúce sa odôvodnenia zániku pochybností opodstatnujúcich zacatie konania vo veci formálneho zistovania musia byt odmietnuté ako celok. O posúdení obnovenia zivotaschopnosti 113 Zalobkyna sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie nie je z právneho hladiska dostatocne zdôvodnené, pokial ide o obnovenie zivotaschopnosti, pretoze Komisia nevysvetluje, preco sa rozhodla odchylne od zásady upravenej usmerneniami zohladnit vonkajsie okolnosti, a to rast trhu na spojení so severnou Afrikou, predpokladaný vývoj na dopravnom spojení s Nice a predpoklad, ze po roku 2006 nedôjde k obnoveniu zmluvy z roku 2002. 114 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla bodu 32 usmernení "musí zlepsenie zivotaschopnosti vyplývat predovsetkým z vnútorných opatrení upravených restrukturalizacným plánom" a "vonkajsie cinitele, ktoré podnik nemôze ovplyvnit, ako sú zmeny cien alebo dopytu, mozno zohladnit len vtedy, ak sú príslusné prognózy vývoja trhu vseobecne akceptované" [neoficiálny preklad]. 115 Po prvé, v prejednávanom prípade je s ohladom na rast trhu na linkách do severnej Afriky potrebné konstatovat, ze v odôvodnení c. 300 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze úcinok restrukturalizacných opatrení nie je závislý od vývoja trhu "s výnimkou pokroku v severnej Afrike, ktorý zodpovedá predovsetkým návratu na pozíciu, ktorú SNCM mala az do polovice 90. rokov" [neoficiálny preklad]. V odôvodneniach c. 66 az c. 81 napadnutého rozhodnutia pritom Komisia na základe analýzy trhu vykonanej v rámci restrukturalizacného plánu konstatovala, ze na tomto trhu má dôjst k významnému rastu. Vzhladom na bod 32 usmernení tak zalobkyna bola dokonale schopná porozumiet dôvodu pre záver Komisie uvedeným v odôvodnení c. 300 napadnutého rozhodnutia. 116 Okrem toho je potrebné konstatovat, ze rovnaké zistenia o raste trhu na dopravnom spojení so severnou Afrikou boli výslovne uvedené aj v rozhodnutí o zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Zalobkyna síce vo svojich písomných pripomienkach z 8. januára 2003 k zacatiu tohto konania tvrdila, ze ciel ktorý si SNCM stanovila, pokial ide o získanie podielu na trhu, je vzhladom na silnú konkurenciu státnych spolocností ambiciózny a skonstatovala, ze obchodná povest SNCM v severnej Afrike je negatívna, nikdy vsak nespochybnila predpoklad silného rastu na základe analýzy trhu. Toto stanovisko nielenze potvrdzuje skutocnost, ze predpoklad rastu tohto trhu bol skutocne vseobecne akceptovaný v zmysle usmernení, ale taktiez odôvodnuje, preco Komisia bez námietky zo strany zalobkyne konkrétnejsie nezdôvodnila tento aspekt napadnutého rozhodnutia. 117 Po druhé, pokial ide o zachovanie dopravného spojenia na linke Nice - Korzika, výhrada zalobkyne je zalozená na nesprávnom pochopení napadnutého rozhodnutia. V rozpore s tvrdením zalobkyne totiz Komisia v napadnutom rozhodnutí nesúhlasí so zachovaním tohto dopravného spojenia z dôvodu vývoja trhu, ale z dôvodov uvedených v odôvodnení c. 302, podla ktorých sa význam tohto dopravného spojenia zmensuje a predpokladané znehodnotenie Liamone ulahcí znovu dosiahnut kladné hospodárske výsledky. Navyse je nutné poukázat na to, ze v odôvodnení c. 283 napadnutého rozhodnutia Komisia v tejto súvislosti objasnila svoje úsilie zabránit vzniku faktického monopolu zalobkyne na dopravných spojeniach s Korzikou. Aj ked je pravda, ze Komisia v odôvodnení c. 316 napadnutého rozhodnutia, na ktoré sa zalobkyna neodvoláva, poukazuje na silný rast trhu v celom Janovskom a Toulonskom zálive, nerobí to vsak preto, aby opierajúc sa o vonkajsiu okolnost zdôvodnila zachovanie prítomnosti SNCM v Nice, ale naopak preto, aby zdôraznila význam náhrad poskytnutých konkurentom, ktoré zahrnajú predovsetkým takmer úplné stiahnutie sa z Toulonu a obmedzenie frekvencie spojení s Nice. Komisia tak zjavne nemusela vo svojom rozhodnutí odôvodnovat stanovisko, ktoré nezastáva. 118 Pokial ide o údajnú neexistenciu odôvodnenia toho, ze neboli zohladnené iné riesenia ako udrzanie alebo stiahnutie sa z dopravného spojenia Nice - Korzika, je nutné konstatovat, ze zalobkyna vo svojich písomných pripomienkach z 8. januára 2003 k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania v rozpore s tým, co tvrdí v replike, nenavrhla ziadne iné riesenie, a v podstate sa len obmedzila na tvrdenie, ze SNCM nebola schopná dosahovat zisk na tejto linke. Za týchto okolností Komisia nemusela v napadnutom rozhodnutí odôvodnovat nezohladnenie iných riesení. 119 Po tretie, pokial ide o hypotézu mozného neobnovenia zmluvy z roku 2002 po roku 2006, stací skonstatovat, ze napadnuté rozhodnutie je v tomto smere dostatocne vysvetlené v odôvodnení c. 303, kde Komisia uviedla, ze pokial ide o zivotaschopnost v dlhodobom horizonte, "uskutocnenie plánu musí umoznit podniku pri obnovovaní zmlúv úcinne celit konkurencii" [neoficiálny preklad]. Napadnuté rozhodnutie okrem toho v odôvodnení c. 149 uvádza, ze "je dôlezité vediet, aká bude konkurencieschopnost spolocnosti roku 2006 pri uplynutí súcasnej zmluvy o zverení verejnej sluzby a aká bude jej zivotaschopnost" [neoficiálny preklad]. Táto úvaha je zopakovaná aj v odôvodnení c. 310. 120 Pokial zalobkyna navyse uvádza, ze je nekoherentné povazovat predpoklad neobnovenia zmluvy za predcasný a zároven posudzovat zivotaschopnost v dlhodobom horizonte, postací konstatovat, ze táto výhrada, ktorá sa vztahuje na dôvodnost napadnutého rozhodnutia, je v rámci tohto zalobného dôvodu nepodstatná. 121 Z toho vyplýva, ze výhrady a tvrdenia zalobkyne, ktoré sa týkajú odôvodnenia obnovenia zivotaschopnosti, musia byt odmietnuté ako celok. O reálnosti predpokladaných restrukturalizacných scenárov 122 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa vo vztahu k realistickosti predpokladaných restrukturalizacných scenárov obmedzila na to, ze skopírovala usmernenia a v odôvodnení c. 306 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze analýza trhu predlozená francúzskymi orgánmi je "dobrým základom pre stanovenie scenárov vývoja podniku" [neoficiálny preklad]. 123 Z odôvodnení c. 139 az c. 141 napadnutého rozhodnutia vsak jasne vyplýva, ze Komisia v tomto rozhodnutí uviedla dôvody, pre ktoré tri scenáre financného vývoja, a to optimistický scenár a pesimistický scenár, vychádzajúce z analýzy trhu, a stredný scenár zalozený na restrukturalizacnom pláne, ktoré sú predpísané podla bodu 33 usmernení, predstavujú "dobrý základ" pre posúdenie vývoja podniku. Pokial ide o optimistický scenár a pesimistický scenár, Komisia uvádza svoje dôvody v tomto zmysle v odôvodnení c. 139 a prichádza k záveru, ze tieto predpoklady "sa tak celkovo javia ako dostatocne reprezentatívne vo vztahu k moznostiam vývoja" [neoficiálny preklad]. V odôvodnení c. 140 Komisia dodáva, ze výsledky podla pesimistického scenára by mohli byt zlepsené jednoduchým prispôsobením ponuky SNCM dopytu v závislosti od sezóny. V odôvodnení c. 141 napadnutého rozhodnutia Komisia okrem toho po porovnaní vývoja základných financných ukazovatelov podla troch mozných scenárov v tabulke 6 konstatovala, ze "z týchto simulácií vyplýva, ze SNCM by sa mala opät stat ziskovou v prípade vsetkých troch scenárov" [neoficiálny preklad]. 124 Okrem toho sa tieto výhrady zalobkyne prekrývajú s jej výhradami k obnoveniu zivotaschopnosti. Podla bodu 32 usmernení sa totiz restrukturalizacný plán musí vo vztahu k budúcim prevádzkovým podmienkam zakladat na realistických predpokladoch, aby bolo mozné posúdit, ci tento plán umoznuje obnovenie zivotaschopnosti. 125 V tejto súvislosti z odôvodnení c. 142 az c. 148 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze vývoj predpokladaný stredným scenárom pouzitým na posúdenie obnovenia zivotaschopnosti bol stanovený na základe kvantitatívneho zhodnotenia týchto otázok: otázky presunu cinnosti na linky do severnej Afriky, spojenia Nice - Korzika, spojenia Marseille - Korzika a zadlzenia SNCM. Z odôvodnení c. 149 az c. 152 okrem toho vyplýva, ze v rámci analýzy trhu bola preskúmaná aj hypotéza, podla ktorej po roku 2006 nedôjde k obnoveniu zmluvy o verejnej sluzbe. Je nutné konstatovat, ze kazdou z týchto otázok sa osobitne zaoberajú odôvodnenia c. 300 az c. 304 a ako vyplýva uz z prieskumu výhrad týkajúcich sa obnovenia zivotaschopnosti, tieto odôvodnenia obsahujú dostatocné objasnenie dôvodov, na základe ktorých Komisia usúdila, ze restrukturalizacný plán môze zabezpecit obnovenie zivotaschopnosti aj v prípade, ze SNCM nebude plnit záväzky verejnej sluzby. 126 Pokial ide o tvrdenie vychádzajúce zo zvýsenia kapacity flotily roku 2004 v dôsledku kúpy novej lode zalobkynou, je potrebné pripomenút, ze Komisia nie je povinná odpovedat na vsetky skutkové alebo právne tvrdenia vyjadrené v priebehu správneho konania. V rozpore s tvrdením zalobkyne okrem toho ani z písomných pripomienok z 8. januára 2003, ani z odôvodnení c. 169 az c. 174 napadnutého rozhodnutia, ktoré sumarizujú, bez toho aby ich zalobkyna spochybnovala, tvrdenia, ktoré uviedla na stretnutí zo 4. februára 2003, nevyplýva, zeby zalobkyna na tento bod Komisiu osobitne upozornila. 127 Pokial ide okolnost, ze Komisia sa v iných rozhodnutiach vyjadrila k platnosti pomoci námorným spolocnostiam az po podrobnej analýze financného vývoja podniku, ktorý je adresátom restrukturalizacného plánu, tak s ohladom na stav jeho penazných prostriedkov, ako aj jeho schopnost dosahovat zisk a moznosti jeho financovania [napríklad rozhodnutie Komisie 2002/15/ES z 8. mája 2001 o státnej pomoci poskytnutej Francúzskom spolocnosti "Bretagne Angleterre Irlande" ("BAI" alebo "Brittany Ferries") [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 12, 2002, s. 33)], postací konstatovat, ze rozsah odôvodnenia tohto rozhodnutia, na ktoré napadnuté rozhodnutie neodkazuje na podporu svojho vlastného odôvodnenia, nepreukazuje nedostatocnost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, aj ked bolo prijaté v rovnakej oblasti, a v kazdom prípade nemôze spochybnit vyssie uvedený záver, ze z odôvodnení c. 300 az c. 304 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je v otázke obnovenia zivotaschopnosti z právneho hladiska dostatocne odôvodnené. 128 Nakoniec, pokial zalobkyna vytýka Komisii, ze sa na podporu svojich záverov o obnovení zivotaschopnosti opiera výlucne o císelné predpoklady predlozené francúzskymi orgánmi, ktoré navyse medzitým boli vyvrátené faktami, je nutné konstatovat, ze takáto výhrada, ktorou sa spochybnuje dôvodnost hodnotení Komisie v tomto bode, je v rámci tohto zalobného dôvodu nepodstatná. Platí to predovsetkým o tvrdení zalozenom na údajnej neexistencii prieskumu stavu penazných prostriedkov príjemcu pomoci alebo na nezohladnení zvýsenia kapacity flotily v dôsledku kúpy novej lode zalobkynou. 129 Z toho vyplýva, ze výhrady a tvrdenia zalobkyne, ktoré sa týkajú odôvodnenia realistickosti predpokladov restrukturalizácie, musia byt odmietnuté ako celok. O urcení nestrategických podielov 130 Zalobkyna sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie nie je z právneho hladiska dostatocne odôvodnené, pokial ide o dôvod, preco podiel SNCM v CMN predstavuje strategický obchodný podiel, ktorý tak nemusí byt prevedený. 131 Z odôvodnení c. 348 az c. 354 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze Komisia v tomto rozhodnutí v odpovedi na tvrdenia zalobkyne a Stef-TFE v priebehu správneho konania podrobne vysvetlila dôvody, ktoré ju priviedli k záveru, ze uvedený podiel je podstatný a nemusí byt prevedený. Komisia v tejto súvislosti v odôvodneniach c. 349 az c. 351 napadnutého rozhodnutia predovsetkým konstatovala, ze tieto dve spolocnosti sa spolocne podielali na plnení záväzkov verejnej sluzby, vybudovali synergie na dopravnom spojení na Korziku, ktorá prekracovala hranice predpokladané zmluvou z roku 2002, a ze flotily SNCM a CMN sa navzájom doplnali. Takéto údaje zjavne predstavujú dostatocné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tomto bode. 132 Pokial ide o tvrdenie, ze sa nezohladnilo zhodnotenie podielov SNCM v CMN, je síce pravda, ze z odôvodnenia c. 174 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze toto tvrdenie bolo uvedené pocas stretnutia zo 4. februára 2003, ale je nutné pripomenút, ze Komisia nebola povinná odpovedat na vsetky skutkové a právne tvrdenia uvedené v priebehu konania. Je potrebné prijat záver, ze napadnuté rozhodnutie je v otázke podielov v CMN dostatocne odôvodnené v odôvodneniach c. 348 az c. 354. Navyse je potrebné poukázat na to, ze zalobkyna bola schopná pochopit úvahy Komisie v tomto bode, pretoze z odôvodnenia c. 256 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, ze Komisia usúdila, ze nespenazené prírastky hodnoty nemôzu byt zohladnené pri urcovaní objemu zdrojov SNCM. 133 Okrem toho smerujú tvrdenia uvedené zalobkynou s cielom spochybnit údajnú protirecivost odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tomto bode v skutocnosti proti dôvodnosti napadnutého rozhodnutia. Tieto tvrdenia teda musia byt v rámci tohto zalobného dôvodu odmietnuté ako nepodstatné. 134 Z toho vyplýva, ze výhrady a tvrdenia zalobkyne týkajúce sa odôvodnenia výsky urcených nestrategických podielov musia byt odmietnuté ako celok. Závery k prvému zalobnému dôvodu 135 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze prvý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 253 ES, ktoré spocíva v tom, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené, musí byt odmietnutý. 3. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, nariadenia c. 659/1999 a usmernení, ktoré spocíva v tom, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje skutkové omyly a zjavné omyly v posúdení 136 Týmto zalobným dôvodom zalobkyna tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje skutkové omyly a zjavné omyly v posúdení, ktoré sa týkajú posúdenia náhrady za verejnú sluzbu ako casti pomoci, hodnotenia prícin vedúcich k financným tazkostiam SNCM, dodrziavania usmernení a nevyhnutnosti opatrení ulozených Komisiou. Úvodné poznámky k preskúmavaniu vykonávanému Súdom prvého stupna 137 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ods. 3 písm. c) ES disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ktorej výkon zahrna komplexné hodnotenia ekonomického a sociálneho charakteru, ktoré musia byt vykonávané v kontexte Spolocenstva (rozsudky Súdneho dvora z 24. februára 1987, Deufil/Komisia, 310/85, Zb. s. 901, bod 18, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C-372/97, Zb. s. I-3679, bod 83). 