ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia rozsírená komora) z 12. februára 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Systém vyrovnávania rizík zavedený Írskom na trhu súkromného zdravotného poistenia -- Schéma pomoci -- Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu -- Clánok 86 ods. 2 ES -- Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok -- Zaloba o neplatnost -- Prípustnost -- Zásady nevyhnutnosti a proporcionality" Vo veci T-289/03, British United Provident Association Ltd (BUPA), so sídlom v Londýne (Spojené královstvo), BUPA Insurance Ltd, so sídlom v Londýne, BUPA Ireland Ltd, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: N. Green, QC, K. Bacon, J. Burke, barristers, a B. Amory, advokát, zalobcovia, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne N. Khan a J. Flett, neskôr N. Khan a T. Scharf, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Holandské královstvo, v zastúpení: N. Bel, splnomocnený zástupca, a Írsko, v zastúpení: D. O'Hagan, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci G. Hogan, SC, a E. Regan, barrister, a Voluntary Health Insurance Board, so sídlom v Dubline, v zastúpení: D. Collins, G. FitzGerald, D. Clarke, solicitors, a P. Gallagher, SC, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je zaloba o neplatnost, ktorú podal najmä BUPA Ireland Ltd, poskytovatel sluzieb súkromného zdravotného poistenia v Írsku, proti rozhodnutiu Komisie K(2003) 1322 v konecnom znení, z 13. mája 2003 o nevznesení námietok podla clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([2]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) proti zavedeniu systému vyrovnávania rizík (RES) na írskom trhu súkromného zdravotného poistenia (státna pomoc N 46/2003-Írsko), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda M. Jaeger, sudcovia V. Tiili, J. Azizi, E. Cremona a O. Czúcz, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 7. marca 2007, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec I -- Ustanovenia Zmluvy 1 Clánok 16 ES stanovuje: "Bez toho, aby boli dotknuté clánky 73, 86 a 87, a berúc do úvahy miesto, ktoré patrí sluzbám vseobecného hospodárskeho záujmu v spolocných hodnotách únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdrznosti, spolocenstvo a clenské státy dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti tejto zmluvy o to, aby takéto sluzby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré umoznujú splnenie ich poslania." 2 Podla clánku 43 prvého odseku ES: "V rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadit sa státnych príslusníkov jedného clenského státu na území iného clenského státu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizacných zloziek a dcérskych spolocností státnymi príslusníkmi jedného clenského státu na území iného clenského státu." 3 Podla clánku 49 prvého odseku ES "v rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovat sluzby v spolocenstve vo vztahu k státnym príslusníkom clenských státov, ktorí sa usadili v niektorom inom státe spolocenstva ako príjemca sluzieb". 4 Clánok 86 ES stanovuje: "1. V prípade verejnoprávnych podnikov a podnikov, ktorým clenské státy priznávajú osobitné alebo výlucné práva, tieto státy neustanovia ani neponechajú v úcinnosti opatrenia, ktoré sú v rozpore s pravidlami tejto zmluvy, najmä s pravidlami uvedeným v clánkoch 12 a 81 [ES] az 89 [ES]. 2. Podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu... podliehajú pravidlám tejto zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo v skutocnosti plnit urcité úlohy, ktoré im boli zverené. Rozvoj obchodu nesmie byt ovplyvnený v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami spolocenstva. 3. Komisia zabezpecí uplatnovanie ustanovení tohto clánku a v prípade potreby vydá clenským státom príslusné smernice alebo rozhodnutia." 5 Clánok 87 ods. 1 ES stanovuje: "Ak nie je touto zmluvou ustanovené inak, pomoc poskytovaná clenským státom alebo akoukolvek formou zo státnych prostriedkov, ktorá narúsa hospodársku sútaz alebo hrozí narusením hospodárskej sútaze tým, ze zvýhodnuje urcitých podnikatelov alebo výrobu urcitých druhov tovaru, je nezlucitelná so spolocným trhom, pokial ovplyvnuje obchod medzi clenskými státmi." 6 Clánok 88 ods. 2 a 3 ES uvádza: "2. Ak Komisia po výzve, aby príslusné strany predlozili pripomienky, zistí, ze pomoc poskytnutá státom alebo zo státnych zdrojov je nezlucitelná so spolocným trhom podla clánku 87 [ES...], rozhodne o tom, ze príslusný stát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zrusí alebo upraví. ... 3. Komisia musí byt v dostatocnom case upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podat svoje pripomienky. Ak usúdi, ze takýto zámer je nezlucitelný so spolocným trhom podla clánku 87 [ES], zacne konanie podla odseku 2. Clenský stát nemôze vykonat navrhované opatrenia, pokial sa vo veci nerozhodlo s konecnou platnostou." 7 Clánok 152 ods. 1 a 5 ES stanovuje: "1. Pri stanovení a uskutocnovaní vsetkých politík a cinností spolocenstva sa zabezpecí vysoká úroven ochrany ludského zdravia. Cinnosti spolocenstva, ktoré doplnajú vnútrostátne politiky, sa zameriavajú na zlepsenie verejného zdravia, prevenciu ludských chorôb a ochorení, a odstranovanie zdrojov nebezpecenstva pre zdravie ludí... ... 5. Cinnost spolocenstva v oblasti verejného zdravia plne respektuje zodpovednost clenských státov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych sluzieb a zdravotnej starostlivosti..." II -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 8 Clánok 4 ods. 3 a 4 nariadenia Rady (ES) c. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatnovanie clánku [88 ES] ([3]Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) stanovuje: "3. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze nevznikli ziadne pochybnosti o zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, pokým spadá do rámca clánku [87] (1) [ES], rozhodne, ze opatrenie je zlucitelné so spolocným trhom (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie, ktoré nevyvolalo námietky` ['rozhodnutie o nevznesení námietok` -- neoficiálny preklad]). Rozhodnutie bude specifikovat, ktorá výnimka zo zmluvy sa pouzila. 4. Ked Komisia po predbeznom preskúmaní zistí, ze vznikli pochybnosti, co sa týka zlucitelnosti oznamovaného opatrenia so spolocným trhom, rozhodne o zacatí konania podla clánku [88] (2) [ES] (dalej sa oznacuje len ako 'rozhodnutie o zacatí konania vo veci formálneho zistovania`)." III -- Smernica 92/49/EHS 9 Clánok 54 ods. 1 smernice Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou zivotného poistenia a o zmene a doplnení smerníc 73/239/EHS a 88/357/EHS (tretia smernica o nezivotnom poistení) ([4]Ú. v. ES L 228, s. 1; Mim. vyd. 06/001, s. 346, dalej len "tretia smernica o nezivotnom poistení") stanovuje: "Bez ohladu na právne predpisy, ktoré ustanovujú inak, môze clenský stát, v ktorom zmluvy na pokrytie rizík odvetvia 2 písmena A prílohy k smernici 73/239/EHS môzu slúzit ako ciastocná alebo úplná alternatíva zdravotného poistenia, poskytnutá zákonným systémom sociálneho zabezpecenia, môze ziadat, aby tieto zmluvy dodrziavali osobitné právne predpisy prijaté týmto clenským státom na ochranu vseobecných záujmov v týchto odvetviach poistenia a aby vseobecné a osobitné podmienky tohto poistenia boli oznámené príslusným orgánom tohto clenského státu pred ich pouzívaním." IV -- Správa Komisie Sluzby vseobecného záujmu v Európe 10 Podla bodu 14 správy Komisie Sluzby vseobecného záujmu v Európe ([5]Ú. v. ES C 17, 2001, s. 4; Mim. vyd. 08/002, s. 54, dalej len "správa o sluzbách vseobecného záujmu"): "Sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu sa lísia od obycajných sluzieb v tom, ze orgány verejnej moci sa domnievajú, ze musia byt poskytované aj vtedy, ak by trh na to nemal dostatocné stimuly... Ak sa vsak orgány verejnej moci domnievajú, ze poskytovanie niektorých sluzieb je vseobecným záujmom a sily trhu ich dostatocné poskytovanie nemôzu zabezpecit, môzu stanovit niekolko osobitných ustanovení o sluzbách, aby naplnili tieto potreby vo forme povinností poskytovat sluzby vseobecného záujmu... Klasickým prípadom je povinnost poskytovat univerzálne sluzby..., t. j. povinnost poskytovat urcitú sluzbu v rámci územia za prijatelné sadzby a v obdobnej kvalite, bez ohladu na ziskovost jednotlivých prevádzok. [bez ohladu na ziskovost cinností posudzovaných individuálne -- neoficiálny preklad]" 11 Bod 15 správy o sluzbách vseobecného záujmu uvádza: "Orgány verejnej moci sa môzu rozhodnút ulozit povinnosti poskytovat sluzby vseobecného záujmu voci vsetkým prevádzkovatelom na trhu, alebo, v niektorých prípadoch, stanovit jedného alebo obmedzený pocet prevádzkovatelov s osobitnými povinnostami, bez udelenia osobitných alebo výhradných práv. Týmto spôsobom je najviac umoznená hospodárska sútaz a uzívatelia si zachovajú maximálnu slobodu vzhladom na výber poskytovatela sluzby..." 12 Bod 22 správy o sluzbách vseobecného záujmu znie takto: "Sloboda clenských státov definovat [sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu] znamená, ze za definovanie toho, co pokladajú za [takéto] sluzby [...] na základe osobitných vlastností cinností, sú v prvom rade zodpovedné clenské státy. Táto definícia môze byt len predmetom kontroly zjavnej chyby. Môzu udelit osobitné alebo výhradné práva, ktoré sú nevyhnutné pre podniky poverené ich prevádzkovaním [poverené poskytovaním týchto sluzieb -- neoficiálny preklad], regulovat ich cinnost a, kde je to vhodné, financovat ich. V oblastiach, ktoré nie sú osobitne zahrnuté v nariadení spolocenstva [V oblastiach, na ktoré sa osobitne nevztahuje právo Spolocenstva -- neoficiálny preklad], sa clenským státom ponecháva siroký priestor na urcovanie rámca ich politík, ktoré môzu byt len predmetom kontroly zjavnej chyby. To ci má byt sluzba pokladaná za sluzbu vseobecného záujmu a ako má byt prevádzkovaná sú zálezitosti, o ktorých sa rozhoduje predovsetkým na miestnej úrovni. Úlohou Komisie je zabezpecit, aby boli pouzité prostriedky v zhode s právom Spolocenstva. Avsak v kazdom prípade, aby bola uplatnená výnimka ustanovená v clánku 86 ods. 2 [ES], musí byt jasne definované poslanie verejnej sluzby a verejná sluzba musí byt výslovne zverená prostredníctvom aktu orgánu verejnej moci (vrátane zmlúv)... Táto povinnost je nevyhnutná pre zabezpecenie právnej istoty ako aj prehladnosti voci obcanom a je nepostrádatelná pre uskutocnenie hodnotenia proporcionality Komisiou." 13 Bod 23 správy o sluzbách vseobecného záujmu uvádza: "Proporcionalita podla clánku 86 ods. 2 [ES] znamená, ze prostriedky pouzité na splnenie poslania vseobecného záujmu nesmú spôsobovat zbytocné deformácie obchodu. Predovsetkým musí byt zabezpecené, ze ziadne obmedzenia pravidiel Zmluvy o ES, a najmä, obmedzenia hospodárskej sútaze a obmedzenia slobôd vnútorného trhu nepresahujú mieru nevyhnutnú na garantovanie úcinného splnenia poslania. Musí byt zabezpecený výkon sluzby verejného záujmu a poverené podniky musia byt schopné niest mimoriadne bremeno a mimoriadne náklady [Treba zabezpecit poskytovanie sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu a podniky, ktorým bolo zverené poslanie, musia byt schopné niest specifickú zátaz a dodatocné cisté náklady -- neoficiálny preklad] konkrétnej úlohy, ktorá im bola pridelená. Komisia vykonáva túto kontrolu proporcionality, ktorá podlieha preskúmaniu Súdneho dvora, spôsobom, ktorý je rozumný a zodpovedá skutocnosti, ako realizáciu jej rozhodovacích právomocí [ako to znázornuje jej pouzitie rozhodovacích právomoci], ktoré jej zveril clánok 86 ods. 3 [ES]." Okolnosti predchádzajúce sporu I -- Vytvorenie systému vyrovnávania rizík na írskom trhu súkromného zdravotného poistenia 14 Súkromné zdravotné poistenie (dalej len "SZP") bolo v Írsku formálne zavedené v roku 1957 spolu s vytvorením Voluntary Health Insurance Board (Rada pre súkromné zdravotné poistenie, dalej len "VHI") v podstate na to, aby umoznilo osobám, ktoré nemajú právo na sluzby verejného systému zdravotného poistenia, prístup ku krytiu nákladov na nemocnicnú starostlivost. V tom case bol VHI jediným subjektom, ktorý mal povolenie vydané ministrom zdravotníctva na poskytovanie sluzieb súkromného zdravotného poistenia (dalej len "sluzby SZP"). Od roku 1987 VHI na ziadost ministra zdravotníctva ponúka poistenie nazvané "plán P", ktoré poskytuje krytie nákladov na nemocnicnú starostlivost, ktoré vznikli vo verejných nemocniciach, pricom k tomuto plánu pristúpilo priblizne 1 % írskej populácie. 15 Od roku 1991 verejný systém zdravotného poistenia, ktorý je financovaný hlavne z danových príjmov, ponúka poistenie celej írskej populácii bez ohladu na príjem dotknutých osôb. Úloha poistovatelov vykonávajúcich cinnost na írskom trhu SZP (dalej len "poistovatelia SZP") tak odvtedy spocíva v poskytovaní alternatívneho krytia ku krytiu verejného systému zdravotného poistenia. 16 K liberalizácii írskeho trhu SZP doslo po tom, co bol v roku 1994 prijatý zákon 1994 Health Insurance Act (zákon o zdravotnom poistení z roku 1994) a v roku 1996 zákon 1996 Voluntary Health Insurance (Amendment) Act (zákon o zmene týkajúcej sa dobrovolného zdravotného poistenia z roku 1996), ako aj vykonávacie ustanovenia obsiahnuté v 1996 Health Insurance Regulations (vyhlásky o zdravotnom poistení z roku 1996). Tieto pozostávali z niekolkých vyhlások, a to Health Insurance Act, 1994 (Open Enrolment) Regulations 1996 (vyhlásky z roku 1996 o vykonaní zákona o zdravotnom poistení z roku 1994 pokial ide o otvorený vstup), Health Insurance Act, 1994 (Lifetime Cover) Regulations 1996 (vyhlásky z roku 1996 o vykonaní zákona o zdravotnom poistení z roku 1994 pokial ide o dozivotné poistenie), a Health Insurance Act, 1994 (Minimum Benefit) Regulations 1996 (vyhlásky z roku 1996 o vykonaní zákona o zdravotnom poistení z roku 1994 pokial ide o minimálne dávky). 17 BUPA Ireland, zalozený v súlade s touto právnou úpravou, vykonáva na írskom trhu SZP cinnost od 1. januára 1997. Od tohto casu predstavuje s podielom na trhu priblizne 15 % podla poctu poistencov a priblizne 11 % podla príjmov v case podania zaloby v prejednávanej veci hlavného konkurenta VHI na írskom trhu SZP, pricom VHI si zachováva podiel na trhu priblizne 85 % podla príjmov a priblizne 80 % podla poctu poistencov. V súcasnosti sa SZP vztahuje priblizne na 50 % írskej populácie. 18 Zákon 1994 Health Insurance Act, ako aj vyhlásky 1996 Health Insurance Regulations, navyse priznávajú ministrovi zdravotníctva právomoc nariadit a upravit zavedenie "Risk equalisation scheme" (systém vyrovnávania rizík, dalej len "RES"). V roku 1997 minister zdravotníctva zriadil poradný výbor s mandátom vydávat odporúcania týkajúce sa vytvorenia RES. Vo svojej správe z roku 1998 poradný výbor dospel k záveru o nevyhnutnosti vytvorenia RES. V priebehu roka 1999 ministerstvo zdravotníctva najprv zverejnilo technický dokument na úcely konzultácie a potom bielu knihu obsahujúcu návrh RES. 19 Dna 2. marca 1999 BUPA Ireland podal na Komisiu staznost proti zavedeniu plánovaného RES z dôvodu porusenia najmä clánku 87 ods. 1 ES. Od marca 1999 do apríla 2003 túto staznost doplnal predkladaním mnozstva vyjadrení, správ a dokumentov Komisii. 20 V roku 2001 bol zákon 1994 Health Insurance Act zmenený zákonom Health Insurance (Amendment) Act 2001, ktorý priznával ministrovi zdravotníctva právomoc zaviest RES a vytvoril Health Insurance Authority (úrad zdravotného poistenia, dalej len "HIA"). HIA bola zverená najmä úloha radit ministrovi v otázke zacatia platieb na základe RES (dalej len "platby RES" alebo "vyrovnávacie platby") a správa týchto platieb prostredníctvom fondu speciálne vytvoreného na tento úcel. 21 Právna úprava povolujúca zavedenie RES nadobudla úcinnost 1. júla 2003. 22 V októbri 2004 vstúpil na írsky trh SZP nový poistovatel SZP, spolocnost Vivas Healthcare, ktorá bola podla clánku 12A zákona 1994 Health Insurance Act v znení neskorsích predpisov oslobodená od platieb RES pocas obdobia troch rokov. 23 Dna 29. apríla 2005 HIA odporucil ministrovi zdravotníctva na základe svojej správy z apríla 2005 stanovujúcej "rozdiel rizík" na 4,7 % zacat s platbami RES. 24 Po tom, co BUPA Insurance Ltd a BUPA Ireland podali na High Court (Vrchný súd, Írsko) zalobu jednak proti írskej právnej úprave, ktorou sa riadi RES, a jednak proti odporúcaniu HIA z 29. apríla 2005, High Court rozsudkom z 24. mája 2005, zmeneným 30. mája a 29. decembra 2005, zamietol návrh smerujúci k tomu, aby bolo ministrovi zdravotníctva zakázané nariadit zacatie platieb RES, ale napriek tomu odlozil výkon platieb RES zalobcami az do vyhlásenia meritórneho rozsudku v spore vo veci samej. 25 Dna 27. júna 2005 sa minister zdravotníctva rozhodol neriadit odporúcaním HIA z 29. apríla 2005. Po novom odporúcaní HIA sa minister zdravotníctva 23. decembra 2005 rozhodol stanovit dátum zacatia platieb RES na 1. januára 2006 s výhradou odkladu výkonu uvedených platieb zalobcami tak, ako to nariadil High Court. 26 Rozsudkom z 23. novembra 2006 High Court vyhlásil svoje meritórne rozhodnutie a zamietol zalobu zalobcov. II -- Fungovanie RES A -- Ciel RES 27 RES predstavuje v podstate mechanizmus, ktorý predvída na jednej strane to, ze poistovatelia SZP, ktorí majú zdravsí rizikový profil ako priemerný rizikový profil trhu platia príspevok v prospech HIA, a na druhej strane to, ze HIA vypláca zodpovedajúcu platbu poistovatelom SZP, ktorí majú menej zdravý rizikový profil ako priemerný rizikový profil trhu. Tieto platby sa uskutocnujú prostredníctvom fondu speciálne vytvoreného na tento úcel, ktorý spravuje HIA (clánok 12 RES). B -- Aktivácia platieb RES 28 Podla príslusnej právnej úpravy dochádza k aktivácii platieb RES v etapách opísaných nizsie. 29 Poistovatelia SZP podliehajúci RES sú povinní predkladat HIA správy zahrnajúce obdobia siestich mesiacov, pricom prvá správa musí zahrnat obdobie zacínajúce 1. júlom 2003 (clánok 9 RES). Na základe týchto správ HIA preskúma a vyhodnotí rozdelenie rizík medzi poistovatelmi SZP a predlozí správu a prípadne odporúcanie ministrovi zdravotníctva (clánok 10 RES). 30 S prihliadnutím na túto správu a prípadne odporúcanie HIA minister zdravotníctva rozhodne, ci treba zacat s platbami RES. Toto rozhodnutie závisí od týchto podmienok (clánok 10 RES): -- rozdiel rizík medzi subjektmi nizsí ako 2 % nestací na aktiváciu platieb RES, -- rozdiel rizík od 2 do 10 % umoznuje ministrovi zdravotníctva rozhodnút o zacatí platieb RES iba na základe odporúcania HIA, -- rozdiel rizík medzi subjektmi vyssí ako 10 % v zásade ukladá ministrovi zdravotníctva povinnost zacat s platbami RES, ak neexistujú rozumné dôvody, aby tak neurobil. C -- Spôsob výpoctu platieb RES 31 Spôsob výpoctu platieb RES, ktorý treba vykonat po rozhodnutí o aktivácii týchto platieb, upresnila príloha II RES a podrobnejsie ho vysvetlil Guide to the Risk Equalisation Scheme, 2003 as prescribed in Statutory Instrument No. 261 of 2003, July 2003 (sprievodca RES HIA z roku 2003, dalej len "sprievodca RES"). 32 Urcenie platieb RES priamo súvisí s rozdielom rizikových profilov poistovatelov SZP, ktorého posúdenie závisí od zohladnenia mnozstva rizikových faktorov. Tieto faktory zahrnajú v prvom rade vek a pohlavie poistencov, a prípadne aj adaptacný faktor (od 0 do 50 %) tzv. "faktor zvázenia zdravotného stavu" (health status weight factor), ktorý je zalozený na zaznamenanom vyuzití nemocnicných kapacít. Az doteraz HIA nevyuzíval tento adaptacný faktor, ktorý je v súcasnosti nulový, a zakladal svoje posúdenie rozdielov rizík medzi poistovatelmi SZP iba na faktoroch veku a pohlavia poistencov. 33 Podla sprievodcu RES (s. 14 a nasledujúce) zásadou, ktorou sa riadi výpocet platieb RES je, ze kazdý poistovatel SZP musí znásat náklady, ktoré by musel znásat, ak by bol jeho vlastný rizikový profil rovnaký ako priemerný rizikový profil trhu. Náklady pripadajúce na skutocný rizikový profil poistovatela, ako aj na priemerný rizikový profil trhu, sa vypocítavajú na základe veku a pohlavia poistencov. Na úcely výpoctu sú títo poistenci najprv rozdelení do rôznych skupín podla veku a pohlavia, aby bola zistená suma nákladov, ktoré vytvárajú tieto jednotlivé skupiny a urcené priemerné skutocné náklady na poistenca z kazdej skupiny. Podla clánku 3 RES sú nákladmi, ktoré treba zohladnit v tejto súvislosti, výlucne náklady vytvárané ziadostami o náhradu (claims costs), ktoré predlozia poistenci poistovatelom SZP pocas referencného obdobia a ktoré smerujú k prevzatiu nákladov vynalozených za zdravotnícke sluzby pocas pobytu v nemocnici. HIA následne na základe údajov poskytnutých poistovatelmi SZP urcí priemerný rizikový profil trhu na kazdú skupinu podla veku a pohlavia vo vztahu k celej poistenej populácii. Tento priemerný rizikový profil trhu potom nahradí skutocný rizikový profil poistovatelov SZP na kazdú skupinu podla veku a pohlavia na úcely zistenia hypotetických nákladov, ktoré by títo poistovatelia vynalozili, ak by skutocne mali takýto priemerný rizikový profil trhu. Rozdiel v nákladoch urcený na základe porovnania skutocných nákladov (na základe skutocného rizikového profilu poistovatela) s hypotetickými nákladmi (na základe priemerného rizikového profilu trhu poistovatela) napokon slúzi na výpocet vyrovnávacích platieb uvedených v bode 27 vyssie. Tieto platby musia presne zodpovedat tomuto rozdielu v nákladoch a môzu byt upravené pouzitím "adaptacného faktora nulovej sumy" (zero sum adjustment factor) tak, aby bolo zabezpecené samofinancovanie systému. 34 Aj ked sa RES teoreticky má uplatnovat na kazdého poistovatela, ktorý vykonáva cinnost na írskom trhu, úcastníci konania zhodne uznávajú, ze za súcasných okolností by jeho uplatnovanie v podstate viedlo k prevodu prostriedkov z BUPA Ireland v prospech VHI. III -- Napadnuté rozhodnutie 35 Dna 23. januára 2003 írske orgány formálne oznámili RES Komisii podla clánku 88 ods. 3 ES. 36 Rozhodnutím K (2003) 1322, konecné znenie, z 13. mája 2003 (státna pomoc N 46/2003-Írsko) (dalej len "napadnuté rozhodnutie") Komisia rozhodla o nevznesení námietok podla clánku 4 ods. 2 a 3 nariadenia c. 659/1999 proti zavedeniu RES v Írsku. 37 Clánok 1 výrokovej casti napadnutého rozhodnutia uvádza: "[RES] zahrna platby, ktoré sú obmedzené na minimum nevyhnutné na odskodnenie poistovatelov [SZP] za ich povinnosti sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu a teda nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES." 38 V rámci skutkového opisu RES v bodoch 17 az 30 napadnutého rozhodnutia Komisia podrobne opísala pôsobnost, ako aj fungovanie RES. V bodoch 20 az 30 tohto rozhodnutia opísala podmienky aktivácie platieb RES (body 20 az 24), ako aj kritériá a spôsob výpoctu platieb RES (body 25 az 30). 39 V rámci svojho právneho posúdenia sa Komisia domnievala, ze oznámené opatrenie "nepredstav[ovalo] pomoc podla clánku 87 ods. 1 ES alebo alternatívne [mohlo] byt vyhlásené za zlucitelné so spolocným trhom v súlade s clánkom 86 ods. 2 ES" (body 37 a 61 napadnutého rozhodnutia). 40 Na podporu tohto posúdenia sa Komisia v podstate na jednej strane domnievala, ze RES v zásade splna podmienky uvedené v clánku 87 ods. 1 ES. V tomto ohlade uviedla, ze platby RES pochádzajú z verejných zdrojov, z fondu zriadeného vnútrostátnou právnou úpravou, financovaného z povinných príspevkov a kontrolovaného státnymi orgánmi, ktoré v praxi vyuzíva VHI, podnik s dominantným postavením s 85 % podielom na trhu, na kompenzáciu nákladov, ktoré by tento podnik obvykle musel znásat. Domnievala sa, ze tieto platby sú spôsobilé ovplyvnit hospodársku sútaz a obchod v rámci Spolocenstva a ze RES mozno preto kvalifikovat ako státnu pomoc (bod 39 napadnutého rozhodnutia). 41 Na druhej strane sa Komisia domnievala, ze kompenzácia, ktorú zabezpecuje RES, napriek tomu nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, kedze v súlade s judikatúrou Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora z 22. novembra 2001, Ferring, [6]C-53/00, Zb. s. I-9067, bod 27) ide o odskodnenie urcené na kompenzáciu povinností sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "povinnosti SVHZ"), ktoré sú ulozené vsetkým poistovatelom vykonávajúcim cinnost na írskom trhu SZP, a to povinností smerujúcich k tomu, aby kazdá osoba zijúca v Írsku mala zabezpecenú minimálnu úroven sluzieb SZP za prijatelnú cenu a v obdobnej kvalite. Uviedla (body 40 a 41 napadnutého rozhodnutia), ze tento ciel sa dosiahne zavedením solidarity medzi poistencami a ze predovsetkým: -- povinnost otvoreného vstupu, teda povinnost poistovatela SZP ponúknut zmluvu SZP kazdej osobe, ktorá o to poziada, bez ohladu na jej vek, pohlavie alebo zdravotný stav, bráni tomu, aby boli z SZP vylúcené starsie osoby alebo osoby trpiace chronickými chorobami, -- povinnost dozivotného poistenia bráni tomu, aby poistovatelia SZP odmietli poistencov, ked títo ochorejú alebo zostarnú, -- spolocná tarifikácia ukladá poistovatelom SZP povinnost uplatnovat na vsetkých poistencov rovnaké poistné pre ten istý druh produktu, bez ohladu na ich zdravotný stav, vek alebo pohlavie; stanovené poistné je v dôsledku toho vyssie ako by mladí ludia museli platit za poskytovanie sluzieb SZP, ktorých tarifikácia by bola zalozená na vyhodnotení rizika a poistné platené starsími alebo chorými osobami je znacne prijatelnejsie ako keby bolo stanovené v závislosti od poistného rizika; spolocná tarifikácia je teda samotným základom solidarity medzi generáciami tým, ze garantuje vsetkým poistencom, ze výskyt chronickej choroby alebo vázneho zranenia nepovedie k neprijatelnosti nákladov poistenia, -- napokon úprava minimálnych dávok garantuje, ze ponúkané produkty respektujú urcité minimálne kvalitatívne standardy, hoci poistovatelia SZP môzu slobodne definovat svoje poistné produkty. 42 Pokial ide o to, ze zalobcovia vo svojej staznosti popierajú, ze povinnosti uvedené v bode 41 vyssie sú povinnostami SVHZ, Komisia bola toho názoru, ze je prípustné, aby sa vnútrostátne orgány domnievali, ze niektoré sluzby sú vo vseobecnom záujme a musia byt zabezpecené pomocou povinností SVHZ v prípade, ked trhové sily nepostacujú na garantovanie ich poskytovania. Navyse poznamenala, ze pri neexistencii harmonizácie týkajúcej sa odvetvia zdravotného poistenia na úrovní Spolocenstva, majú vnútrostátne orgány právomoc ukladat povinnosti SVHZ vsetkým subjektom na dotknutom trhu. V tomto ohlade uviedla, ze sloboda stanovit ceny a definovat vlastné poistné produkty ponechaná v Írsku subjektom nespochybnuje to, ze povinnosti stanovené príslusnou právnou úpravou sú povinnostami SVHZ, pokial tieto povinnosti slúzia na dosiahnutie cielov úlohy sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu (dalej len "úloha SVHZ"), ako je prístup kazdej osoby zijúcej v Írsku k urcitej úrovni sluzieb SZP sa prijatelnú cenu a v obdobnej kvalite. V tomto ohlade sa Komisia domnievala, ze írske orgány sa nedopustili zjavného pochybenia, ked ako SVHZ kvalifikovali sluzby, ktoré idú nad rámec sluzieb ponúkaných verejným systémom sociálneho zabezpecenia, a v dôsledku toho uznala, ze povinnosti sporné v tomto prípade mozno kvalifikovat ako povinnosti SVHZ v zmysle práva Spolocenstva (body 42 az 49 napadnutého rozhodnutia). 43 Komisia následne v podstate skonstatovala, ze uplatnovanie RES je nevyhnutné na zachovanie stability relevantného trhu, na neutralizáciu rozdielu rizikových profilov medzi poistovatelmi SZP a na kompenzáciu plnenia povinností SVHZ. Dospela tak k záveru o proporcionalite RES (body 50 az 59 napadnutého rozhodnutia). 44 Pokial ide o nevyhnutnost RES, Komisia uviedla, ze ekonomické stúdie poukázali na skutocnost, ze v systéme spolocnej tarifikácie sú poistovatelia SZP napriek povinnosti otvoreného vstupu v prípade neexistencie RES silne podnecovaní orientovat sa, napríklad pomocou selektívnych marketingových stratégií, na spotrebitelov so znízeným rizikom a v dobrom zdravotnom stave, aby stanovili nizsie spolocné poistné ako ich konkurenti. Uviedla tiez, ze za týchto okolností aj pri neexistencii aktívneho výberu rizík môzu spotrebitelia zmenit poistovatela, co by mohlo spôsobit spirálu rastúcich nákladov pre poistovatelov SZP, ktorých rizikový profil je tvorený väcsím pomerom poistencov so zlým zdravotným stavom. 45 Pokial ide o írsky trh SZP, Komisia sa s prihliadnutím na správu Irish Society of Actuaries z apríla 2002 a dostupné údaje domnievala, ze súcasná situácia sa môze zmenit a viest k "smrtelnej spirále", kedze niektorí poistovatelia SZP sa pokúsali prilákat mladých spotrebitelov, u ktorých sa predpokladá dobrý zdravotný stav, skôr pomocou stratégie výberu rizík ako pomocou stratégie kvality a efektívnosti (poznámka pod ciarou 9 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa v dôsledku toho domnievala, ze aj ked este nebolo mozné pozorovat nestabilitu trhu, nemozno vylúcit nebezpecenstvo výberu rizík na írskom trhu SZP zalozenom na spolocnej tarifikácii, takze je nevyhnutné zachovat stabilitu tohto trhu zavedením RES, ktorý garantuje vhodné rozdelenie rizík na tomto trhu. Na trhu SZP s tarifikáciou zalozenou na riziku nie je totiz RES nevyhnutný (body 50 az 52 napadnutého rozhodnutia). 46 Pokial ide o proporcionalitu RES, Komisia na jednej strane v podstate uviedla, ze nerovnomerné rozdelenie rizík medzi poistovatelmi SZP nevedie automaticky k aktivácii RES, ale ze k nej dochádza pri splnení urcitých podmienok a najmä vtedy, ked sú dosiahnuté urcité percentá rozdielov rizík. Na druhej strane Komisia poznamenala, ze RES obmedzuje prevody platieb medzi poistovatelmi SZP na úroven nevyhnutnú na vyrovnanie rozdielu v ich rizikových profiloch. Domnievala sa, ze systém, ktorý odskodnuje poistovatelov SZP z dôvodu nákladov vynalozených na krytie vyssích "zlých" rizík ako je trhový priemer je nevyhnutný na kompenzáciu povinností SVHZ, ktoré sú im ulozené a ktoré im zakazujú stanovit výsku poistného v závislosti od poistného rizika a odmietnut "zlé" riziká. 47 Komisia navyse uviedla, ze nie vsetky náhrady, ktoré poistovatelia SZP vyplácajú poistencom, sú vyrovnávané, kedze RES upravuje urcitú maximálnu výsku zodpovedajúcu výske plnení, ktorých príjemcom je väcsina poistencov na írskom trhu SZP s výnimkou "luxusných" plnení. Komisia rovnako poznamenala, ze RES zohladnuje priemerné náklady poistovatela vytvorené ziadostami o náhradu, aby tak zabránil vyrovnávaniu priemerných nákladov na kategóriu poistencov a umoznil poistovatelom SZP zachovat si príjmy dosiahnuté vdaka ich vlastnej efektívnosti. Napokon sa Komisia domnievala, ze RES obmedzuje pouzitie faktora zvázenia zdravotného stavu na úcely urcenia rizikového profilu na 50 % zaznamenaného vyuzitia nemocnicných kapacít (nazývaného aj "trhová skúsenost"), co je dodatocnou garanciou, ktorá podnecuje poistovatelov, aby podporovali skrátenie doby nemocnicných pobytov, vcasnú diagnózu a riadnu správu vo vseobecnosti. V dôsledku toho Komisia poznamenala, ze RES nikdy nevyrovnáva celý rozdiel rizík na trhu (body 27, 28 a 53 az 57 napadnutého rozhodnutia). 48 Komisia dospela k záveru, ze aj keby sa kompenzácia povinností SVHZ mala povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, prvok pomoci je zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES bez toho, aby tým bola dotknutá prípadná zlucitelnost s inými pravidlami práva Spolocenstva, predovsetkým s tretou smernicou o nezivotnom poistení, ktorú treba preskúmat v rámci príslusných konaní (body 60 a 61 napadnutého rozhodnutia). 49 Listom z 2. júna 2003 Komisia odpovedala na list zalobcov zo 7. mája 2003 a informovala ich o tom, ze sa domnievala, ze RES nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES alebo ze môze byt vyhlásený za zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES. 50 Listom zo 6. júna 2003 Komisia na ziadost zalobcov odoslala jedno vyhotovenie napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobcovia dostali 11. júna 2003. 51 Listom z 23. júla 2003 Komisia potvrdila zalobcom, ze napadnuté rozhodnutie znamená zamietnutie ich staznosti a ako odpoved na dalsiu z ich ziadostí im odoslala zoznam siedmych ekonomických stúdií predlozených na podporu oznámenia írskych orgánov, pricom upresnila, ze tieto stúdie sú v "public domain". Konanie a návrhy úcastníkov konania 52 Zalobcovia návrhom zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 20. augusta 2003 podali zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. Na základe clánku 14 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna tento súd rozhodol postúpit vec rozsírenému rozhodovaciemu zlozeniu. 53 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna v ten istý den zalobcovia v súlade s clánkom 76a rokovacieho poriadku poziadali, aby bolo rozhodnuté v skrátenom súdnom konaní. Listom z 5. septembra 2003 zalovaná predlozila svoje pripomienky k tejto ziadosti. Listom z 23. septembra 2003 Súd prvého stupna informoval zalobcov o svojom rozhodnutí zamietnut ziadost o prejednanie veci v skrátenom súdnom konaní. 54 Podaniami podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 27. novembra, 12. a 17. decembra 2003 Írsko, Holandské královstvo a VHI podali návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu zalovanej. Uzneseniami z 3. februára a z 2. apríla 2004 predseda tretej rozsírenej komory Súdu prvého stupna vyhovel na jednej strane návrhu Írska a Holandského královstva a na druhej strane návrhu VHI na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalovanej. 55 Listom z 28. apríla 2004 Írsko vyslovilo námietky týkajúce sa ziadosti o dôverné zaobchádzanie podanej zalobcami a poziadalo Súd prvého stupna, aby mu sprístupnil vsetky procesné písomnosti. Uznesením zo 4. marca 2005 predseda tretej rozsírenej komory Súdu prvého stupna zamietol ziadost zalobcov o dôverné zaobchádzanie voci Írsku a nariadil sprístupnit Írsku úplnú verziu procesných písomností. 