ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) z 30. apríla 2009 ( [1]*1 ) "Hospodárska sútaz -- Kartely -- Trh s hernými konzolami a hernými kazetami Nintendo -- Rozhodnutie, ktorým sa konstatuje porusenie clánku 81 ES -- Obmedzenie súbezných vývozov -- Dôkaz o existencii dohody, ktorej cielom je obmedzit súbezné obchodovanie -- Pokuty -- Rozdielne zaobchádzanie -- Polahcujúce okolnosti" Vo veci T-18/03, CD-Contact Data GmbH, so sídlom v Burglengenfelde (Nemecko), v zastúpení: J. de Pree a R. Wesseling, advokáti, zalobkyna, proti Komisii Európskych spolocenstiev, v zastúpení: P. Oliver, X. Lewis a O. Beynet, splnomocnení zástupcovia, zalovanej, ktorej predmetom je návrh na zrusenie rozhodnutia Komisie 2003/675/ES z 30. októbra 2002 o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega -- Nintendo) [neoficiálny preklad] ([2]Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33), SÚD PRVÉHO STUPNA EURÓPSKYCH SPOLOCENSTIEV (ôsma komora), v zlození: predsednícka komory E. Martins Ribeiro, sudcovia S. Papasavvas a N. Wahl (spravodajca), tajomník: C. Kantza, referentka, so zretelom na písomnú cast konania a po pojednávaní z 21. mája 2008, vyhlásil tento Rozsudok Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Dotknuté podniky 1 Nintendo Co., Ltd, (dalej len "NCL" alebo "Nintendo") spolocnost kótovaná na burze so sídlom v Kjóte (Japonsko), je spolocnostou stojacou na cele skupiny spolocností Nintendo, ktoré sa specializujú na výrobu a distribúciu herných konzol a herných kaziet urcených na pouzitie v týchto konzolách. 2 Cinnost spolocnosti Nintendo v Európskom hospodárskom priestore (EHP) vykonávajú na niektorých územiach dcérske spolocnosti, v ktorých táto spolocnost vlastní celý obchodný podiel, pricom hlavnou dcérskou spolocnostou je Nintendo of Europe GmbH (dalej len "NOE" alebo "Nintendo"). V rozhodnej dobe NOE koordinovala niektoré obchodné cinnosti spolocnosti Nintendo v Európe a bola jej výhradným distribútorom v Nemecku. 3 Na iných územiach predaja Nintendo menovala nezávislých výhradných distribútorov. Takto sa The Games Ltd, obchodné oddelenie John Menzies Distribution Ltd, ktorá je dcérskou spolocnostou, v ktorej John Menzies plc vlastní celý obchodný podiel, stala v auguste 1995 výhradným distribútorom spolocnosti Nintendo pre Spojené královstvo a Írsko, a zostala ním prinajmensom do 31. decembra 1997. 4 Pokial ide o zalobkynu, CD-Contact Data GmbH, tá bola výhradným distribútorom Nintendo pre Belgicko a Luxembursko od apríla najmenej do 31. decembra 1997. 2. Správne konanie Vysetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games) 5 V marci1995 zacala Komisia vysetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games). V rámci tohto vysetrovania Komisia 26. júna a zaslala Nintendo ziadosti o informácie podla clánku 11 nariadenia Rady c. 17, Prvé nariadenie implementujúce clánky [81 ES] a [82 ES] (Ú. v. ES 13, 1962, s. 204; Mim. vyd. 08/001, s. 3) s cielom získat informácie najmä o jej distribútoroch a dcérskych spolocnostiach, dohodách o distribúcii formálne uzavretých s týmito podnikmi a o vseobecných obchodných podmienkach. NOE na tieto ziadosti odpovedala listami z a . Doplnujúce vysetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spolocnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution) 6 Na základe predbezných záverov zacala Komisia v septembri 1995 doplnujúce vysetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spolocnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution). 7 V rámci tohto vysetrovania Komisia 9. októbra 1995 zaslala spolocnosti Nintendo ziadost o informácie. Medzi zástupcami Nintendo a Komisiou sa uskutocnilo niekolko stretnutí o distribucnej politike spolocnosti Nintendo. Nintendo okrem toho poskytla rôzne znenia dohôd, ktoré uzavrela s niektorými zo svojich distribútorov. Vysetrovanie v nadväznosti na staznost podanú spolocnostou Omega Electro BV (vec IV/36.321 Omega -- Nintendo) 8 Dna 26. novembra 1996 Omega Electro, spolocnost, ktorá pôsobí v odvetví dovozu a predaja elektronických hier, podala staznost podla clánku 3 ods. 2 písm. b) nariadenia c. 17, ktorá sa týkala najmä distribúcie kaziet a konzol hier Nintendo, a to najmä z toho dôvodu, ze Nintendo bránila súbeznému obchodovaniu a uplatnovala systém predajných cien ulozených v Holandsku. V nadväznosti na túto staznost Komisia svoje vysetrovanie rozsírila (vec IV/36.321 Omega -- Nintendo). Dna zaslala ziadost o informácie spolocnostiam Nintendo a John Menzies. Vo svojej odpovedi zo Nintendo pripustila, ze niektoré z jej dohôd o distribúcii a niektoré z jej vseobecných podmienok obsahovali obmedzenia súbezného obchodovania v rámci EHP. V októbri 1997 Komisia zaslala spolocnosti John Menzies novú ziadost o informácie, na ktorú táto spolocnost odpovedala , pricom poskytla urcité informácie o spornom karteli. 9 Listom z 23. decembra 1997 Nintendo oznámila Komisii, ze sa dozvedela o "závaznom probléme spojenom so súbezným obchodovaním vo vnútri Spolocenstva" a vyjadrila svoje zelanie spolupracovat s Komisiou. 10 Dna 13. januára 1998 John Menzies poskytla dalsie informácie. V dnoch 21. januára, 1. apríla a Nintendo predlozila Komisii stovky dokumentov. Dna sa medzi Komisiou a zástupcami spolocnosti Nintendo konalo stretnutie, pocas ktorého sa nastolila otázka prípadného priznania kompenzácie tretím osobám, ktoré boli poskodené sporným kartelom. 11 Okrem toho Nintendo po svojom priznaní prijala opatrenia smerujúce k zabezpeceniu dodrziavania práva Spolocenstva v budúcnosti a poskytla financné kompenzácie tretím osobám, ktorým bola v dôsledku jej konania spôsobená financná ujma. 12 Listom z 9. júna 1999 Komisia poziadala zalobkynu, aby jej oznámila, ci dokumenty uvedené v spise, ktoré sa jej týkajú, obsahujú dôverné údaje. V tomto liste sa takisto uvádzalo, ze Komisia má v úmysle zacat formálne konanie proti niektorým spolocnostiam, medzi ktorými bola aj zalobkyna. 13 Dna 26. apríla 2000 Komisia poslala spolocnosti Nintendo a ostatným dotknutým podnikom, medzi ktorými figurovala aj zalobkyna, oznámenie o výhradách týkajúce sa porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody o EHP (dalej len "Dohoda EHP"). Spolocnost Nintendo a ostatné dotknuté podniky v odpovedi na výhrady Komisie predlozili písomné pripomienky, v ktorých Nintendo a viaceré z týchto podnikov ziadali uplatnenie oznámenia Komisie z o neulození alebo znízení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] ([3]Ú. v. ES C 207, s. 4, dalej len "oznámenie o spolupráci"). Ziadny z úcastníkov konania nepoziadal o formálne vypocutie. Spolocnost Nintendo nespochybnila vecnú správnost skutocností uvedených v oznámení o výhradách. 14 Pokial ide konkrétne o zalobkynu, odpoved na oznámenie o výhradách bola Komisii poslaná 13. júla 2000. Dna sa uskutocnilo neformálne stretnutie medzi zalobkynou a útvarmi Komisie. V nadväznosti na toto stretnutie zalobkyna 6. novembra predlozila doplnujúcu odpoved na oznámenie o výhradách. 3. Sporné rozhodnutie 15 Dna 30. októbra 2002 Komisia prijala rozhodnutie 2003/675/ES o konaní podla clánku 81 [ES] a clánku 53 Dohody EHP (COMP/35.587 PO Video Games, COMP/35.706 PO Nintendo Distribution a COMP/36.321 Omega -- Nintendo) [neoficiálny preklad] ([4]Ú. v. ES L 255, 2003, s. 33, dalej len "rozhodnutie"). Rozhodnutie bolo zalobkyni oznámené . 16 Rozhodnutie obsahuje predovsetkým tieto ustanovenia: "Clánok 1 Nasledujúce podniky porusili clánok 81 ods. 1 [ES] a clánok 53 ods. 1 Dohody EHP tým, ze sa v uvedených obdobiach zúcastnili na dohodách a zosúladených postupoch na trhu specializovaných herných konzol a herných kaziet kompatibilných so specializovanými hernými konzolami vyrábanými spolocnostou Nintendo, ktorých predmetom a úcinkom bolo obmedzenie súbezných vývozov herných konzol a herných kaziet Nintendo: ... -- [zalovaná] v období od 28. októbra 1997 do konca decembra 1997. ... Clánok 3 Za porusenie, ktorého sa dopustili podniky uvedené v clánku 1, sa ukladajú tieto pokuty: ... -- [zalobkyni] pokuta vo výske 1 milióna eur. ..." 17 Pokial ide o udalosti, ktoré nastali v Belgicku a v Luxembursku, Komisia predovsetkým zdôraznila, ze "[zalobkyni] bolo zrejmé, ze musí dohliadat na to, aby jej zákazníci neuskutocnovali súbezný vývoz". To vyplýva z faxu, ktorý zalobkyna zaslala NOE 28. októbra 1997 a v ktorom ubezpecovala, ze si nezelá ziadny vývoz (pozri odvodnenia c. 195 a 196 rozhodnutia). Podla Komisie mal byt tento list reakciou na iný list, v ktorom sa NOE zalobkyne pýtala, ci niektorý z jej zákazníkov mohol predat výrobky Nintendo zákazníkom Nintendo France SARL, a preukazuje, ze zalobkyna a Nintendo "dosiahli 'zhodu vôle`, pokial ide o skutocnost, ze by sa nemal uskutocnovat vývoz... a ze [zalobkyna] dohliadne na dodávky zákazníkom..., pri ktorých je podozrenie z vývozu" (pozri odôvodnenie c. 317 rozhodnutia). 