Spojené veci T-217/03 a T-245/03 Fédération nationale de la coopération bétail et viande (FNCBV) a i. proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ods. 1 ES - Hovädzie a telacie mäso - Zastavenie dovozov - Stanovenie sadzobníka cien zväzu - Nariadenie c. 26 - Zdruzenia podnikov - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Akcia zväzu - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Povinnost odôvodnenia - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Zásada proporcionality - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Pritazujúce a polahcujúce okolnosti - Zákaz kumulovania sankcií - Právo na obhajobu" Abstrakt rozsudku 1. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Zdruzenia podnikov - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 2. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Zdruzenia podnikov - Pojem (Clánok 81 ods. 1 ES) 3. Hospodárska sútaz - Kartely - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi (Clánok 81 ods. 1 ES) 4. Hospodárska sútaz - Kartely - Narusenie hospodárskej sútaze - Urcenie cien (Clánok 81 ods. 1 ES) 5. Hospodárska sútaz - Kartely - Zákaz - Vnútrostátny právny rámec uzavretia kartelu (Clánok 81 ES) 6. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Vecná pôsobnost (Clánok 81 ES) 7. Polnohospodárstvo - Pravidlá hospodárskej sútaze - Nariadenie c. 26 (Clánky 33 ES, 36 ES a clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 26, clánok 2 ods. 1) 8. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Oznámenie o výhradách - Povinný obsah (Nariadenie Rady c. 17; nariadenie Komisie c. 99/63, clánok 4) 9. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Clánok 253 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 10. Námietka nezákonnosti - Rozsah - Akty, ktorých protiprávnosti sa mozno dovolávat (Clánok 241 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 11. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie (Clánok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 12. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 13. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Dlzka trvania porusenia (Clánok 81 ods. 1 ES; oznámenie Komisie 98/C 9/03) 14. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Kritériá - Závaznost porusenia - Pritazujúce okolnosti (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 15. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Urcenie - Maximálna výska (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15 ods. 2) 16. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konstatuje porusenie, prijaté po rozhodnutí, proti ktorému nie je mozné podat zalobu a ktoré sankcionuje ten istý podnik alebo ho oznacuje za nie zodpovedný (Nariadenie Rady c. 17, clánok 15) 17. Hospodárska sútaz - Pokuty - Výska - Volná úvaha Komisie - Súdne preskúmanie - Neobmedzená právomoc 1. Clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje na zdruzenia v rozsahu, v akom ich vlastná cinnost alebo cinnost podnikov, ktoré k nim patria, vedie k následkom, ktoré má toto ustanovenie potlácat. Vzhladom na úcel tohto ustanovenia sa má pojem zdruzenia podnikov vykladat tak, ze zahrna aj zdruzenia, ktoré samy pozostávajú zo zdruzení podnikov. Na to, aby dohoda medzi zdruzeniami patrila do pôsobnosti tohto ustanovenia, sa nevyzaduje, aby predmetné zdruzenia mohli svojich clenov nútit k plneniu povinností, ktoré im dohoda ukladá. (pozri body 49, 89) 2. Pojem podnik zahrna v kontexte práva hospodárskej sútaze akýkolvek subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho statusu tohto subjektu a jeho spôsobu financovania. Hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu. Cinnost polnohospodárskych producentov, polnohospodárov alebo chovatelov má nesporne hospodársky charakter. Vykonávajú totiz cinnost produkcie tovarov, ktoré ponúkajú za odplatu na predaj. Polnohospodárski producenti v dôsledku toho predstavujú podniky v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Zväzy, ktoré ich zdruzujú a zastupujú, ako aj federácie, ktoré zdruzujú tieto zväzy, preto mozno kvalifikovat ako zdruzenia podnikov na úcely uplatnenia tohto ustanovenia. Tento záver nemozno vyvrátit skutocnostou, ze miestne zväzy môzu zdruzovat aj manzelov polnohospodárskych producentov. Po prvé je pravdepodobné, ze manzelia polnohospodárov alebo chovatelov, ktorí sú sami clenmi miestneho polnohospodárskeho zväzu, sa takisto podielajú na úlohách rodinného hospodárstva. Po druhé samotná okolnost, ze zdruzenie podnikov môze zdruzovat aj osoby alebo subjekty, ktoré nemozno kvalifikovat ako podniky, nepostacuje v kazdom prípade na to, aby zdruzeniu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES odnala taký charakter. Rovnako nemozno pripustit tvrdenie zalozené na tom, ze v prípade vykonávania cinnosti vo forme spolocnosti nevstupuje do zväzu spolocnost prostredníctvom svojho zástupcu, ale kazdý zo spolocníkov. Na úcely kvalifikácie za podnik totiz nie je dôlezitý právny status alebo forma predmetnej prevádzkarne, ale jej cinnost a cinnost tých, ktorí sa na nej podielajú. (pozri body 52 - 55) 3. Clánok 81 ods. 1 ES sa uplatní iba na dohody, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Na to, aby dohoda medzi podnikmi mohla ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva, musí byt na základe vsetkých objektívnych skutkových a právnych faktorov mozné s dostatocným stupnom pravdepodobnosti predpokladat, ze by mohla mat vplyv, priamy ci nepriamy, skutocný ci potenciálny, na obchodné toky medzi clenskými státmi v tom zmysle, ze by mohla poskodzovat dosiahnutie ciela jediného trhu medzi týmito státmi. Pokial porusenie, na ktorom mal podnik alebo zdruzenie podnikov úcast, môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, Komisia nie je povinná preukázat, ze individuálna úcast tohto podniku alebo zdruzenia podnikov ovplyvnila obchod vnútri Spolocenstva. Navyse postupy obmedzujúce hospodársku sútaz, ktoré sú rozsírené na celom území clenského státu, majú vo svojej podstate za následok upevnenie oddelovania trhov na vnútrostátnej úrovni, cím bránia vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou. Napokon, ak ide o trh otvorený dovozom, úcastníci vnútrostátneho cenového kartelu si môzu zachovat svoje podiely na trhu iba vtedy, ak sa chránia proti zahranicnej konkurencii. (pozri body 63, 66, 67) 4. Clánok 81 ods. 1 písm. a) ES výslovne stanovuje, ze opatrenia, ktoré priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny, predstavujú obmedzenia hospodárskej sútaze. Urcenie cien je totiz zjavným obmedzením hospodárskej sútaze. Dohoda uzavretá medzi federáciami zastupujúcimi polnohospodárskych producentov a federáciami zastupujúcimi prevádzkovatelov bitúnkov, ktorou sa urcujú minimálne ceny pre urcité kategórie kráv s cielom urobit ich záväznými pre vsetky hospodárske subjekty pôsobiace na relevantných trhoch, má za ciel obmedzit slobodnú hospodársku sútaz na týchto trhoch predovsetkým tým, ze umelo obmedzuje mieru obchodných rokovaní chovatelov a prevádzkovatelov bitúnkov a skresluje tvorbu cien na relevantných trhoch. Tento záver nemozno vyvrátit tvrdením, ze polnohospodárske trhy sú regulovanými trhmi, kde sa pravidlá hospodárskej sútaze neuplatnujú v plnom rozsahu a tvorba cien casto nezodpovedá slobodným pohybom ponuky a dopytu. Odvetvie polnohospodárstva má iste urcité specifiká a podlieha velmi podrobnej a casto dost intervencnej regulácii. Pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva sa vsak uplatnujú na trhy polnohospodárskych výrobkov, aj ked sú stanovené urcité výnimky, aby sa zohladnila osobitná situácia týchto trhov. Okrem toho samotná skutocnost, ze minimálne ceny boli urcené s odkazom na verejnú intervencnú cenu, nemôze postacovat na potlacenie obmedzujúceho charakteru predmetnej dohody. Tento odkaz na verejnú intervencnú cenu totiz neumoznuje, aby sadzobník minimálnych cien stratil svoj protisútazný predmet, ktorý pozostáva z priameho a umelého stanovenia urcenej trhovej ceny, a mal obdobnú povahu ako rôzne podporné a verejné intervencné mechanizmy spolocnej organizácie trhu v polnohospodárstve, ktorých cielom je ozdravit trhy s prebytkom ponuky prostredníctvom odsunu casti produkcie. (pozri body 83, 85 - 87) 5. Právny rámec, v ktorom dochádza k uzavretiu dohôd medzi podnikmi zakázaných clánkom 81 ES, ako aj právna kvalifikácia, ktorú tomuto rámcu dávajú rôzne vnútrostátne právne poriadky, nemajú vplyv na uplatnitelnost pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. Okrem toho údajná nedostatocnost opatrení verejnej moci celit problémom konkrétneho odvetvia nemôze zdôvodnovat to, ze dotknuté súkromné subjekty sa zapoja do zosúladených postupov v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze alebo ze si prisvoja právomoci, ktoré zodpovedajú právomociam orgánov verejnej moci, ci uz vnútrostátnych, alebo Spolocenstva, aby nahradili konanie orgánov verejnej moci svojím konaním. Rovnako okolnost, ze správanie podnikov bolo vnútrostátnym orgánom známe, nimi schválené alebo dokonca podporované, v ziadnom prípade nemá vplyv na uplatnitelnost clánku 81 ES. Napokon kríza, v ktorej sa nachádza odvetvie, nemôze sama osebe vylúcit uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES. (pozri body 90 - 92) 6. Dohody uzavreté v rámci kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi, ktoré majú na zreteli spolocné hladanie opatrení urcených na zlepsenie podmienok zamestnania a pracovných podmienok, nepodliehajú z dôvodu ich povahy a predmetu clánku 81 ods. 1 ES. Dohoda uzavretá medzi federáciami zväzov polnohospodárskych producentov a federáciami prevádzkovatelov bitúnkov, ktorej predmetom je urcenie minimálnych nákupných cien hovädzieho dobytka bitúnkami a pozastavenie dovozu hovädzieho mäsa, vsak nemôze byt vynatá z uplatnovania zákazov uvedených v clánku 81 ES. (pozri body 98 - 100) 7. Udrziavanie úcinnej hospodárskej sútaze na trhoch s polnohospodárskymi výrobkami je súcastou cielov spolocnej polnohospodárskej politiky. Hoci je pravda, ze clánok 36 ES zveril Rade právomoc stanovit mieru, v akej sa pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva vztahujú na výrobu a obchodovanie s polnohospodárskymi výrobkami, aby sa zohladnila osobitná situácia na trhoch s týmito výrobkami, nic to nemení na tom, ze toto ustanovenie stanovuje zásadu uplatnitelnosti pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva v odvetví polnohospodárstva. Clánok 2 ods. 1 nariadenia c. 26, ktorý stanovuje, ze clánok 81 ods. 1 ES sa nevztahuje na také dohody, rozhodnutia a postupy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cielov spolocnej polnohospodárskej politiky, sa má ako výnimka vykladat zuzujúco. Okrem toho sa toto ustanovenie uplatnuje len vtedy, ak dotknutá dohoda umoznuje dosiahnutie vsetkých cielov clánku 33 ES, pricom vzhladom na to, ze tieto ciele sú niekedy rozdielne, sa Komisia môze pokúsit ich zmierit. Napokon na úcely uplatnenia tejto výnimky mozno povazovat opatrenia za potrebné na realizáciu cielov spolocnej polnohospodárskej politiky iba vtedy, ak sú proporcionálne. (pozri body 197 - 199, 208) 8. Dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt zachovaná aj v prípade, ked ide o konanie správnej povahy. Podla tejto zásady je oznámenie o výhradách podstatnou procesnou zárukou. Toto oznámenie o výhradách musí jasne uvádzat vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia vychádza v tomto stádiu konania. Ak Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, akými sú závaznost a dlzku trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, splní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na ich obhajobu, nie iba proti skonstatovaniu porusenia, ale tiez proti udeleniu pokuty. Poskytnutie údajov týkajúcich sa miery predpokladaných pokút v oznámení o výhradách, ked este podniky neboli vyzvané uplatnit svoje pripomienky k výhradám, ktoré voci nim boli vznesené, by znamenalo predvídanie rozhodnutia Komisie neprimeraným spôsobom. A fortiori, venovat sa v oznámení o výhradách otázke dodrzania hornej hranice 10 % v prípade pokuty, ktorá bude prípadne ulozená konecným rozhodnutím, by tiez znamenalo predvídanie tohto rozhodnutia neprimeraným spôsobom. (pozri body 217, 218, 222) 9. Ked Komisia ukladá pokutu jednotlivému podniku, autorovi porusenia, nie je nevyhnutne povinná, ak nejde o osobitné okolnosti, výslovne odôvodnit dodrzanie hornej hranice 10 % obratu predmetného podniku. Tento podnik musí vediet o existencii uvedenej zákonnej hranice, ako aj o konkrétnej sume svojho obratu, a preto môze posúdit, aj ked chýba v rozhodnutí o sankcii akékolvek odôvodnenie, ci horná hranica 10 % bola alebo nebola prekrocená v prípade jemu ulozenej pokuty. Naopak, ked Komisia sankcionuje zdruzenie podnikov a preveruje dodrzanie zákonnej hornej hranice 10 % obratu na základe sumy obratu dosiahnutého vsetkými clenmi alebo castou clenov tohto zdruzenia, musí to výslovne uviest vo svojom rozhodnutí a musí uviest dôvody zohladnenia obratov clenov. Ak takéto odôvodnenie chýba, dotknuté osoby sa nemôzu dozvediet, aké je odôvodnenie takéhoto rozhodnutia, ani nemôzu riadne preverit dodrzanie zákonnej hornej hranice v predmetnom prípade. (pozri body 238, 239) 10. Aj ked usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO netvoria právny základ rozhodnutia o ulození pokuty hospodárskemu subjektu, kedze toto rozhodnutie je zalozené na nariadení c. 17, vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorou je Komisia viazaná pri stanovovaní výsky pokút. V dôsledku toho existuje priama súvislost medzi týmto rozhodnutím a usmerneniami, takze môzu byt predmetom námietky nezákonnosti. (pozri bod 250) 11. Kartely týkajúce sa cien alebo delenia trhov sú svojou povahou velmi závaznými poruseniami. Preto Komisia tým, ze v bode 1 A usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO uviedla, ze tieto typy porusení sa povazujú za velmi závazné porusenia, pre ktoré je stanovená východisková suma 20 miliónov eur, neporusila zásadu proporcionality. V kazdom prípade sú teda pausálne sumy stanovené usmerneniami iba orientacné, a preto samy osebe nemôzu predstavovat porusenie zásady proporcionality. (pozri body 252, 253) 12. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze stanovuje, ze Komisia môze ulozit pokuty, ktorých suma môze dosiahnut az 10 % obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka kazdým z podnikov zúcastnených na porusení, iba vyzaduje, aby pokuta, ktorá bude nakoniec ulozená podniku, bola znízená v prípade, ak by prekracovala 10 % jeho obratu, nezávisle od ciastkových výpoctov, pocas ktorých sa zohladnila závaznost a dlzka trvania porusenia. V dôsledku toho clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nezakazuje Komisii, aby sa dostala pri výpocte k ciastkovej sume prekracujúcej 10 % obratu predmetného podniku, pokial suma pokuty nakoniec ulozenej tomuto podniku neprekracuje túto hornú hranicu. To isté platí, aj pokial ide o maximálnu sumu milión eur uvedenú v tom istom ustanovení. (pozri bod 255) 13. Vo svetle bodu 1 B usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ktorý stanovuje, ze dlzka trvania porusenia môze spôsobit prípadné stanovenie vyssej sumy pokuty oproti tej sume, ktorá bola stanovená na základe závaznosti, sa ukazuje, ze velmi krátka dlzka trvania porusenia, teda mensia ako jeden rok, odôvodnuje len to, aby nebola zvýsená suma urcená v závislosti od závaznosti porusenia. Okolnost, ze porusenie trvalo velmi krátko, totiz nemôze v ziadnom prípade spochybnit existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES. (pozri body 134, 257, 258) 14. Medzi pritazujúce okolnosti, ktoré môzu byt zohladnené Komisiou na zvýsenie sumy pokuty stanovenej na základe clánku 81 ES, patrí tajné pokracovanie v dohode po tom, co Komisia vyzvala podniky alebo zdruzenia zúcastnených podnikov, aby dohodu ukoncili, ako aj pouzitie násilia na prinútenie úcastníka, aby prijal dohodu alebo aby sa zabezpecilo jej uplatnovanie. (pozri body 271, 278 - 289) 15. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nezakazuje Komisii, aby ulozila pokuty vyssie ako milión eur zdruzeniam, ktoré údajne nedosiahli ziadny obrat. Pouzívanie generického pojmu "porusenie" v clánku 15 ods. 2, ktorý sa vztahuje bez rozdielu na dohody, zosúladené postupy a rozhodnutia zdruzení podnikov, znamená, ze horné hranice stanovené týmto ustanovením sa uplatnujú rovnako na dohody a zosúladené postupy, ako aj na rozhodnutia zdruzení podnikov. Ked zdruzenie podnikov nevyvíja vlastnú hospodársku cinnost alebo ked z jeho obratu nie je jasné, aký vplyv toto zdruzenie môze mat na trh, Komisia môze za urcitých podmienok zohladnit obrat jeho clenov na úcely výpoctu maximálnej sumy pokuty, ktorá mu môze byt ulozená. Aj ked v tomto ustanovení sa jediný výslovný odkaz na obrat podniku týka hornej hranice pokuty prekracujúcej milión eur, usmernenia k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ktorými je Komisia viazaná, v bode 5 písm. a) stanovujú, ze konecný výsledok výpoctu pokuty nesmie v ziadnom prípade prekrocit 10 % celosvetového obratu podnikov v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Horná hranica 10 % obratu sa preto musí uplatnit, aj pokial ide o stanovenie pokút v sume nizsej ako milión eur. Navyse horná hranica 10 % obratu musí byt vypocítaná vzhladom na obrat dosiahnutý kazdým z podnikov, ktoré sú úcastníkmi dohôd a zosúladených postupov, alebo vsetkými podnikmi, ktoré sú clenmi zdruzenia podnikov, prinajmensom vtedy, ked zdruzenie môze podla svojich vnútorných predpisov zaväzovat vlastných clenov. Táto moznost zohladnit v tejto súvislosti obrat vsetkých podnikov, ktoré sú clenmi zdruzenia, je odôvodnená tým, ze pri stanovovaní sumy pokút mozno zohladnit okrem iného vplyv, ktorý podnik mohol uplatnovat na trh napríklad z dôvodu svojej velkosti a hospodárskej sily, o com obrat podniku vypovedá, ako aj odstrasujúci úcinok, ktorý tieto pokuty musia mat. Vplyv, ktorý na trh mohlo uplatnovat zdruzenie podnikov, pritom nezávisí od jeho vlastného obratu, z ktorého nemozno vyvodit ani jeho velkost, ani hospodársku silu, ale od obratu jeho clenov, ktorý predstavuje indikáciu o jeho velkosti a hospodárskej sile. Nie je vsak vylúcené, aby bolo v osobitných prípadoch toto zohladnenie obratu clenov zdruzenia mozné aj vtedy, ked toto zdruzenie nemá z formálneho hladiska oprávnenie zaväzovat svojich clenov vzhladom na neexistenciu vnútorných predpisov, ktoré by mu takú spôsobilost priznávali. Oprávnenie Komisie ukladat pokuty v zodpovedajúcej výske za predmetné porusenia by v opacnom prípade mohlo byt ohrozené, pretoze zdruzenia s velmi nízkym obratom, ale zdruzujúce vysoký pocet podnikov, ktoré spolu dosahujú velký obrat, bez toho, aby mali právo ich formálne zaväzovat, by mohli byt sankcionované len velmi nízkymi pokutami, hoci porusenia, ktorých sa dopustili, mohli mat znacný vplyv na predmetné trhy. Táto skutocnost by bola okrem toho v rozpore s potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok sankcií za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. Preto iné osobitné okolnosti, okrem existencie vnútorných predpisov umoznujúcich zdruzeniu zaväzovat svojich clenov, môzu odôvodnit zohladnenie kumulovaných obratov clenov predmetného zdruzenia. Ide najmä o prípady, ked porusenie, ktorého sa dopustilo zdruzenie, sa týka cinností jeho clenov a ked predmetné protisútazné postupy vykonáva zdruzenie priamo v prospech clenov a v spolupráci s nimi, pricom zdruzenie nemá objektívne záujmy, ktoré by boli samostatné vo vztahu k záujmom svojich clenov. Hoci v niektorých z týchto prípadov by Komisia prípadne mohla okrem sankcionovania predmetného zdruzenia ulozit individuálne pokuty kazdému z clenských podnikov, môze to byt zvlást tazké, ba takmer nemozné, ked je pocet týchto clenov velmi vysoký. V takých prípadoch vsak musí byt moznost zohladnit obraty základných clenov zdruzení podnikov obmedzená v zásade na obraty tých clenov, ktorí boli aktívni na trhoch dotknutých poruseniami sankcionovanými v napadnutom rozhodnutí. Napokon skutocnost, ze bol zohladnený obrat clenov zdruzenia podnikov pri stanovovaní hornej hranice 10 %, neznamená, ze im bola ulozená pokuta, ani sama osebe neznamená, ze predmetné zdruzenie má povinnost preniest na svojich clenov znásanie tejto pokuty. (pozri body 313, 314, 317 - 319, 325, 343) 16. Zásada ne bis in idem predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie súd zabezpecuje. V oblasti práva hospodárskej sútaze Spolocenstva táto zásada zakazuje, aby Komisia znova uznala podnik za zodpovedný alebo ho stíhala z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím Komisie, proti ktorému uz nemozno podat zalobu. Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkov, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté nezákonné správanie, aby sa chránila tá istá právna hodnota. Naopak, nezakazuje sankcionovat za rovnaký skutok rôzne zdruzenia podnikov, ktoré sa na nom zúcastnili, z dôvodu úcasti a stupna vlastnej zodpovednosti kazdého z nich za porusenie, aj ked jedno má postavenie clena druhého. (pozri body 340 - 344) 17. Komisia má síce diskrecnú právomoc pri stanovovaní sumy pokút ako sankcie za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, Súd prvého stupna vsak podla clánku 17 nariadenia c. 17 rozhoduje s neobmedzenou právomocou v zmysle clánku 229 ES o zalobách podaných proti rozhodnutiam, v ktorých Komisia stanovila pokutu, a preto môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu. Na základe tejto neobmedzenej právomoci môze Súd prvého stupna okrem iného zmenit sumu znízenia pokuty, ktorú Komisia ulozila podniku alebo zdruzeniu podnikov z dôvodu okolností stanovených v bode 5 písm. b) usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. (pozri body 352, 355 - 361) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (prvá komora) z 13. decembra 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Clánok 81 ods. 1 ES - Hovädzie a telacie mäso - Zastavenie dovozov - Stanovenie sadzobníka cien zväzu - Nariadenie c. 26 - Zdruzenia podnikov - Obmedzenie hospodárskej sútaze - Akcia zväzu - Vplyv na obchod medzi clenskými státmi - Povinnost odôvodnenia - Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút - Zásada proporcionality - Závaznost a dlzka trvania porusenia - Pritazujúce a polahcujúce okolnosti - Zákaz kumulovania sankcií - Právo na obhajobu" V spojených veciach T-217/03 a T-245/03, Fédération nationale de la coopération bétail et viande (FNCBV), so sídlom v Parízi (Francúzsko), v zastúpení: R. Collin, M. Ponsard a N. Decker, advokáti, zalobca vo veci T-217/03, Fédération nationale des syndicats d'exploitants agricoles (FNSEA), so sídlom v Parízi, Fédération nationale bovine (FNB), so sídlom v Parízi, Fédération nationale des producteurs de lait (FNPL), so sídlom v Parízi, Jeunes agriculteurs (JA), so sídlom v Parízi, v zastúpení: B. Neouze a V. Ledoux, advokáti, zalobcovia vo veci T-245/03, ktorých v konaní podporuje: Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne G. de Bergues, F. Million a R. Abraham, neskôr G. de Bergues, E. Belliard a S. Ramet, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: P. Oliver, A. Bouquet a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorých predmetom sú návrhy na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/600/ES z 2. apríla 2003 týkajúceho sa konania o uplatnení clánku 81 ES (vec COMP/C.38.279/F3 - Francúzske hovädzie a telacie mäso) (Ú. v. EÚ L 209, s. 12) a subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokút ulozených v uvedenom rozhodnutí, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (prvá komora), v zlození: predseda komory R. García-Valdecasas, sudcovia J. D. Cooke a I. Labucka, tajomník: E. Coulon, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 17. mája 2006, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 1 nariadenia c. 26 zo 4. apríla 1962 uplatnujúceho urcité pravidlá hospodárskej sútaze vo výrobe a obchode s polnohospodárskymi produktmi (Ú. v. ES 1962, 30, s. 993; Mim. vyd. 03/001, s. 6) stanovuje, ze clánky [81] ES az [86] ES a ustanovenia, ktoré ich vykonávajú, platia pre vsetky dohody, rozhodnutia a postupy uvedené v clánku [81] ods. 1 ES a clánku [82] ES, ktoré sa týkajú výroby alebo obchodu s výrobkami uvedenými v prílohe [I] Zmluvy ES, co sú okrem iného zivé zvieratá a mäso a jedlé mäsové zvysky, s výnimkou ustanovenia clánku 2. 2 Clánok 2 ods. 1 uvedeného nariadenia znie takto: "Clánok [81 ods. 1 ES] sa nevztahuje na také dohody, rozhodnutia a postupy uvedené v predchádzajúcom clánku, ktoré sú súcastou národnej trhovej organizácie alebo sú potrebné na dosiahnutie cielov uvedených v clánku [33 ES]. Najmä sa nevztahuje na dohody, rozhodnutia a postupy farmárov, farmárske zdruzenia alebo zdruzenia takýchto zdruzení, patriace k jednému clenskému státu, ktoré sa týkajú výroby alebo predaja polnohospodárskych výrobkov, alebo uzívania spolocných zariadení na skladovanie, narábanie alebo spracovanie polnohospodárskych výrobkov a podla ktorých neexistuje ziadna povinnost úctovat rovnaké ceny, pokial vsak Komisia nezistí, ze sútaz je týmto vylúcená, alebo ciele clánku [33 ES] sú ohrozené." Skutkové okolnosti 3 Zalobca vo veci T-217/03, Fédération nationale de la coopération bétail et viande (FNCBV), zastupuje 300 zdruzení druzstevných výrobcov v odvetviach chovu hovädzieho dobytka, osípaných a oviec a okolo tridsat skupín bitúnkov a podnikov na spracovanie mäsa vo Francúzsku. 4 Zalobcovia vo veci T-245/03, teda Fédération nationale des syndicats d'exploitants agricoles (FNSEA), Fédération nationale bovine (FNB), Fédération nationale des producteurs de lait (FNPL) a Jeunes agriculteurs (JA), sú zväzmi podla francúzskeho práva. FNSEA je hlavným francúzskym polnohospodárskym zväzom. Z územného hladiska sa skladá z miestnych zväzov, ktoré sú na úrovni departementu zdruzené vo federáciách alebo úniách zväzov polnohospodárskych producentov (FDSEA alebo UDSEA). Federácie koordinujú cinnost FDSEA a UDSEA v kazdom regióne. FNSEA navyse zdruzuje 33 specializovaných zdruzení, ktoré zastupujú záujmy kazdého druhu výroby, okrem iného FNB a FNPL. JA napokon zastupuje polnohospodárov mladsích ako 35 rokov. Na pristúpenie k miestnemu centru JA treba byt clenom miestneho zväzu, ktorý patrí do FDSEA alebo UDSEA. I - Druhá kríza tzv. "sialených kráv" 5 Od októbra 2000 sa vo viacerých clenských státoch objavili nové prípady bovinnej spongiformnej encefalopatie, nazývanej "choroba sialených kráv". V rovnakom case postihli stáda oviec v Spojenom královstve prípady slintacky a krívacky. Táto situácia vyvolala stratu dôvery zo strany spotrebitelov, co malo dosah na spotrebu mäsa v Európe vo vseobecnosti a osobitne viedlo k novej kríze v odvetví hovädzieho dobytka. Spotreba hovädzieho a telacieho mäsa totiz výrazne klesla, osobitne vo Francúzsku, pricom mnozstvá dovezené do tejto krajiny alebo z nej vyvezené sa takisto významne znízili. Rovnako výrobné ceny hovädzieho mäsa vo Francúzsku velmi výrazne klesli, zatial co ceny pre konecných spotrebitelov zostali relatívne stabilné. 6 Institúcie Spolocenstva prijali s cielom celit tejto kríze celý rad opatrení. Napríklad bol rozsírený rozsah pôsobnosti intervencných mechanizmov, ktoré boli urcené na stiahnutie urcitého mnozstva hovädzieho dobytka z trhu, aby sa stabilizovala ponuka vo vztahu k dopytu, a bol zavedený rezim výkupu zivých zvierat, ako aj mechanizmus výkupu porazeného dobytka prostredníctvom ponukových konaní (nazývaný "rezim speciálneho výkupu"). Komisia okrem toho viacerým clenským státom vrátane Francúzska povolila, aby poskytli dotácie odvetviu hovädzieho dobytka. 7 Tieto opatrenia vsak francúzski polnohospodári povazovali za nedostatocné. V septembri a októbri 2001 boli vztahy medzi chovatelmi a prevádzkovatelmi bitúnkov vo Francúzsku osobitne napäté. Napríklad skupiny chovatelov protiprávne zastavovali kamióny, aby kontrolovali pôvod prevázaného mäsa, a uskutocnovali blokády bitúnkov. Tieto akcie obcas viedli k niceniu majetku a mäsa. Protestujúci chovatelia pozadovali za odblokovanie bitúnkov záväzky zo strany prevádzkovatelov bitúnkov, najmä zastavenie dovozov a uplatnovanie tzv. "sadzobníka cien zväzu". II - Uzavretie sporných dohôd a správne konanie pred Komisiou 8 V októbri 2001 sa uskutocnili viaceré rokovania medzi federáciami zastupujúcimi chovatelov hovädzieho dobytka (zalobcovia vo veci T-245/03) a federáciami zastupujúcimi prevádzkovatelov bitúnkov [a to Fédération nationale de l'industrie et des commerces en gros des viandes (FNICGV) a zalobca vo veci T-217/03]. Na záver rokovania 24. októbra 2001, ktoré bolo zorganizované na podnet francúzskeho ministra polnohospodárstva, doslo k uzavretiu dohody ("Dohoda federácií chovatelov a prevádzkovatelov bitúnkov o sadzobníku minimálnych cien - vyradené kravy vstup do bitúnku") medzi týmito siestimi federáciami, teda medzi FNSEA, FNB, FNPL, JA, FNCBV a FNICGV. 9 Táto dohoda sa skladala z dvoch castí. Prvou bol "záväzok docasne zastavit dovozy", ktorý nerobil rozdiel medzi druhmi hovädzieho a telacieho mäsa. Druhú tvoril "záväzok uplatnovat [pri] vstupe do bitúnku sadzobník výkupných cien [na] vyradené kravy" (co sú kravy, ktoré boli urcené bud na reprodukciu alebo na produkciu mlieka), ktorého podrobnosti boli vymedzené v dohode. Tá napríklad obsahovala zoznam cien za kilogram porazeného dobytka pre urcité kategórie kráv a spôsob výpoctu cien, ktoré sa majú uplatnovat na iné kategórie, predovsetkým v závislosti od speciálnej výkupnej ceny, ktorú stanovili orgány Spolocenstva. Dohoda mala nadobudnút úcinnost 29. októbra 2001 a mala sa uplatnovat do konca novembra 2001. 