56 Vedlajsí úcastníci konania podali svoje vyjadrenia a zalobcovia podali svoje pripomienky k týmto vyjadreniam v stanovených lehotách. 57 Samostatným podaním zapísaným do registra kancelárie Súdu prvého stupna 22. júna 2005 zalobcovia podali návrh na nariadenie predbezných opatrení na základe clánkov 242 ES a 243 ES, ktorý bol zapísaný do registra pod spisovou znackou T-289/03 R, a smeroval k tomu, aby bol odlozený výkon clánku 1 napadnutého rozhodnutia. Listom z 1. júla 2005 zalobcovia vzali spät svoj návrh na nariadenie predbezných opatrení. Uznesením z 12. septembra 2005 predseda Súdu prvého stupna nariadil výmaz veci T-289/03 R a rozhodnutie o trovách konania vyhradil na rozhodnutie v konaní o veci samej. 58 Dna 19. januára 2006 zalobcovia podali návrh na základe clánku 55 ods. 2 rokovacieho poriadku, aby bola vec prejednaná prednostne. Zalovaná, Írsko a VHI predlozili svoje pripomienky k tomuto návrhu. 59 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (tretia rozsírená komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a o tom, ze vec bude prejednaná prednostne podla clánku 55 ods. 2 rokovacieho poriadku, a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania stanovených v clánku 64 toho istého poriadku vyzval úcastníkov konania, aby pred pojednávaním odpovedali na písomné otázky. Úcastníci konania odpovedali na tieto otázky v stanovených lehotách. 60 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní z 7. marca 2007. 61 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie, -- zaviazal zalovanú na náhradu trov konania, -- vyslovil, ze tvrdenia Írska a VHI zalozené na clánku 87 ods. 1 ES sú neprípustné, -- zaviazal vedlajsích úcastníkov konania na náhradu trov konania. 62 Zalovaná a vedlajsí úcastníci konania na jej podporu navrhujú, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. Právny stav I -- O prípustnosti A -- Tvrdenia úcastníkov konania 63 V duplike zalovaná popiera prípustnost zaloby z dôvodu, ze napadnuté rozhodnutie sa zalobcov osobne, ani priamo netýka v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 64 V tomto ohlade na jednej strane zalovaná tvrdí, ze RES sa uplatnuje na vsetkých poistovatelov SZP, ktorí vykonávajú cinnost na írskom trhu, a teda sa uplatnuje na objektívne urcené situácie a vyvoláva právne úcinky iba vo vztahu k abstraktne vymedzeným kategóriám osôb. Ako totiz vyplýva zo správy HIA z 28. apríla 2004 urcenej ministrovi zdravotníctva a odoslanej Komisii 14. mája 2004, a v rozpore s tvrdením uvedeným v zalobe, ze iba zalobcovia a VHI podliehajú RES, aj tretí poistovatel SZP, ktorým je Staff Medical Provident Fund de l'Electricity Supply Board (dalej len "SMPF"), rovnako podlieha RES. Zalobcovia teda nie sú osobne dotknutí na základe ich osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe (rozsudok Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, [7]C-50/00 P, Zb. s. I-6677, bod 36) a nenachádzajú sa ani v situácii porovnatelnej s tou, ktorá bola základom rozsudku Súdneho dvora zo 16. mája 1991, Extramet Industrie/Rada([8]C-358/89, Zb. s. I-2501). Moznost urcit v danom okamihu pravdepodobnú totoznost osôb, ktoré majú z RES prospech, nemení nic na vseobecnom rozsahu tohto systému. 65 Na druhej strane zalovaná tvrdí, ze prijatie napadnutého rozhodnutia nemá nevyhnutne za následok uplatnenie RES, kedze toto uplatnenie vyzaduje este odporúcanie HIA a jeho schválenie ministrom (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. novembra 2001, Mitteldeutsche Erdöl-Raffinerie/Komisia, [9]T-9/98, Zb. s. II-3367, bod 51). V tomto ohlade zalovaná na pojednávaní upresnila, ze zalobcov sa napadnuté rozhodnutie priamo netýka, kedze zavedenie RES závisí od vykonávacích opatrení, ktoré musia prijat írske orgány a ktoré môzu byt predmetom zaloby podanej na vnútrostátne súdy. 66 Vo svojich pripomienkach k zalobnému dôvodu zalozenému na tom, ze nebolo zacaté konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, zalovaná dodáva, ze hlavným cielom zaloby je napadnút meritum napadnutého rozhodnutia. Prípustnost tejto zaloby teda nemozno vyslovit z dôvodu, ze jej predmetom je návrh smerujúci k dodrzaniu procesných práv zalobcov v zmysle clánku 88 ods. 2 ES tak, ako ich uznal rozsudok Súdneho dvora z 19. mája 1993, Cook/Komisia ([10]C-198/91, Zb. s. I-2487). 67 Zalobcovia tvrdia, ze námietka neprípustnosti uplatnená zalovanou je v rozpore s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretoze bola vznesená oneskorene v duplike. Okrem toho pripomínajú, na jednej strane, ze aktivácia RES má nevyhnutne za následok platby zo strany BUPA Ireland v prospech VHI a na druhej strane, ze napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na konci predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES. Zalobcovia vsak nepopierajú skutocnost, ze aj SMPF podlieha RES a ze môze mat rovnako prospech z prevodu prostriedkov v rámci jeho uplatnovania. 68 Zalobcovia dochádzajú k záveru, ze v súlade s judikatúrou sa ich napadnuté rozhodnutie osobne a priamo týka. Dodávajú, ze ich zaloba je zalozená aj na zalobnom dôvode vychádzajúcom z toho, ze nedoslo k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, a má zabezpecit dodrzanie ich procesných práv. Odvolávajú sa na rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. marca 2004, Danske Busvognmćnd/Komisia ([11]T-157/01, Zb. s. II-917, bod 41), v ktorom Súd prvého stupna potvrdil, ze zalujúca strana môze uplatnovat ktorýkolvek z dôvodov protiprávnosti vypocítaných v clánku 230 druhom odseku ES, pokial uplatnený dôvod smeruje k úplnému alebo ciastocnému zruseniu napadnutého rozhodnutia. B -- Posúdenie Súdom prvého stupna 1. O prípustnosti námietky neprípustnosti 69 K tvrdeniu zalobcov, ze námietka neprípustnosti bola so zretelom na clánok 48 ods. 2 rokovacieho poriadku vznesená oneskorene treba uviest, ze námietka neprípustnosti zalozená na nedostatku aktívnej legitimácie zalobcu je v kazdom prípade prekázkou konania z dôvodu verejného záujmu v zmysle clánku 113 rokovacieho poriadku, ktorú Súd prvého stupna môze preskúmat z úradnej moci v kazdom stádiu konania a bez ohladu na dôvody a tvrdenia uvádzané úcastníkmi konania (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, [12]T-141/03, Zb. s. II-1197, body 20 az 22, a z 13. septembra 2006, British Aggregates/Komisia, [13]T-210/02, Zb. s. II-2789, bod 57). Navyse sa zistilo, ze zalovaná uviedla v duplike novú skutkovú okolnost, o ktorej ju Írsko informovalo az 14. mája 2004, a to, ze aj na tretieho poistovatela SZP, ktorým je SMPF, sa vztahujú povinnosti platieb RES. 70 Je teda potrebné preskúmat dôvodnost námietky neprípustnosti vznesenej zalovanou. 2. O dôvodnosti námietky neprípustnosti a) O osobnej dotknutosti zalobcov 71 Zalovaná hlavne popiera, ze napadnuté rozhodnutie sa zalobcov osobne týka v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES. 72 V tomto ohlade podla ustálenej judikatúry môzu iné subjekty ako tie, ktorým je rozhodnutie urcené, tvrdit, ze sa ich toto rozhodnutie osobne týka iba vtedy, ked sa ich dotýka na základe ich urcitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vztahu k akejkolvek inej osobe, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie urcené (rozsudky Súdneho dvor z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, [14]25/62, Zb. s. 197, [15]223; Cook/Komisia, bod 66 vyssie, bod 20, a z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, [16]C-298/00 P, Zb. s. I-4087, bod 36). Pokial ide konkrétne o rozhodnutie Komisie vo veci státnej pomoci, treba pripomenút, ze v konaní, v ktorom sa kontroluje státna pomoc, upravenom clánkom 88 ES, treba rozlisovat medzi predbeznou fázou preskúmania pomoci zavedenou odsekom 3 tohto clánku, ktorá slúzi len na to, aby si Komisia mohla urobit prvý názor o ciastocnej alebo úplnej zlucitelnosti predmetnej pomoci, a fázou zistovania upravenou v odseku 2 tohto clánku. Az v tejto druhej fáze, ktorá má Komisii umoznit získat úplné informácie o vsetkých údajoch veci, upravuje Zmluva ES povinnost Komisie poskytnút dotknutým osobám moznost, aby predlozili svoje pripomienky (rozsudky Súdneho dvora Cook/Komisia, bod 66 vyssie, bod 22; z 15. júna 1993, Matra/Komisia, [17]C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 16; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, [18]C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 38, a z 13. decembra 2005, Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, [19]C-78/03 P, Zb. s. I-10737, body 33 a 34). 73 Ked Komisia bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania upraveného v clánku 88 ods. 2 ES skonstatuje rozhodnutím prijatým na základe odseku 3 tohto clánku, ze pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, osoby, v prospech ktorých sú tieto procesné garancie stanovené, sa môzu domôct ich dodrzania, len ked majú moznost toto rozhodnutie napadnút na súde Spolocenstva (rozsudky Cook/Komisia, bod 66 vyssie, bod 23; Matra/Komisia, bod 72 vyssie, bod 17, a Komisia/Sytraval a Brink's France, bod 72 vyssie, bod 40). Z týchto dôvodov súd Spolocenstva vysloví prípustnost zaloby smerujúcej k zruseniu takéhoto rozhodnutia, ktorú podá dotknutá osoba v zmysle clánku 88 ods. 2 ES v prípade, ked chce zalobca podaním tejto zaloby zabezpecit ochranu procesných práv, ktoré vyvodzuje z tohto posledne uvedeného ustanovenia (rozsudky Cook/Komisia, bod 66 vyssie, body 23 az 26, a Matra/Komisia, bod 72 vyssie, body 17 az 20). Dotknuté osoby v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, ktoré tak môzu v súlade s clánkom 230 stvrtým odsekom ES podat zalobu o neplatnost, sú teda osoby, podniky alebo zdruzenia prípadne dotknuté poskytnutím státnej pomoci vo svojich záujmoch, t. j. predovsetkým podniky konkurujúce príjemcom tejto pomoci a profesijné organizácie (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, bod 72 vyssie, bod 41, a Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, bod 72 vyssie, body 35 a 36). 74 Ak vsak naopak zalobca spochybnuje dôvodnost rozhodnutia, ktorým bola posúdená pomoc ako takého, samotná skutocnost, ze ho mozno povazovat za dotknutú osobu v zmysle clánku 88 ods. 2 ES, nemôze stacit na uznanie prípustnosti zaloby. Zalobca teda musí dokázat, ze má osobitné postavenie v zmysle judikatúry vychádzajúcej z rozsudku Plaumann/Komisia, bod 72 vyssie. Je tomu tak najmä v prípade, ked je zalobcovo postavenie na trhu podstatne dotknuté pomocou, ktorá je predmetom daného rozhodnutia (pozri rozsudok Komisia/Aktionsgemeinschaft Recht und Eigentum, bod 72 vyssie, bod 37, a tam citovanú judikatúru). 75 V tomto prípade zalobcovia napádajú najmä svojím prvým a druhým zalobným dôvodom hlavne materiálnu zákonnost napadnutého rozhodnutia, kedze iba siesty zalobný dôvod je zalozený na nezacatí konania vo veci formálneho zistovania a teda na nedodrzaní procesných garancií stanovených v clánku 88 ods. 2 ES, z ktorých mohli mat zalobcovia prospech ako dotknuté osoby. V tomto poslednom zalobnom dôvode zalobcovia navyse tvrdia, ze Komisia mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania z dôvodu pochybností existujúcich o zlucitelnosti RES so spolocným trhom kvôli skutkovej a ekonomickej zlozitosti veci. 76 Pokial ide o aktívnu legitimáciu zalobcov domáhat sa dodrzania ich procesných práv, zalovaná nepopiera, ze zalobcovia, a najmä BUPA Ireland ako hlavný konkurent VHI na írskom trhu SZP, majú postavenie dotknutých osôb v zmysle judikatúry citovanej v bode 69 vyssie. V tomto ohlade skutocnost, ze v tomto prípade mali zalobcovia po podaní svojej staznosti proti RES v roku 1999, teda skôr, ako Komisia zacala svoje vysetrovanie RES oznámeného Írskom v roku 2003, moznost uviest svoje tvrdenia uz pocas predbezného preskúmania pomoci podla clánku 88 ods. 3 ES, ich nemôze zbavovat práva na dodrzanie procesnej garancie, ktorú im výslovne priznáva clánok 88 ods. 2 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 22. februára 2006, Le Levant 001 a i./Komisia, [20]T-34/02, Zb. s. II-267, body 94 az 98). Z toho vyplýva, ze zalobcovia sú aktívne legitimovaní v rozsahu, v akom sa domáhajú dodrziavania svojich procesných práv vyvodzovaných z clánku 88 ods. 2 ES. 77 Pokial ide dalej o aktívnu legitimáciu zalobcov na napadnutie dôvodnosti napadnutého rozhodnutia, zalovaná nesprávne tvrdí, ze zalobcovia nie sú napadnutým rozhodnutím individualizovaní v zmysle judikatúry vychádzajúcej z rozsudku Plaumann, bod 72 vyssie. 78 Pokial totiz ide najprv o BUPA Ireland, je nepochybné, ze aj ked sa RES teoreticky má uplatnovat na kazdého poistovatela, ktorý vykonáva cinnost na írskom trhu SZP, je BUPA Ireland jednak hlavným konkurentom VHI na írskom trhu SZP, na ktorom má VHI dominantné postavenie, a jednak uplatnenie RES nevyhnutne vedie v prvom rade k platbám RES zo strany BUPA Ireland výlucne v prospech VHI prostredníctvom fondu, ktorý spravuje HIA. Za týchto okolností sa napadnuté rozhodnutie nielen podstatne dotýka sútazného postavenia BUPA Ireland na írskom trhu SZP, ale rovnako sa v case svojho prijatia na neho vztahuje ako na jediného skutocného prispievatela do fondu zriadeného pre RES. V tomto ohlade nemôze uspiet tvrdenie zalovanej, ze okruh osôb dotknutých RES a teda pôsobnost napadnutého rozhodnutia zahrna aj SMPF, a to tým skôr, ze nebolo uvedené, ze táto okolnost môze zmiernit zátaz BUPA Ireland ako jediného skutocného prispievatela. Treba dodat, ze práve z obavy z takéhoto podstatného dotknutia jeho sútaznej situácie, ba dokonca z toho, ze by musel opustit írsky trh SPZ, podal BUPA Ireland staznost Komisii a ze bol jedinou dotknutou osobou, ktorá sa po priblizne tri roky trvajúcom spore aktívne zúcastnovala konania vedúceho k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ktorého obsah prinajmensom ciastocne ovplyvnil (pozri najmä body 33 az 35 a 42 az 49 napadnutého rozhodnutia). 79 Súd prvého stupna na základe uvedeného dochádza k záveru, ze BUPA Ireland tak preukázal existenciu vsetkých základných znakov osobitnej situácie, ktorá ho z hladiska napadnutého rozhodnutia charakterizuje vo vztahu ku kazdému inému hospodárskemu subjektu (pozri v tomto zmysle rozsudok Extramet Industrie/Rada, bod 64 vyssie, bod 17). Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie individualizuje BUPA Ireland ako osobu, ktorej je urcené. 80 Pokial ide dalej o osobnú dotknutost prvého a druhého zalobcu, stací uviest, ze úvahy uvedené v bodoch 78 a 79 vyssie platia mutatis mutandis, kedze v case podania prejednávanej zaloby a az do súcasnosti títo zalobcovia tvoria spolu s BUPA Ireland podnikatelskú skupinu, v ktorej prvý zalobca, BUPA United Provident Association Ltd, 100 % ovláda svoje dcérske spolocnosti BUPA Insurance Ltd (druhý zalobca) a BUPA Ireland (tretí zalobca) (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 22. apríla 1999, Monsanto/Komisia, [21]T-112/97, Zb. s. II-1277, body 57 a 58, ktorých sa netýkalo odvolanie, ktoré viedlo k rozsudku Súdneho dvora z 8. januára 2002, Francúzsko/Monsanto a Komisia, [22]C-248/99 P, Zb. s. I-1). b) O priamej dotknutosti zalobcov 81 Pokial ide o otázku priamej dotknutosti nastolenú zalovanou, je ustálenou judikatúrou, ze napadnuté opatrenie musí mat priame úcinky na právne postavenie dotknutej osoby, pricom jeho uplatnenie je úplne automatické a vyplýva zo samotného práva Spolocenstva bez uplatnenia iných vykonávacích aktov. V prípade rozhodnutia povolujúceho pomoc to platí vtedy, ked moznost, ze sa vnútrostátne orgány rozhodnú neposkytnút pomoc povolenú sporným rozhodnutím Komisie je cisto teoretická a ked vôla týchto orgánov konat v tomto zmysle nevyvoláva ziadnu pochybnost (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna Mitteldeutsche Erdöl-Raffinerie/Komisia, bod 65 vyssie, body 47 a 48; z 27. apríla 1995, ASPEC a i./Komisia, [23]T-435/93, Zb. s. II-1281, body 60 a 61, a AAC a i./Komisia, [24]T-442/93, Zb. s. II-1329, body 45 a 46; pozri rovnako rozsudok Súdneho dvora z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, [25]C-386/96 P, Zb. s. I-2309, body 43 a 44). 82 V tomto prípade z udalostí, ktoré predchádzali prijatiu napadnutého rozhodnutia, a najmä z krokov podniknutých po liberalizácii írskeho trhu SZP, vrátane vytvorenia HIA (pozri bod 18 a nasledujúce vyssie) vyplýva, ze írske orgány boli pevne rozhodnuté zaviest RES, ktorého mechanizmus bol niekolkokrát prediskutovaný a revidovaný, pricom jedinými otvorenými otázkami zostával presný dátum zacatia uplatnovania RES a aktivácie platieb RES, ako aj urcenie výsky týchto platieb. V case prijatia napadnutého rozhodnutia bola teda moznost, ze sa írske orgány rozhodnú nezaviest RES cisto teoretická, kedze omeskanie pri jeho zavedení bolo spôsobené výlucne zalobami, ktoré zalobcovia podali na High Court proti vykonávacím opatreniam stanoveným príslusnou vnútrostátnou právnou úpravou. 83 V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenie zalovanej, ze prijatie napadnutého rozhodnutia nemalo nevyhnutne za následok zavedenie RES, kedze írske orgány museli prijat urcité vykonávacie opatrenia, ktoré mozno napadnút zalobou. 84 Z toho vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie sa zalobcov priamo a osobne týka v zmysle clánku 230 stvrtého odseku ES a ze treba vyslovit prípustnost zaloby v celom rozsahu. 85 Je teda potrebné zamietnut námietku neprípustnosti vznesenú zalovanou. II -- O veci samej A -- Úvodná pripomienka 86 Zalobcovia sa na podporu svojej zaloby odvolávajú na sedem zalobných dôvodov a to po prvé, dôvod zalozený na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES, po druhé, dôvod zalozený na nesprávnom uplatnení clánku 86 ods. 2 ES, po tretie, dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktoré spocíva v nevykonaní prieskumu zákonnosti RES so zretelom na clánok 86 ods. 1 v spojení s clánkom 82 ES, po stvrté, dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení, ktoré spocíva v nevykonaní prieskumu zákonnosti RES so zretelom na clánky 43 ES a 49 ES, po piate, dôvod zalozený na nesprávnom právnom posúdení a nedostatku odôvodnenia z dôvodu nevykonania vhodného prieskumu zákonnosti RES so zretelom na tretiu smernicu o nezivotnom poistení, po sieste, dôvod zalozený na protiprávnom nezacatí konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES a po siedme, dôvod zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia podla clánku 253 ES. 87 Súd prvého stupna na úvod uvádza, ze tvrdenia, ktoré úcastníci konania uplatnili v rámci prvého a druhého dôvodu, sa vo velmi velkom rozsahu prekrývajú. Nastolujú predovsetkým otázku existencie úlohy SVHZ, ako aj otázku nevyhnutnosti RES na realizáciu tejto úlohy a jeho proporcionality. Najprv teda treba zopakovat podstatu vsetkých týchto tvrdení, aby boli následne nálezitým spôsobom zohladnené v rámci preskúmania týchto dvoch dôvodov. B -- O prvom a druhom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) O dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES i) Tvrdenia zalobcov 1) Vseobecné pripomienky 88 Zalobcovia na úvod uvádzajú, ze svojím prvým dôvodom napádajú clánok 1 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého RES "nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 [ES]". Poznamenávajú, ze zalovaná neuvádza tvrdenia na obranu proti tomuto dôvodu, takze iba na tomto jedinom základe musí byt napadnuté rozhodnutie zrusené. 89 Zalobcovia dodávajú, ze Komisia v bode 39 napadnutého rozhodnutia správne vyhlásila, ze RES v zásade splna kritériá clánku 87 ods. 1 ES a mozno ho preto kvalifikovat ako státnu pomoc. V bodoch 61 a 62 tohto rozhodnutia sa vsak Komisia nesprávne domnievala, ze RES napriek tomu nepredstavuje státnu pomoc v zmysle tohto ustanovenia z dôvodu, ze odskodnuje povinnosti SVHZ. V tomto prípade vsak podmienky kompenzácie povinností SVHZ, tak ako ich uvádza Súdny dvor (rozsudok Ferring, bod 41 vyssie, bod 27, a rozsudok Súdneho dvora z 24. júla 2003, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, [26]C-280/00, Zb. s. I-7747, dalej len "rozsudok Altmark", body 87 az 93), nie sú splnené. Predovsetkým v rozsudku Altmark Súdny dvor rozhodol tak, ze clánok 87 ods. 1 ES sa nevtahuje na státne opatrenie, ktoré mozno povazovat za kompenzáciu predstavujúcu protihodnotu za plnenia poskytované podnikmi, v prospech ktorých opatrenie smeruje, pokial sa týmito plneniami vykonávajú povinnosti verejnej sluzby, takze tieto podniky v skutocnosti neprijmú ziadnu financnú výhodu, a preto daným opatrením nezískajú výhodnejsie sútazné postavenie v porovnaní s podnikmi, ktoré sú ich konkurentmi (rozsudok Altmark, uz citovaný, bod 87). Navyse je podla Súdneho dvora potrebné, aby boli splnené styri kumulatívne podmienky (rozsudok Altmark, uz citovaný, body 88 az 93), k comu v tomto prípade nedoslo. 90 V tomto ohlade pokus zalovanej zabránit zruseniu napadnutého rozhodnutia tým, ze sa odvoláva iba na clánok 86 ods. 2 ES, nemôze byt úspesný, kedze výroková cast tohto rozhodnutia sa nezmienuje o clánku 86 ods. 2 ES a kedze odôvodnenie v tejto súvislosti v bode 61 uvedeného rozhodnutia nie je dostatocné. Ani v rozsahu, v akom sú podmienky uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES rovnaké ako podmienky uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES, co zalovaná nepopiera, nemôze jej argumentácia uspiet, lebo zalovaná v kazdom prípade nepreukazuje existenciu povinnosti SVHZ odôvodnujúcej RES a jeho proporcionalitu v zmysle tak rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ako aj clánku 86 ods. 2 ES. 91 V tejto súvislosti zalobcovia okrem toho tvrdia, ze na rozdiel od zalovanej a Holandského královstva sa Írsko a VHI usilujú bránit zákonnost napadnutého rozhodnutia tvrdením, ze sú splnené podmienky uvedené v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie. Podla clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku vsak vedlajsí úcastníci konania musia prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case ich vstupu do konania, takze nemôzu menit rámec sporu (rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1997, British Steel/Komisia, [27]T-243/94, Zb. s. II-1887, bod 70) tak, ako je vymedzený v písomných podaniach zalobcov a zalovanej. Kedze vsak zalovaná neuvádzala tvrdenia zalozené na clánku 87 ods. 1 ES, týkal sa rámec sporu v case vstupu vedlajsích úcastníkov do konania iba clánku 86 ods. 2 ES. Podla zalobcov z toho vyplýva, ze treba vyslovit neprípustnost tvrdení Írska a VHI týkajúcich sa clánku 87 ods. 1 ES. 92 V kazdom prípade nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nemozno konvalidovat v priebehu konania a spätne novými právnymi a skutkovými tvrdeniami, ktoré uplatnujú vedlajsí úcastníci konania (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2002, Tetra Laval/Komisia, [28]T-5/02, Zb. s. II-4381, body 255, 271 a 282; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Fennelly k rozsudku Súdneho dvora z 19. októbra 2000, Italie a Sardegna Lines/Komisia, [29]C-15/98 a C-105/99, Zb. s. I-8855, [30]I-8894, bod 70). Z tohto dôvodu treba tvrdenia Írska a VHI kazdopádne zamietnut ako nedôvodné. 93 Napokon, pokial ide o vyjadrenie vedlajsieho úcastníka Írska, zalobcovia tvrdia, ze s prihliadnutím na clánok 116 ods. 4 písm. b) rokovacieho poriadku a judikatúru (rozsudok Súdu prvého stupna zo 7. novembra 1997, Cipeke/Komisia, [31]T-84/96, Zb. s. II-2081, body 31 a 34) sú vecné tvrdenia nachádzajúce sa v prílohách 4, 7, 9 a 10 tohto vyjadrenia prípustné iba v rozsahu, v akom sú uplatnené v samotnom vyjadrení. 94 Zalobcovia tvrdia, ze v tomto prípade RES nesplna styri kumulatívne podmienky uvedené v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie. Komisia navyse po tom, co bez vykonania vlastného posúdenia uznala stanovisko írskych orgánov týkajúce sa prvej podmienky, vôbec nepreskúmala druhú, tretiu a stvrtú podmienku. 2) O prvej podmienke týkajúcej sa skutocných a jasne definovaných povinností SVHZ 95 Zalobcovia pripomínajú prvú podmienku uvedenú Súdnym dvorom v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie (bod 89), podla ktorej musí byt prijímajúci podnik skutocne poverený plnením povinností verejnej sluzby a tieto povinnosti musia byt jasne definované. 96 Zalobcovia sa domnievajú, ze najmä z dôvodu úzkeho vztahu medzi clánkom 87 ods. 1 ES a clánkom 86 ods. 2 ES, je pojem povinnosti verejnej sluzby pouzívaný Súdnym dvorom ekvivalentný pojmu povinnosti SVHZ (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Tizzano k rozsudku Ferring, bod 41 vyssie, Zb. s. I-9069, body 51 a 60, a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku Súdneho dvora z 20. novembra 2003, GEMO, [32]C-126/01, Zb. s. I-13769, I-13772). Komisia v napadnutom rozhodnutí sama uznala ekvivalentnú povahu týchto dvoch pojmov. Navyse verejne vysvetlila, ze oba tieto pojmy sa vztahujú na sluzby s osobitnými vlastnostami, ktoré uspokojujú potreby sirokej verejnosti (správa Komisie o stave prác na usmerneniach týkajúcich sa státnej pomoci súvisiacej so [SVHZ] [neoficiálny preklad], cast 2), ktoré neprinásajú prospech specifickým kategóriám uzívatelov (neoficiálny dokumenty Komisie o SVHZ a státnej pomoci z 12. novembra 2002, s. 21), a ktoré teda splnajú tieto spolocné znaky: univerzálna sluzba, nepretrzitost, kvalita sluzby, cenová dostupnost, ochrana uzívatela a spotrebitela (zelená kniha Komisie o sluzbách vseobecného záujmu z 21. mája 2003, COM (2003) 270, konecné znenie, bod 49). 97 Podla názoru zalobcov so zretelom na judikatúru týkajúcu sa povinností SVHZ z vyssie uvedených podmienok vyplýva dodatocná podstatná charakteristika, a to ze ako univerzálna sluzba musí byt poskytovanie sluzby povinné (rozsudky Súdneho dvora zo 14. júla 1981, Züchner, [33]172/80, Zb. s. 2021, bod 7; z 10. decembra 1991, Merci Convenzionali Porto di Genova, [34]C-179/90, Zb. s. I-5889, bod 27; z 27. apríla 1994, Almelo, [35]C-393/92, Zb. s. I-1477, bod 48; zo 17. júla 1997, GT-Link, [36]C-242/95, Zb. s. I-4449, a z 18. júna 1998, Corsica Ferries France, [37]C-266/96, Zb. s. I-3949, bod 45). 98 Zalobcovia okrem toho tvrdia, ze s prihliadnutím na specifickú a obmedzenú definíciu pojmu povinnosti SVHZ platí, ze aj keby kazdú vnútrostátnu úpravu ukladajúcu povinnosti podniku bolo mozné povazovat za prijatú vo vseobecnom alebo verejnom záujme, predsa len z toho nevyplýva, ze vsetky tieto povinnosti predstavujú povinnosti SVHZ v presnom zmysle slova, za plnenie ktorých môze stát dotknuté podniky oprávnene odskodnit. V súlade s judikatúrou a rozhodovacou praxou Komisie totiz treba rozlisovat medzi stanovením povinností SVZH na jednej strane a kontrolou a reguláciou cinností podnikov na druhej strane (rozsudky Súdneho dvora z 2. marca 1983, GVL/Komisia, [38]7/82, Zb. s. 483, body 31 a 32, a z 13. decembra 1991, GB-Inno-BM, [39]C-18/88, Zb. s. I-5941, bod 22; rozhodnutie Komisie 97/606/ES z 26. júna 1997 podla clánku [86 ods. 3 ES] týkajúce sa výlucného práva vysielat televíznu reklamu vo Flandersku [neoficiálny preklad], [40]Ú. v. ES L 244, s. 18, odôvodnenie c. 14, a rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 1999, Vlaamse Televisie Maatschappij/Komisia, [41]T-266/97, Zb. s. II-2329). Ak by tomu podla zalobcov tak nebolo a ak by clenské státy neboli povinné respektovat túto presnú a obmedzenú definíciu pojmu povinnosti SVHZ, boli by schopné obíst uplatnenie clánku 87 ods. 1 ES tým, ze by odskodnovali vsetky druhy povinností ulozených podnikom vo verejnom záujme. 99 Zalobcovia uvádzajú, ze pojem povinnosti SVHZ je pojmom práva Spolocenstva, ktorý treba vykladat objektívne rovnako ako pojem státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ktorého je neoddelitelnou súcastou (rozsudky Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [42]173/73, Zb. s. 709, bod 13, a zo 16. mája 2000, France/Ladbroke Racing a Komisia, [43]C-83/98 P, Zb. s. I-3271, bod 25; návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku GEMO, bod 96 vyssie, bod 73). Potvrdzuje to judikatúra, podla ktorej treba pojem SVHZ v zmysle clánku 86 ods. 2 ES vykladat doslovne (rozsudky Súdneho dvora GT-Link, bod 97 vyssie, bod 50, a z 23. októbra 1997, Komisia/Holandsko, [44]C-157/94, Zb. s. I-5699, bod 37), aby sa zabránilo tomu, aby sa clenské státy mohli lahko vyhnút uplatneniu pravidiel stanovených v oblasti státnej pomoci. 100 Hoci teda clenský stát môze pri výkone svojej volnej úvahy slobodne rozhodnút o spôsobe, akým chce zabezpecit a regulovat poskytovanie SVHZ (správa Komisie o stave prác na usmerneniach týkajúcich sa státnej pomoci súvisiacej so [SVHZ] [neoficiálny preklad], cast 4.1; rozhodnutie Komisie SG (99) D/10201 zo 14. decembra 1999 o státnej pomoci NN 88/98 -- Spojené královstvo), kvalifikácia povinnosti SVHZ podlieha úplnej kontrole zo strany institúcii Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 20. marca 1985, Taliansko/Komisia, [45]41/83, Zb. s. 873, bod 30). 101 V tomto ohlade zalobcovia popierajú tvrdenia zalovanej a vedlajsích úcastníkov konania, podla ktorých jednak pojem povinnosti SVHZ a jeho uplatnovania podliehajú iba kontrole zjavného pochybenia a jednak definícia pôsobnosti tohto pojmu patrí hlavne do diskrecnej právomoci clenských státov. Navyse judikatúra, na ktorú sa odvolávajú vedlajsí úcastníci konania (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1999, Albany, [46]C-67/96, Zb. s. I-5751, bod 104, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. februára 1997, FFSA a i./Komisia, [47]T-106/95, Zb. s. II-229, bod 137), naopak potvrdzuje názor zalobcov. Napokon vedlajsí úcastníci konania neuvádzajú podla zalobcov ziadne tvrdenie spôsobilé spochybnit definíciu pojmu povinnosti SVHZ na úrovni Spolocenstva. 102 Zalobcovia sa domnievajú, ze tomto prípade nie je splnená prvá podmienka uvedená v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, z dôvodu neexistencie povinností SVHZ spojených s RES. Opacné posúdenie Komisie v bode 49 napadnutého rozhodnutia je nesprávne z dvoch dôvodov. 103 Na jednej strane sa Komisia nevenovala posúdeniu toho, ci sú povinnosti SVHZ, na ktoré sa odvolávajú írske orgány, a to poziadavky otvoreného vstupu, spolocnej tarifikácie, dozivotného poistenia a minimálnych dávok (dalej len "povinnosti SZP"), skutocne a objektívne povinnostami SVHZ. V skutocnosti Komisia obisla túto otázku tým, ze sa nesprávne domnievala, ze patrí do právomoci írskych orgánov a ze jej kontrola sa obmedzuje len na kontrolu zjavných pochybení, ktorých sa dopustili tieto orgány pri výkone tejto právomoci. Týmto postupom Komisia ignorovala poziadavku presnej a objektívnej definície povinností SVHZ na úrovni Spolocenstva a protiprávne delegovala na írske orgány právomoc definovat tieto povinnosti. Komisia teda nevykonala kontrolu v miere pozadovanej clánkom 87 ods. 1 ES. 104 Na druhej strane zalobcovia tvrdia, ze povinnosti SZP nemajú povahu povinnosti SVHZ z dôvodov uvedených nizsie. 105 Po prvé, v súlade s judikatúrou a rozhodovacou praxou Komisie povinnosti SZP zodpovedajú iba bezným povinnostiam vyplývajúcim z právnej úpravy súvisiacim s povolovaním poskytovania sluzby a kontrolou cinnosti dotknutých subjektov orgánmi verejnej moci. Táto úprava totiz neukladá dotknutým subjektom povinnost poskytovat sluzby SZP, a tým menej minimálnu úroven týchto sluzieb alebo univerzálnu sluzbu. Ide iba o povolenie poskytovat takéto sluzby podla poziadaviek trhu pod podmienkou, ze dotknutý subjekt dodrziava zásady otvoreného vstupu, dozivotného poistenia, spolocnej tarifikácie a minimálnych dávok. To rovnako platí pre VHI, ktorému s výnimkou plánu P nie je právnou úpravou ulozená ziadna povinnost poskytovat specifické sluzby SZP. 106 Po druhé, konstatovanie Komisie, ze povinnosti SZP majú zabezpecit urcitú úroven sluzieb SZP vsetkým osobám zijúcim v Írsku za prijatelnú cenu a v obdobnej kvalite, je s ohladom na moznost vylúcit zo sluzieb SZP starsie a uz choré osoby zjavne nesprávne. V tomto ohlade je nesprávne tvrdenie Komisie, ze pravidlo otvoreného vstupu zabranuje vylúceniu týchto osôb. Poistovatelia SZP majú naopak právo vylúcit osoby, ktoré prekrocili 65 rok veku, teda priblizne 8 % írskej populácie, a ktoré chcú vstúpit do systému po prvýkrát (bod 34, tretia zarázka, napadnutého rozhodnutia), a VHI a BUPA Ireland v praxi neponúkajú poistenie takýmto osobám. Okrem toho, pokial ide o uz choré osoby, poistovatelia SZP majú právo obmedzit poistenie tým, ze stanovia cakaciu dobu od piatich do desiatich rokov podla veku dotknutých osôb skôr, ako môzu tieto osoby vyuzívat poistenie, pricom túto moznost vyuzíva v praxi tak VHI -- s výnimkou plánu P --, ako aj BUPA Ireland. Napokon, podla aktuálnych císelných údajov priblizne 49 % írskej populácie nevyuzíva sluzby SZP. Navyse úprava v oblasti minimálnych dávok upravuje úroven tak nízku úroven krytia, ze v praxi je málo uzitocná z dôvodu, ze túto úroven znacne prekracuje úroven najzákladnejsích poistení dostupných na trhu, ako je napríklad poistenie s názvom "plán A" od VHI. 107 Po tretie, zalobcovia popierajú, ze povinnosti SZP garantujú jednotne prijatelné tarify. Aj v prípade osôb, ktoré majú prístup k týmto sluzbám a môzu tak vyuzívat spolocnú tarifikáciu, sú tarify, s výnimkou taríf plánu P, stanovené výlucne na základe pôsobenia trhových síl. Oslobodenie alebo výrazné zlavy z poistného sa tak poskytujú najmä osobám mladsím ako 18 rokov alebo osobám od 18 do 23 rokov. Spolocná tarifikácia teda umoznuje zjednotit iba tarify urcené slobodne poistovatelmi v závislosti od podmienok trhu. 108 Po stvrté, povinnosti SZP nemajú v ziadnom prípade povahu povinnosti SVHZ. Dotknuté sluzby SZP totiz ani zdaleka nezodpovedajú univerzálnej sluzbe vytvorenej vo vseobecnom záujme, ako je napríklad sluzba nahrádzajúca verejný systém sociálneho zabezpecenia, ale sú iba dobrovolnými financnými sluzbami, ktoré majú garantovat dodatocné alebo náhradné poistenie vo vztahu k univerzálnej sluzbe. V tomto ohlade treba prejednávanú vec odlísit od situácie, ktorá bola základom rozsudku Súdneho dvora zo 16. marca 2004, AOK-Bundesverband a i. ([48]C-264/01, C-306/01, C-354/01 a C-355/01, Zb. s. I-2493), týkajúceho sa nemeckého systému zdravotného poistenia, ktorý je povinný pre velkú väcsinu nemeckých zamestnancov a ktorý nahrádza poskytovanie univerzálnej (verejnej) zdravotnej starostlivosti (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku AOK-Bundesverband a i., uz citovaný, Zb. s. I-2495; rozsudok Albany, bod 101 vyssie). Zalobcovia dodávajú, ze prejednávaná vec sa skôr podobá situácii, ktorá bola základom rozsudku Danske Busvognmćnd/Komisia, bod 68 vyssie (body 90 az 92), v ktorom Súd prvého stupna odmietol kvalifikovat dopravnú sluzbu ako SVHZ z dôvodu, ze dotknuté dopravné cinnosti boli vystavené hospodárskej sútazi medzi rozlicnými dopravnými podnikmi, ktoré vykonávali cinnost na trhu a ktoré vsetky sa nachádzali v rovnakej situácii. 