Vec T-141/03 Sniace, SA proti Komisii Európskych spolocenstiev "Státna pomoc - Úver podmienený úcastou - Záujem na konaní - Neprípustnost" Rozsudok Súdu prvého stupna (tretia rozsírená komora) zo 14. apríla 2005 Abstrakt rozsudku 1. Konanie - Prípustnost - Povinnost zalovaného namietat proti prípustnosti formou samostatného podania - Neexistencia - Moznost vyslovit vo svojom vyjadrení k zalobe pochybnosti o prípustnosti (Rokovací poriadok Súdu prvého stupna, clánky 113 a 114 ods. 1) 2. Zaloba o neplatnost - Záujem na konaní - Nevyhnutnost skutocne existujúceho záujmu - Posúdenie v case podania zaloby - Záujem vztahujúci sa na budúce a neisté situácie - Vylúcenie (Clánok 87 ods. 1 ES, clánok 88 ods. 3 ES a clánok 234 ES) 1. Clánok 114 ods. 1 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna nevyzaduje, aby úcastník konania, ktorý zamýsla namietat proti prípustnosti zaloby, tak musel urobit formou samostatného podania. Zalovanému stací bez toho, aby formálne vzniesol námietku neprípustnosti, vyslovit vo svojom vyjadrení k zalobe, pred prejednávaním vo veci samej, vázne pochybnosti o prípustnosti zaloby a ponechat na posúdenie Súdu prvého stupna moznost jej vyhlásenia za neprípustnú. V kazdom prípade, Súd prvého stupna môze kedykolvek podla clánku 113 rokovacieho poriadku i bez návrhu posúdit, ci neexistuje prekázka konania z dôvodu verejného záujmu, ako aj nedostatok záujmu na konaní. (pozri body 20 - 22) 2. Zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná iba v prípade, ze zalobkyna má záujem na vyhlásení neplatnosti napadnutého aktu. Tento záujem musí existovat a byt aktuálny a posudzuje sa ku dnu, ked bola podaná zaloba. Ak sa záujem, ktorého sa domáha zalobkyna, týka budúcej právnej situácie, zalobkyna musí preukázat, ze dosah na túto situáciu sa zdá byt uz istým. Preto sa teda zalobkyna nemôze odvolávat na budúce a neisté situácie na odôvodnenie svojho záujmu na zrusení napadnutého aktu. Preto sa zalobkyna na úcely predlozenia dôkazu, ktorým preukáze svoj existujúci a aktuálny záujem na konaní proti rozhodnutiu Komisie, ktoré povazovalo úver podmienený úcastou, ktorý jej bol poskytnutý úverovou institúciou, ktorá je verejnoprávnym podnikom, za státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom, nemôze obmedzit len na cisto hypotetické tvrdenie o riziku zalôb, ktoré môzu byt podané na vnútrostátnych súdoch, na základe clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES bez toho, aby uviedol, ze k podaniu takýchto zalôb uz doslo. Tvrdenie o údajných úcinkoch toho, ze za státnu pomoc sa povazuje predmetné opatrenie, nemôze dalej zakladat na svojich vztahoch s uvedenou úverovou institúciou, pretoze skutocnost, ze Komisia v danom prípade kvalifikovala túto úverovú institúciu ako verejnoprávny podnik, nezakladá povinnost oznámit Komisii v budúcnosti akékolvek opatrenie v prospech zalobkyne zo strany tejto institúcie. Napokon, hoci môzu byt pred vnútrostátnymi súdmi este zacaté súdne konania, zalobkyna vôbec nie je zbavená úcinnej súdnej ochrany práv, ktoré jej vyplývajú z právneho poriadku Spolocenstva. V skutocnosti sa na jednej strane môze opriet o vsetky ochranné prostriedky vyplývajúce z vnútrostátneho práva, aby namietala proti vráteniu pomoci. Na druhej strane, hoci je jej priama zaloba pred súdom Spolocenstva vyhlásená za neprípustnú, nic nebráni tomu, aby zalobkyna navrhla vnútrostátnemu súdu v rámci konania pred vnútrostátnym súdom podat prejudiciálnu otázku podla clánku 234 ES