Vec T-30/03 RENV 3F proti Európskej komisii "Státna pomoc - Danová pomoc poskytnutá dánskymi orgánmi - Námorníci zamestnaní na palubách lodí zapísaných v dánskom medzinárodnom registri - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Závazné tazkosti" Abstrakt rozsudku 1. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Fáza predbezného preskúmania a kontradiktórna fáza - Povinnost Komisie zacat kontradiktórne konanie v prípade závazných tazkostí - Pojem závazné tazkosti (Clánok 88 ods. 2 a 3 ES) 2. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Neoznámené opatrenia pomoci, proti ktorým podali tretie dotknuté osoby staznosti - Povinnost Komisie ukoncit fázu predbezného preskúmania v primeranej lehote - Rozsah (Clánok 88 ods. 3 ES) 3. Pomoc poskytovaná státmi - Preskúmanie Komisiou - Skúmanie stazností - Povinnost Komisie viest kontradiktórnu diskusiu so stazovatelom uz vo fáze predbezného preskúmania - Neexistencia (Clánok 88 ods. 3 ES) 1. Konanie podla clánku 88 ods. 2 ES je nevyhnutné, pokial sa Komisia stretne so závaznými tazkostami pri posúdení, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom. Komisia sa tak môze pri vydaní rozhodnutia priaznivého pre pomoc obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES len v prípade, ak nadobudla v rámci prvého preskúmania presvedcenie, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Naopak, ak toto prvé preskúmanie vedie Komisiu k opacnému presvedceniu alebo jej neumoznuje prekonat vsetky tazkosti spojené s posúdením zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, Komisia je povinná vyziadat si vsetky potrebné vyjadrenia a s tým cielom zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES. Hoci Komisia nemá nijakú diskrecnú právomoc, pokial ide o rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak zistí existenciu takýchto tazkostí, disponuje predsa len urcitou mierou volnej úvahy pri vysetrovaní a skúmaní okolností daného prípadu, aby zistila, ci spôsobujú závazné tazkosti. V súlade s úcelom clánku 88 ods. 3 ES a povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorú má, môze Komisia najmä zacat rozhovory s oznamujúcim státom alebo tretími osobami, aby v priebehu predbezného konania prekonala prípadné tazkosti. Táto moznost pritom predpokladá, ze Komisia môze upravit svoje stanovisko podla výsledkov zacatých rozhovorov bez toho, aby sa táto úprava a priori vykladala tak, ze spôsobuje vznik závazných tazkostí. Pojem závazné tazkosti má objektívnu povahu. Existenciu takých tazkostí treba hladat tak v okolnostiach prijatia napadnutého aktu, ako aj v jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, porovnaním odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze preskúmanie zákonnosti, ktoré vykonáva Vseobecný súd, pokial ide o existenciu závazných tazkostí, je zo svojej podstaty hlbsie ako skúmanie zjavne nesprávneho posúdenia. Dôkazné bremeno existencie závazných tazkostí znása zalobca, pricom takýto dôkaz môze predlozit prostredníctvom súboru súhlasných ciastkových dôkazov týkajúcich sa jednak okolností a dlzky predbezného preskúmania a jednak obsahu napadnutého rozhodnutia. (pozri body 53 - 55, 78) 2. Ak dotknutý clenský stát státne opatrenia sporné z pohladu zákazu státnej pomoci neoznámil, Komisia nie je povinná pristúpit k predbeznému preskúmaniu týchto opatrení v stanovenej lehote. Ak vsak tretie dotknuté strany predlozili Komisii staznost týkajúcu sa státnych opatrení, ktoré neboli oznámené, institúcia je povinná v rámci predbeznej fázy stanovenej v clánku 88 ods. 3 ES starostlivo a nestranne preskúmat tieto staznosti v záujme nálezitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy o ES týkajúcich sa státnej pomoci. Z toho najmä vyplýva, ze Komisia nemôze donekonecna predlzovat predbezné preskúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom staznosti, kedze toto preskúmanie má Komisii umoznit len vytvorit si prvý názor na kvalifikáciu opatrení predlozených jej na posúdenie a na ich zlucitelnost so spolocným trhom. Primeranost dlzky predbezného preskúmania sa musí posudzovat v závislosti od okolností kazdého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných stádií, ktorými musí Komisia prejst, a od zlozitosti prípadu. Hoci dlzka predbezného preskúmania môze naznacovat existenciu závazných tazkostí, sama osebe nepostacuje na preukázanie existencie takýchto tazkostí. Predovsetkým samotnú skutocnost, ze medzi Komisiou a dotknutým clenským státom sa pocas predbezného preskúmania zacali diskusie a ze v rámci toho si mohla Komisia vyziadat doplnujúce informácie o pomoci, ktorú mala preskúmat, nemozno samu osebe povazovat za dôkaz toho, ze táto institúcia celila závazným tazkostiam spojeným s posudzovaním. Uplynutie obdobia znacne presahujúceho lehotu, ktorá sa bezne uplatnuje pri prvom preskúmaní v rámci ustanovení clánku 88 ods. 3 ES, môze navyse viest k uznaniu toho, ze Komisia sa pri posúdení stretla so závaznými tazkostami vyzadujúcimi zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES len vtedy, ak je sprevádzané aj inými skutocnostami. (pozri body 57, 58, 70 - 72) 3. Fáza predbezného preskúmania v rámci clánku 88 ods. 3 ES nemá vo vztahu k stazovatelovi kontradiktórnu povahu a Komisia mu preto nie je pred prijatím rozhodnutia o zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti pomoci so spolocným trhom povinná oznámit svoje