109 V tomto ohlade zalobcovia popierajú názor, ktorý zalovaná obhajuje hlavne vo svojom vyjadrení k zalobe (body 13 a 35 az 43) a nie v napadnutom rozhodnutí, ze je to skôr poskytovanie sluzieb SZP -- ako povinnosti SZP --, co predstavuje skutocnú úlohu SVHZ, a ze bez RES by írsky trh SZP nemohol fungovat za ekonomicky prijatelných podmienok. O tento prípad totiz nejde z dôvodu, ze BUPA Ireland ani VHI nemajú s výnimkou plánu P povinnost poskytovat sluzby SZP. Napadnuté rozhodnutie sa v skutocnosti týka iba vykonávania povinností SZP, ktoré nesprávne kvalifikuje ako povinnosti SVHZ. Okrem toho, hoci sluzby SZP ako dobrovolné financné sluzby poskytujú poistenie zabezpecujúce rýchlejsí a lepsí prístup k zdravotnej starostlivosti, nereagujú na potrebu a sú, ako to potvrdzuje Európsky výbor pre poistovníctvo, dobrovolné, pricom nenahrádzajú verejný systém. Ak chcela Komisia napriek tomu dokázat, ze pravidlá, ktorými sa riadia sluzby SZP sú samé osebe povinnostami SVHZ, co je v prejednávanej veci irelevantné, mala preukázat, ze tieto pravidlá majú povahu povinnosti SVHZ, co neurobila. 110 V tejto súvislosti nemôze uspiet pokus zalovanej v duplike konvalidovat jej vnútorne rozporný prístup tvrdením, ze je to poskytovanie sluzieb SZP ako také alebo kombinácia poskytovania sluzieb SZP s povinnostami SZP, co predstavuje príslusnú SVHZ. Jediné povinnosti definované napadnutým rozhodnutím, ktoré sú povazované za povinnosti SVHZ uplatnované na vsetkých poistovatelov SZP a ktorých náklady môzu byt kompenzované v zmysle rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, sú povinnosti SZP a nie samotné sluzby SZP, ktoré nie je povinný poskytovat ziadny poistovatel. Tento názor navyse podporuje aj VHI a Írsko. 111 Napokon na pojednávaní zalobcovia dodali, ze ako to potvrdzuje rozsudok High Court, Komisia zalozila svoju úvahu v napadnutom rozhodnutí na nesprávnom pochopení zásady spolocnej tarifikácie, a teda na irelevantnej skutocnosti, ked odkázala iba na povinnost spolocnej tarifikácie pre individuálne zmluvy SZP v zmysle clánku 7 zákona 1994 Health Insurance Act v znení neskorsích predpisov, zatial co odôvodnenie nevyhnutnosti kompenzácie stanovenej systémom RES, ktoré uvádza Írsko, spocíva na zásade spolocnej tarifikácie, ktorá sa uplatnuje na celý írsky trh SZP v zmysle clánku 12 tohto zákona. 3) O druhej podmienke týkajúcej sa objektívnych a transparentných parametrov pre výpocet kompenzácie 112 Zalobcovia pripomínajú druhú podmienku uvedenú v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie (bod 90), podla ktorej musia byt parametre, na základe ktorých sa vypocíta kompenzácia, vopred objektívne a transparentne stanovené, aby sa zabránilo tomu, ze kompenzácia bude obsahovat ekonomickú výhodu spôsobilú zvýhodnit prijímajúci podnik vo vztahu ku konkurencným podnikom. Podla zalobcov predstavuje urcenie kompenzácie na základe presných, transparentných, objektívnych a vopred stanovených kritérií hlavnú záruku pre konkurentov prijímajúceho podniku, ktorá im umoznuje lepsie plánovat ich obchodné rozhodnutia so znalostou rozsahu kompenzácie, ktorú dostane ich konkurent (rozsudok Altmark, bod 89 vyssie, bod 59). 113 Zalobcovia tvrdia, ze ani táto druhá podmienka nie je v tomto prípade splnená z dôvodu neexistencie objektívnych parametrov pre výpocet kompenzácie údajných povinností SVHZ. Podla zalobcov nie sú parametre pouzité na urcenie platieb RES ani objektívne, ani transparentné a závisia od výkonu sirokej miery volnej úvahy HIA a ministra zdravotníctva. 114 Po prvé, HIA disponuje sirokou mierou volnej úvahy pri urcení rozdielu rizík medzi poistovatelmi SZP na základe vzorca nazývaného "percento vyrovnávania trhu", co môze ovplyvnit výsku platieb RES. Toto percento sa najprv musí urcit v závislosti od vekového profilu a pohlavia poistencov kazdého poistovatela SZP, pricom HIA ho môze upravit s ohladom na mieru, v akej títo poistenci skutocne vyuzívajú zdravotnú starostlivost (clánok 10 RES, sprievodca RES, s. 14). Tento faktor zvázenia zdravotného stavu je v RES definovaný ako percento, ktoré HIA "môze z casu na cas urcit" (príloha II RES, ods. 1) a ktoré sa môze pohybovat v rozpätí od 0 do 50 %. Komisia navyse výslovne uznáva, ze HIA "má právomoc urcit vo vymedzených hraniciach mieru zohladnenia tohto faktora pod podmienkou, ze HIA zistila, ze to odôvodnujú okolnosti týkajúce sa rozdielov rizikových profilov medzi poistovatelmi [SZP] a je to v celkovom záujme poistovacích spolocností". 115 Po druhé, HIA má povinnost oznámit tento rozdiel rizík ministrovi zdravotníctva, pricom disponuje diskrecnou právomocou, ktorú Komisia výslovne uznala, odporucit v prípade, ked sa tento rozdiel nachádza medzi 2 a 10 %, aktiváciu vyrovnávania rizík (clánok 10 ods. 4 RES). Po tretie, minister zdravotníctva disponuje volnou úvahou pokial ide o to, ci prijme takéto odporúcanie HIA zalozené na rozdiele rizík medzi 2 a 10 %. Dokonca aj ked je rozdiel rizík vyssí ako 10 % a ked sa vyrovnávanie rizík v zásade musí aktivovat, môze minister zdravotníctva este vykonat svoju diskrecnú právomoc a preskúmat, ci existujú rozumné dôvody neaktivovat vyrovnávanie rizík (clánok 10 ods. 6 a 7 RES). Po stvrté, v prípade rozhodnutia o aktivácii RES sa na urcenie dna zacatia platieb RES rovnako vztahuje diskrecné rozhodnutie ministra zdravotníctva (clánok 13 RES). Po piate, výpocet platieb RES vykonáva HIE diskrecne na základe doplnujúcich správ poistovatelov so zretelom na rozdiel rizík alebo "percento vyrovnávania trhu", ktoré je stanovené po prípadnom uplatnení faktora zvázenia zdravotného stavu. 116 Z uvedeného zalobcovia vyvodzujú záver, ze urcenie aktivácie RES a výsky vykonávaných platieb RES nespocíva na objektívnych a transparentných parametroch v zmysle druhej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ale v znacnom rozsahu závisí od volnej úvahy írskych orgánov. Potvrdzujú to tri správy prijaté HIA od roku 2003, v ktorých HIA konstatoval rozdiely rizík nachádzajúce sa medzi 3 a 10 % a dospel k záveru, ze neexistujú dôkazy potvrdzujúce minulú alebo bezprostrednú nestabilitu trhu. Z dôvodov neznámych zalobcom vsak tretia správa napriek tomu odporucila zacat s platbami RES. Na rozdiel od toho, co si myslí Írsko a VHI tento nedostatok objektivity a transparentnosti nemozno konvalidovat tým, ze parametre fungovania RES boli vopred "jasne uvedené" a zverejnené, kedze tieto parametre samé osebe zahrnajú mnozstvo diskrecných kritérií. Pri neexistencii objektívnych kritérií týkajúcich sa nerovnováhy trhu teda môzu HIA a minister zdravotníctva v skutocnosti zalozit svoje posúdenia na iných skutocnostiach, comu sa práve snazí zabránit druhá podmienka uvedená v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie. 4) O tretej podmienke týkajúcej sa nevyhnutnosti kompenzácie 117 Zalobcovia pripomínajú tretiu podmienku uvedenú v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie (bod 92), podla ktorej kompenzácia nemôze prekrocit to, co je nevyhnutné na pokrytie úplných alebo ciastocných nákladov vyvolaných plnením povinností verejnej sluzby s ohladom na príjmy súvisiace s týmto plnením, ako aj primeraný zisk za plnenie týchto povinností. Podla názoru zalobcov táto podmienka vyzaduje, aby bola kompenzácia nevyhnutná na plnenie dotknutých povinností SVHZ (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku GEMO, bod 96 vyssie, bod 119). To zahrna prinajmensom identifikáciu príslusných povinností SVHZ, identifikáciu vlastných nákladov týchto povinností, ako aj identifikáciu fixných a variabilných nákladov so správnym pripísaným vseobecných výdavkov povinnostiam SVHZ, vycíslenie príjmov dosiahnutých prijímajúcim podnikom z plnenia povinností SVHZ, urcenie primeraného zisku za plnenie povinností SVHZ a napokon garanciu, ze výhoda vyplývajúca z pomoci neprekrocí dodatocné náklady, ktoré mozno pripísat povinnosti SVHZ s ohladom na relevantné príjmy a primeraný zisk. 118 Zalobcovia sa domnievajú, ze ani táto podmienka, ktorá je ekvivalentom kritéria proporcionality v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, nie je v tomto prípade splnená. Na jednej strane Komisia nepreskúmala relevantné skutocnosti uvedené v bode 117 vyssie, pricom toto opomenutie predstavuje nesprávne právne posúdenie a pochybenie ovplyvnujúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa uplatnenia kritéria proporcionality. Na druhej strane so zretelom na to, ze Komisia pri uplatnovaní clánku 87 ES nedisponuje diskrecnou právomocou, zalovaná sa nemôze oprávnene odvolávat na rozsudok Súdu prvého stupna z 1. decembra 1999, Boehringer/Rada a Komisia ([49]T-125/96 a T-152/96, Zb. s. II-3427), ktorý sa týka obmedzenej kontroly diskrecnej právomoci normotvorcu Spolocenstva v oblasti spolocnej polnohospodárskej politiky. 119 V kazdom prípade, aj keby Komisia vykonala takýto prieskum, RES nesplna podmienku nevyhnutnosti hlavne z troch dôvodov. 120 Po prvé, aj za predpokladu, ze povinnosti SZP mozno aspon ciastocne kvalifikovat ako povinnosti SVHZ, tieto povinnosti nevytvárajú pre poistovatelov SZP, vrátane VHI, financnú zátaz. Podla zalobcov, ako to vyplýva z casti 3 správy poradcu NERA tak, ako je prilozená k zalobe (dalej len "správa NERA"), povinnosti SZP nebránia poistovatelom SZP, aby si svoju rentabilitu zabezpecili predovsetkým prostredníctvom obchodných opatrení. Poistovatelia SZP sa tak môzu chránit proti "zlým" rizikám tým, ze odmietnu nových poistencov starsích ako 65 rokov alebo stanovia dlhé cakacie doby chorým osobám. Práve tak môzu poistovatelia SZP prispôsobit zmluvné podmienky a odstupnovat poistné, aby zohladnili rôzne riziká, ktoré musia prevziat na základe povinností SZP. Môzu teda segmentovat trh v závislosti od poistného rizika a kompenzovat väcsie náklady spojené so "zlými" rizikami prostredníctvom vyssieho poistného. 121 Po druhé, aj za predpokladu, ze povinnosti SZP so sebou prinásajú náklady, nie je RES spôsobilý tieto náklady kompenzovat. Platby RES nijako nesúvisia s povinnostami SZP a s nákladmi, ktoré tieto povinnosti môzu prípadne vytvárat, ale sú vypocítavané na základe rozdielu rizík medzi poistovatelmi SZP meraného prostredníctvom "percenta vyrovnávania trhu". Ani urcenie tohto rozdielu rizík vsak nezávisí od výpoctu nákladov vyvolaných povinnostami SZP, ktoré má RES kompenzovat. Takýto úkon by zahrnal najmä odlísenie uvedených nákladov od nákladov vyplývajúcich z iných cinností a ich vycíslenie, vymedzenie relevantných príjmov a výpocet primeraného zisku. Zalobcovia upresnujú, ze argumentácia zalovanej uvedená v jej vyjadrení k zalobe potvrdzuje, ze RES sa v skutocnosti povazuje za systém na kompenzáciu nákladov poskytovania sluzieb SZP ako takých. So zretelom na napadnuté rozhodnutie vsak sluzby SZP v ziadnom prípade nepredstavujú SVHZ. Abstraktný vztah medzi povinnostami SZP a nákladmi kazdého poistovatela SZP nie je postacujúci a nesplna poziadavku dôsledného obmedzenia RES na prípadne náklady (jasne vycíslené) vytvárané povinnostami SZP. Napokon tvrdenie Írska, ze specifická financná zataz súvisiaca s povinnostami SZP môze spocívat v "rozdiele medzi spolocnou trhovou tarifou a nákladmi pripadajúcimi na vlastné ziadosti poistovatela" nemôze uspiet najmä s ohladom na neexistenciu súvislosti so skutocnými nákladmi vyvolanými vybavovaním ziadostí o náhradu. 122 Po tretie, RES nie je spôsobilý kompenzovat ani "zlé" riziká poistovatelov SZP. Naopak, ako je uvedené v casti 4.2 správy NERA, RES nezohladnuje poistné a príjmy poistovatela SZP. RES takto ignoruje, ze dodatocné náklady ziadostí o náhradu vysokorizikových klientov sú v skutocnosti kompenzované vyssím poistným. Pri nezohladnení týchto príjmov vsak nie je mozné posúdit, ci zo "zlých" rizík vyplýva cistá financná zátaz poistovatela SZP, ktorú treba kompenzovat. 5) O stvrtej podmienke týkajúcej sa porovnania s efektívnym podnikom 123 Zalobcovia napokon pripomínajú stvrtú podmienku uvedenú v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie (bod 93), podla ktorej platí, ze ak sa podnik, ktorý má byt poverený plnením povinností verejnej sluzby v konkrétnom prípade nevyberie v rámci verejného obstarávania, ktoré umoznuje vybrat záujemcu spôsobilého poskytovat tieto sluzby za najnizsích nákladov pre verejnost, musí sa úroven nevyhnutnej kompenzácie urcit na základe analýzy nákladov, ktoré by priemerný, dobre spravovaný podnik, adekvátne vybavený prostriedkami tak, aby mohol uspokojovat nevyhnutné poziadavky verejnej sluzby, vynalozil na plnenie týchto povinností s ohladom na súvisiace príjmy, ako aj na primeraný zisk za plnenie týchto povinností. Zalobcovia uvádzajú, ze táto podmienka znamená hlavne to, ze ak nedoslo k verejnému obstarávaniu, musí sa úroven kompenzácie urcit podla kritérií uvedených v bode 117 vyssie skôr s poukazom na to, co by vyzadoval (hypotetický) efektívny podnik ako s poukazom na subjektívne náklady konkrétneho podniku. Navyse toto vycíslenie týkajúce sa prijímajúceho podniku musí sprevádzat porovnanie s nákladmi a ziskom iných podnikov v odvetví alebo s tým, co mozno v tomto ohlade rozumne ocakávat za podmienok hospodárskej sútaze. Ako to Komisia správne tvrdila vo svojom rozhodnutí z 3. mája 2005 o nevznesení námietok proti systému vyrovnávania rizík a udrzania rezerv zavedeného holandskými orgánmi v odvetví zdravotného poistenia, kompenzácia sa musí obmedzovat na mimoriadne náklady efektívneho subjektu so zohladnením poistného (rozhodnutie Komisie z 3. mája 2005 týkajúce sa státnej pomoci N 541/04 a N 542/04 -- Holandsko -- Systém vyrovnávania rizika a udrzanie rezerv, [50]Ú. v. ES 2005, C 324, s. 28, dalej len "rozhodnutie o holandskom RES"). 124 Zalobcovia tvrdia, ze stvrtá podmienka rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, nie je v tomto prípade splnená, kedze nebolo vykonané porovnanie s efektívnym podnikom. Domnievajú sa, ze Komisia nepreskúmala ani otázku, ci prípadné náklady VHI vyplývajúce z dodrziavania povinností SZP sú porovnatelné s nákladmi, ktoré by znásal efektívny subjekt. Poznamenávajú, ze na úcely odhadu rozdielu rizík RES nestanovuje ani východiskový bod na posúdenie efektívnosti, ani mechanizmus na porovnanie cien, struktúry zmlúv a postupov riadenia rizík poistovatelov SZP s cenami, struktúrou zmlúv a postupmi riadenia rizík efektívneho subjektu. Dodávajú, ze v rozhodnutí o holandskom RES Komisia zdôraznila práve skutocnost, ze vyplácané kompenzácie nesplnajú stvrtú podmienku uvedenú v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie. ii) Tvrdenia zalovanej 125 Zalovaná na úvod poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie sa pri závere, ze RES nie je státnou pomocou odvoláva predovsetkým na judikatúru existujúcu v case jeho prijatia, najmä na rozsudok Ferring, bod 41 vyssie. Po prijatí uvedeného rozhodnutia vsak Súdny dvor v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, precizoval podmienky formulované v rozsudku Ferring. Podla zalovanej vsak dôsledky rozsudku Altmark nie sú rozhodujúce pre prebiehajúce konanie, pretoze napadnuté rozhodnutie sa opiera aj o clánok 86 ods. 2 ES ked vyslovuje, ze aj ked RES predstavuje státnu pomoc, je napriek tomu zlucitelný so spolocným trhom. Zalovaná uvádza, ze z tohto dôvodu sa pri svojej argumentácii sústreduje na clánok 86 ods. 2 ES, takze neuvádza tvrdenia týkajúce sa zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 87 ods. 1 ES. iii) Tvrdenia Írska a VHI 126 Írsko tvrdí, ze úvaha Súdneho dvora v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, je v podstate tá, ktorou sa Súdny dvor riadil vo svojich rozsudkoch zo 7. februára 1985, ADBHU ([51]240/83, Zb. s. 531, body 3 a 18), a Ferring, bod 41 vyssie (bod 27). Írsko a VHI sú navyse toho názoru, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, RES, ako aj posúdenie Komisie v napadnutom rozhodnutí v tomto ohlade, splnajú vsetky podmienky stanovené rozsudkom Altmark, bod 89 vyssie. iv) Tvrdenia Holandského královstva 127 Holandské královstvo podobne ako zalovaná poznamenáva, ze prejednávaný spor sa v podstate týka výkladu clánku 86 ods. 2 ES a ze chce z tohto dôvodu obmedzit svoje vedlajsie úcastníctvo na výklad tohto ustanovenia a najmä pojmu SVHZ a podmienok jeho uplatnenia na podnik. b) O dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 86 ods. 2 ES i) Tvrdenia zalobcov 1) Úvodná pripomienka 128 Zalobcovia tvrdia, ze posúdenie Komisie, podla ktorého mozno prípadné prvky pomoci v RES v kazdom prípade povazovat za zlucitelné so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES, nenachádza výraz vo výrokovej casti napadnutého rozhodnutia a nie je ani podlozené dostatocným odôvodnením v tomto rozhodnutí. Toto posúdenie je navyse zjavne právne nesprávne. Podla zalobcov RES a povinnosti SZP, ktoré s ním súvisia, nesplnajú poziadavky tohto ustanovenia. 2) O neexistencii povinností SVHZ 129 V prvom rade podla zalobcov, ako to tvrdia v rámci prvého zalobného dôvodu (pozri body 95 az 100 vyssie), povinnosti SZP nesplnajú objektívne a presné podmienky, ktorým musia vyhovovat povinnosti SVHZ podla clánku 86 ods. 2 ES a ktorých preskúmanie Komisia protiprávne delegovala na írske orgány. 3) O neexistencii aktu zverujúceho úlohu SVHZ 130 V druhom rade podla zalobcov clánok 86 ods. 2 ES vyzaduje, aby boli podniky "poverené" poskytovaním SVHZ, co implikuje povinnost poskytovat dotknutú sluzbu, ktorá je ulozená verejnými orgánmi. Ako vsak Komisia uznáva vo svojej vlastnej rozhodovacej praxi, púhe povolenie poskytovat túto sluzbu nestací (rozhodnutie Komisie 81/1030/EHS z 29. októbra 1981, v konaní podla clánku [82 ES] IV/29.839 -- GVL [neoficiálny preklad], [52]Ú. v. ES L 370, s. 49, bod 66; rozhodnutie 97/606, bod 14, a rozhodnutie o holandskom RES). Táto podmienka zohladnuje najmä univerzálnu povahu dotknutej SVHZ, ktorej poskytovanie musí byt chránené pred samotnými trhovými silami. V tomto prípade vsak s výnimkou poziadavky kladenej na VHI ponúkat plán P neexistuje skutocná úloha univerzálnej sluzby záväzného charakteru v zmysle clánku 86 ods. 2 ES súvisiaca s povinnostami SZP, ale iba povolenie udelené dotknutým subjektom poskytovat urcité sluzby pri dodrzaní urcitých povinností vyplývajúcich z právnej úpravy. V tomto ohlade je pokus Holandského královstva konvalidovat v prebiehajúcom konaní skutocnost, ze v napadnutom rozhodnutí nedoslo k preskúmaniu zverenia úlohy SVHZ, odsúdený na neúspech. Predovsetkým nie je právne podlozený názor Holandského královstva, ze výslovná povinnost plnit úlohu SVHZ sa nevyzaduje v prípade, ked je touto úlohou poverených niekolko podnikov a ze stací, ked existuje systém povolovania alebo kontroly. Podla názoru zalobcov naopak dodrzanie clánku 86 ods. 2 ES nevyhnutne predpokladá, ze úloha SVZH je zverená úradným aktom, ktorý v tomto prípade chýba. V tomto ohlade sa zalobcovia odvolávajú na návrh rozhodnutia Komisie o uplatnovaní ustanovení clánku 86 ods. 2 ES na státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme udelovanej niektorým podnikom povereným poskytovaním SVHZ, na návrh rámca Spolocenstva pre státnu pomoc vo forme náhrady za sluzby vo verejnom záujme a na rozhodnutie o holandskom RES (cast 4.2.1). 4) O neexistencii nevyhnutnosti a proporcionality RES Úvodné pripomienky 131 V tretom rade podla zalobcov uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze obsiahnutých v Zmluve ES musí s ohladom na clánok 86 ods. 2 ES bránit plneniu povinností SVHZ, ktorými je podnik poverený. V prípade udelenia osobitných práv alebo financnej pomoci podniku judikatúra vyzaduje, aby tieto opatrenia umoznovali dotknutému podniku fungovat za ekonomicky prijatelných podmienok (rozsudky Súdneho dvora z 19. mája 1993, Corbeau, [53]C-320/91, Zb. s. I-2533, body 14 az 16; z 21. septembra 1999, Brentjens', [54]C-115/97 az C-117/97, Zb. s. I-6025, bod 107, a z 10. februára 2000, Deutsche Post, [55]C-147/97 a C-148/97, Zb. s. I-825, bod 49; návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Stix-Hackl k rozsudku Súdneho dvora z 27. novembra 2003, Enirisorse, [56]C-34/01 az C-38/01, Zb. s. I-14243, [57]I-14247, bod 102 a poznámka pod ciarou 76). To znamená poziadavku nevyhnutnosti a zároven proporcionality vo vztahu k ekonomickej zivotaschopnosti poskytovania urcitej SVHZ bez toho, aby to zahrnalo ciel chránit podnik poverený SVHZ ako taký (rozhodnutie Komisie 97/310/ES z 12. februára 1997 o poskytnutí dodatocných lehôt Portugalsku na vykonanie smerníc 90/388/EHS a 96/2/ES pokial ide o úplnú hospodársku sútaz na trhoch telekomunikácií [neoficiálny preklad], [58]Ú. v. ES L 133, s. 19, bod 10; rozsudok Súdneho dvora z 8. júna 1982, Nungesser/Komisia, [59]258/78, Zb. s. 2015, body 8 a 9). Táto poziadavka proporcionality je navyse podobná, ba az identická s kritériom nevyhnutnosti v zmysle tretej podmienky pre kompenzáciu povinností SVHZ formulovanej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, v tom, ze vyzaduje, aby sa podpora obmedzovala na sumu nevyhnutnú na kompenzáciu strát, ktoré môzu vzniknút poskytovaním dotknutej univerzálnej sluzby (rozsudok Súdneho dvora zo 17. mája 2001, TNT Traco, [60]C-340/99, Zb. s. I-4109, body 57 a 58). O neexistencii nevyhnutnosti RES 132 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia nepreukázala nevyhnutnost RES. V tomto ohlade sa Komisia dopustila pochybení ovplyvnujúcich odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako aj nesprávneho posúdenia skutkového stavu. 133 Na jednej strane, pokial ide o pochybenia ovplyvnujúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, Komisia sa nesprávne domnievala, ze RES je nevyhnutný na zabezpecenie uplatnovania zásad spolocnej tarifikácie, dozivotného poistenia a otvoreného vstupu. Tejto úvahe protirecia skutocnosti uvedené v samotnom napadnutom rozhodnutí, ktoré uvádza, ze na relevantnom trhu nedoslo od jeho liberalizácie a vstupu BUPA Ireland k problémom s nestabilitou. V tomto ohlade samotná moznost nebezpecenstva, ze dôjde k výberu rizík -- nebezpecenstva, ktoré je cisto teoretické, spekulatívne, vzdialené a nie je vycíslené na základe ekonomických údajov -- nie je v ziadnom prípade postacujúca na preukázanie takejto nestability. 134 Na druhej strane, pokial ide o nesprávne posúdenie skutkového stavu, zalobcovia sa domnievajú, ze posúdenia Komisie týkajúce sa moznosti a dôsledkov takéhoto výberu rizík sú zjavne nesprávne. Na rozdiel od tvrdení írskych orgánov zhrnutých v bode 31 napadnutého rozhodnutia, nie sú poistovatelia SZP podnecovaní k tomu, aby aktívne vyberali "dobré" riziká a vylúcili "zlé" riziká. Naopak, kedze títo poistovatelia ponúkajú rad sluzieb za rôzne poistné a kedze sú schopní upravit svoje zmluvné podmienky v závislosti od poistného rizika, môzu bez ohladu na svoj rizikový profil kompenzovat najvyssie riziká zvýsením poistného a odstupnovaným krytím. Neexistuje teda financný zisk, ktorý by mal vyplývat z portfólia nízkorizikových poistencov v porovnaní s portfóliom vysokorizikových poistencov. Práve tak, na rozdiel od konstatovania Komisie v bode 50 napadnutého rozhodnutia, neexistuje ani pasívny výber rizík, ktorý vyplýva z údajného zvýseného sklonu jednotlivcov menit poistovatela SZP. V tomto ohlade odkaz na sedem ekonomických stúdií, neuvedených v napadnutom rozhodnutí, o ktorých sa zalobcovia dozvedeli neskoro, nepostacuje na podporu záverov Komisie a Komisia nebola schopná podlozit tieto závery ani vo svojom vyjadrení k zalobe. Iba jediná z týchto stúdií, ktorá je irelevantná, pretoze sa zaoberala svajciarskym trhom, uvádza ochotu spotrebitelov zmenit poistovatela SZP, pricom Komisia nezohladnila relevantnú stúdiu týkajúcu sa írskeho trhu (stúdia The Private Health Insurance Market in Ireland, marec 2003, ktorú vypracoval Amárach Consulting pre HIA, dalej len "správa Amárach"), na ktorú sa zalobcovia odvolávali pocas správneho konania, a podla ktorej sú poistenci vo veku od 18 do 34 rokov menej náchylní menit poistovatela SZP ako osoby vo veku od 35 do 64 rokov. 135 V tejto súvislosti zalobcovia oponujú názoru, podla ktorého mozno asymetriu rizikových profilov, aká existuje medzi BUPA Ireland a VHI pokial ide o vek poistencov, vysvetlit výberom rizík. Tieto rozdiely sú výsledkom dvoch iných faktorov, a to po prvé, zotrvacnosti a neexistencie velmi velkej ochoty poistencov zmenit poistovatela SZP a po druhé, cenovej stratégie VHI. Pokial ide o prvý faktor, zalobcovia pocas správneho konania preukázali, ze so zretelom na to, ze podnietenie poistencov k zmene poistovatela SZP vyzaduje, aby boli sluzby SZP ponúkané s velmi velkým cenovým rozdielom, musí sa novácik vstupujúci na trh nevyhnutne orientovat na "nových" klientov, ktorí sú pojmovo najmladsí. Pokial ide o druhý faktor, zalobcovia tvrdia, ze úrovne poistného, ktoré ponúka VHI vysokorizikovým jednotlivcom, nepokrývajú náklady priemerných poistných udalostí. V tomto ohlade totiz VHI predáva so stratou a tak s ním BUPA Ireland nie je schopná sútazit o klientov vseobecne starsích. 136 Komisia okrem toho iba na základe asymetrie rizikových profilov a bez relevantného skutkového a ekonomického dôkazu dospela k nesprávnemu záveru o prípadnej nestabilite trhu. Tak VHI, ako aj BUPA Ireland, sú vsak plne spôsobilé prilákat mladých nízkorizikových klientov a skutocne tak robia. Zalobcovia sa totiz domnievajú, ze priemerný vek klientov vstupujúcich do VHI je nizsí ako priemerný vek klientov vstupujúcich do BUPA Ireland. Navyse vysoké náklady, ktoré predstavuje migrácia klienta od jedného poistovatela SZP k inému, majú stabilizacný úcinok, co odporuje názoru o "smrtelnej spirále" zastávanému Komisiou. Naopak práve RES je spôsobilý podstatne ovplyvnit stabilitu írskeho trhu SZP, pretoze má za následok zvýsenie poistného pre mladých klientov, vylúcenie BUPA Ireland z tohto trhu a zvýsenie prekázok vstupu na trh. Navyse tvrdenie, ktoré zalovaná uviedla vo svojom vyjadrení k zalobe, ale nie v napadnutom rozhodnutí, a podla ktorého kapitálová pripravenost VHI nie je zdaleka uspokojivá a dalsie zhorsenie jeho financnej situácie nie je akceptovatelné, je cisto spekulatívne, nepodlozené dôkaznými prostriedkami a dokonca mu protirecí samotné napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom dochádza k záveru, ze v minulosti nedoslo k nestabilite trhu. Zalobcovia dodávajú, ze neexistenciu bezprostrednej a budúcej nestability relevantného trhu výslovne potvrdzujú tri správy predlozené HIA od roku 2003 (pozri bod 116 vyssie), z ktorých kazdá dospela k záveru o tom, ze neexistujú príslusné dôkazy. Opacné tvrdenia, ktoré uvádza Írsko v tomto ohlade, sú iba spekulatívne a irelevantné, pretoze súvisia so systémami zdravotného poistenia iných krajín. V kazdom prípade nie sú tieto nové tvrdenia postacujúce na odôvodnenie RES, kedze clánok 86 ods. 2 ES má chránit SVHZ ako také a nie konkrétne podniky (rozsudok Komisia/Holandsko, bod 99 vyssie, bod 43). O neexistencii proporcionality RES 137 Zalobcovia navyse tvrdia, ze Komisia nesprávne dospela k záveru o proporcionalite RES so zretelom na clánok 86 ods. 2 ES. Komisia totiz nepreukázala, ze platby RES neprevysujú sumu nevyhnutnú na to, aby bol VHI odskodnený za náklady, ktoré znása na základe jeho povinností SZP. 138 V tomto ohlade je pät tvrdení uvádzaných Komisiou irelevantných. Po prvé, 2 % rozdiel rizík vyzadovaný na aktiváciu RES nemá praktický úcinok so zretelom na to, ze rizikový profil sa vypocítava na základe veku a pohlavia a ze BUPA Ireland má nevyhnutne mladsí vekový profil ako VHI, takze táto hranica je zákonite prekrocená. Po druhé, tvrdenie Komisie, ze vsetky platby poistencom, najmä tie, ktoré sa týkajú "luxusných" plnení, nie sú vyrovnávané, je zjavne nesprávne. Naopak ustanovenia o "maximálnych vyrovnávaných platbách" sa v zásade vztahujú na vsetky poistenia SZP, pricom jediná výnimka sa týka ziadostí o náhradu najväcsích nákladov. Po tretie, na rozdiel od tvrdenia Komisie, ze RES zohladnuje priemerné náklady ziadostí o náhradu, aby tak umoznil poistovatelom SZP profitovat z ich vlastnej efektívnosti, zohladnovanie skutocných vlastných nákladov vedie k väcsím platbám v prospech poistovatelov SZP s najvyssími nákladmi a teda ich podnecuje k tomu, aby neboli efektívni. RES tak na rozdiel od toho, co tvrdí VHI, umoznuje kompenzáciu nákladov, ktoré neznása efektívny poistovatel SZP. Po stvrté, Komisia nesprávne vychádzala z obmedzenia faktora zvázenia zdravotného stavu na 50 %, zatial co toto obmedzenie nesúvisí ani s povinnostami SZP, ani s odôvodnením RES. Navyse aj toto zvázenie podporuje neefektívnost, pretoze zohladnuje skôr skutocné náklady ako náklady efektívneho subjektu. Po piate, zalobcovia sa domnievajú, ze to, ze RES sa neuplatnuje na nové subjekty vstupujúce na trh pocas prvých troch rokov ich cinnosti na írskom trhu SZP, nemôze znízit vysoko odradzujúci úcinok RES na tieto subjekty. Po sieste, na rozdiel od holandského RES, RES nepredvída opravný mechanizmus urcený na to, aby sa zabránilo nadmernej kompenzácii. 139 Napokon na pojednávaní zalobcovia dodali, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalovaná a Írsko, sa kritérium efektívnosti subjektu, ktorý je príjemcom pomoci, musí uplatnovat v rámci prieskumu proporcionality podla clánku 86 ods. 2 ES rovnako ako v rámci analýzy stvrtej podmienky formulovanej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, a týkajúcej sa existencie pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Na jednej strane je toto posúdenie efektívnosti súcastou posúdenia kritéria proporcionality stanoveného rovnako clánkom 86 ods. 2 ES, ktoré vyzaduje, aby sa kompenzácia obmedzovala na to, co je nevyhnutné z hladiska efektívneho subjektu. Na druhej strane táto poziadavka vyplýva z judikatúry, podla ktorej clánok 86 ods. 2 ES nemá chránit konkrétne subjekty. Okrem toho nezohladnenie kritéria efektívnosti v tomto kontexte odporuje zásade vnútorného trhu s neskreslenou hospodárskou sútazou a teda záujmu Spolocenstva. Pokial ide o prípadné nedostatky efektívnosti dopadajúce na vsetkých poistovatelov SZP z dôvodu zohladnenia "adaptacného faktora nulovej sumy" (zero sum adjustment factor) pri výpocte platieb RES, zalobcovia uviedli, ze ich výhrada sa netýka tohto aspektu a uznali, ze sumy potenciálne dotknuté v rámci platieb RES sú zanedbatelné. Napokon zalobcovia vyhlásili na pojednávaní aj to, ze ani konanie vedúce k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ani súdne konanie sa nezaoberali prípadnými nedostatkami efektívnosti súvisiacimi s nadmernou spotrebou alebo so skutocnostou, ze poistovatel SZP môze podnecovat poistencov, aby podstúpili z medicínskeho hladiska nepotrebnú liecbu a pozadovali náhradu s tým súvisiacich nákladov, a ze ich výhrada sa sústreduje na nevyhnutnost porovnania prijímajúceho poistovatela SZP s efektívnym subjektom. 5) O ovplyvnení rozvoja obchodu 140 Napokon podla zalobcov clánok 86 ods. 2 ES vyzaduje, aby odchýlenie sa od pravidiel hospodárskej sútaze v Zmluve neovplyvnilo rozvoj obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva. Napriek tomu, v rozpore s poziadavkami ustálenými judikatúrou (rozsudok Danske Busvognmćnd/Komisia, bod 68 vyssie, bod 96), Komisia v napadnutom rozhodnutí nepreskúmala, ani nepreukázala neexistenciu negatívnych úcinkov na rozvoj obchodu. ii) Tvrdenia zalovanej 1) Úvodné pripomienky 141 Zalovaná na úvod tvrdí, ze výhrada zalozená na tom, ze vo výrokovej casti napadnutého rozhodnutia sa nenachádza zmienka o clánku 86 ods. 2 ES, vznesená v replike, je neprípustná podla clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, a v kazdom prípade je nedôvodná a preto ju treba zamietnut. 2) O právomoci definovat povinnosti SVHZ 142 Pokial ide o otázku kvalifikácie povinností SZP ako povinností SVHZ, zalovaná najprv oponuje názoru zalobcov, ze táto kvalifikácia patrí do právomoci institúcií Spolocenstva a podlieha výkladu objektívneho a specifického pojmu práva Spolocenstva. Z rozhodovacej praxe Komisie naopak vyplýva, ze prinálezí hlavne clenským státom, aby definovali, co povazujú za SVHZ a ze kontrola Komisie sa v tomto ohlade obmedzuje na kontrolu zjavných pochybení. 143 Zalovaná tvrdí, ze body 44, 48 a 49 napadnutého rozhodnutia sú v úplnom súlade s týmto predpokladom a bez pochybení. 3) O kvalifikácii povinností SZP ako povinností SVHZ 144 Pokial ide o kvalifikáciu povinností SZP ako povinností SVHZ v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, zalovaná poznamenáva, ze napadnuté rozhodnutie uvádza v bodoch 44 az 46 niekolko dôvodov, ktoré svedcia v prospech tejto kvalifikácie, ako sú dôvody týkajúce sa uznania volnej úvahy poskytnutej clenským státom na oznacenie SVHZ, obmedzenej harmonizácie právnych úprav o zdravotnom poistení a právomoci clenských státov v oblasti zdravia podla clánku 152 ES. V tomto ohlade sú nesprávne námietky zalobcov zalozené po prvé na tom, ze povinnosti SZP sú v skutocnosti púhymi zákonnými podmienkami na regulovanie obchodnej cinnosti poistovatelov SZP ulozenými vo vseobecnom záujme, po druhé na tom, ze neexistuje garancia minimálnej úrovne sluzieb SZP a slobodného prístupu k týmto sluzbám za prijatelnú cenu a po tretie na tom, ze sluzby SZP nenahrádzajú verejný systém sociálneho zabezpecenia. 