ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) z 24. septembra 2008 ( [1]*1 ) "Státna pomoc -- Existujúca pomoc alebo nová pomoc -- Podnik v tazkostiach -- Zásada právnej istoty -- Zásada ochrany legitímnej dôvery -- Kritérium súkromného investora -- Zlucitelnost so spolocným trhom -- Podmienky" Vo veci T-20/03, Kahla/Thüringen Porzellan GmbH, so sídlom v Kahle (Nemecko), v zastúpení: M. Schütte a S. Zühlke, advokáti, zalobkyna, ktorú v konaní podporujú: Spolková krajina Durínsko (Nemecko), v zastúpení: pôvodne A. Weitbrecht a A. van Ysendyck, neskôr A. Weitbrecht a M. Núńez-Müller, advokáti, a Spolková republika Nemecko, v zastúpení: W.-D. Plessing a M. Lumma, splnomocnení zástupcovia, vedlajsí úcastníci konania, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a V. Di Bucci, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Koenig, profesor, zalovanej, ktorej predmetom je ziadost o zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/643/ES z 13. mája 2003 o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech Kahla Porzellan GmbH a Kahla/Thüringen Porzellan GmbH [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. EÚ L 227, s. 12) v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka financnej pomoci poskytnutej v prospech Kahla/Thüringen Porzellan GmbH, SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (piata rozsírená komora), v zlození: predseda komory M. Vilaras, sudcovia E. Martins Ribeiro, F. Dehousse, D. Sváby a K. Jürimäe, tajomník: K. Andová, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 19. októbra 2006, vyhlásil tento Rozsudok Skutkové okolnosti 1 Spolocnost Kahla Porzellan GmbH (dalej len "Kahla I"), ktorá sa zaoberá výrobou kuchynského riadu a predmetov z porcelánu, sa nachádza v spolkovej krajine Durínsko, v jednom z regiónov, ktorý sa môze stat príjemcom pomoci v zmysle clánku 87 ods. 3 písm. a) ES. 2 Kahla I bola zalozená v roku 1990 po transformácii kombinátu bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR), VEB Vereinigte Porzellanwerke Kahla, na dve spolocnosti, pricom z jednej z nich sa neskôr stala Kahla I, ktorú v apríli 1991 sprivatizovala Treuhandanstalt (dalej len "THA"). Dna 9. augusta 1993 bol na spolocnost Kahla I vyhlásený konkurz a sa zacalo konanie o likvidácii. 3 Spolocnost Kahla/Thüringen Porzellan GmbH (dalej len "Kahla II" alebo "zalobkyna") zalozil v novembri 1993 pán G. R. V januári 1994 prevzala zalobkyna pozemky, stroje, zariadenia, ako aj 380 zamestnancov spolocnosti Kahla I, v likvidácii. 4 Prevod nehnutelností spolocnosti Kahla I odsúhlasila THA, ktorej boli tieto nehnutelnosti medzitým postúpené, ako aj organizácia, ktorá ju nahradila, Bundesanstalt für vereinigungsbedingte Sonderaufgaben (BvS). 5 V zmluve o predaji aktív spolocnosti Kahla I bola stanovená celková cena vo výske 7,391 milióna nemeckých mariek (DEM). Cena vo výske 2,05 milióna DEM za zariadenia bola financovaná subvenciami spolkovej krajiny Durínsko vo výske 2,5 milióna DEM. Práva, ochranné známky, zapísané dizajny a know-how boli prevedené za symbolickú jednu nemeckú marku, zatial co zoznam klientov a objednávok bol prevedený bezodplatne. Cena pozadovaná za tovar na sklade predstavovala 2,136 milióna DEM a nehnutelnosti boli postúpené bez tiarch za sumu 3,205 milióna DEM. Cena tovaru na sklade bola neskôr znízená, takze celková zaplatená cena bola 6,727 milióna DEM. 6 Dna 5. marca 1994 verejnoprávna spolocnost Thüringen Industriebeteiligungs GmbH & Co. KG (dalej len "TIB"), ovládaná spolkovou krajinou Durínsko, získala obchodný podiel zodpovedajúci 49 % základného imania zalobkyne. Dna TIB tento obchodný podiel previedla na pána G. R. a jeho syna pána H. R. za cenu vyssiu, nez je cena, ktorú zaplatila TIB v marci 1994. 7 Komisia v nadväznosti na staznosti a po písomnej komunikácii a stretnutiach so zástupcami Spolkovej republiky Nemecko zacala 15. novembra 2000 konanie uvedené v clánku 88 ods. 2 ES, týkajúce sa pomoci ad hoc v prospech spolocnosti Kahla I a zalobkyne. Rozhodnutie Komisie zacat konanie bolo Spolkovej republike Nemecko oznámené a bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spolocenstiev z ([3]Ú. v. ES C 185, s. 45). Komisia Spolkovej republike Nemecko nariadila, aby jej oznámila vsetky dokumenty, údaje a informácie potrebné na posúdenie zlucitelnosti pomoci. Konkrétne islo o údaje umoznujúce zistit, ci Kahla I a zalobkyna boli nezávislými spolocnostami alebo ci zalobkynu treba povazovat za následnícku spolocnosti alebo "riesenie pokracovania" [neoficiálny preklad]. Okrem iného islo o informácie umoznujúce zistit, ci niektoré pomoci boli v súlade so schválenými schémami pomoci. Napokon islo aj o vsetky existujúce plány restrukturalizácie, týkajúce sa spolocnosti Kahla I a zalobkyne, opisujúce uskutocnené alebo plánované investície a vsetky iné restrukturalizacné náklady financované státnou pomocou, komentujúce úctovné závierky a výkazy ziskov a strát (v prípade spolocnosti Kahla I), opisujúce vývoj kapacít, ako aj údaje umoznujúce zistit, ci investor financne prispel. Komisia dotknuté strany vyzvala, aby jej predlozili svoje pripomienky k predmetnej pomoci. 8 Listom z 26. marca 2001 Spolková republika Nemecko odpovedala na nariadenie tým, ze v súvislosti s predmetnou pomocou poskytla Komisii informácie a informovala ju o novej pomoci. Dna Komisia poziadala o dodatocné informácie, ktoré jej boli poskytnuté a . Dna Komisia dostala pripomienky zo strany zalobkyne. 9 Listom z 28. novembra 2001 ([4]Ú. v. ES C 26, 2002, s. 19) Komisia Spolkovej republike Nemecko oznámila svoje rozhodnutie rozsírit konanie vo veci formálneho zistovania na pomoc, ktorá nebola v súlade so schválenými schémami pomoci, ako aj na pomoc, ktorá nebola predtým oznámená. Komisia dotknuté strany vyzvala, aby predlozili svoje pripomienky. 10 Dna 10. decembra 2001 o veci rokovali zástupcovia Spolkovej republiky Nemecko a podniku. 11 Dna 30. januára 2002 predlozila Spolková republika Nemecko pripomienky k rozhodnutiu o rozsírení konania a oznámila podrobné informácie. Listom z zalobkyna predlozila Komisii svoje pripomienky. 12 Po tom, ako bola Komisii dorucená nová staznost, v ktorej sa uvádzalo, ze zalobkyna získala inú pomoc, Komisia listom z 30. apríla 2002 poziadala Spolkovú republiku Nemecko o úplné informácie, ktoré získala . 13 V nadväznosti na stretnutie z 24. júla 2002 so zástupcami Spolkovej republiky Nemecko boli predlozené dodatocné vysvetlenia. Dna zalobkyna oznámila pripomienky a listom z Spolková republika Nemecko predlozila nové pripomienky. 14 V rámci konania vo veci formálneho zistovania prijala Komisia 30. októbra 2002 rozhodnutie K(2002) 4040 v konecnom znení o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech Kahla I a Kahla II, ktoré bolo Nemecku oznámené , pricom zalobkyni bolo oznámené . 15 V nadväznosti na podanie tejto zaloby (pozri bod 39 nizsie) Komisia listom z 13. mája 2003 oznámila Spolkovej republike Nemecko zmenu rozhodnutia z , najmä jeho clánku 1, pokial ide o príkaz na vymáhanie týkajúci sa opatrenia c. 22, odôvodnení c. 34, 37, 99, 101, 103 a 171 týkajúcich sa opatrenia c. 16 a odôvodnení c. 146 a 147 týkajúcich sa opatrenia c. 32. V dôsledku toho Komisia prijala nové rozhodnutie, a to rozhodnutie 2003/643/ES z o státnej pomoci poskytnutej Nemeckom v prospech Kahla I a Kahla II (dalej len "napadnuté rozhodnutie"). Napadnuté rozhodnutie bolo zalobkyni oznámené a uverejnené ([5]Ú. v. EÚ L 227, s. 12). Napadnuté rozhodnutie 16 Komisia v napadnutom rozhodnutí posúdila oddelene financné opatrenia schválené verejnými orgánmi v prospech spolocnosti Kahla I a tie, ktoré sa týkali zalobkyne. V odôvodnení c. 85 napadnutého rozhodnutia pripomína, ze pri predlzení konania o preskúmaní dospela k záveru, ze Kahla I a zalobkyna boli odlisné právnické osoby a ze zalobkynu treba povazovat za "spolocnost predstavujúcu pokracovanie" [neoficiálny preklad], pretoze pán G. R. ju zalozil ako "spolocnost vyuzitia prílezitosti" [neoficiálny preklad] s cielom pokracovat v cinnosti spolocnosti Kahla I, v likvidácii, a prevziat jej aktíva. 17 Pokial ide o Kahla I, Komisia v odôvodnení c. 22 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze od jej zalozenia az do vyhlásenia konkurzu jej verejné orgány odsúhlasili financné opatrenia v celkovej sume vo výske 115,736 milióna DEM (opatrenia c. 1 az 10). 18 Pokial ide o zalobkynu, Komisia identifikovala 23 financných pomocí, ktoré jej boli poskytnuté v období od roku 1994 do roku 1999 v celkovej sume vo výske 39,028 milióna DEM (opatrenia c. 11 az 33). Medzi tieto opatrenia, opísané v odôvodneniach c. 34 az 59 napadnutého rozhodnutia, patria najmä: -- Opatrenie c. 11: prevzatie obchodného podielu zodpovedajúceho 49 % základného imania zalobkyne zo strany TIB 5. marca 1994 zaplatením 1,975 milióna DEM, -- Opatrenie c. 12: úver zo strany spolocníka vo výske 6 miliónov DEM, poskytnutý v marci 1994 zo strany TIB, -- Opatrenie c. 13: úverová záruka schválená v marci 1994 spolkovou krajinou Durínsko na investicné úvery pokrývajúce úvery, ktoré sú predmetom opatrení c. 18 az 22, -- Opatrenie c. 14: záruka vo výske 90 % schválená v marci 1994 spolkovou krajinou Durínsko na prevádzkové úvery v sume 6,5 milióna DEM, poskytnuté v septembri 1995 súkromnou bankou, -- Opatrenie c. 15: investicná subvencia v pôvodnej sume 2 milióny DEM, zvýsená na 2,5 milióna DEM, poskytnutá v máji 1994 spolkovou krajinou Durínsko, -- Opatrenie c. 16: úver z verejnej banky na tvorbu základného imania (dalej len "úver EKH") vo výske 0,2 milióna DEM, schválený v júni 1994 pánovi G. R. v rámci zalozenia zalobkyne, -- Opatrenie c. 21: investicný úver vo výske 3,45 milióna DEM, schválený v apríli 1995, -- Opatrenie c. 23: záruka uvedená v opatrení c. 13, ktoré pokrylo úver vo výske 1 milión DEM, schválená vo februári 1996 súkromnou bankou, -- Opatrenie c. 26: subvencie na podporu zamestnania, spojené s investíciami na ochranu zivotného prostredia vo výske 1,549 milióna DEM, schválené spolkovým riaditelstvom zamestnania v rokoch 1994 az 1996, -- Opatrenie c. 27: rôzne subvencie na úcast na veltrhoch a výstavách, reklamu, výskum a rozvoj a zaclenenie pracovníkov, poskytnuté v rokoch 1994 az 1996 v sume vo výske 0,492 milióna DEM, -- Opatrenie c. 30: záruka uvedená v opatrení c. 13, ktorá pokryla úver vo výske 2,32 milióna DEM, schválená súkromnou bankou v máji 1999, -- Opatrenie c. 32: rôzne subvencie na úcast na veltrhoch a výstavách, reklamu, zaclenenie pracovníkov a náklady zamestnancov v rámci cinností výskumu a rozvoja, poskytnuté v rokoch 1997 az 1999 v sume vo výske 0,352 milióna DEM. 19 Komisia sa v prvom rade domnieva, ze financné opatrenia schválené zalobkyni predstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES, a v tomto kontexte sa domnieva, ze verejné institúcie sa nesprávali ako investori v trhovom hospodárstve. 20 Komisia v odôvodneniach c. 94 az 97 napadnutého rozhodnutia vo vseobecnosti pripomína, ze z dvoch správ, ktoré vyhotovili poradenské firmy, a to zo správy Rölfs Bühler Stümpges Hauck & Partner (dalej len "RBSH&P") z novembra 1993 a zo správy Arthur Andersen (dalej len "AA") z januára 1994 vyplýva, ze cielom spolkovej vlády a jej financných institúcií bola ochrana zamestnania. Okrem toho konzultanti predpokladali aspon dva stratové roky a neexistovala ziadna prípadná protihodnota za úcast orgánov verejnej moci. 21 Pokial ide konkrétnejsie o prevzatie obchodného podielu zodpovedajúceho 49 % základného imania zalobkyne zo strany TIB (opatrenie c. 11), Komisia v odôvodneniach c. 98 a 99 napadnutého rozhodnutia upresnuje, ze podla konzultantov boli potenciálne riziká vysoké. V tejto súvislosti uvádza, ze na ich odvrátenie sa neurobilo nic, pricom nebola vykonaná ani analýza budúcich príjmov. Podmienky úcasti TIB neboli okrem toho porovnatelné s podmienkami schválenými v prospech pána G. R. V tejto súvislosti Komisia uvádza, ze na rozdiel od vyhlásení Spolkovej republiky Nemecko pán G. R. neinvestoval do spolocnosti zalobkyne 2,055 milióna DEM, ale len 0,055 milióna DEM. Zostávajúce 2 milióny DEM pochádzali zo státnych zdrojov vo forme dvoch úverov odsúhlasených v prospech pána G. R., ktoré Komisia povazuje za dve opatrenia pomoci v prospech zalobkyne (pozri bod 24 nizsie), z ktorých jedno bolo zahrnuté v záruke danej státom banke, ktorá poskytla úver (opatrenie c. 16) a druhé bolo zarucené hypotékou zriadenou na nehnutelnosti zalobkyne (úver 1,8 milióna DEM, ktorý bol predmetom opatrenia c. 17). Riziko, ktoré prevzala TIB, ktorá dala zalobkyni k dispozícii 1,975 milióna DEM vo forme podielu na základnom imaní, bolo zjavne väcsie nez riziko znásané súkromným investorom. Ten mal okrem toho právo vypovedat zmluvu, ak by úcast TIB alebo iné opatrenia neboli efektívne. 22 Pokial ide o ostatné opatrenia v prospech zalobkyne, Komisia v odôvodnení c. 100 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze vzhladom na osobitnú situáciu podniku a na skutocnost, ze podnik podniká na trhu, pre ktorý sú typické strukturálne nadkapacity, by investor v trhovom hospodárstve odsúhlasil financnú podporu iba tak, ze by ju podriadil podmienkam, ktoré by tieto okolnosti zohladnili. 23 Teda, pokial ide konkrétne o úver zo strany spolocníka TIB (opatrenie c. 12), Komisia v odôvodnení c. 102 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze úroková sadzba bola stanovená na 12 %, ale bola odsúhlasená bez toho, aby bolo vyzadované hoci len najmensie zabezpecenie a s výhradou úrokovej sadzby 0 % prinajmensom pocas prvých dvoch rokov a suma úrokov bola ohranicená zhora na 50 % zisku z predmetnej cinnosti. Okrem toho s úverom neboli spojené ziadne dodatocné hlasovacie práva a nebola stanovená ziadna riziková prémia na kompenzáciu rizík uvádzaných konzultantmi. 24 Pokial ide o rôzne úvery poskytnuté verejnými bankami (kam patria dva úvery poskytnuté pánovi G. R. a opatrenie c. 21), Komisia v odôvodnení c. 102 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze boli vsetky odsúhlasené s úrokovou sadzbou nizsou, ako boli referencné sadzby, a ze ak bolo zriadené zabezpecenie, tak zo strany verejných orgánov, alebo islo o tie isté aktíva, ktoré boli viackrát pouzité na zabezpecenie rôznych úverov. Pokial ide konkrétnejsie o úver EKH (opatrenie c. 16), Komisia v odôvodnení c. 103 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze záruku nan poskytol stát, a nebola zriadená osobná záruka a ze aj keby osobná záruka zriadená bola, mala by nizsie poradie ako vsetky ostatné záruky a pokrývala by len velmi malú cast rizika potenciálneho úpadku, ktoré bolo velké. V odôvodnení c. 130 napadnutého rozhodnutia Komisia uvádza, ze hoci tento úver bol poskytnutý priamo pánovi G. R., jeho cielom bola podpora podniku, a preto musí byt povazovaný za pomoc v prospech zalobkyne. 25 V druhom rade Komisia skúmala tazkosti zalobkyne. 26 V prvom rade Komisia v odôvodneniach c. 106 a 107 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze zalobkyna je "riesením pokracovania" [neoficiálny preklad], teda novozalozeným podnikom vo východnej casti Nemecka, ktorý prebral aktíva spolocnosti v likvidácii. Podla Komisie "riesenia pokracovania" [neoficiálny preklad] nie sú porovnatelné s inými podnikmi, ktoré boli novozalozené, pretoze tieto spolocnosti, ktoré prebrali aktíva spolocnosti v likvidácii a pokracujú v jej cinnosti, v zásade bez toho, aby vykonali najprv akúkolvek prijatelnú restrukturalizáciu, zdedili sériu strukturálnych chýb a v ich prípade sú potrebné podstatné zmeny na úcely toho, aby sa mohli prispôsobit na trhové hospodárstvo. Komisia vysvetluje, ze vzhladom na osobitnú situáciu nových spolkových krajín si osvojila flexibilný a liberálny koncept, ktorý umoznuje, aby sa v prípade "riesení pokracovania" [neoficiálny preklad] bolo mozné uchádzat o pomoc na restrukturalizáciu, a poznamenáva, ze tento postup bol kodifikovaný v poznámke c. 10 oznámenia Komisie 1999/K 288/02 o usmerneniach spolocenstva o státnej pomoci na záchranu a restrukturalizáciu firiem v tazkostiach ([6]Ú. v. ES C 288, s. 2; Mim. vyd. 08/001, s. 322, dalej len "usmernenia pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1999"). 27 Komisia dalej v odôvodneniach c. 108 az 118 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze zalobkyna bola v tazkostiach od roku 1994 az do konca roku 1996, kým nemala po prvýkrát trocha pozitívny výsledok a kým sa podiel vlastného kapitálu nezacal zvysovat, za co vsak mozno velmi pravdepodobne vdacit poskytnutej pomoci. 28 Komisia v odôvodneniach c. 108 a 109 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze vseobecná podmienka stanovená v bode 2.1 oznámenia Komisie 94/K 368/05 o usmerneniach Spolocenstva pre státnu pomoc na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach ([7]Ú. v. ES C 368, s. 12, dalej len "usmernenia pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994") bola splnená, a pripomína, ze podnik v tazkostiach je definovaný ako podnik neschopný zabezpecit svoju nápravu prostredníctvom svojich vlastných zdrojov alebo prostriedkov získaných od svojich spolocníkov alebo úverom. Podla Komisie takáto situácia na jednej strane bola konstatovaná v case zalozenia zalobkyne a v okamihu poskytnutia pomoci v správach vypracovaných RBSH&P a AA, ktoré povazovali zalobkynu za podnik v tazkostiach a navrhovali jej restrukturalizáciu, a na druhej strane bola potvrdená tým, ze podnik nikdy nezískal financnú pomoc od súkromných bánk bez státnej pomoci. 29 Komisia po tom, ako v odôvodnení c. 110 napadnutého rozhodnutia pripomenula, ze niektoré indikátory usmernení pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994 nie sú uplatnitelné na novozalozené podniky, v odôvodneniach c. 111 az 113 uviedla, ze malá hodnota cistých aktív, nadmerný pocet zamestnancov, hrubá miera samofinancovania a vysoké zadlzenie podniku potvrdzujú, ze zalobkyna bola v tazkostiach v okamihu poskytnutia pomoci. Okrem toho Komisia v odôvodnení c. 114 napadnutého rozhodnutia vysvetlila, ze hoci uplatnovanie osobitnej schémy amortizácie (opatrenie c. 33) mozno spôsobilo vyssiu stratu, bez podpory státu by zalobkyna utrpela zjavne väcsiu stratu a pravdepodobne by zmizla z trhu. 30 Komisia v odôvodneniach c. 115 a 116 napadnutého rozhodnutia poznamenáva, ze jej záver nemozno menit ex post na základe skutocnosti, ze tazkosti zalobkyne boli prekonané vdaka poskytnutiu podstatnej pomoci v krátkom období. Namieta teda proti významu správy z 21. januára 2002, ktorú predlozila Spolková republika Nemecko, a pripomína, ze zo správ, ktoré boli k dispozícii v roku 1994, vyplývalo, ze podpora státu bola absolútne rozhodujúca na ozdravenie podniku. 31 V tretom rade Komisia skúmala, ci pomoc poskytnutá zalobkyni je v súlade so schválenými schémami pomoci, na ktoré sa odvoláva Spolková republika Nemecko. 