stanovisko. (pozri bod 84) ROZSUDOK VSEOBECNÉHO SÚDU (druhá rozsírená komora) z 27. septembra 2011 ([1]*) "Státna pomoc - Danová pomoc poskytnutá dánskymi orgánmi - Námorníci zamestnaní na palubách lodí zapísaných v dánskom medzinárodnom registri - Rozhodnutie Komisie o nevznesení námietok - Zaloba o neplatnost - Závazné tazkosti" Vo veci T-30/03 RENV, 3F, predtým Specialarbejderforbundet i Danmark (SID), so sídlom v Kodani (Dánsko), v zastúpení: pôvodne P. Bentley, QC, a A. Worsře, advokát, neskôr P. Bentley a P. Torbřl, advokát, zalobca, proti Európskej komisii, v zastúpení: H. van Vliet a N. Khan, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorú v konaní podporuje: Dánske královstvo, v zastúpení: V. Pasternak Jřrgensen a C. Vang, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastník konania, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie K(2002) 4370 v konecnom znení z 13. novembra 2002 o nevznesení námietok vo vztahu k dánskym danovým opatreniam uplatnujúcim sa na námorníkov, ktorí sú zamestnaní na lodiach zapísaných v dánskom medzinárodnom registri, VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora), v zlození: predseda komory N. J. Forwood, sudcovia F. Dehousse (spravodajca), I. Wiszniewska-Bial/ecka, M. Prek a J. Schwarcz, tajomník: N. Rosner, referent, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. januára 2011, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1 Dna 1. júla 1988 prijalo Dánske královstvo zákon c. 408 (Lovtidende 1997 A, s. 27329), ktorý nadobudol úcinnost 23. augusta 1988, zavádzajúci dánsky medzinárodný register lodí (dalej len "register DIS"). Tento register doplnil dánsky bezný register lodí (dalej len "register DAS"). Cielom registra DIS je bojovat proti prechodu od dánskych námorných vlajok k vlajkám tretích státov. Námorní dopravcovia prevádzkujúci lode zapísané v registri DIS majú právo zamestnávat na týchto lodiach námorníkov z tretích státov za mzdových podmienok, ktoré platia v státe pôvodu týchto námorníkov. 2 V ten istý den prijalo Dánske královstvo zákony c. 361, 362, 363 a 364, ktoré nadobudli úcinnost 1. januára 1989, zavádzajúce viaceré danové opatrenia týkajúce sa námorníkov zamestnaných na lodiach zapísaných do registra DIS (Lovtidende 1988 A, s. 36130, 36230, 36330 a 36430). Títo námorníci boli najmä oslobodení od dane z príjmov, zatial co námorníci v rámci registra DAS takémuto zdaneniu podliehali. 3 Dna 28. augusta 1998 podal zalobca, 3F, predtým Specialarbejderforbundet i Danmark (SID), Komisii Európskych spolocenstiev staznost proti Dánskemu královstvu týkajúcu sa sporných danových opatrení. Zalobca v nej tvrdil, ze danové pravidlá, ktoré sa uplatnujú na námorníkov zamestnaných na palubách lodí zapísaných do registra DIS, predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 88 ES a ze sporná pomoc nie je zlucitelná so spolocným trhom, lebo umoznuje danové výnimky nielen pre námorníkov zo Spolocenstva, t. j. pre tých, ktorí sú danovými rezidentmi niektorého z clenských státov, ale aj pre vsetkých námorníkov vrátane tých, ktorí nie sú zo Spolocenstva, co spôsobuje, ze sú v rozpore jednak s dokumentom Komisie o financných a danových opatreniach týkajúcich sa vyuzívania lodí zapísaných v Spolocenstve [dokument SEC(89) 921 v konecnom znení, dalej len "usmernenia z roku 1989"] a jednak s usmerneniami Spolocenstva k státnej pomoci v námornej doprave (Ú. v. ES C 205, 1997, s. 5, dalej len "usmernenia z roku 1997"). Zalobca rovnako tvrdil, ze ustanovenia dohôd o dvojitom zdanení uzavreté jednak medzi Dánskym královstvom a Filipínskou republikou a jednak medzi Dánskym královstvom a Singapurskou republikou rovnako predstavujú protiprávnu pomoc. Navrhol, aby Komisia zacala konanie stanovené v clánku 88 ods. 2 ES, a spomenul konanie o zalobe na necinnost stanovené v clánku 232 ES. 4 Listom z 21. októbra 1998 zalobca pripomenul Komisii jej povinnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania podla clánku 88 ods. 2 ES a uviedol, ze sporný danový rezim nebol podla jeho informácií predmetom oznámenia. 5 Listom zo 6. januára 1999 zalobca predovsetkým uviedol, ze ak mu Komisia poskytne záruku, ze prijme rozhodnutie v lehote dvoch alebo troch mesiacov, nepodá na Súdny dvor zalobu na necinnost, pricom si vyhradil moznost urobit tak neskôr. 6 Listom zo 4. februára 1999 Komisia poziadala Dánske královstvo o informácie, najmä o tom, ci bola sporná pomoc poskytnutá alebo ci sa chystalo jej poskytnutie. 7 Listom z 18. marca 1999 zalobca zaslal Komisii nové pripomienky k pojmu "námorníci zo Spolocenstva". 8 Dna 19. marca 1999 sa uskutocnilo stretnutie medzi Komisiou a Dánskym královstvom, na ktorom Komisia vyjadrila obavy týkajúce sa osobitného danového rezimu, ktorý sa v tom case uplatnoval na námorníkov. 9 Listom z 13. apríla 1999 Dánske královstvo odpovedalo na list Komisie zo 4. februára 1999, pricom uviedlo, ze sporný danový rezim bol zavedený v roku 1988. Rovnako uviedlo, ze skúma zmeny pravidiel zdanovania zamestnancov, ktorí nie sú rezidentmi. Dodalo, ze Komisia bude informovaná, len co sa toto skúmanie skoncí, a ze dánska vláda sa rozhodne, ci predlozí dánskemu parlamentu na dalsom zasadnutí návrh zákona. 10 Dna 4. júna 1999 zalobca oznámil Komisii odpoved dánskeho ministra dánskemu parlamentu, v ktorej bola uvedená moznost zmenit rezim DIS. 11 Listom zo 6. decembra 1999 dánska vláda zaslala dánskemu parlamentu pracovný návrh danového zákona o zmene rezimu DIS. 12 Listom z 10. januára 2000 zalobca predlozil Komisii svoje pripomienky k úcinkom DIS, ktoré neboli zmenené. 