ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (tretia komora) z 8. júla 2008 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh so sadrokartónovými doskami -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Jediné a nepretrzité porusenie -- Opakované porusovanie -- Pokuta -- Usmernenia k metóde stanovovania výsky pokút -- Oznámenie o spolupráci" Vo veci T-53/03, BPB plc, so sídlom v Sloughu (Spojené královstvo), v zastúpení: T. Sharpe, QC, a A. Nourry, solicitor, zalobca, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: F. Castillo de la Torre, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci J. Flynn, QC, a de C. Kilroy, barrister, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na ciastocné zrusenie rozhodnutia Komisie 2005/471/ES z 27. novembra 2002 o konaní podla clánku 81 [ES] proti BPB plc, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux NV (vec COMP/E-1/37.152 -- Sadrokartónové dosky) ([2]Ú. v. EÚ L 166, s. 8) alebo subsidiárne návrh na zrusenie alebo znízenie pokuty ulozenej zalobcovi, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (tretia komora), v zlození: predseda komory M. Jaeger, sudcovia V. Tiili a O. Czúcz, tajomník: K. Pochec, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní zo 24. januára 2007, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 BPB plc vyrába a uvádza na trh konstrukcné materiály zo sadry. 2 Komisia na základe informácií, o ktorých sa dozvedela, zacala 25. novembra 1998 neohlásené setrenia v ôsmych podnikoch pôsobiacich v oblasti sadrokartónových dosiek, medzi ktorými je aj zalobkyna. Dna 1. júla 1999 vykonala svoje setrenia v dvoch zvysných podnikoch. 3 Komisia následne zaslala ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenie Rady (EHS) c. 17 Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] ([3]Ú. v. ES 13, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3), rôznym dotknutým podnikom. Zalobcovi zaslala styri takého ziadosti. BPB na ne odpovedal 17. marca 1999, 28. októbra 1999, 18. mája 2000 a 6. septembra 2002. 4 Dna 18. apríla 2001 Komisia zacala konanie v tejto veci a prijala oznámenie o výhradách proti zalobcovi a podnikom Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG (dalej len "Knauf"), Société Lafarge SA (dalej len "Lafarge"), Etex SA a Gyproc Benelux NV (dalej len "Gyproc"). Dotknuté podniky predlozili svoje pripomienky a bol im poskytnutý prístup k vysetrovaciemu spisu Komisie vo forme jednej kópie CD-ROM, ktorá im bola zaslaná 17. mája 2001. 5 Zaloba odpovedal na oznámenie o výhradách 8. júla 2001. 6 Dna 27. novembra 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2005/471/ES o konaní podla clánku 81 [ES] proti BPB plc, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux NV (vec COMP/E-1/37.152 -- Sadrokartónové dosky) ([4]Ú. v. EÚ L 166, s. 8, dalej len "napadnuté rozhodnutie"). 7 Výrok napadnutého rozhodnutia stanovuje: "Clánok 1 BPB..., [skupina] Knauf, ... Lafarge ... a Gyproc ... porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze sa zúcastnili dohôd a zosúladených postupov v sektore sadrokartónových dosiek. Porusovanie malo nasledujúce trvanie: a) BPB...: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998; b) [skupina] Knauf: najneskôr od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998; c) ... Lafarge...: najneskôr od 31. augusta 1992 do 25. novembra 1998; d) Gyproc...: najneskôr od 6. júna 1996 do 25. novembra 1998. ... Clánok 3 Pre porusenie uvedené v clánku 1 sa nasledujúcim spolocnostiam sa ukladajú tieto pokuty: a) BPB...: 138,6 milióna eur; b) ... Knauf...: 85,8 milióna eur; c) ... Lafarge...: 249,6 milióna eur; d) Gyproc...: 4,32 milióna eur; ..." [neoficiálny preklad] 8 Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnieva, ze dotknuté podniky sa zúcastnili na jedinom a nepretrzitom porusení, ktoré sa prejavilo týmito správaniami tvoriacimi dohody alebo zosúladené postupy: -- zástupcovia spolocnosti BPB a Knauf sa stretli v Londýne (Spojené královstvo) v roku 1992 a vyjadrili spolocnú vôlu stabilizovat trh so sadrokartónovými doskami na území Nemecka, Spojeného královstva Francúzska a Beneluxu, -- zástupcovia spolocností BPB a Knauf zaviedli od roku 1992 systémy výmeny informácií, do ktorých sa neskôr zapojili aj spolocnosti Lafarge a následne Gyproc, pricom výmena informácií sa týkala objemov predaja na trhu v Nemecku, vo Francúzsku, v Spojenom královstve a Beneluxe, -- zástupcovia spolocnosti BPB, Knauf a Lafarge sa niekolkokrát vopred vzájomne informovali o zvysovaní cien na trhu v Spojenom královstve, -- zástupcovia spolocností BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa vzhladom na specifický vývoj na nemeckom trhu stretli vo Versailles (Francúzsko) v roku 1996, v Bruseli (Belgicko) v roku 1997 a Haagu (Holandsko) v roku 1998, s cielom rozdelit si alebo aspon stabilizovat nemecký trh, -- zástupcovia spolocnosti BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa niekolkokrát vzájomne informovali a dohodli sa na uplatnení zvýsenia cien na nemeckom trhu v rokoch od 1996 do 1998. 9 Pre stanovenie výsky pokuty Komisia pouzila spôsob uvedený v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ([5]Ú. v. ES C 9, 1998, s. 3, dalej len "usmernenia"). 10 Pre stanovenie východiskovej sumy pokút urcenej podla závaznosti porusenia sa Komisia najskôr domnievala, ze dotknuté podniky sa dopustili v podstate velmi závazného porusenia, pricom cielom dotknutých postupov bolo skoncit cenové vojny a stabilizovat trh výmenou dôverných informácií. Komisia navyse povazovala za preukázané, ze uvedené postupy mali dopad na trh, kedze dotknuté podniky zastupovali skoro celú ponuku sadrokartónových dosiek, a rôzne prejavy kartelu sa prejavili na velmi koncentrovanom a oligopolnom trhu. Co sa týka rozsahu relevantného geografického trhu, Komisia sa domnievala, ze kartel sa vztahoval na styri hlavné trhy v Európskom spolocenstve, konkrétne trhy v Nemecku, Spojenom královstve, vo Francúzsku a v Beneluxe. 11 Kedze sa Komisia dalej domnievala, ze medzi dotknutými podnikmi je znacný nepomer vo velkosti, pristúpila k rozdielnemu zaobchádzaniu, pricom na tento úcel svoje rozhodnutie zalozila na obrate daného výrobku na relevantných trhoch pocas posledného úplného roka porusovania. Na tomto základe bola východisková suma pokút stanovená na 80 miliónov eur pre BPB, 52 miliónov eur pre Knauf a Lafarge a 8 miliónov eur pre Gyproc. 12 Aby mala pokuta dostatocne odstrasujúci úcinok s ohladom na velkost a celkové zdroje podnikov, východisková suma pokuty ulozená podniku Lafarge bola zvýsená o 100 %, teda az na 104 miliónov eur. 13 Pre zohladnenie dlzky trvania porusovania bola východisková suma dalej zvýsená o 65 % pre BPB a Knauf, o 60 % pre Lafarge a o 20 % pre Gyproc, a porusenie bolo Komisiou oznacené za dlhodobé porusovanie v prípadoch podnikov Knauf, Lafarge a BPB a strednodobé porusovanie v prípade podniku Gyproc. 14 Co sa týka pritazujúcich okolností, základná ciastka pokút ulozených BPB a Lafarge bola zvýsená 50 % z dôvodu opakovaného porusovania. 15 Komisia dalej znízila o 25 % pokutu ulozenú podniku Gyproc z dôvodu polahcujúcich okolností, pretoze bol destabilizacným prvkom, ktorý prispel k obmedzeniu následkov kartelu na nemeckom trhu a nezúcastnoval sa na kartely na trhu v Spojenom královstve. 16 Napokon Komisia znízila pokuty o 30 % pre BPB a o 40 % pre Gyproc na základe uplatnenia bodu D ods. 2 oznámenia Komisie o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov ([6]Ú. v. ES C 207, 1996, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Z tohto dôvodu výska ulozených pokút bola 138,6 milióna eur pre BPB, 85,8 milióna eur pre Knauf, 249,6 milióna eur pre Lafarge a 4,32 milióna eur pre Gyproc. Konanie a návrhy úcastníkov konania 17 Zalobca návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 14. februára 2003 podal zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 18 Vzhladom na to, ze zlozenie komôr Súdu prvého stupna bolo od nového súdneho roka zmenené, sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu táto vec pridelená. 19 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Súd prvého stupna (tretia komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania a v rámci opatrení na zabezpecenie priebehu konania upravených v clánku 64 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna vyzval úcastníkov konania, aby predlozili urcité dokumenty, a písomne im polozil otázky, na ktoré odpovedali v stanovenej lehote. 20 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 24. januára 2007. 21 Na pojednávaní Súd prvého stupna vyzval zalobcu, aby spresnil svoju ziadost o dôverné zaobchádzanie do 7. februára 2007. Komisii bola tiez stanovené lehota na jej prípadné pripomienky k odpovedi zalobcu v otázke dôverných informácií. 22 Ústna cast konania sa skoncila 27. marca 2007. 23 Zalobca navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánky 1 a 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týkajú zalobcu, -- subsidiárne zrusil clánok 3 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka zalobcu, alebo subsidiárne v druhom rade primerane znízil pokutu, ktorá mu bola ulozená Komisiou v napadnutom rozhodnutí, -- v prípade zrusenia clánku 3 napadnutého rozhodnutia alebo znízenia výsky pokuty nariadit vrátenie uz zaplatenej sumy, zvýsenej o úroky, ktoré stanoví Súd prvého stupna v súlade s platnými právnymi predpismi, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 24 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania 25 Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila právo na obhajobu, ako aj vseobecnú zásadu rovnosti zbraní, ked svoje rozhodnutie zalozila na dôkazoch, ktoré mu neboli predlozené. 26 Po prvé zalobca tvrdí, ze Komisia mu neumoznila prístup k informáciám poskytnutým anonymným informátorom. Podla zalobcu vsak boli tieto informácie pouzité Komisiou 19. novembra 1998 na získanie od súdu Spojeného královstva príkazu na prehliadku priestorov. Zalobca sa tiez domnieva, ze z prísazného prehlásenia prilozeného v prílohe k návrhu na vydanie príkazu na prehliadku priestorov vyplýva, ze Komisia povazovala uvedené informácie za presvedcivé. Zalobca tvrdí, ze presvedcenie Komisie o existencii komplexného kartelu ovplyvnilo jej pohlad na vsetky dôkazy. 27 Po druhé zalobca tvrdí, ze Komisia mu mala umoznit prístup k odpovediam ostatných podnikov, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené. Z týchto odpovedí Komisia viackrát vychádzala v napadnutom rozhodnutí pre posúdenie skutkových okolností a dôkazov. 28 Komisia sa domnieva, ze povinnost dodrziavat právo na obhajobu nevyzaduje, aby predlozila dotknutým podnikom celý svoj spis a aby tak ohrozila obsah skutocností v nom uvedených, ktorý môze byt dôverný. V ziadnom prípade nie je povinná prezradit osobám, ktorým je urcené oznámenie o výhradách, dokumenty v neprospech týchto osôb, o ktoré sa vsak nemieni opierat. V prejednávanej veci Komisia zalozila svoje rozhodnutia len na dôkazoch, ktoré mala a ktoré boli opísané v oznámení o výhradách a v napadnutom rozhodnutí. 29 Komisia spochybnuje, ze by bolo právo na obhajobu zalobcu porusené tým, ze sa nemohol oboznámit s odpovedami ostatných osôb, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené. Komisia tvrdí, ze ak zistí po prijatí oznámenia o výhradách nové skutocnosti, ktoré mieni pouzit a ku ktorým sa tieto podniky este nevyjadrili, musí zaslat dodatocné oznámenie o výhradách alebo list, ktorým vyzve dotknuté podniky, aby sa dodatocne vyjadrili k týmto novým dôkazom. Ak nezasle takú písomnost o nových skutocnostiach, nemôze sa na ne odvolávat voci osobám, ktorým zaslala pôvodné oznámenie o výhradách. 30 V prejednávanej veci sa vsetky príklady predlozené zalobcom týkali tvrdení, ktoré sa uz nachádzali v oznámení o výhradách a ktoré teda boli uznané ale spochybnené, a s ohladom na ktoré sa uz zalobca vyjadril. Ziadne z týchto oznámení neobsahovalo nové výhrady ci skutkové informácie, ktorými by Komisia odôvodnovala svoje závery. Posúdenie Súdom prvého stupna 31 Najskôr je potrebné pripomenút, ze cielom prístupu k spisu vo veciach hospodárskej sútaze je umoznit osobám, ktorým je urcené oznámenia o výhradách, oboznámit sa s dôkazmi uvedenými v spise Komisie, aby sa na ich základe mohli vecne vyjadrit k záverom, ku ktorým dospela Komisia vo svojom oznámení o výhradách. Prístup k spisu tak vyplýva z procesných záruk urcených na ochranu práv na obhajobu a osobitne na zabezpecenie skutocného výkonu práva byt vypocutý (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 30. septembra 2003, Atlantic Container Line a i./Komisia, [7]T-191/98, T-212/98 az T-214/98, Zb. s. II-3275, bod 334 a tam citovanú judikatúru). 32 Co sa týka dôkazov v neprospech zalobcu, povinnost umoznit prístup k spisu sa týka len skutocností, ktoré sú nakoniec uvedené v rozhodnutí a nie vsetkých výhrad, ktoré prípadne mohla Komisia predlozit v akomkolvek stádiu správneho konania (rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 337). Dokument mozno totiz povazovat za obvinujúci dokument voci zalobcovi len vtedy, ak ho Komisia pouzije pri konstatovaní porusenia, na ktorom sa tento zalobca zúcastnil (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia, [8]T-25/95, T-26/95, T-30/95 az T-32/95, T-34/95 az T-39/95, T-42/95 az T-46/95, T-48/95, T-50/95 az T-65/95, T-68/95 az T-71/95, T-87/95, T-88/95, T-103/95 a T-104/95, Zb. s. II-491, dalej len "rozsudok Cement", bod 284). 33 Okrem toho zalobca nemôze vseobecne a abstraktne pozadovat prístup k dokumentom alebo informáciám, ktoré mu neboli oznámené, bez toho, aby spresnil, ako boli dôkazy v jeho neprospech pouzité Komisiou v napadnutom rozhodnutí urcené týmito dokumentmi alebo informáciami. Podla judikatúry nie je totiz mozné na základe argumentácie vseobecnej povahy preukázat skutocné porusenie práva na obhajobu, ktoré treba preskúmat v závislosti od osobitných okolností kazdého jednotlivého prípadu (rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, body 353 a 354). 34 V prejednávanej veci, pokial ide o informácie poskytnuté anonymným informátorom, Komisiou nespochybnila, ze tieto informácie boli skutocnostou, ktorá viedla k setreniam. Ako vsak vyplýva z napadnutého rozhodnutia tieto informácie napokon neboli samy osebe uvedené Komisiou a vytknuté výhrady boli preukázané inými dôkazmi. 35 Zalobca tiez neoznacil nijakú výhradu uvedenú v oznámení o výhradách ani v napadnutom rozhodnutí, ktorá by sa výlucne zakladala na informáciách poskytnutých anonymným informátorom, ku ktorým by nemal prístup. 36 Navyse, síce Komisia má povinnost sprístupnit podnikom v konaní o uplatnení clánku 81 ods. 1 ES vsetky dokumenty v ich prospech i neprospech, ktoré získala v rámci setrenia, táto povinnost sa nevztahuje na obchodné tajomstvo iných podnikov, interné dokumenty Komisie a iné dôverné informácie (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, [9]C-204/00 P, C-205/00 P, C-211/00 P, C-213/00 P, C-217/00 P a C-219/00 P, Zb. s. I-123, bod 68, a rozsudok Atlantic Container Line a i./Komisia, uz citovaný v bode 31 vyssie, bod 335). Ako teda Komisia tvrdí, institúcia, ktorá v prípade informácií poskytnutých úplne dobrovolne, ale doplnených o poziadavku o dôverné zaobchádzanie s cielom ochrany anonymity informátora, prijme tieto informácie, je povinná túto poziadavku dodrzat (rozsudok Súdneho dvora zo 7. novembra 1985, Adams/Komisia, [10]145/83, Zb. s. 3539, bod 34). Schopnost Komisie zarucit zachovanie anonymity urcitých informacných zdrojov má totiz rozhodujúci význam pre úcinnú prevenciu i potlácanie zakázaných postupov obmedzujúcich hospodársku sútaz (rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2002, Roquette Frčres, [11]C-94/00, Zb. s. I-9011, bod 64). 37 Konanie zacaté na základe informácií, ktorých pôvod nie je vyzradený, je teda zákonné, ak nie je obmedzená moznost dotknutej osoby vyjadrit svoje stanovisko k jednotlivým skutocnostiam k ich dosahu, k predlozeným dokumentom, ako aj k záverom, ktoré z nich Komisia vyvodila (rozsudok Súdneho dvora z 13. februára 1979, Hoffmann-La Roche/Komisia, [12]85/76, Zb. s. 461, bod 14). 38 S ohladom na povinnost zabezpecit dôvernost informácií, ako aj to, zalobca neoznacil nijakú výhradu uvedenú v oznámení o výhradách ani v napadnutom rozhodnutí, ktorá by sa zakladala na skutocnostiach, ku ktorým nemal prístup, nemôze Komisii vytýkat porusenie práva na obhajobu a vseobecnej zásady rovnosti zbraní preto, ze mu Komisia neumoznila prístup k informáciám poskytnutých anonymným informátorom. 39 Co sa týka prístupu k odpovediam ostatných osôb, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, je nesporné, ze zalobca k nim nemal prístup pocas správneho konania. 40 Co sa v prvom rade týka neposkytnutia údajných dôkazov v neprospech zalobcu, ktoré sa nenachádzali vo vysetrovacom spise, Súd prvého stupna pripomína, ze respektovanie práva na obhajobu predstavuje základnú zásadu práva Spolocenstva a musí sa dodrziavat za akýchkolvek okolností, najmä v kazdom konaní, ktoré môze viest k ulozeniu sankcií, aj ked ide o správne konanie. Vyzaduje, aby sa dotknutým podnikom a zdruzeniam podnikov uz v stádiu správneho konania umoznilo oznámit úcinným spôsobom ich stanovisko k jednotlivým skutocnostiam a relevantnosti skutkových okolností, výhrad a okolností uvádzaných Komisiou (rozsudok Hoffmann-La Roche/Komisia, uz citovaný v bode 37 vyssie, bod 11, a rozsudok Súdu prvého stupna z 10. marca 1992, Shell/Komisia, [13]T-11/89, Zb. s. II-757, bod 39). 41 Dalej je potrebné pripomenút, ze ak chce Komisia vychádzat z casti odpovede na oznámenie o výhradách alebo z dokumentu pripojeného k takej odpovedi, aby preukázala existenciu porusenia v konaní, ktorým sa uplatnuje clánok 81 ods. 1 ES, musí byt ostatným podnikom, ktorých sa týka toto konanie, umoznené, aby sa vyjadrili k takému dôkazu. Za týchto okolností predmetná cast odpovede na oznámenie o výhradách alebo dokument pripojený k tejto odpovedi totiz predstavujú okolnost v neprospech rôznych podnikov, ktoré sa podielali na porusovaní (pozri rozsudky Súdu prvého stupna Cement, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 386, a z 27. septembra 2006, Avebe/Komisia, [14]T-314/01, Zb. s. II-3085, bod 50 a tam citovanú judikatúru). 42 Dokument mozno totiz povazovat za dokument v neprospech len vtedy, ak ho Komisia pouzije na podporu zistenia porusenia, ktorého sa dopustil podnik. Na dokázanie porusenia práv na obhajobu v tejto súvislosti nestací, aby dotknutý podnik preukázal, ze sa pocas správneho konania nemohol vyjadrit k dokumentu uvedenému na lubovolnom mieste napadnutého rozhodnutia. Musí totiz preukázat, ze tento dokument Komisia v napadnutom rozhodnutí pouzila ako dôkazný prostriedok na preukázanie porusenia, na ktorom mal úcast (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Dresdner Bank a i./Komisia, [15]T-44/02 OP, T-54/02 OP, T-56/02 OP, T-60/02 OP a T-61/02 OP, Zb. s. II-3567, bod 158). 43 Vzhladom na to, ze dokumenty neoznámené dotknutým podnikom v priebehu správneho konania nepredstavujú namietatelné dôkazné prostriedky, ak je zjavné, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí opierala o dokumenty, ktoré sa nenachádzali vo vysetrovacom spise a neboli oznámené zalobcom, je opodstatnené neprijat uvedené dokumenty ako dôkazné prostriedky (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 382). 44 Ak existujú iné písomné dôkazy predlozené dotknutým podnikom pocas správneho konania, ktoré konkrétne podporujú závery Komisie, odstránenie ako dôkazného prostriedku nepredlozeného usvedcujúceho dokumentu nevyvracia dôvodnost námietok uvedených v spornom rozhodnutí (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 72). 45 Dotknutému podniku teda prinálezí preukázat, ze výsledok, ku ktorému Komisia dospela v rozhodnutí, by bol iný, ak by ako dôkazný prostriedok v jeho neprospech musel byt vylúcený dokument, ktorý mu nebol oznámený a o ktorý sa Komisia opierala pri obvinení tohto podniku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 73). 46 V prejednávanej veci BPB cituje iba body 130, 232, 393 a 524 napadnutého rozhodnutia na preukázanie skutocnosti, ze Komisia sa opierala o odpovede ostatných podnikov, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, aby prijala dôkazy v neprospech. 47 Co sa týka týchto príkladov treba uviest, ze v odôvodnení c. 524 napadnutého rozhodnutia Komisia len citovala tvrdenie podniku Gyproc uvedené v odpovedi na oznámenie o výhradách, pricom Gyproc tvrdil, ze jeho úcast bola inej intenzity. Tento dôkaz vsak nebol nijako pouzitý proti BPB. 48 Co sa týka odôvodnenia c. 130 napadnutého rozhodnutia, ide o zhrnutie odpovede podniku Lafarge na oznámenie o výhradách, pricom podla tejto odpovede bol BPB organizátorom systému výmeny informácií. Pritom Komisia nijako nepouzila v napadnutom rozhodnutí toto tvrdenie podniku Lafarge na preukázanie toho, ze BPB bol organizátorom uvedeného systému. Rovnako pokuta BPB nebola zvýsená preto, ze by bol organizátorom kartelu. Navyse, ako vyplýva z nizsie uvedeného preskúmania druhého zalobného dôvodu, BPB pripustil porusenie práva hospodárskej zúcastnením sa na výmene údajov o objeme predaja na styroch relevantných trhoch. 49 Co sa týka odôvodnenia c. 232 napadnutého rozhodnutia, t. j. výklad záznamu a vyhlásení, ktoré predlozil [E], zástupcu povereného podnikom Gyproc, podnik Gyproc vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, treba uviest jeho znenie: "Gyproc sa neskôr vrátil k záznamu a vyhláseniu, ktoré uviedol [E] tvrdením, ze 'tzv. Versaillská dohoda bola len zámerom a nikdy nebola skutocne uplatnená` a tiez, ze 'nikdy neexistoval skutocný súbeh vôle medzi úcastníkmi, a predovsetkým nie zo strany podniku Gyproc, vo veci akéhokolvek spôsobu rozdelenia nemeckého trhu. [Dotknuté podniky] sa nikdy totiz nedohodli na presnom podiele na trhu, ktorý mal pripadnút podniku Gyproc... Gyproc teda spôsobil, ze sa nepodarilo dohodnút stvorstrannú dohodu`." 50 Pritom, ako uviedla Komisia v odôvodnení c. 233 napadnutého rozhodnutia, vyhlásenia podniku Gyproc, ktoré majú v zásade nizsiu dôkaznú hodnotu ako citovaný záznam a vyhlásenia, ktoré dobrovolne poskytol [E], nevyvracajú obsah ani ciel uvedených diskusií, ale len prípadne ich výsledok. Navyse treba pripomenút, ze BPB pripustil, ze doslo k stretnutiu vo Versailles aj to, ze cielom stretnutia bola diskusia o situácii na nemeckom trhu. 51 Okrem toho treba zdôraznit, ze Komisia len prijala záver, ze dotknuté podniky sa stretli vo Versailles v roku 1996, v Bruseli v roku 1997 a v Haagu v roku 1998, aby si rozdelili, alebo prinajmensom stabilizovali nemecký trh, avsak netvrdila, ze sa im podarilo uzavriet dohodu o rozdelení podielov na nemeckom trhu. 52 Za týchto okolností, hoci výklad podnikom Gyproc záznamu a vyjadrení, ktoré poskytol [E], uvedené v odôvodnení c. 232 napadnutého rozhodnutia bol odmietnutý, táto skutocnost neovplyvnila posúdenie predlozené Komisiou v uvedenom rozhodnutí. 53 Takze výsledok, ku ktorému Komisia dosla v napadnutom rozhodnutí by nebol iný, ak by casti odpovedí podnikov Gyproc a Lafarge na oznámenie o výhradách oznacené podnikom BPB boli odstránené zo spisu. 54 Napokon, z odôvodnenia c. 393 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Gyproc pripustil opis skutocností, ako ich opísala Komisia, co sa týka zvysovania cien na nemeckom trhu. Ide totiz o skutocnost, ktorú Komisia uplatnila na podporenie svojho tvrdenia, podla ktorého existovalo zosúladené konanie pri zvysovaní cien na nemeckom trhu, co BPB spochybnuje. Je teda potrebné túto skutocnost odmietnut ako dôkaz a dalej preskúmat, co sa týka BPB, ci Komisia dostatocne právne preukázala, ze BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc sa vzájomne viackrát informovali a zosúladene uplatnovali zvýsenie cien na nemeckom trhu v rokoch od 1996 do 1998. 55 V druhom rade co sa týka otázky, ci mohli odpovede ostatných podnikov, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, obsahovat skutocnosti, ktoré by boli v prospech zalobcu, tento nepredlozil v zalobe nijaké tvrdenia v tomto zmysle. 56 V odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna, ktorou ho vyzval, aby oznacil body zaloby, v ktorých bol uvedený zalobný dôvod, podla ktorého doslo k poruseniu práva na obhajobu pokial ide o skutocnosti v jeho prospech, pricom zalobca len odkázal na body 75 az 120 zaloby. Pritom v týchto bodoch vôbec netvrdí, ze odpovede ostatných podnikov, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené mohli obsahovat skutocnosti v jeho prospech, ktoré mohol pouzit na svoju obhajobu. Za týchto podmienok je potrebné zamietnut tvrdenia zalobcu, zalozené na tom, ze odpovede ostatných podnikov, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, mohli obsahovat skutocnosti v jeho prospech. 57 Z uvedeného vyplýva, ze prvý zalobný dôvod je potrebné zamietnut, okrem prípadného dopadu nezohladnenia vyhlásení podniku Gyproc uvedených v jeho odpovedi na oznámenie o výhradách a spomenutých Komisiou v odôvodnení c. 393 napadnutého rozhodnutia, co vyzaduje preskúmanie výhrady uvedenej v druhom zalobnom dôvode, ktorý sa týka spochybnenia konstatovaní Komisie o výmene údajov a o zvysovaní cien v Nemecku. 58 Okrem toho, pre úplnost Súd prvého stupna preskúma dalej podstatu veci, pricom nezohladní ziadne dôkazy v neprospech zalobcu vyplývajúce z odpovedí ostatných podnikov, ktorým bolo oznámenie o výhradách urcené, aby overil, ci je posúdenie Komisie o existencii úcinkov porusenia dostatocne právne preukázané, aj bez týchto sporných dôkazov. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom a/alebo nesprávne odôvodnenom uplatnia clánku 81 ods. 1 ES O úrovni dôkaznej povinnosti Tvrdenia úcastníkov konania 59 Zalobca sa domnieva, ze vo veciach, ktoré vedú k ulozeniu prísnej pokuty, sa vyzaduje standard dôkazov podobný ako v trestných veciach. V tejto súvislosti zalobca tvrdí, ze dôkazné bremeno spocíva na Komisii a ze porusenie musí byt dostatocne právne preukázané, co musí byt podla neho vykladané tak, ze je potrebné predlozit presvedcivý dôkaz o tom, ze boli spáchané tvrdené porusenia. Domnieva sa, ze v takom prípade nestací pouzitie bezného zvázenia pravdepodobností. Okrem toho, pre dodrzanie prezumpcie neviny, musia byt akékolvek pochybnosti v oblasti dôkazov v prospech obhajoby. 60 Komisia namieta voci tomu, ze by standard dôkazov, ktorý je potrebné dosiahnut vo veciach hospodárskej sútaze, musel byt rovnaký ako v trestných veciach. Posúdenie Súdom prvého stupna 61 Z judikatúry vyplýva, ze v prípade sporu o existencii porusenia pravidiel hospodárskej sútaze je na Komisii, aby preukázala porusenie, ktoré konstatuje, a obstarala dôkazné prostriedky, ktorými mozno právne dostatocným spôsobom preukázat existenciu skutocností predstavujúcich porusenie. V rámci toho predovsetkým Komisii prinálezí stanovit vsetky skutocnosti, na základe ktorých je mozné konstatovat, ze podnik sa zúcastnil na takom porusení, a urcit jeho zodpovednost za jednotlivé prvky tohto porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, [16]C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). 62 Co sa týka dohôd a zosúladených postupov, ktoré majú protisútazný predmet, Komisia musí najmä preukázat, ze dotknutý podnik mal zámer prispiet vlastným správaním k naplneniu spolocných cielov sledovaných vsetkými zúcastnenými a ze vedel o skutocnom správaní, ktoré plánovali alebo vykonali iné podniky pri výkone rovnakých zámerov, alebo ich mohol dôvodne predpokladat a bol pripravený prevziat toto riziko (rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 87). 63 Pritom je bezné, ze cinnosti v rámci protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa uskutocnujú potajomky a na ne sa vztahujúca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze ak aj Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne naviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obycajne budú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 55 az 57). 64 Z uvedenej judikatúry vyplýva, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého musí Komisia predlozit dôkaz "bez akejkolvek rozumnej pochybnosti" (beyond reasonable doubt) o existencii porusenia v prípade, ze ukladá prísne pokuty, musí byt zamietnutý. O stretnutí v Londýne Tvrdenia úcastníkov konania 65 Zalobca sa domnieva, ze Komisia nepreukázala, ze dohoda bola uzavretá na stretnutí v Londýne a ze následné výmeny informácií predstavovali spôsob kontroly výkonu tejto dohody. Pritom stretnutie v Londýne bolo klúcovým prvkom argumentácie Komisie, pretoze ostatné udalosti sú s ním spojené a je okrem toho zaciatkom porusovania. 66 Zalobca pripústa, ze toto stretnutie sa uskutocnilo, avsak sa domnieva, ze výklad Komisie tohto dôkazného prostriedku prekracuje to, co v skutocnosti vyhlásil. Tvrdí, ze hoci pán [A] [jeho generálny riaditel v tom case] diskutoval s bratrancami rodiny Knauf o silnej hospodárskej sútazi na trhu so sadrokartónovými doskami, hoci obe strany uznali problém, popiera kategoricky, ze by sa dohodli na riesení s bratrancami rodiny Knauf. Navyse nebola prejavená ziadna spolocná vôla stabilizovat trh nebola prejavená na uvedenom stretnutí. 67 Zalobca tiez pripústa, ze toto stretnutie mohlo byt faktorom, ktorý urýchlil koniec cenovej vojny. Uvedené stretnutie vsak v tejto súvislosti nebolo jedinou prícinou. Zalobca tvrdí, ze ekonomická situácia na dotknutom trhu bola taká, ze by sa v roku 1992 cenová vojna v kazdom prípade skoncila. To potvrdil aj ekonomický odborník, ktorého zamestnala a ktorého správu vsak Komisia nezohladnila v napadnutom rozhodnutí. 