Vec T-198/03 Bank Austria Creditanstalt AG proti Komisii Európskych spolocenstiev "Hospodárska sútaz - Správne konanie - Uverejnenie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a ukladajú pokuty - Urcovanie kreditných a debetných úrokových sadzieb rakúskymi bankami (,klub Lombard`) - Zamietnutie ziadosti o vynechanie niektorých pasází" Rozsudok Súdu prvého stupna (druhá komora) z 30. mája 2006 Abstrakt rozsudku 1. Zaloba o neplatnost - Akty, ktoré mozno napadnút zalobou - Pojem - Akty so záväznými právnymi úcinkami (Clánok 230 stvrtý odsek ES; nariadenie Rady c. 17; rozhodnutie Komisie 2001/462, clánok 9 tretí odsek) 2. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Informácie získané Komisiou podla nariadenia c. 17 - Profesijné tajomstvo (Clánok 287 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 19 ods. 2 a clánok 20 ods. 2) 3. Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní (Clánok 230 stvrtý odsek ES a clánok 287 ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 20) 4. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie alebo ukladá pokuta [Clánok 81 ods. 1 ES, clánok 82 ES a clánok 83 ods. 2 písm. a) ES; nariadenie Rady c. 17, clánok 3, clánok 15 ods. 2 a clánok 21 ods. 1] 5. Právo Spolocenstva - Vseobecné zásady práva - Zákonnost 6. Akty institúcií - Zverejnenie (Clánky 254 ES a 255 ES; clánok 1 EÚ; nariadenie Rady c. 17, clánok 21 ods. 1) 7. Hospodárska sútaz - Správne konanie - Urcenie informácií, ktoré majú charakter profesijného tajomstva (Clánok 287 ES; nariadenia Európskeho parlamentu a Rady c. 45/2001 a c. 1049/2001; nariadenie Rady c. 17, clánok 20 ods. 2 a clánok 21 ods. 2) 8. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie alebo ukladá pokuta (Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady c. 45/2001 a c. 1049/2001, clánok 4; nariadenie Rady c. 17, clánok 20) 9. Hospodárska sútaz - Pravidlá Spolocenstva - Porusenia - Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie alebo ukladá pokuta (Nariadenie Rady c. 17, clánky 2, 3, 6, 7, 8 a clánok 21 ods. 1 a 2) 10. Hospodárska sútaz - Pokuty - Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty (Nariadenie Rady c. 17) 11. Zaloba o neplatnost - Dôvody (Clánok 230 stvrtý odsek ES; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady c. 45/2001) 12. Akty institúcií - Akty Komisie - Volná úvaha Komisie, co sa týka ich zverejnenia 1. Opatrenia so záväznými právnymi úcinkami, ktoré sa dotýkajú záujmov zalobcu tým, ze podstatne zasahujú do jeho právneho postavenia, predstavujú právne akty alebo rozhodnutia, proti ktorým mozno podat zalobu o neplatnost v zmysle clánku 230 ES. V tejto súvislosti sa clánok 9 rozhodnutia 2001/462 o pôsobnosti vysetrovatelov [úradníkov poverených vypocutím - neoficiálny preklad] v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze týka procesnej stránky vykonávania ochrany informácií, o ktorých sa Komisia dozvedela v rámci konaní o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze, stanovenej právom Spolocenstva. Jeho prvé dva odseky, ktoré odkazujú na ochranu obchodného tajomstva, sa teda konkrétne týkajú sprístupnovania informácií osobám, podnikom alebo zdruzeniam podnikov na úcely výkonu ich práva byt vypocutý v rámci konania o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze. Pokial naopak ide o prezradenie informácií verejnosti vo vseobecnosti ich uverejnením v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev, tieto ustanovenia sa v súlade s clánkom 9 tretím odsekom rozhodnutia 2001/462 uplatnia len mutatis mutandis. Z toho predovsetkým vyplýva, ze ked úradník poverený vypocutím prijíma rozhodnutie na základe tohto ustanovenia, musí dbat na dodrziavanie profesijného tajomstva vo vztahu k informáciám, ktoré nevyzadujú takú zvlástnu ochranu, akou je ochrana poskytovaná obchodnému tajomstvu, a predovsetkým informáciám, ktoré môzu byt oznámené tretím osobám, ktoré majú právo byt vypocuté k ich obsahu, ale ktorých dôverný charakter bráni ich prezradeniu verejnosti. Navyse podla tohto rozhodnutia je úradník poverený vypocutím tiez povinný dbat na dodrziavanie ustanovení nariadenia c. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi spolocenstva a o volnom pohybe takýchto údajov, ked prijíma rozhodnutie, ktorým na základe uz citovaného clánku 9 povoluje prezradenie informácií. Z toho vyplýva, ze ked úradník poverený vypocutím prijíma rozhodnutie na základe clánku 9 tretieho odseku rozhodnutia 2001/462, nesmie sa obmedzit na preskúmanie toho, ci verzia rozhodnutia prijatého na základe nariadenia c. 17, ktorá má byt uverejnená, obsahuje obchodné tajomstvo alebo iné informácie pozívajúce podobnú ochranu. Musí tiez overit, ci táto verzia obsahuje iné informácie, ktoré nemôzu byt prezradené verejnosti bud z dôvodu pravidiel práva Spolocenstva, ktoré ich osobitne chránia, alebo z dôvodu, ze svojou povahou patria medzi informácie, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva. Rozhodnutie úradníka povereného vypocutím má teda právne úcinky v rozsahu, v akom sa vyjadruje o tom, ci text, ktorý sa má uverejnit, obsahuje také informácie. (pozri body 26, 28, 31 - 34) 2. Clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 17 spresnuje, ze ochranu poskytovanú právom Spolocenstva informáciám, o ktorých sa Komisia dozvedela v rámci konaní o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze, pozívajú predovsetkým informácie získané pri uplatnovaní nariadenia c. 17, ktoré sú vzhladom na svoj charakter predmetom profesijného tajomstva pokrývajúceho oblast nad rámec obchodného tajomstva podnikov. V tomto smere sa musí rozlisovat medzi ochranou, ktorú treba poskytnút informáciám tvoriacim predmet profesijného tajomstva vo vztahu k osobám, podnikom alebo zdruzeniam podnikov, ktoré majú právo byt vypocuté v rámci konania o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, a ochranou, ktorú je potrebné poskytnút takým informáciám vo vztahu k verejnosti vo vseobecnosti. Povinnost úradníkov a ostatných zamestnancov institúcií neprezradit informácie, ktorými disponujú a ktoré predstavujú predmet profesijného tajomstva, uvedená v clánku 287 ES a vykonaná v oblasti pravidiel hospodárskej sútaze platných pre podniky clánkom 20 ods. 2 nariadenia c. 17, je totiz zmiernená vo vztahu k osobám, ktorým clánok 19 ods. 2 tohto nariadenia priznáva právo byt vypocutý. Komisia môze takým osobám oznámit niektoré informácie, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva, pokial je toto oznámenie potrebné pre riadny priebeh vysetrovania. Táto moznost vsak neplatí pre obchodné tajomstvo, ktorému sa zarucuje speciálna ochrana. Informácie, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva, nemôzu byt naopak prezradené verejnosti vo vseobecnosti bez ohladu na to, ci ide o obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie. Nutnost takého rozdielneho zaobchádzania je odôvodnená, kedze pojem obchodného tajomstva zahrna informácie, pri ktorých nielen prezradenie verejnosti, ale aj jednoduché postúpenie inému právnemu subjektu, nez je ten, ktorý poskytol informáciu, môze vázne poskodit jeho záujmy. (pozri body 28 - 30) 3. Úcelom clánku 20 nariadenia c. 17 a clánku 287 ES týkajúcich sa profesijného tajomstva je predovsetkým ochrana osôb, voci ktorým konanie o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze podla nariadenia c. 17 smeruje, pred ujmou, ktorá môze vyplynút z prezradenia informácií, ktoré Komisia získala v rámci tohto konania. Preto podnik, voci ktorému toto konanie smeruje, v zásade má záujem na konaní proti rozhodnutiu úradníka povereného vypocutím o uverejnení nedôvernej verzie rozhodnutia Komisie, ktorým mu bola ulozená pokuta za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze. Uverejnenie oznámenia o výhradách tretou osobou nemá ziadny vplyv na záujem tohto podniku na konaní. Aj keby totiz boli informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch totozné s informáciami, ktoré sa nachádzajú v sporných castiach rozhodnutia o ulození pokút, dosah tohto rozhodnutia je úplne odlisný od dosahu oznámenia o výhradách. To má dat dotknutým stranám moznost vyjadrit svoje stanovisko k skutocnostiam, ktoré Komisia predbezne konstatovala v ich neprospech. Rozhodnutie o ulození pokút naopak obsahuje opis skutocností, ktoré Komisia povazuje za preukázané. Uverejnenie oznámenia o výhradách, nech uz môze spôsobit dotknutým stranám akúkolvek ujmu, teda nemôze zbavovat osoby, ktorým je rozhodnutie o ulození pokút urcené, záujmu na tvrdení, ze uverejnená verzia tohto rozhodnutia obsahuje informácie chránené pred ich prezradením verejnosti. Rovnako záujem osoby, ktorej je rozhodnutie urcené, na jeho napadnutí nemôze byt popretý z dôvodu, ze toto rozhodnutie uz bolo vykonané, pretoze zrusenie takého rozhodnutia môze samo osebe mat právne následky, najmä v tom, ze Komisia bude povinná prijat opatrenia, ktoré sú potrebné na splnenie povinností vyplývajúcich