13 Listom z 3. apríla 2000 dánsky minister daní informoval Komisiu o zmenách v návrhu danového zákona. 14 Dna 4. apríla 2000 sa uskutocnilo stretnutie Komisie s dánskymi orgánmi, na ktorom sa ukázala potreba dalsieho skúmania v súvislosti s ostatnými zmenami návrhu danového zákona. 15 V liste zo 6. apríla 2000 Dánske královstvo uviedlo, ze zmeny v návrhu danového zákona vykonané po rokovaniach s Komisiou na stretnutí zo 4. apríla 2000 nebudú predlozené dánskemu parlamentu, pokým Komisia formálne neuvedie, ze nie sú v rozpore s právom Spolocenstva, a poziadalo Komisiu, aby v správnom konaní co najskôr vydala list v tomto zmysle. 16 Listami z 18. apríla a 15. mája 2000 zalobca zaslal Komisii svoje pripomienky k zmenám v návrhu danového zákona. 17 Dna 30. novembra 2000 Komisia poziadala Dánske královstvo o doplnujúce informácie, najmä pokial ide o danové otázky. Dánske královstvo na tento list odpovedalo 15. januára 2001. 18 Zalobca zaslal Komisii svoje pripomienky listami z 1. februára, 29. júna a 5. novembra 2001. 19 Dna 27. mája 2002 sa uskutocnilo stretnutie medzi Komisiou a zalobcom, na ktorom zalobca uviedol moznost podania zaloby na necinnost. Napadnuté rozhodnutie 20 Dna 13. novembra 2002 Komisia prijala na základe clánku 87 ods. 3 písm. c) ES rozhodnutie K(2002) 4370 v konecnom znení (dalej len "sporné rozhodnutie"), v zmysle ktorého rozhodla o nevznesení námietok proti danovým opatreniam uplatnujúcim sa od 1. januára 1989 na námorníkov zamestnaných na lodiach zapísaných v Dánsku tak v registri DAS, ako aj v registri DIS, lebo sa domnievala, ze predstavujú státnu pomoc zlucitelnú so spolocným trhom. 21 Komisia najprv dospela k záveru o existencii protiprávnosti pomoci, ktorá nebola oznámená. Skúmala prípad námorníkov s bydliskom v státe, ktorý nestanovuje dan z príjmov, pre ktorých danová výnimka predstavuje výhodu. Následne skúmala prípad námorníkov, ktorí nie sú rezidentmi, na ktorých bola osobitne zacielená staznost zalobcu. Dospela k záveru o existencii výhody, a to aj pokial ide o námorníkov, ktorí nie sú rezidentmi. Domnievala sa, ze islo o státne zdroje, mohol byt ovplyvnený obchod medzi clenskými státmi a bolo splnené kritérium selektívnosti. Komisia preto konstatovala existenciu protiprávnej státnej pomoci v zmysle clánku 87 ES bez ohladu na otázku, ci zvýhodnený danový rezim rozlisuje medzi zamestnancami, ktorí sú rezidentmi, a zamestnancami, ktorí nie sú rezidentmi. 22 Rovnako sa domnievala, ze danové opatrenia sa musia posudzovat podla clánku 87 ods. 3 písm. c) ES a na jednej strane podla usmernení z roku 1989, pokial ide o obdobie od 1. januára 1989 do 31. decembra 1997, a na druhej strane podla usmernení z roku 1997, pokial ide o obdobie od 1. januára 1998. 23 Následne usúdila, ze rezim, ktorý sa uplatnoval tak pred 1. januárom 1998, ako aj po tomto dni, bol zlucitelný so spolocným trhom. 24 Odpovedala tak na otázku nastolenú staznostou, ci mozno oslobodenie státnych príslusníkov státov, ktoré nie sú clenmi Európskej únie, od dane z príjmu povazovat za zlucitelné s usmerneniami z roku 1997. V tejto súvislosti zdôraznila, ze v uvedených usmerneniach sú námorníci zo Spolocenstva definovaní na úcely zdanenia pracovníkov na mori ako zamestnanci, ktorí "podliehajú zdaneniu a/alebo povinnosti platit odvody na sociálne zabezpecenie v jednom clenskom státe", bez dalsieho spresnenia, pokial ide o ich danovú rezidenciu. Uviedla, ze táto definícia námorníkov zo Spolocenstva stanovená v bode 3.2 usmernení z roku 1997 neuvádza nijakú podmienku týkajúcu sa státnej príslusnosti alebo bydliska, a dodala, ze pojem "námorníci zo Spolocenstva" tak bol v uvedenom bode týkajúcom sa zdanenia námorníkov definovaný pomerne sirokým spôsobom. 25 Dodala, ze vseobecné znízenia alebo oslobodenia od dane majú rovnako za ciel vseobecné znízenie danového zatazenia, ktoré znásajú námorní dopravcovia zo Spolocenstva, kedze Dánske královstvo znízením nákladov na pracovnú silu podporuje uplatnovanie pravidiel bezpecnosti a pracovnoprávnych noriem Spolocenstva na palubách lodí, ktoré by inak plávali pod vlajkou tretích státov, v ktorých sa tieto normy najcastejsie nedodrziavajú, a ze udrziavanie lodí pod vlajkou Spolocenstva rovnako prispieva k zachovaniu zamestnanosti v námornej oblasti na súsi, co je rovnako cielom usmernení z roku 1997. Komisia preto odmietla tvrdenie zalobcu a dospela k záveru, ze skutocnost, ze aj státni príslusníci státov, ktoré nie sú clenmi Európskej únie, majú rovnako prístup k sporným danovým výhodám, je v súlade s usmerneniami z roku 1997. 26 Pripomenula tiez, ze pokial ide o pomoc, ktorej cielom je znízenie nákladov na posádku, usmernenia z roku 1989 uvádzali len to, ze "pomoc poskytnutú v oblasti sociálneho zabezpecenia a dane z príjmov pracovníkov na mori s cielom znízit náklady znásané námornými spolocnostami z dôvodu vyuzívania lodí registrovaných v clenskom státe, bez toho, aby tým utrpelo sociálne zabezpecenie námorníkov, mozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom". Domnievala sa, ze sporné danové opatrenia splnali tieto podmienky, a boli preto v súlade aj s usmerneniami z roku 1989. 