68 Zalobca sa domnieva, ze skutocnost, ze na relevantnom trhu pretrvávala hospodárska sútaz je v rozpore s výkladom Komisie stretnutia v Londýne. Tvrdenia Komisie v odôvodneniach c. 212 a 395 napadnutého rozhodnutia nie sú podporené nijakým dôkazom. V tejto súvislosti zalobca zdôraznuje, ze Komisia sa rozhodla nezohladnit viaceré príklady preukazujúce nestálost cien, ktoré jej predlozil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Zalobca tiez namieta proti tvrdeniam Komisie o stabilite podielov na trhu. Tvrdí, ze zo samotných tabuliek Komisie uvedených v prílohe napadnutého rozhodnutia vyplýva opak. Uvádza tiez, ze tvrdenia Komisie nemajú dôkaznú hodnotu, pretoze Komisia nijako nespresnila v napadnutom rozhodnutí, aké boli podiely na trhu dotknutých podnikov pred rokom 1992, a ze teda ani nebolo mozné porovnanie podielov na trhu. 69 Co sa týka tvrdenia Komisie, podla ktorého by zohladnenie konkrétnych úcinkov porusenia bolo zbytocné, zalobca tvrdí, ze ak Komisia len potvrdila, ze existuje dohoda, hoci to nezalozila na nijakom dôkaze, treba zohladnit dôkaz vyplývajúci z vývoja udalostí na trhu. Zalobca sa domnieva, ze ak z dôkazov vyplýva neexistencia akejkolvek protisútaznej dohody, a ak Komisia nepredlozila ziadny dôkaz v opacnom zmysle, Komisia sa musí domnievat, ze nijaká dohoda nebola uzavretá. Zalobca zdôraznuje, ze nejde len o otázku, ci bola dohoda vykonávaná, ale o to, ci Komisia preukázala existenciu údajnej dohody. 70 Komisia poznamenáva, ze tvrdenie zalobcu, podla ktorého neexistovala ziadna dohoda, sa zakladá na nesprávnej úvahe, ze dohoda musí byt obmedzená, podrobná a právne záväzná. Dodáva, ze clánok 81 ES sa týka takej formy spolupráce medzi podnikmi, ktorá síce nedospela az do realizácie prostredníctvom dohody v pravom slova zmysle, spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze. Vypracovanie skutocného plánu sa teda nevyzaduje. Komisia zdôraznuje, ze síce diskusie, ku ktorým doslo na stretnutí v Londýne v roku 1992, nie je mozné oznacit za dohodu, môzu byt zosúladeným postupom, ktorý predstavuje rovnako vázne porusenie. 71 Komisia sa domnieva, ze stretnutie v Londýne a dohoda, ktorá tam bola uzavretá sú prvým skutocným prejavom komplexného a nepretrzitého porusenia, na ktorom sa zakladá napadnuté rozhodnutie. Domnieva sa, ze so zretelom na pripomienky uvedené v odôvodneniach c. 56 az 69 napadnutého rozhodnutia, a predovsetkým s ohladom na to, ze výmeny informácií zacali na tomto stretnutí v Londýne alebo chvílu po nom, je tento záver urcite dôvodný. Dodáva, ze nie je nevyhnutné preukázat, ze vsetky skutocnosti porusenia sú splnené alebo predpokladané od pociatocnej fázy, aby preukázala, ze táto dohoda patrí do rámca jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia. 72 Co sa týka tvrdenia BPB, podla ktorého Komisia nezohladnila ekonomické dôkazy, Komisia tvrdí, ze v odôvodneniach c. 396 az 402 napadnutého rozhodnutia len vysvetlila, ze s ohladom na okolnosti prejednávanej veci bol márny pokus BPB a ostatných dotknutých podnikov preukázat pomocou ekonomických analýz, ze konkurencná situácia na trhu so sadrokartónovými doskami v rokoch od 1992 do 1998 vylucovala v tomto období akúkolvek moznost dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz. Komisia tvrdí, ze svoje rozhodnutie nezalozila len na paralelnom správaní a ze nepouzila ekonomické dôkazy na stanovenie existencie porusenia clánku 81 ods. 1 ES. Jej závery sú zalozené na priamych dôkazoch o protisútaznej dohode, na ktoré ekonomické analýzy neposkytujú dostatocné vysvetlenie. Ked Komisia v napadnutom rozhodnutí odkazuje na vyssiu stabilitu relevantného trhu alebo na zvysovanie cien (ako je to v odôvodneniach c. 289 a 539) tak je to preto, aby znázornila na dopad cinností proti hospodárskej sútazi a nie preto, aby dokázala ich existenciu. Komisia dodáva, ze existenciu dohody je mozné dokázat aj ked nebola úplne vylúcená akákolvek forma hospodárskej sútaze na trhu so sadrokartónovými doskami. Okrem toho kedze porusenie preukázané Komisiou malo protisútazný ciel, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze zohladnenie jeho konkrétnych úcinkov je zbytocné. 73 Komisia sa domnieva, ked odkazuje na tvrdenie zalobcu, podla ktorého "silná" hospodárska sútaz alebo "cenová vojna" mala nevyhnutne skoncit z ekonomických dôvodov, ze nie je relevantné pre stanovenie toho, preco a ako "cenová vojna" skutocne skoncila, a predovsetkým pre stanovenie ci protisútazné správanie niektorých hospodárskych subjektov spôsobilo alebo nespôsobilo tento vývoj. Vzhladom na preukázanie toho, ze cielom zúcastnených podnikov na kartely bolo skoncit cenovú vojnu a stabilizovat podiely na trhu, cize obmedzit hospodársku sútaz prinajmensom na trhu so sadrokartónovými doskami v Nemecku, vo Francúzsku, v Spojenom královstve a Beneluxe, Komisia mohla bezpochyby dospiet k záveru, ako to urobila v odôvodneniach c. 72, 196, 212, 289 a 395 napadnutého rozhodnutia, ze tento ciel bol vo velkej miere dosiahnutý. V tejto súvislosti tvrdí, ze nestabilita na trhu pred rokom 1992 bola opísaná v bode 28 oznámenia o výhradách a nikdy nebola spochybnená. Navyse, ako to zretelne vyplýva z odôvodnení c. 212 a 395 napadnutého rozhodnutia, Komisia predpokladala, ze ceny na trhoch v Spojenom královstve a Nemecku mali tendenciu stúpnut, alebo prinajmensom stabilizovat sa, co bolo v rozpore so situáciou, ktorá prevazovala pred rokom 1992. Posúdenie Súdom prvého stupna 74 BPB pripústa, ze sa uskutocnilo stretnutie v Londýne a ze pán [A] a bratranci rodiny Knauf poskytli kazdý svoj názor, ze by bolo v záujme celého priemyselného odvetvia ukoncit túto nicivú cenovú vojnu. Taktiez pripústa, ze na tomto stretnutí alebo najneskôr v roku 1992 si zacali podniky vymienat údaje týkajúce sa celkových objemov predaja pre kazdý z hlavných trhov. 75 BPB vsak namieta proti tomu, ze by na tomto stretnutí bola uzavretá dohoda, ktorá mala stabilizovat európske trhy a ktorá mala trvat desat rokov. 76 Treba preto preskúmat, ci malo stretnutie v Londýne protisútazný ciel. 77 V tejto súvislosti z odôvodnenia c. 55 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze BPB uviedol v svojej druhej odpovedi na ziadost o informácie, ze na tomto stretnutí jeho zástupcovia spolu so zástupcami podniku Knauf "vyslov[ili] súhlas, ze je tak v [jeho] záujme, ako aj [v záujme] Knauf a [v záujme] celého priemyselného odvetvia (teda napokon aj v záujme spotrebitelov) ukoncit nicivú cenovú vojnu, a ze výrobcovia sa budú snazit sútazit na vhodnejsích hospodárskych úrovniach". 78 BPB neskôr tvrdil, ze slovo "dohoda" (understanding), ktoré pouzila sa má vykladat len vo svojom sirsom zmysle, t. j. "konsenzus v názoroch". 79 Podla ustálenej judikatúry aby islo o dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES stací, aby predmetné podniky vyjadrili ich spolocnú vôlu správat sa na trhu urceným spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, HFB a i./Komisia, [17]T-9/99, Zb. s. II-1487, bod 199; z 11. decembra 2003, Adriatica di Navigazione/Komisia, [18]T-61/99, Zb. s. II-5349, bod 88, a z 27. júla 2005, Brasserie nationale a i./Komisia, [19]T-49/02 az T-51/02, Zb. s. II-3033, bod 118). Co sa týka formy vyjadrenia uvedenej spolocnej vôle, stací, aby nejaký dohovor bol výrazom vôle dotknutých podnikov správat sa na trhu podla neho (rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. októbra 2004, Bayerische Hypo- und Vereinsbank/Komisia, [20]T-56/02, Zb. s. II-3495, bod 60). 80 Z toho vyplýva, ze pre existenciu dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES postacuje, ak zdanlivo jednostranný akt alebo správanie je výrazom zhodnej vôle aspon dvoch úcastníkov, pricom forma, v ktorej je táto zhoda vyjadrená, nie je ako taká rozhodujúca (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2006, Komisia/Volkswagen, [21]C-74/04 P, Zb. s. I-6585, bod 37). 81 Kritériá koordinácie, zosúladenia a spolupráce nevyzadujú vypracovanie skutocného "plánu", skôr ich treba chápat vo svetle konceptu vlastnému ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorého musí kazdý hospodársky subjekt autonómne urcit, akú politiku chce viest na spolocnom trhu. Je síce pravda, ze táto poziadavka na autonómiu nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov, je vsak jasne v rozpore s nadviazaním priamych alebo nepriamych kontaktov medzi takýmito hospodárskymi subjektmi, ktorých cielom alebo výsledkom je bud ovplyvnenie správania sa na trhu potenciálneho alebo skutocného konkurenta, alebo oboznámit takého konkurenta so správaním, pre ktoré sa hospodársky subjekt sám rozhodol alebo ktoré na trhu sám zamýsla (rozsudok Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, [22]40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, body 173 a 174, a rozsudok Adriatica di Navigazione/Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 89). 82 To je najmä v prípade, ze medzi viacerými podnikmi existuje "gentlemen's agreement" predstavujúca verný výraz takej spolocnej vôle a vztahujúcej sa na obmedzenie hospodárskej sútaze. Za týchto okolností nie je potrebné skúmat, ci podniky sa povazovali za viazané -- právne, fakticky ci morálne -- prijat správanie, na ktorom sa dohodli (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 200). 83 Najmä v súvislosti s dohodami protisútaznej povahy, ktoré sa vyznacujú stretnutiami konkurencných podnikov, Súdny dvor rozhodol, ze k poruseniu clánku 81 ods. 1 ES doslo v prípade, ak predmetom týchto stretnutí je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze a taktiez ak smerujú k umelej organizácii fungovania trhu (rozsudok Súdneho dvora z 15. októbra 2002, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [23]C-238/99 P, C-244/99 P, C-245/99 P, C-247/99 P, C-250/99 P ŕ C-252/99 P a C-254/99 P, Zb. s. I-8375, body 508 a 509). 84 Súd prvého stupna sa domnieva, ze predmet stretnutia v Londýne, ako ho vysvetlil BPB, vyhovuje kritériu stanovenému vyssie uvedenou judikatúrou. Vyhlásenia podniku BPB postacujú na preukázanie toho, ze podnik Knauf i podnik BPB vyjadrili svoju vôlu skoncit cenovú vojnu a tak obmedzit hospodársku sútaz. 85 Okrem toho treba pripomenút, ak sa podnik zúcastnuje, aj ked nie aktívne, na stretnutiach podnikov, ktoré majú protisútazný ciel a verejne sa nedistancuje od obsahu týchto stretnutí, vo vztahu k ostatným úcastníkom to vyvoláva dojem, ze súhlasí s výsledkami stretnutí a ze bude konat v súlade s nimi, môze byt povazované za preukázané, ze sa zúcastnuje na karteli, ktorý vyplýva z uvedených stretnutí (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 137). 86 Navyse protisútazný ciel stretnutia v Londýne je potvrdený výmenou informácií, ku ktorej podniky pristúpili po tomto stretnutí. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 58 napadnutého rozhodnutia, BPB uviedol vo svojej odpovedi na ziadost o informácie: "[pán [A] a bratranci rodiny Knauf] na tomto stretnutí súhlasili, ze si vymenia údaje o objemoch predaja v roku 1991, aby nadobudli dôveryhodný základ do budúcna a overili si, ze táto dohoda [v anglickom originály 'understanding`] bola vykonaná (t. j. aby si len vytvorili vzájomný presnejsí obraz o celkovej velkosti trhu a o ich vlastných podieloch na trhu). To bolo nevyhnutné, pretoze v tomto priemyselnom odvetví neexistovali dôveryhodné statistiky." 87 Co sa týka tvrdení podniku BPB, ktorými sa snazil preukázat, ze islo len nanajvýs o pokus o dohodu, tieto tvrdenia nie je mozné prijat. Skutocnost, ze BPB a Knauf vyjadrili svoju spolocnú vôlu ukoncit cenovú vojnu a stabilizovat dotknuté trhy totiz predstavuje dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 88 Navyse, ako to dokazuje citácia uvedená v bode 86 vyssie, BPB a Knauf plnili svoj plán vykonaním tejto dohody tým, ze si vymenili informácie o objemoch predaja na styroch relevantných trhoch. Ak by sa vsak tieto podniky nedomnievali, ze uzavreli dohodu smerujúcu k ukonceniu cenovej vojny a stabilizovaniu relevantných trhov, nepotrebovali by dohliadat na trhy výmenou údajov o objemoch predaja. 89 Pokial ide o tvrdenia zalobcu podla ktorých Komisia nepreukázala, ze doslo k stabilite cien alebo podielov na trhu, nemôzu vyvrátit tento záver. 90 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze na uplatnenie clánku 81 ods. 1 ES stací, ak mala dohoda za ciel obmedzit, vylúcit alebo skreslit hospodársku sútaz bez ohladu na jej konkrétne úcinky. Preto v prípade dohôd uzavretých pocas stretnutí konkurencných podnikov nastane porusenie tohto ustanovenia vtedy, ak stretnutia majú uvedený ciel, cize smerujú k umelému ovplyvnovaniu fungovania trhu. V takomto prípade je zodpovednost z porusenia vyvodená voci danému podniku platne vtedy, ak sa zúcastnil takýchto stretnutí a vedel o ich cieli, a to aj napriek tomu, ze následne nezrealizoval niektoré z opatrení dohodnutých na stretnutiach. Miera úcasti podniku na stretnutiach a miera zrealizovania dohodnutých opatrení nemajú dôsledky pre existenciu zodpovednosti, ale na jej rozsah, a teda na výsku sankcie (rozsudok Súdneho dvora z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, [24]C-189/02 P, C-202/02 P, C-205/02 P az C-208/02 P a C-213/02 P, Zb. s. I-5425, bod 145). Podniky, ktoré uzavrú dohodu s cielom obmedzit hospodársku sútaz, sa v zásade nemôzu vyhnút uplatneniu clánku 81 ods. 1 ES, tým, ze budú tvrdit, ze ich dohoda nemala mat nijaký väcsí dopad na hospodársku sútaz. 91 Navyse tvrdenie BPB, podla ktorého nemalo stretnutie v Londýne nijaké následky je v rozpore s odpovedou na oznámenie o výhradách, v ktorej uviedla ze doslo k zmene cien v roku 1992. BPB tiez pripústa, ze stretnutie v Londýne mohlo byt faktorom, ktorý urýchlil koniec cenovej vojny. Domnieva sa vsak, ze obchodné a hospodárske dôvody uvedené v zalobe dokazujú, ze to nebol jediný prícinný faktor. 92 Súd prvého stupna sa vsak domnieva, ze súhlas zalobcu o tom, ze stretnutie v Londýne bolo faktorom, ktorý urýchlil koniec cenovej vojny, potvrdzuje výklad, podla ktorého malo stretnutie v Londýne protisútazný ciel. Aj za predpokladu, ze by existovali aj iné ekonomické dôvody, na ktorých základe skoncila cenová vojna, to nespochybnuje protisútazný ciel stretnutia v Londýne, smerujúceho k zvýseniu cien a znízeniu intenzity hospodárskej sútaze medzi dotknutými podnikmi. 93 Napokon treba zohladnit skutocnost, ze zalobca vyhlásil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze nenamieta proti oznaceniu Komisiou uvedeného stretnutia ako porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Rovnako aj v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna pripustil, ze stretnutie v Londýne predstavovalo porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 94 Z toho vyplýva, ze Komisia sa správne domnievala, ze na stretnutí v Londýne vyjadrili podniky BPB a Knauf ich spolocnú vôlu ukoncit cenovú vojnu a stabilizovat relevantný trh. Preto nie je mozné tento zalobný dôvod prijat. O výmene informácií o mnozstvách predaných v Nemecku, vo Francúzsku, v Beneluxe a Spojenom královstve Tvrdenia úcastníkov konania 95 Zalobca pripústa, ze na stretnutí v Londýne alebo neskôr v danom kalendárnom roku, sa pán [A] a bratranci rodiny Knauf dohodli o výmene velmi vseobecných údajov o ich objemoch predaja v roku 1991. Zalobca vsak zdôraznuje, ze pán [A] vyhlásil, ze úcelom toho bolo umoznit mu posúdit, ci v dotknutom priemyselnom odvetví panovala nová atmosféra tým, ze nadobudne presnejsí obraz o velkosti trhu, a tým pádom jeho podielu na trhu. Zalobca tiez pripústa, ze tieto výmeny informácií mohli prispiet k ukonceniu cenovej vojny. Popiera vsak, ze by výmeny, ktoré dohodol pán [D], clen predstavenstva podniku Gyproc a generálni riaditelia podniku BPB pre obdobie od 1994 do 1999, od roku 1993 mali súvislost s prvými dvomi rocnými výmenami údajov. Zalobca tiez spochybnuje, ze uvedené výmeny znamenali vykonanie dohody alebo dojednania medzi výrobcami. V tejto súvislosti tvrdí, ze Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o existencii struktúry riadenia a kontroly pri uplatnovaní kartelu. Tvrdí, ze ho klienti informovali o tom, ze jeho konkurenti majú nizsie ceny ako on a necakal mesiace na to, aby sa oboznámil prostredníctvom výmeny informácií o vývoji podielov na trhu. 96 Zalobca zdôraznuje, ze Komisia neprihliadla na dôkaz, ktorým je povaha skutocne vymienaných informácii. V tejto súvislosti zalobca uvádza, ze informácie sa najskôr vymienali rocne, neskôr polrocne, avsak nikdy nie castejsie ako stvrtrocne. Navyse informácie mali velmi vseobecnú povahu, pricom uvádzali len celkovú plochu v metroch stvorcových vsetkých sadrokartónových výrobkov predaných pocas daného obdobia, a to akejkolvek hrúbky, velkostí a vlastností, vyjadrených len jedným císelným údajom. Tiez uvádza, ze je velký rozdiel v cenách jednotlivých výrobkov. Okrem toho sa údaje vztahovali na vnútrostátne trhy a v prípade Beneluxu dokonca prekracovali tento vnútrostátny rámec. Informácie neboli vymienané ani v pravidelných intervaloch. Z týchto dôvodov sa zalobca domnieva, ze výmeny týchto informácií nemohli byt mechanizmom prísnej kontroly trhu. 97 Zalobca sa domnieva, ze tvrdenie Komisie je tiez vyvrátené faktom, ze podiely na trhu sa v dotknutom období znacne menili. Okrem toho spresnuje, ze doslo k znízeniu cien. Navyse Komisia nepredlozila nijaký dôkaz o systematickom záujme upravovania podielov na trhu alebo cien. Zalobca sa domnieva, ze vsetky tieto skutocnosti sú dostatocným dôkazom neexistencie akéhokolvek kartelu v prejednávanej veci. 98 Komisia zdôraznuje, ze zalobca nepopiera existenciu výmeny informácií, avsak napáda jej úcel. Domnieva sa, ze podrobne odpovedala na tieto tvrdenia v odôvodneniach c. 104 az 170 napadnutého rozhodnutia. 99 Komisia tvrdí, ze argumentácia týkajúca sa neexistencie struktúry "riadenia a kontroly" je irelevantná. Z judikatúry vyplýva, ze okolnost, ze nebolo prijaté nijaké opatrenie, ktoré by nútilo podniky zúcastnit sa na dohodách, neznamená, ze nedoslo k poruseniu. Neexistencia dôkazov len preukazuje, ze nijaké odvetné opatrenia neboli potrebné. 100 Komisia opakuje, ze nikdy netvrdila, ze kartel vylucoval akúkolvek formu hospodárskej sútaze, alebo zeby existovali kvóty ci urcené podiely na trhu. Meratelným dôsledkom kartelu bolo vyrovnanie a stabilizovanie celého trhu a nie nevyhnutne ustálenie rozdelenia podielov na niektorých trhoch. Posúdenie Súdom prvého stupna 101 Treba uviest, ze zalobca vyhlásil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze nenamieta proti oznaceniu Komisiou uvedeného stretnutia ako porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Rovnako aj v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna pripustil, ze výmeny informácií o objemoch predaja v Nemecku, vo Francúzsku, v Beneluxe a Spojenom královstve predstavovali porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Zalobca vsak napáda niektoré posúdenia uvedené Komisiou v napadnutom rozhodnutí. 102 BPB pripústa, ze na stretnutí v Londýne alebo neskôr v danom kalendárnom roku, sa pán [A] a bratranci rodiny Knauf dohodli o výmene velmi vseobecných údajov o ich objemoch predaja v roku 1991. Pán [A] vyhlásil, ze úcelom toho bolo umoznit mu posúdit, ci v dotknutom priemyselnom odvetví panovala "nová atmosféra" tým, ze nadobudne presnejsí obraz o velkosti trhu, a tým pádom podielu na trhu podniku BPB. 103 Zalobca tiez pripústa, ze výmeny informácií, ktoré vykonal pán [A] v roku 1992 a v roku 1993 týkajúce sa údajov za rok 1991 a rok 1992 mohli prispiet k ukonceniu cenovej vojny. BPB vsak popiera, ze tieto výmeny informácií predstavovali mechanizmus kontroly zavedený na sirsie protisútazné úcely. 104 BPB tiez pripústa, ze v case, ked podnik viedol pán [D], boli výmeny informácií o objemoch predaja na styroch relevantných trhoch polrocné od roku 1993 a od roku 1995 stvrtrocné. Tvrdí vsak, ze výmeny, ktoré dohodol pán [D], nemali súvislost s prvými dvomi rocnými výmenami údajov, ktoré vykonal pán [A]. 105 Zalobca teda pripustil existenciu výmeny daných informácií, pricom jeho tvrdenia sa snazia iba spochybnit Komisiou vykonané právne posúdenie nesporných skutocností. 106 Podla judikatúry v oblasti dohôd o výmenách informácií sú tieto dohody v rozpore s pravidlami hospodárskej sútaze, ak zmiernujú alebo odstranujú mieru neistoty o fungovaní predmetného trhu s následkom obmedzenia hospodárskej sútaze medzi podnikatelmi (rozsudok Súdneho dvora z 23. novembra 2006, ASNEF-EQUIFAX a Administración del Estado, [25]C-238/05, Zb. s. I-11125, bod 51). 107 V ustanoveniach Zmluvy o hospodárskej sútazi je totiz obsiahnuté, ze kazdý hospodársky subjekt musí autonómne urcit politiku, ktorú mieni uplatnovat na spolocnom trhu. Podla tejto judikatúry takáto poziadavka autonómie bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi spôsobilému ovplyvnit správanie skutocného alebo potenciálneho konkurenta na trhu alebo odhalit tomuto konkurentovi zamýslané správanie na trhu alebo správanie, ktoré má v úmysle prijat vo vztahu k nemu, ak tieto zmluvy majú za ciel alebo za následok dosiahnutie takých podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú normálnym podmienkam trhu s prihliadnutím na povahu tovarov alebo poskytovaných plnení, význam a pocet podnikatelov a objem tohto obchodu (rozsudok ASNEF-EQUIFAX a Administración del Estado, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 52). 108 Co sa týka zákonnosti výmeny informácií, z judikatúry vplýva, ze na skutocne konkurencnom trhu nie je okolnost, ze hospodársky subjekt zohladní informácie o fungovaní trhu, ktoré má vdaka systému výmeny informácií, na prispôsobenie svojho správania na trhu, takej povahy, ze by vzhladom na rozdrobenost ponuky mohla zmenit alebo odstránit akúkolvek neistotu ostatných hospodárskych subjektov pri ich predpokladoch o správaní sa konkurentov. Na silne koncentrovanom oligopolnom trhu vsak môze výmena informácií o trhu umoznit podnikom poznat postavenia na trhu a obchodnú stratégiu ich konkurentov, cize vázne narusit hospodársku sútaz, ktorá existuje medzi hospodárskymi subjektmi (rozsudok Súdneho dvora z 28. mája 1998, Deere/Komisia, [26]C-7/95 P, Zb. s. I-3111, body 88 a 90). 109 Treba sa domnievat, ze ak neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predlozenie prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, podniky zúcastnujúce sa zosúladenom konaní, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri urcovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí o to viac vtedy, ked dochádza pravidelne k zosúladenému postupu v priebehu dlhého obdobia (rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 216). 110 V prejednávanej veci bol trh so sadrokartónovými doskami oligopolný, co napokon ani zalobca nespochybnil. Treba teda overit, ci vzhladom na túto vlastnost trhu výmeny informácií zmenili alebo odstranovali stupen neistoty dotknutých podnikov o fungovaní relevantného trhu a obmedzovali tak hospodársku sútaz na danom trhu. 111 Zalobca sa domnieva, ze výmena informácií, ako bol organizovaná, mohla slúzit len na realizáciu jedného ciela, t. j. overit v hlavných bodoch samostatné odhady podmienok trhu a predovsetkým jeho velkost. 112 Také vysvetlenie nie je presvedcivé. Z vysvetlenia, ktoré poskytol pán [D] vo svojom vyhlásení z 9. júla 2001, ako odôvodnenie výmeny informácií, totiz vyplýva, ze síce tieto údaje boli uzitocné pre uvedomenie si velkosti trhu, na ich základe vsak bolo tiez mozné urcit orientáciu a podiely konkurentov na trhu tak, ze "sme sa uz nepohybovali v úplnej tme". 113 Z tých istých dôvodov nie je mozné prijat tvrdenie zalobcu, podla ktorého bol trh transparentný a údaje bolo mozné pozbierat na trhu. 114 Toto konstatovanie je potvrdené odpovedou podniku BPB z 28. októbra 1999 az na druhú ziadost o informácie, ktorá je citovaná v odôvodnení c. 58 napadnutého rozhodnutia: "[Zástupcovia podnikov BPB a Knauf] súhlasili, ze si vymenia údaje o objemoch predaja v roku 1991, aby nadobudli dôveryhodný základ do budúcna a overili si, ze táto dohoda [v anglickom originály 'understanding`] bola vykonaná (t. j. aby si len vytvorili vzájomný presnejsí obraz o celkovej velkosti trhu a o ich vlastných podieloch na trhu). To bolo nevyhnutné, pretoze v tomto priemyselnom odvetví neexistovali dôveryhodné statistiky." 115 V tejto súvislosti dôkaz o kartelovej povahe výmeny informácií je este presvedcivejsí s ohladom na odpoved podniku BPB na oznámenie o výhradách. Z odôvodnenia c. 106 napadnutého rozhodnutia totiz vyplýva: "BPB neskôr spresnil, ze cielom dohody o výmene informácií s podnikom Knauf bolo poskytnút pánovi [A]ovi 'základ na posúdenie toho, ci v dotknutom priemyselnom odvetví panovala nová atmosféra` t. j. 'výmena informácií na najvyssej úrovni by poskytla urcitý stupen vzájomného ubezpecenia, ze cenová vojna sa skoncila`. BPB navyse výslovne pripustil, ze výmeny informácií, ktoré vykonal pán [A], slúzili cielu ukoncit silnú hospodársku sútaz, ktorá panovala v priemysle so sadrokartónovými doskami na zaciatku devätdesiatych rokov: 'dve nasledujúce výmeny historických údajov, ktoré vykonal pán [A] mohli slúzit a mohli byt urcené k tomu, aby pomohli skoncit cenovú vojnu`." 116 Co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého nedoslo k obmedzeniu hospodárskej sútaze, kedze informacná hodnota vymenených údajov o predaji bola nedostatocná vzhladom na to, ze sumy boli poskytnuté vo velmi vseobecnej a nepresnej forme bez toho, aby rozdelené podla rôznych druhov sadrokartónových dosiek, uvedené tvrdenie nie je relevantné, kedze cielom výmeny informácií medzi dotknutými podnikmi bolo dohliadnut na to, aby podiely na jednotlivých trhoch ostali stabilné alebo aby sa aspon nezmensili. Kedze zalobca a Knauf totiz vyjadrili svoju spolocnú vôlu ukoncit cenovú vojnu a stabilizovat relevantné trhy na stretnutí v Londýne, pre dosiahnutie tohto ciela stacilo, ze dotknuté podniky vedeli, ze ukoncením cenovej vojny neprídu o svoje podiely na trhu. Preto boli dostatocné vseobecné údaje o predaji, na základe ktorých bolo mozné stanovit podiely na trhu. To vysvetluje aj dôvod, preco sumy nemuseli byt rozdelené podla rôznych druhov sadrokartónových dosiek. 117 Co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého nebola výmena údajov vykonávaná v pravidelných intervaloch, cize neslo o mechanizmus kontroly, treba konstatovat, ze to nijako nespochybnuje protisútaznú povahu tejto výmeny informácií, ktorej ciel bol jasne opísaný samým zalobcom v jeho odpovedi na oznámenie o výhradách, ako smerujúci k ukonceniu cenovej vojny. 118 Co sa týka tvrdenia podniku BPB spocívajúceho v odlísení výmen informácií, ktoré zabezpecil pán [A] v roku 1991 a v roku 1992 o tých, ktoré vykonal pán [D], treba konstatovat, ze ide len o jednoduché tvrdenie, ktoré nemá nijaké konkrétne odôvodnenie. Pán [A] vo svojom vyhlásení totiz spresnil, ze v roku 1993 pána [D]ho varoval pred prílis castými výmenami, co dokazuje, ze obaja dobre vedeli o pokracovaní výmen. Jediná skutocnost, ze výmeny informácií vykonávali dve rôzne osoby, je teda spojená so zmenou osoby vo vedení podniku BPB. Navyse vysvetlenie týchto výmen informácií, predovsetkým co sa týka ich predmetu je rovnaké. Vo svojom vysvetlení výmen, ku ktorým pristúpil od roku 1993, pán [D] vyhlásil, ze napriek svojej velmi vseobecnej forme sa z údajov dala zistit velkost trhu a jeho smerovanie a ze poznanie podielov na trhu konkurentov viedlo k tomu, ze "sme sa uz nepohybovali v úplnej tme". 119 Napokon je kartelová povaha výmeny informácií o predaných mnozstvách v Nemecku, vo Francúzsku, v Beneluxe a Spojenom královstve od roku 1992 do roku 1998 dostatocne preukázaná. O výmene informácií o objemoch predaja v Spojenom královstve Tvrdenia úcastníkov konania 120 Zalobca tvrdí, ze predmetom výmeny informácií týkajúcich sa trhu v Spojenom královstve bolo získat lepsiu vedomost o celkovej velkosti trhu v Spojenom královstve so sadrokartónovými doskami a jeho podielu na nom. 121 Zalobca uvádza, ze síce vymienané údaje boli velmi vseobecné mesacné údaje o objemoch predaja, výmeny sa neuskutocnovali kazdý mesiac, ale boli sporadické a vztahovali sa na informácie týkajúce sa viacerých mesiacov. 122 Komisia odpovedala, ze netvrdí, ze výmeny údajov boli mesacné, ale len to, ze sa z casového hladiska vykonávali pozoruhodne konstantne (sedem za sebou idúcich rokov) a ze tvrdenia, podla ktorých boli informácie vymienané nepravidelne podla potrieb, sú v rozpore s tabulkou, ktorú predlozil pán [N], generálny riaditel British Gypsum (dalej len "BG"), co je dcérska spolocnost BPB v Spojenom královstve, z ktorej je mozné vyvodit existenciu pravidelného toku informácií. Posúdenie Súdom prvého stupna 123 Najskôr treba uviest, ze zalobca vyhlásil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze nenamieta proti posúdeniu Komisiou výmen údajov o objemoch predaja v Spojenom královstve za porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Zalobca tiez pripústa vo svojej odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna, ze uvedené výmeny sa uskutocnovali od roku 1992 do zaciatku roku 1998 a predstavovali porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 124 Dalej treba poznamenat, ze v odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna Komisia potvrdila, ze výmena informácií o predaji na trhu v Spojenom královstve, ako aj o predaji na styroch relevantných trhoch predstavovali obe skutocnosti jediného a nepretrzitého porusenia, hoci ich protisútazné úcinky mohli byt dvojité a zároven sa vzájomne posilnovat v rozsahu, v akom sa vztahovali na trh v Spojenom královstve. Vzhladom na to, ze zalobca napáda predmet a frekvenciu výmeny údajov o objemoch predaja na trhu v Spojenom královstve, treba preskúmat, ci napadnuté rozhodnutie má v tomto zmysle nejaké chyby. 