ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 10. apríla 2008 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Clánok 82 ES -- Cena prístupu k pevnej telekomunikacnej sieti v Nemecku -- Tarifný noznicový efekt -- Ceny schválené státnym orgánom pre reguláciu v telekomunikáciách -- Rozhodovací priestor podniku s dominantným postavením" Vo veci T-271/03, Deutsche Telekom AG, so sídlom v Bonne (Nemecko), v zastúpení: pôvodne K. Quack, U. Quack a S. Ohlhoff, neskôr U. Quack a S. Ohlhoff, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne K. Mojzesowicz a S. Rating, neskôr K. Mojzesowicz a A. Whelan, napokon K. Mojzesowicz, W. Mölls a O. Weber, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporujú: Arcor AG & Co. KG, so sídlom v Eschborne (Nemecko), v zastúpení: pôvodne M. Klusmann, F. Wiemer a M. Rosenthal, neskôr M. Klusmann a F. Wiemer, napokon M. Klusmann, advokáti, a Versatel NRW GmbH, predtým Tropolys NRW GmbH, predtým CityKom Münster GmbH Telekommunikationsservice a TeleBeL Gesellschaft für Telekommunikation Bergisches Land mbH, so sídlom v Essene (Nemecko), EWE TEL GmbH, so sídlom v Oldenburgu (Nemecko), HanseNet Telekommunikation GmbH, so sídlom v Hamburgu (Nemecko), Versatel Nord-Deutschland GmbH, predtým KomTel Gesellschaft für Kommunikations- und Informationsdienste mbH, so sídlom vo Flensburgu (Nemecko), NetKoln Gesellschaft für Telekommunikation mbH, so sídlom v Kolíne nad Rýnom (Nemecko), Versatel Süd-Deutschland GmbH, predtým tesion Telekommunikation GmbH, so sídlom v Stuttgarte (Nemecko), Versatel West-Deutschland GmbH, predtým Versatel Deutschland GmbH & Co. KG, so sídlom v Dortmunde (Nemecko), v zastúpení: N. Nolte, T. Wessely a J. Tiedemann, advokáti, vedlajsí úcastníci konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/707/ES z 21. mája 2003 v konaní podla clánku 82 ES (veci COMP/C-1/37.451, 37.578, 37.579 -- Deutsche Telekom AG) ([2]Ú. v. EÚ L 263, s. 9) a podporne návrh na znízenie pokuty ulozenej zalobkyni v clánku 3 tohto rozhodnutia, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia M. E. Martins Ribeiro, D. Sváby, K. Jürimäe a N. Wahl, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní 3. mája 2007, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový základ sporu 1 Zalobkyna, Deutsche Telekom AG, je historickým telekomunikacným operátorom v Nemecku. Nemecký stát má na základnom imaní zalobkyne priamu majetkovú úcast vo výske 30,92 % a nepriamu majetkovú úcast (prostredníctvom Kreditanstalt für Wiederaufbau) vo výske 12,13 %, pricom zvysných 56,95 % patrí verejnoprávnym a súkromným investorom. 2 Zalobkyna prevádzkuje nemeckú telefónnu siet. V case pred úplnou liberalizáciou telekomunikacných trhov mala zákonný monopol na poskytovanie telekomunikacných sluzieb úcastníkom v pevnej sieti. Od 1. augusta 1996, ked vstúpil do úcinnosti Telekommunikationsgesetz (nemecký telekomunikacný zákon, dalej len "TKG") z 25. júla 1996 (BGBl. 1996 I, s. 1120), sú trh poskytovania infrastruktúry a trh poskytovania telekomunikacných sluzieb v Nemecku liberalizované. Odvtedy zalobkyna na týchto dvoch trhoch celí, na rôznych stupnoch, hospodárskej sútazi iných operátorov. 3 Kazdá z miestnych sietí zalobkyne zahrna viacero úcastníckych prípojok smerom k úcastníkom. Výraz "úcastnícka prípojka" oznacuje fyzické vedenie v pevnej telefónnej sieti, ktoré spája konecný bod siete v priestoroch úcastníka s hlavným rozvádzacom alebo ekvivalentným zariadením. 4 Zalobkyna poskytuje prístup k svojim úcastníckym prípojkám tak ostatným telekomunikacným operátorom, ako i úcastníkom. Preto pokial ide o sluzby prístupu a o tarify zalobkyne, je potrebné rozlisovat medzi sluzbami prístupu k miestnej sieti poskytovanými zalobkynou jej sútazitelom (dalej len "sprostredkovacie sluzby") a sluzbami prístupu k miestnej sieti poskytovanými zalobkynou jej úcastníkom (dalej len "sluzby prístupu pre úcastníkov"). I -- Sprostredkovacie sluzby 5 Rozhodnutím c. 223 Spolkového ministerstva pôst a telekomunikácií (dalej len "BMPT") z 28. mája 1997 bolo zalobkyni ulozené, aby od júna 1997 umoznila svojim sútazitelom úplne neviazaný prístup k úcastníckej prípojke. 6 Co sa týka taríf zalobkyne za sprostredkovacie sluzby, tie sa skladajú z dvoch zloziek, a to jednak z tarify mesacného predplatného a jednak zo vstupného poplatku. Ak sútazitel vypovedá úcastnícku linku, zalobkyna mu za to vyúctuje príslusný poplatok. 7 Tarify sprostredkovacích sluzieb zalobkyne musí v súlade s § 25 ods. 1 TKG vopred schválit Regulierungsbehörde für Telekommunikation und Post (telekomunikacný a postový regulacný úrad, dalej len "RegTP"). 8 V tejto súvislosti RegTP overuje, ci zalobkynou navrhované tarify sprostredkovacích sluzieb splnajú podmienky stanovené v § 24 TKG. V súlade s § 24 ods. 1 TKG "tarify... musia byt urcované v závislosti od nákladov na úcinné poskytovanie sluzby". Navyse v súlade s § 24 ods. 2 TKG tarify nesmú: "1. obsahovat príplatky, ktoré mozno ulozit len z dôvodu dominantného postavenia... poskytovatela na relevantnom telekomunikacnom trhu; 2. obsahovat zlavy, ktoré narúsajú sútazné moznosti ostatných podnikov na telekomunikacnom trhu, a 3. priznávat urcitým ziadatelom výhody oproti ostatným ziadatelom o totozné alebo obdobné telekomunikacné sluzby na relevantnom telekomunikacnom trhu, ibaze by to bolo podlozené objektívnym dôvodom." 9 Na základe § 29 ods. 1 TKG je zalobkyna povinná po celú dobu platnosti povolenia RegTP uplatnovat tarify schválené týmto úradom. II -- Sluzby prístupu pre úcastníkov 10 Pokial ide o sluzby prístupu pre úcastníkov, zalobkyna ponúka dve základné alternatívy, a to tradicnú analógovú linku (názov sluzby: T-Net) a digitálnu úzkopásmovú linku (digitálna siet integrovaných sluzieb -- ISDN, názov sluzby: T-ISDN). Tieto dve základné alternatívy, umoznujúce úcastníkom pripojenie, sú ponúkané na historickej sieti zalobkyne spocívajúcej na pároch medených drôtov (úzkopásmové pripojenia). Svojim úcastníkom ponúka zalobkyna aj sirokopásmové pripojenia (asymetrická digitálna úcastnícka linka, názov sluzby: T-DSL alebo ADSL), kvôli ktorým musela modernizovat existujúce siete T-Net a T-ISDN, aby mohla ponúkat sirokopásmové sluzby, ako napríklad rýchly prístup k internetu. 11 Tarify zalobkyne za sluzby prístupu pre úcastníkov (dalej nazývané aj "maloobchodné tarify" alebo "maloobchodné ceny") sú, pokial ide o analógové linky a linky ISDN, regulované systémom cenového stropu. Naproti tomu pri ADSL zalobkyna stanovuje svoje maloobchodné ceny volne. Tieto ceny vsak môzu byt predmetom dodatocnej regulácie. 12 Maloobchodné ceny zalobkyne sa skladajú z dvoch zloziek: z mesacného predplatného, ktoré je funkciou kvality liniek a poskytovaných sluzieb, a zo vstupného poplatku za zavedenie alebo opätovné pripojenie linky, stanoveného v závislosti od práce potrebnej na oboch koncoch linky. Za vypovedanie linky neúctuje zalobkyna svojim úcastníkom ziadne poplatky. A -- Tarify pri analógových (T-Net) a digitálnych úzkopásmových úcastníckych linkách -- ISDN (T-ISDN) 13 Ceny prístupu k analógovým a ISDN úcastníckym linkám sú stanovované v rámci systému cenového stropu. V súlade s § 27 ods. 1 druhou vetou, s § 25 ods. 1 TKG a s § 4 a § 5 nariadenia o regulácii taríf v telekomunikáciách z 1. októbra 1996 (BGBl. 1996 I, s. 1492, dalej len "nariadenie o regulácii taríf") nie sú maloobchodné ceny za pripojenie k sieti zalobkyne a za telefonické hovory stanovované jednotlivo pre kazdú sluzbu na základe súvisiacich nákladov, ale urcujú sa spolocne pre viacero sluzieb, pricom jednotlivé sluzby sa zdruzujú do kosov. 14 Systém cenového stropu v súvislosti s cenami prístupu k sieti zalobkyne bol zavedený rozhodnutím BMPT zo 17. decembra 1997 [oznámenie 202/1997, Úradný vestník (BMPT) 34/97, s. 1891]. Tento systém zacal RegTP uplatnovat od 1. januára 1998. V nadväznosti na to vytvoril RegTP dva kose, prvý zahrnujúci sluzby pre domácnosti a druhý sluzby pre podnikatelov. Oba kose zahrnali sluzby prístupu pre úcastníkov (standardné analógové a ISDN pripojenia) a súcasne celú skálu ponuky zalobkyne v oblasti telefonických sluzieb, ako sú miestne, regionálne, medzimestské a medzinárodné telefonické hovory. 15 V súlade s § 4 ods. 1 a 2 nariadenia o regulácii taríf stanovuje RegTP východiskovú cenu pre vsetky sluzby zdruzené v jednom kosi, ako i ciele v súvislosti s vývojom cien v danom období. 16 Predmetný tarifný systém stanovuje cenový strop pre jednotlivé kose. Naproti tomu záväzné spodné hranice cien neupravuje. 17 Na základe rozhodnutia BMPT zo 17. decembra 1997 musela zalobkyna v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 1999 (prvé obdobie cenového stropu) znízit celkovú cenu pre kazdý z oboch kosov o 4,3 %. Ku koncu tohto obdobia do 31. decembra 1999 RegTP rozhodnutím z 23. decembra 1999 ponechal v základe rovnaké zlozenie kosov a na obdobie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2001 rozhodol o znízení cien o 5,6 % (druhé obdobie cenového stropu). 18 Vnútri tohto záväzného rámca na znízenie cien mohla zalobkyna s predchádzajúcim súhlasom RegTP menit tarify jednotlivých zloziek kazdého kosa. V súlade s § 27 ods. 2 TKG a § 5 ods. 3 nariadenia o regulácii taríf boli zmeny taríf povolené, ak priemerná cena kosa sluzieb nepresahovala stanovený index cenového stropu. Tento systém tak umoznoval zvysovanie taríf pri jednej alebo viacerých zlozkách kosa za predpokladu, ze nedôjde k prekroceniu cenového stropu kosa. V súlade s § 27 ods. 3 TKG vsak bolo povolenie odopreté, pokial tarify "zjavne [neboli] v súlade s ustanoveniami § 24 ods. 2 bodov 2) alebo 3) [TKG] alebo... pokial [neboli] v súlade s [TKG] alebo inými právnymi predpismi". 19 Pocas prvých dvoch období cenového stropu zalobkyna pristúpila k znizovaniu maloobchodných cien v oboch kosoch, pricom sla nad rámec znizovania, ktoré jej bolo ulozené. Toto znizovanie taríf sa týkalo najmä cien telefonických hovorov. Maloobchodné ceny pri analógových linkách (mesacné predplatné a vstupné poplatky) zostali naopak pocas oboch období cenového stropu, t. j. od roku 1998 do konca roka 2001, nezmenené. Pokial ide o maloobchodné ceny pri linkách ISDN, zalobkyna pocas toho istého obdobia znízila tarify mesacného predplatného, ale nezmenila vstupné poplatky, ktoré úctovala svojim úcastníkom. 20 Od 1. januára 2002 existuje nový systém cenového stropu, prijatý rozhodnutím RegTP z 21. decembra 2001 (vestník RegTP 2/2002 zo 6. februára 2002, s. 75). V novom systéme boli dva predchádzajúce kose obsahujúce sluzby domácnostiam a sluzby podnikatelom nahradené styrmi kosmi, ktoré obsahujú nasledujúce sluzby: telefónne linky (kôs A), miestne hovory (kôs B), vnútrostátne medzimestské hovory (kôs C) a medzinárodné hovory (kôs D). 21 Dna 15. januára 2002 zalobkyna oznámila RegTP svoj zámer zvýsit mesacné predplatné pri analógových a ISDN linkách o 0,56 eura. Rozhodnutím z 13. marca 2002 RegTP toto zvýsenie povolil. 22 Dna 31. októbra 2002 zalobkyna podala dalsiu ziadost o zvýsenie svojich maloobchodných taríf. Túto ziadost RegTP rozhodnutím z 19. decembra 2002 odmietol v ciastocnom rozsahu. Namiesto zalobkynou pozadovaného zvýsenia o 0,99 eura povolil zvýsenie mesacného predplatného k analógovej linke T-Net o 0,33 eura a pozadované zvýsenie vstupného poplatku za opätovné pripojenie cez T-Net a T-ISDN o 13,40 eura nepovolil. B -- Tarify pri linkách ADSL (T-DSL) 23 Tarify ADSL (T-DSL) nie sú regulované systémom cenového stropu. V súlade s § 30 TKG môzu byt tieto tarify predmetom dodatocnej regulácie. 24 Dna 2. februára 2001 RegTP v nadväznosti na pocetné staznosti od sútazitelov zalobkyne bez meskania pristúpil k dodatocnému presetreniu cien zalobkyne za ADSL, aby prípadne zistil uplatnovanie stratového predaja v rozpore s nemeckými právnymi predpismi o ochrane hospodárskej sútaze. S konstatovaním, ze po zvýsení taríf, ktoré zalobkyna ohlásila 15. januára 2002, pominulo podozrenie zo stratového predaja, RegTP konanie 25. januára 2002 skoncil. Správne konanie 25 V case od 18. marca do 20. júla 1999 boli na Komisiu podané staznosti od pätnástich podnikov, sútazitelov zalobkyne. Tieto staznosti spochybnovali postupy zalobkyne pri stanovovaní taríf. 26 Dna 15. júla 1999 zaslala Komisia zalobkyni ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962, prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Zalobkyna na nu odpovedala listami z 13. a 25. augusta 1999. 27 Dna 19. januára 2000 zaslala Komisia ziadost o informácie sútazitelom zalobkyne. 28 Dna 22. júna 2001 zaslala Komisia zalobkyni dalsiu ziadost o informácie. 29 Dna 2. mája 2002 zaslala Komisia zalobkyni oznámenie o výhradách na základe clánku 19 ods. 1 nariadenia c. 17. 30 Dna 29. júla 2002 predlozila zalobkyna pripomienky k oznámeniu o výhradách. 31 Dna 25. októbra 2002 predlozila zalobkyna pripomienky k odpovediam stazovatelov na oznámenie o výhradách. 32 Dna 21. februára 2003 zaslala Komisia zalobkyni doplnenie k oznámeniu o výhradách. 33 Dna 14. marca 2003 predlozila zalobkyna pripomienky k doplneniu k oznámeniu o výhradách. Napadnuté rozhodnutie 34 Dna 21. mája 2003 prijala Komisia rozhodnutie 2003/707/ES v konaní podla clánku 82 ES [neoficiálny preklad] (veci COMP/C-1/37.451, 37.578, 37.579 -- Deutsche Telecom AG) ([4]Ú. v. EÚ L 263, s. 9, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Toto rozhodnutie bolo zalobkyni dorucené 30. mája 2003. 35 Podla Komisie sú relevantnými trhmi výrobkov a sluzieb jednak východiskový trh sprístupnenia úcastníckej prípojky sútazitelom zalobkyne na úrovni sprostredkovacích sluzieb a jednak nadväzujúci trh sprístupnenia úzkopásmových pripojení (analógové a ISDN linky) a sirokopásmových pripojení (linky ADSL) úcastníkom (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 91). Zemepisne pokrývajú tieto trhy územie Nemecka (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 92). 36 Komisia konstatuje, ze zalobkyna má dominantné postavenie na vsetkých relevantných trhoch výrobkov a sluzieb (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 96). 37 Podla Komisie zalobkyna porusila clánok 82 ES zavedením zneuzívajúcej tarifikácie, v podobe "noznicového efektu", ked svojim sútazitelom úctovala vyssie ceny za sprostredkovacie sluzby nez maloobchodné ceny, ktoré úctuje svojim úcastníkom (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 1, 57, 102 a 103). 38 Co sa týka noznicového efektu, v odôvodneniach c. 102 az 105 napadnutého rozhodnutia sa uvádza: "102 K noznicovému efektu dochádza vtedy, ked súcet mesacného predplatného a vstupného poplatku uhrádzaných [zalobkyni] za sprostredkovacie sluzby núti sútazitelov, aby svojim úcastníkom úctovali vyssie ceny, nez aké [zalobkyna] úctuje za tie isté sluzby svojim vlastným úcastníkom. Pokial sú ceny sprostredkovacích sluzieb vyssie nez maloobchodné, sútazitelia [zalobkyne] nemôzu nijako vykázat zisk, aj ked sú prinajmensom rovnako efektívni ako [zalobkyna], kedze musia znásat výdavky (uvádzanie na trh, fakturácia, vymáhanie platieb...), ktoré sa pripocítajú k cene za sprostredkovacie sluzby. 103 Zalobkyna tým, ze svojim sútazitelom úctuje tarify sprostredkovacích sluzieb za prístup k úcastníckej prípojke, ktoré sú vyssie nez maloobchodné ceny, ktoré úctuje svojim úcastníkom, im bráni, aby okrem jednoduchých telefonických hovorov ponúkali aj sluzby prístupu cez úcastnícku prípojku. Týmto [zalobkyna] núti sútazitelov, ktorí majú záujem objednat si sprístupnené úcastnícke prípojky, aby mohli svojim zákazníkom ponúkat sluzby pripojenia, aby svoje straty vzniknuté z prístupových sluzieb v podobnej miere vyrovnávali vyssími príjmami z telefonických hovorov. Kedze vsak tarify telefonických hovorov v Nemecku v ostatných rokoch výrazne poklesli, stáva sa, ze sútazitelia nemajú z ekonomického hladiska moznost takéto vyrovnanie uskutocnit. 104 [Zalobkyna] sa domnieva, ze v prejednávanom prípade je preukázanie zneuzívajúcej tarifikácie v podobe noznicového efektu vylúcené uz len preto, ze tarify sprostredkovacích sluzieb záväzne stanovuje RegTP. Podla [zalobkyne] dochádza k noznicovému efektu, len pokial tlak na marze spôsobujú skutocne prílis vysoké ceny sprostredkovacích sluzieb, prílis nízke maloobchodné ceny alebo kombinácia oboch a pokial je z právneho hladiska mozné tomuto zabránit po oboch stranách. [Zalobkyna] sa vsak domnieva, kedze tarifu sprostredkovacích sluzieb stanovuje regulacný úrad, môze iba ak vplývat na výsku ceny za prístup úcastníkov, a ze túto cenu preto mozno preverovat len z hladiska zásad o zneuzívaní stratovými ponukami (vytlácanie sútazitelov z trhu). 105 V protiklade s tvrdením [zalobkyne] má vsak podoba zneuzívania, ktorú predstavuje noznicový efekt, pre prejednávaný prípad význam. Na súvisiacich trhoch, na ktorých sútazitelia nakupujú sprostredkovacie sluzby od historického operátora, pricom je v ich záujme tak konat, pokial sa chcú dostat na nadväzujúci trh výrobkov alebo sluzieb, môze lahko dochádzat k noznicovému efektu medzi regulovanými cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami. Pretoze ostatne na preukázanie noznicového efektu v prvom rade stací, aby bol medzi oboma cenovými úrovnami nepomer vedúci k obmedzeniu hospodárskej sútaze. S tým sa dalej spája skutocnost, ze podnik, ktorého ceny sú regulované, bude disponovat rozhodovacím priestorom, aby zabránil alebo odstránil noznicový efekt vlastným pricinením. Pokial vsak nastane taký ako tento prejednávaný prípad..., otázka, ktoré ceny môze daný podnik menit bez zásahu státu, má dalej svoje opodstatnenie, uz iba pokial ide o výber prostriedkov umoznujúcich odstránit noznicový efekt." [neoficiálny preklad] 39 Co sa týka metódy zistovania noznicového efektu, Komisia konstatuje, ze prostredníctvom prístupu k úcastníckej prípojke zalobkyne môzu jej sútazitelia ponúkat svojim úcastníkom plnú skálu prístupových sluzieb, teda analógový úzkopásmový prístup, digitálny úzkopásmový prístup (ISDN) ci sirokopásmový prístup v podobe sluzieb ADSL. Pretoze RegTP urcuje pre sprostredkovacie sluzby zalobkyne jednotné tarify nezávisle od povahy nadväzujúcich sluzieb ponúkaných s prístupom k úcastníckej prípojke, bolo by potrebné porovnat tarify mesacného predplatného zalobkyne a jej vstupné poplatky, v pomernej výske k priemernému trvaniu predplatenia, za jej sprostredkovacie sluzby s jej tarifami mesacného predplatného a so vstupnými poplatkami, v pomernej výske k priemernému trvaniu predplatenia, za jej sluzby prístupu pre úcastníkov. Na výpocet priemernej tarify zalobkyne za sluzby prístupu pre úcastníkov uskutocnuje Komisia kvantitatívne posudzovanie jednotlivých maloobchodných taríf uplatnovaných zalobkynou pri analógových linkách, ISDN a ASDL, ako aj pri rôznych variantoch pripojení, pokial ide o linky ISDN a ADSL (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 113, 115, 116, 142 az 151). 40 Na úcely výpoctu noznicového efektu Komisia zohladnuje výlucne tarify za prístup k úcastníckej prípojke. Ceny telefonických hovorov nie sú do tohto výpoctu zahrnuté (napadnuté rozhodnutie, c. odôvodnenie 119). 41 Podla Komisie "mozno usúdit, ze existuje zneuzívajúci noznicový efekt, pokial je rozdiel medzi maloobchodnými cenami podniku, ktorý je dominantný na trhu, a tarifami sprostredkovacích sluzieb za porovnatelné sluzby poskytované jeho sútazitelom bud záporný, alebo nepostacuje na pokrytie osobitných nákladov na produkty dominantného operátora za poskytovanie jeho vlastných sluzieb úcastníkom na nadväzujúcom trhu" [neoficiálny preklad] (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 107). 42 Pri svojich výpoctoch týkajúcich sa noznicového efektu dospela Komisia k záveru, ze v rokoch 1998 az 2001 bol medzi cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami zalobkyne záporný rozdiel (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 153). Za rok 2002 bol tento rozdiel kladný (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 154). Kedze vsak kladné rozpätie nepostacovalo na pokrytie osobitných nákladov zalobkyne spojených s poskytovaním sluzieb úcastníkom, noznicový efekt pretrvával nadalej aj v roku 2002 (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 154 a 160). Tento efekt existoval stále aj v case prijatia napadnutého rozhodnutia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 161). 43 Komisia dalej konstatuje, ze tarify sprostredkovacích sluzieb a maloobchodné ceny zalobkyne sú, pravda, predmetom odvetvovej regulácie. Zalobkyna vsak disponovala dostatocným rozhodovacím priestorom, aby zmiernila, ci dokonca odstránila noznicový efekt cestou restrukturalizácie taríf (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 57, 105 a 163 az 175). Komisia pripústa, ze od 1. januára 2002 uz zalobkyna rozhodovacím priestorom na zvýsenie maloobchodných cien pri analógových a ISDN linkách nedisponovala. Noznicový efekt vsak mohla zmiernit zvýsením svojich cien pri linkách ADSL (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 171 az 175 a 206). 44 Komisia v odôvodnení c. 199 napadnutého rozhodnutia uzaviera: "[Zalobkyna] zneuzíva svoje dominantné postavenie na relevantných trhoch priameho prístupu k jej pevnej telefónnej sieti. Toto zneuzívanie spocíva v stanovení nespravodlivých cien za prístup jej sútazitelov k sprostredkovacím sluzbám a za prístup k úcastníckej prípojke a splna tak podmienky vymedzené v clánku 82 [písm.] a) Zmluvy ES. V období od zaciatku roka 1998 do konca roka 2001 mala [zalobkyna] moznost úplne vylúcit noznicový efekt tak, ze by zmenila tarify úctované úcastníkom. Od roku 2002 mohla [zalobkyna] v kazdom prípade este stále zmiernit noznicový efekt, a to konkrétne zvýsením taríf za linky ADSL, ktoré samy nepodliehajú systému cenového stropu." [neoficiálny preklad] 45 Komisia s konstatovaním, ze protiprávne konanie bolo závazné v období od zaciatku roka 1998 do konca roka 2001 a málo závazné v období od zaciatku roka 2002, ulozila pokutu vo výske 12,6 milióna eur (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 207 a 212). 