27 Komisia navyse poziadala Dánske královstvo, aby kazdorocne predlozilo správu umoznujúcu hodnotenie úcinkov rezimu na konkurencieschopnost dánskej flotily, a uviedla, ze sporný danový rezim nemá vplyv na obchod medzi clenskými státmi spôsobom, ktorý by bol v rozpore so spolocným záujmom v oblasti námornej prepravy, lebo prispieval k základným cielom usmernení Spolocenstva. 28 Nakoniec vyzvala Dánske královstvo, aby jej oznámilo zmeny v skúmanom rezime, a pripomenula, ze môze rozhodnút o prijatí vhodných opatrení, ak si to bude vyzadovat vývoj na spolocnom trhu. Konania pred Súdom prvého stupna a Súdnym dvorom 29 Zalobou podanou do kancelárie Súdu prvého stupna 30. januára 2003 poziadal zalobca o zrusenie sporného rozhodnutia a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania. 30 Osobitným podaním doruceným kancelárii Súdu prvého stupna 17. marca 2003 predlozila Komisia námietku neprípustnosti podla clánku 114 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, v ktorej mu navrhla, aby zalobu zamietol ako zjavne neprípustnú a zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. 31 Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti predlozených 16. mája 2003 zalobca navrhol zamietnut túto námietku a zaviazat Komisiu na náhradu trov konania. 32 Uznesením z 23. apríla 2007, SID/Komisia (T-30/03, neuverejnené v Zbierke), Súd prvého stupna zamietol zalobu ako neprípustnú. Zaviazal zalobcu na to, aby znásal svoje vlastné trovy konania a nahradil trovy konania, ktoré vynalozila Komisia. Rovnako zaviazal kazdého z vedlajsích úcastníkov konania na znásanie svojich vlastných trov konania spojených s vedlajsím úcastníctvom. 33 Návrhom podaným do kancelárie Súdneho dvora 9. júla 2007 podal zalobca na základe clánku 56 Statútu Súdneho dvora odvolanie proti uzneseniu SID/Komisia, uz citovanému v bode 32 vyssie, ktorým poziadal Súdny dvor o zrusenie uvedeného uznesenia, urcenie, ze jeho zaloba podaná na Vseobecný súd je prípustná, a zaviazanie Komisie na náhradu trov konania spojených s odvolaním. 34 Rozsudkom z 9. júla 2009, 3F/Komisia (C-319/07 P, Zb. s. I-5963), Súdny dvor zrusil uznesenie SID/Komisia, uz citované v bode 32 vyssie, kedze neodpovedalo na tvrdenia zalobcu týkajúce sa jednak jeho konkurencného postavenia vo vztahu k iným odborovým zväzom v rámci vyjednávania kolektívnych zmlúv uplatnujúcich sa na námorníkov a jednak sociálnych aspektov vyplývajúcich z danových opatrení týkajúcich sa námorníkov zamestnaných na palubách lodí zapísaných do registra DIS. Súdny dvor zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Komisiou v konaní pred Súdom prvého stupna. Nakoniec vrátil vec Súdu prvého stupna, aby rozhodol o návrhu zalobcu na zrusenie napadnutého rozhodnutia a vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania pre konanie vo veci samej. 35 Vec bola pridelená prvej rozsírenej komore Súdu prvého stupna. 36 Dna 21. septembra 2009 zalobca na ziadost kancelárie Súdu prvého stupna predlozil svoje písomné pripomienky. 37 V súlade s clánkom 119 ods. 2 rokovacieho poriadku Komisia predlozila 25. novembra 2009 do kancelárie Súdu prvého stupna vyjadrenie k zalobe. Zalobca predlozil repliku 18. januára 2010. Komisia predlozila dupliku 16. marca 2010. 38 Dánske královstvo podalo 15. januára 2010 návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania. Zalobca predlozil svoje vyjadrenie k tomuto návrhu na vstup vedlajsieho úcastníka 27. mája 2010. 39 Uznesením predsedu Vseobecného súdu (prvá rozsírená komora) z 8. apríla 2010 bolo Nórske královstvo vzhladom na spätvzatie svojho návrhu vymazané z registra Súdu prvého stupna ako vedlajsí úcastník. Na základe clánku 87 ods. 4 a 5 rokovacieho poriadku bolo Nórske královstvo zaviazané, aby znásalo svoje vlastné trovy konania, a kazdý z úcastníkov konania bol zaviazaný, aby znásal svoje vlastné trovy konania spojené s vedlajsím úcastníctvom Nórskeho královstva. 40 Kedze sudca spravodajca bol vzhladom na zmenu zlozenia komôr Súdu prvého stupna pridelený k druhej rozsírenej komore, táto vec bola z tohto dôvodu pridelená druhej rozsírenej komore. 41 Prednesy a odpovede úcastníkov konania na otázky polozené Vseobecným súdom boli vypocuté na pojednávaní 19. januára 2011. Návrhy úcastníkov konania predlozené po vrátení veci 42 Zalobca navrhuje, aby Vseobecný súd: - zrusil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa rozhodlo o nevznesení námietok proti danovým opatreniam uplatnovaným od 1. januára 1989 na pracovníkov na mori na palubách lodí zapísaných v Dánsku, ci uz v registri DAS, alebo registri DIS, - zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 43 Komisia navrhuje, aby Vseobecný súd: - zamietol zalobu, - zaviazal zalobcu na náhradu trov konania. Právny stav 44 Zalobca uvádza na podporu svojej zaloby tri zalobné dôvody týkajúce sa neplatnosti. Prvý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 88 ods. 2 ES a zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu, ze Komisia nezacala konanie vo veci formálneho zistovania. Druhý zalobný dôvod je zalozený na porusení clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, ako je vykladaný v súlade s usmerneniami z rokov 1989 a 1997, ako aj na porusení zásady ochrany legitímnej dôvery. Tretí zalobný dôvod je zalozený na existencii zjavne nesprávneho posúdenia. 