18 Komisia tiez spomína skutocnost, ze od septembra do decembra 1997 udrziavala zalobkyna s NOE korespondenciu o súbezných vývozoch na jej území s nádejou, ze tento "problém" sa vyriesi (pozri odôvodnenie c. 197 rozhodnutia). 19 Na úcely výpoctu výsky pokút Komisia v rozhodnutí uplatnila metodológiu stanovenú v usmerneniach k metóde stanovovania pokút ulozených podla clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a clánku 65 ods. 5 Zmluvy o [ESUO] (Ú. v. ES C 9, s. 3; Mim. vyd. 08/001, s. 171, dalej len "usmernenia"). Naopak, pokial ide o oznámenie o spolupráci, rozhodla, ze to sa z dôvodu vertikálnej povahy porusenia neuplatní. 20 Po prvé, Komisia stanovila základnú výsku pokút podla závaznosti a dlzky trvania porusenia. 21 V tomto ohlade sa Komisia v prvom rade domnievala, ze dotknuté podniky sa dopustili velmi závazného porusenia vzhladom na jeho povahu, jeho konkrétny vplyv na trh a rozsah dotknutého geografického trhu. 22 Komisia dalej usúdila, ze vzhladom na to, ze dotknuté jediné a nepretrzité porusenie sa týkalo rôznych podnikov výrazne odlisnej velkosti, je potrebné zvolit rozdielne zaobchádzanie s dotknutými podnikmi, aby bol zohladnený specifický význam, a teda aj reálne úcinky protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz. Na tieto úcely boli podniky rozdelené do troch skupín podla relatívneho významu kazdého z nich vzhladom na spolocnost Nintendo, ktorá je distribútorom predmetných výrobkov v EHP. Porovnanie sa uskutocnilo vzhladom na podiel kazdého z podnikov na celkovom objeme herných konzol a herných kaziet Nintendo, ktoré boli zakúpené na úcely ich distribúcie v EHP v roku 1997, ktorý bol posledným rokom, v ktorom doslo k poruseniu. Na základe toho bola spolocnost Nintendo zaradená sama do prvej skupiny, kým spolocnost John Menzies sa nachádzala sama v druhej skupine. Pre tieto podniky Komisia stanovila predbeznú východiskovú sumu pokuty podla závaznosti na 23 miliónov eur v prípade Nintendo a na 8 miliónov eur v prípade John Menzies. Pokial ide o ostatné dotknuté podniky, predbezná východisková suma pokuty bola stanovená na 1 milión eur. 23 Okrem toho, na úcely zabezpecenia dostatocne odstrasujúceho úcinku pokút na jednej strane a zohladnenia velkosti a celkových zdrojov spolocností Nintendo, John Menzies a Itochu Corp. na druhej strane, Komisia zvýsila tieto východiskové sumy. Presnejsie, pokial ide o spolocnost Nintendo, Komisia sa domnievala, ze okrem jej velkosti, ktorá zdaleka nedosahuje velkost spolocnosti Itochu, je potrebné zohladnit skutocnost, ze Nintendo vyrába výrobky, ktoré boli predmetom porusenia. Vzhladom na tieto skutocnosti Komisia uplatnila násobný koeficient 3 na sumy stanovené pre spolocnosti Nintendo a Itochu a násobný koeficient 1,25 pre spolocnost John Menzies, takze východiskové sumy boli stanovené na 69 miliónov eur v prípade Nintendo, 10 miliónov eur pre John Menzies a 3 milióny eur pre Itochu. 24 Pokial ide o dlzku trvania porusenia v prípade jednotlivých podnikov, východisková suma bola zvýsená o 10 % rocne. Kedze zalobkyna sa na porusovaní zúcastnovala len o cosi dlhsie ako dva mesiace, Komisia dospela k záveru, ze východisková suma pokuty, ktorá bola zalobkyni ulozená, nemusí byt zvýsená. 25 V dôsledku toho Komisia stanovila základnú ciastku pokuty ulozenej zalobkyni na 1 milión eur. 26 Po druhé, z dôvodu pritazujúcich okolností bola zvýsená základná ciastka pokuty ulozenej spolocnosti Nintendo jednak o 50 % z dôvodu, ze tento podnik bol vodcom a podnecovatelom porusenia, a jednak o 25 %, pretoze pokracoval v porusovaní aj po prvých vysetrovacích úkonoch uskutocnených v rámci vysetrovania Komisie v júni 1995. Základná ciastka pokuty ulozenej spolocnosti John Menzies bola zvýsená o 20 %, co zodpovedá jednak zvýseniu o 10 % z dôvodu, ze pokracovala v porusovaní po zacatí vysetrovania Komisie, a jednak zvýseniu o 10 % z dôvodu, ze odmietla spolupracovat s Komisiou. 27 Po tretie, v rámci preskúmania polahcujúcich okolností sa Komisia najskôr domnievala, ze je potrebné znízit pokutu ulozenú jednému z dotknutých podnikov, a síce Concentra -- Produtos para crianças, SA, (dalej len "Concentra"), výhradnému distribútorovi Nintendo pre Portugalsko, z dôvodu jeho výlucne pasívnej úlohy pocas väcsiny daného obdobia. Komisia dalej priznala spolocnosti Nintendo znízenie o 300000 eur, vzhladom na financnú kompenzáciu, ktorú tento podnik poskytol tretím osobám poskodeným sporným kartelom, ktoré boli uvedené v oznámení o výhradách. Napokon bolo priznané znízenie o 40 % spolocnosti John Menzies a o 25 % spolocnosti Nintendo vzhladom na ich úcinnú spoluprácu s Komisiou. Pokial ide o ostatné dotknuté podniky, pri tých naopak neboli zohladnené ziadne polahcujúce okolnosti. Konanie a návrhy úcastníkov konania 28 Zalobkyna návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 17. januára 2003 podala zalobu, na základe ktorej sa zacalo toto konanie. 29 Na základe správy sudcu spravodajcu Súd prvého stupna (ôsma komora) rozhodol o otvorení ústnej casti konania. 30 Prednesy úcastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupna polozil, boli vypocuté pocas pojednávania, ktoré sa konalo 21. mája 2008. 31 Na pojednávaní Komisia na ziadost Súdu prvého stupna predlozila istý pocet dokumentov a zalobkyna bola vyzvaná, aby k nim predlozila pripomienky. Listom podaným do kancelárie Súdu prvého stupna 26. mája 2008 zalobkyna informovala, ze k uvedeným dokumentom nemá pripomienky. V nadväznosti na tento list Súd prvého stupna rozhodol, ze je namieste uzavriet ústnu cast konania. 32 Zalobkyna navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zrusil rozhodnutie, pokial je jej urcené, v celom rozsahu alebo scasti, najmä clánky 1 a 3, -- zaviazal Komisiu na náhradu trov konania. 33 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupna: -- zamietol zalobu, -- zaviazal zalobkynu na náhradu trov konania. Právny stav 34 Na podporu svojej zaloby zalobkyna uvádza dva zalobné dôvody. Prvý je zalozený na porusení clánku 81 ES a povinnosti odôvodnenia a na zjavne nesprávnom posúdení. Druhý vychádza z porusenia zásad riadnej správy vecí verejných, rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj z porusenia povinnosti odôvodnenia. 35 Na pojednávaní tiez zalobkyna uviedla, ze vzhladom na dlzku trvania tak správneho, ako aj súdneho konania by mala byt výska jej ulozenej pokuty prinajmensom znízená. 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES a povinnosti odôvodnenia a na zjavne nesprávnom posúdení Tvrdenia úcastníkov konania 36 Zalobkyna tvrdí, ze Komisia nemohla na základe dokumentov, ktoré uvádza v rozhodnutí, dospiet k záveru, ze medzi nou a Nintendo existovala dohoda alebo zosúladené postupy. Komisia preto nielenze nesprávne aplikovala clánok 81 ES, ale porusila tiez povinnost odôvodnenia, ktorú má podla clánku 253 ES. 37 Zalobkyna predovsetkým tvrdí, ze dohoda o distribúcii, ktorú uzavrela s Nintendo v apríli 1997, v zmysle clánku 4 ods. 6 umoznovala "pasívny vývoz" a neobsahovala ziadne ustanovenie, ktoré by obmedzovalo obchod v rozpore s clánkom 81 ES. 38 Zalobkyna dalej pripomína, ze nikdy neuzavrela ziadnu dohodu, ani sa na ziadnej dohode, ktorej cielom by bolo zamedzit súbeznému obchodovaniu, nezúcastnila. V tejto súvislosti tvrdí, ze pasívne a vo velkom rozsahu vyvázala výrobky Nintendo a dodávala ich zákazníkom, o ktorých vedela, ze ich bud dalej predávajú klientom usadeným mimo Belgicka a Luxemburska alebo sú sami usadení mimo týchto území. V spise Komisie sa nenachádza ziaden údaj, ktorý by naznacoval, ze zákazníkom zalobkyne boli odmietnuté dodávky z dôvodu, ze sa nachádzajú mimo uvedených území alebo z dôvodu, ze dodané výrobky budú dalej vyvezené. 39 Zalobkyna uvádza, ze medzi skutkovými okolnostami, ktoré sa týkajú jej, a skutkovými okolnostami, ktoré sa týkali ostatných distribútorov, ktorým bolo urcené rozhodnutie, je jasný rozdiel. Rozsah zistení Komisie, ktoré sa týkajú jej správania, je totiz velmi obmedzený. Záver Komisie, ze existujú dostatocné dôkazné prostriedky, ktoré umoznujú dospiet k záveru, ze zalobkyna sa zúcastnovala na dohode alebo postupe zosúladenom s Nintendo s cielom obmedzit súbezné vývozy, sa zdá byt zalozený skôr na zisteniach týkajúcich sa politiky Nintendo v oblasti distribúcie na zaciatku 90. rokov nez na specifickom a objektívnom posúdení dokumentov, ktoré sa týkajú zalobkyne. 