46 Výrok napadnutého rozhodnutia znie: "Clánok 1 [Zalobkyna] sa od roku 1998 dopústa protiprávneho konania v rozpore s ustanovením clánku 82 [písm.] a) ES tým, ze v súvislosti s prístupom k úcastníckej prípojke vyberá od svojich sútazitelov a [svojich] úcastníkov nespravodlivé tarify za sprevádzkovanie a mesacné predplatné, cím znacne narusuje hospodársku sútaz na trhu prístupu k úcastníckej prípojke. Clánok 2 [Zalobkyna] musí ihned skoncit protiprávne konanie uvedené v clánku 1 a zdrzat sa opätovného konania, resp. postupovania, na ktoré sa vztahuje clánok 1. Clánok 3 Za protiprávne konanie uvedené v clánku 1 sa [zalobkyni] ukladá pokuta vo výske 12,6 milióna eur. ..." [neoficiálny preklad] Konanie 47 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. júla 2003 podala túto zalobu. 48 Podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 12. decembra 2003 podali Arcor AG & Co. KG (dalej len "vedlajsí úcastník konania I") na jednej strane a CityKom Münster GmbH Telekommunikationsservice, neskôr Tropolys NRW GmbH, teraz Versatel NRW GmbH, EWE TEL GmbH, HanseNet Telekommunikation GmbH, ISIS Multimedia Net GmbH & Co. KG, teraz Arcor AG & Co. KG, KomTel Gesellschaft für Kommunikations- und Informationsdienste mbH, teraz Versatel Nord-Deutschland GmbH, NetKöln Gesellschaft für Telekommunikation mbH, TeleBeL Gesellschaft für Telekommunikation Bergisches Land mbH, neskôr Tropolys NRW GmbH, teraz Versatel NRW GmbH, tesion Telekommunikation GmbH, teraz Versatel Süd-Deutschland GmbH, Versatel Deutschland GmbH & Co. KG, teraz Versatel West-Deutschland GmbH (dalej spolocne oznacované ako "vedlajsí úcastník konania II") na druhej strane návrh na vstup do konania na podporu návrhov Komisie. 49 Listom z 30. januára 2004 zaslala zalobkyna Súdu prvého stupna ziadost o dôverné zaobchádzanie s niektorými pasázami zaloby, vyjadrenia k zalobe, repliky a niektorých ich príloh. 50 Listom z 22. marca 2004 zaslala zalobkyna Súdu prvého stupna ziadost o dôverné zaobchádzanie s jednou pasázou dupliky. 51 Uznesením predsedu prvej komory Súdu prvého stupna zo 6. mája 2004 bol prijatý návrh na vstup spolocností uvedených v bode 48 do konania na podporu návrhov Komisie. Rozhodnutie o opodstatnenosti ziadosti o dôverné zaobchádzanie bolo odlozené. 52 Nedôverné znenia jednotlivých procesných písomností pripravených zalobkynou boli dorucené vedlajsím úcastníkom konania I a II. 53 Listami z 24. júna 2004 vedlajsí úcastníci spochybnili dôvernost jednotlivých pasází zastrených v nedôverných zneniach procesných písomností. 54 Dna 14. júla 2004 predlozil vedlajsí úcastník konania II svoje vyjadrenia. Dna 2. augusta 2004 tak urobil aj vedlajsí úcastník konania I. Hlavní úcastníci konania predlozili k vyjadreniam vedlajsích úcastníkov svoje pripomienky. 55 Listom z 20. decembra 2004 predlozila zalobkyna pripomienky k námietkam vedlajsích úcastníkov konania I a II v súvislosti so ziadostami o dôvernost. 56 Uznesením z 15. júna 2006 predseda piatej komory ciastocne vyhovel ziadosti zalobkyne o dôvernost. 57 Listom zo 14. septembra 2006 vedlajsí úcastník konania II upovedomil Súd prvého stupna, ze vedlajsí úcastník konania I sa stal právnym nástupcom spolocnosti ISIS Multimedia GmBH & Co. KG. Tým istým listom Súdu prvého stupna v súlade s clánkom 99 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna oznámil, ze s cielom vyhnút sa dvojnásobnému postaveniu vedlajsieho úcastníka konania odvoláva úcast spolocnosti ISIS Multimedia Net GmBH & Co. KG, zmenenej na Arcor AG & Co. KG, na konaní. 58 Uznesením predsedu piatej komory Súdu prvého stupna z 30. novembra 2006 bolo spolocnosti Arcor AG & Co. KG, bývalej ISIS Multimedia Net GmbH & Co. KG, odobraté postavenie vedlajsieho úcastníka II v prejednávanej veci. 59 Dna 11. decembra 2006 Súd prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania rozhodol o postúpení prejednávanej veci piatej rozsírenej komore Súdu prvého stupna. 60 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata komora) rozhodol o zacatí ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania ustanovených v clánku 64 rokovacieho poriadku písomnou cestou polozil otázky zalobkyni a Komisii a vyzval ich, aby predlozili urcité dokumenty. Hlavní úcastníci konania tejto výzve vyhoveli v stanovených lehotách. 61 Listom z 21. marca 2007 zaslala zalobkyna Súdu prvého stupna ziadost o dôverné zaobchádzanie s rôznymi castami vyjadrenia Komisie z 5. marca 2007, obsahujúceho odpovede na písomné otázky Súdu prvého stupna. Vedlajsí úcastníci konania I a II neuplatnili voci tejto ziadosti o dôverné zaobchádzanie ziadne námietky a boli oboznámení s nedôverným znením vyjadrenia Komisie pripraveným zalobkynou. 62 Z dôvodu prekázky sudcu F. Dehoussa pojednávat v prejednávanej veci 29. marca 2007 predseda Súdu prvého stupna na základe clánku 32 ods. 3 rokovacieho poriadku doplnil komoru o sudcu N. Wahla. 63 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky Súdu prvého stupna boli vypocuté na pojednávaní 3. mája 2007. Návrhy úcastníkov konania 64 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil napadnuté rozhodnutie a podporne na základe svojej zvrchovanej rozhodovacej právomoci znízil pokutu ulozenú Komisiou v clánku 3 napadnutého rozhodnutia, -- ulozil Komisii povinnost nahradit súdne trovy vrátane nenávratných trov. 65 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 66 Vedlajsí úcastník konania I navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania vrátane jej vlastných trov. 67 Vedlajsí úcastník konania II navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu zalobkyne, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania a zaplatenie nenávratných trov. Právny stav I -- O hlavných návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia 68 Zalobkyna vznása tri zalobné dôvody vychádzajúce po prvé z porusenia clánku 82 ES, po druhé z nesprávnosti výroku napadnutého rozhodnutia a po tretie zo zneuzitia právomoci a z porusenia zásad proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. A -- O prvom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 82 ES 69 Prvý zalobný dôvod sa clení na styri casti. Prvá sa odvíja od toho, ze k zneuzívaniu nedoslo, pretoze na zabránenie tarifnému noznicovému efektu zalobkyna nemala dostatocný rozhodovací priestor. Druhá sa týka nezákonnosti metódy, ktorú Komisia pouzila na zistenie noznicového efektu. Tretia hovorí o pochybení Komisie pri výpocte tarifného noznicového efektu a stvrtá vychádza z toho, ze konstatovaný tarifný noznicový efekt nemá nijaký dopad na trh. 1. O prvej casti vychádzajúcej z toho, ze k zneuzívaniu nedoslo, pretoze na zabránenie tarifnému noznicovému efektu zalobkyna nemala dostatocný priestor a) Tvrdenia úcastníkov konania 70 Zalobkyna tvrdí, ze na zabránenie údajnému tarifnému noznicovému efektu konstatovanému v napadnutom rozhodnutí nemala dostatocný rozhodovací priestor. Na jednej strane pripomína, ze Komisia sama konstatovala, ze na stanovovanie taríf sprostredkovacích sluzieb jej chýba rozhodovací priestor. Tarify sprostredkovacích sluzieb, ktoré stanovuje RegTP, musia zodpovedat nákladom na úcinné poskytovanie sluzby. Preto nezodpovedajú nevyhnutne nákladom zalobkyne. 71 Na druhej strane zalobkyna nemala rozhodovací priestor ani na stanovenie svojich taríf za sluzby prístupu pre úcastníkov. Pokial ide o obdobie od roku 1998 do roku 2001, akékolvek zneuzívanie zo strany zalobkyne je vylúcené z dôvodu, ze za tarify zalobkyne pri úzkopásmových pripojeniach bol zodpovedný iba RegTP a pred ním BMPT (pozri body 73 az 79 nizsie). 72 Pokial ide o obdobie po januári 2002, zneuzívaním by mohol byt iba ak postup zalobkyne pri stanovovaní taríf pri sirokopásmových pripojeniach, pretoze Komisia sama v napadnutom rozhodnutí uznala, ze zalobkyna od roku 2002 nemala pri stanovovaní taríf pre úzkopásmové pripojenia ziadny rozhodovací priestor. V období po januári 2002 by vsak prípadný rozhodovací priestor pri stanovovaní taríf pre sirokopásmové pripojenia, pokial by sa preukázal, v nijakom prípade nemal dosah na údajný tarifný noznicový efekt (pozri body 80 az 83 nizsie). 73 Po prvé, pokial ide o úzkopásmové pripojenia (analógové a ISDN linky), zalobkyna vysvetluje, ze v súlade s nemeckým právom museli byt vsetky jej maloobchodné ceny vopred preskúmané a schválené zo strany RegTP, resp. pred rokom 1998 zo strany BMPT. Preto nemozno tvrdit, ze zalobkyna, ktorá sa od takto povolených taríf nemohla pod hrozbou pokuty v súlade s § 29 ods. 1 TKG odchýlit, uplatnovaním týchto taríf porusila clánok 82 ES. 74 Pokial ide o stanovovanie taríf, zalobkyna pripomína, ze v rámci systému cenového stropu RegTP najprv vymedzuje kose sluzieb a ciele v súvislosti s vývojom cien, ktoré obmedzujú zmeny taríf vnútri kosov ("cenové indexy" alebo "cenové stropy"). Potom RegTP skúma zmeny individuálnych taríf navrhnuté zalobkynou. Na tento úcel musí RegTP v súlade s § 24 a § 27 TKG nezávisle od skúmania, ci bol dodrzaný strop stanovený pre daný kôs, overit, ci pozadované tarify neboli neopodstatnene stanovené pod úrovnou nákladov na úcinné poskytovanie sluzby alebo ci nie sú v rozpore s inými právnymi predpismi, najmä s clánkom 82 ES. RegTP tak musí zalobkynou pozadovanú zmenu maloobchodných cien odmietnut, pokial sú tieto ceny v rozpore s clánkom 82 ES, najmä z dôvodu protisútazného noznicového efektu. 75 Zalobkyna na jednej strane zdôraznuje, ze pred 1. májom 2002 bola viazaná záväznými tarifami platnými pre analógové linky, ktoré spocívali na casovo neobmedzenom povolení udelenom BMPT v súlade s § 97 ods. 3 TKG, v zmysle ktorého povolenia na tarify zalobkyne udelené "pred 1. januárom 1998... zost[ali] v platnosti najdlhsie do 31. decembra 2002". 76 Na druhej strane zalobkyna uvádza, ze pokial ide o jej ziadost z 31. októbra 2002 smerujúcu k zvýseniu jej maloobchodných taríf za sluzby prístupu pre úcastníkov, RegTP vyhovel tejto ziadosti rozhodnutím z 19. decembra 2002 len ciastocne, v medziach cenového stropu. Dalej poznamenáva, ze od 1. januára 2002 spadajú tarify pripojenia do odlisného kosa, pre ktorý bola stanovená konkrétna referencná hodnota. Tarify telefonických hovorov nemali na dodrzovanie týchto ulozených hodnôt nijaký dosah. Komisia sama uznala, ze zalobkyna nemala od roku 2002 ziadnu moznost zvýsit svoje tarify za úzkopásmový prístup. Skutocnost, ze v rokoch 1998 az 2001 nepodala dalsie ziadosti o zvýsenie povolených taríf, neznamená, ze nesie zodpovednost za výsku taríf stanovenú RegTP a tým aj údajný tarifný noznicový efekt. Prostú moznost podávat ziadosti o zmeny taríf totiz nemozno zamienat so samostatnou právomocou stanovovat ceny. RegTP vedený postup preskúmavania a povolovania taríf z prípadu na prípad bol zavedený práve v snahe prostredníctvom úpravy ex ante zabezpecit, aby v súlade s povinnostou ulozenou clenským státom v clánku 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/10/ES z 26. februára 1998 o uplatnovaní sluzieb otvorenej siete (ONP) na hlasové telefonovanie a o univerzálnej sluzbe pre telekomunikácie v sútaznom prostredí [neoficiálny preklad] ([5]Ú. v. ES L 101, s. 24) neuplatnoval historický prevádzkovatel zneuzívajúce tarify. Pokial je ziadost predmetom preskúmavania a rozhodovania v súlade s týmto postupom a za dodrzania procesných nálezitostí právneho rámca Spolocenstva v oblasti telekomunikacného práva, nemozno podniku, ktorý uplatnuje tarify stanovené záverom tohto preskúmania, vytýkat ziadne zneuzívanie. Preverené a povolené tarify nemôzu byt prejavom zneuzívania zo strany podniku, ktorý ich uplatnuje. 77 Zároven zalobkyna spresnuje, ze úprava ex ante zo strany RegTP slúzi na utváranie struktúry trhu prostredníctvom správnych zásahov a v nou dotknutých oblastiach nahrádza zodpovednost za zachovanie struktúry trhu, ktorá pripadá na regulovaný podnik, zodpovednostou za zachovanie struktúry trhu, ktorá pripadá na regulacný úrad. Z tohto dôvodu je zalobkyna povinná pozadovat od RegTP zmeny taríf len vtedy, ked sa zmenia relevantné skutkové okolnosti. 78 V kazdom prípade za predpokladu, ze by moznost zalobkyne pozadovat zmeny taríf mohla zdôvodnovat jej zodpovednost za urcitú úroven taríf, nedoslo k nijakej zmene okolností, v dôsledku ktorej by bola zalobkyna povinná podat dalsie ziadosti o zvýsenie svojich maloobchodných cien. Naopak, od roku 1998 zostali poplatky za zavedenie pripojení vlastne nezmenené a ceny sprostredkovacích sluzieb dokonca výrazne klesli. Okrem toho v tom istom case dospel RegTP vo svojich rozhodnutiach z 8. februára 1999, 23. decembra 1999, 30. marca 2001, 21. decembra 2001, 11. apríla 2002 a 29. apríla 2003 k záveru o neexistencii tarifného noznicového efektu v neprospech sútazitelov. Navyse rozsudkom zo 16. januára 2002 Oberlandesgericht Düsseldorf (Vyssí krajinský súd v Düsseldorfe, Nemecko) rozhodol, ze schválené tarify zalobkyne neporusujú clánok 82 ES. 79 Pokial ide o rozsudok Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) z 10. februára 2004, ktorý zrusil rozsudok Oberlandesgericht Düsseldorf zo 16. januára 2002, zalobkyna uvádza, ze tento rozsudok potvrdzuje, ze jednak RegTP overuje zlucitelnost tarify, ktorá je predmetom ziadosti o povolenie, s clánkom 82 ES, a jednak ze zodpovednost za prípadné porusenie clánku 82 ES mozno podniku, ktorý podal ziadost o povolenie tarify, pripísat len výnimocne. Zalobkyna pripomína, ze RegTP od roku 1998 sám viackrát dospel k záveru o neexistencii tarifného noznicového efektu v neprospech sútazitelov zalobkyne. Otázku zodpovednosti zalobkyne za regulované tarify z hladiska práva hospodárskej sútaze navyse Bundesgerichtshof výslovne ponechal otvorenú. 80 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze z prípadného zneuzívania v období od roku 2002, ktoré spocíva výhradne na jej údajnom rozhodovacom priestore na zvýsenie taríf T-DSL (ADSL), ju nemozno vinit. Na jednej strane Komisia nemala tento priestor posudzovat izolovane, kedze výpocet noznicového efektu sa nezakladal iba na tarifách T-DSL (ADSL), ale na vsetkých maloobchodných cenách. Na druhej strane v protiklade s tým, co tvrdí Komisia, zalobkyna by nemohla zvýsit svoje tarify neobmedzene. Zalobkyna tak tvrdí, ze základná zlozka tarify, cize cena základného pripojenia (analógové alebo ISDN pripojenie), si vyzaduje predchádzajúce povolenie zo strany RegTP. Navyse doplatok za prechod z analógového alebo ISDN pripojenia na pripojenie ADSL podlieha následnému prevereniu zo strany RegTP. V tejto súvislosti odkazuje na rozhodnutia RegTP z 30. marca 2001 a z 25. januára 2002. Za týchto podmienok zalobkyna, ktorej tarify museli byt v súlade s § 24 TKG stanovené v závislosti od nákladov na úcinné poskytovanie sluzby, vôbec nemala na zvýsenie taríf ASDL neobmedzený rozhodovací priestor. Vo svojom rozhodnutí z 25. januára 2002 RegTP skoncil konanie vedené proti zalobkyni vo veci predátorských cien pri ASDL. Zalobkyna dalej poznamenáva, ze Komisia sa s cielom preukázat, ze od roku 2002 mala rozhodovací priestor na zvýsenie taríf ADSL, odvoláva iba na císelné údaje vychádzajúce z rozhodnutia RegTP z 30. marca 2001. 81 Zalobkyna navyse tvrdí, ze na základe výpoctov Komisie boli s výnimkou spústacej fázy jej maloobchodné ceny za sluzby ADSL (od roku 2001 analógové linky a od roku 2002 linky ISDN) vyssie nez ceny jej sprostredkovacích sluzieb, zvýsené o osobitné náklady spojené s poskytovaním sluzieb úcastníkom. Na tomto trhu teda nedochádzalo k ziadnemu noznicovému efektu. Popritom skutocnou prícinou tohto údajného noznicového efektu je stanovenie nízkej úrovne taríf za analógové linky zo strany RegTP. A tak, kedze podla samotnej Komisie existujú odlisné trhy pre sirokopásmové pripojenia (ADSL) a úzkopásmové pripojenia (analógové a ISDN linky), zalobkyna tvrdí, ze aj keby disponovala rozhodovacím priestorom na trhu sirokopásmových pripojení -- priestorom, ktorý by jej dovoloval zvýsit tarify za linky ADSL --, ani zvýsenie, ani znízenie taríf ADSL by nemalo akékolvek dôsledky na pretrvávanie protisútazného noznicového efektu na trhu úzkopásmových pripojení. Upravenie taríf ADSL nemôze odstránit údajnú nefunkcnost trhu úzkopásmových pripojení o nic viac, ako túto nefunkcnost nespôsobilo ani stanovenie taríf ADSL. Vo svojej replike dalej zalobkyna dodáva, ze pokial jediná sprostredkovacia sluzba poskytuje prístup k viacerým nadväzujúcim trhom, je okolnost, ci dochádza k noznicovému efektu, potrebné skúmat jednotlivo pri kazdom z týchto nadväzujúcich trhov. 82 Zalobkyna zároven spochybnuje tvrdenie Komisie, ze trh prístupu k úcastníckej prípojke je ako sprostredkovacia sluzba jednotným trhom. Na jednej strane zdôraznuje, ze plný prístup k úcastníckej prípojke môze slúzit ako základ na ponuku urcenú úcastníkom, ktorá sa obmedzuje bud na sirokopásmové pripojenia, alebo na úzkopásmové pripojenia. Na druhej strane zalobkyna trvá na skutocnosti, ze na základe zdielania liniek môzu byt sirokopásmové pripojenia uvádzané na trh nezávisle od úzkopásmových pripojení. Plné sprístupnenie úcastníckej prípojky teda nie je pre sluzby ADSL nevyhnutné. Pokial by Komisia pri posudzovaní noznicového efektu zohladnila poplatky za zdielanie liniek, ktoré sú podstatne nizsie nez tarify sprostredkovacích sluzieb, bol by výsledok pre zalobkynu priaznivejsí. 83 Napokon zalobkyna uvádza, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia neukázala, ako by zvýsením taríf ADSL mohla zmiernit údajný noznicový efekt. Vzhladom na Komisiou prijatú krízovú pruznost cien medzi ADSL a tradicnými pripojeniami, ako aj medzi rôznymi variantmi ADSL (cez analógové a ISDN pripojenia) by si urcenie, ci by zvýsenie taríf ADSL skutocne viedlo k zvýseniu maloobchodných cien, vyzadovalo dôkladnejsí rozbor. V tomto smere zalobkyna jednak uvádza, ze medzi ADSL a úzkopásmovými pripojeniami krízová cenová pruznost existuje. Pokial by v minulosti pozadovala vyssie tarify ADSL, nez aké uplatnuje, pocet zákazníkov by bol pri ADSL nizsí. Jednak podla nej existuje výrazná krízová cenová pruznost aj v rámci samotného ADSL. Zalobkyna vysvetluje, ze pripojenia ADSL sú ponúkané rovnako na základe analógových aj ISDN pripojení. Zvýsenie taríf ADSL na báze pripojení ISDN by presunulo dopyt smerom k analógovému variantu. 84 Komisia a vedlajsí úcastníci konania I a II navrhujú prvú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. b) Posúdenie Súdom prvého stupna i) Úvodné poznámky 85 Z judikatúry vyplýva, ze clánky 81 ES a 82 ES sa týkajú iba tých protisútazných konaní, ktoré prijímajú podniky z vlastnej iniciatívy. Pokial je podnikom protisútazné konanie ulozené vnútrostátnymi právnymi predpismi alebo pokial tieto predpisy tvoria právny rámec, ktorý sám vylucuje akúkolvek moznost protisútazného konania z ich strany, clánky 81 ES a 82 ES sa neuplatnia. V takej situácii nemá obmedzenie hospodárskej sútaze, tak ako to napovedajú tieto ustanovenia, prícinu v samostatnom konaní podnikov (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1997, Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, [6]C-359/95 P a C-379/95 P, Zb. s. I-6265, bod 33 a tam citovaná judikatúra). 86 V tomto ohlade je vsak potrebné pripomenút, ze moznost vylúcit urcité protisútazné konanie z pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES z dôvodu, ze daným podnikom bolo ulozené existujúcimi právnymi predpismi alebo ze tieto predpisy vylucujú akúkolvek moznost protisútazného konania z ich strany, bola Súdnym dvorom pripustená iba v úzkom rozsahu (rozsudky Súdneho dvora z 29. októbra 1980, van Landewyck a i./Komisia, [7]209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, body 130 az 134; z 20. marca 1985, Taliansko/Komisia, [8]41/83, Zb. s. 873, bod 19; z 10. decembra 1985, Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, [9]240/82 az 242/82, 261/82, 262/82, 268/82 a 269/82, Zb. s. 3831, body 27 az 29, a z 9. septembra 2003, CIF, [10]C-198/01, Zb. s. I-8055, bod 67). 87 Aby bolo dôsledkom vnútrostátneho právneho rámca vynatie protisútazného konania podnikov z pôsobnosti clánkov 81 ES a 82 ES, musí byt prícinou obmedzenia hospodárskej sútaze výhradne vnútrostátny právny predpis (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Consiglio nazionale degli spedizionieri doganali/Komisia, [11]T-513/93, Zb. s. II-1807, bod 61). 88 Clánky 81 ES a 82 ES sa naopak môzu uplatnit, ak sa preukáze, ze vnútrostátne právne predpisy ponechávajú priestor na to, aby hospodárska sútaz mohla byt vylúcená, obmedzená alebo narusená samostatným konaním podnikov (rozsudky Súdneho dvora van Landewyck a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, body 126 a 130 az 134; Stichting Sigarettenindustrie a i./Komisia, uz citovaný v bode 86, body 12 az 37; zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, [12]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, body 23 az 25, a Komisia a Francúzsko/Ladbroke Racing, uz citovaný v bode 85 vyssie, bod 34). 89 Pokial sa teda vnútrostátny zákon obmedzuje iba na podnietenie alebo ulahcenie samostatných protisútazných konaní podnikov, tieto podniky nadalej podliehajú clánkom 81 ES a 82 ES (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [13]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 36 az 73, a CIF, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 56; pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 18. septembra 1996, Asia Motor France a i./Komisia, [14]T-387/94, Zb. s. II-961, bod 60). 90 Práve so zretelom na vyssie uvedené zásady je potrebné preskúmat, ci nemecký právny rámec, najmä TKG, nariadenie o regulácii taríf a rozhodnutia prijaté RegTP pocas obdobia posudzovaného v napadnutom rozhodnutí, vylucuje akúkolvek moznost protisútazného konania zalobkyne, alebo ci ponecháva zalobkyni dostatocný rozhodovací priestor, aby mohla stanovit svoje tarify na takej úrovni, ktorá by jej umoznila vylúcit alebo zmiernit noznicový efekt konstatovaný v napadnutom rozhodnutí. ii) Napadnuté rozhodnutie 91 V napadnutom rozhodnutí Komisia po preskúmaní taríf sprostredkovacích sluzieb a maloobchodných taríf konstatuje "zneuzívanie [zalobkynou] v podobe noznicového efektu vyplývajúce z neprimeraného rozdielu medzi [týmito dvomi tarifami]" (odôvodnenie c. 57). 