32 V rámci tohto skúmania Komisia v odôvodnení c. 148 napadnutého rozhodnutia dospela k záveru, ze viaceré opatrenia odsúhlasené zalobkyni, kam patrí aj opatrenie c. 17 (pozri bod 21 vyssie), predstavujú existujúcu pomoc, ktorú nemusí znova preskúmat. 33 Na druhej strane Komisia v odôvodneniach c. 128 a 129 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze investicná subvencia spolkovej krajiny Durínsko (opatrenie c. 15) nie je v súlade so schémou, na základe ktorej bola údajne schválená, kedze v case poskytnutia subvencie bola zalobkyna podnikom v tazkostiach. Uvádza, ze pri predlzení konania vo veci formálneho zistovania omylom uviedla, ze schválená schéma sa vztahuje len na malé a stredné podniky (MSP), ale ze Spolková republika Nemecko velmi správne uviedla, ze velké podniky mohli tiez za urcitých podmienok cerpat pomoc v rámci tejto schémy. Komisia tvrdí, ze schéma na druhej strane zo svojej pôsobnosti výslovne vylucovala podniky v tazkostiach a pripomína, ze prijala záporné rozhodnutie, pokial ide o túto schému, z dôvodu jej zneuzívania, pretoze bola uplatnovaná najmä na podniky v tazkostiach, v rozpore s osobitnými ustanoveniami schválenými Komisiou [rozhodnutie Komisie 2003/225/ES z 19. júna 2002 o programe spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií MSP a o prípadoch jeho uplatnovania [neoficiálny preklad] ([8]Ú. v. EÚ L 91, 2003, s. 1)]. 34 Pokial ide o úver EKH (opatrenie c. 16), Komisia v odôvodnení c. 130 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze nie je v súlade s programom pomoci na tvorbu základného imania, v rámci ktorého bol údajne schválený, pretoze zalobkyna nebola MSP. 35 Pokial ide o subvencie na podporu zamestnania spojené s investíciami na ochranu zivotného prostredia (opatrenie c. 26), Komisia v odôvodneniach c. 134 az 139 napadnutého rozhodnutia uvádza, ze nepatria pod § 249h Arbeitsförderungsgesetz (zákon o podpore zamestnania, dalej len "AFG"), co je schéma, ktorú schválila a nepovazovala ju za schému pomoci. Komisia uvádza, ze ako Spolková republika Nemecko vysvetlila v liste z 29. júla 1994, na jednej strane opatrenia uvedené v § 249h AFG v oblasti rehabilitácie a zlepsenia zivotného prostredia boli adresované právnickým osobám spravujúcim sa verejným právom a hlavne územným jednotkám (mestám, kantónom, obciam, atd.), ako aj podnikom spravovaným THA a na druhej strane na opatrenia, ktoré sú v záujme súkromného podniku, nebolo mozné poskytnút pomoc. V okamihu poskytnutia subvencií vsak zalobkyna bola súkromným podnikom. Okrem toho Komisia uvádza, ze cast subvencií bola schválená spolkovou krajinou Durínsko, ale oprávnené poskytnút ju bolo iba Bundesanstalt für Arbeit (spolkové riaditelstvo zamestnania). Okrem toho subvencie zvýhodnili zalobkynu, kedze boli poskytnuté na likvidáciu starých zariadení. Navyse podla Komisie nemecký zákon zjavne ukrýva selektívny prvok, kvôli ktorému nie je mozné povazovat predmetné opatrenie za vseobecné opatrenie. 36 V stvrtom rade Komisia skúmala opatrenia patriace údajne pod pravidlo nazývané "de minimis". Pokial ide najmä o obdobie od roku 1997 do roku 1999 (odôvodnenia c. 152 az 154 napadnutého rozhodnutia), Komisia namieta proti tomu, ze by opatrenie c. 30 a cast opatrenia c. 32 patrili pod pravidlo nazývané "de minimis". V dôsledku toho predstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ods. 1 ES. 37 V piatom rade, pokial ide o zlucitelnost pomoci so spolocným trhom, Komisia v odôvodneniach c. 157 az 174 napadnutého rozhodnutia pripomína, v súvislosti s pomocou poskytnutou az do konca roku 1996, ze zalobkyna bola podnikom v tazkostiach az do roku 1996. Domnieva sa, ze táto pomoc nie je v dôsledku toho regionálnou pomocou zlucitelnou so spolocným trhom. Komisia sa dalej domnieva, ze podmienky stanovené v usmerneniach pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994, na ktoré sa odvoláva Spolková republika Nemecko, ako vyplýva aj z odôvodnenia c. 80 napadnutého rozhodnutia, nie sú v predmetnom prípade splnené. Komisia na jednej strane uvádza, ze napriek opakovaným výzvam Spolková republika Nemecko nikdy neposkytla konecné znenie akéhokolvek plánu restrukturalizácie, ani neoznámila opatrenia restrukturalizácie, ktoré boli naozaj vykonané, a na druhej strane, ze súkromný príspevok na celkové náklady restrukturalizácie nemozno povazovat za podstatný, kedze len príspevok pána G. R. vo výske 0,055 milióna DEM má cisto súkromný charakter. Pokial ide o pomoc ad hoc poskytnutú po roku 1997, Komisia uvádza v odôvodneniach c. 175 az 184 napadnutého rozhodnutia, ze ju nemozno povazovat za zlucitelnú so spolocným trhom v zmysle usmernení o národnej regionálnej pomoci ([9]Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226). 38 Vzhladom na vsetky úvahy uvedené v clánku 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia Komisia za nezlucitelné so spolocným trhom vyhlásila prevzatie obchodného podielu a úver zo strany spolocníka TIB (opatrenia c. 11 a 12), záruky spolkovej krajiny Durínsko vo výske 90 % (opatrenia c. 13, 14, 23 a 30), subvenciu spolkovej krajiny Durínsko (opatrenie c. 15), úver verejnej banky na tvorbu základného imania (opatrenie c. 16), úver verejnej banky (opatrenie c. 21), subvencie na podporu zamestnania (opatrenie c. 26), opatrenia urcené na zaclenenie pracovníkov, úcast na veltrhoch a výstavách a reklamu (opatrenie c. 27) a opatrenia na výskum a rozvoj, zaclenenie pracovníkov, úcast na veltrhoch a výstavách a znizovanie nákladov (opatrenie c. 32). V clánku 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia Komisia vyzvala Spolkovú republiku Nemecko, aby prijala vsetky potrebné opatrenia na to, aby zalobkyna vrátila pomoc uvedenú v clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia. Konanie a návrhy úcastníkov konania 39 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 22. januára 2003 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 40 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 30. apríla 2003 Spolková republika Nemecko podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. 41 Podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 5. mája 2003 spolková krajina Durínsko (Freistaat Thüringen) podala návrh na vstup vedlajsieho úcastníka do konania na podporu návrhov zalobkyne. 42 Predseda piatej rozsírenej komory týmto návrhom vyhovel uznesením z 9. júla 2003. 43 V nadväznosti na zmenu rozhodnutia Komisie z 30. októbra 2002 predlozila zalobkyna podaním podaným do kancelárie Súdu prvého stupna repliku zohladnujúcu túto zmenu. 44 Spolková republika Nemecko predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania 25. augusta 2003. 45 Spolková krajina Durínsko predlozila svoje vyjadrenie vedlajsieho úcastníka konania 10. septembra 2003. 46 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (piata rozsírená komora) rozhodol jednak o prijatí opatrení na zabezpecenie priebehu konania, pricom vyzval úcastníkov konania, aby písomne odpovedali na otázky a predlozili dokumenty, a jednak o otvorení ústnej casti konania. Úcastníci konania vyhoveli návrhu Súdu prvého stupna v stanovených lehotách. 47 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté na pojednávaní 19. októbra 2006. 48 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 2 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka opatrení uvedených v clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- zaviazal Komisiu, aby znásala náklady vyplývajúce zo zmeny rozhodnutia z 30. októbra 2002, a to bez ohladu na výsledok sporu. 49 Spolková republika Nemecko, vedlajsí úcastník konania, navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 1 ods. 2 a clánok 2 ods. 1 napadnutého rozhodnutia, prinajmensom pokial ide o subvenciu spolkovej krajiny Durínsko, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 50 Spolková krajina Durínsko, vedlajsí úcastník konania, navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil clánok 1 ods. 2 napadnutého rozhodnutia, -- zrusil clánok 2 napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka opatrení uvedených v clánku 1 ods. 2 uvedeného rozhodnutia, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vyplývajúceho zo zmeny rozhodnutia z 30. októbra 2002, a to bez ohladu na výsledok sporu, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania vedlajsieho úcastníka konania. 51 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu ako nedôvodnú, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 52 Na podporu svojej zaloby uvádza zalobkyna styri zalobné dôvody týkajúce sa neplatnosti. 53 Prvé tri zalobné dôvody sa týkajú porusenia clánkov 87 ES a 88 ES, zásady právnej istoty a zásady ochrana legitímnej dôvery, pokial ide o investicnú subvenciu spolkovej krajiny Durínsko (opatrenie c. 15) a o subvencie na podporu spojené s investíciami na ochranu zivotného prostredia (opatrenie c. 26). 54 Stvrtý zalobný dôvod sa v podstate zakladá na skutkových omyloch a zjavne nesprávnom posúdení. Zalobkyna stvrtý zalobný dôvod rozdeluje na sest castí, ktoré sa týkajú po prvé hmotnoprávnej nepresnosti skutkových okolností, po druhé kvalifikácie podniku v tazkostiach, po tretie posúdenia správania sa TIB vo vztahu ku kritériu súkromného investora, po stvrté usmernení pomoci na záchranu a restrukturalizáciu, po piate vymáhania úveru, ktorý je predmetom opatrenia c. 22 a po sieste pomoci nazývanej "de minimis" za obdobie od roku 1997 do roku 1999 (opatrenie c. 32). Komisia v kazdom prípade tým, ze prijala napadnuté rozhodnutie, zrusila najmä príkaz na vymáhanie úveru, ktorý je predmetom opatrenia c. 22 (pozri bod 15 vyssie). Okrem toho sa úcastníci konania po prijatí napadnutého rozhodnutia dohodli na výpocte subvencií, ktoré sú predmetom opatrenia c. 32. V odpovedi na otázku Súdu prvého stupna potvrdili, ze body týkajúce sa opatrenia c. 32 (pomoc nazývaná "de minimis" v rokoch 1997 az 1999) uz nie sú sporné, co bolo zaznamenané v zápisnici z pojednávania. Rovnako uz nie je potrebné preskúmat dve posledné casti stvrtého zalobného dôvodu. 55 Súd prvého stupna preskúma spolocne prvé tri zalobné dôvody, ktoré sa týkajú iba samotných opatrení c. 15 a 26, potom samostatne stvrtý zalobný dôvod, ktorý má vplyv na ostatné opatrenia uvedené v napadnutom rozhodnutí. A -- O prvom, druhom a tretom zalobnom dôvode zalozených na porusení clánkov 87 ES a 88 ES, zásady právnej istoty a zásady ochrany legitímnej dôvery 1. Pokial ide o investicnú subvenciu spolkovej krajiny Durínsko (opatrenie c. 15) a) Tvrdenia úcastníkov konania O porusení clánkov 87 ES a 88 ES 56 Zalobkyna tvrdí, ze investicná subvencia spolkovej krajiny Durínsko bola poskytnutá v súlade so schválenou vseobecnou schémou pomoci, a teda predstavuje existujúcu pomoc. Zalobkyna v prvom rade uvádza, ze Komisia do schválenej schémy retroaktívne zaviedla dodatocné podmienky a subsidiárne tvrdí, ze ju nie je mozné povazovat za podnik v tazkostiach. -- O podmienkach uplatnovania schémy 57 Zalobkyna tvrdí, ze program spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií MSP bol uplatnitelný na vsetky podniky bez výhrad, a preto aj na podniky v tazkostiach a na "riesenia pokracovania" [neoficiálny preklad]. Takéto výhrady nevyplývali ani zo schvalovacieho listu Komisie z 26. novembra 1993, ani z oznámenia uverejneného v skrátenej forme v úradnom vestníku. Z tohto dokumentu naopak vyplývalo, ze program bol urcený práve pre novozalozené podniky, akým je zalobkyna, a ze jedným z cielov bolo poskytnutie pomoci na zacatie podnikatelskej cinnosti. 58 Zalobkyna sa domnieva, ze upresnenia, ktoré predlozila Spolková republika Nemecko v oznámení z 26. augusta 1993, boli urcené výlucne na vysvetlenie oznámenej schémy a nemohli zmenit jasný obsah programu. Ak sa Komisia domnievala, ze oznámený text sa vztahoval na niektoré situácie, ktoré nechcela schválit, mala zacat konanie vo veci formálneho zistovania a v tomto kontexte pozadovat zmenu schémy, resp. stanovit povinnost individuálneho oznámenia. Oznámenie z v kazdom prípade nevylucuje uplatnenie programu na také prípady, akým je prípad zalobkyne, ktorá získala aktíva podniku a zmodernizovala ich. 59 Podla zalobkyne obmedzenie programu nie je mozné vyvodit ani z jeho schválenia ako schémy regionálnej pomoci. Podniky v tazkostiach naopak mohli v súlade s rozhodovacou praxou Komisie získat regionálnu pomoc [rozhodnutie Komisie 1999/157/ES z 22. apríla 1998 o státnej pomoci v prospech Triptis Porzellan GmbH i. GV., Durínsko [neoficiálny preklad] ([10]Ú. v. ES L 52, 1999, s. 48) a rozhodnutie Komisie 2003/383/ES z o státnej pomoci C-44/01 (ex NN 147/98) schválenej Nemeckom v prospech Technische Glaswerke Ilmenau GmbH [neoficiálny preklad] ([11]Ú. v. EÚ L 140, 2003, s. 30)], pricom uvedené zjavne vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia. Rovnako "riesenie pokracovania" [neoficiálny preklad] uvedené v poznámke c. 10 usmernení pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1999 si mohlo nárokovat subvenciu spolkovej krajiny Durínsko, kedze uvedené ustanovenie nevylucuje podporu novozalozených podnikov v rámci regionálnej pomoci. Zalobkyna v tomto kontexte pripomína, ze nezískala investicnú subvenciu na úcely restrukturalizácie, ale na oprávnené investície v súlade so schváleným programom. 60 Zalobkyna takisto pripomína, ze ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, program sa napriek svojmu názvu ani nevztahoval na MSP, kedze Komisia ho schválila pre väcsie podniky. 61 Pokial ide o rozhodnutie 2003/225 týkajúce sa zneuzitia programu, zalobkyna tvrdí, ze Komisia výslovne vyhradila preskúmanie uplatnovania schémy na zalobkynu na napadnuté rozhodnutie, a ze teda voci nej nie je mozné toto rozhodnutie namietat. 62 Zalobkyna napokon tvrdí, ze preskúmanie Komisie sa musí obmedzovat na overenie toho, ci posúdenie vykonané vnútrostátnymi orgánmi, týkajúce sa súladu pomoci so schémou, v rámci ktorej bola táto pomoc poskytnutá, bolo zjavne nesprávne. 63 Spolková republika Nemecko tvrdí, ze hoci oznámenie nemeckej vlády z 26. augusta 1993 vylúcilo pomoc na záchranu a restrukturalizáciu, Komisia v kazdom prípade nepreukázala, ze sporná subvencia bola v rozpore s podmienkami programu schválenej pomoci. Podla Spolkovej republiky Nemecko je potrebné preskúmat, a to z pohladu ex ante z mája 1994, ci sa sporná investicná subvencia môze kvalifikovat ako pomoc na záchranu a restrukturalizáciu, ktorá je vylúcená z uplatnovania programu. Spolková republika Nemecko sa v tejto súvislosti domnieva, ze ak ide o novozalozený podnik, ktorý vzhladom na to, ze nie je podnikom v tazkostiach, nemôze byt príjemcom pomoci na restrukturalizáciu, potom je poskytnutie investicnej subvencie v súlade s podmienkami programu, kedze nejde o pomoc na restrukturalizáciu. 64 Spolková krajina Durínsko v plnom rozsahu podporuje stanovisko zalobkyne a konkrétne kritizuje skutocnost, ze Komisia stanovila umelú rozdelujúcu ciaru medzi regionálnou pomocou a pomocou na restrukturalizáciu. 65 Komisia tvrdí, ze Spolková republika Nemecko v oznámení z 26. augusta 1993 výslovne upresnila, ze podniky v tazkostiach boli vylúcené z pôsobnosti schémy a ze zo schémy, ktorá jej bola oznámená, ako aj z odkazu, ktorý bol uverejnený v úradnom vestníku, jasne vyplýva, ze pomoc na záchranu a restrukturalizáciu nebola zahrnutá. -- O kvalifikácii zalobkyne ako podniku v tazkostiach 66 Zalobkyna tvrdí, ze je novozalozeným podnikom, ktorý nikdy nebol, ani podla svojho podnikového plánu, ani v priebehu svojej skutocnej prevádzky, podnikom v tazkostiach. 67 Zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze podla zásady, ktorú Komisia vytrvale zastáva, nemozno novozalozený podnik povazovat za podnik v tazkostiach, aj ked prebral aktíva spolocnosti v platobnej neschopnosti. Okrem toho, kvalifikácia vsetkých "riesení pokracovania" [neoficiálny preklad] ako podniku v tazkostiach nemôze vyplývat z poznámky c. 10 usmernení pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1999. Podla zalobkyne by bolo zjavne nepresné tvrdit, ze vsetky "riesenia pokracovania" [neoficiálny preklad] východného Nemecka, ktoré nadobudli aktíva pri súdnej likvidácii, sú podnikmi v tazkostiach, pretoze by to spôsobilo diskrimináciu medzi novozalozenými podnikmi vo východnom Nemecku a podnikmi vo zvysnej casti Európskej únie. 68 Zalobkyna v druhom rade tvrdí, ze bola zalozená nezávislým investorom, uznávaným expertom v danej oblasti, ktorý nemal nic spolocné s problémami spolocnosti Kahla I. Komisia nepredlozila nijaký dôkaz na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého zalobkyna naozaj "zdedila" tazkosti spolocnosti v platobnej neschopnosti Kahla I. Podla zalobkyne neexistujú vecné indície, na základe ktorých by bolo mozné dospiet k záveru, ze bola súcastou toho istého "hmotného subjektu" ako Kahla I. Navyse v súlade s judikatúrou nemozno rovnako povazovat dva podniky za jeden a ten istý "právny subjekt". Zalobkyna tvrdí, ze nepokracovala v cinnosti podniku v platobnej neschopnosti, ale iba získala za trhovú cenu jednotlivé zlozky aktív v rámci restrukturalizacného konania pod dohladom súdu a pouzila ich v rámci projektu podniku, ktorý bol koherentný a primeraný, týkal sa úplne iného trhu, v jeho prípade sa pouzila iná struktúra a úplne iná marketingová stratégia a bol urcený pre podstatne odlisnú klientelu. Dalej ani skutocnost, ze zalobkyna pokracovala v investovaní do zakúpených uz pouzívaných strojov, nepreukazuje to, ze zalobkyna "zdedila" tazkosti spolocnosti Kahla I. 69 Zalobkyna v tretom rade uvádza, ze v správe, ktorú vypracovala RBSH&P, ako aj v správe kancelárie AA sa opisuje zalozenie nového podniku. Tieto správy nepredstavujú plány restrukturalizácie, a teda nemôzu potvrdit teóriu, podla ktorej bola zalobkyna zalozená v prvom rade ako podnik v tazkostiach. Podnikové plány podla zalobkyne preukazujú, ze sa nepredpokladalo, ze nový podnik by mal mat tazkosti. Práve naopak, konzultanti ex ante konstatovali, ze podnikový plán bol z ekonomického hladiska realistický. Tieto hodnotenia boli presné, resp. velmi skromné, kedze vývoj podniku bol korunovaný úspechom, ktorý znacne presiahol pôvodné ocakávania, co potvrdil posudok audítorov Saale/Revision. Zalobkyna vo svojej replike navrhuje, aby bol v tejto veci vypocutý expert poverený Súdom prvého stupna. 70 Zalobkyna v stvrtom rade uvádza, ze zo skúmaní kritérií stanovených v bode 2.1 usmernení pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994, resp. v bode 4 a nasl. usmernení z roku 1999 vyplýva, ze nebola podnikom v tazkostiach. 