10 Dna 30. októbra 2001 zaslala Komisia francúzskym orgánom list, v ktorom ziadala o informácie o dohode z 24. októbra 2001. 11 Dna 31. októbra 2001 sa zalobcovia vo veci T-245/03 a FNICGV stretli v Rungis (Francúzsko) na podnet FNICGV. Tieto federácie schválili nasledujúci kompromis (dalej len "protokol z Rungis"): "Rokovanie 'Mäso z dovozu` 31. október 2001 - Rungis Francúzske podniky specializované v odvetví dovozu a vývozu sa stretli s federáciami výrobcov (FNSEA, FNB, FNPL a [JA]), signatármi národnej medziprofesijnej dohody z 24. októbra 2001. ... Znovu potvrdzujú absolútnu nevyhnutnost opätovnej rovnováhy ponuky a dopytu... V bezprecedentnej krízovej situácii, akú zazívajú výrobcovia, zástupcovia chovatelov naliehavo vyzývajú dovozcov a vývozcov, aby si uvedomili závaznost krízy. V odpovedi sa dovozcovia a vývozcovia zaväzujú preukázat solidaritu." 12 Dna 9. novembra 2001 francúzske orgány odpovedali na ziadost Komisie o informácie z 30. októbra 2001. 13 Dna 9. novembra 2001 Komisia takisto zaslala zalobcom vo veci T-245/03, ako aj FNICGV ziadost o informácie podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17 zo 6. februára 1962 prvého nariadenia implementujúceho clánky [81] a [82] zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3). Kedze Komisia nevedela o skutocnosti, ze zalobca vo veci T-217/03 bol takisto signatárom dohody z 24. októbra 2001, nebola mu táto ziadost adresovaná. Pät oslovených federácií na nu odpovedalo 15. a 23. novembra 2001. 14 Dna 19. novembra 2001 prezident FNICGV informoval prezidenta FNSEA, ze povazuje za nevyhnutné presunút na tento den konecný dátum uplatnovania dohody pôvodne stanovený na 30. novembra 2001. 15 Dna 26. novembra 2001 Komisia zaslala siestim federáciám, signatárom dohody z 24. októbra 2001 listom upovedomenie, pricom uviedla, ze skutkové okolnosti, o ktorých má vedomost, poukazujú na existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, a vyzvala ich, aby jej najneskôr 30. novembra 2001 predlozili svoje pripomienky a návrhy. V tomto liste Komisia uviedla, ze "pokial nedostane v tejto lehote uspokojivé vysvetlenia, mieni zacat konanie, ktorého cielom bude konstatovat tieto porusenia a nariadit ich ukoncenie v prípade, ze dohoda bude predlzená, a ktoré môze prípadne viest k ulozeniu pokút". Federácie Komisii odpovedali a spresnili, ze dohoda sa koncí 30. novembra 2001 a nebude predlzená. 16 Dna 17. decembra 2001 Komisia uskutocnila setrenie podla clánku 14 ods. 3 nariadenia c. 17 v priestoroch FNSEA a FNB v Parízi, ako aj na základe clánku 14 ods. 2 uvedeného nariadenia v priestoroch FNICGV v tomto meste. 17 Dna 24. júna 2002 Komisia vydala oznámenie o výhradách urcené siestim federáciám. Tie predlozili svoje písomné pripomienky medzi 23. septembrom a 4. októbrom 2002. K vypocutiu federácií doslo 31. októbra 2002. 18 Dna 10. januára 2003 Komisia zaslala zalobcom ziadost o informácie v zmysle clánku 11 nariadenia c. 17. Predovsetkým ich ziadala, aby jej poskytli celkovú sumu príjmov kazdej federácie s rozpisom podla ich pôvodu a svoje úctovné súvahy za roky 2001 a 2002, ako aj obrat (celkový a spojený s hovädzou výrobou alebo s prevádzkovaním bitúnkov pre hovädzí dobytok) ich priamych a/alebo nepriamych clenov za posledné dostupné úctovné obdobie. Zalobcovia na nu odpovedali listami z 22., 24., 27. a 30. januára 2003. III - Napadnuté rozhodnutie 19 Dna 2. apríla 2003 Komisia vydala rozhodnutie 2003/600/ES týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP/C.38.279/F3 - Francúzske hovädzie a telacie mäso) (Ú. v. EÚ L 209, s. 12, dalej len "napadnuté rozhodnutie"), ktoré je urcené zalobcom a FNICGV. 20 Podla tohto rozhodnutia uvedené federácie porusili clánok 81 ods. 1 ES tým, ze 24. októbra 2001 uzavreli písomnú dohodu s cielom stanovit minimálnu výkupnú cenu urcitých kategórií hovädzieho dobytka a zastavit dovozy hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska, ako aj tým, ze na konci novembra a zaciatku decembra 2001 uzavreli ústnu dohodu s rovnakým predmetom, ktorá sa uplatnovala od uplynutia uvedenej písomnej dohody. 21 V odôvodneniach c. 135 az 149 napadnutého rozhodnutia Komisia vylúcila uplatnenie výnimky, ktorú stanovuje nariadenie c. 26 v prospech urcitých cinností spojených s výrobou a obchodovaním s polnohospodárskymi produktmi, na túto vec, ked usúdila, ze dohoda nebola nevyhnutná na dosiahnutie cielov spolocnej polnohospodárskej politiky stanovených v clánku 33 ES. Sporná dohoda sa navyse nenachádza medzi prostriedkami, ktoré stanovuje nariadenie Rady (ES) c. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spolocnej organizácii trhu s hovädzím a telacím mäsom (Ú. v. ES L 160, s. 21; Mim. vyd. 03/025, s. 339) alebo jeho vykonávacie predpisy. Prijaté opatrenia napokon neboli proporcionálne údajne sledovaným cielom. 22 Podla napadnutého rozhodnutia porusenie zacalo 24. októbra 2001 a trvalo prinajmensom do 11. januára 2002, dna uplynutia poslednej miestnej dohody vykonávajúcej národný záväzok, o ktorej mala Komisia vedomost. 23 Vzhladom na svoju povahu a velkost geografického relevantného trhu bolo porusenie kvalifikované ako velmi závazné. Aby zistila stupen individuálnej zodpovednosti kazdej federácie, Komisia brala do úvahy pomer medzi sumou rocných clenských príspevkov, ktoré vybrala hlavná polnohospodárska federácia, teda FNSEA, a kazdá z dalsích federácií. Kedze porusenie bolo okrem toho krátkodobé, Komisia nezvýsila základnú ciastku z tohto dôvodu. 24 Komisia dalej voci zalobcom zohladnila viaceré pritazujúce okolnosti: - zvýsila sumu pokút ulozených FNSEA, JA a FNB o 30 % z dôvodu, ze ich clenovia pouzili násilie, aby prinútili federácie prevádzkovatelov bitúnkov prijat dohodu z 24. októbra 2001, - voci vsetkým zalobcom zohladnila ako pritazujúcu okolnost to, ze v dohode tajne pokracovali po jej upovedomení z 26. novembra 2001, a uplatnila voci nim zvýsenie o 20 %, - prihliadla na rozhodujúcu úlohu, ktorú FNB údajne mala pri príprave a uskutocnení porusenia, a zvýsila pokutu ulozenú tejto federácii o 30 %. 25 Okrem toho Komisia brala do úvahy rôzne polahcujúce okolnosti: - vzhladom na pasívnu úlohu alebo úlohu "nasledovania svojho vodcu", ktorú mala FNPL, znízila sumu jej pokuty o 30 %, - pokial ide o zalobcu vo veci T-217/03 zohladnila, po prvé dôraznú intervenciu francúzskeho ministra polnohospodárstva v prospech uzavretia dohody (znízenie o 30 %) a po druhé protiprávne blokády prevádzkarní jeho clenov polnohospodármi (dalsie znízenie o 30 %). 26 Komisia este podla bodu 5 písm. b) usmernení k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO (Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia") zohladnila osobitné okolnosti predmetnej veci, najmä ekonomický kontext poznamenaný krízou odvetvia, a znízila sumu pokút vyplývajúcu z vyssie uvedených zvýsení a znízení o 60 %. 27 Výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje najmä tieto ustanovenia: "Clánok 1 [FNSEA], [FNB], [FNPL], [JA], [FNICGV] a [FNCBV] porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze 24. októbra 2001 uzavreli dohodu, ktorej predmetom bolo zastavenie dovozov hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska a urcenie minimálnej ceny niektorých kategórií zvierat, a na konci novembra a zaciatku decembra 2001 ústne uzavreli dohodu, ktorá mala obdobný predmet. Porusenie zacalo 24. októbra 2001 a jeho následky trvali prinajmensom do 11. januára 2002. Clánok 2 Federácie uvedené v clánku 1 bezodkladne ukoncia porusenie, pokial tak este neurobili, a v budúcnosti sa zdrzia akejkolvek kartelovej dohody, ktorá by mohla mat rovnaký alebo podobný ciel alebo následok. Clánok 3 Ukladajú sa tieto pokuty: - FNSEA: 12 miliónov eur, - FNB: 1,44 milióna eur, - JA: 600 000 eur, - FNPL: 1,44 milióna eur, - FNICGV: 720 000 eur, - FNCBV: 480 000 eur." Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Zalobcovia návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupna 19. a 20. júna 2003 podali zaloby, na základe ktorých sa zacalo toto konanie. 29 FNICGV návrhom podaným 7. júla 2003 takisto podala zalobu, ktorej predmetom bol návrh na zrusenie pokuty, ktorá jej bola napadnutým rozhodnutím ulozená, a subsidiárne návrh na znízenie sumy tejto pokuty (vec T-252/03). Uznesením z 9. novembra 2004 Súd prvého stupna zamietol zalobu FNICGV ako neprípustnú. 30 Samostatnými podaniami dorucenými do kancelárie Súdu prvého stupna 2. a 11. júla 2003 zalobcovia podali návrhy na nariadenie predbezného opatrenia, ktorými sa domáhali ciastocného alebo úplného oslobodenia od povinnosti zriadit bankovú záruku, ktorá im bola ulozená ako podmienka okamzitého nevymáhania sumy pokút ulozených napadnutým rozhodnutím. 31 Dna 7. októbra 2003 Francúzska republika podala v kazdej veci návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobcov. Uzneseniami zo 6. novembra 2003 predseda piatej komory Súdu prvého stupna vyhovel týmto návrhom. Dna 23. decembra 2003 Francúzska republika predlozila vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania. 32 Predseda Súdu prvého stupna uzneseniami z 21. januára 2004 najmä odlozil pocas urcitého obdobia a za urcitých podmienok povinnost zalobcov - okrem FNPL, ktorá nepodala návrh v tomto zmysle, - zriadit v prospech Komisie bankovú záruku, aby sa vyhli okamzitému vymáhaniu pokút. 33 V rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania Súd prvého stupna 21. februára a 8. a 9. marca 2006 vyzval úcastníkov konania, aby predlozili urcité dokumenty a odpovedali na urcité otázky. Úcastníci konania týmto ziadostiam vyhoveli v stanovených lehotách. 34 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (prvá komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 35 Predseda prvej komory Súdu prvého stupna po vypocutí úcastníkov konania nariadil uznesením z 3. apríla 2006 spojenie vecí T-217/03 a T-245/03. 36 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania 17. mája 2006. 37 Zalobcovia navrhujú, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - subsidiárne zrusil pokuty, ktoré im boli napadnutým rozhodnutím ulozené, alebo znízil ich sumy, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 38 Francúzska republika, vedlajsí úcastník konania na podporu zalobcov, navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 39 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zaloby, - zaviazal zalobcov na náhradu trov konania. 40 Listami z 19. a 22. mája 2006 zalobcovia predlozili Súdu prvého stupna dokumenty tvoriace súcast administratívneho spisu Komisie, ktoré predtým neboli Súdu prvého stupna v celosti predlozené. Uznesením zo 7. júla 2006 Súd prvého stupna rozhodol o opätovnom otvorení ústnej casti konania podla clánku 62 svojho rokovacieho poriadku. 41 Po vypocutí úcastníkov konania Súd prvého stupna prijal opatrenie na zabezpecenie priebehu konania podla clánku 64 rokovacieho poriadku spocívajúce v zaradení dokumentov, ktoré zalobcovia predlozili 19. a 22. mája 2006, do spisu. Listom z 2. augusta 2006 Komisia predlozila pripomienky k uvedeným dokumentom. 42 Ústna cast konania sa potom skoncila 2. septembra 2006. O veci samej 43 Zalobcovia predovsetkým navrhujú zrusenie napadnutého rozhodnutia. Subsidiárne navrhujú zrusenie alebo znízenie pokút, ktoré im boli uvedeným rozhodnutím ulozené. I - O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia 44 Zalobcovia uvádzajú na podporu svojich návrhov smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia pät zalobných dôvodov. Prvý zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a právnych chybách, ku ktorým doslo pri posúdení podmienok vyzadovaných pre uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES. Druhý zalobný dôvod je zalozený na zjavne nesprávnom posúdení a právnych chybách pri stanovení rozsahu a dlzky trvania porusenia. Tretí zalobný dôvod je zalozený na neuplatnení výnimky stanovenej nariadením c. 26 na spornú dohodu. Stvrtý zalobný dôvod je zalozený na porusení práva na obhajobu. Napokon piaty zalobný dôvod je zalozený na porusení povinnosti odôvodnenia. A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a právnych chybách pri posúdení podmienok vyzadovaných pre uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES 45 Zalobcovia nepopierajú uzavretie dohody z 24. októbra 2001, ale spochybnujú, ze by táto dohoda predstavovala porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Zalobcovia vo veci T-245/03 totiz kritizujú, ze Komisia ich kvalifikovala ako zdruzenia podnikov v zmysle tohto ustanovenia, a tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí obmedzila vo vztahu k nim výkon slobody zdruzovania. Zalobca vo veci T-217/03 okrem toho tvrdí, ze predmetná dohoda neovplyvnila citelne obchod medzi clenskými státmi. Zalobcovia v obidvoch veciach napokon uvádzajú, ze sporná dohoda nezahrnala obmedzenie hospodárskej sútaze. 1. O kvalifikovaní zalobcov za zdruzenia podnikov a) Tvrdenia úcastníkov konania 46 Zalobcovia vo veci T-245/03 po prvé tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a porusila clánok 81 ods. 1 ES, ked usúdila, ze zalobcovia tvoria zdruzenia podnikov. Uvádzajú, ze ak sa aj zoberú do úvahy dva nizsie stupne ich pyramídovej hierarchickej organizácie (teda federácie na úrovni departementu a miestne zväzy), ich clenmi nie sú podniky, ale polnohospodárske federácie alebo zväzy. Rovnako ani clenov miestnych zväzov nemozno povazovat za podniky, kedze kritériom vstupu do nich nie je status polnohospodárskeho podniku, lebo tento vstup nie je spojený ani s postavením podnikatela v prípade vykonávania cinnosti jednotlivcom (manzel samostatne hospodáriacej osoby do nich môze vstúpit), ani s postavením zástupcu právnickej osoby v prípade vykonávania cinnosti vo forme spolocnosti (kazdý zo spolocníkov sa individuálne rozhoduje, ci vstúpi do miestneho zväzu alebo nie). Po druhé sa domnievajú, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne neodôvodnila ich kvalifikáciu za zdruzenia podnikov. Predovsetkým neodpovedala na pripomienky, ktoré FNSEA v tejto súvislosti predlozila pocas správneho konania. 47 Komisia po prvé poznamenáva, ze na urcenie toho, ci zalobcovia sú zdruzeniami podnikov, treba urcit, co sú v konecnom dôsledku ich clenovia. V prejednávanej veci pritom ide o polnohospodárskych producentov, ktorí nepochybne sú podnikmi v zmysle clánku 81 ES. Komisia po druhé tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie detailne vysvetluje dôvody, pre ktoré dospela k záveru, ze zalobcovia predstavujú zdruzenia podnikov v zmysle tohto ustanovenia. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 48 Na úvod je vhodné uviest, ze zalobca vo veci T-217/03 nespochybnuje, ze dohoda z 24. októbra 2001 tvorí, co sa jeho týka, dohodu medzi zdruzeniami podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. Naopak zalobcovia vo veci T-245/03 tvrdia, ze ich nemozno kvalifikovat ako zdruzenia podnikov v zmysle tohto ustanovenia. V podstate uvádzajú, ze ani ich priami clenovia, ani ich nepriami clenovia nie sú podnikmi. 49 Clánok 81 ods. 1 ES sa uplatnuje na zdruzenia v rozsahu, v akom ich vlastná cinnost alebo cinnost podnikov, ktoré k nim patria, vedie k následkom, ktoré má toto ustanovenie potlácat (rozsudok Súdneho dvora z 29. októbra 1980, Van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 88). Vzhladom na úcel tohto ustanovenia sa má pojem zdruzenia podnikov vykladat tak, ze zahrna aj zdruzenia, ktoré samy pozostávajú zo zdruzení podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. januára 2005, Piau/Komisia, T-193/02, Zb. s. II-209, bod 69; pozri tiez analogicky rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Eurofer/Komisia, T-136/94, Zb. s. II-263, bod 9). 50 V prejednávanej veci zalobcovia uzavreli sporné dohody v záujme a v mene nie svojich priamych clenov, ktorými v skutocnosti sú polnohospodárske federácie alebo zväzy, ale polnohospodárskych producentov, ktorí sú ich základnými clenmi. Napríklad dohoda z 24. októbra 2001 nazvaná "Dohoda federácií chovatelov a prevádzkovatelov bitúnkov" je menovite uzavretá "federáciami, ktoré zastupujú chovatelov", "s cielom otvorit perspektívy nových vztahov v odvetví pre spravodlivé a legitímne odmenovanie vsetkých zúcastnených, chovatelov i podniky". Rovnako protokol z Rungis výslovne odkazuje na "federácie výrobcov". Je teda namieste dospiet k záveru, ze Komisia oprávnene brala do úvahy nepriamych alebo základných clenov zalobcov vo veci T-245/03, teda polnohospodárskych producentov, na úcely posúdenia, ci uvedení zalobcovia predstavujú zdruzenia podnikov v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 51 Treba teda preskúmat, ci Komisia správne usúdila, ze polnohospodárskych producentov, základných alebo nepriamych clenov týchto zalobcov, mozno povazovat za podniky na úcely uplatnenia clánku 81 ES. 52 Podla ustálenej judikatúry pojem podnik zahrna v kontexte práva hospodárskej sútaze akýkolvek subjekt vykonávajúci hospodársku cinnost nezávisle od právneho statusu tohto subjektu a jeho spôsobu financovania (rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 1997, Job Centre, C-55/96, Zb. s. I-7119, bod 21). Hospodárskou cinnostou je akákolvek cinnost pozostávajúca z ponúkania tovarov alebo sluzieb na danom trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 30. marca 2000, Consiglio Nazionale degli Spedizionieri Doganali/Komisia, T-513/93, Zb. s. II-1807, bod 36). 53 Cinnost polnohospodárskych producentov, polnohospodárov alebo chovatelov má pritom nesporne hospodársky charakter. Vykonávajú totiz cinnost produkcie tovarov, ktoré ponúkajú za odplatu na predaj. Polnohospodárski producenti v dôsledku toho predstavujú podniky v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 54 Zväzy, ktoré ich zdruzujú a zastupujú, ako aj federácie, ktoré zdruzujú tieto zväzy, preto mozno kvalifikovat ako zdruzenia podnikov na úcely uplatnenia tohto ustanovenia. 55 Tento záver nemozno vyvrátit skutocnostou, ze miestne zväzy môzu zdruzovat aj manzelov polnohospodárskych producentov. Po prvé je pravdepodobné, ze manzelia polnohospodárov alebo chovatelov, ktorí sú sami clenmi miestneho polnohospodárskeho zväzu, sa takisto podielajú na úlohách rodinného hospodárstva. Po druhé samotná okolnost, ze zdruzenie podnikov môze zdruzovat aj osoby alebo subjekty, ktoré nemozno kvalifikovat ako podniky, nepostacuje v kazdom prípade na to, aby zdruzeniu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES odnala taký charakter. Rovnako treba odmietnut tvrdenie zalobcov zalozené na tom, ze v prípade vykonávania cinnosti vo forme spolocnosti nevstupuje do zväzu spolocnost prostredníctvom svojho zástupcu, ale kazdý zo spolocníkov. Ako uz bolo totiz uvedené (pozri bod 52 vyssie), na úcely kvalifikácie za podnik nie je dôlezitý právny status alebo forma predmetnej prevádzkarne, ale jej cinnost a cinnost tých, ktorí sa na nej podielajú. 56 Napokon je rovnako potrebné zamietnut výhradu zalozenú na údajnom porusení povinnosti odôvodnenia v podstate tým, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí nezodpovedala pripomienky, ktoré FNSEA predlozila pocas správneho konania voci tomu, ze bola kvalifikovaná ako zdruzenie podnikov. 57 Treba pripomenút, ze podla clánku 253 ES je Komisia síce povinná uviest skutkové a právne okolnosti, od ktorých závisí právne zdôvodnenie rozhodnutia, ako aj úvah, ktoré ju viedli k jeho prijatiu, nevyzaduje sa vsak od nej, aby sa vyjadrila ku vsetkým skutkovým a právnym otázkam, ktoré sa rozoberali v správnom konaní (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, bod 388). 58 V prejednávanej veci napadnuté rozhodnutie zhrnujúco poukazuje na tézu FNSEA, podla ktorej nie je ani podnikom, ani zdruzením podnikov, ale zväzom, ako aj na tvrdenia FNPL a JA v tomto ohlade (pozri odôvodnenie c. 97 druhú zarázku, odôvodnenie c. 98 a odôvodnenie c. 99 druhú zarázku napadnutého rozhodnutia). Tieto tvrdenia sú v napadnutom rozhodnutí podrobne odmietnuté. Napríklad sa v nom vysvetluje, ze zalobcovia zastupujú polnohospodárov, ktorí vykonávajú cinnost výroby tovarov, ktoré ponúkajú na predaj, a nariadenie c. 26 by nemalo ziaden zmysel, ak by títo polnohospodári neboli zároven podnikmi (odôvodnenie c. 105 napadnutého rozhodnutia), ze skutocnost, ze zalobcovia majú formu zväzov v zmysle francúzskeho Zákonníka práce, nic nemení na ich postavení ako zdruzení podnikov (odôvodnenia c. 110 a 111 napadnutého rozhodnutia), ze ich zväzová cinnost im nedáva právo porusovat pravidlá hospodárskej sútaze a ze francúzska Conseil de la concurrence sankcionovala obdobné organizácie (pozri odôvodnenia c. 112 az 114 napadnutého rozhodnutia). Napadnuté rozhodnutie napokon takisto pripomína relevantnú rozhodovaciu prax Komisie a judikatúru (odôvodnenia c. 104 a 116 napadnutého rozhodnutia). 59 So zretelom na to, co bolo uvedené, je namieste záver, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí dostatocne odôvodnila kvalifikovanie zalobcov za zdruzenia podnikov. 60 Preto musí byt táto výhrada v celosti zamietnutá. 2. O absencii citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a) Tvrdenia úcastníkov konania 61 Zalobca vo veci T-217/03 tvrdí, ze Komisia nedokázala, ze by sporná dohoda citelne ovplyvnovala obchod medzi clenskými státmi. Uvádza, ze cast uvedenej dohody, ktorá sa týkala zastavenia dovozov, bola okamzite spochybnená protokolom z Rungis a ze zalobca v kazdom prípade takmer nedovázal hovädzí dobytok, a teda sa ho tento aspekt nijako netýkal. Zdruzuje totiz druzstvá chovatelov, ktorí sami majú dcérske spolocnosti bitúnky, pricom tieto druzstvá zhromazdujú a uvádzajú na trh takmer výlucne produkciu hovädzieho dobytka svojich clenov. Komisia sa navyse nemala pri zdôvodnení takého ovplyvnenia obchodu obmedzit na analýzu potenciálnych úcinkov dohody, ale mala preskúmat jej skutocné úcinky. Analýza vývoja trhu pocas predmetného obdobia pritom nepreukazuje, ze by dohoda mala úcinky na tok dovozov. Pokial ide o minimálne výkupné ceny, zalobca poznamenáva, ze dohoda zostala v platnosti pocas asi jedného mesiaca, a tvrdí, ze toto krátke trvanie ju zbavilo akýchkolvek úcinkov na dovozy do Francúzska. 62 Komisia tvrdí, ze dohoda, ktorá má za ciel obmedzit dovozy, zo svojej podstaty môze ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Rovnako uvádza, ze dohoda o cenách tiez mohla ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 63 Clánok 81 ods. 1 ES sa uplatní iba na dohody, ktoré môzu ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. Na to, aby dohoda medzi podnikmi mohla ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva, musí byt na základe vsetkých objektívnych skutkových a právnych faktorov mozné s dostatocným stupnom pravdepodobnosti predpokladat, ze by mohla mat vplyv, priamy ci nepriamy, skutocný ci potenciálny, na obchodné toky medzi clenskými státmi v tom zmysle, ze by mohla poskodzovat dosiahnutie ciela jediného trhu medzi týmito státmi (rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, British Sugar/Komisia, C-359/01 P, Zb. s. I-4933, bod 27, a rozsudok Súdu prvého stupna z 22. októbra 1997, SCK a FNK/Komisia, T-213/95 a T-18/96, Zb. s. II-1739, bod 175). 64 V prejednávanej veci obsahovala dohoda z 24. októbra 2001 záväzok docasne zastavit dovozy hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska. Ako napadnuté rozhodnutie uvádza, Francúzsko je jedným z hlavných dovozcov hovädzieho a telacieho mäsa v Spolocenstve. Väcsina týchto dovozov (priblizne 95 %) navyse pochádza z iných clenských státov (odôvodnenie c. 11 napadnutého rozhodnutia). Z toho vyplýva, ze sporná dohoda nevyhnutne mohla ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi. 65 Tento záver nemozno vyvrátit tvrdením zalobcu, podla ktorého cast dohody z 24. októbra 2001 s názvom "Dovozy" bola zrusená hned o niekolko dní neskôr uzavretím protokolu z Rungis 31. októbra 2001. Kazdá dohoda, ktorá splna podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES, totiz spadá do rozsahu pôsobnosti tohto ustanovenia. V kazdom prípade, ako bude rozhodnuté dalej (pozri bod 136 nizsie), protokol z Rungis s názvom "Rokovanie 'Mäso z dovozu`" sa týkal výslovne dovozov a neznamenal úplné zrusenie opatrení zastavenia dovozov, o ktorých rozhodli zalobcovia. 66 Rovnako treba odmietnut tézu zalobcu, podla ktorej sa ho cast dohody s názvom "Dovozy" netýkala, kedze jeho clenovia takmer nedovázajú hovädzí dobytok. Podla císel, ktoré zalobca predlozil, predstavuje dovozná cinnost jeho clenov percentuálny podiel dovozov hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska, ktorý je síce obmedzený, ale nie úplne zanedbatelný (priblizne 1,5 % v roku 2001, teda 3 865 ton). Komisia okrem toho na pojednávaní tvrdila bez toho, aby jej zalobca protirecil, ze jeho clenovia doviezli v minulosti ovela väcsie mnozstvá hovädzieho a telacieho mäsa (15 000 ton pocas roka, ktorý predchádzal zaciatku krízy). Takisto je potrebné uviest, ze hoci je pravda, ze druzstvá, ktoré sú clenmi zalobcu, zhromazdujú a uvádzajú na trh produkciu hovädzieho dobytka svojich clenov, skutocnostou zostáva, ze az do hranice 20 % svojho rocného obratu môzu tiez uvádzat na trh produkciu chovatelov, ktorí nie sú ich clenmi. Napokon, kedze porusenie, na ktorom mal úcast zalobca, mohlo ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi, Komisia v kazdom prípade nebola povinná preukázat, ze individuálna úcast zalobcu ovplyvnila obchod vnútri Spolocenstva (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Montedipe/Komisia, T-14/89, Zb. s. II-1155, bod 254). 67 Navyse treba uviest, ze cast sporných dohôd týkajúca sa stanovenia sadzobníka minimálnych cien mohla sama osebe ovplyvnit obchod vnútri Spolocenstva. Postupy obmedzujúce hospodársku sútaz, ktoré sú rozsírené na celom území clenského státu, majú totiz vo svojej podstate za následok upevnenie oddelovania trhov na vnútrostátnej úrovni, cím bránia vzájomnej hospodárskej preniknutelnosti trhov sledovanej Zmluvou (rozsudok SCK a FNK/Komisia, uz citovaný, bod 179). V tejto súvislosti je predovsetkým nutné preskúmat pomerný význam kartelu na relevantnom trhu a hospodársky kontext, v ktorom sa kartel nachádza. V prejednávanej veci je pritom potrebné konstatovat, ze francúzsky hovädzí dobytok predstavuje viac ako 25 % vsetkého dobytku v Spolocenstve (odôvodnenie c. 10 napadnutého rozhodnutia). Napokon Súdny dvor rozhodol, ze v prípade, ak ide o trh otvorený dovozom, úcastníci vnútrostátneho cenového kartelu si môzu zachovat svoje podiely na trhu iba vtedy, ak sa chránia proti zahranicnej konkurencii (rozsudok British Sugar/Komisia, uz citovaný, bod 28). 68 Napokon Komisia v rozpore s tvrdeniami zalobcu nebola povinná preukázat, ze sporná dohoda mala v praxi citelný úcinok na obchod medzi clenskými státmi. Ako bolo totiz uvedené v bode 63 vyssie, clánok 81 ods. 1 ES vyzaduje iba to, aby dohody a zosúladené postupy, ktoré obmedzujú hospodársku sútaz, mohli ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi (pozri tiez rozsudok Montedipe/Komisia, uz citovaný, bod 253). 69 Preto musí byt táto výhrada zamietnutá. 3. O absencii obmedzenia hospodárskej sútaze a) Tvrdenia úcastníkov konania 70 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze sporná dohoda neobmedzovala hospodársku sútaz, a preto nepatrila do rozsahu pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. 71 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia sa dopustila chyby, ked usúdila, ze predmetná dohoda mala protisútazný ciel. Uvádzajú, ze Komisia im nemala pripísat cast uvedenej dohody s názvom "Dovozy" a mala vychádzat výlucne s prípadného obmedzenia hospodárskej sútaze v oblasti cien. Ceny sporného sadzobníka boli pritom stanovené na základe intervencných cien stanovených samotnou Komisiou v rámci spolocnej organizácie trhu (SOT) s hovädzím a telacím mäsom, ktoré predstavovali odkaz na trh a boli velmi nízke. Dohoda okrem toho mala iba velmi obmedzené, ba az neexistujúce praktické úcinky pocas velmi krátkeho obdobia a bez dosahu na spotrebitelské ceny. 72 Zalobcovia takisto tvrdia, ze dohoda z 24. októbra 2001 sa týkala výlucne odporúcanej minimálnej ceny, ktorej dodrziavanie zalobcovia okrem iného nemohli svojim clenom nariadit. Islo pritom o vertikálnu dohodu, takze urcenie odporúcaných cien nebolo zo svojej podstaty obmedzením hospodárskej sútaze. Clánok 4 písm. a) nariadenia Komisie (ES) c. 2790/1999 z 22. decembra 1999 o uplatnovaní clánku 81 ods. 3 [ES] na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (Ú. v. ES L 336, s. 21; Mim. vyd. 08/001, s. 364) totiz zakazuje iba urcenie ceny pre prípad dalsieho predaja kupujúcim, zatial co v prejednávanej veci prevádzkovatelia bitúnkov mohli volne stanovit ceny, ktoré pozadovali od velkých distribútorov alebo od velkoobchodníkov. Zalobcovia napokon zdôraznujú osobitosti odvetvia polnohospodárstva, ktoré neumoznujú dlhodobú existenciu spontánnej rovnováhy ponuky a dopytu a sú dôvodom regulácie inými ako trhovými prostriedkami, takze pravidlá hospodárskej sútaze sa v nom neuplatnujú v plnom rozsahu. Na podporu svojej argumentácie prikladajú zalobcovia vo veci T-245/03 v prílohe právne stanovisko z 2. júna 2003. 