92 Komisia v napadnutom rozhodnutí okrem iného uvádza, ze "mozno usúdit, ze existuje zneuzívajúci noznicový efekt, pokial je rozdiel medzi maloobchodnými cenami podniku, ktorý je dominantný na trhu, a tarifami sprostredkovacích sluzieb za porovnatelné sluzby poskytované jeho sútazitelom bud záporný, alebo nepostacuje na pokrytie osobitných nákladov na produkty dominantného operátora za poskytovanie jeho vlastných sluzieb úcastníkom na nadväzujúcom trhu" (odôvodnenie c. 107). 93 Aj ked Komisia v napadnutom rozhodnutí nevylucuje moznost zalobkyne znízit jej tarify za sprostredkovacie sluzby (odôvodnenia c. 17, 163 a 206), zaoberá sa v nom len otázkou, ci zalobkyna mala ozajstný rozhodovací priestor na zvýsenie svojich maloobchodných cien (odôvodnenia c. 164 az 175). Na tento úcel rozlisuje dve obdobia. 94 Najprv sa Komisia domnieva, ze "v období od zaciatku roka 1998 do konca roka 2001 mala [zalobkyna] moznost úplne vylúcit noznicový efekt tým, ze by zmenila tarify úctované úcastníkom" alebo, inými slovami, svoje maloobchodné ceny (odôvodnenie c. 199). Komisia v tomto smere vysvetluje, ze zalobkyna "skutocne mala [dostatocný] rozhodovací priestor na zabránenie noznicovému efektu cestou zvýsenia maloobchodných cien analógových a ISDN liniek" (odôvodnenie c. 164). 95 Potom Komisia konstatuje, ze rozhodovací priestor na zvýsenie jej maloobchodných cien existoval u zalobkyne aj v období od 1. januára 2002 az do prijatia napadnutého rozhodnutia. Tento rozhodovací priestor sa vsak vztahuje výhradne na maloobchodné ceny za ADSL. V napadnutom rozhodnutí totiz Komisia poznamenáva, ze "od roku 2002 mohla [zalobkyna] v kazdom prípade este stále zmiernit noznicový efekt, a to konkrétne zvýsením taríf za linky ADSL" (odôvodnenie c. 199). Spresnuje, ze "od 1. januára 2002 právna moznost [zalobkyne] zmiernit noznicový efekt bola obmedzená len na zvýsenie ceny T-DSL" (odôvodnenie c. 206). 96 Za týchto podmienok je namieste preskúmat, ci Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí právom konstatovat, ze zalobkyna pocas oboch období rozlísených v bodoch 94 a 95 vyssie disponovala dostatocným rozhodovacím priestorom, aby zvýsila svoje maloobchodné ceny, co by jej umoznovalo vylúcit alebo zmiernit noznicový efekt konstatovaný v napadnutom rozhodnutí. iii) O neexistencii zneuzívajúceho konania z dôvodu, ze zalobkyna nemala dostatocný rozhodovací priestor, aby zabránila noznicovému efektu tým, ze by bola zvýsila svoje maloobchodné ceny v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 97 Je dôlezité pripomenút, ze podla napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 164 a 199) zalobkyna v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 disponovala dostatocným rozhodovacím priestorom, aby vylúcila tarifný noznicový efekt tým, ze by bola zvýsila svoje maloobchodné tarify za prístup k analógovým a ISDN linkám. 98 Na úcely posúdenia opodstatnenosti tohto zistenia je potrebné v prvom rade skúmat uplatnitelný nemecký právny rámec. 99 V tomto ohlade treba pripomenút, ze v súlade s § 27 ods. 1 druhou vetou a s § 25 ods. 1 TKG, ako aj s § 4 a § 5 nariadenia o regulácii taríf museli byt maloobchodné ceny zalobkyne za prístup k analógovým a ISDN linkám schválené RegTP v rámci systému cenového stropu. Cenový strop sa vztahoval na dva kose sluzieb (sluzby domácnostiam a sluzby podnikatelom), ktoré za obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 zahrnali súcasne prístupové sluzby i telefonické hovory, najmä miestne, regionálne, medzimestské a medzinárodné hovory. S ohladom na cenový strop stanovený rozhodnutím BMPT zo 17. decembra 1997 musela zalobkyna na obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 1999 znízit celkovú cenu kazdého z oboch kosov sluzieb o 4,3 % a v nadväznosti na rozhodnutie RegTP z 23. decembra 1999 o 5,6 % na obdobie od 1. januára 2000 do 31. decembra 2001. 100 Treba vsak konstatovat, ze vnútri tohto rámca mohla zalobkyna s predchádzajúcim povolením RegTP svoje ceny menit. Zalobkyna nespochybnuje konstatovanie v odôvodneniach c. 37 a 166 napadnutého rozhodnutia, ze v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 znízila svoje ceny telefonických hovorov za výrazného prekrocenia úrovní 4,3 % a 5,6 % ulozených RegTP pre celé kose. Odpoved RegTP z 3. apríla 2002 na ziadost o informácie z 23. marca 2002, na ktorú sa odkazuje v odôvodnení c. 37 napadnutého rozhodnutia, tak potvrdzuje, ze "tarify telefonických sluzieb regulované postupom stanovenia cenového stropu sa znízili o sumu [dôverné] nemeckých mariek (resp. priblizne [dôverné] eur) nad rámec toho, co vyzadovali predpisy o cenovom strope". 101 Tento pokles taríf poskytol zalobkyni rozhodovací priestor, aby zvýsila maloobchodné ceny za prístup k jej analógovým a ISDN linkám. 102 Ako sa uvádza v odôvodnení c. 167 napadnutého rozhodnutia, zalobkyna vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách zároven pripustila existenciu rozhodovacieho priestoru, ktorý jej umoznoval zvýsit mesacné predplatné na linku pre domácnosti o [dôverné] eura pocas obdobia platnosti cenového stropu 1998/1999. 103 Existencia rozhodovacieho priestoru zalobkyne, aby zvýsila svoje maloobchodné tarify, vyplýva aj z pripomienok nemeckej vlády v oznámení z 8. júna 2000 zaslanom Komisii. Nemecká vláda v nom predkladá: "Výhrada..., ze RegTP svojimi rozhodnutiami o cenovom strope maloobchodných taríf obmedzil rozhodovací priestor [zalobkyne] do tej miery, ze uz nebolo mozné zvýsit sadzbu základného predplatného, je nedôvodná. ... [Zalobkyna] [totiz] mala priestor, ktorý jej umoznoval zvýsit základné predplatné na analógové linky (21,39 DEM), aby tak lepsie naviazala základné predplatné k tarife povolenej 8. februára 1999 za prístup k úcastníckej prípojke vo výske 25,40 DEM." 104 Okrem toho rozhodnutie RegTP z 8. februára 1999, na ktoré odkazuje zalobkyna v zalobe a replike na podporu svojich tvrdení, ze ju nemozno brat na zodpovednost za porusenie clánku 82 ES, potvrdzuje, ze "zalobkyni je zachovaný rozhodovací priestor, pokial ide o usporiadanie jednotlivých maloobchodných taríf v medziach kosa vymedzeného postupom stanovenia cenového stropu". 105 Komisia preto v odôvodneniach c. 166 a 167 napadnutého rozhodnutia právom konstatuje, ze s ohladom na sest ziadostí o znízenie cien telefonických hovorov podaných v case od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 zalobkyna mala v tomto období rozhodovací priestor, aby podala ziadost o zvýsenie cien za svoje sluzby prístupu k analógovým a ISDN linkám a zároven pritom dodrzala celkový strop kosa sluzieb domácnostiam a kosa sluzieb podnikatelom. Zalobkyna napokon na pojednávaní pripustila, ze takýto rozhodovací priestor u nej existoval. 106 V druhom rade je nevyhnutné preskúmat, ci napriek rozhodovaciemu priestoru konstatovanému v bode 105 vyssie nemalo pôsobenie RegTP pri stanovovaní taríf zalobkyne za dôsledok, ze zalobkyna uz nepodlieha clánku 82 ES. 107 V tomto bode je na úvod potrebné pripomenút, ze skutocnost, ze tarify zalobkyne museli byt schválené RegTP, ju nezbavuje zodpovednosti podla clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. januára 1985, BNIC, [15]123/83, Zb. s. 391, body 21 az 23). Ako totiz zalobkyna napokon sama pripústa v replike, kedze ovplyvnuje výsku svojich maloobchodných taríf prostredníctvom ziadostí o povolenie podaných na RegTP na základe § 28 ods. 1 TKG, prícinou obmedzenia hospodárskej sútaze spojeného s noznicovým efektom konstatovaným v napadnutom rozhodnutí nie je výhradne príslusný vnútrostátny právny rámec (rozsudok Consiglio nazionale degli spedizionieri doganali/Komisia, uz citovaný v bode 87 vyssie, bod 61). 108 Zalobkyna vsak trvá na skutocnosti, ze nijakú zodpovednost podla clánku 82 nenesie, lebo zlucitelnost jej taríf s clánkom 82 ES vopred preveroval RegTP. 109 V tomto ohlade je po prvé potrebné konstatovat, ze maloobchodné tarify za prístup k analógovým linkám, platné pocas celého obdobia od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001, neboli schválené RegTP, ale zakladali sa na rozhodnutiach prijatých z moci právnych predpisov platných pred prijatím TKG. V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna zalobkyna potvrdila, ze jej maloobchodné tarify za analógové linky pripadajúce na obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 spocívali na casovo neobmedzenom povolení udelenom spolkovým ministrom pôst a telekomunikácií v roku 1990 na základe vyhlásky o telekomunikáciách (Telekommunikationsordnung). 110 Pritom ani v zalobe, ani v replike zalobkyna netvrdila, ze tarify stanovené podla právnych predpisov platných v roku 1990 boli schválené po tom, co príslusný orgán preskúmal ich zlucitelnost s clánkom 82 ES. 111 Po druhé je nevyhnutné uviest, ze z ustanovení TKG, platných od 1. augusta 1996, nie je zrejmé, ze by RegTP preskúmaval zlucitelnost ziadostí o zmenu maloobchodných taríf za prístup k analógovým a ISDN linkám s clánkom 82 ES. 112 Na podporu svojho tvrdenia vsak zalobkyna odkazuje na § 27 ods. 3 TKG, podla ktorého RegTP preskúmava zlucitelnost pozadovanej zmeny taríf s "inými právnymi ustanoveniami", ktoré by mali zahrnat aj clánok 82 ES, a súcasne na rôzne rozhodnutia RegTP spomínané v bode 78 vyssie, v ktorých sa mala preverit existencia noznicového efektu. 113 V tomto ohlade je najprv dôlezité zdôraznit, ze aj ked je RegTP, tak ako kazdá iná státna institúcia, povinný dodrziavat ustanovenia Zmluvy o ES (pozri v tomto zmysle rozsudok CIF, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 49), tento orgán bol v case, ked nastali skutkové okolnosti sporu, nemeckým orgánom zodpovedným za uplatnovanie odvetvovej právnej úpravy v oblasti telekomunikácií, a nie orgánom pre hospodársku sútaz daného clenského státu. Pritom vnútrostátne regulacné orgány konajú v súlade s vnútrostátnym právom, ktoré môze mat v rámci telekomunikacnej politiky iné ciele, nez aké sleduje politika hospodárskej sútaze Spolocenstva [pozri oznámenie Komisie z 22. augusta 1998 o uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze na prístupové dohody v telekomunikacnom sektore -- Rámec, relevantné trhy a princípy ([16]Ú. v. ES C 265, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 255), bod 13]. 114 Dalej je nutné konstatovat, ze v jednotlivých rozhodnutiach RegTP, na ktoré na podporu svojich tvrdení odkazuje zalobkyna, sa nenachádza nijaký odkaz na clánok 82 ES. 115 Je pravda, ze vo viacerých svojich rozhodnutiach, najmä z 8. februára 1999, 30. marca 2001, 21. decembra 2001, 11. apríla 2002 a 29. apríla 2003, sa RegTP zaoberal otázkou tarifného noznicového efektu. 116 RegTP vsak v týchto rozhodnutiach, po konstatovaní záporného rozdielu medzi cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami zalobkyne, zakazdým usúdil, ze vyuzívanie krízového dotovania medzi tarifami za prístupové sluzby a tarifami za telefonické hovory musí dovolit ostatným operátorom ponúkat ich úcastníkom sútazné ceny. 117 RegTP vo svojom rozhodnutí z 29. apríla 2003 konstatuje: "Sútazitelia nie sú malým rozdielom medzi maloobchodnými cenami a cenami sprostredkovacích sluzieb ohrození vo svojej moznosti sútazit v miestnej sieti natolko, ze by pre nich bolo hospodársky nemozné úspesne vstúpit na trh, ci sa dokonca na trhu udrzat... [Tento rozdiel] nebol taký významný, ze by bol zbavoval sútazitelov akejkolvek moznosti, aby sami realizovali krízové dotovanie svojich cien a tým mohli svojim koncovým zákazníkom ponúkat pripojenia za rovnako zaujímavú, ba nizsiu cenu nez zalobkyna. To osobitne platí pri hodnotnejsích a drahsích pripojeniach, nez ako sú linky ISDN a ADSL, ktorých mnozstvo vzhladom na znacne stúpajúce rozsírenie internetu i uvádzanie rýchlejsieho a výkonnejsieho internetového pripojenia na trh citelne vzrástlo." 118 Podobnými úvahami sa riadi RegTP aj vo svojich rozhodnutiach z 8. februára 1999, 30. marca 2001, 21. decembra 2001 a 11. apríla 2002. 119 Pritom skutocnost, ze RegTP, po konstatovaní, ze sútazitelia na to, aby svojim úcastníkom mohli za prístupové sluzby ponúkat konkurencieschopné ceny, musia vyuzívat krízové dotovanie, nemá voci zalobkynou pozadovaným tarifám námietky, ukazuje, ze RegTP neskúmal zlucitelnost daných taríf s clánkom 82 ES, resp. ze ho prinajmensom nesprávne uplatnil (pozri body 198 az 202 a 238 nizsie). 120 V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze by RegTP bol povinný skúmat zlucitelnost zalobkynou navrhovaných maloobchodných taríf s clánkom 82 ES, takáto okolnost nebráni tomu, aby protiprávne konanie pripisované zalobkyni mohlo byt konstatované Komisiou. Komisia totiz nemôze byt viazaná rozhodnutím vydaným vnútrostátnym orgánom podla clánku 82 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 2000, Masterfoods a HB, [17]C-344/98, Zb. s. I-11369, bod 48). 121 Po tretie je namieste uviest, ze aby mohlo byt prípadné protiprávne konanie pripísané zalobkyni, je v prejednávanom prípade rozhodnou otázka, ci v case, ked nastali skutkové okolnosti sporu, mala zalobkyna dostatocný rozhodovací priestor, aby stanovila tarify na takej úrovni, ktorá by jej umoznila vylúcit alebo zmiernit udávaný noznicový efekt. 122 Pritom uz bolo konstatované, ze zalobkyna mohla ovplyvnovat výsku svojich maloobchodných taríf prostredníctvom ziadostí o povolenie podávaných na RegTP (pozri body 98 az 105 vyssie). V rámci osobitnej zodpovednosti, ktorú ako dominantný podnik znása zalobkyna (rozsudok Súdneho dvora z 9. novembra 1983, NBIM/Komisia, [18]322/81, Zb. s. 3461, bod 57; rozsudky Súdu prvého stupna zo 7. októbra 1999, Irish Sugar/Komisia, [19]T-228/97, Zb. s. II-2969, bod 112, a z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia, [20]T-203/01, Zb. s. II-4071, bod 97), bola teda povinná predkladat ziadosti o zmenu svojich taríf, pokial spôsobovali ujmu na úcinnej a nenarusenej hospodárskej sútazi na spolocnom trhu. 123 Bundesgerichtshof inak vo svojom rozsudku z 10. februára 2004 (bod 79 vyssie) výslovne potvrdil zodpovednost zalobkyne za predkladanie ziadostí o zmenu jej taríf. Okrem toho uviedol, ze nemecký právny poriadok nevylucuje, aby RegTP povolil navrhované tarify, ktoré sú v rozpore s clánkom 82 ES. Tento súd totiz stanovil, ze "na rozdiel od prípadov, ked je konanie podniku v dominantnom postavení priamo urcované vnútrostátnymi právnymi ustanoveniami, sa povolovanie taríf pozadované telekomunikacným právom odvíja od ziadosti o povolenie podanej poskytovatelom" a ze "aj ked správne preskúmavacie konanie smeruje k tomu, aby sa nepovolovali tarify, ktoré sú zrejme prejavom zneuzívania dominantného postavenia, nie je tým v praxi vylúcená moznost, ze podnik predlozí tarifu, ktorou zneuzíva svoje dominantné postavenie, a dosiahne jej povolenie, pretoze sa zneuzitie v preskúmavacom konaní nezistí". 124 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze napriek pôsobeniu RegTP pri stanovovaní taríf zalobkyne mala zalobkyna v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 dostatocný rozhodovací priestor na to, aby jej tarifná politika mohla spadat do pôsobnosti clánku 82 ES. 125 V tretom rade je dôlezité preskúmat, ci zalobkyna vyuzila rozhodovací priestor, ktorým disponovala, aby pôsobila na svoje maloobchodné ceny a tak zabránila noznicovému efektu konstatovanému v napadnutom rozhodnutí na obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001. 126 V prejednávanom prípade po prvé, pokial ide o maloobchodné ceny za analógové linky, zalobkyna nespochybnuje, ze na RegTP nezaslala ziadnu ziadost o povolenie zvýsenia vstupných poplatkov a/alebo súm mesacného predplatného. Je tak nesporné, ze "sumy mesacného predplatného a vstupné poplatky za sprevádzkovanie standardného pripojenia na analógovú linku... zostali nezmenené v priebehu oboch období platnosti cenového stropu, t. j. od roku 1998 do konca roka 2001" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 38). 127 Zalobkyna vsak zdôraznuje, ze pred 1. májom 2002 bola v súlade s § 97 ods. 3 TKG viazaná záväznými tarifami pre analógové linky, tak ako boli v roku 1990 stanovené spolkovým ministrom pôst a telekomunikácií. 128 Pritom § 97 ods. 3 TKG, obsahujúci prechodné ustanovenie, iba stanovuje, ze tarify zalobkyne, ktoré boli schválené pred nadobudnutím úcinnosti TKG, zostávajú v platnosti najdlhsie do 31. decembra 2002. Toto ustanovenie teda zalobkyni nijako nebránilo pôsobit na maloobchodné ceny tak, ze by bola podala na RegTP ziadosti o zmenu taríf pred týmto dátumom a najmä pocas celého obdobia od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001. 129 Po druhé, pokial ide o maloobchodné ceny pri linkách ISDN, niet námietok, ze v nadväznosti na ziadost zalobkyne RegTP rozhodnutím zo 16. februára 2000 povolil pokles taríf pri mesacnom predplatnom (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 40). 130 Okrem toho v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 zalobkyna nepodala ziadnu ziadost o zmenu cien, ktorá by sa týkala vstupných poplatkov za sprevádzkovanie liniek ISDN. Tieto tarify, ktoré sa podla zalobkyne zakladali na rozhodnutí BMPT prijatom v roku 1996 a ktoré v súlade s § 97 ods. 3 TKG boli nadalej platné aj po nadobudnutí úcinnosti TKG, teda neboli v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 dotknuté nijakou zmenou (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 41). 131 Z toho plynie, ze zalobkyna nevyuzila rozhodovací priestor, ktorým disponovala, aby dosiahla zvýsenie svojich maloobchodných cien, ktoré by prispelo k zmierneniu noznicového efektu v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001. Práve naopak, v tom istom období dokonca tento rozhodovací priestor vyuzila, aby svoje maloobchodné ceny, pokial ide o linky ISDN, znízila. 132 Vo stvrtom a v poslednom rade sa musí preskúmat, ci Komisia v napadnutom rozhodnutí z právneho hladiska dostatocne preukázala, ze v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 zalobkyna disponovala dostatocným rozhodovacím priestorom na to, aby "zabránila noznicovému efektu" (odôvodnenie c. 164). V tomto ohlade Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze zalobkyna "mala [v uvedenom období] moznost úplne vylúcit noznicový efekt tým, ze by bola zmenila tarify úctované úcastníkom" (odôvodnenie c. 199). 133 V tomto ohlade treba uviest, ze noznicový efekt, ako bol pre dané obdobie konstatovaný v napadnutom rozhodnutí, dosahoval k 31. decembru 1998 [dôverné] eura, k 31. decembru 1999 [dôverné] eura, k 31. decembru 2000 [dôverné] eura a k 31. decembru 2001 [dôverné] eura (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 152 a 153 a tabulka 10). 134 Pritom, ako napokon v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna zdôraznuje Komisia, z konstatovaní urobených v odôvodnení c. 167 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyna nespochybnovala, vyplýva, ze zalobkyna v období 1998/1999 svoje tarify telefonických hovorov skutocne znízila celkovo o [dôverné] eur. Pritom táto suma -- rozpocítaná na [dôverné] liniek (napadnuté rozhodnutie, tabulka 7) a 24 mesiacov -- by bola zalobkyni umoznila zdvihnút priemernú cenu jej maloobchodných cien az na priblizne [dôverné] eura mesacne. 135 Z toho plynie, ze rozhodovací priestor vytvorený poklesom cien telefonických hovorov by bol postacoval na úplné vylúcenie noznicového efektu, aký bol konstatovaný v napadnutom rozhodnutí. Pokial by totiz zalobkyna vyuzila svoj rozhodovací priestor a vylúcila uz od roku 1998 noznicový efekt, na to, aby pocas celého obdobia od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 zabránila noznicovému efektu konstatovanému v napadnutom rozhodnutí, by jej bolo stacilo zachovávat vo vzájomnom pomere tarify sprostredkovacích sluzieb a maloobchodné tarify. Okrem toho je nesporné, ako inak v napadnutom rozhodnutí uvádza Komisia (odôvodnenie c. 167), ze v období 2000/2001 zalobkyna pristúpila k dalsiemu znízeniu taríf telefonických hovorov o priblizne [dôverné] eur, co viedlo k dalsiemu zväcseniu jej rozhodovacieho priestoru, aby zdvihla svoje maloobchodné ceny. 136 Na pojednávaní zalobkyna pripomenula, ze v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 mal RegTP overovat dodrziavanie cenového stropu oddelene pre zákazníkov v postavení jednak podnikatelov a jednak súkromných osôb. Zdôraznuje, ze na zvýsenie jej maloobchodných cien za prístup pre súkromné osoby bol jej rozhodovací priestor malý a ze nemohla vyuzit väcsí rozhodovací priestor, ktorým disponovala na zvýsenie svojich maloobchodných cien za prístup pre svojich zákazníkov v postavení podnikatelov, pretoze by to zakladalo diskrimináciu týchto zákazníkov v rozpore s § 24 ods. 2 bodom 3 TKG. 137 Popritom vsak zalobkyna vo svojej zalobe nespochybnuje konstatovanie uvedené v odôvodnení c. 167 napadnutého rozhodnutia, ze suma plynúca z poklesov taríf telefonických hovorov mohla byt premietnutá na úseku "liniek pre domácnosti a podnikatelov" a v plnom rozsahu prevzatá na zvýsenie taríf za sluzby prístupu pre úcastníkov. Okrem toho zalobkyna vo svojej zalobe nespochybnuje ani tvrdenie Komisie v odôvodnení c. 132 napadnutého rozhodnutia, ze "medzi zákazníkmi nemozno robit rozdiel podla toho, ci ide o domácnosti, alebo o podnikatelov, pretoze tieto dva úseky sluzieb nemozno od seba dostatocne zretelným spôsobom oddelit". 138 Argumentácia pripomenutá v bode 136, ktorá bola prvýkrát vznesená na pojednávaní, sa preto v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku musí vyhlásit za neprípustnú. 139 Na záver je potrebné uviest, ze zalobkyna nespochybnuje konstatovanie uvedené v odôvodnení c. 168 napadnutého rozhodnutia, ze v priebehu obdobia od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 mohla pristúpit k "dalsím znízeniam cien telefonických hovorov... a zabezpecit si tak [dodatocný] rozhodovací priestor na zvýsenie cien mesacného predplatného a vstupných poplatkov za analógové a ISDN linky". 