z rozsudku Súdu prvého stupna, a ze sa zabráni opakovaniu takého postupu zo strany Komisie. Nakoniec skutocnost, ze okolnosti, ktoré zalobcu priviedli k podaniu návrhu na odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia, uz neexistujú, neznamená, ze by zanikol aj záujem na jeho zrusení. (pozri body 42 - 45) 4. Povinnost Komisie uverejnovat v súlade s clánkom 21 ods. 1 nariadenia c. 17 rozhodnutia, ktoré prijíma na základe clánku 3 tohto nariadenia, sa vztahuje na vsetky rozhodnutia, v ktorých sa konstatuje porusenie alebo ktorými sa ukladajú pokuty, bez toho, aby bolo potrebné vediet, ci tieto rozhodnutia obsahujú aj príkaz ukoncit porusovanie alebo ci je taký príkaz odôvodnený vzhladom na okolnosti danej veci. (pozri bod 58) 5. Zásada zákonnosti je v práve Spolocenstva uznaná v tom zmysle, ze vyzaduje, aby sankcia, a to aj netrestnej povahy, mohla byt ulozená iba vtedy, ak je jej právny základ jasný a jednoznacný. Zo zásady zákonnosti vsak nemozno vyvodit zákaz uverejnit akty prijaté institúciami, pokial toto uverejnenie nie je výslovne stanovené Zmluvami alebo iným aktom so vseobecným dosahom. Za súcasného stavu práva Spolocenstva by taký zákaz bol nezlucitelný s clánkom 1 EÚ, podla ktorého na úrovni Európskej únie "sa prijímajú rozhodnutia co najotvorenejsie a co najblizsie k obcanovi". (pozri body 68 - 69) 6. Zásada otvorenosti zakotvená v clánku 1 EÚ, podla ktorého "sa prijímajú rozhodnutia co najotvorenejsie a co najblizsie k obcanovi", sa odráza v clánku 255 ES, ktorý za urcitých podmienok zarucuje právo obcanov na prístup k dokumentom institúcií. Navyse je okrem iného vyjadrená v clánku 254 ES, ktorý podmienuje nadobudnutie úcinnosti niektorých aktov institúcií ich uverejnením, a vo viacerých ustanoveniach práva Spolocenstva, ktoré rovnako ako clánok 21 ods. 1 nariadenia c. 17 zaväzujú institúcie zverejnovat svoju cinnost. V súlade s touto zásadou a pri neexistencii ustanovení, ktoré by výslovne prikazovali alebo zakazovali uverejnenie, je moznost institúcií uverejnovat akty, ktoré prijímajú, pravidlom, z ktorého existujú výnimky v rozsahu, v akom právo Spolocenstva najmä prostredníctvom ustanovení zarucujúcich dodrziavanie profesijného tajomstva bráni prezradeniu týchto aktov alebo niektorých informácií, ktoré obsahujú. (pozri bod 69) 7. Ani clánok 287 ES, ani nariadenie c. 17 výslovne neuvádza, ktoré informácie okrem obchodného tajomstva sú predmetom profesijného tajomstva. V tomto ohlade nemozno z clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 17 vyvodzovat, ze sa to týka vsetkých informácii získaných na základe uvedeného nariadenia s výnimkou tých, ktorých uverejnenie je podla jeho clánku 21 povinné. Clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý vykonáva clánok 287 ES v oblasti pravidiel hospodárskej sútaze platných pre podniky, totiz rovnako ako uvedenému ustanoveniu Zmluvy odporuje len prezradenie informácií, "ktoré majú charakter profesijného tajomstva". Aby informácie svojou povahou spadali do rámca profesijného tajomstva, je najskôr nevyhnutné, aby boli známe len obmedzenému poctu osôb. Dalej musí íst o informácie, ktorých prezradenie môze spôsobit váznu ujmu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám. Nakoniec je nevyhnutné, aby záujmy, ktoré by mohli byt poskodené prezradením informácie, boli objektívne hodné ochrany. Posúdenie dôverného charakteru informácie tak vyzaduje vyvázenie legitímnych záujmov, ktoré bránia ich prezradeniu, a vseobecného záujmu, ktorý vyzaduje, aby cinnosti institúcií Spolocenstva prebiehali co najotvorenejsie. Vyvázenie vseobecného záujmu na transparentnosti cinnosti Spolocenstva a záujmov, ktoré mu môzu odporovat, uskutocnil zákonodarca Spolocenstva v rôznych aktoch sekundárneho práva, predovsetkým nariadením c. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi spolocenstva a o volnom pohybe takýchto údajov a nariadením c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie. Je síce pravda, ze pojem "profesijného tajomstva" patrí do primárneho práva, kedze sa nachádza v clánku 287 ES, a ze sekundárne právo nemôze v ziadnom prípade menit ustanovenia Zmluvy, ale výklad Zmluvy uskutocnený zákonodarcom Spolocenstva vo vztahu k otázke, ktorá v nej nie je výslovne upravená, predstavuje významnú indíciu o spôsobe, akým sa má ustanovenie chápat. Z toho vyplýva, ze pokial takéto ustanovenia sekundárneho práva zakazujú prezradenie informácií verejnosti alebo vylucujú prístup verejnosti k dokumentom, ktoré ich obsahujú, tieto informácie je nutné povazovat za informácie, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva. Naopak, pokial má verejnost právo na prístup k dokumentom obsahujúcim niektoré informácie, nemozno tieto informácie povazovat za informácie, ktoré majú charakter profesijného tajomstva. (pozri body 70 - 72, 74) 8. Pokial ide o uverejnenie rozhodnutí Komisie prijatých na základe nariadenia c. 17, clánok 20 tohto nariadenia zakazuje okrem prezradenia obchodného tajomstva predovsetkým uverejnenie informácií, ktoré spadajú pod výnimky z práva na prístup k dokumentom stanovené v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie alebo ktoré sú chránené na základe iných predpisov sekundárneho práva, akým je nariadenie c. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi spolocenstva a o volnom pohybe takýchto údajov. Tento clánok naopak nebráni uverejneniu informácií, s ktorými sa verejnost môze oboznámit na základe práva na prístup k dokumentom. (pozri bod 75) 9. Clánok 21 ods. 2 nariadenia c. 17 sa má vykladat v tom zmysle, ze obmedzuje povinnost, ktorú Komisii ukladá odsek 1, uverejnit rozhodnutia, ktoré prijme na základe clánkov 2, 3, 6, 7 a 8, na mená dotknutých strán a "hlavný obsah" týchto rozhodnutí, aby sa ulahcila úloha Komisie informovat o nich verejnost, predovsetkým vzhladom na jazykové obmedzenia spojené s uverejnením v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev. Toto ustanovenie vsak neobmedzuje moznost Komisie, pokial to povazuje za primerané a pokial jej to umoznujú zdroje, uverejnit úplný text svojich rozhodnutí, pokial dodrzí profesijné tajomstvo. Komisia teda síce podlieha vseobecnej povinnosti uverejnovat len verzie svojich rozhodnutí, ktoré nemajú dôverný charakter, ale na to, aby sa zarucilo dodrziavanie tejto povinnosti, nie je nutné vykladat clánok 21 ods. 2 v tom zmysle, ze priznáva osobám, ktorým sú urcené rozhodnutia prijaté na základe clánkov 2, 3, 6, 7 a 8 nariadenia c. 17, zvlástne právo, ktoré by im umoznovalo podávat námietky proti tomu, aby Komisia uverejnila v úradnom vestníku (a prípadne aj na internetovej stránke tejto institúcie) informácie, ktoré aj ked nie sú dôverné, nie sú "hlavné" pre pochopenie výroku týchto rozhodnutí. Okrem toho si záujem podniku clena kartelu na tom, aby podrobnosti o jeho protiprávnom konaní neboli prezradené verejnosti, nezasluhuje ziadnu osobitnú ochranu vzhladom na záujem verejnosti co najlepsie poznat dôvody kazdého konania Komisie, záujem hospodárskych subjektov vediet, aké konanie ich môze vystavit sankciám, a záujem osôb poskodených porusovaním poznat podrobnosti o tomto porusovaní, aby sa prípadne mohli domáhat svojich práv voci sankcionovaným podnikom. (pozri body 76 - 78, 88) 10. Zahrnutie skutkových zistení týkajúcich sa kartelu do rozhodnutia o ulození pokút nemôze byt podmienené tým, ze Komisia má právomoc konstatovat príslusné porusenie, alebo tým, ze Komisia skutocne konstatovala také porusenie. Komisia je totiz oprávnená opísat v rozhodnutí, v ktorom sa konstatuje porusenie alebo ukladá pokuta, vecné a casové súvislosti, za ktorých doslo k inkriminovanému konaniu. To isté platí pre uverejnenie tohto opisu, kedze tento opis môze byt uzitocný na to, aby dotknutá cast verejnosti mohla úplne pochopit dôvody takého rozhodnutia. V tejto súvislosti prinálezí posúdenie vhodnosti zahrnutia takých skutocností Komisii. (pozri bod 89) 11. Úcelom nariadenia c. 45/2001 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi spolocenstva a o volnom pohybe takýchto údajov je ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov. Právnická osoba nepatrí do okruhu osôb, ktorých ochranu má toto nariadenie zaistovat, a preto sa nemôze odvolávat na údajné porusenie pravidiel, ktoré toto nariadenie stanovuje. (pozri bod 95) 12. Komisia disponuje okrem povinností týkajúcich sa uverejnovania, ktoré jej ukladá predovsetkým nariadenie c. 17, znacnou mierou volnej úvahy potrebnou na to, aby podla konkrétneho prípadu posúdila, akú úroven verejnosti poskytne svojim aktom. Nie je v tejto súvislosti vôbec povinná nakladat s aktmi rovnakého charakteru rovnakým spôsobom. Zásada rovnosti zaobchádzania predovsetkým nezakazuje Komisii uverejnit texty, ktorých uverejnenie v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev sa plánuje, ale ktoré Komisia este nemá k dispozícii vo vsetkých úradných jazykoch, skôr na svojej internetovej stránke v dostupných jazykoch