73 Zalobcovia okrem toho poznamenávajú, ze v prípade, ak Komisia posudzuje obmedzenie hospodárskej sútaze, musí zohladnit celý právny a hospodársky kontext, v ktorom bola sporná dohoda uzavretá, a pripomínajú, ze akákolvek dohoda medzi podnikmi, ktorá obmedzuje slobodu cinnosti úcastníkov alebo jedného z nich, nespadá nevyhnutne pod zákaz stanovený clánkom 81 ods. 1 ES (rozsudok Súdneho dvora z 19. februára 2002, Wouters a i., C-309/99, Zb. s. I-1577, bod 97). Dohoda, ktorá má za ciel alebo následok obmedzenie hospodárskej sútaze, nie je predmetom tohto zákazu, ak umoznila chránit ciele odlisnej povahy, pokial boli uvedené obmedzujúce následky na túto ochranu nevyhnutné a neodstranovali akúkolvek hospodársku sútaz na podstatnej casti spolocného trhu. Komisia teda mala vykonat dôkladnú a konkrétnu analýzu povahy a ciela predmetnej dohody, ako aj jej následkov, co neurobila. 74 Zalobcovia takisto tvrdia, ze Komisia podcenila extrémne krízovú situáciu, v ktorej sa nachádzali francúzski chovatelia hovädzieho dobytka v case rozhodnom pre skutkový stav. Pripomínajú, ze ceny hovädzieho dobytka, ktorého sa týkala sporná dohoda, klesli v roku 2001 v priemere na najnizsiu úroven od roku 1980 a ze ceny zaplatené výrobcom boli po odpocítaní nákladov na prepravu nizsie ako výrobné náklady, a to aj po odpocítaní poskytnutej pomoci. Spotreba hovädzieho mäsa v Európe klesla v roku 2001 asi o 10 %, pricom toto znízenie sa priamo dotklo francúzskych chovatelov, ktorým hrozilo, ze odídu z trhu. 75 Zalobcovia rovnako uvádzajú, ze postupne prijaté opatrenia Spolocenstva sa ukázali byt nedostatocné na to, aby celili kríze. Predovsetkým rezim speciálneho výkupu zasahoval az v stádiu výstupu z bitúnku, zatial co príjmu výrobcov sa týkalo iba stádium vstupu do bitúnku. Dosah opatrení, ktoré Spolocenstvo prijalo v cenovej oblasti, na výrobcov preto nevyhnutne viedol k medziprofesijnej dohode medzi výrobcami a prevádzkovatelmi bitúnkov. 76 V tejto súvislosti zalobcovia vo veci T-245/03 tvrdia, ze Komisia mala dohodu z 24. októbra 2001 skúmat ako regulacný akt a poznamenávajú, ze riadenie zosúladené medzi státom a federáciami zväzov je v odvetví polnohospodárstva vo Francúzsku tradicné. Zalobcovia vyhoveli výslovnej a verejnej ziadosti francúzskej vlády, ktorej cielom bolo uchránit výrobcov hovädzieho a telacieho mäsa od hospodárskej katastrofy, ktorá by mohla viest k rozkladu odvetvia hovädzieho dobytka a ktorá uz viedla k váznym tazkostiam vo verejnom poriadku. Uvádzajú, ze francúzsky minister polnohospodárstva bol podnecovatelom dohody a vo vyhlásení k francúzskemu parlamentu vyjadril svoju podporu napredovaniu pri vypracúvaní uvedenej dohody. 77 Komisia poznamenáva, ze vzhladom na to, ze úcastníci spornej dohody sa dohovorili na oddelení vnútrostátnych trhov a na urcení minimálnych cien, je namieste záver, ze jej samotným cielom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Uvádza, ze v napadnutom rozhodnutí v kazdom prípade riadne zohladnila hospodársky a právny kontext dohody. Komisia dodáva, ze na úrovni Spolocenstva boli podniknuté pocetné opatrenia na zastavenie krízy. Napokon tvrdí, ze podnecovanie vtedajsieho francúzskeho ministra polnohospodárstva na uzavretie dohody nevyplýva zo ziadnej regulacnej právomoci. 78 Komisia okrem toho navrhuje, aby sa na právne stanovisko, ktoré zalobcovia vo veci T-245/03 pripojili v prílohe, neprihliadalo pre jeho neprípustnost. Kedze prílohy k vyjadreniam majú cisto dôkaznú a ilustracnú funkciu (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, ABB Asea Brown Boveri/Komisia, T-31/99, Zb. s. II-1881), právni zástupcovia musia skúmat otázky práva Spolocenstva v samotných procesných dokumentoch. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 79 Najprv je namieste zamietnut návrh Komisie, aby sa neprihliadalo na právne stanovisko predlozené zalobcami vo veci T-245/03 pre jeho neprípustnost. Treba uviest, ze vsetky dokumenty predlozené so zalobou sú vzdy ulozené do spisu. Odlisná je otázka, ci sa zalobca môze na niektoré z nich odvolávat alebo ci ich Súd prvého stupna môze brat do úvahy. Pritom je potrebné uviest, ze samotný text zaloby môze byt v specifických bodoch podopretý a doplnený odkazmi na úryvky z listín, ktoré sú k nej pripojené, pokial sa zásadné prvky právnej argumentácie nachádzajú v samotnej zalobe (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupna z 21. septembra 2005, EDP/Komisia, T-87/05, Zb. s. II-3745, bod 155, a zo 14. decembra 2005, Honeywell/Komisia, T-209/01, Zb. s. II-5527, bod 57). V prejednávanej veci sa Súd prvého stupna domnieva, ze zalobcovia vo svojich vyjadreniach dostatocne rozvinuli svoju tézu, ze sporná dohoda by sa mala povazovat za vnútrostátny regulacný akt. Predmetná príloha preto slúzi iba na podoprenie a doplnenie tejto tézy. Zalobca sa teda na nu môze odvolávat. 80 Pokial ide o výhradu, ktorú uvádzajú zalobcovia, v podstate tvrdia, ze sporná dohoda nemala za ciel ani za následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na jednotnom trhu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 81 Na úvod je vhodné pripomenút, ze dohoda, ktorú zalobcovia 24. októbra 2001 uzavreli, stanovovala po prvé záväzok docasne zastavit dovozy hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska a po druhé záväzok uplatnovat pri vstupe do bitúnku sadzobník minimálnych výkupných cien na vyradené kravy. V rozpore s tým, co uvádzajú zalobcovia, pri skúmaní obmedzujúceho charakteru spornej dohody sa musia z dôvodov vysvetlených v bodoch 65 a 66 vyssie brat do úvahy nielen tie z uvedených opatrení, ktoré sa týkajú cien, ale aj opatrenia smerujúce k zastaveniu dovozov. 82 V prvom rade tak treba konstatovat, ze záväzok zastavit dovozy, ktorý bol stanovený v spornej dohode, mal za ciel najmä zabránit vstupu hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska za ceny nizsie, nez boli uvedené v sadzobníku cien, o ktorom rozhodli zalobcovia, aby sa zabezpecil odbyt produkcie francúzskych chovatelov a úcinnost uvedeného sadzobníka. Vzhladom na to je nutné konstatovat, ze cielom spornej dohody bolo oddelit francúzsky vnútrostátny trh, a tak obmedzit hospodársku sútaz na jednotnom trhu. 83 Co sa v druhom rade týka zavedenia sadzobníka cien, je vhodné pripomenút, ze clánok 81 ods. 1 písm. a) ES výslovne stanovuje, ze opatrenia, ktoré priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny, predstavujú obmedzenia hospodárskej sútaze. Podla dlhodobo ustálenej judikatúry je totiz urcenie cien zjavným obmedzením hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 109, a z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia, T-374/94, T-375/94, T-384/94 a T-388/94, Zb. s. II-3141, bod 136). 84 V prejednávanej veci sa zalobcovia dohodli na sadzobníku výkupných cien pre urcité kategórie hovädzieho dobytka pri vstupe do bitúnku, ktorý stanovoval zoznam cien za kilogram porazeného dobytka pre urcité kategórie kráv a spôsob výpoctu cien, ktoré sa majú uplatnovat na iné kategórie, predovsetkým v závislosti od ceny, ktorú stanovili orgány Spolocenstva v rámci rezimu speciálneho výkupu. V rozpore s tým, co uvádzajú zalobcovia, zo samotných predmetných ustanovení spornej dohody vyplýva, ze neslo o odporúcané alebo orientacné ceny, ale o minimálne ceny, ktorých dodrziavanie sa signatárske federácie zaviazali zabezpecit. Uvedená dohoda totiz stanovovala, ze "clenské príspevky musia byt minimálne v súlade s týmto sadzobníkom". Rovnako v správe zalobcov vo veci T-245/03 svojim clenom z 8. novembra 2001 sa v súvislosti s uplatnovaním dohody z 24. októbra 2001 odkazuje na uplatnovanie "sadzobníka minimálnych cien". 85 Dohoda, o akú ide vo veci samej, uzavretá medzi federáciami zastupujúcimi polnohospodárskych producentov a federáciami zastupujúcimi prevádzkovatelov bitúnkov, ktorou sa urcujú minimálne ceny pre urcité kategórie kráv s cielom urobit ich záväznými pre vsetky hospodárske subjekty pôsobiace na relevantných trhoch, má pritom zo svojej podstaty za ciel obmedzit slobodnú hospodársku sútaz na týchto trhoch (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 30. januára 1985, BNIC, 123/83, Zb. s. 391, bod 22) predovsetkým tým, ze umelo obmedzuje mieru obchodných rokovaní chovatelov a prevádzkovatelov bitúnkov a skresluje tvorbu cien na relevantných trhoch. 86 Tento záver nemozno vyvrátit tvrdením zalobcov, ze polnohospodárske trhy sú regulovanými trhmi, kde sa pravidlá hospodárskej sútaze neuplatnujú v plnom rozsahu a tvorba cien casto nezodpovedá slobodným pohybom ponuky a dopytu. Odvetvie polnohospodárstva má iste urcité specifiká a podlieha velmi podrobnej a casto dost intervencnej regulácii. Treba vsak uviest, ze - ako bude skúmané v rámci tretieho zalobného dôvodu - pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva sa uplatnujú na trhy polnohospodárskych výrobkov, aj ked sú stanovené urcité výnimky, aby sa zohladnila osobitná situácia týchto trhov. 87 Zalobcovia sa nemôzu opierat ani o tvrdenie, ze ceny sporného sadzobníka nemali obmedzujúci charakter, pretoze boli urcené s odkazom na ceny rezimu speciálneho výkupu, ktoré stanovila sama Komisia. Skúmanie porovnávacích tabuliek, ktoré úcastníci konania vypracovali na ziadost Súdu prvého stupna, ukazuje, ze aj ked pre kravy priemernej alebo nízkej kvality boli ceny dohodou urcené na základe cien pouzívaných v rámci rezimu speciálneho výkupu, pre kravy vysokej kvality (ktoré tvorili 30 % porázok v roku 2001) boli dohodou urcené ceny naopak podstatne vyssie ako uvedené intervencné ceny. V kazdom prípade, samotná skutocnost, ze minimálne ceny boli urcené s odkazom na verejnú intervencnú cenu, nemôze postacovat na potlacenie obmedzujúceho charakteru spornej dohody. Tento odkaz na verejnú intervencnú cenu totiz neumoznuje, aby sporný sadzobník stratil svoj protisútazný predmet, ktorý pozostáva z priameho a umelého stanovenia urcenej trhovej ceny, a mal obdobnú povahu ako rôzne podporné a verejné intervencné mechanizmy SOT v polnohospodárstve, ktorých cielom je ozdravit trhy s prebytkom ponuky prostredníctvom odsunu casti produkcie. 88 Zalobcovia okrem toho uvádzajú, ze podla clánku 4 písm. a) nariadenia c. 2790/1999 je vo vertikálnej dohode zakázané iba obmedzenie oprávnenia kupujúceho urcit svoju cenu pri dalsom predaji, a tvrdia, ze sadzobník cien, ktorý stanovila sporná dohoda, neobmedzoval oprávnenie prevádzkovatelov bitúnkov urcovat svoje ceny voci vlastným zákazníkom. Tento odkaz na nariadenie c. 2790/1999 vsak nie je pre prejednávanú vec relevantný. Clánok 3 uvedeného nariadenia totiz z pôsobnosti blokovej výnimky stanovenej v prospech vertikálnych dohôd vylucuje prípady, ked podiel dodávatela na trhu presahuje 30 % relevantného trhu. Komisia pritom uviedla bez toho, aby jej zalobcovia protirecili, ze produkcia clenov federácií chovatelov, ktoré sú zalobcami, vysoko prekracovala tento strop 30 % francúzskeho trhu s hovädzím a telacím mäsom. 89 Pokial ide o tvrdenie zalobcov, ze nemohli svojim clenom nariadovat dodrziavanie dohodnutých minimálnych cien, je potrebné konstatovat, ze na to, aby dohoda medzi zdruzeniami patrila do pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES, sa nevyzaduje, aby predmetné zdruzenia mohli svojich clenov nútit k plneniu povinností, ktoré im dohoda ukladá (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. mája 1975, Frubo/Komisia, 71/74, Zb. s. 563, body 29 az 31). Okrem toho je namieste uviest, ze odkaz na uz citovaný rozsudok Wouters a i. nie je pre prejednávanú vec relevantný, lebo skutkové okolnosti a právne problémy, aké obsahovala vec vedúca k tomuto rozsudku, ktorá sa týkala úpravy výkonu a organizácie advokátskej cinnosti profesijným zdruzením, nie sú porovnatelné so skutkovými okolnostami a právnymi problémami v prejednávanej veci. 90 Zalobcovia nemôzu na zdôvodnenie spornej dohody ani poukazovat na krízu, v ktorej sa nachádzalo odvetvie hovädzieho dobytka v case rozhodnom pre skutkový stav prejednávanej veci a ktorá sa osobitne dotkla francúzskych chovatelov hovädzieho dobytka. Táto okolnost totiz nemôze sama osebe viest k záveru, ze podmienky uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES neboli splnené (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 740). V kazdom prípade je potrebné poznamenat, ze Komisia vo svojom posúdení neignorovala krízu, ktorou odvetvie prechádzalo, co vyplýva predovsetkým z odôvodnení c. 10 az 15 a 130 napadnutého rozhodnutia. Komisia ju navyse zohladnila pri stanovení sumy pokút, ked ich znízila o 60 % (pozri odôvodnenia c. 182 az 185 napadnutého rozhodnutia). 91 Rovnako treba odmietnut aj tézu zalobcov, ze sporná dohoda predstavovala vnútrostátny regulacný akt, ktorý zodpovedal vo Francúzsku tradicnej praxi riadenia zosúladeného medzi správnymi orgánmi a polnohospodárskymi federáciami a ktorý bol zdôvodnený neúcinnostou opatrení prijatých orgánmi verejnej moci. V tejto súvislosti je v prvom rade namieste pripomenút, ze právny rámec, v ktorom sa uskutocnuje uzavretie dohôd upravených clánkom 81 ES, ako aj právna kvalifikácia, ktorú tomuto rámcu dávajú rôzne vnútrostátne právne poriadky, nemajú vplyv na uplatnitelnost pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok BNIC, uz citovaný, bod 17). V druhom rade je vhodné uviest, ze zástupcovia Francúzskej republiky na pojednávaní vylúcili, ze sporná dohoda by mohla vyplývat zo spolocného riadenia správnych orgánov a polnohospodárskych federácií, pricom spresnili, ze toto spolocné riadenie spocíva v zastúpení uvedených federácií v poradných orgánoch na vnútrostátnej úrovni a na úrovni Spolocenstva. V tretom rade je napokon namieste konstatovat, ze údajná nedostatocnost opatrení verejnej moci celit problémom konkrétneho odvetvia nemôze zdôvodnovat to, ze dotknuté súkromné subjekty sa zapoja do zosúladených postupov v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze alebo ze si prisvoja právomoci, ktoré zodpovedajú právomociam orgánov verejnej moci, ci uz vnútrostátnych, alebo Spolocenstva, aby nahradili konanie orgánov verejnej moci svojím konaním. 92 Rovnako vo vztahu k úlohe, ktorú zastával francúzsky minister polnohospodárstva pri uzavretí dohody z 24. októbra 2001, postacuje konstatovat, ze podla ustálenej judikatúry nemá okolnost, ze správanie podnikov bolo vnútrostátnym orgánom známe, nimi schválené alebo dokonca podporované, v ziadnom prípade vplyv na uplatnitelnost clánku 81 ES (rozsudky Súdu prvého stupna z 29. júna 1993, Asia Motor France a i./Komisia, T-7/92, Zb. s. II-669, bod 71, a Tréfilunion/Komisia, uz citovaný, bod 118). 93 Napokon je namieste odmietnut tvrdenie zalobcov, ze Komisia nepreukázala, ze sporná dohoda mala úcinky na dovozy alebo trhové ceny. Podla ustálenej judikatúry je totiz na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES zohladnenie konkrétnych úcinkov dohody nadbytocné, pokial sa ukáze, ze cielom tejto dohody je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze vnútri spolocného trhu. V dôsledku toho sa preukazovanie skutocných protisútazných úcinkov nevyzaduje, len co je dokázaný protisútazný ciel vytýkaného správania (rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 741; rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. júla 2000, Volkswagen/Komisia, T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 178). Ako bolo pritom práve konstatované, Komisia dokázala, ze sporná dohoda mala za ciel obmedzit slobodnú hospodársku sútaz na relevantných trhoch (pozri body 82 az 85 vyssie). Komisia teda nebola povinná skúmat konkrétne úcinky týchto opatrení na hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, najmä vo Francúzsku. 94 So zretelom na vsetko, co bolo uvedené, je namieste túto výhradu zamietnut. 4. O kvalifikovaní akcie zväzu a) Tvrdenia úcastníkov konania 95 Zalobcovia vo veci T-245/03 tvrdia, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze vo vztahu k nim obmedzila výkon slobody zdruzovat sa, ktorú uznáva clánok 12 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie vyhlásenej 7. decembra 2000 v Nice (Ú. v. ES C 364, 2000, s. 1). Komisia najmä neuznala riadiace funkcie, ktoré sú francúzskym polnohospodárskym zväzom vlastné. Komisia bola rovnako závazne nepresná, ked od sankcionovaných federácií vyzadovala, aby sa v budúcnosti zdrzali akejkolvek dohody, zosúladeného postupu alebo rozhodnutia, ktoré by mohli mat podobný ciel alebo následok ako porusenie, ktoré im vytýkala, hoci zväz je urcený na to, aby medzi svojimi clenmi organizoval zosúladené akcie na ochranu ich kolektívnych záujmov. 96 Komisia uvádza, ze skutocnost, ze zalobcovia sú zväzmi, ich nevylucuje z uplatnovania pravidiel hospodárskej sútaze, ktoré majú povahu kogentných noriem. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 97 Podla clánku 3 ods. 1 písm. g) a j) ES cinnosti Spolocenstva zahrnajú systém, ktorým sa zabezpecí, aby sa na vnútornom trhu nenarusila hospodárska sútaz, ako aj politiku v sociálnej oblasti. Clánok 137 ods. 1 písm. f) ES tak stanovuje, ze Spolocenstvo podporuje a doplna cinnosti clenských státov v oblasti zastupovania a kolektívnej ochrany záujmov pracujúcich a zamestnávatelov, a clánok 139 ods. 1 ES stanovuje, ze vzájomný dialóg medzi sociálnymi partnermi na úrovni Spolocenstva môze viest k zmluvným vztahom. Clánok 81 ods. 1 ES na druhej strane zakazuje dohody, ktoré majú za ciel alebo následok vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze v rámci spolocného trhu. Tento clánok predstavuje základné ustanovenie nevyhnutné na plnenie poslania, ktoré bolo Spolocenstvu zverené, a osobitne na fungovanie vnútorného trhu (rozsudok Súdneho dvora z 1. júna 1999, Eco Swiss, C-126/97, Zb. s. I-3055, bod 36). 98 Súdny dvor rozhodol, ze aj ked isté úcinky obmedzujúce hospodársku sútaz sú kolektívnym zmluvám uzavretým medzi organizáciami zastupujúcimi zamestnávatelov a zamestnancov vlastné, ciele sociálnej politiky, ktoré také zmluvy sledujú, by boli vázne spochybnené, ak by sociálni partneri podliehali clánku 81 ods. 1 ES pri spolocnom hladaní opatrení urcených na zlepsenie podmienok zamestnania a pracovných podmienok. Z riadneho a vnútorne súladného výkladu súboru ustanovení Zmluvy tak vyplýva, ze dohody uzavreté v rámci kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi, ktoré majú na zreteli také ciele, sa z dôvodu ich povahy a predmetu musia povazovat za dohody, ktorých sa clánok 81 ods. 1 ES netýka (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1999, Albany, C-67/96, Zb. s. I-5751, body 59 a 60). Súdny dvor naopak vyhlásil, ze posledné uvedené ustanovenie sa uplatnuje na medziprofesijné dohody, ktoré uzavreli organizácie zastupujúce výrobcov, druzstevníkov, robotníkov a priemyselné podniky v rámci verejnoprávnej organizácie (rozsudky Súdneho dvora BNIC, uz citovaný, body 3 a 16 az 20, a z 3. decembra 1987, BNIC, 136/86, Zb. s. 4789, body 3 a 13). 99 V prejednávanej veci Súd prvého stupna usudzuje, ze povaha a predmet spornej dohody nezdôvodnujú jej vynatie z pôsobnosti clánku 81 ods. 1 ES. 100 Po prvé je namieste konstatovat, ze uvedená dohoda nie je kolektívnou zmluvou a nebola uzavretá medzi organizáciami, ktoré zastupujú zamestnávatelov a zamestnancov. Chovatelia sa totiz nijako nenachádzajú v pracovnoprávnom vztahu s prevádzkovatelmi bitúnkov, pretoze nevykonávajú prácu v ich prospech a pod ich riadením, ani nie sú do nich zaclenení (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 16. septembra 1999, Becu a i., C-22/98, Zb. s. I-5665, bod 26). Naopak, ako uz bolo rozhodnuté, chovatelov mozno povazovat za podniky podla clánku 81 ods. 1 ES (pozri bod 53 vyssie). Sporná dohoda tak predstavuje medziprofesijnú dohodu uzavretú medzi dvomi clánkami výrobného retazca v odvetví hovädzieho a telacieho mäsa. Po druhé sa dohoda netýka opatrení urcených na zlepsenie podmienok zamestnania a pracovných podmienok, ale zastavenia dovozov hovädzieho a telacieho mäsa a urcenia minimálnych cien pre urcité kategórie kráv. Tieto opatrenia majú pritom v prejednávanej veci za ciel obmedzenie hospodárskej sútaze na jednotnom trhu (pozri body 82 a 85 vyssie). 101 Z toho vyplýva, ze hoci zalobcovia vo veci T-245/03 ako federácie polnohospodárskych zväzov môzu iste hrat legitímnu úlohu pri obrane záujmov svojich clenov, v prejednávanej veci sa nemôzu odvolávat na slobodu zdruzovat sa, aby zdôvodnili konkrétne akcie v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. 102 Rovnako treba odmietnut tézu zalobcov, podla ktorej Komisia tým, ze im v clánku 2 napadnutého rozhodnutia nariadila, aby sa v budúcnosti zdrzali akejkolvek kartelovej dohody, ktorá by mohla mat rovnaký alebo podobný ciel alebo následok ako zistené porusenie, spôsobila ujmu ich poslaniu, aby ako zväzy uskutocnovali zosúladené akcie na obranu svojich kolektívnych záujmov. Tým, ze ulozila zalobcom povinnost, aby sa zdrzali opakovania protiprávneho správania alebo prijatia podobných opatrení, Komisia iba uviedla dôsledky, ktoré vo vztahu k ich budúcemu správaniu vyplývajú z konstatovania o protiprávnosti v clánku 1 napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 311). Tento príkaz je okrem toho dostatocne presný a zakladá sa na skutocnostiach, ktoré Komisiu viedli ku konstatovaniu o protiprávnosti sankcionovaného správania, takze je jasné, ze taký príkaz nie je na ujmu vseobecnej zväzovej cinnosti zalobcov. 103 Vzhladom na to, co bolo uvedené, je namieste zamietnut túto výhradu. 104 Preto sa tento zalobný dôvod zamieta. B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a právnych chybách pri stanovení rozsahu a dlzky trvania porusenia 105 Zalobcovia spochybnujú rozsah a dlzku trvania porusenia, ktoré Komisia brala do úvahy. V prvom rade tvrdia, ze cast dohody z 24. októbra 2001 s názvom "Dovozy" bola ukoncená podpisom protokolu z Rungis 31. októbra 2001. V druhom rade popierajú, ze by písomná dohoda z 24. októbra 2001 bola predlzená ústnou dohodou s rovnakým predmetom. 1. Úvodné otázky a) O zohladnení miestnych dohôd Tvrdenia úcastníkov konania 106 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia sa nemohla opierat o dohody uzavreté na miestnej úrovni medzi zväzmi chovatelov a jednotlivými prevádzkovatelmi bitúnkov, aby urcila dlzku trvania porusenia, ktoré pripísala celostátnym federáciám. Pripomínajú, ze dôkazné bremeno dlzky trvania dohody zatazuje Komisiu a ze pokial sa rozhodla opierat o priame listinné dôkazy, aby preukázala porusenie a úcast na nom, nemohla predpokladat trvanie pripojenia úcastníka k dohode nad rámec jeho poslednej dokázanej úcasti na vykonávacom opatrení (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, body 4281 az 4283). 107 Zalobcovia poznamenávajú, ze nie sú signatármi predmetných miestnych dohôd, pretoze tie uzavreli odlisné právnické osoby, konkrétne polnohospodárske federácie v rámci departementu, JA v rámci departementu alebo miestne zväzy. Tieto miestne dohody, osobitne ak boli uzavreté od 30. novembra 2001, boli výlucne výsledkom konania uvedených osôb a záviseli od ich schopnosti dosiahnut uplatnenie minimálnych cien u svojich kupujúcich. Zalobcovia v tejto súvislosti poukazujú na rukopisné poznámky riaditela FNB pri prílezitosti rokovania 29. novembra 2001 ("rokujte o vasich sadzobníkoch regionálne"). Skutocnost, ze referencný sadzobník cien FNB zaslala federáciám v rámci departementu, ktoré si ho vyziadali, nemôze tento záver vyvrátit, lebo toto zaslanie sa neuskutocnilo v rámci uplatnenia národnej dohody, ale v rámci miestnych rokovaní, ktoré viedli tieto federácie. Pán E. C., jeden z riaditelov FNB, napríklad zaslal 11. decembra 2001 tento sadzobník jednej federácii v rámci departementu, pricom jej výslovne pripomenul, ze tento sadzobník nesprevádza dohoda. Zalobcovia napokon spochybnujú tézu Komisie, ze text miestnych dohôd bol takmer doslovne prevzatý z národnej dohody. 108 Zalobcovia este poznamenávajú, ze signatári týchto miestnych dohôd neboli úcastníkmi správneho konania pred Komisiou. Zalobcovia pritom nemohli odpovedat namiesto nich. Bolo by teda v rozpore s právom na obhajobu a clánkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (EDLP), ak by tieto dokumenty neboli vylúcené z konania. 109 Komisia odpovedá, ze vo svojom posúdení dlzky trvania porusenia mohla platne zohladnit pocetné miestne dohody, ktoré boli uzavreté po podpise dohody z 24. októbra 2001. Tieto miestne dohody boli hlavnými prostriedkami na vykonanie spornej dohody, osobitne po uplynutí písomnej dohody. Okrem toho vsetky dokumenty týkajúce sa týchto dohôd sa nasli u zalobcov, co preukazuje, ze celostátne federácie podrobne sledovali miestne vykonávanie svojej národnej dohody. Posúdenie Súdom prvého stupna 110 Zalobcovia v podstate tvrdia, ze Komisia nemala na úcely stanovenia dlzky trvania porusenia brat do úvahy dohody, ktoré neuzavreli oni, ale federácie v rámci departementu alebo miestne zväzy chovatelov na jednej strane a prevádzkovatelia bitúnkov na strane druhej. 111 Je vsak nesporné, ze predmetné federácie alebo miestne zväzy chovatelov boli priamymi alebo nepriamymi clenmi zalobcov vo veci T-245/03. 112 Pritom je potrebné uviest, ze po podpise dohody z 24. októbra 2001 vyzvali celostátne federácie chovatelov svojich clenov, aby túto dohodu vykonávali na miestnej úrovni. Napríklad v liste zalobcov vo veci T-245/03 svojim clenom z 25. októbra 2001, v ktorom sa oznamuje podpis dohody z predchádzajúceho dna, sa uvádza: "Kazdý z nás musí byt odteraz velmi pozorný na prísne uplatnovanie tejto dohody na celom území... Takisto Vás vyzývame, aby ste bezodkladne zozbierali podpisy podnikov, ktoré zatial dohodu nepodpísali. Záväzok podnikov sa takisto týka prednosti udelenej tuzemskému zásobovaniu." Rovnako list zalobcov vo veci T-245/03 svojim clenom z 13. decembra 2001 obsahuje nasledujúcu pasáz: "... vyzývame celú siet FNSEA na mobilizáciu... na zistenie cien praktizovaných v kazdom bitúnku, aby nase minimálne cielové produkcné ceny boli dodrzané. Na tento úcel Vás ziadame, aby ste organizovali opatrenia v kazdom bitúnku, ktorý sa nachádza vo Vasom departemente." Napokon list zalobcov vo veci T-245/03 federáciám, ktoré boli ich clenmi, z 8. novembra 2001 prezrádza, ze títo clenovia boli povinní oznamovat celostátnym federáciám vsetky informácie, ktoré sa týkali uskutocnovaných akcií, aby sa pripravila dalsia stratégia zväzov; tieto informácie zahrnali najmä "presný a podrobný zoznam podnikov, ktoré stále nepodpísali sadzobník, alebo podnikov, ktoré ho podpísali, ale ho neuplatnujú". 113 Zo spisu teda vyplýva, ze zalobcovia vo veci T-245/03 podnecovali svojich clenov, aby uskutocnovali konkrétne akcie u prevádzkovatelov bitúnkov, ktorí vykonávali cinnost na zodpovedajúcom území, a podielali sa tak na vykonávaní spornej dohody. Konanie federácií v rámci departementu a miestnych zväzov teda tvorilo súcast stratégie spolocnej s celostátnymi federáciami, ktorej cielom bolo zabezpecit na celom území Francúzska úcinnost opatrení dohodnutých na celostátnej úrovni. Jedným z nástrojov tejto stratégie bolo práve uzatváranie dohôd medzi miestnymi zväzmi chovatelov a prevádzkovatelmi bitúnkov. 114 Napríklad vo faxovej správe, ktorú Fédération régionale des syndicats d'exploitants agricoles (FRSEA) Dolnej Normandie zaslala 9. novembra 2001 FNSEA a ktorá je odpovedou na dotazník zaslaný FNSEA 8. novembra 2001, sa uvádza: "Operácie a stratégie na uplatnenie sadzobníka:... Formálny podpis zmluvy o regionálnom záväzku: Dodrzanie podmienok a cien sadzobníka medzi FRSEA [Dolnej Normandie] a prevádzkovatelmi bitúnkov. Vsetci sa písomne zaviazali a vrátili nám dokument." Rovnako vo faxovej správe FDSEA Finistčre FNB z 19. novembra 2001 sa mozno docítat: "Co sa týka operácií uskutocnovaných v prospech sadzobníka [minimálnych] cien, boli dosiahnuté ústne dohody s bitúnkami. Písomná dohoda nám este vrátená nebola a nedostali sme staznost chovatelov na nedodrziavanie sadzobníka". Napokon vo faxovej správe FDSEA Isčre FNSEA a FNB z 13. novembra 2001 sa v prílohe nachádza vzorové znenie miestnej dohody; nesie nadpis "Uplatnovanie národnej dohody o sadzobníku minimálnych cien" a obsahuje klauzuly o záväzku dodrziavat sadzobník cien a o docasnom zastavení dovozov "az do nového rokovania na celostátnej úrovni". 115 Okrem toho ani skutocnost, ze tieto miestne dohody podpísali prevádzkovatelia bitúnkov, a nie ich reprezentatívne organizácie na celostátnej úrovni (teda FNICGV a zalobca vo veci T-217/03), nie je dôvodom, aby sa tieto dohody nebrali v prejednávanej veci do úvahy. Súd prvého stupna v tejto súvislosti usudzuje, ze existencia národnej dohody uzavretej medzi zástupcami chovatelov a prevádzkovatelov bitúnkov bola rozhodujúcim faktorom na prekonanie odporu prevádzkovatelov bitúnkov voci prijatiu miestnych dohôd, ktoré im predlozili zástupcovia chovatelov. 116 Zo spisu napokon vyplýva, ze - v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia - predmetné miestne dohody casto v podstate preberali obsah národnej dohody. Uvedené miestne dohody boli v skutocnosti casto iba doslovným prebratím národnej dohody (pozri napríklad dohodu podpísanú 31. októbra 2001 okrem iného medzi FDSEA Loire a prevádzkovatelmi bitúnkov toho istého departementu). 