140 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 164 a 199) právom konstatovat, ze zalobkyna v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 disponovala dostatocným rozhodovacím priestorom, aby mohla úplne vylúcit noznicový efekt udávaný v uvedenom rozhodnutí. iv) O neexistencii zneuzívajúceho konania z dôvodu, ze zalobkyna nemala dostatocný rozhodovací priestor, aby zmiernila noznicový efekt tým, ze by bola zvýsila svoje maloobchodné ceny za prístup ADSL v case od 1. januára 2002 141 Je nevyhnutné pripomenút, ze od 1. januára 2002 existuje v Nemecku nový systém cenového stropu zavedený rozhodnutím RegTP z 21. decembra 2001. V súlade s týmto rozhodnutím patria "telefónne linky" do iného kosa. V rámci tohto kosa bol na zvýsenie maloobchodných cien za analógové a ISDN linky stanovený strop 4,1 % rocne. 142 Niet námietok, ze zalobkyni bolo na základe ziadosti podanej na RegTP 15. januára 2002 povolené zvýsit jej mesacné predplatné na analógové a ISDN linky o 0,56 eura, co predstavovalo zvýsenie priemernej úrovne taríf za sluzby spadajúce do daného kosa o 4,04 % (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 44). Dalej niet námietok, ze ziadost zalobkyne z 31. októbra 2002 o zvýsenie maloobchodných cien, týkajúca sa mesacného predplatného na analógové pripojenie T-Net a vstupných poplatkov za pripojenia T-Net a T-ISDN, RegTP v podstatnom rozsahu zamietol, pretoze zvýsenie uz nebolo v súlade s hodnotami stanovenými v rámci systému cenového stropu (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 45). 143 Preto Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 206) konstatuje, ze "od 1. januára 2002 právna moznost [zalobkyne] zmiernit noznicový efekt bola obmedzená len na zvýsenie ceny T-DSL". Podla Komisie sa od tohto dna vztahuje rozhodovací priestor zalobkyne uz iba na maloobchodné tarify za prístup ADSL (pozri tiez napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 174 a 199). 144 V prvom rade je v tomto ohlade namieste uviest, ze zalobkyna nespochybnuje, ze svoje tarify ADSL mohla od 1. januára 2002 zvýsit. Podotýka vsak, ze jej rozhodovací priestor nebol neobmedzený, lebo jednak jej tarify museli byt stanovené v závislosti od nákladov na úcinné poskytovanie sluzby a jednak mohli byt dodatocne preskúmané zo strany RegTP. 145 Kedze vsak zalobkyna svoje tarify ADSL urcuje volne v medziach stanovených nemeckými právnymi predpismi, môzu postupy, akými uplatnuje svoje tarify v tejto oblasti, spadat pod clánok 82 ES (pozri body 87 a 88 vyssie). 146 Skutocnost, ze pri posudzovaní rozhodovacieho priestoru zalobkyne v case od 1. januára 2002 sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opiera len o tarify vychádzajúce z rozhodnutia RegTP z 30. marca 2001, v tomto ohlade nic nemení. Zalobkyna totiz nijako nespochybnuje, ze od 1. januára 2002 u nej existoval rozhodovací priestor, aby zvýsila ceny sluzieb prístupu ADSL. 147 V druhom rade nálezí preskúmat, ci zalobkyna, ako to v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 199) konstatuje Komisia, mohla "zmiernit noznicový efekt" tým, ze by bola od 1. januára 2002 zvýsila svoje tarify sluzieb prístupu ADSL. V tejto súvislosti zalobkyna zdôraznuje, ze pre úcastníkov predstavujú trhy sluzieb úzkopásmového prístupu a prístupu ADSL rozdielne trhy. Za týchto okolností by zalobkynou vykonané zvýsenie maloobchodných taríf ADSL nemalo vplyv na údajný noznicový efekt konstatovaný na trhoch sluzieb prístupu k analógovým a ISDN linkám. 148 V tomto ohlade je namieste uviest, ze kedze prístupové sluzby poskytované na úrovni sprostredkovacích sluzieb umoznujú, aby na úrovni úcastníkov boli poskytované vsetky sluzby analógového, ISDN a ADSL prístupu, môze rozhodovací priestor, ktorý má zalobkyna na zvýsenie taríf ADSL, ako taký zmiernit noznicový efekt medzi cenami sprostredkovacích sluzieb na jednej strane a maloobchodnými cenami za vsetky sluzby analógového, ISDN a ADSL prístupu na druhej strane. Uskutocnit spojenú analýzu sluzieb analógového, ISDN a ADSL prístupu na úrovni úcastníkov je nevyhnutné nielen preto, lebo tieto sluzby zodpovedajú jedinej sluzbe na úrovni sprostredkovania, ale tiez z toho dôvodu, ako vysvetluje Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 26), a zalobkyna jej v tomto bode neodporuje, ze prístup ADSL nemôze byt úcastníkom ponúkaný izolovane, pretoze z technických dôvodov vzdy znamená preinstalovanie úzkopásmových analógových alebo ISDN liniek. 149 Pripomienky zalobkyne k údajnej krízovej pruznosti cien medzi ADSL a úzkopásmovými pripojeniami, ako i medzi rôznymi variantmi ADSL sa musia zamietnut. Tieto pripomienky totiz v prvom rade nepopierajú existenciu rozhodovacieho priestoru zalobkyne na zvýsenie jej taríf ADSL. Zároven by obmedzené zvýsenie taríf ADSL viedlo k vyssej priemernej maloobchodnej tarife spolocne za sluzby úzkopásmového a sirokopásmového prístupu, cím by zmiernilo konstatovaný noznicový efekt. Je totiz nevyhnutný záver, ze najmä s ohladom na výhody sirokého pásma pri prenose údajov by sa úcastníci odoberajúci sluzby sirokopásmového prístupu v prípade zvýsenia maloobchodných cien za prístup ADSL nerozhodli automaticky pre návrat k úzkopásmovému pripojeniu. 150 Neobstojí ani tvrdenie zalobkyne poukazujúce na skutocnost, ze sirokopásmové pripojenia môzu byt na trh uvádzané oddelene od úzkopásmových pripojení na základe zdielania liniek na úrovni sprostredkovacích sluzieb. Pokial sa zalobkyna usiluje odlísit dva oddelené trhy na úrovni sprostredkovacích sluzieb vo vztahu k úzkopásmovým, resp. sirokopásmovým pripojeniam týmto argumentom, musí sa tento argument vyhlásit za neprípustný v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, pretoze zalobkyna vo svojej zalobe nespochybnuje vymedzenie relevantných trhov urobené v napadnutom rozhodnutí, ktoré na úrovni sprostredkovacích sluzieb urcuje len jeden trh, a to trh úplne neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 64 az 67). Tento argument nemôze obstát ani vtedy, ak ním zalobkyna tvrdí, ze Komisia mala pri výpocte taríf sprostredkovacích sluzieb zohladnit poplatky za zdielanie liniek. Zalobkyna totiz nijako nepreukázala, ze takéto zohladnenie poplatkov za zdielanie liniek by malo dosah na zistenia Komisie o existencii tarifného noznicového efektu ci o existencii rozhodovacieho priestoru zalobkyne, aby konstatovaný noznicový efekt zmiernila zvýsením svojich maloobchodných taríf za prístup ADSL. 151 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze Komisia mohla v napadnutom rozhodnutí právom konstatovat, ze zalobkyna disponovala od 1. januára 2002 dostatocným rozhodovacím priestorom, aby zmiernila noznicový efekt udávaný v uvedenom rozhodnutí tým, ze by bola zvýsila svoje tarify za sluzby prístupu ADSL. 152 Prvá cast zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. 2. O druhej casti vychádzajúcej z protiprávnosti metódy pouzitej Komisiou na konstatovanie tarifného noznicového efektu a) Tvrdenia úcastníkov konania 153 Zalobkyna tvrdí, ze prípadné zneuzívanie v súvislosti s noznicovým efektom môze byt dôsledkom iba zneuzívania v súvislosti s maloobchodnými cenami, kedze Komisia nespochybnuje, ze ceny sprostredkovacích sluzieb sú záväzne ukladané verejnými orgánmi. Pritom Komisia nepreukazuje, ze by maloobchodné ceny zalobkyne viedli k stratovým predajom a boli ako také prejavom zneuzívania. V tomto smere zalobkyna odkazuje na znalecký posudok spolocnosti Lexecon. Napadnuté rozhodnutie je preto nesprávne, lebo Komisia pouzila kritérium, ktoré sa nespája so zneuzívaním v súvislosti s maloobchodnými cenami ako takými, ale so vztahom medzi týmito cenami a cenami sprostredkovacích sluzieb. 154 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze konstatovanie tarifného noznicového efektu sa zakladá na viacerých pochybeniach vo vztahu k pouzitej metóde. 155 V prvom rade zalobkyna poukazuje na to, ze pokial ide o maloobchodné ceny, Komisia zohladnila iba príjmy pochádzajúce zo sprístupnenia telefonických liniek úcastníkom. Aby Komisia mohla konstatovat noznicový efekt, mala i vzhladom na úzke vymedzenie trhu v napadnutom rozhodnutí zohladnit dodatocné príjmy sútazitelov zalobkyne plynúce zo sluzieb pripojenia a sluzieb s pridanou hodnotou (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júna 2002, Airtours/Komisia,[21]T-342/99, Zb. s. II-2585, bod 276). Ide o príjmy vytvárané miestnymi, resp. medzimestskými volaniami, ukoncovaním a uskutocnovaním volaní, ako aj o iné sluzby s pridanou hodnotou. Hoci Komisia konstatovala, ze "predpokladom poskytovania mnohých telekomunikacných sluzieb úcastníkom je pripojenie na pevnú telefónnu siet" a ze tieto sluzby umoznujú dosiahnut znacné dodatocné príjmy (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 205), jednako vo svojej analýze tarifného noznicového efektu odmietla v rozpore s týmto konstatovaním zohladnit tarify uvedených telekomunikacných sluzieb. Pritom z ekonomického hladiska je na posúdenie skutocných mozností, aké má v súvislosti so vstupom na trh sútazitel zalobkyne, takéto zohladnenie nevyhnutné. 156 Zalobkyna po prvé zdôraznuje, ze ani pri miestnych, ani pri medzimestských a medzinárodných telefonických hovoroch nie sú jej sútazitelia povinní ponúkat svojim zákazníkom sluzby "predvolby" (stála volba operátora) ani "call-by-call" (volba operátora pri kazdom volaní). Jej sútazitelia teda môzu predurcovat výsku svojich príjmov v oblasti telefonických hovorov s podstatne s väcsou istotou nez ona. Vo svojej replike zalobkyna trvá na skutocnosti, ze pokial ide o medzimestské volania, bola uz od roku 1998 povinná umoznovat "predvolbu" a "call-by-call" [dalej spolocne oznacované ako "(pred)volba"]. 157 Zalobkyna dalej vo svojej replike zdôraznuje, ze (pred)volba operátora nie je pre zákazníkov jej sútazitelov bez vsetkého vylúcená. Takmer vsetci sútazitelia zalobkyne vsak vyuzívajú moznost, ktorou zalobkyna nedisponuje, vylúcit moznost (pred)volby, hned ako im je toto vylúcenie na prospech. Sútazitelia zalobkyne si tak vdaka dobrovolnému vylúceniu (pred)volby operátora zabezpecujú v spojení s telefonickými hovormi urcité príjmy. Ziadny zo stazovatelov v správnom konaní zároven nezastával názor, ze by jeho ponuka bola menej atraktívna z dôvodu vylúcenia (pred)volby a ze na dorovnanie musí byt ponúkaná mensia tarifa za pripojenie. Okrem toho sú ich tarify telefonických hovorov skoro vsetky vyssie nez náklady na prevádzku hovorov. 158 Po druhé zalobkyna tvrdí, ze jej sútazitelia mohli na základe neviazaného prístupu k úcastníckej prípojke ponúkat inovacné produkty, ktoré sama zalobkyna neponúka. Pri výpocte noznicového efektu teda mala Komisia zohladnit aj dodatocné príjmy tvorené týmito produktmi. 159 Po tretie zalobkyna uvádza, ze jej tarify za sluzby prístupu pre úcastníkov (vstupné poplatky a mesacné predplatné) nemozno oddelit od taríf telefonických hovorov. Hospodárska sútaz v telekomunikacných sluzbách prebieha totiz v rámci balíkov sluzieb. Na tento úcel poukazuje na stúdiu trhu. Telekomunikacné podniky ponúkajú na výber viacero variantov pripojenia a volieb hovorov, ktoré sú na trh uvádzané ako celkový produkt. Ide o zmiesané tarifné ponuky, v ktorých rastúce sumy mesacného predplatného zodpovedajú klesajúcim tarifám hovorov. Aj RegTP v rozhodnutí z 29. apríla 2003, ked sa zaoberal otázkou, ci tarify zalobkyne vedú k noznicovému efektu narúsajúcemu hospodársku sútaz, povazoval skutocnost, ze sútazitelia zalobkyne majú moznost získat dodatocné príjmy zo sluzieb telefonických hovorov, za rozhodujúcu. Totozné alebo obdobné vysvetlenia sa nachádzajú aj v iných rozhodnutiach vydaných RegTP v rokoch 1999 az 2003 a citovaných v bode 78 vyssie. Zalobkyna okrem toho poukazuje na prax Federal Communications Commission (FCC) Spojených státov a britského Office of Telecommunications (Oftel), ako aj na stanovisko podané nemeckou vládou v jej pripomienkach z 8. júna 2000 v konaní o nesplnení povinnosti, ktoré majú potvrdzovat názor, ze pri analýze tarifného noznicového efektu je potrebné zohladnit aj dalsie príjmy, ktorými môzu sútazitelia disponovat. 160 Vo svojej replike zalobkyna doplna, ze ked sprostredkovacia sluzba slúzi ako základ pre jednotlivé sluzby poskytované úcastníkom, musí sa analýza noznicového efektu urobit na jednotlivých úrovniach zoskupenia. Na kazdej úrovni tak musia byt zohladnené iba tie náklady sprostredkovacích sluzieb, ktoré sa viazu výlucne na koncový produkt alebo danú skupinu koncových produktov. V dôsledku toho, ak si vytvorenie koncového produktu KP1 vyzaduje sprostredkovacie produkty SP1 a SP2, ale ak zároven uvedený SP2 predstavuje spolu s SP3 základ na vytvorenie koncového produktu KP2, k tarifnému noznicovému efektu dochádza, bud ked je cena KP1 alebo KP2 nizsia nez cena SP1 alebo cena SP2, alebo ked je súcet cien KP1 a KP2 nizsí nez súcet cien SP1, SP2 a SP3. Cena SP2 sa vsak nemá zohladnit na overenie existencie tarifného noznicového efektu na prvej úrovni zoskupenia. Analýza sa má previest na vyssiu úroven zoskupenia, ked produkty KP1 a KP2 predstavujú z pohladu zákazníka jeden celok alebo ked sú produkty KP1 a KP2 zdruzené z technických alebo právnych dôvodov (prostredníctvom sprostredkovacieho produktu SP2), takze podnik v dominantnom postavení by pri prevode sprostredkovacieho produktu SP2 nevyhnutne prisiel o príjmy z oboch koncových produktov KP1 a KP2. Naviazaný prístup k úcastníckej prípojke predstavuje sprostredkovací produkt pre prinajmensom dva koncové produkty, a to telefonické hovory a pripojenia, a tie tvoria pre zákazníkov "cluster". Náklady sprostredkovacieho produktu sa nemajú spájat len s jedným z koncových produktov, ale s oboma. Z toho vyplýva, ze v rámci analýzy noznicového efektu sa tarify za prenájom liniek úcastníkom, ako aj za telefonické hovory a sluzby s pridanou hodnotou musia porovnávat s nákladmi vztahujúcimi sa na túto celkovú ponuku. 161 Zalobkyna okrem toho spochybnuje tvrdenia Komisie vychádzajúce zo zásady restrukturalizácie taríf (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 120 az 123). Podla zalobkyne sa tak restrukturalizácia taríf, ktorej predmetom je znízit deficit pripojení, ktorý tradicne existuje vo väcsine clenských státov, prostredníctvom zvýsenia taríf za pripojenie a súcasného znízenia taríf telefonických hovorov, týka iba historických operátorov. Naopak, analýza noznicového efektu sa týka vstupu sútazitelov zalobkyne na trh. V rámci clánku 82 ES je potrebné iba zistit, ci vzhladom na skutocnú situáciu na trhu majú sútazitelia moznost poskytovat bez prekázok sluzby úcastníkom na základe taríf pouzívaných zalobkynou pri sprostredkovacích sluzbách. V tomto smere zalobkyna pripomína, ze jej sútazitelia nie sú povinní ponúkat (pred)volbu. Právny rámec tak sútazitelom zalobkyne vdaka telefonickým hovorom umoznuje poberat právne zarucené príjmy, a to úplne nezávisle od restrukturalizácie taríf. Zalobkyna dalej trvá na tom, ze podlieha regulácii RegTP, ktorej cielom je dosiahnut postupnú restrukturalizáciu taríf. 162 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze metóda pouzitá Komisiou na konstatovanie noznicového efektu je chybná, pretoze vychádza z predpokladu, ze jej sútazitelia musia mat moznost v celom rozsahu prevziat jej zákaznícku struktúru (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 120 az 127). Túto zákaznícku struktúru, ktorá sa z dôvodu povinnosti poskytovat univerzálne sluzby vyznacuje neprimerane vysokým a málo výnosným podielom úcastníkov s nízkymi príjmami, vyuzívajúcich analógové linky, ktorí vytvárajú len malý obrat a nie sú ochotní prejst na pripojenia s vyssou hodnotou, vsak nemá ziadny sútazitel záujem preberat. Okolnost, ze sa u sútazitelov zalobkyne prepadol podiel analógových liniek v rokoch 1999 az 2002 z 21 % na 10 % (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 182), sa vysvetluje skutocnostou, ze zákazníci sútazitelov zalobkyne coraz viac prechádzali na pripojenia s vyssou pridanou hodnotou. 163 Zalobkyna tvrdí, ze v protiklade s tým, co tvrdí Komisia (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 133), neexistuje v najvýnosnejsích odvetviach trhu, ktoré sú pre sútazitelov zalobkyne zaujímavé (pripojenia ISDN a pripojenia ADSL cez analógové alebo ISDN linky), nijaký noznicový efekt. Tak jej vlastné tarify, ako aj tarify jej sútazitelov pri linkách v segmentoch s najvyssou pridanou hodnotou postacujú na pokrytie nákladov. 164 V tretom rade zalobkyne namieta proti skutocnosti, ze Komisia pri výpocte cien sprostredkovacích sluzieb zohladnuje poplatky za výpoved pripojenia. Vypovedanie úcastníckej linky zo strany sútazitela zalobkyne znamená súcasne potrebu prác na pripojenie, aby sa prenajatá úcastnícka linka vrátila zalobkyni, a administratívne úkony, ktoré by neboli potrebné v prípade vypovedania pripojenia úcastníkom, ked zalobkyna sama prevádzkuje úcastnícku linku. Ide o osobitné neúcelné náklady vyvolané vstupom na trh, ktoré historický operátor v dominantnom postavení v podstate nepozná. Takéto polozky, ktoré vznikli výlucne v súvislosti s technickými ci administratívnymi opatreniami spojenými so vstupom na trh, musia byt z analýzy noznicového efektu vynechané. Clánok 82 ES totiz podniku v dominantnom postavení neukladá odstránit vsetky prekázky vstupu na trh, ale zakazuje tvorit vstupu na trh umelé prekázky. 165 Komisia a vedlajsí úcastníci konania I a II navrhujú druhú cast prvého zalobného dôvodu zamietnut. b) Posúdenie Súdom prvého stupna i) O otázke, ci Komisia mala v napadnutom rozhodnutí preukázat, ze maloobchodné ceny zalobkyne boli ako také zneuzívajúce 166 V prejednávanom prípade sa musí konstatovat, slovami napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 201), ze "zneuzívanie [zalobkynou] spocíva v stanovovaní nespravodlivých cien v podobe noznicového efektu na úkor jej sútazitelov". Komisia totiz usudzuje, ze existuje "zneuzívajúci noznicový efekt, pokial je rozdiel medzi maloobchodnými cenami podniku, ktorý je dominantný na trhu, a tarifami sprostredkovacích sluzieb za porovnatelné sluzby poskytované jeho sútazitelom bud záporný, alebo nepostacuje na pokrytie osobitných nákladov na produkty dominantného operátora za poskytovanie jeho vlastných sluzieb úcastníkom na nadväzujúcom trhu" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 107). 167 Je pravda, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí hovorí iba o existencii rozhodovacieho priestoru, ktorý mala zalobkyna na zmenu svojich maloobchodných cien. Zneuzívajúca povaha konania zalobkyne sa vsak viaze na nespravodlivost rozdielu medzi jej cenami za sprostredkovacie sluzby a maloobchodnými cenami, ktorý sa prejavuje v podobe tarifného noznicového efektu. Preto so zretelom na zneuzitie konstatované v napadnutom rozhodnutí nebola Komisia povinná v napadnutom rozhodnutí preukázat, ze by maloobchodné ceny zalobkyne boli ako také zneuzívajúce. 168 Tvrdenie zalobkyne, ze zneuzívajúca povaha noznicového efektu mohla byt len výsledkom zneuzívajúcej povahy jej maloobchodných cien, sa preto musí zamietnut. ii) O metóde pouzitej Komisiou pri výpocte noznicového efektu Napadnuté rozhodnutie 169 V odôvodneniach c. 106 az 139 napadnutého rozhodnutia Komisia ozrejmuje metódu, ktorou sa riadila pri výpocte noznicového efektu. 170 Najprv zdôraznuje, ze urcenie zneuzívajúceho noznicového efektu vychádza z porovnania medzi "maloobchodnými cenami podniku, ktorý je dominantný na trhu, a tarifami sprostredkovacích sluzieb za porovnatelné sluzby poskytované jeho sútazitelom" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 107). 171 Komisia doplna, ze "na urcenie noznicového efektu je nevyhnutné, aby boli sprostredkovacie sluzby a sluzby prístupu pre úcastníkov navzájom porovnatelné" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 109). Podla Komisie je "tým, ze sútazitelia rovnako ako historický operátor poskytujú úcastníkom vo vseobecnosti vsetky druhy sluzieb", namieste "urcit, ci sluzby úcastníkom a sprostredkovacie sluzby historického operátora sú navzájom porovnatelné do tej miery, ze vykazujú totozné alebo prinajmensom obdobné technické vlastnosti a umoznujú poskytovanie totozných alebo obdobných sluzieb" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 109). 172 Komisia konstatuje, ze tarify sprostredkovacích sluzieb za neviazaný prístup k úcastníckej prípojke sú skutocne porovnatelné s maloobchodnými cenami, pricom prístup k sprostredkovacím sluzbám umoznuje sútazitelom zalobkyne ponúkat ich úcastníkom rôznorodú skálu prístupových sluzieb, konkrétne analógový úzkopásmový prístup, digitálny úzkopásmový prístup (ISDN) a sirokopásmový prístup v podobe sluzieb ADSL (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 110 a 112). 173 Podla Komisie existuje zneuzívajúci noznicový efekt, pokial je rozdiel medzi maloobchodnými cenami podniku, ktorý je dominantný na trhu, a tarifami sprostredkovacích sluzieb za porovnatelné sluzby poskytované jeho sútazitelom "bud záporný, alebo nepostacuje na pokrytie osobitných nákladov na produkty dominantného operátora za poskytovanie jeho vlastných sluzieb úcastníkom na nadväzujúcom trhu" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 107). Komisia teda pri posúdení, ci je tarifná politika zalobkyne zneuzívajúca, vychádza z jej taríf a nákladov. 174 Komisia pri zistovaní, ci rozdiel medzi maloobchodnými cenami zalobkyne a cenami jej sprostredkovacích sluzieb vedie k zneuzívajúcemu noznicovému efektu, porovnáva cenu jednej sprostredkovacej sluzby (prístup k úcastníckej prípojke) s cenou viacerých sluzieb úcastníkom (prístup v analógových, ISDN a ADSL variantoch) (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 113). 175 Na úrovni maloobchodných cien Komisia nezohladnuje príjmy z telefonických hovorov. Obmedzuje sa iba na skúmanie taríf za sluzby prístupu k sieti, ktoré porovnáva s tarifami sprostredkovacích sluzieb (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 119). 176 Pretoze RegTP stanovila jednotné tarify za sprostredkovacie sluzby nezávisle od povahy nadväzujúcich sluzieb, ktoré sútazitelia poskytujú vdaka prístupu k úcastníckej prípojke, ktorý im poskytuje zalobkyna (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 113), je podla Komisie potrebné porovnat tarify za sprostredkovacie sluzby s priemernými tarifami pre vsetky úcastnícke linky, s prihliadnutím na varianty prístupových sluzieb, ktoré zalobkyna skutocne uvádza na trh, a cenu týchto liniek (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 116). 