138 Súdne preskúmavanie výkonu tejto volnej úvahy sa teda obmedzuje na kontrolu dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na kontrolu vecnej správnosti zistených skutocností a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu alebo zneuzitia právomoci (rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 2003, Spanielsko/Komisia, C-409/00, Zb. s. I-1487, bod 93, a Taliansko/Komisia, uz citovaný v bode 137 vyssie, bod 83; rozsudky Súdu prvého stupna z 5. novembra 1997, Ducros/Komisia, T-149/95, Zb. s. II-2031, bod 63; zo 6. októbra 1999, Salomon/Komisia, T-123/97, Zb. s. II-2925, bod 47; Kneissl Dachstein/Komisia, T-110/97, Zb. s. II-2881, bod 46, a rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 282). Súdu prvého stupna predovsetkým neprislúcha, aby nahrádzal ekonomické posúdenie autora rozhodnutia svojím posúdením (rozsudok British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 79). 139 Podla judikatúry je Komisia okrem toho viazaná pravidlami a oznámeniami, ktoré prijíma v oblasti kontroly státnej pomoci, pokial sa neodchylujú od noriem Zmluvy a pokial ich státy akceptujú (rozsudok Spanielsko/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 95; rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 149, a z 18. novembra 2004, Ferriere Nord/Komisia, T-176/01, Zb. s. II-3931, bod 134). 140 Z judikatúry vyplýva, ze na Komisiu pri posudzovaní jednotlivého prípadu pomoci na základe takých usmernení, ktoré uz skôr prijala, nemozno hladiet tak, ze prekracuje hranice svojej volnej úvahy alebo ze upústa od jej výkonu. Komisia si totiz jednak zachováva svoju právomoc zrusit alebo zmenit usmernenia, pokial to okolnosti vyzadujú. Okrem toho sa tieto usmernenia týkajú vymedzeného sektoru a sú zdôvodnené snahou sledovat nou vytýcenú politiku (rozsudok Vlaamse Gewest/Komisia, uz citovaný v bode 66 vyssie, bod 89). 141 V tejto súvislosti je teda úlohou Súdu prvého stupna preskúmat, ci boli dodrzané poziadavky, ktoré si Komisia sama stanovila a ktoré uviedla v usmerneniach (rozsudky Súdu prvého stupna z 30. januára 2002, Keller a Keller Meccanica/Komisia, T-35/99, Zb. s. II-261, bod 77, a Ducros/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, body 61 a 62). 142 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze zákonnost aktu Spolocenstva musí byt v rámci zaloby o neplatnost podla clánku 230 ES posudzovaná na základe skutkového a právneho stavu existujúceho v case prijatia aktu. Predovsetkým treba komplexné hodnotenia vykonané Komisiou preskúmat len na základe informácií, ktorými disponovala v case vykonávania týchto hodnotení (rozsudky Salomon/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 48, a Kneissl Dachstein/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 47). 143 Nakoniec jednoduché tvrdenie, ze jedna z podmienok schválenia pomoci nebude dodrzaná, nemôze spochybnit samotnú zákonnost rozhodnutia o schválení. Zákonnost aktu Spolocenstva totiz vo vseobecnosti nemôze závisiet od prípadných mozností, ako ho obíst, ani od retrospektívnych úvah o miere jeho úcinnosti (rozsudky British Airways a i./Komisia, uz citovaný v bode 48 vyssie, bod 291, a Salomon/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 49). 144 Vo svetle vyssie uvedených zásad je potrebné preskúmat výhrady a tvrdenia zalobkyne. O výhradách k dôvodnosti napadnutého rozhodnutia 145 Tento zalobný dôvod je nutné odmietnut ako neúcinný v rozsahu, v akom je zalozený na porusení nariadenia c. 659/1999. Uvedené nariadenie, ktoré stanovuje procesné pravidlá pre kontrolu státnej pomoci, totiz nemôze byt porusené údajnými skutkovými omylmi a zjavnými omylmi v posúdení pripisovanými Komisii, najmä vzhladom na to, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po zacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Okrem toho je nutné konstatovat, ze zalobkyna nepredlozila ziadny dôkaz o tom, ze napadnuté rozhodnutie porusuje nariadenie c. 659/1999 a neuvádza ustanovenia tohto nariadenia, ktoré by mali byt porusené uvedeným rozhodnutím. 146 Je preto potrebné preskúmat tento zalobný dôvod výlucne v rozsahu, v akom sa dovoláva porusenia clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení. O posúdení náhrady za verejnú sluzbu ako casti pomoci 147 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nesprávne posúdila cast pomoci zodpovedajúcu náhrade za verejnú sluzbu v tom, ze jednak zohladnila znehodnotenie Liamone aj napriek tomu, ze táto lod nebola nasadená na plnenie záväzkov verejnej sluzby, jednak nezohladnila potenciálny prírastok hodnoty flotily dotknutej týmito záväzkami. Zalobkyna okrem toho zdôraznuje výrazný nárast strát v rokoch 2000 az 2001. 148 Tieto výhrady musia byt odmietnuté ako neúcinné, pokial je ich cielom dokázat, ze v napadnutom rozhodnutí bola chybne posúdená zlucitelnost pomoci s clánkom 86 ods. 2 ES, pretoze Komisia v odôvodnení c. 260 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze je potrebné posúdit celú dotknutú pomoc vo výske 76 miliónov eur, vrátane casti zodpovedajúcej náhrade za verejnú sluzbu, ako pomoc na restrukturalizáciu. 149 Je naopak potrebné preskúmat tieto výhrady v rozsahu, v akom je ich cielom spochybnit Komisiou stanovenú výsku náhrady za verejnú sluzbu. 150 Po prvé, pokial ide o znehodnotenie Liamone, je nutné konstatovat, ze výhrada zalobkyne je zalozená na nesprávnom pochopení napadnutého rozhodnutia. V rozpore s tvrdením zalobkyne totiz Komisia pri výpocte casti pomoci zodpovedajúcej náhrade za verejnú sluzbu nezohladnila dotáciu na uvedené znehodnotenie, ale práve naopak, ako jasne vyplýva z tabulky 11 v odôvodnení c. 257 napadnutého rozhodnutia, pri svojom výpocte sumu tejto dotácie odpocítala. Na pojednávaní okrem toho zalobkyna na otázku Súdu prvého stupna výslovne priznala, ze napadnuté rozhodnutie v tomto bode nesprávne pochopila. 151 Z toho vyplýva, ze v sume 53,48 miliónov eur, ktorá podla Komisie zodpovedá nenahradeným nákladom na plnenie záväzkov verejnej sluzby prevzatých SNCM na dopravných spojeniach na Korziku v rokoch 1991 az 2001, nie je zohladnené znehodnotenie Liamone. 152 Po druhé, pokial ide o potenciálny prírastok hodnoty flotily nasadenej na plnenie záväzkov verejnej sluzby, zalobkyna konstatuje, ze trhová hodnota piatich lodí nasadených na plnenie záväzkov verejnej sluzby k 31. decembru 2001 je o 22,2 miliónov eur vyssia ako ich úctovná hodnota. Straty z rokov 1991 az 2001 na dopravnom spojení na Korziku, ktoré podla Komisie zodpovedajú náhrade za verejnú sluzbu, majú byt preto podla zalobkyne znízené o výsku tohto prírastku hodnoty. 153 V tejto súvislosti je najskôr potrebné konstatovat, co sa nespochybnuje, ze uvedený skrytý prírastok hodnoty nebol zaznamenaný v úctovníctve SNCM za roky 2000 a 2001, pricom toto úctovníctvo bolo overené audítormi. Ako totiz tvrdí Komisia, bez toho, aby jej zalobkyna odporovala, co táto potvrdila na pojednávaní, z uplatnenia vseobecných zásad úctovníctva, predovsetkým zo zásady opatrnosti, vyplýva, ze podnik v zásade nemá právo prehodnotit cenu casti majetku uvedeného v jeho úctovníctve preto, ze jeho trhová hodnota je väcsia ako jeho úctovná hodnota. Naopak, podla rovnakej zásady podnik musí zaznamenat predpokladané znízenie hodnoty, pokial je trhová hodnota majetku nizsia ako jeho úctovná hodnota. 154 Je pravda, ze zalobkyna v rámci dalsích výhrad vseobecným spôsobom uvádza, ze predbezné úctovné podklady, ktorými Komisia disponovala v okamihu prijatia napadnutého rozhodnutia, sa odlisovali od konecných úctovných podkladov overených audítormi, ktoré boli sprístupnené po prijatí napadnutého rozhodnutia. Je vsak nutné konstatovat, ze zalobkyna nepodkladá toto tvrdenie ziadnym dôkazom a pri ziadnej prílezitosti neuvádza, v com sa predbezné úctovné podklady lísili od overených konecných úctovných podkladov. 155 Dalej je predovsetkým potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 272 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze dve z piatich lodí nasadených pred rokom 2002 na plnenie záväzkov verejnej sluzby boli zatazené zálozným právom, zatial co pre tri ostatné lode spolocnost nenasla banky, ktoré by ich boli ochotné prijat ako záloh. Komisia v tejto súvislosti konstatovala: "Úroven zadlzenosti spolocnosti a nizsie podrobne opísaná malá schopnost jej samofinancovania, ktorá sotva postacuje na splácanie existujúcich dlhov, nemôze podnietit banku, ktorá koná ako súkromný veritel v trhových podmienkach, k tomu, aby SNCM navrhla zvýsenie úverového rámca. Riziko nesplatenia pôzicky zo strany SNCM by výraznou mierou ovplyvnilo poskytnutie financných zdrojov takým veritelom. Podobné tazkosti neumoznili SNCM vyuzit na znízenie svojej zadlzenosti prípadnú operáciu typu 'lease-back`. Skúsenosti Komisie pri konfiskácii lodí alebo lietadiel dokazujú, ze je v praxi tazko realizovatelná, kedze tento majetok je nasadený na dopravných spojeniach státneho alebo regionálneho záujmu." [neoficiálny preklad] Treba konstatovat, ze zalobkyna síce napáda tieto tvrdenia, neuvádza vsak v rámci týchto výhrad ziadnu konkrétnu skutocnost, ktorá by ich spochybnila. 156 Nakoniec, pokial zalobkyna tvrdí, ze SNCM mala spenazit uvedený prírastok hodnoty s cielom získat dodatocné vlastné príjmy a znízit tak straty spôsobené plnením záväzkov verejnej sluzby, je potrebné odmietnut toto tvrdenie, pretoze by to znamenalo, ze by sa museli predat práve tie lode, ktoré SNCM nasadila na plnenie záväzkov verejnej sluzby. 157 Za týchto okolností nie je zrejmé, zeby sa Komisia dopustila zjavného omylu v posúdení tým, ze nezahrnula skrytý prírastok hodnoty lodí nasadených na plnenie záväzkov verejnej sluzby do výpoctu výsky náhrady za verejnú sluzbu. 158 V rozpore s tvrdením zalobkyne z toho nevyplýva ziadna nespojitost vo vztahu k metóde pouzitej v rozhodnutí 2002/149. Ako totiz vyplýva z odôvodnenia c. 102 uvedeného rozhodnutia, Komisia v nom pri oprave výsky strát spojených s plnením záväzkov verejnej sluzby zohladnila len sumu skutocne spenazeného prírastku hodnoty troch plavidiel, ktoré boli predané v priebehu rokov 1991 - 1999. Z uvedeného rozhodnutia naopak nevyplýva, zeby Komisia takisto zohladnila skrytý prírastok hodnoty ostatných lodí, ktoré neboli skutocne predané. Aj ked je teda pravda, ze Komisia v rozhodnutí 2002/149 dala podnet na opravu hospodárskeho výsledku SNCM na dopravných spojeniach s Korzikou presunutím úctovného prírastku hodnoty, ktorý nebol zaznamenaný v stlpci týkajúcom sa tohto dopravného spojenia, ale v inom stlpci, situácia je odlisná v prejednávanom prípade, kde zalobkyna vytýka Komisii, ze neopravila úctovníctvo SNCM zohladnením potenciálneho prírastku hodnoty, ktorý nebol v úctovníctve zaznamenaný. 159 Pokial ide o okolnost zdôraznenú zalobkynou, ze Komisia naopak pri urcovaní restrukturalizacných nákladov zohladnila znízenie hodnoty Liamone, postací konstatovat, ze takáto okolnost, ako bolo vysvetlené vyssie, vyplýva z prísneho uplatnenia úctovných predpisov, ktoré zalobkyna nespochybnovala. 160 Po tretie, pokial ide o údajný výrazný nárast strát SNCM v rokoch 2000 a 2001, stací skonstatovat, ze táto okolnost, aj za predpokladu, ze je pravdivá, vôbec nespochybnuje zistenie uvedené v odôvodnení c. 256 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého SNCM utrpela podstatné straty v rokoch 1991 az 2001 na vsetkých dopravných spojeniach na Korziku, ktoré boli predmetom záväzku verejnej sluzby, ale naopak ho potvrdzuje, a teda nemôze nijako spochybnit analýzu napadnutého rozhodnutia vo vztahu k casti pomoci zodpovedajúcej náhrade za verejnú sluzbu. 161 Výhrady a tvrdenia zalobkyne vo vztahu k stanoveniu výsky náhrady za verejnú sluzbu musia byt preto odmietnuté ako celok. O analýze prícin, ktoré viedli k financným tazkostiam SNCM 162 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze tazkosti SNCM nepochádzajú z obmedzení spôsobených záväzkami verejnej sluzby, ale z jeho nadmernej ponuky, ktorá je výsledkom nadmerných investícií do nových lodí. 163 V tejto súvislosti je najskôr potrebné pripomenút, ze podla bodu 33 usmernení "restrukturalizacný plán opisuje okolnosti, ktoré viedli k tazkostiam podniku, co umoznuje zhodnotit primeranost navrhovaných opatrení" [neoficiálny preklad]. 164 Z toho vyplýva, ako správne tvrdí Komisia, ze analýza prícin tazkostí SNCM, ktorú Komisia vykonala v odôvodneniach c. 263 az c. 281 napadnutého rozhodnutia, kde preskúmala predovsetkým politiku SNCM pri obstarávaní lodí, objem mzdových nákladov, význam prevádzkových nákupov a tarchu obmedzení verejnej sluzby, nie je potrebná ako taká, ale výlucne s cielom overit vhodnost opatrení navrhnutých na odstránenie týchto tazkostí a zabezpecenie obnovenia zivotaschopnosti dotknutého podniku. 165 V prejednávanej veci teda môzu výhrady zalobkyne, ktoré sa týkajú nadmernej ponuky SNCM, preukázat vadu napadnutého rozhodnutia len vtedy, ak by sa na ich základe dokázala nevhodnost opatrení navrhnutých v napadnutom rozhodnutí na odstránenie pochybností nastolených Komisiou v tomto bode. 166 V tomto ohlade je potrebné konstatovat, ze Komisia najskôr v odôvodnení c. 333 napadnutého rozhodnutia poukázala na to, ze "zmensenie flotily podla restrukturalizacného plánu musí byt... vyvázené vo vztahu k politike pri obstarávaní lodí, ktorú SNCM uskutocnovala v predchádzajúcich rokoch" [neoficiálny preklad], aby potom v odôvodneniach c. 336 az c. 339 napadnutého rozhodnutia usúdila, bez toho, zeby konstatovala existenciu nadmernej ponuky na strane SNCM alebo ju vycíslila, ze popri záväzku predat styri lode prevzatom v restrukturalizacnom pláne, ako vyplýva z odôvodnení c. 97 az c. 101 a c. 315, je vhodné ulozit SNCM s cielom znízit jej kapacity tri dodatocné podmienky, a to obmedzenie poctu lodí vo flotile skupiny SNCM na stav po predaji styroch lodí, zákaz obnovy flotily SNCM pocas urcitého obdobia a obmedzenie rocnej frekvencie spojení na rôznych námorných spojeniach s Korzikou. Tieto podmienky v súlade s bodmi 35 a 36 usmernení odrázajú snahu Komisie, vyjadrenú v odôvodneniach c. 311 az c. 317 napadnutého rozhodnutia, zmiernit nepriaznivé dôsledky pomoci pre konkurentov obmedzením prítomnosti SNCM na jej historickom trhu, teda na dopravnom spojení s Korzikou. 167 Je nutné konstatovat, ze zalobkyna síce tvrdí, ze ponuka SNCM je nadmerná, nevysvetluje vsak, preco nie sú záväzok francúzskych orgánov vo vztahu k predaju styroch lodí a vyssie spomínané dodatocné podmienky ulozené Komisiou vhodné na primerané odstránenie udávanej nadmernej ponuky. 168 Za týchto okolností je potrebné prijat záver, ze výhrady zalobkyne v tomto bode sú neúcinné. 169 V kazdom prípade sa tieto výhrady javia ako nepodlozené. 