125 Co sa týka predmetu výmeny údajov o objemoch predaja na trhu v Spojenom královstve, Komisia sa domnievala v odôvodnení c. 171 napadnutého rozhodnutia, ze jeho predmet bol rovnaký ako predmet výmeny údajov o objemoch predaja na styroch relevantných trhoch. zalobca vsak tvrdí, ze jeho predmetom bolo získat lepsiu vedomost o celkovej velkosti trhu v Spojenom královstve so sadrokartónovými doskami a jeho podielu na nom. 126 Vysvetlenie zalobcu nemôze zbavit túto výmenu informácií jej protisútaznej povahy vzhladom na vseobecný kontext dotknutého porusenia vyznacujúci sa sledovaním ciela vyjadreného na stretnutí v Londýne, ktorým bolo ukoncenie cenovej vojny. 127 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, podla ktorého skutocnost, ze predovsetkým to, ze údaje boli uvedené v tabulke podla mesiacov nedokazuje to, ze výmena týchto údajov sa uskutocnovala tiez rovnako casto, je v prejednávanej veci irelevantné. Aj za predpokladu, ze údaje o objemoch predaja neboli vymienané tak casto, to totiz nevyvracia záver, ze taká výmena bola protisútazná z tých istých dôvodov, ako sú uvedené v rámci výmeny údajov na styroch relevantných trhoch. V kazdom prípade treba konstatovat, ze zalobca nepredlozil nijakú skutocnost, ktorá by preukazovala, ze síce údaje boli uvádzané podla mesiacov, ale výmena sa neuskutocnovala mesacne. Za týchto okolností treba rozhodnút, ze zalobcovi sa nepodarilo preukázat, ze by bolo chybné rozhodnutie Komisie uvedené v odôvodnení c. 194 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého systematická a podrobná povaha tabulky, ktorú predlozil pán [N], predpokladala pravidelnú výmenu informácií. 128 Z toho vyplýva, ze je bezchybné posúdenie Komisie co sa týka výmeny údajov o objemoch predaja na trhu v Spojenom královstve. O výmene informácií o zvysovaní cien v Spojenom královstve v období od roku 1992 do roku 1998 Tvrdenia úcastníkov konania 129 Zalobca tvrdí, ze Komisia nedospela k záveru, ze paralelné zvysovania cien boli dohodnuté a ze by k nim doslo iným spôsobom ako nezávisle. 130 Dôkazy, o ktoré sa Komisia opiera spocívajú po prvé na rozhovore, ktorý sa uskutocnil v roku 1996 medzi regionálnym riaditelom podniku Knauf a BG, po druhé na rozhovore, ktorý prebehol v roku 1998 medzi riaditelom predaja podniku Lafarge a zamestnancom oddelenia predaja podniku BG, a po tretie na dvoch oznámeniach, ktoré zaslal pán [N] svojím spolupracovníkom v ostatných podnikoch, aby ich informoval o zvýsení cien. 131 Zalobca tvrdí, ze Komisia pripísala týmto samostatným udalostiam neodôvodnenú dôlezitost. Navyse prvé dva kontakty sa uskutocnili v casovom rozmedzí dvoch rokov a diskusie sa udiali pocas spolocenských udalostí. Okrem toho oznámenia, ktoré poskytol pán [N], sa vykonali raz alebo dva krát, a v rozpore s tým, co tvrdí Komisia neslo o výmenu informácií, ale o jednostranné oznámenia. 132 Zalobca spochybnuje záver Komisie, podla ktorého tieto kontakty potvrdzujú existenciu jediného a nepretrzitého porusenia. Zalobca tvrdí, ze sa uskutocnili len v období od novembra 1996 do marca 1998 a týkali sa len Spojeného královstva. 133 Komisia uvádza, ze nikdy netvrdila, ze ceny boli dohodnuté alebo vyjednávané. Domnieva sa, ze samotná skutocnost, ze kontakty týkajúce sa niektorých zvysovaní cien boli predmetom interných zápisníc svedcí o ich dôlezitosti. 134 Komisia sa domnieva, pricom odkazuje na odôvodnenia c. 471 az 477 napadnutého rozhodnutia, ze výmeny informácií predstavovali zosúladený postup, ktorý patrí medzi osobitné prejavy komplexnej a nepretrzitej dohody obmedzujúcej hospodársku sútaz minimálne na styroch hlavných európskych trhoch so sadrokartónovými doskami. Posúdenie Súdom prvého stupna 135 Ako vyplýva zo zaloby a z preskúmania spolupráce podniku BPB, práve on je tým podnikom, ktorý oznámil Komisii uvedené výmeny informácií o zvysovaní cien v Spojenom královstve. Okrem toho BPB nespochybnil skutkové okolnosti uvedené v napadnutom rozhodnutí. 136 Okrem toho je potrebné tiez zohladnit skutocnost, ze zalobca uviedol vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze nenamieta proti oznaceniu Komisiou uvedených kontaktov ako porusenie clánku 81 ods. 1 ES. V svojej odpovedi na písomnú otázku Súdu prvého stupna zalobca tiez pripustil, ze skutocnost, ze pán [N] raz alebo dva krát informoval podniky Knauf a Lafarge o zvýsení cenníkových cien v Spojenom královstve, predstavovala porusenie clánku 81 ods. 1 ES. 137 BPB sa vsak snazí zlahcovat protisútaznú povahu týchto výmen tvrdením, ze rozhovory, ku ktorým doslo na golfových dnoch sa týkali len debát daných priemyselných kruhov a ze memorandá, ktoré tvorili zápisnicu z týchto debát, obsahovali informácie ako také. Okrem toho informácie boli oznamované jednostranne. Napokon sa domnieva, ze zvýsenia cien boli v kazdom prípade známe z informácií kolujúcich sa na trhu a ze výmeny informácií boli len oznámeniami rozhodnutí, ktoré uz boli prijaté. Okrem toho sa komunikácia týkala len cenníkových cien, ktoré neodrázali "cisté-cisté" ceny (bez zliav a výhod). 138 Z odôvodnení c. 198 az 200 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze co sa týka obdobia pred 7. septembrom 1996, oznámenia o zvýsení cien boli styri krát skoro súcasné. Oznámenie BG z 21. júla 1992 (nadobudlo úcinnost na konci august 1992) teda nasledovalo oznámenie Lafarge (Redland) z 31. júla 1992 (nadobudlo úcinnost 31. augusta 1992). Knauf oznámil svoje nové ceny 3. augusta 1992 (s novým cenníkom pre september 1992). 139 BPB oznámil v novembri 1993 zvýsenie cien o 12 %, ktoré malo nadobudnút úcinnost v januári 1994. Lafarge nasledoval toto oznámenie o zvýsení, Knauf ho vsak úplne nenasledoval. 140 Knauf oznámil 29. septembra 1994 zvýsenie cien priblizne o 6,5 %, ktoré malo nadobudnút úcinnost 1. marca 1995, a BPB oznámil 2. decembra 1994 zvýsenie o 9 % s úcinnostou od 27. februára 1995. Po tomto zvýsení nasledovalo rovnaké oznámenie podnikom Lafarge zo 6. januára 1995, ktoré malo nadobudnút úcinnost v ten istý den. 141 Dna 22. septembra 1995 BG oznámil zvýsenie cien o 12 % pre standardné dosky s úcinnostou od 1. januára 1996. Toto oznámenie nasledoval podnik Lafarge, ktorý oznámil rovnaké zvýsenie 13. októbra 1995 s úcinnostou od 1. januára 1996, ako aj Knauf, ktorý oznámil rovnaké zvýsenie 27. októbra 1995 a s rovnakou úcinnostou. 142 Co sa týka obdobia pred 7. septembrom 1996 zvýsenia cien podnikov BPB, Lafarge a Knauf sa teda nasledovali vo velmi krátkych obdobiach, dokonca niekedy súcasne. 143 Je potrebné teda overit, ci skoro súcasné oznámenia o zvýsení cien a paralelnost oznámených cien, ako bola konstatovaná, predstavujú súbor váznych, presných a súhlasných nepriamych dôkazov predchádzajúceho zosúladeného konania, ktoré majú informovat konkurencné podniky o zvýsení cien. Paralelné správanie mozno povazovat za dôkaz zosúladeného konania iba v prípade, ak zosúladené konanie predstavuje jediné prijatelné vysvetlenie takéhoto správania. Treba totiz zohladnit skutocnost, ze síce clánok 81 ES zakazuje akýkolvek druh zosúladeného konania, ktorá môze skreslit hospodársku sútaz, ale nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov (rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1993, Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, [27]C-89/85, C-104/85, C-114/85, C-116/85, C-117/85 a C-125/85 az C-129/85, Zb. s. I-1307, bod 71). 144 V prejednávanej veci, aj ked obdobia medzi rôznymi oznámeniami o zvýsení cien prípadne umoznovali podnikom oboznámit sa s nimi na základe informácií z trhu, a tieto zvýsenia neboli vzdy presne v rovnakej výske, ich skoro súcasné oznámenia, ako aj podobnost oznámených cien, predstavujú vázne nepriame dôkazy zosúladeného konania pred týmito oznámeniami, takze tieto zvýsenia zapadajú do súvislostí, ktoré sú poznacené tým, ako to Komisia konstatovala v napadnutom rozhodnutí, ze zalobca a Knauf sa na stretnutí v Londýne na zaciatku roku 1992 dohodli ukoncit cenovú vojnu na styroch európskych trhoch. 145 V kazdom prípade treba konstatovat, co sa týka výmeny údajov o zvysovaní cien na trhu v Spojenom královstve, ze Komisia v odôvodnení c. 476 napadnutého rozhodnutia rozhodla len o existencii kontaktov priznaných podnikmi BPB, Knauf a Lafarge, ktoré boli nasledované niektorými zvýseniami cien, pricom v tejto súvislosti odkazuje na odôvodnenie c. 211 napadnutého rozhodnutia. Navyse, ako vyplýva z odôvodnenia c. 210 uvedeného rozhodnutia, uviedla, ze môze len konstatovat podobnost správania podnikov, ktoré okrem iného boli zapojené do iných zosúladených kontaktov, bez toho, aby z toho nevyhnutne vyvodila, ze by pred touto podobnostou doslo k zosúladenému konaniu. Navyse jasne pouzitím pojmu "vsak" v anglickej, francúzskej a holandskej verzii odôvodnenia c. 211 napadnutého rozhodnutia vykonala rozlisovanie medzi obycajnou podobnostou a pripustenou existenciou kontaktov predchádzajúcich oznámeniam o zvýsení cien. 146 Co sa týka obdobia po 7. septembri 1996, existencia kontaktov medzi konkurentmi o zvysovaní cien v Spojenom královstve je preukázaná nasledujúcimi listinnými dôkazmi. 147 Po prvé z interného memoranda podniku BG vyplýva, ze cez víkend 7 a 8. septembra 1996 Knauf uviedol, ze bude nasledovat zvýsenie cien, pre ktoré sa rozhodne BG, ked budú zámery BG úplne presné. Ako vyplýva z odôvodnenia c. 201 napadnutého rozhodnutia, táto diskusia sa uskutocnila pred odoslaním podnikom BG oznámenia o zvýsení jeho sadzobníka 9. septembra 1996. 148 Navyse toto zvýsenie nasledoval Lafarge svojím zvýsením 20. septembra 1996. 149 Po druhé skoro súcasné oznámenia o zvýsení cien, ako aj podobnost oznámených cien pokracovali. Komisia teda konstatovala v odôvodneniach c. 203 a 204 napadnutého rozhodnutia, ze BG oznámil 3. júna 1997 zvýsenie o 3,8 % pre standardné dosky s úcinnostou od 1. augusta 1997. Pokial ide o Lafarge, ten oznámil zvýsenie o 3,7 % s úcinnostou od 4. augusta 1997 a Knauf oznámil zvýsenie o 3,7 % s úcinnostou v rovnaký den, ako bola úcinnost zvýsenia podniku Lafarge. Okrem toho BG 27. januára 1998 oznámil zvýsenie cien o 4,4 % s úcinnostou od 1. apríla 1998. Lafarge oznámil zvýsenie o 4,1 % s úcinnostou od 6. apríla 1998 a Knauf oznámil rovnaké zvýsenie s úcinnostou od 1. apríla 1998. 150 Po tretie z odôvodnenia c. 205 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze pred oznámením 8. septembra 1998 zvýsenia cien podnikom BG o 5 % s úcinnostou od 1. novembra 1998 zástupca podniku Lafarge oznámil zodpovednému pracovníkovi BG, ze z rozpoctových dôvodov Lafarge nemôze nasledovat zvýsenie cien stanovené na január nasledujúceho roka. Pritom ak by dotknuté podniky neboli dohodnuté o výmene informácií o zvýsení cien, Lafarge by nemusel informovat zástupcu BG, ze nebude nasledovat stanovené zvysovanie. 151 Po stvrté BPB uznal, ze doslo k tzv. "ojedinelým prípadom", ked pán [N] zatelefonoval generálnym riaditelom podnikov Lafarge a Knauf v Spojenom královstve, aby ich informoval o zámeroch BG v oblasti cien, ako aj rozmedzí predpokladaného zvysovania (odôvodnenie c. 207 napadnutého rozhodnutia). Tieto telefonické hovory, síce BPB neposkytol ani priblizne ich dátumy a sám ich oznacil za "cisto zdvorilostné", preukazujú, ze konkurencné podniky nadviazali medzi sebou kontakty týkajúce sa zvysovania cien. 152 Za týchto podmienok sa Komisia správne domnievala v odôvodnení c. 477 napadnutého rozhodnutia, ze kontakty o zvýsení cien na trhu v Spojenom královstve predstavovali zosúladený postup, ktorý je zakázaný clánkom 81 ods. 1 ES. 153 Tento záver nemôze byt vyvrátený tvrdením, podla ktorého islo o jednostranné správanie. Isteze je pravda, ze pojem zosúladený postup skutocne predpokladá existenciu kontaktov vyznacujúcich sa tým, ze sú vzájomné. Táto podmienka je vsak splnená vtedy, ak podnik poziada svojho konkurenta o prezradenie svojich zámerov alebo budúceho správania na trhu, alebo ak to aspon druhý podnik akceptuje (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 1849). 154 Co sa týka tvrdení zalobcu, ze vymienané informácie o cenách boli známe klientom dotknutého podniku pred ich oznámením konkurentom, a ze z tohto dôvodu mohli byt odhalené informácie pozbierané na trhu konkurentmi, treba pripomenút, ze samotné prijatie informácií o konkurentoch, pricom ide o informácie, ktoré kazdý nezávislý subjekt chráni ako obchodné tajomstvo, stací na preukázanie existencie protisútaznej pohnútky (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. júla 2001, Tate & Lyle a i./Komisia, [28]T-202/98, T-204/98 a T-207/98, Zb. s. II-2035, bod 66). Navyse diskusie, s ohladom na ktoré Komisia nasla priame dôkazy alebo ktorých existencia bola zalobcom uznaná, sa odohrali pred oficiálnymi oznámeniami zvýsenia cien. 155 Vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci Komisia dostatocne právne preukázala, ze tri podniky sa informovali o zvysovaní cien na trhu v Spojenom královstve v období od roku 1992 do roku 1998. O stabilizácii podielov na trhu v Nemecku Tvrdenia úcastníkov konania 156 Zalobca pripústa, ze predmetom stretnutia vo Versailles bolo dosiahnut dohodu zabezpecujúcu stabilizáciu podielov na trhu v Nemecku. Tento zámer bol vsak márny. Tvrdí, ze neskorsie vyhlásenie podniku Gyproc podporuje jeho tvrdenie. 157 Zalobca tiez pripústa, ze na stretnutiach v Bruseli a Haagu sa dalej diskutovalo o podieloch kazdého dotknutého podniku na trhu v Nemecku. Navyse pred diskusiami v Haagu prebehla nová výmena údajov o podieloch na trhu v prvých styroch mesiacoch roku 1998. Ani tieto diskusie vsak nepriniesli ziadny výsledok. 158 Zalobca zdôraznuje, ze hoci sa podniky stretli a mali spolocný záujem zaviest stabilitu na nemeckom trhu, neprijali spolocný záväzok. Uplatnitelné právo vsak vyzadovalo taký záväzok. Zalobca tvrdí, ze podniky sa môzu podelit o svoj spolocný názor na to, co by chceli zaviest, avsak nejde o dohodu v právnom zmysle; to by bolo iba v tom prípade, keby jeden podnik svojimi kontaktmi a spojím správaním vystupoval takým spôsobom, z ktorého môze druhý podnik nepochybne pochopit, ze mu navrhuje nieco konat a keby sa tento druhý podnik cítil byt zaviazaný tak urobit. Domnieva sa, ze Komisia nemôze povazovat vyjednávanie sa dohodu. 159 Zalobca uvádza, ze prístup Komisie sa zakladá na tvrdení, podla ktorého je spolocný ciel preukázaný prejavmi dohody v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, pricom tieto prejavy sú samé osebe dôkazom spolocného ciela. Podla zalobcu ide o tvrdenie, ktoré nemá ziadny právny význam. 160 Zalobca tvrdí, ze Komisia sa nesprávne domnievala, ze systém výmeny informácií, ktorý dotknuté podniky zaviedli v novembri 1996 za pomoci nezávislého odborníka (dalej len "systém výmeny informácií") bol sofistikovanejsí a ze im poskytoval presnejsie a dôveryhodnejsie informácie ako iné výmeny. Zalobca uvádza, ze výrobcovia oznamovali informácie nezávislému odborníkovi, ktorý ich vsak nijako neoveroval. Okrem toho, výmeny v systémy výmeny informácií neboli castejsie ako tie, ktoré sa uskutocnili medzi generálnymi riaditelmi. dotknutých podnikov, pretoze jedny aj druhé bývali trojmesacné v období od roku 1996 do roku 1998. Navyse výmeny, ktoré sa uskutocnili v rámci systému výmeny informácií poskytovali dotknutým podnikom menej informácií ako tie, ktoré sa uskutocnili medzi generálnymi riaditelmi, kedze nezávislý odborník poskytoval uvedeným podnikom len celkový císelný údaj o velkosti trhu. 161 Zalobca tiez tvrdí, ze zavedenie systému výmeny informácií po stretnutí vo Versailles bolo náhodnou zhodou okolností. 162 Komisia sa domnieva, ze síce sa podnikom nepodarilo dospiet k dohode o spôsobe rozdelenia podielov na trhu v Nemecku, vyjadrili svoju spolocnú vôlu obmedzit hospodársku sútaz na trhu so sadrokartónovými doskami rozdelením si nemeckého trhu, alebo prinajmensom v jeho stabilizovaní. Tvrdí, ze uz prezradenie podnikom skutocnosti, ze si nemieni zvýsit svoj podiel na trhu stací na informovanie jeho konkurentov o podstatnom prvku jeho stratégie a zjavne predstavuje protisútaznú okolnost. Domnieva sa, ze podniky sa povazovali za povinné správat sa urcitým spôsobom, ako to dokazujú po sebe idúce rokovania v tomto zmysle. 163 Komisia tvrdí, ze jediným prijatelným vysvetlením výmeny informácií, ktoré sa úcastníci snazia drzat v tajnosti a ktoré spocívajú v císelných údajoch údajne bez väcsej hodnoty pre stanovenie budúcej stratégie, je, ze medzi dotknutými podnikmi existuje tichá dohoda pre dodrziavanie tradicných pohybov. 164 Komisia sa domnieva, ze síce podiely na trhu v Nemecku pokracovali v kolísaní po stretnutí vo Versailles, ktoré sa konalo v roku 1996, tieto kolísania boli minimálne a len potvrdili jej závery, kedze nikdy netvrdila, ze by existovala formálna dohoda o rozdelení trhu. 165 Komisia tvrdí, ze hoci systém výmeny informácií nie je sám osebe v rozpore s právom spolocenstva, nemozno ho skúmat samostatne, ale s ohladom na fakt, ze bol zavedený pre poskytovanie presnejsích a dôveryhodných informácií. Navyse nie je pochopitelné tvrdenie BPB, ze ak poskytnuté informácie neboli presnejsie ako tie, ktoré si podniky vymenili uz predtým, preco sa BPB a ostatné podniky zúcastnili na tomto systéme. Navyse vysvetlenie predlozené podnikom BPB, ze podniky sa chceli dozvediet presnú velkost nemeckého trhu, len potvrdzuje výklad Komisie. Posúdenie Súdom prvého stupna 166 Z tvrdení zalobcu vyplýva, ze nespochybnuje to, ze doslo k stretnutiam vo Versailles, v Bruseli a Haagu. Tiez pripústa, ze sa zúcastnil na týchto stretnutiach a ze diskutovali o situácií na nemeckom trhu. Rovnako uznáva, ze na stretnutí vo Versailles bol predlozený návrh, aby bola uzavretá dohoda smerujúca k stabilizovaniu podielov na trhu v Nemecku na ich úrovni v roku 1995. 167 Domnieva sa vsak, ze Komisia nepreukázala, ze dotknuté podniky prijali spolocný záväzok. Podla zalobcu uplatnitelné právo vyzaduje existenciu takého záväzku. Pritom to, co prebehlo v prejednávanej veci bolo len vyjednávanie o dohode. 168 V dôsledku toho otázka, ktorá je sporná medzi zalobcom a Komisiou sa týka právneho posúdenia stretnutí vo Versailles, v Bruseli a Haagu, ako aj systému výmeny informácií. 169 Co sa vsak týka tvrdení zalobcu, ktorými sa snazí preukázat, ze nedoslo k dohode o rozdelení podielov na trhu v Nemecku, treba uviest, ze podla napadnutého rozhodnutia Komisia v odôvodnení c. 469 in fine, ze "medzi [dotknutými podnikmi] bola uzavretá dohoda a tieto podniky sa snazili rozdelit si nemecký trh, alebo aspon ho stabilizovat, pricom táto dohoda predstavovala osobitný prejav komplexnej, nepretrzitej dohody, ktorej cielom je obmedzit hospodársku sútaz na trhu so sadrokartónovými doskami aspon na styroch velkých európskych trhoch". Navyse z odôvodnení c. 462, 463, 465 a 469 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnievala, bez ohladu na otázku, ci taká dohoda bola alebo nebola uzavretá, ze dotknuté podniky vyjadrením svojej spolocnej vôle rozdelit si nemecký trh, alebo aspon ho stabilizovat, uzavreli dohodu v zmysle clánku 81 ods. 1 ES. 170 Hoci Komisia nepreukázala, ze sankcionované podniky uzavreli dohodu v uzsom slova zmysle o rozdelení podielov na trhu v Nemecku, stacilo by, aby zo skutocností, ktoré medzi stranami nie sú sporné, vyplývalo, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze tým, ze ostali v priamom kontakte s cielom stabilizovat trh v Nemecku. Preto treba overit, ci je to tak v prejednávanej veci. 171 Co sa týka stretnutia vo Versailles, ktoré sa uskutocnilo v júni 1996, nie je spochybnené, ze k nemu doslo, ani skutocnost, ze na nom dotknuté podniky prezradili ich skutocné údaje o predaji v roku 1995, ani ze diskutovali o stabilizovaní ich podielov na trhu v Nemecku a ani to, ze Gyproc nesúhlasil s podielom na trhu, ktorý mu ostatné podniky navrhovali. 172 Pokial ide o stretnutie v Bruseli zo 4. decembra 1997 BPB tiez pripústa, ze k nemu doslo, avsak uvádza, ze tiez bolo prílezitostou pre diskusiu o stabilizovaní nemeckého trhu. 173 Co sa týka stretnutia v Haagu v máji 1998, BPB tiez nespochybnuje, ze sa uskutocnilo. Hoci predmetom diskusií bola situácia v Nemecku, nepriniesli nijaký konkrétny výsledok. V tejto súvislosti z odôvodnenia c. 257 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze podla podniku Gyproc si úcastníci vymenili údaje o objemoch predaja v Nemecku za prvé styri mesiace roku 1998, pricom kazdý zo zúcastnených uviedol podiel na trhu, aký by chcel mat v Nemecku, a kedze súcet týchto podielov na trhu bol vo výske 101 %, zúcastnení navrhli podniku Gyproc aby obmedzil svoj podiel na trhu na 11 %, co vsak tento podnik odmietol. 174 Z uvedeného teda vyplýva, ze síce ziadna konkrétna dohoda o rozdelení trhu v Nemecku nemohla byt uzavretá ani na stretnutí vo Versailles ani na neskorsích stretnutiach, ktoré sa konali v Bruseli a Haagu, styri dotknuté podniky vyjadrili spolocnú vôlu stabilizovat trh v Nemecku a obmedzit tak hospodársku sútaz. Konanie stretnutia vo Versailles teda dokazuje existenciu dohody na zásade rozdelenia trhu v Nemecku medzi BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc, ako to Komisia uviedla v odôvodnení c. 264 napadnutého rozhodnutia. 175 Podnik BPB totiz nespochybnil to, ze na stretnutí vo Versailles, bez ohladu na postoj, ktorý zastával Gyproc, tri zvysné podniky, t. j. Knauf, Lafarge a BPB si vzájomne oznámili podiely na trhu, s ktorými súhlasili, a ze tieto podiely na trhu zodpovedali tým podielom, aké tieto podniky skutocne mali. V tejto súvislosti treba tiez pripomenút, ze podniky nespochybnili to, ze si na stretnutí vo Versailles vymenili svoje údaje o predaji za rok 1995. 176 Treba tiez zohladnit systém výmeny informácií. Existencia tohto systému potvrdzuje tvrdenie Komisie, ze uvedené podniky chceli stabilizovat trh v Nemecku. Kazdý výrobca totiz dôverne oznámil svoje údaje o predaji nezávislému odborníkovi, ktorý tieto výsledky zoradil a výslednú celkovú sumu oznámil zúcastneným. Táto suma umoznovala kazdému vypocítat si svoj vlastný podiel na trhu, nie vsak podiely ostatných. Císelné údaje boli poskytované stvrtrocne a spocívali v údaji o predaji kazdého. Okrem toho výrobcovia dôverne oznámili nezávislému odborníkovi údaje od januára do decembra 1995, ako aj od januára do septembra 1996. 177 Systém výmeny informácií teda umoznoval dotknutým podnikom kontrolovat, ci ich podiely na trhu v Nemecku ostali relatívne stabilné. 178 Co sa týka právneho posúdenia tejto situácie, treba pripomenút, ze oznámenie informácií svojim konkurentom s cielom pripravit kartel, stací na preukázanie existencie zosúladeného postupu v zmysle clánku 81 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Tréfilunion/Komisia, [29]T-148/89, Zb. s. II-1063, bod 82). 179 Pojem zosúladený postup v zmysle clánku 81 ods. 1 ES sa týka takej formy spolupráce medzi podnikmi, ktorá síce nedospela az do realizácie prostredníctvom dohody v pravom slova zmysle, spôsobila, ze dotknuté podniky sa vedome rozhodli pre praktickú spoluprácu medzi sebou namiesto rizík hospodárskej sútaze (rozsudky Suiker Unie a i./Komisia, uz citovaný v bode 81 vyssie, bod 26, a Ahlström Osakeyhtiö a i./Komisia, uz citovaný v bode 143 vyssie, bod 63). 180 Kritériá koordinácie a spolupráce, ktoré predstavujú zosúladený postup, vôbec nevyzadujú vypracovanie skutocného "plánu", skôr ich treba chápat vo svetle konceptu vlastnému ustanoveniam Zmluvy o ES týkajúcim sa hospodárskej sútaze, podla ktorého musí kazdý hospodársky subjekt autonómne urcit, akú politiku chce viest na spolocnom trhu, a podmienky, ktoré zamýsla uplatnovat na svojich klientov (rozsudky Súdneho dvora Deere/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 86, a z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, [30]C-194/99 P, Zb. s. I-10821, bod 82). 181 Je síce pravda, ze táto poziadavka na autonómiu nevylucuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobit zistenému alebo ocakávanému správaniu ich konkurentov, je vsak jasne v rozpore s nadviazaním priamych alebo nepriamych kontaktov medzi takýmito hospodárskymi subjektmi, ktorých cielom alebo výsledkom je dosiahnutie takých podmienok hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú normálnym podmienkam trhu s prihliadnutím na povahu tovarov alebo poskytovaných plnení, význam a pocet podnikov a objem tohto obchodu (rozsudky Deere/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, bod 87, a Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 83). 182 Okrem toho, ako Súd prvého stupna uviedol v rozsudku Cement, uz citovanom v bode 32 vyssie (bod 1852), na preukázanie zosúladeného postupu nie je potrebné dosvedcit, ze sa daný konkurent formálne zaviazal voci jednému alebo niekolkým iným konkurentom k akémukolvek správaniu, alebo ze konkurenti spolocne stanovili svoje budúce správanie na trhu. Je postacujúce, aby konkurent prostredníctvom vyhlásenia o zámere vylúcil alebo aspon podstatne znízil neistotu v súvislosti so správaním na trhu, ktorú mozno od neho ocakávat. 183 V tejto súvislosti sa Komisia správne v odôvodnení c. 466 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze samotná skutocnost, ked podnik uvedie, ze si nemieni zvýsit svoj podiel na trhu, stací na informovanie jeho konkurentov o podstatnom prvku jeho stratégie. 184 Navyse treba pripomenút, ze relevantný trh je silne koncentrovaným oligopolným trhom. Na takom trhu môze teda výmena informácií umoznit podnikom poznat postavenie na trhu a obchodnú stratégiu ich konkurentov, cize vázne narusit hospodársku sútaz, ktorá existuje medzi hospodárskymi subjektmi (rozsudky Deere/Komisia, uz citovaný v bode 106 vyssie, body 88 az 90, a Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 84). 185 Okrem toho, co sa týka tvrdenia zalobcu, ze odôvodnenie Komisie je v kruhu, treba pripomenút, ze vsetky okolnosti spornej veci sa nemajú skúmat oddelene, ako samostatné porusenia, ale v celkovej súvislosti, ako prípadné prvky jedného porusenia, ktorého predmetom je porusenie hospodárskej sútaze na trhu so sadrokartónovými doskami na styroch relevantných európskych trhoch. Podla judikatúry sa totiz dôkazy uvedené Komisiou v rozhodnutí na preukázanie porusenia clánku 81 ods. 1 ES podnikom nemajú posudzovat samostatne, ale ako celok (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora zo 14. júla 1972, ICI/Komisia, [31]48/69, Zb. s. 619, bod 68). 186 Navyse, vzhladom na vseobecný kontext stabilizácie relevantných trhov, výmena informácií o trhu v Nemecku mohla umoznit dotknutým podniky kontrolovat, ci podiely na trhu ich konkurentov ostali nezmenené. 187 Napokon, co sa týka tvrdenia zalobcu, ze v prípade neexistencie dohody mala Komisia aspon preukázat úcinky na trh, treba pripomenút, ze na úcely uplatnenia clánku 81 ods. 1 ES je zohladnenie konkrétnych úcinkov porusenia zbytocné, ak je zjavné, ze predmetom týchto stretnutí je vylucovanie, obmedzovanie alebo skreslovanie hospodárskej sútaze na spolocnom trhu (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 261). 188 Rovnako tak sa clánok 81 ods. 1 ES uplatnuje aj na zosúladený postup, a to aj v prípade absencie protisútazných úcinkov na trh. Zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, ze rovnako ako dohody medzi podnikmi a rozhodnutia zdruzení podnikov, tak aj zosúladené postupy sú v prípade, ze majú protisútazný ciel, zakázané bez ohladu na akékolvek ich úcinky (rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, [32]C-105/04 P, Zb. s. I-8725, body 137 a 138). 189 Následne, pokial pojem zosúladeného postupu predpokladá urcité správanie sa zúcastnených podnikov na trhu, nevyplýva z toho, ze toto správanie má konkrétny úcinok v podobe obmedzovania, vylucovania alebo skreslovania hospodárskej sútaze (rozsudok Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, uz citovaný v bode 188 vyssie, bod 139). 190 Vzhladom na celkový kontext tejto veci, Súd prvého stupna sa domnieva, ze Komisia na základe nespochybnených skutocnosti dostatocne právne preukázala, ze síce sa dotknutým podnikom nepodarilo uzavriet konkrétnu dohodu o vzájomnom rozdelení trhu v Nemecku, vyjadrili svoju spolocnú vôlu, ze sa budú správat na tomto trhu urcitým spôsobom, teda ze obmedzia hospodársku sútaz stabilizovaním tohto trhu. O výmenách informácií o zvýsení cien v Nemecku Tvrdenia úcastníkov konania 191 Zalobca spochybnuje tvrdenie Komisie, ze sa styria výrobcovia informovali o svojich zámeroch alebo ze existovala koordinácia o dátumoch a predpokladaných úrovniach zvysovania cien v období od konca roka 1994 az do septembra 1998. Domnieva sa, ze Komisia dostatocne nedokázala svoje tvrdenia. Okolnost, ze hospodárska sútaz pokracovala na trhu v Nemecku naopak dokazuje, ze výrobcovia nadalej konali nezávisle. V kazdom prípade dotknuté kontakty nemôzu nasvedcovat existencii spolocnej vôle ci predstavovat dôkaz dohody uzavretej v roku 1992. 192 Co sa týka údajných priamych kontaktov BPB so svojimi konkurentmi, ktoré sa týkali zvysovania cien v Nemecku, BPB tvrdí, ze vyhlásil, ze nezaslal kópie svojich vlastných zvysovaní cien svojim konkurentom. Pokial ide o cenovú tabulku, ktoré podnik Knauf zaslal svojim konkurentom, tieto informácie nemôzu predstavovat tajnú dohodu o cenách, pretoze listy obsahovali zvysovania cien na trhu uz dobre známe alebo ocakávané. Navyse boli katalógové ceny casto znizované poskytnutím zliav. 