4) O ulození povinností SVHZ poistovatelom SZP 145 Podla zalovanej sa zalobcovia nesprávne domáhajú právnej úpravy ukladajúcej VHI a BUPA Ireland povinnost poskytovat sluzby SZP, zatial co podla judikatúry stací, ked je subjekt povinný dodrziavat urcité podmienky stanovené v koncesii, ktorá mu bola udelená (rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 1997, Komisia/Francúzsko, [61]C-159/94, Zb. s. I-5815). V tomto prípade zákon 1994 Health Insurance Act vyzaduje, aby boli poistovatelia SZP zapísaní v obchodnom registri a dodrziavali pod hrozbou výmazu z tohto registra povinnosti SZP. Táto situácia je analogická situácii, ktorá bola základom rozsudku Ferring, bod 41 vyssie. 5) O nevyhnutnosti RES 146 Pokial ide o nevyhnutnost RES, zalovaná pripomína, ze clenské státy môzu pri zverení SVHZ zohladnit vlastné ciele svojej vnútrostátnej politiky. So zretelom na judikatúru (rozsudok Albany, bod 101 vyssie, body 107 az 111) nie je podstatnou otázkou to, ci RES splna absolútnu poziadavku nevyhnutnosti, ale skôr to, ci napadnuté rozhodnutie zjavne nesprávne prihliada k tomu, ze RES je nevyhnutný v tom zmysle, ze jeho neexistencia by bránila írskemu trhu SZP fungovat za ekonomicky prijatelných podmienok. Nevyhnutnost SZP treba teda posudzovat v závislosti od toho, co je ekonomicky prijatelné a nie od toho, co sa javí ako nutné. 147 Pokial ide o nebezpecenstvo aktívneho výberu rizík, zalovaná v podstate tvrdí, ze dodrziavanie povinností SZP, ako je otvorený vstup a spolocná tarifikácia, nevyhnutne podnecuje poistovatelov SZP k tomu, aby si aktívne vyberali riziká a znizovali pocet vysokorizikových poistencov. Zalovaná navyse upresnuje, ze napadnuté rozhodnutí netvrdí, ze vstup zalobcov na írsky trh SZP má neodvratne za následok nestabilitu tohto trhu, ale vychádza z konstatovania moznosti výberu rizík ako faktora nestability. To, s ohladom na rozsudok Albany, bod 101 vyssie, a obmedzený stupen kontroly, ktorú má Súd prvého stupna vykonat, pokial ide o kritérium nevyhnutnosti, stací. 6) O proporcionalite RES 148 Pokial ide o proporcionalitu výsky platieb RES vo vztahu k vynalozeným nákladom, zalovaná uvádza, ze prinálezí zalobcom, aby preukázali, co neurobili, ze sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze RES predstavuje proporcionálny systém (rozsudok Boehringer/Rada a Komisia, bod 118 vyssie, bod 74 a nasledujúce). So zretelom na diskrecnú právomoc ponechanú clenským státom tak na definovanie SVHZ, ako aj na stanovenie metódy výpoctu kompenzácie povinností SVHZ v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, mali zalobcovia preukázat, ze RES je zjavne neprimeraný ako prostriedok na zabezpecenie fungovania írskeho trhu SZP za ekonomicky prijatelných podmienok (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jacobs k rozsudku AOK-Bundesverband a i., bod 108 vyssie, body 95 az 101). Z judikatúry totiz vyplýva, ze aj ked clenský stát, ktorý sa odvoláva na clánok 86 ods. 2 ES musí"preukázat, ze podmienky stanovené týmto ustanovením sú splnené, toto dôkazné bremeno nemôze od tohto státu vyzadovat, aby pri podrobnom uvedení dôvodov, pre ktoré by v prípade zrusenia vytýkaných opatrení bolo podla jeho názoru ohrozené plnenie úloh vo vseobecnom hospodárskom záujme, ktorými poveril podnik, za ekonomicky prijatelných podmienok, isiel este dalej a pozitívne preukázal, ze ziadne iné predstavitelné opatrenie, pojmovo hypotetické, nemôze umoznit zabezpecit plnenie týchto úloh za rovnakých podmienok" (rozsudok Komisia/Holandsko, bod 99 vyssie, bod 58). Zalobcovia vsak k takému dokazovaniu nepristúpili. 149 Zalovaná preto navrhuje zamietnutie tohto dôvodu. iii) Tvrdenia Írska a Holandského královstva 150 Írsko sa stotoznuje s argumentáciou Komisie na podporu zamietnutia tohto dôvodu. 151 Holandské královstvo sa domnieva, ze v tomto prípade povinnosti SZP splnajú podmienky, ktoré musia splnat povinnosti SVHZ v zmysle clánku 86 ods. 2 ES. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) O prípustnosti tvrdení Írska a VHI týkajúcich sa prvého dôvodu 152 Najprv treba preskúmat argumentáciu zalobcov, podla ktorej sú tvrdenia, ktoré uvádza Írsko a VHI proti prvému dôvodu a ktoré sú zalozené na porusení clánku 87 ods. 1 ES, neprípustné so zretelom na clánok 116 ods. 3 rokovacieho poriadku. 153 V tomto ohlade treba pripomenút, ze podla clánku 40 stvrtého odseku Statútu Súdneho dvora uplatnitelného na Súd prvého stupna podla clánku 53 tohto statútu návrh na vstúpenie do konania ako vedlajsí úcastník môze obsahovat iba návrhy podporujúce jedného z úcastníkov konania. Okrem toho podla clánku 116 ods. 3 rokovacieho poriadku vedlajsí úcastník konania musí prijat spor v stave, v akom sa nachádza v case jeho vstupu do konania. Aj ked tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedlajsí úcastník uviedol tvrdenia odlisné od tvrdení úcastníka konania, ktorého v konaní podporuje, môze tak urobit len pod podmienkou, ze tieto tvrdenia nemenia predmet sporu a ze vedlajsie úcastníctvo smeruje stále k podpore návrhov úcastníka, ktorého podporuje (pozri rozsudky Súdu prvého stupna z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, [62]T-2/03, Zb. s. II-1121, bod 52, a tam citovanú judikatúru, a zo 14. decembra 2006, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [63]T-237/02, Zb. s. II-05131, bod 40). 154 V tomto ohlade Súd prvého stupna uvádza, ze zalovaná sa naozaj výslovne vzdala moznosti uviest tvrdenia na obranu proti prvému dôvodu. Predsa vsak platí jednak to, ze prvý dôvod tak, ako je uplatnený zalobcami, tvorí nadalej neoddelitelnú súcast rámca prejednávaného sporu, a jednak to, ze samotné vzdanie sa zalovanej moznosti vyjadrit sa k tomuto dôvodu nemôze obmedzit rozsah tohto sporu. Okrem toho toto vzdanie sa ani zdaleka neznamená uznanie dôvodnosti tohto dôvodu, ale je odôvodnené tvrdením, ze tento dôvod je pre výsledok sporu irelevantný. Zalovaná navyse v rámci svojej obrany proti druhému dôvodu v podstate popiera argumentáciu, ktorú zalobcovia uplatnili na podporu ich prvého dôvodu v rozsahu, v akom sa táto argumentácia vztahuje na kritéria uplatnenia clánku 86 ods. 2 ES, ako aj clánku 87 ods. 1 ES tak, ako sú upresnené v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie. Za týchto okolností nejde v tomto prípade o obmedzenie rámca sporu týkajúce sa prvého dôvodu, ktoré by zakazovalo vedlajsím úcastníkom konania vzniest tvrdenia na doplnenie tých, ktoré uplatnila zalovaná. Írsko a VHI totiz plne respektujú rozsah prvého dôvodu tým, ze uplatnujú tvrdenia, ktoré sa týkajú splnenia styroch kumulatívnych kritérií vyplývajúcich z rozsudku Altmark, bod 89 vyssie. Tieto tvrdenia neovplyvnujú ani návrhy zalovanej na zamietnutie prejednávanej zaloby v celom rozsahu, ktoré Írsko a VHI nadalej podporujú. 155 V rozsahu, v akom chce Írsko v rámci prvého dôvodu tvrdit, ze RES nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES z dôvodu, ze nedoslo k prevodu verejných zdrojov (rozsudok Súdneho dvora z 13. marca 2001, PreussenElektra, [64]C-379/98, Zb. s. I-2099, body 59 az 61), vsak tomuto tvrdeniu nemozno vyhoviet ako prípustnému so zretelom na clánok 40 stvrtý odsek Statútu Súdneho dvora v spojení s clánkom 116 ods. 3 rokovacieho poriadku. Aj ked sa zalovaná k tomuto vo svojich písomných podaniach nevyjadruje, toto tvrdenie je v rozpore so zistením urobeným v bode 39 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého RES skutocne zahrna prevod verejných zdrojov. Okrem toho zalobcovia sa k tomuto zisteniu nevyjadrili v zalobe. Zaloba vsak spolocne s vyjadrením k nej urcuje rámec sporu, ktorí vedlajsí úcastníci konania musia prijat v stave, v akom sa nachádza v case ich vstupu do konania. V dôsledku toho je sporné tvrdenie Írska neprípustné, pretoze mení rozsah predmetu sporu v zmysle judikatúry citovanej v bode 153 vyssie. Treba teda uznat, ze v súlade so súhlasným posúdením zalobcov a zalovanej predstavuje RES systém zahrnajúci prevod verejných zdrojov v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 156 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze s výnimkou tvrdenia zalozeného na tom, ze nedoslo k prevodu verejných zdrojov, sú tvrdenia Írska a VHI týkajúce sa prvého dôvodu prípustné. b) O uplatnitelnosti podmienok uvedených v rozsudku Altmark 157 Je namieste pripomenút, ze prvý dôvod je zalozený najmä na podmienkach uvedených Súdnym dvorom v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ktorý bol vyhlásený po prijatí napadnutého rozhodnutia a ktorého obsah preto Komisia nemohla v okamihu prijímania svojho rozhodnutia poznat. V napadnutom rozhodnutí sa totiz Komisia na to, aby odôvodnila, ze v tomto prípade nejde o státnu pomoc, oprela hlavne o rozsudok Ferring, bod 41 vyssie (bod 40 napadnutého rozhodnutia). 158 Treba vsak uviest, ze Súdny dvor casovo neobmedzil rozsah formulácií v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie. Bez takéhoto casového obmedzenia sú tieto formulácie vyplývajúce z výkladu clánku 87 ods. 1 ES plne uplatnitelné na skutkovú a právnu situáciu prejednávanej veci tak, ako sa javila Komisii v case prijatia napadnutého rozhodnutia. 159 V tomto ohlade je potrebné pripomenút, ze výklad ustanovenia práva Spolocenstva, ktorý podáva Súdny dvor, sa obmedzuje na objasnenie a upresnenie jeho významu a rozsahu tak, ako ho bolo treba chápat a uplatnovat od okamihu, ked nadobudlo úcinnost. Z toho vyplýva, ze takto vylozené ustanovenie môze a musí byt uplatnované aj na právne vztahy, ktoré vznikli a boli zalozené pred vyhlásením rozsudku a ze len výnimocne môze byt Súdny dvor na základe uplatnenia vseobecnej zásady právnej istoty, ktorá je súcastou právneho poriadku Spolocenstva, nútený k tomu, aby obmedzil moznost vsetkých oprávnených osôb odvolávat sa pri spochybnení právnych vztahov zalozených v dobrej viere na ustanovenie, ktoré vylozil. Takéto obmedzenie vsak mozno pripustit iba v rozsudku, ktorým sa rozhoduje o pozadovanom výklade (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Súdneho dvora z 15. marca 2005, Bidar, [65]C-209/03, Zb. s. I-2119, body 66 a 67, a zo 6. marca 2007, Meilicke a i., [66]C-292/04, Zb. s. I-01835, body 34 az 36, a tam citovanú judikatúru). Súd prvého stupna sa domnieva, ze tieto úvahy vyplývajúce z judikatúry, ktorá sa týka predovsetkým povinnosti uplatnovania práva Spolocenstva vnútrostátnym súdom, sa uplatnujú mutatis mutandis aj na institúcie Spolocenstva v prípade, ked majú vykonat ustanovenia práva Spolocenstva, ktoré sú predmetom neskorsieho výkladu Súdneho dvora. 160 Treba teda preskúmat, ci a v akom rozsahu je napadnuté rozhodnutie zlucitelné s kritériami uvedenými v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ktorých rozsah, ako to uznávajú aj zalobcovia, sa do znacnej miery prekrýva s rozsahom kritérií clánku 86 ods. 2 ES. S ohladom na osobitnú povahu úlohy SVHZ uplatnovanej v tomto prípade, ktorá spocíva v povinnosti vsetkých subjektov vykonávajúcich cinnost na írskom trhu SZP dodrziavat rad povinností kvalifikovaných v napadnutom rozhodnutí ako povinnosti SVHZ, a s ktorou sa súd Spolocenstva do dnesného dna nikdy nemusel oboznámit, je vsak namieste prispôsobit kritériá formulované v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, v súlade so zmyslom a úcelom, ktorými boli motivované, osobitým okolnostiam v tomto prípade. c) O existencii úlohy SVHZ v zmysle prvej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark a clánku 86 ods. 2 ES i) Úvodná pripomienka 161 Podla prvej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie (bod 89), musí byt prijímajúci podnik skutocne poverený plnením povinností verejnej sluzby a tieto povinnosti musia byt jasne definované. 162 Úcastníci konania nepopierajú, ze pojem povinnosti verejnej sluzby uvedený v tomto rozsudku zodpovedá pojmu SVHZ tak, ako ho uvádza napadnuté rozhodnutie, a ze sa neodlisuje od pojmu uvedeného v clánku 86 ods. 2 ES. 163 V rámci prvého a druhého dôvodu zalobcovia v podstate tvrdia, ze pojem SVHZ je pojmom práva Spolocenstva s presnou a objektívnou povahou, ktorej dodrziavanie podlieha úplnej kontrole zo strany institúcií Spolocenstva, ktorú nemozno delegovat na vnútrostátne orgány. Hoci clenské státy majú urcitú volnost, pokial ide o spôsob, akým chcú zabezpecit a regulovat poskytovanie SVHZ, urcenie tejto SVHZ závisí od radu objektívnych kritérií, ako je univerzálnost sluzby a jej záväzný charakter, ktorých existencia musí byt overená institúciami. Naopak v tomto prípade neexistuje povinnost, ci dokonca úloha vo vseobecnom záujme, ulozená poistovatelom poskytovat urcité sluzby SZP a tieto sluzby nie sú prístupné celej írskej populácii. Sluzby SZP predstavujú iba dobrovolné, ci dokonca "luxusné" financné sluzby a nemajú nahradit verejný systém sociálneho zabezpecenia. Napadnuté rozhodnutie navyse oznacuje ako SVHZ iba povinnosti SZP, ale nie sluzby SZP ako také. Povinnosti SZP, hoci prijaté vo vseobecnom záujme, sú vsak iba obycajnými povinnostami vyplývajúcimi z právnej úpravy, ktoré sa uplatnujú na výkon a kontrolu cinnosti poistovatelov SZP, co podla judikatúry a rozhodovacej praxe Komisie nestací na ich kvalifikáciu ako SVHZ. 164 Zalovaná, ktorú podporuje Írsko, Holandské královstvo a VHI tvrdí, ze definícia SVHZ patrí v prvom rade do pôsobnosti a diskrecnej právomoci clenských státov a ze kontrola, ktorú sú institúcie Spolocenstva oprávnené v tomto ohlade vykonat, sa obmedzuje na kontrolu existencie zjavne nesprávneho posúdenia, ktoré v tomto prípade chýba. Zalovaná a Írsko tvrdia, ze SZP predstavuje významný nástroj sociálnej a zdravotnej politiky sledovanej Írskom, co je oblast vyhradená podla clánku 152 ES hlavne do pôsobnosti clenských státov, ako aj významný doplnok verejného systému zdravotného poistenia, bez toho, aby ho nahradzoval. V tomto prípade na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, sluzby SZP ako také v spojení s povinnostami SZP predstavujú príslusné SVHZ, ktorých sa týka napadnuté rozhodnutie. Povinnosti SZP, vrátane otvoreného vstupu a spolocnej tarifikácie, predovsetkým garantujú, ze sluzby SZP sú prístupné kazdému. V tomto ohlade na rozdiel do názoru zalobcov nie je nevyhnutné, aby mali sluzby SZP univerzálnu a záväznú povahu v presnom slova zmysle, boli zadarmo alebo ekonomicky prístupné celej írskej populácii a predstavovali náhradu verejného systému sociálneho zabezpecenia. Podla názoru Holandského královstva navyse so zretelom na dynamický pojem SVHZ stací, aby stát ulozil vsetkým poistovatelom urcité poziadavky, ako sú napríklad povinnosti SZP, ktorých dodrziavanie podlieha systému povolovania a kontroly, na to, aby ich bolo mozné kvalifikovat ako povinnosti SVHZ. Nie je teda nevyhnutné udelenie osobitného alebo výlucného práva podniku. ii) O pojme úlohy SVHZ a o právomoci definovat a kontrolovat SVHZ 165 Treba uviest, ze v práve Spolocenstva a na úcely uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze obsiahnutých v Zmluve ES, neexistuje ani jasná a presná definícia pojmu úlohy SVHZ nachádzajúca sa v právnej úprave, ani ustálený právny pojem stanovujúci definitívnym spôsobom podmienky, ktoré musia byt splnené na to, aby sa clenský stát mohol oprávnené odvolávat na existenciu a ochranu úlohy SVHZ, ci uz v zmysle prvej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, alebo v zmysle clánku 86 ods. 2 ES. 166 Pokial ide o pôsobnost urcit povahu a rozsah úlohy SVHZ v zmysle Zmluvy, ako aj stupen kontroly, ktorú musia institúcie Spolocenstva vykonávat v tejto súvislosti, z bodu 22 správy o sluzbách vseobecného záujmu (pozri bod 12 vyssie) a z judikatúry Súdu prvého stupna vyplýva, ze clenské státy disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri definovaní toho, co povazujú za SVHZ a ze Komisia môze definovanie týchto sluzieb clenským státom spochybnit iba v prípade zjavného pochybenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Olsen/Komisia, [67]T-17/02, Zb. s. II-2031, bod 216, a tam citovanú judikatúru). 167 Túto výsadu clenského státu týkajúcu sa definovania SVHZ potvrdzuje to, ze neexistuje ani pôsobnost speciálne priznaná Spolocenstvu, ako ani presná a úplná definícia pojmu SVHZ v práve Spolocenstva. Urcenie povahy a rozsahu úlohy SVHZ v osobitných oblastiach cinnosti, ktoré bud nepatria do pôsobnosti Spolocenstva v zmysle clánku 5 prvého odseku ES, alebo sú zalozené iba na obmedzenej alebo delenej pôsobnosti Spolocenstva v zmysle druhého odseku tohto clánku, zostáva v zásade v pôsobnosti clenských státov. Ako vsak tvrdí zalovaná a Írsko, odvetvie zdravotníctva patrí do kvázi výlucnej pôsobnosti clenských státov. V tomto odvetví môze Spolocenstvo na základe clánku 152 ods. 1 a 5 ES pristúpit iba k nezáväzným právnym krokom pri plnom respektovaní zodpovednosti clenských státov za organizáciu zdravotníctva a poskytovanie zdravotníckych sluzieb a zdravotnej starostlivosti. Z toho vyplýva, ze urcenie povinností SVHZ v tejto súvislosti patrí rovnako hlavne do pôsobnosti clenských státov. Vseobecným výrazom tohto rozdelenia pôsobnosti je okrem toho clánok 16 ES, podla ktorého berúc do úvahy miesto, ktoré patrí SVHZ v spolocných hodnotách Únie, ako aj ich význam pri podpore sociálnej a územnej súdrznosti, Spolocenstvo a clenské státy dbajú v rámci svojich právomocí a rámci pôsobnosti tejto zmluvy o to, aby takéto sluzby fungovali na základe zásad a podmienok, ktoré umoznujú splnenie ich poslania. 168 V tomto ohlade sa zalobcovia nemôzu oprávnene odvolávat na rozsudok z 20. marca 1985, Taliansko/Komisia, bod 100 vyssie (bod 30), aby preukázali, ze je nevyhnutné, aby institúcie Spolocenstva vykonávali úplnú a neobmedzenú kontrolu existencie úlohy SVHZ v odvetví zdravotníctva. Z uvedeného rozsudku totiz vyplýva, ze právomoc clenského státu konat podla clánku 86 ods. 2 ES a teda jeho právomoc definovat SVHZ nie je neobmedzená a nemozno ju vykonávat arbitrárne iba preto, aby sa urcitému odvetviu, ako je napríklad odvetvie telekomunikácií, umoznilo vyhnút sa uplatneniu pravidiel hospodárskej sútaze. 169 V dôsledku toho sa kontrola, ktorú sú institúcie Spolocenstva oprávnené vykonávat nad výkonom diskrecnej právomoci clenského státu pri urcení SVHZ, obmedzuje na zistenie existencie zjavne nesprávneho posúdenia. V napadnutom rozhodnutí (bod 44) teda Komisia správne vykonala túto kontrolu, ked preskúmala, ci posúdenie Írska týkajúce sa existencie úlohy SVHZ, ako aj kvalifikácia povinností SZP ako povinností SVHZ, sú postihnuté zjavným pochybením. 170 Nemozno teda vyhoviet výhrade zalozenej na tom, ze definovanie dotknutých SVHZ bolo protiprávne delegované na írske orgány a ze nebola vykonaná úplná a neobmedzená kontrola posúdenia, ktoré vykonali tieto orgány, s ohladom na objektívnu a presnú definíciu SVHZ v práve Spolocenstva. iii) O existencii úlohy SVHZ v tomto prípade 1) O rozdelení dôkazného bremena 171 Treba preskúmat otázku, ci sa Komisia v napadnutom rozhodnutí mohla oprávnene domnievat, ze opatrenia oznámené Írskom súvisia s úlohou SVHZ v zmysle tak prvej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ako aj clánku 86 ods. 2 ES. 172 V tomto ohlade je na úvod namieste uviest, ze aj ked clenský stát disponuje sirokou mierou diskrecnej právomoci pri urcení toho, co povazuje za SVHZ, nezbavuje ho to v prípade, ked sa odvoláva na existenciu a nevyhnutnost ochrany úlohy SVHZ, povinnosti dbat na to, aby úloha SVHZ splnala urcité minimálne kritériá spolocné kazdej úlohe SVHZ v zmysle Zmluvy ES, ako sú upresnené judikatúrou, a povinnosti preukázat, ze tieto kritéria sú v konkrétnom prípade naozaj splnené. Ide najmä o existenciu aktu orgánu verejnej moci zverujúceho dotknutým subjektom úlohu SVHZ, ako aj univerzálnu a záväznú povahu tejto úlohy. Naopak skutocnost, ze clenský stát nepreukáze, ze tieto kritériá sú splnené alebo ich nerespektuje, môze predstavovat zjavne nesprávne posúdenie, ktoré je Komisia povinná sankcionovat pod hrozbou, ze sa sama dopustí zjavného pochybenia. Z judikatúry týkajúcej sa clánku 86 ods. 2 ES navyse vyplýva, ze clenský stát musí uviest dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze dotknutá sluzba si svojou specifickou povahou zaslúzi byt kvalifikovaná ako SVHZ a odlísená od ostatných ekonomických cinností (pozri v tomto zmysle rozsudky Merci Convenzionali Porto di Genova, bod 97 vyssie, bod 27, a Enirisorse, bod 131 vyssie, body 33 a 34). Bez takéhoto odôvodnenia totiz nie je mozná ani okrajová kontrola zo strany institúcií Spolocenstva na základe prvej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ako aj clánku 86 ods. 2 ES, týkajúca sa existencie zjavného pochybenia, ktorého sa dopustil clenský stát v rámci svojej diskrecnej právomoci. 173 Výhrady zalobcov, ktoré majú preukázat, ze Komisia v tomto prípade nesprávne uznala existenciu úlohy SVHZ treba preskúmat s prihliadnutím na tieto úvahy. 2) O identite a povahe dotknutej úlohy SVHZ 174 V tomto prípade majú úcastníci konania odlisné názory na identitu a povahu SVHZ, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia a teda oznámeného opatrenia. Zalobcovia v podstate uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie sa týka iba povinností SZP, ktorých kvalifikáciu ako povinností SVHZ Komisia uznala. Uvedené rozhodnutie naopak neposudzuje otázku, ci sluzby SZP ako také predstavujú SVHZ, co kazdopádne nie je tento prípad (pozri bod 110 vyssie). Zalovaná a Írsko sa k tomu vyjadrujú tak, ze so zretelom na neoddelitelnú súvislost medzi sluzbami SZP a povinnostami SZP, ktorými sa riadi poskytovanie týchto sluzieb, napadnuté rozhodnutie tým, ze kvalifikuje povinnosti SZP ako povinnosti SVHZ nevyhnutne priznáva povahu SVHZ aj sluzbám SZP ako takým. 175 Je pravda, ze napadnuté rozhodnutie preskúmava, a to najmä v bodoch 41 az 49 s názvom "Povinnosti verejnej sluzby", hlavne povinnosti SZP, a to spolocnú tarifikáciu, otvorený vstup, dozivotné poistenie a minimálne dávky, pricom vysvetluje dôvody, pre ktoré ich treba kvalifikovat ako povinnosti SVHZ. Aj ked sa vsak napadnuté rozhodnutie výslovne nevyjadruje k otázke, ci sluzby SZP ako také alebo írsky systém SZP vo vseobecnosti rovnako predstavujú SVHZ, toto rozhodnutie v bodoch 41 a 47 uvádza, ze "povinnosti [SZP] sa usilujú zabezpecit plnenie úlohy vseobecného záujmu, a to urcitej úrovne [sluzieb] SZP pre kazdú osobu zijúcu v Írsku za prijatelnú cenu a v obdobnej kvalite". Okrem toho v bode 48 napadnutého rozhodnutia Komisia konstatuje, ze írske orgány sa nedopustili zjavného pochybenia "ked do svojho pojmu SVHZ zaradili sluzby nad rámec sluzieb ponúkaných základným systémom sociálneho zabezpecenia". Tieto konstatovania potvrdzujú, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia prinajmensom implicitne uznala aj to, ze sluzby SZP majú povahu SVHZ ako také. V kazdom prípade so zretelom na neoddelitelnú súvislost medzi povinnostami SZP a sluzbami SZP bolo pre Komisiu nemozné, aby obmedzila svoje posúdenie iba na povinnosti SZP bez toho, aby zároven zohladnila aj sluzby SZP, ktoré tvoria ich predmet a ktorých poskytovanie podlieha dodrziavaniu týchto povinností. 176 Na rozdiel od názoru zalobcov teda napadnuté rozhodnutie uznáva, ze povinnosti SZP predstavujú povinnosti SVHZ a zároven, ze sluzby SZP sú súcastou úlohy SVHZ. 3) O rozdiele medzi reguláciou cinnosti subjektov a existenciou úlohy SVHZ zverenej aktom orgánu verejnej moci 177 Zalobcovia popierajú existenciu úlohy SVHZ, pricom sa domnievajú, ze príslusná právna úprava iba podriaduje cinnost vsetkých poistovatelov SZP "bezným" povinnostiam vyplývajúcim z právnej úpravy bez toho, aby to znamenalo zverenie osobitnej úlohy definovanej aktom orgánu verejnej moci. 178 V prvom rade, ako to vyplýva z judikatúry, poskytovanie sluzby musí byt pojmovo vo vseobecnom alebo verejnom záujme. Týmto sa SVHZ odlisujú najmä od sluzieb, ktoré slúzia súkromnému záujmu, hoci aj tento záujem môze byt viac alebo menej hromadný alebo uznaný státom ako legitímny alebo prospesný (pozri v tomto zmysle rozsudky Züchner, bod 97 vyssie, bod 7, a GVL/Komisia, bod 98 vyssie, body 31 a 32). Navyse, ako to tvrdia zalobcovia, vseobecný alebo verejný záujem, na ktorý sa odvoláva clenský stát, sa nesmie obmedzovat na potrebu podriadit uvazovaný trh urcitým pravidlám alebo obchodnú cinnost dotknutých subjektov povolovaniu zo strany státu. Samotná skutocnost, ze vnútrostátny zákonodarca vo vseobecnom záujme v sirsom zmysle slova stanoví urcité pravidlá povolovania, fungovania a kontroly pre vsetky subjekty v odvetví, v zásade nezakladá úlohu SVHZ (pozri v tomto zmysle rozsudky GVL/Komisia, vyssie 98 bod, bod 32, a GB-Inno-BM, bod 98 vyssie, bod 22). 179 Naopak uznanie úlohy SVHZ nevyhnutne nepredpokladá, ze subjektu poverenému touto úlohou sa udelí osobitné alebo výlucné právo na jej plnenie. Zo znenia odsekov 1 a 2 clánku 86 ES vyplýva, ze treba rozlisovat medzi osobitným alebo výlucným právom priznaným subjektu a úlohou SVHZ, ktorá prípadne súvisí s týmto právom (pozri v tomto ohlade rozsudky Merci Convenzionali Porto di Genova, bod 97 vyssie, body 9 a 27; Almelo, bod 97 vyssie, body 46 az 50, a Albany, bod 101 vyssie, body 98 a 104 az 111). Udelenie osobitného alebo výlucného práva subjektu predstavuje iba prípadne odôvodnený nástroj, ktorý umoznuje tomuto subjektu plnit úlohu SVHZ. Ako to teda tvrdí Holandské královstvo, nie je nesprávne konstatovanie Komisie nachádzajúce sa v bode 47 napadnutého rozhodnutia, ktoré odkazuje na body 14 a 15 správy o sluzbách vseobecného záujmu, a podla ktorého môze zverenie úlohy SVHZ rovnako spocívat v povinnosti ulozenej mnohým, ba dokonca vsetkým subjektom, ktoré vykonávajú cinnost na tom istom trhu (pozri, pokial ide o úlohu SVHZ zverenú v rámci nevýhradnej verejnoprávnej koncesie, rozsudok Almelo, bod 97 vyssie, bod 47). 180 V dôsledku toho nemôze uspiet tvrdenie zalobcov, ze existencia úlohy SVHZ je vylúcená, pretoze vsetci poistovatelia podliehajú urcitým povinnostiam. 181 V druhom rade treba pripomenút, ze tak prvá podmienka uvedená Súdnym dvorom v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ako aj znenie clánku 86 ods. 2 ES ako také v podstate vyzadujú, aby bol dotknutý subjekt poverený úlohou SVHZ aktom orgánu verejnej moci a aby tento akt jasne definoval dotknuté povinnosti SVHZ (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Züchner, bod 97 vyssie, bod 7; z 11. apríla 1989, Ahmed Saeed Flugreisen, [68]66/86, Zb. s. 803, bod 55; GT-Link, bod 97 vyssie, bod 51, a Altmark, bod 89 vyssie, bod 89; rozsudok Olsen/Komisia, bod 166 vyssie, bod 186). 182 V tomto prípade na rozdiel od názoru zalobcov príslusná írska právna úprava nepredstavuje obycajnú reguláciu alebo povolenie cinnosti poistovatelov SZP, ale treba ju povazovat za akt orgánu verejnej moci o vytvorení a definovaní osobitnej úlohy, ktorá spocíva v poskytovaní sluzieb SZP pri dodrzaní povinnosti SZP. Clánky 7 az 10 zákona 1994 Health Insurance Act, naposledy zmenené zákonom 2001 Health Insurance Act, ako aj vyhlásky 1996 Health Insurance Regulations (pozri bod 16 vyssie), totiz podrobne definujú povinnosti SZP, ako je spolocná tarifikácia, otvorený vstup, dozivotné poistenie a minimálne dávky, ktoré sa vztahujú na vsetkých poistovatelov SZP v zmysle tejto právnej úpravy. Vyssie uvedené povinnosti SZP s deklarovaným cielom slúzit vseobecnému záujmu tým, ze umoznia v súcasnosti priblizne polovici írskej populácie vyuzívat alternatívne poistenie pre niektorú zdravotnú, najmä nemocnicnú starostlivost, okrem toho obmedzujú obchodnú slobodu poistovatelov SZP znacne nad rámec obycajných podmienok povolovania výkonu cinnosti v konkrétnom odvetví (pozri bod 191 a nasledujúce nizsie). 183 Súd prvého stupna sa rovnako domnieva, ze táto právna úprava splna podmienku jasnej a presnej definície dotknutých povinností SVHZ v zmysle prvej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie (bod 89), co zalobcovia nepopierajú. Navyse, kedze systém, ktorý si zvolilo Írsko, nepredvída udelenie výlucných alebo osobitných práv, ale plnenie tejto úlohy vsetkými subjektmi, ktoré vykonávajú cinnost na írskom trhu SZP, co je prípustná volba clenského státu (pozri bod 179 vyssie), nemozno ziadat, na rozdiel od toho, co zrejme tvrdia zalobcovia, aby kazdému subjektu, na ktorý sa vztahujú povinnosti SZP, bola uvedená úloha osobitne zverená individuálnym aktom alebo poverením. 184 Treba teda zamietnut výhradu zalozenú na podriadení cinnosti poistovatelov SZP "bezným" povinnostiam vyplývajúcim z právnej úpravy a na neexistencii aktu orgánu verejnej moci o vytvorení a zverení úlohy SVHZ. 4) O univerzálnej a záväznej povahe sluzieb patriacich do úlohy SVHZ 185 Zalobcovia sa pri závere, ze v tomto prípade neexistuje úloha SVHZ dovolávajú neexistencie univerzálnej a záväznej povahy sluzieb SZP. Vseobecné údaje 186 Pokial ide o univerzalitu sluzieb SZP, na úvod treba uviest, ze na rozdiel od názoru zalobcov z práva Spolocenstva nevyplýva, ze na to, aby mohla byt kvalifikovaná ako SVHZ musí dotknutá sluzba predstavovat univerzálnu sluzbu v doslovnom zmysle slova, ako je napríklad verejný systém sociálneho zabezpecenia. Pojem univerzálnej sluzby v zmysle práva Spolocenstva totiz neznamená, ze dotknutá sluzba musí uspokojovat spolocnú potrebu celej populácie alebo byt dodávaná na celom území (pozri v tomto ohlade rozsudky Ahmed Saeed Flugreisen, bod 181 vyssie, bod 55; Corsica Ferries France, bod 97 vyssie, bod 45, a Olsen/Komisia, bod 166 vyssie, bod 186 a nasledujúce). Ako to uvádza bod 47 napadnutého rozhodnutia, ktorý odkazuje na bod 14 správy o sluzbách vseobecného záujmu, hoci tieto vlastnosti zodpovedajú klasickému typu SVHZ, ktorý je najrozsírenejsí v clenských státoch, nevylucuje to existenciu iných rovnako dovolených typov SVHZ, ktoré si clenské státy môzu oprávnene zvolit vytvorit pri výkone ich diskrecnej právomoci. 187 Skutocnost, ze dotknuté povinnosti SVHZ majú iba obmedzenú územnú alebo vecnú pôsobnost alebo ze dotknuté sluzby vyuzíva iba relatívne obmedzená skupina uzívatelov teda nevyhnutne nespochybnuje univerzálnu povahu úlohy SVHZ v zmysle práva Spolocenstva. Z toho vyplýva, ze restriktívne chápanie univerzálnej povahy SVHZ zalobcami, zalozené na niektorých správach alebo dokumentoch Komisie, ktorých obsah nie je navyse právne záväzný, nie je zlucitelné s rozsahom diskrecnej právomoci, ktorou disponujú clenské státy pri definovaní úlohy SVHZ. V dôsledku toho treba toto tvrdenie zamietnut ako nedôvodné. 188 Pokial ide o tvrdenie, ze sluzby SZP sú iba dobrovolnými, dokonca "luxusnými", financnými sluzbami, ktoré majú garantovat dodatocné alebo náhradné poistenie vo vztahu k záväzným univerzálnym sluzbám stanoveným verejným systémom zdravotného poistenia, treba uviest, ze záväzná povaha dotknutej sluzby predstavuje naozaj podstatnú podmienku existencie úlohy SVHZ v zmysle práva Spolocenstva. Túto záväznú povahu treba chápat v tom zmysle, ze subjekty, ktoré akt orgánu verejnej moci poveruje úlohou SVHZ, sú v zásade povinné ponúkat dotknutú sluzbu na trhu pri dodrzaní povinností SVHZ, ktoré upravujú poskytovanie tejto sluzby. Z pohladu subjektu povereného úlohou SVHZ táto záväzná povaha -- sama osebe odporujúca obchodnej slobode a zásade slobodnej hospodárskej sútaze -- môze predovsetkým v prípade udelenia výlucného alebo osobitného práva spocívat najmä v povinnosti vykonávat urcitú obchodnú cinnost bez ohladu na náklady, ktoré sú s nou spojené (pozri rovnako v tomto zmysle bod 14 správy o sluzbách vseobecného záujmu). V takomto prípade táto povinnost predstavuje protihodnotu za ochranu úlohy SVHZ a k nej sa viazuceho postavenia na trhu, ktorú poskytuje akt zverujúci túto úlohu. V prípade, ak neexistuje výlucné alebo osobitné právo, môze záväzná povaha úlohy SVHZ spocívat v povinnosti dotknutého subjektu, stanovenej aktom orgánu verejnej moci, ponúkat urcité sluzby kazdému obcanovi, ktorý ich potrebuje (pozri rovnako v tomto zmysle bod 15 správy o sluzbách vseobecného záujmu). 189 Na rozdiel od názoru zalobcov vsak záväzná povaha úlohy SVHZ nepredpokladá, ze verejné orgány ulozia dotknutému subjektu povinnost poskytovat sluzbu s vopred jasne urceným obsahom, ako je prípad plánu P, ktorý ponúka VHI (pozri bod 14 vyssie). Záväzná povaha úlohy SVHZ totiz nevylucuje existenciu urcitej volnosti ponechanej subjektu na trhu, vrátane volnosti týkajúcej sa obsahu a stanovenia cien sluzieb, ktoré chce poskytovat. Za týchto okolností je garantovaná minimálna sloboda cinnosti subjektov a teda minimálna hospodárska sútaz týkajúca sa kvality a obsahu dotknutých sluzieb, co je spôsobilé v záujme Spolocenstva limitovat rozsah obmedzenia hospodárskej sútaze, ktoré vo vseobecnosti vyplýva zo zverenia úlohy SVHZ, bez toho, aby to ovplyvnilo jej ciele. 190 Z toho vyplýva, ze v prípade neexistencie výlucného alebo osobitného práva stací na to, aby sa sluzba povazovala za záväznú, aby subjektu poverenému takouto úlohou bola ulozená povinnost poskytnút túto sluzbu kazdému uzívatelovi, ktorý ju pozaduje. Inými slovami, záväzná povaha sluzby a teda existencia úlohy SVHZ sú preukázané, ak je poskytovatel povinný uzavriet zmluvu za nemenných podmienok bez toho, aby mohol odmietnut druhú zmluvnú stranu. Tento posledný moment umoznuje odlísit sluzbu patriacu pod úlohu SVHZ od kazdej inej sluzby poskytovanej na trhu a teda od kazdej inej cinnosti vykonávanej úplne slobodne (pozri v tomto zmysle rozsudok GT-Link, bod 97 vyssie, bod 53, a Merci Convenzionali Porto di Genova, bod 97 vyssie, bod 27). Uplatnenie v tomto prípade 191 V tomto prípade sa Súd prvého stupna domnieva, ze zo spojenia rozlicných povinností SZP ulozených vsetkým írskym poistovatelom SZP, a to povinností otvoreného vstupu, spolocnej tarifikácie, dozivotného poistenia a minimálnych dávok vyplýva, ze sluzby SZP treba povazovat za záväzné. 