s cielom posúdit platnost rozhodnutia v rozsahu, v akom urcilo, ze predmetné opatrenie je státnou pomocou. (pozri body 23, 25 - 33, 39 - 41) ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia rozsírená komora) zo 14. apríla 2005 ([1]*) "Státna pomoc - Úver podmienený úcastou - Záujem na konaní - Neprípustnost" Vo veci T-141/03, Sniace, SA, so sídlom v Madride (Spanielsko), v zastúpení: J. Baró Fuentes, advokát, zalobkyna, ktorú v konaní podporuje: Spanielske královstvo, v zastúpení: N. Díaz Abad, splnomocnená zástupkyna, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, vedlajsí úcastník konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Santaolalla Gadea a J. Buendía Sierra, s adresou na dorucovanie v Luxemburgu, zalovanej, ktorej predmetom je ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/284/ES z 11. decembra 2002 týkajúceho sa státnej pomoci poskytnutej Spanielskom v prospech Sniace, SA (Ú. v. ES L 108, 2003, s. 35), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia rozsírená komora), v zlození: predseda komory J. Azizi, sudcovia M. Jaeger, F. Dehousse, E. Cremona a O. Czúcz, tajomník: J. Palacio González, hlavný referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 15. septembra 2004, vyhlásil tento Rozsudok Skutkový stav, konanie a návrhy úcastníkov konania 1 Sniace, SA, je spolocnostou so sídlom v Madride (Spanielsko) a jej priemyselné prevádzky, ako aj riadiaca administratíva sa nachádzajú v Torrelavega v Kantábrii (Spanielsko). Podniká v oblastiach lesného hospodárstva a výroby papiera, syntetických vlákien a odvodených chemických produktov. Od roku 1992 do roku 1996 bolo Sniace ulozené zastavenie platieb. V rámci restrukturalizacného plánu schváleného dotknutými stranami roku 1996 podnik dohodol s veritelmi nový plán splácania svojich dlhov. 2 Za týchto okolností Caja de Ahorros de Santander y Cantabria (dalej len "Caja Cantabria"), nezisková úverová institúcia, ktorá má právnu formu súkromnej nadácie, sa rozhodla vo februári 1998 poskytnút Sniace úver vo výske 12 020 242 eur na osem rokov. 3 Ide o úver podmienený úcastou na zisku, ktorý bude splatný az na konci doby, na ktorú bol poskytnutý a ktorý je v prípade úpadku podniku az v nizsej triede nasledujúcej po riadnych pohladávkach, ale má prednost pred nárokmi akcionárov. Úroková sadzba sa skladá z pevnej zlozky vo výske 2 % z istiny, ktorá má byt splatená, splatnej stvrtrocne, a pohyblivej zlozky, ktorá závisí od zisku podniku, ktorý sa vypocíta na konci kazdého financného roka. Tento úver je vymenitelný za akcie alebo dlhopisy, ktorých výnos závisí od zisku emitenta, ak sa tak strany rozhodnú. 4 Po staznosti od konkurenta Sniace vyzvala Komisia listom z 13. marca 1998 spanielske orgány, aby jej poskytli informácie o tomto úvere. Kedze povazovala poskytnuté informácie za nedostatocné, rozhodla sa zacat postup stanovený v clánku 88 ods. 2 ES a vyzvala dotknuté osoby, aby predlozili svoje pripomienky k predmetnej pomoci (Ú. v. ES C 162, 2000, s. 15). Na záver tohto postupu Komisia prijala rozhodnutie 2003/284/ES z 11. decembra 2002 o státnej pomoci poskytnutej Spanielskom v prospech Sniace, SA [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 108, 2003, s. 35, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 5 Toto rozhodnutie, ktorého adresátom je Spanielske královstvo a ktoré bolo oznámené Sniace 14. februára 2003, v clánku 1 uvádza: "Státna pomoc, ktorú Spanielsko poskytlo Sniace, je v maximálnej výske 7 388 258 