71 Kedze Komisia kazdé z týchto kritérií nepreskúmala podrobne, nekonala v súlade so svojou stálou rozhodovacou praxou. Podla zalobkyne Komisia v skutocnosti uznala, ze väcsina kritérií usmernení pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu, akými sú znízenie rentability, stúpajúca úroven strát, znízenie hrubej miery samofinancovania, zvysovanie financných výdavkov, nebola v predmetnom prípade splnená, resp. potvrdila, ze tieto kritériá neboli rozhodujúce, pokial ide o posúdenie nového podniku. 72 Zalobkyna sa domnieva, ze na rozdiel od toho, co tvrdí Komisia, údaje z podnikového plánu nezodpovedajú niektorým z kritérií usmernení pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu. Naopak, úctovná cistá hodnota, hrubá miera samofinancovania a financné výdavky sa vyvinuli, ako preukazuje posudok kancelárie Saale/Revision, podla predpokladov v podnikovom pláne. 73 Pokial ide o cistú úctovnú hodnotu, Komisia neposkytla dôkazy o tom, ze táto hodnota bola na úcely zdravého podniku nezvycajne nízka. Zalobkyna vsak uz preukázala, ze z cistej úctovnej hodnoty nevyplynula ziadna financná alebo ekonomická tazkost. Zalobkyna tvrdí, ze preukázala, ze nadobudnuté zlozky aktív umoznili vytvorit rentabilný podnik, a to tak na základe svojich plánov (ex ante), ako aj na základe este slubnejsích údajov o jej skutocných výsledkoch (ex post). Podla zalobkyne spôsob financovania jednotlivých zloziek aktív neposkytuje ziadnu odpoved na otázku, ci sa cistá úctovná hodnota vyvinula negatívne alebo ci bola prílis nízka na podnik prosperujúci od zaciatku. Navyse Komisia konstatovala, ze zlozky aktív boli získané za trhovú cenu a nevysvetlila, ako mohla byt táto cistá úctovná hodnota prílis nízka, ked zodpovedala trhovej hodnote. 74 Okrem toho hrubá miera samofinancovania a financné výdavky uvedené v podnikovom pláne by mali byt povazované za normálne. Podnikový plán iste nestanovoval, ze hrubá miera samofinancovania sa zhorsí alebo ze by sa financné výdavky stali prílis tazkými. 75 V súvislosti s hrubou mierou samofinancovania zalobkyna uvádza, ze v stádiu "start up" je vzdy nízka, ba priam negatívna. Navyse zalobkyna uvádza, ze neexistuje ziadny dôkaz o tom, ze "cash-flow" by bol prílis nízky, pokial ide o prevádzkové cinnosti zalobkyne. Tazkosti likvidity neboli predpokladané a ani sa v skutocnosti pri realizácii plánu neobjavili. Dalej na rozdiel od názoru Komisie "cash-flow" spolocnosti pochádzal z jej prevádzkových cinností, a nie z pomoci, a v kazdom prípade zdroj "cash-flow" nemôze preukázat jeho prílis nízku úroven, kedze aj po odpocítaní celej pomoci by mal podnik kladný "cash-flow". 76 Pokial ide o financné výdavky, zalobkyna uvádza, ze nevyplývali z dlhov vzniknutých ekonomickými tazkostami v minulosti, co je tvrdenie, na ktorom sa zakladajú kritériá usmernení pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu. Tieto výdavky naopak vyplývali len z investícií do hmotného majetku na úcely krátkodobo rentabilnej výroby, v rámci uspokojivého podnikového plánu, ako to potvrdzuje skutocný vývoj jej cinnosti. Komisia sa pokúsila obíst túto skutocnost tým, ze sa odvolávala na údajnú potrebu posúdenia ex ante. 77 Zalobkyna namieta aj proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého bol pocet zamestnancov prílis vysoký. Pripomína, ze spolocnost pri prevzatí cinnosti zamestnala iba 380 zo 696 zamestnancov spolocnosti Kahla I z roku 1993. Pokial ide o malé znízenie poctu zamestnancov len na 322 zamestnancov na zaciatku roku 1996, nemozno to vysvetlovat ekonomickými tazkostami, ale zavedením efektívnejsej organizácie po skoncení prvej fázy cinnosti a po uskutocnení prvých investícií. 78 Pokial ide o stratu uvádzanú konzultantmi za roky 1994 az 1996, zalobkyna Komisii vytýka, ze nepreskúmala, ci islo o straty spojené so struktúrou podniku, a tvrdí, ze islo o straty spojené so zacatím cinnosti. Podla zalobkyne realizáciu podnikového plánu nesprevádzala ziadna prevádzková strata; islo len o úctovné straty vyplývajúce z pouzitia výnimocných danových odpisov v súlade so schválenou schémou pomoci. Keby zalobkyna pouzila odpisovanie v súlade so vseobecnými pravidlami uplatnitelnými v tejto oblasti, dosiahla by od prvého roku zisk. To podla zalobkyne vyplýva z vysvetlení, ktoré poskytla v priebehu konania vo veci formálneho zistovania a zo správy úctovného experta, ktorú vypracovala. 79 Zalobkyna v piatom rade uvádza, ze podnik nie je v tazkostiach len z dôvodu, ze dostáva verejné prostriedky. Tento zacarovaný kruh by viedol k tomu, ze podnikom v tazkostiach by bol kazdý podnik, ktorý cerpá investicnú pomoc na nadobudnutie uz pouzívaného majetku. Ak sa vsak pozrieme na plán zahrnajúci program financovania, ktorý obsahuje dostatocné ustanovenia proti predpokladatelným rizikám, aby podnik mohol existovat bez pomoci po fáze svojho zalozenia, potom takto vytvorený podnik nemôze byt povazovaný za podnik v tazkostiach. 80 Navyse TIB a pán G. R. dali podniku k dispozícii vlastné prostriedky v podstatnej sume, ktoré nemozno povazovat za pomoc. Pokial ide o prostriedky vlozené pánom G. R., zalobkyna uvádza, ze na zodpovedanie otázky, ci podnik je podnikom v tazkostiach, nemôze byt urcujúcou otázka spôsobu financovania investora, ktorý stojí za podnikom. Pokial ide o prostriedky vlozené TIB, zalobkyna sa domnieva, ze ich nemozno povazovat za pomoc a uvádza, ze kvalifikácia týchto prostriedkov ako státnej pomoci nemá v kazdom prípade ziadny vplyv na zákonnost iných subvencií alebo na zlucitelnost investicnej subvencie so schémou, na základe ktorej bola poskytnutá. 81 Spolková krajina Durínsko najmä uvádza, ze fáza, pocas ktorej sa zalobkyna údajne nachádzala v tazkostiach, bola velmi krátka a okrem toho vysvetluje, ze zaradenie zalobkyne na zoznam podnikov v tazkostiach v rámci iného konania vzniklo nedopatrením, pricom Spolková republika Nemecko to následne opravila. 82 Komisia uvádza, ze argumentácia predlozená zalobkynou a spolkovou krajinou Durínsko musí byt v plnom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná. O porusení zásady právnej istoty 83 Zalobkyna uvádza, ze Komisia zaviedla a posteriori v schválenej schéme nové podmienky, ktoré pre nu boli nevýhodné, a ze tým retroaktívne zmenila právne postavenie zalobkyne v jej neprospech, pricom porusila zásadu právnej istoty. Kedze pomoc schválená v rámci schválených programov nevyzaduje schválenie, prípadné obmedzenia sa mali objavit bud v samotnej schéme, alebo v rozhodnutí o schválení. 84 Spolková republika Nemecko sa domnieva, ze by bolo proti právnej istote, keby Komisia neschválila ex post výklad príslusného vnútrostátneho orgánu, vychádzajúci z relevantnej perspektívy ex ante, ktorá sa zakladala na právnej úprave státnej pomoci úcinnej v case poskytnutia pomoci. V tejto súvislosti Spolková republika Nemecko uvádza, ze z perspektívy ex ante z mája 1994 bolo dôvodné povazovat zalobkynu za novozalozený podnik, na ktorý sa nevztahovali usmernenia pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994, a ktorý preto nedostal pomoc na restrukturalizáciu vo forme investicnej subvencie. Okrem toho v súlade s bodom 18 písm. i) prílohy k oznámeniu Komisie z roku 1979, nazvanej "Podmienky uplatnovania zásad koordinácie schém regionálnej pomoci" (Ú. v. ES C 31) "investíciu do kapitálového majetku vykonanú vo forme prevzatia zariadenia, ktoré bolo zatvorené alebo by bolo zatvorené bez tohto prevzatia, je mozné takisto povazovat za pociatocnú investíciu". Napokon kedze zalobkyna získala aktíva za trhovú cenu, usmernenia pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994 nevylucujú, aby sa sporná investicná subvencia schválená na nadobudnutie týchto aktív povazovala za regionálnu pomoc. 85 Spolková krajina Durínsko sa pripája k argumentácii zalobkyne a dodáva, ze Komisia sa musí v súlade so zásadou právnej istoty obmedzit na konstatovanie, ci v predmetnom prípade vnútrostátny orgán uplatnil schválený program zneuzívajúcim spôsobom. 86 Komisia odpovedala, ze napadnuté rozhodnutie retroaktívne nezmenilo právne postavenie zalobkyne, kedze pôsobnost opatrenia bola obmedzená od zaciatku. O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 87 Zalobkyna sa odvoláva na porusenie zásady ochrany legitímnej dôvery, kedze Komisia nezohladnila to, ze schválenie programu, ako bolo uverejnené, neumoznovalo odhalit prísne obmedzenia, ktoré uplatnila v rámci napadnutého rozhodnutia. Zalobkyna sa domnieva, ze podnikatel vykonávajúci svoju cinnost ako dobrý otec rodiny môze predpokladat, ze pomoc existuje, ked boli splnené vsetky podmienky schváleného programu. 88 Kedze v znení programu ani v schválení nebola uvedená ziadna výhrada, zalobkyna ich nemohla odhalit, aj keby preukázala vsetku potrebnú pozornost. Uverejnenie v úradnom vestníku, ktoré bolo k dispozícii, neposkytovalo ziadnu indíciu vedúcu zalobkynu k pochybnostiam o obsahu schváleného programu. Nemala teda dôvod ani právnu povinnost informovat sa pri Komisii, ci podmienky programu boli naozaj splnené. 89 Navyse sa zalobkyna domnieva, ze pozorný hospodársky subjekt nemohol predpokladat, ze Komisia ako výnimku zo svojej ustálenej praxe a v rozpore so samotným znením nou uverejnených usmernení bude povazovat novozalozený podnik za podnik v tazkostiach. 90 Komisia popiera vsetky tvrdenia predlozené zalobkynou. b) Posúdenie Súdom prvého stupna O porusení clánkov 87 ES a 88 ES 91 Zalobkyna v podstate namieta proti posúdeniu Komisie, podla ktorého investicná subvencia, ktorá bola predmetom opatrenia c. 15, nepatrila do programu spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií MSP. 92 Najprv treba pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry platí, ze ked bola vseobecná schéma pomoci schválená, jednotlivé vykonávacie opatrenia jej nemusia byt oznamované, ledaze by v tomto zmysle mala Komisia výhrady v rozhodnutí o schválení. Kedze sú totiz jednotlivé pomoci iba jednotlivými vykonávacími opatreniami vseobecnej schémy pomoci, faktory, ktoré musí Komisia zohladnit na úcely posúdenia opatrení, sú tie isté ako tie, ktoré uplatnila pri preskúmaní vseobecnej schémy. Nie je preto potrebné predkladat jednotlivé pomoci na preskúmanie Komisii (rozsudok Súdneho dvora z 5. októbra 1994, Taliansko/Komisia, [12]C-47/91, Zb. s. I-4635, bod 21). 93 Pomoc, ktorá predstavuje striktné a predvídatelné pouzitie podmienok upravených v rozhodnutí schvalujúcom vseobecnú schému pomoci, je tak povazovaná za existujúcu pomoc, ktorú nie je potrebné oznamovat Komisii alebo preskúmavat v zmysle clánku 87 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 16. mája 2002, ARAP a i./Komisia, [13]C-321/99 P, Zb. s. I-4287, bod 83, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Ferriere Nord/Komisia, [14]T-176/01, Zb. s. II-3931, bod 51). 94 Na druhej strane, ked tieto opatrenia nepatria pod uvádzané schválené vseobecné schémy pomoci, predstavujú novú pomoc, ktorej zlucitelnost so spolocným trhom musí podliehat preskúmaniu zo strany Komisie. 95 Okrem toho je potrebné uviest, ze rozhodnutie Komisie, ktorým sa rozhoduje o súlade pomoci s predmetnou schémou, sa zaraduje do výkonu jej povinnosti dbat na uplatnovanie clánkov 87 ES a 88 ES. Preto preskúmanie súladu pomoci s touto schémou zo strany Komisie nepredstavuje iniciatívu prekracujúcu rámec jej právomocí. Vzhladom na to na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, posúdenie zo strany Komisie nemôze byt obmedzené posúdením vnútrostátnych orgánov, ktoré poskytli pomoc. 96 Súd prvého stupna sa domnieva, ze preskúmanie ostatných tvrdení zalozených na porusení clánkov 87 ES a 88 ES sa musí realizovat v dvoch etapách. Najprv je potrebné preskúmat presný rozsah programu spolkovej krajiny Durínsko a potom vzhladom na toto preskúmanie zistit, ci pomoc poskytnutá zalobkyni splnala podmienky poskytnutia stanovené v uvedenom programe. -- O rozsahu schválenej schémy 97 Je potrebné pripomenút, ze program spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií MSP Spolková republika Nemecko oznámila 1. júla 1993 ako schému s regionálnym úcelom. 98 V súlade so znením smernice upravujúcej program spolkovej krajiny Durínsko a s údajmi uvedenými v oznamovacom formulári tejto pomoci boli na základe schémy oprávnenými príjemcami vo vseobecnosti MSP z výrobnej oblasti a iné porovnatelné podniky spolkovej krajiny Durínsko. Väcsie podniky mohli v kazdom prípade ako výnimka z pravidla uvedeného vyssie cerpat pomoc v rámci programu. 99 Podla vyssie uvedenej smernice sa táto pomoc týka investícií akejkolvek povahy a úcelu s výnimkou pomoci na výskum a rozvoj. Oprávnené náklady v rámci programu, ako sú tie uvedené v bode 11 oznamovacieho formulára, sa vztahovali tak na výrobné investície (s výnimkou nadobúdania pozemkov), ako aj na investície vykonané v rámci programu restrukturalizácie. 100 Zo znenia smernice a z oznamovacieho formulára takisto vyplýva, ze kedze pomoc bola spojená s projektom a mohla byt poskytnutá len pod podmienkou, ze existuje "dlhodobý a stály projekt, vzhladom na subvencie poskytnuté na základe tejto smernice, a ze toto potvrdila banka podniku v rámci globálnych opatrení financovania". 101 Spolková republika Nemecko sa v oznámení programu odvolávala na ustanovenia clánku 87 ods. 2 písm. c) ES v spojení s clánkom 87 ods. 3 písm. a) ES a zlucitelnost pomoci so spolocným trhom odôvodnila tak, ze odkázala na osobitné tazkosti, ktoré mali MSP vo východnom Nemecku z dôvodu prechodu na trhové hospodárstvo. V tomto kontexte uviedla, ze "chatrnost nehnutelností a zariadení zdedených z plánovaného hospodárstva z minulosti a vseobecný nedostatok financií spôsobili vznik neproporcionálnych financných potrieb zo strany [MSP] v Durínsku, a ohrozili teda... ich prístup na trh za spravodlivých podmienok". Cielom opatrení bolo v tomto kontexte obnovit tradicnú struktúru MSP v spolkovej krajine Durínsko. 102 Kedze sa Komisia domnievala, ze sú potrebné dalsie objasnenia, pokial ide o pojem "program restrukturalizácie" uvedený v bode 11 oznamovacieho formulára (pozri bod 99 vyssie), Komisia listom z 3. augusta 1993 poziadala Spolkovú republiku Nemecko o dalsie informácie. 103 V odpovedi na túto ziadost Spolková republika Nemecko vo svojom oznámení z 26. augusta 1993 (dalej len "oznámenie z "), ktoré bolo Komisii dorucené , uviedla toto: "Pokial ide o bod 11 oznámenia (pojem 'restrukturalizácia`), zjavne doslo k nedorozumeniu. [Nemecká] vláda uvádza, ze tento program pomoci neumoznuje poskytnút pomoc na záchranu a restrukturalizáciu. Na tieto osobitné ciele spolková krajina Durínsko uz oznámila oddelene dve smernice... Podmienky oprávnenosti na pomoc zodpovedali duchu a zneniu nariadení týkajúcich sa strukturálnych fondov Spolocenstva. ... Ako uz bolo uvedené v [oznámení] z 1. júla 1993, cielom týchto opatrení je podporit potrebné investície a úsilie adaptácie na nárocné poziadavky trhu zo strany privatizovaných [MSP] po roku 1989, ktoré, hoci sú v dobrom stave, sa casto nachádzajú v tazkej financnej situácii. 'Program restrukturalizácie` musí byt v tomto kontexte chápaný ako program pomoci na investície s cielom vytvorit nový podnik, zväcsit a modernizovat ho." 104 Napokon listom z 26. novembra 1993, Komisia odkazujúc výslovne na oznámenie z , rozhodla tak, ze nevzniesla námietky voci vykonaniu oznámeného programu. 105 Z vyssie uvedených okolností vyplýva, ze Spolková republika Nemecko poskytla Komisii predtým, ako Komisia schválila schému, údaje týkajúce sa v prvom rade financnej situácie príjemcov, ktorým bol adresovaný program, pricom upresnila, ze islo o podniky privatizované po roku 1989, ktoré "hoci sú v dobrom stave, sa casto nachádzajú v tazkej financnej situácii". 106 V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze odkaz na "tazkú financnú situáciu" oprávnených podnikov, vykladaný striktne najmä vzhladom na jeho znenie, kontext a ciele (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Nemecko/Komisia, [15]C-277/00, Zb. s. I-3925, body 20 a 21 a citovanú judikatúru), nemozno povazovat za odkazujúci na situáciu podnikov v tazkostiach. Je totiz potrebné zdôraznit, ze ako vysvetlila Spolková republika Nemecko v oznámení schémy, podniky spolkovej krajiny Durínsko, ako napokon väcsina podnikov v bývalej NDR, mali osobitné tazkosti z dôvodu prechodu z plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo. V tomto kontexte je potrebné vnímat odkaz na "tazkú financnú situáciu", v ktorej sa mohli prípadne nachádzat oprávnení príjemcovia v rámci programu. Pouzitie výrazu "tazká financná situácia" tak odkazovalo na tazkosti spojené s prechodom z plánovaného hospodárstva na trhové hospodárstvo, a nie na problémy podniku v tazkostiach. To vyplýva aj z nerozdelitelného spojenia medzi výrazom "tazká financná situácia" a výrazom "podnik v dobrom stave", pouzitého v tej istej vete. Z výrazu "podnik v dobrom stave" totiz jasne vyplýva, ze financná slabost oprávnených podnikov nemôze byt taká, aby podnik prestal byt povazovaný za podnik v dobrom stave. 107 Je takisto potrebné uviest, ze Spolková republika Nemecko v oznámení z 26. augusta 1993 poskytla Komisii údaje týkajúce sa v druhom rade povahy poskytnutej pomoci v rámci schémy, pricom upresnila, ze "program... neumoznoval poskytnutie pomoci na záchranu a restrukturalizáciu". 108 Toto tvrdenie spojené so skutocnostou, ze spolková krajina Durínsko takisto oznámila program osobitne urcený na záchranu a restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach, musí byt vykladané za predmetných okolností ako údaj potvrdzujúci, ze program vylucoval podniky v tazkostiach. Nebolo by totiz logické domnievat sa, ze zámerom Spolkovej republiky Nemecko nebolo vylúcit z programu podniky v tazkostiach, ked výslovne vylúcila pomoc, ktorá im bola osobitne urcená. 109 Nie je teda dôlezité urcit, ci, ako tvrdí zalobkyna a Spolková republika Nemecko, pomoc na investície v prospech podnikov v tazkostiach mohla byt v danom case schválená na základe schémy s regionálnym úcelom, pretoze Spolková republika Nemecko tým, ze v oznámení z 26. augusta 1993 uviedla, ze schéma bola urcená podnikom v dobrom stave na jednej strane a ze neumoznovala poskytnutie pomoci na záchranu a restrukturalizáciu na strane druhej, zo schémy výslovne vylúcila podniky v tazkostiach. 110 Zalobkyna sa v kazdom prípade domnieva, ze oznámenie z 26. augusta 1993 nemôze menit to znenie programu, ktoré bolo Komisii oznámené . Oznámenie z bolo súcastou schváleného programu, kedze dodatocné informácie a upresnenia tohto programu povazovala Komisia za relevantné na úcely rozhodnutia nevzniest námietky voci vykonaniu oznámeného projektu. Komisia teda, ako tvrdí zalobkyna, nebola povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania na úcely toho, aby mohla v tomto rámci vyzadovat zmenu programu alebo oznámenie urcitých prípadov jeho uplatnovania. Kedze totiz Spolková republika Nemecko poskytla upresnenia umoznujúce Komisii nadobudnút presvedcenie v rámci prvého skúmania, ze oznámený projekt bol zlucitelný so Zmluvou, zacatie konania vo veci formálneho zistovania by bolo zbytocné, ba priam bezpredmetné. 