Vec T-340/03 France Télécom SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh sluzieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu - Predátorské ceny" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah 2. Konanie - Návrh na zacatie konania - Formálne nálezitosti (Statút Súdneho dvora, clánok 21 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánok 44 ods. 1) 3. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie - Povinnost odôvodnenia - Dosah (Clánok 82 ES) 4. Hospodárska sútaz - Pokuty - Zásada individualizácie sankcií 5. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Relevantný trh - Vymedzenie (Clánok 82 ES) 6. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Kvalifikácia podla mimoriadne významného trhového podielu (Clánok 82 ES) 7. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Uplatnovanie nizsích cien, ako sú náklady, s cielom vylúcit konkurenta (Clánok 82 ES) 8. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Zneuzitie - Uplatnovanie nizsích cien, ako sú náklady, s cielom vylúcit konkurenta (Clánok 82 ES) 9. Hospodárska sútaz - Dominantné postavenie - Povinnosti prislúchajúce podniku v dominantnom postavení (Clánok 82 ES) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Konkrétny dopad na trh (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Znízenie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku (Clánok 81 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 11 ods. 4 a 5 a clánok 14 ods. 2 a 3; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 1. Oznámenie o výhradách musí obsahovat dostatocne jasné zhrnutie výhrad, hoci aj strucné, aby sa dotknuté osoby mohli skutocne oboznámit s konaním, ktoré im vytýka Komisia. Iba za tejto podmienky môze oznámenie o výhradách splnat funkciu, ktorú mu priznáva právna úprava Spolocenstva, spocívajúcu v uvedení vsetkých skutocností, ktoré podniky a zdruzenia podnikov potrebujú na úspesné uplatnovanie svojej obrany predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Táto poziadavka je dodrzaná vtedy, ked rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám porusenia odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách a uvádza iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby prílezitost sa vyjadrit. Konecné rozhodnutie Komisie v kazdom prípade nemusí byt kópiou oznámenia o výhradách. Doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat práva na obranu, sú teda prípustné. Komisia takisto môze vzhladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla. Takáto poziadavka je teda splnená, ak z porovnania prvého oznámenia o výhradách a rozhodnutia vyplýva, ze spolocnost, trh a predmetné výrobky sú zhodné, z coho vyplýva, ze vytýkané porusenie, teda prax predátorských cien, je v rozpore s clánkom 82 ES a hoci, pokial ide o pokrytie nákladov, je rozhodnutie ovela presnejsie, toto spresnenie bolo uvedené v dodatocnom oznámení o výhradách. (pozri body 18, 25 - 27, 36) 2. Súdu prvého stupna neprinálezí vyhladávat a urcovat vo svojich prílohách k zalobe skutocnosti na podporu zaloby. Pokial ide o údajnú neprípustnost tohto dôvodu, podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a obsahovat zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Tieto údaje musia byt dostatocne jasné a presné na to, aby umoznili zalovanému pripravit si obhajobu a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií. Hoci sa obsah zaloby môze v konkrétnych bodoch podopriet a doplnit odkazom na vymedzené výnatky z dokumentov, ktoré tvoria jej prílohu, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria prílohu zaloby, nemôze nahradit nedostatok podstatných skutocností uvedených v zalobe, pricom prílohy majú výlucne dôkaznú a podpornú povahu. Prílohy preto nemôzu slúzit na predkladanie dôvodov, ktoré sú len zhrnujúco opísané v zalobe, a uvádzat výhrady alebo tvrdenia neobsiahnuté v zalobe. Zalobkyna musí uviest v zalobe presné výhrady, ku ktorým sa má Súd prvého stupna vyslovit, ako aj prinajmensom strucné zhrnutie právnych a skutkových okolností, na ktorých sú tieto výhrady zalozené. Je v rozpore s výlucne dôkaznou a podpornou povahou príloh, aby tieto prílohy mohli slúzit na podrobné preukázanie tvrdenia prezentovaného v zalobe nedostatocne jasne a presne. (pozri body 30, 166, 167, 204) 3. Ak Komisia prijíma rozhodnutie podla clánku 82 ES, svoju povinnost odôvodnenia si splnila, ak vo svojom rozhodnutí uviedla skutkové okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a dôvody, ktoré ju vedú k prijatiu rozhodnutia. (pozri bod 57) 4. Na základe zásady individuálnych trestov a sankcií môze byt podnik sankcionovaný len za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, pricom táto zásada je uplatnitelná v kazdom administratívnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 82 ES podnikom a ktorým sa mu ukladá sankcia, odkazuje na správanie iného podniku, túto zásadu neporusuje, ak toto správanie nie je uvedené ako výhrada voci potrestanému podniku, ale je zohladnené iba na opísanie kontextu predmetného trhu. (pozri body 66, 68, 70, 71) 5. Na úcely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom trhu sektora je potrebné moznosti hospodárskej sútaze posudzovat v rámci trhu zahrnujúceho vsetky výrobky a sluzby, ktoré v závislosti od svojich vlastností môzu osobitne uspokojit stále potreby a sú málo zamenitelné s inými výrobkami alebo sluzbami. Okrem toho vzhladom na to, ze vymedzenie relevantného trhu slúzi na posúdenie, ci má predmetný podnik moznost bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze a správat sa v znacnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov a v danom prípade od svojich poskytovatelov sluzieb, nie je mozné sa v tejto súvislosti obmedzovat iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných sluzieb, ale je takisto potrebné zohladnit podmienky hospodárskej sútaze a struktúru dopytu a ponuky na trhu. Ak je výrobok mozné pouzit na rozlicné úcely a ak tieto rozdielne pouzitia zodpovedajú hospodárskym potrebám, ktoré sú takisto odlisné, je opodstatnené pripustit, ze tento výrobok môze prípadne patrit na rozlicné trhy, ktoré majú eventuálne odlisné vlastnosti z hladiska jednak struktúry, jednak podmienok hospodárskej sútaze. Toto tvrdenie vsak neodôvodnuje záver, ze takýto výrobok predstavuje jediný a ten istý trh so vsetkými ostatnými výrobkami, ktoré ho môzu nahradit pri rozlicných pouzitiach, na ktoré môze byt vyuzitý a s ktorým prípadne vstupuje do hospodárskej sútaze. Z pojmu relevantný trh (relevant market) totiz vyplýva, ze úcinná hospodárska sútaz môze existovat medzi výrobkami, ktoré sú jeho súcastou, co predpokladá dostatocný stupen zastupitelnosti na úcely rovnakého pouzitia medzi vsetkými výrobkami tvoriacimi súcast toho istého trhu. Z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva vyplýva, ze "relevantný trh výrobkov pozostáva zo vsetkých výrobkov a/alebo sluzieb, ktoré sú povazované za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z hladiska spotrebitela, a to na základe ich vlastností, cien a zamýslaného úcelu pouzitia". Podla tohto oznámenia vyzaduje posúdenie nahraditelnosti dopytu vymedzenie sortimentu výrobkov, ktoré spotrebitel povazuje za náhrady. Pokial ide o sektor prístupu internetu, ak v komforte a kvalite medzi vysokorýchlostným a nízkorýchlostným internetom nie je iba prostý rozdiel, znacný cenový rozdiel medzi týmito dvoma vyuzitiami sa pridáva k rozdielom pouzitia, osobitostí a výkonnosti, a hoci sú nízkorýchlostný a vysokorýchlostný internet do urcitej miery zastupitelné, ide o velmi asymetrickú zastupitelnost, kedze presuny zákazníkov od ponúk vysokorýchlostného internetu k ponukám nízkorýchlostného internetu sú vo vztahu k presunom v opacnom smere nepatrné, takze Komisia môze oprávnene dospiet k záveru, ze medzi vysokorýchlostným internetom a nízkorýchlostným internetom neexistuje dostatocný stupen zastupitelnosti a ako trh, ktorý má byt zohladnený na úcely posúdenia existencie dominantného postavenia, uviest trh prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre bytové stanice. (pozri body 78 - 82, 85 - 88, 91) 6. Dominantné postavenie preukazuje tá skutocnost, ze predmetný podnik má také ekonomické postavenie, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov a Komisia nemusí preukázat, ze konkurenti podniku sú vylúcení z trhu, hoci len docasne, na úcely preukázania existencie dominantného postavenia. Okrem toho, hoci sa význam podielov na trhu môze na jednotlivých trhoch odlisovat, osobitne významné podiely sú samy osebe, okrem osobitných okolností, dôkazom o existencii dominantného postavenia. V prípade 50 %-ného trhového podielu ide o dominantné postavenie. Dokonca ani existencia úcinnej hospodárskej sútaze na danom trhu nevylucuje existenciu dominantného postavenia na tom istom trhu, kedze uvedené postavenie je charakterizované najmä schopnostou správat sa pri svojej obchodnej stratégii bez nutnosti respektovania takejto hospodárskej sútaze, a takisto tým, ze v súvislosti s takýmto správaním nevznikne zodpovednost za skodu. Prípadná existencia hospodárskej sútaze na trhu je síce relevantnou skutocnostou, a to najmä na úcely posúdenia existencie dominantného postavenia, nie je vsak sama osebe z tohto hladiska urcujúcou okolnostou. Znízenie podielov na trhu v priebehu predmetného obdobia takisto nevylucuje existenciu dominantného postavenia, pretoze znízenie dosial velmi významných podielov na trhu nemôze byt samo osebe dôkazom o neexistencii dominantného postavenia. Ani skutocnost, ze ide o rýchlo rastúci trh, nemôze vylúcit uplatnenie sútazných pravidiel a najmä pravidiel clánku 82 ES, najmä ak predmetný podnik mal vzdy ovela väcsí podiel na trhu v porovnaní s podielom na trhu prvého z jeho konkurentov, co predstavuje platný dôkaz dominantného postavenia, a ak on sám povazuje prípadnú hospodársku sútaz za obmedzenú. Skutocnost, ze predmetný podnik mal prostredníctvom "podpory" zo strany skupiny, do ktorej patrí, velmi významné výhody vo vztahu k svojim konkurentom, môze byt naopak takej povahy, ze prispieva jeho dominantnému postaveniu. (pozri body 99 - 101, 103, 104, 107, 109, 111, 112, 118) 7. V rámci vymedzenia zneuzitia dominantného postavenia vyplývajúceho z praxe predátorských cien prostredníctvom miery pokrytia nákladov predmetného podniku je potrebné rozlísit uplatnenie metódy od urcenia miery pokrytia nákladov a samotných výpoctov, ktoré boli len jednoduchými matematickými úkonmi. Kedze zvolenie metódy výpoctu miery pokrytia nákladov, na rozdiel od samotných výpoctov, zahrna zo strany Komisie zlozité ekonomické posúdenie, je potrebné uznat jej sirokú volnú úvahu. Kontrola sudcu sa teda musí obmedzit na preverenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnú presnost skutkových okolností, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. (pozri body 129, 162, 163) 8. Na úcely uplatnenia clánku 82 ES sa môze preukázanie ciela a protisútazného úcinku v niektorých prípadoch zamienat. Pokial sa preukáze, ze cielom sledovaným správaním podniku s dominantným postavením je obmedzit hospodársku sútaz, uz toto správanie môze mat takýto úcinok. Pokial teda ide o politiku v oblasti cien, existujú dve rôzne analytické metódy, pokial ide o preverenie toho, ci podnik uplatnoval predátorské ceny. Ceny nizsie ako priemer variabilných nákladov uplatnované podnikom s dominantným postavením sa povazujú per se za zneuzívanie, lebo jediným cielom, ktorý môze mat podnik uplatnujúci takéto ceny, je vytlacenie konkurentov, a ze ceny nizsie ako priemer celkových nákladov, ale vyssie ako priemer variabilných nákladov, sú zneuzívaním, ak sú stanovené v rámci plánu, ktorého cielom je vytlacit konkurenta z trhu. Nijaké preukázanie konkrétnych úcinkov predmetnej cinnosti sa nevyzaduje. Ak totiz podnik s dominantným postavením vykonáva cinnost, ktorej cielom je vytlacit konkurenta z trhu, okolnost, ze zelaný výsledok nebol dosiahnutý, nemôze postacovat na vyvrátenie záveru, ze doslo k zneuzívaniu dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES. Z toho jasne vyplýva, ze pokial ide o predátorské ceny, prvým prvkom zneuzívania podnikom s dominantným postavením je nepokrytie nákladov. V prípade nepokrytia variabilných nákladov sa predpokladá existencia druhého prvku, teda zámeru predátorského správania, kým v prípade cien nizsích ako priemer celkových nákladov je potrebné preukázat existenciu plánu vytlacenia konkurencie z trhu. Tento zámer vytlacenia z trhu musí byt preukázaný váznymi a vzájomne súhlasnými dôkazmi. V tejto súvislosti príjmy a náklady vzniknuté po porusení nemôzu byt zohladnené pri posudzovaní miery pokrytia nákladov pocas predmetného obdobia. Clánok 82 ES sa totiz týka postavenia predmetného podniku na spolocnom trhu v case, ked sa dopustil údajne zneuzívajúceho porusenia. Okrem toho, ak sú ceny nizsie ako priemer variabilných nákladov alebo ak sú ceny nizsie ako priemer celkových nákladov, ale vyssie ako priemer variabilných nákladov, nie je potrebné preukazovat, ako dalsí dôkaz, ze predmetný podnik mal skutocnú sancu pokryt svoje straty. Napokon podnik, ktorý uplatnuje predátorské ceny, môze totiz mat prospech z úspor z rozsahu a úcinkov získania skúseností z dôvodu zvýsenej výroby práve vdaka takejto praxi. Úspory z rozsahu a úcinky získania skúseností nemôzu teda spôsobit, aby bol podnik zbavený zodpovednosti, pokial ide o clánok 82 ES. (pozri body 130, 152, 195 - 197, 217, 224, 227, 229) 9. Nemozno tvrdit, ze právo na vyrovnanie cien podniku s dominantným postavením s cenami konkurentov je absolútne a bolo uznané ako také Komisiou v jej rozhodovacej praxi a judikatúrou, zvlást pokial toto právo vedie k odôvodneniu uplatnovania predátorských cien, zakázaných okrem iného Zmluvou. Hoci dominantné postavenie nemôze zbavit podnik nachádzajúci sa v takomto postavení práva zachovat si svoje vlastné obchodné záujmy, ked sú ohrozené, a hoci mu treba priznat v primeranej miere moznost konat tak, ako uzná za vhodné s cielom ochrany uvedených záujmov, nie je mozné takéto konanie pripustit, ked ich cielom je práve posilnenie dominantného postavenia a jeho zneuzívanie. Z povahy povinností ulozených clánkom 82 ES vyplýva, ze za konkrétnych okolností podniky s dominantným postavením môzu byt zbavené práva správat sa alebo konat urcitým spôsobom, ktorý nie je sám osebe zneuzívaním a za ktorý by ani nebolo mozné ulozit sankciu, pokial by islo o správanie alebo konanie podnikov, ktoré nemajú dominantné postavenie. (pozri body 182, 185, 186) 10. Rozhodnutie Komisie neulozit pokutu v konkrétnom prípade z dôvodu relatívne novej povahy skonstatovaných porusení neposkytuje imunitu podnikom dopústajúcim sa porusení, ktoré predtým neboli sankcionované zo strany Komisie. Práve v osobitnom rámci kazdého konania Komisia pri výkone svojej volnej úvahy rozhoduje, ci ulozit pokutu s cielom sankcionovat skonstatované porusenie a zachovat úcinnost práva hospodárskej sútaze. (pozri bod 251) 11. Podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy jeho povaha, skutocný dosah na trh a velkost relevantného zemepisného trhu. Pokial ide o tento posledný faktor, predmetný podnik nemôze spochybnovat, ze porusenie, ktoré sa mu vytýka, malo konkrétny dosah na trh, ak sa jeho podiel na predmetnom trhu zvýsil od zaciatku porusenia, pricom sa nikdy neznízil na svoju pôvodnú úroven, ak je tento podiel na trhu aj nadalej omnoho vyssí ako trhový podiel jeho najblizsieho konkurenta, ak jeden z jeho velmi okrajových konkurentov, uplatnujúci tarify nizsie ako náklady, ale mierne vyssie ako ním uplatnované ceny, odisiel z trhu, ak jeho konkurenti mali aj nadalej velmi malé moznosti preniknutia a napokon ak jeho cinnosti mali odradzujúci úcinok na vstup alebo rozvoj konkurencie. (pozri body 259 - 264) 12. Spolupráca pri preskúmaní Komisiou, ktorá nepresahuje rámec povinností podnikov ustanovených clánkom 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, neodôvodnuje znízenie pokuty. Skutocnost, ze obvinený podnik sám pozval Komisiu, aby vykonala návstevu v jeho priestoroch, bez cakania, kým Komisia nariadi setrenie vo forme rozhodnutia, nepostacuje na preukázanie takej úzkej spolupráce, ktorá by mohla odôvodnovat jej zohladnenie ako polahcujúcej okolnosti. Clánok 14 nariadenia c. 17 stanovuje, ze Komisia pri plnení úloh, ktoré sú jej zverené clánkom 81 ES, môze pristúpit k akémukolvek potrebnému preskúmaniu v podniku. Jej poverení zástupcovia môzu vstupovat do akýchkolvek priestorov a vyhotovovat kópie odborných dokumentov. Setrenie Komisie môze byt vykonané na základe jednoduchého oprávnenia (clánok 14 ods. 2) alebo nariadené rozhodnutím (clánok 14 ods. 3). Skutocnost, ze Komisia v danom prípade nevydala rozhodnutie, sama osebe neznamená, ze existovala "v konaní úcinná spolupráca podniku" v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. (pozri body 277, 281) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 30. januára 2007 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Zneuzitie dominantného postavenia - Trh sluzieb prístupu k vysokorýchlostnému internetu - Predátorské ceny" Vo veci T-340/03, France Télécom SA, predtým Wanadoo Interactive SA, so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: O. Brouwer, H. Calvet, M. Pittie, J. Philippe a T. Janssens, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne S. Rating a É. Gippini Fournier, splnomocnení zástupcovia, neskôr É. Gippini Fournier, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie zo 16. júla 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku [82 ES] (vec COMP/38.233 - Wanadoo Interactive) [neoficiálny preklad] alebo, subsidiárne, návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobkyni, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. E. Martins Ribeiro, F. Dehousse, D. Sváby a K. Jürimäe, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 26. apríla 2005, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav a konanie 1 V súvislosti s rozvojom prístupu k vysokorýchlostnému internetu sa Komisia rozhodla v júli 1999 zacat v rámci Európskej únie preskúmanie v rámci sektora na základe právomocí, ktoré jej boli zverené clánkom 12 ods. 1 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 prvé nariadenie implementujúce clánky [81] a [82] Zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), týkajúce sa najmä poskytovania sluzieb prístupu k úcastníckemu vedeniu a úcastníckemu vedeniu bytových staníc. V rámci toho zozbierané informácie viedli Komisiu k podrobnému preskúmaniu tarifných podmienok Wanadoo Interactive SA (dalej len "WIN") sluzby prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre bytové stanice vo Francúzsku. S týmto cielom zacala v septembri 2001 z vlastného podnetu konanie. 