192 Povinnost otvoreného vstupu (clánok 8 zákona 1994 Health Insurance Act v znení neskorsích predpisov), teda povinnost poistovatela SZP ponúknut zmluvu SZP kazdej osobe, ktorá o to poziada, bez ohladu na jej vek, pohlavie alebo zdravotný stav, totiz stací na uznanie záväznej povahy dotknutých sluzieb SZP. Túto záväznú povahu umocnuje skutocnost, ze povinnost uzavriet zmluvu je spojená s dalsími obmedzeniami obmedzujúcimi obchodnú slobodu poistovatelov SZP pri urcení obsahu zmlúv SZP, a to povinnostami spolocnej tarifikácie, dozivotného poistenia a minimálnych dávok. 193 Na základe povinnosti spolocnej tarifikácie je totiz poistovatel SZP, ked ponúka poistenie SZP na trhu, povinný poskytovat dotknuté sluzby SZP za zjednotenú tarifu bez ohladu na osobnú situáciu poisteného, vývoj jeho zdravotného stavu a frekvenciu jeho ziadostí a náhradu (clánok 7 zákona 1994 Health Insurance Act v znení neskorsích predpisov). Navyse kvôli povinnosti dozivotného poistenia, nemôze poistovatel SZP po pristúpení poisteného k takémuto poisteniu jednostranne vypovedat zmluvu SZP a nemôze odmietnut ani jej obnovenie, ked to pozaduje poistený (clánok 9 zákona 1994 Health Insurance Act v znení neskorsích predpisov). Napokon je namieste uviest, ze pravidlá v oblasti minimálnych dávok upravujú, ze náhrady nákladov starostlivosti, na ktoré sa vztahujú zmluvy SZP, musia byt vykonané pri dodrzaní minimálnych súm a percent vynalozených nákladov (clánok 10 zákona 1994 Health Insurance Act v znení neskorsích predpisov v spojení s úpravou v oblasti minimálnych dávok). 194 V tomto ohlade zalobcovia tvrdia, ze povinnost minimálnych dávok nestací na uznanie existencie úlohy SVHZ, pretoze takto urcená úroven poistenia je tak nízka, ze v praxi ju znacne prekracujú dokonca aj najzákladnejsie poistenia dostupné na trhu, ako je napríklad plán A od VHI. Toto tvrdenie vsak nemôze spochybnit záväznú povahu poziadaviek, ktoré sa vztahujú na poistovatelov SZP na základe povinností SZP. Na jednej strane toto tvrdenie nezohladnuje, ze pre záväznú povahu úlohy SVHZ nie je potrebné, aby zákon vyzadoval a vopred urcoval poskytovanie konkrétnej sluzby tým, ze by dotknutý subjekt zbavoval akejkolvek obchodnej slobody (pozri bod 188 vyssie). Na druhej strane aj ked obchodná prax ustálená na trhu odhaluje vo vseobecnosti vyssiu úroven sluzieb ako sú stanovené minimálne dávky, nemôze spochybnit, ze poskytovanie minimálnych dávok, ktoré je kazdý poistovatel SZP povinný respektovat za kazdých okolností, má povahu právnej povinnosti. 195 Kvalifikáciu sluzieb SZP ako univerzálnych a záväzných sluzieb nespochybnuje ani tvrdenie, ze tieto sluzby sú dobrovolné v tom zmysle, ze ich poskytovanie je ponechané na slobodnej volbe tak poistovatelov, ako aj poistencov, a ze teda tieto sluzby nenahrádzajú univerzálne alebo základné sluzby sociálneho zabezpecenia. Na jednej strane, uznaniu záväznej povahy úlohy SVHZ nebráni skutocnost, ze si spotrebitelia môzu zvolit nepozadovat poskytovanie dotknutých sluzieb, pokial sa stát domnieva, ze zo vseobecných dôvodov sociálnej a zdravotnej politiky táto sluzba uspokojuje skutocnú potrebu velkej casti populácie -- v tomto prípade v súcasnosti priblizne 50 % írskej populácie -- a urobí ju teda dostupnou prostredníctvom kontraktacnej povinnosti ulozenej poskytovatelovi tejto sluzby. Univerzálna a záväzná povaha SVHZ nie je totiz podmienená vzájomnou kontraktacnou povinnostou, teda v tomto prípade povinnou úcastou v SZP. Ako to uznávajú samotní zalobcovia v bode 29 repliky, rozsudok Albany, bod 101 vyssie (bod 98 a nasledujúce) nevyzaduje iný výklad, kedze povinná úcast v doplnkovom dôchodkovom systéme v tejto veci nebola v ziadnom prípade urcujúca pre to, ze Súdny dvor uznal, ze tento systém patrí do úlohy SVHZ. 196 Na druhej strane, so zretelom na povahu dotknutej úlohy SVHZ, ktorá je zalozená na povinnostiach SZP ulozených vsetkým poistovatelom SZP a nesúvisiacich s osobitným alebo výlucným právom, moznost dobrovolného odchodu poistovatela z írskeho trhu SZP nespochybnuje nepretrzitost poskytovania dotknutej sluzby SZP a teda jej univerzalitu a dostupnost. Kedze teda poistovatelia SZP, ktorí sa rozhodli ponúkat poistenie na trhu, musia plne respektovat dotknuté povinnosti SZP, ani samotná moznost poistovatela SZP úplne sa vzdat poskytovania sluzieb SZP alebo opustit trh nemôze ovplyvnit univerzálnu a záväznú povahu týchto sluzieb. 197 Zalobcovia navyse uvádzajú, ze univerzálnej a záväznej povahe sluzieb SZP odporujú rôzne výnimky z povinnosti otvoreného vstupu stanovené zákonom [clánok 8 zákona 1994 Health Insurance Act v znení neskorsích predpisov v spojení s Health Insurance Act, 1994 (Open Enrolment) Regulations 1996]. Poistovatelia SZP môzu totiz odmietnut osoby vo veku 65 rokov alebo viac, ktoré chcú pristúpit k poistenia SZP po prvýkrát [clánok 6 zákona Health Insurance Act, 1994 (Open Enrolment) Regulations 1996]. Pre osoby mladsie ako 65 rokov môzu poistovatelia SZP stanovit po pristúpení k poisteniu SZP pociatocné cakacie doby týkajúce sa ziadostí o náhradu nákladov, ktoré sú v zásade 26 týzdnov pre osoby mladsie ako 55 rokov a 52 týzdnov pre osoby vo veku od 55 do 65 rokov [clánok 7 zákona Health Insurance Act, 1994 (Open Enrolment) Regulations 1996]. Aj ked uz choré osoby majú právo na úcast, môzu im byt pre náhradu nákladov urcitej starostlivosti ulozené v závislosti od ich veku cakacie doby v trvaní od piatich do desiatich rokov [clánok 8 zákona Health Insurance Act, 1994 (Open Enrolment) Regulations 1996]. V tomto ohlade zalovaná a Írsko v podstate odpovedali, ze tieto výnimky jednak citelným spôsobom neobmedzujú skutocný rozsah povinnosti otvoreného vstupu a jednak ze v kazdom prípade predstavujú oprávnené a objektívne odôvodnené opatrenia na ochranu írskeho trhu SZP podliehajúceho povinnostiam SZP proti poruchám vo fungovaní a zneuzitiam. 198 V tomto ohlade sa Súd prvého stupna domnieva, ze aj keby sa vylúcenie osôb starsích ako 65 rokov, ktoré nikdy nepristúpili k poisteniu SZP -- co je vylúcenie obsiahnuté v írskej právnej úprave v case prijatia napadnutého rozhodnutia -- mohlo týkat, ako to tvrdia zalobcovia, teoreticky 8 % írskej populácie, význam tejto výnimky sa zdá byt prakticky obmedzený. Na jednej strane sa totiz, ako to zdôraznuje zalovaná, táto výnimka neuplatnuje na osoby, ktoré majú alebo uz mali úcast na SZP a chcú túto úcast obnovit. Na druhej strane zalobcovia nepopreli tvrdenie zalovanej a Írska, ze so zretelom na to, ze SZP existuje v Írsku od roku 1957 je obvyklým trendom pristúpit k poisteniu SZP po prvýkrát v ovela mladsom veku ako kedysi, a to tým skôr, ze pociatocné cakacie doby, narastajúce v závislosti od veku, predstavujú dalsí dôvod, pre ktorý tak urobit. Za týchto okolností mozno totiz ocakávat, ze pocet osôb takto vylúcených zo SZP bude klesat. Nie je teda pravdepodobné, ze moznost odmietnut úcast od 65 rokov veku sa v budúcnosti bude v praxi týkat velkého poctu osôb. V kazdom prípade sa Súd prvého stupna domnieva, ze toto limitované obmedzenie nespochybnuje skutocnost, ze otvorený vstup garantuje slobodný prístup celej írskej populácie k SZP. 199 Pokial ide o pociatocné cakacie doby, zalovaná a Írsko uviedli, bez toho, aby to zalobcovia skutocne popreli, ze hoci tieto doby docasne obmedzujú prístup k poisteniu SZP, predstavujú podstatné a oprávnené opatrenia, ktoré majú zabránit zneuzitiam spocívajúcim v získaní iba docasného poistenia na úcely rýchleho podrobenia sa liecbe bez predchádzajúceho prispievania prostredníctvom platenia poistného do systému SZP so spolocnou tarifikáciou. V tomto ohlade treba pripomenút, ze ako to tvrdí zalovaná a Írsko, spolocná tarifikácia má garantovat prostredníctvom zjednoteného poistného za rovnaké poistenia (pozri bod 192 vyssie) rovnomerné rozdelenie nákladov vyvolaných zdravotnou starostlivostou vsetkých poistencov vsetkých generácii. Spolocná tarifikácia, rovnako ako otvorený vstup, má tak v konecnom dôsledku za ciel zabezpecit zdielanie rizík, ako aj solidaritu medzi generáciami, co sú ciele, ktorých volbu clenským státom so zretelom na clánky 16 ES a 152 ES institúcie Spolocenstva nemôzu spochybnit (pozri bod 167 vyssie). 200 Súd prvého stupna vsak uznáva, ze je pravdepodobné, ze taká prax, aká je opísaná vyssie, predstavuje riziko ohrozenie tohto ciela. Navyse, ako to tvrdí zalovaná, neexistencia cakacích dôb by mala za následok, ze poistovatelia SZP, potýkajúci sa s nárastom poctu ziadostí o náhradu nákladov, by museli zvýsit poistné na ujmu vsetkých poistencov, aby pokryli dodatocné náklady z toho vyplývajúce. Takýto následok by odporoval cielu dostupnosti poistenia SZP garantovanej vsetkým poistencom, co je ciel, ktorý stojí aj v pozadí spolocnej tarifikácie. Za týchto okolností Súd prvého stupna pripústa, ze pociatocné cakacie doby sú vlastné trhu SZP s otvoreným vstupom a spolocnou tarifikáciou a ze predstavujú vhodný prostriedok na zosúladenie dostupnosti a univerzality sluzby SZP, pretoze umoznujú zabránit tomu, aby solidarita medzi generáciami bola zneuzívaná osobami, ktoré odkladajú svoj vstup do SZP az do okamihu, ked potrebujú starostlivost. 201 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze spojenie povinností otvoreného vstupu, spolocnej tarifikácie, dozivotného poistenia a minimálnych dávok je spôsobilé garantovat írskej populácii siroký a jednoduchý prístup k sluzbám SZP, co ich odôvodnuje kvalifikovat ako univerzálne v zmysle práva Spolocenstva. Nemozno vyhoviet tvrdeniu zalobcov, ze napriek vzájomnosti poistného vyplývajúcej zo spolocnej tarifikácie, sluzby SZP nie sú univerzálne, pretoze nie sú prijatelné pre vsetky sociálne vrstvy írskej populácie. Po prvé, ako bolo uvedené v bode 186 vyssie, kritérium univerzality nevyzaduje, aby ich v praxi vyuzívala alebo mohla vyuzívat celá populácia. Po druhé, skutocnost, ze priblizne 50 % írskej populácie pristúpilo k poisteniu SZP znamená, ze v kazdom prípade sluzby SZP uspokojujú velmi významný dopyt na írskom trhu SZP a ze podstatným spôsobom prispievajú k riadnemu fungovaniu systému sociálneho zabezpecenia v sirsom zmysle slova v Írsku. Po tretie, toto tvrdenie nezohladnuje skutocnost, ktorú uznávajú samotní zalobcovia, ze sluzby SZP dostupné na írskom trhu SZP sa dalej delia do rozlicných skupín poistenia, vrátane najmä základného poistenia, standardného poistenia a "luxusného" poistenia, ktorú sú ponúkané za rôzne ceny a uspokojujú rôzne poziadavky poistencov. 202 V tejto súvislosti ani skutocnost, ze ceny sluzieb SZP nie sú ani regulované, ani obmedzované, neovplyvnuje ich univerzálnu povahu. Aj ked je pravda, ze v prípade neexistencie regulácie poistného poistení SZP je úroven taríf takéhoto poistenia v zásade stanovená na základe pôsobenia trhových síl, predsa vsak platí, ze kvôli povinnosti spolocnej tarifikácie je stanovená tarifa zjednotená a uplatnuje sa na vsetky zmluvy SZP ponúkajúce rovnaké poistenie, a to bez ohladu na vek, pohlavie a zdravotný stav poistencov. Z dôvodu tohto zjednotenia taríf, ako aj hospodárskej sútaze týkajúcej sa taríf medzi rôznymi poistovatelmi SZP, na ktorých sa v záujme vsetkých poistencov vztahujú povinnosti SZP, sa riziko neprimerane vysokých taríf ekonomicky neprijatelných pre niektoré skupiny osôb, najmä pokial ide o základné poistenia SZP, zdá v praxi velmi obmedzené. Naopak, ako to zdôraznuje Írsko, spolocná tarifikácia umoznuje krízové dotácie poistného v prospech najzranitelnejsích poistencov, predovsetkým starsích a invalidných osôb, a garantuje im tak jednoduchsí prístup k sluzbám SZP, ktorý by bol potenciálne stazený, ba dokonca vylúcený, na trhu s tarifikáciou zalozenou na riziku. 203 Kritérium univerzality navyse nevyzaduje, aby bola dotknutá sluzba zadarmo alebo aby bola ponúkaná bez ohladu na ekonomickú výnosnost. Skutocnost, ze niektorí potenciálni uzívatelia nedisponujú potrebnými financnými prostriedkami na to, aby mohli vyuzívat vsetky poistenia SZP dostupné na trhu, predovsetkým "luxusné" poistenia, totiz nevyvracia jeho univerzálnu povahu, pokial je dotknutá sluzba ponúkaná vsetkým klientom za jednotné a nediskriminacne tarify a v obdobnej kvalite (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora Corbeau, bod 131 vyssie, bod 15; Almelo, bod 97 vyssie, bod 48, a z 25. októbra 2001, Ambulanz Glöckner, [69]C-475/99, Zb. s. I-8089, bod 55). 204 S prihliadnutím na uvedené nemôze uspiet velmi vseobecná argumentácia zalobcov týkajúca sa dobrovolnej, doplnkovej a "luxusnej" povahy sluzieb SZP. Okrem toho, ze zalobcovia v tejto súvislosti nezohladnujú rozdielne dostupné úrovne poistení SZP, nepopreli podrobne názor zalovanej a Írska, ze írsky SZP predstavuje popri verejnom systéme zdravotného poistenia druhý pilier írskeho zdravotného systému, ktorého existencia plní naliehavý ciel sociálnej súdrznosti a solidarity medzi generáciami, ktorý sleduje zdravotná politika Írska. Podla vysvetlení, ktoré poskytlo Írsko, SZP prispieva ku garantovaniu úcinnosti a výnosnosti verejného systému zdravotného poistenia tým, ze uvolnuje tlak nákladov, ktoré by ho inak zatazovali, najmä pokial ide o starostlivost poskytovanú vo verejných nemocniciach. V rámci obmedzenej kontroly, ktorú sú institúcie Spolocenstva oprávnené vykonávat v tomto ohlade vsak tieto úvahy nemôze spochybnit ani Komisia, ani Súd prvého stupna. Treba teda uznat, ze sluzby SZP sú Írskom vyuzívané vo vseobecnom záujme ako nevyhnutný nástroj riadnej správy vnútrostátneho zdravotného systému a priznat im z dôvodu povinností SZP povahu SVHZ. 205 V dôsledku toho treba tvrdenia zalobcov o neexistencii univerzálnej a záväznej povahy sluzieb SZP v celom rozsahu zamietnut ako nedôvodné. 206 Za týchto okolností nie je nesprávne zistenie Komisie, urobené v bode 47 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého povinnosti SZP majú garantovat celej írskej populácii urcitú úroven sluzieb SZP za prijatelnú cenu a v obdobnej kvalite. Navyse nesprávne nie je ani zistenie, ze volnost ponechaná poistovatelom SZP pri urcení poistného a obsahu poistení SZP nespochybnuje kvalifikáciu povinností SZP ako povinností SVHZ. To platí tým skôr, ze táto volnost chráni urcitú úroven hospodárskej sútaze bez toho, aby ovplyvnovala vykonávanie dotknutej úlohy SVHZ (pozri bod 188 vyssie). 207 Komisia sa teda mohla v bodoch 48 a 49 napadnutého rozhodnutia oprávnene domnievat, ze podmienky, na základe ktorých mozno uznat, ze sluzby SZP a povinnosti SZP patria pod úlohu SVHZ, sú splnené a ze Írsko sa v tomto ohlade nedopustilo zjavného pochybenia. 208 V dôsledku toho treba zamietnut výhradu zalozenú na neexistencii úlohy SVHZ v zmysle prvej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, a clánku 86 ods. 2 ES. d) O existencii jasne definovaných parametrov pre výpocet kompenzácie podla RES v zmysle druhej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark i) Úvodné pripomienky 209 Súd prvého stupna na úvod pripomína, ze podla druhej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie (bod 90), musia byt parametre, na základe ktorých sa vypocíta kompenzácia za plnenie úlohy SVHZ, vopred objektívne a transparentne stanovené. 210 V tomto ohlade je namieste pripomenút, ze z dôvodov uvedených v bodoch 157 az 160 vyssie Komisia v bode 40 napadnutého rozhodnutia vo svojej analýze týkajúcej sa kompenzácie nákladov vyvolaných plnením dotknutých povinností SVHZ, odkazuje iba na rozsudok Ferring, bod 41 vyssie (bod 27). Podla tohto rozsudku musí táto kompenzácia zodpovedat zvýseným nákladom, ktoré skutocne znása subjekt poverený úlohou SVHZ. Súd prvého stupna sa domnieva, ze táto poziadavka nevyhnutne predpokladá urcitú transparentnost a urcitú objektivitu kritérií kompenzácie, bez ktorých nie je mozná kontrola, a to ani okrajová, zo strany institúcii Spolocenstva. 211 Treba teda preskúmat, ci sa Komisia mohla oprávnene domnievat, prinajmensom implicitne, ze v tomto prípade sú kritériá kompenzácie stanovené RES dostatocne transparentné a objektívne na to, aby splnali druhú podmienku uvedenú v rozsudku Altmark. ii) O objektívnej a transparentnej povahe kritérií upravujúcich výpocet kompenzácie podla RES 212 Zalobcovia v podstate tvrdia (pozri bod 113 a nasledujúce vyssie), ze výpocet kompenzácie podla RES nie je vykonávaný v závislosti od objektívnych a transparentných parametrov, ale ze v znacnom rozsahu závisí od posúdenia HIA a ministra zdravotníctva na viacerých úrovniach. Posúdenie rozdielov rizík a najmä posúdenie zalozené na faktore zvázenia zdravotného stavu sú tak znacne ponechané na diskrecnú právomoc HIA. Potvrdzujú to tri odlisné správy zverejnené HIA od roku 2003, ktoré konstatovali zretelne odlisné rozdiely rizík a vyvodili vnútorne si odporujúce závery o nestabilite trhu. Navyse HIA a minister zdravotníctva disponujú sirokou mierou volnej úvahy pri rozhodnutí o aktivácii platieb RES s ohladom na dosiahnuté percento rozdielu rizík. 213 V tomto ohlade na jednej strane treba najprv uviest, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, volná úvaha HIA a prípadne ministra zdravotníctva pri rozhodnutí o zacatí platieb RES, ktoré znamená predovsetkým, ze bol zistený rozdiel rizík prekracujúci urcité percento a nestabilita trhu, nesúvisí s otázkou, ci výpocet kompenzácie ako taký je vykonávaný v závislosti od objektívnych a transparentných parametrov. Tento výpocet sa totiz vykonáva na základe údajov poskytnutých poistovatelmi SZP podliehajúcimi RES, a teda na základe ich príslusných rizikových profilov, az po prijatí rozhodnutia o zacatí platieb RES. V tejto súvislosti si zalobcovia zamienajú urcenie rozdielu rizík ako etapu, ktorá predchádza rozhodnutiu o zacatí platieb RES s výpoctom kompenzácie poskytovanej vo forme platieb RES, ktorý závisí od podrobného porovnania skutocného rizikového profilu a priemerného rizikového profilu trhu v prípade kazdého poistovatela SZP (pozri bod 33 vyssie). 214 Na druhej strane, aj za predpokladu, ze írske orgány disponujú diskrecnou právomocou pri výpocte platieb RES, co popiera najmä Írsko, táto právomoc sama osebe nie je nezlucitelná s existenciou objektívnych a transparentných parametrov v zmysle druhej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie. Ako to tvrdí Írsko, táto podmienka nezakazuje vnútrostátnemu zákonodarcovi, aby ponechal vnútrostátnym orgánom urcitú mieru volnej úvahy pri urcení kompenzácie nákladov vyvolaných plnením úlohy SVHZ. Naopak, ako to upresnila judikatúra Súdu prvého stupna, clenský stát disponuje sirokou mierou volnej úvahy nielen pri definovaní úlohy SVHZ, ale aj pri urcení kompenzácie nákladov, ktorá závisí od posúdenia zlozitých ekonomických skutocností. (pozri v tomto zmysle rozsudok FFSA a i./Komisia, bod 101 vyssie, body 99 a 100). Okrem toho práve preto, ze toto urcenie podlieha iba obmedzenej kontrole institúcii Spolocenstva, druhá podmienka uvedená v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, vyzaduje, aby tieto institúcie boli schopné overit existenciu objektívnych a transparentných parametrov, pricom tieto parametre musia byt upresnené tak, aby to vylúcilo akékolvek zneuzitie pojmu SVHZ clenským státom. 215 V dôsledku toho tvrdenia zalobcov o neexistencii objektívnych a transparentných parametrov pre výpocet kompenzácie z dôvodu diskrecnej právomoci írskych orgánov nemajú právne úcinky a nemozno im vyhoviet. 216 Je namieste dalej uviest, ze v bodoch 25 az 30 napadnutého rozhodnutia (pozri bod 38 vyssie), Komisia podrobne uvádza kritériá, metódu a postup, ktorými sa riadi urcenie platieb RES. Z opisu metódy výpoctu platieb RES uvedeného v bodoch 31 az 33 vyssie okrem toho vyplýva, ze rozlicné pouzívané parametre výpoctu jasne stanovuje príslusná právna úprava, najmä príloha II RES. Táto právna úprava tak podrobne, nediskriminacne a transparentne stanovuje, ze poistovatelia SZP podliehajúci RES musia pravidelne poskytovat informácií o ich rizikovom profile a o zodpovedajúcich nákladoch na kazdú skupinu svojich poistencov podla veku a pohlavia (casti II a III RES). S prihliadnutím na tieto informácie HIA vykonáva komparatívne posúdenie na úcely urcenia rozdielu rizík medzi poistovatelmi SZP (cast IV v spojení s prílohou RES), co je posúdenie, ktoré zasa dalej urcuje výpocet platieb RES (cast V RES). Napokon cast V v spojení s prílohou II RES upravuje aj parametre a podrobné matematické a ekonomické vzorce tohto výpoctu, vrátane metódy adaptácie s uplatnením faktora zvázenia zdravotného stavu. 217 V tomto ohlade sa Súd prvého stupna domnieva, ze samotná zlozitost ekonomických a matematických vzorcov, ktorými sa riadi vykonávaný výpocet, sa nedotýka presnej a jasne urcenej povahy príslusných parametrov. V kazdom prípade zalobcovia nijako nepopreli presnú, transparentnú a objektívnu povahu týchto parametrov, ale v podstate sa iba odvolávali na existenciu sirokej miery volnej úvahy ponechanej írskym orgánom pri rozhodnutí aktivovat platby RES, ktoré predchádza výpoctu kompenzácie (pozri body 210 a 211 vyssie). Táto úvaha platí aj pre kritériá, ktorými sa riadi uplatnovanie faktora zvázenia zdravotného stavu -- v súcasnosti neuplatnitelného --, uvedené v prílohe II RES, ktoré HIA musí dodrziavat, ked sa rozhodne zohladnit tento faktor, ako aj pre maximálny 50 % limit stanovený pre zohladnenie zaznamenaného vyuzitia nemocnicných kapacít pri urcení rizikových profilov poistovatelov SZP (body 28 a 57 napadnutého rozhodnutia). 218 So zretelom na uvedené nemozno Komisii vytýkat, ze pri svojom posúdení RES s ohladom na clánok 87 ods. 1 ES nezohladnila rozlicné parametre, ktorými sa riadi výpocet platieb RES. Súd prvého stupna sa navyse domnieva, ze so zretelom na úvahy uvedené v bode 160 vyssie, predstavujú body 25 az 30 napadnutého rozhodnutia, hoci sú súcastou iba skutkového opisu RES (pozri bod 38 vyssie), v tomto ohlade dostatocné odôvodnenie, ktorého obsah Komisia nálezite zohladnila pri svojom posúdení zlucitelnosti dotknutého mechanizmu kompenzácie s clánkom 87 ods. 1 ES. 219 V dôsledku toho treba zamietnut výhradu zalozenú na druhej podmienke uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ako nedôvodnú. e) O nevyhnutnosti a proporcionalite kompenzácie stanovenej RES v zmysle tretej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark i) O rozsahu súdnej kontroly 220 Pokial ide o rozsah kontroly nevyhnutnosti a proporcionality kompenzácie podla RES, ktorú vykonáva tak Komisia, ako aj Súd prvého stupna, treba uviest, ze táto kontrola je nevyhnutne obmedzená so zretelom na skutocnost, ze Írsko odôvodnilo RES existenciou úlohy SVHZ (pozri bod 166 vyssie). Na jednej strane so zretelom na diskrecnú právomoc, ktorou disponuje clenský stát pri definovaní úlohy SVHZ a podmienok jej vykonávania, vrátane posúdenia zvýsených nákladov vyvolaných jej plnením, ktoré závisí od zlozitých ekonomických skutocností, sa rozsah kontroly, ktorú je Komisia v tomto ohlade oprávnená vykonávat, obmedzuje na kontrolu zjavného pochybenia (pozri v tomto zmysle rozsudky FFSA a i./Komisia, bod 101 vyssie, bod 100, a Olsen/Komisia, bod 166 vyssie, bod 216). Na druhej strane z toho vyplýva, ze ani kontrola posúdenia Komisie v tomto ohlade, ktorú musí vykonat Súd prvého stupna, nemôze prekracovat rovnaké obmedzenie a ze sa teda táto kontrola musí obmedzit na preskúmanie, ci Komisia oprávnene zistila alebo odmietla existenciu zjavného pochybenia clenského státu. 221 Táto kontrola navyse znamená, ze súd Spolocenstva urcuje, ci dôkazné prostriedky predlozené zalobcami sú dostatocné na to, aby spochybnili hodnovernost posúdení zlozitých ekonomických skutocností v napadnutom rozhodnutí (pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, AIUFFASS a AKT/Komisia, [70]T-380/94, Zb. s. II-2169, bod 59). S výhradou tohto preskúmania hodnovernosti neprinálezí Súdu prvého stupna nahrádzat svojim posúdením relevantných zlozitých ekonomických skutocností posúdenie pôvodcu rozhodnutia. V tejto súvislosti sa kontrola Súdu prvého stupna týka overenia toho, ci Komisia dodrzala procesné pravidla a povinnost odôvodnenia, ako aj vecnej správnosti pouzitého skutkového stavu a neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a zneuzitia právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna FFSA a i./Komisia, bod 101 vyssie, bod 101; z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle/Komisia, [71]T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, bod 91; Olsen/Komisia, bod 166 vyssie, bod 266, a z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, [72]T-349/03, Zb. s. II-2197, bod 138, a tam citovanú judikatúru). 222 Pokial ide konkrétnejsie o kontrolu proporcionality kompenzácie za plnenie úlohy SVHZ tak, ako je stanovená vseobecne platným aktom, judikatúra navyse upresnila, ze táto kontrola sa obmedzuje na overenie, ci je stanovená kompenzácia nevyhnutná na to, aby dotknutá úloha SVHZ mohla byt plnená za ekonomicky prijatelných podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Holandsko, bod 99 vyssie, bod 53, a Albany, bod 101 vyssie, body 107 a 111, a tam citovanú judikatúru), alebo naopak, ci je dotknuté opatrenie zjavne neprimerané sledovanému cielu (pozri v tomto zmysle a analogicky Boehringer/Rada a Komisia, bod 118 vyssie, body 73 a 74). 223 Je teda namieste odmietnut ako nedôvodné tvrdenie zalobcov, ze v tejto súvislosti treba vykonat úplnú kontrolu (pozri bod 118 vyssie). ii) O nevyhnutnosti a proporcionalite kompenzácie vykonávanej prostredníctvom platieb RES 1) Úvodné pripomienky 224 Pokial ide o nevyhnutnost a proporcionalitu kompenzácie stanovenej systémom RES, na úvod je namieste pripomenút, ze úcastníci konania zhodne uznávajú, ze tretia podmienka uvedená v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, sa v znacnom rozsahu zhoduje s kritériom proporcionality tak, ako pouzíva judikatúra pri uplatnovaní clánku 86 ods. 2 ES. Z tohto vyplýva, ze ich analýza sa uplatnuje mutatis mutandis na druhý dôvod zalozený na porusení ustanovenia clánku 86 ods. 2 ES. Naopak v rozsahu, v akom sa úcastníci konania v rámci posúdenia proporcionality kompenzácie stanovenej systémom RES nezhodujú v názore na potrebu zohladnit efektívnost dotknutého subjektu a jej dopad na urcenie tejto kompenzácie, Súd prvého stupna preskúma tvrdenia uplatnené v tomto ohlade spolu s výhradou zalozenou na nesplnení stvrtej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie. 225 Rovnako treba pripomenút, ze podla názoru zalobcov nie je splnená tretia podmienka uvedená v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, teda podmienka nevyhnutnosti kompenzácie. Po prvé, Komisia nepreskúmala vsetky skutocnosti relevantné v tomto ohlade, co predstavuje nesprávne právne posúdenia a pochybenie ovplyvnujúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúcu sa uplatnenia kritéria proporcionality. Po druhé, dodrziavanie povinností SZP nevytvára financnú zátaz pre poistovatelov SZP, pretoze títo poistovatelia sú schopní zabezpecit ich výnosnost prostredníctvom obchodných opatrení. Na jednej strane sa poistovatelia SZP môzu chránit proti "zlým" rizikám, napríklad tak, ze odmietnu nových poistencov starsích ako 65 rokov alebo stanovia dlhé cakacie doby chorým osobám. Na druhej strane môzu poistovatelia SZP upravit zmluvné podmienky a odstupnovat poistné v závislosti od rizík, aby tak prostredníctvom vyssieho poistného kompenzovali väcsie náklady spojené so "zlými" rizikami, ktoré musia prevziat na základe povinností SZP. Po tretie, v kazdom prípade, ked neexistuje súvislost medzi nákladmi vytváranými povinnostami SZP a systémom RES, nemôze tento systém kompenzovat tieto náklady. Platby RES sú vypocítavané na základe rozdielu rizík poistovatelov SZP a nezávisia od výpoctu skutocných nákladov vyvolaných dodrziavaním povinností SZP. Navyse RES má v skutocnosti kompenzovat náklady poskytovania sluzieb SZP ako takých, ktoré vsak -- s ohladom na napadnuté rozhodnutie -- nie sú SVHZ. Takýto abstraktný vztah medzi povinnostami SZP a nákladmi poistovatela SZP vsak nie je postacujúci a nesplna poziadavku dôsledného obmedzenia RES na jasne vycíslené náklady. Po stvrté, RES nie je spôsobilý kompenzovat ani "zlé" riziká. Nezohladnuje poistné a príjmy poistovatelov SZP, ktoré môzu kompenzovat tieto riziká a teda nie je mozné posúdit, ci "zlé" riziká vytvárajú cistú financnú zátaz pre poistovatela SZP. Okrem toho, pokial ide o tvrdenie Komisie, ze RES zohladnuje priemerné náklady ziadostí o náhradu nákladov, aby tak umoznil poistovatelom SZP profitovat z ich vlastnej efektívnosti (bod 56 napadnutého rozhodnutia), zalobcovia namietajú, ze zohladnenie skutocných vlastných nákladov vedie k väcsím platbám v prospech poistovatelov SZP s najvyssími nákladmi a teda ich podnecuje k tomu, aby neboli efektívni. Napokon, v kazdom prípade, ked neexistuje východiskový bod na posúdenie efektívnosti, ani mechanizmus na porovnanie cien, nie je splnená stvrtá podmienka uvedená v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, týkajúca sa nevyhnutnosti urcit úroven kompenzácie vo vztahu k potrebám efektívneho podniku so zahrnutím príjmov a zisku. 226 Zalovaná k tomu uvádza, ze zalobcovia nepreukázali ani to, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia proporcionality systému RES, ani to, ze tento systém RES je zjavne neprimeraný cielu zabezpecit fungovanie írskeho trhu SZP za ekonomicky prijatelných podmienok (pozri bod 148 vyssie). Navyse zalovaná, ktorú podporuje Írsko a VHI, popiera tvrdenie, ze kompenzácia podla RES nesúvisí s nákladmi vytváranými dodrziavaním povinností SZP. Platby RES súvisia s nákladmi spôsobenými rozdielmi v rizikovom profile -- urcenými na skupinu podla veku a pohlavia -- medzi poistovatelmi SZP a neprekracujú to, co je nevyhnutné na pokrytie nákladov vynalozených pri plnení povinností SZP. V tomto ohlade sa právna úprava, ktorou sa riadi RES, netýka fixných a variabilných nákladov, príjmov alebo ziskových marzí. Neexistuje totiz presný vzájomný vztah medzi príjmami a rizikami, kedze to odporuje zásade spolocnej tarifikácie, ktorá znamená, ze poistné vyjadruje riziko, ktoré reprezentuje spolocnost, a nie potenciálne málo reprezentatívna skupina poistencov. Rovnako povinnosti otvoreného vstupu a spolocnej tarifikácie vyzadujú, aby poistovatelia SZP nemohli vyuzívat portfólio rizík, ktoré je výhodnejsie ako portfólio iných poistovatelov SZP. Systém RES je tak nevyhnutný na riadne fungovanie spolocnej tarifikácie a na stimuláciu hospodárskej sútaze medzi poistovatelmi SZP o vsetky vekové skupiny prostredníctvom obchodných snáh, ako sú napríklad snahy venované marketingu, kvalite sluzieb, vztahom s poskytovatelmi starostlivosti alebo efektívnosti správy. Z týchto dôvodov príslusná právna úprava nariaduje vycíslenie nákladov spojených s plnením povinností SZP a spravodlivé rozdelenie týchto nákladov medzi poistovatelov SZP prostredníctvom RES. Naopak, kedze poistovatelia SZP môzu slobodne urcovat poistné a jeho výnosnost v závislosti od trhových podmienok, RES nie je urcený na vyrovnávanie nákladov, ktoré závisia od ich efektívnosti a poistovatelia SZP si zachovávajú výhodu vyplývajúcu z ich dobrej správy. Napokon, so zretelom na skutocnost, ze RES priznáva poistovatelom SZP iba kompenzáciu rozdielu medzi ich vlastným rizikovým profilom a primeraným rizikovým profilom trhu, poistovatel SZP sa nemôze domnievat, ze ho RES podnecuje k neefektívnosti. Metodológia výpoctu kompenzácie totiz v praxi vylucuje, aby uplatnovanie RES záviselo od nákladov vyvolaných zlou správou poistovatela SZP. Podla clánku 3 RES mechanizmus výpoctu platieb RES zohladnuje iba náklady vytvárané ziadostami o náhradu nákladov adresovanými poistovatelom SZP, s vylúcením ostatných nákladov ako sú napríklad administratívne a marketingové náklady, takze je vylúcené, aby tento spôsob výpoctu mal za následok podporu prípadných nedostatkov efektívnosti vsetkými poistovatelmi SZP. Navyse systém RES má prostredníctvom tejto metódy iba vyrovnávat náklady vyplývajúce z odchýlok medzi rizikovými profilmi uvedených poistovatelov, ale nie náklady vynakladané na poskytovanie sluzieb SZP ako takých, ani zodpovedajúce príjmy alebo zisky. 227 Zalovaná a Írsko popierajú aj tvrdenie zalobcov, ze poistovatelia SZP majú moznost odmietnut "zlé" riziká prostredníctvom obchodných opatrení. V praxi nie je mozná segmentácia trhu podla rizika prostredníctvom toho, ze sa flexibilne urcí poistné a od vysokorizikových spotrebitelov sa vyzadujú drahsie poistenia na krytie nákladov vyvolaných dodatocnými ziadostami o náhradu nákladov. Na jednej strane vysokorizikoví spotrebitelia sa nevzdajú poistenia nizsej úrovne, pretoze to znamená stratu výhody spolocnej tarifikácie. Na druhej strane, so zretelom na konkurencný tlak trhu nemôze byt portfólio vysokorizikových poistencov lahko kompenzované prostredníctvom vyssieho poistného. Napokon opacný názor zalobcov je v rozpore s ich vlastnou stratégiou prispôsobovania cien ich sluzieb SZP cenám týchto sluzieb, ktoré poskytuje VHI. Zalovaná, ktorú podporuje VHI, dodáva, ze výpocty platieb RES sa nevykonávajú vo vztahu k vsetkým poistným udalostiam, ktoré vybavujú poistovatelia SZP, ale sú obmedzené iba na poistné udalosti, na ktoré sa vztahujú najpredávanejsie a najlacnejsie poistenia SZP. Navyse korektor predstavovaný faktorom zvázenia zdravotného stavu, obmedzený na 50 %, systém RES v súcasnosti nezohladnuje. Nevyhnutnost takéhoto koeficientu vsak vyplýva z toho, ze vek a pohlavie nemôzu vysvetlit vsetky rozdiely v rizikových profiloch poistovatelov SZP a teda plne odrázat nerovnováhu, ktorá z nich vyplýva. 