45 V odpovedi na otázku Vseobecného súdu zalobca na pojednávaní uviedol, ze ciastocne berie spät svoj návrh, pokial ide o druhý a tretí zalobný dôvod, pricom vsak poziadal Vseobecný súd, aby skutkové okolnosti uvedené v rámci týchto zalobných dôvodov zohladnil pri skúmaní prvého zalobného dôvodu, ako to bolo tiez poznamenané v zápisnici z pojednávania. 46 Vseobecný súd preto pristúpi k preskúmaniu prvého zalobného dôvodu zalozeného na porusení clánku 88 ods. 2 ES a zásady riadnej správy vecí verejných. Tvrdenia úcastníkov konania 47 Zalobca tvrdí, ze v prejednávanej veci sa vynárajú závazné tazkosti. V tejto súvislosti zdôraznuje, ze Komisii trvalo styri roky, kým vydala napadnuté rozhodnutie, co podla neho preukazuje existenciu závazných tazkostí. Dodáva, ze dánska vláda vypracovala návrh zákona obsahujúci zmenu rezimu DIS, co situáciu este skomplikovalo. Komisia bola preto podla neho v súlade s clánkom 88 ods. 2 ES a zásadou riadnej správy vecí verejných povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 48 V odpovedi na tvrdenia Komisie, ze dlzka predbezného preskúmania bola spôsobená mnozstvom pripomienok, ktoré jej predlozil, zalobca uvádza, ze svojimi pripomienkami sa chcel ubezpecit, ze Komisia sa vyjadrí k otázke, ktorá ho znepokojuje, t. j. k pojmu "námorníci zo Spolocenstva", vrátane toho, ze zohladní zmeny v rezime DIS navrhované dánskou vládou. Hoci tieto zmeny priniesli komplikácie, podla neho nevyriesili nastolenú otázku a nezbavili Komisiu povinnosti vyjadrit sa k pojmu "námorníci zo Spolocenstva". 49 Rovnako zdôraznuje, ze podstatnou otázkou v prejednávanej veci je to, ci existujú, alebo neexistujú závazné tazkosti, a nie to, ci je predbezné preskúmanie naliehavé alebo ci jeho dlzka je, alebo nie je primeraná. 50 Zalobca dodáva, ze Komisia sa snazí prezentovat odpoved na otázku "námorníkov zo Spolocenstva" nastolenú v prejednávanej veci tak, akoby bola jednoznacná, pricom to tak nie je. Zdôraznuje, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia neposkytla Komisia nijakú jednoznacnú odpoved na túto otázku. Okrem toho tvrdí, ze ide o otázku nastolenú prinajmensom implicitne v dvoch dalsích prípadoch nastolených Komisiou, ktoré sa týkajú francúzskeho a svédskeho rezimu danových výnimiek, co podla neho potvrdzovalo nevyhnutnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. Skutocnost, ze rozhodnutia Komisie týkajúce sa týchto dvoch iných rezimov boli vydané skôr, podla neho navyse potvrdzuje existenciu závazných tazkostí v prejednávanej veci. 51 Zalobca sa nakoniec domnieva, ze spravodlivým kritériom nie je to, ci mala Komisia v den, ked prijala napadnuté rozhodnutie, pochybnosti, ale to, ci po uplynutí primeranej lehoty celila závazným tazkostiam. 52 Komisia a Dánske královstvo, ktoré ju v konaní podporuje, nesúhlasia s argumentáciou zalobcu. Posúdenie Vseobecným súdom 53 Treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je konanie podla clánku 88 ods. 2 ES nevyhnutné, pokial sa Komisia stretne so závaznými tazkostami pri posúdení, ci je pomoc zlucitelná so spolocným trhom. Komisia sa tak môze pri vydaní rozhodnutia priaznivého pre pomoc obmedzit na fázu predbezného preskúmania podla clánku 88 ods. 3 ES len v prípade, ak nadobudla v rámci prvého preskúmania presvedcenie, ze táto pomoc je zlucitelná so spolocným trhom. Naopak, ak toto prvé preskúmanie vedie Komisiu k opacnému presvedceniu alebo jej neumoznuje prekonat vsetky tazkosti spojené s posúdením zlucitelnosti tejto pomoci so spolocným trhom, Komisia je povinná vyziadat si vsetky potrebné vyjadrenia a s tým cielom zacat konanie podla clánku 88 ods. 2 ES (rozsudky Súdneho dvora z 15. júna 1993, Matra/Komisia, C-225/91, Zb. s. I-3203, bod 33; z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's France, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 39; zo 17. júla 2008, Athinaďki Techniki/Komisia, C-521/06 P, Zb. s. I-5829, bod 34, a z 2. apríla 2009, Bouygues a Bouygues Télécom/Komisia, C-431/07 P, Zb. s. I-2665, bod 61; rozsudok Vseobecného súdu z 9. septembra 2010, British Aggregates a i./Komisia, T-359/04, Zb. s. II-4227, bod 55). 54 Hoci Komisia nemá nijakú diskrecnú právomoc, pokial ide o rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak zistí existenciu takýchto tazkostí, disponuje predsa len urcitou mierou volnej úvahy pri vysetrovaní a skúmaní okolností daného prípadu, aby zistila, ci spôsobujú závazné tazkosti. V súlade s úcelom clánku 88 ods. 3 ES a povinnostou riadnej správy vecí verejných, ktorú má, môze Komisia najmä zacat rozhovory s oznamujúcim státom alebo tretími osobami, aby v priebehu predbezného konania prekonala prípadné tazkosti (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2001, Prayon-Rupel/Komisia, T-73/98, Zb. s. II-867, bod 45, a rozsudok Vseobecného súdu z 3. marca 2010, Bundesverband deutscher Banken/Komisia, T-36/06, Zb. s. II-537, bod 126). Táto moznost pritom predpokladá, ze Komisia môze upravit svoje stanovisko podla výsledkov zacatých rozhovorov bez toho, aby sa táto úprava a priori vykladala tak, ze spôsobuje vznik závazných tazkostí (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2006, Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, T-95/03, Zb. s. II-4739, bod 139). 