111 Vzhladom na vyssie uvedené je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa oprávnene domnievala, ze podniky v tazkostiach boli vylúcené z pôsobnosti programu spolkovej krajiny Durínsko. -- O subvencii poskytnutej zalobkyni 112 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa domnieva, ze subvencia poskytnutá zalobkyni nesplnala podmienky programu spolkovej krajiny Durínsko, pretoze zalobkyna bola v tazkostiach od roku 1994 do konca roku 1996, ked po prvýkrát dosiahla mierne pozitívny výsledok a podiel vlastného kapitálu sa zacal zvysovat (odôvodnenia c. 118 a 129 napadnutého rozhodnutia). 113 Komisia v napadnutom rozhodnutí uvádza, ze vzhladom na správy, ktoré boli k dispozícii v relevantnom case, povazovala v zmysle svojej ustálenej praxe zalobkynu, ktorá bola "riesením pokracovania" [neoficiálny preklad], za podnik v tazkostiach (odôvodnenie c. 116 napadnutého rozhodnutia). 114 Na druhej strane zalobkyna tvrdí, ze dostala subvenciu urcenú na zvýhodnenie nastartovania podniku a ze bola od zaciatku hospodársky zivotaschopná. 115 Najprv je potrebné pripomenút, ze zistovanie, ktoré musí Komisia vykonat, zahrna zohladnenie a posúdenie komplexných hospodárskych skutocností a okolností. Kedze súd Spolocenstva nemôze nahrádzat posúdenie komplexných hospodárskych skutocností a okolností vykonané Komisiou svojím vlastným posúdením, preskúmavanie Súdom prvého stupna sa musí v dôsledku toho obmedzit na overenie dodrzania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, vecnej správnosti skutocností, ako aj neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia a zneuzitia právomoci (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 11. mája 2005, Saxonia Edelmetalle/Komisia, T-111/01 a T-133/01, Zb. s. II-1579, bod 91 a citovanú judikatúru). 116 V predmetnom prípade bola financná situácia zalobkyne v case, ked bola poskytnutá predmetná pomoc, posudzovaná v napadnutom rozhodnutí na základe dvoch správ poradenských firiem, ktoré boli k dispozícii v case zalozenia zalobkyne, a to správy firmy RBSH&P z 29. novembra 1993 a správy vypracovanej AA z . 117 Cielom správy RBSH&P bola príprava podnikového plánu, aby sa zrealizovalo "riesenie pokracovania" [neoficiálny preklad] podniku v konkurze, spolocnosti Kahla I, pricom toto "riesenie pokracovania" [neoficiálny preklad] zacalo svoju cinnost 1. januára 1994. Tento plán, ktorý bol vypracovaný spolu s pánom G. R., mal slúzit ako základ pre rokovanie medzi súdnym likvidátorom, spolkovou krajinou Durínsko, spolkovou vládou, bankami a prípadnými investormi. 118 Podnikový plán mal viacero prvkov. Konkrétne bolo stanovené, ze "riesenie pokracovania" [neoficiálny preklad] preberie základné obchodné cinnosti spolocnosti Kahla I, teda výrobu porcelánu pre domácnosti, ktoré boli vyvíjané v sektore porcelánu pre domácnosti vyssej triedy a v sektore porcelánu pre hotely. Tento projekt stanovoval prevzatie vsetkých zásob a 380 zamestnancov, ako aj pouzívanie hmotného majetku spolocnosti Kahla I (pozemky, budovy, stroje a zariadenia) povazovaného za potrebný na riadnu prevádzku "riesenia pokracovania" [neoficiálny preklad]. Pokial ide o poslednú uvedenú zálezitost, konzultanti uviedli, ze na prekonanie fázy potrebnej restrukturalizácie v ocakávaní príchodu potenciálneho investora musí byt pouzívanie tohto hmotného majetku zo strany budúcej spolocnosti pocas prvých styroch rokov bezodplatné. Podnikový plán okrem toho predpokladal realizáciu prvých investícií nahrádzania, zväcsovania a racionalizácie. Napokon zahrnal úcast pána G. R. ako referencného spolocníka, ktorého vklad prostriedkov bol vo výske 50000 DEM, ako aj vklad prostriedkov spolocníka bez hlasovacích práv vo výske 9,5 milióna DEM. 119 Pokial ide o správu firmy AA, bola vypracovaná na poziadanie TIB na úcely posúdenia jej úcasti ako potenciálneho spolocníka v "riesení pokracovania" [neoficiálny preklad]. Táto správa skúmala podnikový plán vypracovaný firmou RBSH&P, pricom zohladnila podstatné zmeny, ku ktorým medzitým doslo v jej základnej struktúre. Podnikový plán sa konkrétne zakladal na predpoklade na jednej strane úcasti TIB, ktorá nemala mat hlasovacie práva, a financnom záväzku vo výske 7,95 milióna DEM, ktoré mali v prípade úspechu plánu umoznit zabezpecenie 365 pracovných miest prinajmensom az do roku 1997, a na druhej strane získania hmotného majetku spolocnosti Kahla I uvedeného v prvej správe za celkovú sumu vo výske 5,2 milióna DEM. V tejto správe sa predpokladalo, ze cast tohto hmotného majetku, teda zariadenia a stroje potrebné na prevádzku podniku, bude financovaná predmetnou investicnou subvenciou spolkovej krajiny Durínsko. 120 Je potrebné zdôraznit, ze na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, konzultanti posúdili riziká spojené s podnikovým plánom ako vysoké. Ako totiz vyplýva zo správy RBSH&P, viaceré prvky struktúry este neboli definované a konzultanti zdôraznovali velmi velké tazkosti, s ktorými sa plán stretol. Správa vypracovaná AA uvádzala, ze ciele stanovené pre podnik boli velmi ambiciózne a existoval velký pocet rizík, ktoré mohli viest k neúspechu plánu. Podla konzultantov AA analýzy ukázali, ze hoci aj malý rozdiel oproti vycísleným cielom by mohol znamenat neúspech projektu pokracovania. 121 Vzhladom na tieto správy Súd prvého stupna uvádza, ze Komisia sa nedopustila zjavnej chyby v posúdení, ked v odôvodnení c. 117 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze podpora zo strany verejných orgánov bola rozhodujúca na zabezpecenie zivotaschopnosti zalobkyne po zrealizovaní restrukturalizácie. 122 Napokon, ako jednoznacne vyplýva zo správy RBSH&P, podnik "nebol schopný sám znásat náklady financovania, ktoré boli velmi vysoké vzhladom na predpokladaný obrat, spojené s procesom restrukturalizácie (potreba investícií, nové projekty priestorov, nadrozmernost výrobných zariadení, atd.)". Konzultanti okrem iného zdôraznili, ze "potreba tohto procesu restrukturalizácie vyplynula z minulosti a 'riesenie pokracovania` jej nemôze celit" a ze "podpora zo strany verejných orgánov v case potreby kapitálovej dotácie prostredníctvom regionálnych záruk spolkovej krajiny alebo inak, [bola] nevyhnutnou podmienkou pre adaptáciu struktúr [spolocnosti Kahla] na poziadavky trhového hospodárstva". 123 Okolnost, ktorú uvádza zalobkyna, podla ktorej bola novozalozeným podnikom, ktorý prebral len niektoré prvky spolocnosti Kahla I a ktorého cinnost bola preorientovaná, nemôze vyvrátit záver, podla ktorého zalobkyna musela byt restrukturalizovaná na úcely zabezpecenia jej zivotaschopnosti. Z dvoch správ vyplýva, ze reorientácia cinnosti na rentabilnejsie sektory porcelánu pre domácnosti vyssej triedy a porcelánu pre hotely si vyzadovala najmä predchádzajúcu realizáciu investícií nahrádzania, zväcsovania a racionalizácie. Samotní konzultanti vsak tento adaptacný proces v dlzke styroch rokov povazovali za restrukturalizáciu. 124 Pokial ide o argumentáciu zalobkyne, podla ktorej v podstate na jednej strane podnik disponoval vlastnými prostriedkami v podstatnej výske bez pouzitia pomoci a na druhej strane verejné prostriedky boli pridelené v rámci schválenej schémy, nie je mozné ju uznat. 125 Na jednej strane je potrebné pripomenút, ze ako uz Komisia konstatovala v napadnutom rozhodnutí, pricom jej v tejto súvislosti zalobkyna neprotirecila, celkové náklady potrebných opatrení navrhovaných konzultantmi boli podla správy RBSH&P vo výske 30,945 milióna DEM a podla správy AA vo výske 27,727 milióna DEM (odôvodnenie c. 167 napadnutého rozhodnutia). Z toho vyplýva, ze na zabezpecenie zivotaschopnosti zalobkyne boli celkové náklady navrhovaných opatrení mierne vyssie nez prostriedky vlozené jej spolocníkmi (pozri bod 118 vyssie, in fine). 126 Na druhej strane údajná zlucitelnost subvencií poskytnutých zalobkyni so spolocným trhom nemôze vyvrátit záver, podla ktorého zivotaschopnost zalobkyne závisela od podpory verejných orgánov. V tejto súvislosti je potrebné konstatovat, ze Komisia nevyvodila tazkosti, v ktorých sa nachádzala zalobkyna, zo skutocnosti, ze dostala pomoc. Naopak Komisia sa domnievala, ze táto okolnost iba potvrdila, ze zalobkyna sa nachádzala v tazkostiach. Navyse skutocnost, ze zalobkyna nemohla dostat financnú pomoc zo strany bánk bez státnej pomoci (pozri body 24 a 28 vyssie), co sama nepopiera, ukazuje, ze z dôvodu situácie spolocnosti jej financné institúcie nechceli poskytnút zdroje za trhových podmienok. Takisto, pokial ide o súkromného investora, prínos pána G. R. nebol zarucený, kedze mal právo vypovedat zmluvu, keby podnik nedostal predpokladanú pomoc. 127 Pokial ide o pravidlá uplatnitelné na okamih poskytnutia investicnej subvencie spolkovou krajinou Durínsko, je potrebné uviest, ze je nesporné, ze usmernenia pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994, uplatnované Komisiou v danom prípade, sú vyjadrením zvycajnej praxe Komisie v oblasti pomoci na restrukturalizáciu, ako je definovaná v bodoch 227, 228 a 177 ôsmej správy Komisie o politike hospodárskej sútaze z roku 1979 a potvrdená Súdnym dvorom (pozri rozsudky Súdneho dvora zo 14. novembra 1984, Intermills/Komisia, [16]323/82, Zb. s. 3809; z , Belgicko/Komisia, [17]234/84, Zb. s. 2263, a zo , Francúzsko/Komisia, [18]C-301/87, Zb. s. I-307). 128 Vzhladom na vyssie uvedené sa Súd prvého stupna domnieva, ze Komisia správne usúdila, ze definícia uvedená v bode 2.1 usmernení pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994, podla ktorej podnik v tazkostiach je "neschopný zabezpecit svoje ozdravenie vlastnými prostriedkami alebo prostriedkami získanými od svojich akcionárov alebo pôzickou" [neoficiálny preklad], zodpovedala skutkových okolnostiam daného prípadu. 129 Pokial ide o argumentáciu zalobkyne zalozenú na ukazovateloch uvedených v usmerneniach pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994, je potrebné pripomenút, ze dôlezitost priznaná Komisiou orientacným ukazovatelom nevyhnutne nezbavuje relevantnosti iné typy ukazovatelov (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. júna 2005, Regione autonoma della Sardegna/Komisia, [19]T-171/02, Zb. s. II-2123, bod 111). 130 Komisia teda mohla bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, vychádzat z ukazovatelov ako malá hodnota cistých aktív a hrubej miery samofinancovania alebo vysoké zadlzenie, na úcely konstatovania, ze zalobkyna bola podnikom v tazkostiach. Vzhladom na celkové náklady potrebných opatrení navrhovaných konzultantmi v príslusných správach totiz posúdenie, podla ktorého hodnota cistých aktív a hrubá miera samofinancovania boli prílis nízke na zabezpecenie financovania týchto opatrení, cize zivotaschopnosti zalobkyne, nemôze byt povazované za zjavne správne. Zalobkyna takisto nepreukázala, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked sa domnievala, ze bez podpory státu zalobkyna nemohla znásat takúto financnú zátaz. 131 Pokial ide o pocet zamestnancov novej spolocnosti, správy konzultantov ju povazovali za zlucitelný s úspechom podnikového plánu zalobkyne. V kazdom prípade, ako Komisia uviedla v odôvodnení c. 112 napadnutého rozhodnutia, podpora verejných orgánov bola spojená s udrzaním poctu zamestnancov. Okrem toho z dvoch správ konzultantov vyplýva, ze pocet zamestnancov bol ovplyvnený úvahami sociálneho charakteru. Správa RBSH&P dalej poznamenáva, ze obrat na zamestnanca, ktorý mala zalobkyna dosiahnut v prvom roku, bol nizsí nez obrat v keramickom priemysle v predchádzajúcich rokoch. Bol teda pod priemerom. To nie je typické pre nový podnik sledujúci ciel rentability. 132 Pokial ide napokon o stratu uvádzanú konzultantmi, je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 114 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze "bez podpory státu by podnik utrpel zjavne väcsiu stratu a pravdepodobne by zmizol z trhu", a ze preto skutocnost, ze uplatnovanie osobitnej schémy odpisovania mohlo spôsobit vyssiu stratu, nie je relevantné. Za týchto podmienok tvrdenie zalobkyne, ze keby uplatnovala odpisovanie v súlade so vseobecnými pravidlami uplatnitelnými v tejto oblasti, dosiahla by zisk uz od prvého roku, nie je relevantné. Toto tvrdenie je okrem toho v rozpore s tvrdením, podla ktorého islo o stratu spojenú so zacatím cinnosti. 133 Zo vsetkých vyssie uvedených úvah vyplýva, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ked konstatovala, ze zalobkyna bola podnikom v tazkostiach. 134 Súd prvého stupna preto uvádza, ze Komisia sa oprávnene domnievala, ze podmienky umoznujúce poskytnutie pomoci na investície MSP neboli v predmetnom prípade splnené a ze poskytnutie sumy 2,5 milióna DEM vo forme subvencie zo strany spolkovej krajiny Durínsko nebolo v súlade s rozhodnutím schvalujúcim schému. V dôsledku toho sa Komisia oprávnene domnievala, ze táto subvencia musí byt povazovaná za novú pomoc v zmysle clánku 88 ods. 3 ES. 135 Preto je potrebné zamietnut vsetky tvrdenia týkajúce sa porusenia clánkov 87 ES a 88 ES, pokial ide o investicnú subvenciu spolkovej krajiny Durínsko (opatrenie c. 15). O porusení zásady právnej istoty 136 Je potrebné pripomenút, ze cielom základnej poziadavky právnej istoty v jej rôznych vyjadreniach je zarucit predvídatelnost situácií a právnych vztahov patriacich do práva Spolocenstva (rozsudok Súdneho dvora z 15. februára 1996, Duff a i., [20]C-63/93, Zb. s. I-569, bod 20, a rozsudok Súdu prvého stupna z , Oliveira/Komisia, [21]T-73/95, Zb. s. II-381, bod 29). 137 Súd prvého stupna uvádza, ze v predmetnom prípade nedoslo k poruseniu zásady právnej istoty. 138 Po prvé tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí zaviedla retroaktívne dodatocné podmienky oproti tým, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o schválení programu spolkovej krajiny Durínsko v prospech investícií MSP, nie je dôvodné. V skutocnosti z bodov 97 az 111 vyssie vyplýva, ze Komisia sa vo svojom posúdení zlucitelnosti subvencie, ktorá je predmetom opatrenia c. 15, obmedzila striktne na podmienky uvedené v rozhodnutí z 26. novembra 1993, schvalujúcom program spolkovej krajiny Durínsko. 139 Po druhé je potrebné zamietnut argumentáciu Spolkovej republiky Nemecko, podla ktorej Komisia v podstate neschválila ex post výklad príslusného vnútrostátneho orgánu, vychádzajúci z relevantnej perspektívy ex ante, pricom vnútrostátny orgán vychádzal z právnej úpravy státnej pomoci úcinnej v case poskytnutia pomoci a dôvodne povazoval zalobkynu za novozalozený podnik, na ktorý sa nevztahovali usmernenia pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994. 140 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút kontext, v ktorom Komisia schválila program spolkovej krajiny Durínsko. Osobitne je potrebné pripomenút, ze Spolková republika Nemecko tým, ze uviedla, ze program bol urcený podnikom v dobrom stave na jednej strane a ze neumoznoval poskytnutie pomoci na záchranu a restrukturalizáciu na druhej strane, výslovne vylúcila zo schémy podniky v tazkostiach (pozri bod 109 vyssie). 141 Preto hoci ako tvrdí Spolková republika Nemecko, investicná pomoc v prospech podnikov v tazkostiach mohla byt poskytnutá v rámci programu oznámeného ako schéma regionálnej pomoci, bolo jasné, ze vzhladom na oznámenie z 26. augusta 1993 takéto podniky nemôzu byt príjemcami pomoci v súlade so schváleným programom. 142 Takisto okolnost, ze nové podniky nie sú vo vseobecnosti oprávnené na pomoc na záchranu a restrukturalizáciu, nemôze spôsobovat po oznámení z 26. augusta 1993 neistotu, pokial ide o rozsah programu, ktorý vylucoval zo svojej pôsobnosti podniky v tazkostiach nezávisle od toho, ci ide o novozalozené podniky. 143 V kazdom prípade nedostatok údajnej jasnosti, aj keby sa preukázala, nemôze vzhladom na jej velmi obmedzený rozsah narusit právnu istotu. 144 Z toho vyplýva, ze Komisia nekonala spôsobom, ktorý by bol v rozpore s touto zásadou, ked konstatovala, ze subvencia poskytnutá zalobkyni nesplnala podmienky programu spolkovej krajiny Durínsko, pretoze zalobkyna bola v predmetnom case podnikom v tazkostiach. 145 V dôsledku toho vsetky tvrdenia týkajúce sa porusenia zásady právnej istoty, pokial ide o investicnú subvenciu spolkovej krajiny Durínsko (opatrenie c. 15), musia byt zamietnuté. O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 146 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry právo domáhat sa ochrany legitímnej dôvery, ktorá predstavuje jednu zo základných zásad Spolocenstva, sa vztahuje na kazdého jednotlivca nachádzajúceho sa v situácii, z ktorej vyplýva, ze správny orgán Spolocenstva tým, ze mu poskytol presné uistenia, vyvolal u neho dôvodnú nádej. Bez ohladu na formu oznámenia sú takýmito uisteniami informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviazuce sa na splnenie ziadnej podmienky a ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov (rozsudok Súdu prvého stupna z 21. júla 1998, Mellett/Súdny dvor, [22]T-66/96 a T-221/97, Zb. VS s. I-A-449 a II-1305, body 104 a 107). Na druhej strane sa vsak nikto nemôze odvolávat na porusenie tejto zásady, pokial neexistujú presné uistenia, ktoré mu mal poskytnút správny orgán (rozsudky Súdu prvého stupna z , Mehibas Dordtselaan/Komisia, [23]T-290/97, Zb. s. II-15, bod 59, a z , Innova Privat-Akademie/Komisia, [24]T-273/01, Zb. s. II-1093, bod 26). 147 V predmetnom prípade sa zalobkyna na úcely odôvodnenia svojej legitímnej dôvery odvoláva v podstate na to, ze islo o existujúcu pomoc. 148 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Súd prvého stupna v skutocnosti uviedol, ze nemozno pripustit, aby Komisia ulozila sankciu vrátenia pomoci v neprospech príjemcu pomoci, ktorý dodrzal podmienky pomoci ulozené Komisiou v rozhodnutí o schválení (rozsudok Súdu prvého stupna z 28. februára 2002, Kvaerner Warnow Werft/Komisia, [25]T-227/99 a T-134/00, Zb. s. II-1205, bod 92). 149 V kazdom prípade, ako uz bolo skonstatované v bode 134 vyssie, v prípade investicnej subvencie poskytnutej zalobkyni neboli striktne dodrzané podmienky stanovené v rozhodnutí, ktorým bol schválený program spolkovej krajiny Durínsko. 150 Pokial ide o neexistenciu výslovného zákazu v predmetnej schéme, ako bola uverejnená v úradnom vestníku, Súd prvého stupna uvádza, ze nemozno zakladat legitímnu dôveru zalobkyne v zákonnost investicnej subvencie spolkovej krajiny Durínsko. Zalobkyna totiz nebola zbavená povinnosti informovat sa o zákonnosti poskytnutia pomoci, ktorá jej bola schválená. V kazdom prípade okolnost uvádzaná zalobkynou nemôze byt v ziadnom prípade povazovaná za prípadnú presnú záruku poskytnutú Komisiou v tom zmysle, ze sporný program bol uplatnitelný na podniky v tazkostiach. 