170 Po prvé je nutné odmietnut tvrdenie, ze Komisia sa pri konstatovaní uvedenom v odôvodnení c. 271 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého SNCM v ostatných rokoch nevynalozila ziadne osobitne vysoké investície na obnovu svojej flotily, opierala o vývoj cistých investícií do lodí a nie o vývoj ponúkanej kapacity SNCM v zmysle ponuky miest. 171 Vykonaním prieskumu vývoja cistých investícií do lodí sa totiz Komisia neusilovala overit nadmernost ponuky SNCM, ale, ako výslovne vyplýva z odôvodnenia c. 270 napadnutého rozhodnutia a z bodu III 2 rozhodnutia o zacatí konania, rozumnost nákupných rozhodnutí spolocnosti, aby sa ubezpecila, ze straty z minulosti nevyplývajú z iných faktorov ako z bremena záväzkov verejnej sluzby v rokoch 1991 az 2001. Komisia tak po vykonaní prieskumu vývoja cistých investícií SNCM do plavidiel konstatovala, ze SNCM nevynalozila nadmerné investície a následne v odôvodnení c. 272 napadnutého rozhodnutia preskúmala aj zadlzenie SNCM vyplývajúce z obstarania dotknutých lodí. 172 Z toho vyplýva, ze výhrada zalobkyne je zalozená na nesprávnom pochopení napadnutého rozhodnutia. 173 Bez ohladu na to je nutné konstatovat, ze údaje zalobkyne vo vztahu k vývoju kapacity na lodiach vyjadrenej poctom miest sú v rozpore s jej tvrdením, pretoze z nich jasne vyplýva, co zalobkyna okrem toho nespochybnila, ze táto kapacita sa znízila po zohladnení predaja styroch lodí, ktorý nasledoval po obnove a obstaraní iných troch lodí. V tomto ohlade je nutné odmietnut ako nepodstatné tvrdenie uvedené v replike, podla ktorého je priemerná kapacita troch nových lodí vyssia ako priemerná kapacita lodí bývalej flotily, pretoze uvedená priemerná kapacita je len teoretickým údajom, ktorý vôbec nezodpovedá kapacite skutocne ponúkanej na lodiach SNCM. 174 Pokial ide o tvrdenie, ze toto znízenie poctu miest je neprimerané vo vztahu k poklesu dopravy SNCM a o to viac vo vztahu k uvádzanému poklesu obratu SNCM, zmenseniu bremena záväzku verejnej sluzby a zvýseniu poctu ciest vykonaných zalobkynou, je nutné pripomenút, ze toto tvrdenie je neúcinné, kedze Komisia predovsetkým z týchto dôvodov povazovala za potrebné, bez toho, aby konstatovala existenciu nadmernej ponuky na strane SNCM alebo ju vycíslila, znízit ponuku SNCM ulozením rôznych podmienok. Je znovu nutné konstatovat, ze zalobkyna síce vytýka Komisii, ze nekonstatovala nadmernú ponuku na strane SNCM, nenamieta vsak proti opatreniam, ktoré Komisia urobila vo forme kompenzácií v prospech konkurentov. 175 Zalobkyna v kazdom prípade nemôze tvrdit, ze preukázala prebytocnú ponuku SNCM uvedením skutocnosti, ze lod Pascal Paoli nasadená na linke Marseille - Bastia ponúkala viac miest, ako bolo stanovené v zmluve z roku 2002. Z prílohy I uvedenej zmluvy totiz jasne vyplýva, ze zmluva urcuje minimálny pocet miest potrebných na zabezpecenie minimálnej alebo "základnej" sluzby. Komisia okrem toho konstatovala, ze pocet kajút ponúkaný na lodi Pascal Paoli presne zodpovedá záväzkom verejnej sluzby, co zalobkyna nespochybnuje. 176 Po druhé, pokial ide o tvrdenie, ze straty SNCM narástli v rokoch 2000 a 2001, teda práve v rokoch dodávky Liamone a objednávky Danielle Casanova, postací konstatovat, ze zalobkyna nepredkladá ziadny konkrétny dôkaz o existencii prícinnej súvislosti medzi týmito okolnostami a nárastom strát SNCM. 177 S ohladom na tieto úvahy musia byt výhrady týkajúce sa analýzy prícin tazkostí SNCM odmietnuté ako celok. O dodrzaní usmernení 178 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila skutkových omylov a zjavne nesprávneho posúdenia, pokial ide o dodrzanie podmienok stanovených usmerneniami vo vztahu k posúdeniu podniku, ktorý je príjemcom pomoci, ako podniku v tazkostiach, posúdeniu obnovenia zivotaschopnosti, vyhnutiu sa nevhodným naruseniam hospodárskej sútaze a obmedzeniu pomoci na minimum. 179 Najskôr je potrebné zdôraznit, ze týmito výhradami sa zalobkyna obmedzuje na to, ze sa dovoláva porusenia podmienok uvedených v usmerneniach vo vztahu k styroch vyssie citovaným bodom a nenastoluje pritom otázku nezákonnosti týchto usmernení vo vztahu k clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 180 Za týchto okolností sa prieskum predlozených výhrad musí obmedzit na kontrolu toho, ci Komisia dodrzala svoje vlastné usmernenia a nemôze sa rozsirovat na kontrolu zákonnosti uvedených podmienok vo vztahu k Zmluve ES. Kedze zalobkyna neuviedla ziadne tvrdenie v tomto smere, nepatrí táto otázka k tým zalobným dôvodom, ktoré Súd prvého stupna môze alebo musí preskúmat z úradnej povinnosti (pozri najmä rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 52 vyssie, bod 67). 181 Vo svetle týchto úvodných poznámok je potrebné posúdit výhrady a tvrdenia uvádzané zalobkynou s cielom dokázat, ze napadnuté rozhodnutie porusuje usmernenia. - O posúdení SNCM ako podniku v tazkostiach 182 Zalobkyna v podstate vytýka Komisii, ze pri konstatovaní, ze SNCM je vzhladom na úbytok svojho majetku podnikom v tazkostiach, sa opierala o cistú úctovnú hodnotu majetku a nezohladnila moznost spenazit cast z neho. 183 Je potrebné pripomenút, ze aj ked na úrovni Spolocenstva neexistuje definícia podniku v tazkostiach, Komisia v bode 4 usmernení vychádza z toho, ze podnik je v tazkostiach, "pokial nie je schopný pomocou svojich vlastných financných zdrojov alebo pomocou zdrojov, ktoré mu môzu poskytnút jej vlastníci/akcionári a jej veritelia, zabránit stratám, ktoré ho v prípade, ze nedôjde k vonkajsiemu zásahu zo strany verejnej moci, v krátkodobom alebo strednodobom horizonte privedú k takmer istému hospodárskemu zániku". 184 V bode 5 písm. a) usmernení Komisia uvádza, ze "podnik je v kazdom prípade a bez ohladu na jeho velkost povazovaný za podnik v tazkostiach na úcely týchto usmernení, ak... v prípade spolocnosti s rucením obmedzeným doslo k úbytku viac ako polovice jej majetku a ak viac ako stvrtina jej majetku ubudla v priebehu ostatných dvanástich mesiacov". Komisia okrem toho v bode 6 usmernení uviedla: "Tazkosti podniku sa obvykle prejavujú rastúcou úrovnou jej strát, znizovaním jej obratu, zväcsovaním zásob, nadbytocnými kapacitami, znizovaním hrubej sadzby samofinancovania, rastúcim zadlzením, rastom financných nákladov, ako aj zmensovaním alebo úbytkom cistej hodnoty majetku... v kazdom prípade mozno podniku poskytnút pomoc az po overení toho, ze nie je schopný zotavit sa s pouzitím vlastných zdrojov, alebo s pouzitím zdrojov získaných od jeho vlastníkov/akcionárov alebo jeho veritelov." 185 Z toho vyplýva, ze podnik sa síce podla usmernení povazuje za podnik v tazkostiach "v kazdom prípade" vtedy, ak doslo k úbytku podstatnej casti jeho majetku, nic vsak nebráni podniku v tom, aby inými dôkazmi, ako sú tie vyssie vymenované, preukázal, ze je vo financných tazkostiach v zmysle usmernení, aj ked nestratil znacnú cast svojho majetku. 186 V prejednávanej veci Komisia usúdila, ze SNCM splna súcasne podmienku upravenú bodom 5 písm. a) a bodom 6 usmernení. Komisia v odôvodnení c. 291 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze SNCM prisla o viac ako polovicu svojho majetku, z coho viac ako stvrtina sa stratila v priebehu ostatného roka, a v odôvodneniach c. 292 az c. 294 napadnutého rozhodnutia vyslovila, ze dalsie znaky preukazujú, ze SNCM je podnikom v tazkostiach v zmysle usmernení. Komisia v tejto súvislosti konstatovala nárast strát, znízenie obratu, zväcsenie financných dlhov, zvýsenie financných nákladov, zmensenie vlastného majetku, nedostatok vlastných zdrojov vo vztahu k velkosti podniku, financným potrebám a cistému nehnutelnému majetku podniku, ako aj jeho nedostatocnú schopnost samofinancovania. Komisia dalej v odôvodnení c. 295 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze francúzske orgány jej potvrdili, ze banky odmietajú pozicat SNCM peniaze z dôvodu jej zadlzenosti, aj ked SNCN navrhovala pouzit ako záruku svoje posledné lode, ktoré neboli zatazené zálozným právom alebo inými podobnými tarchami. 187 Je pritom nutné konstatovat, ze zalobkyna síce týmito výhradami spochybnuje, ci je splnená podmienka upravená bodom 5 písm. a) usmernení, nespochybnuje vsak skutocne tieto posledne spomínané konstatovania v napadnutom rozhodnutí. 188 Nanajvýs je najskôr potrebné spomenút tvrdenie zalobkyne, ze úctovná uzávierka SNCM za úctovný rok 2002 nebola overená audítormi. Je vsak nutné konstatovat, ze toto tvrdenie nemá ziadny konkrétny podklad. 189 Pokial zalobkyna chcela touto výhradou vytýkat Komisii, ze pri prijímaní napadnutého rozhodnutia sa opierala o predbezné úctovné podklady, co je okolnost, ktorá nebola spochybnená a ktorá je výslovne spomenutá v odôvodneniach c. 17 a c. 293 napadnutého rozhodnutia, postací konstatovat, ze zalobkyna v tomto smere nepredkladá ziadny dôkaz o tom, ze konecné úctovné podklady sa lísili od predbezných úctovných podkladov. 190 Zjavne nepodlozené tvrdenia týkajúce sa rocnej úctovnej uzávierky SNCM je preto nutné ihned odmietnut. 191 Dalej je, predovsetkým s ohladom na indície uvedené v odôvodneniach c. 293 a c. 294 napadnutého rozhodnutia nutné konstatovat, ze zalobkyna sa obmedzila len na spochybnenie analýzy Komisie vo vztahu k schopnosti samofinancovania SNCM. Je pritom nutné pripustit, ze dalsie indície spomínané v napadnutom rozhodnutí, najmä výska strát a financných dlhov, sú samé osebe spôsobilé preukázat, ze SNCM je podnikom v tazkostiach. Zalobkyna síce vo svojich pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania prvýkrát spochybnuje výsku dlhov SCNM, neuvádza vsak, ako by mohla udávaná chyba zmenit analýzu Komisie týkajúcu sa posúdenia SNCM ako podniku v tazkostiach. Zalobkyna pritom sama vo svojich dokumentoch viackrát zdôraznila výrazné zvýsenie dlhov SNCM v rokoch 2000 a 2001 z dôvodu udaných nadmerných investícií do lodí. 192 Tieto indície nemôzu byt v ziadnom prípade spochybnené okolnostou uvedenou prvýkrát v duplike, podla ktorej SNCM viedla cenovú vojnu. Také správanie totiz vôbec nie je nezlucitelné s existenciou financných tazkostí. Práve naopak, skutocnost, ze SNCM ponúkala velmi nízke ceny, prípadne dumpingové ceny, mohla posilnit jej posúdenie ako podniku v tazkostiach, pretoze takéto správanie môze viest k financným stratám. Skutocnost, ze SNCM roku 2003 zamestnala nového generálneho riaditela, ktorá bola taktiez spomenutá v duplike, nemozno zohladnit pri prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretoze k nej doslo az po jeho prijatí. 193 Nakoniec, pokial ide o tvrdenie, ze v rozpore s konstatovaním Komisie uvedeným v odôvodnení c. 295 napadnutého rozhodnutia mohli byt niektoré lode pouzité na získanie financnej hotovosti a mohli slúzit ako záruka pre banky, postací konstatovat, ze toto tvrdenie nie je podopreté ziadnym konkrétnym dôkazom. Zalobkyna v tomto ohlade vo svojich pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania nanajvýs konstatovala, ze SNCM vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania k zalobe uviedla, ze na konci roka 2001 získala úver vo výske 22,5 miliónov eur a roku 2002 mohla získat krátkodobý úver vo výske 40 miliónov eur. Na otázku Súdu prvého stupna k tomuto bodu vsak SNCM na pojednávaní vysvetlila, ze uvedený "úver" bol v skutocnosti súcastou existujúceho úverového rámca, ktorý bol v case prijatia napadnutého rozhodnutia úplne vycerpaný. Je nutné konstatovat, ze zalobkyna nespochybnila toto vysvetlenie, ktoré je navyse potvrdené odôvodnením c. 272 napadnutého rozhodnutia, v ktorom Komisia uviedla, ze vzhladom na zadlzenost SNCM a jej nedostatocnú schopnost samofinancovania nebola ziadna banka, konajúca ako súkromný veritel v trhových podmienkach, ochotná poskytnút SNCM "dodatocný" úver. Skutocnost, ze SNCM získala alebo mohla získat bankový úver roku 2002 nemôze v ziadnom prípade spochybnit skutocnost, ze Komisia v case prijatia napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze banky nadalej odmietajú poskytnút SNCM novú pôzicku. Za týchto podmienok je potrebné povazovat konstatovanie v odôvodnení c. 295 napadnutého rozhodnutia, ktoré je v podstate uvedené aj v odôvodnení c. 272 tohto rozhodnutia, za dokázané. 194 Z toho vyplýva, ze posúdenie SNCM ako podniku v tazkostiach v zmysle usmernení je z právneho hladiska potvrdené indíciami vymenovanými v odôvodneniach c. 293 a c. 294 napadnutého rozhodnutia. 195 Výhrady, ktorými sa zalobkyna usiluje spochybnit konstatovania Komisie o úbytku majetku SNCM, sa preto zdajú byt neúcinné. 196 V kazdom prípade je v tomto zmysle potrebné poukázat na to, ze zalobkyna síce Komisii vytýka, ze podhodnotila majetok SNCM, ked pouzila prísny úctovný prístup zalozený na cistej hodnote majetku bez toho, aby zohladnila jeho trhovú hodnotu vzhladom na moznost spenazit cast z neho, neuvádza vsak, ako by zohladnenie trhovej hodnoty tohto majetku mohlo viest k podstatne odlisnému záveru, ako je ten v napadnutom rozhodnutí, teda ze v rozpore s jeho konstatovaním SNCM nestratila polovicu svojho majetku a stvrtina tohto majetku sa nestratila v priebehu predchádzajúceho roka. Práve naopak, zalobkyna vo svojich pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania sama pripústa, ze k strate stvrtiny majetku spolocnosti doslo v priebehu ostatných dvanástich mesiacov. Rovnako, ak zalobkyna tvrdí, ako uz bolo uvedené vyssie, ze niektoré lode je mozné spenazit a mohli by slúzit ako banková záruka, neuvádza ziadny konkrétny údaj alebo skutocnost na podporu svojho tvrdenia, s výnimkou skutocností uvedených samotnou SNCM, ktoré, ako bolo uvedené v bode 193 tohto rozsudku, neodporujú analýze obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí v súvislosti s touto otázkou. 197 Z toho vyplýva, ze výhrady zalobkyne týkajúce sa úbytku majetku SNCM sú neúcinné a vecne nepodlozené. 198 Z týchto dôvodov musia byt odmietnuté výhrady a tvrdenia zalobkyne, ktoré sa týkajú hodnotenia SNCM ako podniku v tazkostiach. - O obnovení zivotaschopnosti 199 Zalobkyna vytýka Komisii, ze nezvazovala stredné riesenie medzi pokracovaním cinnosti SNCM vdaka poskytnutiu pomoci a zánikom tohto podniku v prípade neposkytnutia pomoci. 200 Je nutné konstatovat, ze také výhrady vyplývajú z nesprávneho pochopenia napadnutého rozhodnutia. Ako totiz správne uvádza Komisia, v napadnutom rozhodnutí nebolo zvolené ziadne z krajných riesení uvádzaných zalobkynou, ale v súlade s tvrdením, ktoré zalobkyna obhajuje, stredné riesenie. 201 Je teda potrebné zdôraznit, ze podla odôvodnení c. 300 az c. 302 napadnutého rozhodnutia bola SNCM nútená, s cielom zabezpecit obnovenie svojej zivotaschopnosti, jednak presunút svoje cinnosti smerom do severnej Afriky s ohladom na perspektívy rastu tohto trhu, jednak sa vzdat tých cinností, ktoré by aj po restrukturalizácii zostali strukturálne stratové, a to najmä spojenia medzi Talianskom a Korzikou zabezpecovaného spolocnostou Corsica Marittima. 