55 Treba pripomenút, ze podla judikatúry má pojem závazné tazkosti objektívnu povahu. Existenciu takých tazkostí treba hladat tak v okolnostiach prijatia napadnutého aktu, ako aj v jeho obsahu, a to objektívnym spôsobom, porovnaním odôvodnenia rozhodnutia s informáciami, ktorými Komisia disponovala v case, ked sa vyjadrovala k zlucitelnosti spornej pomoci so spolocným trhom. Z toho vyplýva, ze preskúmanie zákonnosti, ktoré vykonáva Vseobecný súd, pokial ide o existenciu závazných tazkostí, je zo svojej podstaty hlbsie ako skúmanie zjavne nesprávneho posúdenia. Dôkazné bremeno existencie závazných tazkostí znása zalobca, pricom takýto dôkaz môze predlozit prostredníctvom súboru súhlasných ciastkových dôkazov týkajúcich sa jednak okolností a dlzky predbezného preskúmania a jednak obsahu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudky Prayon-Rupel/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 47, a Bundesverband deutscher Banken/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 127). 56 Na podporu svojho zalobného dôvodu, podla ktorého v prejednávanej veci existovali závazné tazkosti, uvádza zalobca v prvom rade dlzku predbezného preskúmania a v druhom rade tvrdenia týkajúce sa okolností uvedeného preskúmania. 57 Pokial ide v prvom rade o tvrdenia zalozené na dlzke predbezného preskúmania, treba pripomenút, ze z judikatúry vyplýva, ze ak dotknutý clenský stát sporné státne opatrenia neoznámil, Komisia nie je povinná pristúpit k predbeznému preskúmaniu týchto opatrení v stanovenej lehote. Ak vsak tretie dotknuté strany predlozili Komisii staznost týkajúcu sa státnych opatrení, ktoré neboli oznámené, institúcia je povinná v rámci predbeznej fázy stanovenej v clánku 88 ods. 3 ES starostlivo a nestranne preskúmat tieto staznosti v záujme nálezitého uplatnenia základných pravidiel Zmluvy o ES týkajúcich sa státnej pomoci. Z toho najmä vyplýva, ze Komisia nemôze donekonecna predlzovat predbezné preskúmanie státnych opatrení, ktoré sú predmetom staznosti, kedze toto preskúmanie má Komisii umoznit len vytvorit si prvý názor na kvalifikáciu opatrení predlozených jej na posúdenie a na ich zlucitelnost so spolocným trhom (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. mája 2000, SIC/Komisia, T-46/97, Zb. s. II-2125, body 103, 105 a 107, a Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 121). 58 Primeranost dlzky predbezného preskúmania sa musí posudzovat v závislosti od okolností kazdého prípadu a najmä od jeho kontextu, rôznych procesných stádií, ktorými musí Komisia prejst, a od zlozitosti prípadu (rozsudky Súdu prvého stupna z 10. mája 2006, Air One/Komisia, T-395/04, Zb. s. II-1343, bod 61, a z 11. júla 2007, Asklepios Kliniken/Komisia, T-167/04, Zb. s. II-2379, bod 81). 59 V danom prípade treba uviest, ze od 2. septembra 1998, ked bola prijatá staznost, do 13. novembra 2002, ked bolo vydané napadnuté rozhodnutie, uplynuli vyse styri roky. Pri vysvetlovaní dlzky tohto obdobia Komisia tvrdí, ze staznost bola rozsiahla, snazila sa zaoberat vsetkými jej stránkami vrátane hladiska dvojstranných danových zmlúv a ze správanie zalobcu, ktorý jej zaslal desat listov, prispelo k predlzeniu predbezného preskúmania. 60 V tejto súvislosti treba uviest, ze v pôvodnej staznosti uviedol zalobca argumentáciu, podla ktorej bola danová výnimka stanovená rezimom DIS v podstate v rozpore s ustanoveniami, ktoré sa uplatnujú v oblasti státnej pomoci, a predovsetkým v rozpore s usmerneniami z rokov 1989 a 1997, lebo priznávala výhodu námorníkom, ktorí neboli státnymi príslusníkmi nijakého clenského státu ani nemali bydlisko v nijakom clenskom státe. Zalobca uviedol túto otázku rovnako v súvislosti s dohodami o dvojitom zdanení uzavretými medzi Dánskym královstvom na jednej strane a Filipínskou republikou alebo Singapurskou republikou na druhej strane a v súvislosti so sociálnou ochranou v prospech námorníkov z týchto tretích státov. 61 Z chronológie skutocností okrem toho vyplýva, ze zalobca po tom, ako 28. augusta 1998 podal staznost, niekolkokrát zaslal rozsiahle pripomienky týkajúce sa v podstate pojmu "námorníci zo Spolocenstva" a rezimu DIS (listy z 18. marca 1999, 10. januára 2000, 1. februára 2001), obcas spolu so statistickými informáciami, ako to bolo pri liste z 10. januára 2000. Dna 5. novembra 2001 rovnako zaslal svoje pripomienky k odpovedi Dánskeho královstva na doplnujúce otázky Komisie. 62 Listom zo 4. júna 1999 zalobca tiez upriamil pozornost Komisie na moznú zmenu rezimu DIS. Komunikácia, ktorá nasledovala, predovsetkým s Dánskym královstvom sa rovnako týkala týchto zmien právnej úpravy. Dánske orgány zaslali Komisii 6. decembra 1999 pracovný návrh zákona a následne 3. apríla 2000 zmeny tohto pracovného návrhu (pozri body 10 az 16 vyssie). Zalobca potom listami z 18. apríla a 15. mája 2000 predlozil svoje pripomienky k tomuto pracovnému návrhu. 63 Komisia mohla v tejto súvislosti povazovat za nevyhnutné preskúmat, a to aj v rámci predbezného preskúmania spornej pomoci, vsetky skutkové a právne okolnosti, o ktorých sa dozvedela prostredníctvom pôvodnej staznosti a týchto rôznych listov. Preto v tejto súvislosti uskutocnila doplnujúce preskúmanie a listom z 30. novembra 2000 si od Dánskeho královstva vyziadala doplnujúce informácie vrátane informácií o dvojstranných danových zmluvách. 64 Z toho vyplýva, ze táto komunikácia prispela k predlzeniu predbezného preskúmania. 65 Rovnako zalobca po liste dánskych orgánov z 15. januára 2001, ktorým odpovedali na ziadosti o doplnujúce informácie zo strany Komisie, zaslal 1. februára 2001 Komisii list, v ktorom jej pripomenul najmä pôvodný predmet svojej staznosti, a 29. júna 2001 dalsí list, v ktorom v rozsahu jednej strany zhrnul svoje tvrdenia a avizoval svoje pripomienky k odpovedi Dánskeho královstva z 15. januára 2001. Tieto pripomienky zalobcu vsak boli potom Komisii predlozené az 5. novembra 2001. 