2 WIN bola v predmetnom case spolocnostou patriacou do skupiny France Télécom. Obchodný podiel Wanadoo SA vo WIN bol vo výske 99,9 %. Obchodný podiel France Télécom na základnom imaní Wanadoo sa pocas predmetného obdobia pohyboval medzi 70 a 72,2 %. Skupina tvorená Wanadoo a jej dcérskymi spolocnostami (dalej len "skupina Wanadoo") sa venovala vsetkým cinnostiam týkajúcim sa internetu v rámci France Télécom, ako cinnosti vydávania telefónnych zoznamov. V rámci skupiny Wanadoo WIN zabezpecovala prevádzkové a technické úlohy spojené so sluzbami prístupu k internetu na francúzskom území vrátane sluzieb ADSL (Asymmetric Digital Subscriber Line). 3 Komisia zaslala WIN prvé oznámenie o výhradách 19. decembra 2001 (dalej len "prvé oznámenie o výhradách") a dodatocné oznámenie o výhradách 9. augusta 2002 (dalej len "dodatocné oznámenie o výhradách"), na ktoré WIN odpovedala 4. marca a 23. októbra 2002. 4 Komisia 16. januára 2003 zaslala WIN list kvalifikovaný ako "list uvádzajúci skutocnosti" (dalej len "list uvádzajúci skutocnosti"), pricom jej umoznila prístup k spisu, ktorý slúzil na prípravu tohto listu. WIN mala skutocne prístup k spisu 23. a 27. januára 2003. Listom z 26. februára 2003 WIN poziadala Komisiu, aby jej poskytla objasnenie k viacerým aspektom listu uvádzajúceho skutocnosti. Komisia odpovedala listom z 28. februára 2003 a WIN zaslala odpoved na list uvádzajúci skutocnosti 4. marca 2003. 5 Rozhodnutím zo 16. júla 2003, týkajúcim sa konania o uplatnení clánku [82 ES] (vec COMP/38.233 - Wanadoo Interactive) [neoficiálny preklad] (dalej len "rozhodnutie"), Komisia skonstatovala, ze "[WIN] porusila clánok 82 [ES] tým, ze uplatnovala v prípade svojich sluzieb eXtense a Wanadoo ADSL predátorské ceny, ktoré jej neumoznovali pokryt variabilné náklady az do augusta 2001 a celkové náklady od augusta 2001, v rámci plánu, ktorého cielom bolo ovládnut trh prístupu k vysokorýchlostnému internetu v dôlezitej fáze jeho vývoja" (clánok 1). Komisia jej nariadila ukoncit toto porusenie (clánok 2) a ulozila jej pokutu 10,35 milióna eur (clánok 4). 6 Rozhodnutie definuje relevantný trh ako francúzsky trh prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre bytové stanice. Výrobky, ktorých sa týka porusenie, sú sluzby prístupu k vysokorýchlostnému internetu technológiou ADSL (Wanadoo ADSL a eXtense). 7 Podla rozhodnutia v prípade Wanadoo ADSL úcastník musel v predmetnom období zaplatit mesacné predplatné France Télécom z dôvodu poskytnutia sluzby prenájmu modemu ADSL od France Télécom, ako aj predplatné WIN ako poskytovatelovi prístupu k internetu (dalej len "PPI"). V rámci sluzby eXtense si uzívatel kúpil modem a zaplatil iba mesacné predplatné WIN, zodpovedajúce sluzbe poskytnutej France Télécom a pausálnemu neobmedzenému prístupu k internetu. 8 Po preskúmaní rôznych skutocností, okrem iného aj podielov na trhu (odôvodnenia 211 az 222 rozhodnutia) a úcinkov "podpory" zo strany France Télécom (odôvodnenia 223 az 228), Komisia dospela k záveru, ze existovalo dominantné postavenie WIN na relevantnom trhu. Dalej preukázala, ze tarifikacná prax pod úrovnou nákladov, vykonávaná WIN, patrí medzi zámerné stratégie dravej cenotvorby s cielom "ovládnut" trh, a preto predstavuje zneuzívanie dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES (odôvodnenie c. 254). 9 Rozhodnutie stanovuje zaciatok obdobia porusenia na 1. marca 2001 a koniec na 15. októbra 2002, co je dátum, ked nadobudlo platnost nápravné opatrenie France Télécom, ohlásené v marci 2002. Variabilné náklady neboli pokryté tarifami uplatnovanými od marca do augusta 2001 a celkové náklady od posledného uvedeného dátumu (clánok 1 rozhodnutia, pozri bod 5 vyssie). 10 Toto rozhodnutie bolo oznámené 23. júla 2003 spolocnosti WIN, ktorá v zalobe podanej 2. októbra 2003 do kancelárie Súdu prvého stupna navrhla jeho zrusenie. 11 Z dôvodu zlúcenia k 1. septembru 2004 sa France Télécom SA stala právnym nástupcom WIN. Návrhy úcastníkov konania 12 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil rozhodnutie, - subsidiárne zrusil pokutu alebo znízil sumu pokuty, - zaviazal zalovanú na náhradu trov konania. 13 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav I - O návrhoch na zrusenie rozhodnutia 14 Zalobkyna na podporu svojich návrhov na zrusenie uviedla niekolko procesných zalobných dôvodov a porusenie zásady osobnosti trestov a clánku 82 ES. A - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu a podstatných procesných nálezitostí 1. Tvrdenia úcastníkov konania 15 Podla WIN musí byt v konaní spochybnujúcom predátorské ceny výpocet nákladov povazovaný za hlavný prvok predmetnej výhrady. Podla jej názoru sa teda stretla s tazkostami nielen v súvislosti s prístupom k spisu, ale navyse ani dôlezité zlozky výpoctu variabilných a celkových nákladov obsiahnutých v rozhodnutí nikdy neboli predmetom oznámenia o výhradách a boli oznámené az listom uvádzajúcim skutocnosti. Ide o porusenie práv na obranu WIN a porusenie podstatných procesných nálezitostí. WIN totiz tvrdí, ze nemohla vediet, aký význam a aké miesto mali mat tieto zlozky v odôvodnení a vo výhradách Komisie, a teda v tejto súvislosti nemohla platne uplatnovat práva na obranu. 16 Okrem toho Komisia uplatnila v rozhodnutí výpocty, ktoré sa jednak z hladiska pouzitej metódy, jednak na úrovni výsledkov odlisovali od výpoctov pouzitých v dodatocnom oznámení o výhradách. Komisia tým, ze zmenila svoj test pokrytia, zmenila svoju výhradu. Okrem toho sa v rozhodnutí uvádza dlhsie trvanie porusenia ako v oznámení o výhradách, pricom úcastníci konania nemohli v tejto súvislosti predlozit svoje vyjadrenia. 17 Komisia sa domnieva, ze tvrdenia WIN sú skutkovo nepresné a právne nepodlozené. Uvádza, ze v liste uvádzajúcom skutocnosti iba opravila chyby výpoctu, na ktoré poukázala WIN vo svojej odpovedi k dodatocnému oznámeniu o výhradách, pricom nezmenila test ani výhrady. Okrem toho uvádza, ze WIN bola vypocutá v súvislosti s obsahom listu uvádzajúceho skutocnosti. Obsahom tohto listu bolo konkrétne to, aby bol podnik schopný úcinne vyjadrit svoje stanovisko k existencii a relevantnosti údajných skutocností, co WIN aj vykonala. Listom z 26. februára 2003 WIN poziadala Komisiu o predlozenie niekolkých vysvetlení týkajúcich sa viacerých aspektov listu uvádzajúceho skutocnosti. Komisia uvádza, ze odpovedala listom z 28. februára 2003, cím teda WIN umoznila 4. marca 2003 odpovedat na list uvádzajúci skutocnosti. Komisia tvrdí, ze odoslaním listu uvádzajúceho skutocnosti poskytla WIN prístup k celému spisu, ktorý bol podkladom na jeho vyhotovenie. WIN naozaj mala prístup k spisu v období od 23. do 27. januára 2003. Pokial ide o trvanie porusenia, skutocnost, ze toto porusenie trvalo v case odoslania oznámenia o výhradách, Komisii bránilo urobit viac, nez len urcit zaciatok porusenia. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 18 Na úvod je potrebné uviest, ze oznámenie o výhradách musí podla ustálenej judikatúry obsahovat dostatocne jasné zhrnutie výhrad, hoci aj strucné, aby sa dotknuté osoby mohli skutocne oboznámit s konaním, ktoré im vytýka Komisia. Iba za tejto podmienky môze oznámenie o výhradách splnat funkciu, ktorú mu priznáva právna úprava Spolocenstva, spocívajúcu v uvedení vsetkých skutocností, ktoré podniky a zdruzenia podnikov potrebujú na úspesné uplatnovanie svojej obrany predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie. Z ustálenej judikatúry okrem toho vyplýva, ze táto poziadavka je dodrzaná vtedy, ked rozhodnutie nepripisuje dotknutým osobám porusenia odlisné od porusení uvedených v oznámení o výhradách a uvádza iba skutocnosti, ku ktorým mali dotknuté osoby prílezitost sa vyjadrit. Konecné rozhodnutie Komisie v kazdom prípade nemusí byt kópiou oznámenia o výhradách (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Compagnie générale maritime a i./Komisia, T-86/95, Zb. s. II-1011, bod 442 a citovaná judikatúra). Doplnenia k oznámeniu o výhradách vykonané vzhladom na vyjadrenia úcastníkov konania, ktorých tvrdenia preukazujú, ze naozaj mohli vykonávat práva na obranu, teda sú prípustné. Komisia takisto môze vzhladom na správne konanie opravit alebo doplnit skutkové alebo právne tvrdenia na podporu výhrad, ktoré uviedla (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 2002, Schneider Electric/Komisia, T-310/01, Zb. s. II-4071, bod 438). 19 Tento zalobný dôvod treba posudzovat vzhladom na uvedené skutocnosti. 20 Potrebné je skonstatovat, ze 19. decembra 2001 Komisia v závere vysetrovania zaslala WIN prvé oznámenie o výhradách. Tá uviedla svoje pripomienky v odpovedi zo 4. marca 2002 a na vypocutí, ktoré sa konalo 18. marca 2002 (odôvodnenie c. 153 rozhodnutia). Dna 9. augusta 2002 Komisia zaslala WIN dodatocné oznámenie o výhradách. WIN predlozila svoje pripomienky k tomuto dodatocnému oznámeniu o výhradách 23. októbra 2002 a o nariadenie vypocutia nepoziadala (odôvodnenie c. 157 rozhodnutia). WIN teda mohla vykonávat práva na obranu vo vztahu k výhradám, ktoré uvádza Komisia vo svojich oznámeniach o výhradách, a to jednak prostredníctvom svojich odpovedí na tieto oznámenia o výhradách, a jednak pri vypocutí. 21 Výhrady, ktoré uvádza Komisia vo svojom rozhodnutí, sa vsak nelísia od výhrad uvedených v oznámeniach o výhradách. 22 V oznámení o výhradách z 19. decembra totiz Komisia na úvod uvádza: "Toto oznámenie o výhradách sa týka tarifikacných postupov [WIN], jednej zo spolocností skupiny France Télécom, za jej sluzby prístupu k vysokorýchlostnému internetu Wanadoo ADSL a Pack [eXtense] v priebehu roku 2001. ... V priebehu vysetrovania sa zistilo, ze [WIN] pouzíva od zaciatku roka 2001 tarifikacné postupy za predmetné sluzby vo výske nizsej ako náklady, ktoré môzu byt kvalifikované ako predátorské správanie a predstavovat porusenie clánku 82 [ES]." 23 V tom istom oznámení o výhradách dospela Komisia vo svojej analýze k záveru, ze: "[V tomto stádiu] je politika predátorských cien [WIN] od zaciatku roka 2001 zneuzívaním dominantného postavenia [v zmysle] clánku 82 písm. a) a b) [ES]. Predmetné postupy boli vykonané v kritickom stádiu rozvoja trhu prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre bytové stanice, súcasne s rozvinutím ADSL vo Francúzsku. Poskytla [WIN] znacný náskok pred jej konkurentmi, resp. zabránila ich vstupu alebo ich udrzaniu sa na trhu." 24 Clánok 1 rozhodnutia vsak znie takto: "Od marca 2001 do októbra 2002 [WIN] porusila clánok 82 [ES] tým, ze uplatnovala v prípade svojich sluzieb eXtense a Wanadoo ADSL predátorské ceny, ktoré jej neumoznovali pokryt variabilné náklady az do augusta 2001 a celkové náklady od augusta 2001, v rámci plánu, ktorého cielom bolo ovládnut trh prístupu k vysokorýchlostnému internetu v dôlezitej fáze jeho vývoja." 25 Z porovnania prvého oznámenia o výhradách a rozhodnutia vyplýva, ze spolocnost, trh a predmetné výrobky sú zhodné, z coho vyplýva, ze vytýkané porusenie, teda prax predátorských cien, je v rozpore s clánkom 82 ES. 26 Pokial ide o pokrytie nákladov, rozhodnutie je zaiste ovela presnejsie. Na rozdiel od prvého oznámenia o výhradách sa v rozhodnutí uvádzajú variabilné náklady a celkové náklady a v tejto súvislosti sa rozlisujú posudzované obdobia. 27 Toto spresnenie vsak bolo uvedené v dodatocnom oznámení o výhradách, ktorého bod 5.4 má názov "Podstata zneuzívania: nepokrytie variabilných nákladov a celkových nákladov v rámci stratégie ovládnutia trhu". V obidvoch poznámkach pod ciarou, na ktoré tento názov odkazuje, Komisia spresnuje, ze "v tejto súvislosti toto oznámenie o výhradách doplna [bod] 3.4 prvého oznámenia o výhradách" a ze "preskúmanie pokrytia celkových nákladov je vo vztahu k prvému oznámeniu o výhradách novou skutocnostou". Pouzitá metóda teda bola WIN známa uz v tomto stádiu, cize WIN mohla predlozit svoje vyjadrenie. 28 Pokial ide o list uvádzajúci skutocnosti, jeho predmetom je podla jeho samotného znenia "uviest niektoré skutocnosti, ktoré neboli výslovne uvedené v oznámeniach o výhradách, na ktoré by sa Komisia mohla odvolat v texte takéhoto rozhodnutia; pricom tieto skutocnosti sú scasti skutocnostami uvedenými v spisových dokumentoch Komisie, ku ktorým advokáti uz mali prístup, a scasti skutocnostami zistenými v priebehu vysetrovaní, ktoré sa vykonávali po 9. auguste 2002". 29 Podla WIN tento list mení test pokrytia, cize príslusnú výhradu takým spôsobom, ze to malo byt predmetom oznámenia o výhradách. 30 Na úvod je potrebné zdôraznit, ze WIN okrem samotného uvedenia odlisného rozdelenia období analýzy vo svojej zalobe neuviedla, v com spocívajú rozdiely, pokial ide o metódu alebo o výsledky, ani ktoré nové skutocnosti obsahuje list uvádzajúci skutocnosti. Obmedzuje sa iba na to, ze odkazuje na prvé oznámenie o výhradách, dodatocné oznámenie o výhradách a list uvádzajúci skutocnosti, ktoré predlozila v prílohe. Súdu prvého stupna vsak neprinálezí vyhladávat a urcovat vo svojich prílohách skutocnosti na podporu zaloby. Hoci sa obsah zaloby môze v konkrétnych bodoch podopriet a doplnit odkazom na vymedzené výnatky z dokumentov, ktoré tvoria jej prílohu, vseobecný odkaz na iné písomnosti, aj ked tvoria prílohu zaloby, nemôze nahradit nedostatok podstatných skutocností uvedených v zalobe (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881, bod 113). Na úcely nájdenia rozdielov, pokial ide o metódu a nové skutocnosti v liste uvádzajúcom skutocnosti, teda nie je opodstatnené vykonat podrobné porovnanie oznámenia o výhradách a listu uvádzajúceho skutocnosti, ktoré tvoria prílohu k zalobe. Dalej je potrebné uviest, ze tento list uvádzajúci skutocnosti neobsahuje nijakú výhradu a neuvádza ani neoznamuje nijakú zmenu metódy na výpocet miery pokrytia nákladov. V nadväznosti na odpoved na pripomienky WIN aktualizuje, spresnuje, resp. opravuje skutocnosti uz uvedené v oznámeniach o výhradách. Nemení teda výhrady uvedené v týchto oznámeniach o výhradách. 31 Pokial ide o odlisné rozdelenie období analýzy, ktoré je jedinou skutocnostou zaloby uvedenou na podporu tvrdení o zmene testu pokrytia, rozhodnutie skutocne skrátilo obdobie nepokrytia variabilných nákladov a predlzilo obdobie nepokrytia celkových nákladov. Výhrada týkajúca sa nepokrytia nákladov sa vsak tak ako v oznámení o výhradách vztahuje na kazdé uvedené obdobie porusenia. Okrem toho posunutie zaciatku porusenia z januára 2001, ktoré bolo uvedené v oznámeniach o výhradách, na marec 2001, ktoré bolo uvedené v rozhodnutí, je v prospech WIN. Komisii nie je mozné vytýkat zohladnenie pripomienok WIN uvedených v odpovedi na dodatocné oznámenie o výhradách. Podla týchto pripomienok Komisia dospela k záveru o nepokrytí variabilných nákladov v období od augusta do októbra 2001 iba z dôvodu chyby vo výpocte. Vo svojom rozhodnutí teda Komisia napokon stanovila koniec obdobia nepokrytia variabilných nákladov k augustu 2001. 32 Za predpokladu, ze týmto tvrdením sa zalobkyna odvoláva na zmenu rozdelenia období analýzy variabilných nákladov, je potrebné uviest, ze tretie obdobie sa v rozhodnutí uz skutocne nekoncí 31. decembra 2001, ale plynie az do 15. februára 2002. Podla Komisie je táto zmena spôsobená snahou o dosiahnutie lepsieho súladu medzi rozdelením na obdobia a vývojom nákladov WIN. Potvrdzuje, ze táto zmena má za následok iba zjednodusenie výpoctu, pricom nemení vseobecné závery, ku ktorým dospela Komisia v dodatocnom oznámení o výhradách. 33 Treba poukázat na to, ze WIN nespochybnila toto odôvodnenie a nevysvetluje, v com je pre nu toto predlzenie tretieho obdobia ujmou. 34 Okrem toho list uvádzajúci skutocnosti vyzýva WIN na predlozenie pripomienok k týmto skutkovým okolnostiam a ponúka jej moznost prístupu k vsetkým spisovým dokumentom. 35 Potrebné je zdôraznit, ze WIN sa obmedzuje na to, ze v úvodnej casti svojej zaloby poukazuje na tazkosti s prístupom k spisu, túto skutocnost vsak neuvádza ako zalobný dôvod zrusenia. Vo zvysnej casti neuvádza, ze nedostala pozadované dokumenty, ale uvádza, ze musela predkladat opakované ziadosti a iba vdaka "svojej mimoriadnej bdelosti a vytrvalosti... mohla v rozsahu svojich mozností uplatnit svoje právo na prístup k spisu". Z uvedeného treba vyvodit, ze WIN mala prístup k spisu napriek tazkostiam, s ktorými sa mohla stretnút. 36 V súlade s judikatúrou citovanou v bode 18 vyssie bola teda zalobkyna o skutkových okolnostiach informovaná a mala moznost úcinne vyjadrit svoje stanovisko. Vypocutie sa konalo uz 18. marca 2002 a nové vypocutie sa nenariadilo. WIN napokon o nové vypocutie neziadala ani po odoslaní dodatocného oznámenia o výhradách, ani po odoslaní listu uvádzajúcom skutocnosti. 37 Z uvedeného vyplýva, ze nie je mozné pripustit tvrdenia, podla ktorých bolo potrebné tretie oznámenie. Okrem toho WIN mohla v tejto súvislosti vykonávat svoje právo na obranu, co aj urobila. Listom z 26. februára 2003 totiz Komisiu poziadala o niekolko vysvetlení viacerých aspektov listu uvádzajúceho skutocnosti. Komisia na tento list odpovedala listom z 28. februára 2003. Zalobkyna teda Komisii zaslala vyjadrenie k listu uvádzajúcemu skutocnosti. WIN okrem toho skutocne mala v dnoch 23. a 27. januára 2003 prístup k spisu. WIN teda nepreukázala, ze odoslanie listu uvádzajúceho skutocnosti predstavuje porusenie podstatných procesných nálezitostí a práv na obranu. 38 Okrem toho, ak by bolo opodstatnené domnievat sa, ze samotnému Súdu prvého stupna prinálezí vykonat na úcely nájdenia skutocností na podporu zaloby podrobné porovnanie listu uvádzajúceho skutocnosti a oznámení o výhradách, je potrebné uviest, ze podrobné skutkové okolnosti uvedené v liste uvádzajúcom skutocnosti doplnali, resp. rozvíjali informácie uz uvedené v oznámeniach o výhradách. Preskúmanie skutocného priemerného príjmu a teoretického príjmu na zaciatku roka 2002 v liste uvádzajúcom skutocnosti totiz nadväzuje na výpocty vykonané v dodatocnom oznámení o výhradách, pricom zohladnuje list WIN z 13. decembra 2002. Okrem toho v prvom oznámení o výhradách a v dodatocnom oznámení o výhradách uz bola uvedená otázka sirokého pásma fakturovaného France Télécom v rámci zbernej sluzby. List uvádzajúci skutocnosti totiz v tejto súvislosti zohladnuje informácie poskytnuté zo strany France Télécom 3. mája a 21. novembra 2002. Rovnako náklady medzinárodnej "konektivity" boli uvedené v prvom oznámení o výhradách. List uvádzajúci skutocnosti sa týka vysvetlení poskytnutých v tejto súvislosti zo strany France Télécom v liste z 13. novembra 2002. Prvý odhad predpokladaných nákladov pre nových úcastníkov, ako aj odhad celkových nákladov boli napokon predlozené uz v dodatocnom oznámení o výhradách. 39 Niektoré skutocnosti listu uvádzajúceho skutocnosti sú jednoznacne uvedené na informatívne úcely v nadväznosti na pripomienky zo strany WIN. Takýmto spôsobom Komisia v nadväznosti na list WIN z 27. septembra 2002 v liste uvádzajúcom skutocnosti poukazuje na náklady spojené s prestahovaním úcastníkov, pricom zdôraznuje, ze nemá v úmysle tieto náklady zaclenit do svojich výpoctov. Pokial ide o dynamiku predajov, Komisia v liste uvádzajúcom skutocnosti zdôraznuje, ze táto skutocnost neumoznuje dospiet k záveru o predátorskom správaní, ale je mozné ju vyuzit v rámci prejednávania návrhu, ktorý predlozila WIN vo svojom vyjadrení z 23. októbra 2002, samostatne preskúmat kazdú novú generáciu úcastníkov, a to nezávisle od skorsích ci neskorsích generácií. Tvrdenia uvedené v liste uvádzajúcom skutocnosti týkajúce sa nákladov WIN na reklamu alebo propagáciu majú za ciel potvrdit ich zohladnenie vo variabilných nákladoch prostredníctvom dodatocného oznámenia o výhradách, co WIN spochybnila vo svojej odpovedi na dodatocné oznámenie o výhradách. 