202 V odôvodneniach c. 315 az c. 317 napadnutého rozhodnutia okrem toho Komisia SNCM nariadila, s cielom predíst nevhodným naruseniam hospodárskej sútaze, aby sa popri uzavretí spojenia medzi Talianskom a Korzikou takmer úplne vzdala aj spojení medzi Toulonom a Korzikou, obmedzila frekvenciu spojení kazdorocne od roku 2003, predovsetkým na trase medzi Nice a Korzikou, a predala styri plavidlá. Aby sa zabránilo tomu, ze SNCM pouzije prebytocné volné financné prostriedky na agresívne cinnosti spôsobilé vyvolat narusenia trhu, Komisia okrem toho povazovala za potrebné zakázat SNCM financovanie nových investícií, s výnimkou nákladov na presunutie cinností smerom do severnej Afriky, co platí aj pre výmenu existujúcich plavidiel. 203 Nakoniec, Komisia s cielom chránit spolocný záujem taktiez nariadila SNCM, v odôvodneniach c. 331 az c. 367 napadnutého rozhodnutia, rad opatrení, ktorých cielom bolo obmedzit jej kapacity a zabránit jej v uskutocnovaní agresívnej tarifnej politiky. Na tento úcel Komisia nariadila, popri vyssie uvedených opatreniach v oblasti frekvencie spojení a investícií, nerozsirovat flotilu SNCM nad súcasný stav lodí dosiahnutý po ukoncení predaja styroch lodí, previest nestrategické podiely a nevystupovat ako "price-leader", co sú podmienky, ktoré sú upravené v clánkoch 2 az 5 napadnutého nariadenia. 204 Z toho teda vyplýva, ze Komisia nielenze SNCM nepovolila, aby po poskytnutí dotknutej pomoci vykonávala svoje doterajsie cinnosti, ale práve naopak prijala rozhodnutie, podla ktorého SNCM musela pre to, aby mohla vyuzit túto pomoc, podstatne zmenit cast svojich cinností. Za týchto okolností musia byt výhrady zalobkyne k tomuto bodu odmietnuté. 205 Pokial sa týmito výhradami zalobkyna usiluje pod plástikom vseobecnej kritiky preskúmania obnovenia zivotaschopnosti spochybnit zachovanie prítomnosti SNCM na spojení medzi Nice a Korzikou, na ktorom pôsobí sama zalobkyna v priamej hospodárskej sútazi so SNCM, je nutné poznamenat, ze kým v návrhu na zacatie konania sa zdá, ze zalobkyna vytýka Komisii, ze nenariadila SNCM úplne sa vzdat spojenia medzi Nice a Korzikou, v replike este premyslenejsím spôsobom tvrdí, ze Komisia mala nariadit SNCM obmedzenie jej prítomnosti na tomto spojení. 206 Po prvé, pokial zalobkyna namieta, ze Komisia mala v napadnutom rozhodnutí SNCM nariadit obmedzenie jej prítomnosti na trase medzi Nice a Korzikou, stací skonstatovat, ze taká kritika vyplýva z nesprávneho pochopenia napadnutého rozhodnutia, kedze ako vyplýva z vyssie uvedeného, Komisia ulozila SNCM práve opatrenia, ktorých cielom je obmedzit jej prítomnost na tejto linke v podobe obmedzení frekvencie jej spojení. V tomto ohlade je nepodstatné, ze podmienka ulozená Komisiou musí byt analyzovaná skôr ako obmedzenie poctu spojení v priebehu roka, nez ako obmedzenie premávky, kedze z nej v kazdom prípade vyplýva obmedzenie cinností SNCM na spojení z Nice. Výhrada zalobkyne k tomuto bodu je nepodlozená. 207 Po druhé, pokial zalobkyna namieta, ze Komisia mala v napadnutom rozhodnutí nariadit SNCM, aby sa úplne stiahla zo spojenia medzi Nice a Korzikou, je potrebné pripomenút, ze Komisia v tejto súvislosti v odôvodnení c. 302 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, jednak, ze prevádzka na spojení z Nice síce zostáva neistou, ale jej význam sa zmensuje a predpokladané znehodnotenie Liamone roku 2001 ulahcí opätovné dosiahnutie pozitívnych výsledkov na tejto linke, jednak, ze prítomnost, aj ked obmedzená, na linke z Nice je potrebná pre postavenie spolocnosti na trhu ako celku. Komisia okrem toho v odôvodnení c. 338 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze dôvodom, preco neulozila drastickejsie opatrenia v oblasti kapacít, ako sú tie, ktoré sú spomenuté vyssie, sú predovsetkým perspektívy rastu premávky na Korziku a nebezpecenstvo vzniku situácie monopolu v prospech jej priameho konkurenta na linkách medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou. 208 V prvom rade je nutné konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje dôvod uvedený v odôvodnení c. 302 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sa význam spojenia z Nice zmensil a predpokladané znehodnotenie Liamone roku 2001 ulahcí opätovné dosiahnutie pozitívnych výsledkov na tejto linke. 209 V druhom rade, pokial ide o dôvod zalozený na postavení SNCM na trhu ako celku, zalobkyna sa obmedzuje na tvrdenie, ze tento dôvod nechápe, bez toho, aby ho skutocne spochybnila. Je pritom zrejmé, ze týmto dôvodom Komisia uznala, ze prítomnost SNCM na linke Nice - Korzika je potrebná kvôli znízeniu jej závislosti od historického dopravného spojenia medzi Marseille a Korzikou, ktoré je predmetom záväzkov verejnej sluzby. To vyplýva z pokracovania odôvodnenia c. 302 napadnutého rozhodnutia, ktoré spresnuje, ze presun cinností smerom do severnej Afriky takisto prispeje k znízeniu závislosti spolocnosti od tohto historického dopravného spojenia. SNCM v tejto súvislosti v rozpore s tvrdením zalobkyne zostáva zranitelná v Marseille, pretoze platnost dohody z roku 2002 uplynie roku 2006 a spolocnost na tejto linke nedisponuje ziadnym výhradným právom. Okrem toho je nutné konstatovat, ze zalobkyna sa vzdala úcasti na verejnej sútazi o uzavretie zmluvy z roku 2002. Zalobkyna okrem toho nemôze skutocne spochybnovat potrebu SNCM diverzifikovat svoju ponuku, kedze sama zabezpecuje styri spojenia na Korziku. SNCM v tejto súvislosti okrem toho vysvetluje, bez toho, aby jej zalobkyna odporovala, ze znacná cast ciest sa uskutocnuje s odchodom z Marseille a s návratom do Nice (alebo naopak), takze stiahnutie sa z Nice by automaticky malo negatívne dôsledky na Marseille. Z odôvodnenia c. 205 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyna nespochybnuje, rovnako vyplýva, ze francúzske orgány zdôraznili komplementárnost dopravných spojení z Nice a z Marseille, ako aj nevyhnutnost vyvázenej ponuky zo strany SNCM s ohladom na prítomnost zalobkyne na spojeniach zo styroch kontinentálnych prístavov. 210 Pokial ide výhradu vyjadrenú v pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania, podla ktorej je udrziavanie prevádzky na neziskových dopravných spojeniach zdôvodnené jej komplementárnostou vo vztahu k ziskovejsím dopravným spojeniam, táto spocíva na dvoch nepreukázaných predpokladoch. Na jednej strane totiz z dôvodov, ktoré sú podrobnejsie vysvetlené nizsie, zalobkyna vôbec nedokázala, ze dopravné spojenie z Nice nie je ziskové. Na druhej strane, pokial ide o dopravné spojenie z Marseille, je nutné konstatovat, ze nielen jeho ziskovost nemôze byt, v rozpore s tým, co naznacuje zalobkyna, odvodená od údajného monopolu na tejto linke, kedze SNCM nemá ziadne výhradné právo na toto dopravné spojenie, ale zalobkyna navyse nepochopila, ze zmluva z roku 2002 slúzi len na náhradu nákladov na plnenie záväzkov verejnej sluzby na tejto linke, bez toho, aby SNCM zarucovala zisky. Okrem toho je nutné konstatovat, ze ak by tvrdenie zalobkyne bolo pravdivé, bolo by tazko pochopitelné, ze zalobkyna sa rozhodla pôsobit na linke z Nice a vzdala sa pôsobenia na linke z Marseille. 211 Po tretie, pokial ide o nebezpecenstvo vytvorenia monopolu na dopravnom spojení z Nice, na ktoré sa odvoláva Komisia, je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna uz rozhodol, ze Komisia pri výkone sirokej miery svojej správnej úvahy mohla oprávnene usúdit, ze prítomnost urcitého podniku bola potrebná na to, aby sa predislo vzniku zosilnenej oligopolistickej struktúry na dotknutých trhoch (rozsudok Kneissl Dachstein/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 97). 212 V prejednávanej veci je pritom nutné konstatovat, ze zalobkyna sa, bez toho, zeby spochybnovala, ze je jediným súcasným konkurentom SNCM na spojení medzi Nice a Korzikou, takze stiahnutie sa SNCM z tejto linky by jej poskytlo faktické monopolné postavenie na tejto linke, obmedzuje na tvrdenie, ze Moby Lines, ako aj dalsie talianske spolocnosti by mohli zacat pôsobit na tejto linke. Je vsak nutné konstatovat, ze ani Moby Lines, ani ziadna dalsia spolocnost uvádzaná zalobkynou v súcasnosti nepôsobí na linkách medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou. Zalobkyna okrem toho nepredkladá ziadny dôkaz, ktorý by mohol podopriet tvrdenie, ze tieto námorné spolocnosti plánujú v súcasnosti vstúpit na túto linku. Za týchto okolností nemôzu tvrdenia zalobkyne k tomuto bodu spochybnit závery Komisie o nebezpecenstve vytvorenia monopolu zalobkyne na spojení Nice - Korzika. 213 Ziadne z dalsích tvrdení zalobkyne nemôze spochybnit zistenia Komisie týkajúce sa potreby zachovat prítomnost SNCM na spojení Nice - Korzika. 214 Pokial najskôr ide o údajnú strukturálnu stratovost tejto linky, je nutné konstatovat, ze zalobkyna nielenze nijak nepodopiera svoje tvrdenie konkrétnymi dôkazmi, ale navyse aj jej nepretrzitá prítomnost na tejto linke od roku 1999 je v rozpore s týmto tvrdením. V tomto ohlade je najskôr potrebné konstatovat, ze zalobkyna neustále zvysovala svoje kapacity, ako to sama zdôraznuje v replike, v ktorej hovorí o zvýsení poctu svojich plavieb na Korziku v rokoch 2000 az 2004 o 109 %. Zalobkyna okrem toho vo svojom zalobnom návrhu uvádza, ze objednávka dvanásteho plavidla jej umozní zvýsit ponuku na francúzskych linkách o 70 %. Komisia dalej v odôvodneniach c. 65 a c. 86 napadnutého rozhodnutia konstatovala, bez toho, aby jej zalobkyna odporovala, ze na dopravnom spojení na Korziku sa zalobkyna roku 2001 pustila do agresívnej politiky s cielom získat väcsí podiel na trhu, a ze v rámci tejto stratégie pocas jedného alebo dvoch rokov poskytovala predimenzovanú ponuku, aby pritiahla nových zákazníkov. 215 Co sa dalej týka tvrdenia, ze SNCM na konkurencieschopných linkách hospodárila so stratami, je takisto nutné konstatovat, ze toto tvrdenie spocíva na nepotvrdenom predpoklade. Je potrebné konstatovat, ze otázka zalobkyne týkajúca sa dôvodu, preco SNCM neuvazovala o restrukturalizacnom pláne uz roku 1992, ked bolo jasné, ze liberalizácia kabotáze vstúpi do platnosti od roku 1999, je nepodstatná. Kedze sa totiz Komisia zaoberala restrukturalizacným plánom roku 2002, prislúchalo jej zaujat stanovisko len k tomuto plánu. Okolnost, ze takýto plán mohol byt prípadne predlozený skôr, je zalozená na teoretickom predpoklade a nemôze ovplyvnit zákonnost napadnutého rozhodnutia. V kazdom prípade nemozno SNCM vycítat, ze sa nepokúsila prispôsobit svojmu novému konkurencnému prostrediu najskôr pouzitím svojich vlastných zdrojov, bez pozadovania pomoci na restrukturalizáciu, o ktorej pritom nie je dokázané, ze jej mohla byt v tom case podla usmernení poskytnutá. 216 Okrem toho, pokial ide o údajnú neschopnost SNCM vykonávat svoje cinnosti v nedotovanom konkurencnom prostredí, postací konstatovat, ze toto tvrdenie nie je dokázané. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze az od roku 2002 SNCM pôsobila na spojení medzi Nice a Korzikou bez akéhokolvek záväzku verejnej sluzby a verejných náhrad, ktoré s ním súvisia. Zalobkyna okrem toho sama vo svojom zalobnom návrhu uviedla, ze SNCM pôsobí s tromi plavidlami na linkách do severnej Afriky, dalsom spojení vykonávanom bez záväzku verejnej sluzby, kde dosahuje pozitívne hospodárske výsledky. 217 Nakoniec, pokial ide o údajné prebytocné kapacity trhu na Korziku, je potrebné pripomenút, ze v odôvodneniach c. 82 az c. 87 a c. 313 napadnutého rozhodnutia Komisia na základe analýzy trhu predlozenej francúzskymi orgánmi prisla k záveru, ze na dopravnom spojení s Korzikou nie sú prebytocné kapacity. 218 Ziadna zo skutocností uvedených zalobkynou nemôze spochybnit tento záver. Tvrdenie, podla ktorého na trhu existujú prebytocné kapacity sa naopak javí ako nedôveryhodné, pretoze samotná zalobkyna zdôraznila, ako uz bolo konstatované, ze v rokoch 2002 az 2004 zvýsila pocet svojich ciest na Korziku o 109 %, a ze objednávka dvanásteho plavidla jej umozní zvýsit svoju ponuku na francúzskych linkách o 70 %. Zalobkyna navyse neposkytuje ziadny údaj o celkovej ponuke. Z odôvodnenia c. 170 napadnutého rozhodnutia, ktoré nebolo v rámci prejednávanej zaloby spochybnené, okrem toho vyplýva, ze pocas stretnutia s Komisiou 4. februára 2003 zástupcovia zalobkyne uviedli, ze trh spojení medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou "sa vyvíjal dobre, ked narástol o 17 % v rokoch 2000 az 2001 a o 13 % v rokoch 2001 az 2002" [neoficiálny preklad], cím potvrdili konstatovanie o prítomnosti trvalého rastu na trhu, ktoré Komisia na základe analýzy trhu predlozenej francúzskymi orgánmi uviedla v odôvodnení c. 61 napadnutého rozhodnutia. Je takisto potrebné poznamenat, ze podla vlastných údajov zalobkyne uvedených v replike narástol trh o 6,6 % v rokoch 2000 az 2001, o 8,3 % v rokoch 2001 az 2002, a aj ked to predstavuje urcité spomalenie, o 1 % v rokoch 2002 az 2003. Výrazný rozdiel medzi týmito a predchádzajúcimi údajmi môze okrem toho v tejto súvislosti len posilnit pochybnosti o dôveryhodnosti tvrdenia zalobkyne. Nakoniec je potrebné konstatovat, vo vztahu k údajom uvedeným v pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania, ktorých cielom je preukázat obmedzenie poctu cestujúcich na zaciatku roka 2004, ze tieto údaje jednak pochádzajú z obdobia po prijatí napadnutého rozhodnutia, jednak nemôzu ako také spochybnit predpoklad rastu v období rokov 2002 - 2006, pretoze sa týkajú len jedného roka. 219 Z toho vyplýva, ze ziadnou z výhrad uvedených zalobkynou nemozno dokázat, ze Komisia sa dopustila zjavného omylu v posúdení tým, ze nenariadila SNCM, aby sa úplne stiahla zo spojenia Nice - Korzika. 220 Výhrady a tvrdenia zalobkyne týkajúce sa obnovenia zivotaschopnosti musia byt preto odmietnuté ako celok. - O predchádzaní nevhodným naruseniam hospodárskej sútaze 221 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia chybne posúdila narusenia hospodárskej sútaze spôsobené poskytnutím dotknutej pomoci a nezaoberala sa niektorými naruseniami zistenými pri prieskume uvedenej pomoci. 