193 Zalobca spochybnuje, ze by memorandum Lafarge zo 17. decembra 1996 bolo napísané po diskusii o cenách medzi pánom [V], obchodným riaditelom Rigips, co je nemecká dcérska spolocnost zalobcu, a pánom [X], generálnym riaditelom Lafarge Gips. Tvrdí, ze vzdy popieral existenciu tejto diskusie. Okrem toho odmieta záver Komisie, ze je toto memorandum dôkazom priamych kontaktov medzi výrobcami. Co sa týka paralelného zvysovania cien zalobca poznamenáva, ze na oligopolnom trhu je bezné, ze podniky vyrovnajú svoje ceny s cenami svojich konkurentov a správajú sa podobne, prinajmensom pokial ide o cenníkové ceny. Hospodárska sútaz na základe "cistých-cistých" cien vsak intenzívne pokracovala. 194 Pokial ide o memorandum Lafarge zo 7. októbra 1998, zalobca sa domnieva, ze opisuje bezný mechanizmus zvysovania cien na oligopolnom trhu. Tvrdí, ze memorandum uvádza viaceré skutocnosti, ktoré protirecia tvrdeniam Komisie, ako napríklad skutocnost, ze výrobcovia poskytovali zlavy aj po oznámení tabulkovej ceny, ze Rigips oznámil zvýsenie osem týzdnov pred memorandom, pricom vsak ostatní výrobcovia nenasledovali toto zvýsenie, ze pretrvával neistota, ako budú konkurenti reagovat na zvýsenie cien, ze väcsina zvysovaní cien bola v predchádzajúcich rokoch obmedzená a ze az do rokov 1993 a 1994 sa Lafarge snazil získat podiely na trhu. 195 Co sa týka interného záznamu Knauf z 15. novembra 1993, zalobca tvrdí, ze hoci tento záznam odporúcal prípadne prijat protisútazné správanie, to neznamená, ze toto správanie bolo skutocne prijaté. 196 Pokial ide o interný záznam Rigips z októbra 1994, zalobca sa domnieva, ze veta "ceny sa pravdepodobne zmrazia na vyssie uvedenej úrovni" nedokazuje nic protisútazné, ale len posúdenie podnikom Rigips perspektívy vývoja cien. 197 Co sa týka zvýsenia cien 1. decembra 1995, zalobca spochybnuje, ze prícinou neúspechu tohto zvýsenia bolo stretnutie vo Versailles. Tvrdí, ze znízenie cien od decembra 1995 do júna 1996 je skôr dôkaz o neexistencii dohody. 198 Pokial ide o zvysovanie cien v septembri 1997, zalobca popiera, ze by sa zúcastnil na zámeroch ostatných výrobcov smerujúcich k zamedzeniu preberania klientov. Tvrdí, ze hoci výrobcovia diskutovali o rozdelení trhu, tieto diskusie nemali nijaký výsledok. V dôsledku toho pokracovala na trhu hospodárska sútaz a nebolo úspesné zvýsenie katalógových cien navrhnuté na september 1997. 199 Zalobca uvádza, ze co sa týka zvysovania cien v septembri 1998, nepodielal sa na nijakej tajnej dohode medzi výrobcami. Tvrdí, ze jediný dôkaz, ktorý má Komisia a ktorý sa ho týka je okolnost, ze mu bola dorucená kópia listu od podniku Knauf o zvysovaní cien. Táto okolnost vsak nedoplna nic k tomu, ze podnik Knauf uznal, ze prílezitostne zaslal svojim konkurentom listy, v ktorých ich informoval o zvýsení cien. Okrem toho popiera, ze by dostal oznámenie od podniku Gyproc. Takze tvrdenie Komisie, podla ktorého zvysovanie cien v septembri 1998 predstavuje dalsie potvrdenie tajnej dohody, na ktorej sa zalobca zúcastnil na trhu v Nemecku, nie je odôvodnené ziadnym dôkazom. 200 Pokial ide o memorandum Lafarge zo 7. októbra 1998, Komisia tvrdí, ze nebolo pouzité na preukázanie existencie kontaktov medzi dotknutými podnikmi, ale na preukázanie toho, ze zvysovania cien sa riadili osobitnou schémou. Domnieva sa, ze skutocnost, ze oznámené zvysovania cien nie vzdy zodpovedali skutocným zvýseniam predajných cien, neznamená, ze nadviazané kontakty neboli protiprávne alebo ze nemali úcinky. Tiez podla jej názoru okolnost, ze Lafarge sa snazil získat podiely na trhu az do rokov 1993 a 1994, nespochybnuje jej závery v tejto súvislosti, pretoze len konstatovala, ze zvysovania cien boli koordinované az od konca roka 1994 alebo od zaciatku roka 1995. 201 Co sa týka zaslania podnikom Knauf cenovej tabulky svojim konkurentom, Komisia odkazuje na odôvodnenia c. 313 az 314 a 472 az 474 napadnutého rozhodnutia. 202 Komisia pripústa, ze interný záznam podniku Knauf z 15. novembra 1993 neopisuje uz prijaté správanie, ale skôr odporúca urcité smerovanie správania. Domnieva sa vsak, ze okolnosti uvedené v tomto zázname zobrazujú správanie podniku Knauf, ktoré viedlo k neskorsím kontaktom medzi konkurentmi, ktoré Komisia uz dokázala, pricom toto správanie jasne potvrdzuje jej záver, ze sporné kontakty mali protisútazný predmet. Toto správanie je tiez indíciou o dôvodoch, na ktorých základe doslo k týmto neskorsím kontaktom. 203 Co sa týka interného záznamu Rigips z októbra 1994, Komisia tvrdí, ze súvislosti v ktorých bol tento záznam a predovsetkým skutocnost, ze bola napísaná mesiac pred zaslaním listov oznamujúcich zvýsenie cien od februára 1995 nedokazuje len to, ze jeho autor bol dobre informovaný. 204 Pokial ide o zvýsenie cien od 1. decembra 1995, Komisia spochybnuje tvrdenie zalobcu, podla ktorého neúspech tohto zvýsenia dokazuje to, ze ziadna dohoda nebola v roku 1992 uzavretá. Navyse neskorsie okolnosti dokázali, ze kontakty boli vytvorené v roku 1996 (mozno v dôsledku tohto neúspechu), predovsetkým na stretnutí vo Versailles v júni 1996 a ze zvysovanie cien bolo dohodnuté na 1. február 1997. 205 Co sa týka memoranda podniku Lafarge zo 17. decembra 1996, Komisia sa domnieva, ze zvysovania cien, ktoré boli dohodnuté, sú prejavom komplexnej a nepretrzitej dohody opísanej v odôvodneniach c. 430 az 434 napadnutého rozhodnutia. Dôlezitost tohto memoranda bola opísaná v odôvodneniach c. 335 az 352 napadnutého rozhodnutia. 206 Pokial ide o zvysovanie cien stanovené pre september 1997, Komisia tvrdí, ze okolnost, ze zvysovanie nebolo úspesné nedokazuje, ze neexistoval kartel. 207 Co sa týka zvysovanie cien v septembri 1998, Komisia poznamenáva, ze skutocnost, ze podnik dostal od svojho konkurenta informácie o cenách bez toho, ze by protestoval, nasvedcuje dostatocnej vzájomnosti, ktorá predstavuje zosúladený postup. Komisia sa tiez domnieva, ze pripustenie podnikom Gyproc existencie zosúladených pokusov o zvýsenie cien na trhu v Nemecku potvrdzuje jej záver. Uvádza, ze záznam podniku BPB spomenutý v odôvodnení c. 380 napadnutého rozhodnutia (odkazujúci na druhé zvysovanie cien v prvom stvrtroku kalendárneho roka 1999) bol skorsí ako pokyny od podniku Knauf spomenuté v odôvodnení c. 377 napadnutého rozhodnutia, takze nemohol byt reakciou na uvedené pokyny ani na klebety, ktoré chcel tento podnik rozsírit na trhu. Posúdenie Súdom prvého stupna 208 BPB spochybnuje existenciu priamych kontaktov so svojimi konkurentmi týkajúcich sa zvysovania cien na trhu v Nemecku, ako aj existenciu zosúladeného konania pri uplatnení zvysovania cien. Tiez tvrdí, ze v kazdom prípade, aj keby boli priame kontakty medzi konkurentmi preukázané, nemôzu nasvedcovat spolocnej vôli výrobcov zosúladit svoje ceny. 209 V prvom rade treba preskúmat dôkazy týkajúce sa existencie kontaktov a zosúladenie medzi konkurentmi, co BPB výslovne spochybnuje. 210 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze uvedené kontakty je potrebné vnímat v kontexte tej doby, ktorý sa vyznacoval viacerými protisútaznými prejavmi potvrdzujúcimi spolocnú vôlu konkurentov stabilizovat trh so sadrokartónovými doskami na styroch velkých európskych trhoch a medzi nimi aj na trhu v Nemecku. Navyse je tiez potrebné uviest, ze síce zo samostatného dokumentu, ktorý nasla Komisia, nemôze jednoznacne vyplývat existencia protisútazného správania, takze jeho obsah je mozné prípadne vysvetlit aj inak ako snahou o obmedzenie hospodárskej sútaze, táto okolnost vsak nemôze vylúcit to, ze tento dokument je mozné vykladat ako potvrdzujúci existenciu takej snahy, ak je súcastou viacerých dokumentov, z ktorých vyplývajú nepriame dôkazy o existencii súcasných a podobných protisútazných správaní. 211 Co sa týka interného záznamu podniku Knauf z 15. novembra 1993 (odôvodnenie c. 305 napadnutého rozhodnutia), BPB len poznamenal, ze tento záznam iba odporúca urcité smerovanie správania, ktoré môze byt protisútazné, ale nie je dôkazom o tom, ze toto smerovanie správania bolo skutocne aj prijaté. Treba uviest, ze podla slov tohto záznamu "nový cenník [podniku Knauf] pol zaslaný na konci októbra vsetkým jeho priamym klientom. V rovnakom case boli informovaní aj vsetci konkurenti zaslaním po jednom vyhotovení tohto cenníka". Vysvetlenie BPB je teda spochybnené faktom, ze skutocnost spomenutá v tomto zázname z novembra 1993 sa stala na konci októbra 1993. Preto vysvetlenie poskytnuté podnikom BPB k tomuto záznamu nie je presvedcivé. Tvrdenie podniku BPB teda smeruje nanajvýs k vytknutiu Komisii, ze nepreukázala, ze dotknutá výmena informácií mala úcinok, co ju vsak nemôze zbavit jej protisútazného ciela. 212 Pokial ide o interný záznam z októbra 1994, ktorý sa nasiel v priestoroch podniku Rigips, zalobca sa pridrza svojho vysvetlenia uvedeného v odôvodnení c. 323 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze tento záznam obsahuje posúdenie riadiaceho pracovníka podniku o stave trhu v Nemecku, pricom toto posúdenie je zalozené na informáciách, ktoré zozbierali obchodní zamestnanci podniku. 213 V tejto súvislosti je výklad uvedeného záznamu Komisiou presvedcivejsí, vzhladom na ostatné podklady v spise, ktoré dokazujú existencia v tom case zosúladené konanie medzi dotknutými podnikmi. Komisia sa správne domnieva, ze tento záznam dokazuje vedomosti o stratégii konkurentov a svedcí o kontaktoch medzi nimi. Autor tohto záznamu najskôr totiz zhrnul situáciu na trhu, pricom vysvetlil, ze obchodný riaditel podniku Gyproc sa stazoval, ze jeho podnik stratil podiely na trhu a musí ich získat spät. Okrem toho, v zázname bolo predpokladané zmrazenie cien na úrovni uvedenej v zázname a ze k zvysovaniu cien dôjde od 1. februára 1995. Táto posledná poznámka je obzvlást odhalujúca. Hoci zaslanie oznámenia o zvýsení cien podnikom Knauf bolo jednostranné a BPB len nasledoval toto zvysovanie cien, v októbri 1994 nemohol vediet, ze zvysovanie cien bolo stanovené na 1. februára 1995, kedze Knauf oznámil toto zvysovanie cien az v novembri 1994. Okrem toho, ak by BPB vedel o tomto zvysovaní cien, ako tvrdí, prostredníctvom svojich klientov, nic nebránilo tomu, aby to preukázal a bránil sa tak konkrétnym dôkazom, ktoré nasla Komisia. Navyse treba pripomenút, ze k zvysovaniu cien 1. februára 1995 skutocne doslo. 214 Okrem toho treba uviest, ze napriek týmto konkrétnym dôkazom o zosúladených kontaktoch medzi výrobcami sa Komisia v odôvodnení c. 329 napadnutého rozhodnutia len domnieva, ze konkurenti sa vzájomne informovali o svojich zámeroch týkajúcich sa zvysovania cien 1. februára 1995 bez toho, ze by povazovala tento záznam za priamy dôkaz o zosúladenom konaní pri zvysovaní cien. 215 Co sa týka zvysovanie cien v decembri 1995 (odôvodnenia c. 330 az 333 napadnutého rozhodnutia), zalobca sa domnieva, ze skutocnost, ze bolo neúspesné je dalsím dôkazom o neexistencii dohody v roku 1992. V tejto súvislosti stací pripomenút, ze ak neexistujú ekonomické dôsledky, neznamená to, ze neexistoval kartel, ale je to nanajvýs dôkaz, ze kartel správne nefungoval, co je irelevantné pre konstatovanie zosúladeného konania, ktoré malo protisútazný ciel. 216 Skutocnost, ze Komisia opätovne v tejto súvislosti spomína stretnutie vo Versailles z júna 1996, ktorého predmetom bolo stabilizovat trh v Nemecku, je vsak relevantná, pretoze ide o nepriamy dôkaz toho, ze dotknuté podniky cítili po neúspesnom zvysovaní cien v roku 1995 potrebu opätovne prediskutovat situáciu na trhu v Nemecku. 217 Toto tvrdenie je potvrdené záznamom zo 17. decembra 1996 Lafarge (odôvodnenie c. 335 napadnutého rozhodnutia). Autor totiz zacal tento záznam slovami: "Znova sme diskutovali o súcasnej situácii na trhu v Nemecku." 218 BPB spochybnuje, ze by sa uskutocnila diskusia s jeho zástupcom, na ktorú sa odkazuje. BPB tvrdí, ze je bezné, ze na oligopolnom trhu sa podniky správajú tak, ze prispôsobia svoje ceny cenám ostatných a ze konajú podobne. Hospodárska sútaz bola totiz intenzívna na úrovni predajných cien. 219 Argumentáciu podniku BPB treba odmietnut. Kedze záznam zo 17. decembra 1996 opisuje skutocnosti, ku ktorým doslo na stretnutí nemeckej asociácie výrobcov sadrokartónových dosiek, uskutocnenej 16. decembra 1996, nie je dôvod pochybovat o tom, ze prebehla diskusia medzi zástupcom BPB a autorom tohto záznamu, ktorý je zamestnancom Lafarge. 220 Okrem toho nie je chybný spôsob, akým Komisia vykladá tento záznam nazvaný "prísne tajné a osobné!" Tento záznam jasne zobrazuje obavy jeho autora v súvislosti so zvysovaním cien oznámeným vsetkými výrobcami na 1. februára 1997, co sa týka správania ich konkurentov a cenovej politiky, a predovsetkým zliav, ktoré budú uplatnovat. Dokazuje existenciu priamych kontaktov medzi konkurentmi, v ktorých vyjadrili svoje analýzy a zámery. Autor uvedeného záznamu totiz vysvetlil, ze cena ponúkaná podnikom BPB pre niektorých klientov bola "nizsia ako [vtedy] dohodnutá najnizsia úroven cien" a ze "to [bude] opät viest k nestabilite". Dodáva: "[Knauf] súhlasil s cenami pre projekty az do mája [19]97 na nizsej úrovni, ako je dohodnutá. Spolu s nami trvajú na disciplíne pri zvysovaní cien... Zvýsenie cien na dohodnutú úroven ([2,5-3] DM/m2) bude este velmi tazké." 221 Za týchto okolností sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia sa správne v odôvodnení c. 352 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze pri zvysovaní cien vo februári 1997 bolo zavedené medzi konkurentmi priame zosúladené konanie pre zvysovanie cien a ze sa konkurenti pred týmto zvysovaním prinajmensom vzájomne informovali o svojich zámeroch. 222 Co sa týka zámeru o zvysovanie cien v septembri 1997, BPB tvrdí, ze ziadny z dokumentov predlozených Komisiou sa nan nevztahuje a ze sa ho netýka nijaká výhrada o rozdelení klientov. 223 Najskôr treba uviest, ze styri dotknuté podniky zaslali listy z 1. septembra 1997, v ktorých oznámili zvysovanie cien v máji alebo na zaciatku júna 1997 (odôvodnenie c. 353 napadnutého rozhodnutia). Tieto skutocnosti zalobca nespochybnil. 224 Okrem toho, síce Komisia neposkytla priame dôkazy o kontaktoch medzi BPB a jeho konkurentmi týkajúce sa tohto zvysovania, výmeny medzi Knauf a Lafarge, uvedené v odôvodnení c. 356 napadnutého rozhodnutia napríklad potvrdzujú existenciu zosúladeného konania o zvýsení cien a kontroly cien uplatnovaných distributérmi vo vseobecnosti. Skutocnost, ze podnik totiz neváhal kontaktovat svojho konkurenta, aby diskutoval o klientoch a cenách uplatnovaných distributérom, potvrdzuje existenciu spolupráce medzi výrobcami. 225 Komisia predkladá este jeden príklad, ktorý je podla nej dalsím dôkazom o zosúladenom konaní, ktorého sa dopustili BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc na trhu v Nemecku. Ide o zámery pre zvýsenie cien v septembri a októbri 1998. 226 V tejto súvislosti je urcite pravda, ze BPB v júni 1998 oznámil zvysovanie cien pre september 1998 a ze ostatní konkurenti to spravili az v auguste 1998 pre zvysovanie od októbra 1998. Je tiez pravda, ze jediný dalsí dôkaz týkajúci sa priamo podniku BPB, ktorý Komisia citovala v napadnutom rozhodnutí je skutocnost, ze Knauf zaslal kópiu svojho oznamu o zvysovaní cien na osobnú adresu jedného z riaditelov BPB. 227 Treba vsak pripomenút, ze je bezné, ze cinnosti v rámci protisútazných postupov a dohôd sa uskutocnujú tajne, stretnutia sa uskutocnujú potajomky a na ne sa vztahujúca dokumentácia je obmedzená na minimum. Z toho vyplýva, ze ak aj Komisia objaví písomnosti jasne potvrdzujúce protiprávne naviazanie kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, tieto písomnosti obycajne budú len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, ze je casto nutné vyvodit niektoré detaily prostredníctvom dedukcií. Vo väcsine prípadov sa preto existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vydedukovat z urcitého mnozstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, body 55 az 57). 228 V tomto prípade, vzhladom na súvislosti tejto veci sa Súd prvého stupna domnieva, ze zaslanie podnikom Knauf kópie oznamu o zvysovaní cien na osobnú adresu jedného z riaditelov BPB, co je nezvycajný spôsob komunikácie medzi konkurencnými podnikmi, stací na preukázanie toho, ze medzi výrobcami existovala úzka spolupráca aj co sa týka zvysovania cien na trhu v Nemecku, ktoré sa uskutocnili v septembri a októbri 1998. 229 Napokon, co sa týka memoranda podniku Lafarge zo 7. októbra 1998 (odôvodnenia c. 290 az 294 napadnutého rozhodnutia), BPB ho povazuje za obycajné opísanie fungovania trhu. Isteze je pravda, ze ak by toto memorandum bolo jediným nájdeným dôkazom, nebolo by dostatocným dôkazom zosúladeného konania pred zvysovaním cien. Jeho preskúmanie v rámci ostatných vyssie opísaných nepriamych dôkazov vsak potvrdzuje existenciu na jednej strane kontaktov medzi konkurentmi o zvýsení cien, ako aj spojitost medzi nimi, a na druhej strane diskusie o podieloch na trhu v Nemecku. Vysvetlenie uvedeného memoranda, ktoré predlozil zalobca nemôze vzhladom na dalsie úkony dotknutých podnikov vykonané s cielom stabilizovat trh v Nemecku, podobnost zvysovania cien a nájdenie Komisiou pocas setrení velkého mnozstva kópií oznámení o zvýsení cien jednotlivých podnikov v priestoroch ich konkurentov, pricom tieto podniky ciastocne pripustili, ze ich zaslali alebo im boli priamo dorucené od konkurentov, byt totiz koherentným vysvetlením tohto memoranda. 230 V druhom rade treba preskúmat argumentáciu zalobcu, ze aj keby boli priame kontakty medzi konkurentmi preukázané, nepredstavujú protisútazné správanie. 231 Co sa týka tvrdenia zalobcu, ze islo o cisto jednostranné správanie, vzhladom na to ze nikdy nezaslal svojim konkurentom listy oznamujúce zvysovanie cien, isteze je pravda, ze pojem zosúladený postup skutocne predpokladá existenciu kontaktov vyznacujúcich sa tým, ze sú vzájomné. Táto podmienka je vsak splnená vtedy, ak podnik poziada svojho konkurenta o prezradenie svojich zámerov alebo budúceho správania na trhu, alebo ak to aspon druhý podnik akceptuje (rozsudok Cement, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 1849). 232 Okrem toho vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok Súdu prvého stupna z 24. októbra 1991, Rhône-Poulenc/Komisia ([33]T-1/89, Zb. s. II-867), bolo zalobcovi vytýkané, ze sa zúcastnil na stretnutiach, na ktorých si konkurenti vymienali informácie týkajúce sa najmä cien, ktoré by chceli na trhu uplatnovat, Súd prvého stupna konstatoval, ze podnik svojou úcastou na stretnutí s protisútazným úcelom, nesledoval len ciel dopredu vylúcit neistotu s ohladom na budúce správanie sa jeho konkurentov, ale musel priamo ci nepriamo zohladnit informácie, ktoré získal na týchto stretnutiach, na urcenie, akú politiku chce viest na trhu (body 122 a 123). 233 Tento záver je uplatnitelný aj v prípade, ako v prejednávanej veci, ked sa úcast jedného alebo viacerých podnikov na zosúladenom postupe, ktorý má protisútazný ciel, obmedzí na prijímanie informácií týkajúcich sa budúceho správania ich konkurentov na trhu. 234 Kazdý hospodársky subjekt musí totiz autonómne urcit obchodnú politiku, ktorú mieni uplatnovat na trhu. To bráni akémukolvek priamemu alebo nepriamemu kontaktu medzi hospodárskymi subjektmi, ktorého predmetom alebo následkom je ovplyvnit správanie konkurentov na trhu a dosiahnut také podmienky hospodárskej sútaze, ktoré nezodpovedajú normálnym podmienkam relevantného trhu, ale tiez aj odhalit tomuto konkurentovi zamýslané správanie na trhu alebo správanie, ktoré má v úmysle prijat vo vztahu k nemu (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. apríla 1999, Limburgse Vinyl Maatschappij a i./Komisia, [34]T-305/94 az T-307/94, T-313/94 az T-316/94, T-318/94, T-325/94, T-328/94, T-329/94 a T-335/94, Zb. s. II-931, dalej len "rozsudok LVM/Komisia", bod 720). 235 Co sa týka tvrdenia zalobcu, ze vymienané informácie o cenách boli známe klientom dotknutého podniku pred ich oznámením konkurentom, a ze z tohto dôvodu mohli byt odhalené informácie pozbierané na trhu konkurentmi, treba pripomenút, ze samotné prijatie informácií o konkurentoch, pricom ide o informácie, ktoré kazdý nezávislý subjekt chráni ako obchodné tajomstvo, stací na preukázanie existencie protisútaznej pohnútky (rozsudok Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 66). 236 Tvrdenie zalobcu, ze informácie o cenách boli klientom známe pred ich oznámením konkurentom, a ze z tohto dôvodu mohli byt pozbierané na trhu, je vsak treba zamietnut. Aj keby táto skutocnost bola dokázaná, neznamená, ze v case zaslania cenovej tabulky konkurentom, tieto ceny uz predstavovali objektívny údaj z trhu, ktorý by mohol byt okamzite známy. Priame zasielanie umoznilo konkurentom poznat tieto informácie jednoduchsie, rýchlejsie a priamejsie ako prostredníctvom trhu. Navyse toto predbezné zasielanie im umoznilo vytvorit klímu vzájomnej istoty o ich budúcich cenových politikách. 237 Za týchto okolností sa Súd prvého stupna domnieva, ze hoci sa Komisii nepodarilo dokázat existenciu kontaktov medzi vsetkými výrobcami pokial ide o kazdé zvysovanie cien na trhu v Nemecku v dotknutom casovom období a hoci nie je mozné prihliadnut na uznanie podnikom Gyproc zosúladeného konania o cenách v Nemecku nie je mozné zohladnit (pozri prvý dôvod), Komisia sa správne domnievala, ze systém výmeny informácií týkajúcich sa zvysovania cien zavedený medzi podnikmi BPB, Knauf, Lafarge a Gyproc na trhu v Nemecku predstavoval zosúladený postup, ktorý je v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. O geografickom rozsahu kartelu 238 Co sa týka geografického rozsahu kartelu, zalobca tvrdí, ze Komisia dostatocne právne nepreukázala, ze sa týkal aj Francúzska a Beneluxu. 239 V tejto súvislosti stací pripomenút, ze stretnutie v Londýne, ako aj výmeny informácií o predaných mnozstvách sa týkali aj Francúzska a Beneluxu. 240 Ak Komisia môze oprávnene dospiet k záveru, ze rôzne prejavy tvorili spolocne jediné porusenie z dôvodu, ze boli súcastou spolocného plánu smerujúceho k skreslovaniu hospodárskej sútaze, skutocnost, ze pocet a intenzita zosúladených postupov sa menili podla relevantného trhu, neznamená, ze porusenie sa netýkalo trhov, na ktorých boli tieto postupy menej intenzívne a menej pocetné. Bolo by totiz neprirodzené rozdelit nepretrzité správanie, ktoré má rovnaký ciel, na viacero rôznych porusení z dôvodu, ze zosúladené postupy sa menili podla relevantného trhu. Tieto okolnosti je potrebné zohladnit az pri posúdení závaznosti porusenia a prípadne pri stanovení výsky pokuty (pozri analogicky rozsudok Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 61 vyssie, bod 90). 241 Na záver sa Komisia nedopustila nijakého zjavne nesprávneho posúdenia pri preskúmaní rôznych okolností tvoriacich dotknuté porusenie. 242 Za týchto podmienok musí byt druhý zalobný dôvod zamietnutý. 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pojmu jediného porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 243 Zalobca tvrdí, ze podstatnou právnou podmienkou pre stanovenie existencie nepretrzitého porusenia je dôkaz o pokracovaní úcasti podnikov na sledovaní konecného ciela. Domnieva sa, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked sa domnievala, ze údajný spolocný ciel z roku 1992 mohol odôvodnit protiprávnost rôznych nasledujúcich prejavov. Podla zalobcu tieto dalsie prejavy, ako napríklad stretnutie vo Versailles, vsak nepredstavujú porusenie, ale len pokus o porusenie, pricom toto posúdenie nie je mozné spochybnit predpokladom, ze ide o nepretrzité porusenie. Zalobca sa teda domnieva, ze na preukázanie existencie komplexnej a nepretrzitej dohody musí Komisia dostatocne dôsledne preskúmat kazdý prejav a rozhodnút o jeho protiprávnosti. Navyse Komisia sa dopustila nesprávnej dedukcie, ked rozhodla o existencii spolocnej vôle na základe týchto prejavov a ked sa domnievala, ze tieto prejavy vyplývali zo spolocnej vôle. Zalobca sa domnieva, ze Komisia musí preukázat, ze spolocná vôla existuje nezávisle od dotknutého porusenia. 244 Podla zalobcu nie je presvedcivé vysvetlenie Komisie, konkrétne ze konstatovala existenciu spolocnej vôle, ked zohladnila spojenie piatich identifikovaných protisútazných správaní. Zalobca tvrdí, ze zhodnost ciela, ktorý Komisia uviedla, je nepresná a spocíva len v tvrdení, ze kazdá protisútazná cinnost v konecnom dôsledku dosiahne rovnaký ciel, pretoze kazdé protisútazné správanie má v konecnom dôsledku vplyv na ceny. Tiez tvrdí, ze Komisia nie je schopná jasne vysvetlit, aký je skutocný obsah údajnej dohody ani kedy bola dohoda uzavretá ak to nebolo na stretnutí v roku 1992. Dalej uvádza, ze tvrdenie jediného a nepretrzitého porusenia, na ktorom sa zúcastnili styri podniky a ktoré trvalo od roku 1992 do roku 1998, tiez nie je presvedcivé z dôvodu malého poctu podnikov zúcastnených na niektorých protisútazných prejavoch ci neúcast niektorých podnikov na týchto prejavoch. Zalobca a Knauf sa zúcastnili na stretnutí v Londýne v roku 1992, avsak Lafarge ani Gyproc sa ho nezúcastnili. Hoci nie je spochybnené, ze po tomto stretnutí boli výmeny informácií rozsírené aj na Lafarge a Gyproc, Komisia nevysvetluje ako, kedy ani vdaka komu mohli tieto podniky pristúpit k spolocnej vôli alebo spolocnému úmyslu, o ktorom tvrdí, ze sa na nom zakladajú výmeny informácií. Okrem toho sa zalobca domnieva, ze Komisia nemohla z protisútazných prejavov vyvodit nic, co by sa týkalo trhu vo Francúzsku a v Beneluxe, pretoze tieto prejavy sa vztahovali len trh v Nemecku a v Spojenom královstve. 245 Komisia tvrdí, ze uviedla dôvody týkajúce sa skutkových okolností predstavujúcich kazdé z týchto piatich správaní uvedených v odôvodnení c. 429 napadnutého rozhodnutia a ze musí preukázat existenciu týchto skutkových okolností. Dodáva, ze v súvislosti s týmito skutkovými úvahami dospela k záveru, ze tieto správania boli výrazom spolocnej vôle smerujúcej k obmedzeniu hospodárskej sútaze prinajmensom na styroch hlavných európskych trhoch so sadrokartónovými doskami. Po týchto dedukciách, jediné logické vysvetlenie opisu týchto správaní, bolo ich povazovat za prejavy tejto spolocnej vôle. Uvazovanie Komisie teda nie je pri tomto posúdení v kruhu. Tiez tvrdí, ze tieto viaceré znaky jediného porusenia sa dokonale doplnujú, pricom toto doplnovanie nasvedcuje zhodnosti ciela jednotlivých prejavov tohto porusenia. Napríklad, aby mali zvýsenia cien úspech, museli konkurenti byt spokojní s ich podielmi na trhu, ktoré majú. Posúdenie Súdom prvého stupna 246 Na úvod treba uviest, ze z napadnutého rozhodnutia vyplýva (odôvodnenie c. 479), ze Komisia sa domnievala, ze vsetky tieto dohody a zosúladené postupy sú v prejednávanej veci súcastou viacerých snáh dotknutých podnikov, ktoré sledujú rovnaký ekonomický ciel, t. j. obmedzenie hospodárskej sútaze, a predstavujú viaceré prejavy komplexnej a nepretrzitej dohody, ktorá má za ciel alebo za následok obmedzenie hospodárskej sútaze. Komisia kvalifikovala porusenie za jediné, komplexné a nepretrzité, vzhladom na to, ze sa domnievala, ze uvedené dohody a zosúladené postupy spresnili od roku 1992 do roku 1998 nepretrzitý prejav spolocnej vôle uvedených podnikov stabilizovat, a teda obmedzit hospodársku sútaz prinajmensom na trhoch v Nemecku, vo Francúzsku, v Spojenom královstve a Beneluxe so sadrokartónovými doskami. 247 Clánok 1 napadnutého rozhodnutia teda stanovuje, ze dotknuté podniky a medzi nimi aj zalobca "porusili clánok 81 ods. 1 [ES] tým, ze sa zúcastnili dohôd a zosúladených postupov v sektore sadrokartónových dosiek". 248 Najskôr treba preskúmat tvrdenie zalobcu, ze Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, ked dospela k záveru o existencii spolocného plánu na základe rôznych prejavov dotknutého porusenia bez toho, aby preukázala, ze spolocná vôla existovala bez ohladu na týchto rôznych prejavov. 249 Treba pripomenút, ze vo väcsine prípadov sa existencia protisútazného postupu alebo dohody musí vyvodit z urcitého mnozstva zhôd okolností a nepriamych dôkazov, ktoré posudzované ako celok, môzu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovat dôkaz porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 57). Táto judikatúra je uplatnitelná na koncept jediného a nepretrzitého porusenia. Ak vsak ide o komplexné, jediné a nepretrzité porusenie, kazdý prejav potvrdzuje dôkaz, ze k takému poruseniu naozaj doslo. 250 Preto je potrebné, v rozpore s tvrdením zalobcu, rôzne prejavy porusenia posudzovat v celkovom kontexte, ktorý vysvetluje ich existenciu. Nejde o uvazovanie v kruhu, ale o hodnotenie dôkazov, v ktorom je dôkazná hodnota jednotlivých skutkových okolností potvrdená alebo vyvrátená ostatnými skutkovými okolnostami, ktoré môzu spolocne preukázat existenciu jediného porusenia. 251 BPB sa tiez domnieva, ze Komisia dostatocne právne nedokázala spolocný ciel, ktorý spojoval jednotlivé prejavy ako jediné a nepretrzité porusenie. 252 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze porusenie clánku 81 ods. 1 ES môze vyplývat nielen z jednotlivého aktu, ale aj zo skupiny aktov alebo z pretrvávajúceho správania. Proti tomuto výkladu nemozno namietat, ze jeden alebo viaceré z tejto skupiny aktov, resp. jedna alebo viaceré súcasti tohto pretrvávajúceho správania by taktiez mohli samy osebe, brané jednotlivo, predstavovat porusenie tohto ustanovenia. Pokial rôzne cinnosti spadajú do "spolocného plánu" vzhladom na ich rovnaký ciel skreslujúci hospodársku sútaz vnútri spolocného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovat zodpovednost za tieto cinnosti v závislosti od úcasti na porusení ako celku (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 258). 