40 Zalobkyna konkrétne tvrdí, ze Komisia nevzala do úvahy skutocnost, ze zalobkyna sa stala distribútorom predmetných výrobkov az v apríli 1997, t. j. v období, ked Nintendo prehodnotila svoju vseobecnú politiku distribúcie a snazila sa dostat do súladu s pravidlami Spolocenstva v oblasti hospodárskej sútaze. V tomto kontexte sa Komisia nemohla uspokojit s tým, ze bude vychádzat z presvedcenia, ze novovymenovaní distribútori boli jednoducho zaclenení do skorsie zavedeného distribucného plánu. 41 V predmetnom prípade neexistuje ziaden dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu zhody vôle medzi zalobkynou a Nintendo alebo mlcky daného ci výslovného privolenia zalobkyne k jednostrannej politike Nintendo. Komisia nedodrzala judikatúrou stanovené poziadavky na úroven dôkazu, pokial ide o dohodu. Zalobkyna tvrdí, ze tak ako uviedla vo svojej odpovedi na oznámenie o výhradách, faktory, ktoré vedú k záveru o existencii horizontálnej dohody, v kazdom prípade nemozno povazovat za dostatocné na preukázanie existencie vertikálnej dohody. Zalobkyna sa najmä domnieva, ze hoci kontakty medzi dodávatelmi a distribútormi sú z hladiska práva hospodárskej sútaze logické a prijatelné, to isté neplatí o horizontálnych vztahoch medzi sútazitelmi. 42 Pokial ide po prvé o dôkazy existencie prekázok súbezných vývozov z Belgicka a Luxemburska, Komisia vychádzala z jediného dokumentu, a síce z faxu, ktorý zalobkyna zaslala NOE 28. októbra 1997. Podla zalobkyne pritom Komisia tento dokument precítala iba ciastocne a spochybnitelným spôsobom. Týmto listom chcela zalobkyna iba informovat Nintendo, ze predaj uskutocnený na francúzskom trhu, na ktorý sa Nintendo stazovala, sa za daných okolností nemôze vnímat ako "aktívny predaj" prostredníctvom velkoobchodníka usadeného v Belgicku. Uvedený fax odkazoval výhradne na "jednostranné" rozhodnutie zalobkyne rozdelit distribúciu výrobkov vzhladom na obmedzené mnozstvá, ktoré má k dispozícii. Naopak sa v nom neodkazovalo na ziadnu dohodu alebo záväzok zalobkyne obmedzit vývozy. V replike zalobkyna tvrdí, ze z obavy, aby Nintendo neobmedzila svoje dodávky alebo neukoncila dohodu o výhradnej distribúcii, mohla u nej vyvolat dojem, ze výrobky Nintendo nevyváza na iné územia. 43 Pokial ide po druhé o dôkazy o zákaze súbezných dovozov do Belgicka a Luxemburska, zalobkyna uvádza, ze aj v tomto prípade Komisia vychádzala zo zaujatej a neúplnej interpretácie sporných dokumentov, a síce zo série listov, ktoré zalobkyna zaslala Nintendo. Týmito listami sa zalobkyna chcela iba ubezpecit, ze cena, ktorú platí Nintendo za sporné výrobky, nie je prílis vysoká. 44 Pokial ide po tretie o dôkaz o existencii zosúladených postupov, zalobkyna sa domnieva, ze dokumenty predlozené pocas správneho konania jasne preukazujú, ze sa nezúcastnila zosúladených postupov, ktorých cielom bolo zabránit súbezným vývozom výrobkov Nintendo. Ziaden z týchto dokumentov najmä nenaznacuje, ze by zalobkyna obmedzila predaj zákazníkom, ktorí sa nachádzajú mimo Belgicka alebo Luxemburska, okrem prípadov, ked nemala výrobky k dispozícii. Práve naopak, tieto dokumenty naznacujú, ze bola aktívnym súbezným vývozcom výrobkov Nintendo a ze sa zúcastnovala na súbeznom obchodovaní s nimi. 45 Komisia namieta vsetky tieto tvrdenia. Posúdenie Súdom prvého stupna O existencii porusenia clánku 81 ods. 1 ES 46 Podla ustálenej judikatúry na to, aby existovala dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, je potrebné a stací, aby dotknuté podniky vyjadrili spolocnú vôlu správat sa na trhu urcitým spôsobom (rozsudky Súdu prvého stupna zo 17. decembra 1991, Hercules Chemicals/Komisia, T-7/89, Zb. s. II-1711, bod 256, a z , Bayer/Komisia, [5]T-41/96, Zb. s. II-3383, bod 67; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z , ACF Chemiefarma/Komisia, 41/69, Zb. s. 661, bod 112, a z , van Landewyck a i./Komisia, 209/78 az 215/78 a 218/78, Zb. s. 3125, bod 86). 47 Pokial ide o formu vyjadrenia tejto spolocnej vôle, stací, aby dojednanie bolo vyjadrením vôle strán správat sa na trhu v súlade s jeho podmienkami (rozsudok Bayer/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 68; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky ACF Chemiefarma/Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 112, a van Landewyck a i./Komisia, uz citovaný v bode 46 vyssie, bod 86). 48 Pojem dohoda v zmysle clánku 81 ods. 1 ES, ako bol vylozený judikatúrou, predpokladá zhodu vôle najmenej dvoch strán. Forma jej prejavu nie je dôlezitá, pokial predstavuje jej presné vyjadrenie. Táto zhoda vôle môze vyplývat z ustanovení zmluvy, ako napríklad zmluvy o distribúcii, ako aj z konkrétneho správania jednotlivých dotknutých podnikov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 13. júla 2006, Komisia/Volkswagen, C-74/04 P, Zb. s. I-6585, bod 39). 49 Pokial ide o hodnotenie dôkazov o porusení clánku 81 ods. 1 ES, je potrebné pripomenút, ze Komisia je povinná preukázat porusenia, ktoré konstatuje, a zaobstarat dôkazy, ktorými môze z právneho hladiska dostatocne preukázat existenciu skutocností zakladajúcich porusenie (rozsudky Súdneho dvora zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia, C-185/95 P, Zb. s. I-8417, bod 58, a z , Komisia/Anic Partecipazioni, C-49/92 P, Zb. s. I-4125, bod 86). V tomto ohlade je potrebné, aby Komisia na preukázanie existencie porusenia predlozila presné a konzistentné dôkazy (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna zo , Volkswagen/Komisia, [6]T-62/98, Zb. s. II-2707, bod 43 a tam citovanú judikatúru). 50 Napokon, pokial ide o rozsah súdnej kontroly, je potrebné pripomenút, ze ked Súd prvého stupna prejednáva zalobu o neplatnost rozhodnutia prijatého na základe clánku 81 ods. 1 ES, musí vseobecne v plnom rozsahu preskúmat otázku, ci sú splnené podmienky pouzitia clánku 81 ods. 1 ES alebo nie (rozsudok Súdu prvého stupna z 15. septembra 2005, DaimlerChrysler/Komisia, T-325/01, Zb. s. II-3319, bod 81; pozri tiez v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z , Remia a i./Komisia, 42/84, Zb. s. 2545, bod 34, a zo , BAT a Reynolds/Komisia, 142/84 a 156/84, Zb. s. 4487, bod 62). 51 Pred preskúmaním skutkových okolností, z ktorých v predmetnom prípade vychádza Komisia, je potrebné pripomenút, ze na rozdiel od toho, co Komisia tvrdí, argumentácia nemôze vychádzat z toho, ze Nintendo, druhá strana dohody, v odpovedi na oznámenie o výhradách výslovne vyhlásila, ze súhlasí s tým, ako Komisia v uvedenom oznámení prezentovala skutkové okolnosti, a ze tak v plnom rozsahu pripustila existenciu dohody a zosúladených postupov so zalobkynou. Prípadné uznanie urcitých skutkových udalostí spolocnostou Nintendo, druhou stranou dohody o distribúcii, totiz v ziadnom prípade nemôze spochybnit právo zalobkyne namietat tieto skutocnosti pred Súdom prvého stupna. Toto hladisko platí v predmetnom prípade o to viac, ze zalobkyna vo svojich odpovediach na oznámenie o výhradách práve vyvracia, ze by sa dopustila akéhokolvek porusenia clánku 81 ods. 1 ES. 52 Dalej je potrebné zdôraznit, ze Komisia sa na rozdiel od toho, co -- ako sa zdá -- naznacuje zalobkyna vo svojich písomnostiach, neoprela o ustanovenia dohody o distribúcii uzavretej medzi Nintendo a zalobkynou ako takej, ked dospela k záveru o existencii dohody, ktorá je v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. V tejto súvislosti Komisia v odôvodnení c. 196 rozhodnutia poukázala na skutocnost, ze "znenie dohody o distribúcii uzavretej medzi Nintendo a [zalobkynou] zalobkyni umoznovalo pasívny vývoz". Na rozdiel od toho, co bolo zistené v súvislosti s niektorými distribútormi, ktorým bolo urcené rozhodnutie, totiz dohoda o distribúcii, ktorá bola uzavretá medzi zalobkynou a Nintendo dva roky po zacatí vysetrovania Komisie a ktorá sa týkala sporného systému distribúcie, sama osebe neobsahovala ziadne ustanovenie, ktoré by bolo zakázané clánkom 81 ods. 1 ES. 53 Takisto je potrebné pripomenút, ze v protiklade s tým, co vyplýva z argumentácie zalobkyne, Komisia sa vo vztahu k zalobkyni vôbec neodvolávala na existenciu zosúladených postupov medzi nou a Nintendo, ale len na uzavretie "dohody" (pozri odôvodnenie c. 196 rozhodnutia), ktorá je v rozpore s clánkom 81 ods. 1 ES. Argumenty zalobkyne týkajúce sa absencie zosúladených postupov sú preto irelevantné. 54 Vzhladom na absenciu priameho listinného dôkazu o uzavretí písomnej dohody medzi Nintendo a zalobkynou o obmedzení alebo znízení pasívnych vývozov sa Komisia domnievala, ze úcast zalobkyne na dohode, ktorá porusuje clánok 81 ods. 1 ES, potvrdzuje správanie zalobkyne, tak ako je vyjadrené v jej korespondencii. 