222 Po prvé, pokial ide o narusenia hospodárskej sútaze spôsobené poskytnutím dotknutej pomoci, je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 312 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze v súlade s bodom 39 usmernení je potrebné obmedzit prítomnost SNCM na jej historickom trhu, teda na dopravnom spojení s Korzikou, kde celí konkurencii podnikatelských subjektov usadených v Spolocenstve, co neplatí o dopravnom spojení so severnou Afrikou. Podla odôvodnení c. 313 az c. 317 teda Komisia pripustila, potom co konstatovala, ze na trhu sa nevyskytujú nadmerné kapacity, ze tieto styri kompenzácie sú dostatocné na obmedzenie prítomnosti SNCM na jej trhu v prospech jej konkurentov: ukoncenie prevádzky na linke medzi Talianskom a Korzikou zabezpecovanej spolocnostou Corsica Marittima, takmer úplné stiahnutie sa z liniek medzi Toulonom a Korzikou, obmedzenie celkového poctu ponúkaných miest a rocnej frekvencie spojení od roku 2003 predovsetkým na dopravnom spojení medzi Nice a Korzikou, a predaj styroch plavidiel. Komisia okrem toho povazovala za potrebné, s cielom zabránit SNCM v pouzití prebytocných financných prostriedkov na agresívne cinnosti, ktoré by mohli spôsobit narusenia hospodárskej sútaze, zakázat SNCM financovanie nových investícií, s výnimkou financovania nákladov presunu cinnosti smerom do severnej Afriky, ktoré je zahrnuté v restrukturalizacnom pláne. 223 Týmito výhradami zalobkyna spochybnuje závery Komisie vo vztahu k neexistencii prebytocných kapacít na trhu, uzavretiu dopravného spojenia Taliansko - Korzika a obmedzeniu frekvencie spojení, bez toho, aby spochybnovala predaj plavidiel a takmer úplné stiahnutie sa z Toulonu. 224 Po prvé, co sa týka existencie prebytocných kapacít na trhu, postací konstatovat, ze tvrdenia zalobkyne k tomuto bodu uz boli odmietnuté v bode 217 tohto rozsudku. V tomto stádiu sa zalobkyna obmedzuje na to, ze v odpovedi na pripomienky Francúzskej republiky k svojmu obstaraniu novej lode roku 2004 dodáva, ze rozhodnutie v tomto smere bolo prijaté pred plánom navýsenia kapitálu SNCM. Odhliadnuc od toho, ze zalobkyna nedokazuje, ze tento nákup by nebol uskutocnený, ak by bol známy plán navýsenia kapitálu, je nutné konstatovat, ako to vyplýva zo staznosti, ktorú podala zalobkyna Komisii 18. februára 2004 pre zneuzitie pomoci SNCM, ze zvýsenie kapacít, ktoré vykonala na linke z Nice, sa neobmedzuje na novú lod získanú roku 2004, ale trvá od roku 1996, ked doslo k výstavbe troch rýchlych lodí, pricom roku 2001 boli postavené dva rýchle trajekty, co podla jej vlastných tvrdení jej umoznilo zvýsit kapacity na tejto linke do roku 2004 o 18,17 %. 225 Po druhé, pokial ide o uzavretie dopravného spojenia Taliansko - Korzika, je nepochybné, ako to konstatuje zalobkyna, ze k tomuto uzavretiu doslo v januári 2002 este pred uskutocnením restrukturalizacného plánu. Táto okolnost vsak neznamená, ze by uvedené opatrenie stratilo charakter kompenzácie v prospech konkurentov s cielom obmedzit prítomnost SNCM na jej trhu, kedze sa zdá, ze stiahnutie sa z tejto linky bolo upravené v restrukturalizacnom pláne, ktorý bol prijatý 17. decembra 2001 a oznámený Komisii 18. februára 2002. Ako Komisia správne tvrdí, je totiz na kazdom podnikatelskom subjekte, aby prijal opatrenia potrebné na obmedzenie vlastných skôd, ako aj skôd spôsobených konkurencii. Aj ked je v tejto súvislosti pravda, ako to tvrdí zalobkyna, ze restrukturalizacný plán nechápal stiahnutie sa z dotknutej linky ako kompenzáciu v prospech konkurencie v zmysle usmernení, táto okolnost je nepodstatná, kedze je nepochybné, ze takéto opatrenie môze úcinne oslabit narusenia hospodárskej sútaze spôsobené dotknutou pomocou. 226 Po tretie, pokial ide o obmedzenie frekvencie spojení, zdá sa, ze zalobkyna svojou výhradou v tejto veci vytýka Komisii, ze sa pri ukladaní tohto opatrenia opierala o pocet cestujúcich prepravených medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou, ktorý je uvedený v tabulke 2 odôvodnenia c. 53 napadnutého rozhodnutia, a nie o pocet skutocne ponúkaných miest. 227 V tomto zmysle je potrebné konstatovat, ze v clánku 5 napadnutého rozhodnutia Komisia nariadila SNCM, aby v rámci kompenzácie v prospech konkurencie obmedzila rocnú frekvenciu spiatocných ciest na rôznych námorných spojeniach s Korzikou "na hodnotu ustanovenú v tabulke 3 [odôvodnenia c. 104 napadnutého rozhodnutia]" [neoficiálny preklad]. Odkaz na tabulku 2 odôvodnenia c. 53 napadnutého rozhodnutia uvedený v poznámke 113 odôvodnenia c. 315 tohto rozhodnutia, ktorý uvádza medzi dôvodmi podmienku vyjadrenú v clánku 5 rozhodnutia, je zjavne tlacovou chybou. 228 Z toho vyplýva, v rozpore s tvrdením zalobkyne, ze obmedzenie frekvencie spojení na Korziku nebolo urcené na základe poctu prepravených cestujúcich, ale na základe poctu ciest. Tvrdenie zalobkyne preto vyplýva z nesprávneho pochopenia napadnutého rozhodnutia. 229 Bez ohladu na to je potrebné zdôraznit, ze Komisia v odôvodnení c. 315 napadnutého rozhodnutia síce uvádza, ze nariadila SNCM v rámci kompenzácie v prospech konkurencie obmedzit pocet ponúkaných miest "a" rocnú frekvenciu ciest pocínajúc rokom 2003, z clánku 5 tohto rozhodnutia, ako aj z odôvodnení c. 337, c. 363 a c. 364 zaoberajúcich sa touto podmienkou naopak vyplýva, ze ako podmienka schválenia pomoci sa SNCM nariadilo len obmedzenie rocnej frekvencie ciest. Je teda potrebné prijat záver, ako to Komisia potvrdila na pojednávaní v odpovedi na jednu z otázok Súdu prvého stupna, ze napadnuté rozhodnutie neukladá SNCM ziadne obmedzenie, pokial ide o miesta ponúkané na týchto lodiach. 230 S ohladom na to je nutné konstatovat, ze v rámci tejto výhrady zalobkyna neuviedla ani to, preco je obmedzenie frekvencie ciest ulozené napadnutým rozhodnutím zjavne nevhodné na obmedzenie nevhodných narusení hospodárskej sútaze spôsobených poskytnutím pomoci, ani to, preco by metóda, ktorú odporúca, viedla k ulozeniu odlisných obmedzení frekvencie ciest, ktoré by navyse mohli obmedzit takéto narusenia. 231 V tomto ohlade je síce nesporné, ako to tvrdí zalobkyna, ze obmedzenie frekvencie ciest sa nemusí nevyhnutne a za kazdých okolností rovnat obmedzeniu poctu ponúkaných miest, pretoze nie vsetky lode SNCM majú rovnakú kapacitu a ich nasadenie by aspon teoreticky mohlo byt zmenené, kedze zmluva z roku 2002 na úcely plnenia záväzku verejnej sluzby predpisuje iba "v zásade" nasadenie jednotlivých oznacených plavidiel na urcenú linku. V tejto súvislosti nemozno prijat vysvetlenie uvedené SNCM na pojednávaní, podla ktorého zmluvu z roku 2002 jej zmluvné strany vykladajú v tom zmysle, ze zakazuje zmeny v nasadení lodí, pretoze toto vysvetlenie je v priamom rozpore so znením uvedenej zmluvy. Napokon, je potrebné poukázat na to, ze v odôvodnení c. 29 písm. c) napadnutého rozhodnutia Komisia samotná upozornila, ze vysokorýchlostné lode Liamone a Asco pôsobili "najmä" na linke z Nice. 232 Je vsak potrebné pripustit, ze k dosiahnutiu ciela znízenia kapacít môze prispiet aspon obmedzenie frekvencie spojení. V tomto ohlade je potrebné konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje zistenie Komisie uvedené v bode 104 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého obmedzenie frekvencie spojení predpísané restrukturalizacným plánom, ktoré je základom podmienky ustanovenej v clánku 5 napadnutého rozhodnutia, vedie k znízeniu poctu miest ponúkaných na vsetkých dopravných spojeniach o 28 %. Zalobkyna rovnako nespochybnila zistenie uvedené v odôvodnení c. 316 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého "SNCM v celom Janovskom a Toulonskom zálive znízila svoju ponuku o viac ako milión miest za rok v porovnaní s rokom 2001, teda o viac ako dvojnásobok, co predstavuje okamzitý prospech pre jej konkurentov, aj ked práve na týchto spojeniach dochádza k najsilnejsiemu rastu. 233 Navyse je potrebné zdôraznit, ze znízenie kapacity predpísané napadnutým rozhodnutím sa uskutocnuje nielen prostredníctvom podmienky týkajúcej sa frekvencie spojení, ale ako vyplýva z odôvodnení c. 315 az c. 317 a c. 333 az c. 358 a z clánkov 2 a 3 tohto rozhodnutia, aj celým súborom podmienok, ktoré predpokladajú uzavretie spolocnosti Corsica Marittima, takmer úplné stiahnutie sa z Toulonu, predaj styroch plavidiel, prevod nestrategických podielov, obmedzenie flotily na jedenást plavidiel zostávajúcich po predaji styroch plavidiel a v zásade zákaz obnovy týchto plavidiel. 234 Výhrady zalobkyne k týmto bodom je preto nutné odmietnut. 235 Po druhé, pokial ide o údajný neuskutocnený prieskum niektorých narusení hospodárskej sútaze, zalobkyna vytýka Komisii, ze nepreverila aspekty státnej pomoci vyplývajúce z mimoriadneho odpisu, ktorý umoznil SNCM vykonat rýchlejsie znehodnotenie Liamone. 236 Najskôr je nutné konstatovat, ze v rozpore s tvrdením zalobkyne nevyplýva rýchlejsie znehodnotenie Liamone z mimoriadneho odpisu. Ako uz bolo konstatované vyssie, rýchlejsie znehodnotenie urcitého majetku totiz vyplýva z uplatnenia úctovných predpisov, na základe ktorých musí podnik v súlade so zásadou opatrnosti opravit svoje úctovníctvo vykonaním mimoriadneho znehodnotenia, pokial zistí, ze skutocná alebo trhová hodnota nejakej casti jeho majetku je nizsia ako jej úctovná hodnota. V prejednávanej veci tak z odôvodnenia c. 144 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze SNCM vykonala takéto mimoriadne znehodnotenie vo výske 14,8 miliónov eur roku 2001 pri lodi Liamone. 237 Toto mimoriadne znehodnotenie nesúvisí s mimoriadnym odpisom, ktorý pripústa francúzska právna úprava. Komisia v poznámke 106 k odôvodneniu c. 294 napadnutého rozhodnutia vysvetluje: "Mimoriadny odpis zodpovedá rozdielu medzi rovnomerným odpisovaním, ktoré sa zaznamená do úctovnej bilancie znízením aktív, a zrýchleným odpisovaním, ktoré pripústa zákon o úctovníctve. Zrýchlené odpisovanie sa síce nepouzije ako úctovné odpisovanie, rozdiel medzi ním a rovnomerným odpisovaním sa vsak zaznamená v tomto pasívnom úcte (zrýchlené odpisovanie), ktoré je vo francúzskom úctovníctve tradicne zahrnuté pod vlastnými prostriedkami. Celkový odpis na konci obdobia zostáva rovnaký a v tomto systéme tak mozno tento odpis len predpokladat a v prvých rokoch privodit znízenie danovej povinnosti." [neoficiálny preklad] V prejednávanom prípade z odôvodnenia c. 294 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze SNCM vykonala pod polozkou "regulované rezervy" zrýchlené odpisy v sume 60 miliónov eur, ktoré sa nemusia nevyhnutne týkat Liamone. 238 Kedze táto výhrada zalobkyne je zalozená na chybnej domnienke, uz len preto musí byt odmietnutá. 239 Navyse je nutné konstatovat, ako to tvrdí Komisia, bez toho, aby jej zalobkyna odporovala, ze institút mimoriadneho odpisu upravený vnútrostátnym zákonom o úctovníctve nemôze predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, pretoze je prístupný vsetkým podnikom. 240 Pokial ide o tvrdenie vyjadrené prvýkrát v replike, podla ktorého uvedené znehodnotenie umoznilo SNCM pokryt prostredníctvom pomoci prípadné straty, aby predisla moznému riziku, stací skonstatovat, ze zalobkyna nespochybnila, ze úctovníctvo SNCM za rok 2001, v ktorom sa vykonalo uvedené znehodnotenie, bolo riadne overené a ze Súdu prvého stupna neprislúcha, aby ho spochybnil, pokial chýba akýkolvek dôkaz v tomto smere. Komisia teda bola v prejednávanej veci oprávnená prijat záver, bez toho, aby sa tým dopustila zjavného omylu v posúdení, ze toto znehodnotenie je pre SNCM nákladom, ktorý môze byt kompenzovaný dotknutou pomocou v rámci restrukturalizácie. 241 Nakoniec je v kazdom prípade rovnako potrebné konstatovat, pokial sa má tejto výhrade rozumiet tak, ze sa nou spochybnuje zrýchlené odpisovanie, ktoré vykonala SNCM, ze takýto postup upravený vnútrostátnym zákonom o úctovníctve je prístupný kazdému podniku, a preto nemôze ako taký predstavovat státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 242 Z týchto dôvodov musia byt výhrady a tvrdenia zalobkyne, ktoré sa týkajú predchádzania nevhodným naruseniam hospodárskej sútaze, zamietnuté ako celok. - O obmedzení pomoci na minimum 243 Zalobkyna tvrdí, ze schválená pomoc nie je obmedzená na nevyhnutné minimum potrebné na restrukturalizáciu SNCM v závislosti od zdrojov podniku. V tomto ohlade zalobkyna namieta proti výske náhrady za verejnú sluzbu, nákladom sociálneho plánu, výske znehodnotenia Liamone a výske cistých výnosov z prevodov lodí a nehnutelností predpokladaných restrukturalizacným plánom. 244 Na úvod je potrebné pripomenút, ze pomoc na restrukturalizáciu oznámená francúzskymi úradmi predstavuje 76 miliónov eur. Ako to vyplýva z odôvodnenia c. 326 napadnutého rozhodnutia, táto pomoc na restrukturalizáciu pozostáva z financnej casti a prevádzkovej casti. Financná cast zodpovedá náhrade za verejnú sluzbu v minulosti. V odôvodneniach c. 256 az c. 258 napadnutého nariadenia Komisia usúdila, ze táto financná cast zodpovedá stratám, ktoré SNCM utrpela pri výkone svojich záväzkov verejnej sluzby do roku 2001. Prevádzková cast podla odôvodnenia c. 328 napadnutého rozhodnutia zodpovedá nákladom na rôzne opatrenia upravené restrukturalizacným plánom. 245 V odôvodneniach c. 256 az c. 258 napadnutého rozhodnutia Komisia vypocítala, ze náhrada za verejnú sluzbu predstavuje sumu 53,48 miliónov eur, co Komisia pripomína v odôvodnení c. 327. V odôvodnení c. 328 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, ze náklady na restrukturalizáciu predstavujú 46 miliónov eur. Táto suma podla poznámky 120 k odôvodneniu c. 328 uvedeného rozhodnutia pokrýva prevádzkové opatrenia restrukturalizácie (31,2 miliónov eur) a znehodnotenie Liamone (14,8 miliónov eur). Kedze vsak SNCM v dôsledku prevodov predpokladaných restrukturalizacným plánom dosiahla cistý výnos z predaja vo výske 21 miliónov eur (odôvodnenia c. 97 az c. 99 a c. 319 napadnutého rozhodnutia), Komisia v odôvodnení c. 328 napadnutého rozhodnutia prisla k záveru, ze suma 76 miliónov eur bola zdôvodnená pre to, aby umoznila spolocnosti SNCM v krátkom case znovu nadobudnút zivotaschopnost, pricom Komisia usúdila, ze podnik nie je schopný nájst ziadne dalsie vlastné zdroje na financovanie svojej restrukturalizácie. 246 Aby sa vsak mohol zohladnit výnos z prípadných prevodov nestrategických podielov, ktoré sú nariadené v clánku 3 znenia napadnutého nariadenia a ktoré sú súcastou vsetkých prevodov predpokladaných restrukturalizacným plánom, Komisia, ako to vysvetluje v odôvodneniach c. 329, c. 357 a c. 358 napadnutého nariadenia, schválila dotknutú pomoc na restrukturalizáciu podla clánku 6 napadnutého rozhodnutia len vo vztahu k prvej casti vo výske 66 miliónov eur a ponechala tak svoje rozhodnutie o sume 10 miliónov eur na neskorsiu dobu. Ak sa ukáze, ze dotknuté prevody umoznili podniku získat viac ako 10 miliónov eur, túto druhú cast nebude mozné spolocnosti SNCM poskytnút. Naopak, ak sa z týchto prevodov získa suma nizsia ako 10 miliónov eur, vyplatí sa po schválení Komisiou zostatok pomoci po odpocítaní výnosu z týchto prevodov. 247 Svojimi výhradami týkajúcimi sa minimálneho charakteru pomoci sa zalobkyna snazí spochybnit tak výpocet výsky náhrady za verejnú sluzbu (financná cast), ako aj výpocet nákladov na restrukturalizáciu (prevádzková cast). 