40 Jedinými skutocnostami, ktoré mozno uviest ako také, ktoré spôsobujú zmenu na úrovni uplatnenia metódy uvedenej Komisiou, je jednak odlisné rozdelenie období analýzy a jednak výpocet vázených priemerov pokrytia nákladov podla príjmov získaných od vsetkých úcastníkov dvoch predmetných sluzieb. 41 Pokial ide o rozdelenie obdobia analýzy, je opodstatnené odkázat na body 31 az 33. 42 Pokial ide o výpocet vázených priemerov pokrytia nákladov podla príjmov získaných od vsetkých úcastníkov, Komisia uvádza, ze "táto zmena samotná je potrebná iba z aritmetického hladiska, vzhladom na velký rozdiel medzi nákladmi a príjmami sluzby eXtense na jednej strane [a] nákladmi a príjmami sluzby Wanadoo ADSL na druhej strane, ktoré sú dvakrát nizsie ako náklady a príjmy sluzby eXtense". V poznámke pod ciarou 77 rozhodnutia Komisia uvádza, ze "sa domnieva, ze nemôze byt viazaná chybou pri výpocte, ku ktorej doslo v skorsom stádiu konania, pokial podniku umoznuje predniest svoje pripomienky k oprave chyby v rámci práva na obranu, ako urobila v tomto prípade prostredníctvom [listu uvádzajúceho skutocnosti]" [neoficiálny preklad]. 43 Pokial ide o opravu chýb, je opodstatnené uviest, ze WIN ju úplne pripústa vtedy, ak je v jej prospech. Vo svojom vyjadrení k dodatocnému oznámeniu o výhradách WIN upriamuje pozornost Komisie na chyby, ktorých sa Komisia dopustila vo svojich výpoctoch. V liste uvádzajúcom skutocnosti Komisia tieto chyby opravuje, pricom táto oprava nebola spochybnená zo strany WIN, resp. ak Komisia opravu zamieta, uvádza dôvody zamietnutia. Komisia naopak nemohla podla WIN opravit chybu v liste týkajúcom sa týchto skutkových okolností takým spôsobom, ktorý by nebol v prospech WIN, kedze by to viedlo k zmene výhrady prednesenej voci nej. 44 Teda je opodstatnené preverit, ci táto oprava je zmenou pôvodnej metódy, predstavujúcou novú výhradu. 45 Treba skonstatovat, ze metóda ostáva metódou výpoctu miery pokrytia upravených variabilných a celkových nákladov a ze oprava alebo zmena vo výpocte vázeného priemeru nijako nemení výhradu o postupe predátorských cien od zaciatku roka 2001, ktorá je uvedená v obidvoch oznámeniach o výhradách. Neuvedenie výpoctu priemeru v prvom oznámení o výhradách nebráni Komisii dospiet k záveru o nepokrytí nákladov, kedze výpocet miery pokrytia sa vykonáva najprv pre kazdý výrobok (eXtense alebo Wanadoo ADSL). 46 Okrem toho z odpovede WIN na list uvádzajúci skutocnosti vyplýva, ze kedze Komisia v liste uvádzajúcom skutocnosti zohladnila nové skutocnosti, ktoré viedli k miere pokrytia upravených variabilných nákladov vyssej ako 100 % od 1. augusta 2001, WIN zmenila svoju metódu výpoctu, aby znízila túto mieru a trvala na svojej výhrade nepokrytia variabilných nákladov v období od 1. augusta do 15. októbra 2001. Takýto ciel vsak nie je zlucitelný so skutocnostou, ze v rozhodnutí Komisia s konecnou platnostou stanovila koniec obdobia nepokrytia upravených variabilných nákladov na 31. júl 2001. To znamená, ze s týmto tvrdením nemozno súhlasit. WIN teda nepreukázala zmenu metódy v liste uvádzajúcom skutocnosti. 47 WIN takisto uviedla, ze v rozhodnutí sa uvádza dlhsie obdobie trvania porusenia v porovnaní s obdobím trvania porusenia uvedenom v oznámení o výhradách, pricom úcastníci konania nemali v tejto súvislosti prílezitost predlozit svoje vyjadrenia. 48 V prvom rade je potrebné pripomenút, ze WIN nespochybnila obdobie zaciatku porusenia a jeho presunutie z januára na marec 2001 zo strany Komisie v období medzi oznámením o výhradách a rozhodnutím. 49 Pokial ide o predlzenie trvania porusenia z júla na 15. október 2002, treba skonstatovat, ze hoci obidve oznámenia o výhradách stanovovali zaciatok porusenia na mesiac január 2001, ani jedno, ani druhé neuvádzalo, ze doslo k jeho ukonceniu. Naopak, obidve oznámenia uvádzali, ze Komisia navrhovala prijat rozhodnutie vyzývajúce WIN na "ukoncenie porusenia". Taká formulácia jednoznacne znamená, ze podla Komisie predmetné porusenie este nebolo ukoncené. Zaiste, prvé oznámenie o výhradách uvádza trvanie porusenia v rozsahu dvanástich mesiacov a dodatocné oznámenie o výhradách trvanie v rozsahu osemnástich mesiacov. Toto casové vymedzenie dôkazov, nie vsak vymedzenie trvania porusenia na uplynuté obdobie, nespochybnuje záver výslovne vyjadrený v obidvoch dokumentoch. Na ilustráciu sa v dodatocnom oznámení o výhradách uvádza: "Na záver svojej analýzy sa Komisia v tomto stádiu domnieva, ze politika predátorských cien vedená [WIN] od zaciatku roku 2001 predstavuje zneuzitie dominantného postavenia... Z dôvodov uvedených vyssie Komisia navrhuje prijat rozhodnutie o nariadení [... WIN] ukoncit porusenie..." 50 Z uvedeného jasne vyplýva, ze v kazdom oznámení o výhradách Komisia uviedla trvanie na základe informácií, ktoré mala k dispozícii v case jeho vyhotovovania (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 15), pricom porusenie nebolo ukoncené. WIN napokon netvrdila, ze prijala osobitné opatrenia, ktoré by viedli k ukonceniu údajného porusenia. Komisia az v rozhodnutí stanovuje, ze "zneuzívanie bolo ukoncené 15. októbra 2002, teda v den nadobudnutia úcinnosti nápravy predstavenej zo strany France Télécom v marci 2002". 51 Tvrdenie uvedené v liste uvádzajúcom skutocnosti, podla ktorého "tieto skutkové okolnosti ziadnym spôsobom nevedú k predlzeniu obdobia uvedeného v oznámeniach o výhradách", je potrebné chápat vo svetle predchádzajúcich úvah. Skutocnost, ze v liste uvádzajúcom skutocnosti sa uvádzajú "upravené celkové náklady v roku 2002" (pozri s. 6) a ze viaceré údaje sa vztahujú na prvých devät, ba az na dvanást mesiacov roka 2002 (pozri najmä prílohy 15.1 a 15.2, 20, 21 a 22), sa chápe s ohladom na pokracovanie porusenia. Z odpovede WIN na list uvádzajúci skutocnosti dalej vyplýva, ze WIN bola schopná pochopit skutocnost, ze porusenie pretrvávalo. Viacero týchto skutocností v odpovedi sa totiz vztahuje na prvých devät, ba az dvanást mesiacov roka 2002. WIN totiz predlozila tabulku s názvom "Reklama/Zvysovanie poctu vsetkých ADSL", týkajúcu sa obdobia trvajúceho az do decembra 2002, a pod rovnakým názvom graf vztahujúci sa na obdobie od januára 2001 do septembra 2002. Navyse takisto v tejto odpovedi sa WIN vyjadrila k miere pokrytia variabilných nákladov do 30. septembra 2002. Napokon v tej istej odpovedi WIN spochybnuje príjem vo výske 37,03 eura za predplatné, ktorý Komisia zohladnila pri období od 15. februára do septembra 2002. WIN teda nemôze tvrdit, ze boli porusené práva na obranu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 576). 52 Teda je opodstatnené zamietnut tvrdenie zalobkyne týkajúce sa predlzenia trvania porusenia. 53 Vzhladom na to, ze nebolo preukázané nijaké porusenie práv na obranu, tento zalobný dôvod je opodstatnené zamietnut. B - O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 54 V rámci svojich tvrdení o porusení podstatných procesných nálezitostí WIN takisto uvádza, ze Komisia bez akéhokolvek odôvodnenia spochybnuje právo vyrovnat v dobrej viere svoje ceny s cenami konkurentov, ktoré sa priznáva kazdému podniku. Toto právo potvrdzuje judikatúra Súdneho dvora a skorsia rozhodovacia prax Komisie. WIN dodáva, ze ak rozhodnutie ide významne nad rámec skorsieho rozhodnutia, Komisia je povinná výslovne uviest svoje odôvodnenie. 55 Komisia sa domnieva, ze na úcely konstatovania, ze zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia týkajúceho sa tohto aspektu je zjavne nedôvodný, postacuje odkázat na odôvodnenia c. 314 az 331 rozhodnutia. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 56 Potrebné je skonstatovat, ze 18 odôvodnení (c. 314 az 331) rozhodnutia sa týka tvrdenia o vyrovnaní cien s cenami konkurentov. Komisia najprv skúma prispôsobenie sa z hladiska zásad, potom skutocné postavenie, ktoré uvedení úcastníci zastávajú na trhu, a koncí uvedením skutkových okolností, ktoré podla jej názoru vyvracajú stanovisko WIN. 57 Komisia si teda v tejto súvislosti splnila svoju povinnost odôvodnenia. V súlade s judikatúrou citovanou zo strany WIN Komisia svoje rozhodnutie odôvodnila tak, ze uviedla skutkové okolnosti, od ktorých závisí právne odôvodnenie opatrenia, a dôvody, ktoré ju vedú k prijatiu rozhodnutia (rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1975, Fabricants de papiers peints/Komisia, 73/74, Zb. s. 1491, bod 30). 58 Komisia si túto povinnost rozhodne splnila, aj keby sa v danom prípade mohlo pripustit, ze Komisia mala povinnost uviest svoje odôvodnenie výslovnejsím spôsobom. 59 Na rozdiel od tvrdení WIN sa totiz Komisia neobmedzila na také strucné odôvodnenie, ze by výlucne a jednoducho uviedla, ze prevádzkovatel s dominantným postavením nemôze vyrovnat svoje ceny s cenami konkurentov, ak je jeho cena nizsia, ako sú jeho náklady. Svoje stanovisko specifikuje podrobnejsie v odôvodnení c. 315 rozhodnutia tak, ze k poznámke pod ciarou pripája niekolko odkazov na judikatúru. Toto odôvodnenie znie takto: "V prvom rade je z hladiska zásad pravda, ze nové vstupujúce podniky alebo podniky, ktoré nemajú dominantné postavenie, majú právo uplatnovat propagacné ceny pocas casovo obmedzeného obdobia. Ich jediným cielom je pritiahnut pozornost spotrebitelov k samotnej existencii výrobku presvedcivejsím spôsobom ako obycajným reklamným letákom a tieto ponuky nemajú negatívny vplyv na trh. Na druhej strane vsak vyrovnanie cien prevádzkovatelov s dominantným postavením s propagacnými cenami prevádzkovatelov, ktorí nemajú dominantné postavenie, nie je odôvodnené. Hoci je pravda, ze nie je v zásade zakázané, aby prevádzkovatel s dominantným postavením vyrovnal ceny s cenami konkurentov, nic to nemení na tom, ze táto moznost nie je prípustná, ak zahrna nepokrytie nákladov predmetnej sluzby zo strany podniku s dominantným postavením. Napriek tomu, ze dominantné postavenie nemôze podnik nachádzajúci sa v takomto postavení zbavit práva chránit svoje vlastné obchodné záujmy, pokial sú tieto jeho záujmy ohrozené, takéto správanie nemôze pripustit, ak má za ciel práve posilnenie tohto dominantného postavenia a jeho zneuzívanie. Podnik s dominantným postavením má teda osobitnú zodpovednost nenarúsat svojím správaním úcinnú a neskreslenú hospodársku sútaz na spolocnom trhu [neoficiálny preklad]." 60 Vzhladom na to, ze zalobný dôvod zalozený na nedostatku odôvodnenia v tejto súvislosti nie je mozné pripustit, je opodstatnené zamietnut vsetky procesné zalobné dôvody. C - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady osobnosti trestov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 61 Podla WIN Komisia zjavne porusila zásadu osobnosti trestov tým, ze vo vztahu k nej uviedla skutocnosti, ktoré pripisuje skupine France Télécom a ku ktorým ani WIN, ani France Télécom neboli schopné predlozit svojej pripomienky. Komisia zamenila postupy vytýkané WIN s postupmi vytýkanými France Télécom. Opisuje ich ako zosúladené konanie alebo ako jedinú stratégiu definovanú skupinou France Télécom. To znamená, ze konanie sa týka iba WIN. Ide teda o "závaznú procesnú anomáliu". 62 Na podporu svojho tvrdenia WIN vo svojej zalobe cituje viaceré casti rozhodnutia a dodatocného oznámenia o výhradách. 63 WIN tvrdí, ze Komisia v odôvodnení c. 145 rozhodnutia uviedla nou a jej hlavným akcionárom uplatnované prostriedky na zastavenie rozvoja konkurentov a vyuzitie rastu trhu vysokorýchlostného internetu vo svoj prospech. WIN takisto uvádza odôvodnenie c. 285 rozhodnutia, ktoré poukazuje na "celkový plán" [neoficiálny preklad] a zdôraznuje, ze "stratégia sledovaná dcérskou spolocnostou nie je úplne oddelitelná od cielov materskej spolocnosti" [neoficiálny preklad], ako aj odôvodnenie c. 286, v ktorom Komisia povazuje "za zaujímavé poukázat na správanie France Télécom na velkoobchodnom trhu" [neoficiálny preklad]. 64 Podla WIN Komisia v dodatocnom oznámení o výhradách taktiez uviedla, ze cast skutocností, ktoré uvádza, je "pripísatelná France Télécom", pricom vsak uviedla, ze "intenzita vztahov medzi [WIN] a France Télécom [bola] taká..., ze [bolo] nemozné domnievat sa, ze stratégie obidvoch subjektov [neboli] úzko spojené". Komisia takisto uviedla, ze tarifikacná politika WIN viedla k "zosúladenému konaniu" medzi touto spolocnostou a France Télécom. 65 Komisia ako odpoved uvádza, ze na úcely konstatovania, ze jediným podnikom, ktorého sa uvedené rozhodnutie týka, je práve WIN, postacuje odvolanie sa na výrok rozhodnutia. Rozhodnutie nebolo adresované France Télécom, kedze sa jej nevytýkalo nijaké zneuzívanie dominantného postavenia. Komisia na druhej strane pripústa, ze rozhodnutie obsahuje casté odkazy na France Télécom z dôvodu jej hlavného postavenia ako prevádzkovatela telefónnej siete a hlavného akcionára WIN. Tieto skutocnosti boli relevantné na úcely pochopenia kontextu na trhu v období porusenia. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 66 Je opodstatnené pripomenút, ze na základe zásady individuálnych trestov a sankcií, môze byt podnik sankcionovaný len za skutky, ktoré sa mu osobne vytýkajú, pricom táto zásada je uplatnitelná v kazdom administratívnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). 67 Treba skonstatovat, ze z rozhodnutia nevyplýva, ze by Komisia WIN vytýkala porusenia, ktorých sa dopustila France Télécom a ktoré jej boli pripísané. Casti rozhodnutia, o ktorých WIN tvrdí, ze spochybnujú správanie France Télécom, sa totiz nachádzajú v dvoch podcastiach rozhodnutia [cast I, G, bod 4, a cast II, D, bod 3, písm. c)], ktoré sa zaoberajú skutocnostami kontextu porusenia a ich jednoznacným cielom je opísat rámec, v ktorom doslo k správaniu vytýkanému WIN. 68 Odkazy na France Télécom sú teda odôvodnené opisom konceptu relevantného trhu. France Télécom totiz mala ako prevádzkovatelka telefónnych sluzieb, ktorú nemohla obíst väcsina poskytovatelov prístupu k internetu, osobitné postavenie na relevantnom trhu. France Télécom je historickým telekomunikacným prevádzkovatelom vo Francúzsku. Prevádzkuje siete na dlhé vzdialenosti na francúzskom území pouzívané na prevádzkovanie internetu. Vlastní siete miestneho telekomunikacného prístupu pripájajúce na svoju siet vsetkých telefónnych úcastníkov. V danom období teda bolo pouzívanie siete miestneho prístupu France Télécom nevyhnutné na poskytovanie sluzby ADSL (odôvodnenie c. 231 rozhodnutia). France Télécom svoje sluzby fakturuje svojim zákazníkom, medzi ktorých patrí aj WIN (odôvodnenia c. 42 az c. 59 rozhodnutia). Znízenie taríf France Télécom má teda dosah na náklady WIN. Toto hlavné postavenie France Télécom a skutocnost, ze je väcsinovým akcionárom WIN, ju napokon viedli k úcasti na správnom konaní. 69 Okrem toho Komisia spresnila, ze tieto skutocnosti kontextu, "hoci sú [WIN] pripísatelné iba scasti a nepredstavujú výhrady vo vztahu k nej" [neoficiálny preklad], sú dôlezité na pochopenie veci (odôvodnenie c. 145 rozhodnutia), alebo dalej, ze "na lepsie posúdenie dosahu politiky [WIN] a jej úcasti na celkovom pláne je potrebné vyjasnit správanie dcérskej spolocnosti vo vztahu k problematike skupiny France Télécom" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 285 rozhodnutia), pricom dodáva, ze skutocnosti uvedené v odôvodneniach c. 286 az c. 290 "nie sú výhradou voci [WIN]" [neoficiálny preklad], ale ze "stratégia sledovaná dcérskou spolocnostou nie je úplne oddelitelná od cielov materskej spolocnosti" [neoficiálny preklad]. 70 Z rozhodnutia, v ktorom Komisia vzdy dbala o spresnenie, ze skutocnosti kontextu nepredstavujú výhrady voci zalobkyni, teda vyplýva, ze Komisia nepripísala WIN správanie, ktorého sa dopustila France Télécom. 71 Z týchto dôvodov je opodstatnené zamietnut tento zalobný dôvod zalozený na porusení zásady osobnosti trestov. D - O porusení clánku 82 ES 72 Podla WIN Komisia porusila clánok 82 ES vo viacerých ohladoch. Pokial ide o dominantné postavenie, Komisia uviedla nepresnú definíciu trhu a nesprávne sa domnievala, ze WIN na nom mala dominantné postavenie. Pokial ide o zneuzívanie dominantného postavenia, Komisia uplatnila test pokrytia nákladov v rozpore s clánkom 82 ES, jednak pokial ide o zohladnené náklady, jednak pokial ide o uplatnenú metódu; okrem toho sa dopustila závazných chýb pri výpocte. V rámci testu predátorského správania Komisia zamietla WIN základné právo vyrovnat ceny s cenami konkurentov. Okrem toho sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia spojeného so zjavne nesprávnym posúdením tým, ze dospela k záveru, ze existuje plán predátorského správania, a tým, ze uviedla, ze preukázanie pokrytia strát nebolo potrebné. 1. O dominantnom postavení a) O nesprávnej definícii trhu Tvrdenia úcastníkov konania 73 Podla WIN sa rozlisovanie Komisie medzi prístupom k nízkorýchlostnému a vysokorýchlostnému internetu pre bytové stanice opiera o znacne nepresnú a rozporuplnú analýzu. Podla jej názoru existuje iba jeden trh prístupu k internetu, ktorý je trhom siahajúcim od nízkorýchlostného k vysokorýchlostnému internetu. To bolo preukázané objavením strednorýchlostných ponúk ADSL. 74 Komisia priznala existenciu vseobecných zvyklostí a urcitého stupna zastupitelnosti medzi prístupom k vysokorýchlostnému internetu a prístupom k nízkorýchlostnému internetu, ale zamietla z toho vyvodit príslusné závery. 75 Okrem toho medzi nízkorýchlostným a vysokorýchlostným internetom existuje skutocná hospodárska sútaz, ktorá je spôsobená neobmedzeným charakterom ponúk oboch druhov prístupu k internetu, pricom uzívatelom sú ich charakteristiky relatívne lahostajné. 76 Napokon podla ustálenej rozhodovacej praxe Komisie by samotný rozdiel v stupni komfortu alebo kvality nestacil na odlísenie rozlicných relevantných trhov, ak je pouzívanie rovnaké. Z prieskumu, ktorý vykonala WIN, vsak vyplýva, ze v 80 % prípadov úcastníci pouzívajú rovnaký typ aplikácií a funkcií. 