177 Dalej treba pripomenút, ze v maloobchodných cenách (pri kazdom variante ponúkanom zalobkynou) a cenách za sprostredkovacie sluzby sú obsiahnuté dve zlozky, a to vstupný poplatok a mesacné predplatné (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 142 a 149). 178 Na výpocet "mesacnej ceny" vstupných poplatkov boli tieto poplatky vydelené císlom [dôverné], rovnajúcim sa priemernej dobe (vyjadrenej v mesiacoch), po ktorú si úcastníci ponechávajú telefónnu linku (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 148 a 151). 179 Celková priemerná mesacná maloobchodná cena je tak tvorená súctom priemernej ceny mesacného predplatného (s prihliadnutím na vsetky sluzby prístupu pre úcastníkov) a priemerných vstupných poplatkov (s prihliadnutím na vsetky sluzby prístupu pre úcastníkov a priemerné trvanie predplatného) (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 148). 180 Celková priemerná mesacná cena sprostredkovacích sluzieb je tvorená súctom ceny mesacného predplatného a ceny priemerných vstupných poplatkov (s prihliadnutím na priemerné trvanie predplatného) (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 151). Vo vstupných poplatkoch za sprostredkovacie sluzby sú podla Komisie obsiahnuté aj poplatky za vypovedanie pripojenia. Komisia pripomína, ze "poplatky za vypovedanie pripojenia sa vyberajú z dôvodu opätovného napojenia linky s neviazaným prístupom k sieti [zalobkyne] a sú úctované iba tým sútazitelom, ktorí nakupujú sprostredkovacie sluzby", a dodáva, ze "spolu so zriadovacím poplatkom tvoria celý vstupný poplatok, ktorý sútazitelia [zalobkyne] musia zalobkyni zaplatit za sprostredkovacie sluzby" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 151). 181 Na základe takéhoto výpoctu mesacných cien Komisia konstatuje, ze rozdiel medzi cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami zalobkyne bol od roku 1998 do roku 2001 záporný (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 153). Vzhladom na toto konstatovanie nie je podla Komisie potrebné "zistovat, ci bol tento rozdiel dostatocný na pokrytie osobitných nadväzujúcich nákladov [znásaných] [zalobkynou] vo vztahoch s jej úcastníkmi" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 153). Naopak, pretoze od roku 2002 bol rozdiel kladný, Komisia vypocítala "osobitné náklady [na poskytovanie sluzieb úcastníkom] znásané [zalobkynou], aby urcila, ci toto kladné rozpätie [bolo] dostatocné na to, aby [zalobkyna] pokryla [tieto] osobitné náklady" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 154). 182 Komisia uzaviera, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia noznicový efekt pri prístupe k úcastníckej prípojke stále existoval (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 161), kedze osobitné náklady zalobkyne na poskytovanie sluzieb úcastníkom boli aj nadalej vyssie nez kladné rozpätie medzi maloobchodnými cenami a cenami sprostredkovacích sluzieb (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 160). Zákonnost metódy pouzitej Komisiou -- Úvodné poznámky 183 Treba pripomenút, ze zalobkyna vznása tri výhrady voci metóde pouzitej pri výpocte noznicového efektu. Po prvé zalobkyna tvrdí, ze pokial ide o maloobchodné ceny, Komisia nemala brat do úvahy iba príjmy pochádzajúce zo sprevádzkovania telefonických liniek pre úcastníkov, ale mala tiez zohladnit príjmy z ostatných sluzieb, akými sú sluzby telefonických hovorov. Po druhé zalobkyna namieta voci metóde pouzitej Komisiou na preukázanie existencie noznicového efektu vychádzajúcej z domnienky, ze sútazitelia zalobkyne by mali záujem prevziat jej zákaznícku struktúru v plnom rozsahu. Po tretie pouzitá metóda je chybná, lebo Komisia zvelicila ceny sprostredkovacích sluzieb tým, ze pri ich výpocte zohladnila poplatky za vypovedanie pripojenia. 184 Jednotlivé tvrdenia predkladané v súvislosti s prvými dvoma výhradami sa vsetky spájajú s jedným alebo druhým z dvoch hlavných znakov metódy pouzitej Komisiou. Prvý sa týka výpoctu noznicového efektu na základe taríf a nákladov vertikálne integrovaného podniku zastávajúceho dominantné postavenie, odhliadnuc od osobitného postavenia sútazitelov na trhu. Druhá sa týka zohladnenia príjmov zo vsetkých prístupových sluzieb, pricom vylucuje príjmy pochádzajúce z ostatných sluzieb, ktoré môzu byt poskytované prostredníctvom prístupu k pevnej sieti. 185 Pred preskúmaním týchto jednotlivých výhrad a tvrdení treba pripomenút, ze pokial súd Spolocenstva vo vseobecnosti vykonáva v plnom rozsahu preverenie, ci boli podmienky uplatnenia ustanovení Zmluvy ES o hospodárskej sútazi splnené, alebo nie, s tým, ze toto preverenie, ktoré uskutocnuje vo vztahu ku komplexným ekonomickým posúdeniam urobeným Komisiou, sa nevyhnutne obmedzuje na overenie dodrzania procesných postupov a postupov súvisiacich s odôvodneniami, ako aj vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zrejme nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (rozsudky Súdneho dvora z 11. júla 1985, Remia a i./Komisia, [22]42/84, Zb. s. 2545, bod 34; zo 17. novembra 1987, BAT a Reynolds/Komisia, [23]142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 62, a z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [24]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 78). -- O údajnej protiprávnosti metódy výpoctu noznicového efektu na základe taríf a nákladov vertikálne integrovaného podniku zastávajúceho dominantné postavenie, neberúc pritom na zretel osobitné postavenie sútazitelov na trhu 186 Najprv je namieste pripomenút, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí skúmala, ci hrozí, ze postup dominantného podniku pri uplatnovaní taríf vytlací z trhu rovnako výkonný hospodársky subjekt, ako je dominantný podnik. Komisia teda pri posudzovaní, ci bol postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf zneuzívajúci, vychádzala výlucne z taríf a nákladov zalobkyne, a nie z osobitnej situácie súcasných ci potenciálnych sútazitelov zalobkyne. 187 Podla Komisie totiz "mozno usúdit, ze ide o zneuzívajúci noznicový efekt, pokial je rozdiel medzi maloobchodnými cenami podniku, ktorý je dominantný na trhu, a tarifami sprostredkovacích sluzieb za porovnatelné sluzby poskytované jeho sútazitelom bud záporný, alebo nepostacuje na pokrytie osobitných nákladov na produkty dominantného operátora za poskytovanie jeho vlastných sluzieb úcastníkom na nadväzujúcom trhu" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 107). V prejednávanom prípade bol noznicový efekt zneuzívajúci, pretoze sama zalobkyna "by nebola schopná... ponúkat svoje sluzby úcastníkom inak nez so stratou, pokial by za svoje sluzby úcastníkom musela platobným prevodom inej spolocnosti platit tarifu prístupu k vlastným sprostredkovacím sluzbám" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 140). Za týchto podmienok "sútazitelia[, ktorí] sú rovnako výkonní" ako zalobkyna, môzu "ponúkat sluzby napojenia úcastníkov za konkurencieschopnú cenu, iba ak si to môzu vynahradit inde" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 141; pozri tiez napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 108). 188 Dalej je nutné konstatovat, ze aj ked sa súd Spolocenstva doposial výslovne nevyjadril k metóde, ktorá sa má pouzit na zistenie existencie noznicového efektu, z judikatúry jednako zretelne vyplýva, ze zneuzívanie v súvislosti s postupom dominantného podniku pri uplatnovaní taríf sa v zásade zistuje so zretelom na vlastnú situáciu tohto podniku, a teda so zretelom na jeho vlastné tarify a náklady, a nie so zretelom na situáciu súcasných ci potenciálnych sútazitelov. 189 Súdny dvor tak v rozsudku z 3. júla 1991, AKZO/Komisia ([25]C-62/86, Zb. s. I-3359, bod 74), pri hodnotení, ci postup AKZO pri uplatnovaní taríf bol prejavom zneuzívania, zohladnil len tarify a náklady dominantného podniku. Prístup navrhnutý generálnym advokátom C. O. Lenzom, podla ktorého bolo "nevyhnutné analyzovat struktúru nákladov kazdého z troch podnikov (t. j. AKZO a jeho dvoch sútazitelov), ktoré majú monopol na strane ponuky, tak, aby sa dala získat presná predstava o cenovej úrovni z ekonomického hladiska skutocne opodstatnenej" (bod 34 návrhov), si Súdny dvor neosvojil. 190 Riadiac sa podobným prístupom, Súd prvého stupna v rozsudku z 30. novembra 2000, Industrie des poudres sphériques/Komisia ([26]T-5/97, Zb. s. II-3755), rozhodol, ze skutocnost, ze zalobkyna, ktorá nahlásila údajné uplatnovanie tarifného noznicového efektu, "by z dôvodu svojich vyssích nákladov na spracovanie produktu pravdepodobne nemohla zostat nadalej konkurencieschopnou pri predaji odvodeného produktu, nemôze byt dôvodom na oznacenie cenovej politiky [dominantnej spolocnosti] za zneuzívanie" (bod 179). 191 Napokon Komisia vo svojom rozhodnutí 88/518/EHS z 18. júla 1988, v konaní podla clánku [82 ES] (IV/30.178 -- Napier Brown -- British Sugar ([27]Ú. v. ES L 284, s. 41, dalej len "rozhodnutie Napier Brown/British Sugar"), rovnako usúdila, ze noznicový efekt sa musí vypocítat na základe taríf a nákladov vertikálne integrovaného subjektu zastávajúceho dominantné postavenie (odôvodnenie c. 66). Konstatuje v nom, ze "pokial dominantný podnik, ktorý je dominantný tak na trhu so surovinou, ako aj na trhu s odvodeným produktom, udrziava rozpätie medzi [na jednej strane] cenou, ktorú úctuje za surovinu podnikom, ktoré s ním sútazia na trhu s odvodeným produktom, a [na druhej strane] cenou, ktorú úctuje za odvodený produkt, priúzke na to, aby odrázalo náklady samotného dominantného podniku na spracovanie produktu (v prejednávanom prípade rozpätie, ktoré udrziaval British Sugar medzi cenou svojho priemyselného cukru a cenou spotrebitelského cukru v porovnaní s jeho vlastnými nákladmi na prebalenie, a ked to vedie k obmedzeniu hospodárskej sútaze u odvodeného produktu, ide o zneuzitie dominantného postavenia" (odôvodnenie c. 66). 192 Treba doplnit, ze pri akomkolvek inom prístupe hrozí, ze sa ním porusí vseobecná zásada právnej istoty. Pokial by totiz zákonnost postupu dominantného podniku pri uplatnovaní taríf závisela od situácie sútaziacich podnikov, najmä v súvislosti so struktúrou ich nákladov, co sú údaje, ktoré nie sú vo vseobecnosti dominantnému podniku známe, nebol by tento dominantný podnik schopný sám posúdit zákonnost svojho vlastného konania. 193 Komisia preto právom postavila svoju analýzu vo veci zneuzívania postupom zalobkyne pri uplatnovaní taríf iba so zretelom na osobitnú situáciu zalobkyne, a teda so zretelom na tarify a náklady jej samej. 194 Pretoze je namieste skúmat, ci by zalobkyna sama, alebo podnik rovnako výkonný ako ona, bola schopná ponúkat svoje sluzby úcastníkom inak nez so stratou, pokial by bola predtým povinná uhradit platobným prevodom inej spolocnosti takéto tarify spojené s poskytovaním vlastných sprostredkovacích sluzieb, je tvrdenie zalobkyne, ze sa jej sútazitelia nesnazia napodobnovat jej vlastnú zákaznícku struktúru a môzu dosahovat dodatocné príjmy plynúce z inovacných produktov, ktoré na trhu ponúkajú iba oni a ku ktorým inak neposkytuje zalobkyna ziadne spresnenie, nerelevantné. Z tých istých dôvodov nemôze obstát ani tvrdenie, ze sútazitelia môzu vylúcit moznost (pred)volby. -- O výhrade vychádzajúcej zo skutocnosti, ze Komisia zohladnila iba príjmy zo vsetkých prístupových sluzieb, pricom vylúcila príjmy z ostatných sluzieb, najmä zo sluzieb telefonických hovorov 195 Po prvé je podstatné preskúmat, ci bola Komisia na úcely výpoctu tarifného noznicového efektu oprávnená zohladnit iba príjmy z prístupových sluzieb a vylúcit pritom príjmy z ostatných sluzieb, konkrétne zo sluzieb telefonických hovorov. 196 Najprv treba pripomenút, ze cielom právneho rámca Spolocenstva utváraného od roku 1990 je vytvorit podmienky na úcinnú hospodársku sútaz na telekomunikacnom trhu. Smernica 96/19/ES z 13. marca 1996, ktorou sa mení smernica 90/388/EHS vo veci zavedenia plnej hospodárskej sútaze na telekomunikacnom trhu [neoficiálny preklad] ([28]Ú. v. ES L 74, s. 13), ktorá v súvislosti s tarifnou struktúrou historických operátorov rozlisuje medzi vstupným poplatkom za pripojenie, mesacným predplatným a miestnymi, vnútrostátnymi a medzinárodnými tarifami, má za ciel zaviest medzi týmito jednotlivými zlozkami tarifnú rovnováhu v závislosti od skutocných nákladov, v záujme umoznit plnú hospodársku sútaz na telekomunikacnom trhu. Tento proces sa má konkrétne prejavit poklesom taríf vnútrostátnych a medzinárodných hovorov a nárastom poplatkov za pripojenie, mesacného predplatného a ceny miestnych hovorov (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát P. Léger vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Komisia/Spanielsko, [29]C-500/01, Zb. s. I-604, I-583, bod 7). Clenské státy boli povinné odstránit prekázky zavedenia tarifnej rovnováhy bezodkladne po vstupe smernice 96/19 do úcinnosti, najneskôr vsak do 1. januára 1998 (rozsudok Komisia/Spanielsko, uz citovaný, bod 32). 197 Ako správne podotýka Komisia v odôvodnení c. 120 napadnutého rozhodnutia, "zohladnenie oddelene ceny prístupu a ceny telefonických hovorov je uz [preto] obsiahnuté v zásade restrukturalizácie taríf stanovenej právom Spolocenstva". 198 Dalej je namieste pripomenút, ze zalobkyna bola rozhodnutím BMPT c. 223 nútená od roku 1997 poskytovat svojim sútazitelom úplne neviazaný prístup k úcastníckej prípojke. Lenze systém nenarusenej hospodárskej sútaze medzi zalobkynou a jej sútazitelmi mozno zarucit iba vtedy, ked je medzi jednotlivými podnikatelskými subjektmi zabezpecená rovnost prílezitostí (rozsudky Súdneho dvora z 22. mája 2003, Connect Austria, [30]C-462/99, Zb. s. I-5197, bod 83, a z 20. októbra 2005, ISIS Multimedia a Firma O2, [31]C-327/03 a C-328/03, Zb. s. I-8877, bod 39). 199 Aj keby sa pripustilo, ze z pohladu úcastníka tvoria prístupové sluzby a sluzby telefonických hovorov jeden celok, nic to nemení na tom, ze pre sútazitelov zalobkyne je predpokladom poskytovania sluzieb telefonických hovorov úcastníkom cez pevnú siet zalobkyne, aby mali prístup k úcastníckej prípojke. Rovnost prílezitostí medzi historickým operátorom ako vlastníkom pevnej siete, ako je zalobkyna, na jednej strane a jeho sútazitelmi na druhej strane teda znamená, ze ceny za prístupové sluzby budú stanovené na takej úrovni, aby sútazitelov pri poskytovaní sluzieb telefonických hovorov stavali do pozície rovnocennej s historickým operátorom. Táto rovnost prílezitostí je zabezpecená len vtedy, ak historický operátor stanoví svoje maloobchodné ceny na úrovni, ktorá umozní sútazitelom -- o ktorých sa predpokladá, ze sú rovnako výkonní ako historický operátor -- preniest vsetky náklady spojené so sprostredkovacou sluzbou na ich maloobchodné ceny. Pokial vsak historický operátor túto zásadu nedodrziava, noví operátori na trhu môzu svojim úcastníkom ponúkat prístupové sluzby len so stratou. Straty utrpené na úrovni prístupu k úcastníckej prípojke sú potom nútení vyrovnávat vyssími tarifami na úrovni telefonických hovorov, co tiez narusuje podmienky hospodárskej sútaze na trhu telefonických hovorov. 200 Z toho teda plynie, ze aj keby bolo pravda, ako tvrdí zalobkyna, ze z pohladu úcastníka tvoria prístupové sluzby a sluzby telefonických hovorov "cluster", Komisia mohla v odôvodnení c. 119 napadnutého rozhodnutia právom usúdit, ze pri posudzovaní, ci postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf narúsa hospodársku sútaz, bolo potrebné skúmat existenciu noznicového efektu iba na úrovni prístupových sluzieb, a teda nezahrnat do jeho výpoctu tarify telefonických hovorov. 201 Výpocet dorovnania medzi prístupovými tarifami a tarifami telefonických hovorov, na ktorý naráza zalobkyna, nakoniec potvrdzuje, ze zalobkyna a jej sútazitelia sa na úrovni prístupu k úcastníckej prípojke nenachádzajú v rovnocennej pozícii, co je pritom nevyhnutnou podmienkou na to, aby hospodárska sútaz na trhu telefonických hovorov nebola narúsaná. 202 V kazdom prípade, kedze zalobkyna výrazne znízila svoje ceny telefonických hovorov v priebehu obdobia, ktorého sa týka napadnuté rozhodnutie (pozri bod 19 vyssie), nemozno vylúcit, ze jej sútazitelia nemali ani len ekonomickú moznost pristúpit k dorovnaniu, na ktoré ukazuje zalobkyna. Sútazitelia, ktorí sú voci zalobkyni ekonomicky znevýhodnení uz na úrovni prístupu k úcastníckej prípojke, by totiz s cielom motivovat potenciálnych zákazníkov, aby vypovedali predplatné u zalobkyne a na výmenu si upísali predplatné u nich, museli zadávat este nizsie tarify telefonických hovorov nez zalobkyna. 203 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze Komisia na úcely výpoctu tarifného noznicového efektu právom zohladnila iba príjmy z prístupových sluzieb, pricom vylúcila príjmy z ostatných sluzieb, konkrétne sluzby telefonických hovorov. 204 Po druhé, co sa týka tvrdenia zalobkyne, ze jej sútazitelia sa zaujímali iba o najvýnosnejsie trhy, cize v danom prípade o trh so sirokým pásmom, na ktorom nemalo dochádzat k ziadnemu noznicovému efektu, takze na úcely výpoctu noznicového efektu nebolo potrebné zohladnovat sluzby analógového prístupu pre úcastníkov, je nutné na jednej strane pripomenút, ze prístup k sirokému pásmu je pre sútazitelov zalobkyne nevyhnutne spojený aj s prístupom k analógovým alebo ISDN linkám (pozri bod 148 vyssie). Na druhej strane vedlajsí úcastník konania I, sútazitel zalobkyne, tvrdí, ze jeho neprítomnost na trhu sluzieb analógového prístupu je dôsledkom zneuzívania dominantného postavenia zalobkynou a nerozhodol sa pre nu len sám. V kazdom prípade, ako bolo uvedené v bodoch 186 az 193 vyssie, zneuzívajúca povaha postupu zalobkyne pri uplatnovaní taríf sa musí posudzovat so zretelom na jej osobitnú situáciu, a teda so zretelom na jej tarify a náklady. Na posúdenie zneuzívajúcej povahy postupu zalobkyne pri uplatnovaní taríf nemôze mat vplyv skutocnost, ci sútazitelia zalobkyne uprednostnujú ten ci onen trh. 205 Pritom zalobkyna ponúka na úrovni sluzieb úcastníkom sluzby analógového, ISDN a ADSL prístupu, ktoré vsetky zodpovedajú jedinej sluzbe na úrovni sprostredkovacích sluzieb. 206 Za týchto podmienok mohla Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 111) právom usúdit, ze na výpocet noznicového efektu bolo potrebné porovnat ceny sprostredkovacích sluzieb s priemerom maloobchodných cien za vsetky prístupové sluzby, teda analógový úzkopásmový prístup, digitálny úzkopásmový prístup (ISDN) a sirokopásmový prístup cez ADSL. 207 Prejednávanú výhradu preto nemozno uznat. -- O výhrade vychádzajúcej zo skutocnosti, ze do výpoctu noznicového efektu boli zahrnuté poplatky za vypovedanie pripojenia pri sprostredkovacích sluzbách 208 Ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 18, 149 a 151), na úcely výpoctu celkovej ceny sprostredkovacích sluzieb zalobkyne Komisia zohladnila aj poplatky za vypovedanie pripojenia. V tejto súvislosti Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 151) vysvetluje, ze "poplatky za vypovedanie pripojenia sa vyberajú z dôvodu opätovného pripojenia linky s neviazaným prístupom k sieti [zalobkyne] a sú úctované iba tým sútazitelom, ktorí nakupujú sprostredkovacie sluzby", a ze "spolu so zriadovacím poplatkom tvoria celý vstupný poplatok, ktorý sútazitelia [zalobkyne] musia zalobkyni zaplatit za sprostredkovacie sluzby". 209 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, ze poplatky za vypovedanie pripojenia nemozno povazovat za súcast vstupného poplatku pri sprostredkovacích sluzbách, je potrebné zdôraznit, ze sama zalobkyna v case pred 10. februárom 1999 vnásala poplatky za vypovedanie pripojenia do poplatku za zriadenie linky, ktorý úctovala sútazitelom. Z odôvodnení c. 18 a 22 a tabulky 9 napadnutého rozhodnutia, ktoré zalobkyna nespochybnuje, je totiz zrejmé, ze oddelená tarifa za vypovedanie linky bola stanovená az od 10. februára 1999 s tým, ze sa zároven znízil poplatok za zavedenie linky. 210 Taktiez je podstatné uviest, ze sa nespochybnuje, ze priemerný úcastník si ponecháva svoju telefónnu linku po dobu [dôverné] mesiaca (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 148). Lenze kedze poplatky za vypovedanie pripojenia platí zalobkyni sútazitel vyuzívajúci sprostredkovacie sluzby vtedy, ked úcastník tohto sútazitela vypovie svoju zmluvu na prístupové sluzby, je nevyhnutný záver, ze pre sútazitelov zalobkyne predstavujú poplatky za vypovedanie pripojenia súcast celkových nákladov spojených so sprostredkovacími sluzbami, ktoré sa budú musiet odrazit na ich celkovej maloobchodnej cene. 211 Za týchto podmienok Komisia pri výpocte noznicového efektu právom zahrnula poplatky za vypovedanie pripojenia do výpoctu celkovej ceny za sprostredkovacie sluzby. 212 Preto ani táto výhrada nie je podlozená. 213 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze druhá cast zalobného dôvodu sa musí zamietnut. 3. O tretej casti zalobného dôvodu vychádzajúcej z údajne chybného výpoctu pri konstatovaní tarifného efektu a) Tvrdenia úcastníkov konania 214 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia vo výpocte noznicového efektu v tabulke 11 napadnutého rozhodnutia urobila chybu. Tabulka o osobitných nákladoch na produkty zalobkyne za rok 2001 obsahuje, pokial ide o úzkopásmové pripojenia ISDN (T-ISDN) -- s výnimkou údajov o pripojeniach T-ISDN "s viac výstupmi" Standard a Komfort --, údaje vybraté z tabulky 3 napadnutého rozhodnutia vztahujúce sa na rok 2002. Okrem toho údaje o pripojeniach T-ISDN "s viac výstupmi" Standard a Komfort obsiahnuté v tabulke 11 napadnutého rozhodnutia nezodpovedajú nijakému údaju obsiahnutému v tabulkách 3 az 7 napadnutého rozhodnutia. Aby bolo správne, posudzovanie osobitných nákladov na produkty za rok 2001 malo byt zalozené výlucne na poctoch pripojení uvedených v tabulke 4 napadnutého rozhodnutia týkajúcich sa roka 2001. Osobitné náklady na produkty by na základe týchto údajov dosahovali iba [dôverné] eura, co je o [dôverné] eura menej nez výsledok vypocítaný Komisiou. Komisiou konstatovaný noznicový efekt by sa znízil o rovnakú sumu. 215 Komisia priznáva zalobkynou nájdenú chybu vo výpocte s tým, ze táto chyba nemá vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 216 Treba konstatovat, ze chyba vo výpocte, ktorú Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe pripustila, sa týka výpoctu osobitných nákladov zalobkyne na rok 2001. 