248 Po prvé, pokial ide o výsku náhrady za verejnú sluzbu, postací pripomenút, ze výhrady zalobkyne týkajúce sa dôvodnosti napadnutého rozhodnutia v tomto bode uz boli odmietnuté v bodoch 149 az 161 tohto rozsudku. Dodatocnú výhradu vznesenú v tomto stádiu konania, podla ktorej SNCM okrem iného vykonala nadmerné odpisy v sume 22,2 miliónov eur, co zodpovedá skrytému prírastku hodnoty jej flotily, nemozno prijat, pretoze schválená cast odpisov majetku vyplýva z jednoduchého uplatnenia úctovných predpisov, ktoré zalobkyna nespochybnuje. V kazdom prípade boli tieto odpisy, ktoré boli v minulosti zaznamenané v úctovníctve spolocnosti SNCM, overené, co sa nespochybnuje, a Súdu prvého stupna neprislúcha, aby ich spochybnil. Okrem toho bolo uz skôr v bode 193 tohto rozsudku rozhodnuté, ze Komisia mohla oprávnene konstatovat, ze úroven zadlzenia spolocnosti SNCM a nedostatocná schopnost jej samofinancovania nemohli podnietit banku, konajúcu ako súkromný veritel v trhových podmienkach, k tomu, aby navrhla SNCM zvýsenie úverového rámca. 249 Po druhé, pokial ide o výsku nákladov na restrukturalizáciu, zalobkyna vycísluje prevádzkové opatrenia restrukturalizácie nie na 31,2 miliónov eur, ale na 17,091 miliónov eur v prípade, ak sa opiera o náklady sociálneho plánu, alebo na 16,86 miliónov eur v prípade, ak sa opiera o výsku dotácie uvedenú v úctovníctve SNCM za rok 2002. 250 Vo vztahu k sume 17,091 miliónov eur je vsak nutné konstatovat, ze táto suma sa týka, ako navyse jasne vyplýva z tabulky 11 v odôvodnení c. 257 napadnutého rozhodnutia, výlucne z nákladov sociálneho plánu súvisiacich s linkami na Korziku. Dotknutá restrukturalizácia sa pritom netýka len cinností SNCM smerom na Korziku, ale vsetkých cinností spolocnosti, najmä jej cinností smerujúcich do severnej Afriky. Pokial ide o sumu 16,86 miliónov eur, Komisia a SNCM v tejto súvislosti vysvetlili, bez toho, aby im zalobkyna odporovala, ze nemohli byt zaznamenané vsetky náklady spojené s restrukturalizáciou, pretoze tieto náklady zodpovedajú investicným výdavkom. 251 Kedze sa zalobkyna vo zvysku obmedzila na to, ze Komisii vseobecne vytýkala, ze nepreverila skutocné náklady sociálneho plánu, pricom nepredlozila dalsie dôkazy, ktoré by mohli spochybnit sumu 31,2 miliónov eur uvedenú v napadnutom rozhodnutí, je potrebné povazovat za dokázané, ze táto suma zodpovedá nákladom na prevádzkové opatrenia restrukturalizácie. 252 Po druhé, pokial ide o znehodnotenie Liamone, zalobkyna sa domnieva, ze toto znehodnotenie nie je zdôvodnené. 253 Pokial sa zalobkyna v tejto súvislosti odvoláva na tvrdenia, ktoré uz boli v tomto rozsudku preskúmané v rámci iných výhrad, je potrebné ich odmietnut z takých istých dôvodov, aké sú uvedené v bodoch 150 a 151 tohto rozsudku. 254 Pokial ide o okolnost uvádzanú v pripomienkach k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov konania, podla ktorej SNCM vôbec nemala povinnost kupovat predimenzovanú vysokorýchlostnú lod, ked sa navyse roku 1998 sama znepokojovala nad mierou nevyuzitelnosti svojich vysokorýchlostných lodí, stací pripomenút, ze výhrady zalobkyne namierené proti konstatovaniu o neexistencii nadmerných investícií uz boli rovnako zamietnuté v bodoch 170 az 175 tohto rozsudku. V kazdom prípade nemôzu pochybnosti, ktoré SNCM roku 1998 vyjadrila vo vztahu k ziskovosti dvoch nových vysokorýchlostných lodí, v súvislosti s ktorými uviedla, ze ich nasadenie na záväzky verejnej sluzby závisí od pozitívnych výsledkov ich pokusného pouzitia, spochybnit rozumnost kúpy vysokorýchlostnej lode roku 2000. To platí aj o pripomienkach vyjadrených prezidentom SNCM v tlaci 4. novembra 2004, na ktorý sa zalobkyna odvoláva. Bez ohladu na to, ze takémuto clánku nemozno pripísat ziadnu významnú dôkaznú hodnotu, je potrebné konstatovat, ze v tomto clánku sa prezident SNCM vyjadril, ako zdôraznuje zalobkyna, k opodstatnenosti objednávky lode Liamone, dodal vsak tiez, co zalobkyna neuvádza, ze "v tom case zákazníci pozadovali od spolocnosti ponuku vysokého standardu", zatial co "dnes... je pre cestujúcich najdôlezitejsím kritériom výska cien", takze lod Liamone bola "jednohlasne privítaná pri jej spustení na vodu". 255 Po tretie, pokial ide cistý výnos z predajov predpokladaných restrukturalizacným plánom, zalobkyna vytýka Komisii, ze pri urcovaní minimálneho charakteru pomoci nezohladnila cistý výnos z predajov nehnutelného majetku, ktoré predpokladal restrukturalizacný plán a ktoré boli skutocne vykonané roku 2003. 256 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 328 napadnutého rozhodnutia po vycíslení nákladov spojených s prevádzkovými opatreniami restrukturalizácie na sumu 46 miliónov eur konstatovala, ze SNCM "z predajov predpokladaných restrukturalizacným plánom dosiahla cistý výnos vo výske 21 miliónov eur". Za týchto okolností a vzhladom na skutocnost, ze financná náhrada za verejnú sluzbu v rokoch 1991 az 2001 dosiahla výsku 53,48 miliónov eur, Komisia v uvedenom odôvodnení prisla k záveru, "ze suma 76 miliónov eur je v kazdom prípade zdôvodnená pre to, aby umoznila spolocnosti SNCM v krátkom case znovu nadobudnút zivotaschopnost" [neoficiálny preklad]. 257 Je nepochybné, ako vyplýva z poznámky 121 k odôvodneniu c. 328 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na odôvodnenia c. 97 az c. 101 tohto rozhodnutia, ze suma 21 miliónov eur spomínaná v odôvodnení c. 328 napadnutého rozhodnutia sa vztahuje na cistý výnos z predaja uvedený v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia. 258 Je potrebné konstatovat, ze na tomto mieste napadnutého rozhodnutia Komisia v nadväznosti na to, co pripomenula jednak v odôvodnení c. 97, ze SNCM vo svojom restrukturalizacnom pláne plánovala predat roku 2002 styri svoje lode, a to lode Napoléon, Liberté, Monte Rotondo a vysokorýchlostnú lod Asco, a ze vsetky tieto lode s výnimkou lode Asco boli predané, jednak v odôvodnení c. 98, ze tieto predaje doplnajú prebiehajúci predaj Southern Trader, uviedla, ze "ocakávaný výnos z týchto predajov je 40 miliónov eur, co po zaplatení zostávajúcich splátok zodpovedá prírastku volných financných prostriedkov (cistý výnos z predaja) vo výske 21 miliónov eur" [neoficiálny preklad]. 259 Je vsak nutné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia dodala toto: "Súbezne s tým SNCM vo svojom restrukturalizacnom pláne predpokladala predaj nehnutelného majetku nachádzajúceho sa v jej pobockách (kancelária v Marseille). Tento majetok bol roku 2003 skutocne predaný s cistým výnosom z predaja vo výske 12 miliónov eur a úctovným ziskom vo výske 5,1 miliónov eur." [neoficiálny preklad] 260 Zo znenia napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze Komisia konstatovala, ze SNCM v súlade so svojím restrukturalizacným plánom jednak predpokladala dosiahnutie cistého výnosu z predaja lodí vo výske 21 miliónov eur, jednak skutocne predala nehnutelný majetok s cistým výnosom z predaja vo výske 12 miliónov eur. 261 V odôvodnení c. 328 napadnutého rozhodnutia, ale Komisia pri urcovaní minimálnej sumy uviedla len to, ze SNCM by mala dosiahnut cistý výnos z predaja vo výske 21 miliónov eur bez toho, aby sa odvolala na sumu 12 miliónov eur uvedenú v odôvodnení c. 101 uvedeného rozhodnutia vo vztahu k cistému výnosu z predaja nehnutelného majetku. 262 Na vysvetlenie konstatovaní napadnutého rozhodnutia k tomuto bodu Komisia najskôr v stádiu svojho vyjadrenia k zalobe tvrdila, ze príjmy z predaja nehnutelného majetku analýzu podstatným spôsobom nemenia, kedze dosiahnutý zisk vo výske 5,1 miliónov eur má okrajový vplyv na znízenie financného dlhu, takze nebezpecenstvo prebytocných penazných prostriedkov neexistuje. Tak Francúzska republika, ako aj SNCM, vedlajsí úcastníci konania, rovnako uviedli toto tvrdenie vo svojich písomných vyjadreniach. 263 Komisia dalej v duplike rovnako ako SNCM tvrdila, ze nebola schopná vypocítat objem volných financných prostriedkov, ktoré mohla mat SNCM k dispozícii, z dôvodu nejednotnosti údajov dostupných v case prijatia napadnutého rozhodnutia a z dôvodu nepresnosti týchto údajov, pokial ide o to, comu presne zodpovedajú. V tejto súvislosti Komisia konstatovala, ze viaceré predaje pozadované napadnutým rozhodnutím boli predpokladané v restrukturalizacnom pláne a v case prijatia napadnutého rozhodnutia este neboli vykonané, ze niektoré predpokladané cisté výnosy museli byt upravené smerom nadol vzhladom na tazkosti SNCM nájst kupca, ktoré sa objavili po prijatí napadnutého rozhodnutia, a ze údaje poskytnuté francúzskymi orgánmi boli z velkej casti predbezné. Komisia vysvetlila, ze z týchto dôvodov "hrubo" odhadla volné financné prostriedky, ktoré mohla SNCM skutocne získat, aby mohla na maximum internalizovat náklady restrukturalizacného plánu pred a po vydaní napadnutého rozhodnutia. 264 Ziadne z týchto vysvetlení vsak nemôze byt pouzité na odôvodnenie toho, ze nebol zohladnený cistý výnos z predaja nehnutelného majetku. 265 Pokial ide o prvé vysvetlenie, je potrebné pripomenút, ze podla bodu 40 usmernení musí byt výska pomoci obmedzená na "na striktné minimum nevyhnutné na realizáciu restrukturalizácie vo svetle existujúcich financných zdrojov spolocnosti". 266 Z toho vyplýva, ze vzhladom na to, ze SNCM sa v prejednávanej veci vo svojom restrukturalizacnom pláne zaviazala predat lode a nehnutelnosti, ktoré nevyhnutne nepotrebuje, musí, ako to Komisia pripustila v odpovedi na písomné otázky Súdu prvého stupna, venovat celý výnos z predaja týchto aktív na financovanie restrukturalizacného plánu. V rozpore s tvrdením SNCM táto povinnost nijako nezaväzuje príjemcu pomoci na to, aby pouzil vsetky svoje zdroje na znízenie sumy poskytnutej pomoci, ale len na to, aby pouzil vsetky zdroje získané z aktív, ktoré sa nepovazujú za nevyhnutne potrebné, na pokracovanie cinností podniku v rámci jeho restrukturalizácie. Takýto príspevok príjemcu na restrukturalizacný plán z jeho vlastných zdrojov sa pozaduje na to, aby pomoc zostala v súlade s bodom 40 usmernení obmedzená na striktné minimum nevyhnutné na vykonanie restrukturalizácie v závislosti od dostupných financných prostriedkov tohto príjemcu, jeho akcionárov alebo obchodnej skupiny, ku ktorej patrí. 267 Tomu zodpovedá aj postup pouzitý Komisiou v napadnutom rozhodnutí, pretoze na jednej strane z odôvodnenia c. 328 tohto rozhodnutia vyplýva, ze Komisia s cielom zaistit, ze pomoc bude obmedzená na nevyhnutnú mieru, odpocítala od celkovej výsky nákladov na prevádzkové opatrenia restrukturalizácie celý cistý výnos z predaja vo výske 21 miliónov eur, ktorý je v nom uvedený, a okrem toho spresnila, ze SNCM nebola schopná nájst dalsie vlastné zdroje na financovanie svojej restrukturalizácie. Na druhej strane Komisia zohladnila povinnost obmedzit výsku pomoci na nevyhnutné minimum aj tým, ze v prejednávanej veci ustanovila casovo odstupnovaný systém vyplácania pomoci doplnený systémom kompenzácií. Podla clánku 6 napadnutého rozhodnutia Komisia schválila pomoc len vo vztahu k jej prvej casti vo výske 66 miliónov eur, pricom vyplatenie zvysných 10 miliónov eur podmienila výsledkom prevodov niekolkých nestrategických podielov urcených Komisiou v clánku 3 tohto rozhodnutia. Je nutné konstatovat, ze táto technika schvalovania pomoci po castiach odráza takisto skutocnost, ze Komisia mienila zohladnit celý výnos z uskutocnených predajov nepotrebného majetku, pretoze ako uvádza v odôvodnení c. 341 napadnutého rozhodnutia, výnos z týchto predajov musí viest k "primeranému" znízeniu výsky pozadovanej pomoci, aby sa v súlade s bodom 40 usmernení dodrzala poziadavka obmedzenia pomoci na minimum. 268 Z toho vyplýva, ze pri urcovaní minimálnej výsky pomoci poskytnutej SNCM bola Komisia povinná zohladnit celý cistý výnos z predajov uskutocnených pri vykonávaní restrukturalizacného plánu. 269 V tomto zmysle je nepodstatná uvádzaná okolnost, podla ktorej výska pomoci schválenej v napadnutom rozhodnutí neumoznuje SNCM tazit z prebytocných volných financných prostriedkov. 270 Je nepochybné, ze Komisia má v súlade s bodom 40 usmernení overit, ako to uvádza v odôvodnení c. 330 napadnutého rozhodnutia, ci dotknutá pomoc nebola poskytnutá vo forme alebo vo výske, ktorá umoznila SNCM disponovat prebytocnými volnými financnými prostriedkami, ktoré by potom mohla pouzit na agresívne cinnosti spôsobilé vyvolat narusenia trhu. Okolnost, ze výska pomoci schválenej v napadnutom rozhodnutí umoznila predíst takémuto nebezpecenstvu vsak nemôze vysvetlit to, ze Komisia nezohladnila cistý výnos z predaja nehnutelného majetku, pretoze toto zohladnenie mohlo viest k vyhláseniu nizsej sumy pomoci za zlucitelnú so spolocným trhom, dokonca prípadne k vyhláseniu pomoci za nezlucitelnú so spolocným trhom, pricom toto by v kazdom prípade umoznilo zamedzit nebezpecenstvu narusení hospodárskej sútaze. 271 Je teda potrebné odmietnut vysvetlenie Komisie zalozené na okrajovom úcinku cistého výnosu z predaja nehnutelného majetku na financnú situáciu SNCM. 272 Vo vztahu k druhému vysvetleniu je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna uz skôr rozhodol vo veci pomoci na restrukturalizáciu (rozsudok Kneissl Dachstein/Komisia, uz citovaný v bode 138 vyssie, bod 84), ze Komisia nie je povinná odhadnút konkrétne náklady na kazdé z opatrení, ktoré má dotknutý podnik prijat. Odhliadnuc od toho, ze presné ohodnotenie rôznych nákladových poloziek je v kazdom prípade riskantné z dôvodu budúceho charakteru zamýslaných opatrení, Komisia sa môze pri výkone sirokej miery svojej volnej úvahy obmedzit na celkové ohodnotenie. 273 Je teda potrebné pripustit, ze v prejednávanej veci bola Komisia pri výkone sirokej miery svojej volnej úvahy v zásade oprávnená priblizne odhadnút cistý výnos z predajov lodí a nehnutelností stanovených v restrukturalizacnom pláne vzhladom na tazkosti spojené s presným ohodnotením tohto výnosu. 274 V prejednávanej veci je vsak potrebné konstatovat, pokial ide, po prvé, o predaj námorného majetku, ze Komisia v odôvodneniach c. 97 a c. 98 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze tri zo styroch lodí, ktorých predaj predpokladal restrukturalizacný plán, a to lode Napoléon, Liberté a Monte Rotondo, sú uz predané, pricom kupec sa nenasiel len pre vysokorýchlostnú lod Asco, a predaj Southern Trader prebieha. Aj ked Komisia v odôvodnení c. 99 tohto rozhodnutia rovnako uvádza, ze "ocakávaný" cistý výnos z týchto predajov po zohladnení zostávajúcich splátok je 21 miliónov eur, v rovnakom odôvodnení tiez konstatuje, ze "lode Monte Rotondo a Napoléon boli predané roku 2002", zatial co "lode Liberté a Southern Trader boli alebo mali byt predané roku 2003", pricom posledne spomínaná lod bola predmetom zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. [neoficiálny preklad] Komisia okrem toho v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze "celkový cistý výnos z predajov týchto styroch lodí prevýsil predpoklady o 1,2 miliónov eur" [neoficiálny preklad]. 