151 Pokial ide o tvrdenie, podla ktorého novozalozené podniky nemohli byt v danom case povazované za podniky v tazkostiach, je potrebné uviest, ze táto okolnost nemôze byt vykladaná v tom zmysle, ze sa nemohli nachádzat v tazkostiach, tak ako v predmetnom prípade. 152 Z toho vyplýva, ze vsetky tvrdenia týkajúce sa porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery musia byt zamietnuté ako nedôvodné, pokial ide o investicnú subvenciu spolkovej krajiny Durínsko. 2. Pokial ide o subvencie na podporu zamestnania, spojené s investíciami na ochranu zivotného prostredia (opatrenie c. 26) a) Tvrdenia úcastníkov konania O porusení clánkov 87 ES a 88 ES 153 Zalobkyna namieta v prvom rade proti posúdeniu Komisie, podla ktorého opatrenia zrealizované zalobkynou nie sú v súlade so schémou § 249h AFG. 154 Zalobkyna tvrdí, ze podla jednoznacného znenia § 249h AFG mohli tieto opatrenia realizovat aj súkromné podniky, a nielen podniky spravované THA. Toto potvrdzujú ustanovenia, o ktorých Komisia vedela, ako ustanovenia obezníku uplatnovania z 27. januára 1993 a § 92 ods. 2 tretieho pododseku AFG. Podla zalobkyne obmedzenie pôsobnosti schémy iba na podniky spravované THA nevyplýva z rozhodnutia Komisie o schválení, ani z odkazu uverejneného v úradnom vestníku, ani z oznámenia Spolkovej republiky Nemecko z , vysvetlenia ku ktorému nemôzu aj tak zmenit jednoznacný dosah textu predstavujúceho základ schémy. Na tento úcel by bola potrebná bud výslovná zmena zo strany Spolkovej republiky Nemecko, alebo zacatie konania vo veci formálneho zistovania. 155 Zalobkyna predlozila v replike znalecký posudok na podporu svojho tvrdenia, podla ktorého oprávnene zrealizovala opatrenia na základe § 249h AFG, co urobila s cielom zamestnat pracovníkov, ktorí boli predtým bez zamestnania, a teda vo verejnom záujme. Zalobkyna navrhla, aby bola osoba, ktorá bola v predmetnom case riaditelom Arbeitsamt Jena (Úrad práce v Jene, Nemecko), v súvislosti s touto otázkou vypocutá. 156 Zalobkyna v druhom rade tvrdí, ze opatrenia, ktoré vykonala podla § 249 h AFG, nepredstavujú státnu pomoc. 157 V prvom rade tvrdí, ze státne opatrenie nemozno povazovat za státnu pomoc preto, lebo bolo zrealizované súkromným podnikom, a nie verejnoprávnym podnikom. Podla zalobkyne podniky spravované THA takisto realizovali opatrenia na základe § 249h AFG vo svojich vlastných prevádzkach. 158 Dalej zalobkyna namieta proti tomu, ze bola zvýhodnená realizáciou opatrení a pozaduje, aby bol v tejto súvislosti vypocutý pán G. R. Zalobkyna údajne dostala na základe uvedených opatrení iba náhradu nákladov zodpovedajúcich platom vyplateným iba zamestnancom zamestnaným v rámci vykonávania týchto opatrení alebo pouzitého materiálu. Podla zalobkyne boli opatrenia realizované s cielom pomoci nezamestnaným a neexistovali by bez § 249h AFG. Nepriama výhoda okrem toho nebola preukázaná. Iba cast prác vypratania bola potrebná na prípravu investícií a okrem toho náklady na realizáciu týchto prác boli zjavne nizsie ako jej osobný prínos (613031,01 DEM), takze akákolvek prípadná výhoda uz bola kompenzovaná. Pokial ide o práce vypratania, ktoré neboli potrebné, nebola by ich zrealizovala vôbec alebo by ich bola zrealizovala pocas dlhsieho obdobia bez dodatocných nákladov. Zalobkyna okrem toho namieta, ze tieto práce uz boli realizované zo strany spolocnosti Kahla I. Podla zalobkyne sama navrhla Komisii, aby navstívila pozemok alebo ho dala ohodnotit akýmkolvek iným spôsobom na úcely zistenia, ci bola skutocne zvýhodnená. Zástupcovia Komisie vsak uviedli, ze majú k dispozícii vsetky informácie potrebné na tieto úcely. Podla zalobkyne posudok, ktorý sama predlozila, protirecí zhrnujúcim a neodôvodneným tvrdeniam Komisie. 159 Zalobkyna dodáva, ze podla § 242s AFG bola tá istá schéma uplatnitelná na podniky bývalých spolkových krajín a ze preto ustanovenia § 249h v spojení s § 242s AFG predstavujú vseobecné opatrenie. 160 Napokon tvrdí, ze na skutocnost, ze Komisia v roku 1997 schválila zmenený § 249h AFG ako státnu pomoc, sa nemozno odvolávat ako na dôkaz existencie prvkov státnej pomoci v prípade vsetkých opatrení prijatých na základe § 249h AFG. 161 Komisia odpovedala, ze na opatrenia sa nevztahuje § 249h AFG, pretoze zalobkyna nebola jedným z riadiacich orgánov uvedených v oznámení nemeckej vlády z 29. júla 1994, ktoré okrem iného uvádzalo, ze opatrenia mali byt nezávislé od akéhokolvek konkrétneho záujmu. Komisia dodáva, ze zalobkyna zrealizovala predmetné opatrenia na zbavenie znecistenia svojho vlastného pozemku a ze predstavujú státnu pomoc v jej prospech. O porusení zásady právnej istoty 162 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia zaviedla a posteriori v schválenej schéme nové, pre nu nevýhodné, podmienky, a ze preto Komisia zmenila retroaktívne v neprospech zalobkyne jej právne postavenie tým, ze porusila zásadu právnej istoty. Kedze pomoc, ktorá bola schválená v rámci schváleného programu, si nevyzaduje schválenie, prípadné obmedzenia by sa mali vyskytovat bud v samotnej schéme, alebo v rozhodnutí o schválení. 163 Komisia namieta proti celej argumentácii zalobkyne. O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 164 Zalobkyna tvrdí, ze kedze Komisia konstatovala, ze § 249h AFG neobsahoval prvky pomoci, opatrný podnikatel sa mohol pri realizácii opatrení prijatých na základe tohto ustanovenia spoliehat na skutocnost, ze opatrenia neobsahovali prvky pomoci vyzadujúce si osobitné schválenie Komisie. 165 Zalobkyna tvrdí, ze vsetky podmienky § 249h AFG a jeho vykonávacích ustanovení boli splnené, a navrhuje, aby v prípade pochybností v tejto súvislosti bol urcený znalec. Podla zalobkyne Komisia sama vytvorila situáciu dôvery, pretoze mala v schvalovacom liste alebo pri uverejnení v úradnom vestníku výslovne uviest, ze toto ustanovenie sa vztahovalo len na podniky spravované THA. Pokial ide o to, ze zalobkyna dostala subvencie okrem státu aj od spolkovej krajiny Durínsko, zalobkyna uvádza, ze kedze opatrenia prijaté zo strany státu neobsahovali prvky pomoci, rozumný priemyselník mohol vychádzat zo zásady, ze to tak platilo, aj pokial islo o prostriedky spolkovej krajiny Durínsko. 166 Komisia popiera celú argumentáciu zalobkyne. b) Posúdenie Súdom prvého stupna O porusení clánkov 87 ES a 88 ES -- O zlucitelnosti § 249h AFG so schémou 167 Pokial ide o to, ci subvencie v prospech zamestnania poskytnuté zalobkyni predstavujú opatrenie vykonávajúce § 249h AFG, je v prvom rade potrebné pripomenút, ze prijatím tohto ustanovenia, ktoré nadobudlo úcinnost 1. januára 1993, prijal nemecký zákonodarca novú úpravu týkajúcu sa vytvárania zamestnania, obmedzenú na územie bývalej NDR. 168 Podla § 249h ods. 1 AFG "[spolkový úrad zamestnania] môze podporovat zamestnanie nezamestnaných pri úlohách, cielom výkonu ktorých je... zlepsenie zivotného prostredia, sociálnych sluzieb alebo pomoc mládezi, a to poskytnutím subvencií zamestnávatelom". 169 Podla § 249h ods. 3 AFG "úlohy, ktorých cielom je ozdravenie prostredia alebo zlepsenie zivotného prostredia, sociálnych sluzieb alebo pomoc mládezi, mozno podporovat uplatnovaním týchto ustanovení, prostredníctvom subvencií prispievajúcich na náklady na mzdy pracovníkov, ktorých zamestnanecká agentúra pridelí zamestnávatelom, ked je tieto úlohy potrebné vykonat rýchlo z dôvodu potreby ozdravenia alebo zlepsenia a nemozno ich vykonat bez podporných opatrení upravených v tomto ustanovení... Vseobecne mozno podporovat v oblasti ozdravenia prostredia alebo zlepsenia zivotného prostredia iba úlohy, ktorých vykonanie je zverené priemyselnému alebo obchodnému podniku; to isté platí najmä v prípade úloh právnických osôb spravujúcich sa verejným právom. Poskytovatel môze výnimocne podporit úlohy, ktoré vykonáva sám, ked ich inak nemozno vykonat". 170 Po viacerých ziadostiach o informácie bola Komisia informovaná, konkrétne oznámením Spolkovej republiky Nemecko z 2. decembra 1992, o prvkoch tvoriacich túto právnu úpravu. 171 Spolková republika Nemecko takisto odovzdala Komisii v oznámení z 11. mája 1993 obezník správnej rady spolkového úradu zamestnania "v prospech zamestnania opatreniami zlepsenia zivotného prostredia, sociálnych sluzieb a sociálnej pomoci mládezi a detom" z , ktorý obsahuje katalóg príkladov oprávnených opatrení na podporu v zmysle § 249h AFG. 172 Dodatocné informácie týkajúce sa rezimu § 249h AFG boli okrem toho predlozené oznámeniami Spolkovej republiky Nemecko zo 4. októbra 1993 a z . 173 Vzhladom na predchádzajúce informácie sa Komisia rozhodla listom z 13. januára 1995 nevzniest námietky proti vykonaniu uvedených opatrení "kedze na tieto opatrenia sa nevztahovali ustanovenia clánku [87] ods. 1 ES". 174 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze vykonala opatrenia podpory zamestnania na základe ustanovení § 249h AFG a ze nezamestnaní boli zamestnaní v tomto rámci na práce rehabilitácie zivotného prostredia ako odstranovanie zelezného srotu a zrúcanín pochádzajúcich z cinnosti bývalého konglomerátu VEB Vereinigte Porzellanwerke Kahla. 175 Komisia vsak v napadnutom rozhodnutí vzhladom na oznámenie Spolkovej republiky Nemecko z 29. júla 1994 uviedla, ze súkromné podniky neboli oprávnené cerpat z opatrení uvedených v § 249h AFG a ze opatrenia, ktoré boli prijaté v záujme podniku, nemohli cerpat podporu upravenú týmto ustanovením (odôvodnenie c. 134 napadnutého rozhodnutia). 176 V tejto súvislosti je potrebné okamzite zamietnut tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia v podstate nebola oprávnená vychádzat z oznámenia nemeckej vlády z 29. júla 1994. Z vyssie uvedených skutocností totiz vyplýva, ze dodatocné informácie a upresnenia obsiahnuté v tomto oznámení uvedenom výslovne v rozhodnutí o schválení boli zohladnené Komisiou, ktorá ich povazovala za relevantné na úcely konstatovania, ze skúmané opatrenia nepredstavovali pomoc v zmysle clánku 87 ES. Sú teda relevantné na úcely zistenia presného rozsahu schválenej schémy. Komisia nebola teda povinná zacat konanie vo veci formálneho zistovania, ako tvrdí zalobkyna, nato, aby v tejto súvislosti vyzadovala zmenu oznámenej schémy. Kedze totiz Spolková republika Nemecko poskytla upresnenia, na základe ktorých mohla Komisia dospiet v rámci prvého skúmania k presvedceniu, ze skúmané opatrenia nepredstavujú pomoc v zmysle clánku 87 ES, zacatie konania vo veci formálneho zistovania by bolo zbytocné, ba dokonca bezpredmetné. 177 Je teda potrebné preskúmat, a to vzhladom na oznámenie z 29. júla 1994, ci na úlohy vykonané zalobkynou bolo mozné cerpat podporu upravenú v § 249h AFG. 178 Po prvé je potrebné pripomenút, ze Spolková republika Nemecko v oznámení z 29. júla 1994 uviedla, ze "organizáciami podporujúcimi opatrenia prijaté na základe § 249h AFG v oblasti ekologického ozdravenia a zlepsenia zivotného prostredia sú právnické osoby spravujúce sa verejným právom a hlavne územné jednotky (konkrétne mestá, okresy, obce), ako aj podniky spravované [THA] a iné zariadenia, napríklad renovacné spolocnosti alebo spolocnosti podpory práce a zamestnania. Podnik, ktorému sa zákazka pridelí, nie je organizáciou podporujúcou opatrenie. Opatrenia slúziace osobitným záujmom, teda opatrenia predstavujúce výhodu poskytnutú organizácii podporujúcej opatrenie, nie sú oprávnené podla AFG." 179 Okrem toho z oznámenia z 29. júla 1994 vyplýva, ze "organizácie podporujúce opatrenie" boli povinné zverit práce vykonávaciemu podniku, ako to uz Spolková republika Nemecko predtým vysvetlila najmä v oznámení zo , ktoré sa spomína aj v rozhodnutí Komisie o schválení. Spolková republika Nemecko v tomto oznámení uviedla, ze "podla § 249h ods. 3 tretej vety AFG prácami, v prípade ktorých vzniklo oprávnenie na pomoc v oblasti rehabilitácie a zlepsenia zivotného prostredia (rehabilitácia zamorených území) [boli] v zásade len tie, ktorých výkon [bol] zverený spolkovému priemyselnému alebo obchodnému podniku (Wirtschaftsunternehmen) [a ze] vo vseobecnosti tieto práce [boli] predmetom verejného obstarávania zo strany zodpovednej organizácie (napríklad spolkové krajiny, obce, podniky spravované THA)". 180 Z vyssie uvedeného priamo vyplýva, ze súkromné podniky neboli oprávnenými subjektmi ako "organizácie podporujúce" opatrenia prijaté podla § 249h AFG v oblasti zivotného prostredia. Toto ustanovenie sa totiz týkalo súkromných podnikov iba nepriamo, kedze "organizácie podporujúce opatrenia" boli povinné zverit výkon prác priemyselnému alebo obchodnému podniku. 181 Po druhé je potrebné pripomenút, ze Spolková republika Nemecko v oznámení z 29. júla 1994 najprv uviedla, ze tieto "opatrenia neslúzili konkrétnym záujmom, teda boli prijaté dodatocne, vo verejnom záujme. ... To znamená, ze opatrenia prijaté v záujme podniku nie sú oprávnenými". Dalej uviedla, ze "príklady uvedené v katalógu patria do oblastí spojených s priamym riadením rizík, ktorým je vystavené obyvatelstvo (napríklad asanácia rekreacného parku) a/alebo zlepsenia kvality zivota obyvatelstva (demolicné práce, odstranovanie znecistujúcich zostatkov z výstavby prostredníctvom recyklacných zariadení, patriace na tento úcel medzi asanacné opatrenia...). Tieto opatrenia boli potrebné vzhladom na úpravu a prípravu priemyselných priestorov, aby sa obmedzili alebo vylúcili priame riziká. Boli predpokladom efektívneho zhodnotenia priemyselných priestorov a bez nich by k tomuto zhodnoteniu nedoslo z dôvodu rizík spojených so zivotným prostredím". 182 Oprávnené opatrenia v rámci schémy boli preto prácami vo verejnom záujme, ktoré by neboli vykonané, keby podporné opatrenia stanovené v § 249h AFG neexistovali. 183 Zalobkyna nepredlozila ziadnu skutocnost umoznujúcu preukázat, na základe coho jej boli poskytnuté subvencie na podporu zamestnania, ale v podstate sa obmedzila na tvrdenie, ze v rámci uvedených opatrení dostala len náhradu výdavkov na mzdy vyplatené pracovníkom zamestnaným v rámci oprávnených prác v zmysle § 249h AFG. 184 Súd prvého stupna v kazdom prípade konstatuje, ze zalobkyna nepatrila do skupiny "organizácií podporujúcich" opatrenia v zmysle § 249h AFG, a ze preto sporné subvencie jej z tohto titulu nemohli byt poskytnuté. Pokial totiz ide o súkromný podnik, zalobkyna mohla cerpat podporu stanovenú v § 249h AFG iba v rozsahu, v akom vykonávala práce vo verejnom záujme zverené jej organizáciou podporujúcou opatrenia. 185 Nie je teda relevantné urcit, ci, ako tvrdí zalobkyna, vykonala zalobkyna sporné opatrenia s cielom zamestnat pracovníkov, ktorí boli predtým nezamestnaní. Toto ustanovenie totiz okrem ciela sociálnej povahy uvedeného v § 249h AFG vyzadovalo, aby práce, na ktoré boli nezamestnaní pridelení, boli este aj úlohami vo vseobecnom záujme. 186 Navyse práce vykonané zalobkynou na jej vlastných pozemkoch nemozno povazovat za spojené s priamym riadením rizík, ktorým je vystavené obyvatelstvo a/alebo zlepsením kvality zivota obyvatelstva, a preto za opatrenia vo vseobecnom záujme v zmysle § 249h AFG. Okolnost, ze obezník z 27. januára 1993 uvádzal ako opatrenie oprávnené na podporu uvedenú v § 249h AFG odstranovanie zelezného srotu a zrúcanín v priemyselných, obchodných a remeselníckych priestoroch, nemôze vyvrátit záver, podla ktorého práce vykonané zalobkynou neboli vo vseobecnom záujme. Z katalógu príkladov opatrení oprávnených na podporu v zmysle § 249h AFG uvedeného v obezníku z totiz vyplýva, ze v oblasti zivotného prostredia boli také opatrenia na úrovni podniku, akými sú ekologická asanácia budov a iných konstrukcií, vypratanie, demontáz zariadení, zbúranie konstrukcie, základov a budov, spojené s asanáciou opustených priestorov. 187 Napokon pokial ide o znalecký posudok predlozený zalobkynou v rámci repliky, je potrebné konstatovat, ze vzhladom na to, ze tieto informácie neboli predlozené pri príprave napadnutého rozhodnutia, a preto ani nemohli byt vtedy posudzované, nemozno sa na ne odvolávat na úcely spochybnovania zákonnosti (pozri rozsudok Belgicko/Komisia, uz citovaný, body 11 a 16). 188 Preto sa treba domnievat, ze Komisia oprávnene usúdila, ze sporné subvencie neboli v súlade so schémou upravenou v § 249h AFG. -- O kvalifikácii subvencií na podporu zamestnania ako státnej pomoci 189 Je potrebné pripomenút, ze cielom clánku 87 ES je predíst tomu, aby obchod medzi clenskými státmi bol ovplyvnený výhodami poskytnutými verejnými orgánmi, ktoré v rôznych formách narusujú alebo v prípade ktorých hrozí, ze narusia hospodársku sútaz tým, ze uprednostnia niektoré podniky alebo niektoré výroby (rozsudok Súdneho dvora z 2. júla 1974, Taliansko/Komisia, [26]173/73, Zb. s. 709, bod 26). 190 Preto je namieste preskúmat predmetné subvencie na podporu zamestnania so zretelom na podmienky, od ktorých závisí kvalifikovanie vnútrostátneho opatrenia ako státnej pomoci podla clánku 87 ods. 1 ES, a to financovanie takého opatrenia státom alebo prostredníctvom státnych prostriedkov, existenciu výhody pre podnik, selektívnost uvedeného opatrenia, ako aj dosah tohto opatrenia na obchod medzi clenskými státmi a z toho vyplývajúce narusenie hospodárskej sútaze. 191 Najprv je potrebné ihned zamietnut argumentáciu zalozenú na tom, ze na § 249h AFG sa nevztahuje clánok 87 ods. 1 ES. Ako totiz vyplýva z bodov 167 az 188 vyssie, subvencie poskytnuté zalobkyni nie sú v súlade s § 249h AFG, ktorý je jediným opatrením, v prípade ktorého Komisia dospela k záveru, ze nepredstavuje státnu pomoc. 192 Pokial ide po prvé o poziadavku, podla ktorej musí byt pomoc poskytnutá prostredníctvom státnych prostriedkov a pripísatelná státu, je nesporné, ze v predmetnom prípade bola splnená, pretoze zalobkyna dostala 1,549 milióna DEM od spolkového riaditelstva zamestnania a od spolkovej krajiny Durínsko, teda od verejných orgánov. 193 Pokial ide po druhé o existenciu výhody v prospech niektorých podnikov, je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry je pojem státna pomoc vseobecnejsí ako pojem subvencia, pretoze zahrna nielen pozitívne plnenia ako samotné subvencie, ale aj zásahy, ktoré v rôznych formách ulahcujú obvyklé zatazenie rozpoctu podniku a ktoré tým majú rovnakú povahu a rovnaké úcinky ako subvencie bez toho, aby boli subvenciami v pravom zmysle slova (pozri rozsudky Súdneho dvora z 15. marca 1994, Banco Exterior, [27]C-387/92, Zb. s. I-877, bod 13, a z , Ecotrade, [28]C-200/97, Zb. s. I-7907, bod 34). 194 Z toho vyplýva, ze zásah verejných orgánov na úcely oslobodenia od tejto zátaze sa zdá byt ekonomickou výhodou uvedenou v clánku 87 ods. 1 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 20. novembra 2003, GEMO, [29]C-126/01, Zb. s. I-13769, bod 33). Tak je to v predmetnom prípade, pokial ide o financnú zátaz spôsobenú odstranovaním zelezného srotu a zrúcanín, ktorú je potrebné posudzovat ako inherentný náklad hospodárskej cinnosti podniku. 