66 Nakoniec pocas predbezného preskúmania Komisia zorganizovala 19. marca 1999, 4. apríla 2000 a 27. mája 2002 rôzne stretnutia. 67 Z toho vyplýva, ze takéto okolnosti môzu vo velkej miere vysvetlit dlzku predbezného preskúmania v prejednávanej veci. 68 Z toho, co je uvedené vyssie, vyplýva, ze hoci mozno dlzku predbezného preskúmania, ak sa posudzuje v celom rozsahu, povazovat za dlzku, ktorá prekracuje to, co je zvycajne spojené s prvým preskúmaním, táto dlzka je z velkej casti odôvodnená okolnostami a kontextom konania. 69 Rovnako, ako to zdôraznuje zalobca v duplike, vsak v prejednávanej veci nie je otázkou to, ci je dlzka predbezného preskúmania primeraná, alebo nie, ale to, ci existovali závazné tazkosti. 70 Hoci dlzka predbezného preskúmania môze naznacovat existenciu závazných tazkostí, sama osebe nepostacuje na preukázanie existencie takýchto tazkostí. 71 Predovsetkým samotnú skutocnost, ze medzi Komisiou a dotknutým clenským státom sa pocas predbezného preskúmania zacali diskusie a ze v rámci toho si mohla Komisia vyziadat doplnujúce informácie o pomoci, ktorú mala preskúmat, nemozno samu osebe povazovat za dôkaz toho, ze táto institúcia celila závazným tazkostiam spojeným s posudzovaním (pozri rozsudok SIC/Komisia, uz citovaný v bode 57 vyssie, bod 89 a tam citovanú judikatúru). 72 Uplynutie obdobia znacne presahujúceho lehotu, ktorá sa bezne uplatnuje pri prvom preskúmaní v rámci ustanovení clánku 88 ods. 3 ES, môze navyse viest k uznaniu toho, ze Komisia sa pri posúdení stretla so závaznými tazkostami vyzadujúcimi zacatie konania podla clánku 88 ods. 2 ES len vtedy, ak je sprevádzané aj inými skutocnostami (pozri v tomto zmysle rozsudok Asociación de Estaciones de Servicio de Madrid a Federación Catalana de Estaciones de Servicio/Komisia, uz citovaný v bode 54 vyssie, bod 135 a tam citovanú judikatúru). 73 Treba preto v druhom rade preskúmat ostatné tvrdenia uvedené zalobcom na podporu jeho prvého zalobného dôvodu, ktoré sa v podstate týkajú okolností predbezného preskúmania. 74 Zalobca po prvé tvrdí, ze zmeny, ktoré do rezimu DIS vniesol pracovný návrh zákona zaslaný Dánskym královstvom, sa javia ako skutocnost, ktorá prípad komplikuje, hoci napadnuté rozhodnutie sa k nim nevyjadruje. 75 Treba uviest, ze zmeny v právnej úprave rezimu DIS, ktoré boli uvedené v rámci predbezného preskúmania, spocívali v rozsírení osobitnej danovej výnimky stanovenej sporným rezimom DIS na vsetkých nerezidentov, ktorí zvycajne podliehajú dani z príjmov, a ich cielom bolo v podstate oslobodit od dane z príjmov vsetkých nerezidentov pracujúcich na palubách dánskych námorných lodí a lietadiel v medzinárodnej doprave. 76 Tieto zmeny právnej úpravy, ktoré boli v case rozhodujúcich skutocností novým prvkom, boli súcastou rozhovorov medzi Komisiou a dánskymi orgánmi. Spôsobili tým zdrzanie predbezného preskúmania na základe staznosti, ako to uz bolo konstatované (pozri body 62 az 67 vyssie), lebo pracovný návrh zákona, ktorý Dánske královstvo zaslalo Komisii 6. decembra 1999, bol následne zmenený, o com bola informovaná 3. apríla 2000. 77 Zalobca vsak nepreukázal, v com tieto zmeny právnej úpravy podla neho naznacovali existenciu závazných tazkosti spojených s posudzovaním sporných opatrení v prejednávanej veci, predovsetkým pokial ide o pojem "námorníci zo Spolocenstva", hoci v tejto súvislosti znása dôkazné bremeno (pozri bod 55 vyssie). 78 Treba pripomenút, ze hoci Komisia nemá nijakú diskrecnú právomoc, pokial ide o rozhodnutie zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ak zistí existenciu takýchto tazkostí, disponuje predsa len urcitou mierou volnej úvahy pri vysetrovaní a skúmaní okolností daného prípadu, aby zistila, ci spôsobujú závazné tazkosti (pozri judikatúru citovanú v bode 54 vyssie). 79 V prejednávanej veci Komisia po tom, ako sa oboznámila s tým, ze sa pripravujú zmeny právnej úpravy rezimu DIS, uskutocnila doplnujúce vysetrovanie. Dna 4. apríla 2000 sa stretla s dánskymi orgánmi a vzhladom na ostatné zmeny návrhu zákona si od Dánskeho královstva vyziadala doplnujúce informácie. Okrem toho jej samotný zalobca zaslal svoje pripomienky k zmenám uvedeného návrhu zákona. 80 Takýto postup Komisie vychádza z volnej úvahy, ktorou disponuje, aby urcila, ci tieto zmeny spôsobujú závazné tazkosti, pricom sám osebe neumoznuje dospiet k záveru, ze Komisia sa v prejednávanej veci stretla s takýmito tazkostami. 81 Zalobca navyse vo svojej replike uvádza, ze hoci tieto zmeny priniesli komplikácie, podla neho nevyriesili nastolenú otázku a nezbavili Komisiu povinnosti vyjadrit sa k pojmu "námorníci zo Spolocenstva". Nepreukázal vsak, ze vzhladom na obsah pripravovaných zmien právnej úpravy Komisia musela mat v prejednávanej veci pochybnosti o zlucitelnosti sporných danových opatrení. 82 Z toho vyplýva, ze zalobca nijako nepreukázal, ze zmeny právnej úpravy rezimu DIS, ktoré v den prijatia napadnutého rozhodnutia este neboli úcinné, preukazovali existenciu závazných tazkostí spojených s posudzovaním zlucitelnosti rezimu DIS so spolocným trhom. 83 Po druhé zalobca tvrdí, ze pred prijatím napadnutého rozhodnutia neposkytla Komisia nijakú jednoznacnú odpoved, pokial ide o pojem "námorníci zo Spolocenstva". 