55 Za týchto podmienok je potrebné preskúmat, ci vzhladom na znenie tejto korespondencie Komisia po právnej stránke dostatocne preukázala existenciu zhody vôle medzi zalobkynou a Nintendo, ktorej cielom bolo obmedzit súbezné obchodovanie. 56 V tejto súvislosti je potrebné pripomenút, ze Komisia v rozhodnutí odkázala na celý rad písomných dôkazov, a najmä na fax, ktorý zalobkyna zaslala NOE 28. októbra 1997. Medzi stranami nie je sporné, ze tento fax bol reakciou na staznost z , ktorú Nintendo France zaslala NOE a ktorá sa konkrétne týkala vývozov výrobkov z Belgicka, t. j. z územia, na ktorom bola zalobkyna autorizovaným distribútorom Nintendo. 57 V tejto staznosti sa najmä uvádza: "Aj ked nie je mozné vyhnút sa tomuto druhu súbezných dovozov, myslíme si, ze NOE má k dispozícii viacero spôsobov, ako [Nintendo France] pomôct s obmedzením týchto problémov. Najúcinnejsími spôsobmi sú: 1. ... 2. rokovat s distribútormi s cielom zamedzit týmto dovozom. Niektorí (vieme, ze tak je to v Belgicku a v Taliansku) ich organizujú takmer neoficiálne s niektorými velkoobchodníkmi a dokonca s maloobchodníkmi. Co by sa stalo, keby sme robili to isté tak, ze vyvezieme velmi ziadaný tovar ich zákazníkom so zlavou?" 58 Vo faxe, ktorý zalobkyna 28. októbra 1997 zaslala NOE v nadväznosti na túto staznost, vysvetluje, ze nebola schopná dodat urcité mnozstvá výrobkov BEM, co je velkoobchod so sídlom v Belgicku, ktorý by potenciálne mohol uskutocnovat súbezné obchodovanie. Tento fax, scasti spomínaný v odôvodnení c. 195, znie: "Overil som si Vase informácie a tie sa vôbec nezhodujú s nasimi informáciami. 1. [BEM] bolo az do dnesného dna v rôznych dodávkach odovzdaných 960 kusov Lylat Wars. To je práve tolko, kolko je potrebné na zásobenie jej priblizne sto zákazníkov, ktorý sa nachádzajú vo frankofónnej casti Belgicka. 2. Kedze na zaciatku dodala Contact Data Belgium [BEM] konzoly do Francúzska, sme pri tomto zákazníkovi velmi opatrní a nikdy mu nedodávame velké mnozstvá. 3. Dostali sme iba 7000 kusov Lylat Wars a nie sme schopní dodat 5000 kusov softvéru jednému zákazníkovi. ... Ako sme uz uviedli v rámci nasich spolocných minulotýzdnových rokovaní, sme pri nasich dodávkach velmi opatrní, pretoze si nezeláme vývoz, kedze tieto výrobky potrebujeme pre nás belgický trh." 59 V protiklade s tým, co uvádza Komisia, zo znenia tohto faxu jednoznacne nevyplýva, ze zalobkyna vedela, ze má zabránit súbezným vývozom, a ze sa chcela bránit proti tvrdeniam Nintendo France týkajúcim sa takýchto súbezných vývozov z Belgicka. Konkrétne nie je s pozadovanou istotou mozné vyvodit, ze "opatrnost", ktorú zalobkyna preukazuje vo vztahu k zákazníkom, ktorí vo vseobecnosti uskutocnujú vývozy, potvrdzuje, ze zalobkyna schválila spornú politiku obmedzovania súbezného obchodovania. Takisto ani výklad zalobkyne, podla ktorého odkaz na obmedzené mnozstvá tovaru, ktorými disponuje, treba vnímat ako informáciu, ze materiálne nie je schopná uskutocnovat aktívny predaj prostredníctvom velkoobchodníka usadeného v Belgicku, nemozno a priori zamietnut. 60 Ako vsak bolo uvedené vyssie v bode 58, fax z 28. októbra 1997 priamo nadväzuje na zaslanie listu z , v ktorom sa Nintendo France stazovala na súbezné vývozy z Belgicka, co bolo v tom case územie, na ktorom bola zalobkyna výhradným distribútorom dotknutých výrobkov, a ziadala od NOE, aby prijala opatrenia potrebné na vyriesenie "problémov", ktoré jej tieto vývozy spôsobujú. Zalobkyna preto povazovala za potrebné odôvodnit mnozstvá, ktorými disponovala, a podmienky, za ktorých vyváza predmetné výrobky v nadväznosti na staznost, ktorá sa týkala súbezných vývozov z Belgicka. 61 Pokial ide o dokumenty týkajúce sa súbezných vývozov v Belgicku a Luxembursku, Komisia odkázala na skutocnost, ze medzi spolocnostou Nintendo niektorými jej autorizovanými distribútormi, medzi ktorými je aj zalobkyna, bol zavedený systém praktickej spolupráce a výmeny informácií. Pokial ide o zalobkynu, jej úcast na systéme výmeny informácií vyplýva z viacerých listov, ktoré sa spomínajú v odôvodnení c. 197 rozhodnutia. 62 Zo znenia týchto listov mozno v logickej nadväznosti na vyssie uvedené úvahy vyvodit, ze ich cielom bolo oznámit súbezné dovozy výrobkov Nintendo do Belgicka a ze zapadajú do systému výmeny informácií, ktorý zaviedla Nintendo. 63 V liste zo 4. septembra 1997 adresovanom NOE v case pred rozhodným obdobím zalobkyna najmä uviedla: "Nasi zákazníci rusia objednávky konzol N64, pretoze ich zjavne môzu získat za nizsie ceny vo Francúzsku... To by nesporne mala byt priorita nasich rozhovorov v Monaku. V tejto oblasti je bezpochyby nutný okamzitý zákrok." 64 V liste zalobkyne adresovanom 3. novembra 1997 NOE, ktorý Komisia takisto uvádza v odôvodnení c. 197 rozhodnutia, sa konkrétne uvádza: "Na belgickom trhu je v súcasnosti takáto ponuka: 1420 kusov N64 HW... s nemeckým návodom na pouzitie." 65 Vo faxe zaslanom 12. novembra 1997 spolocnosti Nintendo France, ktorá nemala ziadnu právomoc stanovovat nákupné ceny výrobkov, zalobkyna uviedla tieto skutocnosti: "Práve sme dostali brozúrku od Toys'R'Us, ktorá v Belgicku ponúka SNES Donkey Kong Country 3 za spotrebitelskú cenu 1496,50 [belgických frankov] (priblizne 249 [francúzskych frankov]), zatial co vo Vasej poslednej cenovej ponuke ju ponúkate za 372 [francúzskych frankov] [mimo dane]. Ide tu o súbezný dovoz alebo o speciálnu promocnú akciu na tento tovar?" 66 Pokial ide o dokument zo 4. decembra 1997, ktorý NOE zaslala zalobkyni, ten spocíva v ziadosti o informácie týkajúce sa súbezne dovázaného tovaru. 67 Skutocnost, ze zalobkyna sa v praxi zúcastnila súbezného obchodovania tým, ze vyvázala výrobky zákazníkom, ktorí sa nachádzajú mimo Belgicka a Luxemburska, nemôze spochybnit záver uvedený vyssie v bode 62. Skutocnost, ze urcitý podnik, ktorého úcast na protiprávnom zosúladenom postupe v zmysle clánku 81 ods. 1 ES bola preukázaná, sa na trhu nesprával v súlade s tým, co bolo dohodnuté s konkurentmi, totiz netreba nevyhnutne zohladnit. Podnik, ktorý napriek dohode so svojimi konkurentmi uskutocnuje politiku, ktorá sa odchyluje od dohodnutej stratégie, sa jednoducho môze pokúsat vyuzit kartel vo svoj prospech (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 29. novembra 2005, Union Pigments/Komisia, [7]T-62/02, Zb. s. II-5057, bod 130). 68 Napokon, pokial ide o dôkazy o zákaze súbezných dovozov do Belgicka a Luxemburska, zalobkyna nemôze tvrdit, ze listy uvádzané Komisiou (pozri body 63 az 66 vyssie) boli nesprávne interpretované, kedze ona mala v úmysle výlucne ubezpecit sa, ze cena, ktorú platí spolocnosti Nintendo za predmetné výrobky, nie je prílis vysoká. Vsetky tieto listy ako celok, a najmä fax z 12. novembra 1997 (pozri bod 65 vyssie), totiz vyznievajú v tom zmysle, ze sa týkajú otázky cien predmetných výrobkov vo viac ci menej priamom vztahu k existencii súbezných dovozov. 69 Zo vsetkých týchto úvah vyplýva, ze Komisia sa nedopustila omylu, ked dospela k záveru o úcasti zalobkyne na dohode, ktorej cielom bolo obmedzit súbezné obchodovanie. 70 Výhrada zalozená na porusení clánku 81 ods. 1 ES teda musí byt zamietnutá. O porusení povinnosti odôvodnenia 71 Zalobkyna v podstate tvrdí, ze Komisia neopísala situáciu kazdého jednotlivého distribútora. To, ze tak postupovala, znamená, ze zastáva tézu, ze vsetci distribútori sa s Nintendo dohodli na zamedzení súbezného obchodovania, bez ohladu na dátum a okolnosti uzavretia dohôd o distribúcii. 72 S touto argumentáciou nemozno súhlasit. V rozhodnutí sa totiz jasne uvádzajú skutkového okolnosti týkajúce sa kazdého jednotlivého distribútora. Pokial ide konkrétne o zalobkynu, rozhodnutie prinása mnozstvo presných informácií týkajúcich sa najmä udalostí zistených v Belgicku a Luxembursku (odôvodnenia c. 194 az 197) a argumentov v súvislosti s existenciou zakázanej dohody a s rozsahom porusenia (odôvodnenia c. 313 az 330). 73 Dalej podla ustálenej judikatúry z odôvodnenia vyzadovaného clánkom 253 ES musia jasne a jednoznacne vyplývat úvahy institúcie, ktorá akt prijala, umoznujúce zúcastneným osobám pochopit dôvody prijatia opatrenia a príslusnému súdu preskúmat ho. Poziadavka odôvodnenia musí byt posudzovaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môzu mat osoby, ktorým je akt urcený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. (rozsudky Súdneho dvora z 2. apríla 1998, Komisia/Sytraval a Brink's Francúzsko, C-367/95 P, Zb. s. I-1719, bod 63, a Súdu prvého stupna z , Lögstör Rör/Komisia, [8]T-16/99, Zb. s. II-1633, bod 368). 