alebo v tých jazykoch, ktoré dotknutá cast verejnosti lepsie ovláda. Skutocnost, ze sú k dispozícii len niektoré jazykové verzie, predstavuje v tejto súvislosti dostatocnú odlisnost pre odôvodnenie tohto rozdielneho zaobchádzania. (pozri bod 102) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (druhá komora) z 30. mája 2006 ([1]*) "Hospodárska sútaz - Správne konanie - Uverejnenie rozhodnutia, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES a ukladajú pokuty - Urcovanie kreditných a debetných úrokových sadzieb rakúskymi bankami (,klub Lombard`) - Zamietnutie ziadosti o vynechanie niektorých pasází" Vo veci T-198/03, Bank Austria Creditanstalt AG, so sídlom vo Viedni (Rakúsko), v zastúpení: C. Zschocke a J. Beninca, advokáti, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: pôvodne S. Rating, neskôr A. Bouquet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Waelbroeck a U. Zinsmeister, advokáti, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia úradníka Komisie povereného vypocutím z 5. mája 2003 o uverejnení verzie rozhodnutia Komisie, ktorá nemala dôverný charakter, z 11. júna 2002 vo veci COMP/36.571/D-l - Rakúske banky ("klub Lombard"), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (druhá komora), v zlození: predseda komory J. Pirrung, sudcovia N. J. Forwood a S. Papasavvas, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 29. novembra 2005, vyhlásil tento Rozsudok Právny rámec 1 Clánok 3 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) c. 17 zo 6. februára 1962 Prvého nariadenia implementujúceho clánky 85 a 86 zmluvy (Ú. v. ES 1962, 13, s. 204, Mim. vyd. 08/001, s. 3) uvádza, ze ked Komisia zistí porusenie clánku 81 ES alebo clánku 82 ES, "môze rozhodnutím poziadat príslusné podniky alebo zdruzenia podnikov, aby takéto porusovanie ukoncili". 2 Clánok 20 nariadenia c. 17, ktorý sa týka profesijného tajomstva, stanovuje, ze informácie získané ako výsledok pouzitia rôznych clánkov tohto nariadenia "budú pouzité len na úcely relevantnej ziadosti alebo setrenia" (ods. 1), ze Komisia, ako ani jej úradníci a ostatní zamestnanci "neprezradia informácie získané ako výsledok uplatnovania tohto nariadenia a informácie, ktoré majú charakter profesijného tajomstva [neprezradia informácie získané pri uplatnovaní tohto nariadenia, ktoré sú vzhladom na svoj charakter predmetom profesijného tajomstva - neoficiálny preklad]" (ods. 2), a nakoniec, ze ustanovenia týchto prvých dvoch odsekov "nebudú bránit zverejneniu vseobecných informácií alebo prehladov, ktoré neobsahujú informácie týkajúce sa podnikov alebo zdruzení podnikov" (ods. 3). 3 Podla clánku 21 nariadenia c. 17 je Komisia povinná uverejnit "rozhodnutia, ktoré prijme na základe clánkov 2, 3, 6, 7 a 8" (ods. 1). Jeho odsek 2 upresnuje, ze toto uverejnenie "bude uvádzat mená strán a hlavný obsah rozhodnutia" a ze "bude brat ohlad na legitímny záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev". 4 Rozhodnutie Komisie 2001/462/ES, ESUO z 23. mája 2001 o pôsobnosti vysetrovatelov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze (Ú. v. ES L 162, s. 21, Mim. vyd. 08/002, s. 151) vo svojom clánku 9 uvádza: "Ak sa uvazuje o zverejnení informácií, ktoré môzu predstavovat obchodné tajomstvo podniku, bude tento písomne informovaný o takomto úmysle a jeho dôvodoch. Bude stanovená lehota, v priebehu ktorej môze príslusný podnik predlozit písomné pripomienky. Ak príslusný podnik namieta voci zverejneniu informácií, avsak sa zistí, ze informácie nie sú chránené a preto môzu byt prezradené, toto zistenie bude uvedené v odôvodnenom rozhodnutí, ktoré bude oznámené príslusnému podniku. V rozhodnutí bude stanovený dátum, po ktorom budú príslusné informácie zverejnené. Tento dátum nebude skôr ako týzden od dátumu oznámenia. Prvý a druhý odsek sa mutatis mutandis uplatnia na zverejnenie informácií v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev." Skutkové okolnosti 5 Rozhodnutím z 11. júna 2002 vydaným vo veci COMP/36.571/D-1 - Rakúske banky ("klub Lombard") Komisia konstatovala, ze zalobca sa v case od 1. januára 1995 do 24. júna 1998 podielal na kartelovej dohode s viacerými dalsími rakúskymi bankami (clánok 1), kvôli ktorej sa mu rozhodla ulozit (clánok 3) rovnako ako dalsím bankám, ktorých sa konanie týka, pokutu ("dalej len "rozhodnutie o ulození pokút"). 6 Listom z 12. augusta 2002 Komisia zaslala zalobcovi návrh verzie rozhodnutia o ulození pokút, ktorá nemala dôverný charakter, a poziadala ho o súhlas s uverejnením tejto verzie. 7 Dna 3. septembra 2002 zalobca podal rovnako ako väcsina ostatných dotknutých bánk zalobu o neplatnost proti rozhodnutiu o ulození pokút, zapísanú do registra kancelárie Súdneho dvora pod císlom T-260/02. Zalobca touto zalobou nespochybnuje skutocnosti konstatované Komisiou v predmetnom rozhodnutí, ale len výsku pokuty, ktorá mu bola ulozená. 8 Listom z 10. septembra 2002 zalobca v reakcii na ziadost o súhlas s uverejnením z 12. augusta 2002 poziadal Komisiu, aby uverejnila rozhodnutie o ulození pokút s tým, ze z neho vynechá opis skutkového stavu týkajúci sa roku 1994 obsiahnutý v casti 7 a nahradí casti 8 az 12 tohto rozhodnutia textom, ktorý zalobca navrhol. 9 Dna 7. októbra 2002 dotknuté sluzby Komisie zorganizovali stretnutie s advokátmi vsetkých osôb, ktorým boli rozhodnutia o ulození pokút urcené. Dohoda o verzii na uverejnenie sa na tomto stretnutí nedosiahla vzhladom na námietky predlozené zalobcom v jeho liste z 10. septembra 2002. S odvolaním na túto ziadost zaslal príslusný riaditel generálneho riaditelstva hospodárskej sútaze Komisie 22. októbra 2002 zalobcovi list, v ktorom mu pripomenul stanovisko Komisie vo vztahu k uverejneniu rozhodnutia o ulození pokút a v ktorom mu oznámil revidovanú verziu tohto rozhodnutia, ktorá nemala dôverný charakter. 10 Zalobca sa 6. novembra 2002 obrátil na úradníka povereného vypocutím a poziadal ho, aby vyhovel jeho ziadosti z 10. septembra 2002. 11 Aj ked sa úradník poverený vypocutím domnieval, ze táto ziadost nie je dôvodná, listom z 20. februára 2003 predlozil zalobcovi novú verziu rozhodnutia o ulození pokút, ktorá nemala dôverný charakter. 12 Zalobca listom z 28. februára 2003 oznámil, ze trvá na svojej námietke proti uverejneniu tejto verzie, ktorá nemala dôverný charakter. 13 Úradník poverený vypocutím listom z 5. mája 2003 predlozil revidovanú verziu rozhodnutia o ulození pokút, ktorá nemala dôverný charakter, a rozhodol o zamietnutí námietky zalobcu proti uverejneniu tohto rozhodnutia (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Úradník poverený vypocutím v súlade s clánkom 9 tretím odsekom rozhodnutia 2001/462 vyhlásil, ze táto verzia rozhodnutia o ulození pokút (dalej len "sporná verzia") neobsahuje informácie, s ktorými sa má nakladat ako s dôvernými údajmi podla práva Spolocenstva. Konanie a návrhy úcastníkov konania 14 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 6. júna 2003 podal podla clánku 230 stvrtého odseku ES zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 15 Samostatným podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna v ten istý den zalobca podal návrh na odklad výkonu napadnutého rozhodnutia az do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, subsidiárne návrh na to, aby sa Komisii zakázalo uverejnit spornú verziu az do tohto casu. Súd prvého stupna uznesením predsedu zo 7. novembra 2003, Bank Austria Creditanstalt/Komisia (T-198/03 R, Zb. s. II-4879) tento návrh zamietol. Rozhodnutie o ulození pokút bolo uverejnené v úradnom vestníku 24. februára 2004 (Ú. v. EÚ L 56, s. 1). 16 Uznesením druhej komory Súdu prvého stupna z 30. marca 2004 bolo konanie o námietke neprípustnosti, ktorú vzniesla Komisia samostatným podaním podaným do kancelárie Súdneho dvora 22. júla 2003, spojené s konaním vo veci samej. 17 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zrusil napadnuté rozhodnutie, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 18 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 19 Zalobca uvádza na podporu svojej zaloby sest zalobných dôvodov, ktoré vychádzajú z porusenia clánku 21 ods. 1 nariadenia c. 17, z porusenia clánku 21 ods. 2 uvedeného nariadenia, z protiprávnosti uverejnenia castí rozhodnutia o ulození pokút týkajúcich sa roku 1994, z porusenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zretelom na spracovanie osobných údajov institúciami a orgánmi spolocenstva a o volnom pohybe takýchto údajov (Ú. v. ES L 8, 2001, s. 1, Mim. vyd. 13/026, s. 102), z porusenia zásady rovnosti zaobchádzania a nariadenia Rady c. 1 z 15. apríla 1958 o pouzívaní jazykov v Európskom hospodárskom spolocenstve (Ú. v. ES 1958, 17, s. 385, Mim. vyd. 01/001, s. 3) z dôvodu skorsieho uverejnenia rozhodnutia o ulození pokút v nemcine na internete, a nakoniec z porusenia povinnosti odôvodnenia. 