217 Táto chyba vsak ako taká nemôze mat vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 218 Pokial ide totiz o roky 1998 az 2001, pri oznacení postupu zalobkyne pri uplatnovaní taríf za zneuzívanie neboli jej osobitné náklady Komisiou zohladnené. V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 153) totiz Komisia vyvodila protiprávnost tarifnej politiky zalobkyne z existencie záporného rozdielu medzi cenami jej sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami. Na konstatovanie protiprávnosti konania zalobkyne v tomto období teda nemá chyba vo výpocte týkajúcom sa osobitných nákladov zalobkyne za rok 2001 nijaký vplyv. 219 Naopak, Komisia oznacila postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf od roku 2002 za protiprávny, pretoze osobitné náklady zalobkyne spojené s prístupovými sluzbami pre úcastníkov prekracovali kladné rozpätie medzi cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami zalobkyne. Pri tomto poslednom uvedenom výpocte vychádzala Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 159 a 160) z osobitných nákladov zalobkyne za rok 2001. 220 Komisia tak v tabulke 12 napadnutého rozhodnutia prichádza v súvislosti s výpoctom noznicového efektu k nasledujúcim záverom: Tabulka 12 (v eurách) Máj 2002 Júl 2002 Január 2003 Február 2003 Máj 2003 Rozdiel medzi maloobchodnými cenami a cenami sprostredkovacích sluzieb [dôverné] [dôverné] [dôverné] [dôverné] [dôverné] Osobitné náklady na linku [dôverné] [dôverné] [dôverné] [dôverné] [dôverné] Noznicový efekt [dôverné] [dôverné] [dôverné] [dôverné] [dôverné] 221 Je dôlezité zdôraznit, ze v rámci prejednávanej casti zalobného dôvodu zalobkyna nespochybnuje, aby sa na úcely výpoctu noznicového efektu od 1. januára 2002 odkazovalo na jej osobitné náklady za rok 2001 (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 159). Uvádza iba, ze jej osobitné náklady za rok 2001 boli chybne vypocítané. 222 Pokial by sa Komisia nebola dopustila udávanej chyby vo výpocte, osobitné náklady za rok 2001 by boli, ako uvádza zalobkyna, stanovené na [dôverné] eura (pozri bod 214 vyssie). Aj keby sa vsak takéto chybným výpoctom nepostihnuté osobitné náklady zohladnili, stále by pocas celej doby trvania protiprávneho konania existoval noznicový efekt konstatovaný v napadnutom rozhodnutí. 223 Pretoze v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 163 a 201) je nespravodlivost postupu zalobkyne pri uplatnovaní taríf v zmysle clánku 82 ES spojená so samotnou existenciou noznicového efektu, a nie s jeho presným rozpätím, nemôze mat chyba vo výpocte, ktorej sa dopustila Komisia, ako taká vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. 224 Tretia cast prejednávaného zalobného dôvodu je preto nerelevantná. 4. O stvrtej casti zalobného dôvodu vychádzajúcej z toho, ze konstatované tarifné noznice nemajú dosah na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania 225 Po prvé zalobkyna tvrdí, ze konstatovanie tarifného noznicového efektu vyplývajúceho z tarifnej politiky dominantného podniku neznamená samo osebe zneuzitie. Komisia teda mala skúmat skutocné úcinky vytýkaného konania, co vsak v napadnutom rozhodnutí neurobila. Vzhladom na to, ze tarify sprostredkovacích sluzieb stanovuje RegTP v závislosti od nákladov zalobkyne, mal byt dôkaz o skutocnom obmedzení hospodárskej sútaze konkrétnejsí. 226 Zalobkyna pripomína dve zlozky pojmu zneuzitie, a to, ze vytýkané konanie sa vyznacuje pouzívaním iných prostriedkov, nez aké riadia beznú hospodársku sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe cinnosti hospodárskych subjektov, a ze predstavujú skutocné obmedzenie hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [32]85/76, Zb. s. 461, bod 91). Súd Spolocenstva tak pozaduje dôkaz, ze vytýkané konanie predstavuje prekázku vstupu iných sútazitelov na trh alebo slúzi na vytlacenie uz prítomných sútazitelov z trhu. Na podporu svojich tvrdení zalobkyna odkazuje na judikatúru Súdneho dvora (rozsudky AKZO/Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 72; zo 14. novembra 1996, Tetra Pak/Komisia, [33]C-333/94 P, Zb. s. I-5951, bod 41, a zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, [34]C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, body 111 a 119), ako aj na rozhodovaciu prax Komisie (rozhodnutie Napier Brown/British Sugar, odôvodnenie c. 66), RegTP a FCC. Ako z vlastnej podstaty zneuzívajúci posudzuje súd Spolocenstva postup pri uplatnovaní taríf len vo výnimocnom prípade, a to pri predaji za nizsiu cenu, nez je priemer premenlivých nákladov. 227 Vo svojej replike zalobkyna spresnuje, ze zásady vypracované Súdnym dvorom v oblasti predátorských cien by sa mali uplatnit v prípade tarifného noznicového efektu, ked cenu sprostredkovacích sluzieb stanovuje regulacný orgán. Komisia teda mala predlozit dôkaz, ze vytýkaný noznicový efekt nesie so sebou obmedzenie hospodárskej sútaze. Pretoze tarify sprostredkovacích sluzieb stanovuje RegTP v závislosti od nákladov, je tento dôkaz predlozený iba vtedy, ked je podnik dominantný na trhu po období, ked vytlacil svojich sútazitelov, schopný vyrovnat straty, ktoré pocas tohto obdobia vytlácania sútazitelov utrpel v dôsledku svojej politiky nízkych cien, a to tým, ze zvýsi svoje maloobchodné ceny. V prejednávanom prípade by vsak akákolvek snaha zalobkyne v tomto smere ihned privodila návrat jej sútazitelov na trh. 228 Po druhé zalobkyna spochybnuje, ze by jej tarify boli predstavovali prekázku vstupu na trh alebo vylúcili jej sútazitelov z trhu. 229 Na jednej strane u sútazitelov zalobkyne existovali reálne moznosti vstúpit na trh. Zalobkyna v tejto súvislosti pripomína, ze jej sútazitelia, aby vyrovnali prípadný schodok v súvislosti s pripojeniami, môzu pristúpit ku krízovému dotovaniu medzi tarifami telefonických hovorov a tarifami za pripojenie, resp. medzi premenlivými a pevnými tarifami. Moznost sútazitelov zalobkyne, ktorú vsak sama zalobkyna nemá, vylúcit (pred)volbu pri vsetkých pripojeniach (pozri bod 156 vyssie) umoznuje sútazitelom, aby si svoje príjmy z taríf telefonických hovorov vypocítali ovela presnejsie nez zalobkyna. Sútazitelia zalobkyne tak dosahujú výrazne vyssí obrat z telefonických hovorov za pripojenie nez zalobkyna, a to este aj so znacnou mierou predvídatelnosti. Odpovede sútazitelov zalobkyne na ziadost o informácie z 19. januára 2000, ako aj rozhodnutie RegTP z 29. apríla 2003 potvrdzujú, ze títo sútazitelia majú moznost uskutocnovat krízové dotovanie medzi tarifami pripojenia a tarifami telefonických hovorov. Zalobkyna dalej odkazuje na svoje pripomienky z 29. júla 2002 k oznámeniu o výhradách a na dokumenty citované v týchto pripomienkach. Napokon zo stúdií uskutocnených zalobkynou plynie, ze vsetci jej sútazitelia mohli dosiahnut kladné rozpätia pri priamych nákladoch cestou krízového dotovania medzi ich pevnými tarifami a premenlivými tarifami pre kazdý druh pripojenia, a teda aj pre analógové linky. 230 Na druhej strane od liberalizácie nemeckého telekomunikacného trhu mnohí sútazitelia úspesne získali významné trhové podiely v oblastiach s mestskou zástavbou. Zalobkyna v tejto súvislosti poukazuje na spolocnost KomTel, ktorá podla jej vlastných vyhlásení v tlacovej správe z 31. mája 2002 dosiahla 43 %-ný podiel pripojení vo Flensburgu. V iných oblastiach s miestnymi sietami dosahujú podla výpoctu zalobkyne odvodeného od liniek, ktoré zalobkyna prenajíma svojim sútazitelom, trhové podiely iných poskytovatelov, napríklad [dôverné]. Od roku 1998 tak v prospech svojich sútazitelov prisla zalobkyna o [dôverné] úcastníkov. Ihned po dokoncení vstupu na miestny trh sa pre sútazitela stane ekonomicky výhodným vytvorit si vlastnú infrastruktúru. Vstup na trh by sa mal, prirodzene, zacat od lukratívnych zákazníkov, aby s takto dosiahnutými ziskami mohli byt potom dobyté dalsie skupiny zákazníkov (list od spolocnosti Colt, sútazitela zalobkyne, zaslaný zalobkyni 15. októbra 2002). To rovnako platí aj pri regiónoch s hustou mestskou zástavbou, ktoré sú brané ako odrazový mostík pre hospodársku sútaz na regionálnej úrovni. V kazdom prípade sa hospodárska sútaz v Nemecku vyvinula priaznivejsie nez v ostatných clenských státoch. Na úrovni celého Spolocenstva tak na zalobkynu pripadlo celkovo viac nez 81 % prenájmov neviazaných prístupov k úcastníckej prípojke. 231 Vo svojej replike zalobkyna spresnuje, ze ako poskytovatelia telefonických liniek sú uz spolocnosti Colt a Arcor prítomné na celostátnej úrovni, kým spolocnost EWE TEL zase v rozsiahlych oblastiach severného Nemecka. Komisia nepriniesla nijaký dôkaz o prícinnej súvislosti medzi údajným noznicovým efektom a údajným pomalým vývojom hospodárskej sútaze. Noznicový efekt nemôze byt prícinou postavenia, ktoré zaujíma zalobkyna na ciastkovom trhu sirokopásmových pripojení, pretoze na tomto ciastkovom trhu ziadny tarifný noznicový efekt neexistuje. 232 Komisia a vedlajsí úcastníci konania I a II navrhujú túto cast zalobného dôvodu zamietnut. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 233 Je podstatné pripomenút, ze pojem "zneuzívanie" je pojmom objektívnym, vztahujúcim sa na konanie podniku v dominantnom podniku, ktoré je spôsobilé ovplyvnit struktúru trhu, kde je práve uz v dôsledku prítomnosti daného podniku stupen hospodárskej sútaze oslabený, a ktoré vo svojom dôsledku pouzívaním iných prostriedkov, nez aké riadia beznú hospodársku sútaz výrobkov alebo sluzieb na základe cinnosti hospodárskych subjektov, bráni zachovaniu stupna hospodárskej sútaze, ktorý este na trhu existuje, resp. rozvoji tejto hospodárskej sútaze (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 91, a AKZO/Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 69; uznesenie Súdneho dvora z 23. februára 2006, Piau/Komisia, C-171/05 P, nezverejnené v Zbierke, bod 37; rozsudok Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 111). 234 Podla Komisie postupom zalobkyne pri uplatnovaní taríf doslo k obmedzeniu hospodárskej sútaze na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. Toto konstatovanie odvodzuje v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 179 a 180) z vlastnej existencie noznicového efektu. Ziadne preukazovanie protisútazného úcinku podla nej nie je nevyhnutné, aj ked to podporne rozoberá v odôvodneniach c. 181 az 183 napadnutého rozhodnutia. 235 Pretoze zalobkyna az do vstupu prvého sútazitela na trh sluzieb prístupu pre úcastníkov v roku 1998 mala na tomto maloobchodnom trhu faktický monopol, protisútazný úcinok, ktorý je Komisia povinná preukázat, súvisí s prípadnými obmedzeniami, ktoré mohol postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf spôsobit v rozvoji hospodárskej sútaze na trhu. 236 V tomto ohlade je nevyhnutné pripomenút, ze jednak zalobkyna je vlastníkom pevnej telefónnej siete v Nemecku a jednak je nesporné, ako uvádza Komisia v odôvodneniach c. 83 az 91 napadnutého rozhodnutia, ze v Nemecku v case prijatia uvedeného rozhodnutia neexistovala ziadna iná infrastruktúra, ktorá by sútazitelom zalobkyne umoznovala zivotaschopne vstúpit na trh sluzieb prístupu pre úcastníkov. 237 S ohladom na to, ze sprostredkovacie sluzby zalobkyne sú také nevyhnutné, aby bolo niektorému z jej sútazitelov umoznené vstúpit s nou do hospodárskej sútaze na nadväzujúcom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov, noznicový efekt medzi tarifami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými tarifami zalobkyne bude v zásade obmedzovat rozvoj hospodárskej sútaze na nadväzujúcich trhoch. Ak sú totiz maloobchodné ceny zalobkyne nizsie nez tarify jej sprostredkovacích sluzieb alebo ak rozdiel medzi tarifami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými tarifami zalobkyne nepostacuje na to, aby umoznil rovnako výkonnému operátorovi ako ona pokryt jeho osobitné náklady na poskytovanie sluzieb prístupu pre úcastníkov, potenciálny sútazitel rovnako výkonný ako zalobkyna nemôze vstúpit na trh sluzieb prístupu pre úcastníkov bez toho, aby neutrpel straty. 238 Je pravda, ako zdôraznuje zalobkyna, ze jej sútazitelia obvykle vyuzijú krízové dotovanie v tom zmysle, ze straty utrpené na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov budú vyrovnávat ziskami, ktoré vzniknú na iných trhoch, ako sú napríklad trhy telefonických hovorov. Kedze vsak vzhladom na to, ze zalobkyna, aby mohla ponúkat sluzby prístupu úcastníkom, nepotrebuje ako vlastník pevnej siete vyuzívat sprostredkovacie sluzby, a ze sa teda na rozdiel od svojich sútazitelov nemusí z dôvodu postupu dominantného podniku pri uplatnovaní taríf usilovat o vyrovnanie strát utrpených na trhu sluzieb prístupu úcastníkom, noznicový efekt konstatovaný v napadnutom rozhodnutí narusuje hospodársku sútaz nielen na trhu prístupu úcastníkom, ale aj na trhu telefonických hovorov (pozri body 197 az 202 vyssie). 239 Zároven nízke trhové podiely nadobudnuté sútazitelmi zalobkyne na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov od liberalizácie trhu, zacatej nadobudnutím úcinnosti TKG 1. augusta 1996, svedcia o prekázkach, ktoré postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf znamenal pre rozvoj hospodárskej sútaze na týchto trhoch. Zalobkyna tak na pojednávaní spresnila, ze nespochybnuje zistenia urobené v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 181), podla ktorých v case prijatia napadnutého rozhodnutia vsetkým jej sútazitelom v Nemecku patril iba "4,4 %-ný podiel na trhu úzkopásmového prístupu a 10 %-ný podiel na trhu sirokopásmového pripojenia" a ze na "konci roka 2002 prevádzkovalo 64 sútazitelov dokopy len 2,35 milióna z celkového poctu 53,72 milióna telefonických prípojok v Nemecku". 240 Okrem toho niet námietok, ze pokial sa vezmú do úvahy iba analógové linky, ktoré v case prijatia napadnutého rozhodnutia v Nemecku tvorili zo vsetkých liniek 75 %, podiel sútazitelov zalobkyne razom poklesne z 21 % v roku 1999 na 10 % v roku 2002 (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 182). 241 Zalobkyna vsak podotkla, ze mnohí sútazitelia úspesne získali významné trhové podiely v oblastiach s mestskou zástavbou. 242 V tomto ohlade je nevyhnutné konstatovat, ze zalobkyna nespochybnuje vymedzenie trhu prijaté v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 92 az 95), podla ktorého je relevantným zemepisným trhom nemecký trh. Napredovanie urcitých sútazitelov v niektorých oblastiach s mestskou zástavbou teda nemá dosah na konstatovanie, ze na danom relevantnom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov nadobudli sútazitelia zalobkyne celkovo iba nízke trhové podiely. 243 Skutocnost, ze by sa hospodárska sútaz v ostatných clenských státoch rozvinula menej priaznivo, preto sama nepreukazuje, ze by postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf bol v Nemecku, ktoré tvorí relevantný zemepisný trh, pozbavený protisútazného úcinku. Údajne menej priaznivá situácia v ostatných clenských státoch by sa mohla spájat s oneskorenejsou liberalizáciou daných trhov sluzieb, t. j. az po 1. júni 1997, teda po dni, ku ktorému bola zalobkyna povinná v súlade s príslusným nemeckým právom umoznit svojim sútazitelom úplne neviazaný prístup k úcastníckej prípojke (pozri bod 198 vyssie). V tejto súvislosti je podstatné uviest, ze clánok 3 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady c. 2887/2000 z 18. decembra 2000 o neviazanom prístupe k úcastníckej prípojke ([35]Ú. v. ES L 336, s. 4; Mim. vyd. 13/26, s. 83) ukladá takúto povinnost historickým operátorom az od 31. decembra 2000. Údajne menej priaznivá situácia v ostatných clenských státoch by sa tiez mohla spájat s existenciou iných protiprávnych konaní v rozpore so sútazným právom Spolocenstva. V kazdom prípade, aj za predpokladu, ze by si Komisia nesplnila niektoré zo svojich povinností vyplývajúcich z clánku 211 ES tým, ze by opomenula dohliadnut na uplatnovanie sútazného práva Spolocenstva v telekomunikacnom odvetví v ostatných clenských státoch, táto okolnost nemôze odôvodnovat protiprávne konanie v rozpore s clánkom 82 ES, ktorého sa v tomto odvetví dopustila v prejednávanom prípade zalobkyna (rozsudok van Landewyck a i./Komisia, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 84; rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, [36]T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 127, a z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [37]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, bod 2559). 244 Napokon, pokial ide o tvrdenie vznesené v replike, ze na celostátnej úrovni pôsobia "medzicasom" dvaja sútazitelia zalobkyne, je nutné pripomenút, ze v rámci zaloby o neplatnost podanej na základe clánku 230 ES sa zákonnost aktu Spolocenstva musí posudzovat v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich ku dnu prijatia aktu (rozsudok Súdneho dvora zo 7. februára 1979, Francúzsko/Komisia, [38]15/76 a 16/76, Zb. s. 321, bod 7, a rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Atlantic Container Line a i./Komisia, [39]T-395/94, Zb. s. II-875, bod 252). V kazdom prípade zalobkyna, opomínajúca vycíslit rozsah, v akom sútazitelia pôsobia na celostátnej úrovni, nepredkladá nijaký dôkaz, ktorý by bol spôsobilý vyvrátit zistenia urobené v odôvodneniach c. 180 az 183 napadnutého rozhodnutia, podla ktorých jej tarifná politika skutocne obmedzuje hospodársku sútaz na nemeckom trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov. 245 Posledná cast prvého zalobného dôvodu sa preto musí zamietnut. B -- O druhom zalobnom dôvode vychádzajúcom z nesprávnosti výroku napadnutého rozhodnutia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 246 Zalobkyna najprv pripomína, ze v clánku 1 napadnutého rozhodnutia sa konstatuje, ze porusila clánok 82 písm. a) ES "tým, ze v súvislosti s prístupom k úcastníckej prípojke vyberá od svojich sútazitelov a [svojich] úcastníkov nespravodlivé tarify za sprevádzkovanie a mesacné predplatné, cím znacne narusuje hospodársku sútaz na trhu prístupu k úcastníckej prípojke". Podla výroku sú teda tarify sprostredkovacích sluzieb a maloobchodné ceny zalobkyne nespravodlivé. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vsak ako také neboli tarify zalobkyne oznacené za nespravodlivé. Ako zneuzívanie z dôvodu údajného noznicového efektu bol posúdený iba vztah medzi sprostredkovacími sluzbami a maloobchodnými cenami. Výrok napadnutého rozhodnutia tak nemá oporu vo svojom odôvodnení. 247 Potom zalobkyna pripomína, ze clánok 2 výroku napadnutého rozhodnutia jej prikazuje skoncit protiprávne konanie uvedené v clánku 1 a zdrzat sa opätovného konania a postupov, na ktoré sa vztahuje clánok 1. Pritom okrem toho, ze príkaz podla clánku 2 je v rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, je aj nevykonatelný, lebo zalobkyna nie je schopná ovplyvnovat cenu sprostredkovacích sluzieb. 248 Napokon zalobkyna vo svojej replike doplna, ze nesprávny je aj clánok 1 výroku, kedze Komisia v nom konstatuje, ze zalobkyna tým, ze vyberala nespravodlivé tarify, porusila clánok 82 ES. Pritom pri vyberaní týchto taríf nemala zalobkyna ziadny rozhodovací priestor (pozri bod 73 vyssie). 249 Komisia navrhuje tento zalobný dôvod zamietnut. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 250 Je nutné pripomenút, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia konstatuje, ze zalobkyna "porusuje ustanovenie clánku 82 [písm.] a) ES tým, ze v súvislosti s prístupom k úcastníckej prípojke vyberá od svojich sútazitelov a [svojich] úcastníkov nespravodlivé tarify za sprevádzkovanie a mesacné predplatné, cím znacne narusuje hospodársku sútaz na trhu prístupu k úcastníckej prípojke". 251 V protiklade s tým, co tvrdí zalobkyna, clánok 1 napadnutého rozhodnutia nehovorí, ze by tak tarify sprostredkovacích sluzieb, ako aj maloobchodné ceny zalobkyne museli byt posúdené ako nespravodlivé. 252 Výrok napadnutého rozhodnutia sa totiz musí vykladat vo svetle jeho odôvodnení (rozsudok Súdu prvého stupna zo 16. decembra 2003, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied a Technische Unie/Komisia, [40]T-5/00 a T-6/00, Zb. s. II-5761, bod 374). Zdá sa tak zrejmé, ze "zneuzívanie [zalobkynou] spocíva v stanovovaní nespravodlivých cien v podobe noznicového efektu na úkor jej sútazitelov" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 201). Zneuzívanie má "podobu noznicového efektu vyplývajúceho z neprimeraného rozdielu medzi cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami za prístup k úcastníckej prípojke" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 57) a "prejavuje sa nespravodlivými cenami" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 163). 253 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze clánok 1 napadnutého rozhodnutia, vykladaný vo svetle jeho odôvodnení, sa musí chápat v tom zmysle, ze ked Komisia oznacuje tarify za sprevádzkovanie a mesacné predplatné v súvislosti s prístupom k úcastníckej prípojke za nespravodlivé, poukazuje na vztah medzi cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami zalobkyne. Medzi odôvodnením a výrokom napadnutého rozhodnutia teda neexistuje nijaký rozpor. 254 So zretelom na vyssie uvedené sa protiprávnostou nevyznacuje ani príkaz v clánku 2 napadnutého rozhodnutia. Aj keby totiz zalobkyna nemohla vplývat na ceny sprostredkovacích sluzieb, v kazdom prípade disponovala rozhodovacím priestorom, aby zvýsila svoje maloobchodné ceny za sluzby prístupu ADSL (pozri body 141 az 151 vyssie). 