253 V prejednávanej veci z preskúmania druhého zalobného dôvodu jasne vyplýva, ze BPB sa od stretnutia v Londýne zúcastnil na jedinom, komplexnom a nepretrzitom porusení, ktorého jediným cielom bolo ukoncit cenovú vojnu a stabilizovat styri trhy so sadrokartónovými doskami. Stretnutia, výmena informácií a postupy týkajúce sa stanovenia cien totiz sledovali rovnaký protisútazný ciel spocívajúci v udrzaní cien nad úrovnou hospodárskej sútaze a obmedzení hospodárskej sútaze medzi podnikmi pôsobiacimi na relevantnom trhu. 254 Na základe skutocností uvedených v druhom zalobnom dôvode je mozné dospiet k záveru, ze Komisia správne konstatovala v odôvodnení c. 432 napadnutého rozhodnutia, ze: "Tieto viaceré prejavy sa zdajú byt ... jasne sa doplnujúce s ohladom na fungovanie trhu so sadrokartónovými doskami. Zlepsenie ekonomickej situácie podnikov prostredníctvom zvýsenia cien vyzadovalo koordináciu týchto podnikov na úrovni podielov na trhu." 255 Súd prvého stupna sa domnieva, ze vzhladom na okolnosti v prejednávanej veci, sú dohody a zosúladené postupy, z dôvodu ich rovnakého úcelu a ich úzkeho zosúladenia, súcastou spolocného plánu, ktorý sám je súcastou viacerých snáh dotknutých podnikov sledujúcich jediný ekonomický ciel, t. j. ovplyvnovat vývoj cien. Ako správne tvrdí Komisia v odôvodnení c. 422 napadnutého rozhodnutia, bolo by neprirodzené rozdelit nepretrzité správanie, ktoré má rovnaký ciel, na viacero rôznych porusení, avsak práve naopak, ide o jediné porusenie, ktoré sa postupne konkretizovalo dohodami a zosúladenými postupmi. Povaha jedinecnosti porusenia totiz vyplýva z jedinecnosti ciela sledovaného kazdým zúcastneným na karteli, a nie zo spôsobov výkonu tohto kartelu (pozri v tomto zmysle rozsudok Cement, uz citovaný v bode 32 vyssie, bod 4127). 256 Okrem toho v rámci celkovej dohody vztahujúcej sa na viacero rokov niekolkomesacný nesúlad medzi prejavmi kartelu nemá velký význam. Naopak je rozhodujúcou skutocnost, ze jednotlivé úkony sú súcastou spolocného plánu z dôvodu ich rovnakého ciela (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 260). 257 Co sa týka tvrdenia zalozeného na neexistencii takého plánu, stací pripomenút, ze pojem jediného porusenia sa týka práve takej situácie, ked sa viaceré podniky zúcastnili na porusení pozostávajúcom z trvajúceho správania sledujúceho jediný ekonomický ciel, ktorým je skreslit hospodársku sútaz, alebo tiez z individuálnych porusení vzájomne spojených rovnakým cielom (rovnaký úcel vsetkých prvkov) a rovnakými subjektmi (tie isté dotknuté podniky, ktoré sú si vedomé, ze sa podielajú na spolocnom cieli). 258 Napokon, co sa týka tvrdenia zalobcu, ze jednotnost protiprávneho konania je vyvrátená tým, ze málo podnikov sa zúcastnilo na niektorých protisútazných prejavoch a ze cast podnikov sa nezúcastnila od zaciatku na porusení, stací pripomenút, ze skutocnost, ze jeden podnik sa nezúcastnil na vsetkých okolnostiach tvoriacich kartel alebo na nich mal len malú úlohu, nie je relevantná na preukázanie existencie porusenia z jeho strany. Na tieto okolnosti treba prihliadnut len pri posúdení závaznosti protiprávneho konania a prípadne pri stanovení výsky pokuty (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 86). 259 Aj ked teda dohody a zosúladené postupy uvedené v clánku 81 ods. 1 ES nevyhnutne vyplývajú zo spolupráce viacerých podnikov, ktoré boli spoluautormi porusenia, ich úcast môze mat rôznu podobu v závislosti najmä na vlastnostiach relevantného trhu, postavenia na trhu kazdého podniku, sledovaných cielov a zvolených alebo plánovaných spôsobov výkonu. 260 Preto len jednoduché konstatovanie, ze kazdý podnik sa zúcastnuje na porusení svojim vlastným spôsobom, nemá vplyv na posúdenie porusenia za jednotné a nepretrzité. 261 Z predchádzajúcich úvah vyplýva, ze nie sú dôvodné výhrady proti posúdeniu kartelu za jedno nepretrzité posúdenie. 4. O stvrtom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES a clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj vseobecných zásad pri výpocte výsky pokuty. 262 Tento zalobný dôvod je rozdelený na pät castí. V prvom rade, co sa týka východiskovej sumy 80 miliónov eur, zalobca sa dovoláva svojvolnej povahy, neprimeranosti a neodôvodnenosti tejto sumy. V tejto súvislosti sa tiez domnieva, ze Komisia sa dopustila chyby, ked posúdila toto porusenie za velmi vázne. Navyse uvádza, ze bol nesprávne zohladnený konkrétny negatívny dopad porusenia na trh so sadrokartónovými doskami. V druhom rade je zvýsenie východiskovej sumy z dôvodu trvania porusenia zalozené na nesprávnom posúdení trvania porusenia a usmernení. Komisia tiez údajne opomenula posúdit a nálezite zohladnit malú intenzitu porusenia pocas relevantného obdobia alebo pocas niektorých dotknutých období. V tretom rade sa zalobca domnieva, ze Komisia sa dopustila pochybenia, ked zvýsila pokutu z dôvodu pritazujúcich okolností. Vo stvrtom rade Komisia nesprávne zohladnila polahcujúce okolnosti. V piatom rade sa Komisia dopustila pochybenia pri posúdení voci nemu oznámenie o spolupráci. O neprimeranej povahe východiskovej sumy pokuty stanovenej podla závaznosti porusenia O závaznosti porusenia -- Tvrdenia úcastníkov konania 263 Zalobca sa domnieva, ze vzhladom na obmedzený dopad porusenia na relevantnom trhu, malo byt povazované za závazné a nie velmi závazné. 264 Zalobca tvrdí, ze v rozhodnutiach Komisie 1999/271/ES z 9. decembra 1998 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [81] ES (IV/34.466 -- Grécke trajekty) ([35]Ú. v. ES L 109, 1999, s. 24), a 1999/210/ES zo 14. októbra 1998 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [81] ES (Vec IV/F-3/33.708 -- British Sugar plc, vec IV/F-3/33.709 -- Tate & Lyle plc, vec IV/F-3/33.710 -- Napier Brown & Company Ltd, vec IV/F-3/33.711 -- James Budgett Sugars Ltd) ([36]Ú. v. ES L 76, 1999, s. 1), sa Komisia domnievala, ze sporné porusenia mohli byt povazované za závazné a nie velmi závazné z dôvodu obmedzeného dopadu na trh. 265 Subsidiárne zalobca uvádza, ze síce bolo posúdenie Komisie správne, uznala, ze aj porusenia zaradené medzi velmi závazné porusenia sa lísili podla ich úrovne závaznosti a ze v porovnaní s inými kartelovými prípadmi predstavovala dohoda namietaná v prejednávanej veci príklad podstatne menej intenzívneho a protisútazného kartelu. Zalobca uvádza, ze v case prijatia napadnutého rozhodnutia, bola dotknutým podnikom ulozená pokuta, ktorá bola druhá najvyssia, akú Komisia ulozila, hned po pokute ulozenej vo veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie Komisie 2003/2/ES z 21. novembra 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (Vec COMP/E-1/37.512 -- Vitamíny) ([37]Ú. v. ES L 6, 2003, s. 1). Tvrdí, ze údajný kartel v prejednávanej veci bol ovela menej intenzívny, ako napríklad vo veci Vitamíny a od tých, ktorých sa týkali rozhodnutia Komisie 2002/742/ES z 5. decembra 2001, týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (Vec COMP/E-1/36.604 -- Kyselina citrónová) ([38]Ú. v. ES L 239, 2002, s. 18), 1999/60/ES z 21. októbra 1998 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/35.691/E-4 -- Izolované potrubia) ([39]Ú. v. ES L 24, 1999, s. 1), 2001/418/ES zo 7. júna 2000 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (Vec COMP/36.545/F3 -- Aminokyseliny) ([40]Ú. v. ES L 152, 2001, s. 24), a 2002/271/ES z 18. júla 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP -- Vec COMP/E-1/36.490 -- Grafitové elektródy ([41]Ú. v. L 100, 2002, s. 1). Tvrdí, ze týchto pät vecí sa týkalo velmi závazných porusení clánku 81 ods. 1 ES. Taktiez sa vsetky týkali kartelov, ktoré sa vztahovali na celý spolocný trh alebo na celý Európsky hospodársky priestor (EHP). Tieto karteli dokázali pokusy o zavedenie ovela intenzívnejsích kartelov, ako je údajný kartel výrobcov sadrokartónových dosiek, ktorý bol, v porovnaní s ostatnými kartelmi, len volnou a neurcitou dohodou, ktorá nemala nijakú formálnu struktúru ci organizáciu. Za týchto podmienok sa zalobca domnieva, ze východisková suma pokuty, ktorá mu bola ulozená vzhladom na závaznost dotknutého porusenia je neprimeraná a v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, vzhladom na to, ze jej výska bola tretou najvyssou výskou pokuty ulozenou vsetkým úcastníkom iných uvedených kartelov. 266 Zalobca tvrdí, ze Komisia nesprávne porovnala rôzne pokuty vzhladom na velkost relevantného trhu. Po prvé usmernenia neuvádzajú, ze treba zohladnit velkost relevantného trhu podla hodnoty pre posúdenie závaznosti porusenia. Po druhé Komisia len zohladnila velkost trhu a nie iné faktory, ktoré stanovujú závaznost porusenia. Po tretie Komisia nemala vo zvyku zohladnit velkost trhu s danými výrobkami pre posúdenie závaznosti porusenia. 267 Komisia uvádza aspekty porusenia povazované v prejednávanej veci za obzvlást závazné (odôvodnenia c. 534, 535 a 539 az 542 napadnutého rozhodnutia). Tiez spresnuje, ze kartel bol uzavretý, spravovaný a uplatnovaný na vysokých úrovniach v hierarchii kazdého zúcastneného podniku. Zdôraznuje, ze BPB bol zapojený vo vsetkých prejavoch dotknutého protisútazného správania a uznal, ze tie isté osoby, pán [D] a pán [A] (obaja generálni riaditelia BPB) boli priamo zapojení do vsetkých protiprávnych správaní, okrem jedného, uvedených v napadnutom rozhodnutí. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 268 V tomto smere je potrebné pripomenút, ze pri posúdení závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty sa musí zohladnit najmä povaha obmedzení hospodárskej sútaze, pocet a velkost dotknutých podnikov, ich podiel na trhu, ktorý kontrolujú v Spolocenstve, ako aj situácia na trhu v case porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 1970, ACF Chemiefarma/Komisia, [42]41/69, Zb. s. 661, bod 176). 269 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze podla clánku 81 ods. 1 písm. a) ES sú výslovne nezlucitelné so spolocným trhom zosúladené postupy, ktoré priamo alebo nepriamo urcujú nákupné alebo predajné ceny alebo iné obchodné podmienky. 270 Porusenia tohto typu, najmä pokial ide o horizontálne kartely, judikatúra kvalifikuje ako obzvlást závazné, pretoze zahrnajú priamy zásah do podstaty hospodárskej sútaze na relevantnom trhu (rozsudok Súdu prvého stupna z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, [43]T-141/94, Zb. s. II-347, bod 675) alebo zjavné porusenia pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna Tréfilunion/Komisia, uz citovaný v bode 178 vyssie, bod 109, zo 14. mája 1998, BPB de Eendracht/Komisia, [44]T-311/94, Zb. s. II-1129, bod 303). 271 Rovnako je potrebné pripomenút, ze velmi závaznými poruseniami v zmysle bodu 1 A druhého odseku tretej zarázky usmernení sú "vo vseobecnosti horizontálne obmedzenia, ako sú cenové kartely a kvóty podielu na trhu". 272 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia správne kvalifikovala predmetné porusenie s ohladom na jeho povahu ako velmi závazné. Treba vsak preskúmat aspekty, ktoré môzu zmiernit toto posúdenie a ktorých sa dovoláva zalobca. 273 Co sa týka tvrdenia zalobcu, ze porusenie malo byt kvalifikované ako závazné z dôvodu jeho obmedzeného dopadu na trh, treba uviest, ze v rozsudku z 30. septembra 2003, Michelin/Komisia ([45]T-203/01, Zb. s. II-4071, body 258 a 259), Súd prvého stupna rozhodol, ze závaznost porusenia sa dá preukázat s odkazom na povahu a predmet zneuzívajúceho konania a ze skutocnosti týkajúce sa predmetu urcitého konania môzu mat väcsí význam pre stanovenie výsky pokuty, ako skutocnosti týkajúce sa jeho úcinkov. 274 Aj ked je potrebné zohladnit aj velkost relevantného zemepisného trhu a dopad na trh, ak je meratelný, povaha porusenia predstavuje podstatné kritérium pre posúdenie závaznosti porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 18. júla 2005, Scandinavian Airlines System/Komisia, [46]T-241/01, Zb. s. II-2917, bod 84). 275 Co sa týka tvrdenia zalobcu ze Komisia upravila výsku pokuty v iných svojich rozhodnutiach z dôvodu obmedzeného dopadu kartelov na trh, aj keby bolo správne, treba zdôraznit, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie neslúzi sama osebe ako právny rámec pre ukladanie pokút vo veciach hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, LR AF 1998/Komisia, [47]T-23/99, Zb. s. II-1705, bod 234). 276 Pokial ide o tvrdenie zalobcu uvedené subsidiárne, ze síce posúdenie porusenia bolo správne, musela uznat, ze aj porusenia zaradené medzi velmi závazné porusenia sa lísili podla ich úrovne závaznosti a dohoda namietaná v prejednávanej veci bola v porovnaní s ostatnými kartelovými prípadmi príkladom podstatne menej intenzívneho a protisútazného kartelu, pricom táto otázka splýva s otázkou, ktorá bude dalej preskúmaná, ci je výska pokuty ulozenej Komisiou primeraná v závislosti od závaznosti dotknutého porusenia. 277 Prinajmensom vsak treba pripomenút, ze v kazdom prípade sa porovnanie závaznosti rôznych kartelov zdá byt skoro nemozné, pretoze v kazdom jednotlivom prípade prevládajú iné okolnosti. 278 Co sa týka tvrdenia zalobcu, ze Komisia sa dopustila chyby ked porovnala rôzne pokuty vzhladom na velkost relevantného obchodu, treba pripomenút, ze Komisii pri posudzovaní závaznosti porusenia prinálezí, aby zohladnila velký pocet skutocností, ktorých povaha a dôlezitost sa menia v závislosti od typu predmetného porusenia a osobitných okolností predmetného porusenia (rozsudok Súdneho dvora zo 7. júna 1983, Musique diffusion française a i./Komisia, 100/80 az 103/80, Zb. s. 1825, bod 120). Medzi tieto skutocnosti dosvedcujúce závaznost porusenia môze v závislosti od prípadu patrit velkost trhu predmetného výrobku (rozsudok Súdu prvého stupna z 27. septembra 2006, Akzo Nobel/Komisia, [48]T-330/01, Zb. s. II-3389, bod 37). 279 Napokon treba uviest, ze horizontálny kartel týkajúci sa cien takého rozsahu, ako bolo konstatované Komisiou v napadnutom rozhodnutí, vztahujúci sa na tak dôlezité hospodárske odvetvie, nemôze sa bezne vyhnút posúdeniu ako velmi závazný, bez ohladu na jeho kontext. V kazdom prípade okolnosti, ktoré predlozil zalobca v prejednávanej veci nemôzu spochybnit platnost Komisiou vykonaného posúdenia závaznosti. 280 Je teda potrebné zamietnut výhrady zalobcu proti posúdeniu kartelového porusenia ako velmi závazného. O skutocnom dopade porusenia na relevantný trh -- Tvrdenia úcastníkov konania 281 Zalobca tvrdí, ze Komisii sa nepodarilo v napadnutom rozhodnutí preukázat vycíslitelnú ujmu. 282 Zalobca sa domnieva ze dopad kartelu na relevantnom trhu bol malý, kedze období od roku 1992 do roku 1998 ostali "cisté-cisté" ceny v konkrétnych císlach v Spojenom královstve na rovnakej úrovni a v Nemecku sa znízili o 11 %. Zalobca zdôraznuje, ze Komisia nijako nepreukázala úcinky na trhu vo Francúzsku ani v Beneluxe. Okrem toho Komisia nepreukázala existenciu ujmy spôsobenej spotrebitelom. 283 Zalobca tiez uvádza, ze ceny a podiely na trhu sa vyvíjali v Spojenom královstve a v Nemecku v posudzovanom období predpokladatelným spôsobom v súvislosti s návratom k bezným podmienkam hospodárskej sútaze po silnej cenovej vojne. 284 Pripústa, ze stretnutie v Londýne mohlo urýchlit skoncenie cenovej vojny, ale popiera, ze by to bolo jedinou prícinou. Podla zalobcu by sa v kazdom prípade cenová vojna skoncila. 285 Zalobca sa tiez domnieva, ze výmeny informácií mali len malý úcinok. V tejto súvislosti tvrdí, ze získané informácie pouzil len na zistenie toho, ci priemyselnom odvetví panovala nová atmosféra. Navyse pán [D] neoznámil tieto informácie niekomu, okrem jedného prípadu v roku 1993. Neexistenciu úcinku týchto výmen potvrdzuje aj preskúmanie prvkov, ktoré sa naozaj vymienali. Zalobca zdôraznuje, ze najskôr sa vymienali rocné údaje. Od roku 1993 boli tieto výmeny polrocné a od roku 1996 stvrtrocné. Tieto výmeny vsak nikdy neboli pravidelné. Zalobca okrem toho spresnuje, ze islo o vseobecné informácie, vyjadrené vo forme jedného císelného údaju pre celý trh daného státu. 286 Zalobca odkazuje na rozsudky Deere/Komisia, uz citovaný v bode 108 vyssie, a z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 270 vyssie, pricom tvrdí, ze okolnosti v prejednávanej veci sú úplne odlisné od okolností vo veciach, v ktorých boli vyhlásené tieto dva rozsudky. V týchto dvoch veciach boli vymienané ovela detailnejsie a aktuálnejsie informácie. 287 Co sa týka predcasného oznamovania si zvýsenia katalógových cien, zalobca tvrdí, ze skoro vo vsetkých prípadoch boli tieto predcasné oznámenia dorucené len niekolko dní pred oznámením týchto cien spotrebitelom a ze v niektorých prípadoch to bolo dokonca zároven. Takze Informácie neboli v case ich oznámenia dôverné. Navyse zalobca poznamenáva, ze katalógové ceny sú len zriedka cenami, ktoré klienti skutocne zaplatia. 288 Zalobca tiez uvádza, ze údajné porusenie nemohlo spotrebitelom spôsobit nijakú ujmu, kedze skoro vsetci ich klienti sú obchodné podniky so znacnou kúpnou silou a môzu teda vyjednávat o zlavách postavaním výrobcov proti sebe. 289 Zalobca tiez namieta proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého hospodárska sútaz býva na oligopolnom trhu obmedzenejsia. Zdôraznuje, ze rozdelenie podielov na trhu sa s presunom klientov znacne zmenilo. 290 Napokon sa zalobca domnieva, ze Komisia nepreukázala, ze porusenie malo dopad na trhu vo Francúzsku a v Beneluxe. Uvádza, ze hlavný dôkaz uvádzaný Komisiou je, ze vymienané informácie sa týkali aj týchto trhov. Nepredlozila vsak dôkaz o protisútaznom správaní sa na týchto dvoch trhoch. 291 Komisia sa domnieva, ze porusenie, ku ktorému doslo v prejednávanej veci, malo konkrétne úcinky z dôvodu samotnej povahy relevantného trhu. 292 Okrem toho sa Komisia domnieva, ze ukoncenie cenovej vojny bolo jedným z hlavných cielov kartelu a ze dohoda ju skutocne ukoncila. Co sa týka tvrdenia BPB, ze porusenie nebolo jediným dôvodom ukoncenia cenovej vojny, tvrdí, ze aj keby to tak bolo v tomto prípade, neznizuje to skutocný dopad porusenia na relevantný trh. 293 Pokial ide o výmeny informácií, Komisia konstatovala, ze tieto výmeny boli pouzité na zabezpecenie dohladu na trh a zabránenie akejkolvek hospodárskej sútazi, ktorú by dotknuté podniky povazovali za prílis agresívnu na styroch relevantných trhoch. 294 Taktiez sa domnieva, ze skutocnost, ze podniky skutocne oznámili zvýsenia dohodnutých cien a ze takto oznámené ceny slúzili ako základ pre stanovenie individuálnych predajných cien, stací sama osebe pre konstatovanie, ze predmetom aj úcinkom tajnej dohody o cenách bolo vázne obmedzenie hospodárskej sútaze. Nie je preto potrebné urcit, ci sa dosiahnuté zmeny predajných cien vyvíjali zároven s oznámenými cenami, aby bolo mozné preukázat, ze kartel mal skutocný dopad na relevantný trh. 295 Komisia tvrdí, ze nemusí ani dokázat, ze porusenie spôsobilo vycíslitelnú ujmu ani ze spotrebitelia boli poskodení. Odkazuje vsak na odôvodnenie c. 534 napadnutého rozhodnutia, pricom tvrdí, ze zvýsená stabilita cien a podielov na trhu súvisí s vykonávaním kartelu. Zdôraznuje tiez, ze sadrokartónové dosky sa pouzívajú v stavebnom priemysle, ze majú vplyv na ceny nehnutelností a teda spotrebitelov. 296 Co sa týka geografického rozsahu kartelu, Komisia sa domnieva, ze skutocnost, ze protisútazná cinnost mohla byt menej intenzívna na niektorých trhoch neznamená, ze kartel na uvedených trhoch nefungoval. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 297 Treba pripomenút, ze ako stanovuje bod 1 A prvý odsek usmernení, pri výpocte výsky pokuty podla závaznosti porusenia Komisia zohladní predovsetkým "skutocný dopad [porusenia] na trh, tam, kde je ho mozné merat". 298 V tejto súvislosti treba preskúmat presný význam ustanovení "tam, kde je ho [teda konkrétny dopad] mozné merat". Ide najmä o urcenie, ci Komisia v zmysle týchto ustanovení môze brat do úvahy iba skutocný dopad porusenia v rámci svojho výpoctu pokút, ak jej vôbec prinálezí urcit výsku tohto dopadu. 299 Je tiez potrebné zdôraznit, ze posúdenie následkov dohôd alebo postupov vzhladom na clánok 81 ES v sebe zahrna nutnost vziat do úvahy konkrétny rámec, do ktorého sú zaradené, najmä hospodársky a právny kontext, v ktorom pôsobia dotknuté podniky, povahu dotknutých tovarov alebo sluzieb, ako aj skutocné podmienky fungovania a struktúry trhu alebo relevantných trhov (rozsudok ASNEF-EQUIFAX a Administración del Estado, uz citovaný v bode 106 vyssie, bod 49). 300 Okrem toho skúmanie dopadu kartelu na trh so sebou nevyhnutne prinása uchýlenie sa k domnienkam. V tejto súvislosti musí Komisia najmä skúmat, aká by bola cena výrobku, pokial by kartel neexistoval. Pritom pri skúmaní prícin skutocného vývoja cien je problematické uvazovat o podiele, ktorý zodpovedá kazdej z týchto prícin. Treba brat do úvahy objektívnu okolnost, ze vzhladom na cenový kartel sa úcastníci vzdali práve svojej volnosti konkurovat si cenami. Posúdenie vplyvu iných faktorov ako uvedené dobrovolné rozhodnutie podnikov zúcastnených na karteli je teda zalozené na primeraných pravdepodobnostiach, ktoré nie je mozné presne kvantifikovat. 301 Preto, pokial nemá byt bod 1 A prvý odsek usmernení zbavený svojho potrebného úcinku, nemozno Komisii vytýkat, ze sa oprela o konkrétny dopad kartelu na trh, ktorý má protisútazný ciel, ako je kartelová dohoda o cenách alebo o kvótach, bez toho, aby tento dopad kvantifikovala alebo aby v tomto ohlade predlozila císelné posúdenie. Z tohto dôvodu sa musí skutocný dopad kartelu na trh povazovat za dostatocne preukázaný, ak je Komisia schopná predlozit konkrétne a vierohodné nepriame dôkazy, ktoré s primeranou pravdepodobnostou naznacujú, ze kartel mal dopad na trh. 302 V prejednávanej veci vyplýva z posúdenia vykonaného Komisiou (pozri odôvodnenia c. 534 az 538 napadnutého rozhodnutia), ze sa pri svojom rozhodnutí o existencii skutocného úcinku kartelu na trh opierala o viacero nepriamych dôkazov. Uviedla totiz skutocnost, ze podniky zúcastnené na kartely predstavovali celú, alebo takmer celú ponuku so sadrokartónovými doskami na styroch trhoch, na ktoré sa kartel vztahoval. Tiez sa domnievala, ze sa uplatnili rôzne kartelové prvky, ako prvky, ze predovsetkým dotknuté podniky skutocne zmenili svoje správanie v dôsledku stretnutia v Londýne a ze výmeny dohodnutých informácií sa vykonávali pocas celého dotknutého obdobia na hlavných trhoch a presnejsie na trhoch v Spojenom královstve a Nemecku. Co sa týka cien, odkázala na odôvodnenia c. 212 a 395 napadnutého rozhodnutia, pricom dodala, ze mali tendenciu stúpat alebo prinajmensom sa stabilizovat a ze kontakty týkajúce sa zvysovania cien boli skutocne spojené so zverejnením cenníkových cien, ktoré sa neskôr zobrazili v cenách fakturovaných klientom. Komisia sa okrem toho domnievala, ze podiely na trhu boli relatívne stabilné pocas dotknutého obdobia, viac ako v predchádzajúcom období od roku 1988 do roku 1992 oznacenom dotknutými podnikmi ako cenová vojna, pricom sa odvolala na odôvodnenia c. 71, 196 a 289 napadnutého rozhodnutia na jeho prílohu. 303 Skutocnost, ze podniky zúcastnené na karteli mali väcsinu (alebo skoro väcsinu) na relevantnom trhu, ako aj okolnost, ze dokázané dohody boli konkrétne urcené na zvýsenie cien na vyssiu úroven, ako by dosiahli bez nich, sú nepriame dôkazy, ktoré majú preukázat, ze porusenie mohlo mat znacné protisútazné úcinky. 304 Nie je teda mozné Komisii vytýkat, ked sa domnievala, ze okolnost, ze úcastníci na karteli mali velmi velký podiel na relevantnom trhu, predstavovala významnú okolnost, ktorú musela zohladnit pri preskúmaní skutocného dopadu kartelu na trh. Nie je totiz mozne popriet pravdepodobnost, ze cenový kartel a kartel pre stabilizáciu trhu bude úspesnejsí, vzhladom na velkost podielov na trhu, ktoré majú spolocne úcastníci tohto kartelu. Hoci táto skutocnost sama osebe nepreukazuje existenciu skutocného dopadu, nic to vsak nemení na to, ze v napadnutom rozhodnutí Komisia nijako nedokázala vztah prícinnej súvislosti, ale len túto skutocnost zohladnila ako dalsie skutocnosti. 305 Co sa týka tvrdenia Komisie, ze ceny mali skutocne tendenciu stúpnut, alebo sa prinajmensom stabilizovat (odôvodnenie c. 534 napadnutého rozhodnutia), treba poznamenat, ze Komisia nepredlozila statistiky o vývoji cien, ale sa uspokojila len s tým, co uviedli BPB a Lafarge v ich odpovediach na oznámenie o výhradách, ze ceny na trhoch v Spojenom královstve a Nemecku mali tendenciu stúpnut, alebo sa prinajmensom stabilizovat. 306 V tejto súvislosti treba uviest nasledujúce okolnosti. V prvom rade, co sa týka odpovedi Lafarge na oznámenie o výhradách, z bodu 58 vyssie vyplýva, ze Súd prvého stupna v záujme úplnosti rozhodol, ze sa nan neprihliadne ako na dôkaz v neprospech zalobcu. V druhom rade, hoci odpoved zalobcu na oznámenie o výhradách je mozné vykladat tak, ako to uvádza Komisia, konkrétne ze pre trhy v Spojenom královstve a Nemecku sám zalobca pripustil, ze ceny mali tendenciu stúpnut alebo sa prinajmensom stabilizovat, toto tvrdenie sa na trh vo Francúzsku a Beneluxe nevztahuje. V tretom rade z odpovedi zalobcu na oznámenie o výhradách vyplýva, ze potvrdil, ze v období od roku 1992 do roku 1998 ostali predajné ceny v skutocnosti na rovnakej úrovni v Spojenom královstve a klesli v Nemecku. 307 Naopak, od Komisie sa nedá vyzadovat, aby v prípade, ze existencia kartelu je preukázaná, systematicky dokazovala, ze dohody skutocne umoznili dotknutým podnikom dosahovat vyssiu úroven predajných cien, ako je tá, ktorá by existovala bez kartelu. Bolo by neprimerané pozadovat takéto dokazovanie, ktoré by si vyzadovalo znacné zdroje, kedze by boli potrebné hypotetické výpocty na základe ekonomických modelov, ktorých presnost môze súd len tazko overit a ktorých neomylnost nie je vôbec dokázaná (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Mischo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Mo och Domsjö/Komisia, [49]C-283/98 P, Zb. s. I-9855, [50]I-9858, bod 109). 308 V prejednávanej veci vyplýva z napadnutého rozhodnutia a samého súhlasného vyjadrenia zalobcu, ze cenová vojna skoncila, co znamená, ze to vo svojej podstate malo úcinok na zvýsenie cien na vyssie úrovne, ako by boli úrovne, na ktoré by sa dostali v prípade, ak by protiprávne dohody neexistovali. 309 Okrem toho skutocnost, ze kontakty týkajúce sa zvysovania cien boli spojené so zverejnením cenníkových cien, ktoré sa neskôr zobrazili v cenách fakturovaných klientom (odôvodnenie c. 534 napadnutého rozhodnutia) mala zo svojej povahy dopad na trh a na správanie rôznych subjektov, tak na strane ponuky, ako aj na strane dopytu, berúc do úvahy, ze tieto oznámenia ovplyvnovali proces urcovania cien v tom zmysle, ze oznámená cena slúzi ako východisko v prípade individuálneho vyjednávania o predajných cenách so zákazníkmi (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo 14. mája 1998, Finnboard/Komisia, [51]T-338/94, Zb. s. II-1617, bod 342), ktorých priestor na vyjednávanie o cenách sa nutne obmedzil (pozri v tomto zmysle rozsudok LVM/Komisia, uz citovaný v bode 234 vyssie, bod 745). 310 Navyse urcenie ceny, aj ked len orientacné, ovplyvnuje hospodársku sútaz tým, ze umoznuje vsetkým úcastníkom kartelu s primeranou mierou istoty predvídat, akú cenovú politiku budú uskutocnovat ich konkurenti (rozsudok Súdneho dvora zo 17. októbra 1972, Vereeniging van Cementhandelaren/Komisia, [52]8/72, Zb. s. 977, bod 21). Vseobecnejsie, také kartely so sebou prinásajú priamy zásah do základných parametrov hospodárskej sútaze na relevantnom trhu (rozsudok Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 68 vyssie, bod 675). Dotknutí výrobcovia totiz tým, ze vyjadrili spolocnú vôlu uplatnovat urcitú cenovú úroven na svoje výrobky, uz neurcujú autonómnym spôsobom svoju politiku na trhu, cím ohrozujú vnútornú koncepciu ustanovení Zmluvy, ktoré sa týkajú hospodárskej sútaze (pozri v tomto zmysle rozsudok BPB de Eendracht/Komisia, uz citovaný v bode 270 vyssie, bod 192). 311 Preto sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia dostatocne právne preukázala skutocný dopad kartelu na relevantnom trhu, co sa týka cien. 312 Pokial ide o tvrdenie Komisie uvedené v odôvodnení c. 534 napadnutého rozhodnutia, ze podiely na trhu boli relatívne stabilné pocas daného obdobia, z dôvodu uvedeného porusenia, treba uviest, ze toto tvrdenie sa nepotvrdilo. Isteze z tabulky uvedenej prílohe napadnutého rozhodnutia, na ktorú sa Komisia odvoláva, vyplýva, ze podiely na trhu v období od roku 1992 do roku 1998 sa zdajú byt ako relatívne stabilné. Kedze vsak neuvádza údaje týkajúce sa situácie na relevantnom trhu pred kartelom, táto tabulka dostatocne právne nepreukazuje, ze stabilita, aj keby bola dokázaná, bola dôsledkom daného porusenia. 313 Co sa týka výmeny informácií, z ustálenej judikatúry vyplýva, ze pokial nie je preukázaný opak, co prinálezí dotknutým hospodárskym subjektom, platí domnienka, ze podniky zúcastnujúce sa na zosúladenom konaní, ktoré ostávajú cinné na trhu, zohladnujú pri stanovovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí o to viac vtedy, ak dochádza k zosúladenému postupu pravidelne v priebehu dlhého obdobia, ako to bolo v prejednávanej veci (pozri rozsudok HFB a i./Komisia, uz citovaný v bode 79 vyssie, bod 216 a tam citovanú judikatúru). 