20 Komisia sa jednak domnieva, ze zaloba je neprípustná. Tvrdí po prvé, ze napadnuté rozhodnutie nemozno napadnút zalobou, pretoze nemá záväzné právne úcinky, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit záujmy zalobcu podstatnou zmenou jeho právneho postavenia, a po druhé, ze zalobca nemá právny záujem na konaní. Komisia sa, po tretie, domnieva, ze vsetky zalobné dôvody uvedené zalobcom na podporu jeho zaloby sú neprípustné, co spôsobuje neprípustnost zaloby ako celku. Komisia sa tiez domnieva, ze zalobné dôvody uvedené zalobcom sú v kazdom prípade nedôvodné. 21 Za týchto okolností je potrebné preskúmat najskôr prvé dve námietky prekázky konania vznesené Komisiou a potom prípustnost a dôvodnost zalobných dôvodov predlozených zalobcom. O námietkach prekázky konania vznesených Komisiou O existencii napadnutelného aktu - Tvrdenia úcastníkov konania 22 Z clánku 9 rozhodnutia 2001/462 (uvedeného v bode 4 tohto rozsudku) podla Komisie vyplýva, ze rozhodnutie úradníka povereného vypocutím mozno povazovat za opatrenie so záväznými právnymi úcinkami, ktoré sú spôsobilé ovplyvnit záujmy zalobcu podstatnou zmenou jeho právneho postavenia, len v rozsahu, v akom toto rozhodnutie povoluje uverejnenie "obchodného tajomstva" alebo iných informácií, ktoré pozívajú podobnú ochranu. 23 Komisia sa domnieva, ze rozhodnutie o rozsahu uverejnenia verzie aktu, ktorá nemá dôverný charakter, naopak spadá do diskrecnej právomoci Komisie a nemôze ovplyvnit právne postavenie osôb, ktorým bolo rozhodnutie urcené. 24 Komisia tvrdí, ze zalobca neuviedol ani v ziadosti zaslanej úradníkovi poverenému vypocutím, ani v zalobnom návrhu ziadne obchodné tajomstvo ani informáciu pozívajúcu podobnú ochranu, ktorá by bola obsiahnutá v spornej verzii. Komisia tvrdí, ze úradník poverený vypocutím prijatím napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nepoprel dôvernú povahu nejakého údaja a ze toto rozhodnutie preto nemôze byt aktom spôsobujúcim ujmu. 25 Zalobca sa domnieva, ze napadnuté rozhodnutie má voci nemu samému záväzné právne úcinky. Dosah napadnutého rozhodnutia podla neho ide nad rámec konstatovaní o neexistencii obchodného tajomstva v spornej verzii. Zalobca uvádza, ze konanie stanovené v clánku 9 prvom a druhom odseku rozhodnutia 2001/462 zarucuje ochranu obchodného tajomstva, zatial co clánok 9 tretí odsek tohto rozhodnutia upravuje nezávisle od otázky obchodného tajomstva prezradenie informácií, ktoré musia byt uverejnené v úradnom vestníku. - Posúdenie Súdom prvého stupna 26 Podla ustálenej judikatúry predstavujú právne akty alebo rozhodnutia, proti ktorým mozno podat zalobu o neplatnost v zmysle clánku 230 ES, opatrenia so záväznými právnymi úcinkami, ktoré sa dotýkajú záujmov zalobcu tým, ze podstatne zasahujú do jeho právneho postavenia (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, 60/81, Zb. s. 2639, bod 9; rozsudok Súdu prvého stupna z 18. decembra 1992, Cimenteries CBR a i./Komisia, T-10/92 az T-12/92 a T-15/92, Zb. s. II-2667, bod 28; uznesenia Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Commerzbank/Komisia, T-219/01, Zb. s. II-2843, bod 53, a Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citované v bode 15 vyssie, bod 31). 27 V tejto súvislosti nemozno prijat tvrdenie Komisie, ze napadnuté rozhodnutie prijaté na základe clánku 9 tretieho odseku rozhodnutia 2001/462 nevytvára záväzné právne úcinky, pretoze sa nezaoberá existenciou obchodného tajomstva alebo iných informácií pozívajúcich podobnú ochranu. 28 Clánok 9 rozhodnutia 2001/462 sa týka procesnej stránky vykonávania ochrany informácií, o ktorých sa Komisia dozvedela v rámci konaní o uplatnení pravidiel hospodárskej sútaze, stanovenej právom Spolocenstva. Clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 17 v tejto súvislosti spresnuje, ze takúto ochranu pozívajú predovsetkým informácie získané pri uplatnovaní nariadenia c. 17, ktoré sú vzhladom na svoj charakter predmetom profesijného tajomstva. 29 Oblast informácií, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva, vsak presahuje rámec obchodného tajomstva podnikov (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Lenz k rozsudku Súdneho dvora z 24. júna 1986, AKZO Chemie/Komisia, 53/85, Zb. s. 1965, 1977). V tomto smere je potrebné rozlisovat medzi ochranou, ktorú treba poskytnút informáciám tvoriacim predmet profesijného tajomstva vo vztahu k osobám, podnikom alebo zdruzeniam podnikov, ktoré majú právo byt vypocuté v rámci konania o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze, a ochranou, ktorú je potrebné poskytnút takým informáciám vo vztahu k verejnosti vo vseobecnosti. Povinnost úradníkov a ostatných zamestnancov institúcií neprezradit informácie, ktorými disponujú a ktoré predstavujú predmet profesijného tajomstva, uvedená v clánku 287 ES a vykonaná v oblasti pravidiel hospodárskej sútaze platných pre podniky clánkom 20 ods. 2 nariadenia c. 17, je totiz zmiernená vo vztahu k osobám, ktorým clánok 19 ods. 2 tohto nariadenia priznáva právo byt vypocutý. Komisia môze takým osobám oznámit niektoré informácie, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva, pokial je toto oznámenie potrebné pre riadny priebeh vysetrovania. Táto moznost vsak neplatí pre obchodné tajomstvo, ktorému sa zarucuje speciálna ochrana (v tejto súvislosti pozri rozsudok AKZO Chemie/Komisia, body 26 az 28). Informácie, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva, nemôzu byt naopak prezradené verejnosti vo vseobecnosti bez ohladu na to, ci ide o obchodné tajomstvo alebo iné dôverné informácie. 30 Nutnost takého rozdielneho zaobchádzania bola pripomenutá rozsudkom Súdu prvého stupna z 18. septembra 1996, Postbank/Komisia (T-353/94, Zb. s. II-921, bod 87), ktorý vo vztahu k pojmu obchodného tajomstva upresnil, ze ide o informácie, pri ktorých nielen prezradenie verejnosti, ale aj jednoduché postúpenie inému právnemu subjektu, nez je ten, ktorý poskytol informáciu, môze vázne poskodit jeho záujmy. 31 Prvé dva odseky clánku 9 rozhodnutia 2001/462, ktoré odkazujú na ochranu obchodného tajomstva, sa teda konkrétne týkajú sprístupnovania informácií osobám, podnikom alebo zdruzeniam podnikov na úcely výkonu ich práva byt vypocutý v rámci konania o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze. Pokial naopak ide o prezradenie informácií verejnosti vo vseobecnosti ich uverejnením v úradnom vestníku, tieto ustanovenia sa v súlade s clánkom 9 tretím odsekom rozhodnutia 2001/462 uplatnia len mutatis mutandis. Z toho predovsetkým vyplýva, ze ked úradník poverený vypocutím prijíma rozhodnutie na základe tohto ustanovenia, musí dbat na dodrziavanie profesijného tajomstva vo vztahu k informáciám, ktoré nevyzadujú takú zvlástnu ochranu, akou je ochrana poskytovaná obchodnému tajomstvu, a predovsetkým informáciám, ktoré môzu byt oznámené tretím osobám, ktoré majú právo byt vypocuté k ich obsahu, ale ktorých dôverný charakter bráni ich prezradeniu verejnosti. 32 Navyse podla odôvodnenia c. 9 rozhodnutia 2001/462 "pri prezradení informácií o fyzických osobách má byt zvlástna pozornost venovaná nariadeniu... c. 45/2001". 33 Úradník poverený vypocutím je teda tiez povinný dbat na dodrziavanie ustanovení tohto nariadenia, ked prijíma rozhodnutie, ktorým na základe clánku 9 rozhodnutia 2001/462 povoluje prezradenie informácií. 34 Z toho vyplýva, ze ked úradník poverený vypocutím prijíma rozhodnutie na základe clánku 9 tretieho odseku rozhodnutia 2001/462, nesmie sa obmedzit na preskúmanie toho, ci verzia rozhodnutia prijatého na základe nariadenia c. 17, ktorá má byt uverejnená, obsahuje obchodné tajomstvo alebo iné informácie pozívajúce podobnú ochranu. Musí tiez overit, ci táto verzia obsahuje iné informácie, ktoré nemôzu byt prezradené verejnosti bud z dôvodu pravidiel práva Spolocenstva, ktoré ich osobitne chránia, alebo z dôvodu, ze svojou povahou patria medzi informácie, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva. Rozhodnutie úradníka povereného vypocutím má teda právne úcinky v rozsahu, v akom sa vyjadruje o tom, ci text, ktorý sa má uverejnit, obsahuje také informácie. 35 Tento výklad clánku 9 tretieho odseku rozhodnutia 2001/462 je v súlade s clánkom 21 ods. 2 nariadenia c. 17, podla ktorého "uverejnenie... bude brat ohlad na legitímny záujem podnikov pri ochrane ich obchodných tajomstiev". Toto ustanovenie, ktorého hlavnou myslienkou je osobitná ochrana, ktorú je potrebné vyhradit pre obchodné tajomstvo, nemozno totiz vykladat tak, ze obmedzuje ochranu poskytovanú inými predpismi práva Spolocenstva, ako sú clánok 287 ES, clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 17 a nariadenie c. 45/2001, iným informáciám, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva. 36 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze napadnuté rozhodnutie má záväzné právne úcinky vo vztahu k zalobcovi v rozsahu, v akom konstatuje, ze sporná verzia neobsahuje informácie chránené pred prezradením verejnosti. Je preto nutné zamietnut námietku prekázky konania vznesenú Komisiou, ktorá vychádza z neexistencie napadnutelného aktu. O právnom záujme zalobcu na konaní - Tvrdenia úcastníkov konania 37 Komisia zastáva názor, ze zalobca nemá právny záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia. 38 Po prvé sa opiera o dôvody, pre ktoré sa domnieva, ze rozhodnutie úradníka povereného vypocutím nie je napadnutelným aktom. 