74 V tejto súvislosti je nutné konstatovat, ze ako vyplýva z preskúmania prvej casti prvého zalobného dôvodu, z rozhodnutia jasne a jednoznacne vyplývajú úvahy Komisie a toto rozhodnutie zalobkyni umoznuje pochopit dôvody prijatia opatrenia a Súdu prvého stupna preskúmat ho. 75 Prvý zalobný dôvod je preto potrebné zamietnut. 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad riadnej správy vecí verejných, rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania 76 Zalobkyna tvrdí, ze pri stanovovaní sumy pokuty za porusenie clánku 81 ES musí Komisia vzdy osobitne zohladnit situáciu kazdého dotknutého podniku. Najmä by mala zohladnit rozdiely medzi úlohami, ktoré pri porusení zohrali jednotlivé podniky, ako aj rozdiely, pokial ide o stupen úcasti alebo trvanie úcasti na porusovaní. Podla zalobkyne vsak Komisia tieto zásady porusila, ked zalobkyni ulozila pokutu v porovnatelnej alebo dokonca vo väcsej výske ako iným distribútorom Nintendo, hoci údajné porusenie, ktorého sa dopustila, malo mensí vplyv a kratsie trvanie. 77 Okrem toho Komisia vo vztahu k zalobkyni nezohladnila viaceré polahcujúce okolnosti, s ktorými pocítajú usmernenia, ani osobitosti jej individuálnej situácie. 78 V tejto súvislosti predovsetkým tvrdí, ze v jej správaní nebol odhalený ani úmysel ani uvedomenie si protiprávnosti konania. Nikdy sa nezúcastnila ziadnej formálnej dohody, neodostala dotazník, ani sa nezúcastnila na stretnutiach, na ktorých sa diskutovalo o problematike súbezných dovozov. Zdôraznuje, ze bola malým distribútorom, ktorý nedisponoval právno-ekonomickými vedomostami ani infrastruktúrou, ktoré podnikom väcsích rozmerov umoznujú posúdit protiprávnost ich konania. 79 Zalobkyna dalej tvrdí, ze aj za predpokladu, ze sa zúcastnila porusovania, zohrala v nom len pasívnu úlohu, co by podla usmernení malo viest k znízeniu pokuty, ktorá jej bola ulozená. Komisia totiz nepreukázala, ze zalobkyna zohrala aktívnu rolu tým, ze informovala Nintendo o súbezných dovozoch jej výrobkov. Zalobkyna dokonca konala v rozpore s údajnou dohodou, ked dodávala výrobky spolocnostiam etablovaným v zahranicí a tiez spolocnostiam usadeným na jej území, hoci vedela, ze výrobky budú vyvezené. Zdôraznuje tiez, ze v case existencie údajných obmedzení súbezného obchodovania nepatrila medzi distribútorov spolocnosti Nintendo a preto o týchto obmedzeniach nevedela. 80 Zalobkyna sa domnieva, ze ak tieto skutocnosti nepovedú k zruseniu pokuty, ktorá jej bola ulozená, mali by prinajmensom Súd prvého stupna priviest k jej znízeniu o 50 % v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania. Zdôraznuje totiz, ze spolocnosti Concentra bola pokuta takto znízená, hoci jej úloha nebola o nic menej aktívna nez rola zalobkyne. Vo svojej replike zalobkyna konkrétne uvádza, ze Concentra rovnako ako ona oznámila informácie NOE. 81 Zalobkyna sa dalej domnieva, ze jej údajné protiprávne konanie malo v kazdom prípade len obmedzený vplyv na trh. Pripomína, ze neuplatnovala údajnú dohodu a ze v porovnaní so správaním iných distribútorov malo porusovanie, ktoré sa jej vytýka, len velmi krátke trvanie. 82 Zalobkyna dalej vytýka Komisii, ze porusila zásadu rovnosti zaobchádzania tým, ze rozdelila porusitelov do troch skupín. Konkrétne sa stazuje na to, ze bola zaradená do rovnakej skupiny, pokial ide o východiskovú sumu pokuty, ako viacerí distribútori, ktorí sa na údajnom porusovaní zúcastnovali ovela dlhsie ako ona a ktorí sa ho na rozdiel od nej zúcastnovali aktívne. Tým, ze s rozdielnymi situáciami zaobchádzala rovnako, to znamená, ze týmto spolocnostiam ulozila rovnakú základnú pokutu 1 milión eur, porusila Komisia zásadu rovnosti zaobchádzania. 83 V replike zalobkyna tvrdí, ze pokial ide o podiel na trhu, medzi podnikmi tretej skupiny sú väcsie rozdiely ako medzi podnikmi v troch skupinách. Vzhladom na priemerné podiely jednotlivých dotknutých podnikov na predaji predmetných výrobkov je preto tazko pochopitelné, ako mohli byt Concentra, Linea GIG SpA, Nortec AE, Bergsala AB, Itochu a zalobkyna zaradené do jednej a tej istej skupiny, zatial co John Menzies a Nintendo boli zaradené do rôznych skupín. Tento rozdiel je o to viac nepochopitelný, pokial ide o základné ciastky pokuty, ktoré boli stanovené pre kazdú skupinu. 84 Zalobkyna dalej Komisii vytýka, ze pri rozdelení dotknutých podnikov do troch skupín vychádzala výlucne z podielu, ktorý má kazdý z nich na trhu, co svedcí o tom, ze nevzala do úvahy skutocné úcinky ich individuálneho správania. 85 Zalobkyna sa okrem iného domnieva, ze rozhodnutie ulozit pokuty 1 milión eur závislému a malému distribútorovi za údajnú dohodu, ktorá platila najviac dva mesiace, ktorá nebola nikdy uplatnovaná a v skutocnosti bola neustále porusovaná, porusuje zásadu proporcionality. 86 Zalobkyna tiez vytýka Komisii, ze sa s nou kontaktovala az 9. júna 1999, ked uz bolo vysetrovanie vo finálnej fáze. Komisia ju tak obrala o moznost spolupráce, a teda aj o moznost, aby jej bola základná ciastka pokuty z tohto dôvodu znízená o 40 %. Skutocnost, ze Komisia nepovazovala za potrebné informovat ju o vysetrovaní a vyziadat si od nej informácie, poukazuje na jej obmedzenú rolu v systéme, ktorý zaviedla Nintendo. 87 Zalobkyna napokon tvrdí, ze Komisia porusila zásadu riadnej správy vecí verejných a právo na obranu, ked ju zbavila moznosti predlozit pripomienky v rámci formálneho vypocutia v prítomnosti tretej osoby. Tvrdí, ze dotknutým podnikom musí byt daná moznost vyjadrit svoje stanovisko k výhradám, ktoré proti nim smerujú, a k dôkazným prostriedkom, o ktoré sa tieto výhrady opierajú. Právo úcastníkov konania byt vypocutí na formálnom vypocutí, ktoré vedie nezávislý úradník, má osobitný význam v rámci aplikácie ustanovení Zmluvy týkajúcich sa hospodárskej sútaze; je to v podstate jediná prílezitost, ked môzu svoje pripomienky oznámit tretej strane, ktorá môze ovplyvnit rozhodnutie Komisie. 88 V predmetnom prípade Komisia "neprípustným spsôobom ovplyvnovala" zalobkynu, aby sa tá vzdala svojho práva na vypocutie v prítomnosti tretích nezávislých osôb. Zalobkyna tvrdí, ze hoci na nu Komisia výslovne netlacila, aby sa vzdala svojho práva na formálne vypocutie, výraznou mierou ju primäla k tomu, aby sa uspokojila s neformálnym vypocutím, ked argumentovala, ze sa tým usetrí cas a prostriedky. Komisia preto de facto obmedzila práva zalobkyne na obranu v rámci správneho konania. Zalobkyna v tomto ohlade upozornuje na skutocnost, ze hoci sa tohto práva vzdala na prianie Komisie vydat rozhodnutie co najrýchlejsie, medzi jej ziadostou a prijatím rozhodnutia uplynuli viac ako dva roky. Takisto sa domnieva, ze Komisia mala v kazdom prípade zohladnit spoluprácu z jej strany, ktorá spocívala v tom, ze neziadala o vypocutie, a teda ze mala znízit ulozenú pokutu. 89 V replike zalobkyna uvádza, ze netvrdila, ze Komisia na nu priamo alebo výslovne tlacila, aby sa vzdala práva obhajovat sa v rámci formálneho vypocutia vedeného povereným úradníkom. Takisto netvrdila, ze Komisia ju neinformovala o jej práve na formálne vypocutie. Navyse uznáva, ze ziadat o formálne vypocutie majú adresáti oznámenia o výhradách. Zalobkyna vsak tvrdí, ze sa cítila povinná vzdat sa tohto práva, pretoze ju úradník zodpovedný za spis informoval, ze ostatní úcastníci sa tohto práva vzdali a ze útvary Komisie si zelajú prijat rozhodnutie co mozno najskôr. Spôsob, akým postupovala Komisia, je podla zalobkyne v rozpore s clánkom 10 nariadenia Komisie (ES) c. 2842/98 z 22. decembra 1998 o vypocutí strán v urcitých konaniach podla clánkov [81 ES] a [82 ES] ([9]Ú. v. ES L 354, s. 18; Mim. vyd. 07/004, s. 204), ako bol upresnený clánkom 4 rozhodnutia Komisie 2001/462 z o pôsobnosti vysetrovatelov v niektorých konaniach vo veci hospodárskej sútaze ([10]Ú. v. ES L 162, s. 21; Mim. vyd. 08/002, s. 151), ktoré stanovujú, ze vypocutia vedie poverený úradník. Z týchto ustanovení vyplýva, ze vsetky otázky týkajúce sa práva dotknutých strán na vypocutie musí skúmat poverený úradník, a nie osoby zodpovedné za spis v rámci Komisie, ktoré vo veci rozhodujú. Osoby zodpovedné za spis teda nemajú moznost kontaktovat sa s dotknutými stranami, aby s nimi prediskutovali vhodnost zorganizovania vypocutia. Zalobkyna sa domnieva, ze pokial by takéto porusenie podstatných formálnych nálezitostí samo osebe neviedlo k zruseniu rozhodnutia v casti, ktorá sa jej týka, Komisia ho mala prinajmensom zohladnit pri stanovení výsky pokuty. 90 Komisia spochybnuje vsetky tieto výhrady. Posúdenie Súdom prvého stupna 91 Zalobkyna v rámci druhého zalobného dôvodu uvádza rôzne tvrdenia, ktoré sa týkajú jednak spôsobu, akým bola stanovená výska jej ulozenej pokuty, a jednak postupu v správnom konaní. 