117 Vzhladom na to, co bolo uvedené, sa Súd prvého stupna domnieva, ze nemozno usudzovat, ze tieto miestne dohody boli výsledkom nezávislého rokovania, ktoré by nebolo spojené s uplatnením národnej dohody. Dohody uzavreté na miestnej úrovni totiz predstavovali pokracovanie a vykonanie spornej dohody. 118 Preto Súd prvého stupna usudzuje, ze Komisia tieto miestne dohody oprávnene zohladnila na úcely posúdenia rozsahu a dlzky trvania porusenia, ktoré pripísala zalobcom. 119 Okrem toho je opodstatnené zamietnut tvrdenie zalobcov, ze zohladnenie miestnych dohôd by porusilo ich právo na obhajobu. Treba totiz konstatovat, ze dokumenty týkajúce sa miestnych dohôd, o ktoré sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opierala a ktoré sa nasli pocas prehliadok v kanceláriách zalobcov, tvorili súcast administratívneho spisu. Zalobcovia teda mali moznost vyjadrit pripomienky voci týmto dokumentom pocas konania pred Komisiou. b) O organizácii, výbere, citovaní a výklade dokumentov v spise Tvrdenia úcastníkov konania 120 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí prekrútila rukopisné poznámky, ktoré sa nasli v kancelárii riaditela FNB a o ktoré sa vo velkej miere opierala, aby dokázala rozsah a dlzku trvania spornej dohody. Napríklad zalobcom oznámila iba úryvky, ktoré sama vybrala, nezoradila tieto úryvky chronologicky, ani ich nezhromazdila, takze boli pomiesané s inými listinami v spise. Tieto poznámky sa navyse nachádzali na preplnených stranách, v neporiadku a boli casto nerozlústitelné. 121 Zalobcovia dalej spochybnujú presnost alebo výklad celej série citácií, ktoré sa nachádzajú v napadnutom rozhodnutí, pricom usudzujú, ze sú neúplné, vytrhnuté zo svojho kontextu alebo chybné, ze v skutocnosti protirecia téze Komisie, ze nie sú datované a ze úcastníkov rokovaní, na ktoré sa odkazuje, nemozno identifikovat. Napokon tvrdia, ze Komisia pri výklade dokumentov v spise preniesla dôkazné bremeno, pretoze predpokladala zavinenie zalobcov a zohladnila iba dokumenty v ich neprospech, ale nie dokumenty v ich prospech. 122 Komisia poznamenáva, ze v texte rozhodnutia nemôze citovat v plnom rozsahu vsetky dokumenty, o ktoré sa opiera, a tvrdí, ze skutocnost, ze uskutocnila výber, mozno kritizovat iba v rozsahu, v akom to viedlo k prekrúteniu dokumentov. Okrem toho odmieta ostatné výhrady, ktoré zalobcovia uvádzajú. Posúdenie Súdom prvého stupna 123 Zalobcovia nespochybnujú, ze mali prístup ku vsetkým dokumentom, ktoré tvoria súcast administratívneho spisu Komisie (s jedinou výnimkou dvoch listov, ktoré si vymenila Komisia a Stále zastúpenie Francúzskej republiky pri Európskej únii). Komisia osobitne poznamenáva, bez toho, aby jej zalobcovia protirecili, ze mali prístup k úplnej kópii zápisníkov predmetných rukopisných poznámok riaditela FNB. Z toho vyplýva, ze zalobcovia boli schopní identifikovat vsetky údaje vo svoj prospech, ktoré sa nachádzali v spise, a dovolávat sa ich. Zalobcovia okrem toho netvrdia, ze by Komisia z administratívneho spisu vylúcila alebo do neho nezaradila dokumenty v ich prospech, ktoré identifikovali alebo poskytli. 124 Okrem toho je potrebné v súlade so zalobcami poznamenat, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí casto opierala svoje závery o úryvky z pocetných rukopisných poznámok, ktoré sa nasli a boli skopírované pocas presetrovania uskutocneného v priestoroch zalobcov. Tieto poznámky nie sú zväcsa ani podpísané, ani datované, a ich obsah nie je vzdy úplne citatelný. Je vsak namieste uviest, ze absencia dátumu alebo podpisu na dokumente alebo skutocnost, ze je zle citatelný, tomuto dokumentu neodoberá akúkolvek dôkaznú silu, pokial mozno s dostatocnou presnostou urcit jeho pôvod, priblizný dátum jeho vzniku a jeho obsah (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, T-11/89, Zb. s. II-757, bod 86). 125 V prejednávanej veci Komisia v napadnutom rozhodnutí uviedla, ze ak dokument nebol datovaný, tak mu prisúdila priblizné datovanie v závislosti od jeho obsahu a kontextu. Takisto pokial boli spomínané iba iniciálky úcastníkov rokovaní, Komisia vo vseobecnosti z kontextu vyvodila, ktoré osoby boli takto oznacené. Co sa napokon týka kritiky zalobcov v súvislosti s organizáciou a zatriedením týchto rukopisných poznámok, Komisia vysvetlila, ze dokumenty v spise boli zatriedené chronologicky v závislosti od dátumu ich vydania alebo ich objavenia, pokial ide o dokumenty pochádzajúce z inspekcie, pricom v tomto poslednom prípade boli dokumenty ocíslované podla poradia uskutocnených záznamov. 126 Pokial ide o výhrady zalobcov týkajúce sa osobitne pouzívania a výkladu urcených dôkazných prostriedkov v napadnutom rozhodnutí, budú preskúmané neskôr v rozsahu, v akom sú spôsobilé spochybnit závery Komisie týkajúce sa rozsahu a dlzky trvania porusenia. 2. Pokial ide o pripísanie dohody týkajúcej sa dovozov zalobcom a) Tvrdenia úcastníkov konania 127 Zalobcovia uvádzajú, ze podpísanie protokolu z Rungis 31. októbra 2001 viedlo k tomu, ze cast národnej dohody týkajúca sa zastavenia dovozov - ktorá nadobudla úcinnost 29. októbra 2001 - zanikla iba o dva dni neskôr, teda 31. októbra 2001. Cast dohody s názvom "Dovozy" teda nemala cas na existenciu, a preto im ju nemozno pripisovat. 128 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia prekrútila skutkové okolnosti prejednávanej veci a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze uvedený protokol z Rungis obsahoval dohodu smerujúcu k obmedzeniu objemu dovozov. Záväzok dovozcov a vývozcov preukázat "solidaritu", ktorý sa v nom nachádzal, sa netýkal dovozov a bol iba opätovným potvrdením zo strany FNICGV na ziadost federácií chovatelov o tom, ze pri zásobovaní bude dodrziavat podmienky stanovené v sadzobníku cien. Zalobca vo veci T-217/03 okrem toho poznamenáva, ze vzhladom na to, ze nebol signatárom protokolu z Rungis, sa ho tento záväzok "solidarity" v ziadnom prípade netýkal. Vyhlásenia prezidenta FNICGV v den podpisu protokolu napokon potvrdzujú, ze cast "Dovozy" bola zrusená. 129 Zalobcovia rovnako uvádzajú, ze Komisia sa tvrdením, ze existuje nevyhnutná spojitost medzi sadzobníkom cien a zastavením dovozov, dopustila zámeny medzi tým, co chceli výrobcovia, a tým, co sa stalo realitou po protokole z Rungis. Zalobcovia takisto pripomínajú od zaciatku velmi kritický postoj prevádzkovatelov bitúnkov dovozcov a velkoobchodníkov dovozcov, ktorí boli clenmi FNICGV, voci casti dohody z 24. októbra 2001 s názvom "Dovozy" a tvrdia, ze súhlas uvedenej federácie s touto castou bol iba symbolickým gestom a nebolo ju mozné udrzat. 130 Zalobcovia navyse Komisii vytýkajú, ze nebrala do úvahy dokumenty, ktoré preukazujú, ze dohoda o dovozoch uz neexistovala. V prvom rade odkazujú na list celostátnych federácií chovatelov svojim clenom z 8. novembra 2001, z ktorého vyplýva, ze uplatnovanie dohody z 24. októbra 2001 sa týkalo výlucne uplatnovania sadzobníka minimálnych cien, pretoze sa v nom nenachádza ziadna zmienka o akomkolvek obmedzení dovozov. V druhom rade zalobcovia spomínajú rukopisnú poznámku zo 14. novembra 2001, ktorá znie: "dohoda obmedzená: v súcasnosti dovozy pokracujú; ziadne odvetné [opatrenia]". 131 Zalobcovia okrem toho poznamenávajú, ze Komisia identifikovala iba jednu miestnu dohodu, ktorá bola uzavretá po podpise protokolu z Rungis a obsahovala klauzulu o zastavení dovozov, a to dohodu, ktorá bola uzavretá v departemente Isčre. Dokumenty pochádzajúce od FRSEA Dolnej Normandie z 9. novembra 2001 a od FDSEA Finistčre z 19. novembra 2001 sú iba zápisnicami, ktoré nepreukazujú, ze predmetné miestne dohody obsahovali záväzok zastavit dovozy. Dalsie miestne dohody, ktoré Komisia citovala, nie sú neskorsie ako protokol z Rungis. Napríklad dohoda uzavretá v Loire je datovaná 31. októbra 2001. 132 Zalobcovia napokon uvádzajú, ze analýza kriviek objemov obchodov potvrdzuje, ze zastavenie dovozov nebolo predlzené na obdobie po 31. októbri 2001. Vysvetlujú, ze údajné znízenia objemov dovezeného hovädzieho a telacieho mäsa v novembri a decembri 2001 mozno objasnit neustálym kolísaním mesacných objemov dovozu, pricom medzi týmto konkrétnym znízením a existenciou údajnej dohody nemozno zistit ziadnu prícinnú súvislost. 133 Komisia tvrdí, ze cast dohody z 24. októbra 2001 s názvom "Dovozy" nebola po 31. októbri 2001 zrusená protokolom z Rungis. Uvádza, ze tento protokol smeroval k zmierneniu prílis prísneho záväzku úplne zastavit dovozy, ale s odkazom na "solidaritu" viedol k obmedzeniu dovozov za najvýhodnejsie ceny. Podla nej zalobcovia nevysvetlili, ako by mohla dohoda o minimálnych cenách fungovat, ak by v rovnakom case pokracovali dovozy za najvýhodnejsie ceny. Napokon viaceré miestne dohody uzavreté v den protokolu z Rungis alebo neskôr na základe národnej dohody stále obsahovali záväzok zastavit dovozy. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 134 Na úvod je namieste odmietnut tézu zalobcov, podla ktorej za predpokladu, ze cast "Dovozy" bola zrusená v dôsledku protokolu z Rungis, im nemozno túto cast pripisovat. Okolnost, ze porusenie trvalo velmi krátko, totiz nemôze spochybnit existenciu porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 135 Súd prvého stupna okrem toho usudzuje, ze dohoda o urcení minimálnych cien na svoju efektívnost vyzaduje opatrenia na kontrolu alebo obmedzenie dovozov. V prejednávanej veci bolo hovädzie a telacie mäso pochádzajúce z iných clenských státov, najmä z Nemecka a Holandska, lacnejsie ako toto mäso vyrábané vo Francúzsku a vzhladom na existenciu nadbytocnej ponuky závisela efektívnost sadzobníka cien nevyhnutne od zásobovania bitúnkov so sídlom vo Francúzsku francúzskymi chovatelmi. Ak by to tak nebolo, nielen by tento sadzobník cien nemohol riesit krízu, v ktorej sa nachádzali francúzski chovatelia, ale by ju mohol iba zhorsit, pokial by sa prevádzkovatelia bitúnkov obrátili k výrobkom pochádzajúcim z iných clenských státov, prípadne z tretích krajín. 136 Súd prvého stupna v kazdom prípade usudzuje, ze v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, protokol z Rungis z 31. októbra 2001 neodstránil úplne opatrenia na zastavenie dovozov, ktoré obsahovala dohoda z 24. októbra 2001, aj ked ich obmedzil, co Komisia uznala v napadnutom rozhodnutí. 137 Je totiz opodstatnené hned odmietnut tézu zalobcov, ze tento protokol sa netýkal dovozov, ale sadzobníka cien. Protokol z Rungis totiz nesie nadpis "Rokovanie 'Mäso z dovozu`". Uvádza sa v nom, ze "francúzske podniky specializované v odvetví dovozu a vývozu sa stretli s federáciami výrobcov..., signatármi národnej medziprofesijnej dohody z 24. októbra 2001". Odkazy, ktoré sa nachádzajú v protokole, sú na dovozcov a vývozcov, pricom text naopak neobsahuje ziadnu zmienku o sadzobníku cien. Z toho vyplýva, ze protokol z Rungis sa týkal casti spornej dohody s názvom "Dovozy". Správa prezidenta FNICGV clenom federácie z 31. októbra 2001 potvrdzuje tento záver (pozri bod 140 nizsie). 138 Pritom je namieste konstatovat, ze protokol z Rungis obsahuje po niekolkých úvodných úvahách okrem iného tento úryvok: "V bezprecedentnej krízovej situácii, akú zazívajú výrobcovia, zástupcovia chovatelov naliehavo vyzývajú dovozcov a vývozcov, aby si uvedomili závaznost krízy. V odpovedi sa dovozcovia a vývozcovia zaväzujú preukázat solidaritu." 139 Vzhladom na okolnosti prejednávanej veci, najmä na nevyhnutnost kontrolovat dovozy, aby sa zabezpecila úcinnost sadzobníka cien, ktorý zostal plne v platnosti, Súd prvého stupna usudzuje, ze tento záväzok "solidarity", s ktorým dovozcovia a vývozcovia súhlasili, sa má chápat, ako to Komisia v napadnutom rozhodnutí analyzovala, ako ich súhlas obmedzit dovozy hovädzieho a telacieho mäsa v prospech produkcie francúzskych chovatelov. 140 Tento záver nemozno vyvrátit uz citovanou správou prezidenta FNICGV clenom federácie z 31. októbra 2001, v ktorej sa píse: "Nasli sme kompromis... umoznujúci dovozcom pokracovat vo svojej cinnosti a zabezpecit co najlepsí volný pohyb výrobkov, ktoré spracúvajú a uvádzajú na trh nase podniky." Vzhladom na jasné znenie dohody z 24. októbra 2001 (konkrétne "záväzok docasne zastavit dovozy"), ktorú prezident FNICGV navyse vo svojej správe pripomína, totiz zostáva táto pasáz nejednoznacná. Prezident FNICGV napríklad poukazuje na "kompromis" a neodkazuje na dosiahnutie úplného volného pohybu predmetných výrobkov, ale na jeho "co najlepsie" dosiahnutie. 141 Vzhladom na to, co bolo uvedené, Súd prvého stupna usudzuje, ze protokol z Rungis nezrusil úplne cast spornej dohody s názvom "Dovozy". 142 Tomuto záveru neprotirecia dva dokumenty, ktorých sa zalobcovia dovolávajú, aby preukázali, ze cast "Dovozy" uz nebola v novembri 2001 v platnosti. 143 Pokial tak ide o list zalobcov vo veci T-245/03 svojim clenom z 8. novembra 2001, jeho cielom bolo "dva týzdne po podpise a týzden po zavedení sadzobníka minimálnych cien... zhodnotit uplatnovanie a dodrziavanie tejto dohody v departementoch". Ako zalobcovia uvádzajú, uvedená poznámka odkazuje iba na opatrenia, ktoré sa týkajú uplatnovania sadzobníka cien. Samotná skutocnost, ze tento list sa nezmienuje o casti "Dovozy", vsak nemôze sama osebe postacovat na preukázanie, ze táto cast bola zrusená. 144 Co sa týka rukopisných poznámok zo 14. novembra 2001 pochádzajúcich od riaditela FNSEA, skutocne sa v nich píse "dohoda obmedzená: v súcasnosti dovozy pokracujú; ziadne odvetné [opatrenia]". Treba vsak poznamenat, ze - ako Komisia uvádza - z ich kontextu vyplýva, ze relevantná cast týchto poznámok odkazuje na definovanie stratégie zalobcov vo veci T-245/03 na úcely prípravy svojej odpovede na ziadost Komisie o informácie z 9. novembra 2001 (pozri bod 13 vyssie). Ide teda o dokumenty, ktoré obsahujú iba postoj, aký zalobcovia chceli oznámit Komisii. V texte týchto rukopisných poznámok sa totiz nachádza viacero odkazov na "Brusel", "BXL" alebo "GR Hospodárska sútaz". Mozno sa v nich napríklad docítat: "GR Hospodárska sútaz -> Text FNSEA na koniec doobedia" a dalej "Zosúladená, prípadne spolocná odpoved". Urcité z týchto rukopisných pasází potvrdzujú, ze úryvok, na ktorý sa zalobcovia odvolávajú, tvoril súcast pripomienok, ktoré sa mali zahrnút do odpovede zasielanej Komisii. Napríklad je opodstatnené odcitovat nasledujúce pasáze, ktoré sa nachádzajú v predmetnom dokumente v blízkosti uvedeného úryvku: "Línie obrany" alebo "obrana výrobcov". Preto je namieste záver, ze úryvkom, na ktoré sa zalobcovia odvolávajú, chýba objektívnost a dôveryhodnost nevyhnutná na to, aby sa im priznala dôkazná sila. 145 Navyse je potrebné takisto uviest, ze viaceré miestne dohody, ktoré obsahovali klauzuly o zastavení dovozov, boli uzavreté v den podpisu protokolu z Rungis alebo neskôr. Napríklad oznámenie FDSEA Loire z 31. októbra 2001 spomína uzavretie dohody medzi FDSEA, centrálou JA departementu a "odvetvím mäsa v rámci departementu" v tento den. V tomto oznámení sa uvádza, ze "vsetky pozvané podniky... podpísali dohodu a zaviazali sa ju uplatnovat". Pritom dohoda, ktorá sa nachádza v prílohe, opakuje takmer doslovne dohodu z 24. októbra 2001 a obsahuje "záväzok docasne zastavit dovozy". Zo spisu rovnako vyplýva, ze v departemente Isčre boli v novembri 2001 uzavreté na základe národnej dohody prinajmensom tri miestne dohody s prevádzkovatelmi bitúnkov, ktoré obsahovali povinnost zastavit docasne dovozy "az do nového rokovania na celostátnej úrovni": konkrétne pred 13. novembrom 2001 so spolocnostou Provi, 13. novembra so skupinou Bigard a 15. novembra so spolocnostami Carrel a Isčre Viandes et salaisons. 146 Okrem toho treba odmietnut kritiku zalobcov voci pouzitiu dokumentov, ktoré pochádzali od FRSEA Dolnej Normandie z 9. novembra 2001 a od FDSEA Finistčre z 19. novembra 2001 v napadnutom rozhodnutí, zalozenú na skutocnosti, ze tieto dokumenty boli iba zápisnicami, ktoré nepreukazujú, ze predmetné miestne dohody obsahovali záväzok zastavit dovozy. Po prvé je totiz potrebné uviest, ze dokument z 19. novembra 2001 Komisia necitovala preto, aby preukázala existenciu casti "Dovozy", ale ako príklad miestneho uplatnenia sadzobníka cien (pozri odôvodnenie c. 86 napadnutého rozhodnutia a bod 114 vyssie). Pokial ide po druhé o dokument z 9. novembra 2001, postacuje konstatovat, ze Komisia ho pouzila iba preto, aby uviedla príklad existencie miestnych kontrol pôvodu mäsa (pozri odôvodnenie c. 80 napadnutého rozhodnutia). Predmetný dokument skutocne obsahuje nasledujúci úryvok: "Orne a Calvados uskutocnujú kontroly kamiónov mäsa z dovozu: nic, co by vyzadovalo upozornenie." 147 Rovnako treba odmietnut tvrdenia, ze zalobcovia sa opierajú o statistickú analýzu objemov dovozov hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska. Je totiz potrebné uviest, ze aj ked Komisia v napadnutom rozhodnutí nesporne konstatovala, ze dostupné statistiky ukazujú citelný pokles dovozov v novembri 2001 v porovnaní s októbrom 2001 a v decembri 2001 v porovnaní s novembrom 2001 a ze objem dovozov sa v januári 2002 jasne zvýsil (odôvodnenie c. 78 napadnutého rozhodnutia), skutocnostou zostáva, ze dospela k záveru, ze tento pokles dovozov nemozno s istotou pripísat dohode (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). Kedze sa Komisia pri dokazovaní dlzky trvania casti "Dovozy" o tieto statistické údaje neopierala, tvrdenia zalobcov spochybnujúce výklad týchto dát nie sú relevantné. Súd prvého stupna sa v kazdom prípade domnieva, ze statistiky, ktoré zalobcovia predlozili, neumoznujú záver, ze dohoda o dovozoch neexistovala po 31. októbri 2001. 148 Pokial dalej ide o tvrdenie zalobcu vo veci T-217/03, ze sa ho netýkal záväzok solidarity, ktorý zaviedol protokol z Rungis, lebo nebol jeho signatárom, postacuje konstatovat, ze tento protokol neobsahoval novú dohodu a iba zmiernoval pôvodnú klauzulu o zastavení dovozov nachádzajúcu sa v dohode z 24. októbra 2001, ktorej signatárom zalobca vo veci T-217/03 bol. Navyse treba uviest, ze zalobca vo veci T-217/03 na otázku Súdu prvého stupna priznal, ze ani v case podpisu protokolu z Rungis, ani neskôr neinformoval svojich clenov o údajnom zrusení obmedzení dovozov hovädzieho a telacieho mäsa. Zdôvodnoval to tým, ze tvrdil, ze jeho clenov sa opatrenia o dovozoch netýkali. Je vsak potrebné pripomenút, ze prinajmensom niektorí z jeho clenov dovázali hovädzí dobytok do Francúzska, aj ked tieto mnozstvá boli v porovnaní s celkovými dovozmi relatívne malé (pozri bod 66 vyssie). 149 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, je namieste záver, ze Komisia sa nedopustila chyby, ked usúdila, ze cast dohody z 24. októbra 2001 s názvom "Dovozy" nebola napriek protokolu z Rungis od 31. októbra 2001 úplne zrusená. 3. Pokial ide o pripísanie tajnej ústnej dohody uzavretej po skoncení novembra 2001 zalobcom a) Tvrdenia úcastníkov konania 150 Zalobcovia tvrdia, ze Komisia dospela k nesprávnemu záveru, ze dohoda z 24. októbra 2001 bola jej úcastníkmi ústne a v tajnosti predlzená po 30. novembri 2001. 151 Pripomínajú, ze predlzenie dohody môze vyplývat iba zo skutocností, ktoré preukazujú vyjadrenie súhlasu vsetkých úcastníkov. Komisia teda mala v prejednávanej veci dokázat súlad vôle federácií výrobcov a federácií prevádzkovatelov bitúnkov v prospech pokracovania dohody. Zástupcovia prevádzkovatelov bitúnkov, teda FNICGV a zalobca vo veci T-217/03, mali pritom vsetky dôvody na to, aby ju nepredlzovali po skoncení novembra 2001, ked im Komisia dala na vedomie, ze sa domnieva, ze táto dohoda porusuje clánok 81 ES. FNICGV tak 30. novembra 2001 informovala svojich clenov o nepredlzení dohody. 152 Zalobcovia okrem toho poznamenávajú, ze skutocnost, ze obnovenie dohody sa zamýslalo alebo sa o nom diskutovalo, nepostacuje na preukázanie, ze bola skutocne predlzená. Takisto tvrdia, ze Komisia sa nemala opierat výlucne o skutocnosti pochádzajúce z jednostranných vyhlásení samotných federácií chovatelov, ktoré obsahujú iba poziadavky zväzov. Kedze Komisia znásala dôkazné bremeno, bola podla zalobcov povinná predlozit dokumenty pochádzajúce od prevádzkovatelov bitúnkov, ktoré by potvrdzovali ich pristúpenie k dodrziavaniu sadzobníka cien na celostátnej úrovni po 30. novembri 2001. 153 Zalobcovia spochybnujú závery, ktoré Komisia vyvodila z rukopisných poznámok riaditela FNB týkajúcich sa rokovaní 29. novembra a 5. decembra 2001. Podla nich z týchto dokumentov vyplýva, ze zástupcovia chovatelov pocas uvedených rokovaní oznámili, ze od decembra 2001 sa budú pokúsat dosiahnut, aby prevádzkovatelia bitúnkov uplatnovali ceny stanovené v sadzobníku prostredníctvom akcie zväzov priamo v teréne. Zalobcovia rovnako spochybnujú tézu Komisie, ze toto údajné tajné predlzenie dohody sa týkalo aj dovozov, pricom uvádzajú, ze v ziadnom z dokumentov týkajúcich sa dvoch rokovaní 29. novembra a 5. decembra 2001, ktoré Komisia citovala, sa nenachádza ani najmensia zmienka o dovozoch. 154 Zalobcovia navyse uvádzajú, ze Komisia sa pokúsa zdôvodnit existenciu ústnej dohody jej tajným charakterom. Pritom aj ked pojem "tajný" sa spomína v zápisníku zástupcu FNB, tejto zmienke v praxi protirecila publicita, akú federácie chovatelov poskytli svojim zväzovým poziadavkám. Zalobcovia poznamenávajú, ze na tajnej dohode nebol v tomto kontexte ziaden záujem, kedze prezidenti federácií signatárov by ju nemohli oznámit vsetkým svojim clenom. 155 Pokial ide o údajné miestne dohody po 30. novembri 2001, Komisia identifikovala iba jednu, konkrétne dohodu uzavretú 18. decembra 2001 medzi FDSEA, JA departementu Sarthe a skupinou Socopa. O túto jedinú dohodu Komisia opierala svoj záver, ze porusovanie pokracovalo po 30. novembri 2001. Zalobcovia okrem toho tvrdia, ze Komisia nemala text tejto dohody k dispozícii, pricom dokumenty, ktoré na nu odkazujú, spomínajú iba dohodu o sadzobníku cien, ktorá sa do istej miery lísila od národnej dohody z 24. októbra 2001. Navyse údajné "predlzené dohody", ktoré Komisia identifikovala, neobsahujú údaj o dátume, signatároch ani dotknutom regióne. 156 Zalobca vo veci T-217/03 okrem toho tvrdí, ze vzhladom na to, ze Komisia nepredlozila ziadnu písomnost prevádzkovatelov bitúnkov, ani písomnost, ktorá by sa ich týkala, mala preukázat uskutocnovanie spornej dohody po 30. novembri 2001 na základe záznamov cien na trhu, ktoré by dokazovali dodrziavanie sadzobníka. Komisia sa pritom síce pokúsala preukázat existenciu dohody z 24. októbra 2001 pomocou záznamov cien na vnútrostátnej úrovni, ktoré zodpovedali prvým trom týzdnom uplatnovania uvedenej dohody, ale neoznámila ziaden císelný údaj k údajnému predlzeniu uvedenej dohody. 157 Zalobcovia napokon poznamenávajú, ze Komisia ich listom z 26. novembra 2001 informovala, ze iba predlzenie písomnej dohody z 24. októbra 2001 by mohlo viest k sankciám. Uvádzajú, ze Komisia sa tým, ze ich sankcionovala bez toho, aby preukázala existenciu ústnej dohody, ktorá mala údajne predlzit uvedenú písomnú dohodu, nielen dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a právnej chyby, ale ani nedodrzala svoje záväzky voci nim, co predstavuje porusenie zásady legitímnej dôvery. 158 Komisia tvrdí, ze dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES nepodlieha ziadnej formálnej poziadavke, takze nepísaná dohoda môze plne predstavovat zakázaný kartel. Poznamenáva, ze pocas druhej polovice novembra 2001 zalobcovia este zamýslali písomné predlzenie dohody a tvrdí, ze po opustení moznosti písomného predlzenia dohody sa úcastníci v priebehu dvoch rokovaní, 29. novembra a 5. decembra 2001, dohodli na tajnom predlzení dohody. Komisia okrem toho uvádza, ze pocetné dokumenty potvrdzujú pokracovanie v dohode po 30. novembri 2001, a tvrdí, ze preto nebolo nevyhnutné predlozit aj dôkaz o tom, ze mala úcinky. Napokon spochybnuje výklad, ktorý zalobcovia dali jej listu z 26. novembra 2001, a uvádza, ze dohoda bola v kazdom prípade obnovená, takze táto otázka je irelevantná. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 159 Je vhodné pripomenút, ze dohoda z 24. októbra 2001 stanovovala ako dátum uplynutia koniec novembra 2001. Z napadnutého rozhodnutia pritom vyplýva, ze 19. novembra 2001, teda niekolko dní po dorucení ziadosti Komisie o informácie, prezident FNICGV informoval prezidenta FNSEA, ze povazuje za "nevyhnutné presunút na tento den konecný dátum uplatnovania dohody" (odôvodnenie c. 54 napadnutého rozhodnutia). Zo spisu vsak nevyplýva, ze by dalsí úcastníci dohody skutocne posunuli dátum konca platnosti dohody. Zalobcovia navyse nespochybnujú, ze dohoda z 24. októbra 2001 uplynula 30. novembra 2001, ale skutocnost, ze táto dohoda bola ústne a tajne obnovená po tomto dátume. Preskúmanie Súdom prvého stupna teda treba ohranicit na poslednú uvedenú otázku. 160 V tejto súvislosti je namieste podotknút, ako Komisia potvrdila na pojednávaní, ze napadnuté rozhodnutie charakterizuje predmetné porusenie ako dohodu uzavretú medzi federáciami zastupujúcimi chovatelov na jednej strane a federáciami zastupujúcimi prevádzkovatelov bitúnkov na strane druhej. V dôsledku toho, ako tvrdia zalobcovia, mala Komisia na dokázanie existencie údajnej ústnej dohody, ktorá predlzila alebo obnovila dohodu z 24. októbra 2001, preukázat pristúpenie tak zástupcov chovatelov, ako aj zástupcov prevádzkovatelov bitúnkov k tejto dohode. 161 Naopak je namieste odmietnut argumentáciu zalobcov, podla ktorej sa Komisia nemohla opierat výlucne o dôkazné prostriedky pochádzajúce od zástupcov chovatelov a mala predlozit aj dokumenty pochádzajúce od prevádzkovatelov bitúnkov. Komisia totiz nebola povinná predlozit dôkazy pochádzajúce priamo od zástupcov prevádzkovatelov bitúnkov, ak dalsie dokumenty spisu dostatocne dokazovali ich úcast na dohode (pozri v tomto zmysle rozsudok Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, uz citovaný, bod 512). 162 Pritom je potrebné uviest, ze na úcely dokázania predlzenia dohody z 24. októbra 2001 po skoncení novembra 2001 sa Komisia v napadnutom rozhodnutí opierala o súbor skutocností: po prvé o dokumenty, v ktorých sa uvádza, ze s obnovením dohody sa pocítalo vrátane dátumu po údajnom odstúpení FNICGV 19. novembra 2001 (odôvodnenia c. 46 az 53 napadnutého rozhodnutia); po druhé o dokumenty týkajúce sa dohody vsetkých úcastníkov v priebehu dvoch rokovaní, ktoré sa uskutocnili 29. novembra a 5. decembra 2001, spolu so záväzkom túto dohodu nevyzradit (odôvodnenia c. 57 az 70 napadnutého rozhodnutia); po tretie o skutocnosti znamenajúce uskutocnovanie dohody po skoncení novembra 2001 (odôvodnenia c. 78 az 95 napadnutého rozhodnutia). 163 Preto treba dalej preskúmat tieto dôkazné prostriedky, ktoré Komisia zohladnila, vo svetle výhrad, ktoré vo vztahu k nim uviedli zalobcovia. O príprave predlzenia dohody 164 V napadnutom rozhodnutí Komisia poznamenáva, ze pocas druhej polovice novembra 2001 zalobcovia zamýslali písomné predlzenie spornej dohody (odôvodnenia c. 48 az 53 napadnutého rozhodnutia). Komisia sa opierala najmä o rukopisné poznámky riaditela FNB a o list z 28. novembra 2001, ktorý zástupca FRSEA Bretónska zaslal FNB. 165 Po prvé je potrebné uviest, ze uvedené rukopisné poznámky sa týkajú pracovného rokovania, ktoré sa podla Komisie uskutocnilo medzi 22. a 27. novembrom 2001 a na ktorom sa zúcastnil prezident FNICGV, pán L. S. Z týchto poznámok vyplýva, ze sa na nom diskutovalo o budúcnosti "Dohody v odvetví" po skoncení novembra 2001, a to pokial ide o cast "Ceny", ako aj pokial ide o cast "Dovozy". Pocas týchto diskusií FNICGV odmietla "pokracovat v písomnej dohode". Poznámky takisto spomínajú "obnovenie súladu s právom". Skúmala sa vsak moznost "pokroku na dohode". 166 Po druhé treba poznamenat, ze v uz citovanom liste z 28. novembra 2001 sa píse: "pokracovanie sadzobníka v nadchádzajúcich týzdnoch: vsetci oslovení prevádzkovatelia bitúnkov vyhlásili, ze sú pripravení dodrziavat sadzobník, pokial sa na to rovnako zaviazu vsetci sútazitelia". Táto pasáz vsak hovorí iba o schopnosti niektorých prevádzkovatelov bitúnkov dodrziavat cenové opatrenia, ak by sa uzatvorila dohoda v tomto zmysle. 167 Je teda namieste záver, ze aj ked Komisia bola iste oprávnená pouzit tieto dokumenty, aby preukázala, ze zalobcovia zamýslali predlzenie písomnej dohody z 24. októbra 2001 a diskutovali o nom, uvedené dokumenty samy osebe nedokazujú, ze k tomuto predlzeniu skutocne doslo. O predlzení dohody pocas rokovaní 29. novembra a 5. decembra 2001 168 Komisia tvrdí, ze po opustení myslienky písomného predlzenia dohody sa úcastníci v priebehu dvoch rokovaní, ktoré sa uskutocnili 29. novembra a 5. decembra 2001, dohodli na tajnom predlzení dohody. - Rokovanie 29. novembra 2001 169 Pokial ide o rokovanie 29. novembra 2001, Komisia v napadnutom rozhodnutí (odôvodnenia c. 57 az 60) zacína skúmaním rukopisných poznámok riaditela FNB. Tieto poznámky výslovne spomínajú "Rokovanie stvrtok 29. nov.". Ako vyplýva z ich záhlavia, prvá cast týchto poznámok je venovaná príprave odpovede zalobcov na ziadost Komisie o informácie z 9. novembra 2001. V tejto casti sa mozno okrem iného docítat: "Dovozy pokracovali[.] Dohoda o cenách sa nedodrziavala úplne[.] Dohoda, tazkosti -> rokujte o vasich sadzobníkoch regionálne" a najmä "OK, pripústa sa nepredlzenie dohody". Rovnako v rámceku vpravo hore sa píse: "Informovat navonok? + prehlbit dohodu?... + dohoda o cenách". Vzhladom na ich kontext sa Súd prvého stupna domnieva, ze tieto pasáze ilustrujú iba vymedzenie postoja, ktorým sa zalobcovia zamýslali bránit pred Komisiou. Preto v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, tieto úryvky nedokazujú, ze doslo k rozhodnutiu o ukoncení uplatnovania sporných opatrení. 