39 Po druhé uvádza, ze rozhodnutie o ulození pokút neobsahuje ziadnu informáciu, ktorá by bola pre verejnost neznáma, kedze verzie oznámenia o výhradách z 10. septembra 1999 a doplnujúceho oznámenia o výhradách z 21. novembra 2000, ktoré nemali dôverný charakter, v tej istej veci boli sprístupnené tretou osobou. Komisia zdôraznuje, ze zalobca na rozdiel od ostatných osôb, ktorým bolo rozhodnutie o ulození pokút urcené, nepodal na Súd prvého stupna ziadnu zalobu proti odovzdaniu týchto verzií uvedenej tretej osobe. 40 Po tretie, Komisia zastáva názor, ze zalobca uverejnením spornej verzie v úradnom vestníku stratil akýkolvek záujem na zrusení napadnutého rozhodnutia. Komisia tvrdí, ze podla argumentov uvedených zalobcom na podporu jeho návrhu na odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia je cielom prejednávanej zaloby co najviac zdrzat uverejnenie rozhodnutia o ulození pokút az do doby, ked sa jeho generálnemu riaditelovi pohrozí trestnoprávnymi dôsledkami za úcast zalobcu na karteli nazývanom "klub Lombard". Kedze trestné stíhania zacaté proti vedúcim pracovníkom úcastníkov tohto kartelu boli medzitým zastavené, zalobca podla Komisie stratil akýkolvek dôvod napadnút uverejnenie spornej verzie. 41 Zalobca spochybnuje tieto tvrdenia a tvrdí, po prvé, ze napadnuté rozhodnutie vo viacerých ohladoch porusuje ustanovenia na ochranu jeho individuálnych záujmov. Zalobca predovsetkým uvádza, ze sporná verzia sa opiera o informácie, ktoré Komisia získala na základe nariadenia c. 17 a ktoré sú predmetom profesijného tajomstva podla clánku 20 toho istého nariadenia a clánku 287 ES. - Posúdenie Súdom prvého stupna 42 Úcelom ustanovení týkajúcich sa profesijného tajomstva, na ktoré sa odvoláva zalobca, je predovsetkým ochrana osôb, voci ktorým konanie o uplatnenie pravidiel hospodárskej sútaze podla nariadenia c. 17 smeruje, pred ujmou, ktorá môze vyplynút z prezradenia informácií, ktoré Komisia získala v rámci tohto konania. Nemozno teda popriet, ze zalobca v zásade má záujem na konaní proti napadnutému rozhodnutiu. 43 Je dalej potrebné uviest, ze uverejnenie oznámení o výhradách uvedených v bode 39 tohto rozsudku tretou osobou nemá ziadny vplyv na záujem zalobcu na konaní. Aj keby totiz boli informácie obsiahnuté v týchto dokumentoch totozné s informáciami, ktoré sa nachádzajú v sporných castiach rozhodnutia o ulození pokút, dosah tohto rozhodnutia je úplne odlisný od dosahu oznámenia o výhradách. To má dat dotknutým stranám moznost vyjadrit svoje stanovisko k skutocnostiam, ktoré Komisia predbezne konstatovala v ich neprospech. Rozhodnutie o ulození pokút naopak obsahuje opis skutocností, ktoré Komisia povazuje za preukázané. Uverejnenie oznámenia o výhradách, nech uz môze spôsobit dotknutým stranám akúkolvek ujmu, teda nemôze zbavovat osoby, ktorým je rozhodnutie o ulození pokút urcené, záujmu na tvrdení, ze uverejnená verzia tohto rozhodnutia obsahuje informácie chránené pred ich prezradením verejnosti. 44 Pokial ide uverejnenie rozhodnutia o ulození pokút, ku ktorému doslo po podaní zaloby, je potrebné pripomenút, ze záujem osoby, ktorej je rozhodnutie urcené, na jeho napadnutí nemôze byt popretý z dôvodu, ze toto rozhodnutie uz bolo vykonané, pretoze zrusenie takého rozhodnutia môze samo osebe mat právne následky, najmä v tom, ze Komisia bude povinná prijat opatrenia, ktoré sú potrebné na splnenie povinností vyplývajúcich z rozsudku Súdu prvého stupna, a ze sa zabráni opakovaniu takého postupu zo strany Komisie (rozsudky Súdneho dvora AKZO Chemie/Komisia, uz citovaný v bode 29 vyssie, bod 21, a z 26. apríla 1988, Apesco/Komisia, 207/86, Zb. s. 2151, bod 16; rozsudok Súdu prvého stupna z 9. novembra 1994, Scottish Football/Komisia, T-46/92, Zb. s. II-1039, bod 14; uznesenie Súdu prvého stupna z 1. februára 1999, BEUC/Komisia, T-256/97, Zb. s. II-169, bod 18). 45 Nakoniec, argumentácia Komisie, podla ktorej zalobca podaním prejednávanej zaloby o neplatnost sledoval jediný ciel, ktorým bolo zdrzanie uverejnenia rozhodnutia o ulození pokút, aby tak zabránil pouzitiu informácii obsiahnutých v tomto rozhodnutí v rámci trestných konaní vedených proti jeho generálnemu riaditelovi, takze po zastavení uvedených konaní rakúskymi justicnými orgánmi stratil akýkolvek právny záujem na konaní, nie je podporená skutocnostami uvedenými v spise. V tejto súvislosti vyplýva predovsetkým z uznesenia Bank Austria Creditanstalt/Komisia, uz citovaného v bode 15 vyssie (body 44 az 47), ze odkaz na uvedené trestné konania predstavuje len jednu zo skutocností, na ktoré sa zalobca odvoláva, aby preukázal, ze podmienka týkajúca sa naliehavosti odkladu vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia je splnená. Zalobca pritom vo svojom návrhu na nariadenie predbezného opatrenia jednak tvrdil, ze napadnuté rozhodnutie mu spôsobí ujmu aj z dalsích hladísk. Okrem toho skutocnost, ze okolnosti, ktoré zalobcu priviedli k podaniu návrhu na odklad vykonatelnosti napadnutého rozhodnutia, uz neexistujú, neznamená, ze by zanikol aj záujem na jeho zrusení. 46 Námietku prekázky konania, ktorú Komisia vyvodzuje z absencie právneho záujmu na konaní, je teda takisto potrebné zamietnut. O zalobných dôvodoch, ktoré predlozil zalobca 47 Najskôr je potrebné preskúmat prvé dva zalobné dôvody zalobcu zalozené na porusení clánku 21 ods. 1 a 2 nariadenia c. 17, potom tretí a siesty zalobný dôvod zalozené na protiprávnosti uverejnenia opisu skutocností týkajúcich sa roku 1994, dalej stvrtý zalobný dôvod zalozený na porusení nariadenia c. 45/2001, a nakoniec piaty zalobný dôvod zalozený na protiprávnosti skorsieho uverejnenia nemeckého znenia rozhodnutia o ulození pokút na internete. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 21 ods. 1 nariadenia c. 17 - Tvrdenia úcastníkov konania 48 Zalobca tvrdí, ze rozhodnutie o ulození pokút nepatrí medzi rozhodnutia, ktorých uverejnenie je povinné podla clánku 21 ods. 1 nariadenia c. 17. Tvrdí, ze podla tohto ustanovenia sa musia uverejnit len rozhodnutia prijaté na základe clánkov 2, 3, 6, 7 a 8 tohto nariadenia a ze clánok 20 nariadenia c. 17, ktorý sa týka ochrany profesijného tajomstva, zakazuje uverejnenie akéhokolvek iného rozhodnutia prijatého na základe tohto nariadenia. Podla neho ustanovenia nariadenia c. 17 týkajúce sa ochrany obchodného tajomstva Komisiou (clánok 20 ods. 2 nariadenia c. 17) predstavujú pravidlo a ustanovenia o uverejnovaní rozhodnutí (clánok 21 nariadenia c. 17) výnimku. 49 Zalobca zdôraznuje, ze clánok 3 nariadenia c. 17 sa týka rozhodnutí, ktorými Komisia nariaduje dotknutým podnikom, aby ukoncili zistené porusovanie. Tvrdí, ze rozhodnutie o ulození pokút nemozno postavit na roven takým rozhodnutiam, pretoze porusovanie bolo ukoncené dávno pred jeho prijatím. Príkaz ukoncit porusovanie uvedený v clánku 2 výroku rozhodnutia o ulození pokút je teda podla zalobcu bezpredmetný, ba dokonca neexistujúci. Zalobca z toho vyvodzuje, ze uverejnenie rozhodnutia o ulození pokút v celom rozsahu je zakázané clánkom 20 nariadenia c. 17. 50 Komisia spochybnuje prípustnost tohto zalobného dôvodu a tvrdí, po prvé, ze uverejnenie rozhodnutia o ulození pokút nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, ale z clánku 21 ods. 1 nariadenia c. 17. Po druhé, Komisia poznamenáva, ze zalobca uz nemôze v rámci prejednávanej zaloby tvrdit, ze príkaz ukoncit porusovanie, ktorý je obsiahnutý v clánku 2 rozhodnutia o ulození pokút, je protiprávny, kedze tento zalobný dôvod, ktorý sa nevztahuje na napadnuté rozhodnutie, ale na rozhodnutie o ulození pokút, bol uplatnený oneskorene. Po tretie, Komisia tvrdí, ze opis tohto zalobného dôvodu uvedený v zalobnom návrhu nesplna poziadavky clánku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. 51 Komisia tvrdí, ze opis zalobcu je v kazdom prípade právne neopodstatnený, pretoze jednak tvrdí, ze platný príkaz ukoncit porusovanie je conditio sine qua non uverejnenia rozhodnutia o ulození pokút, bez toho, aby spochybnil, ze toto rozhodnutie taký príkaz obsahuje, a jednak to, ze clánok 21 nariadenia c. 17 stanovuje výnimku zo zásady ochrany profesijného tajomstva, bez toho, aby tvrdil, ze doslo k poruseniu ochrany profesijného tajomstva. - Posúdenie Súdom prvého stupna 52 Pokial ide o prípustnost zalobného dôvodu, z úvah uvedených v bodoch 27 az 36 vyssie vyplýva, po prvé, ze tvrdenia Komisie, podla ktorých uverejnenie spornej verzie nevyplýva z napadnutého rozhodnutia a ze zalobca nemá ziadny právny záujem na spochybnení obsahu tejto verzie, sú nedôvodné. Predlozením týchto tvrdení totiz Komisia neberie do úvahy odôvodnenie zalobcu, ktorým sa práve tvrdí, ze sporná verzia obsahuje informácie, ktoré vzhladom na to, ze sú predmetom profesijného tajomstva na základe clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 17, nemôzu byt uverejnené. Uverejnenie dotknutých pasází, proti prezradeniu ktorých mal zalobca námietky z dôvodu, ze obsahujú informácie, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva, pritom vyplýva z prijatia napadnutého rozhodnutia. 