314 V spojitosti s vyssie uvedenými úvahami, Súd prvého stupna konstatoval, ze Komisia dostatocne okrem stability podielov na trhu preukázala dopad porusenia na relevantnom trhu. Vzhladom na závaznost dotknutých správaní a na povahu trhu, je mozné tiez predpokladat, ze mali dopad na trh vo Francúzsku a v Beneluxe. 315 Takze treba este preskúmat ci skutocnost, ze Komisia nepreukázala vsetky udávané úcinky porusenia, má vplyv na posúdenie porusenia ako velmi závazného porusenia, a teda na výsku pokuty. 316 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze pretoze závaznost porusenia musí byt preukázaná v závislosti od viacerých skutocností, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext, odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bol vypracovaný nejaký záväzný a vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa museli zohladnovat (rozsudok Súdneho dvora zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, [53]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33). 317 Súd prvého stupna rozhodol vo svojom rozsudku Michelin/Komisia, uz citovanom v bode 273 vyssie (body 258 a 259), ze závaznost porusenia sa dá preukázat s odkazom na povahu a predmet zneuzívajúceho konania a ze skutocnosti týkajúce sa predmetu urcitého konania môzu mat väcsí význam pre stanovenie výsky pokuty ako skutocnosti týkajúce sa jeho úcinkov. 318 Súdny dvor tento prístup potvrdil, ked rozhodol, ze úcinok protisútazného postupu nie je urcujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výsky pokuty. Skutocnosti týkajúce sa úmyslu môzu byt dôlezitejsie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených úcinkov, najmä ak ide o porusenia, ktoré sú skutocne závazné, ako je stanovenie cien a rozdelovanie trhov (rozsudok z 2. októbra 2003, Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 180 vyssie, bod 118). 319 Okrem toho je potrebné pripomenút, ze horizontálne cenové kartely sa vzdy povazovali za najzávaznejsie porusenia práva Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze (rozsudky Súdu prvého stupna Tate & Lyle a i./Komisia, uz citovaný v bode 154 vyssie, bod 103, a z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, [54]T-213/00, Zb. s. II-913, bod 262). 320 Napokon treba tiez zdôraznit, ze Komisia ze Komisia nepriznala kritériu skutocného dopadu porusenia na trh pri stanovení základnej ciastky pokuty prednostný význam. Komisia totiz zalozila svoje posúdenie aj na iných skutocnostiach, a to na zistení, ze porusenie sa malo pre svoju samotnú povahu kvalifikovat ako velmi závazné (odôvodnenia c. 528 az 530 napadnutého rozhodnutia) a ze relevantným geografickým trhom bola velká cast trhu Spolocenstva, tak geograficky, ako aj významom, pretoze predstavovala priblizne 80 % celkovej hodnoty tohto trhu (odôvodnenia c. 539 az 542 napadnutého rozhodnutia). 321 S ohladom na vsetky predchádzajúce úvahy Komisia správne kvalifikovala porusenie ako velmi závazné. 322 Navyse sa Súd prvého stupna v rámci svojej neobmedzenej právomoci a v spojitosti s vyssie uvedenými úvahami domnieva, ze skutocnost, ze boli úcinky porusenia dokázané len ciastocne nemôze spochybnit posúdenie východiskovej sumy pokuty stanovenej na základe závaznosti, ako ju posúdila Komisia. O stanovení východiskovej sumy pokuty na základe závaznosti porusenia -- Tvrdenia úcastníkov konania 323 Zalobca sa domnieva, ze podla bodu 1 A druhého odseku tretej zarázky usmernení môze velmi závazné porusenie viest k ulozeniu pokuty, ktorej predpokladatelná východisková suma môze byt az 20 miliónov eur. Domnieva sa, ze s ohladom na toto ustanovenie musí Komisia vysvetlit, na základe akého kritéria uplatnila vyssiu sumu ako 20 miliónov eur. V prípade neposkytnutia takého vysvetlenia sa uplatnené císlo zdá byt náhodné. 324 Zalobca tvrdí, ze jeho pokuta je tiez neprimeraná a prílis vysoká vzhladom na jeho obrat. Poznamenáva, ze ulozená pokuta predstavuje 18,1 % jeho obratu dosiahnutého v Európe týkajúceho sa výroby sadrokartónových dosiek, 24,3 % jeho obratu dosiahnutého s týmto výrobkom na styroch hlavných trhoch a 44,4 % jeho obratu dosiahnutého s týmto výrobkom v Spojenom královstve a Nemecku v rokoch 2001 a 2002. Okrem toho jeho pokuta by bola prílis vysoká vzhladom na jeho obraty v porovnaní s ostatnými pokutami ulozenými pre to isté porusenie alebo pre podobné porusenia. 325 Zalobca sa domnieva, ze pre posúdenie primeranosti pokuty nie je nezaujímavé porovnanie s ostatnými vecami. Pýta sa, aký parameter umoznuje posúdit primeranost, ak nemôze tvrdit, ze pokuta je neprimeraná vzhladom na podobné a súcasné prípady alebo vzhladom na jeho obrat alebo obrat iných podnikov. 326 Zalobca dalej tvrdí, ze zdrzanie viac ako rok, po ktorom Komisia vydala napadnuté rozhodnutie prispelo k tomu, ze mu bola ulozená ovela vyssia pokuta, ako by mu bola pravdepodobne ulozená, ak by uvedené rozhodnutie bolo prijaté na konci roka 2001 a nie 27. novembra 2002. Komisia sa totiz v tom case snazila odviest pozornost verejnosti od jej viacerých neúspechov vo veciach v oblasti koncentrácie, takze sa snazila získat maximálny politický kapitál ulozením "tazkých pokút" v tomto karteli. 327 Komisia tvrdí, ze východiskové sumy stanovené pre kazdý z podnikov majú zjavnú a primeranú súvislost medzi sebou a ze závisia od závaznosti porusenia. 328 Komisia uvádza, ze dôvody, ktoré ju viedli k stanoveniu východiskovej sumy na 80 miliónov eur, sú uvedené v odôvodneniach c. 545 az 549 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze nie je povinná viac odôvodnit svoje rozhodnutie. 329 Komisia tvrdí, ze nemá význam akékolvek porovnanie s pokutami ulozenými v iných veciach, pretoze Komisia stanovuje výsku pokút v kazdom jednotlivom prípade a vzdy môze zvýsit vseobecnú výsku pokút v rámci hraníc stanovených nariadením c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze. Komisia predlozila tabulku východiskových súm pokút ulozených vo veciach týkajúcich sa trhov, ktorých úrovne sú vyssie na preukázanie, ze východisková suma pokuty ulozená zalobcovi nie je prísnejsia, ako východiskové sumy pokút ulozených v iných veciach a ze naopak je zjavne nizsia, kedze sa zohladnuje velkost relevantného trhu. Zdôraznuje vsak, ze sa nesnazí odôvodnit východiskovú sumu odvolaním sa na túto tabulku, ktorá sa týka len jednej zo skutocností zohladnenej pri posúdení východiskovej sumy. 330 Napokon Komisia tvrdí, ze BPB vzhladom na komplexnost veci nepreukázal existenciu neprimeraného zdrzania ani nedokázal, ze toto omeskanie porusilo jeho právo na obhajobu. Tvrdenia BPB týkajúce sa politickej atmosféry sú len cistou spekuláciou, ktorá nesúvisí s otázkou, ci je ulozená pokuta legálna. -- Posúdenie Súdom prvého stupna 331 Co sa týka rozsahu povinnosti odôvodnenia v súvislosti so stanovením pokuty ulozenej za porusenie pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva, na jednej strane treba pripomenút, ze tá musí byt urcená so zretelom na ustanovenia clánku 15 ods. 2 druhého pododseku, podla ktorého "pri stanovení pokuty sa bude posudzovat jednak závaznost porusenia a tiez jeho trvanie". V tejto súvislosti usmernenia, ako aj oznámenie o spolupráci, obsahujú orientacné pravidlá vzhladom na podklady posúdenia, ktoré musí Komisia zohladnit pri urcení závaznosti a trvania porusenia (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, [55]T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 217). Za týchto podmienok poziadavky podstatných formálnych nálezitostí, ktoré zakladá povinnost odôvodnenia, sú splnené, ak Komisia uvedie vo svojom rozhodnutí podklady pre posúdenie, ktoré zohladnila pri uplatnovaní svojich usmernení, a prípadne jej oznámenia o spolupráci, a ktoré jej umoznili urcit závaznost a trvanie porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný, bod 218). 332 Isteze je pravda, ze v prejednávanej veci Komisia uviedla len císelné údaje týkajúce sa podielov na trhu dotknutých podnikov, na ktorých základe stanovila východiskovú sumu pokuty ulozenej zalobcovi na 80 miliónov eur. 333 Komisii vsak z dôvodu povinnosti odôvodnenia neprinálezí uviest vo svojom rozhodnutí císelné údaje týkajúce sa spôsobu vypocítania výsky pokút (rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, Stora Kopparbergs Bergslags/Komisia, [56]C-286/98 P, Zb. s. I-9925, bod 66). 334 Uvedenie císelných údajov týkajúcich sa spôsobu výpoctu výsky pokút, akokolvek sú tieto údaje uzitocné, nie je nevyhnutné pre dodrzanie povinnosti uviest odôvodnenie rozhodnutia, ktorým boli ulozené pokuty, pricom treba zdôraznit, ze Komisii nemôze byt v ziadnom prípade výlucným a mechanickým pouzitím aritmetických vzorcov, odnatá moznost volnej úvahy (rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, [57]C-182/99 P, Zb. s. I-10761, bod 75). 335 Co sa totiz týka odôvodnenia stanovenia výsky pokút v absolútnom vyjadrení, treba pripomenút, ze pokuty predstavujú nástroj politiky hospodárskej sútaze Komisie, ktorá musí mat urcitú mieru volnej úvahy pri stanovení ich výsky, aby mohla usmernovat správanie podnikov smerom k dodrziavaniu pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. apríla 1995, Martinelli/Komisia, [58]T-150/89, Zb. s. II-1165, bod 59). 336 Navyse je dôlezité vylúcit, aby pokuty boli hospodárskymi subjektmi lahko predvídatelné. Keby Komisia totiz bola povinná uviest vo svojom rozhodnutí císelné údaje týkajúce sa spôsobu výpoctu výsky pokút narusilo by to ich odstrasujúci úcinok. Ak by výska pokuty bola stanovená ako výsledok výpoctu na základe jednoduchého aritmetického vzorca, podniky by mohli predpokladat moznú sankciu a porovnat ju s výhodami, ktoré by mali z porusenia pravidiel práva hospodárskej sútaze. 337 V prejednávanej veci treba uviest, ze Komisia v odôvodneniach c. 522 az 553 napadnutého rozhodnutia uviedla skutocnosti, ktoré zohladnila pre stanovenie výsky pokút podla závaznosti porusenia kazdého dotknutého podniku. Pritom z vyssie uvedených odôvodnení vyplýva, ze Komisia jasným a detailným spôsobom uviedla, dôvody, ktorými sa riadila, co teda umoznuje zalobcovi oboznámit sa s kritériami posúdenia zohladnenými pre posúdenie závaznosti porusenia na úcely stanovenia výsky pokuty a umoznuje aj Súdu prvého stupna vykonat svoje preskúmanie. Treba teda rozhodnút, ze napadnuté rozhodnutie vyhovovalo poziadavke odôvodnenia, ktoré prinálezí Komisii podla clánku 253 ES. 338 Co sa týka tvrdenia zalobcu, ze jeho pokuta je neprimeraná a prílis vysoká vzhladom na jeho obrat, stací pripomenút, ze Komisia nie je povinná uskutocnovat výpocet výsky pokuty zo súm zalozených na obrate dotknutých podnikov, nie je ani povinná zabezpecit, aby v prípade, ak ukladá pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, konecné sumy pokút pre dotknuté podniky, ktoré sú výsledkom jej výpoctu, vyjadrovali akékolvek rozlísenie medzi nimi, co sa týka ich celkového obratu alebo ich obratu na relevantnom trhu výrobkov (rozsudok Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, body 255 a 312). 339 Naopak, právo Spolocenstva neobsahuje vseobecne platnú zásadu, ze sankcia musí byt proporcionálna významu podniku na trhu s výrobkami, ktoré sú predmetom porusenia (rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [59]C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 101). 340 Clánok 15 ods. 2 nariadenia c. 17 nevyzaduje ani to, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porusenia, suma pokuty, ktorá je ulozená podniku malej alebo strednej velkosti, nebola v percentách obratu vyssia ako suma pokút ulozených väcsím podnikom. Z tohto ustanovenia totiz vyplýva, ze tak pri podnikoch malej alebo strednej velkosti, ako aj pri velkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závaznost a dlzka trvania porusenia. Pokial Komisia ulozí podnikom zapojeným do toho istého porusenia pokuty, ktoré sú pre kazdý z nich zdôvodnené v pomere k závaznosti a dlzke trvania porusenia, nemozno jej vytýkat, ze pre niektoré z nich je suma pokuty vzhladom na obrat vyssia ako pre iné podniky (rozsudok Súdu prvého stupna z 20. marca 2002, Dansk Rřrindustri/Komisia, [60]T-21/99, Zb. s. II-1681, bod 203). 341 Tvrdenie zalobcu, ze je neproporcionálny charakter ulozenej pokuty zjavný, ak sa jej výska porovná s výskami pokút ulozených iným podnikom v podobných veciach, musí byt rovnako zamietnuté. Komisia nemôze byt totiz povinná stanovit pokuty proporcionálne k obratom a s dokonalým vnútorným súladom s pokutami stanovenými v skorsích veciach. 342 V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie neslúzi sama osebe ako právny rámec pre ukladanie pokút vo veciach hospodárskej sútaze. Skutocnost, ze Komisia v minulosti uplatnila pri urcitých typoch porusenia pokuty na urcitej úrovni, ju nemôze zbavit moznosti zvýsit túto úroven v rámci hraníc uvedených v nariadení c. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpecenie uskutocnovania politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 278 vyssie, bod 109). 343 Je potrebné dodat, ze závaznost porusení sa musí stanovit v závislosti od viacerých skutocností, ako sú osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, bez toho, aby bol stanovený záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré treba povinne vziat do úvahy (rozsudok Ferriere Nord/Komisia, uz citovaný v bode 316 vyssie, bod 33, a LR AF 1998/Komisia, uz citovaný v bode 275 vyssie, bod 236). Relevantné údaje, ako sú trhy, výrobky, krajiny, podniky a dotknuté obdobia, sa pritom v kazdej veci lísia. Z toho vyplýva, ze Komisia nemôze byt povinná ukladat podnikom pokuty, ktorých výska zodpovedá percentuálnemu podielu v rovnakej výske, ako je ich obrat vo veciach, ktoré sú porovnatelné z hladiska závaznosti porusenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, [61]T-67/01, Zb. s. II-49, body 187 az 189). 344 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze Súd prvého stupna je v rámci neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva clánok 229 ES a clánok 17 nariadenia c. 17, príslusný posudzovat primeranost výsky pokút. 345 V prejednávanej veci sa Súd prvého stupna domnieva, ze porusenie je velmi závazné vzhladom na niektoré skutocnosti, ako to Komisia uviedla v odôvodneniach c. 534, 535 a 539 az 542 napadnutého rozhodnutia. Ide predovsetkým o oligopolnú povahu trhu a okolnost, ze dotknuté porusenie sa vztahovalo na celú, alebo takmer celú ponuku so sadrokartónovými doskami na styroch vnútrostátnych trhoch, na ktoré sa kartel vztahoval. Okrem toho bol relevantný trh velký z geografického hladiska i z hladiska hodnoty. Styri dotknuté trhy boli totiz hlavné trhy Spolocenstva so sadrokartónovými doskami a predstavovali priblizne 80 % celkovej hodnoty trhu Spolocenstva, ktorá bola za posledný úplný rok porusovania vo výske 1,21 miliardy eur. Napokon vzhladom na dotknutý výrobok mal kartel nevyhnutne dopad na podstatnú cast trhu stavebníctva a tak ovplyvnil velmi dôlezité odvetvie celého hospodárstva. 346 Okrem toho sa nezdá, ze by východisková suma stanovená v závislosti od závaznosti porusenia bola so zretelom na velkost relevantného trhu v prejednávanej veci prísnejsia, ako tá ulozená v iných veciach. Toto porovnanie vsak neznamená, ze velkost relevantného trhu je najlepsím ci jediným kritériom pre porovnanie pokút ulozených v rôznych karteloch. Porovnanie viacerých kartelov je totiz tazké, vzhladom na to, ze existuje vela rôznych skutocností, ktoré môze Komisia zohladnit pre posúdenie závaznosti porusovania. Navyse, ako uz bolo pripomenuté v bode 342 vyssie, také porovnanie je v kazdom prípade mozné vykonat len hypoteticky, kedze rozhodovacia prax Komisie nemôze slúzit ako právny rámec pre ukladanie pokút vo veciach hospodárskej sútaze. 347 Vzhladom na viaceré skutocnosti, na ktorých základe je porusenie v prejednávanej veci velmi závazné (pozri bod 345 vyssie), sa Súd prvého stupna domnieva, ze východisková suma pokuty ulozenej zalobcovi stanovená v závislosti od závaznosti porusenia je primeraná. 348 Napokon, je potrebné zamietnut tvrdenie zalobcu, ze sankcia by bola nizsia, ak by Komisia skôr skoncila správne konanie, vzhladom na to, ze len nedávno zvýsila vseobecnú výsku ukladaných sankcií. Hoci treba pripustit, ze vseobecná výska pokút sa zvýsila kým prebiehalo správne konanie, stací pripomenút, ze skutocnost, ze Komisia uplatnila v minulosti pokuty urcitej výsky na urcité typy porusení, ju nezbavuje moznosti zvýsit výsku pokuty v rozsahu stanovenom v nariadení c. 17, ak je to potrebné na zabezpecenie realizovania politiky Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze, ale naopak, ze úcinné uplatnovanie pravidiel Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze vyzaduje, aby Komisia mohla kedykolvek upravit výsku pokút pre potreby tejto politiky (rozsudky Musique diffusion française a i./Komisia, uz citovaný v bode 273 vyssie, bod 109, a z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 169). 349 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tvrdenia zalobcu, ktorými sa snazí preukázat, ze východisková suma pokuty stanovená v závislosti od závaznosti porusenia bola neprimeraná, musia byt zamietnuté. O dlzke trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania 350 Zalobca sa domnieva, ze Komisia nesprávne posúdila dlzku trvania údajného porusenia na základe samostatných a rôznych udalostí. Komisia nesprávne posúdila, ze zalobca sa dopustil porusenia, ktoré trvalo od 31. marca 1992 do 25. novembra 1998, t. j. 6 rokov a 7 mesiacov, co predstavovalo dlhodobé porusenie odôvodnujúce zvýsenie o 65 % východiskovej sumy pokuty. 351 Zalobca tvrdí, ze údajné porusenia sa rozdelujú na dve samostatné obdobia. Prvé zahrnalo stretnutie v Londýne a výmenu informácií medzi pánom [A]om a bratrancami rodiny Knauf od roku 1992 do zaciatku alebo do polovice roka 1993 a druhé zahrnalo výmeny informácií od polovice alebo od konca roka 1993 do roku 1998, ktoré vykonal pán [D] s generálnymi riaditelmi ostatných dotknutých podnikov. Tieto skutocnosti nemajú nijakú súvislost s ostatnými údajnými poruseniami, ktoré sa stali v období od roku 1994 do roku 1998, ani s výmenou údajov o predajoch v Spojenom královstve od polovice roka 1992 do februára 1998. 352 Za týchto okolností zalobca uvádza, ze neexistuje komplexná a nepretrzitá dohoda, pricom tvrdí, ze podla nariadenia Rady (EHS) c. 2988/74 z 26. novembra 1974 o premlcacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy dopravy a hospodárskej sútaze Európskeho hospodárskeho spolocenstva ([62]Ú. v. ES L 319, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 61), sa premlcujú porusenia, ku ktorým doslo aspon pred piatimi rokmi a skoncili sa na zaciatku inspekcie Komisie, takze nemôze byt za ne ulozená pokuta. 353 Okrem toho zalobca zdôraznuje, ze Pán [D] pokracoval vo výmenách informácií v marci a novembri 1998, napriek tomu, ze zalobca zakázal tieto výmeny v marci 1998. Zalobca sa domnieva, ze nemôze byt zodpovedný za úkony svojho zamestnanca, ktorý koná v rozpore s jeho príkazmi, a ze za koniec porusovania je teda potrebné povazovat koniec marca 1998. 354 Zalobca tiez tvrdí, ze usmernenia nie sú jasné v otázke, ci Komisia môze zohladnit casti roka. Zalobca sa domnieva, ze v zmysle doslovného výkladu usmernení mohla Komisia ulozit zvýsenie východiskovej sumy maximálne o 60 % namiesto 65 %, t. j. o 10 % za kazdý úplný rok porusovania. 355 Zalobca tiez poznamenáva, ze Komisia nemusí vzdy uplatnit zvýsenie o 10 %, ako to automaticky urobila vo vsetkých nedávnych kartelových veciach. Domnieva sa, ze pri stanovení zvýsenia pokuty musí Komisia zohladnit vsetky relevantné okolnosti prejednávanej veci. Dodáva, ze taká bola prax Komisie pri jej rozhodnutiach 98/273/ES z 28. januára 1998 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/35.733 -- VW) ([63]Ú. v. ES L 124, s. 60), a 2002/190/ES z 21. decembra 2000 týkajúcom sa konania o uplatnení clánku 81 [ES] (vec COMP.F.1/35.918 -- JCB) ([64]Ú. v. ES L 69, 2002, s. 1), ako aj vo veci Izolované potrubia, v ktorej zohladnila intenzitu porusovania pocas rôznych období. 356 Komisia sa domnieva, ze tvrdenia predlozené podnikom BPB sú novým pokusom o spochybnenie, ze islo o jediné, komplexné a nepretrzité porusenie, ako to konstatovala v napadnutom rozhodnutí. 357 Co sa týka správania pána [D], Komisia sa domnieva, ze nie je povinná rozlisovat medzi rôznymi útvarmi podniku, v ktorom sa niektoré aktívne zúcastnujú na karteli, zatial co iné sa snazia o jeho ukoncenie. 358 Podla Komisia nie je nijako v usmerneniach uvedené, ze môze zvysovat výsku pokút len za úplné roky porusenia. Tiez vysvetluje, ze riziko velkého zvýsenia v závislosti od dlzky porusenia úcinne podnecuje k jeho oznámeniu alebo k spolupráci s Komisiou. Opacný prístup totiz ide proti cielu, ktorý vyhlasuje, t. j. zvýsit výsku pokuty v závislosti od dlzky trvania porusenia. Posúdenie Súdom prvého stupna 359 Tvrdenia zalobcu, ktorými sa snazí preukázat, ze ide o samostatné porusenia, pricom jedna ich cast je z tohto dôvodu premlcaná, sú zhodné s tvrdeniami uvedenými v rámci tretieho zalobného dôvodu. Kedze Súd prvého stupna uz konstatoval, ze Komisia sa nedopustila nijakej chyby ked rozhodla, ze islo o jediné a nepretrzité porusenie, tvrdenia zalobcu je potrebné zamietnut. 360 Co sa týka tvrdenia zalobcu, ze jeho úcast na porusení by sa skoncila uz v marci 1998 ak by Pán [D] neporusil príkazy ktoré mu boli dané, toto tvrdenie je irelevantné. Podnik -- t. j. hospodárska jednotka zahrnajúca osobné, hmotné a nehmotné zlozky (rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 1962, Mannesmann/Vysoký úrad, [65]19/61, Zb. s. 675, bod 705 a 706) -- je riadený orgánmi upravenými v jeho právnom statúte a akékolvek rozhodnutie, ktoré mu ukladá pokutu, môze byt adresované statutárnym orgánom podniku (správna rada, predstavenstvo, predseda, riaditel atd.). Pravidlá hospodárskej sútaze by sa lahko obchádzali, keby sa v súvislosti s porusením, ktorého sa dopustil nejaký podnik, od Komisie vyzadovalo, aby vzdy preverila a dokázala, kto je autorom rôznych úkonov, co by jej mohlo bránit v sankcionovaní podniku, ktorý mal z kartelu prospech. 361 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze usmernenia nie sú jasné v otázke, ci Komisia môze zohladnit casti rokov, stací uviest, ze nic v usmerneniach nebráni zohladneniu skutocnej dlzky porusenia v rámci stanovenia výsky pokuty. Taký prístup je úplne logický a rozumný, pricom v kazdom prípade patrí do rámca volnej úvahy Komisie. 362 Co sa týka namietania zalobcom skutocnosti, ze Komisia automaticky uplatnila najvyssiu sadzbu 10 % za rok, treba pripomenút, ze hoci bod 1 B prvý odsek tretia zarázka usmernení nestanovuje automatické zvýsenie o 10 % za rok pre dlhodobé porusenia, ponecháva v tejto súvislosti Komisii mieru volnej úvahy (rozsudok Cheil Jedang/Komisia, uz citovaný v bode 331 vyssie, bod 134). 363 V prejednávanej veci Komisia v odôvodnení c. 554 napadnutého rozhodnutia konstatovala, ze podnik BPB sa dopustil porusovania v dlzke trvania sest rokov a sedem mesiacov, co je dlhodobé porusenie v zmysle usmernení, a preto zvýsila výsku pokuty stanovenej podla závaznosti porusenia o 65 %. Z uvedeného vyplýva, ze Komisia dodrzala pravidlá, ktoré si sama stanovila v usmerneniach. Okrem toho sa Súd prvého stupna domnieva, ze v prejednávanej veci nie je zvýsenie o 65 % so zretelom na dlzku trvania porusenia neprimerané. 364 Pokial ide o tvrdenie zalobcu, ze Komisia nezohladnila rôznu intenzitu porusovania v dotknutom období, treba pripomenút, ze zvýsenie sa vykoná pouzitím urcitého percenta na východiskovú sumu, ktorá je stanovená v závislosti od závaznosti celého porusenia, takze zohladnuje uz rôznu intenzitu porusenia. Tiez by nebolo logické zohladnit pre zvýsenie tejto sumy z dôvodu dlzky trvania porusenia zmenu v intenzite porusenia pocas dotknutého obdobia. 365 Co sa týka tvrdenia BPB, ze Komisia uplatnila v iných veciach týkajúcich sa obmedzení podobnej povahy a dlzky trvania zvýsenie na základe dlzky trvania porusenia kratsieho ako to, ktoré sa uplatnilo v prejednávanej veci, stací zdôraznit, ze skorsia rozhodovacia prax Komisie neslúzi sama osebe ako právny rámec pre ukladanie pokút vo veciach hospodárskej sútaze, kedze tento rámec je stanovený len v nariadení c. 17, a ze okrem toho hospodárske subjekty nemôzu mat legitímnu dôveru v zachovanie existujúcej situácie, ktorá môze byt zmenená Komisiou v rámci miery volnej úvahy, ktorou disponuje (rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rřrindustri a i./Komisia, uz citovaný v bode 90 vyssie, bod 171). 366 Z toho vyplýva, ze výhradu zalozenú na nesprávnom zvýsení výsky pokuty z dôvodu dlzky porusenia je potrebné zamietnut. O opakovanom porusovaní Tvrdenia úcastníkov konania 367 Zalobca sa domnieva, ze zvýsenie o 50 %, t. j. na 66 miliónov eur, základnej ciastky pokuty z dôvodu opakovaného porusovanie je prehnané a neprimerané. 368 V prvom rade zalobca tvrdí, ze úloha, ktorú jeho dcérska spolocnost zohrala v skorsom porusení, bola malá a pasívna [rozhodnutie 94/601/ES Komisie z 13. júla 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (IV/C/33.833 -- Kartón) [neoficiálny preklad] ([66]Ú. v. ES L 243, s. 1)]. V dôsledku toho bola napokon ulozená jej dcérskej spolocnosti pokuta len vo výske 750000 eur. Okrem toho skorsie porusenie bolo sankcionované viac ako osem rokov pred uverejnením napadnutého rozhodnutia. Zalobca tvrdí, ze Komisia nemôze mechanicky stanovit zvýsenie na základe existencie skorsieho porusenia. Musí zohladnit vsetky okolnosti skorsieho porusenia: jeho povahu, okolnosti za akých bolo spáchané, cas ktorý od vtedy uplynul a ulozenú sankciu. Zalobca odkazuje na viaceré právne poriadky, pricom sa snazí preukázat, ze sa zohladnuje povaha kazdého skorsieho porusenia a cas, ktorý uplynul od jej spáchania, ked súd plánuje zvýsenie sankcie z dôvodu opakovaného porusovanie. 369 V druhom rade zalobca tvrdí, ze Komisia nemôze zvýsit pokutu z dôvodu opakovaného porusovania, ak prvé a druhé porusovania prebiehali súcasne. V prejednávanej veci rozhodnutie vo veci Kartón (pozri bod 368 vyssie) bolo prijaté 13. júla 1994, takze zvýsenie o 50 % sa malo uplatnit az od tohto okamihu. Podla zalobcu sa v dôsledku toho musí zvýsenie znízit na 43,7 milióna eur. Ak by sa situácia posudzovala z iného hladiska, pritazujúci faktor sa má uplatnit az na pokutu zvýsenú na základe dlzky trvania porusenia od júla 1994. V takom prípade by suma, ktorá sa má pripocítat z dôvodu pritazujúcich okolností bola 56 miliónov eur. 370 V tretom rade zalobca tvrdí, ze zvýsenie je prehnané a neprimerané, pretoze je vyssie ako východisková suma pokuty ulozenej z dôvodu závaznosti porusenia podnikom Knauf, Lafarge a Gyproc. 371 V stvrtom rade zalobca uvádza, ze zvýsenie bolo vyssie ako znízenie o 30 %, ktoré mu bolo priznané z dôvodu uznania jeho spolupráce s Komisiou v tejto veci. Domnieva sa, ze znízenia priznané z dôvodu spolupráce musia byt skutocné a nie byt zapocítané z dôvodu zvýsenia pre opakované porusovanie. 372 V piatom rade zalobca tvrdí, ze len v jednom rozhodnutí Komisie, konkrétne ktoré sa týkalo veci British Sugar (pozri bod 264 vyssie), v ktorom bolo vyssie zvýsenie ako v tejto veci, t. j. o 75 % základnej ciastky, a ze v danej veci sa zvýsenie zakladalo na úlohe organizátora, ktorú zohral British Sugar v prvom porusení. Domnieva sa, ze vzhladom na okolnosti v tejto veci, ako aj na rozhodnutie 2002/405/ES Komisie z 20. júna 2001 týkajúce sa konania o uplatnení clánku 82 [ES] (COMP/E-2/36.041/PO -- Michelin) ([67]Ú. v. ES L 143, 2002, s. 1), je uplatnené zvýsenie o 50 % prílis vysoké. 373 Napokon zalobca uvádza, ze Komisia uplatnila rovnaké zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania ako podniku Lafarge, hoci porusenie, ktorého sa Lafarge dopustil v rámci veci, v ktorej bolo prijaté rozhodnutie 94/815/ES Komisie z 30. novembra 1994 týkajúce sa konania o uplatnení clánku [81 ES] (Vec IV/33.126 a 33.322 -- Cement) ([68]Ú. v. ES L 343, s. 1), bolo ovela závaznejsie ako porusenie sankcionované vo veci Kartón. Zalobca sa domnieva, ze Komisia mala zohladnit rozdiely medzi dvoma skorsími kartelmi, predovsetkým významnú úlohu podniku Lafarge, dlhodobé trvanie kartelu, na ktorom sa zúcastnil, a skutocnost, ze mu za uvedené porusenie bola ulozená pokuta vo výske 14,9 milióna eur. Nezohladnením týchto rozdielov a ulozením obom podnikom rovnakého zvýsenia o 50 % Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania. 374 Komisia povazuje opakované porusovanie za pritazujúcu okolnost, kedze dotknutý podnik sa dopustil nového porusenia, síce uz bol sankcionovaný za porusenie rovnakého druhu a ze teda bol jasne upozornený, ze toto správanie bolo protiprávne a nemá sa opakovat. 375 Co sa týka tvrdenia zalobcu, ze prvé a druhé porusenie prebiehali súcasne a ze zvýsenie je potrebné uplatnit primerane, Komisia uvádza, ze toto tvrdenie nezohladnuje skutocnost, ze zvýsenie má sankcionovat vôlu podniku porusit pravidlá hospodárskej sútaze, napriek tomu, ze mu predtým uz boli ulozené sankcie. 376 Otázka, ci zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania je vyssia alebo nizsia ako východisková suma pokuty ulozená iným podnikom alebo vzhladom na znízenia priznané z dôvodu spolupráce BPB, je úplne irelevantná. 