255 Napokon rozlisovanie, ktoré zalobkyna koná po prvýkrát vo svojej replike, medzi vyberaním a stanovovaním taríf sa musí odmietnut ako neprípustné v súlade s clánkom 48 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 256 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze druhý zalobný dôvod sa musí zamietnut. C -- O tretom zalobnom dôvode vychádzajúcom zo zneuzitia právomocí a z porusenia zásad proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery 1. Tvrdenia úcastníkov konania 257 Zalobkyna tvrdí, ze prisvojením si právomocí RegTP sa Komisia dopustila zneuzitia právomoci a porusila zásady proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery. 258 Pripomína, ze v súlade s právom Spolocenstva prislúcha hlavná zodpovednost za dohlad nad telekomunikacnými tarifami vnútrostátnym orgánom, ako je RegTP. Na tento úcel poukazuje na odôvodnenia smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990 o hospodárskej sútazi na trhu telekomunikacných sluzieb [neoficiálny preklad] ([41]Ú. v. ES L 192, s. 10), na clánok 17 smernice 98/10, clánok 4 nariadenia c. 2887/2000, clánok 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/19/ES zo 7. marca 2002 o prístupe a prepojení elektronických komunikacných sietí a príslusných zariadení ([42]Ú. v. ES L 108, s. 7; Mim. vyd. 13/029, s. 323), body 19 a 22 oznámenia Komisie z 22. augusta 1998 o uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze na prístupové dohody v telekomunikacnom sektore, nazvané "Rámec, relevantné trhy a princípy", a strany 61 a nasl. správy Komisie s názvom "Uvolnený prístup k miestnemu vedeniu: umoznenie konkurencného poskytovania celého rozsahu elektronických komunikacných sluzieb, vrátane sirokopásmových multimédií a vysokorýchlostného internetu" ([43]Ú. v. ES C 272, 2000, s. 55; Mim. vyd. 08/001, s. 378). V tejto súvislosti sú vnútrostátne orgány povinné brat na zretel ciele práva Spolocenstva vrátane ciela vlastného clánku 82 ES. Z toho podla zalobkyne vyplýva, ze pokial sa Komisia domnievala, ze rozhodnutia RegTP vo veci taríf sú v rozpore s právom Spolocenstva, mala zacat konanie pre nesplnenie povinnosti proti Nemecku. 259 Zalobkyna okrem toho tvrdí, ze tak pri regulácii indexov cenového stropu pre maloobchodné ceny, ako aj pri stanovovaní cien sprostredkovacích sluzieb sa RegTP zaoberal otázkou, ci existuje tarifný noznicový efekt medzi cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami, ktorý by bol skutocne spôsobilý narusit hospodársku sútaz. Dosiel k záveru, ze taký noznicový efekt neexistoval. Zalobkyna na tento úcel odkazuje na rozhodnutia RegTP z 8. februára 1999, 23. decembra 1999, 30. marca 2001, 21. decembra 2001, 11. apríla 2002, a osobitne na rozhodnutie z 29. apríla 2003. Rozhodnutia RegTP vyvolali u zalobkyne legitímnu dôveru, ktorá je hodná ochrany (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1983, Deutsche Milchkontor a i., [44]205/82 az 215/82, Zb. s. 2633, body 30 a 31). 260 Vo svojej tarifnej politike sa RegTP rozhodol pre pomalé vyposudzovanie medzi tarifami pripojení a tarifami telefonických hovorov (rozhodnutia RegTP z 21. decembra 2001 a z 11. apríla 2002). Zalobkyna vysvetluje, ze Deutsche Bundespost uplatnovala z dôvodov sociálnej politiky nízke tarify pripojení, cize výhodné pre úcastníkov, a z toho vyplývajúce straty vyrovnávala krízovým dotovaním s príjmami plynúcimi z taríf telefonických hovorov, stanovených zasa na vysokej úrovni. Z tohto dôvodu pri stanovovaní cenového stropu BMPT a neskôr RegTP najprv rozhodnutiami z 9. decembra 1997 a 23. decembra 1999 zlúcili tarify pripojení a telefonických hovorov pre podniky i jednotlivcov do jedného kosa sluzieb. Takto stanovené cenové indexy platili az do konca roka 2001. Neskôr RegTP rozhodnutím o cenovom strope z 21. decembra 2001 priamo sám zariadoval zamýslanú postupnú restrukturalizáciu cien. Oddelil kôs pripojení a kôs telefonických hovorov a stanovil cenové indexy pre styri odlisné kose sluzieb (pozri bod 20 vyssie). Z toho istého rozhodnutia RegTP z 21. decembra 2001 vsak vyplýva, ze RegTP zámerne odmietal uskutocnit reguláciu, pri ktorej by sa tarify pripojení stanovovali samostatne v závislosti od nákladov. 261 RegTP tak jediný zodpovedá za Komisiou tvrdený noznicový efekt. Údajný noznicový efekt je totiz priamym dôsledkom regulacných rozhodnutí RegTP a predtým BMPT, ako aj prístupu k regulácii, ktorý stojí na ich pozadí. Komisia nemá právo konstatovat porusenie clánku 82 ES zo strany zalobkyne, pretoze tá sa len zariadila podla záväzných rozhodnutí RegTP, ktoré u zalobkyni vzbudili legitímnu dôveru. Prostredníctvom napadnutého rozhodnutia Komisia podriaduje tarify uplatnované zalobkynou dvojnásobnej regulácii, cím porusuje zásadu proporcionality, ako i zásadu právnej istoty zarucenú prerozdelením právomocí, ku ktorému právo Spolocenstva pristupuje v oblasti taríf v telekomunikacnom odvetví. Popritom prijatím napadnutého rozhodnutia sa Komisia pokúsa opravovat spôsob, akým nemecké orgány vykonávajú svoje vlastné právomoci v oblasti regulácie, hoci aby dosiahla tento ciel, mala zacat konanie pre nesplnenie povinnosti. Týmto konaním sa Komisia dopustila zneuzitia právomoci. 262 Komisia a vedlajsí úcastníci konania I a II navrhujú prejednávaný zalobný dôvod zamietnut. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 263 V prvom rade, pokial ide o výhradu zalobkyne, ze Komisia podriaduje tarify uplatnované zalobkynou dvojnásobnej regulácii a tým porusuje zásady proporcionality a právnej istoty, je nevyhnutné konstatovat, ze právny rámec Spolocenstva, na ktorý zalobkyna odkazuje v bode 258 vyssie, nemá nijaký vplyv na právomoc, ktorú Komisia vyvodzuje priamo z clánku 3 ods. 1 nariadenia c. 17 a od 1. mája 2004 z clánku 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) c. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej sútaze stanovených v clánkoch [81 ES] a 82 [ES] ([45]Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205), aby konstatovala porusenia clánkov 81 ES a 82 ES. 264 Pritom uz bolo konstatované, ze zalobkyna disponovala jednak v case medzi 1. januárom 1998 a 31. decembrom 2001 dostatocným rozhodovacím priestorom, aby vylúcila noznicový efekt konstatovaný v napadnutom rozhodnutí, a jednak od 1. januára 2002 dostatocným rozhodovacím priestorom, aby tento noznicový efekt zmiernila (pozri body 97 az 151 vyssie). Jej konanie teda spadá do pôsobnosti clánku 82 ES. 265 Aj ked sa nedá vylúcit, ze nemecké orgány rovnako porusili právo Spolocenstva -- a najmä ustanovenia smernice 90/388 v znení smernice 96/19 -- tým, ze sa rozhodli pre postupné vyposudzovanie taríf pripojení a taríf telefonických hovorov, takéto nesplnenie povinnosti, pokial by malo byt konstatované, by neodstranovalo rozhodovací priestor, ktorý zalobkyna skutocne mala na zmiernenie noznicového efektu. 266 Prvú výhradu preto nemozno uznat. 267 V druhom rade, pokial ide o výhradu vychádzajúcu z ochrany legitímnej dôvery, musí sa pripomenút, ze v mnohých rozhodnutiach prijatých v období posudzovanom v napadnutom rozhodnutí sa RegTP naozaj zaoberal otázkou existencie noznicového efektu vyplývajúceho z taríf zalobkyne. RegTP vsak vo svojich rozhodnutiach po tom, co konstatoval záporný rozdiel medzi cenami sprostredkovacích sluzieb a maloobchodnými cenami zalobkyne, zakazdým usúdil, ze vyuzívanie krízového dotovania medzi prístupovými sluzbami a sluzbami telefonických hovorov má ostatným operátorom umoznit ponúkat ich úcastníkom konkurencieschopné ceny (pozri body 115 az 119 vyssie). 268 Je nutné konstatovat, ze rozhodnutia RegTP neobsahujú nijaký odkaz na clánok 82 ES (pozri bod 114 vyssie). Okrem toho postoj RegTP, ze "sútazitelia nie sú malým rozdielom medzi maloobchodnými cenami a cenami sprostredkovacích sluzieb ohrození vo svojej moznosti sútazit v miestnej sieti natolko, ze by pre nich bolo hospodársky nemozné úspesne vstúpit na trh, ci sa dokonca na trhu udrzat" (rozhodnutie RegTP z 29. apríla 2003), neznamená, ze by tarifná politika zalobkyne nenarusovala hospodársku sútaz v zmysle clánku 82 ES. Naopak, z rozhodnutí RegTP konkludentne, no nevyhnutne vyplýva, ze tarifná politika zalobkyne má protisútazný úcinok, pretoze sútazitelia zalobkyne, aby mohli na trhu prístupových sluzieb zostat konkurencieschopní, musia vyuzívat krízové dotovanie (pozri body 119 a 238 vyssie). 269 Za týchto podmienok nemohli rozhodnutia RegTP vyvolat u zalobkyne legitímnu dôveru, ze jej tarifná politika je v súlade s clánkom 82 ES. Zároven je dôlezité zdôraznit, ze Bundesgerichtshof vo svojom rozsudku z 10. februára 2004, ktorým bol zrusený rozsudok Oberlandesgericht Düsseldorf zo 16. januára 2002, potvrdil, ze "správne preskúmavacie konanie [zo strany RegTP] nevylucuje v praxi moznost, ze podnik predlozí tarifu, ktorou zneuzíva svoje dominantné postavenie, a dosiahne jej povolenie, pretoze sa zneuzitie v preskúmavacom konaní nezistí". 270 V tretom rade, pokial ide o výhradu zalobkyne, ze Komisia sa dopustila zneuzitia právomoci, je nevyhnutné pripomenút, ze akt je zneuzitím právomoci, len ak sa na základe objektívnych, logických a súvztazných dôkazov ukáze, ze bol prijatý výlucne alebo prinajmensom prevazne na iný ako uvádzaný úcel (pozri rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 2004, Ramondín a i./Komisia, [46]C-186/02 P a C-188/02 P, Zb. s. I-10653, bod 44 a tam citovanú judikatúru). 271 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí venuje iba postupu zalobkyne pri uplatnovaní taríf, a nie rozhodnutiam nemeckých orgánov. Aj keby RegTP porusil právny predpis Spolocenstva a aj keby Komisia mohla z tohto dôvodu zacat konanie pre nesplnenie povinnosti proti Spolkovej republike Nemecko, takéto moznosti nemôzu mat samy osebe nijaký vplyv na zákonnost napadnutého rozhodnutia. V tomto rozhodnutí sa totiz Komisia obmedzila na konstatovanie, ze zalobkyna sa dopustila porusenia clánku 82 ES, cize ustanovenia, ktoré sa nevztahuje na clenské státy, ale iba na hospodárske subjekty. Komisia sa teda tým, ze toto konstatovanie urobila na základe clánku 82 ES, ziadneho zneuzitia právomoci nedopustila. 272 Ani posledný zalobný dôvod preto nemozno uznat. II -- O podporných návrhoch smerujúcich k znízeniu ulozenej pokuty 273 Na podporu svojich podporných návrhov uvádza zalobkyna sest zalobných dôvodov. Prvý vychádza z porusenia práva na obhajobu a druhý z porusenia clánku 253 ES. Tretí zalobný dôvod sa vyvodzuje z absencie nedbanlivosti a úmyselného zavinenia u zalobkyne a stvrtý z nedostatocného zohladnenia tarifnej regulácie pri výpocte výsky pokuty. Piaty zalobný dôvod sa týka výpoctu doby trvania protiprávneho konania a siesty nezohladnenia polahcujúcich okolností. A -- O prvom zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia práv na obhajobu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 274 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia porusila clánok 19 ods. 1 nariadenia c. 17 týkajúci sa práv na obhajobu tým, ze vo svojom oznámení o výhradách z 2. mája 2002 a vo svojom doplnujúcom liste z 21. februára 2003 opomenula vykonat skutkový a právny rozbor otázky, ci sa údajného protiprávneho konania dopustila zalobkyna "úmyselne alebo z nedbalosti" (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, [47]100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 21; uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, [48]C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 53; rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [49]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 311). Aby sa totiz zalobkyna mohla úcinne bránit, mala byt v priebehu správneho konania informovaná o skutocnostiach, na základe ktorých jej Komisia takéto zavinenie alebo nedbanlivost vytýka. 275 Komisia navrhuje prejednávaný zalobný dôvod zamietnut. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 276 Je dôlezité najprv pripomenút, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v prvom odseku uvádza podmienky, za ktorých môze Komisia ulozit pokuty (procesné podmienky). Medzi nimi sa uvádza aj podmienka týkajúca sa úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahy konstatovaného protiprávneho konania (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citované v bode 274 vyssie, bod 53). 277 Potom je nevyhnutné pripomenút, ze Komisia je povinná v oznámení o výhradách podat strucný predbezný odhad trvania údajného porusovania, jeho závaznost a to, ci za okolností tohto prípadu bolo porusenie úmyselné, alebo z nedbanlivosti. Primeranost tohto predbezného odhadu, ktorého cielom je dat príjemcom prílezitost obhájit sa, sa vsak musí posudzovat nielen vo vztahu k obsahu daného opatrenia, ale tiez vo vztahu k jeho kontextu a celkovo k právnej úprave upravujúcej danú oblast (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, [50]T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 146). 278 Je nutné konstatovat, ze v oznámení o výhradách (body 95 az 140) Komisia zalobkynu informovala, ze podla nej je jej postup pri uplatnovaní taríf a najmä noznicový efekt vyplývajúci zo záporného alebo z nedostatocného rozdielu medzi cenami jej sprostredkovacích sluzieb a jej maloobchodnými cenami v rozpore s clánkom 82 ES. Popritom Komisia v oznámení o výhradách (body 141 az 152) skúmala rozhodovací priestor, ktorý mala zalobkyna na stanovovanie svojich taríf, a tým sa dotkla otázky zavinenia zalobkyne v súvislosti s namietaným konaním. 279 Za týchto podmienok je potrebné uzavriet, ze informácie poskytnuté v oznámení o výhradách týkajúce sa procesných podmienok stanovených v clánku 15 ods. 2 prvom pododseku nariadenia c. 17 boli dostatocne urcité. Zároven, pretoze protiprávne konania zavinené z nedbanlivosti nie sú z hladiska hospodárskej sútaze menej závazné nez protiprávne konania zavinené úmyselne (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citované v bode 274 vyssie, bod 55), zalobkyna nemusela dostat blizsie informácie o svojom zavinení, aby mohla úcinnejsie vykonávat svoje práva obhajoby. 280 V kazdom prípade sa musí konstatovat, ze zalobkyna z tejto stránky riadne vykonala svoje právo na obhajobu, ked vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách spochybnovala svoje zavinenie s poukázaním na vnútrostátnu reguláciu jej taríf. 281 Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. B -- O druhom zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 253 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 282 Zalobkyna pripomína, ze v napadnutom rozhodnutí musia byt vylozené dôvody, pre ktoré Komisia usudzuje, ze sú splnené podmienky na ulozenie pokuty (rozsudok Remia a i./Komisia, uz citovaný v bode 185 vyssie, bod 26; rozsudky Súdu prvého stupna z 24. januára 1992, La Cinq/Komisia, [51]T-44/90, Zb. s. II-1, bod 43, a z 29. júna 1993, Asia Motor France a i./Komisia, [52]T-7/92, Zb. s. II-669, bod 30). Napadnuté rozhodnutie, ktoré neobsahuje ziadne odôvodnenie vo veci nedbanlivosti zalobkyne alebo úmyselnosti protiprávneho konania, je v rozpore s clánkom 253 ES, a preto je nevyhnutné pokutu zrusit. 283 Komisia navrhuje prejednávaný zalobný dôvod zamietnut. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 284 Na úvod treba pripomenút, ze povinnost odôvodnenia tvorí podstatnú formálnu nálezitost, ktorú je nevyhnutné odlísit od otázky opodstatnenosti odôvodnenia, spätej so zákonnostou sporného aktu z meritórnej stránky. Z tohto pohladu musí byt odôvodnenie vyzadované clánkom 253 ES prispôsobené povahe daného aktu a musí byt z neho jednoznacne a nepochybne zrejmá úvaha orgánu, ktorý akt vydal, aby mali dotknuté osoby moznost oboznámit sa s dôvodmi prijatého opatrenia a príslusný súd moznost ich preskúmat (rozsudok Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, [53]C-17/99, Zb. s. I-2481, bod 35). 285 Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie pomenovávalo vsetky relevantné skutkové a právne okolnosti, kedze otázka, ci odôvodnenie aktu splna poziadavky clánku 253 ES, sa musí posudzovat nielen vo vztahu k obsahu daného opatrenia, ale aj vo vztahu k jeho kontextu a celkovo k právnej úprave upravujúcej danú oblast (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, uz citovaný v bode 284 vyssie, bod 36, a z 19. septembra 2002, Spanielsko/Komisia, [54]C-113/00, Zb. s. I-7601, bod 48). 286 Na jednej strane treba konstatovat, ze napadnuté rozhodnutie (druhý odkaz) obsahuje poukázanie na clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Toto ustanovenie spresnuje vo svojom prvom odseku podmienky, ktoré musia byt splnené, aby Komisia mohla ulozit pokuty (procesné podmienky). Medzi týmito podmienkami sa uvádza aj podmienka týkajúca sa úmyselnej alebo nedbanlivostnej povahy konstatovaného protiprávneho konania (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citované v bode 274 vyssie, bod 53). 287 Na druhej strane Komisia v napadnutom rozhodnutí -- v odôvodneniach c. 102 az 162 a 176 az 183 -- podrobne rozvádza dôvody, pre ktoré usudzuje, ze postup zalobkyne pri uplatnovaní taríf je zneuzívaním v zmysle clánku 82 ES, a -- v odôvodneniach c. 163 az 175 -- dôvody, pre ktoré sa zalobkyna musí povazovat za zodpovednú za konstatované protiprávne konanie napriek tomu, ze jej tarify musia schvalovat nemecké orgány. 288 Za týchto podmienok je nevyhnutný záver, ze pokial ide o uplatnenie procesných podmienok stanovených v clánku 15 ods. 2 prvom pododseku nariadenia c. 17 v prejednávanom prípade, je napadnuté rozhodnutie dostatocne odôvodnené. 289 Aj tento zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. C -- O tretom zalobnom dôvode zalozenom na absencii nedbanlivosti a úmyselného zavinenia zalobkyne 1. Tvrdenia úcastníkov konania 290 Zalobkyna namieta, ze sa nedopustila ani nedbanlivosti, ani úmyselného konania. 291 Po prvé pripomína, ze jej tarify za sprostredkovacie sluzby a maloobchodné tarify boli vsetky predmetom povolovacích rozhodnutí BMPT a neskôr RegTP. Zalobkyna tak mohla legitímne predpokladat zákonnost týchto taríf. Zdôraznuje, ze RegTP je nestrannou a nezávislou státnou ustanoviznou. Je vecou RegTP, a nie zalobkyne, aby overil, ci sú ceny sprostredkovacích sluzieb a maloobchodné ceny v súlade s clánkom 82 ES. Navyse Oberlandesgericht Düsseldorf vo svojom rozsudku zo 16. januára 2002 rozhodol, ze za tarify stanovené RegTP nemozno brat na zodpovednost zalobkynu. 292 Po druhé zalobkyni na stretnutí konanom 17. apríla 2000 zástupcovia Komisie oznámili, ze voci nej nebude vedené konanie, pretoze Komisia zacala konanie pre nesplnenie povinnosti proti Spolkovej republike Nemecko. Doplna, ze Komisia v case medzi januárom 2000 a júnom 2001, cize po dobu priblizne pol druha roka, nepodnikla ziadny vysetrovací úkon. Zalobkyna si z tohto postupu Komisie mohla právom odvodit, ze Komisia nemala dostatocný podklad na to, aby jej mohla vytknút zneuzitie dominantného postavenia, urcite nie pre dané obdobie medzi januárom 2000 a júnom 2001. Vo svojej replike zalobkyna doplna, ze zo zacatia konania pre nesplnenie povinnosti, prerusenia konania vo veci zneuzívania a vysvetlení daných Komisiou na stretnutí 17. apríla 2000 si odvodila, ze Komisia upustila od výhrady vo veci porusovania clánku 82 ES. 293 Po tretie zalobkyna poznamenáva, ze pri neexistencii judikatúry Spolocenstva a rozhodovacej praxe Komisie v súvislosti s tarifným noznicovým efektom v oblasti telekomunikácií o správnosti posúdenia vykonaného RegTP nikdy nepochybovala. Navyse vzhladom na správnu prax RegTP, ktorý sa opätovne zaoberal problematikou noznicového efektu, mohla zalobkyna predpokladat, ze Komisia nakoniec dospeje k rovnakému záveru ako RegTP. 294 Komisia a vedlajsí úcastník konania II navrhujú prejednávaný zalobný dôvod zamietnut. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 295 Pokial ide o otázku, ci k protiprávnym konaniam doslo úmyselne alebo z nedbanlivosti a ci je ich z toho dôvodu mozné postihovat pokutou podla clánku 15 ods. 2 prvého pododseku nariadenia c. 17, bolo rozhodnuté, ze táto podmienka je splnená tým, ze daný podnik nemôze nevediet o protisútaznej povahe svojho konania, ci uz by si uvedomoval porusovanie sútazných pravidiel Zmluvy, alebo nie (rozsudky Súdu prvého stupna z 1. apríla 1993, BPB Industries a British Gypsum/Komisia, [55]T-65/89, Zb. s. II-389, bod 165, a zo 6. októbra 1994, Tetra Pak/Komisia, [56]T-83/91, Zb. s. II-755, bod 238). 296 V prejednávanom prípade zalobkyna napriek rozhodnutiam RegTP o povolení cien nemohla nevediet, ze disponovala skutocným rozhodovacím priestorom, aby stanovila svoje maloobchodné ceny a zmiernila tarifný noznicový efekt tým, ze tieto ceny zvýsi. Navyse zalobkyna nemohla nevediet, ze tento noznicový efekt nesie so sebou závazné obmedzenia hospodárskej sútaze, pri uvázení najmä jej monopolného postavenia na trhu sprostredkovacích sluzieb a kvázimonopolného postavenia na trhu sluzieb prístupu pre úcastníkov (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenia c. 97 az 100). 297 Z toho vyplýva, ze procesné podmienky nevyhnutné na to, aby Komisia mohla ulozit pokutu, sú splnené (uznesenie SPO a i./Komisia, uz citované v bode 274 vyssie, bod 53). 298 Zároven je nevyhnutné uviest, ze zacatie konania pred podaním zaloby proti Spolkovej republike Nemecko nemá nijaký dosah na procesné podmienky stanovené v clánku 15 ods. 2 prvého pododseku c. 17. Zalobkyna totiz nemohla nevediet, ze jednak disponovala skutocným rozhodovacím priestorom na zvýsenie svojich maloobchodných cien a jednak ze jej postup pri uplatnovaní taríf bol prekázkou rozvoja hospodárskej sútaze na trhu sluzieb prístupu k úcastníckej prípojke, na ktorom uz bol stupen hospodárskej sútaze, najmä vzhladom na jej prítomnost na tomto trhu, oslabený (pozri v tomto zmysle najmä rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 91). 299 Nakoniec tvrdenie vychádzajúce z preskúmania tarifného noznicového efektu zo strany RegTP sa pre dôvody vylozené v bodoch 267 az 269 vyssie musí odmietnut. 300 Aj tretí zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. D -- O stvrtom a siestom zalobnom dôvode, ktoré vychádzajú z nedostatocného zohladnenia tarifnej regulácie pri výpocte výsky pokuty a z nedostatocného zohladnenia polahcujúcich okolností 1. Tvrdenia úcastníkov konania 301 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia oznacila údajné protiprávne konanie za závazné neprávom. Prispenie zalobkyne k protiprávnemu konaniu bolo iba malé, kedze sporné tarify stanovil RegTP. Protiprávne konanie preto mohlo byt v súlade s usmerneniami k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([57]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia") oznacené nanajvýs za menej závazné. Zalobkyna zdôraznuje, ze rozhodnutím z 19. decembra 2002 RegTP dokonca zamietol ziadost zalobkyne o zvýsenie jej maloobchodných taríf nad stanovený cenový strop, aj ked sa zalobkyna na podporu tejto ziadosti, aby odôvodnila prekrocenie stanoveného stropu, odvolávala na Komisiou zacaté konanie. 