275 Je teda potrebné konstatovat, ze uz zo samotného znenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze v case jeho prijatia bola Komisii známa skutocná výska cistých výnosov z predajov viacerých lodí, kedze vo vztahu k predajom styroch plavidiel konstatuje, ze cistý výnos z nich je vyssí, ako sa odhadovalo. Pokial v tejto súvislosti ide o lode Napoléon a Monte Rotondo, ktorých predaj sa uskutocnil roku 2002, je potrebné prijat záver, ze vzhladom na casový rozdiel medzi týmito predajmi a prijatím napadnutého rozhodnutia musela mat Komisia nevyhnutne k dispozícii vsetky údaje, umoznujúce urcenie presnej výsky cistého výnosu z ich predaja. Pokial ide o lod Liberté, ktorej predaj sa uskutocnil roku 2003 pred prijatím napadnutého rozhodnutia, je takisto nutné konstatovat, ze odhliadnuc od potreby vykonat prípadné mensie úpravy s cielom zohladnit neskorsie náklady súvisiace s kúpnou cenou, Komisia musela rovnako disponovat podstatnými údajmi, ktoré by jej umoznili vypocítat cistý výnos z predaja. 276 V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna Komisia okrem toho potvrdila, ze vycíslenie zisku dosiahnutého z predaja lodí Napoléon, Monte Rotondo a Liberté mohlo byt jej organizacnými zlozkami vykonané na základe informácií postúpených francúzskymi orgánmi 14. mája 2003, teda dva mesiace pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 277 Je pravda, ze pokial ide o piatu lod, teda Southern Trader, Komisia naopak mala k dispozícii len odhad cistého výnosu z jej predaja. Z clánku 3 napadnutého rozhodnutia vsak vyplýva, ze jej predaj musí byt zohladnený, ako SNCM správne konstatuje, len pri vyplatení druhej casti pomoci, kedze táto lod bola prenajatá jednej z jej dcérskych spolocností, Société méditerranéenne d'investissements et de participations (dalej len "SMIP"), ktorú Komisia povazuje za nestrategický podiel. Clánok 3 druhý odsek napadnutého rozhodnutia tak stanovuje, ze namiesto prevodu tohto posledne spomenutého podielu môze SNCM predat jediný majetok tejto spolocnosti, Southern Trader, a zavriet túto dcérsku spolocnost. V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna k tomuto bodu tak Komisia potvrdila, ze cistý výnos z predaja Southern Trader nie je zahrnutý v sume 21 miliónov eur uvedenej v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia. 278 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisii musela byt v case prijatia napadnutého rozhodnutia známa skutocná výska cistého výnosu predaja lodí, ktorých predaj predpokladal restrukturalizacný plán a ktoré boli v case prijatia napadnutého rozhodnutia skutocne prevedené. 279 Po druhé, pokial ide o cistý výnos z predaja nehnutelného majetku, je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze "nehnutelný majetok bol skutocne predaný roku 2003 s cistým výnosom z predaja vo výske 12 miliónov a úctovným ziskom vo výske 5,1 miliónov eur" [neoficiálny preklad]. Zo znenia tohto odôvodnenia teda vyplýva, ze Komisia nepodala v nom spomínanú sumu 12 miliónov ako priblizný odhad, ale ako presné ohodnotenie cistého výnosu zo skutocne vykonaného predaja. 280 V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna Komisia okrem toho potvrdila, ze suma 12 miliónov eur spomínaná v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia pochádzala z údajov oznámených francúzskymi orgánmi zo 14. mája 2003, teda priblizne dva mesiace pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 281 Za týchto okolností tiez nemozno pripustit, v rozpore s tvrdením Komisie v jej písomných vyjadreniach, ze výska cistého výnosu predaja nehnutelného majetku nebola v case prijatia napadnutého rozhodnutia presne a s konecnou platnostou známa. 282 Z textu napadnutého rozhodnutia teda vyplýva, ze v case jeho prijatia Komisia musela disponovat, pokial ide tak o námorný majetok, ako aj o nehnutelný majetok, ktorého postúpenie predpokladal restrukturalizacný plán a ktorý bol v tom case uz postúpený, nielen odhadom cistého výnosu z ich predaja zaznamenaným v uvedenom pláne, ale aj údajom o skutocnej výske tohto cistého výnosu z predaja. 283 Za týchto okolností, a predovsetkým vo svetle zásady zákazu státnej pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES, sa Komisia nemohla u týchto aktív pri urcovaní minimálneho charakteru pomoci obmedzit na vykonanie "hrubého" odhadu objemu volných financných prostriedkov dostupných SNCM. 284 Ak totiz Komisia konstatovala, pokial ide o postúpenie námorného majetku, existenciu zisku v zmysle cistého výnosu z predaja, vo vztahu k hodnoteniu 21 miliónov eur zahrnutých v restrukturalizacnom pláne, a pokial ide o postúpenie nehnutelného majetku, existenciu cistého výnosu z postúpenia vo výske 12 miliónov eur, nemohla, bez toho, aby sa dopustila zjavného omylu v posúdení, pre urcenie minimálneho charakteru pomoci v odôvodnení c. 328 napadnutého rozhodnutia, zahrnút výlucne hodnotenie sumy 21 miliónov eur predpokladanej restrukturalizacným plánom pre postúpenie námorného majetku. 285 Je teda takisto potrebné odmietnut vysvetlenie poskytnuté Komisiou zalozené na nepresnosti údajov dostupných v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 286 V odpovedi na písomné otázky Súdu prvého stupna Komisia tvrdila, podla nového vysvetlenia, ktoré nebolo uvedené v jej vyjadrení k zalobe a v duplike, pricom sa opierala o dôverné dokumenty, ktoré neboli poskytnuté do spisu tohto súdneho konania pred Súdom prvého stupna, ze cistý výnos z postúpenia vo výske 21 miliónov eur uvedený v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia sa v skutocnosti týkal tak postúpenia styroch plavidiel spomínaných v odôvodnení c. 97 tohto rozhodnutia, ako aj postúpenia nehnutelného majetku predpokladaného restrukturalizacným plánom. Rovnaké vysvetlenie poskytla SNCM vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania. 287 Je vsak potrebné pripomenút, bez toho, aby bolo potrebné overit opodstatnenost tohto vysvetlenia na základe dokumentov predlozených Komisiou, ze podla ustálenej judikatúry musí byt odôvodnenie rozhodnutia uvedené v samotnom rozhodnutí a neskorsie vysvetlenia poskytnuté Komisiou môzu byt zohladnené iba za mimoriadnych okolností (rozsudky Súdu prvého stupna z 2. júla 1992, Dansk Pelsdyravlerforening/Komisia, T-61/89, Zb. s. II-1931, bod 131; zo 14. mája 1998, Buchmann/Komisia, T-295/94, Zb. s. II-813, bod 171, a z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 95). Z toho vyplýva, ze rozhodnutie musí stacit samo osebe a ze jeho odôvodnenie nemôze vychádzat z neskorsích písomných alebo ústnych vysvetlení poskytnutých v case, ked je proti dotknutému rozhodnutiu uz podaná zaloba pred súdom Spolocenstva (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, Rendo a i./Komisia, T-16/91, Zb. s. II-1827, bod 45). 288 V prejednávanej veci je pritom nutné konstatovat, ze vysvetlenie podané Komisiou a SNCM, podla ktorého je cistý výnos z predaja nehnutelného majetku zahrnutý v sume cistého výnosu vo výske 21 miliónov eur uvedeného v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia, nie je uvedené v tomto rozhodnutí, co Komisia koniec koncov pripustila v odpovedi na jednu z otázok Súdu prvého stupna na pojednávaní. 289 V kazdom prípade je nutné konstatovat, ze toto Komisiou oneskorene poskytnuté vysvetlenie je v rozpore s napadnutým rozhodnutím. Kedze sa totiz odôvodnenia c. 97 a c. 98 napadnutého rozhodnutia obmedzujú na to, ze spomínajú len spolocnostou SNCM plánované predaje styroch lodí, bez toho, aby bol az do tejto casti napadnutého rozhodnutia akokolvek spomenutý predaj nehnutelného majetku, ktorý sa prvýkrát spomína v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia, je nutné konstatovat, ze informácia uvedená v odôvodnení c. 99 uvedeného rozhodnutia, podla ktorej je ocakávaný výnos "týchto" predajov 21 miliónov eur, sa nevyhnutne týka len predajov lodí, ktoré boli uvedené v skorsích odôvodneniach c. 97 a c. 98. Údaj uvedený v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého SNCM predpokladá "súbezné" uskutocnenie predaja nehnutelného majetku, ktorý bol skutocne predaný s cistým výnosom z predaja vo výske 12 miliónov eur, rovnako potvrdzuje, ze suma cistého výnosu z predaja nehnutelného majetku bola Komisiou povazovaná za odlisnú od cistého výnosu z predaja lodí, ku ktorému sa má táto suma pripocítat. Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze ani odôvodnenie c. 328 napadnutého nariadenia, ani jeho odôvodnenie c. 341, ktoré sa bez akéhokolvek spresnenia týka existencie cistého výnosu z predaja vo výske 21 miliónov eur, neumoznuje pochopit, preco uvedená suma popri cistom výnose z predaja lodí zahrna aj cistý výnos z predaja nehnutelného majetku. 290 Z toho vyplýva, ze je nutné odmietnut vysvetlenie Komisie a SNCM, podla ktorého suma 21 miliónov eur zohladnená na úcely urcenia minimálnej výsky pomoci v odôvodnení c. 328 napadnutého rozhodnutia zahrna výnos z predaja nehnutelného majetku. 291 Aj za predpokladu, ze by sa, ako to tvrdí Komisia a SNCM, ocakávaný cistý výnos z predaja vo výske 21 miliónov eur uvedený v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia chápal tak, ze zahrna cistý výnos z predaja nehnutelného majetku, nemení to nic na tom, ze Komisia sa nesmie obmedzit na to, ze v odôvodnení c. 328 uvedeného rozhodnutia s ohladom na zabezpecenie minimálneho charakteru pomoci zohladní cistý výnos z predaja vo výske 21 miliónov eur. 292 Aj ked totiz nemozno vylúcit, ze cistý výnos z predaja námorného a nehnutelného majetku bol v restrukturalizacnom pláne odhadnutý na 21 miliónov eur, nemozno pripustit, v rozpore s tvrdením Komisie na pojednávaní, ze je oprávnená opierat sa o tieto jednoduché odhady, aj ked tieto nezodpovedajú skutocnosti, aby neoneskorila prijatie svojho rozhodnutia. Kedze odhad cistého výnosu z predaja vo výske 21 miliónov eur uvedený v restrukturalizacnom pláne bol vykonaný v decembri 2001, ako vyplýva z poznámky 31 k odôvodneniu c. 88 napadnutého rozhodnutia, Komisia bola povinná, s ohladom na potrebu overit v súlade s usmerneniami nevyhnutný rozsah pomoci, opravit uvedený odhad s cielom zohladnit skutocnú situáciu SNCM, v akej sa nachádzala takmer o 19 mesiacov neskôr v case prijatia uvedeného rozhodnutia. 293 Aj ked je teda správne tvrdenie SNCM, ze ked preukázala tazkosti pri predaji vysokorýchlostnej lode Asco, Komisia mohla pri prijímaní napadnutého rozhodnutia zohladnit vo vztahu k tejto lodi cistý výnos z predaja nizsí, ako je odhad zaznamenaný v restrukturalizacnom pláne a vykonat zápornú opravu uvedeného odhadu, Komisia mala rovnako vykonat prípadné kladné opravy, ktoré by mohli zvýsit odhady týkajúce sa ostatných lodí. 294 V prejednávanej veci pritom z odôvodnení c. 99 a c. 101 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze SNCM jednak predala tri dalsie lode, ktorých predaj predpokladal restrukturalizacný plán, ako aj Southern Trader, a ze súhrn cistých výnosov z predaja týchto lodí prekrocil predpoklady o 1,2 miliónov eur, jednak predala nehnutelný majetok, ktorého predaj predpokladal uvedený plán, s cistým výnosom z predaja vo výske 12 miliónov eur. 295 Je nutné konstatovat, co SNCM napokon nespochybnuje, ze znízenie cistého výnosu spôsobené zápornou opravou vo vztahu k vysokorýchlostnej lodi Asco nemôze úplne kompenzovat nezohladnenie týchto skutocností. 296 SNCM totiz vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania poskytla Súdu prvého stupna pre kazdú zo styroch lodí, ktorých predaj predpisoval restrukturalizacný plán, údaj o sume zodpovedajúcej "zdrojom skutocne dostupným SNCM". Ako uz bolo konstatované vyssie vo vztahu k lodiam Napoléon a Monte Rotondo, vzhladom na to, ze ich predaj sa uskutocnil roku 2002, je potrebné prijat záver, s ohladom na casový priestor medzi týmito predajmi a prijatím napadnutého rozhodnutia, ze suma uvedená SNCM zodpovedá presnej výske výnosu z predaja týkajúceho sa týchto lodí. Rovnako pokial ide o lod Liberté, ktorej predaj sa uskutocnil roku 2003, je nutné konstatovat, ze s výnimkou potreby vykonat prípadné mensie úpravy suma uvedená vo vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania SNCM priblizne zodpovedá výske cistého výnosu z predaja tejto lode, pretoze základný údaj umoznujúci vypocítat túto sumu bol v case prijatia napadnutého rozhodnutia známy. Na pojednávaní SNCM okrem toho potvrdila, ze suma uvedená v jej vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania je spolahlivá. 297 Z údajov, ktoré SNCM poskytla, vyplýva, ze aj pri zohladnení záporného cistého výnosu z predaja za vysokorýchlostnú lod Asco dosiahol skutocný cistý výnos z predaja styroch dotknutých lodí výsku priblizne 16,5 miliónov eur, takze pri zohladnení cistého výnosu vo výske 12 miliónov eur z predaja nehnutelného majetku, ktorý je uvedený v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia, dosiahol celkový cistý výnos z predaja pre SNCM v case prijatia napadnutého rozhodnutia výsku priblizne 28,5 miliónov eur, a nie výsku 21 miliónov eur zohladnenú Komisiou v napadnutom rozhodnutí. 298 V tomto ohlade musia byt odmietnuté tvrdenia SNCM, ktorými chce dokázat, ze suma uvedená v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia sa týka hrubého výnosu z predaja, pretoze tieto tvrdenia sú v priamom rozpore so znením tohto odôvodnenia. Pokial ide o tvrdenie, ze suma uvedená v tomto odôvodnení sa ciastocne týka predaja majetku nevyhnutného pre cinnost podniku, postací konstatovat, odhliadnuc od toho, ze toto tvrdenie nie je nicím podopreté, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje ziadny údaj v tomto smere, ci uz v odôvodnení c. 101 alebo c. 328 napadnutého rozhodnutia, ktorý by mohol vysvetlit nezohladnenie cistého výnosu z predaja nehnutelného majetku. Je v kazdom prípade nutné poukázat na to, ze ak by sa aj zobrali do úvahy údaje poskytnuté SNCM vo vztahu k cistému výnosu z predaja nehnutelného majetku, skutocná výska prostriedkov k dispozícii pre SNCM, ktorú táto spolocnost uvádza vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania, dosahuje 24,9 miliónov eur. 299 Komisia okrem toho v odpovedi na otázku polozenú k tomuto bodu na pojednávaní nakoniec pripustila, ze celková suma cistého výnosu z predaja námorného a nehnutelného majetku, ktorá jej bola známa v case prijatia napadnutého rozhodnutia bola vyssia ako 21 miliónov eur. 300 Z vyssie uvedeného teda vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie je postihnuté zjavným omylom v posúdení, ktorý spocíva v tom, ze toto rozhodnutie na úcely urcenia minimálnej výsky pomoci zohladnuje cistý výnos z predaja vo výske 21 miliónov eur, aj ked z uvedeného rozhodnutia a z vysvetlení poskytnutých v rámci tohto konania vyplýva, ze Komisia mohla konstatovat, na základe údajov, ktoré mala k dispozícii v case prijatia napadnutého rozhodnutia, ze uvedený cistý výnos z predaja bol vyssí ako 21 miliónov eur. 301 Ziadne z dalsích tvrdení Komisie a vedlajsích úcastníkov konania nemôze spochybnit tento záver. 