195 Okrem toho je potrebné zdôraznit, ze ako uviedla Spolková republika Nemecko v oznámení z 29. júla 1994, "verejné obstarávanie týkajúce sa opatrení patriacich do § 249h AFG sa realizuje v súlade s platnými ustanoveniami právnej úpravy. ... Zákazka sa pridelí tomu, kto ponúka najviac. Organizácia podporujúca opatrenie musí odôvodnit celé financovanie. Pomoc na základe § 249h AFG [poskytnutá spolkovým úradom zamestnania] bola prevedená na organizáciu podporujúcu opatrenie, pricom tá potom poskytne pomoc na výdavky na mzdy vykonávaciemu podniku pre zamestnaných pracovníkov... Neexistuje teda výhoda schválená podniku poverenému asanáciou". 196 V predmetnom prípade vsak zalobkyna nevykonala práce vo verejnom záujme zverené jej organizáciou podporujúcou opatrenia v rámci verejného obstarávania, ale naopak bola oslobodená od casti výdavkov (výdavky na mzdy), týkajúcich sa prác, ktoré vykonala vo svojom vlastnom záujme. Okolnost, ze vykonala opatrenia s cielom zamestnat pracovníkov, ktorí boli predtým nezamestnaní, nemôze mat za následok to, ze by sa práce, ktoré vykonala, mali povazovat za práce vo vseobecnom záujme. 197 Navyse nezávisle od otázky, ci opatrenia, ktoré zalobkyna vykonala, mozno povazovat za tie, ktoré boli prijaté na základe § 249h AFG, je potrebné zdôraznit, ze sociálna povaha státnych opatrení nepostacuje na to, aby hned neboli kvalifikované ako pomoc v zmysle clánku 87 ES (rozsudok Súdneho dvora zo 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, [30]C-310/99, Zb. s. I-2289, bod 50). 198 Skutocnost, ze zalobkyna prispela na financovanie prác na odstránenie zelezného srotu a zrúcanín zo svojho pozemku, nie je v predmetnom prípade relevantná. Ako totiz uvádza Komisia, stále platí, ze zalobkyna v skutocnosti nemusela znásat cast nákladov zodpovedajúcu sume subvencie, ktorú dostala, nezávisle od toho, ze ako sama tvrdí, financovala cast prác. 199 Pokial ide po tretie o selektívnost, je potrebné zamietnut argumentáciu zalobkyne zalozenú na tom, ze tá istá schéma sa uplatnovala na podniky bývalých spolkových krajín. Týmto tvrdením sa zalobkyna v skutocnosti pokúsa preukázat vseobecný dosah § 249h AFG. Otázka, o ktorú ide v predmetnom prípade, vsak spocíva v tom, ci subvencie poskytnuté zalobkyni mimo akejkolvek schémy boli selektívne. Za týchto okolností stací uviest, ze ako tvrdí Komisia, zalobkyni sa poskytla úlava, kým iným podnikom nie. 200 Pokial ide po stvrté o poziadavku, podla ktorej schéma pomoci musí ovplyvnit obchod medzi clenskými státmi a narusit alebo hrozit, ze narusí hospodársku sútaz, z odôvodnenia c. 91 napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze Komisia uviedla bez toho, aby jej zalobkyna protirecila, ze trh porcelánu bol trhom európskych výrobkov, na ktorom bola ostrá konkurencia, a bol postihnutý nadkapacitami, a ze preto financné výhody zvýhodnujúce podnik oproti jeho konkurentom hrozia narusením hospodárskej sútaze a ovplyvnujú obchod medzi clenskými státmi. 201 V dôsledku toho je potrebné konstatovat, ze subvencie na podporu zamestnania poskytnuté zalobkyni predstavujú státnu pomoc v zmysle clánku 87 ES. 202 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy je správne, aby tieto subvencie boli povazované za novú pomoc v zmysle clánku 88 ods. 3 ES. 203 Z toho vyplýva, ze vsetky tvrdenia týkajúce sa porusenia clánkov 87 ES a 88 ES, pokial ide o subvencie na podporu zamestnania, ktoré boli predmetom opatrenia c. 26, musia byt v plnom rozsahu zamietnuté ako nedôvodné. O porusení zásady právnej istoty 204 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia v napadnutom rozhodnutí zaviedla retroaktívne dodatocné podmienky oproti tým, ktoré sú uvedené v rozhodnutí o schválení týkajúcom sa § 249h AFG. 205 Z bodov 167 az 188 vyssie vyplýva, ze toto tvrdenie nie je dôvodné. Komisia sa totiz v rámci posúdenia zlucitelnosti subvencií na podporu zamestnania v opatrení c. 26 obmedzila striktne na podmienky stanovené v rozhodnutí z 13. januára 1995, schvalujúcom § 249h AFG. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Komisia v uvedenom rozhodnutí výslovne uviedla oznámenia Spolkovej republiky Nemecko upresnujúce dosah § 249h AFG, najmä to z , ktoré v napadnutom rozhodnutí správne vylozila a uplatnila na predmetné subvencie. 206 Z toho vyplýva, ze argumentácia týkajúca sa porusenia zásady právnej istoty, pokial ide o subvencie na podporu zamestnania v rámci opatrenia c. 26, musí byt zamietnutá. O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 207 Zalobkyna v podstate uvádza, ze subvencie v rámci opatrenia c. 26 patria pod § 249h AFG. Ako bolo uvedené v bodoch 167 az 188 vyssie, subvencie na podporu zamestnania v rámci opatrenia c. 26 nie sú v súlade s podmienkami upravenými v schvalujúcom rozhodnutí týkajúcom sa § 249h AFG. 208 Pokial ide o údajnú neexistenciu výslovného obmedzenia v § 249h AFG a v odkaze uverejnenom v úradnom vestníku, Súd prvého stupna uvádza, ze vzhladom na zásady uvedené v bode 146 vyssie nemozno zakladat legitímnu dôveru zalobkyne v zákonnost poskytnutia subvencií v rámci opatrenia c. 26. Táto okolnost totiz nemôze byt v ziadnom prípade povazovaná za prípadnú presnú záruku poskytnutú Komisiou v tom zmysle, ze súkromné podniky by mohli cerpat pomoc na základe § 249h AFG. 209 Z toho vyplýva, ze argumentácia týkajúca sa porusenia zásady ochrany legitímnej dôvery, pokial ide o subvencie na podporu zamestnania v rámci opatrenia c. 26, musí byt zamietnutá. B -- O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností a zjavne nesprávnom právnom posúdení 1. O nesprávnom zistení skutkových okolností a) Tvrdenia úcastníkov konania 210 Zalobkyna uvádza, ze v napadnutom rozhodnutí doslo k nesprávnemu posúdeniu skutkových okolností, co malo vplyv na posúdenie, podla ktorého vraj TIB nekonala ako investor v trhovom hospodárstve, a na posúdenie, podla ktorého osobný príspevok pána G. R. na náklady restrukturalizácie nebol velký. 211 V prvom rade zalobkyna namieta proti tvrdeniu Komisie, podla ktorého neexistovala protihodnota k úcasti TIB v podniku (opatrenia c. 11 a 12), a domnieva sa, ze je to v rozpore s konstatovaniami, ktoré Komisia sama uviedla v napadnutom rozhodnutí. Pokial ide konkrétnejsie o prevzatie obchodného podielu zodpovedajúceho 49 % základného imania zalobkyne (opatrenie c. 11), zalobkyna tvrdí, ze podla spolocenskej zmluvy (Gesellschaftsvertrag) z 23. marca 1994 pán G. R. mohol kúpit obchodný podiel TIB tak, ze by zaplatil rocné úroky vo výske 6 % od zaplatenia, ku ktorému doslo na konci roka 1999. Pokial ide o úver zo strany spolocníka TIB (opatrenie c. 12), zalobkyna tvrdí, ze mal vynásat 12 % úrokov rocne, s obmedzením na polovicu rocného zisku a ze tieto úroky boli zaplatené zalobkynou az do splatenia úveru na konci roka 1999. 212 V druhom rade zalobkyna tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí doslo k nesprávnemu posúdeniu skutkových okolností, pokial ide o prostriedky dané k dispozícii podniku zo strany pána G. R. Zalobkyna tvrdí, ze konstatovanie, podla ktorého na úver vo výske 0,2 milióna DEM (opatrenie c. 16), ktorý si pán G. R. vzal na financovanie svojej úcasti na základnom imaní zalobkyne, bola poskytnutá státna záruka, nie je presné. Takáto záruka nikdy neexistovala a pán G. R. a jeho zena boli osobne a nerozdielne zodpovední za tento úver. Dalej pán G. R. financoval úroky a odpisy istiny týkajúce sa tohto úveru, ako aj úveru na 1,8 milióna DEM, ktorý si tiez vzal na financovanie svojej úcasti v podniku, co má väcsiu hodnotu ako jednoduchá záruka. Zalobkyna v replike dodáva, ze Komisia uznala, ze úveru sa netýkala záruka vo výske 90 % v prospech zalobkyne, ale nevzala do úvahy to, ze spolkový stát súhlasil s poskytnutím tejto záruky banke financujúcej celý program. 213 Komisia namieta proti argumentácii predlozenej zalobkynou ako celku. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 214 Pokial ide v prvom rade o prostriedky dané k dispozícii zalobkyni zo strany TIB (opatrenia c. 11 a 12), je najprv potrebné konstatovat, ze Komisia v odôvodnení c. 97 napadnutého rozhodnutia potvrdila, ze "správy... neuvádzali ziadnu prípadnú protihodnotu za úcast orgánov, ako by to inak bolo v prípade akéhokolvek investora v trhovom hospodárstve". 215 Hoci je pravda, ze táto formulácia môze pôsobit mätúco, kedze sa zdá, ze nebola stanovená ziadna protihodnota, pokial ide o úcast TIB (opatrenia c. 11 a 12), je potrebné konstatovat, ze táto cast odkazuje vseobecne na financnú podporu poskytnutú zalobkyni vsetkými verejnými financnými institúciami, kým prostriedky dané k dispozícii zalobkyni zo strany TIB sú predmetom osobitného skúmania v odôvodnení c. 98 a nasl. napadnutého rozhodnutia (pozri body 20 a 21 vyssie). 216 Pokial ide konkrétne o protihodnotu za prevzatie obchodného podielu zodpovedajúceho 49 % základného imania zalobkyne (opatrenie c. 11), Komisia v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze okolnost, ze TIB postúpila svoj obchodný podiel o pät rokov neskôr pánovi G. R. a jeho synovi za cenu vyssiu, ako bola cena z roku 1994, nic nemení na tom, ze TIB sa nesprávala ako súkromný investor. Okrem toho uviedla, ze riziká boli vysoké, ze nebola vykonaná ani analýza budúcich príjmov a ze zisk, ktorý v skutocnosti dosiahla TIB, bol dost malý. 217 Z toho vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze kúpa obchodného podielu TIB zo strany pána G. R. nepredstavovala primeranú protihodnotu vzhladom na kritérium súkromného investora. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne, podla ktorého Komisia v napadnutom rozhodnutí konstatovala, ze nebola stanovená protihodnota za prevzatie obchodného podielu TIB v podniku, nie je dôvodné. 218 Pokial ide o protihodnotu za úver zo strany spolocníka, ktorý poskytla TIB zalobkyni (opatrenie c. 12), Komisia v odôvodnení c. 102 napadnutého rozhodnutia uviedla toto: "Zistilo sa, ze úroková sadzba bola 12 %, ale suma úrokov bola obmedzená zhora na 50 % zisku predmetného roka. V správach uz bolo upozornenie, ze prinajmensom v dvoch prvých rokoch cinnosti [zalobkyne] dôjde k strate, a tak to aj naozaj bolo. Ziadna zvýsená úroková sadzba nebola stanovená na kompenzáciu rokov, ked platenie úrokov bolo málo pravdepodobné. Je potrebné konstatovat, ze úver zo strany spolocníka TIB bol poskytnutý zámerne, pricom s ním neboli spojené dodatocné hlasovacie práva, ktoré by vyzadovali co i len najmensie záruky, a s úrokovou sadzbou 0 % pocas prinajmensom dvoch rokov. Ziadna riziková prémia nebola stanovená na kompenzáciu rizík uvedených v správe, na základe ktorej bol tento úver zo strany spolocníka... odsúhlasený." 219 Z tejto casti vyplýva, ze Komisia sa domnievala, ze stanovenie úrokovej sadzby na 12 % rocne nepredstavovalo primeranú protihodnotu k úveru zo strany spolocníka TIB vzhladom na kritérium súkromného investora. Z toho vyplýva, ze tvrdenie zalobkyne namietajúce proti konstatovaniu Komisie v napadnutom rozhodnutí, ze nebola stanovená protihodnota za úver zo strany spolocníka TIB zalobkyni, nie je dôvodné. 220 Pokial ide v druhom rade o prostriedky, ktoré do podniku vlozil pán G. R., je potrebné pripomenút, ze Komisia sa v napadnutom rozhodnutí domnievala, ze dva úvery odsúhlasené pánovi G. R. v celkovej sume 2 milióny DEM predstavovali dve opatrenia pomoci v prospech zalobkyne (pozri body 21 a 24 vyssie). 221 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze na úver, ktorý bol predmetom opatrenia c. 16, nebola poskytnutá záruka v jej prospech a ze pán G. R. bol sám zodpovedný za úroky a odpisy dvoch úverov, ktoré si vzal a prostredníctvom ktorých financoval svoju úcast na základnom imaní zalobkyne. 222 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze Komisia vo svojich písomných podaniach pripustila, ze v rozhodnutí z 30. októbra 2002 nesprávne konstatovala, ze úver, ktorý bol predmetom opatrenia c. 16, bol krytý zárukou spolkovej krajiny Durínsko vo výske 90 % (opatrenie c. 13). Súd prvého stupna konstatuje, ze táto chyba bola opravená v napadnutom rozhodnutí, kde Komisia v odôvodnení c. 99 upresnila, ze úver, ktorý bol predmetom opatrenia c. 16, "bol zahrnutý v záruke danej státom v prospech Deutsche Ausgleichsbank, ktorá poskytla úver". 223 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého pán G. R. niesol bremeno platenia úrokov a vrátenia kapitálu, pokial ide o dva úvery, je potrebné uviest, ze Komisia nikdy netvrdila, ze pán G. R. nebol zodpovedný za tieto úvery. Naopak konstatovala, ze úvery boli poskytnuté pánovi G. R. Preto sa zdá byt jasné, ako správne uvádza Komisia, ze ten bol zodpovedný za platenie úrokov a vrátenie kapitálu. 224 Pokial ide o ostatné tvrdenia zalobkyne, Súd prvého stupna poznamenáva, ze tieto sa týkajú skôr údajného nesprávneho posúdenia zo strany Komisie týkajúceho sa úcasti TIB v podniku a uplatnovania usmernení pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu, a teda musia byt skúmané v rámci iných castí zalobného dôvodu. 225 Vzhladom na vyssie uvedené je prvú cast zalobného dôvodu potrebné zamietnut ako nedôvodnú. 2. O kvalifikácii zalobkyne ako podniku v tazkostiach a) Tvrdenia úcastníkov konania 226 Zalobkyna uviedla, ze jej kvalifikácia ako podniku v tazkostiach mala podstatnú úlohu v stádiu preskúmania investicnej subvencie (opatrenie c. 15), pricom táto kvalifikácia ovplyvnila aj posúdenie týkajúce sa iných opatrení pomoci, najmä prevzatia obchodného podielu a úveru zo strany spolocníka TIB (opatrenia c. 11 a 12). Podla zalobkyne toto posúdenie je takisto pôvodcom odmietnutia uplatnenia usmernení o národnej regionálnej pomoci. 227 Komisia odpovedala, ze jej posúdenie, pokial ide o kvalifikáciu zalobkyne ako podniku v tazkostiach, nie je nesprávne a odkazuje na vysvetlenia, ktoré predlozila predtým. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 228 Je potrebné konstatovat, ze zalobkyna len pripomenula dopad, aký mala v predmetnom prípade kvalifikácia ako podniku v tazkostiach na preskúmanie viacerých opatrení pomoci, ako aj na uplatnitelnost usmernení o národnej regionálnej pomoci. 229 Stací vsak pripomenút, ze ako bolo konstatované v bode 133 vyssie, Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze sa v odôvodnení c. 118 napadnutého rozhodnutia domnievala, ze zalobkyna bola podnikom v tazkostiach od roku 1994 az do konca roku 1996. 230 Preto je potrebné zamietnut druhú cast zalobného dôvodu. 3. O nesprávnom posúdení úcasti TIB v podniku (opatrenia c. 11 a 12) a) Tvrdenia úcastníkov konania 231 Zalobkyna uvádza, ze napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa uvádza, ze TIB sa nesprávala ako súkromný investor, obsahuje v tejto súvislosti zjavne nesprávne posúdenie. 232 Zalobkyna uvádza, ze TIB sa vyslovila v prospech investície podla podrobného posudku podnikového plánu, zvereného firmám RBSH&P a AA. Podla zalobkyne tieto posudky úplne zjavne zohladnovali ekonomické riziká spojené s vytvorením podniku a predpokladali vlastné investicné a organizacné opatrenia na zabezpecenie úspechu podniku, ako to preukazuje súcasná hospodárska situácia zalobkyne. V prípade pochybností v tejto súvislosti mohla Komisia urcit nezávislého znalca. Zalobkyna zdôraznuje, ze udrzanie pracovných miest bolo len sekundárnym cielom TIB, co iste bolo zdôraznené v správe firmy AA, pretoze v prípade verejnoprávneho podniku zohráva dôlezitú úlohu. Správy teda nezdôraznovali restrukturalizáciu a v kazdom prípade táto okolnost nevylucovala to, aby úcast TIB bola v súlade s podmienkami trhu. Navyse podla zalobkyne ide o zacarovaný kruh, pretoze Komisia vyvodila túto potrebu z toho, ze prostriedky, ktoré vlozila TIB do podniku, predstavovali státnu pomoc. 233 Zalobkyna tvrdí, ze na rozdiel od toho, co uvádza Komisia, v spolocenskej zmluve (Gesellschaftsvertrag) z 23. marca 1994 bolo stanovené, ze k úcasti TIB existovala primeraná protihodnota. Na jednej strane pán G. R. mohol kúpit obchodný podiel TIB (opatrenie c. 11) tak, ze by zaplatil za podmienky zaplatenia rocných úrokov vo výske 6 % od zaplatenia. Práve k tomu doslo na konci roku 1999. Na druhej strane úver zo strany spolocníka (opatrenie c. 12) mal vynásat úroky vo výske 12 % za rok. Zalobkyna vysvetluje, ze obmedzenie sumy úrokov na polovicu rocného zisku je zvycajným vseobecným ustanovením v prípade úverov spolocníkov, aby sa vyhlo tomu, ze by podnik v pociatocnej fáze svojej cinnosti musel niest bremeno úrokovej sluzby, ktorá by mohla zmarit jeho úspech. Nízka miera týchto úrokov bola kompenzovaná tak ako v predmetnom prípade vyssou úrokovou sadzbou v prípade ziskových rokov. Toto obmedzenie teda zodpovedalo záujmu, ktorý mala TIB ako spolocník na hospodárskom úspechu zalobkyne a zodpovedalo neexistencii akejkolvek platby úrokov a dividend pánovi G. R. Kedze úroková sadzba bola stanovená na 12 %, zalobkyna sa domnieva, ze Komisia nemôze tvrdit, ze zmluvné strany nestanovili rizikovú prémiu. TIB dostala vyssie úroky od zalobkyne az do splatenia úveru na konci roka 1999. 234 Zalobkyna namieta takisto proti posúdeniu Komisie, podla ktorého pán G. R. nemal obchodný podiel na základnom imaní zalobkyne za rovnakých podmienok ako TIB. Pán G. R. investoval do podniku 2,055 milióna DEM, pricom 2 milióny boli financované dvoma úvermi, ktoré vzal sám (opatrenia c. 16 a 17). Podla zalobkyne je pri posúdení úcasti súkromného investora potrebné zohladnit aj tieto prostriedky, a nielen sumu 0,055 milióna DEM. Pokial ide o úver, ktorý bol predmetom opatrenia c. 16, zalobkyna tvrdí, ze nebol krytý státnou zárukou a ze pán G. R. znásal celé riziko spojené s vrátením úveru. Pokial ide o úver, ktorý bol predmetom opatrenia c. 17 a za ktorý pán G. R. zodpovedal osobne spolocne so zalobkynou, zalobkyna uvádza, ze to, ze bol zarucený hypotékou na pozemok, ktorý jej patril, nie je relevantné, kedze táto hypotéka nepochádzala z verejných zdrojov. Navyse dva úvery boli schválené v rámci programu pomoci na zalozenie podnikov, ktorý Komisia schválila a zalobkyna Komisii zazlieva, ze podnikatelom, ktorí sa spolahli na pomoc, vytýka, ze nie sú plnohodnotnými investormi. Podla zalobkyne je poskytovanie pomoci druhoradé oproti úplnej a celej úcasti investora, ktorého samotná existencia je v stávke. Pán G. R. teda viac zodpovedal profilu referencného investora ako velký podnik, ktorého existencia by v prípade neúspechu projektu nebola vázne ohrozená. 235 Komisia tvrdí, ze argumentácia predlozená zalobkynou, pokial ide o úcast TIB v podniku, je potrebné zamietnut v celom rozsahu ako nedôvodnú. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 236 Je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry vklad zo strany verejných orgánov do základného imania podniku v akejkolvek forme môze predstavovat státnu pomoc (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 11. júla 2002, HAMSA/Komisia, [31]T-152/99, Zb. s. II-3049, bod 125 a citovanú judikatúru). 