302 Znízenie základnej výsky pokuty o 10 %, priznané preto, aby sa zohladnila tarifná regulácia zo strany RegTP, je teda nedostatocné. Rozhodnutiami RegTP mohla byt vyvolaná "odôvodnená pochybnost o protiprávnosti" konania zalobkyne v zmysle vyssie uvádzaných základných pokynov. Zalobkyna okrem toho poukazuje na rozhodnutie Komisie 2001/892/ES z 25. júla 2001 v konaní podla clánku 82 Zmluvy ES (COMP/C-1/36.915 -- Deutsche Post AG -- Zadrzanie cezhranicných zásielok) ([58]Ú. v. ES L 331, s. 40, dalej len "rozhodnutie Deutsche Post"), v ktorom Komisia ulozila iba symbolickú pokutu s ohladom na to, ze daná spolocnost postupovala v súlade s judikatúrou nemeckých súdov a ze vo veci cezhranicných zásielkových sluzieb neexistovala judikatúra Spolocenstva. 303 Komisia mala pri stanovovaní výsky pokuty zohladnit aj dalsie polahcujúce okolnosti, a to, ze jednak nedoslo k závaznému obmedzeniu hospodárskej sútaze a jednak ze nevysoké maloobchodné tarify zalobkyne splnajú spolocenskú funkciu. 304 Vo svojej replike zalobkyna upozornuje na rozsudok Oberlandesgericht Düsseldorf zo 16. januára 2002. Poznamenáva, ze tento súd rozhodol, ze vyberanie taríf stanovených RegTP nemôze predstavovat zneuzívanie dominantného postavenia zalobkynou a ze iba vlastné podanie ziadosti zalobkyne vo veci taríf nestací na to, aby sa jej pripisovalo porusenie práva hospodárskej sútaze. Podla toho istého súdu niet na základe práva hospodárskej sútaze ziadnej povinnosti, ktorá by zalobkyni kládla podávat dalsie ziadosti. Podla zalobkyne jej mala byt ulozená nanajvýs symbolická pokuta, a to preto, lebo tarify sú nielen do urcitej miery v súlade s judikatúrou nemeckých súdov (rozhodnutie Deutsche Post, odôvodnenie c. 193), ale boli dokonca záväzne stanovené zo strany RegTP. 305 Komisia a vedlajsí úcastník konania II navrhujú prejednávaný zalobný dôvod zamietnut. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 306 V odôvodneniach c. 206 a 207 napadnutého rozhodnutia Komisia oznacuje protiprávne konanie za závazné, a nie velmi závazné, pokial ide o obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001, jednak so zdôvodnením, ze metóda výpoctu noznicového efektu zalozená na prístupe ponderácie bola nová a nebola este predmetom formálneho rozhodnutia, a jednak so zdôvodnením, ze zalobkyna prinajmensom od roku 1999 noznicový efekt neustále zmiernovala. 307 Pokial ide o obdobie od 1. januára 2002 do mája 2003, Komisia zostala pri protiprávnom konaní ako menej závaznom (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 207), pretoze "právna moznost [zalobkyne] zmiernit noznicový efekt bola obmedzená len na zvýsenie ceny T-DSL" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 206). Okrem toho na toto isté obdobie upustila od akéhokolvek zvýsenia pokuty z dôvodu doby trvania protiprávneho konania "s ohladom na medze kladené právnou úpravou na rozhodovací priestor, ktorým [zalobkyna] disponovala na zmenu taríf" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 211). 308 V odôvodnení c. 212 napadnutého rozhodnutia Komisia uznala za polahcujúcu okolnost skutocnost, ze "predmetné maloobchodné ceny a ceny sprostredkovacích sluzieb [zalobkyne] sú cenami, ktoré od zaciatku roka 1998 boli a nadalej sú predmetom odvetvovej regulácie na celostátnej úrovni". 309 Na základe vyssie uvedených úvah udelila Komisia zalobkyni v clánku 3 napadnutého rozhodnutia pokutu vo výske 12,6 milióna eur. Výsku pokuty urcila s pouzitím metódy výpoctu, ktorú si stanovila v usmerneniach. Takze v súlade s bodom 1 A druhým odsekom usmernení bola suma pokuty pre závaznost protiprávneho konania stanovená na 10 miliónov eur (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 207). Na základe bodu 1 B prvého odseku usmernení bola táto suma zvýsená o 40 % so zretelom na dobu trvania protiprávneho konania za obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001, co dáva základnú sumu vo výske 14 miliónov eur (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 211). Táto suma bola následne znízená o 10 % s cielom zohladnit polahcujúce okolnosti v súlade s bodom 3 usmernení. 310 Je nutné konstatovat, ze v protiklade s tým, co uvádza zalobkyna, Komisia mohla na obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 oznacit protiprávne konanie za závazné (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 207). Vytýkaný postup pri uplatnovaní taríf totiz zosilnuje prekázky vstupu na nedávno liberalizované trhy a tým ohrozuje riadne fungovanie spolocného trhu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze usmernenia (bod 1 A druhý odsek) oznacuje konania dominantného podniku vylucujúce hospodársku sútaz za závazné protiprávne konania, ci dokonca velmi závazné konania, pokial sa ich dopustí podnik s kvázimonopolným postavením. 311 Pokial ide o pôsobenie RegTP na stanovovanie taríf zalobkyne, je podstatné pripomenút, ze pri urcovaní miery postihu môze byt konanie daného podniku posudzované s prihliadnutím na polahcujúcu okolnost, ktorú predstavoval vnútrostátny právny rámec (pozri v tomto zmysle rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 89 vyssie, bod 620, a CIF, uz citovaný v bode 86 vyssie, bod 57). 312 Na pojednávaní Komisia vysvetlila, ze znízenie pokuty o 10 %, ktoré bolo priznané s cielom zohladnit skutocnost, ze "maloobchodné ceny a ceny sprostredkovacích sluzieb [zalobkyne]... sú predmetom odvetvovej regulácie na celostátnej úrovni" (napadnuté rozhodnutie, bod 212), sa vztahuje na úcast RegTP pri stanovovaní cien zalobkyne a na okolnost, ze tento vnútrostátny orgán sa v priebehu obdobia posudzovaného v napadnutom rozhodnutí opakovane zaoberal otázkou existencie noznicového efektu vyplývajúceho z postupu zalobkyne pri uplatnovaní taríf. 313 S ohladom na priestor, ktorým Komisia disponuje pri urcovaní výsky pokuty (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, [59]T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59, a z 26. apríla 2007, Bolloré a i./Komisia, T-109/02, T-118/02, T-122/02, T-125/02, T-126/02, T-128/02, T-129/02, T-132/02 a T-136/02, zatial nezverejnený v Zbierke, bod 580), je nevyhnutné usúdit, ze Komisia nálezite zohladnila skutocnosti uvedené v predchádzajúcom bode tým, ze základnú sumu pokuty znízila o 10 %. 314 Pokial ide o údajnú spolocenskú funkciu naplnanú zalobkynou, je dôlezité pripomenút, ze podla clánku 86 ods. 2 ES podliehajú podniky poverené poskytovaním sluzieb vseobecného hospodárskeho záujmu pravidlám Zmluvy, najmä pravidlám hospodárskej sútaze, za predpokladu, ze uplatnovanie týchto pravidiel neznemoznuje právne alebo fakticky plnit osobitné úlohy, ktoré im boli zverené. Aj za predpokladu, ze by zalobkyna bola poverená úlohou poskytovat sluzby vseobecného hospodárskeho záujmu v zmysle uvedeného ustanovenia, zalobkyna nijako nepreukazuje, preco by jej postup pri uplatnovaní taríf, ktorý bol vytýkaný v napadnutom rozhodnutí, bol potrebný na plnenie tejto úlohy. Toto tvrdenie preto nemozno uznat. 315 Zalobkyna dalej poukazuje na rozhodnutie Deutsche Post a usudzuje, ze Komisia jej podobne ako podniku s dominantným postavením v tomto rozhodnutí mala ulozit len symbolickú pokutu. 316 V tomto ohlade je nevyhnutné najprv pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva. Efektívne uplatnovanie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva totiz vyzaduje, aby Komisia mohla výsku pokút kedykolvek prispôsobit potrebám tejto politiky (pozri rozsudok Bolloré a i./Komisia, uz citovaný v bode 313 vyssie, bod 376 a tam citovanú judikatúru). 317 Potom sa musí konstatovat, ze situácia zalobkyne sa zásadne lísi od situácie podniku posudzovaného v rozhodnutí Deutsche Post. 318 Z odôvodnení c. 192 a 193 rozhodnutia Deutsche Post, ktoré sa týkalo zneuzívania pri dorucovaní cezhranicných zásielok, totiz vyplýva, ze Komisia rozhodla o primeranosti ulozit podniku posudzovanému v tomto rozhodnutí iba symbolickú pokutu z troch dôvodov: po prvé daný podnik postupoval v súlade s judikatúrou nemeckých súdov; po druhé neexistovala judikatúra Spolocenstva, ktorá by sa osobitne zaoberala uvedenými cezhranicnými zásielkovými sluzbami, a po tretie daný podnik prijal záväzok zaviest taký postup na dorucovanie prichádzajúcich cezhranicných zásielok, ktorým sa v praxi zabráni tazkostiam a prípadne sa ulahcí odhalovanie budúcich narusení volnej hospodárskej sútaze. 319 V prejednávanom prípade je po prvé nevyhnutné konstatovat, ze jediným rozsudkom nemeckých súdov, na ktorý sa odvoláva zalobkyna, je rozsudok Oberlandesgericht Düsseldorf, ktorý bol vydaný 16. januára 2002, teda pocas obdobia, za ktoré bolo protiprávne konanie oznacené v napadnutom rozhodnutí ako menej závazné (odôvodnenie c. 207). Tento rozsudok bol v kazdom prípade zrusený rozsudkom Bundesgerichtshof z 10. februára 2004. Z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenia c. 106 a 206) vyplýva, ze Komisia uplatnila rovnaké zásady, aké stáli aj na pozadí rozhodnutia Napier Brown/British Sugar z roku 1988. Pritom v oznámení z 22. augusta 1998 o uplatnovaní pravidiel hospodárskej sútaze na prístupové dohody v telekomunikacnom sektore -- Rámec, relevantné trhy a princípy (body 117 az 119) -- uz Komisia avizovala, ze mieni zásady rozhodnutia Napier Brown/British Sugar uplatnovat v telekomunikacnom odvetví. Jedinú novú skutocnost napadnutého rozhodnutia tvoril "prístup ponderácie, ktorý sa musel pouzit, [pretoze] v Nemecku bola stanovená jediná velkoobchodná tarifa pre neviazaný prístup k úcastníckej prípojke, pricom tarify za zodpovedajúce maloobchodné sluzby sa pri analógových linkách, linkách ISDN a linkách ADSL lísia" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 206). Novost tohto prístupu vsak Komisia zohladnila, ked protiprávne konanie oznacila za obdobie od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 ako závazné, a nie ako velmi závazné (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 206). Napokon po tretie zalobkyna v prejednávanej veci neprijala nijaký záväzok, ze by v budúcnosti zabránila akémukolvek dalsiemu protiprávnemu konaniu. 320 Vzhladom na to, ze v prejednávanom prípade nie sú tieto tri kritériá uvádzané v rozhodnutí Deutsche Post splnené, tvrdenie vychádzajúce z riesenia prijatého v uvedenom rozhodnutí nemozno uznat. 321 Zo vsetkých vyssie uvedených skutocností vyplýva, ze prejednávaný zalobný dôvod sa musí zamietnut. E -- O piatom zalobnom dôvode vychádzajúcom z nesprávneho posúdenia doby trvania protiprávneho konania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 322 Zalobkyna pripomína, ze Komisia zvýsila sumu pokuty z dôvodu údajnej závaznosti protiprávneho konania v období od roku 1998 do roku 2001. V napadnutom rozhodnutí (odôvodnenie c. 208) vsak Komisia sama uznáva, ze zalobkyna mala vedomost o zneuzívajúcej struktúre svojich taríf az od roku 1999. 323 Zalobkyna tvrdí, ze na stretnutí 17. apríla 2000 jej bolo zo strany zástupcov Komisie oznámené, ze Komisia mala v úmysle zacat konanie pre nesplnenie povinnosti voci Spolkovej republike Nemecko. Z dôvodu tejto informácie a dlzky trvania správneho konania Komisia sama utvrdila zalobkynu v presvedcení, ze jej tarify sa nepriecili clánku 82 ES, a prispela tak k predlzeniu doby trvania protiprávneho konania. Pri stanovovaní výsky pokuty preto nemá byt táto doba trvania zohladnená celá (rozsudok Súdneho dvora zo 6. marca 1974, Istituto chemioterapico italiano a Commercial Solvents/Komisia, [60]6/73 a 7/73, Zb. s. 223, bod 51). 324 Komisia navrhuje prejednávaný zalobný dôvod zamietnut. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 325 Zatial co v rámci prejednávaného zalobného dôvodu zalobkyna spochybnuje zápocet doby trvania protiprávneho konania, malo by sa konstatovat, ze v rámci podporných zalobných návrhov zalobkyna ziada nielen znízenie pokuty, ale aj ciastocné zrusenie clánku 1 napadnutého rozhodnutia (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [61]T-38/02, Zb. s. II-4407, body 210 az 214). 326 Pokial ide o posúdenie opodstatnenosti zalobného dôvodu, je nevyhnutné pripomenút, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia odkazuje na staznosti podané sútazitelmi zalobkyne v roku 1999. Podla Komisie je teda zalobkyna odvtedy uzrozumená, "ze sa jej vytýka prípadne zneuzívajúca struktúra taríf pre prístup k úcastníckej linke" (napadnuté rozhodnutie, odôvodnenie c. 208). 327 Okolnost, ze zalobkyna mala vedomost o výhrade vznesenej voci nej, ze zneuzíva dominantné postavenie, len od roku 1999, nemá nijaký dosah na skutocnost, ze jej konanie bolo protiprávne od 1. januára 1998. Pojem zneuzívanie v zmysle clánku 82 ES je totiz objektívnym pojmom (rozsudky Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 226 vyssie, bod 91; AKZO/Komisia, uz citovaný v bode 189 vyssie, bod 69, a uznesenie Piau/Komisia, uz citované v bode 233 vyssie, bod 37; rozsudok Irish Sugar/Komisia, uz citovaný v bode 122 vyssie, bod 111). Subjektívna vedomost podniku v dominantnom postavení o zneuzívajúcej povahe jeho konania nie je teda podmienkou uplatnenia clánku 82 ES. 328 Prvý zalobný dôvod sa preto musí zamietnut. 329 Nemozno uznat ani tvrdenie zalobkyne, ze by pokuta bola nizsia, ak by bolo rozhodnutie prijaté skôr. Ide totiz o cisto hypotetické tvrdenie. Zároven je potrebné zdôraznit, ze z napadnutého rozhodnutia (odôvodnenie c. 211) vyplýva, ze Komisia upustila od akéhokolvek zvýsenia pokuty za obdobie od 1. januára 2002 az do mája 2003. 330 Ani druhé tvrdenie preto nemozno uznat, a preto sa posledný zalobný dôvod musí v celom rozsahu odmietnut. V dôsledku toho sa zaloba musí zamietnut. O trovách 331 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobkyna nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ju na náhradu okrem vlastných trov konania aj na náhradu trov konania Komisie v súlade s návrhom, ktorý v tomto zmysle Komisia podala. 332 Podla clánku 87 ods. 4 tretieho pododseku rokovacieho poriadku vedlajsí úcastníci konania znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Deutsche Telekom AG znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania Komisie. 3. Arcor AG & Co. KG, ako aj Versatel NRW GmbH, EWE TEL GmbH, HanseNet Telekommunikation GmbH, Versatel Nord-Deutschland GmbH, NetKöln Gesellschaft für Telekommunikation mbH, Versatel Süd-Deutschland GmbH a Versatel West-Deutschland GmbH znásajú svoje vlastné trovy konania. Vilaras Martins Ribeiro Sváby Jürimäe Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. apríla 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras Obsah Skutkový základ sporu I -- Sprostredkovacie sluzby II -- Sluzby prístupu pre úcastníkov A -- Tarify pri analógových (T-Net) a digitálnych úzkopásmových úcastníckych linkách -- ISDN (T-ISDN) B -- Tarify pri linkách ADSL (T-DSL) Správne konanie Napadnuté rozhodnutie Konanie Návrhy úcastníkov konania Právny stav I -- O hlavných návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia A -- O prvom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 82 ES 1. O prvej casti vychádzajúcej z toho, ze k zneuzívaniu nedoslo, pretoze na zabránenie tarifnému noznicovému efektu zalobkyna nemala dostatocný priestor a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna i) Úvodné poznámky ii) Napadnuté rozhodnutie iii) O neexistencii zneuzívajúceho konania z dôvodu, ze zalobkyna nemala dostatocný rozhodovací priestor, aby zabránila noznicovému efektu tým, ze by bola zvýsila svoje maloobchodné ceny v období od 1. januára 1998 do 31. decembra 2001 iv) O neexistencii zneuzívajúceho konania z dôvodu, ze zalobkyna nemala dostatocný rozhodovací priestor, aby zmiernila noznicový efekt tým, ze by bola zvýsila svoje maloobchodné ceny za prístup ADSL v case od 1. januára 2002 2. O druhej casti vychádzajúcej z protiprávnosti metódy pouzitej Komisiou na konstatovanie tarifného noznicového efektu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna i) O otázke, ci Komisia mala v napadnutom rozhodnutí preukázat, ze maloobchodné ceny zalobkyne boli ako také zneuzívajúce ii) O metóde pouzitej Komisiou pri výpocte noznicového efektu Napadnuté rozhodnutie Zákonnost metódy pouzitej Komisiou -- Úvodné poznámky -- O údajnej protiprávnosti metódy výpoctu noznicového efektu na základe taríf a nákladov vertikálne integrovaného podniku zastávajúceho dominantné postavenie, neberúc pritom na zretel osobitné postavenie sútazitelov na trhu -- O výhrade vychádzajúcej zo skutocnosti, ze Komisia zohladnila iba príjmy zo vsetkých prístupových sluzieb, pricom vylúcila príjmy z ostatných sluzieb, najmä zo sluzieb telefonických hovorov -- O výhrade vychádzajúcej zo skutocnosti, ze do výpoctu noznicového efektu boli zahrnuté poplatky za vypovedanie pripojenia pri sprostredkovacích sluzbách 3. O tretej casti zalobného dôvodu vychádzajúcej z údajne chybného výpoctu pri konstatovaní tarifného efektu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O stvrtej casti zalobného dôvodu vychádzajúcej z toho, ze konstatované tarifné noznice nemajú dosah na trh a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B -- O druhom zalobnom dôvode vychádzajúcom z nesprávnosti výroku napadnutého rozhodnutia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C -- O tretom zalobnom dôvode vychádzajúcom zo zneuzitia právomocí a z porusenia zásad proporcionality, právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna II -- O podporných návrhoch smerujúcich k znízeniu ulozenej pokuty A -- O prvom zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia práv na obhajobu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B -- O druhom zalobnom dôvode vychádzajúcom z porusenia clánku 253 ES 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C -- O tretom zalobnom dôvode zalozenom na absencii nedbanlivosti a úmyselného zavinenia zalobkyne 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D -- O stvrtom a siestom zalobnom dôvode, ktoré vychádzajú z nedostatocného zohladnenia tarifnej regulácie pri výpocte výsky pokuty a z nedostatocného zohladnenia polahcujúcich okolností 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna E -- O piatom zalobnom dôvode vychádzajúcom z nesprávneho posúdenia doby trvania protiprávneho konania 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna O trovách __________________________________________________________________ ( [62]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXa0JRka/L97073-5575TMP.html#t-ECRT12008SKA.0300048501-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:263:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:263:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:101:TOC 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0359&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61978??0209&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0041&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0240&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0198&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993T?0513&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0387&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0123&locale=SK 16. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:265:TOC 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0344&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61981??0322&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0228&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0342&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0042&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0142&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61986C?0062&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0005&locale=SK 27. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1988:284:TOC 28. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1996:074:TOC 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0500&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0462&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0327&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0333&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996C?0395&locale=SK 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2000:336:TOC 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0148&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0015&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0395&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0005&locale=SK 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:192:TOC 42. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:108:TOC 43. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2000:272:TOC 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0205&locale=SK 45. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:001:TOC 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0186&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61980??0100&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0137&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0048&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61990T?0044&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992T?0007&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0017&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0113&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0065&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991T?0083&locale=SK 57. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 58. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:331:TOC 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0150&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0006&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 62. file:///tmp/lynxXXXXa0JRka/L97073-5575TMP.html#c-ECRT12008SKA.0300048501-E0001