170 Dalej sa mozno napríklad docítat: "Nemozno predlzit v danom stave [vzhladom] na moznost postihu[.] Nech pokracuje tlak na uplatnovanie intervencných cien (v skutocnosti to znamená uplatnovat sadzobník)[.] Nekomunikovat ako besní." Z tejto pasáze vyplýva, ze federácie chovatelov zamýslali pokracovat vo vyzadovaní uplatnovania minimálnych cien, ale tentoraz formálne ako poziadavky zväzov. Píse sa totiz: "Hovorit o indikátore cien Regionálne sadzobníky?". Poznámky obsahujú takisto nasledujúci úryvok: "zaslat list FNICGV - FNCBV[.] FNB[:] spísat kom.[,] ziadna dohoda vo výhlade, ale pokracujeme v nasich zväzových cieloch". Napokon sa v nich mozno tiez docítat: "Tlacové kom[.] Sadzobník = proti EHS, takze ho zastavujeme, ale rokujeme o odporúcaných cenách[,] my chovatelia[,] ciele zväzov". 171 Tieto rukopisné poznámky okrem toho obsahujú pasáze, z ktorých v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, vyplýva, ze táto stratégia, ktorej cielom bolo pokracovat v dodrziavaní minimálnych cien, bola odsúhlasená zástupcami prevádzkovatelov bitúnkov. Viackrát sa totiz spomína "LS", co Komisia bez toho, aby jej zalobcovia protirecili, identifikovala ako zmienky o prezidentovi FNICGV. Napríklad: - "Podpísaná dohoda: nemozno v nej pokracovat (LS)[.] LS = OK dodrziavaniu ceny stanovenej pre stiahnutie". Az na konci týchto poznámok sa nachádza zoznam cien urcitých kategórií hovädzieho a telacieho mäsa so zakrúzkovaným údajom "OK dohoda", - "'Orientacná cena`, 'cielová cena`, 'cenový ciel`[,] 'cena s výnosom`, 'cielová cena chovatela`, 'ciel chovatela` LS = nenapísem nic/tel." 172 V týchto úryvkoch sa takisto niekolkokrát spomínajú iniciálky "FT", co je podla vsetkého prezident zalobcu vo veci T-217/03. 173 Napokon treba konstatovat, ze na poslednej strane tohto dokumentu ("Zhrnutie") sa píse: "Dobrá bilancia, jednohlasnost[.] 'dohoda` o dodrziavaní 'cielovej ceny chovatela` (ústne/tel.)". 174 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, sa Súd prvého stupna v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, domnieva, ze rukopisné poznámky týkajúce sa rokovania 29. novembra 2001 mozno vykladat v tom zmysle, ze zástupcovia prevádzkovatelov bitúnkov súhlasili s predlzením uplatnovania sporných opatrení. Je teda opodstatnené odmietnut tézu, ze tieto dokumenty preukazujú iba vôlu federácií chovatelov pokracovat v uplatnovaní týchto opatrení výlucne v rámci ich akcie zväzov, za absencie a mimo dohody s prevádzkovatelmi bitúnkov. Tejto téze totiz protirecí samotný obsah uvedených poznámok. 175 Okrem toho, ako sa uvádza v napadnutom rozhodnutí (pozri odôvodnenie c. 63), viaceré dalsie dokumenty potvrdzujú, ze zalobcovia sa pocas tohto rokovania 29. novembra 2001 ústne dohodli na pokracovaní spornej dohody. 176 Po prvé, viceprezident FNB, pán G. H., v interview pre Vendée agricole zo 4. decembra 2001, ktoré je dostupné na internetovej stránke FNSEA, vyhlásil: "Uplynulý týzden sme zdôraznovali dôlezitost tohto sadzobníka pre zastavenie spirály klesajúcich cien. Podniky uznali jeho vplyv, ale zároven sa chceli zosúladit s odporúcaniami Bruselu. Odteraz uz nehovoríme o medziprofesijnej dohode o sadzobníku, ale o cieli v zmysle cenových stropov. Stále sa hlásime k pojmu sadzobník zväzov!" Viceprezident FNB dodal: "Táto 'nová` dohoda neexistuje písomne. Iba ústne. Ale má nesmierne významný dosah. Zástupcovia podnikov na celostátnej úrovni takisto ústne oznámili obsah nasich rozhovorov." Napokon sa vo vztahu k viacerým bitúnkom vo Vendée uvádza: "Vyzývame ich, aby si zistili, ci skutocne dostali od svojich celostátnych struktúr pokyny [o cenách, o ktorých sa diskutovalo predoslý týzden], ktoré sú zhodné s nasimi." 177 Po druhé, v napadnutom rozhodnutí sa v odôvodnení c. 64 spomína oznámenie federácie vo Vendée z 5. decembra 2001. V tomto oznámení sa uvádza: "Ústna dohoda, ku ktorej odvetvie hovädzieho dobytka dospelo na konci predchádzajúceho týzdna, je v omeskaní s konkrétnym uplatnovaním v teréne... Celé odvetvie musí byt oboznámené s touto 'dohodou` na zaciatku týzdna." Po spomenutí rozhovorov medzi manifestantmi a prevádzkovatelom bitúnku dokument spresnuje: "Zodpovední zástupcovia bitúnku sa stretli s [prezidentom FNICGV]. Ten potvrdil diskusie z predchádzajúceho týzdna". - Rokovanie 5. decembra 2001 178 Co sa týka rokovania 5. decembra 2001, ktoré sa uskutocnilo pri prílezitosti celonárodného dna hovädzieho a telacieho mäsa, treba na úvod preskúmat, ako sa to v napadnutom rozhodnutí stalo v odôvodnení c. 66, list zo 6. decembra 2001, ktorý zaslal zástupca FRSEA Bretónska prezidentovi FDSEA svojho regiónu. Tento list, v ktorom sa odkazuje na "vcerajsie rokovanie", znie takto: "Co sa týka aspektu minimálnych cien, prezidenti celostátnych FNICGV a FNCBV vyhlásili, ze sú si vedomí nevyhnutnosti zachovat trhové ceny a presvedcit o tom svojich clenov. Nemáme vsak ziadnu písomnú dohodu o tejto skutocnosti a zachovanie cien bude závisiet od nasej schopnosti vyvinút dostatocný tlak v rámci odvetvia. Preto Vám navrhujem kontaktovat od tohto víkendu... prevádzkovatelov bitúnkov vo Vasom departemente, aby ste sa ubezpecili o ich záväzku zachovat ceny na uz existujúcom a aktualizovanom základe a upozornit ich na akciu zväzov, ktorú môzeme spustit od budúceho týzdna v prípade, ak tento záväzok nesplnia." 179 Napadnuté rozhodnutie dalej v odôvodnení c. 67 zohladnuje oznámenie FNPL zaslané faxom 10. decembra 2001 a takisto spomínajúce celonárodný den hovädzieho a telacieho mäsa, na ktorom "sa schválilo pokracovanie v sadzobníku". V tomto oznámení sa uvádza, ze "zástupcovia prevádzkovatelov bitúnkov ([FT a LS]) zobrali predlzenie nepísaného sadzobníka na vedomie". 180 V napadnutom rozhodnutí sa napokon v odôvodneniach c. 68 a 69 spomínajú dalsie pasáze rukopisných poznámok riaditela FNB s názvom "Den hovädzieho a telacieho mäsa - 5. december 2001". Tieto poznámky obsahujú nasledujúce úryvky: "uz nehovoríme 'stop dovozom`, prechádzame na restaurácie a pohostinstvá", "chyba = spísanie zastavenia dovozov, narazili sme na Brusel a dalsích z COPA. Bez spísania pokracujeme na 'cielových cenách` alebo cenách, pod ktoré nechceme, aby ceny [klesli]". Rovnako hned po pripomienkach pripísaných prezidentom zalobcu vo veci T-217/03 a FNICGV sa píse: "uz nemôzeme písat, ale pokracujeme". Prezident FNICGV okrem toho uviedol: "budeme dodrziavat [nás záväzok] o cene speciálneho výkupu" a "správa odovzdaná nasim podnikom... neformálnym spôsobom, sadzobník bude pokracovat". Napokon prezident zalobcu vo veci T-217/03 v tejto súvislosti uviedol: "Áno OK, ale uplatnovat musia vsetci". V rozpore s tým, co tvrdí zalobca vo veci T-217/03, zmienka "uplatnovat musia vsetci" nerobila uplatnovanie sadzobníka nemozným, ani predmetné vyhlásenie nezbavuje dôkaznej hodnoty. O uskutocnovaní dohody po skoncení novembra 2001 181 Napadnuté rozhodnutie okrem toho obsahuje zmienky o viacerých akciách uskutocnených na miestnej úrovni, ktoré potvrdzujú pokracujúce uskutocnovanie dohody po 30. novembri 2001 (odôvodnenia c. 92 az 94 napadnutého rozhodnutia). 182 Konkrétne v oznámení FDSEA Vendée z 18. decembra 2001 sa uvádza, ze prevádzkovatel bitúnku (skupina Socopa) súhlasil po zablokovaní svojich priestorov s uplatnovaním sadzobníka minimálnych cien kráv do 11. januára 2002. 183 Spis rovnako obsahuje dva exempláre dokumentu s názvom "Dohoda z 25. októbra 2001 (predlzená)", kde sa nachádza nasledujúca zmienka: "FNSEA, FNB, FNICGV a FNCBV/SICA podpísali a mienia uplatnovat". Ako zalobcovia uvádzajú, tieto dokumenty nie sú datované. Komisia ich vsak v odôvodnení c. 94 napadnutého rozhodnutia identifikovala ako faxovú správu "FDSEA 79" z 13. decembra 2001 a dokument, ktorý FDSEA Deux-Sčvres v ten istý den zaslala jednému prevádzkovatelovi bitúnku. 184 Napokon faxová správa s nadpisom "Kontroly v bitúnkoch Maine-et-Loire", ktorú zástupca FDSEA Maine-et-Loire zaslal 11. decembra 2001 riaditelovi FNB, znie: "nezistené ziadne anomálie - sadzobník uplatnovaný - ziadne dovozy". Závery 185 Vzhladom na vsetko, co bolo uvedené, je opodstatnený záver, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí právne dostatocne dokázala, ze zalobcovia ústne a tajne predlzili uplatnovanie spornej dohody po skoncení novembra 2001, a to napriek listom Komisie z 26. novembra 2001, v ktorých ich upozornila, ze táto dohoda znamená existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. 186 Tento záver nemozno vyvrátit tvrdeniami zalobcov, ze predlzenie dohody v tajnosti jej odoberalo akúkolvek efektívnost. Je potrebné konstatovat, ze spis skutocne obsahuje viaceré zmienky o vôli zalobcov nevyzradit verejne existenciu záväzku medzi zástupcami chovatelov a prevádzkovatelov bitúnkov po uplynutí písomnej dohody. Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze tento tajný charakter nezbavuje dohodu akejkolvek efektívnosti, najmä vzhladom na to, ze federácie chovatelov nadalej verejne vyzadovali ceny sadzobníka, aj ked tentoraz v zastrenej forme poziadaviek zväzov, a oznamovali ich svojim clenom. Spis rovnako umoznuje záver, ze zástupcovia prevádzkovatelov bitúnkov o nej ústne informovali aj niektoré podniky prevádzkujúce bitúnky (pozri bod 177 vyssie). 187 Súd prvého stupna navyse usudzuje, ze pokracovanie dohody nemozno popriet iba na základe oznámenia FNICGV z 30. novembra 2001, v ktorom sa uvádza, ze "sadzobník minimálnych výkupných cien vyradených kráv uzavretý 24. októbra 2001 nie je a nebude obnovený" a ze "taký je záver rokovania, ktoré sa uskutocnilo vcera v Parízi za prítomnosti signatárov tejto dohody". Súd prvého stupna sa totiz domnieva, ze toto vyhlásenie tvorilo súcast verejnej komunikácie FNICGV, najmä potom, co Komisia upozornila túto federáciu na moznost sankcionovania za sporné dohody. V kazdom prípade, ako uz bolo uvedené vyssie, dokumenty neskorsie ako tento dátum preukazujú úcast prezidenta FNICGV na obnovení dohody. 188 Nakoniec, kedze Komisia na základe listinných dôkazov dokázala predlzenie dohody, nebola povinná, v rozpore s tým, co tvrdia zalobcovia, preukazovat toto pokracovanie prostredníctvom skúmania úcinkov dohody na ceny praktizované pocas predmetného obdobia. 189 Preto je opodstatnené usúdit, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí správne povazovala za dlzku trvania porusenia obdobie od 24. októbra 2001 do 11. januára 2002. 190 V dôsledku toho je namieste zamietnut tento zalobný dôvod v celosti. C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na neuplatnení výnimky stanovenej nariadením c. 26 1. Tvrdenia úcastníkov konania 191 Zalobcovia uvádzajú, ze Komisia porusila nariadenie c. 26 a dopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia tým, ze odmietla uplatnit v prípade predmetného kartelu výnimku z uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES stanovenú v clánku 2 uvedeného nariadenia v prípade urcitých cinností spojených s výrobou a uvádzaním na trh polnohospodárskych výrobkov. Uvádzajú, ze predmetná dohoda bola potrebná na realizáciu cielov spolocnej polnohospodárskej politiky. 192 Zalobcovia uvádzajú, ze tak ako to uznalo napadnuté rozhodnutie, cielom spornej dohody bolo zabezpecenie minimálnej úrovne zivota chovatelov hovädzieho dobytka. Okrem toho uvádzajú, ze ciel sledujúci stabilizáciu trhov sa tiez realizoval, kedze uvedená dohoda pouzívala cenový mechanizmus, ktorý prispieval k zastaveniu existujúcich otrasov a umoznil chovatelom pokracovat vo výrobe za rentabilné ceny a teda celit kríze bez toho, aby museli odíst z trhu. Dohoda vsak neohrozovala ciele rastu produktivity, zabezpecenia zásobovania a primerané ceny pre spotrebitelov, vo vztahu ku ktorým nedoslo k ziadnej zmene. 193 Zalobcovia uvádzajú, ze v predmetnom prípade Komisia bola povinná pokúsit sa zlúcit tieto rôzne ciele (rozsudky Súdneho dvora z 24. októbra 1973, Balkan-Import-Export, 5/73, Zb. s. 1091, bod 24, a zo 17. decembra 1981, Ludwigshafener Walzmühle a i./Rada a Komisia, 197/80 az 200/80, 243/80, 245/80 a 247/80, Zb. s. 3211, bod 41). Osobitne z dôvodu výnimocnej krízy odvetvia hovädzieho mäsa mala priradit prioritu cielom sledujúcim stabilizáciu trhov a zabezpecenie zodpovedajúcej úrovne zivota polnohospodárov. Preto vzhladom na pomerné vyvázenie cielov uvedených v clánku 33 ods. 1 ES mala Komisia dospiet k záveru, ze sa má uplatnit výnimka stanovená v nariadení c. 26. 194 Zalobcovia vo veci T-245/03 kritizujú okrem toho stanovisko Komisie, uvedené v odôvodneniach c. 146 a 147 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého skutocnost, ze prijaté opatrenia neboli stanovené v nariadení c. 1254/1999, postacuje na to, aby sa neuplatnila výnimka uvedená v clánku 2 nariadenia c. 26. Zalobca vo veci T-217/03 uvádza, ze pokial ide o neho, Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, ked sa domnievala, ze dohoda nebola súcastou cielov stanovených v SOT. Uvádza najmä, ze bola v súlade s cielmi uvedenými v odôvodneniach c. 2 a 31 nariadenia c. 1254/1999, ako aj s jeho clánkom 38 ods. 1. 195 Napokon zalobcovia uvádzajú, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze sporná dohoda nebola proporcionálna. Okrem toho Komisia neodôvodnila tento záver, ani neuviedla, aké opatrenia, iné ako tie, ktoré stanovovala sporná dohoda, mohli zastavit prepad cien. 196 Komisia uvádza, ze výnimka stanovená v clánku 2 nariadenia c. 26 musí byt vykladaná a uplatnovaná restriktívne. V predmetnom prípade sa sporná dohoda mohla zdat prinajlepsom potrebná na dosiahnutie jedného z piatich cielov stanovených clánkom 33 ES (ciel zabezpecenia primeranej zivotnej úrovne polnohospodárov) a zjavne neslúzila ostatným styrom cielom. Okrem toho presahovala rámec SOT v odvetví hovädzieho a telacieho mäsa a v kazdom prípade sa javila ako neproporcionálna na dosiahnutie stanovených cielov. Na dohodu sa teda nemohla vztahovat predmetná výnimka. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 197 Je potrebné najprv uviest, ze udrziavanie úcinnej hospodárskej sútaze na trhoch s polnohospodárskymi výrobkami je súcastou cielov spolocnej polnohospodárskej politiky. Hoci je pravda, ze clánok 36 ES zveril Rade právomoc stanovit mieru, v akej sa pravidlá hospodárskej sútaze Spolocenstva vztahujú na výrobu a obchodovanie s polnohospodárskymi výrobkami, aby sa zohladnila osobitná situácia na trhoch s týmito výrobkami, nic to nemení na tom, ze toto ustanovenie stanovuje zásadu uplatnitelnosti pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva v odvetví polnohospodárstva (rozsudok Súdneho dvora z 9. septembra 2003, Milk Marque a National Farmers' Union, C-137/00, Zb. s. I-7975, body 57 a 58). 198 Podla clánku 1 nariadenia c. 26 clánok [81] ods. 1 ES platí pre vsetky dohody, rozhodnutia a postupy uvedené v tomto ustanovení, ktoré sa týkajú výroby alebo obchodu s polnohospodárskymi výrobkami uvedenými v prílohe [I] Zmluvy ES, co sú okrem iného zivé zvieratá a mäso a jedlé mäsové zvysky, s výnimkou ustanovenia clánku 2 toho istého nariadenia. Toto posledné uvedené ustanovenie stanovuje najmä, ze clánok [81] ods. 1 ES sa nevztahuje na také dohody, rozhodnutia a postupy, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cielov spolocnej polnohospodárskej politiky, uvedených v clánku [33] ES. 199 Pokial ide o výnimku z vseobecne uplatnitelného pravidla clánku 81 ods. 1 ES, clánok 2 nariadenia c. 26 sa má vykladat zuzujúco (rozsudok Súdneho dvora z 12. decembra 1995, Oude Luttikhuis a i., C-399/93, Zb. s. I-4515, bod 23, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1997, Florimex a VGB/Komisia, T-70/92 a T-71/92, Zb. s. II-693, bod 152). Okrem toho z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 2 ods. 1 prvá veta nariadenia c. 26, ktorý upravuje predmetnú výnimku, sa uplatnuje len vtedy, ak predmetná dohoda umoznuje dosiahnutie vsetkých cielov clánku 33 (rozsudky Oude Luttikhuis a i., uz citovaný, bod 25; Florimex a VGB/Komisia, uz citovaný, bod 153; pozri takisto v tomto zmysle rozsudok Frubo/Komisia, uz citovaný, body 25 az 27). Súd prvého stupna vsak uviedol, ze v prípade konfliktu medzi týmito niekedy rozdielnymi cielmi sa môze Komisia pokúsit ich zmierit (rozsudok Florimex a VGB/Komisia, uz citovaný, bod 153). Napokon, ako aj vyplýva zo samotného znenia clánku 2 ods. 1 prvej vety nariadenia c. 26, predmetná dohoda musí byt "potrebná" na dosiahnutie uvedených cielov (rozsudok Oude Luttikhuis a i., uz citovaný, bod 25; pozri takisto v tomto zmysle rozsudok Florimex a VGB/Komisia, uz citovaný, body 171 a 185). 200 Podla clánku 33 ods. 1 ES je cielom spolocnej polnohospodárskej politiky: "a) zvýsit produktivitu polnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpecovaním racionálneho rozvoja polnohospodárskej výroby a optimálneho vyuzívania výrobných faktorov, najmä pracovnej sily; b) zabezpecit týmto spôsobom primeranú zivotnú úroven polnohospodárov, najmä zvýsením individuálnych príjmov jednotlivcov pracujúcich v polnohospodárstve; c) stabilizovat trhy; d) zabezpecit riadne zásobovanie; e) zabezpecit dodávky spotrebitelom za primerané ceny." 201 Zalobcovia uvádzajú v podstate, ze sporná dohoda bola potrebná na realizáciu dvoch z týchto cielov, teda tých, ktoré viedli k zabezpeceniu primeranej zivotnej úrovne polnohospodárov a stabilizácii trhov, a ze sa netýkala ostatných troch cielov, ktorým vsak ani nebránila. 202 Ako uvádzajú zalobcovia, hlavným cielom spornej dohody bolo íst na pomoc chovatelom hovädzieho dobytka vo Francúzsku v kontexte krízovej situácie v tomto odvetví v case relevantných skutkových okolností. Preto je mozné domnievat sa, ze cielom dohody bolo zabezpecit primeranú zivotnú úroven polnohospodárov v zmysle clánku 33 ods. 1 písm. b) ES. 203 Na druhej strane sa Súd prvého stupna domnieva, ze dohoda z 24. októbra 2001 nesmerovala k stabilizácii trhov, stanovenej v clánku 33 ods. 1 písm. c) ES, ani nie je mozné povazovat ju za potrebnú v tejto súvislosti. Ako sa to uvádza v napadnutom rozhodnutí, kríza, ktorú prekonalo odvetvie hovädzieho a telacieho mäsa v rokoch 2000 az 2001 vychádzala z velkej nerovnováhy medzi ponukou a dopytom, co bolo spôsobené prudkým poklesom konzumácie kvôli nedostatku dôvery vyplývajúcej zo zistenia nových prípadov choroby sialených kráv a slintacky a krívacky (pozri odôvodnenia c. 12, 13 a 142 napadnutého rozhodnutia). Preto si stabilizácia trhov vyzadovala predovsetkým opatrenia smerujúce k znízeniu objemu ponuky, ktorá bola velmi nadbytocná, a k propagovaniu strmo klesajúcej konzumácie hovädzieho a telacieho mäsa. 204 Sporná dohoda vsak nestanovovala opatrenia v tomto zmysle. Navyse, minimálne ceny, ktoré v nej boli stanovené, nielenze nemohli viest k stabilizácii trhov, ale mohli dokonca íst aj proti tomuto cielu, kedze mohli zahrnat zvýsenie cien, ktoré by este viac znízilo spotrebu a teda by sa este viac zväcsil rozdiel medzi ponukou a dopytom. Stanovenie sadzobníka cien predstavovalo okrem toho umelé stanovenie cien, v rozpore s ich prirodzenou tvorbou na trhu, ako aj podpornými systémami a vládnymi zásahmi. Islo okrem toho o výlucne konjunkturálne opatrenie, ktoré nemohlo mat úcinky v strednodobom a dlhodobom horizonte na predmetných trhoch. Okrem toho obmedzenie dovozov hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska mohlo spôsobit narusenie obchodu v rámci Spolocenstva, týkajúceho sa hovädzieho a telacieho mäsa a poskodit teda stabilitu predmetných trhov vo viacerých clenských státoch. 205 Takisto, dohoda obmedzujúca dovozy lacnejsích výrobkov a stanovujúca minimálne ceny nemôze byt povazovaná za neutrálnu vo vztahu k cielu zabezpecenia dodávok spotrebitelom za primerané ceny, ako uvádza clánok 33 ods. 1 písm. e) ES. Ako totiz Komisia uvádza v odôvodnení c. 144 napadnutého rozhodnutia, pricom zalobcovia jej v tom neodporovali, pokial ide najmä o odvetvie stravovania sa mimo domova, ktoré pouzíva vo velkom dovázané mäsá, zastavenie dovozov môze naozaj spôsobit zvýsenie cien. Navyse ceny v sadzobníku, hoci boli stanovené pre okamih vstupu na bitúnok, mohli byt premietnuté do cien spotrebitelov. 206 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze sporná dohoda môze byt povazovaná za potrebnú len vo vztahu k cielu zabezpecenia primeranej zivotnej úrovne polnohospodárov. Na druhej strane vsak existuje riziko, ze táto dohoda prinajmensom narusí stanovenie primeraných cien dodávok spotrebitelom. Napokon, netýkala sa - a, a fortiori, nebola potrebná - na stabilizáciu trhov, zabezpecenie riadneho zásobovania a rast polnohospodárskej produktivity. Preto, vzhladom na judikatúru citovanú v bode 199 vyssie, Súd prvého stupna sa domnieva, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, ked usúdila, ze pomerné vyvázenie týchto rôznych cielov neumoznuje dospiet k záveru, ze by sa mala výnimka stanovená v clánku 2 ods. 1 prvej vete nariadenia c. 26 uplatnit v predmetnom prípade. 207 Okrem toho je potrebné zamietnut výhrady smerujúce proti konstatovaniu uvedenému v odôvodneniach c. 146 a 147 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého sporná dohoda nepatrí medzi prostriedky stanovené právnou úpravou SOT v odvetví hovädzieho a telacieho mäsa, najmä nariadením c. 1254/1999. Na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobcovia vo veci T-245/03, Komisia nedospela k záveru, ze táto okolnost postacuje sama osebe na to, aby sa neuplatnila výnimka zalozená na nariadení c. 26, len zohladnila túto okolnost, a správne, na podporu svojho záveru, podla ktorého predmetná dohoda nebola potrebná na dosiahnutie cielov spolocnej polnohospodárskej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudok Florimex a VGB/Komisia, uz citovaný, body 148 az 151). Je potrebné zamietnut aj tvrdenie zalobcu vo veci T-217/03, podla ktorého dohoda bola súcastou cielov tohto nariadenia. Najmä, ustanovenia uvádzané zalobcom (odôvodnenia c. 2 a 31 a clánok 38 ods. 1 uvedeného nariadenia) len stanovujú moznost pre institúcie Spolocenstva prijat opatrenia v prípade narusenia trhu (pozri v tejto súvislosti clánok 43 uvedeného nariadenia) a neodôvodnujú ziadnym spôsobom súkromnú dohodu o obmedzení dovozov a stanovení minimálnych cien. 208 Napokon, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa proporcionality sporných opatrení, je potrebné zamietnut výhradu zalozenú na porusení povinnosti odôvodnenia. Komisia odôvodnila svoj záver z právneho hladiska dostatocne v odôvodnení c. 148 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého stanovenie cien a zastavenie dovozov sú váznymi obmedzeniami hospodárskej sútaze a nemozno ich povazovat za proporcionálne k cielom sledovaným dohodou. Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, Komisia nebola povinná uviest, aké opatrenia zalobcovia mohli prijat na to, aby ich dohoda bola v súlade s clánkom 2 nariadenia c. 26. Ani výhradu, podla ktorej sa Komisia dopustila nesprávneho posúdenia, ked zohladnila pri skúmaní uplatnitelnosti výnimky stanovenej týmto ustanovením neproporcionálny charakter opatrení stanovených dohodou, nemozno uznat. Z ustálenej judikatúry totiz vyplýva, ze na úcely uplatnenia tejto výnimky mozno povazovat opatrenia za potrebné na realizáciu cielov spolocnej polnohospodárskej politiky iba vtedy, ak sú proporcionálne (pozri v tomto zmysle rozsudok Florimex a VGB/Komisia, uz citovaný, bod 177). V predmetnom prípade vsak, hoci by sa aj prihliadalo na osobitost polnohospodárskych trhov a krízu odvetvia hovädzieho dobytka v predmetnom case, obmedzenie dovozov a stanovenie cien nemozno povazovat vzhladom na to, ze predstavujú závazné porusenie sútazného práva, za opatrenia proporcionálne sledovaným cielom. 209 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod treba zamietnut. D - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv na obhajobu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 210 Zalobcovia uvádzajú, ze oznámenie o výhradách, ktoré predstavuje uplatnenie základnej zásady dodrziavania práv na obhajobu, musí obsahovat opis výhrad, a to dostatocne jasným spôsobom, hoci len zhrnujúco, aby sa mohli dotknuté osoby naozaj oboznámit s tým, aké správanie je im vytýkané a mohli úcinne uplatnit svoju obranu predtým, ako Komisia prijme konecné rozhodnutie (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Mo och Domsjö/Komisia, T-352/94, Zb. s. II-1989, bod 63). 211 V predmetnom prípade zalobcovia v prvom rade vytýkajú Komisii, ze neuviedla v oznámení o výhradách, ze na to, aby urcila sumu pokuty pre federácie iné ako FNSEA, zohladní sumu rocných príspevkov platených ich clenmi. V druhom rade zalobcovia uvádzajú, ze Komisia neuviedla vôbec v oznámení o výhradách, ze bude vypocítavat sumu pokút v závislosti od obratu ich priamych alebo nepriamych clenov. Komisia ich teda neoboznámila so skutkovými a právnymi okolnostami, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, najmä s hlavnými okolnostami pre výpocet pokuty, a zalobcovia nemohli preto vyjadrit v tejto súvislosti svoje pripomienky. 212 Zalobcovia uvádzajú, ze Súdny dvor rozhodol, ze oznámenie o výhradách, ktoré len identifikuje ako autora porusenia kolektívny subjekt, neumoznuje, aby boli spolocnosti, ktoré tvoria tento kolektívny subjekt, dostatocne informované o tom, ze im budú ulozené individuálne pokuty, ak dôjde ku skonstatovaniu porusenia a nepostacuje ako upozornenie, ze suma ulozených pokút bude stanovená na základe posúdenia úcasti kazdej spolocnosti na správaní predstavujúcom údajné porusenie (rozsudok Súdneho dvora zo 16. marca 2000, Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, C-395/96 P a C-396/96 P, Zb. s. I-1365, body 144 az 146). 213 Napokon zalobcovia uvádzajú, ze skutocnost, ze im Komisia 10. januára 2003 zaslala list, v ktorom ich vyzvala na predlozenie financných informácií nepostacuje na zabezpecenie dodrzania práva na obhajobu. Tento list nasledoval az po predlození pripomienok zo strany zalobcov a po dátume ich vypocutia, preto sa nemohli bránit, pokial ide o predmetné okolnosti. Okrem toho, táto ziadost neuvádzala zámery Komisie. 214 Komisia uvádza, ze podla judikatúry je povinná v oznámení o výhradách len uviest, ze preskúma, ci je potrebné udelit dotknutým podnikom pokutu a oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 21). 215 Podla Komisie zalobcovia nemohli nevediet, ze suma príspevkov ich clenov bude zohladnená a nic im nebránilo predlozit pripomienky vzhladom na oznámenie o výhradách. Takisto mali moznost vyjadrit sa k otázke obratu svojich clenov, kedze im 10. januára 2003 Komisia zaslala ziadost o informácie v tomto zmysle (pozri v tomto zmysle rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 23). 216 Komisia napokon namieta proti relevantnosti uz citovaného rozsudku Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, na ktorý sa odvolávajú zalobcovia. V predmetnom prípade z oznámenia o výhradách jasne vyplýva, ze Komisia mala úmysel ulozit pokuty zalobcom, ktorí sú adresátom uvedeného oznámenia a nie teda sprostredkovatelským federáciám alebo jednotlivým prevádzkovatelom. Vzhladom na judikatúru, ktorá sa týka zohladnenia clenov zdruzení, zalobcovia mali moznost uvedomit si riziko a bránit sa v tejto súvislosti v priebehu správneho konania. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 217 Dodrzanie práva na obhajobu v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, najmä pokút, je základnou zásadou práva Spolocenstva, ktorá musí byt zachovaná aj v prípade, ked ide o konanie správnej povahy (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Cascades/Komisia, T-308/94, Zb. s. II-925, bod 39). Podla tejto zásady je oznámenie o výhradách podstatnou procesnou zárukou. Toto oznámenie o výhradách musí jasne uvádzat vsetky podstatné okolnosti, z ktorých Komisia vychádza v tomto stádiu konania (rozsudok Compagnie maritime belge transports a i./Komisia, uz citovaný, bod 142). 218 Podla ustálenej judikatúry, ak Komisia výslovne uvedie v oznámení o výhradách, ze bude skúmat, ci je potrebné ulozit dotknutým podnikom pokuty, a ak oznací hlavné skutkové a právne okolnosti spôsobilé viest k pokute, akými sú závaznost a dlzku trvania predpokladaného porusenia a skutocnost, ze bolo spáchané úmyselne alebo z nedbanlivosti, splní svoju povinnost dodrzat právo podnikov byt vypocutý. Takéto konanie Komisie im poskytuje údaje potrebné na ich obhajobu, nie iba proti skonstatovaniu porusenia, ale tiez proti udeleniu pokuty (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 21; rozsudok ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný, bod 78). 219 Zalobcovia uvádzajú, ze Komisia mala uviest v oznámení o výhradách, ze zohladní sumu ich rocných príspevkov na úcely urcenia sumy pokuty federácií iných ako FNSEA a ze vypocíta sumu pokút v závislosti od obratu clenov zalobcov. 220 V tejto súvislosti je potrebné uviest v prvom rade, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí vychádzala z príspevkov platených zalobcom na výpocet základnej ciastky pokút (odôvodnenia c. 169 a 170 napadnutého rozhodnutia). Komisia totiz po tom, co stanovila vzhladom na závaznost porusenia základnú ciastku ulozenej pokuty hlavnej polnohospodárskej federácii (FNSEA) na 20 miliónov eur, pouzila pomer medzi sumou rocných príspevkov vybratých kazdou z ostatných federácií a FNSEA ako objektívne kritérium pomernej dôlezitosti rôznych polnohospodárskych federácií a teda ich stupna vlastnej zodpovednosti pri porusení. Takto boli tieto sumy stanovené na pätinu (FNPL), desatinu (FNB a FNCBV) a dvadsatinu (JA) sumy stanovenej v prípade FNSEA. 