92 Vznesené výhrady nastolujú po prvé otázku dodrzania zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri stanovení výsky pokút, po druhé otázku respektovania práva zalobkyne na obranu a zásady riadnej správy vecí verejných v rámci správneho konania, ktoré predchádzalo prijatiu rozhodnutia, a po tretie otázku dodrzania povinnosti odôvodnenia. O dodrzaní zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobkyni 93 V predmetnom prípade je potrebné pripomenút, ze z odôvodnení c. 366 az 464 rozhodnutia vyplýva, ze pokuty, ktoré Komisia ulozila za zistené porusenia clánku 81 ods. 1 ES a clánku 53 ods. 1 Dohody EHP, boli ulozené na základe clánku 15 ods. 2 nariadenia c. 17 a Komisia -- tak ako to výslovne potvrdila vo vyjadrení k zalobe -- urcila výsku pokút na základe metódy, ktoré je stanovená v usmerneniach. 94 Hoci usmernenia nemôzu byt kvalifikované ako právna norma, ktorú musí správny orgán v kazdom prípade dodrzat, vyjadrujú urcité pravidlo správania, ktoré ukazuje, ako sa má v praxi postupovat a od ktorého sa správny orgán nemôze v konkrétnom prípade odklonit bez udania dôvodov, ktoré sú zlucitelné so zásadou rovnosti zaobchádzania (pozri rozsudok Súdneho dvora z 18. mája 2006, Archer Daniels Midland a Archer Daniels Midland Ingredients/Komisia, C-397/03 P, Zb. s. I-4429, bod 91 a tam citovanú judikatúru). 95 Avsak ked zalobkyna tvrdí, ze Komisia nezohladnila jej osobitnú situáciu v jednotlivých stádiách výpoctu sumy pokuty, do velkej miery si tým zamiena posúdenie konkrétneho vplyvu porusenia na trh na úcely posúdenia jeho závaznosti (bod 1 A prvý odsek usmernení), v rámci ktorého je potrebné vziat do úvahy úcinky porusenia ako celku, a nie skutocné správanie kazdého podniku, s posúdením individuálneho správania kazdého podniku na úcely posúdenia polahcujúcich alebo pritazujúcich okolností (body 2 a 3 usmernení), v rámci ktorého treba v súlade so zásadou individualizácie trestov a sankcií preskúmat relatívnu závaznost úcasti podniku na porusení. 96 Ked totiz Komisia vychádza z úcinkov porusenia, aby posúdila jeho závaznost v súlade s bodom 1 A prvým a druhým pododsekom usmernení, musí v tomto kontexte zohladnit úcinky vyplývajúce z porusenia ako celku, na ktorom sa zúcastnili vsetky podniky, takze zohladnenie individuálneho správania alebo skutocností týkajúcich sa kazdého jednotlivého podniku nie je v tejto súvislosti namieste (rozsudok Súdu prvého stupna z 29. apríla 2004, Tokai Carbon a i./Komisia, T-236/01, T-239/01, T-244/01 az T-246/01, T-251/01 a T-252/01, Zb. s. II-1181, bod 203). 97 Ako vsak vyplýva z judikatúry, ak bolo porusenie spáchané viacerými podnikmi, je potrebné preskúmat relatívnu závaznost úcasti kazdého z nich na porusení (rozsudky Súdneho dvora zo 16. decembra 1975, Suiker Unie a i./Komisia, 40/73 az 48/73, 50/73, 54/73 az 56/73, 111/73, 113/73 a 114/73, Zb. s. 1663, bod 623, a Komisia/Anic Partecipazioni, uz citovaný v bode 49 vyssie, bod 150), aby sa dalo urcit, ci vo vztahu k nim existujú pritazujúce alebo polahcujúce okolnosti. 98 Tento záver predstavuje logický dôsledok zásady individualizácie trestov a sankcií, podla ktorej podnik mozno sankcionovat iba za skutocnosti, ktoré sa mu individuálne pripisujú, co je zásada uplatnitelná v kazdom správnom konaní, ktoré môze viest k sankciám podla pravidiel hospodárskej sútaze Spolocenstva (rozsudok Union Pigments/Komisia, uz citovaný v bode 67 vyssie, bod 119; pozri tiez v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 2001, Krupp Thyssen Stainless a Acciai speciali Terni/Komisia, T-45/98 a T-47/98, Zb. s. II-3757, bod 63). 99 Body 2 a 3 usmernení v tejto súvislosti stanovujú úpravy základnej ciastky pokuty v závislosti od pritazujúcich alebo polahcujúcich okolností, ktoré sa týkajú jednotlivých dotknutých podnikov. 100 Je preto potrebné oddelene preskúmat tie tvrdenia zalobkyne, ktoré sa týkajú stanovenia základnej ciastky pokuty v závislosti od závaznosti a dlzky trvania porusovania, a tie, ktoré súvisia s preukázaním urcitých polahcujúcich okolností. -- O stanovení základnej ciastky pokuty: rozdelenie dotknutých podnikov s cielom urcit specifickú východiskovú ciastku pokuty a dlzku trvania porusenia 101 Podla metódy stanovenej v usmerneniach Komisia pri výpocte sumy pokút, ktoré ulozí dotknutým podnikom, vychádza z ciastky urcenej v závislosti od závaznosti porusenia. Pri posudzovaní závaznosti porusenia sa zohladnuje samotná povaha porusenia, jeho konkrétny vplyv na trh, ak je meratelný, a velkost relevantného geografického trhu (bod 1 A prvý odsek). V tejto súvislosti sú porusenia rozclenené do troch kategórií, a síce "mierne priestupky", pri ktorých môze byt ulozená pokuta od 1000 do 1 milióna eur, "závazné priestupky", pri ktorých suma pokuty môze byt v rozmedzí od 1 do 20 miliónov eur, a "velmi závazné priestupky", pri ktorých je mozné ulozit pokutu nad 20 miliónov eur (bod 1 A druhý odsek prvá az tretia zarázka). V rámci kazdej z týchto kategórií stupnica sankcií umoznuje zaobchádzat rozdielne s podnikmi v závislosti od povahy spáchaných porusení (bod 1 A tretí odsek). Okrem toho je podla usmernení potrebné zohladnit skutocnú kapacitu porusitelov spôsobit závaznú skodu iným hospodárskym subjektom, najmä spotrebitelom, a urcit sumu pokuty na úrovni, ktorá zabezpecí dostatocný odstrasujúci úcinok (bod 1 A stvrtý odsek). 102 V rámci kazdej z takto vymedzených troch kategórií porusení môze byt podla usmernení vhodné v urcitých prípadoch zvázit stanovenú sumu s cielom vziat do úvahy specifický význam, a teda aj reálny dopad protiprávneho správania kazdého podniku na hospodársku sútaz, najmä ak existujú znacné rozdiely v rozmeroch podnikov, ktoré sa zúcastnili rovnakého porusenia, a teda prispôsobit východiskový základnú ciastku specifickej povahe kazdého podniku (bod 1 A siesty odsek). 103 V predmetnej veci zalobkyna nespochybnuje ani to, ze porusenie je velmi závazné, ani úvahy Komisie, na ktorých zalozila záver, ze ide o velmi závazné porusenie, a ktoré sa týkajú jeho povahy, jeho skutocného vplyvu na trh a rozsahu relevantného geografického trhu (odôvodnenie c. 374 az 384 rozhodnutia). Zalobkyna tiez nespochybnuje samotný princíp zadelenia clenov kartelu do viacerých kategórií. Komisii naopak vytýka, ze porusila zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, jednak ked do tej istej kategórie zaradila podniky rôznej velkosti, jednak ked si nevsímala rozdiely v zapojení jednotlivých podnikov do daného porusenia, tak pokial ide o jej trvanie, ako aj o intenzitu. 104 V tejto súvislosti Súd prvého stupna pripomína, ze hoci metóda spocívajúca v rozdelení clenov kartelu do kategórií na úcely diferencovaného prístupu v stádiu stanovenia východiskových súm pokút, ktorého princíp mimochodom odobrila judikatúra Súdu prvého stupna, vedie k nezohladneniu rozdielnych velkostí podnikov tej istej kategórie, prinása so sebou pausalizáciu východiskovej sumy stanovenej pre podniky patriace do tej istej kategórie (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, Daiichi Pharmaceutical/Komisia, [11]T-26/02, Zb. s. II-713, bod 83 a tam citovanú judikatúru). 105 Samozrejme, takéto rozdelenie do kategórií musí respektovat zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá zakazuje zaobchádzat s porovnatelnými situáciami rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Okrem toho musí byt podla judikatúry výska pokút primeraná okolnostiam, ktoré boli zohladnené pri posudzovaní závaznosti porusenia. Pri posudzovaní, ci je rozdelenie clenov kartelu do kategórií v súlade so zásadami rovnosti zaobchádzania a proporcionality, sa vsak Súd prvého stupna v rámci skúmania zákonnosti výkonu volnej úvahy, ktorú má Komisia v danej oblasti, musí obmedzit na kontrolu toho, ci je takéto rozdelenie koherentné a objektívne odôvodnené, a a priori nenahrádzat posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením (rozsudok Daiichi Pharmaceutical/Komisia, uz citovaný v bode 104 vyssie, body 84 a 85). 106 V predmetnom prípade Komisia usúdila, ze "dotknuté podniky môzu byt v zásade rozdelené do troch skupín podla relatívneho významu kazdého z nich vo vztahu k Nintendo..., ako k distribútorovi predmetných výrobkov (a výlucne ich) v EHP, pricom porovnanie sa uskutocní na základe podielu kazdej strany na celkovom objeme hracích konzol a hracích kaziet Nintendo zakúpených na úcely ich distribúcie v EHP v roku 1997, co je posledný rok trvania porusovania" (odôvodnenie c. 386 rozhodnutia). Nintendo (ktorej podiel na trhu bol odhadnutý na [dôverný údaj ] ( [12]1 ) %) a John Menzies (ktorej podiel na trhu bol odhadnutý na [dôverný údaj] %) tak boli zaradené prvá do prvej skupiny a druhá do druhej. Ostatné dotknuté podniky (s podielmi na trhu od [dôverný údaj] do [dôverný údaj] %), medzi ktorými bola aj zalobkyna, boli zaradené do tretej skupiny. 