77 Komisia poukazuje na tvrdenia, ktoré uviedla v rozhodnutí (odôvodnenia c. 169 az c. 204), týkajúce sa rozlísenia medzi vysokorýchlostným a nízkorýchlostným internetom. V tomto rozhodnutí uvádza, ze ozrejmila odlisnosti pouzívania, technické a výkonnostné osobitosti, ako aj rozdiely v cenách sluzieb a príjem za úcastníka, ktoré majú viest k rozlisovaniu týchto dvoch trhov. Pokial ide o stupen zastupitelnosti, Komisia uvádza, ze jediná konstatovaná zastupitelnost je úplne asymetrická, pretoze pôsobí iba jedným smerom, teda od nízkorýchlostného k vysokorýchlostnému internetu. Komisia sa okrem toho domnieva, ze rozlisovanie medzi vysokorýchlostným a nízkorýchlostným internetom sa vo vseobecnosti aj nadalej uznáva. Posúdenie Súdom prvého stupna 78 Je opodstatnené pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, Michelin/Komisia, 322/81, Zb. s. 3461, bod 37; rozsudky Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Kish Glass/Komisia, T-65/96, Zb. s. II-1885, bod 62, a zo 17. decembra 2003, British Airways/Komisia, T-219/99, Zb. s. II-5917, bod 91) na úcely preskúmania prípadného dominantného postavenia podniku na vymedzenom trhu sektora je potrebné moznosti hospodárskej sútaze posudzovat v rámci trhu zahrnujúceho vsetky výrobky a sluzby, ktoré v závislosti od svojich vlastností môzu osobitne uspokojit stále potreby a sú málo zamenitelné s inými výrobkami alebo sluzbami. Okrem toho vzhladom na to, ze vymedzenie relevantného trhu slúzi na posúdenie, ci má predmetný podnik moznost bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze a správat sa v znacnom rozsahu nezávisle od správania svojich konkurentov a v danom prípade od svojich poskytovatelov sluzieb, nie je mozné sa v tejto súvislosti obmedzovat iba na preskúmanie objektívnych vlastností predmetných sluzieb, ale je takisto potrebné zohladnit podmienky hospodárskej sútaze a struktúru dopytu a ponuky na trhu. 79 Ak je výrobok mozné pouzit na rozlicné úcely a ak tieto rozdielne pouzitia zodpovedajú hospodárskym potrebám, ktoré sú takisto odlisné, je opodstatnené pripustit, ze tento výrobok môze prípadne patrit na rozlicné trhy, ktoré majú eventuálne odlisné vlastnosti z hladiska jednak struktúry, jednak podmienok hospodárskej sútaze. Toto tvrdenie vsak neodôvodnuje záver, ze takýto výrobok predstavuje jediný a ten istý trh so vsetkými ostatnými výrobkami, ktoré ho môzu nahradit pri rozlicných pouzitiach, na ktoré môze byt vyuzitý a s ktorým prípadne vstupuje do hospodárskej sútaze. 80 Z pojmu relevantný trh (relevant market) totiz vyplýva, ze úcinná hospodárska sútaz môze existovat medzi výrobkami, ktoré sú jeho súcastou, co predpokladá dostatocný stupen zastupitelnosti na úcely rovnakého pouzitia medzi vsetkými výrobkami tvoriacimi súcast toho istého trhu (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, 85/76, Zb. s. 461, bod 28). 81 Z oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva (Ú. v. ES C 372, 1997, s. 5, bod 7; Mim. vyd. 08/001, s. 155) vyplýva, ze "relevantný trh výrobkov pozostáva zo vsetkých výrobkov a/alebo sluzieb, ktoré sú povazované za vzájomne zamenitelné alebo nahraditelné z hladiska spotrebitela, a to na základe ich vlastností, cien a zamýslaného úcelu pouzitia". 82 Je potrebné skonstatovat, ze v komforte a kvalite medzi vysokorýchlostným a nízkorýchlostným internetom nie je iba prostý rozdiel. Z tvrdení, ktoré uviedla Komisia (odôvodnenie c. 175 rozhodnutia) a ktoré nie sú v rozpore s tvrdeniami WIN, vyplýva, ze niektoré aplikácie dostupné vysokorýchlostnému internetu, napríklad stahovanie velmi objemných súborov a interaktívne hry na sieti, sú nevyuzitelné s nízkorýchlostným internetom. WIN vo svojej odpovedi zo 4. marca 2002 k oznámeniu o výhradách dalej uviedla, ze existujú "audiovizuálne/multimediálne cinnosti, ktoré sú specifickejsie ako ADSL". Okrem toho stúdia, ktorú vykonalo Centre de recherche pour l'étude et l'observation des conditions de vie (Crédoc) pre WIN a ktorá bola predlozená v prílohe k zalobe, takisto uvádza nové pouzitia vyvinuté na internete sluzbou eXtense, ktoré sú specifické pre vysokorýchlostný internet, teda prevádzkovanie hier na sieti, pocúvanie rádia na internete, sledovanie videa na internete a nakupovanie cez internet. Okrem toho podla tej istej stúdie je úcastník vysokorýchlostného internetu pripojený castejsie a v priemere ovela dlhsie ako uzívatel nízkorýchlostného internetu. 83 Pokial ide o rozdiely technických a výkonnostných osobitostí, z tvrdení Komisie (odôvodnenia c. 181 az c. 187 rozhodnutia), ktoré zalobkyna nespochybnila, vyplýva, ze dôlezitá technická osobitost prístupu k vysokorýchlostnému internetu spocíva v osobitosti pouzitých modemov. Modem prístupu k vysokorýchlostnému internetu nie je mozné pouzit pre nízkorýchlostný internet a naopak (odôvodnenie c. 181 rozhodnutia). V prípade vysokorýchlostného internetu je pripojenie stále a telefonická linka je volná. 84 Okrem toho v prípade francúzskeho trhu je opodstatnené uviest, ze pocas preskúmaného obdobia umoznovali ponuky vysokorýchlostného internetu rýchlost stahovania údajov od 512 kbits/s (odôvodnenie c. 185 rozhodnutia). Ponuky tradicného nízkorýchlostného internetu (obmedzené na 56 kbits/s) a ponuky ISDN (Integrated Services Digital Network) (64 alebo 128 kbits/s) umoznovali styrikrát az desatkrát nizsiu rýchlost stahovania. Ponuky ADSL rýchlosti stahovania údajov do 128 kbits/s, ktoré podla zalobkyne svedcia o kontinuite medzi nízkorýchlostným a vysokorýchlostným internetom, sa objavili az v závere obdobia uvedeného v rozhodnutí. Okrem toho aj v prípade ponuky do 128 kbits/s ostáva rozdiel medzi nízkorýchlostným a vysokorýchlostným internetom velmi podstatný. Rozdiel výkonnosti bol teda v priebehu posudzovaného obdobia znacný. 85 K týmto rozdielom pouzitia, osobitostí a výkonnosti sa pridáva znacný cenový rozdiel medzi nízkorýchlostným a vysokorýchlostným internetom (odôvodnenia c. 188 az c. 192 rozhodnutia). 86 Pokial ide o stupen zastupitelnosti, okrem judikatúry citovanej v bode 78 vyssie je opodstatnené poukázat na posudzované skutocnosti, ktoré Komisia uviedla v oznámení Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri bod 81 vyssie). 87 Podla tohto oznámenia zhodnotenie zastupitelnosti dopytu zahrna urcenie sortimentu výrobkov, ktoré spotrebitel vníma ako vzájomné substitúty. Jedným zo spôsobov takého urcenia sortimentu môze byt experiment, v ktorom sa predpokladá hypoteticky malá, stála zmena cien, pricom sa skúmajú pravdepodobné reakcie zákazníkov na túto zmenu. V bode 17 tohto oznámenia Komisia spresnuje, ze "otázkou, ktorú je potrebné zodpovedat, je to, ci zákazníci dotknutých podnikov okamzite zmenia orientáciu na iný výrobok..., ak nastane v danom výrobku a v daných geografických oblastiach hypoteticky malá (5 az 10 %-ná), ale trvalá relatívna zmena ceny smerom nahor". 88 V odôvodnení c. 193 rozhodnutia Komisia pripústa, ze nízkorýchlostný a vysokorýchlostný internet sú do urcitej miery zastupitelné. V odôvodnení c. 194 vsak uvádza, ze ide o velmi asymetrickú zastupitelnost, kedze presuny zákazníkov od ponúk vysokorýchlostného internetu k ponukám nízkorýchlostného internetu sú vo vztahu k presunom v opacnom smere nepatrné. Ak by vsak, ako uvádza Komisia, boli výrobky z hladiska dopytu úplne zastupitelné, miera presunov by musela byt prinajmensom znacne porovnatelná, ak nie rovnaká. 89 V tejto súvislosti je v prvom rade potrebné uviest, ze z údajov získaných od WIN a uvedených v tabulke 7 rozhodnutia vyplýva, ze miera presunov úcastníkov od vysokorýchlostného internetu k ponukám nízkorýchlostného internetu bola v danom období velmi malá napriek cenovému rozdielu medzi týmito sluzbami, ktorý mal pocetných uzívatelov podnietit, aby sa presunuli k nízkorýchlostnému internetu. Tento znacný nepomer v miere presunov medzi vysokorýchlostným a nízkorýchlostným internetom a naopak nepotvrdzuje tvrdenie o zastupitelnosti týchto sluzieb v ociach spotrebitelov. WIN navyse v zalobe nepredlozila nijaký konkrétny dôkaz spochybnujúci predmetnú analýzu. 90 V druhom rade je zrejmé, ze z prieskumu vykonaného pre Komisiu, ktorý WIN predlozila v prílohe k svojej zalobe, vyplýva, ze v prípade zvýsenia cien vysokorýchlostného internetu o 5 az 10 % si 80 % úcastníkov vysokorýchlostného internetu ponechá svoje predplatné. Podla bodu 17 oznámenia Komisie o definícii relevantného trhu na úcely práva hospodárskej sútaze Spolocenstva (pozri bod 87 vyssie) toto vysoké percento úcastníkov, ktorí sa vysokorýchlostného internetu nevzdajú v prípade zvýsenia ceny o 5 az 10 %, je podstatným nepriamym dôkazom o neexistencii zastupitelnosti zo strany dopytu. 91 V dôsledku toho je na základe vsetkých skutocností, ktoré boli uvedené, opodstatnené domnievat sa, ze Komisia oprávnene dospela k záveru, ze medzi vysokorýchlostným internetom a nízkorýchlostným internetom neexistuje dostatocný stupen zastupitelnosti, a relevantný trh definovala ako trh prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre bytové stanice. b) O neúplnom preskúmaní dominantného postavenia Tvrdenia úcastníkov konania 92 Podla WIN Komisia nesprávne povazovala jej postavenie za dominantné. Analýza Komisie totiz obsahuje závazné nedostatky. 93 Silu trhu nemozno v nijakom prípade posudzovat vo vztahu k trhovým podielom na vznikajúcom trhu. Na takýto trh je potrebné nazerat v dynamickej perspektíve a posudzovat nielen súcasnú, ale aj potenciálnu hospodársku sútaz. Podla WIN je vsak pocet potenciálnych úcastníkov vzhladom na nedostatocné vybavenie francúzskych domácností velmi významný. WIN sa domnieva, ze preukázala objavenie sa nových subjektov na trhu a znásobenie ponúk sprevádzané znizovaním cien. 94 Tieto tvrdenia svedcia o úcinnosti hospodárskej sútaze na trhu bez obmedzení, na ktorom teda WIN v dôsledku toho nemôze mat dominantné postavenie. 95 WIN Komisii vytýka, ze uvedené nijako nezohladnila a ze sa obmedzila na analyzovanie jej podielu na trhu v segmente vysokorýchlostného internetu v období od 31. decembra 2000 do 31. augusta 2002. Znízenie jej podielu na trhu o viac ako desat percentuálnych bodov v období od augusta 2002 do marca 2003 vsak svedcí o hospodárskej sútazi a vývoji na trhu. 96 Okrem toho sa podla WIN príslusnost k skupine s významnými financnými prostriedkami a rozsiahlou distribucnou sietou nemôze posudzovat bez zohladnenia postavenia konkurentov. Komisia vsak neuskutocnila nijaké hlbkové preskúmanie postavenia spolocností AOL, T-Online/Club-Internet a Tiscali, ktoré sa "opierajú" o velké skupiny, majúce mimoriadnu financnú silu a takisto rozsiahlu distribucnú siet. 97 WIN napokon uvádza, ze zoskupenie jej cinností týkajúcich sa vydávania telefónnych zoznamov a prístupu k internetu nie je mozné povazovat za také, ktoré by jej poskytovali takú financnú silu, ze by preukazovali jej dominantné postavenie na francúzskom trhu prístupu k vysokorýchlostnému internetu. Na jednej strane totiz iní konkurenti, ako je T-Online, majú takú istú moznost, a na druhej strane skupina Wanadoo môze úplne pokryt svoju cinnost ako PPI bez toho, aby musela pouzit likvidné prostriedky získané vydávaním telefónneho zoznamu Zlaté stránky. 98 Komisia spochybnuje, ze pocas posudzovaného obdobia bolo mozné povazovat relevantný trh za vznikajúci. Tvrdí, ze podiel WIN na trhu sa pocas sporného obdobia neustále zvysoval. Domnieva sa, ze WIN nijako nespochybnila analýzu vykonanú v rozhodnutí o synergii a výhodách vyplývajúcich pre WIN z jej technickej, logistickej a obchodnej "podpory" v skupine France Télécom. Posúdenie Súdom prvého stupna 99 Na úvod treba uviest, ze podla ustálenej judikatúry preukazuje dominantné postavenie tá skutocnost, ze predmetný podnik má také ekonomické postavenie, ktoré mu umoznuje bránit zachovaniu úcinnej hospodárskej sútaze na relevantnom trhu tým, ze mu dáva moznost správat sa v znacnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebitelov (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 78 vyssie, bod 30, a rozsudok Súdu prvého stupna z 23. októbra 2003, Van den Bergh Foods/Komisia, T-65/98, Zb. s. II-4653, bod 154). Je opodstatnené uviest, ze Komisia nemusí preukázat, ze konkurenti podniku sú vylúcení z trhu, hoci len docasne, na úcely preukázania existencie dominantného postavenia. 100 Okrem toho, hoci sa význam podielov na trhu môze na jednotlivých trhoch odlisovat, osobitne významné podiely sú samy osebe, okrem osobitných okolností, dôkazom o existencii dominantného postavenia (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 41, a rozsudok Súdu prvého stupna z 28. apríla 1999, Endemol/Komisia, T-221/95, Zb. s. II-1299, bod 134). Súdny dvor vo svojom rozsudku z 3. júla 1991, AKZO/Komisia (C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 60), rozhodol, ze v prípade 50 %-ného trhového podielu ide o dominantné postavenie. 101 Dokonca ani existencia úcinnej hospodárskej sútaze na danom trhu nevylucuje existenciu dominantného postavenia na tom istom trhu, kedze uvedené postavenie je charakterizované najmä schopnostou správat sa pri svojej obchodnej stratégii bez nutnosti respektovania takejto hospodárskej sútaze a takisto tým, ze v súvislosti s takýmto správaním nevznikne zodpovednost za skodu (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 70; pozri takisto v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. februára 1978, United Brands/Komisia, 27/76, Zb. s. 207, body 108 az 129). Prípadná existencia hospodárskej sútaze na trhu je síce relevantnou skutocnostou, a to najmä na úcely posúdenia existencie dominantného postavenia, nie je vsak sama osebe z tohto hladiska urcujúcou okolnostou. 102 Je opodstatnené podla týchto kritérií overit, ci WIN má dominantné postavenie na relevantnom trhu, ako to tvrdí Komisia. 103 Pokial ide o podiely na trhu, treba skonstatovat, ze podla tabulky 8 rozhodnutia podiel, ktorý mala WIN na trhu vysokorýchlostného internetu, k 31. marcu 2001 dosahoval 50 % a k 31. marcu 2002 sa zvýsil na 72 %, pricom az do augusta 2002 sa udrzal na tejto úrovni. Z odpovedí úcastníkov konania na otázky polozené Súdom prvého stupna vyplýva, ze tento podiel sa podla WIN v októbri 2002 znízil na 63,6 % a podla Komisie, v závislosti od jednotlivých zdrojov, na 63,4 az 71 %. WIN teda mala pocas celého predmetného obdobia osobitne významný podiel na trhu, ktorý je v zmysle citovanej judikatúry sám osebe, okrem osobitných okolností, dôkazom o existencii dominantného postavenia. 104 Pokial ide o pokles, ku ktorému doslo v období od augusta do októbra 2002, znízenie dosial velmi významných podielov na trhu nemôze byt samo osebe dôkazom o neexistencii dominantného postavenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 8. októbra 1996, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, T-24/93 az T-26/93 a T-28/93, Zb. s. II-1201, bod 77). Aj pri vychádzaní z údajov, ktoré uvádza WIN, bol totiz jej podiel na trhu na konci obdobia porusenia podstatný. 105 WIN v kazdom prípade uvádza, ze podiely na trhu sú málo spolahlivým dôkazom v kontexte vznikajúceho trhu, ktorý je charakterizovaný stále obmedzeným poctom zákazníkov. 106 Súd prvého stupna sa domnieva, ze podla informácií týkajúcich sa postavenia na trhu, ktoré sú uvedené v odôvodnení c. 218 rozhodnutia a ktoré WIN nespochybnila, relevantný trh v marci 2001, co je podla Komisie dátum zaciatku porusenia, skutocne presiahol stádium uvádzania alebo experimentovania. Trh vysokorýchlostného internetu sa totiz vo Francúzsku vyvíjal od roku 1997. Sluzby ADSL spolocnosti WIN a prvé ponuky jej konkurentov boli predkladané na obchodnej báze uz od konca roka 1999. Koncom júna 2000 mal trh prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre bytové stanice vo Francúzsku takmer 100 000 úcastníkov a koncom roka 2000 presiahol pocet 180 000 úcastníkov. V priebehu prvého stvrtroka 2001 získaval trh 5 000 nových úcastníkov za týzden. Komisia tým, ze stanovila, ze k poruseniu doslo az od marca 2001, ako sa uvádza v odôvodnení c. 71 rozhodnutia, kedze sa domnievala, ze trh az dovtedy "nedosiahol stádium dostatocného rozvoja, aby mal 'test predátorského správania` význam" [neoficiálny preklad], zo svojej analýzy správne vylúcila jeho zaciatocné stádium. 107 Zaiste islo o rýchlo rastúci trh, avsak toto tvrdenie nemôze vylúcit uplatnenie sútazných pravidiel a najmä pravidiel clánku 82 ES. 108 Tento rýchlo rastúci trh nebol v priebehu predmetného obdobia charakterizovaný velkou nestabilitou. Naopak, zdá sa, ze sa na nom vytvorila pomerne stabilná hierarchia s vedúcim postavením WIN. 109 V tejto súvislosti je opodstatnené uviest, ze v odôvodneniach c. 213 az c. 215 rozhodnutia Komisia doplna svoju analýzu o dominantnom postavení WIN porovnávacím prieskumom podielov na trhu, ktoré mali WIN a jej konkurenti v priebehu predmetného obdobia. Podla tejto analýzy, ktorú zalobkyna nespochybnila, sa zdá, ze WIN mala vzdy viac nez osemkrát väcsí pocet úcastníkov ADSL ako úcastníci prvého z jej konkurentov. Podla judikatúry sú pritom podiely na trhu, ktoré má predmetný podnik vo vztahu k trhovým podielom svojich konkurentov, platným dôkazom dominantného postavenia (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 80 vyssie, bod 48). 110 WIN vsak tvrdí, ze na takýto trh je potrebné nazerat v dynamickej perspektíve a posudzovat nielen súcasnú, ale aj potenciálnu hospodársku sútaz. 111 V tejto súvislosti postacuje skonstatovat, ze podla jej vlastných prognostických analýz z marca 2001 si WIN mala na konci roka 2004 zachovat 55 %-ný podiel na celkovom trhu. V júni 2001 samotná WIN opätovne prehodnotila svoje prognózy týkajúce sa prenikania na trh. Domnievala sa, ze koncom roka 2004 bude mat viac ako tri stvrtiny segmentu ADSL a prinajmensom 60 %-ný podiel na trhu vysokorýchlostného internetu pre bytové stanice (odôvodnenie c. 220 a poznámka pod ciarou 255 rozhodnutia). Z tých istých tvrdení vyplýva, ze samotná WIN povazovala prípadnú hospodársku sútaz za obmedzenú. V dôsledku toho situácia na relevantnom trhu neodôvodnuje, aby sa podiely na trhu povazovali za málo spolahlivý dôkaz. 112 Okrem toho Komisia takisto v rámci svojho prieskumu postavenia WIN na trhu v odôvodneniach c. 223 az c. 246 rozhodnutia zohladnila skutocnost, ze WIN mala prostredníctvom "podpory" zo strany skupiny France Télécom velmi významné výhody, ktoré prispeli k jej dominantnému postaveniu. 113 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze na rozdiel od tvrdení WIN Komisia v odôvodneniach c. 226 az c. 228 rozhodnutia správne preskúmala postavenie konkurentov, ktorých uviedla WIN, teda AOL, T-Online a Tiscali. V odôvodnení c. 228 dospela k záveru, ze hoci by predmetné skupiny mohli akokolvek podporovat investície a obchodné zámery svojich francúzskych dcérskych spolocností, nijaká z nich im nemohla vo Francúzsku poskytnút takú technickú "podporu", logistickú "podporu" a "podporu" obchodnej siete, ako France Télécom ponúkala WIN. 114 V prvom rade, pokial ide o rozsiahlu distribucnú siet, ktorú podla WIN mali aj konkurencné skupiny, treba uviest, ze na francúzskom území, na ktoré jediné sa rozhodnutie vztahuje, nemohla táto operacná siet získat taký význam, ako má distribucná siet France Télécom, ktorá je historickým telekomunikacným operátorom vo Francúzsku. 115 Medzi obchodné výhody, z ktorých mala WIN prospech, pricom to nebolo z jej strany spochybnené, je opodstatnené poukázat najmä na siet pobociek France Télécom, ktoré zabezpecovali distribúciu výrobkov WIN na celom francúzskom území. 