377 Podla Komisie podnik BPB doplnil výhradu, ktorá nebola uvedená v jej zalobe, t. j. ze Komisia mala zohladnit dobu, ktorá uplynula od predchádzajúceho porusenia, ku ktorému podla repliky doslo "viac ako osem rokov pred uverejnením rozhodnutia v prejednávanej veci". Táto výhrada je podla clánku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku neprípustná. Posúdenie Súdom prvého stupna 378 Z judikatúry vyplýva, ze zohladnenie pritazujúcich okolností pri stanovení výsky pokuty je v súlade s úlohou Komisie zabezpecit súlad s pravidlami hospodárskej sútaze (rozsudok Súdneho dvora z 29. júna 2006, SGL Carbon/Komisia, [69]C-308/04 P, Zb. s. I-5977, bod 71). 379 Takze medzi prvky, ktoré treba zohladnit pri analýze závaznosti predmetného porusenia, patrí aj prípadné opakované porusovanie (rozsudok Aalborg Portland a i./Komisia, uz citovaný v bode 36 vyssie, bod 91). 380 Co sa týka tvrdenia zalobcu, ze Komisia nezohladnila správne vsetky okolnosti skorsieho porusenia, musí byt zamietnuté. 381 Na úvod, co sa týka lehoty, ktorá uplynula medzi dvoma poruseniami, je ustálené, ze prvé porusenie bolo sankcionované po zacatí prejednávaného porusenia. 382 V súlade s ustálenou judikatúrou Komisia disponuje volnou úvahou pri výbere okolností, ktoré zohladní na úcely urcenia výsky pokút, akými sú najmä osobitné okolnosti veci, jej kontext a odstrasujúci dosah pokút, a to bez toho, aby bolo potrebné odkazovat na záväzný alebo vycerpávajúci zoznam kritérií, ktoré by sa povinne museli zohladnit (uznesenie Súdneho dvora z 25. marca 1996, SPO a i./Komisia, [70]C-137/95 P, Zb. s. I-1611, bod 54, a rozsudok zo 17. júla 1997, Ferriere Nord/Komisia, [71]C-219/95 P, Zb. s. I-4411, bod 33). 383 Je vhodné zdôraznit, ze zistenie a posúdenie osobitných charakteristík opakovaného porusovania tvoria súcast uvedenej právomoci Komisie a ze Komisia nemôze byt pri takomto zistení viazaná prípadnou premlcacou lehotou. Opakované porusovanie totiz predstavuje dôlezitý prvok, ktorý má Komisia posúdit, kedze jeho zohladnením sa sleduje stimulácia podnikov, ktoré prejavili sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie. Komisia preto môze v kazdom prípade zohladnit príznaky, ktoré môzu svedcit o takomto sklone, vrátane napríklad casu, ktorý uplynul medzi predmetnými poruseniami. 384 V tejto súvislosti treba uviest, ze Súd prvého stupna sa domnieval, ze casový rozdiel menej ako desat rokov medzi dvoma zisteniami porusení svedcí o sklone podniku nevyvodit príslusné dôsledky zo zistenia porusovania pravidiel hospodárskej sútaze (rozsudok Súdu prvého stupna z 25. októbra 2005, Groupe Danone/Komisia, [72]T-38/02, Zb. s. II-4407, body 354 a 355). 385 V prejednávanej veci história porusení konstatovaných proti zalobcovi a fortiori svedcí o jeho sklone nevyvodit príslusné dôsledky zo zistenia porusovania pravidiel hospodárskej sútaze z jeho strany, ked napriek tomu, ze uz bol predmetom skorsích opatrení Komisie v rámci rozhodnutia vo veci Kartón, pokracoval viac ako styri roky v aktívnej úcasti na dotknutom karteli po tom, ako mu bolo oznámené uvedené rozhodnutie. 386 Za týchto okolností nie je potrebné preskúmat tvrdenie Komisie o neprípustnosti tvrdenia zalobcu týkajúce sa doby, ktorá uplynula medzi sankcionovaním prvého porusenia a uverejnením napadnutého rozhodnutia. 387 Okrem toho, pokial ide o charakteristiky skorsieho správania, pojem opakované porusovanie neznamená nevyhnutne konstatovanie predchádzajúcej penaznej sankcie, ale iba konstatovanie predchádzajúceho porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. 388 Zohladnenie opakovaného porusovania totiz sleduje stimuláciu podnikov, ktoré prejavili sklon k porusovaniu pravidiel hospodárskej sútaze, aby zmenili svoje správanie, ak sa ukázalo, ze predchádzajúce konstatovanie porusenia z jeho strany nepostacovalo na to, aby zabránilo opakovaniu protiprávneho správania. Urcujúcim prvkom opakovaného porusovania tak nie je predchádzajúce ulozenie pokuty a uz vôbec nie jej výska, ale predchádzajúce konstatovanie porusenia. 389 Napokon ani sám zalobca netvrdí, ze porusenie, za ktoré bola jeho dcérska spolocnost sankcionovaná v rámci veci Kartón, nie je porusenie rovnakého druhu ako dotknuté porusenie v tejto veci. 390 Preto sa Komisia nedopustila chyby, ked sa v prejednávanej veci domnievala, ze osobitné okolnosti v tejto veci, predovsetkým skutocnost, ze ten istý podnik bol uz oznacený za vinného z porusenia, a ze napriek tomuto konstatovaniu a ulozeniu sankcie, pokracoval vo svojej úcasti na podobnom porusení, ktoré bolo v rozpore s tým istým ustanovením Zmluvy, predstavuje opakované porusovanie. 391 Co sa týka tvrdenia zalobcu, ze Komisia môze zvýsit výsku pokuty z dôvodu opakovaného porusovania, ak prvé a druhé porusovania prebiehali súcasne len od okamihu, ked bolo prijaté prvé rozhodnutie, ktoré sankcionovalo jedno z dvoch porusení, je potrebné zamietnut. 392 Isteze je pravda, ze politika ukladania sankcií za opakované porusovanie má potrebný úcinok na porusovatela len v prípade, ak hrozba prísnejsej sankcie v prípade nového porusenia ho stimuluje, aby zmenil svoje správanie. Zohladnenie opakovaného porusovania je odôvodnené potrebou dalsieho odradenia o com svedcí skutocnost, ze konstatovanie skorsieho porusenia nezabránilo opakovaniu porusenia. Opakované porusovanie sa teda nevyhnutne ukladá po konstatovaní a sankcionovaní prvého porusenia, pretoze ho odôvodnuje skutocnost, ze sankcia nebola dostatocne odstrasujúca. 393 V tejto súvislosti sa Súd prvého stupna v rozsudku z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, uz citovanom v bode 270 vyssie, domnieval, ze rozhodnutie Komisie bolo nesprávne právne posúdené, kedze zvýsenie výsky pokuty ulozenej podniku Thyssen Stahl AG bolo odôvodnené tým, ze Komisia sa domnievala, ze ho uz sankcionovala za podobné porusenia rozhodnutím 90/417/ESUO z 18. júla 1990, týkajúcim sa konania podla clánku 65 Zmluvy ESUO o dohode a zosúladených postupoch európskych výrobcov plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena ([73]Ú. v. ES L 220, s. 28), avsak v dotknutej vo veci sa väcsia cast porusenia dokázaného podniku Thyssen Stahl od 30. júna 1988 do konca roku 1990, sa uskutocnila pred týmto rozhodnutím (body 617 az 625). 394 Na rozdiel od veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 11. marca 1999, Thyssen Stahl/Komisia, uz citovaný v bode 270 vyssie, v ktorej doslo k väcsej casti porusenia pred prvým rozhodnutím rozhodnutie, v prejednávanej veci, BPB pokracoval vo svojej úcasti na dotknutom karteli pocas viac ako styroch rokoch po rozhodnutí prijatom vo veci Kartón. 395 Ako bolo pripomenuté v bode 382 vyssie, posúdenie osobitných vlastností opakovaného porusovanie závisí od výberu okolností, ktoré Komisia v prejednávanej veci zohladní v rámci svojej volnej úvahy. 396 Vzhladom na okolnosti prejednávanej veci sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia neprekrocila svoju mieru volnej úvahy, ked sa domnievala, ze skutocnost, ze BPB pokracoval po prvom konstatovaní porusenia v úcasti na podobnom porusení, ktoré je v rozpore s tým istým ustanovením Zmluvy, viac ako styri roky, predstavovalo opakované porusovanie, a ked z tohto dôvodu zvýsila výsku pokuty. 397 Co sa týka výsky tohto zvýsenia, Súd prvého stupna pripomína, ze pri stanovení výsky pokuty disponuje Komisia volnou úvahou. V tejto súvislosti nie je povinná pouzit presné matematické vzorce (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 273 vyssie, bod 292). 398 Navyse z hladiska odstrasenia je opakované porusovanie okolnostou, ktorá odôvodnuje znacné zvýsenie základnej ciastky pokuty. Predstavuje totiz dôkaz o tom, ze skôr ulozená sankcia nebola dostatocne odstrasujúca (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 273 vyssie, bod 293). 399 Pokial ide o sadzbu zvýsenia uplatnenú v prejednávanej veci, Súd prvého stupna sa domnieva, ze je primeraná. V tejto súvislosti treba zdôraznit, ze prijaté rozhodnutie vo veci Kartón a napadnuté rozhodnutie sa týkajú podobných porusení. Dôsledky tohto záveru nemôze spochybnit ani tvrdenie zalobcu, ze úloha, ktorú jeho dcérska spolocnost zohrala vo veci Kartón, bola malá a pasívna. Dôlezitá je totiz skutocnost, ze napriek konstatovaniu porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva pokracoval dotknutý podnik v jeho porusovaní. Za týchto okolností bola Komisia oprávnená zvýsit základná ciastka pokuty o 50 %, aby usmernila správanie zalobcu smerom k dodrziavaniu pravidiel Zmluvy v oblasti hospodárskej sútaze. 400 V rozsahu, v akom sa zalobca svojou argumentáciou snazí preukázat, ze zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania nebolo primerané, pricom sa v podstate opiera o skutocnost, ze jej zvýsenie v absolútnom vyjadrení, t. j. 66 miliónov eur, bolo neprimerané, musí byt táto argumentácia zamietnutá. 401 Pri stanovení zvýsenia z dôvodu opakovaného porusovania sa totiz Komisia môze obmedzit na preskúmanie otázky, aké bude primerané percentuálne zvýsenie bez toho, aby zohladnila v absolútnej hodnote výsku zvýsenia základnej ciastky pokuty, ku ktorej vedie uplatnenie tohto percentuálneho zvýsenia. Ak percentuálne zvýsenie nie je nadmerné, výska zvýsenia v absolútnej hodnote je len matematickým výsledkom uplatnenia percentuálneho zvysovania na základnú ciastku, ktorej primeranost sa uz samostatne posudzovala vzhladom na závaznost a dlzku trvania dotknutého porusenia. 402 Preto zvýsenie o 50 % základnej ciastky pokuty ulozenej zalobcovi z dôvodu opakovaného porusovania nie je neprimerané. 403 Pokial ide o skorsiu prax Komisie, zalobca tvrdí, ze len v jednom rozhodnutí Komisie, konkrétne ktoré sa týkalo veci British Sugar, v ktorom bolo vyssie zvýsenie (o 75 %), a ze v danej veci sa zvýsenie zakladalo na úlohe organizátora, ktorú zohral British Sugar v prvom porusení. Domnieva sa, ze vzhladom na okolnosti v tejto veci, je uplatnené zvýsenie o 50 % prílis vysoké. 404 Co sa týka predlozených porovnaní s ostatnými rozhodnutiami Komisie vydanými pri ukladaní pokút pre porusenie pravidiel hospodárskej sútaze, tieto rozhodnutia môzu byt relevantné z pohladu dodrziavania zásady rovnosti zaobchádzania len ak sa preukáze, ze skutkové okolnosti vo veciach, v ktorých boli vydané, sú rovnaké ako v prejednávanej veci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. januára 2004, JCB Service/Komisia, uz citovaný v bode 343 vyssie, bod 187). 405 Zalobca vsak nepredlozil dostatocné dôkazy, na ktorých základe by bolo mozné rozhodnút, ze tieto podmienky boli v prejednávanej veci splnené. Predovsetkým treba konstatovat, ze neuviedol rozhodnutia pochádzajúce z doby rozhodnutia v tomto prípade, v ktorých by Komisia uplatnila nizsie percentuálne zvýsenie, ak okolnosti boli podobné ako v prejedávanej veci. Co sa týka odkazu na rozhodnutie Michelin, v ktorom bola spolocnost Michelin sankcionovaná z dôvodu opakovaného porusovania pre systém zliav, ktorými odmenovala predajcov, ide o okolnosti, ktoré sú zjavne odlisné od okolností v predmetnom prípade, pretoze takýto systém zliav nie je z hladiska závaznosti porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva porovnatelný s tajným kartelom týkajúcim sa cien a stabilizácie trhu s významnou hodnotou. 406 V kazdom prípade len skutocnost, ze Komisia v inom rozhodnutí zvýsila základnú ciastku rozdielne z dôvodu opakovaného porusovania, neznamená, ze bola povinná uplatnit rovnaké percentuálne zvýsenie aj v napadnutom rozhodnutí. Skorsia rozhodovacia prax Komisie totiz neslúzi sama osebe ako právny rámec pre ukladanie pokút vo veciach hospodárskej sútaze, kedze tento rámec je stanovený len v nariadení c. 17 (rozsudok Michelin/Komisia, uz citovaný v bode 273 vyssie, bod 292). 407 Zalobca tiez tvrdí, ze zvýsenie je prehnané a neprimerané, pretoze je vyssie ako východisková suma pokuty ulozenej z dôvodu závaznosti porusenia podnikom Knauf, Lafarge a Gyproc. 408 Táto argumentácia je irelevantná. Pokuta BPB bola správne stanovená a zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania je primerané, pricom skutocnost, ze výska zvýsenia je v absolútnej hodnote vyssia ako východisková suma pokút ulozených ostatným úcastníkom na karteli, je len matematickým výsledkom zvýsenia bez akejkolvek súvislosti s inými pokutami. 409 Zalobca dalej tvrdí, ze zvýsenie bolo vyssie ako znízenie o 30 %, ktoré mu bolo priznané z dôvodu uznania jeho spolupráce s Komisiou v tejto veci. 410 Toto tvrdenie je tiez irelevantné. Ide o dve rozdielne stádiá stanovenia výsky pokuty. 411 Napokon zalobca uvádza, ze Komisia uplatnila rovnaké zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania ako podniku Lafarge, hoci porusenie, ktorého sa Lafarge dopustil v rámci veci Cement, bolo ovela závaznejsie ako porusenie sankcionované vo veci Kartón. 412 Toto tvrdenie je tiez nedôvodné. Ako bolo uz vyssie uvedené, kedze zvýsenie z dôvodu opakovaného porusovania je totiz spojené s pritazujúcou okolnostou v neprospech dotknutého podniku, skutocnost, ze vlastnosti skorsieho porusenia, ktorého sa dopustil Lafarge, nie sú podobné ako vlastnosti skorsieho porusenia priznaného zalobcovi, nie je relevantné. Relevantná je len okolnost, ze oba podniky boli uz predtým zapojené do velmi závazných porusení, avsak napriek zisteniu týchto porusení neskoncili svoju úcast na porusení, ktoré bolo sankcionované v prejednávanej veci. 413 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze tvrdenia zalobcu týkajúce sa zohladnenia opakovaného porusovania, je potrebné zamietnut. O polahcujúcich okolnostiach Tvrdenia úcastníkov konania 414 Zalobca sa domnieva, ze Komisia mala znízit výsku pokuty z dôvodu opatrení prijatých pred a po vykonaní setrenia. Tvrdí, ze Komisia nesprávne povazovala jej úsilie ako neúcinné. Odmietnutie Komisie uznat jej úsilie je v rozpore so zásadami rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery. 415 Po prvé zalobca uvádza, ze na základe tvrdení uvedených v anonymnom liste vyuzil sluzby nezávislých právnych poradcov, aby vykonali vlastné setrenie (dalej len "projekt Alpha"). Na základe záverov projektu Alpha správna rada zalobcu zaviedla formálnejsí program zosúladenia s právom hospodárskej sútaze v rámci ktorého prijala vyhlásenie zásady o vyhovení, ktorú museli riaditelia a ostatní riadiaci pracovníci podpísat. Zalobca tiez rozhodol o skoncení vsetkých výmen informácií a poveril advokátsku kanceláriu, aby mu pomohla vypracovat a uplatnit rôzne dalsie prvky jeho formálneho programu zosúladenia. 416 Po druhé zalobca uvádza, ze po zacatí setrenia Komisie, opatrenia, ktoré prijal, dokazujú vyssiu úroven spolupráce. Umoznil inspektorom volný prístup k jeho obchodným dokumentom a pocítacom. Okrem toho poskytol pozadované dokumenty a pán [D] presne odpovedal na otázky polozené Komisiou. Navyse predlozil Komisia vo svojej odpovedi na druhú ziadost o informácie také informácií, o ktorých nemala predtým ziadne vedomosti. Zalobca sa domnieva, ze z dôvodu jeho úsilia o skoncenie porusovania uz pred zacatím setrení Komisie a jeho dobrovolnej spolupráce pocas tohto setrenia, mu musí byt výska pokuty este viac znízená. 417 Zalobca odmieta tvrdenie Komisie, ze znicil alebo zatajil dôkazy. Uvádza, ze tieto tvrdenia sa nezakladajú na ziadnom dôkaze. Zdôraznuje, ze hoci niektoré dokumenty boli v rámci projektu Alpha vynaté zo spisu, poznámka o ich vynatí bola v nom uvedená. 418 Po tretie co sa týka skutocnosti, ze generálny riaditel zalobcu pán [D] porusil príkazy správnej rady a pokracoval vo výmene informácií bez jej vedomia a tiez aj vedomia vsetkých zamestnancov, zalobca sa domnieva, ze nemôze byt zodpovedný za jeho cinnost predovsetkým z dôvodu, ze mal nezávislé postavenie. Okrem toho zalobca tvrdí, ze ked sa dozvedel o pokracovaní pánom [D] v uvedených výmenách, pán [D] musel priamo, bez akejkolvek náhrady odstúpit z funkcie. Zalobca zdôraznuje, ze neuposlúchnutie pánom [D] príkazov bolo jediným neúspechom pri jeho úsilí o ukoncenie porusovania. Komisia teda nemôze tvrdit, ze opatrenia, ktoré prijal, boli neúcinné. 419 Po stvrté zalobca tvrdí, ze vystúpil zo systému výmeny informácií v apríli 1998. Ak by teda nedoslo zo strany pána [D] k svojvolnému porusovaniu príkazov jeho správnej rady, súlad s pravidlami hospodárskej sútaze by bol úplne zabezpecený od marca 1998. Okrem toho by bol oprávnený na znízenie pokuty pre to, ze skoncil porusovanie ihned po zásahu Komisie. 420 Po piate sa zalobca domnieva, ze z porusenia nemal prospech. Ceny v konkrétnych císlach ostali v Spojenom královstve na rovnakej úrovni a v Nemecku sa znízili, hoci náklady sa zvýsili. Okrem toho bol jeho podiel na kazdom zo styroch dotknutých trhov bol mensí v roku 1998 ako v roku 1992 a jeho obrat dosiahol len v roku 1997/1998 úroven, akú mal v roku 1991/1992. Navyse by sa ceny v kazdom prípade ustáli v dôsledku skoncenia cenovej vojny. Zalobca sa domnieva, ze ak Komisia môze zvýsit výsku pokuty z dôvodu zisku, ktorý získal v dôsledku porusenia, musí tiez pre znízenie výsky pokuty zohladnit to, ze z porusenia nemal nijaký zisk. 421 Komisia namieta voci tvrdeniam zalobcu. 422 Domnieva sa, ze vo svojej replike BPB predlozil nové tvrdenie, ktorým ziada o znízenie výsky pokuty z dôvodu, ze ukoncil porusovanie po setrení, ktoré vykonali jej sluzby na konci roka 1998. Toto nové tvrdenie je v tomto stádiu konania neprípustné. Navyse nie je dôvodné, pretoze Komisia nie je vo vseobecnosti povinná povazovat pokracovanie v porusovaní za pritazujúcu okolnost ani skoncenie porusovania za polahcujúcu okolnost. Posúdenie Súdom prvého stupna 423 Po prvé co sa týka opatrení prijatých zalobcom, aby zabránil opakovanému porusovaniu z jeho strany (prepustenie riadiacich pracovníkov zapojených do porusujúcich správaní, ako aj prijatie interných programov zosúladenia s pravidlami hospodárskej sútaze a iniciatívy informovania zamestnancov v tejto súvislosti), treba uviest, aj ked je urcite dôlezité, ze podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby boli v budúcnosti spáchané nové porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva jeho zamestnancami, táto skutocnost sa nemôze dotknút existencie porusenia, ktoré bolo konstatované. Z toho vyplýva, ze samotná skutocnost, ze Komisia v niektorých prípadoch vo svojej rozhodovacej praxi zohladnila zavedenie programu zosúladenia s právom hospodárskej sútaze ako polahcujúcu okolnost, ju nezaväzuje, aby vo vymedzenom prípade postupovala rovnako (rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, [74]T-224/00, Zb. s. II-2597, bod 280). 424 Komisia teda nemá povinnost povazovat takúto skutocnost za polahcujúcu okolnost, pokial dodrzí zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá stanovuje, ze v tomto bode nemôze vykonat odlisné posúdenie situácie podnikov, ktorým je to isté rozhodnutie urcené (rozsudok z 9. júla 2003, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, uz citovaný v bode 423 vyssie, bod 281). Pritom z napadnutého rozhodnutia nijako nevyplýva, ze Komisia v tomto bode vykonala odlisné posúdenie situácií styroch dotknutých podnikov, co ani zalobca napokon netvrdí. 425 Po druhé zalobca uvádza, ze opatrenia, ktoré prijal po zacatí setrenia Komisie dokázali vysokú úroven spolupráce a ze výska jeho pokuty by mala byt preto este znízená. Tieto tvrdenia sa vsak prekrývajú s otázkou, ci Komisia správne zohladnila spoluprácu zalobcu v rámci oznámenia o spolupráci. Spolupráca zalobcu pocas správneho konania bude preskúmaná, avsak nie je polahcujúcou okolnostou, ktorá by odôvodnovala iné znízenie ako to, ktoré sa poskytuje v rámci oznámenia o spolupráci. 426 Treba vsak pripomenút, ze v usmerneniach je uvedená moznost priznat podniku, ktorý spolupracoval s Komisiou v konaní zacatom z dôvodu porusenia pravidiel hospodárskej sútaze, znízenie pokuty mimo rámca stanoveného v oznámení o spolupráci, pricom bod 3 siesta zarázka stanovuje, ze sa zohladnení ako polahcujúca okolnost "efektívna spolupráca podniku v procese [konaní -- neoficiálny preklad], mimo rámca oznámenia [o spolupráci]". 427 Kedze vsak túto výhradu treba vykladat tak, ze smeruje k tomu, aby bolo konstatované, ze Komisia mala priznat zalobkyni dodatocné znízenie podla tohto ustanovenia, treba uviest, ze predmetné porusenia patria do pôsobnosti oznámenia o spolupráci, ktorého bod A ods. 1 prvý pododsek odkazuje na tajné kartely medzi podnikmi o stanovení cien, výrobných alebo predajných kvót, rozdelení trhu alebo zákaze dovozov alebo vývozov. Zalobkyna tak nemôze oprávnene vytýkat Komisii, ze nezohladnila stupen spolupráce ako polahcujúcu okolnost mimo právneho rámca oznámenia o spolupráci (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [75]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 586). 428 Napokon takúto výhradu nemozno adresovat Komisii ani keby bolo treba uznat, ze spoluprácu pri setrení týkajúcom sa horizontálnych kartelov, ktorých predmetom je stanovenie cien a rozdelenie predaja, mozno zohladnit podla bodu 3 siestej zarázky usmernení. Za tohto predpokladu by totiz znízenie podla tohto ustanovenia nevyhnutne predpokladalo, ze predmetnú spoluprácu nemozno odmenit v rámci oznámenia o spolupráci a ze bola efektívna, t. j. ulahcila úlohu Komisie spocívajúcu v zistení a potrestaní porusení pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok BASF/Komisia, uz citovaný v bode 427 vyssie, body 587 a 588). 429 Po tretie sa zalobca domnieva, ze nemôze byt zodpovedný za skutocnost, ze pán [D], generálny riaditel, porusil príkazy správnej rady a pokracoval vo výmene informácií bez jej vedomia a tiez aj vedomia vsetkých zamestnancov. 430 Toto tvrdenie je irelevantné. Podnik -- t. j. hospodárska jednotka zahrnajúca osobné, hmotné a nehmotné zlozky (rozsudok Súdneho dvora Mannesmann/Vysoký úrad, uz citovaný v bode 360 vyssie, bod 705 a 706) -- je riadený orgánmi upravenými v jeho právnom statúte a akékolvek rozhodnutie, ktoré mu ukladá pokutu, môze byt adresované statutárnym orgánom podniku (správna rada, predstavenstvo, predseda, riaditel atd.). Pravidlá hospodárskej sútaze by sa lahko obchádzali, keby sa v súvislosti s porusením, ktorého sa dopustil nejaký podnik, od Komisie vyzadovalo, aby vzdy preverila a dokázala, kto je autorom rôznych úkonov, co by jej mohlo bránit v sankcionovaní podniku, ktorý mal z kartelu prospech. 431 Ak BPB tvrdí, ze ho zradil jeho bývalý generálny riaditel, ktorý nedodrzal výslovné príkazy správnej rady, riesenie tohto sporu je potrebné hladat vo vztahu medzi pánom [D] a BPB a nie na úrovni uplatnovania Komisiou práva hospodárskej sútaze. Takze aj keby pán [D] skutocne porusil príkazy správnej rady BPB a pokracoval vo výmene informácií bez jej vedomia, Komisia je oprávnená ulozit podniku pokutu, kedze BPB a/alebo jeho vlastníci mohli podniknút akékolvek kroky proti pánovi [D], ktoré povazovali za uzitocné. 432 Po stvrté zalobca tvrdí, ze vystúpil zo systému výmeny informácií v apríli 1998. Ak by teda nedoslo zo strany pána [D] k svojvolnému porusovaniu príkazov jeho správnej rady, súlad s pravidlami hospodárskej sútaze by bol úplne zabezpecený od marca 1998. 433 Toto tvrdenie ciastocne podporuje predchádzajúce tvrdenie a tiez nie je relevantné. Kedze Zalobca bol zodpovedný za konanie pána [D], porusovanie pokracovalo az do novembra 1998. 434 Okrem toho sa Komisia správne domnievala, ze síce vystúpenie zo systému výmeny informácií svedcí o snahe predíst správaniu, ktorého povaha by mohla v skutocnosti viest k podozreniu, nepristúpil zároven k dalsím opatreniam smerujúcich k ukonceniu tajných dohôd, ako tomu nasvedcuje pokracovanie vo výmene informácií ci diskusie, ktoré sa uskutocnili medzi konkurentmi v Haagu. 435 Co sa týka tvrdenia zalobcu týkajúce sa skoncenia porusovania po setrení vykonanom sluzbami Komisie, pricom Komisia povazuje toto tvrdenie za neprípustné, treba uviest, ze zalobca sa vo svojej zalobe uz odvolal na "promptné skoncenie porusovania ako na polahcujúcu okolnost". Preto toto tvrdenie nie je novým zalobným dôvodom v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku, ale rozsírenie zalobného dôvodu uvedeného skôr, priamo alebo implicitne v zalobe, ktoré treba povazovat za prípustné (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, [76]C-66/02, Zb. s. I-10901, bod 86 a tam citovanú judikatúru). 436 Podla bodu 3 tretej zarázky usmernení patrí "ukoncenie porusovania, akonáhle zasiahne Komisia (konkrétne v prípadoch, ked realizuje kontroly)" medzi polahcujúce okolnosti. Znízenie pokuty z dôvodu skoncenia porusovania akonáhle zasiahne Komisia vsak nemôze byt automatické, ale závisí od posúdenia okolností Komisiou v kazdom jednotlivom prípade v rámci jej volnej úvahy. V tejto súvislosti bude uplatnenie tohto ustanovenia usmernení v prospech podniku zvlást primerané v prípade, ze protisútazná povaha predmetného konania nie je zjavná. Naopak, jeho uplatnenie bude v zásade menej vhodné v situácii, ked je povaha tohto konania zretelne protisútazná, pokial to je preukázané (rozsudky Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Mannesmannröhren-Werke/Komisia, [77]T-44/00, Zb. s. II-2223, bod 281; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Tokai Carbon a i./Komisia, T-71/03, T-74/03, T-87/03 a T-91/03, neuverejnený v Zbierke, body 292 a 294). 437 Aj ked totiz Komisia v minulosti povazovala dobrovolné ukoncenie porusovania za polahcujúcu okolnost, na základe svojich usmernení môze brat do úvahy skutocnost, ze zjavné velmi závazné porusenia sú stále relatívne casté, hoci ich protiprávnost bola preukázaná od zaciatkov politiky hospodárskej sútaze Spolocenstva, a teda môze zastávat názor, ze je opodstatnené upustit od tejto velkorysej praxe a uz nekompenzovat ukoncenie takého porusovania znízením pokuty. 438 Na základe týchto okolností primeraná povaha znízenia pokuty z dôvodu skoncenia porusovania závisí od toho, ci zalobca mohol odôvodnene pochybovat o protiprávnej povahe svojho správania. 439 V prejednávanom prípade je potrebné pripomenút, ze predmetné porusovanie viedlo k tajnému kartelu, ktorého cielom bola výmena informácií a stabilizácia trhov. Tento typ kartelu predstavuje velmi závazné porusovanie. Dotknuté podniky si preto museli byt vedomé protiprávneho charakteru svojho správania. Tajná povaha kartelu navyse potvrdzuje skutocnost, ze úcastníci si boli vedomí protiprávnej povahy svojho konania. 440 Preto z vyssie uvedených dôvodov sa nie je nesprávne rozhodnutie Komisie, ked v prejednávanej veci nezohladnila ako polahcujúcu okolnost, ze podnik skoncil porusovanie uz pri jej prvých setreniach. 441 Po piate co sa týka tvrdenia zalobcu, podla ktorého Komisia nezohladnila, ze porusovaním nedosiahol nijaký zisk, je potrebné pripomenút, ze hoci výska pokuty ulozenej podniku musí byt proporcionálna k dlzke trvania porusenia a k dalsím faktorom spôsobilým ovplyvnit posúdenie závaznosti porusenia, medzi ktorými sa nachádza zisk, aký mohol dotknutý podnik svojimi praktikami dosiahnut, nemôze skutocnost, ze podnik nedosiahol porusením ziaden zisk, predstavovat prekázku pre ulozenie pokuty, inak by pokute hrozila strata jej odstrasujúceho úcinku (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, SNCZ/Komisia, [78]T-52/02, Zb. s. II-5005, bod 89). 442 Napokon treba uviest, ze aj ked Komisia môze podla svojich usmernení (bod 2 piata zarázka) z dôvodu pritazujúcich okolností zvýsit pokutu, aby prekrocila sumu neoprávneného prospechu dosiahnutého vdaka poruseniu, nemá táto moznost za následok, ze Komisii je tým ulozená povinnost za kazdých okolností zistovat na úcely urcenia výsky pokuty financnú výhodu, ktorá je spojená so zisteným porusením. Inými slovami, nedosiahnutie takej výhody nemozno povazovat za polahcujúcu okolnost (rozsudok SNCZ/Komisia, uz citovaný v bode 441 vyssie, bod 91). 443 Preto musia byt zamietnuté tvrdenia zalobcu, ktorými sa snazí dosiahnut znízenie pokuty z dôvodu polahcujúcich okolností. O spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania 444 Zalobca tvrdí, ze Komisia porusila zásady ochrany legitímnej dôvery a spravodlivého zaobchádzania, ked rozhodla, ze opatrenia prijaté zalobcom boli hodné znízenia výsky pokuty o 30 % podla ustanovení bodu D oznámenia o spolupráci. Zalobca sa domnieva, ze mu malo byt poskytnuté znízenie o 50 az 75 % výsky pokuty podla ustanovení bodu C oznámenia o spolupráci. 445 Zalobca sa domnieva, ze predlozil rozhodujúce informácie, na ktorý je vo velkej miere zalozené napadnuté rozhodnutie. Zalobca poznamenáva, ze Komisia by napríklad nijako nezískala informáciu o stretnutí v Londýne, co bolo skutkovým základom zacatia porusenia, bez súhlasného vyjadrenia zalobcu v odpovedi na jej druhú ziadost o informácie. V tejto súvislosti spresnuje, ze otázka Komisie sa vztahovala len na výmeny informácií uskutocnené pod vedením generálnych riaditelov styroch dotknutých spolocností. Mohol teda odpovedat len na túto otázku. Medzicasom vsak bol informovaný jeho bývalým predsedom a generálnym riaditelom pánom [A], ze sa uskutocnilo stretnutie v roku 1992. Rozhodol sa odhalit existenciu tohto stretnutia a toho, co sa na nom odohralo. Islo teda o velmi dôlezité priznanie. Výmeny informácií v Spojenom královstve a predcasné oznamovania si jedného ci dvoch zvýsení katalógových cien v Spojenom královstve by sa tiez nedozvedela bez jeho spolupráce. Zdôraznuje, ze úplne dobrovolne priznal, ze prebiehali diskusie vo Versailles o zámere rozdelit si nemecký trh a tiez pripustil vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, ze iné diskusie sa odohrali v Bruseli na konci roka 1997, ako aj na veceri v Haagu, avsak tvrdí, ze nijaká dohoda nebola uzavretá. Zalobca uvádza, ze tiez uznal svoju úcast na systéme výmeny informácií. Okrem toho, hoci niektoré informácie týkajúce sa výmen boli získané v rámci setrenia v jeho sídle, informácie, ktoré sám predlozil umoznili Komisia lepsie pochopit tieto výmeny. 