221 V druhom rade je potrebné pripomenút, ze Komisia, ako uviedla pred Súdom prvého stupna, zohladnila obraty základných clenov zalobcov na úcely preverenia dodrzania hornej hranice vo výske 10 %, stanovenej clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17 v prípade ulozených pokút. 222 Súdny dvor vsak skonstatoval, ze poskytnutie údajov týkajúcich sa miery predpokladaných pokút v oznámení o výhradách, ked este podniky neboli vyzvané uplatnit svoje pripomienky k výhradám, ktoré voci nim boli vznesené, by znamenalo predvídanie rozhodnutia Komisie neprimeraným spôsobom (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 21, a ABB Asea Brown Boveri/Komisia, uz citovaný, bod 66). A fortiori, venovat sa v oznámení o výhradách otázke dodrzania hornej hranice 10 % v prípade pokuty, ktorá bude prípadne ulozená konecným rozhodnutím, by tiez znamenalo predvídanie tohto rozhodnutia neprimeraným spôsobom. 223 Okrem toho na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, uz citovaný rozsudok Compagnie maritime belge transports a i./Komisia nie je relevantný v predmetnom prípade. V bodoch 143 az 146 tohto rozsudku totiz Súdny dvor rozhodol, ze Komisia je povinná uviest jednoznacným spôsobom v oznámení o výhradách osoby, ktorým mozno ulozit pokuty a oznámenie o výhradách, ktoré len identifikuje ako autora porusenia kolektívny subjekt, neumoznuje spolocnostiam tvoriacim tento kolektívny subjekt byt dostatocne informovanými, ze im budú individuálne ulozené pokuty a nie je dostatocné na ich upozornenie, ze suma pokút bude stanovená v závislosti od posúdenia úcasti kazdej spolocnosti na správaní predstavujúcom údajné porusenie. V prejednávaných veciach vsak Komisia neulozila sankcie clenom zalobcov, ci uz priamym alebo nepriamym, ale zalobcom, v závislosti od stupna ich vlastnej zodpovednosti na porusení (odôvodnenie c. 169 a clánky 1 a 3 napadnutého rozhodnutia), ako to uviedla aj v oznámení o výhradách. Skutocnost, ze bol vzatý do úvahy obrat clenov zdruzenia podnikov, ktoré sa dopustilo porusenia, neznamená vôbec, ze pokuta bola ulozená práve im (rozsudok Súdu prvého stupna z 23. februára 1994, CB a Europay/Komisia, T-39/92 a T-40/92, Zb. s. II-49, bod 139). 224 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné skonstatovat, ze Komisia neporusila právo na obhajobu, ktoré majú zalobcovia, tým, ze neuviedla v oznámení o výhradách, ze plánuje zohladnit sumu im zaplatených rocných príspevkov a obrat ich clenov na úcely výpoctu základnej ciastky pokút a preverenia hornej hranice 10 % stanovenej clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 225 V dôsledku toho je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. E - O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 226 Zalobcovia uvádzajú, ze odôvodnenie rozhodnutia spôsobujúceho ujmu musí umoznit sudcovi Spolocenstva, aby vykonal kontrolu jeho zákonnosti a umoznit dotknutej osobe, aby sa mohla oboznámit s dôvodmi prijatého opatrenia, aby tak mohla chránit svoje práva a overit si, ci rozhodnutie je alebo nie je dôvodné (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Gruber + Weber/Komisia, T-310/94, Zb. s. II-1043, bod 40). 227 Zalobcovia uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie neodkazuje vôbec na sumu obratov, ktorú Komisia vzala do úvahy na urcenie pokút, ani na to, ci sa preverilo, ci nebola dosiahnutá horná hranica 10 % stanovená clánkom 15 ods. 2 nariadenia c.ş17. Komisia údajne teda neuviedla, ze sa rozhodla vypocítat uvedenú hornú hranicu na základe súctu obratov clenov zalobcov, ani neupresnila o ktorých clenov ide. V predmetnom prípade vsak bolo potrebné velmi presné odôvodnenie, pretoze Komisia sa prvýkrát venovala zálezitosti týkajúcej sa polnohospodárskych zväzových organizácií a mala zámer urobit výnimku z restriktívnych podmienok zohladnovania obratov clenov zdruzenia. Ziadost Komisie o informácie z 10. januára 2003 nemohla v kazdom prípade kompenzovat tento nedostatok odôvodnenia. Napokon toto porusenie povinnosti odôvodnenia má podla zalobcu vo veci T-217/03 za následok zrusenie napadnutého rozhodnutia a nielen jeho casti týkajúcej sa pokút. 228 Francúzska republika uvádza, ze v prípade napadnutého rozhodnutia nebola splnená povinnost odôvodnenia, ktorá vyplýva z clánku 253 ES. Vysvetlenia, ktoré Komisia uviedla po prvýkrát vo vyjadrení k zalobe nemôzu napravit túto situáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 26. februára 2002, INMA a Itainvest/Komisia, T-323/99, Zb. s. II-545, bod 76). 229 Komisia na úvod uvádza, ze tento zalobný dôvod nemôze byt základom pre zrusenie napadnutého rozhodnutia ako celku, ale iba jeho clánku 3, pretoze tento údajný nedostatok odôvodnenia sa týka výsky pokút a nemá dopad ani na samotné skutkové okolnosti, ani na ich právne posúdenie. V predmetnom prípade vsak kazdopádne povinnost odôvodnenia dodrzaná bola. 230 Komisia uvádza, ze táto povinnost je splnená, ked uvedie skutocnosti, ktoré zohladnila, pokial ide o závaznost a trvanie porusenia, na úcely výpoctu pokuty (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Enso Espańola/Komisia, C-282/98 P, Zb. s. I-9817, body 40 a 41, a SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, body 56 az 65; rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 218). Nie je teda povinná uviest vo svojom rozhodnutí zohladnený obrat, ani kolko percent z neho predstavuje pokuta, pricom otázka, ci prah 10 % bol alebo nebol dosiahnutý nie je súcastou odôvodnenia. Horná hranica 10 % je totiz maximálnou zákonnou hranicou výsky pokuty, ktorá môze byt ulozená a nie je teda súcastou odôvodnenia prijatého opatrenia. 231 Komisia uvádza takisto, ze povinnost odôvodnenia sa musí posudzovat v kontexte a pripomína, ze jasne uviedla, ze vychádzala z ustanovení usmernení, ktorých bod 5 písm. c) jej umoznuje ulozit zdruzeniu pokutu rovnú súctu individuálnych pokút, ktoré by mohli byt ulozené kazdému z jeho clenov. Zalobcovia nemôzu nepoznat zásady, ktorými sa riadi výpocet pokuty, a najmä skutocnost, ze Komisia zohladnila obrat ich clenov na preverenie, ci horná hranica 10 % nebola prekrocená. Z napadnutého rozhodnutia ako celku totiz vyplýva, ze porusenia sa dopustili zalobcovia nie kvôli sebe samým, ale kvôli svojim clenom. 232 Komisia takisto poznamenáva, ze 10. januára 2003 poziadala kazdého zo zalobcov o informácie o obratoch ich clenov. Zalobca vo veci T-217/03 jej poslal túto informáciu listom z 27. januára 2003. Údaje poskytnuté touto federáciou preukazujú, ze horná hranica 10 % nebola ani zdaleka dosiahnutá. Zalobcovia vo veci T-245/03 jej na druhej strane oznámili, ze nevedia poskytnút takúto informáciu. Na základe tohto odmietnutia Komisia mohla prijat rozhodnutie na základe clánku 11 ods. 5 nariadenia c. 17, spojené prípadne s penále alebo pokutami, nariadujúce poskytnutie týchto údajov, ale na základe dostupných informácií len skonstatovala, ze neexistuje najmensie riziko, aby bol dosiahnutý prah 10 % obratu clenov zalobcov. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 233 Z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial ide o dodrzanie povinnosti odôvodnenia vyzadovanej clánkom 253 ES, musia z neho vyplývat jasne a jednoznacne úvahy orgánu, ktorý prijal rozhodnutie, ktoré umoznujú dotknutým osobám spoznat dôvody prijatého opatrenia a príslusnému súdnemu orgánu vykonávat svoju kontrolu. Poziadavka odôvodnenia musí byt posúdená vzhladom k okolnostiam daného prípadu, najmä k obsahu aktu, k charakteru uvádzaných dôvodov a k záujmu, ktorý môzu mat na získaní takýchto vysvetlení osoby, ktorým je akt urcený, alebo dalsie osoby priamo a osobne dotknuté takýmto aktom. Nevyzaduje sa, aby odôvodnenie konkrétne vymedzovalo vsetky nálezité skutkové a právne okolnosti, nakolko odpoved na otázku, ci odôvodnenie aktu zodpovedá poziadavkám uvedeným v clánku 253 ES treba posúdit nielen vzhladom k zneniu aktu, ale tiez k jeho kontextu ako aj k súhrnu právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblast (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný, bod 216, a rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, T-38/02, Zb. s. II-4407, bod 96). 234 V danom prípade zalobcovia vytýkajú Komisii skutocnost, ze výslovne neuviedla v napadnutom rozhodnutí to, ci ulozené pokuty nepresiahli hornú hranicu 10 % ich obratov, ktorá je uvedená v clánku 15 ods. 2 nariadenia c.ş17, a takisto, ze neuviedla dôvody, na základe ktorých mohla na úcely preverenia dodrzania uvedenej hornej hranice zohladnit obraty ich clenov. 235 Je potrebné skonstatovat, ze naozaj sa ziadne odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nevenuje preskúmaniu dodrzania hornej hranice 10 % obratu, ktorej podliehajú pokuty. Komisia ani neuviedla, ze na úcely preverenia dodrzania uvedenej hornej hranice je potrebné zohladnit v predmetnom prípade obraty základných clenov zalobcov, ani a fortiori neodôvodnila túto moznost. 236 Komisia vsak uvádza, ze dodrzanie hornej hranice 10 % obratu je len maximálnou zákonnou hranicou výsky pokuty a nemá byt súcastou odôvodnenia rozhodnutia. 237 Je potrebné uviest, ze hranica 10 % obratu uvedeného v clánku 15 ods. 2 nariadenia c.ş17 sa týka obratu podniku alebo zdruzenia, ktorý sa dopustil porusenia a ktorý ako adresát rozhodnutia je schopný preto preverit dodrzanie uvedenej hranice. Za týchto okolností sa nevyzaduje ziadne specifické vysvetlenie, týkajúce sa uplatnenia uvedenej hornej hranice. Ked sa vsak Komisia odkloní od svojho zvycajného prístupu a zohladní na úcely ulozenia pokuty iný obrat ako je obrat adresáta rozhodnutia sankcionujúceho porusenie, ako napríklad obraty clenov sankcionovaného zdruzenia, musí nevyhnutne odôvodnit specifickým spôsobom svoje rozhodnutie v tejto súvislosti, aby mohol adresát rozhodnutia preverit, ci hranica 10 % bola dodrzaná pri výpocte pokuty. 238 Ked teda Komisia ukladá pokutu jednotlivému podniku, autorovi porusenia, nie je nevyhnutne povinná, ak nejde o osobitné okolnosti, výslovne odôvodnit dodrzanie hornej hranice 10 % obratu predmetného podniku. Tento podnik musí vediet o existencii uvedenej zákonnej hranice, ako aj o konkrétnej sume svojho obratu, a preto môze posúdit, aj ked chýba v rozhodnutí o sankcii akékolvek odôvodnenie, ci horná hranica 10 % bola alebo nebola prekrocená v prípade jemu ulozenej pokuty. 239 Naopak, ked Komisia sankcionuje zdruzenie podnikov a preveruje dodrzanie zákonnej hornej hranice 10 % obratu na základe sumy obratu dosiahnutého vsetkými clenmi alebo castou clenov tohto zdruzenia, musí to výslovne uviest vo svojom rozhodnutí a musí uviest dôvody zohladnenia obratov clenov. Ak takéto odôvodnenie chýba, dotknuté osoby sa nemôzu dozvediet, aké je odôvodnenie takéhoto rozhodnutia, ani nemôzu riadne preverit dodrzanie zákonnej hornej hranice v predmetnom prípade. 240 Tento záver nevyvracia judikatúra citovaná Komisiou v bode 230 vyssie podla ktorej, pokial ide o rozsah povinnosti odôvodnenia týkajúceho sa výpoctu sumy pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, postacuje, aby Komisia uviedla vo svojom rozhodnutí, ktoré okolnosti zohladnila pri uplatnovaní usmernení a umoznili jej posúdit závaznost a dlzku trvania porusenia. Táto judikatúra sa týka totiz len otázky urcenia sumy pokuty a nie otázky preverenia, ci nakoniec ulozená sankcia neprekrocila hornú hranicu 10 % obratu podniku alebo sankcionovaného zdruzenia. 241 Je potrebné v dôsledku toho dospiet k záveru, ze v predmetnom prípade Komisia mala uviest v napadnutom rozhodnutí, ze vychádzala z obratov základných clenov zalobcov - prípadne mala uviest, ze ide o vsetkých clenov zdruzení alebo ich urcité kategórie - na úcely preverenia, ci bola v prípade ulozených pokút dodrzaná zákonná horná hranica 10 %. Komisia takisto mala uviest, aké okolnosti ju viedli k tomu, ze na tieto úcely zohladnila kumulované obraty clenov zalobcov. 242 Komisia sa okrem toho nemôze odvolávat na to, ze uviedla v odôvodnení c. 164 napadnutého rozhodnutia, ze bude vychádzat z usmernení. Tento generický odkaz je uvedený v casti týkajúcej sa urcenia sumy pokút a jeho cielom je len pripomenút kritériá, ktorými sa riadi posudzovanie závaznosti porusenia. Navyse je potrebné uviest, ze Komisia neodkázala v napadnutom rozhodnutí na bod 5 písm. c) usmernení, ktorý sa týka moznosti zohladnenia obratov clenov zdruzenia. 243 Komisia sa nemôze odvolávat ani na listy zaslané zalobcom 10. januára 2003, kde ich ziadala o oznámenie obratov ich clenov. Aj keby totiz vzhladom na tieto ziadosti o informácie zalobcovia mohli zistit, ze napadnuté rozhodnutie zohladnilo obraty ich clenov na úcely výpoctu hornej hranice 10 %, nic to nemení na tom, ze tieto ziadosti nemôzu kompenzovat neexistenciu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti, najmä to, ze vôbec nie sú uvedené dôvody, preco boli takéto údaje pouzité pri výpocte, a ci nebola uvedená horná hranica prekrocená. 244 Napokon, pokial ide o skutocnost, ze zalobcovia vo veci T-245/03 neoznámili Komisii obraty svojich clenov, ani tá nemôze zbavit Komisiu povinnosti uviest v texte napadnutého rozhodnutia dôvody, preco povazovala za vhodné zohladnit obraty dosiahnuté týmito clenmi a preco sa domnievala, ze v predmetnom prípade nebola horná hranica 10 % prekrocená. 245 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné skonstatovat, ze Komisia porusila povinnost odôvodnenia, ktorú jej ukladá clánok 253 ES. II - O návrhoch na zrusenie alebo znízenie pokuty 246 Zalobcovia uvádzajú sest zalobných dôvodov na podporu svojich návrhov na zrusenie alebo znízenie pokút, ktoré im boli ulozené napadnutým rozhodnutím. Prvý zalobný dôvod sa zakladá na nezákonnosti usmernení. Druhý zalobný dôvod sa zakladá na porusení zásady proporcionality, zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri urcení závaznosti porusenia. Tretí zalobný dôvod sa zakladá na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení ako aj na porusení zásady proporcionality pri zohladnení pritazujúcich a polahcujúcich okolností. Stvrtý zalobný dôvod sa zakladá na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c.ş17 pri stanovení sumy pokút. Piaty zalobný dôvod sa zakladá na porusení zásady zákazu kumulovania sankcií. Siesty zalobný dôvod sa zakladá na porusení zásady proporcionality a zjavne nesprávnom posúdení pri zohladnení okolností uvedených v clánku 5 písm. b) usmernení. A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti usmernení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 247 Zalobcovia vo veci T-245/03 uvádzajú v prvom rade, ze usmernenia porusujú zásadu proporcionality. Uvádzajú, ze posúdenie úcinkov dohôd alebo postupov na fungovanie trhu je podstatnou okolnostou na urcenie stupna závaznosti porusenia. Komisia vsak na to, aby posúdila porusenie ako velmi závazné, nezohladnila jeho úcinky, ale len povahu porusenia a velkost dotknutého geografického relevantného trhu. Navyse tým, ze podla bodu 1 A usmernení bolo porusenie povazované za velmi závazné, vztahovala sa na neho pokuta s minimálnou východiskovou sumou 20 miliónov eur, co je svojvolné a zlomyselné. Táto minimálna suma znemoznila okrem toho Komisii zohladnit význam, rozsah a povahu dotknutého subjektu alebo zisk, ktorý mu z porusenia vyplynul. 248 Zalobcovia uvádzajú v druhom rade, ze usmernenia porusujú clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Po prvé poznamenávajú, ze bod 1 A usmernení umoznuje Komisii stanovit základnú ciastku pokuty vyssiu ako milión eur alebo 10 % obratu dosiahnutého predmetným podnikom. Podla zalobcov vsak clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 tým, ze stanovuje, ze Komisia musí zohladnit kritériá závaznosti a dlzky trvania porusenia pri urcovaní základnej ciastky pokuty, neumoznuje, aby táto základná ciastka - ako aj konecná suma pokuty - prekrocila uvedené horné hranice. Zalobcovia uvádzajú po druhé, ze bod 1 B usmernení zohladnuje kritérium dlzky trvania porusenia iba na zvýsenie sumy pokuty, co vedie Komisiu k tomu, ze rovnako posudzuje porusenie, ktoré trvalo niekolko dní a porusenie, ktoré trvalo priblizne rok. 249 Komisia uvádza v prvom rade, ze jedinými kritériami výslovne uvedenými v clánku 15 nariadenia c. 17 sú závaznost a dlzka trvania porusenia, pricom toto ustanovenie neukladá, pokial ide o mieru volnej úvahy Komisie pri stanovovaní sumy pokút, ziadne iné hranice ani upresnenia, ako dodrzanie hornej hranice týkajúcej sa obratu kazdého podniku. Okrem toho, vzhladom na to, ze velmi závaznými poruseniami sú postupy, ktorých samotný ciel je zjavne v rozpore so zásadami vnútorného trhu a aby sa zabezpecila odradzujúca povaha pokút, nezdá sa byt v nicom neproporcionálne stanovit ako východiskový bod sumu 20 miliónov eur. V kazdom prípade na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, je mozné dospiet k znízeniu pod 20 miliónov eur v rámci kategórie velmi závazných porusení. Komisia uvádza v druhom rade, ze hranice pokuty musia byt stanovené vo vztahu ku konecnej sume pokuty, pred uplatnením zhovievavosti a ze skutocnost, ze krátkost trvania nie je faktorom znizujúcim pokutu, ale len neutrálnym faktorom, neporusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 250 Na úvod treba uviest, ze aj ked usmernenia netvoria právny základ napadnutého rozhodnutia, kedze toto rozhodnutie je zalozené najmä na nariadení c. 17, vseobecným a abstraktným spôsobom stanovujú metodológiu, ktorou je Komisia viazaná pri stanovovaní výsky pokút. V dôsledku toho existuje v predmetnom prípade priama súvislost medzi napadnutým individuálnym rozhodnutím a vseobecným aktom, akým sú usmernenia. Zalobcovia nemohli navrhnút zrusenie usmernení, ale tie môzu byt predmetom námietky nezákonnosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, T-23/99, Zb. s. II-1705, body 274 a 276, a z 29. novembra 2005, Heubach/Komisia, T-64/02, Zb. s. II-5137, bod 35). 251 Zalobcovia uvádzajú v prvom rade, ze usmernenia porusujú zásadu proporcionality, pretoze nezohladnujú pri definovaní kategórie velmi závazných porusení úcinky predmetných dohôd alebo postupov. 252 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze bod 1 A usmernení stanovuje, ze velmi závaznými poruseniami sú "horizontálne obmedzenia, ako sú 'cenové kartely` a kvóty podielu na trhu, alebo iné praktiky, ktoré ohrozujú nálezité fungovanie jednotného trhu, ako napríklad delenie národných trhov". Z ustálenej judikatúry vsak vyplýva, ze kartely týkajúce sa cien alebo delenia trhov sú svojou povahou velmi závaznými poruseniami (rozsudky Súdu prvého stupna z 11. decembra 2003, Strintzis Lines Shipping/Komisia, T-65/99, Zb. s. II-5433, bod 168; Minoan Lines/Komisia, T-66/99, Zb. s. II-5515, bod 280, a z 27. júla 2005, Brasserie nationale/Komisia, T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, body 173 a 174). Súd prvého stupna preto uvádza, ze Komisia tým, ze v usmerneniach uviedla, ze tieto typy porusení sa povazujú za velmi závazné porusenia, neporusila zásadu proporcionality. V kazdom prípade, bod 1 A usmernení stanovuje vo svojom prvom odseku, ze posúdenie povahy závaznosti porusenia musí zohladnit jeho konkrétny dopad na trh, ak je mozné ho merat. Z toho vyplýva, ze Komisia musí v prípade urcitých okolností zohladnit úcinky predmetného porusenia, aby ho mohla kvalifikovat za velmi závazné alebo nie. 253 Pokial ide dalej o údajnú svojvolnost a zlomyselnost vo vztahu k sume 20 miliónov eur, stanovenú za tieto velmi závazné porusenia, je potrebné hned pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry Komisia má, v rámci nariadenia c. 17, pri stanovovaní súm pokút právo volnej úvahy s cielom usmernovat správanie podnikov v zmysle dodrziavania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný, bod 76). Je potrebné takisto uviest, ze východiskové sumy stanovené v usmerneniach sú len "predpokladané" a Komisii nic nebráni stanovit východiskovú sumu nizsiu ako 20 miliónov eur. Pausálne sumy stanovené usmerneniami sú teda iba orientacné, a preto samy osebe nemôzu predstavovat porusenie zásady proporcionality (rozsudok Heubach/Komisia, uz citovaný, body 40 a 44). 254 Zalobcovia uvádzajú v druhom rade, ze metóda uvedená v bode 1 A usmernení pre výpocet pokuty je v rozpore s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17, pretoze uvádza moznost stanovenia základnej ciastky pokuty vyssej ako milión eur alebo 10 % obratu dosiahnutého predmetným podnikom. 255 S týmto názorom vsak nemozno súhlasit. Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 totiz tým, ze stanovuje, ze Komisia môze ulozit pokuty, ktorých suma môze dosiahnut az 10 % obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka kazdým z podnikov zúcastnených na porusení, iba vyzaduje, aby pokuta, ktorá bude nakoniec ulozená podniku, bola znízená v prípade, ak by prekracovala 10 % jeho obratu, nezávisle od ciastkových výpoctov, pocas ktorých sa zohladnila závaznost a dlzka trvania porusenia. V dôsledku toho clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nezakazuje Komisii, aby sa dostala pri výpocte k ciastkovej sume prekracujúcej 10 % obratu predmetného podniku, pokial suma pokuty nakoniec ulozenej tomuto podniku neprekracuje túto hornú hranicu (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný, body 287 a 288). To isté platí aj pokial ide o maximálnu sumu milión eur. 256 Zalobcovia este uvádzajú, ze bod 1 B usmernení porusuje clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17, pretoze zohladnuje kritérium dlzky trvania porusenia iba na úcely zvýsenia sumy pokuty. 257 Je potrebné pripomenút, ze clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje, ze na urcenie sumy pokuty je potrebné zohladnit okrem závaznosti porusenia aj dlzku jeho trvania. Bod 1 B usmernení v tejto súvislosti stanovuje, ze dlzka trvania porusenia môze spôsobit prípadné stanovenie vyssej sumy pokuty oproti tej sume, ktorá bola stanovená na základe závaznosti. Usmernenia teda rozlisujú krátkodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania kratsej ako jeden rok), bez zvýsenia sumy pokuty, strednodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania od jedného do piatich rokov), ked dochádza k zvýseniu az do 50 % sumy pokuty stanovenej podla závaznosti porusenia a dlhodobé porusenia (vo vseobecnosti v dlzke trvania viac ako pät rokov), ked dochádza k zvýseniu az do 10 % sumy stanovenej za závaznost porusenia za kazdý rok. Usmernenia teda nezohladnujú velmi krátku dlzku porusenia na úcely znízenia pôvodne stanovenej sumy pokuty. 258 Skutocnost, ze porusenie bolo krátkodobé, teda neovplyvnuje jeho závaznost, ako to vyplýva z vlastnej povahy porusenia. Komisia preto správne vzhladom na bod 1 B prvý odsek prvú zarázku usmernení dospela k záveru, ze velmi krátka dlzka trvania porusenia, teda mensia ako jeden rok, odôvodnovala len to, aby nebola zvýsená suma urcená v závislosti od závaznosti porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 283). 259 Napokon je potrebné uviest, ze podla ustálenej judikatúry usmernenia neprekracujú právny rámec sankcií, ako je vymedzený clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Vseobecná metóda na výpocet súm pokút formulovaná v usmerneniach totiz spocíva na dvoch kritériách, ktoré sú spomenuté v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, a to na závaznosti porusenia a na dlzke jeho trvania, a zachováva maximálnu hranicu vo vztahu k obratu kazdého podniku zavedenú tým istým ustanovením (rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný, body 231 a 232; rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, body 189 a 190, a rozsudok Heubach/Komisia, uz citovaný, bod 37). 260 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality, zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri urcovaní závaznosti porusenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 261 Zalobcovia uvádzajú, ze Komisia nemala kvalifikovat porusenie ako "velmi závazné", ale ako "závazné". Opakujú, ze Komisia im nemala pripísat cast "Dovozy" z dohody a namietajú proti dlzke trvania porusenia v casti "Ceny" tejto dohody. Navyse vytýkajú Komisii, ze nezohladnila malý vplyv sporných opatrení na fungovanie trhu. Vytýkané skutocnosti totiz údajne nespôsobili ziadnu skodu v odvetví hovädzieho a telacieho mäsa, pricom dohoda nemala ziadny vplyv na ceny ani na dovozy. Prevádzkovatelia bitúnkov údajne nikdy netvrdili, ze im vznikla skoda z dôvodu dohody o sadzobníku cien, ktorý okrem toho nemal ziadny vplyv na ceny pre spotrebu. Komisia sa nevenovala ani významu predmetného hospodárskeho odvetvia ani skutocnému dopadu dohody. Podla zalobcov nestacilo, aby sa Komisia len zmienila o nemoznosti kvantifikovat dostatocne presne skutocné úcinky dohody. Zalobcovia takisto uvádzajú, ze Komisia nezohladnila vsetky predmetné ekonomické a právne súvislosti, najmä tie, týkajúce sa krízy v odvetví a neúcinnosti opatrení Spolocenstva na ich riesenie. Napokon uvádzajú, ze porusenie bolo výsledkom vertikálnej a nie horizontálnej dohody. 262 Komisia uvádza, ze vzhladom na povahu porusenia a velkost geografického relevantného trhu, porusenie bolo nepochybne velmi závazné. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 263 Je potrebné najprv pripomenút, ze uz bolo rozhodnuté, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, pokial ide o urcenie dlzky trvania a rozsahu spornej dohody. Je teda potrebné zamietnut kritiku týkajúcu sa kvalifikácie závaznosti uvedenej dohody zalozenú na nesprávnom zohladnení dlzky trvania a rozsahu porusenia. 264 Je potrebné dalej uviest, ze predmetné porusenia, teda zastavenie alebo obmedzenie dovozu hovädzieho a telacieho mäsa a stanovenie sadzobníka minimálnych cien sú osobitne závazné. Ako správne uviedla Komisia v bode 1 A tretej zarázke usmernení, postupy, ktorých cielom je delenie národných trhov sú v zásade velmi závaznými poruseniami. Takisto opatrenia stanovenia cien predstavujú v predmetnom prípade velmi závazné porusenie. Cielom tejto casti spornej dohody totiz bolo stanovit minimálne ceny pre urcité kategórie kráv, aby boli povinné pre vsetky hospodárske subjekty nachádzajúce sa na predmetných trhoch (pozri bod 85 vyssie). Tento záver nemozno vyvrátit ani tvrdením zalobcov, podla ktorého sporná dohoda bola vertikálnou dohodou. Je teda potrebné pripomenút, ze uvedená dohoda bola uzavretá federáciami predstavujúcimi velmi velkú cast chovatelov aj prevádzkovatelov bitúnkov vo Francúzsku, dva z clánkov výrobného retazca v odvetví hovädzieho a telacieho mäsa (pozri bod 88 vyssie). Okrem toho sankcionované porusenia ovplyvnovali hlavný trh s hovädzím mäsom v Európe, cím presiahli, pokial ide o obmedzenie dovozov, vnútrostátny rámec. Je navyse nesporné, ze federácie, ktoré podpísali dohodu z 24. októbra 2001, boli hlavnými zdruzeniami v odvetví chovu a prevádzkovania bitúnkov pre hovädzí dobytok vo Francúzsku. 265 Pokial ide o zohladnenie úcinkov dohody, Súd prvého stupna uvádza, ze v predmetnom prípade Komisia správne posúdila bod 1 A usmernení, ktorý stanovuje, ze sa má konkrétny dopad porusenia na trh zohladnit, na úcely posúdenia závaznosti porusenia, len ak je tento dopad meratelný. Je potrebné uviest v tejto súvislosti, ze Komisia skúmala v napadnutom rozhodnutí vývoj dovozov hovädzieho a telacieho mäsa vo Francúzsku a priemerné ceny v rôznych kategóriách hovädzieho a telacieho mäsa po uzavretí spornej dohody, a dospela k záveru, ze nie je mozné kvantifikovat skutocné úcinky tejto dohody na obchod v rámci Spolocenstva a na ceny (odôvodnenia c. 78, 81 a 167 napadnutého rozhodnutia). Napokon, pokial ide o tvrdenia týkajúce sa ekonomického kontextu daného prípadu, je potrebné uviest, ze Komisia zohladnila tento kontext v napadnutom rozhodnutí, najmä ked uplatnila bod 5 písm. b) usmernení (pozri body 350 az 361 nizsie). Táto otázka je v kazdom prípade podrobnejsie skúmaná nizsie. 266 Vzhladom na vyssie uvedené Súd prvého stupna dospel k záveru, ze v predmetnom prípade kvalifikácia porusenia ako "velmi závazné" bolo dôvodné. 267 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tento zalobný dôvod. C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení a porusení zásady proporcionality pri zohladnení pritazujúcich a polahcujúcich okolností 268 Zalobcovia namietajú proti argumentácii týkajúcej sa sumy pokút vychádzajúcej z urcitých pritazujúcich okolností uvádzaných Komisiou, a to, ze sa tajne pokracovalo v dohode a pouzívalo sa násilie. Okrem toho zalobca vo veci T-217/03 pozaduje zohladnenie viacerých polahcujúcich okolností. Zalobcovia uvádzajú, ze Komisia sa tým, ze zohladnila tieto pritazujúce a polahcujúce okolnosti, dopustila nesprávneho posúdenia a nesprávneho právneho posúdenia a porusila zásadu proporcionality. 1. O pritazujúcej okolnosti týkajúcej sa tajného pokracovania v plnení dohody a) Tvrdenia úcastníkov konania 269 Zalobcovia odmietajú, ze pokracovali tajne v dohode z 24. októbra 2001, a namietajú pritom proti zvýseniu sumy pokút ulozených na tomto základe o 20 %. 270 Komisia uvádza, ze sa pokracovalo tajne a nie písomným spôsobom v plnení písomnej dohody aj po 24. októbri 2001. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 271 Je potrebné uviest, ze 26. novembra 2001 Komisia zaslala listom upovedomenie zalobcom, pricom uviedla, ze skutkové okolnosti, s ktorými sa oboznámila, okrem iného uzatvorenie dohody z 24. októbra 2001, predstavujú existenciu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, ktoré musia ukoncit. Zalobcovia odpovedali Komisii, ze uvedená dohoda skoncila 30. novembra 2001 a nebola predlzená (pozri bod 15 vyssie). Súd prvého stupna vsak skonstatoval, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, tí pokracovali v dohode aj po 30. novembri 2001, a to tajne, napriek upovedomeniu zo strany Komisie, a porusujúc tak ubezpecenia poskytnuté z ich strany Komisii (pozri bod 185 vyssie). Za týchto okolností Súd prvého stupna uvádza, ze Komisia oprávnene vytýkala zalobcom, ako pritazujúcu okolnost, toto pokracovanie porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok LR AF 1998/Komisia, uz citovaný, bod 324) a zvýsila o 20 % sumu pokút. 272 Preto je potrebné túto výhradu zamietnut. 2. O pritazujúcej okolnosti týkajúcej sa pouzívania násilia a) Tvrdenia úcastníkov konania 273 Zalobcovia vo veci T-245/03 namietajú proti zvýseniu pokút ulozených FNSEA, FNB a JA o 30 % z dôvodu údajného pouzívania násilia ich clenmi na úcely dosiahnutia toho, aby prevádzkovatelia bitúnkov podpísali dohodu z 24. októbra 2001 a preverenia jej dodrziavania neskôr. 274 Uvádzajú, ze pred 24. októbrom 2001 bolo hlavným cielom vedených miestnych akcií dosiahnutie toho, aby francúzska vláda prijala urcité opatrenia a aby verejnost chápala, ze len chovatelia nesú následky krízy. Bolo to v atmosfére beznádeje, ked 15. októbra 2001 jedna z týchto akcií viedla k velmi závazným aktom násilnosti. FNSEA vsak nevyzývala na blokádu bitúnkov ani a fortiori k aktom násilia. 275 Tieto akcie sa podstatne zhorsili, najmä 23. októbra 2001, na západe Francúzska. V tejto atmosfére extrémneho napätia sa podujal francúzsky minister polnohospodárstva rýchlo zvolat zalobcov a federácie prevádzkovatel bitúnkov. Zalobcovia z toho vyvodzujú, ze násilie nebolo pouzité celostátnymi federáciami chovatelov s cielom, aby prevádzkovatelia bitúnkov podpísali dohodu z 24. októbra 2001, ale práve vdaka podpísaniu tejto dohody mohlo násilie na verejnosti skoncit. Po podpísaní dohody z 24. októbra 2001 bola rôzna situácia v jednotlivých regiónoch, lebo zástupcovia mnohých miestnych zväzov alebo zväzov na úrovni departementu sa nesprávali rovnako. V kazdom prípade akcie, ku ktorým doslo v niektorých departementoch sa konali v rámci akcie zväzov, vykonávanej týmito miestnymi zväzmi alebo zväzmi na úrovni departementov a nemôzu byt teda pripísané zalobcom. 276 Zalobcovia napokon uvádzajú, ze Komisia je povinná dodrziavat zásadu osobnosti trestov (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Cascades/Komisia, C-279/98 P, Zb. s. I-9693, body 78 a 79) a ze preto mohla povazovat násilnost akcií za pritazujúcu okolnost iba ak by predlozila konkrétny dôkaz, ze kazdá z troch predmetných federácií podnecovala naozaj svojich clenov, aby podnikali takéto akcie. 277 Komisia uvádza, ze zalobcovia nenamietajú ani proti existencii aktov násilia, ani ze tieto akty vykonali ich nepriami clenovia. Tieto akcie bolo mozné pripísat zalobcom, ktorí odporúcali mobilizáciu zväzov a casto boli informovaní o výsledku organizovaných a realizovaných akcií s cielom zabezpecit uplatnenie celostátnej dohody, pricom tieto akcie boli niekedy vyvolané na zelanie zalobcov. Komisia teda správne usúdila, ze tieto akcie predstavujú pritazujúcu okolnost v neprospech zalobcov. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 278 Napadnuté rozhodnutie konstatuje v odôvodnení c. 173, ze polnohospodári, ktorí boli clenmi zalobcov vo veci T-245/03 pouzívali násilie na prinútenie federácií prevádzkovatelov bitúnkov, aby prijali dohodu z 24. októbra 2001 a pouzívali prostriedky fyzického nátlaku, aby sa zaviedli nástroje preverovania uplatnovania dohody, akými boli nezákonné kontrolné akcie pôvodu mäsa. 279 Zo spisu vyplýva, ze mnohé akcie vykonávali vo Francúzsku skupiny chovatelov, najmä v prípade podnikov prevádzkujúcich bitúnky, s cielom zabezpecit dodrziavanie minimálnych cien pri výkupe hovädzieho mäsa a prekázat dovozom hovädzieho a telacieho mäsa. Spis takisto preukazuje, ze v rámci niektorých týchto akcií dochádzalo k násiliu, a to blokádam prevádzkovatelov bitúnkov, niceniu mäsa, plieneniu podnikov a nezákonným kontrolám. 280 Zalobcovia vo veci T-245/03 pripústajú, ze k týmto akciám doslo. Namietajú vsak proti tomu, aby sa im pripisovali, pretoze sa ich nedopustili ich priami clenovia, ale clenovia miestnych zväzových organizácií alebo zväzových organizácií na úrovni departementu. Tvrdia okrem toho, ze nikdy nevyzývali na takéto násilné akcie. 281 V tejto súvislosti je potrebné hned uviest, ze zalobcovia vo veci T-245/03, medzi ktorých patria najmä FNSEA, FNB a JA, sa rozhodujúcim spôsobom zúcastnili na rozhodovaní a organizácii akcie zväzu, ktorej cielom bolo zabezpecit dodrziavanie minimálnych cien pre urcité kategórie kráv a zastavenie dovozu hovädzieho a telacieho mäsa do Francúzska. Túto akciu vykonali najmä pocetné polnohospodárske zväzy a federácie, priami a nepriami clenovia zalobcov, ako aj skupiny chovatelov, v prípade ktorých nie sú pochybnosti, ze boli casto clenmi týchto polnohospodárskych zväzových organizácií. 282 Zo zápisnice z koordinacného stretnutia zo 16. októbra 2001 medzi zástupcami FNSEA, FNB, JA a FNPL vyplýva, ze FNB navrhovala "stanovit tabulku cien vyplácaných výrobcom pre rôzne kategórie vyradených kráv". Uvádza sa tiez, ze navrhovaná stratégia zväzov s cielom dosiahnut uplatnovanie tejto tabulky si vyzaduje najmä "kontrolu pôvodu mäsa, najmä v prípade [stravovania sa mimo domova]" a "mobilizáciu vsetkých výrobcov na tento ciel, teda odmietat predávat pod cenou a/alebo udávat tých, ktorí vykupujú pod cenu". Uvedená zápisnica napokon odkazuje na potrebu "mobilizácie siete v súvislosti s touto novou stratégiou". Takisto oznámenie FNB oddeleniam pre hovädzie mäso z 19. októbra 2001 vyzýva na "pokracovanie a intenzifikáciu mobilizácie oddelení pre hovädzie mäso podla pokynov definovaných Bureau FNB, s cielom stanovenia sadzobníka minimálnych cien vyradených kráv". Takisto sa tam uvádza, ze "silná mobilizácia zväzov je na tento ciel nevyhnutná", a ze si táto mobilizácia má "dat za ciel dosiahnut pristúpenie podnikov k tejto zásade", pricom "jednotná a koordinovaná akcia vsetkých výrobcov [je] nevyhnutná". 283 Po podpise dohody z 24. októbra 2001 bolo uvedené v spolocnom oznámení zalobcov vo veci T-245/03 z 25. októbra 2001 ich clenom toto: "Kazdý z nás musí byt odteraz velmi pozorný na prísne uplatnovanie tejto dohody na celom území". Navyse, v dalsom spolocnom oznámení z 13. decembra 2001 je vyzvaná "celá siet [clenov] FNSEA na mobilizáciu... na zistenie cien praktizovaných v kazdom bitúnku" a preto sa pozaduje "organizácia opatrení v kazdom bitúnku, ktorý sa nachádza v [príslusnom] departemente". 284 Je teda dôvodné vzhladom na vyssie uvedené dospiet k záveru, ze akcia miestnych zväzových organizácií na verejnosti patrila do rámca stratégie organizovanej zalobcami. Viaceré dokumenty zo spisu okrem toho preukazujú, ze v rámci týchto akcií doslo k niektorým predmetným aktom násilia. 285 Clánok v tlaci zo 17. októbra 2001 hovorí o plienení chladniciek prevádzkovatela bitúnku vo Fougčres, pocas ktorého chovatelia poskodili uvedené chladnicky údermi zelezných tycí a pálili mrtve telá hovädzieho dobytka. Clánok poznamenáva, ze "rozhnevaní chovatelia reagovali na celostátnu výzvu FDSEA a [JA]". Takisto sa tam uvádza toto: "Prezident FDSEA Mayenne odsudzuje dovozy mäsa z cudziny. Za ním horia mrtve telá zvierat a hromada kartónov. 'Nasli sme, co sme hladali. Tu skladované mäso pochádza z porázok v Holandsku, Rakúsku, Nemecku alebo Taliansku.`" 286 Takisto clánok v tlaci z 25. októbra 2001 uvádza blokády závodov na spracovanie hovädzieho a telacieho mäsa, bitúnkov a výkupných stredísk zo strany francúzskych polnohospodárskych zväzových organizácií v predchádzajúcich dnoch. V clánku po tom, ako sa uvádza, ze vedúci týchto zväzových organizácií potvrdili, ze napriek skonceniu týchto blokád, "ich skupiny zostávajú mobilizované a predpokladajú sa 'návstevy` podnikov s cielom preverit, ci podniky dodrzujú embargo", sa uvádzajú nasledujúce vyhlásenia prezidenta FNSEA, ku ktorým doslo na okraji tlacovej konferencie: "Stretneme sa s nimi. Ak nepochopia, máme donucujúce prostriedky". V clánku sa okrem toho uvádza, ze "francúzski chovatelia vyzývali... Francúzov, aby bojkotovali hovädzie a telacie mäso z cudziny, vyhrázajúc sa pritom represáliami voci podnikom, ktoré by takéto mäso vykúpili po 29. októbri". 287 Napokon, na schôdzke 4. decembra 2001 viceprezident FNB uviedol, ze sadzobník cien si vyzaduje, aby mohol byt uplatnovaný, "mobilizáciu chovatelov na verejnosti", pricom potvrdil, ze ak ceny navrhované prevádzkovatelmi bitúnkov nebudú v súlade s tými, ktoré sa dohodli, chovatelia zablokujú predmetné bitúnky. 288 Okrem toho je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcov, podla ktorého akty násilia nepouzívali celostátne federácie chovatelov s cielom prinútit prevádzkovatelov bitúnkov podpísat dohodu z 24. októbra 2001, ale skôr toto podpísanie údajne viedlo k ukonceniu násilia na verejnosti. Po prvé uvedená dohoda stanovuje výslovne, ze federácie zastupujúce prevádzkovatelov bitúnkov ju uzavreli "ako protihodnotu za odblokovanie bitúnkov". Po druhé tieto akcie sa casto konali v rámci akcie zväzov iniciovanej zalobcami vo veci T-245/03, takze zalobcovia nemôzu odôvodnovat uzavretie takejto dohody potrebou znovunastolenia verejného poriadku, ktorý bol narusený práve uvedenou akciou. 289 Za týchto podmienok Súd prvého stupna dospel k záveru, ze Komisia správne pripísala FNSEA, FNB a JA pritazujúcu okolnost zalozenú na pouzívaní násilia a zvýsila tak o 30 % sumu pokút im ulozených. 290 Z toho vyplýva, ze túto výhradu treba zamietnut. 3. O nezohladnení polahcujúcich okolností a) Tvrdenia úcastníkov konania 291 Zalobca vo veci T-217/03 uvádza, ze Komisia nezohladnila vsetky polahcujúce okolnosti uvedené v usmerneniach. Odkazuje najmä na neexistenciu úcinkov dohody na trh a skoncenie porusenia hned po prvých zásahov Komisie. Uvádza takisto svoju výlucne pasívnu úlohu na realizácii porusenia, napriek vyhláseniam jeho zástupcov. Tieto skutocnosti mali viest Komisiu k tomu, aby ho od pokuty oslobodila. 292 Komisia namieta, ze tvrdenia zalobcu nemajú skutkový ani právny základ. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 293 V prvom rade je potrebné skonstatovat, ze tvrdenie podla ktorého zalobca skoncil porusenie po prvých zásahoch Komisie nezodpovedá skutkovým okolnostiam. Uz sa skonstatovalo, ze na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia, tí pokracovali v dohode aj po 30. novembri 2001, napriek upovedomeniu zo strany Komisie z 26. novembra 2001 a porusujúc tak ubezpecenia poskytnuté z ich strany Komisii (pozri bod 271 vyssie). 294 V druhom rade je potrebné uviest, ze vyhlásenia prezidenta zalobcu vo veci T-217/03 protirecia jeho tvrdeniu, podla ktorého mal výlucne pasívnu úlohu pri realizácii porusenia. V liste z 9. novembra 2001 prezidentovi FNSEA totiz prezident zalobcu vo veci T-217/03 uvádza toto: "[Zalobca vo veci T-217/03] sa aktívne zúcastnil na rokovaniach 24. októbra, ktoré viedli k dohode o sadzobníku minimálnych cien za kravy. Hoci diskusia bola tazká..., rýchlo napredovala v otázke sadzobníka minimálnych cien ako zásadnej otázke, a domnievam sa, ze s mojou federáciou sme k tomu významne prispeli". V kazdom prípade, Komisia znízila o 60 % sumu pokuty zalobcu, ked zohladnila dve polahcujúce okolnosti týkajúce sa dôraznej intervencie francúzskeho ministra polnohospodárstva v prospech uzavretia dohody a protiprávnej blokády prevádzkarní clenov zalobcu. V urcitej miere sú vsak tieto polahcujúce okolnosti odôvodnené tým, ze zalobca nemal vedúcu alebo velmi aktívnu úlohu pri porusení, a jeho úcast na porusení sa vysvetluje scasti osobitnými okolnostami daného prípadu. 295 Napokon, v tretom rade nemozno vytýkat Komisii, ze neuznala v predmetnom prípade polahcujúcu okolnost zalozenú na údajnej neexistencii úcinkov spornej dohody na trhy. Súd prvého stupna sa totiz domnieva, na rozdiel od toho, co tvrdí zalobca, ze zo spisu nevyplýva, ze sporná dohoda nemala ziadne úcinky na predmetné trhy. Najmä skutocnost, ze Komisia nemohla kvantifikovat skutocné úcinky dohody na ceny a obchod v rámci Spolocenstva (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia) neznamená, ze nemala ziadne úcinky. V kazdom prípade je potrebné uviest, ze zohladnenie úcinkov vyplývajúcich z porusenia sa musí vykonat v prípade potreby v rámci posúdenia jeho dopadu na trh na úcely posúdenia jeho závaznosti, a nie v rámci posúdenia individuálneho správania kazdého podniku na úcely posúdenia pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný, bod 189). 296 Z toho vyplýva, ze v predmetnom prípade Komisia mohla oprávnene dospiet k záveru, ze ziadna z týchto polahcujúcich okolností nemá byt uznaná v prípade zalobcu vo veci T-217/03. 297 Preto je potrebné túto výhradu zamietnut. 298 V dôsledku toho je potrebné zamietnut celý tento zalobný dôvod. D - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 pri stanovení sumy pokút 1. Tvrdenia úcastníkov konania 299 Zalobcovia vo veci T-245/03 uvádzajú najprv, ze z clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 vyplýva, ze Komisia nemôze ulozit zdruzeniu podnikov, ktoré nedosahuje ziadny obrat, sumu pokuty vyssiu ako milión eur. Toto ustanovenie vsak treba vykladat restriktívne, vzhladom na kvázi represívnu povahu sankcií, ktoré stanovuje. 300 Zalobca vo veci T-217/03 uvádza, ze pokial ide o neho, horná hranica 10 % obratu sa vztahuje na kazdú sumu pokuty, aj ked je nizsia ako milión eur. Povolit pokutu presahujúcu túto hornú hranicu by bolo v rozpore so zásadami rovnosti a proporcionality a systematicky by to penalizovalo malé podniky. 301 Zalobcovia uvádzajú, ze pokuty ulozené napadnutým rozhodnutím prekracujú hornú hranicu 10 % ich obratov. Suma príjmov zalobcu vo veci T-217/03 bola vo výske 1 726 864 eur za rok 2002, a pokuta 480 000 eur teda predstavuje viac ako 25 % jej obratu. Pokial ide o zalobcov vo veci T-245/03, ulozené pokuty predstavujú 200 % rocných príspevkov FNSEA, 240 % v prípade FNB, 80 % v prípade FNPL a napokon 200 % v prípade JA. 302 Zalobcovia uvádzajú v tejto súvislosti, ze pri výpocte dodrzania uvedenej hornej hranice sa nemôzu zohladnovat obraty ich clenov, ci uz priamych alebo nepriamych. 303 Z judikatúry totiz vyplýva, ze zohladnenie obratov clenov zdruzenia podnikov na úcely výpoctu hornej hranice 10 % je mozné len ak predmetné zdruzenie podla svojich vnútorných predpisov môze zaväzovat svojich clenov (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Finnboard/Komisia, C-298/98 P, Zb. s. I-10157, bod 66; rozsudky Súdu prvého stupna CB a Europay/Komisia, uz citovaný, bod 136; z 21. februára 1995, SPO a i./Komisia, T-29/92, Zb. s. II-289, bod 385; SCK a FNK/Komisia, uz citovaný, bod 252, a zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 270). Obrat clenov sa má teda zohladnit, len ak predmetný kartel vyplýva zo samotného ciela statútu predmetného zdruzenia alebo ak statút zdruzenia umoznuje zaväzovat clenov (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdu prvého stupna zo 4. júna 1996, SCK a FNK/Komisia, T-18/96 R, Zb. s. II-407, body 33 a 34). 304 Zalobcovia uvádzajú, ze nemôzu zaväzovat svojich clenov. Zalobca vo veci T-217/03 teda tvrdí, ze má len oprávnenie ochranovat svojich clenov z profesijného a morálneho hladiska a zastupovat ich pred verejnými orgánmi alebo profesijnými organizáciami a ze nie je zdruzením zastupujúcim obchodné záujmy svojich clenov ani nemôze na ich úcet uzatvárat dohody. Takisto zalobcovia vo veci T-245/03 tvrdia, ze ziadne právne ustanovenie ani ich statúty ich neoprávnujú zaväzovat sa v mene svojich clenov. A fortiori nemajú oprávnenie zaväzovat "clenov pridruzených clenov ich clenov", teda fyzické osoby - chovatelov, ktorí sú clenmi miestnych zväzov. 305 Zalobcovia vo veci T-245/03 uvádzajú napokon, ze aj keby mali oprávnenie podla svojich vnútorných predpisov zaväzovat clenov, Komisia nemala aj tak uplatnit metódu súctu obratov clenov na výpocet sumy pokút v predmetnom prípade. Zalobcovia totiz nie sú autonómnymi federáciami, ale majú spolocných clenov. Preto sa mal zohladnit v prípade kazdej federácie len súcet príjmov chovatelov, ktorí sú clenmi len tejto federácie. 306 Komisia uvádza hned na zaciatok, ze argumentácia, podla ktorej nemôze ulozit zdruzeniu podnikov, ktoré nemá ziadny obrat sumu pokuty vyssiu ako milión eur vychádza z nesprávneho chápania clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 307 Okrem toho uvádza, ze podla tohto ustanovenia je povinná skúmat dodrzanie prahu 10 % obratu len vtedy, ked ukladá pokutu prekracujúcu milión eur (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný, bod 119). Zalobcovi vo veci T-217/03 bola ulozená pokuta 480 000 eur a Komisia teda nemohla prekrocit uvedený maximálny prah v tomto prípade. 308 Komisia poznamenáva, ze bod 5 písm. c) usmernení stanovuje, ze v prípadoch týkajúcich sa zdruzení podnikov, ked sa javí nemozné ulozit individuálne pokuty clenským podnikom, zdruzeniu sa má ulozit celková pokuta, ktorej výska je rovnaká ako súcet individuálnych pokút, ktoré by mohli byt ulozené kazdému z ich clenov. Obmedzenie sa na rozpocet federácie by vôbec nezohladnovalo skutocné postavenie strán dohody. 309 Komisia namieta proti výkladu zalobcov, týkajúceho sa judikatúry citovanej v bode 303 vyssie. Poznamenáva, ze podla tejto judikatúry horná hranica 10 % môze byt vypocítaná vzhladom na obrat clenov zdruzenia podnikov "prinajmensom vtedy, ked podla vnútorných predpisov zdruzenie môze zaväzovat svojich clenov". Komisia uvádza, ze výraz "prinajmensom vtedy ked" nie je synonymom "len ak", ale skôr "aspon" alebo "v kazdom prípade". Táto judikatúra nevylucuje, aby iné osobitné okolnosti odôvodnili zohladnenie obratov clenov zdruzenia. Poznamenáva, ze v prejednávaných veciach bola dohoda uzavretá celostátnymi federáciami v prospech ich clenov. Zalobcovia sa nevenujú hospodárskej cinnosti, a preto cisto obchodná dohoda má význam len pre ich clenov. Záujmy federácií a ich clenov sa úplne zhodujú, pricom zalobcovia nemali ziadny vlastný záujem na uzavretí dohody. 310 Komisia uvádza v kazdom prípade, ze zalobcovia boli v predmetnom prípade oprávnení zaväzovat svojich clenov v zmysle vyssie uvedenej judikatúry. Tvrdí, ze statút zdruzenia nemusí nevyhnutne toto oprávnenie uvádzat, pretoze môze vyplývat zo spojenia viacerých ustanovení. Takisto poziadavka zaväzovat clenov nezahrna oprávnenie ich právne zaväzovat. V kazdom prípade zo skúmania statútov zalobcov vyplýva, ze zalobcovia môzu svojich clenov zaväzovat. 311 Podla Komisie, ak sa za základ výpoctu vezmú obraty základných clenov zalobcov, v danom prípade ulozené pokuty neprekrocili hornú hranicu 10 %. Po prvé, pokial ide o zalobcu vo veci T-217/03, podla odhadov uvedených v liste z 27. januára 2003, suma pokuty sa javí ako úplne zanedbatelná oproti obratom jeho clenov. Po druhé, pokial ide o zalobcov vo veci T-245/03, Komisia poznamenáva, ze berúc do úvahy pocet clenov FNSEA, ktorý tento uviedol, z rozdelenia celkovej sumy pokút na pocet polnohospodárov, ktorí sú clenmi, vyplýva, ze na kazdého clena vychádza 48,68 eur. V dôsledku toho, priemerný rocný obrat 500 eur na clena postacuje na to, aby nebola dosiahnutá horná hranica. Takisto v odvetví hovädzieho a telacieho mäsa vznikol obrat priblizne vo výske 4,4 miliardy eur v roku 2002 a FNSEA uviedol, ze zastupuje 70 % francúzskych polnohospodárov, teda obrat jeho clenov predstavuje priblizne 3 miliardy eur. Celková suma pokút by vsak dosiahla hornú hranicu 10 % obratu chovatelov hovädzieho dobytka z FNSEA, iba ak by títo dosiahli obrat mensí ako 160 miliónov eur, co vsak v skutocnosti predstavuje len 3,5 % odvetvia hovädzieho mäsa. Napokon, aj keby sa zohladnilo, ze chovatelia sú clenmi viacerých zdruzení, výpocet by sa nezmenil. Teda, keby sa rozdelila pokuta FNSEA na jeho 270 000 clenov, ktorí neboli clenmi JA, suma z toho vyplývajúca by bola 44,44 eur na kazdého prevádzkovatela. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 312 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 stanovuje, ze Komisia môze ulozit podnikom a zdruzeniam podnikov pokutu najmenej tisíc eur a najviac milión eur, pricom posledná uvedená suma môze predstavovat az 10 % obratu dosiahnutého pocas predchádzajúceho obchodného roka kazdým z podnikov, ktoré sa zúcastnili na porusení. 313 Na rozdiel od toho, co tvrdia zalobcovia vo veci T-245/03, toto ustanovenie nezakazuje Komisii, aby ulozila pokuty vyssie ako milión eur zdruzeniam, ktoré údajne nedosiahli ziadny obrat. Podla ustálenej judikatúry pouzívanie generického pojmu "porusenie" v clánku 15 ods. 2, ktorý sa vztahuje bez rozdielu na dohody, zosúladené postupy a rozhodnutia zdruzení podnikov, znamená, ze horné hranice stanovené týmto ustanovením sa uplatnujú rovnako na dohody a zosúladené postupy, ako aj na rozhodnutia zdruzení podnikov (pozri rozsudok zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, uz citovaný, bod 270 a tam citovanú judikatúru). Ako sa spresnuje dalej, ked zdruzenie podnikov nevyvíja vlastnú hospodársku cinnost alebo ked z jeho obratu nie je jasné, aký vplyv toto zdruzenie môze mat na trh, Komisia môze za urcitých podmienok zohladnit obrat jeho clenov na úcely výpoctu maximálnej sumy pokuty, ktorá mu môze byt ulozená. 314 Pokial ide o to, ci sa prah 10 % obratu týka len pokút, ktorých suma je vyssia ako milión eur, je potrebné uviest, podobne ako to uviedol Súdny dvor v rozsudku Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovanom, ze podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 jediný výslovný odkaz na obrat podniku sa týka hornej hranice pokuty prekracujúcej milión eur (bod 119 rozsudku). Je vsak potrebné uviest, ze usmernenia v bode 5 písm. a) stanovujú, ze konecný výsledok výpoctu pokuty, vykonaný podla schémy stanovenej v bodoch 1 az 3, nesmie "v ziadnom prípade" prekrocit 10 % celosvetového obratu podnikov v súlade s clánkom 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Kedze Komisia bola povinná dodrziavat usmernenia, je potrebné dospiet k záveru, ze horná hranica 10 % obratu musí byt dodrzaná v predmetnom prípade, aj pokial ide o stanovenie pokút v sume nizsej ako milión eur, akými sú pokuty ulozené zalobcovi vo veci T-217/03 a JA (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, Zb. s. II-10, bod 388). 315 Je nesporné medzi úcastníkmi konania, ze v danom prípade pokuty, ktoré boli ulozené zalobcom prekracujú 10 % ich obratov, ak sa pod týmto rozumie celková suma ich príjmov, medzi ktoré patria najmä príspevky platené ich clenmi a pomoc, ktorá im bola poskytnutá. Vzniká tu vsak otázka, ci, ako uvádza Komisia, dodrzanie uvedenej hornej hranice môze byt vôbec vypocítané v predmetnom prípade, vzhladom na obraty clenov zalobcov. 316 Je potrebné pripomenút, ze usmernenia stanovujú v bode 5 písm. c), ze v prípadoch zdruzení podnikov by mali rozhodnutia v najväcsej moznej miere byt adresované a pokuty ulozené jednotlivým podnikom patriacim do daného zdruzenia. Tam, kde to nie je mozné (napr. kde existuje niekolko tisíc clenských podnikov), by mala byt ulozená celková pokuta zdruzeniu, rovnajúca sa súctu individuálnych pokút, ktoré by mohli byt ulozené kazdému z clenov tohto zdruzenia. 317 Podla ustálenej judikatúry totiz horná hranica 10 % obratu musí byt vypocítaná vzhladom na obrat dosiahnutý kazdým z podnikov, ktoré sú úcastníkmi dohôd a zosúladených postupov, alebo vsetkými podnikmi, ktoré sú clenmi zdruzenia podnikov, prinajmensom vtedy, ked zdruzenie môze podla svojich vnútorných predpisov zaväzovat vlastných clenov. Táto moznost zohladnit v tejto súvislosti obrat vsetkých podnikov, ktoré sú clenmi zdruzenia, je odôvodnená tým, ze pri stanovovaní sumy pokút mozno zohladnit okrem iného vplyv, ktorý podnik mohol uplatnovat na trh napríklad z dôvodu svojej velkosti a hospodárskej sily, o com obrat podniku vypovedá, ako aj odstrasujúci úcinok, ktorý tieto pokuty musia mat. Vplyv, ktorý na trh mohlo uplatnovat zdruzenie podnikov, pritom nezávisí od jeho vlastného obratu, z ktorého nemozno vyvodit ani jeho velkost, ani hospodársku silu, ale od obratu jeho clenov, ktorý predstavuje indikáciu o jeho velkosti a hospodárskej sile (rozsudky CB a Europay/Komisia, uz citovaný, body 136 a 137; SPO a i./Komisia, uz citovaný, bod 385, a zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, uz citovaný, bod 270). 318 Táto judikatúra vsak nevylucuje, aby bolo v osobitných prípadoch toto zohladnenie obratu clenov zdruzenia mozné aj vtedy, ked toto zdruzenie nemá z formálneho hladiska oprávnenie zaväzovat svojich clenov vzhladom na neexistenciu vnútorných predpisov, ktoré by mu takú spôsobilost priznávali. Oprávnenie Komisie ukladat pokuty v zodpovedajúcej výske za predmetné porusenia by v opacnom prípade mohlo byt ohrozené, pretoze zdruzenia s velmi nízkym obratom, ale zdruzujúce vysoký pocet podnikov, ktoré spolu dosahujú velký obrat, bez toho, aby mali právo ich formálne zaväzovat, by mohli byt sankcionované len velmi nízkymi pokutami, hoci porusenia, ktorých sa dopustili, mohli mat znacný vplyv na predmetné trhy. Táto skutocnost by bola okrem toho v rozpore s potrebou zabezpecit odstrasujúci úcinok sankcií za porusenia pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva. 319 Preto sa Súd prvého stupna domnieva, ze iné osobitné okolnosti, okrem existencie vnútorných predpisov umoznujúcich zdruzeniu zaväzovat svojich clenov, môzu odôvodnit zohladnenie kumulovaných obratov clenov predmetného zdruzenia. Ide najmä o prípady, ked porusenie, ktorého sa dopustilo zdruzenie, sa týka cinností jeho clenov a ked predmetné protisútazné postupy vykonáva zdruzenie priamo v prospech clenov a v spolupráci s nimi, pricom zdruzenie nemá objektívne záujmy, ktoré by boli samostatné vo vztahu k záujmom svojich clenov. Hoci v niektorých z týchto prípadov by Komisia prípadne mohla okrem sankcionovania predmetného zdruzenia ulozit individuálne pokuty kazdému z clenských podnikov, môze to byt zvlást tazké, ba takmer nemozné, ked je pocet týchto clenov velmi vysoký. 320 V predmetnom prípade je potrebné v prvom rade uviest, ze prvoradou úlohou federácií, ktoré sú zalobcami, je ochrana a zastupovanie záujmov svojich základných clenov, teda polnohospodárov, druzstiev a podnikov prevádzkujúcich bitúnky. Pokial ide o zalobcov vo veci T-245/03, cielom FNSEA je teda zastupovanie a ochrana záujmov polnohospodárov a vzhladom na to, organizácia, koordinácia a harmonizácia vsetkých profesijných záujmov polnohospodárov, ktorí sú clenmi základných zväzov (clánok 8 statútu FNSEA); cielom FNB je organizácia, zastupovanie a ochrana spolocných záujmov vsetkých chovatelov hovädzieho dobytka (clánok 7 statútu FNB); cielom FNPL je koordinácia, organizácia, zastupovanie a ochrana záujmov vsetkých výrobcov mlieka a mliecnych výrobkov (clánok 6 statútu FNPL); napokon, cielom JA je najmä zastupovanie mladých polnohospodárov a ochrana ich záujmov (clánok 6 statútu JA). Pokial ide o zalobcu vo veci T-217/03, podla clánku 2 ods. 1 jeho statútu je jeho cielom najmä zabezpecovat ochranu svojich clenov z profesijného a morálneho hladiska, medzi ktorých patria zoskupenia chovatelov hovädzieho dobytka a ich dcérske spolocnosti prevádzkujúce bitúnky hovädzieho dobytka. 321 V druhom rade je potrebné uviest, ze sporná dohoda sa netýkala cinnosti zalobcov ako takých, ale cinnosti ich základných clenov. Zalobcovia totiz nepredávajú ani nekupujú, ani nedovázajú hovädzie a telacie mäso. Nie sú teda priamo dotknutí ani záväzkom zastavenia dovozov, ani stanovením sadzobníka minimálnych cien. Opatrenia stanovené v spornej dohode ovplyvnujú len základných clenov zalobcov, ktorí boli okrem toho tými, kto ich mal uviest do praxe. 322 V tretom rade je potrebné uviest, ze sporná dohoda bola uzavretá priamo v prospech základných clenov zalobcov. Pokial ide totiz po prvé o federácie polnohospodárov, cielom dohody bolo umoznit ich clenom, ktorí sú chovatelmi hovädzieho dobytka, pokracovat vo výrobe za rentabilné ceny a celit kríze v odvetví v case relevantných skutkových okolností. Pokial ide po druhé o federácie prevádzkovatelov bitúnkov, je potrebné uviest, ze hoci sa môze zdat, ze prijaté opatrenia, ci uz stanovenie minimálnych cien a zastavenie alebo obmedzenie dovozov, sú potenciálne v rozpore so záujmami podnikov prevádzkujúcich bitúnky, kedze by mohli znamenat zvýsenie ich prevádzkových nákladov, nic to nemení na tom, ze cielom uzavretia spornej dohody v kontexte napätia v predmetnom prípade bolo umoznit týmto podnikom obnovit ich cinnost a znízit v urcitej miere hrozby, ktoré ich tazili. Uvedená dohoda takto výslovne stanovuje, ze federácie zastupujúce prevádzkovatelov bitúnkov uzavreli dohodu "ako protihodnotu za odblokovanie bitúnkov". 323 Vo stvrtom rade je potrebné uviest, ako to uz bolo urobené vyssie, ze sporná dohoda bola vykonaná najmä uzavretím miestnych dohôd medzi federáciami na úrovni departementu a miestnymi polnohospodárskymi zväzmi - teda clenmi zalobcov vo veci T-245/03 - a podnikmi prevádzkujúcimi bitúnky (pozri body 112 az 115 vyssie). Okrem toho, sledovanie dodrziavania a uplatnovania ustanovení zmluvy bolo casto zabezpecené konkrétnymi akciami skupín chovatelov. 