116 V druhom rade WIN nespochybnila technické výhody, ktoré podla Komisie vyplývali z "podpory" zo strany France Télécom. Komisia uviedla, pricom WIN toto tvrdenie nepoprela, ze WIN mala pocas celého roka 2000 a prvých siedmich mesiacov roka 2001 výhody z prednostného zaobchádzania, co sa prejavilo ovela menej obmedzujúcou ponukou "na mieru", nez akú predlozila svojim konkurentom a prístupom ku konvertibilným linkám v reálnom case. 117 Tieto výhody napokon uviedla Conseil de la concurrence français vo svojom rozhodnutí 02-MC-03 z 27. februára 2002, týkajúcom sa podania návrhu na vydanie predbezného opatrenia predlozeného spolocnostou T-Online, uvedeného v prílohe vyjadrenia k zalobe. Conseil de la concurrence nariadila France Télécom, aby dala vsetkým PPI k dispozícii server Extranet, umoznujúci prístup k rovnakým informáciám, ako sú informácie, ktoré mala WIN, a aby specializovaným oddeleniam France Télécom nariadila realizovat pripojenie ADSL za rovnakých podmienok úcinnosti, ako boli podmienky, ktoré poskytla spolocnosti WIN. V ocakávaní zavedenia tohto systému Conseil de la concurrence nariadila France Télécom pozastavit uvádzanie sluzieb ADSL spolocnosti WIN na trh vo svojich obchodných pobockách. Ako sa uvádza v odôvodnení c. 146 rozhodnutia, rozhodnutie Conseil de la concurrence potvrdil odvolací súd v Parízi (Francúzsko) svojím rozsudkom z 9. apríla 2002. 118 Je potrebné zdôraznit, ze Komisia sa správne domnievala, ze "podpora" WIN zo strany spolocnosti France Télécom jej priniesla vo vztahu k jej konkurentom výhody takej povahy, ktoré prispeli k jej dominantnému postaveniu. 119 Poslednou skutocnostou, ktorú Komisia vo svojom prieskume postavenia WIN na relevantnom trhu zdôraznuje, je výhoda vyplývajúca pre skupinu Wanadoo z jej prítomnosti na trhu telefónnych zoznamov. Tvrdí, ze velmi výnosné cinnosti na tomto trhu v rámci skupiny významným spôsobom zmiernujú dôsledky predaja so stratou, vykonávaného WIN na trhu prístupu k vysokorýchlostnému internetu. 120 V tejto súvislosti je opodstatnené uviest, je toto posúdenie Komisie sa vztahuje na iný trh, ako je trh poskytovania vysokorýchlostného internetu. Vzhladom na to, ako uvádza WIN, prítomnost skupiny Wanadoo na trhu telefónnych zoznamov nie je skutocnostou, ktorá by rozhodujúcim spôsobom potvrdzovala dominantné postavenie WIN na relevantnom trhu. 121 S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy je teda opodstatnené sa domnievat, ze Komisia sa správne domnievala, ze WIN má na relevantnom trhu pocas uvedeného obdobia dominantné postavenie. 2. O zneuzívaní dominantného postavenia a) O výhradách týkajúcich sa testu pokrytia nákladov 122 Spor sa v tejto súvislosti týka metódy výpoctu miery pokrytia nákladov a chýb pri výpocte, ktorých sa Komisia údajne dopustila. O chybe metódy výpoctu miery pokrytia nákladov - Tvrdenia úcastníkov konania 123 Podla WIN sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia tým, ze sa pridrzala statického testu pokrytia nákladov, ktorý v nijakom prípade nereflektuje ekonomickú realitu rentability úcastníkov WIN. V prípade predplatného totiz cast nákladov a celkové príjmy sú rozlozené v dlhom case a náklady sa postupom casu menia. Metóda Komisie pridáva náklady na získanie zákazníka vo výske 48-násobku sumy opakujúcich sa mesacných nákladov, ktoré existovali v case registrácie na predplatné, a porovnáva túto celkovú sumu so 48-násobkom opakujúcich sa mesacných príjmov, ktoré existovali v tom istom case, bez toho, aby sa zohladnila úprava opakujúcich sa mesacných nákladov z hladiska casu. 124 Pokial ide o náklady, ktoré sa majú zohladnit, WIN uvádza, ze na urcenie toho, ci náklady boli naozaj pokryté, má Komisia povinnost preskúmat vsetky informácie, ktoré má k dispozícii k dátumu rozhodnutia, pokial uznáva ich platnost. Vsetky poklesy cien, ktoré boli potvrdené a uznané, od registrácie na predplatné a od októbra 2002, Komisia nezohladnila, alebo presnejsie, Komisia zohladnila znízenie nákladov v prípade vsetkých, ktorí sa stali úcastníkmi po tomto dátume, ale neaktualizovala opakujúce sa náklady tých, ktorí sa stali úcastníkmi uz skôr. WIN uvádza ako príklad zákazníka, ktorý sa stal úcastníkom 1. júna 2001, a tvrdí, ze Komisia v danom prípade uviedla pociatocný opakujúci sa mesacný náklad 54,39 eura az do konca mája 2005 (teda pocas 48 mesiacov), hoci tento náklad nezodpovedal skutocným nákladom od augusta 2001, pretoze podla prílohy 3 rozhodnutia od tohto dátumu bol uz len 34,72 eura za mesiac. 125 WIN predlozila Komisii výsledky zalozené na metóde aktualizovaného cash-flow na úcely výpoctu aktualizovanej cistej hodnoty (dalej len "VAN") úcastníkov. Táto metóda spocívala v tom, ze v prípade kazdého úcastníka sa uviedli celkové náklady a príjmy, ktoré od neho plynuli, a aktualizovali sa tak, ze sa na ne uplatnila aktualizacná sadzba daná financnými trhmi a pripocítali sa takto aktualizované cash-flows. Náklady na výrobok pozostávali z pôvodne zaplatených nákladov na získanie zákazníkov, ku ktorým sa pripocítali opakujúce sa mesacné náklady. WIN tvrdí, ze táto metóda, jediná spolahlivá z ekonomického hladiska, je vseobecne uznávaná a v súlade s ekonomickými výpoctami investícií, ktoré vykonali ekonómovia a financníci. Túto metódu uplatnuje Conseil de la concurrence français a jej platnost bola uznaná správou vydanou Oxera pre Office of Fair Trading (OFT, Úrad pre hospodársku sútaz Spojeného královstva Velkej Británie a Severného Írska). Preukazuje, ze celkové náklady - okrem nákladov za marec 2001, ktoré boli pokryté len na 98 alebo 99 % podla výrobku - a a fortiori variabilné náklady WIN boli pokryté pocas celého obdobia. 126 Komisia súhlasila s WIN, pokial ide o potrebu rozlozit urcité náklady, ale nie pokial ide o pouzitú metódu. Komisia tvrdí, ze na úcely posúdenia ekonomickej vyvázenosti sluzieb si vybrala dynamickú metódu, ktorá zohladnuje to, ze niektoré polozky variabilných nákladov, a najmä tie, ktoré sú spojené so získaním úcastníka, sú kompenzované príjmami, ktoré mieni podnik získat od tohto úcastníka pocas celého obdobia trvania obchodného vztahu. Tým, ze tieto neopakujúce sa variabilné náklady rozlozila na 48 mesiacov, zohladnila typickú dlzku trvania jedného predplatného, co môze slúzit ako referencia pre podnik, ktorému zálezí na návratnosti jeho investície v primeranom case. 127 Komisia tvrdí, ze pri uplatnení metódy vsetky pouzité údaje vychádzali z informácií poskytnutých WIN. Ide teda o údaje konstatované ex post. Nevyskytla sa nijaká polozka nákladov, ktorá by bola fiktívna. Komisia tvrdí, ze v prípade vsetkých úcastníkov plne zohladnila pokles nákladov v okamihu, ked k nemu doslo. 128 Komisia okrem toho namieta proti dôvodnosti predmetnej zaloby zalozenej na metóde aktualizovaných cash-flow, presadzovanej WIN. Táto metóda neumoznuje podla Komisie dôjst k záveru, pokial ide o predátorské správanie, ze WIN v case relevantných skutkových okolností nepouzívala v praxi výpocty VAN na predmetné výrobky. Pouzívanie metódy aktualizovaných cash-flow v predmetnom prípade nemá okrem toho nijakú oporu v judikatúre Spolocenstva ani v rozhodovacej praxi Komisie. V kazdom prípade, metóda navrhovaná zalobkynou nie je tradicnou metódou, pretoze WIN navrhovala rozdelit vstupné toky nových zákazníkov do "kohort" a v prípade kazdej z nich analyzovat, ci aktualizovaný cash-flow je kladný pocas obdobia piatich rokov. Okrem toho WIN do svojej analýzy zahrnula rentabilitu vyplývajúcu z ukoncenia porusenia. - Posúdenie Súdom prvého stupna 129 Najprv treba pripomenút, ze ked výber metódy výpoctu miery pokrytia nákladov zahrna zlozité ekonomické posúdenie zo strany Komisie, je potrebné jej priznat sirokú volnú úvahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, C-7/95 P, Zb. s. I-3111, bod 34 a citovanú judikatúru). Kontrola sudcu sa teda musí obmedzit na preverenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnú presnost skutkových okolností, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. 130 Z judikatúry týkajúcej sa predátorských cien vyplýva na jednej strane, ze nizsie ceny ako priemer variabilných nákladov umoznuje predpokladat eliminacný charakter cenovej politiky, a na druhej strane, ze ceny nizsie ako priemer celkových nákladov, ale vyssie ako priemer variabilných nákladov musia byt povazované za zneuzívajúce, ak sú stanovené v rámci plánu, ktorého cielom je likvidácia konkurenta (rozsudok AKZO/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, body 71 a 72; rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, T-83/91, Zb. s. II-755, body 148 a 149, potvrdený rozsudkom Súdneho dvora zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, C-333/94 P, Zb. s. I-5951, bod 41). 131 Komisia v rozhodnutí uviedla tri rozlicné analýzy s cielom vysvetlit svoj postup. Prvá analýza, uvedená v odôvodneniach c. 73 az c. 75 rozhodnutia, predstavuje analýzu na jednoduchom úctovnom základe, ktorá bezprostredne uvádza príjmy a náklady. Podla samotnej WIN ide o hrubú metódu vstupov a výstupov zaregistrovaných v jej úctovníctve. Obaja úcastníci zhodne súhlasia, ze táto metóda nie je vhodná. Hoci WIN popiera akýkolvek význam tejto analýzy, nenamieta proti zohladneným údajom. Vo vseobecnosti uznáva, ze "takmer vsetky údaje týkajúce sa nákladov pochádzajú od WIN, pricom len málo údajov pochádza od France Télécom". 132 Druhá analýza, opísaná v odôvodneniach c. 76 az c. 86 rozhodnutia, sa týka skutocného pokrytia upravených nákladov. Podla zásady odpisovania majetku Komisia vychádzala z rozlozenia nákladov získania zákazníkov na 48 mesiacov. Na tomto základe oddelene preskúmala pokrytie upravených variabilných nákladov a pokrytie celkových upravených nákladov, potvrdzujúc pritom, ze Súdny dvor stanovuje dva testy pokrytia nákladov, podla toho, ci konanie dominantného podniku patrí, alebo nepatrí do rámca plánu, ktorého cielom je porazit konkurentov. Na tejto analýze je zalozené rozhodnutie Komisie. 133 Komisia okrem toho vykonala v odôvodneniach c. 97 az c. 106 rozhodnutia tretiu analýzu, dodatocnú, ktorá sa týkala pokrytia upravených nákladov predvídatelných ex ante. Iste, tak ako tvrdí WIN v odpovedi na otázky polozenú Súdom prvého stupna, tretia analýza predstavuje velmi odlisný prístup, pretoze Komisia sa nesnazí urcit skutocné náklady a príjmy. Cielom tejto analýzy je vsak podla rozhodnutia len "vniest do veci dodatocné svetlo". Komisia totiz výslovne uvádza v odôvodnení c. 72 rozhodnutia, ze "iba prístup upravených nákladov umoznuje naozaj dospiet k záveru" [neoficiálny preklad]. Komisia sa teda uchýlila k druhej metóde, vztahujúcej sa na upravené náklady, na zistenie, ci náklady neboli pokryté. V dôsledku toho treba preverit jej zákonnost bez toho, aby bolo potrebné vyjadrit sa k zákonnosti dodatocnej analýzy pokrytia nákladov predvídatelných ex ante. 134 Z odôvodnení c. 73 az c. 75 rozhodnutia jasne vyplýva, ze uplatnenie úctovnej metódy vo veciach vedúcich k rozsudku AKZO/Komisia, uz citovanému v bode 100 vyssie, a v rozsudkoch zo 6. októbra 1994 a zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovaných v bode 130 vyssie, ktorá zohladnuje náklady tak, ako vyplývajú z úctovníctva podniku, vedie v danom prípade k velmi nízkej miere pokrytia, teda 30 % za obdobie medzi januárom a júlom 2001, 60 % za obdobie od augusta do decembra 2001 a 83 % za obdobie od januára do júna 2002 (tabulka 2 rozhodnutia). 135 Komisia vsak v odôvodnení c. 75 rozhodnutia uviedla, ze v prípade rastúceho trhu náklady získania zákazníkov predstavujú podstatnú cast výdavkov, "takze miery pokrytia uvedené v tabulke 2 [nemohli] samy byt rozhodujúce pre kvalifikáciu cien ako predátorských" [neoficiálny preklad]. 136 Ako uvádza Komisia v odôvodnení c. 76 rozhodnutia, v tomto kontexte sa domnievala, ze "cielom pre podnik nebolo okamzite dosiahnut kladný úctovný výsledok" [neoficiálny preklad], ale "dosiahnut mieru pokrytia opakujúcich sa nákladov (nákladov siete a výroby), postacujúcu na to, aby marza medzi príjmami a opakujúcimi sa nákladmi pokryla v primeranom casovom horizonte neopakujúce sa variabilné náklady investované do obchodného rozvoja predmetných výrobkov" [neoficiálny preklad]. Komisia sa teda rozhodla prehodnotit neopakujúce sa variabilné náklady tak, ze ich rozlozila na urcité obdobie, podla zásady odpisovania. 137 Komisia sa teda rozhodla rozlozit náklady na získanie zákazníkov na 48 mesiacov, co je prístup, s ktorým WIN súhlasila, ale uviedla, ze priemerná dlzka predplatného bola skôr pät rokov a ze styri roky je minimálny odhad. Treba vsak pripomenút, ze WIN nevykonáva takéto odpisovanie a ze predmetné výdavky boli zaúctované v okamihu, ked nastali, ako riadne bezné náklady. Navyse niektorí z jej konkurentov vykonávajú v rámci svojho obchodného plánu rozlozenie neopakujúcich sa variabilných nákladov v case, ale na kratsie obdobie ako to, z ktorého vychádzala Komisia v danom prípade (odôvodnenie c. 79 a poznámky pod ciarou 70 a 71 rozhodnutia). Zvolené casové obdobie rozlozenia sa preto nezdá byt nesprávne. 138 Uplatnujúc túto metódu, Komisia dospela k záveru, ze ceny uplatnované WIN jej neumoznovali pokryt variabilné náklady az do augusta 2001 ani celkové náklady od januára 2001 do októbra 2002 (tabulky 3 a 4 rozhodnutia), pricom nepokrytie celkových nákladov az do augusta 2001 je nepochybné vzhladom na mieru pokrytia variabilných nákladov. 139 Preto je potrebné posúdit metódu Komisie vzhladom na sledovaný ciel, teda test pokrytia nákladov v rámci clánku 82 ES, a vo vztahu ku kritike vyjadrenej zo strany WIN. 140 V prvom rade treba skonstatovat, ze na rozdiel od toho, co tvrdí WIN, Komisia nevykonala statický test pokrytia, ktorý by bol navyse ovela menej výhodnejsí pre WIN (pozri bod 134 vyssie). 141 Z rozhodnutia jasne vyplýva (odôvodnenia c. 76 a c. 77), ze na zohladnenie toho, ze v prípade predplatného náklady a príjmy plynúce z úcastníka sú rozlozené v dlhom case, Komisia sa rozhodla upravit náklady na získanie zákazníkov rozlozením na 48 mesiacov. 142 Navyse, na rozdiel od toho, co tvrdí WIN, metóda vôbec nespôsobuje pridanie nákladov na získanie zákazníkov k 48-násobku sumy opakujúcich sa mesacných nákladov, ktoré existovali v case registrácie na predplatné, a porovnanie tejto celkovej sumy so 48-násobkom mesacných príjmov, ktoré existovali v tom istom case. 143 Naopak, pri sledovaní rozhodnutia a jeho príloh je potrebné skonstatovat, ze Komisia zohladnila v prípade kazdého posudzovaného obdobia porusenia a v prípade kazdého úcastníka následné znízenia taríf, ku ktorým doslo v priebehu predmetného obdobia. Dokonca rozdelila svoju analýzu v závislosti od týchto znízení. 144 Koniec prvého obdobia zohladneného Komisiou na úcely analýzy upravených variabilných nákladov, 31. júl 2001 (tabulka 3 rozhodnutia), je zhodný s poklesom taríf vnútrostátneho a regionálneho poplatku za prenos dát. Druhé obdobie zohladnuje toto znízenie nákladov, kedze sa uplatnili nové tarify. Koniec druhého obdobia, 15. október 2001, sa zhoduje so zaciatkom obdobia, ked neboli fakturované náklady uvedenia do prevádzky, ktoré France Télécom normálne fakturuje poskytovatelom. Aj v danom prípade bolo zohladnené vzniknuté znízenie nákladov. Napokon hranica medzi tretím a stvrtým obdobím, 15. február 2002, znamená zmenu tarifikácie sluzby medzinárodnej "konektivity" a opätovné fakturovanie nákladov uvedenia do prevádzky zo strany France Télécom. 145 Preto na rozdiel od tvrdení WIN je jasné, ze cielom rôznych zohladnených období je práve zohladnit uvádzané znízenie nákladov. 146 Okrem toho najmä z porovnania príloh 1, 3, 5 a 7 rozhodnutia vyplýva, pokial ide o sluzbu eXtense, ako aj z príloh 2, 4, 6 a 8 rozhodnutia, pokial ide o Wanadoo ADSL, ze v kazdom z posudzovaných období sa uplatnili nové tarify a iné zlozky nákladov nielen na predplatné, na ktoré sa úcastníci zaregistrovali od zaciatku obdobia porusenia, ale aj na vsetky prípady. 147 Ak sa porovnajú napríklad opakujúce sa variabilné náklady uvedené v tabulke týkajúcej sa sluzby eXtense pripojenej v prílohe 1 k rozhodnutiu a týkajúce sa obdobia od 8. januára do 31. júla 2001 s tými, ktoré sú rovnakej povahy a sú uvedené v prílohe 3, ale týkajú sa obdobia od 1. augusta do 15. októbra 2001, javí sa, ze v závislosti od jednotlivých období cena vnútrostátneho a regionálneho poplatku za prenos dát sa zmenila zo 151 na 52,43 francúzskeho franku (FRF) a cena nákladov za sluzbu prístupu k ADSL zo 185 na 140 FRF. Tieto znízenia cien boli teda riadne zohladnené, nielen v prípade predplatného, na ktoré sa úcastníci zaregistrovali od zaciatku obdobia porusenia (tabulka 3.2 prílohy 3 rozhodnutia), ale takisto vo vsetkých ostatných prípadoch (tabulka 3.1 tej istej prílohy). 148 Z porovnania príloh 2 a 4 rozhodnutia v prípade upravených variabilných nákladov Wanadoo ADSL takisto vyplýva, ze cena vnútrostátneho a regionálneho poplatku za prenos dát sa vo vsetkých prípadoch znízila od prvého do druhého obdobia zo 151 na 52 FRF. 149 Okrem toho nefakturovanie nákladov uvedenia do prevádzky v prípade nových úcastníkov sluzby eXtense (tabulka 5.2 prílohy 5 rozhodnutia) od 15. októbra 2001 spôsobilo znízenie nákladov uvedenia do prevádzky vo vsetkých prípadoch (tabulka 5.1 tej istej prílohy) z 53,40 na 27,16 eura. V opacnom význame sa tieto posledné uvedené náklady zmenili na 32,37 eura (tabulka 7.1 prílohy 7 rozhodnutia), ked náklady uvedenia do prevádzky v prípade nových úcastníkov sluzby eXtense boli opät fakturované od 15. februára 2002 (tabulka 7.2 tej istej prílohy). 150 Pokial ide o náklady medzinárodnej "konektivity", porovnanie príloh 5 a 7 rozhodnutia v prípade sluzby eXtense, ako aj príloh 6 a 8 rozhodnutia v prípade Wanadoo ADSL ukazujú, ze pokles z 3,19 na 1,62 eura, ku ktorému doslo medzi tretím a stvrtým obdobím, sa premietol nielen na nových úcastníkov, ale aj na vsetky ostatné prípady (tabulka 7.1 prílohy 7 alebo tabulka 8.1 prílohy 8 rozhodnutia, podla výrobkov). 151 Komisia teda zohladnila rôzne tarifné zmeny pri posudzovaní nákladov. 152 V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Komisia oprávnene usúdila, ze príjmy a náklady vzniknuté po porusení nemôzu byt zohladnené pri posudzovaní miery pokrytia nákladov pocas predmetného obdobia. Podla judikatúry sa totiz clánok 82 ES týka postavenia predmetného podniku na spolocnom trhu v case, ked sa dopustil údajne zneuzívajúceho porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 450). WIN nemôze teda zahrnat do svojich výpoctov ceny a náklady vzniknuté po októbri 2002. Preto tvrdenia zalobkyne zalozené na cenách a nákladoch z obdobia po októbri 2002 nemôzu spochybnit posúdenie Komisie. 153 Napokon, pokial ide o tvrdenie WIN, podla ktorého je pre výpocet miery pokrytia v danom prípade relevantná iba metóda aktualizovaného cash-flow, treba uviest, ze hoci by WIN aj preukázala, ze z urcitých hladísk je metóda, ktorú navrhuje, adaptovatelná, nemôze to postacovat na preukázanie nezákonnosti metódy pouzitej v tomto prípade Komisiou. Prinálezí zalobkyni, aby preukázala túto nezákonnost. Uvedené posúdenie vsak preukázalo, ze Komisia sa pri výbere metódy nedopustila zjavného nesprávneho posúdenia. 154 Na záver, WIN nepreukázala, ze by Komisia tým, ze pouzívala údaje z úctovníctva WIN tak, ze ich upravila spôsobom výhodným pre WIN, aby mohla zohladnit osobitné súvislosti relevantného trhu, respektujúc pritom podmienky posúdenia pozadované clánkom 82 ES, v predmetnom prípade uplatnila protiprávny test pokrytia nákladov. 