446 Síce Knauf potvrdil existenciu stretnutia v Londýne a Komisia svoje rozhodnutie tiez zalozila v urcitom rozsahu na dôkazoch predlozených podnikom Knauf týkajúcich sa tohto stretnutia, tento podnik tak reagoval len pre to, ze stretnutie bolo uvedené v oznámení o výhradách. Knauf by nemal co potvrdit, ak by zalobca neprezradil existenciu stretnutie uz pred oznámením o výhradách. Navyse sa zalobca domnieva, ze Komisia po prvých inspekciách nebola schopná zacat správne konanie, kedze namiesto toho pokracovala v stádiu predbezných setrení, pricom zaslala dotknutým podnikom ziadosti o informácie. Jedna z týchto ziadostí zaslaných zalobcovi sa úplne zakladala na informáciách, ktoré je spontánne poskytol. Preto mohla Komisia prijat oznámenie o výhradách az na základe získania informácií od zalobcu. 447 Zalobca tvrdí, ze ak by nedoslo zo strany pána [D] k poruseniu jeho príkazov, jeho úcast na protiprávnej cinnosti by sa skoncila uz osem mesiacov pred setrením Komisie. 448 Okrem toho uvádza, ze nikdy nenútil ziadny iný podnik v úcasti na karteli, nebol na jeho zaciatku a nemal nijakú rozhodujúcu úlohu v dotknutých protiprávnych správaniach. 449 Napokon zalobca tvrdí, ze aj keby Komisia mala pravdu, ked mu priznala znízenie len podla bodu D oznámenia o spolupráci, porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked priznala podniku Gyproc znízenie výsky pokuty o 40 %, a jemu len znízenie o 30 %. Zalobca sa domnieva, ze informácia, ktorú poskytol bola dôlezitejsia pre argumentáciu Komisie, z toho dôvodu, ze informácie poskytnuté podnikom Gyproc sa výlucne týkali obdobia od roku 1996 do roku 1998 a trhu v Nemecku. Co sa týka tvrdenia Komisie, ze úcast podniku Gyproc na porusení bola menej závazná ako jeho, zalobca sa domnieva, ze velkost znízenia výsky pokuty priznaná Komisiou jednému podniku musí byt v závislosti od poskytnutej informácie, a nie od závaznosti úcasti podniku na porusení. 450 Zalobca dodáva, ze Komisia s ním nemôze zaobchádzat inak ako s podnikom Gyproc, pricom tvrdí, ze Gyproc nespochybnil existenciu skutkových okolností, ani ich posúdenie ako porusení. Zdôraznuje, ze jeho námietky sa vztahovali predovsetkým na dedukcie, ktoré Komisia vyvodila zo skutkových okolností, skôr ako na samotné skutkové okolnosti. 451 Komisia sa domnieva, ze jej závery na základe oznámenie o spolupráci môzu byt zrusené len ak obsahujú skutkový omyl alebo zjavne nesprávne posúdenie. 452 Komisia tvrdí, ze okrem bodov 5, 6 a 9 tabulky uvedenej na stranách 151 az 154 zaloby boli informácie, na ktoré zalobca odkazuje, bud poskytnuté ako odpoved na jej ziadosti o informácie, alebo ústne oznámené v dôsledku otázok polozených pri setrení. Komisia sa domnieva, ze nie je povinná zohladnit tento druh informácií pri posudzovaní spolupráce podniku. Tvrdí, ze zohladnila skutocnost, ze odpovede boli velmi podrobné a isli niekedy nad rámec toho, co bolo potrebné pre poskytnutie úplnej odpovede. 453 Pokial ide o informácie oznámené z vlastného podnetu, Komisia tvrdí, ze co sa týka bodu 6 tabulky, uz disponovala informáciami uvedenými v odôvodneniach c. 201 a 205 napadnutého rozhodnutia. Tvrdí, ze uz pred samotnými súhlasnými vyjadreniami BPB tiez disponovala dostatocnými informáciami týkajúcimi sa bodu 9 (z bodu 10) tabulky. Hoci informácia uvedená v bode 5 bola uzitocná a zohladnila ju pre stanovenie znízenia výsky pokuty na základe oznámenia o spolupráci, Komisia dodáva, ze existovali dve správy zaslané pánovi [D], ktoré boli spomenuté v bode 77 oznámenia o výhradách. Obsahovali detailné informácií o obrate ostatných výrobcov a mohli slúzit ako základ pre iné setrenia v tejto veci, aj ked tieto informácie neboli samé osebe dostatocné. Velká cast informácií poskytnutých podnikom BPB teda nebola rozhodujúca. 454 Co sa týka stretnutia v Londýne Komisia nepopiera, ze toto stretnutie bolo významnou okolnostou porusenia, avsak tvrdí, ze bez informácií poskytnutých v tejto otázke, by mohla napriek vsetkému stanovit existenciu jediného, komplexného a nepretrzitého porusenia na základe protisútazných správaní, pricom medzi nimi bola aj výmena informácií, o ktorej disponovala priamymi a aktuálnymi dôkazmi. Navyse informácie týkajúce sa stretnutia v Londýne boli poskytnuté ako odpoved na konkrétnu otázku uvedenú v druhej ziadosti o informácie týkajúcej sa zaciatku uvedených výmen, takze ich prezradenie nebolo úplne z vlastného podnetu. Navyse druhá ziadost o informácie Komisie nebola úplne zalozená na informáciách dobrovolne poskytnutých podnikom BPB. Druhá cast tejto ziadosti sa totiz vztahovala na informácie poskytnuté ústne pánom [D] po objavení 25. novembra 1998, na prvý den setrenia Komisie, v priestoroch BPB dvoch sérií tabuliek podrobne uvádzajúcich predaje styroch európskych výrobcov. 455 Preto Komisia tvrdí, ze nijaká z informácií poskytnutých podnikom BPB neobsahovala rozhodujú informáciu na dokázanie existencie kartelu. 456 Komisia zdôraznuje, ze úcast podniku Gyproc na porusení bola menej závazná ako podniku BPB. Naopak, co sa týka okolností, za ktorých bol kartel zalozený a aktívne sa na nich zúcastnil, dôlezité informácie poskytol Gyproc. Úvahy týkajúce sa trhu v Nemecku sa teda z velkej casti zakladali na príspevkoch podniku Gyproc. Komisia sa domnieva, ze informácie predlozené týmto podnikom boli rovnako hodnotné pre urcenie existencie porusenia ako tie, ktoré predlozil BPB. Navyse vyhlásenie podniku Gyproc z 1. septembra 1999 nebolo odpovedou na ziadost o informácie. Okrem toho Gyproc nikdy nepopieral, ze tieto konania predstavovali porusenie clánku 81 ods. 1 ES. Posúdenie Súdom prvého stupna 457 V oznámení o spolupráci Komisia stanovila podmienky, za ktorých môzu byt podniky, ktoré s nou v priebehu jej vysetrovania kartelu spolupracujú, oslobodené od pokuty alebo môzu dosiahnut znízenie pokuty, ktorú by inak museli zaplatit (pozri bod A ods. 3 oznámenia o spolupráci). 458 Ako je to uvedené v bode E ods. 3 oznámenia o spolupráci, toto oznámenie vyvolalo legitímne ocakávania, o ktoré sa opierajú podniky, ktoré chcú informovat Komisiu o existencii kartelu. So zretelom na legitímnu dôveru, ktorú podniky, ktoré chcú spolupracovat s Komisiou, mohli vyvodzovat z tohto oznámenia, je Komisia povinná postupovat v súlade s ním pri posudzovaní spolupráce dotknutého podniku na úcely stanovenia výsky pokuty ukladanej tomuto podniku (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, [79]T-26/02, Zb. s. II-713, bod 147). 459 V súlade s bodom B oznámenia sa podniku "poskytne znízenie pokuty vo výske najmenej 75 % alebo sa mu vôbec neulozí pokuta, ktorá by inak bola ulozená v prípade, ak by nespolupracoval" [neoficiálny preklad], ak: "a) informuje Komisiu o tajnom karteli skôr, ako Komisia uskutocnila na základe rozhodnutia presetrovanie v dotknutých podnikoch, za predpokladu, ze este nemala dostatocné informácie na dokázanie existencie oznamovaného kartelu; b) ako prvý poskytol rozhodujúce dôkazy o existencii kartelu; c) ukoncil svoju úcast na protiprávnej cinnosti najneskôr v case, ked oznámil kartel; d) poskytol Komisii vsetky relevantné informácie a vsetky listiny a dôkazné prostriedky týkajúce sa kartelu, ktoré mal k dispozícii, a udrziava stálu a úplnú spoluprácu pocas celého presetrovania; e) nenútil iný podnik, aby sa zúcastnil na karteli, ani nezohrával iniciatívnu alebo rozhodujúcu úlohu v protiprávnej cinnosti." [neoficiálny preklad]. 460 Navyse podla bodu C tohto oznámenia sa "podniku, ktorý splna podmienky uvedené [v bode B písm.] b) az e), a ktorý informuje Komisiu o tajnom karteli po tom, ako Komisia uskutocnila na základe rozhodnutia presetrovanie v dotknutých podnikoch bez toho, aby toto presetrovanie mohlo byt dostatocným základom na odôvodnenie zacatia [správneho] konania na úcely prijatia rozhodnutia, poskytne znízenie od 50 do 75 % sumy pokuty" [neoficiálny preklad]. 461 Zalobca sa v prvom rade domnieva, ze Komisia mu nesprávne odmietla poskytnút znízenie o 50 az 75 % uvedené v bode C oznámenia o spolupráci. Preto je potrebné preskúmat, ci Komisia neporusila podmienky uplatnenia tohto ustanovenia. 462 V prejednávanej veci je pre vyriesenie otázky uplatnitelnosti bodu C pre stanovenie výsky pokuty ulozenej zalobcovi, potrebné zistit, ci setrenia vykonané Komisiou jej poskytli dostatocný základ pre odôvodnenie zacatia správneho konania, ktorého cielom bolo prijat napadnuté rozhodnutie. 463 Komisia totiz tvrdí v odôvodneniach c. 593 a 594 napadnutého rozhodnutia, ze disponovala v dôsledku setrení dostatocnými informáciami na preukázanie existencie oznamovaného kartelu a ze BPB nesplnila podmienky uvedené v bode B písm. b) oznámenia o spolupráci, takze jej nebolo poskytnuté významné znízenie pokuty podla bodu C uvedeného oznámenia. 464 V tejto súvislosti treba uviest, ze zalobca netvrdí, ze poskytol rozhodujúce dôkazy týkajúce sa vsetkých prejavov kartelu alebo ze Komisia nemohla preukázat existenciu kartelu bez dôkazov, ktoré jej predlozil. V podstate uvádza, ze Komisia nemohla dokázat existenciu jediného a komplexného kartelu spôsobom, akým to urobila. 465 Preto treba overit, ci Komisia mala v dôsledku setrení dostatocné informácie na preukázanie existencie kartelu, ktorý bol napokon sankcionovaný. 466 Co sa týka stretnutia v Londýne, BPB prezradil informácie o tomto stretnutí az vo svojej odpovedi na druhú ziadost o informácie (z 21. septembra 1999) v odpovedi na konkrétnu otázku: "Uvedte, kto navrhol alebo zacal výmeny údajov medzi generálnymi riaditelmi" 467 Preto Komisia, ktorá uz vedela o existencii výmen informácií o objemoch predaja na styroch dotknutých trhoch, disponovala na základe setrení uskutocnených v novembri 1998 dostatocný základ pre odôvodnenie zacatia správneho konania, ktorého cielom bolo prijat napadnuté rozhodnutie. 468 V tejto súvislosti treba pripomenút, ze v rozsudku z 29. júna 2006, Komisia/SGL Carbon ([80]C-301/04 P, Zb. s. I-5915) sa Súdny dvor domnieval, ze odpovede predlozené podla clánku 11 ods. 1 nariadenia c. 17 nepredstavujú dobrovolnú spoluprácu, ale splnenie povinnosti. Pripomenula, ze Komisia môze pri plnení úloh, ktoré jej boli zverené v tejto oblasti, získavat vsetky nevyhnutné informácie od vlád a kompetentných orgánov clenských státov, ako aj od podnikov a zdruzení podnikov. Komisia je teda oprávnená ulozit tomuto podniku povinnost poskytnút vsetky potrebné informácie o skutocnostiach, ktoré mu môzu byt známe, a oznámit jej v prípade potreby súvisiace listiny, ktoré má, aj ked tieto listiny môzu slúzit proti nemu alebo proti inému podniku na preukázanie protisútazného správania (body 34, 39, 41 a 44). 469 Co sa týka výmen informácií o objemoch predaja na styroch dotknutých trhoch, zalobca nespochybnil, ako navyse vyplýva z bodu 334 zaloby, ze Komisia nasla priame dôkazy o týchto výmenách pri setreniach vykonaných v novembri 1998. 470 Pokial ide o výmeny informácií o objemoch a podieloch na trhu v Spojenom královstve, Komisia tvrdí, ze dve správy zaslané pánovi [D], ktoré boli spomenuté v bode 77 oznámenia o výhradách, obsahovali detailné informácie o obrate ostatných výrobcov a mohli slúzit ako základ pre iné setrenia v tejto veci, aj ked tieto informácie neboli samé osebe dostatocné. 471 V tejto súvislosti treba uviest, ze dokumenty spomenuté v bode 77 oznámenia o výhradách sú správy, ktoré zaslal pánovi [D] pán [M], generálny riaditel podniku BG, predchodca pána [N], o vývoji na trhu v Spojenom královstve. Tieto interné dokumenty vsak nedokazujú, ze dotknuté informácie boli prezradené osobám, ktoré neboli zamestnané v podniku BPB. BPB v svojom zázname zo 17. marca 1996, ako aj podrobnejsie vo svojom vyhlásení z 28. mája 1999 vsak priznal, ze výmena informácií o objemoch predaja na trhu v Spojenom královstve sa uskutocnovala medzi konkurentmi od roku 1992 do zaciatku roku 1998. 472 Co sa týka výmeny údajov týkajúcich sa zvysovanie cien na trhu v Spojenom královstve, Komisia tvrdí, ze uz disponovala informáciami uvedenými v odôvodneniach c. 201 a 205 napadnutého rozhodnutia. Ako vyplýva z týchto odôvodnení, okrem toho, ze dve interné memorandá podniku BPB nájdené pri setreniach dokazujú len to, ze sa diskutovalo o zvysovaní cien, preukázanie Komisiou tohto prvku porusenia sa opiera o podobnost zvysovaní cien. Za týchto okolností skutocnost, ze BPB priznal vo svojom zázname zo 17. marca 1996, ako aj podrobnejsie vo svojom vyhlásení z 28. mája 1999, ako vyplýva z odôvodnenia c. 207 napadnutého rozhodnutia, ze doslo k tzv. "ojedinelým prípadom", ked pán [N] zatelefonoval zástupcom podnikov Lafarge a Knauf v Spojenom královstve, aby ich informoval o zámeroch BG v oblasti cien, ako aj rozmedzí predpokladaného zvysovania, významne prispela k odôvodneniu Komisie. 473 Pokial ide o stretnutia vo Versailles a v Haagu, zalobca priznal svoju úcast na týchto stretnutiach len vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách. Co sa týka stretnutia v Bruseli, priznal, ze sa ho zúcastnil len ako odpoved na výslovnú otázku Komisie, ktorá mu bola polozená v rámci prvej ziadosti o informácie. 474 Napokon co sa týka systému výmeny informácií, z odôvodnenia c. 271 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia vedela o jeho existencii na základe informácií nájdených pri setreniach. 475 Súd prvého stupna teda domnieva, ze informácie poskytnuté podnikom BPB v rozsahu, v akom ich mozno z pohladu judikatúry Súdneho dvora uvedenej v bode 468 vyssie povazovat za dobrovolné, nepredstavovali rozhodujúce dôkazy na preukázanie existencie kartelu a ze Komisia disponovala po vykonaní setrení v skutocnosti dostatocnými informáciami na preukázanie uvedenej existencie. 476 Vzhladom na kumulatívnu povahu podmienok uvedených v bode B písm. b) az e) oznámenia o spolupráci, ako sú uvedené aj v bode C tohto oznámenia, a kedze minimálne jedna z týchto podmienok, t. j. podmienka uvedená v bode B písm. b), v spojení s bodom C oznámenia nie je splnená, netreba skúmat, ci BPB splnil ostatné podmienky stanovené v týchto ustanoveniach. 477 Z uvedeného vyplýva, ze Komisia sa nedopustila nijakej chyby, ked nepriznala zalobcovi znízenie výsky jeho pokuty podla bodu C oznámenia o spolupráci. 478 Treba vsak este v rámci neobmedzenej právomoci Súdu prvého stupna, overit, ci bola dostatocná výska znízenia priznaná Komisiou z dôvodu spolupráce BPB podla bodu D oznámenia o spolupráci. 479 V tejto súvislosti, treba uviest, ako vyplýva z odôvodnení c. 592 a 596 napadnutého rozhodnutia, ze BPB bol úcastníkom kartelu, ktorý ako prvý oznámil Komisii, po tom, ako predlozila ziadosti o informácie, avsak nad rámec tejto ziadosti, skutocnosti, ktoré doplnali tie, ktoré objavila pri vykonaných setreniach a ktoré potvrdzovali existenciu kartelu. Komisia pripústa, ze tieto skutocnosti obsahovali podrobné informácie o dotknutých stretnutiach, predovsetkým toho v Londýne a o výmenách informácií na hlavných európskych trhoch, najmä na trhu v Spojenom královstve. 480 Okrem toho, ako vyplýva z preskúmania druhého zalobného dôvodu, je síce pravda, ze Komisia mohla preukázat existenciu kartelu aj bez vedomosti o stretnutí v Londýne, vnímala by ho vsak odlisne. Súd prvého stupna sa domnieva, ze informácie poskytnuté podnikom BPB, a predovsetkým tie, ktoré sa týkali stretnutia v Londýne, významne posilnili argumentáciu Komisie, co sa týka existencie spolocného plánu, a tak jej umoznili podstatne zvýsit výsku pokút z dôvodu závaznosti porusenia. Rovnako sa táto úvaha vztahuje aj na podrobné informácie, ktoré BPB poskytol a ktoré sa týkali výmeny informácií o objemoch predaja a o zvýsení cien na trhu v Spojenom královstve. Tento záver potvrdzuje aj velké mnozstvo citácií v napadnutom rozhodnutí skutocností poskytnutých podnikom BPB. 481 Napokon, ako vyplýva z bodu 2.2.2 odpovede BPB na oznámenie o výhradách a preskúmania jeho druhého zalobného dôvodu, BPB navyse uznal väcsinu skutkových zistení, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách. Okrem toho, ako vyplýva z bodov 1.1.4, 2.2.2 a 6.2.27 jeho odpovede na oznámenie o výhradách, preskúmania jeho druhého zalobného dôvodu a jeho odpovede na písomnú otázku Súdu prvého stupna, BPB nespochybnuje ani posúdenie niektorých skutocností ako porusenia práva hospodárskej sútaze Spolocenstva. BPB teda uznal, ze stretnutie v Londýne, výmena údajov o objemoch predaja na styroch dotknutých trhoch a najmä na trhu v Spojenom královstve, ako aj jedna ci dve výmeny informácií o zvýsení cien na trhu v Spojenom královstve predstavovali porusenia clánku 81 ES. 482 V rámci svojej neobmedzenej právomoci sa Súd prvého stupna domnieva, ze treba zalobcovi priznat dodatocné znízenie výsky pokuty o 10 %, ako bola stanovená pred uplatnením oznámenia o spolupráci, pricom toto znízenie sa pridá k znízeniu o 30 % uz priznaného Komisiou. 483 Za týchto okolností nie je uz potrebné preskúmat tvrdenia zalobcu, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked priznala podniku Gyproc z dôvodu spolupráce znízenie o 40 %. 5. O návrhu zaviazat Komisiu na vrátenie sumy pokuty, alebo subsidiárne sumy o ktorú je znízená spolu s úrokmi Tvrdenia úcastníkov konania 484 Zalobca tvrdí, ze pokutu uz zaplatil. Tvrdí vsak, ze je nestastné, ze v napadnutom rozhodnutí nie je uvedená úroková sadzba, ktorá sa uplatní v prípade, ze ju bude Komisia musiet v celosti alebo ciastocne vrátit. Domnieva sa, ze táto úroková sadzba musí byt minimálne v takej výske, ako by sa uplatnila ak by poskytla bankovú záruku, t. j. 4,79 %. V kazdom prípade prenecháva posúdenie výsky uplatnitelnej úrokovej sadzby na úvahu Súdu prvého stupna, pricom navrhuje, aby o tejto otázke rozhodol v prípade zrusenia alebo znízenia výsky pokuty, ktorá mu bola ulozená. Okrem toho ziada, aby ju zaviazal uhradit úroky z omeskania od vyhlásenia tohto rozsudku az do úplného vrátenia dlznej sumy Komisiou. 485 Komisia sa domnieva, ze tieto tvrdenia sú predcasné. Navyse je návrh uvedený v rámci tretieho zalobcovho návrhu neprípustný, pretoze Súd prvého stupna nie je oprávnený nariadit takéto opatrenie. Posúdenie Súdom prvého stupna 486 V mnohých prípadoch uz bolo rozhodnuté, ze zrusujúci rozsudok v konaní o neplatnost, ktorý pôsobí ex tunc a ktorý teda retroaktívne odníma zrusovanému právnemu aktu právne úcinky, takze zalovaná institúcia je na základe clánku 233 ES povinná prijat nevyhnutné opatrenia na zahojenie úcinkov konstatovaných protiprávností, co v prípade aktu, ktorý uz bol vykonaný, môze znamenat povinnost postavit zalobcu do situácie, v ktorej sa nachádzal pred vydaním tohto právneho aktu (rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Corus UK/Komisia, [81]T-48/00, Zb. s. II-2325, bod 222). 487 Medzi opatrenia uvedené v clánku 233 ES v prípade rozsudku, ktorým bola podniku v dôsledku porusenia pravidiel hospodárskej sútaze uvedených v Zmluve o ES zrusená alebo znízená pokuta, patrí povinnost Komisie vrátit celú alebo len cast pokuty zaplatenej podnikom, kedze v nadväznosti na rozhodnutie o zrusení je túto platbu potrebné kvalifikovat ako zaplatenú bez právneho dôvodu. Táto povinnost sa netýka len sumy, ktorá bola zaplatená bez právneho dôvodu, ale aj úrokov z omeskania z tejto sumy (rozsudok Corus UK/Komisia, uz citovaný v bode 486 vyssie, bod 223). 488 Z uvedeného vyplýva, ze ak by Komisia nezaplatila ziadne úroky z omeskania z hlavnej pokuty vrátenej v dôsledku takého rozsudku, Komisia by neurobila nevyhnutné opatrenie, aby tomuto rozsudku vyhovela, a porusila by z tohto dôvodu povinnosti, ktoré jej vyplývajú z clánku 233 ES. 489 Takze ziadost zaviazat Komisiu na náhradu sumy o ktorú je pokuta znízená spolu s úrokmi, je neprípustná. 6. O návrhu na nariadenia opatrení na zabezpecenie priebehu konania 490 Zalobca uviedol vo svojej zalobe, ze "Súd prvého stupna by prípadne mohol nariadit setrenie v podobe správy vypracovanej nezávislým odborníkom, aby bolo sa stanovilo, ktorý úcastník konania správne analyzoval ekonomický kontext veci". 491 Kedze je tento návrh vykladat ako návrh na nariadenie opatrení na zabezpecenie priebehu konania, Súd prvého stupna sa domnieva, ze mu nie je potrebné vyhoviet, pretoze z preskúmania veci vyplýva zjavne protisútazná povaha dotknutého kartelu. O trovách 492 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podla odseku 3 prvého pododseku toho istého ustanovenia môze Súd prvého stupna rozdelit náhradu trov konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. 493 V prejednávanom prípade nemala Komisia úspech len v tom, ze znízenie, ktoré priznala z dôvodu spolupráce BPB nebolo dostatocné. 494 V takejto situácii bude spravodlivým posúdením prípadu rozhodnutie, ze Komisia znása desatinu vlastných trov konania a je povinná nahradit desatinu trov konania BPB a ze BPB znása devät desatín svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit devät desatín trov konania Komisie. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (tretia komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Výska pokuty ulozenej BPB plc podla clánku 3 rozhodnutia Komisie 2005/471/ES z 27. novembra 2002 o konaní podla clánku 81 [ES] proti BPB plc, Gebrüder Knauf Westdeutsche Gipswerke KG, Société Lafarge SA a Gyproc Benelux NV (vec COMP/E-1/37.152 -- Sadrokartónové dosky) je stanovená na 118,8 milióna eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Komisia znása jednu desatinu svojich vlastných trovy konania a je povinná nahradit jednu desatinu trov konania BPB. 4. BPB znása devät desatín svojich vlastných trov konania a je povinný nahradit devät desatín trov konania Komisie. Jaeger Tiili Czúcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 8. júla 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Jaeger Obsah Skutkové okolnosti Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení práva na obhajobu Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom a/alebo nesprávne odôvodnenom uplatnia clánku 81 ods. 1 ES O úrovni dôkaznej povinnosti Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stretnutí v Londýne Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O výmene informácií o mnozstvách predaných v Nemecku, vo Francúzsku, v Beneluxe a Spojenom královstve Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O výmene informácií o objemoch predaja v Spojenom královstve Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O výmene informácií o zvysovaní cien v Spojenom královstve v období od roku 1992 do roku 1998 Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O stabilizácii podielov na trhu v Nemecku Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O výmenách informácií o zvýsení cien v Nemecku Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O geografickom rozsahu kartelu 3. O tretom zalobnom dôvode zalozenom na porusení pojmu jediného porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O stvrtom dôvode zalozenom na porusení clánku 253 ES a clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17, ako aj vseobecných zásad pri výpocte výsky pokuty. O neprimeranej povahe východiskovej sumy pokuty stanovenej podla závaznosti porusenia O závaznosti porusenia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O skutocnom dopade porusenia na relevantný trh -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O stanovení východiskovej sumy pokuty na základe závaznosti porusenia -- Tvrdenia úcastníkov konania -- Posúdenie Súdom prvého stupna O dlzke trvania porusenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O opakovanom porusovaní Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O polahcujúcich okolnostiach Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O spolupráci Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 5. O návrhu zaviazat Komisiu na vrátenie sumy pokuty, alebo subsidiárne sumy o ktorú je znízená spolu s úrokmi Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna 6. O návrhu na nariadenia opatrení na zabezpecenie priebehu konania O trovách __________________________________________________________________ ( [82]*1 ) Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXfGR0Wq/L96953-8726TMP.html#t-ECRT12008SKA.0700135301-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:166:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:P:1962:013:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:166:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:009:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0191&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0025&locale=SK 9. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0204&locale=SK 10. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61983??0145&locale=SK 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0094&locale=SK 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61976??0085&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0011&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0314&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0044&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0049&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0009&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0061&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0049&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0056&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0074&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0040&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0238&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0189&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62005C?0238&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0007&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61985C?0089&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0202&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0148&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0194&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0048&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0105&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0001&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0305&locale=SK 35. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:109:TOC 36. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:076:TOC 37. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:006:TOC 38. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:239:TOC 39. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:024:TOC 40. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:152:TOC 41. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:100:TOC 42. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61969??0041&locale=SK 43. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0141&locale=SK 44. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0311&locale=SK 45. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0203&locale=SK 46. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0241&locale=SK 47. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0023&locale=SK 48. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0330&locale=SK 49. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0283&locale=SK 50. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0283&locale=SK 51. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0338&locale=SK 52. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61972??0008&locale=SK 53. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 54. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0213&locale=SK 55. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0220&locale=SK 56. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998C?0286&locale=SK 57. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0182&locale=SK 58. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61989T?0150&locale=SK 59. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62003C?0397&locale=SK 60. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0021&locale=SK 61. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0067&locale=SK 62. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1974:319:TOC 63. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:124:TOC 64. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:069:TOC 65. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61961??0019&locale=SK 66. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:243:TOC 67. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2002:143:TOC 68. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1994:343:TOC 69. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0308&locale=SK 70. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0137&locale=SK 71. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995C?0219&locale=SK 72. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0038&locale=SK 73. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1990:220:TOC 74. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0224&locale=SK 75. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 76. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002C?0066&locale=SK 77. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0044&locale=SK 78. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0052&locale=SK 79. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 80. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62004C?0301&locale=SK 81. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000T?0048&locale=SK 82. file:///tmp/lynxXXXXfGR0Wq/L96953-8726TMP.html#c-ECRT12008SKA.0700135301-E0001