53 Po druhé, zalobca tvrdením, ze rozhodnutie obsahujúce príkaz ukoncit porusovanie, aj ked toto porusovanie uz bolo ukoncené, nepatrí k rozhodnutiam, ktoré musia byt uverejnené podla 21 nariadenia c. 17, nespochybnuje len legálnost príkazu obsiahnutého v clánku 2 rozhodnutia o ulození pokút, ale aj výklad clánku 21 nariadenia c. 17, na ktorom napadnuté rozhodnutie spocíva. V tomto zmysle nemôze byt jeho zalobný dôvod zamietnutý z dôvodu, ze bol vznesený oneskorene. Okrem toho by z dôvodov hospodárnosti konania nebolo zelatelné, aby prípustnost prejednávaného zalobného dôvodu podliehala predchádzajúcej podmienke, ze osoba, ktorej bolo rozhodnutie o ulození pokút urcené a ktorá chce napadnút jeho uverejnenie, podal zalobu proti príkazu, ktorý toto rozhodnutie obsahuje. 54 Po tretie, opis prvého zalobného dôvodu v zalobnom návrhu je dostatocne jasný a koherentný, kedze umoznil Komisii pripravit podrobnú argumentáciu na svoju obranu, a Súd prvého stupna usudzuje, ze môze o týchto zalobných dôvodoch rozhodnút. Opis tohto zalobného dôvodu teda splna poziadavky clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku. 55 Prvý zalobný dôvod predlozený zalobcom je teda prípustný. 56 Pokial ide o dôvodnost tohto zalobného dôvodu, výklad clánku 21 ods. 1 nariadenia c. 17 zastávaný zalobcom, podla ktorého tento clánok predpokladá len uverejnenie rozhodnutí obsahujúcich príkaz ukoncit porusenie, vsak nemozno prijat. Cielom nariadenia c. 17, ako vyplýva z jeho odôvodnení, ako aj z clánku 83 ods. 2 písm. a) ES, je totiz zabezpecit dodrziavanie pravidiel hospodárskej sútaze podnikmi a poverit na tento úcel Komisiu, aby zaviazala podniky ukoncit konstatované porusenie, ako aj na to, aby v prípade porusenia ukladala pokuty a penále. Právomoc prijímat rozhodnutia na tento úcel nevyhnutne predpokladá právomoc konstatovat porusenie, o ktoré ide (rozsudok Súdneho dvora z 2. marca 1983, GVL/Komisia, 7/82, Zb. s. 483, bod 23). Komisia teda môze na základe clánku 3 nariadenia c. 17 prijat rozhodnutie, ktoré sa obmedzuje na konstatovanie porusenia, ktoré sa uz skoncilo, pokial má na tom oprávnený záujem (rozsudok GVL/Komisia, uz citovaný, body 24 az 28). Rovnako podla ustálenej judikatúry môze ulozit pokutu z dôvodu protiprávneho konania, ktoré sa uz skoncilo (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 175, a rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. októbra 2005, Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, T-22/02 a T-23/02, zatial neuverejnený v Zbierke, body 37, 38 a 131). Rozhodnutie o ulození pokút prijaté na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 pritom nevyhnutne predpokladá zistenie porusenia na základe clánku 3 toho istého nariadenia (pozri v tomto zmysle rozsudok GVL/Komisia, uz citovaný, bod 23, a rozsudok Sumitomo Chemical a Sumika Fine Chemicals/Komisia, uz citovaný, bod 36). 57 Je potrebné dodat, ze úloha dohladu zverená Komisii clánkami 81 ods. 1 ES a 82 ES nepozostáva iba z povinnosti vysetrovania a stíhania individuálnych porusení, ale zahrna tiez povinnost sledovat vseobecnú politiku smerujúcu k uplatnovaniu zásad v oblasti hospodárskej sútaze, stanovených Zmluvou, a orientovat týmto smerom aj konanie podnikov (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, zatial neuverejnený v Zbierke, bod. 170). Na splnenie tejto úlohy je pritom nevyhnutné, aby hospodárske subjekty boli uverejnením rozhodnutí konstatujúcich porusovania a ukladajúcich pokuty informované o konaniach, ktoré viedli k represívnym zásahom Komisie. 58 Z toho vyplýva, ze povinnost Komisie uverejnovat v súlade s clánkom 21 ods. 1 nariadenia c. 17 rozhodnutia, ktoré prijíma na základe clánku 3 tohto nariadenia, sa vztahuje na vsetky rozhodnutia, v ktorých sa konstatuje porusenie alebo ktorými sa ukladajú pokuty, bez toho, aby bolo potrebné vediet, ci tieto rozhodnutia obsahujú aj príkaz ukoncit porusovanie alebo ci je taký príkaz odôvodnený vzhladom na okolnosti danej veci. 59 Z toho vyplýva, ze prvý zalobný dôvod nie je dôvodný. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17 - Tvrdenia úcastníkov konania 60 Zalobca sa odvoláva na zásadu zákonnosti úradného postupu, z ktorej podla neho vyplýva, ze Komisia môze prijímat individuálne rozhodnutia len podla normy, ktorá je právnym základom jej konania, a v súlade s nou. Zalobca tvrdí, ze podla clánku 21 nariadenia c. 17, ktorý je právnym základom oprávnujúcim uverejnenie rozhodnutí uplatnujúcich pravidlá hospodárskej sútaze, mozno uverejnit len "hlavný obsah rozhodnutia". Zalobca zo vztahu medzi clánkom 21 rovnakého nariadenia, ktorý je pravidlom, a clánkom 22 tohto istého nariadenia, ktorý je výnimkou (pozri bod 48 vyssie), vyvodzuje, ze ochrana profesijného tajomstva sa vztahuje na celé rozhodnutie o ulození pokút a ze toto rozhodnutie sa nesmie uverejnit. Zalobca teda zastáva názor, ze clánok 21 nariadenia c. 17 nemôze odôvodnit uverejnenie úplného znenia rozhodnutia o ulození pokút. 61 Zalobca v tejto súvislosti uvádza, ze v prejednávanej veci sa sporná verzia lísi od originálu len vynechaním mien zamestnancov dotknutých bánk a ze to nepredstavuje reprodukciu "hlavného obsahu" rozhodnutia o ulození pokút. Okrem toho pripomína, ze velká cast informácií obsiahnutých v spornej verzii bola Komisiou sprístupnená z dôvodu dobrovolnej spolupráce zalobcu. 62 Zalobca Komisii vycíta, ze bez odôvodnenia odmietla ním podaný návrh na uverejnenie "hlavného obsahu" rozhodnutia o ulození pokút, a postavila tak úplné rozhodnutie na roven jeho hlavného obsahu, co je z právneho hladiska nesprávne. 63 Zalobca sa bráni proti tvrdeniam, podla ktorých bolo uverejnenie spornej verzie nevyhnutné najskôr na uvedenie charakteru, rozsahu, dosahu a institucionalizácie kartelu, dalej na znázornenie závaznosti a dlzky trvania tohto kartelu, ako aj údajného úmyslu dotknutých strán dopustit sa protiprávneho konania, a nakoniec na znázornenie údajnej schopnosti kartelu poskodit obchod vo vnútri Spolocenstva. Zalobca spochybnuje, ze by Komisia mala právo sledovat tieto ciele tým, ze protiprávne uverejní rozhodnutie o ulození pokút, kedze clánok 21 nariadenia c. 17 výslovne ustanovuje len uverejnenie hlavného obsahu tohto rozhodnutia. Zalobca subsidiárne tvrdí, ze uvedené ciele bolo mozné dosiahnut aj uvedením "hlavného obsahu" uvedeného rozhodnutia. 64 Podla zalobcu zbavujú clánky 20 a 21 nariadenia c. 17 Komisiu akejkolvek diskrecnej právomoci, pokial ide o moznost uverejnit úplné znenie rozhodnutia alebo reprodukovat jeho hlavný obsah. Zalobca uznáva, ze Komisia môze disponovat urcitou volnou úvahou pri urcovaní toho, co je "hlavný obsah" rozhodnutia, zdôraznuje ale, ze v prejednávanej veci nebolo v tejto otázke prijaté ziadne rozhodnutie. 65 Zalobca nakoniec tvrdí, ze prípadná rozhodovacia prax zalovanej, ktorá spocíva v uverejnovaní úplných znení rozhodnutí o ulození pokút, je protiprávna a nemôze odôvodnit napadnuté rozhodnutie. 66 Komisia povazuje tento zalobný dôvod za neprípustný. Pokial ide o vec samú, Komisia tvrdí, ze tvrdenie, podla ktorého clánok 21 ods. 2 nariadenia c. 17 zakazuje uverejnenie verzií rozhodnutí, ktoré nemajú dôverný charakter, a úplných verzií rozhodnutí, zalozené len na neodôvodnenom argumente a contrario, podla ktorého je protiprávne kazdé uverejnenie, ktoré Komisia nie je výslovne povinná vykonat, je nesprávne. Podla nej nie je clánok 21 ods. 2 nariadenia c. 17 ustanovením, ktoré má chránit osoby dotknuté rozhodnutím, ktoré sa má uverejnit, ale vyplýva zo zásady verejnosti právnych aktov, ktorá je vlastná právnemu státu. Komisia okrem toho tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie s uvedením dôvodov uvádza, ze uverejnenie spornej verzie je "nevyhnutné" a zákonné, pretoze táto verzia neobsahuje ani obchodné tajomstvo, ani prípadné dalsie dôverné informácie hodné ochrany. - Posúdenie Súdom prvého stupna 67 Tento zalobný dôvod je zalozený na chybnom predpoklade, ze kazdé uverejnenie rozhodnutia prijatého na základe nariadenia c. 17, ktoré nie je povinné podla clánku 21 tohto nariadenia, je protiprávne. 68 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze zásada zákonnosti, na ktorú sa odvoláva zalobca na podporu svojho tvrdenia, je v práve Spolocenstva uznaná v tom zmysle, ze vyzaduje, aby sankcia, a to aj netrestnej povahy, mohla byt ulozená iba vtedy, ak je jej právny základ jasný a jednoznacný (rozsudok z 25. septembra 1984, Könecke, 117/83, Zb. s. 3291, bod 11). 