155 Navyse treba skonstatovat na jednej strane, ze nevyplýva z judikatúry, ze by pouzitie metódy aktualizovaného cash-flow bolo v danom prípade nevyhnutné, a na druhej strane, ze WIN nepredlozila nijaký dôkaz preukazujúci, ze by sa Komisia dopustila v tejto súvislosti zjavne nesprávneho posúdenia. 156 V dôsledku toho tvrdenia týkajúce sa metódy výpoctu miery pokrytia nákladov musia byt zamietnuté. O chybách vo výpoctoch pri uplatnení zvolenej metódy - Tvrdenia úcastníkov konania 157 Podla WIN sa Komisia dopustila chýb pri uplatnení svojej vlastnej metódy výpoctu, najmä pri výpoctoch fixných a variabilných nákladov. Komisia si údajne vybrala rozdielne hodnoty v prípade tých istých nákladov, a to systematicky v neprospech WIN. Svojvolne takisto vyvodila cenové rozdiely, ktoré predstavovali mesiace bezplatného predplatného poskytnuté zákazníkom. Tieto chyby z velkej casti vysvetlujú konstatovanie nepokrytia nákladov, ku ktorému dospela Komisia. Na úcely podrobnejsích informácií o týchto chybách vo výpoctoch odkazuje WIN na jednu z príloh svojej zaloby. 158 Komisia upozornuje, ze sama zaloba neuvádza údajné chyby vo výpoctoch uvedených v rozhodnutí, odkaz na prílohu je vseobecný. Tento subsidiárny dôvod by teda mal byt vyhlásený za neprípustný. 159 Okrem toho podla Komisie WIN netvrdí, ze oprava týchto chýb by viedla k inému výsledku, miera pokrytia by totiz stále bola nizsia ako 100 %. Tento dôvod je teda v kazdom prípade neúcinný. 160 WIN v replike odpovedala, ze vzhladom na to, ze v prílohe sa nachádzajú iba podrobné informácie o chybách, zalobný dôvod, v zalobe formulovaný presne, je prípustný. Podla nej nie je ani neúcinný. Tento dôvod totiz preukazuje, ze miery pokrytia celkových nákladov sú v rozmedzí od 90 az 91 % do 98 az 99 %. Komisia uviedla, ze miera pokrytia 99,7 % nepredstavuje porusenie. 161 WIN vo svojej replike namieta proti zahrnutiu reklamy do variabilných nákladov a výpoctu priemeru miery pokrytia nákladov v prípade dvoch predmetných sluzieb. - Posúdenie Súdom prvého stupna 162 Na úvod je potrebné rozlísit uplatnenie metódy od urcenia miery pokrytia nákladov a samotných výpoctov, ktoré boli len jednoduchými matematickými úkonmi. Z podaní WIN vyplýva, ze v podstate nespochybnuje aritmetické výpocty, ale zohladnenie urcitých chybných prvkov. 163 Uplatnenie metódy urcenia miery pokrytia nákladov, na rozdiel od samotných výpoctov, zahrna zo strany Komisie zlozité ekonomické posúdenie a je potrebné uznat jej sirokú volnú úvahu (pozri v tomto zmysle rozsudok Deere/Komisia, uz citovaný v bode 129 vyssie, bod 34). Kontrola sudcu sa teda musí obmedzit na preverenie dodrzania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnenia, ako aj vecnú presnost skutkových okolností, neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci. 164 Nezávisle od prípustnosti tohto dôvodu je potrebné uviest, ze tak ako tvrdí Komisia, aj keby sa zohladnili a preukázali vsetky údajné chyby, miera pokrytia celkových nákladov, ku ktorým by dospela WIN, by podla samotnej WIN aj tak zostala nizsia ako 99 %, alebo dokonca ako 98 % za sluzby eXtense. Neriesi to teda výhradu nepokrytia celkových nákladov pocas celého predmetného obdobia. 165 V tejto súvislosti skutocnost, ze Komisia, uplatnujúc volnú úvahu, mohla pripustit, ze miera pokrytia variabilných nákladov vo výske 99,7 % nepredstavuje porusenie, ju nenúti tak urobit v prípade miery podla jednotlivých prípadov vo výske 98 alebo 99 % celkových nákladov. Je preto potrebné zamietnut tento dôvod ako neúcinný. 166 Navyse, pokial ide o údajnú neprípustnost tohto dôvodu, podla clánku 21 Statútu Súdneho dvora a clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna musí kazdá zaloba uvádzat predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je zalozená. Tieto údaje musia byt dostatocne jasné a presné na to, aby umoznili zalovanému pripravit si obhajobu a Súdu prvého stupna rozhodnút o zalobe, a to prípadne aj bez dalsích podporných informácií (uznesenie Súdu prvého stupna z 29. novembra 1993, Koelman/Komisia, T-56/92, Zb. s. II-1267, bod 21). 167 Takisto je potrebné pripomenút, ze hoci zaloba môze byt v konkrétnych bodoch podopretá a doplnená, pokial ide o urcité skutocnosti, odkazom na výnatky z dokumentov, ktoré tvoria jej prílohu, prílohy majú výlucne dôkaznú a podpornú povahu (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, T-84/96, Zb. s. II-2081, bod 34). Prílohy preto nemôzu slúzit na predkladanie dôvodov, ktoré sú len zhrnujúco opísané v zalobe, a uvádzat výhrady alebo tvrdenia neobsiahnuté v zalobe. Zalobkyna musí uviest v zalobe presné výhrady, ku ktorým sa má Súd prvého stupna vyslovit, ako aj prinajmensom strucné zhrnutie právnych a skutkových okolností, na ktorých sú tieto výhrady zalozené (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Komisia/Dánsko, C-52/90, Zb. s. I-2187, bod 17, a uznesenie Súdu prvého stupna z 28. apríla 1993, De Hoe/Komisia, T-85/92, Zb. s. II-523, bod 20). 168 Preto je tento zalobný dôvod prípustný v rozsahu chýb jasne uvedených v zalobe, ktorými sú teda výber rôznych hodnôt v prípade tých istých nákladov a vyvodenie cenových rozdielov, ktoré predstavovali mesiace bezplatného predplatného, poskytnuté zákazníkom. Na druhej strane vsak nie je prípustný dôvod týkajúci sa zahrnutia reklamy do variabilných nákladov a výpoctu priemeru miery pokrytia nákladov v prípade dvoch predmetných sluzieb, co sú skutocnosti uvedené a rozvinuté len v jednej z príloh k zalobe. 169 Preto je potrebné zamietnut tento dôvod ako scasti neprípustný a v kazdom prípade neúcinný, ako sa uvádza v bode 165 vyssie. b) O výhradách týkajúcich sa testu predátorského správania 170 Podla WIN sa Komisia dopustila nesprávneho právneho posúdenia a zjavne nesprávneho posúdenia pri uplatnovaní testu predátorského správania, co musí viest k zruseniu rozhodnutia z dôvodu porusenia clánku 82 ES. WIN sa odvoláva na dôvody vyplývajúce z práva na vyrovnanie sa WIN s cenami konkurentov, neexistenciu plánu predátorského správania a obmedzovania hospodárskej sútaze, ako aj na potrebu preukázat pokrytie strát. O dôvodoch zalozených na práve na vyrovnanie cien s konkurentmi - Tvrdenia úcastníkov konania 171 Podla WIN právo prevádzkovatela, bez ohladu na to, kto ním je, v dobrej viere vyrovnat cenu s cenou, ktorú predtým dával konkurent, je podstatou konkurencného procesu. Toto právo bolo uznané samotnou Komisiou v rozhodovacej praxi, judikatúrou a jednomyselne právnou teóriou a teóriou ekonomickej analýzy. Skutocnost, ze ceny uplatnované konkurentmi zodpovedajú cenám, ktoré boli nizsie ako náklady predmetného podniku, nemá v tejto súvislosti nijaký význam. 172 To je dôvod, kvôli ktorému samotná Komisia v rozhodnutí 83/462/EHS z 29. júla 1983 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [82 ES] (IV/30.698 - ECS/Akzo - Predbezné opatrenia) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 252, s. 13), výslovne povolila predmetnému podniku s dominantným postavením uplatnovat ceny nizsie, ako boli jeho náklady, aby sa v dobrej viere vyrovnal s cenou, ktorú predtým uplatnovali konkurenti. Súdny dvor v rámci konania o zalobe proti tomuto rozhodnutiu jasne uviedol, ze Komisia z principiálneho hladiska nespochybnuje právo podniku s dominantným postavením na vyrovnanie sa, a jednoznacným spôsobom potvrdil túto zásadu. 173 Dalej Komisia v mnohých vyjadreniach údajne skreslila skutocnosti tým, ze nesprávne spochybnila vyrovnanie cien WIN s jej konkurentmi. 174 Komisia tvrdí, ze hoci vyrovnanie cien s cenami konkurentov nie je v prípade podniku s dominantným postavením v zásade zakázané, táto moznost nie je prípustná, ak zahrna uplatnovanie cien nizsích, ako sú náklady predmetnej sluzby. Podla Komisie v danom prípade politika cien podniku s dominantným postavením mu neumoznuje pokryt náklady a vyrovnanie cien so zvýhodnenými cenami iného prevádzkovatela, ktorý nemá dominantné postavenie, nie je dôvodné. Okrem toho Komisia usúdila, ze konkurenti WIN nemali dominantné postavenie, a navyse namietala proti presnosti tvrdení WIN, podla ktorých jej cenová politika predstavovala len vyrovnanie cien s cenami jej konkurentov. 175 Podla Komisie diskusia týkajúca sa vyrovnania je v kazdom prípade bezvýsledná. Rozhodnutie sa totiz obmedzuje len na to, ze vytýka WIN udrziavanie cien po marci 2001, co je obdobie, ked spolocnosti Noos a Mangoosta zvýsili svoje ceny o viac nez 20 %, a teda otázka vyrovnania sa stala bezpredmetnou. V tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie c. 331 rozhodnutia. - Posúdenie Súdom prvého stupna 176 Najprv treba skonstatovat, ze Komisia vôbec nenamieta proti právu prevádzkovatela vyrovnat ceny s cenami predtým uplatnovanými jeho konkurentom. V odôvodnení c. 315 rozhodnutia uvádza, ze "hoci je pravda, ze v zásade nie je zakázané, aby prevádzkovatel s dominantným postavením vyrovnal ceny s cenami konkurentov, nic to nemení na tom, ze táto moznost nie je prípustná, ak zahrna nepokrytie nákladov predmetnej sluzby na strane podniku s dominantným postavením" [neoficiálny preklad]. 177 WIN vsak uvádza, ze Komisia takto porusila svoju rozhodovaciu prax a judikatúru Súdneho dvora. 178 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze v precedensoch uvádzaných WIN bolo zachovanie práva na vyrovnanie cien v prípade dominantného podniku obmedzené. Toto konstatovanie platí tak v prípade rozhodnutia 83/462, ktorým boli ulozené predbezné opatrenia, ako aj rozsudku Súdneho dvora, ktorý po nom nasledoval (rozsudok AKZO/Komisia, uz citovaný v bode 100 vyssie, bod 134). 179 V rozhodnutí 83/462 totiz Komisia nepovolila vseobecné vyrovnanie cien AKZO s cenami konkurentov, ale iba v prípade konkrétneho zákazníka vyrovnanie cien s cenami iného výrobcu schopného dodávat. Navyse toto povolenie vyrovnat ceny za velmi presných podmienok sa nenachádzalo v konecnom rozhodnutí vydanom v tej istej veci [rozhodnutie Komisie 85/609/EHS zo 14. decembra 1985, týkajúce sa konania o uplatnení clánku [82 ES] (IV/30.698 - ECS/AKZO Chemie) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 374 s. 1]. 180 WIN nemôze preto iba na tomto základe tvrdit, ze v rozhodovacej praxi Komisia uznala podnikom s dominantným postavením právo na vyrovnanie cien s cenami konkurentov, co by ich napokon viedlo k uplatnovaniu cien nizsích, ako sú ich náklady. 181 V rozsudku AKZO/Komisia, uz citovanom v bode 100 vyssie, ktorý je jedinou ukázkou judikatúry citovanej WIN na podporu tvrdenia, Súdny dvor z principiálneho hladiska urcite nespochybnil právo podniku s dominantným postavením na vyrovnanie cien. Súdny dvor sa vsak vzhladom na to, ze usúdil, ze Komisia správne konstatovala neexistenciu konkurencnej ponuky, nemusel vyjadrit k zákonnosti vyrovnania cien s cenami konkurentov zo strany podniku s dominantným postavením v prípade, ked takéto vyrovnanie zahrna ceny nizsie ako náklady. 182 Nemozno teda tvrdit, ze právo na vyrovnanie cien podniku s dominantným postavením s cenami konkurentov je absolútne a bolo uznané ako také Komisiou v jej rozhodovacej praxi a judikatúrou, zvlást pokial toto právo vedie k odôvodneniu uplatnovania predátorských cien, zakázaných okrem iného Zmluvou. 183 V danom prípade sa Komisia domnieva, ze táto moznost vyrovnania cien musí byt pri podniku s dominantným postavením odmietnutá, ked zahrna nepokrytie nákladov predmetnej sluzby na strane podniku s dominantným postavením. 184 Je teda potrebné preverit zlucitelnost tohto obmedzenia s právom Spolocenstva. 185 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, hoci dominantné postavenie nemôze zbavit podnik nachádzajúci sa v takomto postavení práva zachovat si svoje vlastné obchodné záujmy, ked sú ohrozené, a hoci mu treba priznat v primeranej miere moznost konat tak, ako uzná za vhodné s cielom ochrany uvedených záujmov, nie je mozné takéto konanie pripustit, ked ich cielom je práve posilnenie dominantného postavenia a jeho zneuzívanie (rozsudok United Brands/Komisia, uz citovaný v bode 101 vyssie, bod 189; rozsudky Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, T-65/89, Zb. s. II-389, bod 117, a Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 146). 186 Konkrétne povinnosti ulozené podnikom s dominantným postavením boli viackrát potvrdené judikatúrou. Súd prvého stupna v rozsudku zo 17. júla 1998, ITT Promedia/Komisia (T-111/96, Zb. s. II-2937, bod 139), vyhlásil, ze z povahy povinností ulozených clánkom 82 ES vyplýva, ze za konkrétnych okolností podniky s dominantným postavením môzu byt zbavené práva správat sa alebo konat urcitým spôsobom, ktorý nie je sám osebe zneuzívaním a za ktorý by ani nebolo mozné ulozit sankciu, pokial by islo o správanie alebo konanie podnikov, ktoré nemajú dominantné postavenie. 187 WIN sa pri odôvodnovaní svojho správania nemôze odvolávat na absolútne právo na vyrovnanie cien s cenami konkurentov. Hoci je pravda, ze vyrovnanie cien podniku s dominantným postavením s cenami konkurentov nie je samo osebe zneuzívaním alebo konaním, za ktoré mozno ulozit sankciu, nemozno vylúcit, ze sa takým stane vtedy, ked je jeho cielom nielen ochrana záujmov podniku, ale aj posilnenie tohto dominantného postavenia a jeho zneuzívanie. O údajnej neexistencii plánu predátorského správania a obmedzovania hospodárskej sútaze - Tvrdenia úcastníkov konania 188 Podla WIN predátorské správanie predpokladá podstatné obmedzenie hospodárskej sútaze. Podla jej názoru, ak neexistuje nijaká moznost, aby boli konkurenti vytlacení z trhu, alebo aspon aby im bolo bránené, resp. aby boli obmedzovaní, pokial ide o ich správanie, stratégia predátorského správania nemôze byt v nijakom prípade povazovaná za racionálnu. Komisia preto tým, ze ulozila sankciu WIN, hoci uznala, ze jej podiel na trhu pocas obdobia údajného porusenia podstatne poklesol a ze hospodárska sútaz na konci uvádzaného obdobia existovala, sa dopustila vázneho porusenia clánku 82 ES. WIN nemala nijakú sancu eliminovat konkurentov na trhu tým, ze udrziavala prílis nízke ceny. Okrem toho prekázky vstupu sú v tomto sektore malé, a preto je obzvlást iracionálne snazit sa o vytlacenie konkurentov na tomto druhu segmentu, lebo ak by vôbec doslo k vytlaceniu z trhu, znamenalo by to neustále celit moznému vstupu nových subjektov, takze táto okolnost narúsa prípadný záujem o vytlacenie konkurentov. 189 Komisia sa údajne dopustila vázneho nesprávneho posúdenia tým, ze vytýka WIN vytlacenie spolocnosti Mangoosta z trhu. Úpadok tejto spolocnosti nastal len z dôvodu osobitne riskantnej strategickej politiky a v nijakom prípade nie z dôvodu tarifikácie zo strany WIN. 190 Okrem toho WIN namieta proti tomu, aby Komisia pripisovala pomalost postupu niektorých konkurentov ich nemoznosti vyrovnat sa cenám WIN. Komisia nezohladnila vôlu konkurentov WIN zamerat sa na rozvoj nízkorýchlostného internetu, na úkor ADSL, ktorý sa povazoval za neperspektívny. 191 Komisia sa takisto dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze povazovala za predátorské tie ceny, ktoré boli úplne racionálne vzhladom na silnú konkurenciu, prispeli k rozvinutiu trhu a spôsobili silnú konkurenciu, ktorá dnes existuje. Spotrebitel v nijakom prípade nikdy nebol poskodený, lebo mal prospech z nízkych cien. 192 Napokon stratégia, ktorú WIN prijala, nemôze byt podla nej v nijakom prípade povazovaná za ukazovatela akéhokolvek zámeru predátorského správania. Komisia sa obmedzila len na to, ze uviedla skutocnosti, ktoré majú preukázat predpokladaný zámer WIN vytlacit konkurentov, ale objektívny plán vytlacenia konkurentov nepreukázala. Podstata argumentácie Komisie týkajúca sa údajného zámeru vytlacenia z trhu spocíva vo svojvolnom a v neobjektívnom výbere vnútorných dokumentov získaných v priestoroch WIN. 193 Komisia uvádza, ze preukázanie konkrétnych úcinkov predátorských cien uplatnovaných WIN nie je rozhodujúcim na úcely skonstatovania predmetného porusenia. Uvádza, ze clánok 82 ES sa musí uplatnovat, len co existuje riziko vytlacenia konkurencie z trhu, bez toho, aby bolo potrebné cakat na dosiahnutie ciela vytlacenia. 194 Pokial ide o plán predátorského správania, Komisia uvádza, ze z judikatúry vyplýva, ze okolnost zámernosti sa predpokladá v prípadoch cien nizsích ako priemerné variabilné náklady a musí byt preukázaná váznymi a vzájomne súhlasnými dôkazmi v prípade cien nizsích ako priemer celkových nákladov, ale súcasne vyssích ako priemer variabilných nákladov. Komisia tvrdí, ze v rozhodnutí uviedla vázne dôkazy, ktoré preukazujú, ze podnik sa zámerne venoval stratégii "ovládnutia" trhu a obmedzovania hospodárskej sútaze. - Posúdenie Súdom prvého stupna 195 Pokial ide o podmienky uplatnenia clánku 82 ES a o rozdiel medzi cielom a úcinkom zneuzívania, je potrebné zdôraznit, ze na úcely uplatnenia uvedeného clánku sa preukázanie ciela a protisútazného úcinku môze v niektorých prípadoch zamienat. Pokial sa preukáze, ze cielom sledovaným správaním podniku s dominantným postavením je obmedzit hospodársku sútaz, uz toto správanie môze mat takýto úcinok. Teda pokial ide o politiku v oblasti cien, Súdny dvor v rozsudku AKZO/Komisia, uz citovanom v bode 100 vyssie, rozhodol, ze ceny nizsie ako priemer variabilných nákladov uplatnované podnikom s dominantným postavením sa povazujú per se za zneuzívanie, lebo jediným cielom, ktorý môze mat podnik uplatnujúci takéto ceny, je vytlacenie konkurentov, a ze ceny nizsie ako priemer celkových nákladov, ale vyssie ako priemer variabilných nákladov sú zneuzívaním, ak sú stanovené v rámci plánu, ktorého cielom je vytlacit konkurenta z trhu. Nijaké preukázanie konkrétnych úcinkov predmetnej cinnosti Súdny dvor v tejto veci nevyzadoval (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, T-203/01, Zb. s. II-4071, body 241 a 242). 196 Okrem toho je potrebné uviest, ze ked podnik s dominantným postavením vykonáva cinnost, ktorej cielom je vytlacit konkurenta z trhu, okolnost, ze zelaný výsledok nebol dosiahnutý, nemôze postacovat na vyvrátenie záveru, ze doslo k zneuzívaniu dominantného postavenia v zmysle clánku 82 ES (rozsudky Tribunal Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, bod 149, a zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, T-228/97, Zb. s. II-2969, bod 191). 197 Z toho jasne vyplýva, ze pokial ide o predátorské ceny, prvým prvkom zneuzívania podnikom s dominantným postavením je nepokrytie nákladov. V prípade nepokrytia variabilných nákladov sa predpokladá existencia druhého prvku, teda zámeru predátorského správania, kým v prípade cien nizsích ako priemer celkových nákladov je potrebné preukázat existenciu plánu vytlacenia konkurencie z trhu. Podla rozsudku zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia (uz citovaného v bode 130 vyssie, bod 151), tento zámer vytlacenia z trhu musí byt preukázaný váznymi a vzájomne súhlasnými dôkazmi. 