84 Takéto konstatovanie vsak neznamená, ze tento pojem prinása závazné tazkosti. Fáza predbezného preskúmania nemá vo vztahu k stazovatelovi kontradiktórnu povahu (rozsudok Komisia/Sytraval a Brink's France, uz citovaný v bode 53 vyssie, body 58 a 59) a Komisia nebola pred prijatím napadnutého rozhodnutia povinná oznámit zalobcovi svoje stanovisko v tejto súvislosti. 85 Samotné takéto formálne nezaujatie stanoviska pred prijatím napadnutého rozhodnutia preto neznamená, ze Komisia sa stretla so závaznými tazkostami. 86 Po tretie zalobca tvrdí, ze dve rozhodnutia, ktoré Komisia uviedla, týkajúce sa francúzskeho a svédskeho danového rezimu nastolujú prinajmensom implicitne rovnakú otázku, co podla neho potvrdzovalo nevyhnutnost zacat konanie vo veci formálneho zistovania. 87 Skutocnost, ze rovnaká otázka bola nastolená aj v iných prípadoch, vsak sama osebe neodôvodnuje zacatie konania vo veci formálneho zistovania. Rovnaká otázka totiz môze byt nastolená vo viacerých prípadoch bez toho, aby nevyhnutne spôsobovala závazné tazkosti, o to viac, ze, ako to zdôraznuje zalobca, francúzsky a svédsky rezim sa odlisovali od sporného dánskeho rezimu. 88 Tvrdenie, ze rýchlejsí priebeh predbezného preskúmania týchto dvoch rezimov potvrdzuje existenciu závazných tazkostí v prejednávanej veci, musí byt navyse rovnako odmietnuté. Okolnosti, ktorými sa vyznacovalo predbezné preskúmanie v prejednávanej veci, sa totiz znacne odlisovali od okolností tohto francúzskeho a svédskeho prípadu. Tieto rezimy boli navyse oznámené. Okrem toho islo v zásade o obnovenie rezimu, ktorý uz bol vo Svédsku úcinný, a predlzenie úcinnosti francúzskeho rezimu. 89 Z toho, co bolo uvedené vyssie, vyplýva, ze nijaký z dôkazov predlozených zalobcom neumoznuje dospiet k záveru, ze Komisia sa v prejednávanej veci pri predbeznom preskúmaní stretla so závaznými tazkostami, ktoré vyzadovali zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 90 Nakoniec, v poslednom rade, zalobca na pojednávaní uviedol, ze ciastocne berie spät svoj návrh, pokial ide o druhý a tretí zalobný dôvod, pricom vsak poziadal Vseobecný súd, aby skutkové okolnosti uvedené v rámci týchto zalobných dôvodov zohladnil pri skúmaní prvého zalobného dôvodu (pozri bod 45 vyssie). 91 V replike zalobca uviedol, ze tvrdenia Komisie, pokial ide o druhý a tretí zalobný dôvod, preukazujú, ze pocas predbezného preskúmania sa uskutocnila vázna a komplexná diskusia k pojmu "námorníci zo Spolocenstva", ktorí môzu vyuzívat spornú danovú výnimku. 92 Treba konstatovat, ze vzhladom na to, ze zalobca okrem toho neuvádza nijakú osobitnú skutkovú okolnost, sa v skutocnosti nedovoláva skutkových okolností, ale právnej argumentácie na podporu druhého a tretieho zalobného dôvodu. Svoj návrh, pokial ide o tieto zalobné dôvody, vsak vzal spät. Túto argumentáciu preto v rámci tejto zaloby nemozno zohladnit. 93 Subsidiárne, Vseobecný súd nenasiel nijaký dôkaz predlozený na podporu druhého a tretieho zalobného dôvodu, ktorý by mohol preukázat existenciu závazných tazkostí v prejednávanej veci. 94 Zo vsetkého, co je uvedené vyssie, preto vyplýva, ze zalobca nepreukázal, ze Komisia sa pri posudzovaní kvalifikácie sporných opatrení vzhladom na pojem pomoci a pri zistovaní ich zlucitelnosti so spolocným trhom stretla so závaznými tazkostami. 95 Z toho vyplýva, ze zalobný dôvod zalozený na porusení clánku 88 ods. 2 ES a zásady riadnej správy vecí verejných z dôvodu, ze Komisia bola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, nie je dôvodný. 96 V dôsledku toho musí byt tento zalobný dôvod zamietnutý, a preto musí byt zamietnutá aj zaloba v celom rozsahu. O trovách 97 Súdny dvor vo svojom rozsudku o zalobe vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania pre konanie vo veci samej. V súlade s clánkom 121 rokovacieho poriadku prinálezí Vseobecnému súdu rozhodnút v tomto rozsudku o vsetkých trovách konania spojených s jeho rozlicnými stádiami. 98 Podla clánku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku úcastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradit trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Kedze zalobca nemal vo veci úspech, v súlade s návrhmi Komisie je potrebné zaviazat ho, aby znásal svoje vlastné trovy konania a nahradil trovy konania vynalozené Komisiou v konaní pred Súdnym dvorom a Súdom prvého stupna aj Vseobecným súdom. 99 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. Kedze Dánske královstvo vstúpilo do konania na podporu Komisie, znása svoje vlastné trovy konania vynalozené v konaní pred Súdnym dvorom a Súdom prvého stupna aj Vseobecným súdom. Z týchto dôvodov VSEOBECNÝ SÚD (druhá rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. 3F, predtým Specialarbejderforbundet i Danmark (SID), znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit trovy konania, ktoré vynalozila Európska komisia v konaní pred Súdnym dvorom a Vseobecným súdom. 3. Dánske královstvo znása svoje vlastné trovy konania vynalozené v konaní pred Súdnym dvorom a Vseobecným súdom. Forwood Dehousse Wiszniewska-Bial/ecka Prek Schwarcz Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. septembra 2011. Podpisy __________________________________________________________________ [2]*^Jazyk konania: anglictina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXHp5poP/L95029-4452TMP.html#Footnote* 2. file:///tmp/lynxXXXXHp5poP/L95029-4452TMP.html#Footref*