2) O vztahu medzi RES a nákladmi vytváranými plnením povinností SZP 228 Pred preskúmaním tvrdení úcastníkov konania týkajúcich sa povahy kompenzácie vykonávanej platbami RES treba v prvom rade overit dôvodnost názoru zalobcov, ze takáto kompenzácia nie je nevyhnutná, pretoze poistovatelia SZP sa môzu vyhnút vsetkým nákladom spojeným s dodrziavaním najmä povinnosti spolocnej tarifikácie segmentáciou trhu SZP v závislosti od poistného rizika prostredníctvom obchodných opatrení, predovsetkým prostredníctvom odstupnovania poistení SZP a zodpovedajúceho poistného. 229 Aj ked je pravda, ze poistovatelia SZP majú pri neexistencii opacných vnútrostátnych ustanovení v zásade volnost urcovat rozsah, kvalitu a cenu poistení SZP podla potrieb rôznych skupín poistencov a podla ich vlastnej obchodnej stratégie, táto volnost je znacne obmedzená povinnostami SZP, akonáhle poistovatel SZP uskutocní svoju volbu, pokial ide o presný obsah poistenia SZP, a rozhodne sa ponúkat ho na trhu (pozri bod 192 vyssie). Povinnost spolocnej tarifikácie stanovená v clánku 7 zákona 1994 Health Insurance Act v znení neskorsích predpisov, podla ktorej kazdý poistenec bez ohladu na jeho vek, pohlavie a zdravotný stav musí mat výhodu rovnakého poistného za rovnaké poistenia SZP, totiz zakazuje diskrimináciu na ujmu poistencov s vysokými rizikami tým, ze by sa od nich vyzadovalo vyssie poistné za rovnaké poistenia alebo by sa znízil rozsah alebo kvalita poistenia vyplývajúceho zo zmluvy SZP pri zachovaní výsky poistného. Zalobcovia vsak v skutocnosti nepopreli, ze dodrziavanie tejto povinnosti spôsobuje dodatocné náklady pre poistovatela SZP, pretoze mu bránit upravit poistné v závislosti od poistného rizika a kompenzovat tak vyssím poistným väcsie náhrady nákladov zodpovedajúce "zlým" rizikám. 230 Navyse, napriek tomu, ze zalovaná a Írsko popreli názor zalobcov, zalobcovia dostatocne nevysvetlili dôvody, pre ktoré by mohli byt tieto dodatocné náklady kompenzované odstupnovaním poistení a poistného, ktoré by bolo dovolené so zretelom na povinnost spolocnej tarifikácie. V tomto ohlade samotná skutocnost, ze poistovatelia SZP, ktorí vykonávajú cinnost na írskom trhu, ponúkajú poistenia SZP zabezpecujúce rôzne krytia a prispôsobené potrebám rôznych skupín poistencov, nestací na hodnovernost názoru zalobcov, pretoze aj najzákladnejsie poistenia, vo vseobecnosti uprednostnované mladými osobami s dobrým zdravím, zostávajú a musia zostat prístupné rizikovým osobám, co zodpovedá hlavnému cielu povinností otvoreného vstupu a spolocnej tarifikácie. Ako vsak tvrdí Írsko, zalobcovia nepredlozili ziadny dôkaz preukazujúci, ze tieto rizikové osoby by na prípadné zmeny zmlúv SZP reagovali tak, ze uz nebudú pozadovat alebo sa vzdajú týchto základných poistení, ktorých cena je pre nich zvlást atraktívna z dôvodu spolocnej tarifikácie. Zalobcovia rovnako nepopreli podrobné informácie, ktoré poskytla zalovaná na podporu svojho tvrdenia, ze poistenia SZP, ktoré ponúka BUPA Ireland a VHI sú velmi podobné a ze poistenci, najmä poistenci VHI, sú nadalej skôr lahostajní k odstupnovaniu výhod a poistného (pozri bod 147 vyssie). 231 V tomto ohlade nemôze uspiet ani tvrdenie, ze poistovatelia SZP sa môzu chránit proti neprimerane vysokým nákladom spôsobeným ziadostami o náhradu nákladov predkladanými rizikovými osobami tým, ze neprijmú za poistenca osoby, ktoré uz dosiahli vek 65 rokov alebo stanovením dlhých pociatocných cakacích dôb. Na jednej strane z úvah uvedených v bode 198 vyssie vyplýva, ze moznost odmietnut osoby vo veku 65 rokov alebo viac sa zdá byt v praxi velmi obmedzená najmä z dôvodu, ze môze íst iba o osoby, ktoré nikdy nepristúpili k poisteniu SZP. Na druhej strane pociatocné cakacie doby, ktoré predstavujú legitímny prostriedok ochrany trhu SZP s otvoreným vstupom a spolocnou tarifikáciou (pozri bod 199 vyssie), umoznujú vyhnút sa nákladom spôsobeným "zlými" rizikami iba docasne, kedze po uplynutí tejto doby je poistovatel SZP plne vystavený ziadostiam o náhradu nákladov rizikových osôb, ktoré musí prijat na základe povinnosti otvoreného vstupu. Na rozdiel od názoru zalobcov teda tieto obmedzenie nepostacujú na kompenzáciu dodatocných nákladov vyplývajúcich z prevzatia "zlých" rizík, ktorým sa poistovatelia SZP nemôzu vyhnút kvôli povinnostiam SZP. 232 Z toho vyplýva, ze nemozno prijat tvrdenie zalozené na tom, ze kompenzácia nie je nevyhnutná z dôvodu volnosti ponechanej poistovatelom SZP urcit obsah poistení SZP a segmentovat trh v závislosti od poistného rizika. 233 V druhom rade treba preskúmat tvrdenie, ze so zretelom na tretiu podmienku uvedenú v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, systém kompenzácie stanovený systémom RES musí mat priamu súvislost s nákladmi vyvolanými dodrziavaním povinností SZP. 234 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze dotknutá úloha SVHZ spocíva v poskytovaní sluzieb SZP pri dodrziavaní povinností SZP (pozri bod 175 vyssie). Nie je preto dôvodné tvrdenie zalobcov, ze kompenzáciu priznávanú prostredníctvom platieb RES nemozno odôvodnit nákladmi poskytovania sluzieb SZP ako takých, pretoze tieto sluzby nepredstavujú SVHZ. Navyse je nepochybné, ze náklady zohladnované na úcely výpoctu platieb RES sú iba náklady vynalozené poistovatelmi SZP pocas vybavovania ziadostí o náhradu nákladov poistencov (pozri bod 33 vyssie) a ze teda tieto náklady majú úzku súvislost s poskytovaním dotknutých sluzieb SZP. Zalobcovia preto nesprávne popierajú existenciu súvislosti medzi nákladmi spojenými s poskytovaním sluzieb SZP a kompenzáciou, ktorú stanovuje RES. 235 Súd prvého stupna vsak predsa uvádza, ze vo fungovaní systému kompenzácie vytvoreného RES neexistuje priamy vztah medzi sumami skutocne vyplatenými poistovatelom SZP ako následok ziadosti o náhradu nákladov a kompenzáciou priznanou prostredníctvom platieb RES. Treba konstatovat, ze platby RES nemajú kompenzovat prípadné náklady alebo zvýsené náklady spojené s poskytovaním urcitých sluzieb SZP, ale iba vyrovnávat dodatocné náklady, o ktorých sa predpokladá, ze vyplývajú z negatívneho rozdielu medzi rizikovým profilom poistovatela SZP a priemerným rizikovým profilom trhu (pozri bod 33 vyssie). V tomto ohlade sumy skutocne vyplatené poistovatelmi SZP ako náhrada nákladov pocas urcitého obdobia slúzia iba ako základ pre výpocet priemerného rizikového profilu trhu, ako aj rozdielu medzi týmto profilom a individuálnym a skutocným rizikovým profilom kazdého z poistovatelov SZP, na ktorých sa vztahuje RES. Individuálny a skutocný rizikový profil poistovatela SZP tak predstavuje priemerné náklady na náhrady ním vyplatené pocas tohto obdobia, ktorých suma je este vyssia, ked má tento poistovatel velký pocet vysokorizikových poistencov, ktorí predkladajú ziadosti o náhradu nákladov casto a na vysoké sumy. Tento individuálny a skutocný rizikový profil kazdého z poistovatelov SZP je následne porovnávaný s priemerným rizikovým profilom trhu, ktorý predstavuje priemerné náklady, ktoré vyplatili vsetci poistovatelia SZP pri vybavovaní ziadostí o náhradu nákladov a to na to, aby bol co najspolahlivejsie získaný priemer nákladov, ktoré vytvárajú vsetci poistenci na trhu SZP. 236 Ako vsak tvrdí zalovaná a Írsko, hlavným cielom povinností otvoreného vstupu a spolocnej tarifikácie je rozdelit tieto náklady spravodlivo na celý írsky trh SZP, takze kazdý poistovatel SZP znása iba náklady spojené s priemerným rizikovým profilom trhu. Ak by tieto náklady neboli vyrovnávané, bolo by stazené fungovanie spolocnej tarifikácie, ktorá má rovnomerne rozdelit riziká medzi poistovatelov SZP, aby bolo mozné krízové dotovanie poistného medzi generáciami. V dôsledku toho dodatocné náklady, ktoré poistovatel SZP musí znásat z dôvodu svojho negatívneho rizikového profilu vo vztahu k priemernému rizikovému profilu trhu, predstavujú zvýsené náklady, ktoré poistovatel SZP musí prevziat na trhu SZP s otvoreným vstupom a spolocnou tarifikáciou kvôli svojej povinnosti poistit vysokorizikové osoby bez stanovenia výsky poistného v závislosti od poistného rizika. RES má kompenzovat iba tieto zvýsené náklady. Za týchto okolností nemôze uspiet tvrdenie zalobcov, ze platby RES nemajú súvislost s nákladmi vyvolanými dodrziavaním povinností SZP a nemôzu kompenzovat nerovnomerné rozdelenie "zlých" rizík na trhu SZP. 237 V rámci obmedzenej kontroly, ktorá sa uplatnuje v tomto prípade (pozri body 220 az 222 vyssie), nemozno spochybnovat platnost cielov sledovaných systémom kompenzácie vytvoreným RES tak, ako je opísaný v bode 235 vyssie a zákonnost pravidiel, ktorými sa riadi jeho fungovanie. V tomto ohlade je iste namieste uviest, ze toto fungovanie sa radikálne lísi od fungovania systémov kompenzácie, ktoré boli predmetom rozsudkov Ferring, bod 41 vyssie, a Altmark, bod 89 vyssie. Z tohto dôvodu sa nemozno dôsledne riadit tretou podmienkou uvedenou v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ktorá vyzaduje právomoc urcovat náklady vyvolané plnením povinnosti SVHZ. Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze vycíslenie zvýsených nákladov prostredníctvom porovnania skutocného rizikového profilu poistovatela SZP a priemerného rizikového profilu trhu s prihliadnutím na sumy vyplatené ako náhrada nákladov vsetkými poistovatelmi SZP, na ktorých sa vztahuje RES, je v súlade s úcelom a zmyslom tretej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, kedze výpocet kompenzácie je zalozený na objektívnych, konkrétnych, jasne identifikovatelných a kontrolovatelných skutocnostiach (pozri bod 216 vyssie). Okrem toho hoci sa zalobcovia odvolávajú na nedodrzanie tretej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, nepopreli, ze výpocet platieb RES zodpovedá týmto kritériám. Navyse sa im nepodarilo spochybnit existenciu súvislosti, opísanej v bode 235 vyssie, medzi dodrziavaním povinností SZP, predovsetkým povinností otvoreného vstupu a spolocnej tarifikácie, a kompenzáciou poskytovanou prostredníctvom platieb RES. 238 Z toho vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali zjavne neprimeranú povahu RES na kompenzáciu zvýsených nákladov vyplývajúcich z dodrziavania povinností SZP. Za týchto okolností nie je zjavne nesprávne zistenie Komisie, urobené v bode 53 napadnutého rozhodnutie, podla ktorého v podstate RES obmedzuje platby medzi poistovatelmi SZP na úroven nevyhnutnú na neutralizáciu rozdielu medzi ich rizikovými profilmi a kompenzáciu nákladov vynalozených na poistenie vyssích "zlých" rizík ako je priemer trhu, a to aby týchto poistovatelov odskodnil za financné dôsledky povinností SZP, ktoré im zakazujú tarifikáciu poistného v závislosti od poistného rizika a odmietnutie "zlých" rizík. 239 V tretom rade treba odmietnut tvrdenie zalobcov, ze Komisia mala v tomto prípade so zretelom na tretiu podmienku uvedenú v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, zohladnit príjmy a primeraný zisk, ktoré poistovatelia SZP môzu dosiahnut pri plnení povinností SZP. 240 Z úvah uvedených v bode 235 vyssie vyplýva, ze systém kompenzácie vytvorený RES je úplne nezávislý od príjmov a zisku dosiahnutých poistovatelmi SZP, pretoze sa jednak zakladá výlucne na zohladnení nákladov vyvolaných ziadostami o náhradu nákladov, ktoré poistovatelia SZP vyplatili pocas urcitého obdobia, a jednak preto, ze jeho cielom je vyrovnávat iba náklady, ktoré vyplývajú z rozdielu medzi individuálnym a skutocným rizikovým profilom poistovatela SZP a priemerným rizikovým profilom trhu. Ako to tvrdí zalovaná najmä v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna, v takomto systéme pojmovo neexistuje vzájomný vztah medzi rizikovým profilom a príjmami, ktorý by umoznoval zohladnit príjmy na úcely urcenia kompenzácie prípadných zvýsených nákladov. Za týchto podmienok totiz nemôze íst o nadmernú kompenzáciu vzhladom na príjmy, kedze náklady zohladnované na výpocet kompenzácie nemajú priamu súvislost s poskytovaním SVHZ a príjmami, ktoré z toho vyplývajú. 241 V dôsledku toho, kedze RES nemá kompenzovat náklady priamo spojené s poskytovaním sluzieb SZP (pozri bod 235 vyssie), co by zodpovedalo práve situácii, ktorú má na zreteli tretia podmienka uvedená v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, netreba zohladnit príjmy získané týmito sluzbami, aby boli zistené prípadné konkrétne zvýsené náklady tohto poskytovania. Takýto prístup by dokonca odporoval zásade spolocnej tarifikácie, ktorá vyzaduje, aby poistné hradené za poistenie SZP odrázalo riziko predstavované spolocenstvom poistencov a nie urcitou skupinou poistencov. Za týchto okolností by dôsledné uplatnenie tretej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ktorá sa týka odlisnej formy kompenzácie povinnosti SVHZ, nezohladnovalo osobitost fungovania systému kompenzácie stanoveného RES. Naopak, takýto prístup by spochybnoval volbu Írska ako takú zaviest takýto systém, ktorý je úplne nezávislý od príjmov a zisku poistovatelov SZP a ktorý má garantovat riadne fungovanie trhu SZP podliehajúceho povinnostiam SZP. Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze ani úcel, ani zmysel tretej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, nevyzadujú zohladnenie príjmov v systéme kompenzácie, ktorý funguje nezávisle od nich. 242 Z týchto dôvodov nemozno vytýkat Komisii, ze nezohladnila príjmy a zisk dosahované poistovatelmi SZP pri plnení povinností SZP. Z predchádzajúcich úvah navyse vyplýva, ze nemozno prijat ani výhradu, podla ktorej Komisia nepreskúmala túto otázku, ani v tomto smere neodôvodnila napadnuté rozhodnutie. V tomto ohlade treba uviest, ze Komisia vo svojej analýze existencie pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES výslovne vychádzala z rozsudku Ferring, bod 41 vyssie, ktorý vyzaduje, aby boli urcené zvýsené náklady, ktoré skutocne znásajú subjekty poverené plnením povinnosti SVHZ (bod 40 napadnutého rozhodnutia). Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze ako to Súdny dvor neskôr potvrdil a upresnil v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, kritérium zvýsených nákladov v prípade takých systémov kompenzácie ako sú tie, o ktoré islo v týchto veciach, v zásade znamená urcenie nákladov, ktoré dotknutý subjekt skutocne znása pocas plnenia úlohy SVHZ, ako aj súvisiacich príjmov. V tomto prípade vsak Komisia v bode 53 napadnutého rozhodnutia správne uviedla, ze tieto zvýsené náklady sú iba tie, ktoré vyplývajú z negatívneho rizikového profilu, co znamená, ze správne uznala, ze metóda výpoctu predvídaná systémom RES neumoznuje zohladnit príjmy prípadne dosiahnuté poistovatelmi SZP (pozri bod 240 vyssie). 243 V dôsledku toho zalobcovia nepreukázali, ze Komisia nezohladnila tretiu podmienku uvedenú v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ked sa domnievala, ze systém kompenzácie stanovený systémom RES je nevyhnutný a proporcionálny vo vztahu k nákladom vyvolaným plnením povinností SZP. 244 Výhradu zalozenú na nezohladnení tretej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, treba teda zamietnut ako nedôvodnú. f) O porovnaní s efektívnym subjektom v zmysle stvrtej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark 245 Podla stvrtej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie (bod 93) platí, ze ak úloha SVHZ nie je zverená podniku prostredníctvom verejného obstarávania, úroven nevyhnutnej kompenzácie sa musí urcit na základe analýzy nákladov, ktoré by priemerný, dobre spravovaný podnik, adekvátne vybavený prostriedkami tak, aby mohol uspokojit potrebné poziadavky verejnej sluzby, vynalozil na plnenie týchto povinností s ohladom na s tým súvisiace príjmy, ako aj na primeraný zisk za plnenie týchto povinností. Zalobcovia v podstate tvrdia, ze táto podmienka nie je splnená, ak v RES chýba východiskový bod umoznujúci meranie efektívnosti a porovnanie s efektívnym subjektom. Komisia mala predovsetkým preskúmat, ci prípadné náklady poistovatelov SZP, najmä VHI, vyplývajúce z dodrziavania povinností SZP sú porovnatelné s nákladmi, ktoré by znásal efektívny subjekt. 246 V tomto ohlade je na úvod namieste uviest, ze tak z úvah uvedených v bodoch 239 az 242 vyssie, ako aj z úzkeho vztahu medzi stvrtou a tretou podmienkou uvedenými v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, ktoré obe vyzadujú, aby boli urcené náklady, ako aj príjmy a zisk vztahujúce sa na plnenie povinnosti SZP, vyplýva, ze tieto predpoklady prejednávanej výhrady sú nesprávne. So zretelom na neutralitu systému kompenzácie vytvoreného RES vo vztahu k príjmom a zisku poistovatelov SZP na jednej strane a na osobitost zvýsených nákladov spojených s negatívnym rizikovým profilom týchto poistovatelov na druhej strane, sa stvrtá podmienka uvedená v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, v rozsahu, v akom vyzaduje porovnávat náklady a príjmy priamo spojené s poskytovaním SVHZ, nemôze v tomto prípadne dôsledne uplatnit. To okrem toho potvrdzuje úcel tretej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie (bod 93), ktorým je garantovat, ze dotknutá SVHZ je poskytovaná za najnizsích nákladov pre verejnost. Je totiz nepochybné, ze RES nemá kompenzovat urcité náklady vyvolané poskytovaním sluzby SZP. 247 Dalej treba pripomenút, ze platby RES nie sú urcované iba v závislosti od náhrad nákladov vyplatených poistovatelom SZP, ktorý je príjemcov kompenzácie -- co by bola situácia zodpovedajúca tej, ktorú má na zreteli tretia a stvrtá podmienka uvedené v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie --, ale aj v závislosti od náhrad nákladov vyplatených prispievajúcim poistovatelom SZP, pricom tieto platby odrázajú rozdiely rizikových profilov týchto dvoch poistovatelov vo vztahu k priemernému rizikovému profilu trhu. 248 Komisia sa teda mohla oprávnene domnievat, ze v tomto prípade pri analýze existencie státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES nie je nevyhnutné porovnanie medzi potenciálnymi príjemcami platieb RES a efektívnym subjektom. Treba dodat, ze aj ked v case prijatia napadnutého rozhodnutia bolo pravdepodobné, ze na zaciatku bude VHI hlavným príjemcom platieb RES, RES bol aktivovaný írskym orgánmi az neskôr z dôvodu vývoja rizikových profilov na írskom trhu SZP. Bez znalosti budúcej situácie rôznych poistovatelov SZP, ktorí vykonávajú cinnost na írskom trhu SZP, bolo teda pre Komisiu nemozné, aby presne identifikovala potenciálnych príjemcov platieb RES a konkrétne porovnala ich situáciu s efektívnym subjektom. 249 Navyse so zretelom na úcel stvrtej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, bola Komisia napriek tomu povinná uistit sa, ze kompenzácia stanovená RES neznamená moznost odskodnit náklady, ktoré by mohli vyplývat z nedostatku efektívnosti poistovatelov SZP, na ktorých sa vztahuje RES. V tomto ohlade treba uviest, ze Komisia v bodoch 27 a 56 napadnutého rozhodnutia výslovne konstatovala, ze RES zohladnuje priemerné náklady na náhrady poistovatelov SZP, co má za následok, ze nie je mozné vyrovnávanie priemerných nákladov na skupinu poistencov a ze poistovatelia si môzu zachovat výhodu ich vlastnej efektívnosti. 250 V tomto ohlade zalobcovia tvrdili, ze zohladnenie skutocných nákladov na náhrady poistovatelov SZP pri výpocte platieb RES by viedlo k vyssím platbám v prospech najmenej efektívnych poistovatelov SZP s vysokými nákladmi. Ako vsak vyplýva z bodu 56 napadnutého rozhodnutia a z úvah uvedených v bode 235 vyssie, tieto náklady predstavujú iba náklady spojené s náhradami nákladov, ktoré vyplatili poistovatelia SZP pocas urcitého obdobia, s vylúcením akýchkolvek iných nákladov správy, ako sú napríklad administratívne alebo marketingové náklady, o ktorých majú poistovatelia SZP vedomost. Zalobcovia vsak ani nepopreli túto skutocnost, ani neupresnili, v akom rozsahu môze táto metóda výpoctu spôsobit následky na náklady vyplývajúce prípadne z nedostatku efektívnosti pri vybavovaní ziadostí o náhradu nákladov. Na rozdiel od názoru zalobcov, kedze výpocet kompenzácie podla RES závisí iba od nákladov, ktoré nesúvisia s efektívnostou dotknutého subjektu, je vylúcené, ze by táto kompenzácie mohla viest k zdielaniu nákladov, ktoré by mohli vyplývat z ich nedostatku efektívnosti a ovplyvnit moznost týchto subjektov plne si zachovat výhodu ich dobrej správy. 251 Toto posúdenie nie je vyvrátené samotných zistením HIA v jeho správe z apríla 2005 (s. 30), podla ktorého sú priemerné náklady BUPA Ireland na den starostlivosti priblizne o 17 % nizsie ako priemerné náklady trhu, kedze tieto nizsie náklady môzu vyplývat práva z priaznivejsieho rizikového profilu BUPA Ireland vo vztahu k rizikovému profilu iných poistovatelov SZP. V tomto ohlade totiz HIA uvádza, ze rozdiel medzi dennými nákladmi starostlivosti mozno vysvetlit rozdielmi týkajúcimi sa efektívnosti, produktov SZP a zdravotného stavu poistencov, pricom tieto nákladu sa môzu lísit podla veku pacienta. Je vsak evidentné, ze poistovatel SZP s menej zdravými poistencami ako je priemer poistencov je vystavený pomerne vyssím nákladom starostlivosti. Zalobcovia navyse neuvádzajú ani to, ci sa výraz "rozdiely v efektívnosti" pouzití HIA vztahuje na správu poistovatelov SZP ako takú alebo na správu nemocníc, ktoré sú pôvodcom nákladov starostlivosti, ani to, v akom rozsahu môzu byt tieto rozdiely relevantné pri zohladnení nákladov na náhrady a mat dopad na vyrovnávacie platby. 252 Navyse ani tvrdenie zalobcov, ze dopad vysokých nákladov na náhrady na úroven platieb RES podnecuje poistovatela SZP, ktorý je ich príjemcom, aby nebol efektívny, nie je dôvodné. Ako to samotní zalobcovia uznali na pojednávaní, neupresnili povahu prípadných nedostatkov efektívnosti, ktoré by takáto situácia mohla spôsobit, ale v podstate iba tvrdili, ze nebolo vykonané porovnanie s efektívnym subjektom v zmysle stvrtej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie. Napokon v tomto ohlade zalovaná uviedla, a zalobcovia to nepopreli, ze podla prílohy I RES sú pri výpocte platieb RES náklady na náhrady zohladnované iba do výsky 550 eur na den hospitalizácie bez ohladu na výsku dotknutého poistenia, zatial co priemerné náklady hospitalizácie napríklad VHI dosahujú 640 eur na den hospitalizácie, co samo osebe predstavuje ochranné opatrenie proti nadmernej spotrebe a proti zlej správa nákladov poistovatelom SZP. Treba dodat, ze táto horná hranica nákladov, ktoré mozno uznat podla RES, je podrobne vysvetlená v bode 55 napadnutého rozhodnutia. 253 Zalovaná a Írsko vsak uznali, ze metóda výpoctu platieb RES môze napriek tomu vo velmi obmedzenom rozsahu umoznit zdielanie výnosov spojených s efektívnostou alebo nákladov spojených nedostatkom efektívnosti rôznych poistovatelov SZP, pretoze zahrna uplatnenie niektorých adaptacných kritérií, a to jednak "adaptacného faktora nulovej sumy" (zero sum adjustment factor), ktorý slúzi na zabezpecenie samofinancovania systému a jednak faktora zvázenia zdravotného stavu, ktorý je zalozený na zaznamenanom vyuzití nemocnicných kapacít (body 28 a 57 napadnutého rozhodnutia). 254 Pokial ide o "adaptacný faktor nulovej sumy" (zero sum adjustment factor), zalobcovia napriek tomu na pojednávaní uznali, ze ich výhrada sa netýka tohto aspektu RES a ze zmeny úrovne platieb RES, ktoré z neho môzu vyplývat, sú zanedbatelné a nemôzu spôsobit viditelné vyrovnávanie nákladov spojených s nedostatkom efektívnosti. Pokial ide o faktor zvázenia zdravotného stavu, zalobcovia vsak tvrdia, ze jeho uplatnenie spôsobuje zohladnenie nedostatkov v efektívnosti, kedze tento faktor sa zakladá skôr na skutocných nákladoch poistovatela SZP ako na nákladoch efektívneho subjektu. V tomto ohlade treba upresnit, ze uplatnenie tohto adaptacného faktora, ktorý je v súcasnosti nulový, podlieha urcitým podmienkam, ktoré sú upresnené v prílohe II RES a najmä je obmedzené na 50 % zaznamenaného vyuzitia nemocnicných kapacít. So zretelom na tento obmedzený význam tohto faktora a kedze zalobcovia nepredlozili konkrétne dôkazy preukazujúce, ze skutocné vyuzitie nemocnicných kapacít môze odrázat nedostatky v efektívnosti, ako ja napríklad nadmerná spotreba lekárskych sluzieb, sa vsak Komisia mohla oprávnene domnievat, ze systém kompenzácie vytvorený RES a najmä uplatnenie faktora zvázenia zdravotného stavu neznamenajú moznost prenesenia nákladov spojených s nedostatkom efektívnosti, na vsetkých poistovatelov SZP. 255 V tejto súvislosti je namieste uviest, ze Komisia v bodoch 28 a 57 napadnutého rozhodnutia jasne uviedla, ze prísne podmienky uplatnovania tohto faktora umoznujú zabránit úplnému vyrovnávaniu úcinkov rozdielov rizík, ako aj podnecovaniu pacientov na hospitalizáciu, a ze naopak horná hranica vo výske 50 % je dodatocnou garanciou, ktorá podnecuje poistovatelov SZP, aby podporovali skrátenie doby nemocnicných pobytov, vcasnú diagnózu a riadnu správu vo vseobecnosti. Zalobcovia vsak toto posúdenie pocas konania podrobne nepopreli. Uz navyse treba dodat, ako to tvrdí zalovaná a Írsko, ze az do súcasnosti írske orgány nevyuzili tento faktor a svoje posúdenie rozdielov rizík medzi poistovatelmi SZP zakladali iba na kritériách veku a pohlavia poistencov. 256 Súd prvého stupna sa napokon domnieva, ze Komisia v bodoch 26 az 28, 56 a 57 napadnutého rozhodnutia právne dostatocným spôsobom zohladnila skutocnosti, ktoré jej umoznili dospiet k záveru o neutralite kompenzácie, ktorú stanovuje RES, vo vztahu k prípadným nákladom niektorých poistovatelov SZP spojeným s nedostatkom efektívnosti. 257 V dôsledku toho sa Súd prvého stupna domnievat, ze Komisia neignorovala stvrtú podmienku uvedenú v rozsudku Altmark, bod 89 vyssie, a ze prejednávanú výhradu treba zamietnut v celom rozsahu. 258 S prihliadnutím na vsetky predchádzajúce úvahy je namieste dospiet k záveru, ze Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia oprávnene vyslovila, ze RES nepredstavuje poskytnutie státnej pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. Prvý zalobný dôvod treba teda zamietnut ako nedôvodný. Súd prvého stupna vsak povazuje za potrebné preskúmat aj druhý zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 86 ods. 2 ES. g) O nevyhnutnosti a proporcionalite RES v zmysle clánku 86 ods. 2 ES i) Úvodná pripomienka 259 Svojim druhým dôvodom zalobcovia v podstate popierajú nevyhnutnost a proporcionalitu zavedenia RES ako takého. Súd prvého stupna preskúma tvrdenia zalobcov v rámci tohto druhého dôvodu iba v rozsahu, v akom nastolujú otázky, ktoré neboli preskúmané v rámci prvého dôvodu. 260 Bez dalsieho treba zamietnut výhradu zalobcov týkajúcu sa toho, ze vo výrokovej casti napadnutého rozhodnutia sa nenachádza výslovná zmienka o clánku 86 ods. 2 ES (pozri body 90 a 128). Ako poznamenáva zalovaná, ani z príslusnej právnej úpravy, ani z judikatúry nevyplýva, ze formulácia výroku rozhodnutí prijatých na základe clánku 87 ES v spojení s clánkom 86 ods. 2 ES musí povinne splnat urcité poziadavky. Na posúdenie skutocného právneho rozsahu aktu, ktorého výrokovú cast nemozno oddelit od jej odôvodnenia navyse treba, aby bol tento akt v prípade potreby vykladaný s ohladom na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Cableuropa a i./Komisia, [73]T-346/02 a T-347/02, Zb. s. II-4251, bod 211, a tam citovanú judikatúru). Hoci sa teda zdá ziaduce v záujme jasnosti a právnej istoty, aby Komisia vo výrokovej casti aktu výslovne uviedla ustanovenia Zmluvy, ktoré uplatnuje, ak tak neurobí, nejde o nesprávne právne posúdenie, ak kombinované cítanie odôvodnenia a výrokovej casti aktu umoznuje s presnostou identifikovat tieto ustanovenia. Aj ked sa teda v tomto prípade Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia neodvolala na uplatnenie clánku 86 ods. 2 ES, napriek tomu toto ustanovenie jasne uviedla v bode 61 napadnutého rozhodnutia, ktorý je zhrnutím jej definitívnych záverov. V dôsledku toho sa priemerne pozorný citatel napadnutého rozhodnutia nemôze zmýlit v jeho skutocnom právnom rozsahu. ii) O nevyhnutnosti zavedenia RES ako takého 1) Vseobecné pripomienky 261 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze Komisia sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked sa v bodoch 50 a 52 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze RES je nevyhnutný na zachovanie stability trhu podliehajúceho povinnostiam SZP, ako aj potrebného úcinku týchto povinností. Samotné napadnuté rozhodnutie v bode 51 uznáva, ze írsky trh SZP nemal az do súcasnosti problémy so stabilitou. Navyse údajné nebezpecenstvo výberu rizík je cisto spekulatívne a nepodlozené faktami. Toto nebezpecenstvo v skutocnosti nehrozí z dôvodu, ze neexistuje motivácia k aktívnemu výberu dobrý rizík a ani pasívny výber rizík (pozri bod 134 vyssie). Poistovatelia SZP sú totiz schopní kompenzovat zlé riziká úpravou svojich zmluvných podmienok a najmä zvýsením poistného a odstupnovaním poistení. V kazdom prípade, kedze poistenci sú vo vseobecnosti velmi málo náchylní zmenit poistovatela, ako to preukazuje správa Amárach, novácik vstupujúci na írsky trh SZP sa musí nevyhnutne zamerat na nových klientov, ktorí sú pojmovo mladí. Navyse, pokial ide o starsích poistencov, VHI predáva so stratou, cím znemoznuje BUPA Ireland, aby mu úcinne konkuroval. Napokon ekonomické stúdie uplatnené zalovanou, ktoré sa týkajú iných trhov ako írskeho trhu, nie sú ani relevantné, ani spôsobilé podporit názor o výbere rizík. Tri správy predlozené HIA od roku 2003 naopak potvrdzujú neexistenciu bezprostrednej alebo budúcej nestability írskeho trhu SZP (pozri body 131 az 138 vyssie). 262 Zalovaná k tomu v podstate uvádza, ze zalobcom sa nepodarilo spochybnit nepriame dôkazy preukazujúce nebezpecenstvo aktívneho výberu rizík v systéme spolocnej tarifikácie a otvoreného vstupu, ktorého základ uznala dokonca aj správa NERA. Írsko dodáva, ze RES musí nevyhnutne vyvázit poziadavky spolocnej tarifikácie a otvoreného vstupu, aby sa zabránilo preferencnému výberu rizík novými poistovatelmi na trhu SZP. Ak by tento korektor neexistoval, noví poistovatelia by z dôvodu svojho priaznivého rizikového profilu mohli dosiahnut vysoké "technické" výhody tým, ze by na ujmu vsetkých poistencov udrziavali sumy poistného na fiktívnych a velmi vysokých úrovniach, co by mohlo ovplyvnit stabilitu trhu SZP. Stabilita trhu je ohrozená aj v prípade, ked poistovatel s priaznivým rizikovým profilom znacne znízi svoje poistné, aby tak spustil "smrtelnú spirálu", ktorá spocíva v úteku najmobilnejsích poistencov k tomuto poistovatelovi a vedie k oslabeniu financnej situácie konkurencných poistovatelov, ktorí kvôli spolocnej tarifikácii uz nie sú schopní ponúknut svoje produkty za konkurencné ceny a prilákat nových poistencov. Toto je súcasná situácia VHI, ktorého kapitálová pripravenost sa znacne zhorsila vo vztahu ku kapitálovej pripravenosti BUPA Ireland. 263 Podla názoru zalovanej a Írska tvrdenie zalobcov zalozené na moznosti poistovatelov kompenzovat "zlé" riziká úpravami zmlúv nie je relevantný a odporuje skutocnosti. Takýto prístup je na jednej strane v rozpore so zásadou spolocnej tarifikácie a je v kazdom prípade nerealizovatelný a nespôsobilý zachovat rovnováhu írskeho trhu SZP. Na druhej strane sluzby SZP, ktoré ponúka VHI a BUPA Ireland, sú velmi podobné a v praxi sú poistenci v kazdom prípade lahostajní k prípadnému odstupnovaniu výhod ponúkaných poistením SZP. Navyse údaje o vekovom profile poistencov VHI jasne naznacujú existenciu takéhoto výberu rizík. Pokial ide o nebezpecenstvo pasívneho výberu, zalovaná, ktorú podporuje Írsko, popiera výklad, ktorý zalobcovia dávajú správe Amárach, ktorá potvrdzuje existenciu migrácie spotrebitelov od jedného poistovatela k inému. Okrem toho tvrdenie zalozené na tom, ze VHI údajne stanovuje vysokorizikovým klientom stratové ceny, je nepodlozený a neprípustný. Zalovaná napokon zdôraznuje, ze napadnuté rozhodnutie vychádza iba zo zistenia moznosti výberu rizík, ktorá je faktorom nestability, co je postacujúce so zretelom na rozsudok Albany, bod 101 vyssie, a na obmedzený stupen kontroly, ktorú má Súd prvého stupna vykonat pokial ide o kritérium nevyhnutnosti. 2) Predmet napadnutého rozhodnutia a kontrola vykonávaná Súdom prvého stupna 264 Pred preskúmaním dôvodnosti rôznych tvrdení uvádzaných úcastníkmi konania povazuje Súd prvého stupna za potrebné upresnit predmet prieskumu vykonaného Komisiou v tomto prípade, kedze prieskum vykonaný Komisiou tvorí samotný predmet kontroly Súdu prvého stupna. 265 Treba uviest, ze RES tak, ako bol oznámený, predstavuje vseobecný systém, teda systém spocívajúci na súhrne ustanovení vseobecnej platnosti, ktorých uplatnovanie je samozrejme do urcitej miery vopred urcené objektívnymi a transparentnými kritériami (pozri body 213 az 217 vyssie), ale nie je predvídatelné do vsetkých podrobností. Predovsetkým z dôvodu, ze tento systém sa má prispôsobovat a reagovat na rýchly vývoj relevantného trhu, jeho fungovanie podlieha urcitým vseobecným ustanoveniam, ktoré zahrnajú sirokú mieru volnej úvahy orgánov poverených jeho uplatnovaním. To platí najmä pre cast IV RES týkajúcu sa volnej úvahy HIA a jeho právomoci vydávat odporúcania, pokial ide o existenciu rozdielu rizík spôsobilého aktivovat platby RES. 266 Z toho vyplýva, ze v súlade s definíciou rozsahu správnej a súdnej kontroly pripomenutou v bodoch 220 a 221 vyssie, kontrola, ktorú má Komisia vykonat v tomto ohlade na základe clánku 87 ES v spojení s clánkom 86 ods. 2 a 3 ES, predovsetkým pokial ide o nevyhnutnost oznámeného systému, sa nevyhnutne obmedzuje na overenie toho, ci na jednej strane tento systém spocíva na zjavne nesprávnych skutkových a ekonomických predpokladoch a na druhej strane, ci je tento systém zjavne nevhodný na dosiahnutie sledovaných cielov. Práve v tomto kontexte musí Súd prvého stupna preskúmat najmä to, ci posúdenie Komisie v tomto ohlade je dostatocne hodnoverné, aby podoprelo nevyhnutnost dotknutého systému. 