eur zlucitelná so spolocným trhom v zmysle clánku 87 ods. 3 [písm.] c) Zmluvy." [neoficiálny preklad] 6 Sniace 14. apríla 2003 podala túto zalobu, v ktorej navrhuje, aby Súd prvého stupna: - urcil, ze zaloba je prípustná, - zrusil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej stanovuje, ze Spanielsko jej poskytlo státnu pomoc v maximálnej výske 7 388 258 eur, - subsidiárne potvrdil clánok 1 napadnutého rozhodnutia v casti, v ktorej stanovuje, ze státna pomoc je zlucitelná so spolocným trhom, - ulozil Komisii dolozit do spisu prípravné administratívne dokumenty, na ktorých sa zakladá napadnuté rozhodnutie, a ostatné administratívne dokumenty týkajúce sa politiky Komisie voci spanielskym sporitelniam, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 7 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: - urcil, ze zaloba je neprípustná, - subsidiárne zamietol zalobu ako nedôvodnú, - zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. 8 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 7. augusta 2003 poziadalo Spanielske královstvo o vstup do konania ako vedlajsí úcastník na podporu návrhov zalobkyne. Uznesením z 15. septembra 2003 predseda tretej komory Súdu prvého stupna tomuto návrhu vyhovel. 9 Vo svojom vyjadrení vedlajsieho úcastníka konania podanom 28. októbra 2003 Spanielske královstvo navrhlo, aby Súd prvého stupna: - vyhovel zalobe, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. Právny stav Tvrdenia úcastníkov konania 10 Komisia vo svojom vyjadrení k zalobe, bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti, vázne spochybnuje skutocnost, ze by zalobkyna mala priamy záujem na podaní tejto zaloby. 11 Komisia uvádza, ze zaloba uvedená v clánku 230 ES môze byt podaná iba proti aktu, ktorý má negatívne úcinky voci danému subjektu. Za takéto rozhodnutie sa nemôze povazovat rozhodnutie o nepodmienenom povolení pomoci. V kazdom prípade, zalobkyna vôbec nepreukázala, ze rozhodnutie konkrétne a úcinne ovplyvnilo jej právne postavenie. 12 Zalobkyna uvádza, ze Komisia urobila, hoci iba neformálnym spôsobom, samostatné podanie týkajúce sa neprípustnosti zaloby v zmysle clánku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna. Navrhuje, aby Súd prvého stupna urcil, ze tento návrh nie je prípustný z dôvodu nedostatku formy. 13 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked kvalifikovala predmetný úver ako státnu pomoc. Táto kvalifikácia je podla nej takej povahy, ze môze konkrétne a úcinne ovplyvnit jej právne postavenie. 14 Podla zalobkyne totiz povazovanie opatrenia za státnu pomoc, potvrdenie jej protiprávneho poskytnutia a uznanie jej spôsobilosti narusit hospodársku sútaz predstavuje pre nu riziko, ze tretie osoby, ktorých sa pomoc týka, dajú návrh na súd Spolocenstva o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, co by mohlo napokon viest k rozhodnutiu o nezlucitelnosti a takisto k povinnosti vrátit neoprávnene poskytnutú pomoc. 15 Podla zalobkyne tretia osoba, ktorej sa pomoc týka, by mohla dokonca napadnút napadnuté rozhodnutie pre spanielskymi súdmi s cielom urcit absolútnu neplatnost aktu poskytnutia úveru, kedze tento by bol poskytnutý v rozpore s clánkom 88 ods. 3 ES. 16 Okrem toho, podla zalobkyne, skutocnost, ze Komisia kvalifikovala Caja Cantabria ako verejnoprávny podnik, mení postavenie zalobkyne voci tejto institúcii a podmienuje do budúcnosti povahu obchodných vztahov s touto úverovou institúciou. 