324 Za týchto okolností Súd prvého stupna usudzuje, ze v danom prípade bolo dôvodné zohladnit obraty základných clenov zalobcov na úcely výpoctu maximálnej hornej hranice 10 % uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. Konkrétne, iba obraty týchto subjektov predstavovali primeranú informáciu v predmetnom prípade o hospodárskej sile zalobcov a teda vplyvu, ktorí títo mohli mat na predmetných trhoch. 325 Táto moznost zohladnit obraty základných clenov zalobcov musí vsak byt obmedzená v danom prípade na obraty tých clenov, ktorí boli aktívni na trhoch dotknutých poruseniami sankcionovanými v napadnutom rozhodnutí, teda na chovatelov hovädzieho dobytka a podniky prevádzkujúce bitúnky a spracúvajúce mäso. Je totiz potrebné skonstatovat, ze s výnimkou FNB a v mensej miere FNPL iba malá cast priamych alebo nepriamych clenov zalobcov mala obchodné záujmy v odvetví chovu hovädzieho dobytka, v prípade zalobcov vo veci T-245/03, alebo v odvetví prevádzkovania bitúnkov hovädzieho dobytka, v prípade zalobcu vo veci T-217/03. Dohoda sa totiz netýkala cinností clenov zalobcov, ktorí neboli aktívni na trhu hovädzieho mäsa, nebola uzavretá v ich prospech, a títo clenovia sa pravdepodobne nezúcastnili na vykonávaní sporných opatrení. V dôsledku toho ich obraty nemôzu byt pouzité v predmetnom prípade na úcely výpoctu hornej hranice 10 %. 326 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné preskúmat, ci sumy pokút ulozených zalobcom v napadnutom rozhodnutí prekrocili hornú hranicu 10 % obratu, stanovenú v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17. 327 Teda, pokial ide o zalobcu vo veci T-217/03, vyplýva z odhadov, ktoré ten predlozil v liste z 27. januára 2003 Komisii, ze pokuta, ktorá mu bola ulozená predstavovala medzi 0,05 az 0,2 % obratu za rok 2002 v prípade druzstevných podnikov prevádzkujúcich bitúnky a spracúvajúcich mäso, ktorí sú jeho clenovia, podla toho, ci sa zohladnia podniky, ktoré sú clenmi aj zalobcu, aj Syndicat national de l'industrie des viandes (SNIV), co je specializovaný zväz zoskupujúci velké priemyselné podniky odvetvia. 328 Pokial ide o zalobcov vo veci T-245/03, Súd prvého stupna nemá k dispozícii presné údaje týkajúce sa obratov chovatelov hovädzieho dobytka, ktorí sú ich clenmi. Zalobcovia totiz najprv v odpovedi na ziadost Komisie pocas správneho konania a následne v tomto konaní pred Súdom prvého stupna uviedli, ze nemôzu poskytnút údaje o obratoch, a to ani priblizné, ich clenov - chovatelov. Zalobcovia neboli schopní ani uviest pred Súdom prvého stupna pocet chovatelov hovädzieho dobytka, ktorí sú základnými clenmi FNSEA a JA, a uviedli, ze FNB a FNPL nemajú vo vlastnom zmysle slova základných clenov. 329 Zalobcovia vo veci T-245/03 vsak uviedli, ze v roku 2002 obrat vo Francúzsku spojený s výrobou odvetvia hovädzieho mäsa bol 4,552 miliardy eur a ze obrat spojený s prevádzkovaním bitúnkov na hovädzie mäso bol 3,430 miliardy eur. Ak sa vezme od úvahy najmensie z týchto císel, je potrebné skonstatovat, ze pokuty ulozené zalobcom nepresiahli hornú hranicu 10 % obratu ich clenov - chovatelov hovädzieho dobytka, ak tieto predstavujú aspon 3,5 % v prípade FNSEA, 0,42 % v prípade FNB, 0,18 % v prípade JA a 0,42 % v prípade FNPL uvedeného celkového obratu. Ziadny zo zalobcov vsak nenamieta proti tomu, ze jeho clenovia majú podstatný podiel na obrate spojenom s prevádzkovaním bitúnkov na hovädzie mäso vo Francúzsku. V tejto súvislosti Súd prvého stupna pripomína, ze v odpovedi na otázku polozenú sudcom rozhodujúcim o predbeznom opatrení zalobcovia vo veci T-245/03 pripustili moznost, ze clenovia FNSEA môzu predstavovat priblizne 50 % z 240 000 prevádzkovatelov, ktorí majú viac ako pät kusov dospelého hovädzieho dobytka vo Francúzsku (uznesenie predsedu Súdu prvého stupna z 21. januára 2004, FNSEA a i./Komisia, T-245/03 R, Zb. s. II-271, bod 89). 330 Súd prvého stupna povazuje za týchto podmienok za dostatocne preukázané, ze pokuty ulozené zalobcom vo veci T-245/03 neprekracujú hornú hranicu 10 % obratov ich príslusných clenov. 331 Tento záver nemozno vyvrátit tvrdením zalobcov, podla ktorého vzhladom na to, ze majú spolocných clenov, Komisia mala vziat do úvahy v prípade kazdej federácie len súcet príjmov chovatelov, ktorí sú len jej clenmi. Ako totiz uvádzajú zalobcovia, vsetci chovatelia, ktorí sú priamymi alebo nepriamymi clenmi FNB, FNPL alebo JA sú zároven nepriamymi clenmi FNSEA. Na úcely preverenia dodrzania hornej hranice 10 % obratu vsak v danom prípade postacuje, aby kumulovaná suma pokút ulozených styrom zalobcom vo veci T-245/03 bola menej 10 % obratu chovatelov, ktorí sú základnými clenmi FNSEA, co je federácia zoskupujúca tri ostatné federácie, ktoré sú zalobcami. Na to, aby táto horná hranica nebola prekrocená v predmetnom prípade postacuje, aby obrat chovatelov, ktorí sú základnými clenmi FNSEA predstavoval aspon 4,52 % obratu spojeného s prevádzkovaním bitúnkov hovädzieho dobytka vo Francúzsku. Z vyssie uvedených dôvodov sa Súd prvého stupna domnieva, ze je tomu tak aj v predmetnom prípade. 332 Napokon ani zalobcovia vo veci T-245/03 sa nemôzu odvolávat na to, ze FNB a FNPL nemali vo vlastnom zmysle slova základných clenov, kedze ziadny polnohospodár do nich nevstúpil ani priamo, ani nepriamo. Je vsak potrebné skonstatovat, ze tieto federácie dostávajú príspevky od federácií na úrovni departementu (v závislosti od celkového poctu kusov hovädzieho dobytka v departemente a litrov mlieka tam vyprodukovanom). Tieto federácie na úrovni departementu zoskupujú miestne zväzy, do ktorých vstupujú chovatelia. Chovatelia hovädzieho dobytka preto môzu byt na úcely výpoctu hornej hranice 10 % obratu povazovaní za základných clenov FNB a FNPL, rovnako ako sú povazovaní za základných clenov FNSEA. 333 Vzhladom na vyssie uvedené Súd prvého stupna usúdil, ze pokuty ulozené zalobcom v napadnutom rozhodnutí neprekracujú hornú hranicu 10 % obratov ich príslusných clenov. 334 V dôsledku toho je potrebné tento zalobný dôvod zamietnut. E - O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu kumulovania sankcií 1. Tvrdenia úcastníkov konania 335 Zalobcovia poznamenávajú, ze zásada zákazu kumulovania sankcií alebo ne bis in idem bráni tomu, aby osoba mohla byt sankcionovaná viackrát za ten istý cin. Táto zásada, uvedená v clánku 4 protokolu c. 7 EDLP sa vzdy uplatnuje v sútaznom práve Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora zo 14. decembra 1972, Boehringer Mannheim/Komisia, 7/72, Zb. s. 1281, bod 3) a predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P az C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, bod 59). 336 Zalobcovia uvádzajú, ze napadnuté rozhodnutie sankcionovalo viackrát tie isté osoby za to isté porusenie, kedze FNB, JA a FNPL sú clenmi FNSEA. Fyzické osoby - chovatelia hovädzieho dobytka, ktorí vstupujú na miestnej úrovni do miestnych zväzov, môzu byt nepriamo spájaní s FNSEA a FNB, ako aj s FNPL (kedze chovajú dojciace kravy) a napokon aj s JA (ak majú menej ako 35 rokov). Takisto, niektorí clenovia zalobcu vo veci T-217/03 sú rovnako clenmi FNSEA. Preto tieto osoby znásajú nepriamo viacero pokút, hoci Komisia im môze vytýkat nepriamo len jeden a ten istý cin. Zalobcovia namietajú proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého zásada ne bis in idem sa v predmetnom prípade nemá uplatnit, kedze ide o jediné konanie. V predmetnom prípade paralelné konania zacaté Komisiou proti zalobcom spôsobili opakovanie sa sankcií vo vztahu k nim. Okrem toho nemozno obmedzovat uplatnovanie tejto zásady len na podniky stíhané za to isté porusenie viacerými orgánmi dozoru nad hospodárskou sútazou. 337 Dalej zalobcovia vo veci T-245/03 konstatujú, ze Komisia pri stanovení základnej ciastky pokút vychádzala zo vztahu, ktorý existuje medzi sumou rocných príspevkov vybratých FNSEA a príspevkami, ktoré dostala kazdá z ostatných predmetných federácií. Uvádzané podiely sú vsak nepresné, kedze FNB a FNPL vrátili FNSEA cast rocných príspevkov, ktoré dostali (teda v roku 2001 priblizne 10 %, co zodpovedá 60 979 eur v prípade FNB, a 15 %, co zodpovedá 181 670 eur v prípade FNPL). Uvádzané podiely by teda mali byt zodpovedajúcim spôsobom znízené. 338 Francúzska republika uvádza, ze je nesporné, ze v predmetnom prípade fyzické osoby sú clenmi rôznych federácií, hoci to môze byt aj len z dôvodu clenstva urcitých federácií vo FNSEA, a teda tieto osoby boli dvakrát postihnuté pokutami za jedno a to isté porusenie práva hospodárskej sútaze. To viedlo k tomu, ze im bola ulozená neprimeraná pokuta a bola porusená zásada proporcionality. 339 Komisia poznamenáva, ze v judikatúre Spolocenstva zásada ne bis in idem sa uplatnuje v prípadoch, ked sankcionovaný podnik (alebo ktorý môze byt sankcionovaný) na úrovni Spolocenstva za porusenia sútazných pravidiel uz bol sankcionovaný (alebo môze byt sankcionovaný) v inom konaní v tretej krajine alebo clenskom státe (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 13. februára 1969, Wilhelm a i., 14/68, Zb. s. 1, a Boehringer Mannheim/Komisia, uz citovaný). Podla Komisie samotná totoznost skutkov nepostacuje na odôvodnenie uplatnenia tejto zásady, pretoze je potrebné takisto, aby nastala aj totoznost úcastníkov. V danom prípade pri kazdej federácii ide o jej vlastnú úcast na porusení, jej vlastný vplyv na trh, co bolo potrebné na to, aby bola dohoda úcinná. Skutocnost, ze niektoré osoby sú clenmi viacerých týchto federácií nepopiera skutocnost, ze kazdý zo zalobcov sa zúcastnil na dohode. Napokon, proporcionalita pokút ulozených viacerým federáciám, ktoré mali spolocných clenov je zabezpecená hornou hranicou 10 % obratu, ale nemôze viest k imunite uvedených clenov. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 340 Z judikatúry vyplýva, ze zásada ne bis in idem predstavuje vseobecnú zásadu práva Spolocenstva, ktorej dodrziavanie súd zabezpecuje. V oblasti práva hospodárskej sútaze Spolocenstva táto zásada zakazuje, aby Komisia znova uznala podnik za zodpovedný alebo ho stíhala z dôvodu protisútazného správania, za ktoré uz bol sankcionovaný alebo vo vztahu ku ktorému bolo rozhodnuté, ze zan nie je zodpovedný, a to skorsím rozhodnutím Komisie, proti ktorému uz nemozno podat zalobu (rozsudky Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, T-224/00, Zb. s. II-2597, body 85 a 86, a z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, uz citovaný, body 130 a 131). Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totoznosti skutkov, porusovatela a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovat tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté nezákonné správanie, aby sa chránila tá istá právna hodnota (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 338). 341 V predmetnom prípade, Komisia sankcionovala federácie zalobcov z dôvodu úcasti a stupna vlastnej zodpovednosti kazdej z týchto federácií za porusenie (pozri odôvodnenie c. 169 a clánky 1 a 3 napadnutého rozhodnutia). Vsetci zalobcovia sa totiz zúcastnili, hoci s rôznou intenzitou a rôznou mierou, na poruseniach sankcionovaných napadnutým rozhodnutím. Okrem iného vsetky federácie zalobcov podpísali dohodu z 24. októbra 2001. Komisia preto mohla oprávnene sankcionovat kazdú federáciu zúcastnenú na spornej dohode tak, ze vychádzala z individuálnej úlohy, ktorú kazdý mal pri podpísaní a uplatnovaní dohody a z polahcujúcich a pritazujúcich okolností vlastných kazdej z nich. 342 Tento záver nemôze vyvrátit, na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobcovia vo veci T-245/03 okolnostou, ze FNB, FNPL a JA sú clenmi FNSEA. Tieto federácie majú totiz samostatnú právnu spôsobilost, oddelené rozpocty a ciele, ktoré nie sú vzdy totozné. Uskutocnujú tak svoje akcie zväzov slúziace na ochranu záujmov, ktoré sú im vlastné a specifické (pozri bod 320 vyssie). Skutocnost, ze v predmetnom prípade tieto federácie rozsiahlo koordinovali spolocnú akciu a aj akcie svojich clenov pri sledovaní spolocných cielov nezbavuje kazdú z týchto federácií ich príslusnej zodpovednosti za porusenie. 343 Okrem toho na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobcovia, napadnutým rozhodnutím neboli ulozené sankcie ich základným clenom, ci uz priamym alebo nepriamym. Skutocnost, ze bol zohladnený obrat clenov zdruzenia podnikov pri stanovovaní hornej hranice 10 %, neznamená, ze im bola ulozená pokuta, ani sama osebe neznamená, ze predmetné zdruzenie má povinnost preniest na svojich clenov znásanie tejto pokuty (rozsudok CB a Europay/Komisia, uz citovaný, bod 139). Z toho, ze jednotliví polnohospodári, ktorí sú nepriamymi clenmi federácií zalobcov vo veci T-245/03, neboli v napadnutom rozhodnutí sankcionovaní, nemozno vyvodit, ze to, ze základní clenovia FNB, FNPL a JA sú aj clenmi FNSEA, bráni Komisii individuálne sankcionovat kazdú z týchto federácií. A fortiori, nie je relevantné, ze niektorí clenovia zalobcu vo veci T-217/03 boli takisto clenmi FNSEA. 344 Z toho vyplýva, ze v predmetnom prípade totoznost porusitelov chýba, kedze napadnuté rozhodnutie nesankcionuje viackrát tie isté subjekty alebo tie isté osoby za tie isté ciny. Preto je potrebné dospiet k záveru, ze nebola porusená zásada ne bis in idem. Takisto priami alebo nepriami clenovia zalobcov neboli dvakrát postihnutí pokutou za jedno a to isté porusenie, na rozdiel od toho, co uvádza Francúzska republika, a nedoslo teda v predmetnom prípade ani k poruseniu zásady proporcionality. 345 Okrem toho je potrebné zamietnut tvrdenia zalobcov vo veci T-245/03 podla ktorých Komisia pri stanovení základnej ciastky pokút nesprávne vypocítala pomer, ktorý existuje medzi sumou rocných príspevkov vybratých FNSEA a príspevkami, ktoré dostala FNB a FNPL. Konkrétne, na rozdiel od toho, co uvádzajú zalobcovia, Komisia nebola povinná upravit sumy v prípade FNB a FNPL tak, ze by odpocítala od týchto súm príspevky zaplatené týmito dvomi FNSEA. Suma týchto príspevkov totiz bola zohladnená ako objektívny indikátor pomerného významu kazdej federácie a Komisia správne usúdila, ze relevantné sumy boli sumy ich celkových príslusných príspevkov, ktoré odrázajú stupen zastúpenia kazdého zalobcu. 346 V dôsledku toho je potrebné zamietnut tento zalobný dôvod. F - O siestom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení pri zohladnení okolností uvedených v bode 5 písm. b) usmernení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 347 Zalobca vo veci T-217/03 uvádza, ze znízenie o 60 %, ktoré vykonala Komisia na základe bodu 5 písm. b) usmernení, na zohladnenie osobitného kontextu krízy s hovädzím mäsom sa malo uplatnit na základnú ciastku pokuty a nie na sumu, ktorá vznikla tak, ze sa na základnú ciastku uplatnili príslusné zvýsenia a znízenia podla pritazujúcich a polahcujúcich okolností. Neexistuje ziadne odôvodnenie na to, aby sa urobila výnimka zo zásady stanovovania pokút, uvedenej v bode 2 usmernení, ktorá spocíva vo výpocte základnej ciastky a jej následnom znízení alebo zvýsení o urcité percento. Subsidiárne zalobca uvádza, ze Komisia mala povazovat zohladnenie ekonomického kontextu za polahcujúcu okolnost, ako to urobila v iných konaniach. 348 Zalobcovia vo veci T-245/03 uvádzajú, ze pokial ide o nich, Komisia tým, ze uplatnila bod 5 písm. b) usmernení nevyvodila príslusné dôsledky z nasledujúcich okolností, uvedených v napadnutom rozhodnutí (pozri odôvodnenia c. 181 a 184): po prvé skutocnost, ze zalobcovia sú neziskovými organizáciami; po druhé osobitosti spojené s predmetným polnohospodárskym výrobkom; po tretie skutocnost, ze Komisia sankcionovala po prvýkrát kartel výlucne medzi federáciami, týkajúci sa základného polnohospodárskeho výrobku, ktorý zahrna dva clánky výrobného retazca; po stvrté osobitost kontextu výnimocnej krízy. Zalobcovia v tejto súvislosti poznamenávajú, ze orgány dozoru nad hospodárskou sútazou Spojeného královstva v rozhodnutí z 3. februára 2003 neulozili pokuty zdruzeniu výrobcov hovädzieho a telacieho mäsa Severného Írska, ktorí uzavreli dohodu o cenách, vzhladom na kontext, v ktorom k tomu doslo, poznacenému taktiez krízou sialených kráv a epidémiou slintacky a krívacky. Zalobcovia uvádzajú, ze v predmetnom prípade tieto okolnosti neviedli Komisiu k tomu, aby primerane upravila pokuty a konecné sumy zostali premrstené. 349 Komisia uvádza, ze tvrdenie zalobcu vo veci T-217/03 o metóde výpoctu znízenia týkajúceho sa okolností stanovených v bode 5 písm. b) usmernení je v rozpore so znením aj úcelom usmernení. Výhrada, podla ktorej ekonomický kontext mal byt zohladnený ako polahcujúca okolnost je novým zalobným dôvodom a je teda neprípustná. Pokial ide o tvrdenia zalobcov vo veci T-245/03, Komisia uvádza, ze znízenie pokuty o 60 %, ku ktorému doslo v predmetnom prípade nemá v jej predchádzajúcej praxi obdobu. 2. Posúdenie Súdom prvého stupna 350 Bod 5 písm. b) usmernení stanovuje: "V závislosti od okolností po prevedení vyssie uvedených výpoctov je potrebné brat do úvahy urcité objektívne faktory, ako napríklad specifický ekonomický kontext, akékolvek ekonomické alebo financné výhody odvodený [získané - neoficiálny preklad] vinníkmi..., specifická charakteristika predmetných podnikov a ich reálna platobná schopnost v specifickom sociálnom kontexte, a pokuty by mali byt týmto okolnostiam nálezite prispôsobené." 351 V predmetnom prípade Komisia zohladnila ekonomický kontext prípadu, poznacený najmä váznou krízou odvetvia hovädzieho mäsa a uplatnila znízenie o 60 % na sumu vyplývajúcu zo zvýsenia alebo znízenia základnej ciastky pokút z dôvodu zohladnených pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností. 352 Je potrebné zamietnut v prvom rade tvrdenie zalobcu vo veci T-217/03, podla ktorého toto znízenie o 60 % malo byt uplatnené na základnú ciastku pokuty a nie na sumu uz zvýsenú a znízenú z dôvodu zistených pritazujúcich a polahcujúcich okolností. Usmernenia totiz upravujú pritazujúce a polahcujúce okolnosti v bodoch 2 a 3, ktoré stanovujú "zvýsenie základnej ciastky" a "znízenie základnej ciastky". Na druhej strane bod 5 písm. b) stanovuje, ze iné okolnosti sa zohladnia "po prevedení vyssie uvedených výpoctov" a stanovujú, ze "pokuty by mali byt týmto okolnostiam nálezite prispôsobené". Je teda potrebné dospiet k záveru, ze spôsob výpoctu pouzitý Komisiou bol v súlade s ustanoveniami usmernení. 353 Pokial ide v druhom rade o subsidiárne tvrdenie zalobcu vo veci T-217/03, podla ktorého ekonomický kontext mal byt zohladnený ako polahcujúca okolnost, je potrebné skonstatovat, ze bolo vznesené az v replike, a preto predstavuje nový zalobný dôvod a musí byt teda zamietnutý, v súlade s clánkom 48 ods. 2 rokovacieho poriadku. V kazdom prípade je potrebné uviest, ze bod 5 písm. b) usmernení odkazuje výlucne na zohladnenie osobitného ekonomického kontextu veci a ze na druhej strane toto kritérium nie je výslovne uvedené v bode 3 usmernení, ktoré upravuje polahcujúce okolnosti. Preto je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia pri zohladnení ekonomického kontextu podla bodu 5 písm. b) usmernení a nie ako polahcujúcej okolnosti, ako by si to zelal zalobca. 354 Pokial ide v tretom rade o odkaz na rozhodnutie orgánov dozoru nad hospodárskou sútazou Spojeného královstva z 3. februára 2003, postacuje pripomenút, ze Komisia nemôze byt viazaná pri posudzovaní okolností daného prípadu rozhodnutiami prijatými vnútrostátnymi orgánmi v iných veciach, hoci viac menej podobných. 355 Napokon je potrebné v stvrtom rade odpovedat na tvrdenia zalobcov, podla ktorých Komisia nevyvodila vsetky dôsledky z okolností daného prípadu a mala podla bodu 5 písm. b) usmernení znízit vo väcsej miere pokuty. 356 Je potrebné uviest, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia najmä zohladnila pri uplatnovaní uvedeného ustanovenia skutocnost, ze napadnuté rozhodnutie sankcionovalo po prvýkrát kartel výlucne medzi zväzovými federáciami, týkajúci sa základného polnohospodárskeho výrobku, ktorý zahrna dva clánky výrobného retazca, ako aj osobitný ekonomický kontext danej veci, ktorý presahoval rámec jednoduchého prepadu cien alebo výskyt dobre známej choroby. Tento ekonomický kontext je charakterizovaný týmito skutocnostami: po prvé znízenie konzumácie hovädzieho a telacieho mäsa, najmä po kríze sialených kráv, ktoré sa dotklo odvetvia uz nachádzajúceho sa v tazkej situácii; po druhé stanovenie intervencných opatrení zo strany vnútrostátnych orgánov aj orgánov Spolocenstva, ktorých cielom bolo znovu nastolit rovnováhu trhu hovädzieho a telacieho mäsa; po tretie situácia straty dôvery spotrebitelov spojená s urcitými obavami kvôli chorobe sialených kráv; po stvrté situácia polnohospodárov, ktorí napriek nápravným opatreniam Spolocenstva uplatnovanými Francúzskom boli konfrontovaní s opät klesajúcimi cenami za výkup kráv na bitúnku, hoci spotrebitelské ceny zostali ako také stabilné (odôvodnenia c. 181 az 185 napadnutého rozhodnutia). 357 Vzhladom na vsetky tieto okolnosti sa Komisia rozhodla priznat zalobcom znízenie o 60 % zo sumy pokút na základe bodu 5 písm. b) usmernení. 358 Pritom je potrebné uviest, ze Komisia síce má diskrecnú právomoc pri stanovovaní sumy pokút, Súd prvého stupna vsak podla clánku 17 nariadenia c. 17 rozhoduje s neobmedzenou právomocou v zmysle clánku 229 ES o zalobách podaných proti rozhodnutiam, v ktorých Komisia stanovila pokutu, a preto môze zrusit, znízit alebo zvýsit ulozenú pokutu. 359 V predmetnom prípade sa Súd prvého stupna domnieva, ze rôzne zistené okolnosti zohladnené Komisiou v napadnutom rozhodnutí na základe bodu 5 písm. b) usmernení sú výnimocného charakteru. Táto výnimocnost vyplýva tak z osobitnej charakteristiky zalobcov, ich úloh a príslusných odvetví cinnosti, ako aj konkrétnejsie z okolností vlastných ekonomickému kontextu predmetného prípadu. 360 Súd prvého stupna uvádza, ze znízenie pokút o 60 %, o ktorom rozhodla Komisia na základe bodu 5 písm. b) usmernení, hoci je podstatné, nezohladnuje dostatocne vsetky tieto výnimocné okolnosti. 361 Na to, aby sa zohladnili v plnej miere a správnym spôsobom vsetky okolnosti zistené Komisiou v napadnutom rozhodnutí, a vzhladom na to, ze je to po prvýkrát, co Komisia sankcionuje tento typ protisútazného správania, Súd prvého stupna pri výkone svojej neobmedzenej právomoci dospel k záveru, ze je potrebné stanovit percentuálnu mieru znízenia pokút zalobcom na 70 % na základe bodu 5 písm. b) usmernení. III - O metóde výpoctu a konecnej sume pokuty 362 Súd prvého stupna dospel k záveru v bodoch 241 a 245 vyssie, ze Komisia porusila v napadnutom rozhodnutí svoju povinnost odôvodnenia, a to tým, ze neuviedla, ze vychádzala z obratov základných clenov zalobcov na úcely výpoctu neprekrocenia hornej hranice 10 % uvedenej v clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ani neuviedla, ktoré okolnosti jej umoznili zohladnit kumulované obraty. Je vsak potrebné uviest, ze Súd prvého stupna rozhodol v bodoch 324 a 325 vyssie, ze Komisia oprávnene v predmetnom prípade zohladnila obraty základných clenov zalobcov na úcely výpoctu uvedenej hornej hranice, vzhladom na to, ze ide o aktívnych clenov na trhoch dotknutých poruseniami sankcionovanými v napadnutom rozhodnutí. 363 Súd prvého stupna sa domnieva, ze za týchto okolností vyssie uvedený nedostatok odôvodnenia nemusí spôsobit ani zrusenie napadnutého rozhodnutia, pretoze zrusenie tohto rozhodnutia môze viest iba k vydaniu nového rozhodnutia vo svojej podstate zhodného so zruseným rozhodnutím (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 3. decembra 2003, Audi/OHMI (TDI), T-16/02, Zb. s. II-5167, bod 97), ani zmenu sumy pokút. 364 Na druhej strane, ako vyplýva z bodu 361 vyssie, je potrebné znízit sumu pokút, ktoré boli ulozené zalobcom, a to o 70 %, na základe bodu 5 písm. b) usmernení, namiesto 60 %, ktoré uplatnila Komisia. Preto sa sumy týchto pokút stanovujú takto: - 360 000 eur pre zalobcu vo veci T-217/03, - 9 000 000 eur pre FNSEA, - 1 080 000 eur pre FNB, - 450 000 eur pre JA, - 1 080 000 eur pre FNPL. O trovách 365 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. Za daných okolností je opodstatnené rozhodnút, ze zalobcovia znásajú svoje vlastné trovy konania týkajúce sa konania vo veci samej a tri stvrtiny trov konania Komisie týkajúce sa tohto konania. Komisia znása stvrtinu svojich vlastných trov konania týkajúcich sa konania vo veci samej a vsetky trovy konania týkajúce sa predbezných opatrení. 366 Podla clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku Francúzska republika ako vedlajsí úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (prvá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Suma pokuty ulozenej Fédération nationale de la coopération bétail et viande, zalobcovi vo veci T-217/03, sa stanovuje na 360 000 eur. 2. Suma pokút ulozených zalobcom vo veci T-245/03 sa stanovuje na 9 000 000 eur pre Fédération nationale des syndicats d'exploitants agricoles, na 1 080 000 eur pre la Fédération nationale bovine, na 1 080 000 eur pre Fédération nationale des producteurs de lait a na 450 000 eur pre Jeunes argiculteurs. 3. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 4. Zalobcovia znásajú svoje vlastné trovy konania týkajúce sa konania vo veci samej a tri stvrtiny trov konania Komisie týkajúce sa tohto konania. 5. Komisia znása stvrtinu svojich vlastných trov konania týkajúcich sa konania vo veci samej a vsetky trovy konania týkajúce sa predbezných opatrení. 6. Francúzska republika znása svoje vlastné trovy konania. García-Valdecasas Cooke Labucka Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 13. decembra 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. D. Cooke Obsah Právny rámec Skutkové okolnosti I - Druhá kríza tzv. "sialených kráv" II - Uzavretie sporných dohôd a správne konanie pred Komisiou III - Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania O veci samej I - O návrhoch smerujúcich k zruseniu napadnutého rozhodnutia A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a právnych chybách pri posúdení podmienok vyzadovaných pre uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES 1. O kvalifikovaní zalobcov za zdruzenia podnikov a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O absencii citelného ovplyvnenia obchodu medzi clenskými státmi a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O absencii obmedzenia hospodárskej sútaze a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O kvalifikovaní akcie zväzu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení a právnych chybách pri stanovení rozsahu a dlzky trvania porusenia 1. Úvodné otázky a) O zohladnení miestnych dohôd Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna b) O organizácii, výbere, citovaní a výklade dokumentov v spise Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. Pokial ide o pripísanie dohody týkajúcej sa dovozov zalobcom a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. Pokial ide o pripísanie tajnej ústnej dohody uzavretej po skoncení novembra 2001 zalobcom a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O príprave predlzenia dohody O predlzení dohody pocas rokovaní 29. novembra a 5. decembra 2001 - Rokovanie 29. novembra 2001 - Rokovanie 5. decembra 2001 O uskutocnovaní dohody po skoncení novembra 2001 Závery C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na neuplatnení výnimky stanovenej nariadením c. 26 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna D - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práv na obhajobu 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna E - O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna II - O návrhoch na zrusenie alebo znízenie pokuty A - O prvom zalobnom dôvode zalozenom na nezákonnosti usmernení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna B - O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady proporcionality, zjavne nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení pri urcovaní závaznosti porusenia 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna C - O tretom zalobnom dôvode zalozenom na nesprávnom posúdení a nesprávnom právnom posúdení a porusení zásady proporcionality pri zohladnení pritazujúcich a polahcujúcich okolností 1. O pritazujúcej okolnosti týkajúcej sa tajného pokracovania v plnení dohody a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O pritazujúcej okolnosti týkajúcej sa pouzívania násilia a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O nezohladnení polahcujúcich okolností a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna D - O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 pri stanovení sumy pokút 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna E - O piatom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásady zákazu kumulovania sankcií 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna F - O siestom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení pri zohladnení okolností uvedených v bode 5 písm. b) usmernení 1. Tvrdenia úcastníkov konania 2. Posúdenie Súdom prvého stupna III - O metóde výpoctu a konecnej sume pokuty O trovách __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: francúzstina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXuE6t6E/L97619-482TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXuE6t6E/L97619-482TMP.html#Footref*