107 Rozhodnutie Komisie, ze zaradí do jednej skupiny podniky, ktorých podiel na trhu s distribúciou predmetných výrobkov je nizsí ako [dôverný údaj] %, nemozno kvalifikovat ako arbitrárne a prekracujúce hranice volnej úvahy, ktorou Komisia v danej oblasti disponuje. 108 Skutocnost, ze východiskové sumy pre kazdú kategóriu prísne nezodpovedajú podielu jednotlivých podnikov na trhu, nemôze byt predmetom kritiky, kedze je len výsledkom systému rozdelenia do kategórií a pausalizácie súm, ktorá z neho vyplýva. Je totiz potrebné pripomenút, ze aj ked sa v dôsledku rozdelenia do skupín voci niektorým podnikom uplatní rovnaká základná ciastka napriek ich rozdielnej velkosti, treba sa domnievat, ze rozdiel v zaobchádzaní je objektívne odôvodnený väcsím významom povahy porusenia nez velkosti podnikov pri urcovaní závaznosti porusenia (pozri rozsudok Súdu prvého stupna z 19. marca 2003, CMA CGM a i./Komisia, T-213/00, Zb. s. II-913, bod 411 a tam citovanú judikatúru). 109 Aj ked v predmetnom prípade existujú relatívne rozdiely v podieloch na trhu, ktoré majú jednotlivé podniky zaradené do tej istej skupiny, tieto rozdiely nie sú z absolútneho hladiska natolko významné, aby odôvodnovali zaradenie zalobkyne do inej skupiny. Metóda, ktorú si zvolila Komisia, najmä neviedla hrubo skreslenej interpretácii relevantných trhov (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 15. marca 2006, BASF/Komisia, [13]T-15/02, Zb. s. II-497, bod 159). Relevantný trh, teda trh distribúcie výrobkov Nintendo, bol v case skutkových okolností veci ovládaný spolocnostou Nintendo a jej dcérskymi spolocnostami. Nezávislí distribútori s výnimkou John Menzies mali v danom distribucnom systéme relatívne skromné miesto (pozri odôvodnenia c. 388 az 390 rozhodnutia). 110 Je teda potrebné dospiet k záveru, ze existencia významných rozdielov medzi trhovými podielmi jednotlivých podnikov zaradených do poslednej kategórie, ktorá je neodmyslitelnou súcastou systému kategorizácie a z neho vyplývajúcej pausalizácie, je objektívne odôvodnená. Oprávnenie Komisie vykonat zaradenie do kategórií by bolo do znacnej miery zbavené uzitocnosti, ak by akýkolvek rozdiel v trhových podieloch, hoci z relatívneho pohladu významný, ale z percentuálneho hladiska velmi málo dôlezitý, bránil zaradeniu rôznych podnikov do rovnakej kategórie. 111 Zalobkyna v uvedenom kontexte nemôze vytýkat Komisii, ze v tomto stádiu nezohladnila rozdiely v zapojení kazdého dotknutého podniku do porusovania, kedze tieto rozdiely môzu byt zohladnené az v stádiu skúmania polahcujúcich okolností (pozri body 97 az 99 vyssie). 112 Napokon, pokial ide o argument, ze Komisia nezohladnila velmi krátke trvanie úcasti zalobkyne na porusovaní, stací pripomenút, ze v súlade s metódou vysvetlenou v usmerneniach sa suma pokuty upravuje v závislosti od dlzky trvania porusovania az po stanovení sumy pokuty urcenej na základe závaznosti porusenia. 113 Napokon Komisia v odôvodnení c. 404 rozhodnutia uviedla, ze vzhladom na to, ze úcast zalobkyne na porusovaní trvala len o cosi viac ako dva mesiace, rozhodla sa z tohto dôvodu nezvýsit predbeznú sumu pokuty urcenú podla závaznosti porusenia. Komisia preto nálezitým spôsobom zohladnila relatívne krátko trvajúcu úcast zalobkyne na predmetnom porusení. -- O existencii polahcujúcich okolností a dodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania v tejto súvislosti 114 V predmetnom prípade je potrebné preskúmat, ci Komisia oprávnene odmietla zohladnit niektoré okolnosti v súvislosti so zalobkynou, a to po prvé skutocnost, ze zalobkyna nemala vedomosti, ktoré by jej umoznovali uvedomit si protiprávnost svojho správania, a po druhé skutocnost, ze pri porusení zohrala len pasívnu úlohu. 115 Pokial ide o prvú uvádzanú skutocnost, tá nemôze byt -- ako to napokon zdôraznila Komisia -- povazovaná za polahcujúcu okolnost v zmysle usmernení. Zmienky v bode 1 A usmernení, ze "vseobecne povedané, je potrebné brat do úvahy skutocnost, ze velké podniky majú obycajne právnické a ekonomické znalosti a infrastruktúru, ktorá im umozní lahsie rozpoznat, ci ich konanie predstavuje porusenie pravidiel, a byt si vedomí dôsledkov z toho plynúcich podla zákona o hospodárskej sútazi" a contrario neznamená, ze Komisia má povinnost zohladnit mensiu velkost niektorých podnikov. 116 Pokial ide o druhú uvádzanú skutocnost, a síce údajne pasívu úlohu zalobkyne pri porusovaní, je potrebné pripomenút, ze Komisia v odôvodnení c. 431 rozhodnutia uviedla, ze zalobkyna spontánne oznámila informácie o súbeznom obchodovaní spolocnosti NOE, a teda jej úcast musí byt povazovaná za aktívnu. Komisia sa v tomto ohlade odvoláva na odôvodnenie c. 197 rozhodnutia, v ktorom sa spomínajú 4 listy zalobkyne, a to zo 4. septembra, z 3. novembra, z 12. novembra a zo 4. decembra 1997. 117 List zo 4. septembra 1997, citovaný v bode 63 vyssie, casovo predchádza obdobiu porusovania, a je preto irelevantný. Listy z a zo , ktoré boli zaslané NOE, oznamujú existenciu ponuky výrobkov Nintendo na belgickom a luxemburskom trhu. List z zase potvrdzuje, ze zalobkyna sa kontaktovala s Nintendo France, a s nikým iným, vo veci herných kaziet, o ktorých mala podozrenie, ze sú súbezne dovázané. 118 Pokial ide o spolocnost Concentra, skutocnosti, o ktoré sa opiera konstatovanie o jej pasívnej úlohe, sú opísané v odôvodneniach c. 212, 213 a 421 rozhodnutia. V nich sa najmä uvádza, ze hoci neexistuje ziaden dôkaz, ze Concentra bránila alebo sa pokúsala zabránit súbeznému obchodovaniu, existujú "dôkazy, z ktorých vyplýva, ze Concentra oznámila NOE súbezné dovozy do Portugalska a poziadala ju v tejto súvislosti o pomoc" (pozri odôvodnenia c. 212 a 213 rozhodnutia). Nikto nespochybnuje, ze zo styroch listov, ktoré Concentra zaslala NOE alebo Nintendo of America, Inc. a ktoré sa uvádzajú v odôvodnení c. 213 rozhodnutia, tri sú reakciou na zaslanie formulára a jeden bol zaslaný spontánne. V liste zaslanom spontánne 21. novembra 1997, ktorý sa ciastocne cituje v odôvodnení c. 213 rozhodnutia, Concentra oznámila: "Sme si bohuzial istí, ze niektorí maloobchodníci neodolajú tejto moznosti zvýsit si marzu na N64 [a poziadala NOE, aby jej pomohla, kedze] dúfame, ze Nintendo nájde pre túto situáciu vo velmi blízkej budúcnosti riesenie." 119 Je nutné konstatovat, ze z dokumentov, ktoré uvádza Komisia, ani z okolností, za akých boli zaslané, nevyplýva nijaký významný rozdiel medzi úlohou, ktorú pri porusení zohrala zalobkyna a spolocnost Concentra. Rozdielne zaobchádzanie zo strany Komisie je odôvodnené o to menej jednak vzhladom na to, ze zalobkyna vstúpila na trh, na ktorom doslo k poruseniu, velmi neskoro (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 9. júla 2003, Cheil Jedang/Komisia, T-220/00, Zb. s. II-2473, bod 168 a tam citovanú judikatúru) a jednak na to, ze Concentra uzavrela s Nintendo formálnu dohodu o distribúcii, ktorá obmedzuje hospodársku sútaz, co zalobkyna neurobila. 120 Z týchto úvah vyplýva, ze Komisia porusila zásadu rovnosti zaobchádzania, ked dospela k záveru, ze zalobkyna nezohrala výlucne pasívnu úlohu pri porusení, zatial co pri spolocnosti Concentra takúto polahcujúcu okolnost uznala. 121 Tomuto zalobnému dôvodu preto musí byt ciastocne vyhovené a je namieste zmenit rozhodnutie tak, ze zalobkyni bude priznané rovnaké znízenie pokuty ako spolocnosti Concentra z dôvodu polahcujúcej okolnosti spocívajúcej v pasívnej úlohe, ktorú zohrala pri spornom porusení, a teda znízenie o 50 %. Konkrétne dôsledky tejto zmeny sú upresnené dalej v texte. O respektovaní práva zalobkyne na obranu a dodrzaní zásady riadnej správy vecí verejných 122 Pokial ide o tvrdenie, ze Komisia naviedla zalobkynu na to, aby sa vzdala svojho práva na formálne vypocutie, je nutné konstatovat, ze nie je nicím podlozené. Zalobkyna totiz uviedla, ze "Komisia jej oznámila 3. júla 2000... ze vsetci ostatní adresáti sa vzdali práva na vypocutie a ze Komisia chce vo veci pokrocit co mozno najrýchlejsie" a ze tým ju nepriamo primäla k tomu, aby sa vzdala svojho práva na formálne vypocutie. 123 Tento údaj nemôze predstavovat dôkaz o porusení práva na obranu alebo zásady riadnej správy vecí verejných. Okrem toho Komisia v liste sprevádzajúcom oznámenie o výhradách jasne uviedla, ze v súlade s nariadením c. 2842/98 prinálezí úcastníkom konania, aby vo svojich písomných pripomienkach poziadali o moznost rozviest svoje argumenty na ústnom vypocutí. 