17 Zalobkyna takisto tvrdí, ze utrpela konkrétnu a financnú skodu, ktorá bude vycíslená neskôr, od zaciatku správneho konania, kvôli ktorému musela vyclenit ludské, financné a technické zdroje, tak interné ako aj externé, ktoré zvycajne nie sú potrebné v rámci normálnej cinnosti podniku. 18 Okrem toho, podnik utrpel morálnu skodu vyplývajúcu zo straty dôvery svojich spolocníkov, akcionárov, dodávatelov a klientov z dôvodu prebiehajúceho správneho konania. 19 Spanielske královstvo sa nevyjadrilo k otázke prípustnosti zaloby. Posúdenie Súdom prvého stupna 20 Predbezne je potrebné uviest, ze Komisia nenamietala neprípustnost podla clánku 114 rokovacieho poriadku. Tento clánok stanovuje v odseku 1, ze "ak niektorý úcastník konania ziada, aby Súd prvého stupna rozhodol o neprípustnosti... pred prejednaním veci samej, musí tak urobit formou samostatného podania". Nevyzaduje teda, aby daný úcastník konania namietal neprípustnost formou samostatného podania. 21 Komisii teda stacilo v jej vyjadrení k zalobe vyslovit pred prejednaním veci samej vázne pochybnosti o prípustnosti tejto zaloby a ponechat na posúdenie Súdu prvého stupna moznost jej vyhlásenia za neprípustnú. Nie je teda potrebné rozhodnút o prípustnosti ani dôvodnosti samostatného podania v zmysle clánku 114 rokovacieho poriadku, podla postupu stanoveného týmto clánkom. 22 V kazdom prípade, Súd prvého stupna môze kedykolvek podla clánku 113 rokovacieho poriadku i bez návrhu posúdit, ci neexistuje prekázka konania z dôvodu verejného záujmu, ako aj nedostatok záujmu na konaní. 23 Treba uviest, ze touto zalobou zalobkyna bez toho, aby namietala proti vyhláseniu o zlucitelnosti obsiahnutému vo výrokovej casti napadnutého rozhodnutia alebo vyhláseniu o zacatí formálneho postupu skúmania, uvádza, ze rozhodnutie má voci nej nepriaznivé úcinky v rozsahu, v akom urcilo, ze predmetné opatrenie je státnou pomocou v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 24 V tomto smere Súd prvého stupna v oblasti koncentrácií uz rozhodol, ze samotná skutocnost, ze rozhodnutie vyhlasuje koncentráciu za zlucitelnú so spolocným trhom, a preto nemá v zásade negatívne úcinky pre úcastníkov koncentrácie, nezbavuje Súd prvého stupna povinnosti preskúmat, ci namietané zistenia uvedené v odôvodnení majú také záväzné právne úcinky, ktoré môzu ovplyvnit ich záujmy (rozsudok Súdu prvého stupna z 22. marca 2000, Coca-Cola/Komisia, T-125/97 a T-127/97, Zb. s. II-1733, bod 79). 25 V rámci skúmania prípustnosti tejto zaloby je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je zaloba o neplatnost podaná fyzickou alebo právnickou osobou prípustná iba v prípade, ze zalobca má záujem na vyhlásení neplatnosti napadnutého aktu (rozsudky Súdu prvého stupna zo 14. septembra 1995, Antillean Rice Mills a i./Komisia, T-480/93 a T-483/93, Zb. s. II-2305, bod 59; z 25. marca 1999, Gencor/Komisia, T-102/96, Zb. s. II-753, bod 40, a z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia, T-212/00, Zb. s. II-347, bod 33). Tento záujem musí existovat a byt aktuálny (rozsudok Súdu prvého stupna zo 17. septembra 1992, NBV a NVB/Komisia, T-138/89, Zb. s. II-2181, bod 33) a posudzuje sa ku dnu, ked bola podaná zaloba (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1963, Forges de Clabecq/Vysoký úrad, 14/63, Zb. s. 719, 748, a rozsudok Súdu prvého stupna z 24. apríla 2001, Torre a i./Komisia, T-159/98, Zb. VS s. I-A-83 a II-395, bod 28). 