69 Zo zásady zákonnosti vsak nemozno vyvodit zákaz uverejnit akty prijaté institúciami, pokial toto uverejnenie nie je výslovne stanovené Zmluvami alebo iným aktom so vseobecným dosahom. Za súcasného stavu práva Spolocenstva by taký zákaz bol nezlucitelný s clánkom 1 EÚ, podla ktorého na úrovni Európskej únie "sa prijímajú rozhodnutia co najotvorenejsie a co najblizsie k obcanovi". Táto zásada sa odráza v clánku 255 ES, ktorý za urcitých podmienok zarucuje právo obcanov na prístup k dokumentom institúcií. Navyse je okrem iného vyjadrená v clánku 254 ES, ktorý podmienuje nadobudnutie úcinnosti niektorých aktov institúcií ich uverejnením, a vo viacerých ustanoveniach práva Spolocenstva, ktoré rovnako ako clánok 21 ods. 1 nariadenia c. 17 zaväzujú institúcie zverejnovat svoju cinnost. V súlade s touto zásadou a pri neexistencii ustanovení, ktoré by výslovne prikazovali alebo zakazovali uverejnenie, je moznost institúcií uverejnovat akty, ktoré prijímajú, pravidlom, z ktorého existujú výnimky v rozsahu, v akom právo Spolocenstva najmä prostredníctvom ustanovení zarucujúcich dodrziavanie profesijného tajomstva bráni prezradeniu týchto aktov alebo niektorých informácií, ktoré obsahujú. 70 V tejto súvislosti je potrebné upresnit, ze ani clánok 287 ES, ani nariadenie c. 17 výslovne neuvádza, ktoré informácie okrem obchodného tajomstva sú predmetom profesijného tajomstva. V rozpore s tvrdením zalobcu nemozno z clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 17 vyvodzovat, ze sa to týka vsetkých informácii získaných na základe uvedeného nariadenia s výnimkou tých, ktorých uverejnenie je podla jeho clánku 21 povinné. Clánku 20 ods. 2 nariadenia c. 17, ktorý vykonáva clánok 287 ES v oblasti pravidiel hospodárskej sútaze platných pre podniky, totiz rovnako ako uvedenému ustanoveniu Zmluvy odporuje len prezradenie informácií, "ktoré majú charakter profesijného tajomstva". 71 Aby informácie svojou povahou spadali do rámca profesijného tajomstva, je najskôr nevyhnutné, aby boli známe len obmedzenému poctu osôb. Dalej musí íst o informácie, ktorých prezradenie môze spôsobit váznu ujmu osobe, ktorá ich poskytla, alebo tretím osobám. Nakoniec je nevyhnutné, aby záujmy, ktoré by mohli byt poskodené prezradením informácie, boli objektívne hodné ochrany. Posúdenie dôverného charakteru informácie tak vyzaduje vyvázenie legitímnych záujmov, ktoré bránia ich prezradeniu, a vseobecného záujmu, ktorý vyzaduje, aby cinnosti institúcií Spolocenstva prebiehali co najotvorenejsie. 72 Vyvázenie vseobecného záujmu na transparentnosti cinnosti Spolocenstva a záujmov, ktoré mu môzu odporovat, uskutocnil zákonodarca Spolocenstva v rôznych aktoch sekundárneho práva, predovsetkým nariadením c. 45/2001 a nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) c. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43, Mim. vyd. 01/003, s. 331). Je síce pravda, ze pojem "profesijného tajomstva" patrí do primárneho práva, kedze sa nachádza v clánku 287 ES, a ze sekundárne právo nemôze v ziadnom prípade menit ustanovenia Zmluvy, ale výklad Zmluvy uskutocnený zákonodarcom Spolocenstva vo vztahu k otázke, ktorá v nej nie je výslovne upravená, predstavuje významnú indíciu o spôsobe, akým sa má ustanovenie chápat (návrhy, ktoré predniesol sudca H. Kirschner vykonávajúci funkciu generálneho advokáta k rozsudku Súdu prvého stupna z 10. júla 1990, Tetra Pak/Komisia, T-51/89, Zb. s. II-309, II-312, bod 34). 73 Je potrebné dodat, ze aj ked odôvodnenie c. 9 rozhodnutia 2001/462 odkazuje na nariadenie c. 45/2001 (pozri body 32 a 33 vyssie), odôvodnenie c. 10 stanovuje, ze "toto rozhodnutie sa nebude dotýkat vseobecných pravidiel, poskytujúcich alebo vylucujúcich prístup k dokumentom Komisie". Komisia teda prijatím tohto rozhodnutia nemala v úmysle ani obmedzit, ani rozsírit podmienky, za ktorých môze mat verejnost prístup k dokumentom, ktoré majú vztah k uplatnovaniu pravidiel hospodárskej sútaze a k informáciám v nich obsiahnutým, v porovnaní s tým, co je stanovené týmito nariadeniami. 74 Z toho vyplýva, ze pokial takéto ustanovenia sekundárneho práva zakazujú prezradenie informácií verejnosti alebo vylucujú prístup verejnosti k dokumentom, ktoré ich obsahujú, tieto informácie je nutné povazovat za informácie, ktoré sú predmetom profesijného tajomstva. Naopak, pokial má verejnost právo na prístup k dokumentom obsahujúcim niektoré informácie, nemozno tieto informácie povazovat za informácie, ktoré majú charakter profesijného tajomstva. 75 Pokial ide o uverejnenie rozhodnutí Komisie prijatých na základe nariadenia c. 17, z vyssie uvedeného vyplýva, ze clánok 20 nariadenia c. 17 zakazuje okrem prezradenia obchodného tajomstva predovsetkým uverejnenie informácií, ktoré spadajú pod výnimky z práva na prístup k dokumentom stanovené v clánku 4 nariadenia c. 1049/2001 alebo ktoré sú chránené na základe iných predpisov sekundárneho práva, akým je nariadenie c. 45/2001. Tento clánok naopak nebráni uverejneniu informácií, s ktorými sa verejnost môze oboznámit na základe práva na prístup k dokumentom. 76 Dalej je potrebné pripomenút, ze clánok 21 ods. 1 nariadenia c. 17 ukladá Komisii povinnost uverejnit rozhodnutia, ktoré prijme na základe clánkov 2, 3, 6, 7 a 8 tohto nariadenia. Vzhladom na vyssie uvedené úvahy je potrebné vykladat clánok 21 ods. 2 nariadenia c. 17 tak, ze obmedzuje túto povinnost na mená dotknutých strán a "hlavný obsah" týchto rozhodnutí, aby sa ulahcila úloha Komisie informovat o nich verejnost, predovsetkým vzhladom na jazykové obmedzenia spojené s uverejnením v úradnom vestníku. Toto ustanovenie vsak neobmedzuje moznost Komisie, pokial to povazuje za primerané a pokial jej to umoznujú zdroje, uverejnit úplný text svojich rozhodnutí, pokial dodrzí profesijné tajomstvo, ktoré je definované vyssie. 77 Komisia teda síce podlieha vseobecnej povinnosti uverejnovat len verzie svojich rozhodnutí, ktoré nemajú dôverný charakter, ale na to, aby sa zarucilo dodrziavanie tejto povinnosti, nie je nutné vykladat clánok 21 ods. 2 v tom zmysle, ze priznáva osobám, ktorým sú urcené rozhodnutia prijaté na základe clánkov 2, 3, 6, 7 a 8 nariadenia c. 17, zvlástne právo, ktoré by im umoznovalo podávat námietky proti tomu, aby Komisia uverejnila v úradnom vestníku (a prípadne aj na internetovej stránke tejto institúcie) informácie, ktoré aj ked nie sú dôverné, nie sú "hlavné" pre pochopenie výroku týchto rozhodnutí. 78 Okrem toho si záujem podniku, ktorému Komisia ulozila pokutu za porusenie práva hospodárskej sútaze, na tom, aby podrobnosti o protiprávnom konaní, ktoré sa mu vytýka, neboli prezradené verejnosti, nezasluhuje ziadnu osobitnú ochranu vzhladom na záujem verejnosti co najlepsie poznat dôvody kazdého konania Komisie, záujem hospodárskych subjektov vediet, aké konanie ich môze vystavit sankciám a záujem osôb poskodených porusovaním poznat podrobnosti o tomto porusovaní, aby sa prípadne mohli domáhat svojich práv voci sankcionovaným podnikom, a s ohladom na moznost tohto podniku podrobit také rozhodnutie súdnemu preskúmaniu. 79 Úcelom clánku 21 ods. 2 nariadenia c. 17 teda nie je obmedzit moznost Komisie dobrovolne uverejnit úplnejsiu verziu svojho rozhodnutia, nez je potrebné minimum, a zahrnút do nej aj informácie, ktorých uverejnenie sa nevyzaduje, pokial nie je prezradenie týchto informácií v rozpore s ochranou profesijného tajomstva. 80 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod je nutné zamietnut bez toho, aby sa Súd prvého stupna musel vyjadrit o jeho prípustnosti. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnosti uverejnenia castí rozhodnutia o ulození pokút týkajúcich sa roku 1994, a o siestom zalobnom dôvode zalozenom na porusení povinnosti odôvodnenia - Tvrdenia úcastníkov konania 81 Svojím tretím zalobným dôvodom zalobca tvrdí, ze uverejnenie castí rozhodnutia o ulození pokút, ktoré sa týkajú roka 1994, je protiprávne jednak z dôvodu, ze Komisia nemala právomoc posudzovat porusenie, ktorého sa zalobca dopustil v roku 1994 v Rakúsku, jednak z dôvodu, ze výrok rozhodnutia o ulození pokút sa nezaoberá konaniami zistenými v roku 1994. Zalobca sa domnieva, ze má právny záujem na konaní, pokial ide o tento zalobný dôvod, pretoze tieto casti obsahujú informácie, ktoré sa ho týkajú a ktoré sú predmetom profesijného tajomstva. 82 Zalobca uvádza, ze v roku 1994 pre Rakúsko neplatil clánok 81 ES, ale clánok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore (dalej len "EHP"). Clánok 56 EHP pritom priznáva Dozornému orgánu EZVO, a nie Komisii, právomoc kontrolovat dodrziavanie clánku 53 EHP, pokial dotknuté podniky uskutocnia viac ako 33 % svojho obratu v EZVO, co platilo v prípade zalobcu. Z toho podla zalobcu vyplýva, ze Komisia nemohla uplatnit nariadenie c. 17 na porusenia clánku 53 EHP spôsobné v roku 1994, pretoze jednak nemala právomoc v tomto období, jednak body opisu skutkového stavu rozhodnutia o ulození pokút, ktoré sa týkajú roka 1994, nie sú relevantné vo vztahu k výroku toho istého rozhodnutia. 