237 S cielom urcit, ci prevzatie obchodného podielu TIB zodpovedajúceho 49 % základného imania zalobkyne (opatrenie c. 11) a úver zo strany spolocníka vo výske 6 miliónov DEM, ktorý schválila zalobkyni (opatrenie c. 12), predstavujú státnu pomoc, je relevantné uplatnit kritérium uvedené v spornom rozhodnutí, ktoré ani zalobkyna nespochybnila, a to kritérium súkromného investora v trhovom hospodárstve. Je teda potrebné posúdit, ci za podobných okolností súkromný investor takej velkosti, ktorú mozno porovnat s velkostou verejného investora, mohol byt motivovaný zrealizovat tak významnú transakciu. 238 V tejto súvislosti bolo uvedené, ze hoci správanie súkromného investora, s ktorým je potrebné porovnat vstup verejného investora sledujúceho ciele hospodárskej politiky, nie je nevyhnutne správaním zvycajného investora umiestnujúceho kapitál s cielom jeho ziskovosti vo viac-menej krátkom case, toto správanie musí byt prinajmensom správaním súkromného holdingu alebo súkromnej skupiny podnikov sledujúcich strukturálnu, globálnu alebo sektorovú politiku a musí byt vedené perspektívou rentability v dlhsom období (pozri rozsudok HAMSA/Komisia, uz citovaný, bod 126 a citovanú judikatúru). Okrem toho porovnanie medzi správaním verejných a súkromných investorov musí byt stanovené vzhladom na stanovisko, ktoré by mal pri predmetnej cinnosti súkromný investor, vzhladom na disponibilné informácie a predpokladaný vývoj v danom case (rozsudok Súdu prvého stupna zo 6. marca 2003, Westdeutsche Landesbank Girozentrale a Spolková krajina Severné Porýnie-Vestfálsko/Komisia, [32]T-228/99 a T-233/99, Zb. s. II-435, body 244 az 246). 239 Takisto je potrebné pripomenút, ze posúdenie otázky, ci opatrenie splna kritérium súkromného podnikatela v trhovom hospodárstve zo strany Komisie, implikuje komplexné ekonomické posúdenie. Komisia pri prijímaní aktu zahrnajúceho takéto posúdenie má velkú mieru volnej úvahy a preskúmanie súdom, hoci je v zásade v plnom rozsahu, pokial ide o to, ci opatrenie patrí do pôsobnosti clánku 87 ods. 1 ES, sa obmedzuje na preskúmanie dodrziavania procesných pravidiel a pravidiel týkajúcich sa odôvodnenia, neexistencie nesprávneho právneho posúdenia, vecnej správnosti zistených skutocností a neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia týchto skutkových okolností, ako aj neexistencie zneuzitia právomoci. Súdu prvého stupna najmä neprinálezí, aby nahrádzal svojím hospodárskym posúdením posúdenie autora rozhodnutia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 8. júla 2004, Technische Glaswerke Ilmenau/Komisia, [33]T-198/01, Zb. s. II-2717, bod 97 a citovanú judikatúru). 240 Napadnuté rozhodnutie je potrebné preskúmat vzhladom na tieto zásady. 241 V prvom rade Komisii nemozno vytýkat, ze sa vzhladom na dve správy konzultantských firiem, ktoré boli k dispozícii v case zalozenia zalobkyne, teda správu RBSH&P z 29. novembra 1993 a správu vypracovanú AA z , domnievala, ze cielom TIB bolo zachovanie pracovných miest. 242 Súd prvého stupna totiz konstatoval, ze podla správy vypracovanej AA, urcenej nato, aby TIB mohla zhodnotit svoju úcast v podniku, bolo cielom TIB zachovat pracovné miesta a konzultanti boli teda nútení, ako to pripústa aj zalobkyna, vypracovat podnikový plán tak, ze zohladnili túto poziadavku. Iste, nic nebráni tomu, aby verejnoprávne podniky zohladnili politiku sociálnej, regionálnej alebo sektorovej povahy. V kazdom prípade vklad kapitálu zo strany verejných orgánov musí byt posúdený podla kritéria súkromného investora, pricom je potrebné abstrahovat od akejkolvek úvahy sociálnej povahy alebo regionálnej alebo sektorovej politiky (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 21. januára 1999, Neue Maxhütte Stahlwerke a Lech-Stahlwerke/Komisia, [34]T-129/95, T-2/96 a T-97/96, Zb. s. II-17, bod 120 a citovanú judikatúru). 243 V druhom rade je potrebné uviest, ze na úcely záveru, ze prevzatie obchodného podielu TIB a úver zo strany spolocníka neboli v súlade so správaním súkromného investora, Komisia správne preskúmala situáciu zalobkyne v case zásahu zo strany verejných orgánov, ako aj hospodárske perspektívy podniku. 244 V tejto súvislosti Súd prvého stupna uvádza, ze na rozdiel od tvrdení zalobkyne Komisia správne posúdila situáciu podniku v case vstupu TIB. Ako vyplýva z bodov 116 az 133 vyssie, pokial ide o kvalifikáciu podniku v tazkostiach, zalobkyna musela prejst procesom restrukturalizácie nato, aby zaistila svoju zivotaschopnost, ako to aj v danom case skonstatovali konzultanti. 245 Hoci je pravda, ze okolnost, ze zalobkyna musela byt restrukturalizovaná na zabezpecenie svojej zivotaschopnosti, nemôze urcovat, ako tvrdí zalobkyna, nesúlad vstupu TIB s podmienkami trhu, nic to nemení na tom, ze pokial ide o kapitálový prínos pre podnik v tazkostiach, riziko predmetnej investície bolo ovplyvnené tazkostami, v akých sa takýto podnik nachádzal. 246 Zalobkyna v tejto súvislosti uvádza, ze úcast TIB bola realizovaná na základe podrobného posúdenia podnikového plánu a ze konzultanti, ktorí preskúmali riziká, dospeli k záveru, ze projekt mal velkú sancu na úspech. V tejto súvislosti je najprv potrebné uviest, ze podla konzultantov úspech podnikového plánu zalobkyne závisel vo velkej miere od rozhodnutia regionálnych orgánov v rámci strukturálnej politiky spolkovej krajiny Durínsko ekonomicky podporovat jediného výrobcu porcelánu v regióne, v predmetnom prípade zalobkynu. Okrem toho Súd prvého stupna konstatuje, ze hoci správy vypracované firmami RBSH&P a AA stanovovali opatrenia s cielom zabezpecit zivotaschopnost podniku, z dvoch správ vyplýva, ze konzultanti sa domnievali, ze podnikový plán bol velmi riskantný. Navyse na rozdiel od tvrdení zalobkyne riziká identifikované konzultantmi neboli tie, ktoré existovali pred vykonaním opatrení. Konzultanti sa totiz domnievali, ze mnohé riziká pretrvávali a ze úspech podnikového plánu nebol úplne zabezpecený. Navyse je potrebné konstatovat, ze posúdenia konzultantov v príslusných správach sa týkali skôr úvah o zivotaschopnosti podniku ako úvah o rentabilite, ktoré sú zvycajne urcujúcimi pre priemyselnú a obchodnú stratégiu súkromných podnikatelov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 2000, Alitalia/Komisia, [35]T-296/97, Zb. s. II-3871, bod 84). 247 Vzhladom na situáciu podniku v case poskytnutia predmetných opatrení na jednej strane a perspektív vývoja na druhej strane je mozné sa domnievat, ze TIB sa riadila úvahami sociálnej a regionálnej povahy, ktoré sú typické skôr pre správanie státu ako verejnej moci a nie ako subjektu na trhu. 248 V tretom rade je potrebné uviest, ze Komisia sa vzhladom na hospodárske perspektívy zalobkyne v danom case domnievala, ze protihodnota úcasti TIB v podniku nebola primeraná. Túto úvahu nemozno povazovat za zjavne nesprávnu. 249 Po prvé, pokial ide o prevzatie obchodného podielu TIB zodpovedajúceho 49 % základného imania zalobkyne (opatrenie c. 11), Komisia správne usúdila, ze nebola vykonaná analýza budúcich príjmov. V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze posúdenia konzultantov v správach daných k dispozícii TIB predtým, ako TIB nadobudla obchodný podiel na základnom imaní zalobkyne, sa netýkali úvah o rentabilite. Súd prvého stupna teda konstatuje, ze analýza prípadných predpokladaných príjmov nebola predmetom správ konzultantov. 250 Tvrdenie predlozené zalobkynou, podla ktorého na základe spolocenskej zmluvy (Gesellschaftsvertrag) z 23. marca 1994 pán G. R. mohol kúpit obchodný podiel TIB tak, ze by zaplatil rocné úroky vo výske 6 %, nemôze vyvrátit záver Komisie. Táto okolnost totiz nemôze byt zamienaná s analýzou budúcich príjmov, kedze zalobkyna netvrdí, ze by sa pán G. R. zaviazal v kazdom prípade nadobudnút uvedený obchodný podiel. Okrem toho zalobkyna neuviedla ziadnu konkrétnu skutocnost takej povahy, aby spochybnila posúdenie Komisie, podla ktorého bol skutocne dosiahnutý zisk TIB velmi malý. V tejto súvislosti na jednej strane Súd prvého stupna uviedol, ze referencné sadzby uvedené v odôvodnení c. 101 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa rôznych úverov poskytnutých zalobkyni boli vyssie ako 6 %. Na druhej strane, ako Komisia konstatovala v odôvodnení c. 99 napadnutého rozhodnutia, suma 1,975 milióna DEM, ktorú TIB dala k dispozícii zalobkyni vo forme splatenia obchodného podielu, predstavuje základné imanie, takze v prípade platobnej neschopnosti pôjde o pohladávku nizsieho poradia. Z toho vyplýva, ze zisk rovnajúci sa 6 % rocných úrokov, ako to bolo stanovené v spolocenskej zmluve (Gesellschaftsvertrag) z , nemôze byt povazovaný za primeranú protihodnotu za prevzatie obchodného podielu TIB na základnom imaní zalobkyne. 251 Po druhé, pokial ide o protihodnotu stanovenú pre úver zo strany spolocníka (opatrenie c. 12), Komisia v odôvodnení c. 102 napadnutého rozhodnutia uviedla, ze hoci úroková sadzba bola stanovená na 12 %, tento úver bol odsúhlasený bez toho, aby bolo vyzadované hoci len najmensie zabezpecenie a s úrokovou sadzbou 0 % prinajmensom pocas dvoch rokov. Takisto pripomenula, ze suma úrokov bola ohranicená zhora na 50 % zisku z predmetnej cinnosti. Dve správy stanovovali, ze prinajmensom dva prvé roky budú stratové. Ziadna zvýsená úroková sadzba nebola stanovená na kompenzáciu rokov, ked platenie úrokov bolo málo pravdepodobné. Okrem toho s úverom neboli spojené nijaké dodatocné hlasovacie práva, a nebola stanovená ziadna riziková prémia na kompenzáciu rizík uvádzaných konzultantmi. 252 Zalobkyna neuviedla ziadnu skutocnost umoznujúcu domnievat sa, ze Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze sa domnievala, ze takáto protihodnota nie je primeraná. Po prvé zalobkyna nemôze tvrdit bez toho, aby si sama protirecila, ze stanovenie úrokovej sadzby na 12 % umoznilo na jednej strane kompenzovat deficitné roky a na druhej strane vziat do úvahy riziká transakcie. Je potrebné konstatovat, ze vzhladom na obrat predpokladaný na prvé nedeficitné roky takáto kompenzácia nemohla byt stanovená, kedze suma úrokov bola stále obmedzená zhora na 50 % zisku. Dalej je potrebné uviest, ze Komisia zohladnila takisto skutocnost, ze nebolo stanovené ziadne zabezpecenie a ze z úveru nevyplývali ziadne dodatocné práva, co zalobkyna nepopiera. 253 V stvrtom rade Komisia zdôraznila, ze pán G. R. nemohol byt povazovaný za súkromného investora, s ktorým by mohla byt porovnávaná TIB (odôvodnenie c. 99 napadnutého rozhodnutia). 254 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze podla praxe Komisie potvrdenej judikatúrou, ak sa opatrenie zo strany verejných orgánov vykoná paralelne s podstatným opatrením súkromných podnikatelov za porovnatelných podmienok, existenciu pomoci mozno vylúcit (rozsudok Súdu prvého stupna z 12. decembra 1996, Air France/Komisia, [36]T-358/94, Zb. s. II-2109, body 148 a 149). V kazdom prípade Súdny dvor a Súd prvého stupna rozhodli, ze ak sa súkromné investície v tom istom podniku vykonajú az neskôr, po pridelení verejných prostriedkov, existenciu pomoci nemozno vylúcit (pozri v tejto súvislosti rozsudok zo , Francúzsko/Komisia, uz citovaný, bod 40). 255 V predmetnom prípade zalobkyna v podstate tvrdí, ze pán G. R. investoval 2,055 milióna DEM do základného imania zalobkyne, z toho 2 milióny boli financované dvoma úvermi, ktoré si vzal. 256 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze ako vyplýva z odôvodnení c. 102 a 130 napadnutého rozhodnutia, Komisia sa domnievala bez toho, aby jej zalobkyna protirecila, ze tieto dva úvery neboli poskytnuté za trhových podmienok a ze hoci boli poskytnuté pánovi G. R., v skutocnosti boli urcené na podporu zalobkyne. Táto kvalifikácia dvoch úverov ako dvoch opatrení pomoci poskytnutej zalobkyni (opatrenia c. 16 a 17) vylucuje moznost povazovat tieto prostriedky za prínos pána G. R. z jeho vlastných zdrojov. Preto prínos pána G. R. z jeho vlastných zdrojov bol len vo výske 0,055 milióna DEM. 257 Je potrebné pripomenút, ze Komisia zohladnila aj skutocnost, na jednej strane, ze TIB priniesol 1,975 milióna DEM vo forme platby za obchodný podiel a na druhej strane, ze pán G. R. mal právo vypovedat zmluvu, keby sa prevzatie obchodného podielu TIB a poskytnutie úveru zo strany spolocníka, ako aj vseobecne poskytnutie pomoci, nerealizovali, hoci TIB toto právo nemala. 258 Je teda mozné domnievat sa, ze prínos súkromného kapitálu bol viac dôsledkom hospodárskej podpory státu ako výsledkom rozhodnutia prijatého informovaným investorom, ktorý sa rozhodol investovat, lebo bol presvedcený perspektívami rentability a svojej investície (pozri v tomto zmysle rozsudok Alitalia/Komisia, uz citovaný, bod 93). Za týchto podmienok nemozno v prípade prínosu verejných prostriedkov konstatovat, ze bol v súlade s kritériom súkromného investora. 259 Skutocnost, ze pán G. R. bol povinný vrátit dva úvery, nemôze tento záver vyvrátit. Na jednej strane, ako bolo uvedené v bode 256 vyssie, zalobkyna nepredlozila argumenty na spochybnenie posúdenia Komisie, podla ktorého tieto dva úvery, hoci boli poskytnuté pánovi G. R., predstavovali dve opatrenia pomoci v prospech zalobkyne. Na druhej strane, hoci táto okolnost musí byt vykladaná v tom zmysle, ze súkromný investor znásal urcité riziko tým, ze sa podielal na základnom imaní zalobkyne, z bodov 256 a 257 vyplýva, ze toto riziko bolo rozhodne mensie nez to, ktoré znásala TIB. 260 Vzhladom na vsetky vyssie uvedené okolnosti je potrebné dospiet k záveru, ze Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, ze v odôvodnení c. 98 napadnutého rozhodnutia usúdila, ze TIB sa nesprávala ako súkromný investor v trhovom hospodárstve a tým, ze v dôsledku toho povazovala prevzatie obchodného podielu (opatrenie c. 11) a úver zo strany spolocníka (opatrenie c. 12) za státnu pomoc v prospech zalobkyne. 261 Preto je potrebné zamietnut tretiu cast zalobného dôvodu. 4. O posúdení pomoci vzhladom na usmernenia pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu a) Tvrdenia úcastníkov konania 262 Zalobkyna tvrdí, ze v napadnutom rozhodnutí doslo vzhladom na to, ze sa v nom uvádza, ze opatrenia vykonané od roku 1994 do konca roku 1996 nie sú zlucitelné s usmerneniami pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu, k zjavne nesprávnemu posúdeniu v tejto súvislosti. 263 Pokial ide v prvom rade o údajnú neexistenciu plánu restrukturalizácie, zalobkyna v prvom rade tvrdí, ze toto posúdenie je nezlucitelné s konstatovaním, podla ktorého správy konzultantov, ktoré boli k dispozícii v danom case, uvádzali restrukturalizáciu. Podla zalobkyne Komisia mala vychádzat z podnikového plánu vypracovaného pred zalozením zalobkyne firmou RBSH&P so súhlasom pána G. R. a overeného firmou AA. Tento projekt bol okrem toho realizovaný úspesne. Zalobkyna dalej tvrdí, ze Komisia poznala vsetky kritériá podnikového plánu a najmä: podrobnú analýzu situácie na trhu, výrobkov a zákazníkov, ktoré mal nový podnik získat; konkrétne prognózy týkajúce sa predpokladaného a skutocného obratu; rôzne scenáre, pokial ide o "cash-flow" v rôznych financných struktúrach; vsetky opatrenia financovania, ktoré boli predpokladané a vykonané, vrátane vkladu súkromných a verejných prostriedkov; plánované a realizované investície, a napokon pouzívanie prostriedkov vyplývajúce z rocných správ podniku. Pokial ide o financovanie urcené na zalozenie podniku, zalobkyna tvrdí, ze Spolková republika Nemecko 15. marca 2001 oznámila Komisii investicný plán týkajúci sa investícií vykonaných od roku 1994 do konca roku 2000 a ze jej oznámenie z vysvetlovalo podrobnejsie obsah projektu vypracovaného firmou RBSH&P. Malé zmeny vykonané v globálnom pláne financovania vyplynuli podla zalobkyne z rozhodnutia nadobudnút, a nie si prenajímat hmotný majetok. 264 V prípade tazkostí pochopenia sa Komisia mohla obrátit na znalca alebo poziadat o vysvetlenie nemeckú vládu alebo zalobkynu. Pocas celého konania vo veci formálneho zistovania vsak Komisia nepolozila jedinú konkrétnu otázku týkajúcu sa tazkosti pochopenia rôznych prvkov podnikového plánu alebo jeho celkového kontextu. Dalej generálny riaditel pre hospodársku sútaz výslovne v júni 2002 potvrdil, ze má vsetky informácie potrebné na preskúmanie veci. 265 Pokial ide v druhom rade o posúdenie Komisie, pokial ide o súkromný príspevok na celkové náklady restrukturalizácie, zalobkyna uvádza, ze TIB, pán G. R. a ona sama poskytli znacný príspevok. Zalobkyna v prvom rade uvádza, ze TIB dala vklad do jej základného imania za trhových podmienok, a ze preto prostriedky, ktoré jej dala k dispozícii (opatrenia c. 11 a 12), mali byt povazované za súkromný príspevok. Dalej tvrdí, ze Komisia mala zohladnit ako osobný príspevok pána G. R. nielen 0,055 milióna DEM, ale takisto prostriedky poskytnuté vo forme úverov vo výske 2 miliónov DEM, pretoze pán G. R. za ne zodpovedal. Dalej pán G. R. sa vzdal vyzadovania úrokov od zalobkyne, a to treba tiez zohladnit. Podla zalobkyne tieto platby úrokov boli preukázané. Zalobkyna sa napokon domnieva, ze Komisia mala zohladnit okolnost, ze kladná hrubá miera samofinancovania podniku bola rozhodujúca tak z pohladu predpokladu, ako aj reality, pre úspech jej rozvoja. Islo o prostriedky, ktoré podla podnikového plánu zalobkyna musela sama získat predajom svojich výrobkov a ktoré boli k dispozícii podniku na úcely jeho rozvoja, pricom pán G. R. sa vzdal akéhokolvek rozdelenia zisku az do roku 1999. 266 Komisia popiera, ze by sa dopustila nesprávneho posúdenia, ked dospela k záveru, ze neexistoval hodnoverný a koherentný plán restrukturalizácie, zalozený na realistických predpokladoch týkajúcich sa budúcich podmienok prevádzky zalobkyne a uvádza, ze pomoc nemohla byt schválená aj preto, ze podnik iba okrajovo prispel na náklady restrukturalizácie. b) Posúdenie Súdom prvého stupna 267 Zalobkyna v podstate namieta proti konstatovaniu Komisie, podla ktorého opatrenia v prospech zalobkyne medzi rokom 1994 a koncom roka 1996 nie sú zlucitelné so spolocným trhom vzhladom na usmernenia pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994. 268 Najprv je potrebné pripomenút, ze z ustálenej judikatúry vyplýva, ze clánok 87 ods. 3 ES poskytuje Komisii velkú mieru volnej úvahy s cielom pripustit pomoc ako výnimku zo vseobecného zákazu uvedeného v odseku 1 uvedeného clánku, kedze v takom prípade posúdenie zlucitelnosti alebo nezlucitelnosti státnej pomoci so spolocným trhom obsahuje problémy implikujúce zohladnenie a posúdenie komplexných ekonomických skutocností a okolností (rozsudok Súdneho dvora z 11. júla 1996, SFEI a i., [37]C-39/94, Zb. s. I-3547, bod 36). Kedze súd Spolocenstva nemôze svojím posúdením nahradit posúdenie skutocností autorom rozhodnutia, najmä nie z ekonomického hladiska, musí sa preskúmanie vykonávané Súdom prvého stupna v tejto súvislosti obmedzit len na overenie dodrziavania procesných pravidiel a povinnosti odôvodnit rozhodnutie, na overenie vecnej správnosti skutkových zistení, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia alebo zneuzitia právomoci (rozsudky Súdu prvého stupna zo , Graphischer Maschinenbau/Komisia, [38]T-126/99, Zb. s. II-2427, bod 32, a zo , Pollmeier Malchow/Komisia, [39]T-137/02, Zb. s. II-3541, bod 52). 