26 Je potrebné dodat, ze ak sa záujem, ktorého sa domáha zalobkyna, týka budúcej právnej situácie, zalobkyna musí preukázat, ze dosah na túto situáciu sa zdá byt uz istým. Preto sa teda zalobkyna nemôze odvolávat na budúce a neisté situácie na odôvodnenie svojho záujmu na zrusení napadnutého aktu (rozsudok NBV a NVB/Komisia, uz citovaný v bode 25 vyssie, bod 33). 27 Je vsak potrebné uviest, ze zalobkyna nepreukázala, ze by mala v den, ked podala zalobu, existujúci a aktuálny záujem na zrusení napadnutého aktu, kedze tento bez akýchkolvek podmienok alebo casových obmedzení schvaluje predmetné opatrenie v prospech zalobkyne. 28 V prvom rade zalobkyna vôbec nepreukázala, ze by riziko súdneho konania bolo v tomto prípade existujúce a aktuálne v zmysle judikatúry. 29 Iste, preskúmavací postup Komisie sa zacal po staznosti konkurenta zalobkyne bez toho, aby o tom bola upovedomená spanielska vláda. Tretie osoby, ako konkurent Sniace, ktorý bol autorom staznosti Komisii, sa teda mohli odvolávat na priamy úcinok clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES pred vnútrostátnymi súdmi, aby bolo danému clenskému státu ulozené vymáhat protiprávne poskytnutú pomoc (pozri rozsudok Súdneho dvora z 21. novembra 1991, Fédération nationale du commerce extérieur des produits alimentaires a i., C-354/90, Zb. s. I-5505, body 14 az 17). 30 Zalobkyna vsak neuviedla, ze by prebiehali súdne konania na základe clánku 88 ods. 3 poslednej vety ES na spanielskych súdoch. Vo svojich podaniach sa obmedzila na cisto hypotetické tvrdenie, ze takéto konania by mohli vzniknút. 31 Je potrebné pripomenút, ze podla judikatúry je na zalobkyni, aby predlozila dôkaz o svojom záujme na konaní, ktorý predstavuje podstatnú a prvú podmienku kazdého návrhu na zacatie konania (uznesenie predsedu druhej komory Súdneho dvora z 31. júla 1989, S./Komisia, C-206/89 R, Zb. s. 2841, bod 8). 32 V druhom rade, údajné úcinky kvalifikácie státnej pomoci na vztahy zalobkyne s predmetnou úverovou institúciou musia byt povazované za budúce, hypotetické a neisté. 33 Naopak, ako tvrdí zalobkyna, skutocnost, ze Komisia v danom prípade kvalifikovala Caja Cantabria ako verejnoprávny podnik, nezakladá povinnost oznámit Komisii v budúcnosti akékolvek opatrenie, ktoré táto úverová institúcia vykoná v prospech zalobkyne. 34 Na jednej strane, vsetky výhody poskytnuté verejnoprávnym podnikom nepredstavujú nevyhnutne státnu pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 35 Na strane druhej, pri posúdení zákonnosti prípadných opatrení, ktoré schváli v budúcnosti Caja Cantabria, by sa Komisia nemohla v ziadnom prípade opierat iba o dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí. Komisia by musela vykonat nové hodnotenie vzhladom na okolnosti vyskytujúce sa v case tohto neskorsieho preskúmania. 36 Okrem toho, oznamovacia povinnost, ktorú majú clenské státy, sa týka státnej pomoci. Z toho vyplýva, ze je na clenských státoch, aby v kazdom jednotlivom prípade posúdili, ci dané opatrenie predstavuje státnu pomoc alebo nie, a následne podla toho konali. Podmienky, za ktorých by bolo oznámenie takéhoto opatrenia prijatého týmto verejnoprávnym podnikom povinné sa môzu menit. Teda, akákolvek zmena, ktorá by neskôr nastala vo vztahu k postaveniu predmetného verejného podniku a ktorá by viedla k tomu, ze uz nebude takto kvalifikovaný, by mohla zmenit kvalifikáciu prijatých opatrení, cím by zanikla oznamovacia povinnost Komisii vo vztahu k týmto opatreniam. 37 Zalobkyna teda nesprávne uvádza, ze povazovanie Caja Cantabria za verejný podnik mení jej postavenie voci tejto institúcii a podmienuje do budúcnosti povahu jej obchodných vztahov s touto institúciou. 