83 Zalobca upresnuje, ze Komisia nemala právo uverejnit zistenia o skutocnostiach týkajúcich sa roku 1994, pretoze získala informácie o nich na základe clánkov 11 a 14 nariadenia c. 17 a bola podla clánku 287 ES a clánku 20 nariadenia c. 17 povinná chránit profesijné tajomstvo. Zalobca uvádza, ze sporná verzia obsahuje dôverné informácie, pretoze cituje viaceré vnútorné dokumenty zalobcu, ktoré Komisia získala na základe nariadenia c. 17. 84 Svojím siestym zalobným dôvodom zalobca tvrdí, ze napadnuté rozhodnutie porusuje clánok 253 ES, pretoze neuvádza dôvody uverejnenia pasází rozhodnutia o ulození pokút, ktoré sa týkajú roku 1994. Zalobca zdôraznuje, ze aj ked je jeho ziadost o utajenie týchto pasází v napadnutom rozhodnutí uvedená dvakrát, toto rozhodnutie nezaujíma stanovisko k tejto osobitnej ziadosti, ani k argumentácii, ktorá ju podporuje, a obmedzuje sa na odpoved na tvrdenie, podla ktorého môze byt uverejnený len "hlavný obsah" rozhodnutia o ulození pokút. Zalobca zdôraznuje, ze je potrebné odlisovat toto posledné uvedené tvrdenie od tvrdenia, ktoré sa týka skutocností týkajúcich sa roku 1994. 85 Komisia spochybnuje prípustnost tretieho zalobného dôvodu a najskôr tvrdí, ze námietky týkajúce sa neuplatnitelnosti nariadenia c. 17 a nedostatku právomoci Komisie, ktoré sa vztahujú na legálnost rozhodnutia o ulození pokút, boli predlozené oneskorene. Komisia sa dalej domnieva, pokial ide o námietku súvisiacu s relevantnostou skutocností týkajúcich sa roku 1994, ze zalobca nemá ziadny právny záujem na konaní. Komisia zastáva názor, ze zalobca nemá právny záujem na konaní ani s ohladom na siesty zalobný dôvod. 86 Komisia tvrdí, ze oba tieto zalobné dôvody sú v kazdom prípade nedôvodné. - Posúdenie Súdom prvého stupna 87 Rovnako ako druhý zalobný dôvod, aj tretí zalobný dôvod spocíva na chybnom predpoklade, ze len informácie, ktorých uverejnenie vyzaduje clánok 21 nariadenia c. 17, môzu byt uverejnené, zatial co vsetky ostatné informácie získané v súlade s nariadením c. 17 nesmú byt uverejnené. 88 Komisia je naopak oprávnená uverejnit úplné znenie svojho rozhodnutia, pokial neobsahuje informácie spadajúce pod ochranu profesijného tajomstva, ako je definované v rámci prieskumu druhého zalobného dôvodu. 89 V tejto súvislosti nemôze byt zahrnutie skutkových zistení týkajúcich sa kartelu do rozhodnutia o ulození pokút podmienené tým, ze Komisia má právomoc konstatovat príslusné porusenie, alebo tým, ze Komisia skutocne konstatovala také porusenie. Komisia je totiz oprávnená opísat v rozhodnutí, v ktorom sa konstatuje porusenie alebo ukladá pokuta, vecné a casové súvislosti, za ktorých doslo k inkriminovanému konaniu. To isté platí pre uverejnenie tohto opisu, kedze tento opis môze byt uzitocný na to, aby dotknutá cast verejnosti mohla úplne pochopit dôvody takého rozhodnutia. V tejto súvislosti prinálezí posúdenie vhodnosti zahrnutia takých skutocností Komisii. 90 V prejednávanej veci nemozno v ziadnom prípade popriet, ze opis okolností predchádzajúcich vzniku kartelu vrátane okolností konania, ku ktorému doslo v roku 1994, umoznuje znázornit charakter a fungovanie kartelu, a úcinne tak prispieva k pochopeniu rozhodnutia o ulození pokút. 91 Pokial ide o siesty zalobný dôvod, z vyssie uvedených úvah vyplýva, ze rozhodnutie o zahrnutí skutocností týkajúcich sa roku 1994 do spornej verzie nevyzaduje ziadne osobitné odôvodnenie. 92 Z toho vyplýva, ze tretí a siesty zalobný dôvod nie je dôvodný. Tieto zalobné dôvody je preto nutné zamietnut bez toho, aby bolo potrebné rozhodnút o ich prípustnosti. O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na porusení nariadenia c. 45/2001 - Tvrdenia úcastníkov konania 93 Zalobca tvrdí, ze sporná verzia vo viacerých pasázach umoznuje identifikovat fyzické osoby, ktoré sa na svoj úcet podielali na stretnutiach, ktorých predmetom bolo obmedzenie hospodárskej sútaze. Uverejnenie týchto informácií je podla zalobcu v rozpore s ustanoveniami nariadenia c. 45/2001. Zalobca tvrdí, ze má právo odvolávat sa na toto porusenie nariadenia c. 45/2001 vo svojom vlastnom mene, kedze mozno bude celit zalobám o náhradu skody zo strany dotknutých osôb a je na základe pracovného práva povinný poskytnút pomoc svojim zamestnancom. 94 Komisia zastáva názor, ze zalobca nemá právny záujem na konaní, pokial ide o tento zalobný dôvod, vzhladom na neexistenciu údajného porusenia jeho vlastných práv. - Posúdenie Súdom prvého stupna 95 Úcelom nariadenia c. 45/2001 je ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracúvaním osobných údajov. Zalobca, ktorý je právnickou osobou, nepatrí do okruhu osôb, ktorých ochranu má toto nariadenie zaistovat. Zalobca sa preto nemôze odvolávat na údajné porusenie pravidiel, ktoré toto nariadenie stanovuje (pozri analogicky rozsudky Súdneho dvora z 30. júna 1983, Schloh/Rada, 85/82, Zb. s. 2105, bod 14, a zo 7. mája 1991, Nakajima/Rada, C-69/89, Zb. s. I-2069, body 49 a 50, ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Van Gerven k rozsudku Súdneho dvora z 15. júna 1994, Komisia/BASF a i., C-137/92 P, Zb. s. I-2555, I-2559, body 55 a 56). 96 Tvrdenia zalobcu, ktoré vychádzajú z jeho údajných povinností voci jeho vedúcim pracovníkom a zamestnancom podla rakúskeho práva, nemôzu tento záver vyvrátit, pretoze ide len o nepodlozené tvrdenia. Tieto tvrdenia sú preto nedostatocné na preukázanie existencie osobného záujmu zalobcu na odvolávaní sa na porusenie nariadenia c. 45/2001. 97 Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod je nutné odmietnut. O piatom zalobnom dôvode zalozenom na protiprávnosti skorsieho uverejnenia rozhodnutia o ulození pokút v nemcine na internetovej stránke Komisie - Tvrdenia úcastníkov konania 98 Zalobca uvádza, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí oznámila svoj úmysel uverejnit na internete spornú verziu v nemcine. Podla zalobcu také skorsie uverejnenie v jedinom jazyku je v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania a porusuje jazykový rezim Spolocenstiev. Zalobca sa domnieva, ze to poskodzuje jeho oprávnené záujmy, pretoze skorsie uverejnenie spornej verzie len v nemcine ovplyvnilo skôr a závaznejsie jeho záujmy. 99 Komisia zastáva názor, ze zalobca tento zalobný dôvod dostatocne nepodlozil, a nevysvetlil, v com uvádzané porusenia práva Spolocenstva nepriaznivo zasiahli do jeho právneho postavenia. - Posúdenie Súdom prvého stupna 100 Zalobca týmto zalobným dôvodom spochybnuje aspekt napadnutého rozhodnutia odlisný od urcenia obsahu spornej verzie, a to uverejnenie tejto verzie v nemeckom jazyku na internete pred jej uverejnením vo vsetkých úradných jazykoch Európskej únie v úradnom vestníku. 101 Skorsie uverejnenie rozhodnutia o ulození pokút v nemcine na internetovej stránke Komisie vsak nemôze zmenit právne postavenie zalobcu. Aspekt napadnutého rozhodnutia spochybnený týmto zalobným dôvodom teda nie je napadnutelným aktom. Zaloba je preto neprípustná, pokial ide o tento zalobný dôvod. 102 Okrem toho je tento zalobný dôvod v kazdom prípade nedôvodný. Komisia disponuje okrem povinností týkajúcich sa uverejnovania, ktoré jej ukladá predovsetkým nariadenie c. 17, znacnou mierou volnej úvahy potrebnou na to, aby podla konkrétneho prípadu posúdila, akú úroven verejnosti poskytne svojim aktom. Nie je v tejto súvislosti vôbec povinná nakladat s aktmi rovnakého charakteru rovnakým spôsobom. Zásada rovnosti zaobchádzania predovsetkým nezakazuje Komisii uverejnit texty, ktorých uverejnenie v úradnom vestníku sa plánuje, ale ktoré Komisia este nemá k dispozícii vo vsetkých úradných jazykoch, skôr na svojej internetovej stránke v dostupných jazykoch alebo v tých jazykoch, ktoré dotknutá cast verejnosti lepsie ovláda. Skutocnost, ze sú k dispozícii len niektoré jazykové verzie, predstavuje v tejto súvislosti dostatocnú odlisnost pre odôvodnenie tohto rozdielneho zaobchádzania. 103 Pokial ide o povinnost uverejnovat úradný vestník vo vsetkých úradných jazykoch, uvedenú v clánku 5 nariadenia c. 1, naposledy zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) c. 920/2005 z 13. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 156, s. 3), nemôze byt porusená uverejnením, ktoré sa neuskutocnilo prostredníctvom úradného vestníka. 104 Vzhladom na to, ze je nutné zamietnut vsetky zalobné dôvody, je potrebné zalobu zamietnut. O trovách 105 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v súlade s návrhom zalovanej. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (druhá komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Zalobca je povinný nahradit trovy konania. Pirrung Forwood Papasavvas Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. mája 2006. Tajomník Predseda komory E. Coulon J. Pirrung __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXavlwJV/L98011-8505TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXavlwJV/L98011-8505TMP.html#Footref*