267 V rámci tejto kontroly treba najprv na jednej strane preskúmat, ci poruchy vo fungovaní trhu, na ktoré sa odvoláva clenský stát, aby odôvodnil zavedenie a ochranu dotknutej úlohy SVHZ, boli dostatocne hodnoverné a na druhej strane posúdit, ci sa Komisia mohla rozumne domnievat, ze systém, ako je RES, je v dôsledku svojej povahy nevyhnutný a vhodný na vyriesenie uvedených problémov. Dalej prinálezí Súdu prvého stupna, aby overil, ci v tomto prípade posúdenie Komisie v týchto dvoch ohladoch je dôvodné so zretelom na súcasné podmienky a pravdepodobný vývoj írskeho trhu SZP, tak ako sa javili v case prijatia napadnutého rozhodnutia s prihliadnutím na vsetky informácie, ktorými Komisia disponovala alebo rozumne mala disponovat. 268 Pokial ide zvlást o rozsah kontroly Komisie, v súlade s tým, co je uvedené v bodoch 220 az 222 vyssie, nemôze Komisia nahrádzat clenský stát pri výkone sirokej miery volnej úvahy, ktorá mu patrí. Na rozdiel od toho, co ako sa zdá tvrdia zalobcovia, tak Komisia v rámci kontroly nevyhnutnosti nie je oprávnená overovat na základe dostupných údajov, ci sa na jednej strane trh môze skutocne vyvíjat urcitým spôsobom a ci na druhej strane uplatnenie regulacných nástrojov predvídaných oznámeným systémom sa z tohto dôvodu stane v urcitom okamihu nevyhnutné na zabezpecenie plnenia dotknutej úlohy SVHZ. Kontrola nevyhnutnosti totiz nevyzaduje, aby Komisia nadobudla presvedcenie, ze clenský stát sa nemôze so zretelom na súcasné alebo budúce podmienky trhu vzdat oznámených opatrení, ale obmedzuje sa na zistenie zjavného pochybenia pri výkone sirokej miery volnej úvahy clenského státu, pokial ide o spôsob zabezpecenia toho, aby úloha SVHZ mohla byt plnená za ekonomicky prijatelných podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudky Komisia/Holandsko, bod 99 vyssie, bod 58, a Albany, bod 101 vyssie, body 107 a 111). 269 Napokon, ak je táto kontrola vykonávaná Komisiou obmedzená, treba túto okolnost zohladnit aj pri kontrole zákonnosti, ktorú vo vztahu k posúdeniu Komisie vykonáva súd Spolocenstva. Táto kontrola Súdu prvého stupna musí byt o to obmedzenejsia, ze posúdenie Komisie sa týka zlozitých ekonomických skutocností (pozri body 220 a 221 vyssie). To zvlást platí pre kontrolu vykonávanú na základe zásady proporcionality, najmä ked sa napadnutý akt týka státnych opatrení vseobecnej platnosti. Táto kontrola Súdu prvého stupna sa totiz musí obmedzovat na overenie, ci sú tieto opatrenia zjavne neprimerané sledovanému cielu (pozri analogicky rozsudok Boehringer/Rada a Komisia, bod 118 vyssie, body 73 a 74). 270 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked nevyzadovala od Írska, aby preukázalo nevyhnutnost RES na zabezpecenie dodrziavania povinností SZP. V dôsledku toho treba zamietnut tvrdenie zalobcov, ze RES musí byt nevyhnutný a ze Komisia ignorovala rozsah kontroly, ktorú je v tomto ohlade povinná vykonat. 3) O existencii výberu rizík na írskom trhu SZP Úvodná pripomienka 271 S prihliadnutím na uvedené treba preskúmat -- najprv zo vseobecného pohladu a následne so zretelom na osobitné podmienky írskeho trhu SZP -- ci sa Komisia mohla oprávnene domnievat, ze RES predstavuje nevyhnutný korektor na trhu SZP podliehajúcom povinnostiam otvoreného vstupu, spolocnej tarifikácie, dozivotného poistenia a minimálnych dávok. V tomto ohlade treba zvlást overit, ci sa Komisia oprela o skutocnosti umoznujúce dostatocným spôsobom preukázat, ze trh SZP so spolocnou tarifikáciou je vystavený nebezpecenstvu výberu rizík a ci sa mohla rozumne domnievat, ze táto situácia môze destabilizovat rovnováhu tohto trhu. O aktívnom výbere rizík -- O vseobecných ekonomických predpokladoch 272 Pokial ide o existenciu nebezpecenstva aktívneho výberu rizík, úcastníci konania nepopreli, ze novácik vstupujúci na trh SZP, ako BUPA Ireland v roku 1997, má záujem vyhladávat klientelu so znízeným rizikom, aby minimalizoval svoje ekonomické riziká a posilnil svoje este slabé postavenie na trhu. Je tomu tak zvlást vtedy, ked ide o trh, ktorého konkurencná struktúra je este stále silne poznacená situáciou, ktorá existovala pred jeho liberalizáciou, a urcitou zotrvacnostou spotrebitelov, ktorých väcsina je poistencom bývalého monopolného subjektu, ako je v tomto prípade VHI. Ako poznamenávajú samotní zalobcovia, za týchto okolností predstavuje najmä mladá klientela a klientela s dobrým zdravím významnú skupinu nových klientov, na ktorých predovsetkým sa bude zameriavat novácik vstupujúci na trh SZP, ktorý im ponúka nizsie tarify ako ostatní poistovatelia SZP. 273 V tomto ohlade zalobcovia dostatocne presne a podrobne nepopreli názor, podla ktorého táto tendencia vyhladávat znízené riziká je posilnená povinnostou spolocnej tarifikácie. Je vsak nepochybné, ze so zretelom na túto povinnost nemá poistovatel SZP úplnú volnost vyvázit vyssím poistným väcsie ekonomické riziko, ktoré predstavuje poistenie SZP v prípade starsej alebo chorej osoby, ktorú tento poistovatel nemôze odmietnut kvôli povinnosti otvoreného vstupu. Na jednej strane pri nemoznosti tarifikácie zalozenej na poistnom riziku je poistovatel SZP nútený ponúkat rovnaké poistenia SZP za rovnakých tarifných podmienok vsetkým poistencom bez ohladu na ich vek, pohlavie a zdravotný stav (clánok 7 zákona 1994 Health Insurance Act v znení neskorsích predpisov) a pristúpit tak ku krízovému dotovaniu poistného medzi rôznymi poistnými rizikami. Na druhej strane poistovatel SZP uz nemôze ponúkat poistenia SZP za poistné stanovené podla najvyssieho rizika, ktoré musí prevziat, bez toho, aby sa vystavil tomu, ze uz nebude schopný prilákat mladých klientov a klientov s dobrým zdravím, pricom títo klienti majú podstatný význam pre jeho ekonomickú rovnováhu v systéme krízového dotovania poistného. 274 Zalobcovia neuviedli konkrétne skutocnosti spôsobilé vyvrátit tento opis javu aktívneho výberu rizík na trhu SZP so spolocnou tarifikáciou. V tomto ohlade sa zalobcovia v podstate iba odvolávali na moznost poistovatelov SZP segmentovat trh v závislosti od rizika definovaním obsahu poistení SZP a stanovením výsky poistného, aby mohli kompenzovat "zlé" riziká vyssím poistným. Treba vsak pripomenút, ze z dôvodov uvedených v bodoch 229 a 231 vyssie, nemozno prijat tvrdenie týkajúce sa zmluvnej volnosti poistovatelov SZP. 275 Navyse sa Súd prvého stupna domnieva, ze toto tvrdenie naopak skôr potvrdzuje existenciu väcsieho nebezpecenstva výberu "dobrých" rizík na trhu so spolocnou tarifikáciou, pretoze znamená, ze v praxi sa poistovatelia SZP dovoleným spôsobom usilujú kompenzovat úcinky zákazu tarifikácie v závislosti od poistného rizika prostredníctvom osobitnej definície poistenia SZP a stanovenia zodpovedajúceho poistného podla potrieb rozdielnych skupín poistencov. Zalobcovia totiz tvrdia, ze poistovatel SZP môze prilákat mladých klientov a klientov "s dobrým rizikom" prostredníctvom poistení speciálne prispôsobených ich potrebám a atraktívneho poistného s tým dôsledkom, ze ostatné skupiny poistencov, zahrnajúce poistencov "so zlým rizikom" nie sú podnecované, ba dokonca sú odrádzané, aby pristúpili k takémuto poisteniu, ktoré im nevyhovuje. Bez ohladu na to, ci takáto stratégia nepriamej diskriminácie medzi poistencami -- ktorej sa netýka spolocná tarifikácia, ktorá zakazuje iba priamu cenovú diskrimináciu -- je uskutocnitelná, co popiera najmä Írsko, sa vsak táto stratégia zdá pravdepodobnejsia, ked je hospodárska sútaz o najmladsích nových klientov medzi poistovatelmi SZP osobitne intenzívna, co je podla súhlasného vyjadrenia úcastníkov konania prípad medzi BUPA Ireland a VHI. Za týchto okolností vsak na rozdiel od názoru zalobcov táto stratégia nepopiera existenciu javu aktívneho výberu rizík, ale skôr ju potvrdzuje, ba dokonca zhorsuje. Tvrdenie zalobcov zalozené na zmluvnej volnosti poistovatelov SZP teda nemôze preukázat neexistenciu aktívneho výberu rizík. Nie je preto zjavne nesprávne konstatovanie Komisie v bode 50 napadnutého rozhodnutia o existencii nebezpecenstva aktívneho výberu rizík, podla ktorého sa poistovatelia SZP môzu usilovat zlepsit svoj rizikový profil najmä prostredníctvom selektívnych marketingových stratégii, definovania obsahu poistení alebo odstupnovania kvality sluzby. 276 V tomto ohlade Súd prvého stupna pripústa ako pravdepodobný predpoklad, podla ktorého nebezpecenstvo aktívneho výberu rizík a teda riziko nestability trhu je skutocné a intenzívne vtedy, ked poistovatel SZP s priaznivým rizikovým profilom zacne uplatnovat "predátorskú" cenovú stratégiu, aká je opísaná v bode 6 sprievodcu RES. Toto nebezpecenstvo sa naopak zdá menej intenzívne, ale stále dostatocne významné, ked tento poistovatel zaujme -- ako to tvrdí zalovaná, Írsko a VHI o správaní BUPA Ireland -- stratégiu cenového "nasledovatela", ktorá spocíva v stanovení taríf za vlastné sluzby SZP iba mierne pod tarifami hlavných konkurentov v prípade rovnakých sluzieb. Za týchto okolností sa totiz financný podnet pre klienta zmenit poistovatela SZP zdá menej významný ako v prípade "predátorských" cien. V tomto ohlade vsak zalovaná a Írsko potvrdzujú, bez toho, aby to zalobcovia popreli, ze takáto stratégia napriek tomu umoznuje vyberat "dobré" riziká a ze najmä ovplyvnuje riadne fungovanie trhu SZP a porusuje ciel spolocnej tarifikácie tým, ze na ujmu klientov zachováva prílis vysoké poistné vo vztahu k nákladom na náhrady, ktoré poistovatel SZP s priaznivým rizikovým profilom musí skutocne znásat. 277 Zdá sa rovnako pravdepodobné, ze stratégia cenového "nasledovatela" má za následok, ze poistovatel SZP iba preto, aby zvýsil svoje zisky napriek svojim nizsím nákladom neznízi poistné, co by bolo v záujme spotrebitelov a v súlade s cielom spolocnej tarifikácie. Rovnako sa nezdá vylúcené, ze poistovatel SZP s výhodným rizikovým profilom vykonáva aktívny výber rizík tým, ze prijme stratégiu cenového "nasledovatela", pokial je cenový rozdiel dostatocne významný na to, aby prilákal spotrebitelov "s dobrým rizikom". 278 Súd prvého stupna sa domnieva, ze tak Írsko, ako aj Komisia v bode 50 napadnutého rozhodnutia hodnoverným spôsobom uviedli, ze takáto obchodná prax môze vytvorit zákernú spirálu a destabilizovat tak rovnováhu a fungovanie trhu SZP so spolocnou tarifikáciou, pokial sú poistovatelia SZP s priaznivým rizikovým profilom schopní prilákat coraz viac mladých klientov a klientov s dobrým zdravím, aby tak dalej zlepsili svoj rizikový profil, zatial co poistovatelia SZP s nepriaznivým rizikovým profilom coraz viac podliehajú financnému tlaku z dôvodu narastajúcej nerovnováhy medzi poistným a nákladmi vyvolanými ziadostami o náhradu nákladov velkého poctu starsích poistencov a poistencov so zlým zdravím. 279 Za týchto okolností sa Súd prvého stupna domnieva, ze nie je zjavne nesprávna úvaha obsiahnutá v bode 50 napadnutého rozhodnutia, podla ktorej na trhu SPZ podliehajúcom spolocnej tarifikácii, otvorenému vstupu a dozivotnému poisteniu podnecuje bez mechanizmu vyrovnávania rizík poistovatelov k výberu priaznivých rizík, aby mohli ponúkat sluzby SZP za výhodnejsích cien vsetkým poistencom alebo aby mohli dosiahnut vyssie zisky ako konkurencní poistovatelia SZP. -- O situácii na írskom trhu SZP 280 Súd prvého stupna pripomína, ze Komisia v bode 51 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze na írskom trhu SZP nemozno vylúcit nebezpecenstvo aktívneho výberu rizík ani ked nestabilitu tohto trhu este nebolo mozné pozorovat. 281 V tomto ohlade treba uviest, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia mala BUPA Ireland znacne priaznivejsí rizikový profil ako jeho hlavný konkurent VHI. Bez toho, aby sa bolo potrebné vyjadrovat k spornej otázke, ci kapitálová pripravenost VHI je alebo nie je postacujúca, treba poznamenat, ze zalobcovia skutocne nepopreli správnost a relevanciu údajov, ktoré poskytli zalovaná, Írsko a VHI o ekonomickej situácii, rizikovom profile VHI a jeho vyssích priemerných nákladoch na náhrady na poistenca, ale uznali, ze VHI má menej zdravý rizikový profil ako BUPA Ireland (pozri body 135 a 138 vyssie). 282 Navyse Komisia pri podpore svojho posúdenia týkajúceho sa existencie nebezpecenstva aktívneho výberu rizík vychádzala z dôkazných prostriedkov preukazujúcich, ze BUPA Ireland v skutocnosti prijala stratégiu aktívneho výberu rizík kombinovanú so stratégiou cenového "nasledovatela" tým, ze ponúkala tarify scasti zretelne nizsie ako VHI skupinám spotrebitelov mladsím ako 19 rokov (s 10 % cenovým rozdielom) a spotrebitelom od 19 do 54 rokov (so 4 % cenovým rozdielom), zatial co pozadovala vyssie poistné (o 20 %) od osôb starsích ako 54 rokov (bod 51 a poznámka pod ciarou 9 napadnutého rozhodnutia). Treba zdôraznit, ze zalobcovia pocas konania, vrátane pojednávania, nezaujali stanovisko k týmto dôkazným prostriedkom napriek tomu, ze tak zalovaná, ako aj Írsko a VHI vo svojich písomných podaniach výslovne vychádzali z údajnej praxe cenového "nasledovatela" v prípade BUPA Ireland. 283 V prvom rade sa v tomto ohlade zalobcovia uspokojili s tvrdením, ze BUPA Ireland sa ako novácik vstupujúci na írsky trh SZP a kvôli zotrvacnosti poistencov, ktorí uz mali zmluvu s poistovatelom, musela nevyhnutne zamerat na mladých spotrebitelov pozadujúcich poistenie po prvýkrát. Hoci je toto tvrdenie hodnoverné a podlozené závermi správy Amárach o nízkej miere migrácie írskych spotrebitelov, nemôze samo osebe vyvrátit záver o existencii aktívneho výberu rizík, ale skôr ho potvrdzuje (pozri bod 274 vyssie). 284 V druhom rade zalobcovia tvrdili, ze VHI vykonáva stratový predaj poistení SZP urcených starsím a teda vysokorizikovým poistencom, co znemoznuje, aby mu BUPA Ireland konkurovala v prípade tejto skupiny klientov. Toto velmi málo podrobné tvrdenie, ktoré zalovaná a Írsko popreli, vsak zalobcovia pocas konania nepodlozili a je v kazdom prípade neopodstatnené. Za predpokladu existencie takéhoto stratového predaja by totiz tento predaj tazko zodpovedal ekonomickej logike, kedze by znamenal, ze VHI si chce udrzat svojich vysokorizikových poistencov a zabránit ich migrácii k inými poistovatelom SZP tým, ze im ponúka zvlást výhodné poistné, ktoré nepokrýva náklady na náhrady. Takéto správanie by bolo ekonomicky iracionálne, kedze títo poistenci sú prícinou nepriaznivého rizikového profilu VHI, zvysovania jeho nákladov a teda oslabenia jeho konkurencného postavenia na trhu SPZ. 285 S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia mala k dispozícii dostatocné relevantné skutocnosti na to, aby v bode 51 napadnutého rozhodnutia dospela bez toho, aby sa v tomto ohladu dopustila zjavného pochybenia k záveru, ze na írskom trhu SZP nemozno vylúcit nebezpecenstvo aktívneho výberu rizík. Navyse so zretelom na obmedzenú kontrolu, ktorá sa uplatní v tomto prípade (pozri body 220 az 222 a 264 az 270 vyssie), mohla Komisia z existencie takéhoto nebezpecenstva aktívneho výberu rizík rozumne vyvodit existenciu rizika nestability írskeho trhu SZP (body 50 a 51 napadnutého rozhodnutia). 286 V tomto ohlade skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie rovnako uvádza, ze v minulosti este nebolo mozné pozorovat nestabilitu trhu, nemôze ovplyvnit zákonnost tohto záveru. So zretelom na svoju právomoc obmedzenej kontroly voci clenskému státu (pozri body 220 az 222 a 269 vyssie) totiz Komisia nebola oprávnená nahradit svojim vlastným posúdením vývoja írskeho trhu SZP posúdenie Írska. Komisia sa vsak právne dostatocným spôsobom uistila, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia boli splnené podmienky umoznujúce odôvodnit zavedenie mechanizmu vyrovnávania rizík na úcely zabránenia budúcej nestabilite tohto trhu, ktorá by mohla vyplývat z aktívneho výberu rizík. Treba teda zamietnut tvrdenie zalobcov, ze Komisia nesprávne prijala názor o nestabilite trhu bez toho, aby v tomto ohlade disponovala dostatocnými ekonomickými dôkazmi. Napokon, so zretelom na pravdepodobnost existencie rizika nestability trhu zalozenú na aktívnom výbere rizík, uz netreba overit, ci Komisia mohla v bode 50 napadnutého rozhodnutia oprávnene dospiet aj k záveru o existencii nebezpecenstva pasívneho výberu rizík. 4) O vhodnosti RES na vyriesenie nerovnováhy alebo nestability trhu SZP 287 Napokon treba preskúmat, ci sa Komisia mohla rozumne domnievat, ze RES predstavuje vhodný nástroj na vyriesenie nerovnováhy, ktorá by mohla vyplývat z aktívneho výberu rizík. 288 Na tento úcel treba na úvod pripomenút podstatné skutocnosti, ktorými sa riadi fungovanie RES (pozri body 31 az 33 vyssie). 289 Podla RES je individuálny a skutocný rizikový profil poistovatelov SZP najprv urcený na základe ich pravidelných informácii o nákladoch na náhrady vytváraných ich poistencami, ktorí sú na tento úcel rozdelení do rôznych skupín podla veku (zodpovedajúcich vekovému rozpätiu) a pohlavia. Tento individuálny a skutocný rizikový profil je zalozený na priemerných skutocných nákladoch na poistenca v týchto skupinách a vo svojom súhrne zodpovedá priemeru nákladov na náhrady vytváranému vsetkými týmito skupinami. So zretelom na informácie poskytnuté poistovatelmi, na ktorých sa vztahuje RES, HIA následne urcí priemerný rizikový profil trhu vo vztahu ku kazdej zo skupín. 290 V dalsej etape tento priemerný rizikový profil trhu nahradí individuálny a skutocný profil na úcely identifikácie hypotetických nákladov, ktoré by poistovatelia vynalozili (na skupinu), ak by mali takýto rizikový profil. Rozdiel v nákladoch -- bud pozitívny alebo negatívny -- medzi individuálnym a skutocným rizikovým profilom a priemerným a hypotetickým rizikovým profilom trhu predstavuje teda velicinu, ktorá je závislá od údajov vsetkých poistovatelov SZP, na ktorých sa vztahuje RES. Napokon tento rozdiel v nákladoch musí po prípadnom uplatnení "adaptacného faktora nulovej sumy" (zero sum adjustment factor) zodpovedat práve sume, ktorá sa má vyrovnávat medzi poistovatelmi SZP. Uplatnením tejto metódy RES vytvára priamu súvislosti medzi na jednej strane rizikovým profilom poistovatelov SZP, ktorý je porovnávaný s priemerným a hypotetickým rizikovým profilom trhu, a na druhej strane takto urceným rozdielom v nákladoch vyplývajúcim z nákladov na náhrady. Z toho vyplýva, ze cím je rizikový profil pozitívnejsí vo vztahu k hypotetickému priemernému profilu, tým viac nákladov sa môze nachádzat pod priemernými nákladmi trhu a naopak. 291 Navyse z úvah uvedených v bode 235 vyssie vyplýva, ze existuje skutocná súvislost medzi zvýsenými nákladmi spojenými s negatívnym rizikovým profilom a predovsetkým povinnostami otvoreného vstupu a spolocnej tarifikácie, a ze ciele sledované týmito povinnostami SZP nemozno dosiahnut bez takého korektora, aký stanovuje RES. 292 Na jednej strane by nebolo mozné plne dosiahnut ciel spolocnej tarifikácie, pretoze tento ciel predpokladá spravodlivé rozdelenie nákladov súvisiacich s poistencami a teda rizík medzi poistovatelov SZP a to, ze kazdý z nich má vyrovnaný rizikový profil. Úcel spolocnej tarifikácie, a to dotovanie poistného, ktoré by obvykle museli platit starsie a choré osoby mladými poistencami a poistencami s dobrým zdravým, a teda solidarita medzi generáciami, by bol totiz ohrozený, ak by jeden poistovatel mal v extrémnom prípade iba mladých poistencov alebo iba starsích a chorých poistencov. Inými slovami poistovatel SZP môze znásat povinnost otvoreného vstupu a spolocnej tarifikácie iba vtedy, ak je schopný kompenzovat náklady neprimerané poistnému, ktoré sú vyvolané ziadostami o náhradu jeho starsích a chorých poistencov prostredníctvom poistného jeho mladej a zdravej klientely. 293 Na druhej strane sa za týchto okolností zdá pravdepodobné, ze bez nástroja na obnovenie rovnováhy rozdelenia rizík a na odradenie od aktívneho výberu rizík, by na takto regulovanom írskom trhu SZP mohlo dôjst k nerovnováhe ohrozujúcej jeho fungovanie a teda samotné uskutocnenie týchto cielov. Kedze povinnost spolocnej tarifikácie podnecuje také obchodné postupy, ako je napríklad aktívny výber rizík, ktoré riskujú ohrozenie tejto rovnováhy (pozri bod 273 vyssie), RES predstavuje, ako to tvrdí najmä Írsko, nástroj obnovenia rovnováhy, ktorý je nevyhnutný a vlastný regulovanému trhu podliehajúcemu takýmto povinnostiam. Ak by neexistovali povinnosti otvoreného vstupu a spolocnej tarifikácie, bola by rovnováha trhu zachovávaná alebo obnovovaná samotnými trhovými silami a predovsetkým prostredníctvom tarifikácie zalozenej na riziku. Aj ked sa vsak takáto tarifikácia zdá spôsobilá v znacnej miere znízit podnecovanie k aktívnemu výberu rizík (bod 52 in fine napadnutého rozhodnutia) a teda zachovat urcitú rovnováhu trhu, neumoznila by dosiahnut dalsí ciel, ktorý sledujú povinnosti otvoreného vstupu a spolocnej tarifikácie, a to solidaritu medzi generáciámi, ktorá najmä vdaka krízovému dotovaniu poistného zabezpecuje jednoduchsí prístup starsích a chorých osôb k SZP. 294 Za týchto okolností nemôze uspiet tvrdenie zalobcov, uvedené po prvýkrát na pojednávaní, ktoré zalovaná, Írsko a VHI popreli, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí pri odôvodnení nevyhnutnosti RES vychádzala z nesprávneho chápania spolocnej tarifikácie. Zo ziadnej casti napadnutého rozhodnutia totiz nevyplýva, ze by Komisia vychádzala z iných úvah ako sú úvahy uvedené v bodoch 291 az 293 vyssie. Okrem toho, ako to najmä Írsko tvrdilo na pojednávaní, dôvody napadnutého rozhodnutia, predovsetkým dôvody nachádzajúce sa v bodoch 24, 41 a 60, sa odvolávajú na zásadu spolocnej tarifikácie tak, ako je upravená tak v clánku 7, ako aj v clánku 12 ods. 10 písm. iii) zákona 1994 Health Insurance Act v znení neskorsích predpisov. Napokon, na rozdiel od názoru zalobcov, sa Komisia neobmedzila na preskúmanie povinnosti spolocnej tarifikácie iba vo vztahu k individuálnym zmluvám SZP, ale v bode 60 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru o nevyhnutnosti RES na zachovanie "stability trhu [SZP] so spolocnou tarifikáciou" v jeho celistvosti. 295 S prihliadnutím na uvedené a so zretelom na to, ze Komisia sa mohla rozumne domnievat, ze z dôvodu nebezpecenstva aktívneho výberu rizík existuje na írskom trhu SZP nebezpecenstvo nerovnováhy, je namieste domnievat sa, ze Komisia neignorovala svoju povinnost vykonat kontrolu nevyhnutnosti RES a ze sa oprávnene domnievala, ze RES je nevyhnutný na to, aby boli povinnosti SZP plnené za ekonomicky prijatelných podmienok. Zalobcovia nepredlozili ani dôkazy spôsobilé vyvrátit dôvodnost posúdenia uvedeného v bodoch 290 az 293 vyssie a týkajúceho sa súvislosti existujúcej medzi rozlicnými relevantnými aspektmi povinností SZP a RES, ani právne dostatocným spôsobom nepreukázali zjavnú nevhodnost RES na vyriesenie zistenej nerovnováhy. 296 V dôsledku toho treba dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila zjavného pochybenia, ked uznala nevyhnutnost zavedenia RES na írskom trhu SZP a zamietnut výhrady zalobcov formulované v tejto súvislosti v celom rozsahu. iii) O proporcionalite RES ako takého 297 Pokial ide o proporcionalitu RES ako takého, z úvah uvedených v bodoch 228 az 243 vyssie vyplýva, ze zalobcovia nepreukázali, ze kompenzácia vykonávaná prostredníctvom platieb RES je neprimeraná zvýseným nákladom spojeným s dodrziavaním povinností SZP. Treba teda zamietnut ako nedôvodné tvrdenia zalobcov, uvádzané v rámci druhého zalobného dôvodu, ktoré majú spochybnit vhodnost a proporcionalitu príslusných kritérií, ktorými sa riadi výpocet platieb RES, pretoze podla zalobcov spôsobujú najmä zdielanie nákladov, ktoré súvisia s nedostatkom efektívnosti v prospech poistovatela SZP, ktorý je príjemcom týchto platieb (pozri bod 138 vyssie). Kedze tvrdenia zalozené na údajnom zdielaní nedostatku efektívnosti boli vyhlásené za nedôvodné, netreba sa v tomto prípade vyjadrovat k otázke, ci je vo vseobecnosti potrebné zohladnit efektívnost subjektu povereného úlohou SVHZ aj v rámci prieskumu proporcionality podla clánku 86 ods. 2 ES (pozri bod 139 vyssie). 298 Okrem toho zalobcovia popreli proporcionalitu RES tvrdením, po prvé, ze so zretelom na rozdiel rizík existujúci medzi BUPA Ireland a VHI nemá minimálne percento tohto rozdielu vo výske 2 % praktický úcinok na aktiváciu RES (bod 54 napadnutého rozhodnutia), po druhé, ze faktor zvázenia zdravotného stavu, aj ked je obmedzený na 50 % zaznamenaného vyuzitia nemocnicných kapacít (bod 57 napadnutého rozhodnutia), nemá súvislost ani s povinnostami SZP, ani s uvádzaným odôvodnením RES, po tretie, ze vylúcenie novácikov vstupujúcich na trh z uplatnovania RES pocas troch rokov (bod 58 napadnutého rozhodnutia) nekompenzuje odradzujúci úcinok RES predstavujúci prekázku vstupu na trh a po stvrté, ze RES na rozdiel od holandského RES nepredvída mechanizmus na korekciu nadmernej kompenzácie. 299 So zretelom na obmedzenú povahu správnej a súdnej kontroly, ktorá sa uplatní v tomto prípade (pozri body 220 az 222 a 269 vyssie), sa Súd prvého stupna domnieva, ze zalobcovia právne dostatocným spôsobom nepreukázali, ze 2 % rozdiel rizík predstavuje zjavne nevhodné alebo neprimerané kritérium, a to tým skôr, ze toto percento nevedie nevyhnutne k aktivácii RES s ohladom na sirokú mieru volnej úvahy, ktorou v tomto ohlade disponujú írske orgány (body 22 az 24 a 54 napadnutého rozhodnutia a bod 265 vyssie). 300 Rovnako nemozno uznat názor, ze faktor zvázenia zdravotného stavu nesúvisí s povinnostami SZP a s odôvodnením RES. V tomto ohlade zalovaná a Írsko vysvetlili, pricom zalobcovia to nepopreli, ze zohladnenie nákladov na náhrady rôznych skupín podla veku a pohlavia neodráza nevyhnutne a úplne individuálny a skutocný rizikový profil poistovatela SZP najmä z dôvodu rozdielov, ktoré môze existovat vo vnútri týchto skupín, co si vyzaduje adaptáciu, obmedzenú na 50 %, zalozenú na zaznamenanom vyuzití nemocnicných kapacít (body 28 a 57 napadnutého rozhodnutia). V rozsahu, v akom má uplatnenie tohto adaptacného faktora, ktorý v súcasnosti nie je stanovený, co mozno najspolahlivejsie urcit skutocné rozdiely rizík medzi poistovatelmi SZP a teda s týmito rozdielmi súvisiace zvýsené náklady, tento faktor plne zapadá do logiky kompenzácie stanovenej RES pre náklady vyplývajúce z dodrziavania povinností SZP (pozri bod 234 a nasledujúce vyssie). 301 Pokial ide o údajný odradzujúci úcinok RES na subjekty potenciálne vstupujúce na trh, samotní zalobcovia pripústajú, ze docasné vynatie z uplatnovania RES pocas prvých troch rokov cinnosti poistovatela SZP na írskom trhu SZP, ktoré bolo upravené práve s cielom zabránit prípadnému úcinku uzavretia tohto trhu a neodrádzat subjekty od vstupu na tento trh, je spôsobilé zmiernit údajnú prekázku vstupu na trh. V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze RES posilnuje prekázky vstupu na trh, toto konstatovanie samo osebe neumoznuje domnievat sa, ze RES je zjavne nevhodným alebo neprimeraným nástrojom. Pripustit opak by znamenalo spochybnit samotnú existenciu systému vyrovnávania rizík zavedeného RESA, ako aj uskutocnenie rôznych cielov sledovaných povinnostami SZP (pozri body 291 az 293 vyssie) a teda diskrecnú právomoc írskeho zákonodarcu pri organizácii odvetvia zdravotníctva v Írsku. 302 Navyse, ak je vytvorenie prekázok vstupu na írsky trh SZP na ujmu potenciálnych novovstupujúcich nevyhnutným dôsledkom zavedenia RES, z vyvazovania cielov RES a zainteresovaných záujmov vyplýva, ze tieto ciele musia mat prednost pred potrebou ulahcit prístup na trh. Uz navyse treba uviest, ze tvrdenie zalobcov popiera aj vstup poistovatela SZP Vivas Healthcare na trh SZP v októbri 2004 (pozri bod 22 vyssie), ked sa uz realizoval projekt aktivácie RES, pricom tento vstup zároven preukazuje, ze na rozdiel od názoru zalobcov, docasné vynatie z uplatnovania RES pocas troch rokov, ktoré má tento poistovatel, znizuje význam údajnej prekázky vstupu na trh. 303 Napokon so zretelom na úvahy uvedené v bode 235 vyssie o metóde výpoctu platieb RES, ktoré majú iba kompenzovat náklady spojené s dodrziavaním povinností SZP, nemozno prijat tvrdenie zalobcov, ze RES by mal upravovat osobitný mechanizmus na zabránenie nadmernej kompenzácii popri mechanizmoch, ktoré uz v nom sú zahrnuté na tento úcel, ako je horná hranica nákladov, ktoré sa nahrádzajú. Porovnanie s holandským RES, ktoré v tejto súvislosti vykonali zalobcovia nemá úcinky, kedze, ako to sami pripústajú, existujú podstatné rozdiely medzi týmto systémom a RES, pretoze holandský RES je zmiesaným systémom, v rámci ktorého stát kryje 50 % nákladov na poskytovanie sluzieb SZP prostredníctvom priamej pomoci. 304 So zretelom na uvedené sa zdá, ze zalobcovia nepreukázali zjavne nevhodnú a neprimeranú povahu RES. Komisia teda mohla oprávnene dospiet k záveru o proporcionalite RES v zmysle clánku 86 ods. 2 ES bez toho, aby sa v tomto ohlade dopustila zjavného pochybenia,. To platí tým skôr, ze ako je uvedené v bode 59 napadnutého rozhodnutia, vsetky rozhodnutia, ktoré príjmu írske orgány v rámci aktivácie RES môzu byt predmetom úcinného súdneho prostriedku nápravy, ako to okrem iného potvrdzuje konanie, ktoré viedlo k rozsudku High Court z 23. novembra 2006 (pozri body 24 az 26 vyssie). 305 V dôsledku toho treba zamietnut nedôvodnú výhradu zalozenú na neexistencii proporcionality RES v zmysle clánku 86 ods. 2 ES. iv) O ovplyvnení obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva 306 Zalobcovia napokon vytýkajú Komisii, ze nepreskúmala kritérium ovplyvnenia obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva v zmysle clánku 86 ods. 2 in fine ES a zdôraznujú, ze napadnuté rozhodnutie neobsahuje v tomto ohlade ziadne odôvodnenie. V tomto ohlade chcú zalobcovia najmä v rámci tretieho, stvrtého, piateho a siedmeho dôvodu preukázat, ze RES porusuje záujem Spolocenstva, pretoze porusuje ostatné ustanovenia práva Spolocenstva. Predovsetkým na podporu svojho stvrtého a piateho dôvodu zalobcovia tvrdia, ze pri svojom posúdení prípadného ovplyvnenia obchodu vnútri Spolocenstva a záujmu Spolocenstva podla clánku 86 ods. 2 ES bola Komisia povinná preskúmat zlucitelnost RES s clánkom 82 ES, so slobodným poskytovaním sluzieb a so slobodou usadit sa, ako aj s tretou smernicou o nezivotnom poistení. 307 V tomto ohlade je namieste pripomenút, ze Komisia sa v bode 61 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze aj keby sa kompenzácia dotknutých povinností SVHZ mala povazovat za státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, prvok pomoci je zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES bez toho, aby tým bola dotknutá prípadná zlucitelnost s inými pravidlami práva Spolocenstva, predovsetkým s tretou smernicou o nezivotnom poistení, ktorú treba preskúmat v rámci príslusných konaní. 308 Na jednej strane sa Súd prvého stupna domnieva, ze výraz "zlucitelný so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES" sa nevyhnutne týka kritéria ovplyvnenia obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva. Na druhej strane odkaz na tretiu smernicu o nezivotnom poistení, ako aj ako aj ostatné pravidlá Zmluvy znamená, ze Komisia pri uplatnovaní clánku 86 ods. 2 ES zohladnila dopad RES najmä na slobodné poskytovanie sluzieb a slobodu usadit sa. Za týchto okolností, aj ked sa odôvodnenie v tomto ohlade môze zdat strucné, je napriek tomu postacujúce na to, aby bolo zrejmé, ze Komisia bola názoru, ze RES neovplyvnuje obchod v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom Spolocenstva. Napokon pokial zalobcovia vytýkajú Komisii, ze starostlivo a úplne nepreskúmala, ci je RES zlucitelný s ostatnými ustanoveniami práva Spolocenstva a neodôvodnila napadnuté rozhodnutie v tomto ohlade, treba túto výhradu preskúmat v rámci tretieho, stvrtého, piateho a siedmeho dôvodu. 309 Výhradu zalozenú na neexistencii preskúmania a odôvodnenia, pokial ide o kritérium ovplyvnenie obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva v zmysle clánku 86 ods. 2 ES, nemozno teda prijat. 310 V dôsledku toho treba zamietnut druhý dôvod ako v celom rozsahu nedôvodný. C -- O prípustnosti tretieho, stvrtého a piateho dôvodu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 311 Zalovaná tvrdí, ze zalobcovia nemajú aktívnu legitimáciu konat na základe údajného porusenia ostatných ustanovení práva Spolocenstva, ktorého sa dovolávajú v rámci tretieho, stvrtého, piateho a siedmeho dôvodu. Tieto ostatné ustanovenia sú pri posúdení podla pravidiel v oblasti státnej pomoci relevantné iba vtedy, ak úzko súvisia s poskytnutým samotnej státnej pomoci (rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, [74]C-156/98, Zb. s. I-6857, bod 85), co nie je tento prípad. 312 Zalobcovia v rámci tretieho dôvodu tvrdia, ze podla ustálenej judikatúry zo vseobecnej struktúry Zmluvy vyplýva, ze konanie podla clánku 88 ES nesmie nikdy viest k výsledku odporujúcemu osobitným ustanoveniam Zmluvy a ze teda státnu pomoc, ktorá niektorými zo svojich podmienok porusuje ostatné ustanovenie Zmluvy, nemôze Komisia vyhlásit za zlucitelnú so spolocným trhom (rozsudky Súdneho dvora z 3. mája 2001, Portugalsko/Komisia, [75]C-204/97, Zb. s. I-3175, bod 41, a Nemecko/Komisia, bod 311 vyssie, bod 78). 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 313 Na úvod treba uviest, ze ako to tvrdí zalovaná, povinnost Komisia prijat v konaní týkajúcom sa pomoci podla nariadenia c. 659/1999 definitívne stanovisko k tomu, ci doslo alebo nedoslo k poruseniu iných ustanovení práva Spolocenstva ako sú tie v clánkoch 87 ES a 88 ES, prípadne v spojení s clánkom 86 ES, odporuje na jednej strane procesným pravidlám a garanciám -- scasti znacne odlisným a prinásajúcim so sebou rôzne právne dôsledky -- ktorými sa vyznacujú konania speciálne stanovené na kontrolu uplatnovania týchto ustanovení a na druhej strane zásade autonómie správnych konaní a opravných prostriedkov. V tomto ohlade treba navyse pripomenút, ze ani pod zámienkou zaloby o neplatnost proti rozhodnutiu v oblasti státnej pomoci nie je so zretelom na diskrecnú právomoc Komisie v tejto súvislosti prípustné, aby jednotlivec napádal to, ze nedoslo k zacatiu konania o nesplnení povinnosti podla clánku 226 ES alebo ze Komisia nezaujala stanovisko k prípadnému poruseniu ustanovení Zmluvy clenským státom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. októbra 2003, Panhellenic Union of Cotton Ginners and Exporters/Komisia, [76]T-148/00, Zb. s. II-4415, bod 62, a tam citovanú judikatúru). 