124 Argument, ktorý vychádza z chybnej premisy a je zalozený na tom, ze Komisia porusila clánok 10 nariadenia c. 2842/98, ako ho spresnuje clánok 4 rozhodnutia 2001/462, nemôze byt prijatý. Tieto ustanovenia uvádzajú, ze "vypocutia vedie úradník poverený vypocutím" (clánok 10 nariadenia c. 2842/98) a ze "vysetrovatel bude organizovat výsluchy stanovené v ustanoveniach vykonávajúcich clánky 81 [ES] a 82 [ES]" [úradník poverený vypocutím organizuje vypocutia stanovené v ustanoveniach vykonávajúcich clánky 81 ES a 82 ES a predsedá im -- neoficiálny preklad] (clánok 4 rozhodnutia 2001/462). Vôbec z nich nevyplýva, ze len úradníci poverení vypocutím sa môzu kontaktovat s obvinenými podnikmi, aby s nimi diskutovali a aby ich informovali o prípadnom uskutocnení formálneho vypocutia. Takéto kontaktovanie, ktoré spadá do rámca beznej administratívnej cinnosti, preto neuzurpuje poslanie, ktoré je zverené úradníkovi poverenému vypocutím. 125 Dalej skutocnost, ze zalobkyna sa rozhodla nepoziadat o ústne vypocutie, nemozno vykladat ako spoluprácu, na základe ktorej by jej vzniklo právo na znízenie ulozenej pokuty. Za spoluprácu, na základe ktorej vzniká prípadne právo na znízenie pokuty v zmysle bodu 3 usmernení, totiz treba povazovat "efektívnu spoluprácu podniku v procese", to znamená správanie, ktoré Komisii umoznilo lahsie zistit porusenie, a prípadne ho ukoncit (rozsudky Súdneho dvora zo 16. novembra 2000, SCA Holding/Komisia, C-297/98 P, Zb. s. I-10101, bod 36, a z , SGL Carbon/Komisia, C-328/05 P, Zb. s. I-3921, bod 83). Vzdanie sa formálneho vypocutia, aj za predpokladu, ze Komisii umoznilo neodkladat prijatie rozhodnutia, nemôze byt kvalifikované ako spolupráca v zmysle bodu 3 usmernení. 126 Zalobkyna tiez nemôze tvrdit, ze Komisia ju obrala o moznost spolupráce tým, ze ju o vysetrovaní informovala az 9. júna 1999. Ako bolo totiz pripomenuté vyssie v bode 125, prípadné znízenie pokuty ulozenej urcitému podniku v zmysle bodu 3 usmernení predpokladá z jeho strany "efektívnu spoluprácu". V predmetnom prípade vsak nic neumoznuje dospiet k záveru, ze zalobkyna bola schopná takejto spolupráce, kedze sama tvrdí, ze o protiprávnych praktikách nevedela. 127 Vsetky výhrady týkajúce sa priebehu správneho konania preto musia byt zamietnuté. O dodrzaní povinnosti odôvodnenia 128 Pokial ide o tvrdenie o nedostatocnom odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s posúdením osobitnej situácie zalobkyne, stací uviest, ze z odôvodnení c. 194 az 197, 313 az 330, 352, 359, 404, 430 a 431 rozhodnutia vyplýva, ze Komisia sa jednoznacne odvolala na skutocnosti týkajúce sa jej situácie. Takéto odôvodnenie splna poziadavky clánku 235 ES, ako ho vykladá judikatúra uvedená vyssie v bode 73. 3. O zalobnom dôvode vznesenom na pojednávaní v súvislosti s dlzkou trvania správneho a súdneho konania 129 Napokon, pokial ide o argumentáciu zalobkyne, s ktorou vystúpila na pojednávaní a ktorá smeruje k tomu, aby bola výska jej ulozenej pokuty znízená vzhladom na dlzku trvania správneho a súdneho konania, ani s tou nemozno súhlasit. 130 Pokial sa totiz tento zalobný dôvod týka dlzky trvania správneho konania, ktoré viedla Komisia, musí byt vyhlásený za neprípustný v zmysle clánku 48 ods. 2 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupna, kedze tento zalobný dôvod, ktorý nebol uvedený v zalobe, na základe ktorej sa zacalo toto konanie, nemozno povazovat za priame alebo nepriame rozvinutie zalobného dôvodu uvedeného v zalobe, a takisto sa tento dôvod nezakladá sa na právnych alebo skutkových okolnostiach, ktoré vysli najavo pocas konania. Navyse za okolností tejto veci nepripadá do úvahy preskúmat z úradnej povinnosti zalobný dôvod zalozený na neprimerane dlhom konaní na Komisii (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupna z 13. decembra 1999, SGA/Komisia, [14]T-189/95, T-39/96 a T-123/96, Zb. s. II-3587, bod 46, potvrdený uznesením Súdneho dvora z , SGA/Komisia, C-39/00 P, Zb. s. I-11201, body 42 az 45). 131 Pokial ide o kritiku dlzky trvania konania na Súde prvého stupna, je nutné konstatovat, ze prípadné nadmerne dlhé trvanie konania nemôze mat vplyv na zákonnost rozhodnutia, ktorú má Súd prvého stupna preskúmat. Z toho vyplýva, ze tento zalobný dôvod je irelevantný. 4. O stanovení konecnej sumy pokuty 132 Ako vyplýva z bodov 116 az 121 vyssie, je potrebné zmenit rozhodnutie v tom, ze voci zalobkyni neuznalo ako polahcujúcu okolnost jej výlúcne pasívnu úlohu pri porusení, hoci ju uznalo vo vztahu k spolocnosti Concentra. 133 V zostávajúcej casti sa úvahy Komisie opísané v rozhodnutí, ako aj pouzitá metóda výpoctu pokút nemenia. 134 Konecná suma pokuty sa preto vypocíta takto: základná ciastky pokuty ulozenej zalobkyni (1 milión eur) sa znizuje o 50 % z dôvodu polahcujúcej okolnosti, ktorá spocíva v jej výlucne pasívnej úlohe pri porusení, co vedie ku konecnej sume pokuty 500000 eur. O trovách 135 Súd prvého stupna môze podla clánku 87 ods. 3 svojho rokovacieho poriadku rozdelit náhradu trov konania alebo rozhodnút tak, ze kazdý z úcastníkov konania znása svoje vlastné trovy konania, ak úcastníci konania mali úspech len v casti predmetu konania. V predmetnej veci je namieste rozhodnút, ze kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Z týchto dôvodov SÚD PRVÉHO STUPNA (ôsma komora) rozhodol a vyhlásil: 1. Suma pokuty ulozenej CD-Contact Data GmbH je stanovená na 500000 eur. 2. V zostávajúcej casti sa zaloba zamieta. 3. Kazdý úcastník konania znása svoje vlastné trovy konania. Martins Ribeiro Papasavvas Wahl Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 30. apríla 2009. Podpisy Obsah Okolnosti predchádzajúce sporu 1. Dotknuté podniky 2. Správne konanie Vysetrovanie týkajúce sa odvetvia videohier (vec IV/35.587 PO Video Games) Doplnujúce vysetrovanie týkajúce sa osobitne systému distribúcie spolocnosti Nintendo (vec IV/35.706 PO Nintendo Distribution) Vysetrovanie v nadväznosti na staznost podanú spolocnostou Omega Electro BV (vec IV/36.321 Omega -- Nintendo) 3. Sporné rozhodnutie Konanie a návrhy úcastníkov konania Právny stav 1. O prvom zalobnom dôvode zalozenom na porusení clánku 81 ES a povinnosti odôvodnenia a na zjavne nesprávnom posúdení Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O existencii porusenia clánku 81 ods. 1 ES O porusení povinnosti odôvodnenia 2. O druhom zalobnom dôvode zalozenom na porusení zásad riadnej správy vecí verejných, rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj na porusení povinnosti odôvodnenia Tvrdenia úcastníkov konania Posúdenie Súdom prvého stupna O dodrzaní zásad rovnosti zaobchádzania a proporcionality pri stanovení výsky pokuty ulozenej zalobkyni -- O stanovení základnej ciastky pokuty: rozdelenie dotknutých podnikov s cielom urcit specifickú východiskovú ciastku pokuty a dlzku trvania porusenia -- O existencii polahcujúcich okolností a dodrzaní zásady rovnosti zaobchádzania v tejto súvislosti O respektovaní práva zalobkyne na obranu a dodrzaní zásady riadnej správy vecí verejných O dodrzaní povinnosti odôvodnenia 3. O zalobnom dôvode vznesenom na pojednávaní v súvislosti s dlzkou trvania správneho a súdneho konania 4. O stanovení konecnej sumy pokuty O trovách __________________________________________________________________ ( [15]*1 ) Jazyk konania: anglictina. ( [16]1 ) Dôverné údaje sa neuvádzajú. References 1. file:///tmp/lynxXXXXvjGZSd/L96521-3310TMP.html#t-ECRT12009SKA.0300102701-E0001 2. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:255:TOC 3. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:C:1996:207:TOC 4. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2003:255:TOC 5. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61996T?0041&locale=SK 6. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61998T?0062&locale=SK 7. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0062&locale=SK 8. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61999T?0016&locale=SK 9. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:1998:354:TOC 10. file:///../../legal-content/SK/AUTO/?uri=OJ:L:2001:162:TOC 11. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0026&locale=SK 12. file:///tmp/lynxXXXXvjGZSd/L96521-3310TMP.html#t-ECRT12009SKA.0300102701-E0002 13. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=62002T?0015&locale=SK 14. http://eur-lex.europa.eu/query.html?DN=61995T?0189&locale=SK 15. file:///tmp/lynxXXXXvjGZSd/L96521-3310TMP.html#c-ECRT12009SKA.0300102701-E0001 16. file:///tmp/lynxXXXXvjGZSd/L96521-3310TMP.html#c-ECRT12009SKA.0300102701-E0002