198 V danom prípade Komisia preukázala dominantné postavenie WIN a v clánku 1 rozhodnutia jej pripísala nepokrytie variabilných nákladov az do augusta 2001, ako aj nepokrytie celkových nákladov od tohto dátumu az do októbra 2002. Pokial ide o obdobie nepokrytia celkových nákladov, bola teda WIN na úcely preukázania porusenia povinná poskytnút vázne dôkazy o existencii stratégie "prisvojenia si" trhu. 199 V odôvodnení c. 110 rozhodnutie uvádza viaceré dokumenty týkajúce sa celého predmetného obdobia, ktoré potvrdzujú existenciu stratégie "ovládnutia" trhu vysokorýchlostného internetu zo strany WIN, najmä: - dokument z júla 2000, ktorý vyjadruje nasledovný ciel na druhý polrok roka 2000 a na rok 2001: "ovládnut trh ADSL prostredníctvom ponuky ,all-inclusive [plus] pack` a urýchlit investície 2001, ale zároven vykázat zápornú súvahu", - e-mail z júla 2000, týkajúci sa diskusie o primeranej úrovni ceny, ktorý uvádzal: "bude pre nás tazké ovládnut tento trh s prílis vysokou cenou", - rámcový list na rok 2001, obsahujúci nasledovné: "nase ovládnutie trhu ADSL je nevyhnutnostou", - prezentácia z 28. februára 2001, ktorá uvádza "kampan ovládnutia územia vysokorýchlostného internetu zo strany [WIN]", - strategický plán na roky 2002 - 2004, zdôraznujúci na obdobie 2001 - 2003 silný rozvoj vysokorýchlostného internetu a ciel "ovládnutia trhu povazovaného za trh vytvárajúci hodnotu". 200 Okrem toho dokumenty WIN preukazujú, ze sa snazila získat a potom udrzat si dost velké podiely na trhu. Napríklad rámcový list na rok 2001 uvádza, ze "70 [...] az 80 % trhu s ADSL musí patrit [WIN]". Prezentácia generálneho riaditela WIN pre výkonný výbor France Télécom z júna 2001 uvádza podiel na trhu 80 % pocas celého obdobia 2001 - 2004 na úseku ",disociovaných` ponúk typu Wanadoo ADSL" a zvysujúci sa podiel na trhu z priemerne 50 % v roku 2001 na 72 % v roku 2004 na úseku "ponúk ,package` typu eXtense". 201 Iste, WIN namieta proti dosahu týchto dokumentov a najmä proti významu pojmu "ovládnutie", ktorý sa tam vyskytuje. Podla WIN také neformálne a spontánne, ba priam nerozmyslené návrhy sú iba reflexiou dialektiky rozhodovacieho procesu. Zaväzovali len ich autorov, a nie podnik. 202 Treba vsak uviest, ze tieto návrhy pochádzali od osôb, ktoré boli v riadiacich orgánoch podniku, a ze niektoré boli prednesené v rámci formálnych prezentácií pre orgány prijímajúce rozhodnutia alebo v starostlivo vypracovanom rámcovom liste. Ich spontánny a nerozmyslený charakter je teda sporný. 203 Okrem toho WIN v zalobe a najmä v urcitých prílohách k zalobe tvrdila, ze väcsina dokumentov a vyhlásení v jej neprospech bola vytrhnutá zo súvislostí a ze Komisia vedome zabudla zohladnit mnohé vyhlásenia v jej prospech. 204 Potrebné je skonstatovat, ze WIN v zalobe len uviedla, ze Komisia pouzíva mnohé výnatky z interných dokumentov, ktoré vsak neuvádza v ich skutocnom kontexte. Takéto neurcité tvrdenie nemôze umoznit zalovanej pripravit svoju obhajobu a Súdu prvého stupna vyslovit sa podla potreby bez iných podporných informácií (uznesenie Koelman/Komisia, uz citované v bode 166 vyssie, bod 21). Je v rozpore s výlucne dôkaznou a podpornou povahou príloh, aby tieto prílohy mohli slúzit na podrobné preukázanie tvrdenia prezentovaného v zalobe nedostatocne jasne a presne. 205 Preto je potrebné zamietnut túto výhradu, ktorú WIN zakladá na zohladnení dokumentov mimo ich kontextu, ktoré sú v neprospech WIN, a na nezohladnení mnohých vyhlásení v prospech WIN. 206 Dalej je potrebné uviest, ze aj keby sa cast textu "bude pre nás tazké ovládnut tento trh s prílis vysokou cenou" uviedla v kontexte, teda keby jej predchádzalo "nasa tarifa je prílis vysoká" a keby potom nasledovalo "nasi konkurenti majú nizsie tarify", myslienka zámeru vytlacenia konkurencie z trhu stále pretrváva. 207 Takisto cast textu "nase ovládnutie trhu ADSL je nevyhnutnostou" nemozno chápat odlisne od zámeru "ovládnutia", aj keby sa skúmal v kontexte uvádzanom WIN o vseobecnej hospodárskej sútazi. Skutocnost, ze vyhlásenie uvádzané Komisiou nasleduje po vyhlásení, podla ktorého "zavedenie hospodárskej sútaze pri ADSL spustí pohyb znizovania taríf Netissimo (maloobchodných a velkoobchodných) od zaciatku roka 2001" a "stanovenie tarifných podmienok sprístupnenia úcastníckeho vedenia nepochybne prispeje k znízeniu taríf ADSL", nevyvracia túzbu WIN "ovládnut" trh. 208 Pokial ide o cast textu, podla ktorej "70 [...] az 80 % trhu s ADSL musí patrit Wanadoo", nie je reálne namietané proti nej. WIN jednoducho tvrdí, ze sa neuvádza prípadné pouzitie nízkych cien, a preto nie je nijaká spojitost medzi stanovenými cenami a jej cielmi, pokial ide o podiely na trhu. Skutocnost, ze spôsob dosiahnutia 70 az 80 % trhu s ADSL nie je uvedený, vsak neuberá nic na sledovanom cieli. 209 V kazdom prípade tieto vyhlásenia, ktoré sa nachádzajú v interných dokumentoch spolocnosti, predstavujú dôkaz existencie plánu predátorského správania, co ostatné skutocnosti len potvrdzujú. 210 Podla odôvodnenia c. 279 a nasl. rozhodnutia vyplýva zámer obmedzovania hospodárskej sútaze takisto zo skutocnosti, ze WIN vedela, ze jej nerentabilná stratégia tarifikácie kombinovaná s velkými objemami predaja nebola pre jej konkurentov ekonomicky udrzatelná. 211 V e-maile urcenom generálnemu riaditelovi WIN z konca apríla 2001 (odôvodnenie c. 279 rozhodnutia a poznámka pod ciarou 319) osoba zodpovedná za sluzby ADSL uvádza konkurentov, ktorí bud nepodpisujú ponuku podpornej sluzby France Télécom, alebo sú "na konci s dychom". 212 WIN takisto vedela, ze nemoznost nasledovat jej maloobchodné tarify bez strát bránilo AOL, aby vstúpila na trh vysokorýchlostného internetu. E-mail od France Télécom riaditelovi strategického marketingu WIN z 29. júna 2001 totiz obsahoval ako prílohu vyjadrenie generálneho riaditela AOL France (poznámka pod ciarou 321 rozhodnutia): "V case, ked bol nasím akcionárom Cégétel, sme zacali ponuku s Monaco Telecom a mali sme 500 úcastníkov. Vo Francúzsku sme ju vsak nezacali, pretoze ponuka ADSL od France Télécom nám neumoznuje v tomto case dosiahnut zisk. Z technického hladiska sme pripravení, ale nechceme strácat peniaze". [neoficiálny preklad] 213 Takisto z dokumentu nazvaného "Analýza - Telekomunikácie - Poznámka k právnej úprave internetu vo Francúzsku" z 20. júla 2001 vyplýva, ze WIN podrobne analyzovala výhody, ktoré pozívala ako prvý hrác na trhu (odôvodnenie c. 280 a poznámka pod ciarou 322 rozhodnutia). Z tohto dokumentu sa javí, ze konkurent, ktorý má mensiu prevádzku ako WIN, by mal marze na nákladoch siete o niekolko percentuálnych bodov nizsie ako tie, ktoré sa predpokladajú v prípade WIN. 214 Z uvedeného vyplýva, ze zverejnenie dost ambicióznych obchodných cielov zo strany WIN roku 2001 a na zaciatku roka 2002, ktoré podnik bez dominantného postavenia môze len tazko dosiahnut za momentálne nevýhodných podmienok rentability, spôsobilo odradenie konkurencných podnikov. To vyplývalo z ciela vytlacenia konkurencie sledovaného podnikom. 215 Na základe vsetkých uvedených skutocností je potrebné skonstatovat, ze Komisia predlozila vázne a vzájomne súhlasné dôkazy o existencii plánu predátorského správania pocas celého obdobia porusenia. Logika sledovaná v tejto stratégii jasne vyplýva z poznámky strategického riadenia WIN z decembra 2001, podla ktorej: "Vysokorýchlostný internet a trh s ADSL sa budú este niekolko rokov riadit logikou dobývania, pricom strategickým cielom je získat dominantné postavenie na casti trhu a fáza rentability príde az neskôr." 216 V súlade s rozsudkom AKZO/Komisia, uz citovaným v bode 100 vyssie, a rozsudkami zo 6. októbra 1994 a zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovanými v bode 130 vyssie, Komisia teda preukázala dve skutocnosti, ktoré sú potrebné na preukázanie politiky predátorských cien nizsích ako celkové náklady zo strany dominantného podniku. 217 Tvrdenia predlozené WIN o úsporách z rozsahu a úcinkoch získania skúseností, ktoré v danom prípade odôvodnujú tarifikáciu nizsiu, ako sú náklady, nie sú takej povahy, aby spochybnili záver, ku ktorému dospel Súd prvého stupna. Podnik, ktorý uplatnuje predátorské ceny, môze totiz mat prospech z úspor z rozsahu a úcinkov získania skúseností z dôvodu zvýsenej výroby práve vdaka takejto praxi. Úspory z rozsahu a úcinky získania skúseností nemôzu teda spôsobit, aby bol podnik zbavený zodpovednosti, pokial ide o clánok 82 ES. 218 Z toho vyplýva, ze výhrade zalozenej na neexistencii plánu predátorskej stratégie nemozno vyhoviet. O pokrytí strát - Tvrdenia úcastníkov konania 219 WIN uvádza, ze pokrytie strát je samostatným prvkom testu predátorského správania, ktorý musí Komisia preukázat. Uvádza, ze pokial podnik s dominantným postavením nemôze primerane ocakávat - najmä ak vstup na zvazovaný trh je lahký -, ze dôjde z dlhodobého hladiska k obmedzeniu hospodárskej sútaze s cielom pokrytia strát, nie je pren racionálne, aby uplatnoval politiku predátorských cien. V takomto prípade sa nízka cenová politika zo strany podniku vysvetluje niecím iným ako stratégiou predátorského správania. 220 Podla WIN toto stanovisko zastáva celá ekonomická a právna náuka, ako aj mnohé súdy a orgány hospodárskej sútaze, okrem iného v Spojených státoch amerických a takisto v mnohých clenských státoch Európskej únie. Samotná judikatúra Spolocenstva nikdy nevylúcila, ze by sa takýto dôkaz nemal vykonat. 221 Podmienky hospodárskej sútaze na trhu prístupu k vysokorýchlostnému internetu sú vsak úplne iné ako tie, ktorým sa venoval Súd prvého stupna a Súdny dvor v predchádzajúcich konaniach týkajúcich sa predátorského správania. Prekázky vstupu na tento trh sú totiz malé, rast vysoký, stav hospodárskej sútaze nebol strnulý a aktuálne a potenciálne nové subjekty vstupujúce na trh sú pocetné. Komisia sa teda údajne dopustila závazného nesprávneho právneho posúdenia, ked tvrdila, ze preukázanie pokrytia nákladov nie je potrebné. 222 Okrem toho podla WIN sa Komisia dopustila dalsieho zjavne nesprávneho posúdenia, ako aj nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze predlozila dôkaz o moznosti pokrytia strát. 223 Komisia tvrdí, ze preukázanie pokrytia strát nemusí predchádzat skonstatovaniu predátorských cien, ktoré sú v rozpore s clánkom 82 ES. Uvádza, ze judikatúra je v tomto zmysle jasná. Subsidiárne Komisia uvádza, ze pokrytie strát je v danom prípade mozné z dôvodu struktúry trhu a potenciálnych príjmov, ktoré sú s tým spojené. - Posúdenie Súdom prvého stupna 224 V rozsudku AKZO/Komisia, uz citovanom v bode 100 vyssie (body 71 a 72), Súdny dvor stanovil existenciu dvoch rôznych analytických metód, pokial ide o preverenie toho, ci podnik uplatnoval predátorské ceny. V prvom rade ceny nizsie ako priemer variabilných nákladov musia byt vzdy povazované za zneuzívanie. V tomto prípade nie je predstavitelný nijaký iný ekonomický úcel ako vytlacenie konkurenta z trhu, pretoze kazdá vyrobená a predaná jednotka spôsobuje podniku stratu. V druhom rade ceny nizsie ako priemer celkových nákladov, ale vyssie ako priemer variabilných nákladov musia byt povazované za zneuzívanie, len ak je mozné preukázat plán vytlacenia z trhu (rozsudok zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 41). 225 V rozsudku zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovanom v bode 130 vyssie (body 42 a 43), Súdny dvor skonstatoval, ze v napadnutom rozsudku Súd prvého stupna sledoval to isté odôvodnenie a potvrdil ho. Súdny dvor vysvetlil, ze: "42 Pokial ide o predaj neaseptických kartónov v Taliansku medzi rokmi 1976 a 1981, [Súd prvého stupna] skonstatoval, ze ceny boli výrazne nizsie ako priemer variabilných nákladov. Dôkaz o zámere vytlacit konkurentov z trhu nebol teda potrebný. V roku 1982 boli ceny týchto kartónov medzi priemerom variabilných nákladov a priemerom celkových nákladov. To je dôvod, pre ktorý sa v bode 151 napadnutého rozsudku Súd prvého stupna snazil preukázat, bez toho, ze by to kritizovala zalobkyna, ze Tetra Pak mala zámer vytlacit konkurenta z trhu. 43 Súd prvého stupna takisto správne v bodoch 189 az 191 napadnutého rozsudku sledoval presne to isté odôvodnenie, pokial ide o predaj neaseptických strojov v Spojenom královstve medzi rokmi 1981 a 1984." 226 Pokial ide o pokrytie strát, Súdny dvor dodal v bode 44 uz citovaného rozsudku: "Za okolností daného prípadu by nebolo vhodné pozadovat dalej, ako dodatocný dôkaz, aby sa preukázalo, ze Tetra Pak mala skutocnú sancu pokryt svoje straty. V skutocnosti musí byt mozné sankcionovat prax predátorských cien, hned ako vznikne riziko vytlacenia konkurentov z trhu. Takéto riziko bolo skonstatované v danom prípade zo strany Súdu prvého stupna v bodoch 151 a 191 napadnutého rozsudku. Sledovaný ciel, ktorým je zachovanie neskreslenej hospodárskej sútaze, neumoznuje vyckávat, kým takáto stratégia povedie k úcinnému vytlaceniu konkurencie z trhu." 227 V súlade s judikatúrou Spolocenstva mohla Komisia teda povazovat ceny nizsie ako priemer variabilných nákladov za zneuzívanie. V takom prípade je nutné predpokladat eliminacný charakter takejto cenovej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, uz citovaný v bode 130 vyssie, bod 148). Pokial ide o celkové náklady, Komisia musí navyse preukázat, ze prax predátorských cien WIN patrí do rámca plánu, ktorého cielom je "ovládnut" trh. V oboch prípadoch nebolo potrebné preukazovat ako dalsí dôkaz, ze WIN mala skutocnú sancu pokryt svoje straty. 228 Komisia preto správne usúdila, ze preukázanie pokrytia strát nemusí predchádzat skonstatovaniu praxe predátorských cien. 229 Na druhej strane podla rozsudkov zo 6. októbra 1994 a zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovaných v bode 130 vyssie, a AKZO/Komisia, uz citovanom v bode 100 vyssie, je potrebné v prípade cien nizsích ako celkové náklady, ale vyssích ako variabilné náklady preverit, ci patria do rámca plánu vytlacenia konkurencie z trhu. V bode 215 vsak Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia predlozila vázne a vzájomne súhlasné dôkazy o existencii plánu predátorského správania pocas celého obdobia porusenia. 230 Preto je potrebné zamietnut vsetky dôvody uvádzané na podporu návrhu na zrusenie rozhodnutia. II - O subsidiárnych návrhoch na zrusenie alebo znízenie pokuty 231 WIN subsidiárne namieta proti výske pokuty, ktorá jej bola ulozená, a navrhuje zrusenie alebo velmi podstatné znízenie tejto sankcie. Na úcely podpory svojich návrhov sa odvoláva na porusenie zásad osobnosti a zákonnosti trestov, neexistenciu úcinkov predmetnej praxe, chybné stanovenie dlzky trvania porusenia a porusenie zásady proporcionality. A - Porusenie zásad osobnosti a zákonnosti trestov 1. O porusení zásady osobnosti trestov a) Tvrdenia úcastníkov konania 232 Podla WIN Komisia porusila zásadu osobnosti trestov tým, ze vychádzala zo správania France Télécom na sankcionovanie WIN. Komisia na jednej strane pripustila, ze práve zásah France Télécom ukoncil porusenie, na druhej strane zohladnila správanie France Télécom pri posudzovaní zámernosti porusenia, ktorého sa údajne dopustila WIN. 233 Komisia odmieta tento dôvod, pricom odkazuje v podstate na svoju odpoved na ten istý dôvod predlozený zo strany WIN v rámci hlavných zalobných dôvodov. Komisia dodáva, ze zámer vytlacenia zo strany WIN je velmi dobre podlozený internými dokumentmi podniku, pricom prílezitostné odkazy na France Télécom nie sú vôbec rozhodujúce. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 234 Tento zalobný dôvod sa z velkej casti zhoduje s dôvodom uvádzaným ako hlavný dôvod zo strany WIN v rámci návrhov na zrusenie. Je teda potrebné odkázat na body 66 az 71. 235 Okrem toho stanovit koniec porusenia WIN k dátumu znízenia taríf zo strany France Télécom neznamená vychádzat zo správania poslednej uvedenej spolocnosti na sankcionovanie WIN. Predmetné porusenie je jasne pripisované WIN, a nie France Télécom. WIN mohla ukoncit porusenie sama, pred zásahom France Télécom a bez tohto zásahu. Skutocnost, ze koniec porusenia nevyplýva zo správania WIN, nezlahcuje porusenie z jej strany. Porusenie má priamu súvislost na úrovni nákladov. Kedze niektoré z týchto nákladov sú priamo odvodené od cien stanovených dodávatelskými podnikmi, koniec porusenia môze v urcitých prípadoch logicky vyplývat zo správania týchto podnikov. 236 Je teda potrebné zamietnut toto tvrdenie, zalozené na porusení zásady osobnosti trestov. 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákonnosti trestov a) Tvrdenia úcastníkov konania 237 Podla WIN jej bola v rozhodnutí ulozená pokuta na základe dvoch nových právnych pravidiel. Komisia na jednej strane, pokial ide o vyrovnanie cien, úplne zmenila svoj prístup oproti svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxi, na druhej strane uplatnila nový a nepredvídaný test predátorského správania. 238 V oblasti predátorských cien neexistoval precedens na vznikajúcom trhu. Komisia po prvýkrát uplatnila metódu výpoctu zvolenú v danom prípade, pricom ju definovala v priebehu konania. Na základe metódy prijatej viacerými vnútrostátnymi orgánmi hospodárskej sútaze WIN uvádza, ze sa mohla oprávnene domnievat, ze jej ceny neboli predátorské. 239 Komisia tvrdí, ze clánok 82 ES a clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 predstavujú jediný právny základ na ulozenie pokuty v tomto konaní a ze tieto ustanovenia nie sú v nicom nové. Uvádza ustálenú judikatúru, podla ktorej jej predchádzajúca rozhodovacia prax nepredstavuje sama osebe právny rámec na ukladanie pokút v oblasti hospodárskej sútaze. 240 Dalej dodáva, ze v judikatúre prax predátorských cien uz bola kvalifikovaná ako porusenie clánku 82 ES. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 241 WIN nemôze tvrdit, ze sankcionované správanie nepredstavovalo porusenie v case, ked k nemu doslo. Akékolvek zneuzívajúce vyuzívanie dominantného postavenia na spolocnom trhu alebo na jeho podstatnej casti zo strany podniku totiz patrí pod clánok 82 ES. 242 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze výpocet typov zneuzívaní uvedený v clánku 82 ES nie je vycerpávajúcim výpoctom spôsobov zneuzívania dominantného postavenia zakázaných Zmluvou (rozsudky Súdneho dvora z 21. februára 1973, Europemballage a Continental Can/Komisia, 6/72, Zb. s. 215, bod 26, a zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, bod 112). 243 Okrem toho prax predátorských cien uz bola kvalifikovaná ako porusenie v clánku 82 ES. Komisia ju sankcionovala a viedla k vydaniu rozsudku AKZO/Komisia, uz citovaného v bode 100 vyssie, a rozsudkov zo 6. októbra 1994 a 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, uz citovaných v bode 130 vyssie, v ktorých sa pouzil test predátorského správania zalozený na rozlísení variabilných nákladov a celkových nákladov, ktorý sa uplatnil aj v tomto prípade. 244 Komisia vsak v tomto prípade prispôsobila uvedený test spôsobom výhodným pre WIN, a to rozlozením nákladov na získanie zákazníkov s cielom zohladnit povahu relevantného trhu. 245 V tejto súvislosti treba skonstatovat, ze uplatnenie metódy pouzitej v týchto konaniach mohlo v kazdom prípade umoznit WIN predvídat, ze jej hrozí ulozenie sankcie na základe clánku 82 ES. WIN sa nemôze odvolávat na to, ze nemohla predvídat úpravu tejto metódy, ktorá bola pre nu výhodná. 