38 V poslednom rade, ani financná ujma, ani morálna ujma, ktoré vyplývajú podla zalobkyne zo správneho konania, nemôzu byt spájané s kvalifikáciou státnej pomoci vykonanou v napadnutom rozhodnutí. 39 Napokon je potrebné uviest, ze zalobkyna sa správne odvoláva na svoje právo na úcinnú súdnu ochranu. Je totiz potrebné pripomenút, ze Európske spolocenstvo je právnym spolocenstvom, v ktorom jeho institúcie podliehajú kontrole súladu ich aktov so zmluvou a vseobecnými právnymi zásadami, ktorých súcastou sú základné práva. Jednotlivci preto musia mat moznost úcinnej súdnej ochrany práv, ktoré im vyplývajú z právneho poriadku Spolocenstva, pricom právo na takúto ochranu je súcastou vseobecných právnych zásad, ktoré vyplývajú zo spolocných ústavných zvyklostí clenských státov. Toto právo je takisto uvedené v clánkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ludských práv a základných slobôd (rozsudky Súdneho dvora z 15. mája 1986, Johnston, 222/84, Zb. s. 1651, bod 18; z 27. novembra 2001, Komisia/Rakúsko, C-424/99, Zb. s. I-9285, bod 45, a z 25. júla 2002, Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, C-50/00 P, Zb. s. I-6677, body 38 a 39). 40 Treba vsak zdôraznit, ze hoci napriek uplynutému casu od napadnutého rozhodnutia a vyhláseniu o zlucitelnosti, ktoré obsahuje, môzu byt pred vnútrostátnymi súdmi este zacaté súdne konania, zalobkyna vôbec nie je zbavená úcinnej súdnej ochrany. V skutocnosti sa na jednej strane môze opriet o vsetky ochranné prostriedky vyplývajúce z vnútrostátneho práva, aby namietala proti vráteniu pomoci. Na druhej strane, kedze táto zaloba bude vyhlásená za neprípustnú, nic nebráni tomu, aby zalobkyna navrhla vnútrostátnemu súdu v rámci konania pred vnútrostátnym súdom podat prejudiciálnu otázku podla clánku 234 ES s cielom posúdit platnost rozhodnutia v rozsahu, v akom urcilo, ze predmetné opatrenie je státnou pomocou (rozsudok Súdneho dvora z 9. marca 1994, TWD Textilwerke Deggendorf, C-188/92, Zb. s. I-833, body 17 a 18, pokial ide o vseobecne platné akty, pozri rozsudok Unión de Pequeńos Agricultores/Rada, uz citovaný v bode 39 vyssie, bod 40 a rozsudok Súdneho dvora z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré, C-263/02 P, Zb. s. I-3425, body 30 az 35). 41 Z vyssie uvedených úvah ako celku vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala svoj existujúci a aktuálny záujem na konaní. Je preto potrebné vyhlásit zalobu za neprípustnú. O trovách 42 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazat ho na náhradu trov konania v tomto stupni v súlade s návrhom zalovanej. 43 Podla clánku 87 ods. 4 rokovacieho poriadku clenské státy a institúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedlajsí úcastník, znásajú svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov Súd prvého stupna (tretia rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta ako neprípustná. 2. Zalobkyna je povinná nahradit trovy konania. 3. Spanielske královstvo znása svoje vlastné trovy konania. Azizi Jaeger Dehousse Cremona Czúcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. apríla 2005. Tajomník Predseda komory H. Jung J. Azizi __________________________________________________________________ [2]* Jazyk konania: spanielcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvXzyVV/L98418-5647TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXvXzyVV/L98418-5647TMP.html#Footref*