302 Po prvé, tvrdenie Komisie v duplike, podla ktorého je na úcely budúceho prieskumu druhej casti pomoci vo výske 10 miliónov eur podla clánku 6 napadnutého rozhodnutia potrebné zohladnit cistý výnos z ocakávaných predajov nehnutelného majetku a lodí, ktorých predaj je uvedený v restrukturalizacnom pláne a ktoré v case napadnutého rozhodnutia este neboli predané, musí byt odmietnuté ako nepodlozené. 303 Aj ked je pravda, ze clánky 3 a 6 napadnutého rozhodnutia predpokladajú odpocítanie cistého výnosu z predaja nehnutelného majetku uskutocneného SNCM od druhej casti pomoci, zo znenia týchto clánkov, ako aj z odôvodnení c. 357 a c. 358, ktoré sú ich potrebným doplnkom, vsak vyplýva, ze táto druhá cast pomoci sa vztahuje výlucne na zohladnenie cistého výnosu z prevodov nestrategických podielov nariadených Komisiou ako podmienka zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, ktoré sú taxatívne vymedzené v clánku 3 prvom odseku napadnutého rozhodnutia a ktoré sa týkajú podielov v spolocnostiach Amadeus France, Compagnie Corse Méditerranée, realitná spolocnost podla obcianskeho práva Schuman, SMIP a Someca. 304 Ako Komisia viackrát potvrdila vo svojich odpovediach na písomné otázky a na pojednávaní, nehnutelný majetok, ktorý patrí pod vyssie citované ustanovenia napadnutého rozhodnutia týkajúce sa vyplatenia druhej casti pomoci, nie je predmetom odôvodnenia c. 101 uvedeného rozhodnutia spomínaného prevodu nehnutelností, ktorý má Komisia zohladnit pri urcovaní minimálneho charakteru pomoci v odôvodnení c. 328 uvedeného rozhodnutia. Vo vztahu k lodi Southern Trader, ktorá patrí SMIP, Komisia vo svojich odpovediach na písomné otázky vysvetlila, ze v clánku 3 napadnutého rozhodnutia pozadovala predaj tejto lode z dôvodu nepresností obklopujúcich predaj tejto lode v restrukturalizacnom pláne, takze táto lod nemá byt povazovaná za majetok zahrnutý v sume 21 miliónov eur zapísanej v restrukturalizacnom pláne. 305 Z toho vyplýva, ze v rozpore s tým, co Komisia naznacuje vo svojich dokumentoch, nemozno pri vyplácaní druhej casti pomoci zohladnit cistý výnos z predaja nehnutelného majetku spomínaný v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia. 306 Moznost Komisie neskôr posúdit, ci sú splnené podmienky pre vyplatenie druhej casti pomoci, nemôze nijako spochybnit vyssie uvedené závery vo vztahu k zohladneniu celého cistého výnosu z predaja nepotrebného majetku na úcely urcenia minimálneho charakteru pomoci. 307 Z rovnakého dôvodu nemôze Komisia navyse tvrdit, ako to urobila na pojednávaní, ze schválením pomoci vo vztahu k jej prvej casti vo výske 66 miliónov eur sa presvedcila o minimálnom charaktere tejto pomoci, pretoze zohladnenie cistého výnosu z predaja nepotrebného majetku vyssieho ako 21 miliónov eur ju musí v zásade priviest ku konstatovaniu, ze výska pomoci oznámenej francúzskymi orgánmi nesplna poziadavku, ze pomoc musí byt obmedzená na minimum, a teda ze neboli splnené podmienky na to, aby pomoc mohla byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES. 308 Co sa týka, po druhé, okolnosti strucne spomenutej Komisiou, podla ktorej výska náhrady za verejnú sluzbu bola do konca roku 2001 podhodnotená, postací konstatovat, ze táto okolnost bola Komisiou riadne zohladnená pri urcovaní minimálnej sumy pomoci, pretoze, ako vyplýva predovsetkým z odôvodnení c. 326 a c. 327 napadnutého rozhodnutia, cast pomoci oznámená francúzskymi orgánmi ako pomoc na restrukturalizáciu urcená na to, aby umoznila "urobit konecnú ciaru za dôsledkami nedostatku financných náhrad pri uplatnení [zmluvy z roku 1991 a zmluvy z roku 1996] voci prevádzkovým nákladom a nákladom prevádzkových zariadení na pevnine zisteným za toto obdobie na linkách, ktoré sú predmetom záväzkov verejnej sluzby" [neoficiálny preklad] boli schválené vo výske 53,48 miliónov eur. Uvedená okolnost preto nemôze byt zohladnená po druhýkrát pre urcenie sumy cistého výnosu z predaja nepotrebného majetku predtým, nez by bola odpocítaná pre výpocet minimálnej sumy pomoci. 309 Po tretie, pokial ide o okolnost uvedenú SNCM, podla ktorej v napadnutom rozhodnutí nakoniec zaznamenané náklady na restrukturalizáciu vo výske 25 miliónov eur (46 miliónov eur - 21 miliónov eur) a suma náhrady za verejnú sluzbu vo výske 53,48 miliónov eur mohli vysvetlit pomoc na restrukturalizáciu v celkovej výske 78,48 miliónov eur, co predstavuje rozdiel 2,48 miliónov eur, postací konstatovat, ze pomoc oznámená francúzskymi orgánmi nebola 78,48 miliónov eur, ale 76 miliónov. Súdu prvého stupna pritom v rámci sporu o neplatnost neprislúcha, aby rozhodol o zákonnosti pomoci v sume odlisnej od sumy pomoci preskúmanej Komisiou a nahradil tak posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1996, SNCF a British Railways/Komisia, T-79/95 a T-80/95, Zb. s. II-1491, bod 64). Okrem toho je potrebné poukázat na to, ze rozdiel udávaný SNCM je málo významný v porovnaní s omylom, ktorý bol v jej prospech urobený v rámci urcovania výsky cistého výnosu z predajov nepotrebného majetku. 310 Po stvrté, pokial ide o tvrdenie SNCM, podla ktorého pomoc v úzkom zmysle slova predstavuje len 22,5 miliónov eur, teda rozdiel medzi financnou injekciou francúzskeho státu a náhradou za verejnú sluzbu, a zodpovedá tak 48 % nákladov na restrukturalizáciu vo výske 46 miliónov eur, toto tvrdenie sa zakladá na nesprávnej domnienke, ze suma náhrady za verejnú sluzbu nie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. To by vsak platilo len v prípade, ak by boli splnené podmienky uvedené v rozsudku Altmark Trans et Regierungspräsidium Magdeburg (uz citovaný v bode 105 vyssie) vo vztahu k tejto casti financnej injekcie. Súdu prvého stupna vsak v rámci sporu o neplatnost neprislúcha, aby nahrádzal hodnotenie Komisie svojím vlastným hodnotením (rozsudok SNCF a British Railways/Komisia, uz citovaný v bode 309 vyssie, bod 64). 311 Táto úvaha platí v prejednávanej veci o to viac, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne usúdila, ako vyplýva najmä z odôvodnení c. 260 a c. 326 uvedeného rozhodnutia, ze ak by aj výska financnej náhrady za verejnú sluzbu mohla byt zdôvodnená podla clánku 86 ods. 2 ES, celková suma dotknutej pomoci, ktorá sa rovná 76 miliónom eur, mala byt preskúmaná ako pomoc na restrukturalizáciu, vrátane casti zodpovedajúcej náhrade za verejnú sluzbu, z dôvodu, ze dotknutá pomoc bola oznámená ako pomoc na restrukturalizáciu a ze obnovenie zivotaschopnosti vyzadovalo, aby uvedená pomoc umoznovala taktiez nahradit dlhy pochádzajúce z tejto náhrady. 312 Za týchto okolností sa zdá, ze celková suma dotknutej pomoci, teda 76 miliónov eur predstavuje priblizne 76 % celkových nákladov restrukturalizácie, ktoré sa rovnajú, po pridaní náhrady za verejnú sluzbu v sume 53,48 miliónov eur a nákladov restrukturalizácie v sume 46 miliónov, sume 99,48 miliónov eur. Navyse, ak by sa aj zohladnila len suma prvej casti vo výske 66 miliónov eur, je nutné konstatovat, ze táto cast predstavuje priblizne 66 % uvedených celkových nákladov. 313 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze podmienky uvedené v rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (uz citovaný v bode 105 vyssie) sú splnené, skutocnost, ze pomoc v tomto prípade zodpovedá menej ako 50 % nákladov na restrukturalizáciu, nemôze vôbec vyvrátit zistenie, ze táto pomoc nadalej zostáva nadmerná, ak sa nezohladnil celý cistý výnos z predajov uskutocnených pri vykonávaní restrukturalizacného plánu. Ako totiz bolo uvedené vyssie, pomoc na restrukturalizáciu musí byt podla bodu 40 usmernení obmedzená na "striktne nevyhnutné minimum", pricom sa zohladnujú financné prostriedky podniku pochádzajúce najmä z predaja urcitých aktív, ktoré nie sú nevyhnutné pre prezitie podniku. 314 Nakoniec po piate, pokial ide o tvrdenie Francúzskej republiky uvedené v jej písomnostiach, podla ktorého by iné metódy hodnotenia predlozené francúzskymi orgánmi umoznili vysvetlit sumu zodpovedajúcu dotknutej pomoci, postací konstatovat, ze Komisia v odôvodneniach c. 320 az c. 325 napadnutého rozhodnutia tieto metódy výslovne odmietla a pouzila nou vypracovanú alternatívnu metódu. 315 Je potrebné prijat záver, ze výhrada zalobkyne týkajúca sa toho, ze Komisia pri urcovaní minimálneho charakteru pomoci nezohladnila celý cistý výnos prevodov nepotrebného majetku, je dôvodná, pretoze napadnuté rozhodnutie je v tomto bode postihnuté zjavným omylom v posúdení. Záver k druhému zalobnému dôvodu 316 Zo vsetkého, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze druhý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a usmernení, ktoré spocíva v tom, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje skutkové omyly a zjavné omyly v posúdení, musí byt odmietnutý, s výnimkou výhrady zalozenej na chybnom posúdení minimálneho charakteru pomoci. 317 Kedze minimálny charakter pomoci sa vztahuje, ako Komisia uviedla v bodoch 19 a 20 usmernení, na podmienku ustanovenú clánkom 87 ods. 3 písm. c) ES, podla ktorej môze byt pomoc vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom len vtedy, ak nemení podmienky obchodu spôsobom, ktorý je v rozpore so spolocným záujmom, vada postihujúca zákonnost napadnutého rozhodnutia sa týka jednej z podmienok upravených clánkom 87 ods. 3 písm. c), aby pomoc mohla byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom. 318 Za týchto okolností je potrebné konstatovat, ze podmienky na to, aby dotknutá pomoc mohla byt Komisiou vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom, neboli v prejednávanej veci splnené. Vada postihujúca zákonnost napadnutého rozhodnutia mala v prejednávanej veci rozhodujúci vplyv na výsledok (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 2002, Graphischer Maschinenbau/Komisia, T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 49). 319 Kedze má urcenie minimálneho charakteru pomoci v struktúre napadnutého rozhodnutia podstatný význam (rozsudok Westdeutsche Landesbank Girozentrale/Komisia, uz citovaný v bode 62 vyssie, bod 420) a kedze Súdu prvého stupna v rámci sporu o neplatnost neprislúcha, aby nahrádzal posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (rozsudok SNCF a British Railways/Komisia, uz citovaný v bode 309 vyssie, bod 64), je potrebné vyslovit neplatnost tohto rozhodnutia bez toho, aby bolo potrebné preskúmat dôvodnost výhrad zalobkyne vo vztahu k podmienkam ulozeným napadnutým rozhodnutím. 320 Nemozno totiz najmä vylúcit, ze Komisia predovsetkým vo svetle rozsudku Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg (uz citovaného v bode 105 vyssie) znova pri dotknutom opatrení posúdi charakter státnej pomoci alebo aspon jej casti s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES a ze v prípade potreby bude povazovat za potrebné zmenit podmienky ulozené napadnutým rozhodnutím, pokial sa tieto podmienky ukázu ako nevyhnutné vo vztahu k výske opatrenia predstavujúceho státnu pomoc (pozri v tomto zmysle rozsudok SNCF a British Railways/Komisia, uz citovaný v bode 309 vyssie, bod 64). 321 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze je potrebné zrusit napadnuté rozhodnutie. O trovách 322 Podla clánku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze Komisia nemala vo veci úspech a zalobkyna podala návrh v tomto zmysle, je opodstatnené zaviazat Komisiu na to, aby znásala svoje vlastné trovy konania a nahradila trovy konania zalobkyne. 323 V súlade s clánkom 87 ods. 4 tretím pododsekom rokovacieho poriadku spolocnost SNCM, ktorá je vedlajsím úcastníkom konania, znása svoje vlastné trovy konania. 324 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Francúzska republika teda znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Rozhodnutie Komisie 2004/166/ES z 9. júla 2003 o pomoci na restrukturalizáciu, ktorú Francúzsko zamýsla poskytnút spolocnosti Société nationale maritime Corse-Méditerranée (SNCM), sa zrusuje. 2. Komisia znása trovy konania zalobkyne, ako aj svoje vlastné trovy konania. 3. Francúzska republika a SNCM znásajú svoje vlastné trovy konania. Jaeger Tiili Czúcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. júna 2005. Tajomník Predseda komory H. Jung M. Jaeger Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti 1. Dotknuté námorné spolocnosti 2. Záväzky verejnej sluzby spojené s námornými spojeniami medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou Správne konanie 1. Pomoc v prospech SNCM ako náhrada záväzkov verejnej sluzby v rámci zmluvy z roku 1991 a zmluvy z roku 1996 2. Pomoc na záchranu a restrukturalizáciu v prospech SNCM Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. Úvodná poznámka k dosahu rozhodnutia z 8. septembra 2004 na prejednávanú zalobu 2. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES, ktoré spocíva v tom, ze napadnuté rozhodnutie je nedostatocne odôvodnené Úvodné poznámky k rozsahu zalobného dôvodu O výhradách týkajúcich sa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia Úvodné poznámky O povahe dotknutého opatrenia a charaktere náhrady za verejnú sluzbu ako casti pomoci O zániku pochybností, ktoré viedli k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania O posúdení obnovenia zivotaschopnosti O reálnosti predpokladaných restrukturalizacných scenárov O urcení nestrategických podielov Závery k prvému zalobnému dôvodu 3. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, nariadenia c. 659/1999 a usmernení, ktoré spocíva v tom, ze napadnuté rozhodnutie obsahuje skutkové omyly a zjavné omyly v posúdení Úvodné poznámky k preskúmavaniu vykonávanému Súdom prvého stupna O výhradách k dôvodnosti napadnutého rozhodnutia O posúdení náhrady za verejnú sluzbu ako casti pomoci O analýze prícin, ktoré viedli k financným tazkostiam SNCM O dodrzaní usmernení - O posúdení SNCM ako podniku v tazkostiach - O obnovení zivotaschopnosti - O predchádzaní nevhodným naruseniam hospodárskej sútaze - O obmedzení pomoci na minimum Záver k druhému zalobnému dôvodu O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXlvCuBH/L98344-4685TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXlvCuBH/L98344-4685TMP.html#Footref*