246 Z rozhodovacej praxe Komisie ani z judikatúry dalej nevyplýva, ze WIN by mohla za okolností daného prípadu legitímne ocakávat priznanie práva na vyrovnanie cien s cenami jej konkurentov (pozri body 176 az 187 vyssie) ani uplatnenie metódy aktualizovaného cash-flow (pozri body 153 a 156 vyssie) alebo zohladnenie neskorsích marzí, dosahovaných po skoncení porusenia (pozri bod 152 vyssie). Trh okrem toho nebol pocas posudzovaného obdobia v pociatocnej fáze (pozri bod 106 vyssie). 247 WIN sa vsak odvoláva na rozhodnutie Komisie 2001/354/ES z 20. marca 2001, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (vec COMP/35.141 - Deutsche Post AG) [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 125, s. 27, odôvodnenie c. 47), v ktorom Komisia nepozadovala pokutu za nepokrytie prírastkových nákladov, pretoze dovtedy nebola poskytnutá odpoved na otázku, aký standard pokrytia nákladov sa musí uplatnit v prípade sluzieb vystavených hospodárskej sútazi podniku vyrábajúceho viac výrobkov alebo poskytujúceho viac sluzieb, ktorý by vyuzíval vyhradenú oblast. 248 V tomto konaní stazovatel uvádzal, ze Deutsche Post AG pouzívala príjmy pochádzajúce z rentabilných cinností zasielania posty, co je cinnost, ktorá jej je vyhradená, na financovanie predaja so stratou v oblasti sluzieb komercnej prepravy balíkov, s cielom vytlacit konkurentov v tomto sektore. Vo svojom rozhodnutí Komisia sankcionovala poskytnutie vernostnej zlavy zo strany Deutsche Post a z tohto dôvodu jej ulozila pokutu 24 miliónov eur. Ulozená pokuta sa vsak netýkala prepravy balíkov za nizsie ceny ako prírastkové náklady. 249 Potrebné je uviest, ze situácia Deutsche Post mala v danej veci urcité, velmi osobitné zvlástnosti. Podnik vykonával cinnosti, ktoré boli monopolnými, kedze islo o úlohu vseobecného záujmu a cinnosti v rámci hospodárskej sútaze. V tomto konaní tak vznikol problém definície standardu pokrytia nákladov v prípade podniku v rámci vyhradenej oblasti, ktorý vyuzíva prospech získaný z tejto oblasti na pokrytie strát v inom sektore, v ktorom existuje hospodárska sútaz. V takom kontexte podnik mohol cítit neistotu, pokial ide o uplatnitelné pravidlá. Situáciu WIN, ktorá podnikala len na trhu s hospodárskou sútazou, vsak nemozno porovnávat so situáciou Deutsche Post a v tomto zmysle je blizsia skôr situácii AKZO a Tetra Pak. 250 Okrem toho treba uviest, ze hoci pokuta z tohto dôvodu nebola ulozená, rozhodnutie 2001/354 v clánku 2 konstatuje porusenie clánku 82 ES zo strany Deutsche Post tým, ze ponúkala prepravu balíkov v oblasti predaja na dobierku za nizsie ceny ako prírastkové náklady. Toto rozhodnutie bolo vydané 20. marca 2001 a uverejnené v Úradnom vestníku 5. mája 2001, WIN teda mohla v case predmetného porusenia - od marca 2001 do októbra 2002 - vediet, ze takéto konanie predstavuje porusenie. Je potrebné tiez uviest, ze v rámci tohto konania práve samotná WIN namietala proti pouzitiu prírastkových nákladov a v odpovedi na dodatocné oznámenie o výhradách sa tesila, ze Komisia túto metódu zanechala. WIN teda nemôze Komisii vytýkat túto zmenu. 251 Napokon v kazdom prípade, aj za predpokladu, ze by sa mala zohladnit vlastná povaha trhu prístupu k vysokorýchlostnému internetu, hoci prax predátorských cien nie je novým porusením, rozhodnutie Komisie neulozit pokutu v predchádzajúcom rozhodnutí z dôvodu relatívne novej povahy skonstatovaných porusení neposkytuje imunitu podnikom dopústajúcim sa porusení, ktoré predtým neboli sankcionované zo strany Komisie. Práve v osobitnom rámci kazdého konania Komisia pri výkone svojej volnej úvahy rozhoduje, ci ulozit pokutu s cielom sankcionovat skonstatované porusenie a zachovat úcinnost práva hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 239). 252 V dôsledku toho Komisia v tomto prípade neporusila zásadu zákonnosti trestov. B - Neexistencia úcinkov predmetnej praxe 1. Tvrdenia úcastníkov konania 253 Podla WIN Komisia nebola schopná poskytnút dôkaz o akomkolvek úcinku údajnej praxe WIN na trh. Suma pokuty, ktorá jej bola udelená, musí teda byt z tohto dôvodu rovnako znízená. 254 Pokial ide o podiel WIN na trhu, Komisia uvádza, ze ona sama v rozhodnutí tvrdila, ze tento podiel bude okolo 50 %, hoci v októbri 2002, co je dátum skoncenia porusenia, bol 72 %, teda iba za devät mesiacov ide o znízenie o tretinu. To stací na preukázanie, ze struktúry trhu neboli trvalo ovplyvnené jej údajnými protisútaznými cinnostami. 255 Dalej, dokonca aj v priebehu predmetného obdobia, hospodárska sútaz na trhu prístupu k internetu bola velmi zivá. V septembri 2002 existovalo viac nez 70 ponúk urcených spotrebitelom. Noví PPI vstupovali na trh a ceny ponúk pod vplyvom konkurencie klesali. Vývoj konkurentov nebol narusený a úpadok spolocnosti Mangoosta nemozno pripisovat WIN. 256 WIN v tejto súvislosti uvádza, ze tvrdenie Komisie, podla ktorého údajné cinnosti WIN významne ovplyvnili struktúru trhu, je iba predpokladom, ktorý nie je potvrdený nijakou konkrétnou skutocnostou preukazujúcou skutocné tazkosti konkurentov WIN. 257 Komisia namieta proti údajom poskytnutým zo strany WIN a uvádza, ze sa týkajú bud cinnosti poskytovania prístupu k internetu ako celku, zmiesavajúc vysokorýchlostný a nízkorýchlostný internet, alebo sektora poskytovania prístupu k vysokorýchlostnému internetu ADSL, podla toho, co bolo výhodnejsie pre tvrdenia WIN. 258 Komisia tvrdí, ze z porovnania zvýsenia predaja rôznych úcastníkov na trhu v priebehu roka 2001 az do jesene 2002 jasne vyplýva, ze stratégia WIN jej umoznila obmedzit konkurenciu a posilnit si svoju pozíciu. Pocas predmetného obdobia napríklad nedoslo k podstatným novým vstupom na trh. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 259 Podla usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171) pri posudzovaní závaznosti porusenia pravidiel sa musí brat do úvahy jeho povaha, skutocný dosah na trh a velkost relevantného zemepisného trhu. 260 WIN namietala proti tomu, ze by predmetné porusenie malo dopad na trh. Rôzne skutocnosti vsak preukazujú opak. 261 V prvom rade podiel WIN na trhu vysokorýchlostného internetu sa najprv zvýsil z 50 na 72 % (odôvodnenie c. 400 a tabulka c. 8 rozhodnutia) od zaciatku porusenia do augusta 2002, hoci podla údajov poskytnutých zo strany WIN v odpovedi na písomné otázky polozené Súdom prvého stupna následne klesol na 63,6 % v októbri 2002. Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze najblizsí konkurent WIN mal podiel na trhu 8 % a ostatní konkurenti menej ako 2,5 % (odôvodnenie c. 376 rozhodnutia). Z tabulky c. 9 rozhodnutia, proti ktorej WIN nenamietala, vyplýva, ze pocas celého obdobia WIN významne prehlbovala svoj náskok pred svojím prvým konkurentom. 262 V druhom rade konkurencná spolocnost Mangoosta opustila trh (odôvodnenie c. 400 rozhodnutia). Iste, WIN uvádza, ze úpadok Mangoosty bol spôsobený mimoriadne riskantnou strategickou politikou a v nijakom prípade nie tarifikáciou WIN. Je vsak potrebné uviest, ze Mangoosta tým, ze ponúkala svoje výrobky za cenu mierne vyssiu ako WIN, vykazovala také straty, ze napokon v marci 2001 zvýsila svoje ceny o 20 %, no ani to nezabránilo zacatiu konkurzného konania 2. augusta 2001 (odôvodnenie c. 384 rozhodnutia). Odchod velmi okrajového konkurenta, uplatnujúceho tarify nizsie ako náklady, ale mierne vyssie ako ceny WIN, predstavuje prinajmensom v danom prípade skutocnost dosvedcujúcu nárocnost preniknutia na trh. 263 V tretom rade pocas predmetného obdobia bolo zaznamenané silné zmensenie podielov na trhu konkurencných káblových operátorov (tabulka c. 14 rozhodnutia), kým konkurenti v sektore ADSL mali velmi malé moznosti preniknutia na trh. WIN nepopiera zmensenie podielov na trhu káblových operátorov, tvrdí vsak, ze to nespôsobila jej tarifikacná politika, ale rozvoj ADSL na úkor kábla. Je vsak potrebné zdôraznit, ze v septembri 2001 WIN uviedla, ze kábloví operátori boli jedinými skutocnými konkurentmi na trhu prístupu k vysokorýchlostnému internetu (poznámka pod ciarou 444 rozhodnutia) a ze ADSL predstavoval "trh na konci roka 2001 ovládaný [nou], ale málo aktívny ako celok". 264 V stvrtom rade cinnosti WIN mali odradzujúci úcinok na vstup alebo rozvoj konkurencie. Viacerí konkurenti totiz potvrdili, ze sa vzhladom na znásané náklady nemohli vyrovnat cenám WIN bez toho, aby neutrpeli straty (pozri odôvodnenie c. 379 a poznámku pod ciarou 451 rozhodnutia). Nové vstupy boli okrajové. WIN uviedla prípady spolocností Dixinet a Net pratique. Na konci augusta 2002 vsak Dixinet mala len desat úcastníkov pre svoje sluzby ADSL a telefonickú sluzbu, kým Net pratique, ktorá zacala svoju sluzbu az v lete 2002, teda na konci porusenia, mala o sest mesiacov neskôr len 1 400 úcastníkov. 265 V tejto súvislosti tvrdenie WIN, podla ktorého sa má pomalost postupu niektorých konkurentov pripísat strategickej volbe a vôli sústredit sa na nízkorýchlostný internet na úkor ADSL, ktorý nebol povazovaný za nosný prvok, nie je presvedcivé. Hoci je pravda, ze niektorí konkurenti mohli na zaciatku pochybovat o rozvoji vysokorýchlostného internetu, nemozno predpokladat, ze v tomto názore zotrvávali, aj ked doslo k významnému rastu tohto trhu. Zaloba spolocnosti T-Online, poskytovatela prístupu k internetu pod znackou Club Internet, ktorá bola podaná francúzskym orgánom hospodárskej sútaze, skôr umoznuje predpokladat opak. Takisto vyhlásenie generálneho riaditela AOL France, citované v bode 212, vytvára skôr dojem, ze dôvod neprítomnosti tohto podniku na trhu vysokorýchlostného internetu bola v danom case spojená so stratami, ktoré podnik utrpel z dôvodu sirokej ponuky WIN, a nie z dôvodu sústredenia sa na nízkorýchlostný internet. 266 Pokial ide potvrdenie WIN, podla ktorého spotrebitelia neboli jej cenovou politikou poskodení, ale naopak mali z nej prospech, je potrebné pripomenút, ze Súdny dvor potvrdil, ze clánok 82 ES sa netýka len cinností, ktoré môzu poskodit spotrebitelov okamzite, ale takisto cinností, ktoré im spôsobujú ujmu tak, ze poskodzujú struktúru úcinnej hospodárskej sútaze (rozsudok Europemballage a Continental Can/Komisia, uz citovaný v bode 242 vyssie, bod 26). 267 Preto je potrebné zamietnut tento zalobný dôvod, zalozený na neexistencii úcinkov predmetnej praxe. C - Chybné stanovenie dlzky trvania porusenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 268 WIN na jednej strane uvádza, ze koniec porusenia, ktoré sa mu vytýka, bolo podla Komisie spôsobené znízením taríf uplatnovaných zo strany France Télécom 15. októbra 2002. France Télécom vsak ohlásila toto znízenie uz v apríli 2002, ale uskutocnenie tohto opatrenia sa oneskorilo z dôvodu procesu homologizácie zo strany Autorité de régulation des télécommunications (ART). WIN teda urcite nemôze byt povazovaná za zodpovednú za porusenie po marci 2002, takze dlzka porusenia mohla byt len trinást mesiacov. 269 Na druhej strane Komisia v rozhodnutí stanovila dlzku porusenia vyssiu, ako je tá, ktorá bola uvedená v oznámeniach o výhradách. Súd prvého stupna by mal teda skonstatovat, ze dlzka trvania porusenia, ktoré je mozné pripísat WIN, je maximálne 17 mesiacov, a následne by mal znízit pokutu. 270 Na toto posledné tvrdenie Komisia odpovedá, ze nemozno vnímat oznámenia o výhradách tak, ze by stanovovali obmedzujúcu dlzku trvania porusenia, kým toto porusenie stále pretrvávalo. 271 Pokial ide o tvrdenie zalozené na oneskorení znízenia taríf France Télécom z dôvodu procesu homologizácie ART, Komisia uvádza, ze WIN sa on nemôze opierat. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 272 Pokial ide o údajné predlzenie dlzky trvania porusenia oproti oznámeniam o výhradách, je potrebné odkázat na body 49 az 52, z ktorých vyplýva, ze toto tvrdenie musí byt zamietnuté. 273 Pokial ide o oznámenie zo strany France Télécom o znízení velkoobchodných taríf od apríla 2002, je potrebné zdôraznit, ze porusenie sa neskoncilo k tomuto dátumu, ale az ked sa skutocne zacalo uplatnovat toto znízenie taríf. Znízenie taríf France Télécom mechanicky spôsobilo znízenie nákladov. Ceny WIN prestali byt nizsie ako jej celkové náklady a porusenie sa skoncilo. WIN vsak mohla kedykolvek bez toho, aby cakala na znízenie taríf France Télécom, skoncit porusenie, napríklad zvýsením svojich taríf alebo znízením iných poloziek nákladov. Neprijala vsak v tomto zmysle nijaké opatrenie. 274 Z toho vyplýva, ze nie je potrebné znízit sumu ulozenej pokuty vzhladom na dlzku trvania údajného porusenia. D - Porusenie zásady proporcionality 1. Tvrdenia úcastníkov konania 275 WIN v prvom rade namieta, ze pri urcovaní sumy pokuty nebol zohladnený jej postoj k spolupráci a transparentnosti. V druhom rade kritizuje skutocnost, ze Komisia nezohladnila postupné skoncenie porusenia ani pri stanovovaní základnej ciastky pokuty, ani pri posudzovaní polahcujúcich okolností. Rozsah porusenia bol údajne od augusta 2001 mensí, a to z dôvodu znízenia velkoobchodných taríf zo strany France Télécom, este predtým, nez bola France Télécom informovaná o preskúmaní Komisiou. France Télécom stále preukazovala trvalú vôlu co najrýchlejsie vyriesit problém zistený Komisiou. 276 Komisia tvrdí, ze v danom prípade neexistujú nijaké polahcujúce ani pritazujúce okolnosti. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 277 V prvom rade, pokial ide o údajnú spoluprácu, z judikatúry vyplýva, ze spolupráca pri preskúmaní Komisiou, ktorá nepresahuje rámec povinností podnikov ustanovených clánkom 11 ods. 4 a 5 nariadenia c. 17, neodôvodnuje znízenie pokuty (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Solvay/Komisia, T-12/89, Zb. s. II-907, body 341 a 342, a zo 14. mája 1998, Weig/Komisia, T-317/94, Zb. s. II-1235, bod 283). 278 V odôvodnení c. 412 rozhodnutia Komisia uviedla skutocnost, ze WIN sa odvolávala ako na polahcujúce okolnosti na svoju transparentnost a úplnú spoluprácu v priebehu tohto konania. Komisia vsak konstatuje, ze "podnik len normálnym spôsobom splnil informacnú povinnost voci Komisii, ktorá mu vyplýva z nariadenia c. 17" [neoficiálny preklad]. 279 WIN v zalobe uvádza, ze Komisia nezohladnila skutocnost, ze vzdy plne spolupracovala v konaní a správala sa úplne transparentne. WIN dodáva, ze dokonca na jej pozvanie Komisia vykonala návstevu v jej priestoroch a vzala si kópie dokumentov týkajúcich sa jej nákladov a prípravy jej obchodných ponúk. Ani zaloba, ani replika neobsahujú dalsie podrobnosti o tejto spolupráci. 280 Treba skonstatovat, ze WIN neposkytla nijaký dôkaz, ktorý by mohol vyvrátit to, ze len vyhovela povinnostiam, ktoré jej vyplývali z nariadenia c. 17. WIN nepreukázala konkrétne ani to, ze ona sama pozvala Komisiu do svojich priestorov pred zacatím preskúmania. Komisia totiz vo vyjadrení k zalobe tvrdí, ze zalobkyna nemôze vyvodzovat polahcujúcu okolnost z toho, ze Komisia vykonala setrenie namieste na základe clánku 14 ods. 2 nariadenia c. 17 "dohodnutím si stretnutia s podnikom v jeho priestoroch". 281 Subsidiárne, aj keby sa preukázalo, ze WIN mohla sama pozvat Komisiu, aby vykonala návstevu v priestoroch bez cakania, kým Komisia nariadi setrenie vo forme rozhodnutia, táto skutocnost nepostacuje na preukázanie takej úzkej spolupráce, ktorá by mohla odôvodnovat jej zohladnenie ako polahcujúcej okolnosti. Je potrebné uviest, ze clánok 14 nariadenia c. 17 stanovuje, ze Komisia pri plnení úloh, ktoré sú jej zverené clánkom 81 ES, môze pristúpit k akémukolvek potrebnému preskúmaniu v podniku. Jej poverení zástupcovia môzu vstupovat do akýchkolvek priestorov a vyhotovovat kópie odborných dokumentov. Setrenie Komisie môze byt vykonané na základe jednoduchého oprávnenia (clánok 14 ods. 2) alebo nariadené rozhodnutím (clánok 14 ods. 3). Skutocnost, ze Komisia v danom prípade nevydala rozhodnutie, sama osebe neznamená, ze existovala "v konaní úcinná spolupráca podniku" v zmysle usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. 282 V druhom rade, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa postupného skoncenia porusenia, je potrebné zdôraznit na jednej strane, ze WIN sama neprijala v tomto zmysle nijaké opatrenie. Nemôze sa teda odvolávat vo svoj prospech na úsilie vynalozené zo strany France Télécom. Na druhej strane, aj ked konanie France Télécom mohlo mat pozitívny vplyv na trh pred skoncením porusenia, nemôze zmenit kvalifikáciu porusenia, ktorého sa dopustila WIN tak, ze by toto porusenie zlahcila. Predátorské ceny uplatnované zo strany WIN na relevantnom trhu totiz predstavujú vázne porusenie sútazných pravidiel. Skutocnost, ze intenzita urcitých prvkov zneuzívania sa mohla menit v priebehu predmetného obdobia, nemôze túto kvalifikáciu zmenit (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 195 vyssie, bod 278). 283 Z uvedeného vyplýva, ze nie je opodstatnené vyhoviet zalobnému dôvodu WIN zalozenému na porusení zásady proporcionality, takze návrhy na zrusenie alebo znízenie pokuty je potrebné zamietnut. 284 Vzhladom na vsetky uvedené úvahy je teda potrebné zalobu zamietnut. O trovách 285 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobkyna je povinná nahradit trovy konania. Vilaras Martins Ribeiro Dehousse Sváby Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. januára 2007. Tajomník Predseda komory E. Coulon M. Vilaras Obsah Skutkový stav a konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav I - O návrhoch na zrusenie rozhodnutia A - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obranu a podstatných procesných nálezitostí 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - O zalobnom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady osobnosti trestov 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D - O porusení clánku 82 ES 1. O dominantnom postavení a) O nesprávnej definícii trhu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O neúplnom preskúmaní dominantného postavenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O zneuzívaní dominantného postavenia a) O výhradách týkajúcich sa testu pokrytia nákladov O chybe metódy výpoctu miery pokrytia nákladov - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O chybách vo výpoctoch pri uplatnení zvolenej metódy - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna b) O výhradách týkajúcich sa testu predátorského správania O dôvodoch zalozených na práve na vyrovnanie cien s konkurentmi - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O údajnej neexistencii plánu predátorského správania a obmedzovania hospodárskej sútaze - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna O pokrytí strát - Tvrdenia úcastníkov konania - Posúdenie Súdom prvého stupna II - O subsidiárnych návrhoch na zrusenie alebo znízenie pokuty A - Porusenie zásad osobnosti a zákonnosti trestov 1. O porusení zásady osobnosti trestov a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákonnosti trestov a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B - Neexistencia úcinkov predmetnej praxe 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - Chybné stanovenie dlzky trvania porusenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D - Porusenie zásady proporcionality 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXK9khlp/L97519-6697TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXK9khlp/L97519-6697TMP.html#Footref*