314 Zalobcovia sa nemôzu oprávnene odvolávat na judikatúru, podla ktorej zo vseobecnej struktúry Zmluvy vyplýva, ze konanie podla clánku 88 ES nesmie nikdy viest k výsledku odporujúcemu osobitným ustanoveniam Zmluvy. Podla tejto judikatúry hoci Komisia disponuje sirokou mierou volnej úvahy, ked sa vyslovuje k zlucitelnosti pomoci so spolocným trhom, je napriek tomu povinná uistit sa pri tomto posúdení, ze konanie nepovedie k výsledku odporujúcemu osobitným ustanoveniam Zmluvy odlisným od clánkov 87 ES a 88 ES najmä v prípade, ked podmienky pomoci, ktoré porusujú tieto ustanovenia sú tak neoddelitelne spojené s predmetom pomoci, ze ich nemozno posúdit samostatne (pozri v tomto zmysle rozsudok Matra/Komisia, bod 72 vyssie, bod 41, a tam citovanú judikatúru). Aj ked je táto povinnost výrazom vseobecnej zásady, podla ktorej treba právo Spolocenstva vzdy uplatnovat v súlade s pravidlami vyssej právnej sily, neznamená, ze Komisia je povinná uplatnovat v konaní týkajúcom sa pomoci pravidlá speciálne stanovené na kontrolu iných ustanovení Zmluvy, ani prijat jedno alebo viaceré rozhodnutia s kombinovanými právnymi úcinkami. Na základe tejto povinnosti totiz Komisia musí vykonat posúdenie so zretelom na relevantné ustanovenia, ktoré prísne vzaté nepatria pod právo pomoci iba vtedy, ked niektoré podmienky pomoci sú tak úzko spojené s jej predmetom, ze ich prípadný nedostatok súladu s uvedenými ustanoveniami by nevyhnutne ovplyvnil zlucitelnost pomoci so spolocným trhom. V tomto prípade vsak zalobcovia na jednej strane ani nevysvetlili, ani dostatocne nepreukázali, ze konkrétne podmienky uplatnovania RES, ktoré údajne porusujú iné ustanovenia práva Spolocenstva, sú neoddelitelne spojené s predmetom dotknutej pomoci, teda s vyrovnávacími platbami. Na druhej strane treba pripomenút, ze Komisia v clánku 1 napadnutého rozhodnutia oprávnene dospela k záveru, ze RES nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a ze teda v kazdom prípade tento clánok neznamená vyhlásenie zlucitelnosti so spolocným trhom v zmysle uz citovanej judikatúry. V dôsledku toho treba iba z týchto dôvodov tretí, stvrtý a piaty zalobný dôvod zamietnut ako neúcinné. 315 Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze volná úvaha zverená Komisii clánkom 88 ES v oblasti pomoci jej neumoznuje povolit clenským státom, aby sa odchýlili od iných ustanovení práva Spolocenstva ako sú tie, ktoré sa týkajú uplatnenia clánku 87 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 12. novembra 1992, Kerafina -- Keramische und Finanz-Holding a Vioktimatiki, [77]C-134/91 a C-135/91, Zb. s. I-5699, bod 20, a rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2000, BP Chemicals/Komisia, [78]T-184/97, Zb. s. II-3145, bod 55). Na jednej strane z toho vyplýva, ze Komisia nemôze v konaní týkajúcom sa pomoci prijat definitívne stanovisko k dodrziavaniu iných ustanovení práva Spolocenstva, ktorých kontrola podlieha inému procesnému rezimu. Na druhej strane z toho vyplýva, ze z dôvodu, ze prijatie definitívneho a právne záväzného stanoviska Komisia sa musí obmedzovat na aspekty pomoci, môzu iba tieto aspekty spôsobovat ujmu na rozdiel od aspektov, na ktoré sa vztahujú iné ustanovenia práva Spolocenstva, ktoré nepredstavujú nevyhnutný základ výroku jej rozhodnutia (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok Panhellenic Union of Cotton Ginners and Exporters/Komisia, bod 313 vyssie, body 57 a 58). 316 V tomto ohlade je namieste pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry, bez ohladu na dôvody, na ktorých spocíva rozhodnutie, je iba jeho výrok spôsobilý vyvolat právne úcinky a v dôsledku toho spôsobit ujmu. Naproti tomu posúdenia formulované v dôvodoch rozhodnutia nemôzu byt ako také predmetom zaloby o neplatnost. Môzu podliehat kontrole zákonnosti zo strany súdu Spolocenstva iba v rozsahu, v akom ako dôvody aktu spôsobujúceho ujmu predstavujú nevyhnutný základ výroku tohto aktu (uznesenie Súdneho dvora z 28. januára 2004, Holandsko/Komisia, [79]C-164/02, Zb. s. I-1177, bod 21; rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [80]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 186; pozri tiez bod 260 vyssie), alebo vtedy, ked prinajmensom sú tieto dôvody spôsobilé zmenit podstatu toho, o com bolo rozhodnuté vo výroku dotknutého aktu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 20. novembra 2002, Lagardčre a Canal+/Komisia, [81]T-251/00, Zb. s. II-4825, body 67 a 68). Z toho tým skôr vyplýva, ze úplná neexistencia zmienky o iných ustanoveniach ako sú ustanovenia týkajúce sa práva pomoci tak vo výroku, ako aj v dôvodoch rozhodnutia prijatého podla clánkov 87 ES a 88 ES a prípadne podla clánku 86 ods. 2 ES, nemôze spôsobit ujmu jednotlivcovi a priznat mu aktívnu legitimáciu. 317 V tomto prípade treba zdôraznit, ze napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím nevzniest námietky týkajúce sa oznámených opatrení pomoci v zmysle clánku 4 nariadenia c. 659/1999, ktoré je adresované iba Írsku, a ktoré nepredstavuje ani svojom formou ani svojou podstatou výslovnú odpoved na staznost zalobcov (pozri v tomto zmysle rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, bod 72 vyssie, bod 45). V dôsledku toho nemozno uvedené rozhodnutie vykladat tak, ze odpovedá, co i len implicitne, na vsetky výhrady vznesené zalobcami, vrátane výhrad zalozených na porusení clánkov 82 ES, 43 ES a 49 ES alebo ustanovení tretej smernice o nezivotnom poistení. Za týchto okolností neposúdenie týchto výhrad tak vo výroku, ako aj v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, nevyvoláva záväzné právne úcinky voci zalobcom a nemôze im spôsobit ujmu, takze nemajú aktívnu legitimáciu v rámci zaloby o neplatnost podanej proti napadnutému rozhodnutiu. V dôsledku toho Komisia v bode 61 napadnutého rozhodnutia oprávnene vyslovila, ze posúdenie vykonané podla clánku 87 ES a clánku 86 ods. 2 ES sa nedotýka preskúmania zlucitelnosti RES s inými relevantnými ustanoveniami práva Spolocenstva, predovsetkým s ustanoveniami tretej smernice o nezivotnom poistení, v rámci príslusných konaní. 318 Napokon na rozdiel od názoru zalobcov, znenie clánku 86 ods. 2 in fine ES nevyvracia toto posúdenie. Na jednej strane, kritérium ovplyvnenia obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva, neznamená povinnost Komisie definitívnym a úplným spôsobom overovat, ci oznámené státne opatrenia porusujú iné ustanovenia práva Spolocenstva. Na druhej strane, ako to tvrdí zalovaná, názor zalobcov je vnútorne rozporný v tom, ze jeho uplatnenie by zbavovalo clánok 86 ods. 2 ES ako výnimku z pravidiel Zmluvy akéhokolvek praktického úcinku. Takáto výnimka by totiz nikdy nemohla vyvolat svoje úcinky, ak by jej uplatnenie malo zároven zabezpecovat plné dodrziavanie pravidiel, od ktorých sa má odchýlit. 319 Zo vsetkých predchádzajúcich úvah Súd prvého stupna vyvodzuje záver, ze nie je prípustné, aby sa zalobcovia vo svojej zalobe proti napadnutému rozhodnutiu odvolávali na tretí, stvrtý, piaty a siedmy dôvod, kedze tieto dôvody sú zalozené na porusení clánkov 82 ES, 43 ES a 49 ES a tretej smernice o nezivotnom poistení. 320 V dôsledku toho treba tretí, stvrtý a piaty dôvod zamietnut ako neprípustné a prinajmensom ako neúcinný, bez toho, aby sa bolo potrebné vyslovovat k ich dôvodnosti. Aj siedmy dôvod treba zamietnut ako neprípustný v rozsahu, v akom odkazuje na ustanovenia práva Spolocenstva speciálne uvedené v tretom, stvrtom a piatom dôvode. D -- O siestom dôvode zalozenom na tom, ze nedoslo k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 321 Podla zalobcov so zretelom na vsetko, co bolo uvedené Komisia protiprávne nezacala konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES, aby mohla rozhodnút so znalostou vsetkých relevantných skutocností v tejto veci. Napadnuté rozhodnutie bolo prijaté po predbeznom preskúmaní podla clánku 88 ods. 3 ES, ktoré má iba umoznit Komisii, aby si vytvorila prima facie názor na zlucitelnost pomoci so spolocným trhom. Komisia sa vsak môze obmedzit na toto predbezné preskúmanie iba vtedy, ked je postacujúce na to, aby sa ubezpecila o tejto zlucitelnosti (rozsudky Matra/Komisia, bod 72 vyssie, body 16 a 33; Cook/Komisia, bod 66 vyssie, body 22 a 29; Komisia/Sytraval a Brink's France, bod 72 vyssie, body 38 a 39, a Portugalsko/Komisia, bod 312 vyssie, body 32 a 33), co nie je tento prípad. 322 V tomto ohlade je Komisia povinná preskúmat vsetky skutkové okolnosti a vsetky právne tvrdenia, na ktoré jej pozornost upriamia podniky, ktorých záujmy môzu byt dotknuté poskytnutím pomoci (rozsudky Komisia/Sytraval a Brink's France, bod 72 vyssie, bod 51, a Portugalsko/Komisia, bod 312 vyssie, bod 35). V tejto súvislosti zalobcovia pripomínajú svoje tvrdenia týkajúce sa jednak neexistencie povinností SVHZ a podmienok umoznujúcich ich kompenzáciu a jednak porusenia slobody usadit sa, slobodného poskytovania sluzieb a tretej smernice o nezivotnom poistení, ako aj clánku 86 ods. 1 v spojení s clánkom 82 ES. Podla zalobcov tieto tvrdenia nastolujú zlozité otázky vyzadujúce podrobné skutkové a ekonomické dôkazné prostriedky, ktoré nemozno posúdit mimo konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. To je potvrdené tým, ze Komisia tieto tvrdenia nepreskúmala správne, ba dokonca vôbec. 323 Zalobcovia popierajú tvrdenie, ze zacatie konania vo veci formálneho zistovania by im nepriznávalo lepsie postavenie na vyjadrenie ich námietok proti RES. Pravidlá, ktorými sa riadi toto konanie, ukladajú Komisii osobitné povinnosti, ktoré neboli dodrzané v tomto prípade, ako zverejnenie rozhodnutia o zacatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie podla clánku 26 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 a poziadavku vyzvat dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky, preskúmat ich a oznámit ich clenskému státu podla clánku 6 tohto nariadenia. 324 Pokial ide o tvrdenie, ze zalobcovia nevysvetlili dôvody, pre ktoré mala mat Komisia vázne pochybnosti o zlucitelnosti RES s clánkom 87 ES, zalobcovia pripomínajú, ze podrobne uviedli skutocnosti preukazujúce, ze táto vec nastoluje vázne tazkosti so zretelom na právo státnej pomoci. Aj za predpokladu, ze zalobcovia by nemali úspech vo svojich dôvodov vo veci samej, samotná zlozitost veci tak, ako je opísaná najmä v prvom a druhom zalobnom dôvode, by vyzadovala zacatie konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Zalobcovia dodávajú, ze Komisia skúmala RES pocas styroch rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Pri tak dlhom vysetrovaní je neobvyklé, ze nedoslo k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania. 325 Napadnuté rozhodnutie treba teda zrusit, pretoze protiprávne nedoslo k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. 326 Zalovaná, ktorú podporuje Írsko, tvrdí, ze zalobcovia, ktorí nesú dôkazné bremeno, nevysvetlili dôvody, pre ktoré by mala mat vázne pochybnosti o zlucitelnosti RES s clánkom 87 ES a naopak dôvody, pre ktoré nemohla posúdit údajné zlozité ekonomické otázky v tejto veci bez zacatia konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES. Navyse so zretelom na skutocnost, ze zalobcovia predlozili mnozstvo vyjadrení a stretli sa so zástupcami Komisie pocas vysetrovania ich staznosti, mali upresnit dôvody, pre ktoré by boli v lepsom postavení, aby sa bránili proti RES, ak by Komisia zacala konanie vo veci formálneho zistovania. V kazdom prípade zalobcovia nedodali nic k ostatným dôvodom týkajúcim sa materiálnej zákonnosti napadnutého rozhodnutia a iba ich zopakovali pod názvom prejednávaného dôvodu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 327 Na úvod Súd prvého stupna uvádza, ze podla clánku 4 ods. 3 nariadenia c. 659/1999 je Komisia oprávnená prijat po predbeznom preskúmaní rozhodnutie nevzniest námietky, ak oznámené opatrenie nevyvoláva pochybnosti o svojej zlucitelnosti so spolocným trhom. Naopak podla clánku 4 ods. 4 tohto nariadenia v prípade takýchto pochybností je Komisia povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania v zmysle clánku 88 ods. 2 ES a clánku 6 tohto nariadenia. 328 V tomto ohlade treba navyse pripomenút, ze Komisia je povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania najmä vtedy, ak má s prihliadnutím na informácie získané pocas predbezného preskúmania nadalej vázne tazkosti pri posúdení posudzovaného opatrenia. Ked Komisia konstatuje po predbeznom preskúmaní, ze protiprávne opatrenie vzbudzuje pochybnosti o jeho zlucitelnost, táto povinnost vyplýva priamo z clánku 88 ods. 3 ES, tak ako ho vykladá judikatúra, a potvrdzujú ju ustanovenia clánku 4 ods. 4 v spojení s ustanoveniami clánku 13 ods. 1 nariadenia c. 659/1999 (pozri v tomto zmysle rozsudok British Aggregates/Komisia, bod 69 vyssie, bod 165). 329 Ako to totiz vyplýva z ustálenej judikatúry, konanie podla clánku 88 ods. 2 ES je nevyhnutné, pokial má Komisia vázne tazkosti pri posúdení, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom. Komisia sa môze pri prijímaní rozhodnutia priaznivého pre státne opatrenie obmedzit na predbeznú fázu podla clánku 88 ods. 3 ES len v prípade, ak nadobudla v rámci prvého preskúmania presvedcenie, ze toto opatrenie bud nepredstavuje pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, alebo ak je kvalifikované ako pomoc, je zlucitelné so spolocným trhom. Naopak, ak toto prvé preskúmanie vedie Komisiu k opacnému presvedceniu, alebo jej neumoznuje prekonat tazkosti spojené s posúdením zlucitelnosti posudzovaného opatrenia so spolocným trhom, Komisia je povinná vyziadat si vsetky potrebné stanoviská a na tento úcel zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Matra/Komisia, bod 72 vyssie, bod 33; Komisia/Sytraval a Brink's France, bod 72 vyssie, bod 39, a British Aggregates/Komisia, bod 69 vyssie, bod 166). 330 Táto povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania vzniká najmä vtedy, ak má Komisia po vykonaní dostatocného preskúmania sporného státneho opatrenia na základe informácií oznámených dotknutým clenským státom nadalej pochybnosti o existencii prvkov pomoci v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, ako aj o ich zlucitelnosti so spolocným trhom (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 10. mája 2005, Taliansko/Komisia, [82]C-400/99, Zb. s. I-3657, body 47 a 48, a rozsudok British Aggregates/Komisia, bod 69 vyssie, bod 167). 331 Súd prvého stupna sa teda domnieva, ze s prihliadnutím na tieto poziadavky Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia neignorovala rozsah clánku 88 ods. 3 ES, ani clánku 4 ods. 2 a 4 nariadenia c. 659/1999. 332 Bez toho, aby sa bolo potrebné vyslovit k tomu, ci by zalobcovia boli v lepsom postavení v rámci konania vo veci formálneho zistovania a na základe procesných garancií, ktorý im výslovne priznáva clánok 88 ods. 2 ES na to, aby mohli úcinne uplatnit svoje námietky proti RES, Súd prvého stupna konstatuje, ze zalobcovia mohli siroko obhajovat svoje stanovisko prostredníctvom svojej staznosti a iných vyjadrení a stúdií predlozených Komisii pred prijatím napadnutého rozhodnutia. 333 Navyse Súd prvého stupna vyvodzuje zo svojho posúdenia vedúceho k zamietnutiu prvého, druhého, tretieho, stvrtého a piateho dôvodu, ze na základe relevantných informácií, ktoré poskytlo tak Írsko, ako aj zalobcovia, sa mohla Komisia oprávnene domnievat, ze RES, napriek potrebe analýzy ekonomicky zlozitých skutocností, nevyvoláva vázne tazkosti, ani pochybnosti pri posúdení existencie státnej pomoci a jej zlucitelnosti so spolocným trhom. Súd prvého stupna sa totiz domnieva, ze so zretelom na úvahy uvedené v bode 157 a nasledujúcich vyssie, neexistuje ani po tom, co zalobcovia pocas konania siroko rozvinuli svoje tvrdenia v tomto ohlade, ziadny nepriamy dôkaz podporujúci tvrdenie, ze výsledok posúdenia RES Komisiou po ukoncení konania vo veci formálneho zistovania by mohol byt odlisný od výsledku dosiahnutého v napadnutom rozhodnutí, ktoré dochádza k záveru, ze tento RES nepredstavuje státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES a ze existujú podmienky uplatnenia výnimky stanovenej v clánku 86 ods. 2 ES. 334 Za týchto okolností treba prejednávaný dôvod zamietnut ako nedôvodný. E -- O siedmom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 253 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 335 Zalobcovia tvrdia, ze napadnuté rozhodnutie porusuje povinnost odôvodnenia tak, ako ju vykladá ustálená judikatúra (rozsudok Súdneho dvora z 29. februára 1996, Komisia/Rada, [83]C-122/94, Zb. s. I-881, bod 29). Odôvodnenie tohto rozhodnutia sa vyznacuje opakovaním tvrdení a právnych a skutkových záverov írskych orgánov bez vlastného preskúmania skutocností poskytnutých na ich podporu. Tento nedostatok odôvodnenia je osobitne vázny so zretelom na to, ze zalobcovia popreli skutkovú, ekonomickú a právnu analýzu predlozenú týmito orgánmi. 336 V bodoch 40, 53 a 60 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa zaoberali RES ako nástrojom kompenzácie povinností SZP, tak Komisia neidentifikuje ani náklady týchto povinností ani ocakávané platby RES. Nevysvetluje ani dôvody, pre ktoré sú tieto platby nevyhnutné na kompenzáciu týchto nákladov. V bode 50 napadnutého rozhodnutia sa Komisia zmienuje iba o "ekonomických stúdiách", ktoré podporujú vyhlásenia írskych orgánov. Komisia vsak neskôr uznala, ze brala do úvahy sedem stúdií, z ktorých len dve sú zmienené v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Navyse, hoci Komisia v bode 61 napadnutého rozhodnutia dochádza k záveru o zlucitelnosti prípadnej státnej pomoci so spolocným trhom podla clánku 86 ods. 2 ES, v dôvodoch uvedeného rozhodnutia nevysvetluje, ci údajné povinnosti SVHZ boli zverené VHI alebo BUPA Ireland, ani dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze platby RES sú proporcionálne vo vztahu k príslusným nákladom a príjmom a ze RES neovplyvnuje vývoj obchodu v rozsahu, ktorý je v rozpore so záujmom Spolocenstva. Napokon Komisia iba v jedinej vete v bode 61 napadnutého rozhodnutia tvrdí, ze RES neporusuje tretiu smernicu o nezivotnom poistené a nikde sa nezmienuje o zalobcami nastolenej otázke porusenia clánku 86 ods. 1 v spojení s clánkom 82 ES, ako ani o porusení clánkov 43 ES a 49 ES. 337 Zalovaná navrhuje, aby bol tento zalobný dôvod zamietnutý. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 338 Najprv treba pripomenút, ze s prihliadnutím na úvahy uvedené v bodoch 313 az 320 vyssie je prejednávaný zalobný dôvod neprípustný a prinajmensom neúcinný v rozsahu, v akom odkazuje na údajné protiprávnosti uplatnené v rámci tretieho, stvrtého a piateho dôvodu. 339 Dalej je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy príslusného aktu a od kontextu, v akom bol prijatý. Odôvodnenie musí jasne a nepochybne vyjadrovat úvahu institúcie takým spôsobom, aby na jednej strane umoznilo dotknutým osobám oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli bránit svoje práva a preskúmat, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné, a na druhej strane aby umoznilo súdu Spolocenstva vykonat jeho kontrolu zákonnosti (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, bod 72 vyssie, bod 63; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, [84]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, bod 278; zo 14. januára 2004, Fleuren Compost/Komisia, [85]T-109/01, Zb. s. II-127, bod 119, a Corsica Ferries France/Komisia, bod 221 vyssie, bod 62). 340 Pokial ide o nedostatky odôvodnenia uvádzané v súvislosti s uplatnovaním clánku 87 ods. 1 ES a clánku 86 ods. 2 ES, na úvod treba uviest, ze ako to vyplýva z úvah uvedených v bode 171 a nasledujúce vyssie, dôvody napadnutého rozhodnutia vo svojom súhrne umoznili jednak zalobcom, aby podrobným spôsobom popreli dôvodnost tohto rozhodnutia na súde Spolocenstva a jednak súdu Spolocenstva, aby plne vykonal svoju kontrolu zákonnosti. Pokial ide konkrétnejsie o údajné nedostatky odôvodnenia obsiahnuté v bodoch 40, 50, 53, 60 a 61 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú najmä nevyhnutnosti a proporcionality kompenzácie stanovenej RES vo vztahu k zvýseným nákladom spojeným s negatívnym rizikovým profilom poistovatela SZP, pri závere o neexistencii týchto nedostatkov v uvedenom rozhodnutí stací odkázat na bod 228 a nasledujúce vyssie. 341 Pokial ide o to, ze v napadnutom rozhodnutí chýba zmienka o piatich stúdiách pouzitých Komisiou, treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry sa nevyzaduje, aby odôvodnenie uvádzalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, musí byt posúdená nielen s ohladom na jeho znenie, ale aj s ohladom na jeho kontext a na súhrn právnych predpisov, ktoré upravujú dotknutú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 29. februára 1996, Belgicko/Komisia, [86]C-56/93, Zb. s. I-723, bod 86, a z 15. mája 1997, Siemens/Komisia, [87]C-278/95 P, Zb. s. I-2507, bod 17; rozsudky Corsica Ferries France/Komisia, bod 221 vyssie, bod 63, a British Aggregates/Komisia, bod 69 vyssie, bod 141). Komisia predovsetkým nie je povinná zaujat stanovisko ku vsetkým tvrdeniam, ktoré pred nou uvádzajú dotknuté osoby, ale stací, aby uviedla skutocnosti a právne úvahy, ktoré majú v struktúre rozhodnutia podstatný význam (rozsudky Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Land Nordrhein-Westfalen/Komisia, bod 339 vyssie, bod 280, a Corsica Ferries France/Komisia, bod 221 vyssie, bod 64). 342 S prihliadnutím na úvahy uvedené najmä v bode 228 a nasledujúcich a v bode 273 a nasledujúcich vyssie sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia uviedla podstatné tvrdenia a ekonomické skutocnosti, ktoré podporujú jej analýzu tým, ze v poznámkach pod ciarou 9 a 10 napadnutého rozhodnutia citovala aspon dve stúdie relevantné na podporu tejto analýzy. Za týchto okolností nemozno vyhoviet výhrade zalobcov zalozenej na nedostatku odôvodnenia, pretoze Komisia v napadnutom rozhodnutí výslovne nerozoberala výsledky ostatných stúdií. 343 Napokon, pokial ide o odôvodnenie záveru, ze nedochádza k ovplyvneniu obchodu medzi clenskými státmi v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva, pri zamietnutí tejto výhrady stací odkázat na úvahy uvedené v bodoch 308 a 309 vyssie. 344 V dôsledku toho treba dôvod zalozený na porusení clánku 253 ES zamietnut ako nedôvodný. F -- O návrhu na dokazovanie 1. Tvrdenia úcastníkov konania 345 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna nariadil zalovanej podla clánku 65 rokovacieho poriadku predlozit urcité dokumenty týkajúce sa interných konzultácii medzi generálnym riaditelstvom "Hospodárska sútaz" a generálnym riaditelstvom "Vnútorný trh" Komisie o zlucitelnosti RES s tretou smernicou o nezivotnom poistení v prípade, ak zalovaná nesprístupní túto dokumentáciu z vlastnej iniciatívy. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 346 So zretelom na neprípustnost a prinajmensom neúcinnost tretieho, stvrtého a piateho dôvodu (pozri body 313 az 320 vyssie) sa Súd prvého stupna domnieva, ze je dostatocne informovaný o vsetkých podstatných a relevantných skutocnosti v tejto veci, aby mohol rozhodnút. Treba teda zamietnut návrhy na dokazovanie podané zalobcami. O trovách 347 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobcovia nemali úspech vo vsetkých svojich návrhoch, je opodstatnené zaviazat ich, aby znásali trovy konania zalovanej a VHI v súlade s návrhmi zalovanej a VHI. 348 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku toho istého rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje vlastné trovy konania. Z tohto dôvodu Írsko a Holandské královstvo ako vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. British United Provident Association Ltd (BUPA), BUPA Insurance Ltd a BUPA Ireland Ltd znásajú svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Komisie a Voluntary Health Insurance Board. 3. Írsko a Holandské královstvo znásajú svoje vlastné trovy konania. Jaeger Tiili Azizi Cremona Czúcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. februára 2008. Tajomník E. Coulon Predseda M. Jaeger Obsah Právny rámec I -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 II -- Nariadenie (ES) c. 659/1999 III -- Smernica 92/49/EHS IV -- Správa Komisie Sluzby vseobecného záujmu v Európe Okolnosti predchádzajúce sporu I -- Vytvorenie systému vyrovnávania rizík na írskom trhu súkromného zdravotného poistenia II -- Fungovanie RES A -- Ciel RES B -- Aktivácia platieb RES C -- Spôsob výpoctu platieb RES III -- Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav I -- O prípustnosti A -- Tvrdenia úcastníkov konania B -- Posúdenie Súdom prvého stupna 1. O prípustnosti námietky neprípustnosti 2. O dôvodnosti námietky neprípustnosti a) O osobnej dotknutosti zalobcov b) O priamej dotknutosti zalobcov II -- O veci samej A -- Úvodná pripomienka B -- O prvom a druhom dôvode 1. Tvrdenia úcastníkov konania a) O dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 87 ods. 1 ES i) Tvrdenia zalobcov 1) Vseobecné pripomienky 2) O prvej podmienke týkajúcej sa skutocných a jasne definovaných povinností SVHZ 3) O druhej podmienke týkajúcej sa objektívnych a transparentných parametrov pre výpocet kompenzácie 4) O tretej podmienke týkajúcej sa nevyhnutnosti kompenzácie 5) O stvrtej podmienke týkajúcej sa porovnania s efektívnym podnikom ii) Tvrdenia zalovanej iii) Tvrdenia Írska a VHI iv) Tvrdenia Holandského královstva b) O dôvode zalozenom na nesprávnom uplatnení clánku 86 ods. 2 ES i) Tvrdenia zalobcov 1) Úvodná pripomienka 2) O neexistencii povinností SVHZ 3) O neexistencii aktu zverujúceho úlohu SVHZ 4) O neexistencii nevyhnutnosti a proporcionality RES Úvodné pripomienky O neexistencii nevyhnutnosti RES O neexistencii proporcionality RES 5) O ovplyvnení rozvoja obchodu ii) Tvrdenia zalovanej 1) Úvodné pripomienky 2) O právomoci definovat povinnosti SVHZ 3) O kvalifikácii povinností SZP ako povinností SVHZ 4) O ulození povinností SVHZ poistovatelom SZP 5) O nevyhnutnosti RES 6) O proporcionalite RES iii) Tvrdenia Írska a Holandského královstva 2. Posúdenie Súdom prvého stupna a) O prípustnosti tvrdení Írska a VHI týkajúcich sa prvého dôvodu b) O uplatnitelnosti podmienok uvedených v rozsudku Altmark c) O existencii úlohy SVHZ v zmysle prvej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark a clánku 86 ods. 2 ES i) Úvodná pripomienka ii) O pojme úlohy SVHZ a o právomoci definovat a kontrolovat SVHZ iii) O existencii úlohy SVHZ v tomto prípade 1) O rozdelení dôkazného bremena 2) O identite a povahe dotknutej úlohy SVHZ 3) O rozdiele medzi reguláciou cinnosti subjektov a existenciou úlohy SVHZ zverenej aktom orgánu verejnej moci 4) O univerzálnej a záväznej povahe sluzieb patriacich do úlohy SVHZ Vseobecné údaje Uplatnenie v tomto prípade d) O existencii jasne definovaných parametrov pre výpocet kompenzácie podla RES v zmysle druhej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark i) Úvodné pripomienky ii) O objektívnej a transparentnej povahe kritérií upravujúcich výpocet kompenzácie podla RES e) O nevyhnutnosti a proporcionalite kompenzácie stanovenej RES v zmysle tretej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark i) O rozsahu súdnej kontroly ii) O nevyhnutnosti a proporcionalite kompenzácie vykonávanej prostredníctvom platieb RES 1) Úvodné pripomienky 2) O vztahu medzi RES a nákladmi vytváranými plnením povinností SZP f) O porovnaní s efektívnym subjektom v zmysle stvrtej podmienky uvedenej v rozsudku Altmark g) O nevyhnutnosti a proporcionalite RES v zmysle clánku 86 ods. 2 ES i) Úvodná pripomienka ii) O nevyhnutnosti zavedenia RES ako takého 1) Vseobecné pripomienky 2) Predmet napadnutého rozhodnutia a kontrola vykonávaná Súdom prvého stupna 3) O existencii výberu rizík na írskom trhu SZP Úvodná pripomienka O aktívnom výbere rizík -- O vseobecných ekonomických predpokladoch -- O situácii na írskom trhu SZP 4) O vhodnosti RES na vyriesenie nerovnováhy alebo nestability trhu SZP iii) O proporcionalite RES ako takého iv) O ovplyvnení obchodu v takom rozsahu, aby to bolo v rozpore so záujmami Spolocenstva C -- O prípustnosti tretieho, stvrtého a piateho dôvodu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D -- O siestom dôvode zalozenom na tom, ze nedoslo k zacatiu konania vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna E -- O siedmom dôvode zalozenom na nedostatku odôvodnenia v zmysle clánku 253 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna F -- O návrhu na dokazovanie 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [88]*1 ) Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXPJieMr/L97121-6435TMP.html#t-ECRT12008SKA.0100009501-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:083:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1992:228:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:017:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0053&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0050&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989C?0358&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0009&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0198&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0157&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0141&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0210&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61962??0025&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0298&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0225&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0367&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0078&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0034&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0112&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0248&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0435&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0442&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0386&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0280&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0243&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0005&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0015&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0015&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0084&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0172&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990C?0179&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0393&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0242&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0266&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0007&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61988C?0018&locale=SK 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:244:TOC 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0266&locale=SK 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0083&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0157&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0041&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0067&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0106&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0264&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0125&locale=SK 50. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2005:324:TOC 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0240&locale=SK 52. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1981:370:TOC 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0320&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0115&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0147&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0034&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0034&locale=SK 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1997:133:TOC 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0258&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0340&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0159&locale=SK 62. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0002&locale=SK 63. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0237&locale=SK 64. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0379&locale=SK 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0209&locale=SK 66. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0292&locale=SK 67. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0017&locale=SK 68. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986??0066&locale=SK 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0475&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0380&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0111&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003T?0349&locale=SK 73. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0346&locale=SK 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0156&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0204&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0148&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0134&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0184&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0164&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0251&locale=SK 82. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0400&locale=SK 83. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0122&locale=SK 84. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 85. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0109&locale=SK 86. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0056&locale=SK 87. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0278&locale=SK 88. file:///tmp/lynxXXXXPJieMr/L97121-6435TMP.html#c-ECRT12008SKA.0100009501-E0001