269 Takisto je potrebné pripomenút, ze podla ustálenej judikatúry musí byt zákonnost aktu Spolocenstva posudzovaná v závislosti od skutkových a právnych okolností existujúcich v case, ked bol akt prijatý, a komplexné posúdenia vykonané Komisiou smú byt skúmané len vzhladom na tie skutocnosti, ktoré mala k dispozícii v okamihu, ked ich vykonávala (rozsudky Súdu prvého stupna zo 6. októbra 1999, Salomon/Komisia, [40]T-123/97, Zb. s. II-2925, bod 48, a Graphischer Maschinenbau/Komisia, uz citovaný, bod 33). 270 Nakoniec sa Komisia môze pri výkone volnej úvahy viazat opatreniami, akými sú predmetné usmernenia, v rozsahu, v akom tieto akty obsahujú pravidlá o prístupe, ktorým sa má táto institúcia riadit, a nie sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy (pozri rozsudok Súdneho dvora z 29. apríla 2004, Grécko/Komisia, [41]C-278/00, Zb. s. I-3997, bod 98 a citovanú judikatúru). Napadnuté rozhodnutie je teda potrebné preskúmat vzhladom na tieto pravidlá. 271 V predmetnom prípade Komisia skúmala pomoc poskytnutú zalobkyni vzhladom na usmernenia pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994, ktoré definovali kritériá na posúdenie zlucitelnosti pomoci na restrukturalizáciu podnikov v tazkostiach. 272 Usmernenia si vyzadujú, aby pomoc na restrukturalizáciu bola zahrnutá do plánu, ktorého schválenie podlieha trom podstatným podmienkam: musí umoznit návrat podniku k zivotaschopnosti, bránit nezákonnému skreslovaniu hospodárskej sútaze a zabezpecit proporcionalitu pomoci k nákladom a výhodám restrukturalizácie. Takáto pomoc teda musí byt spojená so skutocným plánom restrukturalizácie a môze byt schválená, len ak mozno preukázat, ze udrzanie podniku v prevádzke a návrat jeho rentability slúzia lepsie záujmom Spolocenstva. 273 Súdu prvého stupna prinálezí preverit, ci v predmetnom prípade boli tieto poziadavky dodrzané. 274 Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ze na úcely záveru, ze podmienky definované usmerneniami pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu neboli splnené, Komisia vychádzala v prvom rade z neexistencie plánu restrukturalizácie. 275 V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze plán restrukturalizácie musí obsahovat presné a spolahlivé údaje, ako aj vsetky informácie umoznujúce posúdit, ci boli splnené materiálne podmienky definované usmerneniami pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu. 276 V napadnutom rozhodnutí Komisia vysvetlila, ze "napriek opakovaným výzvam Komisie [Spolková republika Nemecko] nikdy neoznámila konecné znenie plánu restrukturalizácie... ani neuviedla, ktoré opatrenia restrukturalizácie [boli] naozaj vykonané" [neoficiálny preklad] (odôvodnenie c. 169). Okrem toho v odôvodnení c. 167 napadnutého rozhodnutia uviedla viacero konstatovaní na odôvodnenie tohto záveru. Komisia teda vzala na vedomie, ze prvá správa bola vypracovaná pred realizáciou postúpenia aktív a druhá bola urcená výlucne pre TIB, aby jej umoznila rozhodnút sa, ci prevziat úcast v podniku. Komisia dalej uviedla, ze navrhované opatrenia a náklady na ne sa v jednotlivých správach odlisovali a neboli v súlade ani s nákladmi uvedenými Spolkovou republikou Nemecko v "investicnom pláne" a nákladmi podrobne uvedenými v tabulke c. 5 napadnutého rozhodnutia, na základe ktorých bola pomoc údajne schválená. Navyse Komisia uviedla, ze v dvoch správach zoznam opatrení na financovanie týchto nákladov vynechal mnohé pomoci, ktoré boli v skutocnosti podniku poskytnuté (tabulka c. 4 napadnutého rozhodnutia), co platí aj o "investicnom pláne". Komisia sa teda domnievala, ze plán bud nebol konecný, alebo podnik dostal prebytok pomoci. 277 V prípade analýzy Komisie v tejto súvislosti nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. 278 Zo spisu totiz vyplýva, ze správa vypracovaná RBSH&P a správa vypracovaná AA sa odlisujú, pokial ide o analýzu nákladov navrhovaných opatrení a ze nezohladnujú celú financnú pomoc v skutocnosti poskytnutú zalobkyni pocas obdobia, ked bola v tazkostiach. Posúdenia konzultantov sú okrem toho v rozpore s nákladmi uvedenými Spolkovou republikou Nemecko v "investicnom pláne". Za týchto podmienok Komisia dôvodne konstatovala, ze pomoc poskytnutá zalobkyni nebola spojená s plánom restrukturalizácie. 279 Zalobkyna nepredlozila ziadny argument umoznujúci vyvrátit tento záver a obmedzila sa na uvedenie skutocností, ktoré podla nej majú byt plánom restrukturalizácie, len vseobecným spôsobom bez toho, aby uviedla, v ktorom dokumente sa nachádzajú. Navyse zalobkyna nepredlozila ziadne objasnenie týkajúce sa rozporov medzi troma dokumentmi skúmanými Komisiou v napadnutom rozhodnutí. 280 Na rozdiel od toho, co tvrdí zalobkyna, záveru, pokial ide o neexistenciu plánu restrukturalizácie, neprotirecí posúdenie Komisie, podla ktorého zalobkyna vykonala projekt restrukturalizácie. To, ze Komisia konstatovala, ze správy vypracované RBSH&P a AA predpokladali opatrenia urcené na restrukturalizáciu podniku, neznamená, ze tieto správy boli vycerpávajúce. Navyse pomoc poskytnutá podniku v tazkostiach nemôze byt vyhlásená za zlucitelnú so spolocným trhom iba z dôvodu, ze sa stanovili opatrenia na restrukturalizáciu, hoci táto restrukturalizácia bola vykonaná, ako v predmetnom prípade, úspesne. V tejto súvislosti je potrebné uviest, ze na to, aby mohla Komisia posúdit, ci predmetná pomoc môze viest podniky, ktoré ju cerpali, k tomu, aby sa správali tak, aby prispeli k realizácii ciela uvedeného v clánku 87 ods. 3 písm. c) ES, je potrebné preverit, ci plán restrukturalizácie splnal vsetky materiálne podmienky stanovené usmerneniami pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu. 281 Takisto je potrebné zamietnut argumentáciu zalobkyne, podla ktorej ked sa Komisia domnievala, ze informácie, ktoré mala, nie sú úplné, mala ziadat vysvetlenie od nemeckých orgánov. V tejto súvislosti je potrebné zdôraznit, ze Komisia svojím rozhodnutím zacat konanie vo veci formálneho zistovania týkajúcim sa pomoci poskytnutej zalobkyni vyzvala Spolkovú republiku Nemecko, aby jej poskytla plán restrukturalizácie (pozri bod 7 vyssie) týkajúci sa zalobkyne. Okrem toho Komisia v rozhodnutí predlzit konanie vo veci formálneho zistovania (pozri bod 9 vyssie) konstatovala, ze zalobkyna ziadny plán restrukturalizácie nepredlozila. V dôsledku toho mala tie isté pochybnosti ako pri zacatí konania vo veci formálneho zistovania. Je teda potrebné konstatovat, ze posúdenie Komisie, pokial ide o neexistenciu plánu restrukturalizácie, nevyjadrujúce myslienku, podla ktorej Komisia nemala k dispozícii informácie nevyhnutné na posúdenie zlucitelnosti pomoci, zdôraznuje to, ze podmienky, ktorým musí zodpovedat pomoc na restrukturalizáciu nato, aby ju bolo mozné schválit v súlade s usmerneniami, najmä podmienka existencie koherentného plánu restrukturalizácie v case poskytnutia pomoci, neboli splnené. Za týchto okolností je takýto argument vecne nepodlozený. 282 Komisia sa v druhom rade domnievala, ze súkromný príspevok na celkové náklady restrukturalizácie nemozno povazovat za podstatný. 283 Zalobkyna nenamieta proti tomu, ze príjemcovia pomoci v súlade s usmerneniami pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu z roku 1994 musia zvycajne prispiet na restrukturalizáciu podstatným spôsobom z vlastných zdrojov alebo externým financovaním získaným za trhových podmienok. 284 Je potrebné konstatovat, ze Komisia vychádzala v predmetnom prípade na jednej strane zo skutocnosti, ze v prípade neexistencie presného zoznamu nákladov restrukturalizácie nie je mozné tvrdit, ze súkromný príspevok bol v podstatnej výske a na druhej strane z konstatovania, ze len suma 0,055 milióna DEM môze byt povazovaná za prínos súkromného investora. 285 Súd prvého stupna uvádza, ze pri tomto konstatovaní nedoslo k zjavne nesprávnemu posúdeniu. 286 V prvom rade je zjavné, ze v prípade neexistencie koherentného a spolahlivého plánu restrukturalizácie Komisia nemohla posúdit rozsah a povahu súkromného príspevku na celkové náklady restrukturalizácie. Dalej tvrdenia uvádzané zalobkynou nemôzu spochybnit posúdenie Komisie v odôvodnení c. 171 napadnutého rozhodnutia, podla ktorého iba príspevok pána G. R. vo výske 0,055 milióna DEM bol cisto súkromný. 287 Pokial ide o tvrdenie zalobkyne, podla ktorého prostriedky vlozené TIB musia byt povazované za súkromný príspevok, postacuje konstatovat, ze ako vyplýva z bodov 236 az 260 vyssie, úcast TIB na základnom imaní zalobkyne nebola spojená s podmienkami, ktoré by boli primerané v prípade súkromného investora, a ze preto prostriedky, ktoré TIB dala zalobkyni (opatrenia c. 11 a 12), musia byt povazované za státnu pomoc. Pokial ide o hrubú mieru samofinancovania, túto si nemozno zamienat s prispením zo strany podniku v zisku. Kladná hrubá miera samofinancovania v rámci restrukturalizácie podniku v tazkostiach je totiz len výsledkom poskytnutej pomoci jej príjemcovi, a preto nemôze byt povazovaná za úcast na nákladoch restrukturalizácie. Pokial ide dalej o prostriedky údajne vlozené súkromným investorom, postacuje pripomenút, ze zalobkyna nepreukázala, ze dva úvery, vdaka ktorým pán G. R. financoval svoj obchodný podiel na základnom imaní zalobkyne (opatrenia c. 16 a 17), nepredstavovali státnu pomoc v prospech zalobkyne. Nakoniec zalobkyna pocas administratívnej casti skúmania, ani v rámci tohto konania neuviedla ziadnu skutocnost, ktorá by mohla preukázat to, ze súkromný investor sa vzdal pozadovania úrokov. Komisia preto oprávnene nepovazovala tieto skutocnosti za preukázané. 288 Z vyssie uvedeného vyplýva, ze zalobkyna nepreukázala, ze konstatovania Komisie, pokial ide o proporcionalitu pomoci k nákladom restrukturalizácie, boli zjavne nesprávne. 289 V dôsledku toho je vzhladom na vsetky vyssie uvedené úvahy potrebné dospiet k záveru, ze Komisia dôvodne usúdila, ze neboli splnené podmienky stanovené usmerneniami pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu. 290 Z toho vyplýva, ze stvrtú cast zalobného dôvodu je potrebné zamietnut. 291 Z týchto dôvodov je potrebné v plnom rozsahu zamietnut stvrtý zalobný dôvod, ako aj zalobu ako celok. O opatreniach na zabezpecenie priebehu konania navrhovaných zalobkynou 292 Zalobkyna v prvom rade navrhla, aby bol vypocutý poverený znalec, pokial ide o to, ci podnikové plány vypracované nezávislými konzultantmi v case zalozenia zalobkyne predpokladali tazkosti, v druhom rade, aby bola vypocutá osoba, ktorá bola v predmetnom case riaditelom úradu práce v Jene, pokial ide o úcel opatrení, ktoré zalobkyna vykonala na základe § 249h AFG a v tretom rade, aby boli vypocutí spolocník a správca zalobkyne, pokial ide v rámci vykonania opatrení na základe § 249h AFG o to, ci zalobkyna sama znásala cast nákladov, ci by boli opatrenia vykonané aj v prípade neexistencie uvedeného ustanovenia a ci práce boli realizované uz pred zalozením zalobkyne. 293 Komisia sa v tejto súvislosti nevyjadrila. 294 V predmetnom prípade Súd prvého stupna dospel k záveru, ze dokumenty v spise sú dostatocne jasné a domnieva sa, ze v dôsledku toho nie je potrebné vykonat navrhované opatrenia na zabezpecenie priebehu konania. O trovách 295 Podla clánku 87 ods. 3 rokovacieho poriadku môze Súd prvého stupna vo výnimocných prípadoch rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania. V predmetnom prípade je potrebné uviest, ze hoci zalobkyna nemala úspech, pokial ide o jej zalobné návrhy týkajúce sa zrusenia napadnutého rozhodnutia, Komisia zmenila po podaní tejto zaloby rozhodnutie z 30. októbra 2002 uvedené v pôvodnej zalobe v tomto konaní a prijala nové rozhodnutie, ktoré predstavuje napadnuté rozhodnutie. Zalobkyna v dôsledku toho ciastocne upravila odôvodnenie svojich nárokov a zmenila svoje zalobné návrhy. Okrem toho po prijatí napadnutého rozhodnutia sa úcastníci konania dohodli na sume subvencií, ktoré sú predmetom opatrenia c. 32. Zalobkyna a zalovaná v odpovedi na otázku Súdu prvého stupna potvrdili, ze uz neexistuje spor medzi hlavnými úcastníkmi konania, pokial ide o toto opatrenie. 296 Za daných okolností sa vykoná spravodlivé posúdenie skutkových okolností tejto veci rozhodnutím, ze zalobkyna znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit tretinu trov konania Komisie. Komisia teda znása dve tretiny svojich vlastných trov konania. 297 Spolková krajina Durínsko znása svoje vlastné trovy konania. 298 Podla clánku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku clenské státy, ktoré vstúpili do konania, znásajú svoje trovy konania. V dôsledku toho Spolková republika Nemecko znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (piata rozsírená komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Zaloba sa zamieta. 2. Kahla/Thüringen Porzellan GmbH znása svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradit tretinu trov konania Komisie. Komisia znása dve tretiny svojich vlastných trov konania. 3. Spolková krajina Durínsko a Spolková republika Nemecko znásajú svoje vlastné trovy konania. Vilaras Martins Ribeiro Dehousse Sváby Jürimäe Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. septembra 2008. Tajomník E. Coulon Predseda komory M. Vilaras Obsah Skutkové okolnosti Napadnuté rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav A -- O prvom, druhom a tretom zalobnom dôvode zalozených na porusení clánkov 87 ES a 88 ES, zásady právnej istoty a zásady ochrany legitímnej dôvery 1. Pokial ide o investicnú subvenciu spolkovej krajiny Durínsko (opatrenie c. 15) a) Tvrdenia úcastníkov konania O porusení clánkov 87 ES a 88 ES -- O podmienkach uplatnovania schémy -- O kvalifikácii zalobkyne ako podniku v tazkostiach O porusení zásady právnej istoty O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery b) Posúdenie Súdom prvého stupna O porusení clánkov 87 ES a 88 ES -- O rozsahu schválenej schémy -- O subvencii poskytnutej zalobkyni O porusení zásady právnej istoty O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery 2. Pokial ide o subvencie na podporu zamestnania, spojené s investíciami na ochranu zivotného prostredia (opatrenie c. 26) a) Tvrdenia úcastníkov konania O porusení clánkov 87 ES a 88 ES O porusení zásady právnej istoty O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery b) Posúdenie Súdom prvého stupna O porusení clánkov 87 ES a 88 ES -- O zlucitelnosti § 249h AFG so schémou -- O kvalifikácii subvencií na podporu zamestnania ako státnej pomoci O porusení zásady právnej istoty O porusení zásady ochrany legitímnej dôvery B -- O stvrtom zalobnom dôvode zalozenom na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností a zjavne nesprávnom právnom posúdení 1. O nesprávnom zistení skutkových okolností a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 2. O kvalifikácii zalobkyne ako podniku v tazkostiach a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 3. O nesprávnom posúdení úcasti TIB v podniku (opatrenia c. 11 a 12) a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna 4. O posúdení pomoci vzhladom na usmernenia pre pomoc na záchranu a restrukturalizáciu a) Tvrdenia úcastníkov konania b) Posúdenie Súdom prvého stupna O opatreniach na zabezpecenie priebehu konania navrhovaných zalobkynou O trovách __________________________________________________________________ ( [42]*1 ) Jazyk konania: nemcina. References 1. file:///tmp/lynxXXXXeroQvQ/L96853-8004TMP.html#t-ECRT12008SKA.0900230901-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:227:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2001:185:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:2002:026:TOC 5. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:227:TOC 6. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1999:288:TOC 7. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1994:368:TOC 8. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:091:TOC 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1998:074:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1999:052:TOC 11. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:140:TOC 12. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61991C?0047&locale=SK 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0321&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0176&locale=SK 15. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0277&locale=SK 16. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61982??0323&locale=SK 17. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61984??0234&locale=SK 18. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61987C?0301&locale=SK 19. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0171&locale=SK 20. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61993C?0063&locale=SK 21. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0073&locale=SK 22. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0066&locale=SK 23. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0290&locale=SK 24. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0273&locale=SK 25. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0227&locale=SK 26. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61973??0173&locale=SK 27. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61992C?0387&locale=SK 28. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997C?0200&locale=SK 29. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001C?0126&locale=SK 30. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999C?0310&locale=SK 31. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0152&locale=SK 32. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0228&locale=SK 33. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62001T?0198&locale=SK 34. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0129&locale=SK 35. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0296&locale=SK 36. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994T?0358&locale=SK 37. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61994C?0039&locale=SK 38. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0126&locale=SK 39. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0137&locale=SK 40. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61997T?0123&locale=